1/1 2014

ISSN 1339-3405

P R EKLADU

K R I T I K A

3

kritika prekladu

EDITORIÁL — 5Martin Djovčoš

ROZHOVOR — 6 Oľga Kraľovičová

K VPLYVU IDEOLÓGIE NA PREKLADY ROZPRáVOK H. CH. ANDERSENA V OBDOBí 1948 - 1989 — 14Eva Bubnášová

RECEPCIA DEtSKEj L ItERAtúRY NA SLOVENSKU — 26Katarína Koreňová

čO SA StRAtILO V ZELENOM DOmE? — 44Katarína Grozaničová

SVEtOVá GEOGRAfIA SLOVENSKEj L ItERAtúRY PRE DEtI A MLáDEž (k dej inám a súčasnému stavu prekladania slovenskej detskej l iteratúry do európ-skych jazykov) — 56Viktória Knizaková

NáZORY A RECENZIE — 76Samo MarecBarbara ĎurčováKatarína ŠkorupováEva čulenováMiroslava Gavurová

O B S A H

4

Predseda vedeckej radydoc. Mgr. Vladimír Biloveský, PhD.(Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozo-fická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej BystriciŠéfredaktorPhDr. Martin Djovčoš, PhD.(Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)Členovia a členky vedeckej radydoc. PhDr. Zuzana Bohušová, PhD. (Katedra germanistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)PhDr. Martin Djovčoš, PhD. (Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)PhDr. Miroslava Gavurová, PhD. (Inšti-tút prekladateľstva a tlmočníctva, Filozofic-ká fakulta, Prešovská univerzita v Prešove)prof. PhDr. Edita Gromová, CSc. (Katedra translatológie, Filozofická fakultla Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre)PhDr. Anita Huťková, PhD. (Katedra translatológie, Filozofická fakulta, Univer-zita Mateja Bela v Banskej Bystrici)doc. PhDr. Alojz Keníž, CSc. (Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozofická fa-kulta Univerzita Komenského v Bratislave)prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. (Katedra ruského jazyka a literatúry, Filozofická fakulta v Bratislave)PhDr. Ľubica Pliešovská, PhD. (Ka-tedra anglistiky a amerikanistiky, Fakulta humanitných vied, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)prof. PhDr. Anna Valcerová, CSc. (Inšti-tút prekladateľstva a tlmočníctva, Filozofic-ká fakulta, Prešovská univerzita v Prešove)

ŠéfredaktorPhDr. Martin Djovčoš, PhD.(Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)Zástupca šéfredaktoraPhDr. Martin Kubuš(Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)Predseda vedeckej radydoc. Mgr. Vladimír Biloveský, PhD.(Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej BystriciČlenky redakčnej radyPaedDr. Zuzana Bariaková, PhD. (Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)Mgr. Zuzana Kraviarová (Katedra anglistiky a amerikanistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici)Mgr. Barbora Kráľová, PhD. (preklada-teľka v slobodnom povolaní)

Návrh obálky a ilustrácie: Zuzana Magerčiaková ©fixiArtTechnická úprava: Barbora Kráľová Jazyková redakcia: Zuzana Bariaková Formálna úprava: Zuzana Kraviarová

v e d e c k á r a d a r e d a k č n á r a d a((

5

Nemám deti. Zatiaľ. Neviem teda, čo teraz čítajú alebo čo im čítajú rodičia. Moje spomienky, často nostalgické, preto siahajú k Chate v jazernej kotline, Chlapcom od Bobrej rieky, Trom pátračom, Tomovi Sawyerovi, Robinsonovi, Dobšinskému, Andersenovi. Vtedy mi bolo jedno, či sú to preklady alebo pôvodná literatúra, ale viem, ako naliehavo som prežíval príbeh a chcel byť ako „hlavný hrdina“. Iste, možno to znie teraz trošku pateticky, ale podob-né skúsenosti má azda každý, teda aspoň dúfam. V knihe ma nezaujímala politika, náboženstvo, ideológia, neskúmal som prekladateľské postupy a recepciu. Vždy šlo len o príbeh. Keď sa však na mnohé z kníh pozriem teraz, vidím, aká sila v nich bola. Sila formovať svetonázor, do ktorého sa, ako som zistil, často umelo vstupuje. Neverím skeptikom, ktorí tvrdia, že dnes sa už nečíta. Číta sa, ale číta sa iné. Číta sa inak a svetonázor sa formuje inak. Opäť to možno vyznie banálne, ale podľa toho, ako knihy vplývali na moju generáciu, usudzujem, že vplývajú aj na túto. Preto si myslím, že na knihách pre deti a mládež záleží. Záleží na ich prekladoch, ktoré sú často oveľa náročnejšie, ako sa môžeme do-mnievať. Je preto načase, aby sme sa spätne pozreli na preklady „mládežníckej“ kla-siky a zistili, čo s prekladmi urobila spoločenská objednávka a čo s nimi robí dnes. Zodpovednosť sa dnes presúva do rúk jednotlivca a za nedostat-ky či prešľapy niet koho viniť. Alebo áno?

Č o č í tajú d et i ?

Martin Djovčoš

EDItORIáL

R o z h o v o R

s p r e k l a d a t e ľ k o u

O ľ g o u

K r a l o v i č o v o u

“

„

7

kritika prekladu

Ak to môžem tak povedať, preslávili ste sa, resp. do povedomia širokej čitateľskej verejnosti ste sa do-stali najmä prekladom harryho Pottera od Joanne Rowlingovej. Ako sa vám prekladal?

Musím pripomenúť, že tu mi celá „sláva“ nepatrí, lebo základ vytvorila Janka Petrikovičová, ja som Harryho prebrala až od tretieho dielu, lenže to už jeho popula-rita narastala. Z jazykového hľadiska sa mi prekladal veľmi dobre, lebo Joanne Rowlingová mala čistý štýl, a ako som spomenula, základ vytvorila Janka Petriko-vičová, takže som sa musela držať už jej riešení. Pri tomto preklade mi trochu prekážal veľký záujem médií – každú chvíľu chceli nejaké noviny, časopisy, rozhlas či televízia vyjadrenia o Harrym a často to boli otázky bez akejkoľvek prípravy redaktora, ba jedny noviny uverej-nili so mnou rozhovor, ktorý som im nikdy neposkytla, skrátka, vymysleli si ho, poskladali z toho, čo uverejnil niekto iný, a zvyšok si domysleli. Na druhej strane sa ale týmto záujmom médií dostala do povedomia práca prekladateľa. Málokde ste sa totiž (hádam okrem tiráže a copyrightu) dozvedeli, kto tú či onú knihu prekladal. Vyzeralo to skoro, akoby všetci svetoví autori písali po slovensky. Iba ľudia z vydavateľskej oblasti vnímali aj úlohu prekladateľa. Dokonca jedna kamarátka, ktorá čítala dosť veľa, sa mi priznala, že pred tým, než ma poznala, jej ani na um nezišlo zamýšľať sa, že knihu niekto prekladal. Ani teraz to nie je ideálne, ale je to oveľa lepšie. Pri Harrym Potterovi bol ešte jeden prekladateľský problém, s ktorým som sa potom stretla opäť niekoľko-

8

kritika prekladu

krát. Ak prekladáte niekoľkodielnu sériu, ktorá už celá vyšla, je to jednoduchšie, lenže ak prekladáte prvé diely a netušíte, čo bude v tých niekoľkých ďalších, najmä pri knihe typu Harryho Pottera, kde bolo treba veľa vecí vymyslieť, nemôžete vedieť, či vaše riešenie zapadne aj do situácií v ďalších častiach. Potom je veľmi náročné nejako z toho vybŕdnuť.

Málo čitateľov si uvedomuje, že podmienky na vy-pracovanie prekladu sú často menej ako vyhovujúce (čas, ohodnotenie a pod.). Ako to bolo s harrym Po-tterom?

S Harrym to bolo dosť šialené. Vydavateľ ho vždy chcel dostať na trh čo najrýchlejšie, takže najmä pri tých po-sledných dieloch bolo tempo závratné – prvá časť prekladu už bola pomaly v tlačiarni, druhá sa redigovala a koniec som ešte prekladala. Uznajte, že to nie je ideálna situácia. O honorároch v oblasti prekladov beletrie sa zmieňovať radšej nebudem. Povedzme, že pri Harrym to bolo trošku lepšie, ale žiadne násobky bežných.

okrem Pottera sa, samozrejme, venujete prekladu aj inej literatúry pre deti a mládež. v čom vidíte špeci-fiká prekladu pre mladého/detského čitateľa?

S prekladmi detskej literatúry a vôbec s detskou literatúrou (7 rokov som pracovala v Mladých letách) som začínala, jeden čas som prekladala pre deti iba sporadicky a teraz zase robím prevažne na prekladoch pre deti, resp. mládež. Pri detskej literatúre treba brať väčší ohľad na čitateľa, na jeho vekovú kategóriu, vžiť sa do jeho vnímania, vyberať adekvátny jazyk, aby najmä priama reč nepôsobila ume-

1 0

kritika prekladu

lo. Pri nižšej vekovej kategórii treba väčšmi prispôsobovať reálie. Čo je pre anglické alebo americké dieťa každodenná realita – reklamy, obľúbené seriály, tovar a pod. –, by bolo pre naše dieťa nepochopiteľné (dospelý vie skôr „stráviť“ cudzie reálie), no na druhej strane to nemôžete nahradiť čisto slovenskými reáliami – deduškom Večerníčkom, ho-ralkami alebo bryndzovými pirohmi. A napríklad v anglic-ky hovoriacich krajinách, najmä v literatúre pre staršie deti nájdete oveľa viac vulgárnych výrazov, ako by bolo únosné u nás. Zároveň máte pri prekladoch pre deti priestor pre „hru“ s textom – spomeniem napríklad série kníh pre diev-čatá od Louise Rennisonovej o Georgii a teraz novú sériu o jej sesternici Tallulah. Baví ma hrať sa spolu s autormi – napr. pri sérii knižiek o Zošidlovi pre Slovart alebo o mudr-lantke Wendy pre Fortuna Libri. A na kôpke čakajúcich kníh mám teraz samé detské „zábavky“.

Prekladáte už viac než 25 rokov. Ako sa vyvíjal pre-klad literatúry pre deti a mládež v čase? zmenili sa témy? Ak áno, ako?

Teraz vychádza oveľa viac knižiek pre deti a mládež, ale medzi nimi aj oveľa viac komercie a oveľa viac fantasy. Pravdupovediac, popri tom množstve textov, ktoré prekla-dám (beletria je len časť, lebo živia ma odborné preklady), nemám veľa času sledovať všetko. Keď stíham, tak si z det-skej literatúry prečítam radšej slovenských autorov (Juraja Šebestu, Toňu Revajovú). Hľadám u nich aj inšpiráciu pre preklad detskej reči. O vývoji prekladu pre deti usudzu-jem prevažne podľa toho, o čom si prečítam alebo čo posu-dzujem pre vydavateľstvá, a aj podľa toho, čo prekladám.

1 1

kritika prekladu

V poslednom čase som sa ponosovala na to, že vydava-teľstvo kúpi titul, ktorý má, povedzme, dobrý príbeh, ale jazykové a štylistické spracovanie v origináli je slabé, takže prekladateľ vlastne musí text stráviteľne prerozprávať, čo je oveľa namáhavejšia robota (za ten istý honorár). Pre-to prekladať takým spôsobom, ako sme sa učili v škole, to nejde.

Často sa zvykne hovoriť, že „mládež“ o knihy nemá záujem a že sa číta čoraz menej. Ako to vidíte?

Nasilu nič nedosiahnete. Televízia a internet sú silným magnetom. Podajú príbehy deťom naservírované bez ná-mahy zo strany príjemcu. Ja si však myslím, že vlastnej fantázii, ktorá vám v duchu premieta vlastné „filmové spracovanie“ pri čítaní knihy, sa nič nevyrovná. Myslím si, ak raz dieťa naozaj upúta jedna knižka a zistí, v čom je čaro čítania, siahne aj po ďalšej. V tom má Harry Potter určite zásluhy. Ale ak sa niekomu nechce čítať, nepomôže ani Harry Potter. No poznám aj dnes vášnivých detských čitateľov.

Skúsim teraz trošku zložitejšiu otázku, na ktorú sa azda ani nedá odpovedať. Do akej miery vplýva vý-ber diela na preklad na vývoj myslenia a čitateľskej kultúry?

Naozaj je to zložitá otázka, lebo väčší vplyv na vývoj mys-lenia detí a mládeže (okrem rodiny a prostredia, v ktorom žijú) majú iné médiá. Dnes už asi kniha nemá až taký do-sah – možno len v určitej miere u tých, čo naozaj čítajú. Nechcem globalizovať, lebo vychádza aj veľa naozaj dob-rých kníh, ale aj knižný trh, teda to, čo je žiadané, vplýva na výber diela na preklad – napr. upírske trháky.

1 3

kritika prekladu

Stretávate sa s ohlasmi (pozitívnymi či negatívny-mi) na svoju prácu? Ako na ne zvyknete reagovať?

Áno, počúvam aj pochvaly, ale občas vám nejaký čitateľ s potešením vyhodí na oči, kde ste akú chybu urobili . Nedávno som dostala e-mail od akéhosi Adama, ktorý mi odfotografoval stránky z Harryho Pottera, kde červeným podčiarkol niekoľko odsekov. Jedna z postáv – Neville – rozprávala so zlomeným nosom, a teda namiesto „n“ a „m“ som použila „d“ a „b“. Rozhorčený čitateľ napísal: „Toto je váš preklad!!!“ Keď som mu odpísala: „Skúste vyslovovať správne so zlomeným nosom,“ odpovedal mi: „Nerozu-miém! Hovorte ľutskou rečov.“

Aký je váš názor na kritiku prekladu? Má zmysel? Ak áno, aká by mala byť?

Myslím, že má zmysel, ale fundovaná, ktorá nielen zatra-cuje a hľadá chyby, ale aj chváli, naznačuje iné riešenia. Lenže máme na to ľudí, ktorí by sa jej venovali? Aby to nebolo, ako hovoril Karel Čapek: „Kritizovat – to je usvěd-čit autora, že to nedělá tak, jak bych to dělal já, kdybych to dovedl.“

Otázky formulovali:

Martin Djovčoš a Martin Kubuš

K VPLYVU IDEOLÓGIE NA PREKLADY ROZPRÁVOKH. CH. ANDERSENA V OBDOBÍ 1948 – 1989

E va B u B ná š o váe v a . b u b n a s o v a @ g m a i l . c o m

1 5

kritika prekladu

Eva Bubnášová

“Translation is, of course, a rewriting of an original text. All rewritings,

whatever their intention, reflect a certain ideology and a poetics and as such

manipulate literature to function in a given society in a given way. Rewriting

is manipulation, undertaken in the service of power...” (Lefevere, 2013, xi)1

Problematika ideológie vo vzťahu k textu sa tiahne dejinami celého umelecké-

ho prekladu a predstavuje ich integrálnu súčasť. Pravdepodobne najvypuk-

lejším prejavom ideologického zápasu je pritom cenzúra ako kontrola literárnej

produkcie a distribúcie vrátane autocenzúry (porov. Plachta, 2006, s. 23 – 24), ale

aj cenzúra vo svojej inštitucionálnej podobe. Prítomnosť cenzúrnych opatrení je

pritom najbadateľnejšia v spoločnostiach s diktátorským režimom, ako aj v tých,

ktoré sa vyznačujú silnou ideologickou orientáciou. Hoci má slovenská literatúra

s inštitucionalizovanou cenzúrou nie takú dávnu skúsenosť, najmä v oblasti pre-

kladu sa spätný pohľad na toto obdobie spravidla obmedzuje na zovšeobecňujúce

hodnotenia vydavateľskej praxe (potreba posudkov, mechanizmy presadzovania

hodnotných textov a pod.). Už menej sa pracuje s konkrétnymi literárnymi texta-

mi a nedochádza k analýzam posunov, ktoré by svojím charakterom potvrdzovali,

resp. vyvracali záujem politickej sféry presadzovať či eliminovať isté prvky. Na

nízky záujem o reflektovanie vplyvu socialistického a komunistického režimu na

text prekladu upozorňuje aj translatologička Nike K. Pokorn, pričom na situáciu

v slovinskej prekladovej literatúre nahliada cez analýzy detskej literatúry. Pritom

zisťuje závažné posuny najmä v oblasti transferu náboženských prvkov. Ako prí-

klady ich eliminácie a substitúcie uvádza slovinské preklady Andersenových Di-

vých labutí (Pokorn, 2012, s. 19 – 33). Paralely v našom kultúrnom priestore na-

značuje Milan Richter, keď tvrdí, že „prekladateľ J. Kaňa a vydavateľskí redaktori

museli zaplatiť socialistickému ,cisárovi‘, čo bolo cisárovo, a ich ,daň s odobratou

1 “Pri preklade ide, samozrejme, o prepisovanie originálu. Všetky druhy prepisovania, nech je ich zámer akýkoľvek, odrážajú určitú ideológiu a poetiku, čím v podstate manipulujú literatúru, aby fungovala v danej spoločnosti daným spôsobom. Prepisovanie je manipulácia, ktorá slúži mocenským záujmom...“

1 6

kritika prekladu

Eva Bubnášová

hodnotou‘ ochudobnila nielen samotné texty, ale aj doslovy, štúdie a informácie

o tomto (z dnešného pohľadu) gigantovi svetového písomníctva“ (Richter, 2007,

s. 8). Skôr než pristúpime k analýze vybraných textov, pripomeňme si niekoľko

faktov o organizácii cenzúry v Československu.

Cenzúra beletrie: Previerky knižníc a zoznamy „závadnej“ literatúry2

Po druhej svetovej vojne dochádzalo v našom kultúrnom priestore k svoj-

voľnému perzekvovaniu nekomunistickej tlače a ozývali sa hlasy volajúce po

zavedení jasne formulovanej cenzúry. Po februári 1948 však komunistická stra-

na zaviedla vlastné opatrenia, ktoré sa dotkli tak spoločensko-politickej, ako aj

náboženskej tlače (Kaplan – Tomášek, 1994, s. 162 – 164). Najvyšším orgánom

cenzúry sa v roku 1953 stala Hlavná správa tlačového dozoru (Hlavní sprá-

va tiskového dohledu) a následne bola zriadená aj Správa tlačového dozoru

v Bratislave. Jej úlohou bolo „zabezpečiť, aby neboli zverejňované a šírené úda-

je a skutočnosti, ktoré obsahujú štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvá

v zmysle zákonných ustanovení alebo ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré podľa

vládneho uznesenia [...] nemajú byť z verejného záujmu uverejňované“ (Tamže,

s. 123 – 124). Dohľad sa však netýkal len periodickej a neperiodickej tlače, ale

aj rozhlasu, divadla, televízie, koncertov, výstav, múzeí – a knižníc. Vznikali zo-

znamy „politicky závadnej beletrie“ a vykonávali sa previerky, pri ktorých boli

nevhodné tituly vyraďované. Za škodlivú sa považovala napr. literatúra protiso-

vietska, protištátna, masarykovská, nacistická, fašistická či mystická. Materiály

z tohto obdobia sú uložené okrem iného v Slovenskom národnom archí-

ve, zatiaľ však neboli systematicky spracované. Medzi dennými hláseniami

z 50. rokov napriek tomu nájdeme správy z previerok knižníc, ktoré in-

formujú o vyradení kníh slovenských (J. Brezina, K. Strmeň, J. G. Tajov-

ský, J. Cíger-Hronský) i zahraničných (R. Kipling, J. Steinbeck, O. Wilde,

2 Časti štúdie vychádzajú z dizertačnej práce BUBNÁŠOVÁ, E.: Slovenská recepcia diela H. Ch. Andersena v stredoeurópskom kontexte. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Ko-menského : Ústav svetovej literatúry SAV, 2013, s. 117 – 129.

1 7

kritika prekladu

Eva Bubnášová

H. Hesse, Ch. Baudelaire) autorov3. Zoznamy nevyhovujúcej literatúry boli vy-

tvárané na základe informácií z antikvariátov, ktorým Povereníctvo informácií

a osvety „v snahe odstrániť knihy, ktoré neslúžia ideologickej prevýchove a ktoré

nepomáhajú prekonať ťažkosti pri výstavbe socializmu“4 nariadilo pripraviť súpis

kníh nevyhovujúcich požiadavkám.

Kontrola prebiehala aj na úseku vydávania kníh: schvaľoval sa rukopis, zalo-

mený text i rozširovanie výtlačkov. Z niektorých náznakov vyplýva, že jednotlivé

rozhodnutia sa mohli líšiť od cenzora k cenzorovi podľa toho, čo považovali za

prehrešok proti „zásadám socialistickej morálky“ (Tomášek, 1994, s. 154). Záro-

veň platí, že hoci sa v 60. rokoch počet zásahov postupne znižoval a v júli 1968

bola dokonca prijatá novela zákona zrušujúca cenzúru, vpád vojsk Varšavskej

zmluvy obrátil vývoj opačným smerom: „Byla nastolena nejhorší a nejošidnější

forma cenzury – autocenzura! Pracovníci hromadných informačních prostředků

i nakladatelství sami zodpovídali za to, co publikují“ (Tamže, s. 154). Stav na-

značuje aj dokumentácia Slovenského úradu pre tlač a informácie: „Vychádzame

z predpokladu, že šéfredaktori v záujme konsolidácie pomerov u nás [...] urobia

predovšetkým oni mimoriadne opatrenia vo svojich redakčných kolektívoch, aby

sa činnosťou masovokomunikačných prostriedkov pomery nekomplikovali“5.

Získať informácie o konkrétnych opatreniach prijímaných v jednotlivých vy-

davateľstvách vo forme dokumentov, vnútorných smerníc a pod. pritom nie je

jednoduché. Archívy vydavateľstiev boli buď zničené, alebo je prístup do nich

obmedzený. Mozaiku vtedajšej knižnej kultúry dotvárajú aspoň osobné svedec-

tvá redaktorov či prekladateľov. Pohľadom „z druhej strany“ sú aj vnútorné do-

kumenty vydavateľstva Mladé letá. Hoci pochádzajú z 80. rokov, možno pred-

pokladať, že odzrkadľujú prax predchádzajúceho obdobia s cieľom ešte väčšmi

3 Archívny fond Slovenská publikačná správa, zv. 1 – 9. In: Oddelenie nových fondov: Sloven-ský výbor pre veci umenia, zv. 5.

4 List Povereníctva informácií a osvety z 13. 1. 1953. In: Oddelenie nových fondov – Slovenský výbor pre veci umenia 1953, Slovenský národný archív, škatuľa č. 1.

5 Archívny fond Slovenský úrad pre tlač a informácie, zv. 1. Kolégium riaditeľa SÚTI – zriadenie, pôsobnosť, organizácia, štatút r. 1968.

