KULTÚRNO - SPOLOÈENSKÝ ÈASOPISSLOVÁKOV V CHORVÁTSKU

XVII roèník

Redakcia:éfredaktor, prof. Andrej Kuric

tel.: 031 503 311e-mail: andrija.kuricºos.t-com.hr

zástupca éfredaktora, prof. Boena Dasoviæevá-

Jazyková úprava, prof. Ján irka-

Tajomníèka, Branka Baksová-

graficko-technická úprava, A. M.-

Dopisovatelia:Anðelka Ðunða

Ivan HudecZdenka Uzelová

prof. Vesna BaksováVera Miksadová

eljko BrnjikAnðela MajdiováAnica Popoviæová

Mario GriniæZlatko Jevak

prof. eljko JantoikA. M. Kuric

Olgica SlukováLidija HoloováAndrija ÈuhaIvana Fabry

-Adresa redakcie a vydavatel:Savez Slovaka-Zväz Slovákov

Kralja Zvonimira 3 (PP 39)HR-31500 NAICE

Telefón/fax: +385(0)31 613 433E-mail: savez-slovakaºos.htnet.hr

www.savez-slovaka.hr-

Tlaè: TISAK tiskara iknjigovenica Naice d.o.o.Kralja Tomislava 4, Naice

Telefón: +385(0)31 613 354-

Periodicita a náklad:Mesaèník, 850 výtlaèkov

-Bankový-úèet:

2393000-1102027880Slavonska banka d.d. Osijek

(Poboèka Naice)-

Titulná strana:IX. veèer polesòakov, B. V. Baksová

-Registrácia:

Tiskovina PRAMEÒ je financijski pomaganaiz Dravnog proraèuna Republike Hrvatske

za 2008. godinu.

Pojedini èlanci izraavaju osobna miljenja i pogledeautora i ne moraju nuno biti u skladu s miljenjima i stavovi-ma redakcije i izdavaèa. Redakcija zadrava pravo izmjenetekstova ili dijelova teksta. Slike se po elji vraæaju.

22 PRAMEÒ 09/2008

V nede¾u 31. augusta 2008 docesto-val podpredseda vlády SR pre vedo-mostnú spoloènos, európske záleito-sti, ¾udské práva a meniny Duan Èa-ploviè na tvordòovú pracovnú návte-vu Chorvátskej republiky. Intenzívnyprogram tejto pracovnej cesty sa zaèal vIloku, kde vicepremiéra SR, ve¾vyslancaSR v Chorvátsku, Jeho E. Jána Báòasa, zá-stupkyòu Slovákov a Èechov v chorvát-skom parlamente a predsedu Zväzu Slo-vákov Andreja Kurica prijali predstavite-lia MS Ilok na èele s predsedom VlatkomMiksadom a predsedom upnej rady slo-venskej národnostnej meniny Vukovar-skej upy Milanom Pucovským.

Primátor mesta Ivan Plazoniæ a upanVukovarsko-sriemskej upy Boo Galiæprijali podpredsedu a delegáciu na miest-nom úrade. Primátor mesta prichystal islávnostný obed pre vzácnych hostí. Pod-predseda vlády SR nav-tívil takisto evanjelickúfaru, kde sa stretol s fa-rárom Duanom Sajá-kom. V Slovenskom do-me sa zúèastnil na pred-stavovaní novej mono-grafie Slovenské divadlov Iloku 1914 - 2008 aveèer bol prítomný nakultúrnom programe vrámci tohtoroèného 29.roèníka Ilocké leto.

V pondelok 1. sep-tembra vicepremiér SR

navtívil nieko¾ko ïa-lích miest a obcí, v kto-rých ije slovenská ná-rodnostná menina. VOsijeku sa na pôde Uni-verzity Josipa JurajaStrossmayera stretol spracovníkmi rektorátu,kde sa rozprával o spo-lupráci Osijeckej uni-verzity s univerzitamina Slovensku, konkrét-ne s Nitrianskou aTrnavskou univerzitou.Taktie sa hovorilo omonosti zavies uèe-

nie slovenského jazyka a literatúry zno-vu na Osijeckú univerzitu. Zavítal do tu-najieho pivovaru, ktorého majite¾om ariadite¾om je krajan Ivan Komak. Potomnavtívil slovenské osady Jurievec, Josi-povec, Markovec, Jelisavec a Naice. Pri-jali ho starostovia a predsedovia jednot-livých organizácií Matice slovenskej, prez-rel si niektoré základné koly, v ktorýchsa vyuèuje slovenský jazyk a kultúra. VNaiciach sa stretol s predsedom ZväzuSlovákov v Chorvátsku Andrejom Kuri-com a tajomníèkou Zväzu Brankou Bak-sovou. Prezrel si tunajiu Ústrednúkninicu Slovákov v Chorvátsku a roz-prával sa s primátorom mesta NaiceKreimirom agarom.

V utorok 2. septembra navtívil Záh-reb, kde mal pracovné rokovania s pred-stavite¾mi chorvátskej vlády - s podpred-sedníèkou vlády a ministerkou pre rodi-

Podpredseda vlády SR DuanÈaploviè navtívil Chorvátsko

Podpredseda vlády SR Duan Èaploviè s primátorom mestaPlazonièom

Foto

: A. K

uric

Na veèere v Naiciach

Foto

: A. K

uric

09/2008 PRAMEÒ 33

nu, vojnových veteránov a medzigene-raènú solidaritu Jadrankou Kosorovou,podpredsedom vlády pre regionálny roz-voj, obnovu a návrat uteèencov Sloboda-nom Uzelcom, ministrom vedy, kolstvaa portu Draganom Primorcom. Stretolsa takisto s ministrom zahranièných ve-cí a európskej integrácie Gordanom Jan-drokoviæom, premiérom Ivom Sanade-rom a prijal ho i prezident Chorvátskej re-publiky Stjepan Mesiæ. Okrem týchto ro-kovaní navtívil v Záhrebe aj najväèí chor-vátsky intitút prírodných vied a techno-lógie, ktorý nesie meno známeho chor-vátskeho matematika, fyzika, astronóma,filozofa a diplomata z 18. storoèia Rudje-ra Josipa Bokoviæa pochádzajúceho z

dneného Dubrovníka. Veèer sa zúèastnilosláv Dòa Ústavy Slovenskej republiky,ktoré organizovalo Ve¾vyslanectvo Slo-venskej republiky v Chor-vátsku.

Na stredu 3. septembrabola naplánovaná návtevaRijeky. No pre povinnosti sapodpredseda Èaploviè sosvojím sprievodom vrátil do-mov.

Slováci v Chorvátsku sapredstavili podpredsedoviSR v svojom ruchu, takí akísú, so svojimi úspechmi, prá-cou, plánmi, akosami,radosami. Dúfame, e pod-

predseda vlády bude ma pekný obraz oSlovákoch v Chorvátsku. A ako s¾úbil, èo-skoro nás opä navtívi. (A.M.Kuric)

1986 - 1990 bol vedecký tajomník Ar-cheologického ústavu SAV Nitra

1990 - 1992(?) bol zástupca riadite¾aArcheologického ústavu SAV Nitra

1992 - 2001: bol èlen predsedníctvaSAV Bratislava, z toho od roku 1995 pod-predseda SAV:

o 1992 - 1995 bol èlen Rady vlády Slo-venska pre vedu a techniku

o 1995 - 1998 bol èlen kolégia ministrakultúry Slovenska

od roku 1994 externe prednáa na Fi-lozofickej Fakulte UK v Bratislave; jepredseda Komisie pre archeológiu priMedzinárodnom komitéte slavistov voVarave; je zástupca SAV v Internatio-nal Social Science Council pri UNESCOv Paríi a èlen Arbeitskreis für genetischeSiedlungsforschung in Mitteleuropa vBonne

od 1996 je èlen Permanent Commit-tee Rulalia v Tervuren v Belgicku

od 1998 je èlen Medieval SettlementResearch Group v Durhame v Spojenomkrá¾ovstve.

Výber z diela Osídlenie Ostrej skaly nad Vyným

Kubínom. In: AVANS v r. 1977, Nitra1978.

Orava v praveku, vo vèasnej dobe de-jinnej a na zaèiatku stredoveku, Martin1987.

The Situation of Archaelogical Re-search of Middle Ages. Agricultural Sett-lements in the Territory of Slovakia, in:Ruralia I, 1996.

PhDr. Duan Èaploviè, DrSc. (* 18.september 1946, Bratislava) je pod-predseda vlády Slovenskej republikypre vedomostnú spoloènos, európ-ske záleitosti, ¾udské práva a me-niny. Je tie podpredsedom stranySMER - sociálna demokracia. Pôvodnýmpovolaním je archeológ, a èlen redakè-ných rád viacerých domácich a zahra-nièných historických a archeologickýchèasopisov.

ivotopis 1969 absolvoval Filozofickú fakultu

Univerzity Komenského (1970 PhDr.,1982 CSc., 1999 DrSc. v SAV)

1969 - 1980 bol vedúci historickéhoodboru vo Východoslovenskom múzeuv Koiciach

1980 - 1986 bol vedúci oddelenia Ar-cheologického ústavu SAV Nitra, praco-visko Koice

Etnické zmeny a vývoj stredovekéhoosídlenia v juhovýchodných oblastiachkarpatského oblúku (9. - 12. storoèie).In: Poczatki sasiedztwa. Pogranicze et-niczne polsko-rusko-slowackie w sred-niowieczu. Rzeszów 1996.

Oblasti východných Karpát a horné-ho Potisia za panovania Svätopluka I. In:Svätopluk I. 894 - 1994. Nitra 1997.

Vèasnostredoveké osídlenie Sloven-ska, Bratislava 1998.

Osmièky v naich dejinách (PerfektBrat. 1999)

Dokumenty slovenskej národnejidentity a tátnosti I., II. (Národné lite-rárne centrum Brat. 1998)

Dejiny Slovenska. Spoluautori: Vi-liam Èièaj, ¼ubomír Lipták, Ján Lukaè-ka ()

Politická èinnosDuan Èaploviè po roku 1970 v èase

tzv. normalizácie vstúpil do KSÈ. Od ro-ku 2001 je podpredsedom strany SMER,ktorá od 1. januára 2005 pôsobí pod náz-vom SMER - sociálna demokracia a zá-roveò èlenom jej predsedníctva. Bol mi-nistrom kolstva, vedy a kultúry v tieòo-vej vláde SMERu. V roku 2002 bol zvo-lený za poslanca Národnej rady Sloven-skej republiky a bol èlenom Výboru NRSR pre nezluèite¾nos funkcií a VýboruNR SR pre vzdelanie, vedu, port a mlá-de, kultúru a médiá. Od roku 2006 jepodpredsedom vlády SR pre vedomost-nú spoloènos, európske záleitosti, ¾ud-ské práva a meniny.

Duan Èaploviè

Na Ilockom lete

Foto

: A. K

uric

44 PRAMEÒ 09/2008

vátskej republike. Pred-náky a odborné prácesú ve¾mi podnetné prenové výskumné a tvori-vé aktivity vetkých ge-nerácií a majú za cie¾ochranu pred zabudnu-tím vetkého, èo je hod-né záchrany, vetkéhohodnotného v oblastikultúrno-historickéhodedièstva jedného ná-roda.

Autori týchto prí-spevkov takmer rovnakú váhu dali výz-namným osobnostiam, udalostiam a rea-lizáciám, ktorých prostredníctvom sauvedomuje a upevòuje národná identi-ta Slovákov v Chorvátskej republike. Viac-perspektívne posudzovanie tejto proble-matiky bolo nutné v celej írke a håbketémy, tie zapojovanie vetkých subjek-tov do realizácie základných cie¾ov bojao existenciu a rozvoj slovenskej národ-nostnej meniny mimo materskej kra-jiny svojich predkov.

Osem rozlièných poh¾adov na minu-los, súèasnos a budúcnos Slovákov vChorvátsku posudzovalo a posudzuje túistú problematiku - a to je r e a l i t a, odktorej nemono utiec, ktorá odzrkad¾ujeelania a monosti, práva a záväzky slo-venskej národnostnej meniny v Chor-vátskej republike.

V príspevku prof. Silvije Luèevnja-kovej In memoriam - Za mr. sc. JosipomWallerom spoznávame sa s výnimoèneangaovanou osobnosou, ktorá svojoupolstoroènou prácou za-viazala mnohých súèa-sníkov - ako skúmate¾ apromotér kultúrno-hi-storického dedièstva na-ického kraja.

Zaujímavý príspevokpod názvom Slováci vChorvátsku vèera, dnes,zajtra podal Andrej Ku-ric, v ktorom prítomnýchoboznámil s rozvojomslovenských osád a

Dòa 6. septembra 2008 sa v novýchmiestnostiach Matice slovenskej Rije-ka uskutoènil okrúhly stôl Vývin a per-spektíva slovenskej národnostnej me-niny v Chorvátsku. Organizátoromtohto 1. okrúhleho stola bol Zväz Slo-vákov v Chorvátskej republike. Odbor-né príspevky predniesli odborníci zo Slo-venska a Chorvátska: Stanislav Bajaník,Ladislav Èani, ¼ubica Bartalská, VilmaPrívarová,(Daniela Parajková) MojmírBena, Silvija Luèevnjaková, Viera Tapa-lagová a Andrej Kuric. Na okrúhlom sto-le bola prítomná i Zdenka Èuchnilová, zá-stupkyòa v chorvátskom parlamente preSlovákov a Èechov, Ruica Vinèaková, ve-dúca Ústrednej slovenskej kninice Slo-vákov Chorvátsku a predstavitelia, pred-sedovia slovenských matíc z Chorvátska.

