TRENIANSKA UNIVERZITA ALEXANDRA DUBEKA V TRENNE

FAKULTA SOCILNO-EKONOMICKCH VZAHOV

ZKAZ DISKRIMINCIE V PRACOVNOPRVNYCH VZAHOCH PODA

PRVA E

Diplomov prca

tudijn program: udsk zdroje a personlny manament

tudijn odbor: 3.3.14 udsk zdroje a personlny manament

koliace pracovisko: Katedra manamentu a rozvoja udskch zdrojov

kolite: prof. JUDr. Jozef Krlik, CSc.

Konzultant: prof. JUDr. Jozef Krlik, CSc.

Trenn 2012

Bc. Veronika Galov

ABSTRAKT

GALOV, Veronika: ZKAZ DISKRIMINCIE V PRACOVNOPRVNYCH

VZAHOCH PODA PRVA E [Diplomov prca] Trenianska univerzita

Alexandra Dubeka v Trenne. Fakulta socilno-ekonomickch vzahov Katedra

manamentu a rozvoja udskch zdrojov. Vedci prce: prof. JUDr. Jozef Krlik, CSc.

Trenn : FSEV TnU AD, 2012. 89 s.

Hlavnm cieom diplomovej prce bolo zska ucelen komplex informci

o diskrimincii vyskytujcej sa v pracovnoprvnych vzahoch, tie definova, o vetko do

tejto oblasti diskrimincie patr a zisti, ktor druhy diskrimincie v pracovnoprvnych

vzahoch sa najastejie vyskytuj v praxi. Cieom bolo aj pribli eurpsku

a vntrottnu legislatvu, ktor sa zaober diskriminciou v pracovnoprvnych vzahoch,

a tie ako sa d tto oblas diskrimincie v prpade jej vzniku inne riei. Prca je

rozlenen do 5. kapitol, kde prv dve sa venovali diskrimincii v pracovnoprvnych

vzahoch poda prva E a SR v teoretickej rovine. Tretia kapitola rozoberala zistenia

SR v oblasti rodovej diskrimincie v rmci SR a E. V tvrtej kapitole sme popsali

ciele a metdy pouit v prieskume, ktor bol uskutonen formou dotaznka, vsledky

ktorho s uveden v poslednej kapitole diplomovej prce. Vsledkom s relne zistenia

vskytu konkrtnych druhov diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch v Trenianskom

kraji.

Kov slov: diskrimincia v pracovnoprvnych vzahoch, zkaz diskrimincie,

zsada rovnakho zaobchdzania, prvo na rovnak prstup

k zamestnaniu.

ABSTRACT

GALOV, Veronika: PROHIBITION OF DISCRIMINATION IN LABOR RELATIONS

UNDER EU LAW [Diploma thesis] Alexander Dubcek University in Trencin. Faculty of

Social and Economic Relations Department of Management and Human Resources

Development. Manager of diploma thesis: prof. JUDr. Jozef Krlik, CSc. Trencin :

FSEV TnU AD, 2012. 89 s.

The main objective of my thesis was to obtain a complex information on discrimination

existing in labor relations, as well as to define what all belongs to this area of

discrimination and to find out which types of discrimination in the labor relations occur in

practice most frequently. The goal consisted also in approximation of European and

national legislations dealing with discrimination in employment relations, and also how

this field of discrimination could be solved effectively in case of its origin. The thesis is

divided into 5 chapters, the first two dealed devoted to discrimination in employment under

EU and SR law in theory. The third chapter analyzed the findings of the SO SR in the area

of gender discrimination in Slovakia and the EU. In the fourth chapter we described

objectives and methods used in survey, that was realized in a way of a questionnaire results

of which are mentioned in the last chapter of our thesis. The result is a real detection

occurrence of specific types of discrimination in labor relations in Trencin region.

Keywords: discrimination in labor relations, prohibition of discrimination, principle of

equal treatment, right to equal access to employment.

OBSAH

VOD.........................................................................................................................................9

1 VYMEDZENIE ZKLADNCH POJMOV A PRAMEOV .......................................12

1.1 Diskrimincia.................................................................................................................12

1.1.1 Druhy diskrimincie ..............................................................................................12

1.1.2 Dvody diskriminanho sprvania ....................................................................... 14

1.1.3 Zkaz diskrimincie ............................................................................................... 16

1.2 Pracovnoprvny vzah ..................................................................................................17

1.2.1 Subjekty pracovnoprvnych vzahov .................................................................... 18

1.3 Zkladn prva a prvne zsady E v pracovnoprvnych vzahoch ......................19

1.3.1 Zsada zkazu diskrimincie ................................................................................ .20

1.4 Zkladn pramene pracovnho prva E v oblasti zkazu diskrimincie..............21

1.4.1 Smernica 2000/43/ES ............................................................................................ 22

1.4.2 Smernica 2000/78/ES ............................................................................................ 24

1.4.3 Smernica 2006/54/ES ............................................................................................ 25

1.4.4 Charta zkladnch prv E ................................................................................... 27

1.5 Eurpsky sd pre udsk prva ...................................................................................28

2 ZKAZ DISKRIMINCIEV PRACOVNOPRVNYCH VZAHOCH

V EURPSKOM PRACOVNOM PRVE........................................................................30

2.1 Normotvorba pracovnho prva ako prevencia diskrimincie v pracovnoprvnych

vzahoch........................................................................................................................ . 30

2.2 Prvo na rovnak prstup k zamestnaniu, prvo na slobodn vkon zamestnania

a zkaz diskrimincie................................................................................................... . 32

2.3 Zsady rovnakho zaobchdzania............................................................................... 33

2.3.1 Zsada rovnakho zaobchdzania muov a ien....................................................35

2.3.2 Zsada rovnakej odmeny za rovnak prcu ... ........................................................36

2.3.3 Ochrana dstojnosti muov a ien v pracovnoprvnych vzahoch a zkaz

sexulneho obaovania poda prva E ............................................... ...............37

2.3.4 Zsada rovnakho zaobchdzania v oblasti socilneho zabezpeenia ................... 38

2.3.5 Zsada rovnakho zaobchdzania muov a ien v zamestnaneckom systme

socilneho zabezpeenia ................................................................... .....................38

2.3.6 Zsada rovnakho zaobchdzania s osobami s ohadom na rasov a etnick

pvod ..................................................................................................................... 39

2.3.7 Zsada rovnakho zaobchdzania s ohadom na nboenstvo, vieru, zdravotn

postihnutie, vek, sexulnu orientciu ..................................................................... 39

2.4 Premietnutie zkazu diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch z prvnych

aktov E do vntrottneho zkonodarstva SR .........................................................40

2.4.1 Zkonnk prce ..........................................................................................40

2.4.2 Antidiskriminan zkon.......................................................................................41

2.4.3 Rieenie vzniknutej diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch.......................42

3 TATISTIKAV OBLASTI DISKRIMINCIE V PRACOVNOPRVNYCH

VZAHOCH.........................................................................................................................45

3.1 SR a rodov rovnos ................................................................................................45

4 CIELE PRIESKUMU A POUIT METDY................................................................ 50

4.1 Ciele prieskumu............................................................................................................ . 50

4.2 Pouit metdy.............................................................................................................. . 51

5 UPLATOVANIE ZKAZU DISKRIMINCIE V PRACOVNOPRVNYCH

VZAHOCH V TREIANSKOM KRAJI........................................................................52

5.1 Charakteristika respondentov a spolonost zastnench na prieskume ...............52

5.1.1 Charakteristika respondentov.................................................................................52

5.1.2 Charakteristika spolonost............................................................................... ....57

5.2 Prieskum uplatovania zkazu diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch

v Trenianskom kraji................................................................................................... . 58

5.3 Odporania, nvrhy a rieenia................................................................................... 79

ZVER.....................................................................................................................................82

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV ................................................................84

Zoznam prloh a prlohy

ZOZNAM ILUSTRCI A ZOZNAM TABULIEK

OBRZOK 1 Rodov mzdov rozdiel v SR.....................................................................46

OBRZOK 2 Rozdiely v mzde muov oproti enm poda vzdelania a poda veku v roku

2010 v SR...................................................................................................47

OBRZOK 3 Miera nezamestnanosti poda pohlavia v krajinch E v roku 2009.........48

GRAF 1 Pohlavie respondentov..................................................................................53

GRAF 2 Vek respondentov.........................................................................................54

GRAF 3 Vzdelanie respondentov................................................................................55

GRAF 4 Pracovn pozcia respondentov....................................................................57

GRAF 5 Sksenos s diskriminciou v pracovnoprvnych vzahoch........................59

GRAF 6 Diskriminan dvody, s ktormi maj respondenti sksenosti..................61

GRAF 7 Pocit rozdielneho zaobchdzania v zamestnan............................................63

GRAF 8 Druhy diskrimincie, ktorm boli respondenti vystaven.............................64

GRAF 9 Mzdov diskrimincia..................................................................................66

GRAF 10 Vskyt rodovej diskrimincie.......................................................................69

GRAF 11 Oblasti rodovej diskrimincie.......................................................................71

GRAF 12 In dvody diskrimincie.............................................................................73

GRAF 13 Vedomosti o monostiach rieenia diskrimincie........................................75

TABUKA 1 Pohlavie respondentov.................................................................................53

TABUKA 2 Vek respondentov........................................................................................54

TABUKA 3 Vzdelanie respondentov..............................................................................55

TABUKA 4 Pracovn pozcia respondentov...................................................................56

TABUKA 5 Sksenos s diskriminciou v pracovnoprvnych vzahoch.......................59

TABUKA 6 Diskriminan dvody, s ktormi maj respondenti sksenosti................60

TABUKA 7 Pocit rozdielneho zaobchdzania v zamestnan...........................................62

TABUKA 8 Druhy diskrimincie, ktorm boli respondenti vystaven...........................64

TABUKA 9 Mzdov diskrimincia.................................................................................65

TABUKA 10 Vskyt rodovej diskrimincie.................................................................... 69

TABUKA 11 Oblasti rodovej diskrimincie.................................................................... 70

TABUKA 12 In dvody diskrimincie...........................................................................72

TABUKA 13 Vedomosti o monostiach rieenia diskrimincie......................................74

ZOZNAM SKRATIEK

a pod. a podobne

cca. cirka

. slo

l. lnok

EHS Eurpske hospodrske spoloenstvo

ES Eurpske spoloenstvo

ESD Eurpsky sdny dvor

E Eurpska nia

JEA Jednotn eurpsky akt

napr. naprklad

ods. odsek

resp. respektve

s. strana

SD ES Sdny dvor eurpskych spoloenstiev

SR Slovensk republika

S stredn kola

SR tatistick rad Slovenskej republiky

tzv. takzvan

vyd. vydanie

ZE Zmluva o E

9

VOD

Diskrimincia ako tak sa vyskytuje v rznych oblastiach ivota spolonosti. asto sa

vyskytuje v pracovnoprvnych vzahoch a predstavuje dlhodob problm, ktor sa u

mnohokrt snaili riei prslun orgny mnostvom legislatvnych predpisov, i u

vntrottneho alebo eurpskeho charakteru.

Pod pojmom diskrimincia chpeme nespravodliv, neiaduce konanie, o znamen

nerovnak zaobchdzanie v rovnakch situcich, a tie rovnak zaobchdzanie

v nerovnakch situcich, bu s jednotlivcom alebo so skupinou ud, v naom prpade so

zamestnancom alebo skupinou zamestnancov. Vzhadom k naej tme diplomovej prce,

ktor znie Zkaz diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch poda prva E sa

budeme zaobera vlune diskriminciou v pracovnoprvnych vzahoch.

Diskrimincia v pracovnoprvnych vzahoch sa me vyskytova v rznom tdiu

trvania pracovnoprvneho vzahu, napr. pri prijman do zamestnania, kde poda Zmluvy

ES maj vetci obania E prvo na rovnak prstup k zamestnaniu, mnohokrt sa

vyskytuje pri vykonvan zamestnania alebo tie pri skonen pracovnho pomeru.

