ŠKOLSKÝ ČASOPIS

ZŠ s MŠ ODBORÁRSKA 2,

BRATISLAVA

Školský rok 2012/2013

(december - február)

Ahojte GAŠTANKOVIA,

prajeme Vám príjemné čítanie ďalšieho čísla nášho aj vášho časopisu.

Vaša redakčná rada

NAŠE POSTREHY

Dňa 5. 12.2012 sme navštívili Slovenskú národnú galériu a pozreli sme si tam dva filmy . Prvý bol film s názvom Mám 88 . Bol to film o dedkovi , ktorý mal 88 rokov a žil neobyčajný život . Bol to celkom poučný film . Druhý film sa volal Tí druhí. Bol to film o Africkom kmeni , ktorý chodili často navštevovať turisti . Za jednu fotku si Afričania pýtali 2 Birri . Africké ženy mali prepichnuté pery a nosili v nich tanieriky . Zdalo sa mi to dosť nechutné a nepríjemné . Taký život musí byť hrozný !!! Nina Pochmarská, 5.a

Včera 5.12.2012 sme boli v SNG [ slovenská národná galeria ] pozerali sme dva filmy. Jeden sa volal mám 88, a druhý sa volal Tí iní. Film mám 88. Bol o jednom 88 ročnom chlapovi , ktorý sa na svoj vek cítil veľmi dobre. Ľuďom chodil hrať do mesta na gitare. Veľmi rád bol s ľuďmi, chodil aj na diskotéky. Tento film sa mi veľmi páčil. Druhý film sa mi páčil tiež, volal sa Tí druhí. Tento film bol o africkom kmeni, v ktorom si ženy nechávali narezať peru a potom vybiť dva spodné zuby. Narezanú peru si potom postupne zväčšovali. Do narezanej pery si dávali tanieriky. Keď k nim prišli ľudia z Európy alebo z Ameriky, tak si ich fotili . Chceli za fotky peniaze , turisti im teda za fotky platili, keď im niekto nechcel zaplatiť, nepustili ho preč. Myslím, že sa mám nad čím zamýšľať

Libor Kollár 5.A

Dňa 5.12.2012 sme boli v Slovenskej národnej galérii

pozrieť si dva zaujímavé filmy. Prvý sa volal 88

a bol o starom pánovi, ktorý má 88 a cíti sa ako mladý,

užíva si klasický život. Chodí do baru, bicykluje

a podobné. Z tohto filmu sme zistili, že staroba

neznamená to, že nemôžeme si život užívať. Druhý

film sa volal Tí druhý. Bol o Africkom kmeni ktorý

si naťahujú pery a dávajú si do nich taniere. Keď tam

prišli turisti tak si za každú fotku pýtali peniaze.

S tohto filmu sme sa dozvedeli ako žijú iný ľudia

a čo im môže zlepšiť život. Najviac sa mi páčil

ten prvý film, zistila som, že aj starý ľudia môžu byť aktívny a nemali by sme ich za to odsudzovať. Nina Marhulová 5.A.

O Mikulášovi

Vitaj, vitaj Mikuláš,

čo v batohu pre nás máš?

Cukríky a čokoládky,

či dáky perník sladký.

Celý rok sme poslúchali,

známky dobré dostávali,

i rodičov sme poslúchali.

Mikuláš, Mikuláš,

tak ako sme sľúbili,

topánky sme čistili.

Nina Marhulová 5.A.

Mikuláš

Mikuláš sa začal tým, že si hádam každé dieťa našlo

vo vyumývaných topánkach sladkosti, ale to ani

z ďaleka nebolo všetko. Keď sme už sedeli v laviciach

dostali sme prvú výzvu zo školského rozhlasu.

Každá trieda s deťmi má nakresliť najkrajšieho Mikuláša. Ešte, že sme mali prvú hodinu výtvarnú a dievčatá sa mu mohli naplno venovať. Nebol to obyčajný obrázok. Dotvárali ho totiž rôznymi vecami, želiezkami z opasku, niťami ale aj inými kresbami. Tesne pred začiatkom tretej hodiny sme uvideli cez okno, že sa vezie v koči zapriahnutom dvoma koňmi Mikuláš spolu s čertom aj anjelom. Potom sa rozozvučal školou krik :,,Mikuláš!´´ a všetci sa išli obúvať. Všetci sme sa zhromaždili za školou. O chvíľu som už videl, ako ide Mikuláš presne k nám. Všetci z koča vystúpili. Zrazu začal čert pribiehať k deťom a chcel, aby mu zaspievali. Ale potom zobral ďalšie deti aj s pani učiteľkou. Všimli sme si, že bol Mikuláš trošku chudý. Potom z koča začali vyberať darčeky. Rozdávali ich čert aj s Mikulášom. Pred tým však ako dostali darčeky, museli tiež zaspievať. Od pani učiteľky sme sa potom dozvedeli, že my máme najdrahší darček. O chvíľu sa začal čert vystatovať, že má titánové vidly. Všimli sme si, že to bol zatiaľ jediný čert, ktorému padá brada. Keď sme už všetci dostali darčeky, tak sa s niektorými Mikuláš pofotil. Potom nastúpili späť do koča a Mikuláš nám zamával na rozlúčku a všetci sme sa vrátili do tried.

Potom to bolo v triede veľmi napínavé, aký darček sme to vlastne dostali. Keď pani učiteľka otvorila škatuľu, nachádzala sa v nej kopa sladkostí : kinder vajíčka , lízanky, Milka čokolády, gumené cukríky a kinderbuená. A ešte tri dievčatá dostali mrkvu. Potom nastali hotové hody, spolužiaci si vymieňali a jedli sladkosti ako diví. Na hodine slovenčiny nám oznámili výsledky súťaže o najkrajšieho Mikuláša. Boli sme medzi troma najlepšími. Dievčatá, ktoré sa na obrázku najviac podieľali, išli prevziať cenu. Dostali cukríky. Potom na angličtine sme dostali Mikulášsky darček od našej triednej učiteľky. Mohli sme pozerať film v angličtine a pri tom dojedať sladkosti. Potom sme niektorí išli na obed, kde sme dostali ďalšieho čokoládového Mikuláša.

Deň sa skončil tak, že hádam každé dieťa malo doma v komore plno sladkostí. Tibor Manas,7.A

Mikuláš v škole

Dňa 6.12. prišiel k nám Mikuláš, anjel a čert. Najprv čert zobral deťom čiapky a vrátil im ich len ak mu zaspievali Vianočnú koledu. Potom Mikuláš začal rozdávať darčeky. Každému kto chcel darček dal zaspievať. Niektoré triedy sa hanbili, ako napríklad my. Keď nám dal darčeky, tak sme išli do našej triedy. Každý dostal: Kinder Bueno, perník, Kinder vajíčko a gumi cukríky. Všetci sme boli radi. Na začiatku piatej hodiny nám oznámili, že sme vyhrali súťaž o najkrajšieho Mikuláša. No a tak sa skončil super deň. Samko Pangrác 5.A

NÁVŠTEVA MIKULÁŠA V ŠKOLE Dňa 6.12.2012 do školy prišiel Mikuláš . Celá škola sa tešila na sladkosti a iné darčeky . Všetky deti aj so svojimi učiteľmi vybehli von a dúfali, že Mikuláš je na blízku . Vtom sa otvorila brána a objavili sa dva veľké ťažné kone a potom sa objavil koč Mikuláša!!! Deti od radosti vyskočili .

S koča vystúpil najprv čert , potom anjel a nakoniec aj očakávaný Mikuláš . Čert začal vyvolávať triedy . Keď vyvolal prvú triedu, zistili sme, že musíme zaspievať, aby sme dostali darček . Pozorne sme čakali , kým nás vyvolajú. Nakoniec čert povedal „5.A“ . My sme však nevedeli, čo máme zaspievať, tak sme boli ticho . Nakoniec nám to dal a my sme sa moc potešili . Keď sme prišli do triedy, rozbalili sme si darček a tešili sa zo sladkostí . Začali sme sa napchávať a moc sme sa tešili !!! Nina Pochmarská 5.A

Dnes 6.12. sme prišli do školy a všetci sme horeli nedočkavosťou. Pred vyučovaním

sme sa poponáhľali, aby sme stihli pokresliť tabuľu. Na druhú stranu sme napísali:

Na svätého Mikuláša neučí sa neskúša sa!! Každá 5 odpúšťa sa!

To je odkaz Mikuláša.

Potom sme už iba netrpezlivo čakali, kým neprejdú dve hodiny. Na tretiu hodinu

k nám mal totiž zavítať Mikuláš. Hodiny sa nám zdali moc dlhé. Aspoň že sme nepísali na tabuľu. Obrázky aj písmo sa nám dosť podarili a učiteľky nemohli tú krásu zmazať. Konečne už zavítala tretia hodina a s ňou aj Mikuláš! Na ohlásenie sa celá škola ponáhľala von. Mikuláš prišiel s čertom a anjelom na voze, ktorý ťahali dva hnedé ťažné kone. Mikuláš postupne vyberal darčeky a ktorú triedu vyvolal, tá mu musela niečo zaspievať.

