Školské fajnovinky

Školské fajnovinky

M ilí čitatelia,

vítame Vás v druhom čísle školského časopisu. Teší nás, že aj vďaka nášmu

časopisu môžu žiaci našej školy ukázať svoje literárne aj výtvarné nadanie. Čo

nájdete v tomto čísle? Príspevky žiakov, ktoré tvorili na hodinách v škole,

na krúžkoch, ale aj doma. Naši žiaci sa veľmi snažili, aby Vás zaujali a pobavili

svojou tvorbou. Taktiež si môžete prečítať príspevky našich pedagógov zo

školských akcií. Špeciálne ku Dňu detí sme pre Vás pripravili súťaž. Každý, kto si

zakúpi časopis, bude zaradený do žrebovania. Traja vyžrebovaní získajú sladkosť.

Dúfame, že sa Vám časopis bude páčiť. Tak poďme čítať!

Vaša redakčná rada

Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe časopisu.

Ročník I.

Číslo 2

Jún 2017

Cena: 0,50€

2


Na oblohe ani mráčik, slniečko nám svieti,

dnes oslavujú svoj sviatok všetky deti.

Tešia sa už na darček a sladkú dobrotu,

čokoľvek bude mať pre ne veľkú hodnotu.

Čo dostane Anička?

Možno božtek na líčka.

Čo si zaslúži Ferko?

Snáď nové lietadielko.

Čo poteší Martina?

Istotne čokoládová zmrzlina.

Každé dieťa si zaslúži pozornosť,

Deň detí je tu pre radosť.

Mgr. Tatiana Šoková

Čo je šťastie?

Čo je to šťastie? Existuje vlastne šťastie? Ako sa prejavuje? Je šťastie

spravodlivé? Na šťastie sú rôzne názory. Ja si myslím, že je to úplná zhoda

náhod, ktoré sa dejú skoro stále. Niektorí ľudia si myslia, že šťastie existuje, ale

niektorí zase, že nie. Podľa môjho názoru šťastie existuje, no nemusí ho mať

každý. Šťastie je všade okolo nás, aspoň ja si to myslím. Niektorí ľudia si

neuvedomujú, aké veľké šťastie majú. Šťastie si my nehľadáme, nechodíme s

lupou, šťastie si nás nájde samo, len treba vyčkať. Šťastie nie je vecná ani večná

záležitosť. Šťastie je abstraktné, nedá sa ho chytiť do pasce. Šťastie sa môže

prejaviť aj nejakou osobou alebo činnosťou. Mne sa šťastie prejavilo takto: išiel

som domov z futbalového tréningu, prechádzal som cez hlavnú cestu a nevšimol

som si rozbehnuté auto. Vodič, našťastie, stihol zareagovať a strhol volant. Podľa

mňa to bolo šťastie. Šťastie je alebo nie je spravodlivé? Túto otázku si kladiem

každú noc, keď pozerám Geissenovcov. V hlave si začnem predstavovať, aké by

to bolo, keby som žil ako oni... No nežijem, ale to nevadí, na každého raz príde.

Ja už svoje šťastie mám a som veľmi spokojný s tým, čo mám.

J. Toráč (8. roč.)

3


Jar

Keď prvá snežienka kvitne na hati,

bláznivý vietor vlasy strapatí,

zlatý dážď slnce pozláti.

Je tu jar!

Trávička má nové šaty,

púpava zas kabát zlatý.

Lastovičky prilietajú,

dobré správy prinášajú.

Je tu jar!

Na stromoch štebocú vtáčky,

čoskoro budú oblievačky.

Na všetkých sa slnko smeje,

všetkým deťom dobre je.

Veď je jar!

Mgr. Margita Strnisková

Príroda

Príroda je krásna

a obloha jasná.

Vetríček nám pofukuje,

sivé mraky odfukuje.

Deti sa nám vonku hrajú,

vtáčiky krásne spievajú.

Na lúke je veľa detí,

šarkan nad nimi letí.

Slniečko sa na ne smeje.

P. Maráková (8. roč.)

Pastuchovská príroda

Rastliny a živočíchy v našej dedine dobre poznáme,

pozerať krásy prírody všetci chodíme.

Naša príroda, to je krása,

po lese behá divé prasa.

Na jar všetko zobúdza sa,

každý krtko, čo v zemi vŕta sa,

lastovička domov vracia sa.

Lastovičky nám sadajú na drôty,

ohlasujú: ,, Sme tu už aj my.“

A. Pavlíková, P. Rehušová, A. Šoková (7. roč.)

4


Príbehy, z ktorých si treba vziať ponaučenie

V jednom lese stál na jedinečnom mieste dub. Dub bol veľmi namyslený. Chcel, aby všetky

stromy boli ako on. „Hľa! Aký som ja vysoký! Akú krásnu korunu mám! A ty, smrek? Ty si nízky,

máš inak tvarovanú korunu. A to ihličie?!“ namyslene poznamenal dub. Každým dňom sa to len

zhoršovalo. Smial sa smreku a doberal si ho. Ale jedného dňa prišli do lesa dvaja drevorubači.

Podišli k smreku a jeden z nich povedal: „Pozri! Tento strom je ešte príliš malý na to, aby sme ho

zrúbali.“ Druhý drevorubač poznamenal: „Máš pravdu. Pozri! Akýže to veľký a krásny dub!

Vypíľme ho.“ Odvtedy sa už dub smreku neposmieval.

Poučenie: Nezáleží na tom, ako vyzeráš, ale aké máš srdce.

