Kalendár kultúrno-turistických podujatí 2010

ww

w.ch

orva

tsko

.hr

VIET

E, K

DE JE

SLOV

ENSK

É MOR

E? P

REDS

A V

CHOR

VÁTS

KU!

2010

KALENDÁRKULTÚRNO-TURISTICKÝCH

PODUJATÍ

OBSAH

ISTRIA 5. - 15.

KVARNER 16. - 29.

LIKA - KARLOVAC 30. - 36.

DALMÁCIA - ZADAR 37. - 47.

DALMÁCIA - ŠIBENIK 48. - 54.

DALMÁCIA - SPLIT 55. - 63.

DALMÁCIA - DUBROVNÍK 64. - 72.

STREDNÉ CHORVÁTSKO 73. - 94.

SLAVÓNSKO 95. - 112.

MESTO ZÁHREB 113. - 121.

INFORMÁCIE 122. - 123.

VÝBRATÉ PODUJATIA V CHORVÁTSKU 4.

Milí hostia, vitajte v Chorvátsku!

Teší nás, že ste sa rozhodli navštíviť našu krajinu a spoznať tak časť nášho bohatéhokultúrneho dedičstva.

V Chorvátsku sa v priebehu roka uskutočňuje veľký počet rozličných kultúrno-turistických podujatí, manifestácií a festivalov. Niektoré z nich sú plodom mnohoročnej tradície a hod-nôt jednotlivých regiónov, iné vznikajú ako výsledok revitalizácie zvykov a slávností našich predkov, ďalšie sprevádzajú aj moderné kulturologické podujatia. Mnohé z nich zahŕňajú tvorivé dielne, v ktorých v prípade vašej účasti môžete získať zaujímavé skúsenosti, zozná-miť sa s novými ľuďmi, ale aj dobre sa zabaviť. Keďže Chorvátsko je starým obyvateľom Európy, vzájomná spätosť a spolupráca a tiež hosťovania mnohých renomovaných zahraničných interpretov sú veľmi časté.

Dúfame, že veselá a dobrodružná atmosféra každého podujatia obohatí váš pobyt v našej krajine a pohostinnosť chorvátskych ľudí sa zasa postará o to, aby ste sa cítili príjemne a uvoľnene.

Vitajte v Chorvátsku!

Vaše Chorvátske turistické združenie

4 www.chorvatsko.hr VÝBRATÉ PODUJATIA V CHORVÁTSKU

Štyridsaťpäť chorvátskych múzeí sa spojilo pri organizácii Noci múzeí, noci, počas kto-rej múzeá nezatvárajú svoje dvere po ob-vyklých otváracích hodinách, ale zostávajú otvorené neskoro do noci. Presnejšie, do jednej hodiny po polnoci. Takto sa múzeá ako súčasť nočnej kultúrnej ponuky pri-spôsobujú novým trendom, modernizujú svoje pôsobenie a popularizujú návštevy múzeí. Okrem toho, vstup do múzeí je voľ-ný, čím sa výstavy stávajú prístupnejšími ako kedykoľvek predtým.

www.hrmud.hr

NOC MÚZEÍ29.1.

Archív: Chorvátska muzeálna spoločnosť

I S T R I A

6 www.chorvatsko.hr ISTRIA

Na prijatie do Sardelovej akadémie vo Fažane nepotrebujete robiť prijímačky. Po-trebujete len dobrý apetít a chuť na nové gastronomické poznatky. Na Sardelovej ceste sa v reštauráciách a tavernách Fažany zoznámite s viac než stovkou spôsobov prí-pravy týchto modrých rýb. V mesiaci máji sa môžete zúčastniť aj na špeciálnej fažan-skej Škole solenia sardel a naučiť sa všetko o nakladaní rýb do plechovíc, olejov a ma-rinád. So získanými vedomosťami budete vítaným hosťom na ktorejkoľvek Sardeliá-de poriadanej pozdĺž celého jadranského pobrežia.

www.istria-fazana.com

Malá rybárska akadéMia sardElFažana1.5. - 15.9.

Archív: TZŽ Istrijská

V deň letného slnovratu 21. júna sa mi-lovníci astronómie schádzajú na kopci pri svetoznámej višnjanskej hvezdárni. Tento deň, známy najkratšou nocou v roku, na ktorú sa podľa ústneho podania vzťahujú mnohé mystické povery, sa vo Višnjane pri-pomína osobitným spôsobom: celonočným hudobno-scénickým programom, ktorý sa začína večer vyprevádzaním posledných slnečných lúčov, a končí sa privítaním prvých slnečných lúčov ráno za hypnotic-kých rytmov bubnov. Astrofest predstavuje jedinečnú udalosť, ktorá priťahuje veľkú pozornosť milovníkov neba, hviezd a du-chovnej hudby New age.

www.astrofestival.com

asTrOFEsTVišnjan21. - 22.6.

Archív: TZO Višnjan

ISTRIA www.chorvatsko.hr 7

Obyvatelia Puly sú s právom hrdí na svoje slávne rímske dejiny. Zachované antické stavby svojou monumentálnosťou fas-cinujú návštevníkov zo všetkých končín sveta. Obzvlášť atraktívna je však návšteva Puly v čase, keď sa na jej uliciach a pred našimi očami odohrávajú výjavy z veľmi vzdialenej minulosti. Ulice Puly sa totiž na niekoľko dní menia na javiská okúzľujúce-ho rímskeho teátra – centra antických tra-gédií a komédií. Aréna si opäť pripomína svoje dni veľkolepej slávy, počas ktorých sa medzi jej kamennými múrmi uskutočňo-vali súboje chrabrých gladiátorov. Krásky s antickými účesmi nosia antické šaty, na každom rohu nám historické „predsta-venie“ zvukov a svetiel vyráža dych, no a pre labužníkov sú určené rímske hostiny a istrijské pôvodné špeciality. V máji všetky cesty vedú do Puly.

www.pulasuperiorum.hr

PUla sUPEriOrVMPula25. - 26.6.

Archív: TZ mesta Pula

Poreč na začiatku leta býva hostiteľom folklórnych skupín nielen zo všetkých častí Chorvátska, ale aj z iných krajín Stredoze-mia, ba aj širšie. Na hlavnom mestskom námestí, Námestí slobody, sa uskutočňuje program, ktorý svojou rozmanitosťou fas-cinuje svojich návštevníkov. Veselá atmo-sféra a melódie, z ktorých vyžaruje tradícia vás vtiahnu do neprehľadných hudobných priestorov tejto časti sveta.

www.musicistra.org

sTrEdOZEMNé FOlklÓrNE sTrETNU-Tia ZlaTNa sOPElaPoreč, 27.6. - 3.7.



Mesto Labin sa v júli a auguste stáva sku-točnou malou umeleckou republikou. Jeho Malé divadlo, kostol, staré námestie a schody preberajú úlohu javiska. Na ich ‘do-skách’ vystupujú rôzne divadelné súbory a hudobníci. Labinskými ulicami zaznievajú zvuky tradičných kapiel, orchestrov vážnej a folklórnej hudby, či rôznych džezových zoskupení. V auguste hudobníkov vystrie-dajú počas Festivalu vizuálneho divadla herci. Nenechajte si ujsť atmosféru mesta, ktoré dáva divadlu celkom novú vizuálnu identitu.

www.istria-rabac.com

labiN arT rEPUblikalabin1.7. - 31.8.


Rovinjčania si tradície svojich predkov pripomínajú počas troch podujatí. Život v Rovinji voľakedy nebol možný bez batany, bárky ktorej sláva obišla svet. Batanou rybári vyplávali ráno na more a večer sa vracali s úlovkom, ktorým živili svoje rodi-ny. Večery rybárskej tradície sú podujatím, ktorým sa prostredníctvom niekdajších obyčají venuje pozornosť aj výrobe tohto plavidla, pričom sa pri jeho spustení na hladinu mora v prístave zhromaždí celé mesto. Buďte i vy svedkami oživenia tejto tradície obyvateľov prekrásneho istrijské-ho mesta.

www.istria-rovinj.com

VEčEry rybárskEj TradÍCiE rovinj9.7., 20. a 27.8.



Vďaka projekciám, ktoré sa uskutočňujú v historickom areáli Kaštela a antickej Areny, Festival hraného filmu v Pule patrí medzi celosvetovo atraktívne filmové festivaly pod holým nebom. Málokedy sa totiž svetový festival môže pochváliť prostre-dím, ktoré umožňuje premietanie filmov v priestore presiaknutom históriou stáročí. Nadväzujúc na bohatú mnohoročnú tradí-ciu, aj tohtoročný Festival svojim návštev-níkom, milovníkom siedmeho umenia, prinesie rôznorodý program medzinárod-ných a domácich filmových noviniek, a to v niekoľkých programoch. Vyzdvihujeme predstavenia na Kašteli, kde sa ako ou-vertúra Festivalu budú premietať filmy z Medzinárodného i z Domáceho programu, v rámci ktorého sa budú v Arene premietať filmy z aktuálnej chorvátskej produkcie. Aj v tomto roku bude Pula miestom predsta-vovania celého radu filmových hitov.

www.pulafilmfestival.hr

FEsTiVal HraNéHO FilMUPula17. - 24.7.

Fotografia: Neven Lazarević

Malvazija síce nie je víno, ktoré sa spája výhradne s istrijským polostrovom, ale vrcholní znalci vína poznajú jej tunajšiu vynikajúcu kvalitu. Istrijská malvázia rozo-spieva podnebie a srdce od nej zaihrá ra-dosťou. Dôvodom tohto účinku je zvláštny spôsob jej výroby, pri ktorom istrijskí vinári harmonicky spájajú tradičné a moderné metódy pestovania viniča a výroby vína. Doprajte si i vy radosti v spoločnosti tohto prekrásneho nápoja!

www.istria-brtonigla.com

sláVNOsť MalVaZijE brtonigla18.7.



V posledných niekoľkých rokoch platí pra-vidlo: každý, kto sa považuje za milovníka dobrého filmu, musí koncom júla prísť do Motovunu, pretože vtedy sa istrijské mestečko premieňa na chorvátsku filmo-vú Mekku. Malebné mestečko, nachá-dzajúce sa na vrchole strmého kopca, je idylickým prostredím pre Festival, ktorý s vytrvalosťou ignoruje komerčný charakter kinematografie, o ktorom sa stále viac a viac hovorí. Naopak, venuje sa nezávislej filmovej produkcii, teda kinematografii, ktorá dvíha na vyššie úrovne inovatívnosť umeleckého vyjadrenia. V Motovune si v lete môžete pozrieť odborníkmi vybrané filmy z aktuálnej svetovej produkcie, bez ohľadu na žáner. Päťdňový maratón s celodennými projekciami uspokojí aj ten najväčší filmový apetít. Samozrejmosťou Motovun film festivalu je ponuka špičkovej zábavy i vo chvíľach, keď váš pohľad nie je zameraný len na na filmové plátno.

www.motovunfilmfestival.com

MOTOVUN FilM FEsTiValMotovun26. - 30.7.

Archív: Motovun Film Festival d.o.o.

Špičkoví športovci a ich vzrušujúce špor-tové stretnutia, morské pobrežie a neo-pakovateľná istrijská atmosféra so sta-rostlivo vybraným večerným zábavným programom – toto všetko na vás čaká v Umagu, hostiteľskom meste prestížneho tenisového turnaja Croatia Open. Najlepší svetoví tenisti sa koncom júla stretávajú v Umagu a umožňujú všetkým návštevní-kom sedem dní prvotriednych športových zážitkov. Umag sa svojím turnajom už viackrát úspešne predviedol na medziná-rodnej scéne, a to nielen ako viacnásobný víťaz ocenenia Awards of Excellence za or-ganizáciu, ale aj každým rokom stále im-presívnejším zoznamom súťažiacich ako sú Thomas Muster, Marcel Rios či Carlos Moya. No, Umag ponúka viac ako len šport, lebo návštevníci si okrem sledovania popolud-ňajších zápasov môžu vychutnávať krásy Stredozemia, mora a slnka. Večer veselú atmosféru vytvárajú hudobné a spevácke hviezdy na svojich vystúpeniach na javisku mestského námestia.

www.croatiaopen.hr

aTP sTUdENa CrOaTia OPENUmag26.7. - 1.8.

Fotografia: Neven Gerenčir


asTrO ParTy lUNasNovigrad1.8.

lEGENdFEsTPićan30.7. - 1.8.

Predstavte si mestskú zvonicu, ako mizne pred vašimi očami, a namiesto nej sa zra-zu zjaví hviezdna nočná obloha. Približne takto bude vyzerať novigradská zvonica počas podujatia Astro Party Lunas, keď ju projektory zmenia na šíre hviezdne nebo. Lunas je staré keltské meno pre prvý letný deň, ktorý sa v keltskej kultúre oslavoval 1. augusta. V tlmenom svetle jedného z novigradských parkov sa bude 1. august oslavovať tak, ako ho slávili starí Kelti. Preto si túto príležitosť nesmú nechať ujsť priaznivci mystiky a romantiky.

www.istria-novigrad.com

Stredoveké uličky mestečka Pićan vyžaru-jú atmosféru, ktorá akoby nebola z tohto sveta, atmosféru pripomínajúcu rozprávky a príbehy, ktorých autora a čas ich vzniku nepoznáme. Istria je plná podobných príbehov, legiend a mýtov, ktorých deje prebiehajú v čarokrásnych istrijských le-soch a kopcoch. Legendfest je príležitosťou zhromaždiť na jednom mieste všetky ta-kéto príbehy a vyrozprávať ich. Do Pićanu na Legendfest prichádzajú mnohé diva-delné skupiny a združenia, ktoré svojimi predstaveniami odhaľujú svet literárnych a ľudových príbehov Istrie. Počas konania Festivalu sa celé mestečko špeciálne ozdo-buje starodávnymi istrijskými látkami a po uliciach sa prechádzajú obri, strigy, piráti, víly a iní rozprávkoví hrdinovia.

www.valkulture.hr

Archív: TZŽ IstrijskáFotografia: Mladen Sever


Neďaleko Umagu sa nachádza archeolo-gická lokalita antickej Sepomaje s pozo-statkami villy rusticy z obdobia 1. až 4. storočia po Kristovi. Samotný pohľad na starobylé antické zrúcaniny v každom člo-veku vzbudzuje bázeň voči neopísateľnej hodnote tohto kultúrneho dedičstva. Na oslávenie týchto hodnôt sa v Umagu kaž-doročne poriada manifestácia Sepomaia viva, festival antiky, počas ktorého majú všetci návštevníci možnosť bezprostredne zažiť ducha minulých čias. V antických kos-týmoch môžu návštevníci ochutnať antic-ké jedlá, spoznať gladiátorov, legionárov, tancovať antické tance a vyskúšať si antic-ké remeslá a umenia. Navštívte v auguste Umag a sľubujeme vám, že na tri dni úplne zabudnete na 21. storočie.

www.istria-umag.com

sEPOMaia ViVaUmag2. - 4.8.

V noci 12. augusta nebo poznamenávajú svojim šľahnutím ohnivé chvosty mnohých komét. Tento deň je zároveň aj sviatkom sv. Lovra, takže národ tento jav nazval slzami svätého Lovra. Zvláštny zážitok, pri ktorom sa dá sledovať nebo pokreslené ‘padajúci-mi hviezdami’ sa dá zažiť v Rovinji. V tento deň vypínajú osvetlenie pobrežnej prome-nády, aby sa zvýraznil dojem z osvetlenia na vyššej úrovni. Aj rovinjské reštaurácie v ten večer zhasínajú svetlá vytvárajúc tak romantickú atmosféru, ktorá napĺňa dušu a ponúka dobrú príležitosť na skutočnú pohodu a relax.

www.istria-rovinj.com

NOC sV. VaVriNCa rovinj12.8.

Archív: Múzeum mesta Umag Archív: TZŽ Istrijská


Starý kameňolom ponúka najčastejšie smutný pohľad. Predstavte si však ka-meňolom, ktorý navštevujú sochári, aby v ňom popustili voľnosť svojej tvorivosti. Pohľad naň sa celkom iste zmení. Presne to sa deje v kameňolome Montraker vo Vrsare, počas tunajšej sochárskej školy. Kameňolom zrazu ožije a z jeho nevyužité-ho materiálu sa začnú rodiť sochy. Uverte kúzlu tohto okamihu na tohtoročnej škole, ktorú bude viesť slávny chorvátsky sochár Peruško Bogdanić.

www.istria-vrsar.com

sOCHárska škOla „MONTrakEr” Vrsar30.8. - 11.9.


Pre všetkých, ktorí obľubujú športové sú-ťaže v prírodných podmienkach, by táto udalosť mala znamenať väčší pôžitok ako hocijaká bazénová súťaž v plávaní. V Poreči sa pláva v mori a súťažiaci bez ohľadu na teplotu, prúdy alebo vlny, na túto súťaž prichádzajú, aby si overili, kto z nich pláva rýchlo ako delfín. Porečský delfín je cen-trálnou udalosťou plaveckého festivalu na mori a sústreďuje rekreatívnych plavcov, ktorí si svoje schopnosti merajú v niekoľ-kých disciplínach. Samotný maratón Po-rečský delfín sa pláva na 1500, 3000 i 5000 metrov, no je tu ešte aj plavecký šprint, turnaj v profesionálnom a rekreatívnom vodnom póle, ako aj regata plachetníc a majstrovstvá Chorvátska v jet ski. Po-rečania týmto spôsobom oslavujú svoju spätosť s morom, ktoré pre nich znamená život, preto sa k nim pridajte aj vy.

www.poreckidelfin.com

POrEčský dElFÍNPoreč4.9.

Fotografia: Igor Zirojević


Ten, kto nikdy netúžil ochutnať hľuzovky, tento gurmánsky klenot Istrie, by sa ne-mal nazývať gurmánom. Hľuzovky, huby rastúce pod zemou, sú poznávacím zna-kom Istrie, a Istrijčania im svoju vďačnosť prejavujú tak, že prísne utajujú recepty ich prípravy na svojom polostrove. Príle-žitosť spoznať celé bohatstvo hľuzoviek vo všetkých možných chuťových kombináci-ách vám poskytujú Dni hľuzoviek, ktoré sa poriadajú na jeseň. Preto príďte a posúďte sami.

www.istria-gourmet.com

Historický festival Giostra pripomína svo-jim návštevníkom dávnu históriu Poreču. Presnejšie rok 1672, keď sa podľa zápiskov z archívu Vlastivedného múzea porečského kraja a Štátneho archívu v Pazine poriada-la na porečských uliciach ľudová slávnosť (fešta) Fiera franca triduana. Jej účastníci sa pretekali v streľbe kušou na cieľ a rôz-nych tancoch, avšak hlavnou atrakciou bývali konské dostihy Giostra. Nech sa cesta storočiami do histórie Poreča stane aj vašou vlastnou skúsenosťou.

www.giostra.info

dNi HĽUZOViEk11.9. - 14.11.

GiOsTraPoreč10. - 12.9.

Archív: TZŽ IstrijskáArchív: TZŽ Istrijská


Parenzana bývala voľakedy úzkokoľajná železničná trať, zachádzajúca hlboko do vnútra Istrijského polostrova, ktorá spája-la 33 istrijských miest od Poreču po Terst. Dnes sa na tejto bývalej železničnej trase konajú maratónske cyklistické preteky, ktoré boli vďaka svojej malebnosti a kráse zaradené aj do kalendára Svetovej cyklis-tickej asociácie 1. kategórie. Keďže účasť na pretekoch prinesie cyklistom body do Svetového pohára, očakáva sa príchod najlepších svetových pretekárov, takže by Parenzanu, ako vrcholné športové podu-jatie, nemali v žiadnom prípade vynechať milovníci vrcholovej cyklistiky.

www.parenzana.comwww.istria-bike.com

isTria MTb TarTUFi TOUr - ParENZaNa CaNNONdalE24. - 26.9.

Návšteva mestečka Buzet na začiatku sep-tembra vám umožní cestovať v čase – o sto rokov dozadu. V Buzete sa od dávnych čias začiatkom septembra uskutočňuje slávnosť Subotina. S cieľom oživiť staré mestské uli-ce Buzetu, sa Subotina vo svojej pôvodnej forme oslavuje ešte i dnes a s úspechom nás vracia do čias a prostredia, v ktorom žili a pracovali starí Buzetčania. V deň slávnosti sa ulicami šíria vône a zvuky tra-dície a Buzetčania sa obliekajú do svojich pôvodných národných krojov a ľudových a mestských odevov z konca 19. storočia. Jedným slovom, celé staré mesto sa mení na múzeum zvykov a tradičných remesiel, hier, muzikantov a starodávnych jedál.

www.istria-buzet.hr

sUbOTiNa PO sTarOMbuzet12.9.

Archív: TZŽ IstrijskáArchív: TZ mesta Buzet

KVARNER

KVARNER www.chorvatsko.hr 17

Vďaka tradícii, ktorá siaha do dávnych čias, v ktorých podľa ľudového podania tzv. škaredé masky bujarým smiechom vyhá-ňali zlé sily, sa z Rijeky stalo hlavné mesto karnevalov v Chorvátsku. V týchto dňoch sú brány mesta zatvorené pre všetky váž-ne veci a otvárajú sa pestrofarebnosti a bezstarostnej radosti. Tak to bude aj tohto roku, po odovzdaní mestských kľúčov. Kar-nevalová nálada strhne všetkých, ktorí sa ocitnú v meste. Neprehľadné množstvo masiek, pod ktorými každý okamžite za-búda na smútok, bude dlhé dni šíriť dobrú náladu v uliciach mesta. Vyvrcholením Karnevalu bude jeho záver, kedy cez mesto prejde veľký a aj vo svete známy Medziná-rodný karnevalový sprievod.

www.ri-karneval.com.hr

rijEčský karNEValrijeka17.1. - 17.2.

Fotografia: Sergio Gobbo

Na svete existuje len sedem zachovaných sôch starogréckeho atléta Apoxyomena, z ktorých jednu objavili práve v Chorvát-sku a to v morskej hĺbke 45 metrov. Totiž, v roku 1999 sa v blízkosti ostrova Lošinj našla bronzová socha, ktorá bola uviaz-nutá medzi dvoma morskými skalami. Atléta starého vyše dvetisíc rokov vytiahli z morských hlbín a dôkladne zreštaurova-li. Po navrátení niekdajšieho lesku bude Apoxyomenos od konca roku 2010 trvale vystavený v Malom Lošinji v priestoroch Paláca Kvarner. Pri príležitosti tohto vý-znamného archeologického objavu orga-nizujú Lošinjčania Dni Apoxyomena, počas ktorých si návštevníci môžu pozrieť rôzne podujatia na tému Apoxyomena: výstavy fotografií, výstavy keramiky a antických šperkov, archeologické potápanie, antickú gastronómiu, antické účesy, vystúpenie grécko-rímskych zápasníkov, zvláštne ho-telové ponuky – rímske kúpele, masáže... a potvrdiť tak význam tohto objavu pre chorvátske kultúrne dedičstvo.

www.tz-malilosinj.hr

dNi aPOXyOMENaMali lošinj24. - 27.4.


18 www.chorvatsko.hr KVARNER

Tento rijecký festival je jedným z obľúbe-ných miest, na ktorých sa stretávajú eu-rópski divadelníci, rozvíjajúci nekonvenčný prístup k scénickému rozmýšľaniu. Jeho meno je na medzinárodnej scéne znakom provokatívnosti a kladenia otázok. Ne-závislá divadelná produkcia prekvitá už dlhé roky, čo oceňuje aj publikum, preto nie je zvláštne, že práve z kreatívnych rúk malých divadelných scén dnes vychádzajú niektoré z najpôsobivejších divadelných predstavení. Okrem divadiel zo všetkých susedných krajín v Rijeke doteraz hosťovali aj divadlá z Veľkej Británie, Švajčiarska, Belgicka, Nemecka a ďalších európskych krajín. Spomedzi slávnych mien, ktoré tu doteraz vystupovali, jednoznačne treba spomenúť primadonu talianskeho divadla Emmu Danteovú a laureáta európskej ceny za Nové Divadelné reality Alvisa Hermani-sa. Veríme, že nás rovnako aj tohtoročné vydanie Festivalu príjemne prekvapí svoji-mi hosťami a rozličnými predstaveniami.

www.theatrefestival-rijeka.hr

MEdZiNárOdNý FEsTiVal MalýCH sCéN rijeka , 3. - 11.5.

Fotografia: Petar Fabijan

Obyvatelia okolitých dedín obyvateľov maličkej dedinky v Gorskom kotari, nachá-dzajúcej sa vo vlhkej oblasti plnej barín, zo žartu nazvali Žabiarmi. V minulosti si kvôli tomuto posmechu mnohí mladíci vybavo-vali účty a nezriedka sa i pobili, ale časom sa Lokvania naučili prijímať tento žart na vlastný účet a obrátiť ho na svoj poznávací znak. Preto začali každú jar organizovať slávnosť, na ktorej oslavujú nielen žaby, ale aj všetkých ľudí svojho kraja. Okrem bohatej ponuky jedál zo žiab sú vrcholom večera dnes už preslávené žabie preteky. Majitelia žiab privádzajú svojich zvieracích miláčikov a na všeobecnú radosť prítom-ných, nahovárajú ich na čo najdlhší skok. Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnete.

www.tz-lokve.hr

Žabiarska NOClokve25. - 26.4.

Fotografia: Bojan Grgurić


Pohľad, ktorý nám s istotou vyráža dych, je pohľad na rijecký prístav pretkaný množstvom bielych plachiet. Plachtári zo všetkých končín sveta sa raz do roka sústre-ďujú na regate plachetníc Velika Fiumanka, ktorá sa uskutočňuje na trase od Rijeky do Omišalju a späť. Aj tí najšikovnejší plachtá-ri na nej prídu o posledné zvyšky síl. Tento rok sa v rámci veľkej regaty uskutoční aj regata pre médiá pod názvom NCPress Fiu-manka. Výnimočná udalosť pre všetkých milovníkov športového adrenalínu.

www.fiumanka.hr

Ak vyhľadávate nové skúsenosti a zážitky, ktoré sa pohybujú na hranici medzi hud-bou a dobrodružstvom, potom je hudob-ný festival Hartera pre vás tým pravým miestom. Túlajúc sa po chodbách a halách niekdajšej papierenskej továrne v Rijeke, ktorej vďačí festival za svoj názov, nájdete práve toto – tanečnú hudbu štylizovanú do mýtického prostredia továrenskej archi-tektúry, osvieženej výtvormi moderných umelcov. Všade okolo vás rozosmiate tváre tancujúcich ľudí. Hartera si sebavedome buduje svoj imidž medzi európskymi festi-valmi a rada privíta všetkých ľudí, ktorí sa radi zabávajú.

www.hartera.com

FiUMaNkarijeka12. - 13.6.

