7/2005 Z.z.

ZKONz 9. decembra 2004

o konkurze a retrukturalizcii a o zmene a doplnen niektorch zkonov

Zmena: 7/2005 Z.z., 353/2005 Z.z., 520/2005 Z.z.Zmena: 198/2007 Z.z.Zmena: 209/2007 Z.z.Zmena: 270/2008 Z.z.Zmena: 552/2008 Z.z.Zmena: 477/2008 Z.z.Zmena: 276/2009 Z.z.Zmena: 492/2009 Z.z.Zmena: 224/2010 Z.z.Zmena: 130/2011 Z.z.Zmena: 348/2011 Z.z.Zmena: 348/2011 Z.z.Zmena: 305/2013 Z.z.

Nrodn rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zkone:

l.I

PRV AS

PREDMET ZKONA A ZKLADN ZSADY

1

Tento zkon upravuje rieenie padku dlnka speaenm majetku dlnka a kolektvnym uspokojenm jeho veriteov alebo postupnm uspokojenm veriteov dlnka spsobom dohodnutm v retrukturalizanom plne; zkon upravuje aj rieenie hroziaceho padku dlnka a oddlenie fyzickej osoby.

2

Tento zkon sa nevzahuje na usporiadanie majetkovch pomerov dlnka, ktorm je tt, ttna rozpotov organizcia, ttna prspevkov organizcia, ttny fond, obec, vy zemn celok, rozpotov organizcia a prspevkov organizcia v zriaovateskej psobnosti obce a vyieho zemnho celku alebo in osoba, za ktorej vetky zvzky zodpoved alebo ru tt. Tento zkon sa nevzahuje ani na usporiadanie majetkovch pomerov dlnka, ktorm je Nrodn banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garann fond investci.

3

(1) Dlnk je v padku, ak je platobne neschopn alebo predlen. Ak dlnk pod nvrh na vyhlsenie konkurzu, rozumie sa tm, e je v padku.

(2) Platobne neschopn je ten, kto nie je schopn plni 30 dn po lehote splatnosti aspo dva pean zvzky viac ako jednmu veriteovi. Za jednu pohadvku pri posudzovan platobnej schopnosti dlnka sa povauj vetky pohadvky, ktor poas 90 dn pred podanm nvrhu na vyhlsenie konkurzu pvodne patrili len jednmu veriteovi.

(3) Predlen je ten, kto je povinn vies tovnctvo poda osobitnho predpisu, 1) m viac ako jednho veritea a hodnota jeho zvzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanoven hodnoty zvzkov a hodnoty majetku sa vychdza z tovnctva alebo z hodnoty urenej znaleckm posudkom, ktor m pred tovnctvom prednos a prihliadne sa aj na oakvaten vsledky alej sprvy majetku, prpadne oakvaten vsledky alieho prevdzkovania podniku, ak mono so zreteom na vetky okolnosti odvodnene predpoklada, e bude mon v sprve majetku alebo v prevdzkovan podniku pokraova. Do sumy zvzkov sa nezapotava suma zvzkov, ktor s spojen so zvzkom podriadenosti, 1a) ani suma zvzkov, ktor by sa v konkurze uspokojovali v porad ako podriaden pohadvky.

(4) Podrobnosti o spsobe urenia platobnej neschopnosti a predlenia ustanov veobecne zvzn prvny predpis, ktor vyd Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (alej len "ministerstvo").

4

(1) Dlnk je povinn predchdza padku. Ak dlnkovi hroz padok, je povinn prija bez zbytonho odkladu vhodn a primeran opatrenia na jeho odvrtenie.

(2) Ak je dlnk povinn tova poda osobitnho predpisu, 1) je povinn sstavne sledova vvoj svojej finannej situcie, ako aj stav svojho majetku a zvzkov tak, aby mohol vas zisti prpadn hrozbu padku a prija opatrenia, ktor hroziaci padok odvrtia.

5

Ak sa padok dlnka riei spsobom ustanovenm tmto zkonom, sd, sprvca a veritesk vbor postupuj pri rieen padku dlnka tak, aby dosiahli pre veriteov o najvyiu mieru uspokojenia ich pohadvok; dlnk je pritom povinn poskytova bez zbytonho odkladu vetku sinnos, ktor mono od neho spravodlivo poadova.

6

Veritelia s rovnakmi prvami maj pri rieen padku dlnka rovnak postavenie; zvhodovanie niektorch veriteov je neprpustn.

Vymedzenie niektorch pojmov

7Konanie s odbornou starostlivosou

Konanm s odbornou starostlivosou sa na ely tohto zkona rozumie konanie so starostlivosou primeranou funkcii alebo postaveniu konajcej osoby po zohadnen vetkch dostupnch informci, ktor sa tkaj alebo mu ma vplyv na jej konanie.

8Zabezpeovacie prvo

Zabezpeovacm prvom sa na ely tohto zkona rozumie zlon prvo, zdrn prvo, zabezpeovac prevod prva a zabezpeovac prevod pohadvky vrtane inch prv, ktor maj podobn obsah a inky. Pohadvka zabezpeen zabezpeovacm prvom sa na ely tohto zkona povauje do vky jej zabezpeenia za zabezpeen pohadvku.

9Spriaznen osoba

(1) Spriaznenou osobou prvnickej osoby sa na ely tohto zkona rozumiea) tatutrny orgn alebo len tatutrneho orgnu, vedci zamestnanec, 2) prokurista alebo len dozornej rady prvnickej osoby,

b) fyzick osoba alebo in prvnick osoba, ktor m v prvnickej osobe kvalifikovan as,

c) tatutrny orgn alebo len tatutrneho orgnu, vedci zamestnanec, prokurista alebo len dozornej rady prvnickej osoby uvedenej v psmene b),

d) blzka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v psmench a) a c),

e) in prvnick osoba, v ktorej m prvnick osoba alebo niektor z osb uvedench v psmench a) a d) kvalifikovan as.

(2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na ely tohto zkona rozumie blzka osoba fyzickej osoby, ako aj prvnick osoba, v ktorej m fyzick osoba alebo blzka osoba fyzickej osoby kvalifikovan as.

(3) Kvalifikovanou asou sa na ely tohto zkona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujci aspo 5% na zkladnom iman prvnickej osoby alebo hlasovacch prvach v prvnickej osobe alebo monos uplatovania vplyvu na riaden prvnickej osoby, ktor je porovnaten s vplyvom zodpovedajcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na ely tohto zkona rozumie podiel dran sprostredkovane prostrednctvom prvnickch osb, v ktorch m drite nepriameho podielu kvalifikovan as.

10Ben prvne kony

(1) Ben prvne kony podnikatea alebo osoby vykonvajcej in innos ako podnikanie na ely tohto zkona s prvne kony, ktor s nevyhnutne potrebn na zabezpeenie riadneho vkonu tch innost, ktor s predmetom ich podnikania alebo inej innosti.

(2) Ben prvne kony fyzickej osoby na ely tohto zkona s tie tie prvne kony, ktor s nevyhnutne potrebn na zabezpeenie jej ivotnch potrieb, ako aj ivotnch potrieb tch, voi ktorm m fyzick osoba vyivovaciu povinnos.

(3) Za ben prvny kon na ely tohto zkona sa nepovaujea) zaloenie obchodnej spolonosti, drustva alebo inej prvnickej osoby,

b) nadobudnutie asti alebo prevod asti na obchodnej spolonosti, drustve alebo inej prvnickej osobe,

c) prevod nehnutenosti alebo prenjom nehnutenosti alebo inho majetku, ktorho hodnota predstavuje vznamn podiel na celkovej hodnote majetku dlnka, prpadne ich zaaenie vecnm bremenom,

d) uzatvorenie zmluvy o vere, o pike alebo o inom doasnom poskytnut alebo prijat peanch prostriedkov,

e) zabezpeenie cudzieho zvzku, prevzatie cudzieho zvzku, pristpenie k cudziemu zvzku alebo poskytnutie subu odkodnenia za kodu spsoben treou osobou,

f) urobenie prvneho konu bez primeranho protiplnenia alebo zvhodujceho prvneho konu,

g) urobenie inho prvneho konu ukracujceho zujmy veriteov na uspokojen ich pohadvok.

DRUH AS

KONKURZ

PRV HLAVA

VYHLSENIE KONKURZU

11Nvrh na vyhlsenie konkurzu

(1) Nvrh na vyhlsenie konkurzu sa podva na prslunom sde (alej len "sd"). Nvrh na vyhlsenie konkurzu je oprvnen poda dlnk, verite, v mene dlnka likvidtor alebo in osoba, ak to ustanovuje tento zkon.

(2) Dlnk v predlen je povinn poda nvrh na vyhlsenie konkurzu do 30 dn, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovan odbornej starostlivosti mohol dozvedie o svojom predlen. Tto povinnos v mene dlnka m rovnako tatutrny orgn alebo len tatutrneho orgnu dlnka, likvidtor dlnka a zkonn zstupca dlnka.

(3) Verite je oprvnen poda nvrh na vyhlsenie konkurzu, ak me odvodnene predpoklada platobn neschopnos svojho dlnka. Platobn neschopnos dlnka mono odvodnene predpoklada vtedy, ak je dlnk viac ako 30 dn v omekan s plnenm aspo dvoch peanch zvzkov viac ako jednmu veriteovi a bol jednm z tchto veriteov psomne vyzvan na zaplatenie.

(4) Osobe, ktor poas tyroch rokov pred zaatm konkurznho konania vo funkcii tatutrneho orgnu alebo jeho lena, likvidtora alebo zkonnho zstupcu dlnka poruila povinnos vas poda nvrh na vyhlsenie konkurzu, vznik vyhlsenm konkurzu povinnos zaplati v prospech veobecnej podstaty sumu vo vke dlnkovho zkladnho imania zapsanho v prslunom registri v ase, ke poruila povinnos vas poda nvrh na vyhlsenie konkurzu, najviac vo vke dvojnsobku minimlnej vky zkladnho imania obchodnej spolonosti ustanovenej zkonom. 3a) Ak je takchto osb viac, v asti, v ktorej je ich povinnos o do vky rovnak, s povinn plni spolone a nerozdielne. Tejto zodpovednosti sa zbav ten, kto preuke, e neporuil povinnos vas poda nvrh na vyhlsenie konkurzu alebo, e konal s odbornou starostlivosou. Zodpovednosti sa zbav tie ten, kto nie je oprvnen kona v mene dlnka samostatne, ak preuke, e pre nedostatok sinnosti tch, s ktormi kon spolone, nemohol tto povinnos splni a e bez zbytonho odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedie o poruen tejto povinnosti, uloil do zbierky listn oznmenie, e dlnk je v predlen.

(5) Ak sd konkurzn konanie zaat na zklade nvrhu veritea na vyhlsenie konkurzu zastav z dvodu osvedenia platobnej schopnosti dlnka, verite zodpoved dlnkovi, ako aj inm osobm za kodu, ktor im v svislosti s inkami zaatia konkurznho konania vznikla, ibae preuke, e pri podvan nvrhu na vyhlsenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosou. Tto zodpovednos sa rovnako vzahuje aj na tatutrny orgn alebo lena tatutrneho orgnu, ktor rozhodol v mene veritea o podan nvrhu na vyhlsenie konkurzu.

12Nleitosti nvrhu

(1) Nvrh na vyhlsenie konkurzu mus obsahova veobecn nleitosti nvrhu poda osobitnho predpisu. 4) Podpis navrhovatea, ktor nie je orgnom verejnej moci, mus by v nvrhu radne osveden. Nvrh mus by podan v dvoch rovnopisoch spolu s prlohami.

(2) Ak nvrh na vyhlsenie konkurzu podva verite, v nvrhu je povinn uvies skutonosti, z ktorch mono odvodnene predpoklada platobn neschopnos dlnka, ako aj oznai svoju pohadvku 30 dn po lehote splatnosti a oznai alieho veritea s pohadvkou 30 dn po lehote splatnosti. K nvrhu je verite povinn pripoji listiny, ktor dokladaj jeho pohadvku oznaen v nvrhu. Navrhovate pohadvku doloa) psomnm uznanm dlnka s radne overenm podpisom dlnka,

b) vykonatenm rozhodnutm alebo inm podkladom, na zklade ktorho mono nariadi vkon rozhodnutia alebo vykona exekciu,

c) potvrdenm audtora, sprvcu alebo sdneho znalca, e navrhovate pohadvku tuje v tovnctve v slade s tovnmi predpismi, a v prpade, e ide o pohadvku nadobudnut prevodom alebo prechodom, aj potvrdenm audtora, sprvcu alebo sdneho znalca, e pohadvka tovan v tovnctve navrhovatea m doloen dvod vzniku, ak podva nvrh voi prvnickej osobe, alebo

d) potvrdenm Ministerstva financi Slovenskej republiky o existencii pohadvky ttu z prspevku poskytnutho dlnkovi z prostriedkov Eurpskej nie, 4a) schvlenho a tovanho certifikanm orgnom. 4b)

(3) Ak nvrh na vyhlsenie konkurzu podva verite, ktor nem na zem Slovenskej republiky bydlisko alebo sdlo alebo organizan zloku podniku, v nvrhu je povinn uvies aj zstupcu na doruovanie psomnost, ktor ma bydlisko alebo sdlo na zem Slovenskej republiky; k nvrhu je povinn pripoji aj listiny preukazujce, e zstupca poverenie na doruovanie psomnost prijal.

(4) Ak nvrh na vyhlsenie konkurzu podva dlnk, k nvrhu je povinn pripoji zoznam svojho majetku, zoznam svojich zvzkov a zoznam svojich spriaznench osb. Ak dlnk tuje poda osobitnho predpisu, 1) k nvrhu je povinn pripoji aj posledn riadnu individulnu tovn zvierku spolu s mimoriadnou individulnou tovnou zvierkou, ak bola vyhotoven neskr ako posledn riadna individulna tovn zvierka; ak bola individulna tovn zvierka predmetom overovania audtorom, k nvrhu je povinn pripoji aj sprvu audtora.

