1

Ekonomika a manaţment vyšších územnosprávnych celkov

výmera: 8 hod.

počet kreditov: 4

vyučujúci: Ing. Ivana Gecíková, PhD.

podmienky pre úspešné ukončenie predmetu: účasť 2 x 10 bodov = 20 bodov

písomný test 80 bodov (20 otázok za 4 body)

minimálny počet bodov: 60

kľúčové slová: región, regionálny rozvoj, regionálna samospráva, vyšší územnosprávny

celok, rozpočet VÚC, majetok VÚC, organizačná štruktúra, volené orgány, úrad VÚC,

kontrola, strategické plánovanie, PHSR, územný plán

Obsah predmetu:

1. Postavenie VÚC v systéme verejnej správy v SR

1.1 Regionálna úroveň riadenia štátu

1.2 Prístupy k definovaniu pojmu regionálna samospráva a VUC

1.3 Postavenie VÚC v systéme VS (kraje SR a prehľad o nich)

1.4 Pôsobnosť VÚC

1.5 Symboly VUC

1.6 CHERS

1.7 Spravovanie regiónu

2. Charakteristika vyšších územnosprávnych celkov SR

3. Ekonomické podmienky fungovania VUC

3.1 Rozpočet VUC (tvorba rozpočtu, príjmová a výdavková časť)

3.2 Majetok VUC, štruktúra majetku

3.3 Podnikateľská činnosť VUC

4. Manaţment VÚC

4.1 Organizačná štruktúra VUC

4.2 Postavenie volených predstaviteľov v manaţmente

4.3 Postavenie úradu VUC

4.4 Poţiadavky na pracovníkov VUC

4.5 Líderstvo vo VÚC

5. Kontrolná činnosť na VÚC

5.1 Interná kontrola

5.2 Externá kontrola

5.3 Finančná kontrola

6. Strategické plánovanie v rozvoji VÚC (nástroje, programy)

6.1 Regionálne plánovanie (PHSR metodika tvorby)

6.2 Tvorba partnerstiev

6.3 Územné plánovanie

2

1. Postavenie VÚC v systéme verejnej správy v SR

Regionálna samospráva predstavuje v podmienkach Slovenska jednu z najmladších

foriem verejnej správy. Jej existencia a pôsobenia sú úzko späté s riadením a spravovaním

územných celkov na hierarchicky vyššej úrovni riadenia krajiny ako je miestna úroveň a súčasne

niţšej úrovni ako je národná. predstaviteľom regionálnej samosprávy v podmienkach našej

krajiny sú vyššie územnosprávne celky (VÚC). Nasledujúca kapitola venuje pozornosť viacerým

tematickým okruhom, počnúc definovaním základného pojmového aparátu, cez postavenie

regionálnej samosprávy v našich podmienkach, jej pôsobnosť, symboly atď. Dôleţitosť

a význam regionálnej samosprávy podmieňuje aj jej celoeurópsky rámec, reprezentovaný najmä

Európskou chartou regionálnej samosprávy. Záverečná podkapitola predstavuje prehľad

najvýznamnejších právnych predpisov, ktoré konštituujú postavenie regionálne samosprávy v

SR.

Kľúčové slová: regionálna samospráva, región, VUC, verejná správa

1.1 Regionálna úroveň riadenia štátu

Zákon NR SR č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja definuje hlavné ciele

podpory regionálneho rozvoja, ktorými sú odstraňovanie neţiaducich disparít v úrovni

hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja regiónov, zvyšovanie ekonomickej výkonnosti a

konkurencieschopnosti regiónov, zvyšovanie zamestnanosti a ţivotnej úrovne obyvateľov v

regiónoch a trvalo udrţateľný rast a rozvoj. Moţno konštatovať ţe tento zákon je, z hľadiska

posilnenia regionálnej samosprávy ako kľúčového hráča v oblasti regionálneho rozvoja na

svojom území, nepostačujúci. V prvom rade je nekonzistentný z hľadiska koordinácie rozvoja na

všetkých úrovniach (národnej, regionálnej a lokálnej). V zmysle zákona programy rozvoja obcí

len zohľadňujú priority a ciele programu rozvoja kraja, ale musia byť, tak ako aj program kraja,

v súlade s rozvojovou stratégiou štátu. Zdôraznenie rozdielu medzi „prísnosťou“ väzby kraja na

štát (súlad) a obce na kraj (zohľadnenie) potláča dôleţitosť regionálnej rozvojovej politiky na

úrovni krajov. Naviac zákon si vyţaduje existenciu plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na

úrovni kaţdej obce, pokiaľ sa táto chce uchádzať o poskytnutie finančného príspevku zo štátneho

rozpočtu a doplnkových zdrojov. Týmto spôsobom nevyvíja ţiaden tlak na medziobecnú

spoluprácu, ale naopak podporuje uţ aj tak rozvojovo kontraproduktívny model existencie

takmer 2900 samosprávnych nezávislých subjektov – obcí, a určitým spôsobom sťaţuje

regionálno-miestnu komunikáciu. Zákon vychádza z úrovne NUTS III (krajov) a nerieši

koordináciu rozvoja medzi krajmi navzájom. „Netlačí“ na formovanie väčších celkov pre tvorbu

a realizáciu regionálnych stratégií s väčším potenciálom pre dosiahnutie pozitívnej zmeny (na

rozdiel napr. od Českej republiky, kde existujú tzv. regióny súdrţnosti). Vzťah VÚC k štátnym

orgánom je zúţený len na „poskytovanie potrebných údajov“ a „podporu spolupráce s územnými

a správnymi celkami, s orgánmi alebo úradmi iných štátov“. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe

princíp „viacúrovňového spravovania“ (angl. „multi-level governance“), teda organické

prepojenie troch úrovní verejnej správy – štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy v

oblasti rozvojových procesov, zatiaľ nie je na Slovensku dostatočne naplnený.(KRI, 2010)

1.2 Prístupy k definovaniu pojmom regionálna samospráva, región a VUC

Právo občanov podieľať sa na správe vecí verejných sa zaraďuje medzi významné znaky

demokratických princípov. Ako píše Tej (2002) toto právo sa najjednoduchšie realizuje

3

v obciach (t.j. dedinách a mestách), kde občania trvalo bývajú, príp. ţijú. princíp samosprávneho

riadenia sa na Slovensku objavil aţ v súvislosti s ekonomickými, politickými a spoločenskými

zmenami po roku 1989. Z toho vyplýva, ţe vývoj samosprávneho riadenia bol v našich

podmienkach poznačený viacerými výkyvmi, neprebiehal kontinuálne a prirodzene. V roku 1990

bola obnovená územná samospráva na úrovni obcí a v roku 2001 sa rozšírila aj o regionálnu

úroveň, čím sa vytvorila regionálna samospráva.

„Samospráva je historicky spätá s regiónom a predstavuje formu verejnej správy

i verejnej vlády. Medzi najvýznamnejšie úlohy územnej samosprávy patrí vytváranie

prirodzeného centra spoločenstva občanov v spravovanom regióne, zodpovednosť za konkrétnu

úlohu poskytovania verejných statkov, vytváranie a reprezentovanie pluralitného systému širokej

palety názorov v regióne prostredníctvom volených zástupcov a koordinovanie vzájomných

vzťahov so štátnou správou. Samospráva je formovaná zdola nahor.“ (Tej, 2002, str.67)

Najmladšou formou samosprávy na Slovensku je regionálna samospráva. Regionálna

samospráva zabezpečuje mnoţstvo úloh a plní celú radu originálnych a prenesených

(delegovaných) kompetencií. Poskytuje verejné statky pre občanov v príslušnom regióne. Má

svoj vlastný rozpočet, prostredníctvom ktorého sa stáva relatívne nezávislou od štátu a

zabezpečuje svoje činnosti.

Regionálna samospráva definuje právo a schopnosť vyššieho územného celku s vlastnými

volenými orgánmi, administratívne umiestnenými medzi centrálnou vládou a samosprávnymi

obcami, spravovať na vlastnú zodpovednosť a v prospech jej obyvateľov podstatnú časť

záleţitostí verejného záujmu v zhode s princípmi subsidiarity. (In: Hamalová, 2007, str.113)

Formovanie regionálnej samosprávy bolo podmienené prijatím dvoch významných

zákonov:

- zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o

samosprávnych krajoch) v z.n.p.);

- zákona č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v z.n.p.

Prvý z nich menil existujúce územné usporiadanie a úzko súvisel s decentralizáciou verejnej

správy a druhý z nich zaviedol väčšinový volebný systém a rozdelil územie Slovenska na 8

samosprávnych krajov.

Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch je základným zákonom, na

základe ktorého boli samosprávne kraje kreované, a na základe ktorého aj pôsobia. Kraje majú

podľa tohto zákona zabezpečovať tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a

kultúrneho rozvoja svojho územia, vykonávať plánovacie činnosti, vykonávať vlastnú investičnú

a podnikateľskú činnosť, a utvárať podmienky pre rozvoj zdravotníctva, stredného školstva,

kultúry, cestovného ruchu, telesnej kultúry a športu. Taktieţ majú spolupracovať s obcami pri

tvorbe programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí. Nie všetky kompetencie vymedzené

zákonom sú originálneho charakteru. Niektoré, napr. časť úloh v strednom školstve, sú len

preneseným výkonom štátnej správy. Samosprávny kraj sa na základe tohto zákona stal hlavným

subjektom na regionálnej úrovni zodpovedným za rozvoj svojho územia. Výrazne sa tým mal

posilniť princíp subsidiarity, ktorého implementácia je aj v malých krajinách predpokladom pre

maximálne vyuţívanie endogénneho potenciálu a dosahovanie vysokej dynamiky rozvoja.

Subsidiárne rozloţenie úloh a pôsobností medzi centrálnu, regionálnu a lokálnu úroveň je

predpokladom zavedenia systému viac-úrovňového spravovania ako aspektu novej paradigmy

4

regionálnej politiky. VÚC sa tak na základe obsahu zákona stali subjektmi, ktoré by mali

významne ovplyvňovať kvalitu a dynamiku procesov regionálneho rozvoja na svojom území. V

oblasti rozvoja ukladá tento zákon samosprávnym krajom „starať sa o všestranný rozvoj svojho

územia a potreby svojich obyvateľov“. Formulácia „všestranne sa starať…“ predpokladá, ţe

VÚC majú k dispozícii nástroje (či finančné, legislatívne, strategické), ktoré im toto umoţnia.

Keďţe tomu tak nie je (bliţšie pozri kapitola financovanie), regionálne samosprávy sa „starajú“

prevaţne len o veci, ktoré majú explicitne vo svojej kompetencii a tým, s miernou nadsádzkou

povedané, nepriamo „porušujú tento zákon“.

Základom regionálnej samosprávy je samosprávny kraj (vyšší územnosprávny celok) ( §1

ods. 1 zákona 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych

krajoch) v z.n.p.). Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok

Slovenskej republiky. To znamená, ţe svoju činnosť vykonáva len na území s presne určenými

administratívnymi hranicami, a súčasne toto vymedzené územie spravuje. Územný obvod

samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. Je potrebné si uvedomiť, ţe akékoľvek

zásahy ho územného obvodu samosprávneho kraja, ako aj prenesenie výkonu niektorých úloh štátnej

správy je moţné zmeniť len zákonom. pri prenose úloh štát poskytuje samosprávnemu kraju aj potrebné

finančné a materiálne prostriedky.

Tabuľka 1 Prehľad samosprávnych krajov na Slovensku

Názov samosprávneho kraja Sídlo kraja Predseda VUC

1. Bratislavský samosprávny kraj Bratislava Ing. Pavol Frešo

2 Trnavský samosprávny kraj Trnava Ing. Tibor Mikuš, PhD.

3 Trenčiansky samosprávny kraj Trenčín MUDr. Pavol Sedláček, MPH

4 Nitriansky samosprávny kraj Nitra doc. Ing. Milan Belica, PhD.

5 Ţilinský samosprávny kraj Ţilina Ing. Juraj Blanár

6 Banskobystrický samosprávny kraj Banská Bystrica Ing. Vladimír Maňka

7 Košický samosprávny kraj Košice JUDr. Zdenko Trebuľa

8 Prešovský samosprávny kraj Prešov MUDr. Peter Chudík Zdroj: vlastné spracovanie na základe zákona 302/2001 Z.z.

Mapa 1 Územno-správne členenie SR

Zdroj: http://vasaeuropa.sk/zobraz_foto.php?f=565.gif

5

Volení predstavitelia regionálnej samosprávy rozhodujú o tom, ako bude rozpočet

štruktúrovaný, ako budú finančné zdroje efektívne vyuţité a na aké projekty a aktivity budú

zdroje účelne vynaloţené. Váha dôleţitosti pri tomto hospodárení úzko súvisí so

zodpovednosťou, ktoré nesú regionálne samosprávy na svojich pleciach. Rozhodujú o pouţívaní

vybraných daňových príjmov.

1.3 Postavenie VÚC v systéme verejnej správy SR

Vyššie územné celky tvoria súčasť verejnej správy na Slovensku. Ich postavanie

v systéme verejnej správy súvisí s existenciou územnej samosprávy a regionálnym stupňom

riadenia krajiny. Podľa Hamalovej (2007) verejná správa predstavuje správu verejných

záleţitostí a je prejavom výkonnej funkcie štátu. To znamená, ţe ňou nedisponuje len štát príp.

jemu priamo podriadené inštitúcie ústrednej a územnej štátnej správy, ale aj ďalšie subjekty,

ktoré spolu so štátom vykonávajú správu vecí verejných. Medzi ne sa zaraďuje aj územná

samospráva.

Samospráva ako taká predstavuje podsystém verejnej správy, ktorý zabezpečuje výkon

úloh štátu zverený subjektom neštátno-korporatívneho charakteru. Zabezpečuje úlohy pre

spoločenstvá občanov, ktoré sú vytvárané na územnom princípe. Základné znaky samosprávy sú

nasledovné:

1. demokratický výkon miestnej moci – miestna samospráva má nielen právo, ale aj

povinnosť vo svojom, zákonom vymedzenom území spravovať a regulovať verejné

záleţitosti na úţitok miestneho spoločenstva. Demokratický výkon moci sa spája

s adekvátnymi formami výkonu samosprávy (prostredníctvom volených orgánov,

hlasovaním obyvateľov spoločenstva, verejným zhromaţdením obyvateľov);

2. miestna autonómia samosprávneho charakteru – právne predpisy presne vymedzujú

okruh úloh, ktoré patria do kompetencie samosprávy. Autonómne postavenie umoţňuje

samospráve slobodne sa rozhodovať. Okrem toho samosprávy plnia aj úlohy, ktorými ich

poveril štát (prenesená pôsobnosť);

3. široký rozsah samosprávnej zodpovednosti – kompetencie samosprávy jednotlivých

úrovní sa vymedzujú na základe princípu subsidiarity, na základe ktorého by

zodpovednosť za spravovanie vecí verejných mala byť poverená tá, v ktorej území sa

dané potreby nachádzajú a uspokojujú.

4. optimálna kombinácia originálnych a prenesených kompetencií – orgány samosprávy

vykonávajú úlohy vo vlastnom a prenesenom okruhu pôsobnosti. Zodpovednosť za

plnenie niektorých prenesených kompetencií by sa mala uplatňovať len v rozsahu

a štruktúre, ktorá doplňuje ponuku nevyhnutných verejných sluţieb v územiach, ale mala

by byť doplnkovou v komparácii s rozsahom a štruktúrou originálnych kompetencií.

Treba si uvedomiť, ţe čím bude vyšší podiel prenesených kompetencií štátu na

samosprávu, tým bude i vyššie zasahovanie štátu do ich autonómneho postavenia.

V územnej samospráve Slovenska sa nachádzajú dve úrovne pôsobenia: obecná

(lokálna/miestna) a regionálna. Regionálna samospráva nie je nadradenou miestnej samospráve.

kaţdá z nich má svoje kompetencie, úroveň pôsobenia, svoju zodpovednosť a právomoci. Vznik

regionálnej samosprávy (Hamalová, 2007, str.67) podmienili nasledovné skutočnosti:

snaha vytvoriť inštitucionálne predpoklady pre vznik regionálnych vlád a prenechať

im zodpovednosť za hospodársky a sociálny rozvoj území,

vznik jednotnej európskej regionálnej politiky, ktorá predpokladala existenciu

kompetentných subjektov na úrovni regiónov - regionálnych samospráv.

6

Vzťah medzi samosprávou obcí a samosprávou regiónov sa riadia nasledovnými princípmi:

garancia územnej autonómie zákonom – štruktúry organizačných jednotiek obecnej

a regionálnej samosprávy sú autonómne, formálne nezávislé. Kaţdá z nich má zákonom

vymedzené územie, pôsobnosti, majetok a vlastný rozpočet, ktoré slúţia na plnenie ich

základných funkcií. Vzájomné vzťahy medzi regionálnou a obecnou úrovňou sa

uskutočňujú na báze dobrovoľnosti,

racionalita – v samospráve sa uplatňuje ekonomický a sociálna racionalita. Ekonomická

racionalita znamená, ţe usporiadanie správy vecí verejných bude spojené s optimálnymi

nákladmi na výkon samosprávy, umoţní dosahovať úspory z budovania a vyuţívania

optimálnych kapacít sluţieb. Sociálny aspekt sleduje priblíţenie správy vecí verejných

občanom, v záujme ich dostupnosti, ako aj operatívnej reakcie na ich meniace sa potreby,

flexibilita – vytvorenie podmienok pre alternatívne delenie kompetencií. napr. Ak obec

nemá kapacity na výkon kompetencie, existuje moţnosť prenechať ju samospráve

vyššieho stupňa. Flexibilita súvisí aj s vytváraním funkčných vnútorných organizačných

štruktúr samospráv, alebo vytváranie alternatívnych neformálnych inštitúcií na výkon

niektorých funkcií (napr. opatrovateľskej sluţby, poradenstva a iné),

subsidiarita – základnou ideou princípu subsidiarity je, ţe štátna moc by mala zasahovať

len vtedy, ak jednotlivé zloţky spoločnosti (regióny, obce, verejnoprávne korporácie,

príp. rodiny) nie sú schopné konať. jednoducho povedané, problém sa má riešiť priamo

na tej úrovni, kde vzniká. Platí tu predpoklad usporiadania spoločenstva zdola nahor: od

občana smerom k rodine, obci, regiónu a centrálnej moci.

VEREJNÁ SPRÁVA

Štátna správa

Pracoviská

špecializovanej

štátnej správy

Pracoviská

všeobecnej

štátnej správy

Obecná samospráva

Obvodné úrady špec. ŠS

Národná rada SR

Samospráva

Vláda

Rezortné ministerstvá

Samosprávne kraje

(VÚC)

M. vnútra

Úrad vlády

Úrady špecializovanej

štátnej správy

Krajské úrady špec. ŠS Krajské úrady

Obvodné úrady

Miestna

úroveň

Regionálna

úroveň

Ústredná

úroveň

Schéma 1 Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku od 1.1.2004 Zdroj: Papcúnová, V. – Gecíková, I. Základy do verejnej správy

7

1.4 Pôsobnosť vyšších územnosprávnych celkov

Vyšší územnosprávny celok (samosprávny kraj) je právnická osoba, ktorá za podmienok

ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami,

zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Samosprávnemu kraju moţno vo

veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe

medzinárodnej zmluvy.

Medzi základné pôsobnosti samosprávneho kraja patrí starať sa o všestranný rozvoj

svojho územia a o potreby svojich obyvateľov.

Orgány samosprávneho kraja sú:

a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja (ďalej len "zastupiteľstvo"),

b) predseda samosprávneho kraja (ďalej len "predseda").

Zastupiteľstvo (§11 zákona 302/2001 Z.z.) je zbor zloţený z poslancov samosprávneho

kraja zvolených v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje

osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 aţ

15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona.

Funkčné obdobie zastupiteľstva sa skončí zloţením sľubu poslancov novozvoleného

zastupiteľstva. (Kompetencie zastupiteľstva budú podrobnejšie popísané v časti organizačná

štruktúra).

Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok (§16 zákona 302/2001 Z.z.). V

majetkovoprávnych vzťahoch, pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym

orgánom; rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie

o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem

vecí, o ktorých na jeho návrh rozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom

poriadku úradu. (Bliţší popis kompetencií predsedu VÚC budú podrobnejšie popísané v časti

organizačná štruktúra). Predsedu volia obyvatelia samosprávneho kraja (§ 3 ods. 1) v priamych

voľbách.

Úrad samosprávneho kraja (§ 21 z.č.302/2001 Z.z.) administratívne a organizačne

zabezpečuje veci zastupiteľstva, predsedu a ďalších orgánov zriadených zastupiteľstvom

zabezpečuje úrad, ktorý tvoria zamestnanci samosprávneho kraja. Vnútornú organizáciu úradu,

počet zamestnancov a skladbu ich pracovných funkcií ustanovuje organizačný poriadok úradu,

ktorý vydáva predseda. Prácu úradu riadi a organizuje riaditeľ úradu, ktorý za svoju činnosť

zodpovedá predsedovi. Riaditeľ úradu sa zúčastňuje na zasadnutí zastupiteľstva s hlasom

poradným.

Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci nachádzajúcej sa na

území samosprávneho kraja. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve.

Je oprávnený najmä:

voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva,

voliť predsedu a byť volený za predsedu,

hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto

zákonom (ďalej len "referendum"),

zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva,

8

obracať sa so svojimi podnetmi, sťaţnosťami a inými podaniami na predsedu,

zastupiteľstvo a orgány ním zriadené.

Na výkone samosprávy sa môţu podieľať aj tie subjekty, ktoré na území samosprávneho kraja:

má nehnuteľný majetok,

je prihlásený na prechodný pobyt,

má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt.

Tieto subjekty však nemajú právo voliť a byť volení do zastupiteľstva tohto VUC, príp. predsedu

VÚC, ani sa zúčastňovať referenda vyhláseného týmto VÚC.

Medzi základné kompetencie samosprávneho kraja:

a. zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja

územia samosprávneho kraja,

b. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja,

obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a

územné plány regiónov,

c. účelne vyuţíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje,

d. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia

potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja,

e. zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné

právnické osoby podľa osobitných predpisov,

f. podieľa sa na tvorbe a ochrane ţivotného prostredia,

g. utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a

ostatných prvkov svojho územia,

h. obstaráva a schvaľuje program rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych sluţieb a

spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzickými osobami pri výstavbe

zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych sluţieb,

i. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva,

j. utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na

rozvoj ďalšieho vzdelávania,

k. utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít

a stará sa o ochranu pamiatkového fondu,

l. utvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj,

m. koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládeţ,

n. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí,

o. podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho

kraja,

p. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov,

q. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.

Samosprávny kraj je tieţ povinný utvárať v rámci svojej pôsobnosti účinný systém kontroly,

zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja (ďalej len "hlavný kontrolór") a voliť

hlavného kontrolóra. Samosprávny kraj je tieţ povinný vytvárať vhodné organizačné, finančné,

personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon kontroly.

V rozsahu svojej pôsobnosti môţe samosprávny kraj spolupracovať s územnými a správnymi

celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. Má právo stať sa

9

členom medzinárodného zdruţenia územných celkov alebo územných orgánov. Spolupráca sa

uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci, ktorá musí obsahovať názvy a sídla účastníkov

dohody, predmet dohody (spolupráca), určenie času, na ktorý sa uzatvára. Dohoda o spolupráci

musí byť uzatvorená písomne a musí byť vopred schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých

poslancov zastupiteľstva.