1 8

kritika prekladu

Eva Bubnášová

zefektívniť zavedené postupy. Podľa nich bolo treba vydavateľskú činnosť „chápať

v najužšej spätosti s cieľmi kultúrnej edičnej politiky KSČ a socialistického štá-

tu“6. To sa malo týkať jednak výberu tém, autorov, prekladateľov a posudzovateľov,

jednak samotnej tvorby posudkov, výtvarnej podoby publikácie, reedícií a pod.

Jeden z referátov určených redakcii sa však vracia aj do minulosti a hodnotí ju

takto: „V zápase rokov 1951 – 75 sa prekonávali predsudky (literatúra pre deti

a mládež nemôže byť plnohodnotnou umeleckou činnosťou), prežitky (nábožen-

ská morálka s patriarchálnou hierarchiou autority: boh, panovník, otec), kon-

vencie generačnej komunikácie s deťmi, tabuizované priestory ľudského života

(informácie v oblasti sexu, ohlasy negatívnych spoločenských javov)“7. Tieto slo-

vá naznačujú tematické okruhy, ktorých zaradenie do fondu čítania detí a mlá-

deže bolo chápané prinajmenšom ako problematické – z psychologického, ale aj

z ideologického hľadiska. Explicitne sa menuje náboženský rozmer textov, ktoré-

ho neželanosť potvrdzuje aj dlhoročný Andersenov prekladateľ J. Kaňa:

„Pravda, nie každá vybraná rozprávka mohla vyjsť a nemohol som vy-

berať celkom podľa vlastného vkusu a svedomia. Boli tu vrchnostenské

nariadenia o zakázanej komnate, starostlivo utajované, ale dôrazne strá-

žené, a tak sme nemohli podať obraz spisovateľovej tvorby v plnej šírke.

[...] Veru aj my sme sa cítili ako ,Malí klamátori‘ [...], keď sme smeli uvá-

dzať len tie rozprávky, v ktorých Andersen nespomína Pána Boha, anje-

lov a náboženské cítenie svojich hrdinov.“ (Kaňa, 1993, s. 75)

Kaňa síce naznačuje úplnú elimináciu rozprávok s náboženskými motívmi, pri

pohľade na jednotlivé výbery však situácia nie je až taká jednoznačná. Na jednej

strane platí, že príbehy od základu vystavené na motíve viery sa do knižných pub-

likácií v predmetnom období naozaj nedostali – napríklad História jednej mat-

ky, v ktorej sa žena vydáva hľadať Boha, aby jej vrátil mŕtve dieťa, alebo príbeh

6 Smernice o zásadách edičného plánovania a námetového konania. Účinnosť od 1. 1. 1981, s. 1.

7 KYSEĽOVÁ, Ľ.: Interné študijné materiály Mladých liet, č. 8: Etika profesie redaktora litera-túry pre deti a mládež, s. 3 – 4. 28. 5. 1985.

1 9

kritika prekladu

Eva Bubnášová

O dievke, ktorá stúpila na chlieb, ktorý opisuje trest dievčaťa za to, že si nevá-

žilo Božie dary. Na druhej strane však stojí pomerne rozsiahly okruh uverejne-

ných rozprávok, ktoré sa v origináli zmieňujú o Bohu či anjeloch alebo odkazujú

na náboženské obrady, sviatky a pod. Tieto motívy nepredstavujú nosný prvok

a slúžia skôr na dokreslenie situácie alebo charakteristiku postáv. Konkrétne ide

o výrazy obsahujúce slovo „boh“ používané vo funkcii citosloviec na zosilnenie

výrazu (napr. chvalabohu a pod.); slová jednoznačne odkazujúce na Boha a slová

s týmto základom vo funkcii adjektív (Boží); slová označujúce predmety, miesta,

osoby alebo činnosti súvisiace s náboženským životom (kostol, kríž, modlitba,

konfirmácia a pod.); a odkazy na Bibliu. Keďže nejde o nosné motívy, je ich eli-

minácia alebo substitúcia v textoch prehliadnuteľná. Pozrime sa preto, či a ako sú

prítomné v Kaňovom výbere Rozprávky z roku 1956, konkrétne v textoch Snehová

kráľovná a Divé labute. Ukážky dánskeho originálu pochádzajú zo súborného vy-

dania z roku 1931.

Prenos náboženských motívov vo výbere Rozprávky

V zásade platí, že výrazy obsahujúce slovo boh, avšak používané s cieľom zo-

silnenia výrazu (Bože, ako som sa oneskorila!) sú prenášané do cieľového textu

v súlade s originálom. Lexémy označujúce Boha v náboženskom zmysle však

už do textu prekladu neprechádzajú bezo zmeny: okrem toho, že sa všetky píšu

s malým „b“, dochádza aj k ich nahrádzaniu alebo úplnému vypúšťaniu (vynecha-

né pasáže uvádzam v hranatých zátvorkách):

Snehová kráľovná

→ Nu vilde de ogsaa flyve op mod Himlen selv for at gjøre Nar af Englene og „vor

Herre“. Jo høiere de fløi med Speilet, des stærkere grinede det, de kunde næppe holde

fast paa det, høiere og høiere fløi de, nærmere Gud og Englene. (Andersen, 1931,

II, s. 84)

→ Potom chceli vyletieť aj do neba [len aby z anjelov a „Pána Boha“ urobili bláz-

nov]. Čím vyššie leteli so zrkadlom, tým škaredšie sa škerilo, až ho zakrátko sotva

udržali, leteli stále vyššie a vyššie [a blížili sa k Bohu a anjelom]. (Andersen, 1956,

s. 63)

2 1

kritika prekladu

Eva Bubnášová

Čo sa týka transferu pomenovaní osôb zastávajúcich cirkevné úrady, posta-

va arcibiskupa v rozprávke Divé labute ostala v slovenskom preklade zachova-

ná – možno aj preto, že figuruje skôr v negatívnom význame. Nezanedbateľnú

výpovednú hodnotu má však striktná eliminácia náboženských piesní, modlitieb

a opisu ich účinkov:

Snehová kráľovná

→ Den lille Pige havde lært en Psalme [...]: „Roserne voxe i Dale / der faae vi

Barn Jesus i Tale!“ (Andersen, 1931, II, s. 89)

→ [A dievčatko sa naučilo nábožnú pieseň [...]: Ruže rastú v dolinách / Ježiškov

hlas volá nás.] (Andersen, 1956, –)

Snehová kráľovná

→ Da bad den lille Gerda sit Fadervor og Kulden var saa stærk at hun kunde see

sin egen Aande [...] og da Gerda havde endt sit Fadervor, var der en heel Legion om

hende, de hug med deres Spyd paa de gruelige Sneefnokke saa de sprang i hundrede

Stykker [...]. Englene klappede hende paa Fødderne [...]. (Andersen, 1931, II, s. 126)

→ [Vtedy sa malá Gerda začala modliť Otčenáš. Zima bola taká veľká, že videla

vlastný dych [...] a keď sa Otčenáš domodlila, stála okolo nej celá légia [anjelov].

Bodali hrozivé snehové vločky kopijami, až sa rozleteli na márne kúsky [...]. Anjeli

ju hladili po nohách [...].] (Andersen, 1956, –)

Divé labute

→ Himlen skinnede i een altid flammende Ild og Slag paa Slag rullede Tordenen,

men Søster og Brødre holdt hinanden i Hænderne og sang en Psalme, hvoraf de fik

Trøst og Mod. (Andersen, 1931, I, s. 223)

→ Nebo horelo jediným plameňom a jednostaj hrmelo. Ale sestra s bratmi sa dr-

žali za ruky a zaspievali si [nábožnú] pieseň, ktorá ich potešila a dodala im odvahy.

(Andersen, 1956, s. 32)

Divé labute

→[...] men Intet kjærere kunde de skjænke hende, hun tog igjen fat paa sit Arbej-

de og bad til sin Gud. (Andersen, 1931, II, s. 233)

2 2

kritika prekladu

Eva Bubnášová

→ Ale nič drahšieho jej nemohli dať! Opäť sa pustila do práce [a modlila sa

k Bohu]. (Andersen, 1956, s. 36)

Samostatnú kapitolu tvorí prenos odkazov na Bibliu, resp. biblických citátov.

V origináloch rozprávok z vydania z roku 1956 sme zaznamenali len jeden –

v závere Snehovej kráľovnej. Do prekladu sa však nedostal:

Snehová kráľovná

→ Bedstemoder sad i Guds klare Solskin og læste høit af Bibelen: uden at I blive

som Børn, komme I ikke i Guds Rige! (Andersen, 1931, II, s. 133)

→[Stará mama sedela na jasnom Božom slniečku a nahlas čítala z Biblie: ak ne-

budete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva.] (Andersen, 1956, –)

Ako je z príkladov zrejmé, andersenovský výber Rozprávky z roku 1956 odzr-

kadľuje súdobú spoločensko-politickú situáciu i snahu vydavateľstva prispôsobiť

sa deklarovaným nárokom na literárnu tvorbu eliminovaním náboženských motí-

vov. V takejto podobe ho schválil aj štátny dohľad, ako potvrdzuje tiráž: Povolenie

Povereníctva kultúry 43712/55 – IV/1. P. č. 275. Pri analýze neskorších výberov,

najmä výberu Malá morská panna z roku 1967, sa však ukazuje, že uvoľnená po-

litická situácia sa prejavila aj na texte prekladu, ktorý sa vyznačuje väčšou otvore-

nosťou voči prenosu náboženských prvkov. Postavy výberu sa modlia, chodia na

konfirmáciu a stávajú sa dobrými kresťanmi (napr. Vrátnikov syn). Tendencia za-

chovávať religiózne prvky pokračuje aj vo výbere Cisárove nové šaty z roku 1980.

V tejto súvislosti je však zaujímavé porovnanie jednotlivých vydaní Rozprávok.

Výber vyšiel v predmetnom období šesťkrát: v rokoch 1956, 1958, 1962, 1975,

1977 a 1987. Prvé tri vydania sa zhodujú sadzbou, stránkovaním aj doslovom pre-

kladateľa. Zmena nastáva v roku 1975: keď prvé tri vydania porovnáme s vyda-

ním z roku 1975, zistíme, že na viacerých miestach došlo v období normalizácie

k ďalším zásahom do textu – práve v pasážach s náboženskými motívmi, ktoré

v predošlých vydaniach ostali zachované. Uvediem niekoľko príkladov z rozpráv-

ky Divé labute:

2 3

kritika prekladu

Eva Bubnášová

→ Hun tænkte paa sine Brødre, tænkte paa den gode Gud, der vist ikke vilde

forlade hende, han lod de vilde Skovæbler groe, for at mætte den Hungrige [...].

(Andersen, 1931, I, s. 215)

→ Myslela na svojich bratov, myslela na dobrého boha, ktorý ju iste neopustí. On

dal rásť divým lesným jabloniam, aby nasýtil lačného [...]. (Andersen, 1956, s. 30)

→ Myslela na svojich bratov, až došla k divým lesným jabloniam. (Andersen,

1975, s. 41)

→ Og denne Tænke beskjeftigede hende saa levende, hun bad saa inderlig til Gud

om hans Hjelp, ja selv isøvne vedblev hun sin Bøn. (Andersen, 1931, I, s. 224)

→ Touto myšlienkou sa veľmi živo zaoberala, vrúcne sa modlila k bohu, aby jej

pomohol, ba aj v spánku pokračovala vo svojej modlitbe. (Andersen, 1956, s. 34)

→ Stále na to myslela. (Andersen, 1975, s. 46)

→ Jeg maa vove det! Vor Herre vil ikke slaae Haanden af mig! (Andersen, 1931,

I, s. 230)

→ Musím sa na to odvážiť. Pánboh neodvráti odo mňa svoj zrak! (Andersen,

1956, s. 35)

→ Musím sa na to odvážiť! (Andersen, 1975, s. 49)

Problematika skúmania výrazových posunov v preklade a ich odlíšenie od

posunov, ktoré vznikli v dôsledku (auto)cenzúry, je pomerne ťažko uchopiteľná

a motivovanosť takýchto odklonov ťažko dokázateľná. Ak sa však pri analýze pre-

kladu rozhodneme sledovať prenos náboženských motívov v období 1948 – 1989,

je ich eliminácia takmer určite odrazom dobovej ideologickej orientácie. Miera

zásahov do textu sa, samozrejme, v jednotlivých obdobiach líši a jednoznačne

nie je možné určiť ani ich pôvodcu – či išlo o škrty v redakcii (preventívne alebo

nútené), alebo o autocenzúrne úpravy samotného prekladateľa. Aj pri pohľade na

uvedené príklady je navyše zrejmé, že situáciu nemožno zovšeobecňovať a tvrdiť,

že súveké beletristické texty žiadne religiózne prvky neobsahovali – hoci platí, že

po roku 1968 kvantitatívne ubudlo aj z tých, ktoré sa pôvodne do kníh dostali.

Hypotézy a domnienky tohto druhu však môžu potvrdiť alebo vyvrátiť len analý-

2 4

kritika prekladu

Eva Bubnášová

zy väčšieho množstva žánrovo porovnateľných textov daného obdobia, na ktoré

dejiny a kritika slovenského umeleckého prekladu ešte len čakajú. Netreba pritom

zabúdať, že hoci nejde o nové preklady, stále sa zásadným spôsobom podieľajú

na súčasnej recepcii: stačí sa pozrieť na dnes vychádzajúce Kaňove preklady An-

dersena a uvedomiť si, že pasáže, ktoré boli za predošlého režimu eliminované,

chýbajú stále. Ďalej tak v našom priestore visí skreslený obraz o dánskom autorovi

a k zmene situácie neprispieva ani manipulácia textu v podobe jeho skracovania,

zjednodušovania, sentimentalizácie a pod. – ideológia nadbiehania detskému či-

tateľovi, na ktorej pozadí stoja (okrem iného) i komerčné záujmy.

Z O Z na m P O u ž i t e j l i t e r at ú ry

Andersen, H. Ch.: Rozprávky. Bratislava : Slovenské nakladateľstvo detskej knihy, 1956, 115 s.Andersen, H. Ch.: Rozprávky. Bratislava : Mladé letá, 1975, 149 s.Andersen, H. Ch.: H. C. Andersens Eventyr og Historier : Kritisk Udgave med kommentar ved Hans Brix og Anker Jensen. I – V. København : Gyldendalske boghandel, 1931.Archívny fond Slovenský úrad pre tlač a informácie. zv. 1: Kolégium riaditeľa SÚTI – zriadenie, pôsobnosť, organizácia, štatút r. 1968.Archívny fond Slovenská publikačná správa, zv. 1 – 9. Bubnášová, E.: Slovenská recepcia diela H. Ch. Andersena v stredoeurópskom kontexte. Bratislava : Filozofická fakulta Univerzity Komenského : Ústav svetovej literatúry SAV, 2013, 179 s. Dizertačná práca.Lefevere, A. (ed.): Translation. History. Culture. A Sourcebook. London : Routledge, 2003, 182 s. ISBN 0-203-72584-0.Kaňa, J.: Rozprávkar Hans Christian Andersen a jeho zastretá časť tváre. In: ANDERSEN, H. Ch.: Lístoček z neba. Bratislava : Mladé letá, 1993, s. 75. ISBN 80-06-00272-X.Kaplan, K. – Tomášek, D.: O cenzuře v Československu v letech 1945 – 1956. Praha : Ústav pro soudobé dějiny, 1994, 183 s. ISBN 80-85270-38-2.Kyseľová, Ľ.: Interné študijné materiály Mladých liet, č. 8: Etika profesie redaktora literatúry pre deti a mládež. 28. 5. 1985.List Povereníctva informácií a osvety z 13. 1. 1953. In: Oddelenie nových fondov – Slovenský výbor pre veci umenia 1953, Slovenský národný archív, škatuľa č. 1.Oddelenie nových fondov: Slovenský výbor pre veci umenia, zv. 5.Plachta, B.: Zensur. Stuttgart : Reclam, 2006, 247 s. ISBN 978-3-15-017660-3. Pokorn, N. K.: Towards the (Post)socialist translation studies. In: GRO-

2 5

kritika prekladu

Eva Bubnášová

MOVÁ, E. – KUSÁ, M. (zost.): Preklad a kultúra 4. Nitra : Bratislava : Univer-zita Konštantína Filozofa v Nitre : Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave, 2012, s. 19 – 33. ISBN 978-80-558-0143-8. Richter, M.: Rozprávkarov bazár. Dunajská Lužná : Milanium, 2007, 199 s. ISBN 80-89178-10-3.Smernice o zásadách edičného plánovania a námetového konania. Účinnosť od 1. 1. 1981. [vnútorný dokument Mladých liet].Tomášek, D.: Pozor, cenzurováno! aneb Ze života soudružky cenzury. Praha : Vydavatelství a nakladatelství MV ČR, 1994, 157 s. ISBN 80-85821-16-8.

RECEPCIA DETSKEJ PREKLADOVEJ LITERATÚRY NA SLOVENSKU

K ata r í na Ko r E ň o vá katarinakorenova@yahoo.com

2 7

kritika prekladu

Katarína Koreňová

Recepcia literárneho diela je rovnako dôležitá ako jeho tvorba. V detskej

prekladovej literatúre okrem autora a čitateľa vstupuje do komunikač-

ného procesu aj prekladateľ a vydavateľ. Úlohou prekladateľa je „prekódovať

literárny oznam“ (Popovič, 1971, s. 29) a rovnako ako autor, aj prekladateľ

zohľadňuje detský aspekt na rôznych úrovniach textu; napríklad na semiotic-

kej – medzičasový a medzikultúrny faktor v preklade (Popovič, 1971, s. 99).

Vydavateľ vstupuje do komunikačného procesu s detským recipientom

tým, že vyberá tituly na preklad, a tiež tým, čo pri ich výbere uprednost-

ní – vidinu zisku alebo hodnoty. Aj prostredníctvom tohto výberu vysiela

k deťom a mládeži určité posolstvá. Vydavateľ má moc ovplyvniť kultúru

krajiny globálne, preto by mal k výberu pristupovať nanajvýš zodpovedne

a s úctou voči etickým hodnotám. Činnosť vydavateľstiev nesmie ohroziť

zdravý psychosociálny vývin dieťaťa. Ak sa na pultoch kníhkupectiev ob-

javujú (prekladové) tituly nevyhovujúce z hľadiska prístupnosti/vhodnosti

obsahu či jazyka, hlavnou príčinou je nezodpovedný prístup vydavateľstiev

a kníhkupectiev (keďže sa rozhodli dané tituly predávať).

V dnešnej spoločnosti, žiaľ, vydavateľstvá (nehovoriac o audiovizuálnych

médiách) ignorujú možné dôsledky určitých obsahov na vývin a formo-

vanie osobnosti dieťaťa a vystavujú ho tak realite, na ktorú ešte nedozrelo

a ktorú nedokáže spracovať bez menšej či väčšej ujmy. A tak sa v literatúre pre

deväťročných dočítame o sexbohoch (Som OK, nemám bikiny, Louise Renni-

sonová, 2010, preklad Oľga Kralovičová), dvanásťroční sa majú stať súčasťou

temnoty a piť krv, aby bol ich život dokonalý (Ako sa stať upírom, Amy Gray,

2010, preklad Paulína Feriancová) a štrnásťroční sú už určite pripravení na

promiskuitný spôsob života (Párty Pusy, Franziska Gehmová, 2009, preklad

Lenka Housková)1. Na každom z vymenovaných titulov bola vyznačená ve-

ková kategória, takže nejde o neintencionálnu literatúru, ktorá by sa dostala

1 Podrobnejšie k tejto téme v príspevku Nevhodný obsah v súčasnej prekladovej literatúre pre deti a mládež (In: Tradícia a inovácia v translatologickom výskume IV. zo 4. medzinárodnej konferencie doktorandov a postdoktorandov. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fi-lozofická fakulta, Katedra translatológie, 2014. s. 18 – 27. ISBN 978-80-558-0355-5.).

2 8

kritika prekladu

Katarína Koreňová

do čítania pre deti. V praxi je označovanie titulov pre deti a mládež podľa

vekovej kategórie značne nedôsledné. Niektorí vydavatelia uvádzajú len číslo

v oblasti čiarového kódu, takže základnú úlohu informovať splní iba vtedy,

keď si ho rodič všimne. Iní vydavatelia neoznačujú tituly vôbec. A s najväčšou

pravdepodobnosťou každé vydavateľstvo postupuje podľa vlastných kritérií.

Výskum recepcie detskej prekladovej literatúry by sa teda mal zamerať

aj na to, či niektoré komunikáty nepredstavujú potenciálne riziko pre zdra-

vý psychický a sociálny vývin detských čitateľov. Treba zvažovať aj možné

dôsledky a anticipovať účinok a pôsobenie rôznych informácií na detských

recipientov.

Niektorí vydavateľskí pracovníci nevhodné tituly obhajujú tým, že sa vy-

davateľská činnosť musí prispôsobiť očakávaniam detského čitateľa a dať mu

to, čo ho bude zaujímať, čo bude čítať. Dieťa ale nemá dostatočne vyvinuté

kritické myslenie a ani schopnosť rozlíšiť potenciálne škodlivé informácie.

Keď sa mu v jemu určenej príručke radí, že má piť krv alebo „zahodiť oby-

čajného človeka, čo je v ňom“ a stať sa „dieťaťom temnoty“, môže to zobrať

vážne. Uvedený argument je značne krátkozraký, keďže vôbec nezohľadňuje

výchovnú funkciu literatúry pre deti a mládež. Vydavateľstvá sú, žiaľ, orien-

tované na zisk a potrebujú predávať. Táto ich snaha je pochopiteľná, avšak

neschopnosť detí kriticky zhodnotiť informácie podávané v literárnom diele

vedie k zamysleniu sa nad potrebou vytvorenia regulačného mechanizmu,

ktorý by zabezpečil ochranu detí pred informáciami potenciálne poškodzu-

júcimi ich právo na zdravý psychosociálny vývin.

Literárne výtvory sa nenachádzajú vo vzduchoprázdne, ale pôsobia na

čitateľov. „Sprostredkúvajú čitateľovi isté poznatky, myšlienky, city a vyvo-

lávajú v ňom isté postojové a akčné dynamizmy, čo je zdrojom výchovného

pôsobenia literatúry“ (Miko, 1978, s. 28). Výchovné pôsobenie literatúry pre

deti a mládež je veľmi intenzívne, keďže v tomto období sa formuje osobnosť

človeka. Okrem toho, všetko, čo deti čítajú, formuje ich literárny vkus. „Čí-

tanie kníh prispieva k budovaniu vedomia mladého človeka. Čitateľ si nie-

len rozširuje horizont, ale aj identitu duše“ (Gaarder, 2002, s. 55). Preto je

3 0

kritika prekladu

Katarína Koreňová

nesmierne dôležité, aby deťom literatúra pre nich určená ponúkala etické aj

estetické hodnoty.

