EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE … · Tomáš Dudáš, PhD. – Bratislava: FMV EU, 2011, 84 s. Main goal of the thesis is to describe and analyze developments on the precious

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

Evidenčné číslo: 19100/I/2011/0327880788

SÚČASNÝ STAV GLOBÁLNEHO TRHU DRAHÝCH KOVOV

Diplomová práca

2011 Bc. Juraj Podolan

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

SÚČASNÝ STAV GLOBÁLNEHO TRHU

DRAHÝCH KOVOV

Diplomová práca

Študijný program: Hospodárska diplomacia

Študijný odbor: 6221 8 00 Medzinárodné ekonomické vzťahy

Školiace pracovisko: Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej

diplomacie

Školiteľ: Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

Bratislava Bc. Juraj Podolan

0327880788

Ekonomická univerzita v BratislaveFakulta medzinárodných vzťahov

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta: Bc. Juraj PodolanŠtudijný program: hospodárska diplomacia (Jednoodborové štúdium, inžiniersky

II. st., denná forma)Študijný odbor: 3.3.17 Medzinárodné ekonomické vzťahyTyp záverečnej práce: Inžinierska záverečná prácaJazyk záverečnej práce: slovenský

Názov: Súčasný stav globálneho trhu drahých kovov

Anotácia: Diplomová práca je zameraná na analýzu súčasného stavu na trhu drahýchkovov a faktormi, ktoré ho ovplyvňujú. Po úvodnej časti pojednávajúcej ovyužití drahých kovov v minulosti bude práca venovaná priemyselnému ako ajinvestičnému využitiu týchto kovov v súčasnosti, ktoré na tento trh vplývajúnajväčšou mierou.

Vedúci: Ing. Tomáš Dudáš, PhD.Katedra: KMEVaHD FMV - Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a

hospodárskej diplomacieVedúci katedry: prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc.

Dátum zadania: 26.08.2009

Dátum schválenia: 26.08.2009 Mgr. Boris Mattoš, PhD.prodekan pre vzdelávanie

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, ţe záverečnú prácu som vypracoval samostatne a ţe som

uviedol všetku pouţitú literatúru.

Dátum: 29. 04. 2010 ......................................................

(podpis študenta)

Poďakovanie

Týmto by som sa chcel poďakovať môjmu školiteľovi Ing. Tomášovi Dudášovi, PhD. za

jeho konzultácie, odborné vedenie, trpezlivosť, ale aj voľnosť, ktorú mi pri spracúvaní tejto

diplomovej práce poskytol. Moja vďaka zároveň patrí aj organizácii World Gold Council

a spoločnosti Johnson Matthey, ktorých štatistické údaje a prehľady trhov boli pri

spracúvaní tejto témy neoceniteľné.

Juraj Podolan

ABSTRAKT

PODOLAN, Juraj: Súčasný stav globálneho trhu drahých kovov – Ekonomická univerzita

v Bratislave. Fakulta medzinárodných vzťahov; Katedra medzinárodných ekonomických

vzťahov a hospodárskej diplomacie. – Vedúci záverečnej práce: Ing. Tomáš Dudáš, PhD. –

Bratislava: FMV EU, 2011, 84 s.

Cieľom práce je komplexne popísať a analyzovať vývoj globálneho trhu s drahými

kovmi za posledné desaťročie a identifikovať faktory stojace za ich bezprecedentným

rastom ceny. Práca okrem toho poukazuje na dôleţitosť drahých kovov pre modernú

informačnú spoločnosť a identifikuje kľúčové aspekty, trendy a faktory, ktoré majú

potenciál trh s drahými kovmi ovplyvniť v budúcnosti. Práca je zloţená z troch kapitol.

Prvá pojednáva o ich zásobách, ťaţbe, ako aj priemyselnom vyuţití drahých kovov. Druhá

sa venuje samotnému trhu s drahými kovmi, jeho vývoju v poslednom desaťročí a analýze

a identifikácii faktorov a trendov, ktoré vývoj a súčasný stav na tomto trhu determinovali.

Tretia kapitola sa zaoberá kľúčovými aspektmi a trendmi s potenciálom ovplyvniť ponuku,

dopyt a tým pádom aj cenu drahých kovov v bliţšej aj vzdialenejšej budúcnosti.

Kľúčové slová: drahé kovy, vzácne kovy, zlato, striebro, platina, paládium, platinové

kovy, trh s drahými kovmi

ABSTRACT

PODOLAN, Juraj: Current State of the International Precious Metals Market – University

of Economics in Bratislava. Faculty of International Relastions; Department of

International Economic Relations and Economic Diplomacy – Consultant: Ing. Tomáš

Dudáš, PhD. – Bratislava: FMV EU, 2011, 84 s.

Main goal of the thesis is to describe and analyze developments on the precious

metals market in the last decade and to identify factors behind their unprecedented price

rise. Thesis also addresses the importance of precious metals for the modern information

society and identifies key aspects, trends and factors with the potential to influence the

precious metals market in the future, Thesis is divided into three main chapters. First deals

with the reserves, extraction, as well as industrial applications of these metals. Second

chapter is focused on the development of the precious metals market in the last ten years

itself and it analyzes and identifies factors and trends which determined the current state on

the market. Last chapter is dedicated to the key aspects and trends with potential to

influence demand, supply and hence the price of the precious metals in years to come.

Key words: precious metals, noble metals, gold, silver, platinum, palladium, platinum

group metals, precious metals market

1

OBSAH

ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV ............................................................ 3

ÚVOD .................................................................................................................................... 4

1 DRAHÉ KOVY, ICH ZÁSOBY, ŤAŢBA A PRIEMYSELNÉ VYUŢITIE ................ 6

1.1 Zlato ........................................................................................................................ 7

1.2 Striebro .................................................................................................................. 14

1.3 Platinové kovy ....................................................................................................... 17

1.3.1 Platina ............................................................................................................ 24

1.3.2 Paládium ........................................................................................................ 24

1.3.3 Ródium ........................................................................................................... 25

1.3.4 Irídium ........................................................................................................... 26

1.3.5 Ruténium ........................................................................................................ 26

1.3.6 Osmium .......................................................................................................... 26

2 VÝVOJ NA TRHU S DRAHÝMI KOVMI ................................................................ 28

2.1 Zlato ...................................................................................................................... 28

2.1.1 Ponuka Zlata .................................................................................................. 29

2.1.1.1 Úroveň celkovej ťaţby a de-hedging výrobcov ..................................... 29

2.1.1.2 Recyklácia .............................................................................................. 31

2.1.1.3 Predaj centrálnych bánk a medzinárodných organizácií ........................ 31

2.1.2 Dopyt po zlate ................................................................................................ 33

2.1.2.1 Dopyt po zlate v klenotníctve ................................................................. 34

2.1.2.2 Dopyt po zlate v priemysle ..................................................................... 37

2.1.2.3 Investičný dopyt po zlate ........................................................................ 40

2.2 Striebro .................................................................................................................. 45

2.2.1 Ponuka striebra .............................................................................................. 47

2.2.2 Dopyt po striebre ........................................................................................... 49

2.3 Platinové kovy ....................................................................................................... 53

2.3.1 Platina ............................................................................................................ 53

2.3.1.1 Ponuka platiny ........................................................................................ 54

2.3.1.2 Dopyt po platine ..................................................................................... 56

2.3.2 Paládium ........................................................................................................ 60

2.3.2.1 Ponuka paládia ........................................................................................ 61

2

2.3.2.2 Dopyt po paládiu .................................................................................... 63

3 KĽÚČOVÉ ASPEKTY PRE VÝVOJ TRHU S DRAHÝMI KOVMI

V BUDÚCNOSTI ................................................................................................................ 68

3.1 Zlato ...................................................................................................................... 68

3.2 Striebro .................................................................................................................. 70

3.3 Platinové kovy ....................................................................................................... 72

ZÁVER ................................................................................................................................ 75

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ............................................................................... 78

3

ZOZNAM OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV

Obrázok. č. 1 Farby zliatiny zlata, striebra a medi podľa ich pomeru

Tabuľka. č. 1 Zásoby zlata v tonách v roku 2010

Tabuľka. č.. 2 Dopyt po zlate v tonách podľa sektorov v roku 2010

Tabuľka. č.. 3 Zásoby striebra v tonách v roku 2010

Tabuľka. č. 4 Dopyt po striebre v trójskych unciach a tonách podľa sektorov v roku 2009

Tabuľka. č. 5 Zásoby platinových kovov v tonách v roku 2010

Tabuľka. č. 6 Ponuka zlata v tonách od roku 2001 do roku 2010

Tabuľka. č. 7. Dopyt po zlate v tonách od roku 2001 do roku 2010 podľa sektora

Tabuľka. č. 8 Ponuka striebra v tonách od roku 2001 do roku 2010

Tabuľka. č. 9 Dopyt po striebre v tonách od roku 2001 do roku 2010

Tabuľka. č. 10 Ponuka platiny v 1000 trójskych uncí od roku 2001 do roku 2010

Tabuľka. č. 11 Dopyt po platine v 1000 trójskych uncí od roku 2001 do roku 2010

Tabuľka. č. 12 Ponuka paládia v 1000 trójskych uncí od roku 2001 do roku 2010

Tabuľka. č. 13 Dopyt po paládiu v 1000 trójskych uncí od roku 2001 do roku 2010

Graf č. 1. Cena trójskej unce zlata v dolároch a eurách od roku 2001 do 2010

Graf č. 2. Cena trójskej unce striebra v dolároch od roku 2001 do 2010

Graf č. 2. Cena trójskej unce platiny v dolároch od roku 2001 do 2010

Graf č. 3. Cena trójskej unce paládia v dolároch od roku 2001 do 2010

4

ÚVOD

Ľudstvu sa uţ od kamennej doby, kedy sa prvý krát stretlo s, spomedzi všetkých

drahých kovov najznámejším, zlatom sa vďaka ich jedinečným fyzikálnym, chemickým

a v neposlednom rade aj estetickým vlastnostiam darí neustále prichádzať s novými

moţnosťami ich vyuţitia. Drahé kovy uţ preto dávno neslúţia na len na náboţenské,

rituálne, estetické a monetárne účely, ale sú neoddeliteľnou súčasťou našich kaţdodenných

ţivotov, moţno aj bez toho, aby sme si to uvedomovali. Väčšina výrobkov a technológií,

bez ktorých by sme si nevedeli predstaviť náš ţivot a fungovanie modernej ekonomiky, je

so zlatom, striebrom a kovmi platinovej skupiny úzko spojená. Tieto kovy sa stali

neoddeliteľnou súčasťou či uţ samotných výrobkov, alebo výrobných procesov

v telekomunikáciách, elektronike a elektrotechnike, automobilovom a chemickom

priemysle, či medicíne. Na drahých kovoch je rovnako závislá aj zelená ekonomika

a najmodernejšie lieky proti rakovine a iným chorobám.

Práve toto široké spektrum ich aplikácie, spolu s úlohou, ktorú zlato a striebro

zohrávali a stále zohrávajú vo svetovom finančnom systéme nás k výberu tejto témy viedli.

Cieľom práce je, okrem poukázania na dôleţitosť drahých kovov pre informačnú

spoločnosť, komplexne popísať a analyzovať vývoj globálneho trhu s drahými kovmi za

posledné desaťročie a identifikovať faktory stojace za ich, aj na komoditných trhoch,

bezprecedentným rastom ceny. Ako vedľajší cieľ tejto práce sme si stanovili identifikáciu

kľúčových aspektov, trendov a faktorov, ktoré majú potenciál trh s drahými kovmi

ovplyvniť v budúcnosti.

Z pohľadu metodiky tvorby práce tvorili najdôleţitejšiu časť činností hľadanie a zber

relevantných zdrojov a dostupných štatistických údajov a následné štúdium týchto

primárnych a sekundárnych zdrojov. Pri spracovaní získaných materiálov, dát a poznatkov

sme vyuţili metódy analýzy, syntézy, indukcie, dedukcie ako aj komparácie. Kľúčové

postavenie medzi nimi zohrávala analýza, pomocou ktorej sme skúmanú problematiku

rozdelili na menšie časti, ktoré sme následne skúmali tak pomocou komparácie, ako aj

osobitne.

Pri písaní práce bola, kvôli absencii domácej, pouţitá najmä zahraničná kniţná

literatúra, periodiká a elektronické zdroje relevantných inštitúcií a spoločností

zaoberajúcich sa a podnikajúcich v oblasti drahých kovov. Štatistické údaje boli čerpané

rovnako z týchto prameňov, ako aj z oficiálnych dát publikovaných ministerstvami a inými

vládnymi organizáciami a inštitútmi.

5

Práca je zloţená z troch kapitol, prvá, po samotnom definovaní toho, čo za drahý kov

povaţujeme, pojednáva o ich zásobách, ťaţbe, ako aj priemyselnom vyuţití. Dôraz je tu

kladený najmä na kovy platinovej skupiny, ktoré sú jednak menej známe a potom

problematika ich produkcie a vyuţitia nie je, a to najmä v slovenskej literatúre, dostatočne

komplexne spracovaná.

Jadro práce tvorí druhá kapitola, ktorá sa venuje samotnému trhu s drahými kovmi,

jeho vývoju v poslednom desaťročí a analýze a identifikácii faktorov a trendov, ktoré

vývoj a súčasný stav na tomto trhu determinovali. Táto kapitola je rozdelená jednak na trhy

s jednotlivými drahými kovmi, ako aj na stranu ponuky a stranu dopytu, ktorých vývoj je

sledovaný a skúmaný osobitne.

Posledná kapitola, rozdelená rovnako ako tá predchádzajúca, sa zaoberá kľúčovými

aspektmi a trendmi s potenciálom ovplyvniť ponuku, dopyt a tým pádom aj cenu drahých

kovov v bliţšej aj vzdialenejšej budúcnosti.

6

1 DRAHÉ KOVY, ICH ZÁSOBY, ŤAŢBA A

PRIEMYSELNÉ VYUŢITIE

Medzi ušľachtilé, či vzácne, kovy podľa Gasparrini zaraďujeme zlato a kovy

platinovej skupiny tzn. ruténium, ródium, paládium, osmium, irídium a samotnú platinu.1

Táto skupina kovov získala svoje pomenovanie na základe svojich chemických

a fyzikálnych vlastností, stálosti a zriedkavej reaktívnosti s inými prvkami. Vďaka týmto

vlastnostiam sa v rudách nachádzajú v kovovej forme2, alebo vo forme zlúčenín s malým

mnoţstvom iných prvkov, a nepodliehajú druhotným zmenám a zvetrávaniu.3 Ušľachtilé

kovy vo všeobecnosti nepodliehajú vplyvom pôsobiacim na základné kovy. Ich mnoţstvo

v zemskej kôre, ale aj v rentabilných loţiskách, je extrémne nízke. Striebro, hoci je

reaktívnejšie ako zlato a platinové kovy, sa do skupiny drahých kovov zaraďuje pre svoj

obmedzený výskyt a, v porovnaní s väčšinou základných kovov, vysokú cenu. Zaradenie

striebra medzi vzácne kovy tak skôr ako chemickú spĺňa definíciu ekonomickú. Podľa nej

sú drahými kovmi „vzácne kovové chemické prvky s vysokou ekonomickou hodnotou,

ktorá je väčšinou spájaná s ich vzácnosťou.“ (European Precious Metal Federation)4

S výnimkou zlata a v obmedzenej miere aj striebra sa dopyt a ponuka po drahých

kovoch v rozhodujúcej miere realizuje v priemysle a klenotníctve. Z tohto dôvodu

povaţujeme za potrebné v tejto kapitole aspoň v krátkosti priblíţiť spôsob ťaţby,

získavania a zásob týchto kovov a fyzikálne a chemické vlastnosti podmieňujúce ich

neinvestičné vyuţitie. Zvláštny dôraz budeme klásť na platinové kovy a to v dôvodu

absencie výskumu a literatúry na túto tému na Slovensku.

Váha a cena drahých kovov sa tradične určuje v trójskych uncách, respektíve

amerických dolároch za trójsku uncu. Pre účely tejto práce preto pod dolárom budeme

rozumieť Americký dolár a pod uncou trójsku uncu, zodpovedajúcu presne 31,1034768

gramom. Rovnako pod librou rozumieme trójsku libru, obsahujúcu 12 uncí. Pri určovaní

hmotnosti drahých kovov, perál a pušného prachu sa môţeme ešte aj v súčasnosti stretnúť

s jednotkou grain, respektíve grán, v stredoveku určenej podľa hmotnosti zrnka jačmeňa zo

stredu klasu, v súčasnosti definovanej ako 64,8 miligramu. Trójska unca sa skladá zo 480

1 Gasparini, C. Gold and Other Precious Metals.1993. s. 3

2 Na rozdiel od oxidov a iných zlúčenín základných kovov.

3 Vďaka týmto vlastnostiam sa objavujú v naplaveninách a ryţoviskách

4 European Precious Metal Federation. Precious Metals. [online] dostupné www.epmf.be

7

a trójska libra teda z 5760 gránov.5 Najmä pri určovaní mnoţstva zásob niektorých drahých

kovov by bolo nepraktické a ťaţko predstaviteľné uvádzať ich hmotnosť v trójskych

uncách a preto budeme v tejto práci ako jednotku hmotnosti vyuţívať aj kilogramy,

respektíve metrické tony. Rýdzosť vzácnych kovov, najčastejšie zlata a striebra sa meria

v pomere objemu v tisícinách, alebo pri zlate aj v karátoch, 24 stupňovej škále.

1.1 Zlato

Vďaka tomu, ţe sa v prírode vyskytuje v čistej forme bolo zlato, spolu so striebrom

a neskôr aj meďou, uţ v neskorej dobe kamennej prvým známym a pouţívaným kovom

v histórii ľudstva.6 Umelci a klenotníci tak uţ pred viac ako 5 tisíc rokmi vyuţívali jeho

jedinečné vlastnosti a stály lesk, spájaný so slnkom7, na výzdobu chrámov a hrobiek a na

výrobu zlatých šperkov a sošiek. Staroveké civilizácie ťaţili zlato v rôznych loţiskách na

Blízkom východe a Severnej Afrike či v prípade juhoamerických predkolumbovských

kultúr strednej a juţnej Ameriky najmä v Kolumbii.

Aj keď je zlato v zemskej kôre relatívne zriedkavým prvkom, môţeme ho nájsť

v širokej škále geologických prostredí a vo veľkom mnoţstve nosných hornín. Väčšinou sa

však vyskytuje v kremeni, arzenopyrite, pyrite a chalkopyrite.8 Len veľmi malá časť

celkového objemu zlata je koncentrovaná dostatočne na to, aby bola jeho ťaţba

ekonomická. Zlato sa však za pomoci geologických procesov koncentruje do dvoch

základných typov loţísk: primárnych, t.j. ţíl, brekcií, nepravidelných zhlukov, komínov,

ţilových sústav a iných tvarov a sekundárnych, t.j. ryţovísk. Všeobecne akceptovaná teória

vzniku primárnych loţísk predpokladá, ţe boli vytvorené za pomoci obehu povrchovej

vody, prenikajúcej hlboko do zemskej kôry, zohrievanej magmou a spätne vytláčanej do

chladnejších častí kôry, kde sa z nej po ochladení vyzráţajú minerály rozpustené v niţších

a teplejších vrstvách zemskej kôry.9 Ryţoviská vznikajú usádzaním zlata po zvetraní

nosnej horniny primárneho loţiska. Zlato, uvoľnené z nosnej horniny pôsobením vody

a ďalších elementov, je unášané dolu prúdom vo forme prachu, šupiniek, zrniek alebo

hrudiek10

. Vďaka svojej hmotnosti sa čiastočky zlata najčastejšie ukladajú na skalné

podloţie, do priehlbín alebo sa koncentrujú v pieskových a štrkových naplaveninách. Viac

5 National Physical Laboratory. Conversion Factors for Mass and Density. [online] dostupné www.npl.co.uk

6 Kirkemo, H., Newman, W. L., Ashley, R. P. Gold. 2001

7 Latinský výraz pre zlato aurum znamená aj svietiaci úsvit

8 Gasparini, C. Gold and Other Precious Metals.1993. s. 104

9 Iné hypotézy predpokladajú vylúčenie zlata z chladnúcej magmy alebo, najmä pri loţiskách nachádzajúcich

sa v metamorfických horninách, vyzráţanie zlata z vody vznikajúcej hlboko pod povrchom pri metamorfóze

hornín za vysokého tlaku a teploty 10

Nuggetov

8

ako 90 % zlata sa v prírode nachádza vo forme zliatin so striebrom11

, meďou, ţelezom

alebo inými základnými kovmi. Zlato tieţ vytvára pestrú škálu tuhých roztokov so

striebrom, meďou, nikom, platinou a paládiom. Vo forme zlúčenín, ako súčasť minerálov,

sa zlato vyskytuje len zriedkavo a jedinými ekonomicky atraktívnymi sú aurostibit

(AuSb2), kalaverit (AuTe2) a sylvanit ([Au, Ag]Te2).12

Celkový stav zásob vyťaţeného zlata13

predstavuje 165 tisíc ton14

. Pre lepšiu

predstavu by sa toto mnoţstvo zlata dalo sformovať do kocky s hranou 20 metrov. Čo sa

týka nevyťaţených zásob, najväčšie sa nachádzajú v Austrálii, Juţnej Afrike, Rusku, Čile,

Indonézii a Spojených štátoch. Celkové zásoby nevyťaţeného zlata v roku 2010 Americká

geologická sluţba odhaduje na pribliţne 51 ton.15

Zásoby zlata v ďalších krajinách

môţeme sú uvedené v Tabuľke 1. Aj keď sa objemu ťaţby, jeho vývoju za posledných

desať rokov a vývoju na svetových trhoch budeme venovať v druhej kapitole tejto práce,

povaţujeme za potrebné poukázať na to, ţe veľkosť zásob krajiny nie je v prípade zlata

rozhodujúcim faktorom pri objeme jeho ťaţby.

Tab. č. 1 Zásoby zlata v tonách v roku 2010

Krajina Zásoby

Austrália 7 300

Juţná Afrika 6 000

Ruská Federácia 5 000

Čile 3 400

USA 3 000

Indonézia 3 000

Brazília 2 400

Peru 2 000

Čína 1 900

Uzbekistan 1 700

Ghana 1 400

Mexiko 1 400

Papua Nová Guinea 1 200

Kanada 990

ostatné krajiny 10 000

Spolu 50 690

Prameň: U.S. Geological Survey, 2011

11

Elektrum je najvýznamnejšia prirodzene sa vyskytujúca zliatina zlata a striebra. Obsah striebra môţe

kolísať od 18 do 36 % celkovej hmotnosti zliatiny. 12

U.S. Geological Survey. Mineral Commodity Profiles – Gold. 2005. s. 13 13

Kumulatívna hodnota všetkých doterajších ťaţieb 14

World Gold Council. About Gold. [online] dostupné na www.gold.org 15

U. S. Geological Survey. Mineral Comodities Summaries. 2011. s 67

9

Zlato sa ťaţí na kaţdom kontinente okrem Antarktídy, kde je ťaţba zakázaná

medzinárodnými zmluvami. V súčasnosti je v prevádzke niekoľko stoviek zlatých baní

objemom ťaţby od prakticky bezvýznamných po obrovské, s výrazným podielom na

celkovej produkcii. Bane na zlato sa, rovnako ako náleziská, delia na dva základné typy,

ryţoviská, ktoré môţu byť nad alebo pod hladinou vody a ostatné bane, ktoré sa súhrnne

označujú ako ţilové. Ťaţba z ryţovísk sa, vzhľadom na vývoj technológií a postupné

vyčerpávanie loţísk, stáva čoraz menej vyuţívanou technikou získavania zlata. Toto platí

na väčšinu oblastí ťaţby zlata s výnimkou Aljašky, Kolumbie a Ruskej Sibíri. Pri tomto

spôsobe ťaţby sa zlatonosný štrk a piesok vyhlbuje za pomoci rýpadiel, buldozérov,

nasávacích prístrojov a vysokotlakových vodných trysiek. Hydraulickú metódu ťaţby

zlata vyuţívali uţ v staroveku Rimania vo svojich španielskych baniach. Táto metóda, aj

keď vysoko efektívna, mala za následok odplavenie celých pohorí, zničenie

poľnohospodárskej pôdy a zanesenie mnohých riek a prístavov.16

V súčasnosti však

takémuto závaţnému poškodenie ţivotného prostredia zabraňuje uplatňovanie prísnych

environmentálne štandardy, ktoré rovnako zakazujú aj aplikáciu ortuti pouţívanej na

amalgamizáciu zlata pri sedimentácii, ktorá uľahčovala jeho zachytávanie v priepustoch.

Po vyťaţení sa väčšie čiastočky do priemeru 0,1 – 0,2 mm, tzv. makroskopické zlato,

oddeľujú od štrku a piesku sériou gravitačných koncentrátorov. Konečný produkt sa potom

taví. Zvyšné menšie čiastočky sa potom izolujú sedimentáciou v priepustoch, alebo

flotačnou technológiou.17

Ruda z primárnych loţísk sa môţe získavať povrchovou, podpovrchovou ťaţbou,

alebo ich kombináciou. Čoraz vyššia efektivita počítačom riadenej povrchovej ťaţby

a pokrok v chemickej metalurgii v posledných štyroch dekádach spôsobili, ţe väčšina

zlatých baní je povrchová a rovnako z nich pochádza aj väčšina celkovej produkcie zlata.18

Pri otváraní povrchovej bane sa najprv vrchná vrstva pôdy presunie a odloţí na neskoršiu

rekultiváciu. Samotná ťaţba spočíva v postupnom rozširovaní starších a hĺbení nových

terás za pomoci výbušnín. V podpovrchových baniach sa zlatá ruda dobíja rovnako ako

rudy iných kovov, kde je tento proces závislý na kvalite rudy, hĺbke ťaţby, nosnej hornine

a celkových geologických a mechanických vlastnostiach rudy. Produktivita podpovrchovej

ťaţby meraná v tonách na jednotku práce môţe byť aţ 50 krát niţšia ako pri ťaţbe

povrchovej, avšak vyťaţená ruda je značne vyššej kvality a tak je produktivita týchto

16

Bernstein, P. L. Dějiny zlata. 2004. s. 30-31 17

Flotačná technológia je chemický spôsob oddeľovania, zaloţený na výberovom spájaní vzduchových

bubliniek s vybranými tuhými časticami vo vodnom prostredí. 18

U.S. Geological Survey. Mineral Commodity Profiles – Gold. 2005. s. 20

10

metód meraná v mnoţstve získaného zlata porovnateľná. Ruda vyťaţená z povrchových či

podpovrchových baní sa následne melie a spracúva procesom kyanidového lúhovania.

Moderné, na spotrebu chemikálií a na výnosnosť optimalizované lúhovacie technológie

pracujú na princípe CIL19

procesu. Najprv sa kal zloţený zo zomletej rudy a vody v

nádrţiach mieša s kyanidom sodným, ďalšími chemikáliami a aktívnym uhlím. Kyanid,

ktorý zo zmesi vylúhuje zlato sa naviaţe na aktívne uhlie, ktoré sa následne od zmesi

oddelí. Proces lúhovania trvá 36 hodín. Aktívne uhlie sa potom neutralizuje a zlato sa

eluáciou dostane do roztoku, kde sa pomocou elektrolýzy vo forme kalu zachytáva na

povrchu nehrdzavejúcich oceľových katód. Vysušený kal sa nakoniec taví v indukčnej peci

a zušľachťuje.20

Proces kyanidového lúhovania predstavuje vysokú záťaţ a riziko pre

ţivotné prostredie, a to najmä v prípade nedokonalej detoxifikácie kyanidov z háld, kalu a

odpadovej vody či, v najhoršom prípade, priemyselnej havárie. Skúma sa preto pouţitie

iných ako kyanidových rozpúšťadiel, čo sa však pri väčšine rúd ukázalo ako neefektívne a

ekonomicky nevýhodné.

Väčšina zlata, bez ohľadu na to, v akej oblasti sa pouţilo, je po zavŕšení ţivotného

cyklu daného výrobku recyklovaná a znovu pouţitá. Zlato sa dá okrem starých šperkov

a odpadu výroby šperkov nových získavať aj z elektronického šrotu, ktorý má však veľmi

nízky obsah tohto kovu. Spracúva sa väčšinou vo veľkých rafinériách, alebo

v špecializovaných prevádzkach. Prvým krokom pri tomto procese je zistenie presného

zloţenia šrotu a obsahu zlata v ňom, po ktorom sa zvolí najefektívnejšia a najlacnejšia

metóda spracovania. Väčšinou sa však jedná o chemické lúhovanie a elektrolytickú

zachytávanie zlata, teda o proces obdobný spracovaniu zlatej rudy.

Obr. č. 1 Farby zliatiny zlata, striebra a medi podľa ich pomeru

19

Carbon in Leach 20

Franzen, J., Mesarčík, I. Zlato a jeho kyanidové lúhovanie. Zlato a jeho kyanidové lúhovanie.

Enviromagazín. 2005 č. 5. s. 24-25

11

Zlato, ako ušľachtilý kov, za beţných podmienok nepodlieha korózii a zachováva si

svoj prirodzený lesk. V čistej forme je mäkké, má slnečno ţltú farbu a kovový lesk,

v zliatinách s inými kovmi21

však, ako vidíme na Obrázku 1. jeho farba prechádza od

striebristo bielej do oranţovo-červenej. Je najtvárnejším, veľmi dobre ťaţným a kujným

kovom, z jedného gramu zlata sa dá vytvoriť list s obsahom jedného m2 tenký menej ako

100 nm. List takejto hrúbky prepúšťa modrú a zelenú farbu a odráţa ţltú a červenú farbu

a infračervené ţiarenie.22

Je tieţ vynikajúcim vodičom elektrického prúdu a tepla. Zlato sa

rozpúšťa v lúčavke kráľovskej23

a v kyanide sodnom a draselnom, čo sa vyuţíva pri jeho

získavaní. V priebehu histórie nadobudlo zlato široké spektrum vyuţitia, od čisto

ceremoniálneho náboţenského cez umelecké a monetárne aţ po elektroniku, strojárstvo,

medicínu, vesmír a nanotechnológie. V roku 2010 bol celkový dopyt po zlate pribliţne

3800 ton, z toho takmer 55 % v klenotníctve, 11 % v priemysle a zvyšných 35 % dopytu

tvorili investície.24

Tab. č. 2 Dopyt po zlate v tonách podľa sektorov v roku 2010

Sektor dopyt

Zlatníctvo 2 059,6

Priemysel 419,6

elektronický priemysel 287

iný priemysel 82,8

Stomatológia 49,8

Investície 1 333,1

mince a tehličky 995

ETF a podobné produkty 338

Spolu 3 812,3

Prameň: World Gold Council, 2011

Vďaka svojim špecifickým vlastnostiam, tvárnosti a chemickej stálosti, sa zlato

vyuţíva na výrobu ornamentálnych predmetov a šperkov pravdepodobne uţ viac ako 6

tisíc rokov. Zlato je tak uţ tradičným materiálom v klenotníctve, symbolizuje bohatstvo,

moc, ale aj nehnúcu lásku. Keďţe čisté zlato je mäkké, klenotníci pracujú s jeho zliatinami,

ktoré majú lepšie mechanické vlastnosti, najčastejšie s meďou, striebrom alebo platinou.25

Najväčší dopyt po zlatých šperkoch je v Indii, Číne a na Blízkom východe, kde sa

21

Zlato sa najčastejšie vyskytuje v zliatinách so striebrom, meďou, niklom, platinou, paládiom, telúrom

a ţelezom. 22

Causes of Color. Gold. [online] dostupné na www.webexhibits.org 23

Zmes koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej a koncentrovanej kyseliny dusičnej v objemovom pomere

3:1. 24

Pozri Tab. 2 25

Geology.com. Uses of Gold in Industry, Medicine, Computers, Electronics, Jewelery. [online] dostupné na

geology.com

12

povaţujú aj za istú formu zabezpečenia sa. Dopyt v tomto sektore tak v prevaţnej miere

môţeme povaţovať za investičný a ako s takým aj v ďalšej analýze trhu so zlatom pre

potreby tejto práce pracovať.

