Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101

Ekologické a hydromorfologické hodnotEniE monitorovaných lokalít horného úsEku riEky myjavyErika hrdlicová1 & Eva Bulánková2

1 Department of Surface Water Quality, Slovak Hydrometeorological Institute, Jeséniova 17, SK–833 15 Bratislava, Slovakia [erika.hrdlicova@shmu.sk] 2 Department of Ecology, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Ilkovičova 6, SK – 842 15 Bratislava, Slovakia [bulankova@fns.uniba.sk]

úvod

Rieka Myjava prechádza v posledných rokoch vý-raznými zmenami, predovšetkým v hornom úseku, kde bola v roku 2006 v meste Myjava prebudovaná vodohospodárska nádrž na suchý polder. Ako proti-povodňová ochrana intravilánu mestskej časti Tu-rej Lúky bola v roku 2015 realizovaná úprava ka-pacity koryta Myjavy v rkm 66,83. V hornom úseku rieky Myjavy bola od roku 2002 monitorovaná

lokalita: Myjava nad mestom (označená ako Myja-va NAD). Odbery makrozoobentosu v rámci zák-ladného monitoringu boli uskutočnené v roku 2003 - 2008 a súpis taxónov bentických bezstavovcov publikoval kolektív autorov pod vedením Mišíkovej - Elexovej (2010, 2015). Okrem toho sa v roku 2010 – 2013 uskutočnil monitoring Myjavy pod prame-ňom (pod názvom lokality Myjava – nad Starou My-javou), čiastkové výsledky z tohto odberu boli pub-likované len v správe Valúchová et al. (2011).

© 2017 Faunima, Bratislava e–ISSN 1336–4529 ISSN 1335–7522

Hrdlicová E & Bulánková E, 2017. Ecological and hydromophological evaluation of monitoring sites at the upper Myjava River. Folia faunistica Slovaca 22: 93–101.[in Slovak, with English abstract]Received 25 April 2017 ~ Accepted 20 December 2017 ~ Published 21 December 2017

www.ffs.sk

KEy wOrDSCordulegaster heros macrozoobenthos hypocrenal River Habitat Survey

ABSTrACTSince 2006 the upper part of the Myjava river has undergone strong changes. Above the monitoring site Myjava NAD (rkm 72.6) a water reservoir was rebuilt to a dry polder in 2006 and the stagnant water has changed into realined channel of the My-java River. Because of benthic invertebrates has not been monitored at this locality since 2010 we would like to evaluate changes of macrozoobenthos communities at the sampling site Myjava NAD in present and compare them with the sampling site which is relatively undisturbed. This reference site (hypocrenal) is situated in the beech forest at rkm 82. We assessed physico-chemical parameters, hydromorphol-ogy using river Habitat Survey at both localities in 2014 – 2015. Macrozoobenthos was sampled by kicking technique in spring and in autumn 2014 – 2015. The aim of our research was to: 1. Evaluate hydromorphology of selected stream sites; 2. Find out macrozoobenthos structure at these sampling sites 3. Compare changes in met-rics found out during monitoring in 2003 – 2013 with our data from 2014. The PCA showed that the structure of macrozoobenthos is influenced first of all by the hy-dromorphological features of the Myjava River and the physico-chemicals parame-ters had less influence. Metrics calculated from macrozoobenthos abundance of the site Myjava NAD from the years 2003, 2014, 2015 showed that biological status is better but the site is hydromorphologicaly disturbed and therefore it belongs to the HMwB. According to the ecological evaluation we found out that the sampling site in the beech forest has a character of a reference site therefore it is unique in the Myjava river basin. Occurrence of the protected species Cordulegaster heros, sensi-tive species Ibisia marginata and Ephemera danica was threatened by the clearcut-ting in 2015. We suggest to minimalize human impact in the vicinity of the stream at this valuable part of the Myjava River.

94 E Hrdlicová & E Bulánková — Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101

Od tohto obdobia neboli lokality monitorované, preto naším cieľom bolo:1. vyhodnotiť hydromorfológiu na 2 vybraných lo-kalitách horného úseku rieky Myjavy;2. zistiť štruktúru spoločenstiev makrozoobentosu týchto lokalít;3. posúdiť zmeny v spoločenstvách makrozooben-tosu horného úseku rieky Myjavy za posledné roky.

matEriál a mEtódy

Materiál bol odoberaný na jar a na jeseň v priebe-hu rokov 2014 a 2015. Odbery sa vykonali na dvoch lokalitách na toku Myjava. Prvé odberové miesto sa nachádzalo na lokalite s hydrologickým číslom 4-13-03-001 v rkm 82, v listnatom lese CHKO Bie-lych Karpát. Táto relatívne nenarušená kontrolná lokalita bola označená ako Myjava K a odpovedala približne monitorovacej lokalite Myjava – nad Sta-rou Myjavou.

Druhé odberové miesto sa nachádzalo na lokalite s hydrologickým číslom 4-13-03-003 nad mestom Myjava v rkm 72,6 (obr. 1). Odbery na tejto lokali-te sa vykonali pri vodomernej stanici Slovenského hydrometeorologického ústavu (ďalej len SHMÚ) č. 5020. Táto lokalita sa označuje ako Myjava NAD.

Obe lokality patria do karpatského ekoregiónu, s typom vodného útvaru K2M a kódom vodného útvaru SKM0003, ktorý je vymedzený od prame-ňa Myjavy (rkm 83,9) po obec Podbranč (rkm 55,7) (tab. 1). Úsek Myjavy v rozmedzí riečnych km 83,9 až 55,7 bol označený ako výrazne zmenený vodný útvar (Heavily Modified water Body – HMwB) kvô-li úprave koryta od lyžiarskeho vleku po mesto My-java, prítomnosti a vplyvu vodných nádrží (VN): VN Stará Myjava, VN Brestovec a VN Myjava (Ma-kovinská et al. 2015).

Nad odberovým miestom Myjava NAD bolo vybu-dované vodné dielo Polder Myjava ako akumulačná nádrž úžitkovej vody pre závod Slovenská armatúr-ka Myjava (SAM), obr. 2. V súčasnosti dielo neplní funkciu akumulačnej nádrže, nakoľko zanikli po-žiadavky na odber vody. Nádrž bola prebudovaná na suchý polder, ktorý nemá zásobný objem vody. Slúži na ochranu pred povodňami pre územie pod poldrom, na zachytávanie a splošťovanie povod-ňových prietokov. Na mieste akumulačnej nádrže SAM bolo koryto Myjavy narovnané (obr. 3).

Na oboch lokalitách sme pred odbermi makrozo-obentosu stanovili základné fyzikálno-chemické prvky kvality: pH, rozpustený kyslík, konduktivitu,

Tabuľka 1. Fyziografické charakteristiky skúmaných lokalít v rokoch 2014 – 2015.

lokalita riečny kilometer [rkm]

plocha povodia

hydrologické číslo

súradnice gis [WGS84]

nadmorská výška [m]

Myjava K 48 050´14,8´´

82 0,093 4-13-03-001 17 0 36´31,6´´ 690

Myjava NAD 72,6 0,4 4-13-03-003 48 045´ 46´´ 381

17 0 33´51,2´´

Tabuľka 2. Fyzikálno-chemické vlastnosti zistené na lokalitách Myjava K a Myjava NAD v rokoch 2014 – 2015.

Myjava K Myjava NAD Myjava K Myjava NAD30. 5. 2014 3. 10. 2014 5. 5. 2014 3. 10. 2014 26. 5. 2015 14. 11. 2015 26. 5. 2015 14. 11. 2015

Hĺbka [m] 0,06 0,07 0,19 0,2 0,08 0,05 0,18 0,05

Šírka [m] 1 1 5 4,9 1,35 0,5 5 5

Priemerná rýchlosť [m.s-1] - 0,25 - 0,4 0,44 0,21 0,45 -

Okamžitý prietok (Qm) [m3.s-1] 0,02 0,01 0,196 0,162 0,029 1,59 0,228 0,108

Aktuálna teplota vody [o C] 8,5 11,1 13,1 13,7 10,1 7,1 13 7,2

pH 8,4 8,1 8,3 7,7 8,4 8,1 7,8 8,2

vodivosť [µS.cm-1] 459 472 545 593 420 471 508 584

O2 [%] 99,2 95,8 107,8 113,3 98 92,5 102,7 96,7

O2 [mg.l-1] 10,96 10,1 11 11,4 10,4 11,3 10,3 11,6

nasýtenie kyslíkom a aktuálnu teplotu vody. Kyslí-kový režim, teplota vody a pH sa zameriavali son-dami wTw A325 104/0466 a pH – Electrode SenTix 413 napojenými na prístroj Multi 340i. Konduktivi-ta sa stanovila pomocou sondy wTw TetraCon 325 a prístroja Multi 3420. Okamžitý prietok (Qm) sa

95E Hrdlicová & E Bulánková — Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101

Obrázok 1. Mapa s vymedzením horného úseku Myjavy a s vyznačenými skúmanými lokalitami (Palušová 2017).

Obrázok 3. Vyrovnanie koryta a zatrávnenie brehov v r. 2014 nad poldrom Myjava.

Obrázok 2. Bývalá VN SAM zo dňa 29. 3. 2006 (foto: www.svp.sk).

stanovil pomocou hydrometrovacej súpravy typu OTT C2 (tab. 2).

Vzorky makrozoobentosu sme odoberali kicking technikou proporcionálne z dominantných sub-strátov, spolu 10 odberov v danom 100 m úseku za použitia sieťky o veľkosti rámu 25 × 25 cm a ôk 500 µm. Makrozoobentos z každého substrátu bol

Obrázok 4. Lokalita Myjava K.

Obrázok 5. Výrub dreva pred jarným zberom v roku 2015 v oblasti lokality Myjava K.

Tabuľka 3. Zoznam taxónov makrozoobentosu s uvedením dominancie [%] z lokalít Myjava K a Myjava NAD z jarného a jesenného zberu v roku 2014.

Myjava_K 30. 5. 2014

Myjava_NAD 5. 5. 2014

Myjava_K 3. 10. 2014

Myjava_NAD 3. 10. 2014

Pisidium spp. 0 1,02 0 0

Bythinella spp. 0 0,15 0 0

Oligochaeta 0 0 0 1,64

Lumbriculidae 0 0,15 0 0

Erpobdellidae 0 0,44 0 0

Hydracarina 0 0,73 0 0

Gammarus fossarum (Koch, 1836) 86,55 4,08 95,46 26

Gammarus roeseli (Gervais, 1835) 0 1,6 0 5,39

Ephemeroptera

Baetidae 0 6,7 0 10,3

Ephemera danica (Müller, 1764) 5,04 0 1,7 0

Heptagenidae 0 0,15 0 0

odonata

Cordulegaster heros (Theischinger, 1979) 0 0 0,19 0

Plecoptera

Nemouridae 1,12 0 0,19 0

Perlidae 0 0 0 0

Perla marginata (Panzer, 1799) 0,84 0 0 0

coleoptera

Elmis aenea (Müller, 1806) 0 0,58 0,57 0

Stenelmis spp. (Dufour, 1835) 0,56 0 0 0

trichoptera

Brachycentridae 0 0 0 0,23

Rhyacophilidae 0,84 0 0,19 0

Polycentropodidae 0 0 0,76 0

Sericostomatidae 0,84 0,29 0 0

Hydropsychidae 0,56 1,6 0 3,04

Limnephilidae 0,84 0 0 0

diptera

Tipula spp. 0 0 0 0,23

Ceratopogonidae 0 0,44 0 0

Chironomidae 0 81,22 0,19 51,76

Hexatoma spp. 0 0 0,19 0

Dicranota spp. 0 0 0,19 0

Dixa spp. 0,28 0 0 0

Limoniidae 0,28 0 0 0

Ellipteroides alboscutellatus (Von roser, 1840) 0 0 0,19 0

Antocha vitripennis (Meigen, 1830) 0 0,15 0 0,7

Pericoma spp. 0 0 0 0,47

Ibisia marginata (Fabricius, 1781) 2,24 0 0,19 0

Tabanus sp. (Linnaeus, 1758) 0 1 0 0

Hemerodromia Meigen, 1822 0 2 0 0

Oxycera pygmaea (Fallén, 1817) 0 1 0 0

96 E Hrdlicová & E Bulánková — Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101

uskladnený v spoločnej plastovej fľaši a zafixova-ný 4% formaldehydom. V obidvoch rokoch výsku-mu (2014 – 2015) boli vzorky makrozoobentosu odoberané v jarnom a jesennom aspekte. Determi-nácia vzoriek z roku 2014 prebiehala v laboratóriu pomocou binokulárnej lupy typu LEICA EZ 4D. V roku 2015 sme určovali makrozoobentos do čeľadí priamo v teréne, v sporných prípadoch v laborató-riu. Makrozoobentos bol determinovaný pomocou kľúčov rozkošný (1980), Krno & Derka (2011), Sun-dermann et al. (2007).

riečna morfológia bola hodnotená pomocou metó-dy River Habitat Survey, na základe ktorej boli di-verzita habitatov a antropický vplyv vyjadrené in-dexami HQA (Habitat Quality Assessment) a HMS (Habitat Modification Score) (raven et al. 1998). Pri tejto metóde sa hodnotí hydromorfológia toku na 500 metroch na 10 kontrolných miestach, pri-čom odber makrozoobentosu prebieha na 9 kon-trolnom bode (450 m).

Dominancia bola hodnotená podľa Tischlera (1949), metriky boli vypočítané programom AS-TErICS (version 3.1.1; AQEM consortium 2008) a vplyv environmentálnych faktorov bol vyhodno-tený programom CANOCO (Šmilauer & Lepš 2014) a Past (Hammer et al. 2001).

výslEdky

1. Charakteristika hydromorfológie odberových miest

Hydromorfologické vlastnosti skúmaného 500 metrového úseku obidvoch lokalít Myjavy sú nasledovné:

Lokalita Myjava K

Kontrolná lokalita Myjava K sa nachádza 2 km pod prameňom, predstavuje hypokrenál pretekajúci

lesom, v ktorom dominuje Fagus sylvatica, pobrež-nú vegetáciu tvorí prevažne Alnus glutinosa. Vege-táciu skúmanej lokality tvoria rôzne makrofyty, kde prevláda Carex spp., tok lemujú rastliny Peta-sites hybridus, Phragmites australis, Caltha palustris. V substráte dna dominuje hrubý štrk a piesok.

Tok sa vyznačuje tromi typmi prúdenia s výskytom nelomených vĺn, hladkého prúdenia a dominanciou čerín. Prirodzené brehy sú tvorené zeminou, na oboch brehoch sa vyskytujú bočné lavice bez vege-tácie. V koryte sme zaznamenali stredovú lavicu a v jednom mieste sa od hlavného ramena odčlenilo bočné aktívne rameno, ktoré odvádza v porovnaní s hlavným ramenom menej vody a neskôr sa s ním opäť spája. Na 500 úseku sme zaznamenali 9 plyt-čín a 5 malých priehlbín, čo odpovedá prirodzené-mu charakteru toku. Tok je zatienený, s množstvom prevísajúcich konárov, opadaných listov a s nános-mi detritu na substráte (obr. 4).

Podľa hodnotenia habitatovej diverzity (HQA) do-siahla lokalita Myjava K skóre viac ako 35, teda veľ-mi vysokú habitatovú diverzitu, HMS index mal nu-lovú hodnotu. Antropický vplyv na lokalite Myjava K sa prejavil v roku 2015, keď výrub stromov spô-sobil zvýšenú eróziu v koryte (obr. 5).

Lokalita Myjava NAD

Lokalita Myjava NAD sa nachádza nad mestom My-java, substrát toku tvoria veľké umelo zabudova-né kamene s nánosmi detritu, nárastmi vláknitých rias a medzi kameňmi je vrstva ílu. Tok sa vyzna-čuje rôznymi typmi prúdenia: lomenými vlnami, chaotickým prúdením, hladkým prúdením, pričom dominujú nelomené vlny. Koryto je napriamené, s deviatimi plytčinami a žiadnymi priehlbinami na hodnotenom 500 m úseku, brehy sú spevnené be-tónom na 350 m, prvých 150 m má nespevnené bre-hy porastené trávou, tok je nezatienený. Celý 500 metrový úsek toku sa nachádza v intraviláne mesta

jar 2014 Jeseň 2014 Jar 2015 Jeseň 2015Myjava K Myjava NAD Myjava K Myjava NAD Myjava K Myjava NAD Myjava K Myjava NAD

BMwP 65 62 57 38 16 3 74 28

ASPT 7,22 4,76 6,33 4,75 4 1,5 6,72 4,66

Tabuľka 4. Metriky BMwP a ASPT vypočítané zo sezónnych zberov v roku 2014 – 2015.

Tabuľka 5. Porovnanie priemerných hodnôt metrík na skúmaných lokalitách z rokov 2003 a 2010 – 2014.

2010 – 2013 2003 2014 2014Myjava K Myjava NAD Myjava K Myjava NAD

% oligo 40 21 39,68 35,535

BMwP 87,66 53 61 50

Index of Biocenotic region 3 5 4,195 4,445

- [%] Type Aka+Lit+Psa (scored taxa = 100%) 94,66 58 98,28 21,32

97E Hrdlicová & E Bulánková — Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101

materiál determinovaný do úrovne druhov a ro-dov, prípadne čeľadí. Na základe početnosti makro-zoobentosu v rokoch 2014 - 2015 boli vypočítané metriky BMwP a ASPT (tab. 4) používané na rých-le hodnotenie tokov (COTA et al., 2002). Porovnanie priemerných hodnôt metrík z roku 2014 z oboch skúmaných lokalít a z monitoringu z rokov 2003 pre lokalitu Myjava NAD a 2010 – 2013 pre Myja-vu K je uvedené v tab. 5. Štatistické vyhodnotenie rozdielov v metrikách makrozoobentosu medzi lo-kalitami v skúmaných obdobiach je znázornené na dendrograme obr. 6. Dendrogram podobnosti loka-lít Myjavy dokladuje vyššiu podobnosť medzi spo-ločenstvami makrozoobentosu lokality Myjava K v rokoch 2010 – 2014 (približne 93% podobnosť) ako medzi spoločenstvami makrozoobentosu lo-kality Myjava NAD z rokov 2003 a 2014 (približne 73% podobnosť).

Výsledky analýzy hlavných komponentov (obr. 7) so suplementárne vloženými enviromentálnymi faktormi poukázali na to, že na formovanie štruk-túry makrozoobentosu v roku 2014 mali vplyv pre-dovšetkým hydromorfologické charakteristiky: s prvou osou korelujú priehlbiny (-0,7169) a indexy HQA (-0,7169) a HMS (0,7169). S druhou osou po-zitívne koreluje konduktivita (0,8441) a negatívne pH (-0,9580). V prvom kvadrante grafu sa zobrazil druh Gammarus roeseli, ktorý toleruje vyššiu tep-lotu, konduktivitu pri súčasnom vyššom nasýtení vody kyslíkom a tiež aj vyššie hydromorfologické narušenie odrážajúce sa v indexe HMS. V treťom kvadrante grafu sa sústredili taxóny (Ephemera danica, Cordulegaster heros, Ibisia marginata, Perla marginata, Dixa spp.) vyskytujúce sa na lokalite My-java K, ktoré preferujú vysokú diverzitu habitatov (HQA) a súčasne prítomnosť priehlbín, resp. jemné-ho substrátu, ktorý je dominantný v malých priehl-binách v tomto úseku Myjavy. V štvrtom kvadrante sa umiestnili taxóny vyskytujúce sa na lokalite My-java NAD, ktoré tolerujú vyššie pH a hydromorfo-logické narušenie (Antocha vitripenis, druhy čeľade Erpobdelidae, Simuliidae, Tabanidae), ale vyskytol sa tu aj kalcifilný druh Oxycera pardalina z čeľade Stratiomyidae. Výsledky z roku 2015 neboli hod-notené ordinačnými metódami, pretože makrozo-obentos bol určovaný len do úrovne čeľadí, čo slú-žilo na výpočet niekoľkých indexov poskytujúcich rýchle hodnotenie kvality vôd (tab. 4).

diskusia

Horný úsek Myjavy mal vyhodnotený dobrý eko-logický potenciál pre bentické bezstavovce a pre fyzikálno-chemické ukazovatele v zmysle NV č. 269/2010 Z.z.. Pri hodnotení hydromorfológie pod-ľa rHS (raven et al. 1998) na základe indexu HMS sme zistili veľmi vysoký antropický vplyv na loka-lite Myjava NAD zapríčinený vyrovnaním toku, vy-budovaním poldra a cestného mostu a pretekaním

98 E Hrdlicová & E Bulánková — Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101

Obrázok 7. rozloženie taxónov a environmentálnych premenných v priestore analýzy hlavných komponentov (PCA) so suplementárne vloženými charakteristikami prostredia.NAD_jar: Myjava Nad jarný odber, NAD jes: Myjava Nad jesenný odber; K jar – Myjava K jarný odber, K jes: Myjava K jesenný odber; temp: aktuálna teplota, kond: konduktivita, pool: prie-hlbiny, Ant vit: Antocha vitripennis, Baet – Baetidae, Byth: Byth-inella spp., Cer: Ceratopogonidae, Cor her: Cordulegaster heros, Dic: Dicranota spp., Dixa: Dixa spp., Elli: Ellipteroides spp., Elmis: Elmis aenea, Eph dan: Ephemera danica, Erp: Erpobdella spp., Gam fos: Gammarus fossarum, Gam roe: Gammarus roeseli, Hep: Heptagenidae, Hem: Hemerodrommia spp., Hex: Hexatoma spp., Hydrop: Hydrophilidae, Chir: Chironomidae, Ibi mar: Ibi-sia marginata, Lim: Limnephilidae, Lum: Lumbriculidae, Nem: Nemouridae, Oxy par: Oxycera pardalina, Per mar: Perla margi-nata, Pis: Pisidium spp., Rhya: Rhyacophilidae, Sim: Simuliidae, Ser: Sericostomatidae, Stenel: Stenelmidae, Tab: Tabanidae.

Obrázok 6. Dendrogram podobnosti (complete linkage, Bray - Curtis) lokalít Myjavy na základe metrík.

Myjava. Habitatová diverzita (HQA) mala na lokali-te Myjava NAD skóre 25 a HMS index 47.

2. Hodnotenie makrozoobentosu

V tabuľke 3 je uvedený zoznam zistených taxónov makrozoobentosu zo zberov v roku 2014, kedy bol

toku cez husto osídlené aglomerácie. Výsledky hod-notenia podľa rHS odpovedajú zaradeniu toku do hydromorfologického stupňa 4 v rámci slovenské-ho hydromorfologického hodnotenia.

Okrem hydromorfologického narušenia sme hod-notili pomocou indexu HQA vlastnosti dôležité pre výskyt vodnej bioty. Tento index dosahoval na lo-kalite Myjava NAD pomerne vysokú habitatovú di-verzitu, podmienenú relatívne vysokou rozmani-tosťou typov prúdenia a makrofytov na študovanej lokalite hlavne v hornej časti 500 m úseku toku. Ko-ryto Myjavy bolo na mieste bývalej VN Myjava SAM napriamené, ale brehy zostali prírodného charak-teru, porastené trávou. V toku na jemnom substrá-te sa vyskytovali aj citlivé taxóny (z čeľadí Brachy-centridae, Sericostomatidae), v dôsledku čoho bola na lokalite Myjava NAD vyššia diverzita makrozo-obentosu ako na nenarušenej lokalite. Na lokalite Myjava K sa však vyskytovali charakteristické ta-xóny nenarušených lokalít, ako Cordulegaster he-ros, patriaci medzi európsky významné druhy a stenoékne druhy Ephemera danica (Ephemeropte-ra), Perla marginata (Plecoptera) a Ibisia marginata (Diptera). Tieto druhy sme zistili na lokalite Myjava K len v jarnom odbere roku 2014. V jesennej vzor-ke okrem druhu Ephemera danica chýbali, čo pripi-sujeme skutočnosti, že v toku bola zvýšená erózia vplyvom výrubu dreva. Výrubom stromov vzniklo narušenie toku, ktoré malo vážny dopad na riečny ekosystém, čo potvrdzujú aj výskumy na iných to-koch (Malmqvist & rundle 2002; England & rose-mon 2004). Odlesnenie spôsobuje odtok živín, se-dimentáciu, zmenu teploty vody s dôsledkami na dynamiku energie a na trofické štruktúry koryta (Likend et al. 1978; webster et al. 1983; England & rosemond 2004). V jarnej vzorke na lokalite Myjava K bol zastúpený druh Ibisia marginata, jeho výskyt zistil Deván (1990; 2000) v toku Myjava na území Bielych Karpát v nadmorskej výške 460 m n.m. Vý-skyt tohto druhu bol pravidelný v štrkových a ka-menistých perejách, jeho absenciu považoval De-ván (1990, 2000) za reakciu na odlesnenie povodia a s tým spojené zaílenie toku so slabými prietok-mi na vyššie položených lokalitách podobne, ako to zistili Krno et al. (1991). Metriky hodnotiace taxo-nomické a percentuálne zastúpenie citlivých taxó-nov mali výrazne vyššie skóre na lokalite Myjava K. Na jar sa tu vyskytovalo viac taxónov preferu-júcich relatívne nenarušené prostredie (Ephemera danica, Cordulagaster heros, Perla marginata, Ibisia marginata). Citlivosť larválnych štádií druhu Cor-dulagaster heros na vysychanie toku a na priame sl-nečné žiarenie zistili Csordás et al. (2009). V štúdii vyhodnotili ekologické nároky druhu Cordulegas-ter heros. Larvy sa nevyskytovali v pomaly tečú-cich tokoch s nízkym obsahom kyslíka, v prítom-nosti toxických látok a vysokého obsahu nutrientov pochádzajúcich z poľnohospodárskej činnosti. Au-tekológii tejto vážky sa venoval Boda et al. (2015),

ktorý dokumentoval jeho dobré indikačné vlast-nosti. Výskyt vážky Cordulagaster heros na lokali-te Myjava K potvrdili vhodné podmienky pre tento chránený druh na lokalite Myjava K a jeho absencia v r. 2015 poukazuje na jeho citlivosť na výrub. Po-dobne senzitívnym druhom je aj podenka Epheme-ra danica (Fox et al. 1934, Tokeshi 1985, Svenson 1977). Na lokalite Myjava K sa táto podenka vysky-tovala na miestach silnejšieho prúdenia s jemnej-ším substrátom.

Výsledky hydromorfologického hodnotenia ako i zloženia spoločenstiev makrozoobentosu doku-mentujú prirodzený charakter toku v rozmedzí 83,9 – 81,5 rkm v lesnej oblasti po lyžiarsky vlek. Vzhľa-dom na to, že táto lokalita patrí do horného úseku toku Myjavy, ktorý je hodnotený celý ako hydro-morfologicky narušený, bol celý horný úsek Myjavy (rkm 83,9 – 55,7) resp. vodný útvar SKM0003 zara-dený medzi HMwB. Avšak oblasť nad lyžiarskym vlekom je relatívne nenarušená, iba príležitostný výrub stromov môže čiastočne zmeniť jej charak-ter, ktorý sa môže obnoviť, pokiaľ výrub nebude pokračovať. Vzhľadom na referenčný charakter to-ku od prameňa po lyžiarsky vlek by bolo žiadúce, aby tento jediný zachovalý úsek toku rieky Myja-vy nebol narušovaný antropickou činnosťou a mo-hol poskytovať vhodný biotop pre výskyt európsky významného druhu Cordulegaster heros a iné citlivé druhy makrozoobentosu.

Zlepšenie hodnôt metrík na lokalite Myjava NAD v roku 2014, predovšetkým výskyt oligosapróbnych taxónov, môžeme pripisovať zmene v hydrológii po prebudovaní VN SAM na suchý polder a tým k zmene stojatej vody na tečúcu. Tým došlo na tomto úseku Myjavy k vytvoreniu podmienok pre výskyt citlivých taxónov makrozoobentosu. Aj pri porov-naní taxonomického zloženia makrozoobentosu z monitoringu (Mišíková - Elexová et al. 2010) môže-me konštatovať v prítomnosť citlivých taxónov čeľ. Sericostomatidae, Brachycentridae. Pozoruhod-ný je výskyt druhu Oxycera pardalina¸ ktorý obýva chladné a čisté pramene a menšie toky (Przhiboro 2009) avšak je termotolerantný (Garbus et al. 2008, Astakhova 2013) a kalcifilný, čo môže byť príčinou jeho výskytu v hornom úseku Myjavy.

Hodnotenie fyzikálno-chemických prvkov kvality za obdobie 2003 – 2015 v hornom úseku Myjavy po-ukázalo na dlhodobé zvýšenie koncentrácie vápni-ka a zo skupiny nutrientov N-NO2. Predpokladáme prirodzené zvýšené koncentrácie vápnika v celom hodnotenom úseku Myjavy v dôsledku vysokého obsahu vápnika v substráte prameniska v Českej republike. Dlhodobé zvýšené koncentrácie vápnika dali dôvod na monitorovanie NEL (nepolárne extra-hovateľné látky). V roku 2003 boli NEL prekročené na lokalite Myjava NAD, neskoršie aj v r. 2005, údaje z monitoringu poukazujú na znižovanie koncentrá-cie po rok 2005. K zlepšeniu kvality vody prispelo aj

99E Hrdlicová & E Bulánková — Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101

zefektívnenie čistiarne nad lokalitou Myjava NAD v obci Stará Myjava.

ZávEr

Nepriama gradientová analýza so suplementár-nymi environmentálnymi premennými potvrdila, že na formovanie spoločenstiev makrozoobento-su mali na skúmaných lokalitách Myjavy najväčší vplyv hydromorfologické vlastnosti toku. Na zákla-de metrík vypočítaných z údajov makrozoobento-su z rokov 2003, 2014 – 2015 z lokality Myjava NAD sme zistili, že štruktúra spoločenstva makrozoo-bentosu sa zlepšila, ale z hľadiska hydromorfolo-gického zostáva lokalita výrazne narušená, a preto je zaradená medzi HMwB. Celkovo môžeme kon-štatovať zlepšenie štruktúry makrozoobentosu na lokalite Myjava NAD v porovnaní s obdobím pred odstránením VN Myjava SAM. Kontrolná lokalita v bukovom lese má charakter referenčnej lokali-ty, preto by ako jediná zachovalá lokalita v hornom úseku rieky Myjavy s výskytom citlivých druhov makrozoobentosu, nemala byť narušovaná výru-bom a inými negatívnymi zásahmi človeka.

POďAKOvANiE

Autorky chcú poďakovať Mgr. K. Melovej, PhD. za pomoc pri meraní okamžitého prietoku a pri mera-ní fyzikálno-chemických parametrov in situ. Prá-ca vznikla s podporou grantu VEGA č. 1/0119/16 a grantu VEGA 1/0255/15.

litEratúraAstakhova LN, Zatsepina OG, Przhiboro AA, Evgenev,

MB, Garbuz DG, 2013. Novel arrangement and com-parative analysis of hsp90 family genes in three thermotolerant species of Stratiomyidae (Diptera). Insect Mol Biol, 22: 284–296. doi:10.1111/imb.12020

Aqem Consortium, 2008. Asterics: Aqem/Star Ecologi-cal river Classification System, Version 3.1.1. http://www.fliessgewaesserbewertung.de/download/be-rechnung.

Boda r, Bereczki C, Pernecker B, Mauchart P, Csabai Z, 2015. Life history and multiscale habitat preferences of the redlisted Balkan Goldenring, Cordulegaster heros Theischinger, 1979 (Insecta, Odonata), in So-uth-Hungarian headwaters: does the species have mesohabitat-mediated microdistribution? Hydrobio-logia. Primary research Paper. Doi: 10.1007/s10750-015-2317-y, 2015.

Cota L, Goulart M, Moreno P, Callisto M, 2002. rapid assessment of river water quality using an adapted BMwP index: a practical tool to evaluate ecosystem health. Verh. Internat. Verein. Limnol. 28 1–4.

Csordás L, Ferincz Á, Lőkkös A, rozner G, 2009. New data on the distribution of Large Golden ringed Dragonfly (Cordulegaster heros Theischinger, 1979) (Odonata) in Zselic hills. Natura Somogyiensis. 15: 53–56.

Deván P, 1990. Atherix marginata (Fabricius, 1781) v hornom toku rieky Myjavy. Ochrana prírody 11: 290–297.

Deván P, 2000. Makrozoobentos Zlatníckeho potoka, rakovej a Chvojnice (Biele Karpaty) s dôrazom na podenky (Ephemeroptera). Ochrana prírody 18: 109–118.

England LE, rosemond AD, 2004. Small reductions in forest cover weaken terrestrial-aquatic linkages in headwater streams. Freshwater Biology. 49 (6): 721–734.

European Commission, 2000. Directive 2000/60/EC of the European Parlament and of the Council – Es-tablishing a framework for Community action in the field of water policy. Brussels, Belgium, 23. 10. 2000.

Fox HM, Simmonds BG, washbourn r, 1934. Metabolic rates of Ephemerid Nymphs from swiftly flowing and from still Waters. From the Zoology Department, University of Birmingham. received 15. 12. 1934.

Gabruz DG, Zatsepina OG, Przhiboro AA, yushenova I, Guzhova IV, Evgenev MB, 2008. Larvae of related Diptera species from thermally contrasting habitats exhibit continuous up-regulation of heat shock pro-teins and high thermotolerance. Mol. Ecol. 17: 4763–4777. doi: 10.1111/j.1365-294X.2008.03947.x.

Hammer Ø, Harper DAT, ryan PD, 2001. Past: Paleon-tological Statistics Software Package for Education and Data Analysis. Palaeontologia Electronica, 4 (1) e4. http://palaeo-electronica.org/2001_1/past/is-sue1_01.htm.

Krno I, Derka T, 2011. Determinačný kľúč pre hydrobio-lógov, časť I., Podenky (Ephemeroptera). VÚVH, Bra-tislava.

Krno I, Šporka F, Tirjaková E, Bulánková E, Štefková E, Deván P, 1991. Sezónna dynamika a produkcia hyd-rozoocenózy hyporitrálu Turca. Sborník IX. Konfe-rence ČSLS ČSAV, Znojmo pp. 89–95.

Likens GE, Bormann FH, Pierce rS, reiners wA, 1978. recovery of a Deforested Ecosystem. Science, New Series 199 (4328): 492–496.

Malmqvist B, rundle S, 2002. Threats to the running wa-ter ecosystems of the world. Environmental Conser-vation (2): 134–153.

Makovinská, J., Mišíková Elexová, E., Rajczyková, E., Baláži, P., Plachá, M., Kováč, V., Fidlerová, D., Ščer-báková, S., Lešťáková, M., Očadlík, M., Velická, Z., Horváthová, G., Velegová, V., 2015. Metodika monito-rovania a hodnotenia vodných útvarov povrchových vôd Slovenska. Výskumný ústav vodného hospodár-stva, Bratislava, 179 pp.

Mišíková Elexová E, Haviar M, Lešťáková M, Ščerbáková S (eds), 2010. Zoznam zistených taxónov na monito-rovaných lokalitách vodných útvarov povrchových vôd Slovenska. Časť 1 - Bentické bezstavovce. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae 18: 1–335.

Mišíková Elexová E, Ščerbáková S, Lešťáková M, Kováč V, Plachá M, Bitušík P, Očadlík M, Brúderová T, Vráblová Z, Haviar M, 2015. Výsledky monitorovania vodných útvarov povrchových vôd Slovenska, Zoznam taxó-nov, Vodná fauna, Bentické bezstavovce, mihule a ryby. VÚVH Bratislava, 329 pp.

Przhiboro AA, 2009. Two new records of Tipuloidea (Diptera) from a cold spring in Nw russia. Zoosym-posia 3: 239–243.

raven PJ, Holmes NT, Dawson FH, Everard M, 1998. Qua-lity assessment using river Habitat Survey data. Aqu-atic Conserv.: Mar. Freshw. Ecosyst. 8 (4): 477–499.

100 E Hrdlicová & E Bulánková — Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101

rozkošný r (ed.), 1980. Klíč vodních larev hmyzu. Acade-mia, Praha, 521 pp.

Sundermann A, Lohse S, Beck LA, Haase P, 2007. Key to the larval stages of aquatic true flies (Diptera), ba-sed on the operational taxa list for running waters in Germany. Annales de Limnologie 43 (1): 61–74.

Svensson B, 1977. Life Cycle, Energy Fluctuations and Sexual Differentiation in Ephemera danica (Ephe-meroptera), a Stream-Living Mayfly. Nordic Society Oikos 29 (1): 78–86. DOI: 10.2307/3543295.

Šmilauer P, Lepš J, 2014. Multivariate Analysis of Ecolo-gical Data using Canoco 5. Course materials. České Budějovice, 375 pp.

Tischler w, 1949. Grundzüge der terrestrischen Tierö-kologie. Braunschweig, Friedrich Vieweg und Sohn,

220 pp.Tokeshi M, 1985. Life-cycle and Production of the bur-

rowing Mayfly, Ephemera danica: a new Method for estimating degree-days required for Growth. Journal of Animal Ecology, 54 (3): 919–930.

Valúchová M, Kučárová K, Tóthová L (eds), 2011. Hodno-tenie kvality povrchových vôd Slovenska za rok 2010 MŽP Sr, SVP, š.p., SHMÚ, VÚVH, 128 pp.

webster Jr, Gurtz ME, Hains JJ, Meyer JL, Swank wT, wa-ide JB, wallace JB, 1983. Stability of stream ecosys-tem. In: Stream Ecology – Application and Testing of General Ecological Theories In: Barnes Jr, Minshall Gw (eds). Plenum Press, New york.

101E Hrdlicová & E Bulánková — Folia faunistica Slovaca 22 (2017) 93–101