of 35/35
Kapitálová štruktúra podniku

Kapitálová štruktúra podniku

  • View
    90

  • Download
    0

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Kapitálová štruktúra podniku. Kapit á l podniku. Kapitálom rozumieme zdroje, ktorými podnik kryje svoj majetok. Veľkosť kapitálu závisí predovšetkým od: Veľkosti podniku Stupňa mechanizácie, automatizácie a robotizácie Rýchlosti obratu kapitálu. Zmeny kapitálovej štruktúry. - PowerPoint PPT Presentation

Text of Kapitálová štruktúra podniku

  • Kapitlov truktra podniku

  • Kapitl podnikuKapitlom rozumieme zdroje, ktormi podnik kryje svoj majetok.

    Vekos kapitlu zvis predovetkm od: Vekosti podnikuStupa mechanizcie, automatizcie a robotizcieRchlosti obratu kapitlu

  • Zmeny kapitlovej truktryPohyb peanch prostriedkov v podniku ovplyvujci platobn schopnosCena peaz vyjadren nominlnou a relnou rokovou mierou a spsobom rokovaniaRelna rokov miera vyjadruje podiel z nominlnej rokovej miery, ktor zostva veriteovi a je ovplyvnen:- skutonou mierou inflcie zniujcou kpnu silu peaz, ktor sa mu vracaj- mierou zdaovania rokovho vnosu veritea. m je miera via tm relne zostva menej veriteovi z rokuasov hodnota peazNklady alternatvnych prleitost, vyjadren hodnotou obetovanej alternatvnej prleitosti

  • Formy financovania podnikuV podniku dochdza ku kombinci foriem financovania zvisiacich od spsobu zskavania podnikovho kapitlu.

    Delme ich na: Extern zdroje financovania cudz kapitl (ak vloil kapitl do podniku verite - napr. banka) Intern zdroje financovania vlastn kapitl (ak vloil kapitl do podniku sm podnikate)

  • Bilann rovnovha resp. nerovnovhaVzahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia vyjadrujeme dvomi pravidlami:

    Zlat pravidlo financovania vyjadruje asov slad medzi disponibilnosou finannch zdrojov a viazanosou majetku, ktor bol ich prostrednctvom obstaran. Plat zsada aby finann kapitl bol k dispozci spravidla tak dobu, ktor zodpoved ivotnosti majetku, ktor kryje.

    Zlat bilann pravidlo vyjadruje vzahy medzi vzjomnej podmienenosti medzi krtkodobm majetkom a krtkodobmi zdrojmi jeho nadobudnutia resp. dlhodobm majetkom a dlhodobmi zdrojmi podniku.

  • strana aktv strana pasv

  • Stavy nerovnovhy vplvajce na zlat bilann pravidlo

    I. OBLAS DLHODOBHO MAJETKUVchodiskov relcia: DM = VK + DPK a) DM < VK+DPK resp. DM - ( VK + DPK ) < 0 stav prekapitalizovanostib) DM > VK + DPK resp. DM ( VK + DPK ) > 0 stav podkapitalizovanosti

    II. OBLAS KRTKODOBHO MAJETKUa) KM > KPK resp. KM KPK > 0 stav prekapitalizovanosti KM KPK > 0 ist pracovn kapitlb) KM < KPK resp. KM KPK < 0 stav podkapitalizovanosti KM KPK < 0 nekryt dlh

    DMdlhodob majetok = DNM+DHM+DFM + DPOHVKvlastn imanie (vlastn kapitl)DPKdlhodob zvzky (dlhodobo poian kapitl)KPKkrtkodob zvzky (krtkodobo poian kapitl)KMkrtkodob majetok

  • Optimlna kapitlov truktra (optimlna zadlenos)Je ovplyvovan nkladom na kapitl, ktor predstavuje pre podnik vdaj na zskanie rznych foriem kapitlu, resp. mieru vnosu poadovan investormi vkladajcimi svoje peniaze do podniku.

    Pri skman nkladov na kapitl rozliujeme:I. Nklady na jednotliv druhy podnikovho kapitluII. Priemern nklad celkovho podnikovho kapitluIII. Optimlnu zadlenos

  • I. METODOLGIA STANOVENIA NKLADOV JEDNOTLIVCH DRUHOV KAPITLU

    FZY KVANTIFIKCIE NKLADOV KAPITLU:

    1.odhad pecifickch nkladov kapitlu (cudzieho / vlastnho)2.urenie vh jednotlivch druhov kapitlu3.vpoet venho priemeru nkladov na kapitl

    1. KVANTIFIKCIA NKLADOV CUDZIEHO KAPITLU

    A.nklady veruB.nklady obligci

  • I. 1.A.Nklady veru

    Najastejie sa vyjadruj v podobe roku, ktor podnik plat svojim veriteom:

    Nd = i (1-T)

    Nd nklady dlhui rokov miera v %T sadzba dane zprjmov v % krt 1/100

    Modifikovan Nd = ialter (1-T)Alternatvami rokovej miery ialter s:

    1.Priemern rokov miera zisten na zklade vekosti aceny verov prijatch podnikom. Priemer rokovch mier zprijatch verov sa kvantifikuje ako ven, vhami s podiely jednotlivch verov na celkovom objeme verovho kapitlu.2.Odhad rokovej miery pomocou vzahu: nkladov roky / bankov very3.Aktulna rokov miera bnk

  • Celkov vku rokov, atm aj nklady veru ovplyvuj:

    - vekos veru- rokov sadzba- odklad spltok- doba splcania- spsob splcania

    relne platen rok=rokovmierarelnaxcudz kapitlUMr=UMn. (1 T)UMr relna rokovmieraUMn nominlna rokovmieraT sadzba dane zprjmov

  • I. 1.B. Nklady obligci

    Obligcia predstavuje cenn papier vydvan ttom resp. pean dlobn pis.

    Spsob vpotu pouit pri nkladoch veru sa d poui aj uobligci, pokia sa ich trhov cena vrazne neli od nominlnej hodnoty, vopanom prpade sa pota vnos obligcie do doby splatnosti.

    Alternatvny spsob stanovenia nkladov obligci je aproximatvny spsob vpotu: kd =

    P0 trhov cena obligcie vSkCt rok zobligcie vroku t vSkkd poadovan vnosnos do doby splatnosti v %Pn nominlna hodnota obligcie vSkN poet rokov do doby splatnosti

  • I. 2. Kvantifikcia nkladov vlastnho kapitlu Zkladn prstupy kodhadu nkladov vlastnho kapitlu reprezentuj:

    A.model diskontovanch dividend- Nklady na prioritn akcie- Nklady kmeovho kapitlu- Nklady nerozdelenho ziskuB.model oceovania kapitlovch aktv CAPM a APT modelC.stavebnicov metdaD.expertn odhad zaloen na finannej afundamentlnej analze podniku

  • I.2.A. Dividendov model (dividend discounted model)

    Model stanovuje nklady vlastnho kapitlu ako oakvan vntorn vnosnos akciekp = = kp vnosnos oakvan akcionrmi vnasledujcom roku nklady na akciu v %DIV1 dividenda na akciu oakvan vprvom roku vSkP0 sasn trhov cenaP1 cena akcie oakvan na konci budceho roku vSkP1 P0cenov zhodnotenie akcie vSk dividendov vnosmiera rastu trhovej ceny akcieP0 = trhov cena akcieP1 = trhov cena akcie valom roku

    EQ \F(DIV1;P0) + \F(P1 - P0;P0)

    EQ \F(DIV1 + P1 - P0;P0)

  • I.2.A 1. Nklady na prioritn akcie

    Nklady na prioritn akcie odraj osobitn charakter a rozsah prv spojench s ich vlastnctvom. Emisia prioritnch akci umouje spolonosti zska dodaton kapitl, drahie ale bez povinnosti prslun sumu v nejakom termne vrti. Model m vyuitie aj pre vpoet nkladov zamestnaneckch amanarskych akci.kp = kp nklady na prioritn akciu v %DIV1 ron dividenda z prioritnej akcie vSkP0 trhov cena prioritnej akcie vSkE emisn nklady na jednu prioritn akciu v Sk

  • I.2.A - 2. Nklady na kmeov akcie

    Nklady kmeovch akci meme op definova ako vnosnos tchto akci poadovan investormi aodvodi ju zmodelu diskontovanch dividend, priom me s oakcie snulovm alebo kontantnm rastom dividend.akcie snulovm rastom dividendke = ke nklady na kmeov akciu v %DIV1 ron dividenda z kmeovej akcie vSkP0 trhov cena kmeovej akcie vSkE emisn nklady na jednu kmeov akciu v Sk

    akcie skontantnm rastom dividendke = + gke nklady na kmeov akciu v %DIV1 ron dividenda z kmeovej akcie koncom prvho roka vSkP0 trhov cena kmeovej akcie vSkE emisn nklady na jednu kmeov akciu vSkg oakvan kontantn rast dividend

  • I.2.A -3. Nklady nerozdelenho zisku

    S vznamnm zdrojom financovania podnikovho majetku. V prpade nerozdelenho zisku nevznikaj podniku nklady spojen so zskanm kapitlu, preto je pre podnik lacnej ako kmeov akcie. Preto vzorec pre vpoet nkladov nerozdelenho zisku neobsahuje emisn nklady.kn = + g

    kn nklady nerozdelenho zisku v %ostatn symbolika je rovnak ako pri nkladoch na kmeov akcie

  • I.2.B - 1. Model oceovania kapitlovch aktv CAPM (capital asset pricing model)patr k zkladnm modelom pre urenie vzahu medzi vnosnosou a rizikovosou akci na trhu

    EVj = VF + j (EVM VF)

    EVj oakvan vnosnos akcie j v %VF vnosnos bezrizikovej investcie v % j beta-koeficient akcie jEVM oakvan vnosnos trhovho portflia v %

    Beta-koeficient jednotlivch akci kvantifikuje ich trhov riziko, tzn. meria citlivos vnosnosti konkrtnej akcie na pohyby vnosnosti trhu, meran uritm burzovm indexom.

  • Mu nasta situcie: > 1cenn papiere skoeficientom vm ako 1 reaguj citlivejie na zmeny trhu, ich riziko je vie ako priemern riziko trhu

    = 1vnosnos cennch papierov skoeficientom beta rovnm 1 sa men rovnako ako vnosnos celho trhu, ich rizikovos je rovnak ako ucelho trhu, tzn. koreluje spohybom trhu ako celku

    0 < < 1 akcie stmto koeficientom maj tendenciu pohyby trhu zoslabova, reaguj na zmeny trhu menej citlivo, ich riziko je menie ako priemern riziko trhu

    = 0bezrizikov cenn papier, tzn. stabiln vnos

    < 0vnos (cena) cennho papiera sa pohybuje oproti pohybu trhu

  • samotn vpoet beta mono realizova bu pomocou metdy najmench tvorcov alebo ako pomer medzi kovarianciou vnosnosti akcie avnosnosti burzovho indexu arozptylom vnosnosti burzovho indexu. Tmto spsobom dostaneme tzv. historick alebo ex post beta. Dleitejie je vak beta ex ante, ie oakvan budce beta akcie. Ak nie s spoahliv informcie obudcom vvoji hodnoty danej akcie, predpoklad sa, e budce beta sa bude postupne pribliova kpriemeru na trhu, teda khodnote 1. Na zklade tohto predpokladu sa uruje upraven beta, priom sa pouva vzorec: u = 0,66. h + 0,34.1,0 u upraven beta h historick beta Nevhody CAPM modelu:- nerelne predpoklady, sktormi pracuje (dokonal trh, neexistencia transaknch nkladov...)- relciu medzi vnosom arizikom povauje za linernu zvislos- tto zvislos potom vyjadruje iba jednm faktorom koeficientom beta, ktor zobrazuje iba jednu, aj ke kov zloku celkovho rizika

  • I.2.B 2. APT Model (arbitrage pricing theory)

    Zvyie uvedench dvodov vznikla snaha vytvori viacfaktorov model, vychdzajci ztzy, e vnosnos akcie zvis od vplyvu viacerch makro amikroekonomickch faktorov. Nedostatky CAPM modelu odstrauje APT model:

    EVj = VF + 1 (EVfaktor 1 VF) + 2 (EVfaktor 2 VF) +...+ n (EVfaktor n VF) + njEVj oakvan vnosnos akcie j v % = nklady vlastnho kapitluVF vnosnos bezrizikovej investcie v % 1,2,.. . .n citlivos vnosnosti akcie na faktor 1,2,...nEVfaktor 1,2, .... n oakvan vnosnos faktora 1,2,...n v %nj nhodn odchlka vyvolan osobitosami vnosnosti akcie

  • I.2.C. Stavebnicov modelyVchodiskom pre podniky, ktor nie s aktrmi operci na kapitlovom trhu, alebo nedisponuj dajmi potrebnmi pre realizciu vpotov, s prstupy zaloen na diametrlne odlinom princpe stavebnicov modely.Ich pecifickou rtou je, e rizikov prmia sa vytvra ako set uritch zloiek rizikovch prirok, vzvislosti od miery rizika oceovanho podniku, najastejie poda vzahu:

    RP = robch + rfin + rlikv

    RP rizikov prmia v %robch prirka za obchodn riziko %rfin prirka za finann riziko %rlikv prirka za znen likviditu %

    Pre nklady vlastnho kapitlu potom plat: Nvk = rf + robch + rfin + rlikv

    Nvk- nklady vlastnho kapitlurf- bezrizikov vnosov miera v %

  • II. Stanovenie priemernho nkladu na kapitl (WACC)

    Nklady na celkov kapitl sa kvantifikuj ako ven aritmetick priemer jeho sast. Vpoet priemernch nkladov kapitlu vychdza zo vzorca:kwacc = w1k1 + w2 k2 +...+ wn kn kwacc ven aritmetick priemer nkladov na celkov podnikov kapitl v %wi podiel i-tho druhu kapitlu v % krt 1/100ki nklady na i-ty druh kapitlu v %i = 1,...,n poet zloiek kapitluVychdzajc zpriemernch nkladov vlastnho acudzieho kapitlu azohadnenm daovho ttu plat:Nk = Nvk + Nck (1 T)

    Nk- priemern nklady kapitlu v %Nvk- priemern nklady vlastnho kapitlu v %Nck- priemern nklady cudzieho kapitlu v %Nv- vlastn kapitl vSkNc- cudz kapitl vSkT- sadzba dane zprjmov v % krt 1/100

  • III. Optimlna zadlenos podniku

    a) Klasick teria kapitlovej truktryVychdza ztoho, e rast zadlenosti zniuje priemern nklady na podnikov kapitl (ven aritmetick priemer nkladov vlastnho acudzieho kapitlu), atm zvyuje trhov hodnotu podniku. Tto tza plat len za predpokladu, e ist vnos, t. j. zisk aroky, nezvis od finannej truktry a sjej zmenou sa nemen. alej predpoklad, e zvyovanie podielu (lacnejieho) cudzieho kapitlu vedie kzniovaniu priemernch nkladov na kapitl asasne plat, e m vy je podiel cudzieho kapitlu, tm vyia je trhov hodnota podniku. Tzn. e minimalizcia nkladov kapitlu svis smaximalizciou trhovej hodnoty podniku. Mus by vak splnen podmienka stabilnho oakvanho vnosu, pri ktorej je kritrium minimalizcie nkladov akritrium maximalizcie trhovej hodnoty podniku toton.

    Optimlna kapitlov truktra je "takm zloenm kapitlu podniku, pri ktorom s priemern nklady na kapitl minimlne". Pri tejto optimlnej kapitlovej truktre celkov hodnota podniku dosahuje svoje maximum.Nevhodou klasickej terie kapitlovej truktry je, e m je podnik zadenej, tm niie s priemern nklady kapitlu pre podnik ana druhej strane je tm vyia jeho trhov hodnota atm je vy aj zisk pripadajci na jednu akciu.