Zlato bolo najstaršou medzinárodnou menou a aţ do dvadsiateho storočia tvorilo spolu

so striebrom základ menového systému krajín. Aj keď v sedemnástom a osemnástom

storočí začali byť kovové mince nahradzované bankovkami, tieto boli stále kryté zlatom.

Klasický zlatý štandard fungoval relatívne krátko, od sedemdesiatych rokov devätnásteho

storočia do začiatku Prvej svetovej vojny. Bretton Woodsky menový systém, s kľúčovou

úlohou zlata, zavedený po Druhej svetovej vojne, ktorý stanovil paritu 35 dolárov za

trójsku uncu vydrţal aţ do Nixonovho šoku v auguste 1971. Špeciálne postavenie zlata vo

svetovom monetárnom systéme sa definitívne skončilo v roku 1978 keď schválením

druhého dodatku Zmluvy o Medzinárodnom fonde znemoţnilo krajinám naviazať

výmenný kurz svojej meny na zlato.26

Zlato si však naďalej zachovalo určité monetárne

funkcie a postavenie významného rezervného aktíva mnohých štátov, medzinárodných

finančných organizácií ako aj jednotlivcov a stále sa povaţuje za ultimátnu formu platby.27

Za pokus o aspoň čiastočné obnovenie zlatého a strieborného bimetalizmu sa môţe

povaţovať nový zákon v Utahu, ktorým sa rušia štátne dane na prevod zlata a striebra28

a tieto dva kovy sa legalizujú ako zákonné platidlo.29

V priemysle sa zlato vďaka svojej tepelnej a elektrickej vodivosti a protikoróznej

odolnosti uplatňuje najmä v telekomunikáciách, informačných technológiách

a v zariadeniach a systémoch vyţadujúcich si vysokú mieru bezpečnosti a spoľahlivosti.

Zlatom sa buď pokryjú na konce konektorov, alebo sa pridáva do zliatin základných kovov

kde rovnako zvyšuje ich odolnosť voči oxidácii. Mnoţstvo zlata v elektronike je priamo

úmerné sofistikovanosti výrobku a ţelanej miery spoľahlivosti.30

Zlato sa v širokej miere

vyuţíva aj v ďalších moderných technológiách a to na zniţovanie trenia materiálov,

potiahnutie architektonického skla, v prúdových motoroch a palivových článkoch. Vyuţitie

zliatin zlata na tvrdé spájkovanie dodáva spojom vyššiu odolnosť voči korózii a zlepšuje

ich mechanické vlastnosti aj v extrémnych podmienkach a pri vyšších teplotách. Tenká

26

Zmluva o Medzinárodnom menovom fonde, dodatok č. 2 27

World Gold Council. Monetary Asset. [online] dostupné na www.gold.org 28

Ktoré boli doteraz vnímané ako aktíva 29

Financial Times. Utah raises standard in anti-Fed campaign. [online] dostupné na www.ft.com 30

World Gold Council. Electronics. [online] dostupné na www.gold.org

13

vrstva zlatej glazúry na skle odráţa tepelné ţiarenie a zlepšuje tak termoregulačné

vlastnosti budov.31

Zlato, ako symbol nesmrteľnosti, bohov a zdravia, sa v tradičnej indickej a čínskej

medicíne vyuţíva uţ tisícročia. V modernej medicíne si našlo vyuţitie vďaka svojej

odolnosti a bio-kompatibilite najprv v zubárstve, neskôr v rôznych implantátoch32

a liečivách na širokú škálu chorôb ako reumatická artritída či rakovina.33

Nanotechnológia vyuţíva špecifické vlastnosti zlata na nanoúrovni, jeho sfarbenie,

ktoré nie je rovnaké ako pri makroskopickom zlate, ale, v závislosti na veľkosti a tvare

čiastočiek, tmavočervené alebo svetlomodré a jeho reaktivitu, ktorá z neho robí dobrý

katalyzátor chemických reakcií. V praxi sa tieto vlastnosti vyuţívajú v diagnostických

prístrojoch, napríklad na určenie tehotenstva, detekciu salmonely alebo vírusu HIV.34

Vo

vesmírnom priemysle sa uplatňuje odrazová schopnosť, vodivosť a protikorózna odolnosť

zlata. Zlatá odrazová vrstva chráni dôleţité zariadenia, ako aj kozmonautov v ich

skafandroch, pred teplom a slnečnou radiáciou, zlatom sa rovnako pokrývajú parabolické

zrkadlá teleskopov a, rovnako ako na Zemi, konektory a kontakty elektronických

súčiastok.35

Vďaka svojej „nesmrteľnosti“, vzácnosti a spojeniu s peniazmi bolo zlato uţ od

nepamäti povaţované za uchovávateľa hodnoty a zdroj bohatstva, z ktorého sa dalo

v prípade potreby čerpať. Koncom päťdesiatych rokov dopyt po zlate v priemysle,

klenotníctve a na súkromné investičné účely prevýšil štátny dopyt po zlate monetárnom.

Po tom, ako sa priemyselne vyspelé krajiny v roku 1968 dohodli na zdrţaní sa vládnych

nákupov zlata, sa stalo prakticky voľne obchodovateľnou komoditou, ktorej cena sa

určovala kaţdodenne na základe ponuky a dopytu.36

Investičné zlato môţe mať rôznu

formu, od fyzického (investičné šperky, zlaté tehličky, medaile a mince, odliatky) cez

virtuálne (Exchange-traded-products, zlaté certifikáty a zlaté účty), po rôzne trhové

deriváty a akcie zlato vyrábajúcich ťaţobných spoločností.

31

World Gold Council. Engineering. [online] dostupné na www.gold.org 32

Napríklad vnútorného ucha, očného viečka pri paralýze tvárového nervu alebo prostaty na zlepšenie

lokalizácie rakovinového nádoru. 33

World Gold Council. Medicine. [online] dostupné na www.gold.org 34

Keel, T., Holliday, R., Harper, T., White Paper: Gold for good – gold and nanotechnology in the age of

innovation. 2010. 35

World Gold Council. Space. [online] dostupné na www.gold.org 36

U.S. Geological Survey. Mineral Commodity Profiles – Gold. 2005. s. 39

14

1.2 Striebro

Vďaka tomu, ţe striebro sa so zlatom v prírode vyskytujú väčšinou spoločne, ľudstvo

tieto dva kovy pozná, vyuţíva a spája si ich tak, ako si spája slnko s mesiacom37

, uţ takmer

šesťtisíc rokov. Do objavenia platinových kovov bolo striebro po zlate druhým

najcennejším kovom, s ktorým bolo okrem alchýmie spojené v trimetalickom a neskôr

bimetalickom menovom systéme. Medzi najvýznamnejšie zdroje striebra v staroveku

patrili Kapadócia, na území súčasného stredného Turecka, aténske Laurium a Španielske

bane, ktoré postupne ovládalo pôvodné keltské obyvateľstvo, Kartágo a nakoniec Rímska

ríša. Európska ťaţba v stredoveku dosahovala len zlomok z čias Ríma. Zlom nastal aţ

koncom stredoveku s príchodom nových banských a metalurgických technológií, takmer

súčasne s tým, ako sa začali dováţať veľké mnoţstvá striebra z Mexika, Bolívie a Peru.38

Striebro sa v zemskej kôre vyskytuje pribliţne v 19 násobnom mnoţstve ako zlato.39

Vo podobe hrudiek, teda čistej forme, sa striebro vyskytuje len zriedkavo, vo všeobecnosti

sa spája so sulfidovými rudami medi, olova, zinku, výnimočnejšie aj bizmutu a antimónu

a, tak ako bolo spomenuté v predchádzajúcej podkapitole, je vţdy prítomné v rudách

a najmä prírodných zliatinách zlata. Celkové zásoby sa v roku 2010 odhadujú na viac ako

51040

tisíc ton, z toho, ako môţeme vidieť v Tabuľke 3, najviac v Peru, Čile, Mexiku, Číne

a Austrálii.

Tab. č. 3 Zásoby striebra v tonách v roku 2010

Krajina zásoby

Peru 120 000

Čile 70 000

Austrália 69 000

Čína 43 000

Mexiko 37 000

USA 25 000

Bolívia 22 000

Kanada 7 000

Poľsko 69 000

Rusko nedostupné dáta

ostatné krajiny 50 000

spolu 512 000


37

Latinský výraz pre striebro argentum znamená biely alebo sivý a ţiariaci, lesknúci sa 38

U.S. Geological Survey. Mineral Commodities Profiles – Silver. 2004. s. 3-4 39

tamtieţ s. 7 40


15

Väčšina produkcie striebra nepochádza zo strieborných rúd, ale je vedľajším

produktom výroby iných vzácnych a základných kovov, najmä zlata, medi, olova a zinku.

Samotná strieborná ruda sa môţe, tak ako väčšina rúd ostatných kovov, ťaţiť povrchovou

alebo podpovrchovou ťaţbou. Sulfidové rudy, v ktorých sa striebro väčšinou nachádza, sa

najprv melú a oddeľujú od hlušiny. Oddeľovanie prebieha formou penovej flotácie.

Medený a olovený flotačný koncentrát sa následne tavia, v zinkovom koncentráte sa

sulfidy menia na oxidy praţením, kdeţto zlaté a strieborné rudy sa lúhujú v zásaditých

kyanidových roztokoch. Pri tavení medeného koncentrátu sa oddeľuje tekutý oxid medi

a ţeleza, do ktorého sa v konvertore vháňa vzduch tak, aby zoxidovalo všetko ţelezo, síra

a ostatné neţiaduce prímesi. Surová meď sa následne čistí v anódovej peci. Práve na

medenej anóde sa zachytí aţ 95 % striebra, tá sa potom rozloţí v kyseline sírovej, meď sa

elektrolyticky naviaţe na katódu a vzácne kovy ostanú v kale, z ktorého sa tavením

a ďalšími chemickými procesmi izolujú. Z vytaveného oloveného koncentrátu sa po

odstránení antimónu, bizmutu a iných nečistôt odlejú olovené prúty. Na získanie striebra sa

tieto prúty znovu roztavia a do taveniny zohriatej nad teplotu tavenia zinku sa pridá tento

kov vo forme prášku. Keďţe zinok sa zlučuje lepšie so zlatom, striebrom a meďou ako

s olovom na povrchu taveniny sa vytvára hmota, ktorá sa z taviaceho kotla priebeţne

odoberá. Zinok sa potom pomocou vákuovej destilácie zo zliatiny odstráni a znovu

pouţije. Týmito chemicky a technologicky rôznorodými procesmi získané striebro sa

následne elektrolyticky zušľachťuje a odlieva do tehličiek o hmotnosti tisíc aţ 1 100

trójskych uncí.41

Recyklácia je, rovnako ako u zlata, podstatnou súčasťou ţivotného cyklu striebra. Aj

keď sa vyuţitie striebra vo fotografickom priemysle vďaka digitálnym technológiám od

roku 2000 neustále zniţuje, strieborný odpad z tohto sektoru tvorí stále značnú časť

celkového šrotu. Recyklujú sa aj strieborné katalyzátory, elektronický a elektrotechnický

šrot a samozrejme aj staré šperky a iné strieborné predmety.

Striebro má ţiarivú sivobielu farbu, výnimočnú schopnosť odráţať viditeľné spektrum

svetla, je relatívne mäkké, ale pevné a po zlate je najtvárnejším a najkujnejším kovom,

spomedzi ktorých je aj najviac tepelne a elektricky vodivé.42

Striebro v čistej vode a na

vzduchu neoxiduje, avšak je najreaktívnejším z drahých kovov, koroduje a stráca lesk

v prostredí obsahujúcom ozón alebo sírovodík a v tekutej forme pojme takmer

desaťnásobok svojho objemu kyslíka. Rozpúšťa sa v oxidačných kyselinách, vodných

41

U.S. Geological Survey. Mineral Commodities Profiles – Silver. 2004. s. 9-11 42

Jeho výraznejšiemu uplatneniu v elektrotechnike bráni jeho, oproti medi, vysoká cena

16

roztokoch draslíka a za prítomnosti kyslíka aj v kyanide sodnom. Dusičnan strieborný

a koloidné striebro majú antiseptické účinky.43

Striebro má, ako môţeme vidieť v Tabuľke

4, vďaka svojim jedinečným vlastnostiam, tak ako aj iné drahé kovy, široké vyuţitie

v klenotníctve, priemysle a medicíne.

Tab. č. 4 Dopyt po striebre v trójskych unciach a tonách podľa sektorov v roku 2009

Sektor dopyt [mil. t. oz.] dopyt [ t]

sekundárny sektor 729,8 22 699,32

priemysel 352,2 10 954,64

fotografický priemysel 82,9 2 578,48

šperkárstvo 156,6 4 870,8

strieborné predmety 59,5 1 850,66

mince a medaile 78,7 2 447,84

de-hedging výrobcov 22,3 693,61

investície 136,9 4 258,07

spolu 889 27 650,99

Prameň: The Silver Institute, 2010

Aj keď sa striebro na monetárne účely pouţívalo od nepamäti, ako štandardné

platidlo vo forme mincí začali pouţívať aţ Rimania. Strieborné mince boli, pre svoju

v porovnaním so zlatom niţšiu hodnotu a väčšie mnoţstvo, praktickejším a častejšie

vyuţívaným kaţdodenným platidlom. Toto sa po niekoľkých zlatých horúčkach zmenilo

a striebro sa postupne sťahovalo z obehu, čomu napomohol aj nárast dopytu po striebre

v priemyselnom sektore. V súčasnosti sa zo striebra, rovnako ako zo zlata, razia investičné

a zberateľské mince, medaily, tehličky a prúty.44

V elektrotechnickom a elektronickom priemysle sa uplatňuje najmä vysoká vodivosť

a optické vlastnosti striebra, pouţíva sa pri výrobe vodičov, spínačov a poistiek, spájok,

keramických kondenzátorov, membránových prepínačov, filmu na elektricky vyhrievaných

sklách áut, vodivých lepidiel a na výrobu strieborných a strieborno-paládiových pást

pouţívaných na sieťovú tlač obvodov. Pouţíva sa tieţ pri výrobe fotovoltaických panelov,

plazmových displejov, LED diód, senzorov, RFID45

čipov a, vďaka technologickej

nenáročnosti galvanického pokovovania,46

optických médií. Zliatina striebra a zinku sa

vyuţíva na výrobu katód jednorazových, ako aj nabíjateľných batérií. Tieto batérie majú,

oproti iným, lepší pomer veľkosti a výkonu a pouţívajú sa v hodinkách, kamerách

a fotoaparátoch, notebookoch a ako zdroj energie vo vojenskej a vesmírnej elektronike.

43

The Silver Institute. Silver as an Element. 2011 [online] dostupné na www.silverinstitute.org 44

The Silver Institute. Silver Uses. 2011 [online] dostupné na www.silverinstitute.org 45

RFID – Radio Frequency IDentification, táto technológia tvorí jadro bezkontaktných čipových kariet 46

Elektrolytické nanášanie vrstvy kovu na vodivý povrch.

17

Striebro tvorí základ mnohých chemických katalyzátorov v petrochemickom

priemysle, pouţívaných na výrobu formaldehydu a etylén oxidu, kľúčových pri výrobe

plastov. Jeho antibakteriálne a proti riasové účinky majú širokú škálu uplatnenia pri

priemyselnej aj domácej úprave vody a vzduchu, povrchovej úprave materiálov

a dezinfekcii. Pridáva sa do obväzov na popáleniny, pokrýva sa ním povrch nástrojov ako

sú vnútro ţilové katétre, tracheostomické trubice a operačné nástroje, strieborné nátery a

povrchy a čiastočky striebra sa aplikujú v prostrediach vyţadujúcich si vysokú úroveň

hygieny.47

Klenotníci a výrobcovia strieborných predmetov si váţia jeho farbu

a výnimočný lesk. Na zvýšenie odolnosti sa do striebra pridáva malé mnoţstvo medi48

alebo iných kovov, striebrom sa pokrývajú povrchy umeleckých aj úţitkových predmetov a

tvorí tieţ základ takzvaného bieleho zlata. Fotosenzitívne zlúčeniny striebra sa, aj keď

v čoraz menšej miere, vyuţívajú na výrobu klasickej fotografie.49

1.3 Platinové kovy

Na rozdiel od zlata a striebra, ktoré ľudia v ich čistej forme poznali uţ v neskorej dobe

kamennej bol prvý platinový kov – platina50

s istotou51

objavený v zlatonosných

naplaveninách pri Kolumbijskom meste Rio Pinto aţ v roku 1741.52

Osmium a irídium boli

z platinových rúd za pomoci lúčavky kráľovskej izolované spoločne v roku 1803,

respektíve 1804 anglickým chemikom Smithsonom Tennantom53

. V rovnakom roku

objavil ródium a paládium anglický doktor W. Hyde Wollaston. Existenciu posledného

z platinových kovov ruténia dokázal ruský chemik C. E. Claus v roku 1844 alebo 1845.54

V prírode sa jednotlivé platinové kovy vyskytujú spoločne a to najčastejšie spolu s

niklovými a medenými rudami. Patria k najvzácnejšie sa vyskytujúcim prvkom a známych

je len niekoľko nálezísk, z ktorých najväčšie sú tie v Juhoafrickej republike a Rusku. JAR

je najväčším svetovým producentom platiny, Rusko dominuje v produkcii paládia55

, ktoré

sú najhojnejšie sa vyskytujúcimi a najviac pouţívanými kovmi platinovej skupiny. Ďalšie

štyri kovy tejto skupiny sú vedľajším produktom ich výroby. Celkové svetové zásoby

47

Nanočastice striebra a uhlíka sa pridávajú aj do oblečenia, kde spomaľujú rast baktérií a absorbujú pachy. 48

Sterling silver, mincové striebro, obsahuje 925 častí striebra a 75 častí medi 49

The Silver Institute. World Silver Survey 2010. 2011. s. 60-61 50

Platina po španielsky znamená malé striebro 51

Juhoamerickí indiáni pouţívali platinu na ornamentálne účely uţ dávno predtým, prvá písomná zmienka

o platine však pochádza z roku 1557 52

Gasparini, C. Gold and Other Precious Metals.1993. s. 193 53

tamtieţ 54

tamtieţ 55

Chevalier, P. Platinum Group Metals. in Canadian Minerals Yearbook. 2005

18

platinových kovov v roku 2010, tak ako to môţeme vidieť v Tabuľke 5 sa odhadujú na 66

tisíc ton.56

Tab. č. 5 Zásoby platinových kovov v tonách v roku 2010

Krajina Zásoby

Juţná Afrika 63 000

Rusko 1 100

USA 900

Kanada 310

ostatné krajiny 800

Spolu 66 110


Celá juhoafrická produkcia pochádza z rudy vyťaţenej v Bushveldskom magmatickom

komplexe, ktorý obsahuje najväčšie dokázané zásoby platinových kovov na svete. V roku

1999 ich Cawthorn odhadol na takmer 320 miliónov trójskych uncí, z toho takmer dve

tretiny platiny. Prognózované zásoby určil na 1650 miliónov uncí.57

Bushveldský komplex,

sformovaný pred dvetisíc miliónmi rokov má nepravidelný oválny tvar s 370

kilometrovým priemerom. Tri z jeho vrstiev, Merensky Reef, Upper Group 2 (UG2) Reef a

Platreef, obsahujú ekonomicky významnú koncentráciu platinových kovov. Okrem platiny

a paládia sa z rudy vyťaţenej v tomto komplexe ako vedľajšie produkty získavajú ródium,

ruténium, irídium, zlato, striebro, nikel, meď a kobalt. Aj keď ťaţba v UG2 Reef od 70tych

rokov minulého storočia neustále narastá Merensky Reef je, od začiatku ťaţby v roku

1925, stále najdôleţitejším zdrojom rúd platinových kovov. Vyťaţí sa v ňom 50 percent

všetkej rudy, na UG2 pripadá 42 percent spracovanej rudy a 8 percent rudy pochádza

z Platref-u, ktorý sa za vo veľkom začal ťaţiť aţ v roku 1993.58

Spôsob ťaţby v Bushveldskom komplexe je daný hrúbkou Merensky a UG2 Reef,

ktorá často krát nepresahuje jeden meter. Na niektorých miestach sa dodnes pouţívajú

tradičné metódy, kedy baníci ručnými pneumatickými vŕtačkami vyhĺbia do horniny diery,

do ktorých sa umiestni trhavina a odpáli. Dobytá hornina sa potom pomocou plochých

rydiel a navijakov premiestni na dno šachty odkiaľ sa vytiahne na povrch. Na zvýšenie

rýchlosti ťaţby sa čoraz častejšie pouţívajú mechanické zariadenia. Pri pouţití strojov sa

však musí zvýšiť výška ťaţobného priestoru na takmer dva metre, čo vedie, pri

nezmenenej výťaţnosti, k zvýšeniu mnoţstva rudy, ktorú treba spracovať. Povrchová

56

U. S. Geological Survey. Mineral Comodities Summaries. 2011. s 121 57

Cawthorn, R. G. The platinum and palladium resources of the Bushveld Complex. South African Journal of

Science, 1999, zväzok 95, s. 481- 489 58

Johnson Matthey. South Africa. [online] dostupné www.platinum.matthey.com

19

ťaţba sa pouţíva v Platreef-e, ktorého hrúbka sa pohybuje od 5 do 90 metrov. Obsah

platinových kovov v Bushveldskom komplexe sa pohybuje od 3 do 6 gramov na tonu rudy,

takţe na jednu uncu treba spracovať 10 aţ 25 ton.59

Krajinou s druhou najväčšou produkciou a zásobami platinových kovov je Ruská

federácia, ktorá aţ do roku 2004, respektíve 2005, povaţovala tieto dáta za štátne

tajomstvo. Väčšina ruskej produkcie platinových kovov sa koncentruje na Tajmyrskom

polostrove pri Norsiľsku, bohaté náplavové loţiská platiny objavené v pohorí Ural v roku

1823 sú vo väčšej miere vyťaţené a obsahujú uţ len rudu niţšej kvality. Zistené zásoby

platinových kovov v Norsiľskom niklovom komplexe sa na základe nezávislého auditu

vykonaného v roku 2005 odhadujú na takmer 82 miliónov trójskych uncí, z toho väčšiny

paládia.60

Nové prieskumy určili zásoby paládia a platiny na Tajmyrskom polostrove na 63

a 16 miliónov uncí a v Murmanskom regióne na polostrove Kola na 1,1, respektíve 300

tisíc trójskych uncí61

.62

Štyri bane, ktoré sa po objavení bohatého niklovo-medeného loţiska pri Talnachu

v roku 1960 v Norsiľskom komplexe postupne otvorili, sú stále v prevádzke. Prvá bola v

polovici šesťdesiatych rokov otvorená baňa Maják, ktorá je najplytšou zo všetkých baní

siaha do maximálnej hĺbky 400 metrov. Nasledovala Komsomolská baňa, otvorená

začiatkom sedemdesiatych rokov, po piatich rokoch Októbrová baňa, ktorá je najväčšou a

najvýnosnejšou zo štvorice a siaha do hĺbky 1100 metrov. Posledná, Tajmyrská baňa, bola

spustená v osemdesiatych rokoch a zasahuje do hĺbok aţ 1500 metrov. V posledných

pätnástich rokoch boli vyťaţené pomerne značné mnoţstvá platiny z dvoch náplavových

loţísk na ďalekom východe – Kondyrovskej bane v Chabarovskom kraji a Korjakskej bane

na Kamčatke otvorenej v roku 199463

. Malé mnoţstvá platinových kovov sa v Rusku

produkujú aj z niklovo-medených rúd z polostrova Kola.64

Americká geologická sluţba

celkové zásoby platinových kovov v Ruskej federácii odhadla na 200 miliónov trójskych

uncí.65

V Kanade sú zásoby a produkcia platinových kovov koncentrované do Sudburskej

panvy v Ontáriu, kde sa získavajú ako vedľajší produkt ťaţby niklu. Sudburská panva bola

objavená pri stavbe Kanadskej pacifickej ţeleznice v 1883. V roku 1886 sa tu začala ťaţiť

59

tamtieţ 60

U. S. Geological Survey. Minerals Yearbook 2005. 2007. s 7.12 61

Výška dokázaných zásob sa môţe po ďalšom prieskume zdvojnásobiť 62


Do roku 2005 tieto dve bane vyprodukovali 185 tisíc trójskych uncí platiny 64

Johnson Matthey. Russia. [online] dostupné www.platinum.matthey.com 65


20

meď a o niekoľko rokov na to aj nikel. Komerčná ťaţba platinových kovov bola spustená

v 1908 s tým, ţe ruda bola spracovávaná v rafinérii vo Veľkej Británii. Okrem Sudburskej

panvy sa platinové kovy ťaţia ja v Raglanskej niklovej bani v severnom Quebecu

a v niklovom komplexe v Manitobe. Všetky tieto kanadské loţiská sú, rovnako ako ruské,

bohatšie na paládium ako na platinu. Jediným primárnym zdrojom platinových kovov

v Kanade je baňa Lac des Iles v západnom Ontáriu. Ťaţba z loţiska Ruby zone, ktorá bola

aţ do 2005 výhradne povrchová, sa začala v roku 1993. Ruda pochádzajúca

z podpovrchových loţísk je kvalitnejšia, s vyšším obsahom paládia.66

Celkové zásoby

platinových kovov v Kanade sa odhadujú na 10 miliónov trójskych uncí.67

Platinové kovy sa v Spojených štátoch primárne ťaţia v dvoch baniach na stredojuhu

Montany. Malé mnoţstvo platinových kovov sa získava v Texase a Utahu ako vedľajší

produkt výroby medi. Rudy v baniach Stillwater a East Boulder v Montane sa s obsahom

aţ 20 gramov platinových kovov na tonu rudy hodnotia ako veľmi kvalitné. Asi tri štvrtiny

získaných kovov tvorí paládium a jednu štvrtinu platina.68

Celkové zásoby platinových

kovov v Spojených Štátoch stanovila Americká geologická sluţba na 29 miliónov

trójskych uncí.69

K relatívne významným producentom platinových kovov patrí tieţ Zimbabwe. Platina

to bola objavená v roku 1925 vo Veľkej ţile70

v Hlavnej sulfitovej vrstve, širokej asi tri

metre, z ktorých je však na ťaţbu rentabilná tretina. Obsah platinových kovov tejto rude je

oproti juhoafrickej menší, nachádzajú sa tu ale vyššie koncentrácie medi a niklu. Ťaţba

v súčasnosti prebieha v troch baniach – Mimosa, Hartley Platinum Project a Unki. Malé

mnoţstvá platinových kovov sa, väčšinou ako vedľajší produkt farebnej metalurgie,

produkujú aj v Botswane a Kolumbii, geologické prieskumy a ekonomické analýzy sa

uskutočnili v Austrálii a Fínsku. 71

Celkový objem zásob platinových kovov v krajinách

iných ako Juhoafrická republika, Rusko, Kanada a Spojené štáty sa odhaduje na takmer 26

miliónov uncí.72

Ťaţba a výroba platinových kovov je značne kapitálovo, ako aj technicky náročný

proces. Získavanie, koncentrovanie a zušľachťovanie kovov môţe trvať aj šesť mesiacov

66

Johnson Matthey. North America. [online] dostupné www.platinum.matthey.com 67


Johnson Matthey. North America. [online] dostupné www.platinum.matthey.com 69


Veľká ţila je lineárny geologický útvar tiahnuci sa takmer 550 km od severu na juh cez strednú časť

Zimbabwe, prechádza západne od hlavného mesta Zimbabwe Harare. Chrbát je loţiskom veľkého mnoţstva

nerastných surovín, okrem platinových kovov aj zlata, striebra, chrómu, niklu a azbestu. 71



21

a podľa odhadu je na výrobu jednej unce platiny potrebné spracovať sedem aţ dvanásť ton

rudy.73

Aj keď existujú povrchové loţiská, rudy platinových kovov sa vo všeobecnosti

získavajú náročnou podzemnou ťaţbou. Po vyťaţení sa ruda drví a melie na menšie

čiastočky aby sa odkryli nerasty obsahujúce platinové kovy. Kamenná drť je vo flotačnom

procese následne zmiešaná s vodou a špeciálnymi činidlami a do zmesi sa začne pumpovať

vzduch, čo vedie k vytvoreniu bublín zachytávajúcich platinové kovy obsahujúce častice,

ktoré sa usadia na povrchu. Obsah platiny a ostatných kovov skupiny v tomto flotačnom

koncentráte, v závislosti od kvality rudy, kolíše medzi 100 aţ 1000 gramami na tonu.74

Usadenina, ktorá stále obsahuje ekonomicky zaujímavú koncentráciu kovov prechádza

procesom mletia a flotácie druhý krát.

Koncentrácia, zušľachťovanie a izolácia platinových kovov sa dá zjednodušene

rozdeliť na tri samostatné procesy: vytápanie, kedy sa z flotačného koncentrátu vytvoria

niklové a medené anódy, elektrolytickú rafináciu, kde sa získané anódy elektrolyticky

rozloţia na čistú meď a nikel a anódový kal obsahujúci vzácne kovy75

a chemické

spracovanie pri ktorom sa oddelia a zušľachtia jednotlivé kovy. Vysušený flotačný

koncentrát sa za pridania síranu sodného a koksu vytápa pri teplotách vyšších ako 1500 °C.

