SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTUDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

1131190

ANALÝZA SOCIOEKONOMICKÝCH JAVOV VO VYBRANOM ÚZEMÍ Z HĽADISKA VYUŽÍVANIA ÚZEMIA

2011 Simona Švecová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTUDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

ANALÝZA SOCIOEKONOMICKÝCH JAVOV VO VYBRANOM ÚZEMÍ Z HĽADISKA VYUŽÍVANIA ÚZEMIA

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Environmentálne manažérstvo

Študijný odbor: 1615700 Environmentálny manažment

Pracovisko (katedra): Katedra ekologie

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Končeková Lýdia PhD.

NITRA 2011 SIMONA ŠVECOVÁ

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Simona Švecová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Analýza

socioekonomických javov vo vybranom území z hľadiska využívania území“ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 11. máj 2011

Simona Švecová

Poďakovanie

Moje poďakovanie patrí predovšetkým Ing. Lýdii Končekovej PhD. vedúcej bakalárskej

práce, za čas, ktorý mi venovala, za odborné rady, pripomienky a ochotu pomôcť pri

spracovaní tejto bakalárskej práce.

Abstrakt

Bakalárska práca sa zaoberá analýzou socio-ekonomických javov z hľadiska využívania

územia v mikroregióne. V teoretickej časti sú vysvetlené základné pojmy z oblasti

ekológie, rôzne pohľady na krajinu či životné prostredie ako také. Vlastná práca venuje

pozornosť jednotlivým špecifikám socio-ekonomickým javov pozitívnym a socio-

ekonomickým javom negatívnym, legislatívnej oblasti ako aj z oblasti životného

prostredia. V závere sme osobitne poukázali na situáciu v mikroregióne SOTDUM

v Nitrianskom kraji - okrese Topoľčany. Približuje stav vyplývajúci zo súčasnej situácie

v oblasti ekológie a životného prostredia z hľadiska využívania územia v mikroregióne. Na

základe daných skutočností sme na konci práce navrhli ekostabilizačné opatrenia

vyplývajúce z využitia územia v mikroregióne SOTDUM.

Kľúčové slová: Krajina, krajinná štruktúra, mikroregión, socio-ekonomické javy.

Abstract

Bachelor's thesis deals with analysis of socio-economic phenomena in terms of land use in

the micro. The theoretical part explains the basic concepts of ecology, different views of

the landscape and environment as well. Own work pays attention to the specificities of

socio-economic phenomena and positive socio-economic phenomenon negative, legislative

matters as well as the environment. In conclusion, we have specifically highlighted the

situation in the micro SOTDUM in Nitra region - district Technologies. Approaching the

situation resulting from the current situation in the field of ecology and the environment in

terms of land use in the micro. On the basis of the facts we have at the end of the work

proposed ekostabilzing measures resulting from land use in the micro SOTDUM.

Keywords: Landscape, landscape structure, micro, socio-economic phenomena.

Obsah

Úvod.......................................................................................................................................8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky.....................................................9

1.1 Definovanie pojmu krajina..............................................................................................9

1.1.1 Štruktúra krajiny................................................................................…………….10

1.1.2 Krajinná typológia a klasifikácia...........................................................................14

1.1.3 Funkcie krajiny vo vzťahu k človeku.....................................................................17

1.1.4 Krajinný potenciál..................................................................................................18

1.1.5 Socio-ekonomické javy v krajine...........................................................................20

1.1.6 Všeobecné hodnotenie socio-ekonomických podmienok......................................23

2 Cieľ práce....................................................................................................................24

3 Metodika práce...........................................................................................................25

3.1 Charakteristika hodnoteného územia a prírodných pomerov........................................25

3.2 Charakteristika demografických pomerov....................................................................26

3.3 Získavanie údajov.........................................................................................................27

4 Výsledky práce a diskusia..........................................................................................29

4.1 Súčasná krajinná štruktúra............................................................................................29

4.2 Hodnotenie socio - ekonomických javov pozitívnych..................................................33

4.3 Hodnotenie socio-ekonomických javovov negatívnych...............................................37

4.3.1 Prirodzené stresové faktory endogénne.........................................................……37

4.3.2 Prirodzené stresové faktory exogénne...................................................................37

4.3.3 Antropogénne stresové faktory primárne...............................................................37

4.3.4 Antropogénne stresové faktory sekundárne...........................................................40

5 Návrh na využitie výsledkov......................................................................................45

6 Záver............................................................................................................................47

7 Zoznam použitej literatúry........................................................................................49

8 Prílohy..........................................................................................................................53

Zoznam skratiek a značiek

CHKO Chránená krajinná oblasť

CO oxid uhoľnatý

COU organické látky- celkový organický uhlík

ČOV Čistiareň odpadových vôd

EÚ Európska únia

MAS SOTDUM Miestna akčná skupina Spoločensvá obcí Topoľčiansko –

Duchonského mikroregionu

NH3 amoniak a jeho plynné zlúčeniny

NOx oxidy dusíka

OP orná pôda

OÚ ŽP Obvodný úrad životného prostredia

PPD Podielnícke poľnohospodárske družstvo

SEJ socio-ekonomické javy

SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav

SKŠ Súčasná krajinná štruktúra

SO2 oxid siričitý

SR Slovenská republika

STN Slovenská technická norma

ŠOP SR Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

TTP trvalé trávne porasty

ha hektár 1km x 1 km

mm milimeter

ÚvodK zachovanie rozmanitosti prírodných podmienok, kultúrneho bohatstva a foriem

života na Zemi významnou mierou prispieva dohovor o ochrane svetového kultúrneho

a prírodného dedičstva a Európsky dohovor o krajine, v ktorých sa ochrana nechápe

konzervatívne, ale dôraz sa kladie na zachovanie typických hodnôt a charakteristických

čŕt územia.

Definícia podľa Európskeho dohovoru o krajine je predovšetkým zameraná na

vnímanie človeka: „Krajina znamená časť územia, tak ako ju vnímajú ľudia, ktorej

charakter je výsledkom činností a vzájomného pôsobenia vzťahov prírodných alebo

ľudských faktorov.“

Cieľom bakalárskej práce bolo na základe teoretických poznatkov získať pravdivý

obraz o využívaní územia, o ochrane prídody a krajiny, ochrane prírodných zdrojov na

území mikroregionu SOTDUM.

Teoretická časť mojej bakalárskej práce je vymedzená v prvej kapitole. Dôraz sme

kládli na vymedzenie pojmov a základných chrakteristík a to, krajina, štruktúra krajiny,

typológia a klasifikácia krajiny, krajinný potenciál ako naplňanie rôznych funkcii krajiny.

ktoré zohrávjú dôležitú úlohu v oblasti ekológie krajiny. Pozornosť bola venovaná aj

teoretickému vymedzeniu lokalizácie riešeného územia.

V praktickej časti sú obsiahnuté charakteristické črty daného mikroregiónu.

Pozornosť bola venovaná hodnoteniu súčasného stavu mikroregiónu SOTDUM. Vychádza

z legislatívnych podmienok o ochrane prírody a krajiny. V tejto časti sa zameriavame

hlavne na celkové socio-ekonomické charakteristiky vybraného mikroregiónu

v Topoľčianskom okrese. Zaoberali sme sa identifikáciou jednotlivých pozitívnych a

negatívnych socio-ekonomických javov v riešenom území a ich vplyv na súčasnú krajinnú

štruktúru.

Z tohto dôvodu sme riešili túto problematiku aj v bakalárskej práci, kde

v neposlednom rade boli navrnuté opatrenia na ochranu a tvorbu územia, minimalizácia

poškodzovania krajiny a zhoršovania kvality životného prostredia.

8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Definovanie pojmu krajinaKrajinu je možné chápať ako výsledok prírodného vývoja, zvykov a myslenia

obyvateľstva, organizácie a celej existencie spoločnosti.

Pri pojme krajina si predstavujeme určitý priestor na zemskom povrchu, ktorý je

výsledkom menšieho či väčšieho vplyvu prírodných alebo antropogénnych procesov

a javov. Krajina môže byť rôznotvárna, svojou štruktúrou, morfológiou alebo rozlohou je

v neustálom vývoji, v pohybe a v premene. Výsledkom sú rôzne zmeny v priestore a v čase

(Pucherová, 2004).

Forman, Godron (1986) definujú krajinu ako heterogénna časť povrchu Zeme, ktorá je

tvorená súborom vzájomne sa ovplyvňujúcich ekosystémov, ktoré sú vo vzájomnom

spolupôsobení. Prístup týchto autorov predstavuje ekosystémový prístup ku krajine, ktorý

vychádza z klasickej ekologickej učebnice Oduma (Odum, 1977).

Druhý prístup ku krajine je prezentovaný viacerými autormi (napr. Demek, 1999,

Oťahel, 1994, Miklós, Izakovičová, 1997) a označuje sa ako geosystémový prístup (resp.

geografický).

Miklós (2007) považuje krajinu, v geografii a v krajinnej ekológii, za holistickú

entitu reálneho sveta, za totálny systém geografickej sféry, a v širšom slova zmysle za

geosystém. Podľa Oťaheľa (1994) krajina je systém materiálnych prvkov, synergicky

integrujúcich cez svoje vlastnosti v priestorovej a časovej dimenzii. Jej materiálna

štruktúra má svoj vonkajší prejav, obraz, ktorý sa diferencuje v priestore a čase svojou

vizuálnou štruktúrou.

Pojem krajina teda predstavuje životné prostredie človeka resp. ostatných živých

organizmov, ktorú človek obýva, čiže je základnou priestorovou jednotkou povrchu

pevninskej časti Zeme, ktorú človek ďalej pretvára pre svoje činnosti.

Novotná (2001) konštatuje, že krajina je časť územia, ktorá je vnímaná obyvateľmi,

ktorej charakter je výsledkom pôsobenia prírodných alebo ľudských činiteľov a ich

vzájomných vzťahov medzi sebou.

9

Z hore uvedených definícií vyplýva, že krajina predstavuje určitý integrovaný

prírodný komplex, skladajúci sa z obrovskej časti zložiek, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu

a spolupôsobení. Prebieha tu nepretržitá výmena energie a látok medzi krajinou ako

otvoreným systémom a jeho okolím.

1.1.1 Štruktúra krajinyPlynulo sa vyvíjajúci dej a následne javy, ktoré prebiehajú v krajine sú veľmi zložité

a veľakrát navzájom prepojené v čase, v priestore, vo výmene látok a informácií. Každá

krajina ako celok alebo krajinný typ sa vyznačuje určitou štruktúrou (Pucherová, 2004).

Štruktúra krajiny tvorí základ pre triedenie krajiny či už z hľadiska typizácie,

klasifikácie alebo regionalizácie (Ružička, Mišovičová, 2006).

Krajinná štruktúra je významným zdrojom informácií o krajine. Jančura (1998) uvádza,

že krajinná štruktúra nám umožňuje sledovať:

Stavy – ako informácie o charakteristikách, kvalite a usporiadaní zložiek štruktúry

krajiny vo vymedzenom časovom horizonte,

Procesy – ako informácie o zmenách stavu v čase – o prebiehajúcich procesoch

a vývojových trendoch,

Funkcie – ako informácie o účelových charakteristikách zložiek v štruktúre systému.

