dupp produkt 1/2011

ŠkodaYeti

www.skoda-auto.skIlustračné foto.Kombinovaná spotreba a emisie CO2 automobilov Yeti: 5,3-8,0 l/100 km, 139-189 g/km.

Za volantom vozidla Škoda Yeti je každá jazda mimoriadnym zážitkom. Škoda Yeti je robustná ale i kompaktná a hravo si poradí s každým terénom. S pohonom všetkých štyroch kolies v režime off-road, ktorý navyše automaticky aktivuje asistenta zjazdu z kopca, je aj ťažký terén prechádzkou parkom. Vďaka systému VarioFlex môžete jednoducho zväčšovať úložný priestor. Pod kapotou je Škoda Yeti silná a úsporná zároveň. To sa nedá opísať, to treba zažiť.

148x206.indd 1 10/20/10 3:52 PM

Milí čitatelia,

blížiaci sa koniec roka 2010 a začiatok nového roka prináša so sebou mnoho povinnos-tí, ktoré súvisia s vykonávaním podnikateľskej činnosti. V Téme mesiaca tohto číslaDÚPP sa venujeme povinnostiam vyplývajúcim zo zákona o miestnych daniach, a topodávaniu daňových priznaní k dani z motorových vozidiel v prípade ich používaniapri podnikaní a podávaniu daňových priznaní k dani z nehnuteľností, pričom tátotéma sa týka tak podnikateľských subjektov, ako aj nepodnikateľov – fyzických aj práv-nických osôb. V oboch prípadoch je lehota na podávanie daňového priznania do 31. ja-nuára 2011. Daň z motorových vozidiel je v tomto termíne potrebné aj vysporiadať.Na základe požiadaviek našich čitateľov sme od ročníka 2011 do nášho časopisu za-radili novú rubriku Verejná správa a neziskové organizácie. Ako z jej názvu vyplý-va, príspevky v nej zaradené budú určené pre neziskové organizácie, obce, mestá,VÚC, príspevkové a rozpočtové organizácie. Článok Tvorba všeobecne záväznýchnariadení je určený pre obce a mestá a zameriava sa na praxou overené skutočnostidôležité pri ich tvorbe v nadväznosti na zákon o miestnych daniach. V ďalšom článkutejto rubriky nájdete účtovné súvzťažnosti pri účtovaní zbierkových predmetov v štát-nych príspevkových organizáciách.Príspevok zaradený v rubrike V mzdovej učtárni obsahuje veľmi podrobne spraco-vanú tému tvorby sociálneho fondu. Aj keď zákon o sociálnom fonde nie je rozsiahly,jeho aplikácia v praxi neustále vyvoláva rad problémov. V článku nájdete odpovedena témy, ktoré sú často diskutované a na ktoré zákon nepodáva jednoznačné vysvet-lenie. Do budúceho čísla DÚPP pripravujeme pokračovanie tejto témy, a to spracova-nie problematiky čerpania sociálneho fondu ako u podnikateľských, tak aj u nepodni-kateľských organizácií.

S pozdravom

Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina venuje 1 % z ceny svojich produktov nadá-cii Rozum a Cit na podporu opustených detí v pestúnskych rodinách. Za 12 rokov svojej činnostinadácia podporila takmer 620 pestúnskych rodín čiastkou 504 556 € a v rodinách našlo domovviac než 860 detí.

Z REDAKČNÉHO PERA

1

JEDNODUCHÉ ÚČTOVNÍCTVO

Z obsahu pre vás, daňovníkov účtujúcich v sústave JÚ, vyberáme:

� Rubrika: Téma mesiaca

Daň z motorových vozidiel v roku 2010 ........................................ str. 8

Podávanie daňových priznaní k dani z nehnuteľnostína zdaňovacie obdobie roku 2011 .............................................. str. 31

� Rubrika: V mzdovej učtárni

Sociálny fond ako zdroj financovania sociálnej politikypodniku – tvorba sociálneho fondu ........................................... str. 118

Z REDAKČNÉHO PERA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

TÉMA MESIACADaň z motorových vozidiel v roku 2010(Ing. Lia Košalová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Podávanie daňových priznaní k dani z nehnuteľnostína zdaňovacie obdobie roku 2011(JUDr.Mária Vargová, Ing.Radka Hečková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

DANE A ÚČTOVNÍCTVOVybrané účty z účtovej triedy 5 – Nákladya ich daňové posúdenie(Ing.Ľudmila Novotná, Ing. Iveta Petrovická) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62

Podnikové kombinácie v otázkach a odpovediach(v zmysle revidovaného IFRS 3)(Ing. Mária Cvečková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 109

1/2011

2

OBSAH

V MZDOVEJ UČTÁRNISociálny fond ako zdroj financovania sociálnej politiky podniku– tvorba sociálneho fondu(Ing. Miluška Horváthová). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 118

PRE PLATITEĽOV DPHElektronicky dodávané služby a uplatňovanie DPH(Ing. Anna Jurišová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ

ORGANIZÁCIETvorba všeobecne záväzných nariadení(Ing. Eva Dudášová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 147

Účtovanie zbierkových predmetov v štátnych príspevkovýchorganizáciách(Ing. Lucia Hirtlová). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154

LISTÁREŇ

� Nadačné imanie � Nadácia a verejná zbierka � Prenájom automo-

bilu � Prenájom nehnuteľnosti � Zmena účelu použitia investičné-

ho majetku � Krátenie dane na vstupe �

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 156

INFOBLESK. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161

VYHĽADÁVAČ. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 171

1/2011

3

OBSAH

DPH

Prešlo Zbierkou zákonov� Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 408/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje

suma minimálnej mzdyÚčinnosť: od 1. januára 2011

[§ 1 nariadenia vlády č. 408/2010 Z. z.:Suma minimálnej mzdy na rok 2011 sa ustanovuje naa) 317,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,b) 1,822 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.]

Finančný spravodajca č. 9/2010

� Problematika rozpočtováOpatrenie MF SR z 18. augusta 2010 č. MF/021218/2010-421, ktorým sa menía dopĺňa opatrenie MF SR z 8. decembra 2004 č. MF/010175/ 2004-42, ktorým saustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifiká-cia rozpočtovej klasifikácie v znení neskorších predpisov

� Štátna pokladnicaVýnos MF SR z 13. októbra 2010 č. MF/021352/2010-32, ktorým sa mení a dopĺňavýnos MF SR z 5. mája 2010 č. MF/10054/2010-32, ktorým sa ustanovuje denný li-mit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti pre klientov Štátnej pokladnice

� Problematika daňováOznámenie MF SR č. MF/25757/2010-722 o aktualizácii poučenia na vyplnenie da-ňového priznania k dani z motorových vozidiel

� Problematika cenová – Rozhodnutia vyšších územných celkov o určenýchmaximálnych cenách tovarov miestneho významuKošický samosprávny kraj – cenový výmer č. 7/2010

Štatistický úrad SR – www.statistics.skPRIEMERNÉ CENY POHONNÝCH LÁTOK V SR V ROKU 2010 (v eurách za 1 l)

Referenčné obdobie Názov výrobku

Benzínnatural

95-oktánový

Benzín natural98-oktánový

LPG Motorovánafta

41. týždeň (11. 10. – 17. 10.) 1,253 1,409 0,500 1,124

42. týždeň (18. 10. – 24. 10.) 1,256 1,447 0,501 1,126

43. týždeň (25. 10. – 31. 10.) 1,268 1,420 0,523 1,136

44. týždeň (1. 11. – 7. 11.) 1,268 1,453 0,526 1,138

4

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

DÚPP 1/2011

Colná správa Slovenskej republiky – www.colnasprava.sk

Upozornenie na zmeny v zákone č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej daniz liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobea uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v zneníneskorších predpisov týkajúce sa predaja spotrebiteľského balenialiehu

Dňom 1. januára 2011 nadobudne účinnosť § 44a zákona č. 105/2004 Z. z. o spo-trebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaníliehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon č. 105/2004 Z. z.“), ktorý bude upravovať predaj spotrebiteľského balenia liehuv daňovom voľnom obehu na daňovom území. Ustanovenie § 44 zákona č. 105/2004Z. z. stráca účinnosť 31. decembra 2010.

Podľa ustanovenia § 44a zákona č. 105/2004 Z. z. bude môcť od 1. januára 2011 práv-nická osoba alebo fyzická osoba, ktorá bude držiteľom povolenia na predaj spotrebi-teľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu (ďalej len „povolenie na predaj“), pre-dávať na základe tohto povolenia na daňovom území v daňovom voľnom obehu v rámcipodnikateľskej činnosti lieh uvedený v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z. (t. j.tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 s obsahom alkoholu viac ako1,2 % objemu) v spotrebiteľskom balení liehu alebo zo spotrebiteľského balenia liehuiba konečnému spotrebiteľovi.

Predávať na daňovom území v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnostilieh uvedený v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 105/2004 Z. z. v spotrebiteľskom balení lie-hu právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré nie sú konečnými spotrebiteľmi,budú od 1. januára 2011 môcť iba tie právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré budúmať colným úradom vydané oprávnenie na distribúciu spotrebiteľského balenia liehuv daňovom voľnom obehu iným prevádzkovateľom živností (ďalej len „oprávnenie nadistribúciu“).

Oprávnenie na distribúciu bude jeho držiteľa oprávňovať na predaj spotrebiteľ-ského balenia liehu iným držiteľom oprávnenia na distribúciu, držiteľom povole-nia na predaj, ale aj konečným spotrebiteľom.

Keďže oprávnenie na distribúciu oprávňuje aj na predaj spotrebiteľského balenia liehukonečnému spotrebiteľovi, nie je potrebné, aby jedna právnická osoba alebo fyzickáosoba bola súčasne držiteľom povolenia na predaj aj držiteľom oprávnenia na distribú-ciu.

Podľa prechodných ustanovení uvedených v § 51j zákona č. 105/2004 Z. z. musí práv-nická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce byť držiteľom oprávnenia na distribúciu,požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu najneskôr do 15. októbra2010.

5


Žiadosť o vydanie oprávnenia na distribúciu musí podľa § 51j ods. 4 zákonač. 105/2004 Z. z. obsahovať

a) identifikačné údaje žiadateľa a adresu umiestnenia jeho prevádzkarne, ak nie je to-tožná so sídlom alebo s trvalým pobytom žiadateľa,

b) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak bolo žiadateľovi pridelené,

c) daňové identifikačné číslo žiadateľa.

Prílohami k žiadosti o vydanie oprávnenia na distribúciu sú

a) výpis z registra trestov žiadateľa, ak je žiadateľom fyzická osoba a výpis z registratrestov zodpovedného zástupcu a fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiacich orgá-nov alebo kontrolných orgánov, ak je žiadateľom právnická osoba; výpis z registratrestov nesmie byť starší ako 30 dní,

b) zoznam dodávateľov a odberateľov spotrebiteľského balenia liehu s uvedením ichidentifikačných údajov, okrem odberateľov, ktorými sú koneční spotrebitelia.

Žiadateľ, ktorý chce byť držiteľom oprávnenia na distribúciu, musíspĺňať tieto podmienky:

a) má živnostenské oprávnenie a v rámci podnikania nakupuje a predáva spotrebiteľ-ské balenie liehu,

b) skladovacia plocha všetkých jeho skladovacích priestorov presahuje 200 m2,

c) má ročný obrat z predaja spotrebiteľského balenia liehu minimálne 100 000 eur,

d) minimálny počet jeho zamestnancov v stálom pracovnom pomere je viac ako10 zamestnancov,

e) vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu,

f) nemá nedoplatky voči colnému úradu alebo daňovému úradu,

g) nemá nedoplatky na povinných odvodoch podľa osobitného predpisu,

h) nebol právoplatne odsúdený za úmyselne spáchaný trestný čin hospodársky, trest-ný čin proti majetku alebo iný trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s pred-metom podnikania; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu a fyzické osoby,ktoré sú členmi riadiacich orgánov alebo kontrolných orgánov žiadateľa,

i) nie je v likvidácii, ani naňho nie je právoplatne vyhlásený konkurz, povolené vyrov-nanie, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia.

Povinnosť požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu sa nevzťahuje naprávnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je colným úradom registrovaná ako pre-vádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca, alebo ktorá je evido-vaná ako dovozca spotrebiteľského balenia liehu. Takejto právnickej osobe alebo

6


DÚPP 1/2011

fyzickej osobe vydá colný úrad oprávnenie na distribúciu a pridelí číslo oprávnenia na

distribúciu najneskôr do 30. októbra 2010 automaticky; splnenie vyššie uvedených

podmienok sa nevyžaduje.

Ak bolo právnickej osobe alebo fyzickej osobe vydané povolenie na predaj podľa § 44

zákona č. 105/2004 Z. z. a nebolo jej vydané oprávnenie na distribúciu podľa § 51j záko-

na č. 105/2004 Z. z., bude sa toto povolenie od 1. januára 2011 považovať za povolenie

na predaj vydané podľa § 44a zákona č. 105/2004 Z. z. a táto právnická osoba alebo fy-

zická osoba bude môcť na základe tohto povolenia predávať spotrebiteľské balenie liehu

aj od 1. januára 2011, avšak už len konečnému spotrebiteľovi. Ak držiteľ povolenia na

predaj podľa § 44 zákona č. 105/2004 Z. z. chce predávať spotrebiteľské balenie liehu od

1. januára 2011 právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré nie sú konečnými

spotrebiteľmi, musí požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu.

Podľa § 51j ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá

má vydané povolenie na predaj podľa § 44 zákona č. 105/2004 Z. z., je povinná

k 31. decembru 2010 vykonať inventarizáciu zásob liehu v súlade s § 29 zákona

č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a najneskôr do 25. janu-

ára 2011 oznámiť colnému úradu zistený stav zásob liehu v členení podľa obchodného

názvu, čiarového kódu EAN spotrebiteľského balenia liehu, objemu spotrebiteľského

balenia liehu a objemovej koncentrácie v spotrebiteľskom balení liehu.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je registrovaná ako prevádzkovateľ daňové-

ho skladu alebo ako oprávnený príjemca, alebo ktorá je evidovaná ako dovozca spo-

trebiteľského balenia liehu, je podľa § 51j ods. 9 zákona č. 105/2004 Z. z. povinná do

31. decembra 2010 oznámiť elektronicky colnému úradu obchodný názov spotrebiteľ-

ského balenia liehu, objem spotrebiteľského balenia liehu, objemovú koncentráciu liehu

v spotrebiteľskom balení liehu a čiarový kód EAN za každý druh spotrebiteľského balenia

liehu, ktoré vyrába, prijíma z iného členského štátu alebo dováža z tretieho štátu.

Zároveň upozorňujeme, že držitelia oprávnenia na distribúciu budú v zmysle § 44a

ods. 17 zákona č. 105/2004 Z. z. povinní oznamovať údaje podľa § 44a ods. 15 záko-

na č. 105/2004 Z. z. colnému úradu elektronicky, najneskôr do 25. dňa kalendárne-

ho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa údaje oznamujú.

Bližšie informácie týkajúce sa oznamovania údajov elektronickou formou podľa § 44a

a § 51j zákona č. 105/2004 Z. z. zverejnilo Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky na

svojej internetovej stránke.

7


Daň z motorových vozidielv roku 2010

Ing. Lia Košalová

Daň z motorových vozidiel je upravená v jedenástej časti zákonač. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunál-ne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďa-lej len „zákon o miestnych daniach“). Je to fakultatívna daň, ktorú môžezaviesť vyšší územný celok všeobecne záväzným nariadením. Výnos tej-to dane plynie do rozpočtu príslušného vyššieho územného celku.

Vyšší územný celok okrem zavedenia tejto dane má zo zákona kompetenciu určo-vať aj podmienky oslobodenia od dane alebo jej zníženie v rozsahu stanovenom v § 86zákona o miestnych daniach a určovať sadzby dane pre úžitkové vozidlá a osobné vo-zidlá. Pre úžitkové vozidlá určuje sadzby dane podľa celkovej hmotnosti vozidla a poč-tu náprav osobitne za motorové vozidlá a osobitne za prípojné vozidlá. Sadzbu danepre osobné vozidlá určuje podľa zdvihového objemu motora v cm3.

Vzhľadom na vyššie uvedené kompetencie vyššieho územného celku pri vyplňova-nídaňového priznania k dani z motorových vozidiel je všeobecne záväzné nariadeniepríslušného vyššieho územného celku nevyhnutným dokumentom, bez ktorého nieje možné vypočítať daňovú povinnosť v daňovom priznaní, resp. výšku predpokladanejdane na nasledujúce zdaňovacie obdobie.

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel je daňovník povinný podať miestnepríslušnémusprávcovi dane do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za kto-ré sa daňové priznanie podáva.

U ktorých vozidiel môže vyšší územný celok znížiť daň, resp. ktoré vozidlámôže vyšší územný celok oslobodiť od dane?

Oslobodenie od dane a jej zníženiemôže vyšší územný celok určovať iba v rozsahustanovenom v § 86 zákona o miestnych daniach. Ide o nasledovné vozidlá:

� vozidlo záchrannej zdravotnej služby,

� vozidlo banskej, horskej a leteckej záchrannej služby,

� vozidlo požiarnej ochrany,

� vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme,

� vozidlo používané výhradne v poľnohospodárskej výrobe a v lesnej výrobe,

8

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

� vozidlo používanéna podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4 aleboEURO 5.

Poznámka:

V prípade vozidla, ktorého držiteľom je vyšší územný celok, do rozpočtu ktorého ply-nie daň z motorových vozidiel, a taktiež vozidla diplomatických misií a konzulárnychúradov, ak je zaručená vzájomnosť, ide o zákonné oslobodenie od dane, preto priuplatnení uvedeného oslobodenia v daňovom priznaní daňovník vychádza priamozo zákona bez ohľadu na to, či uvedené oslobodenie od dane je uvedené vo vše-obecne záväznom nariadení alebo nie je.

1. Podávanie daňového priznania k daniz motorových vozidiel

Daňovník za zdaňovacie obdobie roku 2010 je povinný podať daňové priznaniemiestne príslušnému správcovi dane do 31. januára 2011.

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa účinne podáva na tlačive, ktoré-ho vzor je ustanovený opatrením Ministerstva financií Slovenskej republikyč. MF/019260/2008-72. Uvedené tlačivo je možno získať na daňových úradoch, ako ajna webovej stránke Daňového riaditeľstva DR SR (www.drsr.sk).

Daňovník v daňovom priznaní vyznačí, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú oso-bu, či ide o riadne daňové priznanie alebo o opravné, resp. o dodatočné daňové prizna-nie a vyplní celé daňové priznanie podľa predtlače.

Ak je daňovníkom organizačná zložka alebo stála prevádzkareň, na riadku, kde sauvádza DIČ (riadok 01), uvedie svoje daňové identifikačné číslo, ak ho ale nemá pride-lené, uvedie daňové identifikačné číslo materskej organizácie. Na riadku, kde sa uvá-dza obchodné meno alebo názov (v I. oddiele na riadku 06), uvedie obchodné menoalebo názov organizačnej zložky alebo stálej prevádzkarne a taktiež aj obchodnémeno alebo názov materskej organizácie. Na riadkoch, kde sa uvádza adresa trvaléhopobytu fyzickej osoby alebo sídloprávnickej osoby (riadky 07 až 13), sa uvádzajú údajeo materskej organizácii. Na riadkoch, kde sa uvádza adresa stálej prevádzkarne aleboinej organizačnej zložky (riadky 14 až 19), sa uvádzajú údaje o organizačnej zložkealebo údaje o stálej prevádzkarni.

Podávanie daňového priznania v prípade daňovníka, ktorý bol zrušený bezlikvidácie

Zákon o miestnych daniach podávanie daňového priznania v prípade daňovníka, kto-rý bol zrušený bez likvidácie, osobitne neupravuje. Z uvedeného dôvodu pri podávanídaňového priznania daňovníka (ktorým je právny nástupca) postupuje v intenciách

9

Daň z motorových vozidiel v roku 2010

Obchodného zákonníka a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zme-nách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o správe daní“).

Podľa Obchodného zákonníka pri zániku obchodnej spoločnosti bez likvidácie do-chádza k univerzálnej sukcesii do práv a povinností zanikajúcej spoločnosti, preto pripoužívanívozidla na podnikanie právnym nástupcom daňovníka (ktorý bol zrušený bezlikvidácie) v príslušnom zdaňovacom období ide o nepretržité používanie predmetupodnikania (nedochádza k vzniku ani zániku daňovej povinnosti, a teda nevzniká anioznamovacia povinnosť v zmysle zákona o miestnych daniach).

Daňovník, ktorým je právny nástupca, podá jedno daňové priznanie za celé zdaňo-vacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania (do 31. januára 2011). V daňo-vom priznaní vypočíta daň za všetky vozidlá, ktoré používal na svoje podnikanie, vráta-ne vozidiel, ktoré používala na podnikanie právnická osoba zrušená bez likvidácie (t. j.vozidlá, ktoré prešli na právneho nástupcu). Právny nástupca na riadkoch, kde sa uvá-dzajú údaje o daňovníkovi (v I. oddiele daňového priznania), uvedie svoje údaje.

Podávanie daňového priznania právnym nástupcom v prípade úmrtiadaňovníka – fyzickej osoby, ak právny nástupca pokračuje v podnikanípo zosnulom daňovníkovi

Aj pri úmrtí daňovníkadochádza k univerzálnej sukcesii, čo znamená prechod všet-kých práv a povinností zosnulej osoby – poručiteľa, na právneho nástupcu – dediča,a to okamihom jej smrti (ani v tomto prípade nedochádza k vzniku daňovej povinnosti,preto nevzniká ani oznamovacia povinnosť v zmysle zákona o miestnych daniach).

Pri pokračovaní v podnikaní po zosnulom daňovníkovi (napr. manželka pokraču-je v podnikaní po zosnulom manželovi) sa používanie vozidla na podnikanie považujeza nepretržité používanie vozidla na podnikanie v zdaňovacom období [v prípade po-užívania vozidla na podnikanie po poručiteľovi, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapí-saná osoba, ktorá zomrela, právny nástupca sa stáva daňovníkom podľa § 85 ods. 1písm. b) zákona o miestnych daniach].

Daňovník (právny nástupca – dedič) je povinný podať daňové priznanie za celézdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania. Právny nástupca – de-dič, na riadkoch, kde sa uvádzajú údaje o daňovníkovi (v I. oddiele daňového prizna-nia), uvedie svoje údaje.

Podávanie daňového priznania právnym nástupcom – dedičom, ktorýnepokračuje v podnikaní po zosnulom daňovníkovi

Ak dedič nepokračuje v podnikaní po zosnulom daňovníkovi, nemá oznamovaciupovinnosť o zániku daňovej povinnosti, pretože naňho prechádza iba daňová po-vinnosť, ktorá vznikla pred smrťou daňovníka.

10

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

Dedič na riadkoch, kde sa uvádzajú údaje o daňovníkovi (v oddiele I. daňového pri-znania), uvedie údaje o zosnulom daňovníkovi. Na riadkoch, kde sa uvádzajú údajeo právnom nástupcovi (v II. oddiele daňového priznania), uvedie svoje údaje (o práv-nom nástupcovi).

Podávanie daňového priznania za vozidlo, pri ktorom došlo k zmenekategórie vozidla v priebehu zdaňovacieho obdobia

Pri zmene kategórie vozidla (napr. pri prestavbe vozidla z kategórie M na kate-góriu N) dochádza k vzniku aj zániku daňovej povinnosti (daňovníkovi vznikneoznamovacia povinnosť pri vzniku aj zániku daňovej povinnosti).

Daňovník v daňovom priznaní uvedie vozidlo pôvodnej kategórie M, ako aj kategó-rie N. Vypočíta pomernú časť dane (§ 91 ods. 6 zákona o miestnych daniach) v závis-losti od počtu mesiacov, v ktorých vozidlo podliehalo dani, osobitne pre kategóriu Ma pre kategóriu N.

Podávanie daňového priznania pri zmene typu daňovníka v priebehuzdaňovacieho obdobia a jeho označenie na riadku, kde sa uvádzadaňovník podľa ustanovenia § 85 zákona o miestnych daniach(III. oddiel, riadok č. 07 daňového priznania)

Pri zmene typu daňovníka podľa § 85 zákona o miestnych daniach v priebehu zda-ňovacieho obdobia nedochádza k vzniku, resp. zániku daňovej povinnosti (pretozmena typu daňovníka nepodlieha oznamovacej povinnosti v zmysle zákona o miest-nych daniach).

Napr. podnikateľ v zdaňovacom období používal vozidlo na podnikanie, ktorého nieje držiteľom (ide o vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba,ktorá nie je podnikateľom). V uvedenom prípade podnikateľ je daňovníkom dane z mo-torových podľa § 85 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach. Následne podnikateľv priebehu zdaňovacieho obdobia odkúpil toto vozidlo a stal sa držiteľom predmetnéhovozidla, a teda aj daňovníkom podľa § 85 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

V uvedenom prípade nie je jednoznačné, ako sa daňovník označí v daňovom pri-znaní podľa ustanovenia § 85 zákona o miestnych daniach (III. oddiel, riadok č. 07 da-ňového priznania).

Keďže tlačivo daňového priznania neponúka možnosť alternatívneho označeniadaňovníka v prípade zmeny typu daňovníka v priebehu zdaňovacieho obdobia, správ-ca dane akceptuje označenie daňovníka tak, ako to uvedie daňovník v daňovom pri-znaní.

11


Uplatnenie zníženia dane alebo oslobodenie od dane z motorovýchvozidiel v prípade vozidiel spĺňajúcich limity úrovne EURO 3, EURO 4alebo EURO 5

Ak vyšší územný celok zaviedol oslobodenie od dane alebo zníženie dane na vo-zidlo používané na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4 aleboEURO 5, oslobodenie alebo zníženiedane si daňovníkuplatní v daňovom priznaníoso-bitne na motorové vozidlo a osobitne na prípojné vozidlo v nadväznosti na príslušnévšeobecne záväzné nariadenie.

2. Výpočet dane z motorových vozidielv daňovom priznaní

Na riadkoch, kde sa uvádza výpočet dane (III. oddiel, riadky 01 až 18), daňovníkuvedie údaje o každom vozidle osobitne podľa predtlače.

Daň za vozidlá vypočíta daňovník v daňovom priznaní za každé vozidlo osobitne.V prípade vozidiel, ktoré boli predmetom dane počas celého zdaňovacieho obdobia,ide o celoročnú daň (plná sadzba dane).

Ak vozidlo nebolo predmetom dane (nepoužívalosa na podnikanie) počas celé-ho zdaňovacieho obdobia (v prípade vozidiel, pri ktorých vznikla alebo zanikla daňo-vá povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia), ide o pomernú časť dane, ktorá savypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych mesia-cov, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie.

Ak vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy, ktoré príslušný vyšší územný celokoslobodil od dane v rozsahu výkonu vo verejnom záujme, bolo v priebehu zdaňovacie-ho obdobia používané aj mimo výkonu vo verejnom záujme (napr. na zájazdy), pomer-nú časť dane si daňovníkvypočítaako súčin jednej tristošesťdesiatpätiny ročnej sadzbydane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočne-nú mimo výkonu vo verejnom záujme.

Na riadkoch, kde sa uvádza sumarizácia dane (IV. oddiel, riadky 47 až 51), sa zosu-marizuje daň (vypočítaná v III. oddiele) za všetky vozidlá uvedené v daňovom priznaní.

Daňovník pri výpočte dane vychádza zo sadzby dane uvedenej vo všeobecne zá-väznom nariadení príslušného vyššieho územného celku. Oslobodenie od dane,resp. zníženiedane si daňovníkuplatní v daňovom priznanípodľa podmienok určenýchvo všeobecne záväznom nariadení príslušného vyššieho územného celku. Ak dôjdek súbehu znížení dane u toho istého vozidla, uplatní sa v daňovom priznaní zníženásadzba dane výhodnejšia pre daňovníka.

12

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

3. Platenie daneDaňovník je povinný daň alebo pomernú časť dane zaplatiť v lehote na poda-

nie daňového priznania. Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zapla-tené preddavky na daň, uvedený rozdiel na dani daňovník zaplatí v lehote na podaniedaňového priznania. Ak zaplatené preddavky na daň presahujú celoročnú daňovú po-vinnosť daňovníka, vznikne preplatok na dani, ktorý správca dane vráti na základe pí-somnej žiadosti daňovníka. Žiadosť o vrátenie daňového preplatku je súčasťou daňo-vého priznania (v oddiele VI.).

4. Predpokladaná daň v daňovom priznaníDaňovník okrem výpočtu daňovej povinnosti je povinný v daňovom priznaní uviesť

aj výšku predpokladanej dane na nasledujúce zdaňovacie obdobie (IV. oddiel, ria-dok 52).

Za predpokladanú daň sa považuje súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlou jedného správcu dane, ktoré je predmetom dane k 1. januáru bežného zdaňo-vacieho obdobia. Do súčtu ročnej sadzby dane sa nezapočítava vozidlo, ktoré jeoslobodené od dane zo zákona (t. j. ak držiteľom vozidla je vyšší územný celok, dorozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel, vozidlá diplomatických misií a kon-zulárnych úradov, ak je zaručená vzájomnosť), alebo vozidlo, ktoré je oslobodené vovšeobecne záväznom nariadení príslušného vyššieho územného celku. Ak vovšeobecne záväznom nariadení je u vozidla znížená sadzba dane, na účely predpokla-danej dane sa do súčtu ročnej sadzby dane započítazníženásadzba dane. Do predpo-kladanej dane sa započítava aj ročná sadzba dane za vozidlá, u ktorých daňová povin-nosť vznikne 1. januára 2011.

Údaj o výške predpokladanej dane slúži na platenie preddavkov na daň na nasle-dujúce zdaňovacie obdobie.

5. Platenie preddavkov na daňDaňovník je povinný platiť preddavky na daň v prípade, ak jeho predpokladaná

daň k 1. januáru 2011 u jedného správcu dane presiahne 660 eur.

Ak výška predpokladanej dane k 1. januáru 2011 u jedného správcu dane presiah-ne 660 eur, daňovník má povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške jednejštvrtiny predpokladanej dane. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do koncapríslušného kalendárneho štvrťroka.

Ak výška predpokladanej dane k 1. januáru 2011 u jedného správcu dane presiah-ne 8 292 eur, daňovník má povinnosť platiť mesačné preddavky na daň vo výške jed-nej dvanástiny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do koncapríslušného kalendárneho mesiaca.

13


Ak predpokladaná daň na rok 2011 u jedného správcu dane nepresiahne k 1. janu-áru 2011 sumu 660 eur, daňovníkv zdaňovacom období roku 2011 preddavky na daňneplatí. Daňovník zaplatí daň za zdaňovacie obdobie 2011 v celej sume najneskôrv lehote na podanie daňového priznania, t. j. do 31. januára 2012.

Vznik alebo zánik daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobianemá vplyv na platenie preddavkov na daň. To znamená, že ak po 1. januári 2011vznikne alebo zanikne daňová povinnosť u vozidla, na ktoré daňovník platí preddavkyna daň, uvedená skutočnosť nemá vplyv na platenie preddavkov na daň a daňovníkplatí preddavky na daň v pôvodnej výške určenej na začiatku zdaňovacieho obdobiapodľa stavu k 1. januáru 2011.

Správca dane môže z úradnej moci alebo na základe žiadosti daňovníka určiť roz-hodnutím platenie preddavkov na daň inak (§ 91 ods. 9 zákona o miestnych da-niach). Výška preddavkov na daň však nemôže byť spätne zmenená (tzn. že výškupreddavkov na daň splatných pred vydaním rozhodnutia o určení preddavkov na daňinak už nie je možné zmeniť). Výšku preddavkov na daň môže správca určiť inak ibau predpísaných preddavkov, ktoré ešte neboli splatné v zmysle zákona o miestnychdaniach.

Ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia opakovane žiada (písomne) správ-cu dane z dôvodu vzniku alebo zániku daňovej povinnosti (napr. pri predaji alebo nado-budnutí vozidiel v priebehu zdaňovacieho obdobia v rôznom časovom rozpätí) o urče-nie platenia preddavkov na daň inak, správca dane môže žiadosti daňovníka vyhovieťaj niekoľkokrát v zdaňovacom období (zákon o miestnych daniach neobmedzuje da-ňovníka iba na podanie jednej žiadosti v zdaňovacom období).

6. Opravné daňové priznanieAk daňovník zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné a ešte

neuplynula lehota na podanie daňového priznania, t. j. pred 31. januárom 2011, môžepodať opravné daňové priznanie, pričom na predchádzajúce priznanie sa neprihliada.

7. Dodatočné daňové priznanieAk daňovník zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné a jeho

opravou by sa mala zvýšiť daň v daňovom priznaní, je povinný podať správcovi danedodatočné daňové priznanie, a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto ziste-ní. Dodatočné daňové priznanie môže, ale nemusí podať daňovník v prípade, ak zistí,že oprava daňového priznania má za následok zníženie dane v daňovom priznaní.

Podanie dodatočného daňového priznania sa viaže k pôvodne podanému celémudaňovému priznaniu a nie iba k jednému predmetu dane (t. j. k jednému vozidlu).Z uvedeného dôvodu daňovník v dodatočnom daňovom priznaní uvedie všetky

14

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

vozidlá, t. j. nielen vozidlá, u ktorých došlo k oprave výšky dane, ale aj vozidlá, za ktorédaň v riadnom daňovom priznaní bola uvedená v správnej výške.

Dodatočné daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva na rovnakomtlačive ako pôvodné daňové priznanie s tým, že sa vyznačí krížikom, o aký druh prizna-nia ide. V dodatočnom daňovom priznanísa vyznačia rozdiely z dodatočného daňo-vého priznania pre každé vozidlo zvlášť (v oddiele III. na riadkoch č. 19 až 21) a sú-časne pri sumarizácii dane (v oddiele V. na riadkoch č. 54 až 57) sa uvedú údaje zavšetky vozidlá z dodatočného daňového priznania.

Dodatočné daňové priznanie a zmena výšky predpokladanej dane naúčely platenia preddavkov

Ako bolo už vyššie uvedené, dodatočné daňové priznanie sa podáva vtedy, akoprava daňového priznania má za následok zníženie alebo zvýšenie dane. Keďžev prípade zmeny výšky predpokladanej dane v dodatočnom daňovom priznaní nejdeo zvýšenie alebo zníženie dane (daňovej povinnosti), výšku predpokladanej danenie je možné zmeniť podaním dodatočného daňového priznania.

Zmena výšky predpokladanej dane má osobitný význam vtedy, ak v riadnom daňo-vom priznaní presiahla 660 eur a daňovník je povinný platiť preddavky na daň. Ak da-ňovník zistí, že jeho predpokladaná daň v riadnom daňovom priznaní nie je uvedenásprávne, čo má za následok zmenu výšky platenia preddavkov na daň (ktorá sa platí vovýške jednej štvrtiny alebo dvanástiny predpokladanej dane uvedenej v riadnom daňo-vom priznaní), podaním dodatočného daňového priznania nedochádza k zmene výškyplatenia preddavkov na daň automaticky. Preto je daňovník povinný naďalej platiťpreddavky na daň podľa výšky predpokladanej dane uvedenej v riadnom daňo-vom priznaní (bez ohľadu na to, že uvedenú skutočnosť uviedol v dodatočnom daňo-vom priznaní).

Daňovník v uvedenom prípade môže požiadať správcu dane o určenie preddavkovna daň inak (správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj z úradnejmoci). Výška preddavkov na daň môže byť zmenená až na základe rozhodnutiasprávcu dane o určení preddavkov na daň inak.

Ak teda v dodatočnom daňovom priznaní došlo aj k zmene výšky predpokladanejdane (v oddiele IV. na riadku č. 52), pričom jej výška v pôvodnom daňovom priznanípresiahla 660 eur, správcom predpísané preddavky na daň podaním dodatočného da-ňového priznania sa nezmenia, t. j. zostanú zachované podľa údaja na riadku č. 52uvedeného v pôvodnom daňovom priznaní.

15


8. Sankcie pri dani z motorových vozidiel

Sankcia za oneskorené podanie, resp. nepodanie daňového priznania

Ak daňovník nepodá daňové priznanie v stanovenej lehote, správca dane mu uložípokutu do 16 596,95 eura (najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu, a najmenej66,38 eura, ak ide o právnickú osobu).

Ak správca dane vyzve daňovníka (ktorý nepodal daňové priznanie) na podaniedaňového priznania, daňovník je povinný podať daňové priznanie, a to aj vtedy, ak jehodaňová povinnosť je nulová. Ak daňovník na výzvu správcu dane nepodá daňové pri-znanie alebo ho podá po lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane muuloží pokutu vo výške do 49 790,87 eura (ak ide o fyzickú osobu, najmenej 331,93 euraa ak ide o právnickú osobu, najmenej 1 659,69 eura). Uvedené vyplýva z proces-noprávneho predpisu (zákon o správe daní), podľa ktorého daňové priznanie je povin-ný podať každý, koho na to správca dane vyzve. Podľa tejto právnej úpravy je teda po-vinný podať daňové priznanie aj ten daňový subjekt, ktorému daňová povinnosťnevznikla, ale správca dane mu doručí výzvu na podanie daňového priznania.Daňovník na výzvu správcu dane je povinný podať daňové priznanie vždy, a to aj v prí-pade, ak mu daňová povinnosť nevznikla (nepostačuje napr. oznámenie o zániku da-ňovej povinnosti). V uvedenom prípade podá „nulové“ daňové priznanie.

Sankcia za nezaplatenie dane v lehote a v správnej výške

Daňovník je povinný zaplatiť daň v lehote na podanie daňového priznania. Daň zazdaňovacie obdobie roku 2010 je povinný daňovník zaplatiť najneskôr do 31. januára2011. Ak daňovník daň nezaplatí v lehote alebo v správnej výške, správca dane vyrubísankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európ-skej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Ak štvornásobok zá-kladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočtesankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskejcentrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí sankčnýúrok za každý deň omeškania s platbou až do dňa platby vrátane.

Sankcia za nezaplatenie preddavku na daň v lehote a v správnej výške

Ustanovenie § 91 zákona o miestnych daniach ukladá povinnosť platiť štvrťročnéalebo mesačné preddavky na daň, ak výška predpokladanej dane presiahne 660 eur,resp. 8 292 eur. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalen-dárneho štvrťroka a mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného ka-lendárneho mesiaca.

Nezaplatenie preddavkov na daň z motorových vozidiel v lehote alebo v správnejvýške podlieha sankčnému úroku podľa zákona o správe daní, ktorý sa vypočítaz dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

16

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

banky platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený.Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovejsadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca danevyrubísankčný úrok za každý deň omeškania s platbou až do dňa platby vrátane.

Sankcia za nesplnenie oznamovacej povinnosti pri vzniku a zánikudaňovej povinnosti

Daňovník je povinný oznámiť vznik aj zánik daňovej povinnosti v priebehu zdaňova-cieho obdobia príslušnémusprávcovi dane, a to vždy do 30 dní odo dňa vzniku alebozániku daňovej povinnosti. Táto povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorým jezamestnávateľ (ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla,v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaný zamestnanec).

Za nesplnenie oznamovacej povinnosti môže správca daňovníkovi uložiť pokutunajmenej 66,38 eura a najviac 3 319,39 eura, u fyzickej osoby najmenej 6,63 eura.

9. Správa dane z motorových vozidielSprávu dane z motorových vozidiel pre daňovníka, ktorý:

� je držiteľom vozidla,

� používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorázomrela, bola zrušená alebo zanikla,

� používa vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktoránepoužíva vozidlo na podnikanie,

vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidlak 31. decembru predchádzajúceho roka. Predchádzajúcim rokom je rok, ktorý tesnepredchádza roku, za ktorý sa podáva daňové priznanie. Za miesto evidencie vozidla sapovažuje územný obvod príslušného okresu, v ktorom je dopravný inšpektorát.

Ak daňovníkpoužívana území Slovenskej republiky na podnikanie vozidlo, v dokla-doch ktorého (technický preukaz, osvedčenie o evidencii) je zapísaná osoba, ktorá mátrvalý pobyt alebo sídlo v zahraničí, ide o užívateľa a miestna príslušnosť na správudane sa určí podľa jeho trvalého pobytu alebo sídla.

Miestna príslušnosť u daňovníka, ktorým je zamestnávateľ, sa určí podľa sídla za-mestnávateľa (bez ohľadu na to, na ktorom dopravnom inšpektoráte je vozidlo evido-vané).

Ak je daňovníkom osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v zahraničí, ktorejpatrí stála prevádzkareň alebo iná organizačná zložka v Slovenskej republike, miestnapríslušnosť sa určí podľa sídla stálej prevádzkarne alebo inej organizačnej zložky naúzemí Slovenskej republiky.

17


Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa podmienok určených v predchádzajú-cej časti, miestna príslušnosť sa určí podľa sídla alebo trvalého pobytu daňovníka(napr. ide o prípady, ak v územnom obvode celého okresu je len jeden dopravný in-špektorát, ale viac daňových úradov; alebo ak v okresnom meste, kde sídli dopravnýinšpektorát a kde je vozidlo evidované, sa daňový úrad nenachádza; alebo ak v územ-nom obvode okresného mesta, kde sídli dopravný inšpektorát a kde je vozidlo evidova-né, sa nachádza niekoľko daňových úradov).

Podľa zákona o miestnych daniach na zmenu miestnej príslušnosti v priebehuzdaňovacieho obdobia sa neprihliada, to znamená, že pri zmene miestnej prísluš-nosti v priebehu zdaňovacieho obdobia zostáva táto nezmenená. Ide o prípady, ak do-šlo k zmene miesta evidencie vozidla, ale zároveň nedošlo aj k zmene osoby daňovní-ka (napr. ak daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia zmení sídlo, pričom dôjde ajk zmene miesta evidencie vozidiel a ich evidenčných čísiel, na túto zmenu sa v priebe-hu zdaňovacieho obdobia neprihliada a miestna príslušnosť za vozidlá, ktoré boli pred-metom dane pred zmenou sídla daňovníka, zostáva nezmenená; ak však daňovníkovivznikne nová daňová povinnosť už v čase po zmene jeho sídla, miestna príslušnosť nasprávu dane za novonadobudnuté vozidlá sa určíuž podľa miesta evidencie týchto „no-vých“ vozidiel).

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia došlo k zmene miesta evidencie vozidlaa zároveň aj k zmene osoby daňovníka (napr. pri predaji vozidla inému podnikateľo-vi), miestna príslušnosť u predávajúceho sa bude určovať podľa miesta evidencie vo-zidla k 31. decembru predchádzajúceho roka a u kupujúceho podľa miesta evidencievozidla v čase vzniku daňovej povinnosti.

10. Predmet danePredmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo ka-

tegórie M1 (osobný automobil), M2 a M3 (autobusy), N1 až N3 (nákladné vozidlá) a O1

až O4 (prípojné vozidlá). Vozidlo je však predmetom dane iba vtedy, ak sa používana podnikanie v Slovenskej republike. Pod pojmom „používanievozidla na podnika-nie“ sa chápe podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníkaalebo dosahovanie príjmovz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ide o príjmy z podnika-nia a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, napr. súdnych znalcov, exekútorov,športovcov a pod.).

Predmetom dane z motorových vozidiel nie je vozidlo:

� používané na skúšobné jazdy alebo iné jazdy s prideleným zvláštnym evidenčnýmčíslom obsahujúcim písmeno M,

� ktoré je v dokladoch vozidla označené ako špeciálne vozidlo a zároveň je určenélen na vykonávanie špeciálnych činností, a to bez možnosti prepravy.

18

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

Pre negatívnevymedzenie predmetu dane pre špeciálne vozidlá musia byť splnenésúčasne nasledovné tri podmienky:� vozidlo je určené na vykonávanie špeciálnych činností,

� vozidlo nie je určené na prepravu,

� v dokladoch vozidla je označené ako špeciálne vozidlo (nie špeciálne nákladnévozidlo).

Sú to napr. vozidlá:

� špeciálne vozidlo N1–SG Pojazdná dielňa,

� špeciálne vozidlo N1–SG Pojazdná predajňa,

� špeciálne vozidlo s druhom karosérie SG čerpadlo betónu (pozor si treba dať nanákladné vozidlo špeciálne s druhom karosérie BA na prepravu betónu – toto vo-zidlo je už určené na prepravu, a teda je predmetom dane z motorových vozidiel).

Pohrebné vozidlá a sanitné vozidlá nie sú vylúčené z predmetu dane z motorovýchvozidiel, pretože tieto sú určené na prepravu (uvedené vyplýva aj z prílohy č. 1 k naria-deniu vlády SR č. 140/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schva-ľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samo-statných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá).

11. Daňovník dane z motorových vozidielDaňovníkom dane z motorových vozidiel je fyzická osoba alebo právnická oso-

ba, alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá po-užíva vozidlo na podnikanie v Slovenskej republike.

Daňovníkomdane z motorových vozidiel (t. j. fyzická osoba alebo právnická osoba,alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra) je v prvom rade vždydržiteľ zapísaný v dokladoch vozidla za podmienky, ak používa vozidlo na podnikaniev Slovenskej republike.

Daňovníkom dane môže byť aj užívateľ vozidla, a to v nasledovných prípadoch:

� ak v dokladoch vozidla, ktoré je predmetom dane, je ako držiteľ zapísaná fyzickáosoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba, ktorá bola zrušená alebo zanikla,

� ak používa vozidlo na podnikanie, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapísaná oso-ba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie,

� ak používa vozidlo na podnikanie, ktorého držiteľom je zahraničná osoba (osobas trvalým pobytom alebo so sídlom v zahraničí), ide napr. o prenájom vozidla zo za-hraničia na účely podnikania na území Slovenskej republiky.

Daňovníkom dane je aj zamestnávateľ, ale iba v prípade:

� ak vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použite vozidla, ktorého držiteľomje zamestnanec (uvedené neplatí, ak zamestnávateľom je vyšší územný celok, dorozpočtu ktorého plynie daň z motorových vozidiel).

19


Daňovníkom dane z motorových vozidiel je aj osoba s trvalým pobytom alebo síd-lom v zahraničí, ktorej patrí stála prevádzkareň podľa § 16 zákona č. 595/2003 Z. z.v znení neskorších predpisov (napr. stála prevádzkareň zahraničnej osoby, ktorápodniká na území Slovenskej republiky na trvalom mieste) alebo iná organizačnázložka (zapísaná do obchodného registra) podľa § 21 Obchodného zákonníka (pod-nikanie zahraničnej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnúzložku).

12. Vznik daňovej povinnosti danez motorových vozidiel

Daňová povinnosť vzniká:� nasledujúcim dňom po dni použitia vozidla na podnikanie,� pri použití vozidla na podnikanie 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia daňová

povinnosť vzniká týmto dňom.

Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa vozidlo prestalopoužívať na podnikanie.

Príklad:

Daňovník začal používať vozidlo na podnikanie 1. januára 2010 a 5. mája 2010, daňo-vá povinnosť pri prvom vozidle vznikla 1. januára 2010 a pri druhom 6. mája 2010 (t. j.prvý deň nasledujúci po dni použitia vozidla na podnikanie). Daňovník prestal používaťprvé vozidlo na podnikanie 16. októbra 2010. Daňová povinnosť zanikla 31. októbra2010 (k poslednému dňu mesiaca, v ktorom sa vozidlo prestalo používať na podnika-nie).

V daňovom priznaní za prvé vozidlo sa vypočíta pomerná časť dane za mesiace januáraž október. Za druhé vozidlo sa vypočíta pomerná časť dane za mesiace máj až de-cember.

13. Príklady v daňovom priznaní

Príklad č. 1: Výpočet dane v daňovom priznaní pri platenípreddavkov na daň

Daňovník v zdaňovacom období roku 2010 platil štvrťročné preddavky na daň vo výške220 eur, pretože jeho predpokladaná daň u toho istého správcu dane k 1. januáru 2010presiahla 660 eur (predpokladaná daň k 1. januáru 2010 za 5 vozidiel predstavovala880 eur). Daňovníkovi 15. januára 2010 vznikla daňová povinnosť u jedného vozidlas celoročnou sadzbou dane v sume 160 eur. Daňovník k 31. decembru 2010 oznámilzánik daňovej povinnosti u 3 vozidiel. Na základe uvedenej skutočnosti výška predpo-kladanej dane na rok 2011 sa znížila na sumu 480 eur*).

20

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

IV. ODDIEL – SUMARIZÁCIA DANE ZA VŠETKY VOZIDLÁ Z DAŇOVÉHO PRIZNANIA

Celkový počet vozidiel v daňovom priznaní 47 6

Celková daň za všetky vozidlá z daňového priznania 48 1 040

Zaplatené preddavky na daň podľa § 91 zákona 49 880

Daň na úhradu (kladný rozdiel r. 48 – r. 49) 50 160

Daňový preplatok (záporný rozdiel r. 48 - r. 49) 51

Predpokladaná daň podľa § 91 ods. 4 zákona k 1. januárunasledujúceho zdaňovacieho obdobia

52 480

Počet strán III. oddielu 53 3

Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel najneskôrdo 31. januára 2011 miestne príslušnému správcovi dane a v tejto lehote daň vo výške160 eur aj zaplatiť.

Na riadku č. 52 daňovník uvedie výšku predpokladanej dane na rok 2011. Keďže výškapredpokladanej dane na rok 2011 nepresiahla k 1. januáru 2011 sumu 660 eur, daňov-ník v roku 2011 nemá povinnosť platiť preddavky na daň. V prípade vzniku alebo zánikudaňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2011, napr. z dôvodu kúpyalebo predaja vozidiel, môže daňovník požiadať správcu dane o platenie preddavkovna daň inak.

*) Pri určovaní výšky predpokladanej dane nedochádza k zmene za predpokladu, žesadzby dane vo všeobecne záväznom nariadení na rok 2011 zostávajú nezmenené.

Príklad č. 2: Výpočet dane, ak daňovník používal vozidlona podnikanie v celom zdaňovacom období r. 2010

Daňovník v celom zdaňovacom období roku 2010 používal na podnikanie osobný au-tomobil zaradený do kategórie M1, ktorého je držiteľom. Vozidlo je evidované na Do-pravnom inšpektoráte v Lučenci. Zdvihový objem motora predstavuje 1 289 cm3. Sadz-ba dane podľa všeobecne záväzného nariadenia Banskobystrického samosprávnehokraja na rok 2010 je stanovená na sumu 102,90 eura.

Vozidlo k 1. januáru 2011 je naďalej predmetom dane. Za predpokladu, že vo všeobec-ne záväznom nariadení na rok 2011 nedošlo k zmene sadzby dane, predpokladanádaň zostáva vo výške 102,90 eura.

V danom prípade vozidlo sa používalo na podnikanie v celom zdaňovacom obdobíroku 2010. Daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel

21


najneskôr do 31. januára 2011 a daň zaplatiť v tejto lehote miestne príslušnému správ-covi dane, ktorým je Daňový úrad Lučenec.

Daň sa vypočíta nasledovne:

Základná sadzba dane za vozidlo je 102,90 eura. Daň na úhradu za celé zdaňovacieobdobie roku 2010 je 102,90 eura.

Daňovník na riadkoch 01 až 04 uvedie údaje podľa dokladov vozidla.

V tomto prípade ide o osobný automobil, preto riadky 05 a 06 daňovník nevyplňuje.

Na riadku 07 daňovník uvedie, že je daňovníkom podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona –ide o daňovníka, ktorý používa vozidlo na podnikanie, v dokladoch ktorého je zapísanýako držiteľ vozidla.

Na riadku 08 uvedie ročnú daň podľa všeobecne záväzného nariadenia vo výške102,90 eura.

Keďže podľa všeobecne záväzného nariadenia u vozidla nie je znížená daň ani nie jeoslobodené od dane, riadok 09 sa nevyplňuje.

Na riadku 10 uvedie počet mesiacov, v ktorých vozidlo podliehalo dani – v danom prí-pade počet mesiacov je 12.

Riadky 11, 12, 14 a 15 sa vyplňujú iba u vozidla pravidelnej autobusovej dopravy (po-užívané v rozsahu výkonu vo verejnom záujme a zároveň aj na prepravu uskutočnenúmimo výkonu vo verejnom záujme v jednom zdaňovacom období). Tieto riadky daňov-ník nevyplňuje.

Na riadku 13 sa uvedie daň za zdaňovacie obdobie podľa údaja na riadku 08, t. j.102,90 eura.

Na riadku 16 sa uvedie daň vo výške 102,90 eura.

Riadok 17 sa nevyplňuje, uvedený riadok sa vyplňuje iba u vozidla používaného v kom-binovanej doprave, pri ktorom je možno znížiť daň podľa § 93 ods. 1 zákona o miest-nych daniach.

