KUL - SAV · 2020. 6. 22. · KUL TÚRA SLOVA KULTÚRA SLOVA, vedecko-popu-larizačný časopis pre jazykovú kultúru a terminológiu. Orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra

KULTÚRASLOVA

Vedecko-popularizačnýčasopis pre jazykovúkultúru a terminológiu

Orgán Jazykovedného ústavuĽudovíta Štúra SAVa Jazykového odboruMatice slovenskej

Časopis vychádza s finančnou podporou Otvorenej akadémie

HLAVNÁ REDAKTORKASibyla Mislovičová

VÝKONNÁ REDAKTORKA

Iveta Vančová

REDAKČNÁ RADA

Adria na Ferenčíková, Juraj Glov-ňa, Dana Guričanová, Robert Hammel, Renáta Hlavatá, Ingrid Hrubaničová, Martin Chochol, Bronislava Chocholová, Ján Ka-čala, Ľubor Králik, Jana Levická, Sibyla Mislovičová, Slavomír Ondrejovič, Lucia Molnár Satin-ská, Mária Šim ková, Iveta Vančo-vá, Pavol Žigo

REDAKCIA

811 01 Bratislava, Panská 26

ŠTÚDIE A ČLÁNKY

DUCHKOVÁ, Silvia: Prídavné meno neuznášaniaschopný a iné zložené adjektíva so záporom ........................

KAČALA, Ján: Ženské mená s apela-tívnym obyvateľským významom ....

TERMINOLOGICKÉ SÚPISY

KLIMENT, Ján – HRABOVSKÝ, Mi-chal – GURIČANOVÁ, Dana: Nové a revidované slovenské mená dová-žaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. 2. Rody začínajúce sa písmenom E – N

ZO STUDNICE RODNEJ REČI

VALENTOVÁ, Iveta: Chce Gorbu s Gerečom stáhnut dokopi alebo O terénnych názvoch v Tardoši ............

ROZLIČNOSTI

O prevzatých slovách kurzarbeit a pen-dler. S. M i s l o v i č o v á .................

Priezvisko Brozman. I. Va l e n t o v á

SPRÁVY A POSUDKY

Rajecká dolina. Ľ. D v o r n i c k á .. SPYTOVALI STE SA

O pôvode hlásky a písmena ä. Ľ. K r á -l i k ...................................................

Nové slovo podcast. K. K á l m á n o -v á .....................................................

Názov Somaliland. I. Va n č o v á ......

OB

SAH

KU

LTÚ

RA

SLO

VA –

RO

ČN

ÍK 5

4 –

2020

– Č

ÍSLO

3

129

146

152

160

169172

176

181

182184

KULTÚRASLOVA

KULTÚRA SLOVA, vedecko-popu-larizačný časopis pre jazykovú kultúru a terminológiu. Orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a Jazyko-vého odboru Matice slovenskej. Ročník 54, 2020, č. 3 (22. 6. 2020). Sídlo vyda-vateľa a adresa redakcie: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Panská 26, 811 01 Bratislava. IČO 00167 088. Matica slo-venská – Vydavateľstvo Matice sloven-skej v Martine. Časopis vychádza s fi-nančnou podporou Otvorenej akadémie. Hlavná redaktorka PhDr. Sibyla Mislo-vičová. Výkonná redaktorka Mgr. Iveta Vančová. Grafická úprava Oto Takáč.Technický redaktor Vladimír Radik. Vy-chádza šesťkrát ročne. Ročné predplatné 8,50 €, jednotlivé čísla 1,50 €. Rozširuje, objednávky a predplatné prijíma Vyda-vateľstvo Matice slovenskej, P. Mudro-ňa 1, 036 01 Martin, e-mail: periodika@ matica.sk, tel. 043/3812826. Evidenčné číslo 3696/09. Podávanie novinových zásielok povolené OZSsRP Banská Bys-trica č. 1325/94-PTP z 25. 4. 1994. ISSN 0023-5202 Distributed by Matica sloven-ská – Vydavateľstvo Matice slovenskej, P. Mudroňa 1, 036 01 Martin, Slovakia.

© Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, Bratislava © Matica slovenská, Martin Vytlačila tlačiareň Fork, s. r. o., 2020

Cena 1,50 €

Z WEBOVEJ PORADNE

Čiarka za pomlčkou? ...........................Predseda aj predsedníčka ................... Sú vokatívne tvary nespisovné? ..........Jednovidové slovesá ............................Človekovi alebo človeku? ....................Fotovoltický alebo fotovoltaický? ....... Má slovo ropa genitív plurálu? ...........Rodič – rodičia, ale vodič – vodiči? ....Rybovod alebo rybochod? ...................Vodomerná šachta? .............................

PRIPOMÍNAME SI ..........................

187187188188189189190190191191

192

Kultúra slova, 2020, roč. 54, č. 3 129

KULTÚRASLOVA

KULTÚRA SLOVA – ROČNÍK 54 – 2020ČÍSLO 3

ŠTÚDIE A ČLÁNKY

Prídavné meno neuznášaniaschopný a iné zložené adjektíva so záporom

SILVIA DUCHKOVÁ

Abstract: We investigate creation and use of compound negative adjec-tives, which serve as opposites of original positive compound adjectives. The negative particle prefix ne- can be found at the beginning of the com-pound (neuznášaniaschopný, nectihodný) or inside, before the adjective part of the compound (uznášanianeschopný, ctinehodný). The first type is morecommon in language practice, and is used mostly for compound adjectives with technical character (nemedonosný, nemrazuvzdorný).

Keywords: negative compound adjectives, negative particles, opposites

Na začiatku nášho príspevku bol e-mail adresovaný jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Týkal sa výrazu neuznášaniaschop-ný, ktorý pisateľ zaregistroval v súvislosti s neúspešnou voľbou ústavných sudcov. Konštatoval, že sa s ním stretáva dosť často, pričom ho prekvapilo, že sa nachádza aj v Slovníku súčasného slovenského jazyka. Podľa pisate-

Príspevok vznikol v rámci riešenia grantovej úlohy č. 2/0133/20 Slovenský pravopis a jeho pravidlá v kontexte súčasnej jazykovedy a jazykovej praxe.

130

ľa plénum môže byť neschopné uznášania alebo nebyť schopné uznášania, ale rozhodne nemôže byť neuznášania schopné, lebo schopnosť sa viaže na nejaký výkon, nie „nevýkon“. Preto považuje za logické používať spojenie plénum nebolo/nebude uznášaniaschopné.

Medzi otázkami prichádzajúcimi do jazykovej poradne bývajú neraz také, ktoré majú napohľad jasnú odpoveď. Keď sa im však začneme podrob-nejšie venovať, ukáže sa, že si žiadajú hlbšiu analýzu, a konečný výsledok môže priniesť zaujímavé zistenia.

Na úvod treba povedať, že prídavné meno neuznášaniaschopný nie je v slovenčine nové, v korpuse textov (Omnia Slovaca III Maior 18.011) sú naň doklady už z 90. rokov minulého storočia. Charakterizujú sa ním situá-cie, keď účastníci zasadania (parlamentu, národnej rady, výboru, zastupiteľ-stva, komisie, snemovne, senátu ap.) pre nedostatočný počet hlasujúcich nie sú schopní niečo odhlasovať, napr. Hoci o predaji diskutovali, pred samot-ným hlasovaním bolo mestské zastupiteľstvo dvakrát neuznášaniaschopné a napokon sa skončilo. – Národná rada je neuznášaniaschopná, budeme hlasovať po prestávke znovu. – ... neúčasť niektorých členov spôsobuje, že zasadania občianskej rady sa stávajú neuznášaniaschopnými.

Argumentácia pisateľa je racionálna: ak si prídavné meno neuznáša-niaschopný rozložíme na jednotlivé časti, dostaneme spojenie neuznášania schopný, čiže schopný neuznášania. To znamená, že v zápore je tu slovo uznášanie, kým základové adjektívum schopný ostáva v pôvodnom kladnom tvare. Keďže prídavné meno schopný vyjadruje význam „ktorý má vlast-nosti potrebné na vykonávanie niečoho“, v spojení so slovom neuznášanie vyznieva protirečivo. Na významovú rozpornosť zloženého adjektíva ne-uznášaniaschopný, resp. jeho odvodeniny neuznášaniaschopnosť poukázal už v r. 1994 L. Bartko v príspevku v časopise Kultúra slova v r. 1994. Autor hodnotí slovo neuznášaniaschopnosť ako nezmyselný novotvar, ktorý zrej-me vznikol zo slova opačného významu uznášaniaschopnosť. Svoj postoj odôvodňuje tým, že záporová častica ne- sa v ňom neodôvodnene presúva od slova schopnosť na slovo neuznášanie, kde je v tomto prípade nenáležitá, lebo tak nelogicky popiera kladnú hodnotu významu slova schopnosť (vlast-

1 Omnia Slovaca III Maior 18.01 je interný korpus slúžiaci pre potreby pracovníkov JÚĽŠ SAV, ktorý vznikol zlúčením korpusových dát v Slovenskom národnom korpuse (SNK prim-6.1) a dát z webových korpusov. [cit. 22. 4. 2020]


nosti potrebné na vykonávanie niečoho, spôsobilosť). Záporová častica ne- sa tu podľa neho musí jednoznačne spájať iba so slovom schopnosť. Na po-rovnanie L. Bartko uvádza dvojicu slov práceschopnosť „schopnosť praco-vať“ a jeho opozitum práceneschopnosť „neschopnosť pracovať“. V závere konštatuje, že fungovanie opozitných výrazov uznášanianeschopný/uznáša-nianeschopnosť v jazykovej praxi sa zatiaľ nezaznamenalo, pričom vyjad-ruje predpoklad, že časom, možno aj analogicky k dvojiciam práceschopný – práceneschopný, práceschopnosť – práceneschopnosť, sa začnú používať, preto možno uvažovať aj o ich zachytení v kodifikačných príručkách (porov.Bartko, 1994, s. 233 – 234).

Ešte skôr sa podobným problémom zaoberal v Slovenskej reči (1956, č. 6, s. 387 – 388) Štefan Peciar. Svoju pozornosť zameral na zložené prí-davné meno závideniahodný, ktorý usúvzťažnil s podobnými zloženinami ako chvályhodný, pozoruhodný, trestuhodný, úctyhodný, ctihodný, poľuto-vaniahodný, ale aj mierumilovný, slobodymilovný, slávybažný, krvilačný. Ako píše, ide o tzv. väzbové, čiže rekčné zloženiny, ktoré vznikli zo syntag-matického spojenia dvoch slov: hodný závidenia (chvály, úcty, poľutovania atď.), milovný (dnes sa toto adjektívum už samostatne nepoužíva) poriadku, bažný slávy ap. Spojenia tohto druhu zmeraveli ako zloženiny vtedy, keď sa dostali do neobvyklého poradia, pri ktorom závislé slovo predchádza riadia-cemu slovu: závidenia hodný > závideniahodný. Podľa Š. Peciara jednou zo zvláštností týchto zložených prídavných mien je to, že sa nepoužívajú v zá-pornej podobe – nejestvujú napr. výrazy „nechvályhodný“, „neúctyhodný“, „neslávybažný“ a pod. Preto nie je správne hovoriť alebo písať, že sa niekto dostal „do nezávideniahodnej situácie“. Ak tu chceme vyjadriť zápor, treba nám ho alebo utvoriť pomocou záporovej častice nie (nie závideniahodný, nie chvályhodný, nie slávybažný atď.), alebo použiť opis: dostať sa do situ-ácie vôbec (nijako) nie hodnej závidenia, ktorú by nik nezávidel, ktorá nie je na závidenie. Podľa autora chybný výraz „do nezávideniahodnej situácie“ vznikol asi kontamináciou (krížením) záporného výrazu nie (je) na závide-nie a zloženiny závideniahodný. Svoj príspevok zakončuje konštatovaním, že záporný výraz „nezávideniahodný“ odporuje zákonitostiam tvorenia slov v slovenčine, a preto ho nemožno pre spisovný jazyk odporúčať.