13Preddavok

(1) Navrhovate je povinn pred podanm nvrhu na vyhlsenie konkurzu zaplati na et sdu preddavok na hradu odmeny a vdavkov predbenho sprvcu (alej len "preddavok"). Zaplatenie preddavku je navrhovate povinn v nvrhu na vyhlsenie konkurzu doloi dokladom osvedujcim jeho zaplatenie. Ak sd nvrh na vyhlsenie konkurzu odmietne alebo sd nezane konkurzn konanie z inho dvodu alebo navrhovate pred zaatm konkurznho konania vezme nvrh sp, preddavok sa vrti navrhovateovi.

(2) Povinnos zaplati preddavok nem likvidtor dlnka, ktor vykonal likvidan tovn svahu a zistil, e majetok dlnka nepostauje ani na hradu preddavku. Odmenu a vdavky predbenho sprvcu v tom prpade plat tatutrny orgn alebo len tatutrneho orgnu dlnka; ak tieto orgny nie s ustanoven, odmenu a vdavky predbenho sprvcu plat tatutrny orgn alebo len tatutrneho orgnu dlnka, ktor vykonval funkciu naposledy. O nroku predbenho sprvcu voi tmto osobm sd rozhodne v uznesen o uren odmeny a vdavkov predbenho sprvcu; proti uzneseniu je oprvnen poda odvolanie ten, kto m odmenu a vdavky predbenho sprvcu plati.

14Zaatie konkurznho konania

(1) Ak sd zist, e nvrh na vyhlsenie konkurzu spa zkonom ustanoven nleitosti, najneskr do 15 dn od doruenia nvrhu rozhodne o zaat konkurznho konania. Inak v rovnakej lehote uznesenm pou navrhovatea o nedostatkoch nvrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dn odstrnil. Ak tak navrhovate neurob, sd nvrh odmietne najneskr do 15 dn po tom, o uplynula lehota na odstrnenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o zaat konkurznho konania. Voi uzneseniu o odmietnut nvrhu odvolanie nie je prpustn. Uznesenie o zaat konkurznho konania alebo uznesenie o odmietnut nvrhu sd doru navrhovateovi a dlnkovi; uznesenie o odmietnut nvrhu sd nezverejuje v Obchodnom vestnku.

(2) Sd nvrh veritea na vyhlsenie konkurzu pred zaatm konkurznho konania dlnkovi nedoruuje ani dlnka nevyzva, aby sa k nvrhu na vyhlsenie konkurzu vyjadril.

(3) O zaat konkurznho konania sd vyd uznesenie, ktor bezodkladne zverejn v Obchodnom vestnku; zverejnenm tohto uznesenia v Obchodnom vestnku sa zana konkurzn konanie.

(4) Zaatie konkurznho konania brni tomu, aby sa na majetok toho istho dlnka zaalo in konkurzn konanie. Ak poas konkurznho konania djde sdu al nvrh na vyhlsenie konkurzu tkajci sa toho istho dlnka, sd o om rozhodne, ako by lo o nvrh na pristpenie do konkurznho konania.

(5) Zaatie konkurznho konania m tieto inky:

a) dlnk je povinn obmedzi vkon innosti len na ben prvne kony; ak dlnk poru tto povinnos, platnos prvneho konu tm nie je dotknut, prvnemu konu vak mono v konkurze odporova,

b) na majetok patriaci dlnkovi nemono zaa konanie o vkon rozhodnutia alebo exekun konanie; u zaat konania o vkon rozhodnutia alebo exekun konania sa preruuj,

c) na majetok patriaci dlnkovi nemono pre zvzok dlnka zabezpeen zabezpeovacm prvom zaa ani pokraova vo vkone zabezpeovacieho prva; tento inok sa nevzahuje na vkon zabezpeovacieho prva vzahujceho sa na pean prostriedky, pohadvky z tu v banke 5) alebo v poboke zahraninej banky, 6) ttne dlhopisy, prevoditen cenn papiere 7) alebo na pokraovanie vo vkone zabezpeovacieho prva dobrovonou drabou poda osobitnho predpisu, 8)

d) konanie o zruen spolonosti bez likvidcie sa preruuje.

(6) Ak tento zkon neustanovuje inak, inky zaatia konkurznho konania zanikaj vyhlsenm konkurzu alebo zverejnenm uznesenia, ktorm sa konkurzn konanie kon, v Obchodnom vestnku.

15Spvzatie nvrhu

(1) Navrhovate me vzia svoj nvrh na vyhlsenie konkurzu sp a do vydania uznesenia o vyhlsen konkurzu. Po zaat konkurznho konania je na spvzatie nvrhu na vyhlsenie konkurzu potrebn shlas vetkch astnkov konkurznho konania.

(2) Ak je nvrh na vyhlsenie konkurzu vzat sp poda odseku 1 po zaat konkurznho konania, sd konkurzn konanie bezodkladne uznesenm zastav.

16Preruenie a zastavenie konkurznho konania

(1) Ak sd poas konkurznho konania zane retrukturalizan konanie, ktor sa tka toho istho dlnka, prebiehajce konkurzn konanie sa do zastavenia retrukturalizanho konania alebo do povolenia retrukturalizcie preruuje; ak sd v retrukturalizanom konan retrukturalizciu dlnka povol, preruen konkurzn konanie bezodkladne uznesenm zastav. To ist plat, ak u prebieha retrukturalizan konanie a sd ohadom toho istho dlnka zane konkurzn konanie. Poas preruenia konkurznho konania z dvodu prebiehajceho retrukturalizanho konania inky poda 14 ods. 5 nepsobia.

(2) Do vydania uznesenia o vyhlsen konkurzu sd preru konkurzn konanie na nvrh dlnka, ak dlnk preuke, e nm poveren sprvca pripravuje retrukturalizan posudok. Sd pokrauje v preruenom konkurznom konan po uplynut 60 dn od preruenia konkurznho konania. Na opakovan nvrh dlnka sd neprihliada.

17Zastavenie konkurznho konania pre zaplatenie pohadvky

(1) Ak dlnk do vydania uznesenia o vyhlsen konkurzu preuke, e zanikli vetky splatn pohadvky veriteov, ktor s astnkmi konkurznho konania, sd konkurzn konanie bezodkladne uznesenm zastav. Uznesenie sd doru vetkm astnkom konkurznho konania.

(2) Konkurzn konanie poda odseku 1 mono zastavi len do vydania uznesenia o vyhlsen konkurzu.

18Vyhlsenie konkurzu na zklade nvrhu dlnka

Ak sa konkurzn konanie zaalo na zklade nvrhu dlnka, sd najneskr do piatich dn od zaatia konkurznho konania vyhlsi na majetok dlnka konkurz alebo dlnkovi v rovnakej lehote ustanov predbenho sprvcu, ak m pochybnosti o jeho majetnosti.

19Vyhlsenie konkurzu na nvrh veritea

(1) Ak sa konkurzn konanie zaalo na nvrh veritea,a) sd do 5 dn od zaatia konkurznho konania1. odole dlnkovi do vlastnch rk rovnopis nvrhu spolu s uznesenm, ktor obsahuje najm1a. vzvu, aby sa do 20 dn od jeho doruenia vyjadril k nvrhua osvedil svoju platobn schopnos; najm aby predloil1aa. zoznam vetkch svojich peanch zvzkov, s ktorch plnenmbol v de zaatia konkurznho konania 30 dn v omekan,1ab. zoznam vetkch svojich bankovch tov s prehadom zostatkovv de zaatia konkurznho konania,1ac. informciu o stave hotovosti v de zaatia konkurznho konaniaa v de predloenia tejto informcie sdu,1ad. zoznam pohadvok, pri ktorch mono s odbornou starostlivosoupredpoklada, e bud uhraden najneskr do 30 dn od zaatiakonkurznho konania,1b. pouenie, e inak sd vyhlsi na jeho majetok konkurz,1c. pouenie o trestnoprvnych nsledkoch neplnenia si povinnostiv konkurze,2. ur termn pojednvania, na ktor predvol dlnka a o ktorom upovedom veriteov oznaench v nvrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie sd doru zverejnenm v Obchodnom vestnku; dlnkovi predvolanie doru aj inm spsobom; termn pojednvania sd ur tak, aby sa konalo najneskr do 70 dn od zaatia konkurznho konania,3. vyzve dlnka na vyjadrenie, i shlas, aby sd rozhodol vo veci vyhlsenia konkurzu bez pojednvania; ak tak dlnk urob, sd zru termn pojednvania a rozhodne bez pojednvania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa m za to, e dlnk svoju platobn schopnos neosvedil,

b) sd rozhodne vo veci vyhlsenia konkurzu do 7 dn od vyhlsenia uznesenia, ktorm sa kon dokazovanie, alebo do 7 dn, odkedy dlnk shlasil, aby sa rozhodlo bez pojednvania,

c) sd rozhodne o vyhlsen konkurzu vtedy, ak dlnk neosvedil svoju platobn schopnos, inak rozhodne o zastaven konkurznho konania; pri rozhodovan o vyhlsen konkurzu sd neprihliada na zvzky, pri ktorch dlnk osvedil ich spornos; ak sa dlnk v lehote poda odseku 1 psm. a) bodu 1 nevyjadril, m sa za to, e svoju platobn schopnos neosvedil,

d) a sd m pred rozhodnutm o vyhlsen konkurzu pochybnosti o dlnkovej majetnosti, bez zbytonho odkladu po tom, o zist, e tu nie s dvody na in rozhodnutie ako vyhlsenie konkurzu, ustanov dlnkovi predbenho sprvcu; o nvrhu v tomto prpade rozhodne v lehote poda 20 ods. 1.

(2) Proti rozhodnutiu, ktorm sa konkurzn konanie kon, je astnk konkurznho konania oprvnen poda odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlsen konkurzu je oprvnen poda odvolanie iba dlnk.

(3) Odvolac sd rozhodne o odvolan bez nariadenia pojednvania do 45 dn od predloenia veci. Pre odvolac sd je rozhodujci stav v ase rozhodnutia sdu prvho stupa. Ak odvolac sd rozhodnutie sdu prvho stupa zru a vec mu vrti na alie konanie, sd prvho stupa postupuje odo da vrtenia veci, ako by konkurzn konanie zaalo.

20Zastavenie konkurznho konania pre nedostatok majetku

(1) Ak sd v konkurznom konan po tom, o ustanovil dlnkovi predbenho sprvcu, zist, e majetok dlnka nebude postaova ani na hradu nkladov konkurzu, konkurzn konanie pre nedostatok majetku zastav. Inak na majetok dlnka najneskr do 10 dn od podania zverenej sprvy predbenho sprvcu vyhlsi konkurz.

(2) Sd vyhlsi na majetok dlnka konkurz po tom, o ustanovil dlnkovi predbenho sprvcu aj vtedy, ak astnk konkurznho konania zlo na et sdu preddavok na hradu nkladov konkurzu. Z preddavku na hradu nkladov konkurzu sa plat odmena sprvcu ustanovenho v konkurze. Preddavok na hradu nkladov konkurzu me verite v konkurze uplatni ako pohadvku proti podstate.

(3) Uznesenie o zastaven konkurznho konania pre nedostatok majetku sd doru astnkom konkurznho konania. Proti uzneseniu je oprvnen poda odvolanie kad verite dlnka. Podanie odvolania veriteom, ktor nie je astnkom konkurznho konania, sa povauje za pristpenie do konkurznho konania.

(4) Ak odvolac sd zist, e sd prvho stupa rozhodol o zastaven konkurznho konania pre nedostatok majetku nesprvne, rozhodnutie sdu prvho stupa zmen tak, e vyhlsi na majetok dlnka konkurz. Inak rozhodnutie sdu prvho stupa potvrd. Odvolac sd vyhlsi konkurz na majetok dlnka aj vtedy, ak verite, ktor podal odvolanie, zlo na et sdu preddavok na hradu nkladov konkurzu.

(5) Ak sd zastav konkurzn konanie pre nedostatok majetku, inky zaatia konkurznho konania zanikaj a zverejnenm oznamu o nadobudnut prvoplatnosti uznesenia o zastaven konkurznho konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestnku. Sd zverejn oznam o nadobudnut prvoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestnku bezodkladne po tom, o uznesenie nadobudne prvoplatnos. Ak je dlnk zapsan do obchodnho registra, sd prvoplatn uznesenie o zastaven konkurznho konania pre nedostatok majetku doru prslunmu registrovmu sdu.

21Predben sprvca

(1) Predben sprvca zisuje, i majetok dlnka bude postaova aspo na hradu nkladov konkurzu; predben sprvca je pritom povinn vychdza aj z hodnoty majetku, o ktor bol majetok dlnka ukrten v dsledku prvnych konov, pri ktorch mono odvodnene predpoklada ich odporovatenos a z hodnoty pohadvky zo zodpovednosti za nepodanie nvrhu na vyhlsenie konkurzu v mene dlnka. Predbenmu sprvcovi patria pri zisovan majetku dlnka rovnak oprvnenia ako sprvcovi v konkurze; ustanovenia 74 a 75 sa pouij primerane. Sd me v svislosti so zisovanm majetnosti dlnka uklada predbenmu sprvcovi pokyny, ktormi je predben sprvca viazan. Predben sprvca je povinn o svojich zisteniach priebene informova sd a najneskr do 45 dn od ustanovenia poda sdu zveren sprvu o majetnosti alebo nemajetnosti dlnka. Ak dlnk neposkytne predbenmu sprvcovi potrebn sinnos, sd me lehotu na podanie zverenej sprvy o 15 dn predi.