Diskrimincia sa uskutouje na zklade odlinosti uritho loveka alebo skupiny, kde

touto odlinosou me by rasov alebo etnick pvod, nrodnos, jazyk, ttne

obianstvo, zdravotn postihnutie alebo nepriazniv zdravotn stav, vek, pohlavie,

sexulna orientcia, rodinn stav, povinnos k rodine, vierovyznanie, socilny pvod,

majetok, politick prslunos alebo lenstvo v odborovch organizcich. Diskrimincia

vak me vyplva aj z akhokovek predsudku, ako napr. krsa, vka, temperament,

sexulna pralivos, zl vslovnos a in.

Tmu Diskrimincia v pracovnoprvnych vzahoch poda prva E sme sa rozhodli

spracova z dvodu, e kad fyzick osoba, ktor je v pracovnoprvnom vzahu v pozcii

zamestnanca, sa me s diskriminciou v pracovnoprvnych vzahoch stretn aj

niekokokrt poas svojho ivota. Pokia nejde priamo o osobn sksenos, me sa s ou

zamestnanec stretn aj prostrednctvom rozprvania svojich znmych a asto sa o nej

hovor aj v mdich napr. v svislosti s rodovou rovnosou. Neustle pou, e eny

zarbaj na rovnakch pozcich menej ako mui, aj napriek platnej legislatve, ktor

takho nerovnak zaobchdzanie zakazuje, konkrtne najm smernica Rady . 2006/54/ES.

Tma je vsostne aktulna, a v dnenej dobe, vzhadom na situciu na trhu prce, ete

aktulnejia, nakoko vea zamestnvateov si u zamestnanca nevi tak, ako ke bola

10

nezamestnanos na niej rovni. Dnes je kad zamestnanec ahko nahraditen, a preto

aj zamestnvate pozer na zamestnanca ovea prsnejie, i u pri prijman do

pracovnho pomeru, pri plnen pracovnch loh alebo pri skonen pracovnho pomeru

a zamestnvate asto zneuva svoje nadraden postavenie.

Mnoho zamestnancov nem dostatok fyzickch ani psychickch sl, dostatok

finannch prostriedkov a tie informci a vedomost na to, aby sa proti diskrimincii

v pracovnoprvnych vzahoch mohli inne brni, a preto radej naalej takto

diskriminciu znaj, a prve vtedy je zamestnvate v znanej vhode a me naalej

poruova zkaz diskrimincie, resp. zsady rovnakho zaobchdzania.

Vznam diplomovej prce spova v relnom pohade na vyskytujci sa problm

diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch, kde sme informcie o danej problematike

vyhadvali v dostupnej literatre, na internete, tie z dajov tatistickho radu a najm

za pomoci prieskumu priamo u zamestnanch osb, ktor boli ochotn vyplni nami

vytvoren sbor otzok, ktor im bol poskytnut vo forme dotaznka.

Pri plnen cieov sme pouili metdu analzy obsahu dostupnej odbornej literatry,

zkonov, a tie informcii na internetovch strnkach, zaoberajcich sa zkazom

diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch. Na ely zskania informci od

respondentov sme pouili dotaznkov metdu a reprezentatvny sbor respondentov sme

zskali na zklade nhodnho vberu, priom spolonm znakom vetkch zastnench

respondentov bolo, e pochdzaj z Trenianskeho kraja a v rmci neho s aj zamestnan.

Pri vyhodnoten odpoved zskanch pomocou dotaznka sme pouili metdu dedukcie

a pri selnom a grafickom spracovvan tchto odpoved sme uplatnili matematicko-

tatistick metdy.

Cieom diplomovej prce bolo zska ucelen komplex informci o diskrimincii

odohrvajcej sa v pracovnoprvnych vzahoch, definova o vetko do tejto oblasti

diskrimincie patr a zisti, ktor druhy diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch sa

najastejie vyskytuj v praxi. Uveden cie sme sa snaili naplni najm prostrednctvom

dotaznka, kde sme zskali rozhodujce odpovede, na zklade ktorch sme vytvorili

hodnovern vsledky a zvery. Relne vsledky a zvery s spracovan do prehadnch

tabuliek a grafov.

Hlavnm cieom prieskumu bolo zisti existenciu alebo neexistenciu diskrimincie

v pracovnoprvnych vzahoch, a tie zisti, ktor druhy diskrimincie sa v tejto oblasti

11

vyskytuj v najvej miere v Trenianskom kraji, nakoko vetci respondenti pochdzaj

prve z tohto kraja a v rmci neho s aj zamestnan.

alm cieom bolo pribli legislatvu, ktor sa zaober diskriminciou

v pracovnoprvnych vzahoch, ako sa d tto oblas diskrimincie riei v SR, a na ktor

prvo E sa mono v tomto prpade odvola.

Diplomov prca je dleit a vznamn najm z toho dvodu, e problm

diskrimincie tu vdy bol, je a pravdepodobne aj bude, a aj napriek snahm E o jeho

odstrnenie, resp. eliminciu, diskrimincia v pracovnoprvnych vzahoch sa vyskytuje aj

naalej.

Diskrimincia sa d riei, avak nie kad lovek vie ako. Preto je vemi dleit

vedie, ako je to s diskriminciou v pracovnoprvnych vzahoch v sasnosti a ako sa

v prpade vzniknutia diskrimincie v tejto oblasti meme brni, ak prva ns chrnia

a kam sa meme v tomto prpade obrti a iada pomoc.

Zmerom diplomovej prce bolo poukza na skuton existenciu diskrimincie

v pracovnoprvnych vzahoch, spresnenie a vysvetlenie tohto pojmu, aby bolo zrejm,

oho vetkho sa tto oblas diskrimincie tka a tie popsanie spsobov a monosti jej

rieenia prostrednctvom legislatvy v E aj SR. Zmerom bolo najm preskma aktulnu

situciu vskytu diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch v praxi, konkrtne

v Trenianskom kraji.

Vzhadom na vyie uveden, dovoujeme si vyjadri presvedenie, e diplomov

prca poskytne itateom dostaton mnostvo informci o tme diskrimincie v

pracovnoprvnych vzahoch.

12

1 VYMEDZENIE ZKLADNCH POJMOV A

PRAMEOV

Kapitola poskytuje ir informan zklad pre lepie pochopenie pojmov pouvanch

v problematike diskrimincie ako takej, a tie diskrimincie vyskytujcej sa

v pracovnoprvnych vzahoch. Kapitola rozober subjekty vystupujce

v pracovnoprvnych vzahoch, a tie sa venuje zkladnm prvam a prvnym zsadm

E. Spomenut s v nej aj zkladn pramene pracovnho prva E pre oblas zkazu

diskrimincie, ako aj konkrtne smernice v oblasti zkazu diskrimincie

v pracovnoprvnych vzahoch. Zver kapitoly je venovan Eurpskemu sdu pre udsk

prva.

1.1 Diskrimincia

Diskrimincia je pojem, ktor pochdza z latinskho slova discriminare, ktor znamen

rozliovanie alebo rozdeovanie. Diskrimincia je nespravodliv, neiaduce konanie, kedy

sa v rovnakej situcii zaobchdza s lovekom alebo skupinou inak, ako s inm lovekom

alebo skupinou v tej istej situcii. Me to by na zklade jeho odlinosti, napr. rasovho

alebo etnickho pvodu, zdravotnho i mentlneho stavu, veku, pohlavia, sexulnej

orientcie alebo vierovyznania, at. Diskriminujco sa me sprva jednotlivec, skupina,

firma i tt. (www.zodpovedne.sk, 12. 07, 2011)

1.1.1 Druhy diskrimincie

Diskrimincia ud me ma mnostvo najrozmanitejch dvodov a prin, ako napr.:

rasov alebo etnick pvod, nrodnos, ttne obianstvo, jazyk, rodinn stav, povinnos

k rodine, vierovyznanie, socilny pvod, majetok, vek (vinou sa vyskytuje v

pracovnoprvnych vzahoch), rod / pohlavie, tzv. rodov diskrimincia (napr. niie

platy ien na tch istch pracovnch pozcich ako mui), sexulna orientcia, politick

prslunos, lenstvo v politickch i odborovch organizcich, zdravotn postihnutie,

13

alie dvody, mu vyplva z akhokovek predsudku (napr. vka v cm, krsa,

sexulna pralivos, temperament, vslovnos...)

Antidiskriminan prvo E rozliuje diskriminciu na:

Priamu diskriminciu: ke sprvanie, pri ktorom sa s uritou osobou na zklade uritho

diskriminanho dvodu zachdza menej priaznivo ako sa zachdza s inou osobou

v porovnatenej, resp. rovnakej situcii. Zkaz priamej diskrimincie prikazuje

zamestnvateovi nezaobchdza s jednm zamestnancom z neoprvnench dvodov

horie ako s ostatnmi zamestnancami. O znevhodnenie sa me jedna u pri opomenut

a diskrimincia taktie spova aj v poniovan. Za priamu diskriminciu sa poklad tie

aj znevhodnenie iastkovch skupn uritej skupiny s uritm chrnenm znakom, kde

smerodajn mus by to, i je urit znak iastkovej skupiny reprezentatvny pre zakzan

rozliovac znak, napr. pri nboenstve. Poda antidiskriminanho zkona je rozdiel

medzi priamou a nepriamou diskriminciou aj v tom, e existencia priamej diskrimincie

sa viae aj na jednu osobu, priom nepriama diskrimincia je spojen s osobami

v mnonom sle. (Barancov, 2011, s. 6)

Nepriamu alebo skryt diskriminciu: sprvanie, ke zdanlivo neutrlne rozhodnutie,

rozliovanie alebo postup zvhoduje i znevhoduje fyzick osobu voi inej na zklade

rozliovania poda vymedzench diskriminanch dvodov. (Napr. v prpade zdravotnej

diskrimincie sem patr neprijatie nevyhnutnch opatren, aby zdravotne postihnut osoba

mala rovnak ance ako nediskriminovan osoba).

Pri nepriamej diskrimincii ide o predpis, pravidlo, pokyn alebo rozhodnutie, ktor sa

vzahuje na vetkch alebo na urit skupinu osb. Pri realizcii tohto predpisu, pravidla,

pokynu alebo rozhodnutia dochdza k rozdielnemu zaobchdzaniu, priom takto

rozdielne zaobchdzanie znevhoduje urit diskriminanm dvodom priamo

vymedzen skupinu osb. Nepriama diskrimincia sa dokazuje aie ako priama

diskrimincia. O nepriamu diskriminciu ide aj vtedy, ke sa ten ist predpis uplatn na

rzne situcie alebo ke sa rzne predpisy uplatuj na rovnak situcie.

(Barancov, 2011, s. 7)

Obaovanie: je sprvanie, ke dochdza k neiaducemu sprvaniu za elom alebo s

nsledkom poruenia dstojnosti osoby a vytvorenia nepriateskho, zastraujceho,

poniujceho, pokorujceho alebo urlivho prostredia a v rmci toho aj sexulne

obaovanie. K obaovaniu dochdza vtedy, ak sprvanie sa subjektu voi adrestovi je

neiaduce a nechcen a svis s niektorm diskriminanm dvodom. myslom alebo

14

nsledkom takhoto sprvania me by zsah do slobody alebo udskej dstojnosti

a vytvorenie alebo monos vytvorenia zastraujceho, zahanbujceho, nepriateskho,

poniujceho, potupujceho, zneucujceho alebo urajceho prostredia. V pracovnom

prostred je rozhodujce horie postavenie obaovanej osoby oproti neobaovanm

osobm. Spomenieme aj hostile environment harassment, o znamen zavinen sprvanie

zo strany zamestnvatea, ktor vytvra pracovn prostredie, v ktorom ahie dochdza

k obaovaniu vzahujcemu sa na urit znak diskrimincie. (Barancov, 2011, s. 8)

Pokyn k diskrimincii: je spojen so zneuitm podriadenho postavenia druhej osoby na

diskriminciu inej osoby (prkladom je prkaz zamestnancovi na diskriminan sprvanie).

Pchateom diskrimincie je ten, kto vydal prkaz, dokonca i v prpade, e ku

diskriminanmu sprvaniu zo strany podriadenej osoby nedolo.

Navdzanie k diskrimincii: presvedovanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie druhej

osoby, aby diskriminovala tretiu osobu. V tomto prpade osoba, ktor navdza a t, ktor

navdza na diskriminan sprvanie sa, nie s v podriadenom postaven, ako v

predchdzajcom prpade pokynu k diskrimincii.

