KURDISTANNikola Petrová

3 BGb

KURDISTAN A KURDI

• Kurdistan je historicko-etnicko-geografické označenie pre súvislé územie obývané prevažne Kurdmi v západnej Ázii

• Kurdi tvoria jeden z najväčších národov na svete bez vlastného štátu (40 miliónov ľudí)

Obývajú územie

➢ Turecka (194 400 km²)

➢ Iránu (124 950 km²)

➢ Iraku (72 000 km²)

➢ Sýrie (18 300 km²)

➢malý kúsok Arménska

• V Kurdistane žijú aj Arabi, Arméni, Asýrčania, Azerbajdžanci, Oséti, Peržania, Turci a Židia.

FYZICKO-GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

• Hornaté územie, dominantu horstva tvorí pohorie Zagros, tiahne sa v dĺžke 1 500 km zo západného Iránu a severného Iraku, pozdĺž hraníc oboch krajín až k severnému pobrežiu Perzského zálivu

• Pohoria: Džabal Sindžár (Irak), Elborz (Irán) Taurus (Turecko) a Ararat (Turecko -Arménsky vysočina)

• Rieky: Khabur, Tharthar, Ceyhan, Araxes, Kura, Zab a pramenia tu Eufrat a Tigris

• Jazerá: slané jazerá Urmia (Iran) a Van (Turecko)

• Podnebie: kontinentálne

Ararat a Arménska vysočinaPohorie Zagros a rieka Zab

Jazero Urmia

Jazero Van

HISTÓRIA• Prvé zmienky pochádzajú z

obdobia okolo roku 2000 pred naším letopočtom

• Možný pôvod Kurdov sa odvodzuje z ríše Gutejcov, vládli v severnej časti Mezopotámie

• Kurdistan bol súčasťou Mitannského kráľostva a Médskej ríše

• V 6. storočí Kurdi prijali islam

• V období novoveku bolo Kurdistan súčasťou Osmanskej a Perzskej ríše

• Po rozpadnutí Osmanskej ríše bola v roku 1920 bola podpísaná Sevreská mierová zmluva -Kurdistan má dosiahnuť samostatnosť, v roku 1923 bola táto zmluva zrušená

Po skončení prvej svetovej vojne došlo k rozdeleniu Kurdistanu medzi štyri státy:

➢ Turecko

➢ Irán

➢ Irak

➢ Sýriu

• Hraničné mestá Kurdského národa boli rozdelené

• Rody, rodiny boli od seba násilím oddelené

• Kurdi tieto hranice nikdy neakceptovali a nerešpektovali

KURDI• Nikdy nemali svoj samostatný štát

• Pochádzajú z prvých indoeurópskych kmeňov

• Hovoria vlastným jazykom - kurdčinou

• Po rozdelení Kurdistanu medzi jednotlivé štáty bola kurdčina v daných štátoch zakázaná, nesmeli používať ani kurdské mená, ani slová Kurd a Kurdistan

• Sú stúpencami viacerých náboženstiev a kmeňov, väčšina z nich sú sunnitskí moslimovia

• Vyznávajú tiež kresťanstvo, zoroatrizmus alebo jezídizmus

• Uchovávajú si svojskú kultúru, ktorá je nadmieru bohatá na folklórne tradície

• Povestná je hrdosť príslušníkov tohto horského národa

• Od začiatku 20. storočia sa usilujú o vytvorenie samostatného štátu

• Štáty na ktorých sa Kurdistan rozprestiera si neželejú jeho úplnú samostatnosť

• Autonómiu dosiahla iba päť miliónová menšina v Iraku, kde majú od roku 1991 vlastnú vládu, parlament a armádu, avšak nemajú plnú nezávislosť

• Denne čelia tvrdému prenasledovaniu a kvôli tomu migrujú, nájdeme ich v Gruzínsku, Azerbajdžane, Afganistane, Izraeli, Nemecku, vo Francúzsku a vo Švédsku