Od času publikovania príspevku Š. Peciara sa situácia v hodnotení prí-davného mena nezávideniahodný zmenila. Svedčí o tom jeho spracovanie

132

v staršom Slovníku slovenského jazyka (2. zv., 1960; ďalej SSJ) a v novších slovníkoch. V SSJ je adjektívum nezávideniahodný spracované v zhode s výkladom Š. Peciara, keď typ písma signalizuje jeho nespisovnosť a ako spisovný ekvivalent s kvalifikátorom správ. sa tu uvádza výraz nie závide-niahodný. V Krátkom slovníku slovenského jazyka (ďalej KSSJ) sa prídavné meno nezávideniahodný objavilo v 3. vydaní r. 1997 a v r. 1998 sa zaradilo aj do 2. vydania Pravidiel slovenského pravopisu (ďalej PSP). KSSJ ho de-finuje „ktorý nemožno závidieť“ a uvádza príklad ocitnúť sa v nezávidenia-hodnej situácii korešpondujúci so spojením dostať sa do nezávideniahodnej situácie, ktorému sa venoval Š. Peciar. Podrobnejší výklad adjektíva nezávi-deniahodný poskytuje Slovník súčasného slovenského jazyka (3. zv., 2015; ďalej SSSJ): „nepredstavujúci pre istú náročnosť, zložitosť nič priaznivé, pozitívne, príjemné; ktorému niet čo závidieť, neľahký, zložitý, náročný; op. závideniahodný“: nezávideniahodný osud, údel; nezávideniahodné ekono-mické postavenie; ocitnúť sa, byť v nezávideniahodnej situácii, pozícii; mať nezávideniahodnú úlohu. V rámci výkladu významu sa v SSSJ uvádza ako opozitum pôvodné zložené prídavné meno závideniahodný.

Pozrime sa ďalej, ako SSSJ charakterizuje prídavné meno neuznášania-schopný, na ktoré upozornil pisateľ: „ktorý nie je schopný záväzne niečo odhlasovať pre nedostatočný počet hlasujúcich; op. uznášaniaschopný“: neuznášaniaschopný parlamentný výbor; neuznášaniaschopná členská schôdza; hrozilo, že konferencia sa stane neuznášaniaschopnou. Podobne ako pri adjektíve nezávideniahodný sa tu uvádza kladné zložené opozitum uznášaniaschopný.

Oba súčasné výkladové slovníky (KSSJ i SSSJ), ako aj hlavná kodifi-kačná príručka (PSP) teda registrujú predtým odmietané záporné zložené prídavné meno nezávideniahodný a SSSJ aj zložené adjektívum neuzná-šaniaschopný. Nejde pritom o prvé adjektívne kompozitá so záporovou časticou ne- zachytené v slovníkoch. Už v SSJ sa nachádza (bez normatív-neho obmedzenia) prídavné meno nevierohodný „ktorý nie je vierohodný, nepravdepodobný, pochybný“, napr. nevierohodný príbeh, nevierohodná epizóda, rovnako ho registruje Synonymický slovník slovenčiny (1. vyd. 1995; ďalej SSS): „ktorému sa dá ťažko uveriť“: nevierohodný dej filmu; „ktorý nevzbudzuje dôveru, op. vierohodný“: nevierohodné tvrdenie; „kto-rému nemožno veriť“: nevierohodné údaje. Podľa predpokladu nevynechal


ho ani SSSJ, ktorý uvádza i variant nevieryhodný a výklad: „nevyvolávajúci presvedčenie o pravdivosti, ktorému sa dá len ťažko uveriť; op. vierohodný, vieryhodný“ a medzi príkladmi spojenia nevierohodné, nevieryhodné doku-menty, fakty; nevierohodná zahraničná politika a doklad Príbeh bol totálne nevieryhodný od počiatku.

KSSJ v 3. vydaní (1997), SSS v 2. vydaní (2000) a PSP v 3. vydaní (2000) zaznamenávajú ďalšie adjektívne kompozitum so záporovou časti-cou ne- a koncovou časťou -hodný, a to nedôveryhodný: „nehodný dôvery, vierolomný“, napr. nedôveryhodný partner (KSSJ), „ktorému nemožno ve-riť“: nedôveryhodná osoba (SSS), „vzbudzujúci v nejakom ohľade nedô-veru, isté pochybnosti, ktorému sa nedá veriť, op. dôveryhodný“, napr. ne-dôveryhodná osoba; nedôveryhodný obsah internetovej stránky; nedôvery-hodné médiá (SSSJ). Okrem prídavného mena slovníky aj PSP zachytávajú jeho deriváty – príslovku nedôveryhodne (SSSJ a PSP) a podstatné meno nedôveryhodnosť (KSSJ, SSSJ a PSP). Z lexikografického prehľadu vidieť,že rad zložených prídavných mien so záporovou časticou nena začiatku sa v slovníkovom spracovaní rozšíril a zvýšila sa aj pravdepodobnosť jeho ďalšieho rozširovania.

Prirodzene sa vynára otázka, čo bolo dôvodom zmeny hodnotenia adjek-tívnych kompozít nezávideniahodný (3 348 dokladov v rozličných zdrojoch v korpuse), nevierohodný/nevieryhodný (598/127), nedôveryhodný (6 477) a novšie i neuznášaniaschopný (160) a ich zaradenia do výkladových slov-níkov. Iste to nebola iba „rezignácia“ na početnosť ich dokladov v jazykovej praxi (počet 160 pri adjektíve neuznášaniaschopný popri množstve dokladov ostatných uvedených adjektív nie je až taký vysoký). Aj keď sme príspevky vysvetľujúce zmenu pohľadu na kompozitá tohto typu nezaregistrovali, pri zdôvodnení sa môžeme oprieť o ich spracovanie v SSSJ, kde sa pri každom uvádza opozitum, ktorým je pôvodné zložené prídavné meno bez záporovej častice ne-. To znamená, že za opozitum sa považuje základové (kladné) kompozitum ako celok. K nemu sa na začiatok pridáva zápor ne- popierajúci jeho význam: závideniahodný – nezávideniahodný, vierohodný/vieryhodný – nevierohodný/nevieryhodný, dôveryhodný – nedôveryhodný, uznášania-schopný – neuznášaniaschopný.

Otázkou adjektívnych kompozít so záporom ne- sa zaoberali aj v češti-ne pri uvažovaní, či sa má používať prídavné meno neživotaschopný alebo

134

životaneschopný, t. j. či pridávať záporovú časticu pred pôvodnú zloženi-nu, alebo ju vkladať pred jej druhú, adjektívnu zložku: „Vidíme, že ten-to problém vzniká u složených přídavných jmen... která vznikla ze spojení jednoduchého jména přídavného a podstatného jména majícího úlohu jeho předmětu. Kromě uvedeného příkladu jsou to slova jako pravděpodobný, chvályhodný atd. Tu záleží hodně na tom, jak pevně se už obě složky slily v jedno nové slovo; např. chvályhodný tvoří už celek tak pevný, že záporná podoba „chválynehodný“ by se cítila jako vyjadřovací schválnost nebo pří-mo nesprávnost. (Místo podoby chválynehodný lze však užít i spojení roz-loženého, tj. chvály nehodný.) Ale ani v ostatních případech není způsob, kdy se záporka ne- vkládá dovnitř složeného slova, způsob základní a běžný (třebaže je vlastně logický). Normální způsob je dnes popřít složené přídav-né jméno jako celek, to znamená položit záporné nena sám počátek slova“ (Polívková, s. 270). Zaradenie a výklad záporných adjektívnych kompozít nezávideniahodný, nevierohodný/nevieryhodný, nedôveryhodný a neuzná-šaniaschopný v SSSJ zodpovedá danej interpretácii.

V druhej časti sa pozrieme, ako fungujú v praxi ďalšie záporné podoby zložených prídavných mien. Bude nás zaujímať, či sa používajú tvary so zá-porom ne- skôr na začiatku pôvodnej zloženiny, alebo vnútri (ako odporúčal vo svojom príspevku L. Bartko), resp. aká je potencia tvorenia záporných adjektívnych zloženín a ich derivátov – príslovky a podstatného mena. Na základe relevancie výskytov v korpuse sme vybrali kompozitá s adjektívnou časťou -schopný, -hodný, -milovný, -nosný, -vzdorný a -odolný.

-schopnýKladné kompo-zitum

Záporné kompo-zitum

Príslovka Podstatné meno

Spolu

životaschopný neživotaschopný416

neživotaschopne1

neživotaschop-nosť 48 465

životaneschopný 44

životaneschopne0

životaneschop-nosť 11 55

konkurencie-schopný

nekonkurencie-schopný 562

nekonkurencie-schopne 1

nekonkurencie-schopnosť 120 682

konkurencie-neschopný 20

konkurencie-neschopne 0

konkurencie-neschopnosť 11 31


Kladné kompo-zitum


Príslovka Podstatné meno

Spolu

akcieschopný neakcieschopný 25 neakcieschop-ne 0

neakcieschop-nosť 29 54

akcieneschopný 14 akcieneschopne0

akcieneschop-nosť 9 23

prevádzkyschop-ný

neprevádzkyschop-ný 14

neprevádzky-schopne 0

neprevádzky-schopnosť 5 22

prevádzkyneschop-ný 5

prevádzkyne-schopne 0

prevádzkyne-schopnosť 2 7

obranyschopný neobranyschopný2

neobranyschop-ne 0

neobranyschop-nosť 0 2

obranyneschopný4

obranyneschop-ne 0

obranyneschop-nosť 1 5

kúpyschopný nekúpyschopný 3 nekúpyschop-ne 0

nekúpyschop-nosť 0 3

kúpyneschopný0

kúpyneschopne0

kúpyneschop-nosť 3 3

Od prídavného mena životaschopný sme našli záporné kompozitum neži-votaschopný i životaneschopný s jasnou prevahou prvého typu. Kompozitum neživotaschopný sa používa v oblasti biológie (napr. neživotaschopné orga-nizmy, neživotaschopné bunky, neživotaschopné kôrovce), ekonomiky (ne-životaschopný priemysel, neživotaschopná firma, neživotaschopné investí-cie, neživotaschopné odvetvia), sociálnych vzťahov (neživotaschopná civi-lizácia, neživotaschopné deti, neživotaschopné vzťahy) aj v beletrii: ... pri zrode nových ideí nie je dôležitý kolektivistický názor, ale morálna energia odvážnych jednotlivcov, a keď stagnuje spoločnosť, ustrnú aj idey a stanú sa neživotaschopnými... Vyskytol sa jeden doklad na príslovku neživota-schopne: Spomenula som si, ako mi v robote, kde sa im starám okrem iného raz týždenne o kvety, povedali, že vyzerám tak krehko, až neživotaschopne. Uvádzame aj ukážky na používanie podstatného mena neživotaschopnosť: Nejednotnosť je prejavom slabosti, neživotaschopnosti, straty jasnej identi-ty, vonkajšej súdržnosti... – Ani jeden z katastrofických scenárov, hovoria-cich o neživotaschopnosti tohto projektu, sa nenaplnil.

Sféra používania zriedkavejšieho kompozita životaneschopný je rov-naká: Životaneschopný mikroorganizmus je mikroorganizmus, ktorý nie je

136

schopný sa reprodukovať alebo prenášať genetický materiál. – Pri zakladaní nových inštitútov treba si dôkladne uvážiť, či sú potrebné alebo aspoň veľmi užitočné a či majú predpoklady na rozvoj, aby neobozretne nevznikali zby-točné a životaneschopné inštitúty. Z derivátov sa vyskytuje podstatné meno životaneschopnosť: Strán na jedno použitie počas samostatnej SR vzniklo niekoľko. O ich životaneschopnosti sa občania presvedčili. Nazdávame sa, že početnosť i rozmanitosť sfér používania robia z kompozita neživota-schopný i jeho derivátu neživotaschopnosť „kandidátov“ na lexikografickézachytenie.

Pri adjektíve konkurencieschopný je situácia podobná: výrazne preva-žuje kompozitum nekonkurencieschopný so záporom na začiatku nad kom-pozitom konkurencieneschopný so záporom vnútri základového kompozita a pri oboch je podobný okruh výskytu: Plyn sa v skutočnosti stáva nekon-kurencieschopným v porovnaní s ostatnými nízkouhličitými alternatívami – jadrovými a obnoviteľnými. – Cieľom návrhu je ukončiť prevádzkovú podporu konkurencieneschopným baniam. Obe prídavné mená majú sub-stantívne deriváty, pričom vyše desaťnásobne viac dokladov má podstatné meno nekonkurencieschopnosť: Socializmus padol, pretože prax ukázala jeho nekonkurencieschopnosť. – Treba na rovinu povedať, že z ťažkej polo-hy konkurencieschopnosti sa naši agropodnikatelia za jeden rok dostali do konkurencieneschopnosti. Od adjektíva nekonkurencieschopný sme v kor-puse našli jeden doklad na príslovku nekonkurencieschopne: Nevýhodná je [oceľ] na výrobu surového železa, kde by bol prúd nekonkurencieschopne drahý.

