EP- doplnené prednášky

8/14/2019 EP- doplnen prednky

1/15

Vznik a vvoj

Po II. svetovej vojne - ako naloi s Nemeckom, 1945 OSNVznamn lohu - Marshalov pln 1947 GATT (zjednotenie trhu a liberalizcia svetovhoobchodu)1948 - OEEC (1960 - OECD).1949 - NATO, Bruselsk zmluva (Fra, VB, Benelux)1949 Rada Eurpy, 1950 prijala Chartu zkladnch prv a slobd. RE zaklad parlamentnzhromadenie RE a Radu ministrov.- INTEGRCIA - zbliovanie eurpskych ttov na ekonomickom, socilnom, kultrnom,politickom i bezpenostnom poli.- Adenauer, Gasperi, Robert Schuman - minister zahr. vec FR. - jeden z otcov Eurpy

Strun genza vvoja E:- 18.4.1951 - Franczsko, Taliansko, Nemecko a Benelux - Parsku dohodu o vzniku ESUO(platnos 25.7.1952)-na 50 rokov, 4 int.:Vysok rad(1965-Komisia), Zhromadenie, Rada, Sd- 25.3.1957 tieto tty - Rmske dohody o vytvoren EHS a Euroatom

- platnos 1.1.1958 - zaloen na dobu neurit- EFTA - eurpska zna vonho obchodu (1960-VB,Nor,Sve,Rak,Dan,Port)Vstup do EHS: - rsko, VB, Dsnko - od 1.1.1973 - deviatka

- Grcko - od 1.1.1981- panielsko, Portugalsko - od 1.1.1986

V roku 1973 bolo prijat aj Nrsko, ale referendum v Nrsku prijatie zamietlo- Raksko, vdsko, Fnsko - od 1.1.1995- 10 novch ttov - od 1.5.2004

Zlenm intitucionlnych orgnov ESUO, Euroatomu a EHS tzv. Bruselskou dohodou z 1965sa prijal zastreujci nzov Eurpske spoloenstv ES- 1966 - Luxembursk kompromis

- 1974 - Eurpska rada- Genscher Columbov akt reforma intitci, rozpoet- 1983 Slvnostn deklarcia o E- 1.7.1987 - Jednotn eurpsky akt (JEA): - zsady pre vytvorenie Hospodrskej a menovejnie, vytvorenie jednotnho trhu (vln pohyb T, PS, K, S), formlne uznanie ER, politickspoluprca, SPS, vinov hlasovanie, EP veto pri otzke o prijman novch lenov- februr 1992 - Zmluva o Eurpskej nii (Maastrichtsk zmluva) - platnos 1993 (+ 2 piliere)- 1997 - Amsterdamsk zmluva: - pripravi EU na novch lenov, Schnegensk systm, generlnysekretr, zsada flexibility (uia spoluprca), 3. pilier (cudzinci) => 1.pilier

3 asti: 1. men sa ZES, ZEU, ZEUROATOM2. zjednoduenie zmlv3. veobecn a zveren ustanovenia

- 2000 - Zmluva z Nice : + protokol o rozren, nov lenovia, intitcie, vinov hlasovaniev rade, reforma sdnictva, diskrimincia (neharmonizova), financovanie PS, zriaden sdnepanely, Charta, 2 asti- m ich nahradi Eurpska stava- 1999 - EuroStupne ekonom. integrcie:

1. zna vonho obchodu - oba tty sa dohodn, e na urit vrobok nebud vyberaiadne clo (navzjom). Problm - tt C vyva vrobky do A za clo 5% a odtia do B,


2/15

m uetr, lebo B m clo 10%. Z toho vyplva, e tt neme kontrolova, ineprichdzaj vrobky z inch krajn potreba da rovnak clo pre cudzie tty

2. coln nia - na rozdiel od zny VO maj spolon coln sadzobnk - je prechodn rieeniek: (3.) (ak by toti jeden tt mal lacnejiu pracovn silu (teda nemaj spolon trh),vytlail by druh tt z trhu

3. spolon trh:

- von pohyb tovarov, sluieb, pracovnch sl i kapitlu- tt nekladie iadne prekky prslunkom partnerskej krajiny pri vstupe na trh- ete stle vak nemaj spolon centrlnu banku a in menov kurzy, ktor by zabezpeili

rovnovhu4. hospodrska a menov nia - buduje sa jednotn mena, centrlna banka

Trojpilierov truktra:

EHS (Eurpske hospodrske spoloenstvo)EURATOM (Eurpske spoloenstvo atmovej energie)Z tchto troch subjektov vznikla E.

