• Základné pojmy

• Východiská a kritika multikulturalizmu

• Vybrané ciele

• Realizácia IKV

• Špecifiká niektorých minoritných

skupín žiakov u nás

Interkultúrna výchova (IKV - pojem Európskej únie) (v minulosti

Multikultúrna výchova)

- globalizácia súčasného sveta

- globálny problém – kultúrna a sociálna diverzita-masová mobilita, migrácia pracovnej sily, kapitálu, technológií, kultúr riziko zvyšovania sociálnej nerovnosti, kultúrnych, náboženských, rasových, etnických konfliktov, politickej fragmentácie ...

- ideály kultúrnej jednoty národných celkov budované po stáročia ( etnocentrizmus) konfrontované so súčasnou realitou diverzity v spoločnosti

Kľúčová kategória – diverzita (diversus = rôzny, iný nerovnaký, opačný... nepriateľský) rozmanitosť, rôznorodosť, pluralita.... môže viesť k:

k prospešným dôsledkom

k škodlivým dôsledkom

nutnosť hľadať riešenia a najvhodnejšie stratégie spolunažívania v diverzifikovanej spoločnosti, nutnosť dospieť k etickému koncenzu IKV

Základné pojmyKultúraa) Širšie poňatie- materiálne výsledky ľud. činnosti (obydlia, nástroje, odevy, plodiny,

priemysel...), duchovné výtvory (umenie, náboženstvo, morálka, zvyky, vzdelávacie systémy, politika, právo...)

b) Užšie poňatie- vzťahuje sa k správaniu ľudí – zvyky, symboly, komunikačné normy,

jazykové rituály, hodnotové systémy, tabu...

Kultúrne vzorce- naučené a záväzné schémy pre správanie v štandardných situáciách,

navonok vystupujú v podobe zvykov, mravov, zákonov a tabu. Enkulturácia (kultúrna transmisia)- formálne aj neformálne osvojovanie si kultúrnych noriem a skúseností v

priebehu ontogenézy

Akulturácia- soc. proces, pri ktorom dochádza ku kultúrnym zmenám na základe styku

dvoch či viacerých kultúr – zahŕňa preberanie prvkov z jednej kultúry a vylučovanie iných, či ich pretváranie

Integrácia (inklúzia)- vedie k zjednoteniu, súladu, kohézii rôznych sociálnych skupín- predpokladá vzájomné spolužitie, spoluprácu, rešpektovanie sa- vytvára podmienky pre začlenenie rôznych skupín do majoritnej spoločnosti

Asimilácia- postupné včleňovanie jedného etnika a jeho kultúry do inej – znaky pôvodnej

kultúry sa strácajú a sú nahrádzané znakmi dominantnej kultúry- pri nenásilnej, prirodzenej asimilácii môže dochádzať aj k vzájomnému

obohacovaniu

Xenofóbia- odpor, nepriateľstvo ku všetkému cudziemu, strach, nedôvera k nemu

Kultúrny relativizmus- prístup, ktorý predpokladá, že jednotlivé kultúry predstavujú jedinečné a

neopakovateľné sociokultúrne systémy, ktoré je možné popísať a pochopiť len v kontextu ich vlastných hodnôt, noriem, ideí

Etnocentrizmus- tendencia poznávať, hodnotiť a interpretovať okolitý svet len z perspektívy kultúry

vlastného etnického spoločenstva

Stereotypy

- predstavy, názory, postoje o triedach ľudí, o skupinách, objektoch, ktoré sú v podstate šablónovitým spôsobom vnímania a posudzovania toho, k čomu sa vzťahujú, nie sú produktom priamej skúsenosti človeka, získavajú sa a udržiavajú sa tradíciou

Predsudky- predpojatosť, názorová strnulosť, emočne nabitý, kriticky nezhodnotený

úsudok a z neho vyplývajúci postoj, názor prijatý jedincom alebo skupinou.- majú 3 komponenty :1) kognitívny (stereotypy...),

2) afektívny (postoje, v ktorých sa odráža

hodnotenie)

3) behaviorálny (diskriminácia v správaní

so skupinami...)

