Katedra sochárstva Vysoká škola výtvarných umení v ... · PDF fileplastická anatómia 3. ročník základy výpočtovej techniky 4. ročník predmety odborne prehlbujúce nnáuka

© Fedor Blaščák, Miro Kohút, Ľubica Segečová 2009

čísla

celkový počet študentov VŠVU 199

počet študentov katedry sochárstva 19

počet absolventov 2

počet interných pedagógov 11 počet profesorov 2 počet docentov 4 počet asistentov 5

vedúci katedry

Doc. Ferdinand Bollo, akad. sochár

tajomník katedry

Gáspár Peter akad. soch.

profesori

Prof. Ján Kulich, akad. sochár,

Prof. Ladislav Snopek, akad. sochár

docenti

Doc. Teodor Baník, akad. sochár

Doc. Vojtech Remeň, akad. sochár

Doc. Ladislav Šichman, akad. sochár

odborní asistenti

Jozef Barinka, akad. sochár

Alojz Drahoš, akad. sochár

Vladimír Durbák, akad. sochár

Peter Gáspár, akad. sochár

Peter Paliatka, akad. sochár

študijný program

predmety odborové profi lujúce

ateliér 1. - 6. ročníkateliér 1. - 6. ročník

predmety spoločensko-vedné

dejiny mrh a ksč 1. ročník

marxisticko-leninská fi lozofi a 2. ročník

politická ekonómia 3. ročník

vedecký komunizmus 4. ročník

ruský jazyk 1. ročník

neslovanský jazyk 1. - 2. ročníkneslovanský jazyk 1. - 2. ročník

predmety teoretického základu

plastická anatómia 1. ročník

dejiny umenia 1. - 5. ročníkdejiny umenia 1. - 5. ročník

estetika 5. ročník

diplomový seminár 6. ročník

predmety doplnkové

telesná výchova 1. - 4. ročníktelesná výchova 1. - 4. ročník

vojenská príprava 4. - 5. ročníkvojenská príprava 4. - 5. ročník

obrana socialistického štátu 4. - 5. ročníkobrana socialistického štátu 4. - 5. ročník

odborná prax 2. - 5. ročníkodborná prax 2. - 5. ročník

letný výcvikový kurz 1. ročník

zimný výcvikový kurz 2. ročník

nepovinné predmety

vedecký ateizmus 1. ročník

plastická anatómia 3. ročník

základy výpočtovej techniky 4. ročník

predmety odborne prehlbujúce

náuka o písme 2. - 3. ročníknáuka o písme 2. - 3. ročník

perspektíva 2. ročník

fi gurálne kreslenie 1. - 5. ročníkfi gurálne kreslenie 1. - 5. ročník

základy architektúry 3. ročník

práca v materiáli 1. - 5. ročníkpráca v materiáli 1. - 5. ročník

predmety štátnej záverečnej skúšky

marxizmus - leninizmus

estetika

teória a dejiny výtvarnej kultúry

obhajoba umeleckého diela

absolventi v roku 1989

Loviška Viliam “Materstvo - úvaha”

Ťapák Ján “Kresba a jej prejav v súčasnej sochárskej tvorbe”

čísla


počet študentov katedry architektúry 34

počet absolventov 5

počet interných pedagógov 17

počet profesorov 2

počet docentov 4

počet asistentov 5

vedúci katedry

Hoffstädter Ján, akad. soch

profesori

Prof. Kulich Ján, akad. soch

docenti

Juraj Bartusz, akad. soch

Meliš Juraj, akad. soch

Jankovič Jozef, akad. soch

Havrilla Vladimír, akad. soch

Doc. Baník Teodor

Doc. Barinka Jozef

Doc. Bollo Ferdinand

Gáspár Peter akad. soch.

Paliatka Peter

Doc. Šichman Ladislav

odborní asistenti

Miloslav Boďa, akad. mal.

Drahoš Alojz

Durbák Vladimír akad. soch.

Gábrik Anton

Lukáč Milan

študijný program


ateliér 1. - 6. ročník ateliér 1. - 6. ročník

predmety spoločensko-vedné

cudzí jazyk 1. - 4. ročníkcudzí jazyk 1. - 4. ročník

predmety teoretického základu

dejiny výtvarného umenia 1. - 3 . ročníkdejiny výtvarného umenia 1. - 3 . ročník

dejiny umenia 4., 5. ročník

dejiny duchovnej a hmotnej kultúry 1. - 3 . ročníkdejiny duchovnej a hmotnej kultúry 1. - 3 . ročník

základy architektúry 3. ročník

psychológia 5. ročník


teoretický seminár pri diplomovej práci 6. ročník

predmety doplnkové

biológia člov. a zdrav. prev. 4. ročník

pedagogika 4. ročník

didaktika výtvarnej výchovy 4. - 5. ročníkdidaktika výtvarnej výchovy 4. - 5. ročník

didaktické materiálno technické prostriedky 4. ročník

pedagogická prax

zimný výcvikový kurz

telesná výchova 1. - 4. ročníktelesná výchova 1. - 4. ročník

odborná exkurzia 2. - 4. ročníkodborná exkurzia 2. - 4. ročník

predmety odborne prehlbujúce

náuka o písme 2. - 3. ročníknáuka o písme 2. - 3. ročník


fi gurálne kreslenie 1. - 5. ročníkfi gurálne kreslenie 1. - 5. ročník

práca v materiály 2. - 5. ročník


estetika




Čierny Anton “Cesta”

Dobeš Marek “Hlina a oheň”

Kuzica Milan “Bion – prvok života”

Kondáč Ján “Vývoj drevenej plastiky na Slovensku”

Gertli Jozef “Umenie menom komiks a Klaushouse”

študijný program



teoretické predmety - povinné

dejiny umenia 1. - 5. ročníkdejiny umenia 1. - 5. ročník

kapitoly z dejín umenia I. 1., 4., 6. ročníkkapitoly z dejín umenia I. 1., 4., 6. ročník

kapitoly z dejín umenia II. 5. ročník

úvod do súčasného umenia 1. ročník

kapitoly zo súčasného umenia 2. ročník

úvod do fi lozofi e 1. ročník

dejiny kultúry 2. ročník


úvod do psychológie 3. ročník

úvod do sociológie 3. ročník

diplomový seminár 6. ročník

anatómia 1. ročník

písmo 1. ročník


kurz kult. manažmentu 5. ročník

predmety doplnkové

kresba 1. - 5. ročník

práca v materiály / kameň 2. ročník

práca v materiály / drevo 2. ročník

práca v materiály / odlievanie kovov, kov 3. ročník

práca v materiály / medaila a reliéf 4. ročník

neslovanský jazyk 1. - 2. ročníkneslovanský jazyk 1. - 2. ročník

počítačová grafi ka 2. - 5. ročníkpočítačová grafi ka 2. - 5. ročník


estetika




Fehér Viktor “Materiál ako nositeľ významu v sochárstve druhej polovice dvadsiateho storočia”

Keťko Richard “Pionieri železnej plastiky prvej polovice 20. storočia”

Kurinec Jozef “Možnosti sochárskeho portrétu”

Pala Martin “Svet symbolov”

Porázik Peter “Náboženstvo, sexualita a výtvarný prejav”

Šuda Michal “Typologické premeny monumentálnej plastiky. Druhá polovica 20. storočia”

Tilajcsik Roland “Syntéza tvaru a materiálu v sochárskom diele Henryho Moorea”

Zimka Ondrej “Fenomén lietania vo výtvarnom umení : jeden z možných pohľadov na sochársku tvorbu”

študijný program



prípravny kurz sochy 1.ročník

odborné predmety

kresba I. 1. - 5.ročníkkresba I. 1. - 5.ročník

fi gurálne modelovanie 1. - 3.ročníkfi gurálne modelovanie 1. - 3.ročník

sochárske techniky-kameň, drevo 2.ročník

sochárske techniky-kov 3.ročník

plastické materiály 3.ročník

povinné teoretické predmety spoločného základu

dejiny umenia I.-IV. 1. - 4.ročníkdejiny umenia I.-IV. 1. - 4.ročník

úvod do dejín umenia 1.ročník

úvod do dejín 20. storočia 1.ročník

slovenské umenie 20. storočia 4.ročník

úvod do fi lozofi e 1.ročník

dejiny fi lozofi e 20. storočia 2.ročník

dejiny estetiky 3.ročník

úvod do estetiky 2.ročník

úvod do všeobecnej teórie umenia 4.ročník

diplomový seminár 6.ročník

dejiny sochárstva 20 storočia 2.ročník

jazykový seminár 1.ročník

povinne voliteľný predmet určený katedrou sochárstva

medaila 3.ročník

kov 3.ročník

predmety štátnej záverečnej skúšky (Bc.)

estetika


obhajoba bakalárskeho projektu

predmety štátnej záverečnej skúšky (Mgr.)

obhajoba diplomového projektu

kolokviálna skúška


Bardy Rudolf “Kinetické sochárstvo”

Šovčík Štefan “Vrstvenie v sochárstve”

Tyková Danica “Sochárky československa”

čísla



celkový počet diplomantov 8

celkový počet interných pedagógov 7

celkový počet profesorov 3

celkový počet docentov 3

celkový počet asistentov 1

vedúci katedry

Prof. Juraj Bartusz, akad. soch

profesor

Prof. Jozef Jankovič, akad. soch

Prof. Juraj Meliš, akad. soch

docenti

Doc. Miloslav Boďa, akad. mal.

Doc. Ján Hoffstädter, akad. soch.

Doc. Peter Roller, akad. soch.

odborní asistenti

Rastislav Trizma, akad. soch.

čísla



celkový počet diplomantov 3

celkový počet interných pedagógov 6

celkový počet profesorov 1

celkový počet docentov 2

celkový počet asistentov 3

vedúci katedry

Doc. Ján Hoffstädter, akad. soch.

profesor

Prof. Peter Roller, akad. soch.

docenti

Doc. Rastislav Trizma, akad.soch.

Odborní asistenti

Mgr. Art. Patrik Kovačovský

Mgr. Art. Martin Piaček, ArtD

1988 - 1989

MEMORY KONTROL 1989/2009 Katedra sochárstvaVysoká škola výtvarných umení v Bratislave

1990 - 1991 1998 - 1999 2008 - 2009

osoby osoby osoby osoby

Extrakty z rozhovorov Jozefa Jankoviča, Jozefa Barinku a Antona Čierneho s Fedorom Blaščákom© Fedor Blaščák, Miro Kohút, Ľubica Segečová 2009

www.memorykontrol.org

Jozef Jankovič (72)

50-te roky na VŠVU V 50-ych rokoch sme mali šťastie na dvoch zaujímavých

profesorov dejín umenia. Boli to páni Volavka a Zikmund.

Intelektuáli ešte spred vojny, to znamená, že si udržovali

povedomie aj o súčasnom umení.

Vždy sa dalo všeličo povedať. Prednášali tak, že tí, ktorí to chceli

počúvať a boli schopní čítať medzi riadkami, tak mali z čoho

vyberať.

Navyše Volavka vybudoval na VŠVU knižnicu, kde sme dostali

prvé západné knihy. Pre nás to bolo zjavenie, keď sme videli

farebné obrázky plus mínus verné originálu.

60-te roky v umení Nástup konceptuálnych umelcov – to bol vyslovene ich súkromný prejav, to nebol program

školy. Išlo o neofi ciálne veci, ani sa to nevystavovalo. Robili si výstavy v záhradách.

Program školy bol o niečom inom.

o Jozefovi KostkoviS diplomovkou som mal problémy, lebo to nebola klasická

fi gúra. Nastal problém pri obhajobe. Kostka sa vedel postaviť,

s ním nebol problém, on bol otvorený. Všetko na škole záviselo

od osobnosti pedagóga.

o Jánovi Kulichovi Kulich bol šéf katedry. Mal som to štastie, že tie veci som si nebral tak osobne. Nebol

som členom strany, na mňa jeho dosah nebol taký veľký. V inštitúciach museli mať aj

nestraníkov, aby to vyzeralo, že je to demokratické.

Môj program nebola jeho parketa, nezasahoval do toho. Mal som zrejme šťastie.

1990 konkurz na VŠVU Mnohí ani nešli na konkurz, keď videli, že nemajú šancu. Chcel som, aby sochári dostali

klasické vzdelanie. Vo svojom programe som mal výuku fi gurálnej plastiky, čiže klasická

socharina a popri tom pustiť trochu ventil - to je tá voľná tvorba. To som im ponúkol a oni

ma zobrali.

90-te roky na katedre sochárstva Prišlo oživenie. Jankovič, Meliš, Havrilla - poznali sme sa, všetci sme boli od Kostku.

Vedeli sme, čo chceme robiť aj čo sme robili predtým. Katedra bola pomerne rôznorodá,

študenti mali na výber.

Program školy mal pred rokom 1990 presný poriadok. Nemohli ste prestúpiť zo sochy

na maľbu. To sa muselo otvoriť, ako hranice.

november 1989 Nikto to nečakal. To by musel byť veľký optimista.

Prídeme hore do knižnice, bolo to tam nabité ľudmi. Tam sa vytváral štrajkový výbor. Mňa nezaujímalo, čo sa tam deje,

boli tam tie mladé stranícke kádre. Tí sa prví postavili. Boli to mladí ambiciózni ľudia, čo sa potrebovali presadiť.

Šiel som do Bibiany, kde boli iní výtvarníci. Tam som sa zapojil do debát.

Potom študenti natiahli od knižnice dolu baliaci papier, kde napísali všetkých pedagógov a plus a mínus. Oni nás

zadelili. Ja som bol v tom pluse. Bolo to fajn. Tam nás bolo zopár. Karol Ondreička, Ľudmila Peterajová, Albín

Brunovský, Teodor Baník, Gabika Balažovičová, Rasťo Janák.

70-te roky na VŠVUČo si spomínam, tak maliarske ateliéry u Matejku a Mudrocha boli také slobodnejšie. Mali svoju víziu, cestičku. To boli

skúsení páni profesori, oni si vyberali do ateliérov.

Program školy bol postavený na ideológií, na programe katedry teórie, ktorá zadávala témy. Kadejaké morbídne

budovateľské. My sme sa toho nezúčastňovali. Záležalo od šéfov ateliérov, ako sa k tomu postavili. V tomto smere bol náš

sochársky ateliér trochu mimo, za čo Kostka adektvátne zaplatil. Odchodom. Nechali ho tam dlhšie, lebo dorábal tú veľkú

plastiku pre Maticu. To bola jeho labutia pieseň. Museli ho nechať, bola to štátna objednávka. Potom ho poslali preč.

Školu prevzal Kulich.

o socialistickom realizme v architektúre a umeníSocialistický realizmus v architektúre mal ľudskú mierku. Ak zájdete do Novej Dubnice alebo do Ostravy

Poruby, tak sú to relatívne príjemné miesta - čo sa týka umiernenosti, výšky, priestoru, pomeru zelene k

bytovým častiam - v zásade to nebolo nijako zlé. Keď sa na to dívate dnes a vidíte tie renesančné vežičky

a podobné historizujúce prvky, alebo nejaké iné ozdoby, tak vám ani nenapadne, že ide o socialistický

realizmus. Prosto nejaký druh historizmu. Skončilo to v momente, keď architekti túto vonkajšiu výzdobu

označili za prebytočnú, príliš historizujúcu. Veď na tom vlastne nebolo nič socialistické. Určitú úlohu

zohrala zrejme aj ekonomika, nakoľko to bolo prácne a zbytočne drahé.

Nakoniec sa presadil úplný opak. Začalo sa typizovať. S panelmi architektúra svojim spôsobom skončila.

K dispozícii boli 3-4 typové možnosti rozmerov panelov a z toho to museli architekti vyskladať.

Takže celý ideologický tlak na vizuálne vyjadrenie socialistických ideí sa preniesol do výtvarného umenia

a fi lmu. A najväčší bol na sochárstvo, ktoré malo spĺňať veľkorysú propagandistickú funkciu.

Počas normalizácie vzniklo veľa hlúpych pomníkov, aj neideologických realizácii bez umeleckej kvality.

Na druhej strane, mnoho autorov realizovalo vynikajúce diela, ktoré sú dnes odsúdené na zánik. Zmizli

komunistické pomníky, no takisto bez akejkoľvek odozvy miznú aj tie kvalitné realizácie. Mne osobne

zmizli v Bratislave tri sochy .

o poslaní sochárstva v socialistickom realizmeVšeličo sa dalo. Problém je stále v tom, ak sa vytvorí väčšinový kus, no a, samozrejme, socialistický

realizmus ovládol scénu. Nevygumoval úplne všetko, ale väčšina ľudí ani nemala záujem hľadať si vlastnú

cestu. Bolo to viac menej smerované k tomu, že sochár bol dobrý zákazkový výtvarník a bol schopný

sa tým uživiť.

Škola vznikla v roku 1949 a základná idea bola vyškoliť ľudí nie z takzvaných buržoáznych vrstiev,

ale hlavne ľudí z robotníckych a roľníckych rodín.

60-te roky na VŠVUAk by som to rozdelil na dva tábory: konzervatívny a progresívny – teda ten ,ktorý bol

prístupný modernému umeniu, tak doň určite patrili Volavka, Kostka, Hložník, Kuzma,

Matejka, možno Želibský. V tom konzervatívnom duchu pôsobili Čemický, Milly, Pribiš,

Kulich, no a najmocnejšia fi gúra, na ktorú sa zabúda - Orlík. To ste nepočuli nikdy to

meno? Tak to bol to bol pán života a smrti no na škole. Orlík bol kvestor, zároveň predseda

strany a zároveň šéf protifašistických bojovníkov, myslím, že v Bratislave. Neuveriteľne

mocný a arogantný človek, ktorý mal v rukách všetky ekonomické, kádrové a iné materiály,

takže bol nepriestrelný.

Neskôr – niekedy v 70. rokoch - sa zistilo, že síce bol v povstaní, ale na opačnej strane...

tým jeho kariéra skončila.

o pamätníku SNP a soche obete varujúPosudzovanie tretinového modelu pamätníka ľuďmi zo Slovenskej Národnej rady

v roku 1967 dopadlo neúspechom. Socha im vadila formálne, atmosférou aj vyznením.

Neobsahovala motív triumfu. Náš motív bol postavený na tých, čo na konfl ikt doplatili.

V tom čase sa robilo veľa partizánov s danou typológiou víťazstva. Dôsledkom chaotickej

politickej situácie a Kuzmovej taktiky sa nakoniec podarilo sochu schváliť. Nie na dlho.

O pár rokov neskôr sochu nahradil hrob neznámeho vojaka od Dušana Kuzmu.

Socha bola profesionálne demontovaná. Bol som pri tom. Dva roky bola odložená

v Radvani. V roku 1974 Zvolen odhaľoval Kulichovu valašku na námestí. Banská Bystrica

nemala k oslave SNP žiadnu modlu, sochu, ktorú by prezentovali. Týmto činom dostala

socha dôstojné miesto v Kališti, vďaka čomu prežila.

Pamätník SNP však stratil pôvodnú myšlienku, ostal vykastrovaný a fungoval ako

formalistická architektúra.

70. a 80- te roky v sochárstveStále bola možnosť tvoriť, bol som registrovaný pri Diele. No prekazili mi

prístup k divákovi. Živil som sa architektonickým dizajnom. Podarilo sa

mi zopár zaujímavých veľkých realizácií. V roku 1974 som začal robiť

počítačovú grafi ku, ktorú som nemohol vystavovať, ale v plastickej realizácii

to nikomu nevadilo.

V istom zmysle som nikdy nebol tak slobodný ako vtedy..., bol som nezávislý

od médií, trhu, politiky. Mizerné pomery pomáhajú vzniku kvalitného umenia.

Je to kruté, no niečo pravdy na tom je.

o novembri 1989Bolo mi jasné, že v podstate sa nič nemení. Už som mal dostatok vedomostí

o tom, ako beží výtvarný trh na západe a ako sa pracuje s umením. Bolo jasné,

že nastáva ten istý problém: namiesto teroru ideológie nastane teror trhu.

Diktát peňazí je slepý a celkom isto sa neviaže podľa nejakých kvalitatívnych,

či fi lantropických ideí.

začiatok 90-ych rokov, personálne zmeny a prevádzka VŠVU Na rozdiel od Prahy, u nás všetko prebehlo legálne, pedagógovia sa vzdali, nemali sme žiadne súdy. Podobne radikálne to vyriešila

aj pražská akadémia, kde študenti prišli za Knižákom, urobili revolúciu, vytlačili starých pedagógov a Knižák prijal nových.

Napokon z toho boli žaloby.

My sme začínali ako odborný asistenti, v Prahe začínali ako docenti. U nás si tí špičkoví výtvarníci do roku 1992 stihli urobiť docentúru.

Prevádzkové problému sú dôležité. Ostali dvaja profesori. Aj v súvislosti s rozpadom Československa sme zistili, že z vlastnej sily

nemáme možnosť zaistiť si kvalifi káciu. Takže v Prahe si Fischer, Sikora, Meliš a Bartusz urobili profesúru. Dekrét dostali 28.12. 1992,

v posledný úradný deň federácie!

Uvedomoval som si, že síce nemali tú lehotu medzi docentúrou a profesúrou - 3, či 4 roky, ako dnes, no ostali sme profesionálne

i legálne schopní udržať kvalitu školy, bez toho, aby bola niekedy spochybnená. To považujem za dôležité.

o vízii VŠVU po roku 1989 Roky sme kritizovali, ako to iní robia zle, takže bola naša psia povinnosť prebrať aspoň na čas zodpovednosť,

realizovať vlastnú víziu a zistiť, či je lepšia. Jej obsahom bolo urobiť slobodnú školu, doniesť všetky technológie,

preniesť zodpovednosť za voľbu svojej dráhy na študenta.

Žiadnemu študentovi nemôže poškodiť, keď sa naučí kresliť, keď zvládne realisticky namodelovať fi gúru.

Hoci to celý život nepoužije, ale vie, že vie. Má vybudovaný vzťah medzi rukou, očami a mysľou.

Ďalší princíp spočíval v možnosti cestovať von, aby ten študent bol vystavený tlaku iného prostredia.

Základná úvaha bola staronová. Škola bola založená pre voľné a užité umenia. Za socializmu sa z užitých umení

otvorili len dve či tri oddelenia - grafi cký dizajn, sklo v architektúre. My sme to ďalej rozširovali. Založili sme

šperk, fotografi u, odevný aj automobilový dizajn. Idea bola bauhausovká, že bude fungovať nejaká synergia.

Bohužiaľ to sa celkom nepodarilo. Prevahu získavajú dizajnérske a užité umenia. Majú bližšie k praxi, k peniazom,

majú mladších pedagógov.

Voľné umenia, podľa mojej mienky, nestačia reagovať.

o sochárstve v rokoch 1989/2009 Sochárstvo ako najpomalšie médium medzi umeleckými disciplínami je demodé, je mimo

akejkoľvek spoločenskej potreby.

Štát nepotrebuje umenie a ak, tak od bývalých socialistických realistov, oveľa viacej ako

moderné umenie. Cirkev detto. Potrebujú vrstvu zákazkových sochárov, ktorí urobia hocičo

- od Lenina, cez matku Terezu až po svätého Štefana.

Slovenské politické elity asi žijú v inej kultúrnej rovine. Ani jedna z týchto vrstiev

sa nedopracovala k modernému umeniu a ani jedna ho nie je schopná refl ektovať. Medzera

medzi elitami a divákmi sa ešte zväčšila a umožňuje realizovať ešte väčšie hlúposti .

A to nie len smerom k tej konzerve, ale aj smerom k moderne. To, že na bratislavskom hrade

bude Svätopluk od Kulicha je jeden extrém. Pseudoabstraktné sochy v bankách druhý.

Nedokážeme rozlišovať kvalitu, preto sa kritériom stali peniaze. Takže, keď niečo stojí

milión, tak je to dobré. Ak to stojí päť tisíc, tak je to nič.

o spôsobe historickej refl exie súčasných dejín Celý problém dnešnej doby je, že sa minulá doba interpretuje čierno-bielo. My a oni.

My dobrí, oni zlí. Samozrejme, tak to nebolo. Je fakt, že spoločnosť bola rozdelená

na nekomunistov a komunistov, že tí mali ľahší prístup k moci a funkciám. Ale aj medzi

komunistami bol obrovský rozdiel. Neustále bol medzi nimi frakčný boj. Každú chvíľu

sa nejaká partia dostala hore a potlačila inú partiu, potom sa to trochu vymenilo a zase

to išlo iným smerom, takže celý ten vývoj, ktorý sa nám dnes javí ako 40 rovnakých rokov,

bol dosť rôznorodý a aj zaujímavý. Diferencovaný ...niečo sa mohlo urobiť tam, niečo iné

sa mohlo urobiť inde.

o sebePatrím do vojnovej generácie. Z povojnových pomerov sme sa ocitli priamo v stalinizme, kde bolo embargo

na všetky možné informácie, okrem tých, ktoré sa nám pokúšali nanútiť. Boli sme o pár rokov mladší

od generácie tratí mládeže, takže to prvé budovateľské a iné nadšenie nás minulo.

My sme celú mladosť nemohli cestovať. Ja som sa prvý raz dostal do cudziny, to znamená do Maďarska, v roku

1957 ako 20 ročný a aj to len vďaka tomu, že som reprezentoval republiku v orientačnom behu. Na západ som

sa prvý raz dostal v 1962-om. Opäť iba vďaka športu.

Po páde slovenského štátu vrstva slovenskej inteligencie buď emigrovala, alebo bola vylúčená z verejného

života. Všetky miesta obsadzovali 30-roční, asi tak, ako po 89-om neskôr. Stačilo sa prihlásiť, byť aktívny

a 30-35 ročný človek obsadil post riaditeľa galérie či vydavateľstva.

Keď sme my vyšli zo školy v 62-om, tak už bolo všetko obsadené a ďalších nepotrebovali.

Emigráciu som si nemohol dovoliť, ak som chcel udržať svoje rozsiahle dielo. Odchod by znamenal likvidáciu

vlastnej práce. Nerozhodol som sa proti svojmu dielu. Rozhodol som sa ísť proti svojmu osobnému komfortu.

o sebeJa som ako skončený sochár nemal záujem ísť na školu. Šiel som na vojnu. V novembri 1969 mi zavolal

profesor Kostka, či by som nemal záujem spolupracovať. Dva mesiace po skončení vojny som tam nastúpil.

Končilo to dobré obdobie a začalo šrubovanie. Husák povedal, že hranice nie sú korzo. Začalo obdobie tmy.

Potom v 1974 som musel zo sochy odísť. Zobral som modelovanie pre architektov a pre maliarov. Dnes som

na katedre reštaurovania. Na škole som vydržal 40 rokov.

Veľmi som nevystavoval, čo mi niekedy aj vytkli. Ja som si robil pre seba tie veci.

Anton Čierny (46)

Jozef Barinka (65)

koniec 80-ych rokov na katedre sochárstva Sochári mali celkom dobrú perspektívu. Existovali štátne zákazky. Ja som nastúpil

v roku 1985, akurát bolo cítiť zmenu. Bolo to vidno v konfrontácii s kolegami, ktorí boli

vo vyšších ročníkoch, aké predpísané témy museli oni riešiť. V 3. ročníku sa povinne

modelovala hlava Lenina. Keď som ja prišiel do 3. ročníka, tak už som nemusel. Robil som

portrét Martina Benku.

Nepripisoval by som to oslabeniu Kulichovej pozície na škole.

o Jánovi KulichoviKeď bola Sviečková manifestácia bol som sa tam pozrieť, hoci sa Kulich vyhrážal, že „koho

tam uvidíme, toho vyhodíme zo školy“. Mal som strach, ale išiel som.

Kulich si ma párkrát zavolal k sebe. A tak mi lichotil, nevedel som to rozkódovať, prečo mi

hovorí, že „ty si šikovný, my môžeme spolu lepšie vychádzať“. Nevedel som dôvod, prečo

ma zavolal. Nechával to stále otvorené, možno čakal, že sa chytím sám od seba.

o ideológii na škole Bolo to forsírované cez klasické predmety ako bolo MRH, politická fi lozofi a, dejiny

marxizmu-leninizmu. Tam to bolo jednoznačné. V dejinách umenia a teoretických

predmetoch to nebolo.

november 1989Vznikol štrajkový výbor. Za každú katedru tam bol jeden zástupca. V ateliéri sme rozmýšľali kto tam pôjde. Chceli

dať mňa, priznám sa, odmietol som to trochu z obavy - práve som pripravoval svadbu a žena bola tehotná. Dohodli

som sa s kolegom Jánom Kondáčom, že to vezme za mňa. Pochopil moje dôvody. On nemal žiadny záväzok. Ja už

áno a nechcel som riskovať vyhodenie zo školy a zničenie budúcnosti.

Kulich prišiel do ateliéru a hovoril, že „toto sme tu mali v 60-tych rokoch. A vyriešili sme to jednoducho: vyhodili

sme všetkých, ktorí sa toho zúčastnili.“ Takže nám spravil takéto odporúčanie. To bolo hneď v prvých dňoch, keď

ešte nemal nejakú obavu. Naznačoval, že sú dostatočne silní a tú situáciu zvládnu. Mne neskôr pripadlo v ateliéri

Kulichovi oznámiť, že ho nechceme.

15. december 1989Potom bolo veľké sedenie na rektoráte v zasadačke. Všetci pedagógovia sedeli v auditóriu,

my sme sedeli oproti nim v kožených kreslách. Išlo o to, aby sa všetci pedagógovia vzdali

svojich miest v prospech konkurzu. Kulich vtedy vystúpil, že „toto si nemôžete dovoliť,

veď my sme najlepšia škola, toto nie je možné.“ Chceli sme od nich, aby to podpísali.

Až napokon niekto vstal, zobral papier a podpísal ho. Postupne sa pridali aj ostatní.

Kulich si ten papier zobral, ale nepodpísal ho, ani nám ho nedal.

1989/1990Potom nasledovalo trojmesačné prechodné obdobie. V tom období som mal pocit, že Kulich

sa snaží o našu dôveru. On chcel, aby sme mu vyjadrili nedôveru osobne, aby mu každý

osobne povedal, že ho nechce. Mal taký prejav, trošku bol emotívny. Hral na udskú stránku

veci. Bolo to také vyznanie, že on tie veci myslí úprimne. Rozprával o svojich sochách, bolo

to aj celkom uveriteľné.

Neuhral to. Všetci mu jednohlasne povedali, že „pán profesor už nechceme, aby ste nás

ďalej učili“.

Po našom vyjadrení odišiel a už sa na škole neukázal. A poslal nám ten podpísaný papier.

konkurz a personálne zmeny na VŠVUMali sme prieskum, keď prvýkrát prišli noví ľudia do ateliéru. Obchádzali tie naše veci, neboli veľmi nadšení.

Bol som členom konkurznej komisie za študentskú časť. Boli tam Bartusz, Hofstädter, Vlado Havrila, Jožo

Jankovič, Juraj Meliš. Prihlásili sa aj niektorí z tých, čo tam učili.

Noví pedagógovia boli veľmi komunikatívni. Všetci mali záujem robiť pre školu, investovali do toho. Bol to

totálny šok, do akých súvislostí som sa dostal. Pri diplomovke prišiel Bartusz a povedal, „zavolám ti Bondyho,

je to výborné, on musí robiť oponentúru.“ Bondy prišiel a ja som len počúval. Otváral mi odrazu nové svety.

Ono to vôbec nebolo jednoduché. 5 rokov si školený v niečom a odrazu to máš zmeniť.

Generácia, ktorá tú personálnu výmenu nezachytila, tak tá sa ako keby stratila.

o novej koncepcii VŠVUNeboli sme celkom schopní formulovať ani predstavu ani víziu školy.

To bolo dovezené. Tuším, že to bola Jana Geržová, Laco Čarný,

Karol Pichler a iní výtvarníci - skúsenejší, ktorí už pred tým fungovali

v alternatívnejšom priestore.

o katedre sochárstva po roku 1989 Myslím, že to bolo dobre nastavené, keď tam bol Jankovič, Meliš, Jano Hofstädter.

Celoplošne pokrývali potreby sochárstva, ako v súčasnosti funguje. Boli tam aj odkazy

ku klasickejším veciam, k fi gúre. Ja som bol zase smerom k intermédiám. Bolo to vyvážené.

Napriek tomu sme to nezachránili. Nechcem povedať, že je koniec, ale sochári dnes na škole

nemajú ľahkú situáciu.

o sochárstve dnes V socharine je medzera vo vnímaní verejného priestoru. Stále je predstava, že to musí

byť panák, realistická fi gúra. To je jediný vzor pre verejnú plastiku. Takmer nemáme

iné skúsenosti. Keby boli, tak sme schopní urobiť aj iný pomník. Ja si viem predstaviť

sochu Svätopluka ako nefi gurálnu záležitosť. Majú však naklonenú verejnú mienku, ale aj

politikov, ktorí o tom rozhodujú.

Documents

Katedra sochárstva Vysoká škola výtvarných umení v ... · PDF fileplastická anatómia 3. ročník základy výpočtovej techniky 4. ročník predmety odborne prehlbujúce nnáuka