(2) Ak zoznam zvzkov dlnka, zoznam spriaznench osb a zoznam majetku dlnka nebol sasou nvrhu na vyhlsenie konkurzu, dlnk je povinn najneskr do 15 dn od ustanovenia predbenho sprvcu zostavi a odovzda tieto zoznamy predbenmu sprvcovi. Zoznam majetku, zoznam spriaznench osb a zoznam zvzkov je dlnk povinn podpsa a vslovne v nich uvies, e vetky uveden daje s pravdiv a pln; podpis dlnka mus by radne osveden.

(3) Predben sprvca m nrok na odmenu a hradu preukzanch vdavkov. O odmene a vdavkoch predbenho sprvcu rozhodne sd uznesenm do 30 dn od zastavenia konkurznho konania alebo vyhlsenia konkurzu. Odmena a vdavky predbenho sprvcu sa uhrdzaj z preddavku zaplatenho na et sdu. Nevyplaten as preddavku sli ako zloha na innos sprvcu v konkurze; ak sa konkurzn konanie skonilo, nevyplaten as preddavku sa vrti zloiteovi preddavku. Ak preddavok nepostauje na hradu odmeny a vdavkov predbenho sprvcu, neuhraden as odmeny a vdavkov sa v konkurze povauje za pohadvku proti podstate. Rovnako zloite preddavku me preddavok zaplaten na et sdu uplatni v konkurze ako pohadvku proti podstate. Uznesenie o vke odmeny a vdavkoch predbenho sprvcu sd doru predbenmu sprvcovi a zloiteovi preddavku. Proti uzneseniu je oprvnen poda odvolanie predben sprvca, zloite preddavku alebo ten, kto m odmenu a vdavky predbenho sprvcu plati.

(4) Predben sprvca vykonva funkciu do zniku inkov zaatia konkurznho konania. Ak je konkurzn konanie z dvodu prebiehajceho retrukturalizanho konania preruen, predben sprvca nekon.

(5) Na odvolanie a ustanovenie predbenho sprvcu a dohad sdu nad innosou predbenho sprvcu sa pouij ustanovenia o odvolan a ustanoven sprvcu a dohade sdu nad sprvcom poas konkurzu.

22Uznesenie o vyhlsen konkurzu

(1) V uznesen o vyhlsen konkurzu sd ustanov sprvcu a vyzve veriteov, aby v zkonnej lehote prihlsili svoje pohadvky; v uznesen tie pou veriteov o spsobe prihlasovania pohadvok, nsledkoch nedodrania lehoty na prihlasovanie pohadvok a nsledkoch nesprvneho prihlsenia pohadvok odkazom na prslun ustanovenia tohto zkona. Ak sd v konkurznom konan u ustanovil predbenho sprvcu, do funkcie sprvcu ustanov predbenho sprvcu.

(2) Uznesenie o vyhlsen konkurzu sd doru astnkom konkurznho konania, sprvcovi, prslunmu registrovmu sdu, prslunmu daovmu orgnu, colnmu riaditestvu a alm sdu znmym orgnom, ktor ved s dlnkom konanie, ktor sa v dsledku vyhlsenia konkurzu preruuje; uznesenie tie bezodkladne zverejn v Obchodnom vestnku.

(3) zruen od 1.1.2012.

23Zaatie konkurzu

(1) Vyhlsenm konkurzu sa zana konkurz. Konkurz sa povauje za vyhlsen zverejnenm uznesenia o vyhlsen konkurzu v Obchodnom vestnku. Vyhlsenm konkurzu sa dlnk stva padcom.

(2) Vyhlsenie konkurzu brni tomu, aby na padcu zaalo alebo prebiehalo retrukturalizan konanie. Ak poas konkurzu djde na sd nvrh na povolenie retrukturalizcie padcu, sd nvrh na povolenie retrukturalizcie uznesenm odmietne.

DRUH HLAVA

ASTNCI KONKURZNHO KONANIA

24astnci konkurznho konania

(1) astnkmi konkurznho konania s dlnk (padca), navrhovate a veritelia, ktor spsobom ustanovenm tmto zkonom prihlsili svoje pohadvky.

(2) A do vydania uznesenia o vyhlsen konkurzu me do konkurznho konania pristpi verite, ktor preuke, e by inak bol oprvnen poda nvrh na vyhlsenie konkurzu. O pristpen do konkurznho konania rozhodne sd do 15 dn od doruenia nvrhu uznesenm na nvrh veritea, ktor m do konkurznho konania pristpi.

(3) astnkmi konkurznho konania s aj alie osoby, o ktorch prvach alebo povinnostiach sa m v konkurznom konan kona; tieto osoby s astnkmi konkurznho konania pre t as konkurznho konania, v ktorom sa kon a rozhoduje o ich prvach alebo povinnostiach.

25Vstup do konania

(1) Ak poas konkurznho konania djde k prevodu alebo prechodu pohadvky, ktor veriteovi zaklad postavenie astnka konkurznho konania, sd rozhodne na nvrh nadobdatea pohadvky o jeho vstupe do konkurznho konania, ak je v nvrhu nadobudnutie pohadvky preukzan. Inak nvrh na vstup do konkurznho konania zamietne.

(2) Nvrh na vstup do konkurznho konania mus obsahova odkaz na prslun poloky zoznamu pohadvok a mus by doloen listinami, ktor prevod alebo prechod pohadvky preukazuj. Ak ide o nvrh na vstup do konkurznho konania z dvodu prevodu pohadvky, podpisy na listine preukazujcej prevod pohadvky musia by radne osveden.

(3) Ak nvrh na vstup do konkurznho konania podva verite, ktor nem na zem Slovenskej republiky bydlisko alebo sdlo alebo organizan zloku podniku, v nvrhu je povinn uvies zstupcu na doruovanie psomnost, ktor m bydlisko alebo sdlo na zem Slovenskej republiky; k nvrhu je povinn pripoji aj listiny preukazujce, e zstupca poverenie na doruovanie psomnost prijal. Ak si verite zstupcu na doruovanie psomnost nezvol, bud sa mu psomnosti doruova len zverejnenm v Obchodnom vestnku.

(4) O nvrhu na vstup do konkurznho konania rozhodne sd do 10 dn od doruenia plnho nvrhu uznesenm, ktor bezodkladne zverejn v Obchodnom vestnku. Proti uzneseniu je oprvnen poda odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohadvky priamo tka. O odvolan odvolac sd rozhodne do 30 dn od predloenia veci.

(5) Len o uznesenie o vstupe do konkurznho konania nadobudne prvoplatnos, sd bezodkladne zverejn oznam o nadobudnut prvoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestnku. Od zverejnenia tejto skutonosti v Obchodnom vestnku me prva spojen s nadobudnutou pohadvkou v konkurznom konan vykonva jej nadobdate.

26Potvrdenie nadobudnutia pohadvky

(1) Ak poas konkurznho konania djde k prevodu alebo prechodu pohadvky, ktor veriteovi zaklad postavenie astnka konkurznho konania, na inho astnka konkurznho konania, sd na nvrh nadobdatea pohadvky potvrd prevod alebo prechod pohadvky na nadobdatea pohadvky, ak je v nvrhu nadobudnutie pohadvky preukzan. Inak nvrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohadvky zamietne.

(2) Nvrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohadvky mus obsahova odkaz na prslun poloky zoznamu pohadvok a mus by doloen listinami, ktor prevod alebo prechod pohadvky preukazuj. Ak ide o nvrh na potvrdenie nadobudnutia pohadvky z dvodu prevodu pohadvky, podpisy na listine preukazujcej prevod pohadvky musia by radne osveden.

(3) O nvrhu na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohadvky rozhodne sd do 10 dn od doruenia plnho nvrhu uznesenm, ktor bezodkladne zverejn v Obchodnom vestnku. Proti uzneseniu je oprvnen poda odvolanie ten, koho sa prevod alebo prechod pohadvky priamo tka. O odvolan odvolac sd rozhodne do 30 dn od predloenia veci.

(4) Len o uznesenie o potvrden prevodu alebo prechodu pohadvky nadobudne prvoplatnos, sd bezodkladne zverejn oznam o nadobudnut prvoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestnku. Od zverejnenia tejto skutonosti v Obchodnom vestnku me prva spojen s nadobudnutou pohadvkou v konkurznom konan vykonva jej nadobdate.

27Znik postavenia astnka

(1) Postavenie astnka veriteovi zanikne v rozsahu nm prihlsenej pohadvky alebo jej dotknutej astia) dom zverejnenia oznamu poda 25 ods. 5 alebo 26 ods. 4,

b) dom prvoplatnosti rozhodnutia sdu v konan o uren popretej pohadvky v rozsahu, v akom astnk nebol spen,

c) dom mrneho uplynutia lehoty na podanie aloby o urenie pohadvky alebo dom zastavenia konania o uren popretej pohadvky z dvodu, e verite popretej pohadvky nezaplatil preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohadvky,

d) dom, ke sa vznik pohadvky, ktorej vznik je viazan na splnenie podmienky alebo budcej pohadvky, stal nemon,

e) dom, ke v zkladnej prihlasovacej lehote poda 28 ods. 2 navrhovate neprihlsi svoju pohadvku,

f) dom spvzatia prihlky; spvzatie je inn dom doruenia sprvcovi alebo

g) dom zniku pohadvky,

h) dom prvoplatnosti rozhodnutia sdu, ktorm sd uril neinnos prihlsenej pohadvky alebo jej asti z dvodu, e prihlsen pohadvka alebo jej as vznikli na zklade odporovatenho prvneho konu, a to v rozsahu takejto neinnosti.

(2) Verite je povinn bez zbytonho odkladu psomne informova sprvcu o kadej skutonosti, ktor me zaklada znik jeho astnctva.

(3) V prpade pochybnost sd na nvrh sprvcu alebo bez nvrhu ur uznesenm, ktor doru sprvcovi a tomu, o koho prvach sa rozhodlo, i verite je astnkom alebo nie je a v akom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu je prpustn odvolanie, ktor je oprvnen poda sprvca alebo ten, o koho prvach sa rozhodlo.

TRETIA HLAVA

PRIHLASOVANIE A POPIERANIE POHADVOK

28Prihlasovanie pohadvok

(1) Pohadvka, ktor nie je pohadvkou proti podstate, sa v konkurze uplatuje prihlkou.

(2) Prihlka sa podva v jednom rovnopise u sprvcu, priom sprvcovi mus by doruen v zkladnej prihlasovacej lehote do 45 dn od vyhlsenia konkurzu; v jednom rovnopise verite doru prihlku aj na sd.

(3) Ak verite doru sprvcovi prihlku neskr, na prihlku sa prihliada, verite vak neme vykonva hlasovacie prvo a alie prva spojen s prihlsenou pohadvkou. Prvo na pomern uspokojenie veritea tm nie je dotknut; me by vak uspokojen len z vaku zaradenho do rozvrhu zo veobecnej podstaty, ktorho zmer zostavi bol oznmen v Obchodnom vestnku po doruen prihlky sprvcovi. Zapsanie takejto pohadvky do zoznamu pohadvok sprvca zverejn v Obchodnom vestnku s uvedenm veritea a prihlsenej sumy.

(4) Ak ide o zabezpeen pohadvku, v prihlke doruenej sprvcovi sa mus riadne a vas uplatni aj zabezpeovacie prvo, a to v zkladnej prihlasovacej lehote 45 dn od vyhlsenia konkurzu, inak zanikne.

(5) Prihlkou mono uplatni aj budcu pohadvku alebo pohadvku, ktorej vznik je viazan na splnenie podmienky (alej len "podmienen pohadvka"); prva spojen s podmienenou pohadvkou je vak podmienen verite oprvnen uplatova, a ke sprvcovi preuke vznik podmienenej pohadvky.

(6) Doruenie prihlky sprvcovi m pre plynutie premlacej lehoty a znik prva rovnak prvne inky ako uplatnenie prva na sde.

(7) V konkurze uplatuje svoju pohadvku prihlkou aj verite, ktor m pohadvku voi inej osobe ako padcovi, ak je zabezpeen zabezpeovacm prvom vzahujcim sa k majetku padcu. Takto verite me by v konkurze uspokojen iba z vaku zskanho speaenm majetku, ktor zabezpeuje jeho pohadvku, priom hlasovacie prva na schdzi veriteov me vykonva iba v rozsahu, v akom jeho pohadvka bude pravdepodobne uspokojen z majetku, ktorm je zabezpeen.

(8) Ak si takto verite svoju zabezpeen pohadvku v zkladnej prihlasovacej lehote neprihlsi, na jeho zabezpeovacie prvo sa v konkurze neprihliada, m vak proti dotknutej podstate prvo na vydanie toho, o o sa dotknut podstata v dsledku toho obohatila, priom takto prvo me uplatni proti dotknutej podstate ako pohadvku proti podstate, ktor sa vak uspokoj a po uspokojen vetkch ostatnch pohadvok proti tejto podstate.

29Nleitosti prihlky

(1) Prihlka mus by podan na predpsanom tlaive a mus obsahova zkladn nleitosti, inak sa na prihlku neprihliada. Zkladnmi nleitosami prihlky s:a) meno, priezvisko a bydlisko alebo nzov a sdlo veritea,

b) meno, priezvisko a bydlisko alebo nzov a sdlo padcu,

c) prvny dvod vzniku pohadvky,

d) poradie uspokojovania pohadvky zo veobecnej podstaty,

e) celkov suma pohadvky,

f) podpis.

(2) Pre kad zabezpeen pohadvku mus by podan samostatn prihlka s uvedenm zabezpeenej sumy, druhu, poradia, predmetu a prvneho dvodu vzniku zabezpeovacieho prva.

