Lesson 4

Ekológia rýb - abiotické faktory

Úvod

Vitajte v lekcii 4

Vitajte v lekcii Ekológia rýb – abiotické faktory. Obsahom tejto kapitoly je učenie

abiotických faktorov vodného prostredia, ich základné rozdelenie, charakteristika a

význam pre život vodných organizmov. Lekcia pojednáva aj o adaptáciách rýb na

niektoré fyzikálne a chemické vlastnosti vody.

58

Čo by ste mali vedieť?

Študenti by mali mať primerané

základné poznatky z oblasti

ekológie a hydrobiológie, a úspešne

zvládnuté lekcie 1 - 3 podávajúce

informácie o ichtyológii, morfológii a

anatómii rýb.

Voda - iba životodarná tekutina?

Pijú ryby morskú vodu? Prečo ryby

v jazerách v zime nezmrznú? Je

možný život v oceánoch v hĺbke

1500 m? Hľadáte odpovede? Po

preštudovaní lekcie 4 Vás už

nebudú trápiť odpovede, ale ďalšie

otázky. Tak neváhajte!

59

Voda ako životné prostredie organizmov

Voda ako zložitá zlúčenina vyniká

množstvom jedinečných vlastností – jej

hustota je 775-krát a viskozita 100-krát

vyššia ako hustota a viskozita vzduchu, je

nestlačiteľná, umožňuje látkovú výmenu v

telách rastlín a živočíchov, má veľkú

rozpúšťaciu schopnosť, ale nízku vodivosť.

Vodné prostredie svojimi bohatými

existenčnými podmienkami umožňuje život

veľkému počtu živočíšnych druhov.

Sladké vody (povrchové aj podzemné)

pokrývajúce 2 % zemského povrchu

predstavujú biotopy:

lotické - tečúce vody (pramene, potoky, rieky),

lenitické - stojaté vody (jazerá, rybníky, močiare, staré riečne ramená),

prechodnou formou sú údolné nádrže.

Pomer plochy pevniny

k ploche svetového oceánu

Vertikálna teplotná stratifikácia vodného stĺpca v stojatých vodách

60

Tečúce a stojaté vody

Rozdiely medzi tokmi a stojatými vodami tvorí prúdenie vody, pobrežná línia a

kyslíkový režim.

Lotické - majú otvorený systém spojený s terestrickými a lenitickými

ekosystémami, jednosmerné prúdenie vody, dlhšia brehová línia, menšia hĺbka

vody a priečny profil ako u jazier, malá alebo žiadna tepelná a chemická

stratifikácia, väčšia závislosť na allochtónnej organickej hmote.

Lenitické - systém s „uzavretým“ kolobehom látok, väčšia hĺbka a výrazná teplotná

a chemická stratifikácia.

Členenie tokov a stojatých vôd

Toky:

- krenal (pramenný úsek toku), - ritrál (horná až stredná časť toku), - potamál (spodná časť stredného a celý úsek nížinného toku).

Stojaté vody:

- pelagiál (oblasť voľnej vody) - bentál (dno).

Každá z týchto zón sa člení na ďalšie podzóny (Losos et al., 1984). Teplotnou stratifikáciou sú vodné plochy jazier, nádrží a rybníkov rozdelené v lete na vrstvy – vrchnú - epilimnion, a spodnú - hypolimnion, prechodnú hranicu medzi nimi tvorí skočná vrstva – metalimnion, od ktorej teplota vody klesá s hĺbkou na 4 °C. Pri tejto teplote vody dochádza k celkovej cirkulácii a vyrovnaniu teplotných rozdielov vo vodnom stĺpci. Vyrovnáva sa nielen teplota, ale vodný ekosystém sa obohacuje o kyslík a minerály.

Rozdelenie rýb podľa ekologických nárokov

1. Morské ryby pelagické, hĺbinné (batypelagické) a ryby žijúce pri dne – bentické. Žijú v morskej vode po celý život, bez osmoregulačných mechanizmov hynú v sladkej a brakickej vode.

2. Sladkovodné ryby tečúcich vôd (reofilné) – pelagické (Aspius aspius) a bentické (Barbus

61

carpathicus). Ryby stojatých vôd (limnofilné) – pelagické (Leucaspisu delineatus) a bentické (Abramis brama). Život strávia v sladkej vode, nie sú v morskej a brakickej vode.