Pri tejto príleitosti vytlaèený bol ajZborník prác na túto tému, ktorý vetciprítomní dostali do rúk.

Hostí pozdravil predseda MS RijekaSlavko Pavloviè a predseda Zväzu Slová-kov v Chorvátsku Andrej Kuric, ktorý po-vedal: Váení prítomní, milí hostia, je topre mòa ve¾ká èes, e Vás môem dnespozdravi na 1. okrúhlom stole, ktorý jevenovaný slovenskej národnostnej me-nine v Chorvátsku a na poèes náho zo-snulého èlena prof. Josipa Wallera, ktorýaj dal ideu, aby sa organizoval tentookrúhly stôl."

Odborníci vo svojich odborných pred-nákach a príspevkoch poukázali na vý-razovú rôznorodos zloitej témy, ktoráaktualizuje problémy Slovákov v Chor-

Okrúhly stôl v Rijeke

Na okrúhlom stole v Rijeke

Foto

: B. V

. Bak

sová

zdruení v Chorvátsku. Poukázal na ichèinnos a projekty, ktoré majú cie¾ za-chova slovenské národné povedomieSlovákov v Chorvátsku.

Posudzujúc Otázku identity Slová-kov v Chorvátsku, Ladislav Èáni pripo-mína rozliène motivované procesysahovania sa Slovákov, osobitne pou-kazuje na ekonomické, politické a ro-dinné dôvody. Vzh¾adom na to zdôra-zòuje, e je v rámci jestvujúceho ZväzuSlovákov a jeho siete miestnych odbo-rov Matice slovenskej potrebné vytvoritakú intituènú formu, ktorá bude môcuspokoji viacero aspektov dnenéhoivota Slovákov v Chorvátsku.

Stanislav Bajaník v príspevku Zápa-su o identitu sa nemono vzda pozývana usilovnos, húevnatos, trpezlivos- ako nutné predpoklady na dlhodobé ri-eenie problému slovenskej meniny vChorvátskej republike.

Hovoriac na tému Budúcnos slo-venskej meniny v Chorvátsku, MojmírBena tvrdí, e je schopnos udrania sakadej meniny spôsobená dôleitýmifaktormi, ako sú - rodina, kola, cirkeva krajanská organizácia. Pritom zdôra-zòuje, e fungovanie týchto faktorov mu-sí by zaloené na pouívaní menino-vého jazyka.

O Súèasnej vydavate¾skej èinnostiSlovákov v Chorvátsku hovorila ¼ubicaBartalská, ktorá zdôraznila, e za vyda-vate¾skú èinnos najviac zásluh má ZväzSlovákov v RCH a miestne zdruenia,matice slovenské v jednotlivých osadácha mestách.

Viera Tapalagová sa venovala jedi-nému èasopisu Slovákov v ChorvátskuPrameòu. Okrem pochvál dala i svoje pri-

Úèastníci a hostia

Foto

: B. V

. Bak

sová

09/2008 PRAMEÒ 55

Na schôdzi, ktorá bola iniciovanátémou oh¾adom zakladania Sloven-ského múzea v Naiciach, zúèastnilisa: Ján Báòas, ve¾vyslanec Slovenskejrepubliky v Chorvátsku, Kreimiragar, primátor mesta Naice, AndrejKuric, predseda Zväzu Slovákov v Re-publike Chorvátsko, Branka Baksová,tajomníèka Zväzu Slovákov. Z Mini-sterstva kultúry RCH mali úèas: mr. sc.Nina Obuljenová, tátna tajomníèka, mr.sc. Branka ulcová, riadite¾ka Správy prekultúrny rozvoj a eljka Hudolinová, tiez tejto Správy.

Na schôdzi predstavili iniciatívuoh¾adom zaloenia Slovenského múzea

Schôdza v Ministerstve kultúryChorvátskej republiky

v Naiciach. Ve¾vysla-nec Slovenskej repu-bliky Ján Báòas pokrátkej reèi na úvodvyzdvihol potreburealizovania projektutakéhoto druhu, kto-rý by sa uskutoènilako spoloèný projektSlovenskej republikya Chorvátskej repu-bliky - pod¾a modeluna aký je u realizo-vaný projekt Chorvát-skeho múzea v Slo-

venskej republike. S týmto oboznámivládu Slovenskej republiky a rezortnéministerstvo.

N. Obuljenová zdôraznila podporuvlády Chorvátskej republiky a mini-sterstva kultúry oh¾adom uvedeného pro-jektu, prièom pripomenula i dôleitostohto projektu v rámcoch lokálnej spo-loènosti a vyzdvihla, e je nutné defino-va k¾úèové èasti projektu, ako sú: otáz-ka zakladate¾a èi nosite¾a projektu, o kto-rom ete v tomto èase nie je dosiahnutádohoda a potom sa podobra na vypra-covanie projektovej úlohy, definovaniemodelu financovania a pod. A. Kuric zdô-raznil, e by tento projekt bol viacúèelo-

vý. Okrem Múzea zahròoval by i knini-cu, viacúèelovú sálu pre kultúrne dianiaa iné miestnosti (Matica slovenská, ZväzSlovákov, vydavate¾ská èinnos - re-dakcia) a ako taký pôsobil by ako Kul-túrny dom Slovákov v Naiciach. Bolapoloená i otázka vyèlenenia slovenskejkninice, ktorá v súèasnosti pôsobí v rám-ci naickej Mestskej kninice, no ako ri-eenie sa navrhuje príruèná kninica,ktorá by fungovala v rámci Domu kul-túry.

Mesto Naice, pod¾a slov primátoraK. agara, v úplnosti podporuje túto ini-ciatívu, zabezpeèený je pozemok, takev nasledujúcej fáze je potrebné pristúpik vypracovaniu projektovej dokumentá-cie objektu.

B. ulcová vyzdvihla potrebu splne-nia podmienok na zakladanie múzea vsúlade so zákonom o múzeách. Potreb-né je prichysta muzeologickú koncep-ciu, definova obsah pre stálu expozíciu,organizova zoskupovanie a ma preh¾adv materiáli, zabezpeèi odborníkov, de-finova monosti výmeny výstav, pôièkymateriálu z fondu iných múzeí a pod. Za-kladate¾ èie nosite¾ projektu obracia sapritom i na materské múzeum (MúzeumSlavónie) a Múzejné dokumentaèné cen-trum, nacionálne stredisko pre muzeál-nu èinnos.

Na konci schôdze dohodnuté je, e jepotrebné pristúpi k vypracovaniu pro-jektovej úlohy a zoskupi tím odborní-kov, aby sa idey vynesené na tejto schôd-zi zladili s celkovým projektom so vet-kými k¾úèovými èasami, s dôrazom nadlhodobé plánovanie a udrate¾nos pro-jektu. Nosite¾ projektu èi zakladate¾ bu-de náhradne definovaný v rámci doda-toèných konzultácií mesta Naice, Zvä-zu Slovákov a iných potenciálnych part-nerov. (Osijecko-baranská upa, part-neri zo Slovenska ako materského tátua pod.)

Na záver, opätovne bol vyzdvihnutýve¾ký význam tohto projektu, nie iba preslovenskú komunitu v Chorvátsku, le ipre iné meninové komunity, ktorýmibude podnetom pre budúcu vlastnú prá-cu na podobných projektoch.

(pripravil A. Kuric)

Na schôdzi v Ministerstve kultúry Chorvátskej republiky

Foto

: A. M

. Kur

ic

pomienky a návrhy na skvalitnenie èa-sopisu: písa viac o po¾nohospodárstve,vsunú rubriku pre najmladích (kresby,básnièky, fotografie), uvies pravidelnúrubriku jazykové okienko alebo jazyko-vú poradòu. Treba prida editoriál. Roz-deli témy na: Matièný ivot, Z umeniaa kultúry, Zo kolstva, Zo portu, Zo slo-venského sveta... Èo sa týka jazykovejúpravy, treba dba na názvy miest a ob-cí, osobných mien a priezvisk a dra saustálenej normy.

Príspevok k rozprave o perspektíveslovenskej národnostnej meniny v Chor-vátsku autorky Vilmy Prívarovej, v kto-rom poukázala na právny aspekt pro-blematiky zachovania a rozvoja sloven-

skej národnostnej meniny práve z tohodôvodu, e sú Slováci ijúci v zahranièípevne zakotvení v tom najvyom práv-nom predpise Slovenska - v Ústave Slo-venskej republiky a e majú plnú mo-rálnu a finanènú podporu Slovenskej re-publiky.

Ako som u vyie v texte spomenul,vetky príspevky (okrem príspevku VieryTapalagovej) sú v Zborníku a kto má záu-jem, môe sa im podrobnejie venova.

Nakoniec sa chceme zo srdca poïa-kova vetkým èlenom Matice sloven-skej v Rijeke na èele s pánom predsedomSlavkom Pavlovièom, za pekné pohoste-nie a pomoc pri organizácii.

(A. M. Kuric)

66 PRAMEÒ 09/2008

terinského jazyka. V kadom prípade jeodrazom úcty voèi predkom.

Program svojou prítomnosou poc-tili tí istí vysokí hostia, ktorí sa zúèast-nili aj na promócii divadelnej mono-grafie.

Podujatie otvorili najmladí taneè-níci detskými hrami a mládenícka sku-pina so skupinou dospelých zatancova-li Metlový tanec. Tance nacvièili Jarmi-la Mudrochová a Milina Menïanová.Potom predseda MS Ilok Vlatko Miksadudelil uznania za dlhoroènú èinnos avýtlaèok divadelnej monografie èlenomspolku, ktorí dovàili 70 rokov. Boli toKatarína Samardiæová, Zuzana Dan-ková, Andrej Jaku, Andrej Lamo, An-

Ilockí matièiari svoje kultúrne po-dujatie Ilocké leto zorganizovali upo 29.krát a obohatili ho nielen vyda-ním monografie Slovenské divadlo vIloku 1914 - 2008, ale i bohatým fol-klórnym programom.

Samotné podujatie sa zaèalo v so-botu 30. augusta, keï sa vo veèernýchhodinách na letnom javisku Slovenské-ho domu predstavil celoveèerným, tak-mer dvojhodinovým programom, Fol-klórny súbor Oravan Senior z Ninej naOrave pod vedením Gustáva Socháòa.Spolupráca Iloèanov a Oravcov datujeod roku 1977, a tentoraz si po viac akotridsiatich rokoch tí istí taneèníci priliopä vyskúa ilocké javisko. Vtedy e-te ako dvadsaroèní uchvátili Iloèanovtaneènou ikovnosou a svikosou atohto roku sa ilocké obecenstvo mohlopresvedèi, e ete ako pädesiatroènímálo zo ikovnosti a svikosti stratili.Veru, nejeden postarí divák im v tenveèer závidel... a bohato ich za predve-dené husárske kúsky odmenil potle-skom.

31. augusta sa o 16.00 hodine zaèa-la ïalia èas Ilockého leta. Sprievodnéslovo, predvedené moderátorkami An-nou Miksádovou a Andreou Cerovskou,pripravila Anna Pucovská: Ilocké leto jeprezentáciou èinnosti a aktivít spolku.Hovorí o pestovaní zvykov, obyèají, ma-

ILOCKÉ LETO PO 29.KRÁT

Metlový tanec

Foto

: V. M

iksá

dová

na Muèajiová, tefan Pucovský, HelenaRauzová, Viera Lýdia Mudrochová, Pa-vel Pucovský, Terézia Èermáková, Má-ria Èierna, Milina Èermáková, ZuzanaLomianska, Zuzana Mravíková, ZuzanaMiksádová, Anna Funtániová a MáriaHrudková.

Nasledoval folklórny program hostí.S jedným bodom programu vystúpil FSOravan Senior, SKUS Ivana Brníka-Slo-váka z Jelisavca, KUS Mlados z Lugu(Vojvodina), rusínsky KUS Joakim Har-di z Petroviec a KUS Dukati zo Svinja-reviec. Záver programu patril hosti-te¾om, mládeníckej folklórnej skupineMS Ilok, ktorí predviedli Dupáky z Ho-rehronia.

Podujatie finanène podporili Radapre národnostné meniny v Chorvátsku,bratislavský Úrad pre Slovákov ijúcichv zahranièí, Vukovarsko-sriemska upa,Mesto Ilok a zástupkyòa v chorvátskomparlamente Zdenka Èuchnilová. Po pro-grame, u tradiène, hrala do tanca sku-pina Alesis.

29. Ilocké leto splnilo svoje poslanie- prezentovalo kvalitnú prácu ilockej Ma-tice domácim a zahranièným hosom.Správny výbor môe by hrdý na svojuèinnos a organizovanos. V programeúèinkovalo viac ako 70 osôb rôznych ve-kových kategórií, najviac vak mladých,ktorí boli nosite¾mi programu a sú zá-rukou, e kultúra ilockých Slovákov samá o èo opiera a e tradièné hodnotynielene sa v Iloku ete stále vysoko ce-nia, ale e ijú v srdciach. A to je zárukabudúcnosti. (V. Miksad)

Mladia taneèná skupina

Foto

: V. M

iksá

dová

09/2008 PRAMEÒ 77

Dni slovenskej kultúry - Rijeka 2008

Matica slovenská Rijeka od 3.9 do7.9. u ôsmykrát organizovala Dni slo-venskej kultúry. Tento rok to bolo v spo-lupráci so ilinským samosprávnymkrajom a Regionálnym kultúrnym cen-trom z Prievidze. Aj keï pôvodne malizaèa a v piatok 5. septembra, organizá-tori sa rozhodli posunú zaèiatok kvôli plá-novanému príchodu podpredsedu vládySR do Rijeky. Bohuia¾, aj keï sme sa natúto návtevu ve¾mi teili a pripravovali,tá sa neuskutoènila a Rijeku navtívili lenzástupcovia vyslaní z Kancelárie pod-predsedu. To vak nezmenilo elán a chunaej malej skupiny matièiarov, aby sa vtýchto dòoch ete viac zapojili do prace aèo najlepie prezentovali nau malú, jedi-nú Maticu pri mori a Slovensko v tejto èa-sti Chorvátskej republiky.