A. Mrlíková (6. roč.)

Bola raz jedna sliepočka a bola najväčšia zo všetkých. ,,Keď som najväčšia, potrebujem aj najviac

jedla,“ vravievala. Darmo jej to vyhovárali, ona si povedať nedala. Tak sa jedného krásneho dňa

vybrala do sveta. Bolo teplé slnečné počasie a sliepočku začal trápiť smäd. Vybrala sa teda k vode,

aby sa napila. Keď tam prišla, uvidela pri strome lišiaka, ale nič si z toho nerobila. Pila a zrazu

začula lišiaka: ,,Počuj, sliepočka, prečo si išla tak ďaleko od svojho domu? Či ty nevieš, že ťa

môže niečo zožrať?“ ,,Viem, ale doma nebolo dosť jedla, a tak som sa za ním vydala.“ ,, Á, tak je

to! No tak ti poradím,“ povedal lišiak. ,,Vidíš tú dieru v tej skale?“ ,,Vidím, vidím,“ odvetila

sliepočka. ,,Tak to je priechod na pole, kde je toľko potravy, že sa tam naješ dosýta.“ Sliepočka

mala dosť potravy, ale myslela si, že tam sú ešte väčšie zrná. Poslúchla lišiaka, avšak neboli tam

zrná, ale päť malých líšok. Sliepočka doplatila na to, že bola nenásytná. Takže ani vy nebuďte.

J. Proksa (6. roč.)

5


Do vypúšťaných rybníkov prileteli dve vrany. Jedna hovorí druhej: ,,Nevidíš tam nejakú obživu?“

Druhá odvetí: ,,Nie ešte.“ Vrany sa porozliezali po rybníku. Tá prvá našla akúsi škebľu, začala do

nej ďobať. Ozývalo sa to na všetky strany. Priskackala k nej druhá vrana. ,,Ale je tvrdá. Čo s ňou

urobíme?“ spýtala sa prvá vrana. ,,Tam je štrkovisko, hoďme ju o kameň,“ odvetila druhá.

,,Prosím, nie! Majte so mnou zľutovanie!“ prosila škebľa. Vrany škebľu nepočúvali, vzali ju do

zobáka a hodili o kameň. Ako si vychutnávali z nej chutné mäsko, letel okolo sokol. Prvá vrana sa

ani nenazdala, a už bola vo vzduchu v jeho pazúroch. ,,Nie mňa, prosím, zmiluj sa!“ nariekajúc

prosila vrana sokola. ,,Ako si ty nepočúvala škebľu, tak ani ja teraz nebudem počúvať teba,“

odvetil sokol. Vrana vedela, že je jej koniec. Zrazu sa za ňou zjavil ďalší sokol a niesol si jej

kamarátku. Na oboch vranách si sokoly pochutili.

L. Krpelanová (6. roč.)

Hlboko v lese žila vrana, ktorá mala za susedu straku. Straka bola veľmi zlá suseda. Na všetko, čo

vrana spravila, ba dokonca aj nespravila, ju straka neustále upozorňovala a na všetko nadávala.

Vrana vedela, že straka je nielen ufrflaná, ale je aj zlodejka a všetok svoj lup si schováva pod

hniezdo. Jedného dňa prišla silná víchrica. Straka nebola doma, a preto jej vietor sfúkol hniezdo na

zem. Všetky jej poklady sa rozkotúľali po okolí. Keď to vrana zbadala, neváhala ani chvíľu

a všetko to vyzbierala a schovala. Večer, keď sa straka vrátila a zbadala, čo sa stalo, sadla si na

koniec konára a bedákala. Vrana k nej priletela a povedala, že celý jej poklad má ona. Vrana sa

dohodla so strakou, že už nebude taká ufrflaná a zlá suseda a ona jej poklad vráti. Straka súhlasila

a od toho dňa boli najlepšie susedky na svete.

J. Lukáč (6. roč.)

6


Celý rok sa teším na letné prázdniny k starým rodičom. Konečne prišiel ten čas a ja som si začal

baliť veci. Najviac som sa tešil, že pôjdem s dedkom na hríby. Rodičia ma hneď na druhý deň

odviezli. Všetci sme sa zvítali a ja som hneď od deda zisťoval, kedy pôjdeme na hríby. Dedo

povedal, že je veľmi sucho a musíme počkať na dážď. Ešte v tú noc riadne pršalo. Ráno o piatej

sme už boli na ceste. Kráčali sme miernym kopcom a dedo mi rozprával zaujímavé príbehy. Už

sme mali plný košík, keď som musel ísť na WC. Čupol som si a za chrbtom som začul šuchot.

Obzriem sa a tam zrazu diviak! Rozbehol som sa aj so stiahnutými nohavicami a kričal o pomoc.

Dedo sa mi rozbehol na pomoc. Už sme chceli utekať, keď sa dedo obzrel a zbadal maličkého

diviaka. Začal sa smiať a uistil ma, že ten maličký diviak nám neublíži. Ale predsa sme odtiaľ

odišli, lebo určite mal nablízku svojich rodičov. Keď sme prišli domov, babke som porozprával

svoj príbeh a zistil som, že košík s hríbmi zostal v lese. Všetci sme sa dobre zasmiali.

J. Lukáč (6. roč.)

Na jar som sa vybral na prechádzku do lesa. Bol nádherný slnečný deň. Ako som si tak vykračoval,

začul som zrazu niečo šuchotať v kríkoch. Zastal som. ,,Je tam niekto?“ spýtal som sa nesmelo.

Zasa šuchot. ,,To sú ale hlúpe žarty!“ povedal som smelo. Začal som sa smiať, pretože som si

spomenul, že môj brat sa z domu vykrádal za mnou. Chcel som ho vystrašiť. Zobral som zo zeme

kameň a hodil som ho do krovia. Na moje veľké prekvapenie z krovia nevyskočil brat, ale divá

sviňa. Hneď za ňou sa vynorili štyri malé prasiatka. Od strachu som ani nedýchal a úporne som

rozmýšľal, čo spravím. Sviňa zastala a pozerala sa na mňa. Stála odo mňa asi päťdesiat metrov.

Rozhodol som sa! Vystrelil som ako šíp a vzal nohy na plecia. Nebol to však dobrý nápad, lebo sa

rozbehla aj divá sviňa. A rovno za mnou. Predo mnou sa vynoril posed. Ani neviem ako som

vybehol po rebríku naň. ,,Hurá, som zachránený!“ zajasal som. Dve hodiny som si tam posedel,

kým si to sviňa nerozmyslela a odišla aj s prasiatkami. Domov som sa vrátil až za tmy. Rád na túto

veselú príhodu spomínam a som rád, že sa skončila šťastlivo.