3. Ťažné anadrómne ryby (Salmo salar) - väčšiu časť života trávia v mori a neresia sa v sladkých vodách. Katadrómne ryby (Anguilla anguilla) – žijú v sladkej vode, ale neresia sa v mori

4. Ryby brakických vôd (Baruš et al. 1995)

vyskytujú sa v okrajových a vnútrozemských málo slaných moriach, pred ústím do riek, na hranici sladkých a slaných vôd.

Teplota a svetlo

Fyzikálne vlastnosti vody - Teplota, svetlo a priehľadnosť

Život sa nachádza vo vodách sladkých, slaných, podzemných, znečistených,

termálnych, minerálnych. Voda a organizmy v nej žijúce sa navzájom ovplyvňujú.

Ryby sa prostrediu rýchlo prispôsobujú a každá zmena životných podmienok sa

objaví v zmene ich spôsobu života a správania. Životné prostredie rýb ovplyvňujú

hlavne fyzikálne (teplota, svetelný režim, hustota, vodivosť, farba vody, viskozita),

chemické (obsah rozpustných plynov, reakcia vody, salinita), ale aj hydrografické

(rýchlosť prúdu, sklon toku, charakter dna, pobrežná vegetácia) vlastnosti vody.

62

Teplota

Teplota vody je stálejšia ako teplota vzduchu. Ovplyvňuje ostatné fyzikálne a

chemické vlastnosti vody (obsah kyslíka, konduktivitu, viskozitu, hustotu) a životné

pochody rýb (rýchlosť a intenzitu metabolizmu, rast, rozmnožovanie, morfológiu,

odolnosť a zdravotný stav). Na teplotu vody vplýva hlavne charakter vody, ročné

obdobie, hĺbka vody, rýchlosť prúdu (tečúce vody majú v dôsledku neustáleho

premiešavania teplotu vody nižšiu ako vody stojaté). Podľa nárokov na teplotu vody

rozdeľuje Dubský et al. (2003) ryby do 2 skupín:

1. Studenomilné – vyžadujú chladnú vodu s dostatkom kyslíku, optimálna teplota vody v rozmedzí 10 – 17 °C. Pri vysokých teplotách dochádza k zníženiu kyslíka vo vode, čo u týchto rýb spôsobuje dýchacie a zažívacie problémy. Napr. ryby lososovité, sihovité, treskovité.

2. Teplomilné – vyžadujú teplejšiu vodu, znášajú nižší obsah kyslíka. Patria sem najmä kaprovité ryby, pre ktoré je optimálna teplota 20 – 25 °C. Pri nízkej teplote dochádza u týchto rýb k zníženiu metabolizmu čo spôsobuje spomalenie rastu.

Ryby lepšie znášajú nižšie teploty ako vysoké. Teplota tela u väčšiny druhov rýb

nepresahuje teplotu prostredia o viac ako 0,5 – 1°C. V rozmedzí teplôt 30 – 35 °C

sa u rýb rýchlo zvyšuje spotreba kyslíka, frekvencia srdca a dýchanie (Pivnička,

1981). Pri nízkych teplotách sa fyziologické funkcie spomaľujú.

Vplyv teploty na metabolizmus a rozmnožovanie

Rýchlosť trávenia sa do určitej miery zvyšuje s rastúcou teplotou. Nízka teplota

spomaľuje metabolizmus a predĺžuje dobu hladovania rýb. Vo všeobecnosti ryby

neprijímajú potravu pri extémne nízkych alebo extrémne vysokých teplotách.

Príjem a využitie potravy: u lososovitých rýb je v rozmedzí teploty vody od 2 do 20

°C. Pri tomto teplotnom rozsahu dochádza k intenzívnejšiemu využívaniu potravy a

tým aj k rýchlejšiemu rastu. U kaprovitých rýb od 7 do 30 °C. Pod 7°C sa znižuje

látková výmena a ryby prestávajú prijímať potravu.