Medzi rokmi 2000 a 2011 tvorila prekladová literatúra pre deti a mládež

53 % z celkovej produkcie v tejto oblasti, čo je viac než tisíc titulov (Ko-

reňová, 2013, s. 45). Kvantita ale nie je jediným a zďaleka nie najzávažnej-

ším dôvodom, prečo sa venovať výskumu v tejto oblasti. Keďže sa po roku

1989 vydavateľská sféra oslobodila od akejkoľvek kontroly či regulácie, trh

sa začal plniť aj literárnymi počinmi, ktoré sú nevyhovujúce z hľadiska vý-

beru tém, prekladu aj formálnej úpravy. Ak sme v minulom režime prežívali

určitú neslobodu, momentálne prevažuje fenomén „slobody bez zodpoved-

nosti“. Podľa Fabryho je „zodpovednosť (‚responsibility‘) bez slobody tyra-

niou“ a „sloboda bez osobnej zodpovednosti (,responsibleness‘) je svojvôľou

alebo bezohľadným a náladovým uplatňovaním vlastnej vôle“ (2013, s. 109)

bez ohľadu na dôsledky. Tento prístup alebo životný štýl, či svetonázor sa

v detskej prekladovej literatúre prejavuje uvádzaním niektorých titulov ako

vhodných a prístupných, hoci v skutočnosti, z pohľadu odborníka, podobný

obsah pre cieľového recipienta nie je vhodný, resp. je poškodzujúci.

Za prínos v oblasti reflexie súčasných rámcov literatúry pre deti a mládež

považujem najmä zborník Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filo-

zofa v Nitre s názvom Transformácia detského aspektu a recepčná prax (2011).

Ponúka aktuálne náhľady do charakteristiky detského príjemcu a tiež pome-

núva problematické oblasti recepcie.

Autori sa v článkoch vydávajú na cestu hľadania identity či tváre kultú-

ry pre deti a mládež v 21. storočí, ktorá sa im v ostatnom období javí príliš

dospelou. „Mnohí dnešní autori umenia pre deti a mládež veľmi neuvažujú

nad svojím čitateľom. Detský aspekt (Kopál, 1997, s. 11) sa často stráca pod

záplavou dospeláckych zážitkov vyslovených jazykom niekedy vulgárnym,

inokedy nadneseným, cudzím, nerešpektujúcim lektúru prijímateľa“ (Žilko-

vá, 2011, s. 21). Hodnotový chaos vo svete dospelých sa odráža aj v literatú-

re určenej deťom a mládeži. Komercializácia so sebou prináša aj pochybné

posolstvá v oblasti vzťahov. V niektorých publikáciách pre deti a mládež sa

3 1

kritika prekladu

Katarína Koreňová

nepatrične zdôrazňuje sexualita a násilie. Napríklad taký očividný prejav ná-

silia, akým je pitie krvi, tvorí neoddeliteľnú súčasť vzťahov vo fantasy tituloch

s upírskou tematikou.

Ak sa literárni vedci v minulosti zaoberali otázkou recepcie a prenosu

estetickej hodnoty literárneho diela (Miko – Popovič, 1978) v oblasti bel-

les-lettres – krásnej literatúry, v súčasnosti je naopak potrebné riešiť spôso-

by, ako zabrániť istému druhu novodobej laides-lettres – škaredej literatúry

v prenikaní do oblasti detskej literatúry. Určité posolstvá a informácie v nej

obsiahnuté a propagované totiž hraničia až so zneužitím detskej duše. Detský

psychológ Štefan Matula sa k situácii vyjadril týmito slovami: „... nevhodné

masmediálne obsahy dokážu deformovať nielen krehkú detskú dušu najme-

nej odolných jedincov, ale doslova ,preformátovať‘ vnútorný svet mladej ge-

nerácie“ (Matula, [s. a.], s. 1).

Ako príklad „škaredej“ literatúry uvádzam príručku Ako sa stať upírom

(Amy Gray 2010, preklad Paulína Feriancová). Podľa vydavateľstva je určená

deťom od dvanásť rokov a na ich internetovej stránke je zaradená medzi det-

skými encyklopédiami. V príručke si okrem iného deti majú podľa obrázkov

a krátkeho popisu vybrať, ktorým upírom sa chcú stať. Každý z týchto upírov

alebo démonov má rôzne vlastnosti – jeden z nich sa napríklad živí krvou

malých detí a tehotných žien. „Démonická bohyňa Lamatsu, jeden z prvých

upírov, vycicala krv veľkému množstvu malých detí, tehotných žien a mladých

mužov“ (s. 18). Ďalej ich príručka navádza na pitie krvi a krvnej plazmy,

„skús teda ochutnať krv zvierat, ktoré sa dajú bežne kúpiť u mäsiara“ (s. 37);

„Skladovaná krv môže mať pre niektorých jedincov fatálne následky... avšak

plazma, čiže žltá tekutina nachádzajúca sa v krvi, je veľmi chutná. Plazmu mô-

žeš získať v krvných bankách... Poznáš niekoho, kto pracuje v krvnej banke?“

(s. 37). A nabáda ich: „Vykašli sa na toho obyčajného, nudného človeka v tebe:

staň sa upírom“ (s. 4), „prijmi temnotu tak, ako to robia upíri“ (s. 4). Aké po-

solstvo sa skrýva za týmito riadkami? Tínedžeri hľadajú svoju identitu, túžia

byť prijatí a krásni. Príručka im jasne hovorí, že ich vlastná identita je „nudná

a obyčajná“, preto majú prijať novú identitu – upíra, „prijať temnotu“ a budú

3 2

kritika prekladu

Katarína Koreňová

mať „všetko, po čom obyčajní ľudia túžia: krásu, šikovnosť, nadprirodzenú silu“

(s. 4). Vidíme, že je príručka napísaná veľmi sugestívne až manipulatívne.

Nepýta sa, či je dieťa pripravené prijať temnotu, ale konštatuje: „Si pripravený

prijať všeobjímajúcu Temnotu a pridať sa k Deťom noci“ (s. 10).

Hoci je to neuveriteľné až bizarné, vo svete už existuje tzv. subkultúra

upírov, akési nábožensko-spoločenské hnutie s heterogénnou členskou zák-

ladňou. Členov tohto kultu spájajú rovnaké presvedčenia, tradície a životný

štýl upíra (napr. pitie krvi). Aj keď väčšina tých, čo sa považujú za upírov,

sú len zmätení mladí ľudia (ani zlí, ani nebezpeční), občas sa vyskytnú je-

dinci páchajúci trestnú činnosť – dokonca aj vraždy, aby uspokojili túžbu po

krvi. Známe sú aj upírske kulty, ktorých členovia páchajú ešte ohavnejšie činy

a krviprelievanie (Keyworth, 2009).

Príručka Ako sa stať upírom je predĺženou rukou tohto kultu a zoznamuje

deti so základmi životného štýlu upírov. Radí im, ako sa majú obliekať (napr.

štýl démonický upír), ako vytvoriť spoločenstvo, ako si nájsť rodinu upírov,

aké nové meno si vybrať, akú hudbu počúvať, ako si zariadiť izbu a pod.

V subkultúre upírov napríklad niektorí ochotní jedinci fungujú ako donori,

čiže dobrovoľne poskytujú svoju krv tým, čo sa považujú za upírov. V príruč-

ke nájdeme odsek Darcovia, kde sa tento koncept rozoberá. „Mnoho upírov

prežíva vďaka tomu, že im ochotní darcovia pravidelne dovolia brať si od nich

malé množstvo krvi. Sú ľudia, ktorým to dokonca prináša uspokojenie, a takéto

darcovstvo sa stáva súčasťou vzťahu medzi človekom a upírom“ (Gray, 2010,

s. 34). Darcovstvo krvi je v našom svete bežne používané slovné spojenie

na označenie dobrovoľného darovania krvi na lekárske účely; darovaná krv

zachraňuje životy. Zvrátenosť publikácie tak vidíme aj v prevrátení takéhoto

nesebeckého činu altruizmu na zdroj perverzného uspokojenia.

Na to, aké dôsledky môže mať osvojenie takejto „škaredej informácie“ na

zdravý psychosociálny vývin detí, som sa opýtala detského psychológa PhDr.

Štefan Matulu, PhD., z Metodicko-výskumného kabinetu výchovného a psy-

chologického poradenstva a prevencie VÚDPaP (Výskumný ústav detskej

psychológie a patopsychológie).

3 3

kritika prekladu

Katarína Koreňová

„Je táto publikácia vhodná pre tínedžerov (na obale publikácie je uvedené

odporúčanie od 12 rokov)? Ak nie, prečo?

Knižka nie je vhodná pre čitateľov tejto vekovej skupiny, pretože hodno-

tová a svetonázorová orientácia mladých ľudí v tomto citlivom vývinovom

období sa ešte len formuje. Magická tematika pertraktovaná v knižke môže

byť iste pre väčšinu z nich atraktívna a príťažlivá, ich intelektový a hodno-

tový vývin však ešte nie je ukončený a prípadné nekritické stotožnenie sa

s fantasticko-magickým obsahom publikácie môže mať pre mladého človeka

za následok psychologicky prílišné vzdialenie sa jeho vnútorného sveta od

reality, pričom miera tohto ohrozenia môže byť u každého mladého človeka

iná.

Ak by si dieťa alebo tínedžer osvojili hodnoty prezentované v tejto publiká-

cii, aké dôsledky by to mohlo mať na ich zdravý psychický vývin?

Aj len čiastočné stotožnenie sa s hodnotami a mágiou v knižke prezen-

tovanou zakladá reálne nebezpečenstvo, že časť mladých čitateľov bude

mať problém s návratom do reality, čo môže sekundárne komplikovať jeho

sociálne sa včleňovanie do jeho najbližšieho sociálneho okolia.

Je možné očakávať od tínedžerov, že by mohli napodobňovať praktiky popi-

sované v publikácii (pitie krvi a pod.)?

Nielen napodobňovanie, ale aj praktickú realizáciu návodov popisova-

ných v knižke nemožno vylúčiť – zvlášť môžu byť ohrození tí mladí ľudia tej-

to vekovej kategórie, ktorí môžu mať vo svojej osobnostnej štruktúre takéto

(zatiaľ skryté) sklony, len ešte o nich nevedia, pretože nebola príležitosť, aby

sa navonok prejavili v ich správaní. A práve obsah tejto knižky môže byť ich

nešťastným spúšťačom.

Je možné, aby sa tínedžer natoľko stotožnil s návodmi v publikácii, že by

naozaj uveril, že je upírom? Stretli ste sa už vo svojej praxi s podobným prí-

padom?

Priamo s takýmto prípadom sme sa ešte nestretli, ale nie je malé percento

mladých ľudí, ktorých sugestibilita a sklon ku konfabuláciám a fantazijnému

3 5

kritika prekladu

Katarína Koreňová

spracovávaniu reality môže byť zvýšená natoľko, že môže ohrozovať ich du-

ševnú integritu.“

(Matula, osobná komunikácia, 11. marca 2014)

Z hľadiska recepcie tejto publikácie slovenskými čitateľmi sa dajú urobiť

určité závery aj pomocou internetu. Reakcie čitateľov sú rôzne, niektorým

sa kniha veľmi páči a dokonca odrádzajú prípadných kritikov od prezento-

vania názoru2, iní radia váhavým, aby si ju určite kúpili3. Všetky názory tí-

nedžerov sa ale pohybujú medzi pólmi „super a nuda/hlúposť“ a ani jeden

z nich sa nevyjadruje k tomu, že by bol podobný obsah čudný alebo nebez-

pečný; nad tým sa ani len nezamyslia. Dokazuje to neschopnosť detí a tí-

nedžerov kriticky zhodnotiť informácie, s ktorými sa stretávajú. Zdá sa tiež,

že sa určité vnímanie reality a sveta prezentované v tomto druhu literatúry

pre nich stáva samozrejmosťou.

Okrem toho pribúdajú blogy, kde si tínedžeri navzájom radia, Ako sa stať

upírom, no môžeme len dedukovať, že sa blogeri k napísaniu množstva člán-

kov s týmto názvom inšpirovali práve spomínanou príručkou.

Marta Žilková v článku s názvom Fenomén detského príjemcu súčasné-

ho umenia stavia do kontrastu situáciu pred a po roku 1989: „V minulosti

boli k dispozícii páky, ktoré pribrzďovali prístup k zakázaným produktom

a činnostiam (napr. náboženské, morálne princípy, autorita rodičov, učiteľov

a nadriadených, spoločenské hodnotenie, malý vplyv médií a pod.)“. Hodno-

tí prístup detí k zakázaným informáciám, no v dnešnej dobe azda zakázané

informácie ani neexistujú. Tie, ktoré by z rôznych dôvodov mali byť neprí-

2 „Túto knihu som si kúpil hneď ako som videl prvý diel Twilight. v tom momente som si za-viazal že chcem vedieť viac o upíroch. A je to úplne úžasná kniha. Úplne všetko je v nej. Radím vám kupujte si ju. Ale ak sa vám nezapáči nepíšte sem komentáre. Lebo sa nepáči vám a nikoho iného to nezaujíma. A ak by ste chceli poradiť ďalšiemu čitatelovy aby si ju nekupoval tak to ne-píšte lebo je to len váš názor a nikdy neviete aká kniha záujme koho.“ (Dostupné na: http://www.martinus.sk/?uItem=94594)

3 „Ahoj... Môžeš si tú knihu kúpiť ... Sú tam veľmi zaujímavé informácie ... Čítala som ju a je vážne dobrá .Aj so sesternicou nás veľmi zaujala... Najprv sa ti bude zdať že je to nič moc ale je dos´t zaujímavá... :):):):):)“ (Dostupné na: http://myworldofvampires.blog.cz/cs/1101/ako-sa-stat-upirom)

3 6

kritika prekladu

Katarína Koreňová

stupné, sa naopak vydavateľstvá a autori snažia deťom za každú cenu predať.

Nie je to práve dospelý, kto má zodpovednosť, či už morálnu, zákonnú

alebo historickú za zdravý vývin dieťaťa? Nie sme to my, kto má v rukách ich

budúcnosť?

ochrana detí

Problém nevhodného obsahu nie je nový. Už v 90. rokoch minulého sto-

ročia pripravila expertná komisia Rady vlády SR pre prevenciu kriminality

pre oblasť sociálno-patologických javov u detí a mládeže Ideový návrh zá-

sad zákona na ochranu detí a mládeže pred sociálno-patologickými vplyvmi

masmédií. Tento návrh sa týkal „programov a tlačových komunikátov, ktoré

sú označované ako mládeži prístupné, t. j. vekovej kategórie do 18 rokov;

nosičov hudby a textu, ktoré sú dostupné tejto vekovej kategórii vo verejných

požičovniach; programov, ktoré sú vysielané do 23.00 a po 6.00“ (Matula,

[s. a.], s. 3).

V návrhu sa presne špecifikuje, aké námety ohrozujú mravný a citový vý-

vin detí a mládeže (a tie sa majú vylúčiť zákonom z distribúcie pre uvedenú

vekovú kategóriu):

a. agresívne a brutálne námety

napr. námety, v ktorých je brutalita predstavovaná ako forma zábavy; ná-

mety predstavujúce šikanovanie v rôznych podmienkach ako formu zába-

vy a tolerovateľný jav;

b. námety s drogami

napr. námety, ktoré oslavujú alebo bezproblémovo líčia konzum drog –

zverejňujú návody na výrobu, získavanie, použitie drog;

c. námety vojnové

napr. námety, ktoré líčia vojnové udalosti a utrpenie ľudí ako bezproblé-

mové;

d. námety pornografické

napr. námety degradujúce človeka ako objekt sexuálneho konzumu, zdô-

razňujúce sexualitu na úkor medziľudských vzťahov;

3 7

kritika prekladu

Katarína Koreňová

e. reklamy

napr. musia sa vyhýbať čomukoľvek, čo môže poškodiť záujmy detí a mlá-

deže;

f. jazyková stránka komunikátov (napr. vulgarizmy)“ (Matula, [s. a.],

s. 3 – 5).

Ideový návrh zákona obsahoval aj inštitucionálne riešenie situácie. Keďže

vysokoetická samoregulácia tvorcov podľa navrhovaných kritérií je v pros-

tredí voľného trhu neuskutočniteľná, zriadila by sa inštitúcia, ktorá by „na

seba prevzala zodpovednosť za kategorizáciu produkcie pre deti a mládež,

dávala by podnety na dodržiavanie menovaných pravidiel... a v konečnom

dôsledku by preventívne pôsobila v rámci znižovania množstva eticky dezo-

rientujúcich námetov, poskytujúcich nevhodné, asociálne modely správania

(Matula, [s. a.], s. 5). Zákon však nikdy nebol vypracovaný.

Tento návrh vychádzal z nemeckého inštitucionálneho riešenia ochrany

detí a mládeže pred negatívnymi vplyvmi masmédií. V päťdesiatych rokoch

dvadsiateho storočia založili v Nemecku Spolkovú komisiu pre posudzovanie

mládež ohrozujúcich mediálnych obsahov (Bundesprüfstelle für jugendge-

fährdende Medien, skratka BPjM)4. Je to samostatný spolkový orgán patriaci

pod Spolkové ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Jeho úlohou

je chrániť maloletých pred škodlivými komunikátmi obsahujúcimi napríklad:

obscénne, antisemitské, rasistické námety; námety schvaľujúce a podporujú-

ce zneužívanie drog a alkoholu; námety glorifikujúce samovraždu a sebapo-

škodzovanie; námety diskriminujúce menšiny a pod. BPjM skúma rozhlas

a televíziu, filmy (napr. DVD), počítačové hry, zvukové nosiče, tlač (napr.

knihy, noviny, časopisy, komiksy, plagáty) a internetové stránky. Konať môže

len na podnet inej, zákonom ustanovenej inštitúcie. (Podnet na preskúmanie

sa podáva až po zverejnení komunikátu.) Predmetný komunikát sa potom

predloží grémiu pozostávajúcemu z dvanástich členov: predseda, zástupcovia

4 http://www.bundespruefstelle.de/

3 8

kritika prekladu

Katarína Koreňová

z oblasti umenia, literatúry, knižného obchodu a vydavateľstiev, vizuálnych

a elektronických médií, školstva, cirkvi, ako aj vládni a mimovládni poskyto-

vatelia starostlivosti o deti a mládež, šíritelia obrazových nosičov a poskyto-

vatelia elektronických informačných a komunikačných služieb a traja príse-

diaci zo spolkových krajín.

Ak dvojtretinová väčšina grémia rozhodne, že skúmaný komunikát naozaj

môže ohroziť deti a mládež, umiestni ho na index, takže sa nemôže ďalej dis-

tribuovať pre túto cieľovú skupinu recipientov. Komisia oznámi rozhodnutie

vo vestníku. Distribútori indexovaných diel ich nesmú predávať ani prenají-

mať maloletým, nesmú ich umiestniť tam, kde by k nim maloletí mali prístup,

nesmú ich vystavovať, vysielať ani propagovať. Dospelí k týmto komuniká-

tom prístup majú.

Založenie podobnej štátnej inštitúcie je opodstatnené v prípade, že sa

v rámci intencionálnej kultúry pre deti a mládež objavujú diela, ktoré nielen

z pohľadu laika, ale aj z pohľadu odborníkov predstavujú ohrozenie zdravé-

ho vývinu detí a mládeže. Ďalším dôvodom je v masmédiách absentujúca

(alebo len čiastočná a povrchná) samoregulácia, zodpovedný prístup a úcta

voči detskému recipientovi. Masmédiá majú v súčasnosti nesmierny vplyv

a „stávajú sa spoluurčovateľmi v oblasti kultúry vzťahov, prejavu, hodnotovej

orientácie, jazykovej kultúry a z toho hľadiska sa na ne posúva bremeno zod-

povednosti priam pedagogickej“ (Matula, [s. a.], s. 2). Z nedávneho výskumu

Ústavu informácií a prognóz školstva (1 096 respondentov, z toho 497 žiakov

ZŠ a 599 žiakov SŠ) vyplýva, že deti trávia pred televízorom niekoľko hodín

denne. Každý tretí respondent dokonca často pozerá filmy s násilným obsa-

hom a až každému druhému respondentovi nie je nepríjemný pohľad na to,

ako sa v televízii alebo filme ľudia bijú alebo zabíjajú (Slovíková, 2010, s. 5).

Nevhodné informácie sa k deťom šíria z množstva zdrojov – okrem televízie

aj z internetu a literatúry.

Domnievame sa, že vzhľadom na súčasný stav kultúry pre deti a mládež

a výskyt nevhodných publikácií a mediálnych obsahov by spomínaná inšti-

3 9

kritika prekladu

Katarína Koreňová

túcia našla uplatnenie a opodstatnenie aj na Slovensku. Ideový návrh tejto

inštitúcie už vypracovala expertná skupina Rady vlády SR pre prevenciu

kriminality5 a teraz by sa naň dalo nadviazať. V oblasti literatúry pre deti

a mládež by bolo úlohou inštitúcie:

1. Posúdenie knižného diela z obsahovej stránky a v prípade závažného

rizika následné umiestnenie na index.

2. Vytvorenie kritérií, ktoré by stanovovali, aký obsah knižného diela

určeného pre deti do 18 rokov je vhodný od určitej vekovej kategórie (napr.

7, 12, 15 a 18 rokov).

3. Vytvorenie jednotného systému označovania publikácií pre deti

a mládež na základe daných kritérií prostredníctvom grafických symbolov.

4. Dohliadanie na dodržiavanie označovania.

5. Dohliadanie na dodržiavanie technickej normy STN 01 0166 jednot-

ného uvádzania vydavateľských údajov.

Povinnosť štátu chrániť deti pred škodlivými informáciami vyplýva aj

z medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa z roku 1989, ku ktorému pri-

stúpila aj Slovenská republika. V článku 17 je zakotvené právo dieťaťa na

prístup k vhodným informáciám:

„Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú dôležitú

funkciu hromadných oznamovacích prostriedkov a zabezpečujú dieťaťu prí-

stup k informáciám a materiálom z rôznych národných a medzinárodných

zdrojov, predovšetkým takých, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, du-

chovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdra-

via. Za týmto účelom štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,

budú podporovať:

...

e/ tvorbu zodpovedajúcich zásad ochrany dieťaťa pred informáciami

5 http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/poradne-organy/ludske-prava--narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost-sr/vybor-deti-mladez/masmedia.pdf

4 0

kritika prekladu

Katarína Koreňová

a materiálmi škodlivými pre jeho blaho, majúc na mysli ustanovenie článkov

13 a 18 tohto Dohovoru“.

(Zbierka zákonov č. 104/1991. Dohovor o právach dieťaťa).