7


„Čo sa stalo ?“ To boli moje prvé myšlienky, keď som

sa zobudila. Stále som však bola taká unavená, že som

nemohla ani poriadne otvoriť oči. Snažila som sa svet

okolo seba vnímať ostatnými zmyslami. Ležala som na

niečom tvrdom a nízkom. Myslela som si, že som na lavičke. Cítila som

výrazný pach nejakého čistiaceho prostriedku a počula som hlasy

prichádzajúce z diaľky. Nechcelo sa mi vstať, ale musela som. Otvorila

som oči a oslepilo ma prudké svetlo lampy. Posadila som sa a žmurkala som. Zistila som, že som

neležala na lavičke, ale na niečom, čo skôr pripomínalo operačný stôl. Po tele mi prebehli

zimomriavky. Obzerala som sa splašene okolo seba a pokúšala som sa vstať. Bola som bosá

a skoro som spadla na klzkú podlahu. Nachádzala som sa v malej miestnosti a bielymi stenami,

v ktorej okrem stola, kde som ležala, nebolo nič. Dotackala som sa k dverám a otvorila ich. Stáli

pred nimi dvaja vysokí chlapci. Mali zelenkastú pokožku, obrovské dlane a prsty, a keď som sa

na nich pozrela bližšie, zistila som, že im v očiach chýbajú zrenice. Keby som mohla, tak by som

sa rozutekala, ale podlomili sa mi nohy a spadla som. Chlapci uvideli, že nedokážem stáť na

nohách, a tak ma rýchlo podopreli a prehovorili: ,,Už si sa zobudila. Musíme zmiznúť!“ „Kam?

Prečo? Čo sa stalo?“ otupene som sa spýtala. „To je teraz jedno. Hlavne ťa musíme dostať preč.“

Až keď sme sa ocitli v ďalšej miestnosti, začalo mi to dávať zmysel. „Toto je tvoj spis,“ jeden

z nich mi vtlačil do rúk zväzok papierov. „Môj spis?“ „Mali by sme ti všetko vysvetliť. Narodila si

sa v roku 2003 na Zemi, však?“ „Prečo sa pýtaš, či som sa narodila na Zemi?“„ Počúvaj, tu nie si

na Zemi a nie je rok 2017. Nachádzaš sa na planéte Venulus 2 a na vaše roky je rok 3027.“ Znelo

to ako fantastický prvoaprílový žart. Ale naozaj som si nepamätala, čo sa stalo, a navyše som sa

bála. Celé sa mi to nepáčilo. Nemala som ale pocit, že by si zo mňa strieľali. „Vy to myslíte vážne,

však? Ja nie som na Zemi a nie je 21. storočie. To znamená., že vy nie ste ľudia... Tak mi už

odpoviete, kto ste a čo sa to tu deje?“ „Chápeme, že máš toľko otázok. Sme mimozemšťania, ako

ste nás na Zemi volali...“„Volali? Prečo hovoríš v minulom čase?“ „Pretože ak chceš vedieť, čo sa

stalo,“ začal hovoriť druhý, ,, musíš vedieť, že sa nemôžeš vrátiť

na Zem. Nemohla by si tam zostať. Zem bola takmer zničená pri

útoku našej planéty. Nemôžeme ťa tu nechať. Naši vedci chcú na

tebe robiť pokusy! Nemôžu ťa dostať za žiadnu cenu. Musíš sa nás

držať, inak neprežiješ!“

L. Kupcová (8. roč.)

8


Písal sa rok 1944. Bol to môj veľký deň, pretože tak ďaleko som

nikdy neletel. Trochu som sa aj bál, ale zároveň aj tešil, že objavím

ďalšie krásy sveta. Odišiel som v napätí na letisko, kde ma už

čakalo pripravené lietadlo. Pomaly som vzlietol. Po chvíli zo mňa

opadol aj stres. Pozrel som sa dole a uvidel som to krásne

Stredozemné more. Bol som dojatý. Zrazu mi začala blikať

kontrolka a, pravdupovediac, som sa zľakol, pretože som za sebou

mal iba polovicu letu. Po chvíli sa to upokojilo (aspoň som si to

myslel). Zrazu začalo lietadlo klesať. Nevedel som, čo mám robiť.

Nedalo sa to zastaviť a spojenie so základňou sa prerušilo. Klesal

som stále rýchlejšie a rýchlejšie. Zostalo mi veľmi smutno, ba aj

slzičky mi vyhŕkli. Začal som sa modliť a spomínať na rodinu,

letectvo, na všetko krásne... Zrazu som sa prebudil na krídle

lietadla. Nič iné si nepamätám. V diaľke som uvidel ostrov, veľmi

som sa potešil. Na krídle som odplával na ostrov. Plával som

približne jeden deň. Na ostrove som si postavil príbytok. Neskôr

som sa odhodlal preskúmať ostrov. Nebol veľmi veľký, celý som

ho prebádal za pár dní. Našiel som si veľa zvieracích kamarátov.

Na ostrove som žil už niekoľko rokov. Už som prestal veriť, že ma

niekto zachráni. Celkom som si to tam obľúbil, len mi chýbala

rodina. Prešlo pár rokov a cítil som, že na mňa dolieha staroba.

Celé dni som len ležal na pláži a kúpal sa v mori. Dúfal som, že ma

niekto nájde a odovzdá tento list mojej rodine. Pomaly zomieram,

nemusíte sa o mňa báť,

bolo mi tu dobre. Našiel

som tu aj poklad. Zakopal

som ho pri...

P. S. Milujem svoju

rodinu. Ale kde je poklad,

to vám nepoviem.

K. Latáková (8. roč.)

9


Žili raz dvaja vedci, ktorí boli bratia a hľadali zvláštne zvieratá. Volali sa

Alex a Marek. A práve na také niečo natrafili na Ostrove duchov. Vedci

dobre vedeli, čo je to za ostrov a aký strašidelný príbeh sa o ostrove šíri.

