Upload
others
View
4
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Vysoká škola Danubius Fakulta sociálnych štúdií
SOCIÁLNE SLUŽBY A ZARIADENIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Vysokoškolské skriptá
Petronela Šebestová
2019
Elektronický učebný text
pre I. ročník Bc. štúdia
Študijný program:
Sociálna práca
© PhDr. PETRONELA ŠEBESTOVÁ, PhD.
Recenzent: Prof. PhDr. Pavol Mühlpachr, PhD.
2019
ISBN: 978-80-8167-070-1
Obsah
ÚVOD .............................................................................................................................................. 5
I. Kapitola
ROZDIEL MEDZI SOCIÁLNOU PRÁCOU A SOCIÁLNYMI SLUŽBAMI ........................ 6
OTÁZKY KU KAPITOLE č. I. ................................................................................................................ 8
II. Kapitola
ČO JE NEPRIAZNIVÁ SOCIÁLNA SITUÁCIA? .................................................................... 9
OTÁZKY KU KAPITOLE č. II. ............................................................................................................. 10
III. Kapitola
ÚČASTNÍCI PRÁVNYCH VZŤAHOV PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB11
OTÁZKY KU KAPITOLE č. III............................................................................................................. 12
IV. Kapitola
PRÁVA A POVINNOSTI PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY ............................ 13
OTÁZKY KU KAPITOLE č. IV. ........................................................................................................... 31
V. Kapitola
DRUH SOCIÁLNEJ SLUŽBY, FORMA SOCIÁLNEJ SLUŽBY A ROZSAH
POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ SLUŽBY .............................................................................. 33
OTÁZKY KU KAPITOLE č. V. ............................................................................................................. 35
VI. Kapitola
VYKONÁVANIE ODBORNÝCH ČINNOSTÍ, OBSLUŽNÝCH ČINNOSTÍ A ĎALŠÍCH
ČINNOSTÍ .................................................................................................................................... 36
OTÁZKY KU KAPITOLE č. VI. .......................................................................................................... 42
VII. Kapitola
POSUDKOVÁ ČINNOSŤ V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH .................................................... 44
OTÁZKY KU KAPITOLE č. VII. .......................................................................................................... 48
VIII. Kapitola
REGISTRÁCIA POSKYTOVATEĽOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB ..................................... 49
OTÁZKY KU KAPITOLE č. VIII. ......................................................................................................... 51
IX. Kapitola
FINANCOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB .......................................................................... 52
OTÁZKY KU KAPITOLE č. IX. ........................................................................................................... 54
X. Kapitola
PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA A ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY PRI POSKYTOVANÍ
SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SÚČINNOSŤ INÝCH ORGÁNOV .......................................... 55
OTÁZKY KU KAPITOLE č. X .............................................................................................................. 59
XI. Kapitola
KOMUNITNÝ ROZVOJ A KOMUNITNÝ PLÁN V OBLASTI POSKYTOVANIA
SOCIÁLNYCH SLUŽIEB .......................................................................................................... 60
OTÁZKY KU KAPITOLE č. XI. ........................................................................................................... 62
XII. Kapitola
DEINŠTITUCIONALIZÁCIA ................................................................................................... 63
POJEM KOMUNITA A JEJ ZNAKY .................................................................................................... 70
OTÁZKY KU KAPITOLE č. XII. .......................................................................................................... 73
XIII. Kapitola
ZMLUVA O POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY .......................................................... 75
OTÁZKY KU KAPITOLE č. XIII. ......................................................................................................... 85
POVINNÁ LITERATÚRA .......................................................................................................... 86
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKZOV ........................................................................ 87
5
ÚVOD
Cieľom vysokoškolského učebného textu je opísať problematiku sociálnych služieb ako
základného pilieru celého študijného programu sociálna práca.
Sociálna práca a prostredníctvom nej vykonávané sociálne služby určujú sociálnym pracovníkom
a odborníkom v sociálnych službách, dodržiavanie práv a povinnosti voči prijímateľom sociálnych
služieb.
Sociálne služby majú svoje špecifiká, ktoré sa môžu vykonávať iba v súlade s kľúčovým zákonom
č. 448/2008 Z.z o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tým, že sa uvedený
zákon od vstupu do platnosti (2009) už 24 krát novelizoval, je pomerne komplikované, nie len sa
naučiť jeho aktuálne znenie, ale aj porozumieť filozofii problematiky poskytovania sociálnych
služieb.
V predloženom učebnom texte sú formulované jednotlivé kapitoly tak, aby študent pochopil
zmysel a základné priority nie len sociálnych služieb, ale aj všetkých činností, ktoré je nevyhnutné
ovládať a uchopiť tak, aby boli poskytované v prospech prijímateľa sociálnych služieb.
Zo zákona č. 448/2008 Z.z. sa odvíja ďalšia tvorba zákonov a Vyhlášok, ktoré bližšie určujú resp.
vysvetľujú aplikáciu jednotlivých jeho paragrafov v praxi.
Z týchto dôvodov si dovolím tvrdiť, že sociálna práca a sociálne služby sú postavené na zákonoch,
ktorých neznalosť, alebo nedodržiavanie môžu spôsobiť to, že sociálne služby budú poskytované
nekvalitne.
Dodržiavanie podmienok kvality v sociálnych službách závisí od viacerých faktorov. Zákon
vymedzuje ich štandardy, kritériá a indikátory. Je potrebné však mať na zreteli, že bez osobnej
zaangažovanosti sociálneho pracovníka, ako človeka, ktorý má úprimný záujem riešiť nepriaznivú
situáciu iného človeka, sú akékoľvek predpisy a ich plnenie iba prázdnymi slovami.
Sociálny pracovník je človek, ktorý môže urobiť iného človeka šťastným a dopriať mu dôstojný
život i napriek jeho ťažkostiam. Od toho sa odvíja aj sociálna práca.
6
I. Kapitola
ROZDIEL MEDZI SOCIÁLNOU PRÁCOU A SOCIÁLNYMI SLUŽBAMI
Sociálna práca sa vykonáva prostredníctvom sociálnych služieb postupmi zodpovedajúcimi
najnovším poznatkom spoločenských vied. Sociálna práca je vedecká disciplína!!!
Definície sociálnej práce
MEDZINÁRODNÁ DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE (Adelaide 2004):
Sociálna práca podporuje (reflektuje) sociálnu zmenu, riešenie problémov v ľudských
vzťahoch a situáciách. Súčasne napomáha občanom v nepriaznivej životnej situácii
dosiahnuť zlepšenie resp. ich zmiernenie. Sociálna práca zasahuje v oblastiach, kde
prichádza k interakcii ľudí a ich prostredia a využíva k tomu teóriu ľudského správania a
teóriu sociálnych systémov. Základom sociálnej práce sú princípy ľudských práv a sociálna
spravodlivosť.
GLOBÁLNA DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE prijatá júli 2014 v Melbourne (IFSW –
medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov)
„Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje reflektuje sociálnu zmenu,
sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv,
kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. S
pomocou teórií sociálnej práce, sociálnych vied, humanitných odborov a tradičných
(pôvodných) poznatkov, sociálna práca zapája ľudí a štruktúry do riešenia problémov života
a do posilňovania sociálneho blaha“
7
Definície sociálnej služby podľa §2 zákona 448/2008 Z.z.
Sociálna služba je odborná, obslužná alebo ďalšia činnosť, ktorá sa poskytuje predovšetkým na:
1) prevenciu, riešenie alebo zmiernenie vzniku nepriaznivej sociálnej situácie
jednotlivca, rodiny a komunity;
2) zachovanie, obnovu alebo rozvoj človeka viesť samostatný život a podporu
začlenenia do spoločnosti;
3) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných
potrieb = bývanie, stravovanie, ošatenie, hygiena
4) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby alebo rodiny
5) riešenie krízovej situácie jednotlivca alebo rodiny (ohrozenie života alebo
zdravia = bezodkladne poskytnúť sociálnu službu)
Zapamätat si 5 hladísk poskytovania sociálnej služby!!!
8
OTÁZKY KU KAPITOLE č. I.
1. Aké služby sa poskytujú z hľadiska absencie základných životných potrieb?
2. Čím sú charakteristické definície sociálnych služieb?
3. Aký je rozdiel medzi definíciou sociálnej práce prijatej v roku 2004 a definíciou sociálnej
práce prijatej v roku 2014 ?
4. Na aký účel sa poskytujú sociálne služby?
9
II. Kapitola
ČO JE NEPRIAZNIVÁ SOCIÁLNA SITUÁCIA?
Definícia nepriaznivej sociálnej situácie
Ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením a obmedzenie schopnosti samostatne riešiť
svoje problémy.
1) Nemá zabezpečené základné životné podmienky na uspokojovanie základných
životných potrieb, ktorými sú: stravovanie, bývanie, hygiena a ošatenie; (bezdomovci)
2) Pre svoje životné návyky, spôsob života sa ocitne v sociálnej núdzi (závislosť na
návykových látkach, činnostiach, predmetoch; (látkové=chemické, nelátkové =
predmety alebo činnosti), alkoholizmus, drogy, lieková závislosť, hazardné hry –
gambling , internet, pyrománia, kleptománia, oniománia („ závisláci“)
3) Pre ohrozenie vývoja z dôvodu zdravotného postihnutia ak ide o dieťa do 7 rokov
(deti so zdravotným postihnutím)
4) Pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav; (ŤZP je zdravotné
postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%); (dospelí s ŤZP)
5) Z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a nevie sa sama o
seba postarať, alebo sú týraní. (dôchodcovia – seniori))
6) Pre výkon opatrovania inej fyzickej osoby (opatrovateľ)
7) Pre ohrozenie správaním iných osôb, alebo ak sa fyzická osoba stala obeťou násilia
(týranie, domáce násilie, zneužívanie, zanedbávanie a pod.) obete násilia
8) Ak fyzická osoba dlhodobo zotrváva v segregovanej lokalite s prítomnosťou
generačne reprodukovanej chudoby mimo územia obce (absencia základnej občianskej
vybavenosti, častý výskyt sociálno-patologických javov s vysokou toleranciou k nim,
nízka úroveň vzdelanosti, hmotná núdza, absencia hygienických návykov) rôzne
komunity
9) Z dôvodu straty ubytovania, alebo ohrozenia stratou bývania ( v čom vidíte rozdiel
medzi 1 a 9 )
10
Zapamätat: 9 dôvodov nepriaznivej sociálnej situácie = devät cieolvých skupín sociálnej práce!!!
OTÁZKY KU KAPITOLE č. II.
1. Ktoré sú cieľové skupiny občanov, ktorým sa poskytujú sociálne služby?
2. Čo je priestorovo segregovaná lokalita a koncentrovane a generačne reprodukovaná
chudoba? Ktoré sú jej hlavné znaky?
3. Čo je miera funkčnej poruchy pre účely ŤZP?
11
III. Kapitola
ÚČASTNÍCI PRÁVNYCH VZŤAHOV PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH
SLUŽIEB
a) Prijímateľ sociálnych služieb
(občan SR, cudzinec – občan EÚ s reg. pobytom na území SR; cudzinec)
b) Poskytovateľ sociálnych služieb
(verejný poskytovateľ = zriadený VUC, obcou, mestom
neverejný = iná osoba napr. MVO, súkromná osoba)
c) MPSVR SR
d) Obec, mesto
e) Vyšší územný celok
f) Partnerstvo (zoskupenie osôb na základe zmluvy na účel realizácie projektov
zameraných na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie)
g) iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti pri poskytovaní sociálnych služieb
Pri poskytovaní sociálnej služby platí zásada rovnakého zaobchádzania (365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní - antidiskriminačný zákon)
12
OTÁZKY KU KAPITOLE č. III.
1. Kto sú verejní poskytovatelia sociálnych služieb?
2. Kto sú neverejní poskytovatelia sociálnych služieb?
3. Kto sú účastníci právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb?
13
IV. Kapitola
PRÁVA A POVINNOSTI PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY
Fyzická osoba má za podmienok ustanovených zákonom 448/2008 Z.z.,
právo výberu sociálnej služby jej formy, rozsahu a spôsobu poskytovania;
má právo výberu poskytovateľa sociálnej služby aj mimo svojho bydliska u verejného a
neverejného poskytovateľa;
má právo na dodržiavanie ľudských práv a slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti,
aktivizovanie k posilneniu sebestačnosti a na podporu začlenenia do spoločnosti;
má právo na zabezpečenie dostupnosti informácií v zrozumiteľnej forme, o druhu, mieste,
cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu;
na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu,
písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na
účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania
sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov;
na nenarušovanie svojho osobného priestoru okrem situácie, ktorá neznesie odklad a vstup
je nevyhnutný na ochranu jeho života, zdravia alebo majetku, na ochranu práv a slobôd
iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia; klient má právo na náhradu
vzniknutej škody;
podieľať sa na určovaní životných podmienok v pobytovom zariadení sociálnych služieb
prostredníctvom zvolených zástupcov prijímateľov sociálnej služby pri úprave domáceho
poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s podmienkami a kvalitou poskytovania sociálnych
služieb a výbere aktivít vykonávaných vo voľnom čase;
ak je prijímateľom sociálnej služby dieťa(???), má právo podieľať sa na určovaní životných
podmienok v zariadení samo, alebo prostredníctvom svojho zákonného zástupcu.
14
Povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb:
prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby;
aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností;
poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni;
spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa
sociálnej služby poskytovanej v zariadení s celoročnou pobytovou formou do prirodzeného
rodinného prostredia;
obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí
poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie
vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na
uspokojovanie základných životných potrieb (stravovanie, bývanie, hygiena, ošatenie);
zariadenia sociálnych služieb vedú poradovník čakateľov.
Za vážne ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby sa považuje najmä:
ohrozenie správaním inej fyzickej osoby,
odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby,
absencia osobnej starostlivosti o klienta manželom alebo manželkou, plnoletým dieťaťom
alebo rodičom alebo inou fyzickou osobou, ktorú súd ustanovil za opatrovníka.
15
INDIVIDUÁLNY PLÁN
Ďalšou povinnosťou poskytovateľa sociálnych služieb je zostavenie individuálneho plánu
pre prijímateľa sociálnych služieb.
Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu
poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity.
Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a
spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby.
Individuálny plán je koordinovaný sociálnym pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza
prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (kľúčový pracovník).
Proces individuálneho plánovania zahŕňa:
identifikáciu individuálnych potrieb (podľa diagnózy)
voľbu cieľov individuálneho plánu,
voľbu metód dosahovania cieľov individuálneho plánu,
plán činností a aktivít napĺňania individuálneho plánu
hodnotenie individuálneho plánu.
Na tvorbe individuálneho plánu sa podieľajú odborní pracovníci (psychológ, psychiater, sociálny
pracovník, fyzioterapeut, logopéd, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, pracovný terapeut,
opatrovateľ, ošetrovateľ, asistent liečebnej výživy a pod.). Individuálny plán sa pravidelne
prehodnocuje – rediagnostikuje (najmenej raz za 6 mesiacov).
Individuálny plán je súbor činností, ktoré vedú k uspokojovaniu potrieb klienta a k obnove
jeho sociálneho fungovania. Pri zostavovaní individuálneho plánu by sa mali dodržať nasledovné
kritériá (Kubalčíková, 2011, s. 58):
poskytovateľ má písomne spracované vnútorné pravidlá podľa druhu a poslania sociálnej
služby, ktorými sa riadi plánovanie a spôsob prehodnocovania procesu poskytovania
sociálnej služby,
16
poskytovateľ plánuje spoločne s osobou priebeh poskytovania sociálnej služby s ohľadom
na osobné ciele a možnosti osoby,
poskytovateľ má pre vyššie uvedený postup pre každú osobu určeného zamestnanca,
poskytovateľ vytvára a uplatňuje systém získavania a predávania potrebných informácií
medzi zamestnancami o priebehu poskytovania sociálnej služby jednotlivým osobám.
