K NOVINY Slovenský orgán sociálno-demokratickej strany Uhorska. Motto:

V l a s t n o u s i l

Vychodia každý štvrtok. Adressa na dopisy, predplatky a všetky zásielky je: „Robotn ícke No-

win j " , Pozsony, Korházutca 18.

P r e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na pol roka 2.5» kor., na štvrf roka 1.25 kor.

Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. Jednotl ivé č í s la v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.

Ročník XI. V Prešporku, 19. marca 1914. •s

Číslo 12.

Slovenský výkonný výbor so­ciálno-demokratickej strany

v Prešporku povoláva na deň 12. a 13. aprila 1914 do Prešporka

IV. sjazd slovenskej sociál. demohrocíB. Výkonný výbor navrhuje tento denný

poriadok:

1. Volba predsedníctva. 2. 2 j i« /y i a) tajomníka,

b) pokladníka strany, c) Robotníckych Novín a d) kontroly.

3. Slovenské robotn íctvo a o d ­borové organizác ie.

4. Slovenská n á r o d n o s t n apol i t i -ka a sociálna d e m o k r a c i a .

5. Bremená a práva ľudu. 6. Volba výkonného výboru a kon­

t r o l y . 7. Návrhy.

N á v r h y ku sjazdu majú byf doposlané najneskoršie do 4. a p r i l a 1914 sekreta­riátu sociálnej demokracie v Prešporku, Kór-ház utca 18.

O r g a n i c c i e , ktoré konajú svoje po­vinnosti ku strane, nech vyvolia svojich de­legátov ku tomuto sjazdu a oznámia ich slovenskému sekretariátu v Prešporku.

Národnostná debato. Národnostnou otázkou zamestnávajú sa te­

raz v sneme páni poslanci. Odznely mnohé pozoruhodné reči. Predseda rumunskej ná­rodnej strany uisťoval, že pomer medzi ma­ďarskou vládou a rumunskými národovcami je dobrý. Na pretras prišla aj slovenská otá­zka. Zaoberal sa s ňou vládny farár R i c h ­t e r . Ten zveleboval Slovákov, že vždy boli dobrí vlastenci. Národnostná otázka v Uhor­sku má vraj rozličných lekárov. Jedni sú úradníci, ktorí si chcú nadobývaf vlastenecké zásluhy preháňaním národností. Druhí liečia národnostné biedy pri poháriku prázdnymi rečami. Tretým zas Slovák je nie človek. Štvrtí zas myslia, že na svete je všetko len

maďarské. Toto sú veru zlí doktori. Že Slo­vák miluje svoju vlasť, dokazuje vraj tým, že v Amerike robí ťažko a sporí, len aby si doma mohol kúpiť kus zeme. Smiem s ná-rodnostiami treba hľadať, bo národnosti v Uhorsku sa vykynožiť nedajú. Richter žiadal od vlády, aby sriaďovala pre slovenskú mlá­dež odborné školy, aby táto mládež nebola nútená chodiť na školy do Česka.

Poslanec ústavnej strany gróf B e t h 1 e n útočil prudko proti rumunskej národnej stra­ne, ktorá vraj chce Uhorsko podeliť národ­nostne a národnostiam zaistiť osobitné štáto­právne položenie. Táto strana nikdy sa ne­starala o nospodársky a kultúrny pokrok. Ti-sza nemal paktovať s rumunskou národnou stranou, ale mal upozorniť smerodajných či­niteľov monarchie, že jej snahy naměřené sú proti jednote uhorského štátu, veľmocenské­mu postaveniu ríše a celistvosti uhorskej kra­jiny, zabezpečenej pragmatickou sankciou. Nádeje, ktoré spojoval ministerský predseda s týmto paktovaním, se nijako nevyplnia. Maďari nebudú vstave držať krok s národ-nostiami v dostihoch o ústupky.

Zaujímavá bola aj reč Z o l t á n a D é s y -h o. Ten uznal, že mnohé ponosy národno­stí na administráciu sú odôvodnené a že by sa daly odstrániť spravodlivou, humánnou a nestrannou správou. Keby pri zpracovaní vo­leb.-práv. predlohy Tisza bol býval na zreteli mal demokratickú zásadu, nebolo by treba robiť osobitné ústupky národnostiam. Ma­ďarská supremácia bola by sa chránila bez osobitných ústupkov.

Bývalý predseda snemu B e r z e v i c z y prí­zvukoval, aby národnostná reč v stredných školách bola povinnovatým predmetom pre tých žiakov, ktorým je rečou materinskou. Aj maďarskí žiaci majú mať príležitosť v strednej škole naučiť sa reč národností ne­maďarských. V štátnych ľudových školách materinská reč má mať miesto pri vyučo­vaní náboženstva. Musí sa nájsť spôsob to­ho, aby popri v úctivosti držaní/ a slobodnom vyvinovaní reči a kultúry rozličných národ­ností tieto národnosti uznaly požiadavky hi­storicky vyvinutej štátnej jednoty a potrebu jednej štátnej reči maďarskej a aby takto našly v spoločnej vlasti pokojné spolužitie.

J u r i g o v a r e č všeobecne prekvapila. Najviac ovšem Tiszu. Reč jeho bola s dvo­jakého stanoviska pozoruhodná. Jednak tým, že Rumuni, kým Juriga svoju reč začal, od­išli zo snemu a tým manifestovali, že s Ju-rigom nemajú nič spoločného, jednak tým, že Juriga všetko uviedol, čoho by Slovákom a národnostiam vôbec bolo treba, ale na ko­nec prišiel k výsledku, že gróf Tisza je hod­ný pán, ktorý si zaslúži dôvery Slovákov, najmä ovšem pána Jurigu, ačkoľvek národ­nostiam nechce žiadnych ústupkov urobiť a s Rumunmi pakt uzavreť nemohol. Ináč žia­dal, aby sa vo všetkých učebnách učily re­či všetkých v Uhorsku bydliacich národov. Hovoril: Len v rodnej reči je možné vzde­lanie, a preto potrebuje národnostnú spra­

vedlnost' aj vojsko, aj hospodársky kapita­listický vývin, aj obchod. Pred tým bolo heslo, kto má vládu, ten nech určí vieru: aj to bolo nespravodlivé; a zrovna tak je nespravodlivé, keď sa hovorí: kto má vládu, nech určí jazyk.

Treba dať všetkým rodným rečiam práva na základe rovnosti. Že národnosti zničiť ne­možno, to zkúsil už celý svet, teda sa tre­ba s nimi pokonať. Kto chce demokraciu, ten musí chceť predovšetkým národnostné práva. Bez svojej národnostnej školy zostane národ nevzdelaný a nevzdelanému človeku neosoží ani volebné právo, lebo aj na volbe bude otročiť len kapitalistom a pánom. Preto je predovšetkým potrebné, aby reč ľudu vnikla do školy, k súdu a do úradu.

Aj Slováci potrebujú Uhorsko, lebo bez Uhorska vliali by sa do Česka alebo do Pol­ska. Už aj teraz, keď nemá Slovák školy a* osvety svojej, utieka sa ku škole a osvete českej. Ak sa Slovač dakedy sjednotí s Čech­mi, nuž bude stáť Maďarstvo proti veľmi mocnému národu.

Roku 1848 sa zrušilo poddanstvo jedno­tlivcov, teraz treba zrušiť aj poddanstvo ce­lých národov. V tomto ohľade značí to, čo Tisza začal, poddanským národom nové časy. Toto mu musíme uznať. Co on dáva, to sú vlastne nie ústupky, len uznanie prírodného práva. Nemecký vládny poslanec Rudolf Schuller poznamenal, že štát, ktorý uráža polovicu obyvateľstva v jej citoch, neuzná­va jej reč, od dedov zdedenú, mená jej be­rie a zapovedá používanie starých mien obcí, s ktorými spojené sú dejinné upomien­ky, nemôže rátať so svojim kľudným vývi­nom. Rečník stojí ale na stanovisku, žeí viac rečovom štáte nemôže byť národnostná rovnosť do života uvedená.

Gróf Michal K á r o l y i útočil proti národ­nostnej strane, že je proti jednote ríše. Pre­to je proti Tiszovmu paktovaniu s Rumunmi, ktoré je štátnej idei nebezpečné. Keď Uhor­sko je nie v stave, aby svojich občanov všet­kými právami vyzbrojil, je odsúdené v boji štátov k zahynutiu. Len demokracia dá štátu tú silu, ktorá dodáva štátu úcty a života­schopnosti. Keď demokracia docieli v štáte svojich práv, rozrieši sa národnostná otáz­ka sama od sebe.

Po reči Károlyiho povstal gróf Tisza aby reflektoval na vývody rečníkov. Ohradil sa proti výtke, že by zahraničné vplyvy boly pôsobily k tomu, že sa dal paktovať s Ru­munmi. O národnostnom zákone hovoril, že vraj tí občania, ktorých tento zákon mal získať, od prvého počiatku najostrejšie po­stavili sa nielen proti zákonu, ale aj proti životným podmienkam uhorského štátu. — Dnes sa prevedenie tohoto zákona nedá mysleť. .

Po Tiszovi prehovoril rumunský poslanec P o p - Č i č o, ktorý vyslovil presvedčenie, že to, čo nabieda Tisza, dala by aj opozícia, keby mala moc v ruke, a očakávanie, že tá­to debata bude mať pre národnosti dobrý

výsledok. Národnosti musia dostať svoje do­bré práva. Sám Ludvík Košut vypracoval ná- j vrh ústavy, dľa ktorého všetky národnosti j malý byť rovnoprávne. Odpoveď Tiszovú ne- I berie v známosť. I

Reči odznely, teraz môžeme byť zvedaví na činy. Prídu pre Slovákov lepšie časy naozaj zásluhou Tiszovou? Veríte to? My nie. Ju-ífea ovšem Tiszovi verí a ho zvelebuje. Slo­váci ale, dobrý pozor si dajte! Kto z Tiszov-ho chleba jie, zomiera pre národ a ľud.

IS. marec. Vlastenecký svet uhorský obvyklým spô­

sobom oslávil dňa 15. marca pamiatku revo­lúcie z roku 1848. Mnoho vody utieklo od tých čias v Dunaji a mnohé sa pozmenilo v uhorskej krajine. Dnes tí vlastenci, ktorí oslavujú revolucionárov marcových, sú tý­mi, ktorí nechcejú dať ľudu to, za čo krvá­celi predkovia v roku 1848, rovnosť, vol­nost' a bratrstvo. Len tá vlastizradná soci­álna demokracia pripomiena vo vlastenec­kom oduševnení tonúcim vlastencom, že dnes o svobodě, rovnosti a bratrstvu v Uhorsku práve tak málo môže byť reči, ako v roku 1848.

