Upload
asasia
View
206
Download
1
Embed Size (px)
DESCRIPTION
kmeň OBRÚČKAVCE (Annelida). článkované telo – vonkajšie články zodpovedajú vnútorným= homonómna článkovanosť na článkoch sa nachádzajú párovité výrastky : parapódia – výbežky pripomínajúce končatiny (morské druhy) zväzky štetín (dážďovka) - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
kmeň OBRÚČKAVCE(Annelida)
• článkované telo – vonkajšie články zodpovedajú vnútorným= homonómna článkovanosť
• na článkoch sa nachádzajú párovité výrastky :
parapódia – výbežky pripomínajúce končatiny (morské druhy)zväzky štetín (dážďovka)• majú dobre vyvinutú druhotnú telovú
dutinu –célom• morské druhy tvoria schránky
• Pohyb: dobre vyvinutý kožno-svalový vak• ZS: zmyslové orgány sa sústreďujú v hlavovej časti (oči, hmatadlá, statocysty)• CS: zatvorená – vzájomné spojenie medzi chrbtovou a brušnou cievou• DS : žiabrami alebo celým povrchom tela• VS : metanefrídie• NS: rebríčková
RS: • oddelené pohlavie (výnimočne obojpohlavné)
• pohlavné orgány sú vo viacerých článkoch
• rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne ( rozpadom alebo pučaním)• oplodnenie môže byť vnútorné alebo
vonkajšie• pri obojpohlavných druhoch dozrievajú
spermie skôr ako vajíčka, pri kopulácii si vymieňajú spermie
• suchozemské a sladkovodné druhy majú priamy vývin
• žijú hlavne v mori, ale aj v sladkej vode a pôde
• pôdne druhy sa podieľajú na tvorbe humusu
Systém- 3 triedy: 1) Mnohoštetinavce (Polychaeta) 2) Máloštetinavce (Oligochaeta) 3) Pijavice (Hirudinea)
trieda: MNOHOŠTETINAVCE
• morské druhy• majú parapódia so štetinami a
kríčkovitými žiabrami• vyvíjajú sa cez larvu = trochofóru• živia sa dravo• prisadnuté druhy majú schránku
Palolo zelený- zaujímavý morský druh- telo sa delí na 2 časti: nepohlavnú a
pohlavnú- V Tichomorí sa považuje za pochúťku
trieda: MÁLOŠTETINAVCE
• na každom článku majú štetiny• dýchajú celým povrchom tela• v prednej časti tela sa koncentruje
časť článkov = opasok• oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v zemi v
špeciálnom obale - kokóne, vodné druhy ich lepia na ponorené predmety
• žijú prevažne v pôde a sladkej vode
Dážďovka zemná• žije v pôde• živí sa zvyškami hnijúcich rastlín, ktoré
rozkladá a za pomoci pôdnych baktérií sa podieľa na tvorbe humusu
• obsahuje zvláštne enzýmy, ktoré majú schopnosť rozkladať aj organické nečistoty, najmä ropné látky
trieda: PIJAVICE
• vonkajšie článkovanie nezodpovedá vnútornému
• pohybujú sa pomocou kožno-svalového vaku
• žijú v sladkých vodách• živia sa dravo, aj ako ektoparazity
majú ústnu a koncovú prísavku, črevo má bočné výrastky, v ktorých sa ukladá krv do zásoby
Pijavica lekárska• bola vyhľadávaná už v stredoveku na
lekárske účely (odsávanie krvi)• jej slinné žľazy obsahujú látku
zabraňujúcu zrážaniu krvi = hirudín• krv pijavice obsahuje účinné látky