Dávno-pradávno žil na ostrove jeden bohatý človek aj so svojou rodinou.

Predtým ako všetci zomreli, schovali svoje bohatstvo niekde na ostrove. Ale

ich duchovia tam stále žijú a každého, kto sa pokúsi ich poklad nájsť, zabijú

a schovajú niekde na ostrove. Aj keď sa ich viacerí pokúšali hľadať, nikoho

nenašli. Ľudí, ktorí sa snažili nájsť poklad, zabili a ľudí, ktorí tam iba

niečo alebo niekoho hľadali, nechali duchovia žiť. Vedci sa rozhodli, že tam pôjdu a pokúsia sa nájsť

záhadné zviera, ktoré sa volalo mačkoroh. Toto zviera vyzeralo ako mačka, ale nad nosom malo roh.

Avšak Mareka zlákal poklad a rozhodol sa, že hneď ako nájdu mačkoroha, sa vydá hľadať poklad.

Ešte v ten deň si zbalili všetky veci, ktoré potrebovali, a na druhé ráno, ako vyšlo slnko, naštartovali

súkromný vrtuľník a odcestovali na Ostrov duchov. Rozhodli sa, že tam pár dní ostanú, pretože

mačkoroha nebude ľahké chytiť, keďže to bolo plaché zviera. Keď prišli na ostrov, rozložili si tábor

a nastavili malé pasce, aby mohli chytiť mačkoroha. Hneď ako rozložili tábor, vybrali sa popozerať

sa po okolí, či náhodou neuvidia mačkoroha. Čoskoro prišla noc, vedci sa uchýlili do stanov a snažili

sa zaspať. Keď Alex zaspal, Marek sa uistil, či naozaj spí, a vydal sa hľadať poklad, po ktorom

túžil. Až do rána hľadal poklad a duchov nevidel ani nepočul, čo bolo veľmi divné, pretože vedel, že

duchovia každého, kto chce nájsť poklad, zabijú. Ráno sa Marek vrátil do tábora, ale to už bol hore aj

Alex, ktorý si myslel, že Marek ešte spí. Ale to nebola pravda, a preto si musel vymyslieť nejakú

výhovorku. A niečo mu napadlo. Prišiel do tábora pomalým krokom a zaželal Alexovi dobré ráno.

Ten mu zaželal to isté a vzápätí sa ho pýtal, kde bol. Ten mu odpovedal takto: „Bol som sa iba

ovlažiť, pretože noc bola veľmi teplá a nemohol som spať.“ Alex mu to uveril, pretože noc bola

naozaj veľmi teplá. Takže nenamietal a hneď po raňajkách sa vydali hľadať mačkoroha. Deň ubiehal

za dňom, ale mačkoroha chytiť nemohli. Každú noc, čo tam boli, Marek hľadal poklad, no ale ani

ten poklad nemohol nájsť. Po duchoch ani stopy. Po dvoch týždňoch strávených na ostrove sa im

konečne pošťastilo. Jedna pasca sa spustila a zachytila mačkoroha. Alex aj s Marekom sa potešili, že

po takom dlhom čase sa konečne môžu vrátiť domov, ale vtedy si Marek uvedomil, že poklad ešte

nemá a musí ho nájsť za každú cenu. Zbalili si všetky veci a odišli z ostrova aj s mačkorohom. Po

príchode si išli podrobne prezrieť mačkoroha, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Lenže Mareka

stále trápil ten poklad, preto sa rozhodol, že sa na ostrov vráti. Marek povedal Alexovi: „ Musím sa

vrátiť na ostrov, pretože som si tam zabudol veľmi dôležitú vec.“ Martinovi sa to hneď nezdalo, lebo

pri odchode si kontrolovali veci a obaja mali všetko pobalené. Vtom mu napadlo, že Mareka zlákal

poklad. Alex to nenechal tak a snažil sa Mareka od toho odhovoriť, no neúspešne. Marek sa vydal na

ostrov sám, aby mu poklad niekto nezobral. Hneď ako tam prišiel, začal hľadať poklad a netrvalo to

dlho – zbadal duchov, ktorí ho prenasledovali. Rozbehol sa, ani sám nevedel kam, iba sa ponáhľal,

aby ho duchovia nechytili a aby mohol nájsť poklad. No neúspešne. O pár minút ho duchovia chytili

a zabili.

10


Alex, ktorý ho čakal, sa rozhodol, že ho pôjde hľadať.

Zbalil si jedlo a vodu a vydal sa na ostrov. Na ostrove

našiel položené Marekove veci, takže vedel, že je ešte na

ostrove a neodišiel, ale nevedel, či je nažive. Alex blúdil

po ostrove a po Marekovi ani stopy, keď vtom zbadal

nejaké veci. Pribehol k nim, poriadne si ich poprezeral,

zistil, že tie veci patria Marekovi, a hneď vedel, že nemá

zmysel ho už ďalej hľadať, pretože mu došlo, že ho chytili

duchovia a pravdepodobne zabili. Tak sa teda vrátil k

lietadlu a so smútkom na tvári odišiel domov. Ešte v ten deň išiel Alex povedať svojim rodičom, že

jeho brat je mŕtvy, lebo ho zlákal poklad na Ostrove duchov. Rodičia aj s Alexom usporiadali

Marekovi veľký pohreb. Po pohrebe sa Alex

vrátil do laboratória a dokončil skúmanie

mačkoroha, na ktorom spolu aj s Marekom

pracovali. Po výskume odniesol Alex

mačkoroha na Ostrov duchov. Vzal si tam so

sebou aj kyticu kvetov pre Mareka. Mačkoroh

si Alexa obľúbil a nechcel ho opustiť, preto sa

Alex každý rok vracal na ostrov za

mačkorohom a mal so sebou aj kyticu kvetov

pre Mareka, ktorého mal stále rád.

P. Maráková (8. roč.), M. Hlaváčová (9. roč.)

Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial, žil raz jeden chlapec menom Janko Granko.