Pri tohoročnej marcovej slávnosti mohla vydobytie tlačovej svobody v Uhorsku a zru­šenie cenzúry.Od *roku 1848 stála tlačová svoboda v Uhorsku na papieri. Nový tlačový zákon urobí uhorskej pohádke o tlačovej svobodě rázny konec. Tlač v Uhorsku dosial sviazaná je ustanovizňou o kaucii. Vydávať časopisy je a má zostať nadprávom majet­ných. Chudobní môžu len platiť, na vojne slúžiť, robotovat', ale pri tom v kútiku ču­čať, mlčať, nemiešať sa do verejných záleži­tostí a v najhoršom prípade, keď nikto^ ne­počuje, pri kachliach hromžiť na božský te­

rajší spoločenský poriadok a vo vačku päste svierať. Pre nich sú modliace knižky, ktoré vedú do neba, nie noviny, tlač, tlačová svo­boda, diablove to deti. V Pri tohoročnej marcovej slávnosti mohla si buržoázia v uhorskej krajine upovedomiť, ako ďaleko sme od uskutočnenia tlačovej ''svobody, ktorá sa pri marcovej slávnosti o-slavuje. Pri bližšom pozorovaní vývinu uda­lostí od roku 1848 musí prist k názoru, že tlačovej svobody v Uhorsku niet a že dnes tlač práve toľkými putami je spjatá, ako bolo v dobách cenzúry.

Proletariát tiež bral účasť pri marcových slávnostiach. On neoslavoval víťazstvo svo­body v roku 1848, ale venoval svoju marcovú slávnosť vzpomínke na bojovníkov, ktorí v roku 1848 padli za ideály voľnosti a bratr­

stva ľudí; uhorský proletariát demonštroval pri marcovej slávnosti, že tlačovej svobody v Uhorsku niet a manifestoval za uskutoč­nenie občianskych svobod v Uhorsku!

Proletariát v Uhorsku, keď sa súčastnil marcových osláv, nechcel tým oslavovať vy­dobyté už svobody, ale svojou účasťou pa­nujúcim kruhom pripomenul, že v Uhorsku svoboda je prázdne slovo bez zvuku, že svoboda v Uhorsku je fantóm, že dosiaľ pracovný ľud nemá práv, nemá svobod, ne­má tlačovej, shromažďovacej a spolčovacej svobody, stojí dosiaľ pod triednym panstvom majetnej triedy.

Ale svojou účasťou pri marcových sláv­nostiach dal proletariát aj to na javo, že chce pracovať, vzdelávať a organizovať sa, aby prišiel nový marec, ktorý naozaj prine­sie ľudu v Uhorsku bez rozdielu nábožen­stva a národnosti vysvobodenie z pút tried­neho panstva. Oslavovali sme 15. marec ako předzvěst jara národov uhorských.

Rozhľadyp Predlohu zákona o nedeľňajšom kľude

vypracovala vláda. Predloha zákona znamená v mnohom smere pokrok, najmä tým, že ustáluje pre tých zamestnancov, ktorí sú vyše 3 hodiny v nedeľu zamestnaní, náhradný odpočinok.

Na ochranu úradov proti nespokojnému obyvateľstvu vypracovaná bola osobitná pred­loha zákona, aby páni úradníci mohli s ob-čanstvom robiť, čo chcú, bez toho, že by sa mohlo proti pokiačovaniu úradníkov prote­stovať. Uhorsku bude veru o chvíľu najnád­hernejším ostrovom svobody na svete!

Nové volebné okresy chce podeliť vláda do augusta a potom má byf prevedený po­pis voličov dfa nového volebného zákona. V politických kruhoch sa myslí, že už na jar roku 1915 budú volby na základe nového volebného práva.

V temeŠskej stolici každý obchodník alebo remeselník, ktorý si dá nemaďarský nápis, musí zaplatiť za tento nápis osobitný poplatok. To je rub Tiszových sľubov ná­rodnostiam.

Štátni diurnisti poslali ku , ministrovi vnútra deputáciu a prosili ho, aby im pový­šil diurnum, že nemôžu pri terajších zlých a drahých časoch z terajšieho diurna vyžiť. Pán minister ale chudobným týmto stvorom zpupné odpověděl, že štát nemá pre nich peňazí a že môžu byť radi, že ich štát živí z milosti. A títo úbožiaci odišli ani zbití psi od ministra a mnohí z nich namýšľať si budú ďalej, že sú viac než druhý, a mnohý

O k r e m n i c k ý c h b a n í k o c h . V Slovenských Pohľadoch vychodí vlastný

životopis Gustáva K. Zechentera. V č. t. r. XXXIV. píše Zechenter o svojom pobyte v Kremnici, kam bol prišie. z Brezna dňa 8. mája 1868. Nás zaujíma najmä jeho lekársky posudok o baníkoch. Zechenter píše:

Čo sa môjho materiálu liečenia, ľudu, me­novite čo sa robotníctva týka, to v porov­naní s breznianskym okolitým obyvateľstvom telesne a veru i duševne bolo pod rovnou. Je to národ vycivený, bledý, slabý, tak sa zdá, zčiastky dľa rodu, od stá a stá rokov skrpateného plemena, a zčiastky, a tá sa zdá byť prvou a hlavnou príčinou, následkom za­mestnávania podzemnou, vše moksou, od sl­nečného svetla a čerstvého vozduchu odlú­čenou prácou. K tomu pripočítať treba ne­dostatočnú chovu, celý takmer týždeň ka­pustná polievka, a keď tej niet, octová vrelá polievka, na varené zemiaky naliata. V so­botu večer kapusta varená, s haluškami, a čo hrdší v nedeľu na obed solené mäso s krupami. Najväčšia čiastka baníkov býva po vrškovatých okolitých obciach. Ráno o 2. ho­dine ich budia, vtedy si kus chleba zajie, a

jestli má za čo, vypije k tomu trochu pálen­ky. O tretej, keď sa po príhodných hŕbach shromáždili, tiahnú pri lúčach vrchom do Kremnice, mladší vopred, starší nazad, tam­tí kliesnia v zime, v snehových víchroch za­fúkaný chodník, a tak chrčiac a zdýmajúc kráčajú, aby štvrtú hodinu na bani nezameš­kali a pokutovaní neboli. Tam potom hutt-man značí a vyvoláva ich po mene, pri čom sa každý okolo stľpa v izbe čnejúceho obrá­tiť musí; žatým nasleduje pekný, jednodu­chý, prenikavý nábožný spev, a tak každý s kahancom v ruke spúšťajú sa rebríkmi, red­šie na povraee visiac, do priepasti; a bohu­žiaľ, nejedon z nich viac slnka dňa neuzr'e, alebo keď ho uzre, vynesený pomocou dru­hých, ožobráčený, dolámaný, dodrúzganý mo jim rukám odovzdaný bol. Tamdnu v rozlič­nej hľbke, v rozličných podzemných doloch vŕtali, strielali, kopali, hrabali, skaľa na vo­zíkoch odvážali atď., zriedka v suchom, oby­čajne v mokrom, zamazaní až na nepoznanie. Na niektorých miestach, kde sa chemickým spôsobem kopaniny, kovy rozpadúvaly — na pr. železné kysy — týmto činom vyvinuje sa tolmá teplota, že tam takmer nahí a s ča­stým pol až 1-hodinovým premeňaním pra­covať môžu.

tafko bude sa budúcne tešiť tomu, že jeho syn je pánom diurnistom.

Vysťahovaleckú spoločnosť ide založiť vláda vo Fiume. Nebolo by lepšie, keby za­ložila Uhorskú vysťahovaleckú spoločnosť v Amerike a pečovala lepšie o to, aby ľudia nemuseli utekať z krajiny do cudziny za prá­cou a chlebom?

Straš l ivá aféra. Páni oficieri vystúpili na rozkaz budapeštianskeho komandanta z kra­jinského kasína preto, že sa im nedostalo do statočnej satisfakcie za urážky, ktoré učinili členovia krajinského kasína voči členom par-Iamentárnej stráže, ktorí sú členmi oficier-skeho sboru. Vec odohrala sa tak: V sne­me poslanec Mezôssy raz poznamenal, že sa čuduje oficierom parlamentárnej stráže, že konajú služby policajtov a hajdúchov. — Člen tabule magnátov Vay napísal posl. Mezôssymu list, že si viac cení služby haj­dúchov, než služby oficierov parlamentárnej stráže. Z toho povstala veliká aféra, ktorá sa skončila tým, že oficieri museli vystúpiť z krajinského kasína. To ovšem je dačo hrozného!

Zahraničné zprivy. Rakúsko. Policajný špici Švihá, vodca ná-

rodne-sociálnej strany, zaďakoval za mandát a odcestoval do Terstu, odkiaľ odíde od Austrálie alebo do Ameriky. Pred svojím odchodem do Terstu sišiel sa v Prahe ešte s policajným úradníkom Klímou, ktorý mu akiste dal peniaze na cestu. Minister vnútra sa vyslovil, že nemôže podať bližšie zprávy o špiclovskej činnosti Švihovej. — V rakús-skom parlamente podal ministr zemebrany vojenské predlohy a odôvodnil tieto rečou, v ktorej maloval čerta vojny na stenu. Keby človek takýmto pánom chcel veriť, musel by vziať ostatnú košelu a zaniest ju vojen­ským pánom, aby mali všetko, čo na obranu ríše je treba. Ale na povedačky vojenských pánov nemožno nič dať. Tí vždycky vedia bedákať, keď je im treba peniazí. Keď ale sa im všetko povolilo, pozerajú len s vyso­kého koňa na ubohých civilistov! — Za predsedu národne-sociálnych poslancov vy­volený bol na mieste špicla Švihu poslanec Choc. — Vláda odročila parlament, bo ne­prišlo medzi nemeckými a českými stranami k dohode ohľadom zastavenia obštrukcie. Parlament bude svolaný vraj až v novembri. Keby aj vtedy parlament nebol práce schop­ným, budú vypísané nové volby. V pondelok konaly sa volby do IV. sboru mestskej re­prezentácie vo Viedni v III., XVI., a XXI.