- čím početnejšia je určitá etnická minorita (napr. prisťahovalci), tým vyššie napätie, obavy a predsudky vznikajú v majoritnej spoločnosti

- redukcia predsudkov – hypotéza kontaktu

Východiská IKV

• vychádza z teórií multikulturizmu (transdiscipl. odbor, skúma rôzne aspekty kultúrnej plurality)

• výchova, ktorá reflektuje hodnotnosť všetkých kultúr a pozitívne postoje ku kultúrnym odlišnostiam

• zdôrazňuje princípy tolerancie, interakcie, reciprocity a dialógu

• rešpektuje vzájomné ovplyvňovanie a možnosti obohacovania kultúr, podporuje ich otvorenosť a vzájomné sa stretávanie vo výchovnom prostredí

Príčiny multikulturalizmu:- globalizácia, regionalizácia, individualizácia, mobilita pracovnej sily,

emigrácia, imigrácia, rast uvedomovania rôznych sociálnych skupín, uvedomovanie a uzákoňovanie ľudských práv.

Multikulturalismus je:- stav spoločnosti, v ktorej vedľa seba žijú rôzne sociokultúrne skupiny so

špecifickými systémami inštitúcií, tradícií, postojov a hodnôt- proces, pri ktorom dochádza k výmene kultúrnych statkov, k vzájomnému

ovplyvňovaniu kultúrnych systémov a prípadne k vytváraniu nových systémov - vedecká teória, ktorá sa zabýva rôznymi aspektmi sociokultúrnej

rozmanitosti- spoločenský ciel - vedomé úsilie o vytvorenie pluralitnej spoločnosti

zahrnujúcej množstvo odlišných sociokultúrnych skupín

Multikultúrny znamená len koexistenciu aspoň dvoch kultúr (resp. sociokultúrnych skupín, minorít a majorít) vedľa seba, ale neimplikuje ich vzájomné vzťahy. Z tohoto pohľadu je už dnes každá spoločnosť, každý štát, multikultúrny.

Interkultúrny (lat. inter = medzi) zahrnuje medzikultúrnu vzájomnosť, vzájomné interakcie a vzťahy odlišných sociokultúrnych skupín.

Východiská multikulturalizmu- postmodernizmus – koncept kultúrneho relativizmu

Kritika multikulturalizmu - zlyhávanie politiky multikulturalizmu v Nemecku, Holandsku...- „prezlečený marxizmus“- kritika ľavicového liberalizmu .... hrozba morálneho relativizmu

nestabilita spoločenského systému

Možné riešenia – zdôrazňovanie občianskeho princípu, - nechápať koncept kultúry staticky, ohraničene, - nezdôrazňovať rozdiely ale spoločné záujmy, - tolerancia, princíp neubližovania,- dialóg je možný na základe vzájomného poznávania.

Vybrané ciele IKV (pozri Vališová, Kasíková a kol., 2007)

Vedomosti Poznať sociohistorické zakotvenie svojej skupiny, rozumieť svojmu sebapoňatiu, poznať zakotvenie a život ostatných kultúr;

Hľadať možnosti vzájomného obohacovania, uvedomovať si dôsledky nacionalizmu, predsudkov, genocíd;

Zručnosti Kriticky uvažovať o svojej identite a postojoch k ostatným, o udalostiach, o prejavoch iných skupín;

Vedieť hľadať príčiny predsudkov a diskriminácie, hľadať cesty, ako proti ním bojovať;

Vedieť diskutovať, spolupracovať, riešiť konflikty;

Postoje Rešpektovať a uznávať hodnotu prejavov všetkých kultúr, uznávať a rešpektovať rovnaká ľud. práva;

Byť ochotný zdieľať priestor s druhými, byť ochotný redefinovať vlastné sebapoňatie, byť zodpovedný za svoje správanie, potierať diskrimináciu.

Realizácie IKV

- IKV sa má premietať do celého života školy, má zasahovať do rôznych predmetov (nie len jednorazové akcie)

Postupnosť pri realizácii1. tolerantný prístup k iným kultúram

1. empatický prístup

2. aktívna participácia

Prostriedky IKV- projektové vyučovanie, problémové metódy, skúsenostné

vyučovanie, učenie hrou, dramatickovýchovné metódy, prednášky, diskusie....