Ničoho sa nebál, bol odvážny, ale aj pyšný a bohatý. Vedľa neho bývali chudobní a poverčiví

susedia. On neveril na povery, takže sa im posmieval. ,,Cha-cha, vy sa všetkého bojíte a veríte na tie

smiešne povery, preto ste chudobní!“ kričal skoro každý deň Janko. ,,Ja sa ničoho nebojím, a ani

okom nežmurknem, keď príde nejaká tá vaša stará bosorka.“ A takto sa im vysmieval každý deň.

Prešlo päť rokov, keď sa susedom prihodila táto vec: stará baba Jaga im poslala čarovný stolček

a povedala im: ,,Ten susedovie Janko Granko teraz uvidí, komu sa smeje. Nech si len naň sadne,

smola sa ho dotkne.“ ,,Janko, Janko, posmievaš sa nám, nože si sadni na tento stolík a uvidíš, že na

povery musíš veriť,“ povedala susedka. ,,Koľko za to dáte? Jeden dukát?“ spýtal sa Janko. ,,Nemám

ani dukát, ale dajako si poradím,“ odvetila suseda. Janko si sadol na stolček, no keď sa chcel

postaviť, nešlo to. Stolček bol prilepený o podlahu a Janko zas o stolček. Susedka zistila, že sa

nemôže odlepiť a zvolala: ,, Ľudia, rýchlo do domu Janka Granka, poberte si, čo unesiete!“ Jáj,

ľudia mu brali majetok a Janko povedal: ,, Pustite ma, ja už budem veriť!“ Ale susedka na to:

,, Až kým si ľudia všetko poberú, potom uvidíš, čo je chudoba.“

E. Blašková (6. roč.)

11


V noci som si Redbull nedala,

krídla som z neho dostala.

Mala som chuť na hrušku,

nešla som na strom a odtrhla mušku.

Lietala som kade-tade,

zašívala som si gate.

Gate z vetra polepené

boli celé zablatené.

Tak som si ušila nové gate

– gate ušité z vňate.

L. Ščasná (5. roč.)

Matika, tá mi veľmi nejde,

snáď mi tá písomka prejde.

Učiteľka sa v tom vyžíva,

mne je ťažko zaživa.

Tak ju prosím, nech ma nechá tak,

ja predsa nie som super žiak.

Známok ja mám veľa,

usilovný som ako včela.

,,Čísla, tie využiješ všade.“

Treba však pomôcť na záhrade.

Môj rozum nie je veľký,

vojde sa do každej dierky.

Tak vás prosím o to,

aby ste dodržali moje motto:

,,Neskúšajte ma

počas celého dňa.“

Toto nech je sväté

na celom tomto svete.

A aj v lete.

Ja nemá pokoj, veru tak,

radšej by som jedol mak.

Chcel by som ja páva,

nech sa mi dobre spáva.

Od matiky pokoj svätý

až na veky.


Láska moja, si ako Júlia,

ktorá rozkvitla ako ľalia.

Si slnko mojich očí,

každý sa za tebou otočí.

Si moja láska,

ktorá mi v srdci horí,

až ma z toho hlava bolí.

Si radosť moja,

pri tebe sa všetky rany hoja.

Si krásna sťa jarný vánok,

chytá ma z teba spánok.

V. Toráčová (8. roč.), Mgr. Tatiana Šoková

12


Jedného dňa na brehu stál

urastený kráľ.

Uvidel na brehu dievčinu

ako najkrajšiu kvetinu.

Mala dlhé vlasy

ako tie najdlhšie riasy.

Vyštartoval ako Sagan,

bol k nej drzý ako fagan.

Chcel ju za ženu,

cítil, že bude mať s ňou zmenu.

Odmietla ho veľmi.

,,Šíp do srdca streľ mi!“

Rozzúrený kráľ

o radu stál.

Rozbil žulu ako drak,

najedol sa, dal si mak.

Zjavili sa jazerá,

kráľ svoju pôdu obzeral.

Vytváral on plesá,

nádej už mu klesla.

Rozbúral nejeden kopec,

nenašiel ju vôbec.

S. Skladaný, J. Sojka, J. Proksa (6. roč.)

Bol raz jeden kráľ,

ktorý ženu nemal.

Ničoho sa nebál,

na more pozeral.

Zbadal krásavicu,

veľkú parádnicu.

Oslovil ju rečami,

za chrbtom s kvetmi.

Odmietla ho ona

a odišla od mora.

Vrátila sa domov

za svojou rodinou.

Kráľ ju začal hľadať,

neskôr aj prenasledovať.

Bol nešťastný veľmi,

chýbala mu, ver mi.

Za ženu ju veľmi chcel,

ale získať ju nevedel.

Zostal sám,

lebo ju veľmi miloval.

Mrlíková, L. Bobáková, D. Horváthová (6. roč.)

Jedného dňa na brehu sedel vládca Severného mora,

smutne na príboj hľadel, nevidel živého tvora.

Zrazu zbadal krásavicu s vlasmi ľanovej farby,

ona si nevšimla vládcu, no on hneď bozk jej dal by.

Požiadal ju o ruku, ona ho však odmietla:

„ Pôjdem radšej na lúku.“ Nasadla na vietor a odlietla.

Kráľ ju čakal, kedy sa vráti.

Och, čo tam už prebedákal. No čas sa mu krátil.

Nakázal vodám, aby prerazili tatranské skaly.

„ Dobre bude nám! “Výkriku všetky zvieratá sa báli.

Kráľ si hľadel svoju milú, ona mu však ušla.

Chválil sa, že má on silu, dar pre ňu mala byť mušľa.

E. Blašková, L. Krpelanová, A. Polačiková (6. roč.)

13


Drahý Bože

Drahý Bože,

prečo je tento svet taký krutý? Sú tu samí feťáci, teroristi a emigranti. Drahý Bože, chcem Ťa

poprosiť o lásku, šťastie, porozumenie a hlavne pokoj.

