Islamweb.sk

Ženy v islame :

Partnerské vzťahy muža a ženy sú tou najdiskutovanejšou témou každej spoločnosti. Najviac „démonizácie“ v tejto oblasti  sa dostalo postaveniu ženy v islame, presnejšie vzájomným vzťahom medzi mužom a ženou v kontexte islamského práva. V tomto smere je smerodajným najmä negatívny postoj nemuslimských spoločností k problematike, významu ženského zahaľovania sa – hidžábu. Ako sa líši prax od práva ... legendy a mýty od pravdy? Na úvod je potrebné poznamenať, že v prípade poznania pocitov a praktických skúseností muslimských žien so spolužitia s muslimmi sú lepším zdrojom osobné skúsenosti samotných žien. V tomto smere je potrebné poznamenať, že väčšina manželstiev žije v duchu koránskej „lásky a milosrdenstva“ vzájomného rešpektu a pochopenia. Existujú však aj výnimky. Negatívne skúsenosti.! Ich spájanie s islamom, nie so zlom „ukrytým“ v jednotlivcoch, ktorý ho páchajú, je chybou. Klamstvom, ktoré s obľubou používajú tzv. „kritici islamu“.!  Najlepším východiskovým materiálom pri skúmaní postavenia žien a mužov v islamskej spoločnosti je znalosť samotného Koránu. „Ľudia stvorili sme Vás z jedného muža a ženy a učinili sme z vás národy a kmene, aby ste sa mohli vzájomne spoznávať.“ (Korán 49:13) Týmto veršom Boh oznamuje ľudstvu, že napriek niektorým odlišnostiam, má rovnaký pôvod a z neho plynúce práva a povinnosti voči svojmu okoliu, iným ľuďom (ženám, mužom či deťom) a taktiež voči Stvoriteľovi. Okrem prirodzenej rovnosti je dôležitým determinantom vzájomných vzťahov muža a ženy fakt, že v Koráne sa Boh rovnako obracia na muž a ženu. A tak čítame, že „Veriaci muži a veriace ženy sú si navzájom priateľmi a prikazujú vhodné a zakazujú zavrhnutia hodné, dodržujú modlitbu, dávajú almužnu a sú poslušní voči Bohu a Jeho poslovi. Nad tými sa Boh veru zľutuje, lebo Boh mocný je i múdry.“ (Korán 9:71) alebo „A ten, kto koná dobré a je veriaci – nech je to muž, či žena – ten vojde do raja a nebude ukrátený ani o šupku kôstky datľovej.“ (Korán 4:124) Okrem samotného Koránu sa o rovnoprávnom postavení muža a ženy, vzájomnej láske, porozumení a úcte dozvedáme aj z ďalšieho významného zdroja islamského práva – sunny. Tradície a odkazu proroka Muhammada, podľa ktorej je žena (matka) nositeľkou islamských myšlienok pre budúcnosť, ktorej prináleží nekonečná úcta a rešpekt. Odborník na islamské právo Jusuf al-Qaradáwí vo vzťahoch muža a ženy preferuje „láskavé slovo, jemné presvedčovanie a rozumné argumenty“. Na druhej strane striktne v duchu prorokovej tradície odmieta akékoľvek domáce násilie, páchané na ženách. Islam tak už pred 1 400 rokmi odsúdil mužov dopúšťajúcich sa tejto ohavnosti. Prorok Muhammad vyhlásil, že „Títo iste nepatria medzi najlepších z nás.!“    Druhou problémovou, pre Európanov často ťažko pochopiteľnou oblasťou je nosenie hidžábu. Existuje niekoľko výkladov povinnosti či dobrovoľného zahaľovania sa moslimských žien (niektoré postrehy priniesol v ostatnom Fóre denníka SME aj Umberto Eco). Avšak vo všetkých kultúrach, ľudských spoločenstvách, v ktorých sa ľudia primárne hlásia k monoteizmu je cudnosť mužov a žien, stránenie sa smilstva, hriechu, jedným z pilierov medziľudských vzťahov. Výnimkou preto nie je ani islam. Šatka, ako jeden z atribútov „ochrany“ cudnosti ženy resp. manželského stavu, sa však objavuje aj v prípade slovenských krojov. Sekularizáciou a nástup tzv. sexuálnej revolúcie sa však postupne vytrácala z bežného odievania žien aj v tradičných spoločenstvách kresťanskej čiastočne i židovskej kultúry. Napriek snahám žien o rovnoprávnosť s mužmi vo všetkých aspektoch života sa „odložením“ šatky stal opak. Ženy sú vnímané ako objekt túžob „po hriechu“ než rovnoprávny partner. Dobrovoľné zahaľovanie v islame tak podčiarkuje snahu žien získať úctu a rešpekt mužov a postavenie v spoločnosti aké im tradične prináleží. "Pre väčšinu z nás nie je šatka len kusom

