EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Moldavská republikaexport.slovensko.sk/wp-content/uploads/2015/03/Moldavsko... · 2015-03-06 · Vo vzťahu k EÚ je Moldavská republika zaradená

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kišiňove: www.mzv.sk/kisinov, [email protected]

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU

Moldavská republika

Všeobecné informácie o krajine


I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE ___________________________________________________________________________

Základná charakteristika hospodárstva

Moldavská republika je východoeurópska krajina. Jej rozloha je 33 843 km2. Leží medzi Rumunskom a Ukrajinou. Hlavným mestom Moldavska je Kišiňov (Chisinau). Moldavsko má 4,062 milióna obyvateľov (2014), vyše milióna Moldavčanov však žije v zahraničí. Moldavská republika získala nezávislosť od ZSSR v roku 1991, odkedy sa rozvíja v krajine trhová ekonomika. Na jej území sa nachádza separatistický región Podnestersko (4 163 km², 500 tisíc obyvateľov, hllavné mesto Tiraspoľ), ktorý je od roku 1992 mimo kontroly ústrednej vlády v Kišiňove, a autonómna oblasť Gagauzsko (hlavné mesto Comrat) na juhu krajiny. Priemerná dĺžka života v Moldavsku dosahuje 69,3 rokov a miera gramotnosti populácie v aktívnom veku 98,9%.

Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2014 tvoria 27,220 miliardy moldavských lei (1,47 mld. €), výdavky 29,784 mld. lei (1,60 mld. €), rozpočtový deficit predstavuje 2,563 mld. lei (140 mil. €), udaje od 08.08.2014. Rozpočtový deficit by mal byť krytý predajom štátnych istín (336 mil. lei), privatizáciou štátneho majetku (240 mil. lei), zmenou ostatkov na účtoch (269 mil. lei) a zahraničnou finančnou pomocou (1,556 mil. lei). Príjmy by mali byť kryté daňami (84 % - 21,829 mld. lei). Nedaňové príjmy by mali tvoriť - 426,78 mil. lei. Hlavnými daňovými zdrojmi by mali byť zdroje z výberu DPH z dovážanej produkcie (51%), DPH z domácej výroby a služieb (15 %) a cudzie zdroje (6,5%). Pokiaľ ide o štruktúru výdavkov, 667 mil. lei (2,3%) by malo ísť do systému súdnictva, 405 mil. lei (1,5%) na vedu a inovácie, 376 mil. lei (1,4%) na kultúru, umenie a šport, 1,921 mil. lei (6,8 %) na poľnohospodárstvo, 2,572 mld. lei (9,1%) na dopravu, komunikačné a informačné technológie, 3,432 mld. lei (12,3%) na vzdelávanie a 2,911 mld. lei (10,4%) na zdravotníctvo. Na poľnohospodárske dotácie je plánovaných 500 mil. lei, do regionálneho rozvojového fondu 194,9 mil. lei a do cestného fondu 1,235 mld. lei.

Finančné bankové prevody moldavských občanov zo zahraničia predstavuju v roku 2014 cca 24,1% HDP a za obdobie január-jul 2014 presiahli objem 940 mln. USD. Najväčší podiel mali prevody v ruských rubľoch (37,6%), eurách (36,0%) a USD (26,0%) a v Základná úroková miera Národnej banky Moldavskej republiky na krátkodobé transakcie bola znížená z 4,5% na 3,5%.

Celková výška nesplatených úverov od MMF na konci augusta 2014 bola 370,2 miliónov SDR (asi 562 miliónov USD).

Moldavská republika si zlepšila pozíciu aj vo Svetovom indexe ekonomickej slobody, keď postúpila zo 120. na 110. pozíciu, napriek tomu zostáva v skupine krajín s prevažne neslobodnou ekonomikou. Najväčším problémom výraznejšieho ekonomického rozvoja je nedostatok vlastných finančných zdrojov na sektorové rozvojové politiky, absencia zahraničných investícií a silná energetická závislosť krajiny (od RF).

Vo vzťahu k EÚ je Moldavská republika zaradená medzi 6 krajín tzv. Východného partnerstva a patrí medzi najúspešnejšie krajiny tohto programu. Od 28. 4. 2014 je zrušená vízová povinnosť pre držiteľov moldavských biometrických pasov na krátkodobé cesty do Schengenskej zóny. Moldavsko podpísalo 27. 6. 2014 Asociačnú dohodu s EÚ, vrátane Dohody o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (AA/DCFTA) a predbežne ju začalo uplatňovať od 1. 9. 2014. Vo vzťahu k Podnestersku bola do konca roka 2015 predĺžená platnosť autonómneho režimu obchodných preferencií. Programové a sektorové financovanie EÚ v Moldavsku prebieha cez Delegatúru EÚ v Kišiňove.

Uzavretie AA/DCFTA sa stretlo sa nevôľou Ruskej federácie, ktorá vo vzťahu k Moldavsku začala zavádzať tarifné a netarifné obchodné obmedzenia (zákaz dovozu vína, ovocia, zeleniny a mäsa, zavedenie dovozných ciel na vybrané tovary...).


Vo vládnom projekte Národnej stratégie rozvoja „Moldavsko 2020“ boli stanovené tri

kľúčové priority ekonomického smerovania: 1. Financie: dostupné a rozumné ceny, 2. Obchod: s jasnými pravidlami hry, 3. Energie: bezpečné dodávky, efektívne využívanie.

Vývoj základných ekonomických ukazovateľov (zdroj Štatistický úrad MD, Národná

banka MD): Ukazovateľ 2014* 2013 2012 2011 Rast reálneho HDP (%) 3,9 8 3,5-4,0 5,5-6,0 HDP/obyv. v bežných cenách (USD) 3778,5 3722 3383 3347 Miera inflácie (%) 105,3 104,6 104,6 107,6 Nezamestnanosť (%) 5,5 5 5,6 6,2 Rozpočtový deficit/HDP (%) 1,02 1,14 1,5 1,9 Vonkajšia zadlženosť (mil. USD)* 6754,03 6612,68 5983,76 5215,9 Výmenný kurz meny EUR:MDL 18,83 17,96 16,04 15,8230 Rast priemyselnej výroby (%) 104,2 106,8 98,1 109,5 Poľnohospodárska výroba (%) 107,7 138,3 78,0 104,6 Priemerná mzda (USD) 310 303 276 260 Priame zahraničné investície (mil. USD) - 3607,66 3337,10 3152,32 * údaje za obdobie I - VII/ 2014, resp. vonkajšia zadlženosť k 30. 4. 2014 Priemerná mesačná mzda dosahovala v septembri 2014 sumu 4267,7 lei (cca 230 EUR), čo je nominálne o 13,5 % viac ako pred rokom. Po započítaní inflácie však reálny medziročný rast miezd predstavoval len 8,3 % a v prepočte na USD sa priemerná mzda dokonca znížila. Minimálna mzda je vo výške 1650,- lei (88 EUR). Ekonomicky aktívne obyvateľstvo predstavuje 44,5 % populácie. Príjmy moldavských občanov pracujúcich v zahraničí cez bankové transfery predstavovali v roku 2014 až 24,1 % HDP. V tomto roku vzrástli verejné výdavky a dosiahli úroveň 28,08 mld. lei, čo predstavuje 41,7 % HDP. V rámci štruktúry rozpočtových výdakov (2014) bolo smerovaných 41,6 % na sociálne účely, 15,9 % do hospodárstva, 9,09 % na obranu, verejný poriadok a národnú bezpečnosť a 5,07 % na štátnu správu. Platobná bilancia vykázala v roku 2014 schodok 95,34 mil. USD, čo predstavuje 6 %-ný podiel na HDP.