Po 11. predpoludním vylezú von, v gápli sa preoblečú, umyjú a tak zase hodinu cesty a tak už ustatí jechajú domov. Dojdúc do bytu, horespomenutý obed strovia; a pone-váč títo dedinčania takmer napospol hospo­dárstvom sa zaoberajú, po obede hneď berú sa sedliačiť, a pracujú, najmä v lete, kým­koľvek vidia. Pri toľkom zamestnaní a ne­dostatočnej chove práca mu tvrdo, lenivo ide od ruky. On málo spraví, a tak i málo zarobí a obe tieto dve účinky zle pôsobia, a on robotník je biedny, a biedne býva oby­čajne i jeho potomstvo, a to hlavne mužské, lebo ženské predsa pohybujú sa viac na bo­žom bielom dni.

A predsa títo otroci sú radi, že koľký-toľký istý groš do ruky dostanú, aby svoje mimoriadne potreby zaokryť mohli. Stane-li sa chorobou, alebo vekom práce neschop­ným, dostane províziu, keď umre on, do­stane i jeho žena; ba i jeho deti do istého veku dostanú províziu; a to láka, a právom tých chudákov. Vek majú neobyčajne krátky. Stupári meštiaci zväčša majú síce menej ťaž­kú prácu, a ju majú na blízku, ale paprú sa vše a vše v blate, vo vlhkom zdusenom po­vetrí, a títo sú ešte viac skrpatení, sucho-tári, škrofulózni, ako rýdzi baníci. Neoby-

Číslo 12.

okrese. V III. okresu vyvolený bol kresťan­ský sociál 11 tisícmi hlasov proti 7Q72 hla­som, ktoré dostal sociálny demokrat. V šest­nástom okrese vyvolený bo! súdr. David 15863 a v jedenadvadsiatom okr. súdr. Bret-schneider 819¾ hlasmi. Z českých kandidátov dostal súdr. Tvrz v treťom okr. 532 hlasov, súdr. Tomášek v šestnáctom okrese 1497 hla­sov a súdr. Starecký 510 hlasov. Úspech to pre českých viedenských súdruhov veľmi čestný.

Nemecko. V ríši nemeckej patrioti zapodie­vajú 4a zas štvaniciami proti Rusku. Ruská vládna tlač vyhlasuje všetky zprávy o vá­lečných prípravách Ruska proti Nemecku za lož. Isté ale je, že minister vojny zapove-dal všetkým ruským oficierom isť do cudzi­ny tohoto roku. V mene vlasti, kráľa a bo­ha štrngá sa ostruhami, robia sa válečné prípravy a ľud klesá pod ťarchami, zapríči­nenými militarizmom a ozbrojovacím šialen­stvom. — Pruská kolonizačná komisia, ktorá pracuje proti Poliakom, vydala od roku 1886 — kedy komisia táto bola sriadená — cel­kom 913 miliónov mariek na protipoľské ciele. A predsa celý tento protipoľský boj je marný. Poliakov nevykynožia.

Rusko. Ríša baťušku cara má zas svoj kultúrny škandál. V Rusku chceli oslavovať pamiatku lOOročných narodenín velikého u-krajinského básnika Tarasa Hryhoroviča. Sev-čenka, ale úrady týmto oslavám robia ťaž­kosti a tieto aj zapovedajú. Ministerstvo vnú­tra nariadilo kijevskému gubernátorovi, aby zabránil verejné oslavovanie Ševčenkovej pa-šmiatky, keby sa táto oslava konala aj len ve forme literárneho večierku. Taras H. Šev-čenko narodil sa dňa 25. februára 1814 v obci Marinciach v kijevskej gubernii. Už v jeho mladosti ukazovala sa veliká životná ener­gia a umelecký temperament. V roku 1837 básnik Žukovský a gróf Vjelhorský usporia­dali lotériu, aby mohol byť Ševčenko vykú­pený z nevoľníctva. Slavný maliar Brjulov namaloval z toho účelu obraz Žukovského. Lotéria vyniesla 2500 str. rublov, za ktoré bol roku 1838 Ševčenko vykúpený, aby mohol navštevovať umeleckú akadémiu a stal sa svobodným maliarom-umelcom. Piesne Šev-čenkove sú výkriky, vzdechy a melodie u-krajinskej „Kobzy", národného to hudobné­ho nástroju ukrajinského. Svojimi piesňami stal sa Ševčenko nesmrteľný. Ševčenko bol demokrat až do kosti a nenávidel porobu. A to mu ruská vláda nemôže odpustiť. Preto aj jeho oslavy zapovedala.

Amerika. ( P ô v o d n á z p r á v a . ) Na čo máme v Amerike milíciu? Pri vyšetrovaní stávky uhlokopov v Colorade vypočutý bol llročný slovenský chlapec Gustav Jesenský,

čajne veľa gogoľatých jesto. Krém týchto rozličného druhu baníckych

robotníkov a k nim patriacich kováčov, te­sárov, kočišov atď. mal som ešte opatrovať hutníkov zo striebornej huti — tej už dávno niet — potom kremnického okolia lesných robotníkov, rubárov a uhliarov, a konečne elitu robotníkov, asi 60-tich minciarov; ku koncu som ich mal s privátnymi vyše 120; mnohí z týchto minciarov všakovej katego­rie robotníkov, topiarov a minciarov peniaze kujúcich, boli vážni mešťania, domoví páni, a boli kráľ. mincou obstojne platení.

Nuž keď už aj chova breznianskeho kr. ru-bára neveľmi sa líšila od chovy kremnického banského robotníka, natoľko len, že ten pred­sa viac ai hovel haluškami a mliekom a gu-ľašou, jeho práca v slobodnej prírode, kde azda započatý a porodený bol, dopustila vý­vin jeho tela, jeho kostí a svalov, a handel-čan v celku bol Apollom oproti týmto tra-savým a vypučenými kolenami trpaslíkom. Dlho som musel privykať na pohľad týchto ľudských mátoh. A rozoznať to bolo i v predpísaní liekov, tretina drastického lieku pôsobila u baníkov, toho kvantumu, čo som handelčanovi predpísal naraz, a mi pri tom ešte nespokojný hundral, že to pre neho ma-štrancia preslabá, toho kvantumu polovica tomuto baníkovi už bola priveľká.

„ROBOTNÍCKE NOViNY"

i ktorý rozpovedal, ako v neprítomnosti rodi­čov dvaja oslapaní miličiari vrazili do domu a všetko prekutali, pri čom aj kufor na šaty prehádzali a 200 dolárov našli. Tiež jedon z miličiarov vzal a chlapca, keď sa proti tomu ozval, ztlkol a druhým deťom so zastrelením sa vyhrážal, ak nebudú ticho. Milícia ale má za úlohu chrániť americké občanstvo proti nepriateľom a zbojníkom! — Obrázok ná­rodného vodcu. V Chicagu je veľmi mnoho dobrých Slovákov, že ani Slovensko ich toľ­ko nemá. Každý z nich má za sebou rad bojovníkov „za tú našu slovenčinu". Títo vodcovia Slovákov sú len na to, aby čím ľahšie mohli slovenský ľud sdierať, a im zá­leží len na tom, aby z pracovného sloven­ského ľudu čím ľahšie žiť mohli. Sú to roz­liční bankári, hotelníci, salonisti, verejní no­tári a obchodníci, konečne aj majitelia čer­vených svetiel. Z nich veliká časť chce len ľahko žiť a pri tom ako národný vodca sa dať oslavovať. Z nich jedon, ktorý ešte dnes stojí na čele slovenského podniku, že sa snáď salon nevyplácal, zariadil si nevestinec zo slovenských dievčat', akiste najhnusnejší bis-niť. Pri tomto obchode nemusí pečovat' o kúsok chleba a môže sa výhradne venovať práci za národ. Keď R. Ľ. odhalila masku tohto výtečníka, našli sa Slováci, ktorí žia­dali, aby zpráva bola odvolaná. Ale v tom istom okamihu, čo títo Slováci žiadali od­volanie zprávy v redakcii, prepadla polícia palác Žofie Hasilovej alias Dvorákovej, ro­denej Sternovej, kde jej padly za obetu šty­ri slovenské venuše a niekoľko mužských. Manželka velikého národného velikána — velikánoviča, ktorý sa pri cestách dr. Blahu po Amerike neprestajne okolo neho motal a do popredia sa strkal, prevádzala takéto obchody, za ktoré bude sa zodpovedať pred súdom. Snáď sa najdú aj takí Slováci, ktorí budú nariekať, že aj v svobodnej Amerike Slovákov prenasledujú, keď im polícia bráni przniť slovenské dievčatá. — Bieda ľudu do­sahuje najvyššieho stupňa. Ľud bez práce demonštruje po uliciach a žiada prácu, ale volanie ľudu o chlieb bije na hluché uši. Nik nechce volanie počuť. Vynašiel sa aj jedon kapitalistický otrok — profesor Hedge ktorý vedecky dokazuje, že práce v Amerike je dosť, len robotníkom sa nechce robiť. Išiel vraj po meste pýtať prácu a bol by ju na 4 miestach behom 3 hodín našiel. To je u prof. Hedgea vedecký dôkaz. Je videť, že v Amerike v boji proti robotníctvu aj tie najstaršie a najhlúpejšie zbrane, ktorými ne­priatelia robotníctva v starom svete bojujú, sú moderné. — Zákon protitrustový počínajú najlepšie uplatňovať proti robotníckym úniám a chcú obmedziť koaličné právo robotníctva.

Ale všetko na svete sa mení, tak za času môjho dlhého tu úradovania staly sa i tu premeny. Tak zanikla časom strieborná huta, keď v Štiavnici vystavili veľkú centrálnu hutu, osobníctvo prešlo zčiastky do penzie, zči-astky prešlo do inších prác. Po vyrovnaní mesta s ärárom lesným rubári a uhliari sa tiež potratili. To isté badať bolo behom času pri baníckom personále, ale počet robotní­kov pri sviežom kuvaní peňazí pre cudzozem-sko (Berlín, potom Bulharsko) a pre uhorské krajiny sa rozmnožil, a keď hlavnú dolnú ci­sára Ferdinanda znovu podujali, ovšem naj­viac súkromných robotníkov moc, ,a títo poží­vali tiež výhody liečenia a peňažnej pomoci v chorobe, len penzie nie, a preto len polo­vicu, t. j . 3 procenta prispievali do poklad­nice nemocných. V počte robotníkov pano­val tedy dľa okolností prielevok medzi 800 až 1000 chlapmi, vcelku tedy menej ako v Brezne, ale ľud toto o veľa maznavejší od tamtoho. Chorí boli od 600—1000 ročne; a tu vedieť načim, že niektorí jednotlivci i viac ráz do roka pochoreli. Všeobecne nároky na lekársku pomoc kremnické osobníctvo o veľa väčšie preukazovalo, ako drevotárski otužení robotníci.

Poslal ste predplatok?

Strana 3.