látky. Je to výraz oddanosti a lásky k Bohu, viera, že Boh chce pre nás to najlepšie. Nenosíme ich pre manželov, otcov, ale z vnútorného presvedčenia, pretože krása je ako vzácny drahokam, ktorý sa neukazuje každému. Svojím odevom hovoríme, že chceme byť vážené a rešpektované nie pre svoju krásu, ale pre inteligenciu a schopnosti. Nechceme byť predmetom sexuálnych predstáv a nechceme byť obťažované." (Jana al-Oukla)

Polygamia: 

Čerpané z knihy al-Halál wa al-harám od Yúsufa Al-QaradawihoSobáš s viac ako jednou ženou: Islam je spôsob života, ktorý je v zhode s realitou a skutočnými problémami, v zložitých situáciách ponúka praktické riešenia a vyhýba sa extrémom. Túto vlastnosť islamu je najlepšie vidieť v stanovisku k sobášu s viac ako jednou ženou. Islam povoľuje muslimovi vziať si viac než jednu manželku, aby vyriešil niektoré veľmi pálčivé ľudské problémy na individuálnej aj spoločenskej úrovni. Mnoho národov a náboženstiev pred islamom povoľovalo manželstvo s mnohými ženami bez akýchkoľvek podmienok alebo obmedzení, pričom ich počet narastal do desiatok, ba niekedy až stoviek. Islam však polygamiu vymedzil presnými podmienkami. V islame môže mať muž maximálne štyri manželky. Keď istý Arab Ghajlán as-Saqafí prijal islam, mal desať manželiek. Prorok Muhammad (nech mu Alláh žehná a dá mier) mu prikázal toto: „Vyber si z nich štyri a s ostatnými sa rozveď.“1 Rovnako tak prikázal nechať si iba štyri manželky aj ďalším mužom, ktorí v čase, keď prijali islam mali osem2 alebo päť3 manželiek.  Prorokovi (nech mu Alláh žehná a dá mier), ktorý sám mal deväť manželiek, udelil Alláh výnimku a to kvôli šíreniu posolstva islamu počas jeho života a kvôli potrebe islamského spoločenstva po jeho smrti. Podmienkou pre povolenie mať viac ako jednu manželku je istota na strane muža, že bude schopný postarať sa rovnakým dielom o svoje dve alebo viacero žien, pokiaľ ide o jedlo, pitie, bývanie, ošatenie a ďalšie potreby a že bude schopný si medzi ne rozdeliť svoj čas. Každému, komu chýba istota, že bude schopný spravodlivo plniť tieto záväzky, Alláh Najvznešenejší zakazuje brať si viac ako jednu ženu, lebo: „...Ale ak sa bojíte, že nebudete schopní zachádzať (s manželkami) spravodlivo, ožeňte sa len s jednou ženou...“(Vznešený Korán 4:3) Toto nespravodlivé zaobchádzanie sa vzťahuje k právam žien, nie k láske, ktorú im manžel preukazuje, pretože chcieť po človeku, aby rovnomerne rozdeľoval lásku a city, je nad jeho schopnosti a Alláh Najvznešenejší v tomto ohľade pripúšťa nerovnováhu: Prečo je v islame povolený sobáš s viac ako jednou ženou? Islam je posledným a konečným slovom Alláha Najvznešenejšieho, čím zakončil reťaz Svojich posolstiev ľudstvu. Preto prináša všeobecne platný zákon, vhodný pre všetky doby, miesta a pre celé ľudstvo. Jeho zákony nie sú určené iba pre obyvateľov miest, aby ignorovali kočovníkov,  neuprednostňujú obyvateľov chladných podnebí pred tými, ktorí žijú v teplých oblastiach a nie sú ani zamerané na jedno konkrétne obdobie na úkor iných dôb a iných generácií. Islam si uvedomuje potreby a záujmy všetkých ľudí, jednotlivcov ako aj skupín. Niekedy sa napríklad stáva, že človek veľmi túži po deťoch, ale má neplodnú alebo nevyliečiteľne chorú ženu a podobne. Nie je potom od nej ohľaduplné a pre neho lepšie, keď si vezme ešte jednu ženu, ktorá mu porodí deti a pritom zaručí všetky práva svojej prvej manželke? Existujú tiež prípady mužov so zvýšenou potrebou sexu, ktorí sa oženia so ženou, ktorej potreba sexu je menšia, prípadne je ťažko chorá, má dlhú menštruáciu a podobne a v dôsledku toho manžel nie je schopný zvládnuť svoju túžbu po sexe. Nie je lepšie povoliť mu druhú manželku, než keby si hľadal milenky? Sú obdobia, kedy ženy počtom prevyšujú mužov, napríklad po vojnách je mužská populácia zdecimovaná. V takejto situácii je v záujme spoločnosti i žien samotných stať sa spolu- manželkami, namiesto toho, aby strávili celý život bez manžela a prišli tak o pokoj, psychickú, i citovú harmóniu v živote, jeho náklonnosť a ochranu a aby nepoznali radosti materstva, po ktorom prirodzene túžia z celého srdca.