Na samosprávny kraj moţno zákonom preniesť niektoré úlohy miestnej štátnej správy. Na

samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku (§3 zákona 416/2001 o prevode a prechode

niektorých pôsobností zo štátnej správy na obce a vyššie územnosprávne celky):

pozemných komunikácií (napr. plánovanie, príprava a výstavba ciest vo vlastníctve

samosprávneho kraja, poskytovanie informácií a podkladov o plánovaní, príprave a

výstavbe ciest v jeho vlastníctve na účely spracovania štátnej koncepcie diaľnic a ciest,

vykonávanie sčítania cestnej dopravy na cestách v jeho vlastníctve, poskytovanie údajov

o zjazdnosti ciest a údajov z technickej evidencie ciest a miestnych komunikácií v ich

vlastníctve, zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia ciest v ich vlastníctve podľa

potrieb cestnej dopravy a obrany štátu);

dráh (prerokúvanie návrhu cestovného poriadku a návrhu jeho zmien pred jeho

zverejnením s prevádzkovateľom dráhy, pôsobnosť dráhového správneho úradu, výkon

štátnej správy vo veciach električkových a trolejbusových dráh);

cestnej dopravy (napr. udeľovanie a odnímanie dopravných licencií na vnútroštátnu

pravidelnú autobusovú dopravu, schvaľovanie cestovných poriadkov vnútroštátnej

autobusovej dopravy, uzavieranie zmlúv o výkone vo verejnom záujme s dopravcom a

poskytovanie náhrady straty alebo jej časti, alebo iné vyrovnanie dopravcovi,

vykonávanie odborného dozoru nad cestnou dopravou v kraji, ak ide o pravidelnú

autobusovú dopravu, ukladanie pokút dopravcom, ak nejde o medzinárodnú pravidelnú

autobusovú dopravu, vedenie evidencie dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu,

zabezpečovanie údajov pre jednotný informačný systém v cestnej doprave vo

vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave);

civilnej ochrany (napr. súčinnosť pri vypracúvaní analýzy územia kraja z hľadiska

moţných mimoriadnych udalostí, pri plánovaní a zabezpečovaní evakuácie, koordinácie,

prípravy obyvateľstva na sebaobranu a vzájomnej pomoci vykonávanej obcami, pri

preventívnovýchovnej a propagačnej činnosti v civilnej ochrane; vedenie potrebnej

dokumentácie v civilnej ochrane a podiel na tvorbe a uskutočňovaní úloh integrovaného

záchranného systému);

sociálnej pomoci (napr. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych sluţieb

(domov sociálnych sluţieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť týţdenne, domov

sociálnych sluţieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týţdenne,

zariadenie chráneného bývania, domov pre osamelých rodičov, stanice opatrovateľskej

sluţby, zariadenie pestúnskej starostlivosti, útulok, rehabilitačné stredisko, domov

sociálnych sluţieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne), vypracúvanie a

zverejňovanie koncepcie sociálnych sluţieb, sociálnej prevencie a sociálneho

poradenstva na svojom území; rozhodovanie o poskytovaní opatrovateľskej sluţby a

o úhrade za túto opatrovateľskú sluţbu, o poskytovaní prepravnej sluţby a o úhrade za

prepravnú sluţbu, o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych sluţieb, ktoré

zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto

zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení, o povinnosti občana

zaplatiť úhradu za opatrovateľskú sluţbu, ktorá sa poskytla neprávom,

bez úhrady alebo za niţšiu úhradu, o povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú

10

sluţbu, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za niţšiu úhradu, o povinnosti

občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych sluţieb, ktoré

zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za niţšiu úhradu, o

povinnosti osôb platiť úhradu za sociálnu sluţbu, ktorú poskytuje, alebo za poskytovanú

starostlivosť v zariadení sociálnych sluţieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku,

a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s týmito osobami; o odňatí sociálnej

sluţby, o zastavení poskytovania sociálnej sluţby, o zníţení alebo o zvýšení úhrady za

poskytnutú sociálnu sluţbu a o neplatení úhrady za sociálnu sluţbu, o zamietnutí ţiadosti

právnických osôb a fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych sluţieb, o

výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov, ktoré poskytujú

sociálne sluţby; o zákaze poskytovať sociálnu sluţbu subjektu, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc; rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom

stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych sluţieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú

organizáciu alebo príspevkovú organizáciu; uzatváranie dohôd o úhrade za sociálnu

sluţbu, ktorú poskytuje alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych sluţieb,

ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o počte ďalších odoberaných jedál, ak sa

občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych sluţieb, ktoré zriadil ako svoju

organizačnú jednotku, vedie register zariadení; uzatváranie zmlúv o poskytovaní

finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu sluţbu, sociálnu prevenciu,

sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, zmlúv o

poskytovaní finančného príspevku obci a zmlúv o poskytovaní jednorazového účelového

finančného príspevku; kontrola úrovne poskytovania sociálnych sluţieb alebo sociálneho

poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc,

hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona, a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným

príspevkom poskytnutým subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc; ukladanie opatrení

na odstránenie zistených nedostatkov pri kontrole úrovne plnenia sociálnych sluţieb,

sociálneho poradenstva, sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej

ochrany a hospodárenia s poskytnutým finančným príspevkom, vypracúvanie a

zverejňovanie koncepcie sociálnych sluţieb na svojom území, vedenie evidencie

zariadení sociálnych sluţieb vo svojom územnom obvode, koordinovanie činnosti obcí a

ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci na úseku

sociálnych sluţieb, organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti, organizovanie

spoločného stravovania);

územného plánovania (obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej

dokumentácie regiónu, pôsobnosť orgánu územného plánovania, schvaľovanie zadania

na spracovanie územného plánu regiónu, schvaľovanie územných plánov regiónov

a vyhlasovanie ich záväzných častí;

školstva (zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení (stredné školy, učilištia,

strediská praktického vyučovania, záujmovo-vzdelávacie zariadenia okrem jazykových

škôl pri základných školách, základné umelecké školy, domovy mládeţe, zariadenia

školského stravovania, zariadenia praktického vyučovania, strediská sluţieb škole, školy

v prírode), vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,

spravovanie škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom, a zabezpečovanie

potrieb vykonávania výchovno-vzdelávacieho procesu, vykonávanie kontroly

hospodárenia školy a školského zariadenia s finančnými a materiálnymi prostriedkami,

ktoré im pridelil, a kontrola účelovosti hospodárenia s majetkom samosprávneho kraja v

správe školy a školského zariadenia, prideľovanie finančných prostriedkov súkromným

11

stredným školám, cirkevným stredným školám, súkromným školským zariadeniam

a cirkevným školským zariadeniam a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito

finančnými prostriedkami, zabezpečovanie stravovania a ubytovania ţiakov a študentov v

školách a školských zariadeniach, vykonávanie štátnej správy v druhom stupni vo

veciach škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom, určovanie strednej školy

alebo školského zariadenia, spracúvanie a poskytovanie informácií v oblasti výchovy a

vzdelávania vo svojej pôsobnosti, schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a

miestností a priľahlých priestorov školy alebo školského zariadenia, ktorých je

zriaďovateľom);

telesnej kultúry (riadenie výkonu štátnej správy uskutočňovaného obcami, rozpracúvanie

koncepcie rozvoja telesnej kultúry na podmienky samosprávneho kraja);

divadelnej činnosti (zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie profesionálnych

divadiel, podporovanie vybraných okruhov divadelných činností vo forme účelových

prostriedkov, kontrola hospodárenia a účelnosti vynaloţených prostriedkov v divadlách

ním zriadených);

múzeí a galérií (zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie regionálnych múzeí

a galérií);

osvetovej činnosti (zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie osvetových

zariadení s pôsobnosťou na území samosprávneho kraja, zabezpečovanie a

koordinovanie osvetovej činnosti prostredníctvom osvetových zariadení, ku ktorým

vykonáva zriaďovateľskú funkciu, ustanovovanie vybraných osvetových zariadení, ktoré

vykonávajú odborno-poradenskú, metodickú a informačno-dokumentačnú činnosť pre

osvetové zariadenia na území samosprávneho kraja);

knižníc zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie regionálnych knižníc;

zdravotníctva (zriaďovanie polikliník a nemocníc s poliklinikou II. typu, vedenie registra

zdravotníckych zariadení, vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v

týchto neštátnych zdravotníckych zariadeniach (ambulancia vrátane stanice lekárskej

sluţby prvej pomoci a ambulancie v zariadení sociálnych sluţieb, špecializované

zariadenie ambulantnej starostlivosti, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti,

dialyzačné stredisko, poliklinika, samostatné zariadenie spoločných vyšetrovacích a

liečebných zloţiek, nemocnica I. typu, nemocnica s poliklinikou I. typu, nemocnica s

poliklinikou II. typu, liečebňa pre dlhodobo chorých, hospic, geriatrické centrum,

psychiatrická liečebňa, psychiatrická nemocnica a psychiatrický stacionár a centrum pre

liečbu drogových závislostí, zubná technika, ak nie je ich zriaďovateľom alebo

zakladateľom), rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam vedúcich zdravotníckych

zariadení, rozhodovanie o povinnosti zdravotníckeho zariadenia poskytnúť zdravotnú

starostlivosť osobe v prípade odmietnutia jej návrhu na uzavretie dohody o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti alebo odstúpenia od tejto dohody z dôvodu zmeny odborného

zamerania zdravotníckeho zariadenia alebo pracovného zaťaţenia, zabezpečovanie

zastupovania v prípade potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti iným štátnym

zdravotníckym zariadením alebo zdravotníckym zariadením, zriaďovanie, zakladanie a

spravovanie stredných zdravotníckych škôl, súčinnosť na preventívnych programoch);

humánnej farmácie (koordinovanie a odborné usmerňovanie činnosti na úseku humánnej

farmácie, vydávanie povolení na činnosť verejnej lekárne, pobočky verejnej lekárne

a výdajne zdravotníckych pomôcok, vykonávanie kontroly poskytovania lekárenskej

starostlivosti, schvaľovanie prevádzkového času verejnej lekárne, pobočky verejnej

lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok, organizovanie poskytovania pohotovostných

sluţieb vo verejných lekárňach po prerokovaní s príslušnou stavovskou organizáciou,

vykonávanie kontroly vo verejných lekárňach, v pobočkách verejných lekární a vo

12

výdajniach zdravotníckych pomôcok, rozhodovanie a určovanie spôsobu nakladania so

zásobami liekov a zdravotníckych pomôcok, zabezpečovanie informovanosti

zdravotníckych zariadení o nedostatkoch v kvalite liekov a zdravotníckych pomôcok, o

pozastavení registrácie liekov a stiahnutí liekov alebo zdravotníckych pomôcok z obehu

alebo z prevádzky, riešenie podnetov a sťaţností);

regionálneho rozvoja (vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja, koordinovanie úloh

súvisiacich so zabezpečovaním hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja územia,

koordinovanie plnenia koncepcií rozvoja samosprávneho kraja, poskytovanie podkladov,

informácií, číselných údajov, rozborov a vyhodnotení orgánom štátnej správy a obci na

základe ich ţiadosti);

cestovného ruchu (koordinovanie plnenia koncepcií a úloh súvisiacich s rozvojom

cestovného ruchu, poskytovanie podkladov, informácií, číselných údajov, rozborov a

vyhodnotení orgánom štátnej správy a obci na základe ich ţiadosti).

Vydávanie všeobecne záväzných nariadení (ďalej VZN) patrí medzi významné

kompetencie vyšších územnosprávnych celkov. § 8 zákona o samosprávnych krajoch definuje

a uvádza postup VÚC pri tvorbe, schvaľovaní a implementácii VZN. Vţdy je treba mať na

zreteli, ţe nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými

zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej

republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi a s

nariadeniami vlády.

Vo veciach, v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy, môţe vydávať nariadenie

len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v

rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s

ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne

záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať zastupiteľstvo, zverejní úrad samosprávneho kraja

(ďalej len "úrad") jeho vyvesením na úradnej tabuli a na internetovej adrese samosprávneho

kraja aspoň 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva. Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína

plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môţu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť

pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na

úrade. Pripomienkou moţno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a

to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť

zrejmé, kto ju predkladá a musí byť odôvodnená, inak na pripomienku nemusí navrhovateľ

nariadenia prihliadať. Na ostatné podnety (názory, námety a odporúčania) nemusí navrhovateľ

nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. Ak ide o mimoriadnu situáciu, tak

sa tento postup upraví, pričom sa dodrţiavajú ustanovenia zákona 302/2001.

Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou, ak je

zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predloţil

pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov.

Vyhodnotenie pripomienok sa musí predloţiť poslancom zastupiteľstva v písomnej forme

najneskôr tri dni pred rokovaním zastupiteľstva samosprávneho kraja o návrhu nariadenia.

13

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo sídlo na území

samosprávneho kraja, môţu zaslať spoločnú pripomienku. Za spoločnú pripomienku sa povaţuje

kaţdá obsahovo totoţná pripomienka zaslaná samostatne, ak je jej súčasťou splnomocnenie tej

istej fyzickej osoby na zastupovanie pripomienkujúcich osôb. Ak spoločnú pripomienku zaslalo

aspoň 200 fyzických osôb alebo právnických osôb, udelí zastupiteľstvo splnomocnenému

zástupcovi slovo na rokovaní zastupiteľstva v tej časti rokovania, ktorého sa pripomienka týka.

Časový limit na vystúpenie splnomocneného zástupcu je najmenej desať minút.

Nariadenie sa vyhlasuje vyvesením jeho úplného znenia na úradnej tabuli samosprávneho

kraja najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda 30. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je

ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým verejným záujmom,

môţe sa v nariadení výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom

vyhlásenia. Vyhlásenie nariadenia podľa odseku 4 je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa

nariadenie zverejní aj v mieste obvyklým spôsobom.

Samosprávny kraj zasiela bezodkladne a bezodplatne jeden výtlačok nariadenia kaţdej obci

na svojom území. Obec zabezpečí, aby nariadenie bolo prístupné kaţdému, kto o to prejaví

záujem.

Samosprávny kraj môţe uloţiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na

podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 16.596,00 Eur. Pokuta je príjmom samosprávneho

kraja. Samosprávny kraj pri ukladaní pokút prihliada najmä na závaţnosť, spôsob, čas trvania a

následky protiprávneho konania. Pokutu moţno uloţiť do jedného roka, keď sa samosprávny

kraj dozvedel o tom, kto sa porušenia dopustil, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k

porušeniu povinnosti.

1.5 Symboly vyšších územnosprávnych celkov

Samosprávny kraj má svoje symboly, ktoré môţe pouţívať pri výkone samosprávy. Symboly

samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať, prípadne znelka.

Erb Bratislavského samosprávneho kraja vychádza z heraldického základu historickej

Bratislavskej (Prešporskej) stolice, ktorý bol totoţné s erbom rodu dedičných ţupanov

Pálfiovcov (na modrom poli zelené trojvršie, spoza ktorého vyčnieva zlaté koleso a z neho

vyrastá zlatý jeleň, ktorý je aj klenotom erbu). Motívom Pálfiovského erbu je jeleň a koleso,

rovnako ako u spríbuznených rodov Erdödy a Bakóczy, ktorí boli pravdepodobne

prví majitelia erbu. Tento motív pochádza z legendy, podľa ktorej jeleň zachránil rodinu. Keď sa

raz viezli veľkou rýchlosťou v koči, nalomilo sa im koleso. Do cesty im náhle vbehol jeleň a

ostal stáť pred nimi, takţe museli zastaviť. Následne zistili, ţe majú nalomené koleso, ktoré by

im uţ dlho nevydrţalo. A ak by nezastavili koč, v ktorom sa viezli, by sa určite prevrátili. Jeleňa,

ktorý im vstúpil do cesty, povaţovali za Boţí zásah, ktorý im zachránil ţivoty. Tak sa jeleň a

koleso stali znakom rodu.

Heraldický opis erbu znie: v modrom štíte zlatý jeleň v striebornej zbroji, vyrastajúci zo

strieborného kolesa, vystupujúceho zo zlatého zvlneného pruhu. Na odlíšenie od pôvodného

erbu Bratislavskej ţupy bolo zelené trojvršie nahradené zlatým zvlneným pruhom, ktorý

symbolizuje toky riek Dunaja a Moravy. Autormi výtvarného návrhu erbu sú heraldici Zdenko

Alexy, Ladislav Vrteľ a akademická maliarka Dragica Vrtelová.

14

Erb Pečať Vlajka

Symboly kraja boli schválené Zastupiteľstvom BSK na svojom zasadnutí dňa 6. decembra 2001

a sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod označením B-181/2001.

Erb Trnavského samosprávneho kraja je štít delený na tri polia nasledovne: polovične

horizontálne štiepený a v hornej polovici delený vertikálne. Skladá sa v hornej časti z dvoch k

sebe priloţených obdĺţnikov, v dolnej časti z polkruţnice priloţenej k základniam obdĺţnikov. V

ľavom hornom, modrom poli, je zlaté šesťšpicové koleso prevýšené zlatou, perlami zdobenou

korunou, pochádzajúce z erbu centra samosprávneho kraja - mesta Trnavy. V pravom hornom,

modrom poli, je zlatý jeleň v striebornej zbroji, vyrastajúci zo strieborného kolesa,

vystupujúceho zo zeleného, ustupujúceho trojvršia, ktoré je erbovým znamením historickej

Bratislavskej stolice, na území ktorej leţala veľká časť súčasného kraja. V treťom, dolnom,

zlatom poli sú tri modré zvlnené pruhy, ktoré symbolicky vyjadrujú Dunaj, Váh a Moravu

erb pečať vlajka

Erb Trenčianskeho samosprávneho kraja sa rozprestiera na častiach území

historických vyšších samosprávnych celkov – Trenčianskej stolice a Nitrianskej stolice. V prvom

poli je z koruny vyskakujúci jeleň – klenot erbu historickej Trenčianskej stolice, doloţeného v

stoličnej pečati z roku 1551. V druhom poli je na korune stojaci orol, inšpirovaný srdcovým

štítom podľa erbu, udeleného Trenčianskej stolici panovníkom roku 1650. V treťom poli je

derivát erbu niekdajšej Nitrianskej stolice, udeleného jej roku 1550, v ktorom halapartňou

ozbrojený sv. Ladislav víťazí nad pohanským Kumánom drţiacim luk. Erb sa vyzdobuje

farebne. Výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov moţné alebo vhodné, moţno od

farebného vyobrazenia upustiť. Za krajský erb sa povaţuje aj jeho jednofarebné grafické

zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického či iného materiálu, ak svojím

vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu erbu TSK.

Heraldicky opis erbu: Erb TSK je polovične štiepený a delený štít:

v prvom, striebornom poli zo zlatej, zafírmi zdobenej koruny, vyrastajúci červený

obrátený jeleň v zlatej zbroji;

v druhom červenom poli na zlatej, perlami zdobenej korune stojaci zlatý orol v

striebornej zbroji;

15

v treťom modrom poli strieborná halapartňa na zlatej, z dolného okraja štítu vyrastajúcej

rukoväti, preloţenej strieborným poloţeným lukom so zlatou tetivou.

erb pečať vlajka

Erb Nitrianskeho samosprávneho kraja vychádza z erbu niekdajšieho vyššieho územného

samosprávneho celku so sídlom v Nitre - Nitrianskej stolice (Nitrianskej ţupy), ktorý jej bol

udelený panovníkom r. 1550. Súčasná podoba erbu NSK vychádza z jeho historickej podoby s

prihliadnutím na jeho stvárnenie na niekdajšom Ţupnom dome v Nitre.

Nitriansky stoličný erb patrí do skupiny erbov tých stolíc, ktorých "dedičnými" ţupanmi boli

biskupi, preto v nich dominuje hagiografický motív. Erb svojim obsahom vychádza z jednej zo

stredovekých legiend o sv. Ladislavovi, uhorskom kráľovi v rokoch 1077-1095, podľa ktorej

zachránil princeznú pred pohanským Kumánom. Legenda je domácim variantom legendy o sv.

Jurajovi - patrónovi rytierov, ktorý zachránil princeznú pred drakom - stelesnením diabla a zla.

Popis erbu: v modrom štíte na zelenej paţiti leţiaci zlatoodetý Kumán, vo zdvihnutej ľavici so

zlatým lukom, opierajúci sa o pravý lakeť so strieborným štítom, nad ním pravou nohou na ňom

stojaci zlatovlasý a zlatobradý rytier, korunovaný zlatou uzavretou korunou, na krku so zlatou

reťazou, odetý v striebornom brnení s červenou cípovitou suknicou, opásaný zlatým mečom na

zlatom opasku, vo zdvihnutej pravici so striebornou bojovou sekerou na zlatej rukoväti, ľavicou

sa opierajúci o červený trojuhlý štít so strieborným dvojitým kríţom.

Erb Pečať Vlajka

Vlajka Nitrianskeho samosprávneho kraja má podobu rozdeleného a raz v jednej tretine od ţrde

štiepeného listu, ktorého polia sú sfarbené modro-červeno, ţlto-modro. Pomer strán vlajky je 2:3.

Erb Ţilinského samosprávneho kraja vychádza z historických súvislostí. Ţilinský

samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou

bol kedysi aj región Ţiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice

a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších

16

samosprávnych celkov. V prvom poli je dvojitý kríţ z erbu Ţiliny, pochádzajúceho z 13.storočia.

Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami.

Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v

najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj

pôvod v historickom erbe Ţiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej

stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruţí korení v erbe niekdajšej

Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej

Oravskej stolice udelený v roku 1669.

Podrobný opis erbu:

V prvom zelenom poli dvojitý kríţ s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma

jedľovými ratolesťami – všetko zlaté.

V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo

strieborného skalnatého brala.

V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruţe (2,1), strieborná prevýšená

dvoma červenými.

Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v

striebornej zbroji.

Erb Pečať Vlajka

Erb Banskobystrického samosprávneho kraja vychádza podobne ako erby predchádzajúcich

krajov, z historických súvislostí. Banskobystrický samosprávny kraj sa rozprestiera na častiach

území historických vyšších samosprávnych celkov – Zvolenskej stolice, Gemersko –

Malohontskej stolice, Tekovskej stolice, Hontianskej stolice a Novohradskej stolice, preto je

jeho erb delený na štyri polia, pričom v jednom poli sa stretli prvky dvoch niekdajších stoličných

erbov. Opis erbu:

prvé pole modro – strieborno delené s dvomi vyrastajúcimi smrekmi, všetko striedavých

tinktúr;

druhé červené pole zlatovlasý rytier v striebornom brnení, v pravici so strieborným

mečom so zlatou rukoväťou, ľavicou sa opierajúci o červený, zlatom okovaný štít so

strieborným dvojitým kríţom;

tretie, červenie pole strieborné šikmé brvno, sprevádzané hore strieborným polmesiacom,

dolu zlatou hviezdou;

zo spodného okraja štvrtého modrého poľa vyrastajúci strieborný hrad s jednou veţou a

otvorenou bránou vo farbe štítu.

V prvom poli sú smreky – dominantné prvky erbu niekdajšej Zvolenskej stolice, udeleného jej v

roku 1553. V druhom poli je rytier z erbu niekdajšej Novohradskej stolice, udeleného jej v roku

1551. Erb má podobu najstaršieho štátneho znaku spred 14. storočia. V treťom poli je spojené

heraldické znamenie niekdajšej Tekovskej stolice, udeleného jej v roku 1552 (šikmé brvno) a

17

heraldické znamenie niekdajšej Hontianskej stolice, udeleného jej v roku 1550 (nebeské telesá).

Vo štvrtom poli je hrad – heraldické znamenie erbu niekdajšej Gemersko – Malohontskej stolice.

Erb Pečať Vlajka

Erb Prešovského samosprávneho kraja korení v symboloch troch územných historických

celkov - stolíc (ţúp) - Šariša, Spiša a Zemplína, ktoré vznikli uţ v stredoveku. Samotné erby

týchto celkov vznikli v 16. - 17. storočí a pouţívali sa aţ do roku 1922. Pravá polovica erbu

reprezentuje Šariš, ľavá horná časť Spiš a ľavá dolná časť Zemplín. Historické erby stolíc

nemohli byť prevzaté do spoločného erbu kompletne. Z historického erbu Šariša bol preto

vypustený anjel nesúci kráľovskú korunu. Ostala koruna ako všeobecne známy symbol moci a

impozantnosti a tri zvlnené pruhy, ktoré v prípade toho regiónu uţ dávno symbolizovali tri

hlavné šarišské rieky Torysu, Topľu a Ondavu. Z komplikovaného štvrteného erbu Spišskej

stolice bol prevzatý iba lev - symbol udatnosti a sily, nachádzajúci sa v 1. poli, ktoré je v

heraldike povaţované za najčestnejšie. Levy sa ako figúry nachádzali od stredoveku aţ do

súčasnosti aj v erbe hlavného mesta Spiša - Levoče. Zo zloţitého erbu Zemplína sa prevzali iba

tri ryby, ktoré aj v súčasnosti sú aktuálnym symbolom pre severnú časť Zemplína. Ináč bola ryba

oddávna v heraldike povaţovaná za symbol šťastia a je známa dodnes aj ako starokresťanský

symbol.

Erb Pečať Vlajka

Erb Košického samosprávneho kraja má túto podobu: štvrtený štít s prvou a treťou štvrťou

delenou; v prvom červenom poli dve strieborné brvná; v druhom, modrom poli strieborný stojaci

vzlietajúci vták v zlatej zbroji; v treťom, červenom poli zlatý lev s rozdvojeným a prekríţeným

chvostom a v striebornej zbroji; zo spodného okraja štvrtého, zlatého poľa vyrastajúca zelená

dvojitá ratolesť viniča s jedným červeným kolmo postaveným strapcom; piate pole trikrát

strieborno-červeno delené; zo spodného okraja šiesteho, modrého poľa vyrastajúci strieborný

hrad s jednou veţou a otvorenou bránou vo farbe štítu.

18

Erb Pečať Vlajka

1.6 Európsky štandard regionálnej samosprávy

Vytvorením regiónov ešte nemusí byť v krajine garantovaná ich samosprávna podstata.

regiónu, môţu vystupovať ako administratívne jednotky alebo štatistické jednotky, ale nemusia

plniť a samosprávnu funkciu.

Právo na regionálnu samosprávu je zakotvené aj v základnom európskom štandarde

regionálnej samosprávy – Európska charta regionálnej samosprávy. Haegi (1999) vo svojej

hodnotiacej správe uvádza, ţe „Európska charta regionálnej samosprávy sa stala jedným

z rozhodujúcich nástrojov Rady Európy a jej nosné princípy sa stali všeobecnými princípmi

európskeho práva.

Cieľom ECHRS je zabezpečiť regionálnym samosprávam potrebnú mieru správnej

a finančnej nezávislosti (Hamalová, 2007).

Európska charta regionálnej samosprávy obsahuje viaceré významné skutočnosti:

princíp regionálnej samosprávy je uznávaný zákonodárstvom krajiny, v prípade potreby

aj ústavou krajiny,

regionálna samospráva označuje právo a schopnosť najvyšších územných samospráv

v rámci štátu, ktoré majú volené orgány a sú administratívne umiestnené medzi ústrednou

štátnou správou miestnymi samosprávami, a majú buď právo samostatne sa organizovať

alebo právo normálne spájané s ústrednými orgánmi, spravovať na vlastnú zodpovednosť

a v záujme svojich obyvateľov podstatnú časť záleţitostí verejného záujmu, v zhode

s princípom subsidiarity,

kompetencie musia byť samospráve určené alebo priznané, môţu byť vlastné a

delegované, Vlastné kompetencie regiónu nesmú byť ovplyvnené alebo obmedzené inak

ako ústavou, zákonom, alebo medzinárodným právom. Regióny majú rozhodovacie

a správne právomoci v oblasti vlastných kompetencií. Tieto právomoci umoţňujú

prijímanie a implementáciu politiky špecifickej pre kaţdý región,

v rozsahu určenom zákonom je ţiadúce, aby implementácia úloh na regionálnej úrovni,

ktoré sú v kompetencii národnej vlády, bola prevedená na regionálne orgány. Regióny sú

za týmto účelom vybavené potrebnými prostriedkami,

oblasť právomoci voči miestnej samospráve sa realizuje na základe princípu

subsiadiarity,

moţnosť nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými regiónmi, podnikať aktivity v rámci

medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce, regióny majú právo byť reprezentované

svojimi orgánmi v aktivitách európskych inštitúcií,

účasť na štátnych záleţitostiach je moţná v rozsahu stanovenom štátom,

inštitucionálna organizácia regiónov v rámci regionálnych orgánov a regionálnej

administratívy,

regióny majú vlastný majetok, vlastný systém správy, orgány aké si vytvoria a vlastných

zamestnancov. Regióny si môţu slobodne určiť vnútornú štruktúru svojho systému

19

správy a svojich orgánov. Regióny si môţu určiť podmienky zamestnávania vlastných

zamestnancov v rozsahu všeobecných princípov, ktoré môţu byť určené na úrovni

príslušnej ústrednej, alebo federálnej správy,

regionálne finančné zdroje musia byť dostatočne diverzifikované a v dostatočnej výške

na to, aby umoţnili čo najtesnejšie sledovať reálny nárast nákladov na výkon kompetencií

a všeobecný rozvoj ekonomiky. Pokiaľ ide o výkon ich vlastných kompetencií, väčšia

časť zdrojov financovania regiónov musí pozostávať z vlastných zdrojov, s ktorými môţu

voľne disponovať. Princíp solidarity si v rámci štátu vyţaduje vytvorenie mechanizmu

finančného vyrovnávania, ktorý zohľadní potenciálne zdroje a úlohy regiónov, s cieľom

zjednotiť ţivotnú úroveň obyvateľstva v rôznych regiónoch,

a iné (bliţšie pozri www.radaeuropy.sk/?42)

Podľa Teja (2007) je iba na škodu veci, ţe charte regionálnej samosprávy bola na Slovensku

venovaná zo strany politických predstaviteľov i novinárskej obce podstatne menšia pozornosť

ako charte miestnej samosprávy. Pričom jej význam nie je o nič menší, jednoducho bola druhá

v poradí.