Z individuálneho plánu by malo byť zrozumiteľné, na koho sa súbor naplánovaných činností
vzťahuje, kto a s akými cieľmi naplánované činnosti vykoná, aký má byť očakávaný výsledok
a časový rámec jeho realizovania.
Osobný cieľ vyjadruje konkrétny individuálny plán klienta čiže cieľ, ktorý by chcel klient počas
svojho pobytu v zariadení s využitím poskytovanej sociálnej služby dosiahnuť. Naplnenie
osobného cieľa priaznivo vplýva na klienta, vedie ho k vyššej spokojnosti, vychádza z jeho
osobných potrieb. Cieľ môže byť zameraný na výsledok poskytovania určitej sociálnej služby ale
tiež na zlepšenie stavu klienta.
Osobné ciele formulované na základe deficitu potrieb klienta môžu byť zlepšenie/udržanie
pohybu, rozšírenie a zlepšenie komunikácii, čítanie a pod. Osobné ciele formulované na základe
priania klienta môžu byť pravidelné ručné práce, návšteva kultúrnych akcií, pravidelná účasť na
speváckom krúžku. Výber osobného cieľa závisí od predchádzajúceho životného štýlu klienta, jeho
návykov a typu osobnosti. Súvisí s hodnotovým postojom, celoživotnými preferenciami klienta
a jeho ideí.
Už pri prvom jednaní so záujemcom o sociálnu službu, vzniká poskytovateľovi povinnosť
informovať záujemcu podrobne a zrozumiteľne o rozsahu sociálnej službe, ktorá sa klientom
v zariadení poskytuje. Záujemca – budúci klient musí byť zároveň oboznámený ešte pred nástupom
do zariadenia, že si musí stanoviť svoj osobný cieľ, a že mu bude sociálna služba poskytovaná
podľa spoločne vytvoreného individuálneho plánu. Informácie poskytuje sociálny pracovník.
V prípade, že sa jednania nezúčastní záujemca o sociálnu službu, je o potrebných záležitostiach
informovaná osoba, ktorá záujemcu v jednaní zastupuje. Poskytovateľ sa musí usilovať
o vytvorenie podmienok na dosiahnutie osobného cieľa záujemca, pričom nemôže prekročiť svoje
skutočné možnosti. Sociálny pracovník musí informovať záujemca o tom, čo je pri plnení
stanoveného cieľa reálne a čo nie. Osobný cieľ sa zostavuje až po ujasnení situácie obidvoch strán,
ktoré pozostáva z toho, že klient povie svoju požiadavku a svoju predstavu o osobnom cieli
a sociálny pracovník posúdi reálnosť tejto klientovej požiadavky. Pri prejedaní dohody
17
o poskytovaní sociálnej služby v pobytovom zariadení už musí byť stanovený cieľ budúceho
klienta. Záujemca musí byť informovaný o možnosti zmeny svojho stanoveného osobného cieľa.
Osobný cieľ záujemcu by mal byť:
- malý, reálny, dosiahnuteľný (nedosiahnuteľný, nesplniteľný ciel vedie k strate nádeje
a nemotivuje k vynaloženiu vlastného úsilia), náročnejší cieľ musí byť rozdelený do
niekoľko menších častí a časových etáp,
- uskutočniteľný v podmienkach zariadenia,
- dôležitý pre záujemcu, nie len formálne pre vedenie dokumentácie individuálneho
plánovania,
- konkrétny (nie príliš všeobecný a neurčitý) a zameraný na správanie sa,
- primerane náročný na dosiahnutie – dosiahnutie cieľa musí stáť úsilie (ľahké ciele
nevyžadujú úsilie, nemotivujú klienta k vyššej aktivite),
- musí sa týkať výskytu, v žiadnom prípade nie neprítomnosti niečoho,
- musí pomenovať začiatok, nie len koniec niečoho,
- merateľný – sú stanovené kritériá k posudzovaniu, či bol cieľ dosiahnutý v plnom rozsahu
alebo len čiastočne (kritériá umožňujú objektívne zhodnotenie).
Pri stanovení osobných cieľov často vznikajú problémy. Jeden z problémov je, že mnoho
záujemcov (a neskôr aj klientov v pobytových zariadeniach) zaujíma pasívny postoj a apatiu,
nezáujem a neochotou sa osobne zapojiť. Títo ľudia si myslia, že sa stanú pasívnym príjemcom
poskytovanej sociálnej služby, pričom so svojou vlastnou aktivitou, zapojením sa a osobnou
angažovanosťou príliš nepočítajú, správajú sa odmietavo a nespolupracujú. Takýto postoj jedinca
odráža jeho stav, v ktorom sa práve nachádza a preto ho netreba odsudzovať.
Iným častým problémom je aj to, že záujemcovia mnohokrát sami nevedia, čo by chceli
dosiahnuť. Majú problém s adaptáciou na novú situáciu, ťažko sa s ňou i sami so sebou
vyrovnávajú. Nerozumejú tomu, čo je zmyslom stanovenia ich osobného cieľa. Pesimistické
chápanie situácie im neumožní optimisticky plánovať svoju budúcnosť. Zväčša svoju budúcnosť
už len vidia ako neperspektívnu a nezvratnú. Vhodný prístup so správnym výberom komunikačnej
techniky sociálneho pracovníka pri jednaní so záujemcom o službu a neskôr kľúčových
pracovníkov po prijatí klienta do zariadenia, je možné dosiahnuť zmeny postojov záujemca/klienta.
Snaha prehovoriť klientov, vysvetľovanie dôvodov alebo použitie manipulačnej stratégie väčšinou
nevedie k očakávanému výsledku. Efektívnejšie je zvoliť empatický, chápajúci prístup. Takýto
18
prístup vytvorí záujemcovi/klientovi priestor na vyjadrenie svojej vôle a záujemca/klient sa stáva
ovplyvniteľnejší . Vzniká priestor na zistenie dôvodu nesúhlasu, prípadne sa tento jedinec cíti byť
pochopený, lepšie spolupracuje a je prirodzene aktívnejší. Podľa Malikovej (2011, s. 172-173),
vhodný postup pri jednaní so záujemcom o službu a prejednávanie jeho osobného cieľa je
nasledovný:
- Neodporovať záujemcovi.
- Dať najavo, že si uvedomujeme obsah toho, čo povie (t.j. odmietanie) a rešpektujeme ho.
- Vychádzať z jeho povedaných informácií, parafrázovať ich a dať priestor záujemcovi
k ďalšiemu vyjadreniu sa.
- Podľa potreby a okolnosti sa pýtať na ďalšie podrobnosti k jeho vysvetleniu, aby sme lepšie
porozumeli dôvodom jeho odmietania.
- Používať techniku aktívneho počúvania, verbálne i neverbálne prejaviť empatiu.
- Dať priestor na popis a prejavenie emócie, vhodnými komunikačnými technikami
podporovať záujemcu v opise jeho pocitov, aby sa mu vyjadrením jeho zážitkov čo najviac
uľavilo – ide o terapeutický účinok vyjadrenia emócií. Vyjadrenie a popis problémov spolu
s uvoľnením emócií zväčša vedú k zmene postojov z negatívneho aspoň do neutrálneho
alebo i do ochoty zaujať aktívne stanovisko.
- Navrhnúť záujemcovi riešenie aspoň niektorých problémov v rámci možnosti.
Hore uvedený postup je v niektorých prípadoch časove náročnejší, ale pozitívne ovplyvňuje
záujemcu/klienta, ktorý je ochotný bezprostredne spolupracovať s pracovníkom pobytového
sociálneho zariadenia pri spracovávaním individuálneho cieľa. Významným aspektom je tiež
získanie dôvery klienta k pracovníkom zaradenia. Niektorí jedinci ani prostredníctvom
vhodných komunikačných techník a chápajúceho prístupu odmietajú akúkoľvek spoluprácu a
zároveň aj činnosť súvisiacu s individuálnym plánovaním. Aj takéto rozhodnutie jedinca musíme
akceptov, pretože v záujme dodržiavania ľudských práv a základných slobôd osôb sme povinní
rešpektovať záujemcu a neskôr klienta. Stanovenie cieľa už pred prijatím klienta do zariadenia je
dôležité: V momente prijatia klienta do zariadenia je vhodné pracovať na získavaní si jeho dôvery
a rešpektu. Preto by sa v tomto období nemali používať žiadne nátlakové a manipulačné praktiky
ani sa usilovať o zmenu postoja klienta.
Podľa metodiky implementácie IP by mal byť osobný cieľ stanovený v dlhodobom
i krátkodobom horizonte. Pri formovaní cieľa je nutné určiť využiteľné zdroje k naplneniu cieľa
19
(vnútorné možnosti a zručnosti klienta, formálne a neformálne zdroje pomoci), kto sa bude na
realizácii cieľa podieľať (tieto osoby by zároveň mali mať možnosť zúčastniť sa na plánovaní),
časové hľadisko dosiahnutia cieľov a kritéria dosiahnutia cieľov.
Ak má byť individuálny plán sociálnej starostlivosti čo najlepšie vypracovaní je potrebné
získať o klientovi čo najviac informácií, poznať jeho potreby, záujmy, hierarchiu jeho životných
hodnôt a saturáciu jeho individuálne potreby. Pri získavaní týchto informácií sa musí pristupovať
individuálne, preto že každý klient je jedinečná osobnosť. Postup, ktorý je potrebný dodržať pri
zisťovaní potrieb klientov je nasledovný:
- Čo najviac informácií získať z dostupných zdrojov.
- Zaistiť si pokojné podmienky na rozhovor a klientovi zrozumiteľne vysvetliť význam,
zmysel a prínos zostavenia jeho osobného cieľa a individuálneho plánovania.
- Počas kontaktov s klientom postupne pracovať na získaní jeho dôvery. Pri stretnutí
s klientom sa správať pokojne, vyrovnane, vystupovať profesionálne, s rozvahou.
Pracovník, ktorý je neistý, ťažko presvedčí klienta o význame individuálneho plánovania.
- Zisťovanie potrieb a návrh činností do krátkodobého i dlhodobého individuálneho plánu,
rozdelenie do niekoľkých etáp.
- Pri rozhovore s klientom mu nedávať najavo, aké informácie o ňom už máme. Správne
klásť otázky, aby sme čo najviac porozumeli jeho potrebám a predstavám, pritom sa vyhnúť
príliš vtieravému správaniu. V prípade, že klient o niektorých témach nechce hovoriť,
rešpektujeme ho a v rozhovore pokračujeme na inú tému.
- Upokojiť klienta, že ide o prvý informatívny rozhovor a že bude mať priestor k zváženiu
svojho osobného cieľa. Informovať ho o tom, že má právo zmeniť svoj dohodnutý osobný
cieľ a ak sa zmenia niektoré dôležité okolnosti napr. zdravotný stav, miera sebestačnosti,
musí byť osobný cieľ na základe toho upravený. S klientom dohodnúť ďalšie stretnutie, na
ktorom by sme spoločne formulovali jeho osobné ciele.
- Spoločne s klientom prerokovať jeho predstavy o osobnom cieli, spresniť detaily
a vyšpecifikovať rozsah cieľa. Na základe vypracovaného osobného cieľa prerokovať
rámcové činnosti pre krátkodobý a dlhodobý plán.
- Spoločne s klientom formulovať jeho osobný cieľ a vypracovať komplexný návrh činností.
Ak s ním klient súhlasí je potrebné osobný cieľ a navrhnuté činnosti zapísať do
dokumentácie individuálneho plánu a špecifikovať:
20
a) čo najpresnejší a maximálne konkrétny zoznam všetkých dohodnutých činností
a postupov, pretože všeobecný nepresný a povrchný popis činností je bezvýznamný.
b) frekvenciu a konkrétnu dobu prejednávania jednotlivých dohodnutých činností,
c) miesto (prostredie), kde budú činnosti uskutočňované, ak bude nutná úpravy miesta je
potrebné to uviesť,
d) pracovníkov, ktorí sa budú na plnení jednotlivých činností stanovených k dosiahnutiu
klientovho osobného cieľa podieľať,
e) v akom rozsahu sa bude zapájať a angažovať sám klient,
f) ďalšie osoby, ktoré budú do plnenia činností k dosiahnutiu cieľa zapojené,
g) krátkodobý a dlhodobý plán,
h) termín hodnotenia a kontroly plnenia plánu,
i) predpokladané problémové oblasti a preventívne opatrenia k ich minimalizácii,
j) predpokladané rizikové situácie a faktory, ktoré by mohli vzniknúť pri realizácii činnosti
vedúcich k dosiahnutiu osobného cieľa klienta, preventívne opatrenia k ich
minimalizácii,
k) zapísať do dokumentácie, ako budú pri hodnotení posudzované predpokladané
problémové oblasti, rizikové situácie a faktory.
- Dodržať termín hodnotenia a kontrol plnenia individuálneho plánu s klientom.
V prípade, že nie je možné hodnotenie a kontrolu individuálneho plánu u klienta
zrealizovať v plánovanom termíne, musí kľúčový pracovník klienta o tejto skutočnosti
vopred informovať, ospravedlniť sa mu a dohodnúť s ním náhradný termín, ktorý by mal
dodržať a riadne sa dohodnúť na hodnotení osobného cieľa a plnení individuálneho plánu.
(Malíková, 2011, s. 173-174)
Zisťovanie potrieb a tvorba individuálneho plánu závisí od typu klienta, či ide o klienta
nekomunikujúceho alebo komunikujúceho, prípadne klienta s poruchou komunikácie.
Vhodnými technikami zisťovania individuálnych potrieb nekomunikujúcich klientov sú:
pozorovanie užívateľa v reálnej situácii,
empatická fantázia (snaha pracovníka vcítiť sa do situácie klienta),
imaginatívny rozhovor (pracovník si predstavuje, že s klientom rozpráva),
modelový rozhovor pracovníka (jeden pracovník hrá kľúčového pracovníka, druhý
pracovník prijíma rolu konkrétneho klienta),
21
analýza uspokojenia potrieb (logická technika, pri ktorej pracovník používa logickú úvahu,
pracovník si pripraví vopred písomne zoznam ľudských potrieb a na základe stavu klienta
vyhodnotí potreby, ktoré nie sú u klienta vôbec alebo len čiastočne naplnené).Pri
intuitívnych technikách je veľmi dôležitý ich popis a správna analýza (rozbor výsledkov
pozorovania klienta), ale aj interpretácia získaných výsledkov (výklad zistených
poznatkov).
Získané poznatky potom slúžia k vzniku účelného a zmysluplného individuálneho plánu.
Medzi metódy zisťovania individuálnych potrieb a osobných cieľov, ktoré sú vhodné pre
klientov komunikujúcich i s poruchou komunikácie podľa Malíkovej (2011, s. 180-182) patrí:
rozhovor s referujúcimi osobami a štúdium dokumentácie,
osobný profil klienta,
elektronické komunikačné tabule,
využitie počítačovej techniky pre komunikáciu,
empatický prístup pracovníka ku klientovi pri zisťovaní potrieb a tvorbe individuálneho
plánu.
Zisťovanie potrieb u klientov je špecifická a náročná oblasť v práci kľúčových pracovníkov.
Kľúčový pracovník musí vedieť používať viac metód, z ktorých musí vybrať tú najvhodnejšiu
pre zistenie potrieb konkrétneho klienta. Správny výber a používanie metód vyžaduje u pracovníka
systematický a dlhodobý výcvik a supervíziu.
Individuálne plánovanie je opakujúci sa proces, ktorý je zložený zo štyroch častí - skúmanie
situácie, tvorba plánu, realizácia plánu a vyhodnotenie. Tieto časti sú dôležité pre pracovníka aj
pre klienta.
Skúmanie situácie alebo porozumenie situácie – tu ide predovšetkým o to, aby klient
porozumel kľúčovému pracovníkovi. Ako klient chápe svoju situáciu, v ktorej sa nachádza a ako
chápe funkciu kľúčového pracovníka a čo môže od neho očakávať. Dôležité je tiež, aby pracovník
porozumel klientovi a jeho situácii. Vzájomné porozumenie situácie prispieva k úspešnej
spolupráci medzi klientom a pracovníkom.
Plánovanie alebo pomenovanie zmeny a plán ich dosiahnutia – po vzájomnom porozumení
je formovaný osobný cieľ klienta a definované kritéria naplnenia cieľa tak, aby bolo možné
špecifikovať jeho dosiahnutie. Táto fáza zahŕňa určenie termínov a zodpovedných osôb za plnenie
22
jednotlivých častí, analýzu rizikových situácií a stanovenie preventívnych opatrení pre ich
minimalizáciu.
Realizácia plánu alebo spoločná práca – realizácia všetkých naplánovaných činností
v dohodnutom rozsahu klientom a pracovníkmi. Pozornosť je zameraná na náročnosť plnenia
činností a posudzovania nárokov klienta.
Vyhodnotenie alebo revidovanie plánu – ide o fázu, ktorá uzatvára individuálne plánovanie,
pri ktorej sa porovnáva dosiahnutý cieľ s realitou. Zároveň sa posudzuje, či klientovi bola
poskytnutá optimálna podpora, pretože malá, ako aj nadmerná podpora a pomoc klientovi vedie
k nepriaznivým situáciám. Aby bol proces individuálneho plánovania naplnený, musia byť
zrealizované všetky štyri uvedené základné časti, ktoré sa neustále v pravidelných etapách opakujú.
Odlišujú sa len svojím konkrétnym obsahom, v závislosti od aktuálnej situácie klienta.
Medzi najčastejšie prekážky či problémy pri individuálnom plánovaní sociálnej služby patrí:
- nedostatočný časový priestor na rozhovor,
- nevhodné prostredie,
- nepochopenie významu a potreby individuálneho plánovania zo strany klienta,
- iné predchádzajúce zlé skúsenosti klienta, ktoré ho vedú k nedôvere a odmietaniu
spolupráce (zlé skúsenosti klient mohol získať v inom zariadení),
- poruchy vedomia klienta, ktoré mu neumožňujú správne prijímať a spracovávať
oznamovanie informácií,
- poruchy komunikácie klienta, ktoré mu neumožňujú vyjadrenie jeho potrieb a požiadaviek
a potrebných informácií. (Malíková, 2011, s. 187)
Pri tvorbe individuálneho plánu sa môžu, okrem uvedených problémov, vyskytnúť aj chyby.
Medzi najčastejšie chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť pri individuálnom plánovaní sociálnej služby
a ktorých je potrebné sa vyvarovať sú:
- nedostatočne alebo nezrozumiteľne objasnenie dôvodov zisťovania informácií a potreby
spolupráce pre individuálne plánovanie,
- neformálne vystupovanie všetkých pracovníkov v zariadení,
- chyby v komunikácii zo strany kľúčového pracovníka (nedostatok komunikačnej
zručnosti),
- kľúčový pracovník neovláda aktívne počúvanie a neprejavuje ku klientovi empatický
prístup,
23
- negatívny vzťah samotného kľúčového pracovníka k individuálnemu plánu, k spolupráci
s klientom a ku svojej funkcii kľúčového pracovníka,
- neznalosť intuitívnych, alternatívnych a augmentatívnych komunikačných techník,
- formálne vytváranie individuálneho plánu klienta bez jeho osobnej spolupráce a zapojenia
a bez jeho skutočného komplexného prevedenia a dodržania,
- neschopnosť kľúčového pracovníka tímovo spolupracovať, organizačne zaistiť plnenie
individuálneho plánu a zapojiť do realizácie ďalších potrebných pracovníkov. (Malíková,
2011, s. 187-188)
Aby sa predišlo k chybám pri individuálnom plánovaní sociálnych služieb, musí byť kľúčový
pracovník profesionálne pripravený, musí byť dobrý manažér s kvalitnými manažérskymi
schopnosťami.
Každý poskytovateľ sociálnej služby musí mať, okrem spracovaného vnútorného pravidla pre
realizáciu individuálneho plánovania, vypracovaný aj postup a spôsob prehodnotenia procesu
poskytovaných sociálnych služieb, pretože osobný plán klienta by mal zodpovedať aktuálnym
potrebám klienta. Podľa potreby klienta by sa osobný cieľ a činnosti stanovené k jeho dosiahnutiu
mali meniť. Osobný cieľ klienta závisí od stavu klienta, preto sa mení a nie je dogmatickým
ani statickým záväzkom. Zmeny osobných cieľov a činností v individuálnom pláne môžu byť
realizované v týchto prípadoch:
- Klient sa sám rozhodne pre zmenu a trvá na tom.
- Zmení sa zdravotný, psychický či emočný stav klienta a niektoré činnosti v individuálnom
pláne mu už nevyhovujú alebo ich realizácia nie je možná.
- Zmení sa klientova potreba alebo prianie voči osobnému cieľu alebo spôsobu jeho
dosiahnutia.
- Zmenia sa niektoré okolnosti či možnosti poskytovania sociálnej služby zo strany
poskytovateľa.
- Poskytovanie určitej sociálnej služby alebo realizácia niektorých činností a postupov
k dosiahnutiu osobného cieľa sa ukážu ako nevhodné, nevyhovujúce, neprínosné či priamo
škodlivé pre klienta. (Malíková, 2011, s. 188)
Zmeny osobného cieľa alebo činností v individuálnom pláne sa realizujú nielen na základe
aktuálneho stavu klienta, ale ak je to nevyhnutné aj na základe rozhodnutia poskytovateľa sociálnej
služby, pričom klient musí so zmenami súhlasiť.
24
O tvorbe a plnení individuálneho plánu klienta musí byť vždy v pobytovom sociálnom zariadení
vedená dokumentácia. Táto dokumentácia sa skladá z úvodnej časti, plánu, realizácie
individuálneho plánu a hodnotenia individuálneho plánu.
Úvodná časť dokumentácie individuálneho plánu obsahuje základné údaje o klientovi
a informácie, ktoré sú potrebné k vytvoreniu osobného profilu klienta. V tejto časti sa väčšinou
zapisujú aj predpokladané rizikové oblasti a opatrenia na ich predchádzanie alebo aspoň
minimalizáciu. Na konci úvodnej časti sú uvedené predstavy a priania klienta a dohodnutý osobný
cieľ individuálneho plánu.
Ďalšiu časť dokumentácie individuálneho plánu tvorí samotný plán. Sú v ňom zapísané
dohodnuté činnosti a postupy k dosiahnutiu osobného cieľa klienta, termíny hodnotenia, popis
spolupráce pracovníkov, ktorí sa budú podieľať na plnení individuálneho plánu, ale aj úlohy
a povinnosti ostatných pracovníkov. V pláne sú uvedené aj pomôcky, prostriedky a vybavenie,
ktoré sa pri realizácii budú používať, prípadne dohodnutá spolupráca s rodinou.
V realizácii individuálneho plánu je zaznamenané, akým spôsobom sa budú prevádzať
dohodnuté činnosti, ktoré sú stanovené pre plnenie individuálneho plánu a k dosiahnutiu osobného
cieľa a sú tam uvedení pracovníci, ktorí zodpovedajú za plnenie týchto činností.
Poslednú časť dokumentácie individuálneho plánu tvorí jeho hodnotenie, kde sú v plánovanom
termíne realizované zápisy o spoločnom hodnotení individuálneho plánu s dátumom a podpismi.
Záznamy v dokumentácii individuálnych plánov musia obsahovať všetky zistené dôležité
informácie, stanovenie osobného cieľa, spoločne stanovený plán činností k starostlivosti o klienta.
Uloženie dokumentácie individuálneho plánu a nakladanie s ňou musí byť v súlade so zákonom
18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pričom
poskytovateľ sociálnych služieb musí súčasne zabezpečiť ochranu práv klientov. Neodporúča sa
viesť komplexnú dokumentáciu individuálneho plánu len v elektronickej podobe, pretože takáto
forma vedie k typizácii postupu, odosobneniu a formálnosti. Okrem elektronickej dokumentácie
ako doplnkovej sa odporúča viesť štandardný písomný záznam, ktorý podporuje individuálny
prístup a osobný vzťah kľúčového pracovníka.
Poskytovanie sociálnej služby klientom na základe vytvorenia individuálneho plánu
v pobytových zariadeniach pre seniorov je veľmi dôležité nielen pre klienta, ale i zariadenie,
pretože prispieva k zvyšovaniu úrovni poskytovania sociálnej služby. Individuálne plánovanie je
nepretržitý proces a dáva zariadeniu šancu na neustály rast a rozvoj. Zároveň dáva priestor
25
strednému a vrcholnému manažmentu zaujať a motivovať svojich pracovníkov, oceniť ich úsilie
a výsledky a vytvoriť im vhodné podmienky k individuálnej práci s klientom. Zisťovaním potrieb
klientov a individuálne plánovanie priebehu sociálnej služby znamená záslužnú činnosť na základe
hlbokého rešpektu a úcty ku každému klientovi ako k človeku. Takáto forma poskytovania
sociálnej služby je vyjadrením úcty k človeku bez ohľadu na jeho aktuálny stav a situáciu a vedie
k spokojnosti klienta s poskytovanou sociálnou službou v pobytových zariadeniach pre seniorov.
VNÚTORNÉ PROSTREDIE BUDOV
Ďalšou povinnosťou poskytovateľa sociálnych služieb je plniť požiadavky na zabezpečenie
vnútorného prostredia budov v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia.
Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a
vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.
Zariadenie sociálnych služieb musí dodržiavať Vyhlášku MZ SR č. 259/2008 Z.z. o
podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, o minimálnych požiadavkách na
byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
Každé pobytové zariadenie sociálnych služieb musí mať prevádzkový poriadok!!!
PODMIENKY KVALITY POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť podmienky kvality sociálnych služieb (viď príloha
č. 2 písm. A, zákona č. 448/2008 Z.z.
26
Zapamätat: podmienky kvality sú štyri!!!
1. Základné ľudské práva a slobody (3 kritériá):
1.1 Kritérium: Základné ľudské práva a slobody (štandard: ľudská dôstojnosť, rasa, pohlavie,
vek, vierovyznanie, prostredie...)
1.2 Kritérium: Sociálny status prijímateľa sociálnej služby (štandard: rozvoj zručností,
schopností, osobná integrita, nezávislosť
1.3 Kritérium: Vzťahy, rodina a komunita (štandard: rovnosť príležitostí, integrácia...)
2. Procedurálne podmienky (10 kritérií):
2.1 Kritérium: Vymedzenie účelu poskytovania sociálnej služby ( štandard: vízia, poslanie, ciele,
prístup a starostlivosť k prijímateľovi...);
2.2 Kritérium: Určenie postupov a podmienok vrátane miesta a času poskytovania sociálnej
služby a aj jej rozsahu a formy ( štandard: druh, forma, rozsah, miesto a čas poskytovania
sociálnej služby zodpovedajú potrebám prijímateľa sociálnej služby so zohľadnením
jeho prirodzených vzťahov, rodiny a komunity a sú určované v súlade s princípmi
subsidiarity);
2.3 Kritérium: Určenie postupu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (štandard:
poskytovateľ sociálnej služby má písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa
sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby podľa § 74 );
2.4 Kritérium: Určenie postupov a pravidiel na dosiahnutie účelu a odborného zamerania pri
poskytovaní sociálnej služby prostredníctvom metód, techník a postupov sociálnej práce a
zásad poskytovania sociálnej služby (štandard: postupy a pravidlá na dosiahnutie účelu a
odborného zamerania poskytovania sociálnej služby sa vykonávajú odborne,
prostredníctvom metód a techník sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom
27
humánne orientovaných vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych
služieb. Sú používané cielene a transparentne, sú orientované na zabezpečenie
individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby, na dodržiavanie holistického (celostného)
prístupu, na podporu jeho aktívnej účasti a spolurozhodovania);
2.5 Kritérium: Určenie postupov a pravidiel na vypracovanie, realizovanie a hodnotenie
individuálneho plánu prijímateľa sociálnej služby alebo určenie postupov a pravidiel práce s
prijímateľom sociálnej služby (štandard: sociálne služby v pobytových zariadeniach sú
poskytované na základe individuálneho plánu, ktorý vychádza z individuálnych potrieb,
schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby. Individuálny plán je nástrojom pre
spoluprácu medzi prijímateľom sociálnej služby a zamestnancami poskytovateľa sociálnej
služby. Má svoje ciele, postupy, metódy, kontrolu);
2.6 Kritérium: Určenie postupov a pravidiel prevencie krízových situácií. Určenie postupov a
pravidiel pri používaní prostriedkov netelesného obmedzenia telesného obmedzenia (Štandard:
Poskytovateľ sociálnej služby má vypracované postupy a pravidlá riešenia krízových
situácií a systém preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií.
Pri poskytovaní sociálnej služby má určené postupy a pravidlá používania prostriedkov
netelesného a telesného obmedzenia v jasne definovaných prípadoch nutnosti ich
využitia);
2.7 Kritérium: Poskytovanie informácií záujemcom o sociálnu službu a prijímateľom
sociálnej služby v im zrozumiteľnej forme, podľa ich individuálnych potrieb, schopností
(štandard: Záujemcovi o sociálnu službu, prijímateľovi sociálnej služby a jeho rodine
a iným osobám poskytovateľ sociálnej služby poskytuje komplexné, dostupné,
zrozumiteľné a pravdivé informácie im dostupným a zrozumiteľným spôsobom
komunikácie, podľa ich individuálnych potrieb, schopností);
2.8 Kritérium: Podpora a pomoc prijímateľovi sociálnej služby pri sprostredkovaní a
využívaní inej verejnej služby podľa jeho potrieb a schopností a cieľov (štandard: poskytovateľ
sociálnej služby aktívne vytvára podmienky na uplatňovanie práva prijímateľa sociálnej
služby na sprostredkovanie, využívanie a pomoc pri využívaní dostupných verejných
služieb, pri kontakte s právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré poskytujú
28
iné služby a pri kontakte s jeho rodinou a prirodzeným prostredím vychádzajúc z
jeho individuálnych potrieb, schopností a cieľov);
2.9 Kritérium: Určenie postupov a pravidiel na zisťovanie spokojnosti prijímateľov sociálnych
služieb so všetkými zložkami poskytovanej sociálnej služby (prostredie, starostlivosť, strava a
pod.) a využívanie zistených skutočností pri zvyšovaní kvality poskytovanej sociálnej služby a
určenie spôsobu podávania sťažnosti súvisiacej s poskytovaním sociálnej služby (štandard:
poskytovateľ sociálnej služby rešpektuje právo prijímateľa sociálnej služby na
vyjadrenie spokojnosti alebo nespokojnosti s kvalitou poskytovaných a zabezpečovaných
sociálnych služieb . Vyjadrenie nespokojnosti so sociálnymi službami prijímateľom
sociálnej služby nie je podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré
by prijímateľovi sociálnej služby spôsobili akúkoľvek ujmu. Osoba, ktorá sa
domnieva, že práva a právom chránené záujmy prijímateľa sociálnej služby boli
porušené činnosťou alebo nečinnosťou poskytovateľa sociálnej služby alebo
zriaďovateľa sociálnej služby môže podať sťažnosť);
2.10 Kritérium: Hodnotenie poskytovateľa sociálnej služby, či je spôsob poskytovania sociálnej
služby v súlade s potrebami prijímateľa sociálnej služby a v súlade s cieľmi poskytovanej
sociálnej služby (štandard: poskytovateľ sociálnej služby pravidelne hodnotí, či druh,
forma, rozsah a podmienky poskytovania sociálnej služby sú v súlade s účelom a
cieľmi poskytovanej sociálnej služby. Poskytovateľ sociálnej služby pravidelne
analyzuje a prehodnocuje, či možnosti ním poskytovanej sociálnej služby nelimitujú
realizáciu cieľov individuálnych plánov prijímateľov sociálnych služieb a vyvodzuje
z toho opatrenia. Nesúlad v tejto oblasti považuje za podnet na zmeny);
3. Personálne podmienky (4 kritériá):
3.1 Kritérium: Vypracovanie štruktúry a počtu pracovných miest, kvalifikačných predpokladov
na ich plnenie v súlade s § 84 s určením štruktúry, povinností a kompetencií jednotlivých
zamestnancov, počet zamestnancov je primeraný počtu prijímateľov sociálnych služieb a
ich potrebám (štandard: poskytovateľ sociálnej služby má písomne vypracovanú
štruktúru zamestnancov a počet pracovných miest, ktorá zodpovedá definovanej
29
strategickej vízii, poslaniu a cieľom organizácie a aktuálnemu počtu prijímateľov
sociálnych služieb. Kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, povinnosti a kompetencie
musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zabezpečením
napĺňania individuálnych potrieb prijímateľov sociálnych služieb. Poskytovateľ
sociálnych služieb má vytvorené podmienky na individuálnu spoluprácu s prijímateľmi
sociálnych služieb, neprekračuje maximálny počet prijímateľov sociálnych služieb na
jedného odborného zamestnanca a dodržiava minimálny percentuálny podiel odborných
zamestnancov na celkovom počte zamestnancov.
3.2 Kritérium: Určenie postupov, pravidiel podmienok na prijímanie zamestnancov
zaškoľovaní zamestnancov, ktoré je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi (štandard: pri postupoch, pravidlách a podmienkach prijímania zamestnancov
poskytovateľa sociálnych služieb je rozhodujúcim kritériom odborná kvalifikovanosť
pre danú pracovnú pozíciu a osobnostné predpoklady zamestnanca. Zaškoľovanie
zamestnancov poskytovateľa sociálnych služieb prebieha v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a novému zamestnancovi umožňuje poskytovateľ
sociálnej služby získavať nevyhnutné odborné vedomosti a zručnosti v rozsahu svojej
pracovnej činnosti odborne ho vedie počas adaptačného procesu);
3.3 Kritérium: Určenie postupov, pravidiel a podmienok na rozvoj ďalšieho vzdelávania
a zvyšovanie odbornej spôsobilosti zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, ktoré sú
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a na hodnotenia zamestnancov,
ktoré zahŕňajú vypracovania osobných cieľov, úloh a potrebu ďalšieho vzdelávania a
spôsob ich naplnenia (štandard: základným dokumentom personálneho riadenia je
písomne vypracovaný plán rozvoja ďalšieho vzdelávania a zvyšovania odbornej
spôsobilosti zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, ktorý vytvára podmienky na
optimálne naplňovanie cieľov a poslania organizácie. Postupy a pravidlá na hodnotenie
zamestnancov vychádzajú z ich konkrétnych cieľov a oblastí ich pracovnej činnosti,
úrovne ich spolupráce s prijímateľmi sociálnych služieb a sú prínosom pre personálny
manažment, posilňujú zvyšovanie kvality sociálnych služieb a efektívne využívanie
ekonomických zdrojov);
30
3.4 Kritérium: Systém supervízie u poskytovateľ a sociálnej služby (štandard: poskytovateľ
sociálnej služby uvedenej v § 19, § 21, § 23b, § 24a až 24d, § 25 až 29, §
31 až 41, § 52 až 55 a § 57 má vypracovaný systém supervízie poskytovania
sociálnej služby, ktorý aktívne realizuje a pravidelne hodnotí. Supervízia je pravidelne
poskytovaná na úrovne supervízie organizácie alebo riadiacej supervízie pre manažment
a pre zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby priameho kontaktu s prijímateľom
sociálnej služby skupinovou formou alebo individuálnou formou);
4. Prevádzkové podmienky (4 kritériá):
4.1 Kritérium: Zabezpečenie prevádzkových podmienok (najmä prístupnosť v zmysle
univerzálneho navrhovania, materiálne vybavenie, vybavenosť sociálnymi zariadeniami,
svetelná a tepelná pohoda) zodpovedajúce kapacite, druhu poskytovanej sociálnej služby a
potrebám prijímateľov sociálnych služieb v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. (štandard: miesto poskytovania sociálnej služby a prevádzkové podmienky
poskytovania sociálnej služby (priestorové podmienky, prístupnosť v zmysle univerzálneho
navrhovania, materiálne vybavenie, vybavenosť sociálnymi zariadeniami, svetelná a tepelná
pohoda) zodpovedajú počtu prijímateľov sociálnej služby, druhu poskytovanej služby,
potrebám prijímateľov sociálnych služieb a sú v súlade s platnými právnymi
predpismi.
4.2 Kritérium: Určenie postupu a spôsobu spracúvania a poskytovania informácií o
poskytovanej sociálnej službe (informačná stratégia), ktoré sú dostupné prijímateľovi
sociálnej služby, jeho rodine, komunite a verejnosti v prijateľnej a zrozumiteľnej forme
(písomná podoba, audio alebo video záznam, internetová stránka) (štandard: pre
prijímateľa sociálnej služby, jeho rodinu, komunitu a verejnosť poskytuje poskytovateľ
sociálnej služby také informácie o sociálnej službe, ktoré sú dostupné, úplné a v
zrozumiteľnej forme);
4.3 Kritérium: Hodnotenie vypracovania výročnej správy v súlade so zákonom alebo
hodnotenie záverečného účtu (štandard: poskytovateľ, ktorým je obec alebo právnická
osoba zriadená obcou alebo vyšším územným celkom má písomne vypracovaný
31
záverečný účet v súlade so všeobecne záväznými predpismi (§ 16 zákona č.
583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy). Výročná správa alebo
záverečný účet sú verejne prístupné, zverejnené v určenom termíne a sú v
zrozumiteľnej forme);
4.4 Kritérium: Určenie pravidiel prijímania darov (štandard: poskytovateľ sociálnej
služby má písomne vypracované postupy a pravidlá prijímania, použitia a
zverejňovania peňažných darov a nepeňažných darov. Transparentnosť, účel, zverejňovanie,
peňažné, nepeňažné dary evidencia a pod.).
OTÁZKY KU KAPITOLE č. IV.
1. Vymenuj práva prijímateľa sociálnych služieb.
2. Vymenuj povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb.
3. Čo považujeme v sociálnych službách za vážne ohrozenie života?
4. Čo je cieľom individuálneho plánu?
5. Čo zahŕňa proces individuálneho plánu?
6. Vymenuj podmienky kvality sociálnych služieb.
7. Vymenuj kritériá kvality sociálnych služieb v rámci procedurálnych podmienok.
8. Vymenuj kritériá kvality sociálnych služieb v rámci prevádzkových podmienok.
9. Vymenuj kritériá kvality sociálnych služieb v rámci personálnych podmienok.
10. Vymenuj kritériá kvality sociálnych služieb v rámci podmienky dodržiavania ľudských
práv.
32
11. Kto vedie poradovník čakateľov na poskytovanie sociálnych služieb v pobytových
zariadeniach soc. služieb?
33
V. Kapitola
DRUH SOCIÁLNEJ SLUŽBY, FORMA SOCIÁLNEJ SLUŽBY A ROZSAH
POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ SLUŽBY
Druh sociálnej služby (viď tab. č. 1)
Forma sociálnej služby
Sociálna služba sa poskytuje
ambulantnou formou (klient dochádza do zariadenia soc. služieb, v ktorom nie je
ubytovaný);
terénnou formou (poskytuje sa fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí,
alebo v jej domácom prostredí; môže sa poskytovať aj prostredníctvom terénnych
programov);
pobytovou formou (poskytuje sa, ak je súčasťou sociálnej služby ubytovanie. Pobytová
sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna
služba);;
alebo inou formou (podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická
osoba zdržiava).
Pri pobytovej sociálnej službe má prednosť týždenná pobytová sociálna služba pred
celoročnou pobytovou sociálnou službou.
Rozsah sociálnej služby:
čas určitý a čas neurčitý
34
Tabuľka č. 1 Dôvody poskytovania sociálnych služieb
Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej
situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,
nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu
dovŕšenia dôchodkového veku
Sociálne služby na podporu
rodiny s deťmi
Sociálne služby
krízovej intervencie
Podporné služby D
ruhy z
aria
den
í so
ciál
ny
ch s
luži
eb
Zariadenie podporovaného bývania Pomoc pri osobnej starostlivosti
o dieťa
Terénna sociálna služba
krízovej intervencie Odľahčovacia služba
Zariadenie pre seniorov
Pomoc pri osobnej starostlivosti
o dieťa v zariadení dočasnej
starostlivosti o deti
Nízkoprahové denné
centrum
Pomoc pri zabezpečení
opatrovníckych práv a
povinností
Zariadenie opatrovateľskej služby
Služba na podporu zosúľaďovania
rodinného života a pracovného
života (ambulantná, terénna)
Integračné centrum
Poskytovanie sociálnej
služby v dennom centre,
podpora samostatného
bývania
Rehabilitačné stredisko (slabozrakí, nepočujúci) Zariadenie starostlivosti o deti do
troch rokov veku dieťaťa (jasle) Komunitné centrum Poskytovanie sociálnej
služby v jedálni
Domov sociálnych služieb Služba včasnej intervencie
(ambulantná terénna) Nocľaháreň Poskytovanie sociálnej
služby v práčovni
Špecializované zariadenie
Útulok, domov na
polceste
Poskytovanie sociálnej
služby v stredisku osobnej
hygieny
Denný stacionár
Zariadenie núdzového
bývania
Domáca opatrovateľská služba
Nízkoprahová sociálna
služba pre deti a rodinu
Prepravná služba, sprievodcovská služba a predčitateľská
služba
Tlmočnícka služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby
Sprostredkovanie osobnej asistencie
Požičiavanie pomôcok
Sociálnej služby s použitím telekomunikačných
technológií, ktorými sú:
Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci
Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom
telekomunikačných technológií
35
Sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti
Sociálnu službu možno poskytovať fyzickej osobe aj v zdravotníckom zariadení
ústavnej zdravotnej starostlivosti aj po zániku dôvodov, pre ktoré bola prevzatá do ústavnej
zdravotnej starostlivosti, vtedy, ak je vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav odkázaná na
pomoc inej fyzickej osoby a nemôže byť prepustená zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že jej nemožno zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby v jej
prirodzenom rodinnom prostredí alebo poskytnúť sociálnu službu v niektorom zariadení
sociálnych služieb.
Na poskytovanie sociálnej služby zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti sa
vyžaduje taktiež zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb (viď. kap. 8).
Ak je sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti,
nemôže byť priestor, v ktorom je sociálna služba poskytovaná, súčasťou priestoru, v ktorom sa
poskytuje ústavn zdravotná starostlivosť.
OTÁZKY KU KAPITOLE č. V.
1. Aké druhy sociálnych služieb poskytujú poskytovatelia sociálnych služieb?
2. Vymenuj formy a špecifiká sociálnych služieb.
3. Čo je rozsah sociálnej služby? Uveď príklady, v ktorých zariadeniach sa poskytuje
sociálna služba na čas určitý.
4. Kedy sa môže poskytovať sociálna služba v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti?
36
VI. Kapitola
VYKONÁVANIE ODBORNÝCH ČINNOSTÍ, OBSLUŽNÝCH ČINNOSTÍ A
ĎALŠÍCH ČINNOSTÍ
Odborné činnosti:
1. základné sociálne poradenstvo,
2. špecializované sociálne poradenstvo,
3. pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 v
rozsahu podľa prílohy č. 4 zákona 448/2008 Z.z.
4. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,
5. sociálna rehabilitácia,
6. ošetrovateľská starostlivosť v zariadení,
7. pracovná terapia,
8. tlmočenie,
9. sprostredkovanie tlmočenia a osobnej asistencie
10. pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností,
11. výchova,
12. preventívna aktivita,
13. pomoc pri pracovnom uplatnení,
14. pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa do
a zo školského zariadenia,
15. stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím,
16. pomoc pri prevádzke domácnosti, pomoc pri hospodárení s peniazmi, podpora pri
organizovaní času, podpora pri zapojení sa do spoločenského a pracovného života, ...)
37
Obslužné činnosti sú:
platené činnosti
ubytovanie,
stravovanie,
upratovanie,
pranie, žehlenie,
údržba bielizne a šatstva
poskytovanie vecných plnení spojených s poskytovaním ambulantnej sociálnej služby v
spoločných priestoroch.
Ďalšie činnosti sú:
neplatené činnosti
a) Utváranie podmienok na:
prípravu stravy, výdaj stravy a výdaj potravín,
vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,
poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi,
úschovu cenných vecí,
vzdelávanie,
záujmovú činnosť,
b) Poskytovanie:
osobného vybavenia,
nevyhnutného ošatenia a obuvi,
prepravy,
38
c) Donáška stravy,
d) Požičiavanie pomôcok,
e) Zabezpečenie záujmovej činnosti.
Význam niektorých vybraných odborných činností
Sociálne poradenstvo
Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej
sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva
a špecializovaného sociálneho poradenstva.
Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny
alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a
podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Základné
sociálne poradenstvo je súčasťou každej sociálnej služby poskytovanej podľa tohto zákona.
Špecializované sociálne poradenstvo je zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu
problémov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrétnej odbornej
pomoci.
Sociálne poradenstvo možno vykonávať ambulantnou formou prostredníctvom poradní
sociálneho poradenstva zriadených na tento účel a terénnou formou prostredníctvom terénnych
programov.
39
Sociálna rehabilitácia
Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti,
sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a
posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných
sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite.
Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia podľa je najmä
nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a
samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia.
Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení
Zariadenia zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, DSS a ŠZ môže
okrem poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona poskytovať ošetrovateľskú
starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytujú
zamestnanci zariadenia spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa zákona
č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné výkony (9 zdravotných výkonov viď. príloha č. 7 zákona 577/2004 Z.z.) ošetrovateľskej
starostlivosti sa uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má zariadenie
uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v
zariadeniach sociálnych služieb podľa zákona § 8 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach.
§8 zákona č. 581/2004 Z.z.
15) Zdravotná poisťovňa uhrádza zariadeniu sociálnej pomoci, s ktorým má uzatvorenú
zmluvu podľa § 7a, paušálnu úhradu za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v
zariadení sociálnej pomoci podľa podielu jej poistencov na celkovom počte poistencov.
40
Splatnosť úhrady za poskytnutú ošetrovateľskú starostlivosť je 30 dní odo dňa doručenia
účtovného dokladu, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Výšku paušálnej úhrady za
poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnej pomoci ustanoví
ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.
Ak zariadenie poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť uhrádzanú na základe verejného zdravotného
poistenia, musí si ustanoviť najmenej jednu kvalifikovanú osobu zodpovednú za odborné
poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti (zodpovedná osoba).
Zodpovedná osoba musí byť v pracovnom pomere k zariadeniu sociálnych služieb a činnosť
zodpovednej osoby môže vykonávať len v jednom zariadení.
Zodpovedná osoba nesmie vykonávať činnosť odborného zástupcu poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti.
Zariadenie, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, musí:
poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť správne;
mať základné materiálno-technické vybavenie podľa prílohy č. 9, zákona 448/2008 Z.z.;
viesť ošetrovateľskú dokumentáciu v rozsah poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti
podľa Vestník MZSR, čiastka 42-48 z roku 2009.
http://www.zmos.sk/odborne-usmernenie-mz-sr-o-vedeni-zdravotnej-dokumentacie-v-ramci-
osetrovatelskej-starostlivosti-v-zariadeniach-socialnych-
sluzieb.phtml?id3=32190&module_action__72690__id_art=14392
Zariadenia sociálnych služieb nemajú status zdravotníckeho zariadenia podľa zákona č.
578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti by teda malo byť v rozpore so
zákonom č. 448/2008 Z.z.
41
Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života
a pracovného života
Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa je terénna, alebo ambulantná forma sociálnej služby
poskytovaná rodičovi dieťaťa, ak si rodič nemôže zabezpečiť sám alebo s pomocou rodiny riadnu
starostlivosť o dieťa. Ide najmä o bežné úkony starostlivosti o dieťa alebo domácnosť, úkony
osobnej hygieny, stravovania, obliekania a vyzliekania, pomoc pri príprave na školské vyučovanie
a sprevádzanie dieťaťa).
Ak sa pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa poskytuje nepretržite, poskytuje sa táto pomoc
najviac v rozsahu 30 dní.
Služba včasnej intervencie
Poskytuje dieťaťu do siedmich rokov jeho veku, ak je jeho vývoj ohrozený z dôvodu zdravotného
postihnutia a rodine tohto dieťaťa. Ide najmä o poskytovanie špecializovaného sociálneho
poradenstva, sociálnej rehabilitácie, stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným
postihnutím, preventívna aktivita.
Podporné služby
Odľahčovacia služba (cieľom odľahčovacej služby je umožniť fyzickej osobe, ktorá
opatruje, nevyhnutný odpočinok na účel udržania jej fyzického zdravia a duševného
zdravia a prevencie jeho zhoršenia). Poskytuje sa najviac 30 dní/rok
Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností (zastupovanie fyzickej osoby v
konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, poskytovanie alebo sprostredkovanie
sociálneho poradenstva alebo iného poradenstva s cieľom nájsť možnosti pri uplatňovaní
práv a právom chránených záujmov, spolupráca so zariadeniami, úradmi práce,
sociálnych vecí a rodiny, súdmi).
42
Podpora samostatného bývania (podpora samostatného bývania je sociálna služba na
podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti fyzickej osoby zameraná najmä na
pomoc pri prevádzke domácnosti, sociálne poradenstvo, preventívne aktivity, sociálna
rehabilitácia)
Denné centrum poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila
dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým
zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo
vnučkou.
Jedáleň jedálni sa poskytuje stravovanie fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené
nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb má ťažké
zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo dovŕšila dôchodkový vek.
Práčovňa
Stredisko osobnej hygieny
OTÁZKY KU KAPITOLE č. VI.
1. Čo je sociálne poradenstvo?
2. Vymenuj a charakterizuj druhy sociálneho poradenstva.
3. Čo je sociálna rehabilitácia?
4. Ako sa vykonáva ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb?
5. V ktorých zariadeniach sociálnych služieb sa vykonáva ošetrovateľská starostlivosť?
6. Prečo nemajú ZSS status zdravotníckeho zariadenia?
43
7. Ktoré činnosti sú platené?
8. Vymenuj obslužné činnosti.
9. Čo je služba včasnej intervencie?
10. Aké podmienky musí spĺňať rodič, aby mohol požiadať o osobnú starostlivosť o dieťa?
11. Charakterizuj podporné služby.
12. Majú zariadenia sociálnych služieb status poskytovateľa zdravotnej starostlivosti?
44
VII. kapitola
POSUDKOVÁ ČINNOSŤ V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH
Posudková činnosť sa vykonáva na účely poskytovania sociálnej služby v zariadeniach sociálnych
služieb, ale aj pri niektorých iných poskytovaných sociálnych službách, ktoré sa vykonávajú mimo
zariadenia sociálnych služieb (opatrovateľská služba)
Posudková činnosť je:
zdravotná posudková činnosť
sociálna posudková činnosť.
Posudkovou činnosťou sa zisťuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu v zariadení pre fyzické
osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu.
Posudková činnosť sa nevykonáva, ak sa bude poskytovať sociálna služba fyzickej osobe,
ktorá bude platiť úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených
nákladov (mzdy, energie, spotrebný materiál... ) spojených s poskytovaním tejto sociálnej
služby, a ak sa jej bude poskytovať pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby!!!
(v podstate, sa môžu sociálne služby poskytovať komukoľvek, keď si ich zaplatí ).
Zdravotná posudková činnosť
Zdravotná posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu.
Posudkovú činnosť vykonáva zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa
zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
45
Zdravotnícky pracovník musí mať zmluvu s obcou alebo vyšším územným celkom (posudzujúci
zdravotnícky pracovník).
Posudzujúci zdravotnícky pracovník pri vykonávaní zdravotnej posudkovej činnosti spolupracuje
so sociálnym pracovníkom obce alebo vyššieho územného celku tak, aby výsledky posúdenia
neboli v rozpore s výsledkami sociálnej posudkovej činnosti.
Sociálna posudková činnosť
Sociálna posudková činnosť je posudzovanie:
individuálnych predpokladov fyzickej osoby,
rodinného prostredia fyzickej osoby,
prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti,
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch v starostlivosti o
domácnosť a sebaobslužnosti
Samospráva (VUC, obe, mesto) vydáva rozhodnutie o posúdení prijímateľa sociálnych
služieb, bez tohto rozhodnutia sa nemôže začať poskytovať sociálna služba.
Obsahom posudku je aj rozsah odkázanosti pri jednotlivých úkonoch vyjadrený predpokladaným
rozsahom hodín.
Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby zahŕňa najmä:
hodnotenie schopností a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely
posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby sa považuje jej manžel alebo manželka,
rodičia a deti.
hodnotenie podmienok bývania vrátane dostupnosti verejných služieb a prístupnosti stavieb
občianskeho vybavenia.
46
Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby, alebo aj osoby, ktorú si určí
posudzovaný; tieto fyzické osoby majú právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej
nepriaznivej sociálnej situácie.
Posudok o odkázanosti na sociálnu službu
Na základe zdravotného posudku a sociálneho posudku sa vyhotovuje posudok o odkázanosti na
sociálnu službu, ktorý obsahuje:
stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby;
zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a zoznam
základných sociálnych aktivít, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej
fyzickej osoby;
návrh druhu sociálnej služby;
určenie termínu opätovného preposúdenia zdravotného stavu.
Stupeň odkázanosti sa určuje podľa schopnosti občana vykonávať denné aktivity (Barthelovej
index - BI).
Index má 6 stupňov, pričom každý stupeň spĺňa určitý počet bodov pridelených v rámci
posudzovania odkázanosti (jedenie, obliekanie, hygiena, pohyblivosť, komunikácia...tzv. denné
aktivity). Poskytovanie sociálnych služieb v pobytových zariadeniach sociálnych služieb vyžaduje
stupeň odkázanosti IV. v bodovom vyjadrenia od 180 – 240 bodov.
ZARADENIE DO STUPŇA ODKÁZANOSTI FYZICKEJ OSOBY NA POMOC INEJ
FYZICKEJ OSOBY NA ZÁKLADE DOSIAHNUTÝCH BODOV A URČENIE ROZSAHU
ODKÁZANOSTI
47
Stupeň
odkázanosti
Počet bodov Priemerný rozsah
bodov deň/ hod.
Priemerný rozsah
bodov mesiac/ hod.
I. 105-120 0 0
II. 85-104 2-4 60-120
III. 65-84 4-6 120-180
IV. 45-64 6-8 180-240
V. 25-44 8-12 240-360
VI. 0-24 viac ako 12 viac ako 360
SPÔSOB POSUDZOVANIA ODKÁZANOSTI FYZICKEJ OSOBY NA POMOC
INEJ FYZICKEJ OSOBY PRI JEDNOTLIVÝCH ČINNOSTIACH
Príloha č. 3 Zákon 448/2008 Z.z.
V rámci denných aktivít sa posudzujú
Úkony sebaobslužnosti
Úkony starostlivosti o domácnosť
Úkony v rámci základných sociálnych aktivít
Dohľad pri vyššie menovaných úkonoch
48
OTÁZKY KU KAPITOLE č. VII.
1. Čo je posudková činnosť?
2. Čo je sociálny posudok ?
3. Kto vyhotovuje zdravotný posudok?
4. Kedy sa nemusí vykonávať posudková činnosť?
5. Kto vykonáva sociálny posudok?
6. Aké úkony sa posudzujú pri odkázanosti ?
7. Čo znamená stupeň odkázanosti?
8. Aký je najvyšší počet bodov odkázanosti podľa Barthelovej indexu ?
9. Koľko máme stupňov odkázanosti?
49
VIII. kapitola
REGISTRÁCIA POSKYTOVATEĽOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
V tejto časti sa pripravuje zmena zákona 448/2008!!!
Sociálne služby môžu poskytovať iba poskytovatelia (fyzické a právnické osoby), ktorí sú
zapísaní v registri poskytovateľov sociálnych služieb.
Osoba, ktorá žiada o zápis do registra je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada
o zápis do registra, a musí byť bezúhonná.
Fyzické osoby musia byť:
a) spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu
b) odborne spôsobilé na poskytovanie sociálnej služby,
c) ak nepoveria inú fyzickú osobu za zodpovedného
d) zástupcu.
Žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne vyššiemu územnému celku, v ktorého
územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby.
Žiadosť o zápis do registra obsahuje:
a) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu,
ak o zápis žiada právnická osoba, alebo meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt
alebo prechodný pobyt, ak o zápis žiada fyzická osoba,
b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt
fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán právnickej osoby,
navrhovaného zodpovedného zástupcu uvedeného
c) druh sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať, a jej formu,
50
d) cieľovú skupinu osôb, ktorým sa má poskytovať sociálna služba,
e) miesto poskytovania sociálnej služby,
f) počet miest, ak sa sociálna služba má poskytovať v zariadení,
g) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby,
h) čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna služba má poskytovať na určitý čas
i) ďalšie údaje potrebné podľa osobitného podľa zákona o registri trestov
O zápise do registra vyšší územný celok nevyhotovuje rozhodnutie a zápis do registra vykoná
najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia všetkých dokladov.
Oprávnenie poskytovať sociálnu službu nemožno previesť na inú osobu a neprechádza na
právneho nástupcu poskytovateľa sociálnej služby, ak je ním právnická osoba.
Neverejný poskytovateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická
osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, sú povinní vypracovať a uložiť do verejnej
časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení.
Výmaz z registra a zánik oprávnenia na poskytovanie sociálnej služby
Vyšší územný celok rozhodne o výmaze z registra, ak poskytovateľ sociálnej služby:
bol zapísaný do registra na základe nepravdivých údajov alebo neúplných údajov,
prestal spĺňať podmienky na zápis do registra,
nespĺňa finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby
v lehote určenej kontrolou z ministerstva neodstránil nedostatky plnenia podmienok
kvality poskytovanej sociálnej služby
v lehote určenej vyšším územným celkom neznížil počet miest, ktoré sú stanovené pre
jednotlivé druhy zariadení
51
písomne neoznámil vyššiemu územnému celku zmeny skutočností a to ani po písomnej
výzve vyššieho územného celku v lehote ním určenej,
neposkytoval sociálnu službu dlhšie ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov
požiadal o výmaz z registra do 30 dní pred podaním o výmaz.
OTÁZKY KU KAPITOLE č. VIII.
1. Kto vedie register poskytovateľov sociálnych služieb?
2. Čo obsahuje žiadosť o zápis do registra poskytovateľov?
3. Kedy sa môže previesť oprávnenie poskytovania sociálnych služieb na inú osobu?
4. Kedy zaniká oprávnenie na poskytovanie sociálnej služby?
5. Čo sa rozumie pod výmazom z registra poskytovateľov?
52
IX. kapitola
FINANCOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
Sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované
z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby, z úhrad za sociálne služby od
prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a z úhrad
za iné činnosti (tieto však musia byť odsúhlasené VUC alebo obcou)
z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej
služby
z finančného príspevku poskytnutého z rozpočtu ministerstva na financovanie sociálnej
služby v zariadení podľa odseku 6,
z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy,
z prostriedkov združenia obcí, združenia vyšších územných celkov a združenia osôb,
z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia v
zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho
územného celku s jeho súhlasom,
z príjmu zo sociálneho podniku,
z iných zdrojov.
Sociálne služby poskytované neverejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť
financované:
z finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
úkonoch sebaobsluhy a z finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní
sociálnej služby a z úhrad za iné činnosti
53
z finančného príspevku poskytnutého z rozpočtu ministerstva na poskytovanie sociálnej
služby ( iba vybrané zariadenia podľa stupňa odkázanosti)
z vlastných zdrojov neverejného poskytovateľa sociálnej služby,
z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy,
z výsledku hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení daňou z príjmov, ktorú
vykonáva neverejný poskytovateľ sociálnej služby podľa osobitných predpisov,
zo zisku zo sociálneho podniku,
z iných zdrojov.
Ak vyšší územný celok zabezpečí klientovi s trvalým pobytom vo svojom územnom
obvode poskytovanie sociálnej služby, ktorého zriadil u poskytovateľa sociálnej služby iný vyšší
územný celok, tak vyšší územný celok uhrádza poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadil
alebo založil iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním
tejto sociálnej služby znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom
sociálnej služby.
Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej
poskytovateľom sociálnej služby (bližšie viď kap. 9) Do úhrady za sociálnu službu nemožno
započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie
iných činností (odborné činnosti, sociálna rehabilitácia, príprava na vzdelávanie, pracovná terapia,
krízovú pomoc, sociálne poradenstvo, preventívna aktivita...).
Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej
určenia a platenia úhrady zmluvou v súlade so všeobecne záväzným nariadením (VZN) obce
alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.
Neverejný poskytovateľ určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a
platenia úhrady zmluvou v súlade s aktuálnym cenníkom sociálnej služby, ktorý zverejnení na
svojom webovom sídle, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov znížených o príjem
54
z finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a príjem
z finančného príspevku MPSVaR SR.
OTÁZKY KU KAPITOLE č. IX.
1. Vymenuj finančné zdroje úhrad za sociálne služby.
2. Ktoré sociálne služby nemusí hradiť klient?
3. Môže sa poskytovať sociálna služba klientovi v inom územnom obvode?
4. Dostáva verejný poskytovateľ finančnú podporu z ministerstva?
5. Do akej výšky dostáva neverejný poskytovateľ finančnú podporu z ministerstva?
6. Z akých zdrojov môžu byť financované sociálne služby poskytované neverejným
poskytovateľom?
55
X. Kapitola
PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA A ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY PRI
POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SÚČINNOSŤ INÝCH
ORGÁNOV
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych
služieb:
a) vypracúva a zverejňuje národné priority rozvoja sociálnych služieb,
b) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu pri poskytovaní sociálnych služieb,
c) určuje obsah a rozsah odbornej prípravy pre vybrané pracovné činnosti a na účely ďalšieho
vzdelávania,
d) vykonáva dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb,
e) hodnotí podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby,
f) kontroluje vzdelávacie programy, na ktoré bola udelená akreditácia,
g) je správnym orgánom v konaniach o
udelení alebo neudelení akreditácie na vzdelávacie programy v oblasti
sociálnych služieb
udelení alebo neudelení akreditácie na odbornú činnosť, a o odňatí akreditácie
na odbornú činnosť,
pokute za správne delikty,
h) vedie register poskytovateľov sociálnej služby a s ním spojenú administratívu;
i) poskytuje finančný príspevok na financovanie sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi a kontroluje jeho účelné a hospodárne využívanie.
56
Pôsobnosť obce
Obec
vypracúva, schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom
obvode ( bližšie viď kapitola 11)
utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja,
je správnym orgánom v konaniach o odkázanosti na sociálnu službu
v zariadení pre seniorov,
zariadení opatrovateľskej služby,
v dennom stacionári,
o odkázanosti na opatrovateľskú službu,
vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu
Zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby v
nízkoprahovom dennom centre,
nocľahárni,
zariadení pre seniorov,
zariadení opatrovateľskej služby
dennom stacionári,
nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu,
opatrovateľskej služby,
prepravnú službu,
57
odľahčovaciu službu,
pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa,
poskytuje základné sociálne poradenstvo.
Môže poskytovať finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi na :
prevádzkovanie sociálnej služby
finančný príspevok pri výkonoch odkázanosti (sebaobslužnosť)
Pôsobnosť vyššieho územného celku
Kompetencie vyššieho územného celku:
vypracúva, schvaľuje koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom
obvode,
je správnym orgánom v konaniach o
odkázanosti (a zániku odkázanosti) na sociálnu službu poskytovanú v zariadení
podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a
v špecializovanom zariadení,
rozhoduje o nezapísaní do registra,
zákaze poskytovať sociálnu službu,
rozhoduje o výmaze poskytovateľa sociálnej služby z registra,
vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu podľa svojich kompetencií v
zriaďovaní zariadení sociálnych služieb.
Vyšší územný celok zriaďuje a kontroluje poskytovanie sociálnych služieb v:
58
útulok,
domov na polceste,
zariadenie núdzového bývania,
zariadenie dočasnej starostlivosti o deti,
zariadenie podporovaného bývania,
rehabilitačné stredisko
domov sociálnych služieb,
špecializované zariadenie
integračné centrum
môže zriaďovať, zakladať a kontrolovať aj iné zariadenia
Môže poskytovať finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi na :
prevádzkovanie sociálnej služby
finančný príspevok pri výkonoch odkázanosti (sebaosbslužnosť)
Súčinnosť iných orgánov verejnej správy pri poskytovaní sociálnych služieb
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna
poisťovňa, zdravotné poisťovne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, školské zariadenia,
daňové úrady a ďalšie orgány verejnej moci sú povinné poskytovať súčinnosť obci, vyššiemu
územnému celku, poskytovateľom sociálnej služby a ministerstvu a bezplatne im podávať
oznámenia a informácie vo veci sociálnych služieb vrátane oznamovania osobných údajov.
Rovnakú povinnosť majú aj obce, vyššie územné celky a poskytovatelia sociálnej služby navzájom,
a to v rozsahu v akom poskytujú sociálne služby podľa tohto zákona.
59
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa sú
na požiadanie ministerstva povinné na účely preukázania vzniku nároku obce alebo neverejného
poskytovateľa sociálnej služby na vyplatenie finančného príspevku na financovanie sociálnej
služby vydať a doručiť ministerstvu o poskytovateľovi sociálnej služby v zariadení, pre ktoré je
tento finančný príspevok určený, doklad tento doklad sa vydáva bezplatne.
OTÁZKY KU KAPITOLE č. X
1. Kto vypracováva národné priority rozvoja sociálnych služieb?
2. Kto vypracováva komunitný plán?
3. Kto vypracováva koncepciu rozvoja sociálnych služieb?
4. Kto vykonáva dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb?
5. Kto vykonáva kontrolu kvality v zariadeniach sociálnych služieb?
6. Kto udeľuje akreditáciu na vzdelávacie programy v sociálnych službách?
7. Kto vedie register poskytovateľov sociálnych služieb?
8. Kto vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu?
9. Aké druhy zariadení zriaďuje VUC?
10. Aké druhy zariadení zriaďuje obec?
11. V akých konaniach je VUC správnym orgánom?
12. V akých konaniach je obec správnym orgánom?
13. Ktoré orgány sú povinné poskytovať súčinnosť pri poskytovaní sociálnych služieb?
60
XI. Kapitola
KOMUNITNÝ ROZVOJ A KOMUNITNÝ PLÁN V OBLASTI
POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
Obec utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania
sociálnych služieb a na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu na účel predchádzania
vzniku alebo predchádzania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych
sociálnych problémov.
Komunitná práca v oblasti poskytovania sociálnych služieb je podpora aktivít členov miestnej
komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho spoločenstva,
najmä rozvojom sociálnych služieb.
Komunitná rehabilitácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je koordinácia činnosti
subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb
zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych
schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej
začlenenia do spoločnosti.
S uvedenými podmienkami veľmi úzko súvisí dôvod pre zahájenie procesu tzv.
deinštitucionalizácie
http://www.tabitasro.sk/domain/tabitasro/files/publik_prispevky/tab_kovalova_ukazovatele
-pripravenosti-procesu-deinstitucionalizacie.pdf
Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb
Obec vypracúva komunitný plán sociálnych služieb a vyšší územný celok vypracúva koncepciu
rozvoja sociálnych služieb v spolupráci s inými poskytovateľmi sociálnych služieb v ich
územnom obvode ako aj s prijímateľmi sociálnych služieb v ich územnom obvode.
61
Obec vypracúva a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít
rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadňuje miestne špecifiká a potreby fyzických osôb v
oblasti sociálnych služieb poskytovaných v jej územnom obvode, určuje potreby rozvoja
sociálnych služieb a určuje personálne podmienky, finančné podmienky, prevádzkové podmienky
a organizačné podmienky na ich zabezpečenie.
Vyšší územný celok vypracúva a schvaľuje koncepciu rozvoja sociálnych služieb na základe
národných priorít rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov sociálnych služieb obcí vo
svojom územnom obvode.
Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb obsahuje najmä:
analýzu stavu poskytovaných sociálnych služieb v územnom obvode obce alebo vyššieho
územného celku vrátane vyhodnotenia materiálno-technického vybavenia sociálnych
služieb a vzdelanostnej štruktúry zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby,
analýzu požiadaviek prijímateľov sociálnej služby a ďalších obyvateľov v územnom
obvode obce alebo vyššieho územného celku na rozvoj sociálnych služieb podľa
jednotlivých druhov sociálnych služieb a cieľových skupín,
analýzu sociologických údajov a demografických údajov v územnom obvode obce alebo
vyššieho územného celku,
určenie cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb v územnom obvode obce alebo
vyššieho územného celku,
časový plán realizácie komunitného plánu sociálnych služieb alebo koncepcie rozvoja
sociálnych služieb vrátane určenia personálnych podmienok, finančných podmienok,
prevádzkových podmienok, a organizačných podmienok na ich realizáciu,
spôsob vyhodnocovania plnenia komunitného plánu sociálnych služieb alebo koncepcie
rozvoja sociálnych služieb.
62
Obec a vyšší územný celok zverejňuje komunitný plán sociálnych služieb a koncepciu rozvoja
sociálnych služieb vhodným a v mieste obvyklým spôsobom.
Koncepcia rozvoja a komunitný plán musia byť verejnosti dostupné a verejnosť sa môže k nim
vyjadrovať ešte pred schválením.
OTÁZKY KU KAPITOLE č. XI.
1. Aká je filozofia komunitného plánovania?
2. Čo je komunitná práca a kde sa vykonáva?
3. Čo je komunitný rozvoj?
4. Čo je komunitné plánovanie?
5. Čo sú národné priority rozvoja sociálnych služieb a kto ich vypracováva?
6. Kto vypracováva koncepciu rozvoja sociálnych služieb?
7. Čo je všeobecné záväzné nariadenie a kto ho vydáva a schvaľuje?
8. Aké sú rozdiely medzi koncepciou rozvoja sociálnych služieb a národnými prioritami a
komunitným plánom?
9. Aké sú dôvody deinštitucionalizácie?
63
XII. Kapitola
DEINŠTITUCIONALIZÁCIA
V Slovenskej republike sa za posledných 8 rokov čoraz intenzívnejšie konceptualizuje
problematika deinštitucionalizácie (DI) zariadení sociálnych služieb, ktorá má zabezpečiť, aby sa
úplne zmenil doterajší prístup k prijímateľom sociálnych služieb, ktorý nie vždy saturuje všetky
potreby človeka, odkázaného na sociálnu starostlivosť. Podľa tvrdení aktérov deinštitucionalizácie
sa niektorí občania vraj nikdy nestotožnia s inštitucionálnou starostlivosťou, pretože
veľkokapacitné zariadenia sociálnych služieb (ZSS) poskytujú občanovi iba tú najnutnejšiu
starostlivosť. Veľmi často sa stretávame aj s takými názormi, že ZSS sú vlastne iba akési „čakárne“
na dožitie života. Občania sa v ZSS necítia slobodní, všetko, čo sa deje okolo nich je strohé, nútené,
bez osobnej zainteresovanosti personálu, bez možnosti vytvárania dlhodobejších sociálnych
vzťahov, dokonca niektorí podporovatelia DI prirovnávajú ZSS k väzniciam s naoktrojovaným
režimom.
Hlavným dôvodom zavedenia prechodu zavádzania DI a zmeny poskytovania sociálnych
služieb na tzv. komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb je ratifikácia Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj zavedenie princípov „nezávislého života“
prijímateľov sociálnych služieb. Podľa ustanovení
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (Conventionon the rights of
persons with disabilities) bol prijatý 13. decembra 2006 v New Yorku. Národná rada Slovenskej
republiky s dohovorom vyslovila súhlas Uznesením č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla, že ide o
medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred
zákonmi. Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudol platnosť 25. júna 2010. Tento Dohovor však
v žiadnom zo svojich ustanovení neobsahuje zmienku o DI existujúcich zariadení sociálnych
služieb a detských domovov.
Národný akčný plán deinštitucionalizácie a hlavné procesy
Na základe nadobudnutia platnosti Dohovoru Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR (MPSVR SR) iniciovalo v novembri 2011 vytvorenie dokumentu, ktorý sa zaoberá Stratégiou
64
programu deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej
republike. Predložená stratégia deinštitucionalizácie má podľa niektorých aktérov sociálnej práce,
nielen vyplniť doteraz prázdne miesto v programovej štruktúre koncepčného smerovania
sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti na Slovensku, ale má údajne určiť jasný zámer a
programovú líniu pre uskutočnenie nevyhnutných zmien, ktoré by viedli k dosiahnutiu
stanovených cieľov. MPSVR schválilo 14. decembra 2011 Národný akčný plán prechodu z
inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015.
Národný akčný plán deinštitucionalizácie predstavuje podľa aktérov podieľajúcich sa na
výrobe tohto základného plánovacieho dokument prechod od inštitucionálnej starostlivosti na
komunitnú starostlivosť a má byť zárukou pre odstránenie najmä:
rigidných a stereotypných a rutinných aktivít - čo sa týka pevne stanoveného času a
štruktúry aktivít, nerešpektovania osobných potrieb a záujmov človeka,
paušalizovaných liečebných postupov, aby sa nepracovalo s prijímateľmi sociálnych
služieb hromadne, bez rešpektovania ich súkromia a individuality,
sociálneho odstupu a paternalizmu, ktorý predstavuje odlišné postavenie personálu a
klientov, nevyvážený vzťah moci,
segregovanosti od lokálnej komunity – excentrická poloha zariadení sociálnych služieb,
odstup od lokálnej komunity a koncentrácia služieb na jednom mieste,
naučenej pasivity – získaného pasívneho správania ľudí a ich bezmocnosti a nedostatočne
rozvinutých sociálnych vzťahov.
Veľkosť zariadenia sociálnych služieb je vraj len ukazovateľom podstatnejšej vlastnosti,
ktorá robí službu viac inštitucionalizovanou, t.j. čím je väčšia kapacita zariadenia sociálnych
služieb, tým menej sa poskytuje možnosť individuálneho prístupu a možnosť zapojenia sa do
spoločnosti a účasti na jej živote. Dovolíme si proti tomuto konštatovaniu namietať, pretože
individuálny prístup ku klientovi vôbec nesúvisí s veľkosťou zariadenia sociálnych služieb, ale
predovšetkým súvisí s počtom zamestnancov. Účasť na spoločenskom živote klienta tiež nesúvisí
s veľkosťou ZSS, pretože ju určuje diagnóza prijímateľa sociálnych služieb, ktorá je u každého
špecifická, a ktorú musí rešpektovať každý zamestnanec, či pracuje vo veľkokapacitnom, alebo
nízko kapacitnom zariadení.
Taktiež nemôžeme súhlasiť s „novou“ filozofiou, že deinštitucionalizácia vychádza z
principiálnej hodnotovo podmienenej zmeny vo vzťahu k ľuďom odkázaným na sociálne služby
65
a že predstavuje zásadný a široko koncipovaný a najmä dlhodobý proces zmeny od pasívneho
modelu pomoci k aktívnemu modelu podpory v prirodzenom inkluzívnom prostredí komunity
a teda aj poskytovanej komunitnej starostlivosti. Pri tomto tvrdení je namieste otázka, kedy bolo
povolené, a v ktorom z mnohých doteraz existujúcich dokumentov a programových vyhlásení
jednotlivých vlád o rozvoji sociálnych služieb bolo napísané, aby sa sociálne služby poskytovali
bez hodnotovo orientovanej pomoci a iba pasívnym spôsobom? Každý jeden plán komunitných
sociálnych služieb, ktorý musí mať od roku 2008 vypracovaný každá obec, akcentuje aktívnu
pomoc občanom, korí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii. Nie len obce, ale aj vyššie územné
celky musia plánovať rozvoj sociálnych služieb a sú povinné mať vypracovanú stratégiu rozvoja
sociálnych služieb, lebo im to prikazuje zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Podľa tohto
zákona, občan má právo vybrať si miesto pobytu, poskytovania sociálnych služieb.
Deinštitucionalizácia má byť teda proces prechodu z tradičných zariadení sociálnych
služieb (kde sú klienti údajne fyzicky a mentálne izolovaní od bežného života) do komunitných
centier, ktoré spolu vytvárajú podmienky pre život zodpovedajúci väčšinovej spoločnosti a
tiež vytvárajú podmienky rovnoprávneho občianstva. Prechod z inštitucionálnej na komunitnú
starostlivosť bude podľa schváleného Akčného plánu vychádzať z nasledovných odporúčaní :
a) rešpektovanie práv prijímateľov a ich zapojenie do procesov rozhodovania,
b) prevencia inštitucionalizácie,
c) vytváranie komunitných služieb,
d) uzatváranie inštitúcií,
e) obmedzenie investícií do pôvodných inštitúcií,
f) rozvoj ľudských zdrojov,
g) efektívne využívanie zdrojov,
h) kontrola kvality,
i) holistický (komplexný) prístup,
j) neustále zvyšovanie informovanosti.
V NAP DI sa predpokladá v rokoch 2012 – 2015 splnenie niekoľko vzájomne prepojených
úloh a aktivít. Tieto aktivity nie je možné dosiahnuť bez komplexného a multirezortného prístupu
využívajúceho zapojenie všetkých relevantných zložiek spoločnosti, ktoré na jednotlivých
úrovniach formujú verejnú politiku. Aktivity musia mať jasný časový rámec a rozpočet. Proces
koordinácie a riadenia bude založený na princípoch projektového riadenia a programového
66
riadenia. Z tohto dôvodu je navrhnuté v rámci Národného projektu deinštitucionalizácie zriadiť pri
MPSVR SR Národné centrum pre podporu deinštitucionalizácie (NCPD), ktoré bude zastrešovať
interný a externý odborný tím na úrovni regionálnych/lokálnych partnerov (VÚC, obce a mestá).
Ich prioritou bude koordinácia hlavných úloh NCPD na národnej úrovni, ktorá sa bude týkať
predovšetkým obsahovej a časovej koordinácie ako aj koordinácie individuálnych investičných
pilotných projektov ktoré budú realizovať vybrané zariadenia sociálnych služieb. Zo získaných
skúseností vzíde ďalšie kreovanie, ako aj schvaľovanie potrebných legislatívnych zmien, a to aj
zmien v súvisiacich verejných službách (vzdelávanie, práca, bývanie). Po vertikálnej osi sa budú
na národnej úrovni koordinovať predovšetkým procesy prebiehajúce na úrovni zapojených
samosprávnych krajov a ich zariadení sociálnych služieb, ktorých sú zriaďovateľmi.
Na regionálnej úrovni sa bude implementovať investičná príprava komunitných služieb;
príprava zamestnancov pre tieto nové služby. Samosprávne kraje budú mať dôležité koordinačné
úlohy vo vzťahu k personálu a k poskytovaniu sociálnych služieb v tých zariadeniach, ktoré budú
deinštitucionalizované, ale taktiež budú zodpovedné za celistvé – komplexné vybudovanie
komunitných služieb vo vybraných lokalitách (mestách) v rámci svojej, zákonom uloženej
koordinačnej funkcie v danom území.
Rámcové aktivity
Neodmysliteľnou súčasťou kreovania deinštitucionalizácie má byť aj príprava rámcových
aktivít
Podľa NAP DI rámcové aktivity vychádzajú zo štyroch vychádzajú zo štyroch oblastí:
a) príprava a podpora riadiacich zamestnancov (manažmentu)
V tejto oblasti pôjde predovšetkým o
prípravu trénerov a homogenizáciu postojov a postupov partnerov projektu a vytvorenie
metodík monitoringu procesov deinštitucionalizácie,
výber a monitoring jednotlivých zariadení sociálnych služieb (3 v každom VÚC),
prípravu a vzdelávanie vybraných zamestnancov manažmentu v oblasti riadenia procesov
transformácie a deinštitucionalizácie a ich podporu pri tvorbe transformačných projektov,
na prípravu a vzdelávanie zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktoré budú vybrané
ako pilotné projekty, s cieľom zvýšiť ich profesionálne zručnosti a kompetencie pri
67
prechode z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť a pri vytváraní nových služieb v
komunite,
supervíziu celého procesu prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, prípravu,
vzdelávanie a poradenstvo v oblasti spôsobilosti na právne úkony a opatrovníctva
b) príprava a podpora prijímateľov sociálnych služieb zariadení sociálnych služieb so zameraním
na rozvoj a využitie ich individuálneho pracovného potenciálu s prihliadnutím resp. rešpektovaním
ich zdravotného postihnutia v prirodzenom prostredí komunity. Práca a pracovné uplatnenie je
jednou zo základných súčastí bežného života v komunite. Pracovné uplatnenie prijímateľov
sociálnych služieb v komunitných centrách je jedným z rizikových faktorov procesov
deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb. Nedostatočná dlhodobá podpora a možnosť
zamestnať sa na otvorenom trhu práce za rovnakých podmienok (primárne finančných) môže viesť
k tomu, že kvalita života prijímateľov v komunite bude ohrozená a nízka. Je nevyhnutné vytvoriť
komplexný systém podpory v oblasti zamestnávania v miestnej komunite, a to tak, aby sa aj
pomocou neho stali prijímatelia služieb jej plnohodnotnými členmi. Z tohto dôvodu je potrebné
zapojiť do procesov deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb úrady práce, sociálnych vecí
a rodiny, miestnych zamestnávateľov, agentúry podporovaného zamestnávania a samosprávu.
c) podpora projektovania modernej a funkčnej infraštruktúry sociálnych služieb v komunite.
Táto podpora pre zariadenia sociálnych služieb je nevyhnutná hlavne smerom k príprave pilotných
transformačných projektov, ktoré musia spĺňať podmienky univerzálneho (inkluzívneho)
navrhovania v oblasti urbanizmu a architektúry. Ide predovšetkým o vybudovanie bezbariérových
prístupov ku všetkým službám v komunite, teda humanizáciu regionálneho environmentu.
d) podpora miestnych komunít, odbornej verejnosti a tvorcov politík pre rozvoj sociálnych služieb
na komunitnej báze v rámci projektu i v ďalšom období; medializácia a informovanie o procese
DI, ako aj vecná a časová koordinácia partnerov a finančných tokov.
Cieľové skupiny prijímateľov sociálnych služieb zapojených do NP DI v rokoch 2012 – 2015 sú:
fyzické osoby, ktorým bola poskytovaná starostlivosť v zariadeniach sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, najmä v detských domovoch,
deti a dospelí občania so zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb.
Deinštitucionalizácia systému sociálnych služieb predpokladá niekoľkoročné fungovanie
dvojitého systému sociálnych služieb, ktorý je náročný na financovanie (ide o prechodné zvýšenie
prevádzkových nákladov, ktorého príčinou je potreba financovania viacerých typov služieb v
68
zariadeniach, ktoré sú v prechode z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť). V čase, keď
existujúce zariadenia sociálnych služieb nemajú finančné prostriedky napr. ani na zákonom
ustanovenú debarierizáciu a humanizáciu sociálnych služieb, považujeme prechod na DI za
neracionálne a neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov na sociálne služby.
Riziká deinštitucionalizácie sociálnych služieb a život v komunite.
Stratégia úplného prechodu poskytovania sociálnych služieb v komunite zatiaľ ostáva iba
v rovine plánov a veľmi pomalého osvojovania si tejto „ušľachtilej“ myšlienky. Keby sme ju
nazvali utopistickou, tak by sme sa ani veľmi nemýlili. Viac ako 10 rokov sa na Slovensku
zaoberajú transformáciou sociálnych služieb najmä neziskové organizácie, ktoré však nezaručia
a nemajú možnosť finančnej disponibilnosti na náklady spojené s vybudovaním komunitných
centier.
Ako kritické, dokonca až rizikové sa javí súbežné fungovanie poskytovania služieb
v zariadeniach sociálnych služieb a poskytovania tzv. komunitných sociálnych služieb,
orientovaných na výstavbu malometrážnych bytov (domov) a vybudovanie novej infraštruktúry
v akomkoľvek regióne. Dôvody, ktoré často počujeme na obhajobu deinštitucionalizácie sú
postavené na slabých základoch. Tvrdenie typu, že keď komunitné centrá môžu fungovať
v zahraničí, tak musia aj u nás, je úsmevné. V prvom rade sa nemôže Slovensko porovnávať
s krajinami, kde život v komunite je funkčný a má zabezpečené ďalšie fungovanie, financovanie
a rozvoj. Treba mať na zreteli, že každá krajina má svoj vlastný systém sociálneho zabezpečenia
budovaný a udržiavaný dlhé roky. Každá krajina si môže dovoliť veľké štrukturálne zmeny iba
v medziach, ktoré dovoľuje jej vlastný systém sociálneho zabezpečenia. Čiže, hneď na prvé riziko
sme narazili v rámci existujúcej sociálnej legislatívy.
Druhé riziko vidíme v tom, že nie každý občan, má také zdravotné postihnutie, aby mohol
žiť samostatne a zúčastňovať sa na bežnom živote v komunite. Nie každý občan je schopný
rozhodovať sám za seba, je potrebné aby rozhodol za neho niekto iný. V obidvoch prípadoch už
spochybňujeme jednu z podmienok Akčného plánu, ktorou je podmienka rešpektovania osobných
záujmov a potrieb človeka.
Ďalším problémom je poskytovanie rôznych typov sociálnych služieb v jednej komunite.
Nie sme vizionári, aby sme vedeli odhadnúť aká kapacita bude napríklad potrebná v určitej
komunite pri poskytovaní krízovej intervencie s nízkoprahovým charakterom, akú kapacitu
69
budeme potrebovať pri poskytovaní včasnej intervencie pre rodičov s postihnutým dieťaťom, akú
kapacitu budeme potrebovať pre občanov bez prístrešia a pod. V Národnom akčnom pláne nie je
napríklad zmienka, ako sa budú riešiť veľké regionálne rozdiely s ohľadom na demografické
zloženie obyvateľov a možnú migráciu jej pôvodných obyvateľov. Tieto ukazovatele sú veľmi
podstatné pri plánovaní a tvorbe komunít a zvyšovania kvality života.
Najväčším rizikom pri deinštitucionalizácii sa javí okamžité zastavenie verejných
investícií do rekonštrukcie už existujúcich zariadení sociálnych služieb. Ako budú žiť títo
obyvatelia v existujúcich ZSS, kým sa dostanú do nejakej komunity? Budú bez vody, bez
elektriky? Predsa aj ľudia, ktorí nie sú odkázaní na sociálne služby si rekonštruujú a modernizujú
svoje obydlia. Táto myšlienka vzbudzuje v človeku skôr hrôzu, ako nejakú pozitívnu víziu, ktorá
je zatiaľ v nedohľadne.
Občanov odkázaných na sociálne služby pribúda. Náklady na sociálne služby sa zvyšujú
a príjmy občanov už v súčasnosti nepostačujú na platenie úhrad v nedeinštitucionalizovaných
zariadeniach. Platobná neschopnosť prijímateľov sociálnych služieb sa prenáša na rodinných
príslušníkov, ktorí často sami nemajú dostatočný príjem na svoje vlastné živobytie. Takže
automaticky sa nám vynára otázka, kto bude financovať túto vysoko humánnu myšlienku a najmä
v akom časovom horizonte bude reálna, keď tzv. Národný akčný plán bol odsúhlasený v roku 2011
a výsledky jeho plnenia zatiaľ nie sú zverejnené. Alebo je možné aj to, že sa už minuli zahraničné
finančné dotácie a projekt skončí tak, ako skončila v novembri 2015 opatrovateľská služba
v obciach z dôvodu vyčerpania finančných prostriedkov z projektu dotovaného EÚ.
Považujeme za veľmi dôležité, v súvislosti s procesom deinštitucionalizácie, vysvetliť
pojem komunita. Tvorcovia Akčného plánu opomenuli, že pojem komunita má tiež aj svoje
historické etapy a zmenou životných podmienok a rozvojom spoločnosti sa mení jeho sémantika.
KOMUNITA
V zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, pod
komunitnou prácou v oblasti poskytovania sociálnych služieb rozumieme podporu aktivít členov
miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho
spoločenstva, najmä rozvojom sociálnych služieb.
70
POJEM KOMUNITA A JEJ ZNAKY
Keller (2012) píše, že s pojmom komunita je spájané presvedčenie, že aktivity komunitného
typu sú realizované v zvláštnej atmosfére, ktorá nie je prítomná v mimokomunitných väzbách.
Komunita tvorí akýsi zvláštny svet viac menej oddelený od veľkého, cudzieho sociálneho sveta,
ktorý komunitu obklopuje. V tomto zmysle sa zhodujú všetci prívrženci komunity, že komunita
vždy existovala, bude existovať a existuje, pretože občania obvykle žijú svoj život spolu s inými
občanmi v určitom vyhranenom priestore a spoločná starosť a uspokojovanie ich potrieb ich vedie
k tomu, aby navzájom vstupovali do blízkych kontaktov.
Charakter komunít sa postupom času mení a to v porovnaní trvania komunity ako mikrosveta
v protiklade k celej spoločnosti. Obraz klasickej komunity je potrebné chápať ako ideálny typ
s nasledovnými znakmi:
priestorové vymedzenie
uznávanie podobných potrieb a hodnôt
identifikácia identity
neformálnosť vzťahov
relatívna veľkosť
relatívna nezávislosť na mimo komunitnej realite
relatívna autonómia vo financovaní vlastných potrieb
Z uvedených znakov nevyplýva, že tradičná komunita bola vždy sociálne homogénnym
a harmonickým celkom. Taktiež mohla mať svoje vnútorné rozpory, tie sa však riešili spôsobom,
ktorý obvykle nepresahoval hranice komunity. Nástup industrializácie a s ňou súvisiacich procesov
(deľba práce, rozvoj infraštruktúry, urbanizácia...) priniesli so sebou veľké štrukturálne zmeny aj
sociálnych mechanizmov, že ich nemohli zastaviť žiadne vzniknuté komunity a ani pre nich
typické znaky.
Podľa nášho názoru veľká väčšina problémov spojených s úsilím vymedziť tzv. modernú
komunitu pramení z toho, že ide o pojem, ktorý má zmysluplné použitie len v tradičných
neindustrializovaných spoločnostiach. Plne sa stotožňujeme s významným českým sociológom
Kellerom (2012), ktorý tvrdí, že kategórie pomocou ktorých je koncepcia komunity budovaná majú
71
preukázateľne historicky podmienený charakter až do takej miery, že sa jednoducho nedajú presne
prispôsobiť na súčasné moderné podmienky.
Jedným zo základných znakov komunity je, že jej obyvatelia pracujú spoločne. Avšak, čo
znamená „pracovať spoločne“? Znamená to pracovať v tom istom kolektíve, alebo v tej istej
organizácii, alebo v tom istom meste, alebo skôr v rovnakej profesii, či v rovnakom výrobnom
odvetví, alebo v rámci národnej ekonomiky? Pojem „pracovať spoločne“ mal svoj zmysel práve
iba v tradičných podmienkach komunity. Vznik veľkovýroby však pretrhol spojenie „podieľanie
sa na spoločnej práci a bývaním na spoločnom mieste“. Z toho vyplýva, že susedia z komunity
nemusia nutne spolupracovať, a tí ktorí spolupracujú v rámci produkcie tovarov a poskytovania
služieb sa nemusia poznať osobne.
Podobne je vágny aj znak komunity „ spoločné bývanie“. Je problematické rozhodnúť či je
pre existenciu komunity dôležitejšia spoločná lokalita, alebo spoločné kontakty.
Komunita postupne stráca mocenskú suverenitu, sociálnu univerzálnosť a hospodársku
sebestačnosť, ale aj lokálny základ a schopnosť byť prostredím, v ktorom sa dá prežiť celý život.
Dostupné na:
https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/111713/G_Sociologica_30-1986-
1_4.pdf?sequence=1
Pre účely nášho príspevku nie je najdôležitejšie teoretické vymedzenie komunity, ale jej
praktické využite. Formálne ohraničenie pojmu komunita je nutné prispôsobiť reálnemu prostrediu.
Aplikácia do praxe si vyžaduje určitú mieru flexibility. Variabilnosť uplatnenia pojmu komunita a
jej špecifických vlastností nepozná hranice. Môžeme sa s ňou stretnúť v kultúre, v športe, vo
vzdelávaní, pri práci s mládežou a pod. Nevynímajúc uplatniteľnosť v sociálnej práci.
Pre sociálnu prácu je podstatné, aby odborní pracovníci mali na zreteli skutočnosť, že musia
akceptovať biologické, etnické, sociálne, ekonomické, kultúrne, a iné osobitosti obyvateľov
„komunity“. Pri práci s členmi komunity by sme nemali na tento dôležitý fakt zabúdať.
Ak má byť prioritou sociálnych služieb v rokoch 2015-2020 vytváranie komunít, tak je
potrebné, aby si tvorcovia tejto stratégie uvedomili, že jedným zo základných znakov komunity je
úplná decentralizácia autority. Komunity nepotrebujú vodcov, ktorí by ich viedli, pretože všetci
v nej získavajú podiel na vedení: plachí sú povzbudení, aby sa prejavili, silní naopak necítia
72
potrebu presadzovať svoju silu. Sloboda, ku ktorej komunita pozýva a povzbudzuje, umožňuje
vznik najefektívnejšieho spôsobu rozhodovania, kolektívneho rozhodovania. Ak aj v komunite je
stále formálny „vodca“, jeho úloha sa mení skôr na úlohu facilitátora, teda toho, kto len jemne
uľahčuje tento proces rozhodovania v komunite, sám už ale nevedie, pretože tradičná komunita sa
vedie - a dokáže viesť - sama.
Ak si všetky tieto znaky zhrnieme, zistíme, že znaky komunity - podiel všetkých na vedení
tímu, úzke vzájomné vzťahy, sebapoznanie, spoznávanie okolia, empatia, schopnosť konštruktívne
riešiť problémy, schopnosť komunikácie s ľuďmi, bezpečné miesto na rast a rozvoj môžu spôsobiť
nemalé problémy, dokonca až chaos, pretože nie všetci jednotlivci – prijímatelia sociálnych
služieb, ktorí majú svoj život prežiť v komunite sú schopní podriadiť sa cieľom a znakom
komunity. Sociálne služby sa poskytujú občanom, ktorí sú na ne odkázaní v zmysle zákona
448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Títo občania musia mať zdravotný posudok, ktorý vychádza
z lekárskeho nálezu a stupeň ich odkázanosti na poskytnutie sociálnej služby musí byť podľa
Barthelovej stupnice minimálne III. stupeň, ktorý predpokladá, že človek je odkázaný na pomoc
inej fyzickej osoby takmer vo všetkých denných aktivitách.
Podľa Matouška (2013) komunitná práca zdôrazňuje participáciu ľudí, rozdelenie
a redistribúciu moci, vzájomnú solidaritu a pomoc, mobilizovanie pocitu spolupatričnosti
a budovanie udržateľnej komunity. Ďalej Matoušek (2013) uvádza, že úlohou komunitnej sociálnej
práce je posilniť schopnosť ľudí zvládnuť znevýhodňujúce a problematické situácie tým, že získajú
väčšiu mieru kontroly nad tými okolnosťami života, ktorým je komunita spoločne vystavená.
Zastávame však názor, že uvedené klady nemusia nutne existovať iba v komunite. Naopak,
pojem komunita v ponímaní poskytovania sociálnych služieb pre občanov, ktorí sú na túto pomoc
odkázaní, vzbudzuje skôr dojem ich segregovanosti, ako inklúzie do intaktnej spoločnosti.
Podľa nás je vytváranie komunitných centier návrat k izolovanosti občanov, konkrétne
prijímateľov sociálnych služieb. Zástancovia stratégie vytvárania komunít, komunitných centier
si vo svojich plánoch a obhajoby deinštitucionalizácie protirečia. Na jednej strane sú za
vytváranie nízkokapacitných zariadení sociálnych služieb a na druhej strane ich chcú stavať
izolovane od spoločnosti a všetky služby poskytovať na jednom mieste. Je to nereálna a veľmi
ťažko pochopiteľná situácia, ako z hľadiska teoretického chápania pojmu komunita a jej
vyhranených znakov, tak aj z hľadiska zriaďovateľov a poskytovateľov sociálnych služieb.
73
Z pohľadu významu pojmu „komunita“ môžeme konštatovať, že Akčný plán
deinštitucionalizácie je postavený na veľmi slabých a vágnych zdôvodneniach. Je skôr hrozbou
ako výhodou. Miesto toho, aby sa zlepšovalo, to čo už je vybudované ideme investovať finančné
prostriedky do určitého okruhu osôb, ktorým ide predovšetkým o ich blaho a nie o blahobyt
prijímateľa sociálnych služieb.
Kvalita a úroveň sociálnych služieb v SR je vizitka štátu a samosprávy. Vyspelosť
spoločnosti sa meria tým, ako sa postará o najslabších. Spoločnosť tvoria občania, ktorí svojim
prístupom k práci by ju mali rozvíjať a kreovať tak, aby občania odkázaní na sociálne služby boli
spokojní, či v komunitnom centre, alebo zariadení sociálnych služieb. Deinštitucionalizácia
zariadení sociálnych služieb, ani komunitná sociálna práca nedáva záruku, že občanom budú
poskytované naozaj kvalitné sociálne služby, ktoré sú najmä o jej aktéroch a ich ľudskom prístupe
k plneniu svojich povinností.
http://www.tabitasro.sk/domain/tabitasro/files/publik_prispevky/tab_kovalova_ukazovatele-
pripravenosti-procesu-deinstitucionalizacie.pdf
https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/deinstitucionalizacia-
socialnych-sluzieb.
OTÁZKY KU KAPITOLE č. XII.
1. Z akých dôvodov vznikol Národný program deinštitucionalizácie?
2. Aké znaky musí mať komunita?
74
3. Aký je rozdiel medzi definíciou komunity podľa zákona o sociálnych služieb a definíciou
komunity podľa českého sociológa Kellera?
4. Aký je rozdiel medzi inštitucionalizáciou a deinštitucionalizáciou?
75
XIII. Kapitola
ZMLUVA O POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY
Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy (podľa OZ §51) o
poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená
spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu
odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto
možnosť výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou
nesmie mať charakter zmiešanej zmluvy. Poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne
vypovedať zmluvu (nedodržiavanie podmienok stanovených zákonom, hrubé porušovanie
domáceho poriadku, zrušenie zariadenia...). Poskytovateľ je ale povinný zabezpečiť náhradné
plnenie.
Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej
služby, ktorou je:
a) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a
pracovného života,
b) sociálna služba na podporu rodiny s deťmi v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,
c) sociálna služba v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej
osoby a pre fyzické osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby
v zariadení pre seniorov potrebujú z iných vážnych dôvodov,
d) opatrovateľská služba,
e) sprievodcovská služba a predčitateľská služba,
f) požičiavanie pomôcok,
g) monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,
h) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.
76
Zmluva musí obsahovať:
zmluvné strany (meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna
služba, dátum narodenia a adresu jej pobytu a názov zariadenia resp. sociálnej služby),
miesto poskytovania sociálnej služby,
druh sociálnej služby a formu sociálnej služby,
deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby
potvrdenie o príjme a doklady o majetkových pomeroch fyzickej osoby, ktorej sa má
poskytovať sociálna služba, a osôb, ktorých príjmy sa s ňou spoločne posudzujú a
spoločne započítavajú; to neplatí pre fyzickú osobu, ktorá bude platiť úhradu najmenej
vo výške ekonomicky oprávnených nákladov
právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu (okrem osôb, ktoré platia
EON)
počet odoberaných jedál, ak ide o poskytovanie sociálnej služby v zariadení s
poskytovaním stravovania,
sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a spôsob jej platenia,
sumu úhrady za sociálnu službu po uplatnení a spôsob jej určenia, podmienky jej
vrátenia, podmienky jej zúčtovania a lehotu na jej zúčtovanie,
podmienky zvyšovania sumy úhrady za sociálnu službu,
dôvody jednostrannej výpovede zmluvy
suma úhrady za sociálnu službu musí obsahovať sumu úhrady za jednotlivé odborné
činnosti, jednotlivé obslužné činnosti a jednotlivé ďalšie činnosti.
Ak poskytovateľ sociálnej služby vykonáva, zabezpečuje alebo utvára podmienky na vykonávanie
iných činností sumu úhrady za tieto iné činnosti obsahuje osobitná zmluva.
77
V zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa môžu dohodnúť aj ďalšie náležitosti podľa druhu
sociálnej služby.
VZOR
Zmluva o poskytovaní sociálnej služby
uzatvorená podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka a § 74 zákona č. 448/2008 Z.z. o
sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
Čl. I
Zmluvné strany
Poskytovateľ sociálnej služby:
Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb ABC
Prievozská 25
852 02 Bratislava
zastúpený: Miroslav Pekný
IČO: 123456
bankové spojenie: Slovenská sporiteľňa
číslo účtu: 123456789/0000
(ďalej len „ poskytovateľ “)
a
Prijímateľ sociálnej služby:
Ján Vážny
Nábrežná 14
841 01 Bratislava
r.č. 123456/7890
78
manželka
(zástupca prijímateľa ďalej len „prijímateľ)
Čl. II
Predmet zmluvy
1.
Predmetom tejto zmluvy je poskytovanie sociálnej služby v Domove dôchodcov a sociálnych
služieb ABC, Prievozská 25, 852 02 Bratislava za úhradu.
Čl. III
Druh poskytovanej sociálnej služby
1.
Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať sociálnu službu na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie
prijímateľa z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu, v
zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby v domove
sociálnych služieb.
Čl. IV
Miesto, čas a deň začatia poskytovania sociálnej služby
1.
Poskytovateľ poskytuje sociálnu službu prijímateľovi v Domove dôchodcov a sociálnych služieb
ABC v Bratislave, Prievozská 25, 852 02 (ďalej len „ zariadenie“ ) v dvojlôžkovej izbe č. 3,
prízemie.
2.
Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať prijímateľovi sociálnu službu v zariadení dňom:
od 01.08.2010 na čas neurčitý.
79
Čl. V
Vecný rozsah a forma poskytovanej sociálnej služby
1
Poskytovateľ sa zaväzuje prijímateľovi v zariadení poskytovať tieto služby:
a) odborné činnosti : celodenný zdravotný dozor a starostlivosť
b) obslužné činnosti : celoročná pobytová služba spojená so zabezpečením nevyhnutných
podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb prijímateľa
c) ďalšie činnosti : preprava a asistencia v rámci prepravy na lekárske vyšetrenia, prevencia
sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny a iné s tým súvisiace
2.
Forma sociálnej služby : pobytová - celoročná
Čl. VI
Úhrada za sociálnu službu a spôsob jej určenia
1.
Poskytovateľ určuje prijímateľovi sumu úhrady za sociálnu službu podľa Všeobecne záväzného
nariadenia Prešovského samosprávneho kraja č. 11/2006 o spôsobe určenia úhrady a výške
úhrady za sociálne služby poskytované na území PSK (ďalej len „VZN PSK“ ) .
2.
Prijímateľ a poskytovateľ sa dohodli na výške ceny 550 € mesačne za poskytovanú sociálnu
službu v zariadení.
3.
Suma zahŕňa :
a) suma 100 € mesačne za odborné činnosti - zdravotný dozor a starostlivosť
b) suma 350 € mesačne za obslužné činnosti – cena za stravovanie – 150 €, cena za bývanie - 150
80
€, cena za iné činnosti (zaopatrenie) - 50 €;
c) suma 50 € mesačne za ďalšie činnosti – napr. preprava k lekárovi a iné
4.
Výšku sumy úhrady za poskytovanú sociálnu službu môže poskytovateľ upravovať s
prihliadnutím na skutočne poskytnutý rozsah poskytovanej sociálnej služby a ak sa zmenili
skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu. Výška sumy úhrady sa upravuje aj
pri zmene VZN PSK.
5.
Podrobný rozpis výpočtu s prihliadnutím na stupeň bezvládnosti ( neskôr podľa stupňa
odkázanosti ...) je uvedený vo výpočtovom liste, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy .
6.
Prijímateľ je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a
majetku.
7.
Ak prijímateľovi sociálnej služby nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej
časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie,
nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej
služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve.
8.
Poskytovateľ sociálnej služby nesmie podmieniť uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby peňažným plnením alebo nepeňažným plnením.
81
Čl. VII
Spôsob platenia za poskytovanú sociálnu službu
Prijímateľ sa zaväzuje platiť poskytovateľovi úhradu za poskytovanú sociálnu službu, najneskôr
do 20. dňa kalendárneho mesiaca prevodom z účtu.
Čl. VIII
Povinnosti poskytovateľa
1.
Poskytovateľ je povinný poskytovať prijímateľovi sociálnu službu na odbornej úrovni.
2.
Poskytovateľ je povinný prihliadať na individuálne potreby prijímateľa.
3.
Poskytovateľ je povinný aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a
možností.
4.
Poskytovateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v
súvislosti s poskytovaním sociálnej služby o prijímateľovi.
Čl. IX
Práva a povinnosti prijímateľa
1
Prijímateľ má právo na kvalitné poskytovanie sociálnej služby.
2.
Prijímateľ sociálnej služby má právo na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného,
telefonického, písomného alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na
82
účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych
väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov.
3.
Prijímateľ sociálnej služby má právo na nenarušovanie svojho osobného priestoru okrem situácie,
ktorá neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života, zdravia alebo majetku, ochranu
práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia.
4.
Prijímateľ sociálnej služby má právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v tomto
zariadení prostredníctvom zvolených zástupcov prijímateľov za podmienok určených
poskytovateľom sociálnej služby.
5.
Prijímateľ má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom pri poskytovaní sociálnej
služby alebo v priamej súvislosti s ňou.
6.
Prijímateľ vyhlasuje, že nezamlčal žiadne vážne skutočnosti súvisiace s jeho telesným alebo
duševný zdravím, prípadne sociálnou situáciou, ktoré by mohli mať vplyv na poskytovanie
sociálnej služby v zariadení.
7.
Prijímateľ sa zaväzuje platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu v určenej výške a termíne.
8.
Prijímateľ je povinný uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby ak sa zmenia
skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu, resp. po nadobudnutí účinnosti
nového všeobecne záväzného nariadenia o výške úhrady za sociálne služby na území PSK.
83
Čl. X
Osobitné ustanovenia
1.
Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú od 01.08.2010.
2.
Zmluvný vzťah pred uplynutím dohodnutej doby je možné skončiť písomnou dohodou
zmluvných strán alebo jednostranným vypovedaním zmluvy. Výpoveď musí byť písomná a musí
byť doručená druhej strane.
3.
Prijímateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Výpovedná
lehota je 30 dní a začína plynúť dňom doručenia výpovede.
4.
Poskytovateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu z týchto dôvodov :
a) prijímateľ hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy najmä tým, že hrubo porušuje
dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie, alebo nezaplatí dohodnutú úhradu za
poskytovanú sociálnu službu, a ak ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby
najmä tým, že nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu za čas dlhší ako tri mesiace alebo
platí len časť dohodnutej úhrady a dlžná suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej
úhrady
b) prevádzka zariadenia je podstatne obmedzená alebo je zmenený účel poskytovanej sociálnej
služby tak, že zotrvanie na zmluve o poskytovaní sociálnej služby by pre poskytovateľa
znamenalo zrejmú nevýhodu,
c) prijímateľ neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby ak sa zmenili
skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu,
d) vyšší územný celok rozhodne o zániku odkázanosti prijímateľa na sociálnu službu.
5.
84
Výpovedná lehota je 30 dní a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení
výpovede.
6.
Zmluvné strany sú povinné sa vzájomne bezodkladne informovať o všetkých skutočnostiach,
ktoré by mohli ovplyvniť plnenie tejto zmluvy.
Čl. XI
Záverečné ustanovenia
1.
Akékoľvek zmeny a doplnenia tejto zmluvy musia byť vo forme očíslovaných písomných
dodatkov.
2.
Právne vzťahy výslovne neupravené touto zmluvou sa riadia zákonom č. 448/2008 Z.z. o
sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/191 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov.
Zmluva je vyhotovená v štyroch rovnopisoch, z ktorých tri sú určené pre
poskytovateľa a jeden pre prijímateľa sociálnej služby.
3.
Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami.
4.
Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola
uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu
porozumeli a na znak súhlasu zmluvu podpisujú.
85
V Bratislave, dňa 20.07.2010
Ján Vážny
prijímateľ
Mária Vážna
zástupca prijímateľa
Miroslav Pekný
Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb ABC
poskytovateľ
OTÁZKY KU KAPITOLE č. XIII.
1. Podľa ktorého zákona sa vyhotovuje zmluva o poskytovaní sociálnej služby?
2. Pri ktorých sociálnych službách musí byť uzatvorená zmluva?
3. Môže poskytovateľ vypovedať jednostranne zmluvu?
4. Čo musí obsahovať zmluva o poskytovaní sociálnej služby?
86
POVINNÁ LITERATÚRA
prednáška
skriptá
Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách
Zákon č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci (v platnom znení)
http://revue.vsdanubius.sk/rocnik_3_cislo_3_2015
Odporúčaná literatúra
https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/
https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/ponuka-socialnych-
sluzieb/
87
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKZOV
KELLER, J. 2012. 6. vyd. Úvod do sociologie. Praha: Slon 2005. 204 s., ISBN: 8086429393
KUBALČÍKOVÁ, K. Individuální plánovaní v sociálních službách pro seniory: příklad vybrané
organizace Pečovateľské služby. In: Sociální práce / Sociálna práca 3/2011. České Budejovice:
Asociace vzdělvatelů v socialní prácie, 2011. ISSN 1213-6204.
MALÍKOVÁ, E. Péče o seniory v pobytových sociálních zařízeních. Praha: Grada Publishing, a.
s. , 2011. ISBN 978–80 –247–3148–3.
MATOUŠEK, O. a kol. 2013. Encyklopedie sociální práce. Praha: Portál 978-80-262-0366-7
NÁRODNÉ priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020. MPSVR SR. 33 s.
NÁRODNÝ akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme
sociálnych služieb na roky 2012 – 2015. MPSVR SR. 2011. 23 s.
OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z. – Dohovor o
právach osôb so zdravotným postihnutím.
ŠEBESTOVÁ, P. a H. MAREKOVÁ. 2017. Deinstitutionalization of the Social working Society
as a Strategic priority for development of Social Services in Slovakia. In Social work current
challenges problems and practical solutions. Plock: Oficyna Wydawnicza Skoly Wyszej Pawla
Wlodkowica. 2017, 214 s. 978-83-65451-26-2
STRATÉGIA deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v
Slovenskej republike. MPSVR SR. 2011. 27 s.
ZÁKON č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
ZÁKON č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci (v platnom znení)
88
Sociálne služby a zariadenia sociálnych služieb
Vysokoškolské skriptá
Autor:
PhDr. Petronela Šebestová, PhD.
Vydala Vysoká škola Danubius, Fakulta sociálnych štúdií
Vydanie prvé, 2019
Počet strán: 88
Náklad: 150 výtlačkov
Tlač:
Váry s. r. o., Trnava
ISBN: 978-80-8167-070-1