Pokyny k aplikácii interkultúrnej výchovy

1. Informácie o iných kultúrach vždy porovnávať s vlastnou

2. O cudzích kultúrach nehovoriť len teoreticky

3. Doviesť žiakov k ujasneniu si vlastných postojov k iným národnostiam a rasám

4. Xenofóbia je prirodzená reakcia na nové – treba poskytnúť čas na zmenu vzťahu, postojov k minorite,

cudzincom, umožniť pozitívnu skúsenosť a náhľad

5. Učiť deti kritickej analýze

6. Učiť interkultúrnej senzitivite

7. Porozumieť základom cudzieho jazyka

8. Uvádzať, ako sa môžu kultúry vzájomne ovplyvňovať

9. Uvedomiť si, že žiaci cudzinci môžu mať s premenou svojej identity a s ambivalentnými vzťahmi k vlastnej a slovenskej kultúre osobnostné a vývinové problémy

Od poznania seba k poznaniu druhýchVýskum Geerta Hofstedeho (66 národností, 55 krajín)

dimenzie národnej kultúry

+ Mocenský odstup -

Malajzia, Filipíny, Mexiko, Francia, Turecko

Rakúsko, Dánsko, Írsko, Nový Zéland

+ Individualizmus – kolektivizmus -

USA, V. Británia, Kanada, Austrália, Belgicko, Holandsko

Quatemala, Ekvádor, Pakistan, Indonézia, Portugalsko

+ Maskulinita – feminita -

Japonsko, Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko, Mexiko

Švédsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko, Fínsko

+ Vyhýbanie sa neistote -

Grécko, Portugalsko, Japonsko, Belgicko

Singapur, Dánsko, V. Británia, Hongkong

+ Dlhodobá – krátkodobá orientácia -

Čína, Japonsko, Hongkong, Južná Kórea

Pakistan, Nigéria, Kanada, V. Británia, USA

Dimenzia Slováci ČesiIndex vzdialenosti moci

Index individualizmu

Index maskulinity

Index vyhýbania sa neistote

Index dlhodobej orientácie

IKV a inklúzia minoritných spoločenstiev

Menšina (minorita) - skupinu ľudí, ktorá je oproti väčšinovej spoločnosti v početnej nevýhode V užšom zmysle - skupina ľudí, ktorá sa od väčšinovej spoločnosti odlišuje

určitými kultúrnymi, fyzickými, ekonomickými znakmi alebo spôsobom správania sa, vedením životného štýlu alebo životných názorov

Typy menšín:• národnostná - odlišuje sa od druhých občanov najčastejšie spoločným etnickým pôvodom, jazykom, kultúrou a tradíciami, a prejavuje vôľu byť považovaná za národnostnú menšinu za účelom zachovania svojej svojbytnosti • rasová – biologický, antropologický pojem (najčastejšie predsudky, nesprávne stotožňovaná s kultúrnymi odlišnosťami)• etnická - zdieľa spoločnú kultúrnu tradíciu a pocit identity – spol. jazyk, náboženstvo, zvyky, často odlišná telesnými znakmi, vznikla ako výsledok medzinárodnej migrácie (pr. Rómovia...)• kultúrna menšina - odlišuje sa štýlom života, hodnotovým zameraním, nemusí ísť o etnicky odlišnú skupinu (pr. sekty...)• jazyková, politická.......menšina

Menšina v škole- základný problém – skĺbenie požiadaviek školy s toleranciou a

rešpektom k menšinám (??? asimilácia alebo integrácia)Výskumy – u mnohých učiteľov prevažujú asimilacionistické postoje (t.j. povinnosťou žiaka je vyhovovať požiadavkám školy a rodina ho má na to pripraviť)

Niektoré problémy integrácie menšinových žiakov:- iné kultúrne zázemie, hodnoty, zvyky, vzorce správania →

prežívanie konfliktov s majoritným prostredím- nedostatočné zvládnutie vyučovacieho jazyka- pamäť a pozornosť (vplyv sociálneho prostredia)- problém kritéria „školská úspešnosť“- súťaživá klíma v škole (súťaž je v niektorých kultúrach

neslušná)- chápanie významu vzdelania- orientácia v čase a priestore- nároky na autoregulačné procesy (správanie)