Forman, Godron (1993) charakterizujú krajinnú štruktúru ako priestorovú mozaiku

krajinných zložiek (pričom krajinnou zložkou rozumejú kategóriu využívania zeme, ktorá

je z ekologického hľadiska ekosystémom. Miklós, Izakovičová (1997) členia štruktúru

krajiny ako geosystému, podľa genézy, fyziognomicko–ekologického charakteru a vzťahu

k využívaniu krajiny človekom na tri subštruktúry:

prvotná (pôvodná) štruktúra krajiny – predstavuje prevažne abiokomplexy

( geologické podložie, reliéf, pedologické pomery, hydrologické a hydrogeologické

pomery, klimatické pomery) krajiny ako aj biokomplexy ( potenciálna vegetácia,

potenciálne živočíšstvo) zahrňujúce sa do celostného jednotného systému.

druhotná (súčasná) štruktúra krajiny – usporiadanie jednotlivých krajinných

prvkov určitého územia je vyhradené súčasným, skutočným stavom, ktorú vyjadruje 10

súčasná krajinná štruktúra (SKŠ).Vnútorné a vonkajšie vzťahy medzi krajinnými zložkami,

prírodnými faktormi a hospodárskou aktivitou človeka vyjadruje SKŠ. Krajinné prvky sú

výsledkami týchto vzťahov, ktoré spájame do elementárnych skupín, pričom vnímame

základné objekty zemského povrchu a priestorové informácie o vlastnostiach krajiny.

Hospodárska činnosť človeka na prírodné zložky tvoriace pôvodnú krajinnú

štruktúru, abiotických a biotických zložiek, sociálno-historických, ekonomických

a politických faktorov vznikli jednotlivé formy využitia zeme – krajinné prvky, ktoré sú

výsledkom SKŠ. Súčasná krajinná štruktúra predstavuje súčasný stav využitia zeme

v určitom území (Izakovičová, Hrnčiarová, Moyzeová, 2001). Krajinné prvky vytvárajú

v krajine charakteristicky prírodné, prirodzené a umelé útvary, ktorá na podklade prvotnej

štruktúry vytvára jej druhotnú štruktúru dlhodobým pôsobením človeka v odvetví

hospodárstva. SKŠ je zložená z povrchových prvkov, ktoré môžeme prezentovať aj vo

funkčných súvislostiach, ako využívanie zeme (land-use) a materiálnych výtvorov človeka

(technické objekty). V SKŠ sa často vyskytujú pojmy využitie územia (land-use) alebo

krajinnou pokrývkou (land cover). Žigrai (1995) chápe využitie územia ako ľudskú činnosť

v danom priestore a čase, ktorá tu sústreďuje historický, hospodársky, sociálny a kultúrny

potenciál a vytvára určitý prienik medzi prírodnými danosťami územia technickými

možnosťami spojenými s poznaním človeka. Feranec, Oťahel (2001) uvádzajú, že krajinná

pokrývka a využitie krajiny je výsledkom postupných zmien pôvodnej prírodnej krajiny

pod vplyvom človeka. Jančura (1996) vychádza z viacerých zložiek z ktorých pozostáva

SKŠ a to:

1. lesy + nelesná drevinná vegetácia

2. trvalé trávne porasty

3. poľnohospodárske kultúry a orná pôda

4. skaly a surový substrát

5. vodné toky a vodné plochy

6. transportné línie, objekty a vedenia

7. výrobné útvary

8. sídelné a rekreačné priestory

11

Podľa vyjadrenia viacerých autorov Ružička, Ružičková (1973) Žigrai (1978)

krajinné prvky sú vyjadrením priestorových vzťahov a obsahu druhotnej štruktúry krajiny.

Môžme ich rozdeliť do šiestich základných skupín (Ružička, 2000):

1. Skupina lesných prvkov - lesné porasty, lesíky, ďalej zahŕňajú celú stromovú

a krovinnú vegetáciu, ovocné sady, technickú vegetáciu pri objektoch, úpravy sídiel,

rekreačných plôch, mestské parky, prímestské kúpeľné parky atď.

2. Skupina lúčnych a pasienkových prvkov – patria sem lúky a pasienky. Lúky

pôvodného charakteru a rašeliniská tvorili iba malú časť v pôvodnej vegetácii. Pre ich

ekologické vlastnosti ich môžeme považovať za prirodzenú skupinu prvkov.

3. Skupina prvkov poľnohospodárskych kultúr – táto skupina je najrozsiahlejšia

z hľadiska pestovateľských záujmov a potrieb. Prírodné zložky a faktory sú veľmi

intenzívne pretvárané a kultivované agrotechnickými zásahmi, zúrodňovaním a podobne.

Do tejto skupiny krajinných prvkov, môžeme zaradiť podľa spôsobu využívania ornú

pôdu, sady, vinice, záhrady, účelové kultúry alebo skupiny kultúr ( okopaniny, obilniny

atď. ) až po jednoročné či viacročné osevné postupy.

4. Skupina prvkov skál a iniciálnych pôd – zahrňujeme sem skaly, skalné steny,

sutiny, náplavy a podobne. Vplyvom človeka vznikli druhotné surové pôdy, prípadne

v dôsledku ťažby (kameňolomy, štrkové jamy, pieskovne a pod.)

5. Skupina vodných prvkov – pre túto skupinu prvkov je sú charakteristické vodné

plochy a toky.

6. Skupina technických diel a sídel – táto skupina sa dotýka výlučne len druhotného

charakteru. Sú človekom udržiavané plochy územia ako napríklad. parky, sady trávniky

stromoradia.

Zastúpenie jednotlivých prvkov je odrazom využívania krajiny a uplatňujú sa najmä

pri krajinnom plánovaní ( LANDEP).

terciálna (socioekonomická) štruktúra krajiny – je tvorená sociálnou

a ekonomickou nadstavbou, ktorá je podmienená prvotnou a druhotnou krajinnou

štruktúrou (Ružička, 2000). Miklós (1985) uvádza socio-ekonomické javy v krajine

12

ako priestorovým vyjadrením záujmov spoločnosti v krajine, ktoré sa prejavujú ako

regulujúce, obmedzujúce, vylučujúce alebo aj podporujúce sa nehmotné prvky

geosystému. Sociálno-ekonomické javy môžeme rozdeliť na tri skupiny :

1. antropegénne prvky technikého charakteru - patria do sféry rozvoja

ubanizácie industrializácia a rekreácie

2. antropogénne prvky prírodného charakteru – vyjadrujúce rozvoj

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva atď.

3. ochrana prírody a prírodných zdrojov – hodnotenie stupňov ochrany

prírody, ochrana prírodných zdrojov obsahuje ochranu pôdneho a lesného fondu,

vodných zdrojov, a zdrojov zotavenia. (Streďanský a kol., 1999)

Kým prvé dve skupiny sociálno-ekonomických javov predstavujú nároky odvetví

národného hospodárstva a spoločnosti na územie, či už protichodné súbežné alebo súhlasné

je tretia skupina podkladom na konfrontáciu možností tieto nároky realizovať.

Štruktúru krajiny rozdeľujeme na priestorovú a časovú (minulú, súčasnú a budúcu).

Priestorová sa ďalej člení na:

vertikálnu – je založená na predstave o etážovanej stavbe krajiny, vzťahuje sa na

ekologický systém stanovišťa (topická štruktúra)

horizontálnu – vyjadruje priestorové usporiadanie a väzby na susedné krajinné

komplexy (chorická štruktúra) (Drdoš, 1999).

V štruktúre krajiny rozlišujeme prvky a zložky stabilné a premenné. Tie ktoré

v krajine existuje dlhé stáročia rokov a viac, ich variabilita je značne pomalá označujeme

za stabilné prvky a zložky (budova, jazero, les). Na druhej strane prvky a zložky

premenného charakteru, ktoré sa menia v priebehu hodín a dní (počasie prietok vody

v rieke a pod). Z toho vyplýva, že krajina je dynamický systém, ktorého stav sa mení

v čase, teda nie je stály a zdoláva zmeny v čase, ktoré závisia na premenách energie, hmoty

a informácií.

13

Skupinu kvalitatívnych a kvantitatívnych javov, ktoré sú výsledkom pôsobenia

prírodných síl v krajine nazývame krajinné prvky a krajinné zložky. Gábriš et al., (1998)

ich označujú ako štrukturálne elementy. Tieto elementy môžu byť rôznej veľkosti

a matérie a predstavujú základné jednotky, ktoré môžeme v krajine vyčleniť a merať.

Supuka, Hreško, Končeková (2009) charakterizujú rozmiestnenie prvkov a zložiek

v krajine nasledovne:

rovnomerne – daný úkaz je na celom území nemenný alebo sa mení len málo,

disperzne – vzájomné spolupôsobenie sa značne zhoršuje a to tým, že prvky

a zložky sú od seba nerovnomerne rozmiestnené,

zonálne, pásovité - pôsobiaci vonkajší faktor určuje rozloženie istých prvkov

a zložiek, napr. okolo vodného toku rieky,

azonálne - rozmiestnenie, ktoré sa z daných dôvodov odkláňa od

predpokladaného rozmiestnenia,

areálové – prvok alebo areál zaberá reprezentatívnu plochu územia,

ohniskové – v ohniskách, kde sa začína vývoj areálového rozmiestnenia.

1.1.2 Krajinná typológia a klasifikáciaPestrosť a rozmanitosť našej krajiny predstavuje obrovské prírodné a kultúrne

dedičstvo. Analyzujú sa poznatky o reliéfe, horninách, rôznych druhoch pôd, klíme,

vegetácii a živočíšstve, ďalej o histórii osídľovania a jeho postupnom vývoji, kutltivácii

pôdy a jej využívaní atď.

Klasifikácia (typizácia a regionalizácia) krajiny Slovenska bola už predmetom

rôznych vedeckých projektov, štúdií a existujú jej mapové vyjadrenia v rôznych mierkach

(Kozová, Hrnčiarová, Oťahel, 2008)

Súhrn poznatkov je prezentovaných prostredníctvom priestorovej klasifikácie, resp.

regionálnej taxonómie, najčastejšie regionálnej typizácie. Krajinný typ je vyjadrený na

základe funkčnej hierarchie abiotických, biotických a kultúrnych prvkov. Vytvorená

klasifikácia a typológia tvorí východisko a porovnávací základ na európskej úrovni na

14

hodnotenie krajinného rázu, identifikáciu ohrozených typov európskych kultúrnych krajín,

monitoring a modelovanie zmien v krajine (Wascher, 2005).

Gábriš et al.(1998) uvádzajú, že pri klasifikácii krajiny sú základné rozlišovacie

kritériá fyziognómia (vzhľad) krajiny, organizácia krajiny a štruktúra a vlastnosti krajiny.

Vo všeobecnosti možno na území Slovenska vyčleniť premeny troch hlavných

typov krajiny. Prvý je prírodno-kultúrny typ so silne devastovanou, narušenou a intenzívne

využívanou krajinou – ide o premenu na urbanizovanú a intenzívne poľnohospodársky

a priemyselne využívanú krajiny. Druhý je prírodno-kultúrny typ s prevahou

poľnohospodárskej krajiny a vidieckymi sídlami, vyskytujú sa tu menšie enklávy

historických krajinných štruktúr. Tretí je prírodno-historický typ s extenzívne využívanou

poľnohospodárskou a lesnou krajinou s využitím aj ako rekreačná krajina. – tradičný

spôsob využívania krajiny s pôvodnou architektúrou (Oťahel, Hrnčiarová, Kozová, 2008).

Na základe vzťahu človeka ku krajine (ktorý je svojimi činnosťami ako aj so sebou

samým vo vzájomnom pôsobení s prírodnými podmienkami) rozlišujeme dve skupiny

typov krajín s odlišnou genézou, ktorá je určená úrovňou rozvoja spoločnosti,

hospodárskou situáciou a prírodnými podmienkami. (Supuka, Hreško, Končeková, 2009):

prírodná (naturálna) krajina,

kultúrna (antropogénna) krajina.