Na riadku 18 sa uvedie daň zaokrúhlená na eurocenty nadol vo výške 102,90 eura.

Daňové priznanie k vozidlu

III. ODDIEL – VÝPOČET DANE

R 1. vozidlo 2. vozidlo

01 Kategória vozidla M1

02 Značka ŠKODA FELICIA COMBI

03 Evidenčné číslo LC-354BM

04 Zdvihový objem motora v cm3 1 289

22

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011


05 Celková hmotnosť v tonách

06 Počet náprav

07 Daňovník podľa § 85 ods. 1 písm. a)

08 Ročná daň podľa všeobecne záväzného nariadenia 102,90

09 Znížená daň alebo oslobodenie od dane podľa vše-obecne záväzného nariadenia

10 Počet mesiacov, v ktorých vozidlo podliehalo dani 12

11 Počet dní, počas ktorých sa vozidlo pravidelnej autobu-sovej dopravy používalo vo verejnom záujme

12 Počet dní použitia vozidla pravidelnej autobusovej do-pravy na prepravu uskutočnenú mimo výkonu voverejnom záujme

13 Daň alebo pomerná časť dane podľa § 91 ods. 6 zákona(r. 08; alebo r. 09; alebo r. 08 / 12 x r. 10; alebo r. 09 / 12x r. 10)

102,90

14 Pomerná časť dane podľa § 91 ods. 7 zákona [r. 09 /(365 alebo 366) x r. 11]

15 Pomerná časť dane za použitie vozidla pravidelnej auto-busovej dopravy na prepravu uskutočnenú mimo výko-nu vo verejnom záujme podľa § 91 ods. 7 zákona [r. 08 /(365 alebo 366) x r. 12]

16 Daň (r. 13 + r. 14 + r. 15) 102,90

17 Zníženie dane podľa § 93 ods. 1 zákona

o 50 % (r. 16 / 2)

18 Daň zaokrúhlená podľa § 101 ods. 2 zákona 102,90

Na riadku 47 sa uvedie celkový počet vozidiel v daňovom priznaní, t. j. počet vozidiel 1.

Na riadku 48 sa uvedie celková daň za všetky vozidlá daňového priznania vo výške102,90 eura.

Na riadku 49 sa neuvádza žiadny údaj, pretože daňovník v priebehu zdaňovacieho ob-dobia roku 2010 preddavky na daň neplatil.

Na riadku 50 sa uvedie daň na úhradu v eurách vo výške 102,90 eura.

Na riadku 52 sa uvedie výška predpokladanej dane na rok 2011 podľa všeobecne zá-väzného nariadenia na rok 2011 vo výške 102,90 eura.

Na riadku 53 sa uvedie počet strán III. oddielu (počet strán III. oddielu je 1).

23




Celková daň za všetky vozidlá z daňového priznania 48 102,90

Zaplatené preddavky na daň podľa § 91 zákona 49

Daň na úhradu (kladný rozdiel r. 48 - r. 49) 50 102,90



52 102,90


Príklad č. 3:

Výpočet dane a vypísanie daňového priznania, ak:

� podnikateľ používal na podnikanie vozidlo, v dokladoch ktorého je ako držiteľ zapí-saná fyzická osoba – nepodnikateľ,

� u motorového vozidlo je znížená sadzba dane vo všeobecne záväznom nariadení,

� daňovník platil štvrťročné preddavky na daň,

� v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikla daňová povinnosť,

� podnikateľ prenajal svoje vozidlo inému podnikateľovi.

Daňovník v zdaňovacom období roku 2010 používal na podnikanie úžitkové vozidlozaradené do kategórie N3, ktorého držiteľom bola fyzická osoba – nepodnikateľ. Uve-dené vozidlo používal daňovník výhradne v poľnohospodárskej výrobe, u ktorého vovšeobecne záväznom nariadení na rok 2010 je zavedené zníženie dane v rozsahu70 %. Celková hmotnosť vozidla je 40 t, vozidlo je s tromi nápravami a je evidované naDopravnom inšpektoráte v Zlatých Moravciach. Základná sadzba dane podľa vše-obecne záväzného nariadenia Nitrianskeho samosprávneho kraja je stanovená nasumu 2 627,96 eura.

Daňovník v zdaňovacom období roku 2010 platil štvrťročné preddavky na daň v celko-vej výške 788,38 eura (zníženie sadzby dane o 70 %).

Daňovník v apríli 2010 kúpil ďalší osobný automobil kategórie M1 so zdvihovým obje-mom motora 1 289 cm3, ktorý v tomto mesiaci aj začal používať na podnikanie. Násled-ne toto vozidlo v auguste prenajal inému podnikateľovi. Sadzba dane na vozidlo podľavšeobecne záväzného nariadenia je stanovená na sumu 102,56 eura.

Za predpokladu, že všeobecne záväzné nariadenie na rok 2011 zostane nezmenené,predpokladaná daň na uvedené vozidlá v roku 2011 predstavuje sumu 890,94 eura.

24

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

V uvedenom prípade daňovník používal na podnikanie v zdaňovacom období roku2010 dve vozidlá.Úžitkové vozidlo používal v celom zdaňovacom období výhradne v poľnohospodárskejvýrobe. Zníženie dane v rozsahu 70 % si daňovník uplatní v daňovom priznaní.V apríli 2010 daňovník nadobudol ďalšie vozidlo, u ktorého v tomto mesiaci vznikla ajdaňová povinnosť a následne v auguste uvedené vozidlo prenajal inému podnikateľovi.Pri prenájme vozidla prenajímateľ podniká s vozidlom prostredníctvom prenájmu, pre-to daňová povinnosť u tohto vozidla trvala až do konca zdaňovacieho obdobia.Daňovník je povinný podať daňové priznanie za uvedené vozidlá najneskôr do 31. ja-nuára 2011. V tejto lehote je povinný daň aj vyrovnať. Daňové priznanie podá miestnepríslušnému daňovému úradu, ktorým je Daňový úrad Zlaté Moravce.Daň sa vypočíta nasledovne:Základná sadzba dane za úžitkové vozidlo je 2 627,96 eura. Sadzba dane po zníženípodľa všeobecne záväzného nariadenia v rozsahu 70 % na celé zdaňovacie obdobie je788,38 eura.Celoročná sadzba dane za novonadobudnutý osobný automobil je 102,56 eura. Daňo-vá povinnosť u tohto vozidla vznikla v apríli, preto sa vypočíta pomerná časť dane. Po-merná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej dvanástiny ročnej sadzby dane a počtukalendárnych mesiacov, v ktorých sa vozidlo používalo na podnikanie, t. j. 102,56/12x 9 = 76,91 eura.Celková daň je: 788,38 + 76,91 = 865,29 euraPreddavky na daň sú zaplatené vo výške 788,38 euraDaň na úhradu za rok 2010 je: 76,91 euraIII. oddiel daňového priznania za úžitkové vozidlo sa vyplní nasledovne:Daňovník na riadkoch 01 až 03 uvedie údaje podľa dokladov vozidla.Keďže ide o úžitkové vozidlo, riadok 04 daňovník nevyplňuje.Na riadku 05 sa uvedie celková hmotnosť vozidla v tonách (40 t).Na riadku 06 sa uvedie počet náprav uvedených v dokladoch vozidla (3).Na riadku 07 daňovník uvedie, že je daňovníkom podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona –ide o daňovníka, ktorý používa vozidlo na podnikanie, v dokladoch ktorého je zapísanýako držiteľ vozidla.Na riadku 08 sa uvedie ročná daň podľa všeobecne záväzného nariadenia v sume2 627,96 eura.Na riadku 09 sa uvedie ročná sadzba dane znížená o 70 % v súlade so všeobecne zá-väzným nariadením v sume 788,38 eura.Na riadku 10 sa uvedie počet mesiacov, v ktorých vozidlo podliehalo dani (12).Riadky 11, 12, 14 a 15 sa nevyplňujú (nejde o vozidlo pravidelnej autobusovej dopra-vy).Na riadku 13 sa uvedie daň podľa údaja uvedeného na riadku 09 vo výške 788,38 eura.Na riadku 16 sa uvedie daň vo výške 788,38 eura.

25


Riadok 17 sa nevyplňuje (nejde o vozidlo kombinovanej dopravy).Na riadku 18 sa uvedie daň zaokrúhlená na eurocenty nadol v sume 788,38 eura.III. oddiel daňového priznania za osobný automobil sa vyplní nasledovne:Na riadkoch 01 až 04 daňovník uvedie údaje podľa dokladov vozidla.V tomto prípade ide o osobný automobil, preto riadky 05 a 06 daňovník nevyplňuje.Na riadku 07 daňovník uvedie, že je daňovníkom podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona) –ide o daňovníka, ktorý používa vozidlo na podnikanie, v dokladoch ktorého je zapísanýako držiteľ vozidla.Na riadku 08 sa uvedie ročná daň podľa všeobecne záväzného nariadenia v sume102,56 eura.Riadok 09 sa nevyplňuje (vozidlo nie je oslobodené od dane a u vozidla nie je zníženádaň vo všeobecne záväznom nariadení).Na riadku 10 sa uvedie počet mesiacov, v ktorých vozidlo podliehalo dani – vozidlopodliehalo dani 9 mesiacov.Riadky 11, 12, 14 a 15 sa nevyplňujú (nejde o vozidlá pravidelnej autobusovej dopra-vy). Na riadku 13 sa uvedie pomerná časť dane za mesiace marec až december vovýške 76,91 eura.Na riadku 16 sa uvedie daň vo výške 76,91 eura.Riadok 17 sa nevyplňuje (nejde o vozidlo v kombinovanej doprave).Na riadku 18 sa uvedie daň zaokrúhlená na eurocenty nadol vo výške 76,91 eura.Daňové priznanie k úžitkovému vozidlu a osobnému vozidlu:



01 Kategória vozidla N3 M1

02 Značka VOLVO ŠKODA FELICIA COMBI

03 Evidenčné číslo ZM-138SJ ZM-643BI

04 Zdvihový objem motora v cm3 1 289

05 Celková hmotnosť v tonách 40

06 Počet náprav 3

07 Daňovník podľa § 85 ods. 1 písm. a) ods. 1 písm. a)

08 Ročná daň podľa všeobecne záväzného nariade-nia

2 627,96 102,56

09 Znížená daň alebo oslobodenie od dane podľavšeobecne záväzného nariadenia

788,38

10 Počet mesiacov, v ktorých vozidlo podliehalo dani 12 9

26

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011



11 Počet dní, počas ktorých sa vozidlo pravidelnej au-tobusovej dopravy používalo vo verejnom záujme

12 Počet dní použitia vozidla pravidelnej autobusovejdopravy na prepravu uskutočnenú mimo výkonu voverejnom záujme

13 Daň alebo pomerná časť dane podľa § 91 ods. 6zákona (r. 08; alebo r. 09; alebo r. 08 / 12 x r. 10;alebo r. 09 / 12 x r. 10)

788,38 76,91

14 Pomerná časť dane podľa § 91 ods. 7 zákona [r. 09/ (365 alebo 366) x r. 11]

15 Pomerná časť dane za použitie vozidla pravidelnejautobusovej dopravy na prepravu uskutočnenúmimo výkonu vo verejnom záujme podľa § 91ods. 7 zákona [r. 08 / (365 alebo 366) x r. 12]

16 Daň (r. 13 + r. 14 + r. 15) 788,38 76,91

17 Zníženie dane podľa § 93 ods. 1 zákona

o 50 % (r. 16 / 2)

18 Daň zaokrúhlená podľa § 101 ods. 2 zákona 788,38 76,91

Na riadku 47 sa uvedie celkový počet vozidiel v daňovom priznaní v počte 2.

Na riadku 48 sa uvedie celková daň za všetky vozidlá z daňového priznania v sume865,29 eura (788,38 + 76,91).

Na riadku 49 sa uvedie výška zaplatených preddavkov na daň v sume 788,38 eura.

Na riadku 50 sa uvedie daň na úhradu v sume 76,91 eura.

Na riadku 52 sa uvedie výška predpokladanej dane na rok 2011 podľa všeobecne zá-väzného nariadenia na rok 2011. Za predpokladu, že všeobecne záväzné nariadeniena rok 2011 zostane nezmenené, predpokladaná daň na uvedené vozidlá v roku 2011predstavuje sumu 890,94 eura (788,38 + 102,56).

Pretože výška predpokladanej dane je viac ako 660 eur, daňovník je povinný platiťštvrťročné preddavky vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane v sume222,73 eura (890,94 : 4).

Na riadku 53 sa uvedie počet strán III. oddielu.

27





Zaplatené preddavky na daň podľa § 91 zákona 49 788,38




52 890,94


Príklad č. 4: Výpočet dane a vypísanie daňového priznaniapri používaní vozidla pravidelnej autobusovejdopravy

Daňovník so sídlom v Žiline používal vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy kategó-rie M2, s celkovou hmotnosťou 16 t, s dvomi nápravami na podnikanie v celom zdaňo-vacom období roku 2010. Daňovník uvedené vozidlo prenajal na základe zmluvy o pre-nájme z Českej republiky. Celoročná sadzba dane je 793,33 eura. Vozidlo v roku 2010bolo podľa všeobecne záväzného nariadenia vyššieho územného celku Žilina oslobo-dené od dane v rozsahu výkonu vo verejnom záujme.V roku 2011 bude daňovník naďalej používať vozidlo na podnikanie. Za predpokladu,že všeobecne záväzné nariadenie sa nebude meniť, predpokladaná daň za uvedenévozidlo sa v daňovom priznaní neuvádza, pretože vozidlo je oslobodené od dane.Daňovník v priebehu zdaňovacieho obdobia používal uvedené vozidlo okrem výkonuvo verejnom záujme aj na zájazdy, a to 55 dní.V uvedenom prípade používal daňovník na podnikanie vozidlo pravidelnej autobusovejdopravy, ktoré podľa vyššieho územného celku Žilina bolo v roku 2010 oslobodené oddane v rozsahu výkonu vo verejnom záujme. Daňovník však uvedené vozidlo používalaj mimo výkonu vo verejnom záujme (na zájazdy). Daňovník je povinný podať daňovépriznanie do 31. januára 2011 a zaplatiť v tejto lehote pomernú časť dane za vozidlo.Pomerná časť dane sa vypočíta nasledovne:V uvedenom prípade pomerná časť dane sa vypočíta ako súčin jednej tristošesťdesiat-pätiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalo naprepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme, t. j.:793,33 / 365 x 55 (počet dní, v ktorých sa vozidlo používalo na prepravu uskutočnenúmimo výkonu vo verejnom záujme) = 119,54 eura.Daňovník pri vypísaní daňového priznania postupuje nasledovne:Na riadkoch 01 až 03 uvedie údaje podľa dokladov vozidla.Keďže ide o úžitkové vozidlo, riadok 04 daňovník nevyplňuje.

28

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

Na riadku 05 sa uvedie celková hmotnosť vozidla v tonách (16).Na riadku 06 sa uvedie počet náprav uvedených v dokladoch vozidla (2).Na riadku 07 sa uvedie príslušný odsek a písmeno ustanovenia § 85 zákona o miest-nych daniach, podľa ktorého je fyzická alebo právnická osoba daňovníkom dane z mo-torových vozidiel [v danom prípade ide o daňovníka podľa § 85 ods. 1 písm. d) zákona].Na riadku08sauvedie ročnásadzbadanepodľavšeobecnezáväznéhonariadenia793,33eura.Na riadku 09 sa uvedie údaj „0“.Údaj na riadku 10 sa nevyplňuje, pretože vozidlo pravidelnej autobusovej dopravy bolopoužívané na prepravu uskutočnenú vo verejnom záujme aj na prepravu uskutočnenúmimo výkonu vo verejnom záujme.Na riadku 11 sa uvedie počet dní, počas ktorých sa vozidlo pravidelnej autobusovej do-pravy používalo vo verejnom záujme (310).Na riadku 12 sa uvedie počet dní použitia vozidla pravidelnej autobusovej dopravy naprepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme (55).Riadok 13 sa nevyplňuje, pretože pomerná časť dane v tomto prípade sa uvádza na riadku 15.Riadok 14 sa nevyplňuje, pretože nejde o zníženie dane v rámci pravidelnej autobuso-vej dopravy. VÚC môže znížiť daň alebo oslobodiť vozidlo pravidelnej autobusovej do-pravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme. V tomto prípade vozidlo bolo oslobodenéod dane, preto sa riadok 14 už nevyplňuje.Na riadku 15 sa uvedie pomerná časť dane za použitie vozidla pravidelnej autobusovej do-pravy na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme vo výške 119,54 eura.Na riadku 16 sa uvedie daň.Riadok 17 sa nevyplňuje. Uvedený riadok sa vyplňuje iba u vozidla používanéhov kombinovanej doprave, pri ktorom je možné znížiť daň podľa § 93 ods. 1 zákonao miestnych daniach.Na riadku 18 sa uvedie daň zaokrúhlená na eurocenty nadol.Daňové priznanie k vozidlu



01 Kategória vozidla M2

02 Značka IKARUS

03 Evidenčné číslo 361684AM

04 Zdvihový objem motora v cm3

05 Celková hmotnosť v tonách 16

06 Počet náprav 2

07 Daňovník podľa § 85 ods. 1 písm. d)

08 Ročná daň podľa všeobecne záväzného nariadenia 793,33

29



09 Znížená daň alebo oslobodenie od dane podľa všeobecne záväz-ného nariadenia

0

10 Počet mesiacov, v ktorých vozidlo podliehalo dani

11 Počet dní, počas ktorých sa vozidlo pravidelnej autobusovej do-pravy používalo vo verejnom záujme

310

12 Počet dní použitia vozidla pravidelnej autobusovej dopravy na pre-pravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom záujme

55

13 Daň alebo pomerná časť dane podľa § 91 ods. 6 zákona (r. 08; ale-bo r. 09; alebo r. 08 / 12 x r. 10; alebo r. 09 / 12 x r. 10)

14 Pomerná časť dane podľa § 91 ods. 7 zákona [r. 09 / (365 alebo366) x r. 11]

15 Pomerná časť dane za použitie vozidla pravidelnej autobusovejdopravy na prepravu uskutočnenú mimo výkonu vo verejnom zá-ujme podľa § 91 ods. 7 zákona [r. 08 / (365 alebo 366) x r. 12]

119,54

16 Daň (r. 13 + r. 14 + r. 15) 119,54

17 Zníženie dane podľa § 93 ods. 1 zákona o 50 % (r. 16 / 2)

18 Daň zaokrúhlená podľa § 101 ods. 2 zákona 119,54

Na riadku 47 sa uvedie celkový počet vozidiel v daňovom priznaní.Na riadku 48 sa uvedie celková daň za všetky vozidlá z daňového priznania.Na riadku 49 sa neuvádza žiadny údaj, pretože daňovník v priebehu zdaňovacieho ob-dobia r. 2010 preddavky na daň neplatil.Na riadku 50 sa uvedie daň na úhradu v sume 119,54 eura.Na riadku 52 sa uvedie predpokladaná daň vo výške 0 (za predpokladu, že vozidlobude oslobodené od dane aj v roku 2011).Na riadku 53 sa uvedie počet strán III. oddielu.




Zaplatené preddavky na daň podľa § 91 zákona 49




52 0


30

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

Podávanie daňových priznaník dani z nehnuteľností na

zdaňovacie obdobie roku 2011

JUDr. Mária Vargová, Ing. Radka Hečková

Daňovníci dane z nehnuteľností podľa § 19 zákona č. 582/2004 Z. z.o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drob-né stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono miestnych daniach“) nie sú povinní každoročne podávať daňové pri-znanie. Daňové priznanie je povinný podať iba ten daňovník, ktorémuv priebehu zdaňovacieho obdobia vznikla daňová povinnosť.

Daňová povinnosť vzniká daňovníkovi nadobudnutím vlastníckeho práva (napr.na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, na základe osvedčenia o dedičstvealebo rozhodnutia súdu o dedičstve, vyvlastnením a pod.), na základe nájomnejzmluvy alebo na základe užívania nehnuteľnosti. Daňovníkovi vzniká daňová po-vinnosť aj z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane napr. nazáklade právoplatného stavebného povolenia, ktorým bol určený stavebný pozemok,z dôvodu zániku daňovej povinnosti k jednej z nehnuteľností, pričom daňová povinnosťk iným nehnuteľnostiam naďalej trvá a pod.

Za zmenu skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje zme-na sadzieb dane z nehnuteľností, zmena hodnoty pôdy alebo pozemku, zmena oslobo-denia od dane z nehnuteľností alebo zmena zníženia dane z nehnuteľností, zmena ve-kovej hranice občanov, ktorú správca dane určil vo všeobecne záväznom nariadení.

Ak daňovníkovi vznikla daňová povinnosť alebo došlo k zmene skutočností rozho-dujúcich pre vyrubenie dane, je povinný podať daňové priznanie príslušnémusprávcovi dane tej obce, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, do 31. janu-ára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľastavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Iba v prípade nadobudnutia nehnuteľ-ností vydražením je daňovník povinný podať daňové priznanie v priebehu zdaňova-cieho obdobia, a to v lehote 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Daňová po-vinnosť v prípade vydraženia vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v kto-rom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti.

31

Podávanie DP k dani z nehnuteľností

Daňové priznanie daňovník podáva na tlačive, ktorého vzor vydalo Ministerstvo fi-nancií SR, a to osobitne za pozemky, stavby a byty. Daňovník je povinný v daňovompriznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočí-tať. Ak daňové priznanie podáva fyzická osoba, je povinná uviesť svoje meno, priezvis-ko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo a ak ide o právnickú osobu alebo podnika-teľa, ten je povinný uviesť aj obchodné meno, názov, identifikačné číslo a sídlo alebomiesto podnikania.

Ak daňovník podá daňové priznanie po lehote ustanovenej zákonom o miestnychdaniach, správca dane mu môže podľa § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správedanía poplatkov v zneníneskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) uložiťpokutu; ak ide o fyzickú osobu, najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu, najme-nej 66,38 eura.

Ak daňovník nepodá daňové priznanie k dani z nehnuteľností v zákonom stanove-nej lehote a správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie a daňovník nepodádaňové priznanie ani v lehote uvedenej vo výzve, správca dane môže uložiť pokutupodľa § 35 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak ide o fyzickú osobu, najmenej 6,63 euraa ak ide o právnickú osobu, najmenej 66,38 eura.

V obidvoch prípadoch je na rozhodnutí správcu dane, či daňovému subjektuuloží pokutu za oneskorené podanie daňového priznania.

Ak daňový subjekt i napriek výzve správcu dane nepodá daňové priznanie, správcadane je podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktorémá k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovníkom.

1. Daň z pozemkovNie všetky pozemky, ktoré sa nachádzajú na území SR, sú predmetom dane z po-

zemkov. Podľa zákona o miestnych daniach predmetom dane z pozemkov sú po-zemky:

a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,

b) trvalé trávne porasty,

c) záhrady,

d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,

e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,

f) zastavané plochy a nádvoria,

g) stavebné pozemky,

h) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.

Zákon o miestnych daniach zároveň vymedzuje aj pozemky, ktoré nie sú predme-tom dane z pozemkov. Predmetom dane z pozemkov nie sú časti zastavaných plôch

32

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebodane z bytov, pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komuniká-cie, s výnimkou verejných účelových komunikácií a celoštátne železničné dráhy a re-gionálne dráhy. Ďalej sú to pozemky alebo ich časti zastavané stavbami, ktoré nie súpredmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 3.

Daňovník, ktorý je povinný podať daňové priznanie podľa zákona o miestnych da-niach, zaradí pozemok v daňovom priznaní tak, ako je to uvedené v katastri nehnuteľ-ností, s výnimkou stavebného pozemku, ktorý sa v katastri nehnuteľností neuvádza.Stavebný pozemok je na účely zákona vymedzený v § 6 ods. 4 ako pozemok uvedenýv právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutiana stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo na stavbus bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14. Celkovúvýmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla sú uvedené v prá-voplatnom stavebnom povolení.

Daň z pozemkov podľa § 8a zákona o miestnych daniach sa vypočíta ako sú-čin základu dane a ročnej sadzby dane.

1.1 Základ dane z pozemkov

Základom dane z pozemkov je hodnota pozemku. Hodnota ornej pôdy, chmeľ-nice, vinice, ovocných sadov a trvalých trávnych porastov je uvedená v príloheč. 1 v eurách za m2.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, a rybníkoch s cho-vom rýb a ostatných hospodársky využívaných vodných plochách sa hodnotapozemku určuje podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku(zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zákon umožňuje, aby si správcadane hodnotu lesného pozemku určil vo všeobecne záväznom nariadení (ďalej len„VZN“). Takto určená hodnota lesného pozemku platí iba vtedy, ak daňovník nepredlo-ží správcovi dane znalecký posudok.

Hodnota záhrad, zastavaných plôch a nádvorí, stavebných pozemkov a ostat-ných pozemkov s výnimkou stavebných pozemkov je uvedená v prílohe č. 2. Ajv prípadestavebného pozemku zákon ponechal na správcovi dane, aby si hodnotu sta-vebného pozemku určil vo VZN. Ak správca dane určí hodnotu stavebného pozemkuvo VZN, v takomto prípade neplatí hodnota stavebného pozemku podľa prílohy č. 2k zákonu.

1.2 Sadzba dane z pozemkov

Pri výpočte dane z pozemkov daňovník uvádza v daňovom priznaní aj ročnú sadz-bu dane, ktorú upravil správca dane vo VZN.

33


Príklady na vyplnenie II. oddielu daňového priznania – daň z pozemkov

Príklad č. 1:

Daňovník podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku2007 na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov, ktoré nadobudol v roku 2006.V roku 2010 predal byt, ktorého vklad bol povolený 5. 1. 2011.

Daňovník nie je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností z dôvodu zme-ny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností za pozemky a stavbydo 31. 1. 2011, pretože daňová povinnosť zanikla 5. 1. 2011. Daňovník podá daňovépriznanie z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane v lehote do31. 1. 2012 podľa stavu k 1. 1. zdaňovacieho obdobia.

Príklad č. 2:

Právnická osoba v roku 2008 nadobudla do vlastníctva ornú pôdu o výmere 3 010 m2.V lehote do 31. 1. 2009 podala daňové priznanie z dôvodu vzniku daňovej povinnosti.Dňa 8. 6. 2010 bolo vydané daňovníkovi stavebné povolenie na stavbu rodinných do-mov o výmere 2 091 m2 na parcele zapísanej v katastri nehnuteľností ako orná pôda,ktorú právnická osoba nadobudla v roku 2008 do vlastníctva.

Daňovník je povinný podať daňové priznanie v lehote do 31. 1. 2011 z dôvodu zmenyskutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane za ornú pôdu o výmere 919 m2 a za sta-vebný pozemok o výmere 2 091 m2 (919 m2 + 2 091 m2 = 3 010 m2). Ak hodnota ornejpôdy je 0,1445 €/m2 a hodnota stavebného pozemku 1,2500 €/m2 a sadzba dane urče-ná vo VZN 1,50 % pre ornú pôdu a 2,25 % za stavebný pozemok, výpočet dane z po-zemkov je nasledovný:

Orná pôda

r. č. Daňovník

13 Výmera pozemku (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu) v m2 919,00

14 Výmera pozemku oslobodeného od dane (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlast-níckeho podielu) v m2

0

15 Výmera pozemku podliehajúceho dani (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníc-keho podielu) v m2

(r. 13 alebo r. 13 – r. 14)

919,00

16 Hodnota pôdy (pozemku) za 1 m2 0,1445

17 Základ dane (r. 15 x r. 16) 132,7955

18 Základ dane po zaokrúhlení 132,79

19 Ročná sadzba dane v % 1,50

34

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

r. č. Daňovník

20 Daň (r. 18 x r. 19) 1,99

21 Pomerná časť dane po vydražení pozemku(r. 20/12 mesiacov x počet zostávajúcich mesiacov)

0

22 Zníženie dane 0

23 Daň na úhradu (r. 20 alebo r. 21, alebo r. 20 – r. 22, alebo r. 21 – r. 22) 1,99

24 Rozdiel dane [preplatok (-) alebo nedoplatok (+)]

Stavebný pozemok

r. č. Daňovník

13 Výmera pozemku (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu) v m2 2 091,00


0

15 Výmera pozemku podliehajúceho dani (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastnícke-ho podielu)(r. 13 alebo r. 13 – r. 14)

2 091,00


17 Základ dane (r. 15 x r. 16) 2 613,7500

18 Základ dane po zaokrúhlení 2 613,75


20 Daň (r. 18 x r. 19) 58,80


0




Príklad č. 3:

V roku 2010 obec nadobudla na základe kúpnej zmluvy pozemky, ktoré následne v tomistom roku prenajala právnickej osobe. I napriek tomu, že pozemky sú v nájme inejprávnickej osoby, sú podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach oslobode-né od dane z nehnuteľností, pretože podľa predmetného ustanovenia je oslobodenieviazané na vlastníctvo obce.

35


Z uvedeného dôvodu obec nie je povinná podať daňové priznanie do 31. 1. 2011, pre-tože podľa § 19 ods. 1 zákona o miestnych daniach je oslobodená aj od podania daňo-vého priznania.

Príklad č. 4:

Vlastníkom ornej pôdy sú fyzické osoby. Medzi vlastníkmi ornej pôdy a samostatnehospodáriacim roľníkom bola uzatvorená v roku 2010 nájomná zmluva na obdobie15 rokov, ktorej predmetom je orná pôda o výmere 4 254 m2. Samostatne hospodáriaciroľník je zároveň zapísaný v katastri nehnuteľností ako nájomca.

Keďže nájomný vzťah bol zapísaný v katastri nehnuteľností a trvá viac ako 5 rokov,v uvedenom prípade daňovníkom dane z pozemkov je nájomca. Daňovník, samostat-ne hospodáriaci roľník, je povinný podať daňové priznanie do 31. 1. 2011. Ak hodnotaornej pôdy podľa prílohy č. 1 k zákonu je 0,60 €/m2 a ročná sadzba dane určená vo VZNje vo výške 1,50 %, výpočet dane z pozemkov je nasledovný:

r. č. Daňovník



0

15 Výmera pozemku podliehajúceho dani (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastnícke-ho podielu) (r. 13 alebo r. 13 – r. 14)

4 254,00


17 Základ dane (r. 15 x r. 16) 2 552,4000



20 Daň (r. 18 x r. 19) 38,28


0




Príklad č. 5:

Fyzická osoba nadobudla trvalé trávne porasty v roku 2010 vo výmere 31 231 m2.V tom istom roku bola uzatvorená nájomná zmluva s právnickou osobou na obdobie10 rokov. Nájomný vzťah nebol zapísaný do 31. 12. 2010 v katastri nehnuteľností,

36

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

z uvedeného dôvodu daňovníkom dane z pozemkov je vlastník nehnuteľností, pretožepre určenie daňovníka nebola splnená podmienka zápisu v katastri nehnuteľností.

Daňovník – fyzická osoba, je povinný podať daňové priznanie do 31. 1. 2011. Ak hod-nota trvalého trávneho porastu podľa prílohy č. 1 k zákonu je 0,4521 €/m2 a sadzbadane určená VZN je vo výške 0,30 %, výpočet dane z pozemkov je nasledovný:

r. č. Daňovník



0

15 Výmera pozemku podliehajúceho dani (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníc-keho podielu) (r. 13 alebo r. 13 – r. 14)

31 231,00


17 Základ dane (r. 15 x r. 16) 14 119,5351



20 Daň (r. 18 x r. 19) 42,35

21 Pomerná časť dane po vydražení pozemku (r. 20/12 mesiacov x počet zostávajúcichmesiacov)

0



Príklad č. 6:

Obchodná spoločnosť nadobudla v roku 2010 do vlastníctva záhradu o výmere1 830 m2, na ktorej bude stavať administratívnu budovu.

Pretože k 31. 12. 2010 nebolo vydané stavebné povolenie, daňovník je povinný podaťdaňové priznanie k dani z nehnuteľností za záhradu v lehote do 31. 1. 2011. Ak hodno-ta záhrady podľa prílohy č. 2 k zákonu o miestnych daniach je 1,02 €/m2 a sadzba dane0,35 %, ktorú správca dane určil vo VZN na zdaňovacie obdobie roku 2009 a ktorá platíaj na zdaňovacie obdobie roku 2011, výpočet dane z pozemkov je nasledovný:

r. č. Daňovník



0

37


r. č. Daňovník


1 830,00


17 Základ dane (r. 15 x r. 16) 1 866,6000



20 Daň (r. 18 x r. 19) 6,53


0




Príklad č. 7:

Právnická osoba dňa 14. 10. 2010 nadobudla do vlastníctva vydražením lesné pozem-ky, na ktorých sú hospodárske lesy, o výmere 6 873 m2. V prípade nadobudnutia ne-hnuteľností vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podaťdaňové priznanie v lehote do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.

Daňová povinnosť v tomto prípade vznikla dňa 1. 11. 2010 a daňovník bol povinnýpodať daňové priznanie v lehote do 16. 11. 2010 za časť zdaňovacieho obdobia od1. 11. 2010 do 31. 12. 2010. Ak hodnota lesného pozemku podľa VZN je 1,32 €/m2

a sadzba dane určená správcom dane vo VZN je vo výške 0,45 %, výpočet dane z po-zemkov za časť zdaňovacieho obdobia roku 2010 je:

r. č. Daňovník



0


6 873,00


17 Základ dane (r. 15 x r. 16) 9 072,3600


38

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

r. č. Daňovník


20 Daň (r. 18 x r. 19) 40,82


6,80




Daňovník za obdobie od 1. 11. 2010 do 31. 12. 2010 je povinný zaplatiť pomernú časťdane z nehnuteľností vo výške 6,80 € a v zdaňovacom období roku 2011 správca danevyrubí daňovníkovi daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2011 vo výške40,82 €.

2. Daň zo stavieb

2.1 Stavby, ktoré podliehajú režimu dane zo stavieb

Stavby, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, majú jedno alebo viacnadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, ktoré sú spojené so zemou pevnýmzákladom, sú predmetom dane zo stavieb, a to aj v prípade, že sa prestanú užívať(napr. z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie, zrušenia prevádzky, z dôvodu nezabezpeče-nia výrobnej činnosti v prevádzke a pod.). Rozdeľujú sa podľa účelu ich využitia do nie-koľkých skupín:

a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnústavbu

Do tejto skupiny sa zaraďujú:

� bytové domy,

� rodinné domy a

� drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (ide o prízemnéstavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne,práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavbyna chov drobného zvieratstva, sauny a pod., alebo o podzemné stavby, ak ichzastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napr. pivnice, žumpy a pod.);

b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodár-stvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vráta-ne stavieb na vlastnú administratívu;

39


c) stavby rekreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekre-áciu;

d) samostatne stojace garáže a samostatné stavby hromadných garáží a stavby ur-čené alebo používané na tieto účely, postavené mimo bytových domov;

e) priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu,stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú ad-ministratívu;

f) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administra-tívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou;

g) ostatné stavby – do tejto skupiny sa zaraďujú všetky ostatné stavby, ktoré nie jemožné zaradiť do žiadnej skupiny uvedenej v písm. a) až f), napr. stavby úradov,detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcova pod.

Okrem vyššie uvedených stavieb, ktoré sú predmetom dane zo stavieb (ďalej len„stavby“), zákon o miestnych daniach vymedzuje aj stavby, ktoré nie sú predmetomdane zo stavieb. Takýmito stavbami sú stavby s bytmi a nebytovými priestormi, ktorépodliehajú režimu dane z bytov, a stavby priehrad, vodovodov, kanalizácií a zariadenína ochranu pred povodňami.

Príklady na zaradenie stavieb

Príklad č. 8:

Právnická osoba postavila na základe stavebného povolenia bytový dom s 8 bytovýmijednotkami. Na dokončenú stavbu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré nado-budlo právoplatnosť 20. decembra 2010. Právnická osoba do 31. decembra 2010 pre-najala 4 byty fyzickým osobám a dva nebytové priestory na prízemí. O predaji ďalších4 bytov rokuje so záujemcami o ich kúpu.

Pretože byty a nebytové priestory v bytovom dome nenadobudli do vlastníctva iné fy-zické alebo právnické osoby, v uvedenom prípade je právnická osoba k 1. januáru2011 výlučným vlastníkom celého bytového domu, a preto táto stavba podlieha režimudane zo stavieb. V daňovom priznaní sa zaradí ako stavba na bývanie.

Príklad č. 9:

Fyzická osoba vlastní rodinný dom vo výmere zastavanej plochy 140 m2 a stavbu slú-žiacu na skladovanie vlastnej produkcie ovocia vo výmere zastavanej plochy 24 m2,ktorá je postavená vedľa rodinného domu.

V uvedenom prípade sa stavba na skladovanie ovocia so zastavanou plochou 24 m2

považuje za drobnú stavbu, a preto je možné zaradiť ju do tej istej skupiny ako rodinný

40

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

dom. V daňovom priznaní sa stavba rodinného domu, ako aj stavba na skladovanieovocia zaradia do skupiny stavieb na bývanie.

Príklad č. 10:

Samostatne hospodáriaci roľník vlastní rodinný dom vo výmere zastavanej plochy120 m2 a hospodársku budovu o výmere zastavanej plochy 150 m2. Hospodárska bu-dova je postavená za rodinným domom a slúži vlastníkovi rodinného domu na sklado-vanie sena a ďateliny pre hospodársky dobytok.

V uvedenom prípade sa v daňovom priznaní zaradí stavba rodinného domu ako stavbana bývanie a hospodárska budova ako stavba slúžiaca na skladovanie vlastnej pôdo-hospodárskej produkcie. Hospodársku budovu v tomto prípade nie je možné považo-vať za drobnú stavbu, pretože za drobnú stavbu sa považuje iba taká stavba, ktorej vý-mera zastavanej plochy nepresahuje 25 m2.

2.2 Daňovník dane zo staviebFyzická alebo právnická osoba môže nadobudnúť stavbu do vlastníctva, správy,

nájmu alebo túto stavbu začne skutočne užívať.

Ak fyzická alebo právnická osoba nadobudne stavbu do vlastníctva, stáva sa tátoosoba daňovníkom dane zo stavieb. Vlastnícke právo k stavbe môže nadobudnúť

a) od skoršieho vlastníka

� prevodom nehnuteľnosti (napr. kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou),

� prechodom nehnuteľnosti (napr. dedením, rozhodnutím štátneho orgánu),

b) pôvodným spôsobom k novovzniknutej stavbe, ktorá doteraz nikomu nepatrila(napr. novostavba rodinného domu, administratívnejbudovy, výrobnej prevádzky).

V prípade, že stavba je v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, spoluvlast-níci stavby si môžu spomedzi seba určiť zástupcu, ktorý ich bude zastupovať pri podá-vaní daňového priznania a pri platení dane.

Ak je vlastníkom stavby štát, obec alebo vyšší územný celok a štát, obec alebo vyš-ší územný celok prenechajú stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb, do správyinej osobe (napr. podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení ne-skorších predpisov, zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskoršíchpredpisov, zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zákona č. 446/2001 Z. z. o majetkuvyššíchúzemných celkov), v takomto prípade je daňovníkomdane zo stavieb správca.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb iba v prípade, ak je stavba v správe Slo-venského pozemkového fondu. Slovenský pozemkový fond je právnická osoba zapí-saná do obchodného registra, pričom nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vy-konáva podľa § 34 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní po-zemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

41


spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Spravuje poľnohospodárske nehnuteľ-nosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnu-teľnosti vo vlastníctve štátu.

Ak za daňovníkadane zo stavieb nie je možné určiť vlastníka, správcu ani nájomcu,daňovníkom dane zo stavieb je fyzická alebo právnická osoba, ktorá stavbu skutoč-ne užíva.

Príklady na určenie daňovníka

Príklad č. 11:

Súrodenci Peter a Jana nadobudli do vlastníctva rekreačnú chatu na základe rozhod-nutia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť v máji 2010.

Zo zákona o miestnych daniach vyplýva, že ak sú súrodenci spoluvlastníkmi stavby, súobaja daňovníkmi dane zo stavieb, pričom sú povinní podať daňové priznanie každýzvlášť za svoj spoluvlastnícky podiel. Ak sa však súrodenci dohodnú, že daňové pri-znanie podá jeden z nich, napr. Jana, potom Jana podá daňové priznanie za celú stav-bu rekreačnej chaty a v takomto prípade brat Peter daňové priznanie nepodá. Trebavšak upozorniť, že pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania je potrebnétúto skutočnosť písomne oznámiť správcovi dane.

Príklad č. 12:

Fyzická osoba nadobudla do vlastníctva stavbu nevyužívaného rodinného domu nazáklade kúpnej zmluvy v marci 2010. Od mája 2010 túto stavbu prenajala na dobu ne-určitú právnickej osobe, ktorá v nej a na priľahlom pozemku vyrába betónové tvárnicev rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Aj napriek tomu, že vlastník stavby (fyzická osoba) stavbu nevyužíva, je daňovníkomdane zo stavieb a je povinný v lehote do 31. januára 2011 podať daňové priznanie.V daňovom priznaní okrem iných údajov vyplní aj III. oddiel – Daň zo stavieb, stavbaslúžiaca na jeden účel a túto stavbu zaradí podľa účelu skutočného využitia stavby doskupiny, do ktorej sa zaraďujú priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavbyslúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátanestavieb na vlastnú administratívu.

2.3 Povinnosť daňovníka splniť oznamovaciu povinnosť,vznik a zánik daňovej povinnosti a povinnosť podaťdaňové priznanie

Každá vyššie uvedená osoba, ktorá sa stala vlastníkom, správcom, nájomcomalebo užívateľom stavby, je povinná do 30 dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva,správy, nájmu alebo začatia skutočného užívania stavby oznámiť správcovidane túto skutočnosť. Tejto osobe vzniká daňová povinnosť 1. januára

42

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a týmto dňom sa zároveň stáva daňovníkomdane zo stavieb.

Následne je daňovník povinný do 31. januára zdaňovacieho obdobia podať da-ňové priznanie k dani z nehnuteľností tomu správcovi dane, na území ktorého sastavba nachádza. Daňové priznanie si daňovníkmôže vyzdvihnúť u správcu dane, prí-padne stiahnuť z jeho webovej stránky alebo z webovej stránky www.finance.gov.sk,ktoré sa nachádzajú v časti nazvanej Materiály a dokumenty.

Pokiaľ predmetom zdanenia sú iba stavby, daňovník vyplní údaje na 1. stranedaňového priznania (údaje o daňovom priznaní, zdaňovacie obdobie), identifikačnéúdaje daňovníka nachádzajúce sa v I. oddiele, III. oddiel daňového priznania – Stavbaslúžiaca na jeden účel alebo stavba slúžiaca na viaceré účely, V. oddiel s údajmi o su-marizácii, ďalej počet príloh, dátum a podpis daňovníka, pri právnickej osobe aj osobu,ktorá vypracovala daňové priznanie a dátum vypracovania daňového priznania.

Pri výpočte dane zo stavieb v daňovom priznaní na zdaňovacie obdobie roku2011 vychádza daňovník zo všeobecne záväzného nariadenia obce (ďalej len „VZN“)k dani z nehnuteľností účinného na toto zdaňovacie obdobie, pričom z neho použije túsadzbu dane, ktorá prislúcha konkrétnej stavbe alebo jej časti, a to podľa účelu využitiastavby alebo jej časti a ak ide o viacpodlažnú stavbu, aj príplatok za podlažie. V prípa-de, že vo VZN nie je určená sadzba dane pre konkrétnu stavbu podľa členenia staviebuvedeného v predmete dane zo stavieb, daňovník použije zákonom stanovenú sadz-bu dane zo stavieb vo výške 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.Ďalej si daňovník v daňovom priznaní uplatní oslobodenie od dane zo stavieb zavede-né zákonom, ak sa na daňovníka toto oslobodenie vzťahuje a zákon o miestnych da-niach mu ukladá povinnosť podať daňové priznanie a ďalej si môže v daňovom priznaníuplatniť zníženie dane alebo oslobodenie od dane zo stavieb, ktoré zaviedol správcadane VZN za podmienky, že sa naňho niektoré zníženie dane alebo oslobodenie oddane zo stavieb vzťahuje.

Daňovník, ktorý prestane byť vlastníkom, správcom, nájomcom alebo presta-ne užívať stavbu, je povinný oznámiť správcovi dane túto skutočnosť, pričom da-ňovníkom dane zo stavieb prestane byť až od 1. januára nasledujúceho zdaňovaciehoobdobia, pretože na skutočnosti, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdo-bia, sa neprihliada.

2.4 Spôsoby výpočtu dane zo stavieb

Spôsob výpočtu dane zo stavieb upravuje § 12a zákona o miestnych daniachosobitne pre:

� jednopodlažné stavby slúžiace na jeden účel,

� viacpodlažné stavby slúžiace na jeden účel a

� stavby slúžiace na viaceré účely.

43


2.4.1 Výpočet dane zo stavieb pre jednopodlažné stavby slúžiacena jeden účel

Ak má stavba iba jedno podlažie a zároveň slúži iba na jeden účel, daň zo staviebsa vypočíta vynásobením základu dane a ročnej sadzby dane. Základom dane zostavieb je výmera zastavanej plochy v m2, pričom zastavanou plochou stavby sa rozu-mie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby.

Príklad č. 13:

Samostatne stojaca garáž vo vlastníctve fyzickej osoby má výmeru zastavanej plochy20 m2. Správca dane určil na rok 2011 ročnú sadzbu dane pre stavby samostatne sto-jacich garáží 0,65 €/m2. V uvedenom prípade daň zo stavieb sa vypočíta nasledovne:

Riadok daňového priznania Daňovník

16 Výmera zastavanej plochy stavby v m2

(u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu)

20,00

17 Celková výmera podlahových plôch v m2


18 Výmera podlahových plôch oslobodených od dane v m2


19 Koeficient oslobodenia od dane (1 – r. 18/r. 17)

20 Základ dane v m2 (r. 16, príp. r. 16 x r. 19) 20,00

21 Ročná sadzba dane 0,650

22 Počet nadzemných a podzemných podlaží okrem 1. nadzemného podlažia 0

23 Príplatok za ďalšie podlažie

24 Daň {r. 20 x r. 21, resp. r. 20 x [r. 21 + (r. 22 x r. 23)]} 13,000

25 Pomerná časť dane po vydražení stavby

(r. 24/12 mesiacov x počet zostávajúcich mesiacov)

26 Zníženie dane



Príklad č. 14:

Fyzická osoba na dražbe konanej dňa 2. 9. 2010 vydražila prízemnú halu so zastava-nou plochou 1 000 m2, ktorá pôvodnému vlastníkovi slúžila na chov ošípaných,

44

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

spracovanie mäsa a výrobu mäsových výrobkov. Rozhodnutie súdu o udelení príklepunadobudlo právoplatnosť 15. 10. 2010. Vydražiteľ následne požiadal stavebný úrado vydanie stavebného povolenia na rozsiahlu rekonštrukciu stavby, ktorá by mala byťukončená v marci 2011. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 11.2010. Správca dane určil vo VZN účinnom na rok 2010 sadzbu dane pre ostatné stav-by vo výške 1,20 €/m2 zastavanej plochy.

Pri nadobudnutí nehnuteľnosti vydražením zákon o miestnych daniach osobitneupravuje vznik daňovej povinnosti, podávanie daňového priznania, ako aj vyrubeniedane. Daňovníkovi, ktorým je vydražiteľ nehnuteľnosti, vzniká daňová povinnosť pr-vým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom (v uvede-nom prípade 1. 11. 2010) a do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti (t. j. do16. 11. 2010) je povinný podať správcovi dane daňové priznanie. Na základe po-daného daňového priznania správca dane vyrubí daňovníkovi pomernú časť danezačínajúc mesiacom nasledujúcim po dni, v ktorom nehnuteľnosť v dražbe nadobudol,a to až do konca príslušného zdaňovacieho obdobia (v uvedenom prípade za mesiacenovember a december 2010).




1 000,00






20 Základ dane v m2 (r. 16, príp. r. 16 x r. 19) 1 000,00



23 Príplatok za ďalšie podlažie

24 Daň {r. 20 x r. 21, resp. r. 20 x [r. 21 + (r. 22 x r. 23)]} 1 200,000



200,000

[(1 200 : 12) x 2]

26 Zníženie dane



45


2.4.2 Výpočet dane zo stavieb pre viacpodlažné stavby slúžiacena jeden účel

Správca dane môže VZN podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivejčasti pre stavby, ktoré majú dve a viac nadzemných alebo podzemných podlaží, určiťpríplatok za podlažie v sume najviac 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvé-ho nadzemného podlažia. Ak správca dane určí VZN príplatok za podlažie, daň zo sta-vieb sa pre viacpodlažnú stavbu slúžiacu na jeden účel vypočíta vynásobením základudane a ročnej sadzby dane, pričom ročná sadzba dane sa zvýši o súčin počtu podlažístavby (okrem 1. nadzemného podlažia) a príplatku za podlažie.

Príklad č. 15:

Trojpodlažný rodinný dom (2 nadzemné podlažia a jedno podzemné podlažie) má vý-meru zastavanej plochy 200 m2. Správca dane určil VZN na rok 2011 ročnú sadzbudane pre stavby na bývanie 0,165 €/m2 a príplatok za podlažie vo výške 0,03 €.

V uvedenom prípade sa daň zo stavieb vypočíta nasledovne:




200,00









23 Príplatok za ďalšie podlažie 0,03




26 Zníženie dane



46

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

Príklad č. 16:

Rímskokatolícka cirkev vlastní v katastrálnom území obce dvojpodlažnú budovu so za-stavanou plochou 620 m2, ktorú do 31. 7. 2010 využívala stredná odborná škola v zria-ďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Od 1. 8. 2010 budova slúži katolíc-kemu gymnáziu. Obec určila vo VZN na rok 2011 sadzbu dane pre ostatné stavby vovýške 0,50 €/m2 zastavanej plochy, príplatok za podlažie vo výške 0,1 € a zaviedla zní-ženie dane zo stavieb pre stavby vo vlastníctve právnických osôb nezriadených napodnikanie vo výške 30 %.

Rímskokatolícka cirkev je právnická osoba nezriadená na podnikanie. Pretože k 1. ja-nuáru 2011 došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane, rímskokato-lícka cirkev je povinná podať do 31. januára 2011 daňové priznanie a III. oddiel – Daňzo stavieb, stavba slúžiaca na jeden účel, vyplní nasledovne:




620,00









23 Príplatok za ďalšie podlažie 0,10




26 Zníženie dane (podľa VZN obce o 30 %) 111,600



Poznámka:

Daň zo stavieb uvedená v riadkoch 24 a 27 sa uvádza na 3 desatinné miesta bez zaokrúhlenia.

47


2.4.3 Výpočet dane zo stavieb pre stavby slúžiace na viaceré účely

Stavba slúžiaca na viaceré účely (jednopodlažná aj viacpodlažná) je stavba, ktorása využíva na rôzne účely, pre ktoré správca dane určí VZN rôzne sadzby dane.Ak správca dane pre jednotlivé účely využitia stavby určil všeobecne záväzným naria-dením rôzne ročné sadzby dane a príplatok za podlažie, daň zo stavieb pre viacúčelo-vé stavby sa vypočíta ako súčet pomerných častí dane pre jednotlivé účely využi-tia. Pomerná časť dane sa vypočíta vynásobením zastavanej plochy stavby, pomer-nej časti základu dane a ročnej sadzby dane pre konkrétny účel využitia stavby, pričomročná sadzba dane sa zvýši o súčin počtu podlaží stavby (okrem 1. nadzemného po-dlažia) a príplatku za podlažie. Pomerná časť základu dane sa vypočíta ako pomer po-dlahovej plochy časti stavby využívanej na jednotlivý účel využitia k celkovej podlaho-vej ploche stavby. Z uvedeného vyplýva, že pri výpočte dane zo stavieb pri viacúčelo-vých stavbách je potrebné vedieť nielen výmeru zastavanej plochy stavby, ale aj výme-ru podlahových plôch priestorov využívaných na rôzne účely. Tento spôsob výpočtu sauplatní na viacúčelové stavby aj vtedy, ak ide o jednopodlažné stavby alebo ak ideo viacpodlažné stavby, pre ktoré správca dane neurčí VZN príplatok za podlažie. V ta-komto prípade sa pri výpočte dane zo stavieb dosadí za príplatok za podlažie a za po-čet podlaží číslo nula.