Inač by nedostali darček. Potom Mikuláš odišiel, my sme išli naspäť do školy . A na piatu hodinu nám konečne začalo poriadne snežiť. Po piatej hodine sme išli domov. A obrázky na tabuli sme tam nechali. Ktohovie možno, keď tam zostanú, nebudeme sa po celý rok učiť. A to by bolo super! Burgerová Lucka 5.A

Dňa 6.12.2012 k nám do školy prišiel Mikuláš. Všetky deti sa s radosťou pobrali von so svojimi učiteľkami.

A čo nevidíme? Na dvor prichádza Mikuláš na saniach. Všetkých veľmi zaujal čert. Najskôr s nami trochu zavtipkovali a potom sa už rozdávali darčeky, každá trieda čakala, kým ju povedia. Ale bol tu jeden problém, ak sme si chceli darček zobrať, najskôr sme museli pred všetkými niečo zaspievať. Ďalej každá trieda zaspievala a zobrala si svoj balíček, keď sa celá akcia skončila, tak sme sa s radosťou pobrali do svojich tried, aby sa si s radosťou rozbalili svoje darčeky.

keď k nám do školy prišiel Mikuláš...

Bolo to samozrejme 6. decembra 2012, Chodí síce každý rok, ale stále je to zábavné. Na prvej hodine sme mali Mikulášsky rozhlas. Vyhlasovala sa aj súťaž o najkrajší obrázok Mikuláša. Každá trieda dostala aj obrázok Mikuláša, či už len ako inšpiráciu alebo pomôcku. Na konci tretej hodiny sme sa pomaly pobrali von. Všetci sme sa postavili podľa tried a čakali sme, kedy už konečne príde. Zrazu sa otvárala brána a Mikuláš prichádzal. Bol to celkom fajn pohľad, ale úprimne, viac ma zaujala moja mama s mojou jeden a pol ročnou sesternicou, ktoré kráčali za vozom smerom na dvor. Hneď som sa za nimi rozbehla až som zabudla na Mikuláša, ktorý už stál na dvore a prihováral sa nám. Najprv všetky deti zabával a potom postupne rozdával darčeky. Zvykom je, že každá trieda mu niečo zaspieva alebo zarecituje. No a ako zvolali: ,, ôsma A“! chalani sa hneď začali potichu smiať, pretože sme sa práve vtedy učili Mor ho! Nám doniesol darčeky čert a v sekunde, ako k nám pristúpil už sa spustilo: ,,Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia...“ a tak ďalej. Čert sa len ostal pozerať, kývol hlavou, hodil vrece s darčekmi na zem a odišiel. Potom už nasledovala iba jedna trieda a pomaly sme sa posúvali do tried. Samozrejme, že až potom ako sa s nami Mikuláš rozlúčil. V triede sme si všetko rozbalili, roztriedili a začali jesť. Medzitým som ešte so Simonkou pripínala obrázky Mikulášov na chodbe. Keď už bolo všetko pripnuté, išlo sa hodnotiť. Po vyhlásení najkrajších Mikulášov sa z každej triedy pobrali dvaja žiaci po odmeny. Bola to naša posledná hodina, tak sme sa pomaly pobalili a vychystali domov. Zažili sme celkom príjemný deň a som zvedavá ako to bude na budúci rok. FarkasovÁ Dominika 8.A

Tak ako každý rok, aj teraz boli všetky obrázky úžasné.

Ale vyhrali len niektorí:

Výsledky súťaže o najkrajšieho Mikuláša

II.stupeň: 5.A, 8.A, 7.A

I.stupeň: 2.B, 4.A. 2.A

Blahoželáme všetkým súťažiacim!!!

Navštívili sme predvianočnú Viedeň

V pondelok 10.12.2012 sme boli na výlete vo Viedni. Zo školy sme odišli po prvej hodine a asi hodinu sme cestovali autobusom. Potom sme išli do prírodovedného múzea. Bolo to veľmi zaujímavé, videli sme tam všelijaké zvieratá, kamene, hmyz. Potom sme išli na vianočné trhy. Predávali tam punč, rôzne vianočné ozdoby, bolo tam tiež veľa sladkostí a iných vecí. Neskôr sme boli v nákupnom centre. Predávali tam oblečenie a elektroniku, bol tam aj Mc donald. Keď sme sa vracali do Bratislavy pozerali sme film O princeznej a žabe. Určite pôjdem aj nabudúce. Libor Kollár,5.

Naši žiaci súťažia aj v orientačnom behu

Orientačný beh je náročný šport, v ktorom musí pretekár počas behu premýšľaťo najvhodnejšej ceste na nasledovné kontrolné stanovisko. Cieľom je obehnúťvšetky kontroly čo najrýchlejšie, pričom sa smie používať iba mapa a kompas.Najnovšiu elektronickú GPS navigáciu musíte nechať doma. Beháva sa najmä vlesoch, ale v zime aj v parkoch a na sídliskách. Orientační bežci radi súťažia,porovnávajú sa a zbierajú body. Preto cez zimu pretekajú v Zimnej lige, ktorúvyhrá ten, kto získa najlepšie umiestnenia v troch z piatich pretekov zaradenýchdo tejto ligy. Aby boli preteky férové, súťaží sa v kategóriach podľa veku.

Kategóriu chlapcov do 10 rokov vyhral v minuloročnej sezóne

Michal Balogh zo 4. A.Na preteky sa pripravuje v športovom klube Sandberga na krúžku orientačného behu na našej škole.

Gratulujeme!

OLYMPIÁDA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

Dňa 12.12.2012 (posledný magický dátum ;) ) som bola na okresnom kole Olympiády zo slovenského jazyka. Súťaž sa konala na Hubenke. Ráno som sa mala stretnúť s pani učiteľkou Žiakovou na zástavke Černockého. Keď sme prišli na školu, najskôr sme sa nedokázali zorientovať, až po chvíli sme našli triedu, kde sa mali zhromaždiť súťažiaci. Nejaké deviatačky tam sedeli a dali nám pokyny na podpis. Ďalej nám ponúkali čaj. Sadla som si a čakala. Po pár minútach začali prichádzať aj iní žiaci z iných škôl. Keď sme už boli všetci, presunuli sme sa do druhej miestnosti kde sme dostali pokyny. Prvá časť bola písomná, test. Vyzeralo to ako „monitor“ (krúžkovací test). Ďalšia časť bola tiež písomná. Ale v nej sme dostali báseň a mali sme podľa nej vytvoriť tragickú správu (to som celé pobabrala xD). Tretia časť (ktorá ma zachránila xD) bola ústna. Mali sme tému a na ňu vymyslieť príhovor a následne pred učiteľmi a ostatnými súťažiacimi predniesť. Potom sme už len čakali na výsledky. Asi za pol hoďku sme si sadli do určenej miestnosti a čakali na porotu. Keď prišli mali príhovory a pod. Až sa konečne dostali k výsledkom. V duchu som si hovorila: „Aspoň to tretie miesto.“ Tretie miesto som nezískala. Ďalej som si hovorila: „Aspoň to druhé.“ Druhé som opäť nezískala. „Tak prvé - to nie je šanca..“ A zrazu sa ozvalo: „Prvé miesto Darina Hudecová.“ Nemohla som uveriť xD. Tak som získala prvé miesto a o pár mesiacov sa zúčastním krajského kola ;). Dúfam, že aj tam sa umiestnim. Dara Hudecová 8.A,

SLOBODA MÁ SVOJE HRANICE - VÝCHOVNÝ KONCERT

Bolo 19.12.2012 a išli sme na výchovný koncert, ktorý sa volal Sloboda má svoje hranice. Vyrazili sme po prvej hodine. Cestovali sme električkou do Istropolisu. Keď sme tam dorazili, postavili sme sa na chodbu ako vždy a čakali, kým nás nepozvú dnu, že už to začína. Z našej školy nás tam bolo dosť veľa. Koncert sa začal asi o desať minút ako sme sa usadili. Boli tam traja hudobníci a ten hlavný sa volal Valentín Čekovský. On všetko moderoval a spolu so svojimi dvoma ďalšími sólistami hral a spieval. Po pár krátkych pesničkách sa vždy pýtal od koho to je a ako sa skladba volá. Padli tam názvy skupín ako sú ABBA alebo ACDC. Deti, ktoré odpovedali správne, dostali Disko keksíky. Ale všetci z nich mali na pódiu jednu povinnosť. Pán Čekovský prikázal každému jednému, aby si vytiahol jednu kartičku s písmenkom. Keď si každý kartičku vytiahol pán Čekovský mu nato písmenko nadiktoval pár slov a ten čo si kartičku vyberal slovo, ktoré chcel vysvetľoval. Z našej boli na pódiu dvaja žiaci. Duško, ktorý je náš spolužiak a Dominika z deviatej triedy. Myslím si, že Duško spravil najlepšiu zábavu už len preto lebo mal najsilnejší potlesk. Všetci robili veľmi dobrú zábavu, ale najviac sme sa zasmiali s Duškom. Boli tam aj iné rôzne deti z rôznych škôl a pomaly sa míňali keksíky aj písmenká a aj otázky. Keď sa všetko minulo tak nám zahrali poslednú pesničku, ktorá sa volala „Joan Jett – I love rock n’roll“ a kto chcel mohol ísť tancovať dole pod pódium. Nazbieralo sa tam dosť veľa detí a keď sa pesnička skončila všetci sa obliekali a pobrali do školy alebo domov. Bol to pekný deň. Dominika Farkasová 8.A.

