58
Elena Amtmannová Eleonóra Jarosová Tímea Kardos Aplikovaná muzikoterapia online: http://web.t-com.sk/prolp, 2007 ISBN 978-80-969813-7-3 EAN 9788096981373

Elena Amtmannová Eleonóra Jarosová Tímea Kardos · 6 aj v tom prípade, ak rytmus nie je začlenený do siete taktov a keď neznie na pozadí vzťažného systému metra (Volek

  • Upload
    others

  • View
    9

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Elena AmtmannováEleonóra Jarosová

Tímea Kardos

Aplikovaná muzikoterapia

online: http://web.t-com.sk/prolp, 2007ISBN 978-80-969813-7-3

EAN 9788096981373

2

Autori: PhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Eleonóra Jarosová, Mgr. Tímea KardosVydal: PhDr. Elena Amtmannová, online:www.t-com.sk/prolp, 20071. vydanie

Kľúčové slová: muzikoterapia, aplikácia muzikoterapie, deti, dospelí, katalóg hier z muzikoterapie

O autoroch:PhDr. Elena Amtmannová vyštudovala odbor liečebnú pedagogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v r. 1973. Dlhé roky pôsobila v rezorte školstva a v rezorte sociálnych vecí na postoch učiteľky, vychovávateľky a liečebnej pedagogičky s diagnostickou aj terapeutickou praxou. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolská učiteľka Univerzity Komenského v Bratislave na Pedagogickej fakulte na Katedre liečebnej pedagogiky. Vedie viaceré kurzy muzikoterapie a zameriava sa na včasnú intervenciu a tvorbu stimulačných programov pre deti. [email protected]

Mgr. Eleonóra Jarosová absolvovala odbor liečebná pedagogika v r. 2004 na PdF UK. Počas štúdia absolvovala 4-mesačnú stáž v Maďarskej republike na Vysokej škole Liečebnej pedagogiky Gustáva Bárczyho v Budapešti, kde navštevovala aj kurzy z oblasti muzikoterapie. V diplomovej práci sa zamerala na roztriedenie študijných materiálov v kurzoch muzikoterapie zozbieraných počas vysokoškolského štúdia, čo vyústilo do praktickej príručky, z ktorej upravené časti sú v tejto publikácii.

Mgr. Tímea Kardos absolvovala odbor liečebná pedagogika v r. 2004 na PdF UK. Počas štúdia absolvovala 4-mesačnú stáž v Maďarskej republike na Vysokej škole Liečebnej pedagogiky Gustáva Bárczyho v Budapešti, kde navštevovala aj kurzy z oblasti muzikoterapie. Diplomovú prácu zamerala na oblasť muzikoterapie u dospelých klientov. Pripravila praktickú príručku, z ktorej niektoré časti sú upravené v tejto publiká[email protected]

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

3

Obsah:Úvod........................................................................................................................................4

Amtmannová, Jarosová1 Muzikoterapia......................................................................................................................5

1.1 Definície muzikoterapie..............................................................................................71.2 Ciele MT....................................................................................................................111.3 Formy MT..................................................................................................................111.4 Štruktúra muzikoterapeutického procesu..................................................................121.5 Podmienky realizácie MT procesu............................................................................131.6 Princípy muzikoterapie..............................................................................................14

2 Analýza jednotlivých zložiek aktívnej a receptívnej muzikoterapie uplatnených u detí...152.1 Aktívne zložky muzikoterapie...................................................................................152.2 Receptívne zložky muzikoterapie..............................................................................21

3 Katalóg hier a cvičení pre deti...........................................................................................243.1 Hry so spevom...........................................................................................................243.2 Hry s rytmom.............................................................................................................263.3Hry s hudobnými nástrojmi........................................................................................283.4 Hudobno-pohybové hry.............................................................................................303.5 Hry s využitím spojenia hudby a výtvarných techník...............................................32

Amtmannová, Kardos4 Aplikácia muzikoterapie u dospelých a seniorov..............................................................37

5 Katalóg hier a cvičení pre dospelých.................................................................................44 5.1 Hra v dospelosti.........................................................................................................44

5.2 Vymedzenie základných okruhov katalogizácie.......................................................445.2.1 Hry na upokojenie a relaxáciu..........................................................................455.2.2 Hry na zlepšenie sebauvedomenia (sebadôvery a sebavedomia).....................475.2.3 Hry na rozvoj kognície.....................................................................................495.2.4 Hry zamerané na rozvoj empatie......................................................................51

5.2.5 Hry zamerané na komunikáciu (rozhovor nástrojov).......................................53

Literatúra................................................................................................................................54

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

4

ÚVOD

Hudba je ľudskej mysli daná do vienka od počatia. Hudba sa vyskytuje na každom kontinente, v každej kultúre. Považuje sa za koreň všetkých umení. Hudba sa prihovára celej ľudskej bytosti. Hudbu aj iné druhy umeleckých foriem ľudstvo odpradávna využívalo nielen na kultúrne obohacovanie, ale aj na laickú či odbornú pomoc. Hudba, vnímanie hudby, hudobné vyjadrovanie, aktivity spojené s hudobným prejavom a kombinácie s ďalšími zložkami umenia poskytujú možnosť vyjadriť sa bez slov, uvoľniť ťaživé obsahy inak, ako sa bežne v živote človeka používa, spracovať ich a veľakrát aj zmeniť seba či uhol pohľadu. Písať o hudbe je vždy menej účinné, než hudbu robiť - či už pre aktérov alebo poslucháčov. V tejto publikácii sa možno dozvedieť, že sa dá hudbou pomáhať sebe a/alebo druhým. Uvádzané cvičenia a hry sú síce návodom, ako môžu vyzerať a pre koho sú určené, ale realizácia podľa popisu s neznámymi klientami je vždy novou tvorbou. Živý proces pripraví účastníkom toľko prekvapení, že pre realizátora je nutné mať hudobné zručnosti, skúsenosti a odborné vedomosti. Tým odborníkom, ktorí sa inšpirujú uvedenými popismi a zrealizujú muzikoterapeutické cvičenia v zmysluplnom stretnutí s klientmi, prajem veľa úspechov. za autorky PhDr. Elena Amtmannová

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

5

1 MUZIKOTERAPIAPhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Eleonóra Jarosová

Pojem muzikoterapia sa v slovenčine používa bežne, hoci by sa mohol nahradiť liečba hudbou (hudobná liečba), kde "muzika" a terapia" v slovenskom preklade znamená hudba a liečba.Hudba je druh umenia, resp. hudba je umenie tónov. Vyjadrovacím prostriedkom hudby býva organizácia a súhra tónov (Linka, 1997).Hudba je práve to, čo náš mozog ako také spracováva. Je nemožné definovať hudbu, lebo každý človek si ju definuje svojim spracovaním (Wehle, 2000).Dôležité je uvedomenie si plynutia času, počas ktorého sa hudba vníma. Vieme, že hudba pôsobí na emócie ľudí, na ich motorické funkcie aj na ich predstavivosť. Aj pri nezámernom počúvaní hudby môže každý z nás niekedy zažívať rušivé pôsobenie hudby svojou a) rýchlosťou/pomalosťou, b) melodičnosťou / monotónnosťouc) silnou intenzitou,d) nezrozumiteľnosťou,d) žánrovou neznášanlivosťou až poe) časovú nevhodnosť - napr. skoro ráno/neskoro v noci.

Aktuálna rušivosť hudby nie je spôsobená samotnou hudbou, ale stavom nášho organizmu, únavou, stresom, náladou, práve prežitými chvíľami, ktoré „neladia“ s práve počutou hudbou. Pri únave sa nechceme rozhýbať rytmicky výraznou skladbou, ale počúvať rozvláčnu, pomalú, nezaťažujúcu a nenáročnú skladbu, ktorá nás nevyčerpá ešte viac. Pri smútku, nešťastí sa nám nepodarí rozveseliť bujarými melódiami, ale potrebujeme prežívať spoluúčasť súcitnými, súhlasne ladiacimi „depresívnymi“ časťami skladieb.

Hudba na človeka pôsobí svojimi základnými prvkami, ktorými sú rytmus, harmónia a melódia.Podľa klasifikácie Bagdy (2002) má hudba aj ďalšie stránky ako zvukovú farbu, dynamiku, agogiku( tempo) a metrum (druh taktu).Spomenuté pojmy patria bezosporu k zložkám hudby, no svojou funkciu sú najdôležitejšie: rytmus, harmónia a melódia. Niektorí mysticky založení hudobníci prirovnávajú harmóniu k rozumovej, melódiu k citovej a rytmus k pudovej oblasti ľudskej osobnosti (Linka, 1997).

Rytmus:Sedlák (1990) definuje rytmus ako univerzálny pojem, ktorý označuje rôzne druhy pohybu organizované v určitej časovej postupnosti. Rytmus nie je len výsadou hudby, ale je súčasťou celého nášho života.Rytmus srdcového tepu sa v nás rozoznie ešte pred narodením a doznie až vo chvíli smrti. S rytmom vdychu a výdychu prichádzame na svet.Prvé spôsoby výživy sa spájajú s rytmickou činnosťou sania, rytmus chôdze a pracovné rytmy ľudských rúk nám umožňujú žiť, spoznávať svet a pretvárať ho podľa našich predstáv (Viskupová, 1987).Všetko na čo sa len okolo seba pozrieme pulzuje: ľudský život, život zvierat, rastlín aj celý vesmír.Z prírodných úkazov je najznámejšie rytmické striedanie dní a nocí, prílivu a odlivu, ročných období atď., z biologických rytmov tlkot srdca, pulzovanie krvi v tepnách, dýchanie, spánok, bdelosť, chôdza iné. Kým biologické rytmy, pracovné úkony, ale aj chôdza a tanec sú rytmy výrazne pravidelné, v hudbe je periodickosť rytmickej pulzácie často oslabená. Napriek tomu hudobný celok pôsobí rytmicky (Sedlák, 1990).Volek definuje hudobný rytmus ako dialektickú jednotu pravidelnosti a nepravidelnosti, a to

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

6

aj v tom prípade, ak rytmus nie je začlenený do siete taktov a keď neznie na pozadí vzťažného systému metra (Volek citovaný podľa Sedláka, 1990).Hudobný rytmus sa viaže na pravidelné striedanie rovnakých časových úsekov/dôb (Barteltová, 1995).Hudbe, ktorá sa neviaže na pevné metrum, sa hovorí „ametrická“ (Sedlák, 1990). Oslabenie pravidelnosti rytmickej pulzácie spôsobuje sťaženie vnímania hudobného rytmu a môže vyvolať zvýšenie emocionálneho napätia.Stupňovanie emocionálneho napätia vyvoláva aj skladba rýchleho tempa, pulzujúca v pravidelnom rytme (Amtmannová, 2003).Rytmická zložka hudby pôsobí v prvom rade na motorické centrum človeka, a preto vnímanie rytmicky pravidelnej hudby je doprevádzané súčasne prebiehajúcimi motorickými reakciami organizmu. Tieto reakcie vznikajú prepojením sluchového a motorického analyzátora, ktorý inervuje svalové skupiny zaisťujúce adekvátne pohyby, ktoré sa navonok prejavujú napr. ako: vyklepkávanie rytmu nohami, alebo rukami, pohyby hlavy, trupu, ale aj očných viečok. Motorická odpoveď na hudbu môže byť aj vnútorná, napr.: svalové sťahy hrudného koša, bránice, napínačov hlasiviek, zrýchlenie dýchania a pod (Sedlák, 1990).Tieto reakcie sa dajú najľahšie odsledovať pri hudobnom vnímaní detí, ktorých prejavy sú spontánnejšie a menej kontrolované, ako prejavy dospelých.Reakcie detí na rytmické zložky hudby ako tlieskanie rukami, náznaky tanečných pohybov, zmeny mimiky atď. sú podľa Hermana (1999) pozorovateľné už v útlom detskom veku.Podľa Orffovej (1994) deti pred druhým rokom svojho vývinu nevedia zopakovať ani tie najjednoduchšie rytmy, vyjadrujú sa prerytmickým spôsobom až do obdobia, kedy dôsledkom druhotnej imitácie nezačnú produkovať pravidelné rytmické frázy. Preto je v muzikoterapii dôležité odhadnúť vývinovú úroveň dieťaťa a v pravej chvíli dieťaťom už prekonané prerytmické hry nahradiť hrami viazaného rytmu.

Melódia:Z akustického hľadiska je základným stavebným prvkom hudby tón. Tón má štyri vlastnosti: farbu, výšku, silu a dĺžku (Zenkl, 1976).Samotný tón ale netvorí hudbu, je len základným stavebným materiálom na prípravu väčších celkov, z ktorých sa komponuje skladba. Samotný tón netvorí pravdaže ani melódiu. Melódiou nie sú dokonca ani náhodne za sebou zoradené tóny, pretože od melódie sa vyžaduje určitá krása, hudobnosť, fantázia a vynachádzavosť (Pilka, 1987).Melódia je časová organizácia vzťahov tónových vlastností (farba, výška, sila a dĺžka) v horizontálnej rovine hudobného priestoru (Burlas, 1978).Melódia je ideovou nositeľkou hudobnej myšlienky, ktorej hlavnou predstaviteľkou je pieseň (Amtmannová, 2003).Kvalitu melódie podľa Orffovej (1996) určuje dĺžka prestávok medzi jej jednotlivými tónmi a vzájomný hudobný vzťah tónov. Melódia je tým lepšia, čím viacej osobných zážitkov je v nej obsiahnutých. Mechanická organizácia ticha (pauzy alebo pomlčky v melódii) zdokonaľuje jej stavbu, ale kvalitu živej hudby, ktorá je založená na osobnom zážitku, znižuje. Čo je v reči význam, to je v hudbe melódia. Melódia ponúka istý náhľad do vnútra klienta. Výška, sila, farba, dĺžka tónov, opakovanie a pauzy v melódii piesne, ktorú klient produkuje prezrádzajú mnoho o jeho vnútorných, psychických prežitkoch (Vitálová, 1999).Dieťa je schopné prežívať melódiu piesne alebo skladby aj bez toho, aby ju vedelo spievať, alebo interpretovať na hudobnom nástroji. 5-7 ročné dieťa dokáže melódiu piesne (na xylofóne, alebo zvonkohre) už aj zahrať. Pre deti od 2 do 7 rokov je najtypickejší tzv. premelodický spôsob hry na hudobnom nástroji. Premelodická hra je vyvolaná fyzickými impulzami, no napriek mnohým domnienkam pri nej nejde len o bezcieľnu hru. Takýto hudobný proces je charakterizovaný periodicky sa opakujúcimi krátkymi pauzami, jednotlivé hudobné časti sa skladajú z 5- 12 tónov. V takejto hudobnej činnosti dieťaťa už sú prítomné prvky sebavyjadrenia. Fyzické impulzy 4-5 ročného dieťaťa už môžu mať plne štrukturované

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 6

7

tempo, ktoré sa časom (keď je dieťa pripravené premyslene spájať, zapamätávať a opakovať tóny) menia na melódiu (Herman, 1999).Rovnaký význam ako melódia piesne, má aj melódia reči. Melodický priebeh výpovede klienta symbolizuje jeho vnútorný svet, jeho momentálne prežívanie, ktoré sú priamo symptómami jeho zdravotného stavu. Význam má všímať si hlasitosť, rýchlosť, dĺžku, alebo opakovanie tónov vznikajúcich pri rečovej produkcii človeka. Dôležitým je i hlasový vzlet výpovede, tempo, hĺbka ľudského dychu, atď. (Vitálová, 1999).

Harmónia:Pokiaľ je možné zachytiť horizontálny melodický pohyb jednotlivých hlasov hudobného útvaru, je možné vnímať aj jeho vertikálnu výstavbu, čiže harmóniu (Burlas,1978).Harmónia v hudbe je prostriedkom na vyjadrenie nálady melódiou. Harmonické vlastnosti hudobného diela sa prejavujú využitím zvukového charakteru jednotlivých akordov v rozličných tóninách (Darvas, 1978).V európskej kultúre sa veľká väčšina ľudových a umelých piesní zakladá na princípe toniky a dominanty, kde tonika je harmóniou základnej tóniny a dominanta je harmónia stavaná na kvintu základného tónu. Tonikou a dominantou spôsobená dualita robí melódiu stabilnou, protikladné akordy sa dopĺňajú, zharmonizovaná melódia tak v človeku vyvoláva pocit istoty a určitej predvídateľnosti. Subdominanta spôsobuje prekvapivú zmenu v hudbe, svojou novotou ju obohacuje o nové, príjemné harmonické znenie (Orffová, 1996).Harmónia sa posudzuje z hľadiska konsonancie a disonancie, ktoré sa považujú za protikladné javy. Konsonancia znamená súlad, disonancia jej opak, nesúlad.Konsonancia a disonancia v hudbe zachytáva a vyjadruje priliehavo rozličné nálady. Napr. Beethoven v niektorých svojich dielach vyjadril hrdinskú osobnosť, alebo heroickú myšlienku v tónine Es dur, tónina e mol je väčšinou v jeho dielach tragická, f mol vášnivá, E dur slávnostná, F dur jasná a kľudná (Vitálová, 1999).Čím je konsonancia dokonalejšia, tým je vyšší stupeň splývania. Čím viacej tónin skladateľ vystrieda a obmieňa počas jednej skladby, tým je väčšia harmonická pestrosť skladby. Hranice medzi konsonanciou a disonanciou sú ale nejasné, o čom svedčí hudba 20.storočia. V súčasnosti (a to najmä v jazzovej hudbe) sa voľne používa disonancia a to bez tradičného rozvedenia harmónie do konsonacie (Sedlák, 1990).

Terapia znamená liečbu a vo vlastnom slova zmysle sa zameriava buď na príznaky alebo na príčinu vzniku problému (ochorenia, poruchy), takže sa používa príslušné označenie vo forme ako symptomatická alebo kauzálna terapia. Tento pojem sa častejšie používavo farmakologickej liečbe, prípadne v liečbe psychologickými prostriedkami (psychoterapia).Pojem liečba sa v pedagogike nepoužíva pričasto, no patrí do nej vďaka druhu pedagogického pôsobenia. V spojeni s prostriedkom lieči nielen samotná hudba, nielen liek, nielen slovo, nielen hudobný nástroj, hudobné dielo, ale aktívne konanie človeka so zameraním na posilnenie úcty k sebe, prekonávanie seba, podpora kladných stránok klienta a využitie jeho potenciálu na jeho rozvoj a uplatnenie.

1.1 Definície muzikoterapiePristavili sme sa pri pojmoch muzika-hudba a terapia-liečba. Muzikoterapia - liečba hudbou sa však dá vysvetliť viacerými spôsobmi, v odborných kruhoch zvanými definície.Muzikoterapia ako pragmaticky a empiricky orientovaná vedecká disciplína hraničí v systéme hudobných vied s hudobnou psychológiou, pedagogikou, sociológiou, filozofiou, etnológiou, hudobnou akustikou, hudobnou teóriou a estetikou. Po stránke metodologickej muzikoterapia čerpá zo všeobecnej medicíny, psychiatrie, psychológie a pedagogiky (Zeleiová, 2002).Prednosťou, ale zároveň aj určitou nevýhodou súčasnej muzikoterapie je jej interdisciplinárny charakter. Interdisciplinarita sa totiž premieta do rozdielnych prístupov k ponímaniu muzikoterapie.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 7

8

Podrobnejšiu definíciu muzikoterapie poskytol v roku 1996, na Svetovom muzikoterapeutickom kongrese v Hamburgu Klinický a praxový výbor svetovejmuzikoterapeutickej federácie nasledovne: Počas MT vyžíva odborník, muzikoterapeut hudbu alebo jej prvky (tóny, rytmus, tempo, harmóniu) v plánovanom procese s cieľom umožniť a podporovať komunikáciu, vzťahy, učenie, expresiu, mobilizáciu, organizáciu. Popritom pôsobí terapeuticky vo fyzických, emocionálnych, mentálnych, sociálnych a kognitívnych oblastiach (Wagner, 2001).

V roku 1998 založená American Music Therapy Association (AMTA), ktorej predchodcom je NAMT, definuje MT nasledovne: V muzikoterapii ide o cielené použitie hudobných, alebo rytmických intervencií s cieľom znovunastoliť, udržať alebo zlepšiť sociálnu či emocionálnu funkčnosť, mentálne procesy alebo fyzický stav jedinca (AMTA.Older American Act Amendments of 1992, 2001).V Spojených Štátoch Amerických pôsobí uznávaný terapeut Kenneth. E. Bruscia, ktorý muzikoterapiu charakterizuje ako: systematické využívanie hudobných zážitkov v procese liečebného zákroku, kde vzťah medzi terapeutom a klientom pôsobí ako dynamický faktor zmien (Bruscia, 2002).

Britská Association of Profesional Music Therapists (APMT) o muzikoterapii píše: MT pracuje s pacientmi rôzneho veku, od detí až po dospelých, ktorí môžu mať emocionálne, fyzické, mentálne, alebo psychické poruchy. Vzájomný vzťah medzi terapeutom a pacientom umožňuje, aby u pacienta nastala zmena a začal proces liečby. Tvorivým použitím hudby (ponukou hudobných zážitkov a hudobnou aktivitou) sa dosahujú podľa pacientovej patológie stanovené terapeutické ciele (APMT, 2001).Kanadská muzikoterapeutická asociácia Canadian Association for Music Therapy chápe muzikoterapiu ako: Odborné použitie hudby a jej elementov na zachovanie, podporu a obnovu mentálneho, fyzického, emocionálneho a spirituálneho zdravia. Hudba svojimi neverbálnymi, kreatívnymi, štrukturálnymi a emocionálnymi kvalitami podporuje interakciu, sebavedomie, učenie, sebavyjadrenie, komunikáciu a osobnostný rozvoj (CAMT, 2001).

V Argentíne uznávaný muzikoterapeut Rolando Benenzon definuje muzikoterapiu z vedeckého hľadiska ako odbor, ktorý sa venuje skúmaniu tónov (či už hudobných, alebo nehudobných) s cieľom objaviť v nich skryté diagnostické prvky a terapeutické metódy. Z terapeutického hľadiska je muzikoterapia paramedikálny, systematický zákrok, ktorý prostredníctvom tónu, hudby a pohybu vynáša na povrch regresívne efekty a pomocou znovuotvorených komunikačných kanálov pôsobí na klienta v oblasti výchovy a socializácie (Benenzon citovaný podľa Wagner, 2002).

V Maďarsku uznávaná pedagogička a terapeutka Katalin Varga o MT píše: V muzikoterapii ide o využívanie pôsobenia hudby, jej aktívnych a receptívnych zložiek na ľudskú psychiku, čím sa človek stáva spôsobilejším na edukačnú, reedukačnú a terapeutickú prácu (2002).

Francúzska Asociácia pre MT stručne tvrdí, že „MT je použitie zvuku a hudby v psychoterapeutickom vzťahu“.

Švédska asociácia MT uvádza, že „MT je použitie hudby v edukačnom a terapeutickom procese u jednotlivcov so psychickým, fyzickým a sociálnym hendykepom za účelom úpravy ich ďalšieho vývinu“ (AMTA, 2003), takže priznáva použitie terapie v edukácii, čo znamená zrovnocenenie poňatia medicínskej a pedagogickej liečby. Tento pohľad podporuje aj Novozélandská spoločnosť pre MT či kanadská Asociácia pre MT a iné.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 8

9

Americká Národná asociácia pre MT uvádza, že „MT je použitie hudby na dosiahnutie terapeutických cieľov – upravovanie, udržiavanie a zlepšovanie mentálneho a fyzického zdravia. Je to systematické aplikovanie hudby riadenej muzikoterapeutom v terapeutickom prostredí tak, aby to prinieslo vhodnú zmenu v správaní klienta. Tieto zmeny umožňujú človeku dospieť pomocou terapie k zážitkom, k väčšiemu porozumeniu sebe a svetu okolo neho a dosiahnuť pritom lepšie prispôsobenie sa spoločnosti. Ako člen terapeutického tímu sa muzikoterapeut profesionálne podieľa na analýze problémov človeka a navrhuje špecifické hudobné aktivity až po zohľadnení celkového zamerania liečby. Pravidelne hodnotí efektívnosť prebiehajúcich činností“ (APMT, 2001). V tejto definícii sú zahrnuté všetky zložky liečebného procesu, preto sa javí ako najkomplexnejšia, aj keď pridlhá.

V mnohých definíciách muzikoterapie sa uvádza užšie alebo širšie zameranie použitia hudby vo forme liečby, pričom do hudby sa zahŕňajú aj nehudobné sluchové podnety, teda zvuky (oblasť sonoterapie).Prednosťou, ale zároveň aj určitou nevýhodou súčasnej muzikoterapie, je jej interdisciplinárny charakter. Interdisciplinarita sa totiž premieta do rozdielnych prístupov k ponímaniu muzikoterapie.Rôznorodosť teoretických orientácii a východiskových pozícií sťažuje stanoviť akcenty a preskúmať perspektívy tejto vedeckej disciplíny. Takáto činnosť predpokladá: „... neustálu vzájomnú konfrontáciu autorov, ktorí muzikoterapiu definujú a zároveň sebakritickú reflexiu“ (Zeleiová, 2002, s. 26).

Celkom vhodný obraz o problematickom ohraničení liečebného pôsobenia hudby na človeka uvádza Linka (1997), a dá sa s ním súhlasiť v jeho konečnom rozhodnutí o čo najširšom chápaní MT, teda že „MT je akékoľvek uplatnenie hudby v záujme ľudského zdravia“ (s. 41).

Rozmanitosť náhľadov na mechanizmus pôsobenia hudby ako terapie viedol k vzniku troch základných muzikoterapeutických konceptov:pedagogický konceptmedicínsky konceptpsychoterapeutický koncept

Pedagogický koncept:Podrobnejší charakteristiku pedagogickej muzikoterapie podáva Zeleiova (2002), ktorá ju chápe ako označenie zahrňujúce v sebe špeciálnu, liečebnú a sociálno-pedagogicky orientovanú muzikoterapiu. Pedagogická MT je zameraná na ovplyvňovanie procesov učenia, komunikácie a sociálnej integrácie. Zlepšuje kognitívnu funkčnosť (vnímanie, pamäť, pozornosť ) a telesnú funkčnosť (podpora pohybu, reči) organizmu. Jej ťažiskom je rozvíjanie osobnosti, senzomotorických a sebaobslužných zručností a zlepšenie sociálnej integrácie ľudí s mentálnym telesným, alebo zmyslovým postihnutím. Muzikoterapia v takomto chápaní sa využíva hlavne pri tvorbe stimulačných programov a riadi sa komplexnými a individuálnymi cieľmi liečebnej, špeciálnej, prípadne sociálnej pedagogiky. Primárnym cieľom pedagogickej muzikoterapie je podpora, stimulácia, posilnenie a integrácia zdravých častí klienta.Práca s hudobno-výrazovými prostriedkami so zreteľom na stanovené ciele sa podľa Zeleiovej (2002) zameriava na oblasť telesnú a senzomotorickú, sociálnu, emocionálnu a kognitívnu a pôsobí najmä pri eliminovaní účinkov postihnutia, napr. stereotípii, echolálii, spasticite a pod. Prácu s emocionálnymi poruchami (strach z odmietnutia, autoagresívne tendecie atď.) autorka prenecháva psychoterapeuticky orientovanej muzikoterapii.

