Upload
others
View
10
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
LA FAUNE ETLA FAUNE ETLA FAUNE ETLA FAUNE ET LA FLORE LA FLORE LA FLORE LA FLORE
DE LâUBANGIDE LâUBANGIDE LâUBANGIDE LâUBANGI
NNNNoms et doms et doms et doms et description escription escription escription
des animaux et des plantesdes animaux et des plantesdes animaux et des plantesdes animaux et des plantes en langue Ngbakaen langue Ngbakaen langue Ngbakaen langue Ngbaka
Marcel Henrix, c.i.c.m
2
Avant proposAvant proposAvant proposAvant propos
Dans ce travail, nous présentons une liste des animaux et des plantes qui se trouvent
dans lâUbangi en RĂ©publique DĂ©mocratique du Congo et plus prĂ©cisĂ©ment dans la rĂ©gion
Ngbaka et des environs. La grande majorité de ces animaux et ces plantes ont été
identifiĂ©es par Vedast Maes, OFM cap.1 Dâautres noms y ont Ă©tĂ© ajoutĂ©s au fur et Ă mesure,
lors des entretiens sur diffĂ©rents sujets. Ils nâapparaissent pas dans le livre de Vedast Maes
et sont Ă©ventuellement marquĂ©s ânon identifiĂ©â. Il est probable que certains de ces animaux
ou plantes ont été identifiés sous un autre nom.
Le but de ce travail est de présenter une description plus détaillée de chaque animal et
de chaque plante. Il sâagit donc de dĂ©crire lâanimal ou la plante, son habitat et, surtout pour
les plantes, lâutilisation quâon en fait dans la mĂ©decine traditionnelle, les rites, etc.
Eventuellement, nous ajoutons dâautres informations selon les coutumes ancestrales ou
des explications populaires. Les données proviennent des entretiens avec de nombreux
interlocuteurs.
Dans le recueil de Vedast Maes, les noms sont classés selon leurs familles et leurs espÚ-
ces. Pour faciliter la recherche, nous les avons classĂ©s dans lâordre alphabĂ©tique tout en
ajoutant le numéro de page qui renvoie au recueil de Vedast Maes2.
Puis suivent les informations récoltées chez les informateurs. Nous les présentons en
langue ngbaka telles quâelles nous ont Ă©tĂ© racontĂ©es.
Les principaux interlocuteurs sont : Mbuam$ Catharina (1945) (Cath), enseignante Ă la
paroisse de âBobadi et les deux catĂ©chistes : Zagbalafio-Gbamboko Vedast (Zagb), nĂ© dans
les années cinquante et Monzabana Jean-Paul (M$nz).
Dâautres interlocuteurs occasionnels sont : H$alo AndrĂ©, catĂ©chiste ; Timbisa Jean
(Timb), agent du programme dâalphabĂ©tisation ; Tanda NoĂ«l (Tanda), directeur du programme dâalphabĂ©tisation ; Zugia-Dako Angeline (Dako), enseignante ; les catĂ©chistes
du centre catéchétique Nadony& à Bobadi (C.Nad) : Kuta Christin, Kumug$ Ernest, Camille,
etc. et leurs Ă©pouses : LĂ©opoldine, Christine, etc.
Marcel Henrix
1 Maes V.Maes V.Maes V.Maes V.,,,, Noms ngbaka de la Faune et de la Flore de lâUbangi, (polycopiĂ©). 2 Le numĂ©roâs de page renvoient Ă la version originale du recueil de Vedast Maes. La pagination de la copie que vous trouvez ci-aprĂšs diffĂ©re de celle de lâoriginal.
3
LaLaLaLa FAUNE FAUNE FAUNE FAUNE de lâUbangi de lâUbangi de lâUbangi de lâUbangi
PrésentationPrésentationPrésentationPrésentation
Dans ce qui suit, les noms des animaux sont présentées de la façon suivante :
âNom de lâanimalâ âNom de lâanimalâ âNom de lâanimalâ âNom de lâanimalâ p.... : lâidentification tirĂ©e du recueil de Vedast Maes.
a) Description de lâanimal;
b) son habitat;
c) informations diverses éventuelles : nourriture, certaines particularités, parfois des
croyances populaires, etc.;
(d) autres données éventuelles).
N.B. : hormis de lâidentification de lâanimal qui est en français, tout est en langue Ngbaka.
Les mammifĂšresLes mammifĂšresLes mammifĂšresLes mammifĂšres
Singes et lémuriensSinges et lémuriensSinges et lémuriensSinges et lémuriens
Ă bĂĄnggĂĄĂ bĂĄnggĂĄĂ bĂĄnggĂĄĂ bĂĄnggĂĄ p.1 : singe vert; il a des poils gris, avec des reflets vert jaunĂątre; assez commun
(Cercopithecus asacanius).
a) AbĂĄnggĂĄ m& a dafa, a be sïżœ iko, sala tĂ Ă ngbĂšâdĂšnzĂšlĂše, ma dĂčlĂč g$. Li a y$ y$l$, n& a
do mbĂĄlĂ t& li a tal&. b) A $ zĂŁ kĂlÂĄ.
bĂčkĂčbĂčkĂčbĂčkĂčbĂčkĂč p.2 : voir sĂgbĂ mbĂŹlĂŹ.
dÂĄfÂĄ gbĂ nĂčdÂĄfÂĄ gbĂ nĂčdÂĄfÂĄ gbĂ nĂčdÂĄfÂĄ gbĂ nĂč p.1 : singe argentĂ©, assez rare (Cercopithecus mitis).
a) Zagb : MĂ a dĂ fĂ , ÂŹ g„ $ n& lĂčbĂŹ ni, nĂ ndÂŒ tĂ a mĂĄ Ă mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ nĂ t& gbĂ nĂč ni. Wi
wili wele kĂ Ă Ă nĂ gĂŁ tolo ni.
b) Wa kpa a wena nĂș lĂŹ dĂČ kĂ âdĂș kĂlÂĄ.
c) A ny$ng$ wena a owala te, $ n& wala ĂtĂ do vwĂčndĂč, tabi fĂ©lĂ© âbĂštĂš tabi k$ni.
dÂĄfÂĄ lĂŹmâ°, nzĂȘdÂĄfÂĄ lĂŹmâ°, nzĂȘdÂĄfÂĄ lĂŹmâ°, nzĂȘdÂĄfÂĄ lĂŹmâ°, nzĂȘ (dÂĄfÂĄ dĂŹnyĂ tÂĄbĂŹ kĂnzĂ ) p.2 : voir kĂnzĂ .
a) Zagb : M& a dafa k& wa Ă sĂkĂkĂ nâ°, fo gĂŁ n& k$ wa bina. Wa wia kĂ hĂłyĂłyĂł vĂ. Sala t&
wa ma $ ngĂČĂČ ni, nu zĂ wa ma $ fĂĂ mbĂłkĂ©Ă© nâ°. Goâdo wĂ kĂ wa sĂ do âd$l$ ni ma a
fĂlĂ kpĂĄngbĂĄngbĂĄ ni.
b) Wa kpa wa wena ti k$la tabi âd$ lĂŹ tabi t& fala k& oâbete t& n& wena ni.
c) Wa ny$ng$ wena a wala te do fila âbete.M& a dafa k& wa kpe dati ogĂŁ wan$, n& nde li
wa sĂ wena. Fala k& a z$ wele ia, n& a he m$ âkĂ© kĂ©â, nĂ ogĂŁ wan$ wa yu vĂ. Wa sa
âb$ li wa na kĂnzĂ .
dĂŹgbĂ , dĂčgbĂdĂŹgbĂ , dĂčgbĂdĂŹgbĂ , dĂčgbĂdĂŹgbĂ , dĂčgbĂ p.2
a) âBos&ngb&n& : dĂŹgbĂ a a saâde kpo a h$a d& âdo kĂĄlĂĄkĂČ, n& a n& we ba t&l& t& siko. N&
nde digba a si tĂ & do tala dafan$ t& m& âb$ vĂ. M& a dafa a gĂŁ wena do zĂŁ a, we k& nu
nguâdu a ma be sïżœ, n& zĂŁ a ma gĂŁ wena.
b) A $ zam$, nâa f$l$ tĂ a piii do ng$ fua lĂŹ. LĂŹ fo nganda wena ni, n& a te. Pala k& wa $ di
nal&, k$ wi ngumbe h$ ia, n& a gb& n& wa vĂ iko. We k& wele ki te âd$ lĂŹ nga, k$ a n& n&
we kanda lĂŹ doâdo ni, nâa t&, nâa kĂ„, n& mbe n& te. K$ wi ngumbe h$ t& âb$ ia nde, n& Ă
nd$l$ wa t& m& do âda n& ni nd$l$ nd$l$ iko. We k& wa lengge na, k& ngba lo tia ni, n&
nde nya lo a te n& d& âdo a ni. N& nde wa ïżœ na, m& a nya lo tia ni a ngam$ ni g$.
4
c) Wa banga t& m& do âdo ngba wa banga banga banga ni gbaa, wa f$l$ t& wa gbaa, k$
t& wa sa ia nde, n& wa ndo ng$ la t& âb$ we fa pala ny$ng$m& âda wa, k& ma t& ng$
ten$ ng$ fua lĂŹ m$ ni. M& a saâde kpo wa y&ngg& piii t& ng$ gĂŁ fua lĂŹ.
kĂĄâdĂĄkĂČ, gĂ lĂ wĂČkĂĄâdĂĄkĂČ, gĂ lĂ wĂČkĂĄâdĂĄkĂČ, gĂ lĂ wĂČkĂĄâdĂĄkĂČ, gĂ lĂ wĂČ : âmangabeyâ gris-brun (Cercocebus albigena).
a) M& a dafa kpo a gĂŁ wena. GÂł âda wia kĂ do dĂŹgbĂ , nĂ ndÂŒ tĂ a Ă fĂlĂ mbĂŹĂŹĂŹ, nĂ gĂČmbĂł lĂ
Ă ma $ n& gombo li siko ni.
b) A $ zĂŁ kĂlÂĄ, tabi zĂŁ nga bĂŹlĂŹ, k& gĂŁ te ng$ n& boe ni.
c) A h$ t& li f$ k$ni âda m$ ia, n& a fa, nâa kpo âd& tili a, nâa kpo mĂą kĂ a, nâa kpo g&l& a, n&
a la n&. HĂŁ pala k& a kpa pala $i k$ zĂŁ ndĂčâbĂ ni, n& a $ ni gbaa, k$ w& ba a, nâa ba kpo,
nâa ny$ng$. K$ wa $ di ni b$a, tabi do be boe, nâa ba kpo, nâa hĂŁ ta âb$ hĂŁ be. K$ wa
ny$ng$ di ni gbaa, pala sĂĄ ia, n& wa n& we fa mbĂ© k$ni t& m& iko, gbaa na k$ni âda m$
ia nde. K$ fala m$ s&mb& d& le gbaa, ma e, nde nyanga wa g$n$ t& âb$. Wa mi k$ni nĂ
s$& g&, nde pala sa n& kaâdako anga vĂ.
kĂĄlĂĄkĂČ, kĂĄlĂĄkĂČ, kĂĄlĂĄkĂČ, kĂĄlĂĄkĂČ, (O) kĂĄâdĂĄkĂČkĂĄâdĂĄkĂČkĂĄâdĂĄkĂČkĂĄâdĂĄkĂČ p.2 : 1) âmangabeyâ brun, sans touffe de poils sur la tĂȘte; le plus commun
des 3 mangabeys (Cercocebus galeritus); 2) cynocéphale; assez rare (Buzala) (Papio
doguera).
a) Cath : M& a dafa, a g± be g$. Sala tĂ a ti nguâdu Ă $ fĂ, n& tala k& ng$ n& ma $ be tĂż,
n& nde ma tĂ« wena g$. Wa yĂnggĂ dĂlĂ wena. K$ âda fala fĂngĂ k$ni, k$ wa h$ saf$ âda
m$ n& wa ny$ng$ k$ni wena, we k& wa y&ngg& zu wa dĂlĂ wena. K$ fala k& m$ ĆĄ fala
wa ia ni, n& m$ dÂł we nu ngbaka f$&, n& m$ zĆĄ te, n& m$ gĂŁlĂŁ ĂĂĄ tulu d& zu n&, k$ fala
k& wa t& we ny$ng$ k$ni âda m$ ni, n& wa z$ kĂștĂș we, do tuli ni, n& wa lengge na, wele
a n& nd$l$ wa, n& wa yu âbĂĄnĂĄ do zu wa, n& wa hĂ âb$ t& f$& âda m$ g$. K$ fala k& m$
dĂ ni g$, n& wa Ă© k$ni âda m$ iko.
b) Wa $ wena zĂŁ ndĂčâbĂ do ng$ te i. Wa ny$ng$ k$ni, fila taâbe, nĂ do nĂ.
c) Wa nd$ bĂlĂ ng$ te olo wa.
tĂŒtĂŒtĂŒtĂŒ kĂĄlĂĄkĂČ,kĂĄlĂĄkĂČ,kĂĄlĂĄkĂČ,kĂĄlĂĄkĂČ, (O) kĂĄâdĂĄkĂČ p.2 : âmangabeyâ noir, Ă touffe de poils Ă©rigĂ©s sur la tĂȘte (Cercobus
aterrimus).
a) Zagb : M& a kĂĄlĂĄkĂČ, n& nde tĂ Ă vĂ ma a tĂż, n& nu zĂ a ĂĄ bĂ ĂĄ fĂlĂ . MbĂĄtĂĄ goâdo ma g±
wena. NgĂ lĂĄ a $ n& ngala wili tolo mbunzu ni, kili tĂ a ma gĂŁ wena. N& nde onaa wan$
wa g± và $ n& owili wan$ g$.
Ng$ gili wa b$a : gbĂ tĂ„ kĂĄlĂĄkĂČ do sĂkĂkĂ tĂ„ kĂĄlĂĄkĂČ.
b) Wa kpa wa wena t& nu lĂŹ tabi ti nga k$la. Wa ny$ng$ wena a nga k$ni, wala te do fila
âbete. Fala k& wili wele k& a kĂ wala te kpo kpo d& kĂ obe wan$ ia, k$ fala mbe be n& a
ba wala te âda ngba a ia, n& gĂŁ wele k& a ngbolo zu wele ki ni.
c) M& a dafa kpo, a ïżœ ti zĂ„ dĂ wena. Fala a yala nu dĂ&, k$ a n$a ia, n& a Ă nwĂĄ n& vĂ, n& a
sĂ d& k$ kpana n&. Wa kĂ ngba wa do tolo fala kpo g$.
kĂnzĂ kĂnzĂ kĂnzĂ kĂnzĂ p.2: nom donnĂ© aux jeunes singes de diffĂ©rentes espĂšces.
Cath : Odafa k& wa âbana do be, wa sa li wa na âbĂ© kĂnzĂĄ dĂ fĂ â.
N& nde wa tĂ âb$ na, kĂnzĂ mĂ a dafa k& wa sa li a na, dÂĄfÂĄ lĂŹmâ° tabi dÂĄfÂĄ nzĂȘ
kĂŹndâ°kĂŹndâ°kĂŹndâ°kĂŹndâ° p.1 : colobe noir Ă manteau blanc; le plus commun des trois colobes (Colobus abys-
sinicus).
a) Monz : M& a dafa a gĂŁ wena, n& a $ tĂż. N& sala tĂ a dĂčlĂč wena, ma ala d& nĂč, ala lĂâbĂ
lĂâbĂ lĂâbĂ ni, n& ma g&z& do dĂŁ n& d&l& wena. M$ z$ a gele pala, n& mbe âda pala a
yolo do nyanga a, k$ m$ z$, n& kili ma ba m$.
b) A a saâde kpo a a gbĂ sĂ sĂ âdĂš, wa gbĂ a dĂ dĂ g$. N& wele wa nyĂngĂ a mbamba g$.
Wi k& a ny$ng$ a ni, m& a wi k& wuko âda a fi fia, tabi wili a fi fia, s& n& a ïżœ ti ny$ng$ a de.
5
c) Wa gb& a do bâ°lâ° tabi kpili tabi ngumbe. Wa Ă ndĂ lĂĄ kĂŹndâ°, nĂ wĂ dĂ ndasa, n& wa gu zu
ogazan$ we y$ do y$la.
kpĂšlĂškpĂšlĂškpĂšlĂškpĂšlĂš p.2 : M& a gÂł dĂ fĂ .
lĂčbĂŹlĂčbĂŹlĂčbĂŹlĂčbĂŹ p.1 : âpain Ă cacheter Ă queue noireâ; commun en grande forĂȘt.
a) Monz : LĂčbĂŹ m& a dafa a gĂŁ wena, a a tĂ„, n& sala tĂ a wena. âDa fala k& m$ zĂ a ia, n&
m$ ïżœ s& pala a we duzu bula li a k& a ka do m$ d& âda m$ nu ngĂ ni. Bula li a $
gĂčngbĂ«Ăč, n& sala k& zĂŁ li ala wĂčnyĂ wĂčnyĂ.
b) A y&ngg&, n& a $ pĂŹĂ d& k$ ndĂčâbĂ t& nu lĂŹ, n& a usu tĂ a. A ny$ng$ wala ten$ zam$, do
obe n$&n$.
c) Li lĂčbĂŹ sĂ wena, a y&ngg& mbamba $ n& gele dafan$ g$, do gbo gba soe, n& a usu tĂ a
k$ ndĂčâbĂ, k$ ma h$ gĂ âda wese yĂlĂlĂ ni, s& n& a y&ngg& de. A bĂĄ bâ°lâ° g$, a z$ bâ°lâ°, n& a
gbili, n& a la do gele wala iko. We nd$l$ a do nzabele tabi ngumbe ma nganda âb$
wena. Owele wa ny$ng$ a ny$ng$.
mĂzĂčnggĂșmĂzĂčnggĂșmĂzĂčnggĂșmĂzĂčnggĂș (mĂ zĂčnggĂș) p.1 : singe Ă barbe blanche; assez commun; ne se laisse pas
apprivoiser (Cercopithecus neglectus).
a) A gba gb&l& dafa a g± wena, a $ n& be siko ni. Sala tĂ a wena, sala nz&l& dĂșlĂș wena,
n& ma $ fĂ. A he : âhĂčĂ hĂčĂ...â.
b) A $ wena zam&n$ nu lĂŹ.
c) Owi ngumben$ wa gb& wa wena, we k& li wa sĂ g$, wĂĄ yĂš wena. A m$ ng$ he m$, n&
a zĂ m$ g$, k$ wa y&l& a do âda hĂĂĄ m& âda a, n& wa nd$l$ a iko.
Owele vĂ wa ny$ng$ a iko. N& nde âda oyaa l& zi ni, owuko naa zĂŁ wa nyĂngĂ a g$. Wa
nyĂngĂ a ia, k$ wa ko be, n& ngbili be g± s& $ n& ngbili mĂ zĂčnggĂș ni, n& a he s& m$ nĂ
m& a he m$ ni.
ngÂĄâbĂlĂngÂĄâbĂlĂngÂĄâbĂlĂngÂĄâbĂlĂ p.2: lĂ©murien; âpotâ, singe de nuit Ă queue courte, moins commun (Peroditicus
potto).
a) M& a be sa'de nĂ mbusu ni. Sala tĂ a $ be ngĂ'dĂ'dĂ. TĂ a $ fila, ma f&ng& bĂștĂștĂș. DĂ a
ma dĂčlĂč fĂ g$, ma vĂlĂkĂndĂ. 'Do g&l& a $ nzĂČngbĂČĂČ, ma d&a nĂ kpolo tal&. Wa sa li m&
'do g&l& a ni na, gba za 'do g&l& a. Wa ĂlĂ ndala a, k$ ma h$ t& 'do g&l& a, n& wa ĂlĂ
zĂŁa. A he m$ nĂ nz$ be ni. Gbali a ma $ zĂ©wĂ©lĂ©wĂ©, ma $ do gĂČmbĂ. A kĂ na, wele z$
gbali a dĂ dĂ g$. K$ a z$ wi, n'a gu kĂ a ng$ li a, tua k& gbali a fila gĂĄâdĂ gĂĄâdĂ, li a $ n&
kÂłlĆĄ we ni.
b) A y&ngg& do ng$ te, n& fala $i 'da a a sala ndĂč'bĂ. A h$ nĂč dĂ dĂ g$. A ba bili kpito
iko. A ba bili, k$ dafa kpa a, n& kĂ a n$ d& t& dafa ni, n'a fe do a, we k& a kĂ na, & fe zu
& kpo g$. A nganda wena. Sa'de a dĂš g$, ma nïżœ wena. Be nyĂngĂ a g$, wuko 'b$ g$,
wi ny$ng$ a a wi fio ko.
c) Yali ngba ngaâbolo a bĂčkĂč. Nu f&l& a do buku kpo. N& ngaâbolo a a kpasa n&, n& buku a
wi be. Sa'de gbili a bina, tati a buku. Wa ba bili fai we bĂŒlĆĄ 'da wa.
d) M$ kpĂĄ a mbamba g$, tua k& a do limi zĂŁ a. K& wa tĂa na, ngaâbolo a do limi zĂŁ a ni,
gulu n& ma kĂ. 'Da fala k& m$ 'bana do zagbĂŁlĂŁ tabi be z$nga, m$ y&ngg& zam$, m$
kpÂĄ fia a ia, m$ si do ma, m$ tĂa we n&, tabi kpasa win$ wa z$a ma nde, n& wa na :
"M$ kpa fio ngaâbolo g&, m$ kpa a 'dĂŁ m$. Fala k& m$ ko nde, n& be zĂŁ m$ 'bĂĄnĂĄ s&
g$," g'a ni nde. K$ okpasa win$ wa tĂ ni, n& m$ dĂ olo nu wa ni. Tua k& ma wia na, m$
si, n& m$ tĂ we n& hĂŁ wa. (M$ zĂ l&ngg& ng$ z&l& m$k$la, zĂlĂ m$ zam$).
6
ngĂ lĂngĂ lĂngĂ lĂngĂ lĂ p.1 : singe moine, pelage brun au dessus, clair au dessous; commun en forĂȘt (Cerco-
pithecus mona).
a) M& a dĂ fĂ , a $ n& kĂĄlĂĄkĂČ ni, n& nde sala tĂ a $ fila.
b) Wa kpa wa fai t& fala lĂŹ boe ni, nĂ wa ny$ng$ owala te.
c) M& a dafa kpo a âdanga wena. Fala m$ kpa wa ng$ gili wa, k$ m$ z&a ngumbe hĂŁ wa
ia, n& wa d& dĂŁ, n& wa t& we ny$ng$ m$.
ngĂngĂngĂngĂ p.2 : esp. de singe noir.
a) M& a dafa, a tĂ« wena, a tö kĂłlĂłkĂłlĂł ni do tĂ a vĂ. Sala tĂ a ma wena g$.
b) A $ wena ti k$la do zĂŁ bili, n& a ny$ng$ wena a owala te. Wa y&ngg& do ng$ gili wa
dĂlĂ wena.
sÂĄlÂĄsÂĄlÂĄsÂĄlÂĄsÂĄlÂĄ p.1 : âpain Ă cacheterâ; singe Ă nez blanc et queue rousse ; trĂšs commun (Cercopithe-
cus ascanius).
a) M& a dafa, sala tĂ a $ fila, n& nu zĂ a do k& zĂŁ li a bĂĂĄ n& ma a fĂĂ . Bila li a de wena la
ngbĂ do gĂšlĂ© dafan$ vĂ. Dati zu a ma $ tĂsĂĂ dĂČ sÂĄlÂĄ, ma k& wa sa li a ni.
b) Wa kpa wa t& zĂŁ bĂŹlĂŹ, âdo le, ti k$la do nu lĂŹ. A ny$ng$ wena a wala te, fila âbete do k$ni.
c) M& a dafa kpo, a âdanga kpal& k$ f$ wena.
sĂgbĂ mbĂŹlĂŹ, bĂčkĂčsĂgbĂ mbĂŹlĂŹ, bĂčkĂčsĂgbĂ mbĂŹlĂŹ, bĂčkĂčsĂgbĂ mbĂŹlĂŹ, bĂčkĂč p.2 :::: lĂ©murien; petit singe de nuit Ă queue touffue; commun (Galago
demidovi).
a) âBos&ngw&n& : SĂgbĂ mbĂŹlĂŹ tabi bĂčkĂč a a be sa'de, a $ n& zula ni. TĂ a $ fila, n&
ng$ngg$nz$ âdo a ma be a fĂa. Gbali a ma $ fila, n& ma solo do gbogbo zu a, n& ma gĂŁ
wena; ma hĂŁ wa da do d&la na : "Gbali m$ $ n& gbali s&gbambili.â A bĂ„lĂ„ ng$ te nĂ
dafa ni. A sa'de sĂa lâ°.
b) ObĂčkĂč wa d& t$a âda wa do sanga ng$ do t$l$ onwĂĄ ten$. Wa d& t$a sĂ„ âdÂĄ kĂ. Fala
wa $ k$ t$a zu wa nal& tabi gazala, wele ki do wele ki a do nu t$a 'da a boe. Ya k$ n&
ma kpo iko. N& mbe nu t$a 'b$ 'do n& boe. K$ fala k& gĂ le, n& wa yu do ki ni.
Wa d& t$a ia, n& zula kpo kpo do nu t$a âda a. N& wa $, n& wa siki go'do wa d& k$ t$a
nga fala n& kpo, n& nde li wa ma zĂ m$ li ngba wa g$, tua we k& sanga li wa dĂš g$.
Fala mbe kpo k$ wa ni a ka m$ li ngba a, n& wa h$ sÄ, n& wa la t$a d& di, n& wa yu fai,
n& wa d& t$a t& gele fala ndÄu.
c) Do fala k& obe wa kĂ g&n& ngba wa g$, wa kĂ we z$ li ngba wa g$, n& wa tĂ na nde :
âN& dungu dungi s&gbambili!â Ki ni ma dĂš g$, we duzu k& os&gbambili wa kĂ we z$ m$
li ngba wa g$. Wa zĂ m$ li ngba wa ia, n& ma dĂ© t& wa g$, n& wa d& wĂkĂ.
d) Wa sa 'b$ li a na KĂșgÂĄnÂĄgĂnĂ. Wa gb&a zi bĂčkĂč, n& g&n& h$, n& wa gi buki hĂŁ g&n& ni.
N& g&n& fi kà a we ba ma, ya ma nãlã d& t& k& zã kpana. N& g&n& ny$ng$ sÄ, ya a zà ku
buki k& ma nĂŁlĂŁ d& t& k& zĂŁ kpana ni g$, we k& m& a kpana wili, s& a wa e li a n& m& ni.
Marc : Os&gbambili wa kĂ we z$ m$ li ngba wa g$ we ge nde?
âBos : Wa kĂ we z$ m$ li ngba wa g$, we duzu k& bula li wa dĂš g$. HĂŁ fala k& a z$a bula li
ngba a ia, n& a yu ma na nde, k& âda ngb& & ma dĂš g$.
ssssĂŹkĂČĂŹkĂČĂŹkĂČĂŹkĂČ p.1 : âchimpanzĂ©â; vit en bandes; dans la grande forĂȘt, mĂȘme secondaire, il nâest pas
rare (Pan troglodytes).
a) âBos&ngw&n& : SĂŹkĂČ a kpo nu f&l& odafa, n& nde a gĂŁ wena. TĂ ma a tĂż. Tambala kĂ a
do nyanga a ma $ n& k& âda wele ni. N& nde fĂČ dĂ goâdo a bina, n& mbata goâdo a ma $
n& mbata goâdo kĂĄâdĂĄkĂČ ni. Siko kala kĂ a d& ng$, n& a n& n$ do nyĂĄngĂĄ Ă Ă n& wele ni.
b) A $ zĂŁ ng$nda. Wa d& t$a 'da wa do li sala te, k$ wa $ k$ t$a âda wa, n& wa gu li ma
nĂč. K$ fala k& kole m$ ng$ t& ma, n'a do li a d& nza nga fai, k$ ma dunu fala tal&, n& wa
na, kole t& wena. Tua k& li wa ma 'du wena, bula li wa d& gĂČmbĂ wena.
7
c) D&a m$ t& wa :
⊠Wa danga mako, n& wa âbi wala n&, wa z& kunggulu te, wa kala d$k$n$, n& wa to ma
do kuka. Wa kala âb$ wala ngĂkÂł, n& wa s& s&l& 'b&l&ngga. Wa sa âb$ li wa na âsaâde
kĂ lĂ wĂĄlĂĄ teâ.
⊠Wa to kuka, k$ mbe kpo vÄ, n& wa bi ngba wa. Mbe kpo fe, n& wa fa kà gbasi, n& wa
fi a k$ n&, n& wa tulu nw¥ d& ng$ a sÄ.
⊠A kÄ te, n& a yolo zu n& i, n'a h$, n'a te do li 'do a kpÀ! N& 'da fala te mà a ni, n'a
siki ti ngu'du a, s& n'a te n& de, gulu n& na, d$ tĂ a gbĂnĂ g$.
⊠Wa s& s&l& 'b&l&ngga sÄ, n& wa y&ngg& do ma. K$ fala k& wa kpa wi, k$ a $ do s&l&
gĂłâdĂłlĂŹngbĂ , ya wi ni dĂĄ s& ma hĂŁ wa g$. Tua k& a da hĂŁ wa ia, n& mbe gba gb&l& wili
siko ba s&, n'a tĂŁ go'do ma ngmĂĄ, n& a gb& s& m$ iko. A kpa wele, n'a gbini te
ngĂkÂł, n'a Ă ma hĂŁ$, k$ nu n& n& âbĂlĂ n&, n& a tĂŁ go'do n&, n& a gb& m$ iko.
⊠Fala wa y&ngg&, n& wi wili wele k& a âbi mako, n& a nusu ma sala ku k&n& a d& k$ zĂŁ
a i, n& wa m$ ng$ y&ngg& ma, k$ a n& ny&l& sïżœ, n'a hala ma, n'a n& si n&, n'a hala. K$
fala k& mbe kpo bina, n'a z& k&n& a we n& iko.
Les autres mammifĂšresLes autres mammifĂšresLes autres mammifĂšresLes autres mammifĂšres
carn : carnassiers p. 3 pan : pangolins
cha : chauve-souris p.2 ron : rongeurs p.6
ins : insectivores p.3 rum : ruminants p.5
ong : ongulés et pachydermes p.5
agbezeagbezeagbezeagbeze (rum) p.6 : antilope en plaine herbeuse.
Ă ngĂ zĂ, pĂčĂĄ, hĂ”yĂ , wÂĄnggÂĄlÂĄĂ ngĂ zĂ, pĂčĂĄ, hĂ”yĂ , wÂĄnggÂĄlÂĄĂ ngĂ zĂ, pĂčĂĄ, hĂ”yĂ , wÂĄnggÂĄlÂĄĂ ngĂ zĂ, pĂčĂĄ, hĂ”yĂ , wÂĄnggÂĄlÂĄ (carn) p.4 : voir pĂčÂĄ.
Ă nzĂĄlĂ nggĂșĂ nzĂĄlĂ nggĂșĂ nzĂĄlĂ nggĂșĂ nzĂĄlĂ nggĂș (rum) : cĂ©phalophe ressemblant au ângbĂĄmĂčâ.
a) M& a saâde a $ n& ngbamu ni, n& sala tĂ a fila ngoo $ n& sala t& ngbamu ni, n& nde g&l&
a dulu n&a ng$ g&l& ngbamu sïżœ.
b) A $ wena ti bili kombo. A ba bili ba, n& wa gb& âb$ do ngumbe tabi s&l&. Wa gb& âb$
âda fala yali tolon$ ni.
b± b± b± b± p.5 : : : : voir gbĂ gĂșbĂĄ.
bĂ lĂ bĂ lĂ bĂ lĂ bĂ lĂ (carn) p.3 : genette arboricole, 60 cm+56 cm, Ă deux taches jaunes sur les Ă©paules
(Nandinia binotata).
a) M& a saâde a $ n& mbusu ni, n& nde tĂ a $ mbĂ âdĂ mbĂ âdĂ $ n& tĂ gĂ ni. A y&ngg&
wena do tĂ«, a he m$ $ n& b$z$ wĂ©lÂŒ ni.
b) A $ wena zĂŁ ndĂčâbĂ, n& ny$ng$m$ nĂș Ă a fila papae. Owi yali ngumben$ wa kpĂĄ Ă â°ÂĄ,
nde wa lĂĄ a g$, we k& m& a saâde a d& n$ wena. Fala k& wele tĂ na & nyĂngĂ bala g$,
n& m$ ïżœ na nu zïżœ Ă a bala. ïżœ n& k& a y&ngg& wena do zĂŁ nduâbu ni, a bĂĄ bĂlĂ nĂč g$, tati a
bĂlĂ kpĂto tabi bĂlĂ yĂ ĂĄ k& wa ia fila papae lĂ n& ni.
bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ (ron) : (E) vĂ lĂ kpĂ ngbĂ (vĂlĂkĂngbĂ ) p.6 : Ă©cureuil volant gris, assez commun
(Anomalurus jacksoni).
a) Monz : M& a saâde zam$, nyanga a nal& m& g& kpĂ ĂĄ, n& nde âbali m$ kpo, âbaka a boe $
n& âbaka dĂčnggĂŹ nâ°, âbaka a $ yĂ âbĂČĂČ. Kili tĂ a $ be a gĂŁ, ĂĄ g„ nĂÂĄ ngĂ dĂčnggĂŹ sïżœ. Nu a $
be dudu, ti nguâdu a $ fĂ, n& li âdo a $ a tĂ„, n& ma $ kpĂčyĂĂ. Sala t& a boe $ n& sala t&
nyĂkÂĄ ni, n& be dĂ Ă âb$ boe. A bĂŒlĂŒ, nĂ Ă lĂł gĂlĂ tÂŒ nzĂ âbĂĄ, nĂ Ă zĂșmĂș zĂ Ă dĂ nĂč, nâĂ
mĂĄ ngĂ fĂČâbĂČ âdÂĄ tÂŒ dĂ ngĂ fai, n& a ny&l&. K$ m$ kpa a nde fala w&l& a ba t& m$ wena,
8
we k& m$ da tabi hĂŁ a m& a kpili tabi lasip& nde, n& a saâba k& zĂŁ li te d& di, n& a ma
ng$ foâbo te do âdo a sĂ n& d& ng$ fai n& a ny&l&.
b) A $ k$ wĂłkĂłlĂł te k& ma ku kula ni. A ny$ng$ wala te.
c) Okpasa win$ wa d& zĂ a do ina kĂŹfâ°. Wa gb& a, n& wa d& kula a, n& wa fi 'd$ lâ° ina k& wa
d&a do liĂŁ te (lĂÂł onga ten$ $ n& bĂŹlâ° do ngĂčtĂlĂ, ngbĂŹndĂŹ, nĂ dĂČ nĂ) N& wa na : âA h$a ti
mi do vĂ lĂ kpĂ ngbĂ â.
d) Okpasa win$ wa tĂa zĂ âbĂ na, wuko gula a wĂš t& ny$ng$ balakpangba g$. We k& a
ny$ng$, k$ a ba wili, n& a bĂ„lĂ„ (yu), nĂ a la wĂ wĂlĂ d& di.
fĂlĂĄfĂlĂĄfĂlĂĄfĂlĂĄ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ (ron) p.6 : Ă©cureuil volant roux (Anomalurus beecrofyi) (Bwamanda).
M& a kpo bĂ lĂ kpĂ ngbĂ iko, n& nde li âdo a fĂlĂ ngĂČĂČ.
bĂ yĂ bĂ yĂ bĂ yĂ bĂ yĂ p.5: voir gbÂĄyÂĄ
bĂ©sĂčlbĂ©sĂčlbĂ©sĂčlbĂ©sĂčlâ° â° â° â° ---- bĂ©sĂ«â° bĂ©sĂ«â° bĂ©sĂ«â° bĂ©sĂ«â° (cha) p.3 : chauve-souris Ă queue grasse (Mops sp.) (Ubangi,Bokilio).
a) M& a be dunggi, nu f&l& 'da pĂŹpĂŹlĂŹ. WĂ Ă nĂ bĂĂŹbâ° nâ°, nĂ ndÂŒ bĂĂŹbâ° g„ nĂa ngĂ wĂ . WĂ
nyĂngĂ 'dĂlĂ gĂł'dĂł ĂnĂĂnĂ wĂ sĂĄ lĂ wĂ na kpĂ nâ°.
b) A $ ti gĂlĂ t$a do ti gĂlĂ 'bete, do sala bĂ. wa gb& wa do lasip&, n& wa ny$ng$ a.
bâ°ÂĄbâ°ÂĄbâ°ÂĄbâ°ÂĄ (ron) p.7 : âsimbilikiâ, rongeur de la grandeur dâun lapin.chassĂ© pour sa chair; commun
(Trionomys swinderianus).
a) Zagb : Bâ°ÂĄ m& a nu f&l& ogbazula. A n&a we $ n& lapin ni, n& nde a gĂŁ n&a ng$ lapin.
Sala t& wa $ dĂčdĂ kĂlĂ kĂlĂ, ma $ tĂ„, n& s$ti n& $ be fĂ. N& ndala t& wa ba ndĂ âdĂ ndĂ âdĂ
ni. Nyanga wa dĂčlĂč g$ $ n& nyanga lapin ni. M& a osaâde sĂmbĂ, gulu n& na wa dĂ mĂ„lĂ„
wena.
b) Wa $ wena tĂ lĂâdĂ gĂČlÂŒ, tabi k$ tĂ dole, tabi lĂ zĂ k$ tĂ dole, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ tĂ ogĂa m$ $ n&
âbĂĂĄk± do lĂ bĂŹlĂŹ. Wa y&ngg& dĂlĂ wena $ n& âbu wa b$a tabi tal&. Wa ïżœ tĂ âdanga kpal& lĂ
f$ wena, $ n& kaâdangga, nzñ, kĂČnĂŹ, kĂčmbĂ nĂ do ni.
c) M$ tĂł a do s&l& ia n& a hĂ© m$ âbĂčĂĂ âbĂčĂĂ n& gbazula ni. M$ kĂ we gb& mbe wa d&l&
wena, n& m$ âd&n& gbĂŁlĂŁ ndĂ k„ (visikongo) n& m$ mba do tĂ, n& m$ a, n& m$ ĂnĂ d& âdÂŹ
n& sĂ Ă , we k& wa ny$ng$ ini goâdo wele k& wa ĂnĂ d& nui ni. K$ g&n& k$ wa h$ zu wa n&
nde, n& wa kumu s& vĂ, n& m$ kala fia wa we ny$ng$ mĂą. N& nde wa nyĂngĂ s& sila a
do kala zã g$, wa da s& ma zam$, tua k& ma tÄ mbÏà mbÏà t& ina.
d) M& a osaâde s$mb$. G&n& k$ m$ gb& t& m& a nga naa wele k& nde, k$ m$ gĂ a, n& a
mb$k$ s& yĂlĂâbĂtĂ dĂ iko, g&n& k$ gogo m$ dĂš ngboo g$, n& m$ ny$ng$ bia vĂ do dia
n& iko.
L& zele lĂ obâ°ÂĄ fai b$a : - bĂĂĄ zĂâbĂlÂĄ do bia dĂČkÂĄlâ°;
- bĂĂĄ zĂâbĂlÂĄ : a dĂčlĂč wena, m$ gb& a nde w$l$ t& a dĂčlĂč wena.
- bĂĂĄ dĂČkÂĄlâ° : a $ dĂ, n& a gÂł wena. Be dĂ Ă ma kasa kasa.
bâ°bĂ bâ°bĂ bâ°bĂ bâ°bĂ (carn) p.3 : variĂ©tĂ© de genette arboricole (Mandinia binotata).
bĂŹgĂlĂbĂŹgĂlĂbĂŹgĂlĂbĂŹgĂlĂ (carn) p.4 : blaireau mellivore, trouvĂ© Ă Libenge, connu en pays ngbaka (Mellivora
capensis).
a) Timb : A a saâde, a n&a we $ n& nzÂĄ ni, n& nde nzÂĄ n&a ng$ a. A a tĂż, n& nu a âbĂlĂ.
b) A $ wena ti k$la. A y&ngg& wena t& fi nu a k$ onu kĂn$ vĂ, n& a anga âb$ li odĂkĂmbĂ,
n& a fi âb$ nĂș t& nu kĂ gĂlĂ we ny$ng$ ngele wa. Ma k& wa sa li a na big$l$.
c) A ïżœ ti $k$l$ wele wena. A kpa m$ ia, n& a kala kĂ d& ng$ n&, n& a n& do nyanga a. K$
m$ n& z$ ni, n& m$ a nyanga m$ tĂ yĂč, n& m$ m$ ng$ yĂ€ n&. K$ a n& z$ na, m$ yu ia,
n& a a kĂ a nĂč, n& a yu t& âb$.
bĂĂŹbâ°bĂĂŹbâ°bĂĂŹbâ°bĂĂŹbâ° (bĂbâ°) (cha) p.3 : chauve-souris Ă queue grasse, commune partout (Chaerophon sp.).
9
a) MĂ a ĂnĂĂ, wĂ Ă nĂ pĂŹpĂŹlĂŹ nâ°, wĂ g„ nĂÂĄ ngĂ bĂ©sĂčlâ°.
b) WĂ mbĂĄ ngbÂĄ wĂ dĂlĂ wĂ©na, nĂ wĂ Ă kĂ kĂčnggĂșlĂș tĂš, tabĂŹ kĂ tĂ .
c) WĂ nyĂngĂ wĂ nyĂngĂ .
bĂnggĂbĂnggĂbĂnggĂbĂnggĂ ) p.6 : voir mbĂ ngĂ nĂ ;
ââââbĂČnggĂbĂČnggĂbĂČnggĂbĂČnggĂ, (E) âbĂ nggĂbĂ nggĂbĂ nggĂbĂ nggĂ ou gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ©gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ©gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ©gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ© (wÂĄnggĂš) (carn) p.4 : hyĂšne tachetĂ©e, jadis trĂšs
commune. a fortement diminué (Crocuta crocuta).
a) âBos&ngw&n& : 'BĂ nggĂ a a sa'de, k& l& kpa a zam$ g&. Wa sa âbĂ li a na gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ©,
do français âhyĂšneâ. M& a saâde w$l$ tĂ a dulu wena, n& tĂ a $ mbĂ âdĂĄ mbĂ âdĂĄ $ n& t&
gĂ ni, a he m$ ângbĂ hĂŒĂ«Ă«..â A kĂ odĂčĂ g$, a ba dua, n& a âbĂlĂ sanga a b$a, n& a ma
ng$ ny$ng$ a iko. Ma k& fala k& wa tĂ na m$ a gbokologboe nde, n& m$ ïżœ na m$ dĂ
sĂkp„ wena, gulu n& a ni. A Ă nĂ gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ© ni, ÂŹ d±l± wĂ©nÂĄ. Fala k& m$ z$ a, n& kĂlĂŹ
wia we ba m$.
b) Fala z$ t& âbanggo mbamba iko ni nganda wena, mbĂš len$ wa boe, n& mbe wa ta m&
âb$ bĂna. N& nde fala k& wa gb& a, n& wa wia we fo tati a kili tĂ a kĂ n& ni vĂ, n& wa la
wokolo tĂ a (ndala a), k$ ma kolo, n& wa âdafa ma de wena, n& wa zïżœ ma do nyanga n&
$ n& k& a âbana do tunu lĂ a ni.
c) N& nde oyaa l& wa lengge zi âb$ na, âbĂ nggĂ a gba sĂ sa'de. A $ be a d$, n& gaza a
dulu wena, ma $ gbĂwĂlĂwĂĂ. Gbogbo zu a gbĂłngbĂł n& boe, ma gbĂ gbĂ âdĂ ngbĂ Ă .
Od$k$ zĂŁ mili zu a, wa d& yĂŹâdĂ yĂŹâdĂ nĂ nyĂmâ°lâ° ni. NĂ a l& n& tĂ l&ngg& ng$ 'bĂ nggĂł k&
a gba sĂ sa'de ni.
'BĂ nggĂłe ni a sa'de ngboo g$. A yolo t& wuko k& a do d$a zĂŁ a boe. K$ fala k& wuke
ni fe, n& zĂŁ a hana, n& wa w&l& kĂ mi do Ăą w&l&. Ya wi mi a, a zu a kpo g$, d$ a kĂfĂ a
g$. Wa mi a zu wa tal& nal&. We mi a, n& wa $ do mbâ°lâ°, gulu n& na, fala fio ni a n& kifi
wi n& mi a ni, n'a yulu ma sala ku fie ni.
N& do tÄi, n& fio wuke ni h$ 'banggo, n'a a tuli sÄ wa 'dafa zi do a ni, d& nu kà ni, n'a
yu dà zam$ i. K& a h$ gbà à ni, a ga zuma g$, a lungu m$ lungu. K$ fala k& kà tÄ n& d$
n&, n'a ma ng$ ga zuma: Ă vwĂș Ă vwĂș...
K& wa ïżœ na, a h$a âbanggo ia, n& masĂ ko a fa nwĂĄ zima, n'a gi, n'a a ma ng$ zunu a.
K$ fala k& a ny$ng$ ma, n& a ndo nyanga ga zuma. N& ma be tĂ & na, a zi do tunum$
zĂŁ a.
A ny$ng$ mbulu m$ do ndala sa'de. N& do tÄ, n'a n& 'da wili a. K$ fala a $ yala dÎ, n'a
$ d& ngu'du a, tabi a y&k& a, n'a na : WĂŹĂ wĂ, wĂŹĂ wĂ, m$ $a yala nde? (Wili wili, m$ $a
yala nde?). K$ wili Ă n& y&k& tĂ a, n'a he m$, n'a yu. Fala wa tĂ na: "'Banggo le ni!" ya
wi kpo lĂĄ wala iko g$. Wa $l$ ma do ben$ wa he kĂa.
