Embed Size (px)
Citation preview
Školský vzdelávací program: „ŠKOLA PRE VŠETKÝCH“
Motto: „Ak chce byť človek človekom, musí sa vzdelávať.“
J. A. Komenský
Stupeň vzdelania ISCED 1 Stupeň vzdelania ISCED 2
Dĺţka štúdia 4 – ročná Dĺţka štúdia 5 – ročná
Vyučovací jazyk: slovenský Vyučovací jazyk: slovenský
Študijná forma: denná Študijná forma: denná
Druh školy: štátna Druh školy: štátna
Predkladateľ:
Základná škola Telgárt
976 73 Telgárt 68
IČO: 37828380
Riaditeľ školy: Mgr. Marta Klajbanová
Koordinátor pre tvorbu ŠVP: Mgr. Mária Lunterová
Ďalšie kontakty: 0486194637, 0911945046, [email protected]
Zriaďovateľ:
Obec Telgárt
976 73 Telgárt 70
Kontakty: Mgr. Mária Kniţková
Platnosť dokumentu od 1.septembra 2011
...........................................
riaditeľka školy
Prehľad skratiek pouţitých v školskom vzdelávacom programe:
ANJ Anglický jazyk
BIO Biológia
CTN Čítanie
DEJ Dejepis
DOV Dopravná výchova
ETV Etická výchova
FYZ Fyzika
GEG Geografia
GRM Gramatika
HPD Hudobno-pohybová výchova
HUV Hudobná výchova
CHE Chémia
IFV Informatická výchova
IKP Práca informáciami a komunikácia
INF Informatika
LTW Literárna výchova
MAT Matematika
NBG Náboţenská výchova – gréckokatolícka
NBP Náboţenská výchova – pravoslávna
OBN Občianska náuka
OBV Občianska výchova
PDA Prírodoveda
PHH Prvky hudobnej výchovy
PNV Pracovná výchova
PRI Prírodopis
PVC Pracovné vyučovanie
PVO Prvouka
PWW Prvky výtvarnej výchovy
PXS Písanie
RSR Rozširujúca SJ
RUK Rozvíjanie komunikačných schopností
RSO Rozvíjanie sociálnych zručností
RGR Rozvíjanie grafomotorických zručností
ZRT Zdravotná telesná výchova
RUJ Ruský jazyk
SEE Svet práce
SJL Slovenský jazyk a literatúra
SLO Sloh
SLY Slovenský jazyk
TEV Telesná výchova
TSV Telesná a športová výchova
THD Technika
VHV Technická výchova pre 5.-9.ročník ZŠ
VLA Vlastiveda
VUC Vecné učenie
VYV Výtvarná výchova
ZEM Zemepis
ZMV Zmyslová výchova
Nástroje hodnotenia
ČD čitateľský denník
DC doplňovacie cvičenia
Di diktát Lab laboratórna práce PS písomná práca R referát SÚ slohový útvar
T test
Ú ústne skúšanie
I VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŠKOLY
1 História školy
Prvá zmienka o dochádzke detí z Telgártu do školy je z roku 1636, kde sa uvádza, ţe deti
navštevovali školu v Šumiaci. Škola v našej obci bola otvorená aţ po vzniku grécko–
katolíckej farnosti v r. 1804.
Dľa vyprávania starých ľudí vyučoval vraj pred tým deti „chromý Jano“. Dľa ústneho
podania jedných z Liptovskej Tepličky, dľa iných z Batizoviec v neďalekom Spišu. Patrne
vyslúžilý vojak – invalida, pretože bol chromý a jednu roku.
Pôvodná škola bolo drevené stavisko s jednou učebňou a bytom pre učiteľa – rechtora.
Prvým riadnym učiteľom v Telgárte bol Ján Paulik, ktorý pôsobil v Telgárte od roku 1823 do
1854.
V roku 1857 bola postavená „Obecná ľudová škola“, ktorú navštevovalo 124 detí, bola
drevená, prikrytá šindľami.
V roku 1872 vybudovali občania sa mieste drevenej starej školy kamennú školskú budovu
„Grécko-kalotícku ľudovú školu“ s 2 učebňami a bytom pre správu a učiteľa.
Ministerstvo školstva a národnej osvety opierajúc sa o usnesenie medzi ministerskej
komisie pre sriaďovanie a budovanie národných škôl na Slovensku rozhodnutím zo dňa 20.
septembra 1930 č. IIq 78q/30 sriadilo v obci Telgárt štátnu dvojtriednu ľudovú školu s
vyučovacím jazykom československým. Prvé vyučovanie na štátnej škole započalo 1.
decembra 1930 v dvoch triedach s 204 žiakmi.
V roku 1933 pre kritický stav bola škola uzatvorená a deti sa učili v troch sedliackych
domoch.
Na jeseň 1935 sa začala stavba terajšej budovy školy a 3. 1.1938 sa začalo vyučovanie. Na
škole pôsobilo 9 učiteľov a navštevovalo ju 362 ţiakov.
Počas II. sv. vojny chodilo do školy aj 140 nemeckých detí. Zásahom delovej strely sa
poškodili dvere, sklá na oknách, strecha a škola bola
zatvorená.
Opravená bola v roku 1946.
V roku 1947 niesla názov „ Štátna obrodná meštianska škola“, ktorá v roku 1948 sa zmenila
na „Strednú školu vo Švermove“.
V zmysle nového školského zákona vola v roku 1953 zriadená „Osemročná stredná škola
s vyučovacím jazykom slovenským vo Švermove“.
V roku 1960 sa zriadila deviata trieda a škola niesla názov „Základná deväťročná škola“.
Na „ZŠ partizánskej brigády Jánošík vo Švermove“ bola premenovaná v roku 1970.
Po neţnej revolúcii v roku 1989 aţ do dnes nesie názov „ Základná škola Telgárt“.
2 Veľkosť školy
Základná škola Telgárt je plne organizovaná. Školu bude navštevovať pribliţne 210
ţiakov, z toho špeciálne triedy bude navštevovať asi 55 ţiakov. Škola má dve budovy. Jedna
je v strede obce, evidovaná pod číslom 68, špeciálne triedy sú umiestnené v budove, ktorá sa
nachádza v strednej časti obce, evidovaná pod číslom 78.
V jednej budove je 10 tried. V druhej budove je 0. ročník a 4 špeciálne triedy, prvý, druhý
a tretí ročník je spojený, na druhom stupni sú spojení ţiaci piateho a deviateho ročníka.
Súčasťou školy je školská jedáleň, školský klub detí a školské stredisko záujmovej
činnosti.
3 Charakteristika ţiakov
Hlavnou činnosťou školy je výchova a vzdelávanie ţiakov vo veku 6 aţ 15 rokov v
povinnej desaťročnej školskej dochádzke. Škola ponúka predovšetkým kvalitnú výchovu a
vzdelávanie. Snahou je, aby úroveň vzdelávania aj napriek spoločenským trendom nepoklesla.
V našej škole sú zaškolení aj ţiaci z menej podnetného prostredia a ţiaci so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacimi potrebami. V prípade potreby sú po predchádzajúcom pedagogicko-
psychologickom vyšetrení v CPPPaP v Brezne a so súhlasom rodičov zaškolení na 1. stupni
v triede nultého ročníka. Do školy dochádza päť ţiakov. Štyria dochádzajú z Červenej
Skaly, traja z Novej Maše.
Medzi ţiakmi školy sú aj dvaja ţiaci integrovaní v beţných triedach, ţiak so špecifickými
poruchami učenia a ľahkým mentálnym postihnutím a ţiak pochádzajúci zo sociálne
znevýhodneného prostredia so zdravotným postihnutím. Ţiakom sa redukuje porucha, ţiaci
naberajú odvahu a sebavedomie, čo je pre ich ţivot najdôleţitejšie.
Do špeciálnych tried sú ţiaci zaradení na základe vyšetrení CPPPaP v Brezne a ŠPP v
Revúcej. Ţiaci sa vzdelávajú podľa platných učebných osnov pre mentálne postihnutých.
- variant A, ľahký stupeň MP - 48 ţiakov
- variant B, stredný stupeň MP – 3 ţiaci
- variant C, ťaţký stupeň MP, kombinované postihnutie mentálne a telesné – 4 ţiaci
Ţiaci vzdelávaní podľa variantu C sa vzdelávajú podľa individuálneho vzdelávacieho
plánu v rozsahu 2 hodiny týţdenne v mieste trvalého bydliska vo Vaľkovni, vzhľadom na ich
postihnutie dochádza k nim vyučujúca. Dvaja ţiaci majú trvalé bydlisko v Telgárte, školu
navštevujú 3 hodiny denne.
4 Charakteristika pedagogického zboru
Škola ponúka predovšetkým výchovne vyváţené prostredie, v ktorom ţiak je pre učiteľa
partnerom. Učíme deti, aby sa nebáli vysloviť svoj názor, učíme ich demokracii, učíme ich
usilovnej a svedomitej práci, ale i vedieť sa kultúrne a slušne správať na verejnosti. Snaţíme
sa, aby sebavedomie našich ţiakov bolo zdravé, podloţené schopnosťami, zručnosťami a
vedomosťami.
V základnej škole pracuje veľmi vyrovnaný, profesionálne zdatný tím pedagógov, ktorí
spĺňajú kvalifikačné predpoklady a aprobáciu pre dané predmety. Chýba nám kvalifikovaný
učiteľ anglického jazyka a fyziky.
Pedagogický zbor tvorí 22 učiteľov a 1 externý učiteľ NV, z toho jedna riaditeľka školy, 1
zástupkyňa.
V špeciálnych triedach učí 5 učiteľov, z toho štyri učiteľky sú kvalifikované, jedna má
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a DPŠ, jedna vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa.
V školskom klube detí sú 2 vychovávateľky.
V škole máme tri asistentky učiteľa, ktoré sa podieľajú na utváraní podmienok
nevyhnutných na prekonávanie najmä jazykových a sociálnych bariér ţiakov vo výchovno-
vzdelávacom procese. Asistentky učiteľa pracuje v beţných i špeciálnych triedach.
Ich práca je veľmi potrebná, pretoţe neustále narastá počet detí zo sociálne znevýhodneného
prostredia, ktoré trpia uvedenými bariérami a sú tak vo výchovno-vzdelávacom procese
znevýhodnené.
Ideálne by bolo mať 4 asistentov učiteľa, troch na I. stupni a jedného v špeciálnych
triedach.
5 Vnútorného riadenia školy
Základná škola vykonáva svoju činnosť ako samostatný právny subjekt. Od 1. 1. 2002 je
ZŠ Telgárt na základe zriaďovacej listiny vydanej mestom Brezno rozpočtovou organizáciou.
Vedenie školy tvorí:
Mgr. Marta Klajbanová – riaditeľka školy
Mgr. Mária Lunterová – zástupkyňa riaditeľa školy
Mgr. Ivan Citterberg – výchovný poradca
Mgr. Dagmar Sikulová – vedúca PK
Mgr. Anna Krušinská – vedúca MZ
Na škole pôsobí koordinátor pre drogovú závislosť, koordinátor pre výchovu k manţelstvu
a rodičovstvu, koordinátor školského vzdelávacieho programu, kronikárka školy. Aby
pedagógovia svoju prácu vykonávali čo najlepšie, je potrebné najmä neustále zlepšovanie
samého seba. A to nielen štúdiom odbornej literatúry, ale aj učením sa z vlastnej skúsenosti,
zo skúseností svojich kolegov, hľadaním spôsobu, ako ţiakom odovzdať maximum vedomostí
a ako ich čo najlepšie vychovať.
V súčasnosti si pedagógovia dopĺňajú vzdelanie štúdiom na rôznych školách.
Bc. Berová Anna - magisterské štúdium špeciálnej pedagogiky pre mentálne postihnutie
na PF KU v Ruţomberku.
Mgr. Mária Lunterová - v školskom roku 2010/2011 nastúpila na rozširujúce štúdium
informatiky.
6 Dlhodobé projekty
Na zefektívnenie a skvalitnenie práce má škola vypracovaných niekoľko projektov,
ktorých ciele a úlohy realizuje uţ niekoľko rokov.
Medzinárodné projekty
Partnerstvá škôl v Európe sú čoraz beţnejšou praxou, ktorá si získava široké uznanie.
eTwinning je v Európskej únii činnosť, ktorej cieľom je postúpiť o krok ďalej v uzatváraní
partnerstiev, v ktorých školy z rôznych európskych krajín vyuţívajú výhody informačných a
komunikačných technológií s cieľom spolupracovať a dosiahnuť úspechy v pedagogickej,
sociálnej a kultúrnej oblasti. Poskytuje príleţitosť motivovať mladých ľudí k vzájomnému
spoznávaniu sa, ako aj k spoznávaniu ich školstva, kultúry a rodín, precvičujúc zároveň svoje
zručnosti vo vyuţívaní informačných a komunikačných technológií. Partnerstvá zaloţené na
eTwinning poskytujú platformu umoţňujúcu mladým ľuďom integrovať sa medzi občanov
Európy, ako aj do jazykového a kultúrneho bohatstva nášho kontinentu a do efektívneho a
príjemného vzdelávania. Vo vzdelávacích partnerstvách zaloţených na eTwinning veľa
učiteľov, manaţérov v oblasti vzdelávania a pomocného personálu dlhý čas spolupracuje na
rôznej úrovni a v rôznych oblastiach. V tomto školskom roku sme uzavreli partnerstvo so
Základnou školou Oradeo.