V liečebnej pedagogike sa na muzikoterapiu hľadí, ako na liečebnovýchovnú metódu počas ktorej sa klient pomocou hudobnej aktivity, a/alebo hudobnej percepcie zvolenej podľa jeho

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 9

10

individuálnych potrieb vyjadruje tak, aby to malo pre jeho somatické, psychické, alebo sociálne postihnutie čo najpozitívnejší efekt. Ide tu o pôsobenie hudby v oblasti prevencie, diagnostiky a terapie, so zámerom zlepšiť, upraviť a/alebo udržať jeho stav.V pedagogickom poňatí muzikoterapie je docieliť pomocou hudby a jej zložiek nasýtenie potreby klienta, zmobilizovať jeho skryté potenciály a spustiť samoozdravovacie procesy organizmu (Amtmannová, 2003). Významným predstaviteľom pedagogického poňatia MT v Maďarsku bol skladateľ, hudobný teoretik a pedagóg Zoltán Kodály. Medzi prvými upozornil na dôležitosť hudby v harmonickom, všestrannom rozvoji človeka. Známa je jeho veta, podľa ktorej hudobná výchova dieťaťa začína 9 mesiacov pred jeho narodením. Vo svojej koncepcii sa, okrem iných, snažil o zvýšenie počtu hodín hudobnej výchovy na základných aj na stredných školách, pretože: „Aktívna hudobná tvorba je nevyhnutná pre zdravý vývin ľudskej osobnosti. Hudbou rozvíjané schopnosti priaznivo vplývajú na socializáciu jedinca, prispievajú k jeho citovému obohateniu a zlepšujú školské výsledky. Hudba má v sebe silu udržať mentálne zdravie jedinca, a pokiaľ došlo k jeho oslabeniu, aktivizovať rezervné fondy organizmu a naštartovať v ňom určité samoliečiace procesy pôsobiace motivačne k nájdeniu východísk z aktuálnych problémov“ (Kodály, 1996, s. 199). Kodályov spôsob hudobnej výučby a jeho teoretické koncepcie z oblasti hudobnej teórie a pedagogiky sa stali základom pre rozvinutie pedagogicky orientovanej muzikoterapie v Maďarsku, v Japonsku a v niektorých štátoch Južnej Ameriky, napr. v Argentíne a v Brazílii (Kodály, 1996).

Medicínsky koncept:Medicínsky koncept muzikoterapie uprednostňuje hlavne prácu s reprodukovanou hudbou a to najmä s hudbou klasickou. Niektorí terapeuti tohto konceptu sú zástancami hudobnej farmakológie, pri ktorej ide o použitie konkrétnych hudobných diel alebo ukážok na liečbu niektorých funkčných porúch a psychických ochorení (Zeleiová, 2002).Návod na využitie jednotlivých známych diel hudobnej klasiky na zmiernenie pocitov úzkosti, samoty, alebo strachu podáva napr. Vitálová (1999). Podľa citovanej autorky napr. Beethowenova 8. Symfónia F dur (op.93), Debussyho Faunovo popoludnie, Ravelova Seherezáda atď. patria medzi skladby eliminujúce pocit stresu. Proti strachu a samote pôsobia napr. skladby: Franck: Symfónia d mol, 1. veta, Liszt: Faustovská symfónia, 1. veta, atď.Jednotné využitie hudobných skladieb alebo hudobných úryvkov na terapeutické účely je príliš zjednodušené. Skrýva v sebe nebezpečenstvo, že bez ohľadu na momentálnu náladu či citové rozpoloženie klienta, sa nedosiahne žiaducich pozitívnych účinkov.

Psychoterapeutický koncept:Psychoterapeuticky orientovaná muzikoterapia stavia na predpoklade, že psychika človeka sa odráža v jeho hudobnej produkcii a hudba ako médium je vhodná na spätné, plánované ovplyvňovanie klientovho prežívania, alebo konania (Amtmannová, 2003).Podľa Zeleiovej (2002) sa psychoterapeuticky orientovaná muzikoterapia uplatňuje najmä v oblasti komunikácie. Zameriava sa na odstraňovanie funkčných, alebo organických porúch zapríčinených hypertrofiou nezrelých obranných mechanizmov. Psychoterapeutické poňatie muzikoterapie vychádza z teoretických konceptov troch hlavných prúdov v psychoterapii: kognitívno-behaviorálneho, analyticko-dynamického a humanisticky-existenciálneho.

Uvedené koncepty sa v praxi viac alebo menej prelínajú, prekrývajú, preto navrhujeme pridŕžať sa v ďalšom texte takéhoto znenia:„Liečba hudbou (muzikoterapia) je cielené využitie hudby a jej zložiek na pozitívne ovplyvnenie problémových stavov jednotlivca v individuálnom alebo skupinovom procese riadenom odborníkom.“

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

11

Pri liečebnopedagogickom označovaní procesu terapie ide o pomerné zastúpeniea) prevencie, b) diagnostikyc) a vlastnej liečebnej výchovy t.j.terapie,

pričom sa vychádza z potrieb klienta.a) Medzi preventívne pôsobenie hudby zaraďujeme aktivity ako:muzicírovanie,hudobné vzdelávanie,hry s hudbou ako podpora vývinu,hudobné vyjadrovanie z vlastnej vnútornej potreby,improvizácia.b) Diagnostika v MT v zmysle hodnotenia úrovne hudobného vnímania a vyjadrovania sa nepoužíva. Na hudobné vyjadrovanie, najmä melodické, treba nadanie a tréning (porovnaj veľký rozdiel s možnosťami diagnostiky v arteterapii). Diagnostika je viac zameraná na posúdenie vhodnosti alebo nevhodnosti použitia MT pre toho-ktorého klienta, kde rozhodujúcim je sledovaný cieľ MT pôsobenia. Preto o aplikácii tejto metódy väčšinou rozhodujú také ukazovatele ako sú: problémy v komunikácii (verbálnej aj neverbálnej), poruchy sociálnej prispôsobivosti, vysoká hladina vnútorného napätia, neschopnosť sebapresadenia, agresivita, úzkosť, precitlivelosť , poruchy správania, poruchy vývinu a ďalšie.

c) Východisko pre použitie hudby na liečebné účely nám dáva- definovanie muzikoterapie (MT) ako sme uviedli vyššie, - určenie MT cieľa podľa potrieb klienta, a z toho sa odvíjajúce - formy použia MT.

Uvedené tri procesy sa prekrývajú a nedá sa určiť medzi nimi jasná hranica.

1.2 Ciele MTV MT sa stanovujú dlhodobé aj krátkodobé ciele. Odvíjajú sa od potrieb klienta a sú v zásade na troch úrovniach:Prvá úroveň sa týka predchádzania prehlbovania následkov určitého ochorenia, postihnutia, čiže ide najmä o udržanie stavu, ktorý nie je možné zmeniť, zlepšiť, opraviť, vyliečiť...;druhá úroveň sa týka predchádzania vzniku trvalých postihnutí, resp. prepuknutia závažných problémov (často najmä vývinových) a snahy upraviť stav klienta/ov v štádiu, keď ešte nedošlo k závažnému poškodeniu zdravia;tretia úroveň sa týka zlepšenia stavu klienta smerom k norme, kde sa priamo dá hovoriť o zmene, náprave stavu a zlepšení kvality života.Cieľom MT podľa Varga (2002) je zmapovať klientove možnosti a/alebo obnoviť poškodené funkcie a tým docieliť kvalitnejšiu intrapsychickú a/alebo interpersonálnu integráciu. Delí ciele MT tiež na 3 etapy, ktoré však v porovnaní s predchádzajúcim delením vykazujú obsahovo určité odlišnosti:- primárna prevencia (rozvíjanie kreativity, komunikácie, osobnosti, zvládanie konfliktov, mentálna hygiena, pedagogika, atď.) - čiže prostredníctvom muzikoterapeutických metód predchádzať vzniku telesných, psychických a sociálnych ochorení.- sekundárna prevencia (liečba, reedukácia, psychoterapia) - ide tu o liečbu už vzniknutých telesných, duševných, alebo sociálnych narušení.- terciárna prevencia (rehabilitácia, korekcia, doliečenie) - cieľom je znovunastolenie priaznivého zdravotného stavu, alebo jeho zlepšenie v čo najväčšej možnej miere a tým docielenie úrovne, ktorá sa norme približuje.

1.3 Formy MTV novodobých dejinách MT sa dá spôsob vykonávania procesu MT zásadne rozdeliť na formu

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

12

- individuálnu a skupinovú - aktívnu a receptívnu (Schwabe, 1972),ale aj na ďalšie formy – hromadnú (kolektívnu), rodinnú, komunitnú v psychoterapeutickom poňatí (Langmeier, Balcar, Špitz, 2000), a ich rôzne kombinácie (individuálna receptívna MT, rodinná aktívna MT…).Vhodnosť voľby jednotlivých druhov realizácie MT je na terapeutovi a na tíme odborníkov, ktorí rozhodujú o liečbe daného klienta a nesú zodpovednosť za výsledky liečby. Výhody a nevýhody sa zohľadňujú podľa potrieb klienta (vek, ochorenie, problém, potenciál), ale aj podľa možností zariadenia (priestor, vybavenie, odborník), v ktorom sa odohráva daná liečba.V liečebnej pedagogike sa využíva často individuálna aktívna forma liečebnej výchovy (terapie), nakoľko potreby každého klienta sú špecifické a ich zohľadnením sa stáva použitie hudby a jej pôsobenie individualizovanou terapiou. Ak sa používa skupinová forma, tak sú odporúčané skupiny s počtom klientov do 4-6, aby sa dali dostatočne sledovať ich individuálne potreby aj počas priebehu terapie (Amtmannová, 2001).

1.4 Štruktúra muzikoterapeutického procesu Každé cielené použitie hudby vo vzťahu klient-terapeut má svoje zákonitosti. Je však rozdiel, či prebieha individuálne stretnutie alebo skupinové, či ide o prvé, zoznamovacie, diagnostické stretnutie alebo skupinové stretnutie v uzavretej či otvorenej skupine alebo záťažové cvičebné stretnutie či záverečné rozlúčkové... Cieľ jednotlivých stretnutí je síce vopred postavený, ale proces, priebeh stretnutia môže posunúť jeho naplnenie inam alebo oddialiť, alebo nakoniec aj zmeniť. Záleží aj od typu inštitúcie, v ktorej proces MT prebieha – aké sú možnosti zariadenia miestnosti nábytkom, nástrojmi a pod. Ak sa má dospieť k základnej štruktúre, k stavbe MT stretnutia, vychádza sa z liečebnopedagogického programu a LP cvičení. Fázy LP programu, ktorý môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, možno v skratke charakterizovať schémou A-B-C, kde podľa Horňákovej (1999) -A znamená úvodnú fázu s vytvorením atmosféry dôvery, spolupráce terapeut-klient, s vhodným vybavením priestoru pomôckami, organizačným zabezpečením, frekvenciou trvania, diagnostickým doplnením údajov, formulovanie čiastkových cieľov aj utvrdenie v konečnom zameraní celkového cieľa;-B znamená realizačnú fázu, ťažisko „práce“ s klientom, rozvíjanie, obohacovanie, zvyšovanie odolnosti, vytváranie predpokladov na zmenu nevhodných návykov, postojov, vzťahov, nácvik praktických zručností, upevňovanie a rozširovanie naučeného;-C znamená dotiahnutie novonaučeného do praktického uplatnenia v reálnom živote, pomoc v ťažkostiach, prípravu na ukončenie LP programu.LP program sa skladá z LP cvičení. Cvičenie znamená „konfrontovanie klienta s takou situáciou a s takými podnetmi, ktoré umožnia dosiahnuť zlepšenie tam, kde by to bez tejto pomoci bolo len veľmi ťažko možné alebo vôbec nemožné“ (Oy a Sagi, 1992). V prípade MT s prevažným využitím hudby a jej zložiek sa v rámci jedného stretnutia môže použiť niekoľko druhov cvičení, alebo aj jedno, s variáciami toho základného. Jednotlivé stretnutia môžu trvať od 10 minút do 90 minút, záleží od veku klienta, riešenej problematiky a zmyslu dĺžky trvania stretnutia. Väčšinou pri individuálnych stretnutiach s dieťaťom nepresahujú 45 minút, pri skupinovej práci s dospelými trvajú obvykle 90 minút. Časové rozloženie stretnutia možno vyjadriť len v hrubých obrysoch v percentuálnom objeme nasledovne:-rozohriatie 10%-uvoľnenie a koncentrácia 10%-hlavná činnosť 50-60%-reflexie 20% (Linka, 1997).Pre konkretizovanie príkladom možno uviesť časové rozloženie skupinového MT stretnutia v LP všeobecne u detí takto:

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

13

-rozohriatie 5-10 minút = predstavovanie sa hrou na hudobných nástrojoch alebo spevom v kruhu, dvojiciach,-pozitívna stimulácia 10-15 minút = vizualizácia, asociatívna muzikomaľba, pantomíma pri hudbe, verbálna expresia, príbehy-inštrumentálne a vokálne cvičenia 5-10 minút = rytmická deklamácia, regulácia hlasitosti, doprovod-voľné upevňovanie 10 minút = hudobnopohybové hry, relaxácia, tanec, -skupinová abreakcia 10 minút = spoločný spev, pohyb, reflexie…

Reflexia je vždy dobrovoľná, kto sa nechce alebo nevie vyjadriť v súvislosti s práve ukončenou hrou, nemusí. K spontánnemu zdieľaniu pocitov a k udržaniu disciplíny v skupine môže dopomôcť nejaký putovný predmet (šatka, lopta, plyšová hračka, atď.), ktorý navádza svojho aktuálneho „majiteľa“ vyjadriť sa k zažitým pocitom z hry. Zľahčiť výpoveď dieťaťa o svojich osobných zážitkoch môže aj ponuka zo strany terapeuta vyjadriť sa neverbálne, pomocou krátkej sólovej improvizácie na niektorom z hudobných nástrojov.

1.5 Podmienky realizácie MT procesuKlientom pre pôsobenie MT sa môže stať každý, dieťa či dospelý, komu je to odporučené ako užitočná a zmysluplná činnosť pre hľadanie, naplnenie, uspokojenie jeho špeciálnych potrieb. Poskytuje sa mu tým možnosť dosiahnuť lepšiu kvalitu života.

Terapeutom, ktorý realizuje MT, má byť školený odborník, ktorý pozná kvality, vlastnosti a možnosti pôsobenia hudby na človeka, ktorý pozná aj psychopatológiu a somatopatológiu človeka, a ktorý má aj určité osobnostné kvality. Tie sú postavené na zásadách „ poskytovať človeku múdrosť, krásu a dobro“ (Zelina-Jaššová, 1984). Jednotlivé kvality v rámci MT znamenajú: múdrosť – odborná spôsobilosť, vzdelanosť, znalosti vplyvu hudby,krása – estetično, kreatívne pôsobenie, súlad medzi myslenám a konanímdobro – empatia, zdieľanie, láska, radosť...Okrem toho by mal byť muzikoterapeut výkonným hráčom na melodickom hudobnom nástroji (najlepšie klavír, akordeón, gitara, husle,...), mať hudobné vzdelanie, byť stály v citoch, rozvážny, pokojný, spravodlivý, mať sociálne cítenie, viesť usporiadaný rodinný život. Mal by to byť odborník na rozhraní medicíny, pedagogiky, psychológie a umenia.

Zatiaľ v našich podmienkach vysokoškolskej prípravy odborníkov na Slovensku sa muzikoterapiou zaoberajú najviac na katedre liečebnej pedagogiky Univerzity Komenského v Bratislave na Pedagogickej fakulte a v rámci magisterského štúdia je možnosť aj štátnej skúšky z MT od r. 1996.

Prostredie či typ zariadenia, je určujúcim faktorom toho, či je možné uskutočniť MT proces v skupine alebo len jednotlivo, či sa musí prispôsobovať čas stretnutí podľa harmonogramu iných služieb, či je miestnosť odhlučnená, či sa jedná o deti alebo o dospelých, a pod. Ideálna miestnosť pravdepodobne neexistuje. Určité podmienky však má daný priestor spĺňať, aby priebeh MT bol pokojný, nerušený a tým už čiastočne zaručujúci úspech.Miestnosť pre MT má byť izolovaná od vonkajšieho hluku a zároveň by nemali prenikať zvuky zvnútra miestnosti von (do priestorov nemocnice, ambulancií, rušiť iných ). Miestnosť má byť svetlá, vzdušná, bezpečná, radšej väčšia ako menšia (cca 5x5m). Podlaha by mala byť čistá, drevená, z dlhých latí, ktoré dobre prenášajú vibrácie. Nábytok by mal pozostávať z uzamykateľných vstavaných skriní (bezpečnosť) na uloženie hudobných nástrojov oddelene od technických, elektrických prístrojov (magnetofón, CD prehrávač, video, premietačka, kayboard...). Väčšinu technických prístrojov treba vedieť obsluhovať a používať ich pod dozorom. Stred miestnosti by mal byť prázdny kvôli pohybovým aktivitám. Stoličky majú

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

14

byť skôr pohodlné kreslá v počte prevyšujúcom počet klientov v skupine (cca 10ks). Ešte je potrebné mať kam položiť ponuku nástrojov, teda stôl, ktorý by mal byť prenosný podľa potreby. Štyri reproduktory pre počúvanie hudby by mali mať fixné miesto v rohoch miestnosti, pripevnené o stenu, aby nedochádzalo k ohrozeniu z narazenia, poškodenia a pod. Jednotlivé druhy hudobných nástrojov sa vyberajú podľa uváženia, resp. vstup do skrine má byť regulovaný. Pre obohatenie ponuky je vhodné mať vo vybavení miestnosti aj ďalšie pomôcky. Veľmi záleží od finančných možností zariadenia, nakoľko je možné zabezpečiť aspoň niektoré z uvedených podmienok na MT miestnosť. Často sa v jednej miestnosti odohráva viacero druhov aktivít a terapií. Nezanedbateľná je aj údržba miestnosti, dostupnosť hygienického zariadenia (WC, umývadlo), útulnosť a atmosféra daná farebnosťou, kvalitou nábytku, drobnou výzdobou a pod.

1.6 Princípy muzikoterapie

Izoprincíp: Muzikoterapeut riadiaci sa izoprincípom prispôsobuje tempo a vnútorný dynamizmus aplikovanej hudby ku klientovej nálade a k jeho aktuálnemu psychickému stavu. Na človeka najviac vplýva hudba, ktorá je svojimi hudobnými parametrami podobná jeho aktuálnemu prežívaniu, napr.: Deprimovaným pacientom sa na začiatku sedenia púšťa hudba podobnej nálady. Veselá pieseň by mohla zdravotný stav klienta zhoršiť. Až postupom času je možné takéhoto klienta doviesť k hudbe veselej, alebo pochodovej (Linka, 1997).Izoprincíp sa nevzťahuje len na hudbu ktorú klient počúva, ale aj na terapeutovú verbálnu komunikáciu s klientom. Aj keď sú reakcie dieťaťa neadekvátne a jeho komunikácia je po obsahovej stránke zjavne narušená, terapeut by mal vo svojich odpovediach zrkadliť jeho dojmy a pocity. Terapeutove odpovede na otázky môžu byť neutrálne, no v žiadnom prípade nesmie dieťaťu protirečiť, alebo vyvracať jeho názory. Izoprincípom sa riadi aj výber vhodných hudobných nástrojov počas aktívnej muzikoterapie. Napr. utiahnutému dieťaťu nie je vhodné navrhovať hru na hlasných hudobných nástrojoch alebo nútiť ho k hudobným aktivitám, ktoré odmieta. Pre hyperaktívne dieťa nie je vhodná hra na tichých hudobných nástrojoch a príliš dlhé sedavé hudobné činnosti (Orff, 1994).

LevelprincípLevelprincíp sa podľa Linku (1997) viaže k menám Guilhota, Josta a Lecourta, ktorých názory podnietili poľskú muzikoterapeutku Galinskú k vypracovaniu metódy dynamicky orientovanej receptívnej skupinovej muzikoterapie. Hudbu aplikovanú počas receptívnej muzikoterapie, ktorá sa riadi levelprincípom rozdeľujeme na: 1.) úvodnú hudbu, ktorá zodpovedá klientovmu naladeniu, alebo prianiu.2.) hudbu, ktorá navodzuje dynamické interakcie v rámci skupiny a vedie k introspektívnej emocionálnej aktivácii jej jednotlivých členov3.) záverečnú hudbu, ktorá buď zosilní jednotlivé psychické procesy alebo ich v zmysle „vyrovnania“ opäť zharmonizuje.

Princíp aktuálnej sugestívnej funkcie hudbyPrincíp vychádza z poznania, podľa ktorého špecifická hudba a zvlášť vnímanie hudobných konfigurácii môže viesť k sugestívne podmieneným zmenám sebavnímania. Táto krátkodobá zmena stavu orientácie môže nastať pri muzikoterapeutických procesoch ako sekundárny jav a tým ovplyvniť muzikoterapeutické ciele ako v zmysle pozitívnom, tak aj v negatívnom (Linka, 1997).

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

15

2 ANALÝZA JEDNOTLIVÝCH ZLOŽIEK AKTÍVNEJ A RECEPTÍVNEJ MUZIKOTERAPIE UPLATNENÝCH U DETÍ

2.1 Aktívne zložky muzikoterapieAktívne zložky muzikoterapie sú tou časťou liečebno-výchovného programu, ktorá umožňuje konkrétnu a bezprostrednú účasť vybraných jedincov na procese hudobnej produkcie prostredníctvom hudobno-pohybových, inštrumentálnych, vokálnych a výtvarných činností. Atraktivita jednotlivých hrových činností využívaných v MT sa vďaka aktívnej časti muzikoterapie zvyšuje, pretože tá uplatňuje širokú paletu hudobných a športových rekvizít. Spôsoby a postupy využívané v týchto činostiach sa zameriavajú na urýchlenie procesu socializácie jedinca, na stimuláciu jeho tvorivých síl a schopností, na pozdvihnutie sebavedomia, a poskytovanie pocitu istoty a sebadôvery (Kánová, 1995).Aktívna MT sa uskutočňuje na úrovni hudobnej vyspelosti klienta, ktorá nemusí byť nijako výnimočná. Je určite výhodou, ak klient ovláda hru na nejakom hudobnom nástroji, ale virtuozita nie je podmienkou účinnosti terapie.Výhody hudobného vzdelania klienta Linka (1997) vidí napr. na účasti na terapeuticky motivovaných koncertoch, ktorých sa klient môže zúčastniť. Prípadný priaznivý ohlas zo strany poslucháčov môže pozitívne vplývať na klientove sebavedomie. Mnohí pacienti pokladajú za česť a zároveň za potvrdenie svojej hodnoty, ak môžu spoluúčinkovať so svojimi terapeutmi na poloverejných alebo verejných koncertoch, alebo dokonca ak si môžu zahrať po boku profesionálnych umelcov.Príležitostí na uskutočnenie koncertov je však málo, aktívna MT prebieha poväčšine v uzavretých terapeutických miestnostiach individuálne alebo v rámci terapeutickej skupiny.Mnohostranné pozitívne pôsobenie hudobných aktivít na klienta je jednoznačné, o jeho výhodách a prednostiach písalo mnoho domácich aj zahraničných autorov, ako napr. Varga, (2002), Mátejová (1993), no ako aj Amtmannová tvrdí: „len pri dobrom poznaní pôsobenia jednotlivých techník na človeka sa tieto môžu využiť na konkrétne cielené poskytnutie podpory, pomoci, liečbu“ (2003, s.21).Za zložky aktívnej časti muzikoterapie považujeme: a.)zložku vokálneho prejavu b.)zložku inštrumentálneho prejavu c.)zložku pohybového prejavu d.)zložku verbálnej expresie e.)zložku výtvarného prejavu.