Štruktúra tvorby HDP (%)

Sektor 2012 2013 2014 Poľnohospodárstvo 11,2 12,2 10,8 Priemysel celkom v tom:

- baníctvo - výrobný priemysel - výroba elektriny, plyn a voda

13,9

0,4 10,6 2,3

13,9

0,4 10,6 2,3

13,9

0,4 10,6 2,3

Služby 60,6 59,5 63,7 zdroj: Ministerstvo hospodárstva MD

35,5 % ekonomicky činnej populácie je zamestnanej v poľnohospodárstve, 11,2 % v priemysle, 5,2 % v stavebníctve a 48,1 % v službách.


Hlavné odvetvia hospodárstva

Rast výroby v hlavných odvetviach nepotravinárskeho priemyslu

Odvetvie Index rastu 2014 oproti 2013

Výroba elektrických spotrebičov 84,8 Výroba strojov a zariadení 81,5 Výroba lekárskych, optických a presných zariadení a nástrojov

165,6

Výroba nabytku 104,1 Ťažobný priemysel 109,1 Chemický priemysel 129,8

zdroj: Ministerstvo hospodárstva MD Podľa informácií Ministerstva hospodárstva Moldavskej republiky zvýšili priemyselné podniky v roku 2014 objem výroby o 4,4 %. Rast priemyselnej výroby spôsobil rast objemu výroby spracovateľského priemyslu o 6,8 % a ťažobného priemyslu o 9,1 %. Ďalšie informácie k priemyselnej výrobe, programom na podporu malých a stredných podnikov, mladých podnikateľov a pod., je možné nájsť na stránke ministerstva hospodárstva MD: www.mec.gov.md; informáciu o výstavách a veľtrhoch na stránke výstavnej spoločnosti Moldexpo: www.moldexpo.md/exhibitions.

Doprava Dopravná sieť nie je v Moldavskej republike v dobrom stave. Cestná sieť meria 10.537

km, v čom je 3870 km národných ciest a 6867 km lokálnych ciest, diaľnice v Moldavsku nie sú. Železničná sieť má dĺžku 1157,1 km, z toho obojsmerné trate sú len v dĺžke 84,5 km, trate o rozchode 1,520 mm tvoria 1146,1 km, trate o rozchode 1435 mm majú dĺžku 11 km. Cez Moldavskú republiku vedú dve vodné cesty – po riekach Prut a Dnester. Prostredníctvom medzinárodného prístavu Giurgiulesti má Moldavsko prístup k doprave po Dunaji. V Moldavskej republike sú dve medzinárodné letiská – v hlavnom meste Kišiňov a v Balti na severe krajiny. Z letiska v Kišiňove existuje denné priame letecké spojenie do Viedne.

Informácie o plánovaných projektoch dopravnej infraštruktúry je možné nájsť na stránke ministerstva dopravy a cestnej infraštruktúry: www.mtid.gov.md. Výstavba a opravy ciest sa realizujú najmä z pôžičiek či grantov medzinárodných organizácií (Svetová banka, EIB).

Poľnohospodárstvo

Dynamika poľnohospodárskeho sektoru v číslach: Indikátor 2012 2013 2014* Podiel poľnohospodárstva na HDP (%) 11,2 12,2 10,8 Rast poľnohospodárskej výroby (%)oproti minuleho obdobia,v tom:

- rastlinná výroba - živočíšna výroba

-22

-32 -2

38,3

61,8 0,7

4,5

7,8 7,1

Export celkom (mil. USD) 2161,8 2399,0 1172,3* Hodnota exportu agropotravinárskych tovarov (mil. USD)

686,8 774,6 376,3*

Podiel exportu agropotravinárskych tovarov na celkovom exporte (%)

31,8 31,6 31,8


Dovoz celkom (mil. USD) 5.212,9 5.492,7 2.547,3* Hodnota dovozu agropotravinárskych tovarov (mil. USD)

537,7 568,3 276,4*

Podiel dovozu agropotravinárskych tovarov na celkovom dovoze (%)

10,3 10,3 10,4

Podiel zamestnaných v poľnohospodárstve z celkového počtu ekonomicky činných obv.

37,6 34,2 35,5

Priemerný plat v poľnohospodárstve k priemerného platu v hospodárstve MD (%)

72,5 78,2 76,1

* údaje za obdobie I - VII/ 2014 zdroj: Ministerstvo poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu MD Ďalšie informácie z oblasti poľnohospodárstva, napr. o subvenčnej politike, podporným programom a pod., je možné nájsť na webovej stránke Ministerstva poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu MD: www.maia.gov.md; na stránke Federácie poľnohospodárov MD: www.agroinform.md; na stránke Národnej agentúry pre vidiecky rozvoj: www.acsa.md; informácie o exporte moldavskej poľnohospodárskej produkcie na stránke: http://export.acsa.md. Zameranie výroby: pestovanie hrozna a výroba vína a destilátov, zelenina, pšenica, kukurica, jačmeň, sója, cukrová repa, slnečnica, mäso, mlieko, vajcia, tabak, vlašské orechy, včelárstvo.

Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

Moldavská republika je členom mnohých medzinárodných svetových a regionálnych organizácií, napr.: OSN, Rady Európy, OBSE, WTO, Svetovej banky (vrátane IFC a MIGA), EBRD, Medzinárodného menového fondu, Energetickej charty a regionálnych zoskupení ako sú napr.: GUAM, Stredoeurópska iniciatíva, BSEC, SNŠ, CEFTA, Energetické spoločenstvo krajín juhovýchodnej Európy a pod.


II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA ___________________________________________________________________________

Podnikateľská legislatíva

Orgánom štátnej správy, ktorý má v kompetencii podnikateľskú legislatívu a zahraničný obchod, je Ministerstvo hospodárstva Moldavskej republiky: www.mec.gov.md. Zahraničný obchod a investície podporuje tiež Moldavská agentúra pre podporu obchodu a zahraničných investícií (MIEPO) www.miepo.md. Zoznam platnej legislatívy (texty zákonov v anglickom jazyku) v oblasti podnikania je uvedený na adresách: www.moldova.md, www.pwc.com/md a www.kpmg.md.