Každoročne pri poklese teploty vody dochádza k útlmu fyziologických funkcií rýb a

tým k zimnému spánku. V krajinách s trvalo teplým podnebím k zimnému spánku

nedochádza a ryby prijímajú potravu po celý rok. Teplota vody ovplyvňuje

predovšetkým dozrievanie pohlavných orgánov, nástup obdobia neresu, priebeh

inkubácie iker a dĺžku inkubačnej doby.

63

Rozdelenie rýb podľa teploty vody, pri ktorej dochádza k neresu

Rozdelenie rýb podľa teploty vody, pri ktorej dochádza k neresu je nasledovné:

1.ryby neresiace sa v chladnom období (jeseň, zima) – teplota vody od 3 do 8°C, napr. Salmo trutta m. fario, Oncorhynchus mykiss, Lota lota

2. ryby neresiace sa v teplom období (jar, leto) – teplota vody od 10 do 25 °C. napr. Thymallus thymallus, Hucho hucho, Tinca tinca, Perca fluviatilis, Esox lucius, Cyprinus carpio

Svetlo a priehľadnosť vody

Svetlo ovplyvňuje živočíchy

spektrálnym zložením, intezitou,

dĺžkou pôsobenia Je pre ryby

dôležité pri vyhľadávaní potravy,

migrácii, orientácii v húfoch,

vplýva na denný a nočný

rytmus, dozrievanie pohlavných

buniek, rýchlosť plávania,

rýchlosť rastu atď. Časti

svetelného spektra sú vodným

prostredím pohlcované

nerovnomerne. Oceány v

tropickom pásme sú osvetlené

do 100 m, smerom na sever a

na juh iba do 50 m, v sladkých

vodách od 1 – 30 m. Tvorba

všetkej primárnej produkcie sa

vyskytuje len vo vrstve od 5 –

100 m. Do hĺbky 700 m sú ryby

schopné rozlišovať stopy svetla.

Ryby žijúce v povrchových vrstvách majú menšie oči vo vzťahu k veľkosti tela ako

ryby žijúce v hĺbke 1 500 m. Od tejto hranice a veľkosť očí znovu zmenšuje. V

lotických biotopoch v období nízkych vodných stavov majú toky priezračnú vodu až

ku dnu. V čase zrážok sa zvyšuje zákal aj prietok, ktorý spolu so splaveným

materiálom zhoršuje prenikanie svetla. Prístup svetla je obmedzovaný aj brehovou

vegetáciou, vyskytujúcou sa nad tokmi.

Zdroj: seagrant.umn.edu

64

Niektoré druhy rýb žijú trvalo alebo prechodne v jaskyniach. Rozoznávame medzi

nimi: troglobionty - žijúce v jaskyni celý život, troglofily - druhy, ktoré väčšinu

života trávia v jaskyni a trogloxény - žijúce v jaskyniach len občas.

Na množstvo svetla prenikajúceho do jazier, nádrží a tokov výrazne vplýva

priehľadnosť vody. Anorganické častice uvoľnené a rozptýlené vo vode sú unášané

prúdom a spôsobujú zákal (turbiditu), a tým znižujú priehľadnosť vody. Vegetačné

zákaly v riekach, vzniknuté organickým detritom a fytoplanktónom sú zdrojom

potravy pre bentické aj pelagické ryby. Priehľadnosť vody je rozdielna v tečúcich a

v stojatých vodách. V stojatých vodách je väčšia v zime ako v lete keď nie je

znižovaná vegetačným zákalom. Meria sa Secciho doskou.

Hustota, hydrostatický tlak, vodivosť, viskozita

Fyzikálne vlastnosti vody – hustota, tlak, vodivosť, viskozita

Ďalšími dôležitými vlastnosťami vody sú hustota závisiaca aj na tlaku, konduktivita

a viskozita, ktoré spolu vytvárajú podmienky pre život vodných organizmov.

Hustota, hydrostatický tlak, vodivosť a viskozita vody

Hustota vody - je najväčšia pri 4 °C (pri 3,98°C má mernú hustotu 1000 g.cmˉ³),

čo umožňuje jej hromadenie sa pri dne v zimnom období a tvorbu ľadu na povrchu

hladiny. So stúpajúcou alebo klesajúcou teplotou hustota vody klesá. Nie je

konštantá a závisí na tlaku, teplote a množstvu a druhu vo vode rozpustných látok.