Výskum vplyvu médií sa väčšinou zaoberá televíziou a internetom. Pozor-

nosť by sa ale mala venovať aj literatúre, keďže „čítanie ako proces (a záro-

veň receptívna stratégia) poskytuje väčšiu hĺbku spracovania informácií (než

sledovanie audiovizuálnych obsahov), vyžaduje väčšiu poznávaciu snahu,

schopnosti predstavivosti a imaginácie“ (Hrdináková, 2013, s. 40 – 41). Len-

že dieťa by sa malo stretávať s hodnotnou literatúrou, pretože ak ho sýtime

komerčnými brakmi, ktoré stoja na pilieroch bulváru (sex, násilie, horor),

smerujeme jeho vkus zasa len k podobným audiovizuálnym zážitkom, a tým

ho udržiavame v začarovanom kruhu ľahkého konzumu. Totiž komerčná či

populárna literatúra je výstavbou deja podobná filmom. „Vo všetkých klasic-

kých médiách i v literatúre sa objavuje tendencia skracovať formáty, strihať,

zrýchľovať, čo prispieva k povrchnosti, fragmentárnosti a znehodnocovaniu

umeleckého diela“ (Žilková, 2011, s. 16).

záver

Recepcia detskej prekladovej literatúry je komplexná oblasť poskytujúca

obrovský priestor pre výskum. V jeho centre stojí recipient – dieťa. Z toh-

to hľadiska je nesmierne dôležitá anticipácia recepcie. Dieťa je okrem iného

charakteristické aj svojou zraniteľnosťou a neschopnosťou kriticky vyhod-

notiť škodlivé informácie. Povinnosťou účastníkov literárnej komunikácie

v úlohe expedienta (najmä autor a vydavateľ) je teda aj anticipovať recepciu

a možné dôsledky, účinok, pôsobenie expedovaných informácií v najlepšom

záujme dieťaťa. Keďže z výskumu vyplynulo, že sa v oblasti detskej prekla-

dovej literatúry publikujú aj nevhodné a zdravý vývin ohrozujúce tituly, je

načase položiť si v súčasnom kultúrnom prostredí aj otázku:

Akým spôsobom ochránime deti pred škodlivými informáciami?

4 1

kritika prekladu

Katarína Koreňová

Z O Z na m P O u ž i t e j l i t e r at ú ry

Fabry, J. B.: 2013. The Pursuit of Meaning: Viktor Frankl, Logotherapy, and Life. Birmingham, Alabama: Purpose Research, 2013, 184 s. ISBN 978-0-9824278-9-7.Gaarder, J.: 2002. Knihy pre svet, ktorý nemá čitateľov? In: Bibiana. roč. 9 (2002), č. 4, s. 52 – 56. Bratislava: Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti, 2002. ISSN 1335-7263.Gray, A.: 2010. Ako sa stať upírom. Prel. Paulína Feriancová. Bratislava: Slovart, 2010, 144 s. ISBN 978-80-556-0141-0.Hrdináková, Ľ.: 2013. Vizuálny obrat verzus gramotnosť. In: Rankov, P. ed.: Staré a nové médiá – starí a mladí používatelia. Bratislava: Stimul, 2013, s. 5 – 47. ISBN 978-80-8127-089-5.Keyworth, D.: 2009. Contemporary Vampire Subculture. In: Australian Po-lice Journal 2009, zv. 63, č. 4, s. 170 – 173. ISSN 0005-0024 [online],01. 12. 2009, [citované 25. marec 2014]. Dostupné na: http://apjl.com.au/articles/test_testKopál, J.: 1997. Próza a poézia pre mládež. Nitra: Enigma, 1997. 313 s. ISBN 80-85471-48-5.Koreňová, K.: 2013. Prekladová literatúra pre deti a mládež na Slovensku po roku 2000. In: Kozáková, L. – Machová, L. ed.: Prekladateľské listy 2. Bratis-lava: Univerzita Komenského, 2013, s. 42 – 53. ISBN 978-80-223-3378-8.Matula, Š.: [s. a.]. Budovanie celospoločenského systému ochrany detí a mládeže pred negatívnymi vplyvmi masmédií (s dôrazom na prevenciu agresivity) – ideový návrh. [online][s. a.],[citované 25. marec 2014]. Dostupné na: http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/poradne-organy/ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost-sr/vybor-deti-mladez/masmedia.pdfMatula, Š.:11-03-2014. Posudok knihy Ako sa stať upírom. Osobná komu-nikácia. [E-mail adresátovi Kataríne Koreňovej, katarinakorenova@yahoo.com]Miko, F. – Popovič, A.: 1978. Tvorba a recepcia. Bratislava: Tatran, 1987. 386 s. Popovič, A.: 1971. Poetika umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran, 1971. 168 s.Slovíková, M.: 2010. Násilné televízne obsahy a potreba mediálnej výchovy. In: Prevencia [online]. roč. 2010, č. 4. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. ISSN 1336-3689 [cit-ované 23. marec 2014]. Dostupné na internete: http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/prevencia/vcasmedia.pdfŽilková, M. (ed.): 2011. Fenomén detského príjemcu súčasného umenia. In: O interpretácii umeleckého textu 26. Transformácia detského aspektu a recepčná prax. 1. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2011, 332 s. ISBN 978-80-8094-925-9.

4 2

kritika prekladu

Katarína Koreňová

Zbierka zákonov č. 104/1991. Dohovor o právach dieťaťa.http://www.bundespruefstelle.de/ [citované 23. marec 2014]http://myworldofvampires.blog.cz/cs/1101/ako-sa-stat-upirom [citované 23. marec 2014]http://www.martinus.sk/?uItem=94594 [citované 23. marec 2014]

ČO SA STRATILO V ZELENOM DOME?

K ata r í na G r o z a n i č o vá grozanicova.k@gmail.com

4 5

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna politická strana a rozhodla sa, že si za

pomoci vydavateľstiev vychová novú generáciu poddaných. Ako to už v roz-

právkach býva, našla si nepriateľa a pustila sa do boja proti zlu. Do boja na poli

prekladov. Poddaní predsa nemôžu čítať nekvalitnú literatúru, a preto musí každý

knižný titul vidieť viacero párov očí. Poddaní si však nemôžu ani myslieť, že stú-

penci susedného kráľovstva sú rovnako schopní ako našinci, a tak treba ich dobré

skutky mávnutím čarovného prútika odčarovať z prekladov. A poddaní nemôžu

veriť ani v božské mocnosti, lebo všetko, čo potrebujú, im zabezpečí samotné krá-

ľovstvo.

Pred niekoľkými mesiacmi sme sa pustili do analýzy prekladov vybraných

kníh pre deti a mládež s cieľom zistiť, či a ako vplýva ideológia na preklad. Pre-

klad totiž nie je len výmenou slov jedného jazyka za slová druhého jazyka, ale

zložitý proces, ktorý ovplyvňujú mnohé externé faktory. S každou dobou sa menia

preferované témy, východiskové jazyky, žánre a aký preklad sa nám v konečnom

dôsledku dostane do rúk, závisí od kultúry, spoločenskej situácie a nezriedka aj od

politiky. V rámci výskumu sme sa zamerali na preklady Anny zo Zeleného domu.

Prvé vydanie vyšlo vo vydavateľstve Mladé letá v roku 1959 a o dosiaľ jediný pre-

klad sa postaral Jozef Šimo. Už len pri počutí názvu sa mnohým ženám rozžiaria

očká a s nostalgiou spomínajú na detské časy. Predstavuje však slovenská podoba

toľkými zbožňovanej knihy verné stvárnenie originálu?

Nie je žiadnym tajomstvom, že sa na našom území pred rokom 1989 uplatňo-

vala striktná cenzúra a na trh nepreniklo nič, čo nespĺňalo požadovanú kvalitu

a nekorešpondovalo s vládnou ideológiou. Nežiaduce knihy sa na trh nedostali

a v prípade, že áno, nie vždy významovo zodpovedali originálu. V Anne zo Zele-

ného domu sa to prejavilo úpravami troch problematických tematických okruhov.

Pridajte sa k nám a prečítajte si dobrodružstvá z kráľovstva prekladateľských po-

stupov spred roka 1989.

1. Náboženstvo

Z analýzy vyplýva zjavný úmysel čo najviac potlačiť náboženské motívy, a to

hneď dvoma spôsobmi. Buď ich nahradiť, alebo úplne vynechať. Bežný čitateľ,

4 6

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

navyše detský, si rozdiel nemá ako všimnúť. Príkladom je veta „Kým si pod mojou

strechou, budeš ma musieť poslúchať“ (preklad Šimo, 1964, s. 56). Nebolo by na

nej nič nezvyčajné, keby Annu Marilla nežiadala, aby sa pod jej strechou modlila.

‘You must say your prayers while you are under my roof, Anne’ (Montgomeryová,

s. 65). Modlitbu (prayer) a sloveso modliť sa (to pray) nahrádzajú iné slová aj vo

zvyšku knihy. Príkladom je spojenie byť dobrá:

I could pray right now and not find it a bit hard. (Montgomeryová, s. 97)

Hneď teraz by som vedela byť dobrá, a nebolo by mi to ani trochu ťažké. (preklad

Šimo, 1964, s. 80)

Podobných „vylepšení“ sa dočkala väčšina viet o Bohu, nebi, kresťanstve či

kňazoch. Nie všetky úpravy však vyznievajú prirodzene. V originálnej verzii ďal-

šej vety neostáva Anne nič viac, len sa modliť, no myslí si, že so slečnou Barryovou

si ani samotný Boh neporadí. V preklade však Boh vôbec nefiguruje:

There is nothing more to do except to pray and I haven’t much hope that that’ll do

much good because, Marilla, I do not believe that God Himself can do very much

with such an obstinate person as Mrs. Barry. (Montgomeryová, s. 165)

Iné mi neostáva, iba dúfať, ale aj tak nemám veľkú nádej, že mi to pomôže, lebo si

myslím, Marilla, že s takou zaťatou osobou, ako je pani Barryová, ťažko vyjsť. (pre-

klad Šimo, 1964, s. 134)

Zatiaľ čo v anglickej verzii sa viackrát spomínajú kresťania, v preklade by ste

ich hľadali márne. Príkladov je hneď viacero. V nasledujúcom nahrádza kresťanku

(Christian) slovo spravodlivá a nebo (heaven) zase odmena.

But I can just feel she’s glad she’s a Christian and that she’d be one even if she could

get to heaven without it. (Montgomeryová, s. 216)

Ale domnievam sa, že je rada spravodlivou a že by ňou bola aj bez akejkoľvek odme-

ny. (preklad Šimo, 1964, s. 175)

A kresťanku si môžete domyslieť aj na mieste duše vo vete: „Rachel je dobrá

duša a myslí to dobre“ (preklad Šimo, 1964, s. 254). V kontexte sa ľahko stratí aj

4 7

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

výrok: „Nuž, budem sa musieť tentoraz spoľahnúť len na seba a pamätať si, že do

torty treba dať múku“ (preklad Šimo, 1964, s. 176). Anna sa však nehodlá spolie-

hať na seba, ale na Prozreteľnosť. ‘However, I suppose I shall just have to trust to

Providence and be careful to put in the flour’ (Montgomeryová, s. 218).

Výraznou úpravou prešlo Matejovo zhodnotenie, že im Annu zoslal Všemo-

húci, lebo vedel, že ju potrebujú. Z prekladu úplne zmizli dve vety a príchod Anny

ostáva čírym šťastím.

She’s smart and pretty, and loving, too, which is better than all the rest. She’s been

a blessing to us, and there never was a luckier mistake than what Mrs. Spencer made

– if it WAS luck. I don’t believe it was any such thing. It was Providence, because the

Almighty saw we needed her, I reckon. (Montgomeryová, s. 349)

Je múdra, pekná a milá, čo je lepšie než všetko ostatné. Je pre nás požehnaním

a šťastnejšiu chybu nemohla pani Spencerová spáchať – bolo to číre šťastie. (preklad

Šimo, 1964, s. 277)

Ako sme už naznačili, obľúbeným postupom bolo aj vynechávanie pasáží, kto-

ré by zrejme bolo príliš náročné alebo nemožné upraviť do prijateľnej ideovo-

-estetickej podoby. V prvom rade chýbajú časti viet, napríklad o tom, že Anna je

protestantka, no predstavovala si, že je katolíčka:

I meant to cover it just as much as could be, Diana, but when I carried it in I was

imagining I was a nun – of course I’m a Protestant but I imagined I was a Catholic

– taking the veil to bury a broken heart in cloistered seclusion; and I forgot all about

covering the pudding sauce. (Montgomeryová, s. 158)

Mala som v úmysle prikryť to, ale keď som tie veci niesla, predstavovala som si, že

som mníška a že vstupujem do kláštora, aby som tam pochovala zlomené srdce.

A tak som celkom zabudla niečím prikryť šťavu. (preklad Šimo, 1964, s. 129)

Nedočítate sa ani o názore, že nápadník má byť rovnakého náboženského vy-

znania ako matka jeho vyvolenej.

4 8

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

Ruby Gillis says that when a man is courting he always has to agree with the girl’s

mother in religion and her father in politics. (Montgomeryová, s. 177)

A Ruby Gillisová vraví, že keď muž niekomu dvorí, musí byť toho istého politického

zmýšľania ako jej otec. (preklad Šimo, 1964, s. 143)

Cenzúre sa nevyhli ani celé vety či sled viacerých. Napríklad Annino zamys-

lenie, že nie je správne vykonať niečo, čo človek nemôže povedať pastorovej žene.

A je preto pre ňu druhým svedomím.

It’s always wrong to do anything you can’t tell the minister’s wife. It’s as good as an

extra conscience to have a minister’s wife for your friend. (Montgomeryová, s. 295)

V niektorých prípadoch sme spozorovali viacero úprav v rámci jedného od-

seku či dialógu. Napríklad pri čítaní o neškodnej hre, ktorá sa zmenila na boj

o život, keď Anna zistila, že sa plaví v deravom člne. V porovnaní s originálom

chýbajú dve vety a v niekoľkých ďalších sú odstránené časti o Bohu a modlení.

‘I was horribly frightened,’ she told Mrs. Allan the next day, ‘and it seemed like ye-

ars while the flat was drifting down to the bridge and the water rising in it every

moment. I prayed, Mrs. Allan, most earnestly, but I didn’t shut my eyes to pray, for

I knew the only way God could save me was to let the flat float close enough to one

of the bridge piles for me to climb up on it. You know the piles are just old tree trunks

and there are lots of knots and old branch stubs on them. It was proper to pray, but

I had to do my part by watching out and right well I knew it. I just said, ‘Dear God,

please take the flat close to a pile and I’ll do the rest,’ over and over again. Under such

circumstances you don’t think much about making a flowery prayer. But mine was

answered, for the flat bumped right into a pile for a minute and I flung the scarf and

the shawl over my shoulder and scrambled up on a big providential stub. And there

I was, Mrs. Allan, clinging to that slippery old pile with no way of getting up or

down. It was a very unromantic position, but I didn’t think about that at the time.

You don’t think much about romance when you have just escaped from a watery

grave. I said a grateful prayer at once and then I gave all my attention to holding on

4 9

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

tight, for I knew I should probably have to depend on human aid to get back to dry

land.’ (Montgomeryová, s. 282 – 283)

„Veľmi som sa bála,“ rozprávala na druhý deň pani Allanovej. „Zdalo sa mi, že

jediná možnosť záchrany je vyškriabať sa na stĺp, ak popri ňom čln prepláva. Viete,

stĺpy sú z kmeňov starých stromov a je na nich veľa hrčí a kýpte starých konárov. Po-

vedala som iba toľko: ‚Milý bože, zaveď, prosím ťa, čln blízko stĺpa a ja sa postarám

o ostatné!‘ A to som si ustavične opakovala. Za takých okolností veru nik neskladá

kvetnatú modlitbu. Ale mne sa splnila. Čln priam vrazil do stĺpa; šál a prikrývku

som si prehodila cez plece a vydriapala som sa na kýpeť konára, ktorý trčal z kmeňa.

Tak som sa držala šmykľavého stĺpa a nemohla som sa pohnúť ani hore ani dolu.

Bolo to veľmi neromantické, ale vtedy som na to nemyslela. Romantika zovšednie

tomu, kto sa práve zachránil pred vodným hrobom.“

Za najväčší zásah však považujeme vynechanie celého odseku v kapitole 21,

kde Anna hodnotí pôsobenie rôznych pastorov v Avonlea. Táto i ďalšie úpravy nás

utvrdili v tom, že čitateľ nesmel vycítiť Anninu vieru, nesmel vedieť, že sa modlí

a rozmýšľa o náboženských otázkach. Ide o vynechanie tohto odseku:

‘I don’t think Mr. Smith would have done, Matthew,’ was Anne’s final summing up.

‘Mrs. Lynde says his delivery was so poor, but I think his worst fault was just like

Mr. Bentley’s – he had no imagination. And Mr. Terry had too much; he let it run

away with him just as I did mine in the matter of the Haunted Wood. Besides,

Mrs. Lynde says his theology wasn’t sound. Mr. Gresham was a very good man and

a very religious man, but he told too many funny stories and made the people laugh in

church; he was undignified, and you must have some dignity about a minister, mustn’t

you, Matthew? I thought Mr. Marshall was decidedly attractive; but Mrs. Lynde says

he isn’t married, or even engaged, because she made special inquiries about him, and

she says it would never do to have a young unmarried minister in Avonlea, because

he might marry in the congregation and that would make trouble. Mrs. Lynde is

a very farseeing woman, isn’t she, Matthew? I’m very glad they’ve called Mr. Allan.

I liked him because his sermon was interesting and he prayed as if he meant it and

5 0

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

not just as if he did it because he was in the habit of it. Mrs. Lynde says he isn’t per-

fect, but she says she supposes we couldn’t expect a perfect minister for seven hundred

and fifty dollars a year, and anyhow his theology is sound because she questioned

him thoroughly on all the points of doctrine. And she knows his wife’s people and

they are most respectable and the women are all good housekeepers. Mrs. Lynde says

that sound doctrine in the man and good housekeeping in the woman make an ideal

combination for a minister’s family.’ (Montgomeryová, s. 214 – 215)

Podobné príklady sme našli aj v pokračovaní – Anna z Avonlea –, aj keď sme

mali subjektívny pocit, že v preklade ostalo viacero pasáží, ktoré by sme tam

vzhľadom na predošlú analýzu nečakali. Príkladov cenzúry je ale stále neúrekom.

Pri prechádzaní lesom sa napríklad Anna cíti ako v katedrále zaliatej svetlom.

Nemá preto v úmysle náhliť sa, veď v kostole sa bežať nepatrí. Opäť však vidíme

vynechané úseky a kostol nahrádza slovo obrazáreň.

It was accordingly arranged that they should walk, and the following afternoon they

set out, going by way of Lover’s Lane to the back of the Cuthbert farm, where they

found a road leading into the heart of acres of glimmering beech and maple woods,

which were all in a wondrous glow of flame and gold, lying in a great purple stillness

and peace.

“It’s as if the year were kneeling to pray in a vast cathedral full of mellow stained

light, isn’t it?” said Anne dreamily. “It doesn’t seem right to hurry through it, does it?

It seems irreverent, like running in a church.” (Montgomeryová, s. 280)

Dohodli sa teda, že pôjdu pešo, a tak sa na druhý deň popoludní vybrali na cestu. Šli

Alejou milencov za gazdovstvom Cuthbertovcov, kde našli chodník vedúci rovno do

stredu ohnivočervených bukových a javorových lesov. Teraz horeli zlatom a v purpu-

rovej nádhere rozprestierali sa široko-ďaleko.

„Nebolo by správne, keby sme sa ponáhľali. Ako keby sme bežali v nejakej obra-

zárni.“ (preklad Šimo, 1985, s. 167)

Značne ochudobnený je aj príbeh o umierajúcej žene, ktorá sa s mužom mod-

lievala, aby umrela v ich krásnej záhrade.

5 1

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

They say she used to make Jordan kneel down by her every night and morning and

pray with her that she might die out in the garden when the time came. And her

prayer was answered. (Montgomeryová, s. 165)

Chcela vraj zomrieť v záhrade, keď nadíde jej čas. A tak sa aj stalo. (preklad Šimo,

1985, s. 103)

Mnoho informácií absentuje aj v rozhovore o Chesterovi Sloanovi. Babička

chce mať z neho kňaza, aby dodal rodine na vážnosti. Nechala mu už aj peniaze,

no dostane ich len v prípade, že doštuduje. Rozsah vynechaných pasáží je zjavný

na prvý pohľad.

“Chester Sloane says we’ll do nothing all the time in heaven but walk around in

white dresses and play on harps; and he says he hopes he won’t have to go till he’s an

old man, ’cause maybe he’ll like it better then. And he thinks it will be horrid to wear

dresses and I think so too. Why can’t men angels wear trousers, Anne? Chester Slo-

ane is interested in those things, ’cause they’re going to make a minister of him. He’s

got to be a minister ’cause his grandmother left the money to send him to college and

he can’t have it unless he is a minister. She thought a minister was such a ’spectable

thing to have in a family. Chester says he doesn’t mind much— though he’d rather be

a blacksmith—but he’s bound to have all the fun he can before he begins to be a mi-

nister, ’cause he doesn’t expect to have much afterwards. I ain’t going to be a minister.

I’m going to be a storekeeper, like Mr. Blair, and keep heaps of candy and bananas.

But I’d rather like going to your kind of a heaven if they’d let me play a mouth organ

instead of a harp. Do you s’pose they would?” (Montgomeryová, s. 177)

„Chester Sloane tvrdí, že v nebi nebudeme nič robiť, iba sa prechádzať v bielych dl-

hých šatách a hrať na harfách,“ uvažoval Davy. „Keď bude celkom starý, možno sa

mu tam aj zapáči. Teraz by ta nerád išiel. Ako by chodil v tých dlhých šatách? Prečo

by anjeli muži nemohli chodiť v nohaviciach? Chester hovorí, že stará mať chcela,

aby bol pastorom, ale on by radšej išiel za kováča. Ja veru nepôjdem za pastora.

Radšej budem obchodníkom ako pán Blair a budem mať veľa cukríkov a banánov.

5 2

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

Do toho neba by som aj nedbal ísť, keby mi tam dovolili hrať na fúkacej harmonike

namiesto harfy. Čo myslíte, dovolia mi?“ (preklad Šimo, 1985, s. 108)

2. Kapitalistický nepriateľ

V Anne zo Zeleného domu nájdeme narážky na politiku len zriedka, a to tak

v preklade, ako aj v origináli. Aj napriek tomu sme však našli niekoľko úprav.

Napríklad vyškrtnutie Američanov v prípade, že bol zjavný ich prínos pre spo-

ločnosť.

Lauretta says that the Americans at the hotel give a concert every fortnight in aid

of the Charlottetown hospital, and they ask lots of the White Sands people to recite.

(Montgomeryová, s. 229)

Laurette vraví, že hoteloví hostia usporadúvajú každé dva týždne večierok na pomoc

charlottetownskej nemocnici a že žiadajú mnohých miestnych ochotníkov, aby tam

spievali alebo tancovali. (preklad Šimo, 1964, s. 184 – 185)

V ďalšom úseku sa pre zmenu spájajú politické i náboženské prvky, aj keď

v preklade po nich nie je ani zmienka. Opäť chýbajú Američania a ľútosť hlavnej

hrdinky, že sa pred spaním nepomodlila, čo ale napravila uprostred noci.