Výsledky ukazujú na možnosť zachytenia kompozita nekonkurencie-schopný spolu s derivátom nekonkurencieschopnosť v slovníkoch.

Prídavné meno akcieschopný má takisto oba typy opozita v prospech kompozita neakcieschopný: A tak zatiaľ čo sa reči vedú, daňoví poplatníci ďalej živia desiatky neakcieschopných vojenských útvarov. – Kontroly ha-siacich prístrojov vykonávame priamo u zákazníka aj s okamžitou výmenou neakcieschopných hasiacich prístrojov za akcieschopné... Ukážky adjek-tívneho kompozita akcieneschopný: Najpravdepodobnejším výsledkom je akcieneschopný parlament, keďže lídri opozičných strán odmietli možnosť spojenia s koalíciou. – Vôľa k reforme by tu možno i bola, ale je zoslabnu-tá, akcieneschopná. Substantívny derivát neakcieschopnosť je častejší ako


derivát akcieneschopnosť: Jasne sa prejavuje neakcieschopnosť manažmen-tu letiska aktívne hľadať a ponúkať svoju kapacitu a služby dopravcom. – Hráčska asociácia už v Čechách pred rokmi vznikla, no pre vlastnú akcie-neschopnosť aj zanikla.

O niečo menej dokladov je na záporné kompozitá od prídavného mena prevádzkyschopný – neprevádzkyschopný a prevádzkyneschopný: V súčasnej dobe sú rybníky v havarijnom a podľa mňa pomaly v neprevádzkyschopnom stave. – Vozový park pozostáva prevažne z prevádzkyneschopných exponá-tov v podobe parných rušňov a prepravných vozňov. Aj pri nich sa vyskytli substantívne deriváty: V prípade neprevádzkyschopnosti svetelného náves-tidla je na liste kolónka aj s možnými príčinami neprevádzkyschopnosti. – Neošetrovanie nových lietadiel bude mať za následok ich prevádzkyne-schopnosť...

Opozitá prídavných mien obranyschopný a kúpyschopný a ich deriváty sú zriedkavé: Naša armáda je totálne neobranyschopná. – Tento kontinent nemá kto brániť, tak zlenivel a spohodlnel, že je úplne obranyneschopný. – Ich obranyneschopnosť má v sebe niečo kafkovské. – ... tvrdí, že ekono-miku ťahajú dole nekúpyschopní a zadlžení spotrebitelia, ktorí sú odkázaní len na šetrenie. – Kríza = kúpyneschopnosť bežných ľudí, to spôsobuje ďalší pokles predaja a výroby a tým ďalej rastie nezamestnanosť.

Kladné kompo-zitum


Príslovka Podstatné meno Spolu

uznášaniaschop-ný

neuznášaniaschop-ný 160

neuznášania-schopne 0

neuznášaniaschop-nosť 136 296

uznášanianeschop-ný 15

uznášania-neschopne 0

uznášanianeschop-nosť 19 34

Tabuľku so zápornými podobami od zloženého prídavného mena uzná-šaniaschopný sme zaradili na porovnanie výskytu lexikograficky podchy-teného prídavného mena neuznášaniaschopný a odporúčaného adjektí-va uznášanianeschopný. Je z nej evidentná vyše desaťnásobná prevaha prídavného mena neuznášaniaschopný a výrazná prevaha sa potvrdzu-je takisto pri derivatíve neuznášaniaschopnosť. Príklady na používanie opozít uznášanianeschopný a uznášanianeschopnosť: Posledným bodom rokovania bola informácia o predložení výročných finančných správ poli-

138

tických strán a hnutí za rok 1994, ktorú však už nevzali na vedomie, keďže parlament bol uznášanianeschopný. – Za pol roka nebol iracký parlament z dôvodu uznášanianeschopnosti schopný prijať žiaden pre irackú de-mokraciu dôležitý zákon.-hodný Kladné kompozitum



chvályhodný nechvályhodný 25 nechvályhodne 2 nechvályhodnosť 0 27chválynehodný 0 chválynehodne 0 chválynehodnosť 0 0

trestuhodný netrestuhodný 1 netrestuhodne 1 netrestuhodnosť 0 2trestunehodný 0 trestunehodne 0 trestunehodnosť 0 0

úctyhodný neúctyhodný 9 neúctyhodne 2 neúctyhodnosť 0 11úctynehodný 1 úctynehodne 0 úctynehodnosť 0 1

ctihodný nectihodný 10 nectihodne 0 nectihodnosť 2 12ctinehodný 1 ctinehodne 0 ctinehodnosť 0 1

Skupinu zložených prídavných mien s druhou časťou -hodný začíname najpočetnejšie doloženým opozitným adjektívom kompozita chvályhodný so záporom nena začiatku, t. j. nechvályhodný: Most si tiež vyslúžil nechvá-lyhodný titul najobľúbenejšieho miesta samovrahov na svete. – Čo robiť, aby sme túto nechvályhodnú štatistiku vylepšili? Od kompozita nechvály-hodný sme našli dva doklady na príslovku nechvályhodne: I ona dostala od nechvályhodne známeho St. Aubyna lekciu. Tvar chválynehodný ani jeho deriváty sme nenašli.

Pri prídavnom mene trestuhodný sme zaznamenali iba dva výskyty zá-porného adjektíva netrestuhodný: Počkáme si ešte... či aj oni narozprávajú toľko nekontrolovateľných a netrestuhodných sľubov, ktoré nič nehovoria, len zbytočne zapĺňajú stránky novín a volebných letákov (jednako použitie záporného prídavného mena netrestuhodný tu vyznieva rozporne: nazdáva-me sa, že skutočný zmysel vety sa mal vyjadriť kladným adjektívom trestu-hodný – nekontrolovateľné a trestuhodné sľuby). Nasledujúca citácia dokla-dá jeden výskyt príslovky netrestuhodne: Vaše nadobudnuté vzdelanie vám na druhej strane umožňuje bezplatne spravovať webovú stránku a písať na ňu iba to, čo chcete vy (netrestuhodne) (aj v tejto citácii sa nám príslovka netrestuhodne vidí použitá nenáležite, myslíme si, že namiesto nej mala byť príslovka beztrestne). Prídavné meno trestunehodný sme nezachytili.


Viac dokladov poskytuje opozitné adjektívum neúctyhodný utvorené od zloženého prídavného mena úctyhodný: Je veľmi smutné, keď na základe ne-jakej ideológie či politického presvedčenia začneme deliť obete násilností na „úctyhodné“ a „neúctyhodné“. – ... kradnúť fotky niekoho iného a pridávať ich do originálneho článku je pre mňa trošku neúctyhodné. Odvodenú prí-slovku neúctyhodne priblíži ďalšia ukážka: Táto úctyhodne hrubá kniha ma vo svojej prvej polovici neúctyhodne nudila, ale posledná tretina bola svieža a vtipná. Opozitné adjektívum úctynehodný má iba jedno zastúpenie vo vete Plný energie sa doma vrhol na svoj prezidentský stôl, kde našiel haldy papie-ra, ktoré v návale eufórie vyrobili na poslednú chvíľu úctynehodní poslanci.

Pri synonyme ctihodný výrazne prevažuje podoba nectihodný: Pred dve-rami sa strkal veľký dav a boli v ňom takí i onakí, ctihodní i nectihodní... – Na ctinehodných patrónov treba ostrých patrónov (v danom prípade ide o aforizmus z webovej stránky, na ktorej uverejňujú svoju tvorbu amatér-ski prispievatelia). Abstraktum nectihodnosť ilustruje táto citácia: ... čo ide dosiahnuť aj inak spravodlivejšie ako v súčasnosti takmer absolútnou trestnoprávnou imunitou, ktorá jednoducho nectihodnostiam v justícii a im spriazneným osobám vyhovuje na zneužívanie.

V nasledujúcej tabuľke porovnáme počty kompozít s druhou časťou -hodný a záporovou predponou nena začiatku, ktoré sú už lexikografickyzachytené, s výskytom kompozít so záporom vnútri pred adjektívnou časťou pôvodného zloženého adjektíva.

Kladné kompozitum



závidenia-hodný

nezávideniahodný 3 348

nezávideniahodne 18

nezávideniahod-nosť 2

3 368

závidenianehod-ný 1

závidenianehod-ne 0

závidenianehodnosť01

dôveryhodný nedôveryhodný 6 477

nedôveryhodne 895

nedôveryhodnosť905

8 277

dôverynehodný 0 dôverynehodne 0 dôverynehodnosť 0 0vierohodný nevierohodný 598 nevierohodne 229 nevierohodnosť 96 923

vieronehodný 0 vieronehodne 0 vieronehodnosť 0 0vieryhodný nevieryhodný 127 nevieryhodne 48 nevieryhodnosť 30 205

vierynehodný 0 vierynehodne 0 vierynehodnosť 0 0

140

Čísla v tabuľke preukazujú relevantnosť a opodstatnenosť slovníkového spracovania adjektívnych kompozít so záporovou časticou nena začiatku a ich derivátov; okrem jedného výskytu adjektíva závidenianehodný nie sú pri týchto slovách nijaké doklady na podoby so záporom vnútri pôvodného zloženého adjektíva.

-milovnýKladné kompo-zitum



mierumilovný nemierumilovný 8 nemierumilov-ne 4

nemierumilov-nosť 1 13

mierunemilovný 0 mierunemilov-ne 0

mierunemilov-nosť 0 0

poriadkumilovný neporiadkumilov-ný 21

neporiadkumi-lovne 1

neporiadkumilov-nosť 14 36

poriadkunemilov-ný 1

poriadkunemi-lovne 0

poriadkunemilov-nosť 0 1

Z kompozít s druhou časťou -milovný sme reprezentatívne vybrali prí-

davné meno mierumilovný a poriadkumilovný. Výsledok je rovnaký ako pri kompozitách s druhou časťou -hodný. Prídavné meno mierumilovný má opozitný náprotivok v adjektíve nemierumilovný i deriváty nemierumilov-ne a nemierumilovnosť, adjektívum mierunemilovný sa nevyskytlo ani raz: Známe sú vyhlásenia veľkých duchovných autorít islamu..., ktoré terorizmus ostro odsudzujú a odmietajú zneužívanie Koránu na nemierumilovné ciele. – Mier sa nedá vyjednať s nemierumilovnými ľuďmi. – Váš mierumilovný pes môže zareagovať nemierumilovne, keď ho dieťa v hre poťahá za ucho. – Pri takejto argumentácii by totiž musel dokázať odhadnúť, kde sú hranice ich nemierumilovnosti.

Pri vyše dvoch desiatkach dokladov na zložené prídavné meno nepo-riadkumilovný je iba jeden výskyt kompozita poriadkunemilovný: Nie som neporiadkumilovná, ale ani žiadny pedant. – Bohužiaľ, posledné dažde boli nápomocné neporiadkumilovným občanom a všetok bordel odniesla dažďo-vá voda. – Pippa zisťuje, že ryšavá je po nej a že nemotorná a poriadkuNE-milovná je tiež po nej (negatívny vzťah k poriadku je v citácii podčiarknutý grafickým zvýraznením záporovej častice ne-). Z odvodenín je to jeden do-klad na príslovku neporiadkumilovne: Takto neporiadne, neporiadkumilov-


ne ako v tejto Moravčíkovej knižke to kedysi, v „predestetických“ časoch, muselo vyzerať v poézii... a viacero výskytov podstatného mena neporiad-kumilovnosť, napr. Známe „bordelárstvo“ často nepramení z neporiadkumi-lovnosti, ale z nedostatku úložných priestorov. Zaujímavý je jeden doklad na okazionalizmus neporiadkumilovník: Tvoj brat je síce neporiadkumilovník, zato sa vie rozdeliť so všetkým, čo má.

-chtivýKladné kom-pozitum



ziskuchtivý neziskuchtivý 10 neziskuchtivo 0 neziskuchtivosť 0 10

ziskunechtivý 0 ziskunechtivo 0 ziskunechtivosť 0 0

Od zloženín s druhou časťou -chtivý, napr. mocichtivý, slávychtivý, krásychtivý, je frekvencia tvorenia záporných podôb prakticky nulová; do našej analýzy sme zaradili prídavné meno ziskuchtivý, pri ktorom sme na-šli zápornú podobu neziskuchtivý, napr. Pravdupovediac, málo som videl medzi humanitárnou byrokraciou nádherných a neziskuchtivých ľudí, kto-rých nám tak často ukazujú vo filmoch. – Vo filozoficko-estetickej literatú-re sa tento cit [pre krásu] zafixoval ako neutilitárny, neziskuchtivý alebo nespotrebiteľský vzťah človeka k svetu... Prídavné meno ziskunechtivý sme nenašli.