• Najsilnejšie zastúpenie Kurdov je v Turecku, kde sú aj v súčasnosti jednou z najviac utlačovaných menšín

➢ Turecko 10,6-22 % populácie

➢ Irak 19-23 %

➢ Irán 9-10 %

➢ Sýria 6-8 %

TURECKO• Nachádza sa v juhovýchodnej časti Turecka

• Kurdi tu môžu od roku 1991 používať svoj jazyk na verejnosti a od roku 2002 sa kurdčina používa aj v školách

• V 70. rokoch bola založená Stranu kurdských pracujúcich – PKK, ktorá organizovala útoky na Turecko, hlavný zakladateľ bol AbdullahomÖcalanom

• Cieľ PKK je vytvorenie nezávislého, socialistického kurdského štátu na území kde je kurdské obyvateľstvo väčšinové

• Dosiahnutie cieľa PKK: umierneným domáhaním sa kultúrnych a politických práv kurdskej populácie v Turecku

• V roku 1984 sa strana PKK zmenila na organizáciu, ktorá zakladala:

➢ vojenské tréningové tábory

➢ začala masívne organizovať násilné akcie, vrátane bombových a samovražedných útokov, vrážd a únosov

PKK

• Má pomerne veľkú podporu medzi kurdskou populáciou v Turecku

• Je uvedená ako jedna z 12-tich teroristických skupín aktívnych v Turecku

• Od roku 1984 následkom ozbrojených bojov zahynulo viac ako 37 000 ľudí

• Turecké vojenské jednotky zničili asi 8 000 kurdských obcí a vytvorili tak 3 až 4 milióny utečencov

• PKK po zatknutú svojho vodcu vyhlásila v roku 1999 jednostranné prímerie

• V Tureckom parlamente Kurdov zastupuje Ľudová demokratická strana- HDP

Turecko a vstup do Európskej únie• Európska únia na Turecko nalieha, aby učinila pokroky v

oblasti ľudských práv a ekonomického rozvoja chudobných oblastí inak nebude môcť vstúpiť Turecko do Európskej únie

• Obrat v tureckej politike bol dôsledkom tlaku Európskej únie, ktorá na problém pozerá ako na nedemokratické chovanie Turecka

• Vnímanie Kurdov tureckou vládou je ako problém bezpečnosti a na skutočnú etnickú podstatu Kurdov sa ohľad neberie

• V roku 2015 bolo zrušené prímerie

IRAN

• Provincia Kurdistan v Iráne sa nachádza na severozápade Iránu

• Provincia je rozdelená do 10 krajov Piranshahr, Báne, Bídžár, Dehgolán, Dívándarre, Sarvabád, Qorve, Saqqez, Kámjárán a Mariván.

• Iránsky režim sa vzpiera akejkoľvek požiadavke autonómie

• Komalská strana iránskeho Kurdistanu založená v roku 1969 je ozbrojenou komunistickou stranou Kurdov v Iráne (Komalah)

Komalah sa zúčastnil:

➢ Partizánskej vojny proti iránskej vláde

➢ Prejavila sa počas kurdskej vzbury v roku 1979 a vojny medzi Iránom a Irakom

➢ V rokoch 1984 až 1991 sa podieľala na ozbrojenej činnosti proti Demokratickej strane iránskeho Kurdistanu

Sýria• V Sýrii vypukla v roku 2012 občianska vojna, ľud protestuje proti

vládnemu režimu, žiadajú odstúpenie prezidenta Baššára al-Asada, ktorý vládne autoritatívnym režimom

• Táto situácia ovplyvňuje vzťah medzi centrálnou vládou a Kurdmi

• Sýrsky Kurdistan predstavuje oblasť Rojava v severnej a severovýchodnej Sýrii

V roku 2003 bola založená Strana demokratickej jednoty (PYD)

