Upload
vuonghanh
View
226
Download
3
Embed Size (px)
Citation preview
© Fedor Blaščák, Miro Kohút, Ľubica Segečová 2009
čísla
celkový počet študentov VŠVU 199
počet študentov katedry sochárstva 19
počet absolventov 2
počet interných pedagógov 11 počet profesorov 2 počet docentov 4 počet asistentov 5
vedúci katedry
Doc. Ferdinand Bollo, akad. sochár
tajomník katedry
Gáspár Peter akad. soch.
profesori
Prof. Ján Kulich, akad. sochár,
Prof. Ladislav Snopek, akad. sochár
docenti
Doc. Teodor Baník, akad. sochár
Doc. Vojtech Remeň, akad. sochár
Doc. Ladislav Šichman, akad. sochár
odborní asistenti
Jozef Barinka, akad. sochár
Alojz Drahoš, akad. sochár
Vladimír Durbák, akad. sochár
Peter Gáspár, akad. sochár
Peter Paliatka, akad. sochár
študijný program
predmety odborové profi lujúce
ateliér 1. - 6. ročníkateliér 1. - 6. ročník
predmety spoločensko-vedné
dejiny mrh a ksč 1. ročník
marxisticko-leninská fi lozofi a 2. ročník
politická ekonómia 3. ročník
vedecký komunizmus 4. ročník
ruský jazyk 1. ročník
neslovanský jazyk 1. - 2. ročníkneslovanský jazyk 1. - 2. ročník
predmety teoretického základu
plastická anatómia 1. ročník
dejiny umenia 1. - 5. ročníkdejiny umenia 1. - 5. ročník
estetika 5. ročník
diplomový seminár 6. ročník
predmety doplnkové
telesná výchova 1. - 4. ročníktelesná výchova 1. - 4. ročník
vojenská príprava 4. - 5. ročníkvojenská príprava 4. - 5. ročník
obrana socialistického štátu 4. - 5. ročníkobrana socialistického štátu 4. - 5. ročník
odborná prax 2. - 5. ročníkodborná prax 2. - 5. ročník
letný výcvikový kurz 1. ročník
zimný výcvikový kurz 2. ročník
nepovinné predmety
vedecký ateizmus 1. ročník
plastická anatómia 3. ročník
základy výpočtovej techniky 4. ročník
predmety odborne prehlbujúce
náuka o písme 2. - 3. ročníknáuka o písme 2. - 3. ročník
perspektíva 2. ročník
fi gurálne kreslenie 1. - 5. ročníkfi gurálne kreslenie 1. - 5. ročník
základy architektúry 3. ročník
práca v materiáli 1. - 5. ročníkpráca v materiáli 1. - 5. ročník
predmety štátnej záverečnej skúšky
marxizmus - leninizmus
estetika
teória a dejiny výtvarnej kultúry
obhajoba umeleckého diela
absolventi v roku 1989
Loviška Viliam “Materstvo - úvaha”
Ťapák Ján “Kresba a jej prejav v súčasnej sochárskej tvorbe”
čísla
celkový počet študentov VŠVU 247
počet študentov katedry architektúry 34
počet absolventov 5
počet interných pedagógov 17
počet profesorov 2
počet docentov 4
počet asistentov 5
vedúci katedry
Hoffstädter Ján, akad. soch
profesori
Prof. Kulich Ján, akad. soch
docenti
Juraj Bartusz, akad. soch
Meliš Juraj, akad. soch
Jankovič Jozef, akad. soch
Havrilla Vladimír, akad. soch
Doc. Baník Teodor
Doc. Barinka Jozef
Doc. Bollo Ferdinand
Gáspár Peter akad. soch.
Paliatka Peter
Doc. Šichman Ladislav
odborní asistenti
Miloslav Boďa, akad. mal.
Drahoš Alojz
Durbák Vladimír akad. soch.