Ženy, ktoré nie sú vydaté ako prvé manželky, majú len tri možnosti:1.      prežiť celý život v trpkosti a nedostatku,2.      stať sa sexuálnym objektom pre nemravných mužov, alebo3.      stať sa spolu-manželkou muža, ktorý je schopný uživiť viac ako jednu rodinu.

Rozvod v islame:

Rozvod je podrobne kodifikovaný v šaríe(šariát- zbierka zákonov založená na koráne). Základná právna norma síce hovorí, že manžel môže svoju ženu zatratiť trojnásobným vyslovením formulky: „Zatracujem ťa“. Ani v minulosti tým menej dnes nie je takáto prax klasická. Už Mohamed povedal: „Medzi vecami, ktoré nenávidím, sa mi najviac hnusí rozvod“. V klasickej právnej vede je postavenie ženy značne obmedzené, avšak i ona má právo na rozvod, ak preukáže pred sudcom, že s ňou alebo s jej deťmi bolo zle zaobchádzané, bezdôvodnú dlhodobú neprítomnosť manžela alebo jeho impotenciu. Mohamed sám povoľoval žene rozvod i v prípade straty citového vzťahu. Čo sa týka rozvodu, rozvod je definovaný ako „najhoršia z nezakázaných vecí“. To znamená, že islam pripúšťa rozvod v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné prostriedky na zachovanie kontinuity manželstva. „Rozvod podľa islamského zákonníka má svoje prednosti. Napríklad by vyriešil toľko preklínané prieťahy v súdnom konaní. Stačí, ak manžel manželke trikrát pred svedkami povie, že sa s ňou rozvádza a hotovo.“ „Mienkotvorca“ si nedá tú námahu, aby si overil, či je to naozaj také jednoduché, nezaujíma ho, že medzi jednotlivými vyhláseniami o rozvode musí byť minimálne mesačná prestávka, aby sa predišlo rozvodom v afekte ani to, že forma tohto „islamského rozvodu“ nemá konanie rozvodu uľahčiť, ale naopak sťažiť- hlavne zabrániť zapudeniu manželky len tak z rozmaru, či túžby po novej.  Mienkotvorcu nezaujíma, že po treťom prehlásení o rozvode musí bývalý manžel bývalej manželke platiť výživné ešte po dobu niekoľkých mesiacov, manželke musí vrátiť veno... Mienkotvorcu nezaujíma nič, čo sa nehodí do obrazu moslimských fanatikov s kindžálmi medzi zubami, pripravenými už už podrezať hrdlá všetkým, čo uznávajú hodnoty našej najzápadnejšej najvyspelejšej civilizácie. V islamskom práve je Khula právo ženy na rozvod, alebo oddelenie od svojho manžela. Trojitý talaq je mechanizmus pre rozvod, ktorý existuje v Sunny, sekta islamu a zároveň odmieta šiitskú sektu. Talaq (konflikt) sa zaoberá vzťahom medzi náboženstvom a sekulárnym systémom pre ukončenie manželstva v konflikte zákonov. V stredovekom islamskom svete a Osmanskej ríši , miera rozvodovosti bola vyššia, než je dnes v modernom Blízkom východe , ktorá má teraz všeobecne nízke ceny rozvodu. Manželstvo v stredoveku : zistili, že najmenej tretina všetkých žien v Mamlúkov sultanátu Egypta a Sýrie si vzal viac ako raz. Podľa Al-Sakhawi, tri z desiatich manželstiev v 15. storočí v Káhire skončilo rozvodom. Na začiatku 20. storočia, niektoré dediny v západnej Jave a Malajský polostrov je miera rozvodovosti 70%.