-nosnýKladné kom-pozitum



medonosný nemedonosný 3 nemedonosne 0 nemedonosnosť 0 3medonenosný 0 medonenosne 0 medonenosnosť 0 0

Z kompozít s druhou časťou -nosný má svoj záporný náprotivok prídav-né meno medonosný v podobe nemedonosný: Okrem divej včely medonos-nej, alebo častejšie jej zdivenej sestry, tu našťastie žije množstvo divých včiel nemedonosných. – V usadeninách tohto medu sa nachádza peľ medonosných i nemedonosných rastlín. Napriek malému počtu dokladov je evidentné, že záporné kompozitum nemedonosný (na rozdiel od hypotetického kompozita

142

medonenosný) je vo včelárstve zaužívané ako opozitný termín odborného výrazu medonosný.

-vzdornýKladné kom-pozitum



mrazuvzdorný nemrazuvzdorný 25 nemrazuvzdorne 0 nemrazuvzdornosť 1 26mrazunevzdorný 0 mrazunevzdorne 0 mrazunevzdornosť 0 0

žiaruvzdorný nežiaruvzdorný 14 nežiaruvzdorne 0 nežiaruvzdornosť 0 14žiarunevzdorný 0 žiarunevzdorne 0 žiarunevzdornosť 0 0

ohňovzdorný neohňovzdorný 3 neohňovzdorne neohňovzdornosť 5 8ohňonevzdorný 0 ohňonevzdorne 0 ohňonevzdornosť 0 0

vodovzdorný nevodovzdorný 3 nevodovzdorne nevodovzdornosť 3vodonevzdorný 0 vodonevzdorne 0 vodonevzdornosť 0 0

Skupina zložených prídavných mien s druhou časťou -vzdorný má via-cero reprezentantov, niektoré sa uplatňujú aj ako odborné výrazy. Opozitné podoby sme zaznamenali pri adjektívach mrazuvzdorný, žiaruvzdorný, oh-ňovzdorný a vodovzdorný, všetky so záporom na začiatku zloženiny – ne-mrazuvzdorný, nežiaruvzdorný, neohňovzdorný, nevodovzdorný.

Najpočetnejšie je kompozitum nemrazuvzdorný: Tento druh rastliny je vytrvalý, ale nemrazuvzdorný. – Tehliarske výrobky, ktoré sú deklarované ako nemrazuvzdorné, musia byť chránené pred poveternostnými vplyvmi. Odvodené substantívum nemrazuvzdornosť sa vyskytlo raz: Vzhľadom na nemrazuvzdornosť v strednej zóne sa kultúra pestuje na otvorenom teréne iba počas teplého obdobia.

Adjektívum nežiaruvzdorný dokladajú citácie z predajnej ponu-ky: Nežiaruvzdorný keramický tovar a žiaruvzdorné keramické výrobky. – Ostatné keramické predmety z porcelánu alebo kameniny vrátane nežia-ruvzdorných tehelných blokov.

Z niekoľkých dokladov na kompozitum neohňovzdorný sme vybrali tieto: ... neohňovzdorná oceľ sa netaví, pokiaľ nedosiahne rozpálenie do červena, teda teplotu asi 1 600 °C. – ... je [infrakúrenie] ideálne pre alergikov, môžete ho namontovať na stenu, strop, do kazetového stropu, do sadrokartónu alebo aj na neohňovzdorné plochy. Aj od prídavného mena neohňovzdorný sme našli vety s odvodeným substantívom neohňovzdornosť, napr. Kompozitné


dosky so substrátmi na báze dreva s vnútorným stupňom neohňovzdornosti. Rovnaký počet dokladov má záporné adjektívum nevodovzdorný, ktoré sa

použilo napr. vo vete Preglejky môžu byť vodovzdorné i nevodovzdorné...

-odolnýKladné kompozitum

Záporné kompozitum


vodoodolný nevodoodolný 1 nevodoodolne 0 nevodoodolnosť 0 1vodoneodolný 0 vodoneodolne 0 vodoneodolnosť 0 0

vodeodolný nevodeodolný 30 nevodeodolne 0 nevodeodolnosť 1 31vodeneodolný 3 vodeneodolne 0 vodeneodolnosť 0 3

Na záver nášho prehľadu záporných adjektívnych kompozít sme vybrali prídavné meno vodoodolný zo skupiny zložených adjektív s druhou časťou -odolný. Pri ňom sme našli iba jeden doklad na kompozitum nevodoodolný: ... inak na bežný deň stačí aj nevodoodolná [riasenka] a ani jeden doklad na zloženinu vodoneodolný. Zato od prídavného mena vodeodolný, ktoré sa považuje za nesystémové (porov. iné zložené prídavné mená s prvou časťou vodo-, utvorené od základu vod- spájacou samohláskou -o-, napr. vodonosný, vodovzdorný, vodopriepustný), ale v praxi sa hojne používa (niekoľko tisíc výskytov), je počet dokladov na záporné podoby (vrátane jedného výskytu substantíva nevodeodolnosť) vyšší: Oba telefóny obstáli na jednotku, avšak pri D2-ke sa po niektorom z pádov odlomil pravý pánt držiaci zadný kryt, čo spôsobilo nedoliehavosť krytu, čím sa telefón stáva nevodeodolným. – ... bolo chladno, fúkal vietor a miestami aj pršalo, čo však niektorých neodra-dilo od toho, aby vyskúšali vodeodolnosť svojich nevodeodolných foťákov. Prídavné meno vodeneodolný sa vyskytlo 3x: Zmatnenie s vodeodolným púdrom vydrží takmer takisto dlho ako s vodeNEodolným. – ... zobral som si trochu väčšie [puzdro] a tam sa zmestia aj dva telefóny, vodeneodolná navi alebo tam dávam foťák, keď často fotím.

Záver: Zo skúmaného materiálu vyplynulo, že od zložených prídavných mien sa v jazykovej praxi častejšie používajú opozitné podoby so záporovou časticou nena začiatku východiskového kompozita, ktoré funguje ako zá-kladové, kým opozitné podoby so záporom priradeným k adjektívnej zložke východiskového kompozita sú zriedkavejšie, resp. sa nevyskytujú vôbec.

144

Z tabuliek znázorňujúcich výskyt záporných podôb od zloženín, ktoré majú charakter odborných výrazov alebo sa im približujú, prípadne fungujú aj ako termíny, je zrejmé, že kompozitá prvého typu sú istým spôsobom etablo-vané ako ich opozitné náprotivky. Svedčia o tom prídavné mená nemedo-nosný, nemrazuvzdorný, nežiaruvzdorný, neohňovzdorný, nevodovzdorný, ktoré v jazykovej praxi nemajú konkurujúce ekvivalenty v kompozitách so záporom ne- vnútri, t. j. na začiatku adjektívnej časti zloženého prídavného mena (medonenosný, mrazunevzdorný, žiarunevzdorný, ohňonevzdorný, vo-donevzdorný), ale rovnako lexikograficky už zachytené záporné adjektívanedôveryhodný, nevierohodný, nevieryhodný, pri ktorých je výskyt druhého typu nulový. Podobne je to pri prídavnom mene nezávideniahodný (tu je pomer 3 348: 1) a zreteľný rozdiel badať i pri kompozite neuznášaniaschop-ný (160 : 15). Platí to aj o zloženinách nekonkurencieschopný, neprevádz-kyschopný, pri ktorých je frekvencia druhého typu (konkurencieneschopný, prevádzkyneschopný) výrazne nižšia. Aj keď sa ukázalo, že jasne prevažuje tvorenie so záporovou časticou na začiatku kompozita, toto zistenie nemož-no absolutizovať. Ako príklad uvádzame prídavné meno vodopriepustný, pri ktorom sme nenašli ani jeden doklad na zápornú podobu nevodopriepustný, ale niekoľko stoviek výskytov podoby vodonepriepustný spolu s derivátom vodonepriepustnosť.

O životaschopnosti niektorých kompozít zo záporom nena začiatku svedčí nielen ich početnosť, ale i potencia tvoriť deriváty, a to predovšetkým substantívum, porov. neživotaschopný – neživotaschopnosť, nekonkuren-cieschopný – nekonkurencieschopnosť, neakcieschopný – neakcieschop-nosť, neprevádzkyschopný – neprevádzkyschopnosť, neuznášaniaschopný – neuznášaniaschopnosť, nedôveryhodný – nedôveryhodnosť, nevierohodný – nevierohodnosť, nevieryhodný – nevieryhodnosť, neporiadkumilovný – ne-poriadkumilovnosť, neohňovzdorný – neohňovzdornosť, zriedkavejšie, príp. ojedinele príslovku, napr. neživotaschopne, nekonkurencieschopne, nedôvery-hodne, nevierohodne, nechvályhodne, neúctyhodne. Kompozitá so záporovou časticou nena začiatku druhej, adjektívnej časti zloženiny takúto potenciu nepreukázali. Z analyzovaných slov hodnotíme ako ašpirujúce na spracovanie v slovníkoch prídavné meno neživotaschopný a nekonkurencieschopný.

Je potrebné tiež povedať, že aj keď sa vyjadrovanie opačného významu zložených prídavných mien pomocou záporovej častice ne- javí ako eko-


nomické, nemalo by sa za ním siahať „za každú cenu“: v mnohých prípa-doch sa pociťuje príznakovo, okazionálne, cítiť za ním zámer vyjadriť sa v istej situácii alebo kontexte exkluzívne. Preto je výskyt väčšiny takýchto kompozít zanedbateľný a opačný význam sa v takýchto prípadoch vyjadruje pomocou záporu základového prídavného mena, napr. nekúpyschopní spot-rebitelia – spotrebitelia neschopní kúpy, s neúctyhodnými predstaviteľmi moci – s predstaviteľmi moci nehodnými úcty; alebo opisne, keď sa použije prídavné meno v pôvodnom kladnom tvare a zápor sa priradí k príslušnému slovesu: spotrebitelia, ktorí nie sú schopní kúpy; s predstaviteľmi moci, ktorí nie sú hodní úcty. V tomto zmysle ostáva aktuálny výklad Š. Peciara v prí-spevku citovanom na začiatku.

LITERATÚRA

BARTKO, Ladislav: Neuznášaniaschopnosť? In: Kultúra slova, 1994, roč. 28, č. 4, s. 233 – 234.

Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková. 3., doplnené a prepraco-vané vyd. Bratislava: Veda 1997. 943 s. ISBN 80-224-0464-0.

PECIAR, Štefan: Závideniahodný. In: Slovenská reč, 1956, roč. 21, č. 6, s. 387 – 388.POLÍVKOVÁ, Alena: Neživotaschopný – životaneschopný. In: Naše řeč, 1975, roč. 58, č. 5,

s. 270.Pravidlá slovenského pravopisu. 2., doplnené a prepracované vyd. Bratislava: Veda 1998. 573

s. ISBN 80-224-0532-9; 3., upravené a doplnené vyd. Bratislava: Veda 2000. 590 s. ISBN 80-224-0655-4.

Slovník slovenského jazyka. II. L – O. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1960. 648 s.

Slovník slovenského jazyka. IV. S – U. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1964. 760 s.

Slovník súčasného slovenského jazyka. M – N. Ved. red. A. Jarošová. Bratislava: Veda 2015. 1100 s. ISBN 978-80-224-1485-2.

Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 1. vyd. Bratislava: Veda 1995. 998 s. ISBN 80-224-0427-6. 2., opravené vyd. Bratislava: Veda 2000. 998 s. ISBN 80-224-0585-X.