  • Zvislos celkovch nkladov kapitlu od podielu cudzch zdrojov Podiel cudzieho kapitlu v % 100%

  • b) Tradin prstup teria krivky U

    Tto teria vychdza taktie zpriemernch nkladov kapitlu, ktor predstavuj ven aritmetick priemer jednotlivch druhov kapitlu. Vporovnan sklasickou teriou upa od mlo realistickho predpokladu, e akcionri averitelia si pri svojich poiadavkch na vnos zkapitlu avku roku nevmaj finann truktru podniku. Opak je pravdou. Rast zadlenosti podniku zvyuje riziko veriteov, ktor ho kompenzuj zvenm rokovej miery. Rast rizika pociuj najm akcionri aako protihodnotu poaduj vy vnos zo svojho kapitlu. Poda tejto terie si podnik me poiiava za ben rokov mieru a do okamiku, ke zan veritelia povaova mieru zadlenosti za tak, ktor zvyuje ich riziko. Odvtedy s ochotn poskytn alie very len pri vyej rokovej miere, atak priemern rokov miera, ktor podnik plat za cudz kapitl (Nck) zana rs. Podobne akcionri si do uritej miery zadenia podniku tto otzku nevmaj. Ak vak zanaj so zvyovanm zadlenosti svojho podniku pociova riziko pre svoj kapitl, poaduj ako kompenzciu zvyovanie jeho vnosu anklady podniku na vlastn kapitl (Nvk) zanaj tie rs. Ztoho vyplva, e celkov nklady podniku na kapitl (Nk) klesaj len do uritho podielu cudzieho kapitlu, potom sa zvyuj. Tto skutonos vyjadruje graficky krivka U.

  • Znzornenie krivky U

  • c) Teria 2 M

    Teria, ktorej autormi s Modigliani aMiller je znma ako M M model. Jej zkladnou tzou je tvrdenie, e za uritch predpokladov trhov hodnota podniku nezvis od jeho kapitlovej truktry, ale vlune od vnosnosti celho kapitlu. Poda tejto terie hodnota podniku je uren relnymi aktvami anie cennmi papiermi, ktor vydva.

    Teria vychdza znasledujcichpredpokladov: kapitlov trh je dokonal, informcie s bezplatn as kdispozcii vetkm investorom, monos zska ver apodmienky jeho zskania s rovnak pre vetky subjekty kapitlovho trhu,- podniky mono zaleni do viacerch skupn, poda vnosnosti vloenho kapitlu.

    Rizikovos avnosnos sa medzi skupinami podnikov lia :- ist vnos (zisk aroky) sa vjednotlivch obdobiach nemen apravdepodobn vnos je pre vetkch investorov vdanej triede vnosnosti rovnak,- neberie sa vahy zdaovanie zisku, tzn. neuplatuje sa vplyv rokovho daovho ttu.

  • Model M-M Stupe zadenosti CK / VK

  • NPKnklad na cudz kapitlNVKnklad na vlastn kapitlPKpoian kapitlVKvlastn kapitl (vlastn zdroje, vlastn imanie)Bod minimlnych nkladovoptimlna kapitlov truktra

  • Ukazovatele merania efektvnosti kapitlu

    Nzov ukazovateaVzah pre vpoet ukazovateaRentabilita celkovho kapitluRentabilita vlastnho kapitluStupe finannej samostatnostiCelkov zadenosSamofinancovanierokov krytieDoba splcania zvzkuPlatobn neschopnos

  • Rozklad rentability vlastnho kapitlu Du Pontov rovnice

  • ziskVKziskTTCMVKCM:NT11OMKPKKPKDPKDPKCMPKOM +zsobyT+pohadvkytrbyFMT+asov rozlenietrby+NMTOMT+NNMT+NHMTDFMT+NHT+NFTNMTNPTTSMET+SlT++1:CMT+OsNT++DPT+OdpT+NNHT

  • RCMrentabilita celkovho majetku; RVKrentabilita vlastnho kapitlu; Tcelkov trby; Ncelkov nklady; OMoben majetok; KPKkrtkodob poian kapitl; DPKdlhodob poian kapitl; NMneoben majetok;FMfinann majetok; NNM; NHM; DFM; NHnklady na hospodrsku innos; NFnklady na finann innos; NMnklady na mimoriadnu innos; NPTnklady vynaloen na obstaranie predanho tovaru; SMEspotreba materilu, energie aostatnch nezahrnutch dodvok ; Slsluby; OsNosobn nklady; DPdane a poplatky; Odpodpisy; NNHnezahrnut nklady nahospodrsku innos