Otvorenie Dní slovenskej kultúry sauskutoènilo v stredu v najväèej horúèaveo 13.00 hodine, lebo tak si to vyadovalprotokol plánovanej návtevy. Vo výstav-nej sieni Filodrammatika sa zili okremnás matièiarov a priate¾ov i vzácni hostia,zástupkyòa upana a predstavitelia mest-ského úradu, USZ, Povaského múzea,primátor Kysuckého Nového Mesta, ho-stia z Prievidze, ve¾vyslanec SR a pred-stavitelia podpredsedu SR. Po príhovorocha krátkom kultúrnom programe Slovenkya Jed¾oviny predstavením výstavy Kultúr-ne pamiatky SK boli otvorené tohtoroè-né Dni slovenskej kultúry v Rijeke pri prí-leitosti tátneho sviatku SR Dòa ústavy.

Slávnostné otvorenie nových priesto-rov Matice slovenskej sa uskutoènilo vdruhy deò DSK vo tvrtok o 19.-tej hodi-ne.

Naa nová Matica sa nachádza v cen-tre mesta v peej zóne na prvom poscho-dí. Slávnostným prestrihnutím stuky bolpoverený èestný hos, primátor mesta Ri-jeka Vojko Obersnel, ktorý nám podaro-val erb mesta a s¾úbil aj naïalej pomoczo strany mesta. Ako povedal, Matica slo-venská Rijeka, aj keï poètom nie ve¾ká,u viac rokov je ve¾mi aktívna na mest-skej scéne. Riadite¾ úradu upana Bran-ko krobonja, ktorý nám takisto doniesoldo daru erb upy, zaelal nám hodne úspe-chov v ïalej aktívnej práci. Okrem nichtu boli ete druhí predstavitelia upy amestského úradu. Slávnostné otvorenie147 m2 bolo skrálené výstavou MilanaMedúza Slovensko Európe a svetu a kul-túrnym programom speváckychskupín. Bohatý stôl so slovenský-mi pecialitami pripravili naeèlenky. V ten deò nau rados snami podelilo asi 100 hostí. Bolisme astní a nebolo nám ¾útonaej dvojmesaènej namáhavej pra-ce, keï sme videli, e ¾udia ktoríprili v ten deò, nám dávajú pod-poru v ïalej práci.

Piatok a sobota doobeda bolivyhradene na prezentáciu sloven-ského folklóru, suvenírov a sloven-ských pecialít vonku na námestí.

Dni slovenskej kultúry v Rijeke

Foto

: M. G

rin

iæ

Výrobky z dreva

Foto

: M. G

rin

iæ

Okrem folklórnej skupiny Jed¾ovina,ktorá so svojím programom zabávala apriahovala návtevníkov, v stánkoch sapredvádzali suveníry z dreva, úpolia, per-níka a èipky. Popritom sa ponúkal ¾uïompropagaèný materiál o SK a Chorvátsko-slovensky slovník. Na druhom konci sapiekli zemiakové placky, langoe, ka-pustníky, haluky s bryndzou, kapustou,tvarohové buchty, korbáèiky a pivo.

V sobotu poobede sa nám pripojili naokrúhlom stole Slováci v Chorvátsku, e-te ïalí vzácni hostia zo Slovenska i Chor-vátska, ako aj predstavitelia Matíc na èe-le s predsedom Zväzu a tajomníèkou.Veèer sme zakonèili spoloèným progra-mom hostí a domácich a spoloènou veèe-rou.

Neastie, ktoré sa stalo v nede¾u rá-no, keï havaroval slovenský autobus sturistami, prièom ich 14 zahynulo, námtrochu vniesol smútok do konca DSK, kto-ré mali by slávnostne zakonèené schôd-zou Výkonného výboru ZS. Nakoniec smesa aspoò pomodlili za nich a piesòou pá-na Bajaníka rozlúèili.

Èo kontatova nakoniec?Dni slovenskej kultúry aj tento rok

splnili svoj úèel, prezentácia slovenskejkultúry, pribliovanie Slovenska Chorvá-tom, a nielen im, lebo v tom èase sa tu na-chádzalo ete hodne turistov (slovenskázástava odila a do Argentíny), to je naj-lepie, èo naa malá Matica môe urobipre svoju vlas a domovinu naich pred-kov. Vïaka vetkým naim aktívnym èle-nom, ale aj hosom a tým ktorí nás aj fi-nanène v tom podporujú.

Nech ije Slovensko a Slováci v zah-ranièí! (M. Griniæ)

88 PRAMEÒ 09/2008

Pod ve¾kým iatrom, ktorý Josipovèa-nom ve¾kodune daroval djakovský pri-mátor a parlamentný zástupca Zoran Vin-koviæ, zoskupilo sa mnoho hostí i z okoli-tých obcí, ale i Josipovèania ijúci za hra-nicami Chorvátska; v Amerike, Austrálii,Nemecku... Vetci boli oduevnení, e samôu na takýto spôsob vetci spolu pria-teli.

Zdenko Komár so svojimi spolupra-covníkmi organizoval vetky potrebné prí-pravy naèas, take hostia mohli sledovapostup pálenia pálenky typickej pre tento

kraj - klipary, na spôsob ako sa to robilopred pädesiatimi rokmi. Polesòaky pie-kli eny a kadý hos sa mohol najes domilej vôle. Vetci prítomní boli oduevne-ní i z organizovania tomboly.

Váenými hosami tohto podujatia bo-li: predstavitelia Zväzu Slovákov, tajom-níèka Zväzu Slovákov v RCH Branka Bak-sová a zástupca predsedu Zväzu Slovákovv RCH elko Lomiansky, predstavitelia MSJurievec, MS Jelisavec, MS Markovec, MSOsijek, ako i parlamentná zástupkyòa preÈechov a Slovákov Zdenka Èuchnilová,predstavitelia okresu Punitovci, predsta-vitelia Osijecko- baranskej upy, ako i èle-novia vetkých zdruení a organizácií z Jo-sipovca.

Hostia zo Slovenska, predstavitelia Ha-sièského zdruenia z Banskej Bystrice sapekne bavili a v nede¾u 31. augusta èaka-lo na nich súaenie s ostatnými hasiè-skými zdrueniami, ktoré sa konalo v rám-ci podujatia Slováci do Drljaku.

(A. Popoviæová)

Zdenko Komár, predseda MS Josi-povec, organizoval spolu s èlenmi KUS-u bratov Banasovcov a obèanmi oslavuv dòoch 29. a 30. augusta. Za pomocipoèetných sponzorov a vïaka dobrovo¾nejpráci poèetní hostia sa mohli výborne ba-vi sledujúc program folklórnych skupín,vychutnávajúc tradièné slovenské jedlá adomáce pálenky - tzv. klipary. Poèas dvoch

veèerov vystupovali folklórne skupiny, do-máci - deti a dospelí z Jurievca, Markovca,Jelisavca, Babinej Gredy, Slavónskeho am-ca a Djakova. Obecenstvu sa predstavila idomáca kapela, ktorú tvoria: Mladen Ku-ric, Andrej Brandis, Zlatko Gabajèek, Zlat-ko Pajeska a Matija Stipanoviæ. Táto kape-la zabávala hostí v prvý veèer a Josipovèa-nia boli nadení z ich hudby.

Taneèná skupina FS z Jozipovca

Foto

: A. P

opov

iæov

á

Pri príleitosti podujatia Slováci doDr¾aku josipovské hasièské zdruenie ma-lo za úlohu na súai, ktorú organizovali31. augusta t. r., zoskupi èím viac hasiè-ských drustiev z obcí v Chorvátsku, vktorých ijú Slováci. Tentoraz sa prihlá-sili iba hasièi z Jelisavca, Markovca, do-máci Josipovèania, hostia zo SlovenskaDHZ alková z Banskej Bystrice a desa

tímov z Osijecko-baranskejupy. Vôbec nie je ¾ahko vtakých malých prostre-diach, ako je Josipovec, zo-skupi súaiace tímy, a ajz tých èo s¾úbili, neprilivetci.

- Cie¾om josipovské-ho hasièského zdruenia sústretnutia a súaenia ha-sièských spolkov Slovákovz Chorvátska a Slovenska.Tieto súaenia sa organi-

zujú kadý rok na Drljaku a samozrejme,aby sa zoskupili v èím väèom poète, - po-vedal predseda DHS z Josipovca Josip Kon-juak. Tímy z Josipovca, Banskej Bystricea Markovca ovenèili sa medailami a po-hármi. Naim hosom z Banskej Bystricesa ve¾mi páèil pobyt v Josipovci a u sa teiana nasledujúce stretnutie o rok.

(A. Popoviæová)

Víazi preberajú ceny

Foto

: A. P

opov

iæov

á

Slováci do Drljaku

HASIÈI SÚAILI V JOSIPOVCI

Detská taneèná skupina MS Josipovec

Foto

: A. P

opov

iæov

á

09/2008 PRAMEÒ 99

MS Mí¾ovce v sobotu po prvýkrát or-ganizovala podujatie Mí¾ovské kukuriè-né dni. Bola to udalos na pamiatku. Pretúto príleitos prichystaný bol bohatýkultúrno-umelecký program.

Podujatie sa zaèalo slávnostným sprie-vodom vetkých úèinkujúcich cez Mí¾ov-ce, pravdae, za veselého spevu.

Po sprievode mí¾ovskí Slováci pred-viedli prítomným zvyky pri zbere kuku-rice, viazania do snopov a skladania ku-kurièných stebiel.

Významná je to udalos pre vetkýchobèanov Mí¾oviec, take pri tejto udalo-sti prítomná bola väèina obèanov, ale bo-li tu i poèetní hostia zo susedných miesta obcí. Predseda MS Mí¾ovce Ïuro Sobolpozdravil poèetných váených hostí: upa-na Viroviticko-podravskej upy Tomis-lava Toluiæa, zástupcu upana Zvonimi-ra imiæa, predsedu upného zhromade-nia Borisa Hlavatija, predsedu Turistic-kej organizácie upy Nikicu Krpana, náèel-níka okresu Nová Bukovica Zlatka Mi-loeviæa, predsedu Zväzu Slovákov prof.Andreja Kurica, tajomníèku Zväzu Slo-vákov Branku Baksovú, podpredsedu prekultúru Zväzu Slovákov a èlena Rady prenárodnostné meniny pri vláde RCH el-ka Lomianskeho, predstavite¾ov matíc,KUS-ov, a vetkých prítomných. Poduja-tie sa konalo pod zátitou Rady pre ná-rodnostné meniny pri vláde RCH a pod-porili ho i: Osijecký pivovar, podnik Pio-neer z Osijeka a BC Hibridi zo Záhrebu.

upan Toluiæ okrem ostatného po-vedal: Ïakujem Vám za pozvanie. Dne-

nou ukákou vaichzvykov skrálili ste námdeò a mòa osobneve¾mi teí, keï sa niek-to stará o zachovanietradície, zvykov, ktorétreba pestova a ukazo-va verejnosti, aby satak zachránili pred za-budnutím... I maléosady, ako sú Mí¾ovce,rovnako sú tak dôleité,ako i Virovitica a ostat-né väèie mestá. Teím

sa zo zaèiatku realizácie ve¾mi závanéhoprojektu - a je to výstavba Domu."

Pán Lomiansky zdôraznil ve¾kú sta-rostlivos tak Rady, ako i vlády RCH a par-lamentu o národnostné meniny: Chor-vátsko patrí k takým tátom, ktoré sa môupochváli najväèou starostlivosou o svo-je meniny. Medzi Chorvátmi a Slovákminiet rozdielu. Nehanbite sa poveda a za-písa sa, e ste Slovákmi."

Prednosta Miloeviæ, ktorý i sám iltrnás rokov v Mí¾ovciach povedal, enasledujúce Kukurièné dni sa u nebudúkona pod iatrom, ale v novom Dome.

Profesorovi Kuricovi ukáka zvykovzberu kukurice pripomenula mlados:Bolo chladno, take sme sa neraz zahra-bávali do útia, lebo sa kukurica muselariadne vyèisti, take sa neraz pracovaloi do polnoci." Profesor osobitne pozdra-vil iniciátorov zakladania Matice v Mí¾ov-ciach, prof. Margitu agarovú a Emila Do-rèaka z Osijeka, ktorý sa narodil v Mí¾ov-ciach.

Ste krásnou skupi-nou a len pokraèujte v pe-stovaní svojich zvykov...Novovybudovaný domnech bude miestom stre-távania sa a priatelenia takSlovákov, ako i ostatnýchobèanov Mí¾oviec. elámvám mnoho úspechu anech sa zaènú prvé Mí¾ov-ské kukurièné dni." Tý-mito slovami slávnostneotvoril mí¾ovské poduja-

tie predseda Zväzu Slovákov prof. AndrejKuric.