Príklad č. 17:

Trojpodlažná stavba, v ktorej sa nachádza predajňa potravín, kadernícky a kozmetickýsalón a byty, má zastavanú plochu 500 m2. Predajňa potravín nachádzajúca sa na1. nadzemnom podlaží (prízemí) stavby má výmeru podlahových plôch 460 m2, kader-nícky a kozmetický salón nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží má výmeru po-dlahových plôch spolu 440 m2 a byty umiestnené na 3. podlaží majú výmeru podlaho-vých plôch spolu 400 m2.

Správca dane určil ročnú sadzbu dane pre stavby na ostatné podnikanie a na zárobko-vú činnosť 1,50 €/m2 a pre stavby na bývanie 0,165 €/m2. Príplatok za podlažie určil prevšetky stavby vo výške 0,03 €.

V uvedenom prípade sa daň zo stavieb vypočíta nasledovne:



(u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu)500,00


(u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu)1 300,00

(460 + 440 + 400)



48

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011


18 Výmera podlahových plôch

(u spoluvlastníkov vo výške ichspoluvlastníckeho podielu) urče-ných na rôzne účely v m2

a) 400,00

b)

c)

d)

e)

f) 900,00(460 + 440)

g)

19 Počet nadzemných a podzemných podlaží okrem 1. nadz. podlažia 2



22 Pomerná časť základu dane narôzne účely

a) r. 18a/r. 16 0,30769

b) r. 18b/r. 16

c) r. 18c/r. 16

d) r. 18d/r. 16

e) r. 18e/r. 16

f) r. 18f/r. 16 0,69230

g) r. 18g/r. 16

23 Ročná sadzba dane a) 0,165

b)

c)

d)

e)

f) 1,500

g)

24 Príplatok za ďalšie podlažie a) 0,03

b)

c)

d)

e)

f) 0,03

g)

49



25 Pomerná časť dane na rôzneúčely

a) r. 21 x r. 22a x [r. 23a + (r. 19 x r. 24a)] 34,615

b) r. 21 x r. 22b x [r. 23b + (r. 19 x r. 24b)]

c) r. 21 x r. 22c x [r. 23c + (r. 19 x r. 24c)]

d) r. 21 x r. 22d x [r. 23d + (r. 19 x r. 24d)]

e) r. 21 x r. 22e x [r. 23e + (r. 19 x r. 24e)]

f) r. 21 x r. 22f x [r. 23f + (r. 19 x r. 24f)] 539,994

g) r. 21 x r. 22g x [r.23g + (r. 19 x r. 24g)]

26 Daň (r. 25a + r. 25b + r. 25c + r. 25d + r. 25e + r. 25f + r. 25g) 574,609

27 Pomerná časť dane po vydražení stavby(r. 26/12 mesiacov x počet zostávajúcich mesiacov)

28 Zníženie dane

29 Daň na úhradu (r. 26 – r. 28) 574,609


Poznámka:

V tlačive daňového priznania v III. oddiele – Daň zo stavieb, stavba slúžiaca na viaceré účely, sa daň vypočíta-ná v riadkoch 26 a 29 nezaokrúhľuje, ale uvádza sa na 3 desatinné miesta.

3. Daň z bytov

Predmetom dane z bytov sú byty alebo nebytové priestory v bytovom dome, v kto-rom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osobyalebo právnické osoby. Základom dane je podlahová plocha bytu alebo nebytovéhopriestoru za každý aj začatý m2. Do podlahovej plochy bytu sa nezapočítava plocha lo-džií a balkónov, započítava sa ale príslušenstvo k bytu (napr. pivnica).

V § 16a zákona o dani z nehnuteľností je uvedený výpočet dane z bytov. Podľapredmetného ustanovenia daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu dane a roč-nej sadzby dane z bytov. Ročná sadzba dane z bytov je 0,033 € za každý aj začatý m2

podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru. Túto ročnú sadzbu dane z bytov a ne-bytových priestorov môže správca dane zvýšiť alebo znížiť podľa miestnych podmie-nok v obci, podľa jednotlivej časti obce alebo v jednotlivom katastrálnom území.

Príklady na vyplnenie IV. oddielu daňového priznania – daň z bytov

Príklad č. 18:

Na základe rozhodnutia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť v roku 2010, nado-budli dvaja súrodenci do podielového spoluvlastníctva byt, ako aj nebytový priestorv pomere 1/2. Výmera bytu je 152 m2 a nebytového priestoru 238 m2.

50

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

Keďže daňovníci neuzatvorili dohodu, na základe ktorej by si určili zástupcu pre poda-nie daňového priznania, sú obidvaja povinní podať daňové priznanie do 31. 1. 2011 zabyt aj nebytový priestor vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. 1/2 za byt o vý-mere 76 m2 a za nebytový priestor o výmere 119 m2. Ak ročná sadzba dane z bytov je1 €/m2 podlahovej plochy bytu a za nebytový priestor 0,55 €/m2 podlahovej plochy ne-bytového priestoru, výpočet dane z bytov a nebytových priestorov je nasledovný:

r. č. Daňovník

15 Výmera podlahových plôch v m2(u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu

a) bytu 76,00

b) nebytového priestoru v bytovom dome 119,00

16 Výmera pozemku oslobodeného od dane v m2 (u spoluvlastníkov vo výške ich spolu-vlastníckeho podielu)

a) bytu 0

b) nebytového priestoru v bytovom dome 0

17 Výmera podlahových plôch podliehajúcich dani v m2 (u spoluvlastníkov vo výške ich spo-luvlastníckeho podielu)

a) bytu (r. 15a – r. 16a) 76,00

b) nebytového priestoru v bytovom dome (r. 15b – r. 16b) 119,00

18 Základ dane v m2

a) bytu (r. 15a alebo r. 17a) 76,00

b) nebytového priestoru v bytovom dome (r. 15b alebo r. 17b) 119,00

19 Ročná sadzba dane za byt 1,000

20 Ročná sadzba dane za nebytový priestor 0,550

21 Daň

a) z bytu (r. 18a x r. 19) 76,000


22 Pomerná časť dane po vydražení

a) bytu (r. 21a/12 mesiacov x počet zostávajúcich mesiacov) 0

b) nebytového priestoru (r. 21b/12 mesiacov x počet zostávajúcich mesiacov) 0

23 Zníženie danea) za byt 0

b) za nebytový priestor v bytovom dome 0

24 Daň na úhradu [r. 21a + r. 21b alebo r. 22a + r. 22b, alebo (r. 21a + r. 21b) – (r. 23a +23b), alebo (r. 22a + r. 22b) – (r. 23a + r. 23b)]

141,450

25 Rozdiel dane [preplatok(-) alebo nedoplatok(+)]

51


Príklad č. 19:

Ak by súrodenci podľa predchádzajúceho príkladu uzatvorili dohodu, na základe ktorejby si určili zástupcu pre podanie daňového priznania, daňové priznanie do 31. 1. 2011by podal ten zo súrodencov, ktorý je v dohode určený ako zástupca, a to za byt o výme-re 152 m2 a za nebytový priestor o výmere 238 m2.

Ak ročná sadzba dane z bytov je 1 €/m2 a za nebytový priestor 0,55 €/m2, výpočet danez bytov a nebytových priestorov je nasledovný:

r. č. Daňovník

15 Výmera podlahových plôch v m2 (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho po-dielu

a) bytu 152,00

b) nebytového priestoru v bytovom dome 238,00

16 Výmera pozemku oslobodeného od dane v m2 (u spoluvlastníkov vo výške ich spolu-vlastníckeho podielu)

a) bytu 0

b) nebytového priestoru v bytovom dome 0

17 Výmera podlahových plôch podliehajúcich dani v m2


a) bytu (r. 15a – r. 16a) 152,00

b) nebytového priestoru v bytovom dome (r. 15b – r. 16b) 238,00

18 Základ dane v m2

a) bytu (r. 15a alebo r. 17a) 152,00


19 Ročná sadzba dane za byt 1,000

20 Ročná sadzba dane za nebytový priestor 0,550

21 Daň

a) z bytu (r. 18a x r. 19) 152,000

b) nebytového priestoru v bytovom dome (r. 18b alebo r. 20) 130,900

22 Pomerná časť dane po vydražení

a) bytu (r. 21a/12 mesiacov x počet zostávajúcich mesiacov) 0

b) nebytového priestoru (r. 21b/12 mesiacov x počet zostávajúcich mesiacov) 0

23 Zníženie danea) za byt 0

b) za nebytový priestor v bytovom dome 0

52

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

r. č. Daňovník

24 Daň na úhradu [r. 21a + r. 21b alebo r. 22a + r. 22b, alebo (r. 21a + r. 21b) - (r. 23a +23b), alebo (r. 22a + r. 22b) - (r. 23a + r. 23b)]

282,900


4. Komplexný príklad na vyplnenie daňovéhopriznania k dani z nehnuteľností na rok 2011

Spoločnosť Strojár s. r. o. vlastní na území obce výrobnú halu s pozemkom. Hala

má výmeru zastavanej plochy 600 m2. V časti haly s podlahovou plochou vo výmere

400 m2 spoločnosť vyrába strojárenské výrobky a časť haly vo výmere 180 m2 prenají-

mala v predchádzajúcom období inému podnikateľovi, ktorý vypovedal nájomnú zmlu-

vu k 31. 12. 2010, takže k 1. januáru 2011 sa táto časť haly nevyužíva. Pozemok, na

ktorom je postavená výrobná hala, má výmeru 800 m2 a je zapísaný v katastri nehnu-

teľností ako druh zastavaná plocha a nádvorie. Spoločnosť ďalej vlastní dvojpodlažnú

stavbu so zastavanou plochou 400 m2 a s výmerou podlahových plôch 760 m2, ktorá na

základe nájomnej zmluvy slúži na rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou

schopnosťou. Okrem týchto nehnuteľností spoločnosť vlastní jeden dvojizbový byt

vo výmere podlahovej plochy 58 m2, ktorý využíva na príležitostné ubytovanie obchod-

ných partnerov a 1 nebytový priestor vo výmere 20 m2 v tom istom bytovom dome, kto-

rý slúži na parkovanie motorového vozidla.

Obec, na územíktorej sa uvedené nehnuteľnosti nachádzajú, má viac ako 25 000 oby-

vateľov, pre ktorú je hodnota zastavaných plôch a nádvorí určená v prílohe č. 2 k zákonu

o miestnych daniach vo výške 3,31 €/m2. Vo VZN obec určila sadzbu dane z pozemkov

pre zastavané plochy a nádvoria vo výške 0,40 %, sadzbu dane zo stavieb pre priemysel-

né stavby vo výške 1,75 €/m2 zastavanej plochy, pre ostatné stavby vo výške 1,00 €/m2 za-

stavanej plochy, príplatok za podlažie vo výške 0,1 €, sadzbu dane z bytov pre byt vo výš-

ke 0,20 €/m2 podlahovej plochy a pre nebytový priestor využívaný na parkovanie motoro-

vého vozidla 0,90 €/m2 podlahovej plochy. Zároveň obec vo VZN oslobodila od dane zo

stavieb stavby, ktoré slúžia na rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnos-

ťou.

Spoločnosť Strojár s. r. o. je povinná podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností

na rok 2011 najneskôr do 31. januára 2011 a údaje vyplniť podľa vzoru uvedeného

v prílohe tohto príspevku.

53


Príloha:

54

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

55


56

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

57


58

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

59


60

TÉMA MESIACA

DÚPP 1/2011

61


Vybrané účty z účtovejtriedy 5 – Náklady a ichdaňové posúdenie

Ing. Ľudmila Novotná, Ing. Iveta Petrovická

Hospodárska činnosť podniku (účtovnej jednotky) je charakteristickápohybom vstupov (vloženého majetku) a ich účelovou transformáciouna finálne výkony. Tento transformačný proces je založený na kombiná-cii vstupov v závislosti od zložitosti technologického procesu, organi-začnej štruktúry, systému riadenia a pod. V transformačnom procese saspotrebúvajú vložené vstupy – odčerpáva sa vložený majetok, vznikajúnáklady.

Z pohľadu účtovného náklad je definovaný ako zníženie ekonomických úžitkovúčtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Náklady saúčtujú na príslušných účtoch v účtovej triede 5 – Náklady. Na týchto účtoch sa účtujeo všetkých nákladoch, ktoré s daným účtovným obdobím časovo a vecne súvisia. Ná-klady sa účtujú od začiatku daného účtovného obdobia narastajúcim spôsobom. Vznika zvýšenie nákladov sa zachytáva na príslušnom nákladovom účte na strane Má dať,zníženie na strane Dal, prípadne ako storno nákladu na strane Má dať. Konečný stavnákladových účtov sa prevádza zo strany Dal príslušného účtu nákladov na stranu Mádať účtu 710 – Účet ziskov a strát.

MD 5 – Náklady D MD 710 – Účet ziskov a strát D

vznik nákladuzvýšenie nákladu

zníženie nákladu

prevod konečného stavu

1. Členenie nákladov v účtovníctve

Náklady možno rozčleniť do 3 základných skupín: prevádzkové náklady, finančnénáklady a mimoriadne náklady. Osobitnou skupinou v rámci triedy 5 sú náklady, na kto-ré sa účtujú dane z príjmov a prevodové účty. Prevádzkové náklady obsahujú

62

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

DÚPP 1/2011

náklady, ktoré súvisia s pravidelne sa opakujúcimi bežnými podnikateľskými aktivitami.Finančné náklady predstavujú finančné operácie úrokové, kurzové, súvisiace s pre-dajom cenných papierov. Mimoriadne náklady sa vyskytujú náhodne a vo vzťahuk bežnej podnikateľskej činnosti ich možno považovať za mimoriadne.

Prevádzkové 50 – Spotrebované nákupy51 – Služby52 – Osobné náklady53 – Dane a poplatky54 – Iné náklady na hospodársku činnosť55 – Odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku

Finančné 56 – Finančné náklady

Mimoriadne 58 – Mimoriadne náklady

Osobitná skupina nákladov 59 – Dane z príjmov a prevodové účty

V podnikateľskej praxi je potrebné zvažovať príslušnosť konkrétnych účtovných prí-padov vo vzťahu k obsahu jednotlivých účtov účtovej triedy 5 – Náklady, pretože ich ná-plň v účtovej osnove a postupoch účtovania pre podnikateľov je stanovená rámcovoa vymedzenie všetkých potenciálnych nákladov nie je vyčerpávajúce. To si vyžadujeposudzovať účtovné prípady podľa ekonomickej náplne účtov nákladov s prihliadnutímna to, či ide o prevádzkové, finančné alebo mimoriadne náklady a súčasne s prihliad-nutím na ďalšie právne predpisy (najmä daňové, Obchodný zákonník, Občiansky zá-konník, Zákonník práce a pod.).

Účty nákladov sú výsledkové účty, pretože slúžia na výpočet výsledku hospodáre-nia, t. j. zisku alebo straty, ktorý je po úprave podľa zákona o dani z príjmov predmetomzdanenia. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť oddelené sledovanie položiek dôleži-tých pre výpočet dane z príjmov.

1.1 Zásady pre účtovanie nákladov a pre ich časové rozlišovanie

a) podľa zákona o účtovníctve

Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovnéprípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodr-žať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období,keď sa tieto skutočnosti zistili.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o účtovníctvenáklady účtuje účtovná jednotka v tom účtov-nom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo v deň vy-rovnania iným spôsobom.

Nákladom podľa § 2 ods. 4 písm. e) zákona o účtovníctve sa rozumie zníženie eko-nomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivooceniť; ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku pe-ňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov [§ 2 ods. 4 písm. d)zákona o účtovníctve].

63

Vybrané účty z účtovej triedy 5 – Náklady

b) podľa postupov účtovania

Podľa § 5 postupov účtovania náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým časovoa vecne súvisia. Opravy nevýznamných nákladov minulých účtovných obdo-bí sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných úč-toch nákladov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky. Náhrady vynaloženýchnákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného úč-tovného obdobia.

Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišu-jú ako

a) náklady budúcich období na účtoch 381 a 382,b) výdavky budúcich období na účte 383.

Kritériom na účtovanie účtovných prípadovčasového rozlíšenia je skutočnosť, že jeznámy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú.

Náklady sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov časovo rozlíšené,s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období.Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúčtovaní napríslušnýchnákladových druhoch v účtovej triede 5 účtuje v prospech účtu 655 a naťarchu účtu 382 a ich zúčtovanie v prospech účtu 382 a na ťarchu účtu 555.

Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii saposudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia.

c) účtovanie nákladov, ktoré nepatria účtovnej jednotke

Podľa § 63 postupov účtovania pre podnikateľov v účtovej triede 5 sa účtujú prvot-né náklady alebo druhotné náklady. Na jednotlivé účty tejto účtovej triedy sa účtujúúčtovné prípady narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia časovorozlíšené.

Ak vo vyúčtovaniach za prijaté služby alebo v nákladoch zaúčtovaných podľainých účtovných dokladov budú zahrnuté tiež sumy, ktoré nepatria do nákladovúčtovnej jednotky, napríkladnáklady na súkromné telefonické hovory, prepravné,nájomné, elektrickú energiu, možno pri účtovaní postupovať takto:

a) ak sa zistia pred zaúčtovaním príslušných účtovných dokladov nároky, ktorémajú napríklad zamestnanci, spoločníci alebo členovia účtovnej jednotky uhra-diť, sumy takých nárokov sa zaúčtujú priamo na príslušné účty v účtovej triede3 – Zúčtovacie vzťahy,

b) ak sa nezistia tieto sumy pred účtovaním príslušnýchúčtovných dokladov, účtu-jú sa tieto sumy na príslušnéúčty v účtovej triede 5; o dodatočne prijaté náhradyalebo vyúčtované nároky na ne na účtoch v účtovej triede 3 sa znížia zachytenénáklady v účtovej triede 5,

c) v účtovných jednotkách, ktoré poskytujú služby, napríklad v cestovných kance-láriách, vo verejnom stravovaní, sa v nákladoch v účtovej triede 5 účtujú celé

64


DÚPP 1/2011

sumy faktúr alebo iných dokladov a tržby za poskytnuté služby sa účtujú v účto-vej triede 6.

Konečné stavy účtov v účtovej triede 5 sa pri uzavieraní účtovných kníh účtujú naťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát.

1.2 Náklady z pohľadu zákona o dani z príjmovDaňový výdavok je definovaný v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príj-

mov v znení neskorších predpisov. Aby mohol byť určitý výdavok (náklad) uznaný akodaňový výdavok, musia byť splnené tri základné podmienky:� musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu,� výdavok musí byť daňovníkom preukázateľne vynaložený,� výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade s účtovnými pred-

pismi.

Na daňové účely sa vo všeobecnosti akceptujú výdavky (náklady) zaúčtovanév účtovníctve, a to v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Napriek zaúčtova-niu v súlade s účtovnými predpismi sa niektoré výdavky (náklady) do daňových výdav-kov uplatnia len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.Obmedzenia sú upravené v § 19 zákona o dani z príjmov nasledovne:� ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, tak preukázaný náklad možno zahr-

núť do daňových výdavkov najviac do výšky limitu určeného v tomto osobitnompredpise – zákon o dani z príjmov v tejto súvislosti odkazuje napríklad na zákonč. 152/1994 o sociálnom fonde v znení zákona č. 375/1996 Z. z., podľa ktoréhoz § 5 ods. 1 vyplýva, že daňovo uznaným výdavkom je výška povinného prídelu dosociálneho fondu vypočítaná podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b). Iná tvorba sociálnehofondu, napríklad vo vyššej čiastke, nie je daňovo uznaná;

� ak výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov alebo zahrnutie výdavku v zda-ňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške, ako vyplýva z účtov-níctva, tak preukázaný náklad možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahua za podmienok ustanovených v tomto zákone – takéto obmedzenie pre výdavky jepotrebné rešpektovať aj v prípade, ak zákon o dani z príjmov umožňuje zahrnúť dodaňových výdavkov aj vyšší výdavok, ako je zaúčtovaný – napríklad vyššie daňovéodpisy, ako sú odpisy zaúčtované, alebo do daňových výdavkov možno uznať vyš-šiu daňovú zostatkovú cenu, ako je zaúčtovaná zostatková cena napríklad pri vyra-dení majetku v dôsledku škody;

� ak výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmualebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa náklad alebo jeho časť do daňo-vých výdavkov v určenej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutýpríjem alebo prijatá úhrada – zákon o dani z príjmov napríklad do daňových výdav-kov uzná obstarávaciu cenu obchodného podielu pri jeho predaji len do výšky príj-mu z predaja v tom zdaňovacom období, v ktorom je účtované o príjmez predaja dovýnosov, alebo uzná do daňových výdavkov odplatu za vymoženie pohľadávky lendo výšky vymoženej pohľadávky, pričom ak dôjde k vymoženiu pohľadávky až

65


v nasledujúcich zdaňovacíchobdobiach, odplata sa zahrnie do daňových výdavkovaž v tom zdaňovacom období, v ktorom bude pohľadávka vymožená.

V súlade s § 21 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky(náklady)

� ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch)daňovník účtoval v súlade s účtovníctvom,

� ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,

� priamo uvedené v ustanovení § 21.

Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) a k) ďalej vyžaduje vecnú a časovú súvislosťpríjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky a príjmymusia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovosúvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade s účtovnými predpismi a náklady a vý-nosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je v súlade ajso zákonom o dani z príjmov. Uvedené platí, len ak zákon o dani z príjmov neustanovu-je inak.

Zákon o dani z príjmov presne ustanovil, kedy sa nedodrží časová a vecná súvis-losť nákladu alebo výnosu s príslušnýmzdaňovacímobdobím.Napr. je to v situácii, keďzákon uplatnenie výdavku alebo príjmu v základe dane podmieňuje jeho zaplatenímalebo prijatím. Podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov sa zahrnú do základu daneaž po zaplatení zmluvné pokuty, úroky z omeškania (okrem úrokov z omeškania z úve-rov platených bankám a úrokov v prípadevzniku nepovoleného debetného zostatku nabežnom účte platených bankám) a poplatky z omeškania a podľa § 19 ods. 4 zákonao dani z príjmov sa až po zaplatení zahrnú do základu dane sprostredkovateľské proví-zie uhrádzané fyzickej osobe a nájomné uhrádzané fyzickej osobe.

Ak dochádza k oprave chýb minulých účtovných období, pričom ide o také ná-klady (výdavky), ktoré sú uznaným daňovým výdavkom, alebo ide o také výnosy (príj-my), ktoré sú zdaniteľným príjmom, tieto sa podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmovzahrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia,a to aj napriek skutočnosti, že v účtovníctve sú zaúčtované v bežnom účtovnom obdo-bí. Z pohľadu daňového je ďalej nepodstatné, či ide o opravy významných chýb minu-lých rokov účtovaných na ťarchu alebo v prospech účtu nerozdeleného zisku (neuhra-denej straty) alebo opravy nevýznamných chýb účtovaných do nákladov alebo výno-sov. Opravy chýb v účtovníctvesa do základu dane príslušnéhozdaňovacieho obdobiapremietnu podaním dodatočného daňového priznania.

Príklad č. 1:

Spoločnosť zaúčtovala v roku 2008 do nákladov v nesprávnej výške daň z nehnuteľ-ností. Na základe rozhodnutia mestského úradu bola navyše zaplatená daň vrátenáv roku 2010. Nesprávne zaúčtovanú sumu v roku 2008 spoločnosť opravila v roku 2010zaúčtovaním významnej opravy chýb minulých účtovných období na účet 428 – Neroz-delený zisk minulých rokov. Pretože podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov opravy

66


DÚPP 1/2011

chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňové výdav-ky alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnú do základudane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to,či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov, spo-ločnosť vyrovná neoprávnené krátenie dane v roku 2008 prostredníctvom dodatočné-ho daňového priznania.

Ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov zároveň umožňuje daňovníkoviuplatniť postup, pri ktorom sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 nevykoná. Akdaňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyššízáklad dane a odviedol vyššiu daň (resp. vykázal nižšiu stratu), čiže zahrnul do zá-kladu dane vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z postupov účtovania, alebo neza-hrnul do základu dane náklady (výdavky), ktoré podľa príslušných postupov účtovaniamali byť zaúčtované v tomto účtovnom období, opravu tejto chyby zaúčtovanú v bež-nom účtovnom období výsledkovo alebo na účet nerozdeleného zisku (či neuhradenejstraty) daňovník nemusí zahrnúť do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s kto-rým tento náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí. Je to na jeho rozhodnutí. To zna-mená, že daňovník v tomto prípade nemusí podávať dodatočné daňové priznanies tým, že ak oprava tejto chyby bude účtovaná výsledkovo, bude súčasťou základudane v tom období, v ktorom sa o oprave účtovalo.

Tvorba rezerv je podľa § 21 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov vo všeobecnos-ti nedaňovým výdavkom s výnimkou rezerv vymedzených v § 20. Rezervami, ktorýchtvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v zákone o dani z príj-mov, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami a taxatív-ne vymenované rezervy účtované ako náklad. Ide o rezervy na:

� nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť za-mestnávateľ za zamestnanca,

� nevyfakturované dodávky a služby,

� zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a

� zostavenie daňového priznania,

� vyprodukované emisie v zmysle zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisný-mi kvótami,

� lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v zne-ní neskorších predpisov, ktorá sa v nadväznosti na tento zákon vytvára na obdobie2 až 12 rokov na základe schváleného projektu lesnej pestovnej činnosti potvrde-ného odborným lesným hospodárom,

� likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo čin-nosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutýchbanskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom v zmyslebanského zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov,

� uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí tvorené v súlade sozákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov,

67


� nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností tvorené podľa § 54eods. 3 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v zneníneskoršíchpredpisov, ak výškarezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojenýms nakladaním s odpadom,

� účelová finančná rezerva tvorená podľa zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s od-padom z ťažobného priemyslu.

Pri použití zákonnej rezervy (vzhľadom na spôsob účtovania) zákon o dani z príj-mov v § 20 ods. 20 ustanovuje, že rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej zadaňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená,sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu rezervy.Rovnako sa postupuje aj pri zrušení rezervy.

Pokiaľ ide o náklad, na ktorý bola tvorená rezerva daňovo neuznaná, tento sapodľa § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmovzahrnie do základu dane v tom zdaňovacomobdobí, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasneuznaný za daňový výdavok podľa § 19 zákona o dani z príjmov. Zúčtovaný rozdiel me-dzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základudane nezahŕňa. Do základu dane sa nezahrnie ani zrušenie rezervy, ktorej tvorba nieje uznaná za daňový výdavok.

2. Obsahové vymedzenie účtových skupín, na ktorýchsa náklady účtujú

Ako sme už uviedli, postupy účtovania pre podnikateľov náplň niektorých účtov ná-kladov konkrétne neustanovujú, ustanovujú len náplň účtových skupín nákladov, napr.v § 64 ods. 1 je ustanovená obsahová náplň účtovej skupiny 50 – Spotrebované náku-py, kde je povedané, že na účtoch účtovej skupiny 50 sa v priebehu účtovného obdobiaúčtujú spotrebované položky materiálu a predané položky tovaru na ťarchu účtov 501a 504, ale už neustanovujú, aké účtovné prípady okrem spotreby materiálu sa môžu naúčte 501 – Spotreba materiálu účtovať. Vychádzajúc z praxe, okrem spotreby materiá-lu sa na tomto účte účtuje aj spotreba čistiacich prostriedkov, kancelárskych potrieb,pohonných hmôt, odbornej literatúry, ďalej sa tu účtujú náklady na reklamu a pod.Z tohto dôvodu sa v príspevku budeme podrobnejšie venovať nielen účtom 501 a 504,ale aj niektorým ďalším účtom z účtovej triedy 5 – Náklady, t. j. aké účtovné prípady sana týchto účtoch účtujú podľa postupov účtovania a aké podľa obsahovej náplne účtovalebo účtových skupín v prepojení na zákon o dani z príjmov.

3. Účtová skupina 50 – Spotrebované nákupy

Postupy účtovania v rámci účtovej skupiny 50 – Spotrebované nákupy ustanovujú,že na účte 501 – Spotreba materiálu sa účtujú spotrebované položky materiálu a naúčte 504 – Predaný tovar sa účtujú predané položky tovaru. Aké ďalšie účtovné prípa-dy sa na účte 501 – Spotreba materiálu ešte účtujú, uvádzame v účtovných

68


DÚPP 1/2011

súvzťažnostiach účtu 501, napr. spotreba pohonných látok, čistiacich a kancelárskychpotrieb, odbornej literatúry, právnych predpisov a pod.

Podľa § 64 postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny 50 – Spotrebované náku-py sa účtuje v závislosti od zvoleného spôsobu účtovania zásob

a) pri spôsobe A účtovania zásob1. v priebehu účtovného obdobia spotrebované položky materiálu a predané po-

ložky tovaru sa účtujú na ťarchu účtov 501– Spotreba materiálu a 504 – Preda-ný tovar so súvzťažným zápisom v prospech účtov zásob,

2. inventarizačné rozdiely sa účtujú podľa svojho charakteru podľa § 43 postupovúčtovania,

b) pri spôsobe B účtovania zásob1. v priebehu účtovného obdobia náklady, ktoré tvoria obstarávaciu cenu jednotli-

vých položiek nákupu, sa účtujú na ťarchu účtov 501 – Spotreba materiálua 504 – Predaný tovar,

2. pri uzavretí účtovných kníh začiatočné stavy účtov 112 – Materiál na skladea 132 – Tovar na sklade a v predajniach sa účtujú so súvzťažným zápisom naťarchu účtov 501 – Spotreba materiálu a 504 – Predaný tovar; konečné stavyzásob materiálu a tovaru overené inventarizáciou sa účtujú na ťarchu účtov112 – Materiál na sklade a 132 – Tovar na sklade a v predajniach.

Účtovné súvzťažnosti:

MD D

1. Spotreba materiálu (§ 17 postupov účtovania):

a) surovín (základný materiál) 501 112

b) pomocných látok (napr. lak na výrobky) 501 112

c) prevádzkových látok (napr. mazadlá, palivo, čistiace prostriedky) 501 112

d) náhradných dielcov pri opravách 501 112

e) nevratných obalov dodaných zákazníkovi alebo odovzdaných vo vnútri účtovnejjednotky spolu s dodaným obsahom

501 112

2. Spotreba materiálu vlastnej výroby, ktorý bol zúčtovaný na sklad prostredníctvom účtu621 – Aktivácia materiálu a tovaru

501 112

3. Spotreba nakúpených polotovarov 501 112

4. Výdaj materiálu odovzdaného na preskúšanie a kontrolu 501 112

5. Prevzatý odpad z výroby na sklad v cene možného použitia (v úžitkovej hodnote) 112 501

6. Úbytok zásob materiálu v rámci noriem prirodzených úbytkov uvedených vo vnútornompredpise účtovnej jednotky

501 112

7. Spotreba skladovaných palív (uhlie, koks, vykurovacie oleje a nafta, pohonné hmotya podobne)

501 112

69


MD D

8. Spotreba skladovaného reklamačného a propagačného materiálu, propagačných brožúr,katalógov a podobne

501 112

Spotreba majetku, o ktorom účtovná jednotka účtuje ako o zásobách:

9. Výdaj hmotného majetku zo skladu do používania, ktorého ocenenie je 1 700 € a menejs dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotnéhomajetku (§ 13 ods. 7 postupov účtovania)

501 112

10. Výdaj hnuteľných vecí zo skladu do spotreby, ktorých doba použiteľnosti je najviacjeden rok bez ohľadu na obstarávaciu cenu (napr. vrtáky, šablóny) (§ 17 ods. 4 postupovúčtovania)

501 112

Spotreba materiálu priamym nákupom za hotové alebo na faktúru:

11. Spotreba materiálu účtovaného priamo do spotreby bez zaúčtovania na sklad, o ktorom takrozhodla účtovná jednotka vo vnútornom predpise (napr. nákup čistiacich a kancelárskychpotrieb, tlačív a podobne – § 43 ods. 14 postupov účtovania)

a) v hotovosti 501 211

b) na faktúru 501 321

12. Nákup odbornej literatúry a právnych predpisov (účtovných, daňových, mzdových a pod.)(§ 43 ods. 14 postupov účtovania)

a) v hotovosti 501 211

b) na faktúru 501 321

Spotreba pohonných látok:

13. Vyúčtovanie spotreby pohonných látok odobratých priamo do vozidiel na čerpacíchstaniciach, účtovaných pôvodne ako pohľadávka voči pracovníkom podľa výkazovspotreby jednotlivých vozidiel

a) zúčtovanie poskytnutej zálohy na nákup PHL (MD 335 / D 211) 501 335

b) spotreba zúčtovaná prostredníctvom odpočtov z odberných kariet odovzdanýchpracovníkom (MD 335 / D 213)

501 335

Spotreba materiálu a inventarizácia:

14. Nezavinené manká a škody na materiáli na sklade do výšky noriem prirodzených úbytkovstanovených vo vnútornom predpise zistené v rámci inventarizácie

501 112

15. Prebytok materiálu zistený pri inventarizácii v prípade chybného účtovania materiálu prijeho vyskladnení

112 501

Ďalšia spotreba materiálu:

16. Spotreba potravín (surovín) na prípravu jedál vo vlastnom stravovacom zariadení 501 112

17. Spotreba nápojov poskytovaných pracovníkom podľa predpisov 501 112

70


DÚPP 1/2011

Pri spôsobe B účtovania zásob

Účtovné zápisy účtované v priebehu roka:

Účtovné súvzťažnosti MD D

1. Nákup materiálu (§ 17 postupov účtovania) v hotovosti alebo na faktúru:

a) surovín (základný materiál) 501 211, 321

b) pomocných látok (napr. lak na výrobky) 501 211, 321

c) prevádzkových látok (napr. mazadlá, palivo, čistiace prostriedky) 501 211, 321

d) náhradných dielcov pri opravách 501 211, 321

e) nevratných obalov dodaných zákazníkovi alebo odovzdaných vo vnútri účtovnejjednotky spolu s dodaným obsahom

501 211, 321

2. Nákup polotovarov v hotovosti alebo na faktúru 501 211, 321

3. Aktivácia materiálu vlastnej výroby ocenená vo vlastných nákladoch 501 621

4. Renovácia náhradných dielcov a spracovanie materiálu vo vlastnej činnosti ocenenávo vlastných nákladoch

501 622

5. Nákup skladovaných palív (uhlie, koks, vykurovacie oleje a nafta, pohonné hmotya podobne) v hotovosti alebo na faktúru

501 211, 321

6. Nákup skladovaného reklamačného a propagačného materiálu, propagačných brožúr,katalógov a podobne

501 211, 321

Nákup majetku, o ktorom účtovná jednotka účtuje ako o zásobách:

7. Nákup hmotného majetku, ktorého ocenenie je 1 700 € a menej s dobou použiteľnostidlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, v hotovostialebo na faktúru (§ 13 ods. 7 postupov účtovania)

501 211, 321

8. Nákup hnuteľných vecí, ktorých doba použiteľnosti je najviac jeden rok bez ohľaduna obstarávaciu cenu (napr. vrtáky, šablóny) (§ 17 ods. 4 postupov účtovania)

501 211, 321

Ostatný nákup materiálu za hotové alebo na faktúru:

9. Nákup čistiacich a kancelárskych potrieb, tlačív a podobne (§ 43 ods. 14 postupovúčtovania)

501 211, 321

10. Nákup odbornej literatúry a právnych predpisov (účtovných, daňových, mzdových a pod.)(§ 43 ods. 14 postupov účtovania)

501 211,321

Poznámka:Podľa § 43 ods. 14 postupov účtovania majú účtovné jednotky možnosť stanoviť vo svojom vnútornom predpise dru-hy materiálov, ktoré budú účtovať priamo do spotreby.

71



Spotreba pohonných látok:

11. Vyúčtovanie spotreby pohonných látok odobratých priamo do vozidiel na čerpacíchstaniciach, účtovaných pôvodne ako pohľadávka voči pracovníkom podľa výkazovspotreby jednotlivých vozidiel

a) zúčtovanie poskytnutej zálohy na nákup PHL (MD 335 / D 211) 501 335

b) spotreba zúčtovaná prostredníctvom odpočtov z odberných kariet odovzdanýchpracovníkom (MD 335 / D 213)

501 335

Ďalšia spotreba materiálu:

12. Nákup potravín (surovín) na prípravu jedál vo vlastnom stravovacom zariadení 501 211, 321

13. Nákup nápojov poskytovaných pracovníkom podľa predpisov 501 211, 321

14. Výdaj materiálu zo skladu na darovanie 543 501

15. Manká a škody na materiáli počas roka 549 501

Účtovanie na konci roka:


16. Prevod počiatočného stavu účtu materiálu na sklade 501 112

17. Zúčtovanie materiálu na sklade podľa výsledkov inventarizácie 112 501

18. Zúčtovanie materiálu na ceste 119 501

19. Zúčtovanie výsledkov inventarizácie

a) manká a škody na materiáli 549 112

b) prebytok materiálu 112 648

3.1 Daňové hľadisko

3.1.1 Spotreba pohonných látok

Spotrebované pohonné látky sú daňovými nákladmi v rozsahu a za podmienokustanovených v § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov. Uvedené ustanovenieumožňuje daňovníkovi uplatňovať výdavky na spotrebované pohonné látky do daňo-vých výdavkov troma spôsobmi:

1. Výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky sa zahrnú do daňových výdav-kov podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenejv osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze vozidla. Ak sa spotrebapohonných látok uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze

72


DÚPP 1/2011

nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa tam neuvádza, pri prepočte sa vy-chádza zo spotreby preukázanej

� dokladom – certifikátom (tzv. prelitrovanie) vydaným autorizovanou skúšob-ňou (strediskom, organizáciou), ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisuvykonávať takéto činnosti (napr. Výskumný ústav dopravný v Žiline, Slovdek-ra, s. r. o. Bratislava, Exakta, s. r. o. Košice),

� doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúcimi inú spotrebupohonných látok.

Pri nákladných automobiloch a pracovných mechanizmoch, pri ktorých saspotreba pohonných látok uvedená v osvedčení alebo v technickom preukaze ne-zhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, možnona prepočet použiť

� spotrebu preukázanú vlastným meraním na základe vlastnej internej smerni-ce, ktorou sa preukáže skutočná spotreba a postup, akým bola táto spotrebazistená. Pri vlastnom meraní spotreby pohonných látok je možné primerane po-užiť aj postup stanovený v oznámení Ministerstva financií SR č. 8029/2000-72o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu PHL motorovéhovozidla určeného na nákladnú dopravu a špeciálne použitie, ktoré bolo publiko-vané vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2000.

Ak skutočná spotreba pohonných látok je vyššia ako spotreba prepočítaná spo-trebou uvedenou v osvedčení či v technickom preukaze, alebo v inom doklade, nieje možné časť spotrebovaných PHL prekračujúcu prepočítanú spotrebu uznaťza daňový výdavok. Výdavky na spotrebované pohonné látky je daňovník povinnýpreukázať dokladom o nákupe pohonných látok.

2. Ak má daňovník vozidlo vybavené zariadením satelitného sledovania pohybu vo-zidla a toto zaznamenáva spotrebu pohonných látok a evidenciu jázd v členení nasúkromné a služobné účely, môže u tohto vozidla zahrnúť do daňových výdavkovskutočnú spotrebu pohonných látok. V tomto prípade výdavky na spotrebovanépohonné látky pri cestách na služobné účely sú v plnej výške (vrátane zdokumento-vanej nadspotreby) uznaným daňovým výdavkom. Preukazujúcim dokladom pritomto spôsobe uplatnenia PHL do daňových výdavkov je skutočná spotreba vy-kázaná z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla, evidenciajázd, z ktorých je jednoznačné použitie vozidla na služobné a súkromné účelya doklad o nákupe pohonných látok.

3. Posledný spôsob umožňuje daňovníkom paušálne uplatňovanie spotreby po-honných látok, a to vo výške 80 % z výdavkov vynaložených na spotrebované po-honné látky, t. j. 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látokza príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník je pritom povinný vychádzať z počtunajazdených kilometrov za príslušný daňový rok, ktoré zistí zo stavu tachometrana začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vo-zidlo samostatne. Pri tomto spôsobe uplatňovania spotrebovaných pohonných

73


látok do daňových výdavkov nie je potrebné viesť knihu jázd, t. j. nevyžaduje sasledovanie použitia vozidla na služobné a súkromné účely. Preukazujúcim dokla-dom bude doklad o nákupe pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobiea stav tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia.

Ak daňovník poskytne motorové vozidlo svojmu zamestnancovi, je potrebné skú-mať, či je motorové vozidlo daňovníka – zamestnávateľa, využívané zamestnan-com výlučne v súvislosti s podnikaním zamestnávateľa alebo je vozidlo používanéaj na súkromné účely. Ak je vozidlo využívané zamestnancom len na služobnéúčely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavky na spotrebované po-honné látky do daňových výdavkov vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacieobdobie. Ak je však motorové vozidlo využívané zamestnancom aj na súkromnéúčely, v tom prípade si môže zamestnávateľ uplatniť výdavok na spotrebu pohon-ných látok len v pomernej výške, v akej zamestnanec využíva motorové vozidlo po-skytnuté zamestnávateľom v súvislosti s podnikaním tohto zamestnávateľa, a to aždo výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušnézdaňovacie obdobie podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o dani z príjmov.

Využiť toto ustanovenie môžu aj daňovníci, ktorí sú platiteľmi DPH. Podľa § 49ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších pred-pisov, ak platiteľ dane uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látkyvo forme paušálnych výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona o daniz príjmov a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojhopodnikania a na iný účel ako na podnikanie (nebude viesť preukázanú evidenciu),môže odpočítať daň z kúpy PHL do výšky paušálnych výdavkov uplatnených akodaňový výdavok podľa zákona o dani z príjmov.

3.1.2 Reklamné predmety

Náklady na reklamné predmety sú daňovým nákladom podľa § 21 ods. 1 písm. h)zákona o dani z príjmov za podmienky, že ich hodnota nepresiahne za 1 kus sumu16,60 eura. S účinnosťou od 1. 1. 2010 (zákon č. 504/2009 Z. z.) sa u reklamnéhopredmetu nevyžaduje jeho označenie obchodným menom alebo ochrannou známkou.

Z hľadiska dane z príjmov je potrebné ďalej oddelene sledovať tie náklady, kto-ré sú určitým spôsobom limitované alebo daňovo neuznané. Napríklad osobitne tre-ba sledovať� spotrebu potravín (surovín) na výrobu jedál vo vlastnom stravovacom zariadení,� spotrebu materiálu v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo

iných osôb, napr. v rekreačných zariadeniach, športových zariadeniach, podniko-vých ubytovniach.

3.2 Účet 504 – Predaný tovar

Na ťarchu účtu 504 – Predaný tovar sa účtuje úbytok predaného tovaru, tu je tedaobsahová náplň jednoznačná, pretože na tomto účte sa účtuje len predaný tovar. Pri

74


DÚPP 1/2011

účtovaní na účte 504 je dôležité dodržať zásadu, že úbytok tovaru musí byť ocenenýv obstarávacích cenách. K zaúčtovanému úbytku tovaru do nákladov na účte 504musí byť v tom istom účtovnom období zaúčtovaná aj tržba z predaja tovaru na účte604 – Tržby za tovar. V prípadeposkytnutej zľavy dodávateľom z ceny tovaru, ktorý boluž predaný, sa poskytnutá zľava účtuje v prospech účtu 504. V prospech účtu 504 saúčtuje tiež prebytok tovaru zistený pri inventarizácii, ak príčinou prebytku bol nespráv-ne zaúčtovaný úbytok predaného tovaru.

Pri spôsobe A účtovania zásob


1. Úbytok predaného tovaru oceneného v obstarávacích cenách 504 132

2. Príjem vráteného tovaru od odberateľa, ak bola reklamácia uznaná 132 504

3. Nezavinené manká a škody na tovare neprevyšujúce normy prirodzených úbytkovstanovených vo vnútornom predpise

504 132

4. Zľavy z ceny tovaru poskytnuté dodávateľmi, ak tovar je už predaný 315 504

5. Prebytok tovaru zistený pri inventarizácii, ak sa preukáže, že k nemu došlo chybnýmúčtovaním pri jeho predaji

132 504

Pri spôsobe B účtovania zásob

Účtovné zápisy účtované v priebehu roka:


1. Nákup tovaru počas účtovného obdobia v hotovosti alebo na faktúru 504 211, 321

2. Náklady spojené s obstaraním tovaru 504 211, 321

3. Aktivácia vlastnej dopravy pri obstaraní tovaru 504 622

4. Výdaj tovaru zo skladu na darovanie 543 504

5. Výdaj tovaru zo skladu na reprezentáciu 513 504

6. Manká a škody na tovare zistené v priebehu roka 549 504

Účtovné zápisy účtované na konci roka


7. Prevod počiatočného stavu účtu tovaru na sklade 504 132

8. Zúčtovanie tovaru na sklade a v predajniach podľa inventarizácie 132 504

9. Zúčtovanie tovaru na ceste 139 504

10. Zúčtovanie výsledkov inventarizácie

a) manká a škody na tovare 549 132

b) prebytok tovaru 132 648

75


4. Účtová skupina 51 – Služby

Obsahová náplň účtov účtovej skupiny 51 – Služby nie je v postupoch účtovaniapre podnikateľov konkrétne ustanovená, okrem čiastočnej náplne účtov 513 – Repre-zentačné a 518 – Ostatné služby. Preto uvádzame aj ďalšie účtovné prípady, a to aj nakonkrétnych príkladoch, ktoré sa na týchto účtoch účtujú, vychádzajúc z ich názvua ekonomickej náplne.

Podľa § 65 postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny 51 – Služby sa účtujú pr-votné náklady za externé služby s výnimkou účtu 513 – Náklady na reprezentáciu, naktorom sa účtujú náklady na reprezentáciu, a to vrátane vlastných výkonov, ktoré sapoužijú na účely reprezentácie. Na účte 518 – Ostatné služby sa účtuje napríklad ná-jomné, poštovné a poradenstvo. Účtuje sa tu tiež nehmotný majetok, ktorý nebol zara-dený do dlhodobého nehmotného majetku.

4.1 Účet 511 – Opravy a udržiavanieObsahová náplň účtu 511 – Opravy a udržiavanie nie je v postupoch účtovania

ustanovená, len je povedané, že na účtoch účtovej skupiny 51 sa účtujú prvotné ná-klady za externé služby. Preto možno konštatovať, že na tomto účte sa budú účtovaťexterné náklady vynaložené na opravu majetku a jeho udržiavanie. V tejto súvislosti jepotrebné vychádzať z definície opráv a udržiavania, ktorá je ustanovená v § 35 ods. 2písm. f) postupov účtovania. Podľa tohto ustanovenia opravami sa odstraňuje čiastoč-né fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúcehoalebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozu-mie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných diel-cov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvý-šeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Udržiavaním sa spomaľuje fy-zické opotrebovanie, predchádza sa jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie záva-dy.

Náklady na opravy sa účtujú na účte 511 – Opravy a udržiavanie bez ohľadu na to,z akých príčin došlo k poškodeniu majetku a bez ohľadu na to, či účtovná jednotka ob-drží náhradu za poškodený majetok alebo nie. Poškodenie majetku, ktoré sa dáopravou odstrániť, sa nepovažuje za škodu, pretože podľa § 26 ods. 6 zákona o účtov-níctve za škodu sa považuje iba neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku.V prípadenároku na náhradu nákladov vynaložených na opravu poškodeného majetkusa takýto nárok zaúčtuje na stranu dal účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej čin-nosti ako protipoložka k nákladom vynaloženým na opravu.

Opravy hmotného majetku, ktoré účtovná jednotka vykonáva vo vlastnej činnosti(vo vlastnej réžii), sa na účte 511 – Opravy a udržiavanie neúčtujú. Účtujú sa na prí-slušné nákladové účty podľa charakteru nákladov, napr. na účet 501 – Spotreba mate-riálu, na príslušný analytický účet (511/Aú).

Podľa § 19 postupov účtovania na záručné opravy si môže účtovná jednotka vytvo-riť rezervu.

76


DÚPP 1/2011


1. Dodávateľská faktúra za opravu alebo udržiavanie dlhodobého hmotného majetku 511 321

2. Oprava alebo údržba dlhodobého hmotného majetku zaplatená v hotovosti 511 211

3. Dodávateľská faktúra za opravu poškodeného majetku (napr. oprava automobilupo havárii)

511 321

4. Nárok na náhradu škody od poisťovne alebo od zamestnanca 378, 335 648

5. Tvorba rezervy na záručné opravy ku dňu účtovnej závierky (nie je známa presnávýška opravy)

a) ak sa opravy budú vykonávať dodávateľsky 511 323, 459

b) ak sa opravy budú vykonávať vo vlastnej činnosti (spotreba materiálu, miezd,ostatného režijného materiálu)

548 323, 459

6. Nevyfakturované dodávky vykonaných opráv a udržiavania ku dňu účtovnej závierky(suma opravy je známa)

511 326

Príklad č. 2: Výmena strešnej krytiny

Účtovná jednotka kúpila staršiu budovu, ktorá bola pokrytá škridlou, pričom musela vy-meniť aj niektoré časti krovu z dôvodu, že drevo bolo poškodené. Krov ale zostal v pô-vodnom tvare. Účtovná jednotka sa rozhodla prekryť budovu hliníkovým plechom. Pre-krytie vykoná dodávateľským spôsobom.

Riešenie:

Ak opraví podnikateľ napr. strechu budovy a namiesto škridle použije hliníkový plechalebo iný druh krytiny nachádzajúcej sa na trhu, pôjde o opravu majetku za predpokla-du, že pritom nebude zasahované do nosnej konštrukcie strechy (krovu), napr. zvyšo-vanie celej strechy alebo izolácia podhľadov, ktoré tu neboli. To znamená, že účtovnájednotka uvedie budovu do prevádzkyschopného stavu s použitím iného než pôvodné-ho materiálu.

Dodávateľskú faktúru za opravu strechy účtovná jednotka zaúčtuje do nákladov naúčet 511 – Opravy a udržiavanie. Účtovný predpis bude nasledovný: MD 511 / D 321.

Ak by účtovná jednotka výmenu strešnej krytiny vykonala vo vlastnej činnosti, s vlast-nými zamestnancami, potom na účte 511 – Opravy a udržiavanie sa účtovať nebude,ale sa bude účtovať na príslušných nákladových účtoch, napr. nákup hliníkového ple-chu zaúčtuje do nákladov na účet 501 – Spotreba materiálu. Na účet 501 – Spotrebamateriálu bude účtovať priamo pri spôsobe B účtovania zásob. Ak účtovná jednotkaobstaranie a úbytok zásob účtuje spôsobom A, potom nákup materiálu zaúčtuje na ťar-chu účtu 111 – Obstaranie materiálu, prípadne priamo na účet 112 – Materiál na skladea pri vydaní do spotreby ho z tohto účtu zaúčtuje do nákladov na účet 501 – Spotrebamateriálu. Mzdy vlastných pracovníkov účtuje bežným spôsobom do nákladov na účet521 – Mzdové náklady.

77



Spôsob A účtovania zásob

1. Dodávateľská faktúra za hliníkový plech MD 111 / D 321

2. Prijatie materiálu na sklad MD 112 / D 111

3. Výdaj materiálu do spotreby MD 501 / D 112

4. Úhrada dodávateľskej faktúry z bankového účtu MD 321 / D 221

Podľa § 43 ods. 8 postupov účtovania pri účtovaní zásob spôsobom A sa môžu nákupymateriálu účtovať priamo na účte 112 – Materiál na sklade bez použitia účtu 111 – Ob-staranie materiálu.


1. Dodávateľská faktúra za hliníkový plech a jeho prijatie na sklad MD 112 / D 321

2. Výdaj materiálu do spotreby MD 501 / D 112


Spôsob B účtovania zásob

1. Dodávateľská faktúra za hliníkový plech MD 501 / D 321


Ak by zakúpený hliníkový plech bol dovezený dodávateľským spôsobom (napr. plechdovezie predajca), potom aj náklad na dopravu by vstupoval do obstarávacej ceny za-kúpeného materiálu (hliníkový plech).


1. Dodávateľská faktúra za hliníkový plech 15 000 € MD 111 / D 321

2. Dodávateľská faktúra za dovoz plechu 300 € MD 111 / D 321

3. Prijatie materiálu na sklad 15 300 € MD 112 / D 111

4. Výdaj materiálu do spotreby 15 300 € MD 501 / D 112

Spôsob B účtovania zásob

1. Dodávateľská faktúra za hliníkový plech 15 000 € MD 501 / D 321

2. Dodávateľská faktúra za dovoz plechu 300 € MD 518 / D 321

78


DÚPP 1/2011

Poznámka:

Podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov za-kúpený materiál sa oceňuje obstarávacou cenou. Obstarávacia cena je cena, zaktorú sa zásoby (teda aj materiál) obstarali, vrátane nákladov spojených s ich obsta-raním.