Gábrik Anton
Lukáč Milan
študijný program
predmety odborové profi lujúce
ateliér 1. - 6. ročník ateliér 1. - 6. ročník
predmety spoločensko-vedné
cudzí jazyk 1. - 4. ročníkcudzí jazyk 1. - 4. ročník
predmety teoretického základu
dejiny výtvarného umenia 1. - 3 . ročníkdejiny výtvarného umenia 1. - 3 . ročník
dejiny umenia 4., 5. ročník
dejiny duchovnej a hmotnej kultúry 1. - 3 . ročníkdejiny duchovnej a hmotnej kultúry 1. - 3 . ročník
základy architektúry 3. ročník
psychológia 5. ročník
estetika 5. ročník
teoretický seminár pri diplomovej práci 6. ročník
predmety doplnkové
biológia člov. a zdrav. prev. 4. ročník
pedagogika 4. ročník
didaktika výtvarnej výchovy 4. - 5. ročníkdidaktika výtvarnej výchovy 4. - 5. ročník
didaktické materiálno technické prostriedky 4. ročník
pedagogická prax
zimný výcvikový kurz
telesná výchova 1. - 4. ročníktelesná výchova 1. - 4. ročník
odborná exkurzia 2. - 4. ročníkodborná exkurzia 2. - 4. ročník
predmety odborne prehlbujúce
náuka o písme 2. - 3. ročníknáuka o písme 2. - 3. ročník
perspektíva 2. ročník
fi gurálne kreslenie 1. - 5. ročníkfi gurálne kreslenie 1. - 5. ročník
práca v materiály 2. - 5. ročník
predmety štátnej záverečnej skúšky
estetika
teória a dejiny výtvarnej kultúry
obhajoba umeleckého diela
absolventi v roku 1991
Čierny Anton “Cesta”
Dobeš Marek “Hlina a oheň”
Kuzica Milan “Bion – prvok života”
Kondáč Ján “Vývoj drevenej plastiky na Slovensku”
Gertli Jozef “Umenie menom komiks a Klaushouse”
študijný program
predmety odborové profi lujúce
ateliér 1. - 6. ročníkateliér 1. - 6. ročník
teoretické predmety - povinné
dejiny umenia 1. - 5. ročníkdejiny umenia 1. - 5. ročník
kapitoly z dejín umenia I. 1., 4., 6. ročníkkapitoly z dejín umenia I. 1., 4., 6. ročník
kapitoly z dejín umenia II. 5. ročník
úvod do súčasného umenia 1. ročník
kapitoly zo súčasného umenia 2. ročník
úvod do fi lozofi e 1. ročník
dejiny kultúry 2. ročník
estetika 3. ročník
úvod do psychológie 3. ročník
úvod do sociológie 3. ročník
diplomový seminár 6. ročník
anatómia 1. ročník
písmo 1. ročník
perspektíva 1. ročník
kurz kult. manažmentu 5. ročník
predmety doplnkové
kresba 1. - 5. ročník
práca v materiály / kameň 2. ročník
práca v materiály / drevo 2. ročník
práca v materiály / odlievanie kovov, kov 3. ročník
práca v materiály / medaila a reliéf 4. ročník
neslovanský jazyk 1. - 2. ročníkneslovanský jazyk 1. - 2. ročník
počítačová grafi ka 2. - 5. ročníkpočítačová grafi ka 2. - 5. ročník
predmety štátnej záverečnej skúšky
estetika
teória a dejiny výtvarnej kultúry
obhajoba umeleckého diela
absolventi v roku 1999
Fehér Viktor “Materiál ako nositeľ významu v sochárstve druhej polovice dvadsiateho storočia”
Keťko Richard “Pionieri železnej plastiky prvej polovice 20. storočia”
Kurinec Jozef “Možnosti sochárskeho portrétu”
Pala Martin “Svet symbolov”
Porázik Peter “Náboženstvo, sexualita a výtvarný prejav”
Šuda Michal “Typologické premeny monumentálnej plastiky. Druhá polovica 20. storočia”
Tilajcsik Roland “Syntéza tvaru a materiálu v sochárskom diele Henryho Moorea”
Zimka Ondrej “Fenomén lietania vo výtvarnom umení : jeden z možných pohľadov na sochársku tvorbu”
študijný program
predmety odborové profi lujúce
ateliér 2. - 6. ročníkateliér 2. - 6. ročník
prípravny kurz sochy 1.ročník
odborné predmety
kresba I. 1. - 5.ročníkkresba I. 1. - 5.ročník
fi gurálne modelovanie 1. - 3.ročníkfi gurálne modelovanie 1. - 3.ročník
sochárske techniky-kameň, drevo 2.ročník
sochárske techniky-kov 3.ročník
plastické materiály 3.ročník
povinné teoretické predmety spoločného základu
dejiny umenia I.-IV. 1. - 4.ročníkdejiny umenia I.-IV. 1. - 4.ročník
úvod do dejín umenia 1.ročník
úvod do dejín 20. storočia 1.ročník
slovenské umenie 20. storočia 4.ročník
úvod do fi lozofi e 1.ročník
dejiny fi lozofi e 20. storočia 2.ročník
dejiny estetiky 3.ročník
úvod do estetiky 2.ročník
úvod do všeobecnej teórie umenia 4.ročník
diplomový seminár 6.ročník
dejiny sochárstva 20 storočia 2.ročník
jazykový seminár 1.ročník
povinne voliteľný predmet určený katedrou sochárstva
medaila 3.ročník
kov 3.ročník
predmety štátnej záverečnej skúšky (Bc.)
