Snmka 1

Endognne a exognne procesy 1.CIvana SekerkovEndognne procesy 1, vulkanizmus

kopa- Zp. Tatry-homole USA (Washington)ihly-Kanrske ostrovyploch ttov kue-Oregonnasypan sopka-Japonskoneinn sopka -Slovenskostratovulkn-Islandmaarov sopka-Aljakapemza adiSopen sklo (obsidin)ryolitandezitsopen horniny

lvov prdy-Slovensko

lvov sopka Hawaii

pokrov- Hawaii 2, magmatizmus

ikm prierez sopkoukomnneprav ilabatolitprav ilakremenn ilakimberlitpegmatytaplitkreme sfarben hematitomiln

horniny 3, zemetrasenie loklne magnitdo (stupnica magnitdo) je nesprvne, avak bene oznaovan ako Richterova stupnica, popisuje vekos (silu) zemetrasenia zemetrasenie pod hladinou ocena vyvol na hladine vznik vn cunami (vysok cez 30 m)Najsilnejie zemetrasenia:ile -magnitdo a 9,5 (1960)Aljaka -magnitdo 9,2 (1964)Indick ocen -nealeko Sumatry -magn. 9,1(2004)

cunami v panielsku (Madrid)

nsledky zemetrasenia v ne 4, pohoria

Sierra Madre-Mexiko

Andy- zp. as Ju. Ameriky

Kordillery- zp. as Sev. Amerikyvrsov

zlomovKrunohory- esk republikaKrunohory- esk republikazlomovo-vrsovAlpy a KarpatyZaujmavostipara, popol a plyn, ktor sopka chrl, vytvoria sopen mrak - tento mrak astc sa niekedy zraz a vznikne pyroklastick prd - horci mrak plynu, popola a pemzy, ktor sa val po svahu krkolomnou rchlosou, priom spauje vetko, o mu stoj v ceste

sopky na inch plantach sa lia od pozemskch; na Marse s ovea vie ako na Zemi, pretoe sa predpoklad, e tam nie s tektonick dosky; sopen kue Olympus Mons na Marse vybuchoval miliardy rokov a je trikrt vy ako Mount Everest na Zemi

popol z vulknov zroduje pdu; rastlinstvo je potom vie a zdravie

na Islande,kde je vea sopiek,poskytuje para zohrievan magmou elektrinu pre takmer polovicu domcnost

v r. 79 n.l. boli Pompeje zasypan viac ne 6 m vrstvou sopenho popola a lvy po vbuchu sopky Vezuv; v dobe katastrofy ilo v Pompejach asi 20 000 obyvateov; horci popol mumifikoval ich tel v polohe a s vrazom tvre , ktor mali udia tesne pred smrou , ke sa snaili utiec alebo ukry sa pred skazou

Popocatpetl - inn sopka v Strednej Amerike , 65 km juhovchodne od Mexico City; m dva vrcholy spojen horskm chrbtom, jej krter m obvod 1 km a hbku 150 m; Popocatpetl znamen v jazyku Indinov fajiaca hora, i ke je sopka v pokoji od r. 1928; obas z nej vystupuje oblak dymu

Japonsko - Fudi - sopen hora , 100 km juhozpadne od Tokia , najznmej krajinn prvok a symbol Japonska; jej majesttny kue bol naposledy aktvny v rokoch 1707-1708; Fudi je najvym vrcholom v krajine 3776 m, je to posvtn hora Japoncov , po storoia oslavovan maliarmi a bsnikmi; na jej vrchol kadorone vystpi viac ako 300 000 ud, hora je sasou nrodnho parku

Etna - najvia eurpska sopka a jedna z najaktvnejch sopiek na svete; jej vrchol dosahuje 3 340 m; obvod ptia je 200 km a okrem hlavnho kuea m 300 tzv. parazitickch kueov; z dosia bolo zaznamenanch 135 erupci; niie polohy junho a vchodnho svahu Etny s husto osdlen a pokryt vinicami a citrusovmi plantami; zalesnen horn asti svahov boli upraven na lyiarske zjazdovky