A gbĂ wi gb&a g$. M$ kpa a, n& a bi do m$, ne a holo nyanga m$. K$ fala a z$ gogo
m$ iko, n'a o zugolo m$ wĂčkĂș, n'a la m$ nĂ, n'a yu. (holo nyanga wi = kala nyanga wi
ti a do'do) (âBos&ngw&n&);
dĂngbĂdĂngbĂdĂngbĂdĂngbĂ (nzĂlĂĄmbâ°) (rum) p.5 : antilope naine grise (plusieurs sous-espĂšces). commune en
forĂȘt (Guevi coerelus).
a) Zagb : D&ngb& a a saâde, a $ be zĂkĂnĂkĂĂ. NgĂnggĂnzĂ âdo a $ bĂ© tĂ„, ti nguâdu a $ fĂ.
Nu a 'bĂ 'bĂlĂŁ. Do a dĂčlĂč g$, ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł (zĂkĂnĂkĂĂ) iko. TĂ a hasa wena. A do li a
b$a, olo ĂŁ kĂ, n& mbĂ© kĂ 'b$ d& k& zĂŁ n& ni. A do mbĂĄlĂ d& nyanga lĂ a, ne wa sa li
mbålå ni na, ã li a. N& mbé kà m& a kà a z$ do m$ z$a ni. Li wa nganda wena, we k&
wa $ d& 'do le dĂ$. Wa g& zĂŁ ng$nda, li wa ma $ nga, n& nde wa ngĂ ndĂ fĂ g$.
Ng$ gili dĂngbĂ b$a : Be s&k&k& d&ngb& k& l& tĂ s$ we n& ni, n& gba gb&l& d&ngb& k&
wa sa li a na, âgba d&ngb& tabi d&ngb& f$l$â.
10
b) Fala $i 'da a a zĂŁ yolo, do ti kolo nwĂĄ ĂłnggĂČ, do ti kĂłtĂłmĂ nzĂ (be futu k$la tabi vuda).
Ny$ng$m$ nu d&ngb& a : wala kĂĄtĂĄgĂ, sĂŹlâ°, wala ngĂlĂ, wala dĂșgĂčlĂč, bĂ, ka'dangga,
kpĂŁ ini, nu dĂ 'bÂĄ, wala ngutukpana.
c) Fala k& d&ngb& ïżœ fala bili, n& a goe kĂ a goe, a e tĂčlĂș kĂ a nĂč, n& a n&, n& tĂčlĂș kĂ a mĂĄ
bĂlĂ, n& bili kp$ iko, ma bĂĄ a g$. K$ a dĂ ni g$, n'a si gele wala. GĂ ndi a, n& a dumu k$a
nwÂĄ, n& a kele do tĂ a, n'a nd$m$l$ ('bonzolo tĂ a) fai, ya gĂ zĂ a g$.
Fala dafan$ wa y&ngg&, n& wa kpa a, n& wa zïżœlïżœ, n& wa ba a, we d& sa do a. Wa ba a
d& ng$ te ng$ i, n& wa da kĂ wa tĂ a, n'a te, t& m& ni do ni. Wena okĂnzĂ do kalako.
Ngba m$ $l$ m$ na, gĂ ba d&ngb&, k$ l& n& fa a. Ya a $l$ m$ we gb& m$, tua k& gĂ bĂĄ
a g$. (N& zélé toe 'da gà do d&ngb&)
Wa gb& d&ngb& ia, n& wa fo zĂĄmbÂĄ zu a, we kpe do ina.
N& wa kala âb$ gb$g$l$ nyanga a we Ă ma li liĂŁ te bâ°lâ°.
Wa sa âb$ li a na ânzĂlĂĄmbâ°â, we k& Ă bĂŒlĂŒ nzĂlĂĄĂĄ.
dĂŹngbĂŹdĂŹngbĂŹdĂŹngbĂŹdĂŹngbĂŹ : voir dĂčnggĂŹ.
dĂdĂdĂdĂ (rum) (mĂndĂnggĂ *) p.6 : âantilope onctueuseâ, grande antilope de savane, 110 cm, rare
(Kobus defassa).
a) M& a saâde, a ngĂ lĂ wena, n& g&l& a dĂčlĂč wena. DĂŁ tĂ a ma $ n& dĂŁ t& zĂ mbĂlĂ ni, n&
nde ma dia la k& âda zamb&l&. ZĂĄmbÂĄ zu a ma dĂčlĂč wena n& k& âda zamb&l& g$. A ko
wena a obe b$a b$a, n& nde a kĂł kĂčlĂ dĂ dĂ gĂ.
b) Wa kpa a li zĂ, n& a ny$ng$ wena a ombĂlĂ zĂ.
c) Wa ndĂ Ă dĂČ bĂlĂ bĂ nyĂĄngĂĄ. N& nde a ba bili, nde a bĂ gĂ na dÂŹ dĂ kĂ d„ tĂ Ă âdĂĄngĂĄ gĂ.
Wa nd$l$ âb$ a do ngĂčmbĂš tabi kpâ°lâ°.
dĂdĂdĂdĂÂĄÂĄÂĄÂĄngĂndĂ ngĂndĂ ngĂndĂ ngĂndĂ (dĂÂĄzÂĄmĂ) (rum) p.5 : cĂ©phalophe Ă ventre blanc, 45 cm., cornes de 7 cm., rare
(Cephalophus leucogaster).
a) Cath : DĂÂĄngĂndĂ a $ n& dua le, n& nde sÂĄlÂĄ tĂ a ma tĂ« $ n& k& âda dua g$. Sala tĂ a
ma $ n& sala t& d&ngb& ni. Fala t& wĂlĂ duang$nda ma n&a we unu $ n& fala t& wili dua
le nga ni.
b) A $ fai zĂŁ ng$nda Wa kpĂĄ a dĂ dĂ g$. Wa nd$ bili a nd$a, n& wa gb& a do ngumbe.
dĂčdĂčlĂčdĂčdĂčlĂčdĂčdĂčlĂčdĂčdĂčlĂč (rum) p.6 : esp. dâantilope (Cephalus sp.?).
dĂčnggĂŹdĂčnggĂŹdĂčnggĂŹdĂčnggĂŹ (O : dĂčngbĂŹ, dĂŹngbĂŹ) (cha) p.2 : 1) chauve-souris Ă tĂȘte de cheval, Ă cri caractĂ©-ristique; commune (Hypsignatus monstruosus); 2) chauve-souris Ă Ă©paulettes, plus petite
quâEpomops (Epomophorus sp.) (Bobito).
a) Monz : DĂčnggĂŹ a do sala tĂ a $ n& gele n$&n$ bina. A $ tĂ„. TĂ a sĂ„ ma $ kpĂłlĂłkĂłndĂł.
Nu a gĂŁ wena, n& gogo a boe. Bele a ma nĂŁlĂŁ d& t& kili tĂ a. 'Baka a $ n& ndala ni. Ma
dïżœlïżœ g$, k$ ma âd$l$, ya a bĂŒlĂŒ 'b$ g$, n'a fe iko. A bĂŒlĂŒ nĂ n$& g$, a bĂ„lĂ„ si tĂ &, a bĂ„lĂ„
pĂčrr, n& a te, a bĂ„lĂ„ pĂčrr, n& a te, nĂ do nĂ. Dunggi do pipili wa t& k$ zĂŁ kpo. Dunggi a
wi kpasa wi, n& pipili a wi be.
b) A $ ti nwĂĄ kombo, bĂ, 'bete, bambu, nĂ dĂČ nĂ. Wa lĂ wala kĂtĂČ, kĂČmbĂČ, ndĂlĂ, nd&a. A
nz$b$ li n& iko, n'a fulu sa'da n& do'do, tua k& li go'do a bina, n'a s$ âd$l$ do nu a iko.
A ny$ng$ m$, n'a ngbuku ma ngbuku (fo d& nza), tua k& li go'do a be sïżœ iko. K$ a
ny$ng$ m&, k$ a gulu, n& fala sĂ n& ma ba we tĂ a wena.
c) A ko kula mà a do be iko, kuli g$. N& a ko do nu a iko. A ko be, n& mbé be 'b$ k$ zã be
wele ki ni. Oben$ wa gĂŁlĂŁ do li 'do a, do ti ngu'du a.
OgĂŁ wa g& wa gĂŁlĂŁ 'b$ do li 'do ngba wa, n& wa d&l& d& nĂč nga gbaa we la ng$ m&tr&
kpo. Ma $ dĂsĂdĂsĂĂ.
11
Mbe fala kpo, n& odunggi wa bi bolo. K$ fala win$ wa h$ t& wa, n& wa g$m$ wa, n& wa
kala wa sÄ.
dĂčnggĂșdĂčnggĂșdĂčnggĂșdĂčnggĂș (ong) p.5 : chevreton aquatique, 35 cm ht. au garrot, assez rare (Hyemoschus
aquaticus) (Bwamanda).
a) A a saâde, a $ n& ngbĂĄmĂč nâ°, n& nde a dĂ nĂ wena $ n& tĂŹndĂŹlĂŹ ni. Wa gb& a, n& wa ĂlĂ
ndala a g$, we k& ma ĂĄ mbĂkĂ iko.
b) A $ wena t& ti k$la ka zĂŁ nu li.
c) Wa gb& a bâ°lâ° do ngĂčmbe tabi kpili.
fĂzĂčlĂ fĂzĂčlĂ fĂzĂčlĂ fĂzĂčlĂ (ron) p.7 : souris des bois a) Timb : voir âzĂčlĂ â.
fĂlĂfĂlĂfĂlĂfĂlĂ (ong) p.5 : Ă©lĂ©phant africain, nâĂ©tait pas rare, mais a diminuĂ© beaucoup (Loxodonta
cyclotis).
a) âBos&ngw&n& : FĂlĂ a gĂŁ sa'de. TĂ a $ tĂ„, n& t& ombe wa $ fĂ. Sala tĂ a dĂčlĂč g$, ma $
be ngĂâdĂâdĂ (ma $ be d$, n& ma a nga). Nyanga a $ n& be kungba. BĂ tĂ a ma $ âbata
kpĂłmbĂłdĂłmbĂł (ma $ kĂlĂĂ, ma $ worr $ n& kungba ni). Nu a $ be nzĂlĂĂ. Zu a ma $
kpĂŹngbĂŹzĂŹngbĂŹ. Zala a ma $ gĂ bĂčĂč (ma p&s& wena).
Wa g$n$ sanga of$l$ na m& g&:
- F$l$ nzà nggålà : a g± be g$, a $ nzånggålånggåå, n& nde a d±l± wena.
- F$l$ gbĂ nzĂlĂ : wa gĂŁ wena, n& nde wan$ ni wa dĂ d± ngboo g$.
- KÂĄmbÂĄ fĂlĂ tabi kĂ dÂĄnÂĄ fĂlĂ, ngĂ dÂĄnÂĄ fĂlĂ : wele k& a Ă wĂ©nÂĄ, a d&a kpasa ngboo ni.
- F$l$ ngĂčâbĂș : a g± wena, n& nde a ngĂ lĂ Ă n& gele f$l$ n$ g$.
b) Ny$ng$m$ nu a a nwĂĄ te fĂłmbĂłlĂ, wala sÂĄfĂlĂ, te kĂștĂč, bĂ, yĂnggĂ, do kpal& sĂ„. A
ny$ng$ 'b$ tĂ dole, tĂ tinda. Fala ma $ kpĂŁ, n'a 'donggo zĂŁ n&. Wa sa li fala n& na, yĂŹlĂŹ.
Wa ny$ng$ nÀ n&.
Fala kole t&, n& nĂči ma 'b$ sĂ„, n& wa ma ng$ z& dangga n&. Fala ni ma d&a dangga 'da
f$l$n$. K$ mbe n& wa le d& k$ n&, n& ma z& wa, n& wa fe.
c) Fala a z$ m$, n& a d& dĂŁ, n& zala a ma tata yĂrr, ma $ yĂ gĂ gĂ , n'a m$ ng$ ngbu m$ do
bati a. M$ nd$l$ a kpo, k'a fĂš g$, n& onya a wa t&, n& wa la do a do'do. A gb& wi iko,
n'a gbutu sanga wi sikili sikili iko, s& n& win$ wa kala 'bulu wi ni, n& wa mi ma de.
Wa ĂlĂ zala f$l$, n& wa da do biĂŁ. N& wa ĂlĂ ndala tĂ a, n& wa kpe do nu t$a.
d) Tala l&ngg& ng$ fĂlĂTala l&ngg& ng$ fĂlĂTala l&ngg& ng$ fĂlĂTala l&ngg& ng$ fĂlĂ (âBobazolo Ndonggo).
ïżœ n& k& of$l$ wa t& ny$ng$ kpÂł nĂi kĂ wÂŹ âdĂłngĂł k$ tĂ tĂŹndĂĄnĂ nâ°, n& olo nu wa ni ma
t& âdu ma, kĂ wa sa li n& na yĂŹlĂŹ, n& ma y$ngg$l$ d& dati, n& wa le k$âde i $ a ny&l&, n&
ma mbi d& ng$ wa, n& wa fe.
M& a ba do m&n$ ni m& a bati a. A ba ma, nâa da doâdo, s& n& ma te d& li gogo a nga,
nâa m$ ng$ d& do bolo âda a deâde. N& nde g$ a, bati a m& a ngele âda a, kpak$ a bi do
bole.
Marc : N& a ba âb$ wele do ma?
Wele : Iïżœ, a ba do wele, s& n& a da a d& li gogo a nga de. A ba a, n& a da a d& ng$ nĂ,
n& a n& n& do dĂŁ âda a ni, n& a ïżœ na, e ba wi ni i m$, k$ e da d& i nga ia ni, n& m& ni
ma fo tĂ & iko, n& wi ni te d& li sala gogo a, n& a m$ ng$ Ă sanga a d& âdo, n& âbĂlĂ t&
wi ni ma la vĆĄ vïżœ vâą.
Zab : Of$l$ wa $ zĂŁ ng$nda, n& nde wa kĂlĂ do le ngboo g$. N& fala k& wele a $ do a
ny&l& wena nde, n& a wĂš we gb& a g$. We duzu k& wa usu t& wa wena, we d& kili
win$, s& n& z$ k& win$ wa kpa wa ni, s& n& wa ngb$ d& dati, we d& kili win$ dĂȘ.
gĂ lĂ wĂ lĂ gĂ lĂ wĂ lĂ gĂ lĂ wĂ lĂ gĂ lĂ wĂ lĂ p.3 : voir ngbĂnggĂ, mbĂșsĂș zÂĄmĂ.
12
gĂ ĂgĂ ĂgĂ ĂgĂ Ă (cha) p.2: chauve-souris frugivore, Ă Ă©paulettes et tĂȘte de chien; nombreuses dans la
rĂ©gion, communes en forĂȘt (Epomophorus sp.).
a) Cath : Wa $ n& dĂčnggĂŹ ni, n& nde wa gĂŁ n&a ng$ dĂčnggĂŹ. Fala k& wa d$ sala tĂ a vĂ, n&
gĂŁ kili t& wa $ n& nu kĂ wi g&. Zu a $ be dudu, n& nu a dulu n&a ng$ k& âda dĂčnggĂŹ ni.
M$ z$ zu a do li gogo a ma $ n& k& âda tolo ni.
b) Wa $ wena ti gĂlĂ te do ng$, n& wa âbo d& t& ngba wa d&l& wena. Wa ny$ng$ obe
lakan$. We gb& wa, wa nd$l$ wa do ngumbe, n& wa ala vĂčkpĂș. Owele wa ny$ng$ a
ny$ng$.
gĂ wĂ lĂ gĂ wĂ lĂ gĂ wĂ lĂ gĂ wĂ lĂ (gĂ lĂ wĂ lĂ ) : voir mbĂșsĂș zÂĄmĂ.
gĂgĂgĂgĂ (carn) p.3 : lĂ©opard, jadis assez commun, a presque disparu (Felis pardu).
a) Cath : M& a saâde zam$ g&, a $ n& gbĂ t± ni, n& nde a la ngba do gbĂ t±, we k& dĂŁ tĂ a $
bĂzĂ bĂzĂ, $ n& t& mbusi k& li a gĂ wĂ lĂ ni.
b) A $ wena zĂŁ gbĂ ngĂndĂ , n& a h$ âda le we ba dua tabi wele. We k& a a saâde a nyĂngĂ
nwÂĄ g$, a ny$ng$ ngba a saâde iko.
c) Okpasa win$ wa nd$ zi bili a nd$a. Wa zïżœ ndĂČgĂ, n& wa fi dua kĂ n&, n& wa nd$ bili a d&
nu ndĂČgĂ© ni, k$ fala k& a t& we ba dua, n& âbĂ gĂĄlĂ âbĂĄ a ba bili, n& win$ wa h$, n& wa to
a, n& wa gb& a. We k& wa hĂ g$, n& a g$n$ s& bili, n& a la iko. M& a saâde fala gb& a ma
nganda wena. N& nde fo âb$ wa k$ le ngbaka bina.
N& gĂ âb$ a nĂș zĆĄ t& ombĂš wĂ©lÂŒ k& hĂ wĂ ÂĄ gĂ ni.
gĂbĂ gĂbĂĄgĂbĂ gĂbĂĄgĂbĂ gĂbĂĄgĂbĂ gĂbĂĄ (gĂbĂgĂbĂĄ, (O) gĂnĂkĂĄmbĂĄ, gĂnĂpĂlĂlĂŹnggĂ©) (ron) p.6 : espĂšce de lĂ©rot, petit
rongeur arboricole, Ă queue touffue, assez commun (Claviglis christyi).
a) Cath : M& a zula, sala tĂ a ma a fĂĂ mbĂ do tĂ„ n&. Zala a ma $ yĂĄâbĂł ni, n& s$ti zu do
goâdo a ma $ tĂčsĂĂ ni. A gĂŁ n&a ng$ ndĂškĂ©âdĂš.
b) Wa kpa a falan$ vĂ iko. A ny$ng$ fele âbete, k$ni, kaâdangga, nzñ, do nwĂĄ li gĂlĂ dĂ. A ïżœ
ti ny$ng$ lĂĄkpĂĄ dĂ do li gĂlĂ dĂ tabi nwĂĄ li n& wena. N& a ïżœ âb$ ti n$ dĂ wena. Wa kpa
fia a wena do âd$ li dĂ.
c) A d& t$a âda a wena ti lakpa dĂ tabi k$ ngia nzanggo tabi k$ wokolo dĂ tabi ti mĂngĂlĂ
t$a.
gĂnggĂlĂ gĂnggĂlĂ gĂnggĂlĂ gĂnggĂlĂ (ndĂčkĂ?) (carn) : esp. de chien sauvage.
a) Zagb : M& a saâde a a nu f&l& vĂlĂngbÂŒlÂŒ do gĂ, a $ n& gbatĂŁ ni. TĂ a a mbĂ âdĂ mbĂ âdĂ
nĂ gĂ ni. NgĂ lĂĄ a d& ng$ wia we h$ âbu cm m$l$, nde wĂlĂ tĂ a dulu wena. Do a ĂĄ dĂčdĂ
âbana sanga. Kala zĂŁ a kpo iko nde ma dulu wena, n& ma kasa d& ng$ ngbĂ Ă gbĂĄĂĄ n&
ma $ kĂsĂkpĂkpĂĂ (ma Ă vwĂkpĂĂ) nde ma do n$ wena.
b) Wa kpa a falan$ vĂ. A ny$ng$ wena a ofele âbete, m$ s$kpĂŁ, ogbĂŁlĂŁ, do âbulu
ny$ng$m$ nu owele. M& a saâde kpo a d±l± wena.
gbĂ fĂtĂngĂčâdĂčgbĂ fĂtĂngĂčâdĂčgbĂ fĂtĂngĂčâdĂčgbĂ fĂtĂngĂčâdĂč (gbĂ fĂ) (ron) p.7 : grande souris Ă ventre blanc, commune (Colomys goslingi).
a) Timb : A a zula, a n&a we $ n& sĂ kĂ ni, n& nde ti nguâdu a fĂĂ . Wa âdonggo kĂ, n& wa $
n& do ti nĂč.
b) Wa $ wena li zĂ. Ny$ng$m$ nu wa wia kĂ do ny$ng$m$ nu bâ°ÂĄ.
c) M$ kĂ we gb& wa, n& m$ nd$ bĂlĂ kĂČmbĂČnĂč hĂŁ wa do kĂni. Tabi wa d$ zĂ& gbĂ Ă , k$ m$
z$ nu kĂ wa, n& m$ zĂŁ, n& m$ h$ s& t& wa, n& m$ gb& wa iko.
gbĂ kĂ mbĂșgbĂ kĂ mbĂșgbĂ kĂ mbĂșgbĂ kĂ mbĂș (ron) p.6 : grand Ă©cureuil, commun, en forĂȘt (Protexerus strangeri).
a) Zagb : MĂ a saâde a $ n& kĂĂĄ ni, m& a kpĂ sĂĄ wĂ tĂ kĂĂĄ, we k& a g„ n&a ng$ kĂĂĄ. A dĂ n$
wena, n& a lo nu te $ n& dafa ni. Wa kĂ„ te ny&l& wena $ n& âbu m&tr& tal& tabi nal& d&
ng$. Gogo a nganda wena, nga m&n$ vĂ, a ny$ ny$ng$ iko.
13
b) A $ k$ kĂ te, te k& lĂ holo n& lÂĄ si ng$ nâ°. A y&ngg& falan$ vĂ : zĂŁ bili âbete tÂĄbĂŹ k$ gaza.
Wa ny$ng$ wena a kpĂlĂ âbete, gbĂŁlĂŁ k$ni, wala kpĂĄkĂĄlĂł, kĂĂĄ tana k& m$ d$ mĂĄ n& ma
ngutu be sïżœ ni, tÂĄbĂŹ dĂĂĄ gb±l±. Tabi ĂșĂĄ mĂ kĂlĂgbĂ (ua sĂ sĂł manzanza) k& m$ usu ma
do zam$ we gĂŹ do nyĂngĂ mĂ nâ°, nĂ do nĂ.
c) Wa ba bĂlĂ gbĂ vwĂĄkĂ ndĂĄ, kĂČmbĂČnĂč, kpĂtĂČ. Fala k& m$ kĂ we gb& wa wena nde, n& m$
nd$ bĂlĂ a, n& m$ e lĂ n& wena a kĂĂĄ tana k& m$ d$a ia ni, fala k& m$ d& nĂ, n& m$ wia
we gb& wa do bĂlĂ kpo ni fai, n& wa la âbu la. Fala k& m$ y&ngg& âb$ zam$ gbaa, k$ m$
h$ d& ng$ mbĂš wala te kpo k& m$ ïżœ na, wa ny$ng$ ma wena ni, n& m$ kala ma d&l&, n&
m$ sĂ n&, n& m$ nd$ do bili wa t& zamĂ m$ ïżœ na, fo wala te ni di ni bina ni, n& m$ gb&
s& âb$ wa wena.
d) Wa tĂ do gba we na: âGbakambĂș m$m$ loâdo ngbĂ Ă lĂ bĂlĂ kpitĂČ g$â, we k& bind& do
mbĂ sÂł nde tÂĄ zĂ Ă ma ila ta mĂ âb$, n& a bĂ s& bili kpito.
gbĂĄkĂșbĂĄgbĂĄkĂșbĂĄgbĂĄkĂșbĂĄgbĂĄkĂșbĂĄ (gbĂĄgĂșbĂĄ) ou b±b±b±b± (rum) p.5 : cĂ©phalophe roux nain, 38 cm., cornes de 7 cm., rare
(Cephalophus leucogaster).
a) Zagb : M& a saâde $ n& d&ngb& ni, n& nde a g„ n&a ng$ d&ngb&. Nyanga a Ă gbĂgĂlĂ-
gĂĂ Ă n& nyanga d&ngb& ni. N& nde tĂ a ma $ fila, n& nu a ma a dĂ ni. NdĂ lĂĄ a ma a
ng¥. A ndo yÀ n&, n& giti zã wele fóé fóé fóé ni.
b) Wa kpa a wena li zĂ, zĂŁ bili tabi ti k$la do âd$ lĂŹ. A ny$ng$ wena a kaâdangga, k$ni tabi
fila bĂ.
c) M& a sÂĄâdÂŒ nĂș zĆĄ t& ombe yĂ ĂĄ win$ $ n& oâBog&z&. Wa wĂš t& ny$ng$ a g$.
gbà t±gbà t±gbà t±gbà t± (carn) p.4 : civette, commune partout (Civettictis civetta).
a) Zagb : M& a tĂČlĂł z„mĂ, a $ tö kpĂrr n& a ïżœ tĂ yu yu wena. W$l$ tĂ a dulu wena. M& a
saâde a dĂ n$ wena, nde kala zĂŁ a kpo iko, n& ma dulu wena.
b) A y&ngg& fai do tĂ«, n& nde wena wena do âda le, tabi saf$ k& wa d$a ma, k$ zĂ wŸ n& a
nĂș zĂ a ni, we fa ob&l& zula : kĂĂĄ, kĂĂ lâ°, nĂ dĂČ nĂ, tak$ a nyĂngĂ. GbatĂŁ a nyĂngĂ nwÂĄ
g$, a ny$ng$ ngba a saâde, n& nde wena a obe saâden$. Owi yali ngumben$ wa gb& wa
wéna do tÄ, tabi a ba bili.
c) N& nde wele vĂ a wia we ny$ng$ gbĂ t± iko. K$ fala k& wele tĂ na & nyĂngĂ gbĂ t± g$,
nde a wi tunum$ tabi wi d$a we k& gbĂ t± a nĂș zĆĄ t& wele.
d) SĂ bĂ©lĂ© mĂ gbĂ t± bĂłÂŒ. Fala k& âd$l& bĂĄ a ia, n& a sĂ d& k$ sabele ni. K$ fala k& a y&ngg&
ny&l& do sabele ni wena $ n& kilom&tr& kpo tabi b$a, k$ âd$l& ba a, n& a g$n$ s& nwa,
n& a yulu k$ goâdo a, n& a yu gbaa na, a h$a k$ sabele âda a ni k$ a sĂĂŁ nde, s& n& de.
gbĂ tÂĄnÂĄ gbĂ tÂĄnÂĄ gbĂ tÂĄnÂĄ gbĂ tÂĄnÂĄ (kĂșkĂșmĂ kĂș) (pan) p.3 : pangolin gĂ©ant terrestre (Manis gigantea) (Bwamanda,
Libenge).
a) âBowagb$k$ : Gbatana a saâde kpo a dulu wena, a $ dĂ $ n& kokoloko ni, n& nde a dulu
n&a ng$ kokoloko, n& a gĂŁ âb$ la kokoloko. K$ saâde a d&l& wena, n& ndala tĂ a $ n&
ndala t& kokoloko.
b) M$ kpa a wena zam$, zĂŁ gaza, n& a $ k$ kĂ. We kpa a, t& k& a âdungga kĂ& ni, n& m$
landa s& a gbaa, s$ki m&tr& ngb&âd&âd&, s& n& m$ ïżœ ti kpa gbatana we gb& a de, k& k$
kĂ m$ ni.
Marc : K$ m$ h$ ng$ kĂ a ni, n& m$ ïżœ s& na, gbatana k$ n& nde?
âBow : M$ ! s& na, gbatana k$ kĂa g&, we k& m$ z$ s& olo nyanga we le d& k$ kĂa ni, n&
m$ âbanda zĂŁ n&.
c) Saâde gbatana m& a saâde kpo, owele wa kĂ ma wena. HĂŁ fala k& âda le kpo, m$ gb&a
gbatana ia, n& m$ nyĂngĂ s& iko g$. Lïżœ n& k& m$ sulu ni, ma wia na, m$ a d& nu t$an$
d& âda le vĂ, ma kpa zu nu t$an$ kpo kpo k$ le m$ n& ni, s& n& m$ ïżœ ti ny$ng$ n& de.
14
We k& gbatana a saâde kpo a de wena, n& fala gb& a nganda wena. N& owin$ vĂ wa kĂ
âb$ a wena, wa kĂ âb$ saâde gbatana we ny$ng$ n& wena.
Ma k& m$ ny$ng$ iko, n& nu t$a âda m$ ni, n& kpa s& we wena. Ngba soe kpo, n& k$
kpawe ni, n& g$m$ s& ngba n&, n& n& kpa s& gĂŁ likambo. We k& m& a dia saâde, n& m$
gb& a zi ni, n& m$ yala zïżœ n& g$.
gbĂ tÂĄnÂĄgbĂ tÂĄnÂĄgbĂ tÂĄnÂĄgbĂ tÂĄnÂĄ : tortue gĂ©ante, voir âtÂĄnÂĄâ.
gbĂ tĂłtĂłgbĂ tĂłtĂłgbĂ tĂłtĂłgbĂ tĂłtĂł (ron) p.7 : petit rat Ă queue courte, vivant dans les champs et prĂšs des villages.
a) Monz : M& a zula, a $ fila, n& nde ndala tĂ a ma ngĂ ndĂ g$. A n&a we we kĂ do yĂŹâdĂĄ
tabi ngĂŹndĂĄ, n& nde li âdo yĂŹâdĂĄ $ tĂż, n& gbatoto vĂ a fila iko. Gbatoto unu âb$ n&a ng$
tĂŹâdĂĄ. Fala k& a ba bili ia, n& mbe g$, n& bili âbili ndala tĂ a, we k& m& a zula kpo a m$k$
wena. DĂ goâdo wa dulu g$. A do t$k$ wena, n& wa kĂ na, mandaâba ny$ng$ a g$.
Mandaâba ny$ng$ a, k$ wa g$n$ a, n& dani n& d& s& t$k$ wena.
b) Wa $ wena ti âbĂĂĄk± (kpalakpasĂŁ). N& wa do âdo le g& iko. Ny$ng$m$ nu wa a âdĂlĂ, do
obe lakan$, do fila âbete.
c) Owele wa z& tĂ kĂč, n& ma lo wa, n& wa ny$ng$ a ny$ng$.
gbÂĄyÂĄgbÂĄyÂĄgbÂĄyÂĄgbÂĄyÂĄ (ong) p.5 : sanglier noir gĂ©ant, en forĂȘt, assez rare (Hylochaerus meinertzhageni)
(Bwamanda).
a) M& a sÂĄ'dÂŒ zÂĄmĂ, Ă Ă nĂ ngbĂŹÂĄ nâ°. Nu a do bila li a ma $ k& âda ngbia ni, nĂ ndÂŒ ĂĄ g„
nĂa ngĂ ngbĂŹÂĄ. A a nĂĄwĂlĂŹ.
b) A $ zĂŁ k$la, n& a y&ngg& âb$ li zĂ y&ngg&.
gbĂ zĂčlĂ gbĂ zĂčlĂ gbĂ zĂčlĂ gbĂ zĂčlĂ (ron) p.6 : âcobayeâ, tenu en Ă©levage.
a) Monz : M& a nu f&l& obâ°ÂĄ, n& nde wa g± vĂ $ n& bâ°ÂĄ g$, n& fo do a bina. TĂ a $ a fĂa
tabi tĂ„, tabi ma $ 'b$ na sa'de zam$ k& wa sa li a na bâ°ÂĄ ni. Wa dala wa do k$ t$a we
d& do dĂ dĂ gb&la fala kĂ g&n& gbanga m$ nde, k$ fo ny$ng$m$ bina. K$ sab&l& kpo n&
gbazula wia we ko fala nal& tabi gaz&l& fala k& wili n& $ boe.
b) Ogbazula wa ny$ng$ wena a nwĂĄ gbĂ ngbĂĂ , nwa kĂnĂŹ, nwa bĂ, nwa mboma, nwĂĄ
âbĂĂĄk±, nwĂĄ gĂČlĂ©tĂ (gbĂ k±), nwa gole, nwa ĂĄyÂĄ, nwa kĂĂĄkĂČ, nwĂĄ ngĂłnggĂ (tĂŹpóÏ),
mbĂtĂł nĂș gĂÂĄ, sama ka, ni do ni. N& nde âbali m$ kpo, fala k& m$ h± nwÂĄ hĂŁ wa g$ âdo
tĂ„ tal& we la d& dati, n& wa h$ nza k$ t$a vĂ, n& wa le zam$.
gbĂ zgbĂ zgbĂ zgbĂ zĂlĂlĂlĂlÂĄÂĄÂĄÂĄ mbĂ tĂŹmbĂ tĂŹmbĂ tĂŹmbĂ tĂŹ (ron) p.6 : lapin, importĂ©, en Ă©lĂ©vage.
a) Monz : A gĂŁ n&a ng$ gbazula, n& dĂ a dĂčlĂč ngboo g$, ma $ tusĂ& ni, n& zala a dĂčlĂč
wena. A n& yu ma, n& a bĂ„lĂ„ nzĂĄâdĂĄ nzĂĄâdĂĄ. a a nu kpala onyĂkÂĄ, nyanga a $ d$, n& zala
a $ du d& ng$. M$ ny$ng$ a nde a mölö a bĂĄ bĂ© bÂŹ dĂĄâbĂ dĂĄâbĂ ni.
b) Wa dala a k$ t$a, n& nde wena k$ sanduku. K$ fala k& nà å wÚlé k& a do z± ni a k$l$ fala
kula, n& a anga kĂ âdĂș wena, n& a ko do tĂ nĂč Ă, gbĂĄĂĄ k$ fala k& t& oben$ nganda, s& n&
a h$ nza do wa de.
gbĂgbĂgbĂgbĂgbĂgbĂgbĂgbĂ (ins) p.3 : fausse gerboise gĂ©ante, en forĂȘt, assez commune (Rhynchocyon
stuhlmanni).
a) Zagb : GbĂgbĂ a sa'de, a do nyanga a nal&. A g± fĂ g$, a sanga tolo do mbusu. TĂ a
ma g& g&za do fila m$ do tĂ„ m$. Zu a $ be du du, n& nu a dulu wena, Ă nzĂngbĂĂ, ma
bi bili nĂ bati f$l$ ni. DĂ a ma $ vĂtĂĂ, ma sa wena $ n& ma kpĂ kpĂlĂ ni.
b) A y&ngg& li zĂ, do zĂŁ bili, n& a $ âb$ zĂŁ ng$nda. A âdonggo kĂ k& zĂŁ te, n& a $ kĂ n&, tabi
a tulu k$a nwÂĄ, ma d&l&, n& a $ ti n&. A ny$ng$ wala ten$ zam$ i.
c) Wa fa t$a gb&gb& k& wa d& do k$a nwĂĄ ni, n& wa mba do gbĂŁlĂŁ gb&gb&, n& wa d$ do
mbito, n& wa nd$ t& wi z&l& gb&gb&.
15
gbĂlĂwĂlĂgbĂlĂwĂlĂgbĂlĂwĂlĂgbĂlĂwĂlĂ (gĂ lĂ wĂ lĂ ) (carn) p.3 : voir mbĂșsĂș zÂĄmĂ.
gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ©gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ©gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ©gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ© p.4 : voir âbĂ nggĂ.
a) Monz : GbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ© a a saâde k& l& kpa a zam$ g&, nĂ m& âb$ kpo âbĂ nggĂ l& tĂa zi
we âda a ni. K$ fala k& wele fe, hĂŁ a kifi gbokologboe, n& wa sa li a na wÂĄnggĂš. K$ m&
t& âb$ a wuko, k$ a fe, k$ a kifi âbĂ nggĂ. N& nde âbanggo wele ki n& a $ n& wele ni. M$
kpo a âbaka a dulu n&a ng$ nyanga a.
b) GbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ© g& a a sĂ saâde, a dĂš g$ ! MbĂš n& wa tĂ na wĂ ni a fia, k$ a h$a
gbĂČkĂČlĂČgbĂČĂ©, ma bĂ© na wĂ ni a zĂ do lĂŹmĂŹ zĂŁ a, tabi a nyĂngĂ zi lïżœa tĂš wena. N& nde fala
k& wa tĂ na gbokologboe h$a âda le âda n& nde, n& n& s& vĂ do kili, we k& giti gogo a
ma wele $ n& giti wala k& wa ngbolo ma ngbula ni.
gbĂgbĂgbĂgbĂgbĂgbĂgbĂgbĂ (carn) : lion, rencontrĂ© 2 fois en savane (Felis leo).
a) Zagb : M& âb$ a sĂ saâde, we k& a ny$ng$ wele ny$ng$.
b) Wa $ wena li zĂ, n& nde wa âb$ âda l& nga bina.
c) Ombe win$, hi wa a hi gb$gb$, $ n& oFĂčrĂ, âBĂČkĂnggĂ, do âBogosĂ. Wa tĂ na, wi k& hi
a a gb$gb$, n& a ka m$ do tĂ lĂ a d& nĂč $ n& k& a kĂĄ m$ nyĂlĂ g$ ni, n& nde a ka m$
nyĂlĂ wena. Fala k& wa tĂ na wi ni Ă ÂĄ gbĂgbĂ, k$ a ba z&l&, k$ a k$l$ do fio nde, n& m$
ka s& m$, nde a ka m$ t& m$, n& a bĂlĂ zu a nĂč, a ka m$ wĂ lĂș, n& a bili zu a nu.
hĂ”yĂ hĂ”yĂ hĂ”yĂ hĂ”yĂ (carn) p.4 : voir pĂčĂĄ.
kĂ Ă kĂ Ă kĂ Ă kĂ Ă (cha) p.2 : voir gĂ Ă.
kĂłkĂłlĂČkĂłkĂłkĂłlĂČkĂłkĂłkĂłlĂČkĂłkĂłkĂłlĂČkĂł (pan) p.3 : 1) pangolin arboricole, commun (Manis tricusspis) ; 2) pangolin Ă
longue queue, rare (Manis longicauda).
a) M& a saâde a de wena! A a be sa'de, a nu f&l& obĂ kĂĂ . n& a $ d& k$ k$a tĂ a. KĂĂĄ tĂ a $
bi fĂ tĂĄâbĂ lĂĄ fĂ tĂĄâbĂ lĂĄ, m$ âbe tĂ a, n& ma $ ngĂ lĂ âbĂ âbĂ Ă , n& a $ tĂż. Nu a ma 'bonzolo
yĂĂĂ. Fo gogo a bina. Fala wila tĂ a a ti ngu'du a, ma $ do sala lĂș lĂș lĂș. Gbali a fĂšlĂš
wena. A yĂș wi g$. M$ kpa a, n& m$ ba a iko, a kasa wĂłrr. M$ kpa a, k$ a yu, ya limi
tabi d$a zĂŁ m$.
b) A a saâde a y&ngg& yali gba wese g$, yali âda kĂłkĂłlĂČkĂł wena a tĂ„. A y&ngg& do ng$ te,
n& a $ k$ wukula te. A ny$ng$ be nyititi sa'den$, $ n& olaka, kĂčnzÂŒlÂŒ. Fala k& a h$ zĂŁ tia
bolo okunzelen$ ia, n& a &f& l&f& a d& nza nga, n& okĂčnzĂ©lĂ©n$ wa âbo tĂ n& gbaa. K$ wa
d&l&, n'a gbutu l&f& a d& k$ nu a, n& a ma ng$ ny$ng$ wa.
c) A a ïżœ tĂ g$n$ bili wena, we k& a ba bili ia, nde a bi nganda wena. K$ m$ z$ olo a, n& $
n& m& a olo gba gb&l& saâde ni. N& nde a ba wena a bili ng$ tia te, wa gbĂ a do sĂĂĄ g$,
tati a bili ng$ tia te. A dĂ mulu wena, m$ gi a, k$ a m$k$, k$ m$ ny$ng$ a, n& nde a
saâde a ba ndĂ âdĂ ndĂ âdĂ, ya a unu sĂŹrrr. G&n& k$ wa hĂŁ hĂŁ m$ a gulu dĂ a iko nde, ya
we t& zĂlĂ m$ g$, we k& m$ kpa g& a fala s$mb$ k& ngboo. A nawili, wuko nyĂngĂ a
g$. (m& a bĂlĂ, wuko a ny$ng$ a ny$ng$ !!)
d) Wa d& ndala a do ndasa bisa, n& wa yulu s&ngg&f$l$ zĂŁ n&.
kĂČlĂłfĂ©kĂČlĂłfĂ©kĂČlĂłfĂ©kĂČlĂłfĂ© p.3 : voir nzĂl±.
kĂĂĄkĂĂĄkĂĂĄkĂĂĄ (ron) p.6 : Ă©cureuil arboricole, commun, vivant dans les buissons (Funisciurus anerythrus);
peut-ĂȘtre quâau nord de lâUbangi existe aussi lâĂ©cureuil terrestre nichant sous terre
(Euxerus erythropus).
a) Monz : M& a hĂ d& âdo gbĂ kĂ mbĂș, n& nde a gĂŁ nĂ gbakambu g$. Sala tĂ a $
bĂčmbĂčsĂčâdĂčĂč, n& dĂ goâdo a $ tĂčsĂĂ.
16
b) A y&ngg& wena zĂŁ bili âbete, do ngbala g&l& âbete $ n& kpo kpo k& âdÂĄ gbakambĂș nâ°. M$
lo a do tap&l&, k$ m$ lo a &d& &d&, nde m$ bĂĄ s& a g$, n& a la iko. Wa kĂ fila âbĂštĂš
wén¥.
c) Bili k& wa nd$ olo wa ni wa sa li n& na gbĂ vwĂĄkĂ ndĂĄ tabi bĂlĂ kpĂtĂČ. A z$ nĂĄwĂlĂ saâde $
n& gĂ, kĂłkĂłlĂČkĂł, mbalawala, n& a lĂĄ s& g$, a yolo nĂč, a zĆĄ do kĂ z„ a ni t& nzĂ a gbaa
na, li ongba a kĂĂĄn$ wia vĂ, do onĂĂn$, kpĂšlĂ©kpĂš do osĂsĂ&, n& wa he m$ zu saâde ni
nde, s& n& de. K$ mbe g$ k$ m$ $ do wi dia âd$k$l$, n& m$ h$ do âda k& wa t& nz& m&
ni n& m$ gb& sĂĄnggĂČ mĂ mĂ.
d) A kĂ ngba a do gĂ g$, fala k& gĂ ndaka a ia, n& a yu gbaa, k$ a k$l$ fala le kĂ ia, n& a
âbĂ nwÂĄ, n& a yu n& gbaa. K$ a n& le de k$ kĂ âda a Ă nĂ, n& a âbo ma do kolonggo n& a
siki nu n& d& nza nga, k$ gĂĂ n& tĂ na & le âd$k$l$ a ni, n& kĂĂĄ âb$m$ zu a wĂkĂ fala kpo,
n& a pĂ w$l$ a d& di. Ombe wa na, & kpa fia gĂ olo kĂĂĄ.
kĂĂĄgbĂ kĂ mbĂșkĂĂĄgbĂ kĂ mbĂșkĂĂĄgbĂ kĂ mbĂșkĂĂĄgbĂ kĂ mbĂș (ron) p.6 : Ă©cureuil Ă fesses rousses (Heliosciurus rufobrachium).
kĂtĂŹ, kĂștĂŹkĂtĂŹ, kĂștĂŹkĂtĂŹ, kĂștĂŹkĂtĂŹ, kĂștĂŹ : voir mĂĄdĂșkĂč.
kĂșkĂșmĂ kĂș kĂșkĂșmĂ kĂș kĂșkĂșmĂ kĂș kĂșkĂșmĂ kĂș p.3 : voir gbĂ tÂĄnÂĄ....
kĂčzĂčnggĂș, nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ, nzĂâdĂ kĂčlĂŹkĂčzĂčnggĂș, nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ, nzĂâdĂ kĂčlĂŹkĂčzĂčnggĂș, nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ, nzĂâdĂ kĂčlĂŹkĂčzĂčnggĂș, nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ, nzĂâdĂ kĂčlĂŹ, ngbĂlĂtĂlĂŹ ngbĂlĂtĂlĂŹ ngbĂlĂtĂlĂŹ ngbĂlĂtĂlĂŹ (ron) p.7 : rat vivant prĂšs de lâeau.
a) Monz : M& a zĂčlĂ , Ă Ă fĂĂ , nyanga a $ nzengbĂše, ma ngala wena, n& t& nyanga a sa
vĂtĂ vĂtĂ ni, we k& a y&ngg& wena do ng$ âbĂtĂ. A h$a d& âdo kp±.
b) A $ fai d& nĂș lĂŹ. M$ kĂ t& m& âb$ we gb& wa nde, n& m$ nd$ bĂlĂ kĂČmbĂČnĂč do nu wakala
lâ°n$ fala k& olo nyanga wa ng$ âbĂtĂ wena ni. Wa nd$ bĂlĂ wa wena do kpĂlĂ âbete,
kaâdangga.
c) M& a zula kpo a de wena, we k& m$ gb& a kpo iko n& a we ny$ng$m$.
kp±kp±kp±kp± (ron) p.6 : ârat de Gambieâ, rat gĂ©ant, recherchĂ© pour sa chair (Cricetomys dissimilis).
a) Monz : M& a kpasa wi ti ozulan$ zam$ g& $ nĂ osĂ kĂ do nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ. LĂ ngba wi wa do
sĂ kĂ bina, we k& m$ z$ a, nde dĂ goâdo a dĂčlĂč wena, sala nu a $ kĂlĂ kĂlĂ, ma $ wĂnzĂ
wĂnzĂ. N& nde a gĂŁ n&a ng$ sĂ kĂ.
b) Wa $ wena k$ kĂ k& wa âdonggo ni, tabi ĂŁ gb&l& kĂ k& ma wia lĂ wa we $ kĂ n& nĂ. Wa
ny$ng$ wena a wala tĂš gbĂŁlĂŁkĂnĂŹ, mbulu kaâdangga, kpĂlĂ âbete, wala tĂšngĂčlĂč ni do ni,
om&n$ k& ma $ kp± ni.
c) Fala gb& a do banyanga nganda wena. Fala k& a ba bili sĂĂĄ ia, n& a bili zu a fala bili ba
do nyanga a ni, n& a âbĂlĂ ma fala kpo, n& a la. M$ kĂ we gb& wa, n& m$ âdonggo kĂ
nyĂĄnga lĂ tĂ n& m$ a mbulu kaâdangga k$ n&, tabi wala tÂŒ gbĂŁlĂŁk$ni, tabi mbulu avocat.
Wa a osĂ âdĂš wa nd$ bĂlĂ wa do ina g$, we k& wa ba bili do t& zu wa $ n& ozula ni iko.