Sloboda má svoje hranice

19.12.2012 sme boli na výchovnom koncerte v Istropolise. Išli sme s električkou. Vystupovali tam traja speváci, ale ja si pamätám len že sa jeden volal Valentín Čekovský. Hrali rôzne pesničky od známych spevákov, napríklad: Abba , Gueen, Elán , Habera a Kirschner. Boli tam s nami aj tri školy.

Vždy keď zahrali jednu pesničku tak sa opýtali na nejakú otázku a keď sme odpovedali dobre dostali sme keksíky. Znašej školy odpovedali Dominika z 9.A a Dušan z 8.A. Potom si vylosovali písmenká a zo slovníku si vybrali nejaké slovo ktoré sa začína na to písmenko. Boli tam písmenká A E I T P H D B. Niektoré slová boli smiešne a tak sme sa aj trocha zasmiali. Na koniec sme si mohli aj zatancovať a tak všetky deti pribehli ku pódiu a tancovali. Potom sme sa vrátili do školy na piatu hodinu. A na koniec sme sa ani neučili. Tento deň sa mi páčil. Lenka Molnárová, 5.A

Výchovný koncert

Sloboda ma svoje hranice

Dňa 19.12.2012 sme boli na výchovnom koncerte v Istropolise tým, že sme tam prišli o chvíľku tak sme si aj počkali. Všetky deti spravili dlhý rad pri automate s jedlom. Potom sme sa už konečne dočkali. Bolo tam veľa škôl ako napr: Riazanská, Vazovova , Bieloruská. Bol to koncert , kde hrali hlavne rockovú hudbu. Počuli sme pesničky od skupiny ABBA, QUEEN... tiež nám dávali zaujímavé otázky, napr: Ako sa volala táto pesnička a kto ju spieval ? Vždy bolo hore veľa rúk, niekoho, vyvolali a keď správne odpovedal tak si vylosoval jedno písmenko, na to písmenko mu povedali slová zo slovníku cudzích slov, jedno si vybral a musel o ňom povedať jednu alebo dve vety. Potom si mohol zobrať keksíky disko a mohol si ísť naspäť sadnúť na svoje miesto. Koncert trval približne hodinu a pol. Keď sa skončil tak sme sa všetci pobrali do školy.

Nina Marhulová 5.A

Šaliansky MAŤKO - školské kolo

I. kategória

1.

Liliana Hajóssyová

2.

Veronika Gaislová

3.

Kristián Trnka

II. kategória

1.

Samuel Pangrác

2.

Lucia Burgerová

3.

Katarína Turócióva

III. kategória

1.

Veronika Jánošová

2.

Darina Hudecová

3.

Patrícia Sláviková

AKO SA NÁM PÁČILO Anglické divAdlo

Dňa 20.12.2012 (štvrtok) boli na Anglickom divadielku, ktoré sa volalo Peter Black. Keď sme prišli do kultúrneho strediska na Vajnorskú, tak sme si všetci posadali a nedočkavo čakali, kým sa to už začne. Keď prišli herci na pódium, všetci začali tlieskať. Veľmi nás to zaujímalo, tak sme pozorne počúvali, všetko hovorili po anglicky. Toto divadielko bolo o Peterovi Blackovi. Ako prišiel o všetky svoje peniaze a rozviedla sa s ním jeho láska, tak sa išiel opýtať veštice , čo ho čaká. Tá mu odpovedala, že blízko je hotel, v ktorom chcú za jednu noc iba 5 dolárov, nejakým zázrakom mal Peter Black vo vrecku 10 dolárov. Tak odišiel, ale hotel nevedel nájsť, tak sa spýtal jedného pána (bol to obchodník). Ten mu povedal, že tam žiadny hotel nie je a chcel mu predať bicykel. Rozprestrel veľký plagát, kde boli kreslené bicykle rôznych veľkostí. Skoro o každom mu niečo povedal. Darmo mu hovoril, že 10 dolárov, ktoré má, potrebuje do toho hotela. A nakoniec ho ten obchodník presvedčil, kúpil si ten najmenší a najlacnejší bicykel, ktorý stál presne 10 dolárov.Tak sa rozhodol, že si nájde prácu, aj našiel. Zamestnal sa ako kuchár v jednej rodine, aj si zarobil. Nakoniec skončil ako bezdomovec a život mu išiel ďalej.

Potom sme sa všetci s pekným zážitkom vrátili do školy. Nina Marhulová 5.A

Dňa 20.12.2012 ( štvrtok ) sme boli na anglickom divadielku. Keď sme prišli do sály , usadili sme sa a nedočkavo sme čakali, kým to začne . Potom sa na pódiu objavil Peter Black , hlavná postava .

Všetci začali tlieskať . A keďže začali rozprávať po anglicky, všetci pozorne počúvali . Bolo to o Peterovi Blackovi, ako prišiel o svoje peniaze , prácu a priateľku .

Našťastie mu pomohla veštica, ktorá mu povedala ,čo ho čaká a nech sa ubytuje v hoteli . Vo vrecku mal ešte 10 dolárov . Odišiel , no hotel nevedel nájsť. Potom stretol predajcu bicyklov, ktorý sa ho pýtal , či nechce bicykel .

Nakoniec si Peter kúpil bicykel za 10 dolárov. Na bicykli teda cestoval nájsť si prácu . Zamestnal sa ako kuchár a stretol bezdomovcov, s ktorými predával časopisy, zarábal a konečne bol šťastný !!!Keď predstavenie skončilo , všetci sme sa pobrali do školy .

Bolo to super, teším sa na ďalšie divadielko. Nina Pochmarská 5.A

Anglické divadlo

Dňa 20.12.2012 sme išli na anglické divadlo v Dome kultúry.

Bolo to o Čiernom Petrovi lepšie povedané Black Peter. Celé divadielko bolo po anglicky. Hlavnou postavou bol Čierny Peter Peter Black, ktorý bol veľmi nešťastný, pretože v jeden slnečný deň stratil prácu, priateľku, mobil..... no proste všetko. Pretože bol veľmi nešťastný, išiel za vešticou. Povedala mu, aby si vybral jednu kartu z balíčka. Vybral si kartu Čierneho Petra. Veľmi sa nahneval a povedal veštici ,,Ja a Čierny Peter!!! Nie to nie je možné. V jeden deň som stratil mobil, byt, prácu, priateľku a všetko na čom mi záležalo!! A teraz táto karta!“ „ No Peter- to je nový začiatok. Hotel je na druhej strane mesta a za svoje posledné peniaze si môžeš zaplatiť ubytovanie na dve noci. “ Peter sa veľmi začudoval. „ Ako viete, že mám v peňaženke ešte 10 dolárov???“

„ To je v mojej čarovnej guli, Peter. Dovidenia, tešilo ma, musím ísť domov.“ Čierny Peter sa pobral hľadať hotel. Ako tak išiel, stretol obchodníka. Ktorý mu predal bicykel za 5 dolárov. Išiel teda na tom bicykli hľadať hotel, ale skôr, ako tam došiel, ho zrazil vlak.

Došla za ním záchranka a hotel už nikdy nenašiel. Pretože nemal kde bývať, po ceste stretol rodinu, ktorá vlastnila čínsku reštauráciu. Dobre sa najedol. Ku koncu sa ale zoznámil s tromi ľuďmi, ktorí tiež stratili domov. A toto bol nový začiatok!!

Sophia Papayová a Viki Dorošinyiová 5.A.

Na hodine literatúry sme hrali bábkové divadielko

Kedže sme na literatúre preberali tému o bábkovom divadle, p.učiteľka navrhla, aby sme si priniesli bábky a skúsili sa zahrať na bábkohercov.

Naše herecké pokusy boli úspešné. Pobavili sme sa , zasmiali a ešte sme aj dostali jednotky.

Blížia sa Vianoce, ako ich oslavujú žiaci ? 1. Tešíte sa na Vianoce ?

Lucia : áno teším sa !

Lucia : áno ,ako každý rok.

Denis : Aj hej.

Kristína: áno, konečne sú Vianoce. Denis R. : hej . Nikolas : myslím, že áno.

2. Načo sa najviac tešíš ?

Lucia : na sneh, na štedrý večer, na ozdobovanie stromčeka.

Lucia : na sneh, na zdobenie stromčeka a že budem s celou svojou rodinou.

Denis : na hračky, na rybu a na nového psíka

Kristína : najviac sa teším na rodinu ! Denis R. : Neviem.Nikolas: Neviem 3. Aké máte zvyky ?

Lucia : zapaľujeme adventný kalendár, zdobíme spolu stromček, Vianoce

strávime na chate skoro s celou rodinou...

Lucia : spolu večeriame, rozbalíme darčeky, trávime spolu čas

Denis : babka pripraví večeru, rozsvieti vilu a potom tancujeme

Kristína : pečieme, zdobíme stromček Denis R. : Kapor, kapustnica a potom darčeky.

4. čo chcete na Vianoce ?

Lucia : wiinintendo, nový mobil, lyže, oblečenie

Lucia : mikroskop, prekvapko

Denis : iphon5, auto, x-box, nejakú hru

Kristína : tablet, vianočnú bombonieru, hlavne chcem byť s rodinou Denis R.: I Phone , I Pad 3 , Mac Book, I Mac.

5. Aké jedlá máte na Vianoce?

Lucia : oblátky s medom, kapustnicu, rybu so šalátom ja mám radšej pyré !

Lucia : šošovicovú polievku , oblátky, rybu- nemusím ju !