That was what she said last week when Jane invited me to go with them in their

doubleseated buggy to the American concert at the White Sands Hotel. I wanted to

go, but Marilla said I’d be better at home learning my lessons and so would Jane.

I was bitterly disappointed, Diana. I felt so heartbroken that I wouldn’t say my pray-

ers when I went to bed. But I repented of that and got up in the middle of the night

and said them. (Montgomeryová, s. 291)

To isté mi povedala minulý týždeň, keď ma Jana pozvala, aby som sa s nimi zviezla

na večierok vo White Sands. Rada by som šla, ale Marilla tvrdila, že bude lepšie pre

mňa a pre Janu, ak ostanem doma učiť sa. Bolo to trpké sklamanie, Diana.“ (pre-

klad Šimo, 1964, s. 233)

Zaujímavý je preklad spojenia German Jew slovami starý Nemec. Môžeme sa

len domnievať, že židia boli príliš „kapitalistickí“, aby o nich čítali deti v komunis-

5 3

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

tickej krajine. V preklade však nevidíme len upravené a vynechané miesta, ale aj

vetu navyše. Nech však nad ňou premýšľame akokoľvek dlho, vzhľadom na kon-

text nám nedáva zmysel.

Mrs. Lynde wanted to know what else you could expect with a Tory superintendent

of education at the head of affairs, and Matthew, noting Anne’s paleness and indiffe-

rence and the lagging steps that bore her home from the post office every afternoon,

began seriously to wonder if he hadn’t better vote Grit at the next election. (Mont-

gomerová, s. 331)

Pani Lyndová, pravda, tvrdila, že iné zakončenie ani nemohla očakávať, keď na

čele školstva stojí toryovec. Bol to prívrženec politickej opozičnej strany, ktorej pani

Lyndová nadŕžala. A keď Matej videl, aká je Anna bledá a ľahostajná, ako za sebou

vlečie nohy, ako sa deň čo deň popoludní vracia z pošty, začal uvažovať, či by na

budúcich voľbách nemal voliť inú stranu. (preklad Šimo, 1964, s. 263)

3. Násilie

Nike Pokorn v publikácii Post-socialist Translation Practices konštatuje, že

v komunistických prekladoch krajín bývalej Juhoslávie často chýbali okrem iného

aj násilné miesta. Príklad sme (ne)našli aj v Anne z Avonlea. Malý Davy sa ponúk-

ne, že zabije sliepku. Čo však v preklade nenájdete, je radosť z toho, ako bezhlavé

sliepky skackajú po dvore.

“I’ll do it,” volunteered Davy, “if Marilla’ll hold them by the legs” cause I guess it’d

take both my hands to manage the ax. It’s awful jolly fun to see them hopping about

after their heads are cut off. (Montgomeryová, s. 206)

„Ja vám ich zabijem,“ núkal sa Davy. (preklad Šimo, 1985, s. 126)

Dodajme ešte konečné zistenie, že len v prvej časti série sú slovenskí čitate-

lia ochudobnení celkovo o 4 normostrany pôvodného textu (1,3 % originálu)

a v pokračovaní Anna z Avonlea o ďalšie dve (0,75 % originálu). Nenájdete v ňom

napríklad vtipný rozhovor Davyho a Anny o nebi ani názor Anny na to, či v nebi

ľudia rozmýšľajú o šatách, či rozhovor priateliek o tom, ako asi vyzerá ľudská duša.

5 4

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

Uvedené zistenia sú v priamom rozpore s Ferenčíkovými zásadami textovej úpl-

nosti a významovej totožnosti.

Nášmu skúmavému oku neunikol ani český preklad z roku 1982. V porovnaní

s ním sa úpravy v slovenskom preklade nezdajú byť až také závažné. Zatiaľ čo

v nasledujúcom odseku zo slovenského prekladu chýba „iba“ veta, český je omno-

ho stručnejší. Za povšimnutie stojí aj štruktúra českých a slovenských viet, ktorá

sa očividne podobá, a to nielen v tomto prípade, ale v celej knihe.

„Nad týmto,“ odvetila a ukázala na obraz – bola to farbotlačová reprodukcia motí-

vu: Kristus žehná dietky – „a práve som si predstavovala, že som jednou z dietok – že

som tamto malé dievčatko v belasých háboch, čo stojí bokom celkom samo, ako keby

nikomu nepatrilo, tak ako ja. Vyzerá osamelé a smutné, nezdá sa vám? Istotne ani

ono nemalo vlastného otca a matku. Viem si presne predstaviť, čo cítilo. Srdce mu

iste búšilo a ruky mu schladli ako mne, keď som sa vás pýtala, či môžem u vás zostať.

Bálo sa, že ho vari neuvidí. Ale on ho pravdepodobne uvidel, však? To všetko som sa

snažila predstaviť si – ako sa to dievčatko pomaly tislo vždy bližšie a bližšie, kým sa

k nemu nepriblížilo. A vtedy naňho pozrel, položil mu ruky na vlasy a celým telom

dievčatko a preletel radostný pocit! Prečo ho namaľoval maliar takého smutného?

Neviem, či ste si všimli, že na všetkých obrazoch je taký. Ale mne sa nechce veriť, že

by bol naozaj smutný, veď by sa ho deti báli.“ (preklad Šimo, 1964, s. 61)

„Na tohle,“ odpověděla a ukázala na obraz – byla to barvotisková reprodukce kostel-

ního obrazu Kristus žehná dítkám – „a zrovna jsem si představovala, že jsem jedním

z těch dětí... že jsem támhleta malá holka v modrých šatech, co stojí tak sama, jako

by nikomu nepatřila. Zrovna jako já. Vypadá opuštěně a smutně, nezdá se vám?

Jistojistě taky neměla vlastního otce a matku. Umím si přesně představit, co cítila.

Srdce jí bušilo a ruce měla studené jako já, když jsem se vás ptala, jestli u vás můžu

zůstat. Bála se... To všechno sem si snažila představit...“ (Nová, 1982, s. 46)

České vydavateľstvo Albatros sa zjavne rozhodlo pre radikálne vyškrtávanie,

a to nielen krátkych úsekov, ale dokonca aj celých štyroch kapitol.

No prišiel rok 1989. Zazvonil zvonec a rozprávke o cenzúre bolo koniec. Alebo

nie?

5 5

kritika prekladu

Katarína Grozaničová

V roku 2012 vyšla vo vydavateľstve Mladé letá najnovšia reedícia Anny zo Zele-

ného domu a nahliadli sme do nej, aby sme zistili, ako vyzerá preklad po viac ako

polstoročí od prvého vydania a viac ako dvadsiatich rokoch po páde komunizmu.

Na veľké prekvapenie sme prišli na to, že sa veľa nezmenilo. Postrehli sme len

menšie štylistické úpravy, napríklad vo vete: Kázala som ti učiť sa naspamäť, a nie

rozprávať. Pôvodne totiž vyzerala takto: Kázala som ti naučiť sa naspamäť, a nie

rozprávať. Čo na tom, že v origináli jej Marilla káže naučiť sa naspamäť modlitbu

Otčenáš, o čom v preklade niet zmienky a v kapitole chýbajú aj začiatočné slová

modlitby? Obrátili sme sa preto na vydavateľstvo a opýtali sa ich, ako je možné, že

naďalej vydávajú ideologicky upravený preklad. Ako sme zistili, problém cenzúry

je im známy a už v minulosti doplnili cenzurované pasáže do niektorých diel.

Anna sa však takéhoto prístupu pravdepodobne z finančných dôvodov nedočkala

a o vynechaných častiach knihy dosiaľ ani netušili.

Vzhľadom na naše zistenia si musíme položiť otázku: Nemala by byť kontrola

diel pre deti a mládež vydaných pred rokom 1989 pri tvorbe reedícií samozrej-

mosťou? V neposlednom rade vnímame bytostnú potrebu dať súčasnej generácii

prekladateľov šancu, aby vytvorila vlastné preklady diel a poskytla čitateľom, čo si

zaslúžia. Úplné preklady. Či sa nám to totiž páči, alebo nie, na policiach sloven-

ských knižníc a kníhkupectiev naďalej ležia skrátené a cenzurované preklady. Sú

pritom jedinými slovenskými podobami kníh, k akým majú deti, zatiaľ neznalé

cudzích jazykov, prístup.

Pokiaľ ide o Annu zo Zeleného domu, neostáva nám nič iné, ako veriť prísľubu

vydavateľstva, že urobí nápravu, a viac nebude platiť to, čo vyplýva z uvedenej

analýzy. Že v kráľovstve demokracie poddaní nemôžu čítať kvalitnú literatúru,

lebo by to bolo príliš drahé. Že v kráľovstve demokracie sa nehľadí na práva autora

ani na práva čitateľa, niet slobody vierovyznania ani prejavu, lebo čas sú peniaze

a opraviť starý preklad či, nebodaj, objednať nový by nám zisk neprinieslo.

SVETOVá gEOgRAfIA SLOVENSKEJ literatúry pre deti a mládež(K DEjINáM A SúČASNéMu STAVu pREKLADA-NIA SLOVENSKEj DETSKEj LITERATúRy DO EuRópSKych jAZyKOV)

v i K t ó r ia K n ia z Ko vákniazkova@yahoo.com

5 7

kritika prekladu

Viktória Kniazková

Literatúra pre deti a mládež zahŕňa vekovo, žánrovo, štylisticky a dobovo veľ-

mi rôznorodé diela. Sem patrí ľudová slovesnosť, neintencionálna umelecká

literatúra (taká, ktorá nebola pôvodne napísaná pre deti), intencionálna literatúra

(zameraná priamo na detského adresáta) aj didaktická literatúra (učebnice, prí-

ručky, detské encyklopédie a pod.).

Pod pojmom detská literatúra sa rozumie tá oblasť literárnej tvorby, ktorá je

určená príjemcom spravidla do 14 – 15 rokov. Presnejšie vekové členenie zodpo-

vedá vývojovým fázam detí a ich čitateľských potrieb. Zväčša sa delí na predčita-

teľskú fázu (mladší predškolský vek (1. – 3. rok) a starší predškolský vek (3. – 6.

rok)) a čitateľskú fázu (mladší školský vek (6. – 10. rok) a starší školský vek (11. –

15. rok)). V prvej fáze dominuje poézia (spievanky, rečňovanky) a knižné hračky,

od troch rokov pribúdajú rozprávky, bájky, jednoduché príbehy zo života, ume-

lecko-poznávacie knihy, drobné dramatické útvary. V školskej fáze deti zaujímajú

už aj detské encyklopédie a poviedky zo súčasného života detí. V staršom škol-

skom veku nastáva odklon od poézie a rozprávky a príklon k poviedkam, novelám

a románom zo súčasného života detí, historickej a umeleckoživotopisnej próze,

k dobrodružnej a vedecko-fantastickej literatúre, k cestopisom a literatúre faktu.

V našom príspevku sa zaoberáme predovšetkým umeleckou literatúrou urče-

nou pre deti v školskom veku, teda pre kategóriu približne od šesť do pätnásť ro-

kov. Je to dané tým, aká detská literatúra sa vo väčšine prípadov prekladá. Skúma-

né obdobie je ohraničené jednak vývinom samotnej slovenskej detskej literatúry,

jednak momentom, keď vznikol záujem o slovenskú tvorbu pre deti v cudzine. Do

konca 19. storočia slovenská literatúra pre deti mala prevažne utilitárno-didak-

tický charakter a až začiatkom 20. storočia sa funkcia detskej literatúry posunula

smerom k estetickému zážitku.

V tomto období vstúpili do literatúry autori, diela ktorých dnes už tvoria zlatý

fond slovenskej detskej literatúry: Krista Bendová, Ján Bodenek, Martin Hranko,

Jozef Horák, Jozef Cíger-Hronský, Fraňo Kráľ, Ľudo Ondrejov, Ľudmila Podjavo-

rinská, Martin Rázus, Mária Rázusová-Martáková.

5 8

kritika prekladu

Viktória Kniazková

Obdobie 30. – 50. rokov literárny historik a detský spisovateľ Ondrej Sliac-

ky označil ako prvú fázu umeleckej detskej literatúry alebo klasické obdobie,

v ktorom sa po prvýkrát priznalo detskému prijímateľovi právo nielen na výchovu

a vzdelávanie, ale aj na zábavu a estetický pôžitok.

Z tvorby pre deti tohto obdobia nie je preložené takmer nič. Výnimkou sú

niektoré v antológiách predstavené diela Márie Rázusovej-Martákovej (1905

– 1964) a tvorba Ľudmily Podjavorinskej (1872 – 1951). Detské básne a roz-

právky Podjavorinskej nájdeme tak v antológiách, ako aj knižných vydaniach

v češtine, angličtine, estónčine a ruštine. Z tvorby ďalších autorov tohto obdobia

v prekladoch vyšli výlučne diela pre dospelých.

Detská literatúra na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia podľa literárnej

vedkyne Zuzany Stanislavovej urobila značný krok dopredu, „právo na smiech,

priznané dieťaťu v 30. rokoch, rozšírila o právo na hru, zábavu, fantáziu takmer

neobmedzene“. V období politického odmäku do literatúry vstúpili autori, ktorí

vytvorili nový model literárnej tvorby pre deti a mládež. Obdobie začínajúce 60.

rokmi sa zvykne označovať ako fáza modernej detskej literatúry (na rozdiel od

predchádzajúcej klasickej fázy). Práve 60. roky 20. storočia Zuzana Stanislavová

nazýva „zlatým vekom detskej literatúry na Slovensku“. Toto tvrdenie dokázané

bádateľkou v početných prácach venovaných literatúre pre deti v rôznych vývino-

vých obdobiach potvrdzujú aj preklady slovenskej detskej literatúry do cudzích

jazykov. Detská tvorba Márie Ďuríčkovej, Kláry Jarunkovej, Jaroslavy Blažkovej,

Ľubomíra Feldeka, Jozefa Pavloviča, Vincenta Šikulu, Miroslava Válka je najviac

uznávaná v zahraničí. Tvorba mladších autorov – Dany Podrackej, Dušana Duše-

ka, Petra Glocka, Daniela Heviera, Jána Uličianskeho, Gabriely Futovej – je taktiež

preložená do viacerých európskych jazykov.

Začiatky recepcie slovenskej literatúry pre deti a mládež v rôznych krajinách

sú približne rovnaké z hľadiska času a štruktúry. Slovenská literatúra pre dospe-

lých sa postupne začala objavovať v cudzojazyčných prekladoch už od začiatku

19. storočia, boli to však väčšinou ojedinelé práce slovenských spisovateľov v an-

5 9

kritika prekladu

Viktória Kniazková

tológiách, ktoré boli známe len vedeckej verejnosti. Knižné vydania slovenských

diel, ktoré svedčia už o väčšom záujme v cudzojazyčnom prostredí, sa objavujú až

koncom 19. storočia. Za začiatok recepcie detskej literatúry môžeme považovať

obdobie po druhej svetovej vojne, keď vyšli v prekladoch prvé zbierky slovenské-

ho folklóru vo forme kníh pre deti. Boli to predovšetkým rozprávky zo zbierok

Pavla Dobšinského (1828 – 1885). Sústavný záujem o slovenskú literatúru v tom-

to období sa prejavil pochopiteľne z ideologicko-politických príčin v Sovietskom

zväze, kde slovenské rozprávky vyšli v rôznych jazykoch: ruštine (1955, 1956),

litovčine (1955), lotyštine (1955), estónčine (1956), bieloruštine (1956, 1958),

ukrajinčine (1957, 1963, aj v Prešove v roku 1960), kirgizštine (1959), оsetínčine

(1960), dokonca aj vo fínčine (Petrozavodsk, 1958)1.

Je zaujímavé poznamenať, že prvé vydania slovenského folklóru (napríklad

publikácie slovenských rozprávok v ruštine z roku 1949 alebo 1950) nemôžeme

ešte považovať za detskú literatúru, lebo aj predslov vedeckej povahy, zameranie

vydavateľstva a úprava samotnej knihy svedčia o tom, že nie je určená deťom, ale

skôr na oboznamovanie dospelého čitateľa so slovenskou ľudovou slovesnosťou.

V západných krajinách recepcia slovenskej literatúry v tomto období nebola

až taká odlišná, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Síce trochu neskôr ako v socia-

listických krajinách, ale približne v rovnakom čase, presnejšie v 60. rokoch nasle-

doval nemecký preklad rozprávok Dobšinského vydaný v Hanau (mesto je známe

ako rodisko bratov Grimmovcov), francúzsky vydaný v Paríži a anglický vydaný

v Londýne. Celkovo od začiatku 50. do konca 80. rokov slovenské rozprávky boli

publikované takmer vo všetkých európskych jazykoch, v niektorých krajinách vy-

šli v niekoľkých vydaniach (napríklad v Bulharsku: 1956, 1958, 1982; vo Francúz-

sku: 1967, 1977, 1980; v Holandsku: 1972, 1974, 1975; v bývalej NSR: 1966, 1975,

1 Informácia o preklade Dobšinského diela je čiastočne predstavená na stránke LIC (http://www.litcentrum.sk/40998).

6 0

kritika prekladu

Viktória Kniazková

1976, 1978; v Poľsku: 1984, 1986; v bývalej Juhoslávii v slovinčine: 1954, 1956,

1957, 1967, 1976 a chorvátčine: 1967)2.

Nechýbajú ani novšie vydania obľúbených slovenských rozprávok. Treba spo-

menúť aspoň najnovší preklad do angličtiny vydaný v Trnave v roku 2004. Ide

o spoluprácu niekoľkých odborníkov: slovenskej prekladateľky Jany Babirátovej

Judinyovej, amerického Slováka, dlhoročného lektora angličtiny na Slovensku

Francisa Xaviera Luthera a Američanky Jean Shofranko-Olexy, ktorá má tiež slo-

venské korene. Slovenská prekladateľka a editorka svoju úlohu videla v tom, aby

čo najhlbšie vystihla originál, korektori mali naopak tendenciu rozprávky ame-

rikanizovať, aby ich priblížili vnímaniu súčasného anglicky hovoriaceho dieťaťa.

Nakoniec všetci našli spoločnú zlatú strednú cestu, ktorej výsledkom je pekná

kniha, ktorej príťažlivosť zdôrazňujú aj krásne ilustrácie Dávida Ursinyho.

Podľa Američanov sa prekladateľské problémy vyskytli predovšetkým pri slo-

venských reáliách a vlastných menách. Američanom sa napríklad zdalo neprija-

teľné, že v jednej z rozprávok (Ženský vtip) dvaja bratia bývajú na jednom dvore,

teda dve rodiny na jednom pozemku:

Kedysi, ale nebodaj i to už dosť dávno, boli dvaja dvorania: jeden chudobný

a druhý bohatý. Chudobný nemal iba jedno prasiatko; aj tomu nebolo čo pod-

hadzovať, keď na celom bydle ako na dlani. Bohatý mal zo desať tých ošípaných

a často im podhadzoval jačmeňa, aj na válovci vždy mali čo lokať. Že to bolo na

jednom dvore, prasiatko aj tri razy dňa dobehlo medzi čriedu bohatého dvorana

a uchytilo si jačmeňa, nalokalo sa aj na válovci3.

2 Údaje sú z týchto zdrojov: Index Translationum (http://www.unesco.org/xtrans/bsresult.aspx?lg=0&a=Dob%C5%A1in-sk%C3%BD&fr=0).Prehľad vydaní Dobšinského v iných jazykoch na stránke LIC (http://www.litcentrum.sk/40998).Kovtun, George J. Czech and Slovak Literature in English. A Bibliography. Washington, 1988.

3 Dobšinský, Pavol. Prostonárodné slovenské povesti. (http://zlatyfond.sme.sk/dielo/389/Dob-sinsky_Prostonarodne-slovenske-povesti-Treti-zvazok/40).

6 1

kritika prekladu

Viktória Kniazková

V anglickom preklade s názvom The Power of a Woman‘s Reasoning bratia bý-

vajú každý na svojom dvore vedľa seba:

Once, it had to be a very long time ago, two men lived near each other in the vil-

lage. One was a poor man and the other was rich. The poor man’s dwelling was as

bare as a human palm and his only possession was a small pig. Being so poor, he

had no fodder to feed it. The rich man had ten pigs and he often fed them with bar-

ley. His pigs always had something in their trough. Because the two men lived so

near each other, the poor man’s pig ran to the rich farmer’s herd many times a day

and always caught some barley or guzzled something from the trough4.

Prekladateľský problém vznikol aj pri slovenskom dievčenskom mene Hanka,

ktoré by sa podľa amerických kolegov mohlo zamieňať s hanlivým slovom „hun-

ky“, ktorým na začiatku 20. storočia oslovovali v Pensylvánii robotníkov maďar-

ského a slovenského pôvodu. V preklade niektorých rozprávok je meno dievčen-

skej postavy vynechané a postava sa nazýva slovom girl, čo možno považovať za

adekvátne riešenie, keďže aj slovenské predlohy v rôznych úpravách a prerozprá-

vaniach evidujú rôzne zmeny vrátane vlastných mien.

Kniha Slovak Folktales sa predáva na Slovensku aj v USA a má takéto venova-

nie: Táto kniha je vytvorená na pamiatku našich slovenských praotcov a je veno-

vaná ich potomkom a všetkým deťom na Zemi (The book is in memory of our

Slovak forefathers and dedicated to their descendants and to all the children of

the world.5).

Pokračovateľkou literárnej tradície Pavla Dobšinského v 20. storočí sa stala

spisovateľka Mária Ďuríčková (1919 – 2004). Východiskom jej tvorby sa stal fol-

klór, ktorým sa zaoberala z viacerých hľadísk: ako zberateľka, editorka, zostavo-

vateľka výberov z ľudovej slovesnosti (vrátane dvoch dielov Slovenských rozprávok

Pavla Dobšinského (1980, 1983)), ale aj ako autorka vlastných rozprávok s folklór-

4 http://www.shsnepa.org/Folktales%20and%20Legends/Folktales/Woman%20Reasoning.htm

5 http://www.shsnepa.org/Catalog/Catalog-Slovak%20Folk%20Tales.htm

6 2

kritika prekladu

Viktória Kniazková

nym základom. Kým vo svojich prvých rozprávkach sa Ďuríčková výrazne opiera

o folklórny model, vo svojej tvorbe zo 60. rokov (O Guľkovi Bombuľkovi (1962),

Jasietka (1963)) sa už pridržiava novej poetiky, zobrazuje detské postavy, postavy

čudákov a rojkov. V 70. – 80. rokoch v knihách ako Biela kňažná (1973), Dunajská

kráľovná (1976), Prešporský zvon (1978) či Panenská veža na Devíne (1988) využí-

va povesť ako sujetový základ.