Prenasledovanie: je nepriazniv zaobchdzanie ako odveta, odplata za to, e obe si

uplatnila prva na ochranu pred diskriminciou. Prenasledovanie me pochdza od

osoby, voi ktorej diskrimincii sa obe brnila, ale i od jej "spojencov".

1.1.2 Dvody diskriminanho sprvania

Prvo Eurpskej nie vymedzuje tchto es hlavnch diskriminanch dvodov, pri

ktorch je zabezpeen prsnejia prvna ochrana ako pri ostatnch diskriminanch

dvodoch: rod/pohlavie, vek, rasa a etnick pvod, zdravotn postihnutie i nepriazniv

zdravotn stav, sexulna orientcia, nboenstvo, viera alebo skutonos, e osoba je bez

vyznania.

Rod/pohlavie: Pohlavie je biologickou danosou loveka, poda ktorho je osoba bu

muom alebo enou. Za diskriminciu poda pohlavia sa povauje aj diskrimincia

z dvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj diskrimincia z dvodu pohlavnej alebo

rodovej identifikcie.

Vek: Poda rozhodnutia Sdneho dvora, princp nediskrimincie poda veku ale aj inch

dvodov sa mus povaova za veobecn princp prva ES ako aj za zkladn udsk

15

prvo. V praxi je problmom predovetkm stanovenie minimlnych alebo maximlnych

vekovch hranc pre vkon povolania.

Rasa a etnick pvod: Etnick skupina m svoju spolon dlh histriu, vlastn kultrne

tradcie a zva presahuje hranice jednho ttu. Za diskriminciu poda rasy a etnickej

prslunosti je povaovan aj diskrimincia z dvodu vzahu k osobe uritho rasovho,

nrodnostnho alebo etnickho pvodu.

Zdravotn postihnutie, i nepriazniv zdravotn stav: Obanom so zdravotnm postihnutm

je oban, ktor je uznan za invalidnho. Takto oban je invalidn z dvodu telesnej

poruchy, duevnej poruchy alebo poruchy sprvania. Poda Sdneho dvora E sa m

zdravotn postihnutie chpa, ako obmedzenie vyplvajce najm z fyzickho, mentlneho

alebo psychickho postihnutia, ktor brni asti dotknutej postihnutej osoby na

pracovnom ivote. Sdny dvor zdrazuje aj to, e zdravotn postihnutie a choroba nie s

toton pojmy.

Sexulna orientcia: V tomto prpade ide o diskriminciu v diferencovanom prstupe

k heterosexulnym a homosexulnym ivotnm partnerstvm zo strany zamestnvatea.

Me sa sta, e zamestnvate privileguje manelsk zvzky oproti nemanelskm

ivotnm zvzkom, v tomto prpade vak nejde o priamu diskriminciu homosexulnych

zamestnancov, pretoe aj heterosexulne, nemanelsk partnersk zvzky s vylen.

Nboenstvo, viera alebo skutonos, e osoba je bez vyznania: Diskrimincia poda viery

alebo nboenskho vyznania sa vzahuje aj na diskriminciu z dvodu vzahu k osobe

uritej viery alebo nboenskho vyznania, a taktie aj na diskriminciu osoby bez

nboenskho vyznania. (Barancov, 2011, s. 11)

asto sa stva, e jednotliv diskriminan dvody sa prekrvaj a psobia naraz i

spolone viacer, kee antipatia vyvolan prtomnosou jednho diskriminanho dvodu

me vies k prsnejiemu posudzovaniu ostatnch udskch charakteristk.

Diskriminan dvody mu vychdza z negatvnych vlastnost diskriminovanch

osb iba vo vnimonch prpadoch. Prinami bvaj najastejie:

- osobnostn problmy diskriminujcich (podceovanie inch pre zvyovanie

vlastnho sebavedomia, komplexy menejcennosti, autoritatvnos, zniovanie

agresivity po duevnch traumch tmto spsobom...)

- socializcia diskriminujcich ud (kultrna identita, prevldajci nzor na vlastn

subkultru, spoloensk postavenie...)

- stereotypy (zen predstavy o inch)

16

- predsudky (ideolgiou vtepen, negatvne hodnotenia s emocionlnou zlokou)

- prvny rmec, ktor diskriminciu umouje.

Dokonca aj nevedomos a nepozornos voi inm sa mu sta prinou - nemyselnej

diskrimincie. (www.wikipedia.org, 21. 09. 2011)

1.1.3 Zkaz diskrimincie

Zkaz diskrimincie, ako stavn zsada vyjadren v lnku 13 Zmluvy a do plnosti

rozvinut mnohmi smernicami E, m vo vvoji zkladnch prv E najviu tradciu.

Najm zkaz diskrimincie z hadiska pohlavia je u dlhodobo v centre zujmu prva E.

Zsada rovnakho zaobchdzania, ktor je pozitvnym vyjadrenm zkazu diskrimincie

neznamen v prve E len formlnu rovnos, je prvne vznamn pokia ide o ttnu

prslunos, ale najm pohlavie a alie kritri, ako napr. vek, socilny pvod, etnick

pvod, nboenstvo, viera, sexulna orientcia alebo zdravotn postihnutie. V oblasti

pracovnho prva, prvo na rovnak zaobchdzanie neznamen len rovnak zaobchdzanie

v prstupe k zamestnaniu, ale aj rovnak zaobchdzanie pri vkone zamestnania vrtane

profesionlneho postupu a pracovnch podmienok.

Do zkazu diskrimincie sa premieta aj rovnak zaobchdzanie, nielen nerovnak

zaobchdzanie zo strany zamestnvatea, pretoe aj rovnak zaobchdzanie vyaduje

odvodnenie, ak by bolo mimoriadne nevhodn pre urit skupinu zamestnancov.

(Barancov, 2011, s. 7)

Problmom me by identifikcia diskrimincie alebo tie, i vbec identifikovan

me by. Treba spomen aj bossing, ktor predstavuje psychick teror na pracovisku,

ktorm nadriaden ikanuje podriadench a taktie mobbing, ke je zamestnanec

ikanovan kolegami. Zamestnanci neraz znaj diskriminciu na pracovisku len preto,

aby nestratili pracovn miesto. Tka sa to najm reginov s vysokou mierou

nezamestnanosti. asto sa stva, e diskriminan atmosfra na pracovisku sa stupuje,

a ke je neznesiten zamestnanec skon pracovn pomer bu vpoveou alebo dohodou

so zamestnvateom, bez toho aby si uplatnil niektor z monost platnej prvnej ochrany

pred nerovnakm zaobchdzanm v pracovnoprvnych vzahoch.

Poda Barancovej, fyzick osoby maj prvo na prcu a na slobodn vobu

zamestnania, na spravodliv a uspokojiv pracovn podmienky a na ochranu proti

17

svojvonmu prepusteniu zo zamestnania v slade so zsadou rovnakho zaobchdzania v

pracovnoprvnych vzahov. Tieto prva im patria bez akchkovek obmedzen i

diskrimincie z dvodu pohlavia, veku, rodinnho stavu, rasy, farby pleti, jazyka,

sexulnej orientcie, zdravotnho postihnutia, nboenstva, politickho presvedenia,

odborovej innosti, nrodnho alebo socilneho pvodu, prslunosti k nrodnosti alebo

etnickej skupine, majetku, rodu alebo inho postavenia s vnimkou v prpade, ak rozdielne

zaobchdzanie je odvodnen povahou innost vykonvanch v zamestnan alebo

okolnosami, za ktorch sa tieto innosti vykonvaj, ak tento dvod tvor skuton

a rozhodujcu poiadavku na zamestnanie pod podmienkou, e cie je legitmny

a poiadavka primeran. (2008)

Veobecne meme kontatova, e prve v pracovnoprvnych vzahoch sa

diskriminan tendencie prejavuj najastejie a najintenzvnejie. Tento fakt potvrdzuj aj

viacer vskumn projekty rznych intitci. Na zklade zisten Nrodnho radu prce

bola v roku 2007 diskrimincia najpoetnejia v reginoch s najvyou mierou

nezamestnanosti. V tchto reginoch si zamestnvatelia dovouj znevhodova

zamestnancov pri odmeovan, v dodriavan pracovnho asu, pri vytvran vhodnch

pracovnch podmienok. Zamestnanci v tchto reginoch vinou znaj poruenia

pracovnoprvnych predpisov svojimi zamestnvatemi, len aby si udrali svoje pracovn

miesto. Jedn sa predovetkm o regin Horehronia, okresy Rimavsk Sobota a Vek

Krt, Nitriansky kraj a okresy Nov Zmky, Komrno a Zlat Moravce. (Kuril, 2009, s.

64)

1.2 Pracovnoprvny vzah

Pracovnoprvne vzahy s shrnom prvnych vzahov upravovanch normami

pracovnho prva. S to spoloensk vzahy, ktor vznikaj pri vkone zvislej prce za

odmenu a vzahy s nimi svisiace. Subjektom pracovnoprvneho vzahu je ten, komu

z danho pracovnoprvneho vzahu vznikaj prva a povinnosti zamestnvate

a zamestnanec. Objektom tohto vzahu je predovetkm udsk innos spovajca vo

vkone prce. Prvna forma zvzku na vkon prce je jednm z podstatnch kritri na

odlenie zkladnch druhov pracovnoprvnych vzahov. Obsah pracovnoprvnych

vzahov pozostva zo sboru subjektvnych prv a povinnost vyplvajcich astnkom

18

z tchto vzahov. Z hadiska subjektov lenme pracovnoprvne vzahy na individulne

a kolektvne pracovnoprvne vzahy.

Individulne vznikaj medzi zamestnvateom a jednotlivmi zamestnancami a ich

predmetom je vkon prce zamestnancom pre zamestnvatea za odmenu. Zkladnmi

pracovnoprvnymi vzahmi s pracovn pomer a vzahy vznikajce na zklade dohd

o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru (dohoda o vykonan prce, dohoda

o brigdnickej prci tudentov).

Kolektvne pracovnoprvne vzahy vznikaj medzi zamestnvateom (organizciou

zamestnvateov) a zstupcami zamestnancov. V rmci tchto vzahov s najdleitejie

kolektvne pracovnoprvne vzahy vznikajce v rmci kolektvneho vyjednvania, ktorho

vsledkom je spravidla uzatvorenie kolektvnej zmluvy.

Poda SD ES podstatn znak pracovnho pomeru je zakotven v tom, e fyzick osoba

poas uritej doby vykonva pre inho poda jeho pokynov zvisl prcu, za ktor dostva

ako protihodnotu mzdu.

Pracovn pomer a jeho obsah m vek vznam najm pre hospodrsku prax, pretoe

znane ovplyvuje cel hospodrsky a podnikatesk systm krajiny. Pracovn pomer m

podstatn vznam aj v oblastiach pracovnho prva, prva socilneho zabezpeenia a

daovho prva.

1.2.1 Subjekty pracovnoprvnych vzahov

Pre vymedzenie pojmu zamestnanec poda judikatry ESD je rozhodujci vkon

zvislej zrobkovej innosti, ktor fyzick osoba uskutouje pre in subjekt za odmenu

poda jeho pokynov, priom prjmy z takejto innosti nemusia stai na ivobytie

zamestnanca. Tieto prjmy mu by aj pod hranicou ivotnho minima. Za zamestnanca

sa povauj aj zamestnanci, ktor pracuj na iaston pracovn vzok, tie tudent, aj

ke nepober mzdu, ak jeho tdium je vo vzjomnej svislosti k jeho predchdzajcej

pracovnej innosti, resp. ak je poberateom zkonnho prspevku na prpravu na povolanie.

Obdobne to plat o nezamestnanch, ktor predtm pracovali. Prvny status zamestnanca

m aj bval zamestnanec, ktor sa po skonen pracovnho pomeru uchdza o prcu

a taktie profesionlni portovci.

Predtm, ne sa zaal vvoj prva E v oblasti rovnakho zaobchdzania sa

zamestnanci lenili na dve kategrie, a to na robotnkov a radnkov v zvislosti od toho,

19

i zamestnanci vykonvaj fyzick alebo duevn prcu. Avak toto delenie v ase

radiklnych zmien technickej rovne vroby prakticky stratilo vznam, a to aj pod

vplyvom vvoja prva E.