Prosím Ťa o to, aby si dal rozum všetkým ľuďom, ktorí

ohrozujú našu Zem, nech neničia túto krajinu. Aby sme

žili všetci ľudia spokojne bez toho, aby sme rozmýšľali

o tom, či bude ďalšia svetová vojna...

V. Toráčová (8. roč.)

Milý Pane

Milý Pane,

ďakujem Ti za každú chvíľu v mojom živote, či už smutnú alebo tú krajšiu, tú šťastnú. Ďakujem

Ti za všetko, čo sa snažíš pre mňa robiť a robíš, aj keď to občas nevidím, pretože na niektoré veci

si musím počkať trošku dlhšie a ja som veľmi netrpezlivá. Týmto Ťa prosím len o to

najdôležitejšie – a to je zdravie. Daj, aby sme boli všetci zdraví a nemali toľko problémov, koľko

máme. Ja viem, že si to občas nezaslúžim, ale všetci robíme chyby. Je len na nás, či si to

priznáme a pokúsime sa to napraviť, alebo žijeme s tým, že je to správne. Už keď som sa

narodila, diabol si povedal: „Do pekla, konkurencia!“ Hneď bolo všetkým jasné, že so mnou to

nebude také ľahké. Už tento svet skrášľujem trinásť rokov a zatiaľ to všetci so mnou zvládajú, aj

keď ich zo mňa občas poráža. Požehnaj, prosím, všetkých, aby to so mnou vydržali čo najdlhšie.

Amen.

P. S. Prepáč, ale do kostola nechodím.

K. Latáková (8. roč.)

14


Večerná modlitba

Bože môj, prosím Ťa o pomoc,

aby som prespal príjemnú noc.

Pretože modlím sa k tebe úprimne,

stoj vždy pri mne.

Z počítača ma bolí hlava,

daj nech stíchne aj Blava.

Prejedol som sa dnes moc,

treba mi prísť na pomoc.

Bol som ti dnes verný

a teraz odpočinúť si potrebujem veľmi.

A tak Ťa, Bože, prosím o pomoc,

aby som prespal príjemnú noc.

L. Proksa (8. roč.)

Moja modlitba

Bože, ďakujem Ti za všetko, čo pre mňa robíš, aj keď si to skoro vôbec nezaslúžim. Ty vieš, že sa

mi nechce učiť a potom mám v sebe ešte tú trúfalosť prosiť o to, aby som dnes nešla odpovedať.

Vždy si moju prosbu vyslyšal. Ďakujem Ti za každú hodinu, na ktorej som nebola odpovedať, a za

každú písomku, ktorú som napísala na dobrú známku. Veď vieš, ako Ťa na písomkách prosím. Daj,

aby som aj naďalej mala dobré známky. Ďakujem za všetkých ľudí, ktorých mám okolo seba,

a prosím Ťa, aby tu so mnou boli čo najdlhšie, aby sme sa nehádali a stále spolu dobre vychádzali.

Ďakujem za všetky veci, čo mám, a hlavne za knihy. Prosím Ťa, Bože, daj mi dostatok vôle, sily

a fantázie na dokončenie mojej knihy. Prosím o to, aby neboli vojny a nepokoje a špeciálne Ťa

prosím o to, aby nepokračovali teroristické útoky, aby sa nestenšovala ozónová vrstva a aby sa,

jednoducho, skončilo všetko, čo poškodzuje životné prostredie.

L. Kupcová, (8. roč.)

Ďakujem Ti, Bože

Ďakujem Ti, Bože,

v tejto rannej chvíli,

že si mi v spánku

doprial nabrať sily.

Prosím Ťa, dnes stoj pri mne.

Ochraňuj ma okom bystrým,

aby som vždy radosť robil

Tebe a svojim blízkym.

K. Pavlík (8. roč.)

15


Dňa 22. marca 2017 sme sa so žiakmi 6. – 9. ročníka zúčastnili na exkurzii v Múzeu holokaustu

v Seredi. Možnosť priblížiť sa k miestu tragických osudov ľudí nás oslovilo aj vzhľadom na to, že

objekt je v dostupnej vzdialenosti – v rámci nášho okresu. Celá akcia bola koncipovaná do dvoch

blokov: prednáška s videoprezentáciou nami zvolenou témou – Úteky z táborov smrti a prehliadka

dvoch autenticky umiestnených barakov s exponovanými objektmi k danej téme. Obe časti

exkurzie nás vtiahli do hrôzy atmosféry doby. Najskôr sme si vypočuli autentické svedectvo

preživšej Edity Grosmanovej, ktorá svedčila o hrôzach zberu, transportu a likvidácie židovských

a iných skupín. Potom sme absolvovali prehliadku ubytovacích a pracovných priestorov. Tie tvorili

originálne fragmenty z historickej situácie, pričom boli doplnené o makety, ktoré prezentovali

autenticitu doby. Záver exkurzie

sa uskutočnil v exteriéri, kde sme

si mali možnosť pozrieť jeden

z vagónov určených na transport

osôb, ktorý bol sprevádzaný

odborným výkladom lektorky.

Exkurzia nás hlboko zasiahla

a odniesli sme si poučenie z tohto

pietneho miesta pre našu

budúcnosť.

Mgr. Monika Hlavnová

Zápis predškolákov do prvého ročníka sa uskutočnil v dňoch 5. – 6.

apríla 2017 v budove Základnej školy s materskou školou

v Pastuchove. Budúci prváčikovia s malými obavami vstupovali do

triedy a ešte s väčšími obavami pristupovali k školskej lavici, kde po

prvýkrát zasadli a vypracovávali orientačný pracovný list školskej

zrelosti. Niektorí predškoláci sa s pracovným listom popasovali

veľmi dobre a rýchlo. Keďže nie sme všetci rovnakí, u niektorých sa

vyskytli menšie či väčšie problémy. No zadané úlohy zvládli a na pamiatku si odniesli diplom

a malú pozornosť, ktorú im pripravili žiaci 1. stupňa na hodinách pracovného vyučovania

a výtvarnej výchovy. Rodičia aj deti sa počas testovania mohli občerstviť chuťovkami, ktoré

pripravili a napiekli dievčatá zo žiackeho parlamentu. S tými, ktorí prvej skúške vyhoveli, sa

stretneme v septembri a s ostatnými opäť o rok pri zápise.