Wa tĂ âb$ do gba we na : âWe ny$ng$ kp± z&l& m$, n& m$ zĆĄ nyanga lĂ gbĂ tĂâ.
d) Wa tĂ do gba we na : âSaâde kp± nal&, mĂlĂ n& do zu aâ. We be na kp± a sĂ âdĂš ÂŹ g± be
g$, wa we t& gi a, n& wa gbala sanga n& g$. M& a l&ngg& sila, a tĂ ma hĂŁ k&n& a k& a t&
f$l$ k$ sanin$ we lu do kà , we ny$ng$ do kp±. N& nde mbe g&n&n$ h$a, n& a kà we hã
hĂŁ wa g$. N& a na, & n& we a zĂŁ & Ăą.
kpĂ kĂ lĂĂ , ngĂĄlĂ gbĂĄkpĂ kĂ lĂĂ , ngĂĄlĂ gbĂĄkpĂ kĂ lĂĂ , ngĂĄlĂ gbĂĄkpĂ kĂ lĂĂ , ngĂĄlĂ gbĂĄ (rum) p.6 : âCob de lâUbangiâ, âtagbaâ, 90 cm., commune en savane her-
beuse, souvent en groupes (Adenota kob).
a) M& a osaâde wa $ n& zamb&l& ni, n& nde g&l& wa dulu wena, t& wa $ fila.
b) Wa $ li zĂ.
kp±kÂŒlÂŒkp±kÂŒlÂŒkp±kÂŒlÂŒkp±kÂŒlÂŒ (ron) : esp. de ârat de Gambieâ, mais plus petit.
M& a kp±, nĂ ndÂŒ Ă Ă sĂkĂkĂ ni.
17
kp„lĂČâdĂČkĂnyĂkp„lĂČâdĂČkĂnyĂkp„lĂČâdĂČkĂnyĂkp„lĂČâdĂČkĂnyĂ (wĂlĂ kp±) (ron) : nom donnĂ© au rat de mĂąle Gambie.
a) Monz : M& ÂĄ kpo kp±, n& nde Ă a wili n&. Loâdo a dïżœ t& w$k$s$ be sïżœ, nde ma z&l& a
wena, n& a âbili ma do gogo a doâdo. Loâdo Ă ma a kĂnyĂĂ.
b) Fala k& m$ z$ t& m& âb$ dolo olo wa, nde mĂ yĂ gĂ, âbĂlĂ m$ $ kper kper kper, n& m$ ïżœ
na m& a li dolo kp„lĂČâdĂČkĂnyĂ.
c) Wa nyĂngĂ kala zĂŁ a g$ we k& a a zula iko.
kpĂlĂ kpĂlĂ kpĂlĂ kpĂlĂ (ron) p.7 : souris Ă dos striĂ©, commune (Lemniscomys striatus).
a) Monz : M& a zula, tĂ a ma g&z& do fĂ n& do fila n&, ma $ kpĂrĂkĂ kpĂrĂkĂ $ n& t& sĂndĂ© ni.
b) A $ wena lĂ zĂ. Do tĂ„ nde a yĂnggĂ yali g$, a y&ngg& fai do gba wese.
c) A ïżœ ti kp$ bĂlĂ zula wena. M$ nd$ bĂlĂ zula do lĂ zĂ, n& m$ gb& s& okpĂlĂ wena. Do tĂtole,
nde m$ kpa s& kp&la lĂ bĂlĂ zula g$, k$ wese gĂ, k$ m$ n& we âdafa âdÂŹ n&, n& m$ kpĂ s&
kp&la nde a ba bili. OwĂ yali tĂČlĂ do owi zĂlĂ wa d& sila a do ina m$ lĂ nggÂĄ, we k&
kpĂlĂ tĂ a hĂ s± wena, a yĂș yu wena. OwĂ yali &ngga wa gi ina ni hĂŁ otolon$, tak$ tĂ wa
hÂłsÂł. N& wĂ zĂlĂ a gi ma, tak$ a ny$ng$, n& tĂ a gbĂngĂ t& g$n$ ogazan$.
Wa âbĂ do gba we na :
Lengge tĂ & gb&a kp&la t& k$ni kombonu.Lengge tĂ & gb&a kp&la t& k$ni kombonu.Lengge tĂ & gb&a kp&la t& k$ni kombonu.Lengge tĂ & gb&a kp&la t& k$ni kombonu.3 Var. : Z$ m$ gee ua li naa kp&la.
G.n.n : m$ zïżœ t& m$ t& m$ k& ma do ngam$ boe ni, n& ngam& ni ma kpa n& m$. Wa tĂ
ma do mbula hĂŁ wi k&, ngam$ boe, n& nde ongba a vĂ wa yu, n& a kĂ we yu n& g$, n&
a âbana t& zïżœ tĂ a iko, n& ngam$ ma kpa a ni.
lĂškĂ©dĂšlĂškĂ©dĂšlĂškĂ©dĂšlĂškĂ©dĂš (nyĂngĂkĂnĂŹ) (rum) p.6 : antilope ressemblant au ângbĂĄmĂčâ (Cephalophus sp.?).
a) Cath : T&l& tĂ a wia kĂ vĂ do k& âda ngbĂĄmĂč, a $ âb$ fĂlĂ . N& nde ny$ng$m$ nu a ta m&
âb$ wena a k$nin$ k& ma âbana lĂ f$ Ă ni. Ma k& wa ia lĂ a na nyĂngĂkĂnĂŹ ni.
b) Fala yali âda wa wena a nu ngbaka f$, we fa fala k& k$ni do ma ni tak$ a ny$ng$. A z$
na wa wa f$ k$ni, k$ ma kula ia, nde a ny&l& di ni g$, a ny$ng$ k$ni gbĂĄĂĄ, k$ zĂŁ Ă hĂ, n&
a $ d& nu ngbaka fĂ kĂni ni na, z„ Ă hâ°lâ° nde, nĂ & t& we ny$ng$ mbĂ© n& ĂkĂł.
c) Wa nd$ bili a nd$a, wa nd$ li dolo olo a. Tabi wi yali ngumbe kpa a, n& a nd$l$ a iko.
Owele vĂ wa ny$ng$ a iko.
lĂngĂlĂngĂlĂngĂlĂngĂ (ron) p.7 : porc-Ă©pic, vit oĂč il trouve des abris sous les rochers (Hystrix sp.).
a) Zagb : Wa a saâde, wa gĂŁ n&a ng$ bia, gĂŁ wa wia do tĂČlĂ. Wa a kpasa wi ti ong&nz&,
we k& tĂ t& wa dĂčlĂč n&a ng$ k& âda ngĂnzĂ. Owukon$ wa gba do lĂ wala zĂč.
b) Wa kpa wa wena t& kulu âdua BodatĂ do tala len$ Ă mĂ. Wa ïżœ tĂ ny$ng$ k$ni wena! Fala
k& zugolo wa dïżœ k$ni âda m$ ia k$ m$ dĂ nganda we âbĂlĂ ma d& k$ t$a g$, ya m$ kpĂĄ
s& ma do wala olo n& g$.
mĂĄdĂșkĂč, kĂtĂŹ, kĂștĂŹmĂĄdĂșkĂč, kĂtĂŹ, kĂștĂŹmĂĄdĂșkĂč, kĂtĂŹ, kĂștĂŹmĂĄdĂșkĂč, kĂtĂŹ, kĂștĂŹ (ong) p.5 : 1) lamantin, vivrait au confluent Lua-Ubangui (Trichechus sene-
galensis); 2) ĂȘtre lĂ©gendaire (voir âCroyances et Ritesâ).
a) S&n&m$na : MĂĄdĂșkĂč a a saâde âdĂ lĂŹ; mili zu a $ gb&s& gb&s&.
b) A $ nĂș lĂŹ, n& nde wa âda l& nga bina.
c) N& nde l&ngg& k& owin$ wa tĂ ma ng$ maduku, n& k& mi zila ma ni ma kĂ. S$& g& m$
n&a k$l$ lĂŹ, n& m$ dĂŁ we, k$ ma ny&a. N& mbe g$, n& maduku a yolo d& 'd$ lĂŹ, n& a h$,
n& a fi zu a 'd$ lĂŹ, mili zu a $ gb&s& gb&s& ni, n& a fi zu a 'd$ lĂŹ, n& zu a 'b$ vĂ; n& a t&,
n& a y&k& mili zu a d& t& we ti m$ ni, n& we ni bi vĂ. K$ m$ n& gbanga n&, ya we ti m$
g& bi sĂ„. HĂŁ fala k& wa n& 'b$ do bĂ, wa sa li n& na bĂ kanza, n& wa kala ma olo m$ vĂ,
n& wa usu, m$ kpĂĄ 'b$ ma g$. We k& wa kĂ ma wena. N& wa kala bĂ& ni, n& wa la n& si
gele fala.
3 Kombonu m& a bili, wa nd$ hĂŁ ozula : âkombonuâ est un piĂšge Ă rats.
18
HĂŁ fala k& m$ ïżœ na, wi a wan$ ni g$, n& m$ m$ ng$ e sila m$ ng$ ngba m$ wi yali
&ngga, k& m$ y&ngg& do a ni na, a kala bĂ&, a usu, n& nde ma ni g$.
HĂŁ fala k&, ngba soe m$ t& da galïżœ, hĂŁ m$ ba wala olo wa ia, n& mbe g$, n& wa kala
k$y$n$ ni nu galïżœ vĂ, m$ kpĂĄ wa do dia n& g$. A ba galïżœ 'da m$, n& a fi nza nga, n& a ba
k$y$ nu n& iko.
K$ fala k& m$ nd$ bili, n& bili 'da m$ ba maduku nde, n& m$ n& n& we z$ bili, n& nde tili
ba li m$ wena. Ya m$ hĂ s& d& ng$ a dĂ nĂ ni g$. MbĂš m$ n& s& ni gbaa, m$ n& k$l$ do
bili nde, n& ng$ n& vĂ a kutu iko, m$ k&ngg&l& bili zĂŁa, m$ kpĂĄ g$, n& m$ si iko. Gbaa
ma n& h$ 'do tÄ tal& tabi nal& we h$ ng$ p$s$ ni, n& nde a mbulu ia. N& m$ n&, n& m$
kala ikita a mili zu a, do gbĂŁlĂŁ a, we si we d& do ina t&k& m$ mĂ m$ iko.
We k& mili zu a a ni, wa d& do ina t&k& m$. Do mbe wi to kartin$, wa d& do ina to karti
mĂ wa. N& wa d$ gbĂŁlĂŁ n& do mbito, n& wa k$ t& m$ gole 'da wa. K$ wa n& n& zando
ia, n& 'da kĂĄlĂĄ g$, n& wa h& m&n$ da dĂ iko. (M$ zĂ l&ngg& ng$ mĂĄdĂșkĂč, kĂtĂŹ)
mĂkĂlÂĄmĂkĂlÂĄmĂkĂlÂĄmĂkĂlÂĄ (M$ zĂ l&ngg& ng$ m$k$la) : Etre de la forĂȘt; personnage lĂ©gendaire.
a) Cath : MĂkĂlÂĄ a sĂ sa'de. A $ n& wele : gaza a b$a, kĂ a b$a, ya a dĂčlĂč $ n& wele g$, a
$ be lototo. N& zu a $ gbĂsĂwĂlĂ, zu a wa wala. Mili zu a ma ala gbĂsĂ& gbĂsĂ d& 'do
g&l& a. Wa he m$ na : hu hu... (O'bos&ngb&n& wa na, m& a mĂ dĂșkĂč).
b) A $ zĂŁ ng$nda, do zĂŁ vu'da. A $ ti mbe te li n& a kosotana (gbĂ yĂČlĂČ tabi kotomangga).
N& ti ma ma $ n& be t$a, ma $ gbĂčlĂ (ti n& kolo de wena) nĂ k$ t$a n& li & ni. Kpongbo
dungi 'da a a kusuk$la.
c) Wa y&ngg& yali 'da wa zu wa d$a n& ge nde ni. Wa kpĂĄ wa dĂ dĂ g$. Fala k& kolo t&,
n& wa m$ ng$ dĂŁ we 'da wa, n& ma kutu zu k$lan$.
d) A ba m$, ya a gbà m$ g$. A usu m$ kà tÄ b$a tal&, s& n& a da kà a t& m$. M$ h$ nza,
n& zu m$ $ dĂŹlĂČ, n& li m$ $ wĂ©kĂ©lĂ©kĂ©Ă© (b$ te 'b$ zu m$)
Wa ba wi ba, n& wa d& a do 'bia wa. N& 'da fala kpo, n& wa be wala hĂŁ wi ni. Fala wa
ba mĂ do 'bia wa, n& m$ ïżœ ti m$n$ sĂ„, n& m$ kpa fia sa'de fai. Tabi m$ nd$ bili, ya ma
Ă nĂč g$. N& 'da fala ni, n& m$ d$ngg$ wa.
M& m$ d$ngg$ do wa ni m& a, m$ fa fila bĂ mbĂ nggĂČlĂČ, n& m$ 'bili ma d& k$ kpana lĂŹ,
n& kĂ n& $ tal&, n& m$ t&kp& ma, n& m$ d& ndaba t& nu mba wala, n& m$ a d$a bĂ ni d&
t& n&. N& m$ gb& s& sa'de fai. (BĂ mbĂ nggĂČlĂČ m& a tĂ„ bĂ k& gbĂŁlĂŁ n& gĂŁ wena ni).
(Wa k& wa z$ wa ni, wi a owan$ gal&ngba tana wa ni).
mbålåtåmbålåtåmbålåtåmbålåtå (ong) p.5 : cheval, rare dans la région.
a) Zagb : M& a saâde a $ n& ngĂmbĂ ni, n& nde a ĂĄ gÂź, n& nyanga a ma ngĂĄlĂĄ âb$ d& ng$
wena. MbĂšÂŒ n& tĂ a Ă tĂż, n& mbÚé n& tĂ a $ fĂlĂ ngĂČĂČ.
b) M& a saâde âda le. A ny$ng$ ÂĄ bĂčlĂșkĂč tabi gĂšlĂ© ny$ng$m$ k& wĂšlĂ© a dala do Ăą ni.
c) M& a saâde a ba tole wele tabi otolen$ âda wĂšlĂ© Ă .
A ïżœ ti yĂč yĂč wena. Wa kpo f&l& nu a, kĂ wĂ kĂ„ ng$ a, k$ m$ to f&l& ni, sĂ n& a ndo yu do
m$ dĂȘ. K$ fala k& w$ ba a wena, n& nde a kĂ s& we n& n$ d& dati g$.
M& a saâde k& a do nĂlĂ zĂŁ wena. Fala k& zĂŁ a nĂlĂ, k$ a mbaâda li sila m$ do kĂ a, n&
m$ fe do ti.
mbĂ ngĂ nĂ , bĂnggĂmbĂ ngĂ nĂ , bĂnggĂmbĂ ngĂ nĂ , bĂnggĂmbĂ ngĂ nĂ , bĂnggĂ (rum) p.6 : grande antilope des forĂȘts, 125 cm, brun-roux zĂ©brĂ©e de
raies blanches.
a) Cath : M& a gĂŁ saâde, a gĂŁ $ n& ngĂmbĂ ni. DĂŁ tĂ a ma yĂlĂ d& nĂč do fĂĂĄ n& do tĂŒ n&.
DĂŁ tĂ a de wena. Fala a ba bili, n& nde a kĂ na, Ă bĂ bĂlĂ g$, dĂ ĂĄ dĂ ni, kĂ d„ tĂ Ă bĂșsĂș
g$.
b) Wa kpa a wena t& li zĂ.
c) We ny$ng$ a ma wia na, wa Ă© nu mĂ ĂĂ sĂ, nĂ g$ n& t& m$ ma kpĂĄ do zĂlĂ kĂyĂ vĂ.
19
Fala wa gb& a, k$ wa ba k$ya k& wÂŹ gĂmĂ do Ăą ni, k$ wa be ma si ng$ t& le âda n&, n&
n& kpa dani bolo wena, n& okpal&n$ âda n& $ n& nzñ, ma dĂ dĂĂ sĂ vĂ.
mbĂ, mbĂłkĂČmbĂ, mbĂłkĂČmbĂ, mbĂłkĂČmbĂ, mbĂłkĂČ (rum) p.5 : âantilope cochonâ, le plus grand des cĂ©phalophes, 85 cm., lâarriĂšre-
dos jaune (Cephalophus sylvicultor).
a) Zagb : M& a saâde, a gĂŁ n&a ng$ ngbĂĄmĂč, n& dĂș âda tĂ a ma la k& âda ngbamu. Sala tĂ a
$ fĂlĂ ngĂČĂČ ni. A ko wena a be kpo iko, k$ fala k& sab&l& âda a ma dĂlĂ wena, s& n& a ko
b$a b$a de.
b) Wa kpa a zĂŁ k$la, zĂŁ bĂŹlĂŹ, li zĂ do âd$ lĂŹ. A ny$ng$ wala te tabi zu nwĂĄ kaâdangga.
c) Wa bĂlĂ ndala a do biĂŁ bĂlĂ.
mbĂłmbĂČmbĂłmbĂČmbĂłmbĂČmbĂłmbĂČ (rum) p.6 : esp. dâantilope cochon, plus petite que âmbĂâ (Cephalophus sylvicultor).
mbĂșsĂčmbĂșsĂčmbĂșsĂčmbĂșsĂč* (carn) p.3 : chat domestique, gardĂ© ça et lĂ dans les villages.
a) Monz : Wa a nu f&l& gĂ, n& nde wa dala wa dala. M& a sĂ âdĂš kpo, a de wena, we k& a
do gb„l„ zĂŁ a n&a ng$ tĂČlĂ, n& a kĂ ndïżœ g$. Mbusu Ă ngĂ mĂ Ăâ° âdĂ mĂ, yÂĄ mĂ ndĂĄkĂĄ Ă
gĂ. K$ m& a tĂČlĂ n& m$ ndaka s& a.
b) Mbusu $ k$ t$a, n& a d& m$ $ n& be wele ni, a z$ m$ do ny$ng$m$ ia, n& a t& gbaa n&
a yolo d& dati m$ ngboo, tabi mbÚ, n& a kÄ d& ng$ ku m$ we duzu ny$ng$ m& ni. Wa
kĂa wena a fala k& ma ba we bĂą. A n&, n& a kasa d& ngbala oben$, tak$ bawe tĂ wa a
tĂ a. Tabi a $ âb$ k& zĂŁ kĂčsĂŹ.
c) Ny$ng$m$ nu wa a : ngåmbÚlé, gà sà bÏndà do ka, l& wia we tà na ny$ng$m$ và k& wele
ny$ng$ ni, n& nde mbusu ny$ng$ ma ny$ng$ iko. Mbusu $ k$ t$a n& nde zula kpo
âdĂĄngĂĄ kpal& tÂĄbi ny$ng$m$ nĂč n& g$! Fala k& a z$ saâde ia, k$ a kĂ we ba a nde, n& a
d& kpasaa $ n& m& gĂĂ d& zam$ Ă ni, a nd&m&l& tĂ a âbĂkĂ âbĂkĂ âbĂkĂ, n& a bĂ„lĂ„ fala kpo,
n& a ba zula tabi saâde a kpa a ni.
d) Wa ba zĂŁ, n& wa ko wena tabi nal& tabi m$l$. Fala k& k$ zĂŁ mbusu z&l& wena, n& a
ny$ng$ zu onwÂĄ, n& a gulu ma tak$ ma n&, k$ ma diâbili oâdĂŁm&n$ k$ zĂŁ a m$ ni vĂ, k$
a sĂ ma. N& nde a nyĂngĂ nwa ni âbĂș âbĂș g$, n& a gulu iko.
M& a saâdĂš wa ny$ng$ a ny$ng$, wena a owi wĂlĂŹ.
mbĂșsĂșmbĂșsĂșmbĂșsĂșmbĂșsĂș zÂĄ zÂĄ zÂĄ zÂĄmĂmĂmĂmĂ (voir gĂ lĂ wĂ lĂ , ngbĂlĂwĂlĂ, ngbĂnggĂ) (carn) p.3 : chat sauvage, un peu plus
grand que le chat domestique, com. partout (Felis lybica).
a) Monz : LĂ ngba wĂ wa do wĂšlĂ© k& l& tĂĂŁ we âda a g& bina, n& nde a gĂŁ be la mbusu, n&
tĂ a ma $ bĂzĂ bĂzĂ. âBali m$ kpo, a ni a kĂ we z$ ndala t& wele g$. Fala z$ tĂ a nganda
wena.
b) A $ fai do zam$ k$ fia tà dole, n& a h$ we y&ngg& wena do tÄ. N& a ny$ng$ wena a m$
s$kpĂŁ.
c) A h$ ia, n& a ma ng$ sa m$ hã wÚlé k& nza nga ni tak$ a $ do a. N& nde fala k& m$ zele
na mbusu zam$, n& m$ ïżœ na m& a wili n&. We k& m$ dala a nza nga gbaa, k$ a gĂŁ, a
d&a tabi sab&l& tal& we h$ t& m$l$ ia, k$ m$ gbĂ a g$, n& a le zam$, n& m$ fa a zĂŁa, n&
m$ lengge na, wa zÄ a zÄ, ya ma ni g$. N& nde nà å mbusu lé zãmà g$, tati a wili wele
k& iko.
M& a saâde tunum$, we k& a hĂ© m$ ia, n& t& m$ d& zĂĂ iko. Hia m$ nu a ma si tĂ & be sïżœ
do k& âda gele mbusun$.
mpĂșndĂ mpĂșndĂ mpĂșndĂ mpĂșndĂ (ong) p.5 : Ăąne, connu de nom, ne se voit plus.
ndĂ ndĂ ndĂ ndĂ (rum) p.5 : âorebiâ, petite antilope de savane herbeuse, 60 cm., cornes de 15 cm., assez
commune (Ourebia ourebi).
ndĂškĂ©âdĂšndĂškĂ©âdĂšndĂškĂ©âdĂšndĂškĂ©âdĂš (ron) p.7 : souris naine, assez commune (Leggada bella).
20
a) Zagb : M& a âda be zula sïżœ, a hĂ be m$ g$, a gÂł vĂ $ n& nu kĂ wi g& g$, nde a $ fĂĂ .
b) A y&ngg& wena do k$ f$, wĂ©na wena tĂ ti gĂlĂ kpal&n$ $ n& yĂnggĂ, kĂnĂŹ, nzĂČ. Wa $ d&
nu bilin$ iko.
c) A bĂĄ bili kombonu ngboo g$, n& nde a ïżœ m& g& ti kp$ bili zula k$t$ wena. N& m$ m& g&
a fe t& n& âda kĂĄlĂĄ g$ m& a taku. Wa nyĂngĂ a g$, tÂĄbĂŹ ÂĄ obe s& n& wa ny$ng$ wa de.
Fala k& m$ ny$ng$ a ia, k$ m$ a k$ni ng$ yĂ nggĂĄ âda m$ ia, n& âd$k$l$ ma nyĂlĂ g$, n&
m$ n& gbanga n&, nde ma ia. (M& a bĂlĂ, wa ny$ng$ a ny$ng$).
d) Wa sa âb$ li a na, ĂnĂngbĂ nyĂ.
ndĂmĂ ndĂmĂ ndĂmĂ ndĂmĂ (cha) p.2 : chauve-souris gĂ©ante, frugivore, commune localement (Eidolon helvum).
a) Zagb : M& a nu f&l& pipili, n& nde nu a g± wena. Zà a ma n¥ nålà , ma si f³å d& k$ n& i.
âBaka a wia kĂ do âbaka pipili, n& nde ma gĂŁ wena. gogo a ma $ sĂkĂkĂĂ, n& nde zĂ€ n&
ma ĂĄ âbĂlĂ, n& nu a n& tĂ wena. Wili zu gogo a boe. a he m$ âĂĂ ĂĂ ĂĂâ.
b) Wa kpa a zam&n$ vĂ tabi âda le. A ny$ng$ wena a wala mangge tabi wala bĂčlĂč.
c) A y&ngg& wena do tÄ, k$ fala k& m$ z$ a t& bÄlÄ n& do gba wese, n& nde a z$a
gbĂ gbĂ lĂ dÂĄnggÂĄ.
Do tÄ, k$ a zà dÏlⰠia, n& a ba wala te d& nu a, n& a la, n& a dungu gele fala, s& n& a
ny$ng$ ma de.
A d& n$ wena, gÂł Ă ma $ n& zĂŁ âbaka wi g&. Wa ny$ng$ a ny$ng$.
nnnndĂlĂŹdĂlĂŹdĂlĂŹdĂlĂŹâbĂâbĂâbĂâbĂ (ron) p.7 : rat des champs.
a) Zagb : M& a zula, a g± be g$. Li âdo a ma a tĂ„, n& ti nguâdu a ma a fĂĂ . Do a boe. M$
z$, n& m$ lengge na a a be zula, n& nde m& a sĂĄlĂ tĂ a iko.
b) Wa kpa a t& zam&n$ vĂ. A ny$ng$ a k$ni, kaâdangga, nzñ, do fele âbete, n& a $ k$ kĂ.
N& nde wa $ k$ t$a âda wa dĂlĂ wena.
ndâ°tĂĂ ndâ°tĂĂ ndâ°tĂĂ ndâ°tĂĂ (ron) p.7 : souris des cases, moins nombreuses depuis lâarrivĂ©e des chats
(Mastomys coucha).
a) Zagb : Ndâ°tĂĂ a a zula, dĂŁ tĂ a bina, sala nu a $ wĂnzĂ wĂnzĂ (ma dulu wena). A g±
ngboo g$, Zala a gĂŁ n&a ng$ wele k& zam$ i do'do. M$ d$ a, n& 'do a ma gbini ndĂșlĂ
(mĂĄ sĂ dĂ ngĂ ngbĂ), n& ti g&l& a ma bili ngĂšlĂ©lĂ©.
b) A a sa'de wila le, a $ k$ t$a âda win$, n& nde wena k$ ĂŁĂ„ t$a.
c) A ny$ng$ 'bulu ny$ng$m$n$ olo win$. Wa kpolo k$ kpana ka, wa ny$ng$ Ăa tulu, fio,
nzo, k$ni, nyanga wi. Fala wa ba zĂŁ ia, n& wa ny$ng$ nyanga win$. A ny$ng$ nyanga
m$, k$ m$ n& gbanga n& iko, n'a ufu ma gĂĂĂ na, ma gĂ.
d) Ndit$a yolo t& fĂ zula. Kuti k& wele d& t$a gbĂ Ă ni, ya fo ndit$a bina. N& ogele zula wa
t&, n& zĂa we k$ t$a ba t& wa vĂ, n& wa d& ndit$a. Dati ngboo, wa ny$ng$ wa ny$ng$.
K$ fala wa d& ndit$a do'do, ya wa nyĂngĂ 'b$ wa g$. Wa sa li wa na ndâ°tĂĂ , we k& zĂa
we do ondĂ k$ t$a unu t& wa.
ndĂčkĂ ndĂčkĂ ndĂčkĂ ndĂčkĂ (gĂnggĂlĂ) (carn) p.3 : serval tachetĂ©, avec queue dâ1 m.; en chassant Ă Bokilio,
rencontré 2 exemplaires; ils se dressaient sur les pattes de derriÚre (Felis serval).
a) Zagb : Nduku a sa'de, a $ n& gĂ ni. GĂ a nyĂngĂ a g$. Mbe fala kpo wa mba do gĂ t&
fala $i kpo. La ngba wi wa do gĂ bina. A gĂŁ nĂ gba gb&l& tolo ni, n& zu a $ kili. Sala tĂ
a dĂčlĂč g$, ma $ fĂștĂș fĂștĂș. ĂlĂ kĂ a $ 'b$ n& k& 'da gĂ ni, n& a do foko ĂlĂ kĂ a boe.
Gogo a $ ngĂnzĂlĂnzĂ. Ng$ng$nz$ do a $ tĂ„. Sala nu a ma $ kĂlĂ kĂlĂ. DĂŁ tĂ a $ n& dĂŁ
t& gĂ ni.
b) A $ zĂŁ ndubu, do ti tia te, n& fala yali mĂ a a 'do le, zĂŁ bili do li zĂ. Fala a kĂa ma fĂ a
olo kolo, do sanga titole.
ïżœ A ny$ng$ mulu m$ fai : k$la, be dua.
21
ïżœ A sĂ âd$l$, ya ma sĂ„ a sala sa'de iko. A do sabele mĂ a boe, tua k& a nĂ nza mba
mba g$. Fala a kpa ĂŁ g$t$ kĂ, n& a sĂ k$ n&.
ïżœ Wa fulu ndala a do koe.
ndumbandumbandumbandumba : âokapiâ, 170 cm, petites cornes, brun chĂątain, striĂ© de blanc sur les fesses; trouvĂ©
en plusieurs endroits en Ubangi (Okapi Johnstoni) (Businga, Molegbe, Libenge).
ngĂĄlĂ gbĂĄngĂĄlĂ gbĂĄngĂĄlĂ gbĂĄngĂĄlĂ gbĂĄ : voir kpĂ kĂ lĂĂ .
ngåmbÚléngåmbÚléngåmbÚléngåmbÚlé (ron) p.7 : rats des cases; aurait été inconnu jadis; leur invasion a chassé la
souris (Rattus rattus).
a) Monz : M& a zula k$ t$a. A g„ n&a ng$ ndâ°tĂĂ , n& do a dĂčlĂč wena, nĂ tĂ nĂ ĂĄ sĂâdĂkĂkĂ
ni. Ti ngu'du a ma $ a fĂa tabi ngbÚÚ ni, n& li 'do a ma ĂĄ tĂ„. Do a ma dulu wena, n&
zala a ma ĂĄ dĂ.
b) A $ k$ t$a ia, nde a âdanga m$ wena, $ nĂ : ny$ng$ kpala nzo, k$ni, ny$ng$ kula saâde
tabi k$y$, âdonggo zĂŁ l„, kala oĂÂł tulu goâdo n& d& k$ kĂ, n& d& lĂ n& t& nwa falangga do
sa, n& a ba, n& a fĂ tĂ a do ma k$ kĂ. M$ ny$ng$ ka, dia sanggo do tĂ„, k$ m$ fĂlĂ kĂ m$
g$, k$ yala n& ng$ m$, n& ngambele ngete zu kĂ m$ fai, k$ ma kpa nga k&, k$ m$ n&
gbanga n&, n& a ufu ma do zĂ a ff.
Wa âdonggo nĂčĂŹ d& nguâdu d&l& t$a n& wa $ do n&, tabi do zĂŁ d&l& tĂĂ ngbĂło.
c) Wa nyĂngĂ ngambele g$, we k& ny$ng$m$ nu wa d&l& wena. MbĂš, k$ wa mi fio k$l$ do
ti mĂČnggĂlĂ t$a nde, n& ogambelen$ wa d& s& a nga fai na, wa h$a t& mbulu fie ni, k$
wa ny$ng$ ma. K$ n& e âb$ föⰠnyĂkĂtĂĂ, n& âdĂ fĂ fala n& g$, tabi n& gĂč m$ zu ma g$,
n& m& s& a fala yali âda wa, m& wa kpa ma, k$ wa ny$ng$ ni. Wa zĂlĂ s& kala gbĂŁlĂŁ n&
d& nu wa we y&ngg& n& g$, k$ mbĂš g$, n& wa la om&n$ ni d& t& âda ny$ng$m$ nu n&, $
n& fÄ, sama ka, lÏ, ni do ni.
ngĂ ndĂŹngĂ ndĂŹngĂ ndĂŹngĂ ndĂŹ* : 1) esp. de cĂ©phalophe roux de la grandeur dâune chĂšvre. Les cornes sont moins
longues que celle dâune chĂšvre; 2) aussi nom dâun piĂšge (voir piĂšge).
a) Cath : M& a sa'de, a gĂŁ $ n& dua ni, sala tĂ a $ n& sala t& dua ni, n& nde a $ fĂlĂ . ZĂĄmba
zu a boe, $ n& k& âda dua ni, ma dĂčlĂč wena g$.
b) A mb$k$ wena, n& a y$nd$ wena. Ma wa tĂ na: âMĂ y$nd$ $ nĂ naa ngĂ ndĂŹ niâ. âM$ zĂ
mĂ nyĂt±à nĂ ngĂ ndĂŹ niâ.
ngĂlngĂlngĂlngĂlÂĄÂĄÂĄÂĄ (ron) p.7: rat Ă poils assez raides (Tatera dichrura). a) Monz : M& a zula, sĂĄlĂĄ tĂ a $ kĂlĂ kĂlĂ, ma $ bĂ© ĂĄ du, n& ma $ ngĂČĂČ $ n& t& fila nui ni.
Wa gã wena, n& t& wa $ ngbÚngbÚlÚngbÚÚ. Wa $ n& ngambele ni, n& nde wa la ngba
wa sïżœ we duzu sala t& wa iko, we k& sala t& ngambele $ tĂż.
b) Wa $ wena k$ tĂ dole, n& wa y&ngg& do ti bĂčlĂșkĂč do gba wese. Wa ba wena a bĂlĂ
zĂ nggĂ ndĂŹ k& wa nd$ ma do mĂ gbĂ gbĂĄ ni. Wa a zula kpo m$ d$ wa, nde n$ t& wa d&
kĂnyĂ kĂnyĂ d& li we.
c) N& k& âda gaza : fala g$n$ gaza wili, wa ĂlĂ ndala k& ng$, n& wa ĂlĂ k& ti n& âb$. Ndala
k& ti n& ni wa sa li n& na ngĂlÂĄ (voir Initiation).
ngĂnzĂngĂnzĂngĂnzĂngĂnzĂ (ron) p.7 : rongeur, queue Ă poils raides, Ă©pineux Ă la queue, assez rare (Atherurus
africanus).
a) Monz : Ng&nz& m& a saâde, wa a nu f&l& ĂlĂngĂ, we k& tĂ t& wa $ kpasaa $ n& k& âda
ĂlĂngĂ ni. TĂ tĂ a ma $ kĂlĂ kĂlĂ g&z& do fĂĂĄ n& do tĂŒ n&. N& nde wa g± vĂ $ n& olĂngĂ
g$, gĂŁ wa $ n& gĂŁ lapin ni iko. N& nde m& a s$mb$ saâde $ n& bâ°ÂĄ nâ°, a de wena !
b) Wa $ fai ti k$la tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi nĂș ngbaka lĂŹ. Ny$ng$m$ nu a a wala ngĂČzĂ©, mbulu
kĂ âdĂ ngga. âDa kala mbĂșlĂș wa g$, wa ba bĂlĂ sĂĂĄ ia, k$ âda fala wa ma ng$ bi n& ni, ya
ozïżœn$ wa t& âb$ t& ko ti ndala t& wa ni do tĂ tĂ gbaa, k$ a n& fe nĂ, n& a ma ng$ unu do
22
ti iko. N& mbĂš âb$ g$ k$ a ba bili, k$ fala a bi ni fai k$ zĂŁ a n$l$ ia, n& a ny$ng$ kĂ a d& lĂ
bili ni, n& ma âbĂli, n& a la ma d& di, n& a yu do zugbulu n&.
c) Fala k& m$ gb& a, k$ dati ny$ng$ a, n& m$ sulu a do ba we li vĂ, n& m$ ma ng$ kpĂlĂ tĂ
t& a ni, gbutu ma kpĂčĂș, kpĂčĂș vĂ, n& m$ yaya a do we na, tala k& ma âbana be fĂștĂș fĂștĂș
ni ma b&l&. âDo n& n& m$ gba zĂŁ a, n& m$ fo kala zĂŁ a, n& m$ da nĂč, we k& ma fanga
wena! Wa nyĂngĂ kala zĂŁ ng&nz& g$. K$ m$ kĂ we gulu a gulu, tak$ m$ d& kula a nde,
n& ma wia na m$ ĂlĂ gidi âdo a doâdo, s& n& m$ e a ng$ we de. K$ fala k& m$ dĂ ni g$,
nde a kĂłlĂł do dia n& g$, we k& gidi âdo a ma do n$ wena, k$ m$ la ma ni, n& ma d& s&
t& m& kĂnyĂ kĂnyĂ ni gbaa, nde fo fala do k& a kolo do dia n& bina. N& nde gidi âdo a ni,
fala k& m$ ĂlĂ ma doâdo, nde ny$ng$ ma ili wena do kpanga tabi d$a ĂfĂ kaâdangga,
we k& ma d&a n$ na ge nde ni. Gulu n& a oanggalan$ wa ga do zuma na : âAa wi ba
kon$ gidi âdo ng&nz& ili do kaâdangga e...â.
Wa ny$ng$ kala zĂŁ ng&nz& do sila a g$, ma fanga wĂ©nÂĄ, we k& wala ngoze tÂŹ âb$ a
ny$ng$ nâ°, bo we fanga mÂŹ gĂ. G&n& k$ m$ hu do nwa yolo gbĂĄĂĄ na fÂł k& fo tĂ &, fala
kpo g$.
Wa tĂ âb$ do gba we na : âïżœmĂ bĂšlĂš tĂ tĂ ngĂnzĂâ, gulu n& na, zĂ ngam$ ti wele. (M$ zĂ
âb$ ngĂ l„).
ngĂŹndĂĄngĂŹndĂĄngĂŹndĂĄngĂŹndĂĄ (ron) p.6 : rat Ă ventre roux, Ă queue courte, commun (Lophurmys sikapusi).
a) Zagb : M& a zula, n& nde a g± wena. TĂ a do ti nguâdu a vĂ ĂĄ fĂlĂ . NdĂ lĂĄ tĂ a ma mb$k$
wena. A la ngbĂ do gbĂ tĂłtĂł, we k& tĂ nguâdu gbatoto dĂČ lĂ âdo vĂ ma ĂĄ fĂlĂ , n& nde k&
âda yĂŹâdĂĄ li âdo a ma bĂ© ĂĄ tĂż.
b) Wa kpa t& zam&n$ vĂ, n& a Ă k$ kĂ. Ny$ng$m$ nu a wia kĂ do k& âda gele ozulan$ vĂ.
c) M& a zula kpo a yĂndĂ wena, lĂ a sĂ g$, âdĂ kĂĄlĂĄ âb$ fio mĂ a g$.
Wa sa âb$ li a na âĂtĂngĂšndĂšlĂšâ, n& nde wele ki a gĂŁ âbana sanga.
ngĂčâbĂngĂčâbĂngĂčâbĂngĂčâbĂ, , , , ngĂndĂngĂndĂngĂndĂngĂndĂ*, yĂŹngbĂ nggĂčlĂșyĂŹngbĂ nggĂčlĂșyĂŹngbĂ nggĂčlĂșyĂŹngbĂ nggĂčlĂș (ong) p.5 : hippopotame, assez commun par endroits (Hip-
popotamus amphibius).
a) Zagb : M& a sa âde kpo k& a g± wena, n& nde nyanga a ma d& dĂ wena. Gogo a ma h$
d& nza tal&, k&n$ d& k& zã nu a ni ma b$a, n& mbÚé n& kpo ma d& ng$ nu a. Ndà lå tà a
ma a lĂ iko, n& nde ndala nu n& ma g± wena. Li holo goâdo a ma g± âb$ wena.
b) A $ âd$ lĂŹ, n& a y&ngg& âb$ nzĂą. A ny$ng$ wena a okpal& li f$ $ n& k$ni. N& a ny$ng$ âb$
k$y$.
c) ïżœ A ïżœ ti yĂč yĂč wena, n& nde a kĂŒ ng$ tia te g$, tua we dĂ nyanga a.
ïżœ A ndo y&ngg& n& âd$ lĂŹ, ma wia na, a ba âda lĂŹ d& ng$, k$ fala k& a ba âda lĂŹ si g$t$, n&
lĂŹ ma le vĂ d& k$ zĂŁ a i, tua we gĂŁ holo goâdo a. N& a sĂ s& di ni om&n$ k$ zĂŁ a ni fĂčrr
d& nza, n& ma kpĂŁ d& zu nwĂĄnĂ fĂĄrr.
ïżœ Fala k& a h$ t& f$& âda m$, k$ a ny$ng$ k$ni gbaa, k$ a n& a le âd$ lĂŹ fĂĂ, ki ni ma be
na zĂŁ a hĂa. K$ fala k& a sĂŹ ti lĂŹ g$, n& a kpolo tĂ a we ny$ng$ mbee n& iko.
ïżœ Fala k& tĂ a ma tala, k$ a z$ owi lu gĂĄn$, n& a kulu ng$ ng$ lĂŹ, n& a e li âdo d& nzĂą, ma
wia di na, wi lu gĂĄ ni a tĂ, n& a la do li âdo a ni, s& n& a kĂ de. K$ fala k& wi lu gĂĄ la
do gĂšlĂ© fala, n& a gba sanga gĂĄ do ti, n& owin$ wa ala âd$ lĂŹ iko.
ngĂșlĂčngĂșlĂčngĂșlĂčngĂșlĂč* (ou : ngbĂŹĂĄ lÂŒ) (ong) p.5 : cochon domestique, Ă©levage local.
a) Monz : Ngulu a a nu f&l& ongbĂŹÂĄ, n& nde wa dala wa dala do âda le. M& a saâde wa de
wena, âbali mĂ kpo, wa ïżœ tĂ d& nĂčlâą wena, wa nyĂngĂ mĂ wÂŒ tĂ lĂ zuma g$! N& nde m$ a
t& m$ do nulĆĄ âda wa nde m$ wĂš t& dala wa g$. Wa ïżœ tĂ âdanga sabele do t$a li wena !
N& nde dala wa $ dia ma â°lâ° do ngbĂ. We k& ni g$, n& wa kpa ngam$ ti kĂ win$ wena
wena t& gbĂŹnĂŹ nyanga wa, t& e dani t& wa ni do ni. NgĂșlĂč ba zĂŁ ia n& a kĂ we z& dangga
wena d& tĂ Ă .
23
b) âDa kĂĄlĂĄ kula mĂ wa g$. KĂčtĂ kula âdÂĄ wa fai wa ko $ n& nal& tabi mĂlĂ s& n& âdĂ” n&, n&
wa ko h$ ng$ liâbwa, âbu. G&n& k$ wa ko âb$ fala kpo iko, ya m$ kpasa vĂ ia, we k& âda
kĂĄlĂĄ gĂŁ wa g$. Wa a saâde wa d& n$ wena ! Saâde wa de wena, we k& wa gb& a ia, n&
a we nu gba d$a zu wele.
c) N& nde gĂŹ wa ma Ă nĂ gĂŹ gĂšlĂ© saâde iko g& g$, wa gi ngulu do lĂŹ g$ ! Fala k& m$ d& ni,
ya m$ fa z&l& zĂŁ, tabi tak$ saâde a bĂ m$. K& m$ wia t& gĂŹ do lĂŹ m& a k& m$ d& kula n&
d&a ni. N& nde we gĂŹ t$l$ k&, n& ma wia na m$ d& nĂ : dati vĂ n& m$ fĂlĂ t& âbĂlĂ n& kpo
kpo do dia n&, t& lĂ be sÂĄlÂĄ kpo g$, nïżœlïżœ t& n& sa, n& m$ fi k$ sasoe. Ya m& ni a m$ f$l$
k$ sasoe sa vĂ ia, n& m$ dĂł ng$ kusi, k$ m$ f$l$ t& âbĂlĂ n& kpo, n& m$ fi k$ n& Ă, f$l$
kpo, n& m$ fi k$ n& i, nĂ fai k$ ma n& e doâdo, n& m$ kpe nu n&, t& Ă lĂŹ tĂ n& g$, kpĂ© nu
n& iko. N& ma $, n& n$ n& ma m$ ng$ kÄ do Ïà tà & ni fai, ya m& ni, ya m$ a m$ kifi ma ni
na, dĂ ma nÂłlÂł d& goâdo sasoe g$. N& m$ t& d& ni fai, k$ m$ z$ na, ma ma ng$ koâbolo
ma, n& m$ t&n& n$& tĂ n& nĂ doâdo n& m$ la tala n& sïżœ, we gĂŹ do ma. Ki ni n& m$ ny$ng$
s& saâde ngulu do w& âda m$ vĂ. K$ k& wa gi do lĂŹ ni, n& ma hĂŁ z&l& hĂŁ m$, tabi m$ yu
s& zĂŁ m$, tabi m$ kpa n& âdangba zĂŁ m$ k& li a na âtĂ©nyĂ â ni.
Timb : Wa f$l$ t& n& sĂĄ, n& m$ a lĂŹ k$ sasoe, n& m$ a tĂ âd$ n&, n& m$ e li we. K$ ma
ndo nĂlĂ n&, n& nde m$ f$l$ s$ t& âbili nguli ia, n& m$ kala d& âd$ lĂŹ, n& ma nĂlĂ âdo âbu
miniti tal& we h$ ng$ âbu n& nal& ng$ n& m$l$, n& m$ e nĂč. N& m$ kala âd$ lĂŹ doâdo, n&
m$ ndo ng$ hana ma. Fala a d& n$ wena, n& m$ hĂĄnĂĄ a do kpo n$ a, k$ fala a d& n$
g$, n& m$ e gele n$ li we, n& m$ hana ma gbaa âdo âbu miniti tal&. M$ d& ni vĂ we gb&
saâde k$ mulu ngulu wa sa li a âtĂnyĂ â ni. Doâdo n& m$ kĂĄlĂĄ mulu n& âd$ n$& m$ hana
n& ni doâdo, n& m$ kĂsĂ matunggulu, n& m$ ĂĄ âd$ n$& olo n& ni, n& m$ n& hana ma sĂ„,
n& m$ gĂ©sĂ© mulu saâde ngulu âda m$ ni d& âd$ n$& olo n&. N& m$ bĂĄ lâ° k& s$ m$ sulu n&
do tĂ& t& n& ni, n& m$ ĂĄ ti n&, n& m$ âbĂlĂ tandala d& t& n&. K$ ma nĂlĂ ndĂĄmbo, n& m$
d& lïżœ n& do pĂ pĂ , n& m$ zïżœ tambala kĂ m$, n& m$ yamba na, tĂ t& n& m$ sulu s$ n& ni
ma ba nde? K$ fala ma bĂ g$, n& m$ a âb$ mbĂ© tĂ sïżœ do k& na ma t& bĂ la li ngele g$ ni.