Dom slovenských regiónov v Bruseli Dom slovenských regiónov bol zaloţený v máji 2005 ako spoločné zastúpenie

ôsmich samosprávnych krajov Slovenska v Bruseli. Iniciátorom tohto

jedinečného projektu bol Košický samosprávny kraj, ktorý prevzal zodpovednosť

za prípravu a koordináciu celého projektu. Na základe dohody medzi ôsmimi

slovenskými regiónmi si Košický región vzal na starosť administratívne

zabezpečenie kancelárií v Dome slovenských regiónov. Spoločné regionálne

zastúpenie dalo slovenským regiónom silnejšiu pozíciu v Bruseli. Vďaka Domu

slovenských regiónov sú regióny schopné dosahovať lepšie a efektívnejšie výsledky. Dom

slovenských regiónov sa nachádza na Avenue de Cortenbergh 89, neďaleko od Námestia

Schuman v tesnej blízkosti Európskej Komisie, Rady a Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky

pri EU. (http://www.skregions.eu)

Zastúpenie kaţdého kraja je samostatné a zástupca má vlastnú stratégiu a ciele. Zástupcovia

sa spoločne dohodli na hlavných cieľoch Domu slovenských regiónov. Tieto ciele sú:

presadzovať záujmy regiónov Slovenska,

zvýšenie informovanosti regiónov o moţnostiach a politikách EU v regiónoch, a ich

zapojenie do programov EU,

zlepšenie komunikácie medzi EU inštitúciami a slovenskými regiónmi,

zviditeľnenie a propagácia regiónov Slovenska v Bruseli .

Popri vlastnej práci si regionálni zástupcovia medzi seba rozdelili sledovanie európskych

politík dôleţitých pre regióny tak, aby sa kaţdý z nich venoval jednej podrobnejšie, a informoval

ostatných zástupcov. Popri regionálnych zástupcoch pracuje v Dome slovenských regiónov aj

manaţér a informačný a komunikačný manaţér, ktorých hlavné úlohy sú:

koordinácia organizačné zabezpečenie spoločných podujatí regiónov

monitoring záleţitostí EÚ,

príprava a koordinácia spoločných informačných materiálov, (mesačník IN FLOW –

časopis o relevantných informáciách v regiónoch a pre regióny, web stránka) ,

20

vedenie a zabezpečenie vonkajšej komunikácie Domu slovenských regiónov, prezentácia

a zastupovanie spoločných záujmov regiónov,

zabezpečenie bezproblémového chodu regionálnych kancelárií.

1.7 Spravovanie regiónu Regionálna samospráva nie je v súčasnosti výrazným kľúčovým hráčom rozvoja svojho

územia. Výskum Karpatského rozvojového inštitútu (Dobré spravovanie rozvoja regiónov výzva

pre Slovensko, dostupné na: www.kri.sk) poukazuje najmä na nevyhovujúce územno-

administratívne členenie regiónov z hľadiska manaţmentu regionálneho rozvoja, vysokou

fragmentáciou sídelnej štruktúry, nedostatkom nástrojov pre VÚC na podporu regionálneho

rozvoja, ako aj nízkou kvalitou spravovanie rozvoja regiónu.

Termín „dobré spravovanie“ (angl. good governance) začala pouţívať Svetová banka

začiatkom deväťdesiatych rokov pre hodnotenie rozvojových krajín a hľadanie kritérií, na

základe ktorých by im mala byť udeľovaná finančná pomoc . Termín dobré spravovanie tak

vlastne informuje o spôsobe, akým krajina, región alebo obec boli, alebo majú byť, spravované.

Mnohí autori sa zhodujú v tom, ţe hoci spravovanie samotné nemá jednoznačne normatívne

ohraničený svoj význam, je moţné rozlíšiť lepšie a horšie formy či príklady spravovania. Kvalitu

spravovania je moţné hodnotiť na základe stupňa napĺňania princípov dobrého spravovania.

Pod princípmi dobrého spravovania sa rozumejú základné charakteristiky a zásady,

prostredníctvom ktorých je moţné vysvetliť fungovanie komplexného systému spravovania

a následne ho označiť prívlastkom „dobré“. Medzi princípy dobrého spravovania sa zara´dujú

napr. otvorenosť/transparentnosť, verejná zodpovednosť, participatívnosť, efektívnosť,

subsidiarita, proporcionalita, súdrţnosť, rovnosť a iné.

Mechanické uplatňovanie princípov dobrého spravovania v praktických situáciách však

môţe viesť ku kontroverzným výstupom, keďţe niekedy si tieto princípy protirečia alebo sa

kladie prehnaný dôraz na niektorý z nich, čo môţe viesť k neţiaducim výsledkom. Napríklad

účasť verejnosti je „atraktívny“ princíp, ale prehnaný dôraz na neho môţe viesť k tzv. vytváraniu

politiky masami, tzn. ţe rozhodovanie výrazne ovplyvňujú tí, ktorí majú nedostatok vedomostí v

danej oblasti a ţiadnu verejnú zodpovednosť. V rámci uplatňovania princípov dobrého

spravovania tieţ platí, ţe rôzne spoločenstvá uznávajú a preferujú rôzne princípy. Napríklad

niekde môţe byť uprednostnená efektívnosť a inde môţe tento princíp byť podradený takým

hodnotám ako je konsenzus. Ďalším prvkom spojeným s konceptom dobrého spravovania je

existencia rôznych prístupov ich uplatnenia v rôznych fázach rozvoja. V rôznych krajinách či

regiónoch s rozdielnym stupňom rozvoja je teda potrebné pouţiť iné prístupy k dobrému

spravovaniu. Diskusia o dobrom spravovaní tieţ otvára otázku, či je prostriedkom alebo cieľom

(podobne ako otázka: Je demokracia prostriedok či cieľ?).

Aj napriek týmto úvahám je moţné konštatovať, ţe kvalita spravovania má priamy vplyv

na dynamiku regionálneho rozvoja. Zavádza sa nový pojem - spravovanie rozvoja regiónu.

Tento je podstatne uţší ako uţ pouţívaný pojem regionálne spravovanie (angl. regional

governance). Regionálne spravovanie, resp. dobré regionálne spravovanie (angl. regional good

governance) je orientované na charakteristiku činnosti regionálnej samosprávy ako celku – bez

ohľadu na to, ţe by bol špecificky kladený dôraz na plnenie jej základnej a najhlavnejšej

rozvojovej úlohy, tak ako je to zdôrazňované v druhom spomínanom prípade. ((Dobré

spravovanie rozvoja regiónov výzva pre Slovensko, dostupné na: www.kri.sk)

Regionálnu samosprávu, resp. vyšší územný celok moţno chápať v troch rovinách:

ako správcu, ktorý územie a jeho rozvoj spravuje,

21

ako administratívnu správu regiónu,

ako regionálneho manaţéra, ktorý je zodpovedný za prípravu a implementáciu

rozvojových plánov.

Schéma 2 Pozícia regionálnej samosprávy v regióne Zdroj: KRI

Správa regiónu predstavuje inštitucionálny dizajn a štruktúry, cez ktoré sa zverená moc

regionálnej samosprávy aplikuje v podobe spravovania.

Spravovanie rozvoja regiónu sa definuje ako akumulácia sociálneho a ľudského kapitálu za

účelom dynamického a synergického socio-ekonomického rozvoja regiónu. Priama

zodpovednosť za spravovanie rozvoja regiónu leţí na regionálnej samospráve.

Regionálny manažment tvoria procesy plánovania, organizovania, vedenia a kontroly, ktoré

umoţňujú realizáciu rozvojových, spoločne vytvorených koncepcií, projektových myšlienok

a vytvára úspešnú pozíciu regiónu v konkurencii s inými regiónmi.

Pre zavedenie prvku hodnotenia kvality spravovania v rámci modelu vybrané štyri kľúčové

princípy dobrého spravovania regionálneho rozvoja:

princíp transparentnosti alebo otvorenosti je postavený na slobodnom toku a dostupnosti

informácií,

participatívnosť znamená účasť tých, ktorí majú priamy vplyv na celý proces

rozhodovania či implementácie rozhodnutia, resp. tých, ktorí sú dôsledkami rozhodnutia

ovplyvnení. Cielená participatívnosť znamená viac dôvery v konečný výsledok a v

inštitúciu, ktorá zabezpečuje príslušnú politiku.

efektívnosť vyjadruje dosahovanie či schopnosť dosahovať plánované výsledky s

optimálnym vyuţitím zdrojov a času.

účinnosť vyjadruje ako blízko k očakávanému, plánovanému výsledku je výsledok

dosiahnutý, tzn. ako sú potreby skutočne uspokojené, problémy vyriešené, resp.

príleţitosti vyuţité.

Dobré spravovanie regionálneho rozvoja je tak moţné chápať ako proces lepšieho

využívania a zvyšovania rozvojového potenciálu daného, systematicky vymedzeného, priestoru

(územia regiónu), ktorý vzniká optimalizáciou socio-ekonomických aktivít a efektívnym

22

synergickým využitím všetkých disponibilných regionálnych zdrojov a existujúcich príležitostí, a

ktorý vo všetkých krokoch dodržuje princípy ako sú transparentnosť, participatívnosť, efektívnosť

a účinnosť, čo sa potom odráža v zvýšenej konkurencieschopnosti regiónu, lepšej životnej úrovni

a kvalite života obyvateľov.

23

2. Stručná charakteristika VÚC Slovenska

Ako uţ bolo spomínané v predchádzajúcom texte právne úpravy verejnej správy na

Slovensku postupne umoţnili vytvorenie takého modelu verejnej správy, v rámci ktorého dostala

významné postavanie aj regionálna samospráva. V našich podmienkach je reprezentovaná

vyššími územnosprávnymi celkami. Ich počet sa ustáli na 8 VÚC. Slovenská republika aj

napriek svojej malej výmere 49 000 km2 je veľmi rozmanitá. Tabuľka 2 ponúka prehľad

a porovnanie základných charakteristík VÚC. Vidieť, ţe jednotlivé VUC sa navzájom odlišujú

nielen čo do počtu obyvateľov, ale aj do výmery a hustoty obyvateľov.

Tabuľka 2 Základné charakteristiky VUC SR

Samosprávny kraj Počet obyvateľov

(abs.) Výmera (km

2) Hustota

obyv./km2

1. Bratislavský samosprávny kraj 617 049 2 053 300,56

2 Trnavský samosprávny kraj 551 441 4 148 132,94

3 Trenčiansky samosprávny kraj 608 786 4 501 135,26

4 Nitriansky samosprávny kraj 714 602 6 343 112,66

5 Ţilinský samosprávny kraj 693 853 6 788 102,22

6 Banskobystrický samosprávny kraj 662 077 9 455 70,02

7 Košický samosprávny kraj 767 256 6 753 113,62

8 Prešovský samosprávny kraj 787 483 8 993 87,57 Zdroj: www.uniamiest.sk a vlastné prepočty

Poznanie vybavenosti jednotlivých VÚC (či uţ je zdrojová, materiálová základňa,

štruktúra ľudských zdrojov, infraštruktúrna vybavenosť, či rozmanitosť poskytovaných sluţieb)

je prvou podmienkou pre formovanie rozvojovej stratégie konkrétneho VÚC.

2.1 BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ1

Bratislavský kraj je k 31.12.2006 s rozlohou 2052,6 km2 najmenším krajom SR s

podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Nachádza sa v juhozápadnej časti SR, kde

vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou. Na severe, východe a

juhovýchode hraničí s Trnavským krajom. Podľa územno-správneho usporiadania sa

Bratislavský kraj člení na 8 okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV,

Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Okresy Bratislava I aţ Bratislava V tvoria územie hl. m.

SR Bratislavy. Najmenším okresom s plochou 9,6 km2 nielen v rámci kraja, ale i celej SR je

okres Bratislava I, ktorý zaberá len 0,5 % z celkovej rozlohy kraja, najväčším je okres Malacky,

na ktorý pripadá 46,3 %.

Geomorfologicky je územie kraja v západnej časti tvorené Záhorskou níţinou, z

juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malé Karpaty, východnú a juhovýchodnú časť

zaberá Podunajská níţina. Klimaticky patrí kraj do mierne teplej oblasti, pričom v juţnej časti sa

kontaktuje s teplou oblasťou. Priemerné ročné teploty sa pohybujú najčastejšie v intervale 8 ° C -

11 ° C. Riečna sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky pretekajúcej cez

územie kraja v dĺţke asi 37 km, ktorá tvorí časť prirodzenej hranice s Rakúskom a Maďarskom.

V rámci kraja sú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské Luhy, 9

1 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:

http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

24

národných prírodných rezervácií, 21 prírodných rezervácií, 19 chránených areálov, 6 prírodných

pamiatok a 1 národná prírodná pamiatka. V zdrojoch nerastných surovín nadregionálny význam

majú v Záhorskej níţine loţiská ropy a zemného plynu v okrese Malacky. Níţiny sú tieţ zdrojom

surovín pre stavebníctvo.

Mapa 2 Územnosprávne členenie BSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997

Hustota obyvateľstva km2 znamená najvyššiu hustotu v porovnaní s ostatnými. V

prirodzenom pohybe obyvateľstva sa dlhodobejšie prejavujú tendencie v podobe zniţovania

pôrodnosti v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím, čo sa premieta v redukcii prirodzeného

prírastku a v posledných 10 rokoch aj v prirodzenom úbytku. V migračnom pohybe (oproti

predchádzajúcim desaťročiam) po roku 1990 dochádza k jeho značnému spomaleniu v súvislosti

s oslabením imigračnej atraktivity hl. m. SR Bratislavy. Vo vekovej štruktúre sa zniţuje podiel

počtu detí v predproduktívnom veku a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku.

Ekonomické a sociálne špecifiká: organizácie so sídlom v Bratislavskom kraji dosiahli v

roku 2006 z úhrnu SR v porovnaní s ostatnými krajmi v prevaţnej väčšine ukazovateľov najvyšší

podiel. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa Bratislavský

kraj podieľa pribliţne štvrtinou. V Bratislavskom kraji je najvyššia úroveň priemernej

nominálnej mesačnej mzdy na zamestnanca, ktorá je takmer o niečo viac ako tretinu vyššia v

porovnaní s priemerom za SR. Bratislavský kraj má prevaţne priemyselný charakter. Odvetvová

štruktúra priemyslu je orientovaná na výrobu dopravných prostriedkov v nadnárodnej

spoločnosti Volkswagen a rafinérske spracovanie ropy a široké spektrum výrobkov organickej i

anorganickej chémie v podnikoch Slovnaft a Istrochem. Rozsiahly sortiment produkuje odvetvie

výroby potravín a nápojov. Medzi ťaţiskové odvetvia patrí tieţ výroba elektrických zariadení a

strojov, vydavateľstvo a tlač. Z celkovej výmery kraja podiel poľnohospodárskej pôdy k

31.12.2006 dosiahol 46,4 % a v porovnaní s ostatnými krajmi bol štvrtý najvyšší. Kraj má

výraznú špecializáciu v pestovaní hrozna. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v

SR.

25

Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne hl. m. SR Bratislavy je významne

exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy

dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, vyuţívajúca vodnú cestu po Dunaji s

realizáciou časti výkonov v námornej a pobreţnej doprave. V Bratislavskom kraji, predovšetkým

v hl. m. SR Bratislave, sa vytvorila hustá sieť zariadení vnútorného obchodu, hotelov a

reštaurácií, v ktorých k 31.12.2006 podnikalo 41,6 % z celkového počtu podnikov zameraných

na tvorbu zisku a viac ako tretina z počtu ţivnostníkov v kraji. Popri obchode transformačný

proces ekonomiky rozšíril terciárny sektor o mnoţstvo subjektov ponúkajúcich rôzne druhy

trhových sluţieb. Viac ako tretina (35,2 %) z celkového počtu subjektov - právnických osôb

zameraných na tvorbu zisku a 26,8 % z celkového počtu ţivnostníkov v Bratislavskom kraji

podnikalo v oblasti nehnuteľností, prenájmu a obchodných činností. V kraji je najväčšie

sústredenie vysokých škôl v SR: Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita,

Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení,

Vysoká škola ekonómie a manaţmentu verejnej správy a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej

práce sv. Alţbety.

V oblasti kultúry vyše dvestoročnú tradíciu má divadelníctvo viazané na hl. m. SR

Bratislavu. Medzinárodné renomé má Slovenské národné divadlo s činohernou, opernou,

operetnou a baletnou scénou. Hudobný ţivot reprezentuje Slovenská filharmónia s

Bratislavskými hudobnými slávnosťami a jeho ţánrovú pestrosť dopĺňajú ďalšie hudobné

festivaly. Rozvetvená je sieť múzeí, najviac exponátov prezentuje Slovenské národné múzeum.

Značne sa rozšíril počet galérií v súkromnom vlastníctve, najrozsiahlejšie a najcennejšie

expozície sú v Slovenskej národnej galérii. Sluţby 111 verejných kniţníc k 31.1.2006 vyuţívala

pribliţne desatina z počtu obyvateľov kraja.

Zdravotná starostlivosť v kraji disponuje sieťou zariadení, z ktorých značná časť, najmä v hl.

m. SR Bratislave predstavuje vysoko špecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy,

špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s

celoslovenskou pôsobnosťou.

2.1 TRNAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ2

S rozlohou 4 147 km2 sa Trnavský kraj zaraďuje na predposledné miesto v rámci krajov

SR (zaberá 8,5 % z rozlohy SR). Leţí v západnej časti Slovenskej republiky, kde vytvára

spoločnú hranicu na severe s Českou republikou a na juhu s Maďarskou a Rakúskou republikou.

Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom. Podľa územno-správneho

usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 7 okresov: Dunajská Streda,

Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava. Najväčší je okres Dunajská Streda, na

ktorý pripadá 25,9 % z celkovej rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá 6,4 %.

Z geomorfologického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu

Podunajská níţina a na severe Záhorská níţina. Oddelené sú pásmom pohoria Malé Karpaty s

najvyšším vrchom Záruby (768 m n. m.). Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických

oblastiach - teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú juţné oblasti Podunajskej

níţiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °

C. Vodné zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úţitkovej pitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý

2 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:

http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

26

Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrţe, najväčšie a

najznámejšie je vodné dielo Gabčíkovo.

Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené krajinné

oblasti Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných prírodných

rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 25 chránených areálov, 21 prírodných pamiatok a 1 národná

prírodná pamiatka.

Nerastné suroviny regiónu sú zastúpené na severe ropou a zemným plynom, v ostatných

častiach loţiskami tehliarskych surovín, vápencov, dolomitov, sklárskych a zlievarenských

pieskov a štrkopieskov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného bukového a dubového

dreva vyuţívaného na palivové a rôzne priemyselné účely.

Mapa 3 Územnosprávne členenie TSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997

Trnavský kraj počtom obyvateľov je zo všetkých krajov najmenší a jeho zastúpenie na

celkovom obyvateľstve v SR je 10,3 %. Kraj pozostáva z 251 obcí, pričom má koncentráciu 6

obcí na 100 km2. Výrazná je koncentrácia obyvateľstva v 16 obciach, ktoré majú štatút mesta. V

mestách je sústredených 49,3 % obyvateľov. Hustotou obyvateľstva na km2 sa kraj zaraďuje na

3. miesto v medziregionálnom porovnaní (nasleduje za Bratislavským a Trenčianskym krajom).

Odlišná je hustota zaľudnenia v jednotlivých okresoch kraja. Najviac obyvateľov v priemere na 1

km2 ţije v okrese Trnava (171,3 obyvateľov) a najniţšia hustota obyvateľstva je v okrese Senica,

kde ţije priemerne 88,9 obyvateľov na km2. V prirodzenom pohybe obyvateľstva sa

dlhodobejšie prejavujú tendencie v zniţovaní pôrodnosti, čo sa premieta v zniţovaní

prirodzeného prírastku a v posledných 5 rokoch aj v prirodzenom úbytku. V migračnom pohybe

taktieţ dochádza k zniţovaniu. Zmeny sú aj vo vekovom zloţení obyvateľstva, keď sa

dlhodobým poklesom počtu narodených postupne zniţuje počet a podiel detskej zloţky

obyvateľstva (predproduktívny vek) a pribúda, aj keď zatiaľ mierne, osôb v poproduktívnom

veku.

Ekonomické a sociálne špecifiká: Trnavský kraj má poľnohospodársko – priemyselný

charakter a patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje SR (nasleduje za

Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 70,8 %. Stupeň

27

zornenia (89,8 %) je najvyšší zo všetkých krajov SR (celoslovenský priemer je 58,7 %).

Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd na území kraja je veľmi dobrá. Zodpovedá tomu

i štruktúra osevných plôch, z ktorých najväčšie zastúpenie majú obilniny, olejniny, cukrová repa

a viacročné krmoviny, kde sa dosahujú aj najvyššie hektárové úrody v rámci krajov SR.

Rastlinnú výrobu dopĺňa i ţivočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov hovädzieho

dobytka a ošípaných.

Odvetvová štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými odvetviami priemyslu.

Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je priemyselná a

juţná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter. V nadväznosti na poľnohospodársku

prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín (mlieka a výroba mliečnych výrobkov, mäsa a

mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek a šumivých vín). Veľkú časť produkcie kraja vytvára

výroba rádiových, televíznych, telekomunikačných zariadení a výroba motorových vozidiel.

Medzi významné odvetvie patrí tieţ výroba strojov, zariadení, výroba kovových konštrukcií,

kovových výrobkov a výroba chemikálií a chemických výrobkov. V kraji sa vytvorila hustá sieť

zariadení vnútorného obchodu, pohostinstva a ubytovania, v ktorých podnikalo 38,3 % z

celkového počtu organizácií zameraných na tvorbu zisku a takmer tretina z počtu ţivnostníkov v

kraji. Ďalej právnické osoby zamerané na tvorbu zisku podnikali v priemyselnej výrobe,

nehnuteľnostiach, výskume a iných obchodných sluţbách a fyzické osoby v stavebníctve a

priemyselnej výrobe.

Dopravná poloha kraja a osobitne krajského mesta Trnava je významne exponovaná

predovšetkým z hľadiska domácej ako i medzinárodnej dopravy. Zastúpená je tu cestná,

ţelezničná a vodná doprava. Krajom prechádzajú dôleţité cestné ťahy z Bratislavy cez Trnavu

do Ţiliny a z Hodonína cez Trnavu do Nitry. Ţelezničná doprava je zastúpená dôleţitými

dopravnými trasami ako Bratislava - Ţilina a elektrifikovanou jednokoľajnou traťou Trnava -

Galanta a Trnava - Kúty, ktorá predlţuje juţný ţelezničný ťah smerom na Českú republiku.

Význam má aj trať Bratislava - Galanta - Štúrovo. Vybudovaním Vodného diela Gabčíkovo sa

podstatne zlepšili plavebné podmienky na Slovenskom úseku Dunaja.

Sieť predškolských a školských zariadení je na území kraja pomerne dobre rozvinutá.

Centrom vysokého školstva je krajské mesto Trnava, ktoré je sídlom Trnavskej univerzity,

Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Slovenskej technickej univerzity - Materiálovo-technologickej

fakulty.

V oblasti kultúry reprezentuje tradície divadelníctva Trnavské divadlo. Nezanedbateľnú

úlohu má aj filmové umenie, ktoré propaguje rozsiahla sieť stálych a prírodných kín. Historické

a kultúrne pamiatky sú vystavené v galériách a múzeách, najviac exponátov prezentuje

Západoslovenské múzeum v Trnave. Kultúrno-osvetovú činnosť zabezpečujú kultúrno-osvetové

zariadenia, záujmovo umelecké kolektívy a zariadenia zamerané na záujmovo-vzdelávacie

aktivity.

Zdravotná starostlivosť v kraji je poskytovaná v nemocniciach, sanatóriách, odborných

ústavoch a liečebniach, ďalej v sieti štátnych a neštátnych zariadení s ambulanciami praktických

a špecializovaných lekárov pre dospelých a deti. Pre rozvoj kraja majú mimoriadny význam

geotermálne a liečivé pramene, ktoré sa vyuţívajú v prírodných liečebných kúpeľoch a zároveň

slúţia na rekreačné účely.

28

2.3 TRENČIANSKY SAMOSPRÁVNY KRAJ3

Trenčiansky kraj s rozlohou 4 502 km2 patrí medzi menšie kraje Slovenska. Rozprestiera

sa v severozápadnej časti Slovenska. Západnú časť kraja tvorí štátna hranica s Českou

republikou, na juhu hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe s Banskobystrickým

a na severe so Ţilinským krajom. Podľa územno-správneho usporiadania sa člení na 9 okresov, z

ktorých rozlohou najväčším je okres Prievidza a najmenším okres Myjava. Ďalšie okresy sú:

Bánovce nad Bebravou, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Povaţská Bystrica, Púchov,

Trenčín.

Územie kraja sa rozprestiera na celkoch Podunajskej níţiny a pohorím Vtáčnik sem

zasahuje aj Slovenské stredohorie. Okrem toho sem zasahujú Biele Karpaty, Javorníky,

Myjavská pahorkatina a Povaţské podolie, Malé Karpaty, Povaţský Inovec, Stráţovské vrchy,

Súľovské skaly, Hornonitrianska kotlina, Ţiar, Tríbeč a z Podunajskej níţiny Podunajská

pahorkatina. Najvyšší bod územia, 1 346 m n. m., je vrchol Vtáčnika. Najniţšie miesto (165 m

n.m.) je tam, kde územie opúšťa Dudváh.

Riečne toky sprevádzajú pásy rovinatých nív. Na úpätí pohorí vo výbeţku Podunajskej

níţiny sú pahorkatiny s úvalinami a úvalinovitými dolinami. Povaţské pohorie, Podunajská

pahorkatina a Hornonitrianska kotlina patria k teplej klimatickej oblasti. Ostatné územie

prechádza s narastajúcou nadmorskou výškou do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti.

Západnú časť kraja odvodňuje Váh, do ktorého sa z pravej strany vlieva Biela Voda,

Vlára a Drietomica. Východnú časť kraja odvodňuje Nitra, do ktorej vteká Bebrava, Nitrica a

Handlovka. Najväčšia vodná nádrţ je na Váhu pri Nosiciach. Termálne pramene v

Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach a Nosiciach podmienili vznik kúpeľov.