Rozdielovch kritri medzi kategriou robotnkov a kategriou radnkov bolo

v zahraninch pracovnoprvnych pravch v minulosti ovea viac, ale prve vplyvom

uplatovania zsady rovnakho zaobchdzania, ktor m v prve E dominantn vznam,

sa rozdiely v kvalite prvneho postavenia obidvoch pracovnch kategri zjednotili.

(Barancov, 2008, s. 119)

Smernica . 96/71/ES v priamej nadvznosti na judikatru Sdneho dvora ES

zakotvuje, e vymedzenie pojmu zamestnanec sa m chpa a upravova prvnymi

predpismi ttu, v ktorom sa prca doasne vykonva.

Zamestnvate je vdy jednm z astnkov pracovnoprvneho vzahu, je

objednvateom pracovnho vkonu. Zamestnvate je fyzick alebo prvnick osoba,

ktor zamestnva aspo jednu fyzick osobu v pracovnoprvnom vzahu. Za

zamestnvatea sa poda lnku 1 ods. 1 smernice 96/71/ES povauje podnikate, ktor m

svoje sdlo na zem lenskho ttu E. (www.poradca.sk, 04. 08. 2011)

Prca zamestnvatea po vstupe SR do E je podstatne nronejia, lebo pribline 30%

pracovnoprvnych vzahov podlieha uritm prvnym normatvom komunitrneho prva,

premietnutch do primrneho alebo sekundrneho prva E. Zamestnvate, ktor je

zamestnvateom v niektorej z krajn E, mus dodriava zsadu rovnakho

zaobchdzania nielen v prstupe k zamestnaniu, ale aj pri vkone zamestnania.

Medzi subjekty pracovnoprvnych vzahov patr aj odborov organizcia, ktor

zastupuje zamestnancov a spolu so zamestnvateom uzatvraj kolektvne zmluvy.

alm subjektom s odborov zvzy, ktor zdruuj viac odborovch organizcii.

Vemi dleitm subjektom pracovnoprvnych vzahov je tt, ktor zabezpeuje

realizciu prva na prcu, vykonva kontrolu nad dodriavanm predpisov o BOZP,

zabezpeuje nroky zamestnancov z garannho fondu.

1.3 Zkladn prva a prvne zsady E v pracovnoprvnych vzahoch

Tvorcom zkladnch prv a prvnych zsad E je ESD. Musel sa viac orientova na

ochranu zkladnch udskch prv, nakoko sa im dostatone nevenovali zakladajce

zmluvy. Tie sa viac orientovali na ekonomick ciele.

20

Veobecn zsady ESD:

- repektovanie zkladnch udskch prv,

- zsada subsidiarity a proporcionality,

- zsada prvnej istoty a ochrany legitmnych oakvan,

- zsada zkazu diskrimincie,

- zsada transparentnosti.

Na ely diplomovej prce sa v nasledujcej podkapitole bliie venujeme zsade

zkazu diskrimincie.

1.3.1 Zsada zkazu diskrimincie

Tto zsada je veobecnou zsadou eurpskeho prva a vyskytuje sa vo viacerch

ustanoveniach zmluvy. Vo svojich jednotlivch lnkoch zakazuje akkovek

diskriminciu na zklade ttnej prslunosti, rasy, zakazuje diskriminciu medzi

pohlaviami a zabezpeuje rovnos medzi mumi a enami. Zsada zkazu diskrimincie je

vyjadren aj v Charte zkladnch prv, ktor bude sasou stavnej zmluvy E.

Karas a Krlik uvdzaj, e zsada zkazu diskrimincie je vyjadren v Charte

zkladnch prv takto: Akkovek diskrimincia z dvodu pohlavia, rasy, farby pleti,

nrodnosti alebo socilneho pvodu, dedinch vlastnost, jazyka, nboenstva alebo

viery, politickho alebo inho presvedenia, prslunosti k nrodnostnej menine, majetku,

narodenia, postihnutia, veku alebo sexulnej orientcie je zakzan. Uvdzaj tie, e

lnok 13 ZES, ktor bol upraven Zmluvou z Nice, umouje prija podporn opatrenia

na boj proti diskrimincii zaloenej na pohlav, rasovom alebo etnickom pvode,

postihnut, nboenstve alebo viere, veku alebo sexulnej orientcie. Na jeho zklade boli

prijat dve smernice:

- smernica . 2000/43 na zamedzenie diskrimincie z dvodu rasy a etnickej

prslunosti,

- smernica . 2000/78 na zamedzenie diskrimincie v zamestnan.

Zaujmavosou u oboch smernc je to, e presvaj dkazn bremeno na osobu

obvinen z diskrimincie. To znamen, e ten, kto bol z diskrimincie obvinen, mus

preukza, e k diskrimincii nedolo. (2007, s.157, 158)

21

Tmto smerniciam sa venujeme podrobnejie v alej podkapitole.

1.4 Zkladn pramene pracovnho prva E v oblasti zkazu

diskrimincie

Systm pracovnho prva E sa sklad z dvoch zkladnch ast, a to primrne a

sekundrne pracovn prvo E. Sekundrne pracovn prvo E sa alej del z hadiska

ich regulcie individulnych pracovnoprvnych vzahov a z hadiska regulcie

kolektvnych pracovnoprvnych vzahov. Pracovn prvo E psob na zem lenskch

ttov a je pre ne zvznm normatvnym systmom. Medzi zkladn funkcie pracovnho

prva Eurpskej nie patria regulan funkcia a ochrann funkcia.

Pramene eurpskeho sekundrneho komunitrneho pracovnho prva:

Smernica je zvzn pre kad lensk tt, ktormu je uren, kde rozhodujci je

najm vsledok, ktor sa m dosiahnu zavedenm danej smernice. Voba foriem i metd

na jej zavedenie sa ponechva vntrottnym orgnom. Zavedenie konkrtnej smernice

bva asovo ohranien, obsahuje dtum, dokedy m by dan smernica zaveden

v uritom lenskom tte, prpadne monosti a podmienky, za akch me by urit

smernica zaveden neskr. Poda komunitrnej sdnej praxe sa me oban odvola na

obsah smernice z hadiska jej bezprostrednej innosti voi lenskmu ttu a sdy alebo

prslun rady maj da prednos smernici pred vntrottnym prvom, ak sa oban

odvolva na jej obsah. Funkciou smernice je harmonizcia prvnych poriadkov lenskch

ttov, prispsobenie nrodnch a nijnch prvnych vzahov, aplikcie a realizcie

pracovnho prva. V prpade nesplnenia povinnosti transformova smernicu to m

procesn a sankn dsledky, a to a po rove aloby na Sdny dvor.

Rozhodnutie prslunho orgnu Eurpskej nie je v celom svojom obsahu zvzn pre

adresta, ktormu je prslun rozhodnutie uren. Rozhodnutie m individulny charakter.

Aj v prpade rozhodnutia sa oban v prpadnom sdnom spore me na prslun

rozhodnutie odvola. innos rozhodnutia vznik dom jeho oznmenia adrestovi.

Stanovisk a odporania nie s prvne zvzn. V socilnej oblasti psobia niektor

politick dokumenty prijat v rmci Spoloenstva, ako naprklad Charta zkladnch

socilnych prv pracovnkov Spoloenstva alebo Charta zkladnch prv Spoloenstva a

in. Odporania orgnov Eurpskej nie maj podobn vznam ako odporania

22

Medzinrodnej organizcie prce (MOP), vyjadruj stav prvnej a socilnej kultry i

socilne tandardy (ide napr. o odporania v oblasti chorb z povolania, rzne socilne

akn plny, ciele a prostriedky socilnej ochrany, opatrovanie det, ochrana ien matiek

a in). V preambulch inch normatvnych aktov Eurpskej nie s odkazy na uveden

dokumenty, a to aj napriek ich neprvnemu charakteru a v niektorch prpadoch mu by

predmetom odkazu v prslunom rozhodnut Sdneho dvora.

Nariadenia, smernice a rozhodnutia nadobdaj innos v de, ktor je v nich

ustanoven alebo ak tak de nie je ustanoven, v dvadsiaty de po ich uverejnen.

Nariadenia Rady a Komisie, a tie smernice tchto orgnov, ktor s uren vetkm

lenskm ttom, sa uverejuj v radnom vestnku Eurpskej nie. Ostatn smernice a

rozhodnutia sa oznamuj priamo tomu, komu s uren.

1.4.1 Smernica . 2000/43/ES

Smernica . 2000/43/ES bola podpsan da 29. jna 2000 v Luxemburgu. Touto

smernicou sa zavdza zsada rovnakho zaobchdzania s osobami bez ohadu na rasov

alebo etnick pvod.

elom tejto smernice je ustanovenie rmca pre boj proti diskrimincii na zklade rasy

alebo etnickho pvodu, so zmerom uplatni zsady rovnakho zaobchdzania v

lenskch ttoch. Zsada rovnakho zaobchdzania znamen, e nejestvuje iadna priama

alebo nepriama diskrimincia na zklade rasy alebo etnickom pvode.

Tto smernica sa vzahuje na vetky osoby vo verejnom i v skromnom sektore,

vrtane verejnch orgnov vo vzahu k podmienkam prstupu k zamestnaniu, samostatnej

zrobkovej innosti alebo povolaniu, vrtane kritri vberu a podmienok nboru, bez

ohadu na oblas innosti a na vetkch rovniach profesionlnej hierarchie, vrtane

postupu v zamestnan, a tie vo vzahu k prstupu k vetkm typom a vetkm rovniam

odbornho poradenstva, odbornej prpravy, alieho odbornho vzdelvania a

prekoovania, vrtane odbornej praxe, k podmienkam zamestnania a pracovnm

podmienkam, vrtane podmienok prepania a odmeovania a k lenstvu a innosti v

organizcii zamestnancov alebo zamestnvateov alebo akejkovek organizcii, ktorej

lenovia vykonvaj urit profesiu, vrtane vhod poskytovanch takmi organizciami.

Tto smernica sa netka rozdielneho zaobchdzania na zklade ttnej prslunosti a

nedotka sa ustanoven a podmienok, ktor upravuj vstup i pobyt ttnych prslunkov z

23

tretch krajn a osb bez ttnej prslunosti na zem lenskch ttov, a netka sa ani

rozdielu v akomkovek zaobchdzan svisiacom s prvnym postavenm dotknutch

ttnych prslunkov tretch krajn a osb bez ttnej prslunosti.

lensk tty mu stanovi, e rozdiely v zaobchdzan na zklade charakteristk

svisiacich s rasou alebo etnickm pvodom, nie s diskriminciou, pokia z povahy

profesiovch innost alebo z podmienok ich vkonu vyplva, e tieto charakteristiky

predstavuj skuton a urujcu poiadavku, pokia je jej cie legitmny a poiadavka

primeran.

lensk tty mu prija alebo zachova priaznivejie ustanovenia pre ochranu zsady

rovnakho zaobchdzania, ne s ustanovenia tejto smernice. Vykonvanie tejto smernice

nesmie by za iadnych okolnost dvodom k zneniu rovne ochrany proti diskrimincii,

ktor u lensk tty poskytuj v oblastiach, ktor tto smernica upravuje.

lensk tty musia zabezpei, aby sdne i sprvne konania boli k dispozcii vetkm

osobm, ktor sa ctia pokoden nedodriavanm zsady rovnakho zaobchdzania,

dokonca aj vtedy, ke sa vzahy, v ktorch malo djs k diskrimincii, u skonili. Ak

djde k obvineniu z diskrimincie, prislcha odporcovi preukza, e nedolo k porueniu

zsady rovnakho zaobchdzania. Je potrebn, aby lensk tty zaviedli vo svojich

vntrottnych prvnych systmech ochranu pred prenasledovanm, ktor bva reakciou

zamestnvatea na alobu.

lensk tty uria orgn alebo viacer orgny na podporu rovnakho zaobchdzania

pre vetky osoby bez diskrimincie na zklade rasy i etnickom pvode. A do prvomoci

tchto orgnov by malo patri:

- poskytovanie nezvislej pomoci obetiam diskrimincie pri podvan aloby z

dvodov diskrimincie,

- vykonvanie nezvislch prieskumov, ktor sa tkaj diskrimincie,

- uverejovanie nezvislch sprv a vydvanie odporan ku akejkovek otzke,

ktor sa vzahuje k takejto diskrimincii.

lensk tty musia zrui vetky zkony, in prvne predpisy a sprvne opatrenia,

ktor s v rozpore so zsadou rovnakho zaobchdzania a tie tie, ktor s zahrnut v

zmluvch alebo kolektvnych zmluvch, vntropodnikovch pravidlch, ktormi sa riadia

ziskov alebo neziskov organizcie a nezvisl povolania a organizcie pracovnkov a

zamestnancov.