Slovami dnený program bude pre-krásny, lebo sa budeme kocha v chor-vátskych a slovenských tancoch", zahlási-la kultúrnu èas programu vedúca Bak-sová. Zahlásila najprv vystúpenie najmla-dej skupiny z Mí¾oviec, ktorá sa prítom-ným predstavila tancom Anièka, duièka.Tento tanec nacvièila Nikolína Lehpame-rová. Po nich vystúpila mí¾ovská stariataneèno-spevácka skupina, ktorá sa obe-censtvu predstavila choreografiou elkyKrálikovej Pojme djefky.

Nasledovalo vystúpenie ien z Mar-kovca, ktoré sa predstavili priliehavou pie-sòou Ej, kukurica. Potom sa obecenstvupredstavili Osijeèania, spevácka skupinazo Zokovho Gaja, KUS Podravac zo Sop-ja, ktorý predstavil slavónske tance. Osi-jek sa predstavil piesòou Oèi, oèi, èierneoèi. Prítomných vak osobitne oduevni-la choreografia Branky Baksovej Cigánskytanec v predvedení Markovèanov a ve¾mizaujímavé a pútavé vystúpenie mal i KUSKolo z osady Donja Bebrina.

Domáci, spolu so svojimi hosami, sazabávali dlho do noci.

Na konci tohto príspevku nemôemenespomenú peciality mí¾ovských ne-viest a osobitne pochva¾ujeme výrobky zkukurice - rôzne koláèe, torty, ktoré výni-moène dobre prichystala Zlata Lukaèko-vá. Potrebné je spomenú i pálenku z ku-kurice, ktorú pre túto príleitos upiekolJosip Dorèak z Novej Gradiky - narode-ný v Mí¾ovciach. A ete by sa mnoho da-lo písa o tomto krásnom podujatí, èo ia¾,pre nedostatok priestoru nie je moné. Noo tom sa zmienime v nasledujúcom èísle.(O. Sluková)

Takto sa to robelo

Foto

: O. S

lue

ková

MS Mí¾ovce vystupuje

Foto

: O. S

lue

ková

Prvé Mí¾ovské kukurièné dni

1100 PRAMEÒ 09/2008

muljakovou, dlhoroènou taneèníèkou, só-lovou speváèkou a vedúcou malej a stred-nej taneènej skupiny, ktorá prestáva byaktívnou èlenkou zo súkromných dôvo-dov.

Program moderovali Tatiana Buhováa Viera Baksová.

Pod ve¾kým iatrom jedenás usilov-ných tímov pieklo polesòaky: Tlaèenice,Slepé èrevo, Cipovièky, Veselé deti (Drut-vo Naa djeca), Nálezenci (Cirkevný zbor),Noèné neviniatka, Hanièkina druina,Mí¾ovská druina, abarice, Lenijake,Ljeskovica.

Na vypekanie polesòakov bolo zaob-starané vye 500 kg zemiakov, ktoré i toh-to roku darovala Po¾nohospodárska le-káreò Kovaè-COOP z Markovca. Sponzo-ri podujatia boli i zástupkyòa Èechov aSlovákov v chorvátskom parlamente Zden-ka Èuchnilová, Pivovar Osijek a pri orga-nizácii podujatia pomohli FK Victoria,Dobrovo¾ný hasièský spolok a Rada miest-neho výboru Markovec.

Po folklórnom programe dlho do no-ci sa pokraèovalo v ¾udovej veselici za hu-dobného sprievodu kapely Inpulls z Josi-povca Punitovského.

Pri tejto udalosti okrem poèetnýchMarkovèanov a Naièanov, ako i hostí zbliích a vzdialenejích osád úèas malii vzácni hostia: predseda Zväzu Slovákovv RCH prof. Andrej Kuric, primátor NaícKreimir agar spolu s manelkami, pred-seda Miestneho výboru Markovec DuanNekiæ, zástupca primátora Slavko Vukiæ,farár Branko ipura a predstavitelia MS zNaíc, Josipovca, Jakiæa, Jurievca,Mí¾oviec a Zokovho Gaja.

(V. Baksová)

Dòa 13. septembra t. r. v MarkovciNaickom v organizácii MS Markoveca SKUS-u Fraòa Strapaèa a pod záti-tou vlády RCH a Úradu pre zahraniè-ných Slovákov v Bratislave bolo usku-toènené tradièné podujatie - IX. veèerpolesòakov.

Okrem folklórneho programu a peèe-nia polesòakov pri príleitosti jubilea 35rokov od pôsobenia Folklórneho spolku aMS, bola naintalovaná výstava obrazovmladej autorky Tatiany Buhovej. Tatianaso svojou zbierkou pozostávajúcej z 18obrazov ma¾ovaných v akrylových farbáchvykreslila motívy rozlièných tancov a kro-jov, èím zahrnula taneèníkov, spevákov ahudcov. Výstavu nazvala Spomienky natanec.

Tatiana sa poïakovala svojim pria-te¾om folkloristom za nespoèetne mnohokrásnych chví¾, ktoré spolu strávili predjej odchodom na kolenie do Záhrebu. Nasamom zaèiatku tohto podujatia Branka

Baksová, predsedníèkaMS Markovec Naický,pozdravila prítomných apotom minútkou tichavzdali hold zosnulým èle-nom MS, ktorí umrelipoèas roku, ako i sloven-ským turistom, èo zahy-nuli v nedávnej akej do-pravnej nehode na dia¾ni-ci pri Gospiæi.

V bohatom folklór-nom programe, ktorýtrval o nieèo viac ne dve

hodiny, v Drevenici predstavili slovenský,slavónsky a èeský folklór, predstavila sa idychová hudba a svoje umenie predvied-li i maoretky. Úèinkovali vetky taneènéskupiny domáceho SKUS-u Fraòa Stra-paèa, KUS-u bratov Banasovcov z Josi-povca Punitovského, Mestská hudba Nai-ce - dychový orchester (pod vedením prvé-ho fujaristu v Chorvátsku Ivana Krajaèiæa),maoretky Dora, HKD Lisinski z Naíc aÈeská beseda z Daruvárskeho Brestovca.

Najmladí markovskí folkloristi poprvýkrát vystúpili v nových krojoch, kto-rých zhotovenie financoval Úrad pre Slo-vákov ijúcich v zahranièí z Bratislavy.

V revuálnom tóne predstavený je i no-vý kroj pre jeden pár, ktorý tohto leta ui-li v Detve pod¾a dokumentaèného mate-riálu, èie návrhu autora Adama Prandu,a predstavuje pôvodný kroj kysuckých Slo-vákov prisahovaných do Markovca.

Okrem s Tatianou folkloristi sa sláv-nostne a srdeène rozlúèili i so Suzanou Ja-

IX. veèer polesòakov

Polesniaky sa piekli pod ve¾kým iatrom

Foto

: B. V

. Bak

sová

Èlenovia folklórnej skupiny MS Markovec

Foto

: B. V

. Bak

sová

Výstava Tatiany Buhovej

Foto

: B. V

. Bak

sová

09/2008 PRAMEÒ 1111

Tatiana Buhová sa narodila 27. sep-tembra 1989 v Naiciach. Do niíchroèníkov základnej koly la do kolyv Markovci Naickom a tie vyie uko-nèila v Naiciach. U poèas kolenia vzákladnej kole ukázala svoju vestran-né nadanie, ktoré sa prejavovalo v rôznychkolských aktivitách - hudbou v tambu-ráskom orchestre, recitovaním v lite-rárnej sekcii, uèením sa slovenského jazy-

ka, minitrovaním a èítanímv Kostole sv. Marka evanjeli-stu.

Ako stredokoláèka vnaickom gymnáziu zapojilasa do výtvarného stváròova-nia kolského èasopisu SSIK.Stala sa èlenkou hudobnejsekcii RIMA, pokým vo výt-varnej sekcii kreatívnehospolku mladých KLAN vNaiciach mala tri výstavy -jednu v hoteli Park a druhé

dve v katieli grófov Pejaèeviæovcov.Tatiana je aktívnou èlenkou SKUS-u

Fraòa Strapaèa z Markovca Naického odsvojho iesteho roku. Poèas výnimoènejangaovanosti v spolku obohacovalapoèetné kultúrne programy a aktivity svo-jím tancom, spevom, moderovaním kul-túrno-umeleckých programov, vyma¾ú-vala sklenené f¾ae a vypracúvala figúrkyz cesta s motívmi Markovca a markov-

ského folklóru, kreatívne sa zapojovalado faiangových príprav a sprievodov.

Svoj folklórny spolok, ale i Slovákovz Chorvátska predstavovala svojimi sóli-stickými výstupmi na speváckych festi-valoch vo Vojvodine, Rumunsku, Èesku,Slovensku a v Chorvátsku.

Tatiana svojou dlhodobou prácou, en-tuziazmom, usilovnosou a najviac svo-jím vestranným talentom získala závi-deniahodnú úctu a sympatie, ako i repu-táciu èlenky folklórnej skupiny, na èiupomoc a schopnos sa vdy mohlo bez-podmieneène spo¾ahnú.

Veríme, e Tatiana i v budúcnosti bu-de pokraèova vo svojom kreatívnom, po-zitívnom pôsobení i poèas svojho tudij-ného ivota, ktorý sa zaène tohto akade-mického roka na Filozofickej fakulte vZáhrebe. Máme nádej, e nezabudne nasvoje dospievanie v naich miestnostiach,za sprievodu naej hudby a e sa bude usi-lova i naïalej pomáha nám v práci - iako akademicky vzdelaná odborníèka -prof. slovenského jazyka a archeológie.

(V. Baksová)

Tatiana, ïakujeme ti

Foto

: B. V

. Bak

sová

Tatiana, ïakujeme Ti a nech sa Ti darí!

Pôvodný kroj kysuckých Slovákov Pred nieko¾kými rokmi od etnoló-

ga Mojmíra Benu z Bratislavy dostalisme náèrty a opis, najpodobnejí pô-vodnému kroju Slovákov ktorí saprisahovali do Markovca. Tento jubi-lejný rok bol príleitosou, aby sa znovu otomto rozprávalo a dalo kroj i vyhotovi.A tak pár krojov zoili tohto leta v mesteDetva v Slovenskej republike.

Návrh javiskového kostýmu vychádzaz tradièného odevu kysuckej obce HornýVadièov, ktorá leí v juhovýchodnej èastiKysúc, pribline 15 km od mesta iliny. Do-kumentaèný materiál poskytlo Ústredie¾udovej umeleckej tvorby - Ú¼UV v Bra-tislave. Tento materiál vznikol koncom 50-ych rokov a jeho autorom je Adam Pranda.

enský odev pozostával z rubáa - spod-níka z bieleho plátna. Na hornú èas tela saobliekala krátka enská koe¾a - oplecko zjemného bieleho plátna, s rukávmi bokompriitými. Spodný okraj rukávov je vitý domanety, na ktorých je èervená kríikovávýivka. Krèný výstrih sa uväzuje na pár

bielych núrok. Na oplecko a spodník saobliekala spodná biela sukòa so ivôtikom- urc. Na spodnú sukòu so ivôtikom saobliekala vrchná sukòa so ivôtikom, kto-rá tie mohla by biela alebo modrá s drob-ným bielym vzorom. ivôtik sa zaväzuje vmieste pása a v strede okrajov prednýchdielov dvomi pármi bielych núrok. Okra-je ivôtika sú bielo, vo dva rady, pretepo-vané. Sukòa so ivôtikom je vdy jednofa-rebná, buï biela, aleboz modrotlaèe. Nemôeby kombinovaná. Zá-stera bola veobecneèierna a v stredovomvíku je zdobená dvoji-tým ltým tepovaním.Len mladé eny vo svia-tok mohli ma i bielu zá-steru. Zástera sa uväzu-je èervenou stuhou, kto-rá sa viae vzadu. Tro-juholníková atka idecez hruï - kosièka. Ui-

Foto

: B. V

. Bak

sová

Kysucký kroj

tá je z bieleho plátna a boèné okraje sú zdo-bené úzkou bielou èipkou. Ako obuv slúilikrpce.

Muský odev pozostával z troch zá-kladných súèiastok - plátnovej bielej koe-le, súkenných bielych nohavíc a èiernehosúkenného lajblíka, ktorý vo viacerých ra-doch má naité lesklé kovové gombíèky aozdobné strojové èierne tepovanie okologombièiek a okrajov lajblíka. Na hlave bolvdy èierny, nízky kopulovitý klobúk svyou, dohora vyhnutou striekou.

(V. Baksová)

1122 PRAMEÒ 09/2008

váka a novej portovej haly. kolský zborprichystal kratí program a stretnutie sozamestnancami koly a iakmi viedla ri-adite¾ka koly Kata Kanderová.

Z Jelisavca cesta viedla do Naíc. Najprvbolo prijatie v sídle Zväzu Slovákov RCH,kde prítomní boli i predstavitelia MS Nai-ce, predseda Andrija imaek a tajomníkeljko Jantoík. Predseda Zväzu SlovákovAndrej Kuric oboznámil vetkých prí-tomných s pôsobením Zväzu, v rámci kto-rého pôsobí vetkých 16 Matíc slovenskýchv RCH. Pri tejto príleitosti odovzdalhosom i priliehavé darèeky - knihy z ná-ho bohatého vydavate¾stva.

Po slávnostnom prijatí v Zväze Slová-kov nasledovala návteva Chorvátskej ná-rodnej kninice a èitárne Naice SKS, stret-nutie s riadite¾kou kninice Blaou Pa-vloviæovou Radmanoviæovou a vedúcouSKS Ruicou Vinèakovou, kde podpred-seda vlády SR poskytol i rozhovor pre Rá-dio Naice.