Hospodársky profil Moldavska (Doing Business 2014): http://www-wds.worldbank.org/external/default/WDSContentServer/WDSP/IB/2014/05/07/000260600_20140507160424/Rendered/PDF/829100Moldova0MDA0Box0382100B00PUBLIC0.pdf Stručný prehľad programov zvýšenia konkurenčnej schopnosti a rozvoja MSP Stratégia vlády MD na podporu rozvoja MSP na roky 2012 – 2020: http://www.etf.europa.eu/webatt.nsf/0/3C9A79F879E758CEC1257AC300562C3C/$file/Moldova%20SME%20Strategy%202012-2020.pdf Program EIB na podporu rozvoja MSP v poľnohospodárstve vo výške 120 miliónov EUR: http://www.eib.org/infocentre/press/releases/all/2014/2014-197-eu-supports-development-of-moldovas-agriculture-with-eur-120-million.htm Program Svetovej banky na podporu MPS v MD: http://www.worldbank.org/en/news/press-release/2014/07/11/world-bank-supports-more-competitive-exports-and-smarter-regulations-for-moldovan-companies Daňový systém Odvody na sociálne poistenie Individuálna pracovná zmluva 23 % zamestnávateľ

6 % zamestnanec Samostatne zárobkovo činné osoby 4.044 lei ročne Zamestnanci civilného letectva 6% štát

6% zamestnanec Zamestnanci v poľnohospodárstve 16 % zamestnávateľ

6 % štát 6 % zamestnanec


Daň z pridanej hodnoty štandardná sadzba 20 % Znížená sadzba 8 %

chlieb, pekárenské výrobky, mlieko a mliečne výrobky okrem detskej stravy, ktorá je oslobodená od zdanenia

Nulová sadzba vývoz tovarov a služieb, všetky druhy medzinárodnej prepravy pasažierov a tovarov, elektrická a termálna energia, teplá voda pre obyvateľov, tovary a služby importované do Slobodných ekonomických zón, služby poskytované na území Moldavska ľahkého priemyslu podliehajúce colnému režimu, dovoz tovarov pre oficiálne potreby diplomatických misií v Moldavsku, dovoz prostriedkov technickej pomoci, tovary dodávané duty-free obchodmi

Daň z príjmu Jednotlivci okrem poľnohospodárov a podnikateľov

7 % z ročného zdaniteľného príjmu, ktorý neprekročí 25.200 lei 18 % (pri príjme nad 25.200 lei)

Právnické osoby 0 do 31. 12. 2011 12 % od 1. 1. 2012

Poľnohospodári a individuálni podnikatelia 0 Zmeny daňového systému (2012 – 2014)

- zavedenie nového jednotného environmentálneho poplatku pre výrobcov a importérov; hodnota dane sa bude pohybovať v závislosti od druhu výrobku od 0,5 – 3 % hodnoty výrobku;

- zrušenie 0 zdanenia príjmov právnických osôb, ktoré bolo spolu s daňovou amnestiou zavedené v roku 2007 s podmienkou reinvestície príjmov do vývoja alebo výroby. Od 1.1.12 sa zavádza jednotné 12 % zdanenie príjmov právnických osôb. Zároveň sa zaviedla paušálna 4% daň pre malé podniky, ktorých ročný obrat neprekročí 600 tis. lei (cca 40 tis. €), pričom podniky s obratom medzi 100 – 600 tis. lei si môžu vybrať spôsob zdanenia – paušálne alebo jednotnou sadzbou 12 %;

- zrušenie spotrebnej dane za výrobky z krištáľu; - zrušenie spotrebnej dane z vína a hroznových výliskov, pokiaľ sú určené ako doplnok

stravy terapeutického charakteru. Spotrebná daň z alkoholu predstavuje výšku 5 – 10 % v závislosti od obsahu alkoholu. Vinársky priemysel sa podieľa 20 – 25 % na tvorbe HDP a tvorí cca 30 % objemu moldavského exportu;

- zvýšenie spotrebnej dane za motorové vozidlá v 2014: 0,42 €/1 cm3 za automobily s obsahom do 1.000 cm3; 0,52 €/1 cm3 pre automobily s obsahom od 1.000 – 1.500 cm3; 0,80 €/1 cm3 pre automobily s obsahom od 1.500 – 2.000 cm3; 1,32 €/1 cm3 pre automobily s obsahom 2.000 – 3.000 cm3 a 3,5 €/1 cm3 pre automobily nad 3.000 cm3;

- zvýšenie spotrebnej dane za ropné produkty o 9,3% v 2014 roku; - zvýšenie spotrebnej dane za kvapalný plyn na 1.800 lei/1 tona; zvýšenie je

kompenzačným opatrením na zachovanie spotrebnej dane z cukru na súčasnej úrovni 8 % oproti 20 %, odporúčaným Medzinárodným menovým fondom.


Verejné obstarávanie

Moldavská národná agentúra pre verejné obstarávanie koordinuje a riadi systém verejného obstarávania v Moldavsku. Zapojenie slovenských firiem do verejného obstarávania v Moldavsku je možné prakticky iba prostredníctvom moldavského partnera, ktorý ovláda miestne špecifiká a zabezpečí všetky potrebné formality a náležitosti. Okrem toho je možná účasť na medzinárodných tendroch, vypisovaných pre Moldavsko prostredníctvom finančných programov Svetovej banky – www.worldbank.org (http://www.tender.gov.md)

Zmluvná základňa – zmluvy ekonomického charakteru

Moldavská republika sa zúčastňuje na spolupráci v rámci Stredoeurópskej dohody o slobodnom obchode CEFTA (spoločne s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Chorvátskom, Macedónskom, Čiernou Horou, Srbskom a Kosovom), na základe preferenčných dohôd, týkajúcich sa dovozu priemyselných produktov. Liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi produktmi ostáva naďalej obmedzená. Celkovo je Moldavsko viazané sedemnástimi dohodami o voľnom obchode, okrem krajín CEFTA a SNŠ aj s Gruzínskom a Tureckom.

Moldavská republika má podpísané bilaterálne dohody o vzájomnej podpore a ochrane investícií s 38 štátmi, v tom s 22 členskými štátmi EÚ vrátane Slovenskej republiky. Bilaterálne dohody o zamedzení dvojakého zdaňovania má uzatvorené do 44 štátmi vrátane Slovenskej republiky.

Zmluvná základňa Slovenskej republiky s Moldavskou republikou v ekonomickej oblasti

(revízia zmluvnej základne bola ukončená v roku 2006 – č. 436/2006 Z.z.): 1. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (Kišiňov, 25. november 2003, č. 514/2006 Z.z.); 2. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (Kišiňov, 7. apríla 2008, publ. č. 398/2009 Z. z.); 3. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Moldavskej republiky o medzinárodnej cestnej preprave osôb a nákladov (Praha, 30. mája 2000, publ. č. 421/2000 Z.z.); 4. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Moldavskej republiky o obchodnej a hospodárskej spolupráci (Kišiňov, 10.októbra 2002, č. 62/2003 Z.z.); 5. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Moldavskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach (Bratislava, 22. marca 2007); 6. Memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva a obchodu Moldavskej republiky (Bratislava, 24. novembra 2008); 7. Program spolupráce uzavretý medzi Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu ("SARIO") a Moldavskou organizáciou pre podporu investícií a exportu ("MIEPO")(Kišiňov, 20. júna 2007).


III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM ___________________________________________________________________________

Priame zahraničné investície

Čistý prílev priamych zahraničných investícií do ekonomiky Moldavskej republiky predstavoval v roku 2013 kumulovanú hodnotu 3.608 mil. USD, čo predstavuje 1.002 USD na obyvateľa. Prílev priamych zahraničných investícií v roku 2013 predstavoval 159 mil. USD, odlev bol v hodnote 120 mil. USD;

Z geografického hľadiska najväčší podiel na priamych zahraničných investíciách (PZI) mali štáty Európskej únie (53,3%), kde investície vzrástli najmä investíciou Rumunska do bankového sektoru Moldavskej republiky a Cypru a Holandska do ostatných sektorov. Podiel krajín SNŠ na PZI predstavoval 11,7 % a ostatných krajín 35,0 %. V štruktúre PZI smerovalo 4,7 % do bankového sektoru a 95,3 % do ostatných sektorov ekonomiky Moldavskej republiky. Rozhodujúca časť zahraničných investícií je orientovaná do sektoru veľkoobchodu a maloobchodu, spracovateľského priemyslu, elektrickej energie, plynu a vodného hospodárstva, dopravy a komunikácií, finančného sektoru a nehnuteľností. V bankovom sektore je najväčia účasť EBRD, ďalej bánk Talianska, Francúzska, Rumunska a Slovinska; v PZI investorov – spoločností dominujú investori z Rakúska, Nemecka, USA, Ruskej federácie, Grécka, Holandska, Veľkej Británie, Českej republiky a Cypru. 69 % investícií sa sústreďuje do hlavného mesta Kišiňov.