24

lensk tty stanovia systm sankci za poruovanie tejto smernice. Stanoven

sankcie, ktor mu obsahova vyplcanie nhrad obetiam, musia by inn, primeran a

odradzujce. (www.eur-lex.europa.eu, 22. 10. 2011)

1.4.2 Smernica . 2000/78/ES

Smernica 2000/78/ES, ktor ustanovuje veobecn rmec pre rovnak zaobchdzanie

v zamestnan a povolan, bola prijat Radou da 27. Novembra 2000 v Bruseli.

elom tejto smernice je ustanovi veobecn rmec pre boj proti diskrimincii v

zamestnan a povolan na zklade nboenstva alebo viery, zdravotnho postihnutia, veku

alebo sexulnej orientcie, s cieom zavies v lenskch ttoch uplatovanie zsady

rovnakho zaobchdzania. Pri tejto smernici sa pod pojmom zsada rovnakho

zaobchdzania rozumie, e nem existova iadna priama i nepriama diskrimincia

zaloen na ktoromkovek z dvodov uvedench na zaiatku tohto odstavca.

Tto smernica sa vzahuje na vetky osoby, na ktor sa vzahuje aj smernica .

2000/43/ES.

Tto smernica sa vak nevzahuje na to ist, o je uveden v tvrtom odseku pri

smernici . 2000/43/ES. Tto smernica sa taktie nevzahuje na iadne dvky poskytovan

ttnymi alebo podobnmi systmami, vrtane ttneho systmu socilneho zabezpeenia

alebo socilnej ochrany. Dokonca lensk tty mu stanovi, e pokia ide o

diskriminciu z dvodov zdravotnho postihnutia alebo veku, tto smernica sa nevzahuje

na ozbrojen sily.

lensk tty mu stanovi, aj to, e rozdiel v zaobchdzan, ktor je zaloen na

charakteristike svisiacej s niektorm zdvodov uvedench v druhom odseku tejto

podpodkapitoly nie je diskriminciou, ke pre povahu uritch dotknutch pracovnch

innosti alebo kontext, v ktorom sa vykonvaj, tto charakteristika tvor skuton a

rozhodujcu poiadavku na zamestnanie pod podmienkou, e cie je oprvnen a

poiadavka je primeran.

Pri uplatnen zsady rovnakho zaobchdzania vo vzahu k osobm so zdravotnm

postihnutm sa vykonaj primeran opatrenia, prispsobenia. Ide o to, e zamestnvatelia

vykonaj poda potreby jednotlivho prpadu vhodn opatrenia, aby umonili osobe so

zdravotnm postihnutm vstpi, zastova sa alebo postupova v zamestnan alebo

absolvova odborn prpravu.

25

lensk tty mu stanovi, e rozdiely v zaobchdzan z dvodu veku nie s

diskriminciou, ak v kontexte vntrottnych prvnych predpisov s objektvne a

primerane odvodnen oprvnenm cieom, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto ciea s

primeran a nevyhnutn. Zaujmav je tie, e vyuitie vekovho kritria v kontexte

systmov v poistnch matematickch vpotoch nie je diskriminciou na zklade veku za

predpokladu, e dsledkom tohto nebude diskrimincia na zklade pohlavia.

lensk tty mu zavies alebo ponecha v platnosti predpisy, ktor s pre ochranu

zsady rovnakho zaobchdzania vhodnejie ne ustanovenia tejto smernice a

vykonvanie tejto smernice za iadnych okolnost nie je dvodom na znenie rovne

ochrany proti diskrimincii u poskytovanej lenskmi ttmi v oblastiach, na ktor sa

vzahuje tto smernica.

Vymoitenos smernice, mus by dostupn pre vetky osoby, ktor sa ctia pokoden

z dvodu opomenutia uplatnenia zsady rovnakho zaobchdzania, a to aj ke sa u

skonil vzah, v ktorom sa napadnut diskrimincia vyskytla. Je na alovanom, aby

preukzal, e neporuil zsadu rovnakho zaobchdzania, ke osoby, ktor sa ctia

pokoden z dvodu neuplatnenia zsady rovnakho zaobchdzania, predloia sdu alebo

inmu prslunmu orgnu skutonosti, z ktorch mono dvodne usudzova, e k priamej

alebo nepriamej diskrimincii dolo.

Smernica sa zaober aj socilnym dialgom a jeho podporou, kolektvnym

vyjednvanm a uzatvranm zmlv s antidiskriminanmi pravidlami s cieom pestova

uplatovanie zsady rovnakho zaobchdzania. Tieto musia repektova minimlne

poiadavky stanoven touto smernicou a prslunmi vntrottnymi vykonvacmi

predpismi.

Poda smernice sankcie, ktorch sasou me by nhrada za ujmu pre obe, musia

by inn, primeran a odstraujce. (www.eur-lex.europa.eu, 23. 10. 2011)

1.4.3 Smernica . 2006/54/ES

Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. jla 2006 bola podpsan v

trasburgu. Je to smernica o vykonvan zsady rovnosti prleitost a rovnakho

zaobchdzania s mumi a enami vo veciach zamestnanosti a povolania. Tto smernica

nahradila niekoko smernc, a to 75/117/EHS, 76/207/EHS, 86/378/EHS a 97/80/ES, ako

aj smernicu . 2002/73/ES o vykonvan zsady rovnakho zaobchdzania s mumi a

26

enami, pokia ide o prstup k zamestnaniu, odbornej prprave a postupu v zamestnan a o

pracovn podmienky.

Poda tejto smernice, rovnos medzi mumi a enami je zkladnou zsadou prva

Spoloenstva poda lnku 2 a lnku 3 ods. 2 Zmluvy a judikatry Sdneho dvora. Tieto

ustanovenia zmluvy vyhlasuj rovnos medzi mumi a enami ako lohu a cie

Spoloenstva a ukladaj mu zvzok podporova rovnos medzi mumi a enami pri

vetkch svojich innostiach.

Sdny dvor dospel k zveru, e psobnos zsady rovnakho zaobchdzania s mumi a

enami sa neme obmedzova len na zkaz diskrimincie z dvodu, e osoba je

muskho alebo enskho pohlavia. Tto zsada sa uplatuje aj na diskriminciu z dvodu

zmeny pohlavia osoby.

elom tejto smernice je zabezpei vykonvanie zsady rovnosti prleitost a

rovnakho zaobchdzania s mumi a enami vo veciach zamestnania a povolania.

Smernica obsahuje ustanovenia na vykonvanie zsady rovnakho zaobchdzania, pokia

sa jedn o prstup k zamestnaniu vrtane postupu a k odbornej prprave, tie pokia ide o

pracovn podmienky vrtane odmeny za prcu, i zamestnaneck systmy socilneho

zabezpeenia. Definuje priamu aj nepriamu diskriminciu, obaovanie, sexulne

obaovanie, pokyn na diskriminciu ako aj pojem odmena a zamestnaneck systmy

socilneho zabezpeenia. Poda tejto smernice sa pri rovnakej prci alebo prci rovnakej

hodnoty mus odstrni priama a nepriama diskrimincia z dvodu pohlavia v svislosti so

vetkmi hadiskami a podmienkami odmeovania. Ide najm o prpady, ke sa na

stanovenie odmeny pouva systm klasifikcie zamestnan, kde tento systm je zaloen

na rovnakch kritrich pre muov aj pre eny a je vytvoren tak, aby vyluoval

akkovek diskriminciu z dvodu pohlavia.

V lnku 15 tejto smernice sa pe o nvrate z materskej dovolenky. ena na materskej

dovolenke m prvo po skonen svojej materskej dovolenky vrti sa na svoje pracovn

miesto alebo na rovnocenn miesto za podmienok, ktor pre u nie s menej priazniv a

ma itok z kadho zlepenia pracovnch podmienok, na ktor by mala nrok poas

svojej neprtomnosti v prci.

Smernica uruje, e dkazn bremeno je na obvinench, ktor musia dokza, e k

diskrimincii nedolo a nie na uoch saujcich sa na diskriminciu (tzv. obrten

dkazn bremeno). (www.eur-lex.europa.eu, 23. 10. 2011)

27

o sa tka zkazu diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch, meme spomen

ete alie smernice a to smernicu . 2004/113/ES o vykonvan zsady rovnanho

zaobchdzania medzi mumi a enami v prstupe k tovaru a slubm a ich poskytovaniu,

smernicu . 92/85/ES o zaveden opatren na podporu zlepenia bezpenosti a ochrany

zdravia pri prci tehotnch zamestnank a zamestnank krtko po prode alebo

dojiacich zamestnank a aj smernicu . 18/2010 o rodiovskej dovolenke.

1.4.4 Charta zkladnch prv E

Snaha o posilnenie legitimity a demokratickej povahy E viedla k potrebe

systematizova udsk prva a uceli zkladn prva v rmci E, preto bola prijat Charta

zkladnch prv E. Tmto krokom sa potvrdila ambcia E smerujca k vytvoreniu

politickho spoloenstva spolonch hodnt, ktorho hodnoty id nad rmec pvodnch

hospodrskych cieov. (Karas, Krlik, 2007, s. 492)

Charta zkladnch prv E bola prijat Eurpskou radou na jej zasadnut v Kolne nad

Rnom v roku 1999. Vyhlsil ju Eurpsky parlament, Rada Eurpskej nie a Eurpska

komisia v decembri 2000 v Nice. Vetky intitcie E a lensk tty ju musia

repektova a aplikova v obianskom prve, ako aj pri rokovaniach s kandidtskymi

ttmi a tretmi krajinami.

Charta zkladnch prv E podporuje udsk dstojnos, objasuje zkladn prva

obanov nie, predstavuje intelektulne a prvne zklady E, zdrazuje, e E je

spoloenstvom hodnt a prva a je najaktulnejou deklarciou zkladnch prv na svete a

prvou v novom tiscro, zaruuje, e vetky intitcie nie bud tieto zkladne prva

repektova.(www.eppgroup.eu, 12. 11. 2011)

Charta bola prijat vo forme politickej deklarcie, o znamen, e nem zvzn prvny

charakter. Je adresovan nielen intitcim E, ale aj lenskm ttom, ale iba ak ide

o oblasti, v ktorch lensk tty prvo E implementuj. To znamen, e sa nevzahuje

na oblasti, v ktorch maj lensk tty naalej vlun prvomoc. Charta erp hlavne

z stavnch tradci a medzinrodnch zvzkov spolonch pre lensk tty, zo Zmluvy

o E, zakladajcich zmlv Spoloenstva, Dohovoru, socilnych chrt prijatch

Spoloenstvom a Radou Eurpy a precedennho prva Sdneho dvora ES a Eurpskeho

sdu pre udsk prva. (Karas, Krlik, 2007, s. 492, 493)

28

Charta sstredila do jednho politickho dokumentu prva a slobody, ktor boli dovtedy

rozptlen vo viacerch vntrottnych a medzinrodnch nstrojoch, a tie aj v judikatre

Sdneho dvora. Avak obsahuje a rozvja aj nov prva a slobody. Charta ucelila politick,

ekonomick a socilne prva jednotlivcov na rovni E. Charta sa stala sasou nvrhu

stavnej zmluvy E a po jej ratifikovan vetkmi lenskmi ttmi sa stane prvne

zvznou. Je potrebn posilni ochranu zkladnch prv s ohadom na vvoj spolonosti,

socilny pokrok, vedeck a technick rozvoj, a to zviditenenm tchto prv v Charte

zkladnch prv E. Charta sa venuje tmto okruhom: Dstojnos, Slobody, Rovnos,

Solidarita, Obianstvo, Spravodlivos.