Prírodná krajina – zaraďujeme sem takú krajinu, ktorá patrí do skupiny

krajinných typov, na ktoré výrazne vplývali prírodné krajinotvorné pochody, pretože

v určitom čase a priestore vývoj kultúry a jej spoločnosti alebo či už hospodárstvo danej

krajiny, výraznejšie ju neovplyvňuje nezasahuje. Tieto krajiny sú charakteristické tým, že

sú málo využívane pre potreby poľnohospodárstva, lesníctvo či sídla. Patria sem:

Pôvodná krajina táto krajina vznikala dlhodobým pôsobením prírodných

faktorov, preto je to typ krajiny historicky najstaršej, nevyskytujú sa tu stopy

ľudskej činnosti alebo sú zanedbateľné

Prirodzená krajina – vytvára vzájomnú symbiózu človeka s prírodou, ktorá

vznikla z prakrajiny. V tejto krajine sa vyskytujú zásahy človeka, ale

15

neprejavujú sa vysokým narušením. Zaradiť sem môžeme napríklad: pralesy,

step, tundra, púšť a podobne.

Nekultivovaná krajina – je spojením dvoch vyššie charakterizovaných typov

krajín. Krajina je dočasne obývaná človekom, kde človek si svoje obydlie

buduje z prírodného materiálu.

Kultúrna krajina - jej zachovanie je veľmi zložité pretože v mnohých prípadoch

pôda, ktorá sa extenzívne nevyužíva, napr. chov dobytka alebo zber sena, zvyčajne

podlieha sukcesným procesom, narastá, a tak zanikajú aj vzácne biotopy.

Kultúrnu krajinu rozlišujeme aj podľa doby vzniku. Na základe tohto delenia

existuje stará kultúrna krajina (neolit), stredne stará kultúrna krajina (12.-14. storočie)

a mladá kultúrna krajina (16.-18. storočie) (Lipský, 2000)

Podľa Bortel, Jančovičová, Sláviková (1993) rozlišujeme kultúrnu krajinu a to:

a) Kultúrna krajiny vyvážená – vlastná kultúrna krajina je krajina, rozvíjaná

hospodárskou činnosťou človeka v súlade s prírodnými podmienkami

a racionálnym využívaním prírodných zdrojov.

b) Kultúrna krajina narušená (degradovaná) - nie je racionálne využívaná

prírodnými zdrojmi a má veľmi negatívny vplyv na prírodné podmienky.

c) Kultúrna krajina devastovaná – vzniká vtedy, keď devastačné procesy

dosiahli takú intenzitu, že zasiahli biotickú podstatu krajiny a jej prirodzená

regenerácia nie je možná. Jej pretvorenie si vyžaduje len technike

a biologické úpravy veľkého rozsahu s veľkými nákladmi.

Podľa účelu využívania krajiny človekom členíme kultúrne krajiny na:

lesná krajina – je krajina zachovaného charakteru prírody. Jej vývoj lesa bol

veľmi zložitý a dlhodobý.

poľnohospodárska krajina – je to typ krajiny, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska

hospodárskeho, pretože sa zabezpečuje vyžíva obyvateľstva a podobne. Je

druhotný typ krajiny, ktorá je závislá na ľudskej starostlivosti.

16

technická krajina – v krajine je rozvinutých mnoho priemyselných odvetví,

ktoré zabezpečujú výstavby pre priemyselné budovy, komunikácie, obytné

stavby atď. Členíme ich na:

SÍDELNÁ PRIEMYSELNÁ

REKREAČNÁ

umelá krajina – územné celky boli umelo pozmenené (napr. výstavby ľudských

sídel na vodnej hladine)(Gábriš et al., 1998).

1.1.3 Funkcie krajiny vo vzťahu k človeku

Plnenie určitých funkcii, ktorú od krajiny človek vyžaduje, závisí hlavne od

vlastností krajiny. Bez ohľadu na to, či je ohraničená hľadiskami geografickými alebo

ekologickými, pre každú krajinu je to špecifické a originálne a zároveň odlišujúce od

ostatných krajín.

Funkčný potenciál je základnou účelovou vlastnosťou krajiny, ktorý má schopnosť

poskytovať určité možnosti a predpoklady krajiny pre užívanie ľudskej spoločnosti.

Každá krajina prešla svojim vývojom v jednotlivých etapách a plnila, aj plní voči

človeku dve základné funkcie ( Trnka, 1991):

Funkciu životného prostredia človeka – predstavuje ju mimoprodukčná funkcia,

ktorá na povrchu Zeme vytvára životné prostredie pre človeka. V tejto funkcii

17

KRAJINA

je zahrnuté osídľovanie ľuďmi, na reprodukciu ľudského pokolenia a na

rekreáciu.

Funkciu materiálnych hodnôt – t. j. produkčná funkcia, kde materiálne hodnoty

rozvíjajú našu spoločnosť, prírodné zdroje nám slúžia na obživu, ťažbu

nerastných surovín, ako aj sa tu získava ťažba drevnej hmoty.

Práve v tejto funkcii dochádza k degradácii ekologickej rovnováhy, kde vznikajú

nevyhovujúce situácie pre rozvoj nielen života, ale aj ľudskej práce.

V kultúrnej krajine vznikli nové funkcie a to:

funkcia výrobná – krajinu rozvíja ľudská spoločnosť

funkcia obytná – krajinu človek osídľuje a v nej žije

funkcia rekreačná – krajinu človek využíva na oddych a odpočinok

(Noskovič, 2010).

1.1.4 Krajinný potenciálKrajinný potenciál – vyjadruje súhrn všetkých vlastností a predpokladov krajiny,

vytvárať určité požiadavky ľudskej spoločnosti, ktorými ľudia uspokojujú svoje potreby

pre ekonomické zhodnocovanie priestoru krajiny, materiálne zhodnocovanie ich cirkuláciu

a konzumáciu, rekreáciu človeka a ďalšie uspokojovanie svojich potrieb (Forman, Godron,

1993, Drdoš, 1999).

Podobne definuje potenciál krajiny aj Lipský (2000), pričom tvrdí, že všeobecný prírodný

krajinný potenciál sa vyjadruje vo veľmi všeobecnej rovine a v paušálnom kvalitatívnom

hodnotení bez kvantifikácie (napr. malý-veľký, priaznivý-nepriaznivý), ktoré vyhovuje

požiadavkám plánovania a spoločenskej praxi.

Krajinný potenciál je využívaný hospodárskou činnosťou, je tvorený v priestore

prírodných prvkov, ako aj potenciál súvisiaci s predpokladom krajiny ako celku z

rozdielnych hľadísk na poskytovanie (energetických, látkových stránok atď.), ďalej

obsahuje aj antropogénne a antropické hľadiská a následky jeho uskutočňovania sa

preukazujú v prírodnom ale aj v sociálnoekonomickom prostredí (Izakovičová,

Miklós,1997).18

Hrnčiarová et al. (2006) konštatujú, že potenciál predstavuje možné splnenie

socioekonomických funkcií, pričom krajina vyjadruje stupeň uspokojovania rozmanitých

potrieb spoločnosti.

Eliáš (2010) uvádza, že ekosystémy (rovnako aj krajina ako súbor ekosystémov)

poskytujú pre ľudskú spoločnosť služby, úžitky, ktoré majú aj monetárnu hodnotu, pretože

ľudia majú z ich využívania prospech priamy alebo nepriamy.

Hodnotenie krajinného potenciálu si vyžaduje primerané informačné východiská,

ktoré obsahujú:

údaje o prvkoch prírodného komplexu,

údaje o parametroch jednotlivých aktivít,

údaje o citlivosti prírodného prostredia,

údaje o vplyvoch aktivity na prírodný komplex a na ostatné aktivity.

V krajinnom plánovaní rozlišujeme niekoľko druhov potenciálov (Streďanský, 1999).:

a) Potenciál na rekreáciu a zotavenie – je potenciál vhodný na regeneráciu

a zotavenie človeka.

b) Biotický produkčný potenciál – v krajine je zabezpečovanie produkčnej

schopnosti biomasy.

c) Potenciál využiteľných vodných zásob – krajina je schopná vytvárať

obnoviteľné využiteľné vodné zdroje.

d) Surovinový potenciál – výskyt a spracovanie rudných a nerudných surovín.

e) Zástavbový potenciál – plochy sú v takejto krajine poskytované na výstavbu

budov z rôznych odvetví priemyslu.

f) Potenciál pre lokalizáciu skládok – cudzorodé látky sú schopné absorbovať na

území danej krajiny.

g) Biotický regeneračný potenciál – zabezpečovanie ochrany prírody krajiny.

19

h) Klimatický regeneračný potenciál – kvalitné a čisté ovzdušie by malo byť

základom každej krajiny.

i) Energetický potenciál – krajina je schopná vyrábať elektrickú energiu rôznymi

možnosťami

Lipský (2000) uvádza tieto parciálne potenciály krajiny:

Biotický – úrodový (poľnohospodársky, lesnícky)

Vodohospodársky

Surovinový

Rekreačný

Biotický stabilizačný

Samočistiaci

1.1.5 Socio-ekonomické javy v krajineSocio-ekonomické javy (SEJ) – sú priestorovým vyjadrením záujmov spoločnosti

v krajine, ktoré sa prejavujú ako navzájom regulujúce, ohraničene, zabrániteľné alebo aj

podporujúce sa nehmotné prvky geosystémov (Miklós,1985). Sociálno-ekonomické javy

v krajine je možné charakterizovať ako hmotné a nehmotné sféry pôsobnosti rôznych

odvetví činnosti človeka resp. spoločnosti. Socio-ekonomické činnosti v krajine sú

ukazovateľmi nárokov spoločnosti na krajinu. Môžeme povedať že to je vlastne spôsob

funkčného využívania krajiny. Konkrétna lokalizácia určitej činnosti je funkčným prvkom

krajiny, ktorý vyjadruje funkciu krajiny pre spoločnosť. Metóda LANDEP hľadá

optimálny vzťah medzi tým čo krajina z ekologického hľadiska poskytuje a človek od nej

požaduje, je nevyhnutné poznať sučasne ale aj požadované požiadavky spoločnosti na

využívanie územia. (Ružička, 2000) Predstavujú určité požiadavky odvetví národného

hospodárstva a sociálnych činností na určitý priestor, či prírodné a ekologické podmienky.

Dochádza tu k vzájomným stretom záujmov a súčasne aj so záujmami ochrany prírody

a prírodných zdrojov. Do sociálno-ekonomických javov a procesov môžeme zaradiť:

a) ochranu prírody,

20

b) ochranu prírodných zdrojov,

c) poloprírodné antropogénne javy a prvky,

d) technické antropogénne javy a prvky,

e) strety záujmov v krajine, javy a prvky ohrozujúce a ohrozené. (Boltižiar, Olah,

2009)

Analyzovať socioekonomické podmienky v krajine je možné z niekoľkých

faktorov a to napr.:

ľudského potenciálu,

hospodársky rozvoj územia,

antropické aktivity v krajine.

Všetky tieto faktory je možne sledovať z pozitívneho alebo negatívneho hľadiska.