EHS sa premenovalo na ES (Eurpske spoloenstvo)

I. - komunitne prvo ES, ESUO, EUROATOM

II. - niov prvo - spolon zahranin a bezpenostn politika

III. - niov prvo - spravodlivos a oblas vntornch zleitost

SR a EU:- styky hne po zamatovej revolcii 1991 Dohoda o pridruen SFR - rozpad- SR DOP 4. 10. 1993, platnos 1995

- zvzok zbliova pr. poriadok SR so Spol. aproximcia prva- Asocian rada Biela kniha potrebn kroky na zbenie- 1995 iados o lnestvo Stratgia SR pri imlementcii- dec 1999 rozhovory o vstupe vyjdnva - Fige- 16. 4. 2003 - Zmluva o pristpen + Akt upravujci podmienky- mj 2003 - referendum- adrest smernc, SR preber zvzky, pristpi k MZ spoloenstva, ukoni zvzky v rozpores KP, platby do rozpotu,

Budcnos EU rozdelenie prvomoc medzi tty a EU, postavenie Charty, zjednodueniezmlv, loha nr. parl. v EU, Konvent o budcnosti Eurpy,- nvrh st. z. 1. 9 hlv, 2. Charta, 3. politika EU

Medzinrodnoprvna subjektivita:1. existencia osobitch loh2. existencia orgnov3. zvzok lenov prija rozhodnutia4. monos uzatvra zmluvy5. vsady a imunity


3/15

O prvnej subjektivite E zakldajca zmluva nehovor - z toho plynie otzka, i m E prvnusubjektivitu?

- poda viny nie - ide len o spoluprcu ttov v uritej oblasti- poda niektorch m pr. sub., lebo spa poiadavky kladen MPV

Aj napriak vinovmu nzoru E uzatvorila 2 medzinrodn zmluvy.

Ciele ES a EU1. hosp. a soc. vvoj bez hranc, hosp. a menov nia2. posilni identitu EU na m. scne3. ochrana prv oanov4. rozvin EU5. udra v plnej miere acquis communautaiue

a) spolon trh: zkaz obmedzen, ochrana spotrebitea, hosp. saeb) spolon politiky: obchodn, pon., dopravnc) veob. hosp. a soc, ciele: podpora zamestnania, vzdelvanie, P, vskum

Deba moci

Oblasti, orgny, postup, forma prijatch noriem???Prekoenie prvomoc ES zsah do suverenity ttu

1. Vlun prvomoci ES: tty v tejto oblasti nesm prijma pr. akty (obchod, pon., vonpohyb, zachovanie zdrojov rybolovu, san politika)

2. Zmiean prvomoci: princp subsidiarity tty prijmaj akty, km nezane kona ES3. Vlun prvomoci t.: obrann politika, samosprva:

PRINCP LEGALITYSpolonos kon v medziach prvomoc jej danch, v slade s jej lohami a ciemi (na konanie

spoloenstva treba prvny zklad)Teria prenesench prvomoc (definovan v COSTA v. ENEL) - prvomoci s delegovan odlenskch ttov.PRINCP SUBSIDIARITYV l. 5 ZES - v oblastiach, ktor nepatria do vlunej prvomoci Spoloenstva,- preo akt prija a mus to by podloen kvalitatvnymi a kvantitatvnymi ukazovatemi.- dve podmienky:

1. ciele nemono uspokojivo dosiahnu na rovni lenskch ttov2. mono tieto ciele lepie dosiahnu na rovni spoloenstva

- forma innosti mus by o najjednoduchia; uprednostuje smernice pred nariadeniami

PRINCP PROPORCIONALITYSpoloenstvo neprekro rmec toho, o je vhodn nevyhnutn na dosiahnutie cieov. Vzahuje saaj na vlun prvomoci.Prvomoci:

a) horizontlne - medzi orgnmi Spoloenstva - riei to ESDc) vertiklne - medzi Spoloenstvom a lenskmi ttmi

Prvomoci:a) explicitn (vyjadren priamo v zmluve)b) implicitn (zmluva hovor o ele a cieli, ale nezmocuje Komisiu na prijmanie opatren


4/15

- Kad existencia ciea v zmluve predpoklad prvomoc- l. 308 ZES - flexibiln klauzula v prospech spoloenstva - ak je to na dosiahnutie cieovspoloenstva potrebn...- vonkajie prvomoci - prvomoci spoloenstva voi nelenskm ttom.- teria paralelizmu - vonkajie prvomoci s dan, ke s dan vntorn prvomoci

Deba moci poda st. zmluvy EU- EU je oprvnen kona len v medziach prvomoc, ktor jej dali tty

1. Vlun prvomoc EU - menov politika, obch. politika, ochrana mor. biolog. zdrojov,coln nia

2. Delen prvomoc: v rozsahu, ke EU svoju prvomoc neuplatn vnt trh, sloboda,pon., energetika, doprava, soc. polit., P

INTITCIE E

E je subjektom sui generis.

Zmluva o zaloen ES (ZES)Zmluva o zaloen E (ZE)- demokratick deficit - fungovanie intitci je vzdialen uomIntitcie: Eurpska rada (od roku 1975)

Eurpsky parlamentRadaKomisiaESD a SPStovn dvor

Tieto vetky s formlne vyjdren v lnku 7 ods . 1 ZES.alej je to Hospodrsky a socilny vbor, Vbor reginov, Eurpska centrlna banka, Eurpska

investin banka, Eurpsky ombudsmanEurpska Rada (the European Council) - je to najvyia politick autorita, zastpene vetkytty- 1975 - oficilne fungovanie, prv ER sa konala v Dubline- l. 4 ZE - prvny zklad ER- zdruuje hlavy ttov alebo vld, lenom je aj predseda EK- loha ER: urovanie celkovho smerovania nie a veobecnho politickho rmca, veobecnepoliticky vies Eurpu, prina podnety k rozvoju EU, rokova a potvrdzova politickintitucionlne zmeny, koordincia hospodrskeho a menovho zjednotenia, rieenie konfliktov,vonkajie vzahy, slvnostn ratifikciu dokumentov, rokovanie o iadostiach o vstupe do EU- samity - 2x do roka