V sladkých vodách kde je málo rozpustných látok sa hustota vody v podstate

nemení. Obsah rozpustných látok našich vôd je v rozmedzí 0,1 – 0,5 g/l vody. V

oceánoch a moriach na hustotu vody vplýva veľké množstvo soli, kde 1 m³ morskej

vody má hmotnosť 10,2479 kg pri 35 ‰ salinite.

65

Hydrostatický tlak - rastie s hĺbkou

na každých 10 m o 0,1 MPa.

Organizmy, ktoré nemajú v tele

priestory vyplnené vzduchom sú voči

tlaku odolnejšie ako napr. ryby s

plynovým mechúrom. Z hľadiska

tolerancie voči zmenám tlaku delíme

živočíchy na eurybatické (hĺbinné

hlavonožce) a stenobatické (ryby s

plynovým mechúrom).

Viskozita - odpor, ktorý kladie voda

telesám pohybujúcim sa v nej. Je

väčšia ako viskozita vzduchu a je

ovplyvňovaná teplotou, čím vyššia

teplota, tým nižššia viskozita.

Viskozita pri 0 °C je 2x väčšia ako pri 25 °C čo umožňuje rýchlejší pohyb

organizmov pri klesaní a stúpaní.

Vodivosť (konduktivita) -schopnosť vody prenášať elektrický prúd, závisí na

množstve a druhu voľných iónov, látok, ktoré sú v nej rozpustné a rozštiepené na

častice. V praxi sa meria v mikrosiemensoch (μS). Čím je vo vode viac týchto

častíc tým je konduktivita väčšia. Všeobecne platí, že voda v horských tokoch má

nižšiu vodivost ako voda z nížinných tokov obsahujúca väčšie množstvo v nej

rozpustených látok. Vodivosť vody klesá s teplotou vody. Pri ochladení vody o 1°C

sa znižuje konduktivita o 2,5 %. Orientačné hodnoty konduktivity v tokoch :

Podhorské rieky a potoky 100 – 300 μS/cm, nížinné rieky 300 – 600 μS/cm.

Vplyvom jednosmerného elektrického prúdu nastáva u rýb galvanotaxia.

Chemické vlastnosti vody

1. Chemické vlastnosti vody - obsah plynov a rozpustných látok

Množstvo rozpusteného kyslíka vo vode je limitujúcim faktorom pre všetky vodné

organizmy. Je potrebný pre dýchanie aj pre aeróbny rozklad organickej hmoty.

Anorganické látky ako vápnik, kremičitany, uhličitany a sírany sa do tokov

dostávajú zrážkami, geologickým podložím. Obsah CO2 vo vode je dôležitý pre

Hustota vody v závislosti na teplote

66

fotosyntézu rastlín. Do vody sa dostáva rozkladom organických látok, dýchaním

vodných živočíchov a v malej miere aj z atmosféry. Jeho ľahká rozpustnosť vo

vode závisí na tlaku, obsahu solí a teplote.

Obsah kyslíka

Obsah kyslíka vo vode

závisí na teplote,

atmosférickom tlaku a

salinite. Zvyšovaním

teploty a slanosti vody sa

množstvo rozpusteného

kyslíka znižuje. Čím

teplejšia voda tým menej

rozpusteného kyslíka

obsahuje. Ale čím vyšší

je atmosférický tlak, tým

viac kyslíka sa vo vode

rozpúšťa. Kyslík sa do

vody dostáva jednak

difúziou, pri styku vody so

vzduchom a fotosyntézou

vodných a bažinatých

rastlín.

Ryby sa podľa nároku na obsahu kyslíka vo vode delia do skupín:

veľmi náročné – vyžadujú vysokú koncentráciu kyslíka 8 – 12 mg.lˉ¹, koncentrácia 5 mg.lˉ¹ je pre ne kritická. Druhy chladných a rýchle tečúcich vôd Salmo trutta m. fario, Phoxinus phoxinus, Cottus gobio, Barbatula barbatula,

náročné – vyžadujú obsah rozpusteného kyslíka vo vode v rozmedzí 5-8 mg.lˉ¹, Thymallus thymallus, Chondrostoma nasus, Leuciscus cephalus, Gobio gobio,

stredne náročné – znesú koncentráciu obsahu kyslíka okolo 4 mg.lˉ¹, Rutilus rutilus, Gymnocephalus cernuus, Perca fluviatilis,

nenáročné –znášajú obsah kyslíka aj pod 4 mg.lˉ¹, Tinca tinca, Abramis brama, Carassius carassius, Cyprinus carpio.