HarTEra 6rijeka10. - 12.6.

Fotografia: St. ValterFotografia: Darko Vaupotić


Brehy malebného jazera Bajer sa v lete stávajú dejiskom zábavných udalostí, akými sú hudobné koncerty či športové podujatia. Sú to udalosti, ktorými do-máci obyvatelia z Fužín spestrujú svojim návštevníkom pobyt v tomto nádhernom horskom prostredí. Zatiaľ čo vám príjem-né teplo sobotňajších horských večerov pohládza pokožku a hudobné hviezdy sa snažia lahodiť uchu, o maškrtný jazýček sa postará pestrá ponuka nezvyčajných a tajomných jedál chorvátskych hôr.

www.tz-fuzine.hr

lETO VO FUŽiNáCHFužine13.6. - 22.8.

Fotografia: Marinko Jakovljević

Malinska na ostrove Krk svojim návštevní-kom ponúka impresívny kultúrny program, obohacujúci letnú dovolenku, ktorá nado-búda na hodnote a význame. V priebehu júna, júla a augusta totiž z kláštora Sv. Márie Magdalény znejú zvuky klasických hudobných nástrojov. Niektorí z najta-lentovanejších chorvátskych hudobníkov si volia Malinsku ako miesto, na ktorom chcú predstaviť svoje umenie. Rovnako tak sa v Galérii sv. Mikuláša môžete pokochať vo výtvarných dielach mnohých známych umelcov, napr. Aleksandra Forenbahera, Maura Stipanova alebo Antuna Hallera. Nedovoľte, aby vaša dovolenka v Malinskej prešla bez toho, aby ste si dušu osviežili dúškom kultúry.

www.tz-malinska.hr

kUlTÚrNE lETOMalinska15.6. - 30.8.

Fotografia: Nediljko Vučetić


Cez Gorski kotar kedysi viedli dôležité me-dzinárodné karavánové cesty. Na začiatku 18. storočia bola vybudovaná Karolínska cesta, dôležitá dopravná tepna, ktorá spájala Karlovac s mestom Bakar. Kvôli nepriaznivému terénu, ktorým prechá-dzala, začiatkom 19. storočia vybudovali novú dopravnú tepnu, nazvanú Lujziana podľa Napoleonovej manželky Márie Lujzy. Lujziana bola v tom čase jednou z najmodernejších tepien v Európe, čo zna-menalo významný prínos pre obyvateľov regiónu Gorski kotar. Dnes už tieto dve cesty nemajú niekdajší kľúčový význam, ale spomienky na ich zlaté časy ešte stále prežívajú v tejto letnej manifestácii. Po Lujziane a Karolíne v týchto dňoch prechá-dzajú karavány cestujúcich, oblečených do dobových kostýmov, hudba znie spoza každej zákruty a domáci obyvatelia využí-vajú každú príležitosť, aby vám mohli po-núknuť domáce jedlá a zákusky. Pridajte sa aj vy k zástupu šľachticov, kniežat a ich oslnivých záprahov.

www.lujzijana.com

lETO Na lUjZiaNE a karOlÍNEdelnice19.6. - 18.7.

Počas všetkých troch letných mesiacov majú návštevníci Rijeky možnosť zúčastniť sa na rozmanitom kultúrnom programe, ktorý sa uskutočňuje na Trsatskom hrade, postavenom za účelom obrany od turecké-ho vojska na mieste niekdajšej rímskej po-zorovateľne. Za hradbami tejto historickej stavby sa uskutočňuje kultúrno-zábavný program, v ktorom vystupujú mnohé zná-me chorvátske herecké a estrádne mená. Pohodlne sa usaďte, osviežte sa v letných horúčavách medzi múrmi hradu a vychut-najte si predstavenia a koncerty.

www.bascinskiglasi.hr

lETO Na HradErijeka19.6. - 12.9.

Fotografia: St. ValterFotografia: Ninoslav Pleše


Počas letných mesiacov sa námestia, ulice a terasy Rijeky menia na divadelné javiská. Populárne mestské lokality, ale tiež mies-ta, ktoré by si ani samotní Riječania nedo-kázali predstaviť ako javiská pre hercov a divadelné rekvizity, sa na niekoľko týždňov odovzdávajú do rúk umelcov najrozma-nitejších hudobno-scénických prejavov. Program festivalu zahŕňa uvedenia klasic-kých drám, premiéry novších dramatických textov a koncertov klasickej hudby, ale tiež vystúpenia pouličných divadiel a koncerty estrádnych hviezd. K festivalu neodmysli-teľne patrí časť, v ktorej sa prehodnocujú súčasné vzťahy priemyselnej architektúry a divadla, a tak sa niektoré predstavenia uskutočňujú v priestoroch niekdajších priemyselných zariadení.

www.rijeckeljetnenoci.com

rijEčské lETNé NOCirijeka30.6. - 24.7.

Fotografia: Dražen Šokčević

Počas letných mesiacov niektorými mes-tami Kvarneru prechádzajú maskované sprievody. Ani Novi Vinodolski v tomto nie je výnimkou, a tak je júl mesiacom, v kto-rom Novi Vinodolski otvára svoje mestské brány maškarám a dočasne prenecháva vládu Letnému karnevalu. Už tradične v týchto dňoch niet miesta pre vážne tváre a zachmúrené pohľady, úsmev sa nákazli-vo šíri po celom meste. Odhoďte starosti, ukryte sa za masku a pripomeňte si, aký je život krásny.

www.tz-novi-vinodolski.hr

lETNý karNEValNovi Vinodolski2. - 3.7.

Archív: TZ mesta Novi Vinodolski


Ak ste vášnivým milovníkom džezu, Opa-tija v lete je tým správnym miestom pre vás. Ak džez nepovažujete za komplexnú a uzavretú hudobnú formu, určenú pre-dovšetkým hudobníkom a nie širšiemu obecenstvu, Liburnia jazz festival vás osloví viac ako nenapraviteľných milovníkov džezu. Myšlienkou je totiž priblížiť jazzovú hudbu širšiemu okruhu hudobného obe-censtva. Preto si v rámci tohto festivalu môžete vychutnať hudobnícke umenie niektorých z najtalentovanejších jazzových virtuózov, ale aj aktívne sa zúčastňovať na jazzových dielňach, na ktorých zistíte, že džez je jedným z hudobných štýlov, ktorý dokáže pritiahnuť každého. Príďte do Opa-tije a staňte sa súčasťou medzinárodného Jazzového spoločenstva.

www.liburniajazz.hr

libUrNia jaZZ FEsTiValOpatija2. - 4.7.

Fotografia: Davor Hrvoj

Na kopci povyše Rijeky sa nachádza mestečko Kastav, mestečko kultúry a osvety. Rozvíjajúc túto tradíciu, v Kastave v lete prebieha bohatý a kvalitný kultúrny program. Návštevníci sa môžu stretnúť so širokou škálou udalostí dramatického, hudobného a výtvarného charakteru. Po-četné predstavenia, koncerty domácich a zahraničných hudobníkov a rôzne výsta-vy prispievajú k romantickej atmosfére, ktorou si Kastavské kultúrne leto získava svojich hostí.

www.kkl.hr

kasTaVské kUlTÚrNE lETOkastav4.7. - 30.8.

Fotografia: Vjekoslav Šabarić


Letní návštevníci Vinodolskej riviéry sa môžu tešiť na dovolenku, ktorá im okrem vychutnávania slnka a blahodarného pô-sobenia jadranského pobrežia prinesie aj skutočné hudobné zážitky. V lete sa totiž na historických lokalitách v okolí mesta Novi Vinodolski, v starých frankopanských hradoch Bribir a Drivenik uskutočňujú kon-certy, ktoré svojou rôznorodosťou rozširujú naše hudobné horizonty. Vinodolské letné večery ponúkajú špičkové interpretácie diel klasickej hudby, ktoré podčiarkujú prostredie starodávnych stavieb, zaliatych mesačným svitom. Jednotlivé večery sú rezervované pre chorvátsku etno hudbu, ktorá odhaľuje samotné korene našej kultúry. Nebuďte však prekvapení, keď sa namiesto hudobníkov pred vami objavia herci. Od tohto roku Vinodolčania totiž pri-pravujú aj mnohé divadelné prekvapenia, ktorými obohatia vašu ozajstnú kultúrnu dovolenku.

www.tz-vinodol.hr

ViNOdOlské lETNé VEčErybribir, Grižane, Tribalj a drivenik14.7. - 23.8.

Fotografia: Dino Lovrić

Ako tú najprirodzenejšiu vec na svete počas prechádzok v uličkách malebných mestečiek ostrovov Lošinj a Cres, môžete počuť hudbu ktorá k vám preniká spoza zatvorených dverí. Mestečko Osor, ktoré medzi domami ukrýva aj starobylé antic-ké divadlo, vyžaruje zvláštnu umeleckú atmosféru. Ak na chvíľku zastanete pred osorským renesančným kostolom Nanebo-vzatia Panny Márie, budete počuť hudbu, ktorá akoby bola zložená práve pre toto miesto a túto chvíľu. Táto hudba však ne-bude výplodom vašej fantázie, v kostole sa naozaj uskutočňuje koncert, a to len jeden z celej série letných koncertov našich špič-kových inštrumentalistov, ktorí sa zúčast-ňujú na hudobných večeroch v Osore.

www.osor-festival.hr

OsOrské HUdObNé VEčEryOsor12.7. - 22.8.

Fotografia: Bojan Purić


Na sviatky troch svätcov, Sv. Jakuba, sv. Antona a sv. Krištofa sa Rab vracia ďaleko do svojej stredovekej minulosti. Súťaže v starodávnych rytierskych hrách sa predvá-dzajú na veľkolepom Turnaji rabských luko-strelcov, kde rytieri súťažia a bojujú o cenu, ktorú im už tradične slávnostne odovzdáva rabské knieža. O dobrú náladu sa starajú hudobníci, zástavníci a všetci účastníci, oblečení do stredovekých kostýmov, ktorí sa môžu pridať k veľkému sprievodu v uliciach mesta. Rabskými hodmi Rabania oživujú spomienky na niekdajší vzhľad ich mesta, keď oslavovalo svoju slobodu a sa-mosprávu – municípium.

www.fjera.hr

rabské HOdyrab25. - 27.7.

Fotografia: Goran Novotny

Vznešená architektúra a nádherné parky klenotov Jadranu vás môžu zaviesť do ne-jakého iného sveta, do sveta rozprávok, v ktorom sa princovia ešte vždy na bielych koňoch uchádzajú o svoje princezné. Je to preto, že Opatija je dedičstvom Rakúsko-uhorskej Monarchie a pre jej dvor bola najobľúbenejším miestom na oddych. Toto kráľovské letovisko odnepamäti priťahova-lo mnohých kráľov, cárov, princov, grófov a barónky, častými hosťami boli aj umelci hľadajúci inšpiráciu. Všetkých sa dá v júli opäť stretnúť v uliciach Opatije. S cieľom oživiť túto atmosféru, si obyvatelia Opatije totiž každý rok v júli obliekajú dvorné kos-týmy a zúčastňujú sa na manifestácii, ktorá celé mesto vracia o niekoľko storočí dominulosti.

www.opatija-tourism.hr

Cisárska NOCOpatija16. - 18.7.

Fotografia: David Kurti - Foto Luigi


krčský jarMOk – lOVrEčEVakrk8. - 10.8.

Jeden príbeh sa medzi obyvateľmi mesta Novi Vinodolski vďaka ústnemu podaniu zachoval až dodnes. Počas oberania hroz-na, na ktorom sa každoročne zúčastňovali všetci mládežníci z tejto oblasti, dôkladne sledovali, ktoré dievča je najusilovnejšie. Po skončení oberania sa spomedzi obera-čiek volila najkrajšia a najusilovnejšia a tá dostala korunu z viniča. Oslavu úspešného oberania venovali práve tomuto dievčaťu. Vinodolčania sa rozhodli obnoviť túto tra-díciu a modernejším spôsobom si pripo-menúť minulosť svojho kraja. Hostia si na slávnosti môžu pochutnať na pôvodných vinodolských špecialitách, potešiť sa eko-logickými výrobkami, rôznymi ľudovými hrami a tamburášskou hudbou.

www.tz-novi-vinodolski.hr

V lete nás na jadranských ostrovoch môže len máločo prekvapiť. Sme pripravení na všetko, čo si len naša fantázia vie predsta-viť. No krčskí rytieri a ich dámy predsa len prekonávajú aj tie najodvážnejšie očaká-vania. Práve takýto neobyčajný výjav vás očakáva na Krku – rytieri súťažia v rôznych rytierskych zručnostiach, v mestskom prí-stave zúri námorná bitka a piráti hľadajú dávno zabudnutý poklad. No vy sa nie-lenže nemusíte obávať, že by vám pritom ublížili, naopak, môžete všetko pokojne pozorovať a zároveň si vychutnávať zaují-mavosti originálnej krčskej kuchyne. Áno, to je Lovrečeva!

www.tz-krk.hr

rUŽiCa ViNOdOlUGrižane 13.8.,bribir 14.8.,Novi Vinodolski 19. - 21.8.

Archív: TZ mesta Novi Vinodolski Archív: Ivica Brusić - Brujo


Jedného rána v dávnom roku 1291. trsat-skí drevorubači pred sebou zbadali v lese domček, ktorý tam predtým nebol. Vyľa-kaní a udivení oznámili tento zázrak fará-rovi Jurjevićovi, ktorý ich upokojil a pove-dal, že vie, o čo ide. Išlo totiž o nazaretský domček Blahoslavenej Panny Márie, ktorú zo strachu pred tureckými dobyvateľmi an-jeli preniesli na Trsat, kde stála celé tri roky a sedem mesiacov. No po uplynutí tejto doby prišiel čas, aby domček pokračoval vo svojej ceste do Lorreta, kam pôvodne smeroval. Knieža Martin Frankopan dal na rovnakom mieste postaviť františkán-sky kláštor, aby utešil Trsatčanov. Dnes je Trsat mariánskym pútnickým miestom, známym mnohými vyslyšaniami a púťami veriacich, hlavne v sviatok Nanebovzatia Panny Márie.

www.rijeka-nadbiskupija.com

PÚť Na sViaTOk NaNEbOVZaTia PaNNy MáriErijeka, Trsat, 15.8.

Archív: TZŽ Prímorsko-goranská

Pohodlne sa usaďte a pod jasným hviezd-nym nebom nad Ičićami si vychutnávajte súčasnú tvorbu chorvátskeho dokumen-tárneho filmu. Umožní vám to program Liburnia Film Festivalu, v ktorom sa okrem niekoľkých premiérových predstavení pravidelne premietajú všetky chorvátske dokumentárne filmy, ktoré boli ocenené na domácich i zahraničných filmových festivaloch v uplynulom roku. Takýmto vý-berom tento filmový festival zabezpečuje svojim návštevníkom najkvalitnejší výber domácich dokumentárnych filmov. Po projekcii sa podeľte o vaše dojmy v družnej debate za zvukov vystúpení špičkových hudobných hostí Festivalu.

www.liburniafilmfestival.com

libUrNia FilM FEsTiValičići27. - 30.8.

Fotografia: Dino


Je ťažké predstaviť si Jadranské more a ne-spomenúť si pritom na vôňu olív a chuť oli-vového oleja. Olivy sú v našej kuchyni veľ-mi cenené, a preto nie je ničím zvláštnym, že sa v Punte na ostrove Krk uskutočňujú Dni olív. Podujatie, na ktorom sa krčským návštevníkom prezentuje tento liečivý plod v celej jeho kráse. Je to jedinečná prí-ležitosť zúčastniť sa oberania olív a skúsiť, ako chutí každodenný ostrovný život. Kým oberáte, domáci vám za zvukov tradičného nástroja sopile budú servírovať sedliacku desiatu. Nebude to však pre vás ťažké, keďže večer na vás čaká bohatá hostina. Najlepší kuchári z celého Chorvátska totiž súťažia v príprave jedál z olív, na ktorých si budete môcť pochutiť aj vy.

www.tzpunat.hr

dNi OlÍVPunat10. - 19.10.

Fotografia: Ernest Bonifačić

Medzi vína, na ktoré sme hrdí, keď vo svete predstavujeme bohatú tradíciu chorvátskeho vinárstva, patria aj vína vrbnických vinárov. Vrbnickí vinári srdečne privítali túto česť. Každoročne v auguste priťahujú všetkých milovníkov vína, ako výrobcov, tak aj tých, ktorí si jednoducho radi vychutnajú dúšok kvalitného vína. Na vrbnických Dňoch vína sa môžu návštevníci zabaviť na celodenných prezentáciách a ochutnávkach, majú príležitosť z prvej ruky, od originálnych výrobcov kúpiť fľaš-ky ich kvalitného vína a ochutnať ostatné pôvodné krčské gastronomické výrobky. Okrem ochutnávok kvalitného vínka a jedál sú pozoruhodné i výstavy, na kto-rých Krčania vystavujú svoje vinárske a vinohradnícke náradie a prezentujú pôvab výroby, aký nenájdeme v modernej prie-myselnej výrobe.

www.vrbnik.hr

dNi VÍNa OsTrOVa krkVrbnik28. - 29.8.

Fotografia: Rino Gropuzzo


Pamätník podvodnému lovcovi rýb na jednom z mestských námestí je dôkazom toho, aký dôležitý je pre Lošinjčanov tento šport. Vďaka miernemu mediteránskemu podnebiu majú Lošinjčania každoročne príležitosť podvodným lovcom rýb poskyt-núť nezabudnuteľné zážitky tesne pred Novým rokom. Novoročný pohár zahŕňa dva poháre: Novoročný pohár miest a Eu-rópsky pohár národov, no obidva Poháre sú rovnako atraktívne, lebo každé ponorenie vyráža dych a vyvoláva horlivé povzbu-dzovanie obecenstva. Je to príležitosť ako privítať Nový rok v športovej atmosfére a v spoločnosti výnimočne odvážnych ľudí.

www.cres-losinj.net/udica

NOVOrOčNý POHár V POdVOdNOM rybOlOVEMali lošinj, 28. - 30.12.

Fotografia: Miro Andrić

Lovranské „maruni“ patria medzi najkvalit-nejšie druhy gaštanov na svete. Ide o sortu, ktorá je endemická v kvarnerskej oblasti, lebo vznikla krížením gaštanov z ďalekého východu – ktoré zo svojich ciest prinášali lovranskí námorníci – a tamojších pô-vodných druhov. Lovrančania sú na svoje maruni mimoriadne hrdí a tak im venovali tri víkendy v októbri, kedy sa uskutočňuje slávnosť Marunada: prvý víkend v Lovrane a ďalšie dva v blízkych dedinkách Liganj a Dobreć. Na tejto slávnosti sa ponúkajú výrobky z gaštanov, tradičných pečených marunov a ďalšie jedlá, ktoré ich obsahujú, rôzne sladkosti, koláče a torty. Nie všetky pripravené lahôdky však obsahujú gašta-ny a tak si návštevníci môžu vychutnať aj domácu „medicu“, pálenku na báze medu, ako aj mladé domáce víno.

www.tz-lovran.hr

MarUNádalovran15. - 31.10.

Fotografia: Ana Slamek

L I K A - K A R LO VA C

LIKA - KARLOVAC www.chorvatsko.hr 31

Na celé dva týždne v roku sa Dubovac mení na stredoveké mestečko. Oslavujúc dlhú a bohatú históriu mesta, ktoré žilo búrlivým obchodným životom dávno predtým ako bol založený Karlovac, obyvatelia tejto oblasti organizujú veľký trh. Prechádzajúc ulicami trhu, zoznamujete sa so stredove-kými zvykmi, remeslami, zbraňami, hrami a jedlami. Zabávajú vás herci v kostýmoch a hudobníci, obchodníci a remeselníci vás ako stredovekí šašovia mámia k svojim stánkom, zatiaľ čo rytieri v brneniach a vojaci z historických jednotiek odvážne bojujú o vašu pozornosť. Ktovie, možno sa vám pošťastí a budete môcť vysadnúť na bieleho koňa a vyslobodiť vašu devu uväz-nenú vo vysokej veži.

www.karlovac-touristinfo.hr

Oslavou dňa svojho mesta na sviatok Svätého Antona - 13. júna, začína pre Novaljčanov dlhé, teplé leto, plné rôznych kultúrnoumeleckých a zábavných podu-jatí. Novaljské kultúrne leto tvoria medzi iným Novaljský trijatar, ktorý v tomto roku ponúkne mnohé predstavenia, koncerty vážnej hudby v prevedení mnohých domá-cich i hosťujúcich hudobníkov, rôzne výsta-vy výtvarného umenia, výstava pažských oviec a pažského syra, ako aj etno večery, v rámci ktorých sa uskutoční aj Festival pisme nakanat tradičnej hudby ostrova Pag. Pri takomto kultúrnom programe trvá leto v Novalji ešte dlhšie!

www.tz-novalja.hr

sTrEdOVEký jarMOkdubovac17.5. - 4.6.

NOValjské kUlTÚrNE lETONovaljajún - september

Fotografia: Igor Čepurkovski Archív: Eugen Rebernišak

32 www.chorvatsko.hr LIKA - KARLOVAC

V predvečer slávnosti, na ktorej sa oslavuje Narodenie sv. Jána Krstiteľa sa na brehoch rieky Kupy odohráva čarovné svetelné predstavenie. Akoby sa pretekali čí oheň bude veľkolepejší, Banijčania a Gazania, jedni na jednom a druhí na druhom brehu rieky, pália ohne, ktorých svetlo osvetľuje nočné nebo a všetkých prítomných napĺňa pocitom Božej prítomnosti. Medzi obecen-stvom sa šíria hlasy obdivu a ohne nesené vánkom posielajú iskry vysoko do noci.


sVÄTOjáNsky OHEŇbanija a Gaza -brehy rieky kupy23.6.

Fotografia: Vedran Skukan

Vždy, keď sa spomenie meno Ivany Brlićo-vej Mažuranićovej, sa deťom rozsvietia svetielka v očiach. Jej meno im pripo-mína nekonečné dobrodružstvá postáv chorvátskych rozprávok, ako Striborov les, nezbedných Tintilinićov a zvedavého Potjeha, hľadajúceho pravdu. Ivana Br-lićová Mažuranićová je najpopulárnejšou a najprekladanejšou chorvátskou autorkou rozprávok, ktoré deti fascinujú a dospelým ich fantázia berie dych. Ogulinčania preto každoročne na počesť svojej slávnej ro-dáčky organizujú Festival, ktorý ich mesto premieňa na rozprávkový svet. Do Ogulinu prichádzajú divadelné skupiny, spisovate-lia a hudobníci, uskutočňujú sa tu predsta-venia, projekcie kreslených filmov a detské dielne, ktoré rozvíjajú tvorivosť a dávajú krídla detskej fantázii. Zabudnite počas niekoľko dní na realitu a vydajte sa na ces-tu, na ktorej vám spoločnosťou budú víly, trpaslíci, ale aj zlé, úkladné ježibaby.

www.ogfb.hr

OGUliNský FEsTiVal rOZPráVOkOgulin10. - 14.6.

Fotografia: Ankica Puškarić


Dlhé letné dni obyvatelia Slunja trávia aj popri zábave. V júli a auguste v Slunji prebieha množstvo akcií športovo-rekre-ačného charakteru. Leto v Slunji sa začne tradičnými vodnými hrami na rieke Kora-ne, a pokračuje vo všetkých smeroch počas víkendov, ktoré nasledujú – od obvyklých športov, akými sú futbal, plážový volejbal alebo kolky, až po tie menej obvyklé, ako je paintball, vzpieranie alebo „brdjanijada“, populárna olympiáda starých športov. No, okrem týchto športových akcií Slunjčanov zaujíma aj kultúra a tak organizujú celý rad výstav, večery mladých hudobných skupín, promócie kníh a výtvarné kolónie. Vychut-najte si Leto v Slunji!

www.tz-slunj.hr

lETO V slUNjislunjjúl - august(víkendy)

Fotografia: Ivančica Cindrić

Karlstadt festival spája všetky kultúrne podujatia, ktoré sa v Karlovci konajú počas júna a júla. 13. júl je však medzi nimi mi-moriadny, a aj preto si ho zvolili za ústred-ný deň Festivalu. Je to totiž deň zrodu mesta Karlovac. V tomto roku slávia Kar-lovčania práve 431. výročie vzniku svojho mesta. Túto príležitosť sprevádza skutočná narodeninová oslava, doplnená pestrým zábavným i gastronomickým programom. Príďte aj vy zablahoželať k narodeninám mestu na štyroch riekach!


karlsTadT FEsTiValkarlovac23.6. - 6.9.

Archív: TZŽ Karlovacká


Ak ste si predsavzali stráviť svoju letnú dovolenku v absolútnom pokoji a ničnero-bení, potom ani náhodou nerátajte s Kar-lobagom, pretože Karlobagčania pripravili pre svojich hostí aktívne leto, naplnené rôznymi podujatiami a atrakciami. Okrem autochtónnych jedál a nápojov, ktoré tu môžete ochutnať, na jeho hlavnom ná-mestí - starom Bagskom placi, sa môžete dvakrát do týždňa zabávať na tanečných večeroch alebo rybárskych slávnostiach, kým pre tých, ktorí uprednostňujú trošku „vážnejšiu” zábavu, sú tu koncerty klasic-kej hudby v kostole sv. Josipa (sv. Jozef). O ostatné sa už postará slnko a more.

www.tz-karlobag.hr

karlObaGské lETOkarlobag20.7. - 20.8.

Archív: TZO Karlobag

Senj, námornícke mesto pod svahmi se-verného Velebitu, má za sebou slávnu minulosť podporenú odvahou uskockých rytierov. Najslávnejšie dni svojej histórie si Senjania pripomínajú počas Uskockých dní – trojdňového podujatia, počas kto-rého tu ožíva história. V týchto dňoch sa v Senji konajú rytierske turnaje, sprievody a celý deň je vo dne v noci obsadený. Ob-čerstvenie nájdu návštevníci v prestávkach medzi vzrušujúcimi akciami v rytierskych táboroch, kde sa pripravujú stredoveké špeciality, dodatočne okorenené zábavný-mi predstaveniami stredovekých bláznov, zabávačov a renesančných muzikantov.

www.tz-senj.hr

UskOCké dNisenj9. - 11.7.