estetika
teória a dejiny výtvarnej kultúry
obhajoba bakalárskeho projektu
predmety štátnej záverečnej skúšky (Mgr.)
obhajoba diplomového projektu
kolokviálna skúška
absolventi v roku 2009
Bardy Rudolf “Kinetické sochárstvo”
Šovčík Štefan “Vrstvenie v sochárstve”
Tyková Danica “Sochárky československa”
čísla
celkový počet študentov VŠVU 537
počet študentov katedry architektúry 41
celkový počet diplomantov 8
celkový počet interných pedagógov 7
celkový počet profesorov 3
celkový počet docentov 3
celkový počet asistentov 1
vedúci katedry
Prof. Juraj Bartusz, akad. soch
profesor
Prof. Jozef Jankovič, akad. soch
Prof. Juraj Meliš, akad. soch
docenti
Doc. Miloslav Boďa, akad. mal.
Doc. Ján Hoffstädter, akad. soch.
Doc. Peter Roller, akad. soch.
odborní asistenti
Rastislav Trizma, akad. soch.
čísla
celkový počet študentov VŠVU 687
počet študentov katedry architektúry 40
celkový počet diplomantov 3
celkový počet interných pedagógov 6
celkový počet profesorov 1
celkový počet docentov 2
celkový počet asistentov 3
vedúci katedry
Doc. Ján Hoffstädter, akad. soch.
profesor
Prof. Peter Roller, akad. soch.
docenti
Doc. Rastislav Trizma, akad.soch.
Odborní asistenti
Mgr. Art. Patrik Kovačovský
Mgr. Art. Martin Piaček, ArtD
1988 - 1989
MEMORY KONTROL 1989/2009 Katedra sochárstvaVysoká škola výtvarných umení v Bratislave
1990 - 1991 1998 - 1999 2008 - 2009
osoby osoby osoby osoby
Extrakty z rozhovorov Jozefa Jankoviča, Jozefa Barinku a Antona Čierneho s Fedorom Blaščákom© Fedor Blaščák, Miro Kohút, Ľubica Segečová 2009
www.memorykontrol.org
Jozef Jankovič (72)
50-te roky na VŠVU V 50-ych rokoch sme mali šťastie na dvoch zaujímavých
profesorov dejín umenia. Boli to páni Volavka a Zikmund.
Intelektuáli ešte spred vojny, to znamená, že si udržovali
povedomie aj o súčasnom umení.
Vždy sa dalo všeličo povedať. Prednášali tak, že tí, ktorí to chceli
počúvať a boli schopní čítať medzi riadkami, tak mali z čoho
vyberať.
Navyše Volavka vybudoval na VŠVU knižnicu, kde sme dostali
prvé západné knihy. Pre nás to bolo zjavenie, keď sme videli
farebné obrázky plus mínus verné originálu.
60-te roky v umení Nástup konceptuálnych umelcov – to bol vyslovene ich súkromný prejav, to nebol program
školy. Išlo o neofi ciálne veci, ani sa to nevystavovalo. Robili si výstavy v záhradách.
Program školy bol o niečom inom.
o Jozefovi KostkoviS diplomovkou som mal problémy, lebo to nebola klasická
fi gúra. Nastal problém pri obhajobe. Kostka sa vedel postaviť,
s ním nebol problém, on bol otvorený. Všetko na škole záviselo
od osobnosti pedagóga.
o Jánovi Kulichovi Kulich bol šéf katedry. Mal som to štastie, že tie veci som si nebral tak osobne. Nebol
som členom strany, na mňa jeho dosah nebol taký veľký. V inštitúciach museli mať aj
nestraníkov, aby to vyzeralo, že je to demokratické.