➢ Strana bojuje za práva Kurdov

➢ Bojuje proti vláde súčasného prezidenta

➢ bojuje proti Islamistickému štátu, ktorý ohrozuje existenciu Kurdov

➢ PYD má podporu Spojených štátov amerických

IRAK• Iracký Kurdistan je autonómna oblasť Kurdov,

ktorá vznikla v roku 1991

• Nachádza sa v severovýchodnom Iraku, ktorú tvoria 4 provincie Halabdža, Sulajmáníja, Arbíla Dahúk

• Hlavným mestom regiónu je Arbíl

• V roku 1970 bola uzavretá dohoda v rámci Marcového manifestu o Kurdskej autonómii, k realizácií nedošlo a dokument bol v roku 1974 anulovaný

• Hlavným mestom regiónu je Arbíl

Podpora:

➢ Demokratická strana Kurdistanu (KDP)

➢ Vlastenecký zväz Kurdistanu (PUK)

• Iracká vláda sa prela s Kurdmi o mesto Kirkúka jeho okolie kvôli náleziskám ropy

Konflikty o územie vyústili v otvorený boj

➢ 50 000 kurdských bojovníkov

➢ na strane štátnej moci asi 90 000 mužov, 1200 tankov a 200 lietadiel.

Geopolitické postavenie Irackého Kurdistanu prešlo v posledných rokoch mnohými zmenami:

➢ Vytvorenie bezletové zóny na začiatku 90. rokov 20. storočia

➢Washingtonská dohoda, ktorá zjednocujúce KDP a PUK v roku 1998 po občianskej vojne v rokoch 1994-1998

➢ Americká invázia do Iraku v roku 2003, kedy bol zvrhnutý SaddámHusajn,

• V posledných dvadsiatich došlo k vytvoreniu Regionálnej vlády Kurdistanu (KRG), je to oficiálny politický predstaviteľ, vláda vystupuje samostatne v medzinárodných vzťahoch

• Energetický potenciál prináša do regiónu rád investorov v podobe nadnárodných firiem

USA priamo nepodporuje vytvorenie kurdského nezávislého štátu, ale skôr ich federálne usporiadanie

• V minulosti to napomohlo k vytvoreniu vlastnej vlády v jednotnom Iraku

• Úloha USA vo formovaní administratívy, infraštruktúry i politickej scény Irackého Kurdistanu je obrovská, vďaka zásahu do konfliktu medzi Kurdmi a Saddámom Husajnom v podobe vytvorenia bezletové zóny, umožnili vznik autonómneho regiónu pod kurdskou samosprávou v severní časti Iraku

HOSPODÁRSTVO A PRIEMYSEL

• V Kurdistane je výrazné nerastné bohatstvo - ťaží sa ropa, stavebné suroviny a rudy neželezných kovov

• Iracky Kurdistan obsahuje 45 miliárd barelov ropy

• Región čelí množstvu vnútorných a vonkajších prekážok, ktoré bránia rozvoju priemyselných kapacít

POĽNOHOSPODÁRSTVO

• Zaostalé poľnohospodárske územie

• Prevláda tu tradičné pastierstvo nenáročných plemien oviec – trvalá obživa domorodých obyvateľov

• Chovajú tiež hovädzí dobytok a hydinu a pestujú pšenicu, jačmeň, ryžu, strukoviny, zemiaky, zeleninu, ovocie a tabak

• Nie sú sebestační, importujú z Turecka a z Iránu

Zdroje:

• http://kurdove.ecn.cz/

• http://www.kurdistaninvestment.org/

• https://www.britannica.com/place/Kurdistan

• http://www.saradistribution.com/harkomst.htm

• http://www.blizkyvychod.eu/

• https://www.stoplusjednicka.cz/iracky-kurdistan-narod-v-nemilosti-ktery-stoji-na-rozcesti

• https://www.globalsecurity.org/military/world/war/kurdistan-turkey.htm

• http://www.mepc.org/syrian-and-iraqi-kurds-conflict-and-cooperation

• https://en.wikipedia.org/wiki/Kurdistan

Ďakujem za pozornosť!