Niektoré unie pre stávky a boykoty boly postavené pred súd, aby vynahradily škodu kapitalistom.

Balbánshe udalosti. Wilhelm I. albánsky.

Princ Wied s velikou slávou bol v Dráči prijatý. Prišiel so svojou ženou na rakúsko-uhorskej lodi „Tanrus" a nasťahoval sa do svojej paloty, ktorá leží pri mori. Nový al­bánsky knieža má zo svojej záhrady k mo­stu v prístave len dve minúty cesty. Akiste výborné to zariadenie. Nový knieža vydal k albánskemu fudu proklamáciu, v ktorej ho­vorí : Dnes zahajuje svobodná, neodvislá Al­bánia novú kapitolu svojich dejín. Osud Al­bánska spočíva teraz v rukách jej vladára, v múdrosti vlád a cnostiach vlastencov. Ce­sta, ktorú pred sebou máme, je dlhá a plná prekážok. Ale žiadna prekážka nenie nepře­konatelná pre národ takej minulosti, pre ná­rod, ktorý má najlepšiu volu pracovať a sa vyvíňaf. Našou povinnosťou a našich nasle­dovníkov bude, so všetkých síl pracovať k dobru národa. Týmito pocitami naplnení pri­jali sme z vašich rúk albánsku korunu. — No na pekné slová boli Albánci vždycky zvyklí. Tých sa im aj od Turkov dosť do­stalo. Teraz sa bude jednať o činy.

Vládna väčšina v Bulharsku. V Bulharsku prevedená bola volba do so-

branja. Vláda bude mať v sneme 9hlasovú väčšinu. Všade, kde sa vláda obávala, že zvíťazí sociálny demokrat pri volbe, dala ob­sadiť volebné miesto políciou a jej náhončíkmi.

Všeodborové. Baníci .

V Pilišvôrôši a Pilišszentiváne stávkujú baníci. Terrorizmus banských spoločností a im pomáhajúca verejná moc nie sú v stave zlomiť boj baníkov. Ten v stave je zlomiť len zrada. Baníci! Nedajte sa od nikoho zlákať, aby ste vpadli svojim bojujúcim bra­tom do chrbta, a ukážte každému agentovi stávkokazcov dvere. Len lotor vpadne svo­jim bojujúcim bratom do chrbta.

D r e v o r o b o t n í c i . Stávky a boykoty: pre stolárov je Te-

mešvár uzavretý. Pod zátvorom sú v Tc-mešvári dielne Er Schnstera, Alexandra a j . Ferdinanda Štrifflera, Ludvíka Glatza, Jozefa Korkána a bratov Gungelovcov, v Gyôgy-ósi dielňa p. Báthoriovej, Alexandra Tótha, a Jozefa Smolinga, vo Vršci dielňa vdovy Apfelbaumovej a ml. Štefana Sládka, v Bé-kešskej Čabe Jozef Melczer a v Ungvári Pavel Magyar.

Deň 1. mája, svetový sviatok robotníctva má priniesť tohoto roku budapeštianskym stolárom zkrátenie pracovnej doby. Ale uda­losti posledného času dávajú nám tušiť, že stolárski majstri sa prichystávajú, aby ne­museli kolektívnu smluvu a v nej ustálené zkrátenie pracovnej doby dodržovať. Nevy-stane preto nič iné, než bedliť a pracovať v prospech organizácie a v nej sa prichystávať k ťažkému boju, ktorý by nastal, keby hlav-nomestskí stolárski majstri chceli hospodár­skej kríze využitkovať ku zlomeniu kolektív­nej smluvy.

Mnohí členovia následkom bezzamestna-nosti nezaplatili dosial 26 týždňový mimo­riadny 20 halierový príspevok. Správy sku­pín nech usilujú primať členov, aby si tento mimoriadny príspevok zaplatili. Príspevok tento potvrdí sa každému, kto ho zaplatil, v členovskej knižke.

Pri prijímaní nových členov treba za­platiť 9C halierov zápisného a za členovskú knižku. Na budúce budú len ti za členov prijatí, kiorf vedľa členskej prihlášky odo­vzdajú skupinovej správe aj zmienených 90 halierov.

Strana 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Cislo 11.

Kovorobotnácš. Závody rímomuráňskej-šalgotarján-

skej spoločnosti v Šalgotarjáne, Krom-pachu, Nyusta-Lihéri, Dernôve, Ózde, Nadašde, Dolinabányi, Ruskabányi, Rusz-kici, Teleku, Pusztakaláne a Nándor-hegyi sú pod zátvorom. Každý pove­domý robotník týmto otrokárňam vyhne.

Pod zátvorom stoja: Révayova fabrika na kovové tovary v Budapešti, Bohnova fa­brika ra zariadení tehelní vo Velikej Kikinde. Franl Karásek, kotlářsky montér v Buda-peštij Uhorská Oceľová fabrika vo Fiume, lodenice Ganz-Danubius a vagónka v Arade. Pre železolejárov : Bohnova železolejáreň vo Velikej Kikinde, vagónka v Arade, Miš­kovci. Pre kovolejárov : Emericha Szircha-Kistárcsa, Niinstermannova kovolejáreň v Bu­dapešti III., Ganz-Danubius Váciút. Pre ko­váčov: Jozef Chméla, kováč v Budapešti. Árad. Pre bronzových robotníkov: firma Révayova v Budapešti, fabrika na lustry Rex. Pre tokárov a strojových robotníkov: strojová fabrika bratov Hôckerových v Buda­pešti, Uhorská ocelová fabrika. Pre klam-piarov: Pätikostoly, Seged, Záhreb. Pre ko­volejárov a brusičov: Viedeň a Dolné Rakúsy.

Pod zátvorom sú v Budapešti: garáža „Marta", uhorsko-belgická fabrika na kovový tovar, firma Roesemann a Kttchnemann; a Kapošvari poľnohospodárska strojová fabrika a v Arade fabrika na automobile „Marta".

Sväz kovorobotníkov vydržiava dňa 11. 12. a 13. apríla 1914 IV. valné shromáždě­me v kovorobotníckom dome v Budapešti. Mená delegátov majú byť oznámené najdelej do 4. apríla ústredisku. Slovenské skupiny majú právo vyposlaf po 1 delegátovi ku to­muto valnému shromaždeniu.

Cudzozemskí robotníci, ktorí sú zamest­naní v uhorskej krajine, z velikej čiastky vy­hýbajú sa organizácii a neberú účasti pri emancipačnom boji robotníctva. Následkom toho prichádzafmedzi tunajším organizovaným robotníctvom a cudzozemskými neorganizova­nými robotníkmi ku zvadám, ktoré sú pre vývin robotníckeho pohybu v Uhorsku škod­livé. Aj títo cudzozemskí robotníci majú sa pripojiť ku pohybu uhorsko-krajinských ko­vorobotníkov, bo len svornosťou, solidaritou a jednotou všetkého robotníctva môže na­predovať.

S t a v e b n i c i . V Londýne je vytvorených 30 tisíc sta­

vitelských robotníkov z práce. Sväz zamest­návateľov rozposlal na staviteľských majstrov v celom Anglicku vyzvanie, aby vytvorili v celom Anglicku robotníctvo na znamenie so­lidarity s londýnskymi staviteľskými maj­strami. Na to odpovedal sväz staviteľských robotníkov tým, že vyzval všetky organizácie, aby zahájená bola všeobecná stávka stavi­teľských robotníkov.

Do pozornosti slovenským murárom v Prešporku. Výbor staviteľských robotníkov v Prešporku na poslednom zasadnutí na ná­vrh súdr. Kubála uzavrel, že pre slovenských murárov, ktorí v Prešporku a na okolí bý­vajú, stvorí vplatobné miesto, a poveril súdr. Kubála, aby pre toto potrebnú miestnosť ob­staral. Je toto velice významná vec, lebo tak to sa umožni, aby slovenskí murári, ktorí behom leta dojdú do Prešporka na prácu, neboli ztratení. Tiež týmto spôsobom sa im poskytne príležitosť k tomu, aby sa oboznámili, žijúc vo veľkom meste s pohy­bom, ktorý vede proletariát za oslobodenie z politického a hospodárskeho otroctva. Nech si teda každý do Prešporka pricestujúci

slovenský murár drží za povinnosť, aby sa v najkratšej dobe v redakcii Robotníckych Novín (Kórház u. 18) u súdr. Kubála ohlásil, kde dostane dalšie vysvetlenie. Súdruhovia, nečakajte až vás nemeckí súdruhovia budú posielať, aby ste sa prihlásili, ale učiňte to každý dobrovoľne, lebo len takto si získame vážnosť pred druhými a možnosť ku ďalším úspechom.

Ž e l e z n i č i a r i . . V maďarskej Ázii zhabali železničia­

rom shromaždbvacie právo. V uhorskej Ázii najzlopovestnejším ostrovom sú uhorské štátne železnice. Ako obchod došly na po­kraj bankrotu. Ich celé účinkovanie pozo­stáva z toho, že olupujú, ako len môžu svoje osobníctvo o najprirodzenejšie práva. Není toho zákona, ktorý by oni so špinavou no­hou neodkopli a právom môžeme povedať, že aj Rusko by sa mohlo prisť ku nám učiť, ako sa dajú zákony zhabať. Najnovšie sa stal ten kúsok, že pod pokutou ztratenia práce natiskli robotníkov, ktorí v Budapešti svo­lali verejné shromaždenie, aby toto odvolali. Prípad sa stal nasledovne: V posledných ča­soch asi 20-30 robotníkov pokutovali za to, že brali účasť na verejných shromaždeniach. Ale preto, keď robotníkov vytvorili z fami­liárnych podielov, keď snížili vyjednané ceny a zmenšujú zárobok a hlavne preto, že tí, ktorí dostávajú invalidnú podporu, sú prinú­tení žobrať, rozhodli sa železničiarski ro­botníci, že svolajú verejné shromaždenie železničiarov, kde sa budú tieto veci pre­triasať a náprava hľadať. U policajnej vrch­nosti shromaždenie ohlásili na 7. marca. Kapitán shromaždenie dovolil. Na shromaž­denie povolali aj ministra obchodných zále­žitostí a dozorstvo a správu železnice a pre-mávkovej spoločnosti. Toho sa ale páni na­ľakali a náčelníci dielní s celou parou za­čali pracovať na tom, aby toto úradom do­volené shromaždenie zakázali. Jednoducho nechali si predvolať svolávateľov shromaž-denia a na krátko im dali vedeť, že to shro­maždenie nesmie byť vydržiavané, lebo to správa zakázala. Keď sa robotníci pýtali, ja­kým právom ? dostali za odpoveď, že tým, že ste prisahali, zriekli ste sa všetkých ľud­ských práv. Keď sa ale pýtali, kde je to na­písané, tak na to im nevedeli dať odpovedi. Keď robotníci videli tento surový terror, obrátili sa telegrafične na ministra, aby tento urobil poriadok, avšak aj minister ostal hlu­chým a nemým a s týmto len potvrdil špatné riadenie železničiarskych botos išpánov. Ne­ostalo nič inšie, len aby sa robotníci obrá­tili na náčelníka správy Máv. Keď mu ro­botníci predostreli svoju žiadosť, pán náčel­ník Tolnai začal hory doly sľubovať a žia­dal ich, aby čakali, že on výnde do hlavnej dielne a tam ústne im dá vedieť, či môžu shromaždenie vydržiavať lebo nie. Avšak na­sledovalo veľké prekvapenie pre robotníkov. Hermann, náčelník dielne, dal si zavolať svolávateľov shromaždenia a dal im vedieť, že shromaždenie správa zakázala. Neskoršie sa ale stalo to, že náčelníci obidvoch dielni dali si predvolať svolávateľov shromaždenia a dôrazne žiadali od nich, aby shromaždenie do 9. hodín ráno odvolali a že je to slu­žobný rozkaz, ktorý keď nesplnia, tak sa to pripíše na jejich kožu. Robotníci vidiac, že nemôžu od nikoho pomoc očakávať a bojac sa, že ztratia chleba, shromaždenie ©dvolali na vyšší rozkaz. Tu sa dá vidieť tá maďar­ská Ázia, že shromaždenie, ktoré vrchnosť povolí, železničný podnik ako prácedajca ho zakáže. Železničiari mysleli doteraz, že zá­kony sú pre každého a po takýchto prípa­doch sa naučia aj oni ináč myslet.