Eurpsky parlament - demokratick deficit- zhromadenie priamo volench reprezentantov- l. 189 - 201 upravuje EP- je to jedin priamo volen intitcia v E, m 732 lenov, je to zastupitesk orgn- konzulrna ochrana - ak je oban E mimo E, kde nie je zastupitesk orgn jeho ttu, majpovinnos pomc mu orgny inch ttov E- zkon . 331/2003


5/15

- s volen na 5 rokov- poslanci s zdruovan na princpe politickch strn (Eurpska udov strana, Stranaeurpskych socialistov, Eurpsky demokrati, liberli)- parlament zasad v plne, 2. marcov utorok, zasadania s v trasburgu a s verejn, trv 3-4dni- EP m 17 vborov - sdlia v Bruseli, administratva - Luxemburg- prvomoci: 1. legislatvne/rozhodovacie

2. rozpotov3. supervzne/kontroln

1. legislatva - prvo zkonodarnej iniciatvy de iure EP nem(m de facto), l. 192 ZES - EPme poiada komisiu o podanie nvrhu- prvo zastova sa na zkonodarnom procese: Postupy:

1. konzultan Eurpska rada mus pri uritch procedrach konzultova s EP, inak Sdnydvor vyhlsi procedru za neplatn

3. kooperan l. 252 ZES - spoluprcou Rady a Parlamentu by sa mal prejavi konsenzus,ak nie je konsenzus vyaduje sa jednohlasn prehlasovanie EP eurskou radou

3. spolurozhodovacie l. 251 ZES - ak EP neshlas s prijatm nejakho aktu, tento akt je

neplatn - spolurozhodovanie4. shlasn l. 49 ZE - schvaovanie vstupu novch lenov do E

2. rozpotov prvomoci - vyjadruje sa k rozpotu, prvo 1/2 vinou poslancovspoluschvalova alebo 2/3 vinou odmieta rozpoet3. supervzne (kontroln) prvomoci- prerokvanie sprv o innosti viacerch intitci, prvointerpelova komisiu a jej lenov, prvo vyslovi nedveru komisii 2/3, prvo obyvatea Eobrti sa na EP s Petciou, EP menuje eurpskeho ombudsmana

RADA E (Concil of the European Union)- l 202-210 ZES. Je to hlavn zkonodarn intitcia E- zabezpei koordinciu hospodrskych politk lenskch ttov (), prvomoc prjma

rozhodnutia, poveri komisiu na implementciu pravidiel- zloenie: (l. 203 ZES) - zstupcovia lenskch krajn na ministerskej rovni, ministri prslunpre oblas o ktorej sa rozhoduje,- Rada sa stretva v krajine, ktor predsed E-maximlny poet oblast(formci) je 15

- Rada veob. zleitost (ministri zahr. vec)- Rada ministrov hospodrstva a financi (ECOFIN): ponohospodrstvo, ivotn

prostredie, socilna politika, rybolov, vskum, vzdelanie, dopravaPredseda - 6 mesiacovStretnut je asi 100 za rokCOREPER - vbor stlych zstupcov, udia na rovni vevyslancov v Bruseli, spracovvajnvrhy z komisie, m dve rovne:Coreper 1 P, vnt. trhCoreper2 -dleitej hosp. financie, zahr. otzkyM asi 200 pracovnch skupnGenerlny sekretarit - na ele je generlny tajomnk, organizan a servisn zabezpeenieHlasovanie: 1.jednomysene len o zvanch otzkach: harmonizcia zdaovania, bezpenos

2. 2/3 vinou - ke rada prijma opatrenie proti ttu, ktor poruil ustanovenia opovolenom deficite

3. nadpolovinou vinou


6/15

4. kvalifikovan vina - ven hlasovanie: na nvrh K= 232/polovica ttovin rozhodnutia= 232/ 2/3 ttov

- 321 hlasov, SR m 7 hlasov

KOMISIA Brusel, Prodi, 24 tis. zam.Upravuje ju l. 211 - 219 ZESPrvomoci:

1. legislatvna - vlun prvo l. iniciatvy, hlavn zsady EU2. vkonn, administratvna vyjednvanie, delegcie, udrov vzahy3. kontroln (strkya zmlv)- dozeranie na dodriavanie zsad

- Fr., Tal., Nem., V.B., pani. - oni maj dvoch- 25 lenov volench na 5 rokov, ak viac jako 27 lenov rotan princp- kon nezvisle, len so zujmami spoloenstva, kad komisr je zodpovedn za in oblas- kolektvny orgn, m aj tm stlych zstupcov, ktorch vedie generlny sekretr + kadkomisr m kabinet- generlne riaditestv - pon., hosp. sa, vchova, energetika, zdrav., justcia, rozpoet, P,

SDNY SYSTM E

Eurpsky sdny dvor - od zaloenia ES- l. 220 ZES - ESD zabezpeuje dodriavanie prva pri vklade a uplatovan zmluvy- v zmysle zmluvy z Nice m 25 sudcov- sudcovia - z kadho lenskho ttu a potrebn predpoklady na vkon najvych sudcovskchfunkci alebo musia to by teoretici uznvan v oblasti prva.- menovan na 6 rokov- kad 3 roky voby (novch 12-13 lenov; pri prvch vobch rozhodne reb)- Za ns navrhnut docent Kuka.