Vo vrchnej vrstve taveniny sa koncentruje prevaţne sulfid sodný, sulfid meďnatý a zlato,

v spodnej vrstve sulfid niklu a platinové kovy. Medená anóda, obsahujúca malé mnoţstvo

platinových kovov, ako aj niklová anóda sa elektrolyticky rozloţia na čistú medené

a niklové katódy a na anódový kal obsahujúci vysoké koncentrácie kovov platinovej

skupiny. Vzhľadom na povahu poslednej fázy výroby platinových kovov, chemického

spracovania, rastie ich koncentrácia a čistota výrazne rýchlejšie ako pri predchádzajúcich

dvoch fázach. Anódový kal je najprv zahriaty na vysokú teplotu a vystavený pôsobeniu

lúhu, ktorý odstráni posledné zvyšky medi, niklu, ţeleza a síry. Výsledkom je obohatený

kal obsahujúci vysoké mnoţstvo platinových kovov a zlata, ktoré sa pred ich samotným

izolovaním a rafináciou rozpustia do roztoku76

. Oddelenie a rafinácia šiestich platinových

kovov je zloţitý chemický proces, ktorý zahŕňa ich vyzráţanie vo forme solí nasledované

niekoľkými stupňami rekryštalizácie a praţením. Získané kovy, ktoré majú pórovitú

štruktúru sa tavia a odlievajú do tvaru ingotov.77

73

UNCTAD. Platinum. [online] dostupné www.unctad.org 74

tamtieţ 75

Okrem platinových kovov aj zlato 76

Zlato, platina a paládium sa rozpustia v lúčavke kráľovskej, po ich oddelení sa irídium, ródium, ruténium

a osmium rozpustia za pomoci ďalších zásaditých a oxidačných činidiel 77

Gouldsmith, A. F. S., Wilson, B. Extraction and Refining of the Platinum Metals. Platinum Metals Rev.,

1963, zväzok 7, 4. vydanie. s. 136-143

22

Nezanedbateľným zdrojom platinových kovov, ktorý pomáha uspokojiť narastajúci

dopyt, neraz vyšší ako sú moţnosti ťaţobného priemyslu, je recyklácia. Najviac

recyklovanými kovmi sú platina a paládium pouţívané v automobilových katalyzátoroch.

Platinové a paládiové katalyzátory sú roztavené spolu so ţelezom a meďou. Takto získaná

zliatina je vystavená pôsobeniu lúhu, ktorým sa odstráni meď a ţelezo. Následne sa platina

a paládium oddeľujú a zušľachťujú procesom obdobným ich výrobe z rudy.

Ďalším, hoci nekonvenčným, zdrojom troch platinových kovov – ruténia, ródia

a paládia je vysokoaktívny kvapalný rádioaktívny odpad. Na priemyselné vyuţitie sú

z tejto trojice atraktívne paládium a ródium, ktoré môţu byť dekontaminované tak, ţe

úroveň ich rádioaktivity klesne na prípustnú mieru. Vlastná rádioaktivita paládia je nízka,

pri ródiu klesne na prípustnú hranicu za tridsať rokov. Zvyšková rádioaktivita

nepredstavuje problém pri vyuţití týchto kovov v jadrovom priemysle a v prípadoch, kedy

sa dá vylúčiť oţiarenie osôb alebo únik kovov do prostredia. Ďalšou nutnou podmienkou

ich vyuţitia je zabezpečenie toho, aby sa takto vyrobené rádioaktívne platinové kovy

nedostali do recyklačného cyklu a nekontaminovali zvyšné zásoby, ktoré by mohli byť

pouţité v lekárskom priemysle alebo klenotníctve.78

Platinové kovy majú vďaka svojim vlastnostiam široké priemyselné vyuţitie

a nezastupiteľnú úlohu v takmer kaţdej oblasti moderného ţivota. Vyznačujú sa vysokou

teplotou tavenia, chemickou a elektrickou stálosťou a hlavne výnimočnými katalytickými

vlastnosťami, ktoré si zachovávajú aj pri vysokých teplotách a v korozívnom prostredí.

Uplatňujú sa preto v automobilovom priemysle, elektronike, medicíne a klenotníctve.79

V automobilovom priemysle sa platinové kovy a ich zliatiny vyuţívajú na zvýšenie

efektívnosti a ochrany ţivotného prostredia. V katalyzátoroch pri záţihových a vznetových

motorov napomáhajú chemickej reakcii, ktorá premieňa oxid uhoľnatý a oxidy dusíka

v spalinách na, pre prírodu menej zaťaţujúci, oxid uhoľnatý, dusík a vodnú paru,

prispievajúc tak k zníţeniu znečistenia vzduchu a emisií skleníkových plynov. S vývojom

alternatívnych pohonov pre automobily nachádzajú platinové kovy uplatnenie

v palivových článkoch kde pri uvoľňovaní tepla, vody a elektrickej energie reagujú

molekuly vodíka s kyslíkom. Okrem netradičných zdrojov energie sa platinové

katalyzátory vyuţíva aj pri spracovávaní benzínu, kedy dochádza k zvyšovaniu jeho

oktánového čísla a tak zvyšovaniu jeho účinnosti. Platina a ostatné kovy sa okrem toho

78

Kolarik, Z., Renard, E. V. Potential Applications of Fission Platinoids in Industry. Platinum Metals Rev.,

2005, zväzok 49, 2. vydanie. s. 79-90 79

Chevalier, P. Platinum Group Metals. in Canadian Minerals Yearbook. 2005

23

vyuţívajú aj v ABS brzdných systémoch, spúšťačoch airbagov a ďalšej, na presnosť

a spoľahlivosť náročnej automobilovej elektronike.80

Nielen platinové kovy a ich zliatiny majú vďaka svojej tvrdosti a hustote unikátne

vlastnosti, ktoré z nich robia jedny z najodolnejších materiálov aké ľudstvo vyvinulo. Aj

stopové mnoţstvá platinových kovov dokáţe značne zlepšiť vlastnosti základných kovov.

Napríklad pridaním uţ 0,1 percenta ruténia stonásobne zvýši antikoróznu odolnosť

titánových zliatin.81

Platinové zliatiny pomáhajú zlepšiť odolnosť, ţivotnosť a funkčnosť

objektov kaţdodenného pouţitia akými sú plniace perá, glazúry na sklo, čepele ţiletiek a

detektory kovov. Vysoko odolné a chemicky stabilné zliatiny slúţia na povrchovú úpravu

taviacich kotlíkov vyuţívaných na výrobu kryštálov do laserov, opticky čistých skiel,

sklených a optických vlákien. Pri priemyselnej výrobe kyseliny octovej, kyseliny dusičnej

a amoniaku, nylonu, syntetickej gumy a hydroxidu sodného, materiálov a surovín bez

ktorých by sme si len ťaţko vedeli predstaviť moderný priemysel a poľnohospodárstvo, sa

rovnako vyuţívajú unikátne vlastnosti platinových kovov.82

Rovnako prakticky v kaţdom

elektronickom komponente v súčasnosti môţeme nájsť platinu alebo iný kov z tejto

skupiny, či sú to mnohovrstvové keramické kondenzátory alebo platne pevných diskov.83

Kovy platinovej skupiny sa okrem priemyslu vďaka svojej vodivosti, odolnosti,

chemickej stálosti a bio-kompatibilite uplatňujú aj v medicíne pri výrobe sluchových

a sietnicových implantátoch, kardiostimulátoroch a vnútrotelových defibrilátoroch,

výstuţiach tepien, elektrofyziológii a neuromodulácii84

. Platinové kovy sa vyuţívajú aj pri

moderných metódach liečby rakoviny, kde tvoria aktívnu súčasť chemoterapeutických

liekov a implantátov vyuţívaných na rádioterapiu.85

Z platinových kovov sa v čistej forme, alebo v zliatinách s vysokým obsahom, na

výrobu šperkov pouţíva len platina a v obmedzenej, i keď stúpajúcej, miere paládium.

Väčšina šperkov vyrobených z týchto dvoch kovov má, rovnako ako v prípade zlata, skôr

investičný charakter. Tak ako šperky, aj investičné nástroje sa v prípade platinových kovov

spájajú väčšinou len s platinou a paládiom. Investori si môţu okrem spomínaných

80

IPA. Platinum Group Metals – Applications. [online] dostupné na www.ipa-news.com 81

Aplikácia ruténiových zliatin v lopatkách leteckých turbín by umoţnila zvýšiť operačnú teplotu prúdových

motorov, ktorá by viedla k efektívnejšiemu spaľovaniu, zvýšeniu výkonu, zníţeniu spotreby a tým pádom aj

emisií CO2 82


tamtieţ. 84

Vysielanie elektrických impulzov priamo do mozgu, vyuţíva sa na liečbu chronických bolestí

a neurologických chorôb (napr. Parkinsonova choroba) 85

IPA. Platinum Group Metals – Applications. [online] dostupné na www.ipa-news.com

24

investičných šperkov zvoliť aj medaily a mince, odliatky, tehličky, platinové účty a

Exchange-traded-products.

1.3.1 Platina

Platina je jedným z najhustejších a najťaţších kovov, má vysokú teplotu topenia, je

poddajná, ťaţná a kujná, výborne odoláva korózii a oxidácii a to aj pri vysokých teplotách

a v agresívnom chemickom prostredí, je dobrý vodič elektrického prúdu a katalyzačné

činidlo. Platina sa, tak ako to bolo spomenuté uţ v časti venovanej ťaţbe a výrobe

platinových kovov, rozpúšťa v lúčavke kráľovskej. Má striebristo bielu farbu a na rozdiel

od striebra nečernie, vďaka čomu je vyhľadávaná v klenotníckom priemysle, ktorý sa

v roku 2010 podieľal na 29 percentách celosvetového dopytu po platine86

. Najviac, 33

percent, dopytu je tvorených v automobilovom priemysle pri výrobe katalyzátorov, 30

percent v ostatných priemyselných odvetviach a 8 percent celkového dopytu tvorili

investície.87

Aj keby sme nebrali do úvahy pouţitie platiny v katalyzátoroch automobilov

a klenotoch, s platinou sa priemerný spotrebiteľ môţe stretnúť kaţdý deň. Viac ako 20

percent spotrebných tovarov obsahuje platinu buď priamo, alebo je platina pouţitá pri ich

výrobe.88

Vyuţitie platiny v produktoch predĺţením ich ţivotného cyklu zniţuje mnoţstvo

odpadu, platina v katalyzátoroch zniţuje mnoţstvo emisií škodlivých a skleníkových

plynov, je vyuţívaná ako katalyzátor v chemickom a petrochemickom priemysle,

elektronike a medicíne. Platina v špecifických zlúčeninách zabraňuje rastu zhubných

rakovinotvorných buniek a vďaka svojej chemickej stálosti nachádza široké uplatnenie aj

v iných oblastiach medicíny pri výrobe nástrojov či vnútrotelových implantátov.

Medzinárodný prototyp základnej jednotky SI kilogramu je vyrobený zo zliatiny

obsahujúcej 90 percent platiny a 10 percent irídia.

1.3.2 Paládium

Napriek tomu, ţe paládium má spomedzi kovov platinovej skupiny najmenšiu hustotu

a teplotu topenia má, tak ako aj platina, široké spektrum vyuţitia. Má striebristo bielu farbu

a rovnako ako platina nečernie, pri zahriatí je mäkké a tvárne, čo ho spolu s, oproti

platine, niţšou cenou robí obľúbeným v klenotníctve, a to najmä na výrobu bieleho zlata.

Tvarovanie za studena výrazne zvyšuje jeho silu a pevnosť, rovnako ako ďalšie kovy

86

Celkový čistý dopyt po platine v roku 2010 bol 5,72 milióna trójskych uncí 87

Johnson Matthey. Platinum charts. [online] dostupné www.platinum.matthey.com 88

Commodity Online. Platinum. [online] dostupné www.commodityonline.com

25

platinovej skupiny si aj pri vysokých teplotách zachováva odolnosť voči korózii a oxidácii,

rozpúšťa sa však v kyseline dusičnej a kyseline sírovej. Platina sa vďaka svojim

katalyzačným vlastnostiam pouţíva v katalyzátoroch a zariadeniach na čistenie vzduchu,

jej chemická stabilita je cenená v elektronickom priemysle. Najzaujímavejšou vlastnosťou

paládia je však jeho schopnosť pri izbovej teplote absorbovať 900 násobok svojho objemu

vodíka.89

Paládium je tak bezpečné a efektívne médium na uchovávanie a čistenie vodíka.

Vyuţíva sa tak v chemických procesoch, ktoré vyţadujú výmenu atómov vodíka medzi

dvoma činidlami a pouţívajú sa napríklad na výrobu butadiénu a cyklohexánu, základných

surovín na výrobu umelej gumy a nylonu.

Paládium sa vďaka svojej niţšej cene a podobnými vlastnosťami ako platina vyuţíva

najmä v automobilovom priemysle na výrobu katalyzátorov, kde sa v roku 2010 zo 7,1

milióna trójskych uncí spotrebovalo 53 percent. Elektronika tvorí 14, zubárstvo 9,

klenotníctvo 8 a iné vyuţitie 7 percent dopytu. Na investičné vyuţitie boli v roku 2010

vyuţité 4 percentá z celkového dopytu.90

1.3.3 Ródium

Ródium patrí k najvzácnejším a je najdrahším platinovým kovom, má svetlo šedú

farbu a cenený vysoký lesk. Napriek niţšej hustote má vyššiu teplotu topenia ako platina.

Ródium beţne neoxiduje, a to ani pri vysokých teplotách a odoláva väčšine kyselín91

.

Kyslík, ktorý viaţe pri teplote tavenia pri tuhnutí spätne uvoľňuje.92

Výnimočné chemické

vlastnosti ródia sa uplatňujú najmä pri výrobe trojcestných katalyzátorov, kde sa v roku

2010 uplatnilo aţ 84 percent z celkového dopytu 637 tisíc trójskych uncí. Katalyzačné

vlastnosti sa vyuţívajú aj v chemickom priemysle, ktorý tvorí ďalších 10 percent dopytu.

Ďalších takmer 9 percent dopytu tvorí sklársky priemysel, ktorý vyuţíva vysoká teplota

topenia a odolnosť voči korózii pri výrobe skla a sklených vlákien.93

Aj mimo týchto

oblastí má ródium široké spektrum vyuţitia, a to na zvýšenie mechanickej a chemickej

odolnosti zliatin platiny a paládia, v optických prístrojoch, pri mamografii, v klenotníctve

na zvýšenie lesku bieleho zlata a ochrany pred začernením pri striebre, výrobe plniacich

pier a monitorovanie toku neutrónov v jadrovom reaktore.

89


Johnson Matthey. Palladium charts. [online] dostupné www.platinum.matthey.com 91

Odoláva kyseline sírovej aj dusičnej, rozpúšťa sa čiastočne len v lúčavke kráľovskej 92


Johnson Matthey. Rhodium charts. [online] dostupné www.platinum.matthey.com

26

1.3.4 Irídium

Najvzácnejším, najviac chemicky odolným a druhým najhustejším kovom platinovej

skupiny je irídium.94

Má svetlo šedú farbu so zlatistým odtieňom.95

Je krehké ale extrémne

tvrdé, má vysokú teplotu topenia, tepelnú, chemickú a protikoróznu odolnosť. Pouţíva sa

v tepelne odolných taviacich kotlíkov pouţívaných na rast kryštálov pre lasery a pamäťové

zariadenia, na zlepšenie mechanických a chemických vlastností ostatných kovov

v zliatinách pouţívaných napríklad v motoroch lietadiel alebo podmorských potrubiach,

v zariadeniach, ktoré musia odolávať extrémnym teplotám, medicínskych a iných citlivých

elektronických prístrojoch, ktoré tvorili v roku 2010 z celkového dopytu 204 tisíc trójskych

uncí 37 percent. Elektrochemický priemysel tvoril v minulom roku 36 percent a chemický

7 percent dopytu.96

1.3.5 Ruténium

Čisté ruténium má svetlo bielu farbu, svoju pevnosť ale aj krehkosť si zachováva aj pri

vysokých teplotách, a preto sa len zriedka vyuţíva vo svojej čistej forme. Tvorí však

dôleţitú súčasť v zliatinách s ďalšími platinovými, vzácnymi ale aj základnými kovmi.

Vďaka svojim elektrickým, elektrochemickým, katalyzačným vlastnostiam a odolnosti

voči korózii je vyuţívané v elektronike, kde sa v minulom roku z celkového dopytu 1,05

milióna trójskych uncí spotrebovalo 75 percent a to najmä pri výrobe odporov a v čoraz

väčšej miere aj pevných diskov. Zvyšných 17 percent dopytu sa vytvorilo

v elektrochemickom priemysle a 9 percent v priemysle chemickom.97

1.3.6 Osmium

Osmium má spomedzi platinových kovov najväčšiu pevnosť, hustotu a teplotu topenia

a je najhustejším známym prvkom vôbec. Má modro šedú farbu a svoj lesk si zachováva aj

pri vysokých teplotách. Kvôli svojej vysokej teplote topenia, krehkosti a, na platinové

kovy neobvykle vysokej reaktívnosti s atmosférickým kyslíkom aj pri izbovej teplote98

,

ktorá vedie k tvorbe výbušného a toxického oxidu osmičelého99

, sa len zriedka pouţíva vo

svojej čistej forme. Tak ako väčšina platinových kovov sa pridáva do zliatin, ktoré musia

mať vysokú odolnosť voči opotrebovaniu trením ako sú hroty plniacich pier

94


Vďaka nemu bolo irídium pomenované po gréckej bohyni Iris, poslovi bohov a zosobnením dúhy 96

Johnson Matthey. Iridium & Ruthenium Charts. [online] dostupné www.platinum.matthey.com 97

Johnson Matthey. Iridium & Ruthenium Charts. [online] dostupné www.platinum.matthey.com 98

Osmium takto reaguje v práškovej alebo špongiovej forme 99

Oxid osmičelý má výrazný zápach, z čoho je odvodený aj názov osmia (osme po grécky znamená zápach,

aróma)

27

a prepisovačiek a loţísk. Osmium je dobrý vodič elektrického prúdu a vyuţíva sa tak aj

ako ekonomickejšia a odolnejšia náhrada zlata pri pokovovaní elektronických súčiastok

a to najmä vo vnútrotelových implantátoch ako sú napríklad kardiostimulátory.

Katalyzačné vlastnosti, spoločné pre všetky kovy platinovej skupiny, sa vyuţívajú

v palivových článkoch, osmium vo forme oxidu osmičelého sa vo forenznej vede vyuţíva

na zaisťovanie odtlačkov prstov. Koncom devätnásteho storočia, kým neboli nahradené

volfrámom, sa osmiové vlákna pouţívali v ţiarovkách.100

Vzhľadom na nejednoznačné štatistiky nie je moţné presne určiť produkciu osmia,

získavaného ako vedľajší produkt rafinácie ostatných platinových kovov a niklu, ale

odhaduje sa, ţe nepresahuje 20 tisíc trójskych uncí ročne.

100

Griffith, W. P. Bicentenary of Four Platinum Group Metals. Platinum Metals Review, 2004, zväzok 48, 4.

vydanie. s. 182-189

28

2 VÝVOJ NA TRHU S DRAHÝMI KOVMI

Trh s drahými kovmi je, rovnako ako akýkoľvek iný, určovaný ponukou a dopytom.

Napriek tomu ho, a špeciálne pri zlate, nemôţeme analyzovať ako trh so základnými

kovmi alebo inými komoditami, ktoré sa svojím vyuţívaním spotrebúvajú, neslúţia ako

dlhodobé investičné nástroje a uchovávatelia hodnoty.101

Ponuka drahých kovov pozostáva

z ťaţby, recyklácie a v prípade zlata a striebra aj z predaja centrálnych bánk a

medzinárodných inštitúcií102

. Dopyt môţeme, ako sme uţ naznačili v prvej kapitole,

rozdeliť na dopyt po drahých kovoch v priemysle, investičný dopyt103

a dopyt

v šperkárstve, z ktorého by sme však prevaţnú väčšinu mohli zaradiť do dopytu

investičného104

.

V tejto kapitole sa teda budeme venovať faktorom ovplyvňujúcim ponuku a dopyt po

jednotlivých drahých kovoch t.j. objemu ťaţby, recyklácie a predaja verejného sektora a

jednotlivým zloţkám celkového dopytu. Z pohľadu celkovej váhy na dopyte má investičný

dopyt najväčšiu váhu pri zlate, veľkú váhu pri striebre a len minimálnu pri platinových

kovoch. Zmeny ponukových a dopytových faktorov určujúcich ceny (a určovaných

cenami) budeme sledovať a analyzovať za obdobie posledných 10 rokov, t.j. od roku 2001

do roku 2010. Z platinových kovov zameriame pozornosť na platinu a paládium ako na

najrozšírenejšie, najpouţívanejšie a najviac obchodované kovy tejto skupiny.

2.1 Zlato

Cena zlata sa určuje na základe obchodovania s fyzickým zlatom a zlatými derivátmi

na svetových burzách105

. Ako orientačná cena bude pre účely tejto práce slúţiť dva krát do

dňa stanovovaný London gold price fix106

. Ako môţeme vidieť na grafe 1. v období rokov

2001 aţ 2010 vzrástla cena zlata z asi 250 na viac ako 1400 dolárov za trójsku uncu.

101

Zlato, striebro, platina a paládium majú definovaný názov ako mena podľa štandardu ISO 4217 102

Najmä Medzinárodný menový fond a Svetová banka 103

Vrátane dopytu špekulatívneho 104

Platí to hlavne pre Indiu, Čínu, ostatné ázijské krajiny a Blízky východ. 105

Hlavne London Bullion Market, New York Mercantile Exchange, Zürich Gold Pool, Tokyo Commodity

Exchange, Comex v New Yorku, Tocom v Tokiu, FOREX a burzy s cennými papiermi v Londýne, New

Yorku, Johannesburgu a Austrálii 106

Cenu určuje prostredníctvom telefonickej konferencie dva krát denne 5 členov The London Gold Market

Fixing Ltd, . Stanovovanie prebieha tak, ţe predseda oznámi otváraciu cenu a ostatní štyria členovia ju

sprostredkujú svojim klientom. Na základe ich pokynov sa deklarujú ako predajcovia alebo nákupcovia

a oznámia mnoţstvo tehličiek, ktoré chcú kúpiť alebo predať. Pokiaľ sú pri stanovenej cene len predajcovia,

len nákupcovia, alebo objem predávaných a nakupovaných tehličiek nie je vyrovnaný, otváracia cena sa

upraví a celá procedúra sa opakuje pokiaľ nie je, s toleranciou 50 tehličiek, dosiahnutá rovnováha ponuky

a dopytu.

29

Kumulatívne to predstavuje nárast o 460 %. Aj keď zo začiatku desaťročia pomalý, doteraz

neprerušený rast ceny zlata sa začal uţ v polovici roka 2001. Za týmto, najmä od roku

2007, silným rastom stojí mnoţstvo faktorov a to hlavne finančná kríza, obavy z moţnej

inflácie, neustále oslabovanie dolára a celková strata dôvery k nekrytým peniazom a zmena

manaţmentu zlatých rezerv centrálnych bánk priemyselne vyspelých štátov107

. Venovať sa

budeme týmto a iným faktorom, ich vývoju a celkovej váhe na tvorbe ceny.

Graf č. 1. Cena trójskej unce zlata v dolároch a eurách od roku 2001 do 2010


2.1.1 Ponuka Zlata

2.1.1.1 Úroveň celkovej ťažby a de-hedging výrobcov

Čo sa týka úrovne celkovej ťaţby, v posledných rokoch si, ako môţeme vidieť

v Tabuľke 6, udrţiavala pomerne stabilnú hodnotu, a ročne predstavovala v priemere 2500

ton. Táto stabilita vychádza z toho, ţe novootvorené bane väčšinou len nahradia tie

vyčerpané a nezvýšia celkovú produkčnú kapacitu. Ďalším faktorom je aj dlhá doba

otvorenia novej prevádzky, ktorá môţe od objavenia ekonomicky atraktívneho loţiska do

začiatku vlastnej ťaţby dosiahnuť aţ desať rokov. Je to dôsledok vysokej investičnej

náročnosti, mnoţstva potrebných povolení108

, zniţujúceho sa počtu kvalitných loţísk

a v neposlednom rade aj faktu, ţe tieto nové perspektívne loţiská sa väčšinou nachádzajú

107

World Gold Council. An investor's guide to the gold market.2010. s. 6-8 108

Povolenia väčšinou súvisia s čoraz prísnejšou legislatívou na ochranu ţivotného prostredia. Ako môţeme

vidieť v prvej kapitole, ťaţba a získavanie zlata je environmentálne náročný proces, často zahrňujúci

povrchovú ťaţbu rudy a pouţitie kyanidového lúhovania a iných chemických procesov pri jej spracovaní.

0,00

200,00

400,00

600,00

800,00

1000,00

1200,00

1400,00

1600,00

1.1

2.2

00

0

1.5

.20

01

1.1

0.2

00

1

1.3

.20

02

1.8

.20

02

1.1

.20

03

1.6

.20

03

1.1

1.2

00

3

1.4

.20

04

1.9

.20

04

1.2

.20

05

1.7

.20

05

1.1

2.2

00

5

1.5

.20

06

1.1

0.2

00

6

1.3

.20

07

1.8

.20

07

1.1

.20

08

1.6

.20

08

1.1

1.2

00

8

1.4

.20

09

1.9

.20

09

1.2

.20

10

1.7

.20

10

1.1

2.2

01

0

USD Euro

30

v politicky nestabilných oblastiach. Zvyšujúca sa cena zlata môţe navyše paradoxne viesť

k zníţeniu jeho produkcie keď producenti začnú ťaţiť, doteraz ekonomicky

nerentabilné, menej kvalitné zásoby, čím dôjde, aj pri zvýšení výrobných nákladov, k

predĺţeniu ţivotnosti bane a maximalizácii dlhodobej návratnosti. Zníţenie ceny zlata

môţe naopak viesť k ťaţbe kvalitnejšej rudy a zvýšeniu celkovej produkcie aj za cenu

zníţenia ţivotnosti bane.109

Celková ťaţba je tak, minimálne v krátko a strednodobom

horizonte, neelastická a vzhľadom na to, ţe predstavuje len zlomok celkových vyťaţených

zásob110

môţeme povedať, ţe nemá takmer ţiadny vplyv na zmenu ceny zlata.

Na ilustráciu cenovej nepruţnosti objemu celkovej ťaţby sa môţeme bliţšie pozrieť

na faktory, ktoré ovplyvnili objem ťaţby zlata v posledných piatich rokoch, kde môţeme

sledovať rovnako jeho pokles ako aj následný nárast. V roku 2006 nedokázalo otvorenie

nových baní v Brazílii, Ghane a Kazachstane kompenzovať pokles ťaţby v Indonézii

a Peru. V nasledujúcom roku poklesla celková ťaţba najmä vďaka jej poklesu v Spojených

štátoch a Juţnej Afrike, kde sa prevádzky zatvárali so snahou zvýšiť celkovú bezpečnosť

v ťaţobnom sektore. Pokles objemu ťaţby v roku 2008 bol zapríčinený finančnými

problémami menších baní, zatvorením dvoch austrálskych prevádzok, niţšou ako

očakávanou výnosnosťou nových projektov a pretrvávajúcimi banskými nešťastiami a

problémami s dodávkami elektrickej energie v Juţnej Afrike. Nekompenzovalo ho ani

zvýšenie ťaţby v Rusku a Indonézii. Tento trojročný trend poklesu sa zvrátil v roku 2009,

kde mu pomohlo otvorenie nových baní v Tanzánii a Senegale a zvýšenie produkcie

v indonézskej bani Grasberg, najväčšej zlatej bani na svete. Za zvýšenie objemu produkcie

v minulom roku sa zaslúţilo rozšírenie ťaţby v baniach v Austrálii, Argentíne, USA

a Číne, ktorá si udrţala svoju pozíciu najväčšieho producenta.111

Produkcie však poklesla

v Indonézii a vďaka ťaţbe menej kvalitnej rudy aj v Peru.112

De-hedging, teda spätný

nákup vlastných forward a futures, pouţívajú výrobcovia pri očakávaní dlhodobého rastu

ceny zlata na to, aby maximalizovali svoj zisk.113

Pokles miery de-hedgingu producentov

môţeme pripísať očakávaniu stabilného vývoja na trhu, alebo zníţeniu objemu predaja

ťaţby realizovaného na forward a futures trhoch. Môţeme teda povedať, ţe je viac závislý

na cene a odráţa očakávanie jej vývoja, ako by ju sám ovplyvňoval.

109

Tenebrarum, P. Drivers Influencing Precious Metal Prices. 2011. [online] dostupné na seekingalpha.com 110

Pribliţne 1,5 % 111

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full Year 2010. 2011. s. 11 112

Čo dokazuje existenciu negatívnej cenovej elasticity ťaţby zlata. 113

Predajom svojej ťaţby na forward a futures trhu sa chceli zabezpečiť proti neočakávaným výkyvom cien.

31

Tab. č. 6 Ponuka zlata v tonách od roku 2001 do roku 2010

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

čistá produkcia - 2179 2313 2042 2464 2076 2032 2060 2332,1 2542,7

celková ťaţba 2570 2591 2592 2469 2550 2486 2476 2409 2584,3 2658,8

hedging výrobcov - -412 -279 -427 -86 -410 -444 -349 -252,2 -116,1

predaj CB a MFI - 545 617 470 662 370 484 236 29,8 -87,2

Recyklácia - 835 944 849 886 1129 956 1217 1672,2 1652,7

celková ponuka - 3559 3874 3361 4012 3575 3472 3513 4034,1 4108,2


2.1.1.2 Recyklácia

Ročný objem zlata získaného recykláciou je, rovnako ako jeho ťaţba, v porovnaní

s jeho celkovými vyťaţenými zásobami zanedbateľný. Ako však môţeme vidieť v Tabuľke

6 recyklácia je, na rozdiel od ťaţby, cenovo elastická114

a pomáha tak zvyšovať ponuku,

vyrovnávať dopyt a aspoň čiastočne stabilizovať cenu. Nárast objemu recyklovaného zlata

sa však aj napriek zvyšujúcim sa cenám zastavil v polovici roku 2009.115

Na jeho zastavení

sa podieľali dva faktory, a to vyčerpanie zásob v prvom polroku a očakávanie nárastu ceny

zlata. Aj v roku 2010 bol tento objem, najmä v Indii a na Blízkom východe116

, niţší ako by

sa pri súčasnej cenovej hladine dalo očakávať, čo len potvrdzuje očakávania ďalšieho

nárastu ceny zlata.

2.1.1.3 Predaj centrálnych bánk a medzinárodných organizácií

Centrálne banky a medzinárodné organizácie v súčasnosti vo forme svojich

rezervných aktív kontrolujú 18 % celkových vyťaţených zásob zlata. Podiel zlata na

celkových externých rezervách117

vyspelé západoeurópskych a severoamerických štátov je

vďaka, v minulosti pouţívanému, zlatému štandardu viac ako 40 %, u rozvojových štátov

sa tento podiel pohybuje do 5 %118

.119

Takýto výrazný nepomer vedie k diametrálne

odlišnému správaniu sa centrálnych bánk rozvinutých a rozvojových štátov, kde rozvojové

krajiny majú tendenciu zlato kupovať a rozvinuté predávať.