67

2. Chemické vlastnosti vody - pH, salinita

Salinita je ovplyvňovaná polohou a geologickým podložím tečúcich a stojatých vôd.

Má vplyv na rovnováhu solí a iónov a na odber kyslíku sladkovodnými rybami.

Vyvíjajúce sa ikry a embryá majú vyššiu toleranciu (až do 10 %) ako larvy

príslušného druhu ryby hynúce pri nízkej salinite (3-4%). Reakcia vody je

podmienená koncentráciou vodíkových iónov. Úroveň pH vplýva na kolobeh látok

vo vode a na druhovú štruktúru spoločenstva lenitických a lotických biotopov.

Salinita

V sladkých vodách prevažujú vápenaté soli a zlúčeniny kremíka (Si) a horčíka

(Mg). V moriach a oceánoch je vyšší obsah soli draslíka (K) a sodíka (Na) a ich

zlúčenín. Podľa obsahu soli delíme vody

oligohalinné (sladké) obsah soli do 0,05 ‰,

mezohalinné (brakické) obsah soli 0,05 – 30 ‰,

euhalinné (morské) obsah soli 30 – 40 ‰,

hyperhalinné (presolené) obsah soli 40 – 300 ‰.

Koncentrácia 5-8‰ tvorí hranicu medzi sladkou a brakickou vodou. Ryby tiahnuce

zo sladkých vôd do mora sú temporárne (znášajú salinitu od 0,01 do 35 ‰, ostatné

morské druhy rýb sú stenohalinné alebo euryhalinné.

V brakických vodách je vyšší výskyt morských druhov rýb ako sladkovodných. Z

európskych známych druhov rýb len Salmo salar a ryby rodu Acipenser sú schopné

žiť v slanej, sladkej a brakickej vode. Medzi prevládajúce soli v morskej vode patria

chloridy, v sladkej uhličitany, najmä CaCO3. Pôsobenie týchto solí vo vode na

organizmy sa prejavuje osmotickým tlakom. Osmoreguláciou sa ryby adaptovali na

pôsobenie osmotického tlaku. Morské druhy sa adaptovali proti odvodneniu ich tiel,

pitím morskej vody, čím zvyšujú osmotický tlak a prebytočné soli vylúčia do

prostredia. Sladkovodné ryby zabraňujú prenikaniu vody do tiel nadmerným

vylučovaním moču.

68

Reakcia vody - pH

Kyslé vody – pH < 7

Vody pretekajúce kyslím podložím, zalesnenými oblasťami s vysokým obsahom organických kyselín v pôde, vody z rašelinných oblastí.

Neutrálne vody – pH = 7 Sú najvhodnejšie pre život väčšiny našich rýb.

Zásadité vody – pH > 7 Patria sem prevažne stojaté vody.

Hodnota pH sa zvyšuje pri splachovaní živín z okolitých hnojených pozemkov.

Morská voda má takmer stálu, alkalickú reakciu pohybujúcu sa medzi 8,1 – 8,3.

Reakcia sladkých vôd má pH od 3 (kyslé rašeliniská) do 10 (vápnité vody s bujnou

vegetáciou). Na zmeny pH sú veľmi citlivé najmä pstruhy, najtolerantnejšie druhy

sú Perca fluviatilis, Rutilus rutilus, Tinca tinca, Carassius carassius, Esox lucius

(Szczerbovski, 1981 in Baruš et al. 1995). Väčšine vodných organizmov vyhovuje

reakcia vody neutrálna alebo mierne zásaditá, v rozmedzí pH 6,5 – 8. Veľmi kyslé

vody (pH pod 5) a veľmi zásadité (pH nad 9) sú pre ryby nebezpečné a spôsobujú

ich úhyn.