Odlišnosti Rómov

Z histórie Rómov - pôvodná domovina (India – etnikum Domovia) – odlišné prírodné aj spoločenské podmienky- podrobenie pôvod. obyvateľstva Indoárijcami kastovný systém najnižšia kasta monoprofesnosť kást kočovníctvo migrácia až mimo územia Indie Mezopotámia, Blízky východ Turecko (12.-15. st.) Malá Ázia, Balkán poč. 15. stor. Rómovia v západnej Európespočiatku prijímaní (kajúci sa pútnici, prinášali nové remes. technológie -kováčstvo, kotlárstvo..., „handlovanie“, hádanie z ruky, liečiteľstvo, muzikanti, tanečníci)-16. stor. – počiatky prenasledovania Rómov - cudzorodý prvok (vplyv podobnosti s Turkmi..., Tatármi, negatívne skúsenosti, náboženské dôvody) – tvrdé tresty – popravy, galeje, deportácie...- vlády Márie Terézie a Jozefa II. - snahy o asimiláciu Rómov - život v separovaných skupinách (skupinové a neformálne normy nie vždy v súladu s majoritným obyvateľstvom) - majorita je pre nich cudzia, skôr nepriateľská skupina

- Rómovia netvoria jednotné etnikum, štiepia sa na množstvo skupín – kmeňov (Olašskí Rómovia, Sintovia v Nemecku, Manušovia vo Francúzsku, Gitanos, Kale v Španielsku, Romaničel (v Anglicku a USA). apod.)

Róm vs. cigánRóm – muž, človek...manžel, romňi – rómska žena, manželka - súvis s indickým „dom“, „dum“ (domra = bubon) – človek nižšej kasty, ktorý sa živí spevom a hudbou

Cigán – pravdepodobný pôvod slova10. stor. – Grécko

- athinganos (maloásijska sekta, zabývajúca sa veštením) znamená nedotknuteľný

- odvodené z perského ciganč (hudobník, tanečník) nebo asinkan (kováč)

uznesenie na 1. medzinárodnom kongrese Rómov v Londýne (1971) - oficiálne označenie tejto etnickej skupiny - Rómovia

Rómska rodina

- široké rodinné spolužitie viacerých generácií

- orientácia na skupinu, vzájomná solidarita, hierarchia, úcta k starším (ale aj slovo dieťaťa má rovnakú váhu), podriadenie sa skupine

- rodina je pre Róma svet - každý má svoje miesto v zložitom príbuzenskom systéme, ktorý má svoje pravidlá

- pravidlá rodinného systému sú považované za zákon

- deti nie sú vedené k samostatnosti- veľa potomkov - súrodenecká výchova – o mladšie deti sa stará zväčša staršia sestra

- vzťahy rodičov k deťom diferencované, malá rivalita medzi súrodencami

- pôvod „životnej filozofie“ – indické kasty spoločenský vzostup je možný až v rade nasledujúcich životov – životné pomery sú nemenné fatalizmus, nedostatok zmyslu pre budúcnosť

Príčiny niektorých problémov v školeJazyk – veľa citosloviec, onomatopoí, mnohoznačné slová

pokiaľ učiteľ učebnú látku neprežíva, nie je empatický, rómske dieťa veľa nepochopí

Štrukturácia času - zaujatosť súčasnosťou, nekritické hodnotenie minulosti (sprítomnelá minulosť - afekt. reakcie)...

Štrukturácia priestoru – vnímanie globálne, nie analytické, intuíciaKlamanie - súvisí s nižšou schopnosťou rozlišovať realitu, spomienky, fantáziu

a sny - pre nás je pravda kategóriou logickou pre Rómov morálnou - vnútorná skutočnosť rovnako dôležitá ako vonkajšiaDisciplína a poriadok – iné návyky - rómske deti sú dlhšie obsluhované - nesamostatné - dieťa – rovnocenný účastník hovorov v rodine pôsobí nevychovane - deti nie sú vedené k odloženiu pôžitkov – t.j. základ sebadisciplíny (

Akademický úspech pre Rómov nemá význam nízka úroveň vzdelania je potom dôvodom vysokej nezamestnanosti

DROMUS (Zelina,2004) – systém zlepšenia vzdelávania minorít a sociálne znevýhodnených skupín

D – dochádzka do školy

R – riadenie systému

O – obsah vzdelávania

M – špecifické metódy – individuálne vzdelávacie programy

U – učiteľ je rozhodujúcim činiteľom

S – supportívny, podporný systém edukácie

Vietnamské etnikumPríchod Vietnamcov na Slovensko 1) 50. roky - pomoc ČSSR povojnovému Vietnamu 2) po r. 1989 - spontánna ekonomická migrácia

