Upload
vida
View
34
Download
3
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Ing. Jana Poórová, PhD. RNDr. Peter Škoda. Hodnotenie kvantitatívneho stavu vôd v povodí (povodne, suchá, nedostatok vody, klimatické zmeny). Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2000/60/ES, tzv. Rámcová smernica o vode (RSV). - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
SLOVENSKÝ HYDROMETEOROLOGICKÝ ÚSTAV
Hodnotenie kvantitatívneho stavu vôd v povodí (povodne,
suchá, nedostatok vody, klimatické zmeny)
Ing. Jana Poórová, PhD.RNDr. Peter Škoda
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2000/60/ES, tzv. Rámcová smernica o vode (RSV)
Dlhodobé udržateľné riadenie vodných zdrojov na základe vysokej ochrany vodného prostredia
Dosiahnuť vôd do roku 2015 – environmentálne ciele vrátane dobrého stavu vôd v útvaroch povrchových vôd
Čl. 4 smernice – environmentálne ciele Ustanovenie - výnimky pre nedosiahnutie (lokálna mierka)
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Článok 4.6 (RSV)
Dovoľuje dočasné zhoršenie stavu vôd ako výsledok dlhotrvajúceho sucha, resp. povodní
Hodnotenie stavu vôd Čo je sucho? Kvantitatívne hodnotenie PV
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík
Cieľ:ustanoviť rámec na hodnotenie a manažment povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky spojené s povodňami na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík
Predbežné hodnotenie povodňového rizika (Mapy správneho územia, opis povodní, opis významných povodní, posúdenie potenciálnych nepriaznivých následkov)
Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika (pokrývajú geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené podľa scenárov: povodne s nízkou pravdepodobnosťou opakovania alebo scenáre výnimočných udalostí, povodne so strednou pravdepodobnosťou opakovania (pravdepodobná doba opakovania 100 rokov), prípadne povodne s vysokou pravdepodobnosťou opakovania)
Plány manažmentu povodňového rizika (koordinované na úrovni správneho územia povodia alebo správnej jednotky, so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí)
do 22. decembra 2011do 22. decembra 2011aktualizácia každých 6 rokovaktualizácia každých 6 rokov
do 22. decembra 2013do 22. decembra 2013aktualizácia každých 6 rokovaktualizácia každých 6 rokov
do 22. decembra 2015do 22. decembra 2015aktualizácia každých 6 rokovaktualizácia každých 6 rokov
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Implementácia ES do legislatívy SR
Novelizácia zákona o ochrane pred povodňami Riešenie pilotného územia v povodí Myjavy v zmysle
transponovanej legislatívy (SVP, SHMÚ, VÚVH, STU,...)
SHMÚ – predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Správa expertov pre EK (2006) - RSVWater Scarcity and Droughts Expert Network
Definícia sucha a nedostatku vody – rozdiely v EU Sucho - prírodná abnormalita Nedostatok vody – spojené s aktivitami človeka Odporučenie – vytvoriť vhodný indikačný systém
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Základný technický dokument (WG)
„Drought Management Plan Report, Including Agricultural, Drought Indicators, and Climate Change Aspects” – schválený EU vodnými riaditeľmi, Nov. 2007
Základ pre prípravu plánov manažmentu povodí pre „riadenie“ sucha ako doplnok do PMP
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Rastúce vplyvy nedostatku vody a sucha v EU a očakávané zhoršovanie tohto problému v dôsledku zmeny klímy
V roku 2007 prijala Európska komisia Oznámenie o nedostatku vody a suchu v Európskej únii KOM(2007) 414
preskúmať pokrok a predložiť o tom Správu Zač. 2008 – dotazník čl. krajinám – odpovedalo 20 krajín Fórum zainteresovaných strán, 5. septembra 2008 v Zaragoze
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
POSÚDENIE POKROKU – 7 zákl. okruhov
Cena vody - Členské štáty sú povinné do konca roku 2010 predložiť cenové politiky v súvislosti s vodou - motivácia
Prerozdelenie vodných zdrojov a finančných prostriedkov - Zlepšenie územného plánovania, financovanie účinného využívania vody
Manažment sucha - plánovanie Hodnotenie infraštruktúr zásobovania vodou – jasná hierarchia v
prioritách užívania vody Technológie a postupy účinného využívania vody- nevyhnutné
podstatné zmeny v spôsobe distribuovania a využívania vody Rozvoj kultúry šetrenia vodou v Európe Lepšie znalosti a zhromažďovanie údajov - iniciatíva Globálne
monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť GMES
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Súčasné aktivity EK
Spoločné výskumné centrum Komisie pracuje na systéme monitorovania a včasného varovania pred suchom. Bude slúžiť ako platforma na predpovedanie, zisťovanie a monitorovanie a na výmenu informácií. Je založený na univerzálnom prístupe, je v súlade so zásadou subsidiarity a poskytne konzistentné informácie na európskej úrovni. V súčasnosti prebieha rozsiahle testovanie prvého prototypu.
Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s členskými štátmi prispieva k určeniu ukazovateľov nedostatku vody a sucha. V súčasnosti sa vypracováva počiatočný súbor parametrov.
Od obdobia rokov 2009 – 2010 zhromažďovanie údajov na národnej úrovni na základe týchto parametrov umožní uverejniť výročné európske posúdenie vývoja rozsahu a vplyvov nedostatku vody a sucha v celej Európe.
Tento vývoj umožní dodržať konečný termín 2012 stanovený v oznámení o vývoji prototypov a vypracovaní vykonávacích predpisov pre funkčný systém monitorovania a včasného varovania pred suchom.
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Kvantitatívne hodnotenie
Zmeny ročných úhrnov zrážok (1961-2006)
Modelované zmeny ročného odtoku,
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Kvantitatívne hodnotenie (2) – nedostatok vody
Index využívania vody - Water Exploitation Index – WEI
Index nad hodnotou 20 % obvykle znamená nedostatok vody
koľko vody v regióne je k dispozícii, odkiaľ pochádza a kto ju využíva, budeme vedieť vypracovať efektívne miestne stratégie na prispôsobenie sa klimatickej zmene
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Možné dôsledky klimatických zmien na vodné hospodárstvo v Slovenskej republike (2007)
Všeobecný pokles potenciálu prirodzených vodných zdrojov (povrchových aj podzemných), pričom pokles môže byť výraznejší vo vzdialenejších časových horizontoch.
Predpokladá sa zvýšená extrémnosť a vyššia frekvencia vo výskyte mimoriadnych meteorologických situácií, a teda aj zvýšená frekvencia a extrémnosť vo výskyte hydrologických situácií, t.j. povodní (vrátane prívalových povodní (flash floods)) a sucha.
zraniteľnosť a citlivosť vodných zdrojov na klimatické zmeny
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Hydrologický režim
Územie Slovenska 49 051 km2
Povodie Hrona 5 465 km2
Povodie Ipľa 3 649 km2
Povodie Slanej 3 217 km2
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Monitorovacia sieť povrchových vôd
Slovensko 416 vodomerných staníc
Povodie Hrona 51 vodomerných staníc
Povodie Ipľa 28 vodomerných staníc
Povodie Slanej 30 vodomerných staníc
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Každoročné výstupy
Ročenka povrchových vôd
Vodohospodárska bilancia
ČMS Voda
(Hydrologický bulletin- každých 5 rokov)
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Dlhodobé hodnotenie
Priemerné ročné prietoky a úhrny zrážok na povodie
Priemerné mesačné prietoky
M – denné prietoky
N – ročné maximálne prietoky
Hydrologické limity - malá vodnosť
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Priemerné ročné prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-200
Hron - Brezno 8,090 7,416
Hron - Banská Bystrica 27,990 25,53
Slatina - Zvolen 7,060 6,110
Hron - Brehy 49,97 45,90
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Priemerné ročné prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-200
Ipeľ - Holiša 3,490 2,90
Kriváň - Lučenec 1,500 1,332
Krupinica - Plášťovce 2,060 1,59
Litava - Plášťovce 1,290 0,95
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Priemerné ročné prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-200
Dobšinský potok - Dobšiná 0,633 0,440
Štítnik - Štítnik 1,610 1,140
Slaná - Lenartovce 13,990 12,693
Rimavica - Lehota n. Rimavicou
1,710 1,440
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3 .s
-1
61-00 Qma
31-80 Qma
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
61-00 %Wa31-80 %Wa
Hron – BreznoPriemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
0
0,5
1
1,5
2
2,5
3
3,5
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3 .s
-1
61-00 Qma
31-80 Qma
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
61-00 %Wa
31-80 %Wa
Rimavica – Lehota nad RimavicouPriemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
0
1
2
3
4
5
6
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3 .s
-1
61-00 Qma
31-80 Qma
0
5
10
15
20
25
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
61-00 %Wa31-80 %Wa
Krupinica – PlášťovcePriemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
M – denné prietoky – m3.s-1
Vodomerná stanica1931-1980 1961-2000
Q355 Q364 Q355 Q364