Fotografia: Dino Lovrić


O Senjčanoch a Senjčankách sa dá pove-dať, že žijú pre svoj karneval. Niekoľko me-siacov pred jeho uskutočnením sa začínajú prípravy sprievodu, ktorý bude prechádzať stredom mesta. A keď sa začne, trvá kar-nevalové veselie bez prestania celý týždeň – súťaže v karnevalových hrách skupín masiek, maškarná veľká hra moto-alka, tanečné vystúpenia, predstavenia poulič-ných umelcov, kreslenie na asfalte, atď. Celé dni pred karnevalom alebo bálom, ako ho volajú domáci obyvatelia, prežíva Senj v napätom očakávaní, ktoré v momente otvorenia vybuchne ako ohňostroj smeru-júci do neba.

www.tz-senj.hr

MEdZiNárOdNý sENjský lETNý karNEVal senj, 2. - 7.8.

Fotografia: Foto Kebar

Gacká dolina je skutočnou prírodnou lie-čebňou. Čistý horský vzduch, priezračná voda a bohatstvo liečivých rastlín, ktoré si doslova môžete odtrhnúť pri ceste, sú hod-notami, na ktorých tamojší obyvatelia sta-vajú už po stáročia. Každá návšteva tohto kraja je odmenou ducha a tela a tradičný trh v Otočaci je príležitosťou odniesť si nie-čo z týchto hodnôt aj domov. Totiž, podľa receptov, ktoré najlepšie poznajú práve ľudia z tohto kraja, sa pripravujú mnohé výrobky z medu, liečivých byliniek, rôzne lekváre a pálenky, výrobky z vlny a dreva a gackanský trh je príležitosťou, ktorá vám toto všetko ponúka na jednom mieste.

www.tz-otocac.hr

EkO-ETNO GaCkaOtočac24.7.

Archív: TZ mesta Otočac


Krása ličských kopcov môže zapríčiniť, že zabudneme odkiaľ sme prišli a kam ideme a svojou rozprávkovosťou nás často môže navrátiť do nejakých iných čias. Takýto zá-žitok nám však môže dať aj podujatie Jeseň v Like, ktoré sa organizuje v meste Gospić. Jeho ústrednou udalosťou je výstava, na ktorej sú návštevníci svedkami schopností ličských malých hospodárstiev a podnika-teľov. Výstava taktiež predstavuje niektoré tradičné prvky tejto oblasti, ako sú napr. potravinárske, úžitkové a dekoračné predmety, ktoré obyvatelia Liky vyrábajú od nepamäti. Výstavu dopĺňajú kultúrno- umelecké spolky, ktorých hudba dotvára autentický ličský zážitok.

www.licko-senjska.hr

jEsEŇ V likEGospić2. - 3.10.

Fotografia: Ivica Šubarić

D A L M Á C I A - Z A D A R

38 www.chorvatsko.hr DALMÁCIA - ZADAR

Už desiaty za sebou prebieha apríl v osade Sv. Filip a Jakov v znamení kvetov. Oddajte sa aj vy na tri dni opojným vôňam kvetných polí a obdivujte pestrú koláž farieb. Hlboko sa nadýchnite a dovoľte, aby vás ovládla neskromná krása prírody v ľudskom pre-vedení. Festival kvetov zadarskej župy vám umožňuje zapojiť sa do tvorivých ekodiel-ní, prezentácií, rôznych príležitostných poradenských služieb a prednášok, ďalej súťaží aranžérov, výstav a módnych revue. Kvet vždy býval a je duši najmilším darom.

www.sv-filipjakov.hr

dNi kVETOV sv.Filip a jakov23. - 25.4.

Archív: TZO Sv.Filip a Jakov

V dávnom roku 1516 sa Blahoslavená Panna Mária zjavila malej pastierke na ostrovčeku Zečevo, v samom srdci Nin-ského biskupstva. Viaceré svedectvá tohto zjavenia podnietili biskupa Juraja Divnića, aby jeden z dátumov tohto zjavenia, 5. mája, vyhlásil za sviatok Panny Márie Ze-čevskej, ktorý sa od tých čias slávi v okolí Ninu. Veriaci prichádzajú z rôznych krajov pokloniť sa Blahoslavenej Panne Márii kvôli potvrdeným zázračným zjaveniam, ktoré sa tu udiali počas minulých päťsto rokov a 5. augusta sa socha Nepoškvrnenej preváža loďkami na miesto zjavenia. Nech sa duchovná skúsenosť z tejto púte stane aj súčasťou vášho života!

www.nin.hr

PÚť Na sViaTOk PaNNy MáriE ZEčEVskEj Nin5. a 10.5, 5.8.

Fotografia: Marija Dejanović

DALMÁCIA - ZADAR www.chorvatsko.hr 39

Odvážny náčelník Winnetou cválal po ná-rodnom parku Paklenica (bol aj na Krke a Plitvických jazerách), hoci len vo filme – prírodné krásy týchto parkov sa využívali pre potreby filmu, ktorý sa tu pred vyše štyridsiatimi rokmi nakrúcal na motívy slávnych románov Karla Maya. Dnes môže-te vďaka tomuto podujatiu navštíviť mies-ta, na ktorých sa film nakrúcal, vychutná-vať si krásy Chorvátska, vyskúšať si jazdu na koni, lukostreľbu a večer si posedieť pri táboráku, ochutnať rôzne špeciality a vypočuť si country hudbu. To všetko v zna-mení veľkého Winnetoua!

www.rivijera-paklenica.hr

Stôl dlhý šesťsto metrov? Znie to takmer nereálne, no v Biograde na mori taký stôl skutočne existuje. Prestiera sa už tradič-ne, a to čo sa na ňom dá nájsť je vskutku ťažko predstaviteľné: predovšetkým jedla a nápoje pokiaľ pohľad siaha, a všetko pôvodné produkty, pripravené podľa ori-ginálnych receptov, ktoré pre návštevníkov pripravujú reštaurácie zo Zadarskej župy; ďalej suveníry zastupujúce každú časť Chorvátska, ale aj susedné krajiny ako Slovinsko, Maďarsko a Taliansko. Celkovo až 232 vystavovateľov spolu za jedným stolom! Akcia, ktorú si nesmiete dať ujsť!

www.bigradnamoru.hr

PO sTOPáCH WiNNETOUastarigrad-Paklenica29.5. – 5.6.

Archív: TZO Starigrad Fotografia: Saša Samac

FEsTiVal PÔVOdNýCH jEdál, NáPOjOV, sUVE-NÍrOV a FOlklÓrUbiograd n/m, 4. - 6.6.


Biograd v minulom roku získal prestížne ocenenie Strieborný kvet Európy, čím sa úspešne predstavil ako jedna z najatrak-tívnejších turistických destinácií starého kontinentu. Na súťaži o toto ocenenie sa Biograd zúčastnil so svojím letným festiva-lom, ktorý sa uskutočňuje v uliciach nád-herného biogradského mestského jadra. Festival kráľovských miest je totiž jedineč-nou prezentáciou udržateľného rozvoja. Účastníci predstavujú starodávne remeslá, ekologické výrobky či suveníry. Udalosť skrášľujú aj kvetové aranžmány vystavené na výstave kvetov a krajinnej úpravy.

www.biogradnamoru.hr

FEsTiVal kráĽOVskýCH MiEsT biograd, 26. - 27.6.

Archív: TZ mesta Biograd n/m

V prostredí zadarských historických sta-vieb, ktoré svojimi krásami už po stáročia uchvacujú návštevníkov jadranského pobrežia, sa uskutočňuje program, ktorý vašej dovolenke počas letných mesiacov dodá osobitný kultúrny tón. Tento program je venovaný vo všeobecnosti scénickému umeniu, čo znamená, že jeho návštevníci v jeden večer môžu s napätím sledovať dej nejakého divadelného predstavenia a už na druhý deň si môžu vychutnávať taneč-né choreografie. Zadarské divadelné leto je rovnako otvorené aj pre hudbu a tak si môžete byť istí, že budete mať príležitosť vychutnať špičkové interpretácie chorvát-skych a zahraničných hudobníkov.

www.hkk-zadar.hr

Zadarské diVadElNé lETOZadar29.6. - 4.8.

Fotografia: Željko Karavida


Kostol sv. Donáta je najznámejšou zadar-skou kultúrnou pamiatkou. Jeho majes-tátnosť a impresívna akustika sú príčinou, pre ktorú sa v jeho priestoroch organizuje tento festival vážnej hudby. Totiž v rámci Hudobných večerov sa v kostole sv. Do-náta uskutočňujú koncerty stredovekej, renesančnej a ranobarokovej hudby. Týmto spôsobom večery dokážu návštevníkov urobiť vnímavými voči hodnotám takejto hudby. Koncerty v tomto posvätnom prostredí poslucháčov nasýtia aj duchov-nými skúsenosťami. Melódie prenikajú hl-boko do nášho vnútra a svojou harmóniou predstavujú iný svet. Zatvorte oči, zhlboka sa nadýchnite a odovzdajte sa hudbe, jej uvoľňujúcej sile.

www.donat-festival.com

HUdObNé VEčEry V kOsTOlE sV. dONáTaZadar, 5.7. - 11.8.

Fotografia: Vladimir Ivanov

Ak sa rozhodnete stráviť dovolenku na ostrove Ugljan, jedno je takmer isté, strá-vite ju aktívne. Vo všetkých obciach sa uskutočňujú rôzne podujatia, ktoré vám každý deň umožnia návštevu nejakej inej obce. Okrem iného sa na Brižićevom dvore organizujú poetické večery, v Ugljane sa uskutočňuje regata plachetníc, Čeprdljen-ská noc rybárskych lámp, defilé lodí a trh starožitností, zatiaľ čo brudety (rybí guláš) a všetky možné ostatné rybie špeciality tejto oblasti budete môcť ochutnať na Kualjských rybárskych nociach v obci Kali. V Kukljici sa usporadúvajú Hody Panny Márie Snežnej, na ktorej sa pravidelne zúčast-ňuje aj stovka lodí v tradičnej procesii, a prečské hody Priješka legrica sú slávnosťou, o ktorej sa dopočujete už na trajekte, ktorý odchádza zo Zadaru. Zábavné pokušenia, do ktorých vás uvádza ostrov Ugljan nie sú pre tých, ktorí vyhľadávajú samotársky oddych, ale rajom pre tých, ktorí chcú spo-znávať hostiteľskú kultúru.

www.preko.hrwww.ugljan.hrwww.kali.hrwww.kukljica.hr

kUlTÚrNE lETO OsTrOVa UGljaNPreko, Ugljan, kali, kukljica 1.7. - 31.8.

Fotografia: Valentin Bakota


Tradícia prípravy údeného jedla „šokol“ v ninskej oblasti siaha až do ďalekého 17. storočia. Aj dnes sa tvrdí, že každá rodina svoj recept na prípravu tohto chutného pokrmu z krkovičky chráni ako tajomstvo. Z jedného domu do druhého je každý šokol iný a práve táto tradícia znamená príležitosť raz do roka v Nine uskutočňovať podujatie, ktorého hlavnou myšlienkou je súťaž v pripravovaní šokolu. Prípravy súťa-že každoročne trvajú už od januára, kedy súťažiaci začínajú so spracovaním mäsa. Samotnú súťaž sprevádza mimoriadne rušná atmosféra, pripomínajúca najväčšie športové podujatia a vrcholiaca vyhláse-ním Naj šokoliara roka a tiež degustáciou pripravených jedál. Prísne utajená pred vonkajším svetom, Šokoliáda je jedinečnou príležitosťou ochutnať toto autochtónne jedlo.

www.nin.hr

NiNská šOkOliádaNin18.7.

Archív: TZ mesta Nin

Počas splnu sa na zadarskom nábreží osla-vuje šťastné spolužitie kultúr ostrovanov a obyvateľov pobrežnej oblasti. Harmonické spolužitie týchto dvoch kultúr je niečím, na čo sú obyvatelia zadarského kraja mi-moriadne hrdí. Celé stáročia totiž mestskí a ostrovní obyvatelia nažívali v šťastnej symbióze; jedni i druhí žili zo vzájomného obchodovania. Dnes touto slávnosťou po-zývajú všetkých návštevníkov, aby zakúsili, ako sa žilo kedysi. Na nábreží zhasnú ve-rejné osvetlenie a zapália lampy a sviečky. Pri splne mesiaca sa ľudia stretávajú, zho-várajú a pochutnávajú si na neodolateľ-ných miestnych špecialitách a kvalitných vínach. Čarovná hra tieňov, ktorá sa pritom odohráva vytvára atmosféru, na ktorú nikdy nezabudnete.

www.tzzadar.hr

NOC sPlNU MEsiaCaZadar26.7.

Archív: TZ mesta Zadra


Renesančné mestečko býva v auguste hostiteľom Festivalu vážnej hudby pod ve-dením chorvátskeho pianistu so svetovou reputáciou Lovra Pogorelića. Myšlienka kvalitným obsahom obohatiť a zveľadiť život obyvateľov a oddych ich hostí, viedla Pogorelića k založeniu Festivalu, počas ktorého do Pagu pozýva najlepších hudob-níkov. Aj v tomto roku tak návštevníkom Pagu pripraví podobný zážitok. Už teraz ohlasuje hosťovania Julliard Quarteta zo Spojených štátov amerických, violončelist-ky Kajany Pačkovej, moskovského Brahms Tria a bratislavského orchestra Capella Istropolitana.

www.rmc-zadar.com

FEsTiVal POUličNýCH UMElCOV „kalElarGarT”Zadar, 29. - 31.7.

Archív: TZ mesta Zadra

Treba zdôrazniť, že letný karneval na ostrove Pag je najstarším karnevalom na Jadrane. Už táto tradícia je pre všetkých návštevníkov garanciou, že účasť na ňom im prinesie nezvyčajnú skúsenosť. Kar-neval trvá dva dni, pričom v prvý deň sa do ulíc vydáva slávnostný sprievod a 26. auguste najatraktívnejšie masky získavajú bohaté odmeny. O dobrú náladu sa budú po celý čas starať kultúrno-umelecké spolky a detské zbory. Návštevníci, ktorých radosti karnevalu úplne opanujú, sa môžu pridať k tradičnému Pašskému kolu, ktoré sa tancuje za zvukov Mestskej dychovej hudby. Záver Karnevalu je však zároveň jeho najatraktívnejšou časťou. Ide pravda-že o upaľovanie mäsopustu Marka na mest-skom námestí čím sa podľa ľudovej povery vyháňajú zlé sily na celý budúci rok.

www.pag-tourism.hr

Pašský lETNý karNEValPag30. - 31.7.

Fotografia: Josip Fabijanić


Renesančné mestečko býva v auguste hostiteľom Festivalu vážnej hudby pod ve-dením chorvátskeho pianistu so svetovou reputáciou Lovra Pogorelića. Myšlienka kvalitným obsahom obohatiť a zveľadiť život obyvateľov a oddych ich hostí, viedla Pogorelića k založeniu Festivalu, počas ktorého do Pagu pozýva najlepších hudob-níkov. Aj v tomto roku tak návštevníkom Pagu pripraví podobný zážitok. Už teraz ohlasuje hosťovania Julliard Quarteta zo Spojených štátov amerických, violončelist-ky Kajany Pačkovej, moskovského Brahms Tria a bratislavského orchestra Capella Istropolitana.

www.pag-tourism.hr

Nech sa uskutočňujú kdekoľvek, letné hody pozdĺž jadranského pobrežia sú udalosťami, ktoré si v nijakom prípade nesmiete nechať ujsť. Atmosféru, ktorá vládne na našich hodoch nemôžete pocí-tiť nikde inde na svete a biogradské hody to plne potvrdzujú. Príďte do Biogradu a tancujte do rána pri hudbe, ktorú pre vás hrajú kultúrno-umelecké spolky, spevácke súbory a hudobné skupiny. Ponúknu vám taktiež široký výber rozličných jedál, ktoré vám priblížia pôvodnú chuť a vôňu dalma-tínskej kuchyne. Na Biogradských hodoch sa vám zaručene podarí uvoľniť, najesť a bezstarostne zabaviť.

www.biogradnamoru.hr

Pašské lETOPag1. - 10.8.

biOGradská NOCbiograd4.8.

Fotografia: Josip Fabijanić Archív: TZ mesta Biograd n/m


Keď salijské lode vplávajú do zadarské-ho prístavu a ozýva sa z nich veselý hluk „somárskej muziky“, je to znamenie, že sa začali Salijské hody, známe široko-ďaleko na Jadrane. Počas žartovania na zadar-ských uliciach, „somárska muzika“ pozýva všetkých na tri dni osláv a uvoľnenej atmo-sféry. Už nasledujúci večer vône Rybárskej noci budú pokúšať váš maškrtný jazýček. Z toľkých špecialít, brudetu (rybí guláš), sar-deliek a jedál z tuniaka nebudete vedieť, čo máte ochutnať skôr, a príjemnú atmosféru dalmatínskej noci budú dotvárať piesne domácich speváckych súborov. Návštevníci so športovým duchom, ktorí si budú chcieť vyskúšať neobvyklé športy, si prídu na svo-je na tretí deň hodov. Tento deň sa končí populárnou Salijskou nocou a vystúpenia-mi estrádnych hviezd. Slávnosť sa končí v nedeľu tradičnými Somárskymi pretekmi, nevšednými pretekmi somárov, ktoré vždy prinášajú nezabudnuteľnú zábavu.

www.dugiotok.hr

salijské ZVykysali, dugi otok6. - 8.8.

Fotografia: German Grbin

Pakoštane sa chvejú od radosti a nadše-ného povzbudzovania keď na terén – či už na zemi alebo na mori – nastúpi prvý súťažiaci, hoci občas s nie práve športovou konštitúciou a začne sa tak turnaj v dáv-nych hrách. Hry, ako sú ťahanie povrazu, somárske preteky, vyťahovanie morských uhoriek alebo skákanie vo vreciach sú vždy príčinou veľkého smiechu. Zvlášť za-ujímavé je to, že súťažiaci sú zväčša turisti, návštevníci obce Pakoštane, ktorí sa roz-hodli na vlastnej koži pocítiť legendárneho dalmatínskeho súťažného ducha. Samo-zrejme, víťazný tím býva vždy odmenený a o svoju odmenu sa mnohokrát podelí so všetkými prítomnými.

www.pakostane.hr

PakOšTaNské lETNé HryPakoštane7. - 8.8.

Fotografia: Jakov Đinatić


Kultúrno-umelecké spolky pôsobiace v ob-lasti obce Sv. Filip i Jakov piesňou a tancom predstavujú návštevníkom život a zvyky ľudí filipjakovskej oblasti. Prvotriedny zážitok garantujú vystúpenia aj širšie zná-mych kultúrno-umeleckých spolkov, akými sú napr. Sv. Ivan Glavosijeka z obce Raštane Donje a Maslina z Turanja a tiež domáci mužský dalmatínsky súbor Cantus. Talent mladšej generácie medzi Filipjakovčanmi vám ukážu členovia Žiackeho družstva Djardin, a celá udalosť bude okorenená domácou kuchyňou.

www.sv-filipjakov.hr

akO Žili a PraCOVali Naši PrEdkOViasv. Filip a jakov30.8.

Fotografia: Klara Eškinja Glavan

Majestátne prostredie Velebitu a bez-prostredný dotyk s prírodou všetkým ve-riacim na tejto púti spôsobuje duchovný zážitok, ktorý sa neskôr dá len ťažko opísať slovami. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie veriaci idú na púť do kostolíka Matky Božej, pútnického miesta podvelebitských obyvateľov a horolezcov. Kostolík Matky Božej, bezpečne vzdialený od znakov ci-vilizácie sa nachádza na Velikom Rujne, najväčšej velebitskej náhornej plošine. Po návrate z púte veriacich v Starigrade priví-tajú hody, ktoré sa už tradične uskutočňujú na hlavnom nábreží. Po duchovnom pokr-me je to dokonalá príležitosť chutnými do-mácimi jedlami a tancom do rána nakŕmiť aj telo.

www.rivijera-paklenica.hr

PÚť Na sViaTOk NaNEbOVZaTia PaNNy MáriEstarigrad-Paklenica, 15.8.

Fotografia: Šime Strikoman


Aké to je, žiť pri mori, v cykloch prílivov a odlivov a byť vystavený rôznym vetrom? Možno to znie nevľúdne, ale ľudia, ktorí pri mori žijú si nič viac ako toto ani neželajú. More je ich životom, ich najväčšou láskou a najlepším priateľom. Toto sa nám snaží ukázať podujatie, ktorým sa oslavuje tra-dícia života pri mori. Oslavuje sa obrazom – výstavami makiet starých lodí; veršami a hudbou – poetickými aj zborovými večermi. Oslavuje sa vôňami a chuťami – prípravou rybích špecialít na hlavnom mestskom námestí a tiež starými remeslami a zabud-nutými zručnosťami, akými sú upchávanie štrbín medzi doskami lode, pletenie sietí, pletenie povrazov, výroba tmelu a viazanie uzlov. No a samozrejme dobýjaním mor-ských diaľav, čo môžete zažiť, ak sa pridáte k regate Zadarska koka, v ktorej je vítaný každý, kto má dostatok odvahy.

www.tzzadar.hr

Zadar MOrEZadaroktóber

Fotografia: Filip Brala

Biogradský jesenný lodiarsky trh je miesto, na ktorom môžete získať veľký počet významných informácií spojených s plav-bou, uzatvoriť dobrú a výnosnú obchodnú zmluvu, ale takisto sa aj dobre zabaviť. Rozvrh podujatí na trhu je upravený tak, aby bol vyčlenený čas na prácu, ale aj na zábavu. Cez deň sa trh orientuje na odbor-né stretnutia a schôdzky združení jachtár-skej turistiky. No keď vystavovatelia zatvo-ria svoje stánky, na všetkých využiteľných priestoroch v meste sa začínajú koncerty a podobné akcie, ktorých úlohou je, aby sa na konci náročného pracovného dňa náv-števníci uvoľnili.

www.marinakornati.com

biOGrad bOaT aNd CHarTEr sHOWbiograd21. - 24.10.

Archív: TZ mesta Biograd n/m

D A L M Á C I A - Š I B E N I K

DALMACIJA - ZADAR www.hrvatska.hr 49DALMÁCIA - ŠIBENIK www.chorvatsko.hr 49

Počas mesiacov jún a júl sa Šibenik stáva Mestom detí, oslavujúcim detskú fantáziu a tvorivosť. Aj tohto roku bude hostiteľom detí z celého sveta. Svoje ulice poskytne detskej tvorbe a takisto ako každý rok za posledné štyri desaťročia, pripomenie svo-jím návštevníkom, aký vzácny je svet det-ských hier, radosti a dobra. Popri bohatej tradícii tohto mesta poznávacím znakom Šibeniku sú totiž deti ako aj tradičný Me-dzinárodný detský festival. Je to jedinečná kultúrna manifestácia svetových rozme-rov, počas ktorej sa námestia mesta po-žičiavajú detskej tvorivosti a odovzdávajú rozvíjaniu všetkých umeleckých foriem detskej kreativity. Festival sa realizuje v troch základných zložkách: prehliadke do-mácich a zahraničných detských súborov, časti zahrnujúcej tvorivé dielne programu, kde sa deti bezprostredne a verejne za-pájajú do tvorivých činností a vzdelávacej časti, ktorou sa vo forme sympózia prob-lematizujú otázky ako estetická výchova detí. Pre tých, ktorí nikdy nezabúdajú na svoju detskú, hravú stránku, ale ešte viac pre tých, ktorí na ňu už úplne zabudli, by Šibenik počas týchto dvoch týždňov mal byť destináciou, ktorú nesmú obísť.

www.mdf-si.org

Na mieste, kde sa rieka Krka vlieva do Jadranského mora sa nachádza mestečko Skradin, rázovité a romantické dalmatín-ske mestečko, s prístupnými a otvorenými obyvateľmi. O ich pohostinnosti sa môžete presvedčiť aj sami, ak navštívite skradinský eko-etno trh, na ktorom sa môžete naučiť všetko, čo ste kedy chceli vedieť o kultúre a histórii tohto regiónu. Na trhu budú predstavené tradičné skradinské remeslá, výroba šperkov, ľudových krojov a ručných prác a tiež potravinárske výrobky.

www.skradin.hr

MEdZiNárOdNý dETský FEsTiValšibenik19.6. - 3.7.

EkO-ETNO TrH skradin1. - 2.5.

Fotografia: Duško Jaramaz Fotografia: Ante Baranić

50 www.hrvatska.hr DALMACIJA - ZADAR50 www.chorvatsko.hr DALMÁCIA - ŠIBENIK

Vodice sú dobre známe svojim rušným nočným životom. Návštevníci vyhľadáva-júci poriadnu zábavu a párty si vyberajú stále častejšie pre svoju dovolenku práve Vodice. No, Vodice ponúkajú aj zaujímavé možnosti pre hostí, ktorí obľubujú o nie-čo serióznejšiu náplň dovolenky. Jednou z takých je aj podujatie Vodický džezový festival, na ktorom vystupujú významní chorvátski aj zahraniční džezoví hudobníci. Štýlovo tento festival siaha od klasických rytmov swingu a dixielandu až po mo-dernejšie žánre, ako sú fusion a free džez. Táto štýlová rôznorodosť a známe mená protagonistov sú dôvodom, prečo vodický festival priťahuje stále viac prívržencov džezovej hudby.

www.vodice.hr

jaZZ FEsTiVal Vodice29. - 30. 7.


Každá obec má svoje hody. Práve tak každé hody majú niečo svojské, niečo, čím každá chorvátska obec vyniká. Pre Tribunjčanov a ich hostí sú to somárske preteky, zdroj vše-obecnej zábavy a radosti. Práve somárske preteky sú tým, čo do Tribunja v prvý au-gustový deň priťahuje toľko ľudí. Na prvý pohľad úloha nie je ťažká, stačí len prísť do cieľa na somárovi prvý. Už na začiatku sa ukáže, že je ťažké vôbec prinútiť ho pohnúť sa a cesta do cieľa znamená vždy ohromnú zábavu pre všetkých návštevníkov.

www.tz-tribunj.hr

TradičNé sOMárskE PrETEkyTribunj1.8.



Vodické slávnosti sú ako šľahačka na torte. Zatiaľ čo sa nazdávate, že sa zabávate ako ešte nikdy v živote, až keď sa dostanete ku šľahačke a zistíte, že skutočná zábava sa ešte iba začína. Inými slovami, je ťažké prekonať ponuku vodického nočného živo-ta v letných mesiacoch, ale Vodickým sláv-nostiam sa to predsa darí. Hudba zaznieva zo všetkých námestí a promenád, piesňami sa chvejú podniky a na nočnej oblohe žiari ohňostroj. Len málo podobných podujatí sa môže porovnávať s tým vo Vodiciach.

www.vodice.hr

VOdiCká FEšTaVodice4. 8.


