Dominik Sojka

Katarína Vargicová

JADROVÁ ELEKTRÁREŇ

Elektráreň Atómová elektráreň alebo jadrová elektráreň je výrobňa elektrickej energie,

resp. technologické zariadenie, slúžiace na premenu jadrovej energie na elektrickú energiu.

Skladá sa obvykle z jadrového reaktoru, parnej turbíny s alternátorom a z mnohých ďalších pomocných prevádzok.

V princípe sa jedná o parnú elektráreň, v ktorej sa energia získaná jadrovým reaktorom používa na výrobu pary v parogenerátore. Táto para poháňa turbíny, ktoré poháňajú alternátory na výrobu elektrickej energie.

Súčasné jadrové elektrárne využívajú ako palivo prevažne obohatený urán, čo je prírodný urán, v ktorom bol zvýšený obsah izotopu 235U z pôvodných zhruba 0,5 % na 2 – 5 %. Podľa odhadov geológov a OECD vydržia známe a predpokladané zásoby uránu najmenej 270 rokov.

Schéma elektrárne

Z histórieNa výrobu elektriny sa jadrový reaktor prvý raz využil 20. decembra

1951 vo výskumnej stanici EBR-I pri meste Arco v štáte Idaho v USA. Zariadenie založené na rýchlom množivom reaktore dodávalo spočiatku výkon okolo 100 kW.

Prvá atómová elektráreň bola postavená v ZSSR v meste Obninsk. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená 27. júna 1954. V 5 MW reaktore bol použitý grafit ako moderátor a voda ako chladiace médium. Elektráreň však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na výskumné účely.

Využitie atómovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku 1960 tvoril inštalovaný výkon menej ako 1 gigawatt (GW), na konci sedemdesiatych rokov už 100 GW, a 300 GW v osemdesiatych rokoch. Od konca osemdesiatych rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v Číne. V roku 2005 bol inštalovaný výkon 366 GW.

Enrico Fermi V roku 1938 získal

Nobelovu cenu za fyziku za potvrdenie

existencie nových rádioaktívnych prvkov

vytvorených neutrónovým ožiarovaním

a objav jadrových reakciíspôsobovaných

ožiarením pomalými neutrónmi.

Potom emigroval do USA, aby sa jeho rodina vyhla prenasledovaniu zo strany fašistov (jeho žena bola Židovka). V Amerike sa podieľal na Projekte Manhattan.

Jadrové elektrárne vo svete Vo svete pracuje v súčasnosti v atómových elektrárňach 439 energetických

reaktorov, celkový inštalovaný elektrický výkon bol 372059 MW. Ďalších 30 reaktorov je vo výstavbe a veľa krajín rozhodli o ich novej výstavbe.

Najviac energie z atómových elektrární sa vyrába vo Francúzsku (okolo 80 %), Nemecku, USA, Japonsku a Rusku. V Rusku však prežívajú staré atómové elektrárne, niektoré z nich podobného typu ako v Černobyle a so zastaranou technológiou. K zastavenia niektorých z nich je Rusko tlačené medzinárodným spoločenstvom.

Na Slovensku sú v prevádzke dve atómové elektrárne s celkovým výkonom 1760 MW, ktoré spolu produkujú 55 % celkovej vyrobenej elektrickej energie.

Sú to: Atómová elektráreň v Jaslovských Buhuniciach Atómová elektráreň v Mochovciach

Jaslovské Bohunice

Mochovce

Sloveské elektrárne

Paríž-Paleul

Pennsylvania-Three Mile ISland

Odporcovia Proti využitiu jadrovej energie sa v mnohých krajinách vyspelého sveta

zdvihla vlna odporu, založená na obavách z nehody (ako napr. Černobyľská havária, Japonská Fukušima), strachu z radiácie, rizikách spojených s ich prevádzkou a problémami s jadrovým odpadom. V Rakúsku (1978), Švédsku (1980) a Taliansku (1987) dokonca prebehli referendá, dôsledkom ktorých sa upustilo od využitia jadrovej energie.

Ďakujeme za pozornosť!