Zložka vokálneho prejavu:

Spev je najprirodzenejším hudobným prejavom človeka, prístupným každému i bez veľkého cvičenia a štúdia. Ako uvádza Pilka (1983) profesionálny spev je veľmi náročné a krehké umenie, pretože nástroj tvorí spevákovo telo. Svojím spôsobom skutočne súzvučí celá osobnosť, spev ovplyvňuje duševná sviežosť, nervozita, ochorenie, vek aj únava.Aj keď je ľudský hlas farebne bohato diferencovaný, farebné možnosti inštrumentálnej hudby, ktoré vyplývajú z rôznorodosti tvarov, kvality aj spôsobu hry sú neporovnateľne väčšie. Oproti vokálnej hudbe však inštrumentálnej hudbe chýba jednoznačnosť slova. Vokálna hudba je predovšetkým zhudobnenou rečou, vďaka čomu sú jednotlivé básnické obrazy, nálady a myšlienky povýšené hudbou na novú, vyššiu úroveň. Ľudský hlas ako hudobný nástroj je priamo v tele človeka preto dokáže veľmi autenticky tlmočiť pestrú paletu ľudských nálad, postojov a citov (Herden et al, 1992).Z týchto poznatkov sa vychádza aj v rámci MT, kde skupinový a individuálne realizovaný vokálny prejav účinkuje ako jedna z jej dominantných techník.Pri kolektívnom speve dochádza k tzv. myotransferu, čiže rezonančnému prenosu elektromagnetických energií medzi hlasivkami blízko seba stojacích spevákov. Je všeobecne

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

16

známe, že hlasivky sú najcitlivejšími svalmi ľudského tela, ktoré sú v úzkom prepojení s emočným správaním. Uvoľnené hlasivky počas spevu pôsobia priaznivo na zbavenie sa vnútorného emočného napätia. Uvoľnený spev a dych jedného speváka prispeje tak k emočnému uvoľneniu ostatných členov zboru. Čaro spoločného spevu deti tušia intuitívne, preto ho majú tak veľmi v obľube ( Marek, 2000).Špecifický liečebno-výchovný účinok skupinového spevu podľa Mátejovej (1992) spočíva v tom, že táto aktivita nepodlieha kritériám umeleckého prejavu, čo v konečnom dôsledku znamená úspešnú sebarealizáciu všetkých členov skupiny.Spoločný spev v rámci MT pomáha deťom orientovať sa na skupinu, zaujať v nej bezpečné a stabilné postavenie, pomáha odstraňovať zábrany a je vhodnou príležitosťou na bezprostredné odreagovanie (Kánová, 1995).Omnoho ťažšie je presvedčiť klientov o individuálny spevácky prejav, najmä ak ide o deti mladšieho a staršieho školského veku. Sólový spev vyžaduje od interpreta väčšiu dávku odvahy a odhodlanosti ako spev v skupine, alebo spev v štýle brumendo. Významným motivačným činiteľom je spevácke nadanie klienta, jeho sebadôvera, no a v neposlednom rade empatický, nekritický prístup terapeuta, ktorý ovplyvní mieru klientovho záujmu o individuálny spev.Strach detí zo sólového spevu vysvetľuje Arany (2001) nasledovne:V predškolskom období je vokálna produkcia detí spontánna, prirodzená a plná radosti. Približne vo veku šiestich rokov ale nastane zlom, kedy začne nielen vokálna, ale celková hudobná, aj výtvarná produkcia dieťaťa stagnovať, a bez správneho výchovného vedenia upadať. Stagnácia vo vývine je spojená s kognitívnym vývinom dieťaťa a s jeho pribúdajúcimi skúsenosťami o okolitom svete. Dieťa príde na to, že spev a hra na hudobnom nástroji patria k „umeniu“ a ich osvojenie vyžaduje veľkú námahu, odhodlanosť, nadanie a mnoho času. Keď sa dieťaťu v tomto vekovom období ponúkne dostatok hudobných stimulov zo strany rodičov a pedagógov, nezoslabne jeho vzťah k hudbe. Najdôležitejšie je trénovať aktívnu hudobnú produkciu dieťaťa vo forme spevu alebo hry na hudobnom nástroji.Významnú úlohu v prekonaní speváckych zábran u detí mladšieho školského veku zohráva používanie systému hrových cvičení a hudobných hier počas terapie. Väčšina z nich popri hlasovej výchove rozvíja aj hudobnú pamäť, predstavivosť a tvorivosť detí. Motivačne pôsobí napodobňovanie hlasu zvierat, alebo zvukov rôznych úkonov. Napr. na osvojenie správnej rezonancie a dýchania sú vhodné zvuky zvierat: zum-zum, brum-brum, napodobňovanie pískania lokomotívy (húúú), zvuku zvonov (bim- bam) atď. Zmelodizované slovné spojenia, krátke veršíky povzbudzujú deti k speváckym aktivitám (Kopinová, 2003).Podľa Linku (1997) sa k spoločnému spevu hudobne menej nadaných klientov hodia výškovo a rozsahovo jednoduchšie piesne optimistickej nálady, ktoré handicapovaným jednotlivcom nepripomínajú ich zdravotný stav, ani výhody jeho opaku.Detský hlasový ústroj sa v podstate nelíši od hlasového ústroja dospelých, je však oveľa krehkejší a chúlostivejší. Chrupavky, väzy a svaly sú ešte mäkké, neznesú veľké napätie. Pri speve detí je preto zvlášť dôležité prihliadať na možnosti ich hlasového rozsahu (Kopinová, 2003).Terapeuticko-výchovný efekt spevu môžeme očakávať len v prípade, ak sa okrem dosiahnutia terapeutických cieľov venujeme aj rozvíjaniu základných speváckych návykov, akým je napr. správne držanie tela, spevácke dýchanie, správna výslovnosť atď.Na získanie základných speváckych návykov u detí je podľa Kopinovej najefektívnejšie využívať ich napodobňovaciu schopnosť. Týmto spôsobom si deti ľahko osvoja správne držanie tela, ktoré pri speve vyzerá nasledovne: Brušné aj hrudné svaly a plecia sú uvoľnené, ruky spustené voľne nabok, počas spevu v sede položené na stehná. Hlava nie je ani príliš zaklonená, ani predklonená. Pri otváraní úst máme uvoľnenú hlavne spodnú čelusť. K návykom správneho dýchania dospievame pomocou hlasových cvičení. Dychové cvičenia ako napr. imitácia sfúknutia sviečky, alebo fúkanie do veternej ružice sa v praxi neosvedčili, nútia totiž deti k nárazovému, alebo k rýchlemu, hlbokému výdychu. K uvoľnenému spevu je

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

17

oveľa potrebnejšie dlhé a pomalé vypúšťanie vzduchu. Dĺžku fonácie (nepretržité vytváranie hlasu pri jednom výdychu) je možné precvičovať napr. napodobňovaním šumenia stromov- ššššš, trúbenia auta- túúúú, zvukov zvieratiek- múúú, atď.(Kopinnová, 2003).Narušená produkcia reči sa prejavuje aj v speve. Deťom robí najčastejšie problémy nedokonalá výslovnosť sykaviek, spoluhlások, prípadne aj spoluhláskových skupín. Pomocou spevu a rytmickej deklamácie je možné tieto ťažkosti odstrániť. Na cvičenie správnej výslovnosti sú vhodné rôzne rečňovanky, rytmicko-melodické motívy v rámci hier. Zvlášť vhodné sú detské piesne a riekanky obsahujúce zvukomalebné slová (Kopinová, 2003).Skupinový a individuálny vokálny prejav sa ukazuje ako veľmi účinný liečebno-výchovný prostriedok u detí so zajakavosťou. Spev u detí so zajakavosťou je prostriedkom aktívneho odreagovania psychického napätia, ktorý je spôsobený narušeným procesom produkovania a priebehu reči. Počas spievania človek viac sleduje melódiu ako slová piesne, preto je výskyt zajakavosti počas vokálneho prejavu zriedkavejší. Spev ako taký priamo pôsobí na niektoré časti ľudského organizmu, konkrétne na prekrvenie spodiny lebečnej, srdcovú činnosť, a zažívanie u každého spievajúceho (Mátejová, Mašura, 1992).Spev je podľa Vitálovej (1999) nevyhnutný pre zdravie, integráciu funkcie pravej a ľavej hemisféry mozgu, podporuje intuíciu, ale aj logické myslenie. Synchronizujúci rytmus piesne pôsobí stimulačne na srdce a na krvný tlak, melódia pôsobí uvoľňujúco.Ak sledujeme výhody práce so spevom v MT oproti hre na hudobný nástroj, zisťujeme, že zvuk ľudského hlasu môže pôsobiť oveľa účinnejšie, ako napr. údery do bubna. Pocity vznikajúce v práci s hlasom sa skôr uvedomia, ako pri hraní na nástroj, keďže hlas zvlášť úzko súvisí s telesným pohybom, s telesnou silou a svalovým tonusom (Vitálová, 1999).Blahodárne účinky spievania nepotrebujú nijakú hlbšiu filozofickú analýzu, každodenný život je toho veľakrát príkladom. Spev človeka uvoľňuje, pomáha zbaviť sa prebytočného napätia a to bez zvláštnej prípravy, alebo nadmerného úsilia. Pieseň je najjednoduchším liekom duše.

Zložka inštrumentálneho prejavu:Dieťa sa učí hudbu chápať rôznymi spôsobmi. Svoje vlastné hudobné zručnosti si skúša a trénuje predovšetkým v praktických činnostiach, akou je už spomínaný spev, no k zábavným aktivizačným prostriedkom patrí aj inštrumentálna hra, ktorá v MT procese dotvára zložku vokálneho, hudobno-pohybového a rečového prejavu. Zložka inštrumentálneho prejavu sa uskutočňuje dvoma spôsobmi. Sú nimi: „hra na telo“ a elementárna inštrumentálna improvizácia (Mátejová, 1992).

HRA NA TELO:Prvým nástrojom dieťaťa je jeho vlastné telo, pomocou ktorého je schopné podľa svojich možností a schopností reagovať na hudbu a vyjadrovať hudobnými popudmi vyvolané vnútorné reakcie (Viskupová, 1987).Pohybové zložky „hry na telo“ sú: tlieskanie (tlesky), plieskanie (pľasy) rukami, lúskanie prstami a dupanie (dupy, podupy, prídupy) nohami (Šimoneková, 2000).Kedže ľudské telo možno rozozvučať rôznymi spôsobmi, pre účely MT sa môžu okrem vyššie uvedených zvukov využívať aj iné, ako napr.(cvakanie zubami, mľaskanie jazykom, ťukanie do nafúknutých líc, prudké vyrážanie dychu...atď. (Amtmannová, 2003).Hra na tele je výbornou prípravou hry na hudobných nástrojoch. Tým, že sa uskutočňuje v rôznych polohách ( na mieste v stoji, sede, kľaku, ľahu, pri pohybe z miesta), rôznym spôsobom ( samostatne, vo dvojici, v skupine), rôznou dynamikou a tempom prispieva k rozvoju nielen akustickej, rytmickej, taktilnej a vizuálnej vnímavosti jedinca, ale aj k cvičeniu pozornosti a fantázie (Šimoneková, 2000).Hrou na telo dokážu deti veľmi ľahko sprevádzať detské riekanky, vyčítanky, jednoduché piesne pre deti, ale aj náročnejšie reprodukované, alebo živo interpretované hudobné skladby. Podmienkou je jasná melódia a výrazný rytmus piesne, alebo skladby (Viskupová, 1987).

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

18

HRA NA HUDOBNÝCH NÁSTROJOCH:Na techniku „hry na telo“ bezprostredne nadväzuje výrazovo mnohotvárnejší spôsob hudobného vyjadrovania pomocou hudobných nástrojov. Inštrumentálna hra v rámci MT predstavuje nenahraditeľnú možnosť postihnutých jedincov účastniť sa na aktívnej hudobnej tvorbe a sebarealizácie ako hudobníkov.Prednosti inštrumentálnej činnosti detí podľa Kopinovej (2003) vyplývajú z nasledovných osobitostí:-zdroj zvuku je viditeľný-tvorenie tónu sa úzko spája s príslušným pohybom-tóny melodického nástroja sú naladené na presnú výšku, teda uľahčujú realizovať hudobnú predstavu.Inštrumentálna hra počas MT detí sa realizuje pomocou jednoduchých hudobných nástrojov, pomocou ktorých sa môžu aj menej hudobne nadané deti zúčastňovať na jednotlivých hudobných činnostiach. V detskom veku skupinové MT aktivity charakterizuje najmä improvizovaná hra na jednoduchých Orffových hudobných nástrojoch. Hra na hudobný nástroj zlepšuje motorickú koordináciu, deťom s poruchami správania v rámci skupinovej štruktúry pomáha naučiť sa kontrolovať deštruktívne impulzy, vybudovať zodpovednosť, cit a sebadisciplínu. Improvizácia umožňuje objavenie a kreatívne vyjadrenie vnútorných pocitov. Vymýšľaním jednoduchých hudobných motívov sa deti učia zdieľať svoje skúsenosti, obavy a strach z choroby, alebo postihnutia, ktoré sa dajú verbálne len veľmi ťažko vyjadriť. Improvizácia na druhej strane dokáže odviesť klientovu pozornosť od ťaživých myšlienok a navodiť pocit vnútornej rovnováhy (Bagdy, 2002).Sústavu detských hudobných nástrojov používal vo svojom systéme rozvíjania hudobnosti detí a mládeže rakúsky skladateľ Carl Orff. Jeho pedagogické dielo Schulwerk sa zakladá predovšetkým na prežívaní rytmu. Podľa Orffa má dieťa prirodzený zmysel pre rytmus. Rytmus je daný už biologickou podstatou činnosti človeka, je prijímaný z prostredia a obsahuje ho hudba i reč (Kopinová, 2003).Základnou myšlienkou Orffovej metódy je komplexná múzická výchova detí hudbou, pohybom a slovom. Dôraz sa okrem výchovy k zmyslu pre rytmus, kladie aj na rozvíjanie zmyslu pre melodické cítenie, dynamiku, hudobnú formu, farbu zvuku, a pod. Obsah Orffovho učenia tvorí rytmická improvizácia vykonávaná pomocou tlieskania, plieskania, podupmi, improvizácia na hudobné nástroje, ansamblová hra na zobcové flauty, gitaru, alebo bicie nástroje, pohybová a tanečná technika atď. (Šimoneková, 2000). Orffova metóda spája elementárne prvky hudby a pohybovej prípravy. Deti sú povzbudzované k pohybovému vyjadreniu vnímanej hudby, k improvizácií inštrumentálnych sprievodov na jednoduchých, ľahkoovládatelných hudobných nástrojoch (Kopinová, 2003).Orffovo inštrumentárium sa podľa Kopinovej (2003) skladá z hudobných nástrojov zmenšenej podoby, vhodných do detských rúk. Ide väčšinou o bicie nástroje, na ktorých sa tón tvorí úderom. Podľa toho, či na jednotlivých nástrojoch možno hrať len rytmus, alebo aj melódiu ich autorka rozdeluje na dve základné skupiny:rytmické nástroje, ktoré sú kvôli svojmu neurčitému ladeniu vhodné najmä na zdôraznenie rytmu riekaniek, piesní, resp. na vytváranie rôznych zvukových efektov. Patria sem: drevené paličky (ozvučné drievka, claves), kastanety, bubon, tamburína (wood block), valcový (rúrkový) bubienok, štrkáčik, tĺkadlá, hrkálky (maracas), triangel, zvočeky, zvonček-hríbik, činely, prstové činelky, detské tympany, bongo, gong.melodické nástroje, teda nástroje s určitým ladením, ktoré sú vhodné na vyjadrenie výškových vzťahov (melódie) Radíme sem: metalofón, diatonickú zvonkohru, chromatickú zvonkohru, xylofón.Amtmannová (2003) odporúča používať okrem Orffových nástrojov aj rad netradičných hudobných nástrojov, ktoré sú svojim vzhľadom aj zvukom pre našu kultúru neznáme, no ktoré sa dajú v MT procese vhodne využiť. Patria sem rôzne hrkálky, bubienky klepadlá,

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

19

rúrky z kovu (čínsky vietor), atď. Svoj účel dobre spĺňajú aj ručne vyrobené hudobné nástroje podľa vlastnej fantázie.Spomenuté hudobné nástroje patria medzi ľahkoovládateľné nástroje. Nie je ťažké ich rozozvučiť, hru na ne zvládnu aj jedinci s ťažkým postihnutím, či klienti bez akéhokoľvek hudobného vzdelania.Osobitnú úlohu v procese MT zohráva klavír, ktorého ovládanie je komplikované. Je to nástroj s „ mnohopočetnými štruktúrami zvukov, rytmov, melódie, harmónie a veľkou hustotou aj výraznou hlasitosťou“ (Amtmannová, 2003, s. 13).Terapeutova improvizovaná hra na klavíri alebo klavírny hudobný doprovod stimuluje klientov v ich vlastnej hre (Amtmannová, 2003).Učenie hre na klavír je dlhodobý, mnohotvárny a veľmi zložitý proces, ktorý vyžaduje veľké úsilie. Napriek tomu klavír nemusí byť výlučne „nástrojom terapeuta. Linka (1997) uvádza množstvo spôsobov jednoduchej klavírnej improvizácie vhodných pre účastníkov aktívnej MT, hudobne úplne nepripravených. Píše o možnostiach viachlasnej štvorručnej klavírnej hry klienta s terapeutom na čiernych klávesách klavíru dodržiavajúc pravidlá durovej pentatoniky.Podľa Borisovnej (2000) je hra na klavíri veľmi účinná pri zmierňovaní prejavov hypertonie. Nadmerná strnulosť svalov, motorická neohrabanosť, kŕčovitosť sú typickými následkami encefalitídy, ktoré zapríčiňuje narušenie zložitých procesov mozgovej kôry. Terapeutický efekt hry na klavíry spočíva podľa autorky v tom, že táto činnosť vyžaduje zapojenie do procesu prakticky všetky senzorické systémy (zrak, hmat, sluch), ktoré sú s mozgom v priamom prepojení a jeho činnosť kladne ovplyvňujú. Vnímanie tónov a taktilno kinestetické vnímanie kláves pri hre na klavíry majú výrazné emocionálne pôsobenie. Emocionálne vzrušenie pôsobí povzbudzujúco a aktivizujúco nielen na mozgovú kôru, ale na všetky neuróny mozgu.Dvojručná hra na klavíry je obzvlášť dôležitá pre ľavákov. Je to spôsob ako u nich dosiahnuť harmonický rozvoj funkcii pravej a ľavej mozgovej hemisféry. Hra na klavíri zlepšuje koordináciu pohybov, pretože spôsob hry-synkinéza je vykonávanie pianistických pohybov oboma rukami (Borisovna, 2000).

Zložka pohybového prejavu:

Zložku rytmicko-pohybovej výchovy môžeme podľa jej zamerania diferencovať na: hudobno-pohybové hrypohybové uvoľnenie a splývanie s hudbou.

HUDOBNOPOHYBOVÉ HRYDôležitou súčasťou pohybovej zložky aktívnej MT sú hudobno-pohybové (HP) hry. Ich realizácia sa uskutočňuje prostredníctvom vybraných hudobných skladieb, ktoré svojím výrazným rytmom a intenzívnym pôsobením aktivizujú deti k spevu, hraniu a súčasnému pohybovému prejavu.Pri HP ide zväčša o pohybovú improvizáciu, alebo vzájomné napodobňovanie na hudobnú ukážku, pri čom sa používajú rôzne zvukové signály slúžiace na zmenu v produkcii stereotypných pohybov (Amtmannová, 2003).Hudobné signály, ktoré sú vo svojej podstate direktívnymi stimulmi sú do globálneho deja HP hry začlenené nenásilne, a tak pôsobia ako jej prirodzená súčasť. Hudobný signál je najčastejšie zvuk výrazného hudobného nástroja, ktorý sa riadi prízvučnou dobou základných taktových štruktúr hudobnej skladby. Signál mení priebeh hry a usmerňuje hráčov v ich konaní (Kánová, 1995).HP hry sú hrami, ktoré by mali mať dohodnutý začiatok, priebeh, aj koniec, no zároveň ktorých obsah a pravidlá sa môžu meniť podľa vzájomnej dohody alebo predstáv terapeuta zohľadňujúc potreby detí (vek, problémy, možnosti) (Amtmannová, 2003).Cielené HP hry pozitívne vplývajú na správanie detí, rozvíjajú komunikačné schopnosti

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 1

20

v rámci skupiny, upevňujú ich celkovú psychickú a somatickú stabilitu (Kánová, 1995).

POHYBOVÉ UVOĽNENIE A SPLÝVANIE S HUDBOUCieľom pohybového uvoľnenia a splývania s rytmom hudby je podľa Mátejovej-Mašuru (1992) vypestovať postupne schopnosť uvedomene a citlivo vnímať hudobný rytmus a prežívať ho v pohybe. Splývanie s hudbou sa uskutočňuje najčastejšie v stoji, prenášaním ťažiska z jednej nohy na druhú. Hudobná ukážka môže byť reprodukovaná alebo hraná, dôraz sa kladie na jej pomalý, sugestívny rytmus. Syntéza rytmu hudby s rytmom pohybu vyvoláva pocit oslobodenia, voľnosti, a vytvára priaznivé podmienky na psychické preladenie osobnosti detí (Kánová, 1995).Súčasťou pohybového uvoľnenia je cvičenie pri hudbe, tanec a pantomíma.Cvičenie pri hudbe sa terapeuticky využíva najmä v rehabilitácii/fyzioterapii.Hudba počas cvičenia odvracia pozornosť od stereotypných úkonov, je lahodná ušiam, zamestnáva myseľ a pomáha orientovať sa v čase (počet cvikov podľa dĺžky skladby atď.) (Amtmannová, 2003).V MT procese sa u dospelých klientov z tanečných štýlov využíva výrazový tanec, ale hlavne spoločenský tanec. Svoje uplatnenie nachádza v práci s adolescentami, dospelými aj seniormi (Amtmannová, 2003).Pantomíma je pohybové umenie, ktoré hudba môže, aj nemusí využívať. Hudba robí pantomímu zrozumiteľnejšou, jej využitie v MT procese je možné v prípadoch, kedy je potrebné úplne vylúčiť verbálnu komunikáciu a vyjadriť sa symbolmi, pohybom (Amtmannová, 2003).

Zložka verbálnej expresie:Mátejová-Mašura (1992) charakterizuje verbálnu expresiu ako emocionálne nasýtené slovo, ktoré v spojení s hudbou pôsobí na psychické oblasti vnútorného zážitkového sveta detí, mladistvých a dospelých. Terapeutov slovný prejav plný melódie a iných muzikálnych zložiek hlasovej modulácie ( prízvuk, dôraz, tempo, dynamika, intonácia, pauzy) umožňuje aj ťažko hendikepovaným jedincom objaviť a vžiť sa do krás hudby. Podmienkou terapeutického účinku verbálnej expresie je citlivý výber hudobného diela a s ním spojeného textu. Verbálna expresia sa najčastejšie uskutočňuje improvizovaným slovným prejavom terapeuta, ktorý je prispôsobený hudobnému prejavu, alebo opačne. (Amtmannová, 2003).Rozoznávame nasledovné spôsoby verbálnej expresie:- rozprávky a príbehy s ukončeným dejom, kedy klient počúva rozprávku s orchestrálnu kulisou v relaxačnej polohe,- nedokončené príbehy, kde po odznení hudobného úryvku sa klienti pokúsia príbeh dorozprávať podľa svojich vlastných predstáv.Amtmannová (2003) u klientov s problematickým rečovým prejavom odporúča možnosť dokončiť príbeh len jeho hudobným stvárnením (alebo kombináciou výtvarného a pohybového prejavu).Verbálna expresia má význam najmä u detí predškolského a mladšieho školského veku, ktoré reagujú na zmeny farby hlasu, intonácie atď. asi najcitlivejšie ( Kánová, 1995).Hlas je nepriamy výrazový prostriedok človeka s nezameniteľným individuálnym znením. Jeho farebnosť podoprená emocionálnou silou hudby vplýva na psychický stav detí, pričom vyjadruje symboliku ich túžby po chápajúcom slove, ktoré vo chvíľach ťažkostí povzbudí a pomôže prekonať alebo aspoň zabudnúť na problémy.

Zložka výtvarného prejavuVýtvarné umenie patrí medzi najstaršie prejavy kultúrneho života. Výtvarný prejav, ako jeden zo spontánnych výrazových prostriedkov človeka sa v súčasnosti využíva v spojení s hudbou na účinné poskytovanie pomoci, t.j. spolupôsobenie arteterapie a muzikoterapie.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

21

Výtvarnou činnosťou obohatený hudobný prejav vedie k bohatšiemu procesu prežívania, umožňuje spojenie sluchového a zrakového vnemu. Hudbou inšpirované výtvarné diela poskytujúce neustálu spätnú väzbu o pocitoch klienta, počas ich vzniku navyše pomáhajú preklenúť problém procesuálnosti hudby (Amtmannová, 2003).Zložku výtvarného prejavu pri hudbe možno aplikovať nasledovnými spôsobmi:-čarbanie pri hudbe: Výrazové prvky hudby zaujmú klienta, ktorý svoje pocity stvárni nesúvislými, prerušovanými ťahmi ceruzkou, pastelkou, voskovkou na plochu papiera.Amtmannová (2003) vyzdvihuje terapeutické využitie čarbania najmä u detí s neúspechmi v škole, u ktorých čarbanie pôsobí uvoľňujúco, posilňuje sebadôveru, precvičuje jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka.-muzikomaľba ( novšie muzikokresba): Ide o grafické vyjadrenie rytmu hudby súvislou čiarou (Mátejová-Mašura, 1992).Muzikokresba sa podľa Amtmannovej (2003) vhodne využíva najviac u detí s poruchami laterality, so špecifickými poruchami učenia (synchronizácia funkcie mozgových hemisfér), u detí s rôznym druhom paréz (uvoľňovanie a prispôsobenie rytmu), u detí s ADHD.-prstomaľba: Rozotieranie a odtláčanie farieb prstami, dlaňou, alebo celou rukou vytvorením abstraktných, alebo realistických tvarov inšpirovaných hudbou.-asociatívny výtvarný prejav pri hudbe: Ide o obsahové výtvarné vyjadrenie asociácií vzniknutých počas znenia alebo po odznení hudobnej ukážky.

2.2 Receptívne zložky muzikoterapieReceptívna zložka MT predstavuje systematické pôsobenie hudby na psychiku vnímateľa. Pod receptívnym vnímaním hudby rozumieme proces aktívneho prijímania hudby zmyslovými orgánmi, čiže ide o emocionálne a zároveň racionálne spracovanie určitých muzikálnych procesov.Vnímať hudbu môže každý človek. Každý vie podľa tempa, rytmu, harmónie, melódie rozoznať, kedy vyjadruje hudba radosť alebo smútok, kedy pôsobí slávnostne, kedy vážne. Omnoho ťažšie je hudbe rozumieť.Človek, ktorý nebol vedený k analýze hudobného počúvania, má tendenciu izolovať sa od určitých druhov hudby. Môže ju používať ako ochrannú clonu pred rušivými mimohudobnými podnetmi. Hudba, ktorú vníma, sa tak dostáva na úplný okraj jeho pozornosti, stáva sa istým druhom šumu. Dá sa predpokladať, že čím väčšia je pasivita pri počúvaní hudby, tým rýchlejšie si na ňu človek navykne a prestane ju „naozaj“ vnímať. Linka (1997) hovorí o ťažkostiach práce počas receptívnej MT s ľuďmi, ktorí majú zníženú hudobnú citlivosť, pričom nemá na mysli ľudí bez hudobného sluchu alebo bez schopnosti tónovej výškovej diferenciácie. Imunita voči hudobným podnetom podľa spomínaného autora je zapríčinená zníženou emocionálnou citlivosťou človeka, ktorá je spojená so zúženým prežívaním, ale vyskytuje sa aj u ľudí s normálnym citovým prežívaním, ale úplne nemuzikálnych. Imunitu voči hudobným podnetom odlišuje od normálnej tolerancie, ktorá poslucháčovi dovoľuje počúvať hudbu rôznej nálady a rôzneho pôsobenia bez rizika jej prípadnej škodlivosti.Podľa Vitálovej (1999) „ hudbe reči“ rozumejú najviac hudobne vzdelaní ľudia, ktorí vnímajú hudbu oveľa citlivejšie, pri jej počúvaní majú bohatšie asociácie, preto sú schopní hudbu hlbšie prežívať.Aj Linka (1997) píše o zmenenom spôsobe vnímania hudby u odborne znalých poslucháčov, ktorých zážitok z hudby je veľakrát silnejší, ako u hudobných laikov.Podľa nášho názoru počas receptívnej MT môže hudobné vzdelanie narúšať citové prežívanie hudby alebo relaxáciu počas počúvania, pretože odborná znalosť človeku niekedy znemožní počúvať hudbu bez kritiky jej technických detailov.Vybrať správnu hudbu vhodnú pre receptívnu MT je veľmi náročné. Pri výbere je potrebné podľa Linku (1997) zohľadniť mnohé faktory, ako je: druh, stupeň a fáza ochorenia, vkus, inteligencia hudobná skúsenosť, momentálna nálada klienta atď. Pri odhade účinkov

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

22

hudobného diela na klienta terapeut vychádza aj z vlastnej skúsenosti, z vlastných pocitov a tiež zo schopnosti vcítiť sa do role klienta.Všeobecne najčastejšie využívanou hudbou pri receptívnej MT je vážna hudba a to baroková, rokoková, klasická, prípadne vážna hudba zo začiatku 20.storočia. Súčasná hudba sa využíva menej často. Mnohí muzikoterapeuti ju zavrhujú kvôli rytmickej línii, ktorá v nej prevláda a kvôli v nej často sa opakujúcemu hudobnému motívu, ktorý pôsobí obmedzujúco. Napr. Vitálová (1999) z ponuky modernej hudby počas receptívnej MT využíva len hudbu kapiel Beatles, Queen a Abba, so spevákov spomína Eltona Johna. Hodnota hudby týchto kapiel a spevákov spočíva podľa autorky v nadčasovosti hudobných motívov obsiahnutých v ich hudbe.Aj Herden (1992) sa stavia k populárnej hudbe negativisticky. Stereotypné klišé ako neustále rovnako plynúci rytmus, jednoduchá melodická linka, známa harmonická schéma otupuje pozornosť poslucháča.S názormi týchto autorov súhlasíme len čiastočne. Konzumná populárna hudba možno nie je pre receptívnu MT práve najideálnejšia, no tvrdenie, že je na počúvanie úplne nevhodná svedčí len o terapeutovom nedostatočnom odbornom hudobnom vzdelaní. Propagácia notoricky známych, až opočúvaných kapiel ako Abba, Beatles vypovedá o nedostatočnej orientácii terapeuta v oblasti súčasnej modernej hudby.Niektorí terapeuti v práci s mladými ľuďmi príležitostne zaraďujú do MT procesu big beat, pop, rock aj avantgardnú či elektronickú hudbu, no vo všeobecnosti sa počas receptívnej MT najčastejšie využíva hudba vážna.Najobľúbenejšími skladateľmi terapeutov, ale aj pacientov sú Bach, Beethowen, Mozart. K posledným dvom menám sa viaže aj najviac vedeckých výskumov zaoberajúcich sa mechanizmom účinku ich hudby. V mnohých zoznamoch hudby určených na počúvanie kraľujú niektoré dobre známe skladby spomínaných skladateľov, ako Mozartová Malá nočná hudba, 9.symfónia od Beethowena, Bachove Braniborské koncerty atď. K tomu sa pridružujú aj laickým poslucháčom známe skladby Liszta, Chopina, Schumanna, Schuberta, Čajkovského, Brahmsa, Dvořáka a i.K vytvoreniu solídneho základného arzenálu hudobno-liečebných prostriedkov ale nestačí vlastniť zopár nahrávok spomínaných skladateľov. Veľmi dôležitá je muzikoterapeutova odborná skúsenosť, jeho znalosť množstva skladieb rôznych typov, slohov (štýlov) a výrazových odtieňov, schopnosť aspoň zhruba teoreticky popísať ich znaky a znalosť hry na nejakom hudobnom nástroji (Linka, 1997).Percepcia hudby môže na psychickú a somatickú stránku ľudskej osobnosti vplývať dvojakým spôsobom. Na jednej strane ju môže inaktivizovať, čiže uvoľniť, vtedy hovoríme o hudobnej relaxácii. Na stránke druhej môže cieľavedomé počúvanie skladieb pôsobiť na klienta terapeuticky v zmysle pozitívneho preladenia a celkovej stabilizácie osobnosti. Obidva spôsoby vnímania hudby sa radia medzi terapeutické techniky s vypracovanými postupmi aplikácie.Výber relaxačných skladieb sa riadi podľa základných princípov hudobných kvalít. Hudba určená na relaxáciu by mala mať tempo pomalšie ako andante, nemala by obsahovať výraznejšie dynamické zmeny a jej intenzita by nemala presahovať 50 dB. Za účelom relaxácie je ďalej vhodné vyberať skladby s viazanou melodickou linkou (legato), lebo prerušovanie tónov nosnej melódie (staccato) môže na klienta počas relaxácie pôsobiť rušivo. (Amtmannová, 2001).Pre hudobnú relaxáciu sú najvhodnejšie skladby monotematického charakteru, teda bez výraznejšieho hudobného kontrastu (napr. jednoduchá fúga), ktoré vďaka väčšej tematickej uzavretosti napomáhajú navádzať myšlienkovú koncentráciu klienta. Niektorí autori doporučujú na relaxáciu používať hudbu bez spievaného textu, ktorého pojmovo-logický význam bráni vo vzniku spontánnych asociácii a znižuje bezprostrednosť emocionáleho zážitku. Pravidlo sa nevzťahuje na skladby v jazyku, ktorým poslucháč nerozumie (Linka, 1997).