Táto aktivita umoţňuje našim ţiakom rozvíjať svoje komunikačné schopnosti v cudzom
jazyku, pedagogickým zamestnancom zoznámiť sa s výchovno-vzdelávacím systémom v
partnerskej krajine, prípadne spoznať iné metódy a formy učenia, vymieňať si svoje
skúsenosti s kolegami z partnerskej školy. Zároveň sa obe cieľové skupiny (pedagogickí
zamestnanci aj ţiaci školy) zoznámia s inou kultúrou a históriou.
Springday – projekt zameraný na spoznávanie 27 štátov EÚ. Výučbové programy sú
pripravené na internete, kde ţiaci hravou formou spoznávajú umiestnenie krajín, hlavné
mestá, jazyk, kultúru, počet obyvateľov a rozlohu. Po vzdelávacou kole nasledujú súťaţné, na
záver ţiaci pripravujú plagát, kde vyjadrujú ţiaci svoje pocity a dojmy.
Projekt Nápad detí z Telgártu, zameraný na enviromentálnu výchovu a ochranu prírody,
pri ktorom úzko spolupracujeme s NAPANT-om.
Projekt Miestne ľudové tradície vo výchovno-vyučovacom procese a záujmovej činnosti
v ZŠ, ktorý umoţňuje deťom reprezentovať seba aj školu nielen v obci a regióne, ale aj
v rámci celého Slovenska a zahraničia.
Škola je členom národnej siete škôl podporujúcich zdravie, členom Zdruţenia pedagógov
zo škôl s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry.
Škola pracuje podľa projektu Výchova k manželstvu a rodičovstvu, Škola podporujúca
zdravie, Protidrogová výchova.
Krátkodobé projekty:
Projekt ProEnviro, ktorého hlavným cieľom je vypestovať u ţiakov trvalý, pozitívny
vzťah k prírode, k uvedomelej ochrane prírody, k ekologickému mysleniu a konaniu.
Školské projekty
o Cyklistická časovka
o Čakáme Jeţiška
o Valentínska diskotéka
o O veľkonočného baránka
o Na bicykli bezpečne
o Z rozprávky do rozprávky – celoročný výchovno-vzdelávací projekt ročníkov na I.
stupni
o Nástenné projekty – ţiaci priebeţne počas roka vytvárali nástenné projekty k učivu
prírodovedy, vlastivedy a čítaniu, ktoré zároveň vytvárali výzdobu chodieb
o Deň Zeme - projekty jednotlivých tried na II. stupni o ekologických problémoch
o Vianočná burza – príprava a výstava výrobkov s vianočnou tematikou
o Prevencia a eliminácia šikanovania na škole – v rámci výchovného poradenstva
o Deň narcisov
o Vianočné zvyky a tradície – projekt zameraný na priblíţenie ţiakom vianočných
tradícií a zvykov s vyuţitím medzipredmetových vzťahov v predmetoch slovenský
jazyk a hudobná výchova
o Deň bez cigarety –jabĺčko pre zdravie – príprava papierových jabĺk a rozdávanie
spoluobčanom
o Mier je zelený – spája deti celého sveta, aby sa zamerali na environmentálne
problémy. V septembri a máji zasadiť po 100 stromčekov.
Aktivity a prezentácia školy na verejnosti
o Slávnostné otvorenie školského roka - pre prvákov, ich rodičov ako aj rodičov
ostatných ţiakov.
o Vianočná burza
o Tvorba a priebeţná aktualizácia www stránky školy
o Zápis prvákov - príprava darčekov pre budúcich prváčikov, príprava plagátov o
zápise, ich prezentácia pre verejnosť.
o Spríjemním Vám prostredie - ţiaci robili výtvarné práce a skrášľovali nimi
zdravotné ambulancie v Telgárte a Pohorelskej Maši
o Deti deťom – návšteva ţiakov v DD Slniečko v Polomke /príprava darčekov
a programu/
o Spoznávame školy v najbliţšom okolí – návšteva MŠ, ZŠ Revúca, Muráň
/ prezentácie ţiackych prác/
o S fotoaparátom po okolí – rómski ţiaci pripravujú prezentáciu o Telgárte a jeho
okolí
7 Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi
Školská rada pri ZŠ Telgárt bola ustanovená v zmysle § 24 zákona č. 596/2003 Z.z.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov po voľbách dňa 28.3.2000. Funkčné obdobie začalo dňom
28.3.2000.
Členovia rady školy: 4 členovia za základnú školu, 3 z radu rodičov, 1 nepedagogický
zamestnanec, 2 za obecné zastupiteľstvo a 1 fyzická osoba podieľajúca sa na výchove.
Spoluprácou s rodinou:
- zlepšiť spoluprácu s rodičmi, vzbudiť u nich väčší záujem o prácu ich detí a nebyť
ľahostajní k práci, vyučovacím výsledkom a správaniu detí,
- navštevovať rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia,
- zorganizovať stretnutie s rodičmi, umoţniť rodičom spoznať, ţe škola je spoľahlivá,
starostlivá,
- vytvoriť uvoľnenú atmosféru, povzbudzovať rodičov ku komunikácii,
- odbúrať bariéry nedôvery rodičov voči škole,
- umoţniť a sprostredkovať návštevu rodičov počas vyučovania,
- zapojiť rodičov do práce v záujmových útvaroch,
- pracovať s rómskymi rodičmi tak, aby sa cítili súčasťou procesu vzdelávania,
- aktívne pracovať pri riešení závaţných skutočností medzi učiteľmi, školou a rodičom,
- navštevovať rodiny ţiaka, zistiť sociálne pomery, záujmy.
Škola spolupracuje:
- s Obecným úradom Telgárt
- s Farským úradom Telgárt
- so Športovým klubom SOKOL
- s Klubom regionálnej výchovy okresu Brezno
- s KŠÚ
- s CPPPaP Brezno
- CŠSP Revúca
- so SOS Banská Bystrica
- s NAPANT- om
- s Policajným zborom v Brezne
- s Červeným kríţom
- so Zdruţením pedagógov zo škôl uplatňujúcich regionálnu výchovu
- s Infovekom
- s ÚPSVaR Brezno
- s Komunitným centrom Telgárt
- s Materskou školou Telgárt
- so Školským úradom v Polomke
- s ostanými školami na Horehroní
8 Priestorové a materiálno-technické podmienky školy
Škola má k dispozícii dve budovy. Hlavná budova zápasí s nedostatočnými priestormi. Pri
počte 10 tried, mala naša škola len 8 učební, s pribúdajúcim počtom tried sme museli upraviť
priestory v budove, ktoré slúţili ako byty pre učiteľov. Tieto triedy sú nevyhovujúce, hlavne
čo sa týka veľkosti.
Škola má počítačovú učebňu pre ţiakov II. stupňa vybavenú 15 počítačmi pre ţiakov,
počítačom pre učiteľa, dataprojektorom, televízorom, videoprehrávačom, DVD. Ţiaci majú
moţnosť vyuţívať dve interaktívne tabule. Na I. stupni je počítačová učebňa vybavená 15
počítačmi, dataprojektorom, interaktívnou tabuľou.
Tieţ má školské dielne a rodičovskú miestnosť, ktorá je zároveň pracovňou výchovného
poradcu.
Škole chýba telocvičňa, preto sa vyuţívajú prírodné podmienky, viacúčelová sála. V zime
sa vyuţíva ľadová plocha, ktorá je pri škole na školskom dvore.
Vybavenie kabinetov je postačujúce, ale je potrebné pomôcky pravidelne obnovovať
a vymieňať za modernejšie, mnohé z vybavenia pochádza ešte z prvotného vybavenia školy.
Počas školského roka sme doplnili veľké mnoţstvo moderných učebných pomôcok, čo
umoţnilo tvorivejšie a efektívnejšie vyučovanie. Pomôcky sú uloţené v skriniach na chodbe
a v učebniach. Máme len dva kabinety: telesnej výchovy a fyziky.
Budova kde sú umiestnené špeciálne triedy je nevyhovujúca. Má sedem učební, z toho je
jedna počítačová, riaditeľňu, kuchynku a dielne. Priestory pri vyučovaní niektorých
predmetov (napr. pri varení na hodinách pracovného vyučovania a tieţ stolnotenisové stoly)
poskytuje Komunitné centrum v Telgárte. Počas hodín pestovateľských prác sa vyuţíva
záhrada nachádzajúca sa vedľa areálu školy.
9 Škola ako ţivotný priestor
Škola je miestom, kde sa ţije, nielen miestom kde sa prijímajú vedomosti.
Ţiaci pedagógovia v nej trávia časť dňa. Kaţdý rodič chce, aby jeho dieťa trávilo čas
neplnený povinnosťami v príjemnom prostredí. O to sa snaţíme aj my v našej škole.
Kladieme dôraz na upravené prostredie tried, chodieb, aktualizujeme nástenky. Triedy sú
esteticky upravené.
Základný princíp, ktorý platí od prvého dňa školského roku pre všetkých je: „ Sme škola,
kde sa šikanovanie netoleruje.“
Aktuálne informácie o aktivitách školy sa nachádzajú na informačných tabuliach a nástenkách
na chodbách. Jedna informačná tabuľa sa nachádza na stene budovy pri vchode. Aktuality
o dianí v škole nájdete na www.zstelgart.edupage.org
Aktuálne informácie o aktivitách v špeciálnych triedach na nachádzajú na nástenkách
v triedach a na chodbách.
Pravidelne sa staráme a udrţiavame areál školského dvora a ihriska.
Zariadenie tried je staré, potrebuje výmenu. Tento rok prebehne rekonštrukcia školy, nastane
výmena drevených tabúľ, školských lavíc, stoličky, skrinky na uloţenie pomôcok v triedach.
10 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a
vzdelávaní
Podmienky v priestoroch školy na vyučovanie sú bezpečné a zdraviu vyhovujúce. Ţiaci sú
pravidelne poučovaní o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci svojimi triednymi učiteľmi a
vyučujúcimi, zvlášť na hodinách telesnej výchovy, technickej výchovy, pracovného
vyučovania, fyziky, chémie, prírodopisu.
Zamestnanci školy pravidelne absolvujú vstupné a periodické školenia o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci a proti poţiarom. Bezpečnostný technik vykonáva pravidelné
previerky a kontroly ochrany zdravia a bezpečnosti celého objektu. Nedostatky sa odstraňujú
ihneď podľa výsledkov revízií.
Ak ţiaci reprezentujú školu mimo obce, rodičia dávajú písomný súhlas.
Školenie zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je vţdy pri nástupe
nových zamestnancov do práce a kaţdé dva roky sú preškolení všetci zamestnanci. Kaţdé tri
roky zamestnanci chodia na preventívne prehliadky.
Pravidelné kontroly bezpečnosti sa konajú:
Elektroinštalácia - raz za päť rokov
Bleskozvody - raz za päť rokov
Elektrické stroje – raz za tri roky
Elektrické ručné náradie – raz za rok
Hasiace prístroje – raz za rok
Kotolne – raz za rok
II CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO
PROGRAMU
1 Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávania)
Cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu na našej škole je viesť ţiakov k tomu, aby
získali čo najviac vedomostí a zručností vo všetkých všeobecnovzdelávacích
predmetoch, návyky pri rešpektovaní ich individuálnych schopností a moţností.
Naša škola je modernou školou, na ktorej ţiaci majú moţnosť získať vedomosti
prostredníctvom moderných informačno-komunikačných technológií.
Škola zabezpečí podmienky na vzdelávanie ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami tak, aby mali rovnocenný prístup vo vzdelávaní, kde budú mať moţnosť zaţiť
úspech, radosť z učenia a získať základy gramotnosti.
Výchovno-vzdelávaciu činnosť smerovať k príprave ţiakov na ţivot, ktorý od nich
vyţaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy.
Pripraviť človeka rozhľadeného, vytrvalého, schopného kooperovať a pracovať v tíme,
schopného seba motivácie k celoţivotnému vzdelávaniu. Zabezpečiť kvalitnú prípravu ţiakov
v cudzích jazykoch so zreteľom na moţnosti školy, so zameraním na komunikatívnosť
s ohľadom na schopnosti jednotlivých ţiakov.
Naším princípom je, aby kaţdý ţiak v škole zaţil úspech, aby bol šťastný. Bez ohľadu na
rodinné a majetkové pomery, sociálne prostredie, rasu. Je viesť ţiakov k tvorivému mysleniu,
kritickému mysleniu, naučiť ich tímovo pracovať, komunikovať medzi sebou, vzájomne sa
rešpektovať. Ţiakov vychovávať k zodpovednosti a samostatnosti.
Ţiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami majú vypracovaný individuálny
výchovno-vzdelávací program.
Na dosiahnutie tohto cieľa sme si stanovili nasledovné úlohy. Na ich splnenie je potrebné
vyuţívať také prostriedky, metódy a formy práce, aby výsledky vzhľadom k veľkému počtu
ţiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia boli čo najlepšie.
Cieľom je:
- poskytnúť kvalitné základné vzdelanie pre pokračovanie štúdia na gymnáziách a
stredných odborných školách
- rozvíjať zručnosti ţiakov v informačno – komunikačných technológiách a sociálnych
vzťahoch
- podporovať rozvoj pohybových zručností ţiakov v školských i mimoškolských
aktivitách
- posilniť edukačný proces rozmanitou záujmovou činnosťou
- posilniť úlohu a motiváciu učiteľov, ich profesijný a odborný rast
- podporovať talenty, osobnosť a záujmy kaţdého ţiaka
- skvalitniť spoluprácu s rodičmi, verejnosťou a inými školami aj v zahraničí
- zaviesť nové formy a metódy práce
Pracovať v duchu humanizmu, vychovávať a vzdelávať bez porušenia ľudských
práv a v tomto zmysle viesť ţiakov.