4.2 Účet 512 – CestovnéObsahová náplň účtu 512 – Cestovné tiež nie je v postupoch účtovania definovaná,

preto pri účtovaní na tomto účte je potrebné vychádzať najmä zo zákona o cestovnýchnáhradách a všetko to, čo tento zákon ustanovuje za cestovnú náhradu, bude sa účto-vať na tomto účte. Teda na tomto účte sa účtujú náhrady výdavkov pri tuzemskýcha zahraničných pracovných cestách poskytované podľa zákona č. 283/2002 Z. z.o cestovných náhradách. Ide o náhrady preukázaných výdavkov na dopravu hro-madnými dopravnými prostriedkami (autobusy, vlaky, lietadlá) vrátane výdavkov zapoužitie taxislužby, náhrady nutných vedľajších výdavkov vynaložených na pracovnejceste (parkovné, telefón, pobytový poplatok), náhrady preukázaných výdavkov za uby-tovanie, stravné a vreckové, náhrady za používanie motorových vozidiel zamestnancavrátane náhrady za spotrebované pohonné látky atď.

Pre účely zákona o dani z príjmov je potrebné v analytickej evidencii účtu 512 –Cestovné sledovať cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ svojim zamest-nancom nad rámec zákona, napr. vreckové pri zahraničných pracovných cestách pre-sahujúce 40 % nároku na stravné.


1. Zúčtovanie cestovných náhrad, ktoré vynaložil zamestnanec na pracovnú cestuv tuzemsku alebo v zahraničí, na ktorú mu nebola poskytnutá záloha:

a) cestovné všetkými druhmi hromadnej dopravy 512 333

b) nutné vedľajšie výdavky (parkovné, telefón a pod.) 512 333

c) stravné, vreckové 512 333

d) preukázané výdavky za ubytovanie 512 333

2. Náhrady za použitie súkromných motorových vozidiel zamestnancov pri pracovnýchcestách vrátane spotrebovaných PHL

512 333

3. Výplata cestovných náhrad v hotovosti 333 211

4. Vyúčtovanie cestovných náhrad z poskytnutého preddavku

a) poskytnutie preddavku 335 211

b) vyúčtovanie cestovných náhrad 512 335

79


4.2.1 Daňové hľadisko

Daňovo uznanými sú len tie náhrady výdavkov pri tuzemských a zahraničnýchpracovných cestách, na ktoré vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestov-ných náhradách v znení neskorších predpisov [§ 19 ods. 2 písm. d) zákona].

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí� náhrada preukázaných cestovných výdavkov,� náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,� stravné,� náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,� vreckové, poistenie liečebných nákladov a náhrada výdavkov za povinné a odporú-

čané očkovanie pri zahraničných cestách,� náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny,� základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky,

ak sa pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo iné ako motorové vozidlozamestnávateľa.

Podľa zákona o cestovných náhradách je možná aj paušalizácia cestovných vý-davkov. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmie-nok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnan-cov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľpovinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľpovinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy(§ 34 zákona o cestovných náhradách).

Daňovým výdavkom sú iba nárokové (obligatórne) náhrady zamestnancovpodľa zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ však môže poskytnúť zamest-nancom aj iné náhrady a vyššie náhrady, ako ustanovuje tento zákon, a to za podmie-nok uvedených v § 9. Takéto náhrady, aj keď sú dojednané v kolektívnej zmluve, v pra-covnej zmluve alebo inej písomnej dohode, nie sú u zamestnávateľa uznaným daňo-vým výdavkom. Cestovné náhrady vyššie alebo iné, ako sú nárokové náhrady, sú pri-počítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnanec so súhlasom za-mestnávateľa použil na pracovnú cestu vlastné motorové vozidlo. Vozidlo počas pra-covnej cesty ubehlo 650 km (v kombinovanom cykle). V čase vykonania pracovnejcesty cena spotrebovanej pohonnej látky bola 1,122 €. Pracovná cesta trvala 16 hodín.Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi uhradiť základnú náhradu za každý kilome-ter jazdy vlastným motorovým vozidlom, náhradu za spotrebované pohonné látkya stravné.

V osvedčení o evidencii je uvedená spotreba PHL na 100 km:� pre mestský cyklus 10,8 l

80


DÚPP 1/2011

� pre mimomestský cyklus 6,7 l� pre kombinovaný cyklus 8,5 l

Výpočet:

1. Základná náhrada:

� ubehnuté kilometre x stanovená sadzba = 650 km x 0,183 € = 118,95 €

2. Náhrada za spotrebované PHL v kombinovanom cykle:

� spotreba na ubehnutý počet kilometrov: (650 km x 8,5 l) : 100 = 55,25 l

� náhrada za spotrebované PHL: 55,25 l x 1,122 € = 61,99 €

Zamestnávateľ je v danom prípade povinný zamestnancovi za použitie vlastného mo-torového vozidla uhradiť cestovné náhrady vo výške 180,94 € (118,95 + 61,99) a strav-né vo výške 5,40 €, ktoré si zároveň uplatní ako daňový výdavok.

4.3 Účet 513 – Náklady na reprezentáciuPodľa § 65 postupov účtovania na účte 513 – Náklady na reprezentáciu sa účtujú

náklady na reprezentáciu, a to vrátane vlastných výkonov, ktoré sa použijú na úče-ly reprezentácie, teda na tomto účte sa účtujú všetky náklady vynaložené na repre-zentáciu. Vlastné výkony použité na účely reprezentácie sa aktivujú prostredníctvomúčtu 622 – Aktivácia vnútroorganizačných služieb (MD 513 / D 622). Ide najmä o vý-davky na pohostenie, občerstvenie a bezplatne poskytnuté služby.


1. Dodávateľská faktúra za tovar nakúpený na účely reprezentácie vrátane DPH 513 321

2. Nákup tovaru určeného na pohostenie a občerstvenie v hotovosti 513 211

3. Zúčtovanie zásob, ktoré účtovná jednotka použila na reprezentáciu

a) pri spôsobe A účtovania zásob:

� materiál 513 112

� výrobky 513 123

� zvieratá 513 124

� tovar 513 132

b) pri spôsobe B účtovania zásob:

� materiál 513 501

� výrobky 513 613

� zvieratá 513 614

� tovar 513 504

c) DPH k zásobám, ak bola odpočítaná pri obstaraní zásob 513 343

4. Vlastné výkony (služby) použité na reprezentačné účely 513 622

81



Náklady na reprezentáciu sú podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov po-važované za nedaňové výdavky a tvoria pripočítateľnú položku k výsledku hospodá-renia. Ide predovšetkým o náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a charaktervýdavkov na reprezentáciu, napr. náklady spojené s pohostením a občerstvením priobchodných rokovaniach, pracovných poradách, firemných oslavách a pod.

4.4 Účet 518 – Ostatné službyPostupy účtovania pre podnikateľov v § 65 ustanovujú, že na tomto účte sa účtuje

napr. nájomné, poštovné a poradenstvo. Ďalej možno konštatovať, že na tomto účtesa účtujú aj všetky ostatné náklady za služby, ktoré sa neúčtovali na predchádzajú-cich účtoch účtovej skupiny 51 – Služby. Napr. právne zastupovanie, prepravné, ak nieje súčasťou obstarávacej ceny zásob alebo dlhodobého majetku, náklady za spro-stredkovanie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny zásob alebo dlhodobého majetku,náklady za čistenie a upratovanie, za odvoz odpadu, náklady za vedenie účtovníctvaa za služby audítora, náklady za rozmnožovanie, za tlmočenie, za preklady atď.

Podľa § 13 ods. 3 postupov účtovania na účte 518 – Ostatné služby sa účtuje aj ne-hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 2 400 € alebo je nižšie s dobou pou-žiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého nehmotného ma-jetku.

Keďže na účte 518 – Ostatné služby sa účtujú rôzne druhy služieb, účtovná jednot-ka musí zabezpečiť oddelené sledovanie služieb pre účely zákona o dani z príj-mov.


1. Dodávateľská faktúra:

a) za nájomné 518 321

b) za poštovné služby, za výkony spojov, internet atď. 518 321

c) za poradenstvo a právne zastupovanie 518 321

d) za prepravné 518 321

e) za sprostredkovanie 518 321

f) za upratovanie, čistenie a pranie odevov, odvoz odpadu 518 321

g) za vedenie účtovníctva a služby audítora 518 321

h) za tlmočenie a preklady, za rozmnožovanie 518 321

ch) za prednášky a školenia atď. 518 321

82


DÚPP 1/2011


2. Dodávateľská faktúra:

a) za reklamu, propagáciu a inzerciu (napr. formou novinovej, televíznej a rozhlasovejinzercie)

518 321

b) za reklamu formou zverejňovania plagátov, reklamných nápisov a transparentova pod.

518 321

3. Dodávateľská faktúra za dlhodobý nehmotný majetok, o ktorom účtovná jednotkarozhodla, že nie je dlhodobým majetkom

518 321

4. Vyššie uvedené služby obstarávané v hotovosti 518 211


Za daňovo uznané výdavky v rozsahu a za podmienok stanovených v zákoneo dani z príjmov sa považujú:

� náklady na reklamu – zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky uplat-nenia nákladov vynaložených na reklamu v § 19 ods. 2 písm. k). Podľa tohto usta-novenia do daňových výdavkov možno uplatniť každý výdavok (náklad) na rekla-mu, ak je vynaložený na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, to-varu, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodnéhooznačenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka sozámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov da-ňovníka. Tieto skutočnosti musí daňovník preukázať. Môže ísť o nasledovné formyreklamy:

� inzercia v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, naaudiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v rozhlase, nainternete, v satelitnom a káblovom vysielaní,

� zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov,

� vystavovanie exponátov, účasť na výstavách a veľtrhoch; v tomto prípademôžeísť napr. o účastnícky poplatok, poplatok za výstavnú plochu, náklady na zapo-žičanie výstavných stánkov, náklady na zapožičanie výstavných hostesiek, ná-klady na zapojenie inžinierskych sietí (telekomunikácie, voda, elektrina) a pod.,

� reklama výrobkov formou poskytovania vzoriek, jednorazové spotrebiteľskébalenia, ochutnávky tovarov alebo výrobkov,

� poskytovanie výhier v reklamných, predajných súťažiach prístupných verejnostia žrebovacích akciách a pod.,

� nosiče reklamných nápisov s obstarávacou cenou 1 700 € a menej,

� nosiče reklamných nápisov, ktorých vstupná cena prevyšuje hranicu 1 700 €

a sú majetkom, ktorý sa odpisuje. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. n)

83


zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú aj odpisy majetku, ktorý nie jepriamo využívaný daňovníkom (vlastníkom), ale je poskytnutý inému daňovní-kovi a u obidvoch slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Nosič reklamné-ho nápisu teda slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov posky-tovateľa a na priame využitie u iného daňovníka.

Príklad č. 4:

Akciová spoločnosť, výrobca nealkoholických nápojov, poskytne svojim odberateľombezodplatne chladiarenské zariadenia v jednotkovej cene 1 800 € za kus, a to na zákla-de písomnej zmluvy, ktorou sa predajca zaviaže využívať zariadenia na chladenie ne-alkoholických nápojov výrobcu a zároveň sa zaviaže ročne odobrať zmluvou stanove-né minimálne množstvá nealkoholických nápojov. Výrobca nealkoholických nápojovzaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi do dlhodobého hmotné-ho majetku a bude ich odpisovať v 2. odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenianie sú priamo používané výrobcom nealkoholických nápojov, ale slúžia na podporupredaja jeho produkcie. Preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlades § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom.

Príklad č. 5:

Daňovník v roku 2010 organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorejobal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania. Výhercom boli odovzda-né ceny v celkovej sume 16 000 €. Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkomna reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane po-skytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdav-kom v plnej výške.

� nájomné a provízie za sprostredkovanie (§ 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov),a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobnýchzmlúv, uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov až po zapla-tení. To znamená, že u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve sa tieto po-ložky zahrnú do daňových výdavkov až v tom zdaňovacom období, v ktorom budúfyzickej osobe uhradené. Podmienka zaplatenia sa nevzťahuje na nájomné a proví-zie za sprostredkovanie uhrádzané právnickej osobe, ktoré sa zahrnú do daňovýchvýdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje.

Príklad č. 6:

Za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti dohodla spoločnosť v mandátnej zmluveuzatvorenej s fyzickou osobou odmenu vo výške 1 700 €. Províziu zúčtovanú na účte518 spoločnosť do konca roka neuhradila. Pretože provízia za sprostredkovanie uhrá-dzaná fyzickej osobe je podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkomlen za podmienky, že je do konca zdaňovacieho obdobia aj zaplatená, suma 1 700 €

bude v zdaňovacom období, v ktorom sa o provízii účtuje, položkou zvyšujúcou výsle-dok hospodárenia.

84


DÚPP 1/2011

� nájomné na základe zmluvy o operatívnom prenájme – ak po skončení nájmudôjde k predaju prenajatej veci nájomcovi, potom podľa § 17 ods. 24 písm. b) záko-na o dani z príjmov sa nájomné uznáva do daňových výdavkov iba za podmienky,že kúpna cena nebude nižšia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomer-nom alebo zrýchlenom odpisovaní podľa § 27 alebo § 28. Ak kúpna cena bude niž-šia ako zostatková cena vypočítaná zo vstupnej ceny u prenajímateľa, uzná sa ná-jomné uplatnené do daňových výdavkov nájomcu len do výšky odpisov, ktoré byuplatnil ako vlastník podľa § 27 alebo § 28. O tento rozdiel sa upraví základ danev tom zdaňovacom období, v ktorom došlo ku kúpe prenajatej veci.

Príklad č. 7:

Daňovník kúpil v máji 2008 nákladný automobil v obstarávacej cene 50 000 €, ktorý ná-sledne od 1. júna prenajal inému daňovníkovi na dobu neurčitú za mesačné nájomné1 600 €. V marci 2010 sa nájomca rozhodol prenajatý automobil odkúpiť. Prenajímateľs nájomcom sa dohodli na kúpnej cene 15 000 €. Zaplatené nájomné za celú dobu pre-nájmu vo výške 33 600 € (1 600 x 21) sa uzná u nájomcu do daňových výdavkov len zapodmienky, že kúpna cena automobilu vo výške 15 000 € nebude nižšia ako jeho zo-statková cena vypočítaná zo vstupnej ceny u prenajímateľa počas doby odpisovania.Nákladný automobil je zaradený do 1. odpisovej skupiny, výpočet odpisov je nasledov-ný:

� rovnomerný odpisrok 2008 50 000 : 4 = 12 500 €

rok 2009 50 000 : 4 = 12 500 €

t. j. zostatková cena je 25 000 €

� zrýchlený odpisrok 2008 50 000 : 4 = 12 500 € ZC 37 500 €

rok 2009 (37 500 x 2) : (5 - 1) = 18 750 € ZC 18 750 €

t. j. zostatková cena 18 750 €.

Kúpna cena nákladného automobilu je nižšia ako jeho zostatková cena pri rovnomer-nom, resp. pri zrýchlenom odpisovaní, preto sa u nájomcu do daňových výdavkov uznánájomné len do výšky odpisov. Základ dane sa v roku 2010 zvýši o rozdiel medzi výš-kou zrýchlených odpisov (výhodnejší pre nájomcu) a uplatneným nájomným v sume2 350 € (33 600 - 31 250).

� odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky – podľa § 19 ods. 3 písm. p) záko-na o dani z príjmov sa provízia uzná do daňových výdavkov najviac do výšky vymo-ženej pohľadávky. Ak výška provízie bude v sume vyššej ako vymožená pohľadáv-ka, rozdiel je daňovo neuznaný. Neuplatnenú výšku provízie možno zahrnúť do da-ňových nákladov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ďalšiemu vymoženiu po-hľadávky (§ 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

85


Príklad č. 8:

Spoločnosť v roku 2010 zúčtovala do nákladov na účet 518 províziu za vymáhanie po-hľadávok vo výške 8 000 €. Pohľadávka v hodnote 40 000 € bola v roku 2010 vymože-ná len vo výške 7 500 €. Provízia za vymáhanie pohľadávky je v súlade s § 19 ods. 3písm. p) zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom len do výšky vymoženejpohľadávky. Rozdiel v sume 500 € (8 000 - 7 500) je položka zvyšujúca výsledok hos-podárenia. Neuplatnenú výšku provízie zahrnie do daňových výdavkov v tom zdaňova-com období, v ktorom dôjde k ďalšiemu vymoženiu pohľadávky.

5. Účtová skupina 54 – Iné náklady na hospodárskučinnosť

Na ťarchu účtov tejto účtovej skupiny sa účtujú také náklady, ktoré vznikajú pri úbyt-ku majetku účtovnej jednotky z dôvodu predaja, darovania, postúpenia, zámeny, odpi-su, mánk a škôd, ako aj náklady sankčného charakteru (pokuty, penále, úroky z omeš-kania).

5.1 Účet 541 – Zostatková cena predaného dlhodobéhonehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku

Obsahová náplň tohto účtu je definovaná v § 68 ods. 1 postupov účtovania pre pod-nikateľov, podľa ktorého na ťarchu tohto účtu sa účtuje rozdiel medzi cenou predáva-ného majetku zúčtovaného na účtoch účtových skupín 01 – Dlhodobý nehmotný ma-jetok, 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný a vytvorenými oprávkamia opravnými položkami. Ďalej sa na ťarchu tohto účtu účtuje v súvislosti s predajomneodpisovaného dlhodobého hmotného majetku jeho cena účtovaná na účtoch účto-vej skupiny 03 – Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný a hodnota zaúčtovaná naúčtoch 041 a 042 pri predaji nedokončeného dlhodobého majetku.


1. Zúčtovanie zostatkovej ceny DNM pri jeho predaji 541 07x

2. Zúčtovanie zostatkovej ceny DHM – odpisovaného pri jeho predaji 541 08x

3. Predaj DHM neodpisovaného – zúčtovanie obstarávacej ceny pri jeho predaji 541 03x

4. Predaj nedokončeného dlhodobého majetku pri predaji v obstarávacej cene

a) nehmotného majetku 541 041

b) hmotného majetku 541 042

Príklad č. 9: Predaj dlhodobého hmotného majetkuneodpísaného

Účtovná jednotka sa rozhodla predať stroj, ktorý používala na podnikanie, z dôvoduobstarania nového, výkonnejšieho. Obstarávacia cena stroja bola vo výške

86


DÚPP 1/2011

10 000 € a doterajšie oprávky sú vo výške 8 500 €. Po dohode s kupujúcim bude strojodpredaný za 2 000 €. Akým spôsobom sa zaúčtuje predaj stroja?

Riešenie:

Podľa § 36 postupov účtovania sa dlhodobý majetok vyraďuje predajom, likvidáciou,vydaním alebo prevodom podľa osobitných predpisov, darovaním, vkladom dlhodobé-ho majetku do inej obchodnej spoločnosti alebo družstva, v dôsledku škody alebo man-ka, preradením z podnikania do osobného užívania a delimitáciou.

Zostatková cena dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je plne odpísaný, sa pri vy-radení z dôvodu predaja účtuje na stranu Má dať účtu 541 – Zostatková cena predané-ho dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku.


1. Zúčtovanie zostatkovej ceny (doúčtovanie oprávok)(10 000 - 8 500 = 1 500)

1 500 € MD 541 / D 082

2. Vyradenie stroja v obstarávacej cene 10 000 € MD 082 / D 022

3. Predajná cena fakturovaná odberateľovi 2 000 € MD 311 / D 641

Záver:

Zostatková cena dlhodobého majetku sa pri jeho predaji účtuje na účte 541 – Zostatko-vá cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majet-ku. Ak by účtovná jednotka predala majetok, ktorý je už plne odpísaný, potom bude úč-tovať iba o vyradení majetku z účtovníctva (MD 082 / D 022) a o jeho predaji (MD 311 /D 641).


Daňová zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení pre-dajom je daňovým výdavkom v plnej výške [(§ 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príj-mov]. Rovnako je posudzovaná aj pomerná časť zostatkovej ceny, ktorá sa vzťahujena predanú časť majetku. Daňovou zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 zákona o daniz príjmov treba rozumieť rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného ma-jetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na dosiahnu-tie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákonao dani z príjmov.

Príklad č. 10:

Spoločnosť kúpila v roku 2009 do kancelárie riaditeľa koženú sedačku v hodnote6 000 €. V roku 2010 sedačku predala za 1 700 €. Zostatková cena predaného majetkuvo výške 5 000 € (nábytok je odpisovaný v 2. odpisovej skupine) je daňovo uznanýmvýdavkom.

Vstupnú cenu hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23 záko-na o dani z príjmov je možné zahrnúť do daňových výdavkov až pri jeho predaji [§ 19

87


ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov]. Pre vymenované druhy majetku však platí ob-medzenie, ktoré umožňuje vstupnú cenu tohto majetku uplatniť do daňových výdavkovlen do výšky príjmu z predaja. Sú to predovšetkým pozemky s výnimkou pozemkovdotknutých ťažbou a hmotný a nehmotný majetok uvedený v § 23 ods. 1 písm. d) až g)a v § 23 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov (umelecké diela, ktoré nie sú súčasťoubudov a stavieb, hnuteľné národné kultúrne pamiatky, povrchové a podzemné vody,lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bo-dov a tlačové podklady štátnych mapových diel, predmety múzejnej hodnoty a galerij-nej hodnoty, hmotný majetok nadobudnutý veriteľom zabezpečovacím prevodom prá-va).

Príklad č. 11:Daňovník v roku 2010 predal pozemok za 60 000 €, ktorý evidoval vo svojom majetkuod roku 2007 v obstarávacej (vstupnej) cene 65 000 €. Pretože predajná cena pozem-ku je nižšia ako jeho vstupná cena, do daňových výdavkov zahrnie daňovník vstupnúcenu len do výšky príjmu z predaja. Rozdiel v sume 5 000 € bude pripočítateľnou polož-kou k výsledku hospodárenia.

Daňovo uznaným nákladom je tiež hodnota zaúčtovaná na účtoch 041 a 042 pripredaji nedokončeného dlhodobého majetku, a to v súlade s § 2 písm. i) zákonao dani z príjmov.

5.2 Účet 543 – DaryObsahová náplň účtu 543 – Dary je ustanovená v § 68 ods. 3 postupov účtovania

pre podnikateľov. Na ťarchu tohto účtu sa účtuje bezodplatné odovzdanie majetku nazáklade dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky (darovanie majetku). Na tomto účtesa účtuje napríklad zostatková cena darovaného dlhodobého nehmotného majetkua dlhodobého hmotného majetku vrátane daňovej povinnosti z dôvodu dane z pridanejhodnoty vzťahujúcej sa na bezodplatné plnenie.


1. Poskytnutie peňažného daru 543 211, 221

2. Darovanie dlhodobého nehmotného majetku – zúčtovanie zostatkovej ceny 543 07x

3. Darovanie dlhodobého hmotného majetku – odpisovaného vo výške zostatkovej ceny 543 08x

4. Zúčtovanie dlhodobého hmotného majetku – neodpisovaného vo výške obstarávacejceny majetku

543 03x

5. Darovanie zásob:

a) pri spôsobe A účtovania zásob

� materiálu 543 112

� výrobkov 543 123

� zvierat 543 124

88


DÚPP 1/2011


� tovaru 543 132

� nedokončenej výroby 543 121

b) pri spôsobe B účtovania zásob

� materiálu 543 501

� výrobkov 543 613

� zvierat 543 614

� tovaru 543 504

� nedokončenej výroby 543 611

6. Darovanie vlastných služieb 543 622

7. DPH k darovanému majetku a službám 543 343

Príklad č. 12: Darovanie dlhodobého hmotného majetku

Účtovná jednotka chce darovať počítač rozpočtovej organizácii, o ktorom účtovala naúčte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí na príslušnom analytic-kom účte v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok. Obstarávacia cena počítača bola vovýške 1 000 €, doterajšie oprávky sú vo výške 900 €. Akým spôsobom sa bude účtovaťdarovanie počítača?

Riešenie:

Podľa § 36 postupov účtovania dlhodobý majetok sa vyraďuje predajom, likvidáciou,vydaním alebo prevodom podľa osobitných predpisov, darovaním, vkladom dlhodobé-ho majetku do inej obchodnej spoločnosti alebo družstva, v dôsledku škody alebo man-ka, preradením z podnikania do osobného užívania a delimitáciou.

Zostatková cena dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku, ktorý nieje plne odpísaný, sa pri vyradení z dôvodu darovania účtuje na stranu Má dať účtu543 – Dary.


1. Poskytnutie daru dlhodobého hmotného majetku vo výške zostatkovejceny (obstarávacia cena – oprávky)

100 € MD 543 / D 082-Aú

2. Vyradenie darovaného majetku v obstarávacej cene 1 000 € MD 082-Aú / D 022-Aú

Záver:

Zostatková cena vyradeného dlhodobého hmotného majetku z dôvodu darovania saúčtuje na účet 543 – Dary. Ak by bol darovaný dlhodobý hmotný majetok v účtovníctvedarcu už odpísaný, zaúčtuje sa len vyradenie tohto majetku z účtovníctva, účtovnýpredpis: MD 082 / D 022.

89



Peňažné i vecné dary zúčtované na účte 543 – Dary nesúvisia so zdaniteľnýmpríjmom, preto sú podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov nedaňovým výdavkom.Ak predmetom daru je hmotný majetok alebo nehmotný majetok odpisovaný, podľa§ 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je ani zostatkovácena tohto majetku trvale vyradeného z dôvodu darovania.

5.3 Účet 546 – Odpis pohľadávky

Obsahová náplň účtu 546 – Odpis pohľadávky je definovaná v § 68 ods. 5 postupovúčtovania pre podnikateľov, podľa ktorého sa na tomto účte účtuje odpis pohľadávkypri trvalom upustení od jej vymáhania. Na tomto účte sa účtujú aj postúpené pohľa-dávky z hospodárskej činnosti a odpis pohľadávok podľa osobitného predpisu (zákonč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Pred vyradením pohľadávky z účtovníc-tva sa zúčtuje vytvorená opravná položka k pohľadávke na ťarchu účtu 391 – Opravnépoložky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtupohľadávky.


1. Zrušenie opravnej položky k pohľadávke pred jej vyradením z majetku,ak bola k príslušnému účtu pohľadávky vytvorená

391 prísl. účet pohľadávky

Účtovné súvzťažnosti odpisu pohľadávok, ku ktorým opravná položka nebolavytvorená alebo nebola vytvorená v plnej výške, zúčtovanie odpisu časti po-hľadávky do nákladov:

1. Odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania 546 311, 315, 378

2. Odpis pohľadávky pri ukončení konkurzu alebo reštrukturalizácie 546 311, 315, 378

3. Odpis pohľadávok voči zamestnancom, spoločníkom a členom 546 335, 355

4. Postúpenie (predaj) pohľadávky u postupcu v účtovnej cene 546 311, 315, 378


Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm. h) presne vymedzuje okolnosti, za kto-rých je možné považovať za daňový výdavok odpis pohľadávky až do výšky 100 %.U daňovníkovúčtujúcich v sústave podvojného účtovníctva je daňovým výdavkom me-novitá hodnota pohľadávky (jej neuhradená časť) bez príslušenstva (úrokov z omeš-kania, poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu one-skorenej úhrady), u bánk vrátane príslušenstva, ak je toto príslušenstvo zahrnuté dozákladu dane podľa § 17 ods. 19, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutejpostúpením (jej neuhradená časť) v nasledovných prípadoch:

1. ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo za-stavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvo-du, že majetok daňovníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurz-nej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani

90


DÚPP 1/2011

na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníkov, ktorí neprihlásili pohľa-dávky, ale sa preukážu uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetokdlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávokproti podstate. Uvedené sa vzťahuje na konkurzy, ktoré sa spravujú zákonomč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a tiež na konkurzy, ktoré sa spravujúzákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov;

Príklad č. 13:

Spoločnosť eviduje pohľadávku voči dlžníkovi, na ktorého je podaný návrh na vyhláse-nie konkurzu. O tomto návrhu rozhodol súd svojím uznesením tak, že zastavil konkurz-né konanie, pretože predbežný správca zistil, že majetok dlžníka nebude postačovaťani na úhradu nákladov konkurzu. Uznesenie o zastavení konkurzného konania prenedostatok majetku súd zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 31. augusta 2010, ozná-menie o právoplatnosti uznesenia bolo zverejnené 18. septembra 2010. Spoločnosť nazáklade takéhoto právoplatného uznesenia súdu odpíše v roku 2010 pohľadávku donákladov. Náklad vo výške odpisu pohľadávky na základe uznesenia o zastavení kon-kurzného konania z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladovkonkurzu, je daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákonao dani z príjmov.

2. ak to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného ko-nania, pričom

� výsledkom konkurzného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizá-cii (zákon č. 7/2005 Z. z.) je konečný rozvrh výťažku. Neuspokojené pohľa-dávky možno odpísať do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. h)bod 2 zákona o dani z príjmov na základe schváleného a doručeného konečné-ho rozvrhu výťažku. Ak sa konkurz spravuje zákonom č. 328/1991 Zb., potomvýsledkom konkurzného konania treba rozumieť právoplatné rozvrhové uzne-senie, v ktorom sú uvedené sumy pripadajúce na uspokojenie pohľadávok(s výnimkou tých pohľadávok, ktoré boli uspokojené v plnej výške). Daňovouznaným výdavkom v súlade s citovaným zákonným ustanovením je odpis ne-uspokojených pohľadávok na základe doručeného a právoplatného rozvrhové-ho uznesenia;

� výsledkom reštrukturalizačného konania je súdom potvrdený reštrukturali-začný plán. Po zverejnení uznesenia o potvrdení reštrukturalizácie v Obchod-nom vestníku, kedy sa ustanovenia reštrukturalizačného plánu stávajú účinný-mi a reštrukturalizácia dlžníkakončí, odpis neuspokojenej pohľadávky do nákla-dov je aj daňovo uznaným výdavkom. Ak prebieha vyrovnacie konanie podľazákona č. 328/1991 Zb., odpis pohľadávky je daňovo uznaným výdavkomv zdaňovacom období, v ktorom nastali účinky potvrdeného vyrovnania (§ 63zákona č. 328/1991 Zb.), t. j. vtedy, ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nado-budne právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú

91


z uznesenia o potvrdení vyrovnania, skutočne aj splní. Tým zaniká povinnosťdlžníka splniť veriteľom časť záväzku, na ktorého plnenie nebol povinný podľaobsahu vyrovnania;

Príklad č. 14:

Spoločnosť evidovala pohľadávku v sume 11 500 € voči dlžníkovi, na ktorého bol v roku2009 vyhlásený konkurz. Pohľadávka bola prihlásená do konkurzu včas perfektnou pri-hláškou. Konkurz bol po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušený v roku 2010. Nazáklade výsledku konkurzného konania bola spoločnosti uhradená suma 4 000 €,zostávajúcu časť pohľadávky odpísala spoločnosť do nákladov. Odpis neuspokojenejpohľadávky vo výške 7 500 € na základe konečného rozvrhu výťažku je daňovo uzna-ným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov.

3. ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičochdlžníka – ide o odpis takej pohľadávky, ktorú nemožno uspokojiť vymáhaním na dedi-čoch dlžníka najmä preto, že dedičia odmietli toto dedičstvo alebo dôjde k zastaveniukonania o dedičstve z dôvodu, že po poručiteľovi nezostal žiadny majetok alebo zane-chal majetok nepatrnej hodnoty a súd ho vydal tomu, kto sa postaral o pohreb;

4. ak súd exekúciu alebo výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že po vydaní roz-hodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo nímprávo priznané [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku];

5. ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo nakrytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu alebo výkon rozhodnutiazastaví

� zákon o dani z príjmov akceptuje odpis pohľadávky, ktorá je predmetom exe-kučného konania v tom prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že maje-tok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, t. j. odmenuexekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Z týchto dô-vodov môže súd zastaviť exekúciu na návrh oprávnenej osoby podľa § 57ods. 1 písm. c) alebo bez návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriad-ku v znení neskorších predpisov (zákon č. 233/1995 Z. z.); daňovo uznaný jeodpis všetkých pohľadávok evidovaných voči tomuto dlžníkovi, t. j. aj tých, ktoréneboli predmetom exekučného konania;

� v prípade, že sa vykonáva rozhodnutie súdu, a potom v priebehu výkonu roz-hodnutia sa ukáže, že výťažok, ktorý sa ním dosiahol, nepostačoval ani na kry-tie jeho trov, výkon rozhodnutia sa zastaví. Ak takéto okolnosti nastanú, je veri-teľ oprávnený odpísať svoju pohľadávku do daňovo uznaných nákladov podľa§ 19 ods. 2 písm. h) bod 4 zákona o dani z príjmov;

Príklad č. 15:

Spoločnosť od februára 2009 eviduje voči fyzickej osobe pohľadávku za poskytnutéslužby vo výške 800 €. Táto pohľadávka jej bola priznaná aj právoplatným súdnym

92


DÚPP 1/2011

rozhodnutím. Pretože fyzická osoba svoj záväzok dobrovoľne neuhradila, spoločnosťpodala v auguste 2010 návrh na vykonanie exekúcie. Poverený súdny exekútor vyko-nal nevyhnutné šetrenie a zistil, že fyzická osoba je v súčasnej dobe bez pracovnéhopomeru a nevlastní žiaden majetok. Preto následne v novembri 2010 súd exekúciu za-stavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinné-ho nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe právoplatného uznesenia súduo zastavení exekúcie spoločnosť pohľadávku voči fyzickej osobe odpísala (zápisMD 546 / D 311), pričom tento odpis v sume 800 € je aj daňovým nákladom.

6. ak ide o pohľadávku, na ktorú možno tvoriť opravnú položku vo výške 100 %podľa § 20 ods. 17 a 19 zákona o dani z príjmov – ide o rizikové pohľadávky v zdra-votných poisťovniach.

Odpis rizikových pohľadávok v menovitej hodnote – zákon o dani z príjmovupravuje rozsah a podmienky odpisu rizikových pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. r).Podľa tohto ustanovenia je možný aj čiastočný odpis pohľadávky, a to do výškyopravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príj-mov. V nadväznosti na podmienky v § 20 ods. 14 je odpis pohľadávky zaúčtovaný donákladov daňovým výdavkom v nasledovnej výške:

� ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba viac ako 360 dní, daňovým výdavkom jeodpis pohľadávky vo výške 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplate-nej časti,

� ak odpisovaná pohľadávka je 720 dní po splatnosti, daňovo možno odpísať 50 %menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti,

� ak od splatnosti uplynulo viac ako 1 080 dní, odpis pohľadávky je daňovým výdav-kom vo výške 100 % menovitej hodnoty alebo jej nesplatenej časti.

Zároveň platí, že

� ide o nepremlčané pohľadávky zahrnuté do zdaniteľných príjmov, čiže vlastnépohľadávky, ktoré vznikli od 1. 1. 2004,

� odpísať možno menovitú hodnotu pohľadávky alebo jej nesplatenú časť bez prí-slušenstva.

Príklad č. 16:

Spoločnosť eviduje pohľadávku vo výške 3 500 € za predaj tovaru, ktorá bola splatnáv novembri 2008. Keďže zo všetkých okolností je zrejmé, že táto pohľadávka nebudezaplatená, spoločnosť k 31. 12. 2010 rizikovú pohľadávku v plnej výške odpíše do ná-kladov. Pretože ide o pohľadávku zahrnutú do príjmov, ktorá vznikla po 1. 1. 2004, pri-čom v roku 2010 od jej splatnosti uplynulo viac ako 720 dní, sú splnené podmienky predaňovú uznateľnosť opravnej položky do výšky 50 % menovitej hodnoty podľa § 20ods. 14 písm. b) zákona o dani z príjmov. V súlade s § 19 ods. 2 písm. r) zákona o daniz príjmov je v roku 2010 odpis pohľadávky na účte 546 vo výške 3 500 € daňovo uzna-ným výdavkom v sume 1 750 €. Rozdiel vo výške 1 750 € bude pripočítateľnou polož-kou k výsledku hospodárenia. Tento rozdiel sa už do základu dane nezahrnie.

93


Odpis pohľadávok splatných do konca roka 2002 – na odpis rizikových pohľa-dávok, ktorých splatnosť nastala do 31. 12. 2002, sa podľa § 52 ods. 19 zákonao dani z príjmov použije ustanovenie § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999Z. z. v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto ustanovením sa za daňový výda-vok uzná aj po 31. decembri 2003 zaúčtovaný odpis nepremlčanej pohľadávkyalebo jej časti, pri ktorej je zo všetkých okolností zrejmé, že nebude zaplatená alebonebude zaplatená väčšia časť jej menovitej hodnoty, ak súčasne veriteľ a dlžník súdaňovníci so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky a majú uzatvorenúpísomnú dohodu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky, resp. dlžníkovi bolodoručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky. Odpis ta-kejto pohľadávky sa zahrnie do výdavkov (nákladov) postupne počas štyroch bezpro-stredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to vo výške 25 % menovitej hod-noty pohľadávky bez jej príslušenstvaza jedno zdaňovacie obdobie. Prvých 25 % mož-no do daňových výdavkov odpísať v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo o trvalomupustení od vymáhania účtované v nákladoch. Nadväzne na postup veriteľa bude dozákladu dane zahŕňať odpustenú sumu záväzku aj dlžník, a to podľa § 23 ods. 17 záko-na č. 366/1999 Z. z.

Príklad č. 17:

Spoločnosť evidovala vo svojom účtovníctve tuzemskú pohľadávku vo výške 4 000 €.Pohľadávka bola splatná 10. 2. 2002. V roku 2010 spoločnosť trvale upustila od jej vy-máhania, t. j odpísala pohľadávku do nákladov. Pretože v uvedenom prípade ide o tu-zemskú pohľadávku splatnú do konca roka 2002, o odpise ktorej bolo účtované po1. 1. 2003, sú splnené základné zákonné podmienky pre jej odpis do daňových výdav-kov podľa § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. Aby tak spoločnosť moh-la urobiť, uzatvorila písomnú dohodu s dlžníkom o trvalom upustení od vymáhania tejtopohľadávky. Spoločnosť zahrnie odpísanú pohľadávku do daňových výdavkov postup-ne počas štyroch zdaňovacích období v rovnakej výške 25 % menovitej hodnoty pohľa-dávky bez jej príslušenstva. Odpis pohľadávky zúčtovala účtovným zápisom MD 546 /D 311 vo výške 4 000 €. V roku 2010 zahrnie do daňových výdavkov odpísanú pohľa-dávku vo výške 1 000 € a suma 3 000 € bude v tomto zdaňovacom období pripočítateľ-nou položkou k výsledku hospodárenia. Táto suma sa zahrnie do základu dane po-stupne v rokoch 2011 až 2013 odpočítaním sumy 1 000 € v jednotlivých rokoch od vý-sledku hospodárenia.

Odpis pohľadávky vo výške 331,94 eura – v § 19 ods. 2 písm. i) zákona o daniz príjmov sú osobitne riešené podmienky pre odpis pohľadávok v limitovanej výške331,94 eura. Daňovým výdavkom je náklad vo výške odpisu menovitej hodnoty po-hľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

1. musí ísť o pohľadávku, ku ktorej je možné tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 14písm. b), t. j. pohľadávku 720 dní po splatnosti,

2. menovitá hodnota pohľadávky nepresahuje sumu 331,94 eura,

94


DÚPP 1/2011

3. k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k odpísaniu pohľadáv-ky, nesmie presahovať celková hodnota pohľadávok voči tomu istému dlžníkovisumu 331,94 eura.

V súlade s týmto ustanovenímmožno odpísaťdo daňových výdavkov iba pohľadáv-ku, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmova vznikla od 1. 1. 2004. Uvedené vyplý-va z podmienok pre daňovú uznateľnosť tvorby opravnej položky.

Ak dôjde k nedaňovému odpisu pohľadávky v priebehu roka (na základe právnehoaktu alebo pri zániku daňovníka)a celková hodnota ostatných pohľadávok s menovitouhodnotou do 331,94 eura voči tomu istému dlžníkovi ku koncu zdaňovacieho obdobianepresahuje sumu 331,94 eura, táto nedaňovo odpísanápohľadávka nie je započítanádo limitu 331,94 eura, to znamená, že sa daňovo uzná odpis ostatných pohľadávok cel-kom v hodnote neprevyšujúcej 331,94 eura.

Príklad č. 18:

Spoločnosť eviduje dve pohľadávky za dodaný tovar voči spoločnosti X, ktoré bolisplatné v roku 2008. Výška (menovitá hodnota) jednej pohľadávky je 150 €, výška dru-hej pohľadávky je 180 €. Keďže tieto pohľadávky sú v roku 2010 dva roky (720 dní) posplatnosti, pričom k 31. 12. 2010 pohľadávky voči tomu istému dlžníkovi nepresahujúsumu 331,94 €, odpis pohľadávok do nákladov na účet 546 je v súlade s § 19 ods. 2písm. i) zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom.

Postúpenie pohľadávok v menovitej hodnote – podľa ustanovenia § 19 ods. 3písm. h) zákona o dani z príjmovuznaným daňovým výdavkom pri postúpenípohľadáv-ky je menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť

1. do výšky príjmu z postúpenia alebo

2. do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola daňovo uznaná podľa § 20.

Pri uplatnení menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky do daňových výdavkov zá-kon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi vybrať si tú sumu, ktorá bude preňho vý-hodnejšia. To znamená, že ak opravná položka podľa § 20 zákona o dani z príjmov bybola vyššia ako príjem z postúpenia, strata z postúpenia je daňovo uznaná.

Príklad č. 19:

Spoločnosť (postupca) v máji 2010 postúpila pohľadávku v menovitej hodnote 3 000 €

postupníkovi za cenu 1 000 €. Ide o pohľadávku za predaj tovaru splatnú v apríli 2008.Keďže pohľadávka je v čase postúpenia po splatnosti viac ako 720 dní, bolo by možnék tejto pohľadávke vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. 14 zákonao dani z príjmov vo výške 50 % menovitej hodnoty, t. j. 1 500 €. Pretože príjem z postú-penia je nižší ako daňovo uznaná tvorba opravnej položky, do daňových výdavkovmožno v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zahrnúť menovitú hod-notu pohľadávky až do výšky tvorby opravnej položky, t. j. do výšky 1 500 €. Rozdielv sume 1 500 € (3 000 - 1 500) je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

95


Príklad č. 20:

Spoločnosť v roku 2010 evidovala pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze v menovitejhodnote 6 000 €. Konkurz na majetok dlžníka vyhlásil súd dňa 15. 12. 2009. Vo svojomuznesení vyzval veriteľov, aby svoje pohľadávky prihlásili na súde a správcovi do45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Pohľadávka bola prihlásená bezchybnou prihláš-kou dňa 20. 1. 2010. Dňa 30. 4. 2010 spoločnosť postúpila pohľadávku voči dlžníkoviv konkurze inej spoločnosti za cenu 2 000 €. Keďže postúpená pohľadávka spĺňa pod-mienky na tvorbu daňovo uznanej opravnej položky podľa § 20 ods. 10 zákona o daniz príjmov do výšky 100 % menovitej hodnoty, aj keď príjem z postúpenia je len v sume2 000 €, do daňových výdavkov sa zahrnie menovitá hodnota pohľadávky zúčtovanána účte 546 do výšky tvorby opravnej položky, t. j. v sume 6 000 €. Strata z postúpeniavo výške 4 000 € teda nebude v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmovpripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Postúpenie nadobudnutých pohľadávok – v ustanovení§ 21 ods. 2 písm. k) zá-kona o dani z príjmov je osobitne upravené postúpenie nadobudnutých pohľadávok.Podľa tohto ustanovenia rozdiel medzi hodnotou nadobudnutej pohľadávky a nižšímpríjmom z jej postúpenia ďalšiemu postupníkovinie je daňovým výdavkom. Uvede-né obmedzenie sa nepoužije na postúpenie pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky pretvorbu opravnej položky podľa § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov, t. j. na postú-penie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze alebo reštrukturalizácii, ak spĺňa pod-mienky pre tvorbu daňovo uznanej opravnej položky. V tomto prípade je strata z postú-penia súčasťou základu dane.

Príklad č. 21:

Spoločnosť v roku 2010 predala (postúpila) pohľadávku, ktorú nadobudla postúpenímv obstarávacej cene 2 300 €, ďalšiemu postupníkovi za cenu 800 €. Rozdiel medzi ob-starávacou cenou pohľadávky a nižším príjmom z jej ďalšieho postúpenia nie je podľa§ 21 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom, t. j. suma 1 500 € jepripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

Postúpenie pohľadávok splatných do konca roka 2002 – podľa § 52 ods. 19 zá-kona o dani z príjmov sa na postúpenie pohľadávok, u ktorých splatnosť nastala do31. decembra 2002, naďalej uplatňuje ustanovenie § 24 ods. 2 písm. r) bod 4 zákonač. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (platného do 31. 12. 2003). V súlade s týmto usta-novením pohľadávka, ktorá spĺňa podmienky na odpis podľa § 24 ods. 2 písm. s) bod 7zákona č. 366/1999 Z. z., sa pri postúpení zahrnie do daňových výdavkov vo výškezúčtovanej v nákladoch. Strata z postúpenia takejto pohľadávky je teda súčasťou zá-kladu dane. Na uznanie menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky sa v tomto prípadenevyžaduje (resp. ani nie je možné vyžadovať) uzatvorenie písomnej dohody medzipôvodným veriteľom a dlžníkom o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky, a toz toho dôvodu, že pôvodný veriteľ nevykonáva odpis pohľadávky a rovnako dlžník ne-účtuje o odpustenom záväzku.

96


DÚPP 1/2011

Príklad č. 22:Spoločnosť eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávku voči inej tuzemskej spoločnostiv hodnote 4 000 €. Splatnosť pohľadávky nastala 31. 8. 2002. Pohľadávka nebolav uvedenom termíne uhradená a jej vymáhanie doteraz nebolo úspešné. Pretože ideo tuzemskú pohľadávku splatnú do konca roka 2002, sú splnené podmienky na odpispodľa § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. Spoločnosť v máji 2010 pre-dala pohľadávku za 300 €. Podľa prechodného ustanovenia § 52 ods. 19 sa v tomtoprípade uplatní ustanovenie § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. a do daňo-vých výdavkov sa zahrnie hodnota pohľadávky vo výške 4 000 €. Strata z postúpeniav sume 3 700 € nebude v roku 2010 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodáre-nia.

5.4 Účet 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiekk pohľadávkam

Na účte 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam sa účtujetvorba a zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke podľa § 18 postupov účtovania.Podľa § 18 ods. 7 postupov účtovania opravná položka k pohľadávke sa tvorí najmäk pohľadávke, pri ktorej je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastoč-ne nezaplatí, k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vedie spor o jej uznanie.Podľa § 18 ods. 8 postupov účtovania opravná položka k dlhodobej pohľadávke, ak jezostatková doba splatnosti tejto pohľadávky dlhšia ako jeden rok, upravuje hodnotu tej-to pohľadávky na jej súčasnú hodnotu, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery.


1. Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej hrozí, že ju dlžník úplne alebočiastočne nezaplatí

547 391

2. Tvorba opravnej položky k spornej pohľadávke voči dlžníkovi, s ktorým sa vediespor o jej uznanie

547 391

3. Úprava hodnoty pohľadávky na jej súčasnú hodnotu v prípade, že jej zostatkovádoba splatnosti je dlhšia ako jeden rok

547 391

4. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu zániku jej existencie 391 547

Účtovanie tvorby, čerpania, zrušenia opravných položiek k pohľadávkea odpis pohľadávky do nákladov

Príklad č. 23: Účtovanie opravnej položky k pohľadávke,ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom obdobíúplne splatí

Účtovné súvzťažnosti € MD D

1. Tvorba opravnej položky k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník sčastinezaplatí (napr. pohľadávka je vo výške 10 000 €, opravná položka sa tvorí iba vovýške 3 000 €)

3 000 547 391

97



2. Úhrada pohľadávky v nasledujúcom účtovnom období vo výške 100 % hodnoty po-hľadávky

10 000 221 311

3. Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke (pominuli dôvody jej existencie) 3 000 391 547

Príklad č. 24: Účtovanie opravnej položky k pohľadávke,ktorú dlžník v nasledujúcom účtovnom obdobísplatí iba čiastočne


1. Tvorba opravnej položky k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník úplne ne-splatí (tvorba opravnej položky vo výške 100 % hodnoty pohľadávky)

10000

547 391

2. Úhrada pohľadávky vo výške 8 000 € v nasledujúcom účtovnom období 8 000 221 311

3. Čiastočné zníženie opravnej položky k pohľadávke vo výške prijatej úhrady 8 000 391 547

Keďže k úhrade zvyšnej časti pohľadávky nedošlo ani v nasledujúcom účtovnom období, účtovná jednotka sa roz-hodla, že ustúpi od jej vymáhania (vyradí ju z účtovníctva). Pred jej vyradením musí najskôr zúčtovať vytvorenúopravnú položku, resp. jej časť, čím dôjde zároveň aj k vyradeniu (odpisu) zvyšnej časti pohľadávky z účtovníctva.

4. Zúčtovanie opravnej položky k pohľadávke z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva 2 000 391 311

Ak by opravná položka k pohľadávke nebola účtovaná vôbec, potom jej neuhradenáčasť by sa zúčtovala do nákladov, účtovný predpis: MD 546 / D 311 v sume 2 000 €.

Príklad č. 25: Účtovanie opravnej položky k pohľadávke,ktorú dlžník v nasledujúcich účtovnýchobdobiach nesplatí vôbec a účtovná jednotkapristúpi k odpisu pohľadávky do nákladov


1. Tvorba opravnej položky k pohľadávke, ktorá predstavuje riziko, že ju dlžník úplnenesplatí (tvorba opravnej položky vo výške 100 % hodnoty pohľadávky)

10 000 547 391

2. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva 10 000 391 311

Poznámka:

Pretože k úhrade pohľadávky nedošlo a účtovná jednotka sa rozhodla vyradiť pohľa-dávku z účtovníctva, podľa § 18 ods. 12 postupov účtovania musí najskôr zúčtovaťvytvorenú opravnú položku a až potom pristúpiť k jej vyradeniu z účtovníctva. Keďžev poslednom príklade výška opravnej položky bola vo výške 100 % hodnoty pohľa-dávky, jej zúčtovaním došlo k jej vyradeniu z účtovníctva, takže na účet 546 – Odpispohľadávky už nie je čo účtovať.

98


DÚPP 1/2011

Ak by výška pohľadávky bola napríklad iba vo výške 50 % z hodnoty pohľadávky, úč-tovná jednotka zúčtuje vytvorenú opravnú položku vo výške 50 % z účtu 311 a zvy-šok zúčtuje do nákladov na účet 546.


1. Zúčtovanie opravnej položky z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva 5 000 391 311

2. Odpis pohľadávky do nákladov 5 000 546 311

5.5 Účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť

Podľa § 68 ods. 7 postupov účtovania pre podnikateľov na ťarchu účtu 548 sa účtu-jú ostatné položky neúčtované na predchádzajúcich účtoch, ktoré sa týkajú hospodár-skej činnosti, napríklad príspevky právnickým osobám. Na samostatnom analytickomúčte k tomuto účtu sa sledujú rozdiely vyplývajúce zo zníženia regulovaných cien podľaosobitného zákona (zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov).