Medzi nároky a požiadavky ľudskej spoločnosti na využitie prírodnej krajiny pre

svoju antropickú činnosť patrí niekoľko odvetví národného hospodárstva krajiny na určitý

priestor, ekologické či prírodné podmienky. Ľudské aktivity sa v krajine prejavujú:

vkladaním umelých prvkov do prírodnej krajiny – výstavba antropogénnych

objektov, línií a pod.,

veľkoplošným využívaním prírodnej krajiny – zóny poľnohospodárstva,

lesníctva a pod.,

vyčleňovaním funkčných zón za účelom ochrany prvkov prírodnej krajiny

(chránené územia, ochranné pásma vodných zdrojov a pod.), i prvkov socio -

ekonomickej štruktúry (ochranné pásma angtropogénnych objektov a línií),

pôsobením stresových faktorov (degradačné procesy pôdy).

Analýzy socioekonomických podmienok delíme:

analýza ľudského potenciálu,

21

analýza hospodárskeho rozvoja,

analýza súčasnej krajinnej štruktúry,

analýza socioekonomických javov pozitívnych,

analýza socioekonomických javov negatívnych.

Socioekonomické javy Drdoš, Miklós, Kozová, Urbánek (1995) a Miklós, Izakovičová

(1997) členia na:

a) SEJ, viazané na prvky prvotnej krajinnej štruktúry, predstavujú prírodné zdroje

(hlavne voda, lesy pôda nerastné suroviny.

b) SEJ, viazané na konkrétne hmotné objekty druhotnej štruktúry krajiny

c) SEJ, ktoré spájajú priestorové štruktúry a mozaiky (chránené územia a funkčné

zóny)

d) SEJ, viazané na krajinný priestor teda územie.

e) SEJ, viazané na deteriorizáciu krajiny, na degradáciu životného prostredia

( predstavujú zóny znečistenia rôzneho stupňa ako napr. ovzdušia, podzemných

vôd) úseky znečistenia tokov, zóny zvýšenej radiácie prostredia, hlukové zóny.

f) SEJ vyjadrujúce požiadavky spoločnosti na krajinu ako územné plány

a projekty, odvetvové programy a plány na využitie krajiny.

Na základe vplyvu SEJ na krajinu je rozdelený do dvoch skupín:

1) Záujmy ochrany prírody, prírodných, kultúrno-historických

a socioekonomických zdrojov.

2) Záujmy rozvoja hospodárskych odvetví, ktoré zahŕňajú uskutočňovanie rozvoja

výrobných odvetví.

22

1.1.6 Všeobecné hodnotenie socio-ekonomických podmienok Ľudský potenciál, rozvoj hospodárskeho územia, analýza antropických aktivít

v krajine z hľadiska pozitívneho alebo negatívneho sú orientované na podmienky

socioekonomických javov.

Ľudská spoločnosť a jej činnosti v krajine spočívajú v racionálnom využívaní

prírodnej krajiny. Aktivity ľudskej spoločnosti súvisia s nárokmi jednotlivých odvetví

národného hospodárstva realizovať sa v krajine, kde si vyžadujú určitý priestor na výkon

činnosti v danom odvetví, pričom treba dbať na podmienky ekologické a prírodné.

Činnosť človeka sa v krajine prejavuje:

vkladaním umelých prvkov do prírodnej krajiny – výstavba priemyselných

budov a pod.,

veľkoplošným využívaním prírodnej krajiny - rozvoj poľnohospodárstva

lesníctva a pod.,

vyčleňovaním rôznych funkčných zón za účelom ochrany jednak prvkov

prírodnej krajiny ( chránené územia, ochranné pásma vodných zdrojov

a pod.), ako aj prvkov socioekonomickej štruktúry (ochranné pásma

antropogénnych objektov a línií a pod.),

pôsobením stresových faktorov, spôsobujúcich deteriorizáciu krajiny –

produkcia cudzorodých látok, a pod.

Výsledným javom týchto činnosti je zmena využívania územia – tvorba súčasnej

krajinnej štruktúry, degradácia prírodných zdrojov, ako aj ohrozenie a narušenie rôznych

kategórií a zón ochrany prírody a prírodných zdrojov. SEJ sa delia na pozitívne

a negatívne. Do tejto skupiny socio-ekonomických javov sa považujú ľudské činnosti na

ochranu prírody, stability, biodiverzity a ochranu jednotlivých prírodných zdrojov s cieľom

zabezpečenia ich racionálneho využitia. Hodnotenie socio-ekonomických javov

pozitívnych možne rozdeliť do dvoch skupín:

- ochrana prírody a krajiny,

- ochrana prírodných zdrojov.

23

2 Cieľ práce Cieľom bakalárskej práce bolo zhodnotiť prejav antropických aktivít v krajine

z pozitívneho alebo negatívneho hľadiska ako aj súčasnej krajinnej štruktúry, na základe

ktorej zhodnotíme súčasný stav ľudského ovplyvnenia územia. Parciálne výsledky

pozostávajú z analýzy SEJ pozitívnych (ochrana prírody, územný systém ekologickej

stability, ochrana prírodných zdrojov) a analýzy SEJ negatívnych (primárne a sekundárne

stresové faktory). Na základe komparácie získaných údajov sme vytvorili návrh na

zlepšenie využívania územia v obciach spoločenstva topoľčiansko-duchonského

mikroregiónu.

24

3 Metodika práce

3.1 Charakteristika hodnoteného územia a prírodných pomerovZaradenie územia okresu Topoľčany do jednotlivých geomorfologických jednotiek

(Mazúr, Lukniš, 1986) je uvedené v priloženej tabuľke č. 1. Geomorfologické členenie

nižších geomorfologických jednotiek je nasledovné:

Tabuľka 1 Geomorfologické členenie okresu Topoľčany

Sústava: ALPSKO-HIMALÁJSKA SÚSTAVA

Podsústava: KARPATY PANÓNSKA PANVA

Provincia: ZÁPADNÉ KARPATY ZÁPADOPANÓNSKA PANVA

Oblasť (celok): Fatransko-tatranská oblasť (Považský Inovec, Strážovské vrch, Tribeč, Hornonitrianska

kotlina)

Podunajská nížina

(Podunajská pahorkatina)

V severnej časti Nitrianskeho kraja, v okrese Topoľčany sa nachádza záujmové

územie Spoločenstva obcí Topoľčiansko – Duchonského mikroregiónu. Konkrétne sem

patria katastre obcí Jacovce, Krušovce, Kuzmice, Nemčice, Nemečky, Podhradie, Prašice,

Tesáre, Topoľčany, Tvrdomestice, Velušovce a Závada. Menované obce sa podieľajú na

organizovaní spoločných aktivít s cieľom rozvoja územia.

Celková rozloha územia je 174,18 km2, počet obyvateľov k 20.03.2010 bol 39 905

a priemerná hustota osídlenia bola 230 obyv./ha.

Z geomorfologického hľadiska môžme riešené územie začleniť do severovýchodnej časti

Západoslovenského kraja, na rozhraní Panónskej panvy a Karpát. Panónská panva siaha do

územia mikroregónu oblasťou Podunajskej pahorkatiny, ktorá zasahuje z juhu dvomi

oddielmi – Nitrianskou pahorkatinou a Nitrianskou nivou. V južnej časti Považského

Inovca obopína horké pohorie Tríbeč. Horniny, sú tu viac menej odolné, kde prevládajú

granodiority a ruly, doplňované obalmi z odolných karbonátových hornín - dolomitov

a vápencov. Pahorkatiny a nivy tvoria spraše, sprašové hliny a riečne usadeniny.

Nadmorská výška v okolitých obciach je okolo 300 m.n m. Nadmorská výška v strede obce

25

Podhradie dosahuje 435 m n.m. Vymedzené územie patrí do oblasti mierneho

kontinentálneho podnebia. Ročná amplitúda medzi najteplejším a najchladnejším

mesiacom sa pohybuje od od 20 °C do 22 °C. Priemerná ročná teplota ovzdušia sa

pohybuje od 8 °C do 10 °C, v obci Podhradie sa priemerná ročná teplota vyskytuje pod 8

°C. Priemerné ročne zrážky na území sú priemerne 600 – 800 mm zrážok, kde v letnom

období sú výdatnejšie a intenzívnejšie ( približne 60%). Priemerný počet dní so snehovou

prikrývkou je menej ako 100 dní za rok (okolo 25 cm). Prevládajú severozápadne až

severné vetry. ( OÚ ŽP Topoľčany, 2011).

3.2 Charakteristika demografických pomerov

Ľudský potenciál patrí k základným rozvojovým potenciálom každého regiónu.

Najjednoduchší a najzákladnejší demografický ukazovateľ charakterizujúci stav populácie

je celkový počet obyvateľov. Poskytuje základný obraz o sile sledovanej populácie a o

ľudnatosti územia, na ktorom obyvateľstvo žije a o jeho osídlení. Tabuľka 2 zobrazuje

obce mikroregiónu, kde ku každej obci sú priradené aktuálne údaje o počte obyvateľov

v danej obci a o rozlohe danej obce.

Tabuľka 2 Rozloha a počet obyvateľov v jednotlivých obciach k 31.12.2009

OBEC POČET

OBYVATEĽOV

ROZLOHA V KM2

HUSTOTA OOBYVATEĽOV V KM2

Jacovce1833 10,1 183

Krušovce 1811 13,3 136Kuzmice 697 8,2 85Nemčice 939 8,0 119Nemečky 309 6,3 50Podhradie 314 30,1 11Prašice 2098 28,2 74Tesáre 1427 13,5 53Topoľčany 28 159 27,58 1032Tovarníky 705 5,4 265Tvrdomestice 481 8,8 54Velušovce 518 5,8 91Závada 614 8,9 69MR SOTDUM 39 905 174,18 2222

Zdroj: Štatistický úrad SR, Krajská správa v Nitre, 2010

26

Ak porovnáme vekové zloženie obyvateľov MAS SOTDUM s okresnou úrovňou,

hodnoty všetkých vekových kategórií obyvateľov sa približujú k hodnotám okresnej

úrovne. V území žije len o 0,16 % viac predproduktívnych obyvateľov v porovnaní

s okresnými hodnotami detskej zložky populácie. Na území mikroregiónu žije o 1,55 %

menej produktívnych obyvateľov ako v topoľčianskom okrese a o 1,39 % viac obyvateľov

v dôchodkovom veku. . Tabuľka 3 sa zaoberá porovnaním štruktúry obyvateľstva

v obciach mikroregiónu SOTDUM a mestom Topoľčany. Jednotlivé kategórie sú

vyjadrené v absolútnej miere a v percentách.

Tabuľka 3 Porovnanie vekovej štruktúry obyvateľstva v obciach MAS a meste

Topoľčany k 31. 12.2009

KATEGÓRIA OKRES TOPOĽČANY TOPOĽČANY MR SOTDUM

absolútne v % absolútne v % absolútne v %

Spolu73 958 100 28 566 100 11746 100

Muži 36 268 49,04 13793 48,28 5794 49,33

Ženy 37 690 50,96 14 773 51,72 5952 50,67

Predproduktívna zložka 10 178 13,76 3811 13,34 1635 13,92

Produktívna zložka 54113 73,17 21735 76,09 8413 71,62

Poproduktívna zložka 9667 13,07 3020 10,57 1698 14,46

Zdroj: Štatistický úrad SR , Krajská správa v Nitre, 2009

3.3 Získavanie údajov Podklady k bakalárskej práci sme získali analýzou literárnych zdrojov z odbornej a

vedeckej literatúry týkajúcej sa problematiky sa krajiny, štruktúry krajiny, socio-

ekonomických javoch pozitívnych a negatívnych.

Literárnu metódu sme použili na spracovanie teoretických východísk. Informácie pre časť

práce „ Prehľad o súčasnom stave .....“ sme získali najmä z knižných publikácií resp.

odborných časopisov zameraných na problematiku krajinnej ekológie resp. životného

prostredia. V spracovaní získaných údajov sme využili komparačnú metódu, pomocou

ktorej sme porovnávali informácie z viacerých zdrojov a sformulovali relevantné citácie.