V zmysle Listiny ľudských práv a Dohovoru o právach dieťaťa odstraňovať
problémy segregácie rómskych detí, vytvárať im vhodné podmienky pre
vzdelávanie.
Vo výchovno-vyučovacom procese sa klásť dôraz na:
- Rozvoj reči, jazykových a komunikačných schopností. Väčšina detí prichádza do školy
s veľmi slabou slovnou zásobou a slabou úrovňou komunikačných schopností.
- Rozvoj jemnej motoriky a grafomotorických schopností a prejavov. Rómske dieťa sa
prvýkrát stretáva v škole s perom, ceruzkou, noţnicami.
- Rozvoj sociálnej a emocionálnej zrelosti. Ťaţko nadväzuje kontakt, neprimerane
komunikuje s okolím, nevie sa podriadiť poţiadavkám školy.
- Rozvoj pracovných a seba obsluţných návykov. Nevie učebné úkony, ako je orientácia
v knihe a zaobchádzanie so školskými pomôckami. Je im potrebné osvojiť si:
- Osobnú hygienu – umývanie, pouţívanie WC.
- Osobnú úpravu – česanie, čistota nechtov, pouţívanie vreckovky.
- Úpravu a udrţiavanie odevu – obliekanie, obúvanie, údrţba odevu, odkladanie obuvi
a odevu.
- Kultúru stolovania – správne sedenie, drţanie príboru, spracovanie potravín.
- Orientáciu v priestore vzhľadom na ochranu svojho zdravia.
- Zvládnutie základov čítania. Poznávanie grafických tvarov písmen, analýza a syntéza
hlások, slabík a slov.
Rozvoj matematických predstáv a počtových úkonov. Zvládnuť čiastočne pojmy
a vedomostí 1. ročníka základnej školy.
Rozvoj esteticko-pohybových schopností. V hudobnej výchove vyuţívať ich doterajšie
hudobné prejavy. Vo výtvarnej výchove vyuţívame techniky, kde sa môţu vyjadriť
a prejaviť. Telesná výchova má byť prirodzeným prejavom detí.
Rozvoj poznania.
Pre deti, ktoré nie sú schopné 45 minútového sústredenia zrekonštruovať z dvoch menších
tried jednu, ktorá bude slúţiť na hudobno-pohybové aktivity. Zariadiť ju hudobnými
nástrojmi: klavír, ľahko ovládateľné nástroje, varhany.
Vzdelávať formou záţitkového učenia, aby si ţiaci osvojili čo najviac poznatkov na
základe videného, aby sa čo najviac dozvedeli o blízkom i vzdialenom okolí a uskutočňovať
cesty spoznávania našej vlasti.
Predchádzať všetkým formám diskriminácie, xenofóbie a intolerancie v súlade
s Chartou základných ľudských práv a slobôd.
Podporovať a umoţňovať rešpektovanie názorov detí a ich účasti vo všetkých
oblastiach, ktoré sa ich v rámci školy a školského zariadenia dotýkajú.
Zapájať deti do záujmových útvarov cez ŠSZČ. Zúčastňovať sa súťaţí, prehliadok
podujatí, podieľať sa na realizovaní kultúrnych a športových podujatí.
Prijímať také opatrenia na zabezpečenie disciplíny v škole, ktoré sú zlučiteľné
s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa.
Priebeţne sledovať záškoláctvo, agresívne prejavy, násilie, šikanovanie, fyzické
a psychické týranie.
Urobiť také opatrenia, aby ţiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia ukončili
povinnú školskú dochádzku.
Vytvoriť príjemné prostredie. Upraviť triedu tak, aby sa deti cítili príjemne
a nepripomínala im školu ale priestor, v ktorom sa dá pokojne tvoriť, relaxovať aj hrať.
Umiestniť do skriniek učebné pomôcky, knihy.
V priebehu piatich rokov vybudovať hospodársky dvor s chovom hydiny, zajacov,
ošípaných, kôz, oviec, mačiek, psov a naučiť ţiakov manuálnej práci, viesť ich
k pracovitosti, zodpovednosti , k pracovnej disciplíne, podporovať zmysel pre zodpovednosť
a starostlivosť o zverený majetok. Prideľovať úlohy primerané veku dieťaťa , a tak im dať
príleţitosť ukázať čo vedia.
Pomáhať deťom poznávať ich silné stránky tak, ţe ich treba podporovať a posilňovať.
Vymedziť v školskom poriadku opatrenia proti šíreniu alkoholu a fajčeniu,
oboznámiť aj rodičov ţiakov.
Zariadiť a doplniť knihami školskú kniţnicu, vyuţívať ju ako čitateľské centrum
pre ţiakov, učiteľov aj rodičov.
Na I. a II. stupni posilňovať čitateľskú gramotnosť.
Pokračovať v plnení úloh, ktoré vyplývajú z Koncepcie enviromentálnej výchovy
a vzdelávania a projektu Nápad detí z Telgártu.
Za spolupráce Lesy SR Beňuš, Lesná správa Červená Skala:
- kaţdoročne vysadiť do školského parku 5 nových drevín,
- vybudovať oddychové miesto s moţnosťou vyučovania v priaznivom počasí.
Vypestovať u ţiakov trvalý, pozitívny vzťah k prírode, k uvedomelej ochrane prírody,
k ekologickému mysleniu.
Upozorniť ţiakov na úzku spätosť človeka s prírodou a na vzájomnú závislosť medzi
kvalitou ţivotného prostredia a kvalitou ľudského prostredia.
Naučiť ţiakov spoznávať neţiaduce zásahy do ţivota prostredia a chápať dôsledky takejto
ľudskej činnosti na ŢP.
Školský náučný chodník
vybudovať školský náučný chodník a jeho vyuţitie
vypracovať textového sprievodcu školského náučného chodníka a poskytnúť
záujemcom
pripraviť ţiackych sprievodcov školského náučného chodníka
aktívna účasť ţiakov ZŠ na vybudovaní a udrţiavaní školského náučného chodníka, na
monitorovanie stavu ţivotného prostredia v okolí obce a stavu biotopov v okolí
chodníka,
aktívna účasť ţiakov ZŠ na odstraňovaní škodlivých zásahov do ţivotného prostredia
a na enviromentálnej výchove starších občanov,
poskytovať lektorov na prednášky a besedy o školskom náučnom chodníku,
upozorniť na výskyt chránených rastlín a ţivočíchov.
Intenzívne sa venovať problematike drog a iným sociálno-patologickým javom,
mimoškolskými aktivitami zabrániť ich šíreniu. Priebeţne informovať rodičov
o preventívnych aktivitách, protidrogová prevencia.
V súčasnom uponáhľanom svete rodina z rôznych dôvodov neplní svoje poslanie
najlepšie. Niekedy viazne diskusia medzi rodičmi a deťmi a sexualita je v mnohých rodinách
povaţovaná za tabu tému. Úlohu rodiny vo výchove k manţelstvu a rodičovstvu musí
posilňovať a bohuţiaľ v niektorých prípadoch úplne suplovať škola. Škola je dôleţitým –
formálnym aj neformálnym zdrojom informácií o sexualite. V triedach môţu ţiaci získať
podstatné informácie a poznatky vychádzajúce z potrieb dospievajúceho dievčaťa a chlapca
v závislosti na ich veku a štádiách sexuálneho vývinu, od ľudí dobre odborne pripravených.
Cieľom výchovy k manţelstvu je vychovávať sociálne, morálne a emocionálne zrelé
osobnosti schopné konať a správať sa v súlade s etickými normami a hodnotami uznávanými
danou spoločnosťou vo svojom sexuálnom, manţelskom a rodinnom ţivote.
Cieľom v VMR je dosiahnuť, aby dospievajúci mladí ľudia vedeli odolávať negatívnym
vplyvom okolia a dokázali v dospelosti vybudovať harmonické partnerské vzťahy zaloţené na
láske úcte, vernosti, tolerancii a zodpovednosti, dokázali byť zodpovedným a láskavým
rodičom.
Vytvárať priaznivé prostredie na doplnenie inovačných pedagogických metód
s vyuţitím informačných a komunikačných technológií, pouţívať počítače pre svoju
prácu a vo vyučovaní.
Priebeţne absolvovať doplňujúce a rozširujúce vzdelávanie pedagogických
pracovníkov.
Vyučujúci I. stupňa absolvujú rozširujúce vzdelávanie cudzieho jazyka.
Pri výchove a vzdelávaní ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
rešpektovať obmedzenia, ktoré sú podmienené postihnutím dieťaťa. Zadávať také
poţiadavky, ktoré má dieťa predpoklad splniť. Pri hodnotení naďalej vyuţívať
slovné hodnotenie.
Špeciálne triedy
V špeciálnych triedach sa vzdelávajú ţiaci s rôznym stupňom mentálneho postihnutia.
Preto sa zameriavame najmä na nasledovné oblasti:
výchova vedená v duchu ideálov ľudskosti, pravdy, vzájomnej úcty a porozumenia,
vzdelávanie, ktoré optimálne rozvíja schopnosti mentálne postihnutého jedinca,
ďalšia realizácia Dohovoru o právach dieťaťa, najmä, keď dochádza k ohrozeniu
vývoja dieťaťa,
zásady vládnej politiky k Rómom a ich zabezpečeniu – školská dochádzka,
príprava mentálne retardovaných ţiakov na voľbu povolanie, aby sa mohli bez
problémov začleniť do spoločnosti,
dodrţiavať pedagogicko–hygienické poţiadavky pri časovom rozvrhnutí vyučovacej
hodiny, uplatňovať zásady na zabránenie preťaţovania ţiakov. Úlohy diferencovať
s prihliadnutím na stupeň postihnutia ţiakov,
skvalitniť čitateľské zručnosti – prejsť na čítanie s porozumením,
venovať zvýšenú pozornosť otázkam dyslexie, dysgrafie, evidovať ţiakov s týmito
poruchami a špeciálnymi pedagogickými metódami ich viesť k postupnému
odstraňovaniu.
Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové kompetencie ako
kombinácie vedomostí, skúseností a postojov ţiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.
Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových
spôsobilostí ţiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich
cieľov:
poskytnúť ţiakom primerané moţnosti skúmania ich najbliţšieho kultúrneho a prírodného
prostredia tak, aby získali záujem o poznávanie nového,
rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť ţiaka v poznávacej,
sociálnej , emocionálnej a morálnej oblasti,
viesť ţiakov k spoznávaniu svojich schopností, k vyuţívaniu svojich moţností, ku
kompenzácii svojich obmedzení a tým k vytváraniu reálneho obrazu seba samého,
rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať
seba samého,
podporovať kognitívne procesy a kompetencie ţiakov kriticky a tvorivo myslieť
prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,
umoţniť ţiakom získať základné pracovné zručnosti a návyky, aby ich mohli vyuţiť
pri ďalšom vzdelávaní aj v občianskom ţivote,
vyváţene rozvíjať u ţiakov kompetencie dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť
vyberať, rozhodovať a iniciatívne konať,
podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych kompetencií, najmä otvorene
vstupovať do sociálnych vzťahov, naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na
seba primeranú zodpovednosť, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spoluţiakom,
učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom a k svojmu kultúrnemu a prírodnému okoliu,
viesť ţiakov k tolerancii, znášanlivosti, porozumeniu a k akceptovaniu iných ľudí, ich
duchovno-kultúrnych hodnôt, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými
a etnickými skupinami, cirkvami a náboţenskými spoločenstvami,
naučiť ţiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť
za svoje zdravie, aktívne ho chrániť a upevňovať, chrániť ţivotné prostredie.
Cieľom výchovy a vzdelávania ţiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia je:
- rozvíjať kognitívne a psychomotorické procesy, všestrannú komunikáciu,
- rozvíjať individuálne schopnosti a predpoklady mentálne postihnutých ţiakov tak, aby
si osvojili vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré dokáţu vyuţiť v osobnom ţivote,
- zamerať sa na pripravenosť v praktickom ţivote s moţnosťou prirodzenej integrácie do
spoločnosti a stali sa jej prirodzenou súčasťou,
- podnecovať ţiakov k mysleniu na podklade názoru a k riešeniu problémov,
- učiť ţiakov chrániť si svoje zdravie a zdravie iných.
Cieľom primárneho vzdelávania ţiakov s ťaţkým alebo hlbokým stupňom mentálneho
postihnutia je:
- umoţniť ţiakovi spoznávať svoje vlastné rozvojové moţnosti, postupovať pri jeho
vzdelávaní podľa vlastných schopností, individuálnym tempom,
- prispievať k maximálnemu rozvoju osobnosti ţiaka, primerane k jeho schopnostiam
a predpokladom,
- pripraviť ţiaka na beţný ţivot primerane k jeho schopnostiam.
Chceme byť školou, ktorá bude príťaţlivá pre deti aj ich rodičov, ktorá poskytuje svojim
ţiakom základné vzdelávanie v rámci celoţivotného vzdelávania, ktorá pripravuje ţiakov pre
ďalšie štúdium i pre ţivot v novej otvorenej Európe a zabezpečuje ich osobnostný rast,
perspektívnou pre svojich zamestnancov, kde budú učitelia motivovaní k svojmu ďalšiemu
profesijnému rastu.