We k& ma dia fĂ na, wa gi ngulu we duzu n& sa kpo do d$ n&. Mba g$ m& a saâde kpo
od$k$ z&l& wa d&l& k$ mulu a wena. Ma k& wele wĂš t& dĂ mulu a d$a na a ny$ng$ g$.
ngĂčmĂ nggĂČngĂčmĂ nggĂČngĂčmĂ nggĂČngĂčmĂ nggĂČ (ron) p.6 : rat Ă ventre roux, commun (Lophurmys aquilus).
a) Monz : M& a zula a $ kpasaa $ n& ng&la ni, a gĂŁ wena.
b) Wa $ k& âda wa do lĂ sala gole do ng$. Wa y&ngg& âb$ wena do gba wese, wa kĂ„ te kĂ„.
Fala k& m$ kpa a kpĂtĂŹ, n& a danga te $ n& kĂĂĄ nâ°.
c) Wa tĂ hĂŁ wi k& a gĂŁ wena ni na : âM$ gĂŁ fai, m$ $ n& ngĂčmĂ nggĂČ niâ.
d) Wa ny$ng$ a ny$ng$, a de wena.
a) M& a zula k& tĂ a vĂ ma a ngbee ni, n& nde a a gĂŁ.
b) A d& t$a âda a t& sanga gbĂŁlĂŁ ng$ t& zĂŁ ogole tabi t& zĂŁ obe ten$.
c) A $ yala wena. Do titole n& a tunu do sa ngb&âd&âd&, n& do midi n& a $ âb$ yala gbaa sĂą
kpo, s& n& a tunu de. Wa wĂš t& ny$ng$ a ng$ zĂŁ be g$, dĂ be yĂndĂ $ n& ngĂčmĂ nggĂ gĂ.
ngbà là ngbà là ngbà là ngbà là (ong) p.5 : sanglier à verrues, rare dans la région (Phacochaerus aethiopicus).
a) Cath : M& a saâde zam$, a n&a we we kĂ do ngbĂŹÂĄ, fala k& m$ zĂ kuti ngbala g$, k$ wa
gb& a, n& m$ lengge na m& a ngbia. N& nde a gĂŁ n&a ng$ ngbia. Sala tĂ a $ kĂlĂ kĂlĂ,
n& nde ndala tĂ a $ tĂż. N& kpĂłlĂł li a boe, ma âdĂČkĂš d& ng$ zĂ a. Wa zĂ dangga g$.
b) Wa kpa a wena t& li zĂ. Ng$mb$n$ li zĂ boe, n& a y&ngg& do wa.
c) Nu ngbĂ lĂ dĂčlĂč wena $ n& nu ngbĂŹÂĄ ni. Okpasa win$ wa tĂ do gba we na : âM$ t& dĂŁ
zĂ€tĂčtĂș nĂș ngbĂŹÂĄ d& k& zĂŁ ngbĂ lĂ g$â. Gulu n& na, m$ t& tĂ t& wele hĂŁ wi nĂ g$. We k&
m$ d& ni, n& nde m$ dã wi na mà a ni. N& a wé s& t& kà ma g$.
24
ngbĂĄmĂčngbĂĄmĂčngbĂĄmĂčngbĂĄmĂč (rum) (ngĂ ndĂŹ*) p.5 : cĂ©phalophe Ă bande dorsale, 45 cm., cornes de 9,5 cm.,
commun (Cephalophus dorsalis castaneus).
a) Monz : M& a saâde zam$ $ n& dĂčĂ ni, n& nde tĂ a $ fila ngbÚÚ ni.
Ng$ gĂlĂ ngbĂĄmĂč ma b$a.
1. NgbĂĄmĂč tabâ° fila saâde iko ni, a ba bâ°lâ°, n& a bĂ nganda wena gbaa na, a gĂnĂ f&l& bĂlĂ
nde, n& a lĂĄ. A ba bili si nyanga a tabi kĂ a, n& a gĂnĂ iko. K$ a ba bili ti ngbala g&l&
a, s& n& a fe dĂȘ.
2. N& mbe ng$ gili ngbĂĄmĂč wa sa li a na ângbĂĄmĂș tĂ zĂlĂ nÂĄâ. A ba bili ia, n& a waka d&
lĂ ngĂ Ă gbaa n& a lo zĂŁ a do nĂč kpĂ mĂș, $ n& k& tĂ a zĂlĂ g$ ni. N& a bi gbaa, n& a
g$n$ f&l& âda m$ iko. N& mbĂš g$, n& a to g&l& a do nĂč, n& g&l& a gbĂnĂ dĂŽ, n& a fe. N&
m$ h$, n& m$ kpa fia a d& li bili âda m$.
b) Fala ngbĂĄmĂč y&ngg& do ma ni a zĂŁ k$la do zĂŁ bĂŹlĂŹ. Wa gb& a do bili bĂ nyÂĄngÂĄ.
ngbĂlĂtĂlĂŹngbĂlĂtĂlĂŹngbĂlĂtĂlĂŹngbĂlĂtĂlĂŹ p.7 : voir kĂčzĂčnggĂș.
ngbĂnggĂngbĂnggĂngbĂnggĂngbĂnggĂ (carn) (ngbĂlĂwĂlĂ, gĂ lĂ wĂ lĂ ) : voir mbĂșsĂș zÂĄmĂ.
ngbĂŹngbĂŹngbĂŹngbĂŹÂĄÂĄÂĄÂĄ (ong) p.5 : sanglier roux des marais et forĂȘts humides (Potamochaerus porcus).
a) Monz : A a nu f&l& ongulu do ngbĂ lĂ , n& nde wan$ ni wa $ k& âda wa fai zĂŁ ng$nda
ny&l& wena, n& li wa sĂ wena! Wa kĂa wena a zĂŁ âbĂtĂ do âd$ wĂĄkĂĄlĂĄ lâ°n$ k& ma fo
kp&l& kp&l& ni.
NgĂ gĂlĂ ngbĂŹÂĄ bĂĂ : ngbĂŹÂĄ ĂkĂł, do ngbĂŹĂĄ gĂ. OngbĂŹÂĄ gĂ wa g± la li g$, n& nde wa dĂŁlĂŁ
wena. Wa âdanga kpal&n$ saf$ âda win$ wena. Wa he m$ nĂ gĂ ni, wa o dĂŁ wena. Wa
sa li wa na, kpåyélén¥, we k& wa zélé m$ g$. Wa kpa ny$ng$m$ ia, n& wa lå g$,
ny$ng$m$ e, s& n& de.
b) Wa kpa wa wena zĂŁ ng$nda. Fala k& m$ kpa wa t& yali ngumbe, k$ m$ z&a hĂŁ wa ia,
n& tala wan$ ni vĂ wa t& we bi m$. G&n& k$ m$ kĂ„ te, n& wa yulu s& nu zĂ wa t& âd$ lïżœĂŁ
te ni gbaa na, m$ tâ°ÂĄ nde, n& wa ny$ng$ m$ vĂ! Wa a osĂ saâde.
c) Saâde wa dia âb$ nĂ saâde ngĂșlĂč nâ°, ma d& n$ wena.
ngbĂŹĂĄ lÂŒngbĂŹĂĄ lÂŒngbĂŹĂĄ lÂŒngbĂŹĂĄ lÂŒ p.5 : voir ngĂșlĂč.
nyĂk„nyĂk„nyĂk„nyĂk„ (E : yĂkÂĄ) (ong) p.5 : daman arboricole, commun en forĂȘt. La nuit, on entend souvent
son cri strident et rauque (Dendrophyrax afer).
a) Monz : M& a saâde zam$, a $ n& bâ°ÂĄ ni, a $ kĂčsĂčâdĂčsĂču. Zu kĂ a m$l$, n& nde ma dĂčlĂč
gĂ, ma ngĂșmĂșlĂș ngĂșmĂșlĂș, n& ĂlĂ kĂ a t& n& boe. Ng$ gili sala tĂ a d&l& wena, ng$ gili
sala t& saâden$ zam$ g& vĂ h$ d& tĂ a zu a kpo.
b) A $ k$ nduâbu do k$ te ng$, a bĂ„ bĂ„lĂ„. Do gba wese nde a yĂnggĂ yali g$, n& a $ fĂoo, lĂ
a sĂ wena we k& a kĂ„ tĂš ny&l& wena, n& a kĂ wena a zĂŁ ndĂčâbĂ. N& do tĂ„, dati k& zu
wele gĂ t& yala ni, n& a m$ ng$ he m$.
A ny$ng$ d$l$ goâdo dua, do wala Ă©tĂ , do âbulu ny$ng$m&n$ nu dâąn$ fala k& n& le t$a ia.
K$ t$a âda n& k$l$ do nu ngbaka k$la ia, n& nyĂk„ a hĂ s& di we y&ngg& nu dïżœ olo n& ni we
fa be âbulu ny$ng$m&n$ ma âbana t& nu dïżœ ni tak$ a ny$ng$. A nyĂngĂ âb$ ĂnĂŹ wena.
c) Wa gb& a wena do bĂlĂ ĂnĂŹ. wa ini sĂ„, n& wa nd$ bili d& t& n&. Tabi wa kĂ„ a kĂ„, wa kĂ„ âda
a ng$ te i, we ba a. N& wele kpo yolo tĂ m$ nu nga we w&l& a. K$ m$ kpa a ng$ Ă, n&
m$ tafa a, n& a te! N& nde we duzu tafa a, k$ m$ dĂ zïżœ g$, n& a ny$ng$ m$ nganda
wena, we k& a dĂ d± wena. N& âbali m$ kpo, a ïżœ tĂ yĂč yĂč g$; a yĂș yui âda a, n& a bĂŒ bĂŒlĂ«.
d) Wa gb& yĂČkÂĄ ia, n& wa d$ a d$a, n& sala tĂ a b&l&. Ndala tĂ a ba be ndaâdĂ ndĂ âdĂ ni,
m$ âbe ma, n& ma nĂŁlĂŁ zu kĂ m$, we k& a do n$ wena. A dĂš saâde wena, nde wuko
nyĂngĂ a g$, a a nawili. Fala tĂ a ĂșnĂș wena.
25
e) Wa d& a do ina âda owi tunum$. Wa ba sala n&, n& wa fi nĂș kĂ be, tabi âd& tili a, we
ndaka âdĂŁ hi win$. Wa ba sala n&, n& m$ yulu ng$ nu t$a âda m$, k$ wi tunum$ z$, n& a
la iko.
nyĂngĂkĂnĂŹnyĂngĂkĂnĂŹnyĂngĂkĂnĂŹnyĂngĂkĂnĂŹ p.6 : voir lĂškĂ©dĂš.
nyĂngĂ mĂ tĂč nyĂngĂ mĂ tĂč nyĂngĂ mĂ tĂč nyĂngĂ mĂ tĂč : voir pĂčĂĄ.
nzÂĄ nzÂĄ nzÂĄ nzÂĄ (m$s$l&*) (carn) p.4 : mangouste.
Cath : NzÂĄ vĂ wa a wi ny$ng$ k$la. G&n& k& nzÂĄ âd$ lĂŹ, a h$ âb$ nza, n& a ny$ng$ k$la.
N& nde ng$ gili nzÂĄ d&l& wena :
nzÂĄ ngĂĄ nĂč,nzÂĄ ngĂĄ nĂč,nzÂĄ ngĂĄ nĂč,nzÂĄ ngĂĄ nĂč, nzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄ nzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄ nzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄ nzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄ (m$s$l&*) (carn) p.4 : mangouste ordinaire, 70 cm sans la
queue, voleuse de poules (Herpestes ichmeumon).
a) Monz : A a nzĂĄ ngĂ ngĂĄ nĂč, w$l$ tĂ a dĂčlĂč wena, a gĂŁ n&a ng$ nza âd$ lĂŹ. A y&ngg& fai
do obia, zu a do kili tĂ a vĂ m& a kili t& bia, m& a la ngb& tati a do a, we k& do a dĂčlĂč
wena. Sala tĂ a ma $ n& k& âda gba tĂ„ nza, n& tĂ a vĂ ma $ n& k& âda bia ni.
b) A $ wena saf$n$ we ny$ng$ nzoe do gele kpal&n$ k& win$ wa mi ma. Wa sa li a
ânzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄâ tabi âkpĂš tĂ bâ°ÂĄâ, we k& fala a n& h$ do ma ni, obia wa h$ s& d& olo a
ni. A $ âb$ wena do âdo le we w& zu ok$lan$. A ba k$la, n& a yu vĂșrr de zam$ i we
ny$ng$ a. K$ âdo n& ny&l&, n& a h$ âb$ we w& mbĂ© n& de.
c) Wa nd$ bili olo a. N& nde li a sĂ wena, a t& we zu k$la, n& a sĂ s& âb$ do kpo wala ni
g$. Wuko a ny$ng$ a ny$ng$.
gbĂ fĂ nzÂĄgbĂ fĂ nzÂĄgbĂ fĂ nzÂĄgbĂ fĂ nzÂĄ (carn) p.4 : âmangouste blancheâ; mangouste Ă pelage gris-argentĂ©, queue et
museau blancs, pattes noires (Galericus nigripes).
a) Cath : M& a nzÂĄ, tĂ a do fĂa n& mbĂ do tĂ„ n&, n& nde do a ma $ kpĂčsĂĂ ni.
b) Wa kpa a zam$ tabi âd$ lĂŹ tabi fala owele wa boe ni. A dĂ sĂkp„ wĂ©nÂĄ, Ă nyĂngĂ
wĂ©nÂĄ ÂĄ kĂlÂĄ, kĂyĂ, do gĂšlĂ© mĂ sĂkp„. A gbĂ âbĂ gĂ gb&a.
gbĂ tĂŒ nzÂĄgbĂ tĂŒ nzÂĄgbĂ tĂŒ nzÂĄgbĂ tĂŒ nzÂĄ (carn) p.4 : mangouste Ă queue en pinceau, poils longs, trouvĂ©e aussi Ă
Mobay et Lisala (Xenogale microdon).
a) Cath : Wan$ ni wa $ n& mbusu ni. A tö kpĂrr nĂ tĂ„ mbusu ni. W$l$ tĂ a dĂčlĂč wena,
n& kili tà a g± g$.
b) A $ wena zĂŁ gĂčbĂ do zĂŁ luâdu gole, n& nde a y&ngg& âb$ âd$ lĂŹ, zĂŁ bĂŹlĂŹ, ti kĂlÂĄ, tabi
falan$ k& owele wa $ n& ni. N& a ny$ng$ wena ok$la, do obe saâden$ $ n& ok$a. c) Wa nd$ bili olo a k& a h$ we kala do k$lan$. M& a nawili, a Ășnu ngĂĄndĂĄ wena.
nzĂĄ âdĂ lĂŹnzĂĄ âdĂ lĂŹnzĂĄ âdĂ lĂŹnzĂĄ âdĂ lĂŹ (carn) p.4 : mangouste des marais, enlĂšve les poissons des nasses, commune
(Attilax paludinosus).
a) Cath : M& a saâde nu lĂŹ, ng$ âbĂtĂ, a ny$ng$ wena a okĂyĂ. M& a saâde, a $ âd$ lĂŹ ng$
dĂgĂŹlâ°, n& a h$ nza we ba k$la.
b) K$ fala k& m$ gu gĂ mĂ mĂ, k$ nzÂĄ z$a fala n& ia, n& a âdanga s& sanga gĂ ni vĂ we
ny$ng$ k$y$n$ kĂ n& ni. G&n& k$ m$ yulu gĂ âda m$ gbaa tĂ kuku Ă, n& nzÂĄ a fa s& t&
m& wala âd$k$l$ n& fai na, a ba k$ a fïżœ nza nde, s& n& sila a gĂ.
c) K$ m$ kĂ we hĂŁ ngam$ hĂŁ a nde, n& m$ oso tĂ bula kpo, n& m$ ba d& kĂ m$, n& m$
n& n& we z$ do gĂn$ âda m$. Fala k& m$ kpa k$y$ sïżœ k$ gĂ kpo, n& m$ a tĂ& ni t& wa,
n& m$ zanga do wa vĂ, n& m$ &nz& ma n$, n& m$ e li sala te do ng$. K$ ma la tĂ„
b$a, ya wa ba mbĂșlĂč, n& m$ yala wa, n& m$ a wa d& ng$ t& fala m$ gu do gĂ ni. K$
a h$, n& a ny$ng$ s& di vĂ, k$ we la ma ni, ya ma wĂ© g$, n& oâdangba wa kunu s& a
ngbĂ€. K$ m$ n& h$ ma, k$ m$ z$ na, fo k$y$n$ ni bina, n& m$ fa a be sïżœ, m$ fĂĄ s& a
26
ny&l& wena g$, n& m$ kpa fia, n& m$ ba a si do a, we ny$ng$ ta âb$ a olo k$y$n$ k$
m$ a ia wa vĂ ni.
nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ, nzĂâdĂ kĂčlĂŹ nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ, nzĂâdĂ kĂčlĂŹ nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ, nzĂâdĂ kĂčlĂŹ nzĂ âdĂ kĂčlĂŹ, nzĂâdĂ kĂčlĂŹ p.7 : : : : voir kĂčzĂčnggĂș.
nzà lÚnzà lÚnzà lÚnzà lÚ (ong) p.5 : oryctérope (cochon de terre), rare (Orycteropus afer).
Zagb : M& a saâde a anga nĂč, n& a zaâda ny&l& wena. Wi limi fe, n& a h$ nzĂ lĂš, a anga nĂč,
n& a h$ gele fala ndĂŒĂș.
nzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄnzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄnzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄnzĂ ngĂ tĂ bâ°ÂĄ : voir nzÂĄ.
nzĂl±, kĂČlĂłfĂ©nzĂl±, kĂČlĂłfĂ©nzĂl±, kĂČlĂłfĂ©nzĂl±, kĂČlĂłfĂ© (ins) p.3: musaraigne, commune (Crocidura occidentalis).
a) Monz : M& a zula k& gĂŁ 'da a n&a ng$ s&band& be sïżœ, n& nde nu a dulu wena. A a tĂ„,
n& nde kpĆĄrr gĂ. A g± ngboo g$, n& nde m& a zula kpo a dĂš g$! Fala tĂ a unu dĂ© g$, n&
nu a âbĂlĂ wena, ma $ nzĂngbĂĂ. A h$ k$ ongba a zulan$ n& wa d& wĂkĂ! Wa p&s&
hĂčr! We k& fala tĂ a unu s± s± s± ni. Fala k& a le âb$ k$ t$a ia, n& ongambelen$ k$ t$a
ni, ng$ t& wa gĂ kpĂ kpĂ kpĂ ! Wa usu vĂ, we k& wa ïżœ na kolofe lia k$ t$a g&.
A a 'dĂŁ zula, we k& a ny$ng$ wena a ongba a zula, n& a ny$ng$ âb$ obe k$lan$.
b) A $ zam$, n& a le âb$ k$ t$a lia. M& a zula wa nyĂngĂ a g$.
c) Wa tĂ do gba l&ngg& na : âNzĂl± tĂ hÂł f$l$ na : âFala k& m$ h$ li gba zĂ ia, k$ mbulu zĂ
dumu nyanga m$, n& m$ he s& m$!â N& f$l$ gese ta m& âb$ hĂŁ a na nde : âM$ nzĂl±,
fala k& m$ g$n$ ng$ zĂŁ wala ia, n& m$ fe s&!ââ Ma k& s$& g& f$l$ h$ li zĂ k$ a dumu
nyanga a do mbulu zĂĂ ia, n& a he mĂ kpĂș kpĂș kpĂș g& a ni. N& kĂČlĂłfĂ© kĂ„ wala, n& a fe,
olo kana nu f$l$.â (zĂ to âda fĂlĂ do kĂČlĂłfĂ©)
nzĂlĂĄmbâ° nzĂlĂĄmbâ° nzĂlĂĄmbâ° nzĂlĂĄmbâ° : voir dĂngbĂ.
nzĂlĂĄnggĂșnzĂlĂĄnggĂșnzĂlĂĄnggĂșnzĂlĂĄnggĂș (rum) p.5 : petite antilope huppĂ©e, Ă front noir, sans bande noire sur le dos,
ongles longs, vit prĂšs de lâeau (Cephalophus nigrifrons).
nzĂlĂĄnyÂĄngÂĄnzĂlĂĄnyÂĄngÂĄnzĂlĂĄnyÂĄngÂĄnzĂlĂĄnyÂĄngÂĄ : rat blanc de la savane (sĂ kĂ?).
a) A $ n& zula, n& gaza a dulu wena, n& a $ fĂ.
b) A $ wena do li zĂ.
nzĂșlĂ nzĂșlĂ nzĂșlĂ nzĂșlĂ (rum) p.5 : petite antilope toute rouge, Ă huppe haute, poils de la nuque retroussĂ©s,
50 cm au garrot, cornes de 12 cm (Cephalophus callipygus).
a) M& a saâde $ n& ngbamu ni. TĂ a $ fila, zamba zu a g± g$; mili zu a d& sanga zamba zu
a ngala wena, gulu k& wa sa li a na, nzĂșlĂ g& a ni. (= Ă nzĂĄlĂ nggĂș ?)
b) A $ zĂŁ k$la.
pÏpÏlÏpÏpÏlÏpÏpÏlÏpÏpÏlÏ (cha) p.3 : nom générique des chauve-souris comprenant les espÚces insectivores:
1) (Glauconycterus sp.) : chauve-souris Ă taches blanches, vole souvent en plein jour,
commune..
2) (Kerivoula cuprosa) : chauve-souris plutĂŽt rare (Ubangi, Lisala).
3) (Rhinolophus sp.) : chauve-souris Ă museau en fer Ă cheval, commune.
4) (Hipposideros sp.) : chauve-souris à museau foliacé, commune.
5) (Lavia frons) : chauve-souris Ă grandes oreilles.
6) (Nycteris sp. sp.) : commune partout.
7) (Pipistrellus nanus) : chauve-souris naine, commune partout.
8) (Eptesicus tenuipennis) : bé pÏpÏlÏbé pÏpÏlÏbé pÏpÏlÏbé pÏpÏlÏ chauve-souris naine, commune.
a) Zagb : PĂŹpĂŹlĂŹ m& a n$&, sala 'baka a boe, n& a bĂ„ bĂ„lĂ„, a a nu f&l& dĂčnggĂŹ. N& nde âbalĂ
m$ kpo, pĂŹpĂŹlĂŹ ĂĄ g± $ n& dĂčnggĂŹ g$. M& a be sa'de, n& gogo a boe. A ko a be sa'de, wa
g± ngboo g$, n& nde wa dà nà wén¥!
27
b) Wa $ ti zĂ t$a, tabi k$ plafond tĂĂ , tabi k$ kĂ nggÂĄlÂĄ zu t$a, tabi tĂ mĂ sÂĄmbÂĄ tĂĂ fala k&
ma dĂa t& wa ni. K$ wa dĂlĂ di ia, n& k$ t$a ĂșnĂș dĂ© g$ we âd$l$ wa.
c) Wa he m$ âs&r! s&r! s&r!â Do tĂ„ïżœ ia, n& wa gbo nza, n& wa ma ng$ y&ngg& n& fai, k$ t&
wa ba we, n& wa kpolo t& wa we $ nĂč. Wa yĂnggĂ yĂ lĂ gba wĂšsÂŒ gĂ. Owele wa ny$ng$
wa ny$ng$.
pĂŹpâ°lâ°dĂ lĂpĂŹpâ°lâ°dĂ lĂpĂŹpâ°lâ°dĂ lĂpĂŹpâ°lâ°dĂ lĂ (cha) p.2 : chauve-souris insectivore, grosse de corps, commune partout
(Taphosus mauritianus).
pĂčĂĄ, Ă ngĂ zĂ, hĂ”yĂ pĂčĂĄ, Ă ngĂ zĂ, hĂ”yĂ pĂčĂĄ, Ă ngĂ zĂ, hĂ”yĂ pĂčĂĄ, Ă ngĂ zĂ, hĂ”yĂ (hĂČĂ©yĂ ), , , , nyĂngĂ mĂ tĂč, wÂĄnggÂĄlÂĄnyĂngĂ mĂ tĂč, wÂĄnggÂĄlÂĄnyĂngĂ mĂ tĂč, wÂĄnggÂĄlÂĄnyĂngĂ mĂ tĂč, wÂĄnggÂĄlÂĄ (carn) p.4 : mangouste vivant en
groupe, commune, déterre les arachides, surtout insectivore et frugivore (probablement :
Crossarchus sp.).
a) Zagb : M& a sĂ âdĂš, a $ n& bâ°ÂĄ nâ°, n& nde a gĂŁ vĂ $ n& bâ°ÂĄ g$. Sala tĂ a $ tĂ„ mba do fĂa
n&. Nu wa dĂčlĂč wena, n& wa tulu nĂâ° do nu zĂ wa $ n& ongbia ni. M& a saâde wa
y&ngg& fai zu wa dĂlĂ wena, n& wa ïżœ ti yĂč yĂč wena. M& a saâde $ n& ĂčkĂșkĂș ni, tĂ a $
b&z& b&z& ni.
b) Wa kpa a wena ti bili âbete tabi nu ngbaka f$ tabi k$ kĂ. . A anga nzo wena, a tulu nui
do nu zĂ $ n& ĂčkĂșkĂș ni. A ny$ng$ âb$ kaâb&l& do ogele be saâden$.
sĂ kĂ, sĂkĂĄsĂ kĂ, sĂkĂĄsĂ kĂ, sĂkĂĄsĂ kĂ, sĂkĂĄ (ron) p.7 : rat des plaines herbeuses, vivant en colonies (Tatera dichrura).
a) Zagb : M& a gĂŁ fĂĂŁ zula k& a n&a ng$ ngba a zĂlÂĄnĂ vĂ. Wa a fĂĂŁ, do goâdo wa dĂčlĂč
wena. A a be tĂ k$ kp±, we k& a ba bĂlĂ kĂČmbĂČnĂč, k$ wili te n& sĂ g$, n& a d& nganda
na, a g$n$ f&l& n& nde.
b) Wa $ wena li zĂ.
c) M$ kĂ we gb& wa wena nde, n& m$ z$ fala k& wa d$ zĂ&. K$ mbĂ© k& ma ng$ kunu d&
olo n&, ma dua ni, n& m$ ndo okombonui wena, n& m$ gb& s& ta m& âb$ wa wena! We
k& wa h$ we ny$ng$ mbĂ© tĂmbĂlĂ zĂĂ k& ma ĂfĂ ndir ni, n& do fala ni n& wa kala s& bili
âda m$ wena. M$ ba a kpo, n& a we wele b$a, we k& a g± wena.
sâ°ndÂŒsâ°ndÂŒsâ°ndÂŒsâ°ndÂŒ (ron) p.6 : petit Ă©cureuil Ă dos striĂ©, commun (Tamiscus Emini).
a) Monz : M& a be saâde, Ă ÂĄ nu f&l& kĂĂĄ, n& nde li âdo a y$l$ gbĂnĂnĂ, n& g± wĂ© kĂ do
ngbongbo kĂĂĄ g$. GĂŁ a wia kĂ do gĂŁ sĂngbambĂŹlĂŹ. A $ be a fĂĂ do fila n&. DĂ goâdo a
$ be tĂșsĂĂ. Li a sĂ wena!
b) A y&ngg& fai do ng$ nyaka do zĂŁ nduâbu. A g$nĂ bĂčlĂșkĂč, n& a mba do tĂčgĂâdĂ mĂ
ngĂčnggĂ, n& a d& do t$a âda a. A ny$ng$ fele âbete, kaâdangga, k$ni, do gele ny$ng$-
m&n$ nu ozula.
c) K$ a y&ngg& do ng$ te, k$ a z$ t& nawili ia, ya a lĂĄ g$, n& a ma ng$ nz& m$, n& a he
m$ kĂr kĂr, t& da do goâdo a d& ng$ âbĂr âbĂr na, on$&n$ do okĂĂĄn$ wa t&, k$ wa z$
saâde k& a z$a a ni.
Fala gb& a nganda wena we k& là a sà wena! Owele và wa ny$ng$ a iko, n& nde a g±
be g$.
sĂșkĂčbĂșsĂșkĂčbĂșsĂșkĂčbĂșsĂșkĂčbĂș p.7 : rat des bois (Oenomys nypoxanthus).
tÏndÏlÏtÏndÏlÏtÏndÏlÏtÏndÏlÏ (rum) p.6 : nom donné à une petite antilope, qui est en fait le petit de différentes
espĂšces, dissemblable des adultes; on dit quâelle sâendort Ă tout moment durant la
journĂ©e, mais câest plutĂŽt sa faiblesse qui lâarrĂȘte (Cephalophus sp.).
a) Zagb : TĂŹndĂŹlĂŹ m& a saâde, a wia kĂ do dua tabi ngbamu, n& nde tĂ a ma a tĂż, n& zamba
zu a ma wia we h$ cm b$a. NdĂ lĂĄ tĂ a mb$k$ wena.
b) Wa kpa a ti k$la tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ. A ny$ng$ a k$ni, kaâdangga tabi wala kĂĄtĂĄkpĂș.
c) Wa ia li a na tĂŹndĂŹlĂŹ, we k& fala m$ kpa a ia, n& a yu wĂčlĂč wĂčlĂč, k$ a n& ny&l& do m$ sïżœ $
n& 50m ni, n& a $ nĂč, n& Ă mĂ a yala hĂŁ ni. K$ a m$ ng$ $ yala, n& m$ gb& a iko, a
28
yĂndĂ saâde wena. K$ wa gb& ia, n& wa d$ sala tĂ a, n& nde ndĂ lĂĄ tĂ a mb$k$ wena, $
n& ndĂ lĂĄ t& gba zula mbati ni.
d) Wa na, wuko do zĂŁ, n& a t& nyĂngĂ tĂŹndĂŹlĂŹ g$. NĂ g$ k$ fala k& a ko ia, n& be a $ s& yala
wena âda fala fai. OmbĂ© gĂ zĂĄn$ k& wa a nwĂĄ t& wa nĂč dĂ iko ni, wa wĂš t& ny$ng$ a
g$, we k& ndĂ lĂĄ t& wa mbĂkĂ wena, dĂ wa ba z&l& gaza g$. Wa a lĂ lĂÂł te hĂŁ wa, s& n&
wa ny$ng$ de. âK& m$ $ yala ni, m$ ny$ng$ tindili nde?â
tĂČlĂłlĂŹ,tĂČlĂłlĂŹ,tĂČlĂłlĂŹ,tĂČlĂłlĂŹ, tĂ€lĂŹtĂ€lĂŹtĂ€lĂŹtĂ€lĂŹ (carn) : loutre Ă griffes, assez rare, trouvĂ©e Ă Bwamanda et Bobito (Hydrictis
maculicollis).
a) Monz : M& a saâde, a $ n& tolo mbunzu ni, n& nde tĂ a ma a tĂż, n& sala tĂ a ma $ lĂĂĂ.
A ko be kpo tabi b$a.
b) Wa kpa a âd$ lĂŹ, n& a ny$ng$ wena a ok$y$.
c) A ïżœ ti zolo li wena. A le ti lĂŹ, n& a h$ nza do gĂšlĂš fala. K$ a h$ nza, n& tĂ a ma $ n& k& a
yĂČlĂČ âd$ lĂŹ g$ ni. A gb& wele gb&a.
ĂčkĂșkĂșĂčkĂșkĂșĂčkĂșkĂșĂčkĂșkĂș p.4 : mangouste de la famille des pĂčĂĄ,pĂčĂĄ,pĂčĂĄ,pĂčĂĄ, etc.
a) Monz : M& a saâde zam$, a $ tĂ„, n& a gĂŁ n&a ng$ mbusu. Sala tĂ a dulu wena, n& nde
ma u d& nĂč lĂĂ lĂĂ ni. M& a saâde kpo a d& n$ wena, n& nde fala tĂ a unu nganda
wena. TĂ a hasĂŁ wena. A y&ngg& wena do zĂŁ k$la, n& a tulu m$ tulu $ n& ngbĂŹÂĄ nâ°.
b) Wa ny$ng$ wĂ©nÂĄ a t$l$f& do fila âbete, wa ïżœ ti kĂ„ âbete wena. Wa y&ngg& d&l& wena, k$
wa kpa âbete kpo na ma fila nde, n& ombe wa kĂ„ ng$ Ă, n& ombÚé n& wa dungu tĂ wan$
ni nu nga. N& wan$ wa kö ng$ Ă ni, wa ma ng$ tafa okpĂlĂ âbete hĂŁ wan$ nĂč nga ni na,
wa ny$ng$, n& m& ni a wa g& ta m& âb$ ng$ $ ni wa t& ny$ng$ n&. K$ fala k& wan$ nĂč
nga ni wa z$ wele, k$ wa he m$, n& wan$ ng$ m$ ni vĂ wa waka fala kpo, n& wa zïżœ nĂč,
n& wa d& wĂkĂ! Wa yu, wa p&s&.
c) M& a saâde a dĂ n$ wena. M$ gbĂ a ia, k$ m$ m$ ng$ d$ a, n& n$ tĂ a zïżœ d& li we kĂnyĂ
kĂnyĂ. Okpasa win$ wa tĂ zi na, wuko a ny$ng$ ĂčkĂșkĂș g$, we k& m& a nawili saâde ni.
Saâde a ĂșnĂș dĂ© g$. Wi ngaâba s& n& a ny$ng$ a de. We k& wa z$a zi na, m& a n$ saâde,
gulu n& a ni (sĂŹlĂ !).
vĂ lĂ kpĂ ngbĂ vĂ lĂ kpĂ ngbĂ vĂ lĂ kpĂ ngbĂ vĂ lĂ kpĂ ngbĂ (vĂlĂkĂngbĂ ) (ron) p.6 : voir bĂ lĂ kpĂ ngbĂ .
vĂlĂmbÂŒlvĂlĂmbÂŒlvĂlĂmbÂŒlvĂlĂmbÂŒlŒŒŒŒ (vĂlĂngbÂŒlÂŒ) (carn) p.3 : chat dorĂ©, jusquâĂ 1m sans la queue, dessus non
tacheté (Felis aurata) (Bwamanda).
a) Timb : M& a saâde zam$, a gĂŁ n&a ng$ gÂł mbusu, n& tĂ a $ b&z& b&z& nĂ t& gĂ ni. Ma k&
wa tĂ na : âVĂlĂngbÂŒlÂŒ bÂĄ kĂł ĂlĂ gĂâ.
b) A $ wena zĂŁ kĂlÂĄ. A Ă nyĂngĂ ngbÂĄ Ă sĂ âdĂš, a ba d&ngb&, n& a ny$ng$ a. A a nĂĄwĂlĂŹ.
vĂčlĂvĂčlĂvĂčlĂvĂčlĂ (carn) p.4 : 1) genette, 57 cm + 42 cm., assez commune, trouvĂ©e Ă Mobay, Yakoma,
Bwamanda (Genetta tigrina) ; 2) genette; on ne fait pas la distinction avec la précédente
(Genetta servalina).
a) Zagb : VĂčlĂ a be sa'de sïżœ, a $ be sïżœ d& ti gbĂ t±. TĂ a $ n& k& 'da gĂ ni, ma $ mbÂŹr
mbÂŹr, sala tĂ a h$ wena, n& dĂ a dulu wena. A a be ti gĂ, a yamba gĂ. TĂ a gĂzĂ gĂzĂ,
tĂ„ n& do fĂ n&. Zu a $ kili. Gbali a si t& gbali sa'den$ n& tĂ &, ma zi kĂ©lĂ© kĂ©lĂ©. ĂlĂ kĂ a
ma $ nzĂngĂnĂ nzĂngĂnĂ. Fala tĂ a unu k± k± k±. Ng$ gili vul& b$a : gba vul&, do
dĂ ngĂ dĂšlĂš.
b) A y&ngg& do tĂ„. A ny$ng$ nzo, âbete, a lĂ fila bĂ. A kĂa fila papae wena, a h$ tĂ n& ya
ma fila, n& a kÄ we ny$ng$ må ng$ i. A kala k$la, zula, do be d$a sa'den$. Bili ba zula,
n& a ba a da dĂ. A z$ k$la, n& k$la gbĂnĂ li & g$.
29
c) A $ zĂŁ ndĂčâbĂ, k$ tĂ dole, zugbulu te. Fala k& m$ z$ nu kĂ t& tĂ dole, n& nde ma sa
wena, k$ m$ nd$ ma, n& nd$ti n& vĂ n& mbe g$ n& vul& fe t& n&. Tabi fala k& m$ zïżœ t$a
bili, k$ m$ fi fila papae kĂ n& ia, n& saâde a ba s& bili ni gbaa m& a vĂčlĂ.
d) A a saâde a d& n$ wena. N& okpasa win$ na, wuko t& ny$ng$ vĂčlĂ g$ we k& a a nĂĄwĂlĂ
saâde $ n& gĂ ni. Wa fulu ndala a do koe tabi ndasa.
â sĂkĂkĂ vĂčlĂâ sĂkĂkĂ vĂčlĂâ sĂkĂkĂ vĂčlĂâ sĂkĂkĂ vĂčlĂ (carn) p.4 : genette naine, 34 cm + queue de 42 cm, en captivitĂ© Ă Bobito,
taches bien marquées, trÚs irritable (Poiana richardson).
vĂșlövĂșlövĂșlövĂșlö (Ă vĂșlö) (ins) p.3: fausse loutre, Ă poils lisses et queue aplatie de cĂŽtĂ©, assez rare
(Potamogale velox).
a) Monz : M& a saâde, a $ n& kp± ni, n& nde do a ma $ âbĂ tĂ . Sala tĂ a ma $ âb$ a fĂa n&
sala ti nguâdu kp± ni.
b) Wa kpa a fai âd$ lĂŹ, n& a ny$ng$ wena a ok$y$. A le d& âda k$y$n$ d& k$ gĂ Ă, k$ a n&
ny$ng$ k$y$n$ k$ gĂ ni vĂ, n& a kombo zĂŁ gĂ, n& a h$ nzĂą, n& a la.
wÂĄnggÂĄlÂĄwÂĄnggÂĄlÂĄwÂĄnggÂĄlÂĄwÂĄnggÂĄlÂĄ : voir pĂčÂĄ.
yĂ©lĂšyĂ©lĂšyĂ©lĂšyĂ©lĂš p.5 : buffle a) Monz : M& a ng$mb$ zam$. NgĂ gĂlĂ wĂ bĂĂ :
yélé mbà lÏyélé mbà lÏyélé mbà lÏyélé mbà lÏ (rum) : buffle rouge, ordinaire (Syncerus nanus).
yĂ©lĂ© gbĂ kĂłlĂČyĂ©lĂ© gbĂ kĂłlĂČyĂ©lĂ© gbĂ kĂłlĂČyĂ©lĂ© gbĂ kĂłlĂČ (yĂ©lĂ© ngbĂŹtĂČ) (rum) : buffle noir en savane, rare (Syncerus capensis).
b) Wa kĂ wena a lĂ zĂ tabi kundu bili k& ma d& ngbala gba zĂ ni.
c) N& nde wa a osaâde wa d±l± wena. We k& m$ $ do wĂ yĂ lĂ z& ngumbe, k$ m$ kpa wa
ia, n& m$ d& zïżœ dati z& ngumbe âda m$, we k& ni g$, n& m$ gbanga s&, n& nde mbe kpo
l$âb$ m$ ia, n& ma d& bolo, n& bole ni m& s& a fĂlĂĄ li bolo. A yu hĂčrr, n& a to m$ do zu a
fala kpo, n& a da m$ d& li ng$ i. K$ m$ ma ng$ te ma ni, n& a e zamba zu a d& tĂ m$,
n& m$ te d& lĂ n& hĂr! Fala k& ta m& âb$ m$ $ do te bolo zam$ nde, n& m$ h$ tĂ kĂ a. K$
nĂ g$, n& m$ fe!
yĂŹngbĂ nggĂčlĂșyĂŹngbĂ nggĂčlĂșyĂŹngbĂ nggĂčlĂșyĂŹngbĂ nggĂčlĂș : voir ngĂčâbĂș*.
yĂčmĂĄyĂč yĂčmĂĄyĂč yĂčmĂĄyĂč yĂčmĂĄyĂč (ron) p.7 : rat arboricole
zĂ lĂ bĂĄnÂĄzĂ lĂ bĂĄnÂĄzĂ lĂ bĂĄnÂĄzĂ lĂ bĂĄnÂĄ (carn) p.4 : loutre Ă joues blanches, Ă petites oreilles (zÂĄlÂĄ Ă bĂnÂĄ), assez rare,
trouvée à Bwamanda (Aonyx congica).
zĂ mbĂlĂzĂ mbĂlĂzĂ mbĂlĂzĂ mbĂlĂ (rum) p.6 : âantilope harnachĂ©eâ, jadis trĂšs commune, roux-fauve avec quelques
taches blanches alignées, 75 cm. (Tragelaphus scriptus).
a) Timb : M& a gĂŁ saâde, nyanga a dulu wena, n& g&l& a dulu âb$ wena. A n& $ n& dua bata
ni. N& nde m$ kpo a a k&, du g&l& a do ngala a d& ng$ ma la dua bata. Zamba a âb$
boe, mbĂš ma h$ gbĂĄĂĄ n& ma saâba, n& ma b$l$ d& ng$. TĂ a $ ngĂČĂČ, n& mbÚé n&, t&
âbolo zĂŁ a $ fĂ do tĂ„ n&.
Ng$ gili zĂ mbĂlĂ b$a : zambĂlĂ ngĂĄ nĂč, do zĂ mbĂlĂlĂŹ.
b) A y&ngg& wena do saf$n$ we ny$ng$ zu nwa kaâdangga owukon$ wa mi ni. Wa h$
wena do sanga z& gbaa we h$ 7h titole; n& wese gĂ n& a h$ âb$.
âș zĂ mbĂlĂ tĂ© kĂ do âda âdu n& g$ = m$ t& d& m$ do âda nĂlĂ z„ z± m$ nĂlĂ nâ° g$.
zĂ mbĂlĂlĂŹ zĂ mbĂlĂlĂŹ zĂ mbĂlĂlĂŹ zĂ mbĂlĂlĂŹ (rum) p.6 : grande antilope des marais, 120 cm, brun gris avec quelques marques
blanches (Limnotragus spekei).
a) Monz : Zamb&l&lâ° g&, a lĂ ngba do zamb&l& nga nu ngboo g$, n& nde zĂ mbĂlĂlĂŹ gĂŁ n&a
ng$ zĂ mbĂlĂ ngĂĄ nĂč.
30
b) A y&ngg& wena ta m& âb$ do âd$ lĂŹ, do ng$ oâbĂtĂ. Fala k& mbĂš g$, k$ a h$ fala âdu
âbĂtĂ ia, k$ a dĂ zïżœ g$, n& a zĂșâdĂș, k$ a zĂșâdĂș ia, n& a fe d& fala ni, n& mbĂš g$ n& m$ h$
ng$ fia a. Tabi a bi gbaa n& a zu a kpo, n& a fe, n& a mbulu d& dĂ ni. ïżœ n& k& lĂ a a
zĂ mbĂlĂlĂŹ ni, a lili ta m& âb$ wena do âd$ li, k$ a h$ nga nza ia, n& a haka zĂŁ nduâbun$,
we k& a lili wena do âd$ li.
c) Saâde zamb&l&li de wena, we k& g&n& k$ wa hĂŁ nzani n& hĂŁ m$ be sïżœ iko, k$ m$ gĂ ia, n&
ma hana s& iko. A d& n$ wena.
zĂčgbÂłgĂÂĄ zĂčgbÂłgĂÂĄ zĂčgbÂłgĂÂĄ zĂčgbÂłgĂÂĄ (rum) : espĂšce dâantilope; cerf.
a) Timb : M& a saâde, a a nu f&l& zamb&l&, n& nde a gĂŁ la tala zamb&l&n$ vĂ. Nyanga a
dulu âb$ wena $ n& nyanga zamb&l& ni. Wa sa li a na zĂčgbÂłgĂÂĄ, we k& zÂĄmbÂĄ zĂ Ă mĂĄ
gbĂĄlĂĄ ngĂ ngbĂ dĂlĂ wĂ©nÂĄ, nĂ mĂĄ Ă wĂ kĂ kĂ $ n& gbÂł zu te ni.
b) A y&ngg& wena do li zĂ, mba g$ a le zam$, k$ zamba a ni ma haka k$ nduâbu ia, n& a
wé fala la n& zãa. MbÚ n& a bi fai, n& a kpa fio.
c) A ny$ng$ om&n$ k& gele zamb&l&n$ wa ny$ng$ ni.
zĂčlĂ zĂčlĂ zĂčlĂ zĂčlĂ (ron) p.6 : nom gĂ©nĂ©rique de rat ou de souris.
a) Zagb : ZĂčlĂ m& a sa'de k& a be sïżœ, n& nde a do nyanga a nal&, n& do a ĂĄ dĂčdĂ. Wa ia li
a na, zula, we k&, wa h&nz& m$ do l„, k$ wa e ma nde, n& a âdonggo zĂŁ n&, n& a zĂ„
m&n$ k$ n& ni.
b) Ng$ gili zula b$a : zula t$a, do zula zam$. N& nde ng$ gili zula t$a, do zula zam$ wa d&l&
wena. M$ zele li wa s& :
ZĂlÂĄ tĂĂ ZĂlÂĄ tĂĂ ZĂlÂĄ tĂĂ ZĂlÂĄ tĂà ⊠GbĂ zĂčlĂ : cobaye
⊠GbĂ zĂlÂĄ mbĂ tĂŹ : lapin
⊠NgåmbÚlé : rat des cases
⊠Ndâ°tĂĂ : souris des cases.
ZĂlÂĄ zÂĄmĂZĂlÂĄ zÂĄmĂZĂlÂĄ zÂĄmĂZĂlÂĄ zÂĄmĂ
⊠DĂtĂĂ nĂșkĂ : M& a zula k& tĂ a ma a tĂčsĂčâdĂčsĂčĂč. A kĂ we d& t$a âda a nde, n& a zĂŁ kĂ,
k$ ma âdu, n& a d& t$a âda a d& nu n& nga, n& nde a dĂ ma do k$ kĂ âdi g$.
⊠fĂ zĂčlĂ (ron) : souris des bois. M& a zula, ti nguâdu a fĂ. A gĂŁ $ n& gele zulan$ iko, n&
nde a g± $ n& sà kå g$. Wa kpa a wena zã ngå bÏlÏ do ti k$la. A y&ngg& wena ng$
nyaka $ n& a d&a kĂĂĄ ni. A ny$ng$ wena a fele âbete. voir p.7
⊠GbĂ kĂ mbĂș : M& a zula k& a gĂŁ n&a ng$ kĂĂĄ, n& nde a $ fai t& k$ te. A gb& ogĂ wena.
