GnGnómonómon(5. tisícročie p.n.l.)

- výška Slnka

- sklon ekliptiky k rovníku, čas slnovratu a rovnodennosti, dĺžka roku

- vznik slnečných hodín (Egypt, 3. tisícročie p.n.l.)

StonehengeStonehenge(3. tisícročie p.n.l.)

- poloha Slnka, Mesiaca, kalendár

Od pozorovania k Od pozorovania k vysvetleniuvysvetleniu

- Číňania: prvé výpočty (Hi, Ho)

- Babylončania: teórie pohybu Slnka a Mesiaca

- Mezopotámia: pravidelné astronomické pozorovacie služby (presnosť 0,1°)

- Gréci (6. stor. p.n.l.): prechod od pozorovania javov k pokusom o ich systematický a vedecký výklad

Eratostenes z Kyrény

(276 – 194 p.n.l.)

AstrolábAstroláb

- výška nebeských telies

Apollónius z Pergé

(262 – 190 p.n.l.)

Armilárna sféra Armilárna sféra (sférický astrolá(sférický astrolább))

Eratostenes z KyrényEratostenes z Kyrény

- poloha nebeských telies

TriquetrumTriquetrum

- navigácia

- meranie zenitovej vzdialenosti hviezd

OktantOktantJohn Hadley

- výška nebeských telies (uhol elevácie nebeského objektu nad horizontom), uhol medzi námermi dvoch bodov

SextantSextantJohn Campbell

OrlojOrloj

Prvý šošovkový Prvý šošovkový ďalekohľadďalekohľad

(koniec 16. storočia)

- holandský výrobca okuliarov

- mesiace planét

- aberácia svetla hviezd

- nutácia

Korónograf

- umelý mesiac v ohnisku

Pasážnik

- pozorovanie prechodov hviezd poludníkom

Slnečný spektrograf

- Optická mriežka

Prvý zrkadlový Prvý zrkadlový ďalekohľadďalekohľad

(1668)

Isaac Newton(1643 – 1727)

Maksutov

Najväčší šošovkový Najväčší šošovkový ďalekohľadďalekohľad

(1862)

Alvan Graham Clark (USA)

- vybrúsil šošovku s priemerom 46 cm

BolometerBolometer

- žiarenie hviezd a tepelné žiarenie Mesiaca a planét

Základy astrofyzikyZáklady astrofyzikyJoseph von Fraunhofer (Nemecko)

- r. 1814: 567 tmavých čiar v spektre Slnka – Fraunhoferove čiary

(pozoroval ich už v roku 1802 angličan Wollaston)

Ďalekohľad + spektrograf

Johann Karl Friedrich Zöllner (Nemecko)

- vizuálny hviezdny fotometer – určenie zdanlivej jasnosti hviezd

Fotografia v astronómiiFotografia v astronómii

Warren de la Rue (Anglicko)

- mokré fotografické dosky: dobré fotografie Mesiaca, od roku 1858 pravidelné denné fotografovanie Slnka, 1860 pri zatmení Slnka prvé fotografie protuberancií

William Huggins (Anglicko)

- citlivejšie suché fotografické dosky, 1866 vzdialenosti mnohých hviezd

- viedlo k objavom nových planét a komét

- dokonalejšie mapovanie oblohy

- stereokomparátor, blinkkomparátor

RádioastronómiaRádioastronómia

Grote Reber (USA)

-

Karl Guthe Jansky (USA)

- 1931 detekcia rádiového šumu oblohy

- 1936 prvý rádiový „ďalekohľad“ s pohyblivou anténou (λ = 60 cm)

- 1942 prvá rádiová mapa galaxie

- ďalšie objavy rádioastronómie: štruktúra galaxie, kvazary, pulzary

Hubblov ďalekohľadHubblov ďalekohľad

-

- konštruovaný od 70. rokov

- 1990 obežná dráha (Discovery)

- viditeľné svetlo, infračervená oblasť, spektrograf, prístroj na zisťovanie polôh hviezd

- zrkadlo 2,4 m, rozlišovacia schopnosť 0,1”

- 618 km, 29 000 km/h, 96 min

- 2002 nové slnečné panely a kamera – 10-krát lepšia pozorovacia schopnosť (Columbia)

- komunikácia prostredníctvom siete družíc

GigantiGiganti

Rádioteleskop v Arecibe (Portoriko)

- od 1974

- kráter vo vápencovom pohorí

- zorný uhol 20°

- priemer 305 m

- λ = 3 cm až 6 m (50 MHz – 10 GHz)

- 900 t plošina, 12 héliovo chladených antén

GigantiGigantiRádioteleskop v Green Bank (USA)

- od r. 2000

- 110 x 100 m anténa (najväčší pohyblivý teleskop sveta)

- 7300 ton

- ofsetové zrkadlo

- vyše dvoch tisíc samostatných panelov, ovládaných systémom adaptívnej optiky

GigantiGigantiRádioteleskop v Effelsbergu (Nemecko)

- od r. 1972

- 100 m anténa

- 2300 elementov, systém adaptívnej optiky

- sekundárne ohnisko – väčšie množstvo detektorov pracujúcich súčasne

GigantiGigantiRádioteleskop na vrchu Pastuchov (Kaukaz, Rusko)

- od r. 1976

- najväčší jednozrkadlový ďalekohľad (605 cm, 42 t)

GigantiGigantiKeckov ďalekohľad (Hawai, USA)

- 1993 Keck I, 2000 Keck II

- pracujú v tandeme s adaptívnou optikou

- 4194 m nad morom – najvyššie na svete (možnosť detekcie infračerveného a mikrovlnného žiarenia)

- 36 segmetov tvoriacich 10 m zrkadlo

Infračervená astronómiaInfračervená astronómia

IRAS (InfraRed Astronomical Satellite)

- 1983

- prvý snímok jadra našej galaxie

- chladné objekty vesmíru, teplota nižšia ako 3000°C, detekcia prachoplynových mračien, nutnosť chladiť prístroje (až na teplotu blízku absolútnej nule)

ISO (InfraRed Space Observatory)

- 1995 až 1998

- možnosť chemickej analýzy

- zistenie, že vesmír obsahuje oveľa viac vody

SOFIA (Stratospheric Observatory For Infrared Astronomy)

- 2004

- upravený Boeing 747

- lacnejšie a možnosť použitia väčších prístrojov

- 1995

- sníma slnečnú ultrafialovú korónu

- najhorúcejšie objekty na oblohe, teplota nad 10000°C

SOHO (Solar and Heliospheric Observatory)

Ultrafialová astronómiaUltrafialová astronómia

Röntgenová astronómiaRöntgenová astronómia

ROSAT (Röntgen Satellite)

- 1990

- pracoval aj v extrémne krátkej ultrafialovej oblasti

- považovaný za priekopníka röntgénovej astronómie

- hviezdne atmosféry (milióny °C), zbytky supernov, účinky čiernych dier (špirálovito klesajúci plyn)

XMM (X-ray Multi Mirror Telescope)

(NEWTON)

- 2000

- 70 cm zrkadlo

- väčšia citlivosť ako AXAF

- 1999

- detailnejšie snímky ako XMM

AXAF (Advanced X-ray Astrophysics Facility)

(CHANDRA)

Gama astronómiaGama astronómia

CGRO (Compton Gamma Ray Observatory)

(COMPTON)

- 1991 až 2000

- 17 ton – najväčší

- gama fotóny prejdú cez volfrámové platne a elektrónovo-pozitrónové páry sú detekované prístrojmi v mnohovrstvových iskrových komorách

- nepriama detekcia (kvôli vlnovej dĺžke), gama žiarenie je produkované rádioaktívnym rozpadom, anihiláciou hmoty a antihmoty, či kolízie dvoch pulzarov

INTEGRAL (International Gamma-Ray Astrophysics Laboratory)

- spektroskopický prieskum gama žiarenia

- zároveň sníma dosvit v röntgenovej a viditeľnej oblasti

Ďakujem za pozornosť