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

23

Väčšina terapeutov volí na relaxačné účely skladby, ktoré po vypočutí vyvolajú v klientoch pozitívnu emocionálnu odozvu. Na druhej strane aj skladby s negatívnym emocionálnym dopadom môžu mať na klienta pozitívny úžitok. Najideálnejšia je kombinácia obidvoch: „najprv aristotelská katarzia, potom platónsky hudobný étos (Linka, 1997, str.97).Aj v procese psychickej a somatickej aktivizácie klienta pomocou receptívnej muzikoterapie hrá dôležitú úlohu forma hudobného zážitku a takisto spôsob jeho podania.Deti predškolského veku reagujú väčšinou spontánne, no napriek tomu prejavujú určitú nespokojnosť ak je im pre nich známa pieseň alebo skladba interpretovaná v skreslenom tempe, alebo inom, zmenenom hudobnom štýle (Herden, 1992).V spôsobe interpretácie skladieb bez ohľadu na to, či je klientom známa alebo nie, sa názory autorov rozchádzajú. Niektorí preferujú iba priamu interpretáciu hudobných diel, iní sú zástancami moderných reprodukčných techník. Prevaha jedného z dvoch spôsobov sa môže vyskytnúť napr.u detí mladšieho školského veku, ktoré omnoho viac zaujme priamo interpretovaná skladba podaná cez osobnosť muzikoterapeuta, lebo ju môžu vnímať auditívne, vizuálne aj taktilne. Deti staršieho školského veku zaujme stereofónna hudba, ktorá láka svojou zvukovou, farebnou aj dynamickou mohutnosťou. (Mátejová, 1993).Predmetom diskusií je tiež otázka aplikácie chronicky známych alebo menej známych skladieb počas receptívnej muzikoterapie.Výhoda známych piesní a skladieb tkvie je v intenzívnejšom, hlbšom hudobnom oslovení, ktoré sprostredkúvajú. Klient môže pri ich počúvaní pospevovať, pohmkávať ich nosnú melodickú linku, prípadne sa ju pokúsiť reprodukovať na hudobnom nástroji. Výhodou skladieb všeobecne menej známych, až neznámych je ich novota, nečakaný zážitok percepcie a oslobodenie od nechcených, vtieravých asociácii spojených s udalosťami viazanými na známu melódiu (Linka, 1997).Z výsledkov rozsiahleho západonemeckého výskumu zameraného na vnímanie hudby mládeže vyplýva, že stupeň známosti hudby nie je vždy v priamom vzťahu k jemnosti vnímania. Pre veľmi známe a veľmi neznáme ukážky platí, že rozlišovacia schopnosť je malá. O konzumnej populárnej hudbe platí, že na nej viditeľne nie je čo diferencovať, všetky typy ukážok sú posudzované kritériom užitočnosti, teda tanečnosti. Podobne i orientácia v elektroakustickej hudbe je veľmi obtiažna bez predošlej prípravy. Skúsenosť ďalej potvrdzuje, že neznámu hudbu deti často označujú ako škaredú, známu ako krásnu. Podobne známu skladbu často klasifikujú ako optimistickú, a možno preto zrozumiteľnú, a naopak. Nečakane sa objavujúca kvalita vyvoláva u žiakov odpor, no u študentov skôr záujem o prehĺbenie poznania (Herden, 1992). Ako repertoár pasívnej muzikoterapie sa v súčasnosti využíva nielen klasická a moderná hudba, ale aj pôvodná hudba iných národov, world music, exotická hudba, a Orientom inšpirovaná meditačná hudba New Age.K navodeniu pocitov uvoľnenia a hudobnej eufórie je podľa Linku (1997) veľmi vhodná napr. hudba indická a hudba gamelánových orchestrov z tichomorských ostrovov.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

24

3 KATALÓG HIER Z MUZIKOTERAPIE PRE DETI

V tejto časti uvádzame niekoľko hier zostavených do kategórií rozdelených podľa zložiek aktívnej a receptívnej muzikoterapie. Všetky hry sú skupinové. Individuálna forma uvedených hier je po úprave tiež možná, ale špeciálne ju nepopisujeme, nakoľko k tomu nutne treba poznať konkrétneho klienta. Pôsobenie hudby je smerované na posilnenie toho, čo je uvedené ako cieľ hry. Vek detí znamená ich kalendárny vek, preto treba brať ohľad na úpravy hier pri fyzických, mentálnych, rečových, zmyslových aj iných obmedzeniach.

3.1 Hry so spevom

1.) Včely a vietor vek: 6 - 7 rokovpomôcky: obrázky zvieratciele: - nácvik predlžovania výdychovej fázy - cvičenie pozornosti a pohotových reakciipriebeh: Úvodné slovo je venované vysvetleniu pravidiel hry deťom. “Teraz si spoločne zahráme jeden príbeh. Keď v ňom budú včielky, budeme poletovať a vydávať zvuk ako včielky: zi-zi, keď tam budú hady: se-se a keď vietor: fú-fú.”Terapeut začne s rozprávaním príbehu. Ak sa v ňom objaví slovo včielka, had alebo vetrík, použije názorný obrázok, ktorým upozorní deti na prítomnosť slova, ktoré treba zvukomalebným slovom napodobniť. Deti napodobňujú posledné slovo, ktorého obrázok terapeut drží v ruke, až kým sa v príbehu neobjaví ďalšie zvieratko alebo vetrík. Motivačný príbeh znie nasledovne: „Bol pekný slnečný deň. Včielky veselo poletovali z kvietka na kvietok ( zi-zi) a hady sa lenivo plazili po lúke (se-se). Zrazu sa strhol vietor ( fú-fú). Začal strašne fúkať (výraznejšie fú).Vystrašené včielky (zi-zi) leteli rýchlo k úľu a šikovné hady (se-se) sa preplazili k najbližšiemu veľkému kameňu skryť sa pred veľkým vetrom. Vietor fúkal (fú-fú) po celej lúke, silnel, až skoro polámal všetky kvietky. Zrazu začalo pršať. Teraz si posadajte a zaspievame si krátku pesničku o daždi. Určite ju všetci poznáte. Prší, prší... Kto ju nepozná, pridá sa neskôr.”Príjemnou a prekvapivou zmenou počas hry je spoločný spev detí známej pesničky, ktorá svojou tematikou zapadá do rozprávaného príbehu. Prvýkrát ju deti zaspievajú s pôvodnými slovami, druhýkrát použijúc niektoré zvukomalebné slovo z príbehu, napr. zi-zi-zi miesto originálnych slov piesne. Po pesničke terapeut dokončí príbeh, počas ktorého deti pokračujú v pôvodných aktivitách. Vietor nám rozfúkal všetky mraky, začal pomaly slabnúť až ho skoro vôbec nebolo počuť (slabé fú). Spoza posledného mráčika vykuklo slniečko a zvedavé včielky (zi-zi) začali znovu jedna po druhej vylietať z domčeka. No a hady? Tiež sa chceli ohriať na slnku a tak vyliezli spod skál (se-se). Na lúke je zase všetko tak, ako má byť.”Obmena: Ťažší variant hry je vhodný pre staršiu vekovú kategóriu detí, približne od 10 rokov. Ide o obmenu bez pomocných obrázkov, kedy musia deti pozornejšie počúvať príbeh a pohotovo reagovať na jednotlivé slová. Vymýšľaním iných motivačných príbehov je možné čiastočne meniť ciele hry podľa toho, aké slová sa v ňom vyskytujú. Napr.: cvičenie fonácie spoluhlások je možné napodobňovaním šumenia stromov: šššššš, cvičenie fonácie slabík napodobňovaním auta: tú-tú. Podobne je možné nacvičovať výslovnosť sykaviek, problematických spoluhlások atď.

2.) Hra na hudobníkov vek: od 7 do 9 rokovpomôcky: trúbka

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

25

ciele: - predlžovanie výdychovej fázy - rozvoj predstavivosti a fantáziepriebeh: Veľa detí túži hrať na nejakom hudobnom nástroji. Terapeut predstaví deťom trúbku, ktorú (ak je k dispozícii), môžu deti chytiť do rúk a pokúsiť sa z nej vylúdiť nejaký tón. Terapeut im stručne vysvetlí spôsob hry na nej. Ak je to možné zo zvukovej nahrávky pustí deťom profesionálnu hudobnú ukážku s trúbkou, čím im uľahčí úlohu stotožnenia sa s muzikantom. Po predstavení hudobného nástroja sa terapeut postaví pred deti, stojace v jednom rade, a vyzve ich aby sa ho pokúsili napodobiť a riadiť sa podľa jeho slovných inštrukcií. Deti na terapeutov vzor priložia ruky k ústam s predstavou, že v nej držia trúbku. Po nádychu nasleduje zadržanie dychu, ako pred hrou na naozajstnú trúbku. Fázu výdychu sa všetci snažia čo najviac predĺžiť. Výdychový prúd je možné regulovať aj pomocou slabík tú-tú-tú. Nové motívy meníme a obohacujeme nasledovne: tram- ta-tam, tram-ta-ra-ta, atď. Výdychový prúd sa snažíme každým novým motívom predlžovať.obmeny: Deti môžu podobným spôsobom imitovať hru aj na iných dychových hudobných nástrojoch, napr. saxofón, ústnu harmoniku, klarinet a pod.

3.) Jeden tónvek: od 7 rokovpomôcky: klavír alebo iný melodický hudobný nástroj ciele: - rozvoj hudobného myslenia a fantázie - rozvoj rytmického cíteniapriebeh: Záujem detí o hru vzbudíme motivačným príbehom: Narodil sa tón (terapeut ho zahrá), bol však sám, preto bol smutný. Zahrajme sa s ním aby nebol taký smutný. Čo sa dá s tým tónom robiť? Môžeme ho zaspievať! Deti zaspievajú tón na rôzne slabiky -ma, me, mi, mo, mu. Výšku základného tónu zadá terapeut. Môžeme ho ďalej rôzne rytmizovať. Deti spievajú tie isté slabiky staccato, v zrýchlenom, alebo spomalenom tempe atď. Zmeny terapeut prepája s predstavami detí. Tón sa zrazu rozveselil, lebo našiel vás, deti. Začal poskakovať rýchlejšie a rýchlejšie (postupné zrýchľovanie), až sa unavil. Spomaľoval, až napokon zastal. Ešte raz sa snažil pohnúť, ale bol taký unavený, že zaspal. Deti postupne spomaľujú a stišujú spev jednotlivých slabík, až napokon prestanú spievať.K dispozícii je ďalej nasledovný text: Narodil sa malý tón, bolo mu však smutno. Zahrajme sa deti s ním, veď to nie je kúzlo.Text deti spoločne s terapeutom zaspievajú jednoduchou melódiou, typickou pre riekanky.

4.) Spievajúce dvojicevek: od 7 rokovpomôcky: šatkyciele: -cvičenie sluchovej diferenciácie -rozvíjanie zmyslu pre intonáciu -sebapresadenie -upriamenie pozornosti na určitý podnet (selekcia podnetov)priebeh: Deti sa rozdelia do dvojíc. Každá dvojica si zvolí nejakú pieseň. Úlohou terapeuta je dbať na to, aby si každý pár vybral inú pesničku. Keď sa deti dohodli, šatkou si prekryjú oči. Potom páry terapeut jemne premieša v priestore. Na vopred dohodnuté znamenie (napr. úder do bubna) začnú všetky deti naraz spievať. Úlohou detí je nájsť pomocou sluchu svoj pár. Nájdená dvojica si odokryje oči, prestane spievať a postaví sa bokom. Ostatné deti v hre pokračujú, až kým sa nenájdu všetky páry. Odporúčanie: začíname hrať len s dvoma dvojicami, postupne sťažujeme orientáciu

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

26

sluchom stúpajúcim počtom zúčastnených dvojíc.Obmena: tvoríme trojice

5.)Túlavé notyvek: od 7 rokovciele: - cvičenie hlasovej odvahy - spolupráca v skupine - cvičenie pozornostipomôcky: šatkypriebeh: Deti sa oboznámia s pravidlami a potom si prekryjú oči. Terapeut potom nenápadným dotykom určí toho, kto bude predstavovať „kľúč“. Ten si sám, alebo s pomocou terapeuta rozviaže šatku, postaví sa bokom a ticho, bez pohnutia sleduje dianie počas hry. V miestnosti sa voľne prechádzajú deti (túlavé noty), ktoré spievajú, alebo pohmkávajú nejakú melódiu a hľadajú kľúč. Keď sa stretnú 2 noty počujú jeden druhého spievať. Jedine „ kľúč“ nespieva. Ak ho niektoré z detí nájde, prestane spievať, zloží si šatku a postaví sa k nemu. Postupne sa okolo „kľúča“ zoskupia všetky „noty“, aj ten posledný. Keď v miestnosti nastane ticho, hra skončí.

6.) Dialóg v piesňachvek: od 10 rokovciele: - sebavyjadrenie - rozvoj komunikácie - rozvoj detskej tvorivosti a fantáziepomôcky: žiadne priebeh: V tejto hre sa využívajú tie piesne, pre ktoré je charakteristické delenie textu na dva hlasy, vo forme dialógu, napr. Anička, dušička, kde si bola, Kohútik jarabý, Prídi Janík premilený atď. Deti sa rozdelia do dvojíc a pripravia pieseň tak, aby ju dokázali zaspievať striedavo vo forme dialógu.obmena: Hra sa stane náročnejšou, ak je okrem spievania úlohou detí aj rozohrať príhodu jednotlivých piesní do adekvátneho dramatického výrazu. Pri dramatickom stvárnení príbehov je možné použiť rôzne pomôcky, ako šatky, kostýmy atď.

3.2 Hry s rytmom1.) Rytmická hra s menamivek: od 7 rokovciele: - prezentácia subjektívneho rytmupomôcky: detský bubienokpriebeh: Deti si posadajú na stoličky do kruhu. Ich úlohou je po jednom rytmicky vyjadriť svoje meno a priezvisko hrou na telo, spolu so slovným zrytmizovaním podľa vlastného cítenia. Najprv im to predvedie terapeut, potom dostanú priestor deti. Keď sa všetci vystriedajú, terapeut ponúkne dieťaťu ktoré sedí po jeho pravom boku bubienok, aby pomocou neho prezentovalo svoje meno už len rytmicky, bez slov. Ostatné deti predvedený rytmus hrou na telo (tlieskanie, plieskanie, lúskanie, dupanie) zopakujú. Bubienok koluje v kruhu, až kým sa nedostanú na rad všetky deti. poznámka: Hru je najvhodnejšie zaradiť na úvod prvých stretnutí s cieľom zoznámiť deti s terapeutom a tiež deti navzájom.

2.) Štart raketyvek: deti od 8 rokovciele: uvoľnenie napätiapomôcky: stôl

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

27

priebeh: Deti sedia na stoličkách okolo veľkého stola. Terapeut predvádza činnosť, deti ho napodobňujú. Hra začína bubnovaním prstami o stôl, najskôr zvoľna a ticho, potom stále rýchlejšie a hlasnejšie.Potom nasleduje udieranie dlaňami na stôl alebo klopkanie, takisto stále rýchlejšie a hlasnejšie.Hra pokračuje dupaním, opäť spočiatku zvoľna a ticho, potom stále rýchlejšie a rýchlejšie.Nasleduje tiché bzučanie, ktoré postupne prejde do hlasného kriku. Hluk a pohyb sa stále stupňuje, až nakoniec deti vyskočia zo svojich miest a s krikom vyhadzujú ruky do vzduchu - raketa odštartovala. Postupne sa deti znovu posadia, ich pohyby sa upokoja, hluk tiež odoznieva. Nakoniec je počuť len bzučanie, ktoré je stále slabšie, až celkom prestane- raketa zmizla v oblakoch.poznámka: Hru si deti párkrát prehrajú pod vedením terapeuta. Keď si osvojili sled jednotlivých činností a ich vykonávanie sa do určitej miery zautomatizovalo, môžu hru zopakovať bez terapeuta s plným nasadením energie.

3.) Dažďový pralesvek: od 8 rokovciele: - rozvoj spolupráce - rozvoj autoreguláciepomôcky: žiadnepriebeh: Skupina detí stojí v kruhu. Terapeut začína, deti sa postupne pridávajú, až kým nebudú robiť všetci jeden zvuk. Potom terapeut zmení činnosť. Hra začína šúchaním dlaní o seba, nasleduje lúskanie (alebo udieranie dvoch prstov o dlaň), potom duté tlieskanie, plieskanie o stehná a na koniec plieskanie spolu s dupaním. Pri tejto činnosti hluk a pohyb vrcholí. Od tohto bodu sa činnosti vykonávajú v opačnom slede, to znamená: najprv plieskanie, potom tlieskanie, lúskanie, šúchanie a na záver ticho.

4.) Rytmus predmetovvek: od 6 rokovciele: - rozvoj rytmického cíteniapomôcky: žiadnepriebeh: Terapeut ukazuje na jednotlivé predmety a hráči po ňom opakujú nahlas, a zároveň aj vytlieskavajú rytmus ich názvov, napr.: ok- no, u-mý-vad- lo atď. Namiesto tlieskania je možné použiť iné formy „hry na telo“ napr. lúskanie, dupanie atď. Takýmto spôsobom je možné prehrať hoci aj celé zariadenie miestnosti.obmena: Podobným vytlieskavaním je možné zrealizovať aj spontánny, improvizovaný rozhovor medzi terapeutom a deťmi v skupine.

5.) Skrytý predmetvek: od 5 rokovciele: - trénovanie pozornosti - rozvoj neverbálnej komunikácie - rozvoj spolupráce v skupinepomôcky: žiadnepriebeh: Jeden dobrovoľník alebo náhodne, napr. vyčítankou určené dieťa, vyjde za dvere terapeutickej miestnosti. Medzitým zvyšné deti so skupiny skryjú dohodnutý predmet. Keď dieťa vstúpi a začne sa pohybovať po miestnosti, deti mu hrou na telo naznačujú polohu skrytého predmetu. Ak sa dieťa, ktoré hľadá hračku pohybuje v dobrom smere, jeho „ navádzači“ vyvíjajú rýchlejší a intenzívnejší rytmus. Naopak,

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

28

čím je dieťa od miesta úkrytu ďalej, alebo tempo a sila hry je pomalšia a slabšia. Po úspešnom nájdení predmetu dieťa určí svojho nasledovníka.obmena: Nasmerovať dieťa na miesto úkrytu je možné rôznymi spôsobmi. Napr. tlieskanie znamená správny smer, dupanie nesprávny. Lúskanie môže naznačovať správny, plieskanie o stehná nesprávny smer, atď.

6.) Hra s jedným bubnomvek: od 6 rokovciele: - rozvoj koncentrácie - súhra, postreh - cvičenie jemnej motorikypomôcky: veľký bubon ( tam- tam)priebeh: V strede terapeutickej miestnosti je umiestnený veľký bubon. Deti si aj s terapeutom posadajú okolo neho. Ich úlohou je pokúsiť sa údermi dominantnej ruky na bubon vytvoriť ucelený spoločný rytmus. Hru začína terapeut zadaním prvého úderu, alebo jednoduchého rytmického vzorca. Na terapeutov rytmus sa pokúsi napojiť dieťa sediace na pravo od neho, potom ďalšie dieťa atď. Deti spočiatku napodobňujú terapeutov rytmus, no neskôr môžu na základný rytmický vzorec naviazať vlastnou improvizáciou. Po niekoľkých úspešných kolách hry môže terapeut podľa vlastného úsudku zrýchliť, alebo spomaliť tempo.obmena: Spôsobov hry na bubon je niekoľko. Napr. Okolo bubna sedí párny počet detí, napr.4. Terapeut začína hru spoločne s oproti sediacim dieťaťom, pokračuje dieťa sediace na pravo od terapeuta so svojim párom oproti, atď.Hru na bubon s deťmi mladšieho školského veku je vhodné začínať spoločným nacvičovaním jednoduchého rytmického vzorca napr. v 2/4 takte. Ak ho deti dokážu reprodukovať bez pomoci terapeuta, naskytá sa možnosť naučený rytmus rozčleniť a predviesť vo forme jednotlivých úderov postupujúc do kola.

3.3 Hry s hudobnými nástrojmi1.) Hádaj, čo to hrávek: od 6 rokovciele: - rozvíjanie pozornosti - rozvoj koncentrácie - cvičenie sluchovej diferenciáciepomôcky: Orffovo inštrumentárium, dekapriebeh: Deti sedia v kruhu spolu s terapeutom. V strede kruhu je deka, na ktorej je vyložená ponuka nástrojov. Terapeut deťom slovne predstaví jednotlivé nástroje a predvedie aj spôsob hry na ne. Predstavený nástroj podá deťom kolovať, aby si ho mohli aj oni vyskúšať.Po vyskúšaní všetkých nástrojov sa deti otočia chrbtom do stredu. Ich úlohou je uhádnuť, na ktorý z nástrojov terapeut hrá. Práve znejúci hudobný nástroj začína hádať dieťa sediace na pravo od terapeuta.poznámka: V hre ide o prezentovanie jednotlivých nástrojov a spôsobu hry na ne. Vytvorenie elementárnych znalostí o kvalitách hudobných nástrojov je dôležité pre ďalšiu kreatívnu činnosť s nimi, preto je vhodné túto hru zaradiť na úvod prvého stretnutia.

2.) Hudobné hádankyvek: od 9 rokovciele: - rozvoj priestorového vnímania - sluchovej percepcie

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

29

- jemnej i hrubej motorikypomôcky: ozvučné drievka, triangelpriebeh: Jedno dieťa so skupiny (náhodne vybraté, alebo dobrovoľník) má zaviazané oči. Ostatné deti sa vo vyhradenom priestore terapeutickej miestnosti voľne rozostavia. Každé dieťa má v ruke ozvučné drievka, s výnimkou jedného, ktoré hrá na triangel. Na terapeutov signál začnú všetky deti naraz hrať na svojich nástrojoch improvizovaný rytmus. Úlohou „nevidiaceho dieťaťa“ je prechádzať sa medzi „hudobníkmi“ a pokúsiť sa podľa zvuku nájsť dieťa, ktoré hrá na odlišnom hudobnom nástroji ako tie ostatné. Ak si myslí, že našlo tú správnu osobu, dotkne sa jej rukou a vyriekne meno hudobného nástroja, ktorý sa líši od ostatných. obmena: Hra sa stáva zaujímavejšou, ak je úlohou dieťaťa nielen nájsť pôvodcu zvuku, ale aj vysloviť meno hráča, ktorý mu pomáha vydaním určitého zvuku, napr. napodobnením hlasu nástroja na ktorom hrá.Čím menší je počet hráčov, tým sú pravidlá hry jednoduchšie. Stupeň záťaže sa zníži aj v prípade, ak sú hráči rozmiestnení blízko seba, čiže ak hru hráme vo vymedzenom priestore.Hra sa stáva náročnejšou, ak za hudobný nástoj nezvolíme triangel, ale napr. drevený blok. Farba zvuku tohto nástroja sa totiž od ozvučných drievok menej líši, a preto sa v hluku rozmanitých rytmov ťažšie identifikuje.Asi najťažší je variant s úplne rovnakými nástrojmi, kde je úlohou „nevidiaceho dieťaťa“ nájsť nástroj, ktorý hrá napr. tichšie ako ostatné alebo produkuje odlišný rytmus atď.Hra môže mať prirodzene ďalšie varianty, závisí len od terapeuta ako ju prispôsobí veku, diagnóze a vývinovej úrovni dieťaťa.

3.) Nájdi svoj párvek: od 6 rokovciele: - cvičenie orientácie v priestore - cvičenie sluchovej percepcie - cvičenie pozornosti pomôcky: Orffovo inštrumentáriumpriebeh: Po spoločnej dohode, alebo náhodným výberom sa určia dvojice detí. Dvojice dostanú rovnaké hudobné nástroje. Napr.: dvaja vo dvojici majú pandeiros alebo detské činely. Deti majú zavreté alebo zaviazané oči, aby sa orientovali podľa hlasu. Dvojice sa vzdialia od seba do čo najväčšej diaľky a na hudobný signál alebo slovný povel terapeuta, začnú hrať na svojich nástrojoch. Úlohou detí je prechádzať sa po terapeutickej miestnosti a hľadať v dave svoju dvojicu. Keď sa dve deti nájdu, postavia sa k sebe, ale neprestávajú hrať. Hru ukončí terapeut (vopred dohodnutým signálom) vtedy, ak si všetky deti našli svoj pár.obmena: Hra je tým náročnejšia, čím viacej dvojíc ju hrá v rovnakom čase. Pravidlá sa naopak stávajú jednoduchšími, ak hru hrá menej detí, alebo ak pár, ktorý sa našiel prestane hrať, zľahčujúc tým úlohu tých detí, ktoré v hre ešte zostali.

4.) Rozprávka cez nástrojevek: od 9 rokovciele: - rozvíjanie kreativity - sebavyjadrenie - rozvoj spolupráce v skupinepomôcky: Orffovo inštrumentárium priebeh: Na úvod hry terapeut oboznámi deti s vybranou rozprávkou, ktorú im porozpráva so sprievodom viacerých hudobných nástrojov. Rozprávka by nemala byť príliš dlhá. Následne vyberie jedno dieťa, ktoré bude mať za úlohu zvoliť si jeden

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 2

30

z nástrojov, ktoré už boli počas rozprávania použité a pokúsiť sa na ňom vyjadriť krátku pasáž z príbehu. Ostatné deti sa snažia uhádnuť, o ktorú časť rozprávky ide. Ten, kto uhádol prvý, pokračuje s prehrávaním rozprávky. Môže si vybrať aj tú istú pasáž, no iný nástroj.