1. Príspevky právnickým osobám, ak ich platenie vyplýva zo zákona 548 325, 379

2. Neodpočítaná DPH v priebehu roka podľa § 50 zákona o DPH 548 343

3. Rozdiel z ročného vysporiadania odpočítanej DPH pri prepočte koeficientom podľa § 50 zá-kona o DPH:

� ak priebežne odpočítaná daň je vyššia ako vypočítaná podľa ročného koeficientu 548 343

4. Rozdiely zo zaokrúhľovania DPH a iných daní 548 34x

5. Náhrady zamestnancom za opotrebenie vlastného náradia, paušály na úhradu nákladov napranie a čistenie pracovného oblečenia

548 333

6. Podiel z nákladov od účastníka združenia 548 368

7. Predpis náhrady škody, ktorú spôsobila účtovná jednotka svojmu zamestnancovi 548 333

8. Predpis náhrady za škody spôsobené iným účtovným jednotkám 548 379

9. Trvalé zastavenie prác na obstaraní dlhodobého majetku, ak nejde o škodu (odpis nedokon-čenej investície)

548 04x

Poznámka:

Ak priebežne odpočítaná daň z pridanej hodnoty je nižšia ako vypočítaná podľa roč-ného koeficientu, neúčtuje sa na stranu Dal účtu 548, ale na stranu Dal účtu 648 –Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

99



Daňovo uznané v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príj-mov sú:

a) členské príspevky vyplývajúce z povinného a nepovinného členstva v práv-nickej osobe. Príspevky sú upravené v dvoch ustanoveniach zákona o daniz príjmov:

� podľa § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov členský príspevok vyplývajú-ci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záuj-mov platiteľa je daňovým výdavkom vo výške 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľnýchpríjmov za bežné zdaňovacie obdobie, najviac však do výšky 66 387,84 euraročne. Limit sa vzťahuje nielen na príspevky vyplývajúce z dobrovoľného člen-stva v rôznych záujmových združeniach, ale aj na príspevky platené právnickejosobe, ktorá vznikla na základe osobitného predpisu, ak členstvo v tejto práv-nickej osobe nie je povinné, napr. komora s nepovinným členstvom. Z hľadiskalimitu sa každý členský príspevok posudzuje osobitne. V prípade, že daňovníkplatí príspevky niekoľkým právnickým osobám, do daňových výdavkov sa neza-hrnie len tá suma príspevkov, ktorá jednotlivo (u každého osobitne) presa-huje sumu zodpovedajúcu 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zda-ňovacie obdobie, najviac sumu 66 387,84 eura;

� podľa § 19 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmovčlenský príspevokvyplývajú-ci z povinného členstva v právnickej osobe je daňovým výdavkom v plnejvýške. Povinné členstvo musí vyplývať pre daňovníka z osobitného predpisu,ktorým je právnická osoba zriadená (ide napr. o komoru daňových poradcov,komoru audítorov, advokátov a pod.). Daňovým výdavkom podľa tohto ustano-venia je aj členský príspevok, ktorého výška nevyplýva priamo zo zákona.

Príklad č. 26:

Obchodná spoločnosť je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej ko-mory, ktorej zaplatila ročný príspevok na rok 2010 vo výške 2 100 € a členom Sloven-skej obchodnej a priemyselnej komory, ktorej zaplatila ročný členský príspevok vo výš-ke 2 650 €. Okrem toho je členom Asociácie obchodných spoločností, ktorej zaplatilaza rok 2010 príspevok vo výške 1 800 €.

Všetky tieto príspevky sú tzv. obmedzeným daňovým výdavkom, a to maximálne vovýške 0,5 ‰ z úhrnu zdaniteľných príjmov za bežné zdaňovacie obdobie, najviac všakdo výšky 66 387,84 €. Spoločnosť dosiahla zdaniteľné príjmy v roku 2009 vo výške3 980 000 €, z čoho je 0,5 ‰ suma 1 990 €. Jednotlivé príspevky sú daňovým výdav-kom v nasledovnej výške:

1. Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore vo výške 1 990 €,

2. Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore vo výške 1 990 € a

3. Asociácii obchodných spoločností vo výške 1 800 €.

100


DÚPP 1/2011

b) daň z pridanej hodnoty v rozsahu a za podmienok uvedených v § 19 ods. 3písm. k) zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písm. i) zákonao dani z príjmov daň z pridanej hodnoty u platiteľov dane nie je daňovým výdav-kom. Výnimkou je daň z pridanej hodnoty v týchto prípadoch:

� ak je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný túto daň odviesť pri zrušení re-gistrácie podľa § 81 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Aj z tohto prípaduvšak existuje výnimka uvedená v § 17 ods. 3 písm. d) bod 2 zákona o dani z príj-mov, podľa ktorého daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný a nehmot-ný majetok, ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušeníregistrácie, o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku, sanezahrnie priamo do základu dane;

� ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, pričomDPH sa vzťahuje k takým výdavkom, ktoré sú súčasne aj uznaným daňovýmvýdavkom. Ak ide o DPH z takých nákupov, ktoré nie sú uznaným daňovým vý-davkom, potom ani DPH (ktorá je súčasťou obstarávacej ceny) nie je uznanýmdaňovým výdavkom;

� pomerná výška odpočítateľnej dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane z pri-danej hodnoty uplatňuje nárok na odpočítaniedane koeficientom podľa § 50 zá-kona o DPH. Zákon o dani z príjmov umožňuje u daňovníka, ktorý uplatňuje ná-rok na odpočítanie DPH koeficientom, pri hmotnom a nehmotnom majetku va-riantný postup – buď o neodpočítanú DPH upraví vstupnú cenu hmotného a ne-hmotného majetku podľa § 25 ods. 5 písm. c), alebo uplatní neodpočítanú DPHako daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm.k) bod 2 zákona o dani z príjmov;

� pri zmene účelu použitia hmotného majetku v období stanovenom zákonomo dani z pridanej hodnoty, kedy je platiteľ dane povinný vykonať úpravu danez pridanej hodnoty odpočítanej pri tomto majetku – dodatočne odpočítateľnáalebo neodpočítateľná daň sa zahrnie do základu dane (§ 17 ods. 18 zákonao dani z príjmov).

Daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hod-noty, je daňovým výdavkom, ak súvisí s daňovo uznaným nákladom, okrem dane z pri-danej hodnoty, ktorá je súčasťou vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku (§ 25ods. 5 zákona o dani z príjmov).

5.6 Účet 549 – Manká a škody

Podľa § 68 ods. 8 postupov účtovania pre podnikateľov na ťarchu účtu 549 – Mankáa škody sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku, manko nakúpených zá-sob, ako aj zásob vlastnej výroby. Ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave aleborozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujú-ce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 – Obstaranie dlhodobého ne-hmotného majetku a na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpí-šu na ťarchu účtu 549 – Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na

101


obstarávaní dlhodobého majetku, ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zaúčtujúna účte 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Na tomto účte sa neúčtujeúbytok zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Tie sa účtujú podľacharakteru na ťarchu účtu 501 – Spotreba materiálu, 504 – Predaný tovar alebo na ťar-chu príslušného účtu účtovej skupiny 61 – Zmena stavu vnútroorganizačných zásob.Nutné porážky zvierat sa účtujú ako predaj zvierat, a to aj ak nie sú dosiahnuté tržby.

Účtovanie mánk a škôd na majetku účtovnej jednotky úzko spolu súvisí, pretožev obidvoch prípadoch ide o ujmu, škodu, stratu na majetku účtovnej jednotky a mankoaj škoda sa účtujú takmer vo všetkých prípadoch na rovnakých nákladových účtoch,okrem škôd zo živelných pohrôm, ktoré sa účtujú na nákladovom účte 582 – Škody.

Manko, jeho definícia a účtovanie

Od 1. 1. 2008 je manko definované v zákone o účtovníctve, a to konkrétne v § 26ods. 6 zákona o účtovníctve, podľa ktorého manko je inventarizáciou zistené odcu-dzenie alebo zistená strata majetku.

Manko sa najčastejšie zisťuje inventarizáciu, teda zistením skutočného stavu ma-jetku a jeho porovnanie s účtovným stavom. Akým spôsobom sa inventarizácia majet-ku a záväzkov má vykonať, je upravené v § 29 a § 30 zákona o účtovníctve. Podľa § 29zákona o účtovníctve inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväz-kov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Podľa § 30zákona o účtovníctve sa skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväz-kov zisťuje fyzickou alebo dokladovou inventúrou, zaznamenáva sa v inventúrnom sú-pise a zistený skutočný stav sa porovnáva so stavom účtovným. Ak skutočný stav ne-súhlasí so stavom účtovným, vyčísli sa inventarizačný rozdiel, ktorý podľa § 30 ods. 5zákona o účtovníctve môže mať dvojaký charakter, a to

a) manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožnopreukázať účtovným záznamom; pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa ozna-čuje ako schodok,

b) prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemož-no preukázať účtovným záznamom.

Podľa § 11 postupov účtovania prebytok:� neodpisovaného majetku (účty 031, 032),� prebytok nakupovaných zásob, ak sa nepreukáže chybné účtovanie,� prebytok peňažných hotovostí a cenín

sa účtuje do výnosov na účty 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti a 668 –Ostatné finančné výnosy

Inventarizačný rozdiel zaúčtuje účtovná jednotka do účtovného obdobia, za ktorésa inventarizáciou overuje stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Manko sa účtuje aj na účte 569 – Manká a škody na finančnom majetku, okremúčtu 549 – Manká a škody. Postupy účtovania obsahovú náplň tohto účtu nedefinujú.

102


DÚPP 1/2011

Avšak ako už z názvu účtu vyplýva, že na tomto účte sa budú účtovať manká a ško-dy na finančnom majetku. Z krátkodobého finančného majetku pripadá do úvahymanko alebo škoda na pokladničnej hotovosti vednej v eurách alebo v cudzej mene,manko alebo škoda na ceninách (kolky, poštové známky, stravné lístky, rôzne po-ukážky a šeky, telefónne karty, kreditné karty, karty na odber pohonných hmôt a pod.)a manko alebo škoda na cenných papieroch v listinnej podobe či už krátkodobého,alebo dlhodobého charakteru.

Účtovné súvzťažnosti účtovania inventarizačných rozdielov

Účtovný prípad Účtovný predpis

MD D

1. Manko dlhodobého majetku

a) zostatková cena chýbajúceho majetku

� hmotného odpisovaného 549 08x

� nehmotného odpisovaného 549 07x

b) vyradenie dlhodobého majetku z evidencie v obstarávacej cene

� hmotného odpisovaného 08x 02x

� nehmotného odpisovaného 07x 01x

2. Manko nedokončených hmotných a nehmotných investícií 549 04x

3. Účtovanie manka na zásobách pri spôsobe A

a) na materiáli 549 112

b) na tovare 549 132

c) na nedokončenej výrobe 549 121

d) na polotovaroch vlastnej výroby 549 122

e) na výrobkoch 549 123

f) na zvieratách 549 124

4. Účtovanie manka na zásobách pri spôsobe B

a) na materiáli 549 501

b) na tovare 549 504

c) na nedokončenej výrobe 549 611

d) na polotovaroch vlastnej výroby 549 612

e) na výrobkoch 549 613

f) na zvieratách 549 614

5. Schodok pokladničnej hotovosti (peniaze, poukážky na zúčtovanie, šeky prijaté namiestohotových peňazí)

335 211

103



MD D

6. Schodok cenín 335 213

7. Prirodzené úbytky zásob v rámci noriem

a) materiálu 501 112

b) tovaru 504 132

c) zásob vlastnej výroby 61x 12x

Poznámka:

Mankom nie sú preukázané manká v rámci noriem prirodzených úbytkov. Ideo technologické a technické straty vyplývajúce z prirodzených vlastností výrobkovvznikajúcich napr. rozprášením, vysychaním v rámci technologických úbytkov vo vý-robnom a odbytovom procese do výšky stanovenej normami. Normy prirodzenýchúbytkov zásob si môže účtovná jednotka určiť vlastným predpisom vždy na príslušnéúčtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa predpokladajú technologickéstraty. Úbytky v rámci noriem prirodzených úbytkov sa účtujú priamo do spotreby (účty501, 504 alebo na stranu MD účtov účtovej skupiny 61 pri zásobách vlastnej výroby).

Škoda na majetku účtovnej jednotky

Škoda môže vzniknúť na rôznom druhu majetku účtovnej jednotky – na dlhodobomhmotnom a nehmotnom majetku, na zásobách, na finančnom majetku. Škoda na ma-jetku môže vzniknúť z rôznych príčin, napr. v dôsledku havárie, krádeže, požiaru, živel-nej pohromy a pod. Z tohto dôvodu sa potom bude účtovať na rôznych účtoch.

Definícia škody v zákone o účtovníctve

Škoda pre účtovné účely sa prvýkrát zadefinovala až v zákone o účtovníctveč. 431/2002 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti od 1. 1. 2003. Do tohto obdobia škoda akotaká nebola v účtovných predpisoch definovaná. Súčasné znenie zákona o účtovníctvedefinuje škodu v § 26 ods. 6 ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudze-nie alebo strata majetku. Z definície vyplýva, že v účtovníctve sa bude o škode namajetku hovoriť iba v prípade,že je tak poškodený alebo zničený, že sa už opravou totopoškodenie alebo zničenie nedá odstrániť, alebo bol majetok odcudzený neznámympáchateľom. Ak dôjde ku škode, ktorá sa dá opravou odstrániť, nepôjde o škodu, aleo opravu majetku. Podľa toho sa potom bude odvíjať aj účtovanie.

Podľa postupov účtovania pre podnikateľov na účtovanie škody sú vyčlenené triúčty, a to:

a) účet 549 – Manká a škody,b) účet 569 – Manká a škody na finančnom majetku,c) účet 582 – Škody.

104


DÚPP 1/2011

Obsahová náplň účtu 582 – Škody je stanovená, a to konkrétne v § 72 ods. 2 postu-pov účtovania pre podnikateľov. Podľa tohto ustanovenia na účte 582 – Škody sa úč-tujú škody vzniknuté z mimoriadnych príčin, napríklad v dôsledku živelnej po-hromy, napr. škody vzniknuté v dôsledku zemetrasenia, povodní, krupobitia, lavín,blesku a pod.

Účtovné súvzťažnosti účtovania škody na majetku


MD D

1. Škoda na dlhodobom nehmotnom majetku vo výške zostatkovej ceny 549 07x

2. Škoda na dlhodobom hmotnom majetku odpisovanom vo výške zostatkovej ceny 549 08x

3. Škoda na dlhodobom hmotnom majetku neodpisovanom vo výške obstarávacej ceny 549 03x

4. Škoda na obstarávanom dlhodobom nehmotnom majetku 549 041

5. Škoda na obstarávanom dlhodobom hmotnom majetku 549 042

6. Škoda na zásobách presahujúca normy prirodzených úbytkov zásob

a) pri spôsobe A účtovania zásob na:

� materiáli 549 112

� výrobkoch 549 123

� zvieratách 549 124

� tovare 549 132

� na nedokončenej výrobe 549 121

� na polotovaroch 549 122

b) pri spôsobe B účtovania zásob na:

� materiáli 549 501

� výrobkoch 549 613

� zvieratách 549 614

� tovare 549 504

� na nedokončenej výrobe 549 611

� na polotovaroch 549 612

7. Škody z odcudzenia majetku neznámym páchateľom

a) odpisovaného DHM v zostatkovej cene 549 08x

b) neodpisovaného DHM v obstarávacej cene 549 03x

c) nedokončeného DHM v obstarávacej cene 549 042

d) vyradenie odcudzeného majetku v obstarávacej cene 08x 02x

105



O mankách a škodách všeobecne platí, že sa za daňové výdavky neuznávajú vovýške presahujúcej prijaté náhrady [§ 21 ods. 2 písm. e) zákona]. Výnimkou sú:

� daňovníkom nezavinené škody uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príj-mov,

� stratné v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriemúbytkov tovaru určených daňovníkom,

� nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na daňové účely hmotným majetkom.

Škody nezavinené daňovníkom, uvedené v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o daniz príjmov sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na to, či a v akejvýške došlo alebo malo dôjsť k náhradám týchto škôd. Ide o dva prípady daňovníkomnezavinených škôd:

� vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne,krupobitia, lavíny alebo blesku. Živelnou pohromou je aj nezavinený požiar a vý-buch, blesk, víchrica, zosuvy pôdy atď. Vo všeobecnosti ide o udalosť, ktorú nespô-sobil ľudský faktor. Daňovníkv takomto prípademusí preukázať konkrétnymi záver-mi príslušných orgánov, že išlo o živelnú pohromu a zároveň aj to, že škoda mohlavzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy (účtujú sa na účte 582);

� spôsobených podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom. Daňovník jepovinný oprávnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov preukázať potvrde-ním polície, z ktorého by malo byť zreteľné, že došlo ku škode na majetku a že kon-krétny páchateľ nebol zistený. Takto preukázanú škodu možno do daňových vý-davkov zahrnúť v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť polícioupotvrdená. Ak daňovník v období vzniku škody nemá k dispozícii potvrdenie polí-cie, ale v tomto období došlo k náhrade škody, táto sa uzná do daňových výdavkovdo výšky prijatej náhrady v roku vzniku škody, a to podľa § 21 ods. 2 písm. e) záko-na o dani z príjmov. Zostávajúca časť škody bude daňovým výdavkom podľa § 19ods. 3 písm. g) zákona v tom zdaňovacom období, v ktorom bude táto skutočnosťpotvrdená políciou.

Stratné v maloobchodnom predaji (straty na tovare v samoobsluhách a podobnýchpredajniach, ktoré vznikli z dôvodu drobných krádeží v regáloch, vystavených voľnémuvýberu spotrebiteľov) je možné uznať za daňový náklad len do výšky, ktorá nepresahu-je ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu preukázanú daňovní-kom. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného môže daňovník vypracovať napr. nazáklade časových radov úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a stanoviťv percentách z celkového obratu v predajných cenách, prípadne z nákupu tovaru zastanovené časové obdobie. Vypracované normy by mali byť porovnateľné aj s norma-mi iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za rovnakýchpodmienok. Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musídaňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar. Musí vykonať takébezpečnostné opatrenia, aby dostatočným spôsobom ochránil tovar pred takýmito

106


DÚPP 1/2011

stratami. Takto preukázané stratné je uznané za daňový výdavok nad limit prirodze-ných úbytkov nepovažovaných v zmysle účtovných predpisov za manká a škody.

Za nezavinené úhyny zvierat je možné považovať všetky preukázateľné úhynyvznikajúce pri chove alebo výkrme zvierat, ktoré nie sú súčasťou základného stádaa z hľadiska zákona o dani z príjmov sa nepovažujú za hmotný majetok. Ide o zvieratá,ktoré z hľadiska reprodukčných schopností sú zaradené do zásob, a to hlavne mladézvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, mo-riek, perličiek, chovné a strážne psy.

Preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda sa nepovažu-je za škodu.

Ak sa z dôvodu škody vyraďuje hmotný majetok a nehmotný majetok, potompodľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je zostatkovácena tohto majetku do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vráta-ne prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku [s výnimkou nezavinenej škodyupravenej v § 19 ods. 2 písm. g) zákona o dani z príjmov]. Na účely zákona o dani z príj-mov výšku škody predstavuje daňová zostatková cena, t. j. rozdiel medzi vstupnou ce-nou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku za-hrnutých do daňových výdavkov.

Príklad č. 27:

Spoločnosť prevádzkuje predajňu s mäsom a mäsovými výrobkami. V predajni došlov roku 2010 k poruche chladiarenského zariadenia (agregátu), čo spôsobilo výpadokelektrického prúdu. Následkom toho sa pokazilo mäso a mäsové výrobky v celkovejhodnote 2 000 € a tovar musel byť vyradený. Tovar nebol poistený. Pretože pre určenievýšky škody, ktorú možno zahrnúť do daňových výdavkov, je podľa § 21 ods. 2 písm. e)zákona o dani z príjmov rozhodujúca výška náhrady za túto škodu, škoda na tovare jev tomto prípade daňovo neuznaná v plnej výške 2 000 €.

Príklad č. 28:

Spoločnosť vlastní sklad materiálu so vstupnou cenou 30 000 €. Daňová zostatkovácena k 1. 1. 2010 bola vo výške 22 500 €. V apríli 2010 došlo k požiaru, pri ktorom vyho-rela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €.Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o zavinený požiar, páchateľ nebolzistený a je neznámy. Daňovník obdržal o tejto skutočnosti potvrdenie polície v júni2010. Škoda vo výške obstarávacej ceny zásob a zostatkovej ceny skladu, t. j. suma32 500 € zúčtovaná na účte 549 je v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príj-mov daňovým výdavkom v roku 2010, a to bez ohľadu na prípadnú poistnú náhradu.

107


Príklad č. 29:

Spoločnosť kúpila v roku 2009 počítač v obstarávacej cene 1 990 €. Počas silnej búrkyzačala na administratívnej budove pretekať strecha, pričom voda poškodila počítačtak, že je neopraviteľný. V dôsledku škody teda došlo v roku 2010 k vyradeniu počítačaz evidencie. Počítač bol odpisovaný rovnomerne a jeho daňová zostatková cenak 1. 1. 2010 bola vo výške 1 492,50 €. Majetok bol poistený a poisťovňa uhradila škoduvo výške 1 200 €. V tomto prípade bude spoločnosť vychádzať z § 19 ods. 3 písm. d)zákona o dani z príjmov a zahrnie do daňových výdavkov zostatkovú cenu počítača vy-radeného z dôvodu škody do výšky prijatej náhrady. Zostatková cena počítača vo výš-ke 292,50 € nie je daňovo uznaným výdavkom.

6. Zhrnutie zásad účtovania nákladovv účtovníctve podnikateľov

Pre účtovanie nákladov platia nasledovné zásady:

� vznik a zvýšenie nákladov sa účtuje na strane MD, ich zníženie na strane D, resp.na strane MD mínusovým zápisom (storno),

� náklady sa účtujú narastajúcim spôsobom od začiatku do konca účtovného obdo-bia,

� vznik nákladov spôsobuje buď zníženiemajetku (aktív), alebo zvýšenie záväzkov,

� konečný stav účtov nákladov sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,napr. k 31. 12., prevádza zo strany Dal týchto účtov na stranu Má dať účtu 710 –Účet ziskov a strát,

� náklady sa účtujú zásadne do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia,

� opravy nevýznamných nákladov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovnéprípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov z hospodár-skej činnosti účtovnej jednotky; ak ide o významnú sumu, opravy nákladov sa účtu-jú na ťarchu alebo v prospech účtov 428 alebo 429,

� náhrady vynaložených nákladov minulých účtovných období sa účtujú do výnosovbežného roka,

� náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich období, treba časovo rozlíšiť vo forme

� nákladov budúcich období (prostredníctvom účtov 381, 382),

� výdavkov budúcich období (prostredníctvom účtu 383).

Ešte je dôležité uvedomiť si základný rozdiel medzi pojmom náklad a výdavok.Výdavok vzniká v momente úhrady a znamená zmenšenie objemu finančných pro-striedkov, náklad vzniká v momente spotreby. Ak vznikne medzi nákladmi a výdavkamičasový nesúlad, je potrebné ho časovo rozlíšiť.

108


DÚPP 1/2011

Podnikové kombináciev otázkach a odpovediach

(v zmysle revidovaného IFRS 3)

Ing. Mária Cvečková

Rada pre medzinárodné finančné výkazníctvo (IASB) vydala 10. januára2008 revíziu medzinárodného štandardu pre finančné vykazovanie3 – Podnikové kombinácie (ďalej len IFRS 3). Revidovaný štandard bolakceptovaný Európskou úniou Nariadením Komisie (ES) č. 495/2009z 3. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, kto-rým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s na-riadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ideo MŠFV (IFRS 3). Nové znenie štandardu nahradzuje pôvodný štandardIFRS 3 z roku 2004.

Aký bol dôvod na novelizáciu IFRS 3 – Podnikové kombinácie v roku 2008?

Revízia menovaného štandardu bola pokračovaním projektu začatého ešte v roku2001, keď si Rada pre medzinárodné štandardy finančného vykazovania (IASB) dalaza cieľ zvýšiť kvalitu účtovania podnikových kombinácií a tiež nájsť cestu priblíženiaspôsobov účtovného zobrazenia podnikových kombinácií s americkými účtovnýmištandardmi (US GAAP). Projekt mal dve etapy, výsledkom prvej bol pôvodný štandardIFRS 3 vydaný v roku 2004. Druhú fázu riešila Rada (IASB) už spoločne s Radou pre fi-nančné účtovné štandardy v USA (FASB) s cieľom zlepšiť účtovanie a vykazovaniepodnikových kombinácií a prijať identické závery. Výsledkom ich spoločnej prácebol revidovaný IFRS 3 a Štandard FASB č. 141.

Zmenil novelizovaný IFRS 3 koncepciu chápania podnikových kombinácií?

Zámerom revízie štandardu nebolo meniť už zavedenú koncepciu v chápaní podni-kových kombinácií. Revízia štandardu prináša predovšetkým presnejší opis a vysvetle-nie okolností, ktorými je jednoznačne podniková kombinácia identifikovaná, spresňujerozsah pôsobnosti, zavádza niektoré nové (výstižnejšie) pojmy, dopĺňa spôsob ocene-nia nekontrolujúcich podielov o možnosť použitia reálnej ceny, zjednodušuje spôsobvýpočtu goodwillu v prípade postupných akvizícií a ako obvykle rozširuje požiadavkyna zverejnenie informácií. Cieľom vykonanej revízie je zlepšiť vypovedaciu schop-nosť, spoľahlivosť a porovnateľnosť informácií týkajúcich sa realizovaných

109

Podnikové kombinácie v otázkach a odpovediach

podnikových kombinácií v účtovnej závierke kombinujúcej jednotky, aby užíva-teľ účtovnej závierky s primeranými odbornými predpokladmi vedel zhodnotiťjej vplyv a účinky v danom ekonomickom prostredí.

Ako identifikujeme podnikovú kombináciu podľa revidovaného IFRS 3?Podľa znenia štandardu podniková kombinácia nastáva za predpokladu dvoch

podmienok: prvá, ak nadobudnutý majetok a prevzaté záväzky predstavujú pod-nik; druhá: nadobúdateľ musí získať kontrolu nad podnikom. Ak nadobudnutý ma-jetok nepredstavuje podnik, účtovná jednotka identifikuje danú transakciu ako nado-budnutie jednotlivého aktíva (prípadne viacerých jednotlivých aktív) a riadi sa pravidla-mi konkrétnych štandardov, do pôsobnosti ktorých dané aktívum patrí. Kontrola zna-mená získanie právomoci na prevádzkové a finančné riadenie aktivít podniku a jejvýsledkom je získavanie úžitkov z činnosti podniku v prospech nadobúdateľa.

Zmenila sa definícia podniku?Definícia podniku sa rozšírila, resp. spresnila. Podnik má mať tri prvky: vstup, pro-

ces, výstup; pričom aby takto integrovaný súbor aktív a aktivít bol považovaný za pod-nik, nemusí zahrnovať bezpodmienečne aj výstup. Pod vstupmi sa rozumejú takézdroje, ktoré majú pôsobením procesov schopnosť vytvárať výstupy, napr. dlhodobýmajetok, duševné vlastníctvo, materiál, zamestnanci. Proces všeobecne predstavujesystém, štandard, pravidlo, ktoré pôsobením na vstupy vytvára výstupy, konkrétnenapr. procesy strategického riadenia, prevádzkové procesy, procesy riadenia zdrojova pod. Výstupy majú schopnosť prinášať výnosnosť vo forme dividend, nižších nákla-dov alebo iných ekonomických úžitkov priamo investorom, vlastníkom, členom, účast-níkom. Ako je uvedené vyššie, existencia tretieho prvku – výstupu, nie je nevyhnutná,ak budúci nadobúdateľ je schopný pokračovať v produkovaní výstupov napríklad tak,že začlení tento podnik do svojich vstupov a procesov alebo integruje ho so svojimivlastnými vstupmi a procesmi. Určujúce pre existenciu podniku v tomto ponímaní jeteda, či daný súbor môže byť riadený účastníkom trhu. Ak nie sú dôkazy svedčiaceo opaku, konkrétny súbor majetku a aktivít, ktorý obsahuje goodwill, sa považuje zapodnik, aj keď existencia goodwillu nie je podmienkou existencie podniku. Takýto ná-vod na posúdenie existencie podniku nájdeme v prílohe štandardu v časti B5 – B12.

Akými spôsobmi môže nadobúdateľ získať podnik?Nadobúdateľ môže získať jeden, prípadne viacero účtovných jednotiek (podnikov)

rôznymi spôsobmi. Najčastejšie to býva odplatným spôsobom (poskytnutím peňazíalebo iného majetku); prostredníctvom záväzkových vzťahov; prostredníctvom vý-meny podielov na vlastnom imaní; bez poskytnutia protihodnoty (prostredníctvomzmluvy), prípadne kombináciou uvedených.

Aký je dôvod zmeny názvu účtovnej metódy podnikovej kombinácie?Pôvodný štandard používal na zaúčtovanie podnikovej kombinácie tzv. nákupnú

metódu. Ako sme však uviedli v odseku vyššie, akvizícia sa dá realizovať viacerými for-mami, nielen odplatne. Používanie starého názvu by nevystihovalo ostatné spôsoby

110


DÚPP 1/2011

nadobudnutia podniku. Nový názov – akvizičná metóda, je preto vhodnejšía výstižnejší.

Predpoklady pre uplatnenie akvizičnej metódy sa dajú rozdeliť na štyri kroky:1. Identifikácia nadobúdateľa

Z podstaty podnikových kombinácií vyplýva, že musí byť vždy zrejmý subjekt, ktorýje v pozícii nadobúdateľa. Spôsoby jeho identifikácie, t. j. podmienky na získaniekontroly prostredníctvomväčšiny hlasovacíchpráv, primárne uvádza IAS 27. V pra-xi však nie je vylúčená ani taká okolnosť, že by ustanovenia pre identifikáciu nado-búdateľa podľa IAS 27 nepostačovali. Pre takéto situácie IFRS 3 vo svojej aplikač-nej príloheuvádza faktory, ktoré by rozhodli. Napríklad:nadobúdateľom bude tá úč-tovná jednotka, ktorá realizuje peňažné plnenie v prospech nadobúdaného subjek-tu; nadobúdateľom bude subjekt s relatívne väčším objemom majetku (prípadnevýnosmi či ziskom); nadobúdateľom bude pravdepodobne ten subjekt, ktorý dalpodnet na podnikovú kombináciu, alebo nadobúdateľom bude ten subjekt, ktorýemituje svoje podiely na vlastnom imaní.

2. Určenie dátumu akvizícieDátum akvizície je deň, ku ktorému nadobúdateľ ovládne nadobúdaný majetok.Zároveň štandard uvádza tzv. dátum uzavretia, t. j. dátum, ku ktorému nadobúda-teľ poskytne protihodnotu (uhradí peniazmi alebo inak prevezme majetok a záväz-ky nadobúdaného subjektu). Dátum akvizíciesa môže rovnať dátumu uzavretia, nieje to však podmienka. Reálne ovládnutie nadobúdaného subjektu nadobúdateľommôže nastať skôr (pred dátumom uzavretia), ako aj neskôr (po dátume uzavretia).Preto pre definitívneurčenie dňa akvizície musí nadobúdateľ zvážiť všetky okolnos-ti (v zmysle uzavretých zmlúv alebo dohôd).

3. Vykazovanie a oceňovanie identifikovateľného nadobudnutého majetku, pre-vzatých záväzkov a všetkých nekontrolujúcich podielov v nadobúdanomsubjekteVykazovanie nadobudnutého majetku nadobúdateľom je naviazané na viaceropodmienok, konkrétne nadobudnutý majetok a záväzky musia spĺňať základnú de-finíciu majetku a záväzkov, a to tak, ako sú uvedené v Koncepčnom rámci1); nado-budnutý majetok a záväzky sa posudzujú z hľadiska podstaty podnikovej kombiná-cie (predmet výmeny) a identifikovateľný nadobudnutý majetok a záväzky, ako ajnekontrolujúce podiely v nadobudnutom subjekte sa musia vykázať oddelene odgoodwillu. V štruktúre vykázaných nadobudnutých položiek majetku a záväzkovsa však môže objaviť aj taká položka (majetok), ktorej oprávnené vykázanie je ibavýsadou nadobúdateľa, keďže nadobúdaný subjekt ich vytvoril vo vlastnej réžii (in-terne) a vykázanie v jeho majetku by bolo v rozpore s platnými pravidlami inýchštandardov. Najčastejším príkladom takejto položky majetku sú nehmotné aktívatypu obchodná značka, sieť zákazníkov, patenty a iné (podrobnejšie IAS 38 – Ne-hmotné aktíva).

1) Koncepčný rámec definuje majetok v odsekoch 53 – 59, v skrátenom poňatí v majetku sú obsiahnuté budú-ce ekonomické úžitky, ktoré predstavujú schopnosť priamo alebo nepriamo prispievať k toku peňazí a pe-ňažných ekvivalentov.Záväzky definované v odsekoch 60 – 64, v skrátenom poňatí sú výsledkom minulých transakcií alebo uda-lostí a pre jednotku znamenajú súčasnú povinnosť na ich vysporiadanie.

111


Nadobudnutý majetok a záväzky vykáže nadobúdateľ k dátumu akvizície v reálnejhodnote. Na tejto zásade sa nič nezmenilo ani v revidovanom štandarde. Pokiaľide o ocenenie nekontrolujúcich podielov, môže sa oproti pôvodnému zneniu štan-dardu použiť aj reálna cena alebo pomerný podiel na čistom identifikovateľnom ma-jetku nadobúdaného subjektu (rovnako ako v pôvodnom znení IFRS 3).

4. Vykazovanie a oceňovanie goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy:

Najskôr: Ako oceniť a vykázať goodwill?

Ak označíme goodwill vo všeobecnom význame slova za rozdielovú veličinu,podstatná bude informácia, o rozdiel akých hodnôt pôjde. Hlavná téma tohto štan-dardu je, ako nadobúdateľ zistí čistú sumu identifikovateľných aktív a prevza-tých záväzkov, ktoré akvizíciou získava v nadobúdanom subjekte – označme tútohodnotu ako „A“. Aby ju získal, väčšinou poskytuje protihodnotu (1); ak neobsta-ráva 100 % podiel, preberá aj nekontrolujúci podiel ako čisté aktíva a záväzky pri-padajúce na tieto podiely (2); taktiež môže vlastniť už skôr nadobudnuté podiely navlastnom imaní v rámci postupnej akvizície (3). Súčet týchto troch položiek označ-me ako „B“. Všetky položky tvoriace súčet hodnoty „B“ musia byť ocenené reálnouhodnotou, tak ako sme sa o tom už vyššie zmieňovali. Ak teda hodnota „B“ budevyššia ako hodnota „A“, nadobúdateľ identifikoval goodwill.

Goodwill nadobúdateľ vyčísli nasledovne:

(B) (1) poskytnutá protihodnota ocenená reálnou hodnotou (súčet reálnych hodnôtnadobudnutého majetku a záväzkov k dátumu akvizície)(2) sumy všetkých nekontrolujúcich podielov v nadobúdanom subjekte ocene-né reálnou hodnotou(3) vlastnený podiel nadobúdateľa na vlastnom imaní nadobúdaného subjektuocenený reálnou hodnotou

Mínus

(A) rozdiel medzi hodnotami identifikovateľného majetku a prevzatých záväzkovocenených k dátumu akvizície (rozdiel majetku a záväzkov = čistá hodnota na-dobudnutých aktív)

Uvedený postup výpočtu goodwillu podľa ustanovení novelizovaného IFRS 3 jeoproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu odlišný. Do jeho výpočtu sú zahrnutépoložky označené (B) (2) a (B) (3), ktoré sa skôr v pôvodnom znení IFRS 3 nebralido úvahy. Tento spôsob je pre praktické situácie podnikových kombinácií vhodnejšíaj z toho dôvodu, že postupné obstarávanie podielov (postupné kombinácie) sa vy-skytujú pomerne často.

Osobitný vplyv na výpočet goodwillu má spôsob ocenenia nekontrolujúcich po-dielov, o ktorom sme sa zmieňovali vyššie.

Príklad:Použité skratky: MP (materský podnik), DP (dcérsky podnik):Spoločnosť nadobudne 60 % podiel na nadobúdanom subjekte v rámci akvizície. Získaovládanie, t. j. stane sa materským podnikom (MP). Ovládnutá spoločnosť sa stane

112


DÚPP 1/2011

dcérskym podnikom (DP). Základné imanie DP tvorí 80 akcií s menovitou hodnotou125, t. j. spolu 10 000. Trhová hodnota akcie k dátumu akvizície je 150.

Menovitá hodnota Trhová hodnota

Základné imanie DP 10 000 12 000

(80 akcií po 125) (80 akcií po 150)

Podiel MP v % 60 %

Nekontrolujúci podiel 40 %

Podiely na MH absolútne 6 000 4 000

(48 ks po 125) (32 ks po 125)

Podiely na trhovej hodnote absolútne 7 200 4 800

(48 ks po 150) (32 ks po 150)

Identifikované aktíva DP v reálnej hodnote: 12 000Záväzky (-) 3 000Podmienené záväzky (-) 1 000Výpočet čistých aktív v reálnej hodnote: 12 000 - 3 000 - 1 000 = 8 000

k dátumu akvizícieVýpočet goodwillu:A) ak nekontrolujúce podiely budú ocenené reálnou hodnotou:

(7 200 + 4 800) - 8 000 = 4 000, ide o tzv. plný goodwill

Pri výpočte sme sčítali protihodnotu nadobúdateľa (trhová hodnota nadobúdaného60 % podielu) a trhovú hodnotu nekontrolujúceho podielu a odpočítali sme čistúhodnotu nadobúdaných aktív v reálnej hodnote. Goodwill vo výške 4 000 teda ob-sahuje aj časť, ktorá patrí nekontrolujúcim podielom, v plnej výške ho vykáže nado-búdateľ (MP).

B) ak nekontrolujúce podiely budú ocenené proporcionálnym podielom na čistých ak-tívach DP:(7 200 + 3 200) - 8 000 = 2 400

Ide o goodwill, ktorý pripadá iba na nadobúdateľa (MP), keďže nekontrolujúce po-diely sa brali do úvahy iba ako 40 % z menovitej hodnoty základného imania DP.Ide o rovnakú sumu, akú by sme získali prepočtom 60 % podielu MP z plného go-odwillu vypočítaného v bode A, t. j. 60 % zo 4 000 = 2 400.

Ako oceniť a vykázať zisk z výhodnej kúpy?

V niektorých prípadoch môže nastať, že nadobúdaný subjekt súhlasí s uskutočne-ním predaja svojich podielov v dôsledku svojej nepriaznivej ekonomickej situácie, ktoráho núti k takémuto rozhodnutiu. Pre stranu nadobúdateľa môžu tieto skutočnosti indi-kovať výhodnú kúpu. Nastáva to vtedy, ak rozdiel hodnôt identifikovateľného majetkua prevzatých záväzkov prevyšuje poskytnutú protihodnotu (v celom súčte uvedenévyššie), t. j. nadobúdateľ vykáže z danej podnikovej akvizície zisk. Pred definitívnym

113


vykázanímtakéhoto zisku je nadobúdateľ povinný vykonať akúsi „revíziu“ všetkých kro-kov, ktoré sme už vyššie uviedli, a to hlavne opätovné preverenie správnej identifikáciemajetku a záväzkov, ktoré nadobúda; správne ocenenie nekontrolujúceho podielu;ocenenie skôr vlastneného podielu (ak taký mal) a rovnako preverenie poskytnutej pro-tihodnoty. Ak sa zisk z výhodnej kúpy potvrdí, vykáže sa jednorazovo vo výsledkuhospodárenia ku dňu akvizície. Podľa ustanovení novelizovaného IFRS 3 sa užnevyžaduje opätovné prepočítavanie zisku z výhodnej kúpy (ani goodwillu) v prípadepostupnej akvizície.

Čo presne rozumieť pod pojmom „protihodnota“?

Možné formy protihodnoty sú: peniaze, ostatný majetok, podnik alebo dcérska spo-ločnosť nadobúdateľa, podmienené plnenie, nástroje vlastného imania a členské po-diely v podielových združeniach. Podmienené plnenie (alebo podmienená protihodno-ta) znamená pre nadobúdateľa záväzok voči nadobúdanému subjektu, splnenie ktoré-ho závisí od vopred dohodnutých špecifických podmienok. Napríklad: ak materskáspoločnosť (nadobúdateľ) získa ovládanie nadobúdaného subjektu (dcérskej spoloč-nosti) v priebehu účtovného obdobia, protihodnota (väčšinou finančné plnenie) za zís-kanie kontroly sa môže realizovať vo dvoch fázach. Prvá časť sa dohodne presne a po-skytne sa najneskôr ku dňu akvizície a výška druhej časti sa podmieni ďalšími okolnos-ťami, napr. na dosiahnutom výsledku hospodárenia dcérskej spoločnosti za rok, v kto-rom sa akvizícia uskutočnila. Podmienené plnenie však musí byť zrozumiteľneformulované a tiež musí mať určitý interval, v ktorom sa druhá časť protihodnoty môžemeniť smerom nahor alebo nadol.

Prečo sa menšinové podiely (IFRS 3 pôvodný) premenovalina nekontrolujúce podiely (IFRS 3 nový)?

Podstatu premenovaného názvu tvoria majetkové podiely menšinových vlastníkov(akcionárov, spoločníkov), ktoré zväčša nezakladajú kontrolu nad činnosťou dcérskejspoločnosti, preto nový prívlastok „nekontrolujúci“ podiel (non-controlling interest)presnejšie vystihuje ich ekonomické a rozhodovacie postavenie v štruktúre vlastníkov.

Ako nadobúdateľ môže oceniť nekontrolujúci podiel?

Revidovaný IFRS 3 ponúka dve možnosti, a to: ocenenie v reálnej hodnote aleboproporcionálnym podielom na čistých aktívach nadobúdaného podniku. Novýmprvkom je práve možnosť použitia reálnej hodnoty, ktorá sa zisťuje k dátumu akvizície,a to na základe ceny na aktívnom trhu (ak je takáto známa).

Existujú výnimky pri aplikácii hlavných zásad a pravidiel IFRS 3?

Pri nadobudnutíaktív a záväzkov v rámci podnikových kombinácií nemožno oceňo-vanie a vykazovanie niektorých položiek aktív a záväzkov posudzovať rovnako, ako ichposudzujú samostatné štandardy, do pôsobnosti ktorých patria. Existujú teda viacerékategórie aktív a záväzkov, ktoré sa posudzujú pri akvizícii dôslednejšie, keďže sabudú vykazovať už na strane nového vlastníka – nadobúdateľa. Výnimky teda existujúa rozdeľujeme ich do troch kategórií nasledovne:

114


DÚPP 1/2011

1. výnimky z vykazovania – týkajú sa podmienených záväzkov, ktorých spôsob oce-nenia a vykazovania v prípade samostatného posudzovania (ak nie sú súčasťounadobudnutej čistej hodnoty aktív, t. j. v individuálnych účtovných závierkach) po-sudzuje IAS 37 – Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva. IAS 37 defi-nuje podmienený záväzok ako možnú povinnosť, ktorá vznikla z minulých udalostía ktorej existencia sa potvrdí jedine vzniknutím alebo nevzniknutím jednej aleboviacerých neistých budúcich udalostí, ktoré nie sú úplne v rámci kontroly podniku,alebo ako súčasnú povinnosť, ktorá vzniká z minulých udalostí, avšak nie jevykázaná, pretože nie je pravdepodobné, že úbytok zdrojov sa bude vyžadovať navyrovnanie povinnosti alebo výšku záväzku. Pretože záväzok nemožno spoľahlivooceniť, v znení IAS 37 by sa podmienené záväzky uviedli „iba“ v poznámkach. U na-dobúdateľa sa takýto podmienený záväzok evidovaný u nadobúdaného subjektuposúdi v rámci akvizície odlišne. Nadobúdateľ ho pri svojej akvizícii musí vykázaťv súvahe. Ostáva doplniť, že teda aj podmienený záväzok musí nadobúdateľ oce-niť reálnou hodnotou k dátumu akvizície (ak ju samozrejme vie spoľahlivo určiť). Vi-díme tu teda prísnejšiu požiadavku revidovaného IFRS 3, a to z dôvodu, aby sa na-plnil cieľ revízie – poskytnúť používateľovi komplexné informácie, t. j. aj o pravdepo-dobných (alebo možných) peňažných tokoch v budúcnosti;

2. výnimky z vykazovania aj oceňovania – týkajú sa dane z príjmu (IAS 12), za-mestnaneckých požitkov (IAS 19) a zabezpečovacích aktív (IAS 39). Pre danez príjmu platia pre nadobúdateľa ustanovenia IAS 12 – Dane z príjmu, podľa kto-rých nadobúdateľ prenesie dočasné rozdiely daňových a účtovných hodnôt nado-búdaného podniku do svojich účtovných záznamov. Ide o tie dočasné rozdiely, kto-ré v nadobúdanom subjekte už existovali ku dňu akvizície a ďalšie, ktoré vzniknúu nadobúdateľa v dôsledku samotnej akvizície. Záväzky týkajúce sa zamestna-neckých požitkov oceňuje a vykazuje nadobúdateľ v súlade s IAS 19 – Zamestna-necké požitky. Revidovaný IFRS 3 už nevyžaduje ocenenie týchto položiek (aktívaalebo záväzky) súčasnou hodnotou znížených o reálnu hodnotu každého plánu ak-tíva. Tretí uvádzaný príklad tejto skupiny výnimiek sa týka tzv. zabezpečovaciehoaktíva. Nadobúdateľ ho získa v takom prípade, ak si je nadobúdaný subjekt vedo-mý istého rizika alebo neistoty svojich aktív (alebo záväzkov) a zmluvne sa zaviažev prospech nadobúdateľa na isté krytie, ak sa riziko potvrdí (aktíva znížia hodnotu,záväzky zvýšia). Je to nový prvok, ktorý priniesol revidovaný IFRS 3. Aj zabezpečo-vacie aktívum, ak bude súčasťou nadobúdaných aktív a záväzkov, ocení nadobú-dateľ reálnou hodnotou k dátumu akvizície. Reálna hodnota by mala odrážať ajprípadné riziko alebo neistotu súvisiacu s prílivom alebo odlivom finančných pro-striedkov danej položky u nadobúdateľa;

3. výnimky z oceňovania sa týkajú aktív držaných na predaj, platieb viazaných naakcie a znovunadobudnutých práv. Dlhodobé aktíva, ktoré má nadobúdaný subjektvyradené z vlastného používania a má v úmysle realizovať ich predaj podľa IFRS5 – Aktíva určené na predaj a ukončené činnosti, ocení nadobúdateľ v reálnej hod-note, ktorú však zníži o predpokladané náklady na predaj. Záväzok alebo podielovénástroje súvisiace s náhradou odmeny platieb viazaných na akcie sa oceňuje podľaustanovení IFRS 2 – Platby viazané na akcie. V prípade identifikácie znovunado-budnutých práv sa nadobúdateľ pri oceňovaní musí riadiť IAS 38 – Nehmotné

115


aktíva, kam takéto práva ako nehmotný majetok patria a tieto práva sa ocenia nazáklade ostávajúceho zmluvného obdobia jeho využívania.

Ako oceňovať a účtovať o nadobudnutom majetku po ukončení akvizície?

Nadobúdateľ oceňuje nadobudnutý majetok po ukončení podnikovej kombináciev súlade s jednotlivými IFRS, ktoré sa na daný druh majetku, záväzku, resp. na nástro-je vlastného imania (akcie) aplikujú. Štandard však dopĺňa spôsob následného oceňo-vania nadobudnutých aktív, prevzatých záväzkov a nástrojov vlastného imania emito-vaných v rámci podnikovej kombinácie, konkrétne ide o znovunadobudnuté práva,podmienené záväzky vykázané k dátumu akvizície, majetok z odškodnenia a podmie-nené plnenie. V návode na aplikáciu B 63 štandard uvádza príklady iných IFRS, podpôsobnosť ktorých oceňovanie vymenovaných aktív a záväzkov spadá.

Ako sa posudzuje goodwill po prvotnom vykázaní?

Goodwill sa neamortizuje. Na overenie jeho objektívnej výšky sa minimálne s roč-nou periodicitou vykonáva tzv. testovanie na zníženie jeho hodnoty. Touto proble-matikou sa už dotýkame IAS 36 – Zníženie hodnoty aktív a nemôžeme obísť preto ter-mín alebo pojem „peňazotvorná jednotka“. Štandard poskytuje návod, ako testovanievykonať a ako v prípade vzniku indikátorov na zníženie hodnoty aktíva treba postupo-vať.

Je možná výmena podielov?

V podnikovej kombinácii môže dôjsť aj k takej situácii, keď si nadobúdateľ a nado-búdaný subjekt vymenia podiely na vlastnom imaní.Reálna hodnota podielov na vlast-nom imanínadobúdaného môže byť zistená (oceniteľná) spoľahlivejšie než reálna hod-nota podielov na vlastnom imaní nadobúdateľa k dátumu akvizície. V takom prípadenadobúdateľ stanovuje hodnotu goodwillu s použitím reálnej hodnoty podielov navlastnom imaní nadobúdaného subjektu k dátumu akvizície.

Dokedy môžeme upravovať ocenenie podnikovej kombinácie?

V reálnej praxi podnikových kombinácií sa často vyskytuje, že realizácia podnikovejkombinácie ku koncu účtovného obdobia, počas ktorého k tejto kombinácii došlo, eštenie je ukončená. Nadobúdateľ preto vykáže vo svojej účtovnej závierke predbežnéčiastky jednotlivých položiek týkajúce sa tejto transakcie. Následne, keď sa jednotlivésumy aktív, záväzkov, prípadne aj goodwillu alebo zisku z výhodnej kúpy definitívnepotvrdia, nadobúdateľ spätne upraví tieto predbežné čiastky, ktoré vykázal k dátumuakvizície. Tieto úpravy majú za úlohu ukázať nové informácie (a ich finančný dosah),ktoré k dátumu akvizície neexistovali alebo neboli známe, ale ak by boli existovali, maliby priamy vplyv na ocenenie položiek, t. j. majetku a záväzkov súvisiacich s podniko-vou kombináciou. Dôležitá je však časová hranica na takúto spätnú úpravu, ktorá ne-môže byť dlhšia, ako je obdobie jedného roka. Celkovo teda môžeme povedať, že ob-dobie oceňovania podnikovej kombinácie musí byť ukončené do jedného roka od dá-tumu akvizície. Akékoľvek iné úpravy súm súvisiacich s podnikovou kombináciou sa

116


DÚPP 1/2011

môžu vykonať iba v zmysle IAS 8 – Bilančná politika, zmeny v účtovných odhadocha chyby, pričom najpravdepodobnejšie sa takáto oprava bude chápať ako chyba.

Podniková kombinácia realizovaná postupne (postupná akvizícia)

Získanie ovládania nadobudnutého subjektu je možné aj postupne. Ak nadobúda-teľ pred ovládnutím nadobúdaného subjektu už vlastnil nekontrolujúce podiely, neskôrodkúpi ďalšie, čím sa jeho pôvodný podiel spočíta s novým, ich kumulatívna výškaumožní ovládnutie nadobúdaného subjektu, t. j. umožní mu ovládanie. Tento postup sanazýva ako postupná akvizícia. Podľa ustanovení IFRS 3 musí nadobúdateľ pri odkú-pení každého ďalšieho podielu oceniť tie pôvodné skôr držané podiely reálnou hodno-tou k dátumu novej akvizície, pričom zisk alebo stratu vykáže vo výsledku hospodá-renia (alebo v ostatných súčastiach komplexného výsledku) podľa charakteru.

Náklady súvisiace s akvizíciou

S procesom realizácie podnikovej kombinácie sú spojené rôzne náklady. Väčšinousú to honoráre za rôzne poradenské služby, ako sú právne, účtovné, daňové; sa-mozrejme náklady na oceňovanie majetku reálnou hodnotou, odmeny za spro-stredkovanie; zaraďujeme sem aj všeobecné administratívne náklady vynaloženéprofesionálnym tímom realizujúcim príslušnú akvizíciu. Tieto všetky sú nákladomv období, v ktorom boli vynaložené. Oddelene posudzujeme náklady na emisiu dl-hových alebo majetkových cenných papierov, ktoré sa účtujú v súlade s IAS 32 a 39(napr. zníženie výťažku z emisie akcií ako zníženie emisného ážia).

Aké sú požiadavky na zverejnenie informácií súvisiacich s realizácioupodnikových kombinácií?

Ide o veľmi rozsiahly súbor informácií, na základe ktorých môže používateľúčtovnejzávierky vyhodnotiť charakter aj vplyv realizovanej podnikovej kombinácie. Detailnýsúpis požiadaviek na zverejnenie nadobúdateľom poskytuje Príloha štandarduv častiach B64 až B67.

Od akého obdobia je novelizovaný IFRS 3 účinný?

Pôvodná verzia IFRS 3 bola revidovaná v roku 2008. Vzhľadom na skutočnosť, žeúčinnosť revidovaného IFRS 3 sa viaže na dátum 1. júl 2009, jeho aplikácia pre účtov-né jednotky s kalendárnym rokom vykazovania nastáva v bezprostredne nasledovnomúčtovnom období, t. j. od 1. januára 2010. V prípade,ak je účtovným obdobímúčtovnejjednotky hospodársky rok, aplikácia začína v účtovnom období so začiatkom 1. júla2009.

Na aké transakcie a udalosti sa IFRS 3 nevzťahuje?

Za podnikovú kombináciu sa všeobecne nepovažuje vznik spoločného podniku(nie je splnená podmienka kontroly, resp. ovládania) vrátane kombinácií podnikov sospoločnou kontrolou, ako aj akvizícia aktíva (aktív), ktoré nevytvára podnik v zmysleuvedenej definície.