Na vytvorenie jednotného koncepčného zámeru sme uskutočnili SWOT analýzu. Chceli sme
poznať a zaoberať sa slabými a silnými stránkami školy, vedieť, aké máme príleţitosti a aké
ohrozenia môţeme očakávať.
Výsledky SWOT analýzy
Silné stránky
Materiálne zabezpečenie :
vybavenosť školy počítačmi - ich vyuţitie vo vyučovacom procese
rýchly prístup na internet
moderné a účinné pomôcky na vyučovanie a vybavenie modernou technikou /interaktívna
tabuľa, notebooky pre učiteľov/
Pedagogický proces
vyuţívanie inovačných tvorivých metód a foriem výučby
ochota učiteľov ku zmenám, k moţnostiam vzdelávať sa a zúčastňovať sa odborno-
metodických seminárov
kvalitne fungujúca tímová práca učiteľov, vzájomná spolupráca a výmena skúseností na
zasadnutiach MZ a PK
moţnosť prehĺbenie vedomostí a prípravy na prijímacie pohovory v poobedňajších
hodinách
Ostatné faktory :
dobré meno školy
poloha školy
bohatá mimoškolská činnosť - rozvoj osobnosti dieťaťa mimo vyučovania
Slabé stránky :
Materiálne vybavenie :
nedostatok priestoru pre netradičné formy vyučovania
nenapojenie školy na TV signál, zahraničné TV staníc
Pedagogický proces
nedostatočné prepojenie vedomostí zo školy s praktickým ţivotom
malá moţnosť komunikácie ţiakov aj učiteľov s cudzincami
Ostatné faktory
malá disciplinovanosť súčasnej populácie
slabá spolupráca rodiny a školy, záujem rodičov o vzdelávanie, akceptácia
vzdelávacích a výchovných zámerov školy zákonnými zástupcami detí
malá informovanosť o skúsenostiach zo zahraničia
slabá domáca príprava ţiakov na vyučovanie
negatívny vzťah ţiakov k priestorom školy, učebniciam a učebným pomôckam
Riziká - ohrozenia
demografický pokles populácie
nepriaznivá ekonomická situácia v niektorých rodinách
2 Profil absolventa - vzdelanostný model absolventa primárneho stupňa
Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy
čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy
pre osvojenie účinných techník celoţivotného učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal
predpoklady pre to, aby si váţil sám seba, i druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a
spolupracovať. Má osvojené základy pouţívania materinského a cudzieho jazyka. Absolvent
primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie.
sociálne komunikačné kompetencie
- vyjadruje sa súvisle a výstiţne písomnou aj ústnou formou adekvátnou primárnemu
stupňu vzdelávania,
- dokáţe určitý čas sústredene načúvať, náleţite reagovať, pouţívať vhodné argumenty
a vyjadriť svoj názor,
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spoluţiakmi,
učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
- rozumie rôznym typom doteraz pouţívaných textov a beţne pouţívaným prejavom
neverbálnej komunikácie a dokáţe na ne adekvátne reagovať,
- na základnej úrovni vyuţíva technické prostriedky medziosobnej komunikácie,
- chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,
- v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu,
- uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa beţných ţivotných
- situácií,
kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- pouţíva základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v
kaţdodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) pouţívať matematické
modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)
- je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré
smerujú k systematizácii poznatkov,
kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií
- vie pouţívať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
- ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,
- dokáţe primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,
- dokáţe adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
- vie pouţívať rôzne vyučovacie programy,
- získal základy algoritmického myslenia,
- chápe, ţe je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
- vie, ţe existujú riziká, ktoré sú spojené s vyuţívaním internetu a IKT.
kompetencia učiť sa učiť sa
- má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových
postupov,
- uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov,
- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a vyuţíva vo svojom učení a v
iných činnostiach,
- uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,
kompetencia riešiť problémy
- vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbliţšom okolí, adekvátne
svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
- pri riešení problémov hľadá a vyuţíva rôzne informácie, skúša viaceré moţnosti
riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri
podobných alebo nových problémoch,
- pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným spôsobom
osobné, sociálne a občianske kompetencie
- má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,
- uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo vyuţíva svoje moţnosti,
- dokáţe odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové moţnosti,
- uvedomuje si dôleţitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a
aktívnym trávením voľného času
- dokáţe primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
- uvedomuje si, ţe má svoje práva a povinnosti,
- má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,
- dokáţe prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi
pri spoločnej práci,
- uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním
prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,
- je si vedomý svojich hodnôt,
kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- dokáţe sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom
umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
- dokáţe pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na
úrovni primárneho vzdelávania),
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom ţivote,
- cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
- rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáţe vyjadriť svoj názor a postoj,
- ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
- pozná beţné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám, -
- má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.
Profil absolventa - vzdelanostný model absolventa niţšieho
sekundárneho vzdelania
Kľúčové kompetencie sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a skúsenosti a
zároveň sú platné v ţivotnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia svoju kvalitu a hodnotu
počas celého ţivota. Nezastarávajú ako vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa
rozvíjať, a preto môţu byť základom celoţivotného učenia sa a osobnej flexibility. Sú
výsledkom a dôsledkom nielen formálneho (školského) vzdelávania, ale aj neformálneho
vzdelávania, ako aj neinštitucionálneho vzdelávania.
Jednotlivé kľúčové spôsobilosti sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú nadpredmetový
programový charakter. Získavajú sa ako produkt celkového procesu vzdelávania a
sebavzdelávania, t. j. kompletného vzdelávacieho programu a iných rozvíjajúcich aktivít
prebiehajúcich v rámci školy. Sú uplatňované všetkými pedagógmi pri výučbe aj mimo nej.
Absolvent niţšieho sekundárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie:
kompetencia k celoţivotnému učeniu sa (vedie ţiakov k zodpovednosti za svoje
vzdelanie, umoţňuje ţiakom osvojiť si stratégiu učenia a motivuje ich pre celoţivotné
učenie)
- uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a
osobného rozvoja,
- dokáţe reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a
spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa,
- dokáţe kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky
vyuţívať,
- kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie
rozvojové moţnosti,
- uvedomuje si, ţe dôleţitejšie sú získané skúsenosti a vedomosti, neţ známka na
vysvedčení,
- učí sa práci s chybou,
- učí sa samostatnosti, tvorivosti, trpezlivosti,
sociálne komunikačné kompetencie (vedú ţiakov k otvorenej, všestrannej a účinnej
komunikácii)
- dokáţe vyuţívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní
informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav zodpovedajúci situácii
účelu komunikácie,
- efektívne vyuţíva dostupné informačno-komunikačné technológie,
- vie prezentovať sám seba a výsledky svojej práce na verejnosti, pouţíva odborný
jazyk,
- dokáţe primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch,
- chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú
základom efektívnej spolupráce, zaloţenej na vzájomnom rešpektovaní práv a
povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti,
- učí sa komunikovať na „kultúrnej úrovni“, netoleruje a nepouţíva agresívne, vulgárne
a nezdvorilé prejavy,
- dokáţe otvorene vyjadriť svoj názor podporený logickými argumentmi,
- učí sa priateľskej komunikácii medzi ţiakmi z rôznych tried, ročníkov, vekových
kategórií,
- vie pozitívne prezentovať a reprezentovať svoju osobu a svoju školu na verejnosti,
- učí sa „asertívnemu“ správaniu,
kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti
poznávať v oblasti vedy a techniky (vedie ţiakov k technickému mysleniu, k
pochopeniu základných princípov prírody)
- pouţíva matematické myslenie na riešenie praktických problémov v kaţdodenných
situáciách,
- pouţíva matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie
(vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),
- pouţíva základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umoţní robiť vedecky
podloţené úsudky, pričom vie pouţiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie
problémov,
kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií (vedie ţiakov
k získaniu základnej počítačovej gramotnosti a k schopnosti vyuţívať multimediálnu
techniku)
- má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja,
pouţíva základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,
- dokáţe vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom
prostredí,
- je schopný nahrávať a prehrávať zvuky a videá,
- dokáţe vyuţívať IKT pri vzdelávaní,
kompetencia riešiť problémy (vedie ţiakov k tvorivému mysleniu, logickému
uvaţovaniu a k riešeniu problémov)
- uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy zaloţené na analyticko-kritickom a
tvorivom myslení,
- je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a vyuţívaniu rôznych, aj inovatívnych
postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov,
- dokáţe spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj
potrebu zvaţovať úrovne ich rizika,
- má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov,
- učí sa problémy riešiť na praktických problémových úlohách a situáciách,
- učí sa riešiť problémy rôznymi prijateľnými spôsobmi a netradičnými (originálnymi)
kompetencie občianske (vychovávajú ţiakov ako slobodných občanov, plniacich si
svoje povinnosti, uplatňujúcich si svoje práva, rešpektujúcich práva druhých, ako
osobnosti zodpovedné za svoj ţivot, svoje zdravie, svoje ţivotné prostredie)
- uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho
dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,
- vyváţene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp.
spoločnosti,
- uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim
povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných,
- je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti,
- aktívne podporuje ochranu ţivotného prostredia a svojho zdravia,
- učí sa netolerovať sociálne patologické prejavy správania (drogy, šikanovanie,
kriminalita mládeţe),
- učí sa netolerovať prejavy rasizmu, xenofóbie a nacionalizmu,
- dôkladne dodrţiava pravidlá správania sa v škole, ktoré sú stanovené vnútorným
poriadkom školy,
- upevňuje svoje pozitívne formy správania v rámci jednotlivých predmetov, v
triednických hodinách i na mimoškolských akciách (škola dodrţuje zásadu: „ţe tu nie
je zlý ţiak, ale sú tu len zlé prejavy jeho správania“),
kompetencie sociálne a personálne (rozvíjajú u ţiakov schopnosť spolupracovať,
pracovať v tíme, rešpektovať a hodnotiť prácu vlastnú i druhých)
- dokáţe na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú
samostatnosť /nezávislosť ako člen celku,
- vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami,
záujmami a potrebami,
- osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine - uvedomuje si svoju
zodpovednosť v tíme, kde dokáţe tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných
cieľov,
- učí sa kriticky hodnotiť prácu tímu, svoju prácu v tíme i prácu ostatných členov v
tíme,
- dokáţe odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať
sociálne prospešné zmeny vo vzťahoch,
- učí sa, ţe spoluprácou sa ľahšie dosahujú osobné i spoločné ciele,
- dôsledne dodrţiava spoločne dohodnuté pravidlá správania, na ktorých sa ţiaci sami
dohodli,
- podporuje integráciu ţiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do triednych
kolektívov,
kompetencie pracovné (vedú ţiakov k pozitívnemu vzťahu k práci)
- dokáţe si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje
výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,
- je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny,
- dokáţe získať a vyuţiť informácie o vzdelávacích a pracovných príleţitostiach
rôznymi formami (exkurzie, besedy, prezentácie, film),
- dodrţiava vymedzené pravidlá, bezpečnosť pri práci,
- uvedomuje si dôleţitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s aktívnym trávením
svojho času,
kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi
- dokáţe sa orientovať v umeleckých druhoch a štýloch a pouţívať ich hlavné
vyjadrovacie prostriedky,
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom ţivote a v ţivote
celej spoločnosti,
- cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické tradície,
- pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám,
- je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.
Absolvent programu primárneho vzdelávania pre ţiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia má osvojené tieto kľúčové kompetencie:
sociálne komunikačné spôsobilosti
– vyjadrovať sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a
jeho narušenej komunikačnej schopnosti,
– rozumieť obsahu písaného textu, dokáţe ho ústne zreprodukovať,
– vedieť samostatne písomne komunikovať (nakoľko mu to umoţňuje dosiahnutý
stupeň vo vývine jemnej motoriky a aktuálna úroveň zrakovo-motorickej koordinácie),
– dokázať určitý čas sústredene počúvať, prijať a rešpektovať názory iných ľudí,
– byť schopný vyjadriť svoj názor a obhájiť ho,
– uplatňovať ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spoluţiakmi,
učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,
– riešiť konflikty s pomocou dospelých alebo samostatne,
– byť empatický k starým, chorým a postihnutým ľuďom,
– rozumieť beţne pouţívaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáţe na ne adekvátne
reagovať podľa svojich moţností,
– na základnej úrovni vyuţívať technické prostriedky komunikácie,
– chápať význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti, akceptuje a rešpektuje multikultúrne
odlišnosti detí a dospelých,
– správať sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,
– preberať spoluzodpovednosť za seba aj za činnosť skupiny,
– nadväzovať spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými a udrţiava s nimi
harmonické vzťahy
spôsobilosti v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
– dokázať vyuţiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných
úloh a praktického ţivota, pouţíva pri tom konkrétne a abstraktné myslenie,
– rozumieť a pouţíva základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,
– chápať základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať a objavovať
vzťahy medzi predmetmi a javmi,
– mať vytvorené vedomie o ekológii, je zodpovedný voči prírode, chápe význam potreby
ochraňovať prírodu pre budúce generácie
spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií
– prejavovať radosť zo samostatne získaných informácií,
– vedieť pouţívať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa,
– vyuţívať rôzne moţnosti zhromaţďovania informácií z kníh, časopisov, encyklopédií,
z médií a internetu,
– vedieť pouţívať vyučovacie programy,
– chápať rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
– vedieť, ţe existujú riziká, ktoré sú spojené s vyuţívaním internetu a IKT
spôsobilosť učiť sa učiť sa
– dokázať pracovať samostatne s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,
– ovládať algoritmus učenia sa a dodrţiava ho,
– získané vedomosti dokázať uplatniť v rozličných situáciách a podmienkach,
– uvedomovať si význam učenia sa pre jeho následné uplatnenie sa na trhu práce,
– prejaviť aktivitu v individuálnom i skupinovou učení,
– hodnotiť vlastný výkon, teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých
spôsobilosť riešiť problémy
– rozpoznať problémové situácie v škole a vo svojom najbliţšom okolí, adekvátne
svojej úrovni a skúsenostiam navrhuje riešenia na ich prekonanie,
– dokázať popísať problém, skúša viaceré moţnosti riešenia problému,
– v odôvodnených prípadoch dokázať privolať potrebnú pomoc
osobné, sociálne a občianske spôsobilosti
– uvedomovať si vlastné potreby, vyuţíva svoje moţnosti,
– dokázať odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
– uvedomovať si svoje práva a zároveň rešpektuje práva druhých ľudí,
– mať v úcte ţivot svoj a aj iných a chráni ho,
– poznať svoje povinnosti, dokáţe rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb,
– byť schopný počúvať, vysloviť svoj názor, rešpektuje názor iných ľudí,
– dokázať spolupracovať v skupine, pracovať pre kolektív,
– byť tolerantný a ohľaduplný k iným ľuďom, k ich kultúre a vierovyznaniu,
– uvedomovať si dôleţitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym
trávením voľného času,
– uvedomovať si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním
prispieva k dobrým medziľudským vzťahom
spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
– dokázať sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom
umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
– dokázať pomenovať základné druhy umenia,
– poznať beţné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
– správať sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
– ovládať základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
rešpektuje vkus iných ľudí.