5.) Hra s emóciamivek: od 10 rokovciele: - rozvoj schopnosti vyjadrovať vlastné pocity a emócie - rozvoj neverbálnej komunikácie - rozvoj tvorivostipomôcky: Orffovo inštrumentárium, klobúk, lístočky s emóciamipriebeh: Terapeut vyzve deti aby si každí z nich z klobúka potiahol lístoček s nápisom nejakej emócie. (Lístočky s emóciami ako napr. smútok, radosť, hnev, dojatosť atď. sú vopred pripravené).Úlohou detí je prečítať obsah lístka a následne sa pokúsiť pomocou improvizovanej hry na ľubovolne zvolenom Orffovom nástroji emóciu stvárniť. Deti zhudobňujú svoje emócie jednotlivo, úlohou ostatných detí je podľa typu nástroja a spôsobu hry na ňom uhádnuť, o akú emóciu ide.

6.) Hra s fľašamivek: od 7 rokovciele: - rozvoj tvorivosti - rozvoj hudobno- sluchovej schopnosti rozlišovať tónové výšky - rozvoj spolupráce v skupinepomôcky: sklenené fľaše, vodapriebeh: Každé dieťa dostane jednu menšiu sklenenú fľašu. Ich úlohou je pod dozorom terapeuta (alebo pomocou neho) napustiť fľaše ľubovoľným množstvom vody, čím vzniknú melodické hudobné nástroje naladené v rozličných tónových výškach. Keď sú nástroje hotové, deti sa postavia do polkruhu. Pred polkruhom stojí muzikoterapeut, ktorý na svojej fľaši ukazuje deťom spôsob hry na nej. Z fliaš sa dá vylúdiť zvuk niekoľkými spôsobmi, napr.: fúkaním zo strany na jej hrdlo, udieraním do jej steny paličkou s dreveným, gumeným, alebo kovovým koncom a pod. Potom terapeut požiada deti, aby si podľa potreby vymenili miesta a pokúsili sa zoradiť podľa výšky zvuku jednotlivých fliaš, zľava doprava od najhlbšieho zvuku po najvyšší. Na záver sa môžu deti pod vedením terapeuta pokúsiť o jednoduchú spoločnú improvizáciu.

3.4 Hudobno-pohybové hry

1.)Prechádzka lesomvek: od 4 rokovciele: - rozvoj pohybovej obratnosti - cvičenie rovnováhy - rozvoj predstavivosti - rozvoj spolupráce v skupinepomôcky: stoličky, vankúše, stôl, magnetofónvýber hudby: J. Malásek: Nostalgický klavír priebeh: Deti sa pochytajú za ruky a utvoria formáciu „hada“. V terapeutickej miestnosti sú rozostavané stoličky, vankúše a jeden stôl. Predmety, ktoré predstavujú stromy a kríky v lese, ktoré treba buď obísť (stoličky, vankúše), alebo podliezť (stôl). Úlohou detí je v súlade s rytmom hudby sa pohybovať v lese. Na hudobný signál terapeuta (rozozvučanie zvončeka) deti opustia formáciu hada a každé sa naďalej v súlade s rytmom hudby prechádza „lesom“ a voľne obchádza alebo podlieza prekážky. Na

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

31

opätovný signál zvončeka deti utvoria formáciu hada a pokračujú v spoločnom pohybe do konca hudobnej ukážky.obmena: V úlohe terapeuta ako signalizátora zmien sa postupne môžu vystriedať všetky deti.

2.)Hra s nástrojmivek: deti od 5 rokovciele: - rozvíjanie sluchovej analýzy - nácvik vystupovania detí z anonymity - rozvoj rytmického cíteniapomôcky: 3 ľubovolné rytmické nástroje z Orffovho inštrumentária, rytmická reprodukovaná skladbapriebeh hry: Deti spolu s terapeutom sedia v kruhu na koberci. V strede kruhu sú položené tri rôzne nástroje Orffovho inštrumentária, ktoré deti dobre poznajú. Napr.: ručný bubienok, ozvučné drievka, španielsky bubienok.Deti najprv v súlade s rytmom hudby realizujú podľa svojich individuálnych možností modifikované prvky tlieskania, plieskania, dupkania. Po čase terapeut povie krstné mená dvoch detí zo skupiny, ktoré prejdú k nástrojom. Zdvihnú dve z nich a snažia sa hrať v rytme hudby až kým terapeut nezavolá do kruhu ďalšiu dvojicu detí. Po adaptácií na priebeh hudobno-pohybovej hry deti postupne preberajú úlohu terapeuta, ktorý sa zaradí do patričnej dvojice a supluje dieťa, ktoré reguluje priebeh hry. V úlohe terapeuta sa postupe vystriedajú všetky deti.

3.)Naháňačka s čarodejníkomvek: od 9 rokovciele: - uvoľnenie napätia - koncentrácia pozornosti - cvičenie adaptačných mechanizmov - podpora spolupráce v skupinepomôcky: pandeiros, rapkáčpriebeh: Jeden dobrovoľník, alebo náhodne vybratý hráč je zvolený za čarodejníka/ čarodejníčku. Úlohou čarodejníka je pochytať a zakliať všetky deti v čo najkratšom čase. Terapeut hrá striedavo na pandeiros a rapkáč. Na jeho povel sa deti rozutekajú v miestnosti. Čarodejník zaklína deti podľa toho, na akom hudobnom nástroji terapeut práve hrá. Keď znie pandeiros, chytené dieťa sa premení na jaskyňu (śtoj rozkročný, predklon s oporou rúk o zem) a keď znie rapkáč premieňa sa na skalu (drep, ľah na zem). Nezakliate deti majú za úlohu odklínať tie zakliate tak, že počas behu skalu preskočia a jaskyňu podlezú. Odkliaty hráč sa znova zapojí do naháňačky. V úlohe čarodejníka i hráča na nástrojoch sa deti striedajú.

4.) Kolotočvek: od 6 rokovciele: - cvičenie koncentrácie a zmeny pozornosti - rozvoj reakčnej pohotovosti pomôcky: rytmické nástroje z Orffovho inštrumenária, stoličky, magnetofónpriebeh: Deti sedia na stoličkách v uzavretom kruhu. Jedno z detí, vybrané vyčítankou začne v súlade s rytmom hudby (ľubovoľná hudobná ukážka mierne rýchleho tempa) ľahko bruškami prstov udierať na blanu detského bubienka, ktorý mu podal terapeut. Dieťa sprevádza hudbu dovtedy, kým sa neozve hudobný signál (úder na triangel). Vtedy dieťa podá bubienok najbližšie sediacemu dieťaťu v smere pravej ruky. Po prvom kole terapeut podá deťom ďalší bubienok, pravidlá hry sú nezmenené. Ak sa deti bez problémov adaptujú na tento spôsob hry, počet nástrojov je možné zvyšovať ďalej tak,

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

32

aby nakoniec malo každé dieťa svoj nástroj. Hra končí dvojitým úderom na triangel.obmena: inak dohodnuté pravidlá signálov, napr. 1úder na triangel znamená opačný smer podávania nástrojov, 2 údery znamenajú úplne ticho, 3 údery - položiť nástroje na zem a sprevádzať hudbu tlieskaním, a pod.

5.) Hra na „orchester“vek: od 7 rokovciele: - aktivizácia adaptačných mechanizmov - stimulácia vôľových vlastností - sociálne učenie pomôcky: Orffovo inčtrumentáriumpriebeh: Každé dieťa si ľubovolne zvolí nejaký hudobný nástroj. Terapeut, „dirigent“ oboznámi členov „orchestra“ s pravidlami hry. Orchester môže sprevádzať reprodukovanú hudbu svojou hrou len vtedy, ak dirigent diriguje so zdvihnutými rukami vo výške pliec. Akonáhle dirigent pripaží, deti tvoriace orchester prestanú hrať. Keď dirigent ukáže rukou na niektoré z detí, dieťa začne sólovo sprevádzať hudbu, až kým dirigent znova nepripaží ruky. Terapeut môže ukázať aj na dve od seba vzdialené deti súčasne. Dirigent využíva možnosti dynamických konfrontácií sólovej a skupinovej hry detí s následným prerušením ich inštrumentálnej aktivity do konca hudobnej nahrávky.

6.) Hra na taxikáravek: od 8 rokov ciele: - rozvoj spolupráce - trénovanie pozornosti - orientácia v priestore pomôcky: magnetofón, umelohmotný kruh, detský činel, bubon priebeh: Deti vytvoria dvojice kde jedno dieťa predstavuje „taxikára“(v ruke drží kruh symbolizujúci volant) a druhé dieťa predstavuje pasažiera (stojí za chrbtom taxikára a oboma rukami sa drží jeho pliec). Spustením svižnej rytmickej hudby „taxikár vyštartuje“ a „vozí pasažiera“ po terapeutickej miestnosti. Ak terapeut udrie jedenkrát na bubon, taxikár zastane, na dvojitý úder znova vyštartuje. Tri údery na bubon znamenajú cúvanie a úder na detský činel signalizuje výmenu rolí. Deti si musia jednotlivé signály pred začatím hry dobre zapamätať, aby sa podľa nich vedeli počas hry riadiť.

3.5 Hry s využitím spojenia hudby a výtvarných techník

1.) Akej je to farby?vek: od 8 rokovciele: - stimulácia predstáv o farebnosti zvuku-cvičenie jemnej motoriky-význam odlišnostipomôcky: Orffovo inštrumentárium, farebné ceruzky, výkresypriebeh: Deti sedia v pohodlných kreslách. Terapeut požiada deti aby zatvorili oči a pozorne počúvali zvuk nástroja, na ktorom terapeut práve hrá. Potom deti vyzveme aby sa pokúsili o znázornenie farby, prípadne tvaru, ktorú v ich predstavách daný nástroj vyvolal. Poradie jednotlivých kontrastne pôsobiacich hudobných nástrojov:a.) hra na triangelb.) údery na gongc.) hra na flautu

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

33

d.) hra na bubonDeti počúvajú zvuk hudobných nástrojov postupne, pričom medzi zaznením ďalšieho nástroja majú dostatok času na to, aby svoje predstavy farieb a tvarov mohli znázorniť výtvarne, pomocou farebných ceruziek, prípadne vodových farieb. Po skončení hry si poprezerajú vzájomne vzniknuté výtvarné diela.Obmena pre staršie deti: kresba vlastného hlasu po hľadaní brumendo tónu

2.) Čarbanie pri hudbevek: od 5 rokovciele: - posilnenie sebadôvery - rozvíjanie jemnej motoriky - odreagovanie napätiapomôcky: magnetofón, baliaci papier, farbičkyvýber hudby: N.A. Rimskij- Korsakov: Čmeliakpriebeh: Na stenu miestnosti sa pripevní veľký baliaci papier vo výške pliec detí tak, aby naň mohli pohodlne kresliť všetci členovia terapeutickej skupiny. Deti sa postavia pred bielu plochu, do obidvoch rúk si vezmú jednu z ponúknutých farbičiek alebo farebných kried ľubovoľnej farby. Keď sú všetci pripravení, z reproduktorov magnetofónu/CD prehrávača sa ozve hudobná skladba. Úlohou detí je podľa jasnej melodickej línie a zreteľne akcentovaného rytmu skladby čarbať na bielu plochu papiera až do jej konca. Po skončení čarbania sa deti vzdialia od kresliacej plochy. Po prezretí hotových kresieb sa medzi deťmi a terapeutom rozpúta voľný rozhovor o dojmoch.

3.) Muzikokresba v stojivek: od 7 rokovciele: - posilnenie odolnosti - cvičenie koordinácie oko- rukapomôcky: magnetofón, výkresy, farebné ceruzkyvýber hudby: Chopin: Waltz No. 7 in C sharp minor, Op. 64, No.1

L.Werner: Líšti tanecpriebeh: Účastníci muzikoterapie stoja v dostatočnej vzdialenosti od seba pred súvislou stenou, na ktorej je pripevnený výtvarný materiál (výkresy, alebo baliaci papier). Na pokyn muzikoterapeuta si deti vyberú 2 ľubovoľné ceruzky, ktoré môžu mať rozličnú farbu. Rytmus hudby vybraných skladieb rozdielnych tempových charakteristík znázorňujú neprerušovanou čiarou. Muzikokresba začína na rytmus valčíka. Zmena štýlu hudby z valčíka na dynamický pochod (asi po 30 sekundách) je zároveň znamením zmeny v kreslení: deti sa posunú o jedno miesto doprava a pokračujú v dokreslovaní produkcie najbližšieho suseda. Hudobné ukážky sa obmieňajú každých 30 sekúnd. Keď sa deti ocitnú znova pri svojich pôvodných kresbách muzikokresba končí.

4.) Hra s pieskom vek: od 6 rokov ciele: - uvoľnenie napätia - cvičenie jemnej motoriky - rozvíjanie fantáziepomôcky: magnetofón, krabice, (farebný)piesok, stoličky, stôlvýber hudby: Debussy: Faunovo popoludniepriebeh: Deti sedia za stolom, na ktorom sú rozmiestnené krabice s vyvýšeným okrajom/tácne. V každej krabici je nasypaný mierne vlhký piesok v hrúbke asi 0,5cm. Úlohou detí je za sprievodu reprodukovanej hudobnej nahrávky svižnejšieho tempa „kresliť “ do piesku, čiže prstami a dlaňami vytvárať do piesku rôzne tvary a obrázky. Výhodou tejto techniky je možnosť jedným pohybom zmazať predchádzajúce dielo a

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

34

začať kedykoľvek odznova. Inštrukciou pre deti je znázorniť pomocou abstraktných alebo reálnych obrázkov to, čo v nich daná hudobná ukážka evokuje. Činnosť trvá do konca nahrávky. Po nej nasleduje spoločná diskusia o dojmoch a pocitoch detí.poznámka: Miešaním piesku rôznej farby je možné vytvárať zaujímavé kompozície, hra sa tak stáva zábavnejšou. Sklenená, zospodu farebnou žiarovkou osvetlená podložka v tmavej miestnosti pôsobí na deti veľmi inšpiratívne. Tajomná miestnosť, zaujímavý pracovný materiál zvyšuje ich motiváciu k činnosti a rozvíja ich fantáziu.

5.) Kreslenie pesničkyvek: od 8 rokovciele: - rozvoj tvorivosti a fantázie - zvýšenie motorickej pohotovosti a zručnosti - rozvoj neverbálneho vyjadrovaniapomôcky: farbičky, výkresypriebeh: Deti sedia na pohodlných kreslách umiestnených v polkruhu. Na operadlách sedadla sú položené rysovacie dosky s výkresmi. V krabici na zemi sú pripravené ceruzky, voskovky a fixky rôznych farieb. V strede polkruhu stojí terapeut, ktorý deťom začne spievať pesničku v cudzom jazyku ktorému deti nerozumejú. Dbá pritom na jej výrazové stvárnenie. Môže sa tváriť smutne, veselo, nahnevane, dojato atď. Úlohou detí je vypočuť si pieseň a následne graficky (abstraktnými tvarmi alebo reálnou kresbou) znázorniť o čom asi mohol terapeut spievať. Po skončení nasleduje diskusia o hotových kresbách a ich porovnávanie so skutočným obsahom piesne.

6.) Maľovaná hudbavek: od 5 rokovciele: - rozvíjanie schopnosti neverbálneho sebavyjadrenia - rozvíjanie predstavivosti - viaczmyslové vnímaniepomôcky: gramofón, podložky, výkresy, tekuté farbyvýber hudby: Brahms: 2.koncert pre klavír a orchester, B dur, Finále, op.83priebeh: Deti sedia v pohodlných kreslách s pripravenou podložkou a výkresmi na jeho operadlách. Pred pustením hudobnej nahrávky sa im vysvetlí priebeh činnosti. Najprv majú hudbu počúvať (cca 3-5 min.) a potom pri opakovaní tej istej hudbe tekutými farbami (olej, tempera, akvarel) namaľovať, čo hudba „vyrozprávala“. Terapeut počas maľovania sleduje dianie v skupine bez toho, aby zasahoval do jej priebehu. Po skončení činnosti deti pri hudbe rozprávajú o tom, čo ich kresby vyjadrujú. Prípadne sa môže rozvinúť debata medzi deťmi, čo si oni myslia o kresbách svojich kamarátov.

Hry na pohybové uvoľnenie a relaxáciu

1.) Pohybové uvoľnenie, splývanie s rytmom hudbyvek: od 4 rokovciele: - odreagovanie napätia - relaxáciapomôcky: magnetofónpriebeh: Terapeut na hudbu mierneho tempa v súlade s jej rytmom predcvičuje jednoduché uvoľňujúce cviky, ktoré deti postupne napodobňujú:a.) Deti kráčajú uvoľneným krokom v pomalom tempe v kruhu za terapeutom.b.) Deti sa podľa rytmu hudby ľahko kolíšu na mieste, striedavo doprava a doľava, pričom sa držia za ruky.c.) Deti v tom istom postoji urobia 4 kroky vpred do stredu kruhu so súčasným

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

35

dvíhaním rúk. Potom sa štyrmi krokmi vzad so súčasným klesaním rúk vrátia na svoje pôvodné miesto.d.) Pochodová chôdza detí sa nahradí ľahkými poskokmi

2.) Ostrovvek: od 7 rokovciele: - aktívna relaxácia - rozvoj hudobného sluchu - rozvoj fantázie pomôcky: Orffovo inštrumentárium, deky, podložkypriebeh: Deti ležia na zemi na chrbte tak aby vytvárali kruh. Hlavy smerujú do vnútra kruhu, nohy smerom von. Deti ležia v dostatočnej vzdialenosti od seba, aby sa navzájom nedotýkali. Ich úlohou je plniť pokyny terapeuta a predstavovať si ním prezentované obrazy. Terapeut príbeh dopĺňa hrou na nástroje.Motivačný príbeh znie: Sme na pustom exotickom ostrove, ďaleko od civilizácie. Ležíme na pláži a vychutnávame si lúče slnka ktoré nás zohrievajú (jednoduchá improvizácia na klavíry, príjemného a pomalého charakteru). Slnečné lúče cítime na rukách, na nohách a postupne na celom tele. Počúvame šumenie mora (hra na rain-stick). Terapeut zadá pokyn aby sa deti pochytali za ruky a spoločne vyjadrili pohyb morských vĺn. Pomaly začína fúkať príjemný, teplý vetrík (hra na ozvučené vajíčko). Deti sa pustia a svojimi rukami individuálne znázorňujú pohyb vetra. Intenzita a rýchlosť zvuku ozvučeného vajíčka sa mení.Začína zapadať slnko (zostupná melódia pri hre na čínsky vietor) a nám začína byť na pláži zima. Pošúchame si celé telo (šúchanie na blanu ručného bubienka). Z pláže pomaly odchádzame(hra na ozvučené paličky). Terapeut vyzve deti aby znázornili odchod z pláže pohybom nôh, pričom stále ostávajú ležať. Prichádzame domov a kedže sme veľmi unavení uložíme sa hneď spať. Je nám príjemne teplúčko, postupne upadáme do spánku. Každé z detí si nájde príjemnú polohu, a nechá svoje myšlienky voľne plynúť.

3.) Príbeh bez koncavek: od 10 rokovciele: - rozvíjanie fantázie - verbalizovanie skrytých prianí - rozvoj empatického zmýšľaniapomôcky: magnetofón, príbeh s otvoreným koncom výber hudby: J.S.Bach- Fúga a molpriebeh: Deti sedia v pohodlných kreslách a počúvajú terapeuta, ktorý ich na úvod pár slovami motivuje k započúvaniu sa do tónov reprodukovanej hudobnej ukážky. Po primárnej adaptácii pozornosti detí terapeut mierne stíši hudbu a následne aplikuje príbeh s otvoreným koncom. Ukážkový príbeh: Chlapec a dievča sa chodili deň čo deň kúpať a člnkovať na more. Chodil s nimi i chlapcov pes. Radi chodievali po horúcom žltom piesku po pobreží aj niekoľko kilometrov. Raz dievča povedalo chlapcovi: „Dnes sa nechoďme kúpať, cítim, že ide búrka.“ Chlapec však povedal, že tomu neverí, a tak predsa išli. Keď už boli ďaleko na mori, strhla sa búrka. Chlapec sa všetkými silami zapieral do vesiel a dievča vylievalo dlaňami vodu z člna. Pes žalostne kňučal. Loďka skákala na vlnách a........čo sa stalo? Počas terapeutovho rozprávania znie z magnetofónu reprodukovaná hudba vyberaná citlivo podľa obsahu príbehu. Po skončení príbehu terapeut vyzve deti, aby každý z nich navrhol koniec príbehu podľa svojej momentálnej nálady a vlastnej fantázie. Deti rozprávajú svoje dokončenia jednotlivo. Ak sa ich názory zhodujú, môžu vytvoriť aj jednu spoločnú, skupinovú verziu príbehu.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

36

4.)Plyšové hračkyvek: od 6 rokovciele: - aktívne uvoľnenie - rozvíjanie fantázie - spolupráca v skupinepomôcky: magnetofón, deky, podložkyvýber hudby: Ravel: 4.Koncert pre klavír a orchester, č.2, op.18priebeh: Deti ležia na koberci so zavretými očami a počúvajú rozprávanie terapeuta, ktorý aktivitu uvádza nasledovným motivačným príbehom: „Je deň pred Vianocami, večer, pár minút pred polnocou. Nočné ulice mesta sú nádherne osvetlené, aj obrovský hračkársky obchod na námestí sa blyští. Vonku padá hustý sneh, snehové vločky vo svetle pouličných lámp sa nádherne ligocú a padajú na inokedy rušné ulice mesta. Všade je ticho, len v hračkárskom obchode sa deje niečo nezvyčajné. Veža na námestí práve odbila polnoc (úder na triangel), dvere obchodu zavŕzgali a medzi farebnými plyšovými hračkami sa náhle zjavil čudný, malý škriatok Vzal svoju čarovnú paličku, popod nos zamrmlal pár nezrozumiteľných slov, a v tom okamihu sa hračky pohli. Prvý sa začal hýbať malý ružový zajačik. Nemotorne prepletal nožičkami a prechádzal sa medzi regálmi obchodu. Druhý sa pohol medvedík, ktorý so záujmom skúmal pohyby svojich rúk a nôh. Postupne ožil celý obchod: kačičky, mačky, psíkovia...a všetky hračky. A teraz sa deti skúste predstaviť, že ste jednou z nich. Všetci sa pomaly postavíme, začneme sa uvoľnene hýbať a tancovať do rytmu hudby. Počas rozprávania terapeuta hrá z magnetofónu stíšená reprodukovaná hudba, ktorej intenzita sa počas tanca detí zvýši. Deti sa voľne kolíšu z nohy na nohu, pomalými pohybmi končatín napodobňujú chôdzu hračiek, tancujú, natriasajú sa do rytmu hudby, až do skončenia ukážky. Koniec relaxácie terapeut naznačí úderom na triangel a slovami: „Odbila jedna hodina, hračky znehybneli.“ Deti ostanú na moment nehybne stáť na mieste. Po relaxácii si deti znova ľahnú na zem. Nasleduje rozhovor o prežitých pocitoch detí počas hry.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

37

4 APLIKÁCIA MUZIKOTERAPIE (MT) U DOSPELÝCH A SENIOROVPhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Tímea Kardos

Na rozdiel od detí sa pri práci s dospelými osobami pracuje s aktívnym vykonávaním hudby ťažšie. Máloktorý klient je profesionálny hudobník, a ak aj je, ťažko sa práve v chorobe a v problémovej situácii (ktorú už nevie zvládať sám) dokáže pomocou hudby dostať z najťažších stavov. Prežívanie dospelých je utajenejšie, prebieha viac skryto, viac si ho každý klient stráži, a preto je aj ťažšie nájsť vhodný typ aktivity, vhodný typ hudobného žánru. V princípe je potrebné klientovi nechať väčšiu voľnosť, výber umožniť zo širokej ponuky a postupne rozširovať možnosť repertoáru hudobných aktivít so zmyslom prepojiť podporované vhodné fungovanie klienta aj v spoločnosti. Často je najvhodnejšia práve kombinácia aktívnej a receptívnej formy MT, ich prelínanie, striedanie a využitie kvalít každej z nich. V dospelosti sa často vyskytujú problémy s prežívaním stresu, zvýšeným napätím, zadržiavanými a nevypovedanými konfliktami, ktoré môžu viesť k prejaveniu ochorenia či už psychického alebo somatického. Na neverbálnej úrovni pomocou hudby a hudobných aktivít je riešenie týchto chorobných stavov ľahšie, síce nezvyčajné, ale často úspešnejšie, bez vedľajších účinkov farmakoterapie alebo bez invazívnych zásahov chirurgov. Pre dospelých záujemcov sa MT ponúka u nás len v podobe víkendových workshopov, v ponuke hudobných nosičov na autoterapiu formou receptívnej MT alebo ojedinele aj v začlenení do liečebného programu denných sanatórií pre klientov pri psychiatrických oddeleniach.Muzikoterapeutické stretnutie trvá podľa potreby klienta 45- 90 minút, v rámci sedenia sa prechádza všetkými jeho fázami:rituál - je dôležitým prvkom každodenného života, používame ich vedome aj nevedome -raňajšia káva, večerné správy a pod. …rituál slúži na to, aby sa každému klientovi dalo najavo, že sa začína sedenie. Na priebehu rituálu sa na prvom stretnutí spoločne dohodnú klienti s terapeutom. Rituál môže byť napríklad: udretie do gongu- to môže byť hromadné, môžu do neho klienti udierať po jednom, tým každý klient dá najavo, že je pripravený na začiatok terapie. Rituál môže byť aj to, keď sa členovia stretnutia postavia do kruhu, chytia sa za ruky a pozdravia sa, alebo si spoločne zatlieskajú dopredu spoločne dohodnutý rytmus, zaspievajú si svoju „zvučku“, atď.)zahrievacia fáza - v tejto fáze stretnutia sa terapeut snaží aktivizovať klientov použitím rôznych hier a cvičení, zameraných na odstránenie verbálneho a motorického nekľudu, cieľom týchto hier a cvičení je aktivizácia klienta tak duševne, psychicky ako aj fyzicky). záťažová fáza – cvičenia do tejto fázy sa zaraďujú spravidla podľa hlavného cieľa stretnutia, zväčša podľa jeho zameraniauvoľňovacia - v tejto fáze sa aplikujú relaxačné hry a cvičenia, ktoré majú klientovi pomôcť odreagovať sa z predchádzajúcich cvičení.záver - väčšinou sa opakuje rituál zo začiatku terapie, no vhodné je dať priestor aj klientovi na vyjadrenie spokojnosti alebo nespokojnosti s priebehom terapie.