Uprostred letnej turistickej sezóny, keď sú plné pláže i hotely, využívajú Primoštenci príležitosť ukázať svojim hosťom ako a čím žili v minulosti ich predkovia. Primoštenske užance (Primoštenské zvyky), je široko-ďaleko známa fešta, tradičná ľudová sláv-nosť, venovaná predovšetkým uchovaniu a pestovaniu autochtónneho etno dedič-stva Primoštenu. Návštevníci si tak môžu prezrieť aj výjavy z primoštenskej svadby, petangové turnaje, somárske preteky, závody regaty a vychutnať si všetky slasti rybárskeho večera: morské ryby a špičkové vína. Nech vám šťastie praje a dostanete sa v tých dňoch práve do Primoštenu!

www.tz-primosten.hr

PriMOšTENskE UŽaNCEPrimošten7. - 8. 8.

Fotografia: Josip Matošin


Nikde inde na svete nie je možné počuť hudbu, ktorá by bola aspoň trochu po-dobná chorvátskej dalmatínskej piesni. Je to jeden z dôvodov, prečo je taká cenená, nielen medzi hudobníkmi, ale aj širšie. Melódie Dalmácie sú jedným z poznáva-cích znamení Jadranu. Pripomínajú nám vlny, ktoré sa hádžu o skaly, slnko, ktoré hreje naše telá a cvrčkov, ktorí neúnavne cvrlikajú svoju symfóniu. Pre Dalmatín-cov pieseň symbolizuje život, históriu a tradíciu. Zvuky tradičnej zborovej piesne ich sprevádzajú v každodennom živote, ale práve tak sa Dalmatínci nezdráhajú modernizovať svoje nápevy a prispôsobiť ich súčasnému popovému prejavu. Ako to robia, si môžete vypočuť na Večeroch dal-matínskeho šansónu, ktoré boli v Šibeniku založené na počesť 700. výročia Šibenickej diecézy a oficiálneho vyhlásenia Šibeniku za mesto.

www.sansona-sibenik.hr

VEčEry dalMaTÍNskE-HO šaNsÓNUšibenik20. - 21.8.

Fotografia: Jozica Krnić

Tento festival je ideálny pre všetkých, ktorí sú presýtení mestským spôsobom života, všetkých, ktorí milujú prírodné prostredie a majú vzťah k tradičnej vidieckej kultúre. Festival je otvoreného charakteru, zamera-ný na život bez stresu a prísneho časového rozvrhu. Počas neho sa môžete oboznámiť s dedinskými prácami a plodmi, ktorými príroda odmeňuje ľudské úsilie, môžete sa zúčastňovať tvorivých dielní a naučiť sa tradičné spevy, hrať a tancovať, alebo sa môžete pripojiť k obyvateľom dedinky Rape v ich každodenných dedinských prá-cach. Takisto, ak vám to viac vyhovuje, mô-žete po celý čas aj oddychovať pod starými dubmi alebo sa prechádzať po rozsiahlych kvetnatých lúkach. Dôležité je len to, aby vás príroda oslovila a upokojila vašu dušu.

www.eu-krka-knin.hr

FEsTiVal rUrálNEj kUlTÚryknin, rape28. - 29.8.

Fotografia: Damir Mijakovac


Zažiť všetky krásy Jadranského mora je možné jedine pomocou loďky. Až s ňou objavíte všetky jeho skryté zátoky, zákutia do ktorých sa nedá dostať pešo alebo neja-kým cestným dopravným prostriedkom. Aj preto je stavba malých lodí taká dôležitá. Všetko čo sa týka lodiarstva a jachtárstva sa dá odnedávna nájsť na jednom mieste – na šibenickom veľtrhu plavidiel, ktorý láka stále viac milovníkov plavby a dáva nový rozlet našej jachtárskej turistike.

www.adriaticboatshow.com

Fotografia: Ante Baranić

adriaTiC bOaT sHOWšibenik16. - 19.9.

Slávne delá na šibenickom nábreží opäť strieľajú, z ich hlavní sa opäť dymí, ten-tokrát však nie preto, aby sa mesto obrá-nilo pred nepriateľom zo strany mora, ale ako súčasť podujatia Jarmok v stredovekom Šibeniku, prostredníctvom ktorého obyva-telia Šibeniku svojim návštevníkom v uli-ciach a na námestiach starého mestského jadra predvedú celú krásu kultúrno-his-torického dedičstva svojho mesta. Svojím programom tento trh ponúka jedinečnú ukážku života, práce a gastronomického umenia z čias, keď bol Šibenik najväčším chorvátskym mestom. Osobitná pozornosť je preto venovaná prvkom tradičnej šibe-nickej kultúry a prezentácii starých reme-siel. Mnohí domáci a hosťujúci herci počas scénických vystúpení rozprávajú príbehy o stredovekom Šibeniku; tradičné spevác-ke zbory a tanečné skupiny piesňami a tancom sprevádzajú chodcov v tradičných odevoch a uniformách. Žongléri, klauni, lukostrelci a rytieri za zvukov fanfár svoji-mi kúskami znázorňujú atmosféru vtedaj-ších jarmokov.

www.sibenik.hr

MEdZiNárOdNý jarMOk V sTrEdOVE-kOM šibENikUšibenik, 17. - 19.9.

Fotografia: Ante Baranić


„Latinsko idro“ je plachta, ktorá sa v murterskom kraji používala po stáročia a Murterčania ju ako svoj erbový znak použí-vajú dodnes. Preto neprekvapuje, že Mur-terčania z vďaky svojmu „idru“, na Deň sv. Mihovila (sv. Michal), ochrancu murterskej župy, organizujú regatu tradičných plavi-diel leut, gajeta a kaić. Trať regaty prechá-dza po starých težackých cestách starých Murterčanov, ktorí po nich každodenne plachtili k svojim „cezmorským” majetkom na Kornatoch. Pohľad na znovu rozpre-streté plachty na morskej hlbočine rozihrá srdcia všetkých návštevníkov. Samotnú regatu sprevádzajú samozrejme rôzne atrakcie, ako je kurz námorných zručností, prednášky, výstavy a tradičné občerstvenie s pečenými sardelami.

www.latinskoidro.hr

Fotografia: Boris Kragić

rEGaTa laTiNskO idrOMurter26. 9.

Na Big Game Fishing prichádzajú “veľkí chlapci” chytať veľké ryby. Toto už nie je hra a v žiadnom prípade hračka, ale uda-losť, na ktorú sa nezabúda. Najlepší rybári sveta sa stretávajú na Jezerách, aby si tu zmerali sily v športovom rybolove veľkých rýb. Lov trvá celý týždeň, v ktorom sa všet-ko – zábava aj jedlo - odohráva v znamení ryby.

www.summernet.hr/jezera

Fotografia: Mladen Šćerbe

biG GaME FisHiNGjezera19. 9.

D A L M Á C I A - S P L I T

56 www.hrvatska.hr DALMACIJA - ZADAR56 www.chorvatsko.hr DALMÁCIA - SPLIT

Pre všetkých, ktorí majú zo všetkých dopravných prostriedkov najradšej lode a plavba je ich neskrývanou vášňou, je Croatia Boat Show udalosťou, ktorá sa nesmie vynechať. Každoročne priťahuje domácich aj zahraničných výrobcov lodí, ktorí tu vystavujú svoje výrobky – plavidlá všetkých druhov a veľkostí, ako aj vyba-venie pre pobyt na mori. Na výstave však môžete získať aj celkový prehľad o plavbe a plavidlách, môžete sa tu zoznámiť s rôz-nymi možnosťami a ponukou plavebno-turistického charakteru. Veríme, že bude najzaujímavejším podujatím tohto druhu v Stredomorí.

www.croatiaboatshow.com

CrOaTia bOaT sHOWsplit28.3. - 5.4.

Ak sa rozhodnete osláviť Veľkú noc na ostrove Hvar, zúčastníte sa oslavy, ktorá sa tu koná už plných päť storočí. Skutoč-ne, procesia Veľkého štvrtka a piatku Za Križem, na ktorú sa každoročne vydávajú obyvatelia osád z vnútrozemia ostrova, má už 500 rokov dlhú tradíciu. Tento nábožen-ský obrad s dlhou tradíciou napĺňa každé-ho, kto sa na ňom zúčastní neopísateľnou duchovnou skúsenosťou. Preto niet divu, že sa dobrá povesť procesie obyvateľov Jelsy, Pitvy, Vrisnika, Svirča, Vrbanja a Vr-boskej rozšírila široko – ďaleko a priťahuje početných veriacich. Pútnický sprievod sa v rovnakom čase začína vo všetkých šiestich osadách na ostrove a pohne sa rovnakým smerom, takže sa jeho skupiny nikdy na-vzájom nestretnú. Ak sa pridáte k jednému zo sprievodov, ani v jednom okamihu sa nebudete môcť presvedčiť, že ste súčasťou veľmi početného podujatia, no jasne to budete cítiť vo svojom srdci.

www.tzjelsa.hr

VEĽkONOčNá PrOCEsia „Za kriŽEM”jelsa1.4.

Fotografia: Paulo BunčugaFotografia: Ante Verzotti

DALMACIJA - ZADAR www.hrvatska.hr 57DALMÁCIA - SPLIT www.chorvatsko.hr 57

Mesto Hvar je hrdé na svoje umelecké de-dičstvo. Malebné prostredie tohto ostrov-ného mesta s tisícročnou históriou a bo-hatou kultúrou pridáva podujatiu zvláštne čaro, takže sa na ňom všetci umelci radi zúčastňujú. To je dôvod, prečo je Hvar v letných mesiacoch hostiteľom mnohých hudobníkov, divadelných a folklórnych súborov z Chorvátska aj zo sveta. Pes-trý kultúrny program Hvarských letných predstavení obohacuje pobyt pod jasným nebom tohto slnečného ostrova mnohým jeho návštevníkom.

www.tzhvar.hr

HVarské lETNé PrEdsTaVENiaHvarmáj - október

Fotografia: Boris Kragić

Chorvátska literatúra našla jedno zo svojich útočísk aj na ostrove Hvar. V samotnom meste Hvar sa totiž konajú každoročne Dni hvarského divadla, ktoré sú venované výhradne chorvátskej dramatickej tvorbe. Počas týchto niekoľkých dní sa Hvar stáva miestom dosiek, ktoré znamenajú svet. Na javisku starého hvarského divadla a vo viacerých ďalších lokalitách mesta sa hrajú mnohé predstavenia, pričom ich spoloč-ným znakom je práve adaptácia diel chor-vátskych autorov. Ba čo viac, Dni hvarského divadla majú okrem umeleckého aj svoj vedecký rozmer, ktorým je vedecká konfe-rencia, kde sa rozoberajú témy chorvátskej literatúry – v skutočnosti ústredná udalosť celého podujatia. Závery konferencie sa uverejňujú v zvlášť vydávanom zborníku, pričom sa na rozpravách zúčastňujú aj mnohí svetoví odborníci. Slnko a mierna klíma sú dodatočným podnetom, aby ste sa naučili niečo viac o literatúre národa, ktorý má stále o čom písať.

www.tzhvar.hr

dNi HVarskéHO diVadlaHvar1. - 3.5.

Fotografia: Ivan Lepen - Lupino


Počas celého leta sa trogirské ulice otria-sajú pod množstvom kultúrnych podujatí. Všetci návštevníci Trogiru tu môžu nájsť niečo pre seba. Milovníci vážneho ume-nia si vychutnávajú koncerty klasických a komorných súborov, výstavy v priestoroch Modernej galérie a divadelné vystúpe-nia priamo v historickom jadre mesta. Hostí, ktorým je bližší zábavný program, zabávajú po celé leto hviezdy šoubiznisu z Chorvátska aj zo zahraničia, a skutočne neviazanú zábavu možno zažiť na ľudo-vých veseliciach ako je Rybárska noc, počas ktorej sa v uliciach mesta pripravujú ryba-cie špeciality, alebo fešta spojená s oslavou Dňa Trogiru.

www.tztrogir.hr

TrOGirské kUlTÚrNE lETOTrogir21.6. - 31.8.


Makarská riviéra je skutočne čarovnou čas-ťou chorvátskeho pobrežia. Jej obyvatelia nepripravujú pre svojich hostí len prekrás-ne pláže a čisté more. Dovolenku v Makar-skej môžete stráviť aj aktívne, účasťou na jej kultúrnych programoch. Môžete sa na-príklad zoznámiť s kapelovým (klapským) spevom na Festivale klapských slávností popri mandolínach a gitarách a navštíviť aj divadelné predstavenia a výstavy. Ak vás predsa viac zaujímajú napínavé špor-tové podujatia, môžete držať palce svojim favoritom v rôznych športových turnajoch, plaveckom maratóne, či zábavnom zá-pase Tučných proti Chudým. A nakoniec, keď uspokojíte svoje nadšenie pre šport a kultúru, môžete sa zabaviť na jednej z ľudových slávností ako je Rybárska noc, na ktorej každý ujko v meste tvrdí, že práve jeho rybársky paprikáš (brudet) je ten naj-lepší v meste, Noci Kalelargy či makarský letný karneval.

www.makarska-info.hr

Makarské kUlTÚrNE lETOMakarskajún - september

Fotografia: Željko Fistanić


Svojou letnou ponukou je mesto Kaštela otvorené každému kultúrnemu vkusu. Pre milovníkov vážnej hudby sa v paláci Vitturi konajú po celé leto koncerty kla-sickej hudby a výstavy; priaznivci tradičnej dalmatínskej kultúry si nájdu svoje miesto v mestských centrách a Večeroch dalmatín-skej piesne obdivujúc spev miestnych kláp. Pre tých, čo sa vždy potešia zábave Kaštela privíta v júli a auguste najväčšie hviezdy chorvátskeho neba populárnej hudby. Pre každého niečo!

www.kastela-info.hr

kašTElaNské kUlTÚrNO - ZábaVNé lETO kaštela, 1.7. - 31.8.

Fotografia: Mario Alajbeg

Ostrov Vis dýcha zvláštnou mediteránskou atmosférou. Kvôli svojej špecifickej po-lohe v Jadranskom mori má tento ostrov zaujímavú históriu i tradíciu. Ako jeden z najvzdialenejších ostrovov od pobrežia na Jadrane, býval Vis divákom i dejiskom mnohých historických bitiek. Dobrá stra-tegická poloha ho robila zaujímavým v mnohých vojnách. Popri bohatej histórii sa tu rozvinula aj jedinečná kultúra, ktorá je popri nedotknutej prírode a čistom mori skutočným lákadlom dnešných turistov. Visské kultúrne leto je spojením všetkého: hudby, divadla, histórie i architektúry. Dejiskom sú atraktívne priestory ako Kut, Bateria, kostol sv. Mikuláša... Ostrovné prostredie popretkávané storočnou kultú-rou poskytuje jedinečné miesto na atrak-tívnu dovolenku.

www.tz-vis.hr

Visské kUlTÚrNE lETOVis21.6. - 12.9.

Fotografia: Damil Kalogjera


Split sa v lete mení na mesto scénického umenia. Splitské leto sa už tradične za-meriava najviac na operné predstavenia, predstavujúc tunajšiemu publiku promi-nentné operné kúsky vyberaných oper-ných divadiel celého sveta. Slávne vokály predstupujú pred poslucháčov nadchnutí antickou atmosférou starého mestského centra, pričom im ulice Dioklecánovho paláca vytvárajú dokonalú zvukovú kulisu. Popri operách ponúka Splitské leto svojim poslucháčom aj početné dramatické pred-stavenia, ako aj balety a výstavy, pričom v posledných rokoch organizátori rozšírili ponuku a zastávajú aj určité formy mo-derného umenia ako sú džezové koncerty, filmové predstavenia ako aj pouličné diva-delné a estrádne vystúpenia. Ideálny výber pre všetkých, čo si rovnakou mierou vy-chutnávajú more i vrcholné umenie.

www.splitsko-ljeto.hr

sPliTské lETOsplit14.7. - 14.8.

Fotografia: Ante Verzotti

Klapské piesne zažívajú v posledných rokoch skutočnú malú renesanciu. Vďaka mnohým festivalom zameraným na au-tochtónnu dalmatínsku hudbu sa jej popu-larita rozšírila aj ďaleko za hranice Dalmá-cie. Jedným z podujatí, ktoré na tom majú zásluhu, je omišský Festival dalmatínskych kláp, ktorý už po tri desaťročia stráži tradič-ný zvuk nášho pobrežia a ostrovov. V Omiši sa každoročne zhromažďujú najlepšie klap-ské skupiny, aby zachovávali a propagovali dalmatínske piesne, alebo ich modernizo-vali pre potreby mladých, talentovaných hudobníkov, ktorí aj do tohto hudobného smeru vnášajú sviežu mladícku energiu.

www.fdk.hr

FEsTiVal dalMaTÍNskyCH kaPiEl Omiš, 2. - 31.7.

Fotografia: Vlado Zemunik


Omiš je v lete plný kultúrnych udalostí. Od vážneho programu, ako sú koncerty a recitály v omišských kostoloch a klaustre františkánskeho kláštora, činohry na mest-ských námestiach a rozmanitých výstav a literárnych večerov až po ľudové slávnosti a zábavné podujatia, ako sú Pirátske večery, Bláznivé skoky, plavecký maratón, karneval a Medzinárodný sviatok práce - ponúka mesto Omiš svojim návštevníkom v lete širokú paletu zaujímavých podujatí. Naj-známejším spomedzi nich je však Festival dalmatínskych kapiel (klapa). Omišská prehliadka kláp je vysoko hodnotená na celom jadranskom pobreží, pričom sa jej víťazi spravidla dokážu vynikajúco presa-diť aj za hranicami Chorvátska. Ak si chcete vypočuť hudbu v podaní smotánky klap-skej hudby, potom je omišský festival pre vás tým pravým miestom.

www.tz-omis.hr

OMišské kUlTÚrNE lETOOmiš25.7. - 22.8.

Fotografia: Vlado Zemunik

Tradičné rytierske zápolenie sinjských alkárov Sinjska alka je živou spomienkou, ktorou si obyvatelia mesta Sinj už od roku 1715 pripomínajú víťazstvo národov cetin-ského kraja nad tureckým vojskom. Na po-česť tejto udalosti vymysleli hru, v ktorej sa každoročne v deň víťazstva pretekali víťazi, ktorí sa sami zúčastnili spomenutej bitky. Neskoršie sa na Alke stretávali ich potom-kovia a dedičia ich hrdinstva, pričom sa slávnosť zachovala až do súčasnosti. Hra sa koná v autentických lokalitách - starobylá sinjská pevnosť Grad, pomocná pevnosť Kamičak, Alkárske dvory a Alkárske závo-disko. Mnohí alkári a ich dorast s hrdosťou udržujú tristoročnú tradíciu, symbolizujúcu hrdinstvo a vôľu po slobode. Vyvrcholením tohto trojdňového podujatia je známy boj hrdinov o alku. Súťažiaci sa však medzi se-bou nezdolávajú fyzicky, usilujú sa z chrbta uháňajúcich koní trafiť kopijou stred alky. Ten kto dosiahne najviac bodov sa stáva víťazom a dostane sa mu všetkej cti jeho hrdinských predkov. Ako spomienka na je-den z najslávnejších okamihov chorvátskej histórie zastáva Sinjská alka významné miesto v našej kultúrnej tradícii.

www.alka.hr

siNjská alkasinj8.8.



Stotisíce veriacich sa zhromažďujú na svia-tok Nanebovzatia Panny Márie v Sinji, kde sa nachádza najväčšie domáce mariánske posvätné miesto, svätyňa Matky Božej Sinjskej. Táto sa stala centrom všetkých veriacich Dalmácie, ktorí putujú hodiny zo svojich domovov do Sinju, mesta, kto-ré písalo chorvátske dejiny v obrane proti tureckému vojsku. Pridajte sa aj vy k celo-nočnému bdeniu, rannej omši a veľkolepej procesii po uliciach Sinju. Vypočujte si spolu s nami slová Svätej omše a odneste si so sebou duchovné bohatstvo, ktoré tu spočíva už tri storočia.

www.gospa-sinjska.htnet.hr

PÚť Na sViaTOk PaNNy MáriEsinj15.8.

Archív: TZ mesta Sinj

Omišskí piráti na vrchole svojej slávy ovlá-dali Jadranské more. Ich útokov sa obávala každá flotila. Zvlášť ‘obľubovali’ benátske lode, ktorým často zahatávali cestu k ich obchodným cieľom. Omiš býval tŕňom v oku benátskej svetovej dominancie. Do-kumenty ukazujú, že omišskí piráti stavali lode, ktoré sú aj dnes jedinečným zjavom v svetovom lodiarstve. Omišania sú na ne zvlášť hrdí. Týmto predstavením, v ktorom hosťuje korčulanský divadelný spolok Sv. Cecilije „Moreška” a klišskí „Uskoci”, vzdá-vajú počesť svojej histórii a vyrážajú dych všetkým divákom.

www.tz-omis.hr

PiráTska biTka Omiš18.8.

Archív: TZŽ Splitsko-dalmatínska


Všetci plaveckí maratónci sveta určite po-znajú Stari Grad. Farosský - plavecký mara-tón dlhý šestnásť kilometrov sa koná v sta-rigradskom zálive a má svetovú reputáciu. Už roky je lákadlom pre najlepších sveto-vých plavcov. Dôvodov prečo všetci títo vr-choloví športovci navštevujú Stari Grad je neúrekom – kvalita trate a prekrásna oko-litá príroda, ako aj zanietenosť domácich obyvateľov, ktorých pohostinnosť je ťažko porovnateľná. Jednou z dôležitých príčin je však aj množstvo horlivých fanúšikov, ktorí sa tu stretávajú a nadšene povzbudzujú všetkých účastníkov pretekov, tvoriac tak veľkolepú športovú atmosféru.

www.hsdp.hr

FarOs – PlaVECký MaraTÓNstari Grad28.8.

Archív: TZ mesta Stari Grad

Hoci je Diokleciánov palác sám o sebe zna-kom veľkolepej splitskej histórie, Splitča-nia si touto, na podujatia bohatou príleži-tosťou stanovili cieľ ukázať návštevníkom svojho mesta ešte názornejšie 1700 ročnú históriu svojho mesta. Na desať dní sa vra-cajú do svojej antickej histórie. Po uličkách niekdajšieho cisárskeho paláca prechádza-jú ľudia v tógach a tunikách, po nábreží sa vezie rad starých kočov, prepravujúcich Diokleciána s družinou na Peristil, odkiaľ sa cisár tak ako voľakedy prihovorí občanom. V úzkych priechodoch sa šíria lákavé vône mediteránskej váry, a vy máte pocit, akoby ste ani nikdy nevkročili do 21. storočia.

www.visitsplit.com

dEsať dNÍ diOklECiáNa split20. - 30.8.

Fotografia: Ante Verzotti

D A L M Á C I A -D U B R O V N Í K

DALMACIJA - ZADAR www.hrvatska.hr 65DALMÁCIA - DUBROVNÍK www.chorvatsko.hr 65

Svätý Vlaho je patrónom mesta Dubrovník. Jeho obyvatelia už po tisíc rokov uspora-dúvajú na jeho sviatok veľkú oslavu, ktorá sa šíri ulicami mesta ako explózia. Dubrov-nícke brány sa naširoko otvoria a pozývajú všetkých, aby sa k nim pridali. Na počesť svätého Vlaha (sv. Blažej) a Dňa mesta Dubrovník sa konajú mnohé kultúrne, zábavné, hudobné a športové podujatia. Mesto je zvlášť slávnostne osvetlené a vyzdobené, a navštevujú ho obyvatelia z okolia, oblečení do bohatých a nápaditých ľudových kostýmov. Stretnutie začína už počas predchádzajúcej noci, na Sv. Pannu Kandeloru, keď sa pri modlitbách vypúš-ťajú biele holubice a pokračuje sa ráno svätou omšou v kostole sv. Vlaha, po ktorej ulicami mesta prechádza svätá procesia. Mnohé príležitostné koncerty a špeciálna gastronomická ponuka sú ďalšími dôvod-mi, prečo navštíviť túto dubrovnícku feštu, a odniesť si z nej spomienky na zábavu uprostred starých dubrovníckych hradieb.

www.tzdubrovnik.hr

sláVNOsť sV. VlaHa dubrovnik3.2.


Keď mesiac ožiari deltu rieky Neretvy, hra tieňov a svetla odohrávajúca sa pod jasným nebom sa nedá porovnať ani s najúchvat-nejším divadelným scenárom. Príroda ako-by sa pohrávala s našimi citmi, ukazujúc nám, koľko málo treba na dokonalý súlad a harmóniu. Najlepšie to vedia obyvatelia tohto kraja, ktorí si toto prírodné osvetle-nie vybrali za východiskový motív svojho festivalu dopĺňaceho nádheru chorvátskej prírody krásou chorvátskej hudby. V Met-kovići sa totiž stretávajú folklórne súbory z celého Chorvátska i zo zahraničia a pies-ňou a tancom skladajú ódu na mesiac nad milovanou Neretvou.

www.metkovic.hrwww.neretva.info

FOlklÓrNa PrE-Hliadka „Na NErETVU MisEčiNa Pala”Metković, 13. - 16.5.

Fotografia: Ivica Puljan

66 www.hrvatska.hr DALMACIJA - ZADAR66 www.chorvatsko.hr DALMÁCIA - DUBROVNÍK

FEsTiVal „HUdba a slOVO“ konavle19.6. - 9.7.

lUškO liTO (lUčské lETO)Vela luka24.6. - 31.8.

Dlhá a búrlivá história zanecháva na uliciach miest a mestečiek stopy tisícich príbehov, ktorým treba len malý impulz, aby ožili a začali žiť novým životom. Práve toto robí Umelecké združenie Konavle - Art svojím festivalom Hudba a slovo. Situo-vaním pestrých hudobných, scénických a tanečných podujatí do rôznych ambient-ných lokalít Konavlov, ako sú osady Močići, Čilipi, Molunat, Pridvorje a Gruda, oživuje tento festival niektoré dávno zabudnuté javiská a objavujú nové využitie lokalít na umelecké účely.

www.konavle-art.hr

O Velej Luke boli zložené piesne a nakrú-tené filmy, pričom každý kto ju navštívi, pochopí, prečo je to tak. Vela Luka nás jednoducho očarí nefalšovaným duchom Stredomoria. A akoby to nebolo samo o sebe dosť, pripravili obyvatelia Velej Luky pre návštevníkov leto plné nekonečných dobrodružstiev a kultúrnych podujatí. Luško lito začína sviatkom Svätého Jána a obnovenou regatou veslíc, ponúkajúc dokonca štyri večery kultúrneho programu - velolucké tance a rytierske hry, večery tradičných mužských speváckych kapiel, koncerty klasickej hudby, rybárske sláv-nosti, výstavy, činoherné predstavenia a koncerty zábavnej hudby. Jednoducho aktívnu dovolenku uprostred mediterán-skeho raja.

www.tzvelaluka.hr

Archív: TZ mesta Vela LukaArchív: TZ mesta Vela Luka


Obyvatelia Korčule už po stáročia udržiava-jú tradíciu rytierskych tancov. Jeden z nich je Moreška, bojový tanec s mečmi, ktorá bývala voľakedy v Stredomorí veľmi obľú-bená, no dnes sa zachovala a pravidelne sa udržiava iba na jednom mieste na svete – v meste Korčula. Z toho dôvodu sa Mo-reška stala vo svete najcharakteristickejším symbolom Korčule. Spestrený stredovekou atmosférou korčulanských ulíc vás tento tanec vráti do slávnych čias epických ry-tierskych príbehov. Moreška však nie je jediná rytierska hra, ktorá sa na ostrove zachovala. V ďalších miestach na Korčule: Vela Luka, Smokvice či Blato, môžete byť svedkom ďalších, rovnako príťažlivých tancov - Kumpanija a Moštra, ktoré vám pripomenú časy, keď odvaha a česť bývali najcennejšími ľudskými vlastnosťami.

www.korcula.net

Dovolenka v pokoji skrytých zátok, dlhé prechádzky pri mori, zážitok stáročnej his-tórie – to všetko robí pobyt v Cavtate po-bytom plným pokoja hraničiaceho miesta-mi s meditáciou. V okamihu, keď pocítite, že ste nasýtili svoju dušu pokojom, otvára sa vám príležitosť dožičiť si kultúrny záži-tok. Stačí si len vybrať - koncert klasickej alebo džezovej hudby, piesne tradičných speváckych skupín alebo tanec folklórnych súborov. Koncom júna sa v Cavtate poriada aj letný karneval, kedy mesto naplnia pou-liční zabávači, žongléri a herci, pričom dlhé a teplé leto v Cavtate končí už tradične stretnutím tradičných speváckych skupín kláp nazvanom Na me pogled svoj obrati (Na mňa pohľad svoj upriami), na ktorom sa zúčastňujú najlepšie skupiny tohto dru-hu z celého Chorvátska.

www.tzcavtat-konavle.hr

FEsTiVal ryTiErskyCH HiErkorčula1.7.


CaVTaTské lETOCavtat26.6. - 5.9.

Archív: TZO Konavle


Národný park ostrova Mljet je dôvodom, prečo je tento ostrov pokladaný za jeden z najkrajších ostrovov na Jadrane. Popri prírodných krásach môžu však jeho hostia potešiť svoju dušu aj účasťou na Mljetskom kultúrnom lete. Toto podujatie trvá 40 dní uprostred hlavnej turistickej sezóny, pričom spestruje svojim návštevníkom pobyt na ostrove mnohými vystúpeniami známych hudobníkov, výstavami akade-mických umelcov, divadelnými predsta-veniami a folklórnymi vystúpeniami, no má aj svoje nezanedbateľné humanitárne posolstvo. Všetky príjmy z podujatia sa totiž venujú nadácii Sv. Marija, na obnove-nie starobylého benediktínskeho kláštora Panny Márie, pamiatky najvyššej kategó-rie, ktorá sa nachádza na Veľkom jazere na ostrove Mljet. Svojou návštevou preto aj priamo prispievate k zachovávaniu nášho kultúrneho dedičstva.

www.mklj.netwww.mljet.hr

MljETské kUlTÚrNE lETOOstrov Mljet10.7. - 16.8.

Fotografia: Đelo Jusić jr.

Kultúrna ponuka mesta Dubrovník je mimoriadne široká. Miesto si v ňom pod názvom Libertas film festival našlo aj filmové umenie. Tento festival, privádza pred dubrovnícke publikum a jeho hostí najzaujímavejšie filmové predstavenia z nezávislej filmovej produkcie. Progra-mom dlhometrážnych hraných, doku-mentárnych a krátkych filmov propaguje Festival posolstvo slobody, pričom už aj v rozmanitosť programu potvrdzuje, že je univerzálne pre celé ľudské pokolenie, bez ohľadu na stranu sveta, ku ktorej jednotli-vec prináleží. K pocitu ľudskosti prispieva pri sledovaní týchto filmov aj prostredie – dubrovnícke mestské hradby – pretože festival prebieha pod holým nebom, ako aj oduševňujúce priateľské vzťahy, ktoré sa môžu začať napríklad v prestávke medzi premietaním, rozhovorom s niektorým z vážených hostí Festivalu alebo filmovými odborníkmi, ktorí radi prijímajú pozvanie na túto kultúrnu udalosť Dubrovníku.

www.libertasfilmfestival.com

libErTas FilM FEsTiValdubrovnik2. - 6.7.

Fotografia: Željko Tutnjević


Dubrovnícke letné hry sú najstarším a najznámejším chorvátskym festivalom. Už od roku 1956 si hry začínajú vytvárať svoju charizmu, a prostredníctvom prestížnej asociácie európskych festivalov sa stávajú súčasťou eurointegrácie. Predstavte si, že sa zúčastňujete na koncertoch s najlepšími dielami klasickej hudby a vrcholných dra-matických predstaveniach sediac v poho-dlnom kresle uprostred starobylých mest-ských hradieb. Práve toto vám Dubrovník v lete ponúka v rámci Dubrovníckych letných hier, počas ktorých sa drámy a balety klasi-kov predvádzajú na uliciach a námestiach tohto hrdého, renesančno-barokového mesta. Len skutočne veľké umenie môže vydržať konkurenciu takej architektonickej krásy, vytvorenej z kameňa a svetla, akú ponúka Dubrovník. V tomto umení budú početní herci, tanečníci a hudobníci inšpi-rovať samých seba, ale aj divákov počas celého leta. Dubrovnícke letné hry hostia každoročne známe mená spomedzi špičky svetových hudobných skladateľov, sólistov a orchestrov, pričom aj ich dejisko v sta-rých budovách s mimoriadnou akustikou ako je napríklad átrium Kniežacieho dvo-ra, dodáva týmto hrám mimoriadne čaro. Samozrejme, aj tohto roku sa Dubrovník stane mestom veľkého umenia, ktoré bude viac než mesiac rezonovať vo vnútri jeho

hradieb dlhej histórie. Dubrovnícke letné hry, už 61. v poradí, sa tohto roku konajú od 10. júla do 25. augusta 2010, pričom do jedného z najkrajších svetových miest privedú opäť elitu svetového umenia. Neopakovateľná krása dubrovníckych ulíc, námestí, parkov, palácov, ostrovov a stre-dovekých pevností sa stane ešte raz hrdým a rovnoprávnym spoluautorom umenia v podaní najväčších svetových interpretov.

www.dubrovnik-festival.hr

dUbrOVNÍCkE lETNé Hry dubrovnik10.7. - 25.8.

Fotografia: Damil Kalogjera


Stonské biskupstvo je najstarším biskup-stvom v Chorvátsku. Návšteva mesta Ston predstavuje preto vždy priamy kontakt s prastarými časmi a udalosťami. Ležiac na prekrásnom polostrove Pelješac, ktorý býval častým cieľom dobyvateľov, podáva Ston svojimi hradbami svedectvo storoč-ných bojov o udržanie autochtónnej kul-túry, pričom sa jej výsledky najlepšie dajú sledovať počas podujatí v rámci Stonského leta. Počas letných mesiacov vystupujú na stonských uliciach klapy, organizujú sa koncerty a módne prehliadky. Vzhľadom na tradíciu chovu mušlí a výrobu soli, je to tiež mimoriadna príležitosť na návštevu stonských reštaurácií a taverien. Môžete v nich ochutnať exotickú kuchyňu chorvát-skeho Jadranu.

www.ston.hr

Festival, ktorý začal pred niekoľkými rokmi ako skromný džezový festival sa medzičasom vykryštalizoval na podujatie oveľa širšieho štýlového obsahu a značne väčšej kapacity. Dnes je lastovský festival udalosťou, ktorú netrpezlivo očakávajú ako hudobný vrchol sezóny mladí z celej strednej Dalmácie. Doteraz vystupovali na Lastove hudobníci rôzneho zamerania – od blues po world music z Chorvátska i zo zahraničia a vždy pred armádou mla-dých ľudí, ktorí tu štyri dni kempujú pod korunami olivovníkov. Lastovský festival je totiž zároveň miestom uvoľnenia, pohody a zábavy.

www.lastovo-festival.com

sTONské lETOston18.7. - 29.8.

FEsTiVal „lasTOVO OsTrOV HUdby“lastovo7. - 8.8.

Archív: TZ mesta Ston Archív: Festival „Lastovo - ostrov hudby“


Hudobníci zo všetkých končín sveta sa v septembri stretávajú v meste Cavtat, aby sa tu zúčastnili na Festivale Epidau-rus – medzinárodnom festivale hudby a umenia. Festival ponúka pestrý umelecký program: koncerty klasickej hudby, džez, tvorivé dielne mladých umelcov, výstavy, divadelné predstavenia, prednášky. Popri koncertoch renomovaných hudobníkov ponúka však Epidaurus aj príležitosť mla-dým hudobníkom, ktorí sa ešte nepresadili na hudobnej scéne a poriadajú svoje prvé samostatné koncerty. Môžu tu svoje ume-nie zdokonaliť na kurzoch s názvom Scuola Epidaurus, ktoré vedú starší, skúsenejší kolegovia. Keď horúce augustové slnko trochu poľaví, Cavtat sa stáva hudobným rajom na zemi.

www.epidaurusfestival.com

EPidaUrUs FEsTiValCavtat29.8. - 21.9.

Archív: Epidaurus festival

Neretvianska loďka (ladja) je plavidlo, ktoré malo v dejinách pre obyvateľov tohto kraja kľúčovú, dopravne – hospodársku úlohu. Po storočia bývala ich hlavným dopravným prostriedkom, preto sa aj každoročne po-riadajú preteky týchto tradičných plavidiel. Ich účastníci sa pretekajú po rieke Neretve, a to od Metkovića, kde majú štart pri mest-skom moste, až do cieľa v meste Ploče, vzdialenom 22,5 kilometra. Na pretekoch sa zúčastňuje niekoľko tímov, celkovo aj tristo veslárov, ktorí súťažia s maximálnym úsilím. No v týchto závodoch, hoci sú veľmi prestížnou záležitosťou, víťazstvo predsa nie je najdôležitejšie. Najpodstatnejšia je odvaha a vôľa po udržiavaní tradície, pripomínanie si života a namáhavej práce svojich predkov.

www.maraton-ladja.hrwww.neretva.info

MaraTÓN lOdiEkMetković14.8.

Fotografia: Ivica Puljan


Určite si viete predstaviť akou poctou po-častoval obyvateľov Dubrovníka jeden z najslávnejších violistov Julian Rachlin, keď pri svojom hosťovaní na Dubrovníckych letných hrách v roku 2000 vyslovil želanie zorganizovať festival komornej hudby prá-ve v tomto meste. To samozrejme nemohlo ostať len pri nápade. Maestro Rachlin od-vtedy priviedol do Dubrovníku mnohých svojich priateľov hudobníkov, pričom niek-torí z nich patria k najváženejším menám klasickej hudby vôbec. Spomeňme naprí-klad violončelistu Mischu Maiského alebo violistku Janine Jansen, pianistu Itamara Golana, či hráča na lovecký roh Radova-na Vlatkovića. V atmosfére historického centra mesta, na najkrajšom hudobnom pódiu, svojimi vystúpeniami umelci rok čo rok tvoria festival, ktorý je pre svojich návštevníkov vrcholným hudobným po-dujatím, ťažko porovnateľný s hociktorým iným hudobným podujatím sveta.

www.rachlinandfriends.com

FEsTiVal jUliaN raCHliN & FriENdsdubrovnik1. - 15.9.

Fotografia: Željko Tutnjević

S T R E D N É C H O R VÁT S K O

74 www.hrvatska.hr DALMACIJA - ZADAR74 www.chorvatsko.hr STREDNÉ CHORVÁTSKO

Aj Medjimurci majú svoje obyčaje a tra-dície, spojené s úrodou hrozna, z ktorých niektoré siahajú až do predkresťanských čias. Jedným z nich je aj Vincekovo, ktoré sa oslavuje koncom januára, v časti roka, ktorá je v Medjimurí začiatkom vinohrad-níckych prác. Vincekovo ľudia tradične osla-vujú vo viere, že si tým v nadchádzajúcom roku zaistia dobrú úrodnosť vínnej révy, avšak táto udalosť sa dnes prispôsobuje početným návštevníkom, milovníkom vína a prírody. Snehom pokryté medjimurské briežky vytvárajú jedinečné podmienky pre celodennú prechádzku, počas ktorej vám zo všetkých strán ponúkajú vybe-rané vína, tradičné medjimurské jedlá a zabávajú vás vždy hlasní a veselí domáci muzikanti.

www.tzm.hrwww.tic-strigova.hr

ViNCEkOVOMedjimurská vínna cesta16.1.

Rytmus je základom každého hudobné-ho diela. V súlade s tým sú bicie nástroje najčastejšie používanou skupinou nástro-jov, ktorými sólisti udržiavajú rytmický sprievod, sú však niekedy využívané aj na tvorbu samostatného celku diela. Súbory bicích nástrojov sú mimoriadne atraktívne a dynamické, preto nie div, že vystúpenia hudby v podaní perkusií získavajú na ob-ľube a návštevnosti. Jedným z nich je aj bjelovarský Medzinárodný týždeň perku-sívnych nástrojov, ktorý hostí hudobníkov najzvučnejšieho mena tohto druhu sve-tovej hudby, a to z Chorvátska i zo sveta. Prostredníctvom týchto vrcholných umel-cov rytmu sa stanete súčasťou podstaty hudby – rytmu.

www.tzbbz.hr

MEdZiNárOdNý TýŽdEŇ PErkUsÍVNyCH NásTrOjOVbjelovar, 14. - 16.1.

Fotografia: Foto video Pal Fotografia: Rudi Grula

DALMACIJA - ZADAR www.hrvatska.hr 75STREDNÉ CHORVÁTSKO www.chorvatsko.hr 75

V dávnom roku 1573 povstali proti šľach-tickému útlaku sedliaci z Chorvátskeho zagorja vedení hrdinským veliteľom Ma-tijom Gupcom. Keďže tak zapísali jednu z najdôležitejších udalostí do dejín tohto kraja, jeho ľud si ju dodnes pripomína or-ganizovaním mnohých podujatí. Jedno z nich sa koná v Múzeu Chorvátskeho zagor-ja, nachádzajúcom sa v priestoroch zámku Oršićovcov, vybudovanom v roku 1756. Tento priestor voňajúci starými časmi je ideálnym miestom pre inscenáciu slávnej bitky. Návštevníci môžu obdivovať pôvod-né kostýmy, tvorivé dielne a miestá na hru a zábavu, a zúčastniť sa na prezentáciách zručnosti v narábaní so zbraňami typický-mi pre toto obdobie, ako boli budzogáň alebo luk a šípy.

www.mhz.hr

VýrOčiE sEdliaCkEHO POVsTaNiaGornja stubica, 31.1.

Fotografia: Mladen Kukas

Najočakávanejším podujatím v meste Samobor je definitívne tamojší fašnik, nádherný karneval, ktorým Samoborčania vyháňajú zlé sily z predošlého roku, lúčia sa so zimou a otvárajú svoje srdcia v nádeji spojenej s nadchádzajúcou jarou. Samobor je karnevalovou metropolou tejto časti Chorvátska už od dávneho roku 1885. Počas týchto desiatich dní vládne v jeho uliciach celkom bezstarostná veselosť, pod tisícmi masiek sa skrýva smiech a radostná pieseň, tancom sa vzýva nový život. No nie všetko je také ľahučké, neistota vládne až do odsúdenia Fašnika, ústrednej udalosti karnevalu. Na hlavnom mestskom námes-tí sa totiž koná súd s Fašnikom, hlavným vinníkom za nedostatky minulého roku. Ľudia si na ňom vylievajú všetok svoj hnev, smútok a nešťastie. Bábku Fašnika sláv-nostne zapália na fašiangový utorok, čím sa podľa prastarej povery zbavujú nepriaz-nivých vplyvov predchádzajúceho roka. Po potrestaní Fašnika začína všeobecné veselie, ktoré by malo poznamenať celý nadchádzajúci rok.

www.samoborski-fasnik.com

saMObOrský FašiaNGsamobor5. - 17.2.

Fotografia: Goran Ternjej


Počas prvej jarnej nedele vyjdite von na slnko a podporte neúnavných bežcov, ktorí svojím behom spájajú dve katedrály. Ich pretek sa začína na záhrebskom Kaptole, a účastníci tohto medzinárodného atletické-ho maratónu preverujú svoju výdrž na trati dlhej dokonca viac než 61 kilometrov. Pre tých najvytrvalejších je cieľovou rovinkou plocha pred katedrálou v meste Čazma. Tieto závody sú kvôli svojej dĺžke mimo-riadne náročné, a divákom poskytujú vzác-nu príležitosť sledovať výkony vrcholových športovcov. Povzbuďte i vy pretekárov bežiacich prekrásnym prostredím na trati medzi Záhrebom a Čazmou.

www.cazma.hrwww.tzbbz.hr

Od kaPTOlU PO kaPTOlZáhreb - čazma21.3.

Fotografia: Davor Kirin

Pokrmy zo sladkovodných rýb sú skutočnou lahôdkou, pričom s riečnym rybolovom sa viažu aj romantické asociácie. Sedíte si pohodlne na brehu rieky a čakáte, kým za-berie tá pravá – takto si mnohí obyvatelia Koprivnicko-križevackej župy predstavujú relax a zábavu. Aj preto sú jedlá zhoto-vené z ich úlovkov mimoriadne chutné. Príležitosť ochutnať ich sa vám naskytne počas podujatia Rybári svojmu mestu. Varí sa tu totiž v obrovských hrncoch celých 600 litrov tradičného rybacieho paprikášu. Naj-zručnejší kuchári sa tu pretekajú koho fiš-paprikaš je najchutnejší, pričom výsledky ich umenia môžete ochutnať a ohodnotiť aj vy sami. Nejedzte však iba to, čo ulovili iní. Aj vy vezmite do rúk rybársky prút a ulovte si naň svoju večeru.

www.koprivnicatourism.com

rybári sVOjMU MEsTUkoprivnica27. - 28.3.

Archív: ŠRK Koprivnica


Deň svätého Juraja, ochrancu zeme, ose-vov, zelene a dobytka, je podľa mnohých skutočným začiatkom jari. V celom kon-tinentálnom Chorvátsku sa konajú 26. apríla slávnosti založené na starých ľudo-vých zvykoch. Zvlášť impresívne je známe podujatie Jurjevski krijesovi, veľké vatry, ktorých svetlo ožiaruje nočné nebo nad lú-kami a horami. Okolo nich sa zhromažďuje mládež. Dievčatá a mládenci tancujú a spievajú príležitostné piesne, pričom naju-datnejší sa pretekajú v preskakovaní vatry. Zažite aj vy radosť zo začatia jari.

www.tzvg.hr

TUrOPOljské jUrjEVOVelika Gorica25.4.

Fotografia: Drago Kolarec

Keď si na stole rozložíte zemepisnú mapu sveta, čo myslíte, ktoré mesto bude naj-bližšie jeho stredu? Nie, to nie je aprílový žart! V Ludbregu už oddávna veria, že prá-ve z tohto chorvátskeho mesta boli opísané staré zemské kružnice, po obvode ktorých vznikli všetky väčšie európske metropoly. Taktiež sa tu verí, že na opačnej strane zemegule leží ludbregský protipól – juho-pacifický ostrovček Antipodes, pozostatok starobylého Antipodrávska. Podľa tohto príbehu pridávajú Ludbrežania každý rok do dlažby svojho hlavného námestia jednu dlaždicu nesúcu meno jedného zo sveto-vých miest. Týmto dňom obvykle býva deň narodenín Ludbregu, Deň mesta, pričom sa oslávenecká torta rozdelí medzi všetkých návštevníkov oslavy, narodených práve v tento deň. Domáce podravské víno sa čapuje priamo z mestskej fontány. Všetci, ktorí sa pokladajú za kozmopolitov, jedno-ducho mali by tento stred sveta navštíviť.

www.tz-ludbreg.hr

dEŇ sTrEdU sVETaludbreg1.4.

Fotografia: Darko Gorenak


Okrem Fašniku je Samobor známy aj medzi maškrtníkmi, a to svojimi domácimi kré-mešmi, lahodnými zákuskami plnenými penovým krémom. Samoborské krémeše sú zvláštne aj tým, že sa jedia teplé, kým všade inde sa podávajú výhradne ako chla-dená pochúťka. Počas slávnosti Dní kréme-šov sa v najznámejších samoborských cuk-rárňach podáva tento koláč, ktorý podľa tamojšej obyčaje otvára každé dvere. Keď máte totiž nejaký problém či spor, darujte krémeš, hovoria Samoborčania a verte či nie, všetko vám bude odpustené. Dvere Samoboru sú vám doširoka otvorené. Príď-te vyskúšať krémeše a dobre sa zabavte na kultúrno-zábavných podujatiach, dejiskom ktorých je hlavné mestské námestie.

www.samoborske-kremsnite.com

dNi saMObOrskýCH kréMEšOVsamobor7. - 9.5.

Fotografia: Petra Zrinka, Foto Juranček

Kosatec svojou krásou nadchýnal už náro-dy dávnej antiky. S ním spojené mýty šírili starí Gréci, ale aj v našich krajoch o ňom v priebehu storočí vzniklo množstvo mýtic-kých príbehov. Kosatec (iris) je chorvátskou národnou rastlinou a Slávnosť kosatcov, ktorá sa poriada na Chorvátskom námestí kosatcov, je príkladom, ako si vážime svoje prírodné bohatstvo. Obdivujte rôzne dru-hy tohto prekrásneho kvetu, vo všetkých možných farbách, ktorými nás odmeňuje, a samozrejme aj jeho kúzelnú vôňu. Toto zábavné podujatie je mekkou všetkých milovníkov kvetov, pričom ho obohacujú aj koncerty klasickej hudby, romantické kvetinové tance, tradičné jedlá a prírodné ovocné šťavy.

www.tzdonjastubica.hr

sláVNOsť kOsaTCOVdonja stubica15.5.

Fotografia: Nikola Sinković


Odvážni rytieri bojujú o vašu pozornosť. Ich boje sú len súčasťou rytierskych hier, takže sa nemusíte obávať, že by sa niektorý zra-nil. Ale i tak dokážu vyčariť atmosféru stre-dovekých rytierskych turnajov. Iskry sršia pod údermi meča, dámam, štítonosičom a pážatám sa zastavuje dych pri každom náprahu paže zvierajúcej zbraň. V rytier-skych táboroch môžete obdivovať celý arzenál stredovekých zbraní, pestré štíty a plechové kostýmy. Ak vyhladnete, vzpru-ží vás horúca kaša pripravená zo zabud-nutých druhov obilia, alebo hus ochutená medom podľa stredovekého receptu. Pred vašimi očami sa bude odohrávať oblieha-nie mesta, katapulty budú vrhať ohromné kamene a baranidlá narážať na mocné mestské brány. Na rytierskom turnaji Svätej Heleny však nemusíte byť len divákom, ale sa i vy môžete pridať k rytierskym hrám, vyskúšať si streľbu lukom na cieľ, previezť sa na koči alebo si zajazdiť na koni.

www.tz-zelina.hrwww.vitezovi-zelingradski.hr

MEdZiNárOdNý ryTiErsky TUrNaj sVÄTEj HElENysveti ivan Zelina, 16. - 17.5.

Fotografia: Mario Dukarić

Jedným podujatím slávia Medjimurci z Kotoríb dve tradície. Oslavou Dňa prútia predstavujú totiž návštevníkom Kotoriby starý zvyk pletenia košíkov z prútia. Ko-šikárstvo je užitočná a atraktívna činnosť, ktorej výsledkom sú úžitkové predmety z prútia. Zaujímavosťou je, že sa návštevníci môžu aj sami zapojiť do vyrábania košíkov, ktoré sa im tu prezentuje. Kotoribania sa však zároveň rozhodli poukázať aj na po-trebu ochrany našich riek a sladkovodných druhov rýb, takže sa z Dňa prútia stal v Ko-rotibe zároveň aj Deň rýb. Podujatie preto dopĺňa aj bohatá gastronomická ponuka riečnych rýb. Samozrejme, nemožno za-budnúť na sprievodné zvuky folklórnej a zábavnej hudby.

www.kotoriba.hr

dEŇ šibi – ryby (PrÚTia a rýb) kotoriba, 23.5.

Fotografia: Rudi Grula


Mate Lovrak je obľúbený detský spisovateľ, na dielach ktorého odrástli celé generá-cie najmladších čitateľov, ktorý si určite zaslúži, aby mu bolo venované vlastné podujatie. Takýto darček mu venovali oby-vatelia Velikého Grdjevca, ktorí mu na po-česť organizujú vo svojom meste kultúrny program. Toto podujatie je venované pre-dovšetkým deťom, takže sa Veliki Grdjevac stáva na niekoľko dní mestom detí, ktoré sa zhromažďujú v Lovrakovom centre, navrhnutom podľa pokynov zo spisovate-ľových diel. V centre Kukavica (Kukučka) sa organizujú rozličné stretnutia pre deti základných škôl, odovzdávanie ocenení a vyznamenaní školákom za účasť na akcii Mám rád Chorvátsko, a tvorivé dielne vý-roby tradičných suvenírov a predmetov inšpirovaných Lovrakovými rozprávkami. Príďte a priveďte svoje deti, aby sa zo-známili s rozprávkami tohto obľúbeného chorvátskeho detského autora.

www.tzbbz.hr

lOVrakOVE dNi kUlTÚryVeliki Grđevac29.5. - 6.6.

Fotografia: Dragutin Olvitz

V dávnom roku 1242 sa kráľ Belo IV. ukryl pred prenasledovaním tatárskych vojsk so svojím vojskom pod ochranu kalnických hradieb, do mesta ležiaceho na stráňach pohoria Kalnik. Úpornosť tatárskeho voj-ska, ktoré chcelo za každú cenu preniknúť za hradby a poraziť kráľovo vojsko, preka-zili kalnickí sedliaci, ktorí chovali chrabrých vojakov domácimi slivkami. Výživné ovocie dodalo kráľovým vojakom silu odraziť ta-társke útoky. Kráľ potom všetkým sedlia-kom, ktorí mu pomohli, venoval šľachtické tituly. Týmto veľmi rozhneval križevčan-ských mešťanov, pričom ich hnev trval celé roky, až do svadby jedného kalnického sliv-kára s meštianskym dievčaťom. Ich svadba bola kľúčovým okamihom zmierenia. Križevčania dodnes predvádzajú scénické stvárnenie tejto udalosti. V predstavení sa kľúče od mesta odovzdávajú do rúk mest-ského sudcu a začínajú sa tri dni osláv.

www.krizevci.net

kriŽEVačkO VElikO sPraVišĆEkriževci4. - 6.6.



Terezijana je viacdenným kultúrnym podujatím, ktoré podáva svedectvo o dávnych časoch z 18. storočia, kedy chor-vátskym krajom vládla Habsburská mo-narchia. Cisárovná tejto monarchie Mária Terézia zaviedla počas svojho života mno-hé zmeny a reformy. Zastavila prenasledo-vanie čarodejníc, zaviedla povinnú školskú dochádzku a dekrétom z roku 1756 založi-la aj mesto Bjelovar. Svoje založenie dnes oslavujú obyvatelia mesta viacdennými slávnosťami, počas ktorých na uliciach mesta vystupujú mnohí hudobní, diva-delní i športoví hostia. Najatraktívnejšou scénou Terezijany je však divadelné pred-stavenie zobrazujúce vstup cisárovnej do mesta. Táto scéna zobrazuje dejiny mesta v časoch, keď Chorvátsku vládol najväčší kráľovský rod v Európe.

www.tzbbz.hr

TErEZijaNabjelovar11. - 13.6.

Fotografia: Franjo Jagatić

Zúčastniť sa v stredoveku na rytierskom turnaji bolo záležitosťou mimoriadnej cti. Len tí najzdatnejší a najudatnejší mohli zá-poliť so súpermi a len najchrabrejší mohli vyjsť z turnaja víťazne. Tieto dni už samo-zrejme upadli do zabudnutia, no stubický Rytiersky turnaj akoby aj po stáročiach prebúdzal zašlú rytiersku slávu. Výsledok dnešných rytierskych bojov možno už dnes nie je taký neistý ako voľakedy, no vzru-šenie pri nich určite nechýba. Navštívte Múzeum sedliackych povstaní v Hornej Stubici a naučte sa niečo nové o rytierskej dobe - stredoveku.

www.viteski-turnir.comwww.mhz.hr

ryTiErsky TUrNaj Gornja stubica12.6.

Archív Múzea Chorvátskeho záhoria


Sisačania si často pripomínajú udalosti zo svojej dlhej histórie, siahajúcej až do 4. storočia pred naším letopočtom, keď tento kraj obývali keltsko – ilýrske kmene. No rytierskym turnajom pod starou sisackou pevnosťou sa oslavuje jeden mimoriadny, kľúčový výjav histórie mesta Sisak. Reč je o udalosti, keď statoční sisackí rytieri doká-zali zastaviť mocné turecké vojsko na jeho ťažení na západ. Dnešní rytieri sa pred očami publika uchádzajú v boji o priazeň diev, pričom hradby pevnosti poskytujú ich zápoleniu primeranú stredovekú kulisu. V prechodoch vo vnútri pevnosti zabávajú návštevníkov interpreti renesančnej hud-by, kým pre najmenších bojovníkov je tu detský turnaj. Aj vy máte možnosť zabud-núť na chvíľu na vymoženosti modernej éry a preniesť sa do sveta, keď rytierstvo a česť bývali najvzácnejšími cnosťami.

www.sisakturist.com

sisaCký ryTiErsky TUrNajsisak19.6.

Fotografia: Željko Rakarić

Mlyny bývali voľakedy častým zjavom. Chlieb prichádzal na stôl práve vďaka mlynom a šikovným mlynárom. Dnes je iná doba, mlynov je oveľa menej. Sú dnes len spomienkou na staré časy, keď človek žil vo väčšom súlade s prírodou. Na rieke Mura, najsevernejšom bode krásneho Chorvátska, stojí mlyn známy ako jedineč-ný príklad tradičného architektonického dedičstva, ktorý je okrem toho aj stredom mlynárskeho náučného chodníka, nápa-dito upravenej turistickej trasy vedúcej okolitým lesom. Počas Mlynárskych dní je prechádzka po chodníku mimoriadnym zážitkom, pretože vás na každom úseku čakajú nové prekvapenia, prezentácie sta-rých remesiel, tradičná architektúra atď. A aby ste nevyhladli, ponúka sa vám aj širo-ký výber medjimurských jedál. Mlynárske dni sú ideálnym výberom pre milovníkov prírody. Zároveň sa, pre tých, čo majú radi trochu adrenalínu, zachovanú prírodu a tradičnú kultúru, koná Splav murských lodí. Trojdňové podujatie, na ktorom vy-štartuje päťdesiat drevených tradičných lodí z Bad Radgersburgu v Rakúsku, po-kračujú v plavbe cez Slovinsko až do Sv. Martina na Mure.

www.tzm.hrwww.eol.hr

MlyNárskE dNi a MEdZiNárOdNý sPlaV MUrskýCH lOdÍsv. Martin na Muri, 25. - 27.6.



Po neúspechu vojsk Ulama – bega pri po-kuse obsadiť jedným útokom djurdjevackú pevnosť, rozhodol sa vojvodca použiť stra-tegický plán trpezlivého obliehania, aby obrancov prinútil vzdať sa vyhladovaním. V čase, keď v pevnosti neostala okrem jediného kohúta už žiadna potrava, ukuli Djurdjevčania zúfalý plán. Svoje posledné sústo vypálili z dela smerom na turecké vojsko. Ulama - beg naletel na ich lišiacky plán. Keďže Djurdjevčania vystreľujú ko-húty z dela, majú určite nedozierne zásoby potravín, pomyslel si a sklamaný odtiahol s vojskom preč. Na ústupe Djurdjevčanov preklial, nazývajúc ich picokmi (kurenca-mi). Jedinečným scénickým predstavením pod holým nebom si Djudjevčania koncom júna túto legendu pripomínajú. Predstave-nie sa odohráva na jedinečnej lokalite, na mieste, kde sa legenda skutočne odohrala, a vystupujú v ňom stovky štatistov, jazdcov amatérskych i profesionálnych hercov. Toto podujatie získalo štatút nehmotného kul-túrneho bohatstva Chorvátska.

www.tz-djurdjevac.hr

PiCOkiádaĐurđevac25. - 27.6.

Fotografia: Siniša Milašinović

Možno je to ťažko uveriteľné, ale v dedin-ke Čigoć býva viac okrídlených obyvateľov ako ľudských. V Čigoći totiž žije okolo 120 dedinčanov a spoločnosť im robí približne dvesto bocianov, ktoré sa pokladajú za stá-lych obyvateľov tejto dediny. S ohľadom na ich bezproblémové spolužitie, bol Čigoć vyhlásený za prvú európsku dedinu bocia-nov. Na počesť toho tu zorganizovali podu-jatie, v rámci ktorého sa môžu návštevníci previezť na turistickej lodi alebo konskom záprahu, zúčastniť sa na bicykliáde alebo si spraviť turistickú vychádzku okolo Lonjské-ho polja. Pre tých, ktorí si chcú oddýchnuť skôr na jednom mieste, sú tu aj koncerty a ponuka autochtónnych jedál z tohto kraja. Zžite sa aj vy s dedinou, ktorú si bociany vybrali za svoj domov.

www.pp-lonjsko-polje.hr

dEdiNy bOCiaNOVčigoć26.6.

Fotografia: Edvard Bogović


Čakovčania sú vďační šľachtickému rodu Zrínskych, ktorých vláda predstavovala pre tento región významný hospodársky a kultúrny vzostup. Preto sa v Čakovci na počesť tejto rodiny organizuje Letný kul-túrny program. Popri koncertoch, predsta-veniach a výstavách, ktoré môžete v lete v meste Čakovec navštíviť, je najatraktív-nejším výjavom výmena stráží Zrínskeho gardy, ktorá sa každú sobotu deje pred orlom – pamiatkou Mikuláša Zrínskeho. Po lete plnom kultúrnych podujatí sa Čakovecké kultúrne leto končí v deň Nepo-škvrnenej panny Anjelskej Porcijunkulou, hlavným čakoveckým jarmokom, keď sa tu zhromaždia všetci obyvatelia a ich hostia, aby sa spoločne zabávali na koncertoch, prevádzaní starých remesiel, umeleckých kolóniách a na streleckých a jazdeckých súťažiach.

www.tourism-cakovec.hr

lETO V MEsTE ZrÍNskyCHčakovec1.7. - 5.8.


Naivné maliarstvo je autochtónny chorvát-sky umelecký žáner, ktorý sa zaoberá mo-tívmi života na dedine v súlade s prírodou a všetkými jej krásami. Jeho námetom je život podravských dedín, priestranných polí, lesov a lúk. To je hlavný dôvod, prečo sa počas prvého víkendu v mesiaci júli stá-va Koprivnica veľkým výstavným priesto-rom venovaným výhradne naivnému maliarstvu. Stovka známych maliarov tu vystavuje pod jasným podravským nebom a priamo na mieste vytvára svoje obrazy, oslavujúc veľkosť a umeleckú dôležitosť Hlebinskej maliarskej školy.


POdraVské MOTÍVykoprivnica2. - 4.7.

Archív: TZ mesta Koprivnica


Júl je mesiacom keď obyvatelia Miklouša a okolitých obcí slávia svoje prastaré obyčaje a kultúrnu tradíciu. Vyťahujú starostlivo uschované staré predmety a odevy, vyzdo-bujú domy a ulice tradičnými ozdobami a veselo v dedine očakávajú hostí, ktorí k nim prichádzajú na celodennú zábavu. Muži predvádzajú zaobchádzanie so starými ná-strojmi a ženy ponúkajú gibanice a ostatné slané i sladké koláče. V slávnostnom sprie-vode odchádzajú všetci pod storočnú lipu, kde dedinský staršina prečíta humornú kázeň. V nej mimochodom komentuje aj všetky aktuálne problémy, ale tradičným spôsobom, poukazujúc na to, ako ľudia pristupovali k problémom, ktoré ich trápili voľakedy. Kázanie sa vždy končí pozvaním mladých, aby sa radovali a piesňou a tan-com zaháňali chmúrne myšlienky. Takáto nálada prechádza ako nákaza na všetkých návštevníkov slávnosti.

www.tzbbz.hrwww.cazma.hr

káZaNiE POd liPOUčazma/Miklouš9. - 11.7.

Fotografia: Franjo Jagatić

Stretnutie predstaviteľov všetkých dvad-siatich ôsmich besied českej národnostnej menšiny v Chorvátsku bude dôkazom pozoruhodných výsledkov činnosti tejto menšiny. Jedinečnou príležitosťou na takéto stretnutie je podujatie daruvarské Dožinky, najstaršie a najmasovejšie po-dujatie českej menšiny v Chorvátsku. Na týchto slávnostiach sa už od roku 1925 oslavuje úspešný zber letnej úrody, pri-čom sa na nich zhromažďuje vyše tisíc aktívnych účastníkov, ktorí sa zúčastňujú na slávnostnom sprievode s mnohými ale-gorickými vozmi. Zvlášť atraktívnou časťou podujatia je starý český jarmok, v rámci ktorého sa prevádzajú staré, zabudnuté remeslá ako aj gastronomické, etnografic-ké a kultúrne bohatstvo Čechov, ktorí svoje tradície starostlivo zachovávajú aj mimo svojej vlasti.

www.tzbbz.hrwww.tz-daruvar.hrwww.savez-ceha.hr

dOŽiNky – ŽaTEVNé sláVNOsTidaruvar24.7.

Fotografia: TZ mesta Daruvar


Jedným z najvýraznejších symbolov Kra-piny je určite krapinský pračlovek, pýcha i dôkaz krapinskej dávnej a bohatej histórie. Návšteva Krapiny nie je preto len obyčajnou návštevou jedného mesta, ale aj návšte-vou slávneho archeologického náleziska z kolísky ľudstva tohto regiónu. Pri oslavách tejto vzácnosti sa na krapinských uliciach odohráva rozmanitý program pod sú-hrnným názvom Leto u krapinského pračlo-veka. Pre všetkých návštevníkov udalostí v rámci Leta je zaistená doprava populárnym cugom (vlakom) zo Záhrebu. Pri príchode do Krapiny majú návštevníci zabezpečenú prehliadku mesta s miestnym vlastived-ným sprievodcom, jarmok na Trškom vrchu alebo výlet na blízky kopec Strahinjčicu. Počas piatich augustových nedieľ sa poria-da na Hušnjakove aj rozmanitý tematický program: Purgerská nedeľa, Voľakedy a dnes, Nedeľa krapinského pračloveka, Etno nedeľa a Festivalová nedeľa.

www.krapina.hr

lETO U kraPiNskéHO PračlOVEkakrapina, 1. - 29.8.(každá nedeľa)


S pojmom šľachty, niekedy najvyššej spo-ločenskej vrstvy sa vždy spájala uhlade-nosť a jemný vkus. Život gornjorijeckých šľachticov a šľachtičných sa vyznačoval dôstojnosťou, pričom ich charakterizoval vyberaný cit pre krásu a spravodlivosť. Pre-svedčte sa o tom sami pri návšteve obce Gornja Rijeka na stráňach Kalniku, ktorá i dnes vyžaruje aristokratický lesk. Prepy-chové šaty sa vznášajú pri zvukoch valčíku na šľachtickom bále, a mladíci a dievčatá priťahujú pohľady, pretože sa tu, vnútri gornjorijeckého zámku, volia najšľachtic a najšľachtičná podkalnického kraja. Pocíťte čaro niekdajších dvorov, napravte držanie tela a vžite sa do čias, keď modrá krv otvá-rala všetky dvere.

www.tz-koprivnicko-krizevacka.hr

dNi šĽaCHTyGornja rijeka13. - 15.8.

Fotografia: Antun Premelč


Pútnická slávnosť v Marija Bistrica je veľko-lepou náboženskou udalosťou. Posvätné miesto Marija Bistrica je najznámejšou chorvátskou mariánskou svätyňou. Počas 50 stálych pútí, trvajúcich od Bielej nedele začiatkom apríla do Vďakyvzdania na konci októbra, ho navštívi vyše 500 tisíc veria-cich. Jednou z týchto pútí je aj táto na svia-tok Nanebovzatia, pričom ide o hodnotný náboženský zážitok – Chorvátske zagorje si veľmi váži svedectvo viery.

www.svetiste-mbb.hr

PÚť Na NaNEbOVZiaTiE PaNNy MáriEMarija bistrica, 15.8.


Z roka na rok sa stále viac návštevníkov pridáva k Varaždínčanom pri, dalo by sa povedať, pre nás tradičnej forme trávenia voľného času – ležérnom prechádzaní sa po mestských uliciach, ktoré Varaždínčania populárne nazývajú španciranje. Na 10 dní v roku sa Varaždín zmení na pestré miesto pouličnej zábavy a umenia, miesto smie-chu a radosti. Do ulíc mesta vychádzajú mnohí interpreti, hudobníci, iluzionisti, herci a zabávači, pričom celé mesto slúži ako verejný priestor propagácie tejto no-vodobej chorvátskej tradície. Stánky sú plné výrobkov tradičných remesiel, arte-faktov, úžitkového umenia, jedla a nápo-jov pripravených tradičným spôsobom ako aj rozličných suvenírov. Počas Špancirfestu sa vo Varaždíne dá ľahko stratiť. Plávajúc v neprehľadnom mori fantázie vašu pozor-nosť priťahuje každú chvíľu iné vystúpenie, takže ani nevnímate plynutie času. Môžete sa tu prechádzať celé dni, a na konci dňa si pokladáte otázku, prečo prišla noc a musí-te si ísť odpočinúť.

www.spancirfest.comwww.tourism-varazdin.com

šPaNCirFEsTVaraždin20. - 29.8.

Fotografia: Siniša Sović


Vnútrozemské Chorvátsko je známe bohat-stvom svojej kuchyne. Každé mestečko má svoje tradičné recepty a zvláštne spôsoby prípravy jednotlivých jedál. Vrbovčania svoju tradičnú gastronomickú ponuku pre-vádzajú koncom augusta v rámci podujatia Čo jedávali naši starkí. V tomto období celé mesto vonia starými jedlami, ktoré sa pri-pravujú s množstvom lásky, aby si ich náv-števníci navždy zapamätali. Navyše sa Vr-bovčania aj navzájom pretekajú v príprave tradičných jedál a celú hostinu sprevádzajú aj športové súťaže a hudobný program.

www.vrbovec.hr

čO jEdáVali Naši sTarkÍVrbovec27. - 29.8.

Fotografia: Dražen Breitenfeld

Keď septembrový mesiac vstúpi do fázy novu a spustí sa nad mesto Sisak, neza-svätení návštevníci by si v dôsledku nezná-mych vnemov mohli pomyslieť, že spadli do časovej diery a vrátili sa o mnoho sto-ročí späť do minulosti. Ďalekej minulosti, keď sa po rieke Kupe plavili plte a ulicami Sisaku sa prechádzali rytieri a víly. No, ne-musíte sa hneď preľaknúť, je to len pred-stavenie. Sisačania sa totiž v tomto hodinu trvajúcom predstavení, ktorej javiskom je rieka Kupa, pokúšajú navodiť obraz ich mesta z dávnych dôb. Po Kupe sa v rade za sebou plaví päť pltí, dvadsať riečnych člnov a tristo plávajúcich faklí. Na plavidlách sa pred očami divákov odohrávajú scény zo života Keltov a Rimanov. Všetky plavidlá sú bohato zdobené fakľami a podobnými dekoráciami, pričom divákov vystúpením sprevádza hlas z reproduktorov rozmiest-nených po brehu rieky Kupy, na ktorej voľakedy dávno žili starí Kelti.

www.sisakturist.com

kElTská NOCsisak4.9.

Fotografia: Igor Palotay


Na obranných valoch starého mesta Kop-rivnica sa v septembri odohráva skutočné historické divadlo. Pod rytierskymi šiator-mi si hrdinovia brúsia meče, aby si nimi vybojovali ruku svojej vyvolenej, lovecké sokoly krúžia vo vzduchu poslúchajúc roz-kazy sokoliarov, obchodníci a remeselníci na plné hrdlo volajú kupujúcich, lákajúc ich k svojim stánkom plných kadejakých ručných výrobkov typických pre dávnu minulosť. Ulicami sa šíria príťažlivé vône renesančnej kuchyne, dochutenej dávno zabudnutými exotickými koreniami. Jedi-ným pravidlom platiacim na Renesančnom festivale je snaha neprezradiť, že sa v sku-točnosti nachádzame v 21. storočí.


rENEsaNčNý FEsTiValkoprivnica4. - 6.9.

Archív: TZ mesta Koprivnica

Počas týchto siedmich dní sa návštevníci Krapiny budú môcť presvedčiť, aká je kaj-kavská kultúra aj v súčasnosti živá a aktu-álna. Budú to môcť dosvedčiť všetci, ktorí sa zúčastnia na výstave Kaj u riječi, slici, pjesmi i plesu a Kaj najmlajši je najslajši. Tieto výstavy sú vzorovým príkladom toho, akou je kajkavčina podstatnou súčasťou chorvátskej písomnej kultúry a jazyka poé-zie a mnohých poučných príbehov. Krapina bude v tých dňoch aj dejiskom trhu Gde se još to kupiti more, a slávnostnú atmosféru spestrí určite aj koncert 20 nových kaj-kavských piesní. To je len jedna malá časť programu, ktorý sa bude konať na Námestí Ljudevita Gaja, v Galérii mesta Krapina, v Múzeu evolúcie Hušnjakovo a festivalovej sále. Avšak aj prechádzka ulicami mesta vás iste osloví a pri srdci zohreje známa zagorská pohostinnosť.

www.kajkavske-popevke.hr

TýŽdEŇ kajkaVskEj kUlTÚrykrapina5. - 12.9.

Fotografia: Željko Frankol


Keď sa vo voloderských vinohradoch oberú prvé strapce hrozna, začínajú sa Voloder-ské jesene. Obyvatelia Sisacko-moslavac-kej župy už 41 rokov pravidelne oslavujú začiatok oberačky hrozna vo svojom kraji. Aj v tomto roku sa tu koná bohaté vinobra-nie, na ktorom vystúpia aj folklórne súbory z celého Chorvátska, otvoria sa výstavy obrazov, vinohradníckeho a ovocinárskeho náradia a nástrojov, ako aj rozličné ručné výrobky, ľudové kroje a predstavovanie rôznych tradičných remesiel. Vo večerných hodinách sa program prispôsobí mladým, pre ktorých vystúpia mnohí speváci zábav-nej hudby a podujatie sa skončí veľkým ohňostrojom. Všetkým skutočným priaz-nivcom vína srdečne odporúčame navštíviť v polovici septembra Voloder a zúčastniť sa na skutočnom koncerte pre ich chuťové bunky.

www.popovaca.hr

VOlOdErské jEsENEPopovača11. - 12.9.

Fotografia: Zdenko Cvetko

Podľa legendy priniesli čipku do chorvát-skych krajov ešte pred niekoľkými storo-čiami bieli mnísi pavlíni. Vidiecke obyva-teľstvo tak objavilo jej krásu a prijalo toto umenie za súčasť svojej tradície. Na zvlášť úrodnú pôdu padla táto tradícia v Lepo-glave, meste, ktoré sa stalo známym mi-moriadne vysokou úrovňou výroby čipiek. Aj sami Lepoglavčania sú hrdí na svoju zručnosť a organizujú v mesiaci septem-ber Medzinárodný festival čipiek, ktorým úspešne propagujú vzácnosť čipky ako svojho etnografického pokladu. A hoci sa na Festivale dajú obdivovať aj bohaté čip-kárske práce z rôznych európskych krajín, návštevníci venujú zvláštnu pozornosť do-mácim prácam z chorvátskych tradičných čipkárskych centier, ako sú Lepoglava, Pag, Sv. Marija a Hvar.

www.lepoglava-info.hr

MEdZiNárOdNý FEsTiVal čiPiEklepoglava16. - 19.9.

Fotografia: B. Težak


Koncerty v rámci Varaždínskych baroko-vých večerov vás zavedú o niekoľko storočí späť do histórie, do obdobia v ktorom bý-vala hudba vysoko estetickým umením. Množstvo koncertov, ktorými renomované chorvátske a zahraničné súbory predsta-vujú moderné interpretácie barokových diel, vytvárajú romantickú atmosféru ba-rokového mesta. Večery majú veľmi vážny charakter z muzikálneho hľadiska, pretože sa na nich často uvádzajú aj diela, ktoré sa doteraz ešte verejne nehrali a skutočný lesk zažívajú až dnes. Predstavujúc tieto diela ako aj moderné interpretácie už zná-mych diel, dosahujú Barokové večery zá-videniahodné výsledky v profesionálnom prístupe k barokovej hudbe. Nech sa chve-jú struny violín aj vašou fantáziou a nesú vás ich dlhou hudobnou cestou z minulosti až po dnešok.

www.vbv.hr

VaraŽdÍNskE barOkOVé VEčEryVaraždin24.9. - 4.10.

Fotografia: Helena Huet

Josip Jelačić je chorvátsky bán, ktorého meno symbolizuje túžbu chorvátskeho národa po slobode a nezávislosti od im-perialistických dobyvateľov. Po búrlivom živote strávenom bojom za chorvátske ná-rodné záujmy ho pochovali v roku 1859 v kaplnke Sv. Josipa v Zaprešići. Zaprešićania preto oslavujú v Deň svojho mesta zároveň aj život a dielo tohto velikána našich dejín. V rámci podujatia, ktorým si v máji pripo-míname výročie smrti a v októbri výročie narodenia bána Josipa Jelačića koná sa Jelačićov bál, turnaj v jazde cez prekážky Pohár bána Josipa Jelačića i hospodársky veľtrh. Návštevníci si môžu obísť aj Nové Jelačićove dvory ako cenný príklad zacho-vávania kultúrno-historického dedičstva.

www.zapresic.hr

jElačiĆOVE dNiZaprešić3. - 17.10.

Fotografia: Dražen Breitenfeld


Dnes už tradičné stretnutie hubárov je Hu-bárska slávnosť v Stubakoch. Návštevníci majú zaručený pobyt v prírode na čerstvom vzduchu a uvoľnenú priateľskú zábavu s piesňou. Výletníci na miesto stretnutia v Pile prichádzajú zvlášť organizovaným turistickým vlakom a vo veselej atmosfére odchádzajú na zber húb. Výsledky celo-denného hľadania sa večer odovzdávajú na determináciu a celé podujatie sa končí odbornou prednáškou Mladena Strižaka a veselou zábavou pri ochutnávaní obsahu hubárskeho kotlíka.

www.stubicketoplice.hr

HUbárska sláVNOsť V sTUbakOCHstubičke Toplice16.10.

Fotografia: Zrinka Košić

Niet takej časti gaštana, ktorú by ste ne-našli na podujatí Kostajnická gaštaniáda. Okrem ochutnávky rôznych jedál z pe-čených a varených gaštanov a zákuskov z gaštanového pyré, sú všetci účastníci pozvaní aj na oberačku gaštanov. Je to príležitosť na prechádzku po gaštanových lesoch so zábavou, piesňou a všetkým čo vytvára dobrú náladu.

www.hrvatska-kostajnica.hr

GašTaNiádaHrvatska kostajnica8. - 10.10.

Fotografia: Antun Pavičić


Raz ročne sa Čakovec stáva hostiteľom divadelných hercov, ktorí svoj profesi-onálny život venovali najvďačnejšiemu ale i najnáročnejšiemu publiku – deťom. Sledujúc predstavenie v podaní našich najtalentovanejších detských hercov, deti na hodinu-dve jednoducho zabúdajú na to, čo trápi ich malé hlavičky. Preto počas týchto piatich dní, venovaných výhradne im, vládne v Čakovci veľmi veselá atmo-sféra plná detského smiechu a hravosti, ktorá veľmi často nakazí aj dospelých. Doveďte svoje detváky nech sa rozveselia na vrcholnom divadelnom podujatí spolu s mnohými deťmi z oblasti Medjimurje.

www.assitej.hr

assiTEjčakovec18. - 23.10.

Fotografia: Mario Jakšić

V novembri na Deň sv. Martina sa mušt mení na víno. Populárny sviatok Martinje, je preto sviatkom vína a obyčajou, ktorá je hlboko zakorenená v tradícii severozápad-ných krajoch Chorvátska, kde sa aj dnes slávi zvlášť intenzívne. V Záhrebskej župe sa Martinje slávi v mnohých mestách a obciach. Medzi nimi vyniká touto tradíciou Dugo Selo, ktorého ochrancom je práve Sv. Martin, ďalej Samobor, Sveti Ivan Zelina, Velika Gorica a Jastrebarsko.

www.tz-samobor.hrwww.tzvg.hrwww.dugoselo.hrwww.tz-zelina.hrwww.tzgj.hr

sV. MarTiN V ZáHrEbskEj ŽUPEdugo selo, samobor, sv. ivan Zelina, V. Gorica, jastrebarsko, 11.11.

Fotografia: Nada Kozić


Ivanecké banícke dni svojím programom poukazujú na dôležitosť zachovávania tradičných foriem spoločenského a kultúr-neho života ako aj dôležitosť vzdelávania mladých generácií o kultúrno-historickom dedičstve Ivanjčanov. Vo svetle tohto po-slania majú návštevníci výnimočnú mož-nosť pozrieť si výstavu starých baníckych predmetov, a presvedčiť sa tak, aký ťažký býval život našich predkov. Výstavu dopl-nia aj detské práce na tému baníctva a ba-nícke sochy. No najatraktívnejšou súčasťou podujatia bude určite pochod historického sprievodu Ivanecká banícka čata, ktorá má na starosti privítanie návštevníkov ako aj to, aby sa na podujatí všetci dobre cítili.

www.ivanec-turizam.hr

iVaNECké baNÍCkE dNiivanec4. - 5.12.

Archív: XMEDIA d.o.o.

Všetky vianočné rozprávky sú romantické a poučné, zvlášť keď ste hosťom rodiny Salajovcov v Grabovnici. Rodina Salajovcov totiž pripravila na vianočný čas skutočnú maškrtu pre milovníkov pravej sviatočnej atmosféry. Vtedy sa v ich predzáhradke rozsvietia státisíce farebných svetielok, ktoré vytvoria nádherný svetelný zážitok a idylu pre každého diváka. Vianočná stajňa a jasličky a výzdoba celej predzáhradky vianočnými svetielkami a inou výzdobou sľubujú nezabudnuteľný zážitok hlboké-ho sna a prebúdzania vo svete rozprávok, svete skutočnej chorvátskej vianočnej roz-právky.

www.tzbbz.hrwww.cazma.hrwww.salaj.net

ViaNOčNá rOZPráVka V čaZMEGrabovnica19.12. - 6.1.

Fotografia: Davor Kirin

S L AV Ó N S K O

96 www.hrvatska.hr DALMACIJA - ZADAR96 www.chorvatsko.hr SLAVÓNSKO

Celá námaha Županjčanov venovaná zachovaniu neoceniteľného kultúrneho dedičstva Šokcov sa stáva viditeľná počas tejto slávnosti, založenej na kráse a bo-hatstve slavónskej tradície. Ako vynesené z múzea sa ulicami mesta premávajú nádherne vyzdobené koče a kone, ktoré riadia hrdí kočiši oblečení do najkrajších slavónskych krojov. Fašiangový sprievod, atraktívny hosťom z ktoréhokoľvek kúta sveta, nevyhnutne sprevádzajú ďalšie zvyky – pálenie pálenky a slavónska zabí-jačka. V tomto roku bude všetka táto roz-manitosť doplnená naviac aj hosťovaním folklórnych súborov z ostatných končín Chorvátska i zahraničia.

www.tz-zupanja.hr

Ak niektoré dokumentárne filmy spájajú obraz a zvuk v ideálnej forme, potom je DORF pre milovníkov hudby a filmu tou najlepšou príležitosťou. V inšpiratívnom prostredí mesta Vinkovci sa môžete zúčast-niť na nekonvenčnom Festivale dokumen-tárnych rockových filmov z Chorvátska a ďalších krajín. Rôznorodé žánre, inovatívne filmové príbehy o hudobných idoloch, za-ujmú nielen milovníkov dokumentárnych filmov, ale aj filmových laikov, ktorí si budú môcť aj v tomto roku vychutnávať rôzne tvorivé dielne, výstavy, literárne promócie a samozrejme koncerty.

www.dorf-vk.com

šOkaCká dEdiNaŽupanja12. - 23.2.

FEsTiVal dOkUMEN-TárNEHO rOCkOVéHO FilMU „dOrF” Vinkovci, 4. - 7.3.

Fotografia: Franjo Andrašević Archív: TZŽ Vukovarsko-srijemská

DALMACIJA - ZADAR www.hrvatska.hr 97SLAVÓNSKO www.chorvatsko.hr 97

Ivana Brlićová Mažuranićová, chorvátska spisovateľka a autorka jedných z najkraj-ších detských rozprávok, strávila časť svoj-ho života v Slavónskom Brode. Obyvatelia Brodu si preto každoročne pripomínajú jej narodeniny a odovzdávajú sa jej hravej fan-tázii. Podujatie trvá týždeň, pričom je celé mesto dejiskom detských stretnutí a pod-ujatí ako sú literárne, divadelné, výtvarné a fotografické tvorivé dielne. Toto detské podujatie sa začína predstavením na Iva-ninom námestí, pred domom, v ktorom spisovateľka žila. Končí sa vrátením kľúčov primátorovi a slávnostným predstavením na Základnej škole Ivany Brlićovej Mažu-ranićovej. Škola je po celom Chorvátsku známa ako pestrofarebná škola, pretože je zvonku i zvnútra pomaľovaná postavami z Ivaniných rozprávok.

www.slavonski-brod.hr

VO sVETE rOZPráVOk iVaNy brliĆOVEj MaŽUraNiĆOVEjslavónsky brod, 12. - 18.4.

Fotografia: Josip Perčević

Kutjevčania si nenechajú ujsť príležitosť na zábavu so svojimi hosťami. V tomto duchu oslavujú aj návštevu Márie Terézie, ktorá prebývala v Kutjeve v dávnom roku 1741. Kutjevčania nezabudli na česť, ktorú týmto ich mestu spravila, a preto si udalosť pri-pomínajú veľkým predstavením, ktoré nás ľahko zvádza a vracia o tri storočia nazad. Mestom prechádza veľký sprievod historic-kých kostýmov, dychovej hudby a rôznych združení, a nakoniec sa pred zámkom Ku-tjevo koná divadelné predstavenie, ktoré nám podrobne priblíži vtedajšie časy.

www.tz-kutjevo.com

PO CEsTáCH TrENkOVyCH PaNdÚrOVkutjevo, máj

Fotografia: Zlatko Burivoda


Hercov vždy veľmi obdivujeme: niekedy v nás prebúdzajú smiech, inokedy plač a niekedy nás jednoducho nechávajú bez dychu. No okrem potlesku po skončení po-sledného dejstva, bývajú zriedkakedy za svoj výkon patrične odmenení. Našťastie, všetko to mení Festival hercov. Celý týždeň sa vo Vukovarsko - srijemskej župe hrajú predstavenia, ktoré boli takým či onakým spôsobom odmenené v uplynulom roku za mimoriadne herecké výkony. Celý kraj dýcha umeleckými pľúcami, publikum rozcítene očakáva vystúpenie hercov na dosky javiska a ešte emotívnejšie ich vy-prevádza po predstavení. Aplauzy sa nesú rovinou. Umelecké oduševnenie a bohém-sky duch zastavuje čas a ako tornádo roz-háňa každodenné problémy návštevníkov. Namiesto epilógu herci odmeňujú hercov. Festival sa totiž končí vyhlasovaním oce-není, ktoré odovzdáva trojčlenná komisia zložená výhradne z hercov.

www.hddu.hr

Obyčaj sestričiek (lelja), ktorá sa v Gorja-noch zachováva na sviatok Dušičiek, sa datuje už od začiatku minulého storočia. Skupina dedinských dievčat oblečených do kostýmov kráľov a kráľovien sa stretne na svätej omši, po ktorej si pred kostolom zatancujú v kole s hudobným sprievodom tamburášov. Z kostolného nádvoria vyjdú potom na obchádzku po dedine a navšte-vujú domovy svojich spoluobčanov, ktorí prejavili záujem o ich návštevu. Sestričky šíria po dedine dobrú náladu, smiech a spev. Obyčajne ich sprevádza jeden gaj-doš a dvaja muži – žobráci. Pri porovnaní dnešných sestričiek s fotografiami zo za-čiatku 20. storočia možno konštatovať, že sa dnešná podoba tejto tradície výraznej-šie nelíši od svojich začiatkov.

www.tzosbarzup.hr

FEsTiVal HErCOVVukovar15. - 24.5.

kaŽdOrOčNý jarNý POCHOd kráĽOVNEj ljEljE Gorjani, 23.5.

Fotografia: Dražen Bota Archív: TZŽ Osječko-baranjská


Zvláštnou výzvou pre filmárov je formát jednominútového filmu. Takýto formát si vyžaduje značné prispôsobenie zámeru a ideovej realizácie. V jednej minúte filmu musia byť obsiahnuté hlavné prvky prí-behu: zápletka, vyvrcholenie a rozuzlenie deja. Jednominútové filmy často priťahujú aj filmových amatérov, ktorí často nemajú možnosť realizácie nejakých veľkých pro-jektov, čo však nemusí nutne znamenať, že nemajú potrebnú kvalitu. Zbierka fil-mov všetkých žánrov, tematikou je jediný spoločný znak - jednominútové trvanie filmu. Sledujte ich na požegskom Festivale jednominútových filmov, festivale, ktorý si v posledných rokoch mimoriadne cenia aj vo svete.

www.crominute.hr

CHOrVáTsky FEsTiVal jEdNOMiNÚTOVýCH FilMOVPožega, 29. - 30.5.

Fotografia: D. Mirković

Slavónsky Brod je známy svojimi tradičný-mi podujatiami, z ktorých najslávnejšie je práve Brodské kolo. Voľakedy sa pri príleži-tosti osláv sv. Štefana Brodania stretávali na hlavnom námestí svojho mesta a hrá-vali veľké Brodské kolo, ktoré často tvorilo aj niekoľko stoviek spojených rúk prepy-chovo vystrojených šokackých mládencov a dievčeniec. Aj dnes srdce celého mesta bije pre Kolo, ktoré sa však v súvislosti s týmto zvykom trochu zmenilo. Návštevníci dnes môžu navštíviť rôzne etnografické a výtvarné výstavy, zúčastniť sa na detských predstaveniach, trhu koláčov, prehliad-ke konských záprahov, na prekážkových dostihoch a závodoch dvojzáprahov. Celé mesto zaznieva aj hudbou, ktorá sa hrá na prehliadkach pôvodného spevu a vy-stúpeniach folklórnych súborov, no najviac pozornosti si pravidelne získava výber naj-krajšej Chorvátky v ľudovom kroji. Uvoľnite sa a nastavte ruku, pevne sa pochytajte a nedovoľte Brodskému kolu prasknúť.

www.brodsko-kolo.comwww.fa-broda.hr

brOdské kOlOslavónsky brod29.5. - 13.6.

Fotografia: Darko Janković


Viacdňovým podujatím Orahovacká jar otvára mesto Orahovica svoje dvere návštevníkom z celého sveta. Toto pred-stavenie oficiálne otvára začiatok letnej turistickej sezóny v Orahovici. Program je rôznorodý, pre každého niečo. Priaznivcov športu určite potešia športové súťaže v malom futbale, či turnaj v petangu. Tým, ktorým je bližší kultúrny program nájdu viac pokoja na niektorom z divadelných predstavení. Hudobné publikum sa bude môcť tešiť na vystúpenia folklórnych súbo-rov ako aj domácich popových a rockových hviezd.

www.orahovica.hr

OraHOVaCká jarOrahovica31.5. - 6.6.

Fotografia: Vladimir Grgurić

Grand Prix Kutjevo sú medzinárodné konské dostihy v jazde cez prekážky. Mnohoročná tradícia chovu ušľachtilých koní a vrcholní jazdci robia tento turnaj veľmi populárnym a mimoriadne navštevovaným. O turnaji v Kutjeve hovoria jazdci z Rakúska, Nemec-ka, Slovenska, Slovinska a Maďarska, že ho majú veľmi radi a zodpovedajúco tomu ho aj vždy radi navštevujú. Práve preto sa, popri domácich súťažiacich, pokúšajú získať sympatie rozhodcov a publika, aby si práve ich zručnosť v jazde cez prekážky zaslúžila najvyššie uznanie. Grandióznos-ťou pohybu a súladom medzi koňom a jazdcom hraničí táto disciplína v mnohom s umením. Kutjevská Grand Prix je ideálnou príležitosťou sa o tom presvedčiť!

www.tz-kutjevo.com

GraNd PriX kUTjEVOkutjevojún

Fotografia: Zlatko Burivoda


Baranjci sú známi tým, že každé ich zhro-maždenie sprevádza všeobecná veselosť. Niet v Baranji oslavy, na ktorej by ste sa mohli nudiť. Dôkazom je aj Baranjský be-ťár v Draži. Popri vystúpeniach početných folklórnych súborov, ľudového kola a krás-nej hostiny z miestnych jedál a nápojov, môžete v Draži voliť aj najkrajšiu dievčinu a ženu. Môžete sa zúčastniť na revue zau-jímavých pracovných odevov a výstavách ručných prác, starého nábytku, náradia a záhadných predmetov z babičkinej almary. Trefa do čierneho, ak vás zaujímajú tradície baranjského kraja. A samozrejme aj veselie a zábava!

www.draz.hr

baraNjský bEťárdraž5. - 6.6.

Fotografia: Antonio Sobol

Svoje stredoveké dedičstvo oslavujú Pakra-čania podujatím Pakracké leto, ktoré je multimediálne svojim obsahom i charak-terom. Okrem divadelných predstavení a koncertov rôznych žánrov, môžu návštev-níci sledovať aj rôzne športové stretnutia ako sú bicykliáda, turnaj v malom futbale, horsko-cyklistický maratón alebo seminár o bojových umeniach. Všetky tieto podu-jatia sa nesú v znamení stredoveku, keď v Pakraci bývali templári a Ivanovci, pričom mesto zohrávalo aj vážnu hospodársku funkciu razením mincí, v tom čase v prvej raziarni podobného druhu v celom Chor-vátsku.

www.pakrac.hrwww.tz-pakrac.hr

PakraCké lETOPakrac15.6. - 1.7.

Archív: TZ mesta Pakrac


Prekrásne podravské krajiny a láska tamoj-ších ľudí k svojej zemi sú často ospevované vo veršoch podravských básnikov. Rovnako tak, aj niektoré z najkrajších chorvátskych ľudových melódií nám zanechali práve podravskí autori. Tento hudobný festival predstavuje vzácnu príležitosť zoznámiť sa s bohatým hudobným a básnickým dedičstvom tohto kraja. Dva večery v júni privedú na javisko v Pitomači najväčšie hu-dobné talenty tohto kraja. Prvý večer mô-žete obdivovať vystúpenia menej známych interpretov, kým druhý večer ponúka, už podľa zaužívaného scenára hostí z radov početných hudobných zoskupení a sólis-tov, ktorí majú za sebou závideniahodnú umeleckú kariéru.

www.pitomaca.hr

HUdObNý FEsTiVal „PjEsME POdraViNE i POdraVlja“Pitomača, 18. - 19.6.

Fotografia: Gordana Jakupec

Aj mesto Djakovo oslavuje v lete svoju dlhú a bohatú tradíciu. Spojené v jednom júlo-vom podujatí sa v Djakove predstavujú tri rôzne aspekty kultúrnej tradície Slavónie: folklór, ktorý môžu návštevníci obdivovať v rámci mnohých hudobných programov, gastronómia, v ktorej rôznorodosti hrajú hlavné úlohy slávny rybací paprikáš, čo-banac a djakovská saláma zvaná kulen, a nakoniec tradícia chovu koní, ktorých nádhera sa prezentuje počas rôznych jaz-deckých súťaží na djakovskom hipodróme. Aj tohto roku budú môcť mnohí návštev-níci Slavónie a Baranje obdivovať tisícky ľudových krojov, hudbu, tance a obyčaje, ktorými sa tento kraj zvlášť pýši. To všetko sa bude podieľať na pestrom a veselom slávnostnom sprievode.

www.tz-djakovo.hr

djakOVské VýšiVky Đakovo21.6. - 5.7.

Fotografia: Saša Pjanić


Letné mesiace v Osijeku končia radosťou pre všetky vekové kategórie. V meste sa koná rad predstavení, scénických i hudob-ných, venovaných zábave detí i dospelých. V reštauračných objektoch sa pripravujú známe slavónske špeciality, a zvláštnym zážitkom je v týchto dňoch aj prechádzka po brehu Drávy. Navštívte Osijek a pre-svedčte sa o slavónskej pohostinnosti, o ktorej sa tak veľa hovorí!

www.tzosijek.hr

OsijECké lETNé NOCi Osijek25.6., 30.7. a 27.8.

Archív: TZ mesta Osijek

V lete celé Slavónsko hýri veselosťou a oslavami. Posledný týždeň mesiaca jún vo Valpove nie je výnimkou. Vo Valpove sa totiž počas siedmich júnových dní už posledných 41 rokov za sebou predstavujú návštevníkom rôzne amatérske umelecké združenia. Tak sa aj v tomto jubilejnom roku budú konať prehliadky folklóru, konských záprahov, speváckych zborov a spevákov amatérov. No slavónska veseli-ca by nebola úplná, keby sa Valpovčania nepostarali o bohatú ponuku tradičných jedál a nápojov. Všetko uvedené zaručuje euforické naladenie návštevníkov otvore-ného ducha, ktorí v tých dňoch prídu do Valpova zabaviť sa a vychutnať si bohatú valpoveckú tradíciu.

www.valpovo.hrwww.tz-valpovo.com

lETO ValPOVECkéValpovo28.6. - 4.7.

Fotografia: Predrag Matijanić


Osijecká Tvrdza, voľakedy dávno dejisko mnohých pohnutých historických udalos-tí, sa v lete mení na javisko vrcholného umeleckého programu. Podujatie Osijecké leto kultúry sa totiž koná práve na jej ná-mestiach a uliciach. Jej barokový štýl tak dotvára mnohé divadelné predstavenia, umelecké vystúpenia, výstavy, koncerty, literárne a filmové večery. Hlavnú úlohu pritom hrajú samozrejme vystúpenia do-mácich umelcov z Osijeka. No v programe nájdete aj prihlásených hostí z iných častí Chorvátska a zo zahraničia.

http://ljetokulture.osijek.hr/

Fiš, pikantná rybacia polievka, je jednou z charakteristických gastronomických špe-cialít Slavónska. Je to jedno z jedál, ktoré pri návšteve Slavónska jednoducho musíte ochutnať. Ak vás cesta zavedie do Slavón-skeho Brodu začiatkom júla, neubránite sa vôni, ktorá sa šíri po brehu rieky Sávy. A odolať jej je skutočne ťažko, pretože sa tu stretávajú najväčší majstri fišu, aby dokázali, ktorý recept na tento paprikáš je najlepší. Na brodskej Fišiáde sa zúčastňuje až stovka súťažiacich, pričom ich priateľ-ské kulinárske súperenie ide samozrejme najviac k duhu návštevníkom a divákom po dujatia. Prostredie dotvára slavónske vínko, veselé pesničky a hra na tamburu. www.tzgsb.hr

OsijECké lETO kUlTÚryOsijek29.6. - 21.7.

Fišiádaslavonski brod2.7.

Fotografia: Marin Franov Fotografia: Danko Dorić


Donji Miholjac sa stáva na štyri dni ja-viskom tradičnej prehliadky slavónskeho folklóru. Na miholjackých uliciach sa stre-távajú kultúrno-umelecké spolky Slavó-nie, ale aj ostatných končín Chorvátska. Ponúkajú zriedkavú príležitosť, keď sa na jednom mieste sústredí toľko rozličných folklórnych skupín. Ich sprievod a vystú-penia vás prilákajú svojou veselosťou, tan-com a hudbou, ale aj výstavou obrazov a etnologickými expozíciami, dokazujúcimi krásu všedného dňa minulosti. Treba spo-menúť aj vône, šíriace sa lákavo ovzduším, ktoré vám nedovolia neochutnať známe gastronomické špeciality Slavónska.

www.tz-donjimiholjac.hr

MiHOljaCká dEdiNadonji Miholjac9. - 12.7.

Fotografia: Melia Vidaković

Práce spojené so žatvou sa natoľko votkali do spoločenského a kultúrneho života Sla-vóncov, že sa časom stali nielen existenč-nou potrebou, ale i symbolom pracovitosti ľudí tohto kraja. Preto sa vždy atraktívne podieľali na podujatiach, ktoré okrem ťaž-kej práce ospevovali aj krásu žatevných obyčají. Návštevníci mesta Županja tak majú napr. v júli možnosť obdivovať kroje venované výhradne tejto činnosti a ochut-nať jedlá a nápoje charakteristické pre túto časť roka. Popri obyčajoch spojených so sa-motnou žatvou sa počas podujatia vysta-vujú aj ručné práce, od bosniackej šlingy po graištanske tekvice, no návštevníkov iste poteší aj jazda na zapriahnutom koči. Navštívte Županju a nechajte sa inšpirovať duchom týchto usilovných ľudí.

www.tz-zupanja.hr

ŽaTVa i MláTENiE V MiNUlOsTiŽupanja3.7.

Fotografia: Zvonimir Tanocki


Sveti Rok je patrónom mesta Virovitice. Preto nie div, že sa Virovitičania rozhodli oslavovať svoj Deň mesta práve na sviatok sv. Roka, 16. augusta. Tento dátum je aj hlavnou udalosťou viacdenného podujatia s názvom Rokovo. Sami Virovitičania o Ro-kove hovoria, že rastie z roka na rok. Pred časom bývalo o niečo skromnejšie, no dnes prerástlo do skutočnej maratónskej oslavy. V týchto dňoch celá Virovitica žije v zname-ní všeobecnej veselosti, ale aj kultúrnym programom a napínavými športovými stretnutiami, ktoré tejto atmosfére dodá-vajú tú správnu náplň. Rokovo spája atrak-tívnym spôsobom nové a staré. Spoznajte virovitické tradičné bohatstvo, a zabavte sa pri vystúpeniach estrádnych hviezd.

www.virovitica.hr

rOkOVOVirovitica31.7. - 23.8.

Fotografia: Ivan Šemper

Promenáda Stari grad je obľúbeným mies-tom požegských korzujúcich. Zvlášť v júli a auguste, keď miestne pešie zóny ponú-kajú množstvo kultúrnych podujatí ako sú koncerty a divadelné predstavenia. Počas prechádzky môžete vychutnávať zvuky vážnej hudby, zúčastniť sa na koncertoch domácich popových interpretov, navštíviť niektorú z výstav alebo si pozrieť divadelné predstavenie. Vrcholom Požegského kultúr-neho leta je Festival modernej chorvátskej literatúry, na ktorom desiatka význam-ných domácich autorov predstavuje svoje diela a vytvára z nich zbierku, na ktorej sa spolupodieľa aj prítomné publikum.

www.pozega-tz.hr

POŽEGské kUlTÚrNE lETOPožega15.7. - 15.8.

Fotografia: D. Mirković


Letných návštevníkov mesta Slatina iste príjemne prekvapí rozmanitosť kultúrnych podujatí, ktoré zmenia v tomto čase Slati-nu na skutočnú klenotnicu kultúry. Na uli-ciach a v parkoch mesta sa bude odohrávať program, dodávajúci svojmu mestu nový vzhľad a všetkým, ktorí sa na ňom budú podieľať, otvorí nový pohľad na kultúru a umenie. Kľúčom k takémuto úspechu je rôznorodosť. V Slatine budete môcť v týchto dňoch nájsť druh kultúrneho preja-vu, ktorý máte najradšej: divadelné pred-stavenia, hudobné koncerty, premietanie filmov, výstavy, predstavovanie starých remesiel, kulinárske umenie, cez ktoré vás bude sprevádzať aj kultúrno-turistický sprievodca, ktorý práve vychádza.

www.slatina.hr

slaTiNské kUlTÚrNE lETOslatina5. - 30.8.

Fotografia: Željko Juras

Tisícky veriacich sa na sviatok Nanebo-vzatia Panny Márie vyberajú do Aljmašu, najznámejšieho mariánskeho posvätného miesta v Osijecko-baranjskej župe. V po-sledných rokoch zažíva táto svätyňa jeden z najsvetlejších okamihov svojej štyri sto-ročia dlhej histórie. Nový kostol Putovania Panny Márie so soškou Matky Božej bol postavený na mieste, kde voľakedy stával starý kostol. Podľa názoru mnohých ve-riacich je nový kostol ešte veľkolepejší ako niekdajší. Nenechajte si ujsť neopísateľnú duchovnú skúsenosť, ktorá vás na tomto posvätnom pútnickom mieste očakáva.

www.svetiste-aljmas.hr

PÚTNiCká sláVNOsť NaNEbOVZiaTia PaNNy MáriEaljmaš, 14. - 15.8.

Fotografia: Antonio Sobol


Netopiere, cicavce poletujúce nad našimi hlavami, krúžia nočným nebom a bývajú vítaným motívom rôznych hororových prí-behov. Zohrávajú však aj významnú ekolo-gickú úlohu a sú najlepším ukazovateľom čistoty životného prostredia. Vzhľadom na to, že Chorvátsko obýva 35 z celkových 45 netopierích druhov, známych na území Eu-rópy, dokazujú netopiere, že vzduch tejto krajiny patrí k najčistejším na svetadiele. Zvlášť veľký počet netopierov sa vyskytuje v Parku prírody Papuk, v ktorom sa oslavu-je aj Medzinárodná noc netopierov. Nav-štívte Papuk a presvedčte sa o jeho kráse a vypočujte si niektoré z prednášok našich známych odborníkov v oblasti zaujímavej časti živočíšnej ríše, ríše netopierov.

www.pp-papuk.hr

MEdZiNárOdNá NOC NETOPiErOVPapuk28.8.