Po namáhavej ceste nasledovala veèe-ra v naickom hoteli, pri ktorej sa naickýprimátor Kreimir agar lepie spoznal sp. podpredsedom a poïakoval sa mu zanávtevu. Pritom mu daroval fotomono-grafiu mesta Naice. Po slovách vïaky zoboch strán a výmene darèekov delegáciavytartovala na cestu do Záhrebu.

V programe pracovnej návtevy bolai návteva Iloka, ktorá sa uskutoènila 31.augusta a 1. septembra podpredseda Èa-ploviè navtívil Univerzitu J. J. Strossma-yera v Osijeku. Navtívil taktie i Osijeckýpivovar, MS Jurievec a Josipovec.

V utorok 2. septembra delegácia po-budla v Záhrebe. (B. V. Baksová)

V rámci pracovnej návtevy Slová-kov v Chorvátskej republike podpred-seda vlády SR Duan Èaploviè so spo-lupracovníkmi - ¼ubomírom iakoma Vierou Teakovou 1. septembra t. r.navtívili i Slovákov naického kraja. Vpracovnej delegácii v úlohe domácich ma-li úèas: ve¾vyslanec SR v RCH Ján Báòas,predseda a podpredseda Zväzu Slovákovv RCH - Andrej Kuric a elko Lomiansky,ako i primátor mesta Naice Kreimiriagar.

Po návteve Iloka, Osijeka, Jurievca aJosipovca, prichystané bolo prijatie v miest-nostiach MS a SKUS-u Fraòa Strapaèa zMarkovca Naického. Váených hostí uví-tala predsedníèka MS Branka Baksová, kto-rá v pozdravnom príhovore zdôraznila, eje táto návteva ve¾kou cou pre markov-

ské zdruenia, ktoré si práve tohto rokupripomínajú významné jubileá. V Dreve-nici takmer vetci èlenovia MS a folklórnejskupiny prichystali kratí program, ktorýpozostával zo tyroch choreografií a potomnasledovalo oboznamovanie sa so ivotoma prácou Slovákov v Markovci. Pri odcho-de podpredseda vlády SR Duan Èaplovièsa zapísal do markovskej kroniky, poïa-koval sa za uvítanie a gratuloval ku krásnepredvedenému kultúrno-umeleckému pro-gramu. Taktie vyjadril i svoje uspokoje-nie z krásne zariadených miestností, v kto-rých pôsobia.

Po Markovci nasledovalo prijatie v Kul-túrnom centre Slovákov v Jelisavci, kde do-mácimi boli predseda MS Jelisavec VilkoHulak so spolupracovníkmi a potom nas-ledovala obchôdzka Z Ivana Brníka Slo-

Podpredseda D. Èaploviè s Markovèanmi v Drevenici

Foto

: B. V

. Bak

sová

Vzácna návteva vnaickej oblasti

Foto

: B. V

. Bak

sová

S predsedom Zväzu Andrejom Kuricom

Foto

: B. V

. Bak

sová

So iakmi Z I. Brnjik-Slovak v Jelisavci

09/2008 PRAMEÒ 1133

Duan Èaploviè, podpredseda vládySlovenskej republiky, v sprievode slo-venského ve¾vyslanca v ChorvátskuJána Báòasa, predsedu Zväzu Slová-kov v RCH prof. Andreja Kurica a je-ho zástupcu elka Lomianskeho 1. sep-tembra navtívil Josipovec. Podpred-sedu Èaplovièa privítali riadite¾ koly IvanSmoljo, predseda MS Josipovec ZdenkoKomár, predseda okresu Mirko Vavra,predseda miestneho výboru Andrija Ko-cúr, iaci a uèitelia, ako i eny v sloven-

ských národných kro-joch zaspievali sloven-ské piesne a deti tanco-vali slovenské tance.Vetko sa to dialo v jo-sipovskej základnej ko-le. Podpredseda vládySR sa poïakoval èle-nom KUS-u, urobilprehliadku koly a na-vtívil i èlenov MS v ichpriestoroch. Riadite¾Ivan Smoljo oboznámilhostí s prácou koly, s

uèením sa predmetu pestovanie sloven-ského jazyka a kultúry a poprosil o po-moc, pokia¾ ide o vyh¾adávanie menejslovenskej koly v Slovenskej republike,s ktorou by josipovská kola mohla nad-viaza kontakty a spolupracova.

S osadou, ivotom a koreòmi Josipo-vèanov hostí oboznámil Mirko Vavra. eny,ktoré spolupracujú s Josipovèankami vporte, futbale, ponúkli sa prichysta obedpre hostí.

(A. Popoviæová)

S Josipovèanmi

Foto

: A. P

opov

iæov

á

Podpredseda vlády SR v Jurievci

Duan Èaploviè, podpredseda vládySlovenskej republiky, so spolupracov-níkmi 1. septembra v rámci svojej úrad-nej návtevy Chorvátska navtívil i Ju-rievec. Na tomto stretnutí úèas brali ive¾vyslanec Slovenskej republiky v RCHJán Báòas, predseda Zväzu Slovákov v RCHAndrej Kuric a zástupca predsedu Zväzu

Slovákov elko Lo-miansky. Tu ich priví-tali predseda okresu Pu-nitovci Mirko Vavra,èlenovia MS Jurievec naèele s predsedom Mati-jom Kristekom a èleno-via okresnej správy. Priobchôdzke staveniskabudúceho Slovenskéhodomu pán Duan Èa-ploviè pris¾úbil finanè-nú pomoc pri vybavo-

vaní interiéru Domu. Práce na Dome uvidite¾ne pokroèili od jarného obdobia,keï sa s prácou zaèalo. Máme nádej, epráce i v budúcnosti budú nehatene pre-bieha, no pravdae, to bude v najväèejmiere závisie od finanèných prostried-kov.

(A. Majdiová)

S Jurievèanmi

Foto

: A. M

ajdi

ová

Podpredseda vlády SR v JosipovciJeseò

U jeseò prichodí.Poèúvam ako fúka vietor.Vetvy sa hojdajú.Vtáci sa sþahujú na juh.Lístie padá a dostáva nové farby.Tu je aj mráz...Keï jeseò skonèí,vetko zaspí a stane sa biele.

Tihana Smrèková, 6.B, Z Bánova Jaruga

September v dedine

Jedného neskorého septembrovéhodòa prechádzala som sa dedinou.Vyzerala ako bez odevu, lebo lístieoholilo stromy zasadené ved¾a chod-níkov. Úplne zosmutnela. Lístiepokrylo zem. Vade mokro, akobytýdeò pralo. Aj to lístie sa od vodyscvrklo ako stará maþ, ktorej zomrelmu. Zbadala som na kôrke aj malúvèielku, ktorá nemala síl vzlietnuþ.Mala som pri sebe med a chcela somjej pomôcþ. Neviem, ale zdalo sa mi,e som jej pomohla, lebo sa niekdestratila. Prila som domov a napísa-la jej na papier.

Jeseò je bohatá,nie e by mi þa hodila do blata.Tvoje krídla nech ti zmôu,do ú¾a vniesþ mokrú kou.Rozmý¾ala som dlho nad vèielkou,ktorá aj v septembrovom neèase pra-covala. Èi ete niekde jeseò pre vèiel-ku skryla pe¾, alebo ju zastihla neho-da a vrátiþ sa domov nemohla. Jeseòje pani bohatá, azda má pre tú vèiel-ku srdce zo zlata.

Kristína Crnoja, 6Z Josipa Kozarca, Josipovec

1144 PRAMEÒ 09/2008

AKCIE V OBRAZOCH

S Markovèanmi pred Drevenicou

Foto

: B. V

. Bak

sová

Podpredseda vlády SR a ve¾vyslanec SR v Josipovci

S primátorom mesta Naice Kreimirom agarom

Foto

: B. V

. Bak

sová

S Jelisavèanmi pred budovou Z

Domáci a hostia v Rijeke

Foto

: M. G

rin

iæ

Dni slovenskej kultúry v Rijeke

Foto

: A. P

opov

iæov

áFo

to: B

. V. B

akso

váFo

to: M

. Gr

iniæ

Podpredseda vlády SR s ilockým farárom Duanom Sajákom

Foto

: A. M

. Kur

ic

09/2008 PRAMEÒ 1155

V Záhrebe na recepcii

Foto

: B. V

. Bak

sová

Dobré polesniaky piekli

Podpredseda vlády SR na Ilockom lete

Foto

: B. V

. Bak

sová

Okrúhly stôl v Rijeke

Takto sa pracovalo

Foto

: O. S

lue

ková

Takto sa kukurièné klasy zbavovali úpolia

Zaèiatok výstavby Slovensko-chorvátskeho kultúrneho domu v Mí¾ovciach

Foto

: O. S

lue

ková

Predstavovanie knihy Ilocké divadelníctvo

Foto

:B. V

. Bak

sová

Foto

: B. V

. Bak

sová

Foto

: O. S

lue

ková

Foto

: V. M

udro

ch

1166 PRAMEÒ 09/2008

Deò Ústavy Slovenskej republikyPri príleitosti Dòa Ústavy SR - 1.

septembra ve¾vyslanectvo SR a JehoE. ve¾vyslanec Ján Báòas usporiadalislávnostné prijatie 2. septembra t. r. vprekrásnom areáli Gliptoteky HAZUv Záhrebe pre ve¾vyslancov vetkýchtátov, spoloèensko-politických pra-covníkov v Chorvátsku, ako i pre pred-stavite¾ov slovenskej národnostnej

meniny v RCH. Ve¾vyslanec JánBáòas privítal vetkých prítomnýchpozdravným slovom. Na tejto recepciiúèas mali i predstavitelia MS Rijeka,Záhreb, Medjuriæ, Jakiæ, Lipovlian, Ju-rievca, Josipovca, Osijeka a Markovca ve-dení predsedom a podpredsedami An-drejom Kuricom, Miroslavou Griniæo-vou a elkom Lomianskym. Boli tu i pred-

stavite¾ky HNKÈ a SKS Naice, ako ipredseda okresu Punitovci Mirko Vavraa primátor mesta Naice Kreimir agar.Atmosféra bola výnimoène dobrá, takenie div, e za sprievodu ¾udového or-chestra z Detvy zaspievala i markovskásólistka Suzana Jamuljaková, spolu sve¾vyslancom.

(B. V. Baksová)

Dôvodom preèo si podpredseda Èa-ploviè vybral práve tento podnik pre ná-vtevu, je ten, e je i sám riadite¾ pivova-

ru Komak prísluní-kom slovenskej ná-rodnostnej meniny.

- Táto návtevapre nás mnoho zna-mená, preto e nad-väzovaním takýchtotátnych" kontaktovsa otvárajú dveremoného odbytunaich výrobkov natrh slovenských su-sedov Ukrajincov a zdruhej strany so Slo-vákmi sa budeme

rozpráva o zadováení kvalitných suro-vín pre nae výrobky, - povedal nám Ko-mak.

Stretnutie odhalilo údaj, e Slovenskonemá viac národných pivovarov, take pod-predseda Èaploviè rád odiiel na obchôdzkuvetkých prevádzok tohto pivovaru - jed-ného z málopoèetných, ktoré ete zostali vchorvátskom vlastníctve.

V tomto roku sa v Osijeckom pivova-re vyrába a 200.000 hl piva.

- Èakajú na nás ve¾ké finanèné vkladyv hodnote asi pä miliónov eur, ktoré bynám umonili zosta v trhovom trende, alei naïalej pod podmienkou, aby sme udraliterajiu kvalitu - teda, zdravé a pôvodnépivo. Investova sa bude predovetkým doambaláe a balenia, nálepiek a do jasneskoncipovaného útoku marketingu na trh,- zahlasuje Komak.

Podpredseda vlády SR sa nesmierneteil, e riadite¾om a majite¾om takéhotopodniku je ná rodák. Poïakoval sa mu zakrásne pohostenie a poprial mu ve¾a úspe-chu v práci.

(A. M. Kuric)

Podpredseda vlády Slovenskejrepubliky v Osijeckom pivovare

Podpredseda vlády SR s riadite¾om Pivovare Komakom

A dobre sme sa hostili

Foto

: B. V

. Bak

sová

Spievalo sa

Foto

: B. V

. Bak

sová

09/2008 PRAMEÒ 1177

Nede¾a

Po celý týdeò sme obsadenírytmom, ktorý nie je ná: urèuje ho zvukfabrických sirén, cestovný poriadok vla-kov a autobusov, otváracie a zatváraciehodiny obchodov, zvonenie v kole, èa-kanie v úradoch, tlaèenica v mestách,kalendáre aktivít... Èas práce je èas, kto-rý je nám stanovený. No nede¾a, nede¾aje sviatoèný deò, je dòom slobody. Vo svia-toèný deò spoznáme, e sme dostali svojèas, svoj ivot, svoje dobrá, reaz vzahovs tými, ktorí uzdravujú nau slobodu.

