• • ,

t

? )

Autor: Mgr. Dušan Deák, PhD. Recenzenti: PhDr. Anna Rácová, CSc., PhDr. Gabriel Pirícký, PhD. Jazyková úprava: PhDr. Radoslav Hlúšek, PhD. Obálka a grafická úprava: Michal Lašán Ilustrácia na obálke: Stretnutie Mustafu Sáhiba s jóginom Šitalnáthom. Mal'ba sa nachádza v priestoroch Šitalnáthovho ášramu v Cópde, okres Džalgáon, štát Maháráštra, India.

Publikácia vznikla s prispením Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Literárneho fondu.

Schválené edičnou radou a vedením Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave ako vedecká monografia.

©Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave ©Dušan Deák

Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majitel'a práv.

ISBN 978-8o-8105-170-8

Venujem rodine

Dušan Deák

Indickí svätci medzi minulosťou a prítomnosťou

Hľadanie hinduistov a muslimov v južnej Ázii

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Filozofická fakulta

Trnava 2010

Obsah

Poznámka k prepisom z indických termínov Zoznam máp a ilustrácií Predslov

Úvod

1. India a jej spoločnosť na ceste od stredoveku k súčasnosti - problémy interpretácie

2. Indickí svätci a ich poslanie na subkontinente

3· Rozhovor Inda s Turkom alebo rozhovor medzi hinduistom a muslimom?

4· Sultán vo svete svätcov- hagiografické reprezentácie boja o autoritu

s. Kam patríme? Hinduizmus a islám v rodine potomkov Šejcha Muhammada zo Šrígóndy

Záver

Zoznam použitej literatúry Anglické resumé Register

vi vii

viii

22

Go

g6

138

174

200

204 232 234

vi

Poznámka k prepisom z indických jazykov V texte predloženej práce sa nachádza množstvo cudzích, v sloven­

čine nepoužívaných termínov. Ide najmä o slová z maráthčiny a san­skrtu a v menšej miere aj z hindčiny, urdčiny, perzštiny a arabčiny. Inojazyčné termíny aj názvy diel sú zvýraznené kurzívou. Kurzívu nepoužívam v prípade termínov, ktoré sú v slovenčine známe (napr. guru alebo bráhman). Všetky termíny však prepisujem spôsobom, ktorý je zaužívaný v slovenskej a českej orientalistike a rešpektuje fonetiku použitých slov.* V indických slovách teda vynechávam zdô­razňovanie cerebrálnych a palatálnych spoluhlások a ponechávam len príslušnú dfžku samohlások. Vlastné mená postáv a autorov prezen­tovaných diel tiež prepisujem podľa zaužívaného spôsobu, nie však už mená juhoázijských vedcov, ktoré som nechal vo forme, v akej sa objavujú v zahraničných, prevažne anglických publikáciách. Geogra­fické názvy uvádzam v slovenskom prepise.

Zoznam máp: l. Súčasná Južná Ázia 24

2. Svet Indie 2S

3· Dakšin l000-13SO 104

4· Dakšin 13S0-1S26 lOS

s. Dakšin 1526-1707 107

6. Dakšin 17S

Pozri Rácová 2004: 18-28.

Zoznam ilustrácií: 1. Kabír- ilustrácia v modernom vydaní diela

Sakalasantagáthá (prevzaté z Gosavi, 2ooo).

2. Moderní bhaktovia spievajúci devocionálne piesne (foto: Dušan Deák).

3· Údajný Éknáthov dom v Paithane, ktorý dnes slúži ako svätcov chrám (foto: Dušan Deák).

4· Éknáth, Džanárdan a záhadný faqír- ilustrácia v modernom vydaní diela Bhaktavidžaja (prevzaté z Devle, 2002).

s. Bídar- brána do pevnosti (foto: Karl J. Schmidt).

vii

68

78

ll l

112

144

6. Cángdév a sultán z Bídaru- ilustrácia v modernom 160

vydaní diela Bhaktalílámrta (prevzaté z Phadke, 1988).

7· Hrobka (dargáh) Šejcha Muhammada v Šrígónde 184

(foto: Dušan Deák).

8. Miestne hinduistky uctievajú hrob Šejcha Muhammada 186

vo Váhire (foto: Dušan Deák).

9. Šrígónda- vstup do priestorov hrobky Šej cha 189

Muhammada. Nápis oznamuje, že ide o chrám (mandir),

nie o hrobku (dargáh) (foto: Dušan Deák).

10. Abdul Mahárádž (v turbane) s rodinou (foto: Dušan Deák). 190

Memory is a stranger History is for fools

And he cleaned his hands in a pool ofholy writing ...