Hron - Brezno 1,705 1,218 1,773 1,355
Hron - Banská Bystrica 7,555 5,876 7,549 6,541
Slatina - Zvolen 0,642 0,361 1,030 0,765
Hron - Brehy 11,990 8,995 11,650 9,841
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
M – denné prietoky – m3.s-1
Vodomerná stanica1931-1980 1961-2000
Q355 Q364 Q355 Q364
Ipeľ - Holiša 0,199 0,087 0,287 0,128
Kriváň - Lučenec 0,116 0,081 0,102 0,063
Krupinica - Plášťovce 0,103 0,054 0,094 0,032
Litava - Plášťovce 0,052 0,026 0,040 0,020
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
M – denné prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica1931-1980 1961-2000
Q355 Q364 Q355 Q364
Dobšinský potok -Dobšiná
0,171 0,121 0,112 0,085
Štítnik - Štítnik 0,260 0,140 0,260 0,140
Slaná - Lenartovce 2,728 1,973 2,372 1,766
Rimavica - Lehota n. Rimavicou
0,265 0,111 0,200 0,100
SLOVENSKÝ HYDROMETEOROLOGICKÝ ÚSTAV
Hron - Zlatno
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
0,8
1931
1936
1941
1946
1951
1956
1961
1966
1971
1976
1981
1986
1991
1996
2001
2006
m3 .s-1
Hron - Banská Bystrica
0
2
4
6
8
10
12
14
16
1931
1936
1941
1946
1951
1956
1961
1966
1971
1976
1981
1986
1991
1996
2001
2006
m3 .s-1
Štiavnička - Mýto pod Ďumbierom
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
0,8
1931
1936
1941
1946
1951
1956
1961
1966
1971
1976
1981
1986
1991
1996
2001
2006
m3 .s-1
Vajskovský potok - Dolná Lehota
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
0,8
1931
1936
1941
1946
1951
1956
1961
1966
1971
1976
1981
1986
1991
1996
2001
2006
m3 .s-1
Hron - Brehy
0
5
10
15
20
25
1931
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1
Minimálne prietoky - povodie Hrona
Bystrianka - Bystrá
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
1931
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Minimálne prietoky - povodie IpľaIpeľ - Holiša
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
1,419
31
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1
Krupinica - Plášťovce
0
0,05
0,1
0,15
0,2
0,25
1931
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1
Krivánsky potok - Lučenec
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
1931
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1
Litava -Plášťovce
0
0,05
0,1
0,15
0,2
0,25
1931
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Minimálne prietoky - povodie Slanej
Dobšinský potok - Dobšiná
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
1931
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1 Štítnik - Štítnik
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
1,4
1931
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1
Rimavica - Lehota nad Rimavicou
0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
1931
1937
1943
1949
1955
1961
1967
1973
1979
1985
1991
1997
2003
m3 .s-1
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Aplikácia Rsw (WEI) do VHBW reprezentovali požiadavky na vodu s ohľadom na maximálne povolené množstvá – suma povolených odberov povrchových vôd a minimálneho bilančného prietoku
Q reprezentovalo ročné využiteľné množstvo - očistené prietoky
PoO + MQRws = ---------------------- C
Pričom Rws sa testovalo v troch scenároch MQ: MQ používané vo VHB a Q355 za dve referenčné obdobia
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
N – ročné maximálne prietoky spracované na SHMÚ
Povodie Hrona - 80 profilov
Povodie Slanej - 65 profilov
Povodie Ipľa - 56 profilov
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-2000
Hron - Brezno 230 230
Hron - Banská Bystrica 540 540
Slatina - Zvolen 375 375
Hron - Brehy 1100 1100
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-2000
Ipeľ - Holiša 180 180
Kriváň - Lučenec 105 105
Krupinica-Plášťovce 125 140
Litava - Plášťovce 80 85
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-2000
Dobšinský p.-Dobšiná - 25 25
Štítnik-Štítnik 60 50
Slaná-Lenartovce 400 400
Rimavica-Lehota n. Rim. 100 100
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Citlivosť územia SR na povodne
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ETE
OR
OLO
GIC
KÝ
ÚS
TAV
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TEO
RO
LOG
ICA
L IN
STI
TUTE
Ďakujeme za pozornosť