Kamenicke noviny 3/2013

Pokraþovanie rozhovoru na strane 12

Roþník 3 þíslo 3/2013 júl - september

Rozhovor V poslednom þase tak þasto pertraktovaná téma rodiny, jej formy a opodstatnenosti vyvoláva veĐa dôležitých otázok. Jednou z nich je aj starostlivosĢ o deti, ktoré nemajú rodinné zázemie – rodiþov, príbuzných, ktorí by sa o ne starali. Dlhé roky to rieši štát formou ich výchovy v detských domovoch. V posledných rokoch vznikla chvályhodná alternatíva v podobe možnosti vychovávaĢ deti v rodinnom prostredí. Aj v našej obci žije veĐa zaujímavých Đudí, ktorí robia v tomto smere veĐké veci a predsa žijú v ústraní verejnosti. Jednou z nich je rodina BakoĖová. Pani BakoĖová, poznám Vás ako vzornú kostolníþku, katechétku, precízne

a s láskou pripravujúcu deti na sviatosĢ prijímania a sviatky, sama ste matkou troch detí, vychovali ste kĖaza. ýomu sa venujete v súþasnosti? Ćakujem za vaše uznanie. VeĐmi dlho som rozmýšĐala, þi tento rozhovor absolvovaĢ. No ak by oslovil as-poĖ jedného þloveka a pomohlo by sa þo i len jednému dieĢaĢu, myslím, že to má zmysel. V súþasnosti sa venujem starostli-vosti o deti, ktoré k nám postupne pri-chádzali z detského domova. Ak zatvorí-me oþi pred touto problematikou, deti z domovov nezmiznú. Treba maĢ v tejto ob-lasti oþi aj srdce otvo-rené.

Obsah

Život obecnej samosprávy ..2 Udalosti v obrazoch ............3 Akcie v obci .........................4 Noc hradných zrúcanín ......6 Kamenické hradné slávnosti 6 Dobrovoĕníci v Kamenici ....8 Výpis z kroniky ...................9 RecyklaĀné symboly ..........10 Všimli ste si ......................11 Rozhovor ...........................12 Nekrológ ...........................13 Národný pochod za život ..14 Gajdica ..............................15 Gaboltov ............................15 Na zamyslenie i pobavenie 16

Nekrológ - Sestra Oktávia– Terézia TarasoviĀová Sr. Oktávia sa narodila v novembri 1926 v dedinke Kamenica ako posledná z dvanástich detí. Tri dievþatá zomreli v detskom veku a brat padol ako obeĢ druhej svetovej vojny. Pri krste dostala meno Terézia. Rodiþia boli maloroĐníci. Ich bohatstvom bola hlboká viera, ktorá vyvierala z úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktorému zasvätili celú rodinu. V rodine prekvitala aj úcta k Panne Márii, ktorú prejavovali každodennou modlitbou svätého ruženca. SviatosĢou krstu, prvým svätým prijímaním, sviatosĢou birmovania dostala základy viery, ktoré jej rodiþia kresĢanskou výchovou a dobrým príkladom rozvíjali. Na týchto základoch v nej pôsobila Božia milosĢ, ktorá otvárala jej srdce pre povolanie k rehoĐnému životu. Ako sama píše: „Keć som mala 7 rokov, povedala som oteckovi, poćme na faru, lebo ja by som chcela ísĢ do kláštora.“ Isteže to bola len detská túžba, ale Pán Boh už v útlom veku zasial semienko povolania do jej duše. Základnú školu navštevovala v rodnej dedine. Pretože žili z hospodárstva, mamiþka ju priúþala k domácim a poĐným prácam. Od útlej mladosti si uctievala Pannu Máriu, Matku Ustaviþnej pomoci. Keć þítala príklady, ako mnohým zázraþne pomáhala, zatúžila, aby aj v jej živote urobila zázrak a vyprosila jej milosĢ rehoĐného povolania. A bola to ona, ktorá ju previedla cez všetky Ģažkosti a pomohla jej vytrvaĢ v rehoĐnom povolaní. Sr. Oktávia vstúpila do Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža 4. septembra 1945 v Podunajských Biskupiciach. V rokoch 1948-49 navštevovala dvojroþnú OšetrovateĐskú školu v Bratislave. Po skonþení školy nasledoval postulát a v januári v roku 1950 zaþala noviciát. Pretože sa politická situácia vyostrovala, predstavení jej dovolili 22. augusta 1950 spolu s ostatnými novickami predþasne zložiĢ rehoĐné sĐuby a obliecĢ si rehoĐné rúcho. Koncom augusta bol do Provinciálneho domu v Podunajských Biskupiciach dosa-dený štátny dozor a 27. októbra 1950 zaþala likvidácia Provinciálneho domu Milosrdných sestier Svätého kríža. Sestry museli opus-tiĢ svoj milovaný kláštor. ýakala ich krížová cesta s jednotlivými zastaveniami. Prvým zastavením Sr. Oktávie boli Štátne majetky v Budmericiach, kde sestry vo veĐmi nároþných podmienkach pracovali na poli od jari až do neskorej jesene v mraze a zime.

Pokraþovanie þlánku na strane 13

Milan Gladiš

2 Āíslo 3/2013 www.kamenica.sk

Stanovisko obce k odvysielanej relácii Obþan za dverami

1. Celý problém, hlavne na Pomykale, bol v neochote obþanov povoliĢ cez ich pozemky výstavbu vodovodu, ktorý bol kombinovaný s kanalizaþným potrubím, ktoré zase bolo podmienené finanþnými možnosĢami ob-ce. Aj pani Trojanoviþová podpísala záväzné vyjadrenie k územnému konaniu na akciu Kamenica – vodovod (vić príloha) s vyjadrením, že nesúhlasí s výstavbou vodovodu cez ich parcelu a to þíslo 276/ 1 a 276/2. Obec ćalej hĐadala možnosti, ako vybudovaĢ vodovodné a kanalizaþné siete, lebo nechcela ísĢ do sporu s obþanmi a hĐadala iné riešenia.

2. Vyjadrenie hovorkyne SSC v spomínanej relácii: Slovenská sprava ciest tento chodník nevlastní, ani ho ne-má v správe. Chodník na Pomykale je v SPRÁVE OKRESNEJ SPRÁVY CIEST PREŠOV þ. lv. 255/ 21 (vić príloha). Ale ani to nerieši celý problém, lebo chodník konþí pri dome þ. 562 a zaþínajú opäĢ súkromné pozemky, cez ktoré sa musí „prekopaĢ“, aby sa táto stoka napojila do kanalizácie. Obec nemá záujem vstupovaĢ na súkromný pozemok bez povolenia vlastníka, aj keć podĐa §20 ods.1 zákona o Verejných vodovodoch a kanalizáciách je to v súlade so zákonom.

3. Obec neodmieta povinnosĢ zaoberaĢ sa týmto prob-lémom a bude aj naćalej hĐadaĢ spôsob, ako vyrie-šiĢ pripojenie na kanalizaþnú prípojku nielen pre pani Trojanoviþovú, ale aj iných obþanov, ktorí ma-jú podobné problémy.

��Obecný úrad v Kamenici ponúka na predaj nákladný vyklápaþ Multicar. Bližšie informácie získate na obecnom úrade.

��Oznamujeme všetkým þitateĐom, že nastáva zmena otváracích hodín v knižnici. KNIŽNICA bude otvore-ná každý ŠTVRTOK v þase od 15.00 do 18.00 hod. od 1.októbra 2013.

��Obecný úrad zvažuje odpredaj domu þ. 92 u Aranky.

Život obecnej samosprávy

3 [email protected] júl - september

...dokončenie výstavby šatní

...nová asfaltová cesta na Rovinkách

...severná stena východného paláca

...úprava parku a nové parkovacie miesta pri obecnom úrade

... slávnostné prestrihnutie pásky. Zľava Ing. Vladimír Jánošík, Ing. Peter Mol-čan, starosta obce Ladislav Urda, Ing. Eduard Vokál

Čo nového Kameničan? V obrazoch

„Projekt bol �nančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.“

4 číslo 3/2013 www.kamenica.sk

Talent 2013

Kto si našiel 14. júla popoludní čas, v kultúrnom dome mohol byť svedkom prehliadky pri-hlásených účinkujúcich na nesúťažnom vystúpení - Talent 2013. Vzhľadom na to, že bolo letné dovolenkové obdobie, k tomu problém časovo zosúladiť termín tak, aby sa na ňom moh-li zúčastniť všetci prihlásení účinkujúci (aj tak nemohli prísť všetci), na akcii sa zúčastnil slušný počet divákov. Potešujúce je, že na Talent sa hlási štandardný počet detských účinku-júcich, pre ktoré je to jedinečná možnosť ukázať svoje schopnosti a potešiť svojich blízkych a ostatné publikum. Pri takomto trende sa o budúcnosť tohto spektra kultúry v našej obci ne-musíme obávať. Príjemným oživením bolo vystúpenie hostí – ženskej speváckej skupiny „Jastrabčanka“. Svo-jou ochotou vystúpiť, tvorivosťou prekvapili aj páni Stanislav Halčišák st. a Dušan Ďžačov-ský. Ich vtipné vystúpenie, spev a hra na heligónkach spolu s PaedDr. Martinom Halčišákom bolo jedným z vrcholov večera. Ďalším bolo bezpochyby vystúpenie pána primáša p. Bakoňa. Svojím neopakovateľným prejavom a hrou na husliach strhol celé obecenstvo ku skandované-mu potlesku. Veľký obdiv a vďaka, najmä vzhľadom na jeho vek. Ďalším z vrcholov bolo vystúpenie Kameničanky aj so zaujímavou častuškou. Tanečným talentom už na štandardnej úrovni potešili Dávid Bujňák a Timea Bielaková. Svojím sólovým spevom príjemne prekva-pil a inšpiroval k zamysleniu aj pán riaditeľ ZŠ&MŠ. O hudobný sprievod sa postarala cimba-lovka v pôvodnom zložení. Moderátorský post opäť skvelo zvládla Zuzka Bačová. Všetkým účinkujúcim a aj divákom patrí veľká vďaka za príjemne strávený čas a verím, že na budúci rok si nájdu čas či odvahu aj iné početné kamenické talenty.

Zoznam ostatných účinkujúcich: Paľko Bača, sestry Sára a Lívia Halčišákové, Dominik Halčišák, Miroslava Halčišáková, Barborka Ščecinová, Majka Balogová, Karolínka Ščeci-nová, Sebastián Šalamon, Sebastián Štieber, Frederik Kaža, Dominik Mačo, Patrik Darák, Jozef Blaško a syn, Janík Molnár, Benedikta Sabatulo-vá, Andrea Gladišová, Michaela Ščecinová, Pavol Perháč, MUDr. Ján Ščecina.

Jana Sabatulová

14. júla sme v našej obci strávili jedno pekné nedeľné kultúrne popoludnie v spoločnosti našich „kamenických talentov“. Do tohto druhého nesúťažného ročníka sa zapojili rôzne vekové kategórie. Malí, väčší, ale aj tí starší nám predviedli svoje ume-nie. Rozoznievajúci sa spev ľudoviek či moderných piesní so sprie-vodom našej cimbalovky, ktorá mimochodom ešte stále nemá meno, tóny hudby akordeónu, huslí, gitary, saxofónu či zostava tancov našich skvelých tanečníkov boli doménou tohto kultúrne-ho podujatia. Prvýkrát sa na tejto akcii zúčastnili aj hostia zo Šarišského Jas-trabia a folklórna skupina Jastrabčanka nám zaspievala zmes ľudových piesní. Zahanbiť sa, samozrejme, nedali ani naši dô-chodcovia, náš folklórny súbor Kameničan nás ako vždy famóz-ne reprezentoval. Veľký aplauz zožalo trio zoskupenie HDH, ktoré bolo pre mnohých prekvapením a okrem veselých tónov akordeónov nás pobavili aj humorným slovom. Hrdosť, radosť, príjemný pocit pri srdci v nás vyvolávalo vystúpenie našej det-skej generácie. Spev, tanec či hra na hudobnom nástroji v ich podaní vyjadrovala úprimný záujem o šírenie kultúry v našej obci, na čo sme aj patrične hrdí.

Hlboký zážitok v nás vyvolalo sprevádzanie rodičov pri vystu-povaní svojich detí v hre na hudobnom nástroji, symbolizujúce ich kráčanie v rodičovských šľapajách a zároveň určité odo-vzdávanie kultúrneho dedičstva (Blaškovci, Ščecinovci). Zlatým klincom programu bolo vystúpenie primáša Emila Bako-ňa, ktorý aj napriek svojmu veku dokázal zaujať publikum na-toľko, že to ho priam nechcelo pustiť z pódia. Viditeľne mu to robilo radosť a on na svojich husliach hral a hral a aj nohy sa mu zvŕtali do tanca. Nakoniec sa všetkým prihovoril Ján Ščecina, člen kultúrnej ko-misie, a tiež hlavný aktér myšlienky zaviesť takéto zviditeľnenie našich talentov. Všetci účinkujúci dostali sladkú odmenu, ďakovný list za účasť a suvenír v podobe husľového kľúča, ktorý im bude dlho pripo-mínať ich talent. Záujem o túto akciu zo strany našich občanov stúpa, o čom svedčí aj to, že mnohým sa už neušlo miesto na sedenie, ale o nič neprišli, keďže im celé dianie sprostredkovala obrazová pro-jekcia. Myslím si, že organizátori tejto akcie to budú mať na ďalší rok veľmi ťažké, keďže latka bola nastavená vysoko a prajem im veľa ďalších aktívnych účinkujúcich.

Akcie v obci

Jana Pavlinská

Stúpajúca tendencia


V sobotu 21. septembra sa uskutočnilo sláv-nostné otvorenie novovybudovaných šatní. Pri futbalovom ihrisku vyrástli moderné priestory pre športovcov. Staré už nevyho-vovali dnešným požiadavkám. V novej stavbe pribudli okrem šatní aj sprchy, so-ciálne zariadenia, miestnosť pre rozhodcov a tribúna. V kultúrnom programe vystúpila mužská spevácka skupina Milpošan z Milpoša. Počas svojej krátkej existencie

stihla svojimi piesňami potešiť srdcia fanúšikov na rôz-nych podujatiach. Na tohtoročnom festivale „O gajdicu

Andreja Mizeráka“ získala hlavnú cenu. Spev, piesne a hudba sú veľkou záľubou členov folklórnej speváckej skupiny Jazero z Rožkovian, ktorí pod vedením Antona Šarišského potešili a roztancovali pozvaných hostí. Ne-chýbala ani domáca spevácka skupina Kameničanka so svojím vystúpením. Po príhovore starostu obce p. Ladisla-va Urdu nasledovalo prestrihnutie pásky a prehliadka no-vých priestorov. Na krásne časy kamenického futbalu si zaspomínali bývalí aktívni hráči vo vzájomnom zápase Old Boys a Internacionáli. Našim mladým futbalistom prajeme veľa športových úspechov.

Novovybudovaný športový areál

...pred začiatkom výstavby

skupina Jazero z Rožkovian

Jana Sabatulová

... slávnostné otvorenie šatní

Old boys

Internacionáli

Akcie v obci


Kamenické hradné slávnosti

Noc hradných zrúcanín


Kamenické hradné slávnosti

14. júna (piatok) sa študenti tried septima a 3.C z Gymnázia Lipany zúčastnili výpomocnej brigády na na-šom hrade. Pomáhali čistiť chodník, prenášať kamene hore na hrad.

Zuzka Bačová

Aj tohto roku nám pri obnove hradu pomáhali študenti SOŠ v Lipanoch vďaka dobrej spolupráci obce, združenia a riaditeľa SOŠ Mgr. Karola Tkáča.


Zahraniční dobrovoľníci pomáhali pri obnove nášho hradu V mesiaci júl sme (OZ Kamenná veža) začali s murovacími prácami na hrade a to aj zas výdatnou pomocou zo zahra-ničia. Aj tento rok k nám zavítali dob-r o v o ľ n í c i z rôznych kútov Európy. Spozná-vali našu krajinu, kultúru, no ich hlavnou náplňou bolo pomáhať pri murovacích prá-cach na paláci. Deti, mládež a aj dospelí, ktorí pomáhali počas tábora, mi určite dajú za pravdu, že ich pomoc bola neoceniteľná a atmosfé-ra, ktorá vznikla na hradnom kopci, bola neopakovateľná... Tak ako každý rok. Ďakujem všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomáhali počas tábora. Štvrtý ročník medzinárodné-ho dobrovoľníckeho tábora je za nami, no spomienky ostanú... Z kroniky združenia: „Rád by som sa poďakoval všetkým za každý jeden moment, ktorý sme tu spo-ločne strávili. Noci pri ohni, zábava, spievanie ľudových piesní, tancovanie na Farme, práca..., to sú momenty, na ktoré nikdy nezabudnem.“ David Cas-telló Niubó (Španielsko) „Hovorí sa, krok za krokom a môžeš zmeniť tento svet. Nie som si istý, či sa nám to podarilo, no pokúsili sme sa

obnoviť ďalší kúsok hradu. Mal som pocit, že každá činnosť, bez ohľadu na to, aká bola, mala svoj zmysel a účel. Jednoduché gestá ako podanie fľaše

vody pracujúcim dobrovoľníkom alebo pomoc pri umývaní riadu

môžu spríjemňovať prácu v skupine. Každá činnosť na hrade bola prospešná a každý dobrovoľník jedinečný. Preto si vážim, že som bol v takejto skupine. Úsmevy, láskavé slová, piesne neboli len povzbudením, cítil som sa v tejto komunite veľmi dobre... Boli ste fantas-tickí. Krok za krokom a dotiahneme to ďaleko.“ Lorenzo (Taliansko) „Mám veľmi zmiešané pocity, pretože nikdy nezabudnem na túto skúsenosť.

Počas tábora som bola veľmi šťastná a každý moment bol super. Naučila som sa veľa vecí: toleranciu, solidaritu a tešiť sa z jednoduchých vecí. Ďakujem vám, obyvatelia Kamenice, vďaka vám opäť verím v ľudskosť. Obnovovanie hradu je podľa mňa veľmi dôležité pre históriu obce, pre ľudí, ktorí to začali

a veľmi dôležitá je aj energia ľudí, ktorú vkladajú do obnovy.“ Laetitia (Francúzsko) „Je tu krásne, nádher-ne, parádne, super... Ďakujem za úžasný tábor s úžasnými ľuď-mi. Ste super, mám vás rada!“ Terka (Česko) „Tak a po roku sme tu zase... Kamenica mi počarila svojou krásou a aj keď dnes odchá-dzam , teším sa na to, že sa sem môžem znova vrátiť či na hradné slávnosti alebo na bu-dúci rok. Toto miesto si

zobralo kúsok môjho srdca a ja naň vždy budem spomínať. Som rada, že som sa sem mohla vrátiť.“ Peťa z Martina „Už je to tretí rok, čo som tu bol. Mu-sím sa poďakovať všetkým prítomným, domácim aj zahraničným, že boli súčas-ťou skupiny a pomáhali tvoriť zážitky, ktoré si všetci odnesieme domov.“ Juraj (Praha, Slovensko)

Peter Andraščík

Gymko na hrad Pomohli aj študenti SOŠ v Lipanoch

Dobrovoľníci v Kamenici


Najchutnejší kamenický kysnutý koláč

Pri príležitosti slávností na Kame-nickom hrade organizuje OcÚ v Kamenici súťaž o najchutnejší kysnutý koláč. Tohto roku sa zapojilo jedenásť žien. Ich pekár-ske umenie ohodnotila porota priamo na hrade. Prichystali klasické makové, orechové a kakaové rožky, tvarohové dertlíky a po prvý-krát aj slané pečivo z kysnutého cesta. Voňavé dobroty pripravili pani L. Cisková, J. Sabatulová, H. Urdová, O. Sabatulová,

A. Ptáková, T. Ščecinová, M. Molnárová, Piskurová, M. Gladišová, L. Tarasovičová,

M. Porembová. Na 3. mieste sa umiestnila pani Oľga Sabatulo-vá. Na 2. mieste pani Lenka Cisková. Naj-

viac chutili koláčiky pani Márie Molnárovej, ktorá zís-

kala 1. miesto. Všetkým zú-častneným srdečne ďakujeme.

Dni mesta Lipany Dni mesta Lipany pre Kameničanov mali zvláštny význam hlavne preto, že lipianska farnosť tento rok slávi výro-čie prestavby kostola, ktorú financovali hradní páni z Kamenického hradu. OZ Kamenná veža pri tejto príle-žitosti prezentovala svoju činnosť.

Naj koláč hradných slávností 2013

V obci sa aj naďalej súkromné hospodári. Javia sa návrhy presunúť úpadkové hospo-dárstva pre Štátne majetky v Lipanoch. V obci sa často vyskytujú prípady, že starí ľudia nevládzu na poli robiť a synovia sa nezaujímajú o role. Plán chovu hovädzieho dobytka na rok 1963 určoval 921kusov. V skutočnosti sme cho-vali 1023 kusov hovädzieho dobytka. Oveľa horšie si počínali v chove ošípaných. Plán predpokladal 537 kusov a ku koncu roku bolo v obci len 389 ošípaných. Námluvy - pytačky sa robili tak, že išiel mládenec s otcom, ale bez matky pýtať nevestu. Otec mal hlavné slovo s rodičmi nevesty. Pýtal dievku slúžiť, za slúžku, že majú veľa práce a nemá im kto robiť. Keď rodičia súhlasia, musela sa vyjadriť aj dievka, či službu prijíma. Keď súhlasila, dohodli sa na tom, čo jej rodičia dajú. Obyčajne dávali kravu, role, periny, ladu na šaty a nejaké peniaze. Potom vybozkala mládenca i jeho otca. Svadba trvala 3 dni.

Výpis z kroniky rok 1963

Jana Sabatulová


Trojuholník zo šípok znamená, že obal je možné zhodnotiť. Súčasťou značky je označenie materiálu, z ktorého je obal vyrobený. Označenie materiálu môže byť zobrazené ako čísli-ca v trojuholníku šípok, ako skratka pod trojuholníkom šípok, alebo kombináciou oboch spôsobov.

Číselné označenie

Písomný znak – skratka

Materiál

Plasty

1 PET Polyetylén tereftalát Používa sa často ako obalový materiál na potraviny, nápoje a iné kvapaliny.

2 HDPE Polyetylén veľkej hustoty Prekrývajúce fólie, najdôležitejšie použitie je výroba dutých predmetov vo formách, naprí-klad fľaše na čistiace prostriedky do domácnosti, veľkoobjemové nádoby s kapacitou do 1000 litrov, teplovodné potrubie a izolácia stredno a vysokonapäťových káblov.

3 PVC Polyvinylchlorid Vyše 50 % vyrobeného polyvinylchloridu sa používa v stavebníctve (okná, kanalizácia, podhľady), kde nahrádza tradičné stavebné materiály ako je drevo, betón alebo keramiku. Ďalej sa používa na výrobu obalov, káblov, infúznych setov, hračiek, automobilov.

4 LDPE Polyetylén malej hustoty Fólie v stavebníctve, tašky, balenie potravín, izolácie káblov, hračky.

5 PP Polypropylén Obaly na potraviny.

6 PS Polystyrén Izolácie káblov, elektrické vypínače, v stavebníctve ako tepelná izolácia.

Papier a lepenka 20 PAP vlnitá lepenka 21 PAP hladká lepenka 22 PAP papier

Kovy 40 FE oceľ 41 ALU hliník

Drevo 50 FOR drevo 51 FOR korok

Textil 60 TEX bavlna 61 TEX vrecovina, juta

Sklo 70 GL bezfarebné sklo 71 GL zelené sklo 72 GL hnedé sklo

Kompozity C / * * označenie prevažujúceho materiálu, napr. škatuľa na džús tetra-pak: hlavná zložka papier (PAP), ďalej vrstva polyetylénu (PE) a vrstva hliníka (ALU), označenie bude: C / PAP

80 papier a lepenka / rôzne kovy 81 papier a lepenka / plasty 82 papier a lepenka / hliník 83 papier a lepenka / cínový plech 84 papier a lepenka / plast / hliník 86 papier a lepenka / plasty / hliník / cínový plech 90 plasty / hliník 91 plasty / cínový plech 92 plasty / rôzne kovy 95 sklo / plasty 96 sklo / hliník 97 sklo / cínový plech 98 sklo / rôzne kovy

Panáčik s košom znamená, že použitý obal máme odhodiť do príslušnej nádoby na odpad. V prípade, že ide o obaly, v ktorých boli balené rôzne chemické prípravky, je potrebné riadiť sa podľa pokynov ich výrobcu.

Zdroj: Vyhláška MŽP SR č. 210/2005 o vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch

Čo znamenajú recyklačné symboly na obaloch?


Myšlienka, že vybudovaním zberného dvora v Hliníku sa vyrieši problém odpadov v obci, bola zrejme naivná ilúzia. Pri mojich občasných odvozoch drobného stavebného odpadu počas leta – bol som tam dvakrát, v okolí bársčím pre-plnených kontajnerov som našiel neuveriteľný neporiadok, takže sa ku kontajneru ani nedalo dostať. Kto robí tento neporiadok? Je to naša vizitka. Prekvapila ma široká škála „sortimentu“: kartóny, drevené stoličky, chlad-ničky a vrchol - slušná kopa pneumatík. Všimol som si tiež, že vo väčšine zelených kontajnerov bol biologický odpad, nie ako minule, keď polo-vica kontajnera bola naplnená sutinami po zbú-raní stavby. Takže v tomto smere pozitívum. Ak ľudia prichádzajú k zbernému dvoru s odpadmi vo vreciach, taškách, či vozíkoch aj po otváracích hodinách (ja som to videl v sobotu) takmer vždy sa vracajú späť naprázdno - odpady prehadzujú cez plot, alebo ich pek-ne vysýpajú do kríkov vedľa zberného dvora. Nerozumiem takejto necitlivosti. Títo ľudia si neuvedomujú, že po nich to bude musieť niekto zbierať? To ten papier či drevo neviem doma spáliť? Pneumatiky dať tam, kam patria? Takýto prí-stup je však krátkozraký a svedčí o absencii zmyslu pre spo-ločné dobro. Veď ak by sme správne triedili odpad, bolo by ho v kontajneroch výrazne menej a boli by nižšie náklady na odvoz, ktorý v konečnom dôsledku predsa platíme všetci. Na druhej strane je len otázne, či je správne v soboty, keď je najviac ľudí doma a upratujú, nechať zberný dvor otvorený

iba dve hodiny a aj to iba každú druhú sobotu. To bola otázka pre OZ. Ďalšou necitlivosťou je pokračujúce vypúšťanie obsahu žúmp do odtokových kanálov popri komunikáciách či do potoka. Ako vyzerá potom ten, čo sa snaží veci riešiť pocti-vo, teda zaplatí si odvoz obsahu žumpy (pokiaľ nie je napoje-ný na kanalizáciu)? Z pohľadu „nočných vypúšťačov“ je asi hlupák. Je mi jedno, že som (okrem Petra Andraščíka, ktorý napísal výstižný emotívny príspevok v minulom vydaní Kameniča-na) možno sám, kto búši do tejto témy a kritikov mojich prí-spevkov vyzývam, aby napísali podobný text s obhajobou opačného názoru. Je mi jedno, že som označovaný za toho, kto iba kritizuje. Je to však to skutočne tak? Mlčanie našich zvolených zástupcov v tomto smere je veľa-vravné a aj sľúbené všeobecno-záväzné nariadenie o odpadoch zrejme v tomto volebnom období neuzrie svetlo sveta. Aj keď zo svojich poslaneckých čias viem, aké ťažké je nájsť v názore jednotu. Robím to všetko preto, lebo by som bol rád, aby sa Kamenica posunula oveľa ďalej, aby sme už konečne neriešili žumpové či odpadové témy. Záleží mi na obci, v ktorej žijem.

Stály problém

Spoločenská rubrika - III. Q 2013

NARODILI SA Damián Dadej, syn Mareka a Márie r. Kaminskej Sofia Homišanová, dcéra Petra a Lucie r. Dinisovej Martin Dinis, syn Martina a Kataríny r. Varcholovej Liana Blašková, dcéra Jozefa a Patrície r. Lukáčovej

Lukáš Šomják, syn Lukáša a Veroniky r. Andraščíkovej

ZOMRELI Juraj Andraščík vo veku 59 rokov

Helena Molnárová nedožitých 82 rokov Agnesa Molnárová vo veku 91 rokov

Jozef Andraščík nedožitých 70 rokov Emil Turák nedožitých 80 rokov

Helena Bencová vo veku 93 rokov Andrej Tkáč nedožitých 71 rokov

JUDr. Martin Urda & Katarína r. Jašeková Radovan Reištetter & Mária Klembarová

Peter Dzurík & Zuzana Bakoňová Blažej Bučko & Ing. Lenka Janíčková

Ing. Martin Šimiak & Ing. Helena Andraščíková

Michal Kolcun & Zuzana Harčariková Pavol Beliš & Mgr. Mária Hrušková

MUDr. Peter Junkura & MUDr. Tatiana Poštrková Tomáš Vranka & Bc. Lýdia Labášová

Miroslav Andraščík & Bc. Silvia Hanušovská

MANŽELSTVO UZATVORILI

Ján Ščecina

Všimli ste si...

číslo 3/2013 www.kamenica.sk

Čo vás viedlo k tomuto rozhodnutiu ? K rozhodnutiu vykonávať toto povola-nie ma viedla moja náklonnosť a láska k deťom. Poslanie starať sa o opustené deti bolo v našej rodine zasiate ešte v čase detstva a dospievania našich b i o l o g i c k ý c h d e t í . D o z r e l o a realizovalo sa v čase, keď dcéra pra-xovala v detskom domove a čoraz čas-tejšie sa u nás začala otvárať myšlien-ka starať sa o tieto deti. Napokon bola to aj moja veľká túžba a túžba môjho manžela pomôcť týmto maličkým, keďže naše deti sú už dospelé.

Určite je to náročná úloha. Kto vám v tomto pomáha? Úloha náhradného rodiča je naozaj veľmi náročná. Je to veľká zodpovednosť, starost-livosť o ich duševný i telesný vývin. Nieke-dy je to naozaj ťažké, keďže väčšinou ide o deti so zdravotnými p r o b l é m a m i a s oslabenou citovou väzbou, no zároveň je to krásnym poslaním. Toto povolanie vyko-návame všetci spoloč-ne, nemôžem to pome-novať iba ako pomoc mojich najbližších. Každý člen rodiny sa o deti plnohodnotne stará.

Mohli by ste spoluob-čanom vysvetliť roz-diel medzi pestúnskou starostlivosťou a adopciou? Aké iné formy starostlivosti o deti sú pre záu-jemcov k dispozícii? Akú formu využí-vate vy? Rozdiel medzi pestúnskou starostlivos-ťou a adopciou spočíva v tom, že ro-dič, ktorý si dieťa adoptuje, prijíma ho za svoje vlastné so všetkými právnymi náležitosťami. Pestún preberá starostli-vosť o jemu súdom zverené dieťa. Sta-rá sa oň a vychováva ho, no zákonným zástupcom dieťaťa je naďalej jeho bio-logický rodič. Pestún dieťa zastupuje iba v bežných právnych úkonoch. Ok-rem adopcie a pestúnskej starostlivosti existuje ešte forma profesionálneho rodičovstva. Takýto rodič je zamest-nancom detského domova. O dieťa sa stará vo svojej vlastnej domácnosti. Naša rodina je rodinou profesionálnou a zároveň aj pestúnskou.

Na koho by sa mali obrátiť potenciálni záujemcovia o podobný spôsob sta-

rostlivosti o deti? Čo by ste im poradi-li? Ak by niekto uvažoval o náhradnej rodinnej starostlivosti, môže sa obrátiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodi-ny v Prešove. Podajú mu tam všetky potrebné informácie. Z vlastnej skúse-nosti hodnotím ich prístup ako veľmi pozitívny, profesionálny a ľudský. Takými istými slovami môžem hodno-tiť aj spoluprácu s detským domovom.

Ste presvedčená o výhodnosti takejto rodinnej formy spolužitia detí v porovnaní s výchovou v detských domovoch?

Zo skúsenosti viem, že výchova a starostlivosť o deti v detskom domo-ve je na vysokej profesionálnej a ľudskej úrovni, no deťom veľmi pro-speje začleniť sa do normálne fungujú-cej rodiny. V rodine získajú silné cito-vé väzby, životné návyky, majú stabil-né zázemie.

O koľko detí sa v súčasnosti staráte? V akom sú veku? Staráme sa o osem detí . Dve dievčatá - Sára 6r. a Anna Mária 1½ roka a šesť chlapcov - Dominik 12r, Alexander 9r, Ľubomír 7r, Jozef 4r, Michal 4r a Franko 4r.

Osobne si myslím, že robíte obrovskú službu pre budúcnosť týchto detí, ktoré nemôžu za svoj pôvod. Stretáva-te sa zo strany ostatných ľudí skôr s pochopením alebo naopak s odsúdením? Spolu s deťmi sa snažíme v ich živo-toch okrem iného budovať tri základné

piliere. Sú to výchova, viera a vzdelanie. S týmto pevnými piliermi sa ich nebudem báť pustiť do života. Nezaoberám sa tým, či ma niekto chá-pe alebo odsudzuje. Každý človek má svoj životný štýl. Jeden je hudobník, iný cestovateľ, ďalší chráni prírodu no a mojím životným štýlom je náhradné rodičovstvo.

Pri mojej návšteve u vás na mňa dý-chala úžasne pokojná atmosféra a harmónia. Určite vás to všetkých stojí veľa síl a obety. Napĺňa vás to? Každé jedno dieťa je veľký poklad. Poklad nad všetky poklady. Povedzme

diamant. Aby bol krásny a mal náležitú hodnotu, musí sa opracovávať. Tak aj dieťa treba výcho-vou, pomocou a určitými stabilnými pravidlami „obrusovať“, aby nabera-lo na svojej duchovnej aj ľudskej kráse. Netvrdím, že je to vždy jednoduché, ale každý, i ten najmenší pokrok, nás teší a napĺňa. Ak dovolíte, trochu zme-ním tému. Ako som vyš-šie spomenul, vnímal som vás a stále vnímam veľmi pozitívne. Aj moje deti vás mali radi ako katechétku, vaša práca s deťmi v kostole pri príprave omší bolo to, čo teraz tak preveľmi v našej obci chýba, tento priestor je teraz prázdny. Čo sa stalo? Chcete sa

k tomu vyjadriť? Ste veľmi zanepráz-dnená terajšími starosťami? Nie je možné sa vrátiť? Duch času nám objasní mnoho vecí, iné zakryje. Keď sa pred vami zatvoria jedny dvere a otvoria sa iné, vy vstúpi-te a zrazu zistíte, že tam je život ra-dostnejší, pokojnejší, bez stresu a napätia. Nemáte chuť vracať sa späť. Poučení touto myšlienkou nebuďme nerozumní, čo myslia na minulosť, ani rojkovia, čo hľadia do budúcnosti. Buďme rozumní ľudia, čo sa usilujú využiť prítomnosť. Prijímajme život taký, aký je. Keď budeme pokojní a budeme sa usmievať, niečo pekné a naplňujúce sa nám podarí.

Nemám čo dodať. Ďakujem za rozho-vor.

Ján Ščecina

12 Rozhovor - pokračovanie zo strany 1


Odtiaľ bola po roku so skupi-nou spolusestier vyvezená na

sliezsko-poľské pohraničie do Světlej, kde dva roky pracovala v zdraviu škodlivých podmien-kach v továrni na spra-covanie ľanu. Živá viera a pevná dôvera v Božiu pomoc jej po-mohli znášať kríž a utrpenie, ktoré boli s touto prácou a núte-ným vyvezením spo-jené. Po nečakanom odstránení mohutné-

ho kríža, ktorý bol nosným pilierom továrenskej budovy, sa váž-ne narušila statika a továreň sa musela zatvoriť. Sestry potom previezli do Bernova v severozápadných Čechách. Tam 22.7. 1956 s ďalšími spolusestrami zložila večné sľuby. Neskôr ich zadelili do ďalšej továrne na spracovanie vlny v Nejdku. V hlu-ku továrenských strojov vydávali sestry svedectvo viery a ver-nosti Bohu i svojmu povolaniu. 1. mája 1957 bola Sr. Oktávia preložená do Tatrovíc. Aj tu bola so svojimi spolusestrami nosi-teľkou radostného Kristovho posolstva. V roku 1958 štátne úra-dy dovolili sestrám pracovať v sociálnych ústavoch. Sestry boli z tovární presúvané do novozriadených ústavov pre starých ľudí a mentálne postihnuté deti. Sr. Oktávia bola poslaná do Mařeníc do Domova dôchodcov, kde sa 9 rokov starala o starých a cho-rých ľudí. Jej ďalšou zastávkou bol Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté deti v Kyjove na Morave, kde prevzala aj službu predstavenej a formátorky tajného rehoľného dorastu. V tomto ústave bolo umiestnených asi 200 detí, ktoré čakali na jej lásku a pozornosť. Silu k tejto neľahkej službe čerpala z osobnej i spoločnej modlitby, z adorácie i z dennej účasti na eucharistickej obeti.

V dobe politického odmäku ožila nová nádej pre rehoľný život. Sestry sa po 20-tich rokoch putovania po Čechách a Morave mohli vrátiť na Slovensko. 16. februára 1978 Sr. Oktávia prišla do Charitného domova v Cerovej. Ako provinciálna radkyňa prevzala službu miestnej predstavenej a naďalej jej bola zverená výchova rehoľného dorastu. Táto služba bola spojená s veľkými obetami. Mnohé sestry, ktoré sa počas totality tajne pripravovali na rehoľný život, bývali v bytovkách vo viacerých mestách Slo-venska a pracovali v civile v rôznych zamestnaniach. Sr. Oktá-via ich ako novicmajsterka navštevovala a oduševňovala na ces-te zasväteného života. Keďže prísť medzi tieto sestry v rehoľnom rúchu bolo v tých časoch veľmi nebezpečné a vzbudilo by to pozornosť Štátnej tajnej bezpečnosti, mnoho-krát musela vyzliecť svoje rehoľné rúcho a vydať sa na túto ne-ľahkú cestu. Vo vedomí zodpovednosti pred Bohom i voči spo-ločenstvu zobrala na seba toto riziko a verila v Božiu pomoc a ochranu. Túto svoju zodpovednú úlohu novicmajsterky niesla plných 12 rokov.

Po páde totalitného režimu v roku 1990 sa otvorili možnosti pre normálne pulzovanie rehoľného života. S tým prichádzali aj mnohé nové výzvy. Jednou z nich bola naliehavá prosba vdp. farára Martina Roľníka, správcu slovenskej farnosti Gemelčička v Rumunsku, o pomoc pre tu žijúcich Slovákov. Sr. Oktávia sa vo veku 64 rokov dobrovoľne prihlásila do tejto misie, hoci v žiadosti vdp. farára Martina Roľníka počula nasledovnú charak-teristiku tamojšej situácie: „V našej dedine ešte nemáme elek-

trický prúd ani telefón. Cesty sú len poľné. Do najbližšieho mes-ta je 30 km. Lekár k nám prichádza zriedkakedy. O stravu a bývanie sa postarám, ale plat im nemôžem dať, lebo na to ne-mám prostriedky.“ Sr. Oktávia túto výzvu pokladala za milosť a na sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra 1990 sa vydala na cestu do Rumunska, aby tam plnila Božiu vôľu na Gemelčičke. Plných 7 rokov tu pôsobila ako zdravotná sestra. Starala sa o chorých, zdieľala ťažké životné podmienky tamoj-ších ľudí, ktorých si veľmi obľúbila a nazývala ich „týmto dob-rým ľudom“. Ich bolesti sa stali jej bolesťami a ich radosti jej radosťami. Pri rozličných náboženských aktivitách podporovala u dievčat rozvoj rehoľných povolaní. Stala sa dušou tejto misie. Úspešné pôsobenie sestier na Gemelčičke podnietilo vdp. farára Jozefa Švedíka o vyžiadanie ďalších sestier do jeho farnosti na Novej Huti. 13. júna 1997 Sr. Oktávia začína svoje nové mi-sijné pôsobenie aj v tejto druhej farnosti. Tak, ako na Gemelčič-ke, aj na Novej Huti sa dom sestier stal domom otvorených dve-rí. Mohol tu prísť každý, kto potreboval radu, zdravotnícku či inú pomoc alebo modlitbu. Sr.Oktávia tu pôsobila 9 rokov. Svo-ju misiu na Novej Huti zakončila ďakovnou jubilejnou svätou omšou z príležitosti svojich 80-tych narodenín a tým sa rozlúčila s ľuďmi, ktorí jej tak veľmi prirástli k srdcu. Pri jej odchode sa jeden pán s veľkou ustarostenosťou spytoval mladšej sestričky, ktorá pochádzala už z Rumunska: „Sestrička, matka nám odchá-dzajú, čo tu budeme bez nich robiť?“

Po plodnom 16-ročnom misijnom pôsobení v Rumunsku sa Sr. Oktávia 3. decembra 2006 vrátila na Slovensko, do Provinciál-neho domu v Trnave. Zapojila sa do života nášho spoločenstva a vydávala verné a radostné svedectvo svojho zasväteného života. Často hovorievala: „Milosť povolania som vždy pokladala za nezaslúžený dar, za ktorý som denne ďakovala, ale teraz, na sklonku svojho života prehlasujem, že celá večnosť mi nebude stačiť, aby som za tento veľký Boží dar poďakovala.“ Aj vo svojom požehnanom veku a ťažkej chorobe žila v duchovnom nadšení pre Pána. Dokiaľ jej sily stačili, denná návšteva Eucha-ristie bola potrebou a radosťou jej srdca. Keď sa zo zdravotných dôvodov už nemohla zúčastniť na sv. omši v kaplnke, počúvala sv. omšu cez rádio Lumen, modlila sa Korunku k Božiemu mi-losrdenstvu, ruženec a so živým záujmom sledovala dianie v Cirkvi i v našej Provincii. Na duchovnom dobre našej provin-cie jej vždy veľmi záležalo. Počas svojej choroby sa nesťažova-la, Bohu i svojim spolusestrám bola za všetko vďačná. Napriek veľkej náročnosti tejto jej poslednej cesty, často iných povzbu-dzovala. Všetko a všetkých, všetky záležitosti našej Slovenskej provincie i svoju milovanú rumunskú misiu ponárala do Najsvä-tejších rán Pána Ježiša a do Srdca Panny Márie. Už z vlastných skúseností nás uisťovala, že prijaté a s láskou odovzdané utrpe-nie nás naučí ozajstnej a vďačnej láske. Aj keď jej sily a hlas už slabli, mocne silnel jej vnútorný človek a všetko pokladala za milosť. V poslednom, už veľmi ťažkom úseku, často aj iných prosila: „Proste so mnou, aby mi Pán otvoril svoju náruč a láskavo ma prijal k sebe“. 16. júla 2013 o 10.45 hod. ju Panna Mária Karmelská vzala za ruku a priviedla k Ježišovi, ktorý jej, ako veríme, otvoril svoju náruč. Obklopená svojimi modliacimi spolusestrami, v tichosti a pri plnom vedomí, za spevu „Magnifikat“, odovzdala svoju utrpením zošľachtenú dušu svoj-mu Ženíchovi. Ďakujeme Ti, Pane, za dar života i povolania našej Sr. Oktávie a prosíme Ťa, nech sa večne raduje z pohľadu na Teba.

Odpočinutie večné daj sestre Oktávii, ó, Pane, a svetlo večné nech jej svieti,

nech odpočíva v pokoji!

Sestra Oktávia– Terézia Tarasovičová

autor: sestra Benjamína

Nekrológ - pokračovanie zo strany 1

Desaťtisíce ľudí sa 22.9.2013 zúčastnili na Národnom pochode za život v Košiciach, ktorý vyjadril potrebu ochrany života každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Cieľom pokoj-ného pochodu bolo tiež podporiť rodinu založenú na manžel-stve muža a ženy. Podľa odhadov organizátorov prišlo na po-chod 70 000 - 80 000 ľudí. Masové zhromaždenie sa začalo popoludní na Hlavnej ulici prečítaním manifestu pochodu, kto-rého hlavné myšlienky sú: - život každého človeka je neoceniteľný, preto má byť bez-

podmienečne chránený počas celej jeho dĺžky od počatia po prirodzenú smrť a má byť rešpektovaná jeho ľudská dôstoj-nosť,

- rovnako má byť osobitným spôsobom chránená a podporo-vaná rodina založená manželstvom muža a ženy, pretože iba v takejto rodine sa vytvárajú ideálne podmienky na vznik a rozvoj života človeka,

- starostlivosť o deti a ich výchova je právom a zodpovednos-ťou rodičov, deti majú právo na rodičovskú ochranu, výcho-vu a starostlivosť.

V manifeste účastníci osobitne vyzvali verejných činiteľov, zvlášť parlament, vládu SR a všetky štátne inštitúcie, aby vy-tvorili legislatívne podmienky na ochranu každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Požiadavka sa týka aj legislatívnej ochrany „manželstva muža a ženy ako jedinečného a ničím nenahraditeľného zväzku, ktorý je rešpektovaním prirodzeného zákona rozpoznateľného rozumom”.

(zdroj TASR, Postoy.sk) Prišli sme tu podporiť ľudí, ktorým záleží na kultúre života, ochrane človeka od počatia až po prirodzenú smrť a na zacho-vaní tradičnej rodiny. Veľmi nás potešila hojná účasť na po-chode. Oceňujeme ochotu ľudí cestovať aj z opačnej strany krajiny na túto akciu. Obdivujeme trpezlivosť a obetavosť ro-dín s malými deťmi, ktoré sú tu v hojnom počte. Náš celkový dojem z akcie je veľmi pozitívny, medzi účastníkmi je príjem-ná atmosféra, vládne ohľaduplnosť a trpezlivosť. Uvedieme jeden príklad. Všimli sme si, že počas celého dňa sme nestretli v dave fajčiaceho človeka. Je to zo strany fajčiarov obeta a ohľaduplnosť k ostatným. Kto je za život, má aj kultúru života.

Marek Sabatula

Podujatie vysoko predčilo moje očakávania. Súhlasím s Marekom v jeho príspevku - bolo to pozitívne, len dokreslím počet ľudí na námestí v praxi. Ak ste sa chceli posunúť o cca 10 metrov, pri najlepšej vôli to trvalo v priemere 15 minút. Potešilo ma, že sa dokázalo mobilizovať toľko za život pocho-dujúcich. Žeby svitanie na lepšie časy? Ak sa budeme vedieť mobilizovať vo všetkých dobrých veciach, aj v každodenných situáciách života, o budúcnosť sa obávať nemusíme.

Ján Ščecina

Volíme život

Účastníci pochodu

Stratený v dave - pán Ľubomír Halčíšák - vpravo

Husto, ale príjemne

14

číslo 3/2013 www.kamenica.sk

Národný pochod za život

Na jubilejnom XXX. ročníku folklórneho festivalu O gajdicu Andreja Mizeráka našu obec reprezentovali spe-vácky súbor Kameničanka a detskí speváci s názvom Kame-nické sláviky so sprievodom našej cimbalovky. Víťazný vavrín v kategórii sólo spev si odniesla Miroslava Halčišá-ková.

Gratulujeme.

Gajdica

V zadnom rade sprava: Michaela Ščecinová – hus-le, Benedikta Sabatulová – husle - primáš, Lívia Halčišáková – spev, PaedDr. Martin Halčišák – akordeón, Andrea Gladišová – cimbal, Sára Halči-šáková - spev, MUDr. Ján Ščecina - kontrabas, vpredu sprava: Dominik Halčišák – spev, Mirka Halčišáková – spev, Karolínka Ščecinová – flauta

Na prvej fotografii chýbajúca Barborka Ščecinová: v strede vpredu.

Gaboltov Aj tento rok sa rozhodla skupina Ka-meničanov zúčastniť sa na púti do Ga-boltova. Zväčša mužská zostava v žltých dresoch s erbom obce nám vnucuje otázku, kde sú ženy? Obeta je ženského rodu, ale mužom to viac pristane.

Ján Ščecina


Hudobníci „z Kamenici na Gajdici“


Na tomto čísle Kameničana sa spolupodieľali: Peter Andračšík, Zuzana Bačová, Jana Pavlinská, Jana Sabatulová, Ján Ščecina,

Grafická úprava hlavičky novín: Milan Gladiš ml. – zdroj: rytina z roku 1864

Spoločenská rubrika: Jana Diňová

Finančná podpora a distribúcia: Obecný úrad Kamenica

Kameničan inzeruje

Komu vypadli kamene z auta, nech si ich príde

pozbierať.

Najmeme cyklistov na cyklochodník. Zn. Zarastá nám

Kúpim vysoký tlak do obecného vodovodu.

Zn. Hoľangar

Kúpim veľkého bojového psa pre svokru. Zn. Iba necvičeného

Predám vysoký tlak do obecného vodovodu.

Zn. Fľakar

Odnaučím vaše deti rozprávať pri jedle. Zn. Za olej a benzín do píly

Predám manželskú posteľ.

Zn. Poschodová

Buľi dva śestri – jedna nezmirňe pobožna, pri jednej kapľičke śe bezprestaňa na koľenoch modľila, že aš śe jej každi dzeň anďel zjavoval a druha – volala śe Ma-rija – bula veľka hrišnica, dvanac ras śe prespala, aľe každe dzecko jej takoj umarlo, ta z nich buľi dvanac anďelici. Nakoňec umarla i ona sama. No, f ten dzeň, jak prespaňica umarla, ta ku tej pobožnej ku kapľičke anďel ňeprišol?! A ten anďel jej - ňemohol som, v ňebe zme maľi veľku slavnosc i radosc, dvanac anďeľikoch svoju matku vitalo a ja ot svateho Petra dostal za ulohu jej zaśpivac Ave, ave, Marija! Híj, ta tota pobožnica od zlosci až sasičela – jak śe tota moja śestra hrišňica mohla do ňeba dostac?! Mňe ňebo teľo modľeňa budze stac, a śestra śe ňemodľila, ľen ľarvovala... A anďel jej na to – daremne su tve modľidbi, eśči dnes ce s teho śveta vezňu ďabľi! A naozdaj – totu pobožnu śestru takoj pri tej kapľičke poraźilo! Jej celo tak śčar-ňelo, zośmerdzelo śe, že hrobare chitro a bez kazaňa ho dześka pod cmintir zako-paľi. Ta s teho take poučeňe, že v našim ľuckim živoce jedne ľudze druhich ľudzi ňemaju otsudzovac, bo na to je Boh...

Z knihy: Jána Lazoríka Rosprafky a pripovitky

Človek ňema ňikeho otsudzovac

Ako sa kedysi mútilo... Starší ľudia pripomenuli niekoľko veľmi pozoruhodných údajov a postupov pri mútení masla. Na rozhraní storočia boli mnohé chudobné želiarky, ktoré takto mútili maslo: Smotanu naliali do drevenej nádoby, prikryli ju a dobre previazali. Vložili ju do plachietky a zavesili si ju na chrbát. Rýchlymi krokmi vyšli na nie-ktorý blízky kopec, napr. na Rohov alebo na Hrad . Kým sa ženička odtiaľto vrá-tila, aj maslo bolo zmútené. Ženy, ktoré mali kravy, zvyčajne mútili maslo v zbenke. Kto chcel získať pri mútení chutný cmar, zriedil smotanu so sladkým mliekom. (K 2/3 smotany prilial 1/3 mlieka.) Kto chcel namútiť pekné žlté maslo, nasypal do smotany sušený šafranový kvet, ktorý dodal maslu krásnu žltú farbu. V niektorých rodinách prezradili aj to, že ak sa smotana dlho nechcela zmútiť zapískali na vŕbovej píšťalke do zbenky - a podľa povery - maslo sa vtedy skôr odrazilo, tak ako aj kôra od vŕby. (Vraj sa ľahšie otštiepilo - analogická mágia.)

Niečo z histórie

Poľovka Kvitkovszky

V Prešove v Horňakoch, posluchače mili: išol poľovac jager, lem tak z dluhej chvili, Flintu mal na karku už ľem vedľa zvyku,

A išol prez poľo k lesu po chodniku.

Zrazu zpopod kraku skoči zajac z travy Ten ňeveľo meškal streľil mu do hlavy,

Potom ho pozbiral šturil do tanistry A še vracal domu, v tanistry bul isty.

Smer sebe teraz vžal pri jarku prez luky, Dze v trave pobačil dve človeče ruky, Pri rukoch i chlap spal, taky jak zabity,

O sebe ňič neznal, lebo bul opity.

Naš jager bul mlady a figľar od kosci, Bo zaisce ňemal – jak my dňeš starosci, Pohľedal v kešenke či ma nož dajaky,

Vypitval zajaca a mu vybral fľaky.

Vzal ceplé čerevka, že še chcel tak bavic, A vložil spitemu šicko do nohavic, Ruky sebe umyl, bula bližko mlaka,

Tak vešol i s pušku do husteho kraka.

Nabyl rury prazdno, aňi sam ňeveril Jak streľil, jak keby perun bul uderil.

Spity še zo spaňa prbudzil, A nezna do ista či žije či bludzi?

Od strachu vytrižbel, ale bul jak z dreva, Ked vidzel z nohavic višec sebe čreva, - Ach Ježiš Mária! už mňe dali resto

Dachto streľil do mňe, nezajdzem prez mesto.

Preve jeden furman hnoj vožil na roľu Na to narikane zešol z voza dolu, Vidzel tragediu nepytal še co mu?

Chytro hnoj porucal, vžal chlopa do domu.

Zaraz vyšli vonka dzeci, jeho stara, Furman ju pošila skoro po farara,

Složili ho z voza na poscel do chyži Každy sušed, praceľ ku ňemu še bliži.

Co že še ci stalo neščesny človeče: Že tvoja nevinna krev tebe tak ceče?

„Dajaky darebak streľil mi do brucha, O hodzinu o dva vydam svojho ducha.“

„Neščesna paľenko co ši dokazala? Co ľem ši ja počňem“ – žena narikala. Dzeci s matku spolu plaču jak organy,

Jak še budu živic, ked ostaňu sami.

Hňed ho umyvali z jednej z druhej strany A hľedali na ňom te šmerteľne rany,

Aľe nič ňevidno a každy ši myšli: Tu še stalo čudo, z kadzi fľaky vyšli?

Jager še šmjal doma, možece znac sami, Že še mu podaril ten žart s čerevami

I dneška v Prešove spomňu stare ľudze, že takých figľaroch tam vecej ňebudze.

Na zamyslenie i pobavenie

Documents

Kamenicke noviny 3/2013