114

Vysoké ceny zlata robia nákladný a technologicky náročný proces recyklácie zlata ekonomicky

rentabilným. 115

World Gold Council. Gold Demand Trends, Fourth Quarter and Full Year 2009. 2010. s. 10 116

Tieto dva regióny sú tradične najväčšími prispievateľmi do segmentu recyklácie. 117

Devízové rezervy a zlato. 118

Celkový priemer vo svete sa pohybuje na úrovni 10 %. 119

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full Year 2010. 2011. s. 13

32

Verejný sektor bol v globále dlhodobo čistým predajcom zlata, vo významnej miere

zvyšujúcim celkovú ponuku zlata na trhu. Okrem over the counter120

predaja vyuţívali

banky aj pôţičky, swapy a ďalšie zlaté deriváty, čo predstavovalo ďalší nárast ponuky,

viedlo k neistote a destabilizácii trhu a poklesu ceny zlata.121

V roku 1999 tak 15

centrálnych bánk európskych krajín122

podpísalo Central Bank Gold Agreement123

,

v ktorom vyhlásili, ţe zlato ostane dôleţitou súčasťou peňaţných rezerv, signatárke

inštitúcie nebudú vstupovať na trh ako predajcovia, s výnimkou uţ dohodnutých predajov,

dohodnuté predaje zlata sa uskutočnia koordinovane, neprekročia 400 ton ročne a celkovo

v 2000 ton v období piatich rokov, signatári nebudú zvyšovať objem zlatých pôţičiek,

opcií a futures a túto zmluvu prehodnotia za 5 rokov.124

Centrálne banky ďalších štátov

vrátane Spojených štátov, Japonska, Austrálie a Medzinárodný menový fond sa k dohode

pripojili neformálne, alebo vyhlásili, ţe v tomto období nebudú zlato predávať.125

Táto

prekvapivá dohoda odstránila jeden z najvýznamnejších faktorov nestability trhu so zlatom

a zvýšila jeho transparentnosť.126

Druhá Central Bank Gold Agreement z roku 2004 potvrdila dôleţitosť zlata ako

súčasti peňaţných rezerv a stanovila ročný strop na predaja zlata na 500 a päťročný na

2500 ton.127

Veľká Británia, aj keď vyhlásila, ţe neplánuje predávať zlato, CBGA2

nepodpísala, naopak ku zmluve pristúpili Grécko, Slovinsko, Cyprus a Malta. Z Tabuľky 6

môţeme vidieť, ţe aj napriek zvýšeniu povoleného objemu predaja signatárske štáty túto

moţnosť nevyuţili. Tretia, a v súčasnosti platná Central Bank Gold Agreement podpísaná

v roku 2009, aj vzhľadom na nevyuţité moţnosti predaja CBGA2 v posledných dvoch

rokoch jej platnosti, zníţila povolený ročný objem predaja zlata na 400 a päťročný na 2000

ton a stanovila, ţe predaj 403 ton zlata zo zásob Medzinárodného menového fondu128

sa do

tohto objemu započítavať nebude. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch zmlúv

neobmedzuje centrálne banky v objeme zlatých pôţičiek a derivátov. Okrem pôvodných

120

Priamy predaj na trhu. 121

Čo spôsobovalo problémy producentom zlata, medzi ktorými je veľké mnoţstvo rozvojových krajín,

vrátane HIPC. 122

Centrálne banky vtedajších krajín eurozóny, Európska centrálna banka a Centrálne banky Švédska,

Švajčiarska a Veľkej Británie. 123

Dohoda centrálnych bánk o zlate, CBGA1 124

European Central Bank. Joint statement on gold. 1999. [online] dostupné na www.ecb.int 125

Formálne alebo neformálne sa tak zaviazalo 85 % zásob verejného sektora. 126

World Gold Council. Central Bank Gold Agreements. [online] dostupné na www.gold.org 127


Tento predaj jednej osminy zlatých rezerv je výsledkom Crockettovej správy z roku 2007, kde odporučil

MMF nový model financovania počítajúci aj s kontrolovaným predajom obmedzeného mnoţstva zásob zlata.

V prvej fáze MMF predal 222 ton zlata mimo trh Reserve Bank of India (200 ton) a centrálnym bankám Srí

Lanky, Bangladéšu (10 ton) a Maurícia (2 tony). V druhej fáze, ktorá sa začala vo februári 2010 predáva

Fondna trhu 15-20 ton zlata mesačne.

33

pätnástich signatárov CBGA2 a troch neskôr pristúpených krajín podpísalo novú zmluvu aj

Slovensko.129

Ako sme uţ naznačili, rýchlo rastúce rozvojové krajiny patria k nákupcom zlata, tak

aby zvýšili svoje zásoby zlata a obnovili jeho podiel na externých rezervách, zníţený

prudkým nárastom objemu ich devízových, najmä dolárových, prostriedkov. Nákupom

zlata sa chcú tieţ zabezpečiť proti klesajúcej hodnote dolára. Toto, spolu so spomínaným

poklesom, a následne začiatkom roka 2009 faktickým zastavením, predaja európskymi

centrálnymi bankami, viedlo k tomu, ţe verejný sektor sa stal čistým nákupcom zlata a zo

strany ponuky sa fakticky presunul na stranu dopytu. Zastavenie predaja zlata zo strany

európskych bánk spôsobila finančná kríza, ktorá zastavila ich plány na vyrovnanie

portfólia externých rezerv a zvýšenie objemu devíz.

2.1.2 Dopyt po zlate

Ako sme uţ spomenuli v úvode tejto kapitoly, dopyt po zlate sa vytvára v troch,

respektíve štyroch130

, oblastiach: klenotníctvo, priemysel, investície a verejný sektor.

Kaţdý z týchto segmentov je ovplyvnený širokou škálou faktorov, pričom väčšina z nich

vplýva na celý dopyt, niektoré vplývajú výlučne na jeden sektor a nemálo z nich má na dva

sektory vplyv opačný. V tejto časti práce sa pokúsime analyzovať vzájomný vzťah objemu

dopytu v jednotlivých sektoroch, ceny zlata a vplyvu ostatných faktorov.

K najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim a ovplyvňovaným dopytom, ktoré

budeme v tejto časti kapitoly sledovať, patrí cena a cenová stabilita zlata. Práve stabilita je

rozhodujúcim faktorom pri klenotníctve, ktoré je ďalej výrazne ovplyvňované nákupom

šperkov počas ramadánu, sviatku Díválí131

, sezóny svadieb v Indii a Pakistane, módnymi

trendmi a vládnymi obmedzeniami obchodu so zlatom.132

Štátna regulácia, dostupné

investičné nástroje spolu s výmenným kurzom dolára a ďalších mien ovplyvňujú rovnako

sektor klenotníctva ako aj investície. Na tie vplývajú tieţ úrokové sadzby centrálnych

bánk, inflácia, očakávanie ďalšieho rastu ceny, politická stabilita a stav svetového

hospodárstva. Finančné a hospodárske krízy spôsobujúce celkový útlm globálnej

ekonomiky spolu so technologickými zmenami zas najviac ovplyvňujú dopyt po zlate

v priemysle.

129


Verejný sektor sa stal čistým nákupcom zlata v roku 2010 131

Známy tieţ ako festival svetiel je významným päť dňovým sviatkom v hinduizme, sikhizme a dţinizme,

ktorý sa koná v období od polovice októbra do polovice novembra. 132

Tie majú najčastejšie podobu dane závislej na forme v akej sa zlato do krajiny dováţa.

34

Pri skúmaní trendov dopytu po zlate a vývoja jeho ceny si okrem spolupôsobenia

mnoţstva vyššie načrtnutých faktorov musíme uvedomiť, ţe trh so zlatom je geograficky

značne diferencovaný. Táto diferenciácia je výsledkom pôsobenia rozdielnych kultúrnych,

historických a ekonomických determinantov v jednotlivých krajinách či regiónoch sveta.

Napríklad India, Čína, a región Blízkeho východu, kde sa nákup šperkov povaţuje za

bezpečnú investíciu a praktický spôsob uschovania peňaţných prostriedkov133

, generujú

najväčší objem dopytu po šperkoch. Na americkom a západoeurópskom trhu je zas dopyt

po šperkoch určovaný módnymi trendmi a na investičné účely, uchovanie bohatstva

a ochranu pred neistotou a infláciou vyuţívajú ľudia iné nástroje.134

V posledných rokoch

sa okrem rozdielnych sociokultúrnych preferencií začína prejavovať rôzne tempo rastu, či

respektíve zotavovania, ekonomiky jednotlivých regiónov sveta.

Tab. č. 7. Dopyt po zlate v tonách od roku 2001 do roku 2010 podľa sektora

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

klenotníctvo 3 009 2 662 2 484 2 616 2 718 2 298 2 417 2 192 1 760 2 060

priemysel 363 358 382 414 433 462 465 439 373 420

Investície 357 343 340 485 601 676 688 1 181 1 360 1 333

mince a

tehličky 357 340 301 352 393 416 435 860 743 995

ETF a podobné

produkty 0 3 39 133 208 260 253 321 617 338

spolu 3 729 3 363 3 206 3 515 3 752 3 436 3 570 3 812 3 493 3 813


2.1.2.1 Dopyt po zlate v klenotníctve

Dopyt v klenotníctve bol v roku 2001, rovnako ako celá ekonomika, ovplyvnený

následkami teroristických útokov na Svetové obchodné centrum prehlbujúcimi spomalenie

ekonomiky oslabenej dot-com bublinou,135

stratu spotrebiteľskej dôvery a fluktuáciou ceny

zlata. Celkový dopyt v Indii sa vďaka silnému prvému polroku, aj napriek slabému predaju

počas sviatku Díválí, oproti roku 2000 nezníţil. Za rast dopytu v Číne sa zaslúţilo

týţdenné voľno vyhlásené vládou v októbri, naopak augustová deregulácia ceny šperkov,

133

Mnoţstvo indických ţien v oblasti Tamil Nadu postihnutej ničívým tsunami koncom roka 2004 vyuţilo

veľkú časť pomoci na nákup zlatých šperkov. S ich kaţdodennými potrebami zabezpečenými mimovládnymi

organizáciami z humanitárnej pomoci si takto uschovali prostriedky na obnovu svojich domov do

budúcnosti. 134

To však vôbec neznamená, ţe v Indii, Číne a na Blízkom východe sa nevyuţívajú investičné nástroje ako

sú mince a medaile, tehličky a iné formy. 135

Bublina na akciových trhoch webových spoločností, ktorá praskla začiatkom marca 2000 po zvýšení

úrokových mier v Spojených štátoch.

35

napriek počiatočnému impulzu, nepriniesla podstatný nárast dopytu keď spotrebitelia

očakávali budúce zníţenie cien. V Japonsku klesol dopyt o 15 %,136

kedy sa zvýšený

záujem o zlaté šperky nepretavil do dopytu, ale uspokojil sa predajom starého tovaru

a zniţovaním objemu zásob. Dopyt v Indonézii po 20 % znehodnotení rupie voči doláru

dramaticky poklesol, na Blízkom východe ako takom ho oslabilo zníţené mnoţstvo

pútnikov. Keďţe ani Blízky východ nie je homogénnym blokom, dopyt v Saudskej Arábii

sa líšil od ostatných krajín regiónu a vďaka zníţeniu dovozného cla a relatívne vysokej

ceny ropy oproti predchádzajúcemu roku stúpol.137

V roku 2002 a 2003 bol dopyt po zlate ovplyvnený kolísaním jeho ceny, ktoré vplýva

negatívne najmä na Ázijské a Blízkovýchodné trhy. Vlastný objem predaných šperkov sa

v takýchto prípadoch výrazne nezniţuje, ale financuje sa výmenou za staré šperky

zodpovedajúcej hmotnosti. Ako môţeme vidieť v Tabuľke 7. trend klesajúceho dopytu

v klenotníctve sa zvrátil v roku 2004. Nárast dopytu však nebol vo všetkých regiónoch

rovnomerný. Silný ekonomický rast v Ázii a na Blízkom východe spolu so zmenou ich

spotrebiteľského správania, kedy sa spotrebitelia vyrovnali so stále rastúcimi cenami zlata

a pri nákupoch prestali vyčkávať na pokles jeho ceny,138

viedol k výraznému nárastu

dopytu po zlatých šperkoch v týchto oblastiach. Zvyšovanie ceny zlata sa na európskych

trhoch prejavuje odlišne, keďţe spotrebiteľský dopyt je, aspoň z krátkodobého hľadiska,

menej cenovo elastický. Na rast cien reagujú skôr výrobcovia, ktorí majú tendenciu

zniţovať obsah zlata v šperkoch aby tak zachovali ich cenu. Rozdielnu cenovú elasticitu

tieţ vykazuje trh s tradičnými jednoduchými, často ťaţšími, šperkmi a trh s modernými

produktmi s inovatívnym dizajnom, ktorý vykazuje dobré výsledky aj pri zvyšujúcich sa

cenách.139

Nárast ponuky zlata o jednu pätinu oproti roku 2004, ktorý môţeme vidieť v Tabuľke

6., dokázal trh v roku 2005 pomerne úspešne absorbovať. Napriek tomu sa kvôli zvýšeniu

tempa rastu ceny a aj napriek silnému hospodárskemu rastu dopyt po zlatých šperkoch

nezvýšil v takej miere ako v investíciách a priemysle. Najväčší nárast dopytu

v klenotníctve bol v Indii, na Blízkom východe a v Číne, naopak dopyt najviac poklesol vo

Veľkej Británii140

a Taliansku.141

Pokles ponuky zlata na úroveň len o niečo vyššiu ako v

136

World Gold Council. Gold Demand Trends, 2001 Highlights: Full year and fourth quarter. 2002. s. 8 137

A to aj napriek tomu, ţe okolo 40 tisíc moslimov kvôli teroristickým úrokom na Svetové obchodné

centrum zrušilo svoju plánovanú púť do Mekky. 138

Kupci sa vyrovnali aj s cenou vyššou ako 400 dolárov za uncu a očakávali jej ďalší nárast. 139

World Gold Council. Gold Supply and Demand in Fourth Quarter 2004. 2005. s. 5 140

Dlhodobý trend bol navyše posilnený júlovými teroristickými útokmi v Londýne. 141

World Gold Council. Gold Supply and Demand for Third Quarter 2005. 2005. s. 2-9

36

roku 2004 znamenal, ţe ponuka sa s dopytom v roku 2006 vyrovnala len za cenu ďalšieho

zdraţovania zlata. Celkový dopyt po zlate v klenotníctve klesol o 16 %. Prispelo k tomu aj

zniţovanie objemu zásob predajcov, ktorí si obyčajne počas prvých troch štvrťrokov

vytvoria zásoby, ktoré predávajú v posledných troch mesiacoch, kedy je spotrebiteľský

dopyt ťahaný sviatkom Díválí, Vianocami a Novým rokom. Táto stratégiu však kvôli

prudkému zvýšeniu cien v prvom polroku obchodníci neaplikovali.142

V kontraste ku prudkému poklesu poklese dopytu v sektore klenotníctva

v predchádzajúcom roku vyzeral rok 2007 spočiatku pozitívne. To sa zmenilo v poslednom

kvartáli kedy, ako vidíme na Grafe 1, začala následkom prasknutia hypotekárnej bubliny

a začiatku finančnej v Spojených štátoch znova silno rásť cena zlata. Vývoj v prvej ani

druhej polovici roka uţ tradične nebol rovnomerný, ovplyvnený rozdielnym vnímaním

cenovej nestability, nerovnomerným ekonomickým rastom a kolísaním výmenných

kurzov. Najväčší rast dosiahla Čína, Turecko a región Blízkeho východu, najhoršie sa

podľa očakávania darilo dopytu v Spojených štátoch amerických a Európe.143

Globálny

pokles dopytu po zlate v klenotníctve pokračoval spolu so stúpajúcimi cenami

a prehlbujúcou sa ekonomickou krízou, ktorá bola jeho hlavným determinantom,144

aj

v roku 2008. Pokles dopytu v Spojených štátoch a západnej Európe nevyrovnal ani jeho

nárast v Egypte, Číne a Rusku. Pokles dopytu počas prvého polroka bol v Indii aspoň

čiastočne kompenzovaný jeho v poslednom štvrťroku aţ 200 %, rastom, kedy prudký

pokles ceny viditeľný na Grafe 1. korešpondoval jednak so sviatkom Díválí a potom

umoţnil spotrebiteľom minúť voľné finančné prostriedky nahromadené v prvých dvoch

kvartáloch.145

Výrazný 20 % pokles dopytu v roku 2009 bol spôsobený najmä slabými výsledkami

v prvých kvartáloch. Napriek tomu, ţe sa väčšina krajín začala pomaly spamätávať

z globálnej finančnej a hospodárskej krízy, jej následky boli v tomto roku stále viditeľné.

Na druhú stranu napriek tomu, ţe priemerná cena unce zlata v poslednom štvrťroku

predstavovala takmer 1100 dolárov, 38 % nárast oproti rovnakému obdobiu v roku 2008,

premietla sa len do 8 % poklesu dopytu po zlatých šperkoch, čo naznačuje, ţe spotrebitelia

sa znova zmierili s ďalšou rekordnou cenou zlata. Jedinou krajinou, ktorá zaznamenala

nárast dopytu bola Čína, kde dopytu pomohli novoročné nákupy a silná svadobná

142

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and Q4 2006. 2007. s. 2-17 143

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and fourth quarter 2007. 2008. s. 1-19 144

So zvyšujúcou sa nezamestnanosťou a klesajúcimi cenami nehnuteľností spotrebitelia väčšiu časť svojho

príjmu vyuţívajú na základné ţivotné potreby. 145

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and fourth quarter 2008. 2009. s. 4

37

sezóna.146

Ako môţeme vidieť na Grafe 1. a v Tabuľke 6, rok 2010 bol pre zlato

výnimočným nielen z pohľadu dosiahnutia ďalšej rekordnej ceny, ale aj 17 % rastom

dopytu v klenotníctve147

. Hnacím motorom dopytu v tomto sektore bola India, kde oproti

roku 2009 stúpol o 69 %,148

tradične podporený začiatkom novembra nákupmi počas

sviatku Díválí. Ďalším faktorom zvýšeného dopytu po zlate je očakávanie ďalšieho nárastu

cien do budúcnosti. Dopytu sa darilo aj v Číne, kde jeho ročný objem stúpol o 13 %,

naopak na Blízkom východe v reakcii na stúpajúce ceny klesol v jednotlivých krajinách

o 6-10 %. Klesajúci trend dopytu po zlatých šperkoch pokračoval aj na európskych trhoch,

jeho tempo sa mierne spomalilo v Spojených štátoch.149

Ak by sme mali zhrnúť vývoj dopytu po zlate v sektore klenotníctva, môţeme

povedať, ţe na cenu a jej vývoj skôr reaguje, ako by ju sám ovplyvňoval. V Indii, Číne

a na Blízkom východe, kde sa zlaté šperky kupujú najmä ako investícia, ochrana pred

neistotou a infláciou má na dopyt väčší vplyv fluktuácia ceny ako cena samotná.

V sledovanej dekáde však môţeme vidieť, ţe najmä Indickí, spotrebitelia sa niekoľko krát

zmierili s rekordnými cenami zlata a rast jeho ceny povaţujú za fakt, ktorý ich od kúpy

neodrádza. Dopyt v ázijskom a blízkovýchodnom regióne je obzvlášť silný, keď

krátkodobý pokles ceny korešponduje s ramadánom, sviatkom Díválí, Novým rokom,

alebo podobnými príleţitosťami. Na západných trhoch, kde sú zlaté šperky pouţívané ako

investícia a ochrana pred neistotou v oveľa menšej miere ako v Ázii a na Blízkom

východe, môţeme sledovať dlhodobý pokles dopytu spôsobený jednak vysokými cenami,

umocnenými finančnými a hospodárskymi krízami zvyšujúcimi mieru nezamestnanosti

a zniţujúcimi disponibilný príjem, a potom zmenou spotrebiteľských preferencií, kedy sa

dopyt od tradičných sériovo vyrábaných šperkov presúva k viac jedinečným dizajnérskym

kusom.

2.1.2.2 Dopyt po zlate v priemysle

Aj napriek širokej škále vyuţitia a mnohokrát nezastupiteľnej úlohe zlata v priemysle,

medicíne, či najnovšie aj nanotechnológiách, tvorí dopyt po zlate v tomto sektore s 9 aţ 13

percentami najmenšiu zloţkou celkového dopytu. Priemyselný dopyt po zlate je dopytom

odvodeným a je závislý najmä na spotrebiteľskom dopyte po elektrických

a elektrotechnických výrobkoch, v ktorých sa zlato vyuţíva. V Tabuľke 7. môţeme preto

146

World Gold Council. Gold Demand Trends, Fourth quarter and full year 2009. 2010. s. 4-5 147

Aj keď celkový objem vyjadrený v tonách nie je z pohľadu poslednej dekády ničím výnimočný. 148

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year 2010. 2011. s. 2 149

Tamtieţ, s. 3-5

38

v roku 2002 vidieť malý pokles dopytu spôsobený spomalením ekonomiky následkami

prasknutia dot-com bubliny. Z geografického hľadiska bol tento pokles lokalizovaný

v Európe a Spojených štátoch, kde sa prejavili pretrvávajúce problémy v informačnom

a telekomunikačnom sektore a pomalé oţivenie ekonomiky. Naopak rast dopytu

zaznamenala východná Ázia, keď bol, najmä v Japonsku a Juţnej Kórei, ťahaný

komponentmi do mobilných telefónov s farebnými displejmi.150

Relatívne silný rast dopytu

v ďalších rokoch sa, spolu s utlmením konjunktúry svetového hospodárstva a zniţovaním

zásob v sektore elektrotechniky, spomalil aţ v poslednom štvrťroku 2004.151

Posilnenie

dopytu po elektronike viedlo k 4 % rastu dopytu po zlate v roku 2005. Najvýznamnejšou

mierou k nemu prispelo Japonsko, kde sa spotreba zvýšila o 23 %.152

Príčinou bol dobrý

predaj spotrebnej elektroniky a mikročipov, ktorý viedol výrobcov k zvýšeniu objemu

svojej produkcie.

Tempo rastu priemyselného dopytu po zlate v roku 2006 dosiahlo, aj napriek poklesu

dopytu celkového, vyše 6 %, čím sa dopyt dostal na rekordných 462 ton. Za týmto

nárastom stál silný dopyt po rade spotrebných tovarov obsahujúcich elektronické obvody

generovaný vysokým rastom svetovej ekonomiky. Dopyt rástol rovnako po nových

produktoch: MP3 prehrávačoch, LCD a plazmových televízoroch, ako aj po produktoch

tradičných akými sú autá.153

Rovnako vzrástol dopyt aj po ovíjaných spojoch a materiáloch

na práškové a elektrolytické pokovovanie. Z geografického hľadiska vzrástol dopyt najviac

v juţnej Ázii, Japonsku a v menšej miere aj Spojených štátoch. 154

Aj keď šetrnosť

a hospodárnosť charakterizujú elektrotechnický priemysel, vysoké ceny zlata zatiaľ nemali

negatívny vplyv na jeho pouţívanie, keď jeho vlastnosti a rovnako stúpajúce ceny striebra,

platinových kovov, ktoré by ho mohli nahradiť, preváţili zvýšené náklady.155

Nový a doteraz neprekonaný rekord dopytu po zlate v priemysle sa dosiahol v roku

2007 na úrovni 463 ton. Tento rok môţeme, ako sme uţ spomínali v predchádzajúcej časti

venovanej dopytu v klenotníctve, vďaka prepuknutiu finančnej krízy rozdeliť na dve časti.

Segment elektroniky bol z priemyslu jediným, ktorý si aj napriek spomaleniu v druhej časti

zachoval pozitívny trend počas celého roka. Dopyt v ňom bol ťahaný zvyšujúcim sa

predajom polovodičov vyuţívaných najmä v plochých obrazovkách a MP3 prehrávačoch.

Hoci ostal dopyt po zlate v elektrotechnickom priemysle cenovo neelastický, niektorí

150

World Gold Council. Gold Demand Trends, Fourth Quarter 2002 highlights. 2003. s. 3 151

World Gold Council. Gold Supply and Demand in Fourth Quarter 2004. 2005. s. 3-4 152

World Gold Council. Gold Supply and Demand for Third Quarter 2005. 2005. s. 2-4 153

Na zvýšenie kvality a efektívnosti sa zvýšil objem zlata pouţívaný v rozličných komponentoch. 154

Krajinách, kde sa koncentruje výroba polovodičových komponentov a elektroniky. 155

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and Q4 2006. 2007. s. 6-7

39

analytici predpokladali, ţe firmy začnú hľadať moţnosti ako obmedziť svoju závislosť na

tomto kove. Ostatné segmenty, ktoré sú cenovo viac elastické, zaznamenali v poslednom

kvartáli pokles. Vo veľkej miere je pripisovaný Indii, kde značne poklesla výroba járí.156

Nárast ceny zlata, pokračujúca zmena spotrebiteľských preferencií a dostupnosť najmä

keramických substitútov sa podpísala na ďalší pokles dopytu po zlate v zubnom lekárstve

dosahujúci dvadsaťročné minimum.157

Prehlbujúca sa recesia v roku 2008 sa podpísala na ďalšom, tento krát 10 %, poklese

dopytu. Najviac poklesol segment elektrotechniky kde bol vplyv krízy umocnený

dramatickým poklesom indexu spotrebiteľskej dôvery.158

Čeliac prudkému poklesu dopytu

výrobcovia začali plošne zniţovať zásoby a prepúšťať, tak ako v roku 2001 po prasknutí

dot-com bubliny. Najväčšie straty utrpeli výrobcovia DRAM pamätí, keď pod tlakom

nadmernej ponuky a stále klesajúceho dopytu, museli zníţiť predajné ceny často aţ pod

úroveň výrobných nákladov.159

Pokles priemyselného dopytu pod vplyvom krízy

pokračoval aj počas prvých troch kvartáloch roka 2009, čo viedlo k najmenšiemu objemu

od roku 2002. V poslednom štvrťroku sa však pod vplyvom priaznivých ekonomických

vyhliadok a znovuobnovovaniu zásob tento 18 mesiacov trvajúci negatívny trend zvrátil.

Môţu za to lepšie ako predpokladané výsledky elektrotechnického segmentu, ktorý tvorí

takmer tri štvrtiny celkového priemyselného dopytu. Najväčšie, asi 50 % oţivenie bolo

v Spojených štátoch, v Japonsku a juţnej a východnej Ázii dosiahlo rovnako dvojciferné

hodnoty. Ostatné, cenovo elastickejšie segmenty, vykázali pod vplyvom rastúcich cien

ďalší 13 % pokles dopytu. Dopyt negatívne ovplyvnila ja nová technológia umoţňujúca

v transformátoroch pouţívať tenšie, a tým aj menšie, vrstvy zlata.160

Rok 2010 nadviazal na priaznivý vývoj v poslednom kvartáli minulého roka keď

celkový dopyt po zlate v priemysle stúpol medziročne o 12 %. Dopyt podporilo prekonanie

recesie a s ním spojený nárast dopytu po televízoroch, počítačoch, mobilných telefónoch,

inej spotrebnej elektronike a flashových pamätiach, všetkých vyuţívajúcich polovodičové

komponenty. Rýchly rast dopytu v segmente elektroniky trvajúci štyri štvrťroky sa

spomalil v poslednom kvartáli, keď dosiahol zhruba úroveň z roku 2008. Dopyt po zlate

v ovíjaných spojoch, pouţívaných na výrobu určitých elektronických čipov, poklesol, keď

pod tlakom niekoľko rokov stúpajúcej ceny zlata výrobcovia prišli s novou technológiou

156

Zlatá látka pouţívaná hlavne na výrobu svadobných sárí. 157

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and fourth quarter 2007. 2008. s. 1, 8 158

CNN. Consumer confidence: Worst since '92. 2008. [online] dostupné na money.cnn.com 159

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and fourth quarter 2008. 2009. s. 1, 6 160

World Gold Council. Gold Demand Trends, Fourth quarter and full year 2009. 2010. s. 5-7

40

vyuţívajúcou medené, alebo paládiom pokryté medené drôty.161

Trend poklesu dopytu po

zlate v inom sektore priemyslu ako elektrotechnike spojený s nezmeneným trendom rastu

ceny sa nezmenil ani v tomto roku.162

Pri analýze vývoja dopytu po zlate v sektore priemyslu163

za posledných desať rokov

môţeme povedať, ţe, aj vďaka svojmu malému podielu na celkovom dopyte, na cenu zlata

nemá ţiadny viditeľný vplyv. Zároveň môţeme identifikovať dva jeho segmenty, ktoré sa

vyznačujú rozdielnou cenovou elasticitou, respektíve spôsobom, akým sa s rastúcimi

cenami zlata vyrovnávajú. Elektrotechnický priemysel, tvoriaci pribliţne tri štvrtiny

priemyselného dopytu,164

je cenovo neelastický. S neustále rastúcou trhovou cenou sa

vyrovnáva zniţovaním objemu potrebného zlata novými technológiami.165

Keďţe tento

dopyt je odvodený, ovplyvňuje ho najmä vývoj hospodárskeho cyklu, ako sme to mohli

vidieť v roku 2001 a v období od posledného kvartálu 2007 po tretí kvartál 2009. Iné ako

elektrotechnické segmenty166

sú naopak cenovo elastické a tak, spolu so zmenou

spotrebiteľských preferencií a vývojom nových materiálov v zubnom lekárstve, vykazujú

dlhodobo negatívny trend.

2.1.2.3 Investičný dopyt po zlate

Ako môţeme vidieť, ţiadny z doteraz analyzovaných aspektov trhu zo zlatom výrazne

neovplyvňuje jeho cenu. Čo sa týka strany ponuky môţeme povedať, ţe jednotlivé jej

aspekty sú buď to cenovo neelastické, alebo na cenu zlata len reagujú a priamo ju

neovplyvňujú. Správanie centrálnych bánk a medzinárodných organizácií, ktoré sa ako

celok postupne z dodávateľov zlata na svetové trhy zmenili na jeho nákupcov, nie je vôbec

ovplyvnené jeho cenou, prípadne jej fluktuáciou, ale súborom iných faktorov. Objem

ročnej ponuky je okrem toho v porovnaní s celkovými povrchovými zásobami zlata

zanedbateľný. Pri analýze dopytu po zlate v klenotníctve a priemysle sa nám ho rovnako

nepodarilo identifikovať ako segment či faktor s rozhodujúcim významom pre jeho cenu.

Investície, nákup a predaj zlata, prípadne jeho produktov a derivátov musia teda

zákonite byť faktorom určujúcim jeho cenu. Pri pohľade na Tabuľku 7 by sme mohli

nadobudnúť mylný dojem o veľkosti trhu so zlatom. Musíme si však uvedomiť, ţe

kategória investičný dopyt zahŕňa len objem v danom roku ponúkaného zlata pouţitého na

161

Takáto náhrad za zlato sa pouţíva v segmente lacnej, menej sofistikovanej elektroniky. 162

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year 2010. 2011. s. 7 163

Zahrňujúcom iné ako investičné vyuţitie zlata a výrobu šperkov. 164

Jeho podiel sa vďaka klesajúcemu trendu objemu dopytu v neelektrotechnických segmentoch zvyšuje. 165

Väčšinou vo forme miniaturizácie, alebo substituovania zlata inými materiálmi s vhodnými vlastnosťami. 166

Pozlacovanie, zubné lekárstvo, výroba zlatých látok a. i.

41

výrobu nových investičných nástrojov, t.j. razbu nových mincí a medailí, výrobu tehličiek

a krytie zlatých Exchange Traded Funds. Aj keď štatistické dáta o celkovom objeme

obchodovaného zlata nie sú dispozícii, predstavu si môţeme urobiť z dostupných údajov

jedného z hlavných trhov so zlatom a striebrom London Bullion Market, podľa ktorých

priemerný denný objem klíringu167

zlata v decembri 2010 predstavoval 18 miliónov

uncí168

, takmer 560 ton. Len v Londýne sa tak za pribliţne tri dni zobchoduje celkový

ročný objem ťaţby zlata.