Mapa 4 Územnosprávne členenie TSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997

3 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:

http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

29

Podľa počtu obyvateľov patrí Trenčiansky kraj medzi menšie kraje. Osídlenie kraja nie je

rovnomerné. Husto zaľudnené sú rovinatejšie územia na severozápade i juhovýchode, podstatne

redšie osídlené sú pohoria nachádzajúce sa prevaţne po obvode kraja. Najviac obyvateľov 56

750 ţije v krajskom meste Trenčín, ktoré však v porovnaní s inými krajskými mestami nie je

viditeľne dominantné mesto. Ďalšími väčšími mestami sú Prievidza s počtom 51 412 obyvateľov

a Povaţská Bystrica so 42 208 obyvateľmi. Demografický vývoj je ovplyvňovaný zmenami

ekonomických a sociálnych podmienok v spoločnosti a je charakterizovaný spomaľovaním

procesu reprodukcie obyvateľstva. Medziročne stúpol počet ţivonarodených o 40 osôb. Za

posledné štyri roky poklesol počet obyvateľov kraja o 3 108 osôb. Sobášnosť v r. 2006 oproti

roku 2005 mierne klesla a rozvodovosť stúpla. V Trenčianskom kraji prebieha proces starnutia

obyvateľstva. Od roku 1996 mierne klesá podiel detskej (predproduktívnej) zloţky obyvateľstva

a zvyšuje sa podiel poproduktívnej zloţky.

Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Trenčiansky kraj priemyselno-poľnohospodársky

charakter. Podiel kraja na tvorbe hrubého domáceho produktu SR v roku 2006 bol 10,1%.

Priemysel je rôznorodý, zastúpený strojárstvom, elektrotechnikou, banským priemyslom,

textilným a odevným, sklárskym, koţiarskym a potravinárskym priemyslom. Z hospodárskeho

hľadiska má kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené od seba Povaţským Inovcom, a to

Povaţie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska. Medzi väčšie

podniky v kraji patria Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Prievidza OZETA odevné závody a.s.

Trenčín, Makyta a.s. Púchov, Matador a.s. Púchov, YAZAKI DEBNAR SLOVAKIA s.r.o.

Prievidza, Novácke chemické závody a.s. Nováky, RONA a.s. Lednické Rovne, Merina a.s.

Trenčín, TANAX a.s. Bánovce nad Bebravou a VULKAN a.s. Partizánske. Na Povaţí sú

najvýznamnejšie Povaţské cementárne Ladce, Skloobal Nemšová, CEMMAC Horné Srnie,

RONA CRYSTAL Lednické Rovne, Matador Púchov a DNV-ENERGO Dubnica n/V.

Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby

má kraj rôzne pestovateľské podmienky. Rastlinná výroba v teplejších, niţšie poloţených

častiach kraja produkuje najmä jačmeň, cukrovú repu, pšenicu. Významné je ovocinárstvo a

pestovanie chmeľu. Vo vyšších polohách sa pestujú prevaţne zemiaky. So stúpajúcou

nadmorskou výškou pribúdajú lúky a pasienky na ktoré nadväzuje chov hovädzieho dobytka.

Z dopravného hľadiska sú dôleţité cestné a ţelezničné trasy, ktoré vedú Povaţím.

Územím ide hlavný ţelezničný ťah Bratislava - Ţilina - Košice. Okolo Trenčína je vybudovaný

diaľničný obchvat. Bude súčasťou diaľnice D1, ktorá bude prechádzať celým Povaţím.

Významné sú aj cestné a ţelezničné spojenia, ktoré vedú do Českej republiky.

Na území kraja je dobre rozvinutá sieť predškolských a školských zariadení. Trenčiansky

kraj má spolu 209 základných škôl, 11 stredných odborných a odborných škôl, 19 gymnázií a 16

stredných odborných učilíšť a učilíšť. V krajskom meste sídli Trenčianska univerzita a prvá

neštátna vysoká škola na Slovensku - Vysoká škola manaţmentu. Obyvateľom kraja je k

dispozícii 291 verejných kniţníc (vrátane pobočiek), 36 stálych kín a 2 galérie. Turistov

priťahujú mnohé historické pamiatky (hrady, zámky resp. ich zrúcaniny), akými sú Trenčiansky

hrad (s nápisom na hradnej skale, ktorý pochádza z r.179 n.l. a dokumentuje najsevernejší výskyt

Rimanov v Európe), Beckov, Čachtice, Tematín a zámok Bojnice. Významnými cieľmi

návštevníkov sú i kúpele v Trenčianskych Tepliciach, Nimnici a Bojniciach, výstavníctvo v

krajskom meste, rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci, mohyla M.R.Štefánika na vrchu Bradlo a

zoologická záhrada v Bojniciach. Z prírodných krás lákajú najmä Súľovské skaly a Manínska

úţina.

30

2.4 NITRIANSKY SAMOSPRÁVNY KRAJ4

Nitriansky kraj svojou rozlohou 6 343,4 km2 zaberá 12,9 % územia Slovenskej republiky.

Nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenskej republiky, pričom na juhu hraničí s Maďarskou

republikou, na východe s Banskobystrickým krajom, na severe s Trenčianskym krajom a na

západe s Trnavským krajom. V kraji je najjuţnejší bod SR v obci Patince, v okrese Komárno.

Podľa územno-správneho usporiadania sa člení na 7 okresov: Komárno, Levice, Nitra,

Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce. Rozlohou najmenším okresom kraja je okres

Šaľa (355,9 km2) a najväčším je okres Levice (1 551,1 km2), ktorý je zároveň aj najväčším

okresom SR.

Reliéf kraja má prevaţne rovinný charakter prerušovaný pahorkatinami. Takmer celý kraj

sa nachádza na Podunajskej pahorkatine a Podunajskej rovine, čo sú celky Podunajskej níţiny.

Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbeţkami Štiavnických

vrchov a sčasti Pohronským Inovcom. Podstatnú časť juhu a juhovýchodu kraja zaberá kvalitná

poľnohospodárska pôda.

Kraj patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám

SR. Priemerná ročná teplota (údaje získané meraním v meteorologickej stanici v Hurbanove v

roku 2004) je 10,2 oC. Kraj, najmä jeho juţné oblasti sú bohaté na výskyt vodných zdrojov.

Z hľadiska prírodného bohatstva vyniká kraj v oblasti termálnych prameňov v

Podhájskej, Patinciach, Komárne, Poľnom Kesove a Štúrove. Územím kraja preteká viacero riek

- najdlhšia slovenská rieka Váh, Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ a Ţitava, pričom rieky Dunaj a Ipeľ

tvoria prirodzenú štátnu hranicu s Maďarskom.

Na území kraja je 14 národných prírodných rezervácií, 47 prírodných rezervácií, 24

prírodných pamiatok a 64 chránených areálov. Na územie Nitrianskeho kraja zasahuje chránená

krajinná oblasť Štiavnické vrchy (okres Levice), chránená krajinná oblasť Ponitrie (okres Nitra,

Topoľčany, Zlaté Moravce). Na území Nitrianskeho kraja sú zásoby nevyhradených nerastov,

ako sú štrkopiesky, stavebný kameň a tehliarska surovina.

Mapa 5 Územnosprávne členenie NSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997

4 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:

http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

31

Počtom obyvateľov sa Nitriansky kraj zaraďuje na 3. miesto v medziregionálnom

porovnaní s podielom 13,1 % z celkového počtu obyvateľov SR. Z celkového počtu obyvateľov

je 51,67 % ţien. S hustotou zaľudnenia 111,7 obyvateľov na km2 je piatym najobývanejším

krajom SR. V Nitrianskom kraji sa nachádza 354 obcí, z ktorých má 15 štatút mesta. V mestách

ţije 335 426 obyvateľov, čo je 47,34 % podiel zo všetkých obyvateľov kraja. V Nitrianskom

kraji je moţné pozorovať výrazné zmeny v demografickom vývoji, ktoré sú odrazom

ekonomickej a sociálnej situácie kraja. Prejavujú sa dlhodobejšie tendencie spomaľovania

reprodukcie obyvateľstva a zniţovania prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktorý v roku 2006

dosiahol -1 831 osôb. Z ostatných demografických procesov dochádza k zniţovaniu sobášnosti a

rozvodovosti. Pokračuje proces starnutia obyvateľstva. Priemerný vek obyvateľov kraja v roku

2006 bol 38,74 rokov a index starnutia dosiahol hodnotu 141,24.

Regionálny hrubý domáci produkt (v beţných cenách) v roku 2006 dosiahol v

Nitrianskom kraji 154 846 mil. Sk s podielom na SR 11,4 %. Z pôvodne poľnohospodársky

zameraného územia sa postupne stáva vyspelý poľnohospodársko – priemyselný kraj. Kraj

obhospodaruje najväčšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy zo všetkých krajov SR. Patrí k

najvýznamnejším producentom poľnohospodárskych plodín ako sú pšenica, jačmeň, kukurica na

zrno, hrach jedlý, cukrová repa technická, tabak, repka olejka, slnečnica na semeno a je

najväčším producentom obilovín, cukrovej repy a hrozna v SR. Hrubá poľnohospodárska

produkcia kraja z hrubého obratu (16 992 mil. Sk v r. 2005) tvorí viac ako štvrtinu (29,5 %)

celoštátnej produkcie. Ţivočíšna výroba sa zameriava na chov hydiny a ošípaných.

Skladba priemyselných odvetví je pestrá, dominantné miesto má krajské mesto Nitra,

ktorého významným podnikom je Volkswagen Elektrické Systémy, s.r.o. Medzi ťaţiskové

odvetvia kraja patrí potravinársky, chemický, elektrotechnický, strojársky, papierenský a

koţiarenský priemysel. V okrese Šaľa sa nachádza dôleţitý chemický závod Duslo, a. s., v

ktorom sa spracúva zemný plyn a vyrábajú sa dusíkaté hnojivá a gumárenské chemikálie.

Nitriansky kraj je dobre prepojený cestnými komunikáciami medzi okresmi a aj

medzinárodnými cestnými ťahmi. Územím prechádza aj medzinárodná magistrálna trať

ţelezničnej dopravy. V meste Komárno sa nachádza na rieke Dunaj významný riečny prístav,

ktorý je napojený na európsku riečnu magistrálu Rýn - Mohan - Dunaj. Cez územie Nitrianskeho

kraja vedú dôleţité potrubia. Ropovody vedúce cez Nitriansky kraj sú Druţba a Adria.

Cestovný ruch sa viaţe najmä na lokality s termálnymi prameňmi, kde vyrástli rekreačno-

turistické strediská (Komárno, Patince, Štúrovo). Minerálne vody v okrese Levíc ako Santovka a

Slatina, sa plnia do fliaš.

Na celom území kraja je dobre vybudovaná hustá sieť školských zariadení. V takmer

kaţdej väčšej obci je základná škola, zabezpečujúca povinnú školskú dochádzku. V krajskom

meste Nitra sídlia 2 univerzity - Slovenská poľnohospodárska univerzita, Univerzita Konštantína

Filozofa. V meste Komárno sídli Univerzita Selyeho.

V oblasti kultúry má dlhoročnú tradíciu krajské mesto Nitra ako jedno z najdôleţitejších

centier slovanskej vzdelanosti, kultúry a kresťanského ţivota. Rozvoj kultúry siaha do čias

raného osídlenia starých Slovanov a pokračoval v prvom štátnom útvare Pribinovom

Nitrianskom knieţatstve a počas Veľkej Moravy cez stredovek aţ do novoveku. Na území kraja

sú 3 divadlá, 12 galérií vrátane pobočiek a 373 verejných kniţníc vrátane pobočiek. Pozornosť si

zaslúţi Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Ponitrianske múzeum a Nitrianska galéria.

Najvýznamnejšie kultúrne podujatia sa konajú prevaţne v Nitre. Patria k nim Pribinove

slávnosti, Dni Nitranov, Divadelná Nitra - medzinárodný divadelný festival. V Nitre sa v

posledných rokoch okrem tradičnej poľnohospodárskej výstavy AGROKOMPLEX konajú

veľtrhy a výstavy ako Autosalón, Nábytok a bývanie, Medzinárodný strojársky veľtrh,

Lignumexpo a iné. Najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky (hrady a zámky) sú v kraji:

Levický hrad, hrad Gýmeš (Jelenec), Nitrianky hrad, Oponický hrad, Topoľčiansky hrad, hrad

32

Hrušov (Hostie) a Čierny hrad (Zlatno). Historické sídelné štruktúry má kraj vo forme mestskej

pamiatkovej rezervácie Nitra. V okrese Levice sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej

architektúry - skalné obydlia v obci Brhlovce. Okrem toho boli vyhlásené nasledovné

pamiatkové zóny: Šahy, Komárno, Nitra - Staré mesto (Dolné mesto), Topoľčany, Zlaté

Moravce a na vidieku Bátovce (okres Levice). Nitra je mesto na Slovensku s najstaršou

písomnou zmienkou z r. 826.

Zdravotná starostlivosť v kraji je zabezpečovaná v nemocniciach s poliklinikou,

samostatnými poliklinikami a odbornými liečebnými ústavmi.

2.5 ŢILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ5

Ţilinský kraj sa rozprestiera na ploche 6 807 km2. Svojou rozlohou je tretím najväčším

krajom Slovenskej republiky a zaberá 13,9 % z rozlohy štátu. Leţí v severozápadnej časti SR,

kde hraničí s Poľskou a Českou republikou. Na juhu hraničí s Banskobystrickým krajom, na

východe s Prešovským a na západe s Trenčianskym krajom.

Podľa územno-správneho usporiadania sa kraj člení na 11 okresov: Bytča, Čadca, Dolný

Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ruţomberok, Turčianske

Teplice, Tvrdošín a Ţilina. V kraji je 315 obcí, z toho 18 so štatútom mesta. Najmenším okresom

s rozlohou 174 km2 v rámci kraja je okres Kysucké Nové Mesto, ktorý zaberá 2,6 % z celkovej

rozlohy kraja. Rozlohou najväčší je okres Liptovský Mikuláš, na ktorý pripadá 19,7% rozlohy

celého kraja.

Mapa 6 Územnosprávne členenie ZASK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997

Územie kraja tvoria níţinné kotliny popri riekach Váh, Orava, Turiec, Kysuca a iných,

ktoré leţia v nadmorskej výške nad 300 m a sú uzavreté pahorkatinami a pohoriami, z ktorých

najvýznamnejšie sú Západné Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Beskydy, Stráţovské

5 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:

http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

33

vrchy a Javorníky. Najvyšším vrchom v kraji je Bystrá - 2 248 m n.m. (v okrese Liptovský

Mikuláš). Kraj má mierne teplé aţ chladné vlhké podnebie s najniţšími teplotami na Slovensku

nameranými v Oravskej Polhore. Ţilinský kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých

najvýznamnejšie sú zásoby štrkopieskov a pieskov, tehliarskych surovín, stavebného kameňa,

dekoračného kameňa a dolomitu.

Počtom obyvateľov patrí Ţilinský kraj na štvrté miesto v rámci krajov SR a jeho podiel

na celkovom počte obyvateľov predstavuje 12,9 %. Hustotou osídlenia 102,1 obyvateľov na km2

sa kraj radí na šieste miesto v medzikrajskom porovnaní. Najhustejšie osídleným okresom je

Kysucké Nové Mesto s priemerom 195,5 obyvateľov na km2 pred Ţilinou 193,1 obyvateľov na

km2. Najmenej obyvateľov na km2 42,6 ţije v okrese Turčianske Teplice. Demografický vývoj v

Slovenskej republike v súčasnosti je charakterizovaný spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva,

pričom jeho hlavnými črtami je zniţovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva. Tento trend, aj

keď miernejšie sa prejavuje i v Ţilinskom kraji. Pozitívne moţno hodnotiť skutočnosť, ţe v

okrese Námestovo sa dosahuje tretí najvyšší počet narodených na 1000 obyvateľov v rámci

všetkých okresov Slovenska. Vo vekovej štruktúre obyvateľstva sa zniţuje podiel obyvateľov v

predproduktívnom veku a narastá počet obyvateľov v produktívnom a poproduktívnom veku.

Obyvateľstvo Ţilinského kraja patrí k tým mladším a svojim priemerným vekom v rámci krajov

sa radí na tretie miesto.

Ekonomické a sociálne špecifiká: Organizácie so sídlom v Ţilinskom kraji v roku 2006 sa

na vytvorenom celoslovenskom hrubom domácom produkte podieľajú 10,5 %. Regionálny hrubý

domáci produkt na obyvateľa v kraji dosiahol 81,4 % úrovne hrubého domáceho produktu na

obyvateľa v SR. Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2006 zaostáva za celoslovenským

priemerom o 12,4 % a v medzikrajskom porovnaní je na štvrtom mieste. Podľa výberového

zisťovania pracovných síl sa kraj v roku 2006 podieľa 12,8 % na počte pracujúcich v

hospodárstve SR a medzi krajmi zaujíma štvrté miesto.

Počet nezamestnaných tvoril 11,1 % z celoslovenského počtu nezamestnaných a v poradí

krajov je na piatom mieste. Ţilinský kraj má priemyselný charakter a v rámci podnikateľských

aktivít má v kraji sídlo 10,0 % zo všetkých ziskových organizácií na Slovensku a 14,2 % z

celkového počtu fyzických osôb. Odvetvová štruktúra priemyslu je rôznorodá a najväčšie

zastúpenie z hľadiska trţieb za vlastné výkony a tovar má výroba a rozvod elektriny, plynu, pary

a teplej vody. Dôleţité zastúpenie má výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera, výroba

strojov a zariadení inde neklasifikovaná, výroba potravín, výroba kovových výrobkov, výroba

rádiových, televíznych a komunikačných zariadení a prístrojov. Ţilinský kraj obhospodaruje 8,7

% poľnohospodárskej pôdy SR, z nej 31,0 % tvorí orná pôda, na ktorej sa pestujú predovšetkým

zemiaky, obilniny a krmoviny.

Dopravná poloha kraja je významná pre ţelezničnú dopravu, je tu priame napojenie na

Poľsko a Českú republiku. Územím kraja prechádzajú dôleţité medzinárodné cestné ťahy

smerom z Česka na Ukrajinu, z Poľska do Rakúska a z Poľska do Maďarska. V blízkosti Ţiliny

je vybudované regionálne letisko v obci Dolný Hričov, ktoré má štatút verejného

medzinárodného letiska.

Školstvo reprezentuje široká sieť predškolských zariadení, základných škôl, stredných

škôl a vysokých škôl. V kraji pôsobia dve bilingválne gymnázia a to v Ţiline so zameraním na

francúzsky a španielsky jazyk a v Sučanoch anglicko-slovenské bilingválne gymnázium. Z

vysokých škôl má zastúpenie Ţilinská univerzita so siedmimi fakultami v meste Ţilina. V

Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a v Ruţomberku

má sídlo Katolícka univerzita s dvoma fakultami a Katecheticko - pedagogická fakulta Ţilinskej

univerzity. V Liptovskom Mikuláši pôsobí Vojenská akadémia.

V kúpeľnej starostlivosti sú v kraji liečebno-preventívne zariadenia v Rajeckých

Tepliciach, kde sa liečia choroby pohybových ústrojov a niektoré nervové ochorenia, v

34

Turčianskych Tepliciach sa liečia urologické a reumatické ochorenia. Ďalej sú tu liečebné kúpele

v Korytnici so zameraním na liečbu tráviaceho ústrojenstva a kúpele v Lúčkach so zameraním na

ţenské ochorenia.

Kraj je bohatý na mnoţstvo kultúrno-historických pamiatok. Najznámejšími národnými

kultúrnymi pamiatkami sú Bytčiansky zámok pôvodne stavaný ako vodný hrad, lesná ţeleznička

v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke, Oravský hrad v Oravskom Podzámku, Slovenské

národné múzeum v Martine, prvá budova Matice slovenskej v Martine, lesná úvraťová ţeleznica

Chmúra - Tanečník v Oravskej Lesnej, múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a hrad

Strečno pri Ţiline. Známa je i ojedinelá ľudová architektúra v Čičmanoch, drevený betlehem v

Rajeckej Lesnej, ako aj svetový unikát - drotárska expozícia Povaţského múzea, umiestnená v

Budatínskom zámku. Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je zapísaná osada

Vlkolínec - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a v Tvrdošíne sa nachádza vzácna

pamiatka UNESCO, gotický drevený kostolík z 15. storočia.

2.6 BANSKOBYSTRICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ6

S rozlohou 9 455 km2 je Banskobystrický kraj najväčším krajom v Slovenskej republike.

Rozprestiera sa v juţnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou

republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Ţilinským krajom a na

západe s Nitrianskym krajom.

Podľa územno-správneho usporiadania sa člení na 13 okresov (Banská Bystrica, Banská

Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš,

Zvolen, Ţarnovica a Ţiar nad Hronom), v ktorých sa ku koncu roka 2006 nachádzalo 516 obcí z

toho 24 miest. Z miest iba Banská Bystrica (6. najľudnatejšie mesto SR) a Zvolen presiahli

počtom obyvateľov ku koncu roka 2006 počet 40 tisíc.

Mapa 7 Územnosprávne členenie BBSK

Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997 13

6 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:

http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

35

Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká geomorfologická rozmanitosť, od

vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť aţ po mierne zvlnené a rovinné

plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia. Najvyšším vrchom Banskobystrického kraja je

vrch Ďumbier (2 043 m n.m.) nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách v okrese Brezno. Najniţšie

miesto v kraji nájdeme v katastri obci Ipeľské Predmostie (126 n.m.) v okrese Veľký Krtíš.

Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Na územie kraja zasahuje päť

národných parkov (Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park

Muránska planina, Národný park Veľká Fatra a Národný park Slovenský kras), 4 chránené

krajinné oblasti a mnoţstvo národných prírodných rezervácií, chránených priestorov, lokalít a

objektov s niţším stupňom ochrany. Tri mestá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica

boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do

Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Špania Dolina, Štiavnické Bane a Sebechleby - Stará

Hora sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel.

Banskobystrický kraj má významnú pozíciu z hľadiska zásob a ťaţby nerastných surovín

a bohatého výskytu minerálnych, termálnych a liečivých vôd. V kraji sa nachádzajú dve kúpeľné

mestá (Sliač, Dudince) a štyri kúpeľné miesta. Územie kraja je mimoriadne bohaté na prírodné

krásy, ktoré sú hojne vyuţívané v severnej časti ako centrá zimného turistického ruchu.

Počtom obyvateľov sa kraj zaraďuje na 5. miesto v rámci Slovenskej republiky s

podielom 12,2 % na celkovom počte obyvateľov SR. Hustota zaľudnenia kraja 69,4 obyvateľov

na km2 je najniţšia zo všetkých krajov. Prirodzený pohyb obyvateľstva uţ dlhodobejšie dosahuje

záporné hodnoty. Od roku 1997 sa vykazuje celkový úbytok obyvateľstva kraja. Pokles počtu

ţivonarodených detí, ktorý taktieţ pretrváva od roku 1997 nepriaznivo ovplyvňuje prirodzený

prírastok a vekovú štruktúru obyvateľstva kraja, kde sa zniţuje percentuálny podiel detí v

predproduktívnom veku a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku. Stúpa priemerný

vek obyvateľstva, ktorý podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

dosiahol 36,7 roka a rastie aj index starnutia. Po roku 2005 nastal výrazný pokles počtu sobášov

v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a taktieţ stúpa počet rozvodov.

Ekonomické a sociálne špecifiká: Banskobystrický kraj dosahuje štvrtý najvyšší podiel zo

Slovenska v počte organizácií (právnických osôb) so sídlom v kraji. V roku 2006 sa kraj podieľal

na tvorbe hrubého domáceho produktu SR a na tvorbe hrubej pridanej hodnoty SR 10,2 %

podielom. Banskobystrický kraj má priemyselno - poľnohospodársky charakter a z hľadiska

odvetví priemyslu je najviac zastúpená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných

nekovových minerálnych výrobkov , výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení inde

nezaradených. Banskobystrický kraj má najvyššiu výmeru lesných pozemkov v rámci SR a v

ťaţbe dreva (hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti), niekoľkonásobne prevyšuje

hodnoty iných krajov. Juţná časť Banskobystrického kraja je orientovaná na poľnohospodárstvo,

hlavne pestovanie hrozna. Členitosť a náročnosť terénu v Banskobystrickom kraji nepriaznivo

vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky neumoţňujú významnejšie

rozvinúť jednotlivé druhy dopravy. V severnej oblasti kraja je veľmi dobre rozvinutý cestovný

ruch a hlavne v zimných mesiacoch sa plne vyuţívajú strediská zimných športov.

Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť, do povedomia sa dostávajú kúpele

Sliač, Kováčová, Dudince, Brusno a ďalšie.

V Banskej Bystrici je sústredené vysoké školstvo a hustá sieť gymnázií, stredných škôl a

učilíšť. Svoje pôsobisko tu má Akadémia umení a Univerzita Mateja Bela. V oblasti kultúry je

významným centrom mesto Zvolen so sídlom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorá

kaţdoročne usporadúva prehliadku divadelných hier a divadelných súborov v rámci podujatia

Zvolenské zámocké hry. Mesto Banská Bystrica je sídlom opery a baletu tohto divadla.

36

Zdravotníctvo v kraji reprezentuje sieť zdravotníckych zariadení, v ktorých dominuje

jedna z najväčších nemocníc v Slovenskej republike známa svojou vysokou špecializáciou

hlavne v oblasti oftalmológie.

2.7 PREŠOVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ7

Prešovský kraj sa rozprestiera na severovýchode Slovenskej republiky. Svojou rozlohou 8

974 km2 zaberá 18,3 % rozlohy štátu a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším na

Slovensku. Dlhá severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou. Na východe

hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade na malom úseku susedí s

Banskobystrickým krajom a západným susedom je Ţilinský kraj.

Administratívne sa delí na 13 okresov: Bardejov, Humenné, Keţmarok, Levoča,

Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad

Topľou. Rozlohou najväčším okresom je okres Poprad (1 106 km2) a najmenším okres Levoča

(357 km2). V kraji je 666 obcí, z toho 23 so štatútom mesta.

Mapa 8 Územnosprávne členenie POSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997

Reliéf kraja je značne členitý. Najväčšie plochy kraja zaberajú: Spišská Magura,

Podtatranská brázda, Spišsko-šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská

vrchovina, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Busov, Ondavská a Laborecká vrchovina,

Beskydské predhorie a Bukovské vrchy. Zasahujú sem aj: Vysoké Tatry, Podtatranská kotlina,

Kozie chrbty, Nízke Tatry, Hornádska kotlina a Branisko. Zo Slovenského Rudohoria je na

území kraja Slovenský raj a Čierna hora, severnými okrajmi sem ešte zasahuje Košická kotlina,

Slánske vrchy a Vihorlatské vrchy. Najvyšším bodom kraja, ktorý je zároveň najvyšším bodom

Slovenska, je Gerlachovský štít (2 655 m nad morom), najniţšie poloţené miesto je pri výtoku

rieky Ondavy z kraja v katastri obce Niţný Hrušov (105 m nad morom). Relatívny výškový

rozdiel predstavuje 2 550 m. Najvýznamnejšími vodnými tokmi sú rieky Hornád, Dunajec a

7 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:

http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

37

Topľa. Vplyvom rozdielnej nadmorskej výšky a členitosti povrchu je územie kraja rozdelené do

troch klimatických oblastí, a to chladnej, mierne teplej a teplej. Nachádza sa tu niekoľko veľko a

maloplošných chránených území, z ktorých rozsahom a významom sú najväčšie Tatranský

národný park a Pieninský národný park. Kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých

najvýznamnejšie sú zásoby kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín,

zeolitu a mangánovej rudy.