1.5 Eurpsky sd pre udsk prva

Eurpsky sd pre udsk prva je medzinrodn sd sdliaci v trasburgu a tvoria ho

sudcovia, ktorch poet je rovnak ako poet lenskch ttov Rady Eurpy, ktor

ratifikovali Dohovor o ochrane udskch prv a zkladnch slobd. Eurpsky dohovor o

udskch prvach je medzinrodn zmluva a mu ju podpsa len lensk tty Rady

Eurpy. Je to dohovor, ktor zriauje Sd a stanovuje pravidl jeho innosti, obsahuje

zoznam prv a zruk, ktor sa tty zaviazali repektova. Sudcovia zasadaj v Eurpskom

sde pre udsk prva ako skromn osoby a nie ako zstupcovia nejakho konkrtneho

ttu a pri skman sanost Sdu asistuje Kancelria Sdu, zloen prevane z prvnikov

pochdzajcich zo vetkch lenskch ttov, tzv. prvni tajomnci. Tto prvni tajomnci

s plne nezvisl od krajiny svojho pvodu a nezastupuj ani saovateov, ani tty.

Eurpsky sd pre udsk prva uplatuje Eurpsky dohovor o udskch prvach a jeho

lohou je zaisti, aby tty repektovali prva a zruky obsiahnut v tomto dohovore. Sd

skma sanosti, resp. iadosti ktor podvaj jednotlivci a niekedy aj tty. Ke Sd zist,

e tt poruil bu jedno alebo viac prv alebo zruk, vynesie rozsudok. Rozsudky s

zvzn pre krajiny, ktorch sa tkaj a tieto s povinn podriadi sa im.

Dohovor chrni najm tieto prva:

- prvo na ivot,

- prvo na spravodliv sdne konanie v obianskych a trestnch veciach,

- prvo na repektovanie skromnho a rodinnho ivota,

- slobodu prejavu,

29

- slobodu myslenia, svedomia a nboenstva,

- prvo na inn prostriedok npravy,

- prvo pokojne uva svoj majetek,

- prvo voli a by volen.

Dohovor zakazuje najm:

- muenie a neudsk alebo poniujce zaobchdzanie alebo trestanie,

- svojvon a nezkonn pozbavenie slobody,

- diskriminciu v uvan prv a slobd priznanch v Dohovore,

- vyhostenie alebo odmietnutie vstupu do krajiny vlastnmu obanovi,

- trest smrti,

- hromadn vyhostenie cudzincov. (www.radaeuropy.sk, 16. 12. 2011)

30

2 ZKAZ DISKRIMINCIE V PRACOVNOPRVNYCH

VZAHOCH V EURPSKOM PRACOVNOM PRVE

Pracovn prvo E tvor pomerne rozsiahlu obsahov as eurpskeho pracovnho

prva. K pojmu Eurpske pracovn prvo treba priradi aj pracovn prvo Rady Eurpy.

Sekundrne prvo je zaloen na primrnom prve a tvoria ho orgny E. S to najm

nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporania a stanovisk orgnov E. Poda sasnho

prvneho stavu primrneho a sekundrneho prva E vo vzahu k nrodnm pravm

pracovnho prva lenskch ttov, prvo E sa dotka zhruba 25% pracovnho prva

lenskch ttov. Pomerne mal obsahov priestor venovan pracovnmu prvu

v zkladnch zmluvch EHS svis s tm, e pvodn idea spolonho eurpskeho trhu

spovala v ekonomickej oblasti a predstavovala tyri slobody, a to slobodu pohybu tovaru,

sluieb, kapitlu a zamestnancov.

E s priznan v oblasti pracovnho prva kompetencie predovetkm v oblasti

vonho pohybu zamestnancov, bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, podpory dialgu

socilnych partnerov, zsady rovnakho zaobchdzania a socilnej ochrany zamestnancov.

Orgny E s normotvorne inn len v rmci oprvnen, ktor s uren zmluvou o EHS.

O socilnom poriadku na eurpskej rovni sa hovor u v preambule Zmluvy o EHS

a svoje konkrtnejie vyjadrenie nala v lnku 117 ods. 1 Zmluvy, poda ktorho sa

lensk tty zaviazali usilova o podporu zlepovania ivotnej rovne a pracovnch

podmienok zamestnancov a jej vyrovnanie pri zachovan doterajej vyej rovni ochrany

zamestnancov.

2.1 Normotvorba pracovnho prva ako prevencia diskrimincie

v pracovnoprvnych vzahoch

Normotvorn prvomoc E vyplva zo zriaovacch zmlv. Tieto zmluvy poskytuj

orgnom E irok kompetenciu pri tvorbe prvnych noriem, ktor maj v lenskch

ttoch bezprostredn platnos a maj prednos pred vntrottnym prvom, v om

spova supranacionlny charakter prva E. Pri prijman pracovnoprvnych noriem E

sa pouva najm konzultan postup, kde s nvrhy konzultovan Eurpskym

parlamentom a asto aj Hospodrskym a socilnym vborom. Pouva sa aj postup

31

kooperatvny, resp. postup spoluprce, ktor sa uplatuje pri veciach, ktor sa tkaj

pracovnho prostredia a bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, Rada tu rozhoduje

vinou hlasov.

Mnoh odbornci povauj vznam vyrovnania pracovnch podmienok zamestnancov

v lenskch ttoch E za najdleitej z hadiska ovplyvovania kvality spoluprce

podnikateskch subjektov lenskch ttov E. Vyrovnan pracovn podmienky

zamestnancov vznamne psobia na vytvranie rovnakch vchodiskovch predpokladov

pre von hospodrsku sa podnikateskch subjektov lenskch ttov E. o sa tka

pracovnho prva, ktor nie je aiskovou asou prva E, bola zo strany Eurpskeho

sdneho dvora najvia pozornos venovan zsade rovnakho zaobchdzania, resp.

zkazu diskrimincie a vonmu pohybu zamestnancov.

Pracovn prvo E meme z hadiska obsahovho zamerania deli na individulne

a kolektvne pracovn prvo. Existuje viacero kritri systematickho lenenia pracovnho

prva E, z hadiska jednho z tchto kritri mono pracovn prvo E rozdeli do

piatich problmovch okruhov:

- Prvo na von pohyb zamestnancov,

- Rovnoprvnos muov a ien v pracovnom ivote,

- Socilna ochrana zamestnancov,

- Technick a zdravotn ochrana zamestnancov,

- Kolektvne pracovn prvo.

Okruhom, ktor svisia so zkazom diskrimincie sa podrobnejie venujeme v alch

podkapitolch diplomovej prce.

Preukazovanie diskrimincie zo strany oprvnench orgnov vykonvajcich dozor nad

realizovanm a dodriavanm pracovnoprvnych vzahov nie je jednoduch. Podstatn

lohu v tejto svislosti zohrva aj neznalos alebo len minimlne vedomosti

zamestnancov o existencii antidiskriminanej legislatvy, ako aj to, e uprednostuj

pasvne znanie diskrimincie, ne aby sa radej pred tmto nerovnakm zaobchdzanm

brnili na zklade vyuitia prvnych intittov priznanch antidiskriminanou legislatvou.

Nsledky diskrimincie mu by rzne, od zhorenia zdravotnho stavu, a po

socilnu izolciu zaloen na pohlav, rase, farbe pleti, jazyku, viere, nboenstve,

sexulnej orientcii, zdravotnom postihnut at. V prpade rozpoznania takhoto

znevhodnenia, predvdania potencilnych nsledkov, uvedomenia si vhod vyplvajcich

32

z garantovanej prvnej ochrany a aktvneho prstupu k nej meme problm diskrimincie

spene riei.

2.2 Prvo na rovnak prstup k zamestnaniu, prvo na slobodn vkon

zamestnania a zkaz diskrimincie

Prvo na rovnak prstup k zamestnaniu aj prvo na slobodn vkon zamestnania

a zkaz diskrimincie s sasou prva na von pohyb zamestnancov.

Oban lenskho ttu E m prvo na prstup k zamestnaniu a vykonvanie prce

v inom lenskom tte E, to znamen, e migrujci pracovnci z inch lenskch ttov

maj rovnak prvne postavenie ako tuzemsk pracovnci. (Karas, Krlik, 2007, s. 302)

Zamestnvate nesmie odmietnu osobu, ktor sa uchdza o zamestnanie z dvodu inej

nrodnosti alebo ttnej prslunosti (v prpade obanov E), z dvodu rasy, farby pleti, i

etnickho pvodu alebo nboenstva. Zamestnvate obdobne nesmie od obana nie,

ktor sa uchdza o prcu v SR, vyadova in doklady, ak nevyaduje ani od vlastnch

obanov.

Rovnak prstup k zamestnaniu zaha aj vzdelvanie a rekvalifikciu.

Za diskriminciu sa nepovauje rozdielne zaobchdzanie v povolaniach, kde vzhadom

na povahu vykonvanej prce a osobitn poiadavky na vkon tejto prce je naprklad

pohlavie nevyhnutnm predpokladom. Za diskriminciu sa nepovauje ani poiadavka

ovldania ttneho jazyka prslunej krajiny.

Treba spomen aj prvo na pobyt, kde migrujci pracovnk m prvo na pobyt

v hosujcom lenskom tte, priom nemus iada o prechodn pobyt kvli vykonvaniu

zamestnania. Povolenie zska na zklade registrcie, po predloen dokladu totonosti na

zastupiteskom rade v tte, ktor mu vydal cestovn doklad alebo na zastupiteskom

rade v tte, v ktorom m bydlisko. ttni prslunci inho lenskho ttu E

nepotrebuj na vkon prce v inom lenskom tte E pracovn povolenie. Prvo na

prechodn pobyt na zklade registrcie m aj manel/manelka a malolet diea.

Kad oban lenskho ttu E, nezvisle od svojho trvalho bydliska, m prvo

vykonva pracovn innos za odmenu na zem inho lenskho ttu a pri vkone jeho

zamestnania plat zkaz diskrimincie. (Barancov, 2008, s. 150)

Zkladom slobody vonho pohybu pracovnkov je zkaz akejkovek diskrimincie

pracovnkov, kde zkaz diskrimincie znamen, e ttna prslunos zamestnanca nesmie

33

by rozdielovm znakom pracovnch podmienok. Zkaz diskrimincie sa tka zaloenia,

obsahu, a tie skonenia pracovnho pomeru, ako aj rekvalifikcie, a tie socilneho

a daovho zvhodnenia. Zakzan je priama aj nepriama forma diskrimincie, kde

nepriama diskrimincia sa asto vyskytuje najm v svislosti s bydliskom zamestnanca.

Diskriminova nemono v zamestnvan, odmeovan, ani vo vzahu k inm pracovnm

podmienkam. Pri vkone zamestnania, zamestnvate je povinn dodriava zsadu

rovnakho zaobchdzania aj vzhadom na in kritria, ako je ttna prslunos

zamestnanca. Jedn sa o zkaz diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch , kam patr

napr. nrodnos, pohlavie, vek, politick prslunos a in. Prvo na slobodn vkon

zamestnania garantuje zamestnanmu obanovi rovnak podmienky vkonu prce

v porovnan s vlastnmi obanmi a garantuje tie prvo na optovn pracovn zalenenie

obana v prpade vzniku nezamestnanosti za rovnakch podmienok, ak platia pre

vlastnch obanov.

Zsada rovnakho zaobchdzania pri vkone zamestnania sa vzahuje tie na vkon

odborrskej funkcie, zamestnanec inho lenskho ttu E m prvo by volen do

odborrskych funkci a m prvo vykonva tieto funkcie. (Barancov, 2008, s. 150, 151)

S znme aj vnimky z prva zamestnancov na von pohyb zamestnancov, ktor sa

tkaj najm zamestnancov verejnej sluby. Ide o to, e lensk tt E me vkon

verejnej sluby viaza na ttne obianstvo, ale ide len o tak innosti verejnej sluby,

ktor s spojen s bezprostrednmi lohami ttu a len pre takto okruh innost si lensk

tt me rezervova svoj pracovn trh pre vlastnch obanov. Pojem verejnej sluby

znamen, e ide o vkon radnej ttnej moci a vzahuje sa na zamestnancov

zabezpeujcich veobecn ttne zujmy. Ide o innosti, ktor s spojen s vkonom

vsostnch oprvnen ttu a so zodpovednosou za ochranu veobecnch zujmov ttu.