Absolvent primárneho vzdelania stredným stupňom mentálneho postihnutia má
osvojené nasledovné kľúčové spôsobilosti:
sociálne komunikačné spôsobilosti
- vyjadruje sa ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho narušenej
komunikačnej schopnosti,
- rozumie obsahu jednoduchého písaného textu, dokáţe ho ústne zreprodukovať,
- zvláda jednoduchou formou písomnú komunikáciu,
- dokáţe určitý čas sústredene počúvať,
- je schopný vyjadriť svoj názor,
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spoluţiakmi,
učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,
- rieši konflikty s pomocou dospelých,
- je empatický k starým, chorým a postihnutým ľuďom,
- rozumie beţne pouţívaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáţe na ne
adekvátne reagovať podľa svojich moţností,
- na základnej úrovni vyuţíva technické prostriedky komunikácie,
- rešpektuje dospelých,
- správa sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,
- nadväzuje spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými,
spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- dokáţe vyuţiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných úloh
a praktického ţivota, pouţíva pri tom konkrétne myslenie,
- rozumie a pouţíva základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,
- chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať vzťahy medzi
predmetmi a javmi,
- je zodpovedný voči prírode, chápe význam potreby ochraňovať prírodu,
spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológii
- vyuţíva základné formy informačnej a komunikačnej technológie,
- ovláda elementárne spôsoby práce s počítačom,
- prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií,
- vie pouţívať vyučovacie programy,
- chápe rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
spôsobilosť učiť sa učiť
- ovláda základy čítania, písania, počítania a vyuţíva ich k svojmu vzdelávaniu,
- pouţíva termíny, znaky s symboly v spojitosti s konkrétnymi situáciami kaţdodenného
ţivota,
- dokáţe pracovať s pomocou s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,
- teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých.,
- získané vedomosti, zručnosti a návyky dokáţe uplatniť v praktických situáciách,
spôsobilosť riešiť problémy
- dokáţe popísať problém, vie na koho sa môţe obrátiť o pomoc pri riešení problémov,
- v odôvodnených prípadoch dokáţe privolať potrebnú pomoc,
osobné, sociálne a občianske spôsobilosti
- uvedomuje si vlastné potreby, vyuţíva svoje moţnosti,
- uvedomuje si, ţe má svoje práva a aj povinnosti,
- čiastočne dokáţe odhadnúť dôsledky svojich činov,
- pozná svoje povinnosti, dokáţe rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb,
- je schopný počúvať, vysloviť svoj názor a prijať názor iných,
- dokáţe spolupracovať v skupine,
- je ohľaduplný k iným ľuďom,
- uvedomuje si potrebu ochrany svojho zdravia,
spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- vníma krásu umeleckých diel, ľudových tradícií, produktov ľudskej práce,
- pozná beţné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
- ovláda základné pravidlá a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
- nepoškodzuje kultúrno-historické dedičstvo a pozná ľudové tradície.
Absolvent programu primárneho vzdelávania pre ţiakov s ťaţkým stupňom mentálneho
postihnutia má osvojené tieto kľúčové kompetencie:
Absolvent by mal dosiahnuť čo najširší a najrozsiahlejší záber v jednotlivých oblastiach
podľa jeho individuálnych psychických a fyzických moţností a schopností.
Čiastočne aţ úplne samostatne vykonávať sebaobsluţné činnosti (signalizovať potrebu,
hygienické návyky, spolupracovať pri obliekaní a vyzliekaní, stolovanie,...).
Mať vybudované sociálne vzťahy v uţšom (trieda, škola, učitelia, asistenti, spoluţiaci atď.)
a širšom (mimo zariadenia školy) sociálnom prostredí.
Úroveň vedomostí je ovplyvnená individuálnymi moţnosťami a schopnosťami ţiaka
(intelekt, pridruţené postihnutia,...).
Absolvent na základe výsledkov svojich individuálnych schopností sa môţe zaradiť do
praktickej školy (podľa moţností a schopností jednotlivcov) .
Absolvent programu primárneho vzdelávania získa predpoklady, aby v rámci svojich
moţností dokázal komunikovať, spolupracovať. Má osvojené základy pouţívania
materinského, štátneho jazyka, základy seba obsluţných činností, má osvojené tieto kľúčové
spôsobilosti:
sociálne komunikačné spôsobilosti
- vyjadrovať sa ústnou, písomnou formou podľa svojich schopností, adekvátne stupňu
postihnutia,
- v materinskom jazyku na prijateľnej úrovni rozumieť hovorenému slovu - textu,
- dokázať určitý čas počúvať, reagovať a vyjadriť svoj názor
spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- dokázať pouţívať základné matematické myslenie na riešenie rôznych ţivotných
situácií podľa svojich schopností
spôsobilosti v oblasti informačných a komunikačných technológií
- vyuţívať základné informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
- komunikovať pomocou elektronických médií s pomocou učiteľa,
- vedieť pouţívať vyučovacie programy
spôsobilosť učiť sa učiť
- osvojovať si postupy potrebné na získavanie nových poznatkov,
- tešiť sa z vlastných výsledkov,
spôsobilosť riešiť problémy
- vnímať problémové situácie v triede, oboznamuje sa s nimi, s pomocou pedagóga
sa ich pokúša riešiť,
osobné, sociálne a občianske spôsobilosti
- uvedomovať si, ţe má svoje práva a povinnosti, mať osvojené základy pre spoluprácu
v skupine,
- uvedomovať si svoje vlastné potreby a vyuţíva svoje moţnosti,
- vnímať, resp. si uvedomovať význam pozitívnej klímy v triede a svojím konaním
prispievať k dobrým medziľudským vzťahom,
- byť pripravený na reálny ţivot tak, aby sa dokázal (s výraznou a sústavnou podporou)
zaradiť do daných ţivotných podmienok a dosiahol primeranú kvalitu ţivota,
- pomenovávať alebo inak vyjadruje svoje pocity, prejavuje čo najviac samostatnosti
v sociálnom prostredí,
spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- dokázať sa vyjadrovať podľa svojich schopností na úrovni základnej kultúrnej
gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
- byť oboznámený so základnými pravidlami a zvykmi súvisiacimi s úpravou zovňajšku
človeka.
4 Pedagogické stratégie
V oblasti rozumovej výchovy je naším cieľom rozvíjať u ţiakov tvorivé myslenie,
samostatnosť, aktivitu, seba hodnotenie.
Osobnostný a sociálny rozvoj budeme realizovať stimuláciou skupín ţiakov so slabšími
vyučovacími výsledkami, podporou individuálnych schopností.
Špeciálny pedagóg poskytne odbornú pomoc ţiakom so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami, ich rodičom a zamestnancom školy.
Na našej škole je veľmi bohatá práca v oblasti enviromentálnej výchovy. Aktivity sú
zapracované do všetkých prírodovedných predmetov. Aj regionálna výchova, výchova
k manţelstvu a rodičovstvu má na škole dlhoročnú tradíciu.
Pri prevencii drogových závislostí sa chceme zamerať aj na iné aktivity ako besedy.
I napriek tomu, ţe s tvrdými drogami sme sa nestretli, treba sústavne pôsobiť proti fajčeniu
a alkoholickým nápojom cez koordinátora, rodičov a všetkých vyučujúcich, účelovým
vyuţívaním voľného času i vlastným príkladom.
Budeme sa snaţiť dôsledne vychádzať z potrieb ţiakov a motivovať ich do učenia
pestrými formami výučby. Chceme si všímať ich talent v jednotlivých oblastiach a rozvíjať ho
do maximálnej moţnej miery. Viac budeme preferovať samostatnú prácu ţiakov a ich
cieľavedomé zvládnutie učiva.
Dôleţitým odporúčaním do budúceho školského roka je pre nás potreba orientácie na
pozitívne hodnotenie ţiakov, najmä slabo prospievajúcich, pre zvýšenie vnútornej motivácie.
5 Zabezpečenie výučby pre ţiakov so špeciálnymi potrebami
Naša škola je jednou z mnohých, kde sa vzdelávajú aj ţiaci so špeciálnymi potrebami, t.j.
ţiaci:
a) so zdravotným znevýhodnením
b) zo sociálne znevýhodneného prostredia
Škola im vytvára vhodné prostredie na vzdelávanie, zabezpečuje odbornú a profesionálnu
pomoc.
Škola má bezbariérový prístup a úpravu hygienických zariadení pre ţiakov so zdravotným
znevýhodnením len na prízemí.
Individuálny výchovno-vzdelávací program si vypracúva kaţdý pedagóg, ktorý vyučuje
integrovaných ţiakov. Títo ţiaci sa hodnotia slovne.
V špeciálnych triedach sa vyučuje podľa:
- ISCED 1 – rámcového učebného plánu pre ţiakov s ľahkým, stredným a ťaţkým
stupňom mentálneho postihnutia
- učebných plánov a osnov pre prípravný aţ 9. ročník špeciálnej základnej školy pre
ţiakov s mentálnym postihnutím so vzdelávacím variantom A
- učebných plánov a osnov pre prípravný aţ 9. ročník špeciálnej základnej školy pre
ţiakov s stredne ťaţkým mentálnym postihnutím so vzdelávacím variantom B
- učebných osnov špeciálnej základnej školy pre ţiakov s ťaţkým mentálnym
postihnutím s individuálnym vzdelávacím programom - variant C.
ŠVP vníma zabezpečenie výučby pre ţiakov so ŠPU komplexne.
Patrí sem:
- spolupráca s rodičmi
- spolupráca školy so ŠPP Revúca a CPPPaP Brezno
- spolupráca vyučujúcich s výchovným poradcom
- spolupráca ZŠ aj s inými školami, ktoré vzdelávajú ţiakov so ŠPU
Individuálny výchovno-vzdelávací program /IVVP/
Je to program, ktorý sa vypracúva kaţdému integrovanému ţiakovi.
Obsahuje:
- údaje o ţiakovi
- úpravu učebných osnov
- úpravu učebných plánov
- materiálne zabezpečenie
- kompenzačné pomôcky
- predmety, ktorých sa ŠPU dotýka
- odporúčania a úľavy, výber vhodných foriem a metód vyučujúcim, aby umoţnil plné
individuálne rozvíjanie schopností ţiakov (s ohľadom na moţnosti)
IVVP vypracúva triedny učiteľ v spolupráci s výchovným poradcom a špeciálnym
pedagógom. Aktualizuje sa na kaţdý nový školský rok. IVVP sa schvaľuje na stretnutí
výchovnej komisie, ktorej sa zúčastňuje rodič ţiaka, vedenie školy, triedny učiteľ, výchovný
poradca a vyučujúci predmetov, na ktoré má porucha dopad.
Hodnotenie ţiaka so ŠPU
- ŠPU zahŕňa aj špecifiká pri hodnotení, ktoré sa musia dodrţiavať:
- pri hodnotení vyučujúci zohľadňuje individualitu ţiaka
- ţiak sa porovnáva len sám so sebou
- hodnotenie je podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu ţiakov v
základných a stredných školách č. CD – 2004 - 12003/23597 - 1:095 schválených MŠ
SR dňa 31.08.2004 s platnosťou od 02.09.2004
- Metodický pokyn č.32/2011 na hodnotenie ţiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia ISCED -1
- Metodický pokyn č. 35/2011 na hodnotenie ţiakov so stredným stupňom mentálneho
postihnutia ISCED -1
- Metodický pokyn č. 36/2011 na hodnotenie ţiakov s ťaţkým alebo hlbokým stupňom
mentálneho postihnutia ISCED -1
Proforientácia
Pri výbere strednej školy pre zvyšovanie si vzdelanosti výchovný poradca úzko
spolupracuje s rodičmi ţiakov so ŠPU individuálnymi stretnutiami a poradenstvom pri
vhodnom výbere strednej školy vzhľadom na rôzne moţnosti a individualitu ţiaka.