Počtom obyvateľov je Prešovský kraj najväčším v Slovenskej republike. Jeho podiel na

celkovom počte obyvateľov republiky predstavuje 14,8 %. Hustota osídlenia 89 obyvateľov na

km2 dosahuje druhú najniţšiu hodnotu po Banskobystrickom kraji a je o pätinu niţšia ako

priemerná hustota zaľudnenia v Slovenskej republike. Najviac obyvateľov ţije v krajskom meste

Prešov, ktorý je zároveň tretím najväčším mestom Slovenska. Druhým najväčším centrom kraja

je mesto Poprad. Trend zniţovania prirodzeného prírastku a starnutia obyvateľstva sa prejavuje

aj v Prešovskom kraji, avšak z celoslovenského hľadiska je jeho dopad najmiernejší. V kraji je

najvyššia pôrodnosť, dosahuje sa najvyšší prirodzený prírastok a napriek migračnému úbytku aj

najvyšší celkový prírastok obyvateľstva v rámci krajov SR. Vo vekovom zloţení sa zniţuje

podiel predproduktívnej zloţky a narastá počet obyvateľov v produktívnom a poproduktívnom

veku. Obyvateľstvo kraja aj pri miernom zvyšovaní priemerného veku (35,07 rokov) patrí k

najmladším v SR.

Ekonomické a sociálne špecifiká: hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým

priemysel a poľnohospodárstvo s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Na celoslovenskej tvorbe

hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najniţším percentom. Dosahuje

sa tu najniţšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je o viac ako 4 tisíc Sk niţšia

ako celoslovenský priemer. Priemysel v kraji je rôznorodý bez výraznej orientácie na niektoré

výrobné odvetvia. Dôleţité zastúpenie tu má chemický, strojársky, elektrotechnický,

potravinársky, drevospracujúci, odevný a textilný priemysel, pričom závody sú koncentrované

hlavne do okresných miest. Medzi najvýznamnejšie podniky v kraji patria: Tatravagónka Poprad,

Chemosvit folie, Bukocel Hencovce, Nylstar Slovakia, Rhodia Industrial Yarns a MECOM

Humenné, Pivovar Šariš, MILK-AGRO a KRONOSPAN Prešov a ďalšie.

Poľnohospodárska pôda zaberá 43 % z celkovej rozlohy kraja. Z nej takmer dve pätiny

predstavuje orná pôda, na ktorej sa pestujú predovšetkým obilniny, krmoviny, olejniny a

zemiaky. V pestovaní zemiakov patrí kraj k najväčším producentom v SR. V rámci ţivočíšnej

výroby je tretím najväčším v chove hovädzieho dobytka. Spolu s Banskobystrickým krajom

obhospodaruje najväčšie plochy lesných pozemkov. Podnikateľské aktivity obyvateľstva

ovplyvňujú podmienky a moţnosti vytvorené v danom regióne. Na území kraja pôsobí viac ako

9 tisíc firiem zameraných na tvorbu zisku a 51,9 tisíc súkromne podnikajúcich fyzických osôb

(ţivnostníkov, vrátane fyzických osôb podnikajúcich na základe iného ako ţivnostenského

zákona). Svoju činnosť orientujú hlavne do odvetví obchodu a priemyselnej výroby. Podľa počtu

zamestnancov je 95 % firiem zaradených medzi malé podniky (do 49 zamestnancov), 4 % medzi

stredné (od 50 - 249 zamestnancov) a zvyšné jedno percento medzi veľké podniky (nad 250

zamestnancov).

Prírodné krásy kraja a vhodné klimatické podmienky vytvorili priaznivé predpoklady pre

rozvoj cestovného ruchu. Sústredená je tu pätina ubytovacích zariadení SR, ktorých sluţby v

uplynulom roku vyuţilo takmer 647,1 tisíc návštevníkov. V rámci kraja k najnavštevovanejším

patrí región Vysoké Tatry a okresy Prešov, Bardejov a Keţmarok.

Školstvo reprezentuje široká sieť predškolských zariadení a základných škôl. Nachádza

sa tu 38 gymnázií, 38 stredných odborných škôl, 17 zdruţených stredných škôl a 41 stredných

odborných učilíšť a učilíšť. Z vysokých škôl sídli v kraji Prešovská univerzita s ôsmimi

fakultami, Vysoká škola medzinárodného podnikania, Fakulta výrobných technológií patriaca

38

Technickej univerzite v Košiciach a Teologický inštitút v Spišskej Kapitule patriaci Katolíckej

univerzite v Ruţomberku.

Sieť zariadení zdravotníckej starostlivosti tvorí sieť nemocníc a polikliník, ktoré dopĺňajú

vyhľadávané liečebno-preventívne zariadenia pre choroby dýchacích ciest vo Vysokých Tatrách,

choroby tráviaceho ústrojenstva v Bardejovských Kúpeľoch a nervové ochorenia vo Vyšných

Ruţbachoch. Kraj sa pýši mnohými kultúrno-historickými pamiatkami, kde zvláštnu pozornosť

si zasluhujú mestá Levoča, Prešov, Bardejov, Poprad a Keţmarok.

2.8 KOŠICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ8

Košický kraj s rozlohou 6 752 km2 sa rozprestiera na juhovýchode Slovenskej republiky

a zaberá 13,8 % jej územia. Počtom obyvateľov je druhý, rozlohou štvrtý najväčší na Slovensku.

Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na

západe s Banskobystrickým krajom. Je to kraj štyroch historických regiónov - Spiša, Gemera,

Abova a Zemplína. Kaţdý z nich si dodnes udrţiava vlastné tradície, zvyky, obyčaje a ľudovú

slovesnosť.

Podľa územno-správneho členenia sa Košický kraj rozdeľuje na 11 okresov: Gelnica,

Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice - okolie, Michalovce, Roţňava, Sobrance,

Spišská Nová Ves a Trebišov. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym

centrom kraja sú Košice, ktoré sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Nový štatút mesta

získali zákonom č. 401 Zb. z roku 1990, pozostávajúc z 22 mestských častí s vlastnou miestnou

samosprávou. V kraji je 440 obcí, z toho 17 získalo štatút mesta. Najmenším okresom s rozlohou

16,8 km2 je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 533,4 km

2 je okres Košice - okolie.

Mapa 9 Územnosprávne členenie KESK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997

Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia, v najviac zalesnenom okrese Slovenska -

Gelnici aţ tri štvrtiny. Nachádzajú sa najmä v horských a podhorských oblastiach kraja v

severnej a juhozápadnej časti kraja. Na juhovýchode územia sú luţné lesy, východná a juţná

8 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:

http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

39

časť má níţinato-pahorkatinný charakter. Najvyšším bodom kraja je 1 476 m vysoká Stolica v

Slovenskom Rudohorí, najniţšie poloţené je miesto pri vyústení rieky Bodrog zo Slovenskej

republiky, 94 m nad morom. Územie patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými

teplotami na vybraných meteorologických staniciach okolo 10,0o C (Košice - letisko, Roţňava).

Severné časti sú chladnejšie, juhovýchod však v niektorých oblastiach dosahuje aţ teploty

vnútrozemských subtrópov.

Najväčšou riekou je Bodrog, ktorý spolu so sútokmi odvodňuje najvýchodnejšiu časť

kraja. Hornádsku a Košickú kotlinu odvodňuje rieka Hornád s prítokmi, západnú časť rieka

Slaná a juhovýchodným cípom územia preteká rieka Tisa. Vodné toky patria k typu níţinných,

vrchovinných a stredohorských riek. Z hľadiska vodohospodárskeho a rekreačného vyuţitia sú

významné vodné nádrţe. Medzi najväčšie a najdôleţitejšie patria Zemplínska šírava, Ruţín a

Palcmanská Maša. Významnejšie geotermálne pramene sa nachádzajú v Košickej kotline (okres

Košice - okolie) a v podhorí Vihorlatu (okres Michalovce). Na území Košického kraja sú

vyhlásené 4 veľkoplošné chránené územia a to národný park Slovenský raj a chránené krajinné

oblasti Slovenský kras, Latorica a Vihorlat. Prírodným unikátom európskeho významu je

Dobšinská ľadová jaskyňa i Herliansky gejzír. Minerálne vody s liečivými účinkami sa

vyuţívajú v Sobraneckých kúpeľoch. V kraji sa nachádzajú energetické, rudné i nerudné

suroviny. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Zdroje

geotermálnej energie sú v okrese Košice - okolie, v lokalite Ďurkov. Z rudných surovín majú

význam ţelezné, strieborné rudy v okrese Roţňava a Spišská Nová Ves. Významné sú loţiská

magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese

Roţňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske

hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a iné.

Na území kraja koncom roka 2006 ţilo celkom 773 086 obyvateľov, čo je 14,3 % z

celkového počtu obyvateľov SR. Týmto podielom je Košický kraj po Prešovskom druhým

najväčším na Slovensku. Ţenská zloţka tvorí 51,5 % populácie a prevláda vo všetkých okresoch

kraja v rozpätí od 50,5 % (Košice - okolie) do 52,9 % (Košice I). Kraj patrí k hustejšie

zaľudneným regiónom Slovenska, na 1 km2 tu ţije priemerne 114,5 obyvateľov. K najhustejšie

obývaným patria štyri okresy leţiace na území mesta Košice, podstatne redšie je osídlenie v

okrese Sobrance, Gelnica a Roţňava. V Košickom kraji je 440 obcí, z nich 17 má štatút mesta.

Podiel 56,0 % mestského obyvateľstva oproti celoslovenskému 55,4 % podielu je vyšší o 0,6 %.

Košický kraj patrí k tým regiónom Slovenska, kde sa prirodzený, či celkový úbytok obyvateľstva

nezaznamenal a to ani v predchádzajúcich rokoch. Je tu vyššia ţivorodenosť neţ úmrtnosť a teda

aj vyšší prirodzený prírastok obyvateľstva, ktorý je po Prešovskom kraji druhý najvyšší v SR. Na

tisíc obyvateľov pribudlo spolu 1,47 obyvateľov, oproti 0,83 za SR. Počet 3 690 uzatvorených

manţelstiev mierne vzrástol, pri súčasnom zvýšení rozvodovosti o 201 prípadov. Košický kraj

patrí k migračne stratovým regiónom, keďţe viac obyvateľov sa odtiaľto vysťahováva, neţ

prisťahováva. Aţ v deviatich okresoch kraja zaznamenali záporné migračné saldo. Obyvateľstvo

kraja je oproti slovenskému priemeru relatívne mladšie. Priemerný vek obyvateľa kraja je 36,3

rokov, čo je menej oproti celoslovenskému priemeru o 1,1. Podiel obyvateľstva v

predproduktívnom veku tvorí 18,4 %, v produktívnom 63,5 % a poproduktívnom 18,1 %. K

okresom s výraznejšou tendenciou demografického starnutia patria Košice IV a Sobrance.

Ekonomické a sociálne špecifiká: v okresoch kraja k 31. 12. 2006 pôsobilo vyše 57 tisíc

organizačných subjektov, z ktorých fyzické osoby - podnikatelia tvorili takmer tri štvrtiny. Z

nich najpočetnejšiu skupinu, vyše 36,8 tisíc predstavujú ţivnostníci, u ktorých sa zaznamenal 2,5

% relatívny prírastok. Podnikateľské aktivity sú sústredené najmä v odvetví obchodu a v oblasti

nehnuteľností, prenájmu a ostatných sluţieb a priemyslu. Z územného hľadiska najmä v

krajskom meste Košice a v okresoch Michalovce a Spišská Nová Ves. Kraj z hľadiska podielu na

tvorbe hrubého domáceho produktu v SR (12,7 % v roku 2006) a jestvujúcej hospodárskej

40

základni patrí medzi najvýznamnejšie regióny Slovenskej republiky. Kraj má priemyselno –

poľnohospodársky charakter. Ťaţiskovými ekonomickými odvetviami sú priemysel (hutnícky,

strojárenský, potravinársky, elektrotechnický, ťaţobný, stavebných hmôt, palív a energetiky) a

stavebníctvo. Významná je potravinárska výroba spracúvajúca produkty poľnohospodárskej

prvovýroby. Poľnohospodárska produkcia je sústredená v okresoch Košice - okolie, Trebišov,

Michalovce a Sobrance.

Poľnohospodárska pôda zaberá takmer 338 tisíc ha, čo je 50,1 % výmery kraja; tri pätiny

z nej tvorí orná pôda, tretinu trvalé trávne porasty. Lesy pokrývajú takmer dve pätiny povrchu

územia. Vyše troch štvrtín ornej pôdy je v okresoch Košice - okolie, Michalovce a Trebišov, lesy

pokrývajú najmä územie okresu Gelnica a Roţňava.

Celková dĺţka cestnej siete v kraji je 2 379,3 km, z toho diaľnic 5,3 km, ciest I. triedy

366,7 km a ciest II. triedy 586,4 km. Krajom prechádza 788,6 km ţelezničných tratí. Významný

je suchozemský prístav - prekladisko v Čiernej nad Tisou. V Košiciach sa nachádza letisko s

medzinárodným významom. Rozvinutá je sieť obchodu, sluţieb, finančných inštitúcií,

zdravotníckych a sociálnych zariadení a vedeckých a kultúrnych ustanovizní.

Vysoké školstvo je koncentrované v Košiciach, kde sa nachádzajú 3 vysoké školy

(Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva). Študenti

môţu študovať aj na Podnikovo hospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity Bratislava,

Teologickej fakulte Katolíckej univerzity Ruţomberok, či na fakulte Slovenskej

poľnohospodárskej univerzity Nitra.

V Košiciach sídli Ústavný súd SR a Kancelária prezidenta SR. Cestovný ruch ako jedna z

významných oblastí hospodárstva má na území všetkých okresov kraja veľmi priaznivé

predpoklady na rozvoj.

Prírodné krásy Slovenského raja sú jedinečné. Bez konkurencie je Slovenský kras s

mnoţstvom jaskýň, priepastí, plošín a ďalších zvláštností. Najlepšie výsledky v rozvoji

cestovného ruchu vykazujú dlhodobo vďaka dobrým prírodným podmienkam okresy

Michalovce, Spišská Nová Ves, Roţňava a Košice I.

41

3. Ekonomické podmienky fungovania VUC

Ekonomické aspekty fungovania vyšších samosprávnych celkov sú podmienené

existenciou celej rady pravidiel, ktoré vychádzajú zo samotnej podstaty územnej samosprávy –

spravovať svoje vlastné územie, hospodáriť s majetkom a financiami, zostavovať rozpočet

a schvaľovať ho v záujme rozvoja celého územia samosprávneho kraja a jeho obyvateľov.

3.1 Financovanie samosprávneho kraja

Financovanie samosprávneho kraja je rámcovo popísané v § 9 zákona o samosprávnych

krajoch. Základom finančného hospodárenia samosprávneho kraja je rozpočet, ktorý sa zostavuje

na obdobie jedného kalendárneho roka. Samosprávny kraj financuje svoje potreby predovšetkým

z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov. Návrh rozpočtu

samosprávneho kraja musí byť pred schválením najmenej 15 dní verejne prístupný, aby sa mohli

o ňom vyjadriť obyvatelia samosprávneho kraja, ako aj ďalšie osoby. Táto povinnosť platí aj o

návrhu záverečného účtu samosprávneho kraja.

Samosprávny kraj vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona (Zákon č. 431/2001 Z. z. o

účtovníctve v znení neskorších predpisov). Ročnú účtovnú závierku samosprávneho kraja

overuje audítor. Audítor overuje aj ďalšie skutočnosti ustanovené osobitným zákonom.

Postavenie rozpočtu samosprávneho kraja, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového

hospodárenia, tvorbu a pouţitie mimorozpočtových zdrojov, spôsob finančného vyrovnávania

medzi samosprávnymi krajmi, vzťahy k štátnemu rozpočtu a k rozpočtom obcí ustanovuje

osobitný zákon (zákon č. 583/2004 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov sú:

a) podiely na daniach v správe štátu,

b) dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy,

c) ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Tieto finančné vzťahy sú ustanovené osobitnými predpismi a zabezpečujú sa

prostredníctvom daňových úradov.

Rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia v

príslušnom rozpočtovom roku, prostredníctvom ktorého sa riadi financovanie úloh a funkcií

vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet vyššieho územného celku

je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

Podľa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov samospráve má daň

z príjmov charakter podielovej dane. Prerozdeľuje v presne stanovenom pomere: štátny rozpočet

– 6 %, obce – 70 % a VÚC – 24 %). Ide o výnos z dane z príjmu FO, nie PO.

Rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia vyššieho

územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy

k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území vyššieho

územného celku, ako aj k obyvateľom ţijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a

z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj zo zmlúv. Súčasťou rozpočtu vyššieho

územného celku sú aj finančné vzťahy popísané vyššie.

42

Rozpočet vyššieho územného celku obsahuje aj finančné vzťahy k rozpočtovým

organizáciám a príspevkovým organizáciám zriadeným vyšším územným celkom podľa

osobitného predpisu a k iným právnickým osobám, ktorých je zakladateľom.

Rozpočet vyššieho územného celku môţe obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných

vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.

V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová

klasifikácia v súlade s osobitným predpisom.

Tabuľka 3 Príjmy a výdavky rozpočtu VÚC

Rozpočet VÚC

Príjmy Výdavky Vlastné príjmy:

výnos miestnej dane podľa osobitného

predpisu,

nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu

vlastníctva majetku VÚC a z činnosti,

VÚC a jeho rozpočtových organizácií,

výnosy z finančných prostriedkov VÚC,

sankcie za porušenie finančnej disciplíny

uloţené VÚC,

dary a výnosy dobrovoľných zbierok v

prospech VÚC,

podiely na iných daniach v správe štátu podľa

osobitného predpisu,

iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

Ostatné príjmy:

dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu

nákladov preneseného výkonu štátnej správy

v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na

príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych

fondov,

ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade

so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný

rozpočtový rok,

účelové dotácie z rozpočtu obce alebo z

rozpočtu iného VÚC na realizáciu zmlúv

podľa osobitných predpisov,

prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky

zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel.

Z rozpočtu VÚC sa uhrádzajú:

záväzky VÚC vyplývajúce z plnenia

povinností ustanovených osobitnými

predpismi,

výdavky na výkon samosprávnych pôsobností

VÚC podľa osobitných predpisov a na činnosť

rozpočtových organizácií a príspevkových

organizácií zriadených VÚC,

výdavky na úhradu nákladov preneseného

výkonu

štátnej správy podľa osobitných predpisov,

výdavky spojené so správou, s údrţbou a so

zhodnocovaním majetku VÚC a majetku iných

osôb, ktorý VÚC uţíva na plnenie úloh podľa

osobitných predpisov,

záväzky vzniknuté zo spolupráce s iným VÚC

alebo s obcou, prípadne s ďalšími osobami na

zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti

v vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej

činnosti,

výdavky vyplývajúce z medzinárodnej

spolupráce

alebo z členstva v medzinárodnom zdruţení,

úroky z prijatých úverov, pôţičiek

a návratných finančných výpomocí,

výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov

vydaných VÚC a výdavky na úhradu výnosov

z nich,

iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.

Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh

použiť aj:

a) prostriedky peňaţných fondov,

b) zisk z podnikateľskej činnosti,

c) návratné zdroje financovania,

d) zdruţené prostriedky.

Z rozpočtu VÚC sa môţu poskytovať dotácie

právnickým osobám, ktorých zakladateľom je

VÚC, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom

záujme alebo v prospech rozvoja územia VÚC.

VÚC môţe poskytovať dotácie obciam na svojom

území ako účasť na financovaní spoločných úloh v

záujme rozvoja územia VÚC.

43

Právnickej osobe neuvedenej v predchádzajúcich

riadkoch a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorí

majú sídlo na území VÚC, môţe VÚC poskytovať

dotácie za podmienok ustanovených všeobecne

záväzným nariadením VÚC len na podporu

všeobecne prospešných sluţieb, všeobecne

prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na

podporu podnikania a zamestnanosti.

Ak VÚC zakladá právnickú osobu podľa

osobitného predpisu (obchodný zákonník) alebo

nadobúda majetkové účasti na podnikaní

právnickej osoby podľa osobitného predpisu, môţe

vyšší územný celok na tieto účely pouţiť

rozpočtové prostriedky; rozpočtové prostriedky

môţe pouţiť aj na úhradu členských príspevkov. Zdroj: vlastné spracovanie na základe zákona 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

O pouţití vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku rozhoduje vyšší územný

celok samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky

pouţiť.

Miestnou daňou, ktorú môţe ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel

(zákon č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady).

Zdroj: http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-uctovnictvo-a-dane/etrend-radi-dan-z-motorovych-vozidiel-2010.html

Sadzby dane z motorových vozidiel kaţdoročne prehodnocujú a určujú vyššie územné celky

(VÚC) a vyhlasujú ich vo VZN. Správu dane ale vykonávajú daňové úrady. V priebehu

zdaňovacieho obdobia nesmú VÚC-ky meniť podmienky a sadzby dane z motorových vozidiel.

Väčšina krajov ponechala sadzby dane na minuloročnej úrovni. Sadzby v jednotlivých krajoch sú

podobné.

44

Tabuľka 4 Prehľad sadzieb dane z motorových vozidiel pre osobné automobily (VÚC

NSK)

Sadzba dane pre osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3 uvedeného v

dokladoch vozidla (v €)

do 900 cm ³ vrátane 63,89

nad 900 cm ³ do 1 200 cm ³ vrátane 82,89

nad 1 200 cm ³ do 1 500 cm ³ vrátane 112,82

nad 1 500 cm ³ do 2 000 cm ³ vrátane 143,13

nad 2 000 cm ³ do 3 000 cm ³ vrátane 180,73

nad 3 000 cm ³ 214,32

Zdroj: http://www.unsk.sk/files/VZN/vzn8-2010.pdf

Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku (ktoré sú v tabuľke 3 označené ako ostatné

príjmy) môţe vyšší územný celok pouţiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky

poskytli.

Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu VÚC celkom na úhradu nákladov preneseného

výkonu štátnej správy môţe VÚC na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí

prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy

prostriedky štátneho rozpočtu vyšší územný celok zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.

V rozpočte VÚC na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2 aţ 5

rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel pouţitia prostriedkov. Jedná sa o poskytovanie

dotácií PO a FO , ktorých zakladateľom je VUC, obciam alebo PO a FO podnikajúcim na území

VÚC. Tieto dotácie podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom VÚC a ich poskytnutím

nemoţno zvýšiť celkový dlh VÚC.

Rozpočtový proces

VÚC majú povinnosť zo zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy ( §9

zákona č. 583/2004 Z.z.) zostavovať viacročný rozpočet. Viacročný rozpočet je strednodobý

ekonomický nástroj finančnej politiky VÚC, v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené

zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov najmenej na tri rozpočtové roky. Viacročný

rozpočet sa zostavuje v rovnakom členení, v akom sa zostavuje rozpočet VÚC. Príjmy a

výdavky rozpočtu VÚC na roky nasledujúce po príslušnom rozpočtovom roku nie sú záväzné.

Zostavovanie rozpočtu VÚC vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu, z určeného

podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom a zo schválených

finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územných samospráv. VÚC je pri

zostavovaní rozpočtu povinný prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne

vyplývajú z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi.

Rozpočet VÚC sa vnútorne člení na

a) beţné príjmy a beţné výdavky (ďalej len „beţný rozpočet“),

b) kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“),

c) finančné operácie.

45

Beţnými príjmami rozpočtu VÚC celku sú príjmy uvedené v tabuľke 3 v členení podľa

rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej klasifikácie

kapitálovými príjmami. Vecné vymedzenie beţných výdavkov a kapitálových výdavkov

rozpočtu VÚC a ich jednotné triedenie obsahuje rozpočtová klasifikácia.

Súčasťou VÚC sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z peňaţných

fondov vyššieho územného celku a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za

finančné operácie sa povaţujú aj:

poskytnuté pôţičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu VÚC a ich splátky,

vystavené a prijaté zmenky,

predaj a obstaranie majetkových účastí.

Finančné operácie nie sú súčasťou príjmov a výdavkov VÚC. Podrobné triedenie finančných

operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia. VÚC môţe poskytnúť návratnú finančnú výpomoc zo

svojho rozpočtu právnickej osobe, ktorej je zakladateľom, pričom na tento účel nemôţe pouţiť

návratné zdroje financovania.

Rozpočet VÚC sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový, to znamená, ţe VÚC

zostavuje svoj beţný rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový, kapitálový rozpočet sa

zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový. Kapitálový rozpočet sa môţe zostaviť ako

schodkový, ak tento schodok moţno kryť zostatkami finančných prostriedkov obce alebo

vyššieho územného celku z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo je tento

schodok krytý prebytkom beţného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Ak je beţný

rozpočet alebo kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, moţno prebytok príslušného

rozpočtu pouţiť na úhradu návratných zdrojov financovania.

Ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady beţných výdavkov na

odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, alebo na

likvidáciu škôd spôsobených ţivelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou, ktoré

nie sú rozpočtované a kryté príjmami beţného rozpočtu, môţe obec alebo vyšší územný celok na

základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva pouţiť prostriedky rezervného fondu.

Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami beţného rozpočtu moţno

pouţiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa vrátia do termínu ich pouţitia na rozpočtovaný účel,

najneskôr však do konca rozpočtového roka.

V praxi môţe nastať situácia, keď z rôznych príčin nie je návrh rozpočtu predloţený

včas, nie sú dodrţané zákonné lehoty pre schvaľovanie rozpočtu, príp. zastupiteľstvo VÚC

neschváli predkladaný rozpočet. Táto situácia sa nazýva rozpočtové provizórium. Ak rozpočet

VÚC na nasledujúci rozpočtový rok neschváli zastupiteľstvo vyššieho územného celku do 31.

decembra beţného roka, hospodári VÚC podľa rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka,

pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v kaţdom mesiaci

rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu VÚC

predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového

provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom

rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu

podľa osobitných predpisov. Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového

provizória sa zúčtujú s rozpočtom VÚC po jeho schválení.