Rozsiahle dielo Márie Ďuríčkovej je dôkladne predstavené aj v prekladoch,

najviac v nemeckých, českých, maďarských a ruských. V ďalších európskych jazy-

koch (spolu je ich okolo 17) vyšli len jednotlivé diela slovenskej autorky. Vo väčšej

časti sú to preklady, ktoré vyšli do 90. rokoch v socialistických krajinách. Ale aj

v západnej Európe bola tvorba Ďuríčkovej ocenená: jej knihy Dunajská kráľovná

a Krása nevídaná boli Medzinárodnou úniou pre detskú knihu (IBBY) v rokoch

1978 a 1980 zapísané na Čestnej listine H. Ch. Andersena. Popri početných domá-

cich oceneniach autorka získala aj Európsku cenu za detskú literatúru provincie di

Trento za knihu Zlatá brána.

Zároveň s Máriou Ďuríčkovou tvorila detskú literatúru jej rovesníčka Klára Jarunková (1922 – 2005), ktorá sa stala v 70. rokoch najpreklada-nejšou slovenskou autorkou pre deti a mládež. Doteraz sú jej knihy jedny z najznámejších slovenských kníh v zahraničí.

Knihy Jarunkovej predstavujú novátorský pohľad na obdobie medzi detstvom

a dospelosťou, jej hrdinovia už nie sú deti, ale ešte nie sú ani dospelí, jej umelecký

svet je svet človeka v období duševného a fyzického dozrievania. V jej poviedkach

a románoch sa mladí ľudia stávajú nie objektom, ale subjektom rozprávania. Jej

príbehy sú každodenný život, obyčajné udalosti, ktoré veľmi silno prežíva dospie-

vajúci človek. Ale sú to aj príbehy z exotických krajín, cestopisy z iných koncov

sveta, rozprávky pre najmenších, ale aj náučno-populárne knihy s didaktickou

zložkou. A všade je prítomný láskavý humor, hlboká znalosť detskej duše, zapája-

nie hry, ktorá ponúka vzájomné porozumenie detí a dospelých. Týmito kvalitami

očarila próza Kláry Jarunkovej nielen detských čitateľov všade vo svete.

6 3

kritika prekladu

Viktória Kniazková

Už jej prvotina – zbierka poviedok o školákoch Hrdinský zápisník, ktorá vyšla

v roku 1960 – sa stala literárnou udalosťou a neskôr aj kultovou knihou generácie

detského aspektu. V priebehu niekoľkých ďalších rokov kniha bola preložená do

bulharčiny (1963), estónčiny (1963), nemčiny (1963, 1972), ruštiny (1962,1965),

maďarčiny (1965) a poľštiny (1982).

Spisovateľkina dcéra, akademická maliarka a ilustrátorka Daniela Zacharová

spomína, keď ešte sama bola školáčkou a spolu s mamou prežívala zrod tejto kni-

hy a jej úspech. Rozpráva, ako spisovateľku potom trápilo, či po tomto prvom

úspechu nebudú ďalšie knihy horšie. Ale neboli. Veď o tri roky prišiel román Je-

diná (1963), ktorý sa hneď stal „podpultovkou“ v predajniach na Slovensku. To

bola prvá kniha, ktorú Daniela Zacharová ilustrovala ešte ako prváčka na Vysokej

škole výtvarných umení.

Jeden z prvých prekladov vyšiel v USA pod názvom Don´t cry for me, kde sa

udržal dva roky v rebríčku bestsellerov. K tomu nepochybne prispela aj vynika-

júca práca prekladateľa George Theinera. George (Jiří) Theiner sa narodil v roku

1926 blízko Prahy, ale už v 1938 jeho rodina z politických dôvodov emigrovala

do Anglicka a po vojne sa znovu vrátila do Prahy, kde prekladateľ zostal do 1968,

keď znova odišiel do Londýna, kde býval spolu s rodinou až do svojej smrti v roku

1988. Ako talentovaný prekladateľ do angličtiny a dlhoročný šéfredaktor časopisu

Index on Censorship za svoje celoživotné dielo pokladal šírenie a propagáciu čes-

koslovenskej literatúry v zahraničí.

Mnohí čitatelia Kláry Jarunkovej poukazujú na podobnosť jej knihy s romá-

nom Jeroma Davida Salingera Kto chytá v žite (1951). Hlavná postava Jedinej

Olinka – podobne ako Holden Caulfield – vidí to najlepšie a najsvetlejšie v malom

dieťati, pre šťastie ktorého je schopná obetovať vlastné záujmy. Mládežnícky jazyk

a pohľad dospievajúceho človeka v obidvoch dielach ich takisto veľmi zbližuje.

Zmenený anglický názov slovenského románu taktiež približuje koncepciu

Jarunkovej diela Salingerovmu Kto chytá v žite. Kým v slovenskom origináli sa

zdôrazňuje, že mnohé veci v živote a svetonázore dievčaťa sú spojené s tým, že

6 4

kritika prekladu

Viktória Kniazková

je jedináčik v rodine, v anglickom preklade toto ustupuje do pozadia. Do popre-

dia sa tak dostávajú vzájomné vzťahy Olinky s malými deťmi susedov, o ktoré sa

rodičia nestarajú. Na konci románu jedno z detí ide do detského domova a prosí

Olinku, aby preň neplakala (don´t cry for me).

Rozličnú recepciu v ideologicky odlišnom prostredí dokumentuje aj príklad

nemeckého prekladu. Kým v západnom Nemecku sa nevedeli nabažiť slovanskej

citovosti prózy Jarunkovej, vo východnom Nemecku sa dožadovali politicky ko-

rektných zásahov, ktoré autorka zásadne odmietala. Celkovo je román preložený

do trinástich európskych jazykov6.

O niekoľko rokov po Jedinej vyšli Jarunkovej detské knihy O jazýčku, ktorý

nechcel hovoriť (1964) a Brat mlčanlivého Vlka (1967). Ako spomína dcéra spiso-

vateľky Daniela Zacharová, tieto knihy sa tiež hneď stali hitom a v zahraničí ich

okamžite prekladali. Vo vtedajšom západnom Nemecku autorka získala ocenenie

Deutscher Jugendbuchpreis. Aj ju pozvali na odovzdávanie cien cez slovenské mi-

nisterstvo kultúry, no to oznámilo, že spisovateľka nemôže cestovať, lebo je chorá.

Nemci však zavolali Jarunkovej domov a slušne sa spýtali, ako sa cíti, a tá im svie-

žim hlasom oznámila, že výborne a práve píše. Nemcom sa nakoniec podarilo na

slovenskom ministerstve presadiť, aby mohla vycestovať, pričom museli napísať

niekoľko listov v duchu, že aká to bude pre krajinu hanba, ak autorka nepríde. Tak

ju nakoniec, dva dni pred termínom, pustili do západného Nemecka prevziať si

vysoké ocenenie. Nie vždy to dopadlo takto šťastne s vycestovaním spisovateľky

do tých krajín, kam ju pozývali v súvislosti s jej tvorbou, napríklad do Japonska

nemohla Jarunková ísť.

Príčinou jej mimoriadneho úspechu bolo to, že sa nikdy nebála dotknúť tém,

ktoré v tom čase boli absolútnym tabu nielen v socialistickom Československu, ale

aj v západných krajinách. Ako prvá na Slovensku sa vyslovila napríklad aj k téme

6 Jediná (1968, 1969, 1971 po anglicky, 1971 po dánsky, 1970 po holandsky, 1965, 1972, 1982 po maďarsky, 1968, 1970, 1971, 1974, 1979 po nemecky, 1972 po rusky, 1978, 1982 po taliansky, 1966, 1968, 1971 po poľsky, 1972 po chorvátsky, 1978 po estónsky, 1975 po lotyšsky, 1986 po macedónsky, 1985 po bulharsky; 1998 po turecky ‒ s podporou Komisie SLOIA LIC)

6 5

kritika prekladu

Viktória Kniazková

drog a ich strašných následkov v románe Stretnutie s nezvestným (1978)7, ktoré

pozorovala počas svojej cesty do Indie a Nepálu. Obracala sa aj k ďalším zaká-

zaným témam a o svojej tvorbe povedala: „Veľmi dôležitá je tiež odvaha dotknúť

sa tém ťažkých, zložitých, všeľudských, ako je napríklad dospievanie. Trvá síce

krátko, razantne však určuje smer budúceho života“.

Prevažnú časť svojho života tvorila Klára Jarunková v socialistickom režime,

ktorý jej nebol veľmi naklonený. Zahraničné vydavateľstvá si ju nachádzali samy

a prekladatelia niekedy prišli aj ku nej domov, aby sa poradili o prekladateľských

problémoch, hlavne pri slangu či archaických výrazoch, ktoré používala napríklad

v prípade postáv starých mám. Bohužiaľ, o prekladoch tvorby Kláry Jarunkovej,

ako aj ostatných slovenských spisovateľoch sa v tej dobe nehovorilo. A zdá sa, že

ani teraz slovenskí spisovatelia a výskumníci celkom neprekonali následky želez-

nej opony. Ako píše literárny historik Vladimír Petrík, tvorba Kláry Jarunkovej

detskú literatúru ohromne zoživotnila, jej „romány sa stali iniciatívou pre takmer

všetkých autorov pre deti a mládež. Je neuveriteľné, ako slovenská literatúra cez

jej knižky prerazila do sveta. Za to by sme mali byť autorke stále vďační“. Ale zas

s ľútosťou konštatuje, že slovenskému publiku nie je známe, aká je jej terajšia po-

zícia v literatúrach, do ktorých vošla cez preklady.

Daniela Zacharová sa okrem vlastnej tvorby venuje aj dielu svojej mamy. Podľa

jej údajov knihy Kláry Jarunkovej vyšli v 39 jazykoch v 130 vydaniach, doteraz

sú povinným čítaním v Austrálii a Taliansku a niekedy len vďaka nim mnohí ve-

dia, že Slovensko existuje, s patričnou hrdosťou konštatuje spisovateľkina dcéra.

Samotná autorka o svojom úspechu v zahraničí hovorila: „Ja som len písala, naj-

lepšie, ako som vedela. Nikdy som pri svojej osamelej práci nemyslela na to, čo

s knihou bude, kam pôjde, nikdy som ani vo sne nesiahala po svetovosti. Dnes

však viem, že hlavné je nikoho z cudziny nenapodobňovať, hlavná je vernosť sebe,

svojej vlastnej duchovnej podstate...“.

7 Spomínaný román bol preložený iba do češtiny: Setkání s nezvěstným / Charous, Emil / Praha: ČSs. spis., 1983.

6 6

kritika prekladu

Viktória Kniazková

Svojou poetikou Klára Jarunková patrí k tzv. generácii detského aspektu, ktorej

jadrom sa stali koncom 50. a v 60. rokoch Ľubomír Feldek, Miroslav Válek, ale aj

Vincent Šikula, Jaroslava Blažková a ďalší.

Iniciátormi pohybu sa stali autori literatúry pre dospelých8, ktorí stanovili

dvojjedinosť tvorby pre deti i dospelých, nevyhnutnosť používania moderných

postupov aj v literatúre pre deti, rešpekt voči detskému čitateľovi9. Posun od nor-

matívnej výchovy k estetickej slobode vyjadril v roku 1958 Ľubomír Feldek (1936)

vo svojom programovom článku Bude reč o literatúre pre deti publikovanom

v Mladej tvorbe. Konkretizáciu programu autor hneď predstavil vo svojej prvoti-

ne, lyrickej rozprávke Hra pre tvoje modré oči, uverejnenej v tom istom čísle časo-

pisu. Báseň s krásnymi ilustráciami Miroslava Cipára bohužiaľ na príkaz cenzúry

hneď zošrotovali. Je to jedna z príčin, prečo neevidujeme žiadne preklady tohto

diela do cudzích jazykov. Hra, fantázia, asociácia, alúzia, nonsens, paródia, auto-

biografickosť – sú to základné črty poetiky Ľubomíra Feldeka, ktoré sa uplatnili

v jeho ďalších básnických, prozaických i dramatických dielach pre deti: Zlatúšik

(1965), Zelené jelene (1968), Rozprávky na niti (1970) Zvířecí báje (1970), Botafogo

(1966, bábková hra), Jánošík podľa Vivaldiho (1979) a množstve ďalších. Všetci

poznajú aj zbierky jeho rozprávok: Modrá kniha rozprávok (1974), Zelená kniha

rozprávok (1983), Veľká kniha slovenských rozprávok (2003), Modrozelená kniha

rozprávok (2004), Čiernobiela kniha rozprávok (2011).

Meno Ľ. Feldeka, ktoré je spojené so zrodom modernej (a podľa niektorých

bádateľov aj postmodernej) detskej literatúry, je málo známe v zahraničí. Je zaují-

mavé poznamenať, že takmer všetky jazyky, v ktorých doteraz vyšla detská tvorba

Feldeka, sú slovanské jazyky: najviac je jej v češtine, sú aj ruské, slovinské, mace-

dónske, srbské, chorvátske, bulharské, poľské preklady.

8 Konkretisti alebo tzv. Trnavská skupina

9 S. Šmatlák konštatoval, že generácia detského aspektu „dvojjedinosťou“ tvorby pre deti i do-spelých prispela k vnímaniu detskej literatúry ako „síce špecifickej, no ideovo-esteticky naskrze rovnocennej, legitímnej súčasti celonárodnej literatúry“.

6 8

kritika prekladu

Viktória Kniazková

Z neslovanských jazykov si treba všimnúť preklad Modrej knihy rozprávok do

angličtiny, ktorý uskutočnila v roku prekladateľka Heather Trebaticka, autorka

množstva anglických prekladov slovenskej literatúry, stála spolupracovníčka Lite-

rárneho informačného centra (LIC) a vyučujúca Katedry anglistiky a amerikanis-

tiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Nerovnoznačnosť záujmu doma a v zahraničí čiastočne vysvetľuje aj samotný

autor v jednom z nedávnych rozhovorov o prekladoch jeho kníh:

„Najviac sa prekladala Modrá. Ale obávam sa, že moje knižky nemôžu zaujať

nikoho vo svete, pretože ani to, čo bolo preložené, nie je na trhu. Jednak preto, že

za mojej éry okrem Kláry Jarunkovej už len málokto zo slovenských spisovateľov

prerazil cez železnú oponu do sveta. A jednak preto, že ja som sa ani preraziť

neusiloval, naopak, usiloval som sa písať nepreložiteľne. Písal som pre deti najmä

poéziu, a tú som písal tak, že polovicu vždy za mňa napísala sama slovenčina.

Slovenčina je pre básnika úžasný spolupracovník. V spolupráci s ňou som na-

písal vždy niečo, o čom som vedel, že to vychutná predovšetkým slovenský čita-

teľ. Sociológovia hovoria, že sebavedomie má byť bez prívlastkov. Obávam sa, že

v poézii pre deti to neplatí. Sebavedomie slovenského básnika pre deti je slovenské

básnické sebavedomie“.

Či takéto sebavedomie bolo príznačné aj pre tvorbu Miroslava válka (1927 –

1991), vie posúdiť jeho dlhoročný prekladateľ do angličtiny Ewald Osers10, ktorý

sa zveril so svojou skúsenosťou pri prekladaní Válkovej poézie pre deti:

10 Ewald Osers sa narodil roku 1917 v Prahe. Od roku 1938 žije vo Veľkej Británii. Po vojne sa stal redaktorom pre sovietske hospodárske záležitosti, neskôr šéfredaktorom pre východnú Európu; posledných sedem rokov v BBC bol zá¬stupcom sekčného šéfa. V roku 1977 odišiel do dôchodku. Výsledkom praktického i teoretického záujmu o prekladateľskú problematiku bol celý rad jeho prednášok, statí a článkov. Popri iných významných postoch bol dvojnásobným podpredsedom FIT, trojnásobným predsedom Translators Association, redakčným riaditeľom časopisu Babel. Je nositeľom mnohých pôct a cien. Ako prekladateľ na voľnej nohe preložil 148 kníh (z toho 45 básnických zbierok). Niekoľko stoviek preložených básní mu vyšlo v antológi-ách a časopisoch v Británii, USA, Kanade, Austrálii, Indii, Nemecku, Československu, Juhoslávii a Bulharsku (http://www.litcentrum.sk/36186).

6 9

kritika prekladu

Viktória Kniazková

„Preklad básní je špecializovaný aspekt literárneho prekladu, ale je to aspekt,

s ktorým po viac ako štyridsiatich zväzkoch prekladovej poézie mám dosť skúse-

ností. Keď sa však nakladateľstvo Modrý Peter na mňa obrátilo, či by som sa nech-

cel pokúsiť preložiť básne Miroslava Válka pre deti, chvíľku som váhal. Detskú

literatúru som totiž dosiaľ neprekladal. Je svet predstáv slovenských detí rovnaký

ako svet predstáv anglických alebo amerických detí? To bola moja otázka. Dá sa

celé pozadie detských riekaniek a detských hier prenášať do anglofónnej kultúry?

Ale keď som si prečítal Válkove básne, mal som pocit, že preklad je možný. Do-

konca ma lákala hodená rukavica... A ponuku som prijal. Niektorí detskí psycho-

lógovia tvrdia, že deti na Západe sú dospelejšie ako deti v strednej a východnej

Európe a že básne určené pre desaťročné slovenské deti sa skôr hodia pre anglické

deti vo veku asi osem rokov. I keď je to pravda, predpokladám, že to už nie je prob-

lém prekladateľa, ale vydavateľa alebo distribútora, prípadne kníhkupca. Väčšina

Válkových básní neobsahovala nič špecificky slovenské; zdalo sa mi, že tieto básne

by mohol napísať aj anglický autor“.

Ako príklad uvádza E. Osers svoje prekladateľské riešenia pri práci s básňami

Loď, Jedná veľká opica a dve malé a Pampulóni. V poslednej básni, kde ide o ob-

sahový nezmysel, zvukový efekt a nonsensové slová, sa prekladateľ opieral o dlhú

tradíciu týchto prvkov v anglickej literatúre začínajúcu Alicou v krajine zázrakov.

Všetky tieto aspekty E. Osers vystihol vo svojom preklade, nevyhýbajúc sa ani

autorským novotvarom: Pampulóni z Pampulónie, pampulóvre, pampúlia, pam-

pulovali, spampulóni sa, Pampulónec, pampulón, pampuloká, pampuláši sa = The

Pampaloons From Pampalonia, pampullovers, pampupils, pampuliding, pampalo-

on, pampudell, pampucupboard, pampuchink, pampulery.

Čo sa týka celkovo prekladania Válkovej poézie pre deti, najviac sa preklada-

li zbierky Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov (1964) a Do Tramtárie

(1970), ktoré boli publikované v 80. rokoch v Poľsku, Belgicku, Fínsku, bývalej

NDR, Bulharsku a Sovietskom zväze v ukrajinčine a ruštine.

Z generácie detského aspektu nemôžeme nespomenúť ešte dve mená, sú to

vincent Šikula (1936 – 2001) a Jaroslava Blažková (1933). Hoci poetika ich tvor-

7 0

kritika prekladu

Viktória Kniazková

by je veľmi blízka, ich spisovateľské osudy sú veľmi odlišné, odlišná je aj recep-

cia ich diel v zahraničí. Východisko ich tvorby na začiatku 60. rokov je založené

na používaní nových metód a nového prístupu k detskému subjektu. Kým však

úspech a rozkvet popularity Blažkovej spadá do polovice 60. rokov a po emigrácii

do Kanady v roku 1968 jej meno upadlo do zabudnutia, uznanie a úspech Šikulo-

vej tvorby počas celých 70. a 80. rokov sa len stupňoval.

Štruktúra prekladania ich detských kníh sa takisto veľmi odlišuje. Kým tvorba

Vincenta Šikulu bola známa prevažne v socialistických krajinách, Jaroslava Blaž-

ková sa tešila popularite v západných krajinách, hlavne v bývalej NSR a vo Fran-

cúzsku.

S trpkosťou hovorí Blažková o vynútenom mlčaní v emigrácii: „Môj vnuk, keď

mu rozprávam rozprávku, sa ešte i dnes čuduje, akou zvláštnou angličtinou to sta-

rá mama hovorí. Spisovateľ a herec sú odkázaní na dokonalú znalosť jazyka, je to

ich nástroj. Odchodom do cudziny, pokiaľ nie sú v cudzej reči skutočne vycibrení

ako Milan Kundera, ktorý hovoril po francúzsky od malička, ocitnú sa v strašnej

situácii zúrenia aj sĺz“.

Je zaujímavé, že práve ten rok, keď Jaroslava Blažková emigrovala do zahra-

ničia, bol mimoriadne úspešný z hľadiska vydávania Šikulových kníh v cudzích

jazykoch. Novely Prázdniny so strýcom Rafaelom a S Rozarkou vyšli v českom,

ruskom, bulharskom, maďarskom preklade. Celkovo tieto dve najprekladanejšie

Šikulove diela vyšli v dvanástich jazykoch, prevažne slovanských.

Generáciu detského aspektu v 90. rokoch vystriedali noví autori detskej lite-

ratúry. Sú to talentovaní Dušan Dušek (1946), Peter Glocko (1946), Erik Jakub

Groch (1957), Daniel Hevier (1955), Jana Juráňová (1957), Ján Uličiansky (1955),

Gabriela Futová (1971), ktorí tvoria detskú literatúru dnešného dňa. Preklady ich

diel nie sú zatiaľ veľmi početné. Tí, ktorí debutovali ešte v 70. – 80. rokoch, majú

medzi inými aj ruské, poľské, slovinské preklady. Tí, ktorí začali tvoriť v novej po-

liticko-ekonomickej situácii, sa snažia presadiť v západných krajinách: Taliansku,

Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, kde sú často publikovaní s podporou SLOLIA.

7 1

kritika prekladu

Viktória Kniazková

Komisia SLOLIA LIC (čo znamená Slovak Literature Abroad) je organizácia, kto-

rá podporuje vydávanie slovenskej literatúry v prekladoch do cudzích jazykov.

Doteraz (k 20. januáru 2014) s jej podporou bolo realizovaných 406 prekladateľ-

ských projektov11.

A takmer všetci z uvedených autorov majú vďaka SLOLIA LIC preklady do

taliančiny. To je spojené s veľkou udalosťou slovenského literárneho života, keď

sa v roku 2010 Slovensko stalo po prvý raz čestným hosťom na najvýznamnej-

šom veľtrhu detskej knihy v Bologni. Expozíciu slovenského stánku navštívil aj

Umberto Eco, ktorý obdivoval hlavne ilustrátorskú tvorbu slovenskej detskej li-

teratúry: „V Poľsku, na Slovensku a v Čechách vznikajú veľmi krásne obrázky do

detských kníh a je to prostredie veľmi žičlivé voči vydávaniu kníh. Je to naozaj Bo-

hom požehnané územie, kde sa robia krásne knihy pre deti. Je tam veľká tradícia

tvorby plagátov aj ilustrácie kníh pre deti. Aj táto výstava ilustrácií je prekrásna“.

Treba vyzdvihnúť túto veľmi dôležitú súčasť detskej knihy. Veď niekedy práve

ilustrátori v spoluautorstve so spisovateľom vytvárajú ten obraz, ktorý si dieťa pri

čítaní knihy zapamätá. Tak napríklad vždy si spomenieme na ilustrácie Ľudovíta

Fullu pri čítaní Dobšinského rozprávok alebo na Albína Brunovského pri čítaní

Feldekových rozprávok. Aj súčasní ilustrátori Peter Čisárik, Dušan Kállay či mla-

dá Daniela Olejníková tvoria súčasnú slovenskú literatúru pre deti.