KS

146

Ženské mená s apelatívnym obyvateľským významom

JÁN KAČALA

Téma spôsobu tvorenia obyvateľských mien je živá predovšetkým pri vlastných menách rozličného významového typu, čiže mien obyvateľov miest, prípadne obcí a ich častí, oblastí, krajov a území (štátov), kontinen-tov, etnických celkov, národov alebo skupín príbuzných národov; máme na mysli názvy typu Drienčanec, ženské meno Drienčanka, Petržalčan – Petržalčanka, Lipták – Liptáčka, Spišiak – Spišiačka, Tatran – Tatranka, Európan – Európanka, Rakúšan – Rakúšanka, Slovan – Slovanka. Pravdaže, pomenovania s obyvateľským významom nie sú zanedbateľné ani pri ape-latívach (všeobecných menách) typu mešťan – meštianka, horniak – hor-niačka, dolniak – dolniačka, z novších pozemšťan – pozemšťanka, nebešťan – nebešťanka, mimozemšťan – mimozemšťanka, sídlišťan – sídlišťanka a po-dobných. Naostatok uvedené podoby sú v reprezentatívnom výbere zachy-tené aj vo výkladových slovníkoch súčasnej slovenčiny, ako aj v platných Pravidlách slovenského pravopisu z roku 2013 (ďalej PSP). Kompletne ich zachytáva Krátky slovník slovenského jazyka vo svojom 4. vydaní z roku 2003, časť zodpovedajúcu pomenovaniam s doteraz spracovanými začiatoč-nými hláskami a písmenami zachytáva aj najnovší Slovník súčasného slo-venského jazyka, najmenej slov spomedzi nich je spracovaných v staršom Slovníku slovenského jazyka.

Treba spomenúť, že v našom spisovnom jazyku jestvujú viaceré ďalšie všeobecné pomenovania s významom obývaného miesta, z ktorých základu sa tvoria obyvateľské mená a zodpovedajúce vzťahové prídavné mená, pri-čom takéto prídavné meno môže byť súvzťažné s východiskovým miestnym názvom, ako aj s obyvateľským názvom: obec – občan, občianka, občiansky (s osobitným významom), dedina – dedinčan(ka), dedinský, vidiek – vidie-čan(ka), vidiecky, laz – lazník, lazníčka, laznícky (utvorené od obyvateľ-ského mena lazník), kopanica – kopaničiar(ka), kopaničiarsky (odvodené od obyvateľského mena kopaničiar), osada – osadný – osadník, osadníč-ka, osadnícky (utvorené od obyvateľského mena osadník; ako vlastné meno mužskej osoby je doložená aj podoba Osaďan), vrch/y/ – vrchár(ka), vr-chársky, kraj – krajan(ka) (s osobitným významom), krajanský, v ľudovej


pesničke sa spieva aj o horňanoch a dolňanoch (názvy odvodené od prídav-ných mien horný, dolný) a o chlapcoch vrchovanoch (názov vrchovan/ia/ s rozšírenou príponou -(ov)an odvodený od základu vrch/y/). Špecifickúmotiváciu protiľahlými svetovými stranami vo vzťahu ku krajine alebo kontinentu majú všeobecné obyvateľské pomenovania severan(ka) so sú-vzťažným prídavným menom severanský a južan(ka) s prídavným menom južanský. Z prídavných mien východný, západný sú utvorené obyvateľské mená východniar(ka) so zodpovedajúcim prídavným menom východniarsky a západniar(ka) s prídavným menom západniarsky.

Na druhej strane jestvujú pomenovania vymedzených území, od ktorých sa obyvateľské mená netvoria a bežné sú iba zodpovedajúce vzťahové prí-davné mená; také sú názvy štát s prídavným menom štátny (s pomenovaním štát je významovo súvzťažné skôr obyvateľské pomenovanie občan, po-rovnaj aj spojenia /slovenský/ štátny občan, /slovenské/ štátne občianstvo), krajina – krajinský aj krajinný, oblasť – oblastný, región – regionálny, okres – okresný, okrsok – okrskový; z cudzojazyčných prostredí sú to napríklad pomenovania gubernia – guberniálny aj gubernský, kantón – kantonálny aj kantónový, kolónia – koloniálny, grófstvo (bez zodpovedajúceho prídavného mena) a podobne.

Viaceré zo zachytených podôb možno z formálneho hľadiska porov-návať s vlastnými menami s obyvateľským významom s rovnako zakon-čeným koreňom na skupinu spoluhlások šť; tá vznikla alternáciou z kon-covej skupiny sk v základových formách pri tvorení obyvateľského mena s príponou -an. Keď vravíme o porovnávaní na základe formálneho hľa-diska, máme na mysli jednak podoby typu Budapešťan – Budapeštianka, Hradišťan – Hradištianka (zo základu Hradisko), Hosťan – Hostianka (zo základov Hoste aj Hostie), Časťan – Častianka a z druhej strany podoby typu Spišskonovovešťan – Spišskonovovešťanka, Brvnišťan – Brvnišťanka, Dobrohošťan – Dobrohošťanka, Valašťan – Valašťanka, Hrachovišťan – Hrachovišťanka, Hradišťan – Hradišťanka (zo základu Hradište; uvedené podoby obyvateľských mien uvádzame podľa citovaných PSP z roku 2013). Ako vidno, narážame tu na otázku dvojakej podoby ženského obyvateľského mena: s príponou -ianka a s príponou -anka. Vynára sa tu prirodzená otázka, čím je podmienená podoba ženského obyvateľského mena so zakončením -anka v tých prípadoch, keď sa základ východiskového mena končí na rov-

148

nakú skupinu spoluhlások ako pri obyvateľských menách so zakončením -ianka, v danom prípade na skupinu šť, prípadne st alebo na spoluhlásku s, ako je to pri menách obsahujúcich podobu Ves.

V slovenskej jazykovede sa oddávna rozdiel medzi uvedenými dvoma príponami v ženskom obyvateľskom mene dáva do súvisu s podobou zodpo-vedajúceho vzťahového prídavného mena. Pravdepodobne najpriamočiarej-šie túto súvislosť sformuloval Henrich Bartek vo svojom spise Nový pravo-pis slovenský, ktorý vydal už v exile roku 1954 ako reakciu na vyjdenie PSP z roku 1953. Tento autor totiž spôsob tvorenia ženských obyvateľských, ako aj neobyvateľských mien urobil priamo závislým od spôsobu utvorenia vzťa-hového prídavného mena k zodpovedajúcemu miestnemu názvu. V rámci komentovania zmien v nových pravopisných pravidlách vyčlenil tejto téme osobitnú, 9. (záverečnú) kapitolku s názvom Ženské mená na -anka, -ianka a v nej na s. 54 – 55 píše: „Príponou -ianka tvoria sa obyvateľské mená žen-ského rodu, ak príslušné prídavné meno vychádza na -iansky“ a je charakte-ristické, že v takomto poradí, t. j. na prvom mieste vzťahové prídavné meno a na druhom mieste ženské obyvateľské meno, uvádza aj všeobecne rozší-rené a používané príklady typu Nitra – nitriansky – Nitrianka, Turany – tu-riansky – Turianka, Trenčín – trenčiansky – Trenčianka, Detva – detviansky – Detvianka, Pešť – peštiansky – Peštianka. „Vo všetkých ostatných prípa-doch,“ píše ďalej autor, „sa tvoria ženské obyvateľské mená príponou -anka“ a prináša na ne presvedčivé príklady, ako sú: Šariš – šarišský – Šarišanka, Skalica – skalický – Skaličanka, Trnava – trnavský – Trnavčanka.

Rovnako priamočiaro postupuje aj pri menách, ktoré označuje ako ne-obyvateľské, hoci to v plnom rozsahu neplatí: „V neobyvateľských me-nách ostáva -ianka, ak príslušné prídavné meno vychodí na -iansky, napr. občan – občiansky – občianka, mešťan – meštiansky – meštianka, zeman – zemiansky – zemianka, ale dedinčan – dedinčanka, lebo je dedinský. – K prídavným menám na -anský tvoria sa ženské mená na -anka, napr. Tatry – tatranský – Tatranka, kresťan – kresťanský – kresťanka, Slovan – slo-vanský – Slovanka.“ V ostatnom odseku s touto témou znova opakuje svo-ju základnú tézu o priamej závislosti podoby s príponou -ianka od podoby prídavného mena na -iansky: „všade inde píšeme -anka, napr. Angličanka, Belgičanka, Holanďanka atď., lebo prídavné mená znejú anglický, belgický, holandský.“


Pozoruhodné na Bartkovom prístupe je aj to, že vo svojej prvej skupine prípadov, kde píše o tvorení obyvateľských mien ženského rodu, vôbec ne-spomína mužské podoby, akoby s uvedenými ženskými podobami nemali nič spoločné. Relevantné podoby mužského rodu pritom majú rozličné prípony (t. j. -ec v prípade Turanec, -an vo väčšine uvádzaných príkladov a napokon aj -čan v prípadoch dedinčan, Trnavčan, Bratislavčan) a za dôležitý treba pokladať najmä rozdiel v kvantite pri mužskej prípone -an proti súvzťažnej predĺženej ženskej prípone -ianka. V danej súvislosti možno pripomenúť, že prvé nám známe poukázanie na bezprostrednú súvislosť medzi tvorením vzťahového prídavného mena s príponou -iansky a zodpovedajúceho žen-ského obyvateľského mena s príponou -ianka sme našli v PSP z roku 1931, skoncipovaných Václavom Vážnym. Tu na s . 43 v osobitnej kapitolke pod číslom 20, venovanej tejto tematike, autor píše: „Ženské mená, utvorené od domácich podstatných mien mužských na -an (-jan), ako na pr. mešťan, mávajú v duchu strednoslovenských nárečí príponu -an zdĺženú v -ian, na pr. meštianka, a podobne i v prídavnom mene meštiansky i v ďalších tvo-reniach: meštianstvo ap., keď je v slabike pred touto príponou samohláska krátka.“ V ďalšom odseku na tej istej strane uvádza podobne tvorené ženské mená už bez výslovného upozornenia na súvis so spôsobom tvorenia zod-povedajúceho prídavného mena: „Ale píšeme v duchu obecnej výslovnos-ti: Slovan – Slovanka, slovanský, Slovanstvo, Tatran – Tatranka, tatranský, Modran – Modranka, modranský, Nitran – Nitranka, nitranský (i nitrian-sky), kresťan – kresťanka, kresťanský.“ Ako vidno, tu máme pred sebou istý priamy rozpor medzi tvorením ženského mena a prídavného mena v prípade uvedenej podoby Nitranka, pri ktorej sa síce pripúšťa aj podoba s dvojhlás-kou nitriansky, ale iba na druhom mieste.

Od týchto prípadov Vážneho PSP oddeľujú javy s predchádzajúcou dl-hou slabikou: „V slovách, kde je v slabike pred príponou -an dĺžka, zostáva prípona -an nezdĺžená, tak: Piešťany – Piešťanka, Piešťanec, piešťanský, Drienčany (osada) – Drienčanka, drienčanský ap.“ Napokon sa tu konštatu-je bezprostredný súvis spôsobu tvorenia ženských mien zdĺženou príponou so zodpovedajúcim prídavným menom: „Prípona -an sa však nedĺži v me-nách ženských v prípadoch, kde sa nevytvorilo meno prídavné na -iansky (meštiansky), ale len na -ský (bratislavský). Tak je vždy len Bratislavan – Bratislavanka, bratislavský, Brezovan – Brezovanka, brezovský, Trnavan

150

– Trnavanka, trnavský, Skaličan – Skaličanka, skalický, Šarišan – Šarišanka, šarišský, Pražan – Pražanka, pražský ap. a podľa toho i v slovách cudzích.“

Osobitnú, v poradí 34. kapitolku na s. 69 – 70 venujú tvoreniu ženských podstatných mien s príponou -ianka a -anka aj PSP z roku 1940, ale v otáz-ke spôsobu tvorenia týchto mien neprinášajú nijaké nové poznanie, pričom výklad tejto témy je tu skôr znejasnený tým, že sa neodlišujú dosť zreteľne adjektívne prípony -ský a -iansky, na druhej strane sa aj tu potvrdzuje tes-ný súvis adjektívnej prípony -iansky s príponou ženských podstatných mien -ianka, pričom prípona -ianka sa kodifikuje aj v prípadoch, keď sa muž-ské obyvateľské meno tvorí príponou -čan, tak ako je to v menách Žilinčan s prídavným menom žilinský – Žilinčianka, Trnavčan s prídavným menom trnavský – Trnavčianka a podobných. Takéto riešenie sa v jazykovej praxi neujalo a v nasledujúcej kodifikácii v PSP z roku 1953 ani nepotvrdilo.