Môj program nebola jeho parketa, nezasahoval do toho. Mal som zrejme šťastie.
1990 konkurz na VŠVU Mnohí ani nešli na konkurz, keď videli, že nemajú šancu. Chcel som, aby sochári dostali
klasické vzdelanie. Vo svojom programe som mal výuku fi gurálnej plastiky, čiže klasická
socharina a popri tom pustiť trochu ventil - to je tá voľná tvorba. To som im ponúkol a oni
ma zobrali.
90-te roky na katedre sochárstva Prišlo oživenie. Jankovič, Meliš, Havrilla - poznali sme sa, všetci sme boli od Kostku.
Vedeli sme, čo chceme robiť aj čo sme robili predtým. Katedra bola pomerne rôznorodá,
študenti mali na výber.
Program školy mal pred rokom 1990 presný poriadok. Nemohli ste prestúpiť zo sochy
na maľbu. To sa muselo otvoriť, ako hranice.
november 1989 Nikto to nečakal. To by musel byť veľký optimista.
Prídeme hore do knižnice, bolo to tam nabité ľudmi. Tam sa vytváral štrajkový výbor. Mňa nezaujímalo, čo sa tam deje,
boli tam tie mladé stranícke kádre. Tí sa prví postavili. Boli to mladí ambiciózni ľudia, čo sa potrebovali presadiť.
Šiel som do Bibiany, kde boli iní výtvarníci. Tam som sa zapojil do debát.
Potom študenti natiahli od knižnice dolu baliaci papier, kde napísali všetkých pedagógov a plus a mínus. Oni nás
zadelili. Ja som bol v tom pluse. Bolo to fajn. Tam nás bolo zopár. Karol Ondreička, Ľudmila Peterajová, Albín
Brunovský, Teodor Baník, Gabika Balažovičová, Rasťo Janák.
70-te roky na VŠVUČo si spomínam, tak maliarske ateliéry u Matejku a Mudrocha boli také slobodnejšie. Mali svoju víziu, cestičku. To boli
skúsení páni profesori, oni si vyberali do ateliérov.
Program školy bol postavený na ideológií, na programe katedry teórie, ktorá zadávala témy. Kadejaké morbídne
budovateľské. My sme sa toho nezúčastňovali. Záležalo od šéfov ateliérov, ako sa k tomu postavili. V tomto smere bol náš
sochársky ateliér trochu mimo, za čo Kostka adektvátne zaplatil. Odchodom. Nechali ho tam dlhšie, lebo dorábal tú veľkú
plastiku pre Maticu. To bola jeho labutia pieseň. Museli ho nechať, bola to štátna objednávka. Potom ho poslali preč.
Školu prevzal Kulich.
o socialistickom realizme v architektúre a umeníSocialistický realizmus v architektúre mal ľudskú mierku. Ak zájdete do Novej Dubnice alebo do Ostravy
Poruby, tak sú to relatívne príjemné miesta - čo sa týka umiernenosti, výšky, priestoru, pomeru zelene k
bytovým častiam - v zásade to nebolo nijako zlé. Keď sa na to dívate dnes a vidíte tie renesančné vežičky
a podobné historizujúce prvky, alebo nejaké iné ozdoby, tak vám ani nenapadne, že ide o socialistický
realizmus. Prosto nejaký druh historizmu. Skončilo to v momente, keď architekti túto vonkajšiu výzdobu
označili za prebytočnú, príliš historizujúcu. Veď na tom vlastne nebolo nič socialistické. Určitú úlohu
zohrala zrejme aj ekonomika, nakoľko to bolo prácne a zbytočne drahé.
Nakoniec sa presadil úplný opak. Začalo sa typizovať. S panelmi architektúra svojim spôsobom skončila.
K dispozícii boli 3-4 typové možnosti rozmerov panelov a z toho to museli architekti vyskladať.
Takže celý ideologický tlak na vizuálne vyjadrenie socialistických ideí sa preniesol do výtvarného umenia
a fi lmu. A najväčší bol na sochárstvo, ktoré malo spĺňať veľkorysú propagandistickú funkciu.
Počas normalizácie vzniklo veľa hlúpych pomníkov, aj neideologických realizácii bez umeleckej kvality.