využívané v medicíne• z chovov unikla do voľnej prírody• u nás žije v nádržiach južného a
západného Slovenska
Pijavička rybia Pijavica konská
- parazituje na rybách - naša najväčšia pijavica- meria až 10 cm- je dravá, živí sa malými
vodnými živočíchmi
kmeň ČLÁNKONOŽCE(Arthropoda)
• najpočetnejší a druhovo najbohatší kmeň• majú heteronómnu článkovanosť tela
(nerovnomernú)• telo – 3 časti: hlava hruď bruško -tieto časti rôzne splývajú• každý článok tela nesie pár článkovaných končatín rýchlejší pohyb premena týchto končatína na chytacie, ústne a zmyslové orgány
• majú vonkajšiu kostru (pancier) – spevnenú chitínom a inkrustovanú uhličitanom vápenatým
• jednotlivé časti panciera tvoria doštičky, ktoré sú pohyblivo spojené
• pancier dodáva telu odolnosť, ale zabraňuje rastu musia ho počas rastu zvliekať
• Pohyb: končatiny, priečne pruhované svalstvo
• TS: rozlične vyvinutá stredná časť má slepé výbežky, ktorým sa pripisuje funkcia pečene• CS: otvorená krv môže obsahovať krvné farbivá majú rúrkovité srdce • DS : vodné žiabrami suchozemské pľúcnami vačkami alebo vzdušnicami
• VS : tykadlové alebo čeľustné žľazy (ústiace na povrch tela) Malpighiho žľazy (ústiace do čreva)• NS: rebríčková, vysoká koncentrácia uzlín, postupne sa vytvára mozog• ZS: zložené oči tykadlá, hmatové a čuchové receptory• NS: oddelené pohlavie pohlavný dimorfizmus oplodnenie väčšinou vnútorné
• Vývin: priamy – všetky vývinové zmeny sa uskutočňujú vo vajíčkunepriamy – prebieha cez larvy príp. kukly• Výskyt: - obsadili všetky biotopy ( more, sladká voda, suchá zem, pôda) - mnohé sú parazitické, prenášajú
vírusové a bakteriálne ochorenia rastlín, živočíchov a človeka
Systém
- podkmene:
1) Trilobity (Trilobitomorpha) 2) Klepietkavce ( Chelicerata) 3) Kôrovce ( Crustacea) 4) Viacnôžky ( Myriapoda) 5) Hmyz ( Insecta)
1 podkmeň: Trilobity
• vyhynutá skupina• tvoria prechod medzi obrúčkavcami a článkonožcami• telo malo 3 časti a celé telo
pokrýval pancierový štít• známe sú z prvohôr• zachovali sa ako skameneliny • na Slovensku boli nájdené
odtlačky pri Dobšinej
2 podkmeň: Klepietkavce
• telo tvoria 2 časti: hlavohruď a bruško ( u niektorých splývajú spolu)• na hlavohrudi sa nachádzajú: hryzadlá (chelicery) hmatadlá (pedipalpy) (u niektorých
skupín sa premenili na klepietka) 4 páry kráčavých končatín• na povrchu pancier (zvliekajú ho)
• sú väčšinou dravé
• niektoré druhy žijú ako ektoparazity
• pôvodne boli morská skupina, dnes prevažne suchozemská
• patria sem 2 triedy: 1. hrotnáče 2. pavúkovce
Trieda: Hrotnáče
• žijú v mori• majú široký pancier na chrbtovej strane• na konci tela: chvoastovitý výrastok• jediná žijúca morská skupina• zástupca: ostrochvost americký
Trieda: Pavúkovce
• suchozemské živočíchy• na povrchu tela majú zmyslové štetiny• mnohé majú špecializované žľazy (napr.