Protizmyslové tvrdenie naej doby je,e práve v epoche priemyslu zábavy a eko-nomiky turizmu dolieha na kultúry zá-padného typu nihilizmus, nechu i, smú-tok a prázdnota. Vynaliezaví obchodnícisa snaia speòai ete aj smutné prázd-no èloveka a nostalgiu po plnom ivotezapåòajú vecami. Toto prázdno v èlovekuje prorockým znamením naich èias. Vý-chodisko ponúka správne preívanie celejnedele. A od veriacich sa oèakáva, e sastanú svetlom a príkladom aj pre ostat-ných. Boh stvoril èloveka z lásky a pre lá-sku a rados. Aj celú stvorenú prírodu pre-niká krása a rados: pestros kvetov, spevvtákov, radostný ivot. Vetci túime poradosti. Veènos spasených bude vypåòaradostná oslava Boha. V Svätom písme èer-páme duchovné dôvody tejto radosti, sku-toènos odpustenia hriechov, vykúpenia,prekonania smrti a veèný zmysel èasnýchnámah a trápení. Ak nás nede¾ná liturgianenaplní radosou, nepreívame ju správ-ne. A ak nás naplní, iada sa, aby potompreiarila celý deò. Nejde o hocijakú ra-dos. Je to smutná svätos, ak je kresan

smutný. Svätci ili v radosti aj uprostredutrpení a skúok. Kresansky chápaná ra-

dos je vedome rozvíjanásila, v akostiach ivenávierou v dobrý koniec, jeto duchovne podloený op-timizmus. Prirodzenýmpokraèovaním správnepreitej nede¾nej liturgiesú teda aj hry, rodinné èikamarátske výlety, vetko,èo iví opravdivú ¾udskúrados. V dnených èasochnihilizmu a smútku je tozase svedectvo radosti anádeje.

Potrebu striedania práce a odpoèin-ku vpísal do ¾udskej prirodzenosti sámBoh. Dokáza prerui práce, aj keï sajavia také naliehavé, nielene nie je pre-javom slabosti, ale môe by aj vyjadre-ním ve¾kej viery: Boh ma stvoril akobytos, ktorá potrebuje odpoèinok, ja torepektujem a noc èi nede¾u venujem od-poèinku... O èo viac v súèasnej ekonomi-ke a modernom ivotnom týle vo¾ná pra-covná sila a pohyblivý pracovný èas zma-závajú rozdiel medzi pracovnými a svia-toènými dòami, o to dôleitejie je vedo-me si chráni aj tento aspekt nedele. Je tovyznanie, e Bohu dávame prednos predprácou a èloveku pomáhame v jeho ve-

strannom rozvoji. Odpoèinok je posvät-ná vec, lebo pre èloveka je nevyhnutnévytrhnú sa dakedy z vyèerpávajúcehokolobehu pozemských povinností a uve-domi si, e vetko je Boie dielo.

Nede¾ný odpoèinok má dva základnévýznamy: vytvori priestor na pokojné ná-vtevy, na duchovné èítanie, na obdiv prí-rody, na radostné podujatia a má naèer-pa sily.

Nede¾u by sme mali trávi s druhýmia pre druhých. Tak by sme reagovali naslabosti naej civilizácie: uzavretos, opu-stenos, individualizmus, sebectvo. Èlo-vek potrebuje vzahy s inými ¾uïmi.Väèinou máme len kontakty, nie vzahy,vecné telefonáty, pracovné kávy a obedy,nie priate¾ské rozhovory. Nede¾a má bypriestorom ¾udských vzahov. Aj na ut-váranie rodinných zväzkov zostáva nede¾atakmer jediným èasom, ktorý si treba iar-livo strái... i pre iných znamená aj ve-dome vyh¾ada a navtívi tých, ktorí súopustení, potrebujú pomoc alebo lenchví¾u èasu a záujmu.

I keï veriaci majú na rados, odpoèi-nok a spoloèenstvo najmä duchovné dô-vody, ktoré èerpajú zo stretnutia so vzkrie-seným Kristom, potrebu radosti, od-poèinku a spoloèenstva nosia v sebe vet-ci ¾udia. Vloil im ju do srdca Stvorite¾.

(A. M. Kuric)

Z mylienok brata Rogera Boh nás miluje takých, akí sme. Mi-

luje aj tú stránku v nás, ktorej nerozu-mieme.

Èasto máme problémy so vzahmik ¾uïom, a preto sa snaíme h¾ada ce-stu k nim, no ve¾akrát nie sme úspení.Vtedy nie je niè rozumnejie, ako obrá-ti sa na Boha a v jeho prítomnosti lieèisvoje zranenia spôsobené sebe i iným.

Nebojme sa by jednoduchými.Znamená to necha vo svojom vnútripriestor pre Boha. Ak svoje vnútro napl-níme zbytoènosami, skomplikujeme siivot. Nechajme priestor pre Boha, kto-rý je jednoduchý.

Boh plne repektuje to, akí sme. Dalnám slobodu a monos rozhodovania,i keï vedel o rizikách s nimi spojenými.

Slobodu nám ponechal aj v rozhodova-ní sa pre ivot s ním, alebo bez neho.

V dnenej dobe majú moc tí, ktorímajú moc informácií (napríklad cez in-ternet) a poznania. Avak tí, ktorí sú na-pojení na Boha, sú ete bohatí. Sú na-pojení na prameò pravého poznania, po-koja a lásky.

Niè v naom ivote nie je zanedba-te¾né, lebo vetko nám ponúka Pán prepoznanie ve¾kých vecí.

Sname sa by svedkami Boej láskya pokoja na zemi. Nebojme sa milovaBoha a ¾udí a obraca k nim chápajúcutvár plnú úcty, porozumenia a odpuste-nia.

Neobviòujme tmu, ale zapá¾me pla-meò svetla. (A. M. Kuric)

1188 PRAMEÒ 09/2008

Úrad pre Slovákov ijúcich v zah-ranièí usporiada v dòoch 9. - 14. ok-tóbra 2008 Dni Slovákov ijúcich vzahranièí. Organizovanie Dní Slovákovijúcich v zahranièí (predtým s názvomDni zahranièných Slovákov) má u svo-ju 15 roènú tradíciu. Ich realizácia v mi-nulých rokoch v jednotlivých regiónochSlovenska, v spolupráci s vyími územ-nými celkami (Bratislavský, Nitriansky,Banskobystrický samosprávny kraj) smestskými a obecnými úradmi, regio-nálnymi osvetovými strediskami má naSlovensku ve¾kú odozvu a stali sa dô-stojnou prezentáciou slovenskej kultúrya kultúrneho dedièstva, ktoré zachová-vajú a zve¾aïujú slovenské komunityvo svete aj po dlhých rokoch odlúèeniaod ich domovskej krajiny.

V tomto roku budú Dni Slovákovijúcich v zahranièí venované Slovákomijúcim na Dolnej zemi, so zameranímna prezentáciu kultúry a ivota Slová-kov ijúcich v Chorvátsku, Maïarsku,Rumunsku a Srbsku. Slováci, ktorí vtýchto krajinách ijú a zachovávajú sisvoju identitu u vye 200 rokov, sa dotýchto konèín sahovali v rámci vteda-jieho Uhorska a osvojili si geografickýi historický názov Slováci na Dolnej ze-mi. Slovenská menina dlhodobo ijú-

ca na území týchto krajín strednej a ju-hovýchodnej Európy s bohatými kul-túrnymi tradíciami, vlastnou, národ-nostnou inteligenciou, s rozvetvenýmsystémom spolkového ivota si dodneszachováva hlboký vzah ku krajine svo-

jich predkov, k Slovensku a zároveòpredstavuje osobitný kultúrny a ume-lecký fenomén. Z jej radov vyli výz-namné osobnosti v oblasti literatúry,vedy i umenia. Tých súèasných pred-stavite¾ov umeleckého ivota, ako aj pre-zentácie z rôznych oblastí kultúrneho anárodného ivota predstavíme poèasDní v mestách Bratislava, Senec, Trna-va, Galanta, Pieany, na jednotlivýchpodujatiach, ako sú galakoncerty, ume-lecké a dokumentárne výstavy, diva-delné ochotnícke predstavenia, besedyso slovenskými spisovate¾mi, vydava-te¾mi a publicistami, ktorí ijú v tých-to krajinách.

Hlavnými spoluorganizátormi toh-toroèných Dní Slovákov ijúcich v zah-ranièí sú Bratislavský a Trnavský sa-mosprávny kraj. Ïalími spoluorgani-zátori sú Ministerstvo kultúry SR, Me-sto Trnava, Dom umenia Pieany,Mestské kultúrne stredisko Senec, DomMatice slovenskej Galanta, MO Maticeslovenskej Senec a Spolok Slovákov zMaïarska. (A. M. Kuric)

DNI SLOVÁKOV IJÚCICH V ZAHRANIÈÍ 2008

Budova Úradu pre Slovákov ijúcich v zahranièí

Chorvátsku patrí naickému NámestiuPejaèeviæ, pokým v kategórii miest do20.000 obyvate¾ov Naice získali Zelenýkvet so strieborným znakom spolu s me-stom Labin.

Uznania udelia v dòoch 22. - 24. ok-tóbra t. r. v Opatiji.

Gratulujeme! (B. V. Baksová)

Chorvátska turistická organizácia itohto roku usporiadala akciu Zelený kvet,v ktorej sa oceòuje upravenos miestkontinentálneho Chorvátska. V tejto ak-cii Naice u získavalo ceny a tohto ro-ku odovzdajú dve primátorovi Kreimi-rovi agarovi. Prvá, v kategórii najupra-venejie námestie v kontinentálnom

Naické námestie

Foto

: B. V

. Bak

sová

Primátor Kreimir agar

Foto

: B. V

. Bak

sová

Naické námestie najkrajie v Chorvátsku

09/2008 PRAMEÒ 1199

Èlenovia Správneho výboru MS Nai-ce jednohlasne vyniesli rozhodnutie svo-jich matièiarov spozna s najsevernejouupou v Krásnej naej - naom druhom do-move - s Medjumurskou upou, ktorá másídlo v meste Èakovec. Cie¾om nám bol od-chod na tzv. pancirfest vo Varadine.

V sobotu 23. augusta o iestej hodineráno vytartovali sme napriek zlej pred-povedi poèasia na ten deò do Èakovca.Tu na nás u èakala sprievodkyòa pani

Sunèica Doklejová. Zaèiatoèným bodomnaej obchôdzky bol hotel Park. Najprv

sme sa poprechádzali poparku, obili pevnosZrinski a prili ku samé-mu stredu mesta, kde sanachádza i frantikánskyklátor a farský Kostol sv.Mikuláa. Domáci nás tuoslovil a spoznal s mie-stom, ktoré sme sa nav-tívili. Je opravdivým di-vom, e sa v poiari, èo po-stihol Èakovec, zachránildrevený krí, ktorý sa na-

chádzal pred Kostolom sv. Mikuláa.Obèania a veriaci oslavujú Pannu MáriuAnjelsku, a nie sv. Mikuláa ako Deò me-sta. Kto chcel, mohol obís Krajanskémúzeum Medjumurja - a tu sa veru da-lo èo vidie. Je tu archeologické, kultúr-no-historické, etnografické oddelenie avýtvarná galéria. Tieto oddelenia akobysúaili v kráse a bohatstve vo svojejsystematickosti a zmysle pre detaily.Obed sme mali v pivnici Pilka v meste

Zrinských, ktorý bol síce trochu zdåha-vejím pre Olympiádu, èo sa práve ko-nala v Pekingu, no pre nau striebornúBlanku Vlaiæovú to nám nepadlo ako.

Transformeri, folkloristi, medovni-kári a rôzni iní remeselníci a umelci zau-jali naplno nau pozornos, no ia¾, dáïnám prekazil dlhie bavenie v tejto krá-se a pestrosti. Museli sme u i uteka ih¾ada úkryt pred daïom. Mnohí sle-dovali odovzdávanie k¾úèov mesta pri-mátorom Ivana Èehoka námu striebor-nému Filipovi Ude. Väèina z nás nav-tívila i farský Kostol sv. Mikuláa vo Va-radine, niektorí li pozrie program srytiermi a ja som osobne odila do Mest-ského múzea Varadina v starom meste.

Veèerali sme v retaurácii Raj v ba-rokovom a bohatom meste Varadin, èosúèasne oznaèilo i koniec náho neza-budnute¾ného a dojímavého výletu, etejedného v poradí. Trochu unavení, noastní a spokojní, vrátili sme sa do ná-ho malého mesteèka v neskorých veèer-ných hodinách.

(K. imaeková / . Jantoik)

MS Naice

Foto

: . J

anto

ik

MS Naice

folklórne prehliadky. Nie div, keïe saon v dui vdy cítil mladým a nikdy munebolo ako cestova, spieva a tanco-va so svojimi priate¾mi zo spolku. Boltak i úèastníkom folklórneho festivalu naDetve, na ktorom vystupujú Slováci z ce-lého sveta. Vdy bol ve¾mi pozitívnou aveselou osobou a vedel vdy vytvori do-brú náladu pri nároèných zájazdoch.Vetci boli preto nadení, keï sa nali vjeho spoloènosti. Patril generácii, èo do-bre poznala pôvodné slovenské piesne,ktoré Josipovèania spievali pri rozliènýchpríleitostiach, take sa nemuseli uèi odiných. Urobili si schôdzu v spolku a pek-ne dvojhlasne zaspievali tak, ako sa nie-kedy spievalo v Josipovci. ia¾, èoraz me-nej je takých spevákov. Mnoho toho siJozo zapamätal zo ivota Josipovèanov,take prof. Andrejovi Kuricovi podarilozaznamena niektoré zaujímavosti z mi-nulosti, pokým bol ete medzi nami...