Aj z doteraz uvedených príkladov sa ukazuje, že pri tvorení ženských obyvateľských názvov s príponou -ianka majú dôležitú úlohu aj spomenuté formálne činitele, konkrétne naznačená alternácia koncovej skupiny spolu-hlások sk/šť, prípadne spoluhlások c/č, n/ň a podobne, ktorá nastáva pred prí-ponou -an, ako aj pred príponou -ianka a -iansky. Aj tu badať predovšetkým rozlíšenie tvorenia ženských obyvateľských názvov v závislosti od toho, ako sa tvorí príslušné vzťahové prídavné meno. Na jednej strane sú prípady typu Košariská, Uhliská, Pruské, Haniska, Hradisko, Hraničné a podobne, pri ktorých je ženská podoba mena a prídavné meno zakončené príponou -ian-ka, -iansky, na druhej strane sú prípady Banské, Brodské, Uhorské, Hrabské, pri ktorých je zodpovedajúce vzťahové prídavné meno zakončené príponou -ský a ženské obyvateľské meno má príponu -čanka v zhode s mužskou podobou -čan. K tejto druhej skupine patria aj prípady Horné Trhovište, Hlivištia, Hradište s príponou prídavného mena -ský a podobou ženského obyvateľského mena na -anka, ako aj naznačené typy Horná Ves, Devínska Nová ves, Karlova Ves so zakončením prídavných mien príponou -ský (hor-noveský, devínskonovoveský, karloveský) a ženských obyvateľských mien s príponou -anka (Hornovešťanka, Devínskonovovešťanka, Karlovešťanka). Na druhej strane mená Pešť, Budapešť so zakončením základu na skupinu šť majú prídavné meno zakončené príponou -iansky a ženské meno príponou -ianka. Pri menách Pešť, Budapešť teda platí priama súvzťažnosť spôsobu tvorenia vzťahového prídavného mena a ženského obyvateľského mena.


Striedanie spoluhlások sk/šť pred príponou -anka máme aj v spomína-ných nepropriálnych ženských menách pozemšťanka, mimozemšťanka, ne-bešťanka, sídlišťanka, pri ktorých opora v prídavných menách chýba, keďže samy sú utvorené od prídavných mien pozemský, mimozemský, nebeský, iba posledná forma je odvodená od podstatného mena sídlisko. Prípona -anka je náležitá aj pri miestnych názvoch so zakončením -any, pred ktorým pred-chádza dlhá slabika, a tak sa v nich dôsledne dodržiava rytmický zákon: Piešťanka, Kolíňanka, Komáranka (zo základu Komárany). Pravdaže, pri týchto miestnych menách platí aj adjektívna prípona -ský (piešťanský, kolí-ňanský, komáranský) a pri tvorení mužského obyvateľského mena prípona -ec (Piešťanec, Kolíňanec, Komáranec).

Ukazuje sa, že pri tvorení ženských mien s apelatívnym obyvateľským významom sa v spisovnej slovenčine uplatňujú rovnaké slovotvorné zá-sady ako pri tvorení ženských obyvateľských mien s propriálnym význa-mom. Potvrdzuje sa v nich najmä bezprostredný súvis utvorenia ženského obyvateľského mena príponou -ianka s utvorením zodpovedajúceho vzťa-hového prídavného mena príponou -iansky. Aj pri tvorení ženských mien s apelatívnym obyvateľským významom má dôležitú úlohu forma zodpo-vedajúceho vzťahového prídavného mena. Ako sme ukázali, pri viacerých menách s apelatívnym obyvateľským významom sa však forma ženského mena (spolu s mužskou podobou), ako ani zodpovedajúce vzťahové prídav-né meno netvorí, prípadne sa tvorí iba vzťahové prídavné meno.

LITERATÚRA

BARTEK, Henrich: Nový pravopis slovenský. Chicago: Slovák v Amerike 1954. 56 s.Krátky slovník slovenského jazyka. 4., doplnené a upravené vyd. Red. J. Kačala, M. Pisárčiková.

Bratislava, Veda 2003. 985 s. Pravidlá slovenského pravopisu s abecedným pravopisným slovníkom. Vydala Matica sloven-

ská (ako prácu svojej pravopisnej komisie). Praha: Štátne nakladateľstvo 1931. 364 s.Pravidlá slovenského pravopisu s pravopisným slovníkom. Turčiansky Svätý Martin: Matica

slovenská 1940. 482 s. Pravidlá slovenského pravopisu. 4., nezmenené vyd. Bratislava: Veda 2013. 590 s.

152

TERMINOLOGICKÉ SÚPISY

Nové a revidované slovenské mená dovážaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. 2. Rody začínajúce sa písmenom E – N

JÁN KLIMENT – MICHAL HRABOVSKÝ – DANA GURIČANOVÁ

V prvej časti série sme uverejnili 381 nových, revidovaných alebo ne-dávno publikovaných, ale širšej verejnosti zatiaľ viac-menej neznámych slovenských rodových mien cudzokrajných cievnatých rastlín, s ktorými sa možno stretnúť priamo (v parkoch, arborétach, záhradníctvach, záhradách, alpíniách a i.) alebo sprostredkovane (v literatúre, vo vyučovaní a pod.). Naším cieľom je prispieť k revízii a doplneniu už existujúceho slovenského botanického menoslovia, a tým k vytvoreniu aktualizovanej súbornej odbor-nej botanickej nomenklatúry, ktorá by v maximálnej možnej miere spĺňa-la požiadavky používateľov. Metodiku tvorby a revízie mien sme objasnili v úvodnej časti (Kultúra slova č. 2, 2020).

Novonavrhované aj revidované slovenské mená kriticky posúdili a ná-sledne schválili členovia Nomenklatorickej komisie Slovenskej botanickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, sekcií pre cudzokrajné a domáce cievnaté rastliny. Z hľadiska možnej homonymie ich skontrolovali aj sekcie pre machorasty, huby, lichenizované huby, riasy a sinice. Všetkým pripo-mienkujúcim patrí naše úprimné poďakovanie.

V zozname uvádzame na prvom mieste platné vedecké meno daného rodu (kurzívou) spolu s autorskou citáciou, t. j. medzinárodnou skratkou autora, ktorý meno navrhol. Skratka nom. cons. (nomen conservandum) označuje mladšie homonymum, ktoré bolo z rôznych príčin povýšené nad staršie meno. Po vedeckom mene nasleduje komisiou schválené slovenské meno. Pri revidovaných slovenských menách uvádzame v zátvorkách (po skratke syn.) aj ich starší ekvivalent, ktorý bol v rozpore s menotvorný-


mi zásadami a pravidlami, napr. Jambosa Adans., nom. cons. – klinčeko-vec (syn. hrebíčkovec). Ak bol niektorý rod včlenený do iného, uvádzame pri ňom odkaz na daný rod, napr. Leucosinapis Spach – syn. pre Sinapis L. – horčica. V prípade, že inkludovaný rod mal svoje vlastné slovenské meno, nasleduje v zátvorkách po novom rodovom mene, napr. Mediolobivia Backeb. – syn. pre Aylostera Speg. – ajlostera (syn. mediolobívia). Pri dru-hoch čeľade Cactaceae sme všade tam, kde to bolo možné, ponechali slo-vakizované vedecké meno (napr. Mammillaria – mamilária), niekedy sme však z jazykových dôvodov museli pristúpiť k jeho miernej úprave (napr. Eriosyce – eriosyka).

EEccremocarpus Ruiz et Pav. – úponatka

(syn. ekremokarpus)Ecdeiocolea F. Muell. – paostricaEchidnopsis Hook. fil. – ježurovec (syn.

echidnopsa)Echinocereus Engelm. – ježica (syn. echi-

nocereus)Echinodorus Rich. ex Engelm. – šípovko-

vec (syn. echinodorus, echinodor)Echinofossulocactus Lawr. – echinofosu-

lokaktusEchinomastus Britton et Rose – echino-

mastusEdgeworthia Meisn. – papiernik (syn. ed-

gevortia)Edraianthus A. DC., nom. cons. – blan-

kytníkEgletes Cass. – egleta (syn. eglétes)Elaphoglossum Schott ex J. Sm. – jeleňo-

vec (syn. elafoglosum)Eleutherococcus Maxim. – všehojovec

(syn. eleuterokok)Elliottia Muhl. ex Elliott – krutičnelkaEmblingia F. Muell. – papučkovkaEncyclia Hook. – encykliaEndonema A. Juss. – endonémaEpigaea L. – pozemník (syn. epigéa)Episcia Mart. – episciaEpistephium Kunth – epistéfium

Epithelantha F. A. C. Weber ex Britton et Rose – epitelanta

Eranthemum L. – erantémaEremothamnus O. Hoffm. – pustobyľEria Schltr. – eriaErinus L. – balzamček (syn. erinus, balza-

movec)Eriocactus Backeb. – eriokaktusEriocaulon L. – páperčekErioglossum Blume – syn. pre Lepismium

Blume – mydlovecEriogonum Michx. – pohánkovkaEriopsis Lindl. – eriovec (syn. eriopsis)Eriosyce Phil. – eriosykaEritrichium Gaudin – srsťovka (syn. eri-

trichium)Ervatamia (A. DC.) Stapf – syn. pre

Tabernaemontana Plum. ex L. – gu-ľovník (syn. ervatamia)

Erycina Lindl. – panenkaErythranthe Spach – čarodejkaErythrocephalum Benth. – červenohlávkaEscobaria Britton et Rose – eskobáriaEspeletiopsis Cuatrec. – espeléciovec (syn.

espelécia)Espostoopsis Buxb. – ježovníkEucnide Zucc., nom. cons. – žihľavkaEulychnia Phil. – eulychniaEuphronia Mart. et Zucc. – eufróniaEuphrosyne Fressen – iva

154

Euptelea Siebold et Zucc. – krídlovníkEurotia Adans. – sivovlasecEurybia (Cass.) Cass. – astraEuryops (Cass.) Cass. – očiarik (syn. eu-

ryops)Eustoma Salisb. – eustomaEutaxia R. Br. – eutaxiaEuthamia (Nutt.) Cass. – zlatobyľkaEutrema R. Br. – eutrémaExacum L. – horkolist (syn. exakum, ek-

sakum)Exarata A. H. Gentry – exarátaExogonium Choisy – syn. pre Ipomoea L.,

nom. cons. – povojník

FFalcatifolium de Laub. – kosákovníkFamatinanthus (Hieron.) Ariza et S. E.

Freire – famatinantFargesia Franch. – trstinovecFeddea Urb. – fedeaFedia Gaertn., nom. cons. – fédiaFelicia Cass., nom. cons. – felíciaFendlera Engelm. et A. Gray – fendleraFerreyranthus H. Rob. et Brettel – ferej-

rantFessia Speta – fesiaFicalhoa Hiern – fikalhoaFicinia Schrad., nom. cons. – ficíniaFitzroya Hook. fil. ex Lindl. – ozrutníkFoetidia Comm. ex Lam. – smradovníkFokienia A. Henry et H. H. Thomas – fo-

kiéniaForestiera Poir., nom. cons. – olivníkFortunearia Rehder et E. H. Wilson – for-

tuneáriaFothergilla L. – fotergila (syn. fothergilla)Frailea Britton et Rose – frailea (syn. kr-

patec)Francoa Cav. – frankoaFranklinia W. Bartram ex Marshall – fran-

kliniaFreesia Eckl. ex Klatt, nom. cons. – frézia

(syn. frízia)Frerea Dalzell – frerea

Frithia N. E. Br. – fritia (syn. frithia)Fuchsia L. – fuchsia (syn. fuksia, fuxia,

fukcia)Furcraea Vent. – furkrea (syn. furkréa)

GGalactites Moench, nom. cons. – bodlia-

kovecGale Duhamel – syn. pre Myrica L. – vres-

na (syn. vresnovka)Galeandra Lindl. – galeandraGaleottia A. Rich. – galeóciaGalphimia Cav. – galfímiaGarrya Douglas ex Lindl. – garyaGaultheria L. – gaultériaGaura L. – syn. pre Oenothera L. – pu-

palkaGaylussacia Kunth, nom. cons. – čučo-

riedkovkaGeissoloma Lindl. ex Kunth – listovkaGeleznowia Turcz. – železnoviaGenlisea A. St.-Hil. – skrutkovka (syn.

genlísea)Geohintonia Glass et Fitz Maurice – geo-

hintóniaGerrardina Oliv. – gerardínaGibbaeum Haw. ex N. E. Br. – hrbatec

(syn. gibéum)Gilia Ruiz et Pav. – gilia (syn. gília)Gillenia Moench – giléniaGlandularia J. F. Gmel. – železníkGlebionis Cass. – chryzantémovkaGlehnia F. Schmidt ex Miq. – brehuľkaGleichenia Sm., nom. cons. – vidlicovka

(syn. gleichenia, glejchénia)Glossostigma Wight et Arn., nom. cons.