(3) V prihlke podmienenej pohadvky mus by uveden aj skutonos, na zklade ktorej m pohadvka vznikn alebo podmienka, od ktorej zvis vznik pohadvky.

(4) Celkov suma pohadvky sa v prihlke rozdel na istinu a prsluenstvo, priom prsluenstvo sa v prihlke rozdel poda prvneho dvodu vzniku.

(5) Pohadvka sa uplatuje v eurch. Ak sa pohadvka neuplatn v eurch, sumu pohadvky ur sprvca prepotom poda referennho vmennho kurzu urenho a vyhlsenho v de vyhlsenia konkurzu Eurpskou centrlnou bankou alebo Nrodnou bankou Slovenska. Ak je pohadvka uplatnen v mene, ktorej referenn vmenn kurz Eurpska centrlna banka ani Nrodn banka Slovenska neuruje a nevyhlasuje, sumu pohadvky ur sprvca s odbornou starostlivosou.

(6) K prihlke sa pripoja listiny preukazujce v nej uveden skutonosti. Verite, ktor je tovnou jednotkou, v prihlke uvedie vyhlsenie, i o pohadvke tuje v tovnctve, v akom rozsahu, prpadne dvody, preo o pohadvke v tovnctve netuje.

(7) K prihlke nepeanej pohadvky mus by pripojen znaleck posudok urujci hodnotu nepeanej pohadvky, inak sa na prihlku neprihliada.

(8) Verite, ktor nem na zem Slovenskej republiky bydlisko alebo sdlo alebo organizan zloku podniku, je povinn ustanovi si zstupcu na doruovanie s bydliskom alebo sdlom na zem Slovenskej republiky a ustanovenie zstupcu psomne oznmi sprvcovi, inak sa mu bud psomnosti doruova len zverejnenm v Obchodnom vestnku.

30Nedostatky prihlky

(1) Sprvca bez zbytonho odkladu po uplynut zkladnej prihlasovacej lehoty predlo sdu spolu so svojm stanoviskom zoznam podan, pri ktorch m za to, e sa na ne neprihliada ako na prihlky, priom sd bez zbytonho odkladu uznesenm ur, i sa na tieto podania prihliada ako na prihlku. Uznesenie sd doru sprvcovi, ktor o om upovedom dotknut osoby.

(2) Podanie, ktorm bola uplatnen pohadvka, ktor sa v konkurze uplatuje prihlkou, nemono opravi ani doplni.

31Zoznam pohadvok

(1) Prihlsen pohadvky sprvca priebene zapisuje do zoznamu pohadvok. Ak verite o to poiada, sprvca mu bezodkladne vyd potvrdenie, i jeho pohadvka bola zapsan do zoznamu pohadvok.

(2) Na ely vkonu prv spojench s prihlsenou pohadvkou sa v konkurze vychdza zo zoznamu pohadvok.

(3) Najneskr p dn pred konanm prvej schdze veriteov sprvca doru jeden rovnopis zoznamu pohadvok na sd; zmeny v doruenom zozname pohadvok priebene oznamuje sdu predloenm jeho plnho znenia s uvedenm dtumu jeho vyhotovenia.

32Popretie a zistenie pohadvky

(1) Kad prihlsen pohadvku sprvca porovn s tovnou a inou dokumentciou padcu, zoznamom zvzkov, prihliadne na vyjadrenia padcu a inch osb a vykon aj vlastn etrenie. Ak pri skman zist, e pohadvka je sporn, je povinn ju v spornom rozsahu poprie.

(2) Prihlsen pohadvku je oprvnen poprie sprvca alebo verite prihlsenej pohadvky psomnm podanm u sprvcu na predpsanom tlaive, o do prvneho dvodu, vymhatenosti, vky, poradia, zabezpeenia zabezpeovacm prvom alebo poradia zabezpeovacieho prva. Ak ide o pohadvku orgnu, intitcie alebo agentry Eurpskej nie, nie je mon popiera prvny zklad a vku uren orgnom, intitciou alebo agentrou Eurpskej nie.

(3) Pohadvku mono popriea) do 30 dn od uplynutia zkladnej lehoty na prihlasovanie pohadvok,

b) do 30 dn od zverejnenia zapsania pohadvky do zoznamu pohadvok v Obchodnom vestnku, ak ide o oneskoren prihlsenie pohadvky.

(4) Z dvodu vysokho potu prihlok alebo inho vneho dvodu sd me aj opakovane na nvrh sprvcu alebo bez nvrhu predi sprvcovi lehotu na popretie pohadvok, vdy najviac o 30 dn.

(5) Ten, kto pohadvku popiera, mus popretie pohadvky vdy zdvodni, priom pri popret vky mus uvies sumu, ktor popiera, pri popret poradia uvies poradie, ktor uznva, pri popret zabezpeovacieho prva uvies rozsah popretia, inak je popretie neinn. Ak bola popret pohadvka o i len iastone potvrden sdom, zodpoved ten, kto pohadvku poprel, veriteovi popretej pohadvky za kodu, ktor mu spsobil popretm pohadvky, ibae preuke, e konal s odbornou starostlivosou.

(6) Popretie pohadvky sprvca bez zbytonho odkladu zape do zoznamu pohadvok a psomne oznmi veriteovi, ktorho pohadvka bola popret.

(7) Popretie pohadvky veriteom je inn, aka) bolo podan na predpsanom tlaive a

b) na bankov et sprvcu bola pripsan kaucia 350 eur s uvedenm sla pohadvky zo zoznamu pohadvok ako variabilnho symbolu; na ten el sprvca zverejn v Obchodnom vestnku bankov et, na ktor mono sklada kauciu; kauciu mono zloi len do uplynutia lehoty na popretie pohadvky, priom pre kad popretie pohadvky, ktor bola uplatnen samostatnou prihlkou, mus by zloen samostatn kaucia; kaucia tvor sas veobecnej podstaty; v prpade plnej alebo iastonej dvodnosti popretia m popierajci verite prvo na vrtenie kaucie, ktor me uplatni ako pohadvku proti podstate.

(8) padca je oprvnen prihlsen pohadvku namietnu v lehote urenej pre veriteov na popieranie pohadvok. Nmietka sa zape do zoznamu pohadvok, ale nem pre zistenie pohadvky vznam.

(9) Verite m prvo domha sa na sde urenia popretej pohadvky alobou, priom aloba mus by podan voi vetkm, ktor popreli pohadvku. Toto prvo mus by uplatnen na sde voi vetkm tmto osobm do 30 dn od doruenia psomnho oznmenia sprvcu o popret pohadvky veriteovi, inak zanikne. Prvo na urenie popretej pohadvky je uplatnen vas aj vtedy, ak bola podan aloba v lehote na neprslunom sde.

(10) Ak verite pohadvky popretej o do poradia nepodal alobu, plat najniie uznan poradie.

(11) Sd ulo navrhovateovi a odporcovi, ktorm je popierajci verite, zloi preddavok na trovy konania vo vke zkladnej sadzby tarifnej odmeny za p konov prvnej sluby poda osobitnho predpisu 8a). Ak navrhovate preddavok nezlo, sd konanie zastav. Ak popierajci verite preddavok nezlo, sd v konan o uren popretej pohadvky rozhodne, e popretie pohadvky je neinn.

(12) iaden z astnkov nem prvo na nhradu trov konania o uren popretej pohadvky, ak bol konkurz zruen pre nedostatok majetku.

(13) Ak bola popret pohadvka veritea, o ktorej rozhodova patr do prvomoci inho orgnu ako sdu, je sd, ktor by bol prslun na preskmanie zkonnosti takhoto rozhodnutia, prslun aj na konanie o uren tejto pohadvky; to plat aj vtedy, ak in orgn ako sd takto rozhodnutie nevydal.

(14) O odvolaniach proti rozhodnutiam Najvyieho sdu Slovenskej republiky ako sdu prvho stupa v konan o uren popretej pohadvky rozhoduje in sent tohto sdu. Proti rozhodnutiu Najvyieho sdu Slovenskej republiky o uren popretej pohadvky nie je prpustn dovolanie ani mimoriadne dovolanie.

(15) V alobe sa verite me domha urenia prvneho dvodu, vymhatenosti, poradia a vky pohadvky, alej zabezpeenia zabezpeovacm prvom alebo poradia zabezpeovacieho prva. V alobe sa me domha najviac toho, o uviedol v prihlke.

(16) Rozhodnutie o uren popretej pohadvky je inn voi vetkm astnkom konkurznho konania.

(17) Uplynutm lehoty na popretie pohadvky sa pohadvka v rozsahu, v akom nebola popret, povauje za zisten.

(18) Pohadvku popret len sprvcom a pohadvku popret veriteom so shlasom tohto veritea me sprvca psomne uzna, ak o jej uren ete nerozhodol sd. Uznanm sa popret pohadvka v uznanom rozsahu povauje za zisten.

(19) Pohadvka uren prvoplatnm rozhodnutm sdu alebo inho orgnu verejnej moci sa v urenom rozsahu povauje za zisten.

(20) Prihlku pohadvky, ktor bola inne popret veriteom, sprvca predlo na podnet popretho veritea bez zbytonho odkladu sdu spolu s listinami, ktor predloil prihlasujci verite a popierajci verite, a svojm stanoviskom, i pohadvka je a v akom rozsahu evidovan v tovnctve, i je a v akom rozsahu namietan padcom a i ju uznva alebo ju neuznva a v akom rozsahu a z akho dvodu. Sd na zklade tchto listn bez zbytonho odkladu rozhodne, i a v akom rozsahu veriteovi prizn hlasovacie prva a alie prva spojen s popretou pohadvkou. Rozhodnutie sd doru sprvcovi a veriteovi, o ktorho prvach spojench s popretou pohadvkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejuje v Obchodnom vestnku. Proti rozhodnutiu je oprvnen poda odvolanie verite, o ktorho prvach spojench s popretou pohadvkou sd rozhodoval.

TVRT HLAVA

VERITESK ORGNY A SPRVCA

Prv oddielVeritesk orgny

33

Na ely zistenia stanovsk veriteov prihlsench pohadvok, voby a odvolvania lenov veriteskho vboru a vmeny sprvcu sa poas konkurzu zvolvaj schdze veriteov. Na ely vkonu svojich prv v konkurze si veritelia zistench nezabezpeench pohadvok (alej len "nezabezpeen verite") volia na schdzi veriteov veritesk vbor.

34Zvolanie schdze veriteov

(1) Prv schdzu veriteov zvolva sprvca do 55 dn od vyhlsenia konkurzu tak, aby sa konala nie skr ako ptnsty de a nie neskr ako dvadsiaty de od uplynutia lehoty na popieranie pohadvok poda 32 ods. 3 psm. a).

(2) aliu schdzu veriteov zvolva sprvca z vlastnho podnetu alebo na iados sdu, veriteskho vboru alebo jednho alebo viacerch veriteov, ktorch hlasovacie prva predstavuj viac ako 10% vetkch hlasovacch prv. V iadosti o zvolanie schdze veriteov mus by vymedzen predmet rokovania schdze veriteov, inak sa na iados neprihliada. Ak sprvca zvolva schdzu veriteov na iados, schdzu veriteov zvol tak, aby sa konala nie skr ako 20 dn a nie neskr ako 30 dn od doruenia iadosti.

(3) Ak sprvca napriek zkonnej povinnosti schdzu veriteov nezvol alebo ak sa sprvca na riadne zvolanej schdzi veriteov nezastn, schdzu veriteov namiesto sprvcu zvol sd. Poruenie povinnosti sprvcu zvola schdzu veriteov je zvanm poruenm jeho povinnost.

(4) Schdza veriteov sa zvolva uverejnenm oznmenia v Obchodnom vestnku; lehota medzi zvolanm a konanm schdze veriteov nesmie by kratia ako 15 dn. Oznmenie o zvolan schdze veriteov mus obsahova miesto, as a predmet rokovania schdze veriteov.

(5) Trovy zvolania a konania schdze veriteov s pohadvkou proti podstate. Ak bola schdza veriteov zvolan z podnetu veritea, trovy zvolania a konania schdze veriteov je povinn zaplati verite, ktor poiadal o jej zvolanie, ak schdza veriteov nerozhodne inak.

35Schdza veriteov

(1) Ak schdzu veriteov zvolal sprvca, schdzi veriteov predsed sprvca. Ak schdzu veriteov zvolal sd, schdzi veriteov predsed sudca alebo nm poveren vy sdny radnk.

(2) Prvo zastni sa na schdzi veriteov m kad verite prihlsenej pohadvky. Predseda schdze me povoli as na schdzi veriteov aj padcovi, tatutrnemu orgnu alebo lenovi tatutrneho orgnu padcu alebo zkonnmu zstupcovi padcu. Na poiadanie predsedu schdze s tieto osoby povinn sa na schdzi veriteov zastni a odpoveda na otzky predsedu schdze.

(3) Schdza veriteov je uznaniaschopn, ak je prtomn aspo jeden verite oprvnen na schdzi veriteov hlasova. Schdza veriteov sa uzna nadpolovinou vinou hlasov prtomnch veriteov. Ak ide o vobu alebo odvolanie lena veriteskho vboru, schdza veriteov sa uzna nadpolovinou vinou hlasov prtomnch nezabezpeench veriteov.