- Volia si na 3 roky predsedu.- Monos optovnho zvolenia.- rokovac poriadok si pripravuje sm sd, no schvauje ho Rada- rozhodovanie na zklade kvalifikovanej viny- 8 generlnych advoktov - nestrann znalci prva, psomne sa vyjadruj o prvnom odporanpre sd- najvy orgn sdnej moci E, je prslun rozhodova o priamych alobch - DIRECTACTIONS, ktor podva ECB, lensk tty alebo intitcie ES, aloby pre poruenie zmlv- konanie o predbenej otzke je podriaden ESD- pouva teleologick vklad- m prvomoc v 1. pilieri, no v 2. pilieri nie, v 3. pilieri m jurisdikciu vtedy, ak mu ju lensk ttpriznal- tatt poskytuje sudcom imunity, musia by nestrann, maj prvo na rezignciu- sdny tajomnk - administratvu sdu- sd zasad stle- rozhodnutie je platn len ak je neprny poet sudcov.- minimlne 11 sudcovJe mon vyli sudcu pre zaujatos.Konanie je psomn(dleitejie) alebo stne.- tty zastupuj agenti


7/15

- osoby zastupuj prvnici- konanie je verejn, rob sa z neho zpisnica- hlasovanie je tajn - k rozhodnutiu je pripojen odvodnenie.- voi rozhodnutiu ESD nie je prpustn opravn prostriedok (vnimka: obnova konanie v 10ronej prekluzvnej lehote, ak sa vyskytne zvan skutonos, ktor by mala vplyv narozhodovanie vo veci samej a nebola znma sdu ani strane)- ak je rozsudok zmton, sd je ho povinn na nvrh strany sporu objasni.-aloby na ESD nemaj odkladn inokSd prvho stupa 1988, mal odbremeni ESD- po reforme z Nice sa SPS dostva na rove ESD- 1 sudca pre kad tt- spa len podmienky lenskho ttu na vysok sudcovsk funkcie- kad 3 roky obmena, 3 r. predseda, 3, 5, lenn senty- ESD aj SPS garant vkladu zmluvy- prpustn opravn prostriedok do 2 mes. (vecn neprsl., procesn vady, poruenie prva EU)- rozhodova o opravnch prostriedkoch voi rozhodnutiam SP- aby bolo prvo vykladan uniformne

- konanie o neplatnos prvnych aktov, konanie o neinnosti, konanie o nhradu kody,zamestnaneck aloby, spory rozhodovan na zklade rozhodcovskch doloiek v skromno-alebo verejnoprvnych zmluvchSdne panely (senty)lnok 220 po zmluve z Nice umouje vytvorenie sdnych panelov- mali by ma najjednoduchie prpady.- Rada na nvrh ESD zriadi sdne panely, ktor bud rozhodova v prvom stupni o uritomdruhu alb- mon poda odvolanie na SPS - v prvnych otzkach- spsobilos na vkon sudcovskej funkcie ako takej- rokovac poriadok - bude ho schvaova Rada kvalifikovanou vinou.

tovn dvor- 1977, kontorla tov, 25 lenov, kontroluje v. prjmy a vdavky ES- kad rok sprva pre R a EP

Hospodrsky a socilny vbor-poradn orgn R, SR 9 lenov, nezvisl, nesm prijma iadne intrukcie

ECB Frankfurt nad Mohanom, Rada guvernrov, vka rokovch mier,

EIB prispieva k rozvoju spolonho trhu

POVAHA KP

EP mono definova v troch smeroch:- je to shrn prvnch noriem upravujcich fungovanie a innos medzinrodnch org. v

Eurpe- je to shrn prvnych poriadkov, prvo v Eurpe- je to shrn prvnych noriem upravujcich vznik a fungovanie jednotnho trhu lenskch


8/15

ttov ES, hospodrskej a menovej nie (KP) + spoluprca lenskch ttvo E v oblasti vntra,spravodlivosti, spolonej zahraninej a bezpenostnej politiky (EP)

Najzakladnejie delenie EP je delenie na 1. komunitrne prvo - vvojovo najvyie, najbohatie,silnejie

2. niov prvo - menia a mladia podskupina, vznik odr. 1992 (Maastrichtsk zmluva)

EP mono alej rozdeli na:a) formlne EP - ide o intitucionlne fungovanie EU - vznik, existencia, fungovanie intitci

EU (Eur. rada, E. sdny dvor, ....)b) materilne EP - ide o hmotnoprvne normy, kt. realizuj ciele spoloenstva

- EP vznik na pde MPV, prechdza postupnm vvojom, vstupuje aj do roviny skromnhoprva ( najm oblas hospodrskej sae). S EP sa mono stretn na vetkch rovach prva(stavn, sprvne, obchodn, finann......)

Vzah EP k nrodnmu (vntrotnemu prvu)Definoval ho ESD(eur. sdny dvor) vo veci Van Gend&Loss - eurpske spoloenstvom vytvramedzinrodnou zmluvou (zmluva o EHS) nov prvny poriadok MP v prospech ktorho lensktty obmedzili svoje suver. prva, a ktorho subjektami nie s len lensk tty, ale aj ichprslunci (obania).Sd iiel alej, vo veci Costa/Enel - hovor, e je to samostatn prvny poriadok vytvorenmedzinr. zmluvou, ktor je integrlnou sasou vntrottneho prva. Vntrottne sdy spovinn ho aplikova. Prvo prvneho poriadku je v zakldajcich zmluvch. Vntrottna normanevyluuje normu Europ. Spoloenstva.