117


Sociálny fond ako zdrojfinancovania sociálnejpolitiky podniku – tvorbasociálneho fondu

Ing. Miluška Horváthová

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnomfonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmovbol prijatý v roku 1994, avšak aj napriek niekoľkým novelám jeho apliká-cia v praxi neustále vyvoláva rad problémov súvisiacich najmä s tvor-bou a čerpaním prostriedkov sociálneho fondu.

Poznatky z praxe poukazujú na problémy pri uplatňovanízákona v praxi v prepojenís inými predpismi, na ktoré sa zákon priamo či nepriamo odvoláva, a v prepojení nazdaňovanie plneníposkytovaných zo sociálneho fondu. Problematickým sa javí dokon-ca aj samotné čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu podľa § 7 zákona, ktoréhoustanovenie je formulované veľmi všeobecne a s výnimkou dvoch prípadov bez odka-zov na osobitné predpisy. Tento príspevok je zameraný na objasnenie tých ustanovenízákona, ktoré sú najviac diskutované, na vysvetlenie jednotlivých ustanovení zákonav prepojenína iné pracovnoprávne predpisy, zákon o dani z príjmov a na účtovné pred-pisy platné pre jednotlivé sféry. V príkladoch nájdete otázky na témy, ktoré sú častodiskutované a na ktoré zákon nepodáva jednoznačné vysvetlenie.

1. Predmet úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnomfonde v znení neskorších predpisov

Zákon o sociálnom fonde upravil tvorbu sociálneho fondu jednak ako obligátnu –povinnú tvorbu a jednak ako fakultatívnu – dobrovoľnú tvorbu. Zákon upravuje spôsobzisťovania základu na určenie povinného prídelu a tiež spôsob a účel čerpaniaprostriedkov sociálneho fondu na sociálnu podnikovú politiku v oblasti starostlivostio zamestnancov. Tvorba a čerpanie prostriedkov fondu sú odlišne upravené v prípade,keď je uzavretá platná kolektívna zmluva, a odlišne v prípade, keď u zamestnávateľanepôsobí odborová organizácia a čerpanie prostriedkov nemôže byť upravené v kolek-tívnej zmluve, prípadneak odborová organizácia u zamestnávateľa sícepôsobí,ale ne-dôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy alebo kolektívna zmluva je síce uzavretá, ale natvorbe a použití prostriedkov sociálneho fondu sa sociálni partneri nedohodli.

118

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

2. Vymedzenie pojmu zamestnávateľ, zamestnanecKaždý zamestnávateľ so sídlom na Slovensku bez ohľadu na právnu formu, bez

ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku alebo ide o neziskový sub-jekt, tvorí sociálny fond podľa zákona č. 152/1994 Z. z., ak zamestnáva čo i len jednéhozamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Fyzická osoba je zamestnávateľom v prípade, že vykonáva podnikateľskú čin-nosť

a) v poľnohospodárstve, za predpokladu, že je registrovaná podľa osobitných predpi-sov (napr. ako samostatne hospodáriaci roľník),

b) na základe živnostenského oprávnenia podľa živnostenského zákona,

c) podľa osobitných predpisov (napr. komerční právnici, lekári, audítori, lekárnici, ar-chitekti, daňoví poradcovia a podobne).

Právnickou osobou, ktorá sa považuje za zamestnávateľa, môže byť

a) obchodná spoločnosť (verejná, komanditná, akciová, spoločnosť s ručením obme-dzeným),

b) družstvo (spotrebné, výrobné, poľnohospodárske...),

c) spoločné podniky,

d) štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, banky, poisťovne, sporiteľ-ne, burzy...

e) občianske združenia, záujmové združenia, verejnoprávne inštitúcie, neziskové or-ganizácie, cirkvi, politické strany, politické hnutia,

f) účelové združenia majetku – nadácie a fondy,

g) obce, vyššie územné celky a ďalšie subjekty, ktoré sú právnickou osobou a za-mestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnompracovnom vzťahu.

Povinnosť tvoriť sociálny fond je aj v prípade

a) ak je pracovný čas dojednaný na kratší ako určený týždenný pracovný čas alebov prípade uzavretia vedľajšieho pracovného pomeru, obdobného pracovného vzťa-hu;

b) vykonávania verejnoprospešnej práce, t. j. aj fyzická osoba vykonávajúca verejno-prospešnú prácu je zamestnancom a zamestnávateľ, ktorý ju zamestnal, je za-mestnávateľom. Ide o špecifickú formu pracovného vzťahu, časovo vymedzenúa definovanú ako práca zamestnanca prijatého z evidencie uchádzačov o zamest-nanie na základe písomnej dohody s príslušným štátnym orgánom práce.

Povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na

a) Dohody o prácach mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, doho-da o brigádnickej práci študenta, dohoda o pracovnej činnosti) – pokiaľ u zamest-návateľa plnia jeho úlohy výnimočne aj fyzické osoby vykonávajúce práce na

119

Sociálny fond

základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ich odmeny sanezapočítavajú do základu na určenie povinného prídelu prostriedkov do fondu.

b) Honoráre a odmeny podľa autorského práva, odmeny členom orgánov spo-ločností, konateľov na základe mandátnych a príkazných zmlúv, honoráre a od-meny vyplácané na základe zmlúv o vytvorení diela podľa autorského zákona, od-meny poskytované externým členom predstavenstva, odmeny členom dozornýchrád spoločnosti, odmeny starostov obcí, poslancov a odmeny na základe mandát-nych, príkazných alebo im podobných zmlúv vyplácané podľa písmena a) alebo b)sa nezahŕňajú do základu na určenie povinného a ďalšieho prídelu do fondu.

Ak by zamestnávateľ zamestnával len fyzické osoby na základe vyššie uvedenýchdohôd alebo zmlúv, povinný sociálny fond, ktorého povinný prídel a ďalší prídel jedaňovo uznaným nákladom, resp. výdavkom, nevytvára.

c) Samostatne zárobkovo činné a spolupracujúce osoby – zákon o sociálnomfonde sa nevzťahuje na osoby vypomáhajúce samostatne zárobkovo činným oso-bám ako spolupracujúce osoby a ani na fyzické osoby, ktoré sa vzájomne dohodnúna poskytovaní služieb pre osobnú potrebu.

3. Tvorba sociálneho fonduSociálny fond sa tvorí ako úhrn:

� povinného prídelu,

� ďalšieho prídelu,

� ďalších zdrojov.

a) Povinný prídel

� vo výške 0,6 % až 1 % (ak sú splnené podmienky),

� ak nie sú splnené podmienky – najviac vo výške 0,6 % zo základu ustanovené-ho v § 4 ods. 1 zákona,

b) Ďalší prídel vo výške

1. dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestná-vateľa nemôže pôsobiť odborový orgán podľa osobitného predpisu (zákono štátnej službe Policajného zboru Slovenskej republiky), najviac vo výške0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 alebo,

2. ak nie je uzatvorená kolektívnazmluva, vo výške potrebnej na poskytovanie prí-spevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnan-com, ktorí spĺňajú podmienky podľa § 7 ods. 5, najviac však vo výške 0,5 % zozákladu ustanoveného v § 4 ods. 1.

c) Ďalšie zdroje

� dary, dotácie,

120

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

� prídel z použiteľného zisku u zamestnávateľa, ktorý vytvára zisk,

� príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.

Tvorba SF v závislosti od druhu subjektu:

a) rozpočtové a príspevkové organizácie, resp. organizácie, ktorých predmet

činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku, v závislosti od

� možnosti rozpočtu a

� úpravy uzatvorenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný rok, ak sana zamestnávateľa vzťahuje, t. j. bez väzby na podnikovú kolektívnu zmluvu –v sume 0,6 % až 1,5 %,

� úpravy podnikovej kolektívnej zmluvy (tá nesmie odporovať kolektívnej zmluvevyššieho stupňa):

– povinný prídel – v sume 0,6 % až 1 %,

– ďalší prídel – najviac vo výške 0,5 % zo základu vymedzeného v § 4 ods. 1zákona (t. j. z úhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom na výplatuza kalendárny rok. Hrubý plat je plat definovaný v osobitnom predpise.);

b) podnikateľské subjekty

� v prípade splnenia podmienok, t. j. dosiahnutie zisku za predchádzajúci kalen-dárny rok a splnenie všetkých daňových povinností voči štátu, obci a vyššiemuúzemnému celku a odvodových povinností k zdravotným poisťovniam a Sociál-nej poisťovni, môžu tvoriť

– povinný prídel vo výške od 0,6 % až 1 % zo základu vymedzeného v § 4 ods. 1 a

– ďalší prídel najviac 0,5 % zo základu vymedzeného v § 4 ods. 1,

� ak nie sú splnené podmienky, tvoria prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 %až 1,1 % zo základu vymedzeného v § 4 ods. 1 zákona, a to

– povinný prídel vo výške 0,6 % zo základu a

– ďalší prídel najviac 0,5 % zo základu vymedzeného v § 4 ods. 1.

Sociálny fond sa tvorí najmä dohodou v kolektívnej zmluve. U zamestnávateľov,u ktorých podľa osobitného predpisu nemôže pôsobiť odborový orgán, sa pravidlá tvor-by a čerpania sociálneho fondu upravujú vo vnútornom predpise. Ide najmä o sub-jekty, ako je Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba a podobne,ktoré v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov nemôžu mať od-borový orgán, a teda nemôžu uzatvárať ani kolektívnu zmluvu.

Úpravu tvorby a čerpania sociálneho fondu vo vnútornom predpise využívajú aj inéspravidla menšie subjekty alebo zamestnávatelia, ktorí nemajú záujem o pôsobenieodborového orgánu a uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy.

121

Sociálny fond

3.1 Tvorba fondu u zamestnávateľov, ktorých predmet činnostinie je zameraný na dosahovanie zisku

Spôsob a výška tvorby sociálneho fondu je rovnaká ako u zamestnávateľov, ktorísú zriadení na podnikanie a dosahovanie zisku. Sociálny fond tvoria podľa § 3 ods. 1tohto zákona, avšak za odlišných podmienok. Patria medzi nich najmä štátne rozpoč-tové a príspevkové organizácie, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcoualebo vyšším územným celkom, dobrovoľné občianske združenia, spolky a zväzy, ďa-lej nadácie, politické strany a podobne.

Aj pre týchto zamestnávateľov platí povinná tvorba fondu vo výške 0,6 %, prípad-ne vo výške 1 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatuza kalendárny rok. Zvýšený prídel do sociálneho fondu je možný, ak to umožňuje roz-počet. Spravidla je táto úprava obsiahnutá v podnikovej kolektívnej zmluve.

Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosahovaniezisku, nemajú zákonom ustanovené žiadne iné podmienky na zvýšenie povinnéhoprídelu do fondu. Zatiaľ čo u podnikateľov sú vymedzené podmienky dosiahnutie zis-ku a splnenie daňových povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku a od-vodových povinností voči všetkým zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, u za-mestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku, je je-dinou podmienkou podľa § 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde výška, resp. možnostivlastného rozpočtu, ktoré ovplyvňujú celkovú tvorbu sociálneho fondu.

Ak takýto zamestnávateľ má rôznu štruktúru zamestnancov, ktorí sú odmeňovanípodľa rôznych predpisov (napr. podľa Zákonníka práce a iní podľa zákona č. 553/2003Z. z.), kde sa rozlišuje pojem mzda a plat, bude potrebné oddelene sledovať tvorbu fon-du vzťahujúcu sa k základu vypočítavanému z miezd zamestnancov (základ vypočíta-ný podľa Zákonníka práce) a k základu vypočítanému z platov ostatných zamestnan-cov, pretože celková výška povinného a ďalšieho prídelu môže byť rozdielna pri uplat-ňovaní rôznej základne.

Dostatok rozpočtových prostriedkov však neumožňuje zvýšenie povinného a ďal-šieho prídelu nad maximálne ustanovenú výšku v zákone, t. j. povinný prídel najviac1 % zo základu a ďalší prídel najviac 0,5 % zo základu. Vyššia tvorba by bola v rozporeso zákonom a iste by sa posudzovala ako porušenie aj rozpočtovej disciplíny v zmyslezákona o rozpočtových pravidlách. Naopak, ak aj zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpo-čet nepostačuje na tvorbu sociálneho fondu ani v minimálnej zákonom stanovenej výš-ke, jeho úsudok sa neakceptuje. Sociálny fond musí tvoriť povinným prídelom vo výške0,6 % zo základu a ďalším prídelom podľa potreby, pokiaľ má zamestnancov, ktorí spĺ-ňajú podmienky na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Za-mestnávateľ sa nemôže rozhodnúť, že vzhľadom na nízky rozpočet sociálnyfond nebude tvoriť vôbec alebo vo výške nižšej, ako je ustanovené v § 3 ods. 1písm. a) a b) zákona.

Zvýšenie prídelu až do výšky 1 % zo základu definovaného v § 4 ods. 1 môže byťuložené aj kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa uzavretou pre príslušný kalendárny

122

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

rok pre štátnu správu alebo pre subjekty vykonávajúce práce vo verejnom záujme.V tom prípade zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške ustanovenej v kolektívnejzmluve vyššieho stupňa, ak sa naňho vzťahuje. V nižšej výške nemôže tvoriť sociálnyfond. Bolo by to v rozpore s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa. Porušenie kolektív-nej zmluvy sa považuje za porušenie osobitných predpisov.

Poznámka:

Na rok 2010 bola v zmysle § 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní uzatvorená kolek-tívna zmluva vyššieho stupňa pre štátnu službu, kde v článku 2 je upravená tvorbapovinného prídelu do sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu ustanoveného v § 4ods. 1 a ďalšieho prídelu do sociálneho fondu vo výške 0,25 % z ustanoveného zá-kladu. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola uzatvorená 4. 11. 2009.Obdobne v rovnaký deň bola uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa presubjekty vykonávajúce práce vo verejnom záujme, v ktorých odmeňovanie zamest-nancov je podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Aj v tejto kolektívnej zmluve je v článku 2bod 7 upravený povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 1 % z ustanoveného zá-kladu podľa § 4 ods. 1 a ďalší prídel vo výške 0,25 % z ustanoveného základu.V obidvoch kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa tak ako po predchádzajúce rokynie je upravené čerpanie sociálneho fondu, čo znamená, že ak zamestnávateľ máuzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu, upraví v nej čerpanie sociálneho fondu. Aknemá, postupuje v zmysle zákona a na čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vy-pracuje vnútorný predpis.

Nad rámec tvorby sociálneho fondu ustanovenej v kolektívnej zmluve vyššiehostupňa môže zamestnávateľ tvoriť povinný prídel a ďalší prídel do sociálneho fondu, akmá uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu a kolektívna zmluva vyššieho stupňaupravuje tvorbu povinného a ďalšieho prídelu vo výške, ktorá nespĺňa maximálne mož-nú tvorbu fondu, maximálne však do výšky ustanovenej zákonom. Vzťah kolektívnejzmluvy vyššieho stupňa a podnikovej kolektívnej zmluvy upravuje zákon č. 2/1991 Zb.o kolektívnom vyjednávaní, prípadne osobitné predpisy (napríklad § 119 ods. 3 zákonao štátnej službe č. 400/2009 Z. z. upravuje, čo môže byť predmetom priaznivejšej úpra-vy v podnikovej kolektívnej zmluve).

Tvorba ďalšieho prídeludo sociálneho fondu závisí od spôsobu jeho tvorby, t. j. či jetvorený na základe dohody v kolektívnej zmluve alebo kolektívna zmluva nie je uzatvo-rená alebo nie je v nej riešená tvorba ďalšieho prídelu.

Ak kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahujúca sa na zamestnávateľa rieši tvor-bu ďalšieho prídelu, je táto tvorba pre zamestnávateľa v prípade, že nemá vlastnú ko-lektívnu zmluvu, záväzná. Podniková kolektívna zmluva však nesmie byť v rozpores kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa (napríklad tým, že by upravovala tvorbu v niž-šej výške). Ak však zamestnávateľ uzatvoril s odborovým orgánom vlastnú kolektívnuzmluvu (podnikovú), ktorá by bola v súlade s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, aleupravovala by tvorbu vyššie, ako je v kolektívnejzmluve vyššieho stupňa, avšak v súla-de so zákonnou úpravou a rozpočet by to umožňoval, nebola by táto úprava v rozporeso zákonom ani s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

123

Sociálny fond

Ak je úprava tvorby ďalšieho prídelu riešená v kolektívnej zmluve, zamestná-vateľ už nemôže tvoriť ešte jeden ďalší prídel. Jednotlivé spôsoby tvorby sa navzá-jom vylučujú, t. j. zamestnávateľ buď uplatní spôsob tvorby uvedený v podnikovej alebokolektívnej zmluve vyššieho stupňa [§ 3 ods. 1 písm. b) bod 1], alebo uplatní spôsobtvorby podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2, t. j. v závislosti od sumy potrebnej na poskytnutiepríspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom,ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5, najviac však vo výške 0,5 % zo základuuvedeného v § 4 ods. 1 zákona.

Otázka č. 1:

Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku,usúdil, že jeho rozpočet mu umožňuje dostatok finančných zdrojov na to, abyzvýšil povinný prídel do sociálneho fondu na 1,5 % zo základu ustanovenéhov § 4 ods. 1 zákona. Povinný prídel v tejto výške bol dohodnutý s odborovým or-gánom a premietnutý do kolektívnej zmluvy. V rámci čerpania sociálneho fondunebola plánovaná položka na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestna-nia a späť.

Je takéto uzatvorenie kolektívnej zmluvy v súlade so zákonom a kolektívnazmluva je platná? Má zamestnanec, ktorý plní podmienky ustanovené v § 7ods. 5, nárok na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravudo zamestnania a späť?

Odpoveď:

V podnikovej kolektívnej zmluve je možné dohodnúť, že celkový prídel (povinný aj ďal-ší) do sociálneho fondu bude tvorený vo výške 1,5 % základu ustanoveného v § 4 od-sek 1. Čo je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona o sociálnom fonde, je tvorba povinného prí-delu vo výške 1,5 % zo základu vymedzeného v § 4 ods. 1.

Podľa § 3 ods. 1 sa fond tvorí ako úhrn povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo zá-kladu uvedeného v § 4 odsek 1 a ďalšieho prídelu vo výške najviac 0,5 % zo základuuvedeného v § 4 ods. 1 zákona. Preto aj v kolektívnej zmluve musí byť zhodná úpravaso znením zákona, aj keď v rámci čerpania fondu úhrn týchto jednotlivých prídelov tvo-rených na základe kolektívnej zmluvy tvorí jeden zdroj financovania sociálnej politikypodniku.

Podľa § 7 odsek 5 je zamestnávateľ povinný poskytnúť príspevok na kompenzáciu vý-davkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienkyustanovené v § 7 odsek 5. Zákon upravuje aj možnosť, že zamestnávateľ nemá v ko-lektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu. No ajv tom prípade je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu vytvoreného mimo rá-mec kolektívnej zmluvy, t. j. nastupuje možnosť uvedená v druhom bode – tvorba ďal-šieho prídelu vo výške potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na do-pravu do zamestnania a späť.

V prípade nerozčlenenia celkového prídelu vo výške 1,5 % zo základu uvedeného v § 4ods. 1 na povinný a ďalší prídel by platila situácia, že je dohodnutý len povinný prídel,

124

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

čiže ďalší prídel nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý a uplatnil by sa postup podľa § 7odsek 5 prvej vety. To by však znamenalo rozpor so zákonom vo výške tvorby povinné-ho prídelu, ktorý by bol nad rámec maximálne možnej tvorby [§ 3 odsek 1 písm. a)].V tejto časti by kolektívna zmluva nebola podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o kolektív-nom vyjednávaní č. 2/1991 Zb. platná. Neoprávnený zvýšený povinný prídel by neboluznaný za oprávnené čerpanie rozpočtovaných prostriedkov.

Na druhej strane pri rozčlenení tvorby fondu vo výške 1,5 % zo základu uvedenéhov § 4 ods. 1 zákona na povinný prídel vo výške 1 % a ďalší prídel vo výške 0,5 % bypodmienky tvorby boli splnené. V takomto prípade zákon tvorbu ďalšieho prídelu dofondu dohodou v kolektívnej zmluve nepodmieňuje adresným použitím tohto prídelu nakompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo v praxi znamená, žejeho použitie môže byť na akýkoľvek účel dohodnutý v kolektívnej zmluve. Spravidlaide o použitie týchto prostriedkov na rovnaké použitie ako použitie prostriedkov tvore-ných povinným prídelom. Ak dohoda v kolektívnej zmluve nezahrnuje použitie fondu ajna účely kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, zamestnanci, kto-rí aj keď spĺňajú podmienky uvedené v § 7 odsek 5, nemajú nárok na tento príspevok.

Otázka č. 2:

Sme rozpočtová organizácia a máme uzatvorenú kolektívnu zmluvu, v ktorej jedohodnutý povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 % zo základu a zvý-šenie povinného prídelu o 0,5 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnomfonde, spolu vo výške 1,1 %. Je takáto tvorba pre rozpočtovú organizáciu v súla-de so zákonom alebo je kolektívna zmluva v tomto bode neplatná a záväzný jerozpočet zriaďovateľa?

Odpoveď:

Sociálny fond sa tvorí v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom č. 152/1994Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Rozpočtové organizácie tvoria sociálny fond podľa § 3 ods. 3 ako úhrn povinnéhoa ďalšieho prídelu v rámci možnosti svojho rozpočtu. Znamená to, že tvoria fond akoúhrn povinného prídelu vo výške 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a ak torozpočet dovolí, v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) až do výšky 1 % zo základu. Ak sú v roz-počte ďalšie možnosti, môžu tvoriť aj ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) najviac vovýške 0,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona. Ďalší prídel tvoria dohodouv kolektívnej zmluve alebo podľa potreby (v prípade, že má zamestnancov, ktorí spĺňa-jú podmienky ustanovené v § 7 ods. 5).

Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na možnosti rozpočtu zamestnávateľ tvorí sociál-ny fond povinne vo výške 0,6 % zo základu. Zvýšený povinný prídel až do 1 % zo zákla-du ustanoveného v § 4 ods. 1 môže zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti nie je za-meraný na dosahovanie zisku, tvoriť, ak mu to rozpočet umožňuje (v podnikovej kolek-tívnej zmluve ho môže dohodnúť, len ak toto zvýšenie je zabezpečené rozpočtom. Inakby kolektívna zmluva bola v tejto časti neplatná.). Ďalší prídel do fondu, ak to umožňujerozpočet, sa dohodne v kolektívnej zmluve najviac však do výšky 0,5 % zo základu

125

Sociálny fond

ustanoveného v § 4 ods. 1 zákona. V prípade, že u zamestnávateľa by nebola kolektív-na zmluva uzatvorená, ďalší prídel sa tvorí vo výške potreby na kompenzáciu výdav-kov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

Ak zamestnávateľ, ktorého rozpočet to umožňuje, dohodne v kolektívnej zmluve povin-ný prídel vo vyššej výške, ako je 1 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1, takátoúprava by bola nad rámec zákona o sociálnom fonde. Zo zákona o kolektívnom vyjed-návaní v aktuálnom znení a jeho ustanovenia § 4 ods. 2 vyplýva, že časť kolektívnejzmluvy, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je neplatná.Rozpor so zákonom v praxi znamená pre tieto subjekty, že okrem iného porušili nielenzákon o sociálnom fonde, ale aj zákon o rozpočtových pravidlách a neprávom navýše-né finančné prostriedky sociálneho fondu nemožno použiť na sociálnu politiku, pokiaľby sa nemohli transformovať do ďalšieho prídelu.

Odporúčame dohodnúť sa s odborovou organizáciou na dodatku ku kolektívnej zmlu-ve, v ktorom by sa zvýšenie povinného prídelu vo výške 0,5 % transformovalo do ďal-šieho prídelu tvoreného podľa § 3 ods. 1 písm. b) v maximálnej výške 0,5 % zo základudefinovaného v § 4 ods. 1 zákona. Vytvoril by sa tak priestor na celkovú tvorbu fonduv rámci rozpočtu dohodnutú v kolektívnej zmluve vo výške od 0,6 % až do 1,1 %, napr.povinný prídel 0,6 % a ďalší vo výške 0,5 %. Vzhľadom na to, že ďalší prídel bol na zá-klade dohody v kolektívnej zmluve, jeho čerpanie nie je podmienené účelovým použi-tím, t. j. nemusí sa použiť na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnaniaa späť pre zamestnancov spĺňajúcich podmienky ustanovené v § 7 ods. 5 zákona, aleje možné tieto prostriedky použiť podľa dohody v kolektívnej zmluve, t. j. na tie účely, naktoré to vymedzí kolektívna zmluva.

3.2 Tvorba povinného prídelu u zamestnávateľa,ktorého predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku

Povinný prídel fondu vo výške 0,6 % tvoria aj zamestnávatelia podľa § 5 ods. 1 toh-to zákona, t. j. zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovaniezisku. Zamestnávatelia, ktorí za predchádzajúci rok dosiahli zisk a splnili všetky daňo-vé povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti vočizdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môžu tvoriť povinný prídel až do výšky1 % (z 0,6 % až na 1 %). Zamestnávateľ nemá povinnosť, aj keď mu to zákon vzhľadomna splnené podmienky dovoľuje, navýšiť povinný prídel v maximálnej výške, napríkladsa rozhodne, že povinný prídelzvýši len na 0,8 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1zákona. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených vyššie, tvorípovinný prídel do sociálneho fondu do výšky 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4ods. 1 zákona.

Otázka č. 3:

Má zamestnávateľ, ktorý je zameraný na dosahovanie zisku, v prípade neúspeš-nosti podnikania a vykazovania straty ustanovenú povinnosť tvoriť sociálnyfond?

126

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

Odpoveď:

Povinný prídel vo výške 0,6 % zo základu definovaného v § 4 ods. 1 zákona má povin-nosť tvoriť každý zamestnávateľ bez rozdielu právnej formy a výsledku hospodárenia,t. j. aj v prípade straty, ak zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo ob-dobnom pracovnom vzťahu. Rovnako je povinný tvoriť aj ďalší prídel do sociálneho fon-du, ak má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v § 7 ods. 5 zákona, t. j.ak používajú na cestu do zamestnania a späť verejnú dopravu a majú príjem nižší, akoje uvedený v § 7 ods. 5 zákona. Ďalší prídel môže tvoriť aj v prípade, že nemá zamest-nancov spĺňajúcich podmienky uvedené v § 7 ods. 5, ak sa na jeho tvorbe dohodnes odborovým orgánom v kolektívnej zmluve.

Otázka č. 4:

Môže zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zis-ku a v predchádzajúcom roku dosiahol zisk, súčasne si splnil všetky svoje daňo-vé povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povin-nosti voči zdravotným poisťovniam, ale nesplnil si všetky odvodové povinnostivoči Sociálnej povinnosti z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, povin-ný prídel do sociálneho fondu navýšiť až do výšky 1 % zo základu ustanovenéhoako úhrn miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok? Aktak urobí, aké sankcie ho môžu postihnúť?

Odpoveď:

Zamestnávateľ, ktorý si nesplnil všetky daňové a odvodové povinnosti, t. j. neuhradilvšetky dane a odvody do zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne, ktoré mu vyplý-vali zo zákona, nemá nárok na zvýšený povinný prídel do sociálneho fondu. V prípade,že napriek tomu realizuje zvýšený povinný prídel nad hranicu 0,6 % zo základu ustano-veného v § 4 ods. 1 zákona, neoprávnený zvýšený prídel sa bude považovať za ďalšízdroj v zmysle § 3 odsek 1 písm. c), t. j. ako prídel zo zisku.

Účtovaný náklad zodpovedajúci zvýšenej tvorbe nebude uznaný na daňové účely akovýdavok vynaložený na dosiahnutie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov, čiže budepripočítateľnou položkou k základu dane. Môže byť uložená aj pokuta za vecné nedo-držiavanie ustanovení zákona o sociálnom fonde (napr. ak bude vykazovaný ako tvor-ba povinného prídelu v zmysle zákona).

Otázka č. 5:

Ak zamestnávateľ zriadený za účelom dosahovania zisku dosiahol za predchá-dzajúci kalendárny rok zisk, ale na základe žiadosti bolo umožnené splniť jehodaňové povinnosti splácaním, považuje sa toto povolenie splátok správcomdane za splnenie daňových povinností?

Odpoveď:

Povolené odloženie plnenia daňových či odvodových povinností alebo povolenie splá-cania dane alebo odvodov formou splátkového kalendára sa nepovažuje za splneniepovinností zamestnávateľa a zamestnávateľovi nevzniká nárok na zvýšenie povinného

127

Sociálny fond

prídelu do fondu, a to i napriek tomu, že dosiahol zisk, splátkový kalendár dodržujea v konečnom dôsledku si svoje daňové a odvodové povinnosti splní. Nesplnil ich všakbezo zvyšku v lehote splatnosti za predchádzajúci kalendárny rok.

Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ splnil podmienku dosiahnutia zisku a nazáklade toho tvoril povinný prídel vo výške 1 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1,avšak do lehoty splatnosti (dane v lehote splatnosti podľa zákona č. 511/1992 Zb.o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a odvody najneskôr vo výplat-nom termíne za obdobie december) nesplnil všetky daňové a odvodové zákonné po-vinnosti, musí v rámci zúčtovania prostriedkov fondu k 31. januáru nasledujúceho rokapovinný prídel upraviť na zákonom ustanovenú výšku, t. j. 0,6 %.

Neoprávnenú zvýšenú tvorbu fondu môže preúčtovať ako ďalší zdroj zo zisku aleboznížiť celkovú tvorbu sociálneho fondu.

Otázka č. 6:

Ak sa zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zis-ku, dohodol s odborovým orgánom na zvýšení povinného prídelu do sociálnehofondu vo výške 1 % zo základu definovaného v § 4 ods. 1 zákona v kolektívnejzmluve uzatvorenej podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, jetáto kolektívna zmluva platná? Je takto zvýšený prídel akceptovateľný aj na da-ňové účely?

Odpoveď:

Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z podmienok ustanovených v § 3 odsek 2 zákonao sociálnom fonde a napriek tomu sa dohodol s odborovým orgánom a uzatvoril kolek-tívnu zmluvu obsahujúcu ustanovenie o zvýšenom povinnom prídele nad rámec záko-na (§ 3 ods. 2), táto kolektívna zmluva je v tejto časti podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákonač. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní neplatná, pretože je v rozpore so zákonomo sociálnom fonde (je uzatvorená nad rámec príslušného zákona). Tieto skutočnosti jepotrebné preveriť najneskôr k 31. januáru nasledujúceho roka, kedy je zákonom usta-novený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný rok.

4. Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fonduZáklad pre výpočet prídelu do SF sa určuje podľa § 4 zákona ako:

� súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za ka-lendárny rok,

� súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných na výplatu za príslušný kalendárnymesiac je základom pre mesačný prídel do sociálneho fondu,

� súhrn určených funkčných platov (napríklad § 22 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z.)alebo súhrn služobných platov (napríklad § 109 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.,§ 101a ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., § 138 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z.v znení zákona č. 253/2007 Z. z.) pred prepočtom platovým koeficientom alebo ob-jektivizovaným platovým koeficientom (§ 23 zákona č. 553/2003 Z. z. v znení

128

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

zákona č. 474/2008 Z. z.), ak ide o štátnych zamestnancov, ktorí sú dočasne vysla-ní na výkon štátnej služby do cudziny, alebo zamestnancov, ktorí podľa pracovnejzmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí (viac ako šesť kalendár-nych mesiacov).

Základ na určenie ročného prídelu do fondu podľa § 3 je zákonom vymedzenýodkazom na konkrétne ustanovenia zákonov. Tieto ustanovenia zákonov presne vy-medzujú štruktúru (jednotlivé zložky) mzdy – platu v závislosti od subjektov, na ktoré sapríslušný zákon vzťahuje.

Hrubou mzdou sa rozumie mzda definovaná § 118 ods. 2 ZP. Mzdou podľa § 118ods. 2 Zákonníka práce sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Otázka č. 7:

Zamestnávateľ, spoločnosť s r. o., má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že svojimzamestnancom poskytne za dobré výsledky hospodárenia 13., tzv. dovolenkovýplat, a 14., tzv. vianočný plat. Započítava sa do hrubej mzdy na určenie prídeludo sociálneho fondu aj odmena nazvaná ako 13. dovolenkový alebo aj 14. via-nočný plat? Ako sa zdaňuje dovolenkový a vianočný plat?

Odpoveď:

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde základňou na výpočet prí-delu do sociálneho fondu je úhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnan-com na výplatu na kalendárny rok.

Odkazom zákona na § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda vymedzená ako peňažnéplnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávate-ľom zamestnancovi za prácu. Nepovažuje sa za ňu okrem iného napr. plnenie zo ziskupo zdanení.

Z uvedeného vyplýva, že odpoveď na otázku závisí od toho, z akého zdroja boli tietoodmeny hradené. Ak ich zdrojom bol zisk, tak sa tieto príjmy do základu na výpočettvorby sociálneho fondu nezapočítavajú.

Tzv. dovolenkový alebo vianočný plat nie je v predpisoch upravujúcich odmeňovaniezamestnancov u zamestnávateľa (podnikateľa), ktorého predmet činnosti je zameranýna dosahovanie zisku, upravený ani inak vymedzený.

V podstate ide o odmenu za predchádzajúce obdobie, napríklad za dva alebo tri štvrť-roky bežného kalendárneho roka. Predpokladá sa, že je to odmena za prácu, resp. zadlhodobo dobré výsledky práce zamestnanca. Zamestnávatelia ju spravidla vyplácajúzo mzdových prostriedkov. V tom prípade vstupuje do základu pre povinný a ďalší prí-del do sociálneho fondu. Rovnako by do základu pre výpočet prídelu do fondu bola za-hrnovaná aj iná mimoriadna odmena za prácu, pokiaľ by nebola poskytovaná zo zisku.

Dovolenkový 13. alebo vianočný 14. plat sa zdaňuje ako každý iný príjem zo závislejčinnosti, t. j. táto odmena sa pripočíta k bežným príjmom zo závislej činnosti

129

Sociálny fond

vyplateným v príslušnom mesiaci a zdaní sa spolu s nimi preddavkom na daň podľa§ 35 ods. 1 až 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V tejto súvislosti je potrebnépripomenúť, že 13. – 14. plat alebo odmena, ktorá je poskytnutá za dlhšie obdobie, akoje jedno rozhodné obdobie v zmysle § 134 Zákonníka práce, t. j. za kalendárny štvrťrok,sa na účely výpočtu priemerného zárobku rozpočítava na toľko rozhodných období,koľkých sa týka (napríklad 13. plat na 2, 14. plat na 3 – 4), pokiaľ však nie sú vyplácanézo zisku po zdanení. Odmeny vyplácané zo zisku nie sú mzdou, avšak sa zdaňujú.Rozloženie odmeny na niekoľko období neplatí na daňové účely. Fyzicky vyplatenýpríjem je jedným zdaniteľným základom po odpočítaní nezdaniteľných častí a odvodovdo poisťovní.

Príjem zamestnanca poskytovaný zamestnávateľom podľa iných ustanoveníZákonníka práce alebo podľa iných predpisov sa nepovažuje za mzdu. Ide najmäo náhrady mzdy, odstupné, odchodné, odmeny poskytnuté zo zisku po zdanení a po-dobne.

Plat zamestnancov odmeňovaných pri výkone práce vo verejnom záujme, t. j.podľa novelizovaného zákona č. 553/2003 Z. z. zákonom č. 474/2008 Z. z.,č. 400/2009 Z. z., č. 102/2010 Z. z. a č. 151/2010 Z. z., je podľa § 4 ods. 3 zákona vy-medzený ako peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Za plat sa nepo-važuje náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhrada zapohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie, náhrada za sťaženéživotné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí a plnenia po-skytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov v súvislosti s vykonávaním pra-covných činností, najmä odstupné, odchodné a cestovné náhrady (účinnosť od 1. 7.2010).

Funkčný plat je v zmysle § 4 ods. 4 súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platupodľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkovurčených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm.c) ažj) a l). Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funk-čný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2. Funkčný plat jeaj osobný plat (ods. 5) určený zamestnancovi podľa § 7a.

Ak ide o zamestnanca, ktorému sa poskytuje výkonnostný príplatok podľa § 14a,funkčný plat na účely tohto zákona je súčet funkčného platu určeného podľa § 4 odse-ku 4 alebo osobného platu podľa § 4 odseku 5 a priemerného výkonnostného príplatku.

Priemerný výkonnostný príplatok je suma rovnajúca sa mesačnému priemeru vý-konnostných príplatkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Na účely určenia základu pre povinný a ďalší prídel do sociálneho fondu je plat vy-medzený v § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. takto:

Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom patrí plat,ktorým je tarifný plat, osobný plat, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie,osobný príplatok, platová kompenzácia za sťažený výkon práce, príplatok za prácuv krízovej oblasti, príplatok za zmennosť, príplatok za výkon špecializovanej činnosti,kreditový príplatok, výkonnostný príplatok, príplatok za starostlivosť a vedenie

130

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

služobného motorového vozidla, príplatok za praktickú prípravu, príplatok za prácuv noci, príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, príplatok za prácu vo sviatok, plat zaprácu nadčas, plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, odmena.

Otázka č. 8:

Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosahovanie zisku,poskytuje zamestnancovi, ktorému je pridelené referentské vozidlo, na základepracovnej zmluvy príplatok za starostlivosť a vedenie služobného vozidla. Zahr-nuje sa tento príplatok do základu na určenie prídelu do sociálneho fondu?

Odpoveď:

Podľa § 4 ods. 1 príplatok za starostlivosť a vedenie služobného vozidla je súčasťouplatu (a podľa § 4 ods. 4 súčasťou funkčného platu). Z uvedeného vyplýva, že vyššieuvedený príplatok je zahrnovaný do základu na určenie prídelu do fondu.

Zákonom č. 474/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2009 sa menil § 22 a § 23 zákonač. 553/2003 Z. z. Zmena sa týka zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykoná-vajú práce vo verejnom záujme v zahraničí a štátnych zamestnancov dočasne vysla-ných na vykonávanie štátnej služby do cudziny. U týchto zamestnancov je základompre prídel do sociálneho fondu súhrn určených funkčných platov neupravených o ob-jektivizovaný platový koeficient (funkčný plat upravený o platový koeficient je zahranič-ný funkčný plat), t. j. základom pre prídel do sociálneho fondu je určený funkčný platpred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficien-tom. Takéto určenie základu na prídel do sociálneho fondu vyplýva z § 4 ods. 1 tretiaveta novelizovaného zákona zákonom č. 474/2008 Z. z.

Otázka č. 9:

Zamestnanec bol od 1. 8. 2010 vyslaný na výkon práce vo verejnom záujme dozahraničia. Jeho predpokladaný výkon práce vo verejnom záujme je do31. 12. 2010. Čo bude za toto obdobie základom na určenie mesačného prídeludo fondu?

Odpoveď:

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z., ak výkon práce vo verejnom záujme v za-hraničí zamestnanec vykonáva menej ako šesť kalendárnych mesiacov, zamestnan-covi nepatrí zahraničný funkčný plat, t. j. funkčný plat upravený o objektivizovaný plato-vý koeficient, ale určený plat platný pre výkon práce vo verejnom záujme v Slovenskejrepublike.

Vzhľadom na to, že zamestnanec mal výkon práce v zahraničí len päť mesiacov, resp.je taký predpoklad, tento výkon práce vo verejnom záujme v zahraničí sa bude považo-vať za zahraničnú pracovnú cestu (§ 22 ods. 3 zákona) a zamestnancovi budú poskyt-nuté cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

131

Sociálny fond

Základom pre určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu za obdobie od 1. 8.2010 do 31. 12. 2010 bude určený plat zamestnanca v zmysle § 4 ods. 1 zákonač. 553/2003 Z. z.

Plat štátneho zamestnanca je definovaný v § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. takto:

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat,ktorý tvorí

a) funkčný plat,

b) plat za štátnu službu nadčas,

c) plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

d) príplatok za štátnu službu v noci,

e) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

f) príplatok za štátnu službu vo sviatok,

g) odmena,

pričom mesačný funkčný plat štátneho zamestnanca podľa § 83 zákona zahrnujesúčet tarifného platu a príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie, osobného prí-platku, príplatku za zmennosť, príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti, platovejkompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby, príplatku za vedenie služobnéhomotorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo, rozdielového prí-platku podľa § 132 ods. 2, osobitného príplatku podľa § 132 ods. 3, doplatku podľa § 34ods. 4, vyrovnania podľa § 133.

Otázka č. 10:

Zamestnancovi vykonávajúcemu štátnu službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z.bola v zmysle kolektívnej zmluvy vyplatená odmena pri jeho 25. pracovnom vý-ročí v štátnej službe. Je táto odmena zahrnovaná do základu pre určenie prídeludo sociálneho fondu?

Odpoveď:

Zákon o sociálnom fonde v § 4 ods. 1, ktorým sa vymedzuje základ pre určenie príde-lu do sociálneho fondu, odkazuje na jednotlivé ustanovenia príslušných zákonov,v zmysle ktorých je potrebné posudzovať, ktoré zložky mzdy alebo platu sa považujúza mzdu alebo plat poskytované za vykonanú prácu. Iba tie zložky mzdy a platu, kto-ré spadajú pod deklarované ustanovenia, možno zahrnovať do základu na určenieprídelu do fondu. V zákone o sociálnom fonde je však odkaz na zrušený zákonč. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, kde bol plat vymedzený § 78 ods. 1.

Z uvedeného dôvodu je potrebné plat uvedený pôvodne v § 78 ods. 1 posudzovať v in-tenciách nového zákona najmä v zmysle § 81 (plat), § 83 (funkčný plat) a § 84 (tarifnýplat).

Nový zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2009 vymedzujeplat štátneho zamestnanca v § 81, ktorého súčasťou je aj odmena. Z akého dôvodualebo za čo je možné štátnemu zamestnancovi poskytnúť odmenu, upravuje bližšie

132

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

§ 99 zákona o štátnej službe. Vyššie uvedený druh odmeny sa v § 99 nenachádza,a preto túto odmenu nemožno zahrnúť do základu pre určenie mesačného či ročnéhoprídelu do fondu. Tento druh odmeny vzhľadom na to, že zamestnávateľ upravil v ko-lektívnej zmluve túto možnosť, je možné poskytnúť zo sociálneho fondu ako príspevokna realizáciu ďalšej sociálnej politiky. Príspevok v tomto prípade nemôže mať charak-ter odmeny za vykonanú prácu. Takýto príspevok však podlieha zdaneniu podľa § 5zákona o dani z príjmov.

Otázka č. 11:

Zamestnancovi vykonávajúcemu štátnu službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z.bola v zmysle kolektívnej zmluvy vyplatená odmena vo výške jeho funkčnéhoplatu pri jeho životnom jubileu – dosiahnutí 50 rokov veku. Je táto odmena zahr-novaná do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu?

Odpoveď:

Nový zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2009 vymedzujeplat štátneho zamestnanca v § 81, ktorého súčasťou je aj odmena. Z akého dôvodualebo za čo je možné štátnemu zamestnancovi poskytnúť odmenu, upravuje bližšie§ 99 zákona o štátnej službe. Na rozdiel od predchádzajúceho prípadu vyššie uvedenýdruh odmeny je upravený v § 99 ods. 1 písm. d), a preto túto odmenu je možné zahrnúťdo základu pre určenie mesačného či ročného prídelu do fondu, pokiaľ je vyplácaná zomzdových prostriedkov. Maximálna výška odmeny pri dosiahnutí 50 rokov veku jev zmysle § 99 ods. 1 písm. d) suma jeho posledne priznaného funkčného platu. V prí-pade, že táto odmena by bola poskytnutá zo sociálneho fondu ako príspevok na reali-záciu ďalšej sociálnej politiky v zmysle kolektívnej zmluvy, jeho výška sa nezahrnuje dozákladu na určenie prídelu do fondu. Príspevok v tomto prípade nemôže mať charakterodmeny za vykonanú prácu. Takýto príspevok však podlieha zdaneniu podľa § 5 záko-na o dani z príjmov.

Otázka č. 12:

Je možné štátnemu zamestnancovi poskytnúť pri životnom jubileu – dosiahnutí50 rokov veku, odmenu zo mzdových prostriedkov a zároveň aj zo sociálnehofondu?

Odpoveď:

Zákon o štátnej službe pri poskytovaní odmeny nepodmieňuje jej vyplatenie nevyplate-ním tejto odmeny na základe iného predpisu. Je to skôr otázka úpravy kolektívnejzmluvy alebo vnútorného predpisu, akým spôsobom sa bude realizovať a z akých zdro-jov financovať sociálna politika podniku. Rovnako zákon o sociálnom fonde nepodmie-ňuje vyplatenie príspevku nevyplatením príspevku z iných zdrojov. Platí však podmien-ka, že príspevok nesmie mať charakter odmeny za vykonanú prácu (čo by v tomto prí-pade bolo splnené) a musí byť poskytnutý adresne, t. j. v oblasti starostlivosti o zamest-nanca (čo by bolo rovnako splnené). Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ mázáujem oceniť zamestnanca pri príležitosti jeho životného jubilea, môže tak urobiť

133

Sociálny fond

a) vyplatením odmeny podľa § 81 a § 99 zákona o štátnej službe do výšky jeho po-sledne priznaného funkčného platu,

b) poskytnutím príspevku zo sociálneho fondu ako peňažný dar pri dosiahnutí jeho50 rokov veku. Suma príspevku nie je obmedzená a je spravidla určená kolektív-nou zmluvou alebo vnútorným predpisom upravujúcim tvorbu a čerpanie sociálne-ho fondu. Príspevok zo sociálneho fondu nebude zahrnovaný do základu na urče-nie prídelu do fondu. Zamestnancovi bude jeho výška zdanená sadzbou 19 %. Od-mena poskytnutá zamestnancovi podľa § 99 zákona o štátnej službe bude zahrno-vaná do základu na určenie prídelu do fondu a bude zároveň aj predmetom dane zozávislej činnosti rovnako ako príspevok zo sociálneho fondu.

5. Posudzovanie výdavkov na tvorbu SFPríspevky do sociálneho fondu sú uznávané ako náklad. § 5 zákona ustanovuje

že:

� v prípade podnikateľských subjektov je povinný prídel a ďalší prídel podľa § 3ods. 1 písm. a) a b) súčasťou nákladov (uznaných aj na daňové účely);

� v prípade rozpočtových a príspevkových organizácií je povinný prídel a ďalšíprídel súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových pro-striedkov.

Ako vyplýva z § 5, zákon upravuje posudzovanie výdavkov vynaložených na tvorbusociálneho fondu na účely účtovných nákladov a na daňové účely. Z ustanovenia vy-plýva, že vynaložené finančné prostriedky na tvorbu povinného a ďalšieho prídelu dosociálneho fondu sú považované za účtovné aj daňové náklady. V zahraničí je neob-vyklé, aby finančné zdroje na sociálnu politiku boli tvorené z nákladov, ktoré v koneč-nom dôsledku znižujú príjmy do štátneho rozpočtu. Slovenská republika i napriek mno-hým polemikám má záujem podporovať starostlivosť o zamestnancov aj formou tvorbyzdrojov na sociálnu politiku z nákladov. Rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že slo-venské podnikateľské subjekty zatiaľ sociálnu politiku nepovažujú za tak dôležitú, abyju mali záujem financovať zo zisku po zdanení. Vzhľadom na tvorbu sociálneho fonduna vrub účtovných a daňových nákladov sú sprísnené kritériá čerpania týchto zdrojov.Finančné prostriedky tvoriace sociálny fond bez ohľadu na to, z akého zdroja pochá-dzajú, je možné čerpať len pre konkrétnu osobu zamestnanca, prípadne jeho rodin-ných príslušníkov. Nie je možné čerpanie prostriedkov pre skupinu zamestnancov naúčely vybavenia rekreačných zariadení či iných zariadení aj napriek tomu, že slúžia naregeneráciu všetkým zamestnancom.

6. Povinnosť evidencie tvorby a čerpania prostriedkovsociálneho fondu podľa § 6 zákona o sociálnom fonde

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondualebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorínajneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže

134

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

zamestnávateľ tvoriť fond v predpokladanej výške miezd alebo platov a previesť finanč-né prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Prevod finančných prostriedkov sauskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr dokonca kalendárneho mesiaca.

Zákon určuje zamestnávateľovi aj ďalšie povinnosti, najmä:� zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok, ktoré je zamestnávateľ povinný

vykonať najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka,� prevedenie nevyčerpaných peňažných prostriedkov sociálneho fondu do nasledu-

júceho obdobia (nevyčerpané zdroje predstavujú zostatok SF na účely jeho čerpa-nia v ďalšom období),

� uspokojenie nárokov zamestnancov zo sociálneho fondu, v prípade že sa zrušujezamestnávateľ bez právneho nástupcu. Tieto vzniknuté nároky na plnenia z fondusa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru,

� prevedenie nevyčerpanej časti fondu zodpovedajúcej podielu prevádzaných za-mestnancov na nového zamestnávateľa v prípade prechodu práv a povinnostíz pracovnoprávnych vzťahov podľa osobitného predpisu.Ďalšie povinnosti zamestnávateľovi vyplývajú aj zo zákona o účtovníctve:

� povinná inventarizácia peňažných prostriedkov SF – v pokladnici a na účte (podľa§ 29 zákona o účtovníctve). Zostatok sociálneho fondu predstavuje záväzok za-mestnávateľa a rovnako podlieha dokladovej inventarizácii podľa § 29 zákona o úč-tovníctve,

� preverenie výšky prídelov na daňové účely – z pohľadu zákona o dani z príjmovu zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku, jedôležité preverenie výšky prídelov do sociálneho fondu, či sú v súlade s § 3 ods. 1a 2 zákona o sociálnom fonde. V prípade, že je rozpor s týmito ustanoveniami a za-mestnávateľ tvoril fond nad rámec zákona, napr. nesplnil podmienky za zvýšeniepovinného prídelu a napriek tomu realizoval zvýšený prídel, je povinný upraviť,resp. rozčleniť prídel na výdavky uznané podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov na daňové účely a výdavky na tvorbu, ktoré sa neuznávajú na daňovéúčely a pri vyčíslení základu dane budú pripočítateľnou položkou.

Zákon upravuje možnosť sledovania tvorby a čerpania sociálneho fondu

a) len v účtovníctve zamestnávateľa, a to formou vedenia analytickej evidencie k ana-lytickému účtu,

b) na účte v peňažnom ústave (banke, pobočke zahraničnej banky).

Osobitný analytický účet fondu, ktorý je uvedený ako jedna z možností sledova-nia tvorby a čerpania fondu, sa môže uplatniť len v prípade,že zamestnávateľ vedie úč-tovníctvo v sústave podvojného účtovníctva.

Zamestnávateľ, ktorý vedie účtovníctvo v sústave jednoduchého účtovníctva,podľa zákona o účtovníctve má možnosť sledovať tvorbu a čerpanie prostredníctvom

a) otvorenia podúčtu k bežnému účtu v banke (čo využívajú aj zamestnávatelia, ktorívedú účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva),

135

Sociálny fond

b) sledovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu v hlavnej knihe, t. j. v peňažnomdenníku, pokiaľ ide o finančné operácie a v knihe analytickej evidencie, t. j. v knihesociálneho fondu.

6.1 Účtovanie tvorby a čerpania prostriedkov sociálneho fonduna analytických účtoch podľa opatrení MF SR

Účtovanie tvorby a čerpania prostriedkov sociálneho fondu na analytických účtochupravujú postupy účtovania vydané Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Opat-renia vydávané Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorými sa upravujú po-drobnosti o postupoch účtovania v jednotlivých sférach (podnikatelia – podvojné alebojednoduché účtovníctvo, rozpočtové a príspevkovéorganizácie, obce, VÚC, neziskovéorganizácie atď.) Slovenskej republiky, sú publikované vo Finančných spravodajcochalebo ako samostatné publikácie.

V zmysle týchto opatrení sa o sociálnom fonde účtuje na účte 472 – Záväzky zo so-ciálneho fondu. Tvorba fondu povinným a ďalším prídelom sa účtuje v prospech účtu472 – Záväzky zo sociálneho fondu a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady.Príspevok zamestnávateľa zo zisku do fondu sa účtuje na ťarchu účtu 431 – Výsledokhospodárenia v schvaľovaní.

