cEE{Tnt,} M \if $trtJ T*tt} &K0NO *f, ! KYOEIif gvlTEffiNvcffi z,wnalov HNnnfiIEA $rsr p'nwa *,w* e** str xv nv

List obdonom, ohyvotelbm miest, obcfa mojitelbm lesn,ich pozemkov

tedno z nojviidiich bohotstiev Slovensko sti naie lesy

Zdsoby drevo na pni maj| hodnotu okolo 25 milidrd €. Ekologicke sluiby leso sa odhodujI no 500

milidrd €, teda oi dvodsatndsobne viac ako je hodnota drevo, oko suroviny. Skody na ekotogickichsystdmoch lesov v SR m6iu zdsluhou nerozumnej rtpravy srtdasnej legislativy dosiahnu{ ai desiotkymilidrd €. Vlddo SR o NRSR by sa tym ui mala naozoj vdZne zaoberot'.

Existuje podozrenie, ie po rotku 7989 vznikta na Slovensku myilienko cieleneho znehodnotenia lesov.

Jej itelom je vytvorit podmienky no skhpenie lesnych pozemkov zo locny peniaz bohotiimi kupcomi

od ich majitefov. Je jedno, ii je majitelbm itdt a tedo my vietci, podielnici v lesnych spoloienstvdch

alebo stkromnd osoby. V koneinom d1sledku o vietkom rozhodujI politici, iiol' bez primeranejakceptdcie ndzorov majitel'ov lesnych pozemkov. Premnoieny podk)rny hmyz nivoii zdravd lesy

a premnoieny medved' zostroiuje obyvatelov podhorskych obcf, dokonco oj miest a obionom SR

spisobuje ioraz viiiiie ikody no mojetku. V s1bde s 1stavou SR, ktorej iielom je chrdnit zdravie,

iivot o majetok obtonov sme preto z Acty k naiim predkom priprovili peticiu

Mor ho!zd zdchranu lesov, zdchovonia iivotodarneho kolobehu v6d a minimalizdciu

ohrozenia dloveko v prirode premnoienym medvedbm

Od zoiiatku 80. rokov minuldho storotio sme boli svedkomi vel'koploindho chradnutio noiich lesov,

ktord sme zd6vodfiovoli ndrastom zneiistovanio ovzduiia, po roku 7994 bezprecedentndho

zhoriovonio ich stavu v ddsledku vetrovych a ndsledne hmyzich kolomit, sIvisiacich s klimatickouzmenou. Situdciu v ochrane lesov, najmti v smrekovych oblostioch, vdine skomplikovoli ustanovenionovdho zdkono o ochrone prirody a krojiny i. 287/1994 Z. 2., ktory fundamentalisticky ponimonou

filozofiou vniesol do iivoto neoiakdvane, oviak zdsodnd zmeny v kompetencidch, riodeni i sp1sobochstarostlivosti o lesy. Vznikol nesllod vo vztahu k zdkonu i. 61/L977 Zb. o lesoch, ktory v rozpore sozdkonom i. 287/1994 Z. 2., uklodal lesnikom urobit neodklodnd opatrenio no odvrdtenie a

odstrdnenie ndsledkov 5k6d v pripade vetrovych a snehovych kalamit alebo pri premnoieniikodtivdhohmyzu.

Zlovestni situdciu vo vyvoji lesov severneho Slovensko vyvolali veternd kotomity v rokoch 2002o 2004, ktord naitartovoli dovtedy nevidanA gradain1 fdzu podk6rneho hmyzu. Pri jej tlmeni, okovel'mi probtdmovd sa ukdzolo zdfhove vybovovanie iiadosti o vynimky zo zdkono o ochrone prirody okraiiny. V TANAPe zoiali shtosne silniet tloky no vytvorenie vefkej bez zdsahovej z6ny A, ktord podl'o

niektorych ndzorov md predstavovot ai 75% vymery ndrodneho porku.

Centrum vfskumu ekonomiky obnovitel'nj'ch zdrojov energie a distribudnlich sfstav,Murga5ova3, 040 0l Ko5ice

Slovensk6 Republika+421 9 10 237 237,honors@stonline. sk

N--ffi\sT^N

SENTTR[] ilfi \rY$fr r"J Sfi $ En0NSS{ $ItV$sNsvrTE$:Nferu auRsJ$v nr{mRGrEA SJT$TRtr BtlCT-I{'CII $U$TAV

Pre ilustrdciu praktickdho dopadu kalamit je potrebn4 uviest ospofi niekol'ko (tdajov

z mediolizovandho hzemia NPR Tichd dolino, ktord je vlostnictvom PSBU Vychodnd. Celkove v rokoch

2005 - 2073 tu predstavovala ndhodnd taibo spOsobend vetrom 27,5 %, aviok ndhodnd toibospisobend hmyzom oi 52,4 % z celkovdho objemu ndhodnej toiby. Toto porovnanie vynikne, ok

zohlbdnime, ie v NPR ostolo eite vyie 80 tisic m' kolomitndho drevo v porostoch zailenenych k 5.

stuprtu ochrany prirody, do ktorych orgdny ochrany prirody nedovolili zosohovat. Vyplatenie finaninejndhrady zo ponechand drevo je chobou ndplostou zo stroty a ikody, ktord toto pozemkovd

spoloienstvo musi po vefkej zndiof preto, ie itdtno ochrana prirody po roku 2005 opustilo osvediend

sp6soby starostlivosti o lesy o podfohlo trendom, ktord v tunojiich podmienkach nemajiopodstotnenie. Porodoxne,

finonind pomoc itdtu 30

lesndmu hospoddrstvu SR $ ,prudko klesla. Napriek 1bytku -

,oprodukinych lesnych porostov

-o I S, & * & -o SS S S 5 SS s S € S 3R s = g :? s g S S ese eeE ee e ssRaaRsRRRRsaSRRsSRSS

- D0t{ciev8til}rhcrtr{ch

2112 29

o stuprtujicemu sa tlaku

spoloinosti no vyuiivanie

ekologickych sluiieb lesov je od roku 7990 podfinoncovand tokmer o miliardu €. Tzv. prirode blizke

obhospodorovanie lesov pri stiosnych t'oibovych technoligidch, nedostotku pracovnych sil o celkovej

ekonomickej situdcii v lesnickom rezorte ostdva tak stdle len v polohe jolovych proklamdcil.

Druhym vdZnym probldmom, ktory nojmii v ostatnom desatroii kvdri vidiecke obyvotefstvo severndho

. a stredndho Slovensko je premnoiend populdcio medved'o hneddho. Jeho prirodzenym hobitdtom s(t

lesnd komplexy s celkovou vymerou maximdlne 14 000 km2, ktord m6iu poskytntt optimdlne iivotnepodmienky pre 700 jedincov. Shiasnd poietnost so uZ pravdepodobne pribliiuje 2,5 ndsobku

optimdlneho pottu, to so ioraz vioc prejovuje stretmi s ilovekom, ioroz iostejifmi zroneniomi ludio ikodomi na majetku. Bezpodmieneine je preto nutnd reguldcia poietnostimedved'q hnedeho.

Povinnostou itdtu je chrdnit zdrovie, iivot o majetok obionov. Je evidentnd, ie tito povinnost itdt,hlavne vo vztohu k obyvatefom vidieka nespirta. Cielom Peticie Mor ho! Za zdchranu lesov,

zachovania iivotodarnhho kolobehu v6d o minimalizdciu ohrozenia dloveka v prirode

premnoien,im medvedbm je ttto povinnost nojvyiiim itdtnym orgdnom pripomenit.

Odborni, obsah tejto petlcie ndjdete na strdnke www.honors.sk v iasti Etika. Subjekty podporujice noiu

elenovia petidn6ho vriboru: lng. Pavel Zacharovskli, Vy5nd Boca 37,O32 34 po5ta Maluiinii a lng. Jiin Moko5,

Tatransk6 Zruby t, Vysok6 Tatry 062 01

Centrum vfskumu ekonomiky obnovitel'nlich zdrojov energie a distribudnlch sirstav,

Murga5ova 3, 040 0l Ko5ice

Slovenskd Republika+421 910 237 237,honors@stonline.sk