Monitor – celoslovenské testovanie vedomostí z matematiky a slovenského jazyka
Prebieha s ohľadom na ŠPU ţiaka podľa odporúčaní zo záverov špeciálno-
pedagogického vyšetrenia.
6 Začlenenie prierezových tém
Súčasťou obsahu vzdelávania na úrovni primárneho a niţšieho sekundárneho vzdelávania
sú prierezové tematiky, ktoré sa prelínajú cez vzdelávacie oblasti. Prierezové témy
realizujeme viacerými formami ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí
vzdelávania.
Na úrovni primárneho a niţšieho sekundárneho vzdelávania zavádza Štátny vzdelávací
program do vyučovacieho procesu tieto prierezové témy:
Dopravná výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
Enviromentálna výchova
Multikultúrna výchova
Ochrana ţivota človeka a zdravia
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Mediálna výchova
Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a uvedené sú
v učebných plánoch jednotlivých predmetov.
Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania ţiakov základných škôl.
Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke je v škole je postupne pripraviť detí na
samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné
mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Dopravnú výchovu
začleníme v 1. ,3. a 4. ročníku do prírodovedy, v 2. ročníku je ako samostatný predmet. V 5.a
6. ročníku je začlenená do obsahu vyučovacích predmetov telesná výchova, geografia.
V kaţdodennom ţivote sa ţiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, cyklisti,
cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok
má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd,
ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti,
zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách
získavajú deti najmä prostredníctvom školy.
Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania ţiakov základných škôl.
Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v
cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt
výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v
objekte školy, v bezpečných priestoroch v okolí školy.
Ciele dopravnej výchovy na ZŠ sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti ţiaka, na
oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať.
Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií :
- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými
právnymi predpismi,
- formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri
chôdzi a jazde v cestnej premávke,
- osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec),
- naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a
aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom ţivote,
- zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
- zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
- pochopiť význam technického stavu a údrţby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej
premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údrţby bicykla,
- uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich
bezpečnosť cestnej premávky.
Prierezová tematika sa realizuje v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci
školského roka.
Cieľom multikultúrnej výchovy je výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania
iných kultúr a na rozvoj akceptácie iných kultúr ako aj na rozvoj medziľudskej tolerancie,
spoznávanie kultúr a emocionálne pochopenie inej kultúry v mene mierovej spolupráce
príslušníkov rôznych kultúr. Pôsobenie zamerané na poznanie iných kultúr, ich histórie,
zvykov, tradícií, akceptovanie ich a spolupráca s nimi. Multikultúrna výchova sa dotýka aj
medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a ţiakmi navzájom, medzi školou
a rodinou, v tomto smere je cieľom dosiahnuť rovnoprávny prístup k všetkým ţiakom
pochádzajúcim z najrôznejšieho sociálneho a kultúrneho prostredia.
Multikultúrnu výchovu, výchovu k manželstvu, rodičovstvu a etike intímnych vzťahov,
ochranu života a zdravia a regionálnu výchovu začleníme do jednotlivých učebných osnov
predmetov dejepis, etická výchova, biológia, občianska výchova, geografia, prírodoveda,
prírodopis.
Osobnostný a sociálny rozvoj budeme začleňovať do slovenského jazyka, občianskej
výchovy a anglického jazyka.
Osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál ţiakov, poskytuje ţiakom základy
pre plnohodnotný a zodpovedný ţivot. Aby ţiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné,
aby si uţ od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu, spoznával sám seba, svoje dobré
ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a stým spojené prevzatie zodpovednosti
za svoje konanie, osobný ţivot a sebavzdelávanie.
Enviromentálna výchova sa prelína so všetkými predmetmi. Začlenili sme ju hlavne do
predmetov prírodoveda, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova a telesná výchova. Cieľom
je prispieť k rozvoju osobnosti ţiaka tak, ţe v oblasti vedomostí, zručností a schopností
nadobudne schopnosť dokázať vnímať vzťahy medzi človekom a jeho ţivotným prostredím
vo svojom okolí.
Cieľom tejto prierezovej témy je:
- prispieť k rozvoju osobnosti ţiaka tak, ţe v oblasti vedomostí, zručností a schopností
nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho
ţivotným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi ţivot na Zemi;
- poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu
v rôznych oblastiach sveta;
- pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú
zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;
- rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre kaţdodenné konanie a postoje
človeka k ţivotnému prostrediu,
- rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe ţivotného prostredia na miestnej, regionálnej
a medzinárodnej úrovni,
- pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie,
- vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa
a výrobcu,
- vedieť hodnotiť objektívnosť a závaţnosť informácií o stave ţivotného prostredia a
- komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a
stanoviská,
- vyuţívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a
spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce.
- V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť:
- vnímať ţivot ako najvyššiu hodnotu,
- pochopiť význam udrţateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja
ľudskej spoločnosti,
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k ţivým organizmom a ich prostrediu,
- podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane ţivotného prostredia prostredníctvom
praktickej výučby,
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému ţivotnému štýlu a k vnímaniu
estetických hodnôt prostredia,
- schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu
dedičstvu,
- prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania smerom k
ţivotnému prostrediu,
- rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
Ochrana života človeka a zdravia ako prierezová téma sa v základných školách realizuje
prostredníctvom učebných predmetov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných
organizačných foriem vyučovania – didaktických hier v 1. - 4. ročníku a dvoch účelových
cvičení v 5. - 9. ročníku.
Ochrana ţivota človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti ţiakov
zamerané na ochranu ţivota a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte
a pohybe v prírode, ktoré môţu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich
človeka a jeho okolie. Ochrana ţivota a zdravia (OŢZ) sa v základných školách realizuje
prostredníctvom jednotlivých učebných predmetov ako aj samostatných organizačných foriem
vyučovania – účelových cvičení. Ochrana ţivota človeka a jeho zdravia integruje postoje,
vedomosti a zručnosti ţiakov zamerané na ochranu ţivota a zdravia v mimoriadnych
situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môţu vzniknúť vplyvom
nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.
Snahou je pripraviť kaţdého jednotlivca na ţivot v prostredí, v ktorom sa nachádza.
Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredia prostredníctvom
pohybu a pobytu v prírode. Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých
vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, ţivelnými
pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v
situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U
ţiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a ţivota, tieţ zdravia
a ţivota iných ľudí. K tomu je potrebné poskytnúť ţiakom teoretické vedomosti, praktické
poznatky, pomôcť im osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane. Vyškoliť ich v
poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a ţivota. Rozvinúť morálne vlastnosti
ţiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na
dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú
záťaţ náročných ţivotných situácií.
Cieľom je pripraviť kaţdého jednotlivca na ţivot v prostredí, v ktorom sa nachádza.
Odbornú zloţku učiva napĺňajú tematické celky s uvedeným obsahom:
- riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana
- zdravotná príprava
- pohyb a pobyt v prírode.
Mediálna výchova - cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť:
- schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií
a ich produktmi, - spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne vyuţívať médiá a ich
produkty (čo znamená viesť ţiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania
„mediálného sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane vyuţívali médiá a ich
produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a
mravnú),
- schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných
informácií.
- schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné,
pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tieţ ich schopnosť uvedomovať
si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snaţiť sa ich zodpovedným prístupom
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Prierezová téma rozvíja u ţiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,
argumentovať, pouţívať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v
skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Ciele aj obsah prierezovej témy je
súčasťou viacerých predmetov.
Hlavným cieľom je, aby sa ţiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť
seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať
ich, vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu,
overiť ju a pod. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s pouţitím
informačných a komunikačných technológií. Výsledkom vzdelávania bude, ţe ţiak vhodným
spôsobom dokáţe zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť
základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať,
vyuţiť nástroje IKT, identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať rôzne typy
informácií, zhromaţďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať svoje produkty,
názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný výskum, určiť svoje silné
stránky a vie ich vyuţiť pri vhodnom výbere témy, vie aplikovať vhodnú formálnu štruktúru
na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.
III VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA
1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce ţiakov
Cieľom hodnotenia ţiakov v škole je poskytnúť ţiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu
o tom, ako ţiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú
jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tieţ povzbudenie do ďalšej práce, rada, ako postupovať
pri odstraňovaní nedostatkov.
Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.
Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov ţiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na
hodnotenie a klasifikáciu.
Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali ţiakov na
úspešných a neúspešných.
Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom ktorých budeme
sledovať vývoj ţiaka.
Pri hodnotení učebných výsledkov ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami sa bude brať do úvahy moţný vplyv zdravotného znevýhodnenia ţiaka na jeho
školský výkon, hodnotiť sa bude slovne.
Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania.
Výchovy 1. – 9. ročníka sa hodnotia známkou. Predmet náboţenská výchova sa
neklasifikuje.
V špeciálnych triedach pri hodnotení uplatňujeme objektívnosť, primeranú náročnosť,
pedagogický takt, zohľadňujeme druh a stupeň mentálneho postihnutia ţiaka. Vo výchovno-
vzdelávacom procese sa vykonáva priebeţné a súhrnné hodnotenie. Realizuje sa klasifikáciou
a slovným hodnotením. Ţiaci v 1. ročníku sa hodnotia známkou.
Ţiaci sa hodnotia podľa Metodického pokynu č. 22/2011 s účinnosťou od 1. mája 2011 na
hodnotenie ţiakov základnej školy.
Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania ţiaka získava učiteľ
najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
a) sústavným diagnostickým pozorovaním ţiaka,
b) sústavným sledovaním výkonu ţiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
c) rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými
testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, dotazníky, pozorovania,
portfóliá) - súbor prác ţiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,
d) analýzou výsledkov rôznych činností ţiaka,
e) konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými
zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti
a dorast, najmä u ţiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťaţkosťami a poruchami,
f) rozhovormi so ţiakom a so zákonným zástupcom ţiaka.
Ţiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom
hodnotiacom období.
Učiteľ oznamuje ţiakovi výsledok kaţdého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky
hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi ţiakovi výsledok ihneď.
Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi ţiakovi
a predloţí k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.
Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok.
Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťaţovaniu ţiaka. Písomné práce
archivuje do konca príslušného školského roka.
Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje
učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môţe ţiak robiť len
jednu skúšku uvedeného charakteru.
Učiteľ vedie evidenciu o kaţdom hodnotení ţiaka.
Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:
a) známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,
b) známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, praktické práce,
pohybové činnosti,
c) posúdenie prejavov ţiaka
Hodnotenie ţiaka na 2. stupni sa vykonáva klasifikáciou.
O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ školy po
prerokovaní v pedagogickej rade.
Pri hodnotení ţiakov uplatňujeme pedagogický takt, pri ktorom je v rovnováhe výchovná
a kontrolná funkcia.
Hodnotením usmerňujeme ţiakov k lepším a vyšším výkonom. Odlišujeme hodnotenie
spôsobilostí od hodnotenia správania.
Hodnotíme:
Zásady hodnotenia:
Hodnotenie ţiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má
informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
Ţiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebeţne a celkovo a má právo
dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia. Priebeţné hodnotenie sa uskutočňuje pri
hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov ţiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne
motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti ţiaka a prihliada na
jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť celkové hodnotenie ţiaka v jednotlivých
vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v
školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a
návykov v danom vyučovacom predmete.
Na konci školského roka škola vydá ţiakovi vysvedčenie, v ktorom sa uvádzajú výsledky
hodnotenia za prvý polrok a za druhý polrok školského roka.
Pri hodnotení výsledkov práce ţiaka sa postupuje v súlade s:
a) výchovno-vzdelávacími poţiadavkami vzdelávacích programov,
b) poţiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,
c) učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.
Pri hodnotení ţiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými
osnovami a schopnosť ich vyuţívať v oblastiach:
a) komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,
b) čitateľskej gramotnosti,
c) jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,
d) digitálnych kompetencií,
e) matematickej gramotnosti a prírodných vied,
f) sociálnych kompetencií,
g) multikultúrnych kompetencií,
h) manuálnych zručností a ich vyuţití v praktických cvičeniach,
i) umeleckých a psychomotorických schopností,
j) analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,
k) osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,
l) kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a ţivotného
prostredia a etických princípov.
Prospech ţiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
1 – výborný,
2 – chválitebný,
3 – dobrý,
4 – dostatočný,
5 – nedostatočný.
Stupeň 1 (výborný)
Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo
vyuţívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne
a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh,
hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstiţný. Grafický
prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné aţ originálne.
Stupeň 2 (chválitebný)
Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo
vyuţívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych,
motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové
kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne
a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas
nedostatky v správnosti, presnosti a výstiţnosti. Grafický prejav je prevaţne estetický.
Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.
Stupeň 3 (dobrý)
Ţiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných
osnov a pri ich vyuţívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré
vyuţíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími
nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri
riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáţe
s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky
v správnosti, presnosti, výstiţnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností
sú menej kvalitné.