jedové, snovacie)• časté je mimotelové trávenie• pred oplodnením sú známe svadobné tance
• rady: šťúry, pavúky, šťúriky, kosce, roztoče
šťúry
• na konci bruška hrot s jedovou žľazou• sú živorodé• samice nosia mladé
na chrbte• rozšírené v trópoch
a subtrópoch• v južnej Európe žije
šťúr karpatský
pavúky• na hryzadlách majú jedové žľazy• na spodnej starne bruška sú snovacie
bradavice• vytvárajú pavučinové útvary• náš najväčší pavúk: strehúň škvrnitý
kútnik domový• žije v domácnosti
pavúk vodný • jediný vodný druh
križiakbežník• netká siete
babie leto
šťúriky
• merajú len niekoľko mm• v domácnosti žije: šťúrik
obyčajný
kosce• telo: nerozlíšené na
hlavohruď a bruško 1 celok• dlhé, tenké nohy• v nebezpečenstve
môžu odhodiť nohu, nohy neregenerujú
• na stenách domov: kosec domový
roztoče• väčšinou malé• telo tvorí 1 celok• veľmi rýchlo sa rozmnožujú rýchlo sa
rozširujú• mnohé druhy parazitujú, prenášajú rôzne
ochorenia zo zvierat na človeka napr. kliešť obyčajný - napáda človeka a môže prenášať
kliešťovú encefalitídu (zápal mozg.blán) boreliózu
• jeho larválne štádia žijú na rôznych drobných cicavcoch, vtákoch a plazoch v listnatých a zmiešaných lesoch
• dospelé sa vyskytujú od marca do novembra
klieštikovec kurí
• pôvodne parazitoval na voľne žijúcich vtákoch
• adaptoval sa na hydinu (sliepky, morky, kačice, domáce holuby)
• prenáša vírusové ochorenie
3 podkmeň: Kôrovce
• prevažne vodné živočíchy• na báze končatín majú žiabre• telo: hlava splýva s hruďou do
hlavohrude bruško• na povrchu tela chitinózny pancier• na hlavohrudi: 2 páry tykadiel, hryzadlá,
2 páry čeľustí, niekoľko príustných nožičiek (spracovanie potravy) a nohy
rozdeľujú sa na 2 skupiny: Nižšie kôrovce Vyššie kôrovce
Nižšie kôrovce• veľkosť do 1 cm, súčasť planktónu dafnie cyklopy lastúrničky žiabronôžky veslonôžky fúzonôžky
Vyššie kôrovce
• veľkosť až niekoľko desiatok cm• diferencované končatiny• telo sa skladá vždy z 21 článkov• náš najbežnejší: rak riečny - živí sa uhynutými zvieratami
morské druhy
krab homar
4 podkmeň: Viacnôžky
• telo: hlava a trup• 2 triedy: Stonôžky Mnohonôžky
Stonôžky Mnohonôžky
• ploské telo• na každom článku 1
pár končatín• majú jedové žľazy a
sú dravéstonôžka
ucholaková
• okrúhle telo na priereze• na každom článku 2 páry
končatín• sú bylinožravé (podieľajú
sa na tvorbe humusu) mnohonôžka zemná
5 podkmeň: Hmyz
• pevná vonkajšia kostra• telo: hlava, hruď, bruškoHlava:- tykadlá, hryzadlá, 2 páry čelustí - pôvodné hryzavé ústne ústroje sa
premenili na bodavé, cicavé, lízavéHruď:- 3 páry kráčavých nôh - krídla
• dobre vyvinutá NS• výkonné zmysly• inštinktívne správanie (hlavne
spoločensky žijúci hmyz)• rôzne spôsoby komunikácie (vizuálna,
dotyková, vylučovanie pachov)• mimikry = maskovanie – tvarom príp.
sfarbením imitujú rôzne predmety• oddelené pohlavie• hospodársky význam ( produkty hmyzu,
biologický boj, opeľovanie kvitnúcich rastlín)
Systém hmyzu-rozdeľuje sa na 2 podtriedy:1)Bezkrídly hmyz- nemajú ani nikdy nemali krídla- stará, primitívna skupina- patria sem: chvostoskoky – rozšírené hlavne v pôde, na konci tela majú skákavý výrastokšvehly – žijú v pôde, aj v domácnosti
chvostoskoky
2) Bezkrídly hmyz• majú 2 páry rôzne formovaných krídel• podľa typu vývinu sa rozdeľujú na 2
skupiny:A/ hmyz s neúplnou premenou - vyvíjajú sa cez larvu, ktorá dorastá s malými zmenami a postupne sa mení na