EP nechce nahrdza VP, ani ho nechce zrui, m vytvori jeho sas a preto VP mu neme

odporova, ani ho neme zrui vntrot. normou, lebo by sa spochybovalo fungovanie E.3 znaky prvneho poriadku, ktor platia aj pre EP

1. ma jednotn vklad (zabezpeuje ho ESD)2. m jednotn prame (vyplva zo zmlv)3. je sebestan- s to podmienky prvneho poriadku

V prpade, e m EP v nejakej otzke vkuum, najskr erp z VP, a potom z MP.Odlinos EP od MP:

- zsada - exemptio non adimpleti contractus v MP(vhrada nesplnenej zmluvy) - ak odzmluvy jedna strana odstpi, zmluva prestva plati, neplat to v EP

- povinnos vyerpa vntrottne prostriedky pred domhanm sa na sde- princp supranacionality v MP- prenos asti kompetenci na spolo- n orgny, ktor

v MP nemu rozhodova na zklade v- iny - ak tt hlasuje proti, nie je zmluvouviazan

- supranacionalita(nadnrodnos, nadttnos) v E - prenos kompetenci na spolonorgny - oni rozhoduj na zklade v- iny - ak tt hlasuje proti a je prehalsovan,mus sa podriadi - inak by poruil EP

- charakter prameov prva - nariadenie prijat na rovni E zavzuje kadho v lenskom


9/15

tte, aj napriek tomu, e sa nariadenie neimplementovalo- metda extenzvneho vkladu - uplatuje ju ESD, v MP sa uplatuje retriktvna

interpretan metda zvzku ttu v MP

F-cie. KP:1. prava vzahov medzi S a l. ttmi2. navzjom3. vntorn truktra spoloenstva4. FO a PO

- priamo aplikovaten normy KP si zachovvaj pecifick povahu, nestvaj sa sasou VP- KP tvor samostatn pr. poriadok, me priamo zaklada prva a povinnosti jendotlivcov

Zsady efektvnej aplikcie KP:

a) z. priameho inkub) z. prednosti KPc) z. nepriameho inku

d) princp zodpovednosti za kody spsoben poruenm KP

A) - charakteristick pre konkrtne ustanovenia- umouje obyvateom E, aby sa prva dovolvali priamo na vntrottnych sdoch. Tietokonkrtne ustanovenia musia by jasn, preczne, zrozumiten, bezpodmienen- mu sa ho dovolva FO a PO.zaklad prva jednotlivcovi- podm. KP musia by vhodnejie, vntrot. Prostriedky nesm znemonova npravu- ustanovenie KP mus by jasn a presn a bezpodmienenP: a. vertiklny tt-oban

b. horizontlny osoby navzjom

B) - COSTA vs. ENEL (odmietol plati elektrinu jako akcionr zosttnenho podniku - ZES sivytvorila vlastn poriadok, ktor sa stal integrlnou sasou prvnych poriadkov lenskchttov (ZES je teda priamo aplikovaten, vnimky - ak ustanovenia ZES nie s priamo inn,tt ich implementuje)

1. VN norma je v rozpores neskorm predpisom KP = neaplikovatenos2. VN norma je v rozpore so skorm predpisom KP = neplatnos VN

- neme by spochybnen prvny zklad KP, zdra sa prijmnia VN nezluitench s KP

C) povinnos vyklada vn. prvo v slade s KP, nesmie by na ujmu jednotlivcaD) Frankovich garancia miezd insolventnch zamestnvateov- zodp. vznikne, ak: vne poruenie KP, urit obsah prv, koda je priamym nsledkomporuenia KP- poruenie: neimplementovanie smernc, prekronenie rmca vonej vahy t., priamadiskrimincia, poruenie KP- povinnos sdu zabezpei innos KP

Priama aplikovatenos-priama aplikovatenos - vlastnos prvnych predpisov ako takch, nie konkrtnych ustanoven;(transpozcia - akt prenosu eurpskeho pramea do vntrottneho prvneho poriadku, napr. usmernc, nariadenia transpozciu nevyaduj -> s v tte zvzn bez osobitnej innosti ttu ->


10/15

s priamo aplikovaten; mu sa jej dovolva tty, nie skromn osoby

PRAMENE EURPSKEHO PRVA

- formy, v ktorch s obsiahnut normy prva, zdroje, z ktorch sa dozvedme, ak pravidl splatn na uritom zem, v uritom zoskupen- treba vak rozliova pramene komunitrneho prva a pramene nijnho prva

1. PRAMENE KOMUNITRNEHO PRVA

1. Primrne prameneZmluvy zakladajce Eurpske spoloenstv + ich zmeny, doplnky, protokoly a deklarcie k nimpripojen : - Parska - ESUO - 1952 (do 2002 - obmedzen asov psobnos)

- 2 Rmske (1957. platnos 1958) - EURATOM, EHS (dnes ES)- Zmluvy o fzii (1965) - vytvorenie jednotnho intitucionlneho rmca- Jednotn Eurpsky akt (JEA, 1986) (dl. Intitucionlne + obsahov zmeny)- Maastrichtsk zmluva o E (platnos 1.11.1993) - EHS sa premenovalo na ES