(Barancov, 2008, s. 145, 146)

2.3 Zsady rovnakho zaobchdzania

Ide tu predovetkm o rovnos, ktor zabezpeuje, e sa s nositemi udskch prv

zaobchdza rovnako v rovnakch situcich a odline sa zaobchdza v nerovnakch

situcich. Jedn sa najm o zven pracovnoprvnu ochranu zdravotne postihnutch

zamestnancov, a tie o zven pracovnoprvnu ochranu tehotnch ien a matiek.

34

Primrne prvo E obsahuje len mlo zkladnch prv a slobd, a to v podobe

zkladnch prvnych zsad. V rmci E oprvnenie chrni zkladn prva a slobody

prislcha Eurpskemu sdnemu dvoru, ten pln v rozsiahlej miere tto funkciu a svojimi

rozhodnutiami aplikuje obsah zkladnch socilnych prv a ich prvnu kvalitu, aj ke sa

niekedy dostane do rozporu s nrodnmi sdmi lenskch krajn E. Judikatra

Eurpskeho sdneho dvora pri ochrane zkladnch prv a slobd vychdza nielen zo

zkladnch zsad Zmluvy a zo zkladnch zsad spolonch stavnch tradci lenskch

ttov, ale aj z rovne zakotvenia tchto prv a slobd v medzinrodnch paktoch

o ochrane udskch prv.

Zsada rovnakho zaobchdzania v pracovnoprvnych vzahoch m hlavne vo vzahu

k zamestnancom prvne garantova rovnos nsledkov pri uplatovan konkrtnych

vecnch predpokladov. Zsada rovnakho zaobchdzania je asto v normatvnych textoch

vyjadren aj ako zkaz diskrimincie a je zrove konkrtnym prvnym prejavom rovnosti.

V pracovnoprvnych vzahoch by zsada rovnakho zaobchdzania mala by uplatovan

vo vetkch opatreniach, rozhodnutiach, a tie pokynoch zamestnvatea. Tto zsada

zavzuje zamestnvatea k tomu, aby vo svojom vntropodnikovom poriadku zakotvil

spolon rovnak pracovn podmienky pre vetkch zamestnancov alebo aby tieto

podmienky zaviedol poda uritch vecnch kritri. Najvia pozornos, o sa tka

zsady rovnakho zaobchdzania v pracovnoprvnych vzahoch bola v poslednch rokoch

venovan zsade rovnakho zaobchdzania medzi mumi a enami, a tie zsade

rovnakho odmeovania za prcu medzi mumi a enami. (Barancov a kol., 2008, s.25,

28-30).

V praxi sa me poruovanie zsady rovnakho zaobchdzania v pracovnoprvnych

vzahoch prejavova tak, e sa prijme nejak vntropodnikov normatvna norma, kde

zamestnvate uskuton diferenciciu zamestnancov poda uritch abstraktnch kritri,

m vytvor pracovn kategriu, s ktorou zaobchdza menej vhodne. Alebo napr. ke

jeden a ten ist dvod, napr. pri poruen pracovnej disciplny, vedie k podstatne

rozdielnym rozhodnutiam zo strany zamestnvatea, kde v jednom prpade dostane

zamestnanec vpove zo strany zamestnvatea a v druhch prpadoch takto poruenie

pracovnej disciplny zo strany zamestnanca zostane u zamestnvatea nepovimnut, i

povimnut a nesankcionovan. (Barancov a kol., 2008, s. 29)

Z hadiska Eurpskeho sdu pre udsk prva nie je kad odlin zaobchdzanie aj

diskriminciou, poda neho je rozdiel v zaobchdzan diskriminan, ak na rozliovanie

35

nie je objektvny a primeran dvod. Zkaz diskrimincie je zkladn udsk prvo, ide

o priamu aplikciu prva E bez toho, aby lensk tty museli vo svojom vntornom

zkonodarstve upravi prvny reim rovnakho zaobchdzania vo svojich vykonvacch

predpisoch.

Medzi subjekty, ktor s povinn dodriava zsady rovnakho zaobchdzania patr

tt, nettne subjekty, fyzick osoby a prvnick osoby prslunch lenskch ttov.

2.3.1 Zsada rovnakho zaobchdzania muov a ien

Rovnoprvnos muov a ien sa neobmedzuje len na oblas odmeovania, ale vzahuje

sa na rovnoprvnos muov a ien v celej rke ich pracovnho ivota. Poda Barancovej

sa v zmysle komunitrneho prva, zsada rovnakho zaobchdzania medzi mumi

a enami mus dodriava najm pri:

- zaloen pracovnho pomeru,

- zmene obsahu pracovnho pomeru,

- zabezpeen fakultatvnych socilnych plnen zamestnvatea,

- alom vzdelvan, a tie pri karirnom raste,

- stanovovan pracovnch podmienok,

- skonen pracovnho pomeru. (2008, s. 30)

V oblasti rovnakho zaobchdzania s mumi a enami bolo prijatch 13 eurpskych

smernc, zvznch pre lensk tty E, ktor musia tieto prvne predpisy zaleni do

svojich vntrottnych prvnych predpisov. Tieto nstroje poskytuj pevn a ucelen

zklad, ktor zabezpeuje dodriavanie zsady nediskrimincie. Smernice E zaruuj

zsadu rovnho zaobchdzania hlavne vo veciach svisiacich s prstupom k zamestnaniu,

pracovnm postupom a pracovnmi podmienkami, zahruj tie rovnos pri vyplcan a

po systmy socilneho zabezpeenia, samostatn zrobkov innos a ochranu poas

tehotenstva a materstva.

Ako prv bola prijat smernica . 75/117/EHS, tkajca sa harmonizcie legislatv

lenskch ttov v aplikcii zsady rovnosti pri odmeovan medzi zamestnancami

enskho a muskho pohlavia, alou bola smernica . 76/207/EHS, ktor mala za cie

uplatnenie zsady rovnakho zaobchdzania medzi oboma pohlaviami vo veciach

svisiacich s prstupom k zamestnaniu, pracovnm postupom a pracovnmi podmienkami.

(www.zenskaloby.sk, 08. 01. 2012)

36

Poda stavy Slovenskej republiky maj eny prvo na zven ochranu zdravia pri

prci, a tie na osobitn pracovn podmienky. Tehotnej ene sa zaruuje osobitn

starostlivos, ochrana v pracovnch vzahoch a zodpovedajce pracovn podmienky.

enm sa zabezpeuj pracovn podmienky umoujce im zapojenie sa do pracovnho

procesu a vkon prce s ohadom na ich fyziologick predpoklady, ale najm s ohadom

na ich spoloensk funkciu v materstve, pri vchove det a pri starostlivosti o deti.

Pracovn prvo poskytuje zven ochranu enm a matkm v priebehu pracovnho

pomeru, ako aj pri jeho skonen. Zven ochranu pri skonen pracovnho pomeru

poskytuje prvna prava tehotnej zamestnankyni, zamestnankyni na materskej

a zamestnankyni a zamestnancovi na rodiovskej dovolenke.

Nie kad odlin zaobchdzanie so zamestnancami, mumi a enami, hne

predstavuje diskriminciu a je v rozpore s komunitrnym prvom. Ak je prinou

rozdielneho zaobchdzania objektvne oprvnen dvod a aj cie tohto dvodu m by

objektvny a oprvnen a m sa dosiahnu primeranm alebo nevyhnutnm prostriedkom.

Odlin zaobchdzanie nesmie ma subjektvny charakter a nesmie by spojen iba

s konkrtnou osobou, navye dvody odlinho zaobchdzania preukazuje zamestnvate.

2.3.2 Zsada rovnakej odmeny za rovnak prcu

Pojem rovnakej odmeny je vymedzen v ZES v lnku 141. Odmena za prcu je

obvykle mzda alebo plat a vetky dvky, ktor vyplca zamestnvate zamestnancovi.

Poda judikatry SD ES treba zsadu rovnakej odmeny za rovnak prcu chpa irie, aj

vo vzahu k rovnocennej prci. Zsada rovnoprvnosti muov a ien pri odmeovan za

prcu je upraven v smernici . 2006/54/ES o uskutonen zsady rovnakho

zaobchdzania muov a ien pri odmeovan za prcu. lnok 141 Zmluvy priamo zaklad

subjektvne prvo kadho zamestnanca za rovnak alebo rovnocenn prcu dosta

rovnak odmenu, lnok 141 m priamy prvny inok na vetky fyzick a prvnick

osoby lenskch ttov E a na prvnu innos lnku 141 Zmluvy sa me astnk

odvola pred kadm nrodnm sdom lenskho ttu. (Barancov, 2008, s. 352)

Rovnos odmeovania bez rozdielu pohlavia znamen, e odmena za rovnak prcu pri

kolovej mzde sa vypota poda rovnakej sadzby a odmena za rovnak prcu je pri

asovej mzde rovnak. Systm odmeovania u zamestnvatea mus by koncipovan tak,

aby vyluoval diskriminciu a mus sa zaklada na spolonch kritrich pre zamestnancov

37

muskho i enskho pohlavia. eny a mui maj prvo na rovnak mzdu za prcu

rovnakej zloitosti, namhavosti, zodpovednosti a vykonvan pri rovnakch pracovnch

podmienkach, a to pri dosahovan rovnakej vkonnosti a pracovnch vsledkov.

Poda Barancovej napriek sprvnej prvnej prave dochdza v praxi

v pracovnoprvnych vzahoch vemi asto k nepriamej diskriminci muov a ien pri

odmeovan za prcu. Veobecne znmym faktom je, e prevan as ien pracuje na

pracovnch miestach, ktor s menej platen. (2008, s. 353)

Nie kad rozdielne zaobchdzanie pri odmeovan za prcu poda pohlavia je

neoprvnenou nerovnosou, napr. rozdiel v odmeovan medzi zamestnancami na pln

pracovn vzok a zamestnancami pracujcimi na iaston pracovn vzok

nepredstavuje diskriminciu, pokia vak v skutonosti nejde o nepriamy spsob, ako

zni mzdu zamestnancom, ktor pracuj na iaston pracovn vzok preto, e tto

skupinu tvoria prevane eny. Za diskriminciu v odmeovan za prcu poda pohlavia SD

ES nepovaoval stanovenie niej mzdy zamestnancom v iastonom pracovnom vzku,

ak je objektvne ospravedlniten, niiu nhradu mzdy, menej vhodn zapotanie

odpracovanch rokov na ely stanovenia mzdy, menej vhodn odkodnenie alebo

odstupn. (Barancov, 2008, s. 354, 355)

Dvody oprvujce rozdielne zaobchdzanie pri odmeovan za prcu s uveden

v lnku 141 ods. 4 Zmluvy, ktor je prvnym zkladom pre uplatovanie pozitvnej

diskrimincie.

2.3.3 Ochrana dstojnosti muov a ien v pracovnoprvnych vzahoch a zkaz

sexulneho obaovania poda prva E

Smernicou Rady . 2000/78/ES sa ustanovuje veobecn rmec pre rovnak

zaobchdzanie v zamestnan a povolan. V lnku 2 tejto Smernice sa obaovanie

povauje za formu diskrimincie, v prpade, ak na zklade nboenstva, viery, sexulnej

orientcie alebo zdravotnho postihnutia dochdza k neiaducemu sprvaniu s myslom i

inkom poruenia dstojnosti osoby a vytvorenia zastraujceho, nepriateskho,

poniujceho, pokorujceho alebo urajceho prostredia.

V porovnan s definciou obaovania v uvedenej smernici je defincia obaovania v

Antidiskriminanom zkone irie koncipovan. V neiaducom sprvan k obaovanmu

jednotlivcovi nevyaduje Antidiskriminan zkon spojitos s jeho nboenstvom, vierou,

38

sexulnou orientciou alebo zdravotnm postihnutm, kovou je existencia alebo

monos znenia dstojnosti osoby, voi ktorej je neprjemn, nevhodn alebo urliv

konanie smerovan.

Prvo E pojem sexulne obaovanie vymedzuje ako sprvanie sexulnej povahy

alebo in sprvanie sa zaloen na pohlav, ovplyvujce dstojnos ien a muov

v prci, patr sem aj neiaduce fyzick, slovn alebo neverblne sprvanie, ktor si

obaovan osoba neel.