Najčastejšie účtovné prípady účtovania sociálneho fondu

Účtovný prípad účet MD účet DAL

1. Povinný prídel do SF 527 472

2. Zúčtovanie prostriedkov SF na konci obdobia

– doúčtovanie tvorby 527 472

3. Zúčtovanie prostriedkov SF na konci obdobia

– zníženie tvorby - 527 - 472

4. Príjem peňažného daru, príspevku do SF na účet 221 472

5. Príspevok zamestnávateľa zo zisku do SF 431 472

6. Príspevok poskytnutý zamestnancovi na úhradu časti stravných lístkov (cenín) 472 213

7. Príspevok poskytnutý zamestnancovi na rekreáciu

a) zaúčtovanie nároku 472 333

b) zrazenie dane zo závislej činnosti 333 342

c) odvod zrazenej dane zo závislej činnosti správcovi dane 342 221

d) uhradenie príspevku na rekreáciu z bežného účtu 333 221

8. Prevod začiatočného stavu účtu SF pri otváraní účtovných kníh 701 472

9. Prevod konečného zostatku účtu SF pri uzatváraní účtovných kníh 472 702

136

V MZDOVEJ UČTÁRNI

DÚPP 1/2011

Elektronicky dodávané službya uplatňovanie DPH

Ing. Anna Jurišová

Elektronicky dodávané služby sa vyznačujú tým, že ich poskytovanie jez veľkej časti automatizované s minimálnym ľudským zásahom a záro-veň je nemožné bez informačnej technológie.

Medzi elektronicky dodávané služby definované v § 16 ods. 18 zákonač. 222/2004 Z. z. o DPH v zneníneskoršíchpredpisov (ďalej len zákon o DPH) patria:� poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udr-

žiavanie programov a vybavenia,� dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,� dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,� dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického,

kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysie-lania udalostí,

� vyučovanie na diaľku.

Samotná komunikácia pomocou elektronickej pošty medzi dodávateľom služ-by a jeho zákazníkom sa nepovažuje za elektronicky dodávanú službu.

Smernica Rady 2006/112 ES orientačne vymedzuje zoznam elektronicky dodáva-ných služieb uvedených v článku 56 ods. 1 písm. k) v prílohe II smernice. Služby vyme-nované v tejto prílohe sú vo všetkých bodoch totožné s definíciou elektronicky poskyto-vaných služieb v § 16 ods. 18 zákona o DPH.

Podrobnejšie elektronické služby špecifikuje článok 11 a príloha č. I NariadeniaRady (ES) č. 1777/2005 o vykonávacích opatreniach smernice 77/388/EHS o spoloč-nom systéme DPH (ďalej len nariadenie). Článok 12 nariadenia súčasne definuje, kto-ré činnosti sa za elektronicky poskytované služby nepovažujú. Nariadenie má priamuúčinnosť na aplikáciu zákona o DPH v tuzemsku.

Poznámka:

Napriek tomu, že Šiesta smernica bola od 1. 1. 2007 zrušená a nahradená smernicouRady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, je možné nariade-nie v praxi aplikovať cez prevodový mostík (tabuľku zhody) v Prílohe XII smernice.

137

Elektronicky dodávané služby a uplatňovanie DPHDPH

Podľa článku 11 ods. 2 nariadenia elektronicky poskytovanými službami, keď saposkytujú cez internet alebo elektronickú sieť, sú:

a) dodanie digitalizovaných výrobkov vo všeobecnosti, najmä softvéru a jeho modifi-kácií a aktualizácií;

b) služby poskytujúce alebo podporujúce prítomnosť podnikov alebo jednotlivcov naelektronickej sieti, ako je webové miesto alebo webová stránka;

c) služby automaticky generované počítačomcez internet alebo elektronickú sieť v re-akcii na osobitné údaje, ktoré vkladá odberateľ;

d) prenos práv, za protihodnotu umiestniť tovar alebo služby na webovom mieste, kto-ré funguje ako online trh, kde potenciálni kupujúci robia automatizovaným postu-pom ponuky a na ktorom zainteresované strany obdržia oznámenie o uskutočnenípredaja elektronickou poštou automaticky generovanou počítačom;

e) balíky internetových služieb obsahujúcich informácie, v ktorých je telekomunikačnázložka pomocná a druhoradá [t. j. balíky, ktoré neponúkajú iba prístup na internet,ale zahŕňajú iné zložky, ako sú stránky, ktorých obsah umožňuje prístupk správam,informáciám o počasí alebo o cestovaní; priestor pre hry; prenájom miesta pre we-bové stránky (web-site hosting); prístup k online diskusiám a pod.];

f) služby vymenované v prílohe I nariadenia (príloha upresňuje jednotlivé body Prílo-hy I Šiestej smernice).

1. Miesto dodania elektronicky poskytovaných služieb

Miesto dodania služieb definuje § 15 a § 16 zákona o DPH. Tuzemský platiteľ, ktorýdodáva elektronicky poskytované služby tuzemským zdaniteľným, príp.nezdaniteľnýmosobám, je povinný uplatniť k cene služby daň (miesto ich dodania je tuzemsko).

Elektronicky dodávané služby do iného členského štátu

Miesto dodania elektronicky poskytovaných služieb sa určí podľa všeobecnýchpravidiel definovaných v § 15 ods. 1 a 2, t. j. v závislosti od toho, či sa služby poskytujúzdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe.

a) zdaniteľnej osobe

Miestom dodania elektronicky poskytovanej služby dodávanej zdaniteľnejosobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osobasídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej oso-by, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdani-teľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo pre-vádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvyklezdržiava (§ 15 ods. 1). Ak tuzemská zdaniteľná osoba dodáva službu zdaniteľnej

138

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 1/2011

DPH

osobe z iného členského štátu, miesto jej dodania je iný členský štát (kde je „usade-ný“ príjemca služby).

Príklad č. 1:

Tuzemský platiteľ zabezpečuje pre nemeckého podnikateľa správu systémov na diaľ-ku. Elektronicky poskytovanú službu fakturuje štvrťročne. Miesto dodania služby ječlenský štát, v ktorom je „usadený“ príjemca služby – Nemecko (§ 15 ods. 1). Tuzem-ský platiteľ fakturuje službu správy systémov bez uplatnenia dane. Údaje o poskytnutejslužbe je platiteľ dane povinný uviesť v súhrnnom výkaze a v záznamoch vedenýchpodľa § 70 zákona o DPH. V daňovom priznaní hodnotu poskytnutej služby neuvádza,služba nie je predmetom dane v tuzemsku.

Ak elektronicky dodávanú službu dodáva do iného členského štátu zdaniteľnáosoba, neplatiteľ dane, je povinná sa pred dodaním služby registrovať na DÚ podľa§ 7a zákona o DPH a údaje o poskytnutej službe uviesť v súhrnnom výkaze a evidencii(§ 70).

Príklad č. 2:

Tuzemský podnikateľ (nie je registrovaný na DPH) dodáva pre nemeckého podnikate-ľa elektronicky dodávané služby. Miesto dodania služby je členský štát, v ktorom je„usadený“ príjemca služby – Nemecko (§ 15 ods. 1). Tuzemský podnikateľ je povinnýsa registrovať pred dodaním služby, službu fakturuje bez dane. Údaje o poskytnutejslužbe je povinný uviesť v súhrnnom výkaze a v záznamoch vedených podľa § 70 zá-kona o DPH. Daňové priznanie nie je podnikateľ povinný podať, služba nie je predme-tom dane v tuzemsku.

Poznámka:

Registráciou podľa § 7a nenadobúda zdaniteľná osoba postavenie platiteľa dane.

b) nezdaniteľnej osobe

Ak sa elektronicky poskytované služby dodávajú do iného členského štátu osobeinej ako zdaniteľnej, miestom ich dodania je miesto, kde má dodávateľ služby síd-lo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služ-by, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Akdodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom do-dania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Príklad č. 3:

Tuzemský platiteľ vytvoril a elektronickou formou dodal poľskému občanovi (nezdani-teľnej osobe) webovú stránku. Miesto dodania elektronicky poskytnutej služby je tu-zemsko, miesto, kde má sídlo dodávateľ služby. Podľa § 69 ods. 1 je platiteľ dane

139


povinný platiť daň v tuzemsku, údaje o poskytnutej službe uvedie v daňovom priznanía evidencii podľa § 70 zákona o DPH.

Poznámka:

Ak elektronicky dodávanú službu nezdaniteľnej osobe do iného členského štátu do-dáva tuzemská zdaniteľná osoba, neplatiteľ dane, miesto dodania je tuzemsko, pod-nikateľ neuplatní k cene služby daň (nie je platiteľom), príjem (výnos) z dodanej služ-by vstupuje u tohto podnikateľa do obratu pre povinnú registráciu DPH.

Elektronicky dodávané služby do tretej krajiny

a) zdaniteľnej osobe

Miesto dodania elektronicky poskytovaných služieb zdaniteľným osobám z tretíchkrajín sa určí podľa § 15 ods. 1 (pri určení miesta dodania sa uplatní rovnaký princípako pri dodaní týchto služieb zdaniteľným osobám z členských krajín EÚ).

Príklad č. 4:

Tuzemský platiteľ zabezpečuje pre švajčiarskeho podnikateľa automatickú onlineúdržbu programov na diaľku. Elektronicky poskytovanú službu fakturuje štvrťročne.Miesto dodania služby je Švajčiarsko, kde je „usadený“ príjemca služby (§ 15 ods. 1).Tuzemský platiteľ fakturuje službu bez uplatnenia dane. Údaje o poskytnutej službe jeplatiteľ dane povinný uviesť v záznamoch vedených podľa § 70 zákona o DPH. V sú-hrnnom výkaze ani v daňovom priznaní hodnotu poskytovanej služby neuvádza.

Rovnakým spôsobom pri určení miesta dodania služby postupuje aj tuzemský do-dávateľ, podnikateľský subjekt, ktorý nie je platiteľom, nemá však povinnosť regis-trovať sa pred dodaním služby ani podať súhrnný výkaz a viesť evidencie.

b) nezdaniteľnej osobe

Miesto dodania elektronicky poskytovaných služieb osobe inej ako zdaniteľnej,ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskeho spo-ločenstva, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvyk-le zdržiava (§ 16 ods. 16), t. j. tretia krajina.

Príklad č. 5:

Tuzemský platiteľ elektronickou formou poskytuje ukrajinskému občanovi elektronickydodávanú službu. Miesto dodania elektronicky poskytnutej služby je tretia krajina,miesto, kde má bydlisko príjemca služby, nezdaniteľná osoba z tretej krajiny. Platiteľdane údaje o poskytnutej službe uvedie v evidencii podľa § 70 zákona o DPH, v daňo-vom priznaní a súhrnnom výkaze údaje o poskytnutej službe neuvádza.

140

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 1/2011

DPH

Obstaranie elektronicky dodávaných služieb z iného členského štátu

Miesto dodania elektronicky poskytovaných služieb tuzemskej zdaniteľnej osobe jepodľa § 15 ods. 1 tuzemsko, kde je usadený príjemca služby. Podľa § 69 ods. 3 je zda-niteľná osoba povinná platiť daň pri službách podľa § 15 ods. 1, ktoré jej dodala zahra-ničná osoba z iného členského štátu alebo tretieho štátu.

Príklad č. 6:

Podnikateľ z Maďarska zabezpečil pre tuzemského platiteľa online ukladanie údajov(dátové sklady), ktoré umožní elektronické uloženie a výber osobitných údajov. Miestododania služby je tuzemsko, maďarský dodávateľ fakturuje elektronicky poskytovanúslužbu bez uplatnenia dane. Tuzemský platiteľ je povinný platiť z prijatej služby daň(§ 69 ods. 3). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Dňom vzniku daňovejpovinnosti vzniká tuzemskému platiteľovi právo na odpočítanie dane. Podmienkou preuplatnenie práva na odpočítanie dane je, aby mal platiteľ daň zaevidovanú v zázna-moch podľa § 70 zákona o DPH [podľa § 51 ods. 1 písm. b) nie je povinný mať faktúruod zahraničného dodávateľa služby].

Povinnosť platiť daň z prijatej elektronickej služby má aj neplatiteľ (zdaniteľnáosoba), právo na odpočítanie dane neplatiteľ nemá.

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá je príjemcom elektronicky dodáva-nej služby od dodávateľa z iného členského štátu, je povinná sa registrovať pred prija-tím služby podľa § 7a zákona o DPH, podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3do 25 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť,a podľa § 69 ods. 3 platiť daň.

Príklad č. 7:

Tuzemský podnikateľ, ktorý nie je platiteľom dane, objednal od nemeckého podnikate-ľa antivírusový softvér a jeho aktualizácie. Miesto dodania elektronicky poskytovanýchslužieb je Slovensko. Tuzemský podnikateľ je povinný sa registrovať podľa § 7a predprijatím služby, podať daňové priznanie (§ 78 ods. 3) a zaplatiť z prijatej služby daň(§ 69 ods. 3). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby, právo na odpočítaniedane príjemca služby nemá (nie je platiteľom dane).

Ak je príjemcom elektronicky dodávanej služby zdaniteľnou osobou z iného člen-ského štátu tuzemská nezdaniteľná osoba (občan), miesto dodania služby je iný člen-ský štát, v ktorom je „usadený“ dodávateľ služby (§ 15 ods. 2 zákona o DPH)

Príklad č. 8:

Dodávateľ z Českej republiky vytvoril a elektronickou formou dodal slovenskému obča-novi webovú stránku. Miesto dodania elektronicky poskytnutej služby je Česká republi-ka, miesto, kde má sídlo dodávateľ služby. Zahraničný dodávateľ uplatní k cene službydaň.

141


Obstaranie elektronicky dodávaných služieb z tretej krajiny

Miesto dodania elektronicky dodávaných služieb zahraničnou osobou z tretej kraji-ny tuzemskej zdaniteľnej osobe je podľa § 15 ods. 1 tuzemsko, kde je usadený príjem-ca služby. Podľa § 69 ods. 3 je zdaniteľná osoba povinná platiť daň pri službách podľa§ 15 ods. 1, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo tretiehoštátu.

Príklad č. 9:

Podnikateľ z Nórska vytvoril a elektronickou formou dodal pre tuzemského platiteľawebovú stránku. Miesto dodania služby je tuzemsko, tuzemský platiteľ je povinný platiťz prijatej služby daň (§ 69 ods. 3). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.Dňom vzniku daňovej povinnosti vzniká tuzemskému platiteľovi právo na odpočítaniedane. Podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je, aby mal platiteľ daňzaevidovanú v záznamoch vedených podľa § 70 zákona o DPH [podľa § 51 ods. 1písm. b) nie je povinný mať faktúru od zahraničného dodávateľa služby].

Povinnosť platiť daň z prijatej elektronickej služby má aj neplatiteľ (zdaniteľnáosoba), právo na odpočítanie dane neplatiteľ nemá.

Ak sú elektronicky poskytované služby dodané osobou z tretieho štátu zdaniteľnejosobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemskualebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, miestom dodania služieb je tuzemsko (§ 15ods. 1 zákona o DPH). Podľa § 69 ods. 3 je zdaniteľná osoba povinná platiť v tuzemskuz prijatej služby daň.

Príklad č. 10:

Tuzemský podnikateľ, ktorý nie je platiteľom dane, objednal od ukrajinského dodávate-ľa elektronicky poskytovanú službu. Miesto dodania elektronicky poskytovaných slu-žieb je Slovensko. Tuzemský podnikateľ je povinný podať daňové priznanie (§ 78ods. 3) a zaplatiť z prijatej služby daň (§ 69 ods. 3). Daňová povinnosť vzniká dňom do-dania služby, právo na odpočítanie dane príjemca služby nemá. Podnikateľ nie je po-vinný registrovať sa pred prijatím služby podľa § 7a, táto povinnosť sa vzťahuje iba nadodanie a prijatie služieb do/z členských krajín EÚ.

Ak je elektronicky dodávaná služba poskytovaná zahraničnou osobou, ktorá másídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, z ktorého sa služby poskytujú,v treťom štáte, osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je miestom dodania službymiesto, kde má príjemca služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava(§ 16 ods. 14).

Príklad č. 11:

Slovenský občan prijal elektronicky dodávanú službu od dodávateľa zo Švajčiarska.Miesto dodania služby je tuzemsko, zahraničný dodávateľ je povinný sa v tuzemsku

142

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 1/2011

DPH

registrovať na DÚ Bratislava I (§ 68 zákona o DPH) a k cene elektronicky dodávanejslužby uplatniť daň v tuzemsku.

2. Čo sa nepovažuje za elektronicky dodávané služby

Nariadenie rady v článku 12 bližšie definuje, čo sa nepovažuje za elektronicky po-skytované služby, na ktoré sa nevzťahuje čl. 9 ods. 2 písm. e) dvanásta zarážka Šiestejsmernice. Vymenované tovary a služby sa z hľadiska miesta ich dodania nepovažujúza elektronicky dodané služby napriek tomu, že elektronické prostriedky sa pri ichrealizácii využívajú.

Pri dodaní týchto služieb sa miesto ich dodania určí podľa:

� základného pravidla (definovaného v § 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH) v závislosti odpostavenia príjemcu služby (zdaniteľná, nezdaniteľná osoba),

� výnimiek zadefinovaných v § 16 zákona o DPH.

Miesto dodania tovarov podľa čl. 12 nariadenia sa určí v súlade so zákonom o DPHpodľa § 13, príp. § 14 zákona o DPH.

Vykonávacie nariadenie v článku 12 definuje tieto druhy služieb a tovarov:

� rozhlasové a televízne služby dodané elektronicky – miesto dodania sa určípodľa § 15 ods. 1 a 2, príp. podľa § 16 ods. 15 zákona o DPH,

� telekomunikačné služby dodané elektronicky – miesto ich dodania zákon defi-nuje v § 15 ods. 1 a 2, príp. podľa § 16 ods. 15 zákona o DPH,

� dodanie tovaru, ktorého objednávka a jej spracovanie sa vykoná elektronic-ky – z hľadiska uplatňovania zákona o DPH nie je možné stotožňovať elektronickydodávané služby a obchodovanie prostredníctvom internetu; pri internetovomobchodovaní v rámci tuzemska ide o dodanie tovaru, ktorého miesto sa spravidlaurčí podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, t. j. ak je dodanie tovaru spojenés odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa to-var nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byťtovar dodaný, začína uskutočňovať – tuzemsko. Ak sa prostredníctvom internetudodáva tovar cezhranične, realizuje tuzemský dodávateľ zásielkový predaj.

Príklad č. 12:

Poľský podnikateľ identifikovaný v tejto členskej krajine pre daň si cez internet objednalnáhradné diely do sústruhu u tuzemského platiteľa dane. Objednávka bola spracovanáelektronickou formou a tovar – náhradné diely, bol prepravený na účet dodávateľa tu-zemskou prepravnou spoločnosťou.

Slovenský platiteľ dodal tovar do iného členského štátu osobe, ktorá je v tomto člen-skom štáte identifikovaná pre daň, dodanie tovaru je oslobodené od dane podľa § 43

143


zákona o DPH. Deň dodania určí platiteľ v súlade s § 19 ods. 8 zákona o DPH, hodnotudodávky uvedie platiteľ dane do daňového priznania aj do súhrnného výkazu.

Príklad č. 13:

Tuzemský podnikateľ, ktorý nie je v tuzemsku identifikovaný pre daň, si prostredníc-tvom internetu objednal tovar s prepravou v sume 11 000 € od nemeckého dodávateľa.V danom prípade dodávateľ z iného členského štátu dodáva do tuzemska tovar formouzásielkového predaja, miesto dodania tovaru je Nemecko (hodnota dodávaného tova-ru nedosiahla v kalendárnom roku 35 000 € a zahraničný dodávateľ sa v tuzemsku ne-registroval ani dobrovoľne), zahraničný dodávateľ dodá tovar s nemeckou daňou.

Príklad č. 14:

Tuzemský platiteľ dane dodal tovar v sume 113 000 € na základe internetových objed-návok formou zásielkového predaja do Nemecka odberateľom, ktorí v tomto členskomštáte nemajú pridelené IČ DPH. V danom prípade tuzemský dodávateľ prekročil limitpre zásielkový predaj stanovený týmto členským štátom, miesto dodania tovaru je Ne-mecko. Tuzemský platiteľ je povinný sa v tomto členskom štáte registrovať a k cene do-dávaného tovaru uplatniť daň v Nemecku.

� CD-ROM, diskety a podobné hmotné médiá objednané elektronicky sa pova-žujú za dodanie tovaru, a to rovnako ako tlačoviny – knihy, vestníky, noviny perio-diká, videokazety, DVD a hry na CD-ROMe – miesto dodania sa určí podľa § 13ods. 1,

Príklad č. 15:

Občan z Belgicka si cez internet objednal videokazety u tuzemského platiteľa dane.Objednávka bola spracovaná elektronickou formou a tovar bol prepravený na účet do-dávateľa prepravnou spoločnosťou.

Slovenský platiteľ dodal tovar do iného členského štátu osobe, ktorá nie je v tomtočlenskom štáte identifikovaná pre daň. Miesto dodania tovaru je v tuzemsku [§ 13ods. 1 písm. a)], platiteľ je povinný uplatniť daň.

Poznámka:

Tuzemský platiteľ realizuje zásielkový predaj do inej členskej krajiny a je povinný sle-dovať limit pre zásielkový predaj v tejto členskej krajine, po dosiahnutí ktorého máv tomto členskom štáte registračnú povinnosť.

� právne a finančné poradenstvo prostredníctvom elektronickej pošty – miestododania sa určí podľa § 15 ods. 1 a 2,

� vzdelávacie služby, ak učiteľ poskytuje obsah kurzu cez internet alebo elektro-nickú sieť – miesto dodania sa určí podľa § 16 ods. 3,

144

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 1/2011

DPH

Príklad č. 16:Súkromná škola, platiteľ dane, poskytuje prostredníctvom internetu vzdelávacie služby– výučbu cudzieho jazyka. Obsah kurzu poskytujú učitelia účastníkom z členských kra-jín EÚ prostredníctvom elektronickej siete. Miesto dodania služby je tam, kde sa vý-chovné a vzdelávacie služby fyzicky vykonajú (§ 16 ods. 3 zákona o DPH), v danomprípade tuzemsko, platiteľ dane uplatní k cene služby daň.� offline (nepriamo) fyzické opravy počítačového zariadenia – miesto dodania

sa určí podľa § 15 ods. 1 a 2,� offline (nepriame) služby uskladnenia údajov – miesto dodania podľa § 15

ods. 1 a 2,� reklamné služby poskytnuté v novinách, plagátoch a v televízii, miesto ich doda-

nia sa určí podľa § 15 ods. 1 a 2,� telefonické poradenské služby – miesto ich dodania sa určípodľa § 15 ods. 1 a 2,� vzdelávacie služby týkajúce sa výlučne korešpondenčných kurzov, napr. pošto-

vé kurzy – miesto ich dodania sa určí podľa § 16 ods. 3 zákona o DPH,� predaj verejnou dražbou cez priamy ľudský zásah, nezávisle od spôsobu, akým

sa robia ponuky – miesto ich dodania sa určí podľa všeobecných pravidiel v § 15ods. 1 a 2 zákona o DPH,

� telefonické služby s videozložkou (videofonické služby) – miesto ich dodania saurčí podľa § 15 ods. 1 a 2,

� prístup k internetu a World Wide Web-u (časť celosvetovej počítačovej siete – in-ternetu, kde sa informácie nachádzajú vo forme webových stránok) – podľa § 15ods. 1 a 2 zákona o DPH,

� telefonické služby poskytované cez internet – miesto ich plnenia sa určí podľa§ 15 ods. 1 a 2.

Prehľad – miesto dodania elektronicky dodávaných služieb

Dodávateľ Odberateľ Miestododania

Povinnosti v tuzemsku

– tuzemskýplatiteľ:

– tuzemská zdaniteľná, nezdaniteľnáosoba (platiteľ, neplatiteľ, občan)

tuzemsko k cene služby uplatní daň, uve-die v DP a evidencii

– zdaniteľná osoba z iného členské-ho štátu

iný členský štát(§ 15 ods. 1)

službu fakturuje bez dane (§ 73),údaje o poskytnutej službe uve-die v SV a evidencii podľa § 70

– nezdaniteľná osoba z iného ČŠ tuzemsko(§ 15 ods. 2)

k cene služby uplatní daň, uve-die v DP a evidencii

– zdaniteľná osoba z tretej krajiny tretia krajina(§ 15 ods. 1)

službu fakturuje bez dane, uve-die v evidencii

– nezdaniteľná osoba z tretej krajiny tretia krajina(§ 16 ods. 16)

službu fakturuje bez dane, uve-die v evidencii

145


Dodávateľ Odberateľ Miestododania

Povinnosti v tuzemsku

– tuzemskázdaniteľnáosoba,neplatiteľ:

– tuzemská zdaniteľná, nezdaniteľnáosoba (platiteľ, neplatiteľ, občan)

tuzemsko daň neuplatňuje (nie je platite-ľom dane), cena vstupuje doobratu pre registráciu (§ 4)

– zdaniteľná osoba z iného členské-ho štátu

iný členský štát(§ 15 ods. 1)

registračná povinnosť (§ 7a),službu fakturuje bez dane(§ 73), údaje o poskytnutejslužbe uvedie v SV a evidencii

– nezdaniteľná osoba z iného ČŠ tuzemsko(§ 15 ods. 2)

daň neuplatňuje (nie je platite-ľom dane), cena vstupuje doobratu pre registráciu (§ 4)

– zdaniteľná osoba z tretej krajiny tretia krajina(§ 15 ods. 1)

službu fakturuje bez dane

– nezdaniteľná osoba z tretej krajiny tretia krajina(§ 16 ods. 16)

službu fakturuje bez dane

– zahraničnáosobaz inéhočlenskéhoštátu:

– tuzemský platiteľ tuzemsko(§ 15 ods. 1)

príjemca uvedie v DP, je povin-ný platiť daň (§ 69 ods. 3),má právo na odpočítanie(§ 49 – § 51)

– tuzemská zdaniteľná osoba – ne-platiteľ dane

tuzemsko(§ 15 ods. 1)

príjemca je povinný sa registro-vať pred prijatím služby (§ 7a),podať DP a platiť daň (§ 69ods. 3), právo na odpočítanienemá

– tuzemská nezdaniteľná osoba iný členský štát(§ 15 ods. 2)

zahraničný dodávateľ uplatník cene služby daň

– zahraničnáosobaz tretejkrajiny:

– tuzemský platiteľ tuzemsko(§ 15 ods. 1)

príjemca uvedie v DP, je povinnýplatiť daň (§ 69 ods. 3), má právona odpočítanie (§ 49 – § 51)

– tuzemská zdaniteľná osoba – ne-platiteľ dane

tuzemsko(§ 15 ods. 1)

príjemca nie je povinný sa re-gistrovať pred prijatím služby,je povinný podať DP, platiť daň(§ 69 ods. 3), právo na odpočí-tanie nemá

– tuzemská nezdaniteľná osoba tuzemsko(§ 16 ods. 14)

zahraničný dodávateľ je povin-ný sa v tuzemsku (alebo v inomčlenskom štáte – § 68) registro-vať a k cene služby uplatniť daň

146

PRE PLATITEĽOV DPH

DÚPP 1/2011

DPH

Tvorba všeobecnezáväzných nariadení

Ing. Eva Dudášová

Pre mestá a obce prichádza veľmi dôležité obdobie, obdobie tvorby vše-obecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN“). Ako budú VZN schvále-né, také budú výnosy obcí a miest (ďalej len „obce“). Príspevok sa zame-riava na niektoré praxou overené skutočnosti dôležité pri tvorbe VZNv nadväznosti na zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miest-nom poplatku z komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len„zákon o miestnych daniach“).

Pri tvorbe VZN treba brať na zreteľ veľmi dôležitú skutočnosť ustanovenú v § 98 zá-kona o miestnych daniach, t. j. že daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné au-tomaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za jadrové zariadenie a daň z motoro-vých vozidiel možno zaviesť, zrušiť, zmeniť sadzby, určiť oslobodenia alebo zníženiadane len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Taktiež pri miestnom poplatku za ko-munálne odpady a drobné stavebné odpady možno zmeniť sadzby, prípady, v ktorýchmožno žiadať o zníženiealebo odpustenie poplatku, spôsob a lehotu na uplatnenie zní-ženia alebo odpustenie poplatku, ako aj podklady, ktoré má poplatník preukázať privrátení poplatku, len k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Pri tvorbe VZN je dôležité zamerať sa na tie ustanovenia, ktoré oprávňujú obec,vzhľadom na miestne podmienky, určovať sadzby dane, zníženie, oslobodenie oddane, oznamovaciu povinnosť, náležitosti oznamovacej povinnosti, lehoty splatnostidane, spôsoby platenia dane atď.

Daň z nehnuteľností

Pri tvorbe VZN na dani z nehnuteľností, ktorú upravujú § 4 – § 21 zákona o miest-nych daniach, treba upozorniť na obmedzenia, ktoré sa týkajú výšky určenia ročnýchsadzieb dane z pozemkov (§ 8), dane zo stavieb (§ 12) a dane z bytov (§ 16). Správcadane pri tvorbe VZN musí rešpektovať určenie maximálnych násobkov najnižších sa-dzieb dane prijatých vo VZN pri jednotlivých druhoch daní.

Správca dane nemôže ustanoviť vo VZN rôzne sadzby dane v závislosti od rozlo-hy pozemku alebo veľkosti zastavanej plochy, pretože zákon o miestnych daniachumožňuje určiť rôzne sadzby iba vzhľadom na druh pozemku, resp. druh stavby.

Dôležité je upozorniť na ustanovenie § 17 zákona o miestnych daniach v súvis-losti s oslobodenímod dane z nehnuteľnostía zníženímdane, ako aj na dôležitosť pres-ného určenia jednotlivej časti obce.

147

Tvorba všeobecne záväzných nariadení

Podľa § 8 ods. 1 zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane z pozemkov je0,25 %. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona ročnú sadzbu dane z pozemkov podľaods. 1 môže správca dane VZN podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivejčasti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.Správca dane môže VZN podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej častiurčiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 zákonao miestnych daniach (napr. inú pre trvalé trávne porasty, inú pre záhrady, inú pre sta-vebné pozemky atď.) alebo jednotlivé katastrálne územia.

„...Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násoboknajnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne zá-väznom nariadení. Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jad-rového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľaodseku 1.“

Podľa § 12 ods. 1 zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane zo stavieb je0,033 € za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Podľa § 12 ods. 2 zákona o miestnychdaniach ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 správca dane môže všeobecne zá-väzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiťalebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správcadane môže VZN podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebov jednotlivom katastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy sta-vieb podľa § 10 ods. 1 tohto zákona (napr. inú pre stavby na bývanie, inú na stavby re-kreačných a záhradkárskych chát a domčekov na individuálnu rekreáciu atď.).

„...Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10ods. 1 nesmie presiahnuť 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenejsprávcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedené v § 10 ods. 1.“

Podľa § 12 ods. 3 zákona o miestnych daniach: „Pri viacpodlažných stavbách môžesprávca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obcialebo jej jednotlivej časti určiť príplatok za podlažie v sume najviac 0,33 € za každé po-dlažie okrem prvého nadzemného podlažia.“

Podľa § 16 ods. 1 zákona o miestnych daniach ročná sadzba dane z bytov je0,033 € za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru. Podľa§ 16 ods. 2 tohto zákona ročnú sadzbu dane z bytov za byt alebo nebytový priestorpodľa ods. 1 správca dane môže VZN podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotli-vej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.

„...Takto ustanovená sadzba dane z bytov za byt nesmie presiahnuť 40-násoboknajnižšej ročnej sadzby dane z bytov za byt ustanovenej vo všeobecne záväznom na-riadení.“

Podľa § 16 ods. 3 zákona o miestnych daniach správca dane môže VZN podľamiestnych podmienok v obci, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnomúzemí ustanoviť rôznu ročnú sadzbu dane z bytov za nebytový priestor určený narôzne účely v bytovom dome.

148

VEREJNÁ SPRÁVA A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE

DÚPP 1/2011

„...Takto ustanovená sadzba dane z bytov za nebytový priestor v bytovom domenesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za nebytový prie-stor v bytovom dome ustanovenej vo všeobecne záväznom nariadení.“

Pretože zákon o miestnych daniach umožňuje správcovi dane v zmysle § 17ods. 2 znížiť dane z pozemkov alebo oslobodiť daň z pozemkov, je dôležité, abysprávca dane vo VZN uviedol len tie konkrétne pozemky, ktorých sa zníženie, resp.oslobodenie týka. Ak obec do VZN opisuje celé znenie tohto ustanovenia, stáva sa ne-prehľadným. Uvedené platí aj pre zníženie a oslobodenie dane zo stavieb (§ 17 ods. 3citovaného zákona). Zákonné oslobodenie platí pre všetky pozemky a stavby uvedenév § 17 ods. 1 citovaného zákona.

Príklad:Obec sa rozhodne v zmysle § 17 ods. 3 písm. d) zákona o miestnych daniach oslobodiťod dane zo stavieb stavby na bývanie a byty vo vlastníctve občanov starších ako 62 ro-kov. Ak v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 4 tohto zákona obec vekovú hranicuoslobodenia občanov zvýši, napr. nad 70 rokov, túto skutočnosť už nemôže viazať naďalšie podmienky, napr. že tejto osobe prináleží oslobodenie len v prípade, ak nebývas osobou mladšou ako 50 rokov a pod. Zo zákona nevyplýva pre obec možnosť pro-stredníctvom VZN stanovovať ďalšie podmienky pre oslobodenie takýchto občanov.

V súvislosti so stanovením sadzieb dane a oslobodením od dane je veľmi dôležitévo VZN ustanoviť, čo sa rozumie jednotlivou časťou obce. Podľa § 17 ods. 7 jednot-livú časť obce možno určiť ulicou, zoznamom ulíc alebo súborom všetkých pozemkovnachádzajúcich sa v tejto časti obce. Obec teda určí jednotlivú časť obce napr. ozna-mom ulíc Kráľova, Kukučínova,Horná, Dolná alebo vymedzí jednotlivú časť obce súbo-rom pozemkov, ktorú určí napr. parcelnými číslami 2522-2900, 3221/5, 3300...

Daň za psa

Podľa splnomocňovacieho ustanovenia (§ 29 zákona o miestnych daniach) obecustanoví VZN podrobnosti k § 22 až § 27, ktoré túto daň upravujú, najmä však sadzbudane, prípadne rôzne sadzby dane podľa určených kritérií spojených s predmetomdane. Keďže predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickoualebo právnickou osobou, nemožno v tejto súvislosti určiť rôznu sadzbu dane v spo-jení s tým, či ide o strážne plemeno, spoločenské plemeno či poľovnícke plemeno,alebo s ohľadom na veľkosť psa a pod.

Splnomocňovacie ustanovenie umožňuje obci ďalej stanoviť splátky dane, lehotusplatnosti splátok dane, spôsoby preukazovania vzniku a zániku daňovej povinnosti,podrobnosti a náležitosti oznamovacej povinnosti, prípadné oslobodenie od danealebo zníženie dane, spôsob vyberania dane.

Pre úspešné vyberanie tejto dane je dôležité, aby obec čo najpodrobnejšie stanovilavo VZN napr. formu oznámenia o vzniku, zmene, resp. zániku daňovej povinnosti zapsa. Aby z oznámenia napr. pri vzniku daňovej povinnosti bolo zrejmé, kto je daňovní-kom (adresa jeho bydliska, prípadne sídla, ak ide o právnickú osobu), vek psa, nadobud-nutie psa, pre lepšiu identifikáciu napr. plemeno, prípadne výška v kohútiku, pohlavie,kde je pes chovaný (byt, dom, podnikateľský objekt). V prípade, ak obec umožňuje pro-stredníctvom splnomocňovacieho ustanovenia aj zníženie alebo oslobodenie od daneu osôb, ktoré sú napr. držiteľmi preukazu ZŤP alebo ZŤP/S, je potrebné, aby daňovník

149


(fyzická osoba) túto skutočnosť uviedol v oznámení o vzniku daňovej povinnosti, prípad-ne doložil k oznámeniu aj doklad preukazujúci túto skutočnosť.

Pri stanovení formy oznámenia o zániku daňovej povinnosti je nevyhnutnou ná-ležitosťou údaj, odkedy (akého dátumu) nie je daňovník už vlastníkom psa a dôvodzániku daňovej povinnosti (prirodzený úhyn, utratenie z dôvodu zlého zdravotnéhostavu, strata, darovanie, predaj, prípadne umiestnenie do útulku). Pre preverenie tých-to údajov je dôležité, aby obec dala do oznámenia povinnosť uviesť napr. pri predaji čidarovaní adresu nového majiteľa, pri umiestnení do útulku adresu útulku a pod.

Okrem uvedeného pri tvorbe VZN na daň za psa je dôležité, aby obec neopomenu-la rešpektovať ustanovenie § 25 zákona o miestnych daniach, podľa ktorého obec určísadzbu dane v eurách za jedného psa a kalendárny rok, pričom takto určená sadzbadane platí za každého ďalšieho psa u toho istého daňovníka. Z uvedeného ustano-venia vyplýva, že pokiaľ správca dane určí pre fyzickú osobu, ktorá chová psa v rodin-nom dome, napr. sadzbu 18 eur, nemôže určiť za každého ďalšieho psa vyššiu sadzbu,napr. 20 eur. Pokiaľ teda fyzická osoba chová troch psov v rodinnom dome, tak sadzbana kalendárny rok musíbyť v predmetnom prípadeza každého psa 18 eur (3 x 18 = 54).

Daň za užívanie verejného priestranstva

Podľa splnomocňovacieho ustanovenia (§ 36 zákona o miestnych daniach) daneza užívanie verejného priestranstva obec ustanoví VZN podrobnosti k § 30 až § 34azákona o miestnych daniach, najmä sadzbu dane, prípadne rôzne sadzby dane podľaurčitých kritérií, miesta, ktoré sú verejnými priestranstvami, osobitné spôsoby ich uží-vania, podrobnosti, náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti, spôsoby vyberaniadane, prípadné oslobodenia od tejto dane alebo zníženie dane, splátky dane a lehotusplatnosti splátok dane.

V súvislosti s predmetnou daňou je dôležité, aby obec bližšie definovala vo VZNpojem verejného priestranstva a neobmedzila sa len na všeobecnú definíciu uvede-nú v § 30 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Podľa všeobecnej definície citovanéhoustanovenia verejným priestranstvom na účely zákona o miestnych daniach sú verej-nosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce. Jednoznačne určené verejné prie-stranstvo je napr. vymenovanie ulíc, ich súpisných čísiel a pozemkov s parcelnými čís-lami, napr. námestie pred obecným úradom (parc. č.), parkovisko pred poštovým úra-dom (parc. č.), trhovisko (parc. č.) a pod.

Pre správne určenie poplatkovej povinnosti je dôležité uviesť do VZN náležitostioznámenia o užívaníverejného priestranstva, t. j. okrem identifikácie fyzických a práv-nických osôb, ktoré verejné priestranstvo užívajú, aj účel a miesto užívania verejnéhopriestranstva, dobu užívania verejného priestranstva (v čase od – do), výmeru v m2 uží-vaného verejného priestranstva.

Za osobitné užívanie verejného priestranstva nemožno považovať umiestne-nie reklamných nosičov na stĺpoch verejného osvetlenia v obci, pretože reklamné nosi-če nie sú umiestnené na verejnosti prístupnom pozemku vo vlastníctve obce, ale súumiestnené len v priestore. Za predmet osobitného užívania verejného priestranstvaby mohlo byť považované umiestnenie reklamnej tabule, ktorá by stála priamo na po-zemku vo vlastníctve obce.

150


DÚPP 1/2011

Daň za ubytovanie

Podľa splnomocňovacieho ustanovenia (§ 43 zákona o miestnych daniach) daneza ubytovanie obec ustanovíVZN podrobnosti k § 37 až § 41, najmä náležitosti a lehotuoznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia pre-ukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o za-platení dane, lehoty a spôsoby jej odvodu obci, prípadné oslobodenia od tejto danealebo zníženie dane.

Obec by mala venovať týmto skutočnostiam náležitú pozornosť, pretože ich nedô-sledné stanovenie má vplyv na daňovú disciplínu. Pred samotným zavedením tejtomiestnej dane by si obec mala ozrejmiť základné pojmy a ich význam.

Predmetom dane za ubytovanie je iba prechodné ubytovanie, ktoré spĺňapodmienky vymedzené v § 37 zákona o miestnych daniach, t. j. musí ísť o poskytova-nie prechodného ubytovania (nie je totožné s prechodným pobytom) za odplatu a musíísť o ubytovanie v ubytovacom zariadení, ktorého kategorizáciu určuje vyhláška Minis-terstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky naubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried (ďalej len „vyhláškač. 277/2008 Z. z.“). Ubytovacie zariadenie je budova, priestor alebo plocha, kde saverejnosti za úhradu poskytuje prechodné ubytovanie a s ním spojené služby.

Ubytovacie zariadenia sa členia podľa druhu na kategórie, a to na hotel (hotel, gar-ni hotel, horský hotel, motel), botel, penzión, turistická ubytovňa, chatová osada, kem-ping, ubytovanie v súkromí (izba, objekt, prázdninový byt) a podľa vybavenia, úrovnea rozsahu poskytovaných služieb na triedy. Triedy sa označujú hviezdičkami od najniž-šej triedy – jednej hviezdičky, po najvyššiu triedu – päť hviezdičiek.

Vo vyhláške č. 277/2008 Z. z. sú stanovené požiadavky na vybavenie, druh, rozsaha úroveň poskytovaných služieb v jednotlivých kategóriách a triedach. Požiadavky navybavenie, ktoré sú v citovanej vyhláške, treba považovať za minimálne.

Vo VZN je dôležité presne stanoviť náležitosti a lehotu oznamovacej povinnostiplatiteľa dane, ktorým je prevádzkovateľ zariadenia.

Obec môže vo VZN ustanoviť, aby platiteľ dane oznámil správcovi dane prevádzko-vanie zariadenia, kde poskytuje odplatné prechodné ubytovanie, pričom lehotu naoznámenie stanoví napr. do 30 dní odo dňa začatia prevádzkovania zariadenia. Určí,aké identifikačné údaje má do oznámenia uviesť fyzická osoba (napr. RČ, DIČ, ak homá pridelené, trvalý pobyt, miesto prevádzkovania zariadenia, prípadne živnostenskýlist, ak prechodné ubytovanie poskytuje na základe živnostenského oprávnenia a inékontaktné údaje – tel. č., email) a aké identifikačné údaje má do oznámeniauviesť právnická osoba (obchodný názov, IČO, DIČ, sídlo, miesto prevádzkovania za-riadenia, výpis z obchodného registra a iné kontaktné údaje – tel. č., email).

Pri určení sadzby dane vo VZN obec musí postupovať v zmysle ustanovenia § 40zákona o miestnych daniach a určiť daň v eurách na osobu a prenocovanie; základomdane v zmysle § 39 tohto zákona je počet prenocovaní.

Výška sadzby dane pri dani za ubytovanie je v zmysle zákona o miestnych daniachplne v kompetencii správcu dane. Zákon o miestnych daniach však neumožňuje ur-čiť rôzne sadzby dane, napr. v závislosti od kategórie ubytovacieho zariadenia alebov závislosti od tried. Jednotná sadzba musí byť stanovená ako pre hotel, tak aj pre

151


turistickú ubytovňu či penzión bez ohľadu na to, či ide o vyššiu alebo nižšiu triedu ubyto-vacieho zariadenia, v ktorom prevádzkovateľ poskytuje odplatné prechodné ubytovanie.

Na účely dane je dôležité uviesť vo VZN rozsah a spôsob vedenia preukaznejevidencie ubytovaných hostí (daňovníkov), ktorí sa v ubytovacom zariadení pre-chodne ubytujú. Náležitosťami ubytovacej knihy sú údaje o daňovníkovi, ako meno,priezvisko, adresa, deň príchodu, deň odchodu, počet prenocovaní.

Okrem uvedeného je potrebné vo VZN stanoviť spôsob, ako bude platiteľ danevyberať daň, v akej lehote ju odvedie, spôsob jej odvodu a aké náležitosti má maťpotvrdenie o jej zaplatení. Vo VZN obec napr. uvedie, že platiteľ dane je povinný vy-dať daňovníkovi (fyzickej osobe, ktorá sa v zariadení odplatne prechodne ubytuje) príj-mový pokladničný doklad, v ktorom uvedie dátum vydania dokladu, meno, adresudaňovníka, počet prenocovaní, dátum príchodu, dátum odchodu.

Je na rozhodnutí obce, či druh používaných pokladničných dokladov nechá na vý-ber platiteľom dane alebo zabezpečí pre nich príjmové pokladničné doklady samaa platiteľ potvrdí ich prevzatie. Príjmové pokladničné doklady by mali byť s „prepisom“;jedno vyhotovenie odovzdá prevádzkovateľ daňovníkovi a kópiu si ponecháprevádzkovateľ.

Čo sa týka lehoty na podanie hlásenia o počte ubytovaných hostí, obec môžestanoviť prevádzkovateľovi, že hlásenie má predložiť do 15 dní nasledujúceho mesiacaza predchádzajúci mesiac. V tejto lehote môže určiť aj odvod dane, a to buď v hoto-vosti do pokladnice obce, alebo na jej účet. V prípade, ak sa obec rozhodne oslobodiťod tejto dane niektoré skupiny daňovníkov alebo uplatniť zníženie dane, vo VZN musíurčiť konkrétne skupiny, ktorých sa oslobodenie alebo zníženie týka (napr. deti do 6 ro-kov, študenti do 26 rokov, osoby nad 70 rokov, držitelia preukazu ZŤP a ZŤP/S, nevi-domé osoby atď.).

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Podľa splnomocňovacieho ustanovenia miestneho poplatku za komunálne od-pady a drobné stavebné odpady (§ 83 zákona o miestnych daniach) obec ustanovíVZN sadzbu poplatku, dĺžku obdobia, na ktoré určuje poplatok, vznik a zánik povinnos-ti platenia poplatku, ohlasovaciu povinnosť o vzniku a zániku poplatkovej povinnosti,splatnosť poplatku, hodnoty koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob, formu, miestona zaplatenie poplatku, prípady, keď možno žiadať o zníženie alebo odpustenie poplat-ku a spôsob a lehotu na uplatnenie zníženia alebo odpustenia, ako aj ďalšie nevyhnut-né náležitosti vyberania poplatku.

V súvislosti so stanovením sadzby poplatku je dôležité, aby obec rešpektovala zá-konné rozpätie sadzby poplatku uvedené v § 78 ods. 1 zákona o miestnych daniacha do VZN ustanovila sadzbu len v zákonnom rozpätí. Ak sa obec rozhodne zaviesťmnožstvový zber, tak môže stanoviť sadzbu poplatku v zmysle citovaného ustanove-nia najmenej 0,0033 € a najviac 0,0531 € za jeden liter alebo dm3 komunálnych od-padov alebo drobných stavebných odpadov alebo najmenej 0,0066 € a najviac0,1659 € za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpa-dov. Ak obec nezavedie množstvový zber, tak môže stanoviť sadzbu poplatku naj-menej 0,0066 € a najviac 0,1095 € za osobu a kalendárny deň.

152


DÚPP 1/2011

Sadzbu poplatku by mala obec stanoviť nielen v zmysle rozpätia § 78 ods. 1 zákonao miestnych daniach, ale aj v nadväznosti na ustanovenie § 77 ods. 2, ktoré definujepoplatníka. Poplatok platí poplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalýpobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo uží-va byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu atď., právnická osoba, ktorá je oprávnenáužívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako napodnikanie, podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosťnachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania.

Zákon o miestnych daniach umožňuje stanoviť len jednu sadzbu poplatku v rám-ci jednej skupiny poplatníkov, t. j. jednu sadzbu pre fyzické osoby, jednu pre práv-nické osoby a jednu pre podnikateľov. Ak by obec určila rôzne sadzby poplatkov v rám-ci jednej skupiny, diskriminovala by poplatníkov, ktorí by mali v rámci tejto skupiny vyš-šiu sadzbu poplatku a napokon aj vyšší poplatok oproti ostatným.

Ak obec vo VZN rozdelí poplatníkov – fyzické osoby, na tých, ktorí žijú v centreobce, v odľahlejšej časti obce, prípadne v osadách, a podľa takéhoto rozdelenia určíaj výšku poplatku, tak takto prijaté VZN je napadnuteľné prokuratúrou. Nemožno tak-tiež stanoviť odlišnú sadzbu poplatku pre fyzickú osobu, ktorá užíva nehnuteľnosť – re-kreačnú chatu, a pre fyzickú osobu, ktorá užíva nehnuteľnosť – byt. Pretože ide o po-platníkov, fyzické osoby v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach,sadzba poplatku musí byť určená v rovnakej výške.

Okrem uvedeného by obec mala pri stanovení výšky sadzby poplatku vo VZN vy-chádzať aj z § 78 ods. 2 zákona o miestnych daniach, v zmysle ktorého sadzba po-platku podľa ods. 1 tohto ustanovenia nesmie byť vyššia ako súčet priemernýchnákladov obce na zabezpečenie činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi a drob-nými stavebnými odpadmi vrátane nákladov súvisiacich so zabezpečením zbernýchnádob pripadajúcich na jeden liter, dm3 alebo kilogram týchto odpadov (pri množstvo-vom zbere) alebo pripadajúcich na priemerné množstvo komunálnych odpadova drobných stavebných odpadov vytvorených jedným poplatníkom v obci za jedenkalendárny deň; ak obec zabezpečuje zhodnocovanie týchto odpadov, náklady samusia znížiť o výnosy obce zo zhodnotenia.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že obec nemôže prostredníctvom VZN za-viazať poplatníkov k zabezpečeniu si zberných nádob za vlastné prostriedky. Po-vinnosť zabezpečenia zberných nádob obcou vyplýva aj z § 39 ods. 3 zákonač. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov v zneníneskor-ších predpisov; náklady na zabezpečenie zberných nádob si obec premietnev sadzbe poplatku.

Na zabezpečenie preukázateľnosti uplatňovania nárokov na zníženie poplat-ku alebo odpustenia poplatku, či už zákonných (§ 82 ods. 1 zákona o miestnych da-niach) alebo vyplývajúcich z VZN, je dôležité, aby obec stanovila vo VZN aj konkrétnedoklady, ktoré vyžaduje k preukázaniu tohto nároku. Ak obec určí vo VZN na uplatne-nie zníženia či odpustenia poplatku predloženie dokladu len vo všeobecnej rovine, ne-môže pri rozhodovaní o nároku konštatovať, že je nepreukázaný, pretože poplatník homôže považovať za dostatočný.

153


Účtovanie zbierkovýchpredmetov v štátnychpríspevkových organizáciách

Ing. Lucia Hirtlová

Štátne príspevkové organizácie vedú účtovníctvo v zmysle zákonač. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a podľaopatrenia MF SR z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa usta-novujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovepre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy,obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

O dlhodobom majetku na účte 032 – Umelecké diela a zbierky sa účtuje bez ohľaduna výšku ceny o umeleckých dielach a predmetoch obstarávaných za účelom výzdobya doplnenia interiérov, ktoré možno oceniť podľa právnych predpisov a nie sú súčasťoustavebných objektov.

Ak umelecké diela obstarávané štátnou príspevkovou organizáciou sú:

a) predmetom múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty podľa zákona č. 115/1998Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnotyv znení neskorších predpisov alebo

b) historickým knižničným dokumentom a historickým knižničným fondompodľa § 18 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskejnárodnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a dopl-není zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej alebo

c) pamiatkovým fondom podľa § 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovéhofondu v znení neskorších predpisov alebo

d) literárnym dielom, vedeckým dielom a umeleckým dielom podľa § 7 zákonač. 618/2003 Z. z., potom

v zmysle § 32 opatrenia MF SR č. MF/16786/2007-31 sa o nich neúčtuje ako o dlhodo-bom majetku. Zapísanie týchto umeleckých diel do odbornej evidencie sa uskutočňujepodľa osobitných predpisov (ďalej len „diela podľa osobitných predpisov“).