dospelý hmyz = imágo - rady: vážky, podenky, rovnokrídlovce, šváby, vši, švoly, bzdochy, rovnkokrídlovce
Vážky• fylogeneticky najstarší lietajúci hmyz• 2 páry veľkých krídel• veľká hlava s dobre vyvinutými očami• sú dobré letce• larvy žijú vo vode a sú dravé, dospelé
sú tiež dravé
Podenky• larva žije vo vode aj niekoľko rokov• dospelé žijú len niekoľko dní
(neprijímajú potravu) – ich úlohou je len rozmnožovanie
Rovnokrídlovce• zle lietajú, dobre skáču• vydávajú cvrlikavé zvuky trením krídel
(kobylky) alebo trením stehien zadných nôh o predné krídla ( koníky)
kobylka zelená
Šváby• sploštené telo• žijú v domácnostiach, počas zimy
dobre vykurovaných, aj v pekárňachŠváb obyčajný Rus domový
Vši• žijú na rôznych živočíchoch a človeku voš detská - žije vo vlasoch, jej vývinové štádia sa
volajú hnidy voš šatová - žije na telách ľudí nedodržiavajúcich
hygienu voš lonová - žije v ochlpení ľudského tela, prenáša sa pohlavným stykom
Švoly
• parazitujú na hydine• zbavujú sa ich hrabaním v prachu
Bzdochy• žijú na rastlinách, z ktorých cicajú šťavy cifruša bezkrídla - na kmeňoch rôznych listnatých stromovPloštica posteľná - parazituje v príbytkoch človeka
Rovnakokrídlovce• takmer rovnaké krídla• vyskytujú sa na rastlinách, cicajú
rastlinné šťavy a tým ich vážne poškodzujú
• patria sem : vošky
B/ hmyz s úplnou premenou
• z vajíčka sa liahnu larvy bez krídel, neskôr sa zakuklia a z kukly vylieta imágo
• rady: chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle, blchy
Chrobáky
• najznámejší rad• chitinózne telo• prvý pár krídel sa mení na krovky,
druhý pár je blanitý
- zástupcovia: kováčik obilný
potápnik obrúbený
bystrušky
lajniaky, zdochlináre, hrobáriky, fúzačeroháč veľký
lykožrút smrekový
lienky
Blanokrídlovce• fylogeneticky najvyššie postavený hmyz• patria sem skupiny sociálneho hmyzu• majú dobre vyvinuté blanité krídla• sú veľmi dobré letce včela medonosná - chová sa, zbiera nektár, z ktorého sa získava med - spoločenstvo: základ matka (kladie vajíčka)
samce = trúdy robotnice
- z oplodnených vajíčok sa rodia robotnice, z neoplodnených trúdy (partenogenéza)
- matka je oplodňovaná len raz za život- na konci tela robotníc je žihadlo, spojené
s jedovou žľazou, háčikmi spojené s bruškom ( po uštipnutí nastáva smrť)
- na zber peľu majú na zadných nohách košíčky a kefky
- majú dobre vyvinutý orientačný zmysel ( včelie tance)-
čmeľ zemný - opeľovač čmeľ skalný - opeľovač osy - živia sa sladkými šťavami - ich žihadlá nemajú háčiky, preto ich po poštípaní z rany vytiahnu
sršne mravce – tvoria najpočetnejšie spoločenstvá ( mraveniská)
Dvojkrídlovce• majú vyvinutý len jeden pár krídel, zadné sú
premenené na kyvadielka komáre – larvy žijú vo vode, dýchajú vzdušný kyslík - dospelé samice cicajú krv živočíchom a človeku
- maláriu prenáša komár Anofeles škvrnitokrídly
Muchy: ovad
mäsiarka obyčajná – je živorodá, jej larvy sa vyvíjajú v mäse
mucha tse-tse - prenáša spavú nemoc
Motýle• majú stočený cuciak• živia sa kvetným nektárom mlynárik kapustový žltáčik bábôčky vidlochvost feniklový• nočné motýle: lišaj smrtkový mníška obyčajná
priadka morušová - hospodársky významný druh - produkuje hodvábne vlákna - pestuje sa aj umelo
moľa šatová, moľa kožušinová
- žijú v domácnostiach
Blchy
• ektoparazity• skákavý typ končatín• žijú na telách stavovcov• živia sa krvou, cicajú ju bodovo-
cicavými ústnymi orgánmi• prenášajú nebezpečné vírusové
ochorenia zo živočíchov na človeka (napr. mor)
blcha ľudská