VÚC vykonáva po schválení rozpočtu jeho rozpis na rozpočtové organizácie

a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. VÚC hospodária

46

s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu a počas roka kontrolujú hospodárenie

s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitného predpisu Pritom VÚC sleduje v priebehu

rozpočtového roka vývoj hospodárenia podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávajú zmeny

vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníţenie výdavkov, s cieľom

zabezpečiť vyrovnanosť beţného rozpočtu ku koncu rozpočtového roka, pričom schodok

beţného rozpočtu VÚC môţe vzniknúť len z dôvodu pouţitia prostriedkov rezervného fondu.

VÚC je povinný poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení

na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu, návrhu

záverečného účtu verejnej správy a návrhu štátneho záverečného účtu. Ak VÚC si neplní

povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo financií môţe aţ do ich splnenia pozastaviť

poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku obce a hmotného a nehmotného majetku

vyššieho územného celku sa spravuje osobitným predpisom.

Do plnenia rozpočtu VÚC sa zahrňujú len tie príjmy, výdavky a finančné operácie, ktoré

sa uskutočnili v príslušnom rozpočtovom roku. Na zaradenie príjmu alebo výdavku do plnenia

rozpočtu VÚC v rozpočtovom roku je rozhodujúci deň pripísania alebo odpísania prostriedkov z

príslušného účtu VÚC. Rozpočtové prostriedky moţno pouţiť len na účely, na ktoré boli v VÚC

schválené. VÚC môţe na základe odôvodnenej ţiadosti povoliť výnimku z časového pouţitia

rozpočtových prostriedkov VÚC celkom v príslušnom rozpočtovom roku formou dotácie s

výnimkou rozpočtových prostriedkov z dotácií.

Zmeny rozpočtu schvaľuje orgán VÚC príslušný podľa osobitných predpisov (napr. predseda

VÚC, zastupiteľstvo VÚC) s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho

rozpočtu. Príslušný orgán VÚC vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu rozpočtového roka

rozpočtovými opatreniami, ktorými sú:

a) presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia

celkové príjmy a celkové výdavky,

b) povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov,

c) viazanie rozpočtovaných výdavkov, ak ich krytie je ohrozené neplnením rozpočtovaných

príjmov alebo ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti beţného rozpočtu z iných dôvodov

ako pouţitím rezervného fondu.

VÚC vedie operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v

priebehu rozpočtového roka.

V zmysle zákona môţe VÚC vytvárať peňažné fondy. Zdrojmi peňaţných fondov môţu byť

najmä:

a. prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok,

b. zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení,

c. zostatky týchto fondov z minulých rozpočtových rokov.

Zostatky peňaţných fondov koncom roka neprepadajú. O pouţití peňaţných fondov

rozhoduje zastupiteľstvo VÚC. Prostriedky peňaţných fondov pouţíva VÚC prostredníctvom

svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňaţnými fondmi navzájom

a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňaţných fondov pouţijú len na vyrovnanie časového

nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka. VÚC

47

vytvára rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom, najmenej však 10 % z prebytku

rozpočtu.

Záverečný účet vyššieho územného celku

Po skončení rozpočtového roka vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení

súhrnne spracuje do záverečného účtu vyššieho územného celku. VÚC finančne usporiada:

svoje hospodárenie,

finančné vzťahy k zriadeným alebo zaloţeným právnickým osobám,

fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytli prostriedky

svojho rozpočtu,

finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu,

štátnym fondom,

rozpočtom obcí,

k rozpočtom iných vyšších územných celkov.

VÚC je povinný dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. Pri overovaní

účtovnej závierky audítor overuje:

hospodárenie podľa ich rozpočtov v súlade s týmto zákonom,

hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami,

stav a vývoj dlhu,

dodrţiavanie pravidiel pouţívania návratných zdrojov financovania.

Ak audítor pri overovaní zistí porušenie povinností vyplývajúce z tohto zákona, je

povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť ministerstvu financií, ktoré vo svojom mene alebo

ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená tieto skutočnosti preveriť, pričom

postupuje primerane podľa osobitného predpisu.

Záverečný účet VÚC obsahuje najmä:

údaje o plnení rozpočtu v súlade s rozpočtovou klasifikáciou,

bilanciu aktív a pasív,

prehľad o stave a vývoji dlhu,

údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsobnosti,

prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov,

údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.

Prebytok rozpočtu VÚC po skončení roka neprepadá, ale je zdrojom tvorby rezervného fondu,

prípadne ďalších peňaţných fondov. Prípadný schodok rozpočtu uhrádza vyšší územný celok

predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňaţných fondov alebo z návratných zdrojov

financovania. O pouţití prebytku rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku rozpočtu

zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri prerokúvaní záverečného účtu.

Pred schválením sa návrh záverečného účtu VÚC predkladá na verejnú diskusiu podľa

osobitného predpisu (podľa zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).

Prerokovanie záverečného účtu VÚC sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

a) celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad,

b) celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami.

48

Ak sa záverečný účet schváli s výhradami, zastupiteľstvo VÚC je povinné prijať opatrenia na

nápravu nedostatkov. Návrh záverečného účtu VÚC prerokuje najneskôr do šiestich mesiacov po

uplynutí rozpočtového roka (t.j. do 30.6.).

Osobitosti hospodárenia VÚC

Vyšší územný celok môţe určiť, ţe jeho subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu, budú

hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na

ktoré sa poskytuje. VÚC je povinný zúčtovať príjmy a výdavky týchto subjektov najneskôr do

konca rozpočtového roka.

Ak vyšší územný celok vykonáva podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto

činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto

činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení zostáva v

plnom rozsahu VÚC ako doplnkový zdroj financovania.

VÚC môţe zdruţovať prostriedky. Zdruţené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.

VÚC uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy o zdruţení zo zdrojov, ktoré sú oprávnení

pouţiť na činnosť vymedzenú v predmete tejto zmluvy. VÚC vyporiada majetok, ktorý získali

výkonom činnosti financovanej zo zdruţených prostriedkov. (zdruţovanie prostriedkov z zmysle

občianskeho zákonníka).

3.2 Majetok samosprávneho kraja

Majetok samosprávneho kraja slúţi na plnenie úloh samosprávneho kraja. Majetok

samosprávneho kraja a nakladanie s ním ustanovuje zákon č. 446/2001 o majetku vyšších

územných celkov v z.n.p.

Majetok vyššieho územného celku tvoria:

1. nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov,

2. pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky, ktoré sú vo vlastníctve vyššieho územného

celku podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne vyšší územný celok do vlastníctva

prechodom z majetku štátu na základe tohto zákona alebo osobitného zákona alebo

vlastnou činnosťou.

Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú tieţ z majetku štátu veci v správe

právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa

osobitných predpisov, zriaďovateľov stredísk praktického vyučovania a stredísk odbornej praxe

bez právnej subjektivity v uţívaní týchto stredísk, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia

podľa osobitného predpisu na vyšší územný celok, zriaďovateľov zariadení sociálnych sluţieb

bez právnej subjektivity v uţívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia

podľa osobitného predpisu na vyšší územný celok.

Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj veci v správe

právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy

prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na vyšší územný celok dohodou

alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a na tento majetok pouţijú

primerane príslušné ustanovenia primerane.

Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj pohľadávky a

iné majetkové práva v správe právnických osôb vyššie spomínaných, ktoré súvisia s činnosťou

stredísk praktického vyučovania, stredísk odbornej praxe a zariadení sociálnych sluţieb bez

49

právnej subjektivity, záväzky súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do majetku VÚC, a to do

výšky nadobudnutého majetku.

Ako bolo spomínané vyšší územný celok je právnickou osobou, ktorá vlastní majetok a

samostatne s ním hospodári v súlade so zákonom.

Vyšší územný celok môţe:

1. zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii,

ktorú zriadil podľa osobitného predpisu (ďalej len "správca"). Správou majetku vyššieho

územného celku sa rozumie oprávnenie majetok vyššieho územného celku držať, užívať,

brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s

majetkom vyššieho územného celku,

2. svoj majetok vloţiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo môţe zo svojho majetku

zaloţiť inú právnickú osobu,

3. majetok, ktorý vyšší územný celok nadobudol a ktorý ku dňu prechodu majetku štátu na

vyšší územný celok slúţil na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a

výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace, na zabezpečenie sociálnej pomoci,

zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti, môţe vyšší územný celok zveriť do správy

správcovi; s týmto majetkom nemôţe pouţiť na zaloţenia obchodnej spoločnosti alebo

ako vklad do obchodnej spoločnosti.

Vyšší územný celok a správca môţu na základe zmluvy uţívať aj majetok obce alebo

majetok štátu. Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku

musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

Vyšší územný celok, ako aj ním poverený správca, sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho

územného celku v prospech rozvoja vyššieho územného celku, jeho obyvateľov a ochrany a

tvorby ţivotného prostredia. Sú povinní majetok VÚC:

zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať,

udrţiavať a uţívať,

chrániť pred poškodením, zničením, stratou alebo zneuţitím,

pouţívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu vrátane včasného uplatňovania

svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,

viesť v účtovníctve podľa osobitného predpisu.

Vyšší územný celok je povinný zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudol podľa § 3

ods. 1 tohto zákona a ktorý ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok slúţi na

výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne

súvisiace, na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti. Táto

povinnosť sa skončí, ak dôjde k:

zrušeniu školy alebo školského zariadenia po vyradení školy alebo školského zariadenia

zo siete škôl alebo školských zariadení podľa osobitného predpisu,

udeleniu súhlasu príslušného orgánu na odňatie objektu zariadenia sociálnych sluţieb

jeho účelu, výmazu z príslušného registra kultúrnych zariadení podľa osobitného

predpisu,

zrušeniu iného zariadenia

rozhodnutiu zastupiteľstva vyššieho územného celku, ak ide o hnuteľné veci, ktoré sú

prebytočné alebo neupotrebiteľné.

50

Vyšší územný celok a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku

podľa tohto zákona a v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku

schválenými zastupiteľstvom. Zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku

upravia najmä:

a. práva a povinnosti správcov,

b. podmienky odňatia správy majetku vyššieho územného celku správcom,

postup a podmienky prenechávania majetku vyššieho územného celku do uţívania iným

osobám,

c. úkony správcov, ktoré podliehajú schváleniu zastupiteľstvom,

určenie hodnoty majetku, na ktorú sa pri nakladaní s takýmto majetkom vyţaduje

schválenie zastupiteľstvom.

Schváleniu zastupiteľstvom podliehajú tieto úkony:

a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku,

b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku vyššieho územného celku nad hodnotu

určenú v zásadách hospodárenia s majetkom VÚC,

c) vklady nehnuteľného majetku vyššieho územného celku do majetku zakladaných alebo

existujúcich obchodných spoločností,

d) vklady iného majetku vyššieho územného celku ako majetku vyššieho územného celku

uvedeného v písmene v hodnote určenej v zásadách do majetku zakladaných alebo existujúcich

obchodných spoločností,

e) nakladanie s majetkovými právami vyššieho územného celku nad hodnotu určenú v zásadách.

Podnikateľská činnosť VÚC

Vyššie územnosprávne celky môţu vykonávať podnikateľskú činnosť. Pri realizácii

podnikateľskej činnosti, musia VÚC rešpektovať príslušné zákony, najmä Obchodný zákonník,

ţivnostenský zákon, a zákony súvisiace s existenciou VUC, zásadami hospodárenia,

rozpočtových pravidiel zákona o účtovníctve a iné.

51

4. Manaţment vyšších územnosprávnych celkov

Kaţdá inštitúcia verejnej správa, tak aj VÚC, je charakteristická určitou stanovenou

formalizovanou organizačnou štruktúrou. Jednotlivé prvky tejto štruktúry môţu vystupovať

v rôznej hierarchickej štruktúre, čo znamená, ţe medzi jednotlivými prvkami organizačnej

štruktúry existujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Vzťahy podriadenosti (Tej, 2007)

vychádzajú z toho, ţe určitý prvok (napríklad referent na niektorej pozícii koná na pokyn

nadriadeného (pracovníka nadriadeného stupňa organizačnej štruktúry). Pri inštitúciách verejnej

správy však do systému vstupuje ešte jeden faktor, a to občan ako klient a súčasne uţívateľ

sluţieb, ktoré tieto inštitúcie produkujú a poskytujú.

4.1 Organizačná štruktúra VUC

Organizačná štruktúra predstavuje formálny systém vzťahov v rámci organizácie, ktorý

umoţňuje rozdeľovať a súčasne spájať jednotlivé činnosti a pracovníkov do jedného celku.

Podľa Majtána (In: Tej, 2007, str.91) predstavuje štruktúru vzťahov, ktorá vytvára kostru

organizácie. Jednoducho povedané, organizačná štruktúra predstavuje systém rôznych vzťahov

medzi jednotlivými zloţkami a jej členmi. to znamená, ţe definuje úlohy, zodpovednosť,

pracovné povinnosti, vzťahy a komunikačné kanály.

Organizačná štruktúra úzko súvisí s pojmom organizácia. Organizácia sa chápe vo viacerých

významoch(KRI, 2010), napr. ako:

príspevkových, neziskových organizácií, ako aj subjektov verejnej správy a samosprávy;

organizácia v aktívnom význame – ako činnosť (organizovanie);

organizácia ako usporiadanie a štruktúra objektu, vnútorné usporiadanie – zloţenie

objektu a usporiadanie vnútorných organizačných jednotiek.

Regionálna samospráva (VÚC) ako právny subjekt a organizácia zahŕňa dva odlišné

organizačné prvky:

volené samosprávne orgány (predseda a zastupiteľstvo samosprávneho kraja) a nimi

zriadené poradné orgány (napr. rada, či komisie zastupiteľstva),

výkonný aparát – úrad samosprávneho kraja zabezpečujúci výkon zákonom stanovených

právomocí a rozhodnutí orgánov regionálnej samosprávy.

V takto postavenej štruktúre, ako aj vzhľadom na rozsah povinností a zodpovedností a na

procesy rozhodovania vyplývajúce zo samotnej podstaty samosprávy, je regionálna samospráva

jednou z najzloţitejších foriem organizácie.

kancelária

predsedu

riaditeľ

úradu VÚC SO/RO

komisie

zastupiteľstva

hlavný

kontrolór

organizácie

zriadené VÚC (PO,

OS, MVO)

podpredseda

VÚC

zastupiteľstvo VÚC predseda VÚC

odbory úradu VÚC Schéma 3 Vzor organizačnej štruktúry VÚC

Zdroj: vlastné spracovanie

52

Organizačná štruktúra konkrétneho VÚC je stanovená a schválená v Štatúte VÚC. Štatút

VÚC je významným dokumentom, ktorý upravuje podrobnosti o postavení, právomoci,

pôsobnosti a oprávnenia orgánov samosprávneho kraja (ďalej len SK), zriaďovanie a právomoci

orgánov Zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „zastupiteľstvo“), hlasovanie obyvateľov

SK, rozpočet SK, majetkové postavenie, hospodárenie SK, povinnosti, oprávnenie poslancov a

symboly SK.

4.2 Postavenie volených predstaviteľov v manaţmente VÚC

Volení predstavitelia VÚC sú tí, ktorých si obyvatelia kraja volia priamou voľbou vo

voľbách do vyšších územnosprávnych celkov. Naposledy to bolo v roku 2009 na jeseň. Medzi

volené orgány regionálnej samosprávy patri: zastupiteľstvo samosprávneho kraja (ďalej len

"zastupiteľstvo") a predseda samosprávneho kraja (ďalej len "predseda"). Nakoľko sa jedná

o kolektívne rozhodovanie a zodpovednosť, tak zákon o samospráve VÚC presne vymedzuje

kompetencie oboch volených predstaviteľov. V §11 zákona 302/2001 Z.z. je popísané

zastupiteľstvo a jeho právomoci, v § 16 zase kompetencie a právomoci predsedu.

Zastupiteľstvo je zbor zloţený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych

voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí

počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 aţ 15 000 obyvateľov na jedného

poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. Funkčné obdobie zastupiteľstva sa

skončí zloţením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.

Zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to:

1. uznášať sa na nariadeniach,

2. určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom samosprávneho kraja a s

majetkom prenechaným do uţívania samosprávnemu kraju,

3. schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja samosprávneho

kraja, regionálne rozvojové plány a programy, ako aj územnoplánovacie podklady

samosprávneho kraja a územné plány regiónov,

4. schvaľovať rozpočet samosprávneho kraja a jeho zmeny, kontrolovať čerpanie rozpočtu a

schvaľovať záverečný účet samosprávneho kraja; v rozsahu určenom zastupiteľstvom

môţe zmeny rozpočtu vykonávať predseda,

5. prijatí úveru alebo pôţičky samosprávneho kraja,

6. schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov samosprávneho kraja vypracovaný

podľa osobitného predpisu,

7. vyhlásení referenda,

8. zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na

návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon

neustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej

osobe,

9. schvaľovať dohody podľa § 5, schvaľovať zdruţovanie prostriedkov a činností

samosprávneho kraja, ako aj členstvo samosprávneho kraja v zdruţeniach,

10. voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedov

samosprávneho kraja (ďalej len "podpredseda"), ako aj určovať podpredsedovi, ktorý je

dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, primeranú odmenu,

11. zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva, určovať im úlohy, voliť a odvolávať ich

predsedov a ďalších členov,

53

12. voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra a určovať jeho odmenu,

13. určovať odmenu poslancom,

14. určovať odmenu členom komisií, ktorí nie sú poslancami,

15. zriaďovať úrad,

16. schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva,

17. ďalších veciach, ktoré si môţe vyhradiť v štatúte samosprávneho kraja, ak nie sú

zákonom zverené predsedovi.

Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie

zvoláva a vedie predseda. Ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva poţiada aspoň tretina

poslancov, predseda zvolá zasadnutie zastupiteľstva tak, aby sa konalo do 30 dní od doručenia

poţiadavky na jeho konanie. Návrh programu rokovania sa poslancom oznámi písomne,

najneskôr desať dní pred zasadnutím zastupiteľstva, a ak ide o zasadnutie zastupiteľstva

zvolaného na ţiadosť aspoň tretiny poslancov, oznámi ho najneskôr tri dni pred jeho konaním;

súčasne ho uverejní vhodným spôsobom tak, aby sa s ním mohla oboznámiť verejnosť.

Zastupiteľstvo rokuje vţdy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná

nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia zastupiteľstva je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na prijatie nariadenia je potrebný súhlas

trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Ak zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a

uznášať sa, predseda zvolá do 14 dní nové zasadnutie.

Zasadnutie zastupiteľstva sa môţe konať aj vtedy, ak ho predseda podľa odseku 3 alebo 4

nezvolá; v takom prípade zasadnutie zastupiteľstva zvolá podpredseda alebo iný poslanec , ktorý

zasadnutie zastupiteľstva aj vedie, ak ho odmietne viesť predseda.

Ak zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vyţiada si jeho stanovisko pred prijatím rozhodnutia

vo veci, na ktorú bol poradný orgán zriadený. tými môţu byť komisie zastupiteľstva.

Zastupiteľstvo zriaďuje mandátovú komisiu, finančnú komisiu a ďalšie komisie, ak tak

ustanovuje osobitný zákon. Môţe zriaďovať aj ďalšie komisie ako svoje stále alebo dočasné

poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Členom mandátovej komisie môţe byť iba poslanec.

Rokovanie zastupiteľstva je verejné, ak zastupiteľstvo nevyhlási rokovanie za neverejné.

Zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vţdy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie

alebo veci chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania

zastupiteľstva

a. pouţitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náleţitosti spojené s výkonom

funkcie orgánov samosprávneho kraja, členov orgánov samosprávneho kraja,

zamestnancov samosprávneho kraja alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre

samosprávny kraj,

b. nakladanie s majetkom vo vlastníctve samosprávneho kraja, najmä prevod vlastníctva k

majetku vo vlastníctve samosprávneho kraja, nadobudnutie majetku do vlastníctva

samosprávneho kraja alebo prenechanie majetku samosprávneho kraja do uţívania iným

osobám.

Ak na rokovaní zastupiteľstva poţiada o slovo prezident Slovenskej republiky, poslanec

Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky alebo osoba splnomocnená

vládou, zástupca iného štátneho orgánu, starosta obce alebo primátor mesta, ktoré patria do

54

územia samosprávneho kraja, slovo sa mu udelí; môţe sa udeliť aj inej osobe.

Nariadenie a uznesenie zastupiteľstva podpisuje predseda najneskôr do desiatich dní od ich

schválenia.

Podrobnosti o rokovaní zastupiteľstva upravuje rokovací poriadok zastupiteľstva.

Poslanec zastupiteľstva VÚC je volený priamou voľbou a je oprávnený najmä:

predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom návrhy,

interpelovať predsedu vo veciach týkajúcich sa výkonu jeho činnosti,

poţadovať od vedúcich (riaditeľov) právnických osôb zriadených alebo zaloţených

samosprávnym krajom vysvetlenia vo veciach týkajúcich sa ich činnosti,

poţadovať informácie a vysvetlenia od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré

vykonávajú podnikateľskú činnosť na území samosprávneho kraja, vo veciach týkajúcich

sa ich podnikania,

zúčastňovať sa na kontrolách, previerkach, vybavovaní sťaţností a iných podaní, ktoré

uskutočňuje zastupiteľstvo a jeho orgány,

poţadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných na riadny výkon

poslaneckej funkcie.

Poslanec je povinný najmä:

zloţiť sľub na prvom zasadnutí zastupiteľstva, na ktorom sa zúčastní, *

obhajovať záujmy samosprávneho kraja a jeho obyvateľov,

zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený,

informovať na poţiadanie voličov o svojej činnosti a o činnosti zastupiteľstva.

*Poslanec skladá sľub, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti,

ochraňovať záujmy samosprávneho kraja, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a

ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a pri výkone svojej funkcie poslanca ich budem uplatňovať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia.".

Funkcia poslanca sa vykonáva spravidla bez prerušenia pracovného pomeru alebo obdobného

pracovného vzťahu. Poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani na

nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu.

Zamestnávateľ umoţní svojmu zamestnancovi výkon funkcie poslanca podľa osobitných

predpisov (napr. zákonník práce). Poslancovi, ktorý je na výkon funkcie dlhodobo uvoľnený zo

zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní odmena od samosprávneho

kraja. Poslancovi patrí náhrada výdavkov podľa osobitného predpisu, ktoré mu vznikli v

súvislosti s výkonom funkcie. Poslancovi, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,

moţno za výkon funkcie poskytnúť odmenu v kalendárnom roku najviac v sume

dvadsaťnásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.

Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou

a) predsedu,

b) zamestnanca samosprávneho kraja alebo,

c) podľa osobitného zákona.

(2) Mandát poslanca zaniká

a) uplynutím volebného obdobia,

55

b) odmietnutím sľubu alebo zloţením sľubu s výhradou,

c) vzdaním sa mandátu,

d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný

čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odloţený,

e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,

f) skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja,

g) smrťou alebo

h) podľa osobitného zákona.

Vzdanie sa mandátu musí poslanec urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením úradu.

Vzdanie sa mandátu nemoţno vziať späť.

Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva zvolá doterajší predseda tak, aby sa

konalo do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného

zastupiteľstva vedie doterajší predseda do zloţenia sľubu nového predsedu.

Medzi kompetencie zastupiteľstvo patrí vyhlásenie referenda. Referendum sa spravidla

vyhlasuje, keď sa pojednáva o dôleţitých otázkach, ktoré sa týkajú výkonu samosprávy

samosprávneho kraja, ak sa na tom uznesie alebo ak o to petíciou poţiada aspoň 30 %

oprávnených voličov.

Zastupiteľstvo môţe vyhlásiť referendum o odvolaní predsedu, ak:

je neprítomnosť alebo zdravotná nespôsobilosť predsedu na výkon funkcie dlhšia ako

šesť mesiacov,

hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti predsedu, a tým vznikajú váţne nedostatky

v správe samosprávneho kraja, alebo

ak o to petíciou poţiada aspoň 30 % oprávnených voličov.

Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak

bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda.

Referendum o tej istej veci moţno opakovať najskôr po uplynutí 24 mesiacov od jeho

vykonania; to neplatí, ak ide o referendum o odvolaní predsedu. Zastupiteľstvo vyhlási výsledky

referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch referenda. Zastupiteľstvo nariadením

ustanoví podrobnosti o organizácii referenda.

Predsedu VÚC volia obyvatelia samosprávneho kraja (§ 3 ods. 1) v priamych voľbách. **

** Predseda skladá sľub, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti,

ochraňovať záujmy samosprávneho kraja, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a

ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a pri výkone svojej funkcie predsedu ich budem uplatňovať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia.".

Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok. V majetkovoprávnych vzťahoch,

pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom; rozhoduje aj vo

veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach

právnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem vecí, o ktorých na jeho návrh

rozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom poriadku úradu.

Ak sa predseda VÚC domnieva, ţe uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo ţe je

pre samosprávny kraj nevýhodné, môţe pozastaviť jeho výkon tak, ţe ho nepodpíše v lehote 10

dní (aplikácia sistačného práva). Toto ustanovenie sa nevzťahuje na uznesenie o voľbe a

56

odvolaní hlavného kontrolóra. Ak bol výkon uznesenia zastupiteľstva pozastavený,

zastupiteľstvo môţe toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť.

Výkon potvrdeného uznesenia nemôţe predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie

nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.

Predseda zvoláva spravidla raz za mesiac predsedov komisií na prerokovanie otázok týkajúcich

sa samosprávneho kraja.

Predseda odpovedá na interpeláciu poslanca zastupiteľstva ústne na zasadnutí zastupiteľstva

alebo písomne do 30 dní.

Predsedu zastupujú podpredsedovia v rozsahu určenom predsedom. Funkcia predsedu je

nezlučiteľná:

s funkciou poslanca zastupiteľstva, štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo

príspevkovej organizácie zriadenej samosprávnym krajom, v ktorom bol zvolený,

zamestnanca samosprávneho kraja,

starostu obce alebo primátora mesta,

podľa osobitného zákona.

Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší

pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Predsedovi patrí za

výkon funkcie plat podľa osobitného zákona.

Mandát predsedu zaniká:

a. uplynutím volebného obdobia,

b. odmietnutím sľubu alebo zloţením sľubu s výhradou,

c. vzdaním sa mandátu,

d. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za

trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odloţený,

e. pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne

úkony,

f. skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja,

g. vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu,

h. smrťou

i. alebo podľa osobitného zákona.

Vzdanie sa mandátu predsedu musí sa urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením úradu.

Vzdanie sa mandátu predsedu nemoţno vziať späť.

V zásade platí, ţe pokiaľ samosprávny kraj rozhoduje, ide o pôsobnosť predsedu. Pokiaľ

samosprávny kraj schvaľuje, ide o pôsobnosť zastupiteľstva.