⊠Gbà tótó : petit rat à queue courte, vivant dans les champs et prÚs des villages.
⊠KĂĂĄ : m& a gĂŁ zula k& tĂ a n&a we $ na t& bia ni, n& nde do a ma $ tĂčsĂĂ ni. Li a sĂ
wena. Pala k& a kpa gĂ tabi saâde nde, n& a ma ng$ nz& a.
⊠KpĂlĂ : M& a zula k& tĂ a ma $ gĂzĂ gĂzĂ nĂ t& gĂ ni. Sila a ma d& kpĂlĂ kpĂlĂ ni we
zĂ„ ny$ng$m$. Wa gb& a wena we duzu ngaâba âda a.
⊠KpĂČlĂ©, ndĂškĂ©âdĂš : BĂ© kpĂČlĂ© m& a nd$ti âdĂŁ be zulan$ zam$ g& vĂ. A a be fĂ zula, wa
nyĂngĂ Ă g$, we k& a g± be g$.
⊠NdĂškĂ©'dĂš : voir kpĂČlĂ© et sĂbĂ ndĂ.
⊠NgĂlÂĄ : M& a zula k& a $ nĂĄ ngumanggo ni, n& nde a $ k& âda a wena k$ kĂ, n& a
y&ngg& wena do ti zĂ tabi bĂčlĂșkĂč.
⊠NgĂŹndĂĄ (yĂŹâdĂĄ) : rat Ă ventre roux, Ă queue courte. ⊠NgĂčmĂ nggĂČ : M& a zula k& tĂ a vĂ ma a ngbee ni : voir NgĂčmĂ nggĂČ.
⊠NgbĂĂĄ (tabi ngbĂĂ) : M& a zula k& a $ n& ng&la ni, n& nde ng$ goâdo a ma a fila
ngbee ni. A d& t$a âda a wena t& sanga ote gole do ng$.
31
⊠NzĂ ngbĂĄngĂlĂŹ (kĂčzĂčnggĂ) : M& a zula k& kĂ a do nyanga a ma dulu wena. A y&ngg&
wena do ti k$la âd$ li. Fala k& a te âd$ lĂŹ, n& a zolo gbaa, n& a kp$ kulu n&.
⊠NzĂl± (kĂČlĂłfĂ©).
⊠SĂ kĂ : M& a zula k& ti nguâdu a ma a fĂa, n& li âdo ma $ tĂ„ $ n& li âdo ngambele ni, n&
nde a gĂŁ n&a ng$ ngambele.
⊠SĂbĂ ndĂ, ndĂškĂ©'dĂš : M& a zula k& ti ngu'du a ma a fĂa, n& li 'do a ma a tĂ„. A g± be
g$, a $ ndĂ©kĂ©'dĂ©kĂ©Ă© (bi sïżœ ni), n& nde a do hĂŁ zĂŁ wena. Fala k& a le t$a, n& a y&ngg&
nii, n& a h$ nza, n& nde a Ă $a g$. Wa sa li a na âNwÂĄ zĂčlĂ â, we k& a ko tala zulan$ vĂ
wi a a.
⊠SĂndĂ© : m& a zula k& a be sïżœ ni, n& nde do a ma $ tĂșsĂĂ ni. A a zula nzĂ zu ogĂ.
⊠TĂlĂ : M& a zula k& tĂ a $ n& s&band&, n& nde a gĂŁ n&a ng$ s&band&.
⊠TĂčgbĂșgbĂș ? (yĂŹâdĂĄ, gbĂ zĂlĂ bĂ ) : ZagbĂŁlĂŁfio-Gbamboko : M& a zula k& tĂ a vĂ a fĂlĂ
ngoo ni, n& nde dĂ a ma dĂčlĂč g$, n& ndala tĂ a ma m$k$ wena. A $ wena t& k$
sabele we ny$ng$ âd$l$ iko.
zĂlÂĄfĂŹĂČ zĂčlĂ zĂlÂĄfĂŹĂČ zĂčlĂ zĂlÂĄfĂŹĂČ zĂčlĂ zĂlÂĄfĂŹĂČ zĂčlĂ (insect) p.3 : taupe dorĂ©e, en savane (chrysochloria).
32
Les oiseaux Les oiseaux Les oiseaux Les oiseaux (lĂ ĂmbĂš ĂnĂĂ)
Ă ngbĂ nzĂ Ă ngbĂ nzĂ Ă ngbĂ nzĂ Ă ngbĂ nzĂ p.26 : voir nzĂngbĂ nzĂ .
fĂlĂĄ Ă ngbĂ nzĂ fĂlĂĄ Ă ngbĂ nzĂ fĂlĂĄ Ă ngbĂ nzĂ fĂlĂĄ Ă ngbĂ nzĂ p.23 : bulbul moustac Ă queue verte, commun en forĂȘt secondaire; son cri et
le ventre jaune le font remarquer (Bleda eximia).
fĂlĂĄ Ă ngbÂĄnzÂĄ tĂ gĂ zĂ fĂlĂĄ Ă ngbÂĄnzÂĄ tĂ gĂ zĂ fĂlĂĄ Ă ngbÂĄnzÂĄ tĂ gĂ zĂ fĂlĂĄ Ă ngbÂĄnzÂĄ tĂ gĂ zĂ p.23 : bulbul moustac Ă queue rousse, assez rare; en grande forĂȘt
(Bleda Syndactyla).
bĂĄdĂŹyĂlĂ,bĂĄdĂŹyĂlĂ,bĂĄdĂŹyĂlĂ,bĂĄdĂŹyĂlĂ, lĂmĂlĂmĂlĂmĂlĂmĂ p.18 : calao gĂ©ant Ă casque noir, commun en forĂȘt, le cri et le bruit de vol
sont typiques (Ceratogymna atrata).
a) Sala tĂ a ma a tĂż, n& ma zĂĄngĂĄ do ombe gele sala tĂ a k& ma fĂlĂ $ na kĂșlĂ ni. Sala zu a
ma Ă na sala zu kĂșlĂșdĂč ni n& nde ti g&l& a ma Ă l&âb&& ni, a a gÂł n$&.
b) Wa kpa a wena t& ti k$la li, do zĂŁ ng$nda, n& a he m$ âbĂ ĂĂhĂ, bĂ ĂĂhĂ, bĂ ĂĂhĂ,
bĂ ĂĂhĂ..â. A nyĂngĂ wena a ogbÂłlÂł nganda (nzanggĂł tabi mbĂČnggĂČ tabi gbaâbaka).
c) A d& t$a âda a do obe ogbÂł te t& li sala ongĂ lĂĄ te s& n& a kĂł d& ng$ n& de. Fala k& a n&
ko kĂșlĂŹ s& n& a d& t$a âda a de, k$ ni g$, n& a Ă d& ng$ ogbĂĄkĂ ten$ âdiko.
d) Fala k& wele a t& k$ a kala kĂșli a tabi oben$ âda nde, n& a n&, n& a fa wala âbiko n& a
ndĂĄlĂĄ do ma.
bĂ lĂ bĂ nzÂĄlÂŒbĂ lĂ bĂ nzÂĄlÂŒbĂ lĂ bĂ nzÂĄlÂŒbĂ lĂ bĂ nzÂĄlÂŒ p.34 : : : : nigrette Ă front noir, commune, ne vit pas en groupe; son chant sâentend
partout (Nigrita canicapilla).
a) M& a be n$& n& nde sala tĂ a vĂ ma a tĂż.
b) Wa kpa wa wena t& ng$ owĂĄlĂĄ ten$ t& zĂŁ bĂŹlĂŹ. Wa ny$ng$ wena a wĂĄlĂĄ teâbonggo do
wala tesĂ.
c) Wa d& t$a âda wa wena do onwa bĂčlĂșkĂč $ na k& âda ondĂ©lĂ©n$ ni. Fala k& wa d& t$a âda
wa, k$ ma e, n& wa mbĂĄ ngba wa vĂ, n& wa Ă fala n& kpo d& k$ t$a ni, n& nde wa gĂnĂ
sanga t& ngba wa g$. Wa d& t$a âda wa wena t& ng$ tesĂ tabi ng$ teâbonggo. Wa
y&ngg& zu wa d&l& wena $ n& ondelen$ ni.
bĂ sÂĄlÂĄ, bĂ zĂĄmbÂĄzĂyĂ©lĂš, bÂĄsĂlĂzĂyĂ©lĂšbĂ sÂĄlÂĄ, bĂ zĂĄmbÂĄzĂyĂ©lĂš, bÂĄsĂlĂzĂyĂ©lĂšbĂ sÂĄlÂĄ, bĂ zĂĄmbÂĄzĂyĂ©lĂš, bÂĄsĂlĂzĂyĂ©lĂšbĂ sÂĄlÂĄ, bĂ zĂĄmbÂĄzĂyĂ©lĂš, bÂĄsĂlĂzĂyĂ©lĂš p.31 : : : : pique-boeufs, bien connu dans la savane, inconnu au sud, exemple rĂ©coltĂ© Ă Bwamanda (Buphagus africanus).
a) Zagb : M& a n$& k& sala tà a ma a tÄ $ na t& dand&a ni.
b) Wa kpa a wena t& li zĂ, n& a ny$ng$ wena a obe saâden$ k& wa dungu t& yĂ©lĂ©n$ ni.
d) M& a n$& k& a dungu we kã m$ t& oyélén$, a dungu wena do ng$ te t& li z$ we z$ na
nde fala k& wele boe nde, n& a bĂŒlĂŒ, n& oyĂ©lĂ©n$ wa yu. Gulu k& wa ia li a ni g& a ni, a $
fai t& fala k& oyélÚ wa di ni boe ni.
bĂ zĂÂĄkĂŽ bĂ zĂÂĄkĂŽ bĂ zĂÂĄkĂŽ bĂ zĂÂĄkĂŽ p.15 : coucou solitaire; on entend de loin son cri, surtout en forĂȘt humide, commun. a) Zagb : M& a n$& k& ti ngudu a ma fĂlĂ $ na k& âda ngĂČlĂČ ni n& li âdo a ma g&z& do tĂŒ n&.
b) A Ă wena t& zĂŁ k$la do âd$ lĂŹ, n& nde wa dĂlĂ ngboo g$ fala kpa wa ma nganda wena. A
d& t$a âda a do obe gbÂł te $ na k& âda okpĂšlĂ©kÂŒ nâ°, a d& fai t& ng$ ongĂ lĂĄ te.
c) Gulu li a we duzu hia m$ nĂș a : âBĂ zĂĂ kĂŽ, kĂndÂĄ kpÂĄ mâ°â (3), gulu n& na, mĂ bÂĄ zĂ ÂĄ kĂŽ,
mĂĄ kĂndÂĄ kpÂĄ mâ° gĂ.
bĂ©tĂČlĂłgbĂ nyĂ bĂ©tĂČlĂłgbĂ nyĂ bĂ©tĂČlĂłgbĂ nyĂ bĂ©tĂČlĂłgbĂ nyĂ p.17 : petit martin-chasseur ou âpĂȘcheur.
a) Monz : M& a n$&, a g± la li g$, n& a $ wena t& k$ zÂł kĂ, a âdonggo kĂ& âda a d& t& âbalo
zĂŁ n& ni, n& a le, n& a $ d& k$ n& ni. A yu yu wena, nĂș a $ be a du nzĂlĂnggĂnggĂ. A
dungu nu ia n& a kala hĂ a d& ng$, n& a gb&s&, ama âda a tÂŹ âb$ hĂŁ ni.
b) Ng$ gili bĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ tal& : il y a trois variĂ©tĂ©s :
33
1) bĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ tĂ kĂlÂĄbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ tĂ kĂlÂĄbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ tĂ kĂlÂĄbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ tĂ kĂlÂĄ p.17 : petit martin-chasseur Ă tĂȘte rouge, vit en forĂȘt, assez
rare (Bwam.) (Myioceyx lecontei).
a) M& a n$& k& ti nguâdu a ma Ă na k& âda ngĂłlĂł ni, n& nde lĂ âdo a ma Ă tĂ„ nĂ bĂČlĂł ni
(bleu) n& k$a nu a ma fila (jaune) n& nyanga a ma $ âb$ fĂlĂ .
b) A y&ngg& ti k$la do âd$ lĂŹ, n& a nyĂngĂ wena a ok$y$.
c) A Ă wena k$ kĂ, wena a kĂ sabele.
d) A n& Ă mĂĄ n&, n& a ĂĄmĂĄ do gbĂĄngĂĄ n&.
2) bĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ nzĂąbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ nzĂąbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ nzĂąbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ nzĂą p.17 : martin-chasseur nain, commun partout (Ispidina picta).
a) li âdo a ma fila (rouge) n& ti nguâdu a ma fila yĂČĂČ (jaune).
b) a ni Ă fai t& kĂ sabele, n& a ny$ng$ wena a âdĂlĂ do obe s&k&k& osaâde $ na
ongĂ dĂ do otĂ lĂĄ dĂkĂ. A y&ngg& wena do âdo t$a tabi zam$ k& ma k$l$ do âdo t$a
tabi âda le.
c) li a sĂ g$, a y$nd$ wena.
3) bĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ âdĂ lĂŹbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ âdĂ lĂŹbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ âdĂ lĂŹbĂ©tĂČlĂłgbÂĄnyÂĄ âdĂ lĂŹ p.17 : 1) petit martin-pĂȘcheur huppĂ©, moins commun que le
prĂ©cĂ©dent, vit prĂšs de lâeau ouverte (Corythornis cristata); 2) martin-pĂȘcheur nain Ă
ventre blanc, vit prĂšs de lâeau en forĂȘt (Corythornis leucogastex).
A âb$ a kpo kpo wele k& ti k$la, n& nde a $ nu lĂŹ.
bĂlĂbĂlĂbĂlĂbĂlĂ p.12 : caille bleue dâAfrique, assez commune en savane (Excalfactoria adonsoni).
a) Ernest : bĂlĂ m& a n$& ĂĄ g± ngboo g$, gÂł a $ n& zĂŁ t$a kĂ we g& iko. TĂ a $ be fila ma
za zanga do fila n& do tĂ„ n& $ n& tĂ gbĂ lĂ, n& nyanga do nu a vĂ ma âb$ $ n& k& âda
gbal& ni. N& nde gbal& gĂŁ n&a ng$ a. DĂ Ă ma dĂčlĂč ngboo g$, ma $ n& k& dĂ Ă bana ni.
b) A $ wena ti zĂ do k& kp&l& wala. MbĂš, m$ m$ ng$ n& saf$, m$ ïżœ we a g$, n& a gbanga
m$ do bĂ„lĂ„ âda a iko. A ny$ng$ wena m& a be ongaâdin$ k& wa y&ngg& ti zĂĂ ni.
c) Wa ndĂ bili a, n& nde mi zĂ mbe na a bĂĄ mbe ma g$. Fala gbĂ a ngĂ ndĂ wena, li a sĂ
wena. Fala k& m$ âbana t& tĂĂ , k$ zĂ& ma yaka ia, n& dĂ$, n& a bĂ„lĂ„, n& a yu iko.
d) Wa ny$ng$ a ny$ng$. Mbe li a gbĂ lĂgbĂ wĂš, n& âda l& kulu âDua i, l& sa li a na bĂlĂ.
bĂŹndĂŹlĂŹbĂŹndĂŹlĂŹbĂŹndĂŹlĂŹbĂŹndĂŹlĂŹ p.8 : grĂšbe castagneux africain, commun sur les eaux tranquilles (Poliocephalus
ruficolis capensis).
a) Timb : M& a be n$&, gĂŁ âda a wia kĂ do k& âda gbĂ lĂgbĂ wĂš. Be nyanga a ma ndĂĂĂ, ma
dĂčlĂč wĂ©nÂĄ, n& kĂa nĂș a ma bi dudu. TĂ a ma $ n& t& kula nwÂĄ ni.
b) M& a n$& a y&ngg& fai do âd$ lĂŹ. A ny$ng$ wena a ok$y$. Fala a k$l$ fala ko n&, n& a d&
t$a âda a d& zĂŁ w$k$s$n$ d& nu lĂŹ, tabi d& gbogbo âdu lĂŹ k& wele hĂ seâde g$ ni. Fala kpa
t$a bindili ma nganda wena.
c) Wa gb& a fai do lasip&. Fala nd$ bili hĂŁ a bina. âDa fala mbĂ© n& m$ wia we gb& a do
gĂ lâą, m$ k$âb$ be k$y$ nu gĂ lâą, n& m$ da. K$ a t&, a n& y$âd$ k$y& ni, n& gĂ lĆĄ k$âb$ k$
g&l& a. Wa ny$ng$ a ny$ng$, a dĂ n$ wena.
d) Wa ia li a na âbĂŹndĂŹlĂŹâ we k& a le âd$ lĂŹ sĂŒĂ, n& a h$ do dati Ă m$ ni.
bĂČmĂ sĂlĂbĂČmĂ sĂlĂbĂČmĂ sĂlĂbĂČmĂ sĂlĂ : gobe-mouche drongo ou gobe-mouche noir, commun en savane boisĂ©e
(Melaenornis edolioidis).
bĂČyĂbĂČyĂbĂČyĂbĂČyĂ p.26 : cosyphe Ă tĂȘte blanche, esp. de grive, bel oiseau rouge-brun et noir, et bon
chanteur, commun (Cossypha niveicapilla).
a) M& a n$& k& ti nguâdu a ma Ă na fĂĂĄ tĂlĂ nwa ni n& li âdo a ma Ă na t& kĂłlĂł nwÂĄ ni.
b) Wa kpa a wena t& zam&n$ vĂ iko, tabi âd$ li tabi ti k$la tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, do lĂ zĂ, n& a ny$ng$
wena a fĂlĂĄ tĂ ndĂ lĂ do os&k&k& obe saâden$ do otĂ lĂĄ dĂkĂ.
34
c) A do saka t$a mĂ a bina, n& nde a ïżœ m& g& ti wele we wena. Ma k& wa tĂ do gba we
na : âBĂČyĂ sâ° tĂ dĂ nĂș wĂš gbĂĄĂĄ, n& dĂČlĂš wÂŹ lâ° sĂĄlĂĄ âbÂĄkÂĄ Ă â (tabi : ââ wĂš bĂlĂ sĂĄlĂĄ âbÂĄkÂĄ
Ă â, tabi : ââ ÂŹ ĂÂĄ dĂ ng$ kĂĂĄ nwÂĄâ). A Ă wena d& ng$ okĂĂĄ nwa d& bĂșlĂș nĂč g& âdiko.
d) M& a n$& a wele we wena a $ n& kpĂĄkĂčlĂș ni, l&ngg& nu ongba a n$&n$ vĂ ma ia d& nu
a, a âbÂł olo nu wa vĂ t& k$ hĂĂĄ m& âda a. A ïżœ tĂ ĂkĂlĂ ongba a wena. A hĂ© m$ na : âMĂĄ
dĂ yĂ©Ă©Ă©, n& n& nyĂngĂ, kĂ mĂĄ dĂ yÚÚÚ g$, nĂ nĂ tĂ nyĂngĂ gĂ. WĂĄlĂĄ te zĂŁ bĂŹlĂŹ g& gb&a
zi yaa l&, nĂ zila ndeeee? -YĂČĂČĂČâ (a zu a kpo ÂŹ a kĂ nĂș n& na : yooo). A hĂ© m$ ni we
duzu fila wĂĄlĂĄ tĂ ndĂĄlĂĄ na, n$& fala k& ogĂšlĂ© n$&n$ wa zĂ fĂlĂĄ tandala, n& wa t& nyĂng$
gĂ, d$ wa fĂ© g$. K$ wa zĂ k& ma t& fĂšlĂš ngboo g$, k$ mi si s&, n& wa nyĂngĂ de. K& a
d& ni vĂ a sila fĂlĂĄ tandĂĄlĂĄ na, & zu & kpo & a & nyĂngĂ âdiko.
Camile : BĂČyĂ wa do ng$ kĂnggĂlĂ wa b$a : * Wa g& wa $ tĂ„ kpirr, zu âbaka wa do fĂĂĄ m& ni, a ni a $ wena t& zu tĂ. Wan$ ni m$ kpa wa, n& nde $ wa Ă fai zu wa b$a d& zu tĂ& ni, n& wa ma ng$ he m$ do zu tĂ& ni. Nu wa m$ ng$ t&k&l& t& zu tĂ& ni. Ma wa tĂ do gba we na âŠ
* N& mbÚé bĂČyĂ k& b$a, a ni tĂ a $ n& t& âdĂwa ni, n& a $ wena do sala te, a he m$ wena
do zu te do ng$. K$ âda fala k& s$& g&, m$ do lasi kĂ m$, m$ k&ngg&l& a we lo a nde, m$
k&ngg&l& s& a gbaa, k$ gbali m$ h$a tĂ a ia, n& a bĂ„lĂ„ doâdo. N& nde a gĂŁ o n& t$a kĂ wi
g&. TĂ a $ fila $ n& t& âdĂwa ni. Wa do b$a n&, gÂł wa wia kĂ. N& nde a wele k& t& li zĂ&, a
$ zu tĂ& ni, a ni dĂ a dĂčlĂč lĂĄ lâ° g$. N& nde wele k& a $ t& ng$ te, a he m$ do ng$ te ni, dĂČ
a $ dĂčdĂ.
bĂČyĂł lĂ zĂbĂČyĂł lĂ zĂbĂČyĂł lĂ zĂbĂČyĂł lĂ zĂ p.29 : petit tchagra Ă tĂȘte noire, commun en plaine herbeuse (Antichromus
minutus).
dĂ mĂ kĂčsĂŹdĂ mĂ kĂčsĂŹdĂ mĂ kĂčsĂŹdĂ mĂ kĂčsĂŹ p.13 : gravelot Ă triple bande de Forbes, commun partout, ne niche pas en
Ubangi (Charadrius Forbesi).
dĂ mĂ nggĂ lÂĄ, gĂmĂnggĂ lÂĄdĂ mĂ nggĂ lÂĄ, gĂmĂnggĂ lÂĄdĂ mĂ nggĂ lÂĄ, gĂmĂnggĂ lÂĄdĂ mĂ nggĂ lÂĄ, gĂmĂnggĂ lÂĄ (dĂ mĂ nggÂĄ) p.16 : coucal Ă gorge noire; on entend souvent son
cri en galerie forestiĂšre (Centropus leucogaster).
a) Zagb : M& a n$& k& a Ă na dĂșĂdĂș ni n& nde dĂșĂdĂș gĂŁ n&a ng$ a. Sala tĂ a vĂ a tĂ„, n&
k$a nĂș a ma tĂ„, n& nyanga ma fĂlĂ .
Cath : A a n$&, a g± wena g$, n& nde gĂlĂ a dĂčlĂč wena. Sala tĂ a ma $ tĂż mbĂŹĂŹ, n& k$a
nĂș a ma $ yĂČĂČ, n& nyanga a dulu wena, n& tĂ n& yĂČĂČ ni.
b) Wa kpa a falan$ vĂ : lĂ zĂ, zĂŁ gole, ti k$la, nĂ dĂČ nĂ, n& a ny$ng$ wena a otala d$k$ do
ongaâdi, tabi os&k&k& obe saâden$.
Cath : Wa h$ wena fala sab&l&. N& wa h$ ng$ gulu k$y$n$ âda win$ k& wa n&a ti k$l$ lĂŹ
ni. K$ fo wele k& zĂŁ n& bina, n& wa ny$ng$ wa.
c) A d& t$a âda a do ow$k$s$, n& ma Ă kĂŹlĂŹ, n& nĂș n& ma bĂ bĂlĂŹ.
d) M& a n$& k& a hé m$ fai dati hã ok$lan$ do ogele n$&n$ na, fala sa ni a hé m$ wena do
sĂĄ k& b$a âdo midi tĂ„. A a n$& k& a Ă wena fala k& owele wa Ă n& ni, a he m$ ni, k$ wele
zélé, n& a ƥ na nde k$la k$l$ fala he m$ ia.
dĂĄndĂĂ , dĂndĂĂ dĂĄndĂĂ , dĂndĂĂ dĂĄndĂĂ , dĂndĂĂ dĂĄndĂĂ , dĂndĂĂ p.29 : hirondelle hĂ©rissĂ©e Ă queue fourchue, petite hirondelle noire,
commune, niche dans le sol (Psalidoproche chalybea).
a) Zagb : M& a be n$& k& tĂ a vĂ a tĂ„, n& k$a nĂș a ma dĂ dĂ wena. âBaka a dĂčlĂč wena, ma
$ pĂlĂ pĂlĂ $ n& âbaka dunggi ni. A d& m$ pelengge pelengge, fo zu a kĂ n& bina, zu a pi
wena, a nĂ n$ do zib$l$ g$.
b) Wa kpĂĄ wa wena do âda le, tabi k$ ta, tabi zu gĂ nggÂĄlÂĄ lĂŹ. K$ fala m$ n& z$ wa zam$,
n& nde t$a mĂ wele dĂ ni boe, tua wa fa wena fala k& owele wa do ma ni. Wa ny$ng$
35
wena a bĂčlĂșkĂč tabi sĂĄnggĂČ tabi os&k&k& osaâden$, tabi oâbĂșlĂș ny$ng$m&n$ k& ma ĂĄlĂĄ
olo win$ ni.
c) M& a n$& k& a y&ngg& âb$ wena t& ng$ gÂł li, g&n& kĂ li ma gĂŁ wena, n& ĂĄ bĂ„lĂ„ s& gbaa,
n& a hĂ kĂșlĂș n&, n& wa d& t$a âda wa do i m$. Wa d& t$a âda wa wena do âbĂtĂ, wa
kĂtĂ, n& wa d& do t$a âda wa t& ti g&l& t$an$ âda win$, wena t$a manzanza. Tabi wa d&
âb$ t$a âda wa k$ hĂlÂŒ k& kĂ n& lĂ wena ni, $ n& k$ kĂ wa zĂŁ we lo do t$a, n& wa
âdonggo âbolo zĂŁ n&, n& wa d& t$a âda wa d& di ni. Wa ia lĂ a ni tua we k& a dĂndĂ fĂĂĄ,
n& a lĂĄ.
Camile : MbĂš dĂndĂĂ ya gbĂ tĂŒ wele k&. A g± wena g$, n& nde a tö nĂ gĂšlĂ© m& ni. A ni a d& tĂÂĄ âda a wena, a zÂł a nĂč... âDa fala k& m$ zĂŁ kĂ mĂ m$ sĂ„ ni, nâa t&, nâa âdonggo d& kp&l& lĂ n&, nâa d& tĂĂ âda a d& k$ n& m$ ni, nâa $ d& k$ n&, nâa âbĂlĂ d& k$ n&, s& n& a h$ do be âda a d& nza, ya be gbĂŁlĂŁ tĂ a sĂa ia, s& n& a bĂ„lĂ„ do a dĂ©âdĂš.
fĂlĂĄ dĂĄndĂĂ fĂlĂĄ dĂĄndĂĂ fĂlĂĄ dĂĄndĂĂ fĂlĂĄ dĂĄndĂĂ (dĂĄndĂÂĄ mĂ sĂ) p.29: on appelle souvent ainsi les hirondelles Ă croupion rouge
1) grande hirondelle Ă ventre roux (Cecropis senegalensis);
2) petite hirondelle Ă ventre roux (Cecropis semirufa);
3) hirondelle à dessous strié, commune, se voit partout, localement en grand nombre
(Cecropis abyssinica).
a) Zagb : M& a n$& k& li âdo a ma tĂ„ n& nde ma ndĂ ndĂlĂ , n& tĂ ngudâu a ma fĂla ngĂČĂČ ni,
kĂa nĂč a ma tĂ„ n& nde ma ĂĄ d$ kĂłtĂłfĂłlĂł nĂŹ, n& do goâdo wa ma $ dĂ.
Camille : DĂndÂĄ mĂ sĂ, a ni a fila, ti g&l& a $ fĂlĂ . A d& tĂĂ âda a wena do nĂč. A kĂtĂ nĂâ°,
s& n& a d& do ma ti g&l& t$a manzanza dĂ©âdĂš, do ti nguâdu tĂĂĄ tĂš.
b) A Ă wena do k$ tĂ , n& a y&ngg& wena do lĂ zĂ do âd$ li kĂłlĂČ n& a dungu wena ng$ kĂłlĂł
te, nde a ny$ng$ wena a os&k&k& saâden$. Wa y&ngg& wena do olo kolo, n& wa zïżœ nu
tak$ wa k$t$ âbĂtĂ we d& do t$a âda wa, we k& wa d& t$a âda wa do âbĂtĂ wena wena
t& k$ t$a sambala do ti g&l& t$a. A kĂtĂ nĂâ°, s& n& a d& do ma ti g&l& t$a manzanza
dĂ©âdĂš, do ti nguâdu tĂĂĄ tĂš.
dĂĄndĂÂĄ gbĂșlĂșwĂ lĂ dĂĄndĂÂĄ gbĂșlĂșwĂ lĂ dĂĄndĂÂĄ gbĂșlĂșwĂ lĂ dĂĄndĂÂĄ gbĂșlĂșwĂ lĂ p.20 : nom de diverses sortes de martinets; le nom âracloir usĂ©â rappelle
la forme de lâoiseau volant.
1) martinet Ă queue Ă©pineuse, assez rare, vit en grande forĂȘt (Chaetura sabinei) (observĂ© Ă
Bozene).
2) martinet Ă queue Ă©pineuse et gorge tachetĂ©e, assez commun, vu mĂȘme dans la
savane de Bokilio (Chaetura ussheri).
3) martinet Ă queue Ă©pineuse et ventre blanc, se trouve le long des grandes riviĂšres
(Neafrapus cassini).
4) petit martinet Ă croupion blanc, commun lĂ oĂč il y a un enplacement convenable pour
nicher (Apus affinis).
5) martinet européen, migrateur, passe mais se voit rarement en automne, retour dÚs
mars, part en avril - mai (Apus apus).
6) petit martinet des palmiers, commun partout oĂč il y a des palmiers.
a) Zagb : Ng$ gili wa d&l& wena. N& nde wele k& l& z$ a wena a wele k& ti nguâdu a ma
fĂĂ n& li âdo a ma Ă tĂż (bleu marin), n& nde k$a nu a ma Ăa tĂ„ n& nyanga a âb$ ĂĄ tĂ„.
SĂĄlĂĄ âbaka a nĂș n& âbĂlĂ wena Ă na wa s& sĂa ni. Fo dĂ a bina, n& kili tĂ a g± âb$ be
g$. N& a he m$ nĂ be kĂlÂĄ ni.
b) Wa kpa a wena do fala sab&l& n& nde wa nyĂngĂ wena obe sĂkĂkĂ saâden$ Ă na
odole kĂlÂĄ, ngaâdi, ni do ni. Wa kpa a t& falan$ vĂ.
c) A $ wena do zĂŁ gole tabi d& zu te k& ma ku kula gbĂ nzĂ kĂ lĂ Ă ni. Wa d& t$a âda wa k$
ta tabi ti g&l& t$a manzanza tabi tĂ gbagba. A d& t$a âda a wena tĂ nguâdu nwĂĄ âbĂštĂš,
tabi âbÂŒtÂŒ ngbĂĄnggĂ (ngbĂĄnggĂĄ) do ng$, s& n& a d& t$a âda d& ti nwĂĄ mĂą.
36
d) M& a on$& wa y&ngg& zu wa d&l& wena, fala k& wa ndo bĂ«lĂŒ n& ia, n& nde fala dungu
nĂč m$ wa nganda wena. K$ fala k& wa dĂșngĂș nĂč ia, n& nde g&n& k$ m$ dĂĄ mĂ hĂŁ wa
nde, n& fala k& na wa bĂŒlĂŒ nĂ ma nganda âb$ wena. Fala oben$ wa zĂ wa ia, n& wa t&,
n& wa ndo ga zuma hĂŁ wa na âGbĂșlĂșwĂĄlĂ e tebonggo, gbĂșlĂčwÂĄlÂĄ Ă©Ăš bonggo,
gbĂșbĂșwĂ lĂ m$ âbĂ© a ngĂĄndĂĄ, gbulu wala Ă©e tebonggoâ. Fala oben$ wa ndo ga zuma
nĂ nĂŹ n& wa ndo da m$ hĂŁ wa, m& ni, n& nde gbĂșlĂșwalan$ ni wa b&mb& fĂĂ Ă do k$
oben$ ni, m& ni n& nde fala lo wa nganda wena.
dĂ sĂ dĂ sĂ dĂ sĂ dĂ sĂ p.9 : ombrette, assez commune (Scopus ombretta).
a) Zagb : M& n$& k& sĂĄlĂĄ tĂ a ma kala lĂ sĂĄlĂĄ t& on$&n$ kpi kpi vĂ d& tĂ a, odĂŁ t& on$&n$
vĂ ma d& tĂ a zu a kpo. KĂĂĄ nu a ma a fĂlĂĄ, n& ti g&l& a ma g& g&z&, n& nde gbogbo zu a
ma $ fĂ, ma $ n& mbu nâ°, n& nde nyĂĄngĂĄ a ma fila $ n& kĂĂĄ nĂș a ni.
b) Wa kpa a wena do âd$ li, n& a ny$ng$ wena a wĂĄlĂĄ te vĂ, do wĂĄlĂĄ ngumatulu, tabi
wala te olo nu oâdafan$. A d& t$a âda a do ng$ gÂł fua li. Wa d& ma do m$ f&l&nzabele,
n& m& wa ĂĄ k$ n& a osala t& on$&n$ vĂ.
c) Dasa a nwĂĄ ng$ on$&n$ ng$ nu g& vĂ. Fala k& a kĂ we d& t$a âda a, n& a tĂ âdÂŹ n& hĂŁ
bĂČyĂ na, a sÂł mbĂșlĂĄ n& hĂŁ on$&n$. BĂČyĂł sÂł mbĂșlĂĄ hĂŁ on$&n$ na : âOnyae, lĂ l& we kĂĂ
kĂĂ kĂĂ, hĂŁ l& d& t$a âda yĂ ĂĄ l& dĂ sa.â Fala k& bĂČyĂł sa mbĂșlĂĄ ni ia, n& fala sa, n& bĂ©
on$&n$ vĂ we, n& wa t&, n& wa fĂĄ m$ f&l&nzĂĄbĂ©lĂ©, n& wa fana ma fana Ă na k& âda
ongĂČlĂČ ni. K$ fala k& ma Ă© ia, n& on$&n$ vĂ wa zĂșâdĂș sĂĄlĂĄ t& wa vĂ, n& wa nĂĄ kĂ n&, n&
mĂĄ Ă ĂĄ mbĂkĂ, s& n& a t& we le kĂ n& de.
Fala k& a n& lĂš k$ t$a âda a, n& a t&, n& a yĂłlĂł d& nĂș t$a ni, n& a d& sĂĄlĂĄ âbaka a t&
d$ngg$ t$a n& do sambala, k$ ma Ă©, n& nĂș t$a ma fĆĄ do tĂ&, n& a le. K$ a h$a k$ t$a âdi
ia, n& nĂș t$a ma kpe do ti. K$ fala k& a kĂ we h$ d& nza, n& a t&, n& a kĂâbĂ do nĂș t$a
ni, n& a yĂĄkĂĄ âbaka a, n& nĂș t$a fĆĄ do tĂ, n& a h$. K$ a h$a ia, n& nĂș t$a âda a ma kpe do ti.
Fala k& a n& kĂ” n&, n& a kĂł fai a kĂșlĂŹ kpo âdiko, a kĂł b$a g$. N& m& a dĂĄlĂĄ do bĂ© âda a
m& a otĂ lĂĄ dĂkĂ do owĂĄlĂĄ te... Fala k& a lĂ©, tabi a hĂ k$ t$a n& nĂș n& kpĂ©, we duzu k&
na d$ d& kĂ nĂĄwĂlĂŹ le, k$ a nyĂngĂ be âda a g$.
ïżœ Fala k& be âda a gÂł kĂ a h$a nza k$ t$a ia, n& a kulu t& m& âb$ k$ t$a ni do ti, n& a
y&ngg& ni gbaa k$ fala ko kula âda a ma kĂlĂ, s& n& a sÂł mbĂșlĂș we t$a âda a de.
ïżœ Fala gb& a ma nganda wena. N& fala kpa âb$ t$a âda a ma nganda wena, wi yĂ lĂ
&ngga s& n& a kpa ma de.
ïżœ Owele wa d& t$a âda a do ina zĂlĂ ngbïżœdĂ f±. Wa ba ma, n& wa d$ do mbito, n& wa
h$l$ do be k& z&l& ngbïżœdĂĄfĂ ba a ni.
dĂtĂĂ lĂnzĂą dĂtĂĂ lĂnzĂą dĂtĂĂ lĂnzĂą dĂtĂĂ lĂnzĂą p.25 : cisticole Ă ailes courtes, petit oiseau trĂšs commun en savane (Cisticola
brachyptera).
a) Zagb : M& a be n$& k& a g± g$, n& nde sålå tà a và ma $ na kula nwa ni.
b) Wa kpa a wena t& li zĂ tabi zĂŁ bili tabi âdo t$a n& nde ny$ng$ m$ nĂș a wena a dĂł gĂČlĂ©
do wĂĄlĂĄ ĂĄyÂĄ do ow$k$s$, do k$ni do lĂsĂ.
c) A d& t$a âda a wena do nwÂĄ tabi wĂkĂsĂ, n& a nĂĄ kĂ n& a tĂčkĂyĂ tabi dĂł gĂŹlĂ tabi yÂŹ (dĂł
ndĂșkĂșkpili). A dĂ ma wena dĂ k& zĂŁ wala d& nu tabi zÂł zĂ tabi zĂŁ guba. A d& ia k$ m$
zĂ, n& mĂĄ Ă n& k& a nĂŁlĂŁ d& t& ngb& nÂłl± ni.
d) HĂa m$ nĂș a ma dĂ wena, mbee n& a hĂ© m$ na : âTĂ tĂĂĂ, tĂ tĂĂĂ, tĂ tĂĂĂâ. N& mbe a
hĂ© m$ na : âGĂČlĂ© kĂ, gĂČlĂ© kĂ, gĂČlĂ© kĂâ. N& mbe a hĂ© m$ na : âKpĂlĂ kpĂlĂ kpĂlĂ â. A ĂkĂlĂ
owele tabi gÂł saâde t& lĂ gba zĂ wena. Fala a zĂ wele t& lÂŹ n& t& lĂ zĂ& ia, n& a t& vâ°yĂĂĂ,
n& a lĂĄ do kazĂŁ wĂ ni fĂĂ, n& wi ni gbanga. Tabi a zĂ f$l$ t& li zĂ nde n& a t& viyoooo, n&
a lo tĂ a do zu zĂĄlĂĄ fĂlĂĂ ni âbÂŹĂ, n& f$l& gbĂĄngĂĄ, n& a ndi a yu n&, tua a lengge na nde
m& a wélÚ, kà a nd$l$ &.
37
dĂtĂĂ nĂșfĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ©dĂtĂĂ nĂșfĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ©dĂtĂĂ nĂșfĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ©dĂtĂĂ nĂșfĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© p.32 : malimbe Ă gorge noire, tisse ses nids Ă longue entrĂ©e au-dessus
des eaux (Malimbus cassini).
a) Monz : M& a n$& a gĂŁ wia kĂ do wiy&l&. N& ti nguâdu a ma $ fĂlĂ kpĂĄngbĂĄngbĂĄ ni, n& lĂ
âdo a ma tĂ„ kÂłlĆĄ kÂłlĆĄ ni, n& nde k$a nu a do nyanga a ma âb$ a tĂ„.
Centre Nad : Ng$ gili wa b$a: wĂlĂ nĂ do nĂ ĂĄ n&. Wi wili wele k&, yolo t& gbogbo zĂŁ a
we h$ t& zu a ma a fila, n& goâdo a ma a tĂ„. N& nĂ ĂĄ wele k& tĂ a vĂ ĂĄ tĂż kpĂrr ni.
b) Wa kpa a wena tĂ k$la do âd$ li, n& wa d& t$a âda a do om$ $ n& ngia nzĂ nggĂł ni. A
nyĂngĂ wena a owala te n& a hĂ nza wena do fala sĂĄbĂlĂ.
c) A d& t$a âda a do fĂĄnĂĄ n& Ă na k& âda ngĂČlĂČ ni, n& nde k& âda a nĂș n& dulu d& nĂč n&a
ng$ k& âda ngĂČlĂČ. N& m& wa d& do t$a âda wa ni ma $ na ngĂĂĄ âbete ni. Wa ia li a ni ni,
we k& a dĂ t$a âda a fai t& nyaka k& wa sa li n& na, fĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© ni.
dĂtĂĂ nĂșngĂ lÂĄdĂtĂĂ nĂșngĂ lÂĄdĂtĂĂ nĂșngĂ lÂĄdĂtĂĂ nĂșngĂ lÂĄ p.33 : malimbe Ă calotte rouge, assez commun en forĂȘt (Malimbus
coronatus).
dĂŹlâ°dĂŹlâ°dĂŹlâ°dĂŹlâ° p.19 : grand duc africain cendrĂ©, commun (Bubo africanus cinerascens).
a) Zagb : M& a n$&, kili tà a ngboo ni ma g± g$, n& d$a n& a sala tà a iko, n& zu a g±
wena. Gbali a $ wĂčâdĂŹĂŹĂŹ g± wena, n& ma tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł.TĂ a Ă bĂzĂ bĂzĂ, tabi a fĂĂ , tabi tĂ„
n& mba do fĂĂ n&. Nu ĂlĂ nyĂĄngĂĄ a tĂ wena, we k& a wia we ba do kĂyĂ tabi ozula tabi
otĂ lĂĄ dĂkĂ.
b) Wa kpa a wena t& zam$ âdo t$a, tabi ti kĂlÂĄ, tabi âd$ lĂŹ, n& a nyĂngĂ wena a osĂkĂkĂ
saâde tabi kĂyĂ. Do gba wese nde a yĂnggĂ yali g$, tati a do tĂ„ iko. Do tĂ„i n& a he m$
na: âhĂșgĂâdĂ, hĂșgĂâdĂ, hĂ€Ăčâ.
c) A Ă wena t& k$ kĂșlĂĄ tĂš do fala k& a n& ko kĂșlĂŹ.
d) Owele wena wa tĂ na nde dili a n$& tĂșnĂșm$ we k& a y&ngg& fai do tĂ„, n& do gbo gba
wese n& a dungu d& kpo fala. A a gba sĂ n$&.
dĂŹlĂ kĂtâ°dĂŹlĂ kĂtâ°dĂŹlĂ kĂtâ°dĂŹlĂ kĂtâ° (dĂŹlĂ fĂĂĄ kĂlÂĄ) p.19 : grand duc tachetĂ©, vit en forĂȘt, paraĂźt assez rare (trouvĂ© Ă Karawa et Lisala) (Bubo leucostictus).
a) TĂ a vĂ ma fĂĂ vĂvĂ $ nĂ t& fĂĂ kĂlÂĄ ni n& nde a g± wena.
b) Wa kpa a wena t& zĂŁ m$ âd$ lĂŹ, n& nde nyĂngĂm$ nĂč a ma sĂŹ do tĂ & do kĂ âda otala
gele dĂŹlĂn$ g$. N& fala $i âda a ma la âb$ ngbĂ do k& âda ogelĂ© wan$ g$.
c) A hĂ© m$ Ă na mĂĄdĂșkĂč nĂ, a hĂ© m$ na : âkĂ€ kĂ€ kĂ€â, n& âdĂ” n& a hĂ© m$ na âhĂ» hĂ€ hĂșâ.
Fala k& do gba wese, kĂ m$ n& âda a, n& a d& d±, n& a t& we Ă ngĂ m$ do ĂlĂ nyĂĄngĂĄ a.
dĂŹlĂ âdĂ lĂŹdĂŹlĂ âdĂ lĂŹdĂŹlĂ âdĂ lĂŹdĂŹlĂ âdĂ lĂŹ p.19 : petite chouette pĂȘcheuse, assez commune en forĂȘt; nâest petite quâen com-
paraison Ă dâautres (Scotopelia bouvieri).
dĂŹlĂ gbĂ sĂdĂŹlĂ gbĂ sĂdĂŹlĂ gbĂ sĂdĂŹlĂ gbĂ sĂ p.19 : grande chouette pĂȘcheuse, un hibou gĂ©ant, rarement vue (vue Ă
Bwamanda, Bogbulu) (Scotopelia Peli).
a) Kili tĂ a ma a gĂŁ, n& nde tĂ a vĂ ĂĄ fĂlĂ ngĂČĂČ ni, n& kĂĂĄ nĂș a ma tĂ„, n& nyĂĄngĂĄ a ma âb$ a
tĂ„, nĂ nde ĂlĂ nyĂĄngĂĄ a ma nzĂnggĂnĂngĂ ni.
b) Wa kpa a wena âd$ li, tabi tĂ k$la. M& a ny$ng$ wena a ok$y$ tabi os&k&k& saâde. A Ă
wena t& k$ kula te, fala k& a n& ko kĂșlĂŹ ni.
c) A hé m$ wena do sù gazala do gà wese do sù tal& do titole, a hé m$ hà hà hà ni. Fala k&
a dungu do gba wese, k$ m$ dĂĄ m$ hÂł a, n& nde a yĂș dĂ g$.
dĂŹlĂ dĂĂ dĂŹlĂ dĂĂ dĂŹlĂ dĂĂ dĂŹlĂ dĂĂ (dĂŹlĂ gbĂ gbĂ lĂ dÂĄnggÂĄ) p.19 : hulotte africaine, commune en forĂȘt (Ciccaba
woodfordi).
a) TĂ a ma b&z& b&z& Ă na t& gbagbaladangga ni, n& nde kĂĂĄ nĂș a mĂĄ ĂĄ tĂ„, n& nyĂĄngĂĄ mĂĄ
fĂlĂ , n& ĂlĂ nyanga a ma tĂ„.