Fotografia: Vlatka Dumbović

Rieka filmov znovu prichádza! Rieka Dunaj symbolicky spája všetky krajiny, ktorými preteká, ako aj tie, v blízkosti ktorých sa vlieva do mora. Takto sa aj Vukovar film festival stáva vplyvným festivalom jednej z najvitálnejších kinematografií sveta - kinematografii podunajských krajín. Premietanie filmov na nábreží rieky na tzv. dunajskom šlepe alebo v sále domu nositeľa Nobelovej ceny L. Ružićku, pohos-tinnosť domáceho obyvateľstva a príjem-ná atmosféra, doplnená autochtónnymi gurmánskymi špecialitami vyzývajú na priateľské stretnutie a rozhovory. Vukovar a Dunaj majú “niečo“, čo sa nedá opísať slovami. Dá sa to iba zažiť.

www.vukovarfilmfestival.com

VUkOVar FilM FEsTiValVukovar25. - 29.8.

Archív: Vukovar film festival


Hoci oslavujú staré remeslá a obyčaje, ro-bia Podravci toto podujatie veľmi moder-ným spôsobom. Pod názvom Na návšteve starých čias, ktorou tamojší obyvatelia pestujú svoje podravské tradície, sa skrýva podujatie podobajúce sa viac na interak-tívne múzeum pod holým nebom. Pred návštevníkmi sa odvíjajú staré príbehy, v ktorých aj sami môžu účinkovať. Každý môže tiež vyskúšať ako sa voľakedy miesilo chlebové cesto, ako sa zapaľovalo v chlebo-vej peci, či ako sa v mažiari drvili tekvicové jadrá. Podravskí naivní maliari maľujú priamo na mieste na sklo okolité krajiny, fiakre krúžia a pozývajú na okružnú jazdu a zvuky tambúr a cimbalov vás vyzývajú, aby ste si pri nich skočili do šantivého kola. Sú tu aj mnohí výrobcovia medu, kováči, hrnčiari, ale aby sme vám neodhalili všetko čo vás v Pitomači čaká, príďte a presvedčte sa o tom sami.

www.pitomaca.hr

Na NáVšTEVE sTarýCH čiasOtrovanec29.8.

Fotografia: Josip Mikolčić

Výroba hodvábu v Podvinjí prežívala svoje zlaté roky v 19. storočí. Na pamiatku vte-dajšej obyčaje tkania hodvábu, s ktorým sú Podvinjania spojený i dnes, je tu podujatie, na ktorom sa návštevníci môžu presvedčiť, ako tu voľakedy prebiehalo spracovanie hodvábu. Ženy oblečené do hodvábnych šiat so šatkami na hlave až oslepujú zrak svojou krásou a ten, kto sa k nim nepridá do tanca v kolečku, ktoré veselo tancujú všetci Podvinjania, vynechá jedinečnú príležitosť precítiť naplno úprimnú radosť ľudí tohto kraja. No okrem hodvábu je toto podujatie zamerané aj na ďalšie zvyklosti, spríjemňujúce život obyvateľov Podvinja. Z veľkej točky sa neprestajne čapuje prá-ve destilovaná slivovica, a pre tých, čo si chcú trochu osladiť život sa tu varí domáci lekvár podľa starých receptov. Podvinjania vedia skutočne spojiť v živote veci zdravé i zábavné.

www.tzgsb.hr

HOdVáb šUšTÍ, šliNGEraj sa šÍri Podvinje29.8.

Fotografia: Josip Perčević


V akých športoch si svoje schopnosti merali naši predkovia? To je otázka mimo záujmu našej písanej histórie. Ich opisy nenájdete v historických knihách. Aby ste získali od-poveď, musíte si vypočuť, čo hovoria naši starí rodičia. Alebo sa zúčastniť na Olympi-áde starých športov. V Brodjanciach sa totiž koná práve súťaženie v rozličných starých športoch, ktorými sa zaoberali pastieri pri strážení dobytka, poľnohospodári vo chví-ľach oddychu a deti pri svojich dávnych hrách. To sú športy, pri ktorých sa mladíci voľakedy pokúšali očariť svoje vyvolené, alebo sa v nich pretekali s mladíkmi zo su-sednej dediny. Dnes sú športové disciplíny ako preťahovanie lanom, hod kameňom z ramena, vrh podkovou alebo beh vo vreci mimo akéhokoľvek súťažného záujmu, ale zaisťujú výbornú zábavu tak účastníkom ako aj divákom.

www.tzobizovac.hr

OlyMPiáda sTarýCH šPOrTOVbrođanci30.8.

Fotografia: Marin Janković

Baranja je na jeseň vyzdobená kolážou farby jesenných plodov. Kamkoľvek vám padne zrak, obraz sa pohybuje v odtieňoch červenej, žltej a hnedej. Je to čas, keď sa z baranjských komínov šíria opojné vône domácej kuchyne, páli sa pálenka a pri-pravujú zásoby na zimu. No celá nádhera tradičných baranjských jedál sa dá stretnúť na jednom mieste – v Belom Manastire. A kým si vyberáte, z čieho hrnca najskôr vy-skúšať, pozrite sa na niektorý zo stánkov, v ktorých domáci prezentujú staré cechy a remeslá. Príjemnú atmosféru doplnia aj početné folklórne súbory vystúpeniami na tému pôvodných baranjských piesní.

www.tzbaranje.hr

jEsEŇ V baraNjibeli Manastirseptember

Fotografia: Ivica Bela


Ak chcete spoznať pravú slavónsku hudbu, potom je tento festival cieľom vášho hľa-dania. Zlaté struny Slavónie sú totiž festi-valom, pestujúcim hudbu nedoziernych rovín, zvuk tambury a milostné verše o rodine, milovaných osobách a domovine. Program festivalu vám dopraje nezabud-nuteľné putovanie po hudobnej tradícii Slavónska, no zároveň vám ponúkne prí-ležitosť zoznámiť sa s modernou hudbou, piesňami, ktoré pevne kotvia na vrcholoch rádiohitparád. Zlaté struny Slavónie sú úspešným spojením tradície a zábavného podujatia a takýmto spôsobom zabezpe-čujú každému návštevníkovi zábavu, ktorú hľadá.

www.pozeskifestival.hr

FEsTiVal „ZlaTé sTrUNy slaVÓNiE”Požega, 3. - 6.9.

Fotografia: Foto Knajs

Vinkovčania často hovoria: Kto raz zažije čaro Vinkoveckých jesení, už sa sem nikdy nedokáže nevrátiť! A naozaj, ťažko sa vzop-rieť čaru, ktorým vás neúnavní Vinkovčania počas desiatich jesenných dní zahŕňajú zo všetkých strán. Celé mesto spolu so svojimi návštevníkmi sa nesie na vlnách tanca a piesne. Vinkovecké jesene je totiž folklórna prehliadka, ktorá pestuje nielen slavón-sku tradíciu, ale aj obyčaje zo všetkých končín Chorvátska, oslavujúc tak obdobie roku, keď nás príroda odmeňuje za našu celoročnú prácu. A čím je pieseň rezkejšia a smiech prenikavejší, tým väčšia je vďač-nosť Vinkovčanov za dobrú úrodu, takže sa k nim môžete aj vy pridať a zažiť atmosféru minulých čias v súčasnosti.

www.vk-jeseni.hr

ViNkOVECké jEsENEVinkovci17. - 19.9.

Fotografia: Darko Puharić


Sigmund Romberg je jeden z význam-ných hudobných skladateľov začiatku 20. storočia. Počas svojho pobytu v Amerike zložil mnohé operety a filmovú hudbu, z ktorých niektoré zožali aj svetovú slávu, ako napr. Biely orgován. Na zozname jeho hudobných spolupracovníkov sa nachádza aj George Gershwin. No Romberg strávil časť svojho detstva v meste Belišće, takže si ho Belišćania aj dnes ako svojho najzná-mejšieho rodáka radi pripomínajú. Ako to robia, o tom sa presvedčte sami, návštevou hudobného podujatia Rombergove hudob-né večery, venovanému propagácii amatér-skeho divadla.

www.belisce.net

rOMbErGOVE HUdObNé VEčErybelišće, 5., 12., 19. a 26.11., 3.12.

Fotografia: Darko Jančikić

M E S TO Z Á H R E B

114 www.hrvatska.hr DALMACIJA - ZADAR114 www.chorvatsko.hr MESTO ZÁHREB

Pretekári a pretekárky Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní často hovoria, že práve Záhrebské preteky patria k ich najmilším, sčasti kvôli kvalite slijemenských tratí, sčasti aj kvôli nezabudnuteľnej atmosfére. Počas tých pár dní totiž celý Záhreb žije ly-žovaním. Niekoľkodňový zábavný program na Námestí bána Jelačića a niekoľkých miestach záhrebskej hory robí z týchto pretekov Svetového pohára vzrušujúce a zá-bavné podujatie. Väčšina pozornosti však predsa patrí samým pretekom, a to tak ženskej ako aj mužskej časti, kde sa vedie boj plný nasadenia a športového ducha.

www.vipsnowqueentrophy.com

aUdi Fis sVETOVý POHár “ViP sNOW QUEEN TrOPHy” Záhreb, 3. a 6.1.

Archív: Chorvátsky lyžiarsky zväz

Záhrebské Horné mesto, jeho historické centrum a politické a administratívne centrum Chorvátska, ako aj Dolné mesto, predstavujúce širšie centrum Záhrebu, oplývajú stáročnými lokalitami, ktorých tep stále bije rušným kultúrnym životom. Nachádzajú sa tu mnohé priestory, ktoré akoby boli stvorené, aby sa v nich odo-hrávalo veľké umenie, zvlášť hudobné. Majúc to na pamäti, organizátori festivalu sv. Marka sa rozhodli využiť všetky tieto cirkevné i koncertné priestory, aby svojim hosťom ponúkli niekoľko dní virtuózneho hudobníctva. Tak sú aj pre tento rok ohlá-sené vystúpenia domácich a zahraničných sólistov a súborov, ktorí vás svojimi vystú-peniami uvedú do vytrženia.

www.festivalsvmarka.hr

FEsTiVal sV. MarkaZáhreb15.4. - 8.5.

Fotografia: Luka Gusić

DALMACIJA - ZADAR www.hrvatska.hr 115MESTO ZÁHREB www.chorvatsko.hr 115

Len čo sa aprílové slnko poprebíja cez zvyšky zimných oblakov, začne sa v zá-hrebských uliciach celý rad akcií, ktoré nás sprevádzajú až do nového jesenného ochladenia a vracajú nás do minulosti tohto mesta. Na uliciach Horného mesta budete často stretať osobnosti, ktorými je Záhreb známy – spevákov staromestských piesní, bohémov, babičky z trhu, a zo zrin-jevackého pavilónu sa budú opäť šíriť tóny valčíku a tanga. Presne ako v starých fil-moch či na sentimentálnych fotografiách!

www.zagreb-touristinfo.hr

ZáHrEbský sTrOj časU Záhreb17.4. - 25.9.

Archív: TZ mesta Záhreb

Festival moderného tanca je jedným z tých festivalov, o ktorých nikdy neviete čím sa vás chystá prekvapiť. Taký je totiž moderný tanec, plný výrazu a otvorený pre kreati-vitu a inovatívnosť. Tanec je umenie, kto-rým nemôžete sledovať trendy, tanečníci vždy konajú tak, ako oni prežívajú hudbu, na ktorú tancujú. Preto je tento festival príležitosťou pre vás, aby ste sa celkom otvorili všetkým možným prekvapeniam, skrývajúcim slobodný umelecký výraz a neobmedzené možnosti ľudského tela. Jedno je však isté, a to je práve faktor prekvapenia a vrcholová forma, ktorou sa obsah interpretuje, pretože Dni moderného tanca vždy hostia mimoriadnych umelcov. Preto, ak máte radi tanec a súlad ľudských tiel, ich program je práve to, čo si nesmiete nechať ujsť.

www.danceweekfestival.com

TýŽdEŇ MOdErNéHO TaNCaZáhreb24.5. - 2.6.

Archív: Festival Týždeň moderného tanca


Pozdĺž nábrežia rieky Sávy sa rozprestiera mestská časť, ktorú Záhrebčania volajú Nový Záhreb. Túto mestskú časť zdobí bohatá mestská zeleň. Jednou z jej oáz je aj Bundek, jazero okolo ktorého sa na-chádzajú chodníky na prechádzky a detské ihriská. Svojou krásou je Bundek dokona-lou lokalitou pre medzinárodnú výstavu kvetov FloraArt, výstavu, na ktorej sa šíria opojné vône rozmanitých a zaujímavo de-korovaných kvetín.

www.floraart.net

FlOraarTZáhreb26. - 31.5.

Archív: Floraart

V centre, ktoré môže slúžiť pouličným za-bávačom, veselým a krásnym ľuďom, ktorí využijú každú príležitosť na osvetlenie každodenného sivého záhrebského dňa okoloidúcim náhlivo vybavujúcim svoje povinnosti. Zastavte sa tu na chvíľu i vy a nechajte šantiaceho klauna, aby vás rozo-smial k slzám, odmeňte smiechom úsilie človeka, ktorý svoj život venuje šíreniu dobrých vibrácií. Alebo len zatvorte oči a vžite sa do hudby pouličných hudobníkov a nechajte akrobata predviesť, že je ľud-ské telo ohybnejšie ako ste si kedykoľvek predtým dokázali predstaviť. Nechajte žonglérov a hltačov ohňa zhypnotizovať vás svojimi kúskami, mímov a mágov roz-šíriť vám hranice fantázie, za čo ich nebude ťažké odmeniť potleskom a nejakou tou mincou do klobúka. Sú tu totiž pre vás po-čas festivalu Cest is d’best, ktorý na 10 dní ulice záhrebského centra mení na pestrý svet cirkusu a pouličného divadla. Mesto nie je nikdy zaujímavejšie ako keď sa po ňom prechádzajú klauni a zabávači, ktorí sem, verte či nie, prichádzajú z najvzdiale-nejších končín sveta.

www.cestisdbest.com

CEsT is d’bEsTZáhreb3. - 13.6.

Archív: Cest is d’best


Divadlá všetkých kútov sveta sa už roky zú-častňujú na záhrebskom festivale divadla - populárnom Eurokaze. Hosťom metropoly umožňuje tento festival orientáciu v súčas-ných tendenciách súčasného divadelného umenia. Nádherná produkcia, vrcholné výkony a medzinárodná spolupráca sú len niektoré z faktorov, ktoré robia tento festi-val medzinárodne významným. Pri výbere, ktoré predstavenie navštívite, však dlho neváhajte, pretože na predstavenia Euro-kazu sa často ťažko hľadá lístok naviac.

www.eurokaz.hr

EUrOkaZ - MEdZi-NárOdNý FEsTiVal NOVéHO diVadlaZáhreb, 15. - 25.6.

Archív: Eurokaz

Záhrebské jazero Jarun je aj hostiteľom ďalšieho veľkého hudobného podujatia - Rokajfest. Základnou ideou Rokajfestu je propagácia mestskej a rockovej hudby. Úspech svojej myšlienky dokazuje každý rok stále väčším počtom návštevníkov. Napriek impozantnému zoznamu dote-rajších hosťovaní, kladie Rokajfest predsa len dôraz na vystupovanie protagonistov z Chorvátska a okolia. Nezabudnuteľné vystúpenia na Rokajfeste zaznamenali v minulosti kapely ako záhrebské punkroc-kové Hladno pivo, vlajková loď domáceho garážového rocku - vinkovecké Majke, ale-bo rijecká, vždy artisticky extravagantná skupina Let 3.

www.rokajfest.com

rOkajFEsT Záhreb4. - 6.6.

Archív: Rokajfest


Od klasickej hudby cez džez a folk – milov-níci vážnejších hudobných žánrov si v lete prichádzajú v Záhrebe na svoje. Počas pre-chádzky Horným i Dolným mestom dolie-hajú spoza každého rohu zvuky romantiky. Večery sa po svojej štvrťstoročnej histórii nepýšia iba vystúpeniami uznávaných hu-dobníkov, ale aj predstavovaním mladých, vždy entuziastických hudobníkov, ktorí svojou sviežosťou prispievajú k aktuálnosti programu.

www.kdz.hr

ZáHrEbské lETNé VEčEry Záhreb2. - 31.7.

Archív: Management koncertov Záhreb

Ostrov chorvátskej mládeže na záhreb-skom jazere Jarun dáva v posledných nie-koľkých rokoch svojmu menu za pravdu. Počas dvoch júnových dní sa naň vydávajú zástupy mladých, aby tu holdovali dob-rej zábave a kvalitnej hudbe, hlavným tromfom akcie T-Mobile InMusic Festival. Jarunský festival sa totiž v posledných pia-tich rokoch dostal až na vrchol ústredných európskych letných festivalov, a to jednak vďaka zvučných menám vystupujúcich protagonistov zo svetovej hudobnej scény, ale aj vďaka vynikajúcej atmosfére celého podujatia.

www.inmusicfestival.com

T-MObilE iNMUsiC FEsTiValZáhreb22. - 23.6.

Archív: T-Mobile InMusic festival


Aj mesto Záhreb má svoju folklórnu pre-hliadku tradičnej kultúry, ktorej hodnoty sú v Chorvátsku veľmi cenené a generačne sa dedia z pokolenia na pokolenie. Inšpirá-ciu čerpá z podobných prehliadok z 30. ro-kov minulého storočia, keď bola záhrebská prehliadka folklóru tematicky koncipovaná. Konkrétne, môžete na nej spoznať tradície spojené s istými dátumami a obyčajami, ako sú svadobné zvyky, fašiangy a tradície typické výhradne pre niektorý z chorvát-skych regiónov. Takýmto spôsobom môžu návštevníci Záhrebu vidieť a naučiť sa mnoho aj o vzácnych obyčajoch iných kra-jov Chorvátska.

www.msf.hr

MEdZiNárOdNá PrEHliadka FOlklÓrUZáhreb, 21. - 25.7.

Fotografia: Vido Bagur

Možno je pravda, že bábky najviac potešia deti, ale program tohto festivalu ukazuje, že bábky môžu zabaviť aj dospelých. Hoci je venovaný predovšetkým najmladším divákom, krása bábok a zručnosť bábkar-ských majstrov hosťujúcich na PIF-e môžu zaujať pozornosť každého priaznivca ume-nia. Na PIF-e sa môžete tiež presvedčiť, že je to tak na všetkých kontinentoch, lebo na festival prichádzajú bábkové divadlá sku-točne z celého sveta.

www.mcuk.hr

PiF - MEdZiNárOdNý FEsTiVal bábkOVéHO diVadlaZáhreb, 29.8. - 5.9.

Fotografia: Ivan Špoljarec


Život baníkov sa často chápe ako metafora ťažkého života plného namáhavej driny a odriekania. Na druhej strane, návšteva starých baní predstavuje viac než len vstup do temných hĺbok. Znamená vzdávanie pocty najnáročnejšej a najväčšej ľudskej námahe. Počas stredoveku na Medvednici vo výške 830 metrov nadmorskej výšky vy-kopali baníci oloveno-zinkovú baňu. Zbyt-ky tejto bane sa zachovali dodnes, pričom boli upravené a zmenené na atraktívnu turistickú lokalitu. Navštívte túto starú baňu, a pocíťte ako sa žilo voľakedy, potom sa uvoľnite a vychutnávajte prírodné krásy Medvednice a kuchyňu turistickej chaty Grafičar.

www.pp-medvednica.hr

srEdOVEké dNi Na MEdVEdNiCiP.P. Medvednica26.9.

Archív: JUPP Medvednica

Mesto Záhreb navštívia v tomto roku mno-hí známi atléti – majstri sveta, držitelia olympijských medailí a svetových rekor-dov. Záhrebský míting má viac než pol-storočnú tradíciu a vysoký rating vo svete atletiky. To sú len dodatočné dôvody, prečo by na ňom priaznivci športových podujatí nemali chýbať. Ďalšie dôvody poskytnú sami športovci svojím športovým duchom a výkonmi.

www.zagrebhanzek.com

MEdZiNárOdNý aTlETiCký MÍTiNG iaaFZáhreb, 1.9.

Archív: TZ mesta Záhreb


Záhrebský filmový festival je miesto, kde sa stretávajú nielen priaznivci filmu, ale aj mnohí ďalší návštevníci, ktorým festi-valový program otvára nové obzory na poli filmového umenia. V programe Festivalu si môžete nájsť filmy, ktoré nie sú komerčné-ho charakteru, ale majú blízko k čistému filmovému umeniu. Avšak filmy predsta-vené na Zagreb Film Festivale, neskôr často zaznamenajú bohatú festivalovú kariéru a stanú sa hitmi medzi vážnejšou časťou fil-mového publika. A keďže ide často o filmy, ktoré nejdú cestou klasickej filmovej dis-tribúcie, slúži tento festival ako jedinečná príležitosť, aby ste mohli tieto filmy vôbec zhliadnuť. Projekcie filmov sú sprevádzané vynikajúcimi koncertmi, takže vám okrem rozšírenia filmových horizontov festival zaručuje aj špičkovú zábavu.

www.zagrebfilmfestival.com

ZáHrEbský FilMOVý FEsTiValZáhreb17. - 23.10.

Archív: Záhrebský filmový festival

122 www.hrvatska.hr DALMACIJA - ZADAR122 www.chorvatsko.hr INFORMÁCIE

ZASTUPITEĽSTVÁ A POBOČKY TURISTICKÉHO ZDRUŽENIA V ZAHRANIČÍ

Kroatische Zentrale für Tourismus,1010 Wien, Am Hof 13, Österreichtel.: +43 1 585 38 84fax: +43 1 585 38 84 20e-mail: [email protected]

Kroatische Zentrale für Tourismus, 60313 Frankfurt, Hochstraße 43, Deutschlandtel.: +49 69 23 85 350fax: +49 69 23 85 35 20e-mail: [email protected]

Kroatische Zentrale für Tourismus, 80469 München,Rumfordstrasse 7, Deutschlandtel.: +49 89 22 33 44fax: +49 89 22 33 77e-mail:[email protected]

Ente Nazionale Croato per il Turismo, 20122 Milano,Piazzetta Pattari 1/3, Italiatel.: +39 02 86 45 44 97fax: +39 02 86 45 45 74e-mail: [email protected]

Ente Nazionale Croato per il Turismo, 00186 Roma,Via dell’ Oca 48, Italiatel.: +39 06 32 11 0396fax: +39 06 32 11 1462e-mail:[email protected]

Chorvatské turistcké sdružení,110 00 Praha 1, Krakovská 25,Česká republikatel.: +420 2 2221 1812fax: +420 2 2221 0793e-mail: [email protected]@htz.cz

Chorvátske turistické združenie,821 09 Bratislava, Trenčianska 5,Slovenská republikatel.: +421 2 55 562 054,+421 2 55 415 415fax: +421 2 55 422 619e-mail: [email protected]

Horvát Idegenforgalmi Közösség,Budapest, 1054 Akadémia u. 1. Magyarország tel.: +36 1 267 55 88fax: +36 1 267 55 88e-mail: [email protected]

Office National Croate de Tourisme, 75116 Paris, 48, avenue Victor Hugo, Francetel.: +33 1 45 00 99 55,+33 1 45 00 99 57fax: +33 1 45 00 99 56e-mail: [email protected]

Croatian National Tourist Office,London W6 9ER, 2 Lanchesters, 162-164 Fulham Palace Road,United Kingdomtel.: +44 208 563 79 79fax: +44 208 563 26 16e-mail: [email protected]

Croatian National Tourist Office,New York 10118, 350 Fifth Avenue,Suite 4003, U.S.A.tel.: +1 212 279 8672fax: + 1 212 279 8683e-mail: [email protected]

Narodowy Ośrodek InformacjiTurystycznej Republiki Chorwacji, 00-675 Warszawa,IPC Business Center,ul. Koszykowa 54, Polskatel.: +48 22 828 51 93fax: +48 22 828 51 90e-mail: [email protected]

Kroatiska turistbyrån,11135 Stockholm,Kungsgatan 24, Sverige,tel.: +46 8 53 482 080fax: +46 8 20 24 60e-mail: [email protected]

Kroatisch Nationaal Bureau VoorToerisme, 1081 GG Amsterdam, Nijenburg 2F, Netherlandstel.: +31 20 661 64 22fax: +31 20 661 64 27e-mail: [email protected]

Office National Croate du Tourisme, 1000 Bruxelles, Vieille Halle aux Blés 38, Belgique,tel.: +32 2 55 018 88fax: +32 2 51 381 60e-mail: [email protected]

Хорватское туристическое сообщество, 123610 Moscow,Krasnopresnenskaya nab. 12,office 1502, Russiatel.: +7 495 258 15 07fax: +7 495 258 15 07e-mail: [email protected]

Hrvaška turistična skupnost,1000 Ljubljana, Gosposvetska 2, Slovenijatel.:+ 386 1 23 07 400fax:+386 1 23 07 404e-mail: [email protected]

Kroatische Zentrale für Tourismus,8004 Zürich, Badenerstr. 332,Switzerlandtel.: +41 43 336 2030fax: +41 43 336 2039e-mail: [email protected]

Oficina de Turismo de Croacia,28001 MADRID, Calle ClaudioCoello 22, esc.B,1°C, Espanatel.: +3491 781 5514fax: +3491 431 8443e-mail: [email protected]

Danska, 3460 BirkerodČinnosť vykonáva agenciaVAGABONDBregenrodvej 132tel.: +45 70 266 860fax: + 45 48 131 507e-mail: [email protected]

クロアチア政府観光局Ark Hills Executive Tower N613,Akasaka 1-14-5, Minato-ku,Tokyo 107-0052, Japantel.: +81 (0)3 6234 0711fax: + 81 (0)3 6234 0712e-mail: [email protected]

INFORMÁCIE www.chorvatsko.hr 123

VYDAVATEĽ: Chorvátske turistické združenieZA VYDAVATEĽA: mr. sc. Niko Bulić, riaditeľREDAKTORI: Milo Sršen, Mihaela KadijaPROJEKČNÁ RADA: Stipe Maleš, Slavija Jačan-ObratovKONCEPCIA A TEXT: K&K PromotionPREKLAD: AbisLEKTÚRA-KOREKTÚRA: Petra JuhásováFOTOGRAFIE: Ďakujeme všetkým kultúrnym a turistickým inštitúciám a všetkým oddele-niam HTZ za spoluprácu a dodanie fotografických materiálov. DIZAJN A GRAFICKÁ PRÍPRAVA: K&K PromotionTLAČ: Zrinski d.d.ROK: 2010.

Vydavateľ neručí za absolútnu presnosť uverejnených informácií a nenesie zodpovednosť za ich prípadnú nesprávnosť či zmenu.

Distribúcia tejto publikácie je bezplatná.

Chorvátske turistické združenieIblerov trg 10/4, 10000 ZagrebChorvátskotel.: +385 1 4699 333fax: +385 1 4557 827e-mail: [email protected]

GRAT

IS

Documents

Kalendár kultúrno-turistických podujatí 2010