Naučný obzor. Na čo vždycky zabúdame.

Nespokojnosť a hromženie ide svetom. Nielen dnes je tomu tak, bolo to vždy ta­kým. Žiaden stav neni so sebou spokojný, ani žiaden s iným. Každý sa domnieva, že jeho povolanie, jeho obchod nakladá naňho priveľa práce a prináša málo zisku; požia-duje priveľa povinností a dáva málo práva. Neni ani konca-kraja tohoto kritizovania a hromženia na svet a na ľudí. Len na jedno sa zabúda pri tom: na k r i t i z o v a n i e s a m é h o seba, a h r o m ž e n i e na svo je p o k l e s k y . Každý vidí rozhára-nosť vo svete, len svoju vlastnú nechce vi-deť nikto. A predsa pozostáva človečenstvo zo samých jednotlivcov, ktorí tú rozháranost v sobe nesú a so svojím smýšľanim a skut­kami do sveta vynášajú.

Načo teda hromžiť na iných? Začnime naj­prv sami so sebou a hromžime na seba. Veď sme zvyklí svoje vlastné „ja" všade do predu stavať; my chceme vo svete dačo platiť a dačím byť, usilujeme sa svoje ná­zory všade uplatniť; hľadáme svoj vlastný prospech vo všetkom. Začnime už raz ne­spokojnými byť sami so sebou!

Ohromné veci konajú sa dnes vo vyzkú-maní sveta. Ďaleké zemi a národy sú vyhľa­dávané a skúmané; bytosti a zákony sveta sú skúmané a poznanie sveta slávi svoje najskvelejšie triumfy.

Avšak jak to vyzerá s výskumami seba samého ? Pre človeka musí však to vlastné „ja" byť najbližším a najzaujímavejším pred­metom svojho poznania a svojej vôle. „Kto som ja? Načo som tu? Kam vedie moja cesta?"

Akým právom môže krajčír hovoriť, že je dačo lepšieho ako švec ? A podobne, ako môže hovoriť stolár, že je dačo lepšieho ako murár? A všetci dohromady, ako môžete sa vynášať nad roľníka a roľník zase nad ro­botníka? Poznajte a uznajte, že spoločne ruka v ruke musíte pracovať, jeden druhému pomáhať, vzájomne sa podporovať a len tak dosiahnete to, nad čím nemusíte hromžiť a nespokojným byť. Ale musíte sami u seba začať a nie i n é h o kritizovať. Každý stav, každé remeslo, každý odbor háji svoje, ale keď príjde na nezdar, každý to rád vrhne na toho druhého. A to neni správne.

Najprv som ja. Skúmajme sami seba a svedomité napravme naše pošetilosti a chy­by. Potom skúmajme náš odbor, odstráňme neprístojnosti, potom príjde rad na stav, ktorého údmi sme. Pracujme k tomu, aby prišlo dorozumenie a až toto docielime, na­stane náprava.

Čo sa vždycky zabúda? To, čo som ho­voril. Nepodvihneš svoj stav, svoj odber, sám seba, dokiaľ budeš chodiť spodvíženou hlavou a nosom mračná vrať! Vhľb sa do seba, skúmaj sa, a keď nájdeš chyby a chy­bičky, naprav, čo nesúhlasí s dôstojnosťou ľudskou. Poznaj sám seba, potom budeš po­znávať i tvoj odbor i stav, pochopíš chyby a keď budeš mať dobrú a pevnú volu, mô­žeš ako jednotlivec mnoho prispeť k náprave a ako celok k uskutočnení ideí.

Toto je to, na čo sa vždy zabúda. Nuže, už bije dvanásta hodina; nenechaj­

me ju odbiť skôr, než by sme sa chopili skúmania samých seba.

Uvidíte, výsledok bude skvelý.

St. F. Martinov.

Pred raňajkami pol sklenice

Jej užívanie je pravé požehnanie pre chorých so žalúdkom a tých, ktorí trpia na poruchy zažívania

horkej vody Přivede zkažený žalúdok za 2—3

hod. do pořádku.

K dostaniu v mieste a na okolí v každej lekárni a každom lepiom obchode. Malá láhev o * h. Velká láhev 60 h.

Číslo 12. „ROBOTNÍCKE NOViNY Strana 5.

Chýrnik. Pri Skalici zaplavila rieka Morava lesy,

role a lúky. Kedy už sa raz začne s regulá­ciou Moravy, aby poľnohospodári nemuseli trpef pod neprestajnými povodňami?

V Lvove pojednávajú process, ktorý sa podobá processu marmarošsko-sihofskému. Obžalovaní sú dvaja kňazi, jedon jurista a jedon žurnalista pre velezradu a urazenie katolíckej cirkve, že rozdávali ruské modliace knižky a vábili ľudí, aby prestúpili na pra­voslávie. Vypočujú 150 svedkov.

Že kňazi sú služobníci mocných, je známa vec. Pravdivosť toho dokazuje prípad, ktorý sa stal v jednom kostole berlínskom. Tam žiadali poľskí rodičia, aby ich deti do­staly sviatosť birmovania v p o ľ s k o m j a -z y k u. Kňaz toto odoprel. Následkom toho prišlo v kostole k nepokojom.

V Srbsku odhalené vraj bolo vojenské sprisahanie proti kráľovi.

V Japonsku bolo veliké zemetrasenie, pri ktorom zahynulo 160 ľudí. Mnoho do­mov sa zrútilo.

Bosenský súdruh Hrisafovič odsúdený bol v Sarajeve za to, že uverejnil v stran-nom časopise „Glas Slobode" reč českého sociálno-demokratického poslanca dr. Sou­kupa.

Varšavský gubernátor Skallon, ktorý zničil mnoho životov ruských revolucionárov, zomrel. Raz k nemu prišiel prosiť jedon ob­hajca za jednoho 16 ročného „revolucioná­ra". Skallon ho odbyl týmito slovami: ,Pri­šiel ste v nepravý čas, dnes som nepodpí­sal ešte ani jedon výrok smrti.'

Biskup dobrodinca. Biskup Qlattfelder chce mestu Makóvu predať majetok, za ktorý žiadal 4 miliony 800 tisíc korún. Makovskí ale dali majetok úradne odhadnúť, pri čom sa zistilo, že nemá väčšej hodnoty, než

najviac 3 miliony 900 tisíc korún. Po tomto odhade obmäkčilo sa srdce pána biskupa, ktorý bol ochotný predať majetok len za 4 miliony 200 tisíc korún. Ale Makovskí si myslia, že biskup bude ešte dalej handlovat a dávajú mu len 3 miliony 600 tisíc korún. To ale naozaj neni od nich pekné!

Anglická stávka učiteľov skončila sa s úspechom pre učiteľov. Ministerstvo naria­dilo obciam, aby polovicu žiadaného prí­davku učiteľom povolily.

Úrok rakúsko-uhorskej banky snížený bol na 4 percentá.

Berlínski súdruhovia usporiadali v po­slednom týždni veľkolepú agitáciu v prospech strannej tlače a organizácií. Čiperných nie­koľko súdruhov napísalo červenou farbou na pomník cisára Bedřicha pred kaštielom charlottenburgskom velikými písmenami slo­vá: Rudý týždeň. Polícia po páchateľoch pátra. Pochybujeme ale, že ich lapia.

Biskup v Lucemburku zapovedal v pa­stierskom liste veriacim čítať niektoré časo­pisy. Redakcie žalovaly biskupa u súdu, ktorý biskupa aj odsúdil k pokute.

Živnostenská banka, ktorá má aj v Bu­dapešti svoju filiálku, má -čistý výnos 8 mi­liónov 300 tisíc korún a bude vyplácať 5 percentovú dividendu a 2 aj polpercentovú superdividendu.

Daň snížená bola v Japonsku. Tam sú také zlé hospodárske pomery, že vláda sní­žila daň zo soli. Šťastné Japonsko! U nás je tiež zle, ale u nás sa nemyslí na sníženie, ale len na zväčšenie daní.

Páchateľov debrecínskeho atentátu dosiaľ nelapili. Polícia vypísala odmenu 30 tisíc korún pre tých, ktorí páchateľov lapia alebo prezradia.

Veliké povodne sú v Uhorsku. Nielen Morava vyliala, ale aj Tisza vystúpila z brehov a zaplavila na 140 tisíc putár zeme. Pri povodni aj 6 detí zahynulo.

.

Pri marcovej slávnosti v Budapešti pri­šlo ku srážkám robotníctva, ktoré demon­štrovalo proti vláde, s políciou. Polícia mnohých zatknula.

V Saint Louisů vydaný bol zákon proti zpriepitnému (tringeldu). Nik nesmie zprie-pitné prijímať, ani dávať.