Význam ilustrácie vyzdvihuje aj spisovateľ Ján Uličiansky, keď hovorí, že silnou

stránkou knižnej tvorby pre deti je predovšetkým slovenská ilustrátorská tvor-

ba: „Samozrejme, má svoju slávnu tradíciu, no aj veľa talentovaných a prieboj-

ných mladých umelcov. Vizuálna stránka knihy je prirodzene komunikatívnejšia,

povedal by som, že ,bezbariérová‘. Na to, aby niekto ocenil, napríklad Uchnárov

ilustrátorský štýl, nemusí vedieť čítať po slovensky. Ale kvôli Hevierovi by sa to

mohol naučiť. Chcem tým povedať, že aj slovenskí spisovatelia by mohli obstáť

11 http://www.litcentrum.sk/slolia

7 2

kritika prekladu

Viktória Kniazková

v medzinárodnom kontexte, je tu však stále problém prekladu do cudzích ja-

zykov“. A práve vďaka ilustráciám bola preložená kniha Uličianskeho Máme

Emu do taliančiny12, keď sa svojho času vydavateľ Paolo Acco priam zaľúbil do

farebnosti a imaginatívnosti ilustrácií Petra Čisárika. O vysokej úrovni sloven-

skej ilustrátorskej školy svedčí aj to, že často ilustrácie k originálnemu titulu

v slovenčine neopúšťajú ani jeho preklad.

O tom, nakoľko je dôležitá ilustrácia pri prezentácii detských kníh v zahraničí,

sa mohli slovenskí autori presvedčiť aj na dánsko-slovenskom pracovnom semi-

nári, ktorý sa konal v roku 2004 v Dánskom centre pre spisovateľov a prekladate-

ľov neďaleko mestečka Viborg. Tam sa najviac hovorilo o tom, že práve ilustrácia

je dominantná v dánskej literatúre pre deti. Potom sa konal aj workshop, ktorého

úlohou bolo vybrať zo slovenskej produkcie tri tituly, ktoré považujú za publiko-

vateľné v dánskom kontexte. Pritom sa ukázalo, že pri výbere sa tímy nezhodli,

lebo Slováci zo svojich kníh vybrali iné tituly ako ich dánski kolegovia, ktorí sa

zameriavali skôr na ilustračnú zložku kompatibilnú v dánskom ilustračnom kon-

texte.

Celkovo recepciu slovenských detských kníh v zahraničí znázorňujú štatistické

údaje, získané výskumom tvorby 113 slovenských spisovateľov pre deti od konca

19. do začiatku 21. storočia. Ukázalo sa, že iba tretina z nich vôbec má nejaké pre-

klady do cudzích jazykov. Najaktívnejšia je recepcia v nemecky hovoriacej oblasti,

pretože z 240 preložených diel je 50 vydaných po nemecky, hoci väčšina z nich

vznikla ešte pred rokom 1989 a v bývalej NDR. Stály a veľký záujem o slovenské

detské knihy majú českí čitatelia. Tak isto slovenská tvorba sa aktívne prekladá

v Poľsku a Maďarsku. Veľa je prekladov do ruštiny, hoci v tomto prípade ide

takmer výlučne o knihy vydané v Sovietskom zväze, po roku 1990 sa neprekladá

takmer nič, čo je veľká škoda, lebo ruskí čitatelia by určite mali záujem o slovenské

12 V taliančine vyšla pod názvom Magica Ema.

7 3

kritika prekladu

Viktória Kniazková

knihy pre deti a mládež. Ďalším často sa vyskytujúcim jazykom je angličtina, ale

treba poznamenať, že sú to často knihy vydané na Slovensku a je otázne, aký je

o ne potom záujem v anglicky hovoriacich krajinách13.

Ako poukázal Martin Djovčoš vo svojej monografii Kto, čo, ako a za akých pod-

mienok prekladá: Prekladateľ v kontexte doby: „Slobodná vôľa a práca prekladateľa

bola do istej miery vždy niečím limitovaná, či už z náboženských, politických, prí-

padne v súčasnosti ekonomických dôvodov“. Dokumentuje to aj výrazný posun

v oblasti prekladania detských kníh najprv do jazykov socialistických krajín v 50.

– 80. rokoch k prekladaniu do jazykov západných v 90. rokoch 20. storočia a pr-

vých rokoch 21. storočia a v poslednej dobe sa geografia prekladov rozšírila aj

na jazyky nových členských krajín Európskej únie (ako je lotyština, litovčina či

slovinčina).

V súčasnosti prekladanie slovenskej detskej literatúry prebieha dvoma smer-

mi: na jednej strane je to snaha slovenských literárnych inštitúcií propagovať slo-

venskú tvorbu vo svete, na druhej strane je to záujem samotných prekladateľov

(často slovenského alebo českého pôvodu) v zahraničí o to, aby zoznámili svojich

spoluobčanov so svojbytnou, pozoruhodnou a bohatou slovenskou literatúrou.

(Doc. Viktória Kniazková, CSc., z Filologickej fakulty

Petrohradskej štátnej univerzity, venuje sa prekladom

slovenskej literatúry do cudzích jazykov)

13 Tieto štatistické údaje si nenárokujú na absolútnosť a úplnosť, avšak odrážajú reálnu situá-ciu prekladania slovenskej literatúry pre deti a mládež, čo potvrdzujú aj údaje z iných bibliogra-fických zdrojov:Index TranslationumSlovenská literatúra v prekladoch 1945-1966. Bibl. súpis beletrie, dets. lit. a lit. vedy. Zost. Libor Knězek. Martin, Matica slovenská, t. Tlač, 1970.Kovtun, George J. Czech and Slovak Literature in English. A Bibliography. Washington, 1988.

7 4

kritika prekladu

Viktória Kniazková

Z O Z na m P O u ž i t e j l i t e r at ú ry

Sliacky, O. – Stanislavová, Z.: Kontúry slovenskej literatúry pre deti a mládež v rokoch 1945-1997. Prešov : Náuka, 1998.Manning, C. A. ed.: An anthology of Czechoslovak poetry. With the assistance of Anna V. Capek and Alois B. Koukol. New York, Columbia University Press, 1929.Andrew Cincura: An Anthology of Slovak literature. Riverside, Calif., Uni-versity Hardcovers. 1976.Sliacky, O. – Stanislavová, Z.: Kontúry slovenskej literatúry pre deti a mládež v rokoch 1945-1997. Prešov : Náuka, 1998. Словацкие сказки / пер. Д. А. Горбова. Москва : Государственное издательство художественной литературы, 1950.Kániková, M.: Dobrodružstvo prekladu. Pavol Dobšinský: Slovak Folktales (http://www.litcentrum.sk/clanky/dobrodruzstvo-preklad).Václavková, V.: Potomkovia slávnych: Klára Jarunková písala len ceruzkou. In: Život. Vydanie: 15/2010 (http://zivot.azet.sk/clanok/7342/potomkovia-slavnych-klara-jarunkova-pisala-len-ceruzkou.html).Jarunková, K.: Don’t Cry for Me. Translated from the Slovak by George Theiner. Published by Four Winds Press, New York, NY, 1968.http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/klara-jarunkova#Pre deti a mládežAndrejčáková, E.: Ako vzniká hit: Jediná Kláry Jarunkovej (http://kultura.sme.sk/c/6669870/ako-vznika-hit-jedina-klary-jarunkovej.html).Piešťany: MsK, 2006 - Ev.č. 14/2006.Petrík, V.: K nedožitej deväťdesiatke Kláry Jarunkovej. In: Knižnica. Roč. 13, č. 4, 2012.Sedláková, K. V živote sa treba občas zasmiať. In: http://zena.pravda.sk/ludia/clanok/272325-v-zivote-sa-treba-obcas-zasmiat/Miko, F.: Aspekt výrazu. Výrazové zvláštnosti súčasnej prózy pre mládež. In: Estetika výrazu. Teória výrazu a štýl. Bratislava: SPN, 1969.Sliacky, O.: Kontúry periodizačného procesu slovenskej literatúry pre deti a mládež In: BIBIANA, revue o umení pre deti. V. 1997. č. 2.Šmatlák S.: Básnik a dieťa. Reflexie o detskej poézii. Bratislava: Mladé letá, 1976.Feldek, Ľ.: Bude reč o literatúre pre deti. In: Mladá tvorba, 3, 1958, č. 4, s. 9 – 10.Stanislavová, Z.: K systému obraznosti v rozprávke Ľubomíra Feldeka In: Slovo o slove : zborník Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity. - Prešov : Pedagogická fakulta PU, 2003.Bábiková, M.: Ľubomír Feldek hovorí o tvorbe pre deti : Veľký tresk – začiatok slobodnej fantázie. In: Knižná revue 2010/3 (http://www.litcentrum.sk/rozhovory/lubomir-feldek-hovori-o-tvorbe-pre-deti).Osers, E.: Prekladanie Válkových básní pre deti. In: Slovo a svet. Perspektívy prekladania slovenskej literatúry / Kolektív autorov. 2004.http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/jaroslava-blazkova

7 5

kritika prekladu

Viktória Kniazková

Benicová, K.: Vincent Šikula. Personálna bibliografia vydaná pri príležitosti nedožitého 70. výročia narodenia. Pezinok, 2006.Bábiková, M.: O tvorbe pre deti hovorí Ján Uličiansky (http://www.litcen-trum.sk/rozhovory/o-tvorbe-pre-deti-hovori-jan-uliciansky).Belková, Z. – Kepštová, Ľ.: Detské knihy v Bologni, 15. 4. 2010 (http://kultu-ra.sme.sk/c/5320995/detske-knihy-v-bologni.html).Kepštová, Ľ.: Ako literatúra pre deti a mládež cestuje cez hranice (02. 04. 2004) (http://www.litcentrum.sk/25367).Djovčoš, M.: Kto, čo, ako a za akých podmienok prekladá: Prekladateľ v kon-texte doby. Banská Bystrica, 2012.

NÁZORY A RECENZIE

7 7

kritika prekladu

Päť KRoKov K DoBRéMu PReKlADu

2. Ako nepreložiť poéziu

Takto pred troma rokmi, keď som síce už pracoval tam, kde pracujem, ale stále som sa popritom venoval aj pre-kladu viac ako teraz (lebo teraz sa mu nevenujem prakticky vôbec), listoval som si vo Wikipédii, čo občas robím stále, ale akosi stále menej. Čas nepus-tí.

And now, ako hovorievali Mon-ty Python, for something completely different. Neexistuje prakticky žia-den dôvod, pre ktorý by ste mali ve-dieť, kto bol muž menom John Mc-Crae, teda okrem toho, že by vás to napríklad mohlo zaujímať. Nuž teda, John McCrae bol v prvom rade Kana-ďan, v druhom rade lekár a v treťom rade sa narodil v tej nešťastnej dobe, v ktorej, ak ste boli muž, šli ste umrieť do zákopov prvej svetovej vojny. Čo aj vykonal. John McCrae zomrel 28. januára 1918 na zápal pľúc v poľ-nej nemocnici vo Francúzsku a nijako by sa neodlišoval od deviatich až pät-nástich miliónov rovnako nešťastných ľudí, nebyť toho, že bol aj poetom. Nie veľkým, vlastne mu vyšla len jed-na zbierka, aj to posmrtne, a aj z nej v pamäti ostala jediná báseň.

Tá jediná báseň sa volá In Flan-ders Fields, po slovensky správne Na flámskych poliach, hoci isté noviny vymysleli už aj doteraz neznámu geo-grafickú oblasť Flandry. Bez mäkčeňa. Toľko tiež k prekladom. Známou, ba

keby len známou, priam symbolom zbytočnosti prvej svetovej vojny, sa stala vďaka rezignácii, s akou autor prijíma nevyhnutnosť vlastnej smrti a kladie ju do kontrastu s krásou živo-ta a flámskych polí, na ktorých ho tá smrť pravdepodobne očakáva. Práve zo mňa prehovoril literárny recenzent.

In Flanders Fields

In Flanders fields the poppies blowBetween the crosses, row on row

That mark our place; and in the skyThe larks, still bravely singing, flyScarce heard amid the guns below.

We are the Dead. Short days agoWe lived, felt dawn, saw sunset glow,

Loved and were loved, and now we lie In Flanders fields.

Take up our quarrel with the foe:To you from failing hands we throwThe torch; be yours to hold it high.

If ye break faith with us who dieWe shall not sleep, though poppies grow

In Flanders fields.

Technicky – s dôrazom na slovo tech-nicky a potom ešte na slovo technicky – nie je s prekladom žiaden problém. Stačí predsa vziať originál, nasta-viť rýmy, neodísť priďaleko od témy a slabiky sa už nejako doladia. Preklad je hotový. Prakticky je to však omno-ho ťažšie a tým sa zároveň dostávame k tomu, prečo žiaden poriadny pre-klad do slovenčiny neexistuje. Pre-

7 8

kritika prekladu

mu produktu stredne veľkej latinskoa-merickej krajiny. Nesedeli. Stále nese-deli. Nič nevychádzalo.

Za celý jeden víkend som preložil jednu veľkú nulu, v druhom som sa dostal opäť zhruba do polovice. Po-čas tretieho víkendu som na súbor na ploche krivo pozeral, reku, nech si len odpočinie. Nech získam odstup. Na štvrtý víkend som ho otvoril opäť, od-stup som naozaj aj získal a všetko som zmazal. Nedalo sa to čítať. Pochopil som, že morfológia aj lexikológia sú v slovenčine natoľko odlišné, že pre-klad pri dodržaní všetkých pravidiel rondeau jednoducho nie je možný. Alebo – a toto bol ten horší prípad – možný je, len ho nie som schopný. Ešte som uskutočnil posledný zúfa-lý pokus a zadanie poslal na katedru, nech len skúsia potrápiť študentov. Výsledok neviem, preklad dodnes ig-norujem. Súbor je stále na ploche, ob-čas naň placho pozriem.

A čo tým chcem povedať? Dra-hí študenti, či vás bude živiť pre-klad, tlmočenie alebo niečo úplne iné, rozširujte si vedomosti. Ak ste si prečítali tento článok, teraz už vie-te, čo je rondeau a aké problémy vás pri ňom čakajú. Pravdepodobne vám to síce nebude nikdy na nič dobré, ale predsa len ste o vedomosť bohat-ší. Cvičte si – a nielen v rámci štúdia a nielen počas neho – prácu so slo-vom. Je to celoživotná záležitosť. A najmä, nevyhýbajte sa poznaniu. Čítajte knihy, zbierajte informácie a ak môžete, robte to v origináli. Vší-

kážkou je totiž forma, ktorou je báseň písaná, forma, ktorá sa volá rondeau.

Rondeau pochádzajúca zo stre-dovekého Francúzska, tvorí ho rôz-ny počet veršov (zväčša trinásť) po osem slabík a k tomu dva refrény. Tie sú dĺžkou polovičné – v každom sú slabiky štyri. Slohy sú tri a v každej sa medzi sebou verše rýmujú tak, že dokopy tvoria tri rôzne druhy rýmu, ktoré sa navyše ešte aj rýmujú navzá-jom. Skrátka, komplikované je to už vtedy, keď sa to teoreticky rozpíše, a prax je ešte omnoho horšia. Tu ne-platí ťažko na cvičisku, ľahko na bo-jisku, neplatí to ani naopak, neplatí žiadne príslovie, ktoré by vám mohlo sľúbiť, že to nejako zvládnete. Lenže v tých časoch, keď som sa popri prá-ci ešte venoval aj prekladu, som si nič podobné nepripúšťal a do prekladu sa pustil. Nemôže predsa existovať nič, a tobôž nie literárne, čo by som nepre-ložil.

Vždy som písal rýchlo – článok som zvykol mať hotový do hodiny, najviac poldruha, ak mi na ňom sku-točne záležalo. To isté platilo pre pre-klady – skôr som sa musel brzdiť. Tu však kosa narazila na kameň, na psa prišiel mráz a ktosi mi pod nohy nasy-pal hrach, ktorý som zároveň hádzal aj na stenu. Za dve hodiny som sa dostal do druhého riadka a v hodine tretej som oba riadky škrtol. Skúšal som to od konca verša aj celej strofy, myšlien-ky som presúval z miesta na miesto. Množstvo slabík, ktoré som na rukách porátal, sa rovnalo hrubému domáce-

7 9

kritika prekladu

majte si slovné obraty a zaužívané frázy. Vnímajte kvalitu slov a ich emo-cionálne zafarbenie, všímajte si sy-nonymá. Rozširujte si slovnú zásobu a potom ju nestraťte. Starajte sa o to, čo sa dozviete. Nakoniec sa vám to to-tiž predsa len zíde.

Samo Marec

KRiTiKA PReKlADu. Čo vlAST-Ne KRiTizovAť1 A AKo?

Napriek tomu, že podmienky na roz-voj kritiky prekladu na Slovensku sa nedajú nazvať priaznivými, zdá sa, že okruh záujemcov o túto „voľnoča-sovú aktivitu“ sa stále rozrastá. Naša teória už dlhšie neaktualizovala de-finíciu kritiky prekladu, preto občas pri používaní tohto termínu dochádza k nedorozumeniam. Súčasní kritici sa však môžu pridŕžať do veľkej miery stále aktuálnej definície Jána Feren-číka z osemdesiatych rokov minulého storočia. Ten požadoval kritiku „sys-tematickú, cieľavedome registrujúcu, hodnotiacu a usmerňujúcu hlavný prúd prekladovej tvorby na základe istých objektívne platných, súčasnou prekladovou teóriou a praxou vypra-

1 Pojem kritizovať tu používame vo výz-name venovať sa kritike prekladu, teda systematicky analyzovať, interpretovať a hodnotiť preklad na základe porovnania s východiskovým textom i na základe reflexie jeho významu v cieľovej kultúre.

covaných kritérií, skúmajúcu a kva-lifikujúcu vlastnosti prekladových textov v ich zložitom vzťahu nielen k textu originálu, ale aj k domácej pre-kladovej tradícii a k spoločenskému kontextu súčasnosti“2. Ferenčíkove múdre slová však dnes nie je ľahké na-plniť. Ciele, ku ktorým by mala kritika prekladu smerovať, sa akosi zahmlie-vajú a pre kritika je preto čoraz ťažšie stanoviť si „objektívne platné kritériá“, na základe ktorých by mal prekladový text posudzovať.

Kritik prekladu Cervantesovho ro-mánu si určite nebude klásť rovnaké ciele ani sa nebude pridržiavať rovna-kých metód ako kritik románu Rosa-munde Pilcherovej. Preklad dialógov v populárnom brakovom seriáli zasa nebude hodnotený podľa rovnakých kritérií ako preklad dialógov v Bu-ñuelovom filme či preklad návodu na použitie atď. Pozornosť kritiky si ne-pochybne zaslúžia všetky druhy pre-kladov. Je však dôležité, aby mal kritik vždy na zreteli, s akým materiálom pracuje, aký je cieľ jeho kritiky a aké metódy využije na jeho dosiahnutie. V optimálnom prípade by to z kritic-kého textu malo byť jasné aj čitateľovi kritiky.

Inak totiž postupuje kritika pre-kladu, ktorej cieľom je iba poukázať na problém (napr. komparáciou s vý-chodiskovým textom dokázať, že pre-klad je nekvalitný), a inak taká, ktorá

2 FERENČÍK, Ján. Kritika prekladu (Prob-lémy jej súčasného vývinu). In: Slavica slova-ca, 1981, č. 2, roč. 16, s. 122.

8 0

kritika prekladu

sa snaží rekonštruovať prekladateľove metódy, vyzdvihnúť význam prekladu v cieľovej kultúre alebo hľadať príči-ny nekvality prekladu (Klásť si naprí-klad otázky: Aký je východiskový text a kto sú jeho čitatelia? Prečo a pre koho vznikol preklad? Záležalo vôbec zadá-vateľovi na kvalite prekladu? Aké boli kritériá na výber prekladateľa? Aké podmienky zadávateľ prekladateľovi vytvoril?) a skúsiť pomenovať možné dôsledky (napr. zvýšená frekvencia kalkov a cudzej vetnej skladby v do-mácej literárnej a televíznej tvorbe, úpadok jazykovej kultúry, dlhodobo sa znižujúce očakávania čitateľov a di-vákov prekladov, podceňovanie práce prekladateľa atď.). Hoci málokedy sa dajú všetky príčiny nekvality prekladu odhaliť a jeho dôsledky sa ťažko do-kazujú, je veľmi prínosné, ak sa kritik nad týmito súvislosťami snaží zamys-lieť a podnietiť tak širšiu spoločenskú debatu o problematike prekladu.

Nie je vari škoda energie, ak sa študent prekladateľstva X celé týždne zaoberá hľadaním koncepcie prekladu a odhaľovaním negatívnych posunov v slovenskom dabingu „Kriminálky Horná Dolná“, keď prekladatelia jed-notlivých epizód dialógy „zbúchali“ za pár hodín, nad koncepciou sa ne-mali čas ani zamyslieť a zrejme sú si nekvalitného výstupu sami vedomí? Navyše, ak zadávateľ, ktorý podob-né seriály kupuje a chrlí kozmickou rýchlosťou, len aby mal čím vyplniť priestor medzi reklamami, s nekvali-tou zrejme vopred ráta. Dôležitá totiž

preňho nie je kvalita, ale kvantita. Zlé sny o nezrozumiteľných prekladoch asi netrápia ani tých vydavateľov, ktorí náš knižný trh zamorujú a deformujú tonami grafomanských gýčov.

Preto, hoci sa naše odporúčanie môže zdať banálne, chceme na zákla-de pozorovania súčasnej prekladovo--kritickej praxe ešte raz pripomenúť, že kritik by mal, skôr než začne skú-mať, čo všetko v preklade „škrípe“, ve-dieť objasniť najprv sám sebe a potom aj čitateľovi kritiky, s akým textom či audiovizuálnym dielom sa vlastne stretáva a čo chce kritikou dosiahnuť. Neznamená to, že má kritik čitateľom a divákom vnucovať svoje preferencie. Nezaškodí však, ak sa ich občas pokú-si podnietiť, aby sa zamysleli nad širší-mi súvislosťami na „trhu s prekladmi“ i nad vlastným vkusom. Síce „hlavný prúd prekladovej tvorby“ dnes usmer-ňuje trh a nie kritika prekladu, ako si to kedysi želal Ferenčík, vedieť oddeliť prekladové zrno od popcornu je nevy-hnutným predpokladom na sformulo-vanie aktuálnej metodiky a cieľa kaž-dej kritiky prekladu. Neváhajme teda analyzovať, interpretovať a hodnotiť všetky druhy prekladu, no zároveň si uvedomujme, čo vlastne kritizujeme, aby sa naša kritika neminula účinku.

Barbara Ďurčová

8 1

kritika prekladu

NA Čo PRihliADAMe A AKo PoSTuPuJeMe PRi výBeRe DeTSKeJ PReKlADoveJ liTeRATúRy A PRáCi S ňou

Pri výbere detskej literatúry pri-hliadame na množstvo faktorov. V ideálnom prípade si knihy v cudzom jazyku najprv prečítame alebo ich dávame na posúdenie ľuďom z literárneho sveta, ktorí sa špeciali-zujú na detské knižky profesionálne či sú ich celoživotným koníčkom. Ná-zor aj jedných, aj druhých je pre nás veľmi dôležitý. Po prečítaní knihy či posudkov a zvážení jej literárnej hod-noty, ako aj vhodnosti pre slovenské-ho detského čitateľa predložíme knihu na schválenie edičnej rade. Na prvom mieste stojí, samozrejme, kvalita lite-rárneho textu, sledujeme však aj za-hraničné ratingy a ocenenia.

Nesmieme zabúdať ani na taký dizajn, aby si knihu čitatelia kúpili a prečítali. Hľadáme spôsoby, ako vy-brať také knihy, aby knihu dieťa ale-bo rodič aj v tej záplave, čo je dnes na trhu, chytili do ruky. Popri kvali-te literárneho textu sú preto dôleži-té aj dizajn, marketingová podpora a požiadavky trhu. Nemyslíme pri-tom na jednu cieľovú skupinu, ale na mnohé. Sú väčšie deti, ktoré čítajú len fantasy, a sú aj také, ktoré by takú kni-hu nikdy do rúk nevzali. Pri menších deťoch zas jedny milujú slovné hrač-ky a strašidielka, iné si radšej čítajú o zvieratkách v čarovnom lese. Sna-žíme sa vydávať knihy pre všetkých

detských čitateľov. A čo je najdôleži-tejšie – aby deti čítali. Najmä kým sa učia čítať, mali by čítať to, čo ich baví a čomu rozumejú, takže texty písané dnešným jazykom, aby si svoje kni-hy a následne literatúru všeobecne obľúbili. Jazyk je taký dynamický jav, že sa v praxi sami často stretávame s tým, že čo pred polrokom bola hru-bá chyba, je dnes v danom type kni-hy prijateľné, na druhej strane jazyk kníh, ktoré čítali ako deti naši rodičia, je pre dnešného detského čitateľa ne-zrozumiteľný.

Čo sa týka kvality a vhodnosti jednotlivých kníh pre tú-ktorú ve-kovú kategóriu, robíme si prieskumy v knižniciach, medzi rodičmi a deťmi, ktoré poznáme, veľa vecí „testujeme“ na vlastných deťoch, čítajúcich deťoch svojich známych... Nie je ľahké určiť vek dieťaťa, pre ktoré je kniha vhodná, lebo je to veľmi individuálne, dve deti vychovávané podobným spôsobom i rovnako staré môžu uprednostňo-vať iný typ knihy alebo na určité veci dozrieva každé v inom veku. Celkom presný kľúč teda neexistuje.

Starostlivosť o detskú knihu je špecifická. Ešte pred zvážením toho, pre akú cieľovú skupinu je kniha ur-čená, musíme v prvom rade pamä-tať na vekovú kategóriu, vhodnosť a vekuprimeranosť výrazových pro-striedkov, ako aj vhodný výber ilu-strácií, respektíve ilustrátora, grafiku. Je veľký rozdiel v tom, či pracujeme na knižke pre sedemročné deti alebo dvanásťročné. Najviac pozornosti asi

8 2

kritika prekladu

treba venovať textom, ktorých čitate-lia sa práve učia čítať.

Pri určovaní vekovej kategórie pri-hliadame na stránku:

1. jazykovú – vhodnosť a primera-nosť jazykových prostriedkov; vet-né konštrukcie, teda nielen výber jazykových prostriedkov, ale ani skladba viet pri menších deťoch nesmie byť príliš zložitá, pri vyš-ších vekových kategóriách je zase dôležité zvážiť používanie slangu, nárečia, v prekladoch z angličtiny sa navyše často stáva, že musíme lexiku zjemňovať, vyhadzovať vul-garizmy, na ktoré sme my na Slo-vensku jednoducho citlivejší atď.;

2. grafickú – čitateľnosť, veľkosť pís-ma, riadkový preklad, veľmi dôle-žitý je aj výber typu písma, najmä pre našich najmladších čitateľov. To, čo sa totiž pod tlakom reklám a audiovizuálnych atakov každého dňa nám zdá prirodzené. To, že prečítame správne text v podstate v akomkoľvek fonte, je pre deti, ktoré sa práve učia čítať, nemož-né. Nesmieme zabúdať ani na deti s poruchami čítania.

3. obsahovú – témy tiež musia byť primerané tej-ktorej vekovej ka-tegórii.

Pri preklade detských kníh je možno najciteľnejšie vidieť, že preklad nemá byť len prekladom z jazyka do jazyka, ale z kultúry do kultúry.

Tu prekladateľ či redaktor často pri vymýšľaní tzv. „rozprávacích mien“

musí nájsť a vytvoriť ekvivalent mena, názvu či básnického textu tak, že aj za cenu ľahkého odklonu od originálu vytvorí text vhodný pre danú vekovú skupinu slovenských čitateľov. Stá-va sa tak akýmsi spolutvorcom diela skrytým za menom autora. Táto práca je neoceniteľná a zároveň nedocenená. Prekladateľov, ktorí sú takí tvoriví, že dokážu limitovaný originálom tvoriť, to znamená tvoriť autorsky, ale pritom neprekročiť hranice možného odklo-nu od originálu, je naozaj málo. Preto je táto práca neoceniteľná. Rovnako je však okolím (kritikmi i čitateľmi) nedocenená. Pri rozboroch prekladu sa potom niekedy stáva, že sa čitateľ, resp. kritik, pohoršuje nad tým, prečo nám v nejakom slovíčku ušiel preklep či nesprávne i/y, no nevidí pritom to more práce strávené tvorbou hovoria-cich mien či slovných hračiek, ktoré deti milujú a navyše pomáhajú rozví-jať tvorivosť a čítanie s porozumením.

Na druhej strane, žiadny iný typ prekladov nie je tvorivejšia a krajšia práca pre niekoho, kto si rád vymýšľa a vracia sa do úprimnosti a pravosti detského sveta, kde nie je miesto pre dva odtiene jednej pravdy, ale vždy je tam miesto pre dva odtiene bielej.

Katarína Škorupová editorka detských kníh, Slovart

8 3

kritika prekladu

Nové PohĽADy NA TRANSlATo-lÓGiu

Editori: Hostová Ivana, Gavurová Miroslava, Smetanová MáriaNázov: Zrkadlá translatológie I: Preklad ako nástroj komunikácieTyp publikácie: konferenčný zborníkVydavateľ: Filozofická fakulta Prešovskej uni-verzity, Prešov, 2013ISBN 978-80-555-0783-5

Translatológia v súčasnosti predsta-vuje jednu z najdynamickejšie sa roz-víjajúcich humanitných vied, pretože disponuje interdiscipinárnymi pre-sahmi prezentujúcimi najmä etno--kultúrno-lingvistické, no nezriedka aj (národno) psychologické analýzy. V báze jej rozkvetu takisto stojí aj globalizácia v rýchlo sa rozvíjajúcej Európskej únii a jej snaha porozu-mieť jednotlivým členským národom. Prirodzená interdisciplinárna a trans-disciplinárna povaha translatológie a jej interkultúrny a multikultúrny predmet výskumu jej umožňuje kom-plexne analyzovať rôznorodé aspekty a problémy umeleckého i odborného prekladu a tlmočenia (Hostová, 2013).

Z toho dôvodu sa translatológia úspešne rozvíja aj na Slovensku, a to na viacerých akademických pracovis-kách. Jedným z týchto pracovísk je aj Inštitút prekladateľstva a tlmočníctva Filozofickej fakulty Prešovskej uni-verzity v Prešove, ktorý 11. septem-bra 2012 zorganizoval prvý ročník

medzinárodnej vedeckej konferencie Zrkadlá translatológie I: Preklad ako nástroj komunikácie. Z tejto vydare-nej akcie vznikol rovnomenný zbor-ník publikovaný v prvej polovici roku 2014. Pozostáva z dvoch pomerne rozsiahlych častí: prvou je zborník s podtitulom Všeobecná translatológia, odborný preklad, tlmočenie a didaktika translatológie (239 s.) a úvodné slovo k nemu vyjadrila Anna Valcerová, druhou je Umelecký preklad (250 s.) s uvítaním Ivany Hostovej.

Prvá časť (Všeobecná translato-lógia, odborný preklad, tlmočenie a didaktika translatológie) je, ako naznačuje názov publikácie, veno-vaná odbornej komunikácii a jej vzťahom s translatológiou (J. Opal-ková), lingvokultúrnym prienikom a prekladaniu (J. Sipko, D. Filar – B. Kotula), globalizačným tendenci-ám v odbornom preklade a samotné-mu odbornému prekladu (J. Rakšány-iová – M. Štefková, K. O. Al Saleem, S. Tomášiková, J. Guźniczak, J. Želonka), všetkým aspektom tl-močenia (T. Hrehovčík, M. Fedorko, Z. Honová, O. Chomová), no stretnúť sa môžeme aj s príspevkami orientova-nými na lingvistické aspekty prekladu (M. Vojteková), veľmi zaujímavé je aj predstavenie projektu virtuálnej tutoriál databázy projektov realizo-vaného na FF PU (M. Smetanová). Súčasťou zborníka sú však príspev-ky analyzujúce proces vyučovania tlmočenia, ktoré sú v súčasnosti pre samotný náročný edukačný proces

8 4

kritika prekladu

tlmočenia veľmi hodnotné (J. Kredá-tusová, J. Michalčíková), a materiá-ly prameniace zo skúseností autorov z vyučovania prekladu napr. textov so zvýšenou etnokultúrnou kono-táciou (T. Rohaľová, M. Surmánek, E. Pavlíčková – M. Rázuso-vá), prípadne odborných textov (E. Charfaoui).

Druhá časť rozsiahlej publikácie Umelecký preklad pozostáva z 21 prí-spevkov, ktoré sa postupne venujú analýzam prekladov diel jednotlivých autorov (P. Šišmišová, A. Koželová, S. Malá, A. Amir, S. Gál, D. Petruso-vá, I. Kupková, A. Kaluzna, I. Hosto-vá, P. Trizna, D. Tellinger, J. Gresty, E. Palkovičová). Originálne diela analyzovaných prekladov boli pri-tom rôznej proveniencie: ruskej, jidiš, nemeckej, anglickej, ale aj sloven-skej, čo umožňuje vytvorenie naozaj veľmi zaujímavého spektra rôznych náhľadov na preklad umeleckého diela. Veľmi zaujímavé je aj prista-venie sa pri preklade knihy Genezis (E. Brodňanská), ale aj moderné rus-ké analýzy asociatívno-zmyslových a komunikatívno-štylistických stra-tégií prekladu (A. Vasiľjeva), rozbor problematiky totožnosti v umeleckom preklade (M. Andričík). Zaujímavé a hodnotné sú aj príspevky upiera-júce pohľad na samotný proces pre-kladu (L. Brezániová, Ľ. Adamová, M. Gavurová). Celkový rámec „ume-leckej“ časti uzatvára (resp. otvára) historicko-reflexívny a hodnotný prí-spevok A. Valcerovej o básnickom

preklade na Slovensku (po r. 1945). O historických súvislostiach publi-kovania francúzskej poézie na Slo-vensku, konkrétne na stránkach Re-vue svetovej literatúry sa dozvedáme z článku L. Jakubčákovej.

Predkladaná rozsiahla dvojzväz-ková publikácia Zrkadlá transla-tológie I: Preklad ako nástroj ko-munikácie predstavuje záslužný počin Inštitútu prekladateľstva a tlmočníctva FF PU v tom zmysle, že príspevky obsiahnuté v nej reprezen-tujú nielen aktívny „život“ slovenskej i zahraničnej translatológie, no predo-všetkým načrtávajú ďalšie smerovanie translatológie, výskumov prekladu a tlmočenia, ktoré sú v súčasnom glo-balizovanom svete také žiadané. Pub-likácia totiž prezentuje pragmaticky a konštruktívne ladený názor na op-timistické rozvíjanie prekladu a tlmo-čenia.

Z toho dôvodu je veľmi dobre či-tateľná, prehľadná a v neposlednom rade poučná a zaujímavá.

Eva Čulenová

8 5

kritika prekladu

PReKlADATeĽSKé PoSTuPy PoD DRoBNohĽADoM

Autor: Bednárová-Gibová, KlaudiaNázov: Non-literary and Literary Text in Translation Vydavateľ: Filozofická fakulta Prešovskej uni-verzity v Prešove, 2012Počet strán: 100 s.

Monografia Klaudie Bednárovej-Gi-bovej Non-literary and Literary Text in Translation (2012) má ambíciu pre-skúmať prekladateľské postupy, ktoré sa uplatňujú pri preklade odborného a umeleckého textu, a to porovnaním prekladu právnického textu Council Directive 2004/114/EC s prekladom ro-mánu Chatrč (The Shack) od Kanaďana W. P. Younga. Autorka najprv kon-štatuje sporadickosť sústredenejšie-ho teoretického rozpracovania prob-lematiky prekladateľského postupu (translation procedure) v translatolo-gickej literatúre. Terminologické vý-chodisko svojich úvah nachádza v kon-cepciách J.-P. Vinaya a J. Darbelneta, P. Newmarka a M. Schreibera, ale ta-kisto aj vo svojej vlastnej typologickej klasifikácii prekladateľských postu-pov. Pritom si uvedomuje a pripo-mína špecifickosť literárneho textu, ktorá si vyžaduje doplnenie ďalších prekladateľských postupov do už exis-tujúcej koncepcie. Autorka si v úvode (s. 13) takisto kladie kľúčovú otázku, či a do akej miery ovplyvňuje žánrová konštanta východiskového textu za-

pojenie (odlišných) prekladateľských postupov, pričom v odpovedi na ňu vidí hlavný prínos svojej práce (ibid.). Výber analyzovaných textov i žánrov autorka odôvodňuje na jednej strane produktívnosťou a frekventovanosťou právnických prekladov v rámci EÚ a v prípade vybraného románu Chatrč jeho diametrálnou odlišnosťou od zvoleného právnického textu, čo vy-tvára predpoklady na zapojenie odliš-ných prekladateľských postupov, resp. ich odlišnú frekvenciu v preklade oboch textov. Svoju voľbu textov vy-svetľuje aj tým, že analyzovaný odbor-ný text je frapantným príkladom tzv. eurotextov s istou matrixovou formou (s. 21), kým umelecký text má para-metre (kontroverzného) bestselleru.

Práca pozostáva z troch kapitol; prvá z nich má funkciu terminologic-kého a metodologického východiska. Autorka v nej deklaruje svoju ambíciu vyplniť medzeru v komplexnej analý-ze prekladateľských postupov, navyše v komparatívnom pláne dvoch žánro-vo odlišných textov. Upozorňuje aj na to, že v slovenskom translatologickom kontexte sa prekladateľským postu-pom venovala len marginálna pozor-nosť, ak odhliadneme od monografie samotnej autorky, ktorá sa venovala prekladateľským postupom v preklade právnických textov EÚ.

Druhá kapitola sa v teoretickej rovine zameriava na základné žánro-vé a typologické rozdiely medzi obo-ma analyzovanými textami. Autorka najprv definuje text všeobecne, ďalej

8 6

kritika prekladu

preklad v jeho základnej dichotómii (umelecký a odborný), zdôrazňujúc (proporčný a frekvenčný) význam odborného prekladu v porovna-ní s umeleckým prekladom najmä v súčasnosti. V ďalších svojich úva-hách K. Bednárová-Gibová pred-stavuje vybraný odborný text ako špecifickú kombináciu európskeho a slovenského právneho jazyka. Kom-plexne ho charakterizuje ako hybrid-ný text informatívno-operatívneho typu, pričom z pohľadu translatológie sa jeho preklad javí ako sémantic-ký (podľa Newmarkovej koncepcie), resp. dokumentárny (podľa koncepcie Ch. Nordovej). Najvyššou požiadav-kou na preklad právneho textu je však jeho schopnosť sprostredkovať obsah právneho textu tak, aby bola dosiah-nutá nielen zhoda v obsahu a komu-nikačnom zámere (čo sú požiadavky na akýkoľvek preklad), ale aj identický právny účinok.

Autorka si takisto všíma špecifiká umeleckého textu a jeho prekladu vo všeobecnosti (schopnosť prekladate-ľa zachytiť a zachovať štýl VT) aj vo vzťahu ku konkrétnemu vybranému textu. V rámci viacerých literárnych aj translatologických koncepcií vyčleňu-je umelecký text ako typ expresívne-ho textu (K. Reissová), ktorý si žiada inštrumentálny preklad (klasifikácia podľa Ch. Nordovej), ktorý je blízky komunikatívnemu prekladu (New-markova typológia).

Definujúc takto oba druhy po-rovnávaných textov i ich prekladov

pristupuje autorka k ich porovnaniu z pohľadu literárnej vedy, lingvisti-ky i translatológie. Pomenúva zák-ladné druhové a žánrové parametre oboch typov textov, ich tradičné le-xikálne i sémantické (denotatívno--konotatívne) diferencie a z toho vy-plývajúcu nevyhnutnosť rozdielneho prístupu k ich prekladu. Stotožňuje sa tu s výrokom T. Hrehovčíka, pod-ľa ktorého je preklad umeleckého textu umením sui generis, kým pre-klad odborného textu je skôr vedou, keďže prekladateľ sa nevyhnutne musí oboznámiť s oblasťou/odborom, z ktorého VT pochádza. Práve pre tie-to frapantné rozdiely typologicky od-lišných textov autorka uzatvára druhú kapitolu predpokladom o pozoruhod-ných výsledkoch analýzy uplatnených prekladateľských postupov.

Tretia, nosná kapitola sa za-meriava už na implementáciu te-oretických poznatkov a praktic-kú analýzu podobností i rozdielov v prekladateľských postupoch použi-tých pri oboch textoch. Za povšim-nutie stojí kvantitatívny údaj, že au-torka podrobila analýze korpus vyše 16 000 slov. Autorka na tomto mieste podrobne predstavuje už spomína-né tri modely prekladateľských po-stupov: typológiu podľa J.-P. Vinaya a J. Darbelneta; model Petra New-marka a napokon koncepciu Micha-ela Schreibera. Nachádza medzi nimi (a pomenúva) terminologické dife-rencie i presahy, čo prehľadne ilustru-je tabuľkové spracovanie i detailný

8 7

kritika prekladu

výklad špecifík analyzovaných mode-lov. Ako najprepracovanejší hodnotí Schreiberov model, na ktorom oce-ňuje najmä prehľadnú štrukturáciu na lexikálne, gramatické a sémantické prekladateľské postupy (s. 43). Autor-ke však nejde len o zhodnotenie pred-stavených koncepcií či charakteristiku jednotlivých prekladateľských postu-pov, ale aj o vyčlenenie tých, ktoré sú aplikovateľné na porovnávané texty.

V ďalších podkapitolách K. Bed-nárová-Gibová podáva chápanie jed-notlivých prekladateľských postupov v spomínaných koncepciách i v ďalších translatologických prácach (za všetky spomeňme napr. práce M. Dokulila, J. Catforda či L. Venutiho). Nezostá-va však pri strohom teoretizovaní, ale aplikuje teorémy na komparatívnu analýzu textov, pričom poskytuje pre-hľadné a ilustratívne tabuľkové spra-covanie príkladov jednotlivých pre-kladateľských postupov.

V prvej podkapitole sa venuje frekventovanému translatologickému konceptu transpozície (v slovenskej translatologickej tradícii označovanej ako posun), a to na úrovni morfolo-gickej (slovnodruhové transpozície) a syntaktickej (posuny v syntaktic-kej funkcii). Dôkazom precíznej až minucióznej korpusovej analýzy oboch textov sú aj kvantitatívne údaje o percentuálnom zastúpení konkrét-nej slovnodruhovej zmeny či zmeny vo vetnočlenskej platnosti vo vzťa-hu: 1. východiskový → cieľový text; 2. v komparácii umelecký ←→ neu-

melecký text. Takéto dvojstupňové porovnanie textov umožňuje autorke uzavrieť každú kapitolu sumarizujú-cim konštatovaním o uplatnení jed-notlivých typov postupov.

Cenným vkladom autorky je okrem tejto praktickej analýzy aj to, že neostáva iba pri strohých sumá-roch rozličných pohľadov citovaných translatológov, ale sama citlivo po-sudzuje relevantnosť jednotlivých definícií a vyhodnocuje náročnosť analyzovaných postupov. Takto sa jej napríklad modulácia ukazuje ako je-den zo zásadných prekladateľských postupov (s. 54, s. 59), keďže zasahu-je spôsob formulácie myšlienkových konceptov prostredníctvom jazyko-vého materiálu. Autorka to dokumen-tuje na viacerých príkladoch z ana-lyzovaného textu, ktoré potvrdzujú oprávnenosť jej tvrdenia. Popri teo-retickom a terminologickom prehľa-de považujeme práve tento praktický rozmer práce za jej veľké pozitívum, keďže jednak verifikuje platnosť kon-krétneho prekladateľského postupu a jednak môže slúžiť ako východisko a inšpirácia pre čitateľa pri jeho po-tenciálnej analýze iných prekladov.

Naznačeným spôsobom autor-ka spracúva aj ďalšie prekladateľ-ské postupy, konkrétne redukciu a expanziu, permutáciu, kalkovanie i výpožičku. Osobitnú pozornosť ve-nuje prekladateľským postupom, ktoré sa uplatňujú iba v umeleckých textoch, a to naturalizácii, adaptácii, parafráze a zmenám vetosledu. Ponúknuté ilu-

8 8

kritika prekladu

stratívne príklady z oboch typov textov majú zároveň aj didaktickú funkciu, keď študentom prekladateľ-stva – ako jedným z predpokladaných príjemcov recenzovanej publikácie – sprostredkujú prekladateľské riešenia, akými je možné viaceré prekladateľské výzvy úspešne transformovať do cie-ľového jazyka.

Terminologicky nasýtenú a ob-sahovo aj jazykovo excelentnú prá-cu K. Bednárovej-Gibovej uzatvára sumarizovanie získaných výsledkov korpusovej analýzy o prítomnosti a frekvenčnom zastúpení spomína-ných prekladateľských postupov. Aj tu autorka potvrdzuje svoju erudíciu v spracovávanej problematike, keď získané údaje zakaždým komentuje a vysvetľuje viacerými faktormi a špe-cifikami oboch textov. Vlastný vklad autorky je tak citeľný od úvodného až po záverečné slovo, čo považujeme za pozitívny leitmotív tejto kvalitnej publikácie.

Miroslava GavurováInštitút prekladateľstva

a tlmočníctva Filozofickej fakulty Pre-šovskej univerzity v Prešove

1/1 2014ISSN 1339-3405