Stupeň 4 (dostatočný)
Ţiak má závaţné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa
učebných osnov ako aj v ich vyuţívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri
vyuţívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti,
presnosti a výstiţnosti váţne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú
omyly, grafický prejav je málo estetický. Váţne nedostatky dokáţe ţiak s pomocou učiteľa
opraviť.
Stupeň 5 (nedostatočný)
Ţiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti poţadované učebnými osnovami, má v nich závaţné
medzery, preto ich nedokáţe vyuţívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri
vyuţívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa.
Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností
a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Váţne nedostatky nedokáţe opraviť ani s pomocou
učiteľa.
Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň
základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, pre druhý stupeň
sa vypíše slovom.
Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný ročník,
nultý ročník, prvý ročník aţ štvrtý ročník základnej školy môţe hodnotiť slovne stupňami:
a) dosiahol veľmi dobré výsledky,
b) dosiahol dobré výsledky,
b) dosiahol uspokojivé výsledky,
c) dosiahol neuspokojivé výsledky.
Stupeň dosiahol veľmi dobré výsledky
Ţiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom,
dokáţe vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa
učebných osnov. Ţiak vie vyhľadávať a vyuţívať informácie, jeho myslenie je kritické,
dokáţe hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si
organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode
učiteľa. Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé
texty, funkčne vyuţíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti
poţadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery.
Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh
samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstiţný.
Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.
Stupeň dosiahol dobré výsledky
Ţiak sa snaţí byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných
osnov a vie ich vyuţívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou
učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú
slovnú zásobu dokáţe pouţívať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí samostatne
a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení úloh uplatňuje
logiku. Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny
aj písomný prejav je menej presný a výstiţný. Grafický prejav je estetický, bez väčších
nepresností. Kvalita výsledkov činností ţiaka je dobrá.
Stupeň dosiahol uspokojivé výsledky
Ţiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky
a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh
s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú nedostatky. Je nesamostatný pri
vyuţívaní poznatkov, zdrţanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať
s porozumením dokáţe len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti,
presnosti a výstiţnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Ţiak často potrebuje
usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.
Stupeň dosiahol neuspokojivé výsledky
Ţiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti poţadované učebnými osnovami, nedokáţe ich
vyuţívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických
a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri vyuţívaní
poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri
vyuţívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má
v správnosti, presnosti a výstiţnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni.
Ţiak nedokáţe uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.
Súčasťou vysvedčenia prípravného ročníka, nultého ročníka a prvého aţ štvrtého ročníka
môţe byť slovný komentár za kaţdý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí,
zručností, návykov a postojov ţiaka. Obsah slovného komentára nesmie obsahovať negatívne
odsudzujúce výroky, aby nepôsobil deštruktívne, ale vţdy konštruktívne a povzbudzujúco, má
byť zameraný na pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne
predpoklady ţiaka.
Správanie ţiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
1 – veľmi dobré,
2 – uspokojivé,
3 – menej uspokojivé,
4 – neuspokojivé.
Stupeň 1 (veľmi dobré)
Ţiak dodrţiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa
dopúšťa menej závaţných previnení.
Stupeň 2 (uspokojivé)
Ţiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu
a usiluje sa svoje chyby napraviť.
Stupeň 3 (menej uspokojivé)
Ţiak závaţne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších
previnení.
Stupeň 4 (neuspokojivé)
Ţiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné
vzťahy medzi spoluţiakmi a závaţnými previneniami ohrozuje ostatných ţiakov
a zamestnancov školy.
Celkové hodnotenie ţiaka prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka
základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení
vyjadruje:
a) prospel (a),
b) neprospel (a).
Celkové hodnotenie ţiaka druhého ročníka aţ deviateho ročníka základnej školy sa
na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:
a) prospel (a) s vyznamenaním,
b) prospel (a) veľmi dobre,
c) prospel (a),
d) neprospel(a).
Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie a ostatných školských tlačív
ako celkové hodnotenie a jednotlivé stupne klasifikácie sa môţu pouţívať tieto platné skratky:
veľmi dobré – VD
uspokojivé – USP
menej uspokojivé – MUSP
neuspokojivé – NEUSP
veľmi dobré výsledky – VDV
dobré výsledky - DV
uspokojivé výsledky – UV
neuspokojivé výsledky – NV
prospel s vyznamenaním – PV
prospel veľmi dobre – PVD
prospel – P
neprospel – N
absolvoval – abs.
neabsolvoval – neabs.
Skratky pre vzdelávacie programy, skratky pre vzdelávacie oblasti, skratky predmetov sa
môţu pouţívať v súlade s pokynmi na vyplňovanie pedagogickej dokumentácie.
o Ţiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete
nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných
vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri
slovnom hodnotení ani v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie
ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.
o Ţiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá
stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných
predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom
hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie
hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.
o Ţiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom
vyučovacom predmete; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom
vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.
o Ţiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej
skúške stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného
vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol
neuspokojivé výsledky“.
o Ţiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený),
sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo
slovného hodnotenia slovo:
- absolvoval, ak sa ţiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu
alebo ak bol ţiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závaţných objektívnych
dôvodov nepracoval,
- neabsolvoval, ak ţiak zo závaţných dôvodov nemohol vykonávať poţadované
intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene
nezúčastňoval,
- neabsolvoval, ak ţiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti
a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého ţiaka je neprospel.
Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
pre prvý stupeň základnej školy ţiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom
ročníku sa do doloţky uvedie: „Ţiak získal primárne vzdelanie“.
Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa ţiak niţšie stredné vzdelanie
poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doloţky uvedie: „Ţiak získal niţšie
stredné vzdelanie“.
Ak ţiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v niţšom ročníku ako deviatom
ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doloţky uvedie: „Ţiak získal
primárne vzdelanie“.
Mimoriadne nadaný ţiak môţe skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. Na
vysvedčení sa do doloţky uvedie: „Ţiak získal niţšie stredné vzdelanie“.
Ţiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho
vzdelávacieho programu, sa v doloţke vysvedčenia uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa
individuálneho vzdelávacieho programu“. Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe
úpravy vzdelávania ţiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doloţke
vysvedčenia sa uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho
programu uplatňovaného v predmete (predmetoch) ... “. V doloţke vysvedčenia ţiaka so
zdravotným znevýhodnením je moţné uviesť aj ďalšie dôleţité skutočnosti súvisiace s jeho
vzdelávaním.
Ţiakovi, ktorý ukončil vzdelávanie v základnej škole, sa na vysvedčení uvedie, koľko
rokov povinnej školskej dochádzky splnil. V doloţke sa uvedie: „Ţiak splnil.......rokov
povinnej školskej dochádzky“.
o Ţiak, ktorý v školskom roku 2012/2013 ukončí deviaty ročník, získa niţšie stredné
vzdelanie. Takémuto ţiakovi sa na konci školského roka na vysvedčení prvýkrát
v doloţke vypíše text: “Ţiak/ ţiačka získal/a/ niţšie stredné vzdelanie“.
o Ţiak, ktorý v školskom roku 2011/2012 ukončí štvrtý ročník, získa primárne
vzdelanie. Takémuto ţiakovi sa na konci školského roka na vysvedčení prvýkrát
v doloţke vypíše text: “Ţiak/ţiačka získal/a/ primárne vzdelanie“.
o Začlenenému ţiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v
doloţke na vysvedčení uvedie: „Ţiak sa vzdelával podľa individuálneho
vzdelávacieho programu“.
Hodnotenie ţiaka v náhradnom termíne
Ak pre závaţné objektívne príčiny nemoţno ţiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom
polroku, ţiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín,
a to spravidla tak, aby sa hodnotenie ţiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po
skončení prvého polroka. Za hodnotenie ţiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.
Ak pre závaţné objektívne príčiny nemoţno hodnotiť ţiaka na konci druhého polroka,
riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie ţiaka vykonalo
spravidla v poslednom týţdni augusta.
Opravné skúšky
Ţiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích
predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom
hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môţe na základe rozhodnutia
riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
Obsah a formu opravnej skúšky ţiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený
neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní
v pedagogickej rade.
Opravnú skúšku môţe vykonať aj ţiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je
nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v
prvom polroku.
Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky
a) podľa odseku 1 vykonali najneskôr do 31. augusta; ţiakovi, ktorý zo závaţných
dôvodov nemôţe prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, moţno povoliť
vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a ţiakovi, ktorý bol hodnotený
podľa čl. 5 odseku 2, najneskôr do 15. októbra,
b) podľa odseku 3 vykonali najneskôr do rokovania pedagogickej rady o hodnotení za
druhý polrok.
Ţiak, ktorý bez závaţných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z
vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu
nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky.
O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky
a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu alebo katalógového listu ţiaka.
Zásady hodnotenia ţiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole
1. Pri určení metód a foriem hodnotenia ţiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ
riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.
2. Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ rešpektuje psychický a fyzický zdravotný
stav ţiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a
výsledky práce ţiaka v príslušnom predmete.
3. Učiteľ posudzuje učebné výsledky ţiaka objektívne a primerane náročne, pričom
prihliada aj na jeho vynaloţené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a
na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky.
Pri hodnotení učebných výsledkov ţiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti,
ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.
4. U ţiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v
ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho
výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre hodnotenie jeho učebných výsledkov.
5. Ţiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a
vývinovými poruchami učenia), ţiakovi so sluchovým postihnutím a ţiakovi
s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri
ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych
prípadoch zváţi, či uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu odpovede.
6. Ţiak s diagnózou zajakavosť môţe byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môţu
byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných ţiakov, ak nemá písomné odporúčanie
poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania. Formálna
stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému ţiakovi je potrebné poskytnúť viac času
na odpoveď a taktne o tom poučiť aj spoluţiakov.
7. Pri skúšaní ţiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a
jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.
8. Pri hodnotení učebných výsledkov ţiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami
alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické
zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.
9. Pri hodnotení učebných výsledkov ţiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje
ústnu odpoveď pred písomnou prácou.
10. Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného
znevýhodnenia ţiaka.
11. Ţiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môţe písať
diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, ţe bol vopred pripravený
špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát ţiaka s vývinovými
poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne, vyčísli počet chýb a pri
hodnotení spolupracuje so ţiakom.
12. Ak ţiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri
hodnotení učiteľ spolupracuje so ţiakom.
13. Grafický prejav ţiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho
úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebeţne ani súhrnne nehodnotí známkou.
14. Estetická stránka grafického prejavu ţiaka so zrakovým postihnutím, ktorý pouţíva
beţné písmo, sa nehodnotí.
15. U ţiaka so zrakovým postihnutím, ktorý pouţíva beţné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich
písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového
odpočinku. Dĺţka zrakového zaťaţenia pri práci s hľadením do blízka vychádza
z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.
16. U ţiaka so zrakovým postihnutím, ktorý pouţíva Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých
druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu
špeciálnych pomôcok.
17. Ţiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať moţnosť pri
písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.
18. Ak v správaní zdravotne znevýhodneného ţiaka a ţiaka s chronickými ochoreniami
(napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a
pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivelosť, podráţdenosť,
poruchy pozornosti, únava a pod.), ktoré môţu byť dôsledkom postihnutia alebo
chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.
19. Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí ţiaka s chronickým ochorením, ţiaka
zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne
pripravený a jeho výkon bol výrazne niţší ako zvyčajne. Tento ţiak môţe byť beţným
spôsobom hodnotený, aţ keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.
20. Pri hodnotení učebných výsledkov ţiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy zo školy pri
zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri
zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.
21. Ţiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch
cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova, hudobná výchova a pracovné
vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky
hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.
22. Ţiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôţe v celku plniť
učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje
podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebeţne aj
súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení v
doloţke, alebo v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých
predmetoch ţiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.
23. Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného ţiaka sa pouţíva
rovnaké tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných ţiakov.