Teroristické útoky v Spojených štátoch mali, na rozdiel od dopytu po zlate v priemysle

a klenotníctve, pozitívny vplyv na investičný dopyt po zlate keďţe investori ho vnímajú

ako „bezpečný prístav“ v neistote. Aj vďaka úspešnej razbe pamätných mincí Nemeckej

spolkovej republiky tak narástol medziročne investičný dopyt o 23 %.169

V roku 2002 bol

dopyt po zlate v sektore investícií menší najmä počas prvých troch kvartálov niţší ako

v predchádzajúcom roku. Ustálil sa aţ v poslednom štvrťroku pod vplyvom zvýšenej

politickej nestability,170

oslabovania akciových trhov a dôvery k doláru. Zvýšená cena sa

však prejavila zvýšenou mierou predaja zlata za účelom zisku.171

Najväčšou udalosťou pre

investičný dopyt po zlate v roku 2003 bolo spustenie zlatých Exchange Traded Funds.172

Tento nový nástroj zjednodušil investovanie do zlata a poskytol investorom relatívne lacný

a bezpečný spôsob, ako sa zapojiť do trhu so zlatom bez potreby jeho fyzického vlastníctva

a diverzifikovať tak svoje investičné portfólio. Spustenie SPDR Gold Shares,173

najväčšieho fyzickým zlatom krytého ETF v roku 2004 spolu s 15 % nárastom výroby

mincí a tehličiek174

sa podpísalo za silný rast investičného dopytu po zlate v tomto roku.

167

Členovia London Bullion Market Association vyuţívajú medzi sebou otvorené zlaté účty na vyrovnávanie

obchodov medzi sebou, ako aj prevodov tretích strán. Tieto operácie sa vykonávajú v mene klientov a iných

členov London Bullion Market na vyrovnávanie ich aktivít v Londýne. Klíringový systém odstraňuje

bezpečnostné riziká a zniţuje náklady, ktoré by vznikli pri fyzickom presune zlata. 168

The London Bullion Market Association, London Bullion Market Clearing Turnover. 2011. [online]

dostupné na www.lmba.org.uk 169

World Gold Council. Gold Demand Trends, 2001 Highlights: Full year and fourth quarter. 2002. s. 1-2 170

Americká invázia do Afganistanu, vyhlásenie tzv. Osi zla, občianska vojna na Pobreţí slonoviny a iné 171

World Gold Council. Gold Demand Trends, Fourth Quarter 2002 highlights. 2003. s. 3 172

Vo svojej podstate sa komoditné ETF podobajú tým štandardným s rozdielom v ich zloţení. Väčšina

štandardných pozostáva z akcií naviazaných na konkrétne trhové indexy alebo regióny. Štandardné ETF sú

tak zbierkou obligácií určených kritériami konkrétneho fondu. Komoditné ETF sú zloţené z futures alebo

aktívami krytých kontraktov. Tieto kontrakty predstavujú určitú komoditu a sledujú jej výkon na trhu Vlastná

komodita však nie je ETF, napríklad pri zlatých ETF investor nenakupuje zlaté prúty, ale aktíva týmito

prútmi kryté, pričom fyzické zlato sa nachádza stále v trezoroch bánk, štátov a medzinárodných inštitúcií.

Napriek tomu sú, na rozdiel od derivátov, zlatom plne kryté. 173

Primárne sa sním obchoduje na New York Stock Exchange, je však prepojený aj so Singapore Stock

Exchange, Honkong Stock Exchange, Bolsa Mexicana de Valores (Mexická burza cenných papierov)

a Tokyo Stock Exchange. 174

World Gold Council. Gold Supply and Demand in Fourth Quarter 2004. 2005. s. 2, 3, 5, 6

42

Rok 2005 priniesol zmenu štruktúry dopytu po zlate, kedy sa presunula z klenotníctva

na investície a v menšej miere aj na priemysel. Takmer 25 % nárast objemu investícií

môţeme pripísať najmä ďalšiemu rastu objemu ETF a to najmä zo strany inštitucionálnych

investorov. Miera hromadenia tehličiek175

poklesla, naopak stúpol objem razby, najmä

neoficiálnych mincí.176

Londýnske bombové útoky a zmena výmenného kurzu čínskeho

juanu mierne zvýšili záujem o zlato, ale väčšina investorov sústredila svoju pozornosť na

zlato. To sa zmenilo v treťom kvartáli po Hurikáne Katrina, kedy záujem o zlato stúpol

jednak kvôli inflačným tlakom vyvolaným prudko rastúcou cenou ropy a potom vďaka

strete dôvery v americkú vládu spôsobenú jej neschopnosťou adekvátne po tejto ničivej

prírodnej katastrofe zasiahnuť.177

Tieto faktory pôsobili ako prvotný impulz k zvýšeniu

investičného dopytu stojaceho za prudkým nárastom ceny v druhej polovici roka, ktorý

môţeme vidieť na Grafe 1. Rast ceny samotnej potom stimuloval ďalšie zvyšovanie

investičného dopytu po zlate.

Dopyt po zlate na investičné účely stúpol aj v roku 2006. Investori na západných

trhoch sa podpísali za nárastom objemu ETF, ktoré prilákali najmä investorov dlhodobých,

ktorí pri raste cien zlato s cieľom okamţitého zisku nespeňaţujú, ale stále drţia vo svojom

vlastníctve. Práve vďaka takémuto investičnému správaniu sme mohli vidieť pokles

objemu investícií pri iných nástrojoch trhu so zlatom. Naopak v Ázii a na Blízkom

východe sa väčšina dopytu sústredila na tehličky, mince a medaily. Zhromaţďovanie

tehličiek je typické pre Blízky východ, Indiu, Japonsko, Thajsko a Vietnam, Turecko sa

podieľalo na takmer polovici celkového dopytu po oficiálnych minciach a India pohltila

takmer celý dopyt po medailách a replikách mincí. Pri Indii si však treba uvedomiť, ţe

mince a malé tehličky sa často kupujú so zámerom ich neskôr vymeniť za šperky

a ochrániť sa tak pred nárastom ceny zlata.178

Rovnako ako pri klenotníctve a dopyte po zlate v priemysle by sme rok 2007 mohli

vďaka vypuknutiu finančnej krízy rozdeliť na dva, z pohľadu investičného správania,

rozdielne obdobia. Počas prvej polovice boli investície na nízkej úrovni,

identifikovateľné179

poklesli o viac ako pätinu oproti rovnakému obdobiu

175

Bar hoarding, nákup fyzického zlata vo forme tehličiek. 176

Mince, ktoré nie sú zákonným platidlom ţiadneho štátu. 177

World Gold Council. Gold Supply and Demand for Third Quarter 2005. 2005. s. 2-4 178

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and Q4 2006. 2007. s. 1, 2, 8, 9 179

Mince, medaily, tehličky, ETF a podobné produkty.

43

v predchádzajúcom roku, usudzované boli výrazne negatívne.180

V treťom kvartáli bol, po

vypuknutí finančnej krízy, masívny nárast investícií do ETF, ktorý sa stabilizoval

v poslednom štvrťroku kedy mnohí investori so ziskom ETF predávali. Na trhu s fyzickým

zlatom vďaka uvoľneniu štátnych obmedzení dominovala Čína, spolu s Indiou, Vietnamom

a Tureckom, ktorí vyrovnali aj pokles investícií v Japonsku spôsobený výberom zisku.

Značný, viac ako 20 % rast, zaznamenal v roku 2007 aj segment medailí a replík mincí,

ťahaný silným hospodárskym rastom v Indii.181

Investície patrili k rozhodujúcemu faktoru rastu celkového dopytu po zlate aj v roku

2008. Najväčšmi sa na raste podieľali individuálni investori, keď dopyt po zlate v tomto

segmente medziročne stúpol o takmer 90 %.182

V štvrtom kvartáli bol celosvetový

nedostatok mincí a tehličiek najviac citeľný v Európe, kde dopyt nich v poslednom

štvrťroku predstavoval 113 ton, oproti 9 tonám v rovnakom období roku 2007.183

Nárast

investičného dopytu po zlate bol spôsobený tým, ţe investori stále povaţujú zlato za

bezpečný prístav v období pretrvávajúcej neistoty spôsobenej globálnou finančnou

a hospodárskou krízou, kedy sú investori viac znepokojení moţnosťou, ţe svoj kapitál

stratia, ako ušlým či nízkym ziskom z neho. Rast preto zaznamenali všetky segmenty tohto

dopytu, či to uţ bolo hromadenie tehličiek na Ázijských trhoch a na Blízkom východe,

alebo nákup oficiálnych mincí v Európe. Z tohto môţeme vidieť, ţe nárast bol celosvetový,

s výnimkou Hong Kongu, ktorý zaznamenal minimálny pokles a Turecka, kde bol pokles

spôsobený prudkou devalváciou novej tureckej lýry voči doláru. Rekordnú úroveň dosiahol

aj objem ETF, keď v roku 2008 narástol o viac ako štvrtinu. Dočasný pokles ceny zlata

v druhej polovici roka 2008, ktorý môţeme vidieť na Grafe 1., môţeme pripísať dvom

faktorom. Prvým je celkový pokles cien komodít spôsobený spomalením ekonomiky

globálnou finančnou a hospodárskou krízou.184

Druhým faktorom je povaha zlata, ako

ţeleznej rezervy, na ktorú boli krízou oslabené firmy nútené siahnuť, aby získali potrebné

finančné prostriedky. Predaj zlata týmito spoločnosťami tak vytvoril tlak na zníţenie jeho

ceny.185

180

Nie všetky investície sa dajú zaznamenať. Tie ktoré sa zaznamenať nedajú sa určia ako rozdiel medzi

ponukou a dopytom. Táto kategória zahŕňa aj presun zásob a iné prvky, ale dominujú v nej investície, ktoré

sa nedajú inak štatisticky zachytiť. 181

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and fourth quarter 2007. 2008. s. 1, 8-10 182

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and fourth quarter 2008. 2009. s. 1 183

tamtieţ 184

Napríklad pokles ceny ropy z úrovne 140 USD za barel na menej ako 40 USD za barel. 185

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year and fourth quarter 2008. 2009 s. 1, 6-8, 19, 20

44

Ako môţeme vidieť v Tabuľke 7., sektor investícií bol jediný, ktorý v roku 2009

nezaznamenal pokles dopytu po zlate. V kontraste s predchádzajúcim rokom však vývoj

v jednotlivých regiónoch spolu nekorešpondoval. Jedinou nezápadnou krajinou, v ktorej

celkové investície nepoklesli bola Čína. Pokles dopytu v Ázii a na Blízkom východe bol

v prevaţnej miere následkom predaja zlatých tehličiek, kedy v celosvetovom meradle

pokles investícií v tomto segmente dosiahol takmer 60 %. Najväčší objem predaja bol

zaznamenaný v Indii Na západných trhoch sa uţ tradične darilo najmä ETF, ktoré posilnili

o viac ako 90 percent a podpísali sa tak pod celkový kladný dopyt.186

Investičný dopyt

v roku 2010 bol ako celok viac menej stabilný, oproti predchádzajúcemu roku klesol len

o 2 %. Posledný rok sledovanej dekády však priniesol výrazné zmeny vo váhe jednotlivých

jeho segmentov. Obzvlášť silný bol dopyt po fyzickom zlate kedy oproti roku 2009 stúpol

o 34 %, naopak dopyt po ETF sa nedokázal udrţať na rekordnej úrovni a medziročne

klesol o 45 %. Napriek tomu to bol z pohľadu ETF druhý najsilnejší rok. ETF sa, najmä na

západných trhoch, ukázali ako populárny investičný nástroj, kedy ich celkový objem

dosiahol 2175 ton. Over the counter investície a tovarové toky187

oproti roku 2009 klesli na

polovicu, avšak v poslednom kvartáli zaznamenali prudký nárast, odzrkadľujúc presun

záujmu investorov z ETF na over the counter trhy spôsobený dlhovými problémami

európskych krajín a druhou vlnou kvantitatívneho uvoľnenia v Spojených štátoch. Pokles

dopytu po ETF bol podporený aj ďalšou rekordnou cenou zlata v poslednom štvrťroku,

ktorá viedla investorov k ich predaju za účelom zisku. Rekordný dopyt po minciach

a tehličkách bol z veľkej miery generovaný v Číne, kde oproti predchádzajúcemu roku

narástol o 70 %. Čínski investori boli motivovaný vysokou mierov domácej inflácie,

nevýraznými výsledkami akciových trhov, zápornou reálnou úrokovou mierou

a očakávaniami ďalšieho nárastu cien zlata v budúcnosti.188

Z analýzy vývoja investičného dopytu po zlate za posledné desaťročie môţeme

potvrdiť, ţe práve on je určujúcim faktorom ceny zlata. Zároveň môţeme identifikovať

faktory, ktoré na tento dopyt určujú. Ako môţeme vidieť aj z meniacej sa štruktúry

investičného dopytu, váha jednotlivých faktorov s mení podľa momentálneho stavu

svetového hospodárstva a v rôznych regiónoch je v danom čase odlišná. Medzi hlavné

faktory môţeme zaradiť:

dôveru vo vládu, centrálne banky a finančný systém ako taký,

186

World Gold Council. Gold Demand Trends, Fourth quarter and full year 2009. 2010. s. 1, 7, 8 187

Predtým označované ako usudzované investície. 188

World Gold Council. Gold Demand Trends, Full year 2010. 2011. s. 2, 3, 7-9

45

mieru ekonomickej dôvery189

monetárnu politiku centrálnych bánk

výmenný kurz dolára,

úroveň reálnych úrokových mier, t.j. nominálne úrokové miery očistené

o inflačné očakávania a tým ovplyvnený sklon k úsporám.190

Klesajúca dôvera vo vládu, politická a ekonomická nestabilita, vyvolaná finančnými,

hospodárskymi a v posledných rokoch aj dlhovými krízami, uvoľnená monetárna politika,

najmä zo strany amerického Federálneho rezervného systému a Európskej centrálnej

banky, vedúca k rastu inflácie a oslabovanie dolára boli a sú hlavnými faktormi, ktoré

pôsobia na zvyšovanie dopytu po zlate, ktoré investori vnímajú ako bezpečný prístav

v neistote, ochranu pred infláciou, pádom akciových trhov a čoraz pravdepodobnejším

defaultom niektorých štátov. Tieto faktory ovplyvňujú najmä dlho a strednodobých

investorov, ktorí oceňujú zlato ako uchovávateľa hodnoty. Impulzom na investície do zlata

z pohľadu krátkodobých investorov je samotný rast jeho ceny, kedy sú motivovaní vyššími

výnosmi, aké by dosiahli inou formou investovania: či je to uloţenie finančných

prostriedkov na termínovaný účet, nákup akcií alebo štátnych dlhopisov, prípadne iných

komodít. Burzoví makléri a trhoví analytici sa nedokáţu zhodnúť na tom, ktorý z týchto

investičných motívov je dominantný a odpovedať tak na otázku či sa na trhu so zlatom

vytvára bublina, alebo je jeho cena podloţená a dlhodobo udrţateľná.

2.2 Striebro

Obchodovanie s fyzickým striebrom, derivátmi a striebornými Exchange Traded

Funds na burzách v Londýne, Zürichu, New Yorku a Hong Kongu určuje jeho cenu 24

hodín denne. Ako referenčná cena slúţi London silver price fix, na rozdiel od zlata

určovaná len jeden krát denne.191

Ako sme uţ na začiatku kapitoly naznačili, striebro je

spomedzi drahých kovov špecifické tým, ţe na jeho cenu vplýva tak silný dopyt

v priemysle, ako aj investície. V dôsledku toho vo všeobecnosti jeho cena v čase

hospodárskeho rastu a posilňovania celkovej ekonomickej dôvery rastie rýchlejšie ako pri

zlate a naopak pri poklese rastu a dôvery v ekonomiku je pokles jeho ceny výraznejší.

Tento vzťah však v prípade preváţenia investičného dopytu nad priemyselným nemusí byť

189

Merateľnú širokým spektrom ukazovateľov, od indexov ekonomickej dôvery k rozdielu úrokových mier

bonitných a nebonitných klientov bánk. 190


Cena sa určuje na rovnakom princípe ako London gold price fix, stanovujú ju traja členovia The London

Silver Market Fixing Ltd: The Bank of Nova Scotia – Scotia Mocatta, HSBC a Deutsche Bank,

prostredníctvom telefonickej konferencie kaţdý deň na poludnie.

46

dodrţaný.192

Silný investičný dopyt po striebre má pravdepodobne psychologický základ,

keď je tieţ, vďaka svojej niţšej nominálnej cene, známe ako zlato chudobných a investujú

do neho tí, ktorí povaţujú ceny zlata za príliš vysoké. Trh so striebornými futures navyše,

vďaka svojej vyššej miere nestability, priťahuje investorov, ktorí chcú napriek vyššej miere

rizika dosiahnuť rýchlejší zisk.193

Z Grafu 2. môţeme vidieť, ţe cena striebra v sledovanom období stúpla o 530 %, keď

sa z priemernej úrovne 4,66 dolárov za uncu v januári 2001 vyšplhala na takmer 30

dolárov za uncu v decembri roku 2010. Striebro tak zaznamenalo najsilnejší nárast

spomedzi všetkých drahých kovov. Jeho cena, na rozdiel od platiny a paládia, nepoklesla

ani pod vplyvom spomalenia svetového hospodárstva v roku 2001, keď si striebro udrţalo

svoju rolu uchovávateľa hodnoty.194

Posilňovanie ceny striebra sa zrýchlilo v roku 2004,

keď sa zvýšil záujem investorov oň, ktorý bol ďalej podporený spustením strieborných

Exchange Traded Funds v roku 2006. Prudký pokles ceny, ktorý môţeme vidieť v druhej

polovici roka 2008 bol zapríčinený globálnou finančnou a hospodárskou krízou, kedy

výrazne poklesol objem priemyselného dopytu po striebre. Tento prepad bol však rýchlo

vykompenzovaný zvýšením dopytu po fyzickom striebre, ako aj ETF a striebro tak začalo

v priebehu ďalšieho roka získavať stratené pozície.

Graf č. 2. Cena trójskej unce striebra v dolároch od roku 2001 do 2010

Prameň: London Silver Fix, 2011

192

Ako príklad môţeme pouţiť situáciu na trhu so striebrom koncom 70. rokov. Vtedy rast ceny striebra,

hnaný silným investičným dopytom, aj napriek poklesu ekonomickej dôvery rast ceny zlata prekonal.

Huntovci sa vtedy, presvedčení o nastávajúcom kolapse papierových mien, spolu s arabskými investormi

pokúsili skúpiť všetko striebro na trhu. 193


Striebro spolu so zlatom celé tisícročia tvorili základ peňaţného a finančného systému.

0

5

10

15

20

25

30

35

I 20

01

V 2

00

1

IX 2

00

1

I 20

02

V 2

00

2

IX 2

00

2

I 20

03

V 2

00

3

IX 2

00

3

I 20

04

V 2

00

4

IX 2

00

4

I 20

05

V 2

00

5

IX 2

00

5

I 20

06

V 2

00

6

IX 2

00

6

I 20

07

V 2

00

7

IX 2

00

7

I 20

08

V 2

00

8

IX 2

00

8

I 20

09

V 2

00

9

IX 2

00

9

I 20

10

V 2

01

0

IX 2

01

0

47

2.2.1 Ponuka striebra

Ponuka striebra pozostáva okrem ťaţby aj z recyklácie a predaja zásob verejného

sektora a súkromných investorov.195

Ovplyvňuje ju aj úroveň hedgingu, respektíve de-

hedgingu producentov, ktorá je, v porovnaní s aktivitou pri zlate, vďaka vyššej miere

fluktuácie ceny striebra viac diverzifikovaná. Aj keď sa recyklácia podieľa významnou

mierou na celkovej ponuke striebra, nebudeme sa ňou v tejto kapitole zaoberať, pretoţe

počas celého nami sledovaného obdobia sa, len s malými odchýlkami, pohybuje na úrovni

20 %. Táto cenová neelasticita je spôsobná najmä tým, ţe väčšina objemu takto získaného

striebra pochádza z recyklácie podmienenej environmentálnymi zákonmi alebo inou

legislatívou. Navyše pod tlakom zavedenia digitálnej fotografie klesajúci objem šrotu

generovaný týmto sektorom je viac menej plynule kompenzovaný jeho nárastom zo

segmentov elektroniky, elektrotechniky a starých šperkov.196

Vlády, respektíve centrálne

banky štátov disponujú značnými zásobami striebra, ktoré nazhromaţdili počas fungovania

strieborného štandardu. Predaj vládnych rezerv spolu s dvadsať rokov trvajúcim

výpredajom zásob súkromných investorov pomáhali vyrovnávať deficit ťaţby a recyklácie

voči priemyselnému dopytu od osemdesiatych rokov aţ do začiatku tohto tisícročia a k

roku 2001 tak stlačili cenu striebra na 4 doláre za uncu. Súkromní investori tak ako celok

na strane ponuky stáli od prasknutia striebornej bubliny v roku 1980 aţ do roku 2001. Trh

sa s týmto výpredajom definitívne vyrovnal aţ okolo roku 2004, kedy sa investície stali

neoddeliteľnou a významnou súčasťou strany dopytu.197

Tab. č. 8 Ponuka striebra v tonách od roku 2001 do roku 2010

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

ťaţba 18856 18472 18557 19068 19805 19935 20665 21297 22072 23660

predaj ver. s. 1961 1841 2759 1924 2051 2433 1322 858 426 1440

recyklácia 5684 5830 5721 5713 5786 5849 5654 5476 5155 6912

hedging

výrobcov 587 - - 299 859 - - - - 1964

dezinvestície - 391 - - - - - - - -

celková

ponuka 27088 26534 27037 27004 28501 28217 27641 27631 27653 33976

Prameň: World Silver Survey, 2011

Pri porovnaní dát v Tabuľke 8. a 9. vidíme, ţe dlhé roky trvajúci deficit priemyselného

dopytu voči objemu striebra získaného ťaţbou a recykláciou sa jeho postupným pomerným

zniţovaním vyrovnal medzi rokmi 2006 a 2007. Zaslúţil sa o to najmä od roku 2002 aţ do

195

V Tabuľke 8. vedené ako dezinvestície. 196

The Silver Institute. World Silver Survey 2006. 2006. s. 9 197

The Silver Institute. World Silver Survey 2008. 2008. s. 8

48

súčasnosti trvajúci trend nárastu primárnej, ako aj sekundárnej produkcie striebra.198

Pokles produkcie striebra v roku 2002 bol spôsobený zatvorením niekoľkých, kvôli nízkej

cene spôsobenej spomalením svetovej ekonomiky, nerentabilných niklových baní

a zníţením produkcie v baniach na meď.199

Jediným regiónom, v ktorom v roku 2005

poklesla ťaţba bola Európa. Celkovo produkcia s takmer 4 % nárastom prekonala

očakávania, keď ju najviac podporila výroba v latinskej Amerike, Oceánii, Kazachstane

a Rusku. Stúpla tak primárna ako aj sekundárna produkcia, s výnimkou vedľajšej

produkcie pri zlate.200

Nízky nárast v roku 2006 bol následkom prudkého prepadu

produkcie v Austrálii201

a poklesu v Indonézii, Rusku a Spojených Štátoch, ktorý bol len

s ťaţkosťami vykompenzovaný rekordným rastom v Peru, Čile, Číne a Mexiku.202

Za viac

ako 3 % nárast objemu produkcie striebra v roku 2007 môţe otvorenie nových a zvýšenie

produkcie pôvodných baní v Austrálii, Spojených Štátoch a juţnej Amerike.203

V roku

2008 vzrástla produkcia najmä vďaka posilneniu ťaţby zlata a zinku, objem striebra

získaného z primárnych rúd naopak mierne poklesol. Z geografického hľadiska sa najviac

darilo Čile a Rusku.204

Zvýšenie objemu ťaţby zlata, ako aj primárneho striebra bolo

hlavným faktorom, ktorý prispel k ďalšiemu rastu produkcie striebra v roku 2007.

Opätovne sa darilo najmä juhoamerickým baniam, nárast však zaznamenala aj Čína,

Rusko.205

Rovnaké regióny sa podieľali aj na náraste produkcie v roku 2010.

Z analýzy vývoja produkcie striebra za poslednú dekádu môţeme vyvodiť, ţe nie je

priamo cenovo elastická. Okrem rovnakých faktorov, ktoré spôsobujú cenovú nepruţnosť

objemu ťaţby zlata, t.j. časová, kapitálová a byrokratická náročnosť otvorenia novej

prevádzky, zohráva významnú úlohu aj to, ţe pribliţne tri štvrtiny ročnej produkcie

striebra sú výsledkom vedľajšej produkcie výroby základných kovov a zlata. Objem ťaţby

striebra je tak skôr závislý na cene týchto kovov, čo ilustruje aj pokles produkcie v roku

2002 spôsobený zatvorením niekoľkých niklových a medených baní z dôvodu ich, vtedy

všeobecne nízkymi cenami komodít zapríčinenej, nerentabilnosti. Prirodzene aj pokles

ceny striebra pod úroveň nákladov na primárnu ťaţbu bude viesť k zatvoreniu

nerentabilných baní a tak zníţeniu celkovej produkcie.

198

Pribliţne tri štvrtiny ročnej produkcie striebra predstavuje vedľajšia produkcia výroby základných kovov,

zlata, či kovov platinovej skupiny. Len jedna štvrtina produkcie tak pochádza zo strieborných rúd. 199

U.S. Geological Survey. Mineral Commodity Summaries 2003. 2003. s. 153 200


Spôsobený sanáciou bane Cannington. 202


U.S. Geological Survey. Mineral Commodity Summaries 2008. 2008. s. 153 204


The Silver Institute. World Silver Survey 2010. 2010. s. 9

49

2.2.2 Dopyt po striebre

Stranu dopytu na trhu so striebrom si rovnako ako u zlata rozdelíme na niekoľko

sektorov a segmentov, ktorých vývoj budeme sledovať samostatne. Váhu vplyvu na cenu,

ako aj mieru akou sú ňou ovplyvnené budeme analyzovať pri priemyselnom dopyte,

klenotníctve a striebornom riade, fotografiách a investíciách.

Tab. č. 9 Dopyt po striebre v tonách od roku 2001 do roku 2010

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

priemysel 10437 10578 10910 11434 12659 13282 14187 13790 10955 15670

fotografie 6628 6353 5999 5562 4987 4428 3881 3263 2577 2337

klenotníctvo 5420 5252 5573 5437 5406 5172 5084 4922 4870 5369

strieborný riad 3299 2596 2610 2089 2101 1896 1816 1769 1851 1617

mince a medaily 948 983 1110 1318 1246 1237 1235 2028 2447 3257

výrobný dopyt 26732 25762 26202 25840 26399 26015 26203 25772 22700 28250

de-hedging

výrobcov - 772 651 - - 211 753 360 694 -

investície 355 - 185 1163 2103 1990 685 1498 4258 5723

celkový dopyt 27087 26534 27038 27003 28502 28216 27641 27630 27652 33973

World Silver Survey, 2011

Priemyselný dopyt predstavuje najväčší sektor celkového dopytu po striebre, keď sa

jeho váha na ňom počas sledovaného obdobia pohybovala medzi 38 aţ 50 %.

Najvýznamnejším z neho je segment elektrotechniky a elektroniky, ktorého 10 % pokles206

následkom prasknutia dot-com bubliny predstavoval rozhodujúci faktor na zníţení

celkového dopytu v roku 2001. Dopyt v tomto sektore, s výnimkou Indie, nestúpol ani

v roku 2002. Svetové hospodárstvo a dopyt po striebre v priemysle sa začali zotavovať aţ

v roku 2003, ťahané rastom telekomunikačných a informačných technológií vo východnej

Ázii a Spojených štátoch. Pod silný, takmer 14 %, rast v elektronickom segmente sa

podpísal za 5% rast výrobného dopytu aj v roku 2004.207

Silný ekonomický rast spojený

s rastom dopytu po spotrebnej elektronike obsahujúcej striebro sa podieľal na raste

priemyselného dopytu po striebre vo výraznej miere aj v rokoch 2005 a 2006. Rast objemu

dopytu striebra aj napriek rýchlo rastúcej cene ukázal náročnosť substitúcie striebra

v priemyselnej výrobe za iné kovy či nekovové materiály.208

Minimálne krátkodobá

cenová neelasticita tohto sektoru sa potvrdila aj v roku 2007, keď sa konjunktúrou

stimulovaný spotrebiteľský dopyt zaslúţil o ďalší nárast objemu striebra pouţitého na

priemyselnú výrobu. Relatívne nízky, len 1,4 %, pokles priemyselného dopytu v roku 2008

206



The Silver Institute. World Silver Survey 2007. 2007. s. 8-9

50

bol spôsobený tým, ţe následky globálnej finančnej a hospodárskej krízy sa začali

prejavovať aţ v poslednom kvartáli tohto roka. Kríza sa na dopyte v sektore priemyslu

naplno prejavila aţ v roku 2009 keď zaznamenal, podobne ako cena, rekordný, viac ako 20

%, pokles. Kríza viedla nielen k zníţeniu dopytu po spotrebných tovaroch, ale aj

uprednostneniu výroby zo zásob pred nákupom nového striebra. V predchádzajúcom

období rastúca cena striebra a substitúcia striebra inými elementmi mali na poklese dopytu

opäť len minimálny efekt.209

Rok 2010 sa niesol v znamení silného rastu rýchlo

rozvíjajúcich sa ekonomík, konca recesie vo vyspelých štátoch a obnovovania výrobných

zásob vyčerpaných v predchádzajúcich rokoch, ktoré viedli k nárastu objemu

priemyselného dopytu po striebre nad predkrízovú úroveň.

Priemyselný dopyt po striebre vykazuje obdobné charakteristiky ako dopyt v tomto

sektore po zlate. Oba sú odvodené od dopytu po výrobkoch, na ktorých výrobu sú pouţité,

respektíve ich priamo obsahujú a sú tak určované najmä kondíciou svetovej ekonomiky.210

Po odstránení dlhodobého deficitu dopytu priemyselnej výroby a ponuky striebra

získaného ťaţbou a recykláciou medzi rokmi 2006 a 2007 navyše, aj napriek svojej veľkej

váhe na dopyte celkovom, ani nevytvára tlak na rast jeho ceny. Naopak, ako sme mohli

vidieť v roku 2009, pokles tohto dopytu môţe viesť k prepadu ceny.

Rovnako ako sme identifikovali paralely medzi vývojom priemyselného dopytu po

striebre a zlate môţeme porovnávať aj ich sektory klenotníctva, pričom pri striebre k nemu

priradíme aj segment výroby strieborných riadov. Spolu sa tieto dve formy vyuţitia

striebra počas sledovaného obdobia na celkovom dopyte po ňom podieľali, s celkovou

klesajúcou tendenciou, od pribliţne 30 na 20 %. Rovnako sa menil aj ich vzájomný pomer,

kedy okolo roku 2004 stúpol podiel klenotníctva z dvoch tretín na tri štvrtiny. Oba tieto

trendy ukazujú na ich negatívnu cenovú elasticitu, ktorá je pri striebornom riade vyššia.

