Doc. MUDr. Eva âiÏmárová, CSc.

Namerali mi vysok˘ krvn˘ tlak.Som chor˘ ?

moderná kvalitná starostlivosť

Závereãná poznámka

Mil˘ ãitateº, ak si pozorne preãítal v‰etky uvedené skutoãnosti a bude Ti e‰testále nieão nejasné alebo nepochopiteºné, môÏe‰ sa osobne, telefonicky, aleboe-mailom obrátiÈ na autorku t˘chto textov, ktorá Ti ochotne poskytne teoretickú

i praktickú radu pri rie‰ení Tvojho problému.

Doc. MUDr. Eva âiÏmárová, CSc.Ne‰tátna kardiologická ambulancia pre deti, dorast a vysoko‰kolskú mládeÏ

Poliklinika Karlova Ves, Lí‰ãie údolie 57, 82104 BratislavaTel. ã.: 6542 2305, kl. 347, mobil: 0905 59 89 78

Ilustrácie: Marián Mere‰

Obsah

2 3

I. âo máme vedieÈ o krvnom tlaku 4II. âo je to krvn˘ tlak? 5

III. Je krvn˘ tlak stabilná veliãina ? 6IV. âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku? 7

• Vek a pohlavie 7

• Stav psychickej rovnováhy 7

• Vplyv prostredia 8

• Poloha pri meraní krvného tlaku 9

• Spôsob merania krvného tlaku 10

• Fyzická aktivita 12

• Diurnálny rytmus 12

• Stav kontroln˘ch a regulaãn˘ch mechanizmov 13

a) Centrálny nervov˘ systém 14

b) Hormonálny systém 14

c) Vegetatívny nervov˘ systém 14

d) Zmeny vnútorného prostredia - homeostáza 15

V. Ak˘ tlakomer máme pouÏívaÈ na meranie krvného tlaku ? 17VI. Kedy hovoríme o vysokom krvnom tlaku ? 18

VII. Aké sú normálne hodnoty krvného tlaku ? 19-20VIII. âo nás zaujíma, keì lekár skon‰tatuje, Ïe ãlovek má vysok˘ krvn˘ tlak ? 21

• Aké príãiny vedú k hypertenzii ? 22

• Aké ÈaÏkosti má pacient s hypertenziou ? 24-25

• âo treba robiÈ s pacientom s hypertenziou ? 26-32

• âo môÏe spôsobiÈ vysok˘ krvn˘ tlak ? 33-35

???

âo je to krvn˘ tlak ?âo máme vedieÈ o krvnom tlaku ?

4 5

Vysok˘ krvn˘ tlakJe to nález, ktor˘ sa ãoraz ãastej‰ie objaví ako v˘sledok lekárskej prehliadky aj u pacientovmlad‰ích vekov˘ch skupín, ba dokonca aj u detí. V súvislosti s t˘mto nálezom vzniká u rodi-ãov, ale aj u postihnut˘ch touto „diagnózou“ veºa otázok a nejasností, ktoré sa stávajú zdro-jom napätia, neistoty a strachu o ìal‰í osud pacienta s vysok˘mi hodnotami krvného tlaku.Zámerom tejto publikácie je odpovedaÈ aj na nevyslovené otázky a podaÈ pacientovi vysvet-lenie o niektor˘ch okolnostiach a príãinách, ktoré sa podieºajú na vysok˘ch hodnotách tlaku,vysvetliÈ, ão je to krvn˘ tlak, ão môÏe zapríãiniÈ jeho zv˘‰enie, ão sa stane, ak hodnoty vyso-kého krvného tlaku pretrvávajú a nie sú lieãené. Pokúsime sa objasniÈ spôsoby vy‰etrovania pacientov s vysok˘m krvn˘m tlakom, ktoré potomodpovedia aj na otázku, ãi hodnoty vysokého krvného tlaku nameraného v ambulancii sú uÏchorobou, príznakom, alebo náhodn˘m nálezom.Chceme poskytnúÈ informáciu aj o tom, ako sa má správaÈ pacient s takouto „diagnózou“, ãoje pre neho v˘hodné z hºadiska v˘Ïivy, Ïivotosprávy a prípadnej lieãby. V minulosti sa predpokladalo, Ïe hypertenzia je prirodzen˘m prejavom starnutia organizmu,Ïe krvn˘ tlak stúpa s vekom a Ïe hodnoty tlaku, ktoré sa náhodne odmerajú u mlad‰ích ºudía sú len okolo 130-140 mmHg v systole (horn˘ tlak) a 80-90 mmHg v diastole (spodn˘ tlak),nie sú podstatné pre prípadn˘ v˘voj hypertenzie. Dnes mnohé ‰túdie dokázali, Ïe vãasnáa správna lieãba aj t˘chto rizikov˘ch pacientov je podstatná a nezanedbateºná. Veríme, Ïe informovanosÈ pacientov a ich rodiãov nám pomôÏe k tomu, Ïe vãasnou diagnos-tikou a lieãbou hypertenzie sa zníÏi jej v˘skyt a komplikácie, ktoré vedú k invalidite alebo aÏk úmrtiu pacientov. Keì si uvedomíme, Ïe na následky vysokého krvného tlaku, ktorému sahovorí „tich˘ zabijak“, zomiera viac ako polovica ná‰ho obyvateºstva, je nám v‰etk˘m jasné,Ïe keì zabránime tomu, aby kaÏdé zv˘‰enie tlaku v detstve alebo vo vãasnej mladosti nebolobagatelizované, ale bolo vãasnou diagnostikou správne interpretované, a ak je to potrebné, ajsprávne a vãas lieãené, tak zlep‰íme zdravie na‰ej populácie.

Srdce ako pumpa vháÀa krv do ciev-neho systému. Robí tak pod urãit˘mtlakom, ktor˘ je ovplyvnen˘ jednaksilou pumpy - srdca a odporom v ciev-nom rieãisku. Odpor v krvnom rieãis-ku je podmienen˘ nielen ‰írkou a tvr-dosÈou ciev, ale aj hustotou a viskozi-tou krvi a aj jej mnoÏstvom. Za krvn˘tlak povaÏujeme tlak krvného stæpcana cievnu stenu.

Pre ãinnosÈ ná‰ho organizmu je potrebn˘kyslík. Kyslík je krvou - ãerven˘mi krvin-kami - rozná‰an˘ do jednotliv˘ch orgá-nov a tkanív, kde je vyuÏit˘ v metaboliz-me. Splodiny látkovej v˘meny sú krvouodná‰ané z tkanív do rôznych orgánov,ako sú obliãky, eventuálne peãeÀ, odkiaºsú z tela vyluãované. Krv sa do jednotli-v˘ch orgánov dostáva prostredníctvomkrvn˘ch ciev - artérií a odvádza sa Ïila-mi. Krvné cievy tvoria uzavret˘ systém,v ktor˘ch koluje krv.

âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?Je krvn˘ tlak stabilná veliãina ?

6 7

Krvn˘ tlak sa povaÏuje za veºmi nestabilnú veliãinu. Jeho variabilita, ako biologická hodnota,je podmienená mnoÏstvom faktorov, ktoré pôsobia na v˘‰ku krvného tlaku. Ide o nasledujúcefaktory:

vnútorné prostredie

vegetatívny systém

hormóny

CNS

diurnálny rytmus

psychická aktivita

spôsob merania TK

poloha

prostredie

psyché

vek a pohlavie

1. Vek a pohlavie Krvn˘ tlak sa mení v jednotliv˘ch vekov˘ch obdobiach, ale je rozdielny aj podºa pohlavia.Pre jednotlivé vekové skupiny boli vytvorené normy krvného tlaku (pozri ìalej).

2. Stav psychickej rovnováhyCentrálny nervov˘ systém reguluje ãinnosÈ srdca, kapacitu cievneho rieãiska, teda jeho objem,ale aj odpor ciev. V praxi to znamená, Ïe napr. pri akútnom strese alebo pri chronickom psy-chickom vypätí sa mení jednak ãinnosÈ srdca - teda pumpy, ale sa zuÏujú aj cievy, ão sú pato-fyziologické podmienky zv˘‰eného tlaku. Preto sa tak ãasto stretávame s vy‰‰ími hodnotamitlaku, napr. poãas ‰kolského vyuãovania, ale aj keì sme psychicky nevyrovnaní, ne‰Èastní,alebo sme nena‰li porozumenie vo svojom okolí.

âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?

8 9

3. Vplyv prostredia Prostredie dokáÏe v˘razn˘m spôsobom ovplyvniÈ hodnoty tlaku. Napríklad, deti Ïijúcena dedine mali niωí tlak ako deti Ïijúce v meste, âíÀania a Rusi nemajú tak ãasto vysok˘ krvn˘tlak ako iné národy a pod. Nejde len o vplyv prostredia, v ktorom pacient Ïije, alebo sa pohy-buje, ale ide aj o vplyv aktuálneho prostredia, v ktorom sa pacient nachádza pri meraní tlaku.Iné hodnoty tlaku dostaneme, ak pacientovi meriame tlak doma, iné v ambulancii. Hovorímetomu fenomén „bieleho plá‰Èa“.

4. Poloha pri meraní krvného tlakuPri meraní tlaku pouÏívame u kaÏdého pacienta vÏdy tú istú polohu. U väã‰ích pacientov saodporúãa meraÈ krvn˘ tlak v sede na ºavej ruke, ktorá je poãas merania pribliÏne vo v˘‰kesrdca a predlaktie má byÈ voºne poloÏené. V prípade, Ïe konãatina je niωie, ako úroveÀ srdca,tlak nameriame vy‰‰í, a naopak, ak je rameno vy‰‰ie, hodnoty tlaku sú niωie. Platí zásada, Ïekrvn˘ tlak by sme mali meraÈ vÏdy v tej istej polohe a na tej istej ruke. Je to preto, lebo roz-diel tlakov medzi rukami môÏe byÈ aÏ 15 mmHg. Ak pacientovi meriame tlak v ºahu, je vho-dné, aby opakované merania tlaku boli tieÏ v tej istej polohe.

tlak na pravej ruke 120/65{ }tlak na ºavej

ruke 135/75

TK: 150/85

TK: 135/75

TK: 150/85

TK: 135/75

âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?

10 11

5. Spôsob merania krvného tlaku Spôsob merania krvného tlaku dokáÏe v˘razne ovplyvniÈ jeho hodnoty. Za normálnych okol-

ností meriame tlak krvi v kºudnom prostredí u pacienta pohodlne sediaceho aspoÀ po 10 minú-tovej relaxácii pred meraním. Krvn˘ tlak meriame na ramene, ktoré je obnaÏené. Dávame pozor,aby odev nestláãal rameno. ManÏeta má byÈ priloÏená na rameno symetricky a ovinutá pomernepevne, aby pri nafukovaní vzduch neunikal a netvoril na manÏete v˘dutiny.

Okrem toho, musíme pouÏiÈ správnu ‰írku manÏety. ManÏeta by mala pokr˘vaÈ 1/3 v˘‰ky rame-na. Preto pouÏijeme inú ‰írku manÏety u dospelého pacienta, prípadne u obézneho a inú ‰írkumanÏety u dieÈaÈa. ·tandardná manÏeta u dospelého jedinca má maÈ ‰írku 26 x 12 cm, u obézne-ho 40 x 12 cm. U detí pouÏijeme manÏetu ‰irokú 18 x 12 cm.

Treba si uvedomiÈ, Ïe jednorazové meranie tlaku, napr. u lekára v ambulancii pri prvom vy‰et-rení, nie je postaãujúce. V rámci uÏ spomínaného fenoménu „bieleho plá‰Èa“ prvotné meranienadhodnotí hodnoty tlaku aÏ o 25 mmHg. Aby tieto, tzv. kazuálne hodnoty tlaku boli hodnover-né, majú sa meraÈ trikrát po sebe a ako správna hodnota sa vypoãíta priemer z nameran˘ch hod-nôt.

Okrem toho musíme meraÈ tlak opakovane pri viacer˘ch náv‰tevách. T̆ mto spôsobom sa blíÏi-me k tzv. normálnym, resp. aktuálnym hodnotám tlaku daného pacienta. Opakované meranie tlakuukáÏe, Ïe namerané hodnoty tlaku t˘mto spôsobom sú o 15 mm niωie ako prv˘ tlak nameran˘u lekára.

Ak si pacient meria tlak sám v domácom prostredí, ide o svojpomocn˘ tlak a vtedy sú jeho hod-noty niωie o 15 mmHg ako kazuálny tlak.

Pre objektivizáciu tlakov je vhodné meranie tlaku hneì po prebudení sa v ºahu, kedy e‰te neza-ãali pôsobiÈ intenzívne vnemy vonkaj‰ieho prostredia. Je to tzv. bazálny tlak. Najideálnej‰ie a najobjektívnej‰ie hodnoty tlaku dostaneme vtedy, ak pacientovi meriame tlak

kontinuálnym spôsobom pomocou prístroja, tzv. 24 hodinového meraãa tlaku. Pomocou tohtoprístroja získame tlaky za podmienok normálneho Ïivota poãas kaÏdodennej aj noãnej ãin-nosti - nepretrÏite poãas 24 hodín. V˘hodou je, Ïe meranie sa zabezpeãuje samostatne, to zna-mená bez úãasti pacienta - tlak sa meria opakovane - kaÏd˘ch 15 minút poãas celého dÀa anoci za podmienok, ktoré sú pre pacienta zvyãajné. Hodnoty tlaku a pulzu sa potom vyhod-notia aj pomocou tabuliek, grafov a histogramov.

âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?