(4) Ak sd nerozhodol inak, prvo hlasova na schdzi veriteov m verite, ktorho pohadvka je v ase konania schdze veriteov zisten o do prvneho dvodu a vymhatenosti; na kad jedno euro zistenej sumy pohadvky m verite jeden hlas. Verite pohadvky spojenej so zvzkom podriadenosti poda osobitnho zkona 1a) (alej len "podriaden verite"), ani verite, ktor sa v konkurze uspokojuje v porad ako podriaden verite, nem prvo hlasova na schdzi veriteov ani prvo by volen do veriteskho vboru. Podmienen verite me na schdzi veriteov hlasova len vtedy, ak vznik nm prihlsenej a zistenej podmienenej pohadvky zvis od splnenia zvzku podmienenm veriteom za padcu a verite oprvnen poadova splnenie zvzku od podmienenho veritea na schdzi veriteov v rozsahu podmienenej pohadvky svoje hlasovacie prvo neuplatn alebo si svoju pohadvku v rozsahu podmienenej pohadvky v konkurze neprihlsi. Toto prvo podmienenmu veriteovi zanikne, ak sa vznik nm prihlsenej podmienenej pohadvky stane nemonm; o tom je podmienen verite povinn informova sprvcu, len o sa o tejto skutonosti dozvie, inak zodpoved inm veriteom za kodu, ktor im v dsledku toho vznikla. Ak je podmienench veriteov, ktor s povinn plni za padcu tomu istmu veriteovi pre t ist pohadvku, viac, mu vykonva hlasovacie prva spojen s ich prihlsenmi podmienenmi pohadvkami, len ak si zvolia spolonho zstupcu; tieto hlasovacie prva pritom mu vykonva len v rozsahu, v akom s povinn plni za padcu.

(5) Predmetom hlasovania schdze veriteov me by len zleitos uveden v oznmen o jej zvolan. O inej zleitosti me schdza veriteov hlasova len za prtomnosti a so shlasom vetkch veriteov oprvnench na schdzi veriteov hlasova.

(6) O priebehu schdze veriteov predseda schdze spe zpisnicu. Zpisnica obsahuje zoznam prtomnch veriteov, opis priebehu schdze veriteov, znenia uznesen prijatch schdzou veriteov spolu s vsledkami hlasovania, nmietky uplatnen proti tmto uzneseniam z dvodu ich rozporu so zkonom a podpis predsedu schdze veriteov. Odpis zpisnice predseda schdze veriteov najneskr nasledujci pracovn de po konan schdze veriteov doru sdu alebo sprvcovi; odpis zpisnice je predseda schdze veriteov povinn podpsa.

(7) Sprvca je povinn zabezpei, aby veritelia prihlsench pohadvok mohli do zpisnice alebo odpisu zpisnice zo schdze veriteov v jeho kancelrii nahliada; za hradu vecnch nkladov je povinn im vyda aj podpsan odpis zpisnice. Zpisnica alebo odpis zpisnice tvor sas sprvcovskho spisu.

(8) Kad verite oprvnen na schdzi veriteov hlasova sa me do piatich dn od skonenia schdze veriteov domha, aby sd zruil uznesenie schdze veriteov, ak uplatnil na schdzi veriteov do zpisnice odvodnen nmietku rozporu prijatho uznesenia so zkonom; uznesenie mono napadn len dvodmi uvedenmi v nmietke. Ak je uznesenie schdze veriteov v rozpore so zkonom, sd uznesenie schdze veriteov do siedmich dn od doruenia nvrhu zru, inak nvrh na jeho zruenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci me sd aj bez nvrhu inky uznesenia schdze veriteov pozastavi.

36Hlasovanie schdze veriteov o vmene sprvcu

(1) Do psobnosti schdze veriteov patr rozhodovanie o vmene sprvcu. O vmene sprvcu sa rozhoduje vdy na prvej schdzi veriteov. alia schdza veriteov me rozhodn o vmene sprvcu, len ak

a) sprvca opakovane alebo zvane poruil povinnosti ustanoven tmto zkonom,

b) hlasovacie prva vetkch veriteov sa od poslednej schdze veriteov zmenili tak, e poet hlasov vetkch veriteov sa zvil aspo o 30% alebo znil aspo o 30% alebo vznikli podmienen pohadvky, pri ktorch nebolo mon uplatni hlasovacie prvo na poslednej schdzi veriteov a ktor predstavuj aspo 30% vetkch hlasovacch prv alebo

c) vmenu sprvcu schvli trojtvrtinov vina hlasov vetkch veriteov.

(2) Na rokovan schdze veriteov o vmene sprvcu m prtomn verite oprvnen na schdzi veriteov hlasova prvo navrhn do funkcie novho sprvcu jednu osobu zo zoznamu sprvcov, ktor vedie ministerstvo poda osobitnho predpisu 9) (alej len "zoznam sprvcov"). O nvrhoch na novho sprvcu schdza veriteov hlasuje postupne od nvrhu veritea s najvym potom hlasov, a km nvrh na novho sprvcu nie je schvlen.

(3) Ak sa schdza veriteov uznesie na vmene sprvcu, sd bezodkladne po doruen zpisnice zo schdze veriteov jednm uznesenm odvol doterajieho sprvcu a ustanov do funkcie sprvcu schvlenho schdzou veriteov.

(4) Sd nvrh schdze veriteov na vmenu sprvcu uznesenm odmietne, ak sprvcovi brni vo vkone funkcie zkonn prekka alebo neboli dvody, aby schdza veriteov mohla o vmene sprvcu hlasova. Uznesenie o odmietnut hlasovania schdze veriteov sd bezodkladne zverejn v Obchodnom vestnku. Proti uzneseniu je oprvnen poda odvolanie verite, ktor hlasoval za sprvcu schvlenho schdzou veriteov.

(5) Ak sa schdza veriteov uznesie na vmene sprvcu, doteraj sprvca me do ustanovenia novho sprvcu alebo odmietnutia hlasovania schdze veriteov sdom vykonva len kony, ktor nepripaj odklad; schdza veriteov me uznesenm uri presn rozsah tchto konov.

37Veritesk vbor

(1) Veritesk vbor m troch lenov alebo piatich lenov. Prv lenovia veriteskho vboru sa volia na prvej schdzi veriteov. Nvrhy na prvch lenov veriteskho vboru predklad predseda schdze spomedzi prtomnch nezabezpeench veriteov oprvnench na schdzi veriteov hlasova postupne od nezabezpeenho veritea s najvym potom hlasov, a km nie s zvolen piati lenovia veriteskho vboru. Ak po skonen hlasovania s zvolen len tyria lenovia veriteskho vboru, tvrt zvolen len veriteskho vboru sa nepovauje za zvolenho a veritesk vbor je len trojlenn. Ak po skonen hlasovania nie s zvolen ani traja lenovia veriteskho vboru, lenmi veriteskho vboru s t traja veritelia, ktor zskali najvy poet hlasov. Ak po skonen hlasovania nie s zvolen ani tto veritelia, psobnos veriteskho vboru a do zvolenia veriteskho vboru vykonva sd. O vobe prvch lenov veriteskho vboru sa v tom prpade hlasuje a na nasledujcej schdzi veriteov; na ich vobu sa toto ustanovenie pouije rovnako.

(2) Prvo voli a odvolva lenov veriteskho vboru vrtane prva by zvolen do veriteskho vboru m aj zabezpeen verite v rozsahu, v akom jeho zisten zabezpeen pohadvka pravdepodobne nebude uspokojen z jeho oddelenej podstaty; rozsah hlasovacieho prva zabezpeenho veritea ur sprvca, priom vychdza zo zistenej sumy zabezpeenej pohadvky a hodnoty majetku uvedenej v spise majetku podstt; ak je u majetok speaen, vychdza z hodnoty vaku zo speaenia majetku.

(3) lenstvo vo veriteskom vbore veriteovi zanikne znikom jeho postavenia astnka konkurznho konania. lenstvo vo veriteskom vbore veriteovi zanikne tie jeho psomnm odstpenm adresovanm predsedovi veriteskho vboru alebo sprvcovi alebo jeho odvolanm schdzou veriteov; odstpenie alebo odvolanie lena veriteskho vboru je inn, a ke schdza veriteov zvol na jeho miesto novho lena veriteskho vboru. Na vobu novch lenov veriteskho vboru sa ustanovenie odseku 1 pouije primerane.

(4) len veriteskho vboru je povinn kona v spolonom zujme vetkch nezabezpeench veriteov. Za vkon funkcie m len veriteskho vboru nrok na hradu trov, ktor preukzatene vynaloil pri vkone funkcie; tieto trovy s pohadvkou proti veobecnej podstate vo vke schvlenej veriteskm vborom.

(5) Sprvca je povinn kadch 90 dn predloi veriteskmu vboru psomn sprvu o svojej innosti. Na poiadanie je sprvca povinn bezodkladne informova veritesk vbor o kadej zleitosti tkajcej sa konkurzu. Sprvca me odmietnu poskytn vyiadan informcie, len ak ide o zjavne neodvodnen iados, poskytnutie informci je spojen s vynaloenm neprimerane vysokch nkladov alebo majetok veobecnej podstaty nepostauje na hradu nkladov spojench s poskytnutm informci.

(6) Psomnosti uren veriteskmu vboru sa doruuj na adresu predsedu veriteskho vboru. Ak sa psomnos nepodar predsedovi veriteskho vboru dorui, mono psomnos dorui na adresu ktorhokovek lena veriteskho vboru.

38Zasadnutie veriteskho vboru

(1) Prv zasadnutie veriteskho vboru zvolva sprvca tak, aby sa konalo do 15 dn od jeho zvolenia. alie zasadnutie veriteskho vboru zvolva poda potreby len veriteskho vboru alebo sprvca. innos veriteskho vboru riadi predseda, ktorho spomedzi seba volia lenovia veriteskho vboru. len veriteskho vboru si me psomnm plnomocenstvom zvoli zstupcu.

(2) Veritesk vbor je uznaniaschopn za prtomnosti viny jeho lenov. Kad len veriteskho vboru m jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteskho vboru je potrebn shlas nadpolovinej viny hlasov prtomnch lenov veriteskho vboru. V prpade rovnosti hlasov sa hlasy lenov veriteskho vboru prepotaj poda ich hlasovacch prv, ktor sa potaj na schdzi veriteov pri vobe a odvolvan lenov veriteskho vboru.

(3) Za uznesenie veriteskho vboru mono hlasova aj psomne zaslanm svojho hlasovania predsedovi veriteskho vboru alebo sprvcovi. Na ely uznaniaschopnosti sa hlasujci lenovia veriteskho vboru povauj za prtomnch.

(4) Ak veritesk vbor poiada sprvcu o as na zasadnut veriteskho vboru, sprvca je povinn sa na zasadnut veriteskho vboru zastni. Sprvca je oprvnen zastni sa na kadom zasadnut veriteskho vboru, ak si veritesk vbor z dleitch dvodov nevyhrad zasadnutie bez jeho asti; o dvodoch tejto vhrady predseda veriteskho vboru bezodkladne informuje sd. Ak veritesk vbor do 30 dn od zasadnutia bez asti sprvcu z dvodu vhrady nepoiada sd o odvolanie sprvcu alebo o zvolanie schdze veriteov na el vmeny sprvcu, predseda veriteskho vboru oboznmi sprvcu o predmete rokovania veriteskho vboru a dvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho asti.

(5) padca, tatutrny orgn alebo len tatutrneho orgnu padcu alebo zkonn zstupca padcu je povinn sa na psomn iados veriteskho vboru alebo sprvcu zastni na zasadnut veriteskho vboru a odpoveda na otzky lenov veriteskho vboru a sprvcu.

(6) O priebehu zasadnutia veriteskho vboru sa spe zpisnica. Zpisnica obsahuje zoznam prtomnch lenov veriteskho vboru, opis priebehu zasadnutia veriteskho vboru a znenia uznesen prijatch veriteskm vborom spolu s vsledkami hlasovania. Zpisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteskho vboru. Odpis zpisnice predseda veriteskho vboru najneskr do piatich dn od skonenia zasadnutia veriteskho vboru doru sdu a sprvcovi. Ak si veritesk vbor zo zvanch dvodov vyhradil zasadnutie bez prtomnosti sprvcu, odpis zpisnice sa sprvcovi doruuje a v prpade oboznmenia sprvcu s predmetom rokovania veriteskho vboru. Sprvca najneskr nasledujci pracovn de po doruen zpisnice zabezpe jej zverejnenie v Obchodnom vestnku. Zpisnica tvor sas sprvcovskho spisu.

(7) Kad verite zistenej nezabezpeenej pohadvky sa me do troch dn od zverejnenia uznesenia veriteskho vboru v Obchodnom vestnku domha, aby sd zruil uznesenie veriteskho vboru z dvodu jeho rozporu so spolonm zujmom nezabezpeench veriteov. Ak je napadnut uznesenie veriteskho vboru v rozpore so spolonm zujmom nezabezpeench veriteov, sd napadnut uznesenie veriteskho vboru do siedmich dn od doruenia nvrhu zru, inak nvrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci me sd aj bez nvrhu inky uznesenia veriteskho vboru pozastavi.

39Sd ako veritesk vbor

(1) Ak prv schdza veriteov nie je uznaniaschopn alebo nezvol veritesk vbor, psobnos veriteskho vboru a do riadneho zvolenia veriteskho vboru vykonva sd.

(2) Ak sa poas konkurzu zni poet lenov veriteskho vboru pod troch, psobnos veriteskho vboru prechdza na sd a do zvolenia minimlneho potu lenov veriteskho vboru ustanovenho zkonom.

Druh oddielSprvca

40Ustanovenie sprvcu

(1) Sprvcu v konkurznom konan ustanovuje sd uznesenm; za sprvcu me ustanovi len osobu zapsan do zoznamu sprvcov. Sd ustanov sprvcu na zklade nhodnho vberu pomocou technickch a programovch prostriedkov schvlench ministerstvom; to neplat, ak ide o ustanovenie sprvcu na nvrh schdze veriteov. Uznesenie o ustanoven sprvcu sd bezodkladne zverejn v Obchodnom vestnku; uznesenie tie doru padcovi (dlnkovi) a sprvcovi.