Ako však vidíme na vývoji v roku 2003, cena striebra nie je jediným a vţdy rozhodujúcim

faktorom, ktorý ovplyvňuje dopyt po ňom v klenotníctve. Za nárast dopytu v tomto roku

môţe stabilný dopyt v Indii a predovšetkým jeho nárast v na európskych

a severoamerických trhoch, ktorý bol spôsobený pozitívnou zmenou spotrebiteľských

preferencií vyvolanou marketingom dizajnérskych spoločností a módnych značiek.211

Podporila ho tieţ stúpajúca cena zlata, kedy spotrebitelia ocenili, nízku cenu strieborných

209


A prípadne aj technologickými zmenami. 211

Trend rastu dopytu na trhoch západných krajín pokračoval aţ do roku 2007.

51

šperkov v porovnaní so zlatými.212

Dopyt po striebre v klenotníctve a segmente výroby

strieborných riadov nemá ţiadny, alebo takmer ţiadny, vplyv na rast ceny striebra.

Pri pohľade na Tabuľku 9. vidíme, ţe dopyt po striebre pri fotografiách vykazuje

počas celého nami sledovaného obdobia pokles. Jeho podiel na celkovom dopyte od svojho

vrcholu v roku 2001 klesol z 25 na menej ako 7 % v roku 2010. Tento sektor môţeme

rozdeliť213

na segment spotrebiteľskej fotografie a rádiografie,214

pričom oba prechádzajú

fundamentálnymi zmenami spôsobenými zavedením digitálnych technológií do beţného

ţivota. Na tieto hlboké štrukturálne zmeny reagoval ako prvý dopyt po striebre v segmente

spotrebiteľskej fotografie, zmeny objemu dopytu po striebre v zdravotníctve sú, kvôli jeho

vyššej nepruţnosti, pomalšie. Rovnako sa trend digitalizácie neprejavil rovnomerne ani

z geografického hľadiska, keď sa začal prejavovať v najväčšej miere a najskôr v Japonsku,

Európe a severnej Amerike. Zníţenie dopytu bolo, najmä čo sa týka segmentu farebnej

fotografie, zvýraznené v obdobiach kedy poklesol cestovný ruch, či uţ následkom

spomalenia, respektíve recesie, svetovej ekonomiky následkom kolapsu dot-com bubliny

a globálnej finančnej a hospodárskej krízy, alebo vypuknutím rôznych pandémií

a chorôb.215

Čo sa týka investícií do striebra tie, ako sme naznačili uţ v predchádzajúcej časti

kapitoly venujúcej sa ponuke, sa na stranu dopytu dostali aţ po dvadsiatich rokoch,216

dokedy spolu s predajom vládnych rezerv vyrovnávali deficit výrobného dopytu a ponuky

striebra získaného ťaţbou a recykláciou, na začiatku nami sledovaného obdobia, t.j. v roku

2001. Reálnu váhu však získali aţ v roku okolo roku 2004, keď ich podiel na celkovom

dopyte dosiahol 10 % a, s výnimkou roku 2007, kontinuálne stúpal aţ na viac ako 25 %

celkového dopytu v súčasnosti. Do investičného dopytu pre účely tejto práce zaraďujeme

mince a medaily a investície, ktoré zahŕňajú strieborné tehličky, futures, rôzne over-the-

counter nástroje a Exchange Traded Funds. Posledným rokom, kedy boli pri segmente

tehličiek zaznamenané dezinvestície bol rok 2002, rok 2001 bol zas posledným kedy

celkové investície dosiahli zápornú hodnotu. V roku 2003 uţ dopyt po minciach

a medailách, ako aj tehličkách narástol. Tento trend pokračoval aj v roku 2004 kedy dopyt

zaznamenal narástol o ďalších 15, respektíve neuveriteľných viac ako 500 % a vyvolal tak

212


Okrem toho sa striebro vyuţíva aj vo filmovom a papierenskom priemysle, avšak aj tie sú zasiahnuté

digitalizáciou, respektíve majú len malú váhu na dopyte po striebre v tomto sektore. 214

Röntgen. 215

SARS, vtáčia, či prasacia chrípka. 216

Viacero analytikov predpokladá, ţe v roku 2000 sa minuli zásoby striebra investormi nazhromaţdené

počas striebornej bubliny koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov.

52

prudký nárast ceny. Pokles v segmente medailí a mincí v roku 2005 bol spôsobený tým, ţe

ani zvýšená produkcia v Nemecku a Spojených štátoch nedokázala kompenzovať pokles

v Španielsku, Portugalsku a Číne. Silný nárast dopytu po striebre v segmente investícií bol

spôsobený zvýšením záujmu najmä inštitucionálnych investorov, ktorí boli motivovaní

zvýšením ceny zlata a očakávaním jej ďalšieho nárastu.217

Relatívne rýchly nárast

a opätovný pokles ceny striebra v roku 2006 bol spôsobený špekulatívnym dopytom pred

spustením strieborných ETF a následným opúšťaním trhu týmito investormi. Celkový

investičný dopyt tak aj vďaka poklesu v predaja mincí a medailí v tomto roku poklesol

o niečo viac ako 5 %.218

Napriek zvýšeniu objemu striebra kryjúceho nové ETF celkové

investície do striebra v roku 2007 poklesli o 65 %. Vysvetliť sa to dá výpredajom striebra

na over-the-counter trhu za účelom zisku, presunom záujmu investorov z klasických

investičných nástrojom práve na ETF, zniţovaním pákového efektu219

na komoditných

trhoch a celková nechuť investorov k riziku spôsobená problémami amerických finančných

inštitúcií. Cena striebra, napriek tomuto poklesu investičného dopytu neklesla a naopak

sledovala rastúcu cenu zlata.220

Takmer 120 % rast celkového investičného dopytu v roku

2008 preto musíme vnímať v kontexte prepadu z predchádzajúceho roka a uvedomiť si, ţe

celkový objem investičného dopytu nedosiahol ani úroveň roku 2006. Pokles ceny striebra

pod úroveň 13 dolárov za uncu na konci roka 2008, spôsobený prepadom priemyselného

dopadu po ňom, viedol hedţové fondy a ďalších investorov k vstupu na trh so ním, čo sa

spolu s rastúcim nákupom striebra ako uchovávateľa hodnoty západnými investormi

podpísalo k viac ako 180 % nárastu objemu strieborných investícií v roku 2009.221

V oboch rokoch 2008 a 2009 sa značne zvýšil aj objem dopytu po strieborných minciach

a medailách. Za viac ako 30 % zvýšenie objemu investičného dopytu v roku 2010

pozostávalo nielen zo 40 % rastu ETF, ale aj takmer 25 % rastu segmentu mincí a medailí

a 28 % rastu dopytu po strieborných tehličkách.222

Po analýze tohto prehľadu desaťročného vývoja investičného dopytu po striebre

môţeme povedať, ţe v roku 2004 sa stal rozhodujúcim faktorom určujúcim ceny striebra

na svetových trhoch. Dopyt po striebre a jeho cena na jednej strane sledujú situáciu a vývoj

na trhu so zlatom, na strane druhej však jeho vyššia nestabilita láka špekulatívne investície,

ktoré tieto cenové výkyvy ešte viac prehlbujú.

217



Investičný leverage. 220



The Silver Institute. Price History: 2000 to Present 2011. [online] dostupné na www.silverinstitute.org

53

2.3 Platinové kovy

Platinové kovy majú napriek malému objemu ich ročnej produkcie223

široké

priemyselné vyuţitie, ktoré je, ako sme naznačili uţ na začiatku tejto kapitoly, pre vývoj

ich ceny rozhodujúce. Zo celej skupiny šiestich kovov sa v najväčšom objeme ťaţí a

vyuţíva paládium, platina a ródium. Z investičného pohľadu sú zaujímavé jedine platina

a paládium pri ktorých sa okrem uzatvárania obchodovateľných futures kontraktov, razenia

mincí, výroby tehličiek, podobne ako pri zlate a striebre, kryjú Exchange Traded Funds.

Kvôli malej veľkosť trhu s ródiom sú jeho investičné moţnosti, napriek tomu, ţe je

najdrahším z platinových kovov, obmedzené na zdruţené účty, ktorých objem, podiel na

dopyte a vplyv na cenu sú zanedbateľné. Pri irídiu, osmiu a ruténiu, ktorých produkcia sa

pohybuje ešte v menších objemoch ako pri ródiu, sa nevyuţívajú ţiadne investičné

nástroje.

S ohľadom na malé objemy ródia, irídia, osmia a ruténia pouţívané v priemysle

môţeme povedať, ţe dopyt po nich je relatívne cenovo neelastický a je odvodený od

dopytu po výrobkoch ich obsahujúcich.224

V tejto časti kapitoly sa preto zameriame len na

sledovanie a analýzu vývoja trhu s platinou a paládiom.

Ako referenčné ceny platinových kovov budeme pouţívať základné ceny spoločnosti

Johnson Matthey. Sú to trhové ceny, za ktoré táto spoločnosť predáva veľkoobchodné

mnoţstvá kovov na trhoch v Spojených štátoch, Hong Kongu a Londýne. Ceny sú

určované pre platinu a paládium o minimálnej kvalite 995.225

Na rozdiel od London

Platinum & Palladium Market Fix226

sa určujú päť, v prípade veľkých výkyvov na trhu aj

viac, krát denne.227

Denná cena sa potom vypočíta ako priemer týchto jednotlivých cien.

2.3.1 Platina

Na Grafe 2. môţeme vidieť, ţe cena platiny, najmä v porovnaní so zlatom, v priebehu

sledovanej dekády vykazovala veľkú mieru fluktuácie s obdobiami prudkého rastu ako aj

strmých poklesov. V nasledujúcich dvoch podkapitolách budeme sledovať, analyzovať

a identifikovať faktory, ktoré stáli v pozadí týchto zmien, či boli týmito zmena ovplyvnené.

223

A to nielen v porovnaní so základnými kovmi a striebrom, ale aj zlatom. 224

Najmä automobilové a chemické katalyzátory, elektronika a elektrotechnika. 225

Pri ródiu, ruténiu a irídiu je cena určovaná pre čistotu minimálne 999. 226

Určovaného rovnakým princípom ako Longon gold alebo silver price fix o 09:45 a 14:00 miestneho času. 227

08:30 a14:30 hongkongského času, 08:00 londýnskeho času, 09:30 a 15:00 východného času v USA

54

Graf č. 2. Cena trójskej unce platiny v dolároch od roku 2001 do 2010

Prameň: Johnson Matthey, 2011

2.3.1.1 Ponuka platiny

Ponuka platiny v roku 2001 vzrástla o 570 tisíc trójskych uncí na 5,86 milióna. O

prevaţnú väčšinu celkovej produkcie,228

ako aj nárastu sa, po otvorení nových a expanzii

existujúcich, zaslúţili juhoafrické bane, ktoré patria celkovo k najväčším dodávateľom na

svetové trhy. Zvýšil sa aj objem dodávok z Ruskej federácie, z ktorej však platina začala

na západné trhy, kvôli zdĺhavému procesu schvaľovania exportných kvót229

a udeľovaniu

exportných licencií230

, prúdiť aţ v apríli tohto roku. 231

Niekoľkoročný deficit ponuky

viedol k rekordným cenám platiny, ktoré kulminovali v apríli.232

Následne pod tlakom

oslabenia dôvery v svetovú ekonomiku spôsobenom dot-com bublinou začala cena

klesať.233

V roku 2002 ponuka platiny na svetových trhoch vzrástla len minimálne, kedy

bola zvýšená produkcia v Juţnej Afrike vyváţená prudkým poklesom predaja kovu z

Ruskej federácie, kedy sa jeho úroveň vyrovnala s faktickým objemom ročnej ťaţby. Cena

228

Viac ako 4 milióny uncí. 229

V júni 2001 podpísal prezident Putin dekrét, ktorý delegoval právomoc udeľovať exportné kvóty

z prezidenta na federálnu vládu. 230

Exportné licencie udeľuje Ministerstvo hospodárskeho rozvoja a obchodu. 231

Johnson Matthey. Platinum 2001. 2001. s. 3-5 232

Rozdiel medzi ponukou a dopytom bol najmenší od roku 2008. 233

Johnson Matthey. Platinum 2002. 2002. s. 4-5

55

platinových kovov aj pod tlakom zväčšujúceho sa deficitu na strane ponuky počas tohto

roku posilňovala.234

Rok 2003 priniesol ďalší rast ponuky platiny spôsobený nárastom produkcie v Juţnej

Afrike, Zimbabwe a zvýšeným dodávkam z Ruska, ktoré ponuku okrem svojej ťaţby

zväčšilo aj výpredajom svojich zásob. Aj napriek pretrvávajúcemu deficitu ponuky, prestal

byť tento rozhodujúcim faktorom stojacim za ďalším nárastom ceny.235

Objem ťaţby

v Juţnej Afrike, ktorý po prvý raz prekročil 5 miliónov uncí236

sa podpísal pod rast ponuky

platiny aj v roku 2004. Úroveň ťaţby vzrástla aj v Spojených štátoch a Zimbabwe. Nárast

objemu ťaţby v Juţnej Afrike v roku 2005 bol spomalený sériou problémov, väčšinou

spojených s prevádzkovou bezpečnosťou. Napriek tomu sa dopyt, s pomocou dobrej

produkcie v Rusku a Zimbabwe, oproti predchádzajúcemu roku zvýšil.237

Za zvýšením

ponuky platiny v roku 2006, kedy po dlhom období znovu prevýšila dopyt238

, stál opäť

zvýšený objem ťaţby v Juţnej Afrike, produkcia v Rusku a ostatných štátoch

stagnovala.239

Ponuka platiny v roku 2007 sa zníţila o niečo viac ako 4 %. Pokles zasiahol

producentov v Rusku, severnej Amerike, ako aj Juţnej Afrike, kde bol spôsobený súhrnom

nepriaznivých okolností: neplánovaných odstávok vysokých pecí, kolektívnych

vyjednávaní odborárov a ťaţobných spoločností o výške miezd, geologických

a bezpečnostných problémov a zhoršenia podnikateľského prostredia. Predaj z Ruskej

federácie sa spomalil kvôli zavádzaniu nového systému exportných pravidiel. Objem

ponuky sa tak opätovne dostal pod úroveň celkového dopytu, čo spolu s klesajúcou

hodnotou doláru a posilňovaním ostatných komodít240

viedlo k pruskému zvýšeniu cenu

platiny v tomto roku.241

Pokles objemu ponuky platiny pokračoval aj v roku 2008.

Kombinácia nepriaznivého počasia, záplav a pokračujúcich problémov s bezpečnosťou,242

vysokými pecami a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov spôsobili, ţe juhoafrická

produkcia v tomto roku klesla na 4,53 milióna uncí. Poklesol aj predaj z Ruska a produkcia

v Spojených štátoch. Tento pokračujúci pokles prehlbujúci diskrepanciu ponuky a dopytu

234



Johnson Matthey. Platinum 2005. 2005. s. 2 237


Posledne bola ponuka platiny vyššia ako dopyt v roku 1998. 239


Najmä zlata. 241


Juhoafrická vláda predĺţila dobu počas ktorej musí byť zatvorená šachta po tom, ako sa v nej odohral

smrteľný pracovný úraz.

56

bol jedným z významných faktorov nestability na trhu, kde cena po kulminácii v polovici

roku prudko poklesla. Celková produkcia platiny po dvoch rokoch poklesu, napriek

opätovnému zníţeniu objemu ťaţby v Juţnej Afrike, Rusku a severnej Amerike, vďaka

zvýšeniu výrobných a hotových zásob stúpla243

.244

Za zvýšený objemu ponuky platiny

v roku 2010 sa podpísal rast objemu recyklácie, úroveň ťaţby v porovnaní

s predchádzajúcim rokom stagnovala.245

Tab. č. 10 Ponuka platiny v 1000 trójskych uncí od roku 2001 do roku 2010

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

čistá ponuka 5 860 5 970 6 200 6 490 6 640 6 830 6 600 5 940 6 025 6 010

recyklácia 530 565 645 690 1 270 1 415 1 590 1 830 1 405 1 840

celková ponuka 6 390 6 535 6 845 7 180 7 910 8 245 8 190 7 770 7 430 7 850

Prameň: Johnson Matthey

Na základe vývoja ponuky platiny a jej ceny môţeme povedať, ţe je, najmä kvôli,

v porovnaniu so zlatom, zanedbateľnému objemu vyťaţených zásob, jedným

z rozhodujúcich faktorov, ktoré jej vývoj ovplyvňujú. Recyklácia, ktorá sa najmä

v posledných rokoch podieľa výraznou mierou na celkovom objeme ponuky je cenovo

elastická, pomáha vyrovnávať nerovnováhu medzi dopytom a ponukou a zniţuje tak tlak

na ďalší nárast cien.

2.3.1.2 Dopyt po platine

Tab. č. 11 Dopyt po platine v 1000 trójskych uncí od roku 2001 do roku 2010

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

katalyzátory 2 520 2 590 3 270 3 490 3 795 3 905 4 145 3 655 2 185 2 985

chemický p. 290 325 320 325 325 395 420 400 290 450

elektronika 385 315 260 300 360 360 255 230 190 225

sklárstvo 290 235 210 290 360 405 470 315 10 365

investície 90 80 15 45 15 -40 170 555 660 435

klenotníctvo 2 590 2 820 2 510 2 160 2 465 2 195 2 110 2 060 2 810 2 420

medicína - - - - 250 250 230 245 250 255

petrochemický p. 130 130 120 150 170 180 205 240 210 175

iné 465 540 470 470 225 240 265 290 190 250

celkový dopyt 6 760 7 035 7 175 7 230 7 965 7 890 8 270 7 990 6 795 7 560


243

Pod pokles celkovej ponuky sa podpísal zníţený objem recyklácie. 244

Johnson Matthey. Platinum 2009 Interim Review. 2009. s. 4-5 245

Johnson Matthey. Platinum 2010 Interim Review. 2010. s. 2, 4-5

57

Ako vidíme v Tabuľke 11., dopyt po platine môţeme rozdeliť na priemyselný,

automobilový, klenotníctvo a, najmä v posledných rokoch, investičný.246

Tieto sektory

nebudeme, na rozdiel od zlata a striebra, sledovať jednotlivo, ale ich váhu na tvorbe ceny

a to, ako sú ňou ovplyvňované, budeme analyzovať súhrnne.

Dopyt v roku 2001 medziročne narástol na viac ako 6,7 milióna trójskych uncí.

Najväčší nárast zaznamenal dopyt po platine v katalyzátoroch, posilnený nárastom počtu

áut s dieselovým motorom a sprísneniu emisných noriem v Európe a predzásobovaním sa

výrobcov automobilov v očakávaní zvýšenia objemu predaja. Rekordné ceny a oslabená

americká ekonomika naopak spôsobili pokles celkového dopytu v klenotníctve, ktorý sa

však neprejavil Číne, kde vzrástol o takmer pätinu. Objem investícií do platiny247

sa zvýšil

aţ po poklese ceny v druhej polovici roka, na ktorý pozitívne reagovali Japonskí

investori.248

Pokračujúci rast dopytu po platinových šperkoch v Číne bol hlavným

faktorom 5 % rastu celkového dopytu. Rovnako dobre sa darilo aj sektoru katalyzátorov,

ťahaného zvyšovaním sa podielu dieselových áut, ďalšiemu sprísneniu emisných noriem

a prechodu od paládiových katalyzátorov ku platinovým. V sektore priemyslu vzrástol

dopyt po platinových katalyzátoroch a naopak dopyt po platine mierne poklesol

v segmente sklárstva a elektroniky. Nárast cien spôsobil tieţ pokles objemu investícií

zvýraznený výpredajom za účelom zisku.249

Trend nárastu objemu dopytu po platine pokračoval aj v roku 2003, keby bol pozitívne

ovplyvnený viac ako 25 % nárastom v sektore automobilových katalyzátorov tak v Európe,

Spojených štátoch ako aj Japonsku. Na druhú stranu sektor klenotníctva pod tlakom

rastúcich cien poklesol, keď čínski a japonskí klenotníci zníţili objem nákupov.250

V sektore priemyslu ako takom dopyt po platine poklesol, keď nárast v segmente

elektroniky oceliarstva nedokázal vyrovnať pokles v sklárstve. Fyzické investície poklesli

prudšie ako v predchádzajúcom roku, keď bol spätný predaj mincí a tehličiek so ziskom

motivovaný novými rekordnými cenami platiny.251

V roku 2004 bol objem dopytu

v porovnaní s predchádzajúcim rokom v podstate nezmenený, keď stúpol o iba 55 tisíc

uncí. Pokračoval trend zmeny štruktúry dopytu keď bol dopyt po platine v katalyzátoroch

podporovaný predovšetkým veľkým počtom predaných dieselových automobilov

246

Platinové a paládiové Exchange Traded Funds boli spustené v polovici roka 2007. 247

Vo forme mincí či tehličiek. 248



V Číne sa s nárastom cien a poklesom konkurencieschopnosti výrobcovia pokúšali vyrovnať zníţením

marţe, v Japonsku výrobou šperkov z recyklovaných zásob. 251


58

a sprísňujúcimi sa emisnými normami v Európe a Japonsku. V Spojených štátoch sa

výrobcovia áut naopak snaţili platinu v katalyzátoroch nahradiť paládiom. Nákup platiny

na výrobu šperkov, opäť vďaka vysokým cenám a cenovej nestabilite, poklesol o 12 %.

Konjunktúra svetového hospodárstva sa pričinila o 11 % nárast dopytu v sektore

priemyslu, keď sa posilnil segment sklárstva, elektroniky, chémie a petrochémie. Predaj

platinových mincí a tehličiek kvôli zisku v tomto roku neprevýšil investičné nákupy, ktoré

stúpli na 45 tisíc uncí. Cena platiny dosiahla rekord nový rekord 950 dolárov za uncu

v apríli 2004, keď po likvidácii dlhodobých futures pozícií rýchlo klesla pod úroveň 800

dolárov.252

Rok 2005 priniesol 10 % nárast objemu celkového dopytu po platine, poháňaného

ďalším úspešným rokom v európskom automobilovom priemysle podporenom predajom

ľahkých motorových vozidiel v Číne a Indii. Taktieţ všetku hlavné segmenty

priemyselného dopytu, podporené výrobou diskov, skiel pre LCD displeje vykázali rast.

Ceny platiny, ktoré začali po prepade na konci prvej polovice predchádzajúceho roka

plynule rásť pôsobili na pokles dopytu po platine v klenotníctve nielen v Číne, ale aj

Japonsku a severnej Amerike. Pokles objemu investícií na trhu s platinou bol zapríčinený

výpredajom tehličiek japonskými investormi ku koncu roka, keď sa cena priblíţila

k novému rekordu.253

V roku 2006 trend poklesu objemu dopytu po zlate v klenotníctve

spojený s nárastom ceny platiny preváţil ďalší nárast dopytu v sektore priemyslu

a katalyzátorov. Investície v tomto roku dosiahli negatívnu hodnotu, kedy objem spätného

predaja mincí a tehličiek za účelom zisku preváţil aj tak nízku úroveň ich predaja.254

Aj vďaka, v porovnaní s cenou, niţšiemu ako predpokladanému poklesu objemu

dopytu v klenotníctve celkový dopyt po platine v roku 2007 stúpol o takmer 5 %.

S kaţdým rokom prísnejšie emisné štandardy Európskej únie,255

aj napriek snahe výrobcov

nahradiť čo najväčšie mnoţstvo platiny v trojcestných katalyzátoroch paládiom, priniesli

ďalší nárast dopytu po nej. Rovnako elektronický, chemický a petrochemický priemysel

a sklárstvo, najvýznamnejšie segmenty priemyselného dopytu, zaznamenali, vďaka

posilneniu svetovej ekonomiky, podľa očakávania rast dopytu po platine. Vďaka

sprístupneniu nového nástroja, platinových Exchange Traded Funds, zaznamenal v roku

2007 najväčší rast sektor investícií, kedy z -40 tisíc stúpli na dovtedy rekordných 170 tisíc

252




Nová legislatíva nielenţe rozšírila mnoţstvo áut, ktoré musia mať účinnejší platinový katalyzátor, ale tieţ

zaviedla povinnosť pouţívať platinou potiahnuté filtre pevných častíc.

59

uncí.256

Spomalenie svetovej ekonomiky spôsobenej finančnou a hospodárskou krízou

a vysoká miera fluktuácie ceny sa prejavili v roku 2008, kedy celkový dopyt po platine

klesol o 5 %. Najväčší pokles zaznamenal segment katalyzátorov v severnej Amerike, kde

výroba áut klesla medziročne o viac ako 20 %. Tento pokles bol aspoň čiastočne

kompenzovaný v Európe, kde pokračovalo sprísňovanie emisných noriem, Číne, ktorá

zaznamenala rast objemu výroby automobilov. Spomalenie ekonomiky malo rovnako

negatívny dopad aj na dopyt po platine v sektore priemyslu. Sektor investícií, ktorý

zaznamenal v roku 2008 bezprecedentný rast môţeme rozdeliť na dva diametrálne odlišné

regióny. V prvých mesiacoch kedy ceny platiny prudko rástli nakupovali investori v

Európe veľké objemy ETF, ktorých sa v ďalších mesiacoch, charakterizovaných prudkým

poklesom ceny, zbavovali. Naopak japonskí investori v prvej časti roka so ziskom

predávali veľké objemy platiny, ktoré v druhej časti roka v ešte väčších objemoch

nakupovali.257

Pokles dopytu po platine pokračoval aj v roku 2009, kedy pokles svetového

hospodárstva zasiahol všetky sektory okrem klenotníctva, kde stúpol dopyt vďaka

prudkému poklesu cien v predchádzajúcom roku. Pokles v sektore katalyzátorov bol okrem

menšieho objemu nových automobilov posilnený aj zmenou spotrebiteľských preferencií

v Európe, kde pod vplyvom vlny šrotovných stúpol podiel menších, benzínovým motorom

poháňaných, áut s paládiovými katalyzátormi. Investície zaznamenali takmer 20 % nárast,

kedy investície do ETF v Európe vykompenzovali slabý investičný dopyt v Japonsku.258

Oţivenie hospodárskeho rastu prinieslo v roku 2010 aj 11 % rast dopytu. Silný rast

zaznamenali automobilové katalyzátory, kde dopyt po platine vzrástol o takmer 40 %.259

Viac ako 50 % rast dopytu zaznamenal aj sektor priemyslu, v ktorom zotavenie svetovej

ekonomiky viedlo k zvyšovaniu úrovne zásob a rastu spotrebiteľského dopytu po tovaroch

platinu obsahujúcich, alebo vyuţívajúcich pri výrobe. Nárast ceny platiny nad 1500

dolárov za uncu sa negatívne odrazil na dopyte po platinových šperkoch, kedy tento sektor

zaznamenal 14 % pokles. Objem investícií poklesol kvôli vysokej cene odrádzajúcej

japonských investorov od nákupu tehličiek a výpredaju zrelých európskych ETF v druhej

časti roka.260

Krátkodobý pokles ceny platiny viditeľný na Grafe 2. bol spôsobený

256



Johnson Matthey. Platinum 2009 Interim Review. 2009. s. 4-6 259

Stimulovaný nárastom výroby nákladných automobilov a opätovným zvýšením podielu áut s dieselovým

motorom v Európe, ktorý poklesol v predchádzajúcom roku vďaka sérii tzv. šrotovných, stimulujúcich dopyt

po menších autách s benzínovým motorom. 260

Johnson Matthey. Platinum 2010 Interim Review. 2010. s. 4-6

60

oslabením dôvery v ekonomiku vyvolaným najmä dlhovou krízou v Grécku, negatívnymi

signálmi v Španielsku a všeobecným poklesom na komoditných trhoch. Oslabovanie

pozície dolára a hrozba štrajkov v juhoafrických baniach však cenu platiny opäť vytiahli na

úroveň nad 1700 dolárov za uncu.

Keď analyzujeme vývoj dopytu po platine za posledných 10 rokov vidíme, ţe sa

v niektorých aspektoch podobá trhu so zlatom či striebrom. Najviditeľnejšie to je pri

klenotníctve, ktoré je negatívne cenovo elastické a nepriaznivo reaguje na výkyvy v cene.

Priemyselný dopyt a dopyt v sektore automobilových katalyzátorov, ktorý je pre vývoj trhu

s platinou rozhodujúci vykazujú vo všeobecnosti opačné rastové trendy ako sektor

klenotníctva a sú, spolu s objemom ponuky, respektíve deficitom ponuky a dopytu,

rozhodujúcimi pre vývoj ceny tohto kovu. Dopyt po platine v priemysle a katalyzátoroch je

dopytom odvodeným a závisí od celkového stavu svetovej ekonomiky a najmä

spotrebiteľského dopytu po tovaroch, v ktorých sa platinové kovy pouţívajú pri výrobe,

alebo ich priamo obsahujú. Investičný dopyt má na vývoj ceny platiny, aţ na výnimku

v roku 2004, zanedbateľný vplyv a je od nej skôr závislý, keď investori v Japonsku pri

nízkych, respektíve klesajúcich, cenách nakupujú platinové tehličky, ktoré potom v období

rastu ceny so ziskom predávajú a európski investori naopak v období rastu ceny kupujú

ETF, ktorých sa pri jej poklese zbavujú.

2.3.2 Paládium

S výnimkou krátkeho obdobia medzi rokmi 1998 a 2001 bola cena paládia niţšia ako

cena platiny. Keď sa zároveň pozrieme na Grafy 2. a 3. môţeme povedať, ţe pribliţne od

prelomu rokov 2003 a 2004 vývoj jej ceny vo všeobecnosti zmeny v cene platiny kopíruje.

Rovnako ako pri zlate, striebre a platine rozdelíme trh s paládiom na stranu ponuky

a stranu dopytu, ktoré budeme sledovať a analyzovať samostatne.

Pred samotným začiatkom analýzy povaţujeme za potrebné objasniť dôvody vysokej

ceny paládia na začiatku sledovaného obdobia. Úroveň vyššiu ako 1100 dolárov za trójsku

uncu dosiahla vďaka dlhodobému deficitu ponuky spôsobenému nízkymi a nespoľahlivými

dodávkami z Ruskej federácie,261

kedy mal Norsiľsk Nikel, jediný primárny producent

platinových kovov v Rusku, ťaţkosti so získaním exportných licencií a dodávky z Ruska

pochádzali prevaţne z vládnych zásob, o kontrolu nad ktorými vtedy bojovalo Ministerstvo

financií a Centrálna banka. Proces schvaľovania exportných kvót a udeľovania exportných

licencií sa znormalizoval po zmene legislatívy aţ v priebehu roku 2001.

261

Ťaţba v Ruskej federácii predstavuje dve tretiny celosvetovej produkcie paládia.

61

Graf č. 3. Cena trójskej unce paládia v dolároch od roku 2001 do 2010


2.3.2.1 Ponuka paládia

Dodávky paládia z Ruskej federácie, ako najväčšieho dodávateľa tohto kovu, v roku

2001 dosiahli najniţšiu úroveň od roku 1995.262

Norsiľsk Nikel, pod tlakom poklesu ceny

spôsobeným zníţením dopytu a zvýšením objemu produkcie juhoafrických

a severoamerických baní a výpredajom amerických vojenských zásob, prestal predávať

platinu na spotovom trhu. V roku 2002 bol zaznamenaný ďalší rekordný pokles ponuky

paládia na úroveň z roku 1990, keď Rusko zníţilo dodávky so zámerom znovu zvýšiť jeho

cenu stláčanú ďalším poklesom dopytu. Spolu s ďalším výpredajom amerických

vojenských zásob a zvýšenou produkciou v Juţnej Afrike a severnej Amerike tak objem

ponuky paládia v tomto roku opätovne prevýšil úroveň dopytu.263

Pri porovnaní Tabuliek

12. a 13. vidíme, ţe tento stav ostáva nezmenený a trhu dominuje aţ do konca sledovaného

obdobia, t.j. roku 2010.