27

Pre kapitolu výsledky práce sme využili informácie získané od členov Miestnej akčnej

skupiny Spoločenstva obcí Topoľčiansko – Duchonského Mikroregiónu (MAS

SOTDUM). Problematiku zaoberajúcu sa socioekonomickými javmi z hľadiska využívania

územia v okrese Topoľčany sme naštudovali zo získaných štatistických údajov z okresného

úradu, z odbornej literatúry, z internetových stránok či vedeckých časopisov a spracovali

štatistickou metódou vo forme tabuliek a grafov.

28

4 Výsledky práce a diskusia

4.1 Súčasná krajinná štruktúraSúčasná krajinná štruktúra mikroregiónu SOTDUM predstavuje územie v rámci

podsústavy Karpát a Panónskej Panvy, v ktorej sme identifikovali nasledovné významné

krajinné prvky:

lesy

orná pôda

poľnohospodárske areály

vodné toky

priemyselné areály

dopravné plochy

ľudské sídla

rekreačné areály

Skupina lesných prvkov

Typické pre dané územie sú dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách

bukové lesy. Napriek tomu v oblasti vodnej nádrže Duchonka sa vyskytuje brezovo –

borovicový háj. V riešenom území zaberajú lesné pozemky rozlohu 5324,50 ha, čo

predstavuje 36,6 % z celkovej výmery pôdneho fondu. Výrazné zastúpenie lesných

pozemkov je v katastrálnych územiach obcí Podhradie, Prašice a Tesáre. Takmer polovica

z celkovej výmery lesov sa nachádza práve v katastri obce Podhradie. Z hľadiska

kategorizácie lesov v riešenom území hlavnou funkciou lesov je produkcia drevnej hmoty

(lesy hospodárske). V lokalitách chránených území je funkcia lesov ochranná. Hlavným

distribútorom drevnej hmoty sú Lesy SR, š.p. Odštepný závod, ktorý spravuje územie

mikroregiónu OZ Prievidza lesná správa Duchonka.

Skupinu prvkov poľnohospodárskych kultúr reprezentuje orná pôda v oboch

porovnávaných územích. V katastrálnom území Štitárov Pucherová (2007) uvádza

pestovanie nasledovných poľnohospodárskych kultúr a to lucerna a repka olejka ozimná.

V mikroregióne sú zastúpené na ornej pôde najmä obilniny, repka ozimná, slnečnica,

strukoviny (hrach, sója), cukrová repa, kukurica na zrno a siláž a viacročné krmoviny. 29

V porovnávaných územiach sa nachádzajú úzkopásove polia, ktoré sú obhospodarované

obyvateľmi obce. Nachádzajú sa tu ovocné sady a vinice s viničom hroznorodým (Vitis

vinifera).

Skupina poľnohospodárskych kultúr

Celková plocha riešeného územia zaberá 14 625,30 ha z toho poľnohospodárska

pôda tvorí 55,7 %. V rámci poľnohospodárskej pôdy má najväčšie zastúpenie orná pôda

(6899, 14 ha), čo predstavuje 84,5 % výmery. Zvyšok predstavujú trvalé trávne porasty,

ktoré zaberajú 9,7% z celkovej výmery poľnohospodárskeho fondu. Najmenšiu výmeru,

len 5,8 % predstavujú trvalé trávne kultúry (Obrázok č. 1).

84.5%

5.8% 9.7%

orná pôda trvalé kultúry TTP

Obrázok 1 Výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu MAS SOTDUM, 2007

Využitie pôdneho fondu je do značnej miery závislé od klimatických a pôdnych

podmienok. V osevnom postupe sú zastúpené obilniny, repka ozimná, slnečnica,

strukoviny (hrach, sója), cukrová repa, kukurica na zrno a siláž a viacročné krmoviny.

Nepoľnohospodárska pôda predstavuje 44,3 % z celkovej výmery pôdy. V  rámci

nepoľnohospodárskeho pôdneho fondu majú najväčšie zastúpenie lesy s podielom 82,5 %.

Z ostatných skupín prvkov majú najväčšiu rozlohu zastavané plochy (9,9 %), vodné plochy

tvoria 169, 87 ha (2,6%).

30

Na základe získaných údajov môžeme konštatovať, že charakter územia je

v prevažnej miere tvorený ornou pôdou a lesnými porastami čo dokumentuje obrázok 2.

55.7%44.3%

Obrázok 2 Pomer poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy, MAS SOTDUM

V tabuľke č. 6 je dokumentované využitie pôdneho fondu v rámci jednotlivých

katastrálnych území, ktoré sú súčasťou Miestnej akčnej skupiny Spoločenstva obcí

Topoľčiansko – Duchonského Mikroregiónu.

31

Tabuľka 6 Využitie pôdneho fondu v rámci katastrov obcí riešeného územia v roku

2007

Zdroj: Štatistický úrad SR, Krajská správa v Nitre, POĽNOCENZUS, 2007

32

Najvyššie zastúpenie ornej pôdy má z celkovej výmery poľnohospodárskeho

pôdneho fondu obec Krušovce (95,9 %). V porovnaní s ostatnými obcami je zastúpenie

ornej pôdy v obci Podhradie síce najnižšie (13,7 %), ale zároveň má táto obec najvyššiu

výmeru lesov (96,5 %). Lesné pozemky sa vôbec nevyskytujú v Krušovciach,

Velušovciach a Nemčiciach. Najmenší podiel lesov je v obci Tovarníky (4,4 %).

4.2 Hodnotenie socio - ekonomických javov pozitívnychOchrana prírody a krajiny

Na území okresu Topoľčany sa nenachádzajú žiadne veľkoplošne chránené územia.

Z maloplošných chránených území sa tu nachádzajú nasledovné:

Prírodná rezervácia Holé brehy –uplatňuje sa tu 4 stupeň ochrany a zahŕňa

ochranu floristicky pestrých a bohatých zvyškov xerotermných spoločenstiev s

mimoriadne hojným výskytom ponikleca obyčajného veľkého (Pulsatilla vulgaris

subsp. grandis) vo východnej časti Považského Inovca.

Chránený areál Tesársky park – predmetom ochrany uvedeného areálu,

vyhláseného v roku 1984, je ochrana historického parku v obci Tesáre, ktorý je

významným krajinotvorným prvkom. Jedince stromov majú značnú dendrologickú

hodnotu – je tu zastúpených 23 druhov listnatých a 7 druhov ihličnatých drevín.

Sústavu chránených území, ktorá sa podľa spoločných kritérií určených európskou

úniou buduje v jej členských štátoch, predstavuje sústava Natura 2000. Jej cieľom je

zabezpečiť ochranu vzácnych a ľudskou činnosťou najohrozenejších a najzraniteľnejších

druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov

s osobitným zreteľom na biotopy a druhy významné z hľadiska zachovania prírodného

bohatstva a rozmanitosti biologickej diverzity z pohľadu EÚ ako celku, teda nielen biotopy

a druhy posudzované ako významené z hľadiska jednotlivých členských štátov.

Medzi územia európskeho významu patrí v katastroch obcí Tesáre a Závada

UEV Bočina o rozlohe 32,12 ha. Predmetom ochrany sú lužné vŕbovo – topoľové a jelšové

lesy a porasty borievky obyčajnej. Ďalšie dve lokality Dolné Lazy o výmere 7,27 ha a

Záhrada o výmere 16,79 ha sú lokalizované v katastrálnom území obce Závada, pričom

predmetom ochrany sú porasty borievky obyčajnej.33

Územný systém ekologickej stability

Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je celopriestorová štruktúra navzájom

prepojených ekosystémov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života

v krajine. Do územia mikroregiónu zasahujú tieto biocentrá a biokoridory regionálního

významu (Tabuľka 4):

Tabuľka 4 Prvky ÚSES na regionálnej úrovni

Názov Typ prvku Charakteristika

Čepúčky Regionálne biocentrum uvedená v časti chránené územia

Holé Brehy regionálne biocentrum uvedená v časti chránené územia

rieka Nitra regionálny biokoridor hydrický a terestrický

Topoľčiansky hradný vrch regionálne biocentrum skalná step na vápenci s výskytom

vzácnych druhov rastlín a živočíchov

Zdroj: Územný plán Veľkého územného celku Nitrianskeho kraja,2010

Ako genofondovo významné lokality sa v území nachádzajú štruktúry vegetácie prípadne

širšie územi, na ktorých prevláda funkcia ochrany genofondu chránených druhov rastlín

a živočíchov.Tieto lokality predstavujú prvky ÚSES-u na miestnej úrovni (Tabuľka 5).

Tabuľka 5 Prvky ÚSES na lokálnej úrovni

Názov Typ prvku Charakteristika

Breziny miestne biocentrum

pasienok so skupinami a solitérmi duba letného, zimného a cerového vysokého veku, ktoré sú hodnotné z hľadiska zachovania genofondu, biologického i krajinárskeho

Zľavský potok

miestny biokoridor

pôvodný zachovalý vodný tok v sprievodnom luhu viaceré močiare – pestré hydrofilné spoločenstvá

Nemčické Chrastie

miestne biocentrum

jedna z najhodnotnejších dolín v JV časti Považského Inovca s prirodzenou vegetačnou skladbou a lúčnymi porastami

Zľavský potok

miestny biokoridor

pôvodný zachovalý vodný tok – pestré hydrofilné spoločenstvá

Zdroj: RÚSES okresu Topoľčany 199434

Ochrana vodných zdrojov

Územie MAS SOTDUM patrí do povodia Nitry, ktoré je súčasťou úmoria

Čierneho mora. Priemerný ročný prietok rieky Nitry je 15,2 m.s-1, priemerná teplota vody

dosahuje 10,6 °C..

Vodné plochy sú prezentované viacerými vodnými nádržami, ktoré majú

viacúčelové využitie. Nádrže sú určené na zadržiavanie alebo na akumuláciu vody. Účel

vybudovania vodných nádrží by mala spĺňať rekreačnú, protipožiarnu a akumulačnú

funkciu. V letnej turistickej sezóne sa núka široká paleta vodných športov ako člnkovanie,

plavba na vodných bicykloch, ako aj plážový volejbal, či cykloturistika a pešia turistika po

značkovaných chodníkoch.

Medzi najväčšie vodné nádrže patrí Duchonka (420 tis. m3), Nemečky (650 tis. m3)

a Tesáre (372 tis. m3). Štruktúru vodných plôch dopĺňajú i menšie nádrže, mŕtve ramená

a rybníky. Napríklad rybníky Kulháň patria medzi chránené územie, ktoré sa nachádza

v okrese Topoľčany ale je zapísané v katastri obce Zlatníky.

Ochrana lesného fondu

V riešenom území zaberajú lesné pozemky rozlohu 5324, 5 ha, čo predstavuje 36,6

% z celkovej výmery pôdneho fondu. Výrazné zastúpenie lesných pozemkov je

v katastrálnych územiach obcí Podhradie, Prašice a Tesáre. Takmer polovica z celkovej

výmery lesov sa nachádza práve v katastri obce Podhradie.

Z hľadiska kategorizácie lesov v riešenom území hlavnou funkciou lesov je

produkcia drevnej hmoty (lesy hospodárske). V lokalitách chránených území je funkcia

lesov ochranná. Hlavným distribútorom drevnej hmoty sú Lesy SR, š.p. OZ Prievidza,

ktorý spravuje územie mirkoregiónu SOTDUM.