(2) Sprvca poas konkurzu vykonva sprvu majetku podliehajceho konkurzu, speauje majetok podliehajci konkurzu a z vaku zo speaenia tohto majetku v slade s tmto zkonom uspokojuje veriteov padcu a vykonva aj alie prva a povinnosti v priebehu konkurzu v slade s tmto zkonom.

41Dohad sdu

Sd poas konkurznho konania vykonva dohad nad innosou sprvcu. Sd je pri vkone dohadu oprvnen poadova od sprvcu vysvetlenia alebo sprvy o priebehu konkurznho konania, ktor je sprvca povinn sdu v urenej lehote poskytn.

42Odvolanie a vmena sprvcu

(1) Sd aj bez nvrhu odvol sprvcu, ak opakovane alebo zvane poruil povinnosti ustanoven tmto zkonom alebo osobitnm predpisom 9) alebo mu vo vkone funkcie brni zkonn prekka; zkonnou prekkou sa rozumie aj vylenie sprvcu poda osobitnho predpisu. 9) Pred odvolanm sprvcu poas konkurzu sd vypouje lenov veriteskho vboru a aspo troch zabezpeench veriteov s najvym potom hlasov potanch poda zistenej sumy ich zistench zabezpeench pohadvok.

(2) Nvrh na odvolanie sprvcu je oprvnen poda veritesk vbor alebo zabezpeen verite zistenej zabezpeenej pohadvky. Z dvodov ustanovench osobitnm predpisom 9) je oprvnen poda nvrh na svoje odvolanie aj sprvca; ak sd dvody sprvcu uzn, bezodkladne sprvcu z funkcie odvol.

(3) V uznesen o odvolan sprvcu sd me odvolanmu sprvcovi uri rozsah innosti a s tm svisiace oprvnenia, ktor bude odvolan sprvca vykonva a do ustanovenia novho sprvcu.

(4) Uznesenie o odvolan sprvcu sd doru dlnkovi (padcovi) a odvolanmu sprvcovi; uznesenie tie bezodkladne zverejn v Obchodnom vestnku.

(5) Ak sd odvol sprvcu poas konkurzu mimo schdze veriteov, bezodkladne zvol schdzu veriteov na ely schvlenia nvrhu na novho sprvcu; ustanovenia 36 ods. 2 a 3 sa pouij primerane. Ak schdza veriteov nvrh na novho sprvcu neschvli, sd ustanov sprvcu bez nvrhu schdze veriteov.

(6) Odvolan sprvca je povinn do 30 dn od ustanovenia novho sprvcu predloi veriteskmu vboru a novmu sprvcovi podrobn sprvu o svojej innosti; novmu sprvcovi je tie povinn poskytn vetku potrebn sinnos tak, aby sa nov sprvca mohol riadne uja vkonu svojej funkcie.

43Odmena sprvcu

(1) Sprvca m za vkon funkcie do konania prvej schdze veriteov nrok na paulnu odmenu, ktorej vku ur sd na jeho nvrh po konan prvej schdze veriteov. Za vkon funkcie po konan prvej schdze veriteov m sprvca nrok na odmenu uren ako percento z vaku zo speaenia majetku podliehajceho konkurzu urenho na uspokojenie veriteov prihlsench pohadvok.

(2) Paulna odmena sprvcu je splatn nasledujci de po nadobudnut prvoplatnosti uznesenia o jej uren; paulna odmena sprvcu sa uspokojuje prednostne pred inmi pohadvkami proti podstate. Odmena sprvcu z vaku zo speaenia majetku podliehajceho konkurzu je splatn v de rozvrhu vaku zo speaenia tohto majetku.

PIATA HLAVA

INKY VYHLSENIA KONKURZU A ODPOROVATEN PRVNE KONY

Prv oddielinky vyhlsenia konkurzu

44Nakladanie s majetkom padcu

(1) Oprvnenie padcu naklada s majetkom podliehajcim konkurzu a oprvnenie kona za padcu vo veciach tkajcich sa tohto majetku, vyhlsenm konkurzu prechdza na sprvcu; sprvca pritom kon v mene a na et padcu.

(2) Prvne kony padcu uroben poas konkurzu, ak ukracuj majetok podliehajci konkurzu, s voi jeho veriteom neinn; tm nie je dotknut ich platnos.

(3) Pohadvky podliehajce konkurzu s ich dlnci poas konkurzu povinn plni sprvcovi. Ak dlnk napriek tomu spln svoj zvzok inej osobe ako sprvcovi, zvzok dlnka tmto splnenm nezanik, ibae sa plnenie dostane sprvcovi.

(4) Ak tento zkon neustanovuje inak, pohadvku, ktor sa v konkurze uplatuje prihlkou, nie je mon poas konkurzu uspokoji z majetku podliehajceho konkurzu inak ako rozvrhom vaku zo speaenia tohto majetku.

(5) Dar alebo dedistvo me padca poas konkurzu odmietnu len so shlasom sprvcu; inak je odmietnutie daru alebo dedistva voi jeho veriteom neinn.

(6) Ak je konkurz vyhlsen na majetok prvnickej osoby v likvidcii, vyhlsenm konkurzu sa likvidcia prvnickej osoby a do zruenia konkurzu preruuje. Likvidtor poas konkurzu vykonva svoju psobnos len v rozsahu, v akom neprela na sprvcu; do psobnosti likvidtora patr tie sinnos so sprvcom. Za tto innos m likvidtor nrok na odmenu, ktor ur sd na nvrh likvidtora; odmena likvidtora je pohadvkou proti podstate.

45Vypovedanie alebo odstpenie od zmluvy

(1) Ak padca pred vyhlsenm konkurzu uzatvoril zmluvu o vzjomnom plnen, ktor padca u splnil, avak druh zmluvn strana zmluvu v ase vyhlsenia konkurzu ete nesplnila alebo zmluvu splnila len iastone, sprvca me poadova splnenie zmluvy alebo me od zmluvy odstpi. Ak druh zmluvn strana zmluvu o vzjomnom plnen u iastone splnila, sprvca me od zmluvy odstpi len v rozsahu druhou stranou ete nesplnench zvzkov.

(2) Ak padca pred vyhlsenm konkurzu uzatvoril zmluvu o vzjomnom plnen, ktor druh zmluvn strana u splnila, avak padca v ase vyhlsenia konkurzu zmluvu ete nesplnil alebo zmluvu splnil len iastone, druh zmluvn strana me od zmluvy v rozsahu padcom nesplnench zvzkov odstpi; nroky druhej zmluvnej strany z odstpenia od zmluvy vak mono v konkurze uplatni len prihlkou ako podmienen pohadvku.

(3) Ak padca pred vyhlsenm konkurzu uzatvoril zmluvu o vzjomnom plnen, ktor padca ani druh zmluvn strana v ase vyhlsenia konkurzu ete nesplnili alebo ktor si navzjom splnili len iastone, sprvca, ako aj druh zmluvn strana me od zmluvy v rozsahu ete navzjom nesplnench zvzkov odstpi; nroky druhej zmluvnej strany z odstpenia od zmluvy vak mono v konkurze uplatni len prihlkou ako podmienen pohadvku.

(4) Ak padca pred vyhlsenm konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej predmetom je zvzok na nepretrit alebo opakovan innos, alebo zvzok zdra sa uritej innosti alebo strpie urit innos, sprvca me zmluvu vypoveda v dvojmesanej vpovednej lehote, ak mu zo zkona alebo zo zmluvy nevyplva kratia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu me sprvca vypoveda aj v prpade, e bola dohodnut na urit as. Zmluvu o njme bytu me sprvca vypoveda len za podmienok ustanovench Obianskym zkonnkom. Toto ustanovenie sa nepouije na zmluvy uzatvoren poda Zkonnka prce.

(5) Ak je druh zmluvn strana povinn plni zo zmluvy, ktor uzatvorila s padcom pred vyhlsenm konkurzu, vopred, me svoje plnenie odoprie a do asu, ke sa jej poskytne alebo zabezpe vzjomn plnenie.

(6) Nroky, ktor vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktor uzatvorila s padcom pred vyhlsenm konkurzu, ohadom plnenia, ktor poskytla sprvcovi po vyhlsen konkurzu, s pohadvkou proti podstate. Ak tento zkon neustanovuje inak, in nroky, ktor vznikli druhej zmluvnej strane po vyhlsen konkurzu zo zmluvy, ktor uzatvorila s padcom pred vyhlsenm konkurzu, mono v konkurze uplatni len prihlkou ako podmienen pohadvku.

46Splatnos zvzkov

(1) Nesplatn pohadvky a zvzky padcu, ktor vznikli pred vyhlsenm konkurzu a ktor sa tkaj majetku podliehajceho konkurzu, sa od vyhlsenia konkurzu a do zruenia konkurzu povauj za splatn, ak tento zkon neustanovuje inak; to plat rovnako pre podmienen pohadvky, ktor sa v konkurze uplatuj prihlkou. Pohadvky padcu spojen so zvzkom podriadenosti poda osobitnho predpisu, 1a) ktor vznikli pred vyhlsenm konkurzu a ktor sa tkaj majetku podliehajceho konkurzu, sa na ely konkurzu povauj za splatn a odo da ukonenia prevdzkovania padcovho podniku sprvcom po vyhlsen konkurzu.

(2) Pohadvky padcu, ktor s spojen so zvzkom podriadenosti poda osobitnho predpisu 1a) voi intitcii poda osobitnho predpisu, 9a) sa na ely konkurzu povauj za hnuten veci. Ak je v zmluve obsahujcej zvzok podriadenosti poda osobitnho predpisu 1a) dohodnut zkaz postpenia pohadvky, tento zkaz sa nevzahuje na postpenie pohadvky sprvcom pri speaovan majetku podliehajceho konkurzu.

(3) Nekapitlov cenn papiere poda osobitnho predpisu 9b) sa na ely konkurzu na majetok osb, ktor s majitemi tchto cennch papierov, povauj za hnuten veci. Ak z obsahu nekapitlovho cennho papiera vyplva zkaz prevoditenosti, tento zkaz sa nevzahuje na prevod tohto cennho papiera sprvcom pri speaovan majetku podliehajceho konkurzu.

47Sdne a in konania

(1) Ak tento zkon neustanovuje inak, vyhlsenm konkurzu sa preruuj vetky sdne a in konania, ktor sa tkaj majetku podliehajceho konkurzu patriaceho padcovi. Lehoty v tchto konaniach ustanoven alebo uren poas preruenia tchto konan neplyn. Na astnkov konania, ktor vystupuj na strane padcu, preruenie konania psob, len ak ide o nerozlun spoloenstvo alebo o vedajie astnctvo.

(2) Vyhlsenm konkurzu sa nepreruuje daov konanie, coln konanie, konanie o vivnom pre malolet deti, ani trestn konanie, priom v trestnom konan nemono rozhodn o nhrade kody; tm nie s dotknut ustanovenia 48. V tchto konaniach vak lehota pre sprvcu na podanie opravnho prostriedku neuplynie skr ako 30 dn od konania prvej schdze veriteov.

(3) V konaniach preruench poda odseku 1 mono pokraova na nvrh sprvcu; sprvca sa podanm nvrhu na pokraovanie v konan stva astnkom konania namiesto padcu.

(4) Sdne a in konania, ktor sa tkaj majetku podliehajceho konkurzu patriaceho padcovi, mono po vyhlsen konkurzu zaa len na nvrh sprvcu, nvrhom podanm voi sprvcovi v slade s tmto zkonom alebo z podnetu orgnu prslunho na konanie, priom astnkom konania namiesto padcu je sprvca.

48Vkon rozhodnutia a exekcia

Na majetok podliehajci konkurzu nemono poas konkurzu zaa konanie o vkon rozhodnutia alebo exekun konanie; u zaat konania o vkon rozhodnutia alebo exekun konania sa vyhlsenm konkurzu zastavuj. Ak v konan o vkon rozhodnutia alebo v exekunom konan u dolo k speaeniu majetku podliehajceho konkurzu, avak vaok ete nebol vyplaten oprvnenmu, vaok sa stva sasou prslunej podstaty a trovy konania s pohadvkou proti prslunej podstate; ak je oprvnenm verite zabezpeenej pohadvky, vaok exektor alebo in vymhajci orgn vyplat veriteovi zabezpeenej pohadvky do vky jeho zabezpeenej pohadvky, ako keby konkurz nebol vyhlsen.

49Exekcia predajom nehnutenost

(1) Ak pri exekcii predajom nehnutenosti bol udelen prklep pred vyhlsenm konkurzu a udelenie prklepu podlieha schvleniu sdom poda osobitnho predpisu, 10) sd rozhodne o prklepe na nvrh sprvcu alebo vydraitea poda tohto zkona.

(2) Ak sd udelenie prklepu schvli, stva sa vydraite vlastnkom nehnutenosti ku du udelenia prklepu; sd prklep neschvli, ak najneskr ku du schvlenia prklepu vydraite nezaplatil najvyie podanie. Po schvlen prklepu sdom sa vyd podstata 11) sprvcovi.

(3) Ak sd neschvli udelenie prklepu, vydraite je povinn vrti nehnutenos padcovi, vyda mu itky z drby nehnutenosti a nahradi kodu, ktor spsobil pri hospodren s nehnutenosou; tento majetok sa stva sasou prslunej podstaty. Sasou podstaty s aj sumy, ktor sa rovnaj zvzkom vydraitea, ktor nezaplatil najvyie podanie. Vydraiteovi sa vrti suma rovnajca sa najvyiemu zaplatenmu podaniu a rokom z neho.

50Zabezpeovacie prva

(1) Na majetku podliehajcom konkurzu neme poas konkurzu vznikn zabezpeovacie prvo okrem zlonho prva, ktor sa vzahuje na budci majetok, ak bolo zriaden a zaregistrovan v Notrskom centrlnom registri zlonch prv, katastri nehnutenost alebo osobitnom registri pred vyhlsenm konkurzu; na vaku zo speaenia majetku podliehajceho konkurzu neme vznikn zabezpeovacie prvo ani ako na budcom majetku.