- Amsterdamsk zmluva - dl. Zmeny + preslovanie lnkov ZES (1996)- z Nice (2000, platnos 1.2.2003), zmluvy o pristpen k EU

2. Veobecn prvne zsady- tvoria sa najm innosou ESD - zsada zkej spoluprce medzi intitciami a lenskmi ttmi,intitciami navzjom a lenskmi ttmi navzjom, s to najm:

- princp subsidiarity a proporcionality- zsada prvnej istoty a ochrany legitmnych oakvan KP m by dostatone prehadn,

aby jednotlivci mohli predvda nsledky svojho konania, vnimone retroakt.- zkaz diskrimincie na zkl. t. prslunosti, pohlavia, medzi vrobcom a spotrebiteom- repektovanie ZP a S- princp transparentnosti prstup k dokumentom EP,K,R, obmedzenia ustanov R

- ostatn: repektovanie prva na obhajobu, dvernos komunikcie medzi advoktom ajeho klientom, prvo vykonva ekonomick aktivitu, princp dobrej administrcie,

3. Medzinrodn zmluvy uzavret medzi Spoloenstvom a tretmi krajinami- MZ zaloen ped vznikom S, uzavreli ju v. , pedmt MZ patr do prvomoc S

4. Sekundrne pramene (musia by v slade s primrnymi - l. 249 ZES- nariadenia (regulations)- smernice (directives)- rozhodnutia (decisions)- odporania a stanovisk (recommendations + opinions) nie s prvne zvzn

Nariadenia (regulations) - veobecne a priamo aplikovaten, platia pre vetkch (presneneuren poet subjektov)a s zvzn v celosti, ak nariadenie priamo neuvedie, e ustanoveniatreba implementova v danom tte- transpozcia (ak nie je autorizovan) je zakzan (aby jednotlivci nemali pochybnosti okomunitrnom charaktere ustanovenia- vydva R, K na zmocnenie RSmernice (directives) - treba ich implementova, s adresovan lenskm ttom a s zvzn zhadiska vsledku, ktor treba dosiahn, je na tte, ak formy a metdy si zvol(ESD stanovil,e to musia by len predpisy veobecne zvznho charakteru - zkony, nariadenia vldy)


11/15

- nie s priamo aplikovaten-priamy inok ak t. neimplementuje vas, alebo nesprvne- nie s zvzn voi jednotlivcovi, ale nie len voi ttu,a le aj napr.da. rady, miestna S,- nepriamy inok- povinnos vyklada prvo vo svetle SRozhodnutia (decisions) individulne prvne akty, zvzn vo v. astiach, priamoaplikovaten, adresti najastejie FO a PO

5.Rozhodnutia komunitrnych sdov nie s pramemi prva6. svisiace zmluvy uzavret medzi lenskmi krajinami7. opatrenia pochdzajce od orgnov, ktor boli zaloen medzinrodnm dohovorom medziSpoloenstvom a tretmi krajinami, a ktor boli poveren zodpovednosou na ich implementciu8. medzinrodn zmluvy, ktor zavzuj vetky lensk tty, kde Spoloenstvo tieto zvzkylenskch ttov predpoklad9. rozhodnutia l. ttov, ktor maj prvne inky v oblasti psobenia zakladajcich zmlv10. odporania prijat na zklade ZES, pokia mu objasni interpretciu prva l. ttov alebokomunitrneho prva + in pr. nezvzn pr. akty - rzne pomenovania napr. rezolcie, aknprogramy, spolon vyhlsenia

11. obyajov prvo - v obmedzenom rozsahu - napr. zauvan prax ur. aspektov fungovaniaintitci

2. PRAMENE NIJNHO PRVA

a) primrneb) sekundrne

a) primrne prameneZE (povaovan za najvy prame eur. prva) + k nej patriace protokoly!!! l. 48 + 49 ZE - l. 48: zmeny zmlv, na ktorch je zaloen nia (teda ja zmlv

zakladajcich Spoloenstv) - na nvrh vld l . ttov al. Komisie (nvrhy Rade) - zmenyvstupuj do platnosti po ratifikcii vetkmi l. ttmi v sl. s ich stavnmi poiadavkami- l. 49: podmienky prijatia novch lenov do E - podmienky prijatia a zmeny zmlv, na kt. jenia zaloen a kt. m prijatie novch lenov za nsledok - podmienen zmluvou medzi l. ttmia ttom, kt. sa o lenstvo hlsi - tto zml. mus by ratifikovan vetkmi zmluvnmi ttmi

b) sekundrne prameneprvne akty zviditenen Eur. Radou a Radou E - najm druhopilierov agenda (veob. smery aspolon stratgie - skr polit. posolstv)

+ Charta zkladnch prv E - pecifick postavenia, de iure nezvzn prame X! mnohintitcie sa odvolvaj (Ombudsman, Komisia.. aj ke Sdny dvor ES sa ete neodvolal); vbudcnosti - Charta pravdepodobne bude ma zvzn charakte.);