Ako môţeme vidieť v Tabuľke 12., ponuka paládia v roku 2003 stúpla o viac ako

20 %. Dodávky z Ruska stúpli o viac ako 50, čo zodpovedá pribliţne objemu produkcie

262



62

zadrţanie v minulom roku.264

Trend zvyšovania objemu ťaţby pokračoval v Juţnej Afrike

a severnej Amerike.265

Objem celkovej ponuky v roku 2004 stúpol o viac ako 30 percent

na 9,11 miliónov trójskych uncí.266

Za takýmto nárastom stojí jednak predaj značného

objemu zásob Gochranu267

alebo ruskej Centrálnej banky a predaj paládia, ktoré získal

Stillwater Mining ako súčasť platby za akvizíciu Norsiľskom. Opätovne vzrástla aj

produkcia juhoafrických a amerických baní.268

Abstrahujúc od recyklácie ponuka paládia

v roku 2005 bola oproti predchádzajúcemu roku prakticky nezmenená, ruská ťaţba bola

opäť posilnená predajom štátnych rezerv a zásob spoločnosti Stillwater. 4 % nástu objemu

ťaţby v Juţnej Afrike kontrastoval s 13 % poklesom v severnej Amerike.269

Napriek rastu celkového objemu ťaţby čistá ponuka paládia v roku 2006 poklesla

o 6 %. Pod tento pokles sa podpísal niţší objem predaja ruských štátnych rezerv270

a to, ţe

Stillwater Mining uţ len dopredal posledné zásoby získané od Norsiľsku.271

Objem ťaţby

vzrástol tak v Juţnej Afrike a Rusku, ako aj Spojených štátoch.272

V roku 2007 dosiahla

celková ponuka paládia rekordný objem. Produkcia baní sa zvýšila v Rusku, severnej

Amerike, Zimbabwe a v malej miere aj Juţnej Afrike. Úroveň ponuky Ruskej federácie

opätovne zvýšil predaj štátnych rezerv.273

Rast juhoafrickej produkcie bol, rovnako ako pri

paládiu, obmedzený kolektívnym vyjednávaním, bezpečnostnými a geologickými

problémami a nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.274

Pod 13 % pokles celkovej

ponuky paládia v roku 2008 sa podpísala súhra niekoľkých faktorov: pretrvávajúce

problémy v Juţnej Afrike, pokles výnosnosti baní v Rusku a Spojených štátoch, štvrťročná

odstávka najväčšej Kanadskej bane a pokles predaja ruských štátnych zásob.275

Ponuka

paládia poklesla aj v roku 2009 kedy nárast objemu ťaţby juhoafrických276

a zimbabwských baní nedokázal vykompenzovať pokles ťaţby v severnej Amerike

264

Do štatistík objemu ponuky nie je zahrnutých takmer 900 tisíc trójskych uncí paládia, ktorými Norsilsk

Nikel z časti vyrovnal akvizíciu americkej Stillwater Mining Co. 265


Čo je podstatne viac ako bol objem celkovej ťaţby. 267

Государственное учреждение по формированию Государственного фонда драгоценных металлов

и драгоценных камней Российской Федерации t.j. Štátny ústav pre tvorbu štátneho fondu drahých kovov

a drahokamov Ruskej federácie. 268



Do tohto objemu nie je započítaný presun 1,29 milióna uncí do Švajčiarska, ktoré sa v tomto roku na trhu

s najväčšou pravdepodobnosťou nerealizovali. 271

Objem predaja predstavoval 63 tisíc uncí v porovnaní s 375 tisícmi v predchádzajúcom roku. 272


S rovnakého dôvodu ako v predchádzajúcom roku sa do tohto objemu nezapočítava 500 tisíc uncí, ktoré

Rusko prepravilo do Švajčiarska koncom tohto roku. 274



Dosiahnutý napriek pretrvávajúcim problémom vďaka otvoreniu nových prevádzok.

63

a Rusku.277

Objem predaja štátnych rezerv sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom

prakticky nezmenil.278

Podľa predbeţných údajov sa ponuka paládia zvýšila vo všetkých

regiónov okrem severnej Ameriky, kde bola zasiahnutá štrajkami, výlukami a čoraz

komplikovanejšími geologickými podmienkami v ktorých sa dobýja ruda. Juhoafrická

produkcia vzrástla vďaka ťaţbe na paládium bohatšej rudy, objem ponuky Ruskej

federácie stúpol vďaka zvýšeniu objemu primárnej produkcie ako aj predaja vládnych

rezerv Gochranom.279

Recyklácia paládia je, rovnako ako pri platine a ostatných

platinových kovoch, cenovo pozitívne elastická a výraznou mierou sa podieľa na

vyrovnávaní objemov ponuky a dopytu.

Tab. č. 12 Ponuka paládia v 1000 trójskych uncí od roku 2001 do roku 2010

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

čistá ponuka 7320 5250 6450 8580 8405 7950 8580 7310 7100 7140

recyklácia 280 370 410 530 990 1 230 1 565 1 615 1 430 1 845

celková ponuka 7 600 5 620 6 860 9 110 9 395 9 180 10 145 8 925 8 530 8 985


Objem ponuky a jej deficit boli rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi cenu paládia

do roku 2001, odkedy aţ do konca sledovaného obdobia bola úroveň celkového dopytu

niţšia a prestala tak vytvárať tlak na nárast ceny. Ruská federácia, ako najväčší svetový

producent paládia a drţiteľ značných štátnych rezerv, sa ešte pokúsila ovládnuť trh v roku

2002, avšak prudký pokles dopytu, zvýšenie úrovne produkcie v Juţnej Afrike a výpredaj

amerických vojenských zásob jej ciele na opätovné zvýšenie ceny paládia zmarili. Napriek

tomu ostávajú exportné licencie a predaj štátnych rezerv podstatným faktorom

ovplyvňujúcim podobu trhu s týmto kovom. Okrem štátnej politiky je objem ponuky

paládia ovplyvnený faktormi ako kvalita rudy, geologické podmienky či nedostatok

kvalifikovanej pracovnej sily a neplánované odstávky a výluky baní a spracovateľských

závodov.

2.3.2.2 Dopyt po paládiu

Dopyt po paládiu pre účely tejto práce, rovnako ako dopyt po platine, rozdelíme do

štyroch kategórií: katalyzátory, priemysel, klenotníctvo a investície. Ako môţeme vidieť

v Tabuľke 13., sektor klenotníctva má, najmä na začiatku nami sledovaného obdobia, na

celkovom dopyte po paládiu relatívne malú váhu. Rovnako menšiu váhu má, kvôli

277

Spôsobený vyťaţením kvalitnej rudy s vysokým obsahom platinových kovov. 278

Johnson Matthey. Platinum 2009 Interim Report. 2009. s. 7 279

Johnson Matthey. Platinum 2010 Interim Report. 2010. s. 8

64

niţšiemu objemu mincí, tehličiek a paládiových ETF, aj dopyt investičný. Sledovať

a analyzovať budeme opäť vývoj jednotlivých sektorov za posledné desaťročie, tak, aby

sme identifikovali ich vzájomnú závislosť s cenou paládia.

Tab. č. 13 Dopyt po paládiu v 1000 trójskych uncí od roku 2001 do roku 2010

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

katalyzátory 5 090 3 050 3 450 3 790 3 865 4 015 4 545 4 465 4 050 5 150

chemický p. 250 255 265 310 415 440 375 350 325 385

zubárstvo 725 785 825 850 815 620 630 625 635 620

elektronika 670 760 900 920 1 275 1 495 1 550 1 370 1 270 1 405

investície 0 0 30 200 220 50 260 420 625 670

klenotníctvo 240 270 260 930 1 490 1 140 950 985 775 630

iné 65 90 110 90 265 85 85 75 70 80

celkový dopyt 7 040 5 210 5 840 7 090 8 345 7 845 8 395 8 290 7 750 8 940


Vysoké ceny paládia spôsobené dlhodobým deficitom ponuky, ktoré spustili trend

substitúcie platiny280

sa v roku 2001 prejavili 25 % poklesom dopytu. Najväčší pokles bol

zaznamenaný v segmente elektroniky, keď vysoké zásoby paládia z predchádzajúceho roka

a pokles spotrebiteľského dopytu viedli k nízkemu objemu jeho nákupu najmä zo strany

výrobcov mnohovrstvových polovodičových kondenzátorov. Prvý pokles dopytu po

paládiu v sektore automobilových katalyzátorov o roku 1988 bol spôsobený primárne

substitúciou tohto kovu za, vtedy lacnejšiu, platinu. Prudký pád ceny spustený začiatkom

roka nedokázal zastaviť ani pokles v iných sektoroch a segmentoch trhu.281

Svedkami viac

ako 25 % poklesu celkového dopytu na trhu s paládiom sme boli aj v roku 2002. Bol

zapríčinený 40 % prepadom v sektore katalyzátorov, v ktorom sa jednak naplno prejavili

úsporné programy nahrádzajúce paládiové katalyzátory platinovými, druhým faktorom

bolo uprednostnenie vyuţitia zásob pred nákupom nového paládia do výroby. Zníţenie

cien naopak vyvolalo 13 % rast dopytu v segmente elektroniky.282

Mierny rast zaznamenali

aj ďalšie segmenty priemyslu a klenotníctvo.283

Mierny, 12 % rast dopytu po paládiu v roku 2003 bol primárne zapríčinený

vyčerpaním zásob výrobcov katalyzátorov284

a elektroniky v predchádzajúcich rokoch.

Tento rast dopytu vyvolal tlak na opätovný rast cien, ktorý viedol k zníţeniu dopytu

280

Za iné vzácne či základné kovy. 281


A to aj napriek pokračujúcemu trendu substitúcie paládia niklom v kondenzátoroch 283


Celkový objem paládia pouţitý na výrobu katalyzátorov však opätovne poklesol. Vďaka miniaturizácii sa

zníţil aj objem paládia pouţívaného v elektronických komponentoch.

65

v klenotníctve a chemickom priemysle. Pokles dopytu po paládiu v zubárstve v Japonsku,

vyvolaný zrušením vládnych dotácií na dentálnu starostlivosť, bol viac ako vyváţený jeho

nárastom v severnej Amerike a Európe, kde paládium vďaka vysokým cenám zlata stalo

opäť konkurencieschopné.285

Za takmer 22 % nárastom dopytu v roku 2004 stojí okrem

očakávaného rastu v sektoroch priemyslu a katalyzátorov ťahaného svetovou konjunktúrou

najmä prudký skok dopytu po paládiových šperkoch v Číne.286

Keďţe však bol, ako

môţeme vidieť v Tabuľke 11., vykompenzovaný ešte vyšším rastom ponuky, tlak na

zvýšenie ceny nevyvolal. Zvýšený dopyt v sektore katalyzátorov bol okrem konjunktúry

podporený aj tým, ţe výrobcovia, ovplyvnení poklesom ceny, uprednostnili nákup nového

paládia pred pouţitím svojich spotrebných zásob. Dopyt v segmente elektroniky tieţ

posilnil rast ceny zlata a platiny.287

Klenotníctvo zostala rozhodujúcim faktorom rastu

dopytu aj v roku 2005, kedy sa po katalyzátoroch a elektronike stalo sektorom s tretím

najväčším objemom dopytu po paládiu. V sektore katalyzátorov vzrástol objem dopytu len

minimálne, keď bol nárast v Ázii vyrovnaný poklesom v severnej Amerike a Európe, kde

sa začal zniţovať podiel automobilov s benzínovým motorom.288

Dopyt v elektronike bol

stimulovaný najmä vyuţívaním paládia na pokovovanie, naopak dopyt na výrobu

kondenzátorov poklesol.289

Takmer štvrtinový pád v sektore klenotníctva sa podpísal pod pokles celkového

dopytu po paládiu v toku 2006. Tento pokles nebol zapríčinený zmenou spotrebiteľského

správania, ale zníţením objemu nákupov platiny zo strany výrobcovia šperkov, ktorí si

v predchádzajúcich rokoch potrebovali vytvoriť dostatočné mnoţstvo zásob. Zvyšujúci sa

rozdiel medzi cenami platiny a paládia vyvolal rast dopytu v sektore katalyzátorov. Dopyt

poklesol, rovnako ako v minulom roku, v Európe, a posilnil najmä v Číne a ostatných

Ázijských trhoch. Rast dopytu spotrebnej elektroniky mal pozitívny vplyv na segment

elektrotechniky, kde sa objem nákupov paládia zvýšil o viac ako 3%. Investície do paládia

v roku 2006 poklesli kvôli nízkemu záujmu investorov o paládiové mince a tehličky.290

Rast celkového dopytu po paládiu bol v roku 2007 ťahaný segmentom elektroniky a najmä

pokračujúcim trendom nárastu pouţívania paládia v katalyzátoroch, a to aj pri dieselových

285


Čínski výrobcovia k paládiu kvôli nízkym marţiam na paládiové šperky. Spotrebitelia si, ovplyvnení

vysokou úrovňou ponuky, kvalitným marketingom stavajúcim na rýdzosti kovu a jeho blízkym spojením

s platinou, ako aj s niţšou cenou v porovnaní s ňou, paládiové šperky obľúbili. 287


Paládiové katalyzátory sú účinnejšie pre benzínové, platinové pre dieselové motory. 289



66

motoroch, spôsobený jednak prehlbujúcim sa rozdielom ceny platiny a paládia a potom

rastom počtu benzínových áut v rýchlorastúcich ekonomikách.291

V sektore klenotníctva,

ktorý poklesol o 17 %, bol vývoj v jednotlivých regiónoch diferencovaný. Pod vplyvom

prezásobenia v rokoch 2004 a 2005 opäť poklesol dopyt v Číne, naopak stúpol v Európe

a severnej Amerike kde sa platine podarilo na trhu so šperkmi úspešne etablovať.

Spustenie dvoch paládiom krytých Exchange Traded Funds podporilo v predchádzajúcom

roku značne oslabený investičný dopyt, ktorý vyvolal aj nárast ceny v druhej polovici

roka.292

Napriek zlému stavu svetového hospodárstva postihnutého globálnou finančnou

a hospodárskou krízou celkový dopyt po paládiu klesol v roku 2008 len o pribliţne 2 %.

Pokles dopytu v európskom a americkom sektore katalyzátorov spôsobený zníţením

predaja benzínových automobilov293

bol z väčšej miery vykompenzovaný nárastom v Ázii

a ostatných regiónoch a ďalším zvýšením objemu paládia v platinovo-paládiových

dieselových katalyzátoroch. Vďaka pádu ceny v druhej polovici roka stúpla spotreba

platiny v klenotníctve, silný dopyt po spotrebnej elektronike,294

ktorý začal klesať aţ na

konci roka, priniesol rast dopytu aj v sektore priemyslu. V prvej polovici roka zaznamenal

vďaka zvýšenému záujmu o ETF nárast aj sektor investícií, avšak potom ako slabnúci

dopyt, klesajúca cena platiny, a posilňujúci dolár začali stláčať cenu paládia investori sa

veľkého objemu platiny zbavili.295

Globálna hospodárska kríza zasiahla naplno dopyt po

paládiu aţ v roku 2009, kedy klesol o 6 %. Zníţenie objemu výroby malých áut vo

všetkých regiónoch s výnimkou Číny296

sa napriek sérii tzv. šrotovných, zameraných na

podporu dopytu po nich, podpísalo na poklese dopytu v sektore katalyzátorov, platine sa

nedarilo ani v segmente elektroniky, chemického priemyslu a klenotníctva, ktoré bolo

negatívne ovplyvnené nárastom jej ceny. Investície do paládia naopak posilnili, keď dopyt

po minciach, tehličkách a ETF podporil jej, uţ aj tak vďaka platine zvyšujúcu sa, cenu.297

Zotavenie globálnej ekonomiky v roku 2010 prispelo k 15 % rastu celkového dopytu po

paládiu. O takmer 30 % vzrástol dopyt v sektore katalyzátorov, podporovaný zvýšenou

produkciou áut vo všetkých regiónoch298

a ďalším zvýšením pomeru paládia v platinovo-

291

Čína, India a Rusko. 292


Za ktorým stálo zníţenie spotrebiteľskej dôvery a vysoké ceny ropy. 294

Zvýšil sa nielen počet predaných kusov elektroniky, ale aj počet paládium obsahujúcich súčiastok v nich. 295


Tu bol podporený sériou vládnych podpôr a stimulov. 297

Johnson Matthey. Platinum 2009 Interim Report. 2009. s. 6-7 298

Najmä benzínových áut v Číne.

67

paládiových katalyzátoroch dieselových motorov. Pod pokles dopytu po paládiu

v klenotníctve sa podpísal najmä klesajúci záujem čínskych spotrebiteľov o tieto šperky, čo

viedlo viacerých výrobcov k ukončeniu ich produkcie. Konjunktúrou posilnený dopyt po

spotrebných tovaroch sa zaslúţil o zvýšenie dopytu po platine v chemickom priemysle

a elektronike, dopyt v zubárstve naopak pod tlakom vyššieho počtu keramických koruniek

a výplní zaloţených na iných kovoch poklesol. Posilnenie zaznamenal sektor investícií,

kde stúpol hlavne dopyt po ETF. Silnejúci dopyt vyvolal tlak na rast ceny, ktorá, rovnako

ako pri platine, dočasne poklesla v máji.299

Pri analýze vývoja dopytu po paládiu a jeho ceny môţeme povedať, ţe po odstránení

deficitov ponuky na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia spôsobovaných

obchodnou politikou Ruskej federácie,300

ţe vývoj ceny paládia v podstate kopíruje cenu

platiny. Je to spôsobené tým, ţe dopyt po paládiu na výrobu katalyzátorov ako aj

v priemysle je, rovnako ako dopyt po platine, odvodeným a oba tak reagujú viac menej

rovnako na momentálny stav svetového hospodárstva. Pri dopyte po paládiových šperkoch

nemôţeme, s ohľadom na relatívne nízky vek tohto trhu, jednoznačne povedať či je cenovo

elastický, alebo je viac determinovaný zmenou spotrebiteľských preferencií. Vyuţitie

paládia v zubárstve je skôr ako samotnou cenou ovplyvnené jej vzťahom k cenám zlata

a iných materiálov v tejto oblasti pouţívaných. Investičný dopyt má, najmä po zavedení

paládiových ETF, na vývoj ceny relatívne väčší vplyv ako je tomu pri platine.

299

Johnson Matthey. Platinum 2009 Interim Report. 2009. s. 7-9 300

Trh sa s ich následkami vyrovnal okolo roku 2003.

68

3 KĽÚČOVÉ ASPEKTY PRE VÝVOJ TRHU S DRAHÝMI

KOVMI V BUDÚCNOSTI

V tejto kapitole sa budeme venovať faktorom, ktoré budú, na základe prehľadu a

analýzy vývoja trhov s jednotlivými drahými kovmi za posledné desaťročie vykonaných

v druhej kapitole, podľa nášho názoru kľúčovými pre vývoj ceny, ponuky, dopytu a ich

štruktúry v budúcnosti.

Pri zlate sa zameriame na vybrané aspekty, ktoré uţ v súčasnosti determinujú či

začínajú, alebo ešte len budú determinovať investičný dopyt po ňom, ktorý je pre vývoj

jeho ceny rozhodujúci. Na tieto faktory sa pozrieme tak z pohľadu rozvojových, ako aj

rozvinutých ekonomík. Na trhu so striebrom sa pokúsime zodpovedať na otázku, či je,

medzi komoditami, s výnimkou paládia, bezprecedentný, rast jeho ceny zaloţený na

reálnych základoch a či sa neopakuje situácia z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych

rokov, kedy sa na trhu vytvorila investičná bublina. V poslednej časti kapitoly sa budeme

venovať nastupujúcim trendom, ktoré môţu uţ v blízkej budúcnosti zmeniť fundamenty

priemyselného vyuţitia a dopytu po platinových kovoch, ako aj vzťahu medzi týmto

a investičným dopytom, ktorý pri tejto skupine kovov, najmä vďaka zavedeniu Exchange

Trade Funds, zvýrazňuje pohyby ich cien a vyrovnáva deficit dopytu prítomný na trhoch

v posledných rokoch. Načrtneme aj faktory, ktoré môţu negatívne ovplyvniť ponuku po

platine a paládiu, ktorá je rovnako dôleţitým faktorom determinujúcim úroveň ich ceny.

3.1 Zlato

Ako povedal v rozhovore pre tlačovú agentúru Reuters výkonný riaditeľ World Gold

Council pre investície Marcus Grubb, najvýznamnejšími faktormi, ktoré budú minimálne

v priebehu najbliţších rokov pozitívne ovplyvňovať objem investičného dopytu po zlate,

a tým pádom aj pôsobiť na rast jeho ceny, budú dopyt centrálnych bánk v rýchlo sa

rozvíjajúcich ekonomikách a zabezpečenie voči inflácii. Funkcia zlata ako uchovávateľa

hodnoty a jeho relatívna cenová stabilita zabezpečí, ţe väčšia investorov ho neopustí ani

v čase, keď vďaka konjunktúre rýchlo rastúce ceny iných komodít301

sľubujú investorom

vyššiu mieru zisku, ktorá je však tieţ vykúpená aj vyšším stupňom rizikovosti.

Zabezpečovanie proti inflácii a celkový rast dopytu po zlate s ním spojený môţeme

vidieť tak u rozvojových krajín, ako aj na európskych a severoamerických trhoch.

301

V súčasnej dobe najmä medi.

69

Z rozvojových krajín si môţeme za príklad zobrať Indiu, v ktorej vo februári 2011 miera

inflácie cien základných potravín presiahla 17 %,302

alebo Čínu, kde dlhodobý, a počas

väčšiny rokov dvojciferný, rast HDP vytvára rovnako tlak aj na zvyšovanie cenovej

hladiny. Na západných trhoch, ktoré síce momentálne infláciou, najmä vďaka

doznievajúcim následkom globálnej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá spomalila ich

ekonomický rast, netrpia sa investori obávajú toho, ţe v blízkej dobe zasiahne aj ich.

S najväčšou pravdepodobnosťou bude vyvolaná následkami vládnych protikrízových, a to

najmä niekoľkými vlnami kvantitatívneho uvoľnenia amerického Federálneho rezervného

systému.303

Americkí a európski investori vďaka vyspelosti trhov a zníţeniu transakčných

nákladov na protiinflačný hedging uprednostňujú ETF, investori a beţní občania

v rozvojových štátoch uprednostňujú zlato v jeho fyzickej forme, t.j. mince, medaile,

tehličky, prípadne investičné šperky. Prípadné zvýšenie úrokových mier, ktoré môţu

centrálne banky pouţiť na boj proti inflácii, by na investičný dopyt a cenu zlata a iných

komodít nemalo mať dlhodobý efekt, keďţe toto by bolo len odpoveďou na uţ zvyšujúce

sa ceny a nie preventívnym riešením.

Dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk je, ako môţeme vidieť v predchádzajúcej

kapitole, spôsobený zastavením predaja centrálnych bánk európskych a amerických

a nákupom bánk rýchlo rozvíjajúcich sa ekonomík. Tie, aj ak sa neusilujú o zvýšenie

podielu zlata voči devízovým rezervám, sa snaţia tento pomer aspoň zachovať. Týka sa to

najmä proexportne zameraných ázijských štátov,304

ktoré jednak absorbujú domácu

produkciu zlata,305

a v prípade jej nedostatočnosti zlato nakupujú na svetových trhoch. A

keďţe je viac ako nepravdepodobné, ţe by krajiny ako Čína či Juţná Kórea v dohľadnej

dobre dosiahli vyrovnanú obchodnú a platobnú bilanciu môţeme povedať, ţe tento trend

bude aj v nasledujúcich rokoch výrazným faktorom ovplyvňujúcim dopyt a cenu zlata na

svetových trhoch. Rýchlo rozvíjajúce sa ekonomiky, ako aj investori, sa nákupom zlata tieţ

zabezpečujú proti klesajúcej hodnote dolára a iných papierových mien.

V posledných rokoch sa zdôraznila aj vlastnosť zlata ako uchovávateľa hodnoty.

Zlato, historicky zviazané s peniazmi a financiami, nemôţe byť na rozdiel od papierových

302

Bloomberg. Indian Food Inflation Rate Exceeds 17% for Fifth Week. 2011. [online] dostupné na

www.bloomberg.com 303

Centrálna banka vtedy nakúpi veľké mnoţstvo vládnych dlhopisov a iných cenných papierov na tento účel

vytvorenými peňaţnými prostriedkami, ktoré má viesť k zvýšeniu objemu peňazí v ekonomike a tak k jej

oţiveniu. Zvýšenie objemu peňazí v ekonomike podľa kvantitatívnej teórie peňazí vedie, aspoň v dlhodobom

horizonte, len k zvýšeniu cenovej hladiny a nie reálneho produktu. 304

Ale aj suroviny, a špeciálne ropu, exportujúcich krajín ako Ruská federácia a Venezuela. 305

V prípade, ţe sa zlato v danej krajine ťaţí.

70

mien zdevalvované, nie je zaťaţené úverovým rizikom a nepodlieha inflácii vyvolanej

politikou vlád a centrálnych bánk. Táto jeho kvalita nabrala, z pohľadu investorov, na

atraktívnosti najmä vo svetle presunu rizika zo súkromného na verejný sektor, vedúceho k

dlhovej kríze, najmä európskych krajín, v roku 2010. Následky, ktoré by prípadný štátny

bankrot spôsobil na komoditných, akciových ako aj dlhopisových trhoch, by boli pre

investorov, ktorí aspoň malú časť svojho portfólia nediverzifikovali do zlata,306

katastrofálny a znamenal by pre nich de facto stratu svojho majetku keď by hodnota ich

aktív bola rovná, alebo blízka, nule. Korene dlhovej krízy štátov moţno hľadať v globálnej

finančnej a hospodárskej kríze v roku 2007, kedy boli vlády nútené na seba prebrať,

respektíve zaručiť sa za, záväzky svojich finančných inštitúcií. Krajiny sa tieţ oslabili

vysokými deficitmi verejných financií spôsobenými širokou škálou opatrení zameraných

na boj proti kríze, zvýšeniu zamestnanosti a celkovo obnoveniu svojho hospodárskeho

rastu. Toto systémové riziko tak pre inštitucionálnych, ako aj beţných investorov

predstavuje silnú, a v nasledujúcich rokoch pravdepodobne bude predstavovať ešte

silnejšiu, motiváciu pre vstup na trh so zlatom, čo bude viesť k ďalšiemu nárastu

investičného dopytu a tým pádom aj jeho ceny.

Posledným faktorom, ktorý pozitívne vplýva na zvyšovanie investičného dopytu po

zlate, je rast ceny zlata samotný. Investície do zlata sú tak atraktívne nielen pre tých, ktorí

sa chcú zabezpečiť proti riziku, či poistiť voči inflácii, ale aj pre tých, ktorí hľadajú čo

najlepšie zhodnotenie svojich investícií.307

3.2 Striebro

Striebro v poslednom desaťročí zaznamenalo najsilnejší nárast ceny spomedzi

všetkých drahých kovov, s ktorým sa môţe porovnávať jedine rast trhu s paládiom.

V druhej kapitole sme identifikovali dva sektory, ktoré situáciu na trhu so striebrom

determinujú a dokáţu vyvolať tlak tak na pokles, ako aj nárast jeho ceny. Jedná sa

o priemyselný dopyt po striebre, ktorý má, po odstránení deficitu primárnej a sekundárnej

produkcie a recyklácie voči nemu, kapacitu pôsobiť na pokles jeho ceny a investičný

dopyt, ktorý po vyčerpaní prebytočných zásob investorov308

začiatkom tohto tisícročia

a konsolidáciou trhu v roku 2004, pôsobí na nárast jeho ceny.

306

Prípadne striebra. 307

Zlato v roku 2010 dosiahlo lepšie výsledky ako akcie, dlhopisy a väčšina komodít, s výnimkou striebra

a paládia. 308

Nazhromaţdených počas striebornej bubliny na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.

71

Objem priemyselného dopytu môţe byť v zásade ovplyvnený len dvoma faktormi, a to

kondíciou svetového hospodárstva, alebo technologickými zmenami. Tie by museli, tak

ako tomu bolo v prípade fotografického priemyslu, fundamentálne zmeniť podstatu

výrobných procesov takým spôsobom, aby potrebu striebra odstránili, alebo ju aspoň

minimalizovali, prípadne ho umoţnili nahradiť inými prvkami.309

V posledných rokoch sa

však stávame skôr svedkami technologických zmien, ktoré vyuţitie striebra v priemysle

zvyšujú, respektíve priestor na toto zvyšovanie otvárajú. Medzi oblasti, ktoré začínajú

vplývať, alebo perspektívne na zvýšenie priemyselného dopytu po striebre vplývať budú

môţeme zaradiť automobilový priemysel,310

fotovoltaiku, výrobu LED a OLED diód,311

alebo pouţívanie koloidného striebra či strieborných nanočastíc s antibakteriálnymi

účinkami so širokou škálou vyuţitia od pach pohlcujúceho oblečenia a obuvi, fliaš

zabraňujúcich rastu baktérií v nápojoch, cez sterilnosť zvyšujúce nátery v nemocniciach

a antiseptickú povrchovú úpravu chirurgických nástrojov a obväzov. Čo sa týka

prípadného negatívneho vplyvu stavu svetovej ekonomiky na priemyselný dopyt a ceny,

tento nemá pre svoju cyklickú povahu na cenu striebra dlhodobý vplyv, ako sme to

ilustrovali aj v predchádzajúcej kapitole na vývoji ceny striebra medzi rokmi 2008 a 2009.

Proti tomuto vplyvu navyše pôsobí fakt, ţe striebro sa v posledných rokoch v očiach

investorov stalo, rovnako ako zlato, ktorého cenu vo všeobecnosti sleduje, uchovávateľom

hodnoty a je investične príťaţlivé aj v čase hospodárskej krízy alebo nestability politického

prostredia.

Rast ceny, bez ohľadu na to, čo stálo a stojí v jeho pozadí, ktorý dominoval trhu so

striebrom v poslednom desaťročí pôsobí v súčasnosti aj sám o sebe stimulujúco na ďalší

investičný dopyt po ňom. Je však otázne, či je tento dopyt udrţateľný, alebo vyústi do

bubliny rovnako ako v roku 1980, kedy z rekordnej ceny 49,45 dolárov za uncu, na ktorú

bolo vytlačené silným investičným ako aj priemyselným dopytom, v priebehu jedného roka

kleslo na 16 a neskôr na menej ako 5 dolárov za uncu. Na rozdiel od situácie

v sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov však trh, ako sme uviedli uţ na začiatku

tejto podkapitoly, nie je po vplyvom deficitu primárnej a sekundárnej produkcie

309

Táto substitúcia striebra však musí byť nielen technologicky moţná, ale aj ekonomicky rentabilná.