Na druhej strane, mnoho autorov realizovalo vynikajúce diela, ktoré sú dnes odsúdené na zánik. Zmizli
komunistické pomníky, no takisto bez akejkoľvek odozvy miznú aj tie kvalitné realizácie. Mne osobne
zmizli v Bratislave tri sochy .
o poslaní sochárstva v socialistickom realizmeVšeličo sa dalo. Problém je stále v tom, ak sa vytvorí väčšinový kus, no a, samozrejme, socialistický
realizmus ovládol scénu. Nevygumoval úplne všetko, ale väčšina ľudí ani nemala záujem hľadať si vlastnú
cestu. Bolo to viac menej smerované k tomu, že sochár bol dobrý zákazkový výtvarník a bol schopný
sa tým uživiť.
Škola vznikla v roku 1949 a základná idea bola vyškoliť ľudí nie z takzvaných buržoáznych vrstiev,
ale hlavne ľudí z robotníckych a roľníckych rodín.
60-te roky na VŠVUAk by som to rozdelil na dva tábory: konzervatívny a progresívny – teda ten ,ktorý bol
prístupný modernému umeniu, tak doň určite patrili Volavka, Kostka, Hložník, Kuzma,
Matejka, možno Želibský. V tom konzervatívnom duchu pôsobili Čemický, Milly, Pribiš,
Kulich, no a najmocnejšia fi gúra, na ktorú sa zabúda - Orlík. To ste nepočuli nikdy to
meno? Tak to bol to bol pán života a smrti no na škole. Orlík bol kvestor, zároveň predseda
strany a zároveň šéf protifašistických bojovníkov, myslím, že v Bratislave. Neuveriteľne
mocný a arogantný človek, ktorý mal v rukách všetky ekonomické, kádrové a iné materiály,
takže bol nepriestrelný.
Neskôr – niekedy v 70. rokoch - sa zistilo, že síce bol v povstaní, ale na opačnej strane...
tým jeho kariéra skončila.
o pamätníku SNP a soche obete varujúPosudzovanie tretinového modelu pamätníka ľuďmi zo Slovenskej Národnej rady
v roku 1967 dopadlo neúspechom. Socha im vadila formálne, atmosférou aj vyznením.
Neobsahovala motív triumfu. Náš motív bol postavený na tých, čo na konfl ikt doplatili.
V tom čase sa robilo veľa partizánov s danou typológiou víťazstva. Dôsledkom chaotickej
politickej situácie a Kuzmovej taktiky sa nakoniec podarilo sochu schváliť. Nie na dlho.
O pár rokov neskôr sochu nahradil hrob neznámeho vojaka od Dušana Kuzmu.
Socha bola profesionálne demontovaná. Bol som pri tom. Dva roky bola odložená
v Radvani. V roku 1974 Zvolen odhaľoval Kulichovu valašku na námestí. Banská Bystrica
nemala k oslave SNP žiadnu modlu, sochu, ktorú by prezentovali. Týmto činom dostala
socha dôstojné miesto v Kališti, vďaka čomu prežila.
Pamätník SNP však stratil pôvodnú myšlienku, ostal vykastrovaný a fungoval ako
formalistická architektúra.
70. a 80- te roky v sochárstveStále bola možnosť tvoriť, bol som registrovaný pri Diele. No prekazili mi
prístup k divákovi. Živil som sa architektonickým dizajnom. Podarilo sa
mi zopár zaujímavých veľkých realizácií. V roku 1974 som začal robiť
počítačovú grafi ku, ktorú som nemohol vystavovať, ale v plastickej realizácii
to nikomu nevadilo.
V istom zmysle som nikdy nebol tak slobodný ako vtedy..., bol som nezávislý
od médií, trhu, politiky. Mizerné pomery pomáhajú vzniku kvalitného umenia.
Je to kruté, no niečo pravdy na tom je.
o novembri 1989Bolo mi jasné, že v podstate sa nič nemení. Už som mal dostatok vedomostí
o tom, ako beží výtvarný trh na západe a ako sa pracuje s umením. Bolo jasné,
že nastáva ten istý problém: namiesto teroru ideológie nastane teror trhu.
Diktát peňazí je slepý a celkom isto sa neviaže podľa nejakých kvalitatívnych,
či fi lantropických ideí.
začiatok 90-ych rokov, personálne zmeny a prevádzka VŠVU Na rozdiel od Prahy, u nás všetko prebehlo legálne, pedagógovia sa vzdali, nemali sme žiadne súdy. Podobne radikálne to vyriešila
aj pražská akadémia, kde študenti prišli za Knižákom, urobili revolúciu, vytlačili starých pedagógov a Knižák prijal nových.