Exognne procesy 1, antropognny relif

lom - Sokolovsk panev- R

Korintsk prieplav- Grcko

Panamsk prieplav- Panama

Schwarzenbersk kanl- R

tunel Sitina- Slovensko

priehrada Tri rokliny- na

Dubncke oplov bane- Slovenskovodn ndr Zemplnska rava- Slovensko 2, biognny relif

krtineckrtincetermitiskotermitiskokoralov teskoralov tes

Vek koralov barira- pri pobre sev. Austrliemraveniskonora 3, kozmognny relif

Impaktn krter Manicouagan Kanada krter Barringer Arizona (USA) krter Kaali Estnsko krter v Tunguske Sibr (Rusko) 4, eolick relif

piesonat pl- Marinske ostrovytrkov pl- Libanonkamenist pl- ktskoZhorie piesit duny spevnen borovicovm porastom

piesonat p (erg) Chebbi a duny - Maroko

trkov p (serir)- Lbia

kamenist p (hamada) -sev. Austrlia 5, kryognny relif

lavnov ryhy- Ortlersk Alpy, Taliansko

lavnov kue- Alpy, Taliansko

permafrost- Kanadapermafrost (prieny rez)- Sibr, Rusko

trg- Arkansas, USA

trg - Wyoming, USA

lavna v dolnici sa ulo vo forme lavnovho kueamorna materil na dne trgu- Alpy, Talianskoiarska dolina- Zp. Tatry, Slovensko6, gravitan formy relifu

zliezanie zvetraln- Nzke Tatry

opadvaniesypiskov kue- omokame nasta rtenieRohka

zosuv skalnej steny v kameolome- Star Ssovopadvanie

hbkov zliezanie -tiavnick vrchyme nasta rtenie- Kaamrka,Detvianska kotlina7, vodou podmienen relifa, na morskom dne, pobreiach

terasa -Chesil beach, Vek Britnia (jun Anglicko)

zrub - Vek Britnia (jun Anglicko)

tes- jun pobreie Austrlie

ostroha- Slovinsko

Kurssk kosa- Litva

pl Unawatuna- Sr Lanka

prbren val v Mexickom zlivekalovmi prdmi obrsen relif morskho dna

kosa- Chorvtsko

jaskynn jazierkobrkstalagmitstalagnt

stalaktit

poljazvrty

krapy (Domick)-Slovensk kras

vmole po erzii- Mal Karpaty

bahenno-blokov prd na Novom Zlande

riene terasy - Gruznsko

b, v krase, v pohoriach; fluvilny relifdelta rieky Okawango, Afrikarieny kueSlovensk krasBelianska jaskya

koryto rieky Columbia- Kanada, USA

niva rieky Slan14Zaujmavostinajsuchia p: Atacama (Chile): priemern ron zrky menej ako 0,08 mmnajchladnejia p: na Antarktde: priemern teplota -58,2 Cnajvyia nameran teplota: Al Azizijah, Lbya (Sahara): 58 Cnajvia duna: Isaounen Tifernine, Alrsko (Sahara): 5km dlh a a 465 m vysoknajv kaktus: Kaktusovec obrovsk (Arizona): dosahuje vku 17 mnajviac piesku na svete sa nachdza na pti Saharav Austrlii sa vyprahnut ptne oblasti nazvaj bu; rast na nich trvy spinifex, o je druh ostr ako britva; iba na tomto kontinente ije najv austrlsky dravec - div pes dingo alie ivochy ijce na pach- lka fenek, karakal (rys pov), varan povna pti Namib ij slony prispsoben na takto ivot, s to najvyie slony na svete a doku putova niekoko dn bez vody, prekonvajc obrovsk vzdialenosti k prameuvelvia - tto zvltna rastlina s vekmi koovitmi listami rastie len v pti Namib; jedinm zdrojom vlahy je pre u pobren hmla; Najvia velvia m priemer 8m a je asi 2 000 rokov starv jednom termitisku ije vye 1 milin termitov a s viac ako 50 rokov obvan; jedno termitisko me obsahova a 12 ton materilu nahromadenho zrnko po zrnku; najvie termitisko bolo objaven v Afrike a jeho vka bola 12,8 mmeteorick krter Barringer nealeko je jednm z najznmejch krterov na Zemi; je jeden a pol km irok a 170 m hlbok; ide o prv krter, u ktorho sa rozpoznalo, e ide o krter vytvoren po dopade meteoritu a nie o vulkanick erupciu; modern vskum ukazuje, e nikloelezn meteorit vil asi 3oo 000 ton, dopadol asi pred 50 000 rokmipermafrost navye obsahuje 20-60 percent celosvetovch zsob uhlka v pde, jeho topenie by mohlo vies k vemi silnej pozitvnej vzbe zvyujcej koncentrcie oxidu uhliitho; hlavn mechanizmus spova v zrchlenom rozklade organickej hmoty, ktor je v sasnosti uzatvoren v zmrznutej pde, to povedie k zveniu vzdunej koncentrcie oxidu uhliitho a metnu; ak k tomu djde na vekej ploche, mohlo by to zrchli globlne otepovanie

akujem za pozornos