Model muzikoterapeutického programu podľa Hanser (1996) má 7 stupňov: a) definovanie predmetu terapie (kým niektorí z pacientov prichádzajú na muzikoterapeutické stretnutie s dopredu určeným problémom, u niektorých klientov nie je celkom zrejmá ich potreba.)b) plánovanie stretnutia a pozorovanie (informácie získané z pozorovania a z iných zdrojov pomáha čo najpresnejšie vystihnúť problém klienta. Postupne sa vykrištalizujú klientove očakávania ako aj terapeutove možnosti liečby.)c) zbieranie údajov (terapeut si zapisuje, čo dokáže klient a čo nie, okrem mimohudobného správania hodnotí aj hudobné správanie- reakcie na hudbu, objektivita smerom k hudbe)d) naplánovanie muzikoterapie. Smer terapie určuje konečný cieľ terapie, ktorý chceme dosiahnuť, no dôležité je vedieť stanoviť aj čiastkové ciele. Na tomto stupni programu sa terapeut rozhodne, čo by sa malo dosiahnuť a dokedy

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

38

e) Realizácia krokov terapie a liečebné techniky (terapeut môže používať hudbu na posilnenie klienta a vyvolanie jeho pozitívnych stimulov.f) Zisťovanie výsledkov terapie (terapeut sa konfrontuje s výsledkom svojej práce. Samozrejmosťou je, že zmeny správania môžu mať inú mieru ako si to terapeut predstavoval, ale znaky toho sa už objavovali aj v skorších etapách programu.)g) Vyhodnocovanie (za analýzou údajov nasleduje ukončenie terapie a pokus o začlenenie klienta do jeho prirodzeného prostredia. Na základe analýz a z toho vyplívajúcich konzekvencíí dostáva klient odporúčania a inštrukcie do ďalšieho života. Stávajú sa však aj výnimky, keď klient dostane návrh na absolvovanie opätovného muzikoterapeutického programu s cieľom zmeny v inej oblasti.)Ak postupujeme od programu hierarchicky nižšie, zistíme, že systém sa podobá skladačke. Program je teda séria stretnutí, optimálny počet sedení je 15- 30, no závisí to od aktuálnych potrieb klienta.

Použitie muzikoterapie je rôzne vzhľadom na potreby klienta a uplatňuje sa v nasledovných kategóriách:

Oblasť psychiatrie

MT poskytuje šancu na skupinové a individuálne hudobné skúsenosti. Hudba je médium, ktoré dokáže vyvolať sociálne interakcie medzi klientmi. Interakcia môže mať rôznorodú formu, napr.: rozprávanie sa o myšlienkach a pocitoch klientov, kooperácia klienta s ostatnými klientmi vo forme hudobných aktivít, čím sa prispieva ku skupinovému zážitku (CAMT, 2000). MT poskytuje šancu na -preskúmanie osobných pocitov s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny v nálade a emocionálnom rozpoložení klienta, čím sa zlepšuje aj uvedomenie si seba samého a svojho okolia a zmierňuje anxieta. Muzikoterapia sa zameriava aj na -sociálnu interakciu s ostatnými klientmi, kde si klienti majú možnosť otestovať a zdokonaliť zručnosti pri riešení problémov a prebrať pozitívne formy správania. Dôležitou časťou muzikoterapeutického pôsobenia na klienta je -stimulácia perceptuálnych a motorických aktivít, kde dochádza aj k zlepšeniu koncentrácie a pozornosti klienta (AMTA, 2003, CAMT, 2000, NLAMT, 2002). Pri krátkodobej liečbe sa kladie väčší dôraz na posilnenie sebadôvery a self-konceptu, na podporu mienky o sebe samom. Môže súvisieť s klientovým určovaním dynamiky, tempa alebo formy hudobnej improvizácie v liečbe.Koordinácia MT plánov závisí od celkovej liečebnej štruktúry inštitúcie, ktorá môže byť rôznorodá: liečba ambulantného pacienta, počas hospitalizácie, v krátkodobej aj dlhodobej liečbe, cez odlišné formy liečenia ako napr. v liečbe depresie či liečbe závislostí. Používané hudobné nástroje v rámci terapie pochádzajú zo všetkých kútov sveta a ich spoločným znakom je to, že sa dajú ozvučiť bez hudobného vzdelania.

Klienti so psychotickými poruchami

Klienti so psychotickými poruchami majú v dôsledku zníženia obranných mechanizmov úzkostlivé stavy, čoho výsledkom je zníženie integrity osobnosti. Často sa objavuje aj regres na preverbálnej úrovni. MT u klientov so psychotickými poruchami nastupuje až v rehabilitačnej fáze, po absolvovaní elektrošokov a farmakologickej liečby. Klienti sa môžu stretávať na skupinových stretnutiach alebo sa s nimi môže pracovať individuálne na základe potreby klienta. Pri práci so psychotikmi je pre terapeuta veľmi dôležité poznať persne všetky diagnózy, pretože sa u klientov s určitou diagnózou môžu objaviť kontraindikácie v procese

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

39

terapie. Ťažisko MT-tickej práce u týchto pacientov spočíva v zmapovaní a zvyšovaní emocionálnej pružnosti, v schopnosti prenosu citov vyvolaných hudbou na motorickú oblasť a v uľahčení vyjadrenia obmedzovaných verbálnych obsahov. Schánilcová- Vodňanská (1979) už od 70-ich rokov minulého storočia hovorí o vhodnosti aplikácie individuálnej aktívnej terapie u chronických schizofrenických pacientov, pri ktorých môže MT eliminovať ich autistické správanie a napomáha ku koordinácii psychomotoriky. Ani aktívna ani receptívna individuálna forma MT nie je vhodná pre klientov s akútnou psychotickou symptomatológiou. Pri použití individuálnej receptívnej formy MT u psychotikov sa ňou dosiahne emocionálne uvoľnenie a je vhodná pre vytvorenie terapeutického vzťahu medzi klientom a terapeutom. Skupinovou aktívnou MT sa upevňuje pocit sebauspokojenia klienta a regulácia psychofyzického napätia, používa sa pri pacientoch, u ktorých sa snažíme stimulovať verbalizáciu a tým zvyšovať možnosť interpersonálnych vzťahov v skupine. U psychotikov sa celkovo využívajú väčšinou nondirektívne metódy, aktivizačný účinok terapie sa postupne zvyšuje, tým sa stimuluje motorika klienta, jeho záujem o seba a o svoje okolie (Konta, 1992).

Klienti s neurotickou symptomatológiou

Klientov s neurotickou symptomatológiou charakterizujú anxiózne stavy a s tým spojené neadekvátne sebahodnotenie, podceňovanie sa. Objavujú sa u nich psychosomatické problémy (bolesti hlavy, žalúdka), poruchy koncentrácie a pozornosti, poruchy s interpersonálnym kontaktom, no majú ťažkosti aj s prispôsobením sa novým situáciam (Konta, 1992).Ťažiskom liečby u neurotických klientov je uvedomenie si vlastných hodnôt, hlbšie spoznanie seba samého a zvyšovanie sebavedomia klienta. U týchto klientov je tiež vhodné použiť receptívnu formu MT a v rámci nej obe jej fázy. Klienti sa uzatvárajú do seba, počas hudobnej relaxácie pre nich okolitý svet stratí zmysel. Ak sa počas hudobnej relaxácie využíva aj verbálny vplyv terapeuta, je nutné aby inštrukcie boli na rozdiel od psychotických pacientov, direktívneho charakteru (Puskás, 1992).

Klienti so závislosťami od psychoaktívnych látok

Človek so závislosťou má poruchy v sociálnej a interpersonálnej sfére: má problémy v komunikácii a ťažkosti s vyjadrením vlastných emócií. Môže byť emočne sploštený, nevyzretý a môže mať úplne zablokované vyjadrovacie prostriedky. Nereálne hodnotí minulosť aj prítomnosť a má oslabenú vôľu. Hudba preniká do hlbších sfér ľudskej psychiky viac ako hovorené slovo a tým prekračuje hĺbku odpovedajúcich javov vo verbálnych prístupoch. Akustické podnety ovplyvňujú biogénnu vrstvu osobnosti. Rozhodujúcim okamžikom vo vnímaní hudby je interakcia medzi sociogénnou vrstvou vnímateľa a obsahovou vrstvou hudobného diela. Takto vzniknutý dialóg podnecuje psychické zmeny, evokuje bytostné sily, prispieva k tvorivému rozvoju vnímateľa a aktivuje pozitívne emócie. Využitie tohoto zistenia je vhodné aj na terapeutickú prácu v etopedickej oblasti napr. u osôb závislých od alkoholu, pervitínu a iných návykových látok. Zvuk a hudba pôsobí ako vynikajúci nonverbálny prostriedok komunikácie s vonkajším prostredím (Lipský, 2002). Cieľom MT je v tomto prípade spoločensky prijateľnou formou abreakcie dať prechod od agresie k tenzii, zvýšenej kohézie skupiny, povzbudiť sebadôveru klienta pomocou sebarealizácie a aktivizovať zážitkové schopností. Pocit dôležitosti jedinca a celková harmonizácia osobnosti je tiež veľmi dôležitá. Počas cvičení dochádza k neverbálnej komunikácii, ozrejmujú sa situácie doteraz verbálne nespracované, obnovuje či rozvíja sa

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 3

40

neznámy okruh záujmov. Pre abstinujúcich klientov sa stáva problémom otázka voľného času po liečbe, kde MT ponúka dobrý vzor na riešenie tohoto problému.Klienti závislí od drog a alkoholu zväčša dávajú prednosť užívaniu návykovej látky v spojení s počúvaním hudby. Spektrum žánrov počúvanej hudby je veľmi široký, preto treba byť veľmi opatrným pri výbere hudby v terapeutickom procese. Napriek snahe sa nedá vyhnúť náhodnému použitiu skladby, ktorá u klienta vyvoláva myšlienky na drogu, preto je rizikové použiť receptívnu skupinovú formu muzikoterapie v začiatočnej fáze terapeutického procesu. Podľa Amtmannovej (2003) by sa receptívny výber hudby mal aplikovať skôr v záverečných fázach terapie, keď sa trénuje schopnosť klienta odolávať vábeniu drogy pri počúvaní hudobnej kulisy a nahradiť ju inou, zmysluplnou činnosťou. Osvedčenou technikou je aj skladanie nových textov na melódie známych „pijáckych“ piesní, ktoré slúžia ako pomoc pri odpútaní sa od alkoholických návykov.

Klienti nachádzajúci sa vo výkone trestu

Týchto klientov charakterizujú nahromadené negatívne pocity zo straty slobody, emocionálnej deprivácie a izolácie. Agresivita, hnev a nenávisť sa dajú sublimovať pomocou muzikoterapeutických metód a umeleckej tvorby. Použitie hudby ako rytmickej pomoci a motivácie pre cvičenie, pohyb a tanec môže byť pomocou pre jedincov žijúcich vo vymedzenom priestore, čo dodáva možnosť sebarealizácie v bezpečnej a sociálne akceptovateľnej rovine. Pri redukcii úzkosti môže pomáhať relaxácia sprevádzaná hudobnou kulisou.Improvizácia sa točí okolo spontánnej hudobnej tvorby použitím médií, hudobných nástrojov a hry na telo. Táto forma aktívneho tvorenia hudby dáva priestor pre kreatívne vyjadrenie a uvoľnenie energie. Rekreatívne skúsenosti či zážitky sa sústreďujú na spev a hru. Skúsenosti spojené so skupinou dávajú zmysel pre sociálnu interakciu a prispievajú k produktívnemu vyplneniu voľného času. Väznený človek tak môže vnímať svoje pozitívne rezervy osobnosti. Špecifické ciele MT u klientov vo výkone trestu by sa mali sústreďovať najmä na korekciu vnímania reality, rozvoj rešpektu klienta pred samým sebou a pred ostatnými klientmi a zvýšenie sebavedomia klientov. Nemenej dôležité je znižovať impulzivitu klientov pomocou MT-ických metód, učiť ich relaxácii a stratégiám zvládania a napraviť ich psychickú kondíciu; taktiež podporovať zdravé verbálne a neverbálne komunikačné zručnosti klienta a rozvíjať jeho voľnočasové aktivity a sociálne zručnosti (AMTA, 2003).

Použitie MT vo všeobecnej a psychosomatickej medicíne

Použitie hudby na liečebné účely v medicíne sa opiera o zistené fyziologické účinky hudby. Hudba ovplyvňuje procesy organizmu klienta a jeho funkcie, psychické reakcie, redukuje príznaky stresu, znižuje svalové napätie, stabilizuje krvný tlak, reguluje dýchanie, podporuje predstavivosť a asociácie. MT sa aplikuje prevažne na stomatologických, chirurgických a pôrodníckych oddeleniach. Pracuje sa s reprodukovanou hudbou, ktorá slúži ako sedatívum alebo analgetikum. Hudobná kulisa okrem iných prekrýva nepríjemné mechanické zvuky prístrojov, čo napomáha klientovi pri odvrátení pozornosti od jeho bolesti, zdanlivo urýchli inak pomaly prebiehajúci čas a znižuje telesné reakcie na stres. Vhodné je použitie hudby napr. aj pri psychosomatických žalúdočných poruchách (rytmus žalúdka je v značnej miere ovplyvniteľnejší ako rytmus srdca). Pre človeka trpiaceho nervovým žalúdočným vzrušením je uvoľnenie nutnosťou. Rôzne vegetatívne reakcie teda môžu byť dosiahnuté cielenou rôznorodosťou použitej hudby. Jednotlivé hudobné nástroje majú na orgány človeka nasledovný vplyv: zvuk dreveného zvončeka je úzko spojený s pečeňou; zvuk píšťaly priaznivo ovplyvňuje činnosť srdca, bubon

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

41

je prirodzený pre žalúdok. Rezonujúce zvuky, ako napríklad zvuk cimbalu sú prepojené s pľúcami a zvuk sláčikových nástrojov sa spája s obličkami (Shin, 2002).

Väčšina chirurgických pacientov na operáciu reaguje strachom alebo úzkosťou, a to ešte pred jej zahájením. Reakcia v týchto prípadoch je skôr emočnej ako racionálnej povahy. Poslaním hudby v oblasti chirurgie je podľa Linku (1997) zmiernenie pacientových predoperačných obáv, zjednodušenie narkózy, tlmenie pooperačných bolestí a tiež ukľudňovanie pacienta. Pacient potrebuje emocionálnu podporu, radu a pochopenie jeho choroby alebo úrazu a pomoc pri udržaní si pozitívneho postoja.Rôzne štúdie podporujú využitie hudby v oblasti chirurgie od roku 1945, keď bola hudba úspešne využívaná ako audioanalgetikum počas dentálnych chirurgických zákrokov. Odvtedy sa hudba používa ako efektívny liek na zníženie úzkosti u pred-operatívnych pacientov, znížila sa potreba liečby post- operatívnych bolestí. Aj historické pramene uvádzajú použitie hudby v chirurgii. Kane v roku 1914 pri anestézii použil hudbu z gramofónu s cieľom upokojiť a rozptýliť pacientov. V roku 1929 sa Farr vyslovil v prospech používania hudby počas chirurgických procedúr pri lokálnej anestézii, dokonca sa hudba zaviedla do miestnosti pre anestéziu, do operačných sál a do pacientovej izby (AMTA, 2003).Pacienti s lokálnou anestéziou používajú slúchadlá (v takomto prípade je treba pacienta informovať, že hudba bude hrať len pre jeho potešenie). Je to pozitívne aj z toho hľadiska, že pacient nepočuje zvuky prichádzajúce z operačnej miestnosti, teda nepočuje ani náhodné poznámky lekára alebo asistentov o prípadnom náleze, ktorú by si mohol pacient nesprávne vyložiť, a tým by sa dostal do pochybností a podozrievania.

Pôrod je považovaný za normálnu časť ženského životného cyklu. Častým využitím MT v tomto odbore je posilnenie vzťahu plodu a dieťaťa. Linka (1997) opisuje prípady rodičiek, ktorých predchádzajúce pôrody neboli úspešné. V ich prípade môže receptívna hudba navrátiť dôveru v šťastne prebiehajúci pôrod. V Gdaňsku tento druh analgetickej MT rodičky hodnotili vysoko kladne. Vychádza z toho, že aspoň časť bolestivých pocitov rodičiek má v civilizovaných krajinách psychogénnu podstatu, pretože u prírodných a kočovných etník máva pôrod relatívne ľahší priebeh. Pôsobí sa hudbou na psychiku rodičky. Hudba však pomáha aj pri sústredení rodičky a pri koordinácii jej dýchania- je to tiež jedna z techník, ktoré jej pomáhajú k ľahšiemu pôrodu. Touto metódou sa dá redukovať aj dĺžka pôrodu.

Seniori ako klienti MT

MT ponúka svoje služby v zariadeniach pre dôchodcov, senior-centrách, v domovoch dôchodcov, penziónoch, liečebňach pre dlhodobo chorých a domovoch sociálnych služieb. Môže byť použitá pri rehabilitácii starých ľudí, poskytuje senzorickú stimuláciu rovnako ako sociálnu skúsenosť, kde si starí ľudia môžu spievať, tancovať, skladať piesne, spomínať a rozpamätávať sa.

MT má pri liečbe starých osôb rad predností pred verbálnymi technikami. V geriatrii platí viac ako inde pravidlo, že tento spôsob hudobného ovplyvňovania človeka nekladie obvykle psychický odpor, nevyžaduje od pacientov intelektuálnu prácu a logiku, preto je ju možné aplikovať aj tam, kde pacient nie je schopný prijať hovorené slovo. Hudba je v geriatrickej medicíne podľa Vojtechovského a Langerovej (1982) jedným z najmocnejších aktivizačných prostriedkov, mobilizuje obranné mechanizmy k zdolávaniu regresívnych epifenoménov, podieľajúcich sa na rezignácii starého človeka, trpiaceho najrôznejšími chorobami staroby, poskytuje senzorickú stimuláciu rovnako ako sociálnu skúsenosť.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

42

Starí ľudia sa v domovoch dôchodcov môžu cítiť sociálne izolovaní, pretože sú ďaleko od svojho domova, susedov, kamarátov a rodiny- ich depresia vychádza z pocitu odcudzenia a choroby. Starí ľudia trpiaci depresiou sú utiahnutí, izolujú samých seba, sedia so zvesenou hlavou, očný kontakt je z ich strany minimálny, neiniciujú rozhovor. Hudba, znejúca navôkol, môže povzbudiť starého človeka k tomu, aby sa zaujímal o svoje prostredie. MT ponúka skupinové stretnutia, kde majú klienti priestor aj pre sociálnu interakciu a komunikáciu. Najvhodnejšie je aplikovať aktívnu skupinovú terapiu , predovšetkým kolektívny spev starých ľudových piesní, národných piesní a šlágrov, ktoré môžu odznieť buď v doprovode rôznych rytmických a jednoduchých melodických nástrojov alebo hrou na vlastné telo. Skupinová receptívna MT je tiež vhodným prostriedkom na relaxáciu, vyvolanie pozitívnych spomienok, zníženie úzkosti a strachu z izolácie. Pri výbere hudby však treba zohľadňovať aj stupeň vzdelanosti, aby zo strany starých ľudí nedošlo k tomu, že k hudbe budú pristupovať skepticky, s nedôverou a často aj s odporom. Tieto pocity sa môžu vyskytnúť pri počúvaní klasickej hudby menej vzdelanými ľuďmi, preto sa do popredia dostáva hudba z ich mladosti šlágre, polky, ľudové piesne, atď.. Väčšinou dávajú prednosť párnym rytmom, zvlášť na dve a na štyri doby, rytmus najlepšie udržujú synchrónnym tlieskaním alebo hrou na vlastné telo (Vértes, 1992). Podľa výskumov Vértesa (2000) má receptívna kolektívna MT vyslovene pozitívne účinky. Z 4025 starých ľudí sa po vypočutí 105 nahrávok cítilo oveľa veselšie 31%, 32%-ám sa znížilo napätie, 30% opýtaných sa upokojilo a 21% potvrdilo zníženie hladiny úzkosti. Negatívne ohlasy neboli.Hudba tak vnáša do prázdneho života seniorov pocit radosti zo spolupráce a spoluúčasti na činnosti. Zlepšujú sa sociálne vzťahy, obnovuje dôvera a aj svalová koordinácia. Neverbálne sa majú možnosť prejaviť aj tí, u ktorých hovorené slovo absentuje a pomocou hudby a spevu si tak navodzujú cenné emócie, spomienky na melodicko- rytmické podnety. V rámci aktívnej MT sa využívajú aj rôzne výtvarné, kreatívne a expresívne činnosti akou je napríklad muzikomaľba alebo práca s hlinou. Tieto činnosti pomáhajú k posilneniu identity jednotlivca.

Najčastejšou diagnózou spomedzi chorôb starých ľudí je Parkinsonova choroba a Alzheimerova demencia. Alzheimerova demencia zapríčiňuje distres, ktorý prežíva pacient trpiaci týmito demenciami, ktorý je kvôli strate pamäti sprevádzaný aj stratou jazykových schopností. MT použitá pre klientov s progresívnymi chorobami môže spomaliť proces deteriorácie (AMTA, 2003).Parkinsonovu chorobu možno charakterizovať ako poruchu vnútornej a vonkajšej pohyblivosti. Časové a priestorové vnímanie a prežívanie je u týchto klientov zmenené, čo sa prejavuje napríklad pri neschopnosti udržať rovnaké tempo reči alebo chôdze, čo znamená v oblasti MT aj obmedzenie hudobnej tvorivosti. Pozornosť Gruna, Schmoldersa a Greulicha (1998) sa sústredila na klinické prejavy Parkinsonovej choroby. Na začiatku liečby pozorovali obmedzenú rytmickú tvorivosť, pri rytmicko- melodických hrách má klient tendenciu zrýchlovať tempo, rytmus hudby si ťažko získava a udržuje, pri improvizovanej hre sa prejavujú poruchy rytmu , monotónna reč a obmedzené kolísanie emócií. Prostredníctvom troch hlavných zložiek hudby (melódia, harmónia, rytmus) sa prebúdza k pohybu vonkajšia motorická alebo vnútorná emocionálna časť človeka. Klient získava skúsenosti s hudbou, orientáciou a rovnováhou na jednej strane a spojením sebadôvery a vierou v kvalitu života na strane druhej. Sú to práve tie oblasti, ktoré takto postihnutému jedincovi obmedzujú každodenný život. Muzikoterapeutickými technikami sa teda dá dosiahnuť zlepšenie kvality života pacientov, stimulovať a regululovať ich pohyblivosť (napr. zlepšenie rýchlosti a dĺžky krokov, sledovať účinok rytmu hudby na koordináciu, rytmicitu, pohybovú kontrolu a prípravu k pohybu, chôdzu a reč.). Zreteľné zlepšenie motorických funkcií ako aj duševného stavu dáva klientom možnosť ovplyvniť ich klinický stav pomocou tvorivej MT. Za hlavný sa nepovažuje výber hudby, ale aktívne podieľanie sa klienta na nej, čím dochádza k vzájomnej komunikácii.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

43

Je potrebné ponúknuť možnosť improvizácie na takých jednoduchých hudobných nástrojoch, na ktoré nepotrebujú mať hudobné vzdelanie. Druhou alternatívou je spievanie piesní, melódií, improvizovaný spev. Za najvhodnejší hudobný nástroj pri liečbe hudbou u klientov s Parkinsonovou chorobou sa považujú bubny a „ocean drum“- morský bubon, na ktorom klient dokáže vydávať zvuk aj pri jemnom pohybe ruky.

Paliatívna starostlivosť a hospice

Muzikoterapia môže byť v paliatívnej starostlivosti a hospicoch veľmi vďačnou, prospešnou a praktickou metódou. Základom dobre fungujúceho vzťahu medzi klientom a terapeutom je intuitívne a opatrné nadviazanie vzťahu. Práca s klientmi v poslednom štádiu choroby je náročná a zodpovedná pre všetky profesie ktoré sa na nej podieľajú. Stále treba mať na zreteli, že „človek je do konca svojho života živou bytosťou a vždy treba vychádzať z potrieb tohoto človeka, ktorý má podobné potreby ako každý iný človek, len s menšími zvláštnosťami, ktoré súvisia práve s posledným obdobím života.“(Pichaud-Thareauová, 1998, s. 133). Klientov znepokojuje prostredie ,majú obavy o seba samých a zo svojich neustále narastajúcich somatických, psychologických, sociálnych problémov. Sú si vedomí života ohrozujúcej situácie. Treba jednotlivo uvážiť, ako klient pristupuje ku svojej chorobe a ku koncu svojho života. MT sa usiluje zmierniť dopad rôznorodej chorobnej krízy na nevyliečiteľnú chorobu a zmierniť smrť, no nehľadá na ňu riešenie. Mt-euti sa snažia znížiť bolesť a úzkosť umierajúceho, poskytnúť mu čo najväčšie pohodlie a útechu, byť s ním a jeho rodinou behom tohoto ťažkého obdobia, aj neskôr, keď sa rodina zmieruje s úmrtím blízkeho človeka. MT pri sprevádzaní umierajúceho človeka redukuje klientove depresívne a úzkostlivé stavy. Ponúka mu možnosť naučenia sa nových stratégií boja proti strachu a úzkosti, dáva klientovi možnosť vyjadriť svoje pochybnosti, hnev, strach z otázok týkajúcich sa základného zmyslu ľudského života. Posilňuje vnímanie reality klienta, dáva šancu nazrieť do klientovho života pred chorobou. Slúži aj ako zábava a rozptýlenie. Možnosť používať hudbu počas starostlivosti je dovolené, no voľba eliminovať hudbu je tiež veľmi dôležitá a mala by byť rešpektovaná. Muzikoterapeut sa stále snaží prispôsobiť hru klientovi, vychádzajúc z jeho potrieb. Keďže títo klienti sú prevažne pripútaní na lôžkach, pomôcky sú im prispôsobené- osobný CD prehrávač alebo walkman sú vybavené svetlom a pohodlnými slúchadlami. Využívajú sa hudobné nástroje ktoré sú prenosné (kufríkové) a ich používanie je priateľné aj pre klientov bez alebo s minimálnymi hudobnými skúsenosťami (omnichord, bubon, tamburína), hudobné nástroje na ktorých môže hrať pre klienta terapeut alebo členovia rodiny (piano, organ, gitara, flauta, husle), rozsiahla zbierka CD, audiokaziet , výber podľa škály nálady, hudobného štýlu a etnickej príslušnosti, spevník vytlačené veľkými písmenami a všetky ostatné doplnky, ktoré môžu podporiť pacientovu kreativitu a sebaexpresiu vrátane možnosti výtvarnej expresie (AMTA, 2003).

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

44

5 KATALÓG HIER A CVIČENÍ PRE DOSPELÝCH A SENIOROV

5.1 Hra v dospelosti

Existuje viacero typov hier pre dospelých, najznámejšie sú azda hlavolamy, karty, kimovky, počítačové hry. Tie menej známe hry sú napríklad tie, ktoré ponúka muzikoterapia. Sú to nonverbálne hry, kde sa dospelý človek, plný konvencíí a naučených zvyklostí, má možnosť hlbšie spoznávať a vyjadrovať sa pomocou hudobných nástrojov a spevu, má priamu spätnú väzbu pri jeho rôznych reakciách na dianie v hre. Tieto hry pomáhajú odhaľovať rôzne aspekty komunikácie, formujú vedomé správanie človeka ako aj jeho socializáciu.Hra u dospelých podľa Horňákovej (2003) pomáha odpútať klienta od jeho depresií, emocionálnej skleslosti a psychického napätia. Využíva sa na tréning pamäte, poznávacích schopností, sociálnych zručností, na precvičovanie jemnej a hrubej motoriky a na stimuláciu reči. Pomáha klientovi zmysluplne využívať jeho voľný čas, pomáha ho aktivizovať a dobre ho naladiť. Hrkal- Hanuš (1998) hovoria o schopnosti hry odbúravať najrôznejšie bariéry a tým ovplyvňovať psychickú odolnosť, sebavedomie a sebadôveru. Klient na základe hry dokáže lepšie spoznať sám seba a svoje utajené možnosti. Hra je „forma činnosti v dohodnutých situáciach, ktorá je zameraná na opakovanie a osvojovanie spoločenskej skúsenosti, obsiahnutej v sociálne ustálených spôsoboch realizovania predmetných činností.“ (Kolektív, 1987, s. 67). Hra je podľa Orff (1994) opak práce, je to jednoduchá skúsenosť. Hru môžeme hrať aj sami, keď je jediným partnerom človeka hudobný nástroj prostredníctvom ktorého sa človek vyjadruje. Prirodzená hra ukľudňuje aj napätú atmosféru, napätie je dôležitou súčasťou hry. Hra má začiatok a koniec. Výsledkom hry je konfrontácia a to aj v prípade, ak prebieha len medzi účastníkom a hudobným nástrojom. V muzikoterapii sa hráme s hudbou, no pravidlá nie sú pri každej hre nutné. Človek sa hrá s niekým, čo môže znamenať aj to, že sa hrá proti niekomu. Hudba, ktorú človek hrá, musí byť ovplyvnená jeho prostredím, pocitmi a náladou. Ak na človeka tieto emócie nevplývajú, nemôže hrať hudbu. Cieľom hry je intenzívne sebavyjadrenie.