– jazyčnicaGlycyrrhiza L. – sladké drievko (syn. slad-

kovka, sladovka, lekorica)Gomortega Ruiz et Pav. – gomortegaGomphandra Wall. ex Lindl. – gomfandraGoniolimon Boiss. – limonka (syn. gonio-

limon)Goodenia Sm. – gudéniaGorteria L. – gortéria


Grammitis Sw. – čiarkovkaGraptopetalum Rose – graptopetal (syn.

graptopetalum)Grayia Hook. et Arn. – grejaGreyia Hook. et Harv. – červeníkGrielum L. – grielumGrilicidia Kunth – grilicídiaGriselinia G. Forst. – griselíniaGrubbia P. J. Bergius – grubiaGrusonia Rchb. fil. ex Britton et Rose

– gruzóniaGuamatela Donn. Sm. – guamatelaGuarianthe Dressler et W. E. Higgins

– katlejaGundelia L. – gundéliaGurania (Schltdl.) Cogn. – gurániaGymnarrhena Desf. – púšťovkaGymnocalycium Pfeiff. ex Mittler – pavú-

kovec (syn. gymnocalýcium)Gyranthera Pittier – gyrantéraGyrostemon Desf. – kruhokvet

HHaageocereus Backeb. – ježovník (syn.

hágeocereus)Habranthus Herb. – meďokvietokHaemanthus L. – krvokvet (syn. hemant)Hainardia Greuter – plevovkaHakonechloa Makino ex Honda – trstinov-

ka (syn. rákosovka)Halesia J. Ellis ex L., nom. cons. – halézia

(syn. halezia)Halimione Aellen – lobodaHalimium (Dunal) Spach – halímiumHalogeton C. A. Mey. ex Ledeb. – slanis-

kovecHalophila Thouars – slanomilkaHalophytum Speg. – slanorastHaloxylon Bunge – slanodrev (syn. halo-

xylon)Hanguana Blume – hanguanaHarrimanella Coville – harimanelaHarrisia Britton – harisiaHebe Comm. ex Juss. – héba (syn. heba,

hebe)

Hecastocleis A. Gray – ostrolístokHecatostemon S. F. Blake – stotyčinkovec

(syn. hekatostémon)Hechtia Klotzsch – zúbkatecHelipterum DC. – slamienkaHelosis Rich., nom. cons. – hubovec (syn.

helozis)Helwingia Willd., nom. cons. – helvingia

(syn. listoplodka)Hemiandra R. Br. – hadoskrýšHemigenia R. Br. – hemigéniaHemigraphis Nees – hemigrafkaHemiphora (F. Muell.) F. Muell. – náprst-

níkovecHemiptelea Planch. – plotovníkHeptacodium Rehder – sedemhlavecHereroa (Schwantes) Dinter et Schwantes

– hereroaHermas L. – hermasHesperantha Ker Gawl. – súmračníkHesperocodon Eddie et Cupido – zvonič-

kaHeteranthera Ruiz et Pav., nom. cons.

– bahníkHeterocentron Hook. et Arn. – závojník

(syn. heterocentron)Heterolepis Cass., nom. cons. – heterolep-

kaHibbertia Andrews – hiberciaHolboellia Wall. – holbéliaHolmskioldia Retz. – tanierikovecHonckenya Ehrh. – honkéniaHopia Zuloaga et Morrone – hopiaHoplophyllum DC. – zbrojnošHorminium L. – šalvinka (syn. hormínium,

šalvijka)Horridocactus Backeb. – syn. pre Eriosyce

Phil. – eriosykaHoustonia L. – hustóniaHouttuynia Thunb., nom. cons. – chame-

leónka (syn. hutínia)Hua Pierre ex De Wild. – huaHuarpea Cabrera – varpeaHudsonia L. – hudsoniaHuertea Ruiz et Pav. – huertea

156

Humbertia Lam. – humbertiaHunnemannia Sweet – žltomakHyacinthoides Fabr. – hyacintovecHyaenanche Lamb. – hyenomorHyalis D. Don ex Hook. et Arn. – hyálkaHydatella Diels – syn. pre Trithuria Hook.

fil. – jazernatka (syn. vodniatka)Hydrocleys Rich. – hladinovka (syn. hyd-

rokleis)Hydrophyllum L. – vodnatecHydrostachys Thouars – vodopádnikHymenocallis Salisb. – ismenaHymenopyramis Wall. ex Griff. – srdieč-

kovkaHypocyrta Mart. – hypocyrtaHypodematium Kuntze – skalovecHypoestes Sol. ex R. Br. – podrastovka

IIdesia Maxim., nom. cons. – idéziaIllecebrum L. – nechtovecIncarvillea Juss. – inkarvilea (syn. dvoj-

osť)Iodes Blume – purpurovecIonopsidium Rchb. – lyžičník (syn. pafial-

ka)Ionopsis Kunth – lilavkaIpheion Raf. – hviezdokvetIpomopsis Michx. – vojnovkovecIridodictyum Rodion. – syn. pre Iris L.

– kosatec (syn. kosatček)Islaya Backeb. – islajaIsmelia Cass. – isméliaIsmene Salisb. ex Herb. – ismenaIsodon (Schrad. ex Benth.) Spach – bazal-

kovecIsolatocereus (Backeb.) Backeb. – izola-

tocereusItea L. – iteaIxerba A. Cunn. – ixerbaIxioliron Ryba ex Herb. – ľalinka

JJacobinia Nees ex Moric., nom. cons. – ja-

kobínia

Jambosa Adans., nom. cons. – syn. pre Syzygium P. Browne ex Gaertn., nom. cons. – klinčekovec (syn. hrebíčkovec)

Jamesia Torr. et A. Gray, nom. cons. – úte-sovník

Jamesonia Hook. et Grev. – chrbticovka (syn. jamesonia)

Jancaea Boiss. – plstnatka (syn. jankea)Jeffersonia Barton – dvojlistJoinvillea Gaudich. – patrstinaJovellana Ruiz et Pav. – prilbárikJumellea Schltr. – žumelea

KKalimeris (Cass.) Cass. – kalimérkaKalmiopsis Rehder – kalmiovkaKalopanax Miq. – kalopanaxKennedia Vent., nom. cons. – kenediaKewa Christenh. – skorbutovník (syn.

kewa)Kleinia Mill. – tučnobyľ (syn. kleinia)Koeberlinia Zucc. – tŕňovecKoellensteinia Rchb. fil. – kelenštajnka

(syn. koelenštajnia)Koenigia L. – horčiakovecKohleria Regel – kohlériaKorthalsella Tiegh. – kortalselaKummerowia Schindl. – kumerovka

LLachnostachys Hook. – rúnovecLaelia Lindl., nom. cons. – léliaLagarostrobos Quinn – borovičníkLamarckia Moench, nom. cons. – zla-

tochvost (syn. lamarkia)Lampranthus N. E. Br., nom. cons. – žia-

rivecLamprocapnos Endl. – srdcovkaLanaria Aiton – lanáriaLancea Hook. fil. et Thomson – lanceaLapageria Ruiz et Pav. – lapažéria (syn.

lapageria)Lapidaria (Dinter et Schwantes) N. E. Br.

– lapidáriaLarrea Cav., nom. cons. – larea


Lasthenia Cass. – lasténiaLayia Hook. et Arn. ex DC., nom. cons.

– leja (syn. lája)Ledothamnus Meisn. – rojovníkovecLeibnitzia Cass. – čepčenkaLeiophyllum (Pers.) R. Hedw. – lysolístokLeitneria Chapm. – korkodrev (syn. leit-

néria)Lennoa Lex. – lenoaLenophyllum Rose – žľabolístokLeochilus Knowles et Westc. – levíčekLepidobotrys Engl. – šišticovecLepismium Pfeiff. – štetinovecLepisorus (J. Sm.) Ching – kôpkovecLeptinella Cass. – leptinelkaLeptochilus Kaulf. – kôpkovkaLeptocladodia Buxb. – syn. pre

Mammillaria Haw., nom. cons. – ma-milária (syn. leptokladodia)

Leptodermis Wall. – orgovánikLeptopus Decne. – tenkobyľovecLeptopyrum Rchb. – paveterníkLeuchtenbergia Hook. – agávovka (syn.

lojchtenbergia)Leucosinapis Spach – syn. pre Sinapis L.

– horčica (syn. bielohorčica)Leucothoe D. Don – leukotoaLeuenbergeria Lodé – pereskiovkaLeuzea DC. – syn. pre Rhaponticum Vaill.

– rapontíkLewisia Pursh – levíziaLeycesteria Wall. – lejcestéria (syn. ley-

cestéria)Liabum Adans. – liabLibocedrus Endl. – libocéder (syn. patuja)Lilaea Bonpl. – lileaLilaeopsis Greene – lileovecLimnanthes R. Br., nom. cons. – mokra-

ďovkaLindmania Mez – lindmaniaLindsaea Dryand. ex Sm. – lindseaLiriope Lour. – liriopaLithodora Griseb. – kamienkovka (syn.

litodora)Littorella (L.) Asch. – brehovka

Lobivia Britton et Rose – syn. pre Echinopsis Zucc. – ježovník (syn. lo-bívia)

Lomatogonium A. Braun – kropenáčik (syn. lomantogónium)

Lomelosia Raf. – hlaváčkaLonchitis L. – kopijovkaLophiocarpus Turcz. – hranoplodLophocereus (A. Berger) Britton et Rose

– hrboľovecLophochloa Rchb. – syn. pre Rostraria

Trin. – ometlinecLophophora J. M. Coult. – lofofora (syn.

lofofóra)Lophophytum Schott et Endl. – kefovecLophopyxis Hook. – hranovecLophospermum D. Don ex R. Taylor – ná-

prstnicaLoxsoma R. Br. ex A. Cunn. – loxomaLueddemania Rchb. fil. – prevísavka (syn.

luedemánia)Luetkea Bong. – skalolomkaLupinus L. – vlčí bôb (syn. lupína)Lycianthes (Dunal) Hassl., nom. cons.

– paprikovec (syn. ľuľok)Lycoris Herb. – lykoraLyonia Nutt. – lyónia (syn. lyonia)Lyonothamnus A. Gray – papraďolistovecLytocaryum Toledo – syn. pre Syagrus

Mart. – kokosovec (syn. lytokaryum)

MMaackia Rupr. – makia (syn. maackia)Macarthuria Hugel ex Endl. – mekartúriaMachairophyllum Schwantes – dýkolistMackaya Harv., nom. cons. – makajaMackinlaya F. Muell. – mekinlejaMacrochloa Kunth – kavyľovecMaieta Aubl. – majetaMaihuenia (Phil. ex W. A. C. Weber) K.

Schum. – majhuénia (syn. mehónia)Maihueniopsis Speg. – majhuéniovecMalephora N. E. Br. – maleforaMalvaviscus Fabr. – ibištekovec (syn. mal-

vaviscus)

158

Mammillopsis (E. Morren) F. A. C. Weber ex Britton et Rose – syn. pre Mammillaria Haw., nom. cons. – ma-milária (syn. pamamilária)

Mammilloydia Buxb. – syn. pre Mammillaria Haw., nom. cons. – ma-milária (syn. mamiloidia)

Maoutia Wedd. – pujovníkMarcgravia L. – netopierovkaMartynia L. – martýnia (syn. martynia)Massonia Thunb. ex Houtt. – myšomilkaMastixia Blume – mastixiaMatisia Bonpl. – matísiaMatonia R. Br. ex Wall. – matóniaMatucana Britton et Rose – matukána

(syn. matukana)Maundia F. Muell. – barica (syn. mondia)Maurandella (A. Gray) Rothm. – ovíjav-

čekMaurandya Ortega – ovíjavecMayaca Aubl. – majakaMazus Lour. – pyskáčMediolobivia Backeb. – syn. pre Aylostera

Speg. – ajlostera (syn. mediolobívia)Medusandra Brenan – meduzandraMegathyrsus (Pilg.) B. K. Simon et S. W.

L. Jacobs – prosoMenziesia Sm. – menziesiaMetadina Bakh. fil. – adinaMetaxya C. Presl – metaxyaMetrosideros Banks ex Gaertn., nom. cons.