Bez pomoci takýchto ¾udí, ktorí etev sebe nesú tú pôvodnú slovenskú kul-túru, mladé generácie ako naplno po-rozumejú, èo je to vlastne slovenský fol-klór. (A. Popoviæová)

Umrel Josip Brandis

Najstarí Josipovèan 83 roèný JosipBrandis opustil nás v týchto dòoch. Naveèný odpoèinok piesòou ho vyprevadi-li Pavka, Slavica a Anna, spolu s ostat-nými dedinèanmi. Mnohokrát spoloènespievali na poèetných vystúpeniach pô-vodné slovenské josipovské piesne a pre-zentovali ¾udové zvyky Josipovca na vet-kých dôleitejích folklórnych prehliad-kach. Mal u takmer sedemdesiat rokov,keï zaèal pravidelne spolu s ostatnýmièlenmi folklórnej skupiny cestova na

Snívam o

Snívam o tom, aby svet bol lepíA èlovek v òom, aby bol väèí,aby chudobní viac neboli,aby im bohatí peniaze dali.

Aby nebolo smutných ¾udí,ale aby þastie zotrelo slzy.Aby tastie bolo do neba,aby kadý mal chleba.

A snívam, e aj ja razpôjdem do neba,odkia¾ sa nebudem môcþ vrátiþa niekto bude za mnou smútiþ.

Van Krupa, 6, Z Ivana Brníka-Slováka Jelisavec

2200 PRAMEÒ 09/2008

liadke pod názvom Selo mo-je belo, (Dedina moja biela)v organizácii KUS-u okadi-ja, Ivanovci, Marijanci, Ze-lèin.

Vo folklórnom sprievo-de obèania Ivanoviec si moh-li pozrie i tradièný, bohatýjelisavský kroj a kocha sa vslovenskej hudbe a piesni.

Na ve¾kom javisku v stre-de Ivanoviec okrem piatichchorvátskych KUS-ov poèet-

nému obecenstvu sa predstavili i Jelisa-vèania, ktorí predviedli tri choreografie. Potemperamentnom vystúpe-ní Jelisavèanov obecenstvoich odmenilo búrlivým pot-leskom - èo je i najväèouodmenou za ich úsilie a ná-mahu.

14. 09. t. r. jelisavskí fol-kloristi vystúpili v dedine Ja-kiæ v Poegsko- slavónskejupe na folklórnej prehliad-ke pod názvom Piesòou dojesene. Na tomto podujatí

Napriek tomu, e sú mesiac júl a au-gust u obdobím dovoleniek, pre jeli-savských folkloristov toto pravidlo ne-platí. V minulých dvoch mesiacoch usku-toènili ve¾ký poèet vystúpení tak v Chor-vátsku, ako i v zahranièí. Aj napriek tomu,e sa zaèal nový kolský rok, Jelisavèanianeoddychujú, ale i naïalej intenzívne po-kraèujú vo vystúpeniach.

Ilockému obecenstvu sa svojou fol-klórnou zbehlosou predstavili na tradiè-nom podujatí Ilocké leto.

07. 09. 2008 po prvýkrát vystúpili v Iva-novciach na tamojej 3. folklórnej preh-

Jelisavskí folkloristi aktívni

MS Jelisavec v Ivanovciach

Foto

: . B

rník

Veríme, e u mnohí z vás poèuli,e MS Jelisavec a SKUS Ivana Brníka-Slováka v Jelisavci vydali nové cédeèkopod názvom Jelisavec môj.

Zaujímavos a hodnota tohto cédeè-ka je v tom, e vetky piesne, ktoré sa na-chádzajú na tomto CD, zhudobnil a od-spieval mladý, usilovný a predovetkýmve¾mi perspektívny èlen jelisavskej Mati-ce a SKUS-u Ivana Brníka Slováka SamirSlivka.

Svojou prácou Samir naozaj na ten naj-lepí spôsob preukazuje svoju lásku k rod-nej osade a slovenskej kultúre, ktorá sa sve¾kou starostlivosou pestuje v Jelisavci.

CD obsahuje 10 piesní a jednu z nichnapísala i iaèka základnej koly: Lara-Izabela Kurteková, ktorú potom zhudob-nil a odspieval Samir Slivka.

Dve piesne na tomto CD, ktorých jeautorom textu a hudby Samir Slivka, spie-va èlenka jelisavskej folklórnej skupiny Sa-nela Kurteková.

Nieko¾ko piesní Samir odspieval spo-lu so Sanelou Kurtekovou a predsedom je-lisavského spolku Máriom pekom.

Pokia¾ ide o samu hudbu, Samirovihudbou na husliach pomohol Andrejagar. O grafický dizajn CD sa postaral Ve-dran Tomala.

CD je nahrané v hudobnom túdiuOGI-OS a výbornej je kvality.

K realizácii tohto projektu ruky pri-loili poèetní sponzori a pokia¾ ide o sa-motné CD, mono si ho zaobstara v prie-storoch MS a SKUS-u Ivana Brníka-Slo-váka, Jelisavec.

A èo nakoniec poveda - treba ibavyslovi slová chvály mladému autorovia spevákovi Samirovi Slivkovi. Poznajúcdobre jeho entuziazmus, toto istotne etenie je vetko od neho. Urèite môeme odneho oèakáva ete mnoho pekných akti-vít, ktorými oslávi rodnú dedinu a slo-venskú kultúru osady Jelisavec.

(. Brník)Samir Slivka

Foto

: . B

rník

CD Jelisavec môj

Èlenovia MS Jelisavec v Iloku

Foto

: . B

rník

Jelisavèania sa pred dvomi rokmi úspenepredstavili, take jakiæské obecenstvo sve¾kou netrpezlivosou vyèkávalo novévystúpenie jelisavských Slovákov.

A veru nezostali sklamaní - jelisavskífolkloristi im v 10 minútovom programeposkytli výnimoèný umelecký záitok zpredvedenia rýchlych, dynamických slo-venských tancov, èo malo za následok,okrem ve¾kého potlesku - i ovácie vetkýchprítomných na tomto podujatí. Keïe sana takýchto prehliadkach vytvárajú novépriate¾stvá a kontakty, isté je jedno, a to je,e jelisavských folkloristov oèakáva búrli-vá jeseò, plná vystúpení, èo im vak nero-bí iadne problémy, lebo majú výbornú,mladú a skvele zohranú a roztancovanú fol-klórnu skupinu. (. Brník)

09/2008 PRAMEÒ 2211

Dòa 4. septembra t. r. èlenovia SKUS-u Ivana Brníka-Slováka, Jelisavechosovali v populárnom vysielaní Do-bro jutro, Hrvatska (Dobré ráno, Chor-vátsko!) na prvom programe Chorvát-skej televízie.

Hostia tohto populárneho a výnimoè-ne dobre sledovaného vysielania boli pred-seda KUS-u Mário pek, zástupca predse-du Samir Slivka, dlhoroèný èlen spolku, akoi výnimoène dobrá taneènica tohto spolkuSanela Kurteková.

Pri tejto príleitosti sa diváci na územícelého Chorvátska mohli zoznámi so vzni-kom, prácou a pôsobením jelisavského spol-

Dobré ráno, Chorvátsko!ku a mohli vidie i starý jelisavský kroj. Tiebola prezentácia monografie Jelisavec, slo-venská rodná dedina autora eljka Brníka.Okrem toho predstavili i hudobný albumSKUS-u Ivana Brníka Slováka, ako i výni-moène dobrý autorský album Samira Sliv-ku pod názvom Jelisavec môj.

V 10 minútovom predstavovaní vedú-ci vysielania Dobré ráno, Chorvátsko! Mar-ta imiæ-Mrzleèki a Davor Metroviæ, akoi celá chorvátska verejnos mali príleitosvypoèu si pieseò Jelisavec môj, ktorú pria-mo vo vysielaní zaspieval Samir Slivka.

Okrem vetkého u uvedeného verej-nos sa skrátka mohla spozna i s osadouJelisavec a najzávanejími vecami, pokia¾ide o zvlátnosti jelisavského KUS-u.

(. Brník)Vo vysielaní Dobré ráno, Chorvátsko

Foto

: . B

rník

ovocie, chlieb, pálenka, ví-no, prípravky z medu.

Pri svojej obchôdzkeupan sa krátko zdral, nopredsa sa mu podarilo obísvetky stánky a aspoò nachví¾u vymeni zopár slovs predstavite¾mi zdruenípri stánkoch. Pravdae, za-stavil sa i pri stánku - vý-stavnom priestore MSMí¾ovce a porozprával sa sprítomnými èlenmi MSMí¾ovce. Okrem iného spo-

menul i výstavbu Chorvátsko-slovenské-ho domu a pochvalne sa zmienil o tom, eho Mí¾ovèania vdy volajú pri otváraníprác.

Mí¾ovèania dostali mnoho pochvál auznaní za svoj krásne zariadený stánok apanó, na ktorom naintalovali pod¾a sle-du udalostí fotografie dôleitejích akti-vít, mí¾ovské nevesty sa postarali o ruènépráce z dávnych èias, ako i o rôzne pred-mety ruène vypracované.

Okrem rôznych ruèných prác a det-ských krojov vystavili i Bibliu v slovenskejreèi, bolo tu i nieko¾ko èísel èasopisu Pra-meò, ako i Slovensko-chorvátsky slovník.

Napriek malému priestoru nalo sa tupredsa velièo - svoje miesto tu nala i ku-kurièná pálenka, ktorú pre túto príleitos

Celodenným programom 30. au-gusta vo Virovitici vo vojenskom do-me si pripomenuli druhý v poradí Deòzdruení Viroviticko-podravskejupy. Nosite¾om projektu bolo Zdru-enie

SOS telefón pre pomoc v núdzi vspolupráci so upou. U o deviatej ho-dine sa zaèalo zoskupovanie èlenovrôznych zdruení, ktorí prili skôr, abynaèas zariadili svoj stánok na prezen-táciu, aby na tom malom priestore uká-zali aspoò èas svojej práce, svojho pô-sobenia, vystavili rôzne ruèné práce, ná-rodné kroje, potravinárske výrobky, li-teratúru... Kadý stánok bol znaleckyzariadený a návtevníkom zdrueniamali èo ukáza. Boli tu domáce koláèe,

vypálil mí¾ovský Slovák Josip Dorèak zNovej Gradiky. Mnohým upútala pozor-nos práve táto pálenka a chceli ju vychut-na.

Odili sme potom na obchôdzku a uza-vreli, e na tak malom priestore sa poèet-ným zdrueniam ve¾mi úspene podariloprezentova svoju prácu. Boli tu zdrueniadrobnochovate¾ov, klubov chorých na cu-krovku, zdruenie pre ochranu ¾udskýchpráv, kluby lieèených alkoholikov,zdruenia Naa djeca, výtvarné zdruenia,poboèky Matice chorvátskej z poèetnýchmiest, zdruenia národnostných menín,zdruenia vèelárov, invalidov a poèetnýchiných zdruení. Oduevnila nás ruèná prá-ca a vyma¾ované predmety, ktoré vypra-covalo Zdruenie invalidov práce z Viro-vitice, ako i bohatý stánok Zdruenia vèe-lárov Papuk z Voæina. Musíme uzna, esme sa aj zarmútili pozerajúc sa na prácejednotlivých zdruení - ako je napr.Zdruenie rodièov detí chorých na rako-vinu - Naa nádej VP zo Slatiny. No pred-sa, teilo nás, e i oni v ten deò boli s na-mi a e mali síl ukáza vetkým prítom-ným svoju ve¾kú smelos - poukáza, esa ani choroby nestávajú niekomu inému.

Samozrejme, e svoje vystúpenie ma-la i MS Mí¾ovce, ako i MS Zokov Gaj.Okrem nich vystúpilo ete sedem zdruení,elajúc takýmto spôsobom v tom najle-pom svetle predstavi aspoò èas svojhokultúrneho dedièstva.

(O. Slueková)

Mí¾ovèania vo Virovitici

Foto

: O. S

lue

ková

MS Mí¾ovce vo Virovitici

2222 PRAMEÒ 09/2008

Návteva dedín naich rodièov

V polovici augusta (14. - 18.) 35èlenov Matice slovenskej Jakiæ na-vtívilo Slovensko. Bol to prvýkrát or-ganizovaný zájazd rodákov zo upyPoegsko-slavónskej na Slovensko.Matièiari si vytýèili cie¾ pozrie aspoòna chví¾ku kadú dedinu, odkia¾ prilipredkovia èlenov. Naim rodinám smeskorej dali vedie o naom príchode.

V stredu v noci 13. augusta sme vyce-stovali autobusom. Vo tvrtok ráno smeprili do Bratislavy. Na tvárach vetkých

sa videlo astie. Navtívili sme najdô-leitejie kultúrne a historické bratis-lavské pamiatky. Pred parlamentom násdoèkal Dr. Jozef M. Rydlo, CSc. Na naeprekvapenie nás vetkých voviedol doslovenského parlamentu. Bol som ast-ný, e som znovu stretol môjho známe-ho zo Slovenského intitútu v Rime. Po-poludní sme v Saleziánskom ústave sv.Jána Don Boska obedovali a oddycho-vali. Tí, èo v Bratislave mali príbuzných,li ich navtívi. Naa tajomníèka Ma-rica estaková, ktorá u viac rokov o prí-buzných niè nevedela, ich nala za po-

moci farára z náprotivnej saleziánskejfary.

Pre mòa cesta do atína bola smut-ne-astnou. Pán Radca, don AugustínNádaský, môj profesor, otec, matka apriate¾ zomrel pred naím príchodom.Týdeò pred naím príchodom ho Pánzavolal k sebe a my sme mu na oslavuPanenky v jeho atínskom kostole priSedembolestnej Matke zaspievali na ce-stu k Pánu dve chorvátske piesne, akokeby bol s nami.