Kňaz a murár. V kútiku jednoho belgi­ckého železničného vozňa sedel murár a čí­tal sociálno-demokratický „La peuple". Proti nemu sedel vypasený kňaz, ktorý horel od jedu, že murár v jeho prítomnosti číta so­ciálno-demokratický časopis. „No, čo Ste vy sociálny demokrat, že čítate taký níčomný plátok", rozkríkol sa od rázu kňaz na mu­rára. „To som", odpovedal murár. „A viete vy", hovoril ďalej kňaz, „aká vzdialenosť je medzi sociálnym demokratom a vagabn-dom? Murár sa nedal pomýliť, vzal merítko (zollstock), zmeral vzdialenosť medzi sebou a kňazom a odpovede! so stoickym kľudom: „75 centimetrov, velebný pane".

Na aspernskom letišti spadol nadporučík Eisner s četárom Sernerom z aeroplánu a obidvaja sa zabili. Príčinou nešťastia bola porucha benzinového motoru.

V Saint Louis zhorela budova Missouri Athletic Clubu. Mnoho osôb prišlo pri tom­to ohni o život.

Vodkyňa anglických suffražetiek Sylvia Pankhurstová bola zatknutá vo vozni, keď išla v Londýne do shromaždenia suffraže­tiek na Trafalgar Square. Suffražetky proti jej zatknutie protestovaly.

Americký herec Hacket zdedil po svojej tetke Trombitgovej 7 miliónov dolárov. Ha-ck.el zostane pri divadle ďalej.

V Bánovciach idú založiť ústav pre sú-chotinárov.

V Trenčíne zakladajú novú chemickú fa­briku.

Gróf Liitzow vydal v Londýne anglickú knížku o husitských vojnách.

čo je pravda je pravda, teraz to vyzerá v nebi o veľa kraj­šie ako pred tým" vychvaluval pán farár.

„Ale už zas začínaš pätolízaním. Vž som ti vravel, že ja som ten starý Kosák, čo som bol aj pred tým. Či sa na­zdáš, že som taký sprosťák, ktorý má radosť na titulatúrach, ako istý druh ľudí na zemi ? Povedz len „ty Kosák", ako ja tebe poviem „ty Dundalo". Keď prídeš ku mne pred súd, potom povieš: „Ty ríšsky predseda", ale teraz, kedsomnie v úrade, som len toľko ako ty".

Táto jednoduchosť sa Dundalovi a tetke Sojke veľmi páčila. Pán farár sa som priznal, že veru to bol hnus, ako to na zemi vyzeralo a že ho to do smrti bude mrzeť, že so­cialistom tak ubližoval.

Kosák aby svoje dielo doplnil, zaviedol všeobecné tajné volebné právo pre oboje pohlavie a nechal, aby všetkých úradníkov, od rychtára až po ríšskeho predsedu, nebeskí ob­čania si dľa ich vôle zvolili. A čo sa stalo? Duše všade jednohlasne zvolily tých istých úradníkov, ktorí i pod Kosá­kom úradovali. Som Kosák bol tiež od občanov jednohlasne znovu vyvolený. Teraz už bol nielen z milosti božej, ale aj z milosti občanov ríšskym predsedom. Dokázal teda, že dačo rozumie a že si ho spoluobčania ctia a ho milujú.

Keď sa to Pánu Bohu do uší dostalo, zavolal Kosáka k sebe na výsluch, podal mu ruku a hovoril:

„Gratulujem ti k tvojmu úspechu. Ty si to už čo skoro ďalej priviedol ako ja — lebo ja vládnem absolútne. No ale teraz si už hádam len spokojný?"

Kosák: Spokojný ako spokojný. Ako to človek vezme. Boh: No azdaj ti ešte dačo chýba ? Kosák: Chýba mi ešte to, že nemám žiaden vplyv na

zem. Tu v nebi by už bol poriadok, tu už nemám čo robiť, a na zemi, tam by bylo ešte veľa roboty.

Boh: Ala daj pokoj! Ako si to tam sriada, tak budú mať. Kto že by sa o takú maličkosť trápil. Tá tvoja zeme-gulička za to nestojí, aby sme my dvaja o nej rozprávali. Keď si cestoval do neba, videl si tie nepočetné millióny sve­tov, a čože je vaša zem proti tomu?

Kosák: Ale predsa mi aspoň povedz, prečo si mi tak zavčasu život zemský odobral ?

Boh: No to je dobré ! Ešte povieš, že som ťa zabil ? Čo si ty o mne myslíš?

Janko Kosák v nebi.

Napísal

Ľudoslav Enšpenger.

Srrana 6. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo 11

V Pittsburgu započal vychodit' pod redak­ciou Petera Kompiša štvrtý slovenský ame­rický denný časopis.

Nešťastie na Dunaji. Pri Wildungsmaueri vrazila parná nákladná loď „Deutschland" do kompy, na ktorej boli 11 ľudia. Šesť dre-Švorubačov zahynulo.

Potrestaný komandant Aradský plukovníku husárskeho pluku Strobl pozbavený bol ko­manda, bo v jeho regimente bolo mnoho samovraždí.

Život vojenský, život veselý . . . . Na Ostleri zasypala lavina vojenský oddiel, po­zostávajúci zo 16 mužov. Ratoval sa len poručík Gajdoš. Nadporučík Loschner a ešte 14 mužov zahynulo. Vyslaná expedícia vy­kopala zo snahu nešťastných vojakov.

V Budišove v Sasku povstal v lithogra-fickom ústave Weigandtovom oheň, pri kto­rom prišlo 6 osob o život.

Oficier špehúňom. Viedenský vojenský súd posúdil husárskeho nadporučíka jacoba na 17 aj pol roku žalára, že bol ruským špehúňom.

Vo Viedni stävkujú žiaci zverolekárskej školy. Proti žiakom vyposlalo ministerstvo vojny vojakov, aby ich vyhnali zo školy. K tomuto zneužilo ministerstvo uhorských vo­jakov !

Vandalizmus. Anglická jedna sufražetka poškodila obraz Valasquezov „Venuša", kto­rý má vysokú umeleckú cenu a zakúpený bol od národnej galérie za 1 aj pol mil. kor. Sufražetku odsúdili na pol roka do žaliara.

Krvavé dráma odohralo sa v Malej Pešti na policajnom kapitanáte, kde úradník Wal-lovej firmy Gatsó zastrelil policajného kon-cipistu dr. Csiszára, ktorý mal intimné styky s jeho ženou. Gatsóa zatkli. Csiszár bol zná­my svojím bezočivým vystupovaním proti robotníctvu.

V Nemecku chcú rozmnožiť vojsko, preto štvú proti Rusku a strašia vpádom Rusov

do Nemecka, aby tým skôr rozmnoženie vojska dosiahnuli.

V Johannesburgu usporiadalo robotníctvo manifestácie za všeobecné volebné právo.

Všade rovnakí. V japonskom meste Kioto budhistickí kňazi kradli chrámový po­klad a robili s ním tak dlho obchody, až z neho nič nezostalo.

Zo života v kláštori. V Chersonu odsú­dený bol mních ku doživotnej nútenej práci, • bo zabil prevora, ktorý mu bol sviedol sestru.

Macochov kamarát. Známa je činnosť mnícha-vraha Macocha. S ním v spojení stál čenstochovský občan Zaloga, ktorý ušiel do Ameriky, keď Macoch bol odhalený ako vrah svojho brata. Zalogu teraz lapili v De­troit v Amerike. Lotor neujde svetskej spra­vodlivosti.

Z uhorského raja. Maloroľník Pavel Orth v Gajaroch mal opustiť svoju rodnú chalupu, ktorú mu exekútori predali. Pomy­slenie, že jeho chalupa stane sa majetkom druhého, ho privádzala ku šialenstvu, ktoré mu vtislo do ruky vidle, aby s ním bránil svoj majetočok proti novému majiteľovi, ktorý si priviedol na pomoc proti Orthovi žandá­rov. Orth išiel proti žandárom s vidlami. Žandári použili zbrane a poranili Ortha a jeho ženu. Ortha odviezli do prešporského väzenia a Orthová zomrela v nemocnici.

Kultúra . . Krajinská kultúrna rada mala zasadnutie, pri ktorom lamentovala, že Tisza chce dať Rumunom 800 tisíc korún na kul­túrne ciele. To vraj je niečo neslýchaného. Prečo zneužívajú títo páni mena kultúry ?

Obety atentátu na biskupa Miklóssyho sú pochované a polícia hľadá vinníkov. Z Bukarešti oznamujú, že sú vinníkom na sto­pe, ale vinníkov prirodzene nemajú. Gróía Bobriňského chcú zapliesť do tejto aféry, že je intelektuelným pôvodcom atentátu. V par­lamente ohradil sa rumunský posl. Vajda

proti obvineniu, že atentát spáchali Rumuni. Študent Catarau a Rus Kirilow sú podozriví, že atentát spáchali. Ale dosiaľ im nič sa nedokázalo. Obidvaja ušli z Bukarešti na automobile. Celé úzadie tohoto atentátu je veľmi temné.

Na obchodnej akademii v Zemúni stáv-kujú žiaci a žiadajú, aby direkcia vytvorila ženy z ústavu. Mladí páni boja sa ženskej konkurencie.

Eggerove prsné pastylky rýchlo a isto účinkujú pri kašli, zachrípnutí a pri zahle-není a sú neprevyšitelné pri chorobách hr­delných a dýchacích ústrojov, nekazia žalú­dok a sú výbornej chuti. Dostanú sa v kaž­dej lekárni a drogerii. 1 krabica stojí 1 až 2 K. Krabica na próbu 50 ha'.

Na budapeštianskej polytechnike sria-dená bude národohospodárska fakulta.

Hrozná tragédia univerzitného assistenta v Budapešti. Obyvateľom domu hlavnomest-skej Reduty v nedeľu predpoludním napadlo, že z bytu univerzitného assistenta dra Ka­rola Wlassitsa nepočuť žiadon hluk, preto išli do zavřeného bytu a na postieľkach našli dve mrtvé dietky assistenta: jedno poltreťa ročné a druhé poldruharočné dievčatko a' na diváni našli mrtvolu dra Wlassitsa. As-sistentovi asi pred troma týždňami zomrela manželka a od žiaľu svoje dietky otrávil ciankálim a on sa zastrelil. Nešťastný človek zanechal tri listy, v ktorých píše, že bez svojej milovanej manželky nemôže žiť a nechce ani to, aby jeho dve dietky ostaly sirotami.

Žena francúzskeho ministra Caillanxa zastrelila redaktora parížskeho „Figara" pre­to, ze napádal česť jej muža. Caillanx za-ďakoval.

Slovenský poslanec Fr. Skyčák zaďa-koval za mandát. Nik za ním plakať ne­bude.

Kníhtlocianeň Boh. Hapel v Holíči

i •

odporúča sa]jku zhotoveniu všetkých tlačív j v o * vkusnej úprave a za ceny lacné. O-patrená je moderným sád-| žacím strojom „Typograf". Pri potrebe tiačív obraťte sa s dôverou na túto f i rmu

Kosák: A či si neudrel do mňa hromom ? A k tomu ešte v tvojom stánku.

Boh: Ale bože sa nedaj vysmiať! Veď som ja s tebou nikdy nič nemal. Ani som o tebe nevedel, kde si a čo si.

Kosák: Ale teraz mi len povedz, zkade si ty prišiel ? Kňazi rozprávajú, že si bol vždy. Predsa musí mať všetko dajaký začiatok a taká dokonalá bytosť, ako si ty, tým viac.

Boh: Zkadial som prišiel? To si sám nemôžem pove­dať, lebo sám neviem. Len toľko ti poviem, že som príroda, to jest látka vo večnom pohybe. Látka bola vždy, je a bude na veky. Všetka látka dovedna je svet. Tedy som ja svet.

Kosák: Tak som si to aj ja vždy predstavoval. Ale prečo stojíš predo mnou v podobe človeka?

Boh: Pred Sespedosom stojím v podobe Sespedosa. Co kto chce, to vidí. To závisí od fantázie živočíchov.

Kosák: Veď ja ťa už ani nevidím — vidím len svet! Boh: No teraz čisto vidíš, to som opravdu ja. Kosák: A kde je nebo? Boh: To bolo len v tvojej fantázii, ubohý človeče.

* Kosák prišiel k sebe, otvoril oči. Pri ňom na posteli se­

dela jeho verná manželka a dávala mu chladný obkladok na hlavu.

„To si ty, Aničko moja ?" Ja, Janko môj", odpovie ona. Chvála bohu, už bude

dobre, ty si zachránený, ale farár a tetka Sojka majú dnes pohrab.

.

Strana , K G 3 G I N Í C K Ľ INGVUNY' Cisio í 2.

Dánsko. V Dánsku do zákona uvedená bude volebná oprava, na základe ktorej u-skutočnené bude všeobecné volebné právo pre mužov aj pre ženy od 25. roku. Aj volebné právo do prvej snemovne (Land-sthingu) bude reformované a demokratizo-vané.

Na Azovskom mori srazily sa dva vzdu­chové prúdy, čo malo za následok hroznú katastrofu. More vylialo a zatopilo celý kraj. Pri tom zahynulo mnoho ľudí.

Antona Juraja zo Žabiniec zatkli vo Viedni, kam bol ušiel, keď ukradol v Pre-šporku na uhorskej ceste p. Masárovi 250 korún.

Dopisy. Holíč. Povieš-li pravdu, prerazíš hlavu. To

som si myslel, keď som čítal článok „evanje­lika" v poslednom čísle. Neidem sa s ním dis­putovat, ale u mňa múdrejší je ten, kto dáva Tiac na. siroty, než na luxusný pomník. Aj toho presvedčenia som, že každý má pýtať za svoju prácu tolko, kolko je hodná, neeh je to robot­ník, remeselník alebo farár. Že by som zlomy-selným bol, je lož. Prečo dala holičská obec štátu ? Len aby farára lepšie platiť mohla. Pravdu hájiť a krivdu biť je mojou zásadou a to je dla môjho presvedčenia povinnosťou ka­ždého pokrokového človeka. Pravda síce niekdy zabolí, ale aj táto boľasť osoží alebo lieči. Po­mník je pekná vec, ale krajšie a záslužnejšie je podporovanie sirotkov.

Phi ladelphia . Dňa 1. marca začal padať v našom meste sňah a padal plných 48 hodín. Y meste zasekla všetka premávka. Električné pouličné vozne aj železnice přestaly chodiť a fabriky zastavily prácu pre nedostatok uhlia.

S t u p a v a . Dňa 8. marca náš pán kaplán v kostole zle — nedobre hromžil na červených socialistov, či, pane kaplán, sú červení socia­listi, čo nosia červené pásy a čapice a tí, čo majú celé červené haleny ? Proti týmto by mal veru dosť príčin hromžiť. Pán kaplán rozprával veriacim ovečkám, že vo Francúzsku socialisti zabili na Veliký piatok sviňu. Pri hostine bol aj jedon (— jojojoj! Len jedon! to ich bolo málo. Pozn. sadzačského učňa) neznajboh, horší ako pohan. - Takými blbovinami kŕmia v kosto­loch slovenský ľud. K vôli effektu mal pán ka­plán ešte o tora neznajbohovi, ktorý jedol brav-činu na Veliký piatok, navyprávať, že keď dával mäso do úst, ho šlak porazil. Keby ale našeho p. kaplána porazilo, keď na kancli robí cigáňom konkurenciu, už veru by dávno nežil. Pán ka­plán by mal si lepšie všímať svojich pokus-po-kusov, zostať pri svojom remesle a nemiešať sa do vecí, do ktorých mu nič neni, a dať pekný pokoj tým červeným socialistom, ktorí učia lud premýšlať a neyerit každej reverende.

San Francisco. Keď čítam zprávy o neza­mestnanosti, som presvedčený, že Spojené Štáty Severoamerické majú najväčší počet nezamestna­ných, čo je počet 80 tisícov nezamestnaných v Berlíne proti 400 tisícom, ktoré sú v Nev Yorku, alebo 250 tisícom nezamestnaným, ktoré sú v Chicagu. Dnes počíta sa v Amerike na 5 miliónov nezamestnaného ludu. A tá sloboda v Amerike ? či môže byť človek slobodný pod kverom milície, alebo pod klackom americkej policie ? Dnes v meste, kde bude svetová pa-namsko-pacifická výstava, je plno hladu a biedy. V tomto bohatom štáte celý rok sa slnko na nás usmieva, ale preto predsa v mestách hrozná nezamestnanosť a bieda existuje. Dnes v San Francises je na 20 tisíc ľudí bez chleba, pár mesiacov pred svetovou výstavou. Nezamestna­ných je tuná na 71 tisíc, ačkolvek obyvateľov je tuná len na pol milióna. Život robotníka je je tuna hrozaý. Hlad lud doviedol ku srážkám s políciou, až mesto otvorilo mestskú kuchyňu a spálňu. Celý mesiac dostávalo 10 tisíc mužov a žien husto-špinavú vodu so smradlavým mäsom každý deň a v starom baráku 3 tisíce mužov tlačilo si svoje kosti. Celý ďom je absolútne bez riadu a postele. Možno si predstaviť, že at­

mosféra, ktorá tam existuje, môže poraziť ka­ždého psa, nie človeka. Pri výstave budú sa všetky štáty honosiť so svojím bohatstvom a svojou kultúrou, my ale robotníci môžem sa pochlubit len velikou armádou nezamestnaných, ktoré americkí kapitalisti vyhodili z práce do biedy a hladu.

žxe s© oojedobré a račte

ně na sukna] TOOAN»rRJHP0l

Prehľad m Ustavujúce valné shromaždenie Delníckej

Telocvičnej Jednoty v Prešporku vydržiava sa v sobotu, dňa 28. marca v malom sále Robotníckeho domu o 8. hod. večer. Súdru-' hovia a súdružky, ktorí sa zaujímate o te­locvik, dostanovte sa v plnom počte!

Dňa 15. marca vydržiavali robotníci v Ho­líči verejné shromaždenie, na ktorom si za­ložili Delnícku Telocvičnú Jednotu. Je toto prvá Delnícka Telocvičná Jednota na Slo­vensku, ktorá na základe svojich stanov ako Telocvičná Jednota účinkovať bude. Z nála­dy, aká panovala na tomto shromáždění, dá sa predvideť, že táto Jednota, keď to oduševnenie, ktoré bolo na shromáždění, ne­ostane len slamenným plameňom, bude vo cvičení na prvom mieste so svojimi borcami. Stanovy a význam telocviku vysvětloval sú­druh Kubál z Prešporka a shromážděných asi 150 mladíkov s veľkou napnutosťou očú-valo jeho reč a keď ich vyzval, aby podpísali listinu, potrebnú ako zakladajúci členovia, každý by chcel byť prvý napísaný. Súdru­hovia! Ako Ste sa oduševňovali doteraz za Delnícku Telocvičnú Jednotu, oduševnite sa teraz, keď už Jednotu založenú máte, ešte lepšie, aby Ste v najkratšej dobe pred ve­rejnosťou mohli ukázať, že Ste šikovní šohaji nielen v práci, ale aj v telocviku.

Výzva k mládeži. Sme ďalekí od toho, aby sme chceli, aby mladí ľudia s nami išli, že je v móde byť socialistom. Čo nám dá móda, to nám zas vezme a preto nestojíme o jej dary. Chcem sa len Vás opýtať, Vás dvadsaťročných, čo chcete učiniť so svojím životom, so svojím srdcom, svojím modzgom. Jediný bojovný výkrik, ktorý pozná prítom­nosť, je: Hor sa do životného boja! Ale aký je to boj, boj bez vnútorného obsahu a smyslu? Iní vám radia, aby ste svetu vy­hýbali, že nástrahy sveta vysilujú. Ale my ho­voríme, že nieto statočnejšieho boja, než je boj za svet. To je boj, ktorý každý môže viesť sám alebo spoločne s priateľmi, boj, pri ktorom potlačí v sebe a iných zverské chúťky a najohavnejšie zbojnícke instinkty. Je to boj proti najčiernejším barbarským si­lám dneskajšej buržoásnej spoločnosti. Ale pravý je len ten boj, ktorý je vedený v mene pravdy a ktorý ovláda myšlienka. Nedajte sa odstrašiť od nášho systému!" Neverte vo vy­chvalovaní filozofiu citu a presvedčenia! Sle­pá viera bráni len vášmu rozhľadu. No, zku­ste váš vlastný systém, ale keď vas hľadanie vaše neuspokojí, pamätajte, že ste vždy a v každej dobe v našom tábore vítaní. A ja vám hovorím, že túžby a city nie sú nič, ak neni sú spjaté s jasným poznaním harmónie všetkého, čo sám javí na tomto svete. Keď Newton opísal sústavu, keď Lamarck vyslo­vil zákon evolúcie, nepriviedla ich k tomu príroda, náhoda, ani city, ale premýšlanie, uvažovanie. Ku vedeniu ľudí treba je, aby nová a jasná myšlienka zažiarila. A toto sve­tlo myšlienky zažiarilo už z rodov uvedome­lého proletariátu. Proletariát poznal zákony,

pravdy, on je na ceste, aby ich v život uvie­dol. Keď vstúpite do našej strany, nebojte sa, že sa zapletete do mreží dajakej dok­tríny. Pravá veda stála vždy vo spojení s všeobecnými požiadavkami ľudskej spoloč­nosti. Saint Simon, Fourier, Marx, Engels, Pressensé, všetci títo velikí ľudia vedeli, že zákony spoločenského vývinu sú v súhlase s prírodným riadom. Obráťte sa k socializ­mu a prídete ku poznaniu pravdy, práva a spravedlivosti, prídete na cestu, ktorá vedie k najčistejšiemu ideálu. Je to najdlhšia a najodvážnejšia cesta, ktorej sa nevyrovná žiadna iná práca a žiadny iný ciel. (Z reči súdr. Julesa Jaurésa

Odkazy. Na podporu Robotníckych Novín ve­

noval súdr. Slivoník, Amerika kor. 4. Voj. Stupava korún 5.