– železnecMetteniusa H. Karst. – meteniusaMichauxia L’Hér., nom. cons. – lúčokvet-

ka (syn. michauxia)Michelia L. – syn. pre Magnolia L. – mag-

nólia (syn. michélia)Micranthemum Michx., nom. cons. – drob-

nokvetkaMicrobiota Kom. – tujovček (syn. mikro-

biota)Microcachrys Hook. fil. – šišticovkaMicrocoelum Burret et Potzdal – syn. pre

Syagrus Mart. – kokosovecMicrocorys R. Br. – helmička

Microcycas A. DC. – cykasíkMicropyrum (Gaudin) Link – kostravčekMicrorrhinum (Endl.) Fourr. – škľabivčekMicrosorum Link – kôpkovkaMicrostegium Nees – trsťovecMicrostylis (Nutt.) Eaton, nom. cons. – trč-

níček (syn. jednolístok)Milleria L. – milériaMinthostachys (Benth.) Spach – prieduš-

níkMiquelia Meisn. – migéliaMitchella L. – brusnicovkaMitrastemon Makino – mitričkaMolucella L. – molucelaMonadenium Pax – syn. pre Euphorbia L.

– mliečnikMonanthes Haw. – skalokvietok (syn. mo-

nantka)Monochaetum (DC.) Naudin – monoché-

tumMontinia Thunb. – montíniaMontiopsis Kuntze – zdrojovkovecMontrichardia Crueg., nom. cons. –

veľáron (syn. monrichardia)Moquinia DC., nom. cons. – mokíniaMorina L. – morinaMormodes Lindl. – škriatkovka (syn. mor-

modes)Mostuea Didr. – mostueaMuehlenbeckia Meisn., nom. cons. – zá-

clonovkaMuniria N. Streiber et B. J. Conn – mu-

níriaMunnozia Ruiz et Pav. – munóziaMutisia L. fil. – mutísiaMyodocarpus Brongn. et Gris – okolíka-

tecMyrica L. – vresnaMyriocladus Swallen – stosteblovec (syn.

myriokládus)Myrmecophila Rolfe – mravcoľubMyrospermum Jacq. – vôňoplod (syn. mi-

rospermum)Myrothamnus Welw. – oživec


NNandina Thunb. – nandinaNardostachys DC. – nardovníkNarthecium Huds., nom. cons. – kostilom-

kaNasa Weigend – nasaNassauvia Comm. ex Juss. – hadobyľNassella E. Desv. – kavyľčekNastanthus Miers – guľohlávokNautilocalyx Linden ex Hanst., nom. cons.

– lodienkovecNavia Schult. et Schult. fil. – náviaNectaroscordum Lindl. – cesnakNeillia D. Don – tavoľníkovkaNemophila Nutt., nom. cons. – hájnička

(syn. nemofila)Neoalsomitra Hutch. – lietavkovecNeobuxbaumia Backeb. – neobuxbaumiaNeochilenia Backeb. ex Dölz – syn. pre

Eriosyce Phil. – eriosyka (syn. neochi-lenia, neočilénia)

Neolloydia Britton et Rose – neolojdia

Neoporteria Britton et Rose – syn. pre Eriosyce Phil. – eriosyka (syn. neo-portéria)

Neowerdermannia Frič – neoverdermaniaNeurada L. – gombičkaNeviusia A. Gray – neviusiaNewcastelia F. Muell. – rúnovecNierembergia Ruiz et Pav. – pohárikovka

(syn. čiaškovec, nierembergia)Nitraria L. – nitráriaNivenia Vent. – nivéniaNomocharis Franch. – pastvinovkaNopalea Salm-Dyck – syn. pre Opuntia

Mill. – opuncia (syn. nopál)Norantea Aubl. – noranteaNotocactus (K. Schum.) Frič – syn. pre

Parodia Speg., nom. cons. – parodia (syn. notokaktus)

Nouelia Franch. – strapatkaNuytsia R. Br. ex G. Don – plamenicaNyctocereus (A. Berger) Britton et Rose

– nyktocereus (syn. nyctocereus)

Poznámka redakcie: Použitú literatúru k terminologickému súpisu uvedieme v jeho poslednej časti.

160

ZO STUDNICE RODNEJ REČI

Chce Gorbu s Gerečom stáhnut dokopi alebo O terénnych názvoch v Tardoši

IVETA VALENTOVÁ

Obec Tardoš (maďarsky Tardos) leží v Maďarsku severozápadne od Budapešti v pohorí Gerecse (vžitý názov medzi tardošskými Slovákmi je Gereč). Dedina už v stredoveku prislúchala k majetku ostrihomského arci-biskupa. Pred rokom 1867 patrila ku Komárňanskej župe, neskôr sa zara-dila do Ostrihomskej župy. Po r. 1725 pričinením arcibiskupa začali obec osídľovať Slováci katolíckeho vyznania. Slovenské nárečia v Maďarsku nepatria k jednému typu nárečia, ale k viacerým typom a nárečovým sku-pinám, pričom charakteristickou črtou slovenských obcí je takmer úplná dvojjazyčnosť obyvateľstva (porov. Atlas slovenských nárečí v Maďarsku, 1993, s. 7). Na základe priezvisk utvorených z osadných názvov a miestne-ho nárečia sa predpokladá, že slovenskí osadníci pochádzali z Tekovskej, Nitrianskej a Trenčianskej župy (tamže, s. 75).

Výskum osobných mien a terénnych názvov, t. j. názvov nesídel-ných geografických objektov alebo anojkoným, v Tardoši a v niektorýchďalších slovenských enklávach v Maďarsku urobil v roku 1946 Vincent Blanár v rámci kolektívneho sociografického výskumu slovenskej menšiny.Výsledky výskumu publikoval v monografii Príspevok ku štúdiu sloven-ských osobných a pomiestnych mien v Maďarsku (1950). Výskum terénnych názvov v Tardoši1 sme urobili v rámci 35. interdisciplinárneho výskumného

Príspevok bol vypracovaný v rámci dohody o spolupráci medzi Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV (Bratislava) a Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku (Békešská Čaba) a riešenia grantového projektu VEGA č. 2/0019/20 Lexika slovenských terénnych názvov.

1 Skúmali sme výskyt slovenských a do slovenčiny adaptovaných maďarských geografickýchnázvov (názvov vrchov, kopcov, dolín, nížin), chotárnych názvov (názvov polí, pasienkov, lesov, záhrad, viníc) a vodných názvov, ktoré obyvatelia Tardoša poznajú a zväčša ešte fungujú v komuni-kácii. Výsledky výskumu sme publikovali aj v príspevku Tardošské terénne názvy (2018).


tábora (18. – 23. júna 2017), ktorý zorganizoval Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe.

Niektoré nárečové prvky možno badať aj v terénnych názvoch, napr. z juhostredoslovenských nárečí je zakončenie N pl. ženských a mužských substantív na -e (Páškome). Samohláska é je namiesto dvojhlásky v slovách ďéra (Bučinová ďéra), stuďénka (Farnadeho stuďénka). V názve Suchá stuňňa je zmena spoluhlások dň > ňň, ktorá je typická pre západné Slovensko na Považí na juh od okresov Púchov, Ilava a v Ponitrí od okresu Prievidza na juh (Štolc, 1994, s. 39). V nárečiach Ponitria a Požitavia sa používa predlož-ka pri v spojení s akuzatívom s dynamickým významom, napr. (idem) pri potok namiesto (idem) k potoku.2 V Tardoši sa nachádza napríklad v názve časti obce Pri Hľiňíki, ktorý má spisovnú podobu K Hliníkom.

Tardošania sa venovali predovšetkým poľnohospodárstvu, dolovaniu mramoru a páleniu vápna. Obec je známa ťažbou vápenca, tzv. „červené-ho mramoru“, ktorý sa vyvážal aj do zahraničia. Ťažil sa na niekoľkých miestach a stále sa povrchovo ťaží v kameňolome na kopci Bánya-hegy [bá-ňaheď] (názov je adaptovaný do slovenčiny v podobe Báňaheť). Názov sa utvoril z maďarských slov bánya = baňa, kameňolom a hegy = vrch, kopec. Jeho vznik bol motivovaný práve ťažbou vápenca. Slovo baňa je praslovan-ského pôvodu (psl. *banja), obyčajne sa vysvetľuje ako prevzatie z latin-ského *bānea s významom „kúpele“, ale iný výklad považuje psl. *banja za domáci výraz s možným pôvodným významom „miesto, kde sa bije (t. j. vetvičkami v kúpeli)“, resp. „miesto, kde sa seká ruda“ (Králik, 2015, s. 61; A magyar nyelv történeti-etimológiai szótára, 1, s. 241; ďalej MNyTESz). V miestnom úze v slovenčine sa používa výraz baňa (nie kameňolom), ma-ďarsky bánya, ktorý sa dostal aj do iných terénnych názvov v slovenčine i maďarčine.

Z oroným, t. j. názvov geografického reliéfu, obyvatelia Tardoša poznajúnázvy niektorých okolitých vrchov najmä v dôsledku banskej ťažby spo-mínaného mramoru a záujmu o turistiku v tomto regióne. Chotárne názvy, t. j. názvy poľnohospodársky využívanej pôdy, sú dnes menej známe, keďže obyvatelia obce sa už nevenujú v takej miere ako v minulosti pestovaniu plodín a chovu dobytka či koní. Lúky a polia obhospodarujú súkromníci.

2 Areál rozšírenia pozri aj Štolc, J., Atlas slovenského jazyka, 1. časť (mapy), s. 66.

162

Mnohé názvy polí, predovšetkým však názvy viníc, zanikli vplyvom ko-lektivizácie v minulom režime podobne ako na Slovensku. Niektoré polia a lúky, ako sú napríklad Kňazova roľa, Kántorove roľe, sa prehodnotili na stavebné pozemky. Dnes sú už súčasťou intravilánu obce a stoja na nich ro-dinné domy. Pôvodné názvy týchto objektov sa zachovali zväčša len v ži-vých, neúradných názvoch častí obce alebo pomenúvajú obývanú časť obce a zároveň priľahlý nesídelný objekt, najčastejšie polia alebo lúky, ktorými je dedinka olemovaná. Pôvodom slovenskí obyvatelia Tardoša, ktorí ešte vedia po slovensky, dnes poznajú už len niektoré chotárne názvy, aj to zväč-ša iba pasívne, v bežnej komunikácii ich používajú len zriedkavo alebo ich nepoužívajú.

Apelatívum hora má význam „vrch, kopec“, ale aj „les“. V katastrálnom území Tardoša sa nenachádzajú príliš vysoké vrchy, resp. kopce. Zväčša do-sahujú nadmorskú výšku iba v rozpätí 300 – 600 m, ako napríklad kopce s maďarskými názvami Szél-hegy (360 m) a Gorba-tető (505 m). Zvyčajne sú takmer všetky zalesnené, preto obidva tieto významy slova hora splý-vajú do významu „zalesnený vrch, kopec“. Pravdepodobne preto V. Blanár (1950, s. 92) celú skupinu terénnych názvov z Tardoša z hľadiska druhu ob-jektov označil ako „kopce a hory“. Keďže dedina sa rozprestiera v údolí me-dzi kopcami, lúky a polia sa nachádzajú na svahoch okolitých kopcov, ktoré postupne zdola nahor prechádzajú do zalesnenej časti a nadol do dediny (in-travilánu). Z tohto dôvodu niektorí informátori pri heuristickom výskume tardošských terénnych názvov prízvukovali, že určitý názov pomenúva nie-len kopec, ale zároveň aj objekty ako pole, lúka a les, ktoré sa nachádzajú na jeho svahu smerom do obývaného údolia. Na svahoch sa v minulosti vy-skytovali aj vinohrady, ale vplyvom kolektivizácie a sceľovania pôdy v mi-nulom režime sa väčšina z nich zlikvidovala a vinohrady sa premenili na ornú pôdu v rámci veľkých družstevných honov. Respondenti preto často pri identifikácii druhov objektov dodávali, že v minulosti sa ním pomenúvala ajvinica, ktorá dnes už neexistuje.

Gramatické číslo nielen v terénnych názvoch, ale vo všeobecnosti v to-ponymách (nie však v osobných menách) nie je gramatickou kategóriou v pravom zmysle slova, stalo sa lexikálnou kategóriou, využíva sa ako lexikálny slovotvorný prostriedok, môže byť i v tom istom mikroareáli di-ferencujúcim činiteľom (Majtán, 1996, s. 17). V Tardoši má však niekedy


jeden objekt alebo skupina priľahlých objektov singulárový i plurálový ná-zov, napr. Ďeďinská lúka i Ďeďinské lúki, Hľiňík i Hľiňíki, Konopňica i Ko-nopňice, Pánske humno i Pánske humná (spisovne Panské humno, Panské humná).

Pomerne časté sú predložkové názvy, ktoré respondenti používali v

Documents

KUL - SAV · 2020. 6. 22. · KUL TÚRA SLOVA KULTÚRA SLOVA, vedecko-popu-larizačný časopis pre jazykovú kultúru a terminológiu. Orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra