Keď báčik z Chochoľova umrie...

(Martin Kukučín)

Patrícia Sochová

1.A

Martin Kukučín

Životopis:

Vlastným menom Matej Bencúr. Narodil sa 17. mája 1860 v Jasenovej, v rodine oravského sedliaka. Detstvo prežil na dedine, čo neskôr ovplyvnilo aj jeho literárnu tvorbu. Dôkladne poznal myslenie a vzťahy jednoduchých ľudí žijúcich na dedine. V rokoch 1877-1884 pôsobil ako učiteľ v rodnej Jasenovej. Tam začal aj svoju literárnu tvorbu.

Dlžoby za štúdium ho donútili prijať miesto lekára na ostrove Brač. Ako lekár pôsobil medzi chorvátskymi prisťahovalcami. Z ich života čerpal námet na svoj román Mať volá. Oženil sa tam a s manželkou odišiel do Južnej Ameriky. Po prevrate sa vracia do Československa. No nezostáva tam natrvalo. Usadzuje sa až v kúpeľnom meste Lipik, kde 21. mája 1928 zomiera na zápal pľúc.

Neskôr odišiel študovať do Prahy na Lekársku fakultu Karlovej univerzity. Zapojil sa do činnosti študentského spolku Detvan.

DielaDielaPoviedky:Poviedky:• Keď báčik z Keď báčik z

Chochoľova umrie Chochoľova umrie • Na podkonickom Na podkonickom

bále bále • Rysavá jalovica Rysavá jalovica • Neprebudený Neprebudený • Mišo Mišo • Dies irae Dies irae • Z teplého hniezda Z teplého hniezda • Veľkou lyžicou Veľkou lyžicou • Do školy Do školy

Romány:Romány:• Dom v stráni • Mať volá • Lukáš Blahosej

Krasoň • Bohumil Valizlosť

Zábor

Dramatické diela:Dramatické diela:• Komasácia, Komasácia, • Bacúchovie dvor Bacúchovie dvor • ObetaObeta

Cestopisy:Cestopisy:• V Dalmácii a na V Dalmácii a na

Čiernej Hore Čiernej Hore • Rijeka – Rohič – Rijeka – Rohič –

Záhreb Záhreb • Prechádzka po Prechádzka po

Patagónii Patagónii • Dojmy z Francúzska Dojmy z Francúzska

Keď báčik z Chochoľova umrie...

Žáner: humoristicko-satirická poviedka

Autor tu vyjadril svoje názory na upadajúce zemianstvo. K zemianstvu mal odmietavý postoj, na rozdiel od S. H. Vajanského bol presvedčený, že zemianstvo už dohralo svoju úlohu v spoločnosti a je odsúdené na zánik, nie je už schopné stať sa vedúcou silou národa. Ale veril v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca.

Na postave Aduša Domanického autor poukázal na úpadok zemianstva. Ondrej predstavuje nový typ dedinčana. Autor ho predstavuje ako človeka podnikavého, mysliaceho vždy na zisk.

Charakteristika postáv:

Aduš Domanický:

• Schudobnený zeman.

• Aduš hrá pred svetom veľkého pána, v skutočnosti však už dávno premrhal celý svoj majetok.

• Má vždy prázdne vrecká, ale veľa rečí, rád sa chvastá, čo všetko má, pritom žije z podvodov a pôžičiek.

• Je ľahkovážny, jeho gazdovstvo sa rozpadáva a Aduš namiesto toho, aby začal poriadne gazdovať, sníva o majetku, ktorý zdedí, „keď báčik z Chochoľova umrie“.

O Adušovi sa nedá hovoriť ako o zápornej postave. Je to postava, ktorá je potrebná na zvýraznenie kontrastu. Každý človek bez rozdielu má svoje klady a zápory, autor si však vyberá len to, čo potrebuje. U Aduša sú to jeho záporné vlastnosti, ale aby nevyzeral ako úplný podvodník a klamár, autor vkladá do poviedky pasáž ,v ktorej si Aduš uvedomuje svoju prázdnotu:

A pán Aduš zažil v ňom viac, než za celý svoj doterajší život. Akési svetlo vkradlo sa mu do duše, osvetlilo jej neohraničenú pustotu, prázdnotu. Pán Aduš videl, poznal svoj obraz — zhrozil sa. Bolo mu teraz úplne jasno, že nemožno takto ďalej žiť…

Ondrej Tráva:

• Bývalý gazda v Kameňanoch, ponechal gazdovstvo svojmu synovi a dal sa na kupectvo.

• Schopný obchodník, ktorý ľahko nadväzuje kontakty a ľudia ho majú radi.

• Raz sa však nechal oklamať pánom Adušom, ktorý mu ponúkne 100 mier jačmeňa, ktorých ani nemá.

Juráň a Katrena:

• dobrí gazdovia, ktorí prichýlili Ondreja Trávu

Adam a Eva:

• sluhovia Aduša Domanického

• Adam poradí Ondrejovi vypýtať si od Aduša jasene

Báčik z Chochoľova:

• Adušov báčik = strýko, bohatý dekan, ktorý sľúbil Adušovi, že mu po svojej smrti zanechá všetok svoj majetok; v poviedke je iba spomínaný

Ukážky z diela

Úvod :

Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch, zavesil gazdovanie na klinec a oddal sa na špekuláciu. Gazdovstvo viedol jeho syn, a on zaoberal sa kupectvom. Čím vlastne kupčil, ťažko menovite povedať. Ako mešťan mení podľa sezóny a módy obleky, tak Ondrej Tráva mení podľa okolností články svojho obchodu. Niet azda plodiny ani výrobku, ktoré by nebol za čas svojho pôsobenia dovážal na trh. A čo je zvláštne a svedčí o jeho nadaní: vždy vedel, kedy treba tento článok opustiť a tamten miesto neho pochytiť, aby z toho povstal úžitok a nie škoda.