Napokon z toho boli žaloby.
My sme začínali ako odborný asistenti, v Prahe začínali ako docenti. U nás si tí špičkoví výtvarníci do roku 1992 stihli urobiť docentúru.
Prevádzkové problému sú dôležité. Ostali dvaja profesori. Aj v súvislosti s rozpadom Československa sme zistili, že z vlastnej sily
nemáme možnosť zaistiť si kvalifi káciu. Takže v Prahe si Fischer, Sikora, Meliš a Bartusz urobili profesúru. Dekrét dostali 28.12. 1992,
v posledný úradný deň federácie!
Uvedomoval som si, že síce nemali tú lehotu medzi docentúrou a profesúrou - 3, či 4 roky, ako dnes, no ostali sme profesionálne
i legálne schopní udržať kvalitu školy, bez toho, aby bola niekedy spochybnená. To považujem za dôležité.
o vízii VŠVU po roku 1989 Roky sme kritizovali, ako to iní robia zle, takže bola naša psia povinnosť prebrať aspoň na čas zodpovednosť,
realizovať vlastnú víziu a zistiť, či je lepšia. Jej obsahom bolo urobiť slobodnú školu, doniesť všetky technológie,
preniesť zodpovednosť za voľbu svojej dráhy na študenta.
Žiadnemu študentovi nemôže poškodiť, keď sa naučí kresliť, keď zvládne realisticky namodelovať fi gúru.
Hoci to celý život nepoužije, ale vie, že vie. Má vybudovaný vzťah medzi rukou, očami a mysľou.
Ďalší princíp spočíval v možnosti cestovať von, aby ten študent bol vystavený tlaku iného prostredia.
Základná úvaha bola staronová. Škola bola založená pre voľné a užité umenia. Za socializmu sa z užitých umení
otvorili len dve či tri oddelenia - grafi cký dizajn, sklo v architektúre. My sme to ďalej rozširovali. Založili sme
šperk, fotografi u, odevný aj automobilový dizajn. Idea bola bauhausovká, že bude fungovať nejaká synergia.
Bohužiaľ to sa celkom nepodarilo. Prevahu získavajú dizajnérske a užité umenia. Majú bližšie k praxi, k peniazom,
majú mladších pedagógov.
Voľné umenia, podľa mojej mienky, nestačia reagovať.
o sochárstve v rokoch 1989/2009 Sochárstvo ako najpomalšie médium medzi umeleckými disciplínami je demodé, je mimo
akejkoľvek spoločenskej potreby.
Štát nepotrebuje umenie a ak, tak od bývalých socialistických realistov, oveľa viacej ako
moderné umenie. Cirkev detto. Potrebujú vrstvu zákazkových sochárov, ktorí urobia hocičo
- od Lenina, cez matku Terezu až po svätého Štefana.
Slovenské politické elity asi žijú v inej kultúrnej rovine. Ani jedna z týchto vrstiev
sa nedopracovala k modernému umeniu a ani jedna ho nie je schopná refl ektovať. Medzera
medzi elitami a divákmi sa ešte zväčšila a umožňuje realizovať ešte väčšie hlúposti .
A to nie len smerom k tej konzerve, ale aj smerom k moderne. To, že na bratislavskom hrade
bude Svätopluk od Kulicha je jeden extrém. Pseudoabstraktné sochy v bankách druhý.
Nedokážeme rozlišovať kvalitu, preto sa kritériom stali peniaze. Takže, keď niečo stojí
milión, tak je to dobré. Ak to stojí päť tisíc, tak je to nič.
o spôsobe historickej refl exie súčasných dejín Celý problém dnešnej doby je, že sa minulá doba interpretuje čierno-bielo. My a oni.