Hydrografické faktory

Základným znakom tečúcich vôd je ich

jednosmerné prúdenie, ktoré vplýva na

ostatné vlastnosti vody, ale rôznym spôsobom

aj na vodné organizmy. Topografické a

geologické podmienky určujúce spád toku

úzko súvisia s teplotou a rýchlosťou prúdu.

Typ dna je možné určiť z rýchlosti prúdu,

pretože veľkosť častíc (plavenín a splavenín)

sa zmenšuje od prameňa po ústie toku.

Hydrologický režim tokov môže ovplyvniť

výskyt reofilných druhov.

69

Rýchlosť prúdu

Určujúcim faktorom pre výskyt rýb je charakter koryta toku, rýchlosť prúdu. Adaptácie rýb na rýchlosť prúdu:

- ryby rýchlo tečúcich vôd majú napr. valcovité telo, - ryby zdržujúce sa pri dne majú napr. telo zhora sploštené (Cottus gobio),

spodné ústa (Huso huso), - ryby žijúce pri vodnej hladine zasa horné postavenie úst (Alburnus

alburnus). Ďalším typom adaptácie je pozitívna reotaxia - orientácia rýb smerom k prúdu, je typická len pre reofilné druhy rýb.

Podľa rýchlosti prúdu delíme tečúce vody na 4 pásma, pre ktoré sú charakteristické

určité druhy rýb (Šterba et al., 2008):

Pstruhové pásmo (Salmo trutta m. fario, Cottus gobio, Phoxinus phoxinus) - horské úseky potokov s chladnou a čistou vodou, charakteristické rýchlym prúdením vody, prudkým spádom, perejmi, vodopádmi.

Lipňové pásmo (Thymallus thymallus, Barbatula barbatula, Leuciscus cephalus, Gobio gobio....) - podhorské toky, s miernejším spádom, hlbšou vodou a pomalším prúdením vody ako v pstruhovom pásme.

Mrenové pásmo (Barbus barbus, Barbus carpathicus, Perca fluviatilis, Esox lucius, Rutilus rutilus...) - väčšie, hlbšie, ale rýchlo prúdiace rieky nižších polôh.

Pleskáčové pásmo (Abramis brama, Blicca bjoerkna, Sander lucioperca, Rhodeus sericeus...) - pomaly tečúce, meandrujúce, hlboké, nížinné rieky, s početnými vedľajšími ramenami.

Jednotlivé pásma nie sú ostro ohraničené, často sa druhy z mrenového pásma

vyskytujú v lipňovom pásme. Tieto pásma sa nemusia vyskytovať na všetkých

riekach.

70

Zhrnutie

Zopakujme si Ak ste prešli touto lekciou, už určite viete odpovede na otázky uvádzané v prehľade. Dozvedeli ste sa ako sa delia vodné ekosystémy. Oboznámili ste sa s abiotickými faktormi vodného prostredia. Viete vymenovať a charakterizovať vlastnosti vody ako je teplota, svetlo, hydrostatický tlak, pH, obsah kyslíka, salinita, rýchlosť prúdu. Bližšie ste sa informovali o vplyve týchto faktorov na vývin, rast, rozmnožovanie, látkovú výmenu a rozšírenie rýb v tečúcich a stojatých vodách. Ak Vám neunikla informácia o adaptáciách rýb na tieto faktory, tak ste lekciu úspešne zvládli.

Odporúčame Problematika abiotických faktorov vodného prostredia a ich vplyvu na ichtyofaunu je veľmi obsiahla a v tejto lekcii Vám priniesla len základné „vstupné“ informácie. Pre bližšie objasnenie tejto problematiky je potrebné preštudovanie doplnkových materiálov a odbornej literatúry najmä od zahraničných autorov.

Doplnkové materiály

http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-2427.2006.01597.x/pdf Tepelný režim vodných tokov

http://www.hydrology.org.uk/Publications/imperial/4_22.pdf Vplyv zmien teploty vody na výskyt ichtyofauny v riekach Veľkej Británie

http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1600-0633.2006.00126.x/pdf Vplyv abiotických faktorov na ichtyofaunu tokov v Českej republike

http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/hyp.7940/pdf Vplyv riečnych sedimentov na populáciu rýb

http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1600-0633.2008.00336.x/pdf Vplyv abiotických faktorov na výskyt rýb v rieke Mackenzie - Canada