Medzi najvýznamnejších zahraničných investorov patrí ruský Gazprom (Moldovagaz – distribúcia zemného plynu) a ropná spoločnosť Lukoil, španielska spoločnosť Union Fenosa (RED – energetické distribučné siete), holandský Danube Logistics (vodná doprava a logistika), rakúska poisťovacia spoločnosť Grawe Insurance Company, francúzsky Lafarge (stavebné materiály), France Telecom (sieť mobilných telefónov) a Societe General (finančníctvo), americká Coca Cola Company (výroba nealkoholických nápojov) a WNISEF (potravinárstvo, sklené fľaše, finančníctvo), talianska Estampa (výroba kožených výrobkov – firma Piele) a Veneto Banca, americký investičný fond NCH Capital, nemecký Steilman (výroba odevov), Europharm (farmaceutika – firma Farmaco), potravinový reťazec Metro, Sud Zucker (výroba cukru) a Knauf (stavebníctvo). Vo finančnom sektore bola moldavská poisťovacia spoločnosť Asito zakúpená austrálskou finančnou skupinou QBE.

Významnejšie PZI zo strany slovenských subjektov nie sú registrované. Podľa moldavských štatistík investovalo v Moldavskej republike 5 slovenských firiem so základným kapitálom 1400 USD. Ďalšie informácie o investičných podmienkach je možné získať na web stránke Národnej agentúry pre podporu zahraničných investícií a obchodu MIEPO: www.miepo.md.

V porovnaní krajín v rámci indexu globálnej konkurencieschopnosti Moldavská republika získala 82 miesto (GCI 2014-2015); v priestore štátov SNŠ sa Moldavská republika umiestnila na 9. mieste.

Získané hodnotenia ratingových agentúr:

- Moody´s, 2014 B3

- Fitch Stable

Zóny voľného obchodu

Zriaďovanie a fungovanie zón voľného obchodu (ZVO) v Moldavskej republike je upravené zákonom o voľných ekonomických zónach č. 440-XV z 27.07.2001. Colná politika v ZVO je upravená v časti 13, čl. 85-92 Colného poriadku Moldavskej republiky, vydaného


zákonom č. 1149-XIV z 20.07.2000. Daňový režim upravuje čl. 49 /13) Daňového poriadku Moldavskej republiky, vydaného zákonom č. 1163-XIII z 24.04.1997 v znení ďalších zmien a doplnkov, v tom zdaniteľné tovary VOZ sú upravené v čl. 95 (2), procedúra platieb DPH v čl. 104 f a platobné prostriedky v čl. 124 (10-11). Rozhodnutie vlády č. 686 z 30.05.2002 stanovuje pravidlá výberu subjektov ZVO a procedúry vstupu do ZVO, rozhodnutie vlády č. 1465 z 13.11.2002 upravuje procedúru likvidácie ZVO a štátne garancie pre ich subjekty. 17.06.2002 vláda schválila koncepciu vytvárania a rozvoja ZVO.

Všetky ZVO poskytujú preferenčné podmienky pre miestnych a zahraničných investorov pri rozvíjajní rôznych druhov podnikateľskej činnosti. Investori majú garancie ochrany voči zmenám v legislatíve po dobu 10 rokov. V ZVO vytvorených na obdobie 25 až 30 rokov sú rezidentom poskytované nasledovné colné a daňové zvýhodnenia:

- na teritóriu ZVO sa neuplatňuje režim kontingentov a licencií pre dovoz a vývoz tovarov a služieb;

- z dovozných a vývozných poplatkov s výnimkou colných procedúr sú vyňaté tovary a služby zavedené na územie ZVO z colného teritória Moldavskej republiky, dovezené do ZVO z územia inej ZVO alebo z teritória mimo teritórium Moldavskej republiky, vyvážané mimo colné územie Moldavskej republiky a inej ZVO;

- daň z príjmu rezidentov za export tovarov a služieb ZVO mimo colné teritórium Moldavskej republiky sa vyberá v 50 % hodnote voči hodnote stanovenej pre Moldavskú republiku; v ostatných prípadoch v 75 % hodnote voči hodnote stanovenej pre Moldavskú republiku. Do 31.12.2011 sa uplatňovala 0 daň z príjmov; od 01.01.2012 sa uplatňuje 12 % sadzba dane z príjmu + investičné stimuly;

- oslobodenie od platieb spotrebnej dane za tovar dovezený do ZVO, tovar vyrobený v ZVO ako aj tovary vyvezené zo ZVO;

- osobodenie od platieb DPH za tovary a služby importované a exportované v rámci ZVO;

- dodávky tovarov a služieb vo vnútri ZVO ako aj medzi ZVO na území Moldavskej republiky sú oslobodené od platieb spotrebnej dane a DPH. Podľa zákona sa v ZVO môžu vykonávať aktivity: priemyselná výroba s výnimkou

výroby etylalkoholu, triedenie, balenie, značenie a ďalšie podobné operácie spojené s tranzitom tovaru cez colné územie Moldavskej republiky, zahraničný obchod, dopravné služby a ďalšie aktivity spojené s týmito činnosťami ako sú napr. zásobovanie, stravovanie, stavebné činnosti, veľkoobchodné činnost a pod. Subjekty ZVO – rezidenti sú vyberaní tzv. tendrovou komisiou, schválenou rozhodnutím vlády č. 686 z 30.0ť.2002.

V Moldavskej republike pôsobí zatiaľ 7 ZVO:

Názov ZVO Plocha Platnosť ZVO

Kontakty Hlavni investori

Giurgiulesti medzinárodný slobodný prístav a podnikateľský park

45 ha ZVO do 2030

+373-22-89 59 02 www.gifp.md [email protected]

EASEUR HOLDING BV EBRD

Marculesti medzinárodné slobodné letisko

266 ha ZVO do 2033

+373-22-23 42 99 www.airportmarculesti.com [email protected]

Medzinárodné letisko Marculesti, štátny podnik

ZVO Balti 136 ha ZVO do 2035

+373-231-88 882 www.zelb.md [email protected]

Draexlmaier Automotive Ltd.

ZVO Otaci-Business 3,71 km2 ZVO do 2023

+373-271-92 627 [email protected]

nábytok, drevo, bioplyn...

ZVO Taraclia 36 ha ZVO do 2023

+373-294-24 483 [email protected]

veľkoobchodné činnosti, výroba cementu, obuvi...


ZVO Valkanes 122,3 ha ZVO do 2023

+373-293-782 70 www.freezone-valcanes.md [email protected]

rôzne priemyselné výroby, zahraničný obchod

ZVO “Expo-Business-Chişinău”

23,61 ha ZVO do 2025

+373-22-353-130 www.moldova-freezone.md [email protected]

rôzne priemyselné výroby, zahraničný obchod

zdroj: Ministerstvo hospodárstva MD

Celkový objem investícií v moldavských SEZ dosiahol k 1. 10. 2014 hodnotu 207,1 milióna USD. V SEZ je zamestnaných 6500 ľudí. Priemerná mzda je 5012 moldavských lei/MDL (cca 270 EUR).