12/15

Prvne inky ustanoven ZES:- KOMISIA vs. PANIELSKO - tam, kde je nevyhnutn, aby boli ustanovenia ZES bliiepecifikovan vntrottnym prvom a aby boli jasn a zrozumiten - tt ich musimplementova- KOMISIA vs. HOLANDSKO - to, o je uveden v priamo innch ustanoveniach je lenminimlna zruka, tt m na starosti, aby sa ustanovenia mohli vyui v praxi

- l. 10 ZES - tty musia robi vetko preto aby ustanovenia v lenskom tte fungovali

E, ES sa lia od ostatnch organizci (OSN, Rada Eurpy) najm supranacionalitou.Poda lnku 49 ZE, kad eurpsky tt, ktor repektuje zsady v l. 6 ods. 1 ZES, mepoiada o lenstvo v E. iados sa zasiela Rade, ktor o nej rozhoduje jednomysene, Radakonzultuje s Komisiou a s Eurpskym parlamentom (absoltnou vinou). Podmienky prijatia spredmetom dohody medzi lenskmi ttmi a pristupujcimi krajinami. Tto dohoda podlieharatifikcii vetkch zmluvnch strn.

lensk tt vs. Spoloenstvo- l. 10 ZES - lensk tty uahuj plnenie loh ES, prijmaj potrebn akty..., iehovorme o princpe lojality lenskho ttu k spolo- enstvu:

lensk tt je povinn urobi vetko, aby splnil zvzky vyplvajce zo zmlv - zvzok kona -FACERE (pozitvny zvzok)l. 10 obsahuje aj negatvny zvzok - zdra sa konania, ak by to mohlo ohrozi plnenie cieovspoloenstva - NON FACEREl. 10 sa stanovuje extenzvny vklad zvzkov ttul. 6 ods. 3 ZE - nia m zvzok repektova nrodn identitu lenskch ttovl. 6 ods. 2 - nia repektuje ZP, ktor zaruuje Eurpsky dohovor o Pl. 6 ods. 3 - zsady E: sloboda, demokracia, P, zsady prvneho ttu, zsady spolonvetkm ttom (veobecn prvne zsady)Ak by nejak prvny predpis odporoval zsadm v l. 6, bude spochybnen jeho prvny zklad.lnok 6 sa povauje za stavn zklad spoloenstvaV l. 299 ods. 1 je klauzula, ktor zavzuje vetky lensk tty E repektova tto zmluvulensk tty s si v zsade rovnZmluva o pristpen obsahuje akt o pristpen v l. 3 povinnos SR uplatova eurpske prvavetko, o bolo doteraz prijat a pristpi k medzinrodnm dohodm, ktor s otvoren napodpis (aj ke sme pri ich tvorbe nemali iadne slovo a repektova ichPrechodn opatrenie - na jeho zklade sa udeuje asovo vymedzen vnimka z viazanosti


13/15

prvom. Prech. opatr. poruuj rovnos lenskch ttov, ale vyaduj to praktick otzky.V l. 24 Aktu o pristpen (v prlohe 14 - vnimky vzahujce sa na SR) s explicitn prechodnvnimkyl. 37 Aktu o podmienkach pristpenia obsahuje mon (potencilne) vnimky napr. Ochrannopatrenia.

Uia spoluprca - ak chc lensk tty medzi sebou spolupracova, mu vyui intitty v ZESa ZE. Podmienky:

1. mus s o spoluprcu, ktor je za dosahovanie cieov E2. mus repektova zmluvy a rmec E3. musia sa repektova ACQUIS COMMUNAUTAIRE (shrn prvnych predpisov (aj

nezvznch) E a ES, aj shrn hodnt, je to najir pojem pre EP)4. zostva v medziach prvomoci E a ES, nesmie sa tka vlu5. nej prvomoci spolo6.

enstva7. nesmie naruova vntorn trh8. nesmie nara sdrnos obchodu a hospodrsku sa9. mus spolupracova najmenej 8 lenskch ttov

11. mus repektova prva ttov, ktor sa jej nezastuj13. mus by otvoren vetkm lenskm ttom15. nesmie sa tka ochrany vonkajch hranc

Uiu spoluprcu si tty hradia sami.-----------------------------------------------------------------------------------------------Ukonenie lenstva v E.Sasn zmluvy s na dobu neurit a neobsahuj klauzulu odstpenia.

Princp subsidiarity - dotuj sa mlo rozvinut reginy, aby sa dosiahol vvoj-> hospodrske problmy ttu by nemali smerova k vystpeniu.. Rovnako ani konflikty bynemali vies k vystpeniu - existuj in mechanizmy ich rieenia

Prvomoci a ciele E a ESCiele ES s obsiahnut v lnku 2 ZES, a sce, lohou spoloenstva je vytvorenie spolonhotrhu, hospodrskej a menovej nie, s cieom zabezpei harmonick rozvoj, trvalo udraten aneinflan rast, rovnos muov a ien, zvyovanie zamestnanosti, solidarita medzi lenskmittmi, zvyovanie kvality P.V l. 3 s nstroje na dosiahnutie cieovV l. 5 - 3 zkladn princpy:

- princp legality- princp subsidiarity- princp proporcionality

EUROOBIANSTVOJe zaraden v zmluve o ES v l. 17 - oban E je kad osoba, ktor m ttne obianstvolenskho ttu. Euroobianstvo nenahrdza obianstvo lenskho ttu len ho dopa.Prva: volebn prvo v komunlnych vobch lenskho ttu za rovnakch podmienok akoobania tohto ttu; aktvne a pasvne volebn prvo do Eurpskeho parlamentu; prvo pohybu apobytu (existuj vak obmedzenia); prvo na diplomatick a konzulrnu ochranu - prvo obanaE obrti sa na ktorkovek zastpenie lenskho ttu E, ak tam jeho tt zastpenie nem;petin prvo; prvo obrti sa ombudsmana E; prvo na informcie


14/15

lnok 7 ZE - monos sankcie lenskho ttu a do zastavenia hlasovacch prv (1/3lenskch ttov/ Eurpsky parlament) Komisia me navrhn Rade, aby prijala zistenie, eexistuje nebezpeenstvo poruenia zsad l. 6 ods.1 ZES; ak to Rada prijme (pred tm musvypou lensk tt a vybera nezvisl osoby, aby vypracovali posudok). Ak sa prijme zistenie,e dolo k zvanmu a pretrvajcemu porueniu zsad, Rada me pozastavi danmu lenskmuttu niektor prva (priom povinnosti tohto ttu nie s dotknut).Sankcie za poruenie zmluvy s realizovan vinou formou pokuty (napr. v Nemecku - 54000ECU a do odstrnenia poruenia)Sankcie voi jednotlivcom: pri hospodrskej sai udelenie pokuty a do 10% z obratu firmy);sankcie sa vymhaj poda vntrottnych prvnych predpisov

LEGISLATVNY PROCES E

Dleit s tu tri orgny:

Eurpsky parlamentKomisia

Rada ministrov

Eurpsky parlament mal najskr len konzultan, neskr (od roku 1986) spolurozhodovaciuprvomoc.Komisia (zstupcovia ttov - komisri) - legislatvna iniciatva, komisri by mali zastupovazujmy Spoloenstva, nie ich ttovRada ministrov(zstupcovia ttov) (l. 208 ZE) - me Komisii navrhova veobecnlegislatvne neformlne nvrhy

lnok 192 - E. parlament me poiada o podanie nvrhu urenho na plnenie cieov zmluvy(Komisia vak nem povinnos nvrh poda)

Formy rozhodovania v E:1. Komisia rozhoduje sama (len zriedkavo) (v l. 86 ZE) - smernice alebo rozhodnutia pri

pouvan financi vo vzahu k verejnm podujatiam2. Komisia spolurozhoduje s Radou, napr. o pohybe pracovnch sl a kapitlu ..; Komisia

nvrh iniciuje, Rada ho odobr3. konzultan postup - pred tm ako Rada prijme nvrh komisie mus konzultova s

Parlamentom (ktorho zvery vak nezavzuj), najm v rmci 2. a 3. piliera(bezpenostn a zahranin politika, vntorn veci a sdnictvo, atmov politika...)

4. l. 252 ZES - kooperan postup, najm v oblasti hospodrskej a menovej nie - vbudcnosti by mala by nahraden --------->

5. spolurozhodovacm postupom (poda l. 251 ZES) -> posilnen prvomoc E. parlamentu;faktick deba moci medzi EP, K, RM - Komisia psob ako inicitor a meditor medziRM a EP

Ak EP nem pripomienky k 1. taniu, k druhmu taniu nedjde, ako nhle nastane odlinstanovisko RM, nastupuje druh tanie, kedy sa maj dohodn.Pre osobitne vznamn oblasti me Rada prija akt len so shlasom EP (l. 49 ZE).Delegovan legislatvne prvomoci (COMITOLOGY SYSTEM (comites - vbory) (l. 202 ZE)- Rada splnomocnila v pecilnych oblastiach (najm ponohospodrstvo) Komisiu vydvanmnariaden


15/15

Primrne nijn prvo je v l. 1-7, 11.-53 ZE a tka sa spoluprce ttov v 2. a 3. pilieri.Sekundrne nijn prvo - predstavuj ho medzinrodn dohody at. ich zvznos vyplva zskr z MPV, nie zo ZEl. 34 ZE - v oblasti spoluprce (trestn veci - polcia, sdnictvo) rozhodnutia nemaj priamyinok (priamy inok je vlastnos komunitrneho prva, ktor neplat pri nijnom prve,nepodlieha pecifickmu procesu (schvlenie, ratifikcia...) ako niov prvo).nijn prvo - princp reprezentatvnosti (tt mus prejavi shlas)Komunitrne prvo - rozhoduje sa vinou a plat to pre vetkch lenov, aj ke vyjadria shlas.

Prednos prva ES - vyjadruje povinnos ttu zosladi vntrottne prvo s prvom ES ->absoltna dominancia prva ESSIMMENTHAL II - vemi zaujmav prpad, ESD prikzal talianskmu sudcovi neaplikovavntrottne prvo, ak je komunitrne prvo jasn4 princpy vyplvajce s prednosti komunitrneho prva:

1. vklad vntrottnej normy v slade s komunitrnym prvom2. ak je norma v neslade s prvom ES, je povinn ju neaplikova

3. nhrada normy, ktor je v neslade s prvom ES, prslunou normou z prva ES4. tt je povinn napravi poruen prvo ES, ak sa jednotlivec nedovol komunitrneho

prva

iadny prostriedok nesmie s nad rmec cieov vytench v zmluve.1049/2001 - vemi podstatn nariadenie, posilnilo prstup k informcim

Documents

EP- doplnené prednášky