Na základe získaných údajov môžeme konštatovať, že z  hľadiska vlastníctva patrí

45,7 % lesov Lesom SR, š.p., urbáre a pozemkové spoločenstvá vlastníkov lesov, ktoré

hospodária na výmere okolo 1423 ha. Register pozemkových spoločenstiev je verejný

zoznam, v ktorom sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa pozemkových

spoločenstiev s právnou subjektivitou. K 31. 03. 2011 v evidencii Krajského lesného úradu

v Nitre je evidovaných 11 pozemkových spoločenstiev. K najväčším patria pozemkové 35

spoločenstvá v obci Podhradie, Prašice, Tesáre. V obciach mikroregiónu a to v Jacovciach,

Továrnikoch a Krušovciach sa pozemkové spoločenstvá nevyskytujú. Medzi najväčšie

spoločenstvá patria Združenie bývalých urbárnikov, komposesorátnikov a súkromných

vlastníkov lesov obce Podhradie (209,07 ha), Lesné pozemkové spoločenstvo Hliník,

pozemkové spoločenstvo Tesáre (232,42ha), Združenie bývalých urbárnikov, pozemkové

spoločenstvo Tesáre (30,05 ha) a Združenie bývalých urbárnikov, pozemkové

spoločenstvo Prašice (296,55 ha), registrované Krajským lesným úradom v Nitre.

Podľa vlastníctva lesných pozemkových spoločenstiev nám zobrazuje obrázok 3,

v ktorom je percentuálne vyjadrená miera vlastnícva podľa uvedených inštitúcii

v mikroregióne.

45.7%

14.0%6.3%

6.0%

28.1%

Lesy SR, š.p. Urbár/ pozemkové spoločenstvo Fyzické osoby Obec Nezistené

Obrázok 3 Vlastníctvo lesných pozemkov MAS SOTDUM,2009

Ochrana nerastných surovín

Územie MAS SOTDUM tvoria predovšetkým sedimenty kvartéru a neogénu.

Vzhľadom na geologickú stavbu sú nerastné suroviny výraznejšie zastúpené len nerudnými

surovinami, z ktorých značné rozšírenie a ekonomický význam majú stavebné suroviny.

Zo stavebných surovín sa tu vyskytujú ložiská stavebného kameňa a tehliarske suroviny.

Biele až bielosivé dolomity sa ťažia na ložisku Závada s voľnými bilančnými zásobami 2

423 tis. m3 a na ložisku Podhradie – Závada s odhadom zásob 4 795 tis. m3. Menšie

výskyty sladkovodných vápencov a travertínu sa nachádzajú v Závade.

36

4.3 Hodnotenie socio-ekonomických javovov negatívnych

4.3.1 Prirodzené stresové faktory endogénne V rámci hodnotenia okolia okresných miest sú Topoľčany zaradené medzi mestá

s pomerne nízkym radónovým rizikom. Avšak môžu sa tu vyskytnúť plochy so stredným

radónovým rizikom, ale nevylučuje sa ani môžnosť na menších plochách vysokého

radónového rizika. (www.sažp.sk, 2010)

Časť územia okresu Topoľčany sa nachádza v oblasti očakávaných seizmických

aktivít. Nachádzajú sa tu dve centrá:

juhovýchodná časť pohoria Tríbeč,

severný cíp okresu Topoľčany. (Obvodný úrad Topoľčany, 2011)

4.3.2 Prirodzené stresové faktory exogénneErózia pôdy

Pahorkatiny a nivy sú veľmi málo odolné voči erózii. Erózia pôdy súvisí jednak

s neovplyvniteľnými abiotickými faktormi ako aj  so subjektívnymi faktormi

spôsobovanými nesprávnym obrábaním pôdy. Pôdy sú citlivé aj na mechanické

poškodzovanie, ktoré je spôsobené prejazdom ťažkých strojov. V podmienkach rovinnej

krajiny sa môže v širšom okolí prejavovať intenzívna veterná erózia v období, kedy je orná

pôda bez vegetačného krytu. Aktuálna vodná erózia pôdy je slabá až stredne silná,

potenciálna je o stupeň vyššia.

4.3.3 Antropogénne stresové faktory primárne Sídelné areály

Hlavným postavením v sídelnej štruktúre okresu má mesto Topoľčany, ktoré je

administratívnym sídlom regionálneho významu. Tento región je možno charakterizovať

ako menej urbanizovaný až vidiecky. Územie je nerovnomerne osídlené. Mesto Topoľčany

je centrom osídlenia regionálneho významu vykazujúceho určitý rastový potenciál.

Rekreačné areály

Hlavným centrom turizmu v mikroregióne SOTDUM je okresné mesto Topoľčany

a okolité obce Prašice, Nemečky. V spomínaných oblastiach sú záhradkárske a chatárske

37

osady s rozlohou nad 5 ha a rekreačné priestory vo voľnej krajine s rozlohou nad 5 ha. Na

dolomitovom vrchu nad obcou Podhradie sa týčia zrúcaniny hradu Topoľčany (obrázok č.

4). Hlavná veža hradu je po rekonštrukcii z 19. storočia. Hrad je pre návštevníkov voľne

prístupný. 17 kilometrov od okresného mesta Topoľčany a 4 kilometre od obce Prašice sa

nachádza priehrada Duchonka (obrázok č. 5). Je vyhľadávaným miestom najmä letných

dovolenkárov. Táto oblasť je atraktívnou v rámci letných dovoleniek pri vode, turistiky a

cykloturistiky po vyznačených trasách, zberu húb, rybolovu, vodných športov a letnej

zábavy s bohatým športovým a kultúrnym vyžitím.

Priemyselné areály

V okresnom meste Topoľčany sa nachádzajú areály rôznych výrobných činností

alebo skladových priestorov. V meste Topoľčany sa nachádza najväčší počet

priemyselných podnikov zo všetkých obcí mikroregiónu SOTDUM. Najdôležitejší

priemyselní producenti emisií sú Mier Topoľčany, Elektrokarbón Topoľčany. Predstavujú

negatívne sprievodné javy realizácie ľudských aktivít v krajine, ktorých územný rozsah nie

je možné vždy striktne vymedziť. Ich bariérne pôsobenie sa prejavuje ohrozením resp.

narušením prirodzeného vývoja bioty. Patria sem už spomínane podniky, ktoré produkujú

emisie vypúšťané do ovzdušia čím degradujú kvalitu životného prostredia.

Poľnohospodárske areály

Najvýznamnejším poľnohospodárskym subjektom tohto mikroregiónu je PPD

Prašice. Družstvo má sídlo v Jacovciach a svoju činnosť prevádzkuje vo všetkých

okolitých obciach mikroregiónu okrem Podhradia a Závady, ktoré sú strediskami

Roľníckeho podielnickeho družstva Závada. Plošný obsah závisí od koncentrácie

hospodárskych zvierat a skladových priestorov. Do socio-ekonomických javov primárnych

z poľnohospodárstva patria živočíšne farmy a intenzívne kultúry. Jedným z najvážnejších

zdrojov znečistenia sú úniky močovky a hnojovice z chovov dobytka a ošípaných. Medzi

intenzívne kultúry zaraďujeme tie, ktoré spôsobom obhospodarovania výrazne ovplyvňujú

jednotlivé zložky prírodného prostredia.

38

Patria sem nasledovné kultúry: ovocné sady, vinice nad 10 ha.

Tabuľka 6 Výmera ovocných sadov a viníc v mikroregińe SOTDUM v ha

Obce Ovocné sady Vinice

Jacovce - 12,62

Tesáre 64,49 -

Topoľčany - 30,20

Továrniky - 20,43

Zdroj: MAS SOTDUM, 2009

Zo skupiny technických prvkov sa v obci Štitáre podľa Pucherovej (2007) nachádza

bažantia farma – Slovenská bažantnica, spol.s r. o. V obciach mikroregiónu sa nachádzajú

PPD spolu s roľníckym podielníckym družstvom. Z líniových technických prvkov sa

v území nachádazjú nadzemné elektrické vedenia.

Dopravná sieť

Cestná sieť je pomerne dobre vybudovaná. Aj keď cestnú infraštruktúru tvoria

hlavne miestne komunikácie (v dĺžke 68,04 km), aj napriek tomu spojenie s hlavnými

cestami je pomerne dobré, keďže sa jedná o spádové územie mesta Topoľčany. Všetky

obce mikroregiónu sú zapojené do medzimestskej verejnej autobusovej dopravy. Cieľom

ako odstrániť a z časti minimalizovať negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie

obyvateľstva, je vybudovanie obchvatu dopravnej cesty I/64 mimo mesta Topoľčian, rozdeliť

regionálnu dopravu oddeliť tranzitu dopravu, ktorá v dnešnej dobe vedie cez mesto.

39

Tabuľka 7 Vybavenosť vidieckych   obcí MAS SOTDUM technickou

infraštruktúrou

INFRAŠTRUKTÚRAPOPIS

Cestná sieť v km  104,74cesty 1. kat  13,8cesty 2 kat.  22,9Ostatné 68,04Železničná sieť v km 3 Spôsob vykurovania Elektrika, plyn, pevné palivoŽelez. stanica Topoľčany, KrušovceVlakové spoje Topoľčany, KrušovceŽelez. zastávka Topoľčany, KrušovceAutobus. stanica Topoľčany Autob. spojenie Všetky obce

Zdroj: Obecné úrady, MAS SOTDUM

4.3.4 Antropogénne stresové faktory sekundárne

Problematikou stresových faktorov sa na Slovensku bližšie zaoberá Ústav krajinnej

ekológie SAV Bratislava, ktorý rozpracoval celý komplex socio-ekologických javov

a faktorov v prostredí. Pri analýze stresových faktorov sme vychádzali z Postupu pre

vypracovanie podkladu o stresových faktoroch.

Sekundárne potenciálne bariérové prvky – predstavujú negatívne sprievodné javy

realizácie ľudských aktivít v krajine, ktorých územný rozsah nie je možné vždy striktne

vymedziť. Ich bariérne pôsobenie sa prejavuje ohrozením alebo narušením prirodzeného

vývoja bioty. Patrí sem:

Znečisťovanie ovzdušia

Z celoslovenského hľadiska sa okres Topoľčany umiestňuje na popredných

priečkach čo sa týka bezproblémovosti so znečistením ovzdušia, teda nie je posudzovaný

ako zaťažená oblasť. No napriek tomu sa na tomto území nachádza okrem malých

stacionárnych zdrojov znečisťovania približne 240 stredných a 28 veľkých zdrojov, ktoré

spolu s automobilovou dopravou významne vplývajú na stav okolitého prostredia. Hoci

40

podľa predchádzajúcich skúmaní nebolo potvrdené, že by na území Topoľčian bolo sídlo

významného znečisťovateľa, v posledných desaťročiach sa v tomto okrese rozmohla

výstavba niekoľkých nových priemyselných podnikov ktoré každodenne prispievajú

k zhoršovaniu stavu ovzdušia. Medzi tie najväčšie priemyselné závody v súčasnosti

v mikroregióne SOTDUM patria :

1. Decodom s.r.o. Topoľčany- a jej kotolňa na drevo

2. TOMA s.r.o.- centrálny tepelný zdroj (plynová kotolňa na vykurovanie mesta)

3. Farma HYZA a.s.- chov brojlerov na 3 miestach v okrese

4. Elektrokarbón a.s. Topoľčany- výroba uhlíka (Obvodný úrad ŽP Topoľčany, 2008)

Pivovar Topvar, vďaka ktorému bolo mesto Topoľčany známe po celom Slovensku, je

v súčasnosti zrušený a výroba presťahovaná na juh Slovenska. (Obvodný úrad ŽP

Topoľčany, 2008).