Investície v siedmich moldavských slobodných ekonomických zónach (SEZ) dosiahli podľa MH MD za prvých 9 mesiacov 2014 hodnotu 9,1 milióna USD, čo je iba polovica v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2013.

Predaj priemyselnej produkcie zo SEZ za prvých 9 mesiacov tohto roka dosiahol 2,536 MDL (cca 137 miliónov EUR), čo je o 28,1 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Najväčší nárast (2,5-násobný) zaznamenali SEZ v Balti a Ungheni-Business. Nulový predaj vykázali SEZ v Taraclii a Otaci-Business.

Najviac sa zvýšila výroba izolovaných elektrických káblov (68,6-násobne, fabrika Draxelmaier v Balti) a autopoťahov (4,1-násobne).

Za prvých 9 mesiacov tohto roka vvyprodukovali SEZ 2,124 milióna litrov vínnych destilátov, 5,011 milióna litrov vína, 2,7 milióna m2 kobercov, 1300 ton syntetického vlákna, 9,5 milióna kusov autopoťahov, elektrických káblov za 523,5 milióna MDL (cca 28 miliónov EUR), elektroinštalácií do automobilov za 291,6 milióna MDL (cca 15,8 milióna EUR), nábytku za 33,4 milióna MDL (cca 1,8 milióna EUR). 97 % produkcie SEZ išlo na export.

Existujúce projekty by mali do moldavských SEZ v strednodobom horizonte priniesť ďalších 100 miliónov USD, ročný objem predaja by mal dosiahnuť 3 miliardy MDL (cca 162 miliónov EUR).

Realizácia nových, rozpracovaných projektov by mala zvýšiť objem investícií v SEZ o 80 miliónov USD, predaj o 1,5 miliardy MDL (cca 81 miliónov EUR) ročne. Vytvorených by malo byť 4 tisíc nových pracovných miest.

Medzi základné problémy SEZ v Moldavsku patrí nedostatok plôch pre výrobu, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a vysoké energetické náklady.

V uvedených štatistikách nie sú zahrnuté údaje z novozriadených SEZ Straseni a Edinet, a taktiež z dunajského prístavu Giurgiulesti a z medzinárodného letiska Marculesti, ktoré majú taktiež status SEZ.

Podrobnejšie informácie o moldavských SEZ: http://moldovagate.com/en/article/show/5116.

Priemyselné parky S cieľom posilniť implementáciu stratégie industrializácie krajiny obnovením priemyselných odvetví, bol prijatý zákon o priemyselných parkoch č. 182 z 15.07.2010 a vykonávací predpis k nemu č. 183 z 15.07.2010. Podľa nového zákona štát a miestna administratíva poskytuje správcovskej spoločnosti a firmám sídliacim v parku nasledovné zvýhodnenia:

- od poplatku oslobodená zmena kategórie pôdy poľnohospodárskeho určenia; - právo na privatizáciu pôdy v štátnom vlastníctve spojenej s výstavbou, za stanovenú

normatívnu cenu pôdy; - od poplatku oslobodený prevod aktív vo vlastníctve štátu s cieľom založenia

priemyselného parku na základe rozhodnutia vlastníka; - zníženie poplatku za ročný prenájom pôdy v štátnom vlastníctve správcovskou

spoločnosťou koeficientom 0,3; - optimalizácia štátnych kontrol;


- príspevok štátu na vytvorenie tehcnickej a výrobnej infraštruktúry parku – prípad od prípadu;

- právo správcovskej spoločnosti konať ako rezident priemyselného parku; - monitorovanie investičných projektov v priemyselnom parku Radou pre podporu

národných investičných projektov; - minimalizácia byrokratických bariér pre investorov.

Ministerstvo hospodárstva MD, Svetová banka a Rozvojový program OSN (UNDP)

iniciovali vypracovanie 9 štúdií realizovateľnosti priemyselných parkov, v roku 2011 začal proces vyhľadávania správcovských spoločností a zahraničných investorov. Rozhodnutím vlády 1172 z 21.12.2010 bol vytvorený prvý priemyselný park BIOENERGAGRO a schválený súkromný moldavsko-taliansky priemyselný park v Tarigrade, okres Drochia. Pomocou EÚ zdrojov zo spoločného operačného programu medziregionálnej spolupráce Rumunsko-Ukrajina-Moldavská republika na roky 2007-2013 bola vypracovaná štúdia realizovateľnosti priemyselného parku „Verejné služby Cimislia“; projekt počíta s ďalším financovaním technickej infraštruktúry parku z finančných zdrojov EÚ.

Prehľad vytvorených priemyselných parkov:

Umiestnenie Plocha

v ha Určenie Kontakt Pozn.

Edinet okres Edinet

18,6 poľnohosp. Mestský úrad Edinet +373-246-229 30 www.mec.gov.md/sector/121/2604

greenfield FS áno

UMS Falesti JSC okres Falesti

13,2 priemysel Ministerstvo hospodárstva +373-22-237 743 www.mec.gov.md/sector/121/2604

FS áno

Hancesti okres Hancesti

6,0 poľnohosp. Mestský úrad Hancesti +373-269-232 86 www.mec.gov.md/sector/121/2604

greenfield FS áno

Cania Commune okres Cantemir

9,4 poľnohosp. Mestský úrad Cantemir +373-273-226 39 www.mec.gov.md/sector/121/2604

greenfield FS áno

Bioenergagro LLC okres Drochia

13,49 priemysel Bioenergagro LLC Drochia +373-252-220 01 www.biogaz.md

greenfield

Tracom JSC MÚ Kišiňov


FS áno

JSC Raut Mestský úrad Balti


FS áno

FEZ Balti, zóna 3 Mestský úrad Balti

30,0 priemysel Balti slobodná ekonomická zóna +373-231-534 54 www.mec.gov.md/sector/121/2604

greenfield FS áno

CAAN JSC okres Straseni

14,87 priemysel CAAN JSC +373-237-223 19 www.mec.gov.md/sector/121/2604

FS áno

Cainari Okresné centrum Causeni

23,4 priemysel Mestský úrad Cainari +373-243-322 36 www.mec.gov.md/sector/121/2604

geeenfield FS áno

FS = štúdia realizovateľnosti zdroj: Ministerstvo hospodárstva MD


Energetická politika krajiny Energetický mix MD

Moldavsko je agrárno-priemyselnou exportne orientovanou krajinou s relatívne

vyváženou energetickou štruktúrou. Hlavný podiel na energetickom mixe Moldavska predstavujú zemný plyn a ropa.

Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií MD (v percentách)

2013 Zemný plyn 36 % Ropa 34 % Uhlie 7 % Biopalivá 11 % Elektrická energia 12 %

Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie MD (v percentách)

2014 Tepelné elektrárne 96 % Vodné elektrárne 4 % Jadrové elektrárne 0 % Obnoviteľné zdroje energie 0 %

Priority energetickej politiky MD: • diverzifikácia energetických zdrojov a prepravných trás, hlavne pre zemný plyn • flexibilita dovozu: Rusko, EÚ, Kaspické more • investovanie do infraštruktúry • zvyšovanie podielu domácich obnoviteľných zdrojov energie a biopalív • optimalizácia tepelnej izolácie budov s cieľom zníženia spotreby energie • zvyšovanie skladovacích kapacít zemného plynu a ropy • aktívna medzinárodná politika a aktívne zastúpenie v regionálnych fórach • zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie konečnej energetickej spotreby Energetická bezpečnosť krajiny

Moldavsko nemá významnejšie zásoby nerastných a energetických surovín. Krajina je takmer plne závislá od dovozu primárnych energetických zdrojov z Ruska. Moldavsko tiež dováža až 70% elektrickej energie (z Rumunska a Ukrajiny). Koncepcia rozvoja energetiky je preto zameraná na optimalizáciu spotreby energie, zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov, bezpečnosť, stabilitu a ekonomickú a environmentálnu udržateľnosť dodávok energií. Podiel dovozu na celkovej spotrebe energií (čistý dovoz v percentách)

2014 Zemný plyn 99,9 % Ropa 98.8 % Uhlie 100 % Elektrická energia 70 %


Priority vo vzťahu k energetickej bezpečnosti: • dokončenie plynového interkonektoru s Rumunskom (Ungheni - Iasi), vrátane prepojenia

na existujúcu vnútroštátnu distribučnú sieť • zvyšovanie skladovacích kapacít • výstavba vysokonapäťových elektrických prepojení: s Rumunskom (Suceava - Balti,

Straseni – Ungheni – Iasi, Vulcanesti - Issacea) a s Ukrajinou (Balti - Dnestrovsk) • zvyšovanie výroby elektrickej energie z existujúcich kapacít (elektráreň Kučurgan v

Podnestersku) • investície do obnovy a modernizácie domácich výrobných kapacít elektrickej energie. Na zabezpečenie nevyhnutnej energetickej efektívnosti krajiny bola vytvorená Agentúra pre energetickú efektívnosť a prijatý program energetickej efektívnosti Moldavskej republiky v rokoch 2011 – 2020. S EÚ a UNDP bol v roku 2011 spustený nový program podpory obnoviteľných zdrojov energií „Energia a biomasa“ na roky 2011 – 2014.


IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY ___________________________________________________________________________ V období 2001 – 2013 sa objem exportu Moldavskej republiky zvýšil 4-krát, z 565,5 mil. USD na 2399 mil. USD (1.172,3 mil. USD za jan. - jún 2014 ), dovoz však vzrástol 6-násobne – z 892,2 miil. USD na 5492,7 mil. USD (2.547,3 mil. USD za jan. - jún 2014 ). V II. trimestri 2014 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka export vzrástol o 3,2%. V tomto období export do krajín EÚ predstavoval 53 % (620,8 mil. USD) a dovoz z EÚ dosiahol 48,0 % podiel (1.242,9 mil. USD). Vývoz do krajín SNŠ mal podiel 32,9 % (385,4 mil. USD) na celkovom vývoze, dovoz dosiahol podiel 27,6 % (703,2 mil. USD). Zahraničný obchod Moldavskej republiky vykázal v II. Trimestri roku 2014 záporné saldo - 1375,0 mil. USD.

Štruktúra moldavského vývozu (v mil. USD celkom, v % podiel tovarov, pričom export celkom predstavuje 100 %)

Položka 2012 2013 2014* VÝVOZ CELKOM (mil. USD) 2161,8 2399,0 1172,3 01. Potraviny, tabak, alkoholické nápoje (%) 31,7 32,3 32 02. Minerálne výrobky, oleje, tuky 4,9 2,9 5,5 03. Chemické výrobky, umelé hmoty a výrobky z plastov 7,2 7,4 8,2 04. Surové latky, kože, drevo, drevné uhlie a výrobky z dreva, textil a textilné výrobky

17,8 20,9 17,5

05. Stroje a zariadenia, elektrické zariadenia, vozidlá a prepravné prostriedky a vybavenie

15,7 15,2 14,2

06. Ostatné výrobky, obuv, odev, vrátane nábytku a hračiek,

22,6 21,3 22,6

*údaje za obdobie I - VI/ 2014 zdroj: Národný štatistický úrad MD Najdôležitejšími položkami moldavského vývozu, ktoré tvorili jeho 81,9 % podiel sú: potraviny, alkoholické nápoje a tabak, textil a textilné výrobky, stroje a zariadenia, elektrické zariadenia, audiovizuálne zariadenia, chemické výrobky, a ostatné výrobky vrátane nábytku a hračiek. Najsilnejšími vývoznými trhmi Moldavskej republiky sú Ruska federácia, Rumunsko, Taliansko, Nemecko, Turecko, Bielorusko, Ukrajina, UK a Poľsko (77,6 % na celkovom dovoze). Štruktúra moldavského dovozu

(v mil. USD celkom, v % podiel tovarov, pričom dovoz celkom predstavuje 100 %) Položka 2012 2013 2014* DOVOZ CELKOM (v mil. USD) 5213,1 5492,7 2547,3 01. Potraviny, tabak, alkoholické nápoje (%) 13,2 13,1 12,8 02. Minerálne výrobky, oleje, tuky 23,3 22,8 21,3 03. Chemické výrobky, umelé hmoty a výrobky z plastov 13,5 14,2 15,6 04. Surové latky, kože, drevo, drevné uhlie a výrobky z dreva, textil a textilné výrobky

20,1 20,3 21,2

05. Stroje a zariadenia, elektrické zariadenia, vozidlá a prepravné prostriedky a vybavenie

20,8 20,6 20,6

06. Ostatné výrobky, obuv, odev, vrátane nábytku a hračiek,

9,1 9,0 8,5

*údaje za obdobie I - VI/ 2014 zdroj: Národný štatistický úrad MD


Najväčší objem dovozu bol realizovaný z Rumunska, Ruskej federácie, Ukrajiny, Činy, Nemecka, Talianska, Turecka, Bieloruska, Poľska, Rakuska a USA (81,2 % celého vývozu). Minerálne suroviny tvorili až 21,3 % podiel na dovoze (543,4 mil. USD).

V 2014 roku sa zahranično-obchodná realizácia Moldavskej republiky zintenzívnila: vývoz vzrástol o 3,2% a klesol dovoz o 1,8% v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Zahraničný obchod Slovenskej republiky s Moldavskou republikou Zahraničný obchod SR s MD (v mil. USD):

Ukazovateľ 2012 2013 2014* Export 22.7 22.9 10,0 * Import 5.9 7.8 4,0 * Obrat 28.6 30.7 14,0 * Bilancia +16.8 +15.1 +6 * *údaje 1.-6./ 2014 zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR Vo vývoze do Moldavskej republiky dominujú stroje, mechanické a elektrické zariadenia a prístroje na záznam zvuku, TV prijímače, kotly a ostatné stroje, prístroje a mechanické zariadenia; ďalej vozidlá, plavidlá a iné dopravné zariadenia a ich súčasti, plasty a výrobky z nich, vrátane pneumatík; základné kovy a výrobky z nich, aj keď výrazne poklesol vývoz medi a predmetov z medi, vzrástol vývoz železa a ocele a výrobkov z nich, hliníka a hliníkových výrobkov a ďalších predmetov zo základných kovov. Textil a textilné výrobky predstavujú okolo 10 % podiel slovenského vývozu, v tom najmä špeciálne tkaniny, všívané textílie, impregnované alebo potiahnuté textílie, koberce, umelé vlákna a hodváb; menší podiel majú nástroje a prístroje optické, fotografické, meracie a lekárske; výrobky chemického priemyslu, v tom najmä farmaceutické výrobky a hnojivá; nerastné výrobky, v tom najmä soľ, síra, zeminy a kamene, cement, výrobky z kameňa, sadry, cementu a keramické výrobky. V dovoze z Moldavskej republiky dominuje obuv, rastlinné výrobky, v tom najmä olejnaté semená, rôzne priemyselné výrobky, v tom najmä nábytok, posteľoviny, svietidlá; textil a textilné výrobky, v tom najmä odevy a odevné doplnky; a výrobky potravinárskeho priemyslu, najmä víno.