My dobrí, oni zlí. Samozrejme, tak to nebolo. Je fakt, že spoločnosť bola rozdelená
na nekomunistov a komunistov, že tí mali ľahší prístup k moci a funkciám. Ale aj medzi
komunistami bol obrovský rozdiel. Neustále bol medzi nimi frakčný boj. Každú chvíľu
sa nejaká partia dostala hore a potlačila inú partiu, potom sa to trochu vymenilo a zase
to išlo iným smerom, takže celý ten vývoj, ktorý sa nám dnes javí ako 40 rovnakých rokov,
bol dosť rôznorodý a aj zaujímavý. Diferencovaný ...niečo sa mohlo urobiť tam, niečo iné
sa mohlo urobiť inde.
o sebePatrím do vojnovej generácie. Z povojnových pomerov sme sa ocitli priamo v stalinizme, kde bolo embargo
na všetky možné informácie, okrem tých, ktoré sa nám pokúšali nanútiť. Boli sme o pár rokov mladší
od generácie tratí mládeže, takže to prvé budovateľské a iné nadšenie nás minulo.
My sme celú mladosť nemohli cestovať. Ja som sa prvý raz dostal do cudziny, to znamená do Maďarska, v roku
1957 ako 20 ročný a aj to len vďaka tomu, že som reprezentoval republiku v orientačnom behu. Na západ som
sa prvý raz dostal v 1962-om. Opäť iba vďaka športu.
Po páde slovenského štátu vrstva slovenskej inteligencie buď emigrovala, alebo bola vylúčená z verejného
života. Všetky miesta obsadzovali 30-roční, asi tak, ako po 89-om neskôr. Stačilo sa prihlásiť, byť aktívny
a 30-35 ročný človek obsadil post riaditeľa galérie či vydavateľstva.
Keď sme my vyšli zo školy v 62-om, tak už bolo všetko obsadené a ďalších nepotrebovali.
Emigráciu som si nemohol dovoliť, ak som chcel udržať svoje rozsiahle dielo. Odchod by znamenal likvidáciu
vlastnej práce. Nerozhodol som sa proti svojmu dielu. Rozhodol som sa ísť proti svojmu osobnému komfortu.
o sebeJa som ako skončený sochár nemal záujem ísť na školu. Šiel som na vojnu. V novembri 1969 mi zavolal
profesor Kostka, či by som nemal záujem spolupracovať. Dva mesiace po skončení vojny som tam nastúpil.
Končilo to dobré obdobie a začalo šrubovanie. Husák povedal, že hranice nie sú korzo. Začalo obdobie tmy.
Potom v 1974 som musel zo sochy odísť. Zobral som modelovanie pre architektov a pre maliarov. Dnes som
na katedre reštaurovania. Na škole som vydržal 40 rokov.
Veľmi som nevystavoval, čo mi niekedy aj vytkli. Ja som si robil pre seba tie veci.
Anton Čierny (46)
Jozef Barinka (65)
koniec 80-ych rokov na katedre sochárstva Sochári mali celkom dobrú perspektívu. Existovali štátne zákazky. Ja som nastúpil
v roku 1985, akurát bolo cítiť zmenu. Bolo to vidno v konfrontácii s kolegami, ktorí boli
vo vyšších ročníkoch, aké predpísané témy museli oni riešiť. V 3. ročníku sa povinne
modelovala hlava Lenina. Keď som ja prišiel do 3. ročníka, tak už som nemusel. Robil som
portrét Martina Benku.
Nepripisoval by som to oslabeniu Kulichovej pozície na škole.
o Jánovi KulichoviKeď bola Sviečková manifestácia bol som sa tam pozrieť, hoci sa Kulich vyhrážal, že „koho
tam uvidíme, toho vyhodíme zo školy“. Mal som strach, ale išiel som.
Kulich si ma párkrát zavolal k sebe. A tak mi lichotil, nevedel som to rozkódovať, prečo mi
hovorí, že „ty si šikovný, my môžeme spolu lepšie vychádzať“. Nevedel som dôvod, prečo
ma zavolal. Nechával to stále otvorené, možno čakal, že sa chytím sám od seba.
o ideológii na škole Bolo to forsírované cez klasické predmety ako bolo MRH, politická fi lozofi a, dejiny
marxizmu-leninizmu. Tam to bolo jednoznačné. V dejinách umenia a teoretických
predmetoch to nebolo.
november 1989Vznikol štrajkový výbor. Za každú katedru tam bol jeden zástupca. V ateliéri sme rozmýšľali kto tam pôjde. Chceli
dať mňa, priznám sa, odmietol som to trochu z obavy - práve som pripravoval svadbu a žena bola tehotná. Dohodli
som sa s kolegom Jánom Kondáčom, že to vezme za mňa. Pochopil moje dôvody. On nemal žiadny záväzok. Ja už
áno a nechcel som riskovať vyhodenie zo školy a zničenie budúcnosti.
Kulich prišiel do ateliéru a hovoril, že „toto sme tu mali v 60-tych rokoch. A vyriešili sme to jednoducho: vyhodili
sme všetkých, ktorí sa toho zúčastnili.“ Takže nám spravil takéto odporúčanie. To bolo hneď v prvých dňoch, keď
ešte nemal nejakú obavu. Naznačoval, že sú dostatočne silní a tú situáciu zvládnu. Mne neskôr pripadlo v ateliéri
Kulichovi oznámiť, že ho nechceme.
15. december 1989Potom bolo veľké sedenie na rektoráte v zasadačke. Všetci pedagógovia sedeli v auditóriu,
my sme sedeli oproti nim v kožených kreslách. Išlo o to, aby sa všetci pedagógovia vzdali
svojich miest v prospech konkurzu. Kulich vtedy vystúpil, že „toto si nemôžete dovoliť,
veď my sme najlepšia škola, toto nie je možné.“ Chceli sme od nich, aby to podpísali.
Až napokon niekto vstal, zobral papier a podpísal ho. Postupne sa pridali aj ostatní.
Kulich si ten papier zobral, ale nepodpísal ho, ani nám ho nedal.
1989/1990Potom nasledovalo trojmesačné prechodné obdobie. V tom období som mal pocit, že Kulich
sa snaží o našu dôveru. On chcel, aby sme mu vyjadrili nedôveru osobne, aby mu každý
osobne povedal, že ho nechce. Mal taký prejav, trošku bol emotívny. Hral na udskú stránku
veci. Bolo to také vyznanie, že on tie veci myslí úprimne. Rozprával o svojich sochách, bolo
to aj celkom uveriteľné.
Neuhral to. Všetci mu jednohlasne povedali, že „pán profesor už nechceme, aby ste nás
ďalej učili“.
Po našom vyjadrení odišiel a už sa na škole neukázal. A poslal nám ten podpísaný papier.
konkurz a personálne zmeny na VŠVUMali sme prieskum, keď prvýkrát prišli noví ľudia do ateliéru. Obchádzali tie naše veci, neboli veľmi nadšení.
Bol som členom konkurznej komisie za študentskú časť. Boli tam Bartusz, Hofstädter, Vlado Havrila, Jožo
Jankovič, Juraj Meliš. Prihlásili sa aj niektorí z tých, čo tam učili.
Noví pedagógovia boli veľmi komunikatívni. Všetci mali záujem robiť pre školu, investovali do toho. Bol to
totálny šok, do akých súvislostí som sa dostal. Pri diplomovke prišiel Bartusz a povedal, „zavolám ti Bondyho,
je to výborné, on musí robiť oponentúru.“ Bondy prišiel a ja som len počúval. Otváral mi odrazu nové svety.
Ono to vôbec nebolo jednoduché. 5 rokov si školený v niečom a odrazu to máš zmeniť.
Generácia, ktorá tú personálnu výmenu nezachytila, tak tá sa ako keby stratila.
o novej koncepcii VŠVUNeboli sme celkom schopní formulovať ani predstavu ani víziu školy.
To bolo dovezené. Tuším, že to bola Jana Geržová, Laco Čarný,
Karol Pichler a iní výtvarníci - skúsenejší, ktorí už pred tým fungovali
v alternatívnejšom priestore.
o katedre sochárstva po roku 1989 Myslím, že to bolo dobre nastavené, keď tam bol Jankovič, Meliš, Jano Hofstädter.
Celoplošne pokrývali potreby sochárstva, ako v súčasnosti funguje. Boli tam aj odkazy
ku klasickejším veciam, k fi gúre. Ja som bol zase smerom k intermédiám. Bolo to vyvážené.
Napriek tomu sme to nezachránili. Nechcem povedať, že je koniec, ale sochári dnes na škole
nemajú ľahkú situáciu.
o sochárstve dnes V socharine je medzera vo vnímaní verejného priestoru. Stále je predstava, že to musí
byť panák, realistická fi gúra. To je jediný vzor pre verejnú plastiku. Takmer nemáme
iné skúsenosti. Keby boli, tak sme schopní urobiť aj iný pomník. Ja si viem predstaviť
sochu Svätopluka ako nefi gurálnu záležitosť. Majú však naklonenú verejnú mienku, ale aj
politikov, ktorí o tom rozhodujú.