Súčasný stav- počet Vietnamcov s trvalým pobytom v SR – 3 000 + azylanti a nelegálne

žijúci 3 skupiny A) absolventi VŠ, SŠ a pracovníci, ktorí založili rodinu s miestnym občanom ( bezproblémová integrácia)

B) neskorší príchod (podnikateľské zámery)

väčšina Vietnamcov v SR dobre integrovaná ekonomicky, avšak nie sociálne a kultúrne

C) druhá generácia A skupiny – „banánové deti“ (plná asimilácia)

- súdržné rodiny, široké príbuzenské vzťahy

Niektoré zvyky- pozdrav – podaná ruka podržaná v dlaniach oboch rúk

- po pozdravu je slušné pýtať sa podrobne na zdravie rodiny- samozrejmosťou je dávanie darčekov- „ste pekný, tučný“ = vyzeráte blahobytne, iste sa vám dobre darí- dôležitosť nonverbálnej komunikácie - úsmev, smiech - - ruky v bok – - ruky prekrížené na prsiach – - dlhý necht na malíčku ľavej ruky - dôraz na slušné oblečenie pri formálnych kontaktoch- človek „stráca tvár“, vážnosť, keď- dáva voľný priechod citom (kričí,

rozčuľuje sa...) - keď niekoho verejne kritizuje (poníži druhého aj seba)- učiteľ sa teší dobrému spoločenskému postaveniu

Ľudia z blízkeho východu

- k krajinách EU asi 15 mil. moslimov (3x vyššia pôrodnosť)- rozsiahlejšie a pevnejšie rodinné a rodové zväzky - ideály súdržnosti, širšieho kolektívneho záujmu, rodiny,

úcta k starším- silná autorita muža - otca - práva žien odlišné od práv mužov- pribúdajú iniciatívy zdôrazňujúce rešpekt k ľudským

právam- Západ – islamofóbia (tendencia vytvárať obraz nepriateľa

v islamu)- Islam – vnútorne rozrôznený - extrémizmus, terorizmus

väčšina moslimov odsudzuje – zrada a urážka viery- časť arabov vyznáva kresťanstvo

Kultúrne tradícieKorán (veľa prvkov z Mojžíš. zákona)Šaría – islamské právo – prísny mravný kódex - zákaz jesť bravčové mäso, krv, mäso nečistých zvierat - zákaz alkoholických nápojov, drog, hazardných hier - prísna morálka vo vzťahu mužov a žien (zákaz predmanželského sexu, hidžáb... - liberálne prístupy v Sýrii, Libanonu, Tunisku, zákaz v Turecku... rozdiely medzi mestom a vidiekom)

Kalendár – medzinárodný aj lunárny (mesiace 29 a 30 dní asi o 11 dní kratší rok) - letopočet začína od hidžry - t.j. od roku 622 Ramadán -

Íd al–fitr – sviatok ukončenia postu – 1. šawwál (10. mesiac) - trvá 3 dni – doba vďakyvzdania za to, že Boh umožnil Moslimom dodržať post a prepáčil priestupky - blahoželania, darčeky...Hadždž -

- bohoslužby nie v nedeľu ale v piatok

- kresťania z oblasti Blízkeho východu slávia kresťanské sviatky podľa kalendára východných cirkví (vianoce - 6.1.)

Literatúra:BENDLÍKOVÁ, M., ed. 2008. Medzikultúrny dialóg a migrácia.

Prešov: Vydavateľstvo Martina Vaška. 161 s. ISBN 978-80-7165-735-4

KLAČANSKÁ, Z. 2007. Multikulturalizmus. In Distance. Revue pro kritické myšlení. č.1 http:/www.distance.cz

MULTI-KULTI na školách: Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu, Nadácia Milana Šimečku, 2006, http://multikulti.sk/dok/

PRŮCHA, J. 2007. Interkulturní psychologie. Praha: Portál, 220 s., ISBN 978-80-7367-280-5

ŠIŠKOVÁ, T. ed. 2008. Multikulturní výchova v praxi. Praha: Portál, 273 s. ISBN 978-80-7367-182-2

VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol. 2007. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0

VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. a kol. 2001. Základy školskej pedagogiky. Bratislava: IRIS, 227 s., ISBN 80-89018-25-4

ZELINA, M., 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 231 s. ISBN 80-10-00456-1