Produkciu emisií z hľadiska jednotlivých stacionárnych zdrojov znečistenia v okrese

Topoľčany dokumentujú tabuľky 7 – 10 v časti Prílohy. Tabuľkové prílohy produkcie

emisií každý rok zostavujú zamestnanci OUŽP v Topoľčanoch, ktorí na ich tvorbu

používajú nimi namerané ročné hodnoty konkrétnymi znečisťovateľmi v okrese.

Celkové množstvo emisií v okrese Topoľčany v roku 2004 a v roku 2009 je

dokumentované v tabuľke 11. Porovnanie nameraných údajov tuhých znečisťujúcich látok

sa oproti roku 2009 zvýšil o 29 t/rok. Avšak SO2 sa oproti roku 2009 znížil o 20,9 t/rok,

NOx taktiež popisuje rozdiel v poklese o 18,3 t/rok. Nameraná hodnota oxidu uhoľnatého

v roku 2009 bola znížená o 22 t/rok oproti roku 2004.

41

Tabuľka 11 Porovnanie produkcie množstva emisii za rok 2004 a 2009

Celkové emisie za okres Topoľčany

v t/rok 2004 v t/rok 2009

Tuhé emisie

SO2

NOx

CO

163,0

46,0

151,0

302,0

192,0

25,1

132,7

280,0

Zdroj: Štatistický úrad SR, 2009

Znečisťovanie vôd

Kvalita vody v povrchovom toku Chotina, ktorý má v predmetnej lokalite čiastočne

upravený prietočný profil, je negatívne ovplyvňovaná celým radom činiteľov ku ktorým

patria vypúšťané odpadové vody z poľnohospodárskych prevádzok, domácností,

dažďových kanalizácia a v neposlednom rade i vyplavované pesticídy a zložky

z priemyselných, ale i organických hnojím. Vplyvom týchto činiteľov je kvalita vody pred

vyústením do rieky Nitry zhoršená až na V. triedy čistoty vody podľa STN 757221.

Podzemné vody

Podzemné vody ako zdroj pitnej a úžitkovej vody patria k hospodársky významným

surovinovým zdrojom okresu Topoľčany. Z hľadiska výskytu a využitia majú v okrese

Topoľčany najväčší význam podzemné vody mezozoika. Kvalita podzemných vôd je

ovplyvňovaná mnohými činiteľmi z ktorých najdôležitejšie sú horninové zloženie

prostredia a antropogénna činnosť.

Podzemné vody kryštalinika sú malo mineralizované s celkovou mineralizáciou do

200 mg/l, často agresívne na železo a betón. Vzhľadom na oblasť výskytu v horských

masívoch sú iba nepatrne ovplyvňované činnosťou človeka.

Povrchové vody

42

Významnejším pravostranným prítokom Nitry je potok Chotina, ktorý pramení pod

Pánskou Javorinou (obrázok 6).

Stojaté vody ku ktorým patria mŕtve ramená a vodné nádrže zaberajú z územia iba

malé plochy. Vodné nádrže majú viacúčelové využitie. Okrem toho, že tvoria zdroje

úžitkovej vody predovšetkým pre závlahy plnia ochrannú protipovodňovú funkciu, slúžia

k chovu rýb, na rekreačné účely a tvoria významný krajinotvorný prvok.

Medzi najväčšie vodné nádrže patrí nádrž Nemečky s plochou 22 ha a objemom

0,6mil.m3 naakumulovanej vody. Najznámejšia nádrž Duchonka využívaná hlavne na

rekreáciu má plochu 13,8 ha a objem zachytenej vody 0,5 mil. m3. K najväčším

znečisťovateľom rieky Nitry v okrese Topoľčany patrí verejná kanalizácia Topoľčany,

ktorou i po čistení odpadových vôd na ČOV Topoľčany vypúšťané množstvo organických

látok vyjadrené biochemickou spotrebou kyslíka dosahuje 400 ton za rok.

Kvalita vody v rieke Nitre je zhoršená vo všetkých skupinách ukazovateľov až na

V. triedu čistoty a takto znečistená vteká na územie daného okresu. Elektrokarbón

Topoľčany vypúšťa do toku Chotina ročne 5,9 t BSK5 a ČOV pre ATC Duchonka 7,9 t

BSK5 do toku Železnica. Taktiež veľkým znečisťovateľom sú aj čistiarne v okrese

Topoľčany. Odpadové vody z domácností a priemyslu predstavujú závažný tlak na vodné

prostredie kvôli záťaži organickými látkami a živinami, ako aj nebezpečnými látkami.

Len nevhodnou aplikáciou priemyselných hnojív pri v minulosti používanom

množstve cca 300 kg čistých živín na hektár dochádzalo k ich značnému splachovaniu do

povrchových a k presakovaniu do podzemných vôd. Straty na dusíku predstavovali cca 45

%, čo pri celkovej výmere 33 800 ha poľnohospodárskej pôdy v okrese Topoľčany

a aplikácií cc 150 kg N/ha/rok znamenalo, že približne 2 200 ton dusíka unikalo

v priebehu roka do podzemných a povrchových vôd. (OÚ ŽP, 2010)

Znečistenie pôd

Intenzitu využívania poľnohospodárskej pôdy dokumentuje percento zornenia

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré predstavuje hodnotu 88,6%. Hoci v prevažnej

časti poľnohospodárskych podnikov sú vhodné klimatické, pedologické i geomorfologické

podmienky na realizáciu intenzívnej rastlinnej výroby, predsa tu dochádza k nárastu

43

intenzity eróznych procesov, čo môžeme označiť za plošný stresový jav. Ohrozovanie

spraší Nitrianskej pahorkatiny spôsobuje erózia pôdy, ktorá súvisí so subjektívnymi

faktormi spôsobovanými nesprávnym obrábaním pôdy a aj neovplyvniteľnými abiotickými

faktormi. Ťažké mechanizmy tak spôsobujú degradáciu pôdy.

44

5 Návrh na využitie výsledkovZ výsledkov bakalárskej práce vyplynulo, že v súčasnosti je v území možné

uvažovať o pôsobení troch základných antropogénnych vplyvov, ktorými sú lesné

hospodárstvo, poľnohospodárstvo a rekreácia. Vplyv lesného hospodárstva sa na území

mikroregiónu vo väčšej miere negatívne neprejavil. Z tohoto dôvodu navrhujeme pre

hodnotené území uskutočniť ekostabilizačné opatrenia na lesnom pôdnom fonde

spočívajúce v ekologicky optimálnych spôsoboch hospodárenia, u jednotlivých typov

potenciálnej vegetácie ako sú lužné lesy nížinné, vŕbová jelšina, dubová jasenina, brestová

jasenina s topoľom, brestová jasenina s hrabom. Pri obnove porastov odporúčame použiť

len pôvodné druhy vŕb a topoľov. Na relatívne menej zamokrených miestach môže byť aj

jaseň.

V poľnohospodársky využívanej časti územia pretrváva utlmenie pôvodných

spôsobov hospodárenia (pastva, kosenie), ktoré podmienili vznik chránených nelesných

biotopov. Pasívny prístup k starostlivosti o životné prostredie napr. absenciou kosenia a

pasenia hospodárskych zvierat spôsobuje postupné zarastanie chránených území krovinami

a drevinami. V prípade nelesných biotopov preto navrhujeme zabezpečiť pravidelnú

realizáciu kosenia s odstraňovaním biomasy, prípadne extenzívne prepásanie stádom oviec

a kôz, prípadne realizovať výrub existujúcich krovín a drevín.

Areál, ktorý je aktívne využívaný z hľadiska rekreácie najmä v blízkosti vodných nádrží

Nemečky (Obrázok 7)

a Duchonka, je negatívne ovplyvnený veľkým množstvom rekreantov, čo prináša

potenciálne riziká napríklad v podobe nekontrolovaného pohybu, zakladania ohnísk,

odhadzovania odpadkov, prípadne poškodzovania lesných porastov a drevín (zber dreva,

poškodzovanie zmladenia). Avšak terénnym prieskumom neboli uvedené vplyvy rekreácie

vo výraznejšej miere zaznamenané.

Potrebné je dosiahnuť aj dobrý stav podzemných vôd opatreniami, ktoré zabezpečia

ochranu, zabránia znečisťovaniu vôd škodlivými látkami vypúšťanými z priemyselných

podnikov, z čistiarní, zabránia aplikácii priemyselných hnojív vo väčšom množstve.

45

Riešenie väčších problém súvisiach so znečisťovaním prírody a krajiny je potrebné

riešiť na základe aktívnej spolupráce orgánov štátnej správy ukladaním pokút a sankcií za

poškodzovanie a znečisťovanie územia.

46

6 ZáverCieľom bakalárskej práce bolo porovnať na vymedzenom území pôsobenie socio-

ekonomických javov pozitívnych a negatívnych, v okrese Topoľčany a zároveň

v mikroregióne SOTDUM – Spoločenstva obcí Topoľčiansko-Duchonského mikroregiónu.

V záujmovom území sme identifikovali výskyt všetkých skupín krajinných prvkov.

Na základe zhodnotenia získaných údajov môžeme konštatovať, že pre dané územie sú

typické dubovo-hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy, ktoré zaberajú

rozlohu 5324,50 ha, čo predstavuje 36,6 % z celkovej výmery pôdneho fondu. V rámci

prvkov poľnohospodárskej kultúr má najväčšie zastúpenie orná pôda (6899, 14 ha), čo

predstavuje 84,5 % výmery. Zvyšok predstavujú trvalé trávne porasty, ktoré zaberajú 9,7%

z celkovej výmery poľnohospodárskeho fondu. Najmenšiu výmeru, len 5,8 % predstavujú

trvalé trávne kultúry (ovocné sady a vinohrady).

Z hodnotenia prirodzených negatívnych socio-ekonomických faktorov vyplýva, že

územie je v minimálnej miere ovplyvňované rizikom radónovým ako aj rizikom seizmickej

aktivity. Z hľadiska exogénnych stresových faktorov sme zistili, že v podmienkach

rovinnej krajiny mikroregiónu SOTDUM sa môže v širšom okolí prejavovať intenzívna

veterná erózia v období, kedy je orná pôda bez vegetačného krytu. Aktuálna vodná erózia

pôdy je slabá až stredne silná.

Primárne stresové faktory antropogénneho pôvodu na území mikroregiónu

SOTDUM považujeme za vyhovujúce, pričom rôznorodosť areálov neovplyvňuje štruktúru

danej krajiny ale zastúpenie samotných areálov je v rovnováhe. Najzávažnejším

primárnym negatívnym stresovým faktorom vyvolaným človekom sú poľnohospodárske a

priemyselné areály. V  poľnohospodárskom areály jedným z najvážnejších zdrojov

znečistenia sú úniky močovky a hnojovice z chovov hovädzieho dobytka a ošípaných a

v priemyselnom představuju tieto zdroje rôzne priemyselné podniky väčšinou situované

v okresnom meste Topoľčany.

V podstatne vyššej miere ako primárne sú zastúpené sekundárne antropogénne

stresové faktory. Aj keď územie mikroregiónu SOTDUM a mesta Topoľčany nie je

posudzované ako zaťažená oblasť, každoročne priespieva k zhoršovaniu kvality ovzdušia

určitým dielom aj doprava. Pri priemyselných znečisťovateľoch dosiaholi najväčší nárast

47

emisií vypúšťaných do ovzdušia tuhé znečisťujúce látky v roku 2009 a poklesu sme

zaznamenali pri CO, SO2 a NO2. oproti roku 2004.