12 13

6. Fyzická aktivitaFyzická aktivita ovplyvÀuje meranie krvného tlaku.Preto musí byÈ pacient pred meraním tlaku mini-málne 5-10 minút v kºude, inak by hodnoty krvnéhotlaku mohli byÈ vy‰‰ie, ako skutoãné. Okrem toho,fyzická aktivita pozitívne ovplyvÀuje v˘voj krvnéhotlaku, pomáha brániÈ jeho chorobnému zvy‰ovaniua u pacientov, ktorí uÏ majú vysok˘ krvn˘ tlak, alebomajú tendenciu k jeho zv˘‰eniu, pomáha pravidel-n˘ fyzick˘ tréning, ktor˘ ho zniÏuje a zároveÀ zni-Ïuje aj poãet komplikácií tohto ochorenia.

7. Diurnálny rytmusKolísanie tlaku poãas dÀa a noci - napr. najväã‰í tlak je ráno medzi 6.00 a 10.00 hodinou a popoludní medzi 16.00 a 18.00 hodinou, najniωí skoro ráno medzi 3.00 a 4.00 hodinou.

8. Stav kontroln˘ch a regulaãn˘ch mechanizmovKrvn˘ tlak je regulovan˘ systémom viacer˘ch regulaãn˘ch a kontroln˘ch mechanizmov, ktorésa vzájomne ovplyvÀujú a dopæÀajú. Ide o centrálny nervov˘ systém, o neurohumorálnysystém, o neurovegetatívny systém a o tzv. vnútorn˘ regulaãn˘ systém, ão sú v podstate zmenyvnútorného prostredia, teda homeostáza ºudského tela a o hormonálny systém. Spôsob regu-lácie je nasledovn˘:

REGULÁCIA KRVNÉHO TLAKU:

VEGETATÍVNYNERVOV¯SYSTÉM

LOKÁLNY SYSTÉM

Homeostáza

RECEPTORYCNS

Mozgová kôraHypotalamus

Mozoãek

HORMONÁLNY SYSTÉMNERVOV¯ SYSTÉMSympatikus

parasympatikusNadobliãka,vazopresín...

Oba tieto vegetatívne nervové systémy sa striedajú vo svojej aktivite a vzájomne sadopæÀajú. V prípade, Ïe ãlovek chce napríklad utekaÈ za elektriãkou alebo sa zºakne, nazlostísa, alebo aj pozitívne vzru‰í, teda potrebuje zv˘‰iÈ ãinnosÈ svojich orgánov a svojho metabo-lizmu, zaktivizuje sa sympatick˘ nervov˘ systém, ãoho v˘sledkom je zv˘‰ené vyluãovaniev‰etk˘ch Ïliaz s vonkaj‰ou a vnútornou sekréciou, zr˘chlenie akcie srdca. Zmení sa priesvitciev a cel˘ metabolizmus sa aktivuje k tomu, aby na‰e telo podalo väã‰í fyzick˘ alebo psy-chick˘ v˘kon. Naopak, v kºude sa aktiváciou vagov˘ch vplyvov spomalia v‰etky regulaãnévplyvy a metabolizmus sa spomalí, spomalí sa akcia srdca, zníÏi sa napätie cievnej steny,poklesne tlak, nበorganizmus odpoãíva.

Tak˘mto spôsobom je regulovan˘ i krvn˘ tlak, ktor˘ sa uveden˘mi regulaãn˘mi mechaniz-mami mení podºa potrieb a v˘konov ná‰ho organizmu.

Ak zlyhajú tieto regulaãné mechanizmy, prípadne sympatick˘ nervov˘ systém je v prevahe,moÏno povedaÈ, Ïe na‰e telo je akoby stále pod vplyvom stresu - hodnoty tlaku sú vy‰‰ie asrdce nám udiera r˘chlej‰ie.

d) Zmeny vnútorného prostredia (homeostáza), ktoré vznikajú ako v˘sledok metabolick˘chreakcií, sa menia v súlade s aktivitou organizmu a ako také, sa stávajú ìal‰ím podnetom prezmeny metabolizmu a teda aj pre zmeny ãinnosti kardiovaskulárneho systému. Organizmusreaguje na zmeny vnútorného prostredia prostredníctvom receptorov, ktoré tieto zmeny regis-trujú a následne spätne regulujú prostredníctvom neurohormonálnych a humorálnych vplyvovaj ãinnosÈ srdca a krvn˘ tlak.

Predstavme si to na zjednodu‰enom príklade: nበorganizmus sa dostane do stresovej situá-cie, metabolizmus sa zr˘chli aÏ natoºko, Ïe sa napr. vnútorné prostredie stane kyslej‰ím a tátozmena, teda zmena pH prostredia priamo v bunkách a v mimobunkov˘ch priestoroch pod-nieti prostredníctvom receptorov na‰e cievy k zúÏeniu. Cievy tak zv˘‰ili svoj odpor, ãohov˘sledkom je zv˘‰enie krvného tlaku pri strese.

Z uvedeného vypl˘va, Ïe i regulácia kardiovaskulárneho systému, a teda krvného tlaku,závisí od viacer˘ch typov a spôsobov regulaãn˘ch systémov a mechanizmov. Ich vzÈah je vzá-jomne spät˘ a t˘m aj veºmi labiln˘, a teda ºahko nabúrateºn˘.

a) Centrálny nervov˘ systém - sprostredkúva vnemy z vonkaj‰ieho prostredia a následne pri-spôsobuje reakciu kardiovaskulárneho systému na podnety. Ak centrálny nervov˘ systém pro-stredníctvom zraku alebo sluchu zaregistruje náhlu negatívnu, niekedy v‰ak aj pozitívnuzmenu, vyvolá to zr˘chlenie frekvencie akcie srdca. Reaguje aj periférna cirkulácia, ão sanavonok môÏe prejaviÈ zblednutím pacienta, to je zúÏenie periférnych ciev, alebo oãervene-ním, to je zasa prejav roz‰íren˘ch ciev. V oboch prípadoch sa zmení odpor cievneho rieãis-ka, ão podmieni zmenu krvného tlaku.

b) Hormonálny systém - na reguláciu krvného tlaku vpl˘vajú takmer v‰etky hormóny vyluão-vané Ϻazami s vnútornou sekréciou. Patria k nim napr. hormóny ‰títnej Ϻazy, nadobliãky,pankreasu a pod.

c) Vegetatívny nervov˘ systém - alebo systém viscerálny, autonómny - je systém nervov a ner-vov˘ch zhlukov, ktoré zásobujú parenchymatózne orgány (vnútorné orgány tela), ale aj srdco-v˘ sval a Ϻazy s vonkaj‰ou a vnútornou sekréciou. Jeho ústredie je uloÏené v predæÏenej mie-che. Tento systém reguluje ãinnosÈ na‰ich orgánov autonómne, to znamená, Ïe nie je závisl˘od riadiacej ãinnosti centrálneho nervového systému. Reguluje cel˘ nበmetabolizmus na pod-klade poÏiadaviek vonkaj‰ieho a vnútorného prostredia. Vegetatívny nervov˘ systém zodpo-vedá za funkãnú integritu ná‰ho organizmu. Jeho hlavn˘m predstaviteºom sú sympatick˘ ner-vov˘ systém, tzv. sympatikus a vagov˘ nervov˘ systém, tzv. vagus.

Ich reguláciu pochopíme na jednoduchom príklade: âlovek za normálnych okolností máv spánku vo zv˘‰enej miere prevahu vagov˘ch stimulácií jednotliv˘ch orgánov. To znamená,Ïe keì spí, nepotrebuje, aby mal r˘chly metabolizmus, staãí, keì srdce má pomal˘ pulz, keìvyluãuje ão najmenej hormónov, nepotí sa, voºne d˘cha a pod. Teda odpoãíva. V dennomÏivote ãlovek pracuje, rozm˘‰ºa, pohybuje sa, prijíma potravu - teda je aktívny. Vznikajú aktu-álne potreby pre jeho metabolizmus, ktoré sú iné ako v spánku a nároky na ãinnosÈ jednotli-v˘ch orgánov sú rozdielne, podºa aktuálne vykonávan˘ch ãinností. Sympatick˘ a vagov˘ ner-vov˘ systém reagujú na poÏiadavky organizmu prostredníctvom centrálneho nervového systé-

mu, homeostázy - teda zmien vnútorného prostredia, alebo prostredníctvom hormó-nov.

âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?

14 15

Existujú aj prirodzené spú‰Èacie mechanizmy, ktoré keì presiahnu svoju mieru, dokáÏutento krehk˘ regulaãn˘ systém veºmi ºahko rozk˘vaÈ a tak spôsobiÈ dysreguláciu kardiovasku-lárneho systému. V˘sledkom môÏe byÈ i vysok˘ krvn˘ tlak.

Tak˘mto prirodzen˘m spôsobom môÏe prísÈ k zv˘‰eniu krvného tlaku v období puberty. V tomto období prebiehajú mnohé kvalitatívne a kvantitatívne zmeny, ktoré predstavujú veºk˘nápor na metabolizmus a jeho regulaãné deje. Dochádza k aktivácii somatického rastu, do-zrievajú hormonálne orgány a spú‰Èa sa ich ãinnosÈ, ktorá dovtedy nefungovala. Mení sahumoráln˘ a nervov˘ systém. Jedinec sa mení psychicky. Stáva sa osobnosÈou. Táto zmesnerovnomerne akcelerovan˘ch funkcií a dejov vyvoláva chaos v regulácii ich ãinnosti a vzni-ká tak dysregulácia neurohumorálnych a hormonálnych regulácií, ktorá môÏe potom viesÈ i k dysregulácii ãinnosti kardiovaskulárneho systému, ão následne môÏe byÈ podnetom vysoké-ho krvného tlaku.

Je pravda, Ïe v období dospievania je v˘skyt hypertenzie veºmi vysok˘. T̆ m, Ïe hyperten-ziu vyvolali dysregulaãné vplyvy, môÏeme hypertenziu tohto obdobia, najmä v jej prvopoãi-atku, povaÏovaÈ za funkãnú a má teda ‰ancu odoznieÈ po skonãení puberty.

Veºakrát je potrebné k úprave dysregulaãn˘ch vplyvov pomôcÈ a preto je potrebné, abytak˘to jedinci s hypertenziou v období dospievania vyhºadali lekársku pomoc a riadili sapokynmi lekára.

Ak˘ tlakomer máme pouÏívaÈ pri meraní krvného tlaku?âo spôsobuje variabilitu krvného tlaku ?

16 17

Ideálne je, keì sa pri meraní krvného tlaku pouÏíva klasick˘ ortuÈov˘ tlakomer. Spôsob mera-nia: po nafúknutí manÏety do v˘‰ky stæpca asi o 30 - 50 viac, ako oãakávame, stlaãíme rame-no (t˘m aj cievu) a pomaly uvoºÀujeme tlak v manÏete, ãím klesá ortuÈov˘ stæpec. Prv˘ tón -Èuknutie, ktoré poãujeme, je hodnota systolického - horného tlaku. Keì ìalej uvoºÀujeme nafú-kanú manÏetu, zvukové tóny sa postupne vytratia a vtedy zaznamenáme diastolick˘ - spodn˘tlak.

Okrem klasického ortuÈového tlakomeru môÏeme pouÏívaÈ digitálne, automatické alebopoloautomatické tlakomery. PouÏívame pritom manÏetu na rameno alebo na predlaktie. PripouÏívaní digitálnych tlakomerov treba dodrÏiavaÈ v‰etky pokyny uvedené v návode a obãassi namerané hodnoty tlaku porovnaÈ s hodnotami nameran˘mi simultánne klasick˘m ortuÈo-v˘m tlakomerom.

Aké sú normálne hodnoty krvného tlaku ?Kedy hovoríme o vysokom krvnom tlaku ?

18 19

1. U pacientov nad 18 rokov TK

• Normálna hodnota tlaku do 120//80.

• Prehypertenzia hodnota tlaku 120-139/80-89,kedy e‰te pacient nemusí braÈlieky, ale je nevyhnutná úprava Ïivotosprávy.

• Hypertenzia - I. ‰tádium hodnota tlaku 140-159/90-99.

• Hypertenzia - II. ‰tádium hodnota tlaku viac ako 160/100.

2. U pacientov pod 18 rokov

Uvádzame normálne hodnoty krvného tlaku s rozptylom hodnôt v systole a v diastole, priãomvy‰‰ie ãísla v systole a v diastole sa uÏ povaÏujú za prehypertenziu.

Ak sme si uvedomili, aká v˘razná je variabilita krvného tlaku, musíme si definovaÈ, kedy jekrvn˘ tlak, ktor˘ nameriame, vysok˘ a kedy je tak˘ vysok˘, Ïe je potrebné lieãiÈ ho medika-mentami.

Pri tomto zvaÏovaní musíme braÈ do úvahy v‰etky faktory, ktoré hodnotu tlaku ovplyvÀujú.Je to klinick˘ stav, osobnosÈ pacienta, ale aj jeho prípadné ÈaÏkosti. Okrem toho, sú to aj rizi-kové faktory, ktoré sú prítomné u pacienta. Rizikov˘mi faktormi naz˘vame v‰etky tie okolnos-ti vonkaj‰ieho a vnútorného prostredia, ktoré môÏu zv˘razniÈ priebeh hypertenzie a sú záro-veÀ urãujúce pre ìal‰í v˘voj hypertenzie.

Patrí k nim: vek pacienta, pohlavie, kºudová tachykardia - r˘chly pulz, sedav˘ spôsob Ïivo-ta, obezita, fajãenie, pozitívna rodinná anamnéza - t.j. v˘skyt rizikov˘ch kardiovaskulárnychochorení v rodine, poruchy metabolizmu tukov, nábeh na cukrovku, vysoká hladina soli, vy‰‰íobjem a poãet ãerven˘ch krviniek, pozáÈaÏová hypertenzia, pozitívne v˘sledky 24 hodinové-ho kontinuálneho merania tlaku za ambulantn˘ch podmienok.

Základom rozhodovania pre ìal‰í postup pri zistení vysokého krvného tlaku u kaÏdého ãlo-veka sú predov‰etk˘m kºudové hodnoty tlaku, ktoré opakovane nameriame v ambulancii a kto-r˘ch hodnoty porovnáme s hodnotami normálnych tabuºkov˘ch hodnôt.

Sú vypracované tabuºky normálnych hodnôt tlaku pre jednotlivé vekové obdobia, ktoré roz-li‰ujú tlak normálny, tlak varujúci - oznaãen˘ názvom prehypertenzia a tlak nadnormálny,ktor˘ si vyÏaduje lieãbu.

âo nás zaujíma, keì lekár skon‰tatuje, Ïe pacient má vysok˘ krvn˘ tlak ?Aké sú normálne hodnoty krvného tlaku ?

20 21

Chlapci Dievãatá

systola/diastola systola/diastola

1 rok 94-106/50-59 97-107/53-60

2 roky 98-110/55-63 99-109/57-65

3 roky 100-113/59-67 100-110/61-68

4 roky 102-115/62-71 101-111/63-71

5 rokov 104/116/65-74 103-113/65-74

6 rokov 105-117/67-76 104-114/67-75

7 rokov 106-119/69-78 106-116/69-76

8 rokov 107-120/71-80 108-118/70-78

9 rokov 109-121/72-81 110-120/71-79

10 rokov 110-123/73-82 112-122/73-80

11 rokov 112-125/74-83 114-124/74-81

12 rokov 115-127/75-83 116-126/75-82

13 rokov 117-130/75-84 118-128/76-84

14 rokov 120-132/76-85 119-130/77-85

15 rokov 123-135/77-86 121-131/78-86

16 rokov 125-138/79-87 122-132/79-86

17 rokov 128-140/81-89 122-132/79-86

Keì pri opakovan˘ch meraniach tlaku usúdime, prípadne nám lekár povie, Ïe na‰e dieÈaalebo my máme vy‰‰iu hodnotu tlaku, ako je norma pre nበvek, urãite nás bude zaujímaÈ:

• Preão máme vy‰‰í tlak, teda ão viedlo k tomu, Ïe máme vy‰‰í tlak krvi ?

• Aké ÈaÏkosti môÏe maÈ pacient ?

• âi tak˘to tlak krvi treba lieãiÈ, a ak áno, tak ako ?

• âi mlad˘ ãlovek postihnut˘ vysok˘m krvn˘m tlakom môÏe maÈ normálnu

Ïivotosprávu, ãi môÏe cviãiÈ a ako sa má správaÈ ?

• Akú perspektívu má mlad˘ ãlovek s vysok˘m krvn˘m tlakom ?

• âo môÏe spôsobiÈ nesprávne lieãen˘ alebo vôbec nelieãen˘ vysok˘ krvn˘ tlak ?

• Aké následky môÏe zanechaÈ vysok˘ krvn˘ tlak na na‰om organizme ?

• MôÏe sa táto choroba komplikovaÈ, a ak áno, tak ako ?

Pokúsme sa odpovedaÈ na tieto otázky.

Vysok˘ krvn˘ tlak môÏeme podºa príãin rozdeliÈ do dvoch skupín. Primárna a sekundárnahypertenzia. Nechceme sa venovaÈ sekundárnej hypertenzii. Sekundárna hypertenzia nie jeveºmi ãastá a lekár vo svojich diferenciálne diagnostick˘ch postupoch myslí aj na túto príãinua vie ju pomerne ºahko vylúãiÈ. Sekundárnu hypertenziu spôsobujú ochorenia in˘ch orgánov,ktoré zasahujú do regulácie krvného tlaku. Sú to choroby obliãiek, nadobliãiek, nervovéhosystému a niektoré cievne ochorenia.

ëalej budeme hovoriÈ o primárnej hypertenzii, ktorú naz˘vame aj esenciálna hypertenzia,prípadne u mlad˘ch ºudí to bude juvenilná hypertenzia. Je to ochorenie, ktoré doteraz nemáurãenú presnú, resp. jedinú príãinu, ktorá ju spôsobuje. Ide o ochorenie s mnoÏstvom navzá-jom sa potencujúcich príãin, ktoré sa rôznou mierou podieºajú na tomto tzv. civilizaãnomochorení. Rozdeºujeme ich na príãinné faktory pôsobiace z vonkaj‰ieho prostredia - vonkaj‰iea pôsobiace z ná‰ho vlastného tela - vnútorné príãinné faktory. TieÏ ich môÏeme rozdeliÈ podºatoho, ãi ich môÏeme alebo nemôÏeme ovplyvniÈ a tak prípadne zabrániÈ alebo zmierniÈ vznikhypertenzie.

To, ão vôbec nemôÏeme ovplyvniÈ pri vzniku hypertenzie, je genetická podmienenosÈ.Nikto z nás nemôÏe za to, Ïe jeho matka, otec, prípadne star˘ otec majú hypertenziu alebotrpia na niektoré rizikové ochorenia, ktoré úzko súvisia s hypertenziou. Tak˘to jedinec mámoÏnosÈ trpieÈ na hypertenzívne ochorenie ãastej‰ie ako ten, kto v anamnéze nemá v˘skyttakéhoto kardiálneho rizika. Toto nebezpeãenstvo je aÏ 30 percentné.

Vonkaj‰ie príãinné faktory, inak naz˘vane aj civilizaãné, sú zmesou Ïivotného ‰t˘lu, soci-álnych a ekonomick˘ch podmienok ná‰ho Ïivota. Zo Ïivotného ‰t˘lu ide o nedostatok fyzic-kej aktivity, sedav˘ spôsob Ïivota, stresy v práci a v beÏnom Ïivote, stravovacie návyky t˘kaj-úce sa príjmu mastn˘ch jedál, zv˘‰eného solenia, pitia alkoholick˘ch nápojov a fajãenia.Okrem toho sú to i nov‰ie, Ïiaº, modernej‰ie faktory. K nim patrí aj antikocepcia, uÏívaniedrog, rôznych liekov a anabolík.

Vnútorné príãinné faktory - patria k nim poruchy regulaãn˘ch mechanizmov. To znamená,porucha regulácie vegetatívnych systémov, hormonálnych a humorálnych zmien (zmien vnú-

torného prostredia), ako aj regulaãné zmeny psychického charakteru a zmenypochádzajúce z centrálneho nervového systému.

Aké príãiny vedú k hypertenzii ?Aké príãiny vedú k hypertenzii ?

22 23

• SOCIÁLNE

• EKONOMICKÉ

• ÎIVOTN¯ ·T¯L

• CIVILIZAâNÉnarkotikáliekyfajãenieantikoncepcia

• DYSREGULÁCIAvegetatívnahormonálnahumorálnaCNSpsychická

• GENETIKA

• ZEMEPISNÁ ·ÍRKA

VONKAJ·IE VPLYVY

PRÍâINY VZNIKU HYPERTENZIE:

VNÚTORNÉ VPLYVY

OVPLYVNITEªNÉ NEOVPLYVNITEªNÉ

VYSOK¯TLAK KRVI

Aké ÈaÏkosti má pacient s hypertenziou ?Aké ÈaÏkosti má pacient s hypertenziou ?

24 25

Najväã‰ím prekvapením kaÏdého ãloveka je, ak sa mu odmeria vysok˘ krvn˘ tlak a pritomon sa cíti dobre, nemá Ïiadne ÈaÏkosti, niã ho nebolí, cíti sa pri sile. MôÏe ísÈ dokonca ajo aktívneho ‰portovca. Je to tak, pokiaº hypertenzia nie je komplikovaná po‰kodením orgánov,ktoré navodila, pacient nemusí maÈ Ïiadne ÈaÏkosti. A aj preto sa tomuto ochoreniu hovorí„tich˘ zabijak“. Je to aj preto, Ïe meranie tlaku, Ïiaº, nepatrí k rutinn˘m vy‰etreniam a tedavysok˘ krvn˘ tlak sa nemusí dlho zistiÈ. Jeho pôsobenie na jednotlivé orgány v‰ak pretrvávaa môÏe navodiÈ orgánové po‰kodenie, ktoré sa prejaví aÏ neskôr a vtedy uÏ veºakrát nie je lie-ãiteºné. Nie je v˘nimkou, Ïe nespoznaná hypertenzia môÏe spôsobiÈ aj náhlu smrÈ, ktorá jev takom prípade prv˘m príznakom nelieãenej hypertenzie.

Táto zákernosÈ ochorenia spoãíva v tom, Ïe hypertenzia postupne spôsobuje aterosklerózu,ktorá potom môÏe po‰kodiÈ v‰etky orgány tela, a to: srdce, obliãky mozog, ãrevá, peãeÀ a pod.U mlad˘ch pacientov, kde vysok˘ krvn˘ tlak je spôsoben˘ zúÏením ciev - funkãn˘m stiahnu-tím, a nie organick˘m zúÏením aterosklerotick˘mi nánosmi v cievach, tieto komplikácienevznikajú, a ak, tak len veºmi v˘nimoãne.

Ak sa objavia nejaké ÈaÏkosti u mlad˘ch ºudí, tak sú to skôr prejavy funkãné, podmienenéporuchou regulaãn˘ch systémov. Patria k nim bolesti hlavy, závraty, najmä pri r˘chlej zmenepolohy tela, vysok˘ pulz a z neho pocit palpitácií, ão je vnímanie si svojich úderov srdca akosiln˘ch a r˘chlych, inokedy to môÏe byÈ nepravidelná ãinnosÈ srdca, nadmerné potenie a pod.

Podºa pokroãilosti a na základe klinického obrazu rozpoznávame u primárnej hypertenzietri ‰tádia:

I.‰tádium - Pacient je bez ÈaÏkostí a v klinickom zisÈovaní nenájdeme príznaky po‰kode-nia Ïiadneho orgánu,

II.‰tádium - Subjektívne ÈaÏkosti nie sú prítomné, ale v klinickom obraze uÏ môÏeme nájsÈzmeny z po‰kodenia niektorého orgánu. Ide o následky aterosklerózy ciev, o ktorej sa môÏeme presvedãiÈ priamo pohºadom na cievy. Takto dostupné cievy (teda dostupné ná‰mu zraku) sú cievy viditeºné na oãnom pozadí. Preto pacient s hypertenziou musí pravidelne nav‰tevovaÈ i oãného lekára.

Okrem toho aterosklerotické zmeny, t. j. zvápenatenie ciev moÏno vidieÈ na rtg. snímke srdca, ako zvápenatenie stien a aorty - osrdcovnice. Sklerotické zmeny na cievach môÏu viesÈ k po‰kodeniu obliãiek, mozgu, doln˘ch konãa-tín, kostí a pod. Okrem toho môÏe byÈ po‰kodené srdce, ktoré sa zväã‰í, a trpí nedostatkom kyslíka, ãím si nemôÏe dostatoãne plniÈ svoju základnú úlohu pumpy.

III.‰tádium - Je charakterizované uÏ prítomn˘mi ÈaÏkosÈami zo strany po‰koden˘ch orgánov, ktor˘ch funkcia zlyháva. MôÏe to byÈ srdcov˘ infakrt, mozgová poráÏka a pod.

26 27

Predov‰etk˘m treba vysvetliÈ pacientovi, prípadne jeho rodiãom, ak ide o dieÈa, ão zname-ná nález zv˘‰eného tlaku v jeho veku. Aj táto publikácia má pomôcÈ k tomu, aby pacienti bolioboznámení s podstatou svojho „ochorenia“. Do úvodzoviek slovo ochorenia dávame úmy-selne, pretoÏe vy‰‰í tlak krvi najmä v mladom veku neznamená vÏdy, Ïe ide o hypertenznúchorobu. Na druhej strane, tieÏ neznamená, Ïe sa netreba touto problematikou zaoberaÈ aneznamená to ani to, Ïe takéhoto pacienta netreba lieãiÈ.

V kaÏdom prípade sa musíme postaraÈ o to, aby sme minimalizovali rizikové faktory, ktoré sapodieºali na vzniku a zhor‰ení priebehu hypertenzie. In˘mi slovami, musíme upraviÈ Ïivotn˘‰t˘l pacienta s hypertenziou:

• Redukujeme hmotnosÈ tela na ideálnu, najãastej‰ie tak robíme pomocou antiaterogénnej diéty - ão je diéta proti ateroskleróze.

• • Obmedzíme príjem soli do organizmu na 5-6 gr NaCl, prípadne odporuãíme nahradiÈ morskou soº - teda NaCl - morskou - KCL.

• • Zabezpeãíme dostatoãn˘ príjem draslíka, vápnika a horãíka v potravinách.

• Redukujeme nas˘tené tuky v potravinách.

• Redukujeme príjem kofeínu.

• Zv˘‰ime telesnú aktivitu, cviãíme ão najviac a pohybujeme sa ão najviac. DôleÏitá je dynamická záÈaÏ.

• Redukujeme izometrickú záÈaÏ.

• ZníÏime príjem alkoholu - u muÏov maximálne 30 ml etanolu dennea u Ïien 20 ml.

• Prestaneme fajãiÈ.

• Prestaneme uÏívaÈ niektoré lieky - niektoré hormonálne kontraceptíva, nesteroidové antiflogistiká, kortikoidy a anabolické steroidy, sympatikomi-metiká a amfetamínu podobné lieãivá, tricyklické antidepresíva, anorektiká.

âo treba robiÈ s pacientom s hypertenziou ? âo treba robiÈ s pacientom s hypertenziou ?

âo treba robiÈ s pacientom s hypertenziou ?âo treba robiÈ s pacientom s hypertenziou ?

28 29

Ponúkame vám niektoré diétne princípy, ktor˘mi dosiahnete zníÏenie hladín tukov v krvi jed-noduch˘m spôsobom - bez hladovania moÏno schudnúÈ. Stravu moÏno rozdeliÈ do troch sku-pín.

1. Potraviny, ktoré by ste mali úplne vylúãiÈ zo svojho jedálniãka.

2. Potraviny, ktoré by ste mali podstatne obmedziÈ vo svojom jedálniãku.

3. Potraviny, ktoré by ste mali prijímaÈ.

DIÉTA NA ZNÍÎENIE HLADÍN TUKOV V KRVI:

ZníÏiÈ celkovú spotrebutukov - nas˘tené.

Nas˘tené rastlinné oleje - slneãnicov˘,kukuriãn˘, sójov˘,monosaturované oleje - olivov˘, repkov˘,margaríny odvodené z t˘chto olejov.

Maslo, masÈ, loj, vypeãen˘ tuk, palmov˘olej, kokosov˘ olej, stuÏené margaríny, hydrogenované tuky.

V‰etky ryby grilované,varené na pare, údené.OdstrániÈ tuãnú koÏu.Vhodné sú predov‰et-k˘m treska, filé, okúÀ,‰Èuka, pstruh.

Ryby vypráÏané na odporúãanom oleji.

Ikry a mlieã, rybyvypráÏané na nevhod-nom oleji alebo tuku.

Morka, kura, teºacina,králik, zverina, mladá jahÀacina.

Úplne chudé hovädzie, chudá ‰unka,moravské údené, jahÀacina bez loja (1-2 x t˘Ïdenne) hydinové údeniny.

Kaãica, hus, tuãnébravãové vnútornosti,viditeºn˘ tuk na mäse a údeninách, párky,salámy, mletá fa‰írka, pa‰téty, koÏa z hydiny.

Netuãn˘ v˘var, zeleninové polievky.

Polotuãné mlieko do 2% tuku, syry so zníÏen˘m obsahomtuku (do 30% tuku v su‰ine) napr. Eidam, 2 celé vajcia t˘Ïdenne iba na prípravu pokrmov.

Tuãné polievky, polievky zahusÈovanézápraÏkou alebosmotanou.

Tuky Ryby Mäso Polievky

Odporú

ãané

potr

avin

yPotr

avin

y v

obm

edze

nom

mnoÏs

tve

Nev

hodné

potr

avin

y

(Upravené podºa odporúãania Európskej spoloãnosti pre aterosklerózu).

âo treba robiÈ s pacientom s hypertenziou ?âo treba robiÈ s pacientom s hypertenziou ?

30 31

Netuãná zákysanka, acidofilné mlieko, kefír,biokys, netuãn˘ tvaroh,syry s veºmi nízkymobsahom tuku, jogurt s nízkym obsahom tuku(do 1,5%), vajeãn˘ bielok.

Plnotuãné mlieko, su‰e-né a kondenzované mlieko, smotana, ‰ºahaãka, smotanovéjogurty, syry nad 40%tukov v su‰ine, (napr.smotanové syry, Ementál, Primátor).

Akákoºvek ãerstvá ajmrazená zelenina, strukoviny: fazuºa, ‰o‰o-vica, hrach, kukurica,zemiaky varené alebopeãené v ‰upke, ovocieãerstvé, su‰ené a kon-zervované ovocie bezcukru.

Peãené zemiaky, alebohranolky pripravovanéna odporúãan˘ch ole-joch.

Peãené zemiaky alebozemiakové hranolky,chipsy, zelenina smaÏe-ná na nevhodn˘ch tu-koch a olejoch nezná-meho zloÏenia, solenézeleninové konzervy,kandované ovocie.

Celozrnn˘ (tmav˘) chlieb, ovs. vloãky,müsli v˘robky, vlákni-nové chrumky, ovs.ka‰a, nízkovajeãnécestoviny, krehk˘ chli-eb, ryÏa, celozrnnév˘robky, dalamánky,peãivo z tmavej múky.

Netuãné peãivo a múã-niky pripravované z odporúãan˘ch rastlinn˘ch tukov.

Tuãné peãivo, lúpaãky,brio‰ky.

Îelé, ovocná vodovázmrzlina, pudingy z odtuãneného mlieka,ovocné ‰aláty.

Smotanové zmrzliny,pudingy, dezerty aomáãky s pouÏitímmasla alebo smotany.

Mlieãne v˘robky Ovocie, zelenina, strukoviny Peãivo, obilniny Dezerty

Odporú

ãané

potr

avin

yPotr

avin

y v

obm

edze

nom

mnoÏs

tve

Nev

hodné

potr

avin

y Hotové cukrárenskév˘robky, koláãe, torty,ãokoláda, cukrovinky,kokosové tyãinky,maslové krémy.

Vla‰ské orechy, lieskovéorechy, mandle, peãenéga‰tany.

Búrske orie‰ky, pistáciové orie‰ky.

Ke‰u orie‰ky, kokosovéorechy, slané orie‰ky.

âaj, prekvapkávanáalebo instantná káva,voda, nízkokalorickénealkoholické nápoje.

Alkohol, nízkotuãnéãokoládové nápoje.

âokoládové nápoje,írska káva, varená káva,destiláty.

Koreniny v‰etkéhodruhu, jogurtové dresingy.

Dresingy s nízkymobsahom tuku.

Prisolovanie, ‰alátové,smotanové dresingy a majonéza.

Cukrárenské v˘robky Orechy Nápoje Dresingy, koreniny

Odporú

ãané

potr

avin

yPotr

avin

y v

obm

edze

nom

mnoÏs

tve

Nev

hodné

potr

avin

y

Vysok˘ krvn˘ tlak po‰kodzuje srdce a vedie k ateroskleróze. Po‰kodenie srdca je v˘sledkomsÈaÏenej práce srdca, ktoré musí krv vypudzovaÈ pod vy‰‰ím tlakom. Zv˘‰ená práca srdca sa pre-javí zväã‰en˘m nárastom svaloviny ºavej komory, ktorá pôvodne pomáha zvy‰ovaÈ vypudzova-ciu silu srdca, neskôr sa v‰ak stáva kontraproduktívnou. Vtedy môÏe prísÈ k zlyhaniu srdca, ktorépotom prestane plniÈ úlohu pumpy. Za tak˘chto okolností srdce nemôÏe vypudiÈ dostatoãnémnoÏstvo krvi, lebo stratilo uÏ svoju vypudzovaciu silu, ale tieÏ nemôÏe prijaÈ krv, ktorá sa doneho vracia v dostatoãnom mnoÏstve. Preto krv, ktorá sa vracia do srdca, zostane pred srdcomstáÈ, nakoºko dutina ºavej komory, ktorá je najviac postihnutá, sa nárastom svaloviny zreduko-vala. Okrem toho, tak˘to zväã‰en˘ srdcov˘ sval trpí nedostatkom kyslíka a vtedy sa môÏu obja-viÈ aj rôzne prejavy nepravidelnej srdcovej ãinnosti. Srdce sa vtedy môÏe i roztiahnuÈ a srdco-vé chlopne, ktoré dovtedy boli dobre uzatvárateºné, sa stanú úzkymi alebo sa nedovierajú a krvcez ne uniká spätn˘m prúdom.

ëal‰ou komplikáciou zo strany srdca je ateroskleróza. Tá vzniká ako priamy efekt vysokéhoboãného tlaku na srdcovú stenu. Vznikajúce aterosklerotické zmeny zuÏujú cievy a v˘sledkomsú funkãné a organické zmeny rôznych orgánov, ktoré upchat˘mi alebo zúÏen˘mi cievaminemajú dostatoãn˘ prívod krvi a teda trpia ischémiou alebo nedostatkom kyslíka.

V prípade, Ïe takto po‰kodené cievy sa úplne upchajú, vzniká infarkt postihnut˘ch orgánov,ão znamená odumretie urãitej ãasti daného orgánu. V prvom rade ide o nedokrvenie srdcovéhosvalu, ktoré sa môÏe prejavovaÈ ako angína pektoris, alebo v hor‰om prípade pri upchatí koro-nárnej cievy vzniká infarkt myokardu. ZúÏenie ciev v mozgu priná‰a príznaky postupnejdemencie, ktorá sa v prvopoãiatku prejavuje ako „zabúdanie“. Ak tieto zmeny na mozgov˘chcievach pokraãujú ìalej a dôjde k upchatiu alebo prasknutiu cievy, vzniká mozgová poráÏka.

Podobn˘m mechanizmom môÏu byÈ po‰kodené obliãky, môÏe vzniknúÈ cukrovka, osteopo-róza, alebo sa objavia následky a klinické prejavy z upchatia periférnych ciev v podobe ische-mickej choroby doln˘ch konãatín.

Z uvedeného vypl˘va, Ïe ide o celú ‰kálu váÏnych, invalidizujúcich a ãastokrát aÏsmrteºn˘ch ochorení, ktoré vznikajú v priamej súvislosti s hypertenznou chorobou. Súto choroby, ktoré sú skutoãnou kliatbou na‰ej populácie.

Presn˘m dodrÏiavaním správneho Ïivotného ‰t˘lu pri zabezpeãení vhodn˘ch sociálnych, eko-nomick˘ch a spoloãensk˘ch podmienok, vrátane redukcie stresov˘ch faktorov, sa nám ãastopodarí normalizovaÈ hodnoty krvného tlaku na normálne hodnoty. V opaãnom prípade pristúpi-me k medikamentóznej lieãbe, ktorá je kontrolovaná lekárom. Ani v tomto prípade to v‰akneznamená, Ïe najmä mlad˘ ãlovek, ktorého hypertenzia, resp. prehypertenzia je funkãnou zále-ÏitosÈou, t. j. odrazom dysregulaãn˘ch - teda funkãn˘ch zmien regulácie krvného tlaku, budemusieÈ byÈ lieãen˘ v kaÏdom prípade po cel˘ Ïivot. DôleÏité je, aby správny Ïivotn˘ ‰t˘l bol jeho trval˘m Ïivotn˘m ‰t˘lom.

Medikamentózna lieãba vysokého krvného tlaku má za cieº:1. zníÏiÈ periférny cievny odpor,2. normalizovaÈ minútov˘ objem krvi,3. upraviÈ cievnu poddajnosÈ a zlep‰iÈ v˘stelku cievnej steny,4. udrÏaÈ na dobrej úrovni prekrvenie vnútorn˘ch orgánov,5. zabrániÈ vzniku následkov a komplikácií vysokého krvného tlaku,6. lieãiÈ pridruÏené komplikácie.

Z uvedeného vypl˘va Ïe lieãba hypertenzie je komplexná a cielená. PouÏíva i viacero liekovpodºa typu a pokroãilosti zmien, ktoré navodila hypertenzná choroba. PouÏívajú sa lieky na zní-Ïenie krvného tlaku, ktoré môÏu pôsobiÈ na zníÏenie cievneho odporu, na ovplyvnenie regulaã-n˘ch dejov, na roz‰írenie cievneho priesvitu, na zníÏenie resp. reguláciu krvného objemu,na zníÏenie viskozity krvi, na ovplyvnenie jej zráÏavosti a potom lieky na pridruÏené chybya komplikácie, ako napr. lieky na zníÏenie hladiny tukov, na lieãbu cukrovky, na zlep‰enie ãin-nosti obliãiek a pod.

Treba si uvedomiÈ, Ïe táto lieãba je skoro vÏdy doÏivotnou lieãbou. Pacient sa vÏdy musí ria-diÈ pokynmi lekára - odborníka. Zásady lieãby musí pacient prísne dodrÏiavaÈ. Lieky musí jesÈpravidelne bez vynechávania a pri kaÏdej prípadnej zmene musí sa riadiÈ pokynmi lekára.

Pacient s lieãbou hypertenzie musí pravidelne nav‰tevovaÈ lekára, ktor˘ mu kon-troluje reakciu hodnôt tlaku na lieãbu, ale aj odhaºuje vznik eventuálnych komplikáciía následkov hypertenzie, ktor˘ch lieãba je tieÏ podstatná pri sledovaní osudu pacientas touto chorobou.

âo môÏe spôsobiÈ vysok˘ krvn˘ tlak ?âo treba robiÈ s pacientom s hypertenziou ?

32 33

âo môÏe spôsobiÈ vysok˘ krvn˘ tlak ?âo môÏe spôsobiÈ vysok˘ krvn˘ tlak ?

34 35

Na záver tejto publikácie chceme zdôrazniÈ, Ïe táto posledná ãasÈ o komplikáciách hyper-tenzie je len dokreslením váÏnosti tejto problematiky. Chceme upozorniÈ v‰etk˘ch ºudí postih-nut˘ch hypertenziou, Ïe i takéto komplikácie by ich mohli postihnúÈ v prípade, ak by neve-novali pozornosÈ svojmu zdravotnému stavu vtedy, keì e‰te nedo‰lo k po‰kodeniu orgánov.Správne dodrÏiavanie pokynov lekára, ako aj vãasná lieãba hypertenzie, môÏe t˘mto násled-kom zabrániÈ, alebo ich môÏe aspoÀ zmierniÈ.