Zkaz sexulneho obaovania na pracovisku je chpan ako sas prva na udsk

dstojnos, a tie aj prva na rovnak zaobchdzanie. Sexulnym obaovanm a ochranou

dstojnosti sa zaober smernica . 76/207/EHS o uplatovan zsady rovnakho

zaobchdzania s mumi a enami, pokia ide o prstup k zamestnaniu, odbornej prprave,

profesionlnemu postupu a pracovnm podmienkam, alej uznesenie Rady ES .

90/157/ES o ochrane dstojnosti ien a muov na pracovisku, ako aj odporanie Komisie

E . 92/131/ES.

2.3.4 Zsada rovnakho zaobchdzania v oblasti socilneho zabezpeenia

Komunitrna prvna prava nepredstavuje harmonizciu systmov socilneho

zabezpeenia, ale cieom koordinanch nariaden E je zabezpei, aby vyuvanie

vntrottnych systmov socilneho zabezpeenia nemohlo negatvne postihn osoby,

ktor si uplatuj svoje prvo na von pohyb a pobyt. Koordinan nariadenia ustanovuj

urit spolon pravidl a zsady (Zsada rovnakho zaobchdzania, Zsada spotavania

obdob, Zsada exportovatenosti dvok, Zsada uplatnitenosti jednej legislatvy).

(Karas, Krlik, 2007, s. 316, 317)

2.3.5 Zsada rovnakho zaobchdzania muov a ien v zamestnaneckom systme

socilneho zabezpeenia

Tejto zsade sa bliie venuje smernica Rady 86/378/EHS z 24. jla 1986 o vykonvan

zsady rovnakho zaobchdzania s mumi a enami v zamestnaneckch systmoch

socilneho zabezpeenia. Tto smernica sa vzahuje na zamestnaneck systmy, ktor

poskytuj ochranu pred takmi rizikami, ako s choroba, invalidita, staroba vrtane

39

predasnho odchodu do dchodku, pracovn raz a choroba z povolania,nezamestnanos.

Vzahuje sa tie na zamestnaneck systmy, ktor zabezpeuj in socilne dvky

peanou alebo vecnou formou, najm pozostalostn dvky a rodinn prdavky, ak sa

takto dvky poskytuj zamestnanm osobm a predstavuj tak plnenie, ktor

zamestnvate poskytuje pracovnkovi na zklade jeho zamestnania.

(www.eur-lex.europa.eu, 08. 01. 2012)

Neskr boli prijat alie smernice, smernica . 92/85/EHS tkajca sa uplatovania

opatren podporujcich zlepovanie bezpenosti a zdravia pri prci tehotnch ien, ien po

prode a dojiacich ien, smernica . 96/34/EHS tkajca sa Rmcovej dohody o

rodiovskej dovolenke. (www.zenskaloby.sk, 08. 01. 2012)

2.3.6 Zsada rovnakho zaobchdzania s osobami s ohadom na rasov a etnick

pvod

Z 2 ods. 1 antidiskriminanho zkona vyplva poiadavka uplatovania zsady

rovnakho zaobchdzania v tejto oblasti. S v om uveden kritri, resp. diskriminan

dvody, priom za diskriminciu z dvodu rasovho, nrodnostnho alebo etnickho

pvodu povauje aj diskriminciu z dvodu vzahu k osobe uritho rasovho,

nrodnostnho alebo etnickho pvodu. Tento zkaz je obsiahnut aj v lnku 12 ods. 2

stavy SR, v ktorom sa pe, e zkladn prva a slobody sa zaruuj vetkm bez ohadu

na rasu, prslunos k nrodnosti alebo etnickej skupine. Zkaz diskrimincie z dvodu

rasovho, nrodnostnho alebo etnickho pvodu je obsiahnut v alch pribline dvoch

desiatkach prvnych predpisoch. Zsada rovnakho zaobchdzania z dvodu rasovho,

nrodnostnho alebo etnickho pvodu je zakotven aj v smernici Rady 2000/43/ES.

(Kuril, 2009, s. 88)

2.3.7 Zsada rovnakho zaobchdzania s ohadom na nboenstvo, vieru,

zdravotn postihnutie, vek, sexulnu orientciu

Kritri zkazu priamej alebo nepriamej diskrimincie sa v Zkonnku prce rozrili aj

na fyzick osobu, ktor m nepriazniv zdravotn stav. Tto zmena nastala na zklade

potreby zosladenia Zkonnka prce so smernicou Rady 2000/78/ES, ktor ustanovuje

40

veobecn rmec pre rovnak zaobchdzanie v zamestnan a povolan a v ktorej sa pouva

pojem zdravotn postihnutie. (Kuril, 2009, s. 65)

Vzhadom na to, e obania so zdravotnm postihnutm maj saen monosti

uplatni sa na trhu prce, jednou z povinnost zamestnvatea je, e v prpade, ak

zamestnva viac ako 20 zamestnancov, a rad prce, socilnych vec a rodiny v evidencii

uchdzaov o zamestnanie vedie obanov so zdravotnm postihnutm, mus zamestna

takto postihnutch v pote predstavujcom 3,2% z celkovho potu zamestnancov.

Zamestnvate, ktor nedodral povinn podiel zamestnvania potu obanov so

zdravotnm postihnutm, je povinn odvdza odvod za neplnenie povinnho podielu

zamestnvania obanov so zdravotnm postihnutm. Touto formou odvodov prispej

k zskaniu prostriedkov, z ktorch bude podporovan pracovn uplatnenie obanov so

zdravotnm postihnutm.

2.4 Premietnutie zkazu diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch

z prvnych aktov E do vntrottneho zkonodarstva SR

Pri vstupe do E Slovensk republika i kad in tt vstupujci do E mus prija

zvzok repektova prvny poriadok E a kona v slade s nm. To znamen, e na

Slovensku diskriminciu zakazuje, okrem u spomnanch prv, zsad a prameov, aj

mnostvo alch legislatvnych predpisov.

2.4.1 Zkonnk prce

Zkonnk prce uvdza na svojich prvch stranch zkladn zsady, kde l. 1 venuje

zsade rovnakho zaobchdzania v pracovnoprvnych vzahoch, tu priamo odkazuje na

zkon o rovnakom zaobchdzan a o ochrane pred diskriminciou, resp. antidiskriminan

zkon. (Kolektv autov, 2012, s. 5)

V l. 6 je pecifikovan rovnak zaobchdzanie ien a muov, tento lnok zkonnka

prce popisuje, oho sa prvo na rovnak zaobchdzanie ien a muov tka. (Kolektv

autorov, 2012, s. 7)

l. 9 hovor, e zamestnanec a zamestnvate mu svoje prva vyplvajce

z pracovnoprvnych vzahov uplatni na sde, ak sa ctia by pokoden poruenm

povinnost vyplvajcich z pracovnoprvnych vzahov. (Kolektv autorov, 2012, s. 8)

41

V 13 ods. 1 je ustanoven, e zamestnvate je v pracovnoprvnych vzahoch povinn

zaobchdza so zamestnancami v slade so zsadou rovnakho zaobchdzania poda

antidiskriminanho zkona. V ods. 2 s vymenovan zakzan dvody diskrimincie

zamestnancov. Ods. 4 hovor, e zamestnanec me poda zamestnvateovi sanos

v svislosti s poruenm zsady rovnakho zaobchdzania, zamestnvate je povinn na u

odpoveda a vykona npravu. A na zklade tejto skutonosti nesmie zamestnanca

prenasledova, rovnako ani v prpade, e zamestnanec pod alobu alebo nvrh na zaatie

trestnho sthania. Poda ods. 5 tohto paragrafu sa diskriminovan zamestnanec me

obrti na sd a domha sa prvnej ochrany ustanovenej v antidiskriminanom zkone.

14 hovor, e tieto spory medzi zamestnancami a zamestnvatemi v oblasti

pracovnoprvnych vzahoch prejednvaj a rozhoduj sdy. (Kolektv autorov, 2012, s.

21, 22)

119a vymedzuje, e mzda za rovnak prcu rovnakej hodnoty, za ktor sa povauje

prca rovnakej alebo porovnatenej zloitosti, zodpovednosti a namhavosti, ktor je

vykonvan v rovnakch pracovnch podmienkach a pri dosahovan rovnakej vkonnosti

a vsledkov prce v pracovnom pomere u toho istho zamestnvatea, mus by mzda

rovnak a mzdov podmienky musia by dohodnut bez akejkovek diskrimincie. Pri

hodnoten zamestnanca mus zamestnvate vychdza z rovnakch kritri pre muov aj

eny, bez akejkovek diskrimincie na zklade pohlavia, ale rovnako sa tento paragraf

vzahuje aj na zamestnancov rovnakho pohlavia, ak vykonvaj rovnak prcu alebo

prcu rovnakej hodnoty. (Kolektv autorov, 2012, s. 148)

V 158 sa pe o zamestnancoch so zdravotnm postihnutm v tom zmysle, e s tu

ustanoven povinnosti zamestnvatea voi zamestnancovi so zdravotnm postihnutm.

Tto sa tie asto stvaj obeami diskrimincie v pracovnoprvnych vzahoch. V 161

a 162 je opsan tzv. pozitvna diskrimincia voi enm, kde zkaz vykonvania uritch

prc enm alebo tehotnm enm chrni ich zdravie a najm ich matersk poslanie

v spolonosti. (Kolektv autorov, 2012, s. 195, 196)

2.4.2 Antidiskriminan zkon

V roku 2004 Slovensko prijalo antidiskriminan zkon . 365/2004 Z.z., ktor

vychdza z antidiskriminanch smernc Eurpskej nie (smernica Rady Eurpy

2000/43/ES, smernica Rady Eurpy .2000/78/ES). Tento zkon riei problematiku

42

diskrimincie najm v oblastiach socilneho zabezpeenia, zdravotnej starostlivosti,

pracovnoprvnych vzahov, vzdelvania, poskytovania tovarov a sluieb a uklad

povinnos dodriava zsadu rovnakho zaobchdzania. Okrem neho sa v Slovenskej

Republike diskriminciou zaober viacero odvetvovch zkonov a aj spomnan zkonnk

prce. (www.wikipedia.org, 21. 09. 2011)

Poda 1 tento zkon upravuje uplatovanie zsady rovnakho zaobchdzania a tie

ustanovuje prostriedky prvnej ochrany, ak djde k porueniu tejto zsady. V 2 ods. 1

definuje zsady rovnakho zaobchdzania a v 2a vymedzuje pojmy diskrimincia,

priama, nepriama diskrimincia, obaovanie, sexulne obaovanie, pokyn na

diskriminciu, nabdanie na diskriminciu, neoprvnen postih a pod.. V ods. 11 2a

popisuje diskriminciu z dvodu, pohlavia, rasovho pvodu, vierovyznania, zdravotnho

postihnutie a pod.. 3 ods. 1 hovor, e kad je povinn dodriava zsadu rovnakho

zaobchdzania v oblasti pracovnoprvnych vzahov, tie socilneho zabezpeenia,

zdravotnej starostlivosti a pod.. Poda 4 sa tento zkon nevzahuje na cudzincov, okrem

obanov E. (Redakn rada Kdexpressu, 2011, s 161, 162)

Zsada rovnakho zaobchdzania v pracovnoprvnych vzahoch sa bliie pecifikuje v

6 a 7 a v ich jednotlivch odsekoch a psmench. V 6 ods. 2 antidiskriminan zkon

vymedzuje oblasti, v ktorch sa uplatuje zsada rovnakho zaobchdzania v rmci

pracovnoprvnych vzahov. Zarauje sem prstup k zamestnaniu, vkon zamestnania

vrtane odmeovania, funknho postupu v zamestnan a prepania, tie prstup k

odbornmu vzdelvaniu a zarauje sem aj lenstvo a psobenie v organizcii

zamestnancov. (Redakn rada Kdexpressu, 2011, s 162)

Tieto situcie v slade s ochranou prv fyzickch osb prebral antidiskriminan

zkon z normotvornch aktivt Eurpskeho spoloenstva. (Kuril, 2009, s. 65)

8 vo svojich jednotlivch odsekoch a psmench popisuje prpustn rozdielne

z