Nadmerné využívanie priemyselných hnojív v množstve cca 600 kg.ha-1

spôsobovalo v minulosti kontamináciu pôd, prevažne zasolením. V súčasnosti sa hodnota

množstva priemyselných hnojív pohybuje cca 200 kg.ha-1.

Poškodenie lesnej vegetácie mikroregióne SOTDUM pozmenil človek druhotnú

skladbu porastov hospodárskou činnosťou. Najčastejším poškodením vegetácie sú škody,

ktoré spôsobuje poľovná zver (znehodnotenie najmä mladých lesných porastov).

Trvalo udržateľný rozvoj je cieleným procesom zmien v správaní ľudskej

spoločnosti. Človek a jeho zásahy do prírody a krajiny si musí uvedomiť hlavne on sám

a zvážiť všetky dôsledky plynúce z nesprávneho hospodárenia s prírodnými zdrojmi.

48

7 Zoznam použitej literatúry1. BORTEL, J. – JANČOVÁ, M. – SLÁVIKOVÁ, D. 1993. Ochrana a tvorba

krajiny. Zvolen. Technická univerzita. 1993. 135 s. ISBN 80-228-0241.

2. DEMEK, J. 1999. Úvod do krajinné ekologie. Univerzita Palackého, Olomouc.

1999. 102 s. ISBN 80-7067-973-5.

3. DRDOŠ, J. 1999. Geoekológia a environmentalistika. Životné prostredie [online].

1999, FHPV, 152 s. [cit. 2011-03-03]. Dostupné na internete:

<http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2008_1

/01_Drdos_Kozova.pdf > ISBN 80 - 8068 - 343 - 3.

4. DRDOŠ, J. a kol. 1995. Základy krajinného plánovania. Zvolen : Technická

univerzita, 1995. 173 s.

5. EKOLAND s.r.o. 1994. Regionálny územný system ekologickej stability okresu

Topoľčany. OÚ ŽP Topoľčany. 1994. 165 s.

6. ELIÁŠ, P. 2010. Ecosystem Services and Quality of Human Life in Rural Areas. In

Životné prostredie. 2010. vol. 44, no. 2, p. 88 – 91.

7. FELLEMAN, J. P.: 1980. Coastal landforms and scenic analysis. A. Review. In

a Reader in visual quality. Sea grant reprint series. New York. 1980. S. 17 – 28.

8. FORMAN, R.T.T, GORDON, M.: 1986. Krajinná ekologie. Preklad z angl.orig.

Landscape Ecology, 1986: Těšitel, J. a kol ACADEMIA Praha 1993.583 s. ISBN

80-200-0464-5.

9. GÁBRIŠ, Ľ – BANDLEROVÁ, A – HRAŠKO, J. et al. 1998. Ochrana a tvorba

životného prostredia v poľnohospodárstve. Nitra : SPU Nitra, 1998. 461 s. ISBN

80-7137-506-3.

10. HRNČIAROVÁ, T. – IZAKOVIČOVÁ, Z. – ŠTEFUNKOVÁ, D. a kol. 2006.

Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy. Bratislava VEDA vydavateľstvo

SAV 2006. 316 s. ISBN 80-224-0910-.

49

11. IZAKOVIČOVÁ, Z. - MIKLÓS, L. - DRDOŠ, J.: 1997. Krajinnoekologické

podmienky trvalo udržateľného rozvoja. Bratislava: VEDA SAV, 1997. 186 s.

ISBN 80-224-0485-3

12. IZAKOVIČOVÁ, Z. - HRNČIAROVÁ, T. - MOYZEOVÁ, M., et al., 2001.

Analýza súčasnej krajinnej štruktúry. Ekologizácia hospodárenia v povodí Pranej,

Bratislava: ÚKE SAV, 2001. 57 – 96 s.

13. JANČURA, P. 1998. The Present and Historical Landscape Structures in

Landscape Formation. Životné prostredie[online]. 1998, vol. 32, no. 5 [ cit. 2011-

03-02]. Dostupné na internete:

<http://www.uke.sav.sk/zp/1998/zp598/jancura.htm>. ISBN 80-228-0800-8

14. KVASNIČKOVÁ, D. et al. 2002. Životné prostredie. Banská Bystrica: MEDIA

TRADE, 2002. 160 s. ISBN 80-08-03341-X

15. LAPKA, M. 2008. Úvod do sociologie krajiny. Praha : Karolinum, 2008. 86 s.

ISBN 978-80-246-1595-0

16. LIPSKÝ, Z. 2000. Sledování změn v kulturní krajine. Praha : ČZU Praha, 2000

Lesnická práce, 71 s. ISBN 80-213-0643-2

17. MAZÚR, LUKNIŠ: 1986. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava:

Slovenská kartografia. 1986.

18. MAS SOTDUM. 2009. NÁZOV INTEGROVANEJ STRATÉGIE ROZVOJA ÚZEMIA:

„TAKTO CHCEME ŽIŤ V DOLINE POD PANSKOU JAVORINOU!“. 165. S.

19. MIKLÓS, L., IZAKOVIČOVÁ, Z. 1997. Krajina ako geosystém. Bratislava

VEDA SAV, 1997. 153 s. ISBN 80-224.0519-1.

20. NOSKOVIČ, J., a kol.: 2007. Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra : SPU v

Nitre, 2007. 152 s. ISBN 978-80-552-0344-7

21. NOVOTNÁ, D. 2001. Úvod do pojmosloví v ekologii krajiny. Praha : MŽP

Enigma, 2001. 399 s. ISBN 80-7212-192-8.

50

22. OBVODNÝ ÚRAD ŽIVOTN0HO PROSTREDIA TOPOĽČANY. Správa o vplyve

výrobných podnikov na znečistenie ovzdušia v okrese Topoľčany. Autor správy:

Gabriela STOLÁROVÁ. Topoľčany. 2011

23. OBVODNÝ ÚRAD ŽIVOTNÉHO PROSTREIDA TOPOĽČANY. Správa

o vplyve výrobných podnikov na znečistenie ovzdušia v okrese Topoľčany. Autor

správy : Martina KUBRÁNOVÁ, Gabriela STOLÁROVÁ. Topoľčany. 2011

24. ODUM, E.P. 1977. Základy ekologie. Academia Praha : 1997. (preklad z angl.

orig.), 736 s. ISBN 509-21-857

25. OŤAHEL, J., FERANEC, J. 2001. Krajinná pokrývka Slovenska. VEDA, v SAV,

Bratislava, 124 s.

26. OŤAHEL, J. – HRNČIAROVÁ, T. – KOZOVÁ, M. 2008. Landscape Typology of

Slovakia: Regionalisation of its Natural-Cultural Character. Životné prostredie.

2008. vol.42, no. 2 70 – 76 s. Dostupné na internete:

<http://www.elis.sk/index.php?page=shop.product_details&flypage=flypage-

ask.tpl&product_id=1359&category_id=44&option=com_virtuemart&Itemid=1>

27. PETROVIČ, F. - IZAKOVIČOVÁ, Z. - MEDERLY, P. - MOYZEOVÁ, M.

2007. Environmentálne hľadiská trvalo udržateľného rozvoja Zeme. Nitra : UKF,

2007. 108 s. ISBN 978-808094-200-7

28. PUCHEROVÁ, Z. a kol.: 2007. Druhotná krajinná štruktúra. Nitra: FPV UKF,

2007. 276 s. ISBN 978-80-8094-191-8

29. RÚŽIČKA, M. a kol.: 2000. Krajinnoekologické plánovanie. – LANDEP 1.

Združenie BIOSFÉRA, Bratislava : 2000. 120 s.

30. RÚŽIČKA, M. – RÚŽIČKOVÁ, H. – ŽIGRAI, F. 1978. Krajinné zložky, prvky a

štruktura v biologickom plánovaní. Quaestiones geobologicae, 23, 1978. 9-57 s.

31. RÚŽIČKA, M., MIŠOVIČOVÁ, R. 2006. Krajinná ekológia. Biosféra Nitra,

2006. 132 s. ISBN

51

32. STANOVÁ, V., VALACHOVIČ, M. 2002: Katalóg biotopov Slovenska. [online].

2002, [cit.2011-03-03]

Dostupnénainternete:<http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=1&lang=sk>

ISBN 80-86891-42-9

33. STREĎANSKÝ, J. a kol. 1999. Krajinné plánovanie. SPU Nitra : 1999. 178 s.

ISBN 80-7137-585-3.

34. SUPUKA, J. - HREŠKO, J. - KONČEKOVÁ, L.: 2005. Krajinná ekológia. Nitra :

VES SPU, 2005. 188 s. ISBN 80-8069-607-1

35. TRNKA, P. 1991. Pohledy na krajinu. Praha: MZVž ČSR – Hydroprojekt. 1991.

52

8 Prílohy

Obrázok 4 Ohraničené územie Mikroregiónu SOTDUM

Obrázok 4 Topoľčiansky hrad, Internet

53

Obrázok 5 Vodná nádrž Duchonka, Internet

Obrázok 6 Výhlad na rozhľadňu Pánska javorina, Internet

Obrázok 7 Vodná nádrž Nemečky a lesné biotopy, Internet

Tabuľka 7 Produkcia emisií firmy Decodom s.r.o.v t/rok

stacionárny zdroj

DECODOM s.r.o.

ROK TZL SO2 NOx CO COU NH3

2004 3,378182 0,170287 5,408769 12,50411 3,5819 0

2005 3,668703 0,211303 24,5358 11,55177 1,542389 0

2006 2,7555557 0,721712 22,73211 11,72474 0,327231 0

2007 3,224029 0,000435 19,87974 11,70626 0,404404 0

2008 2,373572 0,000537 19,55763 6,3213 0,365441 0

Tabuľka 8 Produkcia emisii Pivovar Topvar a.s. v t/rok

stacionárny zdroj

.

Pivovar TOPVAR a.s.

ROK TZL SO2 NOx CO COU NH3

2004 0,341306 0,098387 7,179499 2,582999 0,449067 0,023199

2005 0,351045 0,104755 6,84127 2,454462 0,451815 0,030079

2006 2,763431 0,141555 5,700604 2,057326 0,368649 0,020299

2007 2,712307 0,095027 4,426099 1,58225 0,310935 0,025346

2008 2,807046 0,074072 5,27341 1,868741 0,311209 0,014378

Tabuľka 9 Produkcia emisii firmy Elektrokarbón a.s.v t/rok

stacionárny zdroj

ELEKTROKARBÓN a.s.

ROK TZL SO2 NOx CO COU NH3

2004 5,927963 2,769885 6,852219 6,316793 1,784976 0

2005 6,658347 3,094726 6,980438 5,93853 1,529446 0

2006 4,930611 2,860545 6,503489 5,637173 1,702116 0

2007 4,025203 2,80969 6,317988 5,570993 0,420697 0

2008 3,633966 1,644424 3,465783 6,02834 0,505961 0

Tabuľka 10 Produkcia emisii Pivovar Topvar a.s. v t/rok

stacionárny zdroj

Pivovar TOPVAR a.s.

ROK TZL SO2 NOx CO COU NH3

2004 0,341306 0,098387 7,179499 2,582999 0,449067 0,023199

2005 0,351045 0,104755 6,84127 2,454462 0,451815 0,030079

2006 2,763431 0,141555 5,700604 2,057326 0,368649 0,020299

2007 2,712307 0,095027 4,426099 1,58225 0,310935 0,025346

2008 2,807046 0,074072 5,27341 1,868741 0,311209 0,014378