4.3 Organizačná štruktúra úradu VUC

To, čo organizácia robí a aké sú jej povinnosti a zodpovednosti, je obsahom základných

organizačných dokumentov a to najmä štatútu regionálnej samosprávy a organizačného

poriadku. Organizačný poriadok podrobnejšie popisuje procesy a činnosti, ktoré by mali byť

priradené (v komplexnosti alebo v logických častiach, toho ktorého popísaného

procesu/procesov) konkrétnym zodpovedným vnútorným organizačným jednotkám (odborom,

oddeleniam,…) aţ konkrétnym pozíciám a zamestnancom v ich pracovných náplniach. Je

57

najzauţívanejším zhmotnením toho, ako je organizácia organizovaná, aby robila to, čo robiť má,

je jej organizačná štruktúra. Je to štruktúra prvkov organizácie – t. j. útvarov, odborov, oddelení,

divízií, pracovísk a pod. a vzťahov medzi nimi. V manaţmente kaţdej organizácie by malo

existovať pravidlo, ţe „forma štruktúry sleduje obsah“. To znamená, ţe forma organizačnej

štruktúry by mala odráţať, čo chce a má konkrétna organizácia dosahovať. Je potrebné vyhnúť

sa nedostatkom a nepresnostiam v usporiadaní organizačných jednotiek podľa zamerania ich

činností, rozsahu vplyvu a zodpovedností, a tieţ nesúladu v nadväznosti prebiehajúcich činností

či duplicity v kompetenciách.(KRI, 2010)

Postavenie úradu samosprávneho kraja rieši zákon č. 302/2001 Z.z. v § 21. Ako sme

spomínali vyššie, úrad VÚC zabezpečuje administratívne a organizačné veci zastupiteľstva,

predsedu a ďalších orgánov zriadených zastupiteľstvom zabezpečuje úrad, ktorý tvoria

zamestnanci samosprávneho kraja. Vnútornú organizáciu úradu, počet zamestnancov a skladbu

ich pracovných funkcií ustanovuje organizačný poriadok úradu, ktorý vydáva predseda. Prácu

úradu riadi a organizuje riaditeľ úradu, ktorý za svoju činnosť zodpovedá predsedovi. Riaditeľ

úradu sa zúčastňuje na zasadnutí zastupiteľstva s hlasom poradným.

Úrad VÚC je podateľňou a výpravňou písomností samosprávneho kraja (ďalej SK),

zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie zastupiteľstva, Rady

samosprávneho kraja a komisií zastupiteľstva, vypracováva písomné vyhotovenie všetkých

rozhodnutí predsedu SK vydaných v správnom konaní, vykonáva nariadenia a uznesenia

zastupiteľstva NSK a rozhodnutia predsedu NSK, zabezpečuje ďalšie činnosti, ktoré súvisia s

originálnymi kompetenciami danými zákonmi, zabezpečuje ďalšie činnosti dané zákonmi, ktoré

súvisia s preneseným výkonom štátnej správy.

V ďalšom texte rozoberieme organizačná štruktúra úradu samosprávneho kraja na príklade

Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Úrad NSK je členený na kanceláriu predsedu NSK, kancelárie podpredsedov NSK,

kanceláriu riaditeľa Úradu NSK, Útvar hlavného kontrolóra a odbory. Odbory sa členia na

oddelenia, ako je podrobnejšie znázornené v schéme organizačnej štruktúry schválenej

Zastupiteľstvom NSK. Kancelárie predsedu, podpredsedov, riaditeľa úradu, odbory a oddelenia

sú organizačnými útvarmi Úradu NSK. Na čele odborov a oddelení sú vedúci zamestnanci.

Jednotlivé organizačné útvary medzi sebou úzko spolupracujú pri plnení úloh, ktoré pre ne

vyplývajú z platnej právnej úpravy a obsahovej náplne činnosti jednotlivých odborov.

Organizačné útvary plnia ďalšie úlohy, ktoré im uloţí predseda NSK, Zastupiteľstvo NSK a

riaditeľ Úradu NSK. Organizačné útvary na svojom úseku v súčinnosti s ostatnými

organizačnými útvarmi, útvarom hlavného kontrolóra, prípadne so štátnymi orgánmi

zabezpečujú úlohy vyplývajúce zo zákonných noriem. Postavenie hlavného kontrolóra a útvaru

hlavného kontrolóra je určené zákonom o samosprávnych krajoch.

Vzor organizačnej štruktúry VUC Nitriansky samosprávneho kraja je uvedený v prílohe

a môţete ho nájsť na http://www.unsk.sk/files/dokumenty/org_poriadok_010207.pdf, schému

organizačnej štruktúry na http://www.unsk.sk/files/dokumenty/org_struc_nsk.pdf.

58

Princípy organizácie a riadenia práce V organizácii a riadení práce organizačných útvarov úradu samosprávneho kraja sa musia

uplatňovať tieto základné princípy:

spolupráca organizačných útvarov pri výkone svojej činnosti najmä v otázkach, ktoré

patria do právomoci a pôsobnosti dvoch alebo viacerých organizačných útvarov,

koordinácia stanovísk,

ak nedôjde ku koordinácií stanovísk pri zabezpečovaní úloh vedúcimi oddelení, rozhodne

vedúci odboru, ak nedôjde ku koordinácií stanovísk pri zabezpečovaní úloh vedúcimi

odborov, rozhodne riaditeľ úradu samosprávneho kraja.

Spory sa predovšetkým riešia dohodou, ak nedôjde k dohode rozhodne riaditeľ úradu

samosprávneho kraja (o sporoch medzi oddeleniami v rámci odboru rozhodne vedúci

odboru).

Činnosť úradu samosprávneho kraja sa riadi okrem všeobecne záväzných právnych predpisov a

organizačného poriadku, ako aj ďalšími vnútroorganizačnými predpismi, ktorými sú najmä:

a) organizačné normy:

- pracovný poriadok,

- registratúrny poriadok,

- zásady hospodárenia s majetkom samosprávneho kraja,

- zásady hospodárenia s bytmi v majetku samosprávneho kraja,

- ponukový poriadok samosprávneho kraja,

- podpisový poriadok,

b) smernice, organizačné opatrenia a pokyny predsedu samosprávneho kraja alebo riaditeľa

úradu samosprávneho kraja – tieto určujú spôsob vykonávania určitej agendy po obsahovej a

formálnej stránke,

c) príkazy predsedu samosprávneho kraja alebo riaditeľa úradu samosprávneho kraja - tieto

ukladajú individuálne, konkrétne vymedzené a termínované úlohy,

d) obeţníky - sú písomné informácie o závaţných skutočnostiach, ktoré sa týkajú činnosti

všetkých zamestnancov samosprávneho kraja.

Jedným z kľúčových subjektov spravovania regionálneho rozvoja je v rámci regionálnej

samosprávy organizačná jednotka zabezpečujúca koordinačné a manaţérske činnosti v

regionálnom rozvoji. V súčasnosti je ním spravidla Odbor regionálneho rozvoja – ORR (alebo

podobne sa nazývajúci organizačný útvar) veľmi často zaradený v organizačnej štruktúre

regionálnej samosprávy na rovnakej úrovni s ostatnými špecificky (odvetvovo) zameranými

odbormi (napr. odbor kultúry, odbor dopravy atď.). Tento fakt neberie do úvahy prierezový

charakter ORR ako ani to, ţe rozsah jeho činností, povinností a zodpovedností má v regionálnom

rozvoji priamy vplyv na činnosti, povinnosti a zodpovednosti ostatných odborov. Podobný

prierezový charakter a vplyv na činnosti ostatných odvetvovo zameraných odborov má aj

odbor/oddelenie územného plánovania (OÚP). Naviac činnosti ORR a OÚP majú veľmi úzke

prepojenie, pretoţe mnohé rozvojové aktivity sú, resp. by mali byť, konkrétne premietnuté do

územia a sú podporené alebo naopak limitované potenciálom územia regiónu.

Pre zavedenie dobrého spravovania rozvoja regiónu by mali byť činnosti (ORR a OÚP) v

regionálnej samospráve vykonávané a riadené spolu, v rámci jedného organizačného útvaru s

postavením (resp. právomocami) v organizačnej štruktúre umoţňujúcej efektívne a účinné

riadenie činností a procesov rozvoja regiónu.

Vo všeobecnosti organizačná štruktúra regionálnych samospráv je v súčasnosti zaloţená

na tzv. hybridnej organizačnej štruktúre. Jedná sa o kombináciu štruktúry zaloţenej na funkciách

59

a štruktúry zaloţenej na sluţbách a produktoch. Kľúčový organizačný útvar pre koordináciu a

manaţment regionálneho rozvoja – odbor regionálneho rozvoja, ako uţ bolo spomenuté, nemá

pritom v danej štruktúre postavenie, ktoré by mu túto činnosť jednoznačne umoţňovalo.

Z teoretického i praktického pohľadu, na zlepšenie súčasnej situácie, sa javí ako efektívne

realizovať v organizačnej štruktúre samosprávneho kraja nasledujúce dve alternatívy:

a) zaradiť vedúceho odboru regionálneho rozvoja súčasne aj do pozície zástupcu riaditeľa

úradu pre rozvoj regiónu (v tej istej horizontálnej úrovni ako ostatní zástupcovia riaditeľa

úradu) s priamym riadením vedúcich odborov vo veciach rozvoja regiónu,

b) postaviť celý odbor/útvar rozvoja regiónu pod priame riadenie riaditeľom úradu, pričom

ostatné odvetvové odbory by boli riadené zástupcom riaditeľa. Vtedy by mohol

odbor/útvar rozvoja (v prepojení ORR a OÚP), vo veciach rozvoja, priamo koordinovať

ostatné odbory úradu.

4.4 Poţiadavky na pracovníkov VUC

Práva a povinnosti zamestnancov samosprávneho kraja sa riadia ustanoveniami zákona č.

552/2003 Z.z. o výkone práce verejnom záujme, Zákonníka práce a v pracovnom poriadku

zamestnancov samosprávneho kraja.

Práva a povinnosti zamestnancov sú zakotvené tieţ v pracovnej zmluve, kolektívnej

zmluve, vo vnútroorganizačných právnych normách a v pokynoch a príkazoch predsedu

samosprávneho kraja a riaditeľa úradu samosprávneho kraja.

Kaţdý zamestnanec samosprávneho kraja najmä:

vykonáva kvalitne a včas všetky práce vyplývajúce z jeho pracovnej náplne a pracovnej

zmluvy, spolupracuje s ostatnými zamestnancami pri plnení úloh,

zvyšuje si odbornú kvalifikáciu,

dbá vo svojej činnosti na dodrţiavanie zákonnosti, hospodárnosti, morálky a etiky,

plní príkazy nadriadeného.

Zamestnanec nesmie informácie získané v zamestnaní pouţiť spôsobom, ktorý by

poškodzoval samosprávny kraj (výkon práce podlieha zákonu o ochrane osobných údajov).

Kvalifikačné poţiadavky na pracovníkov samosprávneho kraja sa líšia podľa toho, v akých

pracovných pozíciách sa pracovník nachádza (Tej, 2007):

- pracovníci, ktorí vystupujú ako podriadení a pracujú v úrade samosprávneho kraja,

prípadne organizáciách ním zriadených, by mali mať vlastnosti, ktoré ich spravidla

inšpirujú na samostatné riešenie úloh v rámci nim pridelených činností. Najviac

poţadované vlastnosti na pracovníkov sú prezentované v schéme 4.

- vedúci pracovníci na všetkým úrovniach riadenia (od vrcholového aţ po najniţšiu

úroveň) musia byť navyše aj vodcami. Okrem odborných vlastností by mali mať aj

osobné kvality.

pracovník

komunikatívnosť, kreativita, svedomitosť, kompetentnosť, úctivosť,

ľahkosť prispôsobovania sa zmenám, nekonfliktnosť, byť dobrým

organizátorom, iniciatívnosť, byť prístupný novým technológiám, byť

otvorený voči iným osobám, orientácia na klienta, lojálnosť, odolnosť

voči stresu atď.

vedúci

pracovník

túţba spravovať, ovplyvňovať iných a dosahovať výsledky pomocou

úsilia svojich podriadených,

komunikovať s inými pomocou písaných hlásení, otázok a odpovedí,

čo si vyţaduje schopnosť empatie a medziskupinovej komunikácie,

čestnosť, poctivosť, dobré morálne vlastnosti a dôveryhodnosť,

dobrá pracovná alebo manaţérska výkonnosť.

60

VÚC ako jeden zo subjektov verejnej správy musí nepretrţite očakávať, ţe sa klienti do

nej dostavia za účelom poskytnutia sluţieb. Klientom VÚC sú občania alebo iné subjekty (PO,

FO zaloţené za účelom podnikania, zástupcovia iných inštitúcií verejnej správy atď.). Klienti sú

pre samotný VÚC mimoriadne dôleţití, nakoľko od ich dopytov sú závislí pracovníci VÚC aj

volení predstavitelia VÚC. Spokojnosť klientov by preto mala byť nadradeným a prioritným

cieľom regionálnej samosprávy. Pri priamom kontakte klienta s pracovníkom je veľmi dôleţité

ako vyvíja dojem klienta počas komunikácie, nakoľko tak si klient formuje svoj názor na celú

inštitúciu.

Schéma 4 Komunikácia nasmerovaná na klienta VÚC Zdroj: spracované na základe Tej, J., 2007, str.204

4.5 Líderstvo v podmienkach VÚC

Teóriu o líderstve a lídroch, v prípade regionálnej samosprávy, vedome, resp. skôr

nevedome – viac na základe subjektívneho názoru, svojich skúseností a najmä dôvery, vyuţíva

verejnosť pri voľbách svojich zástupcov do regionálnych samosprávnych orgánov. Lídrami

regionálnej samosprávy sa tak formálne stávajú občanmi regiónu zvolený predseda

samosprávneho kraja, ako aj poslanci VÚC. Títo sú v podstate politickí lídri prezentujúci a

presadzujúci „svoj“ volebný program, ktorý verejnosť podporí, alebo nepodporí práve vo

voľbách do regionálnej samosprávy. Pomerne málo sa posudzujú ich osobné líderské

charakteristiky a pri opakujúcej sa veľmi nízkej účasti občanov vo voľbách do regionálnej

samosprávy ostáva otvorenou otázkou kvalita zvolených predstaviteľov/zástupcov z hľadiska

poţiadaviek, schopností a skúseností lídrov z hľadiska rozvoja. Volení predstavitelia by mali

charakteristiky líderstva uplatňovať ďalej a to pri zriaďovaní poradných orgánov zastupiteľstva a

výkonného aparátu zastupiteľstva – úradu samosprávneho kraja, a do pozícií/funkcií, ktoré si

vyţadujú líderské vlastnosti uvádzať ľudí spĺňajúcich takéto kritériá. Inšpiráciou pre výber

kvalitných lídrov a manaţérov v samospráve by sa mohla stať teória „manaţérske myslenie

verzus vodcovský talent“, v ktorej Hickman [16] bliţšie definuje roly a rozdielnosti v

činnostiach a zodpovednostiach lídrov a manaţérov, a ktorá je aplikovateľná aj na organizácie

regionálnej samosprávy. Hickman vychádza zo zásady, ţe „Lídri robia správne veci a manažéri

robia veci správne“ a tvrdí, že nájdenie rovnováhy v tejto kombinácii je kľúčom k úspešnosti

organizácií. (KRI, 2010)

V prostredí regionálnej samosprávy je však definovanie líderských a manaţérskych

pozícií náročné, a nie vţdy je jasná deľba medzi potrebnými líderskými a manaţérskymi

KLIENT

VÚC

pracovník

VÚC

zameraný

na klienta

pozitívny vzťah ku klientovi

vnímanie klienta ako nevyhnutnej

súčasti VÚC

zodpovedná odborná príprava

pouţívanie vhodných techník

komunikácie vzhľadom na veľkú

variabilitu klientov VÚC

kvalifikované rozpoznanie potrieb

klienta VÚC

61

schopnosťami. Pretoţe takmer na kaţdej vedúcej pozícii, podľa štandardnej organizačnej

štruktúry, sa líderské a manaţérske roly veľmi úzko prelínajú a v podstate kaţdá z vedúcich

pozícií si vyţaduje plniť rolu lídra aj rolu manaţéra.

62

5. Kontrolná činnosť vo VÚC

Hospodárenie s vlastnými finančnými prostriedkami či nakladanie s vlastným majetkom,

uznášanie sa na všeobecne záväzných nariadeniach alebo realizácia podnikateľskej činnosti

prinieslo vyšším územnosprávnym celkom samostatnosť v rozhodovaní o ich vyuţití, t.j. aké

ciele či rozvojové politiky sa budú v rámci rozvoja VÚC zabezpečovať. Na druhej strane je

potrebné sledovať hospodárnosť, efektívnosť či účelovosť vyuţitia týchto zdrojov. Táto

skutočnosť podmienila vytvorenie sústavy kontrolných mechanizmov rôzneho charakteru,

kompetencií a účinnosti. Kontrola je súčasťou spoločenského riadiaceho systému zameraného na

porovnávanie vytýčených cieľov (ţelateľného stavu) so skutočným stavom a na odstránenie

zistených rozdielov. (Oláh, 2008) Kontrolnú činnosť autor rozdeľuje podľa viacerých hľadísk.

Z hľadiska nášho pohľadu môţeme kontrolu na úrovni regionálnej samosprávy rozčleniť na dve

skupiny: internú (vnútornú) a externú (vonkajšiu).

5.1 Interná kontrola

Internú kontrolu vo VÚC vykonávajú viaceré orgány, či subjekty. Môţeme ju špecifikovať na

kontrolu, ktorá sa vykonáva subjektmi priamej kontroly:

Predseda VÚC

Zastupiteľstvo VÚC, jeho komisie

Poslanci VÚC

Hlavný kontrolór VÚC

alebo nepriamo – sprostredkovane: obyvateľmi VÚC.

Predseda VÚC je ten, ktorý riadi a tým pádom aj kontroluje zamestnancov, plnenie uznesení,

dodrţiavanie zmlúv, predpisov atď.

Zastupiteľstvo VÚC, jeho komisie

kontrolovať čerpanie rozpočtu,

kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a

odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj

schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe,

zastupiteľstvo zriaďuje mandátovú komisiu, finančnú komisiu a ďalšie komisie, ak tak

ustanovuje osobitný zákon; môţe zriaďovať aj ďalšie komisie ako svoje stále alebo

dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.

Poslanci VÚC majú právo sa zúčastňovať na kontrolách, previerkach, vybavovaní sťaţností a iných

podaní, ktoré uskutočňuje zastupiteľstvo a jeho orgány

Hlavný kontrolór VÚC (§ 19 zákona 302/2001 Z.z.)

Hlavného kontrolóra volí a odvoláva zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom

samosprávneho kraja a vzťahujú sa na neho všetky povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca

podľa osobitného predpisu.

Hlavný kontrolór nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom

riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú

podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú

činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú

činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku

63

svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne a neprihliada na

príkazy, ktoré sú v rozpore so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.

Počas výkonu funkcie nemôţe byť členom politickej strany alebo hnutia. Túto skutočnosť

doloţí čestným vyhlásením v deň podpisu pracovnej zmluvy.

Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou:

a) poslanca zastupiteľstva,

b) predsedu,

c) člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je samosprávy

kraj,

d) iného zamestnanca samosprávneho kraja.

Kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené vysokoškolské

vzdelanie prvého stupňa ekonomického, právnického alebo technického smeru. Deň konania

voľby hlavného kontrolóra vyhlási zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v mieste

obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby v zastupiteľstve tak, aby sa voľba vykonala

počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra. Kandidát na

funkciu hlavného kontrolóra musí odovzdať svoju písomnú prihlášku najneskôr 14 dní pred

dňom konania voľby na úrade. Súčasťou prihlášky je aj odpis z registra trestov nie starší ako tri

mesiace a doklad o vzdelaní.

Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých

poslancov zastupiteľstva. Podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra

upresňuje zákon o samosprávnych krajoch; náleţitosti prihlášky ustanoví samosprávny kraj

uznesením.

Hlavného kontrolóra volí zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie začína dňom

voľby. Ak hlavný kontrolór vykonávajúci funkciu v deň voľby je kandidátom na funkciu

hlavného kontrolóra a nebol zastupiteľstvom opäť zvolený do funkcie, jeho pracovnoprávny

vzťah k samosprávnemu kraju končí dňom skončenia jeho funkčného obdobia a hlavný kontrolór

má nárok na odstupné v sume dvoch mesačných platov. Hlavnému kontrolórovi vzniká po

zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy so samosprávnym krajom.

Predseda je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu

najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného

kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia

predchádzajúceho hlavného kontrolóra.

Výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká:

a) vzdaním sa funkcie,

b) odvolaním z funkcie,

c) uplynutím jeho funkčného obdobia,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e) dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

f) dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo

právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne

odloţený,

g) dňom, keď začal vykonávať inú funkciu nezlučiteľnú s postavením hlavného kontrolóra.

64

Zastupiteľstvo môţe odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak poruší povinnosti

zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti

vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený zastupiteľstvom, uvedie

nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

Plat hlavného kontrolóra je 70 % platu predsedu vrátane paušálnych náhrad.

Zastupiteľstvo môţe schváliť hlavnému kontrolórovi odmenu aţ do výšky 30 % súhrnu platov.

Kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a

efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami samosprávneho

kraja, ako aj s majetkom, ktorý samosprávny kraj uţíva podľa osobitných predpisov, ďalej

kontrola príjmov a výdavkov samosprávneho kraja, kontrola vybavovania sťaţností1a petícií,

kontrola dodrţiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení

samosprávneho kraja, kontrola plnenia uznesení zastupiteľstva, kontrola dodrţiavania interných

predpisov samosprávneho kraja a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými

predpismi.

Kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha:

a) úrad,

b) rozpočtové, príspevkové a neziskové organizácie zriadené samosprávnym krajom,

právnické osoby, v ktorých má samosprávny kraj majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré

nakladajú s majetkom samosprávneho kraja alebo ktorým bol majetok samosprávneho

kraja prenechaný na uţívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku,

c) osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu samosprávneho kraja účelové dotácie alebo

návratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu v rozsahu nakladania s týmito

prostriedkami.

Hlavný kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje

osobitný zákon.9 Ďalšie podrobnosti o pravidlách kontrolnej činnosti môţe ustanoviť

samosprávny kraj uznesením.

Hlavný kontrolór vykonáva pri výkone práce nasledovné úlohy:

1) vykonáva kontrolu v rozsahu ustanovení,

2) predkladá zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti, ktorý musí

byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v mieste

obvyklým,

3) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu samosprávneho kraja a k návrhu

záverečného účtu samosprávneho kraja pred jeho schválením v zastupiteľstve,

4) na poţiadanie zastupiteľstva alebo predsedu predkladá správu o výsledkoch kontroly

zastupiteľstvu na jeho najbliţšom zasadnutí,

5) predkladá zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní

po uplynutí kalendárneho roku,

6) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami

pridelenými samosprávnemu kraju zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov

Európskej únie,

7) je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to poţiada zastupiteľstvo,

9 § 13 aţ 25 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite.

65

8) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.

Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach zastupiteľstva s hlasom poradným; môţe sa

zúčastňovať aj na zasadnutiach komisií zriadených zastupiteľstvom.

Samosprávny kraj zriaďuje útvar hlavného kontrolóra. Útvar hlavného kontrolóra riadi a

za jeho činnosť zodpovedá hlavný kontrolór. Útvar zabezpečuje odborné, administratívne a

organizačné veci súvisiace s plnením úloh hlavného kontrolóra. Organizáciu útvaru hlavného

kontrolóra ustanovuje zastupiteľstvo v organizačnom poriadku. Útvar hlavného kontrolóra je

povinný na poţiadanie bezodkladne sprístupniť výsledky kontrol poslancom zastupiteľstva alebo

predsedovi.

Obyvatelia VÚC svoju kontrolnú činnosť vykonávajú prostredníctvom komisií zriadených

zastupiteľstvom VÚC, ktorých môţu byť členmi. Taktieţ majú právo zúčastňovať sa referenda,

verejných zhromaţdení, obracať sa so svojimi podnetmi, sťaţnosťami a inými podaniami na

predsedu, zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. Obyvatelia môţu svoje pripomienky predkladať

k schvaľovaným dokumentom, návrhom rozpočtu, záverečného účtu. Svoje sťaţnosti a podania

proti činnosti predstaviteľov VÚC či zastupiteľstvu, činnosti organizácií zriadených VÚC môţu

adresovať na orgány externej kontroly.

5.2 Externá kontrola

K externej kontrole sa radia kontrolné mechanizmy zabezpečované prostredníctvom štátu. Patria

sem rôzne špecializované orgány:

Najvyšší kontrolný úrad SR

Ministerstvo financií SR

Prokuratúra

Súdnictvo

Verejný ochranca práv (ombudsman)

Najvyšší kontrolný úrad SR je nezávislý štátny orgán, ktorého existencia a nezávislosť je

zakotvená v Ústave SR a upravená zákonom č. 39/1993 Z.z. o NKÚ v z.n.p. Mimo iného

kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami finančnými prostriedkami,

záväzkami a pohľadávkami VÚC, právnických osôb s majetkovou účasťou VÚC alebo

právnických osôb zriadených VÚC. NKÚ tieţ kontroluje spôsob vyrubovania a vymáhania daní,

cieľ, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom rozpočtu VÚC. Taktieţ kontroluje výkon

a uplatňovanie práv a dodrţiavanie povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov

vznikajúcich pri hospodárení.10

Ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu a vnútorný audit,

taktieţ vykonáva kontrolu hospodárenia v rozpočtových kapitolách a v štátnych fondoch.

Prokuratúra chráni práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Jej

usporiadanie je hierarchické, čo znamená, ţe prokurátori sú vo vzťahoch nadriadenosti

a podriadenosti. Na čele prokuratúry stojí generálny prokurátor.

10

Miestna samospráva - základné princípy fungovania, 2011

66

Súdnictvo, najmä správne súdnictvo preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov,

dodrţiavanie procesných predpisov, dodrţiavanie hmotno-právnych predpisov.

Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanovenom v zákone

sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní,

rozhodovaní alebo nečinnosti organov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo

nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu.

5.3 Finančná kontrola

Finančná kontrola sa vzťahuje aj na VÚC, nakoľko hospodária s verejnými

prostriedkami, finančnými prostriedkami EÚ a inými prostriedkami zo zahraničia, poskytnutými

na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Finančnou kontrolou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa overuje:

splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov,

dodrţiavanie osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a na

základe ktorých sa SR poskytujú prostriedky zo zahraničia, pri hospodárení s verejnými

prostriedkami,

dodrţiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení

s verejnými prostriedkami,

na účely finančného riadenia dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných

finančných operáciách a o hospodárení s verejnými prostriedkami.