5.2 Vymedzenie základných okruhov katalogizácie

Pri popisoch hier sme sa snažili o ich kategorizáciu, pričom sme si vedomé, že každé cvičenie by bolo možné zaradiť do ďalších uvedených kategórií. Hlavný cieľ hry sa podľa nás nedá úplne presne stanoviť. Existujú hry, ktoré by sa drobnou úpravou mohli presunúť z jednej kategórie do druhej, no počas katalogizácie sme sa snažili ich zaradiť podľa našich teoretických a praktických skúseností.V našom katalógu sa môžu nachádzať aj hry, ktoré sú už známe z iných oblastí liečebnej pedagogiky no snažili sme sa ich pretransformovať na muzikoterapeutické. Podľa nášho názoru nie sú dôležité hry ako také, ale proces ktorý prebieha medzi terapeutom a klientom pri ich realizovaní. Znamená to že aj jednoduchšie hry môžu mať veľkú diagnostickú hodnotu a terapeutickú účinnosť ak ich vykonáva skúsený terapeut. V katalógu uvádzame hry pre skupinovú formu MT, teda pre skupinu klientov a terapeuta (resp. koterapeuta). V prípade, ak sa terapeut / liečebný pedagóg rozhodne pre spoluprácu s klientom v individuálnej forme MT, cvičenia by mal zvoliť tak, aby boli prispôsobené potrebám konkrétneho klienta. Nami opísané cvičenia sú malým návodom, ako sa dá pracovať s väčším počtom klientov. Viaceré hry sa však po drobných úpravách dajú použiť aj pri práci s jednotlivcom. Konečné prevedenie hry samozrejme stále závisí od konkrétnej diagnózy klienta.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

45

1. Hry na upokojenie a relaxáciu hry s relaxačným zameraním sa spravidla vykonávajú v ležiacej polohe, dôležité je uvoľnenie svalov a mysle klienta. Relaxácia je už sama o sebe liečebným procesom. Je známy jej uvoľňujúci vplyv na svaly a korigovanie svalového tonusu. Fyziologicky môžeme s relaxáciou dosiahnuť ukľudňujúci a regeneračný vplyv, psychologicky môžeme vyvolať príjemný emocionálny stav. Hlavným cieľom týchto hier je uvoľnenie napätia, aby klient dokázal spontánne odreagovať všetky nahromadené negatívne pocity a pomoc pri vedomom vnímaní svojho vlastného tela.

2. Hry na zlepšenie sebauvedomenia, na zvýšenie sebadôvery a sebavedomia- klient si pomocou týchto hier má možnosť si zvýšiť sebadôveru, vnímať vlastné hranice. Dôležité je zvýšenie pocitu potrebnosti a ocenenia, toho, aby sa klient naučil v rovnakej miere byť schopný dávať a prijímať, aby sa dokázal rozhodovať sám a aby sa sústreďoval na seba samého. Cieľom týchto hier je: koncentrácia na seba samého, schopnosť dávať a prijímať, samostatné rozhodovanie, zvýšenie pocitu potrebnosti a ocenenia a v konečnom dôsledku celkový rozvoj osobnosti a odhalenie pozitívnych rezerv v osobnosti.

3. Hry na rozvoj kognície - patria sem hry, ktorých hlavným cieľom je stimulovať koncentráciu klienta, jeho pozornosť, myslenie, pamäť, vnímanie, učenie. Hry sú zamerané aj na rozvoj fantázie a abstraktného myslenia.

4. Hry zamerané na rozvoj empatie- hry sú zamerané na podporu empatického cítenia klienta, na rozvoj emotivity, na to, aby bol schopný uvedomiť si a prejaviť svoje pocity, emócie, nálady a aby sa bol schopný vcítiť do situácie druhých, rozvoj schopnosti počúvať druhého a prijať jeho odlišný názor, vcítenie sa do rôznych duševných rozpoložení, prežívanie dôvery, blízkosti a intimity

5. Hry zamerané na komunikáciu (rozhovor nástrojov)- tieto hry pomáhajú klientovi komunikovať so svojim okolím neverbálnou formou, napomáhajú pri interakcii klienta so skupinou. Zameriavajú sa na skupinovú dynamiku, kooperáciu, podporu skupinovej súdržnosti, spolupráce, vedenia. Dávajú klientovi možnosť prispôsobenia sa, byť vedený a byť schopný prejsť v uvažovaní z roviny Ja k rovine My.

5.2.1 Hry na upokojenie a relaxáciu

1.) Hra na virtuóza Pomôcky: matrace, magnetofón, hudobné nástroje Orffovho inštrumentáriaPriebeh: klienti vytvoria ľubovoľné páry, kde jeden z dvojice zaujme ležiacu polohu,

najlepšie na bruchu. Druhý klient sa pokúsi riadiť podľa inštrukcie terapeuta: „Počúvajte hudbu, nechajte sa ňou viesť a podľa jej tempa, rytmu, melódie usmernite svoje konanie: dlaňou ruky jemne pôsobte na telo svojho partnera tak, aby ste imitovali hru na jednotlivých hudobných nástrojoch, ako napríklad: klavír, tamtamy, harfa a podobne“. V pozadí znie hudobná kulisa, zložená z rôznych skladieb, kde sú dôležité dominantné sóla jednotlivých hudobných nástrojov.Klienti si po čase vymenia úlohy (z pasívne ležiaceho sa stane „virtuóz“, a naopak). Na konci hry prebieha diskusia o svojich pocitoch.

Obmena: klienti vytvoria štvorice, jeden člen skupiny leží na zemi. Traja klienti za sprievodu

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

46

reprodukovanej hudby z magnetofónu, rôznymi formami masáže (podľa ich uváženia) majú uvádzať telo ležiaceho do stavu psychickej a fyzickej relaxácie a zároveň pomáhajú preciťovať jednotlivé telesné partie v sprievode hudobnej kulisy. Konkrétne stvárnenie masáže môže byť nasledujúce: masív, hnetenie, sekanie, vyklopkávanie končekmi prstov, prekladanie dotykov po celej ploche tela- od vlasov až po päty. Po uplynutí určitej doby (cca 5 min) si klienti vymenia úlohy. Hra sa končí vtedy, keď sa každí z klientov vystriedal v úlohe ležiaceho klienta.

Obmena: jeden z účastníkov skupiny si ľahne do stredu miestnosti na zem (predpokladá sa, že MT sedenie sa odohráva v MT-ickej miestnosti ktorá má palubovku). Ostatní členovia skupiny sa posadia okolo neho s dopredu zvolenými rytmickými hudobnými nástrojmi, ktoré položia na zem, aby vibrácie cez hudobné nástroje čím intenzívnejšie pociťoval človek, ktorý na zemi leží. Cez hru na nástroj sa mu snažia vyjadriť priania do života.

2.) Moje telo Pomôcky: magnetofón alebo CD prehrávač, hudobné nástroje podľa výberu klientovPriebeh: každý klient si nájde v miestnosti svoje miesto (niektorí si sadnú, iní si ľahnú, ale

môžu aj stáť). Klienti najprv ležia v tichosti, ruku majú na srdci a snažia sa kontrolovať svoje dýchanie a rytmus srdca. Terapeut zapne prehrávač s hudbou v rytme srdcového tepu t.j. 70 úderov za minútu (ani príliš pomalá, ani príliš rýchla). Každý klient si porovnáva tlkot svojho srdca s rytmom hudby. Terapeut vymení hudbu za živú a príjemnú (pri volení hudby prihliadame na vek klientov). Sú vyzvaní na vnímame nálady, tempa a rytmu hudby. Terapeut sa postupne začne mierne pohybovať v rytme hudby- najprv hlavou, potom rukami a nakoniec celým telom. Klienti sú vyzvaní opakovať jeho pohyby. Terapeut verbálne usmerní klientov na striedanie napätia a uvoľnenia jednotlivých svalových skupín.

Obmena: klienti sa pohybujú v priestore sami, ľubovoľne, bez akejkoľvek dopredu danej štruktúry pohybov alebo krokov. Podľa svojej nálady môžu uberať a vzápätí zase pridávať na intenzite tanca, môžu ísť až na maximum svojich možností, následne zmierniť tempo, hľadať nové a nové varianty pohybov. Improvizovať môžu na hudbu klasickú, jazzovú alebo populárnu, inokedy na nahrávky hudby cirkevnej, ľudovej, etnickej, atď.

3.) NáladomerPomôcky: špagát, bubon, gongPriebeh: v strede terapeutickej miestnosti je umiestnený špagát. Na jednej strane špagátu je

umiestnený bubon, ktorý symbolizuje rytmus, dynamiku, silu. Na druhej strane špagáta je gong, symbolizujúci 100% -nú únavu, lenivosť, vyčerpanosť. Klienti sa na výzvu terapeuta postavia na tú stranu špagáta, v akom stave sa momentálne nachádzajú. Obe skupinky klientov na výzvu terapeuta začnú spoločne hrať na bubne/gongu (podľa toho, na ktorej strane špagáta stoja). Každá skupinka sa snaží prispôsobiť tempo svojej improvizácie momentálnemu duševnému stavu. Postupne sa skupinky naladia na seba. Výsledkom je buď prevaha dynamického rytmického tempa, intenzívnej hry alebo naopak, kľudnej relaxačnej, meditatívnej hudby.

4.) Prírodné javyPomôcky: hudobné nástroje ľubovoľného výberu, matracePriebeh: skupina si premyslí spoločné znaky určitého druhu počasia a možnosti jeho

vyjadrenia, napríklad hrom v diaľke môže byť vyjadrený šúchaním nohy, zahrmenia hlasným zadupaním, dážď údermi prstov na stôl, blesky krátkym ostrým a prenikavým výkrikom. Okrem týchto vyjadrení určitých znakov prírodných javov si klienti môžu zobrať na pomoc aj hudobné nástroje, môžu ich ozvučovať ľubovoľným

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

47

spôsobom. Jeden z hráčov sa vymenuje vedúcim hry (v prípade, že sa nikto neprihlási je vedúcim hry terapeut). Medzi účastníkmi sa rozdelia úlohy (jednotlivé zložky počasia). Vedúci hry „vyvoláva“ dané počasie (verbálne alebo hrou na nástroji) a určuje jeho priebeh.

Obmena: klienti si ľahnú na zem a zvuky prírodných javov sa snažia vyjadriť vydávaním zvukov alebo hrou na vlastné telo.

5.) Fantazijný svetPomôcky: hudobná reprodukcia, výkresy, farbičky

Priebeh: klienti sedia uvoľnene a v pohodlnej pozícii na svojich kreslách. Majú zatvorené oči, terapeut im sprostredkuje cestu fantazijným svetom, kľudným hlasom hovorí nasledujúci príbeh: „Predstav si, že ležíš na krásnej rozkvitnutej lúke- Slnko na teba hreje- počuješ spievať vtáky- tráva vonia- vidíš motýľa- počuješ zvuk neďalekého potôčika…“. Terapeut vkladá medzi jednotlivé vety krátke prestávky, slúžiace na to, aby sa klienti vo svojej fantázii vedeli preniesť do danej situácie. Po chvíli sa terapeut snaží vrátiť klientov do reality, napríklad slovami: „ Slnko zapadá – musíš sa vrátiť domov- otváraš oči- si opäť u nás v skupine“.

Obmena: „Predstav si že si ker ruží- kde rastieš?- akú máš okolo seba pôdu?- máš veľa kvetov?- ako voňajú?…“ Namiesto slnečnej lúky a ružového kra môže vedúci skupiny ponúknuť aj iné obrazy, napr.: jabloň, zviera, zvláštny kameň, dom s mnohými miestnosťami, atď.

Poznámka: po skončení „cesty“ je potrebné vyhovieť každému, kto pociťuje potrebu dostať von zo seba svoje zážitky verbálnou alebo neverbálnou cestou (hrou na hudobný nástroj, výtvarným prejavom).

6.) Farebné myšlienkyPomôcky: hudobná nahrávka, výkresy, farbičkyPriebeh: klienti sedia pohodlne v kreslách; tabuľu s výkresom majú pred sebou. V prvej fáze

cvičenia len počúvajú hudbu a vytvárajú si predstavy, ktoré v nich hudba asociuje. Bez vyzvania terapeuta začínajú spontánne vyjadrovať svoje asociácie na papier (niektorí klienti potrebujú vnímať hudbu dlhší čas ako ostatní). Muzikoterapeut môže maľovať, kresliť pri hudbe spolu s klientmi, čo vzbudzuje u nich dôveru a necítia sa byť pri svojej práci kontrolovaní či pozorovaní. Po ukončení kreslenia pri hudbe podporuje terapeut klientov, aby aj slovne popísali, čo chceli svojou kresbou vyjadriť. Každý z klientov má možnosť vyjadriť sa ku kresbe ostatných.

Obmena: terapeut si spolu s klientmi určí známu pieseň, ktorú si spoločne zaspievajú. Porozprávajú sa o nej a výtvarne vyjadria svoje pocity alebo konkrétny námet, situáciu z piesne ako aj abstraktnú kompozíciu.

5.2.2 Hry na zlepšenie sebauvedomenia (sebadôvery a sebavedomia)

1.) Figúra- pozadiePomôcky: hudobné nástroje podľa vlastného uváženiaPriebeh: každý z klientov si zvolí ľubovoľný nástroj, zoznámi sa s ním a vyskúša ho

spôsobom, ktorý mu najviac vyhovuje. Skupina si sadne do kruhu, každý sa postupne predstaví, pričom ho vždy ostatné nástroje spoločne pozdravia. Hráči chodia po priestore, pozdravujú sa s nástrojmi a tvoria ľubovoľné skupinky. Skupinky sa postupne predstavia nasledovným spôsobom: najskôr hráči skupinky hrajú spolu a potom po jednom vystúpia dopredu a hrajú formou „figúra- pozadie“ – vpredu je hlavný hráč (F), v pozadí skupinka (P), po chvíľke sa vráti a vystrieda ho ďalší. Potom sa skupinky môžu opäť spojiť do kruhu a tak skúsiť hru na „figúrku a pozadie“ – 1. hráč v kruhu (F), ostatní okolo (P).

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

48

2.) Zvukový chaosPomôcky: rytmické hudobné nástroje z Orffovho inštrumentáriaPriebeh: účastníci sedia v kruhu, pričom každý má pred sebou jeden rytmický nástroj. Iba

jeden klient nemá nástroj a jeho úlohou je vchádzať do kruhu a vychádzať z neho. Ak vkročí do stredu kruhu, ostatní začnú hrať. Ak z neho vystúpi, tak naopak, prestanú hrať. Vstupom do stredu kruhu vytvára daný jednotlivec celok „zvukového kruhu“ . Spoločnou hrou sa vytvorí „zvukový chaos“ , čo umožňuje jednotlivým účastníkom, hrať na hudobnom nástroji tak , ako chce on. Nasleduje ticho.

Obmena: hra sa môže zamerať aj na vizuálnu oblasť. Teda ak jedinec, ktorý chodí do kruhu a vychádza z neho, zdvihne hore ruky, ostatní účastníci, ak majú Orffove nástroj, hrajú na nástroji nad hlavou. Ak dá ruky na zem, ostatní majú nástroje tiež na zemi alebo pri zemi. Ak dá ruky vľavo alebo vpravo, tak hrajú na nástrojoch podľa určenej strany. Ak sú v hre iné nástroje, na ktorých by sa touto formou hralo zle, tak potom pri zodvihnutí rúk sa hrá hlasno, pri položení rúk na zem sa hrá ticho, pri upažení rukami pomaly.

3.) CestovaniePomôcky: hudobné nástroje Orffovho inštrumentáriaPriebeh: klienti sedia v kruhu okolo hudobných nástrojov, z ktorých si následne vyberajú tie

najvhodnejšie pre ich osobu. Spoločne sa dohodnú a vyberú krajinu, do ktorej pocestujú. Jeden z nich udrie paličkou na bubon, ten určuje rytmus svojej krajiny. Celá skupina dopĺňa rytmus jeho krajiny, tempo, dynamiku - improvizujú. Každý člen skupiny si môže vyskúšať úlohu vodcu „expedície“

Obmena: ak je skupina početná, jeden, max. dvaja členovia si môžu ľahnúť na zem, uvolniť sa a vžiť sa do „cesty“......klienti si vymieňajú aj úlohy, aj krajiny.

4.) Tancujúce rukyPomôcky: reprodukovaná hudbaPriebeh: terapeut pustí melodickú, ukľudňujúcu hudbu. Členovia skupiny sa pokúšajú

tancovať na hudbu iba rukami Obmena: vytvoria sa dvojice. Klienti si sadnú oproti sebe, dlane si položia na seba, zatvoria

si oči. Každý klient sa snaží neverbálne (jemnými pohybmi rúk) navádzať toho druhého, aby sa mu jeho ruky „poddali“ a tancovali podľa jeho pravidiel (alebo sa snažia nájsť kompromis). Dôležitá je hudobná kulisa (hudba rôznych žánrov, v ktorých prevláda raz rytmika a raz melodickosť).

5.) ŠtafetaPomôcky: hudobné nástroje rôznych druhovPriebeh: každý klient si vyberie nástroj podľa svojho uváženia, umiestnený v pravom rohu miestnosti Všetci účastníci si posadajú do kruhu. Na základe dohody sa určí, ktorý z účastníkov začne hrať vlastnú improvizáciu. Záleží len na klientovi,čo a ako dlho bude hrať. Stačí, ak zahrá iba jeden tón. Dôležité je, aby sa prejavil. Ak už nechce hrať, alebo cíti, že vyjadril všetko, odovzdá svojmu susedovi v kruhu „štafetu“ udretím na susedov hudobný nástroj. Ten preberie túto štafetu tak, že začne hrať na svojom nástroji, ktorý má pred sebou. Takto sa „štafeta“ postupne odovzdáva, až sa príde k tomu, kto hru začal.Obmena: všetci sedia v kruhu a každý má pred sebou hudobný nástroj, na ktorom hrá. Ak sa niekto z účastníkov postaví, dá tým povel na výmenu nástrojov v kruhu. Každý posunie svoj nástroj svojmu susedovi (napr.: vpravo- podľa toho, ako sa dohodnú) a od ďalšieho suseda si prevezme nástroj, na ktorý bude hrať. Hra sa skončí vtedy, keď

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

49

každý dostane svoj pôvodný nástroj

6.) ZoznamkaPriebeh: klienti si sadnú do kruhu, všetci by mali tlieskať na pravidelné 4 doby : 2 do dlaní a

2 na stehná. Prvým hráčom bude terapeut: na prvé 2 doby má opakovať svoje krstné meno a na ďalšie 2 doby meno niektorého klienta. Klient, ktorého meno bolo vyslovené, má hneď zareagovať a na prvé 2 doby povedať svoje meno a na druhé 2 doby meno ďalšieho prítomného. Hrá sa dovtedy, kým sa nevyslovili mená všetkých členov skupiny.

Obmena: klient môže namiesto svojho mena povedať meno svojho suseda naľavo (napravo)Obmena: každý klient sa rozhodne, či vstupuje do hry so svojim krstným menom, alebo si

určí nové meno Hru začína terapeut: povie svoje meno (akým spôsobom chce) a meno niektorého klienta (koho chce). Klient má povedať meno terapeuta (tak ako ho povedal terapeut), svoje meno (tak ako chce klient) a meno ďalšieho klienta. Štafeta pokračuje spôsobom- predošlé meno, moje meno, meno ďalšieho.

5.2.3 Hry na rozvoj kognície

1.) Pieseň bez slovPomôcky: hudobné nástroje Orffovho inštrumentária, klavír, CD alebo magnetofónová páskaPriebeh: klienti si s terapeutom spoločne vyberú 1 pieseň, ktorú si aj zaspievajú. Klienti si

podľa vlastného uváženia vyberú hudobný nástroj. Nasleduje rytmické prehrávanie zvolenej piesne na nástrojoch. Po zaspievaní piesne sa porozprávajú o piesni samotnej: o hrdinovi piesne, o situáciách v ktorých sa nachádza (záleží to od textu).K osobám, zvieratám a situáciám objavujúcich sa v texte piesne postupne priraďujú hudobné nástroje. Pieseň si zahrajú bez slov, len pomocou hudobných nástrojov. Neskôr spoja spev s hrou na nástrojoch tak, aby jednotlivé nástroje zneli podľa textu piesne.

Obmena: Spev môže byť sprevádzaný aj hudobnou kulisou, buď živou hudbou (hudobný doprovod terapeuta) alebo reprodukovanou hudbou (páska, CD).

2.) BubnovačkaPomôcky: hudobné nástroje Orffovho inštrumentária, bubnyPriebeh: klient má za úlohu zahrať alebo zaspievať jeden dlhý tón. Nasleduje taká dlhá pauza,

ako dlho znel tón. Klient má túto obmenu tónu a ticha zahrať/zaspievať 8- 10 krát. Náročnosť cvičenia sa stupňuje aktivitou viacerých klientov (súzvuk viacerých tónov v odlišných intervaloch).

Obmena: klient má za úlohu udierať do bubna ticho a v rovnakých intervaloch, neskôr sa údery zrýchľujú a stávajú hlasnejšími. Ak sa dosiahne stav, keď klienta už nikto zo skupiny nedokáže nasledovať, vtedy mávnutím ruky ukončí hru

Obmena: klienti majú k dispozícii rytmické hudobné nástroje (alebo ruky na tlieskanie). Dodržujú rytmus bubna, zo začiatku hrajú len niekoľko tónov, môžu sa ľubovoľne rozhodovať o prestávkach medzi údermi. Neskôr majú vyludzovať viacero tónov a priamoúmerne, so zrýchľovaním rytmu bubna, skracujú prestávky. Postupne sa ich hra dostáva k spoločnej hre s bubnom. Keď každý z klientov hrá na svojom nástroji spolu s vodcom hry, ktorý hrá na bubon, vedca hry veľkým a hlasným úderom na bubon ukončí hru

3.) Zvuky z chodbyPriebeh: terapeut otvorí dvere na miestnosti a klienti počúvajú zvuky z chodby. Hádajú,

z čoho tie zvuky vychádzajú, čo ich vyvoláva. Hovoria, čo im tie zvuky pripomínajú, čo v nich asociujú, napríklad: klepkanie topánok -sestrička, ktorá kráča po chodbe.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 4

50

Klienti spolu s terapeutom sa snažia zo zvukov z chodby poskladať rytmus a skúšajú nájsť pieseň, ktorú im rytmus a melódia zvukov pripomína. Pieseň si spoločne zaspievajú.

Obmena: vlastnú pieseň si môžu klienti poskladať aj zo zvukov z vonkajšieho prostredia.

4.) Hľadanie partneraPomôcky: šatky, melodické a rytmické hudobné nástroje Priebeh: klienti vytvoria dvojice, každá dvojica si zvolí 1 pieseň. Dvojice sa rozdelia, každý

klient si zatvorí oči a prechádza sa po miestnosti až dovtedy, kým terapeut neudá dopredu dohodnutý signál (napr. zatlieska) Každý klient si začne spievať svoju pieseň, na základe ktorého sa dvojice hľadajú.Každý pár si určí svoj signál, ktorý môže byť vokálny prejav, hlas niektorého melodického hudobného nástroja alebo špecifický rytmus vyludený pomocou rytmického nástroja. Daný signál sa má čo najviac odlišovať od signálu ostatných dvojíc. Dvojice sa rozdelia, všetci klienti si zaviažu oči šatkou. Nasleduje voľný pohyb klientov v priestore. Na výzvu terapeuta sa dvojice začnú hľadať: jeden z dvojice vydáva dopredu dohodnutý signál a druhý člen dvojice sa musí pokúsiť znovu nájsť svojho partnera. Je zakázané hovoriť a úmyselne sa dotýkať iných. Hra sa končí vtedy, keď si každý nájde svojho partnera.

Obmena: jeden z klientov (dobrovoľník) si vytlieska svoj rytmus a má sa ho snažiť udržať. Ostatní klienti mu kladú prekážky: tlieskajú arytmicky, v inom tempe, vydávajú rôzne zvuky a pokúšajú sa ho spliesť Úlohou „dobrovoľníka“ je udržať si svoj rytmus.

5.) DirigentPomôcky: hudobné nástroje Orffovho inštrumentáriaPriebeh: klienti sedia v kruhu s vyvolenými hudobnými nástrojmi, improvizujú na nich .

Dirigent stojí v strede kruhu a podľa vlastnej predstavy diriguje hru ostatných členov skupiny. Klienti sa dohodnú, že každý z nich sa bude snažiť hrať jednu spoločne zvolenú pieseň. Každý klient by mal vyskúšať rolu dirigenta.

Poznámka: namiesto hudobných nástrojov sa môže využiť spev.Obmena: skupina spieva jednoduché piesne, ktorých text pozná každí člen (pre istotu sa ešte

pred ich začatím ich text spoločne zopakuje). Dirigent pred každou piesňou zadá ostatným klientom úlohu, napr.: aby boli z piesne vypustené všetky podstatné mená, namiesto nich sa bude spievať „bum“. Čím viac zmien sa v piesni udeje, tým sa stane hra zaujímavejšou.

Obmena: klienti sedia alebo stoja v kruhu. V strede kruhu sa nachádzajú melodické aj rytmické hudobné nástroje , z ktorých si klienti ľubovoľne vyberajú. Spoločne si zvolia takú pieseň, ktorú pozná každý člen skupiny. Pieseň si zaspievajú spoločne.

a) k piesni pridávajú aj hru na hudobných nástrojochb) zaspievajú pieseň bez slov (brumendo)c) hmkajú si melódiu piesne a k tomu si dopomáhajú hrou na hudobné nástroje

d) pieseň zahrajú bez spevu, len pomocou hudobných nástrojov– voľná improvizácia (každý klient si môže spievať sám pre seba, no nik sa nemôže ozvať nahlas)e) pieseň sa snažia zaspievať v opačnej stupnici (ak je originál v durovej stupnici, snažia sa ju zaspievať v molovej a naopak)f) pri spievaní sa snažia hrať na hudobný nástroj len každý tretí úder, každý piaty a pod.