(2) Zabezpeovacie prvo vzahujce sa na majetok podliehajci konkurzu patriaci padcovi sa vzahuje na majetok, ktor podliehal konkurzu v ase vyhlsenia konkurzu alebo v ase ukonenia prevdzky podniku, ak sprvca pokrauje v prevdzke, alebo v ase vzniku zlonho prva, ak ide o zlon prvo vzahujce sa na budci majetok.

(3) Zabezpeovac prevod prva na zabezpeenho veritea sa v konkurze povauje za neinn a zabezpeen verite, ak zabezpeovac prevod prva spsobom ustanovenm tmto zkonom prihlsil, m v konkurze postavenie zabezpeenho veritea so zlonm prvom k predmetu zabezpeovacieho prevodu prva; pre poradie tohto zabezpeovacieho prva je rozhodujci as prevodu prva na zabezpeenho veritea. Ustanovenie sa pouije rovnako na zabezpeovacie prva s podobnm obsahom a inkami, ako je obsah a inky zabezpeovacieho prevodu prva.

(4) Zabezpeovacie prvo vzahujce sa na majetok podliehajci konkurzu nemono poas konkurzu vykona inak ako poda tohto zkona.

51Dobrovon draby

Ak poda osobitnho zkona 8) bol udelen prklep k predmetu draby, ktor podlieha konkurzu, pred vyhlsenm konkurzu a vydraite draobnkovi zaplatil cenu dosiahnut vydraenm, vlastncke prvo alebo in prvo k predmetu draby prechdza na vydraitea. Vaok draby sa pritom stva sasou prslunej podstaty a nklady draby s pohadvkou proti prslunej podstate; ak je navrhovateom draby verite zabezpeenej pohadvky, vaok sa vyplat veriteovi zabezpeenej pohadvky do vky jeho zabezpeenej pohadvky, ako keby konkurz nebol vyhlsen.

52Znik jednostrannch prvnych konov

(1) Vyhlsenm konkurzu zanikaj padcove jednostrann prvne kony, ak sa tkaj majetku podliehajceho konkurzu, najm jeho prkazy, poverenia, plnomocenstv a prokry. Ten, komu boli prkazy, poverenia, plnomocenstv alebo prokry udelen, je povinn po ich zniku urobi ete vetko, o neznesie odklad tak, aby padca neutrpel ujmu na svojich prvach. Takto uroben kony maj rovnak prvne inky, akoby prkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokra trvali aj po vyhlsen konkurzu. Nklady tchto konov s pohadvkou proti podstate.

(2) Vyhlsenm konkurzu zanikaj aj dovtedy neprijat padcove nvrhy na uzavretie zmluvy, ak sa tkaj majetku podliehajceho konkurzu. Nvrhy na uzavretie zmluvy, ktor padca do vyhlsenia konkurzu neprijal, me prija len sprvca.

53Znik bezpodielovho spoluvlastnctva manelov

(1) Vyhlsenm konkurzu zanik padcovo bezpodielov spoluvlastnctvo manelov. Ak dolo vyhlsenm konkurzu k zniku bezpodielovho spoluvlastnctva manelov alebo ak sa do vyhlsenia konkurzu u zaniknut padcovo bezpodielov spoluvlastnctvo manelov nevyporiadalo, treba vykona jeho vyporiadanie.

(2) Sprvca je oprvnen vykona vyporiadanie bezpodielovho spoluvlastnctva manelov zaniknutho vyhlsenm konkurzu namiesto padcu vrtane podania nvrhu na vyporiadanie bezpodielovho spoluvlastnctva manelov prslunm sdom. Dohodu o vyporiadan bezpodielovho spoluvlastnctva manelov je sprvca oprvnen uzavrie len vo forme zmieru schvlenho prslunm sdom.

(3) Ak padcovo bezpodielov spoluvlastnctvo manelov zaniklo pred vyhlsenm konkurzu,a) dohody o vyporiadan bezpodielovho spoluvlastnctva manelov uzavret v poslednch iestich mesiacoch pred vyhlsenm konkurzu s neplatn,

b) ak sa u zaalo konanie o vyporiadan bezpodielovho spoluvlastnctva manelov, ktor sa doposia prvoplatne neskonilo, vstupuje sprvca do konania namiesto padcu dom vyhlsenia konkurzu,

c) ak sa ete nezaalo konanie o vyporiadan bezpodielovho spoluvlastnctva manelov, je sprvca povinn bezodkladne poda nvrh na toto vyporiadanie namiesto padcu,

d) na innos dohody o vyporiadan bezpodielovho spoluvlastnctva manelov je potrebn schvlenie prslunm sdom.

(4) Dohody o prave bezpodielovho spoluvlastnctva padcu, ktor roziruj rozsah bezpodielovho spoluvlastnctva padcu aj na majetok pvodne patriaci len padcovi alebo zuuj rozsah bezpodielovho spoluvlastnctva padcu v prospech jeho manela, s neplatn, ak boli uzatvoren es mesiacov pred vyhlsenm konkurzu.

(5) Ak padca poas konkurzu uzavrie manelstvo, bezpodielov spoluvlastnctvo manelov vznik a zruenm konkurzu.

54Zapotanie pohadvok

(1) Proti pohadvke, ktor vznikla padcovi po vyhlsen konkurzu, nie je mon zapota pohadvku, ktor vznikla voi padcovi pred vyhlsenm konkurzu; to ist plat aj pre podmienen pohadvky, ktor sa v konkurze uplatuj prihlkou.

(2) Pohadvku neprihlsen spsobom ustanovenm tmto zkonom, prihlsen pohadvku nadobudnut prevodom alebo prechodom po vyhlsen konkurzu a pohadvku nadobudnut na zklade odporovatenho prvneho konu nie je mon zapota proti iadnej padcovej pohadvke.

(3) Proti pohadvke zo zodpovednosti za nepodanie nvrhu na vyhlsenie konkurzu v mene dlnka nie je mon zapota iadnu pohadvku.

(4) Zapotanie inch pohadvok nie je vylen.

55Postpenie pohadvok

Zmluvn dojednania zakazujce padcovi postpenie jeho pohadvok alebo zakazujce postpenie pohadvok, ktor vznikli voi padcovi pred vyhlsenm konkurzu, s poas konkurzu neinn a sprvca, ako aj verite mu tieto pohadvky postpi na in osoby.

56Pracovnoprvne vzahy

Vyhlsenm konkurzu prechdza na sprvcu oprvnenie kona za padcu v pracovnoprvnych vzahoch vo vzahu k zamestnancom padcu.

Druh oddielOdporovaten prvne kony

57Prvo odporova prvnemu konu

(1) Prvne kony tkajce sa majetku dlnka s v konkurze voi veriteom dlnka neinn, ak im sprvca alebo verite prihlsenej pohadvky poda tohto zkona odporuje. Verite me odporova prvnemu konu tkajcemu sa majetku dlnka, len ak sprvca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

(2) Prvo odporova prvnemu konu zanikne, ak sa neuplatn u povinnej osoby alebo na sde do jednho roka od vyhlsenia konkurzu; prvo odporova prvnemu konu sa povauje za uplatnen u povinnej osoby, len ak povinn osoba toto prvo psomne uznala.

(3) Odporova poda tohto zkona mono aj prvnym konom, z ktorch nroky s u vykonaten alebo uspokojen.

(4) Odporova poda tohto zkona mono len tomu prvnemu konu dlnka, ktor ukracuje uspokojenie prihlsenej pohadvky niektorho z veriteov dlnka.

(5) Ak pred vyhlsenm konkurzu prebiehalo retrukturalizan konanie, poas ktorho bol vyhlsen konkurz, pre urenie doby, v ktorej mal by uroben prvny kon, ktormu mono odporova poda tohto zkona, je rozhodujce zaatie retrukturalizanho konania.

58Odporovanie prvnym konom bez primeranho protiplnenia

(1) Prvnym konom bez primeranho protiplnenia na ely tohto zkona je bezodplatn prvny kon dlnka alebo odplatn prvny kon dlnka, na ktorho zklade dlnk poskytol alebo sa zaviazal poskytn plnenie, ktorho obvykl cena je podstatne vyia ako obvykl cena plnenia, ktor na jeho zklade zskal alebo m zska.

(2) Prvnemu konu bez primeranho protiplnenia mono odporova, ak spsobil padok dlnka alebo bol uroben poas padku dlnka. Ak ide o prvny kon uroben v prospech osoby spriaznenej s dlnkom, padok dlnka v ase urobenia prvneho konu sa predpoklad, ak sa nepreuke opak.

(3) Odporova mono len tm prvnym konom bez primeranho protiplnenia, ktor boli uroben poas jednho roka pred zaatm konkurznho konania. Ak ide o prvny kon bez primeranho protiplnenia uroben v prospech osoby spriaznenej s dlnkom, mono odporova tie tm prvnym konom, ktor boli uroben poas troch rokov pred zaatm konkurznho konania.

59Odporovanie zvhodujcemu prvnemu konu

(1) Zvhodujcim prvnym konom na ely tohto zkona je prvny kon, ktorm dlnk plne alebo sasti splnil pean pohadvku inak splatn a vyhlsenm konkurzu, zabezpeil svoj zvzok neskr, ako zvzok vznikol, dohodol pravu alebo nahradenie svojho zvzku vo svoj neprospech alebo inak neodvodnene zvhodnil svojho veritea oproti inm svojim veriteom.

(2) Zvhodujcim prvnym konom na ely tohto zkona je tie prvny kon, ktorm sa dlnk plne alebo sasti vzdal svojho prva, plne alebo sasti odpustil dlh svojho dlnka, dohodol pravu alebo nahradenie svojho prva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umonil znik svojho prva alebo inak neodvodnene znevhodnil seba na kor svojich veriteov.

(3) Zvhodujcemu prvnemu konu mono odporova, ak spsobil padok dlnka alebo bol uroben poas padku dlnka. Ak ide o zvhodujci prvny kon uroben v prospech osoby spriaznenej s dlnkom, padok dlnka v ase urobenia zvhodujceho prvneho konu sa predpoklad, ak sa nepreuke opak.

(4) Odporova mono len tm zvhodujcim prvnym konom, ktor boli uroben poas jednho roka pred zaatm konkurznho konania. Ak ide o zvhodujci prvny kon uroben v prospech osoby spriaznenej s dlnkom, mono odporova tie tm prvnym konom dlnka, ktor boli uroben poas troch rokov pred zaatm konkurznho konania.

60Odporovanie ukracujcemu prvnemu konu

(1) Odporova mono tie kadmu prvnemu konu, ktorm dlnk ukrtil svojich veriteov (alej len "ukracujci prvny kon"), ak bol uroben s myslom dlnka ukrti svojich veriteov a tento mysel bol alebo musel by druhej strane znmy.

(2) Ak ide o prvny kon uroben v prospech osoby spriaznenej s dlnkom, mysel dlnka ukrti svojich veriteov, ako aj vedomos druhej strany o tomto mysle sa predpoklad, ak sa nepreuke opak.

(3) Odporova mono len tm ukracujcim prvnym konom, ktor boli uroben poas piatich rokov pred zaatm konkurznho konania.

61Odporovanie prvnemu konu urobenmu po zruen konkurzu

Odporova mono tie kadmu prvnemu konu, ktor dlnk urobil po zruen konkurzu, ak do iestich mesiacov od zruenia konkurzu bol na jeho majetok optovne vyhlsen konkurz; odporova vak nemono benm prvnym konom dlnka.

62Uplatnenie odporovacieho prva

(1) Prvo odporova prvnemu konu sa uplatuje proti tomu, kto s dlnkom odporovaten prvny kon dohodol, v prospech koho dlnk odporovaten prvny kon jednostranne urobil alebo kto z odporovatenho prvneho konu dlnka priamo nadobudol prospech.

(2) Prvo odporova prvnemu konu mono uplatni aj proti tomu, pre koho na zklade prva z odporovatenho prvneho konu bolo zriaden alie prvo, aka) v ase nadobudnutia tohto prva mu boli alebo museli by znme okolnosti odvodujce odporovatenos prvneho konu proti zriaovateovi tohto prva,

b) toto prvo nadobudol na zklade bezodplatnho prvneho konu alebo

c) je osobou spriaznenou s dlnkom alebo zriaovateom tohto prva, ibae preuke, e v ase nadobudnutia tohto prva ani pri vynaloen odbornej starostlivosti nemohol pozna okolnosti odvodujce odporovatenos prvneho konu proti zriaovateovi tohto prva.

(3) Ak mono odporova prvnemu konu proti poruiteovi alebo prvnemu predchodcovi zruenmu bez likvidcie, prvo odporova prvnemu konu mono uplatni aj proti jeho dediovi alebo prvnemu nstupcovi; ak prvnych nstupcov z dvodu likvidcie niet, prvo odporova prvnemu konu mono uplatni aj proti bvalm spolonkom v rozsahu ich zodpovednosti poda osobitnho predpisu. 12)

(4) Ak sa odporuje prvnym konom poda odseku 2, mus sa odporovacie prvo uplatni proti vetkm prvnym predchodcom a ku predchodcovi, ktor nadobudol prvo priamo od dlnka.

(5) Prvo odporova prvnemu konu me sprvca alebo verite uplatni priamo u povinnej osoby alebo alobou na sde; rozhodnutie sdu o uren neinnosti prvneho konu je inn voi vetkm astnkom konkurznho konania. Nroky z neinnho prvneho konu me v prospech podstaty uplatni sprvca alebo verite, ktor odporoval prvnemu konu.