L i t e r a t ú r a . Redakcii doposlané knihy a publikácie.

B o s e n s k ý šarkan. Z horvatského pre­ložil V. M. Páričkova Slovenská Knižnica. C. 17. Ružomberok.

Rudé Květy. Č. 12. Za 20 hal. Praha.

tvrdú kožu a bradavice celkom vykynoží F o r t u n a vykynožiteľotlakov, je k dostaniu len v lekárni v Prešporku. Vódric číslo 25.

Oho astma, hašel, pľúcne choroby celkom sa môže vyliečiť domácim prostried­kom, sdělím každému zadarmo. Priložte obál­

ku so známkou na odpoveď. Pani B. Kolenská, Vršovice číslo 383.

u Prahy (Česko.)

Najlepšiu hnitiu o balkánske] uojne „Válka balkánská" 650 strán, vel­kého formátu (27—16 cm) s 371 čiernymi, 17 farbistými obráz­kami a 9 mappami, krásnu knihu

jedinú svojho druhu dostať u

K n í h k u p e c t v a

P. KOMP1Š v T u r ó . S v . M a r t i n e

(Turócszentŕnárton)

za 6 kor. 12 h. Do cudzozemská

za 7 kor. 50 h.

je najlepšia masť proti rheume, lámke a po­dobným chorobám. Je k destaniu len v le­

kárni v Prešporku, Vôdric čís. 25.

Srrana 8. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo 11

KriegneroY reparator pomôžn iste proti lámke, rheumatizmu. pchaniu, lámaniu, bolastiam v chrbte a

v kostiach atď. Tento od desaťročia osvedčený p r o s t r i e ­

dok s nezvyčajným pôsobením a množstvo odporúčajúcich listov dokazuje, koľko tisícom Fudí už pomohol. V nemocnici sv. Rocha ho použili v 132 prípadoch a 126 uzdravených prepustili.

Malá lahvička Kriegnerovho s e p a r a t o r s stojí 1 korunu, veľká láhev dve kor. v lekárňach. Že ale sú aj dobierky, je najlepše, ked na vidiek objednáte poštou dobierkou 5 malých lahviček za 5 korún alebo 3 veliké láhve za 6 korún vyplate-

no pri jedinom výrobci, ktorým je : Kriegnepova l e k á r e ň Budapeftt,

Calvin tér.

Najlepšie české žriedlo! T , z <_• £

Laeiné posftlnÉ perie 1 kg šedého, dobrého, driapaneho 2 kor., lep­šieho 2 K 40 h, výteč­né, polobiele 2 kor. 80 halierov, biele 4. kor., biele paperové 5 kor. 10 h, 1 kg veľmi jem­ného, snehobieleho,

driapaneho 6 K 40 h, 8 K, 1 kg šedého pápe­ria 6 K, 7 K, biele, jemné 10 K, najjemnejšie z pŕs 12 K. Pri kúpe 5 kg f r a n k o .

Hotové naplnené postelo 2 hustého, svetlého, červeného, bieleho alebo žltého nankinsm: 1 perina 180 cm dlhá, 120 cm široká, s 2 hlavnicami, každá 80 cm dlhá, 60 cm široká, naplnená novým, šedým, veľmi trvácnym, páperovým posteľným perím 16 K, polopáperím 20 K, páperím 24 K. Jednotlivé periny 10 K, 12 K, 14 K, 16 K, hlavnice 3 K, 350 K, 4 K. Periny 200 cm dlhé, 140 cm široké 13 K, 14 K 70 h, 17 K 80 h, 21 K, hlavnice 90 cm dlhé, 70 cm široké 4 K 50 h, 5 K 20 h, 5 K 70 h, spodné periny zo silného páskového grádlu 180 cm dlhé 116 cm široké 12 K 80 h, 14 K 80 h. Rozposi­ela sa dobierkou od 12 K vyššie franko. Vý­mena a vrátenie je dovolené, za nehodiace pe­niaze nazad. Obšírny cenník zdarma a franko, i

S. BENISCH v Deéenicich 6. 118 (Čechy). I

veľmi jemný a lacnejší než hockde inde v čarokrásnych balíkoch po 6, 10, 20,30,40 halierov s 50 procentovou sle­vou, aj najjemnejší nezabale­ný čaj po K 650, K 8, K 10

po kile franko na dobierku dodáva:

B. SABER, vývozný dom čaju Tiszabogdány 109.

Hudobné novinky j ^ e ^ ^ e ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ pre dechové hudobné nástroje složil

Ján Kapsík. kapelník a hudobný skladateľ v H o d o n í n e Hasnerova ul. 13. (Morava). Len tam k do-staniu na sklade a na dobierku. Kto peniaze pošle popredku, dostane hudobniny vyplateno.

S e z n a m nových hudobnine 2 smútočné pochody pre 17 hlasov za 2 kor., 4 veselé pochody pre 17 hlasov za 4 kor. a) Jubilejný pochod, b) Vojenský pochod, c) Pochod Komenského, d) Po­chod Havlíčkov.

T a n e č n é album 9 čís iel p r e 14 h lasov 9 k o r . čís. 1. Rozkošná voľná polka, č. 2. Ženská veselesť, Valčík, č. 3. Hop, hop. Voľná poľka, č. 4 Pepinka. Rychlá polka, č. 5. Zežulinka. Voľná polka, č. 6. Svadobný valčík, č. 7. Moje zlato. Trasák. č. 8. Zimný kvet. Valčík, č. 9. A to je moja. Voľná polka. Hudobniny sú spevné, plné harmonie a ľahko ku nacvičeniu. Pokiaľ zásoba stačí! Hudobniny tieto su v celom svete obľúbené.

Otvorená je ! a vyhotovuje v sluš­ných cenách všetky. knihtlaýiarske práce "A

ako : • obálky, listové papiere, obežníky, po­zvánky, účty, snubné — karty atď. —

v »

s ktorou spolu otvore­ný je Í! sú v ňom k dostaniu' knižky a ča­sopisy akejkoľvek reči a všetky školské a kan­celárske potreby aj knižný a papierový ob-— chod —

Im Sprishu v Žiline.

nnnnnn Napísal A. M. Špera. Poslovenčil Versus. Cena 2 koruny. Vydalo Slovenské naklad ateťské družstvo v Chicagu. K dostaniu v admi­nistrácii „Robotníckych Novin" v Prešporku (Pozsony) Kórházu. 18

* # * * # * * * # # # * * * # #

#

ft * # m

*

#

hihodielne konsfase výbornej akosti, sypkoviny, plát­na, prostěradla, brokáty, krizety ručníky, vačkové ručníky, ma-

Iřace, na jarnú sezónu zefíry, hod­váb, delény. ripsy, satény, látky na pánske a dámske šaty, štrussy atd.

nabieda najlacnejšie

Stepán & Melichar rukodielne tkáčstvo a zasiela­teľský dom v Bystrém 16 u N.

Mesta n. Metují (Česko). Vzorky zadarme a vyplateno. Keď sa odvoláte na Robotnícke Noviny do­

stanete 5 procentov srážky!

*

* *

ft *

ft m m m

BALSAM lekárnika A. Thierry-ho

Allein echter Balsam

A-Thierry in Pregrada b«i Rofiifsch-Sauerbrunfi.

je nedostižný pri liečení chorôb pľúcnych a pŕs, zmierňuje ka-thar, tíši dusivý kašeľ. Odstráni zápal hrdla, zachrípnutie a hrdelné nemoce, zimnicu, hlavne žalúdkový kŕč a koliku. Lieči zlatú žilu a hämorrhoidy, čistí obličky a zvyšuje apetit i trove-nie. Pomáha pri boleni zubov, zápachu z úst, grganí. Je dobrým prostriedkom proti hlístam, tasomniciam. Lieči všetky rany, jazvy, ružu, opar, opáleniny, omrzliny, bradovice, svrab, vyráž­ky, bolenie v ušiach atď. Nemá chybět v žiadnej rodine, zvláště pri influencach, cholerách a iných epidémiách. Adressujte:

Na lekáreň k anjelu strážcu A. THIERRY v Pregrade u Rohiča.

12 malých alebo 6 dvojných alebo 1 špeciálna flaša za 5 kor. 60 halierov.

Pri väčších objednávkach značne lacnejšie.

T h i e r r y - h o p r a v á C e n t i f o i i o v á m a s f zamed2í a vyhojí otrávenie krvi, bolestné operácie zamedzuje. Upo-trebuje sa pri boľavom prsníku šestocedeliek, pri zaseknutí mlieka, zatvrdnutí prsníka, pri ruži, pri otvorených ranách nôh, pri zapuchlh, nach, ba i pri kootHtari; pri sečných úderových ranách, pichnutiaci-k výluke cudzích teliesok, ako sklo, triesočky, piesok, broky, tŕne, pq opuchlinách, výrastkoch, karhunkuloch, novotvorbách, ba i pri r a k a ; pri zánechflci, pleagúroch, odřených nohách, popáleninách, pri ranách z obležania nemocných, krvniciach, pri ranavých deťoch atď. Cenu 2 téglov K 3.60 poataf vopred a lebo na d o b i e r k u . Dostať v lekárni J« TttrAk v Budapešti a v najviac lekárňach Uhor­ska. Vo veíkotn u drogueristu Thalinayer a Sort*, n á s l e d n í ­koch Koohmeís t ra Bratov Radanoväts v Budapešti. — Kde

skladu niet, objednajte si direktně u A. THIERRY, lekáreň v P r e g r a d e pri Rohiči.

Majiteľ a zodpovedný redaktor; Andrei Kuba*. — Kníhtl.iciaren a. tiapeft w Holioi.