Denis : kapustnicu, rezeň, šalát, všetko, čo k tomu patrí !

Kristína : kačku, kapustnicu, vyprážaného kapra , nemám rada inú rybu ! Denis R.: Vyprážaný sýr, kapustnica.

6. Dávate si aj v škole darčeky ?

Lucia : nie my už nie

Lucia : áno, ja som dala všetkým a mne dávajú kamošky

Denis : áno, ja som dal Nikolasovi ferari a on mi dal čokoládu

Kristína : nie,my si nedávame Denis R.: Hej.

V škótskej rodine:- Detičky, už ste si pozreli darčeky?- Áno, áno!- Tak ich pekne zabaľte, aby sa do budúcich Vianoc nezaprášili.

Janko sa na Vianoce pýta otca:- Otecko, vieš, ktorý vlak má najväčšie meškanie? No predsa ten, ktorý si mi sľúbil minulé Vianoce.

Keď príde v noci za Tebou veľký chlap s bielou bradou v červenom kabáte a bude Ťa pchať do vreca, tak sa neboj, možno len niekto písal Ježiškovi, že Ťa chce pod stromček...

Policajt sa rozhodne, že si uloví vianočného kapra.Zobral náradie a začal sekať dieru do ľadu.Odrazu príde za ním jeden pán a kričí:- Okamžite prestaňte sekať do toho ľadu!- Akým právom mi to zakazujete!?- Právom správcu zimného štadióna!

Básničky

Mráz

Biela zima, veľké mrazy

snehuliačik, či ťa mrazí!Hoď si kabát na seba.

- Mne a zima? Ale ba!Nič krajšieho pre mňa nieto,

zima, to je moje leto veľká zima, biely sneh sánkovačka,

detský smiech.

Snehuliak

Na kraj lesa, na kraj hory

velikánsky panák stojí.Nos má z mrkvy, v ruke drúk.

To je silák, ako buk! 

Zima

Od severu vietor duje Zima prišla,

zrazu tu je.Prišla sem-tam poľom v blate

A všetko je v bielom šate. Slnko darmo zub si brúsi

teraz predsa sneh byť musí.Nakŕmime psíka, mačku,

užijeme sánkovačku.

SIEDMACI SA UČILI LYŽOVAŤ

Dňa 20.1.2013 sme sa celá trieda 7.A a Lejla, Maťo, Lucia a Nikola zo 6.A stretávali pred školou. Z našej triedy nešla Júlia a Veronika, pretože majú zdravotné problémy. No a teraz späť k lyžiarskemu. O 8:15 prišiel veľký autobus. Volal sa Vlkovič a všetci sa smiali, pretože sa to podobá môjmu menu. ,,Luciin autobus prišiel!“ hučali. Začali sme dávať tašky, kufre a hlavne lyže do autobusu. Keď sa všetci rozlúčili s rodičmi a príbuznými, tak sme nastupovali.

Vnútri nás už čakali žiaci zo Sibírskej. Niektorí sme sa poznali zo súťaží, škôlky a pod. Konečne sme si posadali na svoje miesta. Ja som sedela úplne vzadu s Lindou, Paťou a Alicou. Bola strašná sranda. Všetci sa rozprávali, počúvali hudbu alebo sa hrali na mobiloch, tabletoch a PSP-čkách. Asi tak v polovici cesty sme ja a Linda vytiahli prenosný mini reprak a púštali sme si hudbu. Všetci pred nami sa na nás pozerali, ale nám to nevadilo, my sme si spievali a tancovali v sede. Keď sme konečne dorazili, tak sme si začali vyťahovať tašky a pomaly nosiť k dverám chaty. Ja s Lindou sme išli spolu hore k chate a zrazu počujeme:

,,Ahojte Linda a Lucka!“ a my sme sa otočili a pozeráme-kto to je? A bol to Martin Quam. On chodí na Českú a oni akurát odchádzali. Potom prišla pani učiteľka a ukázala nám naše izby. Ja som bola na izbe s Lindou, Paťou a Alicou. Mali sme izby č. 1 a boli sme hneď pri schodisku. Keď sme zistili, že je tam jedna manželská posteľ a dve samostatné. Ja som spala s Alicou a Linda a Paťa boli oddelene.

Opäť sme si zapli ten náš slávny mini reprák a tancovali sme a zároveň sa vybaľovali.,,Všetci dole do spoločenskej miestnosti!“ kričali učiteľky.

Tak sme sa pobrali dole do spoločenskej miestnosti. Tam nám povedali aké sú pokyny na celý týždeň. Potom nám dala učiteľka rozchod a mali sme sa ísť prezliecť do lyžiarskeho výstroja ale bez lyžiarok a lyží. Len oblečenie pretože sme sa išli guľovať a kĺzať na lopatách a tanieroch na kopci pri chate. Bola sranda, mňa zguľovali tak, že som mala úplne premočené veci a vlasy mokré, že som ich žmýkala asi tak pol hodiny. Po tejto napínavej a zábavnej guľovačke sme sa prezliekli a išli na večeru. Mali sme kuracie soté s ryžou a vynikajúci čaj. Po večeri sme išli na chatu a chodili z izby do izby a smiali sa, hrali hry, tancovali... O 22:00 sme mali večierku a pani učiteľky nás prišli zamknúť. Zobrali si kľúč a odomkli nás až ráno. My s babami sme boli hore až do nejakej pol jednej rána. Celú noc sme sa rozprávali a smiali. Ráno nás budili o 8:00. Mali sme pol hodiny na hygienu a prezlečenie sa. Potom sme sa už stretli všetci na raňajkách. Keď sme dojedli, zas sme mali čas do 9:30, aby sme sa prezliekli do lyžiarskeho oblečenia a lyžiarok. Lyže sme už mali naložené v autobuse. O 9:45 sme boli už všetci v autobuse a mohli sme vyraziť. Náš svah bol asi 3 km od chaty. Keď sme konečne prišli na svah, tak sme si dali prilby, okuliare a lyže. Hneď prvý deň na svahu nás rozdelili do skupiniek podľa toho kto vie ako lyžovať. Z Odborárskej boli 2 skupiny. Prvú skupinu mala inštruktorka Katka, to boli tí čo nevedia lyžovať. Druhú skupinu mala pani učiteľka Brňáková, a to boli zas tí, čo vedia lyžovať. Ja som bola v skupine s pani učiteľkou Brňákovou. Boli sme tam 7. Bola tam so mnou Alica, Lucka zo 6.A, Tibor, Paťo Ch., Lejla zo 6.A a Jana. Po rozdelení sme museli ukázať, že vieme lyžovať. Každý ukázal a vedeli sme. Už sme počuli ako pani učiteľka hovorí: ,,Takže, teraz si to vyšliapte aspoň po 3 stĺpik a zlyžujte to dole, pretože až o 10:00 púšťajú vleky.“ Tak sme to asi tak 6-krát zlyžovali a potom konečne pustili pomu. No lenže tam bol menší problém. Niektorí na tom nevedeli jazdiť a zdržovali, tak to vypli a pustili kotvu. Na kotve sedeli vždy dvaja a keď niekto nemal dvojicu, tak išiel sám. Hore na svahu sme sa museli čakať pokiaľ neprídu všetci. Pani učiteľka nás 4 hodiny učila techniku lyžovania. Medzitým sme mali také 10 minútové prestávky na oddych. Väčšinou sme sedeli v bufete a pili čaj. No po 4 hodinovom lyžovaní sme išli opäť na chatu. Tam sme sa prezliekli do čistého a išli na obed. Poobede sme mali dve hodiny siestu a mohli sme robiť, čo sme chceli. My sme behali zas z izby na izbu, hrali hry a počúvali hudbu. Potom sme o nejakej 17:00 mali matematiku takú pol hodinku. Kto to vypočítal aj skôr mohol ísť. Po matematike sme sa pobrali na večeru. Bola výborná. Keď sme sa navečerali, išli sme na chatu a hrali sme hry s inštruktormi a pani učiteľkami. Bola strašná sranda. Hrali sme takú hru, že každý dostal kartičku a na nej bolo 6 zvierat. Museli sme hodiť kockou a podľa toho, aké číslo sme hodili, tak sme to zviera museli ukázať. Nemohli sme vydávať žiadne zvuky. Smiali sme sa ako odtrhnutí z reťaze. Druhá hra sa volala Zalepená huba. To sme každý dostali kartičku a na nej bol jeden dezert, sladkosť. Nemohli sme otvoriť ústa a povedať to bez toho, aby sme ukázali zuby. Ja som mala mačacie jazýčky. A tretia hra bola taká, že jeden alebo dvaja išli za dvere a my sme sa na niečom z karty dohodli a potom sme ho alebo ich zavolali a museli uhádnuť, čo od nich chceme. Najlepšia bola Linda. Od nej sme chceli, aby povedala, že smrdí. ,,Umy sa, fúj vymeň si ponožky, kedy si sa naposledy sprchovala?!“ všetci sme na ňu kričali. Potom sme zas išli na izby a o desiatej bola večierka. Takto sa to každý deň opakovalo až do štvrtka. Akurát každý deň boli iné hry. V stredu nám už pani učiteľka dovolila lyžovať celý deň samým. Mali sme voľné jazdy. Poobede k nám prišiel ujo so psími záprahmi a vozil tých, čo si to zaplatili. Večer pred večerou nám prišiel do jedálne pustiť dva dokumentárne filmy zo psích záprahov. Ukázal nám, ako to na súťažiach chodí. Najlepšie bolo, keď nám hovoril, ako sa tí jeho psi volajú. Naj meno bolo pre takých dvoch výmyselníkoch a volali sa Teplí bratia. Vo štvrtok večer sme pokročilá skupina a aj pokročilí zo Sibírskej išli na večerné lyžovanie na dve hodiny. Bola strašná zábava. Stále sme si dávali závody. V piatok ráno sme mali chvíľu čas aby sme sa pobalili a potom išli na raňajky. Po raňajkách sme sa išli lyžovať ale len na 2 hodiny. Keď sme prišli na chatu, tak sme sa prezliekli a pokračovali v balení. Po skontrolovaní izieb, či sú čisté sme si veci odniesli do spoločenskej miestnosti. Aby sa škola, čo išla po nás, mala kam uložiť. Poobede sme všetci pomaly išli naložiť tašky do autobusu. Po rozlúčení sme sadli do autobusu a smer Bratislava. Celú cestu sme robili to isté ako cestou tam. Opäť nám pustili Joggy Bear (film). Tak okolo 19:30 sme mali volať rodičom, že sme za Sencom.

