Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25, Banská Bystrica

Občianska vojna v USA

Tatiana Janovcová, III.A

2012/2013

Obsah

Úvod.......................................................................................................................................................4

1 Občianska vojna v USA...................................................................................................................5

1.1 Rozdiely medzi Severom a Juhom.........................................................................................5

1.2 Príčiny vojny Sever proti Juhu...............................................................................................5

2 Vypuknutie vojny............................................................................................................................6

2.1 Voľby......................................................................................................................................6

3 Priebeh vojny..................................................................................................................................7

3.1 Bitky vo vojne Sever proti Juhu.............................................................................................7

4 Koniec vojny.................................................................................................................................11

Záver.....................................................................................................................................................12

3

Úvod

"Ak neukončíme vojny, vojny ukončia nás." - H. C. Wells

V nasledujúcej práci sa budem zaoberať americkou občianskou vojnou. Túto tému som si vybrala, pretože ma zaujal film Odviate vetrom, ktorý znázorňoval obrazy práve z tejto vojny Sever proti Juhu, a tak som sa chcela dozvedieť viac.

Táto práca má za úlohu v krátkosti priblížiť niektoré z udalostí, ktoré sa vo vojne odohrali. Prvá časť vám opisuje príčiny jej vzniku. V druhej kapitole nájdete priebeh vojny a v závere sa dozviete ako sa vojna nakoniec skončila.

4

1 Občianska vojna v USA

Americká občianska vojna, inak nazývaná aj vojna Sever proti Juhu sa odohrávala v

rokoch 1861-1865. Prebiehala v Spojených štátoch amerických medzi severnými štátmi,

nazývanými aj Únia, Sever alebo Yankees a južnými štátmi, označovanými ako Konfederácia,

Juh, Rebeli alebo Dixie.

1.1 Rozdiely medzi Severom a Juhom

Juh USA patril poľnohospodárstvu, ktoré sa neodmysliteľne spájalo s otrokárstvom. Počet

otrokov v týchto oblastiach pred vypuknutím vojny dosiahol okolo 4 milióny. Toto a spoločné

obchody s Európou prinášali Juhu veľké zisky, no iba veľmi malej časti obyvateľstva,

niektorým rodom, ktoré vlastnili plantáže. Zmýšľaním bol Juh jednoznačne konzervatívnejší.

Na severe USA prevládal priemysel, ktorý si vyžaduje slobodnú pracovnú silu, a

otrokárstvo na svojom území postupne stavali mimo zákona. Aj vďaka masívnemu

prisťahovalectvu priemysel mohol poskytnúť prácu pre väčší počet ľudí. Sever bol preto po

technickej stránke lepšie zmýšľajúci, pokrokovejší a vyspelejší.

1.2 Príčiny vojny Sever proti Juhu

Medzi hlavné príčiny vzniku vojny patrili hospodárske a sociálne rozdiely medzi Severom

a Juhom. Spoločenská štruktúra a hospodárstvo Juhu bolo založené na pracovnej sile čiernych

otrokov, ktorí pracovali na obrovských bavlníkových a tabakových plantážach. Naproti tomu

Sever potreboval slobodné pracovné sily na budovanie priemyslu. Preto sa Sever snažil

o zrušenie otroctva, čo bolo veľkou príčinou vojny.

Povestnou kvapkou sa stal aj spor o charakter územia Kansasu. Zmenil sa na preteky, či

ho skôr osídlia ľudia zo Severu, alebo z Juhu. Povstalci neuznali južanského guvernéra a

zvolili si vlastného. Kansas mal tak dve vlády, dvoch guvernérov a dve hlavné mestá.

Vypukla tu krvavá občianska vojna.

5

V októbri 1859 sa vynoril veterán kansaskej občianskej vojny – fanatický abolicionista

John Brown so skupinou banditov vo Virgínii (otrokársky štát) a prepadol sklad federálneho

vojska v Harper´s Ferry s cieľom rozdať zbrane černochom na Juhu a vyvolať revolúciu.

Federálna armáda vzburu však potlačila, Browna obžalovali z vlastizrady a obesili. Súdny

proces s Brownom sledovalo celé USA.  Brownov útok spoľahlivo rozdelil Sever a Juh na dva

nepriateľské tábory. Po októbri 1859 už bolo jasné, že Únia smeruje k občianskej vojne.

Rozpory medzi severnými a južnými štátmi však trvali už niekoľko desaťročí pred vojnou.

Priemyselný a obchodný Sever si želal pevnú menu a tvrdú ochranársku colnú politiku, aby

mohol konkurovať vyspelejšiemu anglickému priemyslu. Plantážnici Juhu potrebovali skôr

nízke clá a slabšiu menu, aby mohli vyvážať svoje produkty a dovážať anglický priemyselný

tovar. Dlhoročné trpezlivé politické urovnávanie a kompromisy sa zasekli práve na otázke

otroctva.

2 Vypuknutie vojny

V roku 1854 vznikla na severe Republikánska strana. Tá sa stavala hlavne proti

rozširovaniu plantážnictva a tým pádom aj otrokárskeho systému. Reprezentovala

ekonomické záujmy severanov. Postupne začalo jej radikálnejšie krídlo žiadať úplné zrušenie

otroctva v zmysle ústavy USA.

Južania sa k tomu všetkému stavali tak, že vyhlasovali ich právo sa kedykoľvek od severu

odlúčiť.

2.1 Voľby

Spory sa stále stupňovali, až vyústili do volieb v roku 1860. Demokratická strana, ktorá do

volieb posielala ostrieľaného kongresmana Stephana Douglasa, mala mnoho voličov na

severe aj na juhu.

Republikánska strana bola vo voľbách zastúpená neznámym advokátom z Illinois,

Abrahamom Lincolnom (obr.3).

6

S výhrou republikánskej strany na čele s Abrahamom Lincolnom nikto nepočítal. Situácia

sa však zmenila. Ten sa rok na to stáva prezidentom Spojených štátov. Lincolnove zvolenie za

prezidenta sa nesie v duchu hystérie, demonštrácií a ťažko potláčanej nenávisti medzi

Severom a Juhom.

Vôbec nebolo jasné, či mal Lincoln zámer otroctvo iba obmedziť, alebo ho počas svojho

volebného obdobia zrušiť. Lincoln vytrvalo odmietal poskytnúť Juhu vysvetlenie svojho

stanoviska, čo ešte viac prilievalo olej do ohňa. K hlavným sporom sa vyjadril tak, že otroctvo

samotné ponechal iba tam, kde už bolo zavedené, ale odmietol jeho rozširovanie do nových

teritórií. Taktiež odmietol aj secesiu, čiže možnosť juhu na odtrhnutie sa.

Následne nato však 11 južanských štátov vytvorilo konfederáciu a odtrhlo sa od severu.

Tak vznikli Konfederované štáty americké a za prezidenta bol zvolený Jefferson Davis

(obr.4). Partili sem: Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana,

Texas, Virgínia, Arkansas, Tennessee a Severná Karolína (obr.1). Prijali novú zástavu s 11

bielymi hviezdami v dvoch prekrížených modrých pruhoch na červenom poli (obr.2)

Príkladom rozpoltenosti spoločnosti bol postoj štátu Virgínia k vyhláseniu nezávislosti,

keď veľká časť jej obyvateľov nesúhlasila s pripojením k Juhu a došlo tak neskôr aj ku

skutočnému rozdeleniu tohto štátu. Výsledkom bol vznik ďalšieho štátu Únie – Západnej

Virgínie, ktorá ostala verná USA.

3 Priebeh vojny

V marci 1861 zasadol Lincoln do prezidentského kresla svojich zmenšených Spojených

štátov. Konfederácia vyslala do Washingtonu emisárov, no Lincoln sa s nimi odmietol

stretnúť a vyzval všetkých „vzbúrencov z Juhu“, aby opustili miesta vo Washingtone.

Ignoroval akékoľvek pokusy o neutrálne a mierové riešenie konfliktu.

3.1 Bitky vo vojne Sever proti Juhu

V juhokarolínskom prístave Charleston sa nachádzala pevnosť Fort Sumter, ktorú

Lincoln zásoboval. Na požiadavku Konfederácie, aby im pevnosť vydal,

nereagoval. Nechal dokonca poslať na pomoc Fort Sumteru lode. Chcel

7

vyprovokovať protivníka. Davisova vláda dva mesiace vyčkávala. Po správach, že

sa v New Yorku pripravuje vojnové loďstvo na pomoc Fort Sumteru napokon

stratila nervy a v noci na 12. apríla 1861 nechala Fort Sumter bombardovať

svojimi vojskami, ktoré viedol Robert Anderson - tým sa začala vojna.

Bombardovaná pevnosť sa o dva dni vzdala. 

Prvá bitka Únie a Konfederácie sa začala 21. júla 1861 pri Bull Run (na Juhu bola

nazývaná bitka pri Manassas). Federálne vojsko so 40 000 vojakmi vtrhlo do

Virgínie, kde sa mu postavila do cesty 30 tisícová konfederačná armáda. Z

Washingtonu sa dokonca prišlo pozrieť na „veľkolepý triumf Únie“ mnoho tisíc

civilistov, ktorí si neuvedomovali, že už začala vojna. Konfederačná armáda pod

velením generála Beauregarda rozohnala federálnu. Tá sa dala na bezhlavý útek,

nasledovaná prúdom zdesených civilistov z Washingtonu. Konfederačný prezident

Davis, ktorý na koni dorazil na bojisko, spravil zásadnú chybu, že armáde

nerozkázal pokračovať v postupe a dobyť Washington. Vojna mohla skončiť už v

júli 1861.

Lincoln aj Davis dávali najavo, že by ich mala rozsúdiť Veľká Británia a tak do

Londýna poslali svojich diplomatov. Aby však Lincoln zabránil uznaniu

Konfederácie Európou, tvrdil, že to nie je vojna medzi dvoma štátmi, ale len

vzbura Južanov a vnútorná záležitosť USA. Anglický parlament vyhlásil, že ak

USA chce aby blokáda bola rešpektovaná ako vojnové opatrenie, zodpovedajúce

medzinárodnému vojnovému právu, mal by Lincoln uznať, že CSA

(Konfederované štáty) sú legitímnym štátom a že ostatné krajiny majú vo vojne

práva neutrálnych štátov. Začalo tak obdobie dlhých ťahaníc o podstatu vojnového

konfliktu. Lincoln poslal do Británie vyhlásenia, kde tvrdil, že cieľom tejto vojny

nie je zrušenie otroctva, ale udržanie jednoty krajiny. Palmerstonova anglická

vláda poslala na začiatku roku 1862 diplomatickú nótu Lincolnovej vláde: „Pokiaľ

chcú južné štáty iba slobodu, potom je snáď v súlade s národnostnou zásadou, aby

im bola daná.“ Lincoln neodpovedal a anglický parlament po mnohých debatách

prijal iba vyhlásenie o neutralite a nezaujal iné stanovisko. Palmerstonova vláda

nakoniec povolila Konfederácii stavbu vojnových lodí v Anglicku a poskytla jej

pôžičky, čo takmer vyvolalo vojnu USA a Británie. Palmerston však nemal v pláne

posielať anglické vojská a lode na pomoc Konfederácii. Táto epizóda nadlho

otrávila vzťahy USA a Británie, a pre Konfederáciu znamenala, že nádej na

zahraničnú intervenciu sa rozplynula. 

8

Pre Konfederáciu bola obrana komunikácií vážnym problémom. Keďže sama

nemala takmer žiadne loďstvo, blokáda sa začala odrážať v jej ekonomike. Rástli

ceny a s nimi vzrastal aj nedostatok potravín, oblečenia, zbraní. Práve pre tieto

problémy sa Konfederácia rozhodla vybudovať svoje vlastné vojsko a začať proti

Únii pirátsku námornú vojnu. Vo februári 1862 postavila prvú pancierovú loď –

Virgíniu (nazývanú aj Merrimack, pretože bola prestavaná z federálnej lode

Merrimack). Jej úlohou mala byť likvidácia blokádneho loďstva Únie. Virgínia

vyplávala z Norfolku 8. marca 1862 a zahájila paľbu na blokádne lode Únie. Tie,

postavené z dreva a neschopné sa brániť pancierovej lodi, zhoreli alebo sa potopili.

Keď sa na druhý deň, 9. marca, Virgínia vrátila, vyplávala proti nej nová federálna

pancierová loď – Monitor a začala sa 1. bitka pancierových lodí. Dopadla

nerozhodne. Blokáda zostala zachovaná a ďalej zvierala Konfederáciu.

Konfederačné pancierové lode a dokonca i prvé ponorky nemali úspech pre ich

malý počet. 

6. a 7. apríla 1862 sa po sérii úspechov nový a schopný generál Únie – Ulysses S.

Grant, budúci prezident USA, dostáva do boja s konfederačnou západnou armádou

pri Shilohu. Končí porážkou vojska Konfederácie. Táto bitka silno zasiahla

verejnosť, pretože to bola prvá bitka, v ktorej sa hromadili tisíce mŕtvych na

obidvoch stranách a ľudia na Severe aj Juhu začali chápať, aká surová a dlhá bude

táto vojna. Nádej na akési prímerie sa stávala čoraz nereálnejšou. 

16. apríla 1862 priplávali federálne lode k najväčšiemu konfederačnému prístavu –

New Orleansu, ktorý začali bombardovať a 25. apríla ho dobyli. Súčasne s týmto

výrazným úspechom začína federálny generál McClellan ťaženie so 100 000

vojakmi na hlavné mesto Konfederácie – Richmond. Koniec Konfederácie sa zdal

byť už blízko. Konfederačný generál J. O. E. Johnston by bol protivníkov porazil,

keby McClellanovi neprišli posily. Obe strany utrpeli ťažké straty a Johnston bol

vážne ranený. 

Prezident Davis menoval do čela konfederačnej armády vynikajúceho generála

Roberta E. Lee. Ten začal 26. júna 1862 tzv. sedemdňové ťaženie, ale federálna

armáda mala tak veľkú prevahu, že ani 1. júla v bitke pri Melvern Hill ju

nedokázal poraziť. Neschopný generál McClellan však po úporných bojoch

nariadil federálnej armáde ústup, pretože si nebol istý výsledkom. Sily

Konfederácie už takmer zdolal, ale cez to všetko si nedokázal veriť. Opäť raz

mohla byť vojna ukončená. Južania, posmelení ústupom Severu, nasledovali

9

deprimovanú federálnu armádu, ktorá strácala chuť bojovať, a v druhej bitke pri

Bull Run ju znovu porazili. 

Keď armáda Konfederácie vtrhla do Marylandu, vo Washingtone vypukla panika.

Lincoln posiela proti Južanom 70 tisícovú armádu a 17. septembra 1862, ktorý

vošiel do dejín ako najkrvavejší deň americkej občianskej vojny, sa strhol zúrivý

boj pri Antietame. Federáli mali na svojej strane šťastnú náhodu – Istý vojak

zodvihol zväzok zo zeme, v ktorom bol Leeho tajný plán.. Spoznali silu a zámery

jeho armády a prichystali Južanom pascu. McClellan sa ani napriek tomu

dostatočne nepripravil. Krvavý celodenný boj, kde každý zabíjal každého, sa končí

síce nerozhodne, ale konfederačná armáda sa nakoniec dáva na ústup naspäť do

severnej Virgínie. Únia stratila 12 000 vojakov a Konfederácia 13 700, čo

vypovedalo o neúspechu Konfederácie. Lincoln McClellana odvolal. Pre

nasledujúcu bitku vybral generála A.E.Burnisidea, čo bola jeho najhoršia voľba.

13.decembra 1862 zaútočil tento generál na Leeove oddiely. Tie boli chránené

kamennou stenou a bajonetmi zmietli Burnisideove vojsko.

Armáda Konfederácie sa začala presúvať na Sever a v máji 1863 porazila

federálnu pri Chancellorsville, kde však utrpel smrteľné zranenie Stonewall

Jackson, pravá ruka Leea a najschopnejší americký generál 19. storočia.

Konfederácia prišla o geniálneho stratéga. Po rozhodujúcom víťazstve pri

Chancellorsville usúdil Robert E. Lee, že je ten najvhodnejší okamih pre inváziu

na Sever. Preto presvedčil prezidenta Davisa, že úder do bohatých krajov

Pennsylvánie je nevyhnutný. 

V júni 1863 uskutočnila 70 tisícová južanská armáda druhý vpád na Sever. Lee

viedol šikovne armádu okolo Washingtonu na Sever a nechával federálov v

neistote, či jeho cieľom predsa len nie je Washington. Južania vtrhli do

Pennsylvánie a Lincoln vo vážnej situácii vymenil velenie federálnej armády a

menoval do jej čela generála Meada.

3. júla na svitaní sa Lee rozhodol rázne ukončiť trojdňovú bitku a zaútočiť na

samý stred federálnej armády. Predpokladal, že tam sú federálne vojská najslabšie.

To bola Leeova najtragickejšia taktická chyba.

70 000 federálov sa striedalo v palebných postaveniach nad Vicksburgom a vrhali

na mesto tisícky granátov. Po dvoch mesiacoch obliehania bol Vicksburg v

ruinách, mesto hladovalo, množili sa choroby. V beznádejnej situácii Vicksburg 4.

júla 1863, na deň nezávislosti, kapituloval. Lincoln poslal Grantovi gratuláciu a

10

dobytím Vicksburgu prešla rieka Mississippi do rúk Únie. Konfederácia bola

roztrhnutá na dve časti a spolu s porážkou pri Gettysburgu zbavená akejkoľvek

vyhliadky na víťazstvo.

Záverečné boje prebehli vo Virgínii pri rieke Appomattox. Dňa 9. apríla 1865 sa

stretli generál Grant s generálom Leem a podpísali kapitulačnú listinu, čo

znamenalo definitívne víťazstvo Únie. Pár dní potom, 14. apríla 1865, bol vo

Fordovom divadle spáchaný atentát na Lincolna, ktorý zraneniam nakoniec

podľahol. Vrahom bol bývalý herec John Wilkes Booth, ktorý podľa všetkého

sympatizoval s Juhom. No nad Lincolnovou smrťou visia dodnes otázniky, pretože

Juh ňou nemal čo získať, práve naopak.

4 Koniec vojny

Vojna, ktorá mala trvať len pár mesiacov sa stala najkrvavejšou a najstratovejšou vojnou

v celej americkej histórii. Prvé dva roky síce mala navrch Konfederácia, no potom sa karta

obrátila. Konfederácii nepomohlo ani to, že bojovali zväčša na vlastnom území a ani ich

veľké nadšenie pre vojnu.

Početná a priemyselná prevaha Únie nakoniec znamenala obrat a neskôr aj konečné

víťazstvo Severu.

Vojna výrazne posilnila ekonomiku Severu. Okrem priemyslu začal výrazne napredovať

a rozvoj železníc. Juh bol naopak oslabení, množstvo zničeného majetku a mŕtvych bolo

citeľné. Juh išiel do vojny aj z obavy z narastajúcej prevahy Severu, no vojna dominanciu

Severu ešte posilnila.

Občianska vojna skončila najmä víťazstvom pre milióny černochov, keďže Abraham

Lincoln zrušil otroctvo. Budúcnosť bývalých otrokov síce nebola jednoduchá, ale vyše 3

milióny ľudí, ktorí dovtedy žili bez akýchkoľvek práv boli teraz slobodní.

11

Záver

Americká občianska vojna začala s veľkými očakávaniami a ideálmi na oboch

stranách. Na Severe a takisto aj na Juhu sa tisícky dobrovoľníkov prihlasovalo do armád aby

mohli ísť bojovať.

O štyri roky neskôr bolo vyše 600 000 z nich mŕtvych, mnoho ďalších bolo

zmrzačených alebo traumatizovaných na celý život.

Najpozitívnejšou správou celej vojny je, že otroctvo bolo zrušené mnoho ľudí tak

získalo slobodu.

Na záver si dovolím použiť citát jedného z najznámejších českých prozaikov, Karela

Čapeka: „Vojna je hrozná, ale horšie je otroctvo.“

12

Bibliografické údaje

PAKER, P. a kol. 2002. Veľký atlas svetových dejín. Bratislava: Reader´s Digest výber, 576

s. ISBN 80-88983-22-3

KŘÍŽEK, L. a kol. 1995. Americká občanská válka. Praha: X-Egem, 155 s. ISBN

8085395541

http://sk.wikipedia.org/wiki/Americk%C3%A1_ob%C4%8Dianska_vojna

http://referaty.aktuality.sk/obcianska-vojna-v-usa/referat-9175#

http://zmaturuj.zones.sk/materialy/maturitne-temy/dejepis/boj-USA-za-nezavislost-obcianska-

vojna.pdf

http://referaty-seminarky.sk/vznik-usa-a-obcianska-vojna/

13

Príloha č. 1

obr.1: Rozdelenie USA na Úniu a Konfederáciu

obr.2: Vlajka Konfederácie štátov amerických

14

obr.3: Abraham Lincoln obr.4: Jefferson Davis

15