(6) Prvo odporova prvnemu konu proti prihlsenej pohadvke alebo prihlsenmu zabezpeovaciemu prvu nadobudnutmu na zklade odporovatenho prvneho konu me sprvca alebo verite prihlsenej pohadvky uplatni tie tak, e prihlsen pohadvku alebo prihlsen zabezpeovacie prvo nadobudnut na zklade odporovatenho prvneho konu poprie o do prvneho dvodu, vky, zabezpeenia zabezpeovacm prvom alebo poradia zabezpeenia zabezpeovacm prvom.

63Nsledky neinnch prvnych konov

(1) Ak ide o neinn prvny kon tkajci sa veci, prva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlnka, s t, voi ktorm sa prvo odporova prvnemu konu uplatnilo, povinn spolone a nerozdielne poskytn do dotknutej podstaty pean nhradu za tto vec, prvo alebo in majetkov hodnotu; ak sa vak u niektorho z nich tto vec, prvo alebo in majetkov hodnota nachdza, mono sa od nich namiesto peanej nhrady domha vydania tejto veci, prva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voi komu sa prvo odporova prvnemu konu uplatnilo, mono uplatni vdy len toko, koko sa v dsledku neinnho prvneho konu na previedlo.

(2) Ak ide o neinn prvny kon, ktorm dlnk splnil svoj pean zvzok, verite je povinn vrti plnenie dlnka do dotknutej podstaty. Ak verite plnenie vrti, pohadvka zaniknut splnenm sa obnov v pvodnom rozsahu. Nrok na uspokojenie obnovenej pohadvky mono v konkurze uplatni ako pohadvku proti dotknutej podstate, avak len v rozsahu, v akom by obnoven pohadvka bola uspokojen, ak by sa uplatnila prihlkou.

(3) Ak ide o neinn prvny kon in ako v odseku 1 alebo odseku 2, mono sa domha, aby povinn osoba nieo dala, konala, nieoho sa zdrala alebo aby nieo trpela tak, aby sa majetok podliehajci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neinn prvny kon neurobil.

64Vrtenie vzjomnho plnenia

Ten, kto v dsledku neinnho prvneho konu plnil do podstaty, me poadova vrtenie vzjomnho plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktor m povinnos vrti vzjomn plnenie svojmu nstupcovi, m prvo poadova vrtenie vzjomnho plnenia od svojho predchodcu; ak je predchodcom padca, prvo poadova vrtenie vzjomnho plnenia mono uplatni ako pohadvku proti dotknutej podstate, avak len v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrtilo.

65Vydanie obohatenia z podstaty

Ak v dsledku plnenia pre neinn prvny kon do podstaty sa podstata obohatila, ten, na kor koho sa podstata obohatila, m prvo na vydanie obohatenia z podstaty; nrok z obohatenia podstaty si mono uplatni ako pohadvku proti dotknutej podstate.

66Nhrada kody

Ak sa pln do podstaty v dsledku neinnho prvneho konu majetok zaaen prvom k cudzej veci, ktor bolo na majetku zriaden po tom, o bol majetok preveden z majetku dlnka, je ten, kto prvo k cudzej veci zriadil, povinn poskytn do prslunej podstaty nhradu kody, ktor tm na majetku vznikla.

IESTA HLAVA

ZISTENIE A SPSANIE MAJETKU

Prv oddielMajetok podliehajci konkurzu

67

(1) Konkurzu podliehaa) majetok, ktor patril padcovi v ase vyhlsenia konkurzu,

b) majetok, ktor padca nadobudol poas konkurzu,

c) majetok, ktor zabezpeuje padcov zvzky,

d) in majetok, ak to ustanovuje tento zkon.

(2) Majetok podliehajci konkurzu tvor konkurzn podstatu, ktor sa len na veobecn podstatu a jednotliv oddelen podstaty zabezpeench veriteov.

68Veobecn podstata

Veobecn podstatu tvor majetok podliehajci konkurzu, ktor netvor iadnu z oddelench podstt.

69Oddelen podstata zabezpeenho veritea

Oddelen podstatu zabezpeenho veritea tvora) majetok zabezpeujci pohadvku zabezpeenho veritea, ak ide o zabezpeenie zabezpeovacm prvom, ktor je na majetku prvom jedinm alebo v porad rozhodujcom na jeho uspokojenie prvom prvm alebo medzi inmi zabezpeovacmi prvami zabezpeujcimi pohadvky inch zabezpeench veriteov prvom najskorm (alej len "prednostn zabezpeovacie prvo"),

b) vaok zo speaenia majetku tvoriaceho oddelen podstatu zabezpeenho veritea,

c) vaok zo speaenia majetku pvodne zabezpeujceho pohadvku zabezpeenho veritea, ktor zvil po uspokojen alebo po zabezpeen uspokojenia [ 70 ods. 2 psm. d)] pohadvok zabezpeench zabezpeovacmi prvami, ktor boli na majetku pred jeho speaenm v porad rozhodujcom na ich uspokojenie pred zabezpeovacm prvom zabezpeenho veritea.

70Rozdelenie majetku a vaku tvoriaceho oddelen podstatu po uspokojen zabezpeenho veritea

(1) Ak po uspokojen zabezpeenej pohadvky zabezpeenho veritea v oddelenej podstate zvia) nespeaen majetok, na ktorom v porad rozhodujcom na uspokojenie zabezpeovacch prv po u uspokojenom zabezpeovacom prve nasleduje alie zabezpeovacie prvo zabezpeujce pohadvku inho zabezpeenho veritea, sprvca zarad nespeaen majetok do oddelenej podstaty tohto zabezpeenho veritea,

b) nespeaen majetok patriaci padcovi, na ktorom v porad rozhodujcom na uspokojenie zabezpeovacch prv po u uspokojenom zabezpeovacom prve nenasleduje iadne in zabezpeovacie prvo zabezpeujce pohadvku zabezpeenho veritea, sprvca zarad nespeaen majetok do veobecnej podstaty,

c) nespeaen majetok patriaci inej osobe ako padcovi, na ktorom v porad rozhodujcom na uspokojenie zabezpeovacch prv po u uspokojenom zabezpeovacom prve nenasleduje iadne in zabezpeovacie prvo zabezpeujce pohadvku zabezpeenho veritea, sprvca vyd nespeaen majetok majiteovi tohto majetku.

(2) Ak po uspokojen zabezpeenej pohadvky oddelenho veritea v oddelenej podstate zvia) vaok zo speaenia majetku, na ktorom pred jeho speaenm v porad rozhodujcom na uspokojenie zabezpeovacch prv po u uspokojenom zabezpeovacom prve nasledovalo alie zabezpeovacie prvo zabezpeujce pohadvku inho zabezpeenho veritea, sprvca zarad zvyn vaok zo speaenia majetku do oddelenej podstaty tohto zabezpeenho veritea,

b) vaok zo speaenia majetku pvodne patriaceho padcovi, na ktorom pred jeho speaenm v porad rozhodujcom na uspokojenie zabezpeovacch prv po u uspokojenom zabezpeovacom prve nenasledovalo iadne in zabezpeovacie prvo, sprvca zarad zvyn vaok zo speaenia majetku do veobecnej podstaty,

c) vaok zo speaenia majetku pvodne patriaceho inej osobe ako padcovi, na ktorom pred jeho speaenm v porad rozhodujcom na uspokojenie zabezpeovacch prv po u uspokojenom zabezpeovacom prve nenasledovalo iadne in zabezpeovacie prvo, sprvca vyd zvyn vaok zo speaenia majetku pvodnmu majiteovi tohto majetku,

d) vaok zo speaenia majetku, na ktorom pred jeho speaenm v porad rozhodujcom na uspokojenie zabezpeovacch prv po u uspokojenom zabezpeovacom prve nasledovalo zabezpeovacie prvo zabezpeujce in pohadvku ako pohadvku voi padcovi, sprvca zlo zvyn vaok zo speaenia majetku do notrskej schovy v prospech veriteov, ktorch pohadvky boli zabezpeen zabezpeovacmi prvami nasledujcimi v porad rozhodujcom na ich uspokojenie po u uspokojenom zabezpeovacom prve, poda poradia rozhodujceho na ich uspokojenie a pvodnho majitea tohto majetku.

(3) Ak m by vaok zo speaenia majetku podliehajceho konkurzu zloen do notrskej schovy poda odseku 2 psm. d) aj v prospech zabezpeenho veritea, sprvca zarad vaok prevyujci zabezpeen pohadvky veriteov v porad rozhodujcom na ich uspokojenie pred zabezpeenm veriteom do oddelenej podstaty tohto zabezpeenho veritea, a to do vky jeho zabezpeenej pohadvky. Sprvca postupuje primerane poda tohto ustanovenia, ak speaen majetok pvodne patril padcovi.

(4) Vaok zo speaenia majetku podliehajceho konkurzu zloen do notrskej schovy poda odseku 2 psm. d) zloenm do notrskej schovy prestva podlieha konkurzu, a do asu km sa neuvon v prospech zabezpeenho veritea alebo padcu.

71Oddelen podstata pri zabezpeovacom prve vzahujcom sa na podnik

Ak pohadvka zabezpeenho veritea je zabezpeen zabezpeovacm prvom vzahujcim sa na podnik, oddelen podstatu zabezpeenho veritea tvoria veci, prva a in majetkov hodnoty patriace k podniku, ako aj vaky zo speaenia tchto vec, prv a inch majetkovch hodnt, ak netvoria oddelen podstatu inho zabezpeenho veritea.

72Majetok nepodliehajci konkurzu

(1) Konkurzu nepodlieha majetok, ktor nemono postihn sdnym vkonom rozhodnutia alebo exekciou, coln zbezpeka do vky colnho dlhu, zbezpeka na da poda osobitnho predpisu, 13) ani majetok nepodliehajci konkurzu poda osobitnch predpisov. 14)

(2) Prjmy padcu podliehaj konkurzu v rozsahu, v akom mu by postihnut vkonom rozhodnutia alebo exekciou.

Druh oddielZistenie majetku

73Zisovanie majetku

(1) Zisovanie majetku podliehajceho konkurzu zabezpeuje sprvca poas celho konkurzu; sprvca pritom vychdza najm zo zoznamu majetku predloenho padcom, z vyjadren padcu a inch osb a vlastnch etren vykonanch za sinnosti osb a orgnov, ktor s povinn mu poskytova sinnos. Potrebn sinnos s sprvcovi povinn poskytn aj lenovia veriteskho vboru ohadom majetku tvoriaceho veobecn podstatu a zabezpeen veritelia ohadom majetku tvoriaceho ich oddelen podstatu.

(2) Zoznam majetku je padca povinn zostavi a odovzda sprvcovi do 15 dn od vyhlsenia konkurzu; ak u zoznam majetku pripojil k nvrhu na vyhlsenie konkurzu alebo poskytol predbenmu sprvcovi, je povinn poskytn sprvcovi v rovnakej lehote doplnenie tohto zoznamu. Predloen zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je padca povinn podpsa a vslovne v om uvies, e vetky uveden daje s pravdiv a pln; podpis padcu mus by radne osveden. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnenm tohto zoznamu je padca povinn odovzda sprvcovi aj vetky alie doklady tkajce sa majetku podliehajceho konkurzu.

74Sinnos padcu

(1) padca je povinn poskytn sprvcovi nm poadovan sinnos, najm vetky sprvcom poadovan vysvetlenia vo forme a lehote urenej sprvcom. Na tento el je padca povinn sa aj opakovane dostavi na poiadanie do kancelrie sprvcu. V iadosti o poskytnutie sinnosti sprvca vdy pou padcu o trestnoprvnych nsledkoch nesplnenia jeho povinnosti.

(2) Povinnos poskytn sinnos poda tohto zkona rovnako ako padca m aj tatutrny orgn alebo len tatutrneho orgnu padcu, prokurista padcu, odborn zstupca zodpovedn za podnikanie padcu, likvidtor padcu, nten sprvca padcu a zkonn zstupca padcu; ak je padcom prvnick osoba bez tatutrneho orgnu, povinnos poskytn sinnos sprvcovi rovnako ako padca m aj osoba, ktor vykonvala funkciu tatutrneho orgnu alebo lena tatutrneho orgnu naposledy.

(3) Ak padca alebo osoby uveden v odseku 2 neposkytn sprvcovi sinnos poadovan poda tohto zkona, sd ich na nvrh sprvcu vyzve, aby sprvcovi poadovan sinnos do siedmich dn od doruenia vzvy poskytli s pouenm o monosti ich predvedenia alebo uloenia pokuty.

(4) Ak padca alebo osoby uveden v odseku 2 ani na vzvu sdu sinnos sprvcovi neposkytn, sd me na nvrh sprvcu nariadi ich predvedenie na sd, aby podali vysvetlenie; na podan vysvetlenia sa me zastni sprvca, len veriteskho vboru alebo zabezpeen verite zistenej zabezpeenej pohadvky.

(5) Ak osoba uveden v odseku 2 ani na vzvu sdu neposkytne sprvcovi sinnos poadovan poda tohto zkona, sd jej me uznesenm uloi na nvrh sprvcu pokutu do 165 000 eur. Uznesenie o uloen pokuty sd doru sprvcovi a tomu, komu bola pokuta uloen; uznesenie sd nezverejuje v Obchodnom vestnku. Proti uzneseniu o uloen pokuty je oprvnen poda odvolanie do 30 dn od doruenia ten, komu bola pokuta uloen. Vnos pokuty je prjmom veobecnej podstaty; nrok na zaplatenie pokuty uplatn sprvca. Prvoplatn uznesenie o uloen pokuty je exekunm titulom. Ak ide o pokutu uloen mimo konkurzu, vnos pokuty je prjmom ttneho rozpotu.

74a

(1) Sprvca vyzve osoby, pri ktorch m za to, e poruili po