154


DÚPP 1/2011

Pokiaľ sú diela podľa osobitných predpisov obstarané z vlastných prostried-kov štátnej príspevkovej organizácie, účtuje sa ich obstaranie nasledovne:

Popis účtovného prípadu MD D

Faktúra za nakúpené umelecké dielo, zbierkový predmet 548 321

Úhrada faktúry za dielo podľa osobitných predpisov– realizovaná z bankového účtu organizácie

– realizovaná v hotovosti321

321

221

211

Za predpokladu, že štátna príspevková organizácia diela podľa osobitnýchpredpisov obstarala z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých prostred-níctvom zriaďovateľa formou kapitálového transferu, ich obstaranie sa účtujenasledovne:


Príjem kapitálového transferu od zriaďovateľa na nákup diel 221 352

Faktúra za nakúpené dielo podľa osobitných predpisov 548 321

Úhrada faktúry za dielo realizovaná z bankového účtu organizácie 321 221

Zúčtovanie kapitálového transferu od zriaďovateľa 352 353

Zúčtovanie použitia prostriedkov zo ŠR do výnosov bežného obdobia 353 682

Ak štátna príspevková organizácia diela podľa osobitných predpisov obsta-rala z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých formou bežného transferu,ich obstaranie sa účtuje nasledovne:


Príjem bežného transferu od zriaďovateľa na nákup diel 221 352

Faktúra za nakúpené dielo podľa osobitných predpisov 548 321

Úhrada faktúry za dielo realizovaná z bankového účtu organizácie 321 221

Zúčtovanie bežného transferu od zriaďovateľa do výnoso v v súvislosti s výdavkami 352 681

155

Účtovanie zbierkových predmetov

Vy sa pýtate – my odpovedáme

� Nadačné imanie � Nadácia a verejná zbierka � Prenájom automobilu� Prenájom nehnuteľnosti � Zmena účelu použitia investičného majet-ku � Krátenie dane na vstupe �

�Otázka č. 1: Nadačné imanie1. Nadácia v predchádzajúcich rokoch zaúčtovala kladný hospodársky výsle-

dok na imanie. Potom má imanie rozdelené na nadačné imanie vo výške6 638,78 € a imanie tvorené zo zisku. Mala aj toto imanie vytvorené zo ziskudať zapísať na MV SR?

2. Nadácia má zapísané imanie 6 638,78 € a nezapísané imanie tvorené zo zisku.Môže nezapísané imanie zúčtovať so stratou, pretože vykazuje už dva rokystratu?

K bodu 1

Nadačné imanie je majetok nadácie zapísaný do registra nadácií. Pri založenínadácie je tvorené majetkovými vkladmi jednotlivých zakladateľov. Hodnota majetko-vého vkladu každého zakladateľa je najmenej 663 eur. Základná hodnota nadačnéhoimania musí byť najmenej 6 638 eur, pričom túto základnú hodnotu môžu tvoriť len pe-ňažné prostriedky a nehnuteľnosti. Hodnotu prevyšujúcu 6 638 eur môžu tvoriť aj hnu-teľné veci, cenné papiere, ako aj iné majetkové práva a hodnoty oceniteľné peniazmi.Hodnotu nadačného imania nemožno znížiť.

Nadačné imanie je teda tvorené vkladmi zakladateľov, pričom podľa § 11 ods. 1písm. d) zákona č. 34/2002 Z. z. do registra sa zapisuje s uvedením sumy peňažnýchprostriedkov, nehnuteľností a ich trhovej ceny určenej znaleckým posudkom, hnuteľ-ných vecí a ich ceny určenej znaleckým posudkom, cenných papierov a ich trhovejceny, iných majetkových práv a peniazmi oceniteľných iných majetkových hodnôt oce-nených znaleckým posudkom. Imanie tvorené zo zisku sa teda do registra nadácií ne-zapisuje.

K bodu 2

Podľa § 6 ods. 4 opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú po-drobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie súzaložené alebo zriadené na účel podnikania, stav účtu 431 – Výsledok hospodáreniav schvaľovaní sa účtuje podľa rozhodnutia príslušného orgánu účtovnej jednotky alebov súlade s osobitnými predpismi:a) ak ide o účtovný zisk, zaúčtovaním v prospech účtov účtovej skupiny 41 a 42; ak prí-

slušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia nerozhodol o rozdelenízisku, účtuje sa tento zisk alebo jeho časť v prospech účtu 428 – Nevysporiadaný vý-sledok hospodárenia minulých rokov,

LISTÁREŇ

156

DÚPP 1/2011

b) ak ide o účtovnú stratu, zaúčtovaním na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny41 a 42; ak príslušný orgán účtovnej jednotky do konca účtovného obdobia neroz-hodol o vyrovnaní straty, účtuje sa táto strata alebo jej časť na ťarchu účtu 428 – Ne-vysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov.Z uvedeného vyplýva, že nadácia môže nezapísané imanie (analytický účet k účtu

411 – Základné imanie) zúčtovať so stratou na účte 431 – Výsledok hospodáreniav schvaľovaní alebo so stratou na účte 428 – Nevysporiadaný výsledok hospodáreniaminulých rokov.

�Otázka č. 2: Nadácia a verejná zbierkaCharitatívna nadácia prijala od mesta dotáciu a od mobilného operátora finanč-ný príspevok prostredníctvom zaslaných SMS. Ako má nadácia zaúčtovať prijatéprostriedky? Ako sa to prejaví v daňovom priznaní nadácie? Budú to oslobode-né príjmy na základe § 13 zákona o dani z príjmov (poskytnutá dotácia a aj prí-spevok od mobilného operátora) a následne aj vylúčenie z nákladov použitie do-tácie a príspevku od mobilného operátora?

Nadácia ako účelové združenie majetku slúži na podporu verejnoprospešného úče-lu. Verejnoprospešným účelom sa rozumie najmä rozvoj a ochrana duchovných a kultúr-nych hodnôt, realizácia a ochrana ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, ochra-na a tvorba životného prostredia, zachovanie prírodných hodnôt, ochrana zdravia,ochrana práv detí a mládeže, rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy a plnenie individuálneurčenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrozeníživota alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.

Nadácie účtujú podľa opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovu-jú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré niesú založené alebo zriadené na účel podnikania. Na ťarchu účtu 348 – Dotácie a zúčto-vanie s rozpočtami územnej samosprávy sa účtuje o priznaní miestnych dotácií posky-tovaných z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku so súvzťažnýmzápisom v prospech účtu 691 – Dotácie (348/691), okrem priznania miestnych dotáciína obstaranie dlhodobého majetku, ktoré sa účtujú v prospech účtu 384 – Výnosy bu-dúcich období (348/384).

Prijaté dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku odpisovaného sa úč-tujú na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období a v prospech účtu 691 – Dotáciev časovej a vecnej súvislosti s účtovaním odpisov dlhodobého majetku, na obstaraniektorého bola dotácia poskytnutá, a to od doby uvedenia tohto majetku do používania.Ak sa dotácia čerpá počas viacerých účtovných období, účtuje sa v prospech účtu384 – Výnosy budúcich období a až v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním nákladovvynaložených na príslušný účel sa účtuje v prospech účtu 691 – Dotácie. Dotácie nanákup pozemku, ktorých poskytnutie je podmienené výstavbou na tomto pozemku, sarozpustia do výnosov počas určenej doby odpisovania stavby.

Verejné zbierky sú zbierky usporadúvané na získanie prostriedkov od občanova organizácií na vopred určený verejnoprospešný účel dobrovoľným poskytovaním prí-spevkov. Organizovanie verejných zbierok upravuje zákon č. 63/1973 Zb. o verejnýchzbierkach a o lotériách a iných podobných hrách. Prijaté prostriedky z verejných


157

zbierok (napríklad prostredníctvom mobilného operátora) zaúčtuje nadácia na ťarchuúčtu 221 – Bankové účty (211 – Pokladnica) a v prospech účtu 667 – Prijaté príspevkyz verejných zbierok.

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrá-tane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z člen-ských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Daňovníkmi, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú aj nadácie. Akouž bolo uvedené, nadácia ako účelové združenie majetku slúži na podporu verejno-prospešného účelu. Činnosť, za účelom ktorej bola nadácia zriadená, nie je podnika-nie. Príjmy z činnosti nadácie nie sú predmetom dane (§ 12 ods. 2 a 3 zákonač. 595/2003 Z. z.), a to vrátane príjmov z dotácií od obce a príjmov z verejných zbierok(od mobilného operátora). V zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príj-mov v znení neskorších predpisov nadácia nie je povinná podať daňové priznanie zapredchádzajúci rok, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane.

�Otázka č. 3: Prenájom automobiluObchodná spoločnosť – platiteľ dane, si prenajala od obchodnej spoločnosti –platiteľa dane, motorové vozidlo kategórie N1 na obdobie 5 mesiacov. Má nájom-ca povinnosť účtovať o tomto prenajatom majetku na podsúvahovom účte? Akáno, akou cenou má oceniť prenajatý majetok pri jeho účtovaní?

Majetok, ktorý sa nachádza v účtovnej jednotke, a to či už vlastný alebo cudzí, musíbyť zaúčtovaný (zaevidovaný) v účtovníctve. V súlade s § 12 ods. 5 zákona o účtovníc-tve účtovný zápis, ktorý sa nevykonáva v účtovných knihách, vykonáva sa na podsúva-hových účtoch. Prenajatý alebo zapožičaný majetok od inej účtovnej jednotky sa podľapostupov účtovania účtuje na podsúvahových účtoch (opatrenie MF SRč. 23054/2002-92 v znení neskorších prepisov). Prenajatý majetok sa uvádza aj v úč-tovnej závierke v poznámkach v časti K.

Podľa § 85 postupov účtovania na podsúvahových účtoch v účtových skupinách 75až 79 sa sledujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje v účtovných knihách a ktorých zna-losť je podstatná na posúdenie majetkovoprávnej situácie účtovnej jednotky a jej eko-nomických zdrojov, ktoré možno využiť.

Na podsúvahových účtoch sa sledujú najmä prijaté depozitá a hypotéky, prenajatýmajetok, majetok prijatý do úschovy, zásoby prijaté na spracovanie, zmenky na inkasopoužité na úhradu do doby ich splatnosti, prísne zúčtovateľné tlačivá, materiál v skladochcivilnej obrany a ostatný materiál špecifického použitia, program 222, záväzky z lízingu,pohľadávky z lízingu, pohľadávky z opcií, záväzky z opcií, odpísané pohľadávky. V úč-tovníctve účtovnej jednotky sa môže vytvoriť zúčtovací účet na zabezpečenie účtovné-ho záznamu na podsúvahových účtoch.

Čo sa týka ocenenia, bolo by vhodné prenajatý majetok oceniť napr. v zostatkovejcene, ktorú zistí u prenajímateľa, prípadne ho ocení ROC (reprodukčnou obstarávacoucenou, čo je cena, za ktorú by sa majetok obstaral, keď sa o ňom účtuje – § 25 zákonao účtovníctve; ROC sa často hovorí aj trhová cena).

LISTÁREŇ

158

DÚPP 1/2011

�Otázka č. 4: Prenájom nehnuteľnostiPrávnická osoba (cirkevná organizácia) poberá príjmy z prenájmu nehnuteľnos-ti. Tento príjem je zdaniteľným príjmom. Musí z toho dôvodu cirkevná organizá-cia viesť podvojné účtovníctvo?

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskoršíchpredpisov cirkevné organizácie môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva zapodmienky, že nepodnikajú.

Kedy sa prenájom nehnuteľnosti považuje za živnosť, t. j. za podnikanie, upravuje§ 4 živnostenského zákona (zákon č. 455/1991 Zb.). Prenájom nehnuteľností, byto-vých a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné nežzákladné služby spojené s prenájmom. Prevádzkovanie garáží alebo odstavnýchplôch pre motorové vozidlá je živnosťou:� ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom

alebo� ak garáže, prípadne odstavné plochy slúžia na umiestnenie najmenej piatich vozi-

diel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti.Za základné služby spojené s prenájmom nehnuteľnosti sa považuje zabezpečenie

odvozu odpadu, dodávky vody, plynu, elektriny, drobné opravy či údržba.Na základe uvedených kritérií musí cirkevná organizácia rozhodnúť, či v konkrét-

nom prípade prenájom predstavuje živnosť (podnikanie) alebo činnosť, ktorá sa nepo-važuje za podnikanie. Na účely použitia účtovnej sústavy (jednoduché účtovníctvoalebo podvojné účtovníctvo) nie je podstatné, či príjem z prenájmu je na účely zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zdaniteľným príjmomalebo príjmom oslobodeným od dane.

�Otázka č. 5: Zmena účelu použitiainvestičného majetku

Spoločnosť s r. o. prevádzkuje kaviareň, v ktorej sú výherné automaty, preto po-číta DPH cez koeficient. Spoločnosť vznikla v r. 2005 – ročný koeficientmala 0,99. V r. 2006 – ročný koeficient bol 0,77 – bola vykonaná úprava DPH nainvestičnom majetku, lebo koeficient sa zmenil o viac ako 0,1 – podľa vzorca DD= DV x (0,99 – 0,77) / 10 x R. V r. 2007 – ročný koeficient bol 0,57 – bola vykonanáúprava investičného majetku, lebo koeficient sa zmenil o viac ako 0,1. V r. 2008 –ročný koeficient bol 0,44 – bola vykonaná úprava investičného majetku, lebo ko-eficient sa zmenil o viac ako 0,1. V r. 2009 – ročný koeficient bol 0,50 – nebola vy-konaná úprava investičného majetku, lebo koeficient sa nezmenil o viac ako 0,1.V roku 2010 zatiaľ vychádza koeficient 0,58, ale každý mesiac sa to mení. Z ktoré-ho koeficientu pri koncoročnom výpočte má platiteľ vychádzať – z 0,44 z roku2008 alebo 0,50 z roku 2009?

Podľa ustanovenia § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zneníneskorších predpisov je platiteľ povinný sledovať zmeny účelu použitia investičného


159

majetku (v zmysle jeho definíciena účely DPH) a v nadväznosti na druh zmeny vykonaťopravu už odpočítanej dane – buď v prospech, alebo neprospech platiteľa. Podľa § 54ods. 3 písm.c) zákona o DPH sa za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri kto-rom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, rozumie aj situácia, kedy dôjde k zmenevýšky ročného koeficientu o hodnotu väčšiu ako 0,10. Pri zisťovaní tohto rozdielu saporovnáva aktuálny ročný koeficient s ročným koeficientom predchádzajúceho roka,t. j. ročný koeficient za rok 2010 sa porovná s ročným koeficientom za rok 2009.

�Otázka č. 6: Krátenie dane na vstupe

Platiteľ DPH prenajíma priestory neplatiteľovi DPH, neúčtuje mu DPH. Faktúrabola vystavená dňa 31. 5. 2010 za obdobie od 1. 1. – 31. 5. 2010 a druhá faktúra dňa16. 6. 2010 za obdobie od 1. 6. – 31. 10. 2010. Platiteľ má vypočítaný koeficienta tiež odsúhlasený DÚ, ale nevie, či má prepočítavať koeficientom faktúry, ktoré satýkajú nájmu, aj za mesiace júl až október 2010 alebo ako má postupovať?

V súvislosti s prijatými zdaniteľnými obchodmi – nákupmi tovarov a služieb, ktorésú prijaté výlučne na účely poskytovania nájmu neplatiteľovi, nevzniká nárok na odpo-čítanieDPH podľa § 49 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zne-ní neskorších predpisov, teda nevzniká žiadny nárok, ani prepočítaný koeficientom.

Platiteľ, ktorý vykonáva činnosť oslobodenú od DPH bez nároku na odpočítaniea zároveň aj inú činnosť podliehajúcu DPH, musí v súvislosti s prijatými tovarmi a služ-bami vykonávať ich tzv. vecné priraďovanie k „výstupom“, t. j. musí vedieť, k akej čin-nosti sa prijaté zdaniteľné plnenie bude vzťahovať.

Nárok na odpočet prepočítanýkoeficientom vzniká podľa § 49 ods. 4 zákona o DPHz tých prijatých plnení, ktoré sú prijaté súčasne na účel uskutočňovania zdaniteľnýchplnení platiteľa bez nároku na odpočítanie (nájom oslobodený od dane) aj na účel plne-ní s nárokom na odpočítanie (iná činnosť platiteľa, ktorá nie je oslobodená od dane,resp. je oslobodená, ale s nárokom na odpočítanie). To znamená, že napríklad z prija-tých služieb (stavebné práce, strážna služba a ďalšie), ktoré sa vzťahujú na celú ne-hnuteľnosť a v tejto nehnuteľnosti okrem nájmu oslobodeného od dane vykonáva plati-teľ aj inú činnosť (napr. obchodnú alebo v súvislosti s inou svojou činnosťou má v budo-ve administratívne priestory), má platiteľ nárok na odpočet pomernej časti DPH – pre-počítanej koeficientom.

Prepočítanievstupnej dane koeficientom vykoná v tých prípadocha v tých zdaniteľ-ných obdobiach, v ktorých budú prijaté také tovary alebo služby, ktoré sa viažu na čin-nosť oslobodenú bez nároku na odpočítanie aj na činnosť ostatnú. Na to, aby vzniklapovinnosť vykonať ročný prepočet pomerne odpočítanej dane (počítať ročný koefi-cient), stačí, ak k použitiu koeficienta došlo v jednom zdaňovacom období kalendárne-ho roka. Môže však nastať aj taká situácia, že platiteľ v kalendárnom roku neprijal takétovary a služby, ktoré by mali byť určené zároveň na obidva druhy jeho zdaniteľných pl-není – v takom prípade koeficient nebude v priebehu kalendárneho roka vôbec po-užívať, t. j. nie je ani dôvod k výpočtu ročného koeficientu.

LISTÁREŇ

160

DÚPP 1/2011

Kalendár podnikateľaod 1. 12. 2010 do 31. 12. 2010

Vysvetlivky:NP = nemocenské poistenie,DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie)

Termín zákonnejpovinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 3 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočas-nú pracovnú neschopnosť.

Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku nadôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru.

Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sapreukazuje dočasná pracovná neschopnosť.

do 5 pracovných dní Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z mine-rálneho oleja, z vína, z liehu, z tabakových výrobkov, z piva, ak daňová povinnosť nevznikla dňom pre-vzatia na daňovom území.

do 5 pracovných dní Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z taba-kových výrobkov, z piva, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území.

do 7 dní Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného členskéhoštátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň.

do 8. 12. 2010 Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za november 2010 za samostatne zárobkovo činnéosoby uvedené v § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

do 8. 12. 2010 Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity,ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne poistenými osobami za november 2010za samostatne zárobkovo činné osoby.

do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čís-la bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov.

do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, skutočnosti rozhodujúce pre vznikalebo zánik povinnosti štátu platiť zaňho poistné, zmenu mena, priezviska a trvalého pobytu, skutoč-nosti rozhodujúce pre zmenu alebo zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca,príp. aj európsky preukaz, ak mu ho ZP vydala.

do 8 dní Písomnevykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť po-istné. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť registrácie na jednotnom kon-taktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

161

Kalendár podnikateľa – december 2010



do 8 dní Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 8 písm. a),b), d) až h), r), s) a u) zákona o zdravotnom poistení, keď platiteľom poistného začína, resp. prestávabyť štát.

do 8 pracovných dní Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovnizmenu platiteľa poistného:zamestnávatelia podaním„Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného naverejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platiteľa poist-ného“.

do konca kalendárne-ho mesiaca nasledu-júceho po mesiaci,v ktorom došlo k zme-ne platiteľa poistného

Písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, kedy platiteľom poistného začína,resp. prestáva byť štát:zamestnávatelia podaním„Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného naverejné zdravotné poistenie“ za zamestnancov, ostatní podaním „Oznámenia poistenca/platiteľa poist-ného“.

do 8 dní Prihlásiť sa na NP a DP v pobočke Sociálnej poisťovne, v rovnakej lehote sa z týchto poisteníodhlásiť.

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP.

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povoleniana trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.

Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik NPa DP.

do 8 dní Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej lehote sa z regis-tra zamestnávateľov odhlásiť.

Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca.

Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky.

do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov.

Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca.

Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazova hlásenia o zistení chorôb z povolania.

pred vznikom poiste-nia a vznikom pracov-noprávneho vzťahu

Prihlásiť zamestnanca na NP, DP a poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a prihlásiť za-mestnanca na účely úrazového a garančného poistenia (dohody) v pobočke Sociálnej poisťovne.

deň nasledujúci pozániku poistenia a pozániku pracovnopráv-neho vzťahu

Odhlásiť zamestnanca z poistenia – NP, DP, poistenie v nezamestnanosti (pracovná zmluva) a úrazo-vé, garančné poistenie (dohody) v pobočke Sociálnej poisťovne.

do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa.

do 10 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančnéhopoistenia.

Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru.

162

INFOBLESK

DÚPP 1/2011



do výplatného termínu Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príj-mov za november 2010.

do výplatného termínu Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na po-istenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a za-mestnávateľom z príjmov za november 2010. V lehote splatnosti predložiť pobočke SP výkaz poistné-ho a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

do výplatného termínu Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčto-vaných zamestnancom na výplatu za mesiac november 2010.

do 5 dní po výplatnomtermíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca kalendárnehomesiaca).

do 5 dní po výplatnomtermíne

Odvod preddavkov na daň z príjmovzo závislej činnosti zamestnancov z príjmovza november 2010.

do 15. 12. 2010 Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísanýchv prospech daňovníka v novembri 2010. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

do 15. 12. 2010 Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej v novembri 2010 v prípade da-ňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vo výške sadzbydane podľa § 15. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

do 20. 12. 2010 Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich posebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 €.

Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a aknemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava.

pred prijatím služby Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, jepríjemcom služby, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona.

pred dodaním služby Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľoma ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvyklezdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona v inom členskom štátea osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

do 20. 12. 2010 Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za november 2010 pre platiteľov DPH,ktorí uskutočňujú intrakomunitárne dodávky v rámci Európskej únie, ak hodnota dodaných tovarovv príslušnom štvrťroku a v predchádzajúcich 4 kalendárnych štvrťrokoch presiahla hodnotu 100 000 €.Hodnota dodaných tovarov sa nesleduje za štvrťroky roku 2009, ale až od januára 2010.

Povinnosť platí od 1. januára 2010 aj pre platiteľa registrovaného podľa § 7 a § 7a zákona č. 222/2004Z. z.

163




do 27. 12. 2010(namiesto sviatku25. 12. 2010)

Podať daňové priznanie k DPH za november 2010 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac).Podáva sa i negatívne daňové priznanie.

Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu nevznikla daňovápovinnosť alebo právo na odpočítaniedane, s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavokna daň pri predaji tovaru na trhovom mieste podľa § 78a.


Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za november 2010.

posledný pracovnýdeň predchádzajúcidňu začatia predajana trhovom mieste

Zaplatiť preddavok na DPH pripadajúcu na tovar predávaný na trhovom mieste vo výške 50 % z daneza príslušné zdaňovacie obdobie, najmenej vo výške 165,97 €.


Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z tabako-vých výrobkov, z piva za november 2010.

Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť.

Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z minerálneho oleja nepresiahne 33,19 €, nie je povinnýpredložiť daňové priznanie ani zaplatiť daň (§ 14).


Odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z vína, z liehu, z tabakových výrobkov, z piva za novem-ber 2010.


Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu za november 2010. Prílohou daňového priznania jezoznam pestovateľov s uvedením vyrobeného a skutočne prevzatého množstva liehu, s uvedením dá-tumu výroby liehu a kópia žiadosti o výrobu destilátu.

Zaplatiť spotrebnú daň z liehu za november 2010.


Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za no-vember 2010.

Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 3,31 €,nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňová povinnosť pri spotrebnejdani z uhlia vznikne podľa § 21 ods. 2 písm. a).


Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za november 2010.

do 31. 12. 2010 Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiac december2010 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zá-kona o dani z príjmov.

do 31. 12. 2010 Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac december2010 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľnéčasti podľa § 11 platné v roku 2010 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

164

INFOBLESK

DÚPP 1/2011



do 31. 12. 2010 Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (štvrťročné preddavky) za 4. štvrťrok 2010vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzby dane podľa § 15 zákonao dani z príjmov.

do 31. 12. 2010 Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (štvrťročné preddavky) za 4. štvrťrok 2010 vovýške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa§ 11 platné v roku 2010 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do 31. 12. 2010 Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej dane, akcelková predpokladaná daň presiahne 8 292 €.

do 31. 12. 2010 Odvod štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanej dane za4. štvrťrok 2010, ak predpokladaná daň presiahne 660 € a nepresiahne 8 292 €.

do 31. 12. 2010 Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príj-mov za november 2010, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. decembra2010.

do 31. 12. 2010 Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na po-istenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a za-mestnávateľom z príjmov za november 2010, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatenédo 31. decembra 2010.

do 31. 12. 2010 Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované STV a Sro, ak sa úhrada platí mesačne. Pre výškuúhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.

do 31. 12. 2010 Termín na vypracovanie a predloženie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva informácie o vý-sledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie napracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.

do 31. 12. 2010 Vykonať inventarizáciu zásob liehu v súlade s § 29 zákona o účtovníctve.

najneskôr v deň prvé-ho použitia vozidla

Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a uhradiť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spô-sobenú prevádzkou motorového vozidla.

pred začatím podni-kateľskej činnosti

Písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod, ponúkanie napredaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti.Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti.

do 15 dní Požiadať daňový úrad o registráciu pri vzniku povinnosti zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň,alebo daň z príjmov vyberať.

do 15 dní Oznámiť daňovému úradu zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povin-nosti pri niektorej dani.

do 15 dní Oznámiť daňovému úradu ukončenie podnikania alebo ukončenie poberania príjmov a vrátiť osvedče-nie o registrácii.

165




do 15 dní Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo bydliskomv zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosťzamestnancov na území SR.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber vína oslobo-deného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať víno z iného člen-ského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber liehu oslobo-deného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať lieh z iného člen-ského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľ-ského balenia liehu v daňovom voľnom obehu. Ide o zmenu údajov v žiadosti uvedených v § 44ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a), b) a c).

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber tabakovýchvýrobkov oslobodených od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať ta-bakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie odberného poukazu na odber piva oslobo-deného od dane, povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, povolenia prijímať pivo z iného člen-ského štátu v pozastavení dane.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovar a uplatniť zá-kladnú sadzbu dane na pivo uvedené do daňového voľného obehu v kalendárnom roku.

do 15 dní Splatnosť dane odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru: daň z nehnuteľností, daň zapsa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prí-stroje, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta, daň za jadrové zariade-nie.

do 30 dní Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti: daň z ne-hnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za predajné automaty, daň zanevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom do historickej časti mesta,daň za jadrové zariadenie, daň z motorových vozidiel [okrem daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a)].

do 30 dní Odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo od začiatku vykonávaniainej zárobkovej činnosti alebo prenajímania nehnuteľnosti registrovať sa u miestne príslušnéhosprávcu dane.

Oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne. Zrušenie prevádzkarne oznámiť do 30 dní predjej zrušením.

pred nadobudnutímtovaru v hodnote13 941,45 € bez DPH

Registrácia na platenie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Registračná povinnosť naDPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu. Povinnosť vznikápred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom roku13 941,45 €.

166

INFOBLESK

DÚPP 1/2011

Kurzový lístok ECB – október 2010

Štát Mena 1. 10. 4. 10. 5. 10. 6. 10. 7. 10. 8. 10. 11. 10. 12. 10. 13. 10. 14. 10. 15. 10.

USA USD 1,3726 1,3705 1,378 1,3856 1,397 1,3874 1,3936 1,3833 1,3958 1,4101 1,4089

Japonsko JPY 114,26 114,1 114,8 114,98 115,1 114,21 114,24 113,35 114,23 114,43 114,28

Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR CZK 24,42 24,469 24,498 24,53 24,518 24,49 24,542 24,524 24,47 24,44 24,515

Dánsko DKK 7,4523 7,4541 7,4549 7,4547 7,4561 7,4562 7,4577 7,4569 7,4565 7,4571 7,4564

Estónsko EEK 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466

V. Británia GBP 0,8676 0,8656 0,8667 0,8726 0,87465 0,8751 0,8746 0,8736 0,8812 0,8792 0,8775

Maďarsko HUF 273,85 272,22 272,73 270,33 273,33 275,55 274,03 273,85 273,45 273,63 274,18

Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko LVL 0,7092 0,7092 0,7092 0,7091 0,709 0,7091 0,709 0,7091 0,7095 0,7095 0,7097

Poľsko PLN 3,937 3,9483 3,9708 3,949 3,9655 3,9765 3,9605 3,964 3,9545 3,9077 3,905

Rumunsko RON 4,2655 4,2759 4,278 4,272 4,2648 4,2643 4,2668 4,2743 4,2773 4,2799 4,2765

Švédsko SEK 9,2183 9,2398 9,2626 9,2993 9,3208 9,317 9,2715 9,246 9,2662 9,234 9,223

Švajčiarsko CHF 1,3423 1,3327 1,3348 1,3361 1,3415 1,342 1,3412 1,3298 1,3352 1,3386 1,3423

Nórsko NOK 8,04 8,03 8,041 8,034 8,083 8,1 8,1235 8,124 8,135 8,0695 8,0925

Chorvátsko HRK 7,3018 7,292 7,3048 7,3145 7,3188 7,3173 7,3203 7,3247 7,3308 7,3275 7,3355

Rusko RUB 41,8 41,8045 41,64 41,36 41,5745 41,593 41,575 41,68 42,0055 42,3188 42,565

Turecko TRY 1,9856 1,9817 1,9889 1,965 1,9823 1,9782 1,968 1,9659 1,9723 1,9762 1,9808

Austrália AUD 1,4114 1,4153 1,4338 1,4221 1,4132 1,4252 1,4153 1,4076 1,4128 1,4145 1,4142

Brazília BRL 2,3036 2,3078 2,334 2,3113 2,339 2,3394 2,3198 2,3106 2,324 2,3213 2,3369

Kanada CAD 1,4085 1,3998 1,407 1,4018 1,412 1,4168 1,41 1,4023 1,3999 1,4088 1,4165

Čína CNY 9,1843 9,1703 9,2205 9,2713 9,3298 9,2548 9,2922 9,2313 9,3018 9,3783 9,3568

Hongkong HKD 10,6511 10,6334 10,6886 10,7471 10,8333 10,7641 10,8131 10,735 10,8317 10,9419 10,93

Indonézia IDR 12232 12248,04 12310,68 12357,62 12467,7 12393,04 12439,09 12365,2 12461,72 12574,79 12530,82

India INR 61,081 61,063 61,555 61,5 61,7684 61,635 61,932 61,7846 62,08 62,214 62,132

Južná Kórea KRW 1546,1 1541,35 1557,45 1550,99 1558,32 1565,97 1560,69 1561,58 1564,83 1564,26 1564,64

Mexiko MXN 17,1947 17,2053 17,2951 17,2854 17,4122 17,4337 17,2861 17,2359 17,29 17,4022 17,458

Malajzia MYR 4,2352 4,2376 4,267 4,287 4,3195 4,322 4,3223 4,3 4,3172 4,3473 4,3443

Nový Zéland NZD 1,855 1,8456 1,8515 1,8423 1,8445 1,8598 1,8523 1,8334 1,8407 1,8538 1,8565

Filipíny PHP 60,066 59,916 60,27 60,275 60,67 60,328 60,605 60,477 60,733 60,944 60,847

Singapur SGD 1,8016 1,8005 1,8083 1,8155 1,8246 1,8198 1,8197 1,8083 1,8181 1,8248 1,8244

Thajsko THB 41,463 41,341 41,533 41,492 41,714 41,709 41,857 41,437 41,79 42,014 42,015

Juhoafr. rep. ZAR 9,5121 9,548 9,5759 9,5445 9,6183 9,5991 9,6019 9,5572 9,5766 9,5642 9,5833

167

Kurzový lístok ECB – október 2010

Štát Mena 18. 10. 19. 10. 20. 10. 21. 10. 22. 10. 25. 10. 26. 10. 27. 10. 28. 10. 29. 10.

USA USD 1,3896 1,3859 1,3861 1,4016 1,3934 1,4031 1,3912 1,3803 1,3857 1,3857

Japonsko JPY 113 113,16 112,59 113,65 113,18 113,21 113,11 112,78 112,57 111,87

Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR CZK 24,536 24,52 24,503 24,54 24,626 24,51 24,618 24,663 24,63 24,598

Dánsko DKK 7,4575 7,4574 7,4581 7,4584 7,4577 7,4579 7,4577 7,4585 7,4584 7,4562

Estónsko EEK 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466

V. Británia GBP 0,8747 0,8806 0,882 0,8902 0,8873 0,89255 0,87685 0,87235 0,8704 0,8686

Maďarsko HUF 276,63 276,89 275,58 274,5 275,35 273,53 274,6 275,04 273,25 271,76

Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko LVL 0,7092 0,7099 0,7095 0,7098 0,7097 0,7095 0,7097 0,7093 0,7098 0,7097

Poľsko PLN 3,9226 3,9363 3,9593 3,9516 3,9701 3,9316 3,9352 3,9501 3,9646 3,982

Rumunsko RON 4,2815 4,298 4,3068 4,3152 4,3013 4,268 4,275 4,2762 4,2698 4,2663

Švédsko SEK 9,2871 9,335 9,3115 9,2675 9,2565 9,199 9,3028 9,3317 9,3164 9,361

Švajčiarsko CHF 1,3359 1,3405 1,3355 1,3493 1,3533 1,3618 1,3558 1,3639 1,3668 1,3708

Nórsko NOK 8,15 8,169 8,1585 8,1385 8,143 8,0935 8,12 8,145 8,15 8,192

Chorvátsko HRK 7,337 7,3295 7,332 7,3405 7,3365 7,3413 7,3423 7,3452 7,3422 7,347

Rusko RUB 42,3575 42,29 42,695 43,0028 42,4507 42,4705 42,2875 42,3172 42,55 42,7523

Turecko TRY 1,9748 1,9775 1,9811 1,9907 1,9896 1,9845 1,9785 1,9834 1,9869 1,9887

Austrália AUD 1,4087 1,4159 1,4151 1,4208 1,4198 1,4107 1,4108 1,4194 1,4158 1,4216

Brazília BRL 2,3271 2,3387 2,32 2,3517 2,3594 2,3889 2,3674 2,3546 2,3742 2,3638

Kanada CAD 1,4192 1,4217 1,426 1,43 1,4299 1,4291 1,4245 1,421 1,4195 1,415

Čína CNY 9,2326 9,2089 9,2202 9,3212 9,2787 9,342 9,2691 9,2212 9,2667 9,2437

Hongkong HKD 10,7812 10,7531 10,7604 10,8813 10,8203 10,8887 10,7925 10,7096 10,7501 10,7467

Indonézia IDR 12412,48 12386,04 12389,96 12520,42 12457,54 12485,42 12410,75 12340,46 12382,71 12383,89

India INR 61,675 61,543 61,501 62,084 62,103 62,24 61,985 61,472 61,67 61,52

Južná Kórea KRW 1553,51 1561,31 1566,02 1576,39 1571,8 1565,89 1558,32 1561,75 1557,32 1557,9

Mexiko MXN 17,3713 17,2607 17,2757 17,3126 17,242 17,2332 17,2473 17,1847 17,1935 17,1544

Malajzia MYR 4,3036 4,3081 4,3267 4,3534 4,339 4,3405 4,3079 4,296 4,3088 4,309

Nový Zéland NZD 1,8442 1,8491 1,8489 1,8637 1,8636 1,8623 1,8549 1,85 1,8459 1,828

Filipíny PHP 60,142 60,121 60,149 60,552 60,375 60,347 60,064 59,646 59,726 59,741

Singapur SGD 1,8091 1,8126 1,8116 1,8192 1,8137 1,812 1,8053 1,7974 1,7994 1,7968

Thajsko THB 41,546 41,452 41,486 41,859 41,722 41,883 41,611 41,402 41,516 41,509

Juhoafr. rep. ZAR 9,57 9,6507 9,628 9,6623 9,6876 9,6931 9,634 9,712 9,7451 9,6827

168

INFOBLESK

DÚPP 1/2011

Rok má 365 dní, z ktorých je 250 pracovných.

Rok má 2 000 pracovných hodín a 2 080 platených hodín.

*) Platený sviatok**) Fond pracovného času vrátane platených sviatkov (pri 8 h prac. čase)Štátne sviatky a ďalšie dni pracovného pokojaNa základe zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. v znení zákona č. 201/1996 Z. z., zákona č. 156/1998 Z. z., zákona č. 285/1999 Z. z., zákonač.396/2000 Z.z.a zákona č.442/2001 Z.z.sú v roku 2011 schválené tieto štátne sviatky (ŠS) a ďalšie dni pracovného pokoja (DDPP):1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky (ŠS) 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky (ŠS)6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný 15. september – Sedembolestná Panna Mária (DDPP)

sviatok pravoslávnych kresťanov) (DDPP) 1. november – Sviatok všetkých svätých (DDPP)22. apríl – Veľký piatok (DDPP) 17.november – Deň boja za slobodu a demokraciu (ŠS)25. apríl – Veľkonočný pondelok (DDPP) 24. december – Štedrý deň (DDPP)1. máj – Sviatok práce (DDPP) 25. december – Prvý sviatok vianočný (DDPP)8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom (DDPP) 26. december – Druhý sviatok vianočný (DDPP)5. júl – Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda (ŠS)29. august – Výročie SNP (ŠS)

169

Plánovací kalendár 1. polrok 2011

Pracovných dní 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

7,5 15 22,5 30 37,5 45 52,5 60 67,5 75

7,75 15,5 23,25 31 38,75 46,5 54,25 62 69,75 77,5

8 16 24 32 40 48 56 64 72 8011 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23

82,5 90 97,5 105 112,5 120 127,5 135 142,5 150 157,5 165 172,5

85,25 93 100,75 108,5 116,25 124 131,75 139,5 147,25 155 162,75 170,5 178,25

88 96 104 112 120 128 136 144 152 160 168 176 184

Na základe nariadenia SR č. 90/2007 Z. z. sa v roku 2011 zavádza letný čas a jeho začiatok sa určuje na 27. marca (o 2. hodine stredoeuróp-skeho času – SEČ – sa posunú hodiny na 3. hodinu letného času – LČ), jeho koniec na 30. októbra (o 3. hodine LČ sa posunú hodiny na 2. hodi-nu SEČ).

170

Plánovací kalendár 2. polrok 2011

DÚPP 1/2011

Vyhľadávač DÚPP 2010Predkladáme vám vyhľadávač, alebo vecný register, publikovaných článkov v našom časopise.Túto službu môžete využívať aj telefonicky na čísle: 041/70 53 222.

Vysvetlivky:Z – zákon, K – komentár, Č – článok, P – príklad (počet),V – vzor (počet), T – tlačivo (počet)

Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č P V T

Cestovnénáhrady

Poskytovanie náhrad výdavkov a plnení pridočasnom vyslaní zamestnancov do zahraničia

11-12/2010 296 x

Daň z príjmov Aké úpravy pri zdaňovaní príjmov FO a PO násčakajú od 1. januára 2010, resp. od 1. januára2011?

2-3/2010 210 x 10

Daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2009 4-5/2010 7 x 8 2

Dávka garančného poistenia – daňové hľadisko 11-12/2010 305 x 3 2

Finančný lízing z daňového a účtovného hľadiska 15/2010 11 x 18

Odpis a postúpenie pohľadávok v daňovýchvýdavkoch

1/2010 106 x 15

Podnikajúci manželia z pohľadu daňovýchpredpisov

1/2010 152 x 6

Podnikanie fyzických osôb – individuálne a v rámcis. r. o. – porovnanie

13/2010 6 x 18

Preddavky na daň z príjmov FO na rok 2010 6-7/2010 26 x 6

Preddavky na daň z príjmov PO v roku 2010 6-7/2010 8 x 20

Prenájom nehnuteľnosti z daňového a účtovnéhohľadiska

11-12/2010 45 x 48

Príjem z predaja a prenájmu nehnuteľnostiu fyzickej osoby za rok 2009

4-5/2010 166 x 42

Priznanie k dani z príjmov FO za rok 2009 4-5/2010 101 x 32 2

Ukončenie podnikania u FO z pohľadu zdanenia 14/2010 74 x 13

Výdavky na pracovné, sociálne podmienkya starostlivosť o zdravie zamestnancov

9/2010 11 x 15

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnostivykonávanej slovenskými občanmi v zahraničí

13/2010 108 x 6

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnostivykonávanej zahraničnými občanmi na území SR

10/2010 97 x 10

Zistenie základu dane z daňovej evidencie 15/2010 80 x 4

Vyhľadávač DÚPP 2010

171


Zvýšenie základu dane z príjmov o neuhradenézáväzky

2-3/2010 282 x 8

Daň z pridanejhodnoty

Koncoročné povinnosti platiteľa DPH 2-3/2010 159 x 27 1

Novela zákona o DPH od 1. 1. 2010 2-3/2010 254 x 33

Preddavky a DPH – vznik daňovej povinnostia účtovanie

9/2010 112 x 11

Predĺženie lehoty na podanie žiadosti o vráteniedane za rok 2009

15/2010 109 x

Registrácia podľa § 7a zákona o DPH 14/2010 116 x 14

Vznik daňovej povinnosti pri dodávkach tovarova služieb (§ 19 zákona o DPH) – vybrané okruhy

8/2010 412 x 21

Žiadosť o vrátenie DPH za rok 2009 13/2010 5, 67 x x 11

Interné smernice Interná smernica „Tvorba a použitie rezerv“ 15/2010 123 1

Jednoduchéúčtovníctvo

Účtovanie príjmov a výdavkov, ktoré neovplyvňujúzáklad dane z príjmov

15/2010 110 x

Účtovanie príjmov zahrnovaných do základu danez príjmov

14/2010 123 x

Účtovanie výdavkov na mzdy, poistné a príspevkya na tvorbu sociálneho fondu

11-12/2010 313 x 1

Účtovanie výdavkov na nákup materiálu a nákuptovaru vrátane výdavkov súvisiacich s ichobstaraním

13/2010 98 x 1

Účtovanie výdavkov na prevádzkovú réžiu 10/2010 144 x

Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve zarok 2009

2-3/2010 121 x 14 3 2

Zásoby v sústave jednoduchého účtovníctva 1/2010 83 x 14 3

Zmeny v postupoch účtovania v jednoduchomúčtovníctve od 1. 1. 2010

8/2010 405 x 6

Medzinárodnézdaňovanie

Medzinárodné zdaňovanie – otázky a odpovede 1/2010 140 x 10

Zdaňovanie licenčných poplatkov s ohľadom naaplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzenídvojitého zdanenia a príslušného primárnehoa sekundárneho práva Európskeho spoločenstva

9/2010 44 x 15

Mzdy Minimálna mzda od 1. 1. 2010 4-5/2010 223 x 12

Odvody do fondov z pracovnoprávnych vzťahovod 1. januára 2010

4-5/2010 241 x 2

Platenie poistného z dohôd o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeru

9/2010 130 x 1

Posledné zmeny Zákonníka práce v praxi 10/2010 62 x 7

VYHĽADÁVAČ DÚPP

172

DÚPP 1/2011


Povinnosti zamestnávateľa na prelomezdaňovacích období roka 2009 a 2010

2-3/2010 183 x 6

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zozávislej činnosti za rok 2009

6-7/2010 36 x 2 2

Ročné zúčtovanie preddavkov na poistné nazdravotné poistenie za rok 2009

6-7/2010 64 x 9 3

Spoločníci/konatelia s. r. o. a členovia štatutárnycha ďalších orgánov právnických osôb – zdaňovaniepríjmov

1/2010 168 x 13

Vysielanie zamestnancov do iného členskéhoštátu EÚ

13/2010 129 x 11

Odvody Platenie poistného po prerušení a ukončenípodnikania

14/2010 88 x 8

Platenie poistného SZČO od 1. 1. 2010 do 30. 6. 2010 2-3/2010 313 x 6

Sociálne a zdravotné poistenie pri výkone závislejčinnosti občanov iných štátov na území SR

10/2010 113 x 8

Spoločnosť s ručením obmedzeným – výhodya nevýhody v porovnaní s individuálnou formoupodnikania z pohľadu odvodových povinností

13/2010 47 x 3

Podnikanie Lízingová zmluva a platenie splátok aj po skončenílízingu

14/2010 134 x 2

Možnosti a podmienky prenájmu nehnuteľností,ubytovania a s tým spojených služieb v právnomporiadku Slovenskej republiky

11-12/2010 7 x 5

Nová právna úprava v podobe služieb navnútornom trhu

10/2010 69 x 2

Podvojnéúčtovníctvo

IAS 2 – Zásoby 1/2010 75 x

Individuálna účtovná závierka zostavenák 31. decembru 2009

2-3/2010 16 x 40 1 2

Konsolidovaná účtovná závierka v podmienkach SR 15/2010 63 x 1

Novela zákona o audítoroch – zmenyod 1. 1. 2010

8/2010 398 x

Novela postupov účtovania pre podnikateľovod 1. januára 2010

8/2010 384 x 4

Novelizovaná právna úprava podvojnéhoúčtovníctva pre podnikateľov od 1. januára 2010

8/2010 376 x

Prehľad peňažných tokov ako súčasť poznámok 14/2010 47 x 2 1

Rozhodnutie o výsledku hospodáreniav schvaľovaní, overenie účtovnej závierky a jejzverejnenie

10/2010 79 x

Účtovanie koncesných zmlúv u koncesionára 14/2010 35 x 4


173


Vnútropodnikové účtovníctvo – podstata, význam,predpoklady a spôsoby jeho vedenia

13/2010 74 x 2

Zásoby v podvojnom účtovníctve podnikateľov 1/2010 7 x 31

Právne predpisy Oznámenie MF SR č. MF/14091/2010-73 preplatiteľov DPH k uvádzaniu údajov o tovarepodliehajúcom zníženej sadzbe dane 6 %v daňovom priznaní k DPH od 1. mája 2010

10/2010 140 x

Sadzby stravného pri zahraničných pracovnýchcestách (opatrenie MF SR č. 517/2009 Z. z.)

2-3/2010 277 x

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov 8/2010 9 x x 147

Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH 6-7/2010 101 x x 265

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkova o zmenách v sústave územných finančnýchorgánov

11-12/2010 88 x x 59

Správa daní Daňové exekučné konanie alias vymáhaniedaňových nedoplatkov

10/2010 6 x 6

Daňové pohľadávky v konkurznom konanía v reštrukturalizačnom konaní

9/2010 85 x 13

Registračná a oznamovacia povinnosť v správedaní

2-3/2010 291 x 25 1

Usmernenia DR SR Daň z motorových vozidiel v roku 2010 4-5/2010 205 x

Informácia DR SR k miestu dodania službyod 1. 1. 2010

4-5/2010 275 x 21

Informácia k novele zákona o DPH do 1. 5. 2010 10/2010 141 x

Informácia k registrácii pri prenájme častí bytovalebo nebytových priestorov, alebo nehnuteľností,okrem pozemkov

4-5/2010 221 x

Informácia k uplatňovaniu sadzieb DPH pri dodaníšošoviek a rámu v súlade so zákonomč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

14/2010 4 x

Informácia k určeniu miesta dodaniabezpečnostných a strážnych služieb podľazákona č. 222/2004 Z. z.

15/2010 5 x

Informácia k určeniu miesta dodaniaupratovacích prác podľa zákona č. 222/2004Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zneníneskorších predpisov

14/2010 5 x

Informácia k zvýšeniu sumy daňového bonusu od1. júla 2010

13/2010 4 x

VYHĽADÁVAČ DÚPP

174

DÚPP 1/2011


Metodický pokyn DR SR k odpočítaniu dane prikúpe a nájme osobných automobilov patriacichdo kategórie M1 podľa zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskoršíchpredpisov

9/2010 6 x 6

Metodický pokyn DR SR k podávaniu súhrnnýchvýkazov podľa § 80 zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty

6-7/2010 370 x 11

Nové pravidlá pre vrátenie DPH podnikateľomv rámci EÚ platné od 1. 1. 2010 – základnéinformácie

2-3/2010 13 x

Podávanie žiadostí o vrátenie DPH z inýchčlenských štátov Európskeho spoločenstva

13/2010 5 x

Použitie podielu zaplatenej dane (2 %) naosobitné účely v roku 2010

8/2010 5 x

Povinnosť registrácie zdaniteľnej osoby –neplatiteľa DPH, ktorý dodáva alebo prijímaslužby z iného členského štátu, od 1. 1. 2010

2-3/2010 11 x

Upozornenie pre daňových dlžníkov na následkynezaplatenia dane

8/2010 8 x

Upozornenie pre podnikateľov, ktorí sú povinnípoužívať elektronickú registračnú pokladnicu

11-12/2010 4 x

Usmernenie vo veci preukázania nároku napriznanie daňového bonusu na vyživované dieťaštudujúce na vysokej škole v Českej republike –rovnocenné vysokoškolské štúdium

15/2010 6 x

Vzor plnomocenstva PO 10/2010 5 x 1

Základné číselné údaje súvisiace s podanímdaňového priznania k dani z príjmov FO za rok2009

6-7/2010 6 x

Zmeny pri podávaní súhrnného výkazu po 1. 1.2010

2-3/2010 8 x 3

Zmeny týkajúce sa uplatňovania výdavky(nákladov) na spotrebované PHL

4-5/2010 208 x

2 % zaplatenej dane na osobitné účely v roku2010

6-7/2010 5 x


175

OBJEDNÁVKACHCEM, ABY SOM MAL KOMPLETNÉ INFORMÁCIE

Z OBLASTÍ DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA, A PRETOsi záväzne objednávam predplatné časopisu v počte ........ ks od čísla ........ .jednotlivé čísla :

Ročník 2011 1 2-3 4-5 6-7 8 9 10 11-12 13 14 15

počet ks

Odosielateľ:Meno a priezvisko:

Firma:

Ulica: Obec:

PSČ: Telefón:

IČO: IČ DPH:

Číslo účtu: E-mail:

Súhlasím, aby údaje o mojej osobe boli spracované v informačnom systéme vedenom vydavateľstvoma so zasielaním bezplatných e-mailových informácií o produktoch a službách vydavateľstva.

Dátum: Podpis (pečiatka):

Predplatné na ročník 2011 s 10 % zľavou je vo výške 85,80 € / 2 584,81 Sk s DPH.Konverzný kurz: 1 € = 30,1260 Sk.

© Časopismesačník „DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝPORADCA PODNIKATEĽA“vydávaný v jazyku slovenskom

Vydavateľ a redakcia:

Poradca podnikateľa,spol. s r. o.Martina Rázusa 23A010 01 Žilina

IČO: 31 592 503tel.: 041/7053 210fax: 041/7053 214www.poradcapodnikatela.sk

Šéfredaktorka:Ing. Dana Jánošováe-mail: [email protected].: 041/7053 253fax: 041/7053 250

Grafická úprava:Miriam Škulcová

Tlač:Tlačiareň P+MBudovateľská 1672/16038 53 Turany

Spolupracovníci redakcie:Ing. Marián Drozd, Ing. Viera Kaletová,Ing. Dagmar Piršelová

Inzercia:Rázusova 23A, 010 01 Žilinatel.: 041/7053 243, 0905 800 925fax: 041/7053 214

Časopis si môžete objednaťpísomne na adrese vydavateľstvaalebo telefonicky:tel.: 041/7053 222fax: 041/7053 343

Služby zákazníkom:tel.: 041/7053 600fax: 041/7053 343e-mail: [email protected]

Telefonické poradenstvo:prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 535pracovné dni, z oblasti Mzdy, persona-listika a pracovné právo:9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 636Cena hovoru je 0,60 € (18,00 Sk) za1 minútu. Cena hovoru je uvedenás DPH.

Písomné poradenstvo:Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilinafax: 041/7053 434e-mail: [email protected]

Bankové spojenie:ČSOB, a. s., Žilinač. ú. 184196713/7500

Maloobchodné predajne:Tomášikova 20832 05 Bratislavatel.: 02/4342 6815e-mail: [email protected]ínska 10851 05 Bratislavatel.: 02/6820 3655e-mail: [email protected]číkova 269925 21 Sládkovičovotel.: 031/78 99 929

Veľkoobchod:tel.: 041/7053 339, 0905 634 637

Sadzba dodaná do tlače: 22. 11. 2010

Povolenie na podávanie periodických lis-tových zásielok do maximálnej hmotnosti500 g vo vnútroštátnom stykuč. 1/OHP/2006

Evidenčné číslo:

EV 3315/09

ISSN 1335-0897

176

®

ŠkodaYeti

www.skoda-auto.skIlustračné foto.Kombinovaná spotreba a emisie CO2 automobilov Yeti: 5,3-8,0 l/100 km, 139-189 g/km.

Za volantom vozidla Škoda Yeti je každá jazda mimoriadnym zážitkom. Škoda Yeti je robustná ale i kompaktná a hravo si poradí s každým terénom. S pohonom všetkých štyroch kolies v režime off-road, ktorý navyše automaticky aktivuje asistenta zjazdu z kopca, je aj ťažký terén prechádzkou parkom. Vďaka systému VarioFlex môžete jednoducho zväčšovať úložný priestor. Pod kapotou je Škoda Yeti silná a úsporná zároveň. To sa nedá opísať, to treba zažiť.

148x206.indd 1 10/20/10 3:52 PM

Documents

dupp produkt 1/2011