Keď sme prišli ku škole, už na nás čakali. Rozlúčili sme sa so Sibírskou a išli sme zasa po tašky a lyže. Potom už si nás prebrali rodičia a šup domov. Tento týždeň som si veľmi užila a rada by som si to ešte zopakovala. A som rada, že som mohla spoznať nových ľudí.

Lucia Vlčíková 7.A

VIVA ZBOR!

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Národným osvetovým centrom a agentúrou Viva Musica! pripravilo v školskom roku 2012/2013 pre žiakov základných škôl pilotný projekt s názvom Viva zbor!

Zámerom projektu je vytvoriť hudobno-scénické dielo pre veľký detský zbor zložený zo žiakov vybraných základných škôl, symfonický orchester a sólistov (hercov), ktoré bude rozprávať príbeh na motívy starej slovanskej legendy o rytieroch zo Sitna. Dielo budú tvoriť zborové hudobné čísla (piesne), popretkávané hereckou akciou a rozprávaním hlavných postáv príbehu.

Naštudovanie diela bude prebiehať počas celého školského roku v rámci predmetu hudobná výchova v 4. a 5. ročníku základných škôl. Slávnostné premiérové uvedenie diela je naplánované v júni 2013 v Bratislave a v Košiciach v rámci aktivít Európskeho hlavného mesta kultúry 2013

V I V A

Z B O R

Skončili letné prázdniny a nastal prvý deň v škole. A to pre mňa znamenalo koniec na prvom stupni. Na piatu triedu som sa tešila, ale stále som sa bála zmien. No nebol to taký zlý pocit ako som si predstavovala. Dievčatá z B triedy som poznala, takže mi nerobilo problém baviť sa s nimi. Však vlastne, aj tak by sme sa museli zoznámiť a snažiť sa spolu vychádzať, keďže nás spojili. Ale v mojom prípade snahu nebolo treba. Z dievčatami dobre vychádzam. Ale moje spolužiačky si na ne museli zvyknúť. Prvé dni školy boli zábavné. Ale potom......

A vlastne ešte musím dodať, že v našej triede máme počítače! Takže naspäť k téme. Ale potom sa niektoré hodiny stali postrachom. Trebárs dejepis. Vychádza mi z neho dvojka a kompletne mi to pokazí polročné vysvečko. Vážne jedna dvojka ma zabije. Dáva to zmysel, keď som za celý prvý stupeň nemala na vysvečku jedinú dvojku alebo trojku, štvorku ba dokonca ani päťku. Ale všeobecne sa mi to tu páči. Lucia Burgerova 5.A

Môj prvý polrok na druhom stupni bol vynikajúci, máme oveľa lepšie predmety a sme aj lepší kolektív. Máme aj vynikajúcu matematiku s pani riaditeľkou, raz povedala môjmu spolužiakovi, ktorý sa volá Fabián, Rafael. Ale moje najobľúbenejšie predmety sú slovenčina a geografia. Na slovenčine práve preberáme vzory- veľmi ľahké a na geografii preberáme časové pásma- treba to pochopiť. Na vysvedčení budem mať samé jednotky, a veľmi sa na ne teším. Ďakujem za pozornosť.

N.Marhulová

Môj 1.polrok sa mi páči. Máme nové predmety a nové učiteľky. Najradšej mám slovenčinu, matematiku a telesnú výchovu. Spojili sme sa aj z triedou A. Našiel som si aj nového kamaráta. Volá sa Marek. V triede je nás 24. Niektorí sú neposlušní ale väčšina poslúcha. Máme novú triedu aj novú triednu učiteľku. V triede máme 12 počítačov. Na vysvedčení budem mať samé 1(:.

Môj prvý polrok na druhom stupni

Môj prvý polrok na druhom stupni sa mi veľmi páčil . Najskôr mi trochu vadilo , že sa spojíme s inými žiakmi , no potom som zistila , že sú tu celkom milé dievčatá . Tiež máme lepšie a zaujímavejšie predmety. Môj najobľúbenejší predmet je slovenčina a matematika. Na slovenčine preberáme tému , ktorá ma moc bavií - vzory ! Na matematike si opakujeme na test . Je to celkom ľahké - preto sa vždy hlásim. Najvtipnejšie je , že pani riaditeľka volá spolužiaka Fabiana Rafael .

Geografia je moc zaujímavá , len niekedy sa učíme ťažké veci , ktorým moc nechápem . Myslím si , že budem mať na vysvedčení dobré známky. No tiež sa musím učiť, aby som sa dostala na osemročné gymnázium . Na druhý polrok sa veľmi teším !!!

Nina Pochmarská 5.A

Na druhom stupni sa mi páči.

Je to iné ako na prvom stupni. Je to ťažšie, a skoro na každú hodinu máme iného učiteľa. Musím sa viac učiť dostávame viac domácich úloh. Dostávame väčšie obedy a máme veľkú triedu. Moje najobľúbenejšie predmety sú telesná výchova, informatika a slovenčina. Tento rok sme sa spojili s bývalými štvrtákmi z A. triedy my sme boli B. trieda. Ešte som si na nich úplne nezvykol. Ale aj „áčkari“ sú celkom fajn.

Kollár Libor

CVČ, Hlinická ul. č 3, 831054 Bratislava

MČ Bratislava – Rača, Spoločný obecný školský úrad, Kubačova 21, 831 06 Bratislava

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Európa v škole 2012/2013

Vyhodnotenie literárnych prác – OK súťaže EvŠ – 60.ročník

1.kategória : 1.miesto : Ivo Novysedlák, ZŠ s MŠ, Cádrova 23

2.miesto : Jozef Hempfinger, ZŠ s MŠ, Cádrova 23

2.kategória : 1.miesto : Lucia Burgerová, ZŠ s MŠ, Odborárska 2

PRÓZA 2.miesto : Sára Lovecká, Škola pre mimor. nadané deti a Gymnázium,

3.miesto : Alexandra Leščáková, ZŠ s MŠ, Česká 10

POÉZIA 1. miesto : Katarína Chmelárová,ZŠ s MŠ, Cádrova 23

2. miesto : Natália Tomová, ZŠ s MŠ Kataríny Brúderovej

3.kategória :

PRÓZA 1.miesto : Veronika Červenková, ZŠ s MŠ, Odborárska 2

POÉZIA 1.miesto : Marian Schmied, ZŠ Kalinčiakova 12

2.miesto : Dominika Račková, ZŠ s MŠ Kataríny Brúderovej

1.miesto v OK EVŠ ZALOŽENIE EUROPSKEJ ÚNIE

VERONIKA ČERVENKOVÁ 8.A

Na námestí Place Dauphine bolo ako vždy ticho. Pán Pierrè si so svojím psom Charlesom robil už tretie kolo okolo trojuholníkového námestia a mladík na bicykli, ktorý cez námestie každý deň prechádzal cestou k babke, už bol dávno za Justičným palácom. Námestie bolo veľmi dobre schované. Dalo sa doň dostať len cez všakovaké úzke uličky, ktoré poznali len domáci. Pravda, Place Dauphine je prekrásne a najromantickejšie námestie na ostrove Cité. Ľudia, čo žili dokola v bytoch by nechceli, aby sa to tam hemžilo turistami a samými zamilovanými pármi. Azda to bolo sebecké? Možno trošku. Aj keď to tak Oľge a Magde vôbec nepripadalo.

Sedia tam potichučky, na svojej obľúbenej lavičke - tamto, hneď cez ulicu - dve staré dámy. Z každej strany po jednej breze a spod lavičky papradie vyčnieva. Fú, stará to lavička. A čoby aj, veď tam sedia už šesťdesiaty rok.

„Aký to nádherný deň, čo povieš Oli?“ z plných pľúc sa nadýchla čerstvého vzduchu, zavrela oči a nechala vstrebávať slnečné lúče, do už aj tak presušenej pokožky. Na oblohe nebolo ani mráčika. „Veru tak, veru tak. Ešte za mojich mladých čias by sme sa museli vyhýbať delobuchom a schovávať sa v domoch, dole v pivniciach,“ –trošku sa stíšila, priblížila hlavu k Magde a pokračovala, „Nehovorím však, že dnes to nie je svet strašný a že zákony sú neotesané. Žiaľ, keď si to tak ráči mať naša vláda, tak s tým nič nenarobíme. A tie šaty! Každý nosí to isté, no nie je to hanba? Ako rada by som si na seba hodila červenú čipku, aby som bola vidieť až z vrcholu Eiffelovej veže!“ Zasmiala sa na svojej predstave a hneď na to pokrútila hlavou. Pánu Pierrèovi popriali pekný deň, keď prechádzal okolo. Starý pán sa usmial, kývol na pozdrav a pobral sa s Charlesom preč z námestia. Ostali tam samé. „Ach Oli, veľa by si chcela. Môj syn, Jakub, pamätáš sa naňho? Už päť rokov som ho nevidela a to len kvôli tým hrozným hraniciam! Povedz mi moja, načo to je dobré?“ oprela sa naspäť o lavičku, lebo ucítila náhlu zmenu tlaku. „Už nie sme také, aké sme bývali. Naše nohy nás ďaleko neponesú, ledva sa dostaneme s barličkou cez cestu, nie to do inej krajiny.“ Obe upierali oči pred seba, každá zaujatá svojimi myšlienkami. Prešlo pol druha hodiny kým si povedali, čo mali na srdci. „Cítim, že dnes sa to zmení Magdi. Niečo je vo vzduchu.“ Rozmýšľajúc si podoprela bradu a dumala. „Máš pravdu, Oli, niečo mi tu smrdí. Však uvidí sa večer. Poď už moja, bude obed, treba kocúra nakŕmiť.“

Každá z druhej strany chytila svoju barlu, nešikovne sa o ňu oprela a jedným nacvičeným pohybom vstala, navzájom sa oprášili a ako spriaznené duše išli pomalým, opatrným krokom naspäť do svojich príbytkov. Všade kvitli kvety, stromy svietili odtieňmi zelenej. Nádherný májový deň.

Zatiaľ čo na druhej strane mesta...

„Kam ste mi len odložili tie papiere, William?! Dobre viete, aký mám dnes dôležitý deň, tak prosím, nechcite ma nahnevať!“ prehrabával sa vo všetkých možných dokumentoch, ale nemohol nájsť tú najdôležitejšiu listinu. „Monsieur, vašich vecí som sa ani nedotkol, tak ako ste mi nakázali. Avšak jeden pergamen som videl v knižnici na poličke, vedľa druhého dejstva, vaša milosť.“ Jean sa utekal pozrieť do knižnice a s úľavou si vydýchol, keď našiel, čo hľadal. „Aké šťastie, William. Sám neviem, kedy som ho tam položil.“ Obliekol si svoj jarný tmavozelený kabát, do čiernej koženej aktovky si zbalil všetky svoje potrebné veci a vyšiel von z pracovne. „Pred domom na Vás čaká automobil. Veľa šťastia, pane!“ Zvolal sluha akurát vo chvíli, keď Jean hlasito zabuchol vchodové dvere.

„Pozri sa Oli, koľko holubov sedí na streche!“ Ukázala Magda prstom na protiľahlú bytovku. „Som zvedavá, či aj na našej ich bude toľko.“ Rue du Harley bola poloprázdna. Predavači v butikoch mali obednú prestávku, skoro všetko bolo zavreté. Jedine útulná malá vinotéka, ktorú vlastnil prisťahovalec z Ameriky, mala otvorený francúzsky oblok dokorán, aby mohla návštevníkov navábiť na vôňu čerstvého kozieho syra a príjemnú melódiu pravého parížskeho džezu a šansónu. „Dostala som chuť na mäkký Camembert s červeným Chardonnay.“ Zasnívala si Magda. Stáli dva bloky od predajne a vôňa si už s nimi pohrávala. Oľge sa zavreli oči a  za chôdze si v pokoji vychutnávala slastnú Edith Piaff. Zrazu sa potkla o vysunutý kameň, upustila na zem svoju červenú kabelku a z posledných síl udržala rovnováhu. Kým si ju Magda všimla, veci boli rozsypané na chodníčku a pár ich bolo aj na ceste. „Ach, ja nešikovná! Tupá to stará hlava.“ Zohla sa, aby zdvihla zo zeme svoje okuliare. Magda sa už išla načiahnuť za rúžom, ale ten sa neprestajne kotúľal smerom na druhú stranu ulice. Auto tadiaľ prejde raz za desať rokov, tak sa za ním pokojne vybrala. Zrazu sa však nečakane z poza rohu vyrútil nablýskaný čierny automobil, ktorý upaľoval, akoby mu za kolesami horelo. „Magdi, pozor!“ Zakričala Oľga z plných pľúc, až stratila dych. A akurát včas, aby sa Magda mohla šialenému stroju vyhnúť. „Blázon jeden neohrabaný! Choromyseľný bastard!“ Nadávali babky všemožne ako vedeli. „Pozri, prešiel ti po tom rúži!“ Nahnevaná Magda ešte raz zakliala a potom sa obrátila smerom, kde auto zmizlo. „Hlavne, že ťa nezrazil Magdi. Som zvedavá, čo ho tak hnalo, hlupáka!“

„Dúfam že sa tej starej panej nič nestalo. Nemuseli ste ísť až tak rýchlo!“ palcami si masíroval spánky a snažil sa upokojiť jeho obľúbenou metódou. Zmetený vodič radšej neodpovedal a ďalej pokračoval k ceste k Weltmunskému palácu.

„Ďakujem, tu mi môžete zastaviť.“ Veľkorysý Jean vyšiel majestátne, plný sebavedomia s vypnutou hruďou. Bol to veľký risk, požiadať o zasadanie rady z rôznych štátov a predviesť im návrh, ktorým väčšina môže pohŕdať. Ale ako sa hovorí, risk je zisk, pomyslel si a vykročil vpred ku zámockým schodom.

Chodba bola dlhá a chladná. Jean si neustále opakoval jeho nacvičenú reč, jeho argumenty a zistené fakty. Ruky mal horúce, na čele mu zableskla kvapka potu. Už je to tu, zašomral si pre seba, keď prišiel k obrovským masívnym dverám. Na boku bola stráž, ktorá mu otvorila. Okolo oválneho stola sedelo presne sedem ľudí. V izbe bolo len jedno široké okno – najrýchlejšia úniková cesta. Škoda, že je zasadacia miestnosť na druhom poschodí, pomyslel si Jean.

Na jednom kraji sedela predstaviteľka Luxemburska, predsedníčka vlády madam Charlotte Brünteová. Tvár mala chladnú, rovné tmavé vlasy mala na vlas presné. Oproti nej na druhom konci sedel vojvoda Carl Rubnt, ktorý prišiel z Holandska. Vyzeral sympaticky. Jeho kučeravé plavé vlasy, typické pre Holanďanov, mu úžasne doplňovali jeho belasé oči. Napravo od Carla sedel chlapík z Nemecka, s ktorým sa Jean osobne poznal. Alois Detlev, trikrát menovaný za rytiera, taktiež za generála či osobného strážcu. Jeho zelená uniforma svietila medailami a stužkami. Naproti Aloisovi sa škerila predsedníčka parlamentu v Belgicku, Joane Willfredová, ktorá sa preslávila vďaka svojmu arogantnému zmyslu pre humor. Predpokladal, že posledný muž s čiernymi kučeravými vlasmi a miernym strniskom bude Vincenco Dartiladi, taliansky zástupca predsedu vlády. Samozrejme, vedľa Vincenca sedel jeho spoločník, Robert Galviér, ktorý sa na pláne uhlia a ocele podieľal spolu so Jeanom. Ten jediný sa na Jeana usmieval širokým úsmevom.

Sadol si na voľné miesto, chvíľku počkal a keď sa nikto neozval, milo predniesol:

„Mesdames et messieurs, veľmi Vám ďakujem, že ste prišli na moje pozvanie. Bol som nepatrne nerozvážny a nezodpovedný, lebo som všetko dokončil na poslednú chvíľu. Nech teda len ja hovorím, neprerušujte ma prosím, kým si môj návrh nevypočujete celý.“ Keď sa uistil, že ho každý pochopil, spojil si ruky, nadýchol sa a začal rozprávať. „Na túto myšlienku som sa pripravoval veľmi dlho a veľmi dlho mi trvalo dať to celé dokopy. Uplynulo mnoho prebdených večerov, ale ja, tuto s mojím kolegom Robertom sme to zvládli.“

Róbertov výraz odrazu zvážnel.

„Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie. Príspevok, ktorý môže organizovaná a žijúca Európa dať civilizácii, je nevyhnutný na zachovanie mierových vzťahov. Zbližovanie národov Európy si vyžaduje odstránenie odvekého súperenia Francúzska a Nemecka.“ Nepatrne pozrel jedným očkom na Aloisa. „Akýkoľvek čin, ktorý sa rozhodneme vykonať, sa musí predovšetkým týkať týchto dvoch krajín. S týmto cieľom vláda navrhuje, aby sa začalo okamžite konať.

Navrhuje, aby sa celá francúzska a nemecká výroba uhlia a ocele podriadila spoločnému Vysokému úradu, ako organizácii otvorenej pre účasť ďalších krajín Európy. Spoločné využívanie výroby uhlia a ocele by malo okamžite zaistiť spoločné základy pre hospodársky rozvoj a zmeniť osudy oblastí už dlho zasvätených výrobe prostriedkov na vedenie vojen, ktoré boli najčastejšími obeťami. Týmto spôsobom sa jednoducho a rýchlo bude uskutočňovať splynutie záujmov, ktoré je nevyhnutné pre vytvorenie spoločného hospodárskeho systému; môže to byť základ pre vytvorenie širšieho a hlbšieho spoločenstva medzi krajinami, ktoré boli dlho rozdelené krvavými spormi.

Zavedením spoločného využívania základnej výroby a založením nového Vysokého úradu, ktorého rozhodnutia budú pre Francúzsko, Nemecko a ďalšie záväzné členské štáty potrebné pre zachovanie mieru. Na podporu uskutočnenia stanovených cieľov je francúzska vláda pripravená otvoriť rokovania na nasledujúcich základoch: v najkratšom možnom čase modernizáciu výroby a zlepšenie jej kvality, dodávky uhlia a ocele na francúzske a nemecké trhy, ako aj na trhy ďalších členských štátov, za rovnakých podmienok. Postupne sa vytvoria podmienky, ktoré samovoľne povedú k lepšiemu rozdeľovaniu výroby.“

Tváre prítomných vôbec nevyzerali nahnevane ani šokovane. Najviac sa pozdával návrh Carlovi a Vincencovi. Alois vyzeral neutrálne, možno mierne pobavene. Jean si pre istotu ešte raz prešiel v hlave svoju reč, či by tam nenašiel niečo, čo by mohlo Aloisa alebo Nemecko ako samé uraziť. Dal si s tým takú námahu a uľavilo sa mu, keď si na nič nevhodné nespomenul. Ako prvá sa ozvala Charlotte Brünteová. Oprela sa o sedadlo, prehodila si ľavú nohu ponad pravú, ruky spojila dokopy a šibalsky sa zapozerala na Jeana. „Máte to pekne vymyslené, monsieur Jean, avšak čo bude so spôsobmi osobného vlastníctva?“ Zdvihla obočie a čakala, ako jej na to odpovie.

Milostivo sa na ňu usmial, čakal túto otázku. „Založenie Vysokého úradu nebude mať žiaden vplyv na spôsoby vlastnenia podnikov.“ Charlotte kývla hlavou a už sa viacej nič nepýtala. Na to sa potichu zasmiala Joane Willfredová. „Ale prosím Vás,“ –hodila rukou- „čím sa to bude líšiť od medzinárodného kartelu?“ Jej prehnané afektovanie však Jeana neodradilo. „Na rozdiel od medzinárodného kartelu, ktorý má sklon zavádzať obmedzujúce praktiky na rozdeľovanie a využívanie národných trhov a na udržanie vysokých ziskov, táto organizácia zabezpečí splynutie trhov a rozšírenie výroby.“ Jean odpovedal na jej otázku tak milo, ako len vedel. Odfrkla si a ďalej sa k tomu nevyjadrovala. „Mne to pchíde ako veľmi dobchý nápad Džeán! Máte to uznanlivo pchemyslené. Taliansko sa k Vám uchčite pchidá.“ Vstal a mierne sa mu poklonil. Jeanovi sa v tom momente Talian veľmi zapáčil. K Vincencovi sa pridal aj Carl, neskôr pristala aj Charlotte. Vytiahol zo svojej čiernej aktovky zmluvu a položil ju najprv pred Vincenca. Ten uchopil atramentové pero, načmáral svoj podpis tam, kde mal a podal papier ďalej Charlotte. Jean bol nedočkavosťou celý bez seba.

Keď bola listina pred Aloisom, na minútku zaváhal. Dvakrát si podrobne prečítal, čo na nej stálo. Pera sa ani nedotkol a Jeana prepadla panika. Prosím, podpíš to, želal si v duchu. Na to sa Alois pozrel Jeanovi do očí, popadol pero a na tvári sa mu zjavil široký úsmev. „Čo by si pomysleli ľudia, keby som to nepodpísal?“ Zašpásoval a podal papier napaprčenej Joane. Tá sa na Jeana ani nepozrela, len listinu bez slov podpísala. Ako sa po ňu naťahoval, neunikli mu jej chladné slová, ktoré vyslovila šeptom len pre neho: „Toto ti nevyjde.“ Pozrela sa naňho a oči jej zablysli. Na zlomok sekundy zaváhal a potom jej odpovedal tak isto štipľavo: „Však uvidíme.“ Žmurkol na ňu a víťazoslávne sa usmial.

„Jean dokázal si to!“ Róbert skákal od radosti ako malé dieťa. „Nie, -pokrútil hlavou Jean- „my sme to dokázali!“ Až v uliciach presvetleného Paríža si uvedomili, že založenie Európskej únie naozaj vyšlo.

Boli natešení a vôbec sa nezaťažovali zbytočnosťami typu „čo sa teraz stane? Ako na to zareagujú iné štáty? Pridajú sa?“

Ako nezáväzní chlapci zašli do prvej vinotéky po šampanské, namierili si to na námestie Jeana Paula II., a pod ohromným kamenným oblúkom Notre Damu si v úžasu sadli pozerajúc sa na nekončiace čierne plátno ústiace do toku milióny žiarivých svetielok...

...na rohu Harleyovej a Regentovej’24 zastalo auto. Tak, som tu. Mladíkovi potili dlane, bol veľmi nervózny. Ešte raz si zašiel na námestie Place Dauphine, nazbierať trochu odvahy. Tak ako pred desiatimi minútami, aj teraz mu vrazila do hrude veľká nostalgia. Pohľad na brezy, ktoré sa vôbec nezmenili, na to malé ihrisko, východne od fontány; toľko spomienok. Vzdychol si.

Opäť ho nohy zaviedli pred bránu činžiaku s číslom 36. Zvládneš to, však toto si predsa celé roky chcel. Netušil čo sa to s ním deje, prečo mal odrazu obrovskú hrču v krku. Predsa len vykročil vpred. Dvere boli pootvorené. Pozrel nad seba a posmešne odfrkol. „Tých schodov sa asi nikdy nezbavím.“ Míňal poschodia, jedno za druhým až sa dostal na samé štvrté poschodie.

Pred dverami zastal. Stálo tam:

„Keby sme mali študovať všetky zákony,

nemali by sme skoro žiadny čas ich prekračovať.“

M.M

Avec Dieu.

Dotkol sa pozláteného písma. Presne takto si tie dvere pamätal. Len boli v oveľa lepšom stave a písmo bolo trochu ligotavejšie. Mihol sa mu na tvári úsmev a jeho tep prešiel z maratónu do príjemného klusu. Konečne doma.

Skúsil zaklopať. Na druhej strane ticho ako v hrobe. Po treťom zaklopaní ho začali prevládať pochybnosti. Nešlo mu to do hlavy. Kde by len mohla byť? V tom vnútri niečo zašumelo. Znelo to ako odhrnutie záclon, ktoré, ak ho pamäť neklame, viseli cez kuchynské dvere. Priložil si ucho k masívnym dverám a započúval sa. V tej chvíli sa otočila zámka a Jakub stihol odskočiť práve včas, aby ho nepohltila gravitácia. Starenka otvorila dvere a skoro sa jej zastavilo srdce. Pred ňou stál jej jediný syn. Jej jediný, najmilovanejší syn, ktorého videla naposledy ako študenta na strednej škole, po kým neodišiel študovať ďaleko na sever. Peknú chvíľu na seba len tak v nemom úžase pozerali a keď sa zdalo byť ticho pridlhé, padli si do náručia. Starenke po líci stekali slzy.

Ešte stále stáli na prahu. Ani jedného objatie nepovolilo. Keď už boli dostatočne nabažený vzájomnej lásky Magda ako prvá prehovorila. „Ani nevieš ako rada ťa vidím. Toľké roky...“ Oči jej znova zvlhli. Od samého šťastia sa nezmohla na slovo. Utrela si nos a začala sa nedočkavo vypytovať. „Ako to že si tu? Jak si prešiel cez hranice?“ Skôr ako stačil mame odpovedať, schytil si jedinú tašku, ktorú so sebou niesol, a prekročil prah jeho starého domova. „Všetko ti poviem, ale najskôr si odložím kabát a tašku do izby. Počkaj ma v obývačke.“ Starostlivo pobozkal matku na čelo a s hlbokým vzdychom zašomral: „Som rád, že som doma.“ Na to odišiel obutý do izby. Magda zavrela vchodové dvere, zašla do kuchyne postaviť na čaj a s lacnými keksami si išla sadnúť do obývačky, ako jej Jakub prikázal. Stále tomu nemohla uveriť. Hranice boli ešte pred dvoma dňami zavreté pre všetkých cudzozemcov, aj pre samých Francúzov, ktorí svoju vlasť veľmi dávno opustili. Možno jej niečo uniklo v hlavných správach alebo v chýroch, ktoré sa pravidelne niesli cez ich ostrov. Zbytočne sa zaťažovala nevyspovedanými otázkami. Predpokladal, že jej to Jakub všetko vysvetlí. Otvorili sa dvere a dovnútra vstúpil Jakub. Muž stredného veku sa v starých teplákoch a béžovom tričku veľmi ponášal na Magdinho zosnulého manžela.

„Tak vrav, chcem všetko počuť!“ Pobúdala ho hlavou a rukou potľapkala na protiľahlú sedačku, nech sa pohodlne usadí. Netrvalo dlho, kým sa Jakub uvelebil a začal vysvetľovať.

„Vieš mami, všetko to závisí od nás. Padli hranice, obchod sa rozšíril po celej Európe a nám neostáva nič iné, len čakať, čo bude. Možno to majú vážne dobre premyslené a prinesú nám blaho a pokoj do duší. Zatiaľ je všetko otázne. Jedno však viem naisto: bude to pre nás veľká zmena. To či k lepšiemu, alebo k horšiemu, to nám povie čas. A keď už je o ňom reč, pozri koľko je hodín! Som uťahaný a aj keď by som sa s tebou vedel rozprávať do noci, potrebujem sa vyspať.“ Poriadne si zívol a ponaťahoval paže. Magda sa postavila, aby ho odprevadila do izby. Po celý čas jej žiarili oči, avšak už pomenej ako na prahu – hodiny ukazovali polnoc. Pohladila ho po chrbte a pozerala ako si robí posteľ. „Sladké sny.“ Poslala mu vzdušný bozk, zhasla svetlá a posledný krát v ten deň zazrela mladistvú tvár svojho milovaného syna.

Pobrala sa do spálne, prezliekla sa do nočnej košele, uzrela žiaru polmesiaca cez pootvorené okno a s láskou nabaženým srdcom upadla do hlbokého spánku, ktorý sa unášal na vlnách príjemnej melódie klasickej parížskej hudby.

Veronika Červenková, 8.A

1.miesto v OK EVŠ ACH TÁ ŠKOLA!!!!!!

Lucia Burgerová 5.A

Naši rodinní priatelia sú taká medzinárodná rodina. Mama je Slovenka , otec je Švéd a  žijú spolu v Anglicku. Veľmi ma prekvapilo, keď nám Olaf oznámil : „ Naša Emma už pôjde do školy.“

Emma? Úplne ma to šokovalo. Veď má iba 4- roky! Ja som išla do školy, keď som mala 6 rokov. A tak ma zaujímalo, ako to vlastne v iných krajinách chodí. Poprosila som tetu Luciu o vysvetlenie. Samozrejme , momentálne nemala čas. Obrátila som sa na môjho verného pomocníka –INTERNET. Zistila som toto:

· V Anglicku začína povinná školská dochádzka pre deti od 4-5 rokov. Tie prvé dva roky sú čosi ako u nás na Slovensku predškoláci v materskej škole. Ale tam sa už učia počítať, písať prvé písmenká a učia sa aj čosi o svojej histórii. Len som nikde nezistila, ako sú deti známkované. Robia skúšky v 7, 11, 14 a 16 –tich rokoch. Aspoň že letné prázdniny majú tak ako my -  od začiatku júla do konca  augusta.

· Keby bývali vo Švédsku, Emma by išla do školy až v siedmich rokoch. Tam sa začína školský rok v polovici augusta a končí v polovici júna. Vo Švédsku deti nie sú zo začiatku vôbec známkované. Neskôr ich hodnotia iba slovne a známkujú sa iba písomné práce. Zaujímavé je, že obedy majú všetci domáci žiaci zadarmo.

Svoje zistenia som s veľkým nadšením oznámila rodičom. „ No čo, sťahujeme sa? A do ktorej krajiny?“ spýtali sa ma. „Nie! Ja som u nás na Slovensku spokojná. Škola ma baví, veľa som sa už naučila a ešte viac sa chcem naučiť. Pripadá mi to ako taký stred medzi Anglickom a Švédskom.“

Ale pravdou je, že v budúcnosti by som si chcela vyskúšať školy aj v inej krajine. Veď aj angličtina mi ide super. Skúsim ju využiť.

Ktovie, možno sa mi môj malý sen splní.

Lucia Burgerová, 5.a

BLAHOŽELÁME !!!

Laura PaŠeková V.BeŇUŠ, D.DUNA

Pozrite si aj ĎALŠIE PRÁCE NAŠICH ŽIAKOv

Svet neuveriteľných rekordov

Ryba kvapka (blobfish)

Je najškaredšia ryba na svete žije 600 až 1 200 metrov pod hladinou mora, na dne pri austrálskom a tasmánskom pobreží – ma okolo 30 centimetrov a je ružovo sivej. Nemá šupiny a je celá akoby zo želé. A hoci sa už tejto rybe podarilo získať smutnú povesť z jedného z najškaredších zvierat sveta, nám sa vlastne zdá celkom milá.

Najexkluzivnejšia Barbie

Keby sa vás niekdo opýtal, s čím sa najčastejšie hrávaju dievčatá asi by ste odpovedali, že s bábikami, či nie? Je to správna odpoveď. Veľa dievčat má tiež doma určite aspoň jednu špeciálnu bábiku: Barbie. Pravde podobne však nie tú barbie , ktorá stála 220- tisíc eur. Presne za túto cenu na konci roku 2010 vydražili v New Yourku, v aukčnom dome Christies, jednu Barbie . Prečo však bola Barbie taká drahá? Okolo krku mala totiž zavesený náhrdelník z jednokarátovým ružovím diamantom. Šaty a lodičky jej navrhol svetoznámy dizajnér.

Do zmyšenia

Tušili ste, že nielen kravy, kozy a ovce sa dajú dojiť, ale dokonca aj myši? Dojenie myši trvá 30 sekúnd a musí sa pritom použiť pipeta. Myšie mlieko je považované za najdrahšie mlieko na svete. Kedže mys vdaka svojej minivelkosti nedáva vela mlieka len 0,25 mililitra, museli by ste ju podojit 4 000 krat aby ste zyskali 1 liter. Jeden liter takehoto mlieka stoji 23 000 eur.

Liger

Kedˇsa do seba zamiluju lev a tiger,

vznikne z toho liger!!!

Liger je totiž krížencom leva a tigra,

presnejšie povedané samca leva a samičky tigra.

Považujú sa za naväčšie mačkovité šelmy sveta, pretože sú ešte väčšie ako ich rodičia. Majú tri až a pol metra a často dosahujú váhu cez 350 kg. V oblastiach, kde sa levy a tigre prirodzene vyskytujú, by sa nikdy nestretli. Avšak v zajatí, napríklad v zoologickej záhrade sa lev s tigrom občas stretnú a môžu sa do seba zaľúbiť. Preto sa ligre vyskytujú len tam, kde ich rodičia žili v starostlivosti ľudí. A mimochodom, kríženec samca tigra a samičky leva sa nazýva tigon a je naopak, menší ako jeho rodičia.

Valentín

Sviatok sv. Valentína pripadá na 14. február. Je sviatkom všetkých zamilovaných a slávi sa už niekoľko desaťročí Valentín je mužské krstné meno. Pôvod má v latinskom  slove valens s významom „silný“, „zdravý“.Jedna z legiend vraví, že sv. Valentín bol kňaz žijúci v Ríme v 3. storočí. V tom čase vládol cisár Claudius II, ktorý bol známy svojimi megalománskymi túžbami a krutými vojnovými výpravami. Napadlo ho, že ženatí muži sú slabšími vojakmi, pretože sa musia starať o svoje rodiny, a tak zakázal v krajine manželstvo. Sv. Valentín však napriek zákazu ďalej zasnuboval a oddával zamilované páry. Keď sa to cisár dozvedel, za jeho snahu spájať životy zamilovaných sviatosťou celoživotnej lásky ho dal popraviť. 

Návod na krabičku v tvare srdiečka:Vzor si prekreslíme na materiál (kartón, lepenka...). Narysujeme si ešte dva pásy. Prvý 3 x 36cm a druhý podľa výšky krabičky 5 x 35,5cm alebo 7 x 35,5cm. Vystrihneme a zlepíme. Dlhší pás nalepíme po obvode veka, kratší pás po obvode dna.Na nákrese je uvádzané dno 2x, veko 2x - taký bol postup v časopise. Mne sa osvedčilo urobiť korpus z kartónu a keď bol hotový obkreslila som si veko aj dno na tvrdý papier a ten som nalepila z vonkajšej strany (viď krabička s bielym vekom - servítková technika). Na výrobu sú veľmi dobré tenšie krabice (hrúbka cca 2mm) a gélové sekundové lepidlo. Ostatná výzdoba je už na vašej fantázii.

Viki Dorošinyiová 5.A

Filmové novinky

Filmovou novinkou je Twilight 4, 2. časť.

Kto Twilight nevidel, tak je o upíroch.

Odohrávajú sa tam zaujímavé veci ohľadom ich života. Ako napríklad Bella (normálne dievča) prvýkrát stretne Edwarda (upíra) a bude jej podozrivý a ako ju zachráni a podobné. Samozrejme nebude vedieť, že je upír.

Táto časť je výnimočná tým, že už aj Bella sa stala upírkou. Tento život si užívala, až kým nezistila, že jej rodina je v nebezpečí.

A ďalej si to pozrite sami.

Nina Marhulová

Optické klamy

Optický klam alebo optická ilúzia je klam spočívajúci v mätúcom alebo nesprávnom vnímaní nejakého obrázku človekom. Obraz vnímaný okom interpretuje mozog inak, ako zodpovedá realite.

Optický klam alebo optická ilúzia je klam spočívajúci v mätúcom alebo nesprávnom vnímaní nejakého obrázku človekom. Obraz vnímaný okom interpretuje mozog inak, ako zodpovedá realite.

 

 

Čo je na tomto obrázku? Kačica ležiaca na chrbte, alebo zajac?

1