Cieľom finančnej kontroly je zabezpečiť:

hospodárny, efektívny a účinný výkon činnosti VÚC a ňou zriadených organizácií,

dodrţiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov kontrolovaným subjektom pri

hospodárení s verejnými prostriedkami,

dodrţiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými

prostriedkami,

včasné a spoľahlivé informovanie vedúceho orgánu VS o úrovni hospodárenia

s verejnými prostriedkami a o vykonávaných finančných operáciách.

Finančná kontrola môţe byť predbeţná, priebeţná a následná.

67

6. Strategické plánovanie v rozvoji VÚC (nástroje, programy)

6.1 Regionálne plánovanie (PHSR metodika tvorby)

Sociálny a ekonomický rozvoj regiónov je podmienený, ovplyvňovaný a súčasne

koordinovaný regionálnou rozvojovou politikou. Regionálna politika je verejnou politikou, ktorá

by mala vyuţitím svojich nástrojov výrazne ovplyvňovať rozvoj regiónu a to pôsobením na

rozmiestnenie a vyuţívanie socio-ekonomických a prírodných zdrojov tak, aby bol tento rozvoj

čo najviac dynamický a harmonizovaný.

Jedným z hlavných nástrojov regionálnej rozvojovej politiky je rozvojový plán, ktorý je

výsledkom procesu plánovania regionálneho rozvoja. Plánovanie regionálneho rozvoja je

činnosť smerujúca k cielenému ovplyvňovaniu budúcich procesov tak, aby sme dosiahli

požadovanú zmenu v regióne.

Plánovanie rozvoja regiónu má mnoho spoločných charakteristík so všeobecným

plánovacím procesom, predsa jeho jednotlivé kroky sú špecifické. Vo všeobecnosti plánovanie

zahŕňa víziu lepšej budúcnosti a snahy ju dosiahnuť. Plánovanie rozvoja postupuje od

zadefinovania súčasného stavu a prioritných oblastí rozvoja, cez ich analýzu a identifikáciu

existujúceho či moţného potenciálu ako budúcnosť ovplyvniť, aţ po stanovenie cieľov pre celý

región, prípadne jeho územné časti. Súčasťou regionálneho plánovania je príprava koncepcie

programu vlastného aktívneho správania, ktoré by malo za daných podmienok viesť k

dosiahnutiu cieľov a plánovaných zmien v regióne. Plánovanie by malo v sebe taktieţ obsahovať

zabudovaný systém spätných väzieb, ktoré korigujú celý proces tak, aby zodpovedal stále sa

meniacim podmienkam prostredia, v ktorom sa plánovanie odohráva, a ktorý zabezpečí

vyhodnotenie úrovne dosiahnutia cieľov.

Plánovanie rozvoja regiónu predstavuje systematický spôsob ako organizovať zmeny a

vytvárať v celej spoločnosti široký konsenzus smerovania a spoločnej vízie pre rozvoj regiónu.

Je to tvorivý proces, ktorý určí problémové oblasti a nájde zhodu ohľadom cieľov a opatrení,

ktoré, ak budú naplnené, pomôţu riešiť situáciu v problémových oblastiach.

Podľa §5 zákona č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja je základným rozvojovým

dokumentom na úrovni VUC Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného

celku.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja VÚC (ďalej PHSR VÚC)

predstavuje strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi

a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a je vypracovaný podľa záväznej časti

územnoplánovacej dokumentácie regiónu (územnému plánovaniu sa budeme venovať v ďalšej

podkapitole). Vypracovanie PHSR VÚC zabezpečuje vyšší územný celok pri uplatnení

partnerstva.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku pozostáva

z analyticko- strategickej časti a programovej časti.

Analyticko-strategická časť obsahuje nasledovné okruhy:

1) súhrnnú geografickú, kultúrno-historickú a sociálno-ekonomickú charakteristiku VÚC a

charakteristiku stavu vybavenosti a obsluhy územia VÚC,

68

2) hodnotenie a analýzu hospodárskej situácie, sociálnej situácie vrátane stavu verejného

zdravia, environmentálnej situácie a situácie v oblasti kultúry a vybavenosti a obsluhy

územia vyššieho územného celku,

3) analýzu väzieb strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja s územím

vyššieho územného celku,

4) určenie rozvojového potenciálu a limitov rozvoja územia vyššieho územného celku,

5) definovanie podmienok udrţateľného rozvoja vyššieho územného celku,

6) stratégiu rozvoja vyššieho územného celku pri zohľadnení jeho vnútorných špecifík,

ktorá určí hlavné smery, priority a ciele rozvoja vyššieho územného celku,

7) regionálnu inovačnú stratégiu,

8) analýzu finančných potrieb a moţností financovania PHSR VÚC.

Programová časť obsahuje:

1) zoznam opatrení a aktivít na zabezpečenie realizácie PHSR VÚC,

2) inštitucionálne zabezpečenie a organizačné zabezpečenie realizácie PHSR VÚC,

3) finančné zabezpečenie jednotlivých opatrení a aktivít, inštitucionálnej a organizačnej

stránky realizácie PHSR VÚC,

4) systém monitorovania a hodnotenia plnenia PHSR VÚC s ustanovením merateľných

ukazovateľov PHSR VÚC,

5) časový harmonogram realizácie programu hospodárskeho

Aktualizácia programu PHSR VÚC sa vypracúva podľa potreby. PHSR VÚC schvaľuje

zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Schválenie PHSR VÚC a príslušnej územnoplánovacej

dokumentácie vyššieho územného celku je podmienkou na predloţenie ţiadosti vyššieho

územného celku o poskytnutie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu a z doplnkových

zdrojov. Doplnkovým zdrojom finančného zabezpečenia podpory regionálneho rozvoja sú

finančné prostriedky z Európskej únie.

Proces vytvorenia dobrého rozvojového plánu je jedným z hlavných procesov tvorby

rozvojovej stratégie VÚC. Proces vytvorenia rozvojového plánu (RP) v zásade spočíva v

nasledujúcich čiastkových a navzájom prepojených procesoch (KRI, 2010):

• analýza súčasného stavu,

• zostavenie strategickej a programovej časti,

• vypracovanie implementačnej časti.

Účelom analýzy je popísať súčasný stav a zanalyzovať problémy a potreby daného

územia, ako aj príleţitosti pre územie v rôznych oblastiach rozvoja. Popis súčasného stavu musí

vychádzať z čo najaktuálnejších dostupných dát a informácií. Ideálne je, ak sú v rámci popisu

súčasného stavu popísané trendy vývoja (minimálne za posledných 5 rokov). Najčastejšie

vyuţívanou metódou v tomto kroku je súhrnná SWOT analýza, ktorá identifikuje slabé a silné

stránky regiónu, ako aj príleţitosti a ohrozenia v regióne. Následne sa tvorí strom problémov

(problémová analýza), ktorý sa neskôr transformuje do stromu cieľov.

Príklad PHSR VÚC Nitriansky samosprávny kraj (http://www.unsk.sk/files/PRNSK/dokumentacia/PHSR_NSK_2008-2015.pdf):

SWOT analýza: na str. 81 – 84,

Strom problémov: str. 88, Rozvojová vízia VUC:

69

„Nitriansky kraj bude dynamicky sa rozvíjajúci región využívajúci exogénne aj endogénne

rozvojové zdroje. Hospodárstvo bude založené na moderných technológiách produkujúcich

výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Moderné a efektívne multifunkčné poľnohospodárstvo

produkujúce dostatok kvalitných potravín, poskytujúce atraktívne pracovné príležitosti pre

vidiecke obyvateľstvo, bude spolu s cestovných ruchom osou integrovaného rozvoja

vidieckeho priestoru. Východiskom pre dosiahnutie týchto cieľov bude kvalitný integrovaný

systém vzdelávania, poskytujúci občanom lepšie možnosti realizácie v profesijnom aj

osobnom živote. Rastúca kvalita života bude sprevádzaná udržateľným rozvojom kvality

zložiek životného prostredia a krajiny.“ identifikácia cieľov a rozvojovej stratégie (str. 95),

Globálny cieľ: Zvýšenie konkurencieschopnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja v

spoločnom Európskom priestore prostredníctvom trvaloudržateľného rastu hospodárstva,

zvýšenia ochrany zložiek životného prostredia a krajiny a zlepšenia životných podmienok

svojich obyvateľov.

definovanie strategických cieľov v nadväznosti na kľúčové oblasti (str. 98),

územný a odvetvový priemet priorít (str. 149),

implementačný rámec (str.169).

Ako môţeme teda zhrnúť pôsobnosť VÚC v rámci regionálneho rozvoja? VÚC vo svojej

pôsobnosti na účely podpory regionálneho rozvoja (§ 11 zákona 539/2008 Z.z.):

1. vypracúva a vyhodnocuje analýzy rozvoja kraja a jeho častí, zabezpečuje jeho trvalo

udrţateľný hospodársky rozvoj, sociálny rozvoj a územný rozvoj,

2. zabezpečuje a koordinuje vypracovanie a realizáciu PSR VÚC, pravidelne ho monitoruje

a kaţdoročne vyhodnocuje jeho plnenie, zabezpečuje súlad programu PHSR VÚC

s prioritami a cieľmi ustanovenými v národnej stratégii a s územnoplánovacou

dokumentáciou,

3. podieľa sa na príprave národnej stratégie, na vyhodnocovaní jej realizácie a kaţdoročne

do 31. marca zasiela ministerstvu správu o napĺňaní priorít a cieľov národnej stratégie,

4. spolupracuje s príslušnými orgánmi štátnej správy pri zosúlaďovaní PHSR VÚC

a rozvojových programov verejných prác dotýkajúcich sa územia vyššieho územného

celku,

5. vypracúva návrhy regionálnej inovačnej stratégie a regionálnej inovačnej politiky a

ďalších odvetvových stratégií a politík,

6. podieľa sa na plnení úloh, ktoré súvisia so zameraním podpory regionálneho rozvoja

podľa § 3 v spolupráci s ministerstvom a ostatnými sociálno-ekonomickými partnermi na

území vyššieho územného celku,

7. vytvára podmienky na vznik a rozvoj územnej spolupráce a partnerstiev,

8. spolupracuje s regiónmi a územnými celkami alebo s orgánmi iných štátov, ktoré plnia

funkcie územnej samosprávy,

9. vedie elektronickú evidenciu programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja

obcí, ktoré sa nachádzajú na jeho území,

10. na podporu regionálneho rozvoja územia vyššieho územného celku môţe zriaďovať

regionálne rozvojové agentúry,

11. podporuje rozvoj podnikateľských aktivít potrebných na rozvoj regiónu.

70

6.2 Tvorba partnerstiev11

Pri zabezpečovaní procesu regionálneho rozvoja vo všetkých jeho fázach je jednými zo

základných vzťahov medzi VÚC a ostatnými subjektmi v regióne forma podpory a forma

partnerstva. Rozdiel medzi nimi je v tom, ţe podpora je uplatňovaná vo forme jednosmerného

vzťahu (priama alebo nepriama). Obojsmerná väzba/vzťah, v ktorom si subjekty v snahe

dosiahnuť spoločný cieľ zadefinujú zodpovednosti a právomoci a spolupracujú, predstavuje

partnerstvo.

Partnerstvo na úrovni regiónu – teda tzv. horizontálne partnerstvo, umoţňuje zvyšovať

kvalitu poskytovaných verejných sluţieb a efektívnosť vyuţitia verejných aj súkromných

zdrojov. Je nástrojom pre dosiahnutie synergického efektu zo spoločných akcií a rozvoja

regiónu. Prináša väčšie rozvojové moţnosti a účinnejšiu identifikáciu rozvojových príleţitostí, a

je aj nástrojom posilňovania odborných kapacít. Partnerstvo je potrebné budovať na základných

a dôleţitých hodnotách (princípoch) všetkých členov, berúc do úvahy poslanie a „limity“

partnerov, pričom by nemalo mať člena, ktorý v ňom nemá ţiadnu úlohu. V opačnom prípade,

ako aj v prípade dominancie jedného z partnerov, ktorá nebola dopredu dohodnutá, či v prípade

uprednostňovania vlastných záujmov pred záujmami partnerstva a netolerancie, je existencia

partnerstva ohrozená.

Na úrovni regiónu by fungujúce tematické partnerstvá mali zahŕňať:

partnerstvá sektorové (napr. rada starostov miest a obcí regiónu, podnikateľská rada,

rada pre neziskový sektor),

medzisektorové partnerstvá. Majú významné prínosy pre všetky zainteresované strany

a vyuţívajú rôzne charakteristické vlastnosti jednotlivých aktérov rozvoja v priestore ako

aj úlohy, ktoré napĺňajú.

Partnerstvo môţe mať tak nerozvinuté (neinštitucionalizované/neformalizované) ako aj

rozvinuté (inštitucionalizované/ formalizované) podoby. Neinštitucionalizované formy

partnerstiev nie sú podporené konkrétnymi zmluvami, rozvíjajú sa predovšetkým na základe

osobných kontaktov medzi zástupcami predmetných inštitúcií a majú rôznorodé podoby, napr.

pri organizovaní kultúrnych aktivít, športových aktivít; výmena skúseností a informácií, fóra, a

pod. Inštitucionalizované partnerstvo znamená formu spolupráce opierajúcu sa o rámcové resp.

podrobné dohody o spolupráci. Rámcová spolupráca je zaloţená na všeobecnejšie formulovanej

zmluve, ktorá vymedzuje spoločný obecný cieľ a zásady/princípy spolupráce.

6.3 Územné plánovanie

Podľa Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

neskorších zmien a predpisov (tzv. stavebný zákon) sa pod územným plánovaním sa chápe

sústavné a komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia,

určuje jeho zásady, navrhuje vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich ţivotné

prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu

krajiny v súlade s princípmi trvalo udrţateľného rozvoja.

Územné plánovanie je súčasťou právneho systému spoločnosti. V demokratickej spoločnosti

predstavuje formu spoločenskej dohody o území. Súčasne predstavuje „kvázi“ zákon o vyuţití

územia. Zabezpečenie tohto zákonného poriadku v území dáva občanom istotu, ţe územie bude

11

Dobré spravovanie rozvoja regiónov výzva pre Slovensko, Karpatský rozvojový inštitút, 2010, str.98 - 99

71

vyuţívané vo všetkých piatich „e“ – ekonomicky, efektívne, eticky, esteticky a ekologicky

(Manuál SAPARD M3B9, str. 204, 2000). Z uvedeného dôvodu je pri tvorbe regionálnych

plánov potrebné zohľadnenie všetkých aspektov vyuţitia územia deklarovaných v územných

plánoch.

Územnoplánovacou činnosťou sa rozumie obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích

podkladov a udrţiavanie ich aktuálneho stavu, obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a

schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udrţiavanie jej aktuálneho stavu.

Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských,

prírodných a technických vied a poznatkov o stave ţivotného prostredia, a to postupom a

spôsobom podľa tohto zákona. V územnoplánovacej činnosti sa pouţívajú mapové podklady

základného štátneho mapového diela, automatizovaného informačného systému geodézie,

kartografie a katastra alebo iné účelové mapové podklady.

Základnými nástrojmi územného plánovania sú:

územnoplánovacia dokumentácia,

územnoplánovacie podklady,

územné rozhodnutie.

a) Územnoplánovacia dokumentácia (ďalej aj UPD) rieši priestorové usporiadanie a funkčné

vyuţívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, ţivotné

prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného

vyuţívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre celoštátnu úroveň,

regionálnu úroveň, pre obce a časti obce (Jeţek, 2009).

Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a

starostlivosti o ţivotné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie

ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa

hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami

územnoplánovacej dokumentácie. Schvaľujúci orgán určí záväznú a usmerňovaciu časť

územnoplánovacej dokumentácie, pričom v záväznej časti určí verejnoprospešné stavby

a chránené časti krajiny.

Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:

a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,

b) územný plán regiónu,

c) územný plán obce,

d) územný plán zóny.

Koncepcia územného rozvoja Slovenska (ďalej KÚRS) sa spracúva pre celé územie

Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia Slovenskej

republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych

poţiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o ţivotné prostredie a tvorbu krajiny

Slovenskej republiky a jej regiónov. Územno-technickým podkladom na jej spracovanie je

Stratégia územného rozvoja Slovenska.

Územný plán regiónu sa spracúva pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba

riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové

usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia. Územný plán regiónu musí byť v súlade so záväznou

72

časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie

územného rozvoja Slovenska.

Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo

viacerých obcí. Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce.

Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje

obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, alebo vymedziť pozemok alebo stavbu na

verejnoprospešné účely.

Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v

súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o ţivotné prostredie v primeranom a

hospodárnom rozsahu. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vţdy na výstavbu

nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu

alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť ţivotné prostredie, zabezpečiť

ekologickú stabilitu a trvalo udrţateľný rozvoj.

Orgány územného plánovania (v tomto prípade VÚC) obstarávajú územnoplánovaciu

dokumentáciu najmä z vlastného podnetu alebo z podnetu iných orgánov štátnej správy a obcí

alebo z podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb.

Pri plánovaní rozvoja regiónu je dôleţité pamätať na skutočnosť, regionálne a územné

plánovanie idú „ruka v ruke“. Podľa Tvrdoňa a kol. (1995) je preto dôleţité vedieť, aké

problémy môţu vzniknúť, pokiaľ nedôjde k zosúladeniu oboch zloţiek plánovania. Vzhľadom

k tomu, ţe v krajine sa nachádza viacero priestorových rovín riadenia, je potrebné riešiť kaţdú

z nich osobitne, a tak aj osobitne odstraňovať problémy ich súčinnosti. Z hľadiska skúmania

VÚC sa zameriame na najmä túto úroveň, kde má zastúpenie práve VÚC.

Na regionálnej úrovni sa stáva problematika súčinnosti regionálneho a územného

plánovania zloţitejšou, a to z nasledovných dôvodov:

1. rozdielnosť vo vymedzení riešeného územia. Regionálne plánovanie rešpektuje

administratívne členenie krajiny, avšak len časť územných plánov (UP kraja) rešpektuje

administratívne členenie krajiny. Niektoré územné plány sú spracovávané formou plánov

veľkých územných celkov a tak vymedzujú riešené územia prostredníctvom povahy

riešeného problému. Tento problém sa však postupne odstraňuje, nakoľko v súčasnosti sa

uţ preniesla kompetencia schvaľovania nadregionálnych územných plánov na príslušné

orgány VUC a obcí.

2. problém časového zosúladenia oboch typov plánov. Územnoplánovacia sa tvorí

postupne, pripravuje sa dlhodobo a obnovuje sa v nepravidelných časových intervaloch.

Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja sa schvaľujú podľa plánovacieho

obdobia, ktoré sa uplatňuje v rámci Európskeho spoločenstva. Avšak PHSR kraja je

charakteristické vyššou dynamikou a niţšími nákladmi na spracovanie v porovnaním

s územnými plánmi.

3. nutná rozdielnosť interpretačnej formy regionálnych plánov rozvoja a územných plánov,

ktoré sú svojou formou podriadené ich základnému postavenie.

73

Tabuľka Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a regionálnych plánov

Územnoplánovacia dokumentácia Regionálne plány

Dokument Obstarávateľ 1)

Posudzovateľ 1) Schvaľovateľ Dokument

Obstarávateľ 2) Posudzovateľ

Schvaľovateľ 2)

Územný plán

regiónu VUC MV SR

VUC

prostredníctvom

VZN

PHSR VÚC

VUC VUC VUC

UPD

zasahujúce

do územia

dvoch

regiónov

Dohoda

príslušných

VUC, ktorý z

nich bude

obstarávateľ

MV SR dotknuté VUC

Zdroj: vlastné spracovanie

Vysvetlivky:

1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (okrem ekologických aspektov územného plánovania)

2) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

UPD - územnoplánovacia dokumentácia

VZN - všeobecne záväzné nariadenie

74

7. Legislatívny rámec VÚC

1. Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v z.n.p.

2. Zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p.

3. Ústava SR č. 460/1992 v z.n.p.

4. Zákon č.302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych

krajoch) v z.n.p.

5. Zákon č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v z.n.p.

6. Zákon č.416/2001 Z.z.. o prechode niektorých pôsobností z orgánov v.z.n.p.

7. Zákon č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v z.n.p.

8. Zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku VÚC v z.n.p.

9. Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v z.n.p.

10. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

11. Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov samospráve v z.n.p.

12. Zákon č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady

13. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

14. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce verejnom záujme v z.n.p.,

15. Zákonník práce

16. Zákon č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v.z.n.p.

17. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v z.n.p.

18. Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo

verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

75

19. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z.n.p.

20. Zákon č. 164/1996 Z.z. zo 17. mája 1996 o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o

ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

21. Zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

22. Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z.n.p.

23. Zákon č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v z.n.p.

24. Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v z.n.p.

25. Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych sluţbách a o zmene a doplnení

26. Zákon č. 384/1997 Z.z. o divadelnej činnosti v z.n.p.

27. Zákon č. 115/1998 Z.z. z 1. apríla 1998 o múzeách a galériách a o ochrane predmetov

múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v z.n.p.

28. Zákon č. 206/2009 Z.z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a

o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov

29. Zákon č. 61/2000 Z.z. o osvetovej činnosti v z.n.p.

30. Zákon č. 183/2000 Z.z. o kniţniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z.z.

o Matici slovenskej

31. Zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a

doplnení niektorých zákonov

32. Zákon č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

33. Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

34. Zákon č.579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

35. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z.n.p.

36. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

37. Zákon č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z. o

organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

38. Zákon č. 303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení

Občianskeho súdneho poriadku

8. Zoznam pouţitej literatúry

76

1. BELAJOVÁ, A. - FÁZIKOVÁ, M. Regionálna ekonomika. Nitra: SPU, 2005. ISBN 80-

8069-513-X

2. BELAJOVÁ, A. – BALÁŢOVÁ, E. 2004. Ekonomika a manaţment územných samospráv.

Nitra: FEM SPU, 2004. ISBN 80-8069-458-3

3. CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011]

Dostupné na www:http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.

4. HAMALOVÁ, M. 2007. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy. 1.časť: Teória

verejnej správy. Bratislava: Merkury spol. s r.o., 2007. 132 p. ISBN 978-80-89143-58-0

5. HAMALOVÁ, M. 2008. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy. 2.časť: Organizácia

verejnej správy. Bratislava: Merkury spol. s r.o., 2008. 144 p. ISBN 978-80-89143-63-4

6. HAMALOVÁ, M. – BELAJOVÁ, A. 2010. Komunálna ekonomika a politika. 1.vyd.

Bratislava : Merkury, 2010. 299 s. ISBN 978-80-89458-11-0.

7. GECÍKOVÁ, I. – PAPCUNOVÁ, V. 2010. Metódy a techniky regionálnej analýzy. Merkury

spol. s r.o., 2010. 169 p. ISBN 978-80-89458-08-0

8. GUNTHER, M. – TÖDTLING, F.: 1998. Regionálna a urbanistická ekonomika 1. Bratislava:

Elita, 1998. 320.p. ISBN: 80-8044-049-2.

9. OLÁH, M. 2008. Interný audit vo verejnej správe. Bratislava: Sprint dva, 2008, 225 p. ISBN

978-80-969927-2-0

10. PAPCÚNOVÁ, V. – GECÍKOVÁ, I. Základy do verejnej správy. v tlači

11. TVRDOŇ, J. - HAMALOVÁ, M. - ŢÁRSKA, E.1995. Regionálny rozvoj. Bratislava:

Ekonóm, 1995. 174 p. ISBN80-225-0671-0

12. TEJ, J. 2002. Región a správa. Prešov: PU, 2002, 182p. ISBN 80-8068-139-2

13. TEJ, J. 2007. Správa a manaţment. Prešov: Manacon, 2007. 232 p. ISBN 978-80-89040-33-9

14. TEJ.J. 2009. Plánovanie ako nástroj manaţmentu miestnej samosprávy - mestskej časti

Košice. In: Zeszyty naukowe Politechniki Rzeszowskiej : zarzadzanie i marketing z. 16

(4/09). - ISSN 1234-3706. s. 367-373.

15. ŢÁRSKA, E.

16. Dobré spravovanie rozvoja regiónov výzva pre Slovensko, Karpatský rozvojový inštitút,

2010, str.98 – 99 (www.kri.sk; cit. 22.3.2011)

17. Miestna samospráva – základné princípy fungovania. „Sprievodca kompetenciami volených

predstaviteľov samosprávy 2010 – 2014“. prešov: AVS, 2011, 202 p. ISBN 978-80-970616-

0-9

18. Európska charta regionálnej samosprávy www.radaeuropy.sk/?42

19. Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997

20. Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v z.n.p.

21. Zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p.

22. Ústava SR č. 460/1992 v z.n.p.

23. Zákon č.302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych

krajoch) v z.n.p.

24. Zákon č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v z.n.p.

25. Zákon č.416/2001 Z.z.. o prechode niektorých pôsobností z orgánov v.z.n.p.

26. Zákon č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v z.n.p.

27. Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v z.n.p.

28. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

29. Zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku VÚC v z.n.p.

30. Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov samospráve v z.n.p.

31. Zákon č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a

drobné stavebné odpady

77

32. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

33. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce verejnom záujme v z.n.p.,

34. Zákonník práce

35. Zákon č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v.z.n.p.

36. http://www.unsk.sk/files/PRNSK/dokumentacia/PHSR_NSK_2008-2015.pdf (cit.22.3.2011)

37. http://vasaeuropa.sk/zobraz_foto.php?f=565.gif

38. http://www.skregions.eu

39. www.uniamiest.sk

40. http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-uctovnictvo-a-dane/etrend-radi-dan-z-motorovych-

vozidiel-2010.html

41. http://www.unsk.sk/files/dokumenty/org_poriadok_010207.pdf

Tematické okruhy ku skúške:

78

1. Regionálna úroveň riadenia štátu, prístupy k definovaniu pojmu regionálna samospráva

a VUC

2. Postavenie VÚC v systéme VS

3. Pôsobnosť VÚC

4. Symboly VUC

5. Európska charta regionálnej samosprávy

6. Spravovanie regiónu

7. vymedzenie základných ekonomických podmienok fungovania VUC

8. Rozpočet VUC (tvorba rozpočtu, príjmová a výdavková časť)

9. Majetok VUC, štruktúra majetku

10. Organizačná štruktúra VUC

11. Postavenie volených predstaviteľov v manaţmente

12. Postavenie úradu VUC

13. Poţiadavky na pracovníkov VUC

14. Líderstvo vo VÚC

15. Kontrolná činnosť na VÚC

16. Interná kontrola

17. Externá kontrola

18. Finančná kontrola

19. Strategické plánovanie v rozvoji VÚC (nástroje, programy)

20. Regionálne plánovanie (podstata, postavenie VUC, PHSR metodika tvorby)

21. Tvorba partnerstiev

22. Územné plánovanie