Hľadanie moţností ako minimalizovať, alebo substituovať pouţitie striebra je, okrem jeho jedinečných

fyzikálnych a chemických vlastností, obmedzené aj tým, ţe mnoţstvo striebra pouţité v konkrétnom

výrobku, napríklad mobilnom telefóne či automobile, je minimálne a hodnota kovu predstavuje len zlomok

výrobnej ceny daného statku. 310

Tento ani nie kvôli zmenám technologickým, ale skôr legislatívnym. Zvyšujúce sa nároku na bezpečnosť

v automobilovej doprave nútia výrobcov pouţívať kvalitnejšie materiály v kritických systémoch, akými sú

airbagy a riadiaca elektronika. 311

Svetlo emitujúcich diód, respektíve organické svetlo emitujúcich diód.

72

a recyklácie, nie je teda nijako závaţne závislý na predaji rezerv primárneho sektora.312

O prípadnej udrţateľnosti či neudrţateľnosti trhu so striebrom a vývoji jeho ceny tak podľa

nášho názoru rozhodne to, či u investorov preváţi pohľad na striebro ako uchovávateľa

hodnoty rovnocenného so zlatom, alebo ho budú striebro vnímať viac ako štandardnú

komoditu, síce poskytujúcu široké investičné moţnosti, ale z trhu ktorej sa v prípade jeho

poklesu, respektíve otvorenia iných výnosnejších moţností stiahnu. V prípade druhej

moţnosti by tak na kolaps trhu stačil jeden silnejší impulz, ktorý by spustil reťazovú

reakciu. Aspoň v súčasnosti však vyzerá, ţe väčšina investorov povaţuje striebro, spolu so

zlatom, za bezpečný prístav v období neistoty a špekulatívne investície majú vplyv len na

krátkodobé fluktuácie jeho ceny.

3.3 Platinové kovy

Strana ponuky bola pri kovoch platinovej skupiny vţdy významným elementom

ovplyvňujúcim úroveň ich ceny. Jej váha je ešte viac podčiarknutá tým, ţe produkcia

platinových kovov sa, na rozdiel od zlata, striebra, či základných kovov a ďalších komodít,

koncentruje v malom mnoţstve spoločností a krajín. Toto ju robí obzvlášť citlivou na

zmeny legislatívy a exportnej politiky týchto štátov, ako aj na problémy s bezpečnosťou v

baniach, štrajky a výluky, geologické komplikácie či výpadky elektrického prúdu v nich,

faktory, ktorých dôsledky by pri sa väčšom mnoţstve výrobcov vo viacerých krajinách na

trhu rozloţili, alebo aspoň zmiernili. Kľúčovými dodávateľmi na svetové trhy sú v prípade

oboch kovov Juhoafrická republika, ktorá dominuje ponuke na trhu s platinou a Ruská

federácia313

, predstavujúca najväčšieho dodávateľa paládia.314

Stabilita produkcie v Juhoafrickej republike môţe byť ohrozená najmä stavom

energetickej infraštruktúry v krajine a s ňou spojenými nedostatkami a výpadkami

elektrickej energie, ktorá je kľúčová nielen pre ťaţbu rudy, ale predovšetkým v procese jej

náročného spracovania a zušľachťovania týchto kovov. Rovnako sprísňovanie legislatívy

v oblasti bezpečnosti ťaţby môţe, najmä v prípade série fatálnych tragédií, viesť

k dlhodobým odstávkam baní, ktorých svedkami sme boli v rokoch 2007 a 2008.

Posilňovanie úlohy štátu v ťaţobnom sektore a celkové zniţovanie kvality

312

Minimálne nie v miere, akej tomu bolo na začiatku sedemdesiatych, kedy americké ministerstvo financií

(United States Department of the Treasury) v podstate vyčerpalo svoje zásoby, ktoré oproti roku 1959 keď

dosiahli svoj vrchol na úrovni 2,1 miliárd trójskych uncí (viac ako 65 miliónov ton), do roku 1971 klesli len

na niečo viac ako 170 miliónov uncí (5 miliónov ton). Predajom týchto rezerv ministerstvo vyrovnávalo

deficit ponuky a dlhodobo udrţiavalo cenu striebra na nízkej úrovni. 313

Jediným primárnym producentom paládia a platiny v Rusku je spoločnosť Norsiľsk Nikel 314

Ako môţeme vidieť v Tabuľke 5. Tieto dve krajiny, a najmä Juhoafrická republika, zároveň kontrolujú

97 % celkových nevyťaţených zásob platinových kovov.

73

podnikateľského prostredia je ďalším faktorom negatívne ovplyvňujúcim predvídateľnosť

a stabilitu juhoafrickej produkcie.

Aj keď sa proces udeľovania exportných kvót a licencií v Ruskej federácii v roku

2001 zjednodušil a zrýchlil, stále nie je automatický a po vypršaní súčasných povolení

môţe mať Norsiľsk Nikel, v prípade politického a kompetenčného boja medzi novým

prezidentom315

a úradníkmi dosadenými do funkcie Medvedevom, znovu problémy

realizovať svoju ťaţbu na zahraničných trhoch tak, ako tomu bolo koncom deväťdesiatych

rokov minulého storočia, kedy sa kvôli tomu cena paládia, na objeme ťaţby ktorého sa

Rusko podieľa dvoma tretinami, dostala na úroveň 1100 dolárov za uncu. Kľúčovým

a zároveň aj veľmi neistým prvkom v ponuke paládia je aj predaj Ruských rezerv,

nazhromaţdených v časoch Sovietskeho zväzu, Gochranom. Objem týchto rezerv je aj

v súčasnosti zákonom chránené štátne tajomstvo.

Uplatnenie platiny a paládia v automobilových katalyzátoroch tvorí, najmä pri druhom

zmieňovanom, kľúčový segment priemyselného dopytu po nich. Okrem cyklických

trendov, ktoré sme analyzovali v druhej kapitole, môţe automobilový priemysel v stredno

a dlhodobom horizonte ovplyvniť, tak ako to bolo v prípade fotografického priemyslu,

fundamentálna zmena spôsobená novými technológiami, respektíve uvedenie uţ

existujúcich technológií do širokého pouţívania. Automobilový priemysel sa môţe ubrať

jednou z troch moţných ciest. Prvá je pokračovaním tej súčasnej, kedy sa na pohon áut

budú naďalej pouţívať motory s vnútorným spaľovaním, a to bez ohľadu na to, či sa ako

palivo budú pouţívať ropné produkty, alebo ich alternatívy.316

Druhou moţnosťou je, ţe sa

na automobilovom trhu presadia elektromobily, ktoré, keďţe neprodukujú ţiadne emisie,

katalyzátory nepotrebujú. Uplatnenie môţu nájsť najmä v mestách a mestských

aglomeráciách, jednak z dôvodu ich, oproti konvenčným autám, kratšiemu dojazdu

a potom práve pre nulový objem emisií, ktorými by zaťaţovali ovzdušie a prispeli by tak

k jeho skvalitneniu. V tomto prípade by objem dopytu po platinových kovoch, a najmä

paládiu, rapídne klesol a s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil pruský pokles ich ceny.

Poslednou alternatívou by bol prechod na palivové články, ktorých neoddeliteľnou

súčasťou platinové kovy sú. Masové vyuţívanie, či uţ vodíkových alebo

metylalkoholových palivových článkov by tak, najmä v prípade platiny, zvýšilo dopyt po

nich a vyvolalo tlak na rast ich cien. Avšak práve ich vysoká cena je, okrem absentujúcej

315

Väčšina analytikov a politológov predpokladá, ţe sa ním stane opäť Vladimír Putin. Ohroziť by ho mohla

teoreticky jedine opätovná kandidatúra Dimitrija Medvedeva. 316

Bionafta, etanol, syntetické palivá získavané zo spektra materiálov od biomasy, zemného plynu, či

odpadových plastov a gumy.

74

vodíkovej infraštruktúry317

a efektívneho spôsoby výroby vodíka samotného, faktorom,

ktorý robí tento scenár spomedzi všetkých troch najmenej pravdepodobným.

S pohľadu objemu priemyselného dopytu a dopytu po platinových kovoch

v klenotníctve sa môţe zaujímavým faktorom stať, v súčasnosti ţivo diskutovaná,

revalvácia čínskeho juanu voči doláru, ktorá by zníţila lokálne ceny a pozitívne ovplyvnila

dopyt v týchto sektoroch, čo by minimálne v krátkodobom horizonte viedlo k zvyšovaniu

úrovne cien platiny a paládia na svetových trhoch vyjadrených v amerických dolároch.

Čo sa týka investičného dopytu, platina a paládium sú pre investorov zaujímavé práve

pre rast, respektíve perspektívu rastu, svojej ceny, ich význam ako uchovávateľa hodnoty

je menší nielen v porovnaní so zlatom, ale aj so striebrom.318

Keď teda zohľadníme fakt, ţe

posledná medzera ponuky, čo vyvolala rast ceny bola, ako môţeme vidieť v Tabuľke 11.,

zaznamenaná v roku 2008 pri platine, môţeme povedať, ţe kľúčovým faktorom tlačiacim

na nárast ceny v súčasnosti je špekulatívny dopyt na futures trhoch a ETF, spolu

s externými vplyvmi ako sú cena zlata a iných komodít, alebo politická a ekonomická

nestabilita, ktorá ceny týchto komodít môţe zvyšovať. Zvyšovanie objemov investícií do

platinových kovov teda bude pokračovať dovtedy, kým sa dôvera spotrebiteľov v rast ich

ceny nenaruší poklesom výrobného dopytu po nich.

317

Ktorej vybudovanie by bolo investične vysoko náročné. 318

Spomedzi všetkých drahých kovov sa tak najviac podobajú štandardným komoditám.

75

ZÁVER

Hlavný cieľ práce, teda popísanie a zhodnotenie vývoja globálneho trhu s drahými

kovmi za posledných desať rokov, bol splnený. Podrobné sledovanie vývoja objemu

ponuky, priemyselného a investičného dopytu a, na nich závislých, úrovní cien a ich

následná analýza nám umoţnili identifikovať celú škálu faktorov a trendov, ktoré viedli

k jeho súčasnému stavu.

Rovnako sa, aspoň čiastočne, podarilo dosiahnuť aj dva vedľajšie ciele, a to

identifikáciu kľúčových aspektov a faktorov s potenciálom zásadne zmeniť situáciu na trhu

s drahými kovmi v budúcnosti a poukázanie na nezastupiteľnú úlohu zlata, striebra

a platiny v modernej informačnej spoločnosti usilujúcej sa o environmentálne trvalo

udrţateľný rozvoj. Čo sa však týka kľúčových aspektov pre vývoj trhu s drahými kovmi

v budúcnosti, existuje tu stále priestor na jednak hlbšiu, ako aj širšiu analýzu tejto

problematiky.

Za najväčší prínos tejto práce povaţujeme komplexné, minimálne na Slovensku

bezprecedentné, spracovanie problematiky drahých kovov, ktoré pokrýva tak oblasť ich

zásob, ťaţby, spracovania, priemyselného a investičného vyuţitia, prehľad vývoja na trhu

s nimi vedúci k súčasnému stavu, ako aj krátky výhľad vývoja ich trhov do budúcnosti.

Na trhu so zlatom je jeho cena sa určovaná na základe obchodovania s fyzickým

zlatom a zlatými derivátmi na svetových burzách. V sledovanom období vzrástla cena zlata

z asi 250 na viac ako 1400 dolárov za trójsku uncu, čo kumulatívne to predstavuje nárast

o 460 %. Klesajúca dôvera vo vládu, politická a ekonomická nestabilita, vyvolaná

finančnými, hospodárskymi a v posledných rokoch aj dlhovými krízami, uvoľnená

monetárna politika, najmä zo strany amerického Federálneho rezervného systému

a Európskej centrálnej banky, vedúca k rastu inflácie a oslabovanie dolára boli a sú

hlavnými faktormi, ktoré pôsobia na zvyšovanie dopytu po zlate, ktoré investori vnímajú

ako bezpečný prístav v neistote, ochranu pred infláciou, pádom akciových trhov a čoraz

pravdepodobnejším defaultom niektorých štátov. Tieto faktory ovplyvňujú najmä dlho

a strednodobých investorov, ktorí oceňujú zlato ako uchovávateľa hodnoty. Impulzom na

investície do zlata z pohľadu krátkodobých investorov je samotný rast jeho ceny, kedy sú

motivovaní vyššími výnosmi, aké by dosiahli inou formou investovania: či je to uloţenie

finančných prostriedkov na termínovaný účet, nákup akcií alebo štátnych dlhopisov,

prípadne iných komodít. Burzoví makléri a trhoví analytici sa nedokáţu zhodnúť na tom,

76

ktorý z týchto investičných motívov je dominantný a odpovedať tak na otázku či sa na trhu

so zlatom vytvára bublina, alebo je jeho cena podloţená a dlhodobo udrţateľná.

Striebro je spomedzi drahých kovov špecifické tým, ţe na jeho cenu vplýva tak silný

dopyt v priemysle, ako aj investície. V dôsledku toho vo všeobecnosti jeho cena v čase

hospodárskeho rastu a posilňovania celkovej ekonomickej dôvery rastie rýchlejšie ako pri

zlate a naopak pri poklese rastu a dôvery v ekonomiku je pokles jeho ceny výraznejší.

Tento vzťah však v prípade preváţenia investičného dopytu nad priemyselným nemusí byť

dodrţaný. Silný investičný dopyt po striebre má pravdepodobne psychologický základ,

keď je tieţ, vďaka svojej niţšej nominálnej cene, známe ako zlato chudobných a investujú

do neho tí, ktorí povaţujú ceny zlata za príliš vysoké. Trh so striebornými futures navyše,

vďaka svojej vyššej miere nestability, priťahuje investorov, ktorí chcú napriek vyššej miere

rizika dosiahnuť rýchlejší zisk. Cena striebra v sledovanom období stúpla o 530 %, keď sa

z priemernej úrovne 4,66 dolárov za uncu v januári 2001 vyšplhala na takmer 30 dolárov

za uncu v decembri roku 2010. Striebro tak zaznamenalo najsilnejší nárast spomedzi

všetkých drahých kovov. Jeho cena, na rozdiel od platiny a paládia, nepoklesla ani pod

vplyvom spomalenia svetového hospodárstva v roku 2001, keď si striebro udrţalo svoju

rolu uchovávateľa hodnoty. Prudký pokles ceny, ktorý môţeme vidieť v druhej polovici

roka 2008 bol zapríčinený globálnou finančnou a hospodárskou krízou, kedy výrazne

poklesol objem priemyselného dopytu po striebre. Tento prepad bol však rýchlo

vykompenzovaný zvýšením dopytu po fyzickom striebre, ako aj ETF a striebro tak začalo

v priebehu ďalšieho roka získavať stratené pozície.

Platinové kovy majú napriek malému objemu ich ročnej produkcie široké priemyselné

vyuţitie, ktoré je pre vývoj ich ceny rozhodujúce. Cena platiny, najmä v porovnaní so

zlatom, v priebehu sledovanej dekády vykazovala veľkú mieru fluktuácie s obdobiami

prudkého rastu ako aj strmých poklesov. Na základe vývoja ponuky platiny a jej ceny

môţeme povedať, ţe je jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré jej vývoj ovplyvňujú. Keď

analyzujeme vývoj dopytu po platine za posledných 10 rokov vidíme, ţe sa v niektorých

aspektoch podobá trhu so zlatom či striebrom. Najviditeľnejšie to je pri klenotníctve, ktoré

je negatívne cenovo elastické a nepriaznivo reaguje na výkyvy v cene. Priemyselný dopyt

a dopyt v sektore automobilových katalyzátorov, ktorý je pre vývoj trhu s platinou

rozhodujúci vykazujú vo všeobecnosti opačné rastové trendy ako sektor klenotníctva a sú,

spolu s objemom ponuky, respektíve deficitom ponuky a dopytu, rozhodujúcimi pre vývoj

ceny tohto kovu. Dopyt po platine v priemysle a katalyzátoroch je dopytom odvodeným

a závisí od celkového stavu svetovej ekonomiky a najmä spotrebiteľského dopytu po

77

tovaroch, v ktorých sa platinové kovy pouţívajú pri výrobe, alebo ich priamo obsahujú.

Investičný dopyt má na vývoj ceny platiny, aţ na výnimku v roku 2004, zanedbateľný

vplyv a je od nej skôr závislý, keď investori v Japonsku pri nízkych, respektíve

klesajúcich, cenách nakupujú platinové tehličky, ktoré potom v období rastu ceny so

ziskom predávajú a európski investori naopak v období rastu ceny kupujú ETF, ktorých sa

pri jej poklese zbavujú.

Objem ponuky a jej deficit boli rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi cenu paládia

do roku 2001, odkedy aţ do konca sledovaného obdobia bola úroveň celkového dopytu

niţšia a prestala tak vytvárať tlak na nárast ceny. Na strane dopytu môţeme povedať, ţe po

odstránení deficitov ponuky na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia

spôsobených obchodnou politikou Ruskej federácie, ţe vývoj ceny paládia v podstate

kopíruje cenu platiny. Je to spôsobené tým, ţe dopyt po paládiu na výrobu katalyzátorov

ako aj v priemysle je, rovnako ako dopyt po platine, odvodeným a oba tak reagujú viac

menej rovnako na momentálny stav svetového hospodárstva. Pri dopyte po paládiových

šperkoch nemôţeme, s ohľadom na relatívne nízky vek tohto trhu, jednoznačne povedať či

je cenovo elastický, alebo je viac determinovaný zmenou spotrebiteľských preferencií.

Vyuţitie paládia v zubárstve je skôr ako samotnou cenou ovplyvnené jej vzťahom k cenám

zlata a iných materiálov v tejto oblasti pouţívaných. Investičný dopyt má, najmä po

zavedení paládiových ETF, na vývoj ceny relatívne väčší vplyv ako je tomu pri platine.

78

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY

Bernstein, P. L. 2004. Dějiny zlata. Praha : Grada Publishing, a. s., 2004. ISBN 80-247-

0455-2.

Bicentenary of Four Platinum Group Metals. Griffith, W. P. 2004. 4, 2004, Platinum

Metals Review, Zv. 48.

Biggs, T., McPhail, S. a Nassau, K. Gold. Causes of Color. [Online] [Dátum: 25. marec

2011.] http://www.webexhibits.org/causesofcolor/9.html.

Bloomberg. 2011. Indian Food Inflation Rate Exceeds 17% for Fifth Week. [Online] 25.

február 2011. [Dátum: 23. apríl 2011.]

http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=a5wZyi34M.pQ.

CNN. 2008. Consumer confidence: Worst since '92. [Online] 27. máj 2008. [Dátum: 12.

apríl 2011.]

http://money.cnn.com/2008/05/27/news/economy/consumer_confidence/?postversion=200

8052713.

Comodity online. Comodity online. Platinum. [Online] [Dátum: 20. február 2011.]

http://www.commodityonline.com/commodities/bullion/platinum.php.

European Central Bank. 1999. Joint statement on gold. [Online] 26. september 1999.

[Dátum: 2. apríl 2011.] http://www.ecb.int/press/pr/date/1999/html/pr990926.en.html.

—. 2004. Joint statement on gold. [Online] 8. marec 2004. [Dátum: 2. apríl 2011.]

http://www.ecb.int/press/pr/date/2004/html/pr040308.en.html.

—. 2009. Joint statement on gold. [Online] 7. august 2009. [Dátum: 2. apríl 2011.]

http://www.ecb.int/press/pr/date/2009/html/pr090807.en.html.

European Precious Metal Federation. Precious Metals. [Online] [Dátum: 12. február

2011.] http://www.epmf.be/index.php?option=com_content&task=view&id=2&Itemid=8.

Extraction and Refining of the Platinum Metals. Gouldsmith, A. F. S. a Wilson, B. 1963.

1963, Platinum Metal Review, s. 136-143.

Financial Times. 2011. Utah raises standard in anti-Fed campaign. Financial Times.

[Online] 23. marec 2011. [Dátum: 25. marec 2011.] http://www.ft.com/cms/s/0/906b7668-

557a-11e0-a2b1-00144feab49a.html.

Gasparini, Claudia. 1993. Gold and Other Precious Metals. Hong Kong : Springer-

Verlag, 1993. ISBN 3-540-54976-5.

79

Geology.com. Uses of Gold in Industry, Medicine, Computers, Electronics, Jewelery.

geology.com. [Online] [Dátum: 20. marec 2011.] http://geology.com/minerals/gold/uses-

of-gold.shtml.

Chevalier, Patrick. 2004. Canadian Minerals Yearbook. Platinum Group Metals. [Online]

2004. [Dátum: 15. február 2011.] http://www.nrcan-rncan.gc.ca/mms-smm/busi-indu/cmy-

amc/content/2004/71.pdf.

IPA. Platinum Group Metals - Applications. [Online] [Dátum: 19. február 2011.]

http://www.ipa-news.com/en/5-0-Applications.html.

Johnson Matthey. 2011. Iridium & Ruthenium Charts. Platinum today. [Online] 2011.

[Dátum: 2. marec 2011.] http://www.platinum.matthey.com/publications/market-data-

charts/iridium-ruthenium-charts/.

—. 2011. North America. Platinum today. [Online] 2011. [Dátum: 13. marec 2011.]

http://www.platinum.matthey.com/production/north-america/.

—. 2011. Palladium charts. Platinum today. [Online] 2011. [Dátum: 25. február 2011.]

http://www.platinum.matthey.com/publications/market-data-charts/palladium-charts/.

—. 2001. Platinum 2001. Platinum today: Archive. [Online] apríl 2001. [Dátum: 20. apríl

2011.] http://www.platinum.matthey.com/publications/pgm-market-

reviews/archive/platinum-2001/.

—. 2002. Platinum 2002. Platinum today: Archive. [Online] máj 2002. [Dátum: 20. apríl















80



reviews/archive/platinum-2007/Pt2007.html.


2011.] http://www.platinum.matthey.com/publications/Pt2008.html.

—. 2009. Platinum 2009. Platinum today: archive. [Online] máj 2009. [Dátum: 20. apríl


reviews/archive/platinum-2009/Pt2009.html.

—. 2009. Platinum 2009 Interim Review. Platinum today: Archive. [Online] október 2009.

[Dátum: 20. apríl 2011.] http://www.platinum.matthey.com/publications/pgm-market-

reviews/archive/platinum-2009-interim-review/.

—. 2010. Platinum 2010 Interim Review. Platinum today: archive. [Online] 2010. október

2010. [Dátum: 20. apríl 2011.] http://www.platinum.matthey.com/publications/pgm-

market-reviews/archive/platinum-2010/.

—. 2011. Platinum charts. Platinum today. [Online] 2011. [Dátum: 20. február 2011.]

http://www.platinum.matthey.com/publications/market-data-charts/platinum-charts/.

—. 2011. Rhodium charts. Platinum today. [Online] 2011. [Dátum: 2. marec 2011.]

http://www.platinum.matthey.com/publications/market-data-charts/rhodium-charts/.

—. 2011. Russia. Platinum Today. [Online] 2011. [Dátum: 6. marec 2011.]

http://www.platinum.matthey.com/production/russia/.

—. 2011. South Africa. Platinum today. [Online] 2011. [Dátum: 6. marec 2011.]

http://www.platinum.matthey.com/production/south-africa/.

Keel, T., Holliday, R. a Harper, T. 2010. White Paper: Gold for good – gold and

nanotechnology in the age of innovation. World Gold Council. [Online] 2010. [Dátum: 20.

marec 2011.]

http://www.gold.org/download/rs_archive/gold_and_nanotechnology_in_the_age_of_inno

vation.pdf.

Kirkemo, H., Newman, W. L. a Ashley, R. P. 2001. Gold. Gold. [Online] 2001. [Dátum:

20. marec 2011.] http://pubs.usgs.gov/gip/gold/gold.pdf.

National Physical Laboratory. Conversion Factors for Mass and Density. National

Physical Laboratory. [Online] [Dátum: 5. marec 2011.]

http://www.npl.co.uk/reference/faqs/conversion-factors-for-mass-and-density-%28faq-

mass-and-density%29.

81

Potential Applications of Fission Platinoids in Industry. Kolarik, Z. a Renard, E. V.

2005. 2005, Platinum Metal Review, s. 79-90.

Tenebrarum, P. 2011. Drivers Influencing Precious Metal Prices . Seeking Alpha.

[Online] 28. február 2011. [Dátum: 2. apríl 2011.] http://seekingalpha.com/article/255445-

drivers-influencing-precious-metal-prices.

The London Bullion Market Association. 2011. London Bullion Market Clearing

Turnover. Current Statistics. [Online] 2011. [Dátum: 18. apríl 2011.]

http://www.lbma.org.uk/pages/index.cfm?page_id=50&title=clearing_-_statistical_table.

The London Gold Market Fixing Ltd. 2005. London Gold Fixing. London Gold Fixing.

[Online] 2005. [Dátum: 2. apríl 2011.] http://www.goldfixing.com/GF1.html.

The platinum and palladium resources of the Bushveld Complex. Cawthorn, R. G. 1999.

Pretoria : Openjournals Publishing, 1999, South African Journal of Science, Zv. 95. ISSN

0038-2353.

The Silver Institute. 2011. Price History: 2000 to Present. Price History. [Online] The

Silver Institute, 2011. [Dátum: 20. apríl 2011.]

http://www.silverinstitute.org/2000pres.php.

—. Silver as an Element. The Silver Institute. [Online] [Dátum: 26. marec 2011.]

http://www.silverinstitute.org/silver_element.php.

—. Silver Uses. The Silver Institute. [Online] [Dátum: 25. marec 2011.]

http://www.silverinstitute.org/silver_uses.php.

—. 2002. World Silver Survey 2002. Washington D.C. : The Silver Institute, 2002.


—. 2004. World Silver Survey 2004. Washingtion D.C. : The Silver Institute, 2004. ISBN

1-880936-12-7.


—. 2006. World Silver Survey 2006. Washington D.C. : The Silver Institute, 2006. ISBN

1-880936-14-3.



978-1-880936-16-0.

82


978-1-880936-17-7.

—. 2011. World Silver Survey 2010. Londýn : Park Communications, 2011. ISBN 978-1-

880936-18-4.

U.S. Geological Survey. 2005. Mineral Commodity Profiles - Gold. U.S. Geological

Survey. [Online] 2005. [Dátum: 15. marec 2011.] http://pubs.usgs.gov/of/2002/of02-

303/OFR_02-303.pdf.

—. 2004. Mineral Commodity Profiles - Silver. Mineral Commodity Profiles. [Online]

2004. [Dátum: 25. marec 2011.] http://pubs.usgs.gov/of/2004/1251/2004-1251.pdf.

—. 2003. Mineral Commodity Summaries 2003. Washington D.C. : U.S. Government

printing office, 2003.

—. 2008. Mineral Commodity Summaries 2008. Washington D.C. : U.S. Government

printing office, 2008. ISBN 978-1-4113-2076-5.

—. 2010. Mineral Commodity Summaries 2010. Washington D.C. : United States

Government Printing Office, 2010. ISBN 978-1-4113-2666-8.

—. 2011. Mineral Commodity Summaries 2011. Washington, DC : U.S. Government

Printing Office, 2011. ISBN 978-1-4113-3083-2.

—. 2010. Minerals Yearbook - 2008. Washington : United States Government Printing,

2010.

—. 2007. Minerals Yearbook Area Reports: International 2005. Washington D.C. : U.S.

Government Printing Office, 2007. ISBN 978-4113-1909-7.

—. 2010. Minerals Yearbook Area Reports: International 2007. Washington D.C. : United

States Government Printing, 2010. ISBN 978-1411325357.

UNCTAD. Platinum. Platinum. [Online] [Dátum: február. 12 20011.]

http://www.unctad.org/infocomm/anglais/platinum/sitemap.htm.

World Gold Council. About Gold. About Gold. [Online] [Dátum: 27. marec 2011.]

http://www.gold.org/about_gold/story_of_gold/demand_and_supply/.

—. 2010. An investor's guide to the gold market. New York : World Gold Council, 2010.

—. 2010. An investor's guide to the gold market. New York, 2010.

83

—. Central Bank Gold Agreements. [Online] [Dátum: 2. apríl 2011.]

http://www.gold.org/government_affairs/reserve_asset_management/central_bank_gold_a

greements/.

—. Electronics. World Gold Council. [Online] [Dátum: 20. marec 2011.]

http://www.gold.org/technology/uses/electronics/.

—. Engineering. World Gold Council. [Online] World Gold Council. [Dátum: 20. marec

2011.] http://www.gold.org/technology/uses/engineering/.

—. 2002. Gold Demand Trends, 2001 Highlights: Full year and fourth quarter. Gold

Demand Trends. [Online] február 2002. [Dátum: 10. apríl 2011.]

http://www.gold.org/download/pub_archive/pdf/GDT_38_Q4_2001.pdf.

—. 2003. Gold Demand Trends, Fourth quarter 2002 highlights. Gold Demand Trends.

[Online] marec 2003. [Dátum: 10. apríl 2011.]

http://www.gold.org/download/pub_archive/pdf/GDT_42_Q4_2002.pdf.

—. 2010. Gold Demand Trends, Fourth Quarter and Full Year 2009. Gold Demand Trends.

[Online] 17. február 2010. [Dátum: 2. apríl 2011.]

http://www.gold.org/download/pub_archive/pdf/GDT_Q4_2009.pdf.

—. 2011. Gold Demand Trends, Full Year 2010. [Online] február 2011. [Dátum: 20. marec

2011.] http://www.gold.org/download/pub_archive/pdf/GDT_Q4_2010.pdf.

—. 2008. Gold Demand Trends, Full year and fourth quarter 2007. Gold Demand Trends.



—. 2007. Gold Demand Trends, Full Year and q4 2006. Gold Demand Trends. [Online]

15. február 2007. [Dátum: 10. apríl 2011.]

http://www.gold.org/download/pub_archive/pdf/GDT_Feb_2007-07.pdf.

—. 2009. Gold Demand Trends, Full year and rourth quarter 2008. Gold Demand Trends.



—. 2005. Gold Supply and Demand for Third Quarter 2005. Gold Demand Trends.

[Online] 17. november 2005. [Dátum: 10. apríl 2011.]

http://www.gold.org/download/pub_archive/pdf/GDT_Q3_2005_briefing_note.pdf.

—. 2005. Gold Supply and Demand in Fourth Quarter 2004. Gold Demand Trends.


http://www.gold.org/download/pub_archive/pdf/GDT_Q4_2004_briefing_note.pdf.

84

—. Medicine. World Gold Council. [Online] World Gold Council. [Dátum: 20. marec

2011.] http://www.gold.org/technology/uses/medicine/.

—. Monetary asset. World Gold Council. [Online] [Dátum: 20. marec 2011.]

—. Space. World Gold Council. [Online] World Gold Council. [Dátum: 20. marec 2011.]

http://www.gold.org/technology/uses/space/.

Zlato a jeho kyanidové lúhovanie in Enviromagazín. Franzen, J. a Mesarčík, I. 2006. 5,

Banská Bystrica : Ministerstvo ţivotného prostredia SR, Slovenská agentúra ţivotného

prostredia, 2006. ISSN 1335-1877.

Documents

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE … · Tomáš Dudáš, PhD. – Bratislava: FMV EU, 2011, 84 s. Main goal of the thesis is to describe and analyze developments on the precious