2 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov
Hodnotenie zamestnancov sa bude zakladať na bodovom hodnotení. Body sa budú
prideľovať na základe:
Výchovno-vyučovacie výsledky
Inovácia metód a foriem výchovno-vyučovacieho procesu
Olympiády a súťaţe v rámci vyučovacích predmetov (účasť, úspešnosť)
Príprava ţiakov 9. ročníka na prijímacie skúšky
Vedenie PK, MZ, VP
Ţiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia
Integrovaní ţiaci
Oprava písomností ţiakov
Vedenie kabinetov a kniţníc
Projekty a ich koordinácia
Záujmová činnosť so ţiakmi
Reprezentácia školy v kultúrno-spoločenských a športových aktivitách
Dodrţiavanie pracovného poriadku
Vzájomného hodnotenia učiteľov po hospitáciách
3 Hodnotenia školy
Monitorujeme pravidelne:
- podmienky na vzdelanie
- spokojnosť s vedením školy a učiteľmi
- prostredie – klímu školy
- priebeh vzdelávania – vyučovací proces – metódy a formy vyučovanie
- úroveň podpory ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- výsledky vzdelávania
- riadenie školy
- úroveň výsledkov práce školy
Kritériom pre nás je:
- spokojnosť ţiakov, rodičov, učiteľov
- kvalita výsledkov
Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:
- dotazníky pre ţiakov a rodičov
- analýza úspešnosti ţiakov na súťaţiach, olympiádach
- SWOT analýzy
IV. ŠKOLSKÝ UČEBNÝ PLÁN
ISCED 1, ISCED 2:
Rámcový učebný plán pre základné školy s vyučovacím jazykom slovenským
Štátny vzdelávací program / Školský vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Spolu
Jazyk a komunikácia
slovenský jazyk a literatúra
8 6 6 6 5 4 4 5 5 49
slovenský jazyk a
literatúra
1 3 3 3 1 1 12
prvý cudzí jazyk
3 3
3 3
3 3 3 21
druhý cudzí jazyk 1 1 1 1 4
Ruský jazyk 1 1
práca s komun. a
informáciami 1 1 1 1 4
74
17
Príroda a spoločnosť
prírodoveda 1 1 1 3
prírodoveda 1 1
vlastiveda 1 1 1 3
vlastiveda 1 1
6
2
Človek a príroda fyzika 1 1 2 1 5
chémia 1 2 1 4
biológia biológia
1 1
1
1,5 0,5
1 0,5 0,
5 2
14
2
Človek a spoločnosť
dejepis 1 1 1 1 2 6
dejepis 1 1 1 1 4
geografia 1 1 1 1 1 5
geografia 1 1 1 1 4
občianska náuka
1 1 1 1 4
15
8
Človek a hodnoty Etic./náboženská výchova
1 1 1 1 1 1 1 1 8
nábož. výchova 1 1
8 1
Matematika a práca s informáciami
matematika 4
4
3
3
3,5
4
3,5
4
4
33
matematika 1 1 2 2 1,5 1 1,5 1 1 12
informatika 0
0
0
0
0,5
1
0,5
2
informatika 0,5 1 1 0,5
3
informatická výchova
1 1 1 3
38
15
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie
1
1
svet práce svet práce
1 1
Technika technika
1
1
3
Umenie a kultúra výtvarná výchova
1 1
1
1
1
1
1
7
hudobná výchova 1
1
1
1
1
1
1
7
výchova umením 1 1
Výchova umením 1 1
15 1
Zdravie a pohyb telesná výchova dopravná výchova
2 1
2 1
2
2 2 2 2 2 2 18 2
18 2
Spolu povinná časť
18 18 20 20 21 23 24 25 22 191
Školský vzdelávací program
Voliteľné hodiny 4 5 5 6 6 6 7
5 7 51
Spolu : povinná časť + voliteľné hodiny
22
23
25 26 27
29 31
30 29 242
Ostatné voliteľné predmety pre 9. ročník doplníme v školskom roku 2012/2013.
1. ročník
Vzdelávacia oblasť Predmet Počet hodín Poznámka
Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra 8 + 1
PDA 1
Človek a príroda náboţenská výchova 1
Matematika a práca s
informáciami
matematika 4 + 1
Človek a svet práce pracovné vyučovanie 1
Umenie a kultúra výtvarná výchova 1
hudobná výchova 1
Zdravie a pohyb telesná výchova
dopravná výchova
2
1
2. ročník
Vzdelávacia oblasť Predmet Počet hodín Poznámka
Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra 6 + 3
Príroda a spoločnosť prírodoveda 1
Človek a príroda náboţenská výchova 1
Matematika a práca s
informáciami
matematika 4 + 1
informatická výchova 1
Umenie a kultúra výtvarná výchova 1
hudobná výchova
1
Zdravie a pohyb telesná výchova
dopravná výchova
2
1
3. ročník
Vzdelávacia oblasť Predmet Počet hodín Poznámka
Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra 6 + 3
anglický jazyk 3
Príroda a spoločnosť prírodoveda 1
vlastiveda 1
Človek a príroda náboţenská výchova 1
Matematika a práca s
informáciami
matematika 3 + 2
informatická výchova 1
Umenie a kultúra výtvarná výchova 1
hudobná výchova 1
Zdravie a pohyb telesná výchova
2
4. ročník
Vzdelávacia oblasť Predmet Počet hodín Poznámka
Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra 6 + 3
Príroda a spoločnosť prírodoveda
vlastiveda
vlastiveda
1
1
1
Človek a príroda náboţenská výchova 1
Matematika a práca s
informáciami
matematika 3 + 2
informatická výchova 1
Umenie a kultúra výtvarná výchova 1
hudobná výchova 1
Zdravie a pohyb telesná výchova 2
5. ročník
Vzdelávacia oblasť Predmet Počet
hodín
Poznámka
Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra 5
práca s inf. a komunikácia 1
anglický jazyk 3
Človek a príroda biológia 1 + 1
Človek a spoločnosť dejepis 1 + 1
geografia 1 + 1
občianska výchova 1
náboţenská výchova 1
Matematika a práca
s informáciami
matematika 3,5 + 1,5
informatika 0,5 + 0,5
Umenie a kultúra výtvarná výchova 1
hudobná výchova 1
Zdravie a pohyb telesná a športová výchova 2
6. ročník
Vzdelávacia oblasť Predmet Počet hodín Poznámka
Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra 4 + 1
práca s inf. a komunikácia 1
anglický jazyk 3
ruský jazyk 1 + 1
Človek a príroda biológia 1
Človek a spoločnosť dejepis 1 + 1
geografia 1 + 1
občianska výchova 1
náboţenská výchova 1
Matematika a práca
s informáciami
matematika 4
matematika 1
informatika 1
Umenie a kultúra výtvarná výchova 1
hudobná výchova 1
Zdravie a pohyb telesná a športová výchova 2
7. ročník
Vzdelávacia oblasť Predmet Počet hodín Poznámka
Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra 4 + 1
práca s inf. a komunikácia 1
anglický jazyk 3
ruský jazyk 1
Človek a príroda biológia 1,5 + 0,5
chémia 1
Človek a spoločnosť dejepis 1+ 1
geografia 1 + 1
občianska výchova 1
náboţenská výchova 1
Matematika a práca
s informáciami
matematika 3,5 + 1,5
informatika 1
Človek a svet práce technika 1
Umenie a kultúra výtvarná výchova 1
hudobná výchova 1
Zdravie a pohyb telesná a športová výchova 2
8. ročník
Vzdelávacia oblasť Predmet Počet hodín Poznámka
Jazyk a komunikácia slovenský jazyk a literatúra 5
anglický jazyk 3
ruský jazyk 1
Človek a príroda biológia 1
chémia 2
Človek a spoločnosť dejepis 1 + 1
geografia 1 + 1
občianska výchova 1
náboţenská výchova 1
Matematika a práca
s informáciami
matematika 4 + 1
informatika 1
Človek a svet práce svet práce 1
Umenie a kultúra výchova umením 1
hudobná výchova 1
Zdravie a pohyb telesná a športová výchova 2
ISCED 1
Rámcový učebný plán pre ţiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia
s vyučovacím jazykom slovenským
Štátny vzdelávací program / Školský vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť Predmet/ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Spolu
Jazyk a komunikácia
slovenský jazyk a literatúra
8 8 8 7 6,5 6,5 5 5 5 59
SJL 2 2 2 0,5 0,5 7
59 + 7
Príroda a spoločnosť
vecné učenie 1 1 1 3
vlastiveda 2 2 3 7
vlastiveda 1 1
10+1
Človek a príroda
fyzika 1 1 1 3
chémia 1 1
biológia 1 1 1 3
7
Človek a spoločnosť
dejepis 1 1 1 3
geografia 1 1 1 3
občianska náuka 1 1 1 3
9
Človek a hodnoty Nábož.vých. 1 1 1 1 1 5 5 Matematika a práca s informáciami
matematika 4 4 4 4 4 4 4 4 4 36 matematika 1 1 1 1 1 1 6
informatická vých 0,5 0,5 0,5 0,5 1 3
informatická vých 0,5 0,5 0,5 1,5
39+7,5 Človek a svet práce
pracovné vyučovanie
1 1
2 1
3 1
4 4 4 4 2
4
3,5
29,5 5
svet práce svet práce
0,5 0,5
0,5 0,5 1,5 0,5
31+5,5
Umenie a kultúra výtvarná výchova 1 1 1
1 1 1
1 1 1 1 9+1
hudobná výchova 1 1 1 1 1 1 1 1 1 9
18
Zdravie a pohyb Telesná výchova 2 2 2 2 2 2 2 2 2 18+6,5 Spolu povinná č. 18 19 20 21 22 22 24 24 25 195
Školský vzdelávací program
Voliteľné hodiny 4 4 4 4 4 3 4
4 4 35
Spolu : povinné + voliteľné hodiny
22 23
24 25 26
26 28 28 29 230
Voliteľné hodiny v 8., 9. ročníku doplníme v ďalších školských rokoch.
ISCED 1 Rámcový učebný plán pre ţiakov so stredným stupňom mentálneho
postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským
Štátny vzdelávací program / Školský vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník 1
2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Spolu
Jazyk a komunikácia
SJL
2
2 3 3 3 3 3 3 3 3 28
Rozvíj.komunikač.
schopností 3 3 3 3 3 3 2 2 2 2 26
Rozvíj.grafomotoric.zruč
ností 1 1 1 1 1 1 6
60
Príroda a spoločnosť
vecné učenie vecné učenie
2 2 2 1
2 2 2 1
3 3 3 3 24 2
24
Človek a hodnoty
náboženská výchova
1 1 1 1 1 1 6
6
Matematika a práca s informáciami
matematika 2
3
3
3
3
3 2
3
3
3
3
29 2
informatická výchova 1 1 1 1 4
33+2
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie 4
4
4
4 4 4 4,5
4,5
4,5
4,5 42
svet práce
0,5
0,5
0,5
0,5 2
44
Umenie a kultúra
výtvarná výchova 1 1 1
1 1
1 1
1 1 1 1 10 1
hudobná výchova 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 10
20+1 Zdravie a pohyb
telesná výchova 2 2
2 2 2 2 2 2 2 2 20
20
Spolu povinná časť
18 19 20
20 21
21
22 22 22 22 207
Školský vzdelávací program
Voliteľné hodiny
4 4 4 5 4 4 4
4 4 4 40
Spolu : povinné + volit.hodiny
22
23
24
24
25
25 26
26
26 26 247
ISCED 1 - Rámcový učebný plán pre ţiakov s ťaţkým alebo hlbokým stupňom
mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským
Štátny vzdelávací program / Školský vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Spolu
Jazyk a komunikácia
Rozvíjanie komunikačných schopností
4
4
4
4
3
3
3
3
3
3
34
Rozvíjanie
sociálnych
schopností
2 2 2 2 2 2 1 1 1 1 16
Rozvíjanie
grafomotorických
zručností
2 2 2 1 1 1 1 1 1 1 13
63
Príroda a spoločnosť
vecné učenie 1 1 1
1 1 1 2
1 1 1 1 10+2
10+2
Človek a hodnoty
nábož.výchova
1 1 1 1 1 4+1
4+1
Matematika a práca s informáciami
matematika 2 2 2 2 2 2 2 2 2 2 20
informat.výchova 0,5 0,5 0,5 0,5 2
22
Človek a svet práce
pracovné vyučovanie
2
2
2
3 3 3 2,5
2,5
2,5
2,5 25
25
Umenie a kultúra
výtvarná výchova 1 1 1
1 1
1 1 1 1 1 10
hudobná výchova 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 10
20
Zdravie a pohyb
Zdravotná telesná výchova
3 3
3 3 3 3 3 3 3 3 30
30
Spolu povinná časť
18 18 28 28 17 17 17 17 17 17 174
Školský vzdelávací program
Voliteľné hodiny
2 2 2 2 3 3 3
3 3 3 26
Spolu : povinná časť + voliteľné hodiny
20
20
20 20 20
20 20
20 20 20 200
V 5. aţ 9. ročníku sú vyučovacie hodiny predmetov: pracovné vyučovanie, telesná
výchova delené .
Predmety s časovou dotáciou 0,5 hodiny týţdenne je moţné vyučovať ako jednohodinové
kaţdý druhý týţdeň alebo ich spojiť blokovou výučbou.
Riaditeľ školy povolil so súhlasom zriaďovateľa prekročenie najvyššieho počtu ţiakov
v špeciálnej triede:
1.-3. ročník špeciálnej triedy o 1 ţiaka
6. ročník špeciálnej triedy o 1 ţiaka
7. ročník špeciálnej triedy o 2 ţiakov
5. a 9. ročník špeciálnej triedy o 2 ţiakov
Na vysvedčení posledného ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne:
„Ţiak (ţiacka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania.“. Ak ţiak ukončil povinnú školskú
dochádzku uvedú sa aj údaje o ukončení povinnej školskej dochádzke a to nasledovne: „Ţiak
(ţiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku.“.
Podľa Učebných plánov MŠ SR schválených dňa 14. mája 2003 číslo 520/2003-41
s platnosťou od 1. septembra 2003 VARIANT 2 – bude postupovať 9. ročník
Didaktické hry 1. - 4.ročník: 1 krát v školskom roku ( 4 hodiny)
1 deň príprava pred uskutočnením
Účelové cvičenie 5. – 9. ročník: 2 krát v školskom roku ( jar, jeseň 5 hodín)
2 krát teoretická príprava pred uskutočnením (3-5 hodín)
Cvičenia v prírode v rámci TV: 2 krát ročne po 4 hodiny
Školský vzdelávací program na školský rok 2011/2012 bol prerokovaný a schválený
Pedagogickou radou ZŠ Telgárt dňa 26. 8.2011
Mgr. Marta Klajbanová
Riaditeľka ZŠ
Školský vzdelávací program na školský rok 2011/2012 bol prerokovaný a schválený Radou
školy ZŠ Telgárt dňa 26.8.2011
Mgr. Dagmar Sikulová
Predsedníčka Rady školy