Mgr. Iveta Budačová

16


Dňa 7. apríla 2017 členovia žiackeho parlamentu absolvovali exkurziu do Národnej rady Slovenskej

republiky v Bratislave v sprievode

pani riaditeľky Mgr. M. Šimunovej

a koordinátorky ŽP Mgr. T. Šokovej.

Po ceste do parlamentu mali žiaci

možnosť vidieť Grasalkovičov palác.

Počas hodinovej exkurzie v NR SR si

žiaci vypočuli odborný výklad

vyškolenej pracovníčky, pozreli si

niektoré priestory slovenského

parlamentu, sledovali rokovanie

poslancov z balkóna rokovacej sály.

Po návšteve parlamentu si urobili

prechádzku do mesta popri

Bratislavskom hrade.

Mgr. Tatiana Šoková

Pri príležitosti Dňa Zeme, ktorý je vyhlásený na 22. apríla, sa žiaci našej školy mali vybrať do

obce, aby ju vyčistili od odpadkov. Vzhľadom na nepriaznivé počasie sme túto akciu uskutočnili

v piatok 5. mája. Triedy sa rozdelili podľa ročníkov, ktorým bola pridelená určitá časť Pastuchova,

kde mali vyzbierať všetky odpadky, ktoré tam bezočiví ľudia odhodili bez toho, aby premýšľali nad

osudom našej planéty. Týmto sme sa rozhodli pomôcť aspoň trochu, hoci to nespraví obrovský

rozdiel, avšak je to prvý krok k čistému životnému prostrediu. Tiež sme si uvedomili, aké

nesprávne je bezohľadne znečisťovať prostredie ľahostajným odhadzovaním odpadkov.

Mgr. Monika Hlavnová

17


Dňa 3. mája 2017 sme so žiakmi 9. ročníka navštívili výstavu Giganty ľadovej doby v

Prírodovednom múzeu v Bratislave. Žiaci si mohli pozrieť výstavu trojrozmerných rekonštrukcií

gigantických živočíchov v skutočnej veľkosti, ktoré žili v rôznych častiach našej planéty pred

desiatkami až stovkami tisíc rokov. Modely sú výsledkom úspešnej spolupráce umelcov a

paleontológov. Ohromujú nielen svojou veľkosťou, ale najmä realistickým stvárnením vyhynutých

obrov. Výstavný projekt ich zaviedol do

obdobia starších štvrtohôr. Unikátna výstava

prezentovala modely 16 druhov obrovských

živočíchov, ktoré v tomto období žili.

Okrem známych cicavcov, ako napríklad

mamut srstnatý, nosorožec srstnatý, jeleň

obrovský, medveď jaskynný, lev jaskynný

výstava prezentuje aj menej známe cicavce,

ako obrovského bobra, ktorý žil v Severnej

Amerike, alebo juhoamerického leňocha

a pásavca. Žiaci si odniesli z exkurzie veľa

pekných zážitkov a, samozrejme, aj nové

poznatky.

Mgr. Nikola Fačkovcová

Dňa 11. mája 2017 sa žiaci 9. ročníka Petra Lutovská, Vanesa Reizingerová, Mário Reizinger

a Filip Fulír zúčastnili na okresnom kole súťaže Mladý záchranár civilnej ochrany v Hlohovci. Žiaci

si otestovali vedomosti formou testu, prešli disciplínami, ako použitie ochrannej masky,

improvizované PIO, obsah evakuačnej batožiny a rozoznávanie varovných signálov. Taktiež si

overili zručnosti v poskytnutí prvej pomoci pri danom zranení, vyskúšali si hasenie malých

požiarov, streľbu zo vzduchovej pušky, orientáciu v prírode, na mape a odhad vzdialenosti. Žiaci sa

umiestnili na 3. mieste, odniesli si ceny a ,samozrejme, medaily a pohár. Ešte raz im patrí veľká

gratulácia.

Mgr. Nikola Fačkovcová

18


1. Malé žlté zvieratko

2. Meniny má 1. 4.

3. Meno pani učiteľky, ktorá má narodeniny 6. 4.

4. Paličky s chlpatými guľôčkami

5. Dostáva sa to za šibanie

6. Mesiac lásky

7. Jarný žltý kvet

E. Habánová, A. Pavlíková, V. Lukáčová, A. Šoková, P. Rehušová (7. roč.)

Neje a nepije, bez farbičiek maľuje. Čo je to ?

Kým má listy svieže, na vetvách mu sedia ježe. Keď spadne jež na líčko, znesie hnedé vajíčko. Čo

je to ?

Načo treba biť, aby nás mohlo veseliť? Čo je to?

Pod stromami stojí hrad, veľký ako mrakodrap. Beží z neho po chodníkoch mnoho malých

robotníkov. Čo je to?

L. Ščasná (5. ročník)

19


1. Dominika Cibulková je:

a) pani učiteľka

b) tenistka

c) zverolekárka

2. Peter Sagan je:

a) starosta

b) cyklista

c) automechanik

3. Adela Banášová je:

a) kuchárka

b) speváčka

c) moderátorka

4. Miro Jaroš je:

a) spevák

b) herec

c) politik

5. Andrej Kiska je:

a) predseda vlády

b) predseda parlamentu

c) prezident SR

6. Celeste Buckingham je:

a) britská kráľovná

b) princezná

c) speváčka

7. Zuzana Fialová je:

a) herečka

b) moderátorka

c) horolezkyňa

8. Daniel Heriban je:

a) kňaz

b) školník

c) herec

9. Adam Ďurica je:

a) prezident

b) spevák

c) moderátor

10. Lionel Messi je:

a) hokejista

b) futbalista

c) florbalista

VA TIS LA BRA .................................................................

NA VA TR .................................................................

ČÍN TREN .................................................................