38
b) Wa kpa a wena âdo t$a tabi zam$ k& ma k$l$ do le dĂ ni. A Ă k$ kĂłlĂł te, tabĂ ko wĂłkĂłlĂł
nzanggo, tabi k$ gbĂnĂ zu te âbete. N& a nyĂngĂ wena a os&k&k& osaâde.
c) Fala k& m$ kpa a, k$ m$ dĂĄ m$ hĂŁ a, n& a d& d±, n& a t& we gĂmĂ m$. A sĂnĂ gbĂĄkĂčlïżœ
do mbĂșsĂč do kpakulu wena, fala k& a kpa wa ia, n& a gb& wa do ti.
dĂyĂČyĂČ :dĂyĂČyĂČ :dĂyĂČyĂČ :dĂyĂČyĂČ :
M& a n$& zam$ g&, a he m$ na âdĂyĂČyĂČ dĂyĂČyĂČ dĂyĂČyĂČâ
dĂfĂ ndÂŒ, föfĂ ndÂŒ dĂfĂ ndÂŒ, föfĂ ndÂŒ dĂfĂ ndÂŒ, föfĂ ndÂŒ dĂfĂ ndÂŒ, föfĂ ndÂŒ p.28 : voirâ dĂpĂ ndÂŒ.
dĂmbĂșlĂnyĂldĂmbĂșlĂnyĂldĂmbĂșlĂnyĂldĂmbĂșlĂnyĂl„„„„ (voir nyĂlÂłkĂšlĂ©kÂĄmbÂĄ) p.33 : veuve Ă dos jaune, tisserin assez grand, noir et
jaune, trĂšs commune(Euplectes macrourus).
a) Zagb : A bi a gĂŁ, n& nde sĂĄlĂĄ tĂ a ma tĂ„, n& ti nguâdu a ma bĂzĂ bĂzĂ ni, n& nde do a
ma du, n& nyĂĄngĂĄ ma a fĂlĂ .
b) Wa kpa a wena do fala sab&l&, n& a dĂșngĂș wena t& ng$ dĂł zu gĂČlĂ© do zu kĂnggĂlĂ k$ni,
n& nde a nyĂngĂ wena a dĂł zu gĂČlÂŒ do kĂnĂŹ, do s&k&k& saâde Ă na ongaâdi.
c) A dĂ t$a âda a wena do m$ gĂČlÂŒ, n& a d& ma wena t& lĂ zĂ.
d) Fala k& m$ kpa a n& nde a yĂș g$ kĂ m$ da m$ hĂŁ a s& n& a yĂș de.
dĂpĂ ndÂŒ dĂpĂ ndÂŒ dĂpĂ ndÂŒ dĂpĂ ndÂŒ (ou : dĂgĂłâdĂłpĂ ndÂŒ, föpĂ ndÂŒ, tĂčtĂčfĂ ndÂŒ, nĂĂfĂ«) p.28 : moucherolle de paradis
ordinaire, commune; coloration parfois fort différente (Terpsiphone viridis speciosa).
a) Zagb : M& a n$&, sala tĂ a ma zanga fĂĂ n& do tĂ„ n&. DĂ goâdo a ma dĂčlĂč wena Ă na fĂ„
pande nĂ. A m$ ng$ bĂ«lĂŒ n&, n& dĂ a ma d& tĂč tĂč tĂč $ n& wa kpua fĂ„ pande goâdo a ni.
Ma k& wa sa li a na dĂgoâdopande tabi dĂdĂgĂłâdĂłpande ni. Wa a nĂ ĂĄ n& do wili n& nde
a tati a wili k& hĂŁ do a dulu wena iko, n& nde nĂ ĂĄ wele k& do a ma dĂčlĂč g$.
b) Wa kpa a wena t& ng$ obĂčlĂșkĂčn$ do âda le iko ni. N& a ny$ng$ wena a ongaâdi do
os&duli. Wa kpa âb$ wa wena t& li z$ do fala z$l$ li kolo.
c) M& a on$& wa y&ngg& wena, n& wa d& t$a âda wa d& ng$ obi te d& sanga nĂč, n& nde
t$a âda ma $ tĂĄkĂĄlĂĄkĂĄ Ă n& k& âda kpĂšlĂ©kĂš ni. A Ă kĂ n&, n& lĂ âdo a mĂĄ Ă dĂ nza âdiko.
Wa ko fai a kuli b$a iko, n& wa âbĂlĂ wili n& do nĂ ĂĄ, n& n& wa ba ngba wa. M& a n$& wa
hĂ© m$ n& ongaâdi ni.
d) A kĂ wena we y&ngg& do obĂ© n$&n$ Ă na ondele tabi onyĂlĂŁ ni, wa kpa a wena do fala
sĂĄbĂlĂ. M& a dia n$&, a wa ny$ng$ wa ny$ng$, a d& n$ wena. Wa gb& wa do dĂ pĂlĂ
tabi lasip&.
dĂČtĂČâdĂłnggĂČ, fĂtĂgĂlĂĂ dĂČtĂČâdĂłnggĂČ, fĂtĂgĂlĂĂ dĂČtĂČâdĂłnggĂČ, fĂtĂgĂlĂĂ dĂČtĂČâdĂłnggĂČ, fĂtĂgĂlĂĂ p.23 : barbu huppĂ© Ă gorge blanche, commun en forĂȘt; un mĂąle
conduit les groupes dâoiseaux mixtes (Criniger calurus emini).
a) Leopoldine : M& a n$&, k$a nu a ma $ tĂ„, n& sala tĂ a mbee n& tĂŒ n&, n& mbee n& fĂa
m$. Ti nguâdu a a fĂa m$. N& k$a nu a do gaza a do dĂ a m& a tĂ„ m$. DĂ a ma dĂčlĂč la
li g$. GĂŁ a $ n& nganggala wi g&.
b) A y&ngg& do zam&n$ do âdo t$an$. N& a h$ ng$ te ki ni, n& a m$ ng$ he m& âda a :
âdĂČtĂČâdĂłnggĂČ, dĂČtĂČâdĂłnggĂČâ N& nde g$ a mi zĂ fala a d& t$a âda a ni g$. N& a y&ngg&
wena do âdo t$an$ wena. N& hia m& âda ma hÂł ni. A ny$ng$ ongaâdi do obe s&k&k&
saâden$.
dĂndĂĂ dĂndĂĂ dĂndĂĂ dĂndĂĂ : voir dĂĄndĂĂ .
dĂșĂdĂșdĂșĂdĂșdĂșĂdĂșdĂșĂdĂș (ou : dĂčdĂ) p.16 : esp. de grand coucou Ă Ă©peron, trĂšs commun; son nom imite son
cri, une sĂ©rie de âdoudouâ descendants et ascendants vers le soir (Centropus senega-
lensis).
a) MĂ ÂĄ nĂĂ, gĂŁ âda a ma Ă nĂ zĂŁ âbaka wi nâ°, Ă ÂĄ fĂlĂ . TĂ a k& si lĂ âdo a ma ngĂČĂČ nĂ, n& nde
sala ti g&l& a ma a fĂĂ , n& nyanga a ma fĂlĂ . GĂ tĂł nyĂĄngĂĄ Ă boe $ n& k& âda k$la ni.
39
b) Wa kpa a wena t& zĂŁ gole, li zĂ, zĂŁ bili do ti k$la. A ny$ng$ wena a a be s&k&k& saâden$
Ă na ongaâdi do otĂ lĂĄ dĂkĂ. M& a n$& k& a gbĂ a gĂ wena. N& a kĂ we y&ngg& wena do
nĂč. Ma kpa a zĂŁ bĂŹlĂŹ, n& a bĂ„lĂ„ pĂč pĂč pĂč pĂč.
c) A d& t$a âda a wena do w$k$s$ d& sanga ogole tabi d& ng$ te d& ng$. A he m$ na
âdĂșĂ; dĂșĂ, dĂșĂâ. A he m$, n& m$ ïżœ na tĂ„ k$l$ fala tĂŸ n& ia. N& dati sa fala a he âb$ m$
dati hĂŁ ok$lan$ vĂ. DĂčdĂ hia m$ ia, k$lan$ wa n& he t& âb$ m$ d& âdo a.
âdĂĄfĂĄlĂĄzâ°kâ°âdĂĄfĂĄlĂĄzâ°kâ°âdĂĄfĂĄlĂĄzâ°kâ°âdĂĄfĂĄlĂĄzâ°kâ° p.10 : aigle vautour africain, rare (Hieraaetus africanus) (Bwamanda, Libenge).
a) M& a gÂł n$&, a tata âbaka a, n& ma wia we h$ m&tr& kpo do d$ n&. SĂĄlĂĄ lĂ âdo a ma a
tĂż, n& ma g&z& do fĂĂĄ n&. KĂĂĄ nĂș a ma fĂlĂ zĂ yĂČĂČ ni, n& nde nyĂĄngĂĄ a ma $ be ĂĄ fĂĂ ,
nde ma fĂngĂ wena g$. N& ĂlĂ nyĂĄngĂĄ a ma tĂ„, nde nĂș n& tĂ wena Ă nĂ nĂș buluti ni.
b) Wa kpa a wena t& zam$ Ă na tĂ kĂlÂĄ, âd$ lĂŹ, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do âdo le. N& a dĂ t$a âda Ă do
ogbÂł te d& ng$ te k& ma ngĂ lĂ wena ni. T$a âda a ma wia kĂ do kĂ âda kĂČnggĂ.
c) A nyĂngĂ fai a m$ sĂkp±. A a n$& k& a dĂ sa do gele on$& g$, tua we k& fala wĂ ba a
ia, n& nde wa h$a nyĂngĂmĂ nĂș a ia. A dĂșngĂș ng$ t$a âda a, n& a kĂĄ m$ ndĂŒu we fa
n$& tabi saâde k& a n& ba a, we ny$ng$ a ni. MbĂš a zïżœlïżœ, nâa dungu do kĂlĂĄnĂ, k$ li wa n&
m$k$ n&, n& a ba mbe kpo, n& a bĂ„lĂ„ do a. A kala fai a gba gb&l& kĂlÂĄ, n& a kala âb$
ogele ogĂŁ n$&n$, do odafa. M$ h$ ti t$a âda âdĂĄfĂĄlĂĄzâ°kâ°, nĂ m$ kpa ofio saâde kpi do kpi,
mba g$, a ba saâde ia, n& a ny$ng$ tati a sila a do kala zĂŁ a, n& a da kĂ a t& fio saâde ni
iko.
âdĂwĂ âdĂwĂ âdĂwĂ âdĂwĂ
a) Zagb : M& a n$& k& a gĂŁ n&a ng$ kpĂšlĂ©kĂš, n& nde a a tĂ„ n&, n& nde ÂŹ tĂ« kpĂrr g$, n& ti
g&l& a $ fĂa. K$a nĂș a do nyanga a $ tĂ„. A d& n$ wena.
b) Wa kpa a wena zĂŁ bili, n& a ny$ng$ wena a os&k&k& saâden$. N& a ny$ng$ âb$ wala te,
wena wala ndĂlĂ, wala tandaguzi, papaye, nĂ dĂČ nĂ. T$a âda a ma Ă na k& âda kpĂšlĂ©kĂš
ni, fala a Ă kĂ n& nde, n& li âdo a ma Ă d& nza âdiko.
c) M& a n$& kpo k& li a ma sĂ wena, Ă zĂ m$ ia, n& a yu do ti. N& nde a mbĂkĂ do fio
wena, fala k& m$ lĂł a ia, n& a fĂ© do ti âdiko.
âdĂŹâdĂ kĂČlĂČ, âdĂŹâdĂŹkĂČlĂČ, ĂŹâdĂ kĂČlĂČ âdĂŹâdĂ kĂČlĂČ, âdĂŹâdĂŹkĂČlĂČ, ĂŹâdĂ kĂČlĂČ âdĂŹâdĂ kĂČlĂČ, âdĂŹâdĂŹkĂČlĂČ, ĂŹâdĂ kĂČlĂČ âdĂŹâdĂ kĂČlĂČ, âdĂŹâdĂŹkĂČlĂČ, ĂŹâdĂ kĂČlĂČ : p.33 : euplecte Ă calotte feu, appelĂ© souvent petit cardinal,
tisserin trĂšs en vue au temps des noces par la couleur de feu; en temps ordinaire, il est
brun terne; rare, trouvé à Boyagati; gros bec rouge, écarlate et noir(Euplectus hordeaceus).
a) MĂ ÂĄ bĂ© nĂĂ, Ă Ă nĂ ngĂlĂ nâ°. SĂĄlĂĄ zu a ma fĂlĂ ngbĂše, n& zu âbaka a do tĂ gĂlĂ a do k$a
nĂș a Ă âb$ nĂ, n& nde tala kĂlĂ tĂ a ma a tĂż, a n$& k& a g± la li g$.
b) Wa kpa a wena t& li zĂ tabi zĂŁ gĂČlÂŒ, n& a nyĂngĂ wena a owĂĄlĂĄ ĂĄyĂ do kĂnĂŹ.
c) A d& t$a âda a do nwĂĄ zĂ tabi nwĂĄ gĂČlÂŒ, a d& ma wena t& fala k& owele wa hĂ tĂ n&
ngboo g$ ni.
d) A n$& k& a hĂ nza wena do fala sĂĄbĂlĂ. A a n$& k& a d& sa do ogĂšlĂ© on$&n$ wena. A a
nwa ng$ onyĂlÂł. Ma k& owele wa ga zuma hĂŁ a na : ââDĂŹâdĂ kĂlĂČ wi ndĂ kĂĄlĂ ngbĂĄnggĂČ
yĂłlĂł nĂč, kĂ mi tĂłmbĂł m$ hĂŁ nyĂlÂł.â
ĂkĂČĂ© ĂkĂČĂ© ĂkĂČĂ© ĂkĂČĂ© p.29 : voir sĂ sĂ lĂ sĂĂ .
fĂtĂgĂlĂĂ fĂtĂgĂlĂĂ fĂtĂgĂlĂĂ fĂtĂgĂlĂĂ p.23 : voir dĂČtĂČâdĂłnggĂČ.
föpĂ ndÂŒföpĂ ndÂŒföpĂ ndÂŒföpĂ ndÂŒ p.28 : voir dĂČpĂ ndĂ©.
g±l±nĂștĂÂĄngĂČlĂČg±l±nĂștĂÂĄngĂČlĂČg±l±nĂștĂÂĄngĂČlĂČg±l±nĂștĂÂĄngĂČlĂČ (ndĂyĂČlĂ) p.11 : petit serpentaire, buse commune de la rĂ©gion, sâaccroche
aux nids des tisserins pour les tuer, dénicheur de petits oiseaux (Gymnogenys typicus).
a) Zagb : M& a gÂł n$& n& nde tĂ a ma Ă ngĂČĂČ ni, n& ma g&z& g&z&. K$a nĂș a ma $ be ĂĄ
fĂĂ . N& nyĂĄngĂĄ a ma fĂlĂ yÚÚ, n& ĂlĂ nyĂĄngĂĄ a ma tĂż.
40
b) Wa kpa a falan$ vĂ, wena fala k& ongĂČlĂČ wa d& do t$a âda wa ni. N& a d& t$a âda a do
ogbĂŁ te Ă na k& âda kĂČnggĂ ni, a d& ma d& ng$ ngĂ lĂĄ te d& lĂ ng$. A nyĂngĂ wena a
obé n$&n$.
c) Wa ia li Ă ni, tua k&, fala k& a hĂ nu t$a âda ongolon$ n& a gÂłlÂł nĂș n&, n& a ndĂł g$m$
obe n$&n$ t& ny$ng$ wa. A nyĂngĂ tati a obe ngĂČlĂČ âdiko g$, n& nde ogĂšlĂ© be n$&n$
vĂ, a nyĂngĂ wa âb$ nyĂngĂ. A kpa gĂ n& a gb& a n& a nyĂngĂ a vĂ, a nyĂngĂ âb$ wena
a fĂlĂĄ âbete.
gĂ nĂ kĂšlÂŒ gĂ nĂ kĂšlÂŒ gĂ nĂ kĂšlÂŒ gĂ nĂ kĂšlÂŒ : voir gĂâdĂkĂšlÂŒ.
gĂâdĂkĂšlÂŒgĂâdĂkĂšlÂŒgĂâdĂkĂšlÂŒgĂâdĂkĂšlÂŒ (gĂlĂkĂ lÂŒ, gĂnĂkĂšlÂŒ, gĂlĂkĂšlÂŒ, gĂ nĂ kĂšlÂŒ, (N) gbĂ kĂlÂĄ) 30 : corbeau pie, corneille Ă scapulaire, commun partout (Corvus albus).
a) Zagb : M& a gÂł n$& k& tĂ a vĂ a tĂ„ n& t& gĂlĂ a ma fĂĂ .
b) A y&ngg& falan$ vĂ, n& nde a nyĂngĂ wena a m$ s$kpĂŁ tabi fala k& wa mĂ nzĂ”, n& a t&,
n& a anga ma d& nza n& a nyĂngĂ ma vĂ. A d& t$a âda a do ogbĂŁ te t& ng$ te k& ma
ngĂĄlĂĄ d& t& ng$.
c) A hĂ© m$ hĂŁa hĂŁa hĂŁa. Fala k& a m$ ng$ la do ng$, n& oben$ wa hĂ© m$ na : âGĂ nĂ kĂš-
lĂ©e, z&l& ngb&l& t& nĂ ĂĄ m$ ia nde?â n& gĂ nĂ kĂšlÂŒ kĂ na : âH±¥, h±¥, h±¥..â, t& lÂŹ n&.
d) A a n$& k& d&a sĂkpÂł âda a ma la lĂ ngele. Fala k& m$ hĂș lĂŁ k$y$ mĂ m$, kĂ m$ la, kĂ a
hĂ, n& nde fo wele bina, n& a g$m$ zĂŁ n&, n& a nyĂngĂ m& kĂ n& ni vĂ. A hĂ t& te
nzango tabi âbete n& nde ma ny$ng$ do opĂs&, n& a anga li n& fai we ny$ng$ op$s&n$
ni. A dungu wena t& lĂ mbĂ© f$ âbete k& op$s&n$ wa ny$ng$ kĂ n& nyĂngĂ ni.
Fala m$ kĂ we gb& a, n& m$ ba galïżœ, n& m$ zĆĄ tŸ n& nĂ, n& m$ la. K$ fala k& a h$ di ni,
kĂ a zĂ, n& a gĂmĂ s&, kĂ a y$âd$ ia, n& gbalĂ galïżœ ni k$âb$ k$ gĂlĂ a, n& a bĂ gbaa, n& a fe.
gĂâdĂtĂșlĂčgĂâdĂtĂșlĂčgĂâdĂtĂșlĂčgĂâdĂtĂșlĂč p.12 : grand rĂąle des forĂȘts, se voit rarement; son nom imite le cri qui sâentend au
crépuscule (Himantornis haematopus).
a) Zagb : M& a gÂł n$&, sĂĄlĂĄ tĂ a ma $ fĂlĂ ngĂČĂČ $ n& t& kĂĂĄlĂŹ ni, n& nyanga a ma Ă âb$ n&
nyanga kĂĂĄlĂŹ ni. La ngba wi wa do kĂĂĄlĂŹ bina. N& nde a he m$ si t& kĂĂĄlĂŹ do tĂ &. Wa ia
li a ni tua we hia m$ nĂș a. A he m$ na âGĂâdĂtĂŒ, gĂâdĂtĂŒ, gĂâdĂtĂŒ...â, n& sa nu a d& zĂčrr
d& nĂč. Fala m$ ng$ sa n&, n& a he m$ ni.
b) Wa kpa a wena t& ti kĂlÂĄ, do ti k$la lĂŹ. A d& t$a âda a do ogbĂŁ te d& ng$ onyakĂŁn$ k&
ma k$l$ do ng$ li dĂ ni, s& a a z$a k$y$n$ de. We k& a nyĂngĂ wena a ok$y$. N& nde a
ny$ng$ âb$ obe n$&n$ do ongaâdi, do otĂ lĂĄ dĂkĂ, nĂ do nĂ.
c) A a n$& k& a bĂĄ gĂ lâą wena, fala a bĂĄ galïżœ, kĂ mĂ ïżœ ti t&l& tĂ a dati g$, n& m$ lĂĄ do yu
âdiko, tua we k& a d& d± wena, n& a he m$ na âhĂŹrr gĂâdĂtĂŒ, hĂŹrr gĂâdĂtĂŒ, hĂŹrr gĂâdĂtĂŒ.â
WĂ nyĂngĂ gĂâdĂtĂșlĂč ng$ z„ bĂȘ gĂ. Wuko a d& ni, n& sa nu bĂȘ ma d& s& wena $ n& sa
nu gĂâdĂtĂșlĂč.
gĂlĂkĂ lÂŒ, gĂnĂkĂšlÂŒ,gĂlĂkĂ lÂŒ, gĂnĂkĂšlÂŒ,gĂlĂkĂ lÂŒ, gĂnĂkĂšlÂŒ,gĂlĂkĂ lÂŒ, gĂnĂkĂšlÂŒ, gĂlĂkĂšlÂŒgĂlĂkĂšlÂŒgĂlĂkĂšlÂŒgĂlĂkĂšlÂŒ : voir gĂâdĂkĂšlÂŒ.
gĂmĂgĂâdĂgĂmĂgĂâdĂgĂmĂgĂâdĂgĂmĂgĂâdĂ (N : dĂșmbĂŹlĂ) : esp. dâoiseau, hochequeue.
a) Zagb : M& a n$& k& li âdo a ma mbĂŹĂŹ nĂ tĂ„ li nzĂą, n& tĂ nguâdu a ma fĂĂ n& nde do a ma
dĂčdu fĂĂ do tĂŒ n&.
b) Wa kpa a wena do âda le, ng$ zubu do nĂș sĂ bĂ©lĂ©, n& a ny$ng$ wena ĂĄ oâdĂŁ nyĂngĂmĂ
Ă na âdĂlĂ ni. A d& t$a âda a wena t& gbogbo zu t$a, a d& ma wena do mĆĄlĆĄ zu wele tabi
oĂa tulu.
c) Fala a zĆĄ nu ia, n& gĂłâdĂł a ma gĂmĂ lĂbĂ lĂbĂ ni, gulu k& na wa ia li a na, gĂmĂgĂłâdĂł g&
a ni. Oben$ wa gĂĄ do zuma na nde : âKĂlĂ m$ gĂmĂ gĂłâdĂł m$ lĂbi lĂbĂâ. A hĂ© m$
âZoĂ©zoĂ©, zoĂ©zoĂ©â.
gĂmĂngĂ lÂĄgĂmĂngĂ lÂĄgĂmĂngĂ lÂĄgĂmĂngĂ lÂĄ p.16: voir dĂ mĂ ngĂ lÂĄ.
41
gĂmĂnzĂ gĂmĂnzĂ gĂmĂnzĂ gĂmĂnzĂ : voir sĂlĂĂ .
gĂmĂtĂšgĂmĂtĂšgĂmĂtĂšgĂmĂtĂš p.21-22 : nom gĂ©nĂ©rique des pics; espĂšces en Ubangi :
1) pic Ă oreillons bruns, assez commun, surtout en forĂȘt humide (Campethera caroli);
2) pic tachetĂ© de blanc, trĂšs commun en forĂȘt (Campethera nivosa);
3) pic Ă taches noires, assez commun (Campethera fermista);
4) pic goertan, pic gris Ă croupion rouge, assez commun en savane du nord (Mesopicos
goertae);
5) pic tacheté à huppe jaune (Mesopicos xantholophus);
6) pic dâElliot, Ă huppe rouge, vit en forĂȘt (Polipicus ellioti).
a) Zagb : M& a be n$& Ă na kpĂšlĂ©kĂš ni, li âdo a ma tĂ„ do tĂ nguâdu a vĂ, n& nde nyĂĄngĂĄ a
ma yooo ni, n& kĂa nu a mĂĄ âb$ a yĂČĂČ ni, n& nde ma nganda wena.
b) Wa kpa a wena t& fala k& kĂłlĂł te ma boe ni n& nde a nyĂngĂ wena a wĂĄlĂĄ te sĂ do
wĂĄlĂĄ teâbongo tabi os&k&k& saâden$.
c) A gĂmĂ k$ te kĂł kĂł kĂł gbaa, kĂ ma âdĂș, n& a gbĂșnggĂșlĂș kĂ n&, n& a kĂł d& di ni.
d) GĂmĂtĂš wa do ng$ gĂlĂ wa nal& : gĂmĂtĂš; gĂmĂkĂłlĂł bol&; kpĂ, do sĂĂkĂ âdĂ ngĂ . Wa ia li
a ni ni tua a gĂmĂ fai a te, s& n& a Ă kĂ n& de.
â bĂ© gĂmĂtĂšâ bĂ© gĂmĂtĂšâ bĂ© gĂmĂtĂšâ bĂ© gĂmĂtĂš p.21 : 1) pic cardinal, petit pic vert Ă poitrine striĂ©e, commun en forĂȘt
secondaire et dans les champs (Dendropicos fuscenscens);
2) petit pic vert du Gabon, en forĂȘt (Dendropicos gabonensis);
3) petit pic vert à poitrine tachetée, en savane (Dendropicos paecilolaenus);
4) petit pic Ă dos brun, en savane (Dendropicos obsoletus).
gĂčvwĂčhĂĂ©gĂčvwĂčhĂĂ©gĂčvwĂčhĂĂ©gĂčvwĂčhĂĂ© p.12 : grĂ©bifoulque; les pattes rouges ont des doigts frangĂ©s comme chez le
foulque; le nom imite le cri Ă la pariade (Podica senegalensis).
a) M& a n$& k& a Ă na gbĂ l& ni, sĂĄlĂĄ tĂ a ma yoo ni, kĂĂĄ nĂș Ă do nyĂĄngĂĄ Ă ma fĂlĂ , nyanga
a Ă na nyanga kĂkĂlĂ.
b) Wa kpĂĄ a fai âd$ lĂŹ n& a nyĂngĂ wena a okĂyĂ.
c) A d& t$a âda a do onyak± tabi ogbÂł te, n& a kĂĄlĂĄ om$ k& ma a mbĂkĂ ni, n& a ĂĄ kĂ n&. A
d& ma fai d& ng$ dĂgĂŹlĂŹ d& t& nĂč g& âdiko.
d) M& a n$& k& a ïżœ ti yĂč yĂč âd$ li wena. Fala a nyĂngĂ m$, kĂ zĂŁ a hĂ, n& a bĂŒlĂŒ n& a dungu
do ng$ te ng$. Wa kpa a âd$ li wena do fala hĂÂł li, a lĂ© ti li, n& a d& m$, k$ m$ ïżœ ti a dati
g$, n& m$ lengge na mĂlĂŹ ÂŹ a d& m&n$ ni. Giti âbaka a ma wĂ©lĂ© do fala k& a lĂ© âd$ lĂ ni :
âgĂčvwĂč gĂčvwĂč gĂčvwĂčâ, n& a hĂ© m$ âhĂĂ© hĂĂ© hĂĂ©â, gulu k& wa ia li a ni ni g& a ni. Fala
kpa a we z$ tĂ a ma nganda wena, owi dĂ gĂ lĆĄn$, s& n& wa kpa a de.
gbĂ bâ°lâ°gbĂ bâ°lâ°gbĂ bâ°lâ°gbĂ bâ°lâ° p.17 : 1) guĂȘpier Ă collier bleu, commun en terrain ouvert (Melittophagus variegatus)
; 2) guĂȘpier nain, frĂ©quente le mĂȘme terrain, ressemble au prĂ©cĂ©dent, ne se mĂȘle pas
(Melittophagus pusillus).
gbĂ fĂ©, gbĂĂĄfĂ©gbĂ fĂ©, gbĂĂĄfĂ©gbĂ fĂ©, gbĂĂĄfĂ©gbĂ fĂ©, gbĂĂĄfĂ© p.10 : oie de Gambie, oie Ă Ă©perons, assez rare, en petits groupes parfois sur
les champs (Plectropterus gambensis).
a) M& a bĂ© n$& k& tĂ a a fĂĂ , k$a nĂș a do nyanga a ma fĂlĂ .
b) Wa kpa a wena t& k$ fĂ n& a nyĂngĂ wena a owĂĄlĂĄ te do otĂ lĂĄ dĂkĂ.
c) A d& t$a âda a wena do wĂkĂsĂ k& wa sa li ma na nyĂngĂ nĂș ndĂšlĂ© ni. Wa na ma gbĂĄa
n& ma à korr ni, ma g± wena g$.
gbĂ gbĂ lĂ dÂĄngggbĂ gbĂ lĂ dÂĄngggbĂ gbĂ lĂ dÂĄngggbĂ gbĂ lĂ dÂĄnggÂĄÂĄÂĄÂĄ p.11 : buse unibande, commune partout (Kaupifalco monogrammicus).
a) Zagb : M& a n$&, gĂŁ a $ n& gbĂ kĂčlïżœ ni, n& a yu âb$ yu wena $ n& gbakulïżœ ni. TĂ a ma
bĂzĂ bĂzĂ ni. K$a nĂč a ma tĂ„, nyanga a ma âb$ a tĂ„, n& nde ĂlĂ nyanga a nĂș n& tĂ
wena.
42
b) Wa kpa a wena do âda le, tabi sĂĄfĂ fala k& owele wa Ă tĂ n& ni, tabi zĂŁ m$. N& a nyĂngĂ
wena a m$ sĂkpĂŁ.
c) A d& t$a âda a wena do gbÂł te d& ng$ ngĂ lĂĄ te d& ng$.
d) A a âdÂł n$& we k& a kĂ obĂ© n$&n$ k& wa âbana sanga ni g$, a nyĂngĂ âb$ wena a obĂ©
gÂł kĂlĂĄn$ do okĂ âdĂĄ do okĂĂĄ tabi gĂ. Wa do ng$ gili wa b$a, wan$ âda le do wan$
zam$. Wan$ âda le, lĂ âdo wa ma tĂ„ n& tĂ nguâdu a fĂĂ , n& nde a nyĂngĂ wena a obĂ©
k$lan$ k& wa gĂŁ gÂł ni. Owan$ zĂŁ m$ li âdo wa ma b&z& b&z& ni n& nde ti nguâdu wa ma
fĂlĂ ngoo, n& wa nyĂngĂ wena a okĂ dĂĄ do on$&n$. Fala k& w$ ba a, n& a hĂ© m$ na :
âkĂ dĂĄ e l& do m$ kĂșlĂĄ kĂșlĂĄ kĂșlÂĄâ, k$ fala kĂ dĂ a zĂ©lĂ©, k$ a n& t& n&, n& a gĂmĂ zu a
gbĂ âdĂł, n& a gb& a, n& a nyĂngĂ a.
gbĂ kĂÂĄlĂ âbĂ gbĂ kĂÂĄlĂ âbĂ gbĂ kĂÂĄlĂ âbĂ gbĂ kĂÂĄlĂ âbĂ (ĂČndaâbĂ ) p.21 : barbu Ă bec dentĂ©, assez rare, plus commun en savane
(Pogonornis bidentatus); comparer avec nyĂngĂgb±l±.
a) Timb : A n&a we $ n& kpĂ ni, a a tĂż. K$a nu a nganda wena. N& sala nu a ma $ âb$ sala
nu kpĂ ni.
b) A $ wena ti k$la. Wa sa âb$ li a na ĂČndĂ âbĂ , we k& a kpa ndaâbĂ ia, n& a âb$m$ zu âdĂ
ndaâba do k$a nu a, n& a z& a do te, k$ ndaâba n& o n&, n& a y$âd$ ndaâba.
gbĂ kĂlÂĄgbĂ kĂlÂĄgbĂ kĂlÂĄgbĂ kĂlÂĄ (N) : voir gĂâdĂkĂšlÂŒ.
gbĂ kĂ«lâągbĂ kĂ«lâągbĂ kĂ«lâągbĂ kĂ«lâą p.15 : oiseau, famille des pigeons :
1) tourterelle Ă collier, commune, grande tourterelle ordinaire (Streptopelia semi-
torquata);
2) tourterelle vineuse, plus fine que la prĂ©cĂ©dente, se voit dans la savane, trouvĂ©e Ă
Bokilio (Streptopelia vinaica);
3) tourterelle Ă nuque mĂ©tallique; son cri sâentend parfois en forĂȘt; assez rare (Turtu-
roena iriditorques);
4) grand pigeon gris; son cri profond dans la grande forĂȘt ressemble peu Ă celui du
pigeon, assez commun (Columba unicincta).
a) Zagb : SĂĄlĂĄ tĂ a ma Ă na kĂ âda pĂzĂ ni, tĂ a ma Ă n& t& kĂłlĂł nwa ni, n& nyĂĄngĂĄ a ma Ă ĂĄ
fĂlĂ , n& nde k$a nĂč a ma tĂ„, n& tĂ a vĂ ma d& gĂlĂ gĂlĂ gĂlĂ, gĂlĂ gĂlĂ gĂlĂ ni. (ma ndĂ©lĂ©
wena).
b) Wa kpa a wena t& zÂł m$ tabi k$ fĂ n& nde a nyĂngĂ wena a nzñ, kĂnĂŹ, tĂ ndĂ lĂ , fĂ tabi
lĂsĂ do wĂĄlĂĄ ĂĄyÂĄ tabi gbÂłlÂł k&nz&. A d& t$a âda a do gbÂł te, n& a ĂĄ owĂkĂsĂ kĂ n&, a d&
ma t& ng$ te k& ma ngala wena ni.
c) A a pĂŹzĂ zam$, fala a zĂ nĂč ia, n& lĂ a ma zi kpĂ© kpĂ© kpĂ© ni, a yĂș yĂș ngĂĄndĂĄ wena. Wa
y&ngg& wena fai b$a b$a, wili n& do naa n&. Fala k& wili wele k& a fia nde, n& nde naa
wele k& a bĂĄ s& gele wili n& k& a do wuko âda a boe ni g$, ĂĄ âb$ s& gbaa na nde, fala k&
gele naa n& a fia nde, kĂ wili a a âbana zu a kpo nde, s& n& wa bĂĄ ngba wa de. A ko fai
a kĂșlĂŹ b$a, wili n& kpo do nÂŹ n& kpo, a hĂ© m$ âhĂčrr hĂșrr hĂčrr hĂșrrâ.
gbĂ lĂgbĂ lĂgbĂ lĂgbĂ lĂ p.12 : francolin squamĂ©, habite les jachĂšres et le maquis, trĂšs commun (Francolinus
squamatus).
a) M& ÂĄ nĂĂ, Ă Ă nĂ kĂlÂĄ nâ°, n& nde kĂlÂĄ a g„ n& a ng$ a. SĂĄla tĂ a ma tĂ„ mba do fĂlĂĄ n&
ngĂČo ni, n& nyĂĄngĂĄ a $ be fĂlĂ zĂ nyĂ Ă ni, n& k$a nĂș a ma âb$ a fĂlĂ . Li wa sĂ wena. Do
sanga zĂ n& a he m$ we be na fala ma k$l$ do sa ma ia.
b) Wa kpa a wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ, ti kĂlÂĄ, nĂș fĂ tabi li zĂ, a ny$ng$ wena a nzñ kĂni, kaâdangga,
tabi fĂ.
c) A do t$a bina, a Ă fai ng$ te, kĂ fala k& a n& kĂ” n&, n& a nĂ, n& a fa ti wĂkĂsĂ k& ma dâą
ni, tabi tĂ gĂsĂĄ nwa, n& a ngbu gĂtĂ kĂ dĂ ni, n& a kĂł d& kĂ n&. A kĂł fai do fala wa ngĂĄ fĂ,
43
a dĂĄlĂĄ oben$ âda a wena do olĂŹlĂČ, a y&ngg&, k$ a hĂ tĂ n&, n& a sĂĄlĂĄ ma hĂŁ wa, n& wa
ndĂł gĂmĂ n&.
d) A n$& k& li a ma sĂ wena, a hĂ© m$ wena do sĂĄ k& tal& do dĂ n&, dati sa fala tabi âb$ do
sa k& nal& tabi m$l$ dati sa fala do gba wese, n& a hĂ© m$ wena do sĂĄn$ vĂ, kĂ tĂ„ n& tĂ„
n&, n& a he âb$ m$. A hĂ© m$ :
âGbĂ lĂÂŒe sĂłnzĂłlĂĂ, gbĂ lĂÂŒ sĂłnzĂłlĂâ tabi âgbĂ lĂÂŒ sĂ nzĂ lĂ (2)â.
Mbe l&ngg& ng$ hia m& âda gbĂ lĂ.
ïżœ Mbe âda fala kpo, n& mbe gbal& kpo a $a yala, n& a yala zu a dĂš g$. K$ fala sa, n& a
ma ng$ tĂ gulu n& na : âAa nyae, & yala z&, n& nde wa h&nz& lĂ m$ do nwa yĂČlĂ, nwĂĄ
yĂČlĂâ. N& ngba a hĂ© m$ na nde : âTĂ g$, m& a âdÂł yĂĄrr, âdÂł yĂĄrr, âdÂł yĂĄrr, âdÂł yĂĄrrâ.
ïżœ Mbe âda fala kpo, n& gbal& a y&ngg&, kĂ a n& hĂ n&, n& a hĂ d& nĂș f$ k$ni m$ wele, n&
nde k$ni li f$& ma de wena, kĂ a n& zĂ ni, n& a hĂ© m$ : âHĂĂĄ ngĂ©Ă©, kĂnâ° Ă wĂkĂkĂ, hĂĂĄ
ngĂ©Ă©, kĂnâ° Ă wĂkĂkĂâ, n& a m$ ng$ sa m$ hĂŁ onya a na m& ni.
gbĂ lĂggbĂ lĂggbĂ lĂggbĂ lĂgbĂ wĂš bĂ wĂš bĂ wĂš bĂ wĂš p.12 : francolin de savane, trĂšs commun en savane (Francolinus icterorhyn-
chus).
a) SĂĄlĂĄ tĂ a vĂ ma ngĂČĂČ ni, n& nde a bĂ ĂĄ gÂź, n& nde kĂa nĂș a do nyĂĄngĂĄ a ma fĂlĂ .
b) Wa kpa a wena t& lĂ zĂ, n& a nyĂngĂ m& Ă na k& âda ogĂšlĂ© gbalĂn$ ni.
c) A d& t$a g$, n& nde a Ă fai do ng$ te ngĂ. K$ fala k& a n& kĂ” n&, s& n& a kĂł do tĂ wĂkĂsĂ
nu nga de.
d) Hia m$ nĂș a ma si bĂ© sĆĄ do tĂ & do k& âda ogĂšlĂ© gbĂ lĂn$.
gbĂ lĂșâdĂșgĂČlÂŒ gbĂ lĂșâdĂșgĂČlÂŒ gbĂ lĂșâdĂșgĂČlÂŒ gbĂ lĂșâdĂșgĂČlÂŒ (tĂtĂĂĄ gbĂ lĂșâdĂșgĂČlÂŒ) : voir gbĂ sĂĄlĂĄgbĂÂĄlĂčâdĂč.
gbĂ nĂĂ gbĂ nĂĂ gbĂ nĂĂ gbĂ nĂĂ : voir gbĂČmbĂš.
gbĂ nĂčgbĂ nĂčgbĂ nĂčgbĂ nĂč p.12 : pintade casquĂ©e, trĂšs commune, sur terrain ouvert (Numida meleagris).
a) M& âb$ a nu f&l& ok$la. A a gĂŁ n$&, n& nde sĂĄlĂĄ tĂ a ma b&z& b&z& ni, ma a a tĂż, n& nde
ma g&z& do fĂĂĄ n& de wena. Zu a ma $ kĂ kĂ lĂčk±±, n& âdĂkĂlĂ a ma âbĂ âbĂlĂŁ, fo sala tĂ
n& bina, m$ zĂ n& nde mĂĄ Ă na k& wa kĂ kĂlĂ ni.
b) Wa kpa a wena t& li zĂ, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, wa y&ngg& d&l& wena. Wa anga nzñ wena, tabi k$ni.
c) A do t$a bĂna, a $ fai do ng$ te, n& a ko d& ng$ ow$kĂsĂ d& nĂč g& âdiko.
d) Wa y&ngg& do ng$ gĂlĂ wa, wa y&ngg& wena do nĂč t& sala om$ tabi olĂŹlĂČ. A hĂ© m$ âtĂČ
tóé, tĂČtóé, tĂČtóéâ. Gulu k& âdĂkĂlĂ a ma âbĂlĂ ni, tua we kafi a ba zĂ nĂș s&gbĂ ndĂ lĆĄ (m$
z$ l&ngg& âda s&gbandali do gbanĂč).
gbĂ ndĂ©lĂ©kpâ°lâ°gbĂ ndĂ©lĂ©kpâ°lâ°gbĂ ndĂ©lĂ©kpâ°lâ°gbĂ ndĂ©lĂ©kpâ°lâ° p.16 : coucou Ă bec jaune, commun, mais vit cachĂ©; comme les coucals,
couve lui-mĂȘme ses oeufs (Ceuthmochares aereus).
a) M& a be n$& $ n& ndele ni. Li âdo a ma tĂ„, n& ti nguâdu a ma fĂlĂ , kĂa nĂș a ma tĂ„ n& nde
ma dĂ, n& nyanga a ma tĂ„ wena n& nde ma bĂ© sĆĄ ni.
b) A y&ngg& wena t& zĂŁ f$ k$ni, n& a ny$ng$ wena a otĂ lĂĄ dĂkĂ tabi âbĂșlĂș k$ni.
c) A d& t$a âda a do wĂkĂsĂ k& ma a mbĂkĂ, wa sĂĄ lĂ ma na, nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ. A d& ma
wena t& sala te do ng$.
d) M& a n$& k& wa y&ngg& dĂlĂ wena, n& wa hĂ© m$, n& nde hia m& âda wa ma si do tĂ &
do k& âda ogelĂ© ndĂ©lĂ©n$, a hĂ© mĂ : âkĂłrrĂČ kĂłrrĂČâ. A a n$& k& wa lo a dĂ dĂ g$, li a ma sĂ
wena, fala k& a zĂ©lĂ© gĂtĂ m$ wele t& tĂ n& n& a lĂĄ do yĂč.
gbĂ nzĂĂČlĂł gbĂ nzĂĂČlĂł gbĂ nzĂĂČlĂł gbĂ nzĂĂČlĂł p.32 : : : : voir sĂlĂ„.
44
gbĂ ĂkĂ gbĂ ĂkĂ gbĂ ĂkĂ gbĂ ĂkĂ p.8 : hĂ©ron Ă tĂȘte noire, ne niche pas en Ubangi, commun en hiver, Ă©galement loin
de lâeau (Ardea melanocephala)
a) M& a gÂł n$& n& nde zu a mĂĄ $ tĂ„, n& mbe sĂĄlĂĄ tĂ a ma mba do tĂŒ n&, n& mbÚé n& ma
yĂČo ni, n& mbÚé n& ma Ă na kĂłlĂł nwa ni. ZĂ a ma g± bĂ© g$, n& nde kĂĂĄ nĂș a ma dĂčlĂč
wena, n& nyĂĄngĂ a ma dĂčlĂč âbĂ wena.
b) Wa kpa a wena t& âd$ lĂŹ do zĂlĂ sĂĄbĂlĂ, kĂ mĂĄ hĂ zĂlĂ lĂŹ kĂłlĂČ n& a sĂ d& lĂŹ zĂ, n& a dungu
wena ng$ tĂ dolen$. A nyĂngĂ wena a ok$y$. âDa fala k& a nĂ ko kua ni, n& a $ t& k$
kĂșlĂĄ tĂš k& ma do wolo ni. K$ nĂ g$, n& a Ă wena d& ng$ ote âdiko.
c) A y&ngg& wena zu a kpo âdiko, k$ fala wa kpa ngba wa, n& nde m& s& a wili n& do naa
n&. A kĂł wena a kuli b$a âdiko.
gbĂ sÂĄlÂĄgbĂ sÂĄlÂĄgbĂ sÂĄlÂĄgbĂ sÂĄlÂĄ p.30 : rĂ©miz Ă front jaune, assez rare; on a trouvĂ© plus de nids que dâhabitants, le
nid est comme une bourse de feutre, lâentrĂ©e est en haut (observĂ©e Ă Bobito) (Antho-
scopus flavifrons).
gbĂ sĂĄlĂĄgbĂÂĄlĂčâdĂčgbĂ sĂĄlĂĄgbĂÂĄlĂčâdĂčgbĂ sĂĄlĂĄgbĂÂĄlĂčâdĂčgbĂ sĂĄlĂĄgbĂÂĄlĂčâdĂč (gbĂ lĂșâdĂșgĂČlÂŒ) p.25 : grande fauvette Ă moustaches, commune en
savane, on y entend son chant partout (Melocichla mentalis).
a) Camille : M& a n$&, tĂ a $ fila, n& nde ma fila kpĂĄngbĂĄngbĂĄ g$. DĂŁ tĂ a ma $ n& kĂșlĂĄ
nwÂĄ nâ° (gris). K$a nu a $ dudu, n& dĂ a boe, n& nde dĂ a dĂčlĂč wena $ n& gele odĂ n$&
g& g$.
b) A $ wena li zĂ k& mĂĄ dĂ lĂčâdĂč wena ni, n& a d& t$a âda a do kula nwĂĄ zĂ do kĂșlĂĄ nwĂĄ
gĂČlÂŒ, n& a g$n$ dĂł zĂ do dĂł gĂČlÂŒ, n& a nĂĄ d& kĂ n&, ya kĂ n& l$ de n& ge nde ni, n& a ko
d& k$ n&.
c) âDa fala k& m$ hĂ, m$ kpĂĄ a ia, n& nde a zĂ m$ ia, n& a bĂ„lĂ„ d& ng$, nâa zĆĄ do zu âbĂlĂ
gĂČlÂŒ.
gbĂ yĂ nggĂ©gbĂ yĂ nggĂ©gbĂ yĂ nggĂ©gbĂ yĂ nggĂ© p.8 : grande aigrette, nâest pas rare en hiver (Casmerodius albus).
gbĂĂĄfĂ©gbĂĂĄfĂ©gbĂĂĄfĂ©gbĂĂĄfĂ© p.10 : voir gbĂ fĂ©.
gbĂlĂdĂlĂ gbĂlĂdĂlĂ gbĂlĂdĂlĂ gbĂlĂdĂlĂ p.29 : gonolec noir, commun, mais vit trĂšs cachĂ© dans les buissons touffus
(Laniarius leucorhynchus).
gbĂŹnĂŹkĂĂĄndĂ lĂ gbĂŹnĂŹkĂĂĄndĂ lĂ gbĂŹnĂŹkĂĂĄndĂ lĂ gbĂŹnĂŹkĂĂĄndĂ lĂ (gbĂŹnĂŹkĂĄvwĂș) p.28 : gobe-mouches caronculĂ© Ă collier, commun surtout dans
les vergers de manguiers (Platysteira cyanea).
a) Ti nguâdu a ma vĂ a fĂa, n& li âdo a ma vĂ a tĂ„. K$a nĂș a do nyĂĄngĂĄ a ma vĂ a tĂ„.
b) Wa kpa a wena t& zĂŁ k$la tabi ti bili âbete, n& a nyĂngĂ wena owĂĄlĂĄ te Ă na wĂĄlĂĄ tĂšsĂ.
c) A d& t$a âda a do wĂkĂsĂ k& li n& a nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ.
d) M& a n$& k& a y&ngg& zu a kpo g$, wa y&ngg& fai d&l& wena, n& wa Ă âb$ fala n& kpo.
Fala k& a ndĂł bĂ«lĂŒ n&, n& gĂtĂ sĂĄlĂĄ âbaka a ma wĂ©lĂ© âkĂĄâbĂł kĂĄâbĂł kĂĄâbĂłâ, ma k& owele
wa lengge na, m& giti n& ma dĂlĂ nâ°, m& a k$a ndĂ lĂĄ li wa, nĂ wĂ na, Ă tĂ bĂ«lĂŒ nĂ, nĂ Ă
gbĂnĂ kĂĂĄ lĂ Ă dĂČ âdÂŹ nĂ, nĂ mĂĄ wĂ©lĂ© kĂĄâbĂł kĂĄâbĂł. NĂ ndÂŒ mĂ mĂĄ wĂ©lĂ© nâ° mĂ ÂĄ âbaka a.
gbĂČkĂłâdĂČlĂł gbĂČkĂłâdĂČlĂł gbĂČkĂłâdĂČlĂł gbĂČkĂłâdĂČlĂł p.20 : 1) petit barbu Ă croupion rouge, assez rare, mais sâentend dans toute la
région (Pogoniulus atroflavus); 2) petit barbu à front jaune, en savane, rare (Pogoniulus
chrysoconus).
a) Zagb : M& a be n$& n& nde tĂ a k& si li âdo a ma Ă na t& kĂłlĂł nwa ni n& tĂ nguâda a ma
fĂa, n& nde nyanga a ma tĂ„ wena n& ma be sïżœ ni.
b) Wa kpa a wena do z± bili n& a nyĂngĂ wena a owala ĂĄyĂĄ do wĂĄlĂĄ tĂ ndĂ lĂ .
c) A Ă wena k$ te.
45
d) wa Ăa âb$ lĂ a na âgbĂ”gĂâdĂâ, we k& a hĂ© mĂ âgbĂČgbĂâdĂ gbĂČgĂâdĂâ. Wa y&ngg& wena zu
wa b$a, wili n& do naa n&. Wa n& sa m$ hĂŁ ngba wa, n& mbe kpo hĂ© mĂ âkpĂłrĂČ kpĂłrĂČâ,
n& mbÚé n& kĂ nu a âgbĂČgbĂâdĂ gbĂČgĂâdĂâ, n& âda kala be sïżœ, n& ng$ t& wa ma gĂ.
Autres variétés :
â gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ gbĂČkĂłâdĂČlĂł p.20 : barbu nain Ă©caillĂ©, commun partout (Pogoniulus scolopaceus flavis-
quamatus).
â fĂlĂĄ gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ fĂlĂĄ gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ fĂlĂĄ gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ fĂlĂĄ gbĂČkĂłâdĂČlĂł p.20: barbu nain Ă gorge jaune, commun partout (Pogoniulus sub-
sulphureus).
â gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ gbĂČkĂłâdĂČlĂłâ gbĂČkĂłâdĂČlĂł zĂtĂlĂmbĂlÂĄzĂtĂlĂmbĂlÂĄzĂtĂlĂmbĂlÂĄzĂtĂlĂmbĂlÂĄ p.20 : petit barbu Ă gorge blanche, plus ou moins commun
par endroits (Pogoniulus leucolaima).
gbĂČmbĂšgbĂČmbĂšgbĂČmbĂšgbĂČmbĂš, , , , gbĂ nĂĂgbĂ nĂĂgbĂ nĂĂgbĂ nĂĂ p.9 : marabout, niche dans la rĂ©gion, ne se voit jamais en grand nombre,
parfois apprivoisé (Leptoptilos crumeniferum).
a) Sala tĂ a ma fĂĂ , n& nde ma mba do tĂŒ n&. A n$& k& nyĂĄngĂĄ a do gĂlĂ a ma dĂčlĂč wena.
b) Wa kpa a wena t& âd$ li, n& a nyĂngĂ wena a okĂyĂ.
c) A do t$a bina, fala k& a n& kĂ” n&, n& a z$ ng$ dĂgĂŹlĂ, n& a ng&m& kĂĂĄ nwÂĄ d& ng$ n&, s&
n& a kĂł d& di ni de.
d) Oyaa lĂ wa gĂĄ zĂ zuma do zu li a na : âGbĂ dĂș ngĂĄnggĂĄlĂĄ gbĂČmbĂš gbĂmbÂŒ, kpĂ mĂ
gbĂ dĂș ngĂ nggĂ lĂ dĂł?â (M$ zele toe âda S&to do Gbombe).
gbĂșlĂșwĂ lĂ gbĂșlĂșwĂ lĂ gbĂșlĂșwĂ lĂ gbĂșlĂșwĂ lĂ p.20 : voir dĂĄndĂĂĄ gbĂșlĂșwĂ lĂ .
ĂŹâdÂĄkĂČlĂČĂŹâdÂĄkĂČlĂČĂŹâdÂĄkĂČlĂČĂŹâdÂĄkĂČlĂČ : voir âdĂŹâdĂ kĂČlĂČ.
kĂ kĂkĂ kĂkĂ kĂkĂ kĂÂĄÂĄÂĄÂĄ (kĂ kĂĄvwĂ ) p.18 : grand calao. a) Zagb : M& a nĂĂ, sala t& a g&z& do fĂa n& do tĂ„ n&. Wa $ wena k$ kpĂŁ te. K$a nu a ma
$ fĂ kpĂČkĂČyĂČkĂČĂČ. K$a nĂș kĂ kĂĂĄ, nĂș n& t$a Ă na nĂ bĂčlĂčti ni, fala k& a âbĂmĂ kĂ m$, n&
ma d& dani do ti. Fala a zĂ tĂ lĂĄ dĂkĂ nde, n& a fa s& di ni fai na nde a ba a kĂ a ny$ng$
a nde, s& n& sila a ma gĂ de. Gulu fala k& wa ndĂâlĂ do a wena ni g& a ni. Ba fĂŹlĂŹ do kĂ
mĂ âdo tĂ lĂĄ dĂkĂ.
b) Wa ny$ng$ wena a wala kpakalo.
c) OkĂ kĂa vĂ, fala k& naa wele k& a kĂł ia, n& a kpĂlĂ sĂĄlĂĄ tĂ a vĂ, n& a si d& ng$ kĂșlĂ a t&
kĂ te ni, n& wili wele k& a fĂĄ ndĂlĂ n& a lĂ nu kĂ te k& wuko wele k& kĂ n& ni, n& a Ă© bĂ© lĂ
hĂČlĂČ be sĆĄ we ĂfĂ do nyĂngĂmĂ hĂŁ wuko âda a, do be wele k&. Fala k& wili wele k& a
y&ngg& gbaa kĂ a hĂ do nyĂngĂm& dĂ g$, kĂ fala a n& hĂ n&, kĂ a ĂfĂ nĂș a we h±
nyĂngĂmĂ hĂŁ wa, n& wuko wele k& a âbĂmĂ nĂș a, n& a ndĂł bïżœ n& gbaa, kĂ z± a kĂ s& n&
a dĂĄ nĂč a t& wĂlĂ wele k&, n& a ba nyĂngĂm& nĂș a, s& n& a nyĂngĂ de. Fala k& sĂĄlĂĄ t&
naa wele k& do oben$ ma h$a kĂ ma tĂ« ia, s& n& wĂlĂ wele k& g& a t&, n& a gĂmĂ ndĂlĂ
k& a l$a nĂș kĂ& ni, s& n& naa wele k& do oben$ wa hĂ nza we y&ngg& n& de. Ma a
ngĂĄmĂ we duzu naa wele k& do oben$ âda do fala k& wa gb& wili wele k& ni, tua fo s&
âb$ wi hĂŁ nyĂngĂm$ hĂŁ wa dĂ nĂŹ bina, ma fĂĄ dĂ ni na wa fĂ© âdiko.
Ng$ gili wa tal& : trois variétés :
1) kĂ kĂĂĄdĂ ngĂ kĂ lĂ 1) kĂ kĂĂĄdĂ ngĂ kĂ lĂ 1) kĂ kĂĂĄdĂ ngĂ kĂ lĂ 1) kĂ kĂĂĄdĂ ngĂ kĂ lĂ (sĂĄpĂ©lĂ©mĂĄ, sĂĄbĂłlĂłmĂĄ) p.18 : calao rieur, commun en rĂ©gion
forestiĂšre, se voit aussi en terrain ouvert (Bycanistes Sharpei).
a) Zagb : SĂĄlĂĄ tĂ a ma wia kĂ do k& âda ogele kĂ kĂÂłn$ âdĂkĂł, n& nde mĂ ÂĄ k& a g±
ngbĂło g$. Hi tĂ a bina, m$ zuâdu sĂĄlĂĄ tĂ a, ya kili tĂ a g± be g$.
b) Fala wa kpa do a wena m& a ti k$la, kà fala k& a n& à nu s& n& a tà d& z± bÏli nga
de. A Ă wena t& ng$ te, kĂ fala k& a n& kĂ” n&, s& n& a fĂĄ k$ kĂșlĂĄ te, n& a kĂł kĂ n&
de. A nyĂngĂ m&n$ vĂ k& gele kĂ kĂan$ wa nyĂngĂ ni.
46
c) Fala k& a n& bĂ«lĂŒ n&, n& a hĂ© m$ âh³å h±±â, n& a kĂŒ d& ng$ Ă na k& a dĂĄngĂĄ kĂ lĂ ni,
n& a zumu zu a d& nĂč, n& a hĂ© m$, n& a kĂ„ d& ng$, n& a zumu zu a d& nĂč, nĂ do nĂ
gbaa na nde âdo a ma ny&l&, tabi a h$a n& t& fala a n& dĂčngĂč n& ni. Gulu fala k& wa
sa lĂ a na kĂ kĂĂĄ dĂ ngĂ kĂ lĂ g& a ni. N& wa sa âb$ lĂ a na âsĂĄpĂ©lĂ©maâ, tua we k& a
g± g$. Bolo sĂĄbĂłlĂłmĂĄ m& a bolo k& owin$ wa yu n& nga, n& wa kpa âb$ wele g$.
Na m& ni n$& kĂ kĂĂĄdĂ ngĂ kĂ lĂ a yu nga, k$ m$ fa we nd$l$ a do kpili, ya m$ kpĂĄ a g$.
2)2)2)2) kĂ kĂĂĄmbkĂ kĂĂĄmbkĂ kĂĂĄmbkĂ kĂĂĄmbĂ dĂčĂ Ă dĂčĂ Ă dĂčĂ Ă dĂčĂ p.18 : grand calao Ă cuisses blanches, commun en forĂȘt, mais aussi
en dehors (Bycanistes albotibialis).
a) TĂ a ma si do tĂ & do k& âda gele kĂ kĂĂĄn$ g$. M$ kpĂł a k& a g± wena, n& sala gulu
ku a ma a fĂ. N& k$a nĂș wĂlĂ wele k&, kĂ si ng$ ma d& ng$ ngb& b$a, n& bĂ© n& âb$
bĂ© sĆĄ d& ng$ n& âb$ boe.
b) Wa kpa a falan$ vĂ. Fala $i âda a wena t& ng$ ngĂ lĂĄ kĂșlĂĄ te do ngĂ. Fala k& nÂŹ
wele k& a n& kĂ” n&, n& a fĂĄ k$ kĂșlĂĄ te, n& a âdĂłnggĂł kĂ n&, n& a kĂł d& di ni de.
NyĂngĂm$ nĂș a ma la ngb& do k& âda ogelĂ© wan$ g& g$.
3)3)3)3) kĂ kĂĂĄkĂ kĂĂĄkĂ kĂĂĄkĂ kĂĂĄ lĂlĂlĂlĂ zĂzĂzĂzĂ : calao Ă joues grises en savane arborescente (Bycanistes subcylindricus).
a) Zagb : M& a gÂł n$& n& nde sĂĄlĂĄ lĂ âdo a vĂ a tĂ„ (bleu) n& nde zu âbaka a do ti
nguâdu a ma fĂĂ , n& nyanga a ma tĂ„ wena. K$a nĂș a k& si ngĂ ma d& ng$ ngb& &
b$a $ n& k& âda kĂ kĂĂĄmbĂ dĂčĂ ni .
b) A y&ngg& falan$ vĂ, ti k$la, z„ bĂŹlĂŹ, tabi gelĂ© zam&n$. N& a Ă fai t& ng$ ngĂ lĂĄ te, kĂ
fala a n& kĂ” n&, s& n& a kĂł k$ kĂșlĂĄ te de. A ny$ng$ wena a od$k$ zu te do otĂ lĂĄ
dĂkĂ, do owala te Ă na wala bele, tĂșlĂșkpĂĄlĂ, kombo, do kpĂĄkĂłlĂł lĂŹ.
c) A ndĂł bĂčlĂŒ n&, n& giti sĂĄlĂĄ âbaka a ma dĂlĂ vĂ wĂŹĂČvĂŒ ni, n& a hĂ© m$ : h³¥ h³¥ h³¥!
M$ gb& a, kĂ wa gĂ a, n& nde zĂŁ mulu tĂ a ma do nïżœ wena, ma $ sĂ kpĂ tĂ kpĂ Ă , n&
k$ zu a ma Ă wĂČkĂČlĂČkĂČ ni, fo mbĂ nggĂł k$ n& bina.
k±lĂy±, kĂ©lĂ©nyĂ kĂ k±lĂy±, kĂ©lĂ©nyĂ kĂ k±lĂy±, kĂ©lĂ©nyĂ kĂ k±lĂy±, kĂ©lĂ©nyĂ kĂ p.31 : merle mĂ©tallique Ă Ćil blanc; câest un sturnidĂ©, un Ă©tourneau Ă Ă©clat
métallique, commun, mais migrateur (Lamprocolius splendidus).
a) Leopoldine : M& a be n$&, tĂ a ma vĂ a tĂŒ m$, do nu a sĂ„ m& a tĂ„ m$, do goâdo a vĂ a
tĂ„ m$, n& gbali a âb$ a tĂ„ m$, n& a ndele wena. GĂŁ a $ n& ngoto ni.
b) A $ wena saf$, wena do ng$ âbĂštĂš, n& a ny$ng$ mbe wala ten$ zam$ k& ma ala ni, ma
$ fila. A y&ngg& do ng$ ten$, nâa he m$ seko do zu li a âbĂ. A he m$ na : âK±lĆĄnya,
k±linya ngĂłvwĂČ, k±lĂnyĂ ngĂłvwĂâ.
c) Marlion : K$ wese ma gĂ, ya wa yĂnggĂ vĂ d& t& zam$ i nyĂlĂ wena. N& wa sĂ nĂ fai, n&
mbÚé n& wa âbana âdo i. K$ wan$ g& wa h$a le dati ni, n& wa g$n$ dati ngba wa t&
d$ngg$ wa fai, n& wa a sanga i, n& wa yolo do wan$ i m$. K$ wa h$ le nga, n& li wa wĂš
g$, n& wa n& fai, n& wa kpa ngba wa, n& wa m$ ng$ g$n$ dati ngba wa t& d& yangga
ngba wa. Fai, n& wa t&, n& wa Ă nĂč sĂ„, tĂ„i n& we tĂ„ vĂ ni, ya wa d& ng&ngg&l& osÂĄlÂĄ
âbeten$ ni, tabi ng$ ombe gĂŁ ten$ k& ma d&nd&l& wena ni, n& wa hĂ© di ni fai, n& nĂș wa
ma g$n$ fala n& kpo. K$ k$la n& he m$ kpo, n& wa kala hia m& âda wa d& nu wa, n& wa
he m$ faiii. K$ fala ma n& we sa sĂ„ ni, n& wa mba vĂ, n& wa la fala kpo, t& fa
ny$ng$m$ âda wa, ya mbee n& âbana âb$ olo wa nga nĂ g$.
K& t& âb$ mi z$a g& hÂł ni. Tua wa $ zi do ng$ âbete do âdo t$a âda l& iko. Wa sa zala
wele wena, l& Ă yala g$ we t& wa iko. Sanga titole n& m$ tunu we wa iko. N& wa kĂ
wena a zu âbeten$. K$ fala n& sa t& âb$, n& wa y&ngg& do zĂŁ lin$ we fa tabi ny$ng$m$
nu wa nde, tabi wa ny$ng$ m$ ge nde, mi ïżœ g$, we k& wa $ sala âbete ni. Fala sa wa hĂ
âb$ di g$ fai, k$ wese gĂ, s& n& wa h$ we $ nu iko, n& wa m$ ng$ g$n$ dati ngba wa.
kĂ nggĂșĂ kĂ nggĂșĂ kĂ nggĂșĂ kĂ nggĂșĂ : voir kĂșlĂșdĂč.
47
kÂŒlÂŒbÂŒ, kÂĄyĂlĂkÂŒlÂŒbÂŒ, kÂĄyĂlĂkÂŒlÂŒbÂŒ, kÂĄyĂlĂkÂŒlÂŒbÂŒ, kÂĄyĂlĂ p.16 : perruche commune, âinsĂ©parableâ en savane ou forĂȘt claire, mangeuse
de graines (Agapornis pullaria).
a) Christine : M& a n$&, t&l& tà a $ kpåsåa nà ndenge kpakulu ni, n& nde  g± be g$. N&
sala tĂ a ma si tĂ & do t& kpakulu, we k& sala t& kelebe tabi kayolo ma $ kpasaa $ nĂ
nwa kafe ni. Nyanga a do nĂș a $ tĂ„ $ n& m& âda kpakulu ni, n& nde a k& âda a ma tĂ«
wena, n& nde ma t& dĂ n& be sïżœ, we k& a a be n$&.
b) M& a n$&, fala kpa a na, m$ kpa a d& nĂč g& iko ni, ma nganda wena, a y&ngg& wena do
zu te do ng$, a Ă do nĂč iko iko ni g$. A ny$ng$ wena a wala fĂ, tabi l$s$ k& m$ mi ma,
s& n& m$ kpa a de.
kÂŒlÂŒbÂŒkÂŒlÂŒbÂŒkÂŒlÂŒbÂŒkÂŒlÂŒbÂŒ p.16 : perruche Ă collier noir, assez commune en forĂȘt, frugivore (Agapornis
swinderianus).
a) M& a bĂ© n$& k& tĂ a ma Ă na t& tĂlĂ nwÂĄ nĂ (vert), n& nde ti g&l& a tĂż kpĂrr, n& k$a nĂș a
ma fĂla (jaune). TĂ a ma de wena.
b) Wa kpa wa wena do zĂlĂ sab&l& t& lĂ zĂ. A d& t$a âda a k$ bĂčlĂșkĂč, a d& ma do nĂč d&
bĂșlĂș nĂč g& âdiko. N& a nyĂngĂ wena a kpo bĂčlĂșkĂn$ ni.
d) M& a n$& k& ĂĄ d& nĂș wĂš wena.
kĂ©lĂ©nyĂ kĂ kĂ©lĂ©nyĂ kĂ kĂ©lĂ©nyĂ kĂ kĂ©lĂ©nyĂ kĂ p.31 : voir kĂ lĂyĂŁ
kĂlĂkĂlĂkĂlĂkĂlĂ p.14 : nom de plusieurs pluviers, vanneaux et chevaliers.
1) Chevalier cul-blanc, migrateur dâEurope, commun en hiver, mĂȘme en rĂ©gion forestiĂšre
(Tringa ochropus).
2) Grand courlis, migrateur dâEurope, se trouve certainement en Ubangi (Numenius
arquata).
3) Petit courlis, migrateur dâEurope, se trouve aussi dans la rĂ©gion (Numenius phaeopus).
4) BĂ©cassine ordinaire, migrateur dâEurope, commune en hiver (Capella gallinago).
5) BĂ©cassine double, migrateur dâEurope, assez rare, trouvĂ©e au Lac Lin$& Ă Gbosasa
(Capella media).
6) Pluvier dâEgypte, commun le long des grandes riviĂšres (Pluvianus aegyptius).
7) Courvite à taches bronzées, se trouve certainement en savane (Rhinoptilus
chalcopterus).
8) GlarĂ©ole avec dessous des ailes noir, migrateur dâEurope ou dâAsie, rare (Glareola
nordmanni).
9) Glaréole avec dessous des ailes roux, rare (Glareola pratincola Fulleborni).
10) Glaréole grise, se voit sur les rives des riviÚres (Galachrysia cinerea).
11) Glaréole à collier blanc, prÚs des riviÚres, sur les rochers, assez commune
(Galachrysia nuchalis).
a) C.Nad, Hilaire : M& a n$&, sĂĄlĂĄ tĂ a $ be ngbĂ nzĂ âdĂ nzĂ Ă , a $ be do tĂ„ m$, ÂŹ ngala be
d& ng$ nzĂĄnggĂĄnĂĄnggĂĄĂĄ.
b) A $ wena li go, tabi do li zĂ. A ny$ng$ wena a obe âbulu osaâden$ k& wa bĂ„lĂ„ t& li goe
ni. Fala k& li goe ni lĂŹ $ tĂ n& nde, n& nde odĂčlĂ k& wa $ t& d$ lâ° ni, n& a m$ ng$ g$m$ wa.
c) âDa fala k& a zĂ m$ iÂĄ, n& a m$ ng$ hĂš mĂ kĂlĂ kĂlĂ, n& a bĂ„lĂ„. Gulu k& l& sa li wa na
kĂlĂ g& we duzu hia m& nu a. N& nde mi zĂ t$a wa g$.
a) Monz : M& a n$&, tĂ a g&z& do fĂa n& do tĂ„ n&. A do wali wena, do goâdo a ma dulu
wena, k$ a dungu nu, n& ma g$m$ lĂâbĂ lĂâbĂ. A kĂ we dungu ng$ gbogbo zĂ tĂĂ wena.
Ny$ng$m$ nĂș a mâąlâąng$. A $ fai do âdĂ lÂŒ.
C.Nad, Christine : N& kĂlĂ g&, sala tĂ a ma b&z& b&z&, ma g& g&z&. A do t&l& t& sala tĂ a
tal&, n& k& goâdo a ma k&s&na do sala tĂ a nga, ma be nĂ gele sala t& n$& iko ni, n& ki
ni m& t& âb$ fala k& ma $ be n& lundi d& goâdo a nga, ma dudu.
48
b) C.Nad, Christine : N& a $ t& zu t$a, a d& t& âb$ tĂÂĄ âda a zu t$a, n& li nĂ ĂĄ wele k& g& a
sĂlĂĂ g&. K$ fala k& nĂ ĂĄ wele k& g& dungu t& âb$ ia, n& kĂlĂ a yolo d& t& ng$ a, n& $ n&
k& a y$ y$la d& ng$ a ni lĂâbĂ lĂâbĂ. DĂ godâa ni ma dulu $ n& lĂșndĂș ni. Nâa y$ y$la d&
ng$ a ni, ma na, a n&, nâa dungu nĂč, k$ âda kala nâa t&, nâa yolo d& ng$ a, nâa m$ ng$ y$
y$la d& ng$ a, tabi dĂ goâdo a d& ng$ a ni. Fai, k$ ma n& ba ta âb$ t& wa ni, n& wa bĂ„lĂ„,
n& wa la d& dati t& m& nĂ do nĂ. N& nde, sĂlĂÂĄ ngboo ni g$n$ sanga wa hĂŁ ni. Li mbe
kpo a kĂlĂ, n& li mbe kpo a sĂlĂÂĄ g&. N& nde kĂlĂ wi wĂlĂ wĂšlĂ© k&, dĂ a dulu wena, ma $
n& lundu ni.
Marc : N& a d& t$a i do ?
Christine : A d& t$a zu t$a g$&? t& ti barazani t$a.
Marc : N& a d& ma do g& ?
Christine : OnyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ, do odĂł gĂČlÂŒ, do osĂĄlĂĄ kĂlÂĄ, do bĂ omili zu owele, do osĂĄlĂĄ
t& osaâde, do sĂĄlĂĄ t& ongbÂĄ a n$&. N& a kala m$n$ ni vĂ, nâa mba li ma vĂ, oĂĂĄ tulu,
nâa mba m&n$ ni vĂ, nâa d& do t$a, nâa ko d& ng$ n&.
Marc : N& a ny$ng$ m$ wena a ge ?
Chr : A g$m$ ny$mili, do âbulu otula, do zïżœ, n& a k$ odole k$lan$ ni, k& wa fo olo kole ni.
â gbĂ kĂlĂâ gbĂ kĂlĂâ gbĂ kĂlĂâ gbĂ kĂlĂ p.13 : vanneau armĂ© du SĂ©nĂ©gal, commun, mais seulement dans la savane
(Bokilio) (Afribyx senegalus).
â bĂ© kĂlĂâ bĂ© kĂlĂâ bĂ© kĂlĂâ bĂ© kĂlĂ p.13 : chevalier guignette, migrateur dâEurope, trĂšs commun en hiver (Actitis
hypoleucos).
kĂlĂngĂĂ kĂlĂngĂĂ kĂlĂngĂĂ kĂlĂngĂĂ p.12 : pintade bleue Ă huppe droite, en jachĂšre et forĂȘt lĂ©gĂšre, assez rare,
Bwamanda (Guttera plumifera).
a) M& a gÂł n$& k& tĂ a vĂ Ă na t& gbanĂč nĂ, a a nya gbanĂč, fo la ngba wi âda wa do gbĂ nĂč
bina.
b) Wa kpa a fai tĂ k$la, n& a Ă wena do ng$ te do ngĂ, kĂ fala k& a n& kĂ” n&, s& n& a fĂĄ k$
kĂčnggĂșlĂș te, n& a ko d& dĂ ni de. A nyĂngĂ wena m& a olĂŹlĂČ do odĂČlĂš tabi ofua tĂŹndĂĄn$
k& wa y&ngg& do nĂč g& ni.
c) Wa gb& zĂ wa do nzabele, n& di dĂ ni wa gb& wa do ngĂčmbĂš. Saâde wa de wena.
d) M& a n$& k& wa y&ngg& zu wa d&l& wena, Ă âb$ nĂ k& âda ogbÂĄnĂn$ ni, a he m$ na :
âkĂlĂ kĂlĂ kĂlĂ kĂlĂ dĂ© dĂ© dĂ©, kĂlĂ kĂlĂ kĂlĂ kĂlĂ dĂ© dĂ© dĂ©â.
kĂnggĂlĂgĂČlÂŒkĂnggĂlĂgĂČlÂŒkĂnggĂlĂgĂČlÂŒkĂnggĂlĂgĂČlÂŒ : voir ngbĂlĂtĂgĂČlÂŒ.
kĂŹnĂ kĂŹnĂ kĂŹnĂ kĂŹnĂ p.15 : pigeon vert, frugivore; ils se rassemblent en bandes en forĂȘt, nichent hors de la
forĂȘt (Treron calva).
a) Zagb : M& a n$& k& a Ă na ngĂtĂ ni, tĂ a ma g& g&za, n& nde ma bĂzĂ bĂzĂ ni. KĂa nĂș a
ma yoo ni, n& nyanga a ma $ be tĂż.
b) Wa kpa a wena t& zam&n$ vĂ âdiko tabi k$ kĂ, n& a d& t$a âda a do ogbÂł te t& ng$
ngĂ lĂĄ te. A nyĂngĂ wena a owala te do nzñ.
c) M& a n$& k& a ïżœ tĂ yĂč yĂč wena, n& nde nĂș nguâdu a ma $ sĂčnzĂč nĂ, nĂș nguâdu a g±
wena, a bĂŒlĂŒ gbaa kĂ a n& dĂčngĂč nĂč n& a hĂ© m$ : ângĂâdĂč Ă, ngĂčâdĂč $â. N& mbe a he
âb$ m$ na : âkĂŹna kĂŹna wĂłrĂČ wĂłrĂČ, ngba m$ wĂĄ kĂlÂĄ, n& m$ wĂĄ kĂlÂĄ.â
d) âș WĂ gĂĄ dĂČ zĂčmĂ nÂĄ : âWĂšlĂ© lĂČ kĂŹnĂ , nyĂngĂ âdĂlĂ kĂŹnĂ ndÂŒ? kĂŹnĂ wĂŽ wĂŽ!â = wÂŒ bĂš nÂĄ,
wĂšlĂ© lĂČ kĂŹnĂ ĂĄ ÂĄ Ă nyĂngĂ nĂș ngĂâdĂ kĂŹnĂ : chant : âcelui qui a tuĂ© le pigeon mange-t-il les
excrĂ©ments du pigeon?â = celui qui a fait le travail mĂ©rite dâen profiter le plus.
49
kĂŽbĂĂ , mkĂŽbĂĂ , mkĂŽbĂĂ , mkĂŽbĂĂ , mĂlĂmbĂĂlĂmbĂĂlĂmbĂĂlĂmbĂ : calao Ă longue queue, se voit souvent en compagnie des singes
(Tropicranus albocristatus).
a) M& a kpo kpo nu f&l& Ăk±kĂÂĄ, n& nde kĂŽbĂĂ a bĂŒlĂŒ hĂŹyĂČĂČ, n& a dungu nĂč. Ya a hĂ© m$
hia $ n& kĂ kĂÂĄ g$. A a n$& k& gĂŁ âda a ma d& sanga obe wan$ do ogÂł wan$ g&. TĂ a ma
$ tĂ„ mbĂĄ do fĂĂ n&, n& nde gbogbo zu a ma fĂĂ Ă na mbu ni, n& dĂ a ma dĂčlĂč wena.
b) Wa kpa a t& zam&n$ vĂ, n& nde wena t& z„ bâ°lâ° âbĂštĂš. A kĂ we dungu wena ng$ b$l$ te
k& ma te lĂkpĂ ni. A Ă kĂ ondĂčâbĂ, kĂ fala k& a n& kĂ” n&, s& n& a kĂł k$ te de.
A nyĂngĂ wena a otĂ lĂĄ d$k$ do ngaâdi do os&dĂșlâ° tabi fĂlĂĄ âbete tabi owĂĄlĂĄ te.
c) M& a n$& k& a y&ngg& do dafan$ fai, k$ m$ zele hia m& âda a âkĂłĂČbĂĂ kĂłĂČbĂĂ kĂłĂČbĂĂ â,
n& m$ ïżœ na, odafa fala g& boe. Ma k& wa ia li a nĂ. Oyaa l& wa tĂ zĂ na, bĂ© zagb±l±, fala
a nyĂngĂ kĂŽbĂĂ ia, n& m$ kĂŽ ÂŹ bĂ s& a. Ma k& obezagbĂŁlĂŁn$ wa nyĂngĂ a g$& ni.
Wa tĂ âb$ l&ngg& ng$ a na : âFala k& kĂŽbĂĂ kpa dafan$, n& a he m$ na âdÂĄfÂĄ mĂ sĂĂ,
dÂĄfÂĄ mĂ sĂĂ, dÂĄfÂĄ mĂ sĂ gĂ, nĂ mĂ sÂŹ nĂ mĂ hÂł wĂ ndĂlĂ wâ°, nĂ wi ndĂlĂ wâ° ÂŹ ndĂlĂ nĂ
mĂâ. N& dÂĄfÂĄ a n& zele nĂ ni, nĂ kili ba a, k$ g&n& k$ âd$l$ bĂ s$ a g$, n& a m$ ng$ $m$
âd$l$ do nga n&. Nde kĂŽbĂĂ kĂĄ mĂ dĂ tĂ a ni. K$ âd$l$ h$ goâdo hĂŹĂČĂČ we te n& ni, n&
kĂŽbĂĂ bĂŒlĂŒ, n& a ba, n& a ny$ng$.â
kĂČkĂČkĂČkĂČkĂČkĂČkĂČkĂČ p.23 : voir tĂgb„l„fĂ.
kĂłkĂłyÂĄkĂłkĂłyÂĄkĂłkĂłyÂĄkĂłkĂłyÂĄ (kĂyÂĄ) p.18 : calao longibande, le plus commun des petits calaos, en forĂȘt et en
dehors, vu souvent sur les palmiers Ă huile (Tockus fasciatus).
a) Zagb : M& âb$ a nu f&l& kĂ kĂÂĄ, n& nde kokoya a g± $ n& kakĂÂĄ g$, a gÂł âbana sanga, n&
a $ be tĂ„, n& k$a nu a ma âb$ a fĂa. SĂĄlĂĄ tĂ a ma tĂ„, n& nde ti nguâdu a ma fĂa.
b) Wa kpa a t& zĂŁm&n$ vĂ âdiko, n& a Ă d& ng$ te âdiko, kĂ fala k& a nĂ kĂ” n&, s& n& a fĂĄ k$
te, n& a kĂł d& kĂ n& de. A nyĂngĂ wena os&k&k& saâde.
c) M& a n$& k& fo hĂ tĂ a bina, a dïżœlïżœ g$, fala gba bĂ„ ma fĂ, n& ma ba a, n& a la do âdÂŹ n&
âdiko, n& ma b&mb& a. Fala k& a m$ ng$ bĂ«lĂŒ n&, n& a he m$ na : âkwĂ©yÂĄ, kwĂ©yÂĄ,
kwĂ©yÂĄâ, ma k& wa ia do lĂ a ni. A he m$ nganda wena iko, n& nde a bĂŒlĂŒ ny&l& g$.
kĂČlĂČmĂ kĂČlĂČmĂ kĂČlĂČmĂ kĂČlĂČmĂ p.10 : voir kĂčkĂčmĂ .
kĂČlĂČmĂ kĂČlĂČmĂ kĂČlĂČmĂ kĂČlĂČmĂ p.10 : voir kĂČnzĂĄkĂČkĂČ.
kĂłlĂČtĂkĂłlĂČtĂkĂłlĂČtĂkĂłlĂČtĂ p.15 : coucou Ă©meraude, foliotocole (?), commun, sâentend plus quâon ne le voit
(Chrysococcyx cupreus).
a) M& a be n$& k& gÂł a wia k$ do gÂł ngĂČlĂČ, n& nde tĂ a ma tĂ„, n& ti nguâdu a ma fĂĂ .
b) Wa kpa a fai zĂŁ kĂlÂĄ, n& nde we z$ a ma nganda wena; a do t$a bina, k$ fala a n& kĂ”
n&, s& n& a d& be t$a be sĆĄi, n& a kĂł d& kĂ n&.
c) A ny$ng$ wena a owala te.
d) Wa ia li a ni ni tua we hĂĂĄ m$ nĂș a, a hĂ© m$ na : âkĂłlĂČĂČ kĂłlĂČtĂ, kĂłlĂČĂČ kĂłlĂČtĂ; ngĂĄnggĂĄ
ngĂ nggĂ yĂłlĂłâ. A do ng$ gĂlĂ hĂĂĄ m$ b$a. âDa fala k& kolo t&, n& a he m$ na : âkĂłlĂČĂČ
kĂłlĂČ t&, kĂłlĂČĂČ kĂłlĂČ t&â, k$ kole g$n$ ia, k$ wese to wena ni, n& a hĂ© m$ na ⟠sóé, Ÿ
sóé, Ÿ sóéâ.
â bĂ© kĂłlĂČtĂâ bĂ© kĂłlĂČtĂâ bĂ© kĂłlĂČtĂâ bĂ© kĂłlĂČtĂ p.15 : 1) coucou de Klaas, commun; son cri sâentend partout (Chrysococcyx
Klaas) ; 2) coucou Ă gorge jaune, rare (Chrysococcyx flavigularis).
â fĂ kĂłlĂČtĂâ fĂ kĂłlĂČtĂâ fĂ kĂłlĂČtĂâ fĂ kĂłlĂČtĂ p.15 : coucou Didric, trĂšs commun (Chrysococcyx caprius).
50
kĂČnggĂkĂČnggĂkĂČnggĂkĂČnggĂ (voir ngĂłâbÂŒ) p.10 : milan commun; en Ubangi, trĂšs nombreux en hiver, y niche,
mais disparaßt en été (Milvus migrans tenebrosus).
a) Zagb : M& a gÂł n$&, sala tĂ a $ tĂż, n& nde ma bĂzĂ bĂzĂ mba do fĂĂ n&, k$a nĂș a ma tĂ„
n& nde ĂlĂ nyanga a ma nzĂngĂnĂnggĂ ni.
b) Wa kpa a âda le do zĂlĂ lĂŹ kĂłlĂČ, k$ do fala sab&l&, n& wa kpa a âd$ li. A $ fai zu ngĂ lĂĄ
ten$, n& a d& t$a âda a do ogbĂŁ te d& ng$ ngĂ lĂĄ te. A ny$ng$ wena a m$ sĂkp„ Ă na
obĂ© kĂlÂĄ, kĂyĂ tabi fĂ©lĂ© âbete. S$kpÂł nu wa wâ°a kĂ do gbĂ gbĂ lĂ dÂĄnggÂĄ. Fala k& m$ ma
ng$ d$ f$ ia, k$ kĂČnggĂ z$ kutu n& ia, n& a t& we pi tĂ a zĂŁ zĂ n&. A z$ âb$ fia zula, n& a
zïżœlïżœ we ba Ă .
c) M& a n$& kpo k& a kĂ we z$ t& bĂ© kĂlĂ g$, fala k& a z$ a ia, n& a fa s& di ni fai na, & ba,
kĂ & ny$ng$ a, s& n& sila a ma gĂ de. (WÂŒ gulu s&nĂĄ nĂ, mĂ zĂ to âda Tana do Konggo).
kĂČnzĂĄkĂČkĂČ, kĂČlĂČmĂ kĂČnzĂĄkĂČkĂČ, kĂČlĂČmĂ kĂČnzĂĄkĂČkĂČ, kĂČlĂČmĂ kĂČnzĂĄkĂČkĂČ, kĂČlĂČmĂ p.10 : aigle pĂȘcheur Ă tĂȘte blanche, assez rare (Haliaetus vocifer
clamans).
a) M& a gba sĂ n$&, a $ n& gbĂ gbĂ kĂ dÂĄnggÂĄ ni, n& nde sala tĂ a ma $ bĂzĂ bĂzĂ ni, n&
gbali a fele wena. Fala zĂ tĂ a ma nganda wena, n& fala kpa âb$ a k$ t$a âda a ma
nganda wena.
b) Wa kpa a do z$l$ sab&l&, n& a $ ti k$la, n& a ko k$ te. A ny$ng$ wena a ok$y$ do
os&k&k& saâden$. Fala kpa a ma nganda wena.
c) A he m$ fai do z$l$ sab&l&, n& a he m$ fai do sangaz&. Fala a hĂ© mĂ s$& g& ia, n& wĂ©lÂŒ
fé, kà ni g$ n& g³ ngbangga ma hà k$ le ni.
kĂČĂłlĂČkĂČĂłlĂČkĂČĂłlĂČkĂČĂłlĂČ p.18 : petit calao brun Ă bec rouge, commun en forĂȘt dâoĂč on entend ses cris rĂ©pĂ©tĂ©s
descendants (Tockus camurus); le petit calao Ă bec noir vit dans le mĂȘme milieu, il est
taciturne; le nom kĂČĂłlĂČ, imitation dâun cri, ne lui convient pas (Tockus hartlaubi).
kĂČsĂČkĂČsĂČkĂČsĂČkĂČsĂČ p.16 : oiseau, famille des Touracos :
1) touraco vert Ă huppe verte, câest le touraco ordinaire du centre de lâUbangi (Tauraco
persa);
2) touraco Ă huppe blanche, observĂ© en savane du nord de lâUbangi oĂč il doit ĂȘtre
commun (Tauraco leucolophus);
3) touraco vert Ă dos bleu, trouvĂ© seulement au sud de lâUbangi (Tauraco Schutti);
4) touraco gris strié, trouvé en bandes dans la savane de Molegbe et Zongo (Crinifer
africanus).
a) KĂČsĂČ m& a n$&, gÂł âdÂĄ Ă ma $ n& gĂŁ gbĂ kĂ«lĆĄ ni. Sala tĂ a ma a fila, n& gbali a ma fele
gĂzĂ gĂzĂ ni. K$a nu ma tĂ« wena.
b) Wa kpa a wena falan$ vĂ iko. A ny$ng$ owala te do os&k&k& saâde. We z$ t$a âda a ma
nganda wena. A he m$ : âkĂ”r kĂ”r kĂ”r kĂ”r kĂ”râ.
c) Wi ny$ng$ a a wi k& a kpa gĂŁ dani.
M$ gb& a ia, n& wa y&ngg&l& m$, tabi wa fi m$ k$ wili t$a.
M$ ny$ng$ a do usu n&, n& m$ kpa s& gĂŁ dani.
kĂtĂngĂłlĂČ : kĂtĂngĂłlĂČ : kĂtĂngĂłlĂČ : kĂtĂngĂłlĂČ : petit oiseau ressemblant aux tisserins.
a) Cath : A a n$&, t&l& t& tĂ a $ n& be ngolon$ ni.
b) A $ wena zĂŁ bili. Fala k& wa wa f$n$, n& a y&ngg& do nu f$n$. Wa li wala ten$, $ n&
wala tandaguzi, do wala ngbĂČlĂłtĂ , do âbulu ny$ng$m$n$ saf$ i. A d& t$a âda a do li sÂĄlÂĄ
te. A k$âb$ ma do nwĂĄ gĂČlÂŒ, n& a a nwĂĄ bĂčlĂșkĂč k$ n&, n& a ko kuli a d& ng$ n& de. Wi
kala kuli a bina, tua k& ma sulu wena. Ma hĂŁ oben$ wa fi do gbĂlĂgbĂsĂ na âMĂ
nyĂngĂ mbĂš kpĂł kuti kpñ kĂșlĂ tĂ kĂtĂngĂłlĂČ ndÂŒ?â
51
c) A bĂ„lĂ„, n& a dungu zu te ng$ i, n& a he m$ : âtĂČtóé tĂČtóé tĂČtóé, kĂłtĂłngĂłlĂČ kĂłtĂłngĂłlĂČ
kĂłtĂłngĂłlĂČâ.
kĂĂĄlĂŹ kĂĂĄlĂŹ kĂĂĄlĂŹ kĂĂĄlĂŹ (kĂlĂĄ lĂŹ) p.10 : canard de forĂȘt, trĂšs commun en rĂ©gion forestiĂšre (Pteronetta hardlaubi).
a) Zagb : M& a n$&, a Ă na kĂkĂlĂ ni, nĂ ndÂŒ ÂŹ g± ngbóó gĂ, Ă Ă kĂĄfĂĄlĂĄfĂĄĂĄ ĂkĂł, nĂ d„ lĂ Ă
bĂnÂĄ. Sala tĂ a ma tĂ„, n& nde ma Ă ngĂČĂČ ni, kĂa nĂč a ma Ă âb$ na k& âda k$k$l$ ni, n&
nyanga a ma âbĂ fĂčĂč $ na mbĂlĂĄfo ni.
b) Wa kpa a wena t& âd$ li. A Ă do ng$ te d& ng$, kĂ fala a n& kĂ” n&, s& n& a n&, n& a zĂ zĂŁ
w$k$s$n$ k& ma d& t& nĂș lĂ ni, n& a kĂł d& di ni. A ny$ng$ wena a ok$y$ dĂČ mbĂșlĂș
kĂ âdĂ nggĂ , dĂČ ĂsĂkĂkĂ bĂ© sĂ âdĂš Ă nĂ zâą, nĂ dĂČ nĂ.
c) M& a n$& k& a ïżœ ti bindi lĂŹ wena, Ă lĂ© tĂ lĂŹ, nĂ Ă zĂĄâdĂĄ dĂČ gĂšlĂ© fĂ lĂ . A ba a bĂlĂ gĂ mĂĄ, nĂ
nde li a sà wén¥.
kĂkĂkĂkĂkĂkĂkĂkĂ p.16 : coucal Ă ventre noir, coucal noiron, nâest pas rare en savane; cri : cococ...
(observé à Bokilio) (Centropus grilli).
kĂkĂlĂkĂkĂkĂlĂkĂkĂkĂlĂkĂkĂkĂlĂkĂ p.8 : cormoran africain, commun (Phalacrocorax africanus).
M& a kĂkĂlĂ k& tĂ a ma Ă na wa sua li n& wa a tĂ a ni, tĂ a ma kpĂču ni.
kĂkĂlĂkĂkĂlĂkĂkĂlĂkĂkĂlĂ p.9 : âcanard de Barbarieâ, canard domestique, se voit souvent dans les villages.
a) Zagb : M& a nya kĂĂĄlĂŹ, n& nde a Ă k& âda a do k$ t$a mĂ wele. Owele wa dala a dala.
ng$ gĂlĂ t& wa ma d&l& wena, mbee n& a Ă fĂĂ , n& mbee n& a Ă tĂ„, n& mbee n& a tĂŒ n&
zanga do fĂĂ n&. M& a saâde a do nĂčlâą wena, we k& a ny$ng$ okĂĂ lâ°, âdĂlĂ, do om$ vĂ k&
owele wa ba wĂ n& g$ ni. A nyĂngĂ âb$ wena a oâbĂșlĂș ny$ng$m&n$ âda owele. Wa kĂ
we y&ngg& li kolo wena, wa zele giti dïżœ kolo nde ma de t& wa wena.
b) A Ă k$ t$a ti wele, n& a ko di k$ t$a ni âdiko.
c) A a nadĂĄlĂĄm$ kpo k& a d& gbĂ wena. A zĂ fala wele a dungu n& ni, s& n& a n&, n& a sĂ
d& gbali a de. Fala a kĂł, n& a Ă ng$ kuli a we âdo z&k& kpo do tĂ„ mĂlĂ s& n& a âbĂlĂ de.
Fala a âbĂlĂ ia, n& nde a ïżœ ti fa nyĂngĂm& hĂŁ oben$ âda a nĂ k& âda kĂlĂĄ ni g$, a kpa
nyĂngĂm& ia, n& a w&l& tati a ma d& nu a âdiko. A zĂ konggo t& d& we ba be âda a nde,
n& a hĂ© m$ âĂłyĂČ ĂłyĂČ ĂłyĂČâ, n& nde a lĂĄ do oben$ d& dati g$, n& konggoe t& n& a ba be
wele k& âdiko. A ïżœ ti n$ li wena. Fala k& a ko, kĂ a sĂ ng$ n& ia, k$ fala kĂłlĂČ ma t&, n& a
hĂ n& a fĂlĂ t& a d& lĂ n& ni gbaa, k$ t& a sĂĄ, n& a le, n& a yolo d& k& zĂŁ kuli ni gbaa na
nde, tĂ a ma kula s& n& a gĂș d& ng$ kuli a de. A d& nĂ ni, tua we k& fala k& lĂŹ ma a t&
kuli a ia, n& nde a âbĂlĂ s& âb$ ma dia ni g$. Wili wele k& hĂ© m$ âhĂ hĂ hĂâ.
kĂkĂlĂlĂŹkĂkĂlĂlĂŹkĂkĂlĂlĂŹkĂkĂlĂlĂŹ p.10 : oie casquĂ©e, de passage en forĂȘt, sĂ©journe sur les lacs en savane, mais nây
niche pas (Sarkidiornis melanotus).
MĂ ÂĄ gÂł nĂĂ, Ă Ă nĂ kĂkĂlĂ ni, nĂ Ă g„ Ă nĂ kĂkĂlĂ âdÂĄ lÂŒ nâ°. D„ lĂ Ă bĂłÂŒ. NĂ tĂ nguâdu Ă do ti
gĂlĂ Ă mĂĄ ĂĄ fĂĂ , nĂ lĂ âdĂ Ă mĂĄ ĂĄ tĂż, n& nde mĂĄ ndĂ©lĂ© wĂ©nÂĄ, ma Ă nĂ wa sua lĂŹ, n& wa a tĂ
a nâ°. A ny$ng$ wena ÂĄ ĂkĂyĂ tÂĄbĂŹ tĂmbĂlĂ dĂČ mbĂșlĂș kĂ âdĂ nggĂ , dĂČ ĂsĂkĂkĂ bĂ© sĂ âdĂš Ă nĂ
zâą, nĂ dĂČ nĂ. A kĂł dĂČ ngĂ dĂgĂŹlĂ.
kĂlÂĄkĂlÂĄkĂlÂĄkĂlÂĄ p.11 : poule domestique.
a) Zagb : M& a n$& âda le, k& a Ă do wele k$ t$a kpo. M& a nadalam$ k& wa dala a dala.
Ombee n& sala t& wa ma vĂ a fĂa (fĂĂ kĂlÂĄ), n& ombee n& ma Ă vĂ a tĂ„ (tĂŒ kĂlÂĄ), n&
ombee n& ma Ă vĂ a fĂlĂ (fĂlĂĄ kĂlÂĄ, tabi kĂlÂĄ tĂgbĂnggĂ). N& mbÚé n&, m$ zĂ sĂĄlĂĄ t& a n&
nde ma kĂłâbolĂł d& ng$ Ă na tĂ ni (kĂlĂĄ ngĂnzĂ) ni do ni.
b) Wa kpa a fai t& fala k& wele $ n& ni, n& ny$ng$m$ nu wa wena a ĂłbĂșlĂș nyĂngĂm&n$ âda
owele. Wa kĂ wena a gbĂŁlĂŁ k$ni, nzñ, sĂŹlĂtĂčlĂ .
c) A ko kuli d& k$ t$a âda wi k& a Ă d& kĂ n& ni. N& a sĂ ng$ n& we hĂnĂ mÂŹ âdo p$s$ tal&,
s& n& a âbĂlĂ de.
52
d) Ok$la m& a dia kpal&, a gala l& wena. Wi wili wele k& a tĂșnĂș wele lĂ yala.
K$la a n&a ng$ saâden$ vĂ l& ny$ng$ wa g& do dĂlĂ lâ°.
K$la a a saâde dĂlĂ li, we k& a a sanggo d& do g&n& zu wele. Fala g&n& hĂ âda m$, kĂ
m$ gb& a a hã a nde, n& g&n& ni si do dia zu li m$. Ta zu a élé s& ng$ k$la a ny$ng$ ni
g$ gbaa fio âda a. G&n& k$ a ny$ng$ saâde dua, ngbamu, f$l$, zamb&l& ... k$ fala k& a
nyĂngĂ k$la g$, ya a ndĂĄ s& sako m&n$ a ny$ng$ ni gbĂĄĂĄ g$.
K$la gala âb$ l& wena, we k& m$ kpa ngbangga ia, k$ k$la h$a nza ia, n& ngbangga âda
m$ ni ma mb$k$ vĂ. ïżœ nĂ, we wĂșkĂŽ, tabi fala k& m$ te do ngbangga âda leta, ni do ni.
Gulu k& ok$la wa $ ti kĂ wele ni ma k& : mĂ zĂ to âda S&to do Ok$la.
kĂlĂĄngĂndĂ kĂlĂĄngĂndĂ kĂlĂĄngĂndĂ kĂlĂĄngĂndĂ p.11 : pintade noire de la forĂȘt, ressemble Ă une poule noire avec cou et tĂȘte
nus, rare (Boz&n&).
a) M& a n$&, a lĂ ngba a do k$la âda le g$, n& nde a ĂĄ tĂż, n& a ĂĄ dĂ. K$a nu bi a tĂ„, n&
nyanga a ma $ âb$ n& nyanga k$la âda le ni. Wi wili wele k& a do gĂ tĂł nyanga a boe.
âBali m$ kpo, a hĂ© mbula g$. NĂ ĂĄ wele k& âbĂlĂ, n& a y&ngg& do oben$ âda a $ n& k& âda
k$la âda le.
b) Wa kpa a ti k$la tabi li bĂŹlĂŹ. A do t$a bina, k$ fala k& a n& kĂ” n&, n& a ngbu gĂdĂ kĂ t&
fala k& lĂŹ wĂš t& h$ tĂ n& g$ ni, s& n& a ko n& de. A ny$ng$m$ k& ok$lan$ wa ny$ng$ ni, $
n& obe s&k&k& saâden$ ni.
c) Wa ia li a ni, we k& wa kpa wena ti ng$nda.
kĂtĂlĂČâbÂĄnggÂĄkĂtĂlĂČâbÂĄnggÂĄkĂtĂlĂČâbÂĄnggÂĄkĂtĂlĂČâbÂĄnggÂĄ : voir lĂČâbÂĄnggÂĄ.
kĂyÂĄkĂyÂĄkĂyÂĄkĂyÂĄ : voir kĂłkĂłyÂĄ.
kĂčkĂčmĂ , kĂČlĂČmĂ kĂčkĂčmĂ , kĂČlĂČmĂ kĂčkĂčmĂ , kĂČlĂČmĂ kĂčkĂčmĂ , kĂČlĂČmĂ p.10 : vautour dâAngola, commun, ne se nourrit pas de charognes mais
bien des fruits de palmiers (Gypophierax angolensis).
a) M& a n$& k& a gĂŁ wena Ă na kĂkĂlĂ ni, sĂĄlĂĄ tĂ a ma tĂ„ mba do fĂa n& kĂĂĄ nĂș a ma fĂĂ
n& nyanga a ma fĂlĂ ngoo ni.
b) Wa kpa a wena t& âd$ li, tabi t& ng$ dĂș âbete ngbĂĄnggĂ k& ma fi fila ni. K$ fala k& a n&
kĂ” n&, n& a fĂĄ ogbÂł te, n& a d& do t$a âda a d& ng$ dĂș te ni, s& n& a kĂł d& ng$ n& de. A
nyĂngĂ wena a okĂyĂ do fĂ©lĂ© âbete.
c) Fala oben$ wa zĂ a t& bĂ«lĂŒ n&, n& wa ndĂł ga zuma na : âKĂčkĂčmĂ e, bĂȘ fia e, kĂčkĂčmĂ yĂș
bĂšlĂ©Ă©.â KĂčkĂčmĂ kĂ fala kpo, n& a dungu ng$ âbete d& nĂč g&. Fala m$ kpa a do nĂč nga, n&
nde a t& ny$ng$ m$, k$ fala a ny$ng$ m$ ia, n& a bĂŒlĂŒ, n& a dungu ng$ ngĂ lĂĄ te do ng$.
kĂșlĂșdĂč, kĂșlĂčkĂșlĂșdĂč, kĂșlĂčkĂșlĂșdĂč, kĂșlĂčkĂșlĂșdĂč, kĂșlĂč (kĂ nggĂșĂ ) p.16 : touraco gĂ©ant, bulikoko, commun en rĂ©gion forestiĂšre, ou
mĂȘme lĂ oĂč il y a quelques arbres (Corythaeola cristata).
a) Monz : WĂ ÂĄ nu f&l& ogbanu, n& nde wa $ k& âda wa do zĂŁ k$la. M& a gÂł n$&, n& nde tĂ
a vĂ ma $ tĂ„ lĂŹâdĂĂ (bleu), n& t& wa ndele wena, n& zu wa $ tĂčsĂĂ do zĂčkĂdĂnggĂ. SĂĄlĂĄ
dĂ a ma dĂčdĂ ni. KĂĂĄ nĂș a ma fila yĂČĂČ ni, n& nyĂĄngĂĄ a ma tĂ« wena.
b) Wa kpa a wena ti k$la tabi zam$ k& ote t& n& wena ni. N& a Ă wena t& ng$ te k& nwĂĄ
n& t& n& wena ni. K$ fala k& a n& kĂ” n&, s& n& a fa ogbÂł te, n& a d& do t$a âda a de. A
d& ma wena t& ng$ ngĂ lĂĄ te.
c) Wa nyĂngĂ wena a owala te, Ă na kpĂĄkĂłlĂł, kĂČmbĂČ do dĂnggĂĄlĂŹ, a ny$ng$ âb$ wena a
otĂmbĂlĂ âd$ lĂŹ. Wa nd$ bĂlĂ okuludu fai ng$ lĂŹ, fala k& tĂmb$l$ boe ni.
d) A hĂ© m$ wena do sa k& kpo dati sa fala, a hĂ© m$ âkĂșlĂč kĂłkĂłkĂłkĂł, kĂčvwĂč kĂčvwĂč
kĂčvwĂčĂč, kĂčvwĂčâ. Fala a hĂ© m$ âhĂČróó hĂČróóâ, n& nde nawili a ba a, tabi a ba âb$ a bili.
A bĂŒlĂŒ fai zu a kpo, kĂ fala k& a dungu nĂč ng$ te, s& n& mbe n& bĂŒlĂŒ de, n& nde wa
bĂŒlĂŒ do âda kĂ g$. Fala a ndo bĂ«lĂŒ n&, n& giti gĂlĂ a ma wele hĂ” hĂ” hĂ” ni.
53
Fala k& wa d&l& wena, k$ la m$ wa d& gele fala, n& wa la kpo kpo. Gulu n& hĂŁ wa tĂ
na : âL& nĂ dĂČ nĂ mĂ kĂșlĂșdĂčâ, gulu n& na, l& la kpo kpo dĂ owele wa ĆĄ fala n& g$. Wena
wena a owâ° âbili dĂnĂ, wa ka m$ lĂ ngba wa ia, n& wa la kpo kpo nĂ gbaa, k$ m$ n&
gbanga n&, nde fo wele kpo bina, wa la d& i do nde? M$ ïżœ g$.
kpĂĄkĂčlĂșkpĂĄkĂčlĂșkpĂĄkĂčlĂșkpĂĄkĂčlĂș p.16 : perroquet gris commun, recherchĂ© et dĂ©nichĂ© des trous des grands arbres
pour ĂȘtre vendu; restent nombreux (Psittacus erithacus).
a) Monz : M& a n$& k& sĂĄlĂĄ tĂ a ma n&a we Ă a fĂĂ tabi tĂ„ ni, n& nde ma Ă b&z& b&z& ni. N&
sala kĂ ma n& d& t& do a ni ma vĂ a fĂĂ , n& do a ngboo ni ma fĂla kpĂĄngbĂĄngbĂĄ, ma $
fila nzÂ±ïżœĂŹ ni. K$a nu a $ n& k$a nu kĂ kĂÂĄ ni, n& nde ma dĂčlĂč $ n& k& âda kakĂÂĄ g$, n& ma
$ tĂż, n& l&f& a $ âb$ tĂż, n& nde k$a nĂș a ma bi bĂlĂŹ. Gb„l„ zu nyanga a ma tal&, k& la d&
dati ni ma b$a, n& k& la d& âdo ma kpo.
b) Wa kpa a wena t& falan$ vĂ, n& a Ă fai k$ kula te k& ma ny&l& d& ng$ wena ni. A
nyĂngĂ wena a fĂ©lĂ© âbete, tabi kĂni tabi nzñ.
c) M& a ogbĂ sĂ n$&, we k& l&ngg&n$ nĂč g& vĂ ma ia d& nĂș wa ia. M$ tĂ we hĂŁ kpakulu,
k$ m$ la ia, n& a âba olo nu m$. M$ sa li wele d& k& kp&l& a, n& a ba lĂ wĂ ni d& nu a do
ti. A wia kĂ do bĂČyĂ t& d& nu we.
DĂŹlâ° sĂnĂ a wena, fala a kpa a ia n& a gbĂ a do ti. Gulu s&na ni ma yula ng$ we fa woko
(m$ z$ âbuku gba to ngbaka).
A a n$& k& a do wali wena, a ndĂł la n&, n& a la âdĂkĂlĂ âdĂkĂlĂ ni, a hĂ© m$ fai do zu lĂ a,
âkpĂĄkĂčlĂșĂș, kĂyĂČâ. N& ben$ wa kĂ nu n&, ââbĂštĂš âbĂštĂš sĂ nâÂŹ ĂĂâ, we k& a kĂ fila âbete
wena.
Fala k& kpakulu âbana zam$ i, n& a ko, k$ fala k& a h$a âda le ia, g&n& k$ m$ $ do wa
b$a, wili n& do naa n& d& k$ t$a kpo, dĂ m$ lĂ©nggĂ© na wa ko s& g$, wa h$ âda le ia, ya
wa kĂł âb$ g$. Gulu k& a owi t&k& fĂa li dĂn$, tabi owi t&k& ngbakon$ wa tĂ do gba we
hĂŁ win$ k& wa g$ dĂ& k$ wa ni na : âKpakulĂș h$ le ia, nde a kĂł âb$ g$â. Gulu n& na, m$
g$ s$ d& ti n& zam$ i, n& m$ kpa s$, k$ ma h$a nza nga ia ni, li ma kula ia, wa hĂŁ hĂŁ iko
g$, wa u usa.
Wa lu dĂ goâdo kpakulu do gĂ lïżœ. Wa Ă sĂĄlĂĄ dĂ goâdo a k& ma $ fila zĂĂ ni, n& wa mba
ma do ina gĂ lâą, n& wa lu ma do eta d& t& gĂ lâą.
Wa d& âb$ gĂšlĂ© inan$ do sĂĄlĂĄ do goâdo kpakula wena. Mbe, n& wa d& do ina ba wili,
mbĂš n& wa yulu ma zu bic âda wa, nĂ dĂČ nĂ.
kpÚlékÚkpÚlékÚkpÚlékÚkpÚlékÚ p.23 : bulbul à cul jaune, commun partout (Pycnonotus barbatus).
a) Monz : M& a be n$& a $ n& nu k$ wi g& iko, a g„ n&a ng$ ngĂČlĂČ be sïżœ âdiko. Do goâdo a
ma $ yĂČĂČ (jaune) ni, n& tĂ a $ kĂ yĂčĂč, $ n& t& kĂłlĂł nwa ni. N& nde ti nguâdu a ma be sïżœ a
fĂĂ , n& nde ma fĂngĂ la li g$. A a n$& a do n$ wena.
b) Wa kpa a wena t& zam&n$ vĂ, n& nde a nyĂngĂ a fila s&k&k& tandala, do fele pĂ pĂĄlĂš,
tabi wala tĂšsĂ, bĂ tĂš, teâbonggĂ. A d& t$a âda a wena t& li sala teâbonggo tabi t& ng$
gbÂł kĂ âdĂ nggĂ tabi ngbala gĂlĂ bĂ k& ma ku kĂșĂ ni.
c) M& a n$& k& wa y&ngg& wena zu wa b$a tabi tal&. Hia m$ nu a ma k& wa ia do li a ni, a
hĂ© m$ : âkpĂšlĂ©kĂš kpĂšlĂ©kĂš, ny$ng$ kpĂ” fĂlĂ kĂ fĂlĂâ.
d) Fala k& wa h$ d& ng$ nawĂlĂ saâdĂš $ n& gĂ, kĂłkĂłlĂČkĂł, dĂŹlâ°, mbÂĄlÂĄwÂĄlÂĄ, n& wa nz& a gbaa,
k$ wi dĂĂĄ âdĂkĂlĂ h$ do âdÂŹ n&, n& a gb& a iko.
kpĂkpĂkpĂkpĂ p.20 : 1) barbu brun Ă gorge grise, commun partout oĂč il y a de vieux arbres; il niche
dans les trous (Gymnobucco bonapartei); 2) barbu brun de Sladen, rare, observĂ© Ă
Libenge (Gymnobucco sladeni).
a) Monz : M& a n$& k& a gĂŁ wia kĂ do gĂŁ kpĂšlĂ©kĂš, n& nde tĂ a vĂ ma tĂ„, n& kĂa nĂș a ma
zĂâbĂtĂâbĂ ni. M& a n$& a dĂ n$ wena.
54
b) Wa kpa a wena zĂŁ bili, n& wa $ fai k$ kula te, wa $ d&l& wena. Ny$ng$m$ nu wa wena
a ofĂ©lĂ© papale do wala tĂšsĂ do odĂČlĂš kĂlÂĄ.
c) Fala k& m$ kĂ we ny$ng$ wa, n& m$ g$m$ te k& wa $ kĂ n& ni, k$ ma te dĂ” wa, n& m$
kala wa.
d) A h$ t& nu te, n& a m$ ng$ hĂ© m$ âkpĂ kpĂ kpĂ kpĂâ, ma k& wa ia li nĂ ni.
kpĂČg±l±kpĂČg±l±kpĂČg±l±kpĂČg±l± p.17 : martin-chasseur du SĂ©nĂ©gal, commun partout (Halcyon sĂ©nĂ©galensis).
a) M& a n$& k& t& sĂĄlĂĄ tĂ a ma de wena, mbe sĂĄlĂĄ tĂ a ma fila yoo ni n& mbe sala tĂ a ma
tĂ„ lĂŹâdĂ$ ni. KĂa nĂč a ma fĂlĂ n& nde ma dĂčlĂč wena, n& nĂș n& âbĂlĂ wena. Nyanga ma
âb$ a fĂlĂ zĂĄyĂło ni, n& nde nĂș ĂlĂ nyanga a ma tĂ wena.
b) Wa kpa a wena âd$ lĂŹ, n& a ny$ng$ wena a ok$y$. A d& t$a âda a wena do bĂčlĂșkĂč n& a
nÂł kĂ n& a dĂł gĂŹlĂ , a d& ma d& ng$ te ma bili d& ng$ lâ° ni. A d& ia, n& a Ă© f&l& n&, n& ma
kĂâbĂ t& te, k$ fala bĂŒi ma ndo fĂŹ n& ni, n& t$a ma ndĂł dÂŹ n& lĂnggĂ©Ă© lĂnggĂ©Ă© ni.
c) A ïżœ ti zĂČlĂČ li wena, a lĂ© ti li ia, n& a hĂ do gelĂ© fala. A le ti lĂŹ âdi s& n& a kpa k$yĂn$ de.
â fĂlĂĄ kpĂČg±l±â fĂlĂĄ kpĂČg±l±â fĂlĂĄ kpĂČg±l±â fĂlĂĄ kpĂČg±l± p.17 : martin-chasseur marron, en forĂȘt, sâentend plus que lâon ne le voit
(Halcyon badia).
D&a m$ tĂ a ma la ngb& do k& âda kpog„l„ g$, n& nde tĂ a ma vĂ a fila ngĂČo ni.
Autres espĂšces de martins-chasseurs et martins-pĂȘcheurs :
1) martin-chasseur strié, se rencontre en savane ((Halcyon chelicuti);
2) martin-chasseur Ă tĂȘte grise, se voit souvent en saison sĂšche ((Halcyon leuco-
cephala);
3) autre forme du précédent, à ailes violettes, migrateur du sud, à Bobito (Halcyon
leucocephala pallidiventris);
4) martin-chasseur Ă poitrine bleue, assez rare, se trouve prĂšs des mares (Halcyon
malimbicus).
kpĂłkpĂłkĂŹnĂ kpĂłkpĂłkĂŹnĂ kpĂłkpĂłkĂŹnĂ kpĂłkpĂłkĂŹnĂ p.15 : voir kĂŹnĂ .
kpĂ”ndĂ lÂĄkpĂ”ndĂ lÂĄkpĂ”ndĂ lÂĄkpĂ”ndĂ lÂĄ p.17 : martin-chasseur azurĂ©, nâest pas rare mais vit cachĂ© prĂšs de lâeau (Alcedo
quadribrachys).
a) Cath : M& a n$&, a $ tĂż. A $ n& dĂndĂĂ ni, n& nde a la ngba a do dĂndĂĂ , we k& a m$
ng$ bĂ«lĂŒ n&, n& zu âbaka a ma he m$ âkpĂČĂČ ndrĂ Ă , kpĂČĂČ ndrĂ Ă , kpĂČĂČ ndrĂ Ă â.
b) Wa y&ngg& âda le, do zam&n$ k& t& le ni. N& fala $i âda a wia kĂ do k& âda dĂndĂĂ . A
âdonggo kĂĂ âbolo zĂŁ nĂi, n& a $ kĂ n&. A ny$ng$ owala ten$ do obe d$k$n$ zu ful&l&n$,
do ogbĂŁlĂŁ bĂčlĂșkĂnĂ.
c) Oben$ wa na, lo nd$ a, k$ wa n& gi a, n& a unu nganda wena. Wa nyĂngĂ a g$.
kpĂngbĂlâ°kpĂngbĂlâ°kpĂngbĂlâ°kpĂngbĂlâ°lĂČlĂČlĂČlĂČ p.12 : francolin nain de forĂȘt, poitrine noire tachetĂ©e de blanc, rare (Bobito,
Boz&n&) (Francolinus lathami).
a) Zagb : M& a n$& k& a gĂŁ âbana sanga, lĂ âdo a ma Ă na bĂČlĂł ni (bleu marin) n& ti nguâdu
a m$ Ă bi a fĂĂ , n& nde nyanga a ma nzĂĄngbĂ©e ni. K$a nĂș a ma dĂčdĂ nzĂngbĂ$ ni, n&
nĂș n& âbĂlĂ wena, n& nde ma tĂ„.
b) Wa kpa a fai âd$ li n& a ny$ng$ fai a ok$y$. A d& t$a âda a do ongbÂł te, a d& ma d& ng$
te k& ma d& ng$ lĂŹ ni.
c) M& a n$& kpo k& tĂ a ma h±s± wena n& li a ma sĂ âb$ wena n& nde a ïżœ ti yĂč yu do nĂč
wena. Fala a zĂ m$ wele ia, n& a ndo w&l& t& a t& he m$ : ââdĂł âdĂł âdĂłâ, mbĂš a hĂ© âb$
m$, âkpĂłlĂ© kpĂłlĂ©â.
55
lĂfĂ lĂfĂ lĂfĂ lĂfĂ p.19 : nom gĂ©nĂ©rique des engoulevents; les espĂšces trouvĂ©es en Ubangi :
1) engoulevent des forĂȘts; ce grand engoulevent et son cri observĂ©s pendant des annĂ©es
Ă Bobito (Caprimulgus Batesi);
2) engoulevent terne (Caprimulgus inornatus);
3) engoulevent européen; migrateur, paraßt rarement, Boyagati (Caprimulgus europeus);
4) engoulevent Ă queue blanche, en terrain ouvert (Caprimulgus natalensis gabonensis);
5) engoulevent Ă Ă©paulettes noires, rare; observĂ© au nord, sur le. rive de lâUbangi; son cri
a été entendu à Bwamanda (Caprimulgus pectoralis);
6) engoulevent à joues rousses, migrateur du sud, trouvé plusieurs fois (Caprimulgus
rufigena);
7) engoulevent pointillé, en terrain rocheux, oiseau sombre en vol; trouvé un oeuf sur le
roc nu (Caprimulgus stritigma);
8) engoulevent Ă longue queue, commun en savane, cri âkkkkkâ, 3 Ă 5min. (Scotornis
climacurus);
9) engoulevent de Fosse, nâa pas encore Ă©tĂ© reconnu dans la rĂ©gion, mais y existe
probablement (Scotornis Fossei).
a) M& a n$& k& a bi sïżœ a gĂŁ, n& nde sĂĄlĂĄ li âdo a ma be tĂż, n& nde ngboo g$, n& ti nguâdu a
ma bi a fĂĂ . K$a nu a ma dĂ, n& nde nu a ma gĂŁ wena. A ngĂ ndĂ g$.
b) Wa kpa a wena t& zam&n$ vĂ. A y&ngg& do gĂ wese. A ny$ng$ wena a obe sĂkĂkĂ
saâde Ă na ongaâdi, s&duli ni do ni. A do t$a bina, a Ă k$ te tabi d& bĂșlĂș nĂč, n& a ko d&
bulu nĂč g& iko.
c) A n$& a dungu wena d& bĂșlĂș nĂč g& âdiko, fala dungu mĂ a ng$ te ma nganda wena. A
bĂ„lĂ„, nde a bĂŒlĂŒ nyĂlĂ g$, a bĂ„lĂ„ be sïżœ n& a te, Ă bĂ„lĂ„ be sïżœ n& a te. Ma kĂ wa tĂ na :
âmĂ tĂ© mbĂĄkĂĄ mbĂĄkĂș Ă nĂ mĂ nyĂngĂ lĂfĂ nâ°â : tu tombes comme si tu as mangĂ© du
lĂfĂ .
d) âș lĂfĂ gbÂĄ nĂș bĂ© mĂ Ă dĂČ tĂ«, nĂ mĂĄ wĂnggĂ = mbĂš dĂĂĄ tĂ kĂ mĂĄ wĂš dĂČ tĂ« gĂ, kĂ mĂ dĂ
mĂą dĂČ tĂ«, nĂ ndÂŒ mĂĄ dĂ© sĂ ngbóó Ă nĂ kĂ gbĂ wĂšsĂ© gĂ; mĂ nĂ dĂ mĂ, nĂ mĂ dĂ mĂą dĂČ hĂ fĂ lĂ :
si lâoiseau âlĂfĂ â essaie de donner la becquĂ©e Ă ses petits la nuit, il ne trouvera pas
leur bec = il faut choisir le moment favorable pour entreprendre quelque chose..
kĂșlĂĄ lĂfĂ (O: kĂșlĂ lĂfĂ ) (fig)= wĂ tĂ mĂą wÂŒ dĂčzĂ ĂmĂnĂ kĂ wĂ©lÂŒ Ă âdĂĄfĂĄ mĂą wÂŒ dĂ dĂČ tĂČ, Ă nĂ
dĂ tĂĂ , dĂ d±, fĂ nĂ bĂșnggĂč nĂ dĂČ nĂ, nĂ ndÂŒ wĂ dĂ tĂÂŒ nâ° Ă sĂ tĂ lĂšnggĂš gĂšlĂ© mĂ ĂkĂł, tÂĄbĂŹ Ă ĂĄngĂĄ
âbĂ lĂ mbĂ© gĂšlĂ© dĂĂĄ tĂČ, nĂ mĂnĂ kĂ ĂĄ âdÂĄfÂĄ wÂŒ tĂÂŒ âdÂĄ Ă nâ° mĂĄ Ă ĂkĂł, nĂ mĂĄ âdĂĄngĂĄ vĂ, nĂ wĂ nÂĄ :
âMĂĄ dĂÂĄ kĂșlĂ lĂfĂ !â, wÂŒ kĂ lĂfĂ Ă dĂ tĂĂ gĂ, Ă kĂł dĂČ bĂșlĂș nĂč ĂkĂł : du matĂ©riel quâon a prĂ©parĂ©
pour un travail, quâon a dĂ©laissĂ© et qui est pourri et devenu inutilisable
lĂČâbÂĄnggÂĄlĂČâbÂĄnggÂĄlĂČâbÂĄnggÂĄlĂČâbÂĄnggÂĄ (kĂtĂlĂČâbĂ nggÂĄ) p.11 : 1) vautour noir, grand Ă©pervier, assez rare (Boyagati)
(Accipiter melanoleucus); 2) vautour africain, moins rare que le prĂ©cĂ©dent, en forĂȘt, mais
aussi en terrain ouvert (Accipiter tachiro).
a) Cath : M& a n$&, ÂŹ g± wena g$, a wia kĂ do zĂ kĂĄngĂ . N& nde li âdo ma $ tĂż, n& ti
nguâdu a ma be a fĂ, n& kĂĂĄ nu a ma dĂčlĂč wena, n& ma $ tĂż, n& ĂlĂ nyanga ma dĂčlĂč âb$
wena, ma $ nzĂngĂnĂnggĂĂ, n& ma $ âb$ tĂż.
b) A $ wena âdo le, n& a y&ngg& do zĂŁ bili, t& kala obe n$&n$, $ n& ndÂŒlÂŒ, do be ngĂlĂn$
k& wa âbĂlĂ wa âdĂ kĂ lĂ g$ ni.
c) A zïżœ nĂč, n& a y&ngg& do k$lan$, k$ fala k& li wa n& mĂkĂ n& ni, n& a lo a, n& a sanga do
do ĂlĂ nyanga gbĂĄâdĂĄ, n& a la do Ăą. A kala wena a owan$ wa m$ ng$ gĂŁ n& ia ni.
lĂČgĂČlÂŒ lĂČgĂČlÂŒ lĂČgĂČlÂŒ lĂČgĂČlÂŒ p.25 : voir sĂgbĂ lĂčâdĂč.
lĂČgbĂ nĂčlĂČgbĂ nĂčlĂČgbĂ nĂčlĂČgbĂ nĂč p.10 : aigle dâAyres; se trouve probablement en Ubangi, est-ce le chasseur de
pintades? (Hieraaetus dubius).
56
lĂmĂ lĂmĂ lĂmĂ lĂmĂ p.18 : voir bĂ dĂŹyĂlĂ.
mĂ ĂĄmbÂŒlÂŒmĂ ĂĄmbÂŒlÂŒmĂ ĂĄmbÂŒlÂŒmĂ ĂĄmbÂŒlÂŒ (mĂ ĂĄmbâ°lÂĄ, mĂĄmbĂlĂ) : tisserin gendarme noir, trĂšs frĂ©quent (Textor nigerrimus).
a) Ernest : M& a n$&, a a nu f&l& ngolo. TĂ a $ tĂ„, n& nu a âb$ tĂ„. A g± ngbo g$, a be sïżœ iko.
b) Wa y&ngg& do gili wa dĂ wena. Wa d& t$a âda wa fai do zu gole, tabi zam$. HĂŁ do gĂa
wese, n& wa m$ ng$ he m$ wena. âDa fala mbee n&, l& d& wala tĂ wa, n& l& m$ ng$ lo
wa do lasi, tabi l& nd$l$ wa do kpili. K$ wa d& âb$ t$a âda wa, n& wa âbili nwĂĄ zĂ, tabi
nwĂĄ âbete, s& n& wa d& do t$a âda wa d& t& zu gole de.
Marc : N& wa ny$ng$ m$ ge ?
Ernest : Bon, Ă ïżœ g$, tabi wa ny$ng$ wena na wĂĄlĂĄ ÂĄyÂĄn$ t& zam$ i m$ n& ni.
âș tĂÂĄ ngĂČlĂČ mĂĄ âbĂ wÂŒ dĂčzĂ mĂ ĂĄmbâ°lÂĄ = lĂ© mĂĄ âbĂ wÂŒ dĂčzĂ ĂgĂnĂ : il y a beaucoup de
mouvement autour des nids de tisserins ângĂČlĂČâ Ă cause des tisserins âmĂ ĂĄmbâ°lÂĄâ =
des visiteurs suscitent beaucoup dâactivitĂ© dans le village.
mĂĄlĂŹngbÂĄnggÂĄ*mĂĄlĂŹngbÂĄnggÂĄ*mĂĄlĂŹngbÂĄnggÂĄ*mĂĄlĂŹngbÂĄnggÂĄ* : marabout.
a) Cath : M& a n$&, g&l& a dĂčlĂč wena, n& k$a nu a $ fĂ, n& sĂĄlĂĄ tĂ a ma $ tĂż mbĂŹĂŹ, n& ti g&l&
a ma $ bĂzĂ bĂzĂ.
b) Wa h$ do fala sab&l&, n& wa $ wena t& nu gĂŁ lâ°nĂ, n& wa ny$ng$ ok$y$n$ ni. Wa h$ ng$
nga nĂč do dĂ gbÂĄlĂ iko, n& wa g$m$ obe ngaâdin$. K$ wese m$ ng$ h$ n&, n& wa la d&
nu lĂŹ i.
c) Wa $k$l$ obe mbuma na : âMĂĄlĂŹngbÂĄnggÂĄ a ba n& m$!â.
mÂĄmbĂčlĂmÂĄmbĂčlĂmÂĄmbĂčlĂmÂĄmbĂčlĂ : voir mĂ ĂĄmbÂŒlÂŒ.
mĂ ndĂĄmĂ ndĂĄmĂ ndĂĄmĂ ndĂĄmbĂșĂ mbĂșĂ mbĂșĂ mbĂșĂ p.10 : aigle huppĂ©, assez commun (Lophoaetus dubius).
a) Zagb : M& a gĂŁ n$&, sĂĄlĂĄ tĂ a vĂ ma tĂż, n& nde zu âbaka a ma fĂa, n& ti nguâdu a ma
fĂĂ , kĂa nĂș a ma dĂ, n& nde ma tĂ„ n& nyanga a âb$ a tĂ„. SĂĄlĂĄ zu a ma wĂnggĂ wĂnggĂ
Ă na a gĂč tĂ mbĂĄlĂ zu a ni. M$ z$ a, n& a $ n& kĂșlĂșdĂ, we k& zu a do zukuâdunggu, n&
nde k& âda a ma g& g&a.
b) Wa kpa a t& ozam&n$ vĂ, n& nde a nyĂngĂ wena a fĂ©lĂ© âbete. A d& t$a âda a do ogbÂł te
d& ng$ te k& ma ngĂ lĂ wena ni.
c) M& a n$& kpo k& lĂ a sĂ wena, a dĂșngĂș wena ng$ zugbulu te. Fala a zĂ mĂ wele, kĂ m$
ba kĂ m$ dĂ ng$ we dĂ m$ hĂŁ a ia, n& a bĂŒlĂŒ do ti. Fala m$ z$ a, kĂ m$ tĂ na :
âMĂ ndÂĄmbĂșĂ m$ bĂ© li wala Gemena hĂŁ mi!â, n& a gĂ zu a d& di, n& a gĂ mbe n& d& dĂ.
mĂlĂmbĂmĂlĂmbĂmĂlĂmbĂmĂlĂmbĂ : voir kĂŽbĂĂ
mbĂČnggĂČyĂĄyĂĄmbĂČnggĂČyĂĄyĂĄmbĂČnggĂČyĂĄyĂĄmbĂČnggĂČyĂĄyĂĄ p.10 : buse criarde ou faucon blanc, commune en savane, rare en rĂ©gion
forestiĂšre (Elanus coeruleus).
a) Zagb : M& a n$& a Ă na gbĂ lĂ ni, sĂĄlĂĄ tĂ a ma yĂČo ni n& nde gĂlĂ a ma bi a du, n&
nyanga a ma fĂlĂ .
b) Wa kpa a wena t& li zĂ n& a nyĂngĂ wena a odĂČlĂš tabi oâbĂșlu nyĂngĂmĂ, a sĂĄlĂĄ m$ Ă n&
gbĂŁl& ni. A kĂł d& ti w$k$s$ d& nĂč g& âdiko. A Ă do ng$ te ngĂ.
c) A hĂ© m$ : âhĂłyĂ gĂĄ, hĂłyĂ gĂĄâ, ma k& wa ba hĂa m$ nĂș a, n& ma Ă do lĂ a ni.
nĂĂbĂČlĂČnĂĂbĂČlĂČnĂĂbĂČlĂČnĂĂbĂČlĂČ (nĂĂsĂlĂ) p.19 : chevĂȘche Ă queue barrĂ©e, vit en forĂȘt, crie en vol (observĂ© Ă
Bwamanda et Bozene) (Glaucidium sjostedti).
a) Zagb : M& a n$& a g± bi g$. Tà a bi a tÿ n& nde ngboo g$. Zu a ma $ n& zu mandambua
ni, n& nde fala zĂ tĂ a ma nganda wena.
b) A $ fai tĂ kĂlÂĄ, n& a hĂ© m$ wena do sanga zĂ. A ny$ng$ owala te, tabi os&k&k& saâde.
Fala kpa t$a âda a ma nganda wena. Fala he m$ mĂ a ma nganda wena. A hĂ© m$ gbĂĄĂĄ
ia, n& t& m$ ma gĂ zĂĂ âdiko, a hĂ© m$ : âóà óĂČĂłĂČâ , m& a hia m$ nu âbakĂŽ. Okpasa win$
57
zĂ dati g&, wa zĂ©lĂ© nĂ ia, n& wa ïżœ na, bole ma n& bi lo bĂź, n& wa kulu fala ni doâdo, n& wa
yu d& dati. Gulu n& hĂŁ wa ia li a na ânĂĂbĂČlĂČâ.
c) Wa ga do zuma hĂŁ ogazan$ na : âAa nÂĄ, kĂlÂĄngÂŒlÂŒ hĂ© mĂ, n& nĂĂbĂČlĂČ hĂ© mĂ âóà óóââ,
na wa ïżœ na, fala sa ngam$ s& boe, we k& wa n& g$n$ wa.
nĂĂbĂzĂ nĂĂbĂzĂ nĂĂbĂzĂ nĂĂbĂzĂ (litt. oiseau des mĂąnes).
a) C. Nad.: Christine : NĂĂbĂzĂ g& m& a n$& a $ n& ngbĂĄkĂĄtĂĄ ni, gÂł âda a gĂŁ bĂ© la
ngbĂĄkĂĄtĂĄ ndambo. Ti nguâdu a ma g&z& g&z&, ma $ do fĂ n& do tĂŒ n&.
b) N& nde a $ fai do zĂŁ k$la, nâa he m$ wena do zĂŁ k$la. N& fala k& wele a fĂ© âb$ ia, k$ ma
Ă âb$ fio bolo âb$ ia, nâa he âb$ m$ wena âb$ ni.
Marc : A he m$ ndenge n& n& ?
Christ. : A he m$ na âĂĄĂĂ, ĂĄĂĂ, ĂĄĂĂâ nĂ, n& nde a he m$, n& a gb$t$ gb$t$, a gb$t$
nyanga n& gb$t$. A he m$ âĂĄĂșĂșĂș, ĂĄĂșĂșĂșâ, $ n& k& m& a wele a ala nu a ni.
Marc : N& a he m$ ni $ n& owin$ wa fia zan$ i, tabi $ n& b$z$ a he ni?
Christ : ïżœ Ă, m& a t& âb$ k& na, a he m$ ni gbĂĄĂĄ we k& mbee n& m& a ngbongbo wele
ngboo. We k& a fĂ© ia, k$ âdo n& ma ny&l& ni, n& n$& ni a h$ t& âb$ a h$a. A gifi n$& ni,
n& a m$ ng$ he m$ t& âb$ n& m& ni, tua do k& hi wi k& âda Gale ma la ia, n& ngbo-
ngbo k& t& âb$ k& nĂč nga ma na, ma gifi n$& ni, n& ma m$ ng$ he m$ nĂ m& ni iko.
nĂĂfĂ«nĂĂfĂ«nĂĂfĂ«nĂĂfĂ« : voir dĂČpĂ ndÂŒ, föpĂ ndÂŒ, tĂčtĂčfĂ ndÂŒ.
nĂĂgĂlĂ nĂĂgĂlĂ nĂĂgĂlĂ nĂĂgĂlĂ (bĂŹ gĂlĂ) p.21 : nom gĂ©nĂ©rique des indicateurs, oiseaux quâon voit souvent prĂšs des
nids dâabeilles; espĂšces en Ubangi :
1) indicateur Ă gros bec, assez commun; on entend son cri haut dans les arbres rrr ki kiâŠ
(Indicator conirostris);
2) indicateur Ă bec grĂȘle, rare, Bobito, Bokala (Melignomon zenkeri);
3) petit indicateur de Willcocks Ă poitrine vert-olivĂątre, rare, Bobito (Indicator wilcocksi);
4) indicateur minule Ă poitrine grise, rare, Bobito (Indicator exilis);
5) indicateur tachetĂ©, vit en forĂȘt, rare (Indicator maculatus);
6) indicateur ordinaire, vit dans les savanes du nord (Indicator indicator).
a) Zagb : M& a n$& k& a zĂ fala og$l$n$ wa d&a do nĂ wa ni, n& a tĂ, n& a fĂ m& z„ wa, kĂ
wa n& bĂ„lĂ„ n& ni, n& a yĂșlĂș nĂș a t& nĂ ma ni, n& a ndĂł nĂ n&. M& a d& m& ni n& nde
ogĂlĂn$ wa tĂł a kpĂł g$. M& a âdÂł n$&.
nĂĂngÂŒlÂŒ, nĂĂsĂĄbĂlĂnĂĂngÂŒlÂŒ, nĂĂsĂĄbĂlĂnĂĂngÂŒlÂŒ, nĂĂsĂĄbĂlĂnĂĂngÂŒlÂŒ, nĂĂsĂĄbĂlĂ p.9 : cigogne dâAbdim, petite cigogne noire, parfois en grand nombre
lors de migration (Sphenorhynchus Abdimi).
a) Zagb : M& a gÂł n$&, li âdo a ma vĂ a tĂż, n& ti nguâdu a ma vĂ a fĂĂ , n& nde g&l& a ma
dĂčlĂč wena, n& nyanga dĂčlĂč âb$ wena. A zïżœ nĂč, n& a ngĂ lĂ wena. Wa y&ngg& zu wa dĂ
wena, wa h$ do fala sab&l&.
b) Wa Ă wena t& kĂ tĂ , n& wa y&ngg& wena do nu lĂŹ, we ny$ng$ k$y$n$.
c) M& a n$& k& a hĂ nza wena do fala sab&l&, n& wa y&ngg& zu wa d&l& wena. Wa yolo
fala âda wa, n& wa zïżœ mbĂnggĂlĂĂ, n& wa gifi t& wa d& li zĂ, n& wa si d& k$ ta olo wa i.
N& fala ni, kpasa win$ wa ïżœ na, li sab&l& fila ia, we ndo wĂĄ mĂ. K$ wa bia t& wa hĂŁ
owele ia, n& wa lĂĄ d& âd$ li âdi we ny$ng$ ok$y$n$.
nĂĂsĂlĂ nĂĂsĂlĂ nĂĂsĂlĂ nĂĂsĂlĂ p.19 : voir nĂĂbĂČlĂČ.
nĂĂzĂ mbĂlĂnĂĂzĂ mbĂlĂnĂĂzĂ mbĂlĂnĂĂzĂ mbĂlĂ p.8 : hĂ©ron goliath, rare (Bwamanda, Lisala) (Ardea goliath).
â bĂ© nĂĂzĂ mbĂlĂâ bĂ© nĂĂzĂ mbĂlĂâ bĂ© nĂĂzĂ mbĂlĂâ bĂ© nĂĂzĂ mbĂlĂ p.8 : hĂ©ron pourpre, assez commun, migrateur, mais niche en Ubangi
(Pyrrherodie purpurea).
58
ndÂŒlÂŒndÂŒlÂŒndÂŒlÂŒndÂŒlÂŒ p.35 : spermĂšte Ă capuchon; petit oiseau brun, noir et blanc, petit gros bec, vit en
bandes sur les hautes herbes, commun partout (Spermestes cucullatus).
a) Ndele m& a obe n$& wa gĂŁ g$, wa $ n& mbĂ© be âbĂlĂ nz$ k$la ni. A a tĂ„, ti g&l& a do nu
nguâdu a $ fĂa, n& nde ma bi a bĂzĂ bĂzĂ ni. K$a nĂș a $ tĂż, n& nyanga a ma g± bi g$.
Wa y&ngg& d&l& wena $ n& âbu wa m$l$ we h$ kama kpo. Wa bĂ„lĂ„ gbaa k$ wa n&
dungu nĂč ia, n& wa vĂ wa dungu nĂč âda kĂ.
b) Wa kpa a wena âda le tabi zam$. A nyĂngĂ wena a gbĂŁlĂŁ mïżœlïżœmĂ, tÂĄbĂŹ gbĂŁlĂŁ bĂșlĂșkĂč, li
n& a nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ ni. N& a d& t$a âda a do kpo kpo w$k$s& ni. A d& ma, n& ma Ă kĂłrr
ni, wa dĂ ma t& ng$ te ngĂ, n& mbĂš n& wa d& ma d& nĂč g& âdiko.
c) Ndele m& a n$& k& wa y&ngg& zu wa dĂlĂ wena. Wa d& t$a n& wa ĂĄ nĂș n& b$a tabi tal&
fala m$ hĂ kĂ m$ fua t& t$a âda ni ia, n& wa gbĂĄlĂĄ do zĂ€ n& pĂ sĂŹĂŹ. M& a n$& k& wa d& ndi
wena tua wa sĂ d& k$ t$a âda wa âdiko. Wa kĂł dĂlĂ wena. Wa hĂ© m$: âfĂ© fĂ© fĂ©, ndĂ©lĂ©
ndĂ©lĂ© eâ, n& