PROSastipen PRE Zdravie Ako vznikli Zdrav komunity Magazn asistentov osvety zdravia pecilne vydanie O ns

Biele triko, vlasy do vrkoa a cez rameno zavesen erven taka s vbavou pre prv pomoc.Irena Berkyov bva v najvyie postavenom dome v osade pri Zvolenskej Slatine. Kad de schdza 21-ron absolventka strednejzdravotnckej koly dole brehomza rmskymi rodinami. Niektor potrebuj doprovod do nemocnice, star zmera tlak alebo len pomc pochopi , ako sprvne uva lieky, ktor im prepsal lekr.Vdy o smej veer ete idem pozrie jednho klienta, aby si sprvne vzal tabletky, i je pondelok alebo nedea, usmieva sa energick dieva, ktor by len mlokto odhadoval, e ije v segregovanej osade.Pre Irenu je to jej prvprca v ivote, dala jej prednos pred ponukou robi zdravotn sestru na prodnici vo Zvolene. O takmer dvesto kilometrov alej na vchod ije v osade Strelnk 36-ron Veronika Kroenov. V osade Strelnk pri Letanovciach je nepomerne ivie O takmer dvesto kilometrov alej na vchod ije v osade Strelnk 36-ron Veronika Kroenov. V osade Strelnk pri Letanovciach je nepomerne ivie ako vo Zvolenskej Slatine. Osada pri Spiskj Novej Vsi je pribline tri rzyvia, ne t na strednom Slovensku.Aj Valriasi kad de zape do pracovnho dennka, o robila. i u je to prebalovanie imobilnch starch Rmov, istenie ndoru, pomoc pri odstraovan v miestnym deom alebo psychick a adminsitratvna pomoc pre enu, ktor mu dlh roky tral a prestala vnma realitu okolo seba a zachrni ju musela otec a sestry.Pre Valriu je prca v Zdravch komunitch tie prvm zamestnanm v ivote a zrove vemi osobnm. Jej staria sestre v minulosti diagnostikovali rakovinu a tejto zkernej chorobe aj podahla. Spoiatku plach ena bez sebadvery sa za dva roky 2 Valria aj Irena patria k vye dvesto alm asistentom osvety zdravia, ktor si nali prcu v Nrodnom projekte Zdrav komunity, ktor sa dnes realizuje v 196 obciach a mestch Banskobystrickho, Koickho, Preovskho a ilinskho kraja.Desa rokov pracovali osvetri v osadch bez pomoci ttu, kom k spechu bola trpezlivos, odvaha a perfektn prprava. Prvch 10 Zaali sme v desiatich lokalitch, o p rokov ich bolo viac ako esdesiat, dnes ich mme takmer dvesto, spomna na spustenie projektu Zdrav komunity Michal Kubo, riadite rovnomennej neziskovej organizcie.Prca asistentov osvety zdravia patr ka najrozsiahlejm a najdlhodobejm projektom Asocicie pre vzdelvanie, kultru a komunikciu (ACEC). Mylienka vybudova v segregovanch rmskych osadch sie vzdelanch, pracujcich a estnch ud, ktor by pomhali ri nielen zdravotn osvetu, ale aj budova pomyseln mosty medzi majoritou a rmskou meninou vznikla ete v roku 2003.Desa rokov pracovali osvetri v osadch bez pomoci ttu, kom k spechu bola trpezlivos, odvaha a prprava.Po nvteve niekokch lokalt a zmapovaniu ternu sa spustili dva pilotn projekty s asistentmi osvety zdravia.S pomocou prvch sksenost samohla vypracova metodika, ako najlepie koli obyvateov osd, aby o najlepie zvldli svoju prcu.Kom k spechu bola detailn prprava. Po nvteve niekokch lokalt a zmapovaniu ternu sa spustili dva pilotn projekty s asistentmi osvety zdravia. S pomocou prvch sksenost samohla vypracova metodika, ako najlepie koli obyvateov osd, aby o najlepie zvldli svoju prcu.Najvraznejm spechom prce asistentov je prkladJozefa Gaa (58) z Kamennej Poruby v okrese Vranov nad Topou. Pred dvomi rokmi zanal ako osvetr a v Nvteva prvch lokalt a mapovanie ternu v roku 2003. Foto: Archv ACEC starostu. Chcel by som sa vemi pekne poakova za ancu, ktor mi Zdrav komunity poskytli, napsal Gao v liste po svojom zvolen. Ocenenie Roma Spirit zase zskal aj 61-ron Jozef Gurgu, ktor pred dvomi rokmi pomhal pri sviekach v chatri s prodom.Sanitka smerujca z Michaloviec do rmskej osady v nealekch Iovciach zapadla v zvejoch. Bval traktorista si prod zopakoval tento rok v mji.S tou istou enou, v tom istom dome, len poasie bolo neporovnatene lepie.Iiel som rno o tvrtej kmi sliepky, ke som videl, ako ku mne be jej druh, e mu ena rod, spomna Gurgu s smevom.Jednm z kovch faktorov spechubol pvod asistentov.Priamo z osd Ak pochdzali z osady alebo geta, kde mali pracova, ovldali miestny jazyk a dialekt, okolie im viac dverovalo a vyhadvali ich pomoc.Mimovldna organizcia zo skromnch zdrojov desa rokov viedla takto projekt,zdraznilMichal Kubo. Asocicia zaala postupne spolupracovaso zdravotnou poisovouUnion, farmaceutickou spolonosou Glaxo Smith Kline a pnom Petrom Hammerlom. Zaali sme v desiatich lokalitch s tridsiatimi umi, o p rokov ich bolo viac ako esdesiat lokalt, dnes ich mme takmer dvesto, dodal Kubo. Nevzdelanos, nedvera, odlenie, chbajca autorita patria k zkladnm prinm, preo v rmskychosadch vznikali infekn a parazitrne epidmie, rili sa pohlavn choroby, mlde nevedela, o je to sexulna vchova.S tm svisela aj vemi zl ivotn rove, apatia a demotivcia.Postupne sa napokonpodarilo zabezpei miestami a 100% preokovanos, vytvori dlhodob a kvalitn spoluprcu s miestnymi detskmi a veobecnmi lekrmi. 3 Z osady do New Yorku Autorkou mylienky bola ubomra Franz-Slun, riaditeka Acecu. V roku 2002 som pripravovala skupinu rmskych kandidtov do komunlnych volieb a pracovala som tie s vybranou skupinou ien v rmci projektu Urobme TO! S niektormi z nich som navtvila prv osady v okol Popradu, opsala Franz-Slun, kedy a kde zaala rozma nad vznikom Zdravch komunt. Poas vtedajej cesty navtvila spolu s tmom obce Podhorany, Strne pod Tatrami, Vborn, Chminiansk Jakubovany. Mala som asi podobn ok ako Michal Kocb, ke sme boli v osadch, nemohol uveri tomu, o vid na vlastn oi. Mylienka osvety zdravia vznikla hne na zaiatku, pretoe bolo zrejm, e chudoba a katastroflne podmienky sa podpisuj na zlom zdravotnom stave ud z osd, najm na zdrav det, doplnila pomyseln matka projektua dodala: To som ete netuila, e t realita, ktor nie je vidie, je ete ovea horia. S niektormiasistentmi s ktormi pred dvanstimi rokmiZdrav komunity zanali, pracuje dodnes. ubomra Slun-Franz priznva, e to vtedy vbec neakala. O tri roky neskr u o om zakladateka prednala na pde prestnej Columbia University v New Yorku.al vrazn spech priiel v roku 2008, kedy vzrstol poet absolvovanch preventvnych zdravotnch prehliadok nad 36 percent. Pre porovnanie, priemer u celoslovenskej populcie nedosahuje rone ani estns percent. Asistenti v tom ase zaokovali proti ltake ptisc segregovanch Rmov.Poet osvetrov za rozrstol na 90 , rozril do 75 lokalt a nadviazal spoluprcu so 102 lekrmi. Zdrav komunity u vtedy patrili k najrozsiahlejm zdravotnm projektom zameranm na zlepenie zdravotnho stavu rmskej populcie na Slovensku.Podarilo sa vtedy aj nadviaza spoluprcu s Operanm strediskom zchrannej zdravotnej sluby. Lekrnika vystriedala uniformu Pri prci sa stretvame s umi, ktor roky neboli na iadnej preventvnej prehliadke, ale miestami, aj s neochotou niektorch zdravotnckych zariaden. Preto sme vemi radi, e v sasnosti je v projekte zapojench vye 650 lekrov,zdraznilexpert pre terne v projekte Richard Koky. Zanal ako koordintor a dnes patr k ldrom projektu.Dva roky pred odchodom do vsluhovho dchodku som zaal uvaova, akm smerom sa bude mj profesijn ivot alej ubera, zvaoval monosti bval profesionlny vojak.Varmde dovtedy strvil 21 rokov, potom zaal tudova na vysokej kole odbor Andragogiku. Po odchode z ozbrojench sl skal ponka svoje znalosti a sksenosti v rznych mimovldnych organizcich zameriavajcich sa na pomoc segregovanm Rmom.Najskr sa zamestnal ako ternny socilny pracovnk vo Vaci.Spoiatku to nebolo vbec ahk., ako zamestnanec Obecnho radu som mal v mnohch situcich zviazan ruky.Poukazova na neplnenie povinnost svojmu chlebodarcovi je naozaj vemi ak.Po necelom roku sa rozhodol zmeni prcu a z Vaca odiiel. Op psobil v mimovldnych organizcich, skal to ako vedci autoopravovne aj s vlastnm podnikanm. Od roku 2013 sa stal koordintorom v Zdravch komunitch a vlani sa stal aj nadriadenm svojich doterajch kolegov a za lohu m dohliada na to, aby osveta zdravia prebiehala priamo v terne bez problmov a komplikci. Poda Kokyho dostali... ubomra Slun Franzna snmke z roku 2003 v terne. Stretnutieasistentov osvety zdravia v Poprade 2015. 4 Poda Kokyho Rmovia dostali monos pomc uom vo svojom okol : Je to vek vzva. Asistenti a koordintori okrem tradinej prevencie poali svoje psobenie v Zdravch komunitch skutone osobne.Na prednky v kolch si robia pecilne prezentcie, okrem zdravia hovoria aj o rmskej kultre a tradcie.Pochvala od WHO Pri Michalovciach sa podarilo cez loklnu podnikateku sprostredkova do osd invalidn vozky pre imobilnch Rmov, franczske barly. Na strednom Slovensku zase bojuj so stereotypmi, ke lekri nechceli poskytova zkladn staroslivos Rmom z osady alebo pomohli na operciu chlapcovi, ktor trns rokov trpel ndorom euste a rodiia to povaovali za normlny jav.Asistenti tie zabrnili epidmim tubekulzy, rznych typov ltaiek, svrabu, dohliadali na eskortovania deportovanej eny z Vekej Britnie do Michaloviec, ktorej diagnostikovali nkazu syfilisom, pomhaj riei ak psychick stavy niektorch Rmov v segregovanch komunitch, vyzvaj samosprvy k pravidelnm deratizcim a pravidelne dvaj testova vzorky pitnej vody. Za pravdu im dvaj aj veobecn lekri, pediatri, i gynekolgovia. Takmer 70 percent lekrov, s ktormi asistenti osvety zdravia spolupracuj, vyjadrilo pln spokojnos s osvetrmi a alch 29 percent respondentov vyjadrilo iba spokojnos.Ukzal to prieskum Zdravch komunt z aprla a mja 2015 na vzorke 349 lekrov.Na zklade dosiahnutch vsledkov prejavili o projekt Zdrav komunity zujem aj dve renomovan eurpske a medzinrodn intitcie ako Eurpska komisia a Svetov zdravotncka organizcia.Vsledky presvedili na spoluprcu aj alch partnerov Operan stredisko rchlej zdravotnej sluby, Katedra verejnho zdravotnctva Trnavskej univerzity, Katedra Human Biology a Womens Studies Univerzity of Wisconsin a Partners for Democratic Change Slovakia.Od roku 2014 je projekt rozdeln medzi Asociciu a 208 asistentov nalo prcu v Nrodnom projekte Zdrav komunity. V januri zaradila Zdrav komunity prestna Svetov zdravotncka organizcia (WHO) do svojej novej publikcie ako jeden z najlepch projektov na zlepenie zdravia v rozvojovch krajinch.akujeme vetkm, ktor nm pomhaj da ancu na lep ivot aj uom z okraja spolonosti.

Kontakt: Zdrav komunity n.o.,Ferienkova 20, 811 08 BratislavaVsledky internho prieskumu Zdravch komunt..