Po obede sme prili do centrálnehobodu naej návtevy, do Sebedraia. Tunás uvítali chlebom a so¾ou. Samose-bou sa rozumie, e aj s borovièkou. Doè-kal nás starosta Ing. Peter Jurièek a spe-vácka skupina Sebedraanka. Ku krá-sne spievajúcim enám sme sa pripoji-li spevom aj my. Slzy tiekli naim prí-buzným, nemohli veri, e vieme takdobre po slovensky, ba aj spieva. Avak,¾ahie je spieva ako hovori. O nás anive¾a nevedeli. Vedeli len, e kedysi ichpríbuzní odcestovali do Slavónie doChorvátska. V obecných priestoroch smesi vymenili darèeky s hostite¾mi. Nanávrh pána farára Kováèa sme zasadilistromèek vo dvore fary. Pán farár s¾úbil,e v kameni zapíu vetky najdôleite-jie údaje o naej návteve. Ïakujememu.

Nasledujúci deò nás nai príbuzníodviezli do svojich domov. Aj keï smeboli unavení, odili sme na návtevy. Vsobotu ráno sme navtívili jeden od naj-krajích zámkov v Európe Bojnický zá-mok. Potom nás cesta odviedla do Sta-

MSJakiæ s Dr. Jozefom M. Rydlom

Foto

: P.

Tre

ger

Matica slovenská Kukuèín-KuntariæJakiæ v auguste na Slovensku

Rodiny; estaková, Mikuová, Chudová, Murárová,Glavaová iKovaèiæová stretli períbuznych Sebedrai

Foto

: P. T

rege

r

MS Jakiè v tradiènom obleku na Slovensku

Foto

: P. T

rege

r

09/2008 PRAMEÒ 2233

rej Bystrice, rodného mesta dedka mo-jej manelky Jozefa Èavajdu, ktorý savysahoval okolo roku 1888 ako 8 roè-ný chlapèek. Manelkina rodina sa pre-zentovala skvele. Na èele zo zástupcomstarostu obce Pavlom Bartekom nás uví-tali krásne, ozaj sme to nemohli ani oèa-káva. Bolo to stretnutie pre budúcnos,bolo to stretnutie jednej rodiny. Ïaku-jeme a ïakujeme. Cestou spä sme sazastavili v iline, odkia¾ prili Cisari-kovci do Chorvátska. Potom sme nav-tívili aj Prievidzu. V nede¾u sme boli naomi vo farskom kostole v Sebedraí.Pán farár viac ráz dal vedie, e sú prí-tomní aj veriaci Slováci z Chorvátska.

Na konci ome nám umonil, aby smezaspievali 2 chorvátske mariánske pie-sne. Po omi sme sa poponáh¾ali do Le-hoty pod Vtáènikom, do Podhradia aMalej Èaue.

Potom priiel Cige¾, rodná obec (de-dina rodiny uolovcov, Fábryovcov,Murárovcov, Mjartanovcov, Cmarkov-cov, Svitkovcov...) najväèej èasti mo-jej rodiny. V rodnom dome mojej babkyje miestne múzeum, a nás doèkalo aspoònieko¾ko desiatok mojich bratancov asesterníc. Ete mi tam ijú tetky a ujko,stará 97 roèná sestra mojej babky. To salen raz v ivote zaije! Uvítali nás so slza-mi astia a pekným kultúrno-umelec-

Príbuzní Tregerových prili z celého Slovenska do Cigl'a

Foto

: P. T

rege

r

Antonija Pulpanová

Foto

: P. T

rege

r

Predseda HKUD "Slavonija" z Jakiæa DragoÈevapoviæ

Foto

: P.

Tre

ger

JAZYKOVÉ OKIENKO

Rodák, mono aj rodina

Nai ¾udia èasto robia chyby pripouívaní slov: rodák a rodina. Vtomto príspevku iba skrátka ozrej-míme tieto heslá zo stránky význa-movej.

V naom náreèí a v spisovnom jazy-ku pri nepozornej reèi sa èasto stáva,e namiesto hesla príbuzný èi rodinapouívame heslo rodák, napríklad:Mio je môj rodák; jeho matka a mojasú sestry. Z ukáky je nejasné, èi ide orodáka, ale vidno, e ide o rodinu, prí-

buzného. Príbuzný znamená to isté èorodina, èie ide o jedincov, ktorí sú spo-jení rodom alebo sobáom, napr.: Mioje mojím príbuzným, rodina, pokrvnépríbuzenstvo, by s niekým rodina; toje blízka, ïaleká rodina...

Rodák zasa pod¾a Krátkeho slovní-ka slovenského jazyka znamená to istéèo krajan, èlovek pochádzajúci z tohoistého mesta, kraja, tátu, napríklad: ro-dák z Turca, spiský rodák, zahraniènírodáci, stretnutie krajanov èi rodákov,nai krajania èi rodáci v Amerike...

Nakoniec zhròme, slovká rodina apríbuzný sa vzahujú na príbuzenstvo,na tých, èo sú spojení rodom, èi so-báom, a rodák a krajan na tých, èo súz toho istého mesta, kraja, tátu...

(J. irka)

kým programom. Ako hrali a spievaliiaci hudobnej koly z Cig¾a! Ïakujemeim a raz ich, ak sa ukáe monos, po-hostíme v Chorvátsku. Boe ïakujemeTi, e si dal túto monos aj nám, aj ima tým naim pocitom, aby sa zo vetké-ho zrodil tento krásny kvet príbuznosti.

Aby sa nezabudlo!!Príbuzných stretli a zoznámili sa s

nimi: Bobokovci, Puplanovci, Tadia-lovci, Murárovci, estakovci, Cesare-kovci, Glavaovci, Chudovci, Kirovci,Èavajdovci, Jamuljakovci, Kovaèiæovci,Uldrijanovci i Tregerovci. Vyplatilo saís na Slovensko.

(P. Treger)

2244 PRAMEÒ 09/2008

MS Zokov Gaj

30. augusta 2008 Virovitica a Viro-viticko-podravská upa u tretíkrát za-radom zorganizovali Deò zdruení Vi-roviticko-podravskej upy. Na toto po-dujatie bola pozvaná i naa MS. Na podu-jatí sa zúèastnila detská taneèno-spevác-ka skupina a staria spevácka skupina. Do-stali sme i svoj stánok, na ktorom smepredstavili iba malú èas slovenských pred-metov - boli tu knihy, kroje, no predsa bo-lo to dos, aby zaujalo prítomných, ktoríprejavili ve¾ký záujem o kroje, jazyk, kul-túru, ktorú sa snaíme pestova. Okremnás predstavili sa tu i rôzne iné zdruenia,ako napr. remeselnícke, vèelárske... tierôzne kultúrno-umelecké zdruenia.Okrem úprimných gratulácií k hosova-niu a vystúpeniu vedúca projektu vyjadrilai úprimné prianie stretnú sa o rok.

Hlboko dotknutí smutnou správouoboznamujeme vetkých matièných pria-te¾ov, e nás znenazdania po krátkej, noakej chorobe opustil Zvonko ramek,bývalý zástupca predsedu MS Zokov Gaj.Na tomto poste zotrval jeden mandát.

Zvonko bol výnimoène dobrou oso-bou, dobrým priate¾om. No smr nám hoprivèas odòala. Zvonko sa narodil 6. ja-nuára 1962 v Zokovom Gaji. il a praco-val vo svojej rodnej dedine. 20. 08. 2008opustil svoju rodinu, príbuzných a pria-te¾ov a odiiel do veènosti.

Ïakujeme mu ete raz za jeho prínosGaju, MS Zokov Gaj.

Telo nebohého Zvonka bolo pochova-né 21. augusta na miestnom cintoríne.

Nech mu je zem ¾ahká a nebo otvore-né.

Dòa 24. 8. t. r. MS Zokov Gaj navtívi-la Lipik na pozvanie pána Milana Ninko-viæa. Návtevu organizoval M. Ninkoviæ,ktorý je zástupcom predsedu KUS-u Vre-teno z Èagliæa a zároveò slávi jubileum. VLipiku v rebèinci lipicanských koní posrdeènom uvítaní a pozdravnom príhovo-re pani Ninkoviæej a primátora mesta Li-

MS Zokov Gaj

Foto

: L. H

olo

ová

FS Zokov Gaj

Foto

: L. H

olo

ová

pik pána Antuna Haramiju zamestnancirebèinca nás zaviedli na obchôdzku pod-niku a poinformovali nás o vetkom, èo sú-visí s jeho èinnosou. Po obchôdzke a spo-loènom fotografovaní pán Ninkoviæ nás za-viedol do stredu samého Lipika, èie k par-ku, kde je umiestnený Detský domov Li-pik. Pred domovom nás u èakal a privítalpán primátor, ktorý vyjadril ve¾ký záujemo nau èinnos. Povedal, e je dos Slová-kov v lipickom kraji, no pripomenul pri-tom, e nie sú na takýto prispôsob organi-zovaní. Po obojstranných pozdraveniachMS Zokov Gaj a primátora bol v odpolu-dòajích hodinách program pre chránen-cov domova. Detská skupina MS Zokov Gajsa chránencom domova predstavila so tyr-mi choreografiami a staria spevácka sku-pina s nieko¾kými pôvodnými slovenský-mi piesòami. Po vystúpení navtívili Pa-mätný dom Martina Kukuèína, slovenské-ho spisovate¾a a lekára. Po obchôdzke a fo-tografovaní zamierili sme do mesta ÈagliæGornji. V òom MS usporiadala celoveèer-ný kultúrno-umelecký program. Deti saznovu predstavili s u nacvièenými cho-reografiami a s nieko¾kými pôvodnými pie-sòami i staria spevácka skupina. OkremMS Zokov Gaj vystúpil i domáci KUS Vre-teno z Èagliæa a KUS Zdenac zo Zdencov.Samotný kultúrno-umelecký program pred-viedli vo dvore Etno domu Gornji Èagliæ.Po ukonèení záväznej èasti programu vet-ci úèastníci sa bavili pri bohato prichysta-nom obèerstvení a pritom sa skvele zabá-vali a tancovali. (L. Holoová)

V nede¾u 3. augusta na ve¾kej sv. omikancelár Poegského biskupstva Ivica ul-jeviæ predstavil vetkým prítomným ve-

riacim nového správcu farnosti kòaza Da-rija imiæa. Na zaèiatku slávnostnej omekancelár uljeviæ preèítal dekrét, ktorýmbiskup dr. Antun korèeviæ za novéhosprávcu farnosti vymenoval 29 roènéhokòaza Darija imiæa. Kòaz Darijo sa naro-dil vo Voæine a na Bohosloveckú fakultu sazapísal v roku 1994. Za kòaza bol vysväte-ný 2004. roku a doteraz bol kaplánom voviacerých farnostiach. 2007. roku bol vyme-novaný za vikára v Katedrále sv. Terézie vPoege, kde sa i doèkal dekrétu o vymeno-vaní za lipovlianskeho správcu farnosti.

Zoznámili sme sa s ním ete poèas pú-te do naich chorvátskych Lúrd.

Vye 50 veriacich vydalo sa na pú kmatke Boej - Panne Márii útechy, takesme znovu zaili rados zo stretnutia snaou nebeskou matkou. Osobitne na nászapôsobila slávnostná veèerná atmosféra,

Nový pán farár

Foto

: I. H

udec

V stredu 10. septembra t. r. sa úspe-ne realizovalo v miestnostiach zastupi-te¾ského úradu v Daruvare stretnutie de-legácie MS Lipov¾any (v zloení: Vincent,Krajèi a Hudec) s parlamentnou zástupk-yòou Èechov a Slovákov v chorvátskomparlamente mr. sc. Zdenkou Èuchnilovou.Odovzdali sme zástupkyni projekt, na kto-rom sa u pracuje - ide o etnohospodárst-vo, ktoré sme kúpili na tri splátky.

Projekt nie je jednoroèným, ale via-croèným a zapáèil sa parlamentárnej zá-stupkyni. Zhodli sme sa, e toto etnoho-

spodárstvo bude i v ponuke Tu-ristickej organizácie pre turi-stov, ktorí prichádzajú navtí-vi Jasenovac, Krapje èie Lonj-sko polje.

Dostali sme podporu pro-jektu zástupkyne, v ktorého rea-lizáciu pevne veríme.

Druhou témou bolo vyuèo-vanie slovenského jazyka v Li-pov¾anoch pod¾a modelu C,ktorý beí u tretí rok, ale samedzièasom okolnosti zmeni-li. Toti naa doterajia uèite¾ka

elka Uzlová dostala prácu v Lipiku, takev Lipov¾anoch bude pracova iba pod¾aZmluvy o doèasnej práci. Ete jej nerieiliani cestové trovy. Dostali sme pris¾úb, esa spolu s poradcom pre slovenský jazykprof. Andrejom Kuricom nájdu èo najle-pie rieenia, aby nám naa uèite¾ka do-stala, akoko¾vek je moné, prajnejie pra-covné podmienky.

Naa schôdza netrvala dlho, no atmo-sféra bola výnimoène dobrá, take mno-ho oèakávame od naej zástupkyne.

(I. Hudec)

So Zdenkou Èuchnilovou, zástupkyòou v chorvátskomparlamente

Foto

: I. H

udec

I tohto roku si 2. septembra v Záhre-be vo Vyslanectve SR pripomenuli Deòtátnosti a Deò ozbrojených síl Slovenskejrepubliky. Hostite¾om poèetných vysokýchhostí z kultúrneho a verej