Roger Waters

Úvod

Staré latinské historia est magistra vitae (história je učiteľkou živo­ta) platí dodnes. Ak chceme zmysluplne hovoriť o prítomnosti, veľmi ťažko obídeme minulosť. Keď už pre nič iné, tak preto, že každý prí­tomne prežívaný okamih sa prakticky hneď a zaraz ponára do hlbín času. Minulosť je súčasťou našej aktuálnej prítomnosti možno omno­ho viac, ako sme si ochotní pripustiť. Existujú však rôzne podoby mi­nulosti. Nájdeme ju v rozprávkových príbehoch, v textoch učebníc a kníh ale aj na ulici ako palác či stredoveké opevnenie, alebo v na­šej pamäti či v spomienkach ľudí, ktorí nás obklopujú. Uchovávame ju v múzeách a pripomíname si ju pamätníkmi. Prirodzene, hovoriť o minulosti v súvislosti s jednotlivcom a jeho zážitkami a v súvis­losti s kolektívmi, spoločenskými skupinami alebo národmi nie je to isté. Oba tieto spôsoby sú však úzko prepojené, pretože pri poznávaní osobnej minulosti sa jednotlivec nevyhne spoločenskému, a teda ko­lektívnemu prostrediu a spoznať minulosť kolektívov by bez individu­alít a individuálnych výpovedí bolo nemožné. Pohľad, kde sa obyčajný človek stráca medzi armádami, alianciami, kmeňmi, národmi, ríša­mi či koncilmi však nepochybne dominuje laickému aj akademickému vnímaniu minulosti, aj keď je z mnohých hľadísk problematický. Ok­rem iného totiž predpokladá podrobnú analýzu podôb spoločenských predstáv a vnímania uplynulých dôb ako aj konkrétnych dosahov spoločnosťou neustále konštruovanej a rekonštruovanej minulosti na ľudské vzťahy. Nie vždy sa historickej spisbe takáto analýza po­darí. A predsa je to práve problematická kolektívna minulosť, ktorá efektívne vplýva na naše presvedčenie a vedomosti o tom, odkiaľ sme vyšli, kam smerujeme a prečo. A preto ju študujeme, interpretuje­me a učíme sa o nej v školách. Málokto spochybňuje význam výučby a poznania dejín, avšak málokto tiež zdôrazňuje s tým spojené riziká a najmä potenciál spoločenských prejavov, ktoré sú dejinami zdôvod­ňované.

Na druhej strane platí aj to, že ak chceme zmysluplne hovoriť o minulosti, je veľmi ťažké obísť prítomnosť.' Spoznávať minulosť, rozumieť jej a interpretovať ju totiž znamená dívať sa na ňu cez pri z-

Teoretici humanitných a sociálnych vied venujú v súčasnosti veľkú pozornosť vzájomným vzťahom minulosti a prítomnosti, či už z pohľadu jej interpretácie alebo z pohľadu možností spoznať minulosť. Pozri napr. Lowenthal1985, Carr 2001, Gallie 2001, Birth 2006.

22 Indickí svätci medzi minulosťou a prítomosťou

l. India a jej spoločnosť na ceste od stredoveku, k súčasnosti: problémy interpretácie

Aj keď je skutočná hodnota týchto prác pravdepodobne malá, stále ponúknu mnohé cenné informácie tým,

ktorí sa nimi budú detailne zaoberať. Poslúžia na to, aby rozptýlili hmlu nevedomosti,

ktorá zahaľuje poznanie Indie, a ukážu, že dejiny mohamedánskeho obdobia je ešte treba napísať.

Umožnia tak našim domorodcom pochopiť nesmierne výhody, ktorých sa im dostáva vďaka umiernenosti a spravodlivosti našej vlády.

Sir Henry M. Elliot•

India ako kultúrno-historický priestor

Čo je to India? O akej krajine hovoríme a je to vôbec jedna krajina? Zodpovedá toto pomenovanie v minulosti jeho obsahu v súčasnosti? O akom konkrétnom geografickom priestore hovoríme? Ak sa spomí­na indická kultúra, indická minulosť či indickí svätci, čo znamená adjektívum indický a kde všade ho môžeme aplikovať a prečo? V tej­to knihe budem hovoriť o vzájomných a rozsiahlych interakciách

Ako som spomenul v Úvode, v súčasnej vede existuje polemika ohl'adom používania termí­nu stredovek v mimoeurópskych kontextoch. Aj napriek tomu som sa rozhodol v tejto práci ne­zavrhnúť tento termín kompletne. Stredovekom myslím obdobie od pádu guptovského impéria po smrť posledného významného mughalského cisára Aurangzéba (pribi. 550 n.l.-1707). Obdob­ný postoj zachovávam aj voči termínom starovek a novovek, príp. moderná doba. Uvedomujem si ich problematickosť pri aplikácii na mimoeurópske kultúrne prostredie, ale na druhej strane aj ich zaužívanosť na Slovensku. Verím, že sa mi text podarí naformulovať spôsobom, ktorý využíva iba približné časové konotácie obsiahnuté v spomenutých termínoch, na ktoré čitatel'a upozorním, a ich iné, kultúrne podmienené kontexty sa v texte neprejavia. Diskusiu ohl'adom periodizácie indických dejín pozri v Strnad et. al. (2003: 14-20). Problémy spojené s kultúrnymi kontextami terminológie starovek, stredovek, novovek pri jej aplikácii na mimoeurópske spo­ločnosti pozri v lnden 2000: 15-28). ' Elliot 2006: xxii. Citát sa týka hodnotenia diel muslimských stredovekých historikov Indie. Sir Henry M. Elliot (1808-1853) patril k popredným britským orientalistom a zastával významné pozície v administratívnom aparáte britskej Východoindickej spoločnosti.

India a jej spoločnosť na ceste od stredoveku k súčasnosti: problémy interpretácie 23

kultúr a politických celkov v Indii a zároveň o interakciách, ktoré

presahujú jej súčasné aj minulé hranice. Považujem preto za dôležité

aspoň v stručnej podobe načrtnúť, aký geografický, politický a kultúr­

ny priestor mám na mysli. Pravda, vtesnať Indiu do zrozumiteľných

hraníc, ktoré sa v priebehu dejín menili, nemusí byť také jednoduché,

ako sa na prvý pohľad zdá. To však ešte neznamená, žeby som sa ne-

pokúsil pre ňu takéto hranice nájsť.

V súčasnosti je India na mape zastúpená Indickou republikou. In-

dická republika existuje len pár desaťročí a India je vo svete známa

tisícročia. Sú tieto dva celky identické? Z pohľadu geografie je situácia

pomerne jednoducho vysvetliteľná. Až do 20. storočia bolo územie

dnes geograficky vymedzené ako Južná Ázia známe najmä pod menom

India a súčasné geopolitické usporiadanie Južnej Ázie sa postupne

formovalo práve v 20. storočí. Začalo politickou emancipáciou Nepálu

a Bhutánu a vyvrcholilo vznikom Indickej republiky, Pakistanu, Šrí

Lanky, Maledív a Bangladéša (pozri mapu č. 1).3 Geopolitická charakte­

ristika sa vhodne dopfňa so zemepisnou. Rozlišujeme pevninskú, po­

lostrovnú a ostrovnú časť tohto svetového regiónu, ktorý (s výnimkou

ostrovnej časti) vzhľadom na jeho obrovskú rozlohu nazývame sub­

kontinentom. Zo severu je obklopený horami (Himaláje, Hindúkuš,

Karák6ram), zo západu púšťami (Thár) a polopúšťami či ťažko pre­

niknuteľnou vodnou sústavou Indusu, z východu hustými horskými

džungľami Arunáčalu a Čitágáonu či deltou veľriek Ganga a Brahma­

putra a z juhu Arabským morom, Indickým oceánom a Bengálskym

zálivom (pozri mapu č. 2) . Vo všeobecnosti preto môžeme konštatovať,

že Južná Ázia bola v minulosti pomerne geograficky izolovaná od os­

tatného sveta, čo nepochybne prispelo k vytvoreniu osobitej juhoázij­

skej kultúry. Izolácia a obrovský priestor na druhej strane podnietili

aj politický a kultúrny záujem o tento svetový región, ktorý moderná

veda chápe viac ako sústavu vzájomne prepojených menších celkov a

v porovnaní s inými časťami sveta ako zvláštnu makrokultúrnu zónu

(Lewis a Wigen, 1997: 157). Južná Ázia podľa dostupných prameňov vždy predstavovala mul-

tietnický, multijazykový a logicky aj multikultúrny priestor. Aj nap­

riek svojej vnútornej diverzite si však uchovala také etnické, jazy­

kové a kultúrne špecifiká, ktoré ju odlišujú od ostatných častí sve-

Nepálske král'ovstvo vzniklo v r. 1768 a nezávislosť od Vel'kej Británie získalo už v r. 1923;

Bhután sa politicky osamostatnil vďaka zmluvám s Vel'kou Britániou (1910) a Indiou (1949), ktoré

mu zaručovali vnútropolitickú autonómiu; India a Pakistan vznikli v r. 1947; Šrí Lanka v r. 1948;

Maledivy v r. 1965 a Bangladéš v r. 1971. Viac o týchto procesoch pozri v jalal a Bose (2004), Str-

nad, Filipský, Holman,Vavroušková (2003).

46 Indickí svätci medzi minulosťou a prítomosťou

My a oni v južnej Ázii

Ako je potom možné, že historické vnímanie juhoázijského stredo­veku je tak presiaknuté dualizmom kategórií hinduista, hinduistické, hinduizmus a jeho konštruovaným protipólom vyjadreným slova­mi muslim, muslimské, islám? Kto sa vlastne myslí pod hinduistami a muslimami? Odpoveď na tieto otázky je podľa môjho názoru po­trebné hľadať v prelínaní sa minimálne troch zdrojov našich vedo­mostí o Južnej Ázii. Prvým sú výpovede o dobových spoločnostiach, ktoré časovo predchádzajú obdobiu kolonializmu a ktorým sa budem podrobne venovať v tretej a štvrtej kapitole. Druhým sú moderné interpretácie juhoázijskej minulosti, ktoré sú výrazne pod vplyvom orientalistického diskurzu, t.j. snažia sa v duchu racionalizmu, po­zitivizmu a koloniálnych potrieb kategorizovať Juhoázijčanov najmä do prehľadných etnických, sociálnych a náboženských skupín a v po­dobnom duchu interpretovať aj ich minulosť ( je prezentovaná lineár­ne, spomenuté skupiny vystupujú ako jej aktéri a pod.). Tieto inter­pretácie, ako ukážem, však nie sú iba importom, ale stali sa pevnou súčasťou domácej politickej ideológie. Tretím zdrojom, ktorý vplýva na historické vnímanie juhoázijského stredoveku skrze hinduistic­ko-muslimský svet, sú jeho súčasné interpretácie. Sú postavené na orientalistických premisách a poznatkoch a voľne, podľa zámerov a presvedčenia jednotlivých autorov, anachronizujú súčasný konflikt monoliticky chápaných náboženských identít hinduistov a muslimov do stredoveku. Obe posledne menované skupiny zdrojov prirodzene asi najviac ovplyvňujú akýkoľvek súčasný pohľad na Južnú Áziu, jej prítomnosť aj minulosť. V nasledujúcich riadkoch sa im preto budem venovať podrobnejšie.

Stredoveký spoločenský priestor indického subkontinentu bol po­stupne od 16. storočia vystavený novým mocenským vplyvom európ­skych ekonomicko-politických záujmov. Renesancia, buržoázne revo­lúcie, nacionalizmus, rozširovanie trhov a ich globalizácia na jednej strane podmienili budúcu kultúrnu a politickú hegemóniu Západu vo svete a na strane druhej výrazným spôsobom prispeli k zmene tradič­ných spoločenských predstáv a vzťahov vo zvyšku sveta. Podobne ako v storočiach kultúrnej výmeny medzi Južnou a Strednou Áziou nešlo len o jednosmerný proces, t.j. akúsi expanziu Západu do priestoru Južnej a Juhovýchodnej Ázie, reprezentovanú najmä Britmi, Francúz­mi a Holanďanmi a v raných fázach aj Portugalcami. Bez aktívnej participácie obyvateľov krajín, ktoré sa neskôr dostali do koloniálne­ho vzťahu k európskym metropolám, by mocenská negociácia v Ázii

India a jej spoločnosť na ceste od stredoveku k súčasnosti: problémy interpretácie 47 a teda aj v Indii sotva bola možná (porovnaj van der Veer 1994: 20).

Na indickom subkontinente hrali nepochybne prím Briti, aj keď spočiatku ich pozícia nebola úplne jednoznačná. Začiatkom 19. storo­čia po ukončení vojen s Maráthmi ovládala britská Východoindická spoločnosť podstatnú časť subkontinentu a v polovici spomínaného storočia sa jej málokto bol schopný adekvátne vojensky postaviť. In­dovia zvyknutí na storočiami overený systém imperiálneho, regionál­neho alebo lokálneho, ale každopádne domáceho spôsobu deľby moci tak boli v priebehu storočia konfrontovaní s odlišnými záujmami Bri­tov, ktoré boli predovšetkým ekonomického charakteru, ale aj s ich predstavami, ako má mocenský konsenzus medzi centrom (víťazom) a perifériou vyzerať. Briti však so sebou nepriniesli len vlastné snahy o čo najväčší zisk Spoločnosti. Reprezentovali dobový európsky svet, ktorého elity sa stále častejšie hlásili k racionalite a empirickému po­znaniu tak, ako toto poznanie na európskom kontinente definovali vtedajšie prírodné vedy a filozofia osvietenstva. V Indii sa však Briti stretli s vierou v tradíciu, potvrdenou náboženskými autoritami, akú Európa poznala z minulosti. V duchu svojich záujmov a z presvedče­nia o vlastnom civilizačnom posolstve ju preto prirodzene odmietali. V konkrétnej rovine koloniálnej reality nové trendy v správe kraji­ny predstavoval napríklad odlišný vzdelávací systém, ale aj dokonalá organizácia armády (uniformy, organizovaný výcvik a disciplína) či organizácia spôsobu života a administratívy podľa lineárneho času, reprezentovaného hodinkami, pedantnosťou a zmyslom pre systema­tiku (a byrokraciu) bez ohľadu na možnosti jednotlivých participujú­cich častí podmanenej spoločnosti.26

Ak chcela byť britská správa úspešná, potrebovala sa oboznámiť s predchádzajúcimi spôsobmi administrácie indických krajín a ich právnymi zvyklosťami. Vychodoindická spoločnosť preto podporo­vala svojich zamestnancov v štúdiu indických jazykov, primárne za účelom štúdia indických právnych textov (Viswanathan 2005: 38-41). Táto v princípe administratívna povinnosť významnou mierou pris­pela k ideám dvoch nezávislých a právne odlišných komunít - sub­jektov britskej vlády, ktoré boli definované na náboženskom základe: hinduistov, spadajúcich pod hinduistické právo (tzv. "Hindu law", t.j. dharmašástry), a muslimov, spadajúcich pod jednu z muslimských právnych škol (madhab, tzv. "Muslim law") . Tieto idey mali, priro­dzene, domáci pôvod, ale znásobené ich aplikáciou v administratíve

'6 Organizáciu v armáde pozri v Gordon 2003: 129-30, 149-151, hodinkový čas a systematiku v Sarkar 1997: 289, 308-310.

6o Indickí svätci medzi minulosťou a prítomosťou

ll. Indickí svätci a ich poslanie na subkontinente

Ak by nejestvovali na svete svätci, prestal by jestvovať aj svet. Ísámí'

Na formovaní náboženského i sociálneho života v Indii sa význam­nou mierou podieľali rôzni svätí muži (a niekedy aj ženy), ktorých si indická spoločnosť vážila, uctievala ich a ku ktorým sa často obracala o pomoc pri riešení problémov. Svojimi postojmi ovplyvnili kráľov i obyčajných ľudí a pri troche tolerancie by sme o indickom stredove­ku mohli hovoriť aj ako o dobe svätcov. Dobová literatúra priam pre­kypuje odkazmi na nich a významná časť tejto literatúry bola nimi aj napísaná. Svätci podporovali štát a štát podporoval ich uctievanie. Svätci sa vedeli radikálne proti štátu postaviť a nezriedka ním boli prenasledovaní. Nájdeme ich priam v každej spoločenskej vrstve, od žobráka až po panovníka, a v každej lokalite, od džungle či jaskyne cez dedinské a mestské sídla až po honosné paláce. Boli medzi nimi vzdelanci i negramotní, učitelia, liečitelia alebo asociálni odporcovia všetkého svetského, špinaví podivíni, askéti aj ritualistíckí puritáni. Svätci tiež obchodovali, bojovali, dávali aj požadovali, ale tiež písali, spievali a dokonca aj tancovali. Existuje skutočne málo aktivít, ktoré by sme k nim nevedeli priradiť. Slovo svätec, ako zdôvodním nižšie, je teda v indickom kontexte veľmi širokou kategóriou.

Je celkom možné predpokladať, že ak upriamime pozornosť na svätcov obdobia, kedy na subkontinente prebiehala rozsiahla spolo­čenská akulturácia, na ktorej sa podieľali migranti zo stredoáz�ského a blízkovýchodného sveta, ale minimálne rovnakou mierou (ak nie väčšou) aj Juhoázijčania rôzneho etnického a sociálneho pôvodu, pre­nikneme bližšie k dynamike nábožensko-sociálneho stretu, ktorý sa prejavil vo formovaní moderných identít hinduistov a muslimov a ich vzájomne deklarovanom porozumení čí antagonizme. Daný predpok­lad potvrdzuje aj fakt, že množstvo svätcov, uctievaných v súčasnos-

Husain, Mahdi (prel.) : Futuhu's Salatin (197Y: 687).

Indickí svätci a ich poslanie na subkontinente 61

ti v Južnej Ázií, žilo práve v stredoveku. Ešte predtým ako prejdem ku konkrétnym osobám a tradíciám, považujem za potrebné detailnejšie uviesť pár všeobecných charakteristík. O nich bude táto kapitola.

Kto sú indickí svätci?

Juhoázíjské kultúrne prostredie pozná svätých mužov od nepa­mäti. Boli nimi tí, čo vypočuli védy, t.j. dávni indickí žrecí - ršíovia, svätcami sa stali zakladatelia neortodoxných (nástika) indických vie­roučných prúdov Buddha i Džina čí rôzni jógíni a askéti. Nábožná úcta však mohla byť prejavovaná aj vzdelancom, kráľom, či iným ľuďom, ktorí si ju svojimi činmi alebo postojmi získali. S postavou idealizovaného a svätého človeka, ktorý ovláda náboženské pravdy, je vzorom pre ostatných členov spoločnosti, dokáže im pomôcť, ale­bo ich svojim hnevom doslova zničiť, sa stretávame už v indických eposoch Mahábhárata a Rámájana, v buddhistických džátakach, prí­behoch o džinistických tfrthankaroch i v tzv. starých rozprávaniach, puránach. Na rozdiel od často fantastických osôb z literárnych diel, ktorých dokonalosť nám priblíži iba naša predstavivosť, pramenný materiál z obdobia stredoveku poskytuje o niečo širší a víacvýzna­movejší priestor. Môžeme navštíviť svätcovu hrobku (dargáh) alebo miesto jeho odchodu zo života (samádhi) čí jemu zasvätený chrám a dotknúť sa ich. Môžeme sa prejsť lokalitami, ktoré sú asociované so svätcovýmí činmi a postojmi, o ktorých nám miestni obyvatelia rozpovedia množstvo lokálne tradovaných príbehov. Môžeme spoznať aj jeho potomkov a hovoriť s nimi, môžeme sa zoznámiť s potomkami jeho priamych žiakov a čo je dôležité, môžeme čítať diela, prípadne počuť piesne, ktoré svätci napísali a zložili, alebo autorstvo ktorých je im prípisované, t.j. môžeme sa stretnúť s ich priamou výpoveďou alebo s výpoveďou považovanou za ich výpoveď.

Zachované rukopisy týchto diel a rukopisy diel, ktoré o svätcoch pojednávajú (hagiografie), nám umožňujú uvažovať "historicky", a po­zorovanie rituálov, ktoré sa k viažu k miestam ich posledného odpo­činku a miestam ich pôsobenia, alebo analýza prejavov viery v kon­krétneho svätca poskytujú možnosti pre uplatnenie antropologického pohľadu. Stredovekí svätci sú preto omnoho reálnejšie prítomní ako dávne literárne postavy indických eposov a rozprávaní. Existujú v pa­mäti ich súčasných nasledovníkov ako skutočné osoby, s ktorými sa ich predkovia stretli, a teda sú omnoho "dosiahnuteľnejší" ako nad-

124 Indickí svätci medzi minulosťou a prítomosťou

Boh chodieval žobrať4' a že Bali43 z neho urobil vrátnika a takýmito príbeh­mi klamete l'udí. Vaša náuka je vel'mi nedokonalá. Bohu ste schopní prisúdiť aj podlé triky! Čo je to za nezmysel? To je pre slabomysel'ných!

1: Vy si zase nepamätáte vlastnú knihu a pritom je také jednoduché sa ju naučiť. Keď prišiel na svet prvý človek,44 povedal: Žobraním človek siaha na plody raja. Takto vás o žobraní poučil váš Boh. Chudoba (faqírstvo)4s je u Všemohúceho46 v priazni. Ten, kto dáva (almužnu), aj ten, kto berie­obaja pôjdu do neba. Chudoba sa v ich vzájomnom vzťahu stáva posvätnou. Boh nám takto ukázal smer.

T (faqír?): Faqír to dosvedčí! Faqírstvo je dokonalé, pretože mu Všemohúci vzdáva hold. Všemohúci je služobníkom faqírstva, má ho rád a váži si hoY Faqírstvo je pre Všemohúceho ako vyznanie viery.48 Všemohúci jednodu­cho faqírstvo potrebuje. Vznešený darca života ustanovil základné princípy pravdy, o ktorých sa spieva pri obradoch v darge49 ako aj v nebi. Ten, kto im nerozumie, bude trpieť. Boh je stvorite!' všetkého! Každý, komu to nie je jas­né, pôjde priamo do pekla! Faqír žobre, ale zodpovednosť za jeho počínanie

" Toto je odkaz na nespočetné božie inkarnácie, zaznamenané v indickej mytológii, v ktorých boh vystupuje ako žobrajúci (často putujúci bráhmanský) askéta. Bráhmani ako najvyššia kasta by sa podľa klasického chápania nemali venovať zárobkovej činnosti, ale žiť iba z darov ostat· ných členov spoločnosti. 43 Podl'a indickej mytológie bol Bali výnimočným král'om démonov, ktorý na rozdiel od svojich príbuzných uctieval bráhmanov a staral sa o blaho tohto sveta. Jeho moc však časom dosiahla rozmery, keď sa už aj bohovia cítili ohrození. Preto sa Višnu vtelil do bráhmanského trpaslíka a ľsťou pripravil Bali ho o vládu nad svetom. Balimu bolo dané spravovať podsvetie. Višnu však bol dojatý Bali ho oddanosťou a rozhodol sa umožniť mu raz do roka pozrieť sa na svet. V určený deň preto Višnu stráži vstup do podsvetia (alebo Baliho palác v podsvetí). Je to tento Višnuov počin, na ktorý sa Turek v texte odvoláva.

V texte "abdul lá", čo doslova znamená otrok Boží, čiže človek. 45 Na rozdiel od slovenského významu slova faqír, ktoré značí predovšetkým indického aské­tu, kúzelníka, ovládajúceho svoje telo (Kačala 1989: 100), v stredovekej Indii, ako som už na iných miestach knihy uviedol, faqír označuje predovšetkým muslimského svätého muža. Jeho chudoba (faqr) je chápaná ako víťazstvo nad materiálnym svetom. Je to prístup k svetu, založe­ný na odmietaní nadmerného osobného vlastníctva (a akejkol'vek snahy ho dosiahnuť), ktorá je v ostrom protiklade k faqírovej neúnavnej snahe dosiahnuť bohatstvo duchovného charakteru. Preto, aby som odlíšil slovo chudoba v jeho primárnom slovenskom význame od jeho významu v súvislosti s faqírom, v texte ďalej prekladám hindské slovo "fakar" (čo je v podstate ekvivalent arabského faqr) ako faqlrstvo. 46 Muslimovia v Indii často namiesto slova All áh používajú slovo Khudá, t.j. všemohúci, ktoré takto aj ja prekladám. Slová déva (skt.) a All áh (ar.), ktoré sa tiež vyskytujú v texte, prekladám vzhl'adom na ich primárny význam ako boh a Boh (pozri tiež poznámku č. 3 v druhej kapitole). " Alternatívny preklad môže znieť "faqírstvo je Všemohúci sám". 48 T.j. Niet boha okrem Boha a Muhammad je posol Boží. " Dargáh je hrobka muslimského svätca.

Rozhovor Inda s Turkom alebo rozhovor medzi hinduistom a muslimom? 125

nesie Boh. Ó Bože, veď ty si aj pod kôrou stromu! Ty si vo všetkom prítom­ný! Ty si chalífa! Ty si videný aj vidiaci! Ty si ten, čo vie, aj ten, čo spoznáva! Ty si život a darca života! Ty si almužna, ktorá nás nasýti! Ty si ten, čo nás zbavil viny! Prines mi obživu!50 Daj mi mlieko a ryžu, Bože! Daj mi sladkú šišku (purí), Bože! Daj mi fašírky,s' Bože! Daj mi sladkú poživeň, Bože!5'

1: Bráhman zvykne recitovať takýto verš: Žobrák, ktorý sa postí, nežobre. Avšak ten, čo nevie sám seba uspokojiť, je skutočný hriešnik. Na druhej stra­ne ten, čo pije nápoj nesmrtel'nosti,s3 má v sebe večný mier. Všemohúceho obl'úbený sluha je Bali. Boh vo svojej láske k nemu zabudol na seba samého a zostal s ním naveky. Prečo to odsudzujete?

T: Váš Brahma súložil so svojou dcérou! To on učí védy- písmo zo všetkých najlživejšie. Védy, šástry a aj óm, to je všetko na smiech. Lživé vtipy - kol'­ko ich máte? Manželku Všemohúceho ukradli zlodeji a opice mu prišli na pomoc!s4 Takéto spisy čítate a čítate, vy blázni, a l'udia ich bez rozmýšl'ania zhltnú.ss

1: Tú, ktorú nazývate manželkou a matkou, s ňou potom spíte. Pozri ho, Turka, a on opovrhuje bráhmanom! Otec Adam a májá56 Eva vytvorili pár. Veď si čítal tú knihu. Nepoznáš poriadne vlastné písmo! Prečo sa hádaš? Otec Adam a májá Eva sa spojili. Z nich vzišlo celé l'udské pokolenie. Preto mu aj hovoríte, že je od Adama (adamí)Y Rozprávate a pritom klamete sa­mých seba. Otec Adam a májá Eva jednoducho vytvorili pár. Ju, ako tvrdíte,

so V texte ghí (túp), t.j. prevarené maslo, rótí, t.j. posúch, a pirohy (kánvalá).

s• T.j. vegetariánske strukovinové fašírky (vadé). '' T.j. špeciálne pripravené mlieko s ryžou, cukrom a inými prísadami (khír sákhar).

" V texte sómu. 54 Toto je odkaz na príbeh z eposu Rámájana, v ktorom démon Rá vana ukradol princovi Rá-

m ovi jeho manželku Sítu a uniesol ju na ostrov Lanka. Po ceste na ostrov sa Ráma spriatelil

s opičím král'om Sugrívom a jeho generálom Hanumánom, ktorý mu spolu s opičou armádou

pomohli Sítu vyslobodiť. ss V texte doslova "zjedia", )rísakalasantagáthá 1923, 3970: 13).

•6 Toto je vel'mi zaujímavé chápanie úlohy Evy plne v duchu indickej filozofie, kde májá pred­

stavuje prekážku, závoj, ktorý nás delí od poznania Absolútna a svojimi pôvabmi či nástrahami

nám zabraňuje vidieť a chápať veci také, akými v skutočnosti sú. Na druhej strane májá pred­

stavuje aj hybný, tvorivý alebo ženský princíp sveta. Je to spôsob, sila, ktorou sa Absolútno

prejavuje. Klam je v tom, že človek zvykne prisudzovať tvorenie sebe samému, čo je podľa indic­

kej filozofie nesprávne, a za týmto l'udským omylom stojí máj á. V tomto prípade, vzhl'adom na

úlohu Evy v biblickom príbehu, Éknáth naozaj trafil klinec po hlavičke.

" Adami v hindčine ako aj v urdčine znamená človek alebo osoba; doslova "od Adama alebo

adamský".

200 Indickí svätci medzi minulosťou a prítomosťou

Záver

Spoločenské konflikty sú odvekým javom. Je na zváženie, či by bez nich vôbec existoval nejaký progres a možnosti zlepšenia životných podmienok ľudí. História nám dokazuje, že zatiaľ spoznávame tých druhých, seba, ale aj naše vlastné omyly, skôr pomocou konfliktov ako bez nich. Výmena názorov a hájenie svojho presvedčenia patria k ľuďom tak ako aj hľadanie spôsobov, ktoré by umožnili akýkoľvek stret záujmov ľudsky vyriešiť. Bol by som idealista, ak by som si mys­lel, že konštruktívne riešenia sú len tie, ktoré vylučujú násilie. Avšak násilné riešenie konfrontácie dvoch alebo viacerých postojov rozhod­ne podľa môjho názoru nie je tým, čo by spoločnosť mala vyhlásiť za svoj ideál. V tejto knihe som sa snažil ponúknuť svoj vlastný pohľad na spletitú sieť problémov v Južnej Ázií, ktoré nakoniec vyvrcholili závažnou krízou ľudskej empatie, vzájomnými pogromami a niekoľ­kými vojenskými konfliktmi (bližšie pozri Holman 2003: 811-858). Rozdelenie indického subkontinentu na základe nábožensky poňaté­ho nacionalizmu nebolo len traumatízujúcou fázou v dejinách Južnej Ázie, ale výsledkom procesu, ktorý má svoje korene hlboko v minu­losti a zároveň je stále aktuálny v živej prítomnosti súčasných ľudí, žijúcich v tomto svetovom regióne (či makrokultúrnej zóne).

Mojím cieľom bolo vyjadriť sa práve k dynamike minulosti a prí­tomnosti a ilustrovať ich vzájomný vzťah na príklade odkazu stredo­vekých svätcov, jeho dobových aj moderných interpretácií v súvislosti s postulovaním rozdielov, ktoré sú dnes vnímané ako hínduisticko­muslimský konflikt. Pokúsil som sa ponúknuť iný pohľad na indickú minulosť a zároveň ho konfrontovať s doterajšími. Svätci v Južnej Ázii, ich spoločenská prestíž a mnohoraké tradície, ktoré sa s nimi spájajú, mi ponúkli bohatý materiál na to, aby som ukázal, že to, čo sa javí byť náboženským konfliktom či konfliktom medzi dvoma náboženskými skupinami dnes aj v stredoveku, nie je možné tak jednoducho označiť prívlastkom hinduisticko-muslimský. Hľadal som hinduistov aj mus­limov v minulosti, pretože som chcel preskúmať potenciál dnešného strohého delenia juhoázíjskej spoločnosti. Našiel som ich, ale okrem nich aj mnohoraké iné náboženské, sociálne, politické, kultúrne či ekonomické reprezentácie tých istých ľudí. To ma viedlo k potvrdeniu môjho predpokladu, že na ľudí, čí už sú z minulosti alebo z prítom­nosti, sa nedá dívať bez vnímania ich okolitého sveta a jeho vývoja

Záver 201

a tiež bez zohľadnenia uplynulej alebo súčasnej intelektuálnej reflexie vzťahov, ktoré v nejakom časovom okamihu vytvárajú naše poznanie. Duálny pohľad na juhoázíjskú spoločnosť cez prevažne náboženské kategórie hinduizmu a islámu neumožňuje vziať do úvahy ľudí v celej ich rozmanitosti a zároveň rozmanitosť vzťahov, vďaka ktorej spoz­návame ich reprezentácie a ich interpretácie. Daný pohľad aplikuje do minulosti tú prítomnosť, aká v nej nie je, a na druhej strane si nevší­ma v prítomnosti minulosť, ktorá v nej stále zostala. Ak však uznáme, že minulosť a prítomnosť sú spojené nádoby (ak už v ničom inom, tak v našich pokusoch obe interpretovať), potom je skutočne nutné snažiť sa ho opustiť alebo aspoň modifikovať. Sám s týmto problémom boju­jem už vyše desaťročie, odkedy som sa Južnou Áziou začal zaoberať. Táto kniha mala byť pokusom o cestu von z bludného kruhu inter­pretácií juhoázijskej spoločností od stredoveku po súčasnosť, ktoré operujú s kategóriami hinduizmu a islámu.

Pokus vyjsť z bludného kruhu som uskutočnil vo viacerých rovi­nách. Prvá z nich sa týkala širokej palety informácií z dejín juhoázij­ských spoločností. Pri ich prezentácii som sa zameral predovšetkým na príklady, ktoré osvetľovali zložitosť spoločenských vzťahov a zloži­tosť tvorby výpovedí o nich. Mojou doménou bol priestor maráthske­ho Dakšinu, avšak snažil som sa ho interpretovať v kontextoch celej Južnej Ázie a zdôrazňovať interakcie v spoločnosti, ktoré ho podľa môjho názoru charakterizujú omnoho viac ako strnulá lineárna pre­zentácia udalostí. V tejto súvislosti vyvstali viaceré problémy. Za naj­dôležitejšie som považoval interpretácie juhoázijskej spoločnosti a jej historického vývoja cez prizmu náboženských kategórií (islámsky vý­boj, hinduzmus, bhakti, sú.fizmus a pod.). Preto mi šlo najmä o kritické prehodnotenie a pochopenie opodstatnenosti takýchto interpretácií. Dospel som k záveru, že ich opodstatnenosť by mala byť chápaná ako neustále vytváraná v minulosti alebo prítomnosti a nie ako daná. Aj keď som neodmietol náboženský pohľad vcelku, ponúkol som chápa­nie juhoázijských dejín v rámci procesov akulturácie, pretože tento termín sa mi zdal omnoho výstižnejší a nekonfliktný. Zmysel jeho používania vidím najmä v tom, že ponúka priestor pre hfbkovú ana­lýzu zložitosti procesov, ktoré sa prirodzene prejavovali v historic­kých interakciách indo-sanskrtského a inda-perzského kultúrneho okruhu. Tiež som upozornil na neustálu potrebu uvedomovania si, kto hovorí, prečo hovorí, kedy hovorí a ako hovorí. A tiež aj na to, kto interpretuje, prečo interpretuje, kedy interpretuje a ako interpretuje. Týmto spôsobom som sa snažil preniknúť k dobovým výpovediam

Mgr. Dušan Deák, PhD. (*1973)- historik a indológ, absolvent odbo­ru história-filozofia na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 2002 pôsobí na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií Filo­zofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorú od roku 2004 vedie. V rokoch 2006-2009 pôsobil v Ústave orientalistiky SAV. Od roku 2009 externe prednáša aj na Katedre porovnávacej religio­nistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Dok­torandské štúdium absolvoval na Univerzite v Púne v indickom štáte Maháráštra. Počas neho sa venoval štúdiu maráthčiny a regionálnych dejín so zameraním na postavy svätcov. Zaoberá sa stredovekými a mo­dernými dejinami indického subkontinentu so špecifickým zretel'om na maráthsku hagiografickú spisbu a podoby uctievania indických svätcov v minulosti i v súčasnostL Absolvoval niekol'ko stáží v zahraničí (India, Holandsko, Verká Británia). Doma aj v zahraničí publikoval viaceré ve­decké články a štúdie. Spolu s Annou Rácovou redakčne upravil Indický Denník Viery Lubošinskej (2oo6) a s Gabrielom Pirickým a Martinom Slobodníkom zostavil kolektívnu monografiu slovenských a českých orientalistov Súčasné podoby súfrzmu od Balkánu po Čínu (2010).

Dielo Indickí svätci medzi minulosťou a prítomnosťou (h/'adanie hinduistov a mus/imov v južnej Ázii) je vedecká monografia z oblasti výskumu dejín južnej Ázie. jej ciel'om je na príklade vybraného juhoázijského regiónu a vybranej skupiny l'udí poukázať na zložitosť vzájomných dejinných i súčasných vzťahov hinduistických a muslimských komunít a podrobiť kritike zjednodušujúce a doteraz prevládajúce pohl'ady na danú prob­lematiku. Monografia prehodnocuje terminologické problémy ako napr. chápanie a použitie termínov národ, svätec, hinduista a muslim v kultúrnom priestore južnej Ázie. Zároveň sa vyjadruje aj k prežitkom lineárneho a politického chápania dejín a predkladá možnosti alter­natívnych zdrojov historického poznania, ktoré nachádza najmä v dobo­vých textoch primárne literárneho charakteru a v ich kontextualizácii s iným pramenným materiálom.