6.) Súzvuk skupiny

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

51

Pomôcky: rytmické hudobné nástroje Priebeh: skupina sedí v kruhu. Terapeut začne svoju hru na hudobnom nástroji rytmickým

vzorcom, ktorý „podáva“ ďalej klientovi po jeho boku. Klienti majú za úlohu dodržať rytmus a tempo „zadania“ a podávať to ďalej bez prestávky. Keď sa rytmický vzorec dostáva opakovane k terapeutovi, zmení ju a opäť „podá“ ďalej. Hru môžeme sťažiť takým spôsobom, keď terapeut zadá nový rytmus ešte predtým ako sa k nemu prvý rytmus vrátil, tým sa hra stáva dvojhlasnou, trojhlasnou. Každý člen skupiny si vyberie 1 z ponúknutých hudobných nástrojov. Úlohou klientov je podávať ďalej v rovnakých intervaloch vyskytujúce sa údery- to je základ hry. Keď si už klienti nacvičili základ, nasleduje sťaženie, ktoré spočíva v tom, že hociktorý klient môže spestriť rytmus hry aj údermi v iných intervaloch, základný rytmus, podávaný od jedného hráča k druhému, musí ostať nerušený. V druhej fáze hry (sťaženie) sa môže využiť aj vokálny prejav

Obmena: klienti sa voľne pohybujú priestorom. Jeden z klientov si zvolí svoj vlastný tón , tzn. začne si spievať tón alebo tvoriť nejaký hluk. Ak sa dotkne niektorého hráča, podáva mu týmto dotykom tón. Prvý klient stíchne, daný tón „vlastní“ niekto iný. Ak sa tón dostane k prvému hráčovi, môže ho zmeniť na iný.

Prvý klient sám je oslobodený od toho tónu, ktorý podal ďalej a môže si začať spievať iný tón. Každý klient, ktorému bol tón podaný, pošle zverený tón ďalej a môže aj on začať tvoriť nové tóny, takže nakoniec každý z klientov si spieva svoj vlastný tón.

Tón sa môže podávať aj tým hráčom, ktorý už majú svoj vlastný tón, tí však musia so spievaním svojho tónu skončiť a prevziať nový tón. Tak sa výsledný zvuk skupiny neustále mení.

5.2.4 Hry zamerané na rozvoj empatie

1.) Zmiešané pocityPomôcky: obálka, kartičky na ktoré sú dopredu napísané emócie (samota, radosť, smútok,

bolesť, strach, nenávisť, láska, nádej, vzdor, vzrušenie), pero, hudobné nástroje (melodické a rytmické)

Priebeh: 1 z klientov si z obálky vytiahne 1 kartičku, prečíta si ju a položí smerom nadol, aby ostatní členovia nevideli jej obsah. Pomocou hry na hudobnom nástroji vyjadrí tú emóciu, ktorá bola napísaná na kartičke. Ostatní klienti majú hádať o vyjadrenie akého pocitu ide. Klient, ktorý uhádol znenie predchádzajúcej karty, nasleduje vo vyjadrení ďalšej emócie. Uhádnutú emóciu skupina spoločne vyjadrí pomocou hry na hudobnom nástroji. Klienti využívajú hru na nimi vyvolenom hudobnom nástroji rôznym spôsobom – búchanie, klopanie, hladkanie, hrkanie…majú možnosť vyskúšať všetky možnosti nástroja, experimentovať

Obmena: terapeut spoločne s klientmi napíše na papier 1 vetu (vymyslenú alebo súčasť nejakej piesne). Terapeut prichystá obálku, v ktorej sú „ukryté“ pocity na kartičkách- klienti si ťahajú z obálky kartičky a podľa toho, čo si vytiahnú, by sa im malo zmeniť citové zafarbenie, výška hlasu, mimika, gestá. Klienti by si mali zmeniť výšku hlasu na základe toho aký pocit vytiahli, takže dopredu dohodnutú vetu (alebo časť piesne) by mal zaspievať každý klient iným spôsobom

2.) Emotívne témyPomôcky: hudobné nástroje melodické a rytmickéPriebeh: každý člen skupiny si vyberie 1 hudobný nástroj. Skupina na výzvu terapeuta začne

improvizovať. Po „zohriatí“ im terapeut navrhne, aby pokúsili zmeniť tempo a dynamiku (skúša sa hrať hlasno, ticho, rýchlo, pomaly, podľa návrhu terapeuta).Nasleduje vyjadrenie emócií a pocitov pomocou hudobných nástrojov na témy:

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

52

emócie: radosť, hnev, strach, smútokprotikladné dvojice: spokojnosť, nespokojnosť, príjemné a nepríjemné, radosť a smútok, dobro a zlo.

3.) VlakPriebeh: klienti si vytvoria trojice, ktoré sa postavia za seba, okrem prvého člena z nich si

obaja zatvoria si oči a chytia sa za pás, čím vytvoria vlak. Vlaky sa pohnú ľubovoľným smerom. Terapeut prostredníctvom bubnu udáva „ rušňovodičom“ tempo (rýchlo, pomaly). Vlaky sa navzájom vyhýbajú. Po asi 2 minútach „cestovania“ po miestnosti na výzvu terapeuta si prvý člen trojice zatvorí oči, viesť ho bude druhý a tretí člen vlaku Po ďalších cca 2 minútach sa úlohy klientov vymenia. Každý z klientov si môže vyskúšať aj miesto rušňovodiča, aj 2 vagónov (cestujúcich), v rôznej kombinácii s otvorenými a zatvorenými očami..

4.) Ako ma vnímajú iníPomôcky: hudobné nástroje melodické a rytmickéPriebeh: skupina sedí alebo stojí v kruhu. 1 z klientov sa prejaví na základe toho, čo ho podľa

seba najviac charakterizuje a vystihuje. Prejaviť sa môže ľubovoľným spôsobom (vydávanie neartikulovaných hlasov, spievanie, dupanie, použitie hudobných nástrojov,..). Nasledovať môže hociktorý klient bez poradia (alebo skupina ľudí), ktorí má záujem zmeniť pohľad prvého klienta na samého seba. Klient, ktorý sa na začiatku hry predstavil tým, čo ho najviac vystihuje, skúma svoje pocity, emócie počas vyjadrenia sa iných klientov na jeho adresu. Nasleduje rozhovor o prežitých zážitkoch, postrehoch, príjemných alebo nepríjemných skúsenostiach.

5.) Ľudia z ulice Pomôcky: magnetofón, páska, bubon, Priebeh: vedúci hry (terapeut alebo dobrovoľník) hrá na bubon alebo pustí hudbu

z magnetofónu. Klientom dáva pokyny, ako sa majú v rytme hudby voľne pohybovať priestorom, napr.: ako starý pán, ako turista nesúci ťažký batoh, ako žena tlačiaca detský kočík, tehotná žena, dieťa ktoré chodí bosé cez kamene..

Obmena: skupina sa môže rozdeliť aj na 2 skupiny, kde terapeut zadá tému, jedna skupina bude dané situácie stvárňovať pohybovo a druhá ju bude sprevádzať na hudobných nástrojoch. Môžu vytvoriť aj dvojice, z ktorých jeden bude hrať telom, a druhý ho bude sprevádzať improvizovanou hudbou.

6.) Farebné kombináciePomôcky: výkresy, farbičky, hudobná nahrávkaPriebeh: terapeut rozdá klientom výkresy, farbičky a pustí prichystanú nahrávku. Klienti majú

vyjadriť konkrétny dej na výkrese (môžu kresliť farbičkami, maľovať štetcom, no aj prstami) . Majú sa vcítiť do nahrávky, na výzvu terapeuta majú na výkrese znázorniť, ako sa dnes cítili. Myšlienky, vyvolané pomocou hudby, sa snažia nakresliť na výkres. Po 15 minútach kreslenia každý z prítomných posunie svoju kresbu po pravej ruke ďalšiemu, ktorý v priebehu max 2 minút má dokresliť na výkres to, čo tam podľa neho chýba.

Obmena: jeden člen skupiny popisuje obrázok hudobným nástrojom, ostatní členovia skupiny sa by sa k nemu mali snažiť pridať svojimi nástrojmi , prispôsobiť sa jeho hre čo najviac a vcítiť sa do toho, čo prežíva.

Obmena: kto ukončil kreslenie, položí výkres do stredu tak, aby nebolo vidieť, čo je na ňom nakreslené. Počká sa, kým všetci klienti dokreslia /celkový čas na kreslenie je maximálne 5-6 minút- nejde tu o „umelecké dielo“, iba o jednoduché zachytenie nálady/. Terapeut vypne magnetofón, pomieša všetky výkresy na zemi a vyzve

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

53

klientov, aby si z nich ľubovoľne vybrali. Keď hudba opäť zaznie, klienti majú pohybom znázorniť, ako na nich vplýva obrázok. Asi po 30 sekundách terapeut vypne magnetofón, klienti položia výkres na zem a vyberú si iný. Posledná fáza hry sa môže opakovať viackrát.

Obmena: po celej miestnosti (na zemi, na stole, v rohoch miestnosti) sú umiestnené papiere a písacie potreby. Terapeut dáva inštrukcie klientom:„prechádzajte sa spôsobom a tempom, ktoré vám vyhovujú a vždy keď vás napadne konkrétny pocit, skúste ho zvýrazniť na ktoromkoľvek z rozložených výkresov. Počúvajte pri tom hudbu a skúste si všímať, čo vám jednotlivé melódie a rytmy pripomínajú“. Hudobná kulisa je rôznorodá, jej trvanie je cca 15-20 minút. Keď sa hudobná nahrávka skončila, klienti pozbierajú papiere, sadnú si do kruhu, rozprávajú sa o asociáciách a o tom, čo je podľa ich názoru zobrazené na papieroch.

5.2.5 Hry zamerané na komunikáciu (rozhovor nástrojov)

1.) KontinuitaPomôcky: klavír alebo iný hudobný nástroj (môže byť melodický aj rytmický)Priebeh : menšia skupina klientov: 3-4 sedia za klavírom. Prvý zahrá jeden tón, druhý

nadviaže na prvého. Postupne pridávajú tóny až môžu vytvoriť melódiu. Každý člen skupiny začne, až keď ten pred ním skončí. Vždy jeden po druhom. Na záver si môžu tú melódiu zahrať spolu. Buď všetci spolu, alebo všetci jednu z tých troch častí.

Obmena: 3 členovia skupiny si vyberú hudobné nástroje. Nehrajú naraz ale samostatne, pričom nástup ďalšieho z nich by nemal narúšať kontinuitu predchádzajúceho hráča. Ostatní klienti majú zatvorené oči a pohybmi rúk napodobňujú hlasy počutých hudobných nástrojov.Nasleduje výmena úloh klientov, hrá sa dovtedy, kým si každý nezahrá na nástroji.

2.) Rôznorodé rytmyPomôcky: Orffovo inštrumentárium, magnetofón, hudobná nahrávkaPriebeh: všetci klienti si sadnú do kruhu. Uprostred kruhu sú rozložené nástroje Orffovho

inštrumentária. Každý si vyberie ľubovoľný nástroj. Terapeut zadá inštrukciu: „ O chvíľu pustím magnetofón s modernou rytmickou piesňou. Začnem do rytmu bubnovať na mojom bubienku. Po chvíli ukážem na niektorého z vás, ktorý sa pridá ku mne avšak jeho rytmus bude iný ako môj. Ja budem pokračovať v hraní ďalej. Po chvíli klient ukáže na iného zo skupiny a už budeme hrať traja. Takto budeme pokračovať, až kým sa všetci nezapoja do hry.“ Terapeut po dohode s klientmi vyberie vhodnú hudbu a „orchester“ môže začať hrať.

3.) Hra inou rukou Pomôcky: hudobné nástroje Orffovho inštrumentáriaPriebeh: každý člen skupiny si má vybrať z ponuky 1 hudobný nástroj a následne vytvoria sa

do dvojice. Jeden z dvojíc si zoberie do rúk nástroj (alebo len tú časť, ktorou sa vyludzuje zvuk) a zatvorí oči. Jeho partner si k nemu sadne (za, vedľa, oproti nemu), chytí ho za ruku a začne hrať. Hrá prostredníctvom ruky klienta, ktorí má zatvorené oči. Po chvíli sa vymenia.

4.) Rytmické spojeniePomôcky: rytmické hudobné nástrojePriebeh: klienti si vyberú z rytmických hudobných nástrojov, umiestnených v prostriedku

miestnosti. Každý klient začne so svojim, pre neho vyhovujúcim tempom a rytmom. Ostane v rytme, očami vyhľadáva a vyzýva iného klienta. „Partneri“ vstúpia do

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

54

spoločného dialógu. Klienti sa so svojim rytmom postupne naladia na seba (alebo sa jeden z nich naladí na rytmus toho druhého, hlučnejšieho a presvedčivejšieho). Neskôr jeden z dvoch klientov vystúpi z hry a ponechá svojho „partnera“ s jeho rytmom. Každý klient si hľadá ďalšieho partnera atď...

5.) StretnutiePomôcky: hudobné nástroje Orffovho inštrumentáriaPriebeh: klienti si vyberú hudobné nástroje z ponuky, rozdelia sa na 2 skupiny a umiestnia sa

v protiľahlých častiach miestnosti. Dvaja hráči (z každej skupinky jeden) pôjde stále „oproti sebe“ po uhlopriečke z protiľahlých rohov miestnosti, pritom obidvaja budú jemne hrať v pravidelnom takte na svojom nástroji. V prostriedku miestnosti sa zastavia, krátkou hrou na hudobnom nástroji vyjadria svoje momentálne pocity zo stretnutia, potom sa každý z nich vyberie do protiľahlého rohu miestnosti .

6.) Počúvajme saPomôcky: melodické a rytmické hudobné nástroje Priebeh: každý z klientov si vyberie z hudobných nástrojov, umiestnených v strede

terapeutickej miestnosti. Skupina začne improvizovať na výzvu terapeuta. Každý zo zúčastnených má hrať tak hlasno a tak dlho, pokiaľ nie je dosiahnutý vrchol zvukovej súhry. Zo zvukového chaosu majú klienti začať postupne budovať kontakt vzájomným počúvaním sa. Mali by viesť dialóg pri náhodnom stretnutí ďalšieho hráča, alebo toho hráča, ktorého zvuk nástroja sa im páči

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

55

LITERATÚRA:AMTA. 2002-2003 (a). Definition of Music Therapy. http://www.musictherapy.org.html/, 2002-2003 (2003-10-15).AMTA. 2002- 2003 (b). Psychiatric Music Therapy. http://www.musictherapy.org.html/, 2002-2003 (2003-10-15).AMTA. 2002- 20003 (c). Medical Music Therapy. http://www.musictherapy.org.html/, 2002- 2003 (2003-10-15).AMTMANNOVÁ, Elena. 2001. Muzikoterapia. Bratislava : PdFUK, nepublikované

prednášky.AMTMANNOVÁ, Elena. 2003. Muzikoterapia v liečebnej pedagogike. Bratislava : vyd.

vlastné, 2003. 82 s.BAGDY, Emoke. 2002. Hangzás, mozgás, ritmus: a muzikalitás lelki szervezodesenek mehen

beluli gyokerei. In: Hang és lélek-Új utak a zene és a társadalom kapcsolatában. Zenei nevelési konferencia. Budapest : Magyar Zenei Tanács, 2002. Zborník

vedeckých prednášok z konferencie s názvom Hang és lélek.BARTELTOVÁ, Magda. 1995. Úvod do štúdia hudobnej výchovy I. Univerzita Komenského v Bratislave : Bratislava, 1995. Vysokoškolské skriptá. ISBN 80-223-0735-1.BORISOVNA, Taťána. 2000. U klavíru beze slz. Praha : LYNX, 2000. ISBN

80-902032-0-4.BRUSCIA, Kenneth. 2002. Definition of Music Therapy. http://www.muw.edu/, 2002

(2003-11-19).BURLAS, Ladislav. 1978. Hudobná teória a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1978.CAMT. 2000. Music Therapy and Psychiatry. http://www.homepage.eircom.net/,

2000 (2003-10-18).CAMT. 2001. Definition of Music Therapy. http://musictherapy.ca/, 2001 (2003-10-18).CAMT. 2000. Music Therapy and Medicine. http://www.homepage.eircom.net/, 2000

(2003-10-18).GRUN, M. – DILL- SCMOLDERS, C. – GREULICH, W. 1998. Tvorivá

muzikoterapia a Parkinsonova choroba. In Rehabilitácia, roč. 31, č. 4, 2000, s. 253- 255.

DARVAS, Gábor. 1978. Zenei zseblexikon. 3. kiadás. Budapest : Zenemukiadó, 1978. ISBN 963 330 623 X.

DAVIS, Wiliam B. – GFELLER, Kate E. – THAUT, Michael H. 1992. An introduction to Music Therapy. Theory and practice. USA : WCB Publishers, 1992. 379 p. ISBN 0-697-12047-3.

DÓŽOVÁ, Estera. 2000. Aktívna muzikoterapia u dospelých ľudí s mentálnym postihnutím v domove sociálnych služieb. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 2000. Diplomová práca.

DUBINA, Branislav. 1999. Možnosti aplikácie muzikoterapie pri liečbe dospelých schizofrénnych pacientov. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 1999. Diplomová práca.

GAŽIOVÁ, Zuzana. 2000. Vplyv hudby a spevu na zrakovo postihnuté deti v predpubertálnom veku s problémami v komunikácii. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 2000. Diplomová práca.

HANŠPACHOVÁ, Jana. 1997. Hry pro maminky s dětmi. 1. vyd. Praha : Portál, 1997. ISBN 80-7178-166-5.

HEAL, Margaret – Wigram, Tony, Edit. 1997. Music Therapy in Health and Education. 2. impression.London : Jessica Kingsley Publishers, 1997. 292 p. ISBN 1-85302-175-X.

HERDEN, Jaroslav et.al. 1992. Hudba pro děti. Praha : Univerzita Karlova, 1992. ISBN 7066-522-X.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

56

HERMAN, Imre. 1999. Perverzió és muzikalitás. Budapest : Animula, 1999. ISBN 963 408 173 8.HORŇÁKOVÁ, Marta. 1999. Liečebná pedagogika. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 1999. ISBN

80-8046-126-0.HORŇÁKOVÁ, Marta. 2003. Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie. 1. vyd. Bratislava : Občianske združenie Sociálna práca, 2003. ISBN 80-968927-6-2.HRKAL- HANUŠ. 1998. Zlatý fond her II. Praha : Portál, 1998.ISBN 80-7178-153-3.KÁNOVÁ, Libuša. 1995. Aplikačné možnosti muzikoterapie u slabozrakých detí v 2. ročníku

ZŠ . Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzita Komenského, 1995. Diplomová práca.

KARDOS, Timea. 2003. Muzikoterapia u dospelých. Bratislava : UK Bratislava, Pedagogická fakulta, 2003. Seminárna práca.

KARDOS, Timea. 2004. Katalóg hier a cvičení z muzikoterapie pre dospelých. Bratislava : UK Bratislava, Pedagogická fakulta, 2004. Diplomová práca.

KARDOSOVÁ, Tunde. 2000. Vplyv hudby na vzťah matka-plod, matka-novorodenec. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 2001. Diplomová práca.

KODÁLY, János. 1996. A zeneoktatás társadalmi jelentoségérol. In: Visszatekintés.III.199.o. KONTA, Ildikó. 1992. Zeneterápiás gyakorlat a Pszichiátriai Rehabilitációs Intézetben

Intaházán. In Zeneterápiás eloadások. 1992. Zodp. red. BensonKatalin. Budapešť : BGGYTFK, 1992. Zborník prednášok z vedeckých stretnutí.Interný materiál BGGYTFK, s. 21- 31

KOPINOVÁ, Ľubica et. al. 2003. Metodika hudobnej výchovy pre pedagogické akadémie a stredné pedagogické školy. Bratislava : SPN, 2003. ISBN 80-10-00226-7.

KRBAŤA, Peter. 1994. Psychológia hudby nielen pre hudobníkov. 1. vyd. Prešov : Matúš, 1994.

KRESÁNEK, Jozef. 2000. Hudba a človek. Bratislava : Hudobné centrum, 2000. ISBN 80- 88884-18-7.

KRISTLOVÁ, Ivana. 2001. Aktívna muzikoterapia na oddelení psychiatrického denného sanatória. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 2001.Diplomová práca.

LACZÓ, Zoltán - VARGA, Katalin. 2000. Zeneterápia és mentálhigiéne. http://www.szochalo.hu/modules.html, 2000-02-11 (2003-01-14)LANGMEIER, Josef-BALCAR, Karel-ŠPITZ, Jan. 2000. Dětská psychoterapie. 2. rozšírené

a prepracované vyd. Praha : Portál, 2000. ISBN 80-7178-381-1.LINKA, Arne. 1997. Kapitoly z muzikoterapie. 1. vyd. Rosice u Brna : Gloria, 1997.

ISBN 80-901834-4-1.LIPSKÝ, Matěj. 2002. Zvuk a hudba jako prostriedok muzikoterapeutického

pôsobenia na ľudský organizmus. http://www.muzikoterapie.cz/Lipsky.htm, 2002 (2003-08-22).

MAREK, Vlastimil. 2003. Hudba jinak. Praha : Eminent, 2003. ISBN ???MAREK, Vlastimil. 2000. Tajné dejiny hudby. Zvuk a ticho jako stav vědomí. Praha:

Eminent, 2000. ISBN 80-7281-037-5.MÁTEJOVÁ, Zlatica. 1993. Základy teórie a praxe muzikoterapie. Bratislava : UK, 1993.

ISBN 80-223-0401-8.MÁTEJOVÁ, Zlatica - MAŠURA, Silvester, 1992. Muzikoterapia v špeciálnej a liečebnej

pedagogike. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1992. ISBN 80-08-00315-4.NLAMT. 2002. Music Therapy for people with Mental Disorder. http://www.xs4all.nl/,

200(2003-10-18).ORFF, Gertrud. 1994. Orff zeneterápiájának alapfogalmai. Definíciók és példák. 3.

Kiadás. Budapest : BGGyTF, 1994.PAVLÍKOVÁ, Petra. 1998. Analýza muzikoterapie a jej aplikačných možností pri liečbe

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

57

hyperaktivity a porúch pozornosti u detí predškolského a školského veku. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 1998. Diplomová práca.

PAVLÍKOVÁ, Petra. 2002. Aplikačné možnosti terapie hrou a muzikoterapie u dieťaťa s poruchou pozornosti a hyperaktivitou. Bratislava : Univerzita Komenského, Pedagogická fakulta, 2002. Dizertačná práca.

PAVLÍKOVÁ, Petra. 1999. Prednášky z terapie hrou. Bratislava : PdF UK, 1999. Interný materiál PdF UK.

PICHAUD, Clément – THAREAUOVÁ, Isabelle. 1998. Soužití se staršími lidmi. Praha : Portál, 1998. ISBN 80-7178-184-3.

PILKA, Jiří. 1987. Zaostrené na hudbu. Bratislava : Opus, 1987.POKORNÁ, Věra. 1997. Teorie, diagnostika a náprava specifických poruch učení. 1. vyd.

Praha : Portál, 1997. ISBN 80-7178-135-5.PUSKAS, E. 1992. Kombinált zeneterápia. In In Zeneterápiás eloadások. 1992. Zodp. red.

Benson Katalin. Budapešť : BGGYTFK, 1992. Zborník prednášok z vedeckých stretnutí. Interný materiál BGGYTFK, s. 63- 71.

SEDLÁK, František. 1990. Základy hudební psychologie. 1. vyd. Praha : SPN, 1990. ISBN 80-04-20587-9.

Seminárne práce študentov z muzikoterapie z rokov 2000-2004. Interný materiál KLPSHIN, Min-Shik. 2002. Definition od Music Therapy. http://www.koreainfogate.com/, 2002

(2003-12-20).SCHÁNILCOVÁ- VODŇANSKÁ, Jitka. 1979. Muzikoterapeutické listy. Praha, 1979. SCHWABE, Christoph. 1972. Musiktherapie bei Neurosen und funktionellen Stoerungen. 2.

prepracované vyd. Jena : VEB Gustav Fischer Verlag, 1972. Lizenznummer 261 700/128/72.

SLANINOVÁ, Mária. 2000. Hudba a charakteristika hnutia New Age. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 2000. Seminárna práca.

ŠIMANOVSKÝ, Zdeněk, 1998. Hry s hudbou a techniky muzikoterapie ve výchově, sociální práci a klinické praxi. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. ISBN 80-7178-264-5.

ŠIMONEKOVÁ, Heda. 2000. Hudobo-pohybová rytmika. 1. vyd. Bratislava : At Publishing, 2000 ISBN 80-88954-10-X.

TILEŠOVÁ, Lenka. 1995. Apikačné možnosti muzikterapie v integrovanej triede materskej materskej školy. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 1995. Diplomová práca.

VARGA, Katalin. 1999. Odborný seminár z muzikoterapie. Budapešť : Vysoká škola liečebnej pedagogiky, 1999, priama osobná účasť.

VARGA, Katalin. 2002. Rakják, rakosgatják magas Gyivó várát. In: Hang és lélek-Új utak a zene és a társadalom kapcsolatában. Zenei nevelési konferencia. Budapest : Magyar Zenei Tanács, 2002. Zborník vedeckých prednášok z konferencie s názvom Hang és lélek.

VÉRTES, László. 1992. Zeneterápia a geriátriában. In Zeneterápiás eloadások 3. 1992. Budapešť : BGGYTFK, 1992. Zborník prednášok z vedeckých stretnutí. Interný materiál BGGYTFK, s. 47- 61.

VÉRTES, L. 2000. Musicotherapy for the elderly. In Bratislava : Geriatria, roč. 6, č. 2, 2000, str. 45.

VITÁLOVÁ, Zuzana. 1999. Muzikoterapia. 1. vyd. Bratislava : Slovenská spoločnosť Franza Schuberta, 1999. ISBN 80-967829-5-9.

VISKUPOVÁ, Božena. 1987. Hudba a pohyb. 2. vyd. Praha : Supraphon, 1987.VOJTĚCHOVSKÝ, M. – LANGEROVÁ, A. 1982. Musikoterapie geriatrických

pacientu. In Rehabilitácia, roč. 15, č. 2, 1982, s. 103- 106. WEHLE, Peter. 2000. Musiktherapie-Eine Einfuehrung. Brno : Paido, 2000. Zborník

príspevkov z medzinárodnej konferencie „Terapie ve speciálně pedagogické péči“. ISBN 80-85931-83-4.

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5

58

ZELEIOVÁ, Jaroslava. 2002. Muzikoterapia- dialóg s chvením. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2002. ISBN 80-968279-6-0

ZELEIOVÁ, Jaroslava. 1999, 2001. Workshop z muzikoterapie. Bratislava : UPC, 1999, 2001.Priama osobná účasť autoriek.

ZENKL, Luděk. 1976. ABC hudební náuky. Praha : Supraphon, 1976.

Užitočné internetové stránky: www.radost.skhttp://www.geocities.com/http://www.austmta.org.au/http://www.musictherapyworld.de/http://www.musiikkiterapia.net/http://www.pramenyzdravi.cz/http://www.sweb.cz/http://www.hisf.no/http://www.meditacia.sk/http://www.germanacademyofmusictherapy.com/http://www.stichtingmuziektherapie.nl/http://www.ul.ie/http://www.m-a-t.freeserve.co.uk/http://www.slovakia-in.host.sk/http://www.percepcia.szm.sk/http://www.ontosofia.it/http://www.grwconsulting.com/http://www.solyom.info/http://www.cbm-musica.org.br/http://www.nordoff-robbins.org.uk/http://www.roehampton.ac.uk/http://www.m.n.cz/

Vydal: PhDr. Elena Amtmannováonline: http://web.t-com.sk/prolp, 2007ISBN 978-80-969813-7-3EAN 9788096981373

Amtmannová, Jarosová, Kardos. 2007. Aplikovaná muzikoterapia. 5