TRA NIT .................................................................

SKÁ BAN TRI CA BYS .................................................................

NA LI ŽI .................................................................

CE KO ŠI .................................................................

ŠOV PRE .................................................................

Poskladaj z

pomiešaných

slabík

krajské

mestá.

20


1. Domáce zviera

2. Má meniny 5. 6.

3. Studená letná pochúťka

4. Krajina protinožcov

5. Oblečenie do vody

6. Má meniny 28. 7.

7. Zákusok, dezert inak

8. Ďumbier lekársky

9. Začiatok týždňa

10. Mesto, v ktorom sa razia mince

11. Hlavné mesto Slovenska

12. Slnko po anglicky

13. Kováčska dielňa

Každý žiak si na konci školského roka rád zakričí ................, ...................................... !

S. Korchaňová, L. Hlaváčová,

S. Žáčiková, L. Blašková,

A. M. Pechová, N. Hlaváčová

(krúžok Hravá slovenčina)

21


L. Ščasná A. M. Pechová

V. Panáčová K. Latáková

V. Panáčová

P. Maráková

22


Bábovka

250 g práškového cukru

250 g polohrubej múky

1 horčicový pohár vlažného mlieka

1 horčicový pohár oleja

1vanilkový cukor

1 prášok do pečiva

4 vajcia

hrozienka

Žĺtky oddelíme od bielkov. Cukor vymiešame so žĺtkami

a pridáme mlieko, olej, múku, vanilkový cukor, prášok do pečiva

a hrozienka. V miske si z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý

vmiešame do pripravenej zmesi. Bábovkovú formu

vymastíme maslom (môže byť aj Hera alebo Palmarín). Asi polovicu cesta vylejeme do bábovkovej

formy, do druhej časti pridáme polievkovú lyžicu kakaa, vymiešame a tiež vylejeme do formy.

Pečieme v predhriatej rúre približne hodinu (180 – 220 °C) .

Prajeme dobrú chuť! Mgr. Iveta Budačová

Cesto:

2 vajcia

3 lyžice cukru

3 lyžice medu (riedkeho)

1 lyžička sódy bikarbóny

2 šálky polohrubej múky

Krém:

300 g kyslej smotany (tuk 24% )

300 g smotany na šľahanie

80 g práškového cukru

Postup

Zmiešame vajcia, cukor, med. Do preosiatej múky pridáme sódu bikarbónu. Všetko dobre

zamiešame, aby sme dostali hladkú hmotu. Vylejeme cesto do tortovej formy a dáme piecť do

predhriatej rúry na 180 °C na 15 – 20 minút.

Krém:

Do nádoby na šľahanie nalejeme obidva druhy smotany a vyšľaháme do hustej peny. Počas šľahania

postupne pridávame cukor. Ešte teplý korpus priečne predelíme na 3 časti, potrieme pripraveným

krémom a poukladáme na seba. Krémom tiež potrieme boky a vrchnú časť. Na záver medovník

posypeme pomletými orechmi, rozdrvenými piškótami, BeBe keksami...

Dobru chuť ! Oľga Gulová

23


Meno a priezvisko Trieda Olympiády a súťaže Umiestnenie

Sofia Rolincová I. Slávik Slovenska 2. miesto

Vanesa Reizingerová

Mário Reizinger

Filip Fulír

IX. OK Mladý záchranár civilnej ochrany 3. miesto

Aneta Tejkalová IX. OK Chemickej olympiády, kategória D úspešná riešiteľka

Sofia Rolincová I. OK speváckej súťaže: Putujeme za ľudovou

piesňou, I. kategória 2. miesto

Lucia Bobáková VI. OK speváckej súťaže: Putujeme za ľudovou

piesňou , II. kategória 3. miesto

Michaela Hlaváčová

Miroslava Fančovičová

Lucia Krpelanová

IX.

IX.

VI.

Biblická olympiáda,

dekanátne kolo 3. miesto

Jakub Proksa VI. Kľačianska latka, kategória mladší žiaci 1. miesto

Paulína Maráková VIII. Kľačianska latka, kategória staršie žiačky 3. miesto

Miroslava

Fančovičová IX. OK Biologickej olympiády, kategória C úspešná riešiteľka

Aleš Hurta V. OK Matematickej olympiády, kategória Z5 3. miesto

Natália Cáderová IX. OK Olympiády v anglickom jazyku, kategória 1B 1. miesto

Paulína Maráková VIII. Vianočná latka 3. miesto

Jakub Proksa VI. Vianočná latka 2. miesto

Jakub Sojka VI. OK Technickej olympiády, kategória B 3. miesto

Jakub Proksa VI. OK Technickej olympiády, kategória B 2. miesto

Lukas Proksa

Lukáš Niejadlík

VIII.

IX. OK Technickej olympiády, kategória A 2. miesto

Timea Rehušová III. OK Zdobenie vianočných medovníkov ,

I. kategória 1. miesto

24


Vedúca redakčnej rady: Mgr. Tatiana Šoková

Redakčná rada: Michaela Hlaváčová (9. roč.), Veronika Toráčová (8. roč.),

Vanesa Lukáčová (7. roč.)

Grafická úprava: Mgr . Nikola Fačkovcová

Titulná stránka (fotografia): Lucia Kupcová (8. roč.)

Ilustrácie: M. Fančovičová (9. roč.), A. Tejkalová (9. roč.), P. Maráková (8. roč.), K.

Benčík (8. ročník), L. Kupcová (8. roč.)

Správne odpovede:

Kvíz

1b, 2b, 3c, 4a, 5c, 6c, 7a, 8c, 9b, 10b

Hádanky

mráz, gaštan, bubon, mravce

Školské fajnovinky, Vydavateľ: ZŠ Pastuchov, 920 63 Pastuchov 210, tel. č.: 0908 766 367,

www.zsmspastuchov.edupage.sk, e-mail: [email protected], IČO: 36080489

Základná škola Pastuchov

praje všetkým deťom

krásne letné prázdniny!!!

Documents

Školské fajnovinky