Opis Aduša:

... ale pán Aduš bol predsa len nad všetkých. Okrúhly klobúčik s kosou tetrovovou sedel nad uchom, ponad ktoré boli vlasy sčesané, že zakrývali celé sluchy. Fúzy, vykrútené pyšne dohora, oči sa ligotali, ústa usmievali — vôbec pán Aduš nemá páru v celom jarmoku.

Spoznanie sa Aduša s Ondrejom:

Obzeral sa po izbe, či nenájde tu človeka, čo by sa mu k poháru šikoval. Zazrel Trávu. Zodvihol sa, neistým krokom pristúpil k nemu. Keď chcel pred ním zastať, potočil sa. To ho muselo potešiť, lebo sa usmial.Prisadol si k Ondrejovi. „Ja som nie opitý. Zdržím veľmi moc. U báčika popijem toľko — moc!“„A kto je to ten báčik?“„Dekan v Chochoľove.“„Ten? Toho znám,“ odpovedal Ondrej naraz vážne. Adušove slová urobili naň veľký dojem.„Znáš ho? Ako?“„Kúpil som od neho tejto jesene päť vozov kapusty ...

Dohoda o obchode:„Kupčíš s jačmeňom?“ Ondrej prikývol a pán Aduš sa zamyslel. „Ty, ja ho mám vyše sto mier vo stokoch. Vycúdený — ani holub by ho nenaoberal. Ovos — a ovos! Sibírsky — báčik mi ho dal tridsať mier na siatie. Ja by ti predal…“

Ondrej počúval Aduša a srdce v ňom rástlo. ,Vyše sto mier jačmeňa a ovsa možno toľko,' hútal si v hlave. ,Človek podnapitý, mäkký — oddá sa s ním jednať.' Ale zatajil túto myšlienku. „S jačmeňom kupčím iba pred jarou, keď ho treba na siatie, a v prednovku[3], keď sú múčnice prázdne. V zime sa to zle kupčí so zbožím,“ odpovedal Adušovi. „Čerta zle — len kúp! Dám lacno.“

Príchod Ondreja ku Adušovi po jačmeň aj s adušovou slúžkou, ktorú stretol Ondrej po ceste :

Tak prišli pred malý domec; zvonku zdal sa byť dosť milý. Bol maličký veľmi — mohol obsahovať jednu izbu, komoru a kuchyňu. „Tu býva váš pán?“

Aduš ukazuje Ondrejovi svoj majetok:

„To, vidíte, všetko moje. Mnoho v neporiadku: treba reparácie, ale to nechávam napotom. Najprv dom a potom dvor. Tento plot pôjde preč — dám dookola železné latky s končitými koncami...

Aduš sa priznal že ani jačmeň, ani peniaze (Ondrejov závdavok) nemá:„Dajte mi s ním už raz pokoj! Ja som dal peniaze vám, a nie báčikovi,“ rozpálil sa Ondrej.

„Dal by vám ich milerád, ale nemám. Vidíte, zverím sa vám, ako vlastnému otcovi, so svojím nešťastím. Podpísal som sa priateľovi na vechsľu. Prišiel o všetko, trešťal som ja. Zložil som hotových päťsto zlatých. Weiss mi ich požičal. Na to šiel môj jačmeň i ovos sibírsky! Päť stovák zložiť za druhého, a vidíte, nehnevám sa. A vy pre biednu desiatku by ste ma zadusili.“

Adam poradí Ondrejovi vypýtať si jasene a on si ich aj vypýta:Tu je všetko vaše — jasene, alebo desiatka!“ riekol Ondrej, uradovaný, že teraz mu už neujde.

„Ako to môžte žiadať? Mám vlastným rodičom olúpiť hroby! A báčik z Chochoľova tiež tu chce ležať pri svojej sestre… Ako by ja to urobil? Kde by mal svedomie?“

„Keď môžte živých — mŕtvych môžte tobôž. Im tých jaseňov netreba, ale mne desiatka treba.“

Aduš si uvedomuje že takto ďalej nemôže žiť:

A pán Aduš zažil v ňom viac, než za celý svoj doterajší život. Akési svetlo vkradlo sa mu do duše, osvetlilo jej neohraničenú pustotu, prázdnotu. Pán Aduš videl, poznal svoj obraz — zhrozil sa. Bolo mu teraz úplne jasno, že nemožno takto ďalej žiť…

Spamätal sa a pristúpil k Ondrejovi. „Ondrej, počkajte mi jeden týždeň — dnes nemám. O týždeň vám statočne vrátim, čo som dlžen. Jačmeňa, ani ovsa nepredal som ani zrnko — všetko, čo mám, videli ste v humne. Vidíte, oklamal som vás, peniaze pomíňal…“ Chytil Ondreja za ruku a vrelo mu ju tisol.

Povedali o Martinovi Kukučínovi:

Je autorom univerzálnym. Svojou umeleckou metódou zobrazil podstatné črty súčasnosti, počnúc „kusmi života“ a končiac literárnym

vyjadrením jeho zmyslu.

(Oskár Čepan)