Odporúčané veľtrhy a výstavy v Moldavskej republike EXPOVIN 18. – 21. 2. 2015 Výstava vína a vinohradníctva MOLDENERGY 18. – 21. 3.2015 výstava energetických a energeticko-

úsporných technológií, vykurovacej a klimatizačnej techniky

MOLDCONSTRUCT 18. – 21. 3.2015 výstava architektúry, technológií, zariadení inštalácií, nástrojov a stavebných materiálov

TOURISM, LEISURE, HOTELS

2. – 5. 4. 2015 medzinárodný veľtrh cestovného ruchu

FOOD TECHNOLOGY 20. – 24. 5. 2015 výstava technológií a vybavenia pre potravinársky spracovateľský priemysel

PACKAGING. DEPOT 20. – 24. 5. 2015 medzinárodná výstava balení a obalovej techniky

MoldMEDIZIN&MoldDENT 8. – 11. 9. 2015 výstava medicínskej a zubárskej techniky, diagnostických zariadení, liekov, prístrojov

SECURITY 16. – 20. 9. 2015 špcializovaná výstava orientovaná na bezpečnostné zariadenia

CONSTRUCT 16. – 20. 9. 2015 medzinárodná výstava stavebných materiálov, technológií a zariadení pre moderný dom.

FURNITURE 16. – 20. 9. 2015 medzinárodná výstava nábytku, vybavenia, náradia, surovín a príslušenstva pre výrobu nábytku

Ďalšie údaje je možné získať na web stránke výstavno-veľtržnej spoločnosti MOLDEXPO: www.moldexpo.md, alebo tel.: +373-22-810462; e-mail: [email protected].


V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA ___________________________________________________________________________

Slovenský exportér, ktorý sa rozhodne pôsobiť na moldavskom trhu, by si mal v prvom rade vypracovať podrobný marketingový plán pre svoju individuálnu komoditu (domáca výroba a spotreba, dovozy/ vývozy, súčasné distribučné kanály, skúsenosti iných výrobcov zo SR, špecifické požiadavky na certifikáciu výrobkov a pod.) s využitím informácií získaných buď prostredníctvom OBEO alebo aj zo zdrojov uvedených v poslednej kapitole. Faktory, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie (ekonomická situácia v krajine, jej nízka bonita, malý objem zahraničného obchodu, náročnosť a limitovaná kapacita vnútorného trhu), sú síce v súčasnosti menej priaznivé, neznamená to však, že možnosti rozširovania vývozu slovenských výrobkov do Moldavska neexistujú. Výhodou je možnosť komunikácie v ruskom jazyku.

Pri príprave na pôsobenie v Moldavsku treba rátať so skutočnosťou, že aktuálne a relevantné trhové informácie o výrobkoch a firmách sa nezískavajú ľahko a nemožno sa spoľahnúť iba na písomnú korešpondenciu. Aktívna prítomnosť v teritóriu buď formou účasti alebo návštevy dôležitejších výstavných a veľtržných akcií, prípadne formou samostatnej alebo skupinovej obchodnej misie, ako aj komunikácia s moldavskou obchodnou komorou, aj keď väčšina informácií nie je poskytovaná bezplatne, je nevyhnutná. Využiť možno tiež pomoc Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Kišiňove, Moldavskej agentúry na podporu investícií a honorárneho konzulátu SR v Kišiňove, ktorí ochotne poskytne informácie priamo zo zdroja, príp. sprostredkuje obchodné rokovania.

Ďalšie dôležité informácie

Podmienky vstupu a pobytu občanov SR do Moldavska: Občania SR môžu cestovať do Moldavska do 90 dní bez víza. Platnosť pasu musí byť najmenej 3 mesiace po poslednom predpokladano dni pobytu na území MD. Na občiansky preukaz do Moldavska nemožno cestovať. Od 28. 4. 2014 bola zrušená vízová povinnosť pre držiteľov moldavských biometrických pasov na krátkodobé cesty (do 90 dní v rámci 180 dní) do krajín Schengenskej zóny.

Úroveň zdravotnej starostlivosti: Úroveň zdravotnej starostlivosti: je v porovnaní so SR kvalitatívne nižšia, úroveň prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení a poskytovaná starostlivosť o pacientov z hľadiska porovnania so SR nie je dostatočná. Pre vstup do Moldavska síce nie je povinné zdravotné poistenie, avšak vo vlastnom záujme odporúčame takéto poistenie uzavrieť. Vzhľadom na ekonomickú situáciu v krajine bola obmedzená činnosť mnohých zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na to, že medzi SR a Moldavskom nie je uzavretá dohoda o poskytovaní vzájomnej zdravotnej starostlivosti, si cudzinec, pokiaľ nie je poistený, musí hradiť ošetrenie a lekársku pomoc z vlastných prostriedkov. Je taktiež vhodné vziať si na cestu základné zdravotné potreby.

Bezpečnostné podmienky, úroveň kriminality:

Pri cestovaní vlastným vozidlom sa odporúča opatrnosť vzhľadom na technický stav komunikácií. Napriek vcelku uspokojivej bezpečnostnej situácii v krajine sa neodporúča parkovať na odľahlých alebo osamelých miestach. V miestach zvýšeného pohybu osôb (trhoviská, prostriedky MHD a i.) a v niektorých sídlach treba počítať s nebezpečím drobnej kriminality. V prípade dopravnej nehody, alebo inej zložitej situácie je potrebné spojiť sa s políciou (možno sa dohovoriť aj v ruskom jazyku), Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Kišiňove alebo s honorárnym konzulom SR v Kišiňove Ing. Iuriem Popovicim.

Špecifická bezpečnostná situácia je na území separatistického Podnesterska. Pred cestou do tohto regiónu je potrebné sa informovať o aktuálnej situácii a podmienkach cestovania na veľvyslanectve Moldavskej republiky vo Viedni, na Veľvyslanectve Slovenskej republiky


v Kišiňove alebo u honorárneho konzula SR v Kišiňove. Možnosti poskytnutia konzulárnej pomoci na území Podnesterska sú výrazne obmedzené.

Doprava

Do Moldavskej republiky, resp. do hlavného mesta krajiny Kišiňova je možné cestovať autom, lietadlom, resp. vlakom. Cestovanie osobným automobilom zo SR Najrýchlejšia trasa vedie cez Maďarsko – Budapešť, Debrecín a maďarsko-rumunský hraničný priechod Biharkeresztes/Bors - Oradea a ďalej cez Rumunsko, trasa Cluj -Napoca, Bistriţa, Suceava, Iaşi, Huşi, Albiţa/Leuşeni (hlavný cestný hraničný rumunsko-moldavský prechod) – Kišiňov. Alternatívna trasa vedie od Budapešti cez Segedín na maďarsko-rumunský hraničný prechod Nadlak, Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Buzău, Bârlad, Huşi, Albiţa/Leuşeni, Kišiňov. Obe uvedené hlavné trasy sú v dobrom stave a bezpečné. Cesta od hraníc s Rumunskom po Kišiňov je dlhá asi 100 km. V zimnom období (november - marec) je však potrebné na tomto úseku počítať so snehovými závejmi, ktoré môžu zablokovať automobilovú dopravu. Aj v hlavnom meste Kišiňove sú komunikácie dosť rozbité. V Moldavskej republiky nie sú diaľnice. Maximálna povolená rýchlosť je 50 km/h, mimo obec 90 km/h. Autobusom je možné sa dopraviť napr. z Bukurešti, odkiaľ premáva každý deň autobusová linka z Gara Filoreta, pričom cesta trvá cca 7 hod. Letecky je možné sa dopraviť do Kišiňova prostredníctvom pravidelnej leteckej linky ČSA z Prahy, resp. linkami Austrian Airlines, resp. Tirolean Airlines z Viedne s medzipristátím v Budapešti alebo pravidelnou leteckou linkou Moldova Air z Viedne, cez Budapešť do Kišiňova a späť. Z Bukurešti lieta do Kišiňova pravidelná linka TAROM, Air Moldova. Cesta trvá cca 1 hod 10 min. Vlakom je možné cestovať do Kišiňova z Bratislavy rýchlikom Eurocity Panonia cez Budapešť, Solnok, Békešskú Čabu, rumunské mestá Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Bukurešť - Gara de Nord) a ďalej treba prestúpiť na rýchlik Bukurešť – Kišiňov. Cesta vlakom trvá asi dva a pol dňa. Druhy pohonných hmôt: V Moldavsku je možné dostať všetky bežné druhy pohonných hmôt, vrátane bezolovnatého benzínu. K dispozícii sú čerpadlá firiem Petrom, TIROXPETROM, LUKOIL, ROMPETROL, BEMOL. Poplatky pre používateľov cestných komunikácií: Je potrebné uhradiť ekologický poplatok cca 6 USD. Možnosti rekreačných a kultúrnych aktivít: Informácie o cestovaní do Moldavska možno nájsť na webových stránkach http://www.turism.md/eng/, www.ckatos.sk; www.zeme.sopka.cz, a.i.

Praktické informácie o možnostiach ubytovania a stravovania:

Cena jednolôžkovej izby v hoteli strednej kategórie v Kišiňove je cca 70 -110 USD (***). Informácie o ubytovaní, resp. stravovaní možno nájsť i na webovej stránke www.turism.md

Čas: GMT + 2 h (odlišnosť od času v SR + 1 hod.)

Štátny sviatok: 27. august – Deň nezávislosti (výročie nezávislosti z roku 1991)


Ďalšie informácie:

Veľvyslanectvo SR v Kišiňove 101 Sciusev Str. MD-2012 Chisinau Republic of Moldova tel.: +373-22-200252 fax: +373-22-200254 stála diplomatická služba: +373-68-405666, 405999 e-mail: [email protected]

Honorárny konzulát Slovenskej republiky v Moldavskej republike Str. Albisoara Nr. 82/8 Chisinau Republic of Moldova tel.: +373-22-623052 tel./fax: +373-22-623051 mobil: +373-69-142373 e-mail: [email protected] kontakt: Mr. Iurie Popovici, honorárny konzul Kontaktné adresy ďalších moldavských inštitúcií: Obchodná a priemyselná komora Moldavskej republiky Chamber of Commerce and Industry of the Republic of Moldova MD-2012, Chişinău, str. Ştefan cel Mare, 151 Republic of Moldova tel.: +373-22-235332 fax: +373-22-221391 e-mail: [email protected] www.chamber.md Moldovan Investment and Export Promotion Organisation (MIEPO) 65, A.Mateevici, MD-2009 Chisinau, Republic of Moldova tel.: +373-22-273654, 242055, 232484 fax.: +373-22-224310, 233197 e-mail: [email protected] www.miepo.md Kompass Moldova Sarmizegetusa 15, of. 304 Chisinau,MD2015 Republic of Moldova tel.: +373-22-567281, fax: +373-22-567953 e-mail: [email protected] www.kompass.md

National Tourism Agency Piata Marii Adunari Nationale, 1 Chisinau MD-2033, Republic of Moldova tel.: +373-22-234492, 233837 fax: +373-22-234264 e-mail: [email protected]


UNDP United Nations Development Programme 131, 31 August str., Chisinau, MD 2012, Republic of Moldova tel.: +373-22-220045 fax: +373-22-220041 e-mail: [email protected] www.undp.md UNICEF United Nations Children Fund Mrs. Giovanna Barberis Chisinau, Str. 31 August 1989 nr. 131, Republic of Moldova tel.: +373-22-220034, fax: +373-22-220244. e-mail: [email protected] www.unicef.md WORLD BANK 20/1 Puskin str., Chisinau, MD-2012, Republic of Moldova tel.: +373-22-200706 fax: +373-22-237053 www.worldbank.org.md IMF International Monetary Fund Government House, Room 123 1, Piata Marii Adunari Nationale, Chisinau, MD-2033, Republic of Moldova tel.: +373-22-233232 fax: +373-22-232767 e-mail: [email protected] www.imf.md OSCE Mission Str. Alexei Mateevici, 75 Chisinau, Republic of Moldova tel.: +373-22-223495 fax: +373-22-223496. e-mail: [email protected] www.osce.org/moldova/ Anti-Monopoly and Competition Office 1 Piata Marii Adunari Nationale 1,office 235 Chisinau MD 2033, Republic of Moldova tel.: +373-22-234133, 234250 fax: +373-22-234064 e-mail: [email protected] Department of Privatisation and State Property Administration 26 Pushkin Str. Chisinau MD 2012, Republic of Moldova tel./fax: +373-22-234350 e-mail: [email protected]


Fiscal Inspectorate 9 Cosmonautilor Str. Chisinau MD 2005, Republic of Moldova tel.: +373-22- 220693, 823353 fax: +373-22-823354, 214077 e-mail: [email protected] Poradenské služby: KPMG Moldova SRL Chisinau, 202 Stefan cel Mare Blvd. Republic of Moldova tel.: +373-22-580580 fax: +373-22-540499 e-mail: [email protected] www.kpmg.md

Zdroje informácií o Moldavskej republike:

www.moldova.md oficiálna stránka Moldavskej republiky

www.bnm.md Národná banka Moldavska

www.statistica.md Štatistický úrad Moldavskej republiky

www.parlament.md Parlament Moldavskej republiky

www.mfa.gov.md Ministerstvo zahr. vecí a Európskej integrácie MD

www.turism.md Úrad pre kultúru a cestovný ruch MD

www.mec.gov.md Ministerstvo hospodárstva MD

www.registru.md Centrálny register MD

www.moldpres.md Štátna tlačová agentúra MD

www.agepi.md Štátna agentúra na ochranu priemyselného vlastníctva

www.moldexpo.md Medzinárodné výstavné centrum Kišiňov,

www.moldse.com Burza cenných papierov MD

www.chamber.md Obchodná a priemyselná komora MD

www.imf.md Medzinárodný menový fond

www.patent.md Agentúra na ochranu duševného vlastníctva

www.miepo.md Moldavská agentúra na podporu investícií a exportu

www.lex.md Kompletná legislatívna databáza MD

www.kompass.md Informačná databáza Kompass MD

http://mkaccdb.eu.int informácie o obchodnej politike Moldavska,

tarifné a netarifné prekážky obchodu

Documents

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU Moldavská republikaexport.slovensko.sk/wp-content/uploads/2015/03/Moldavsko... · 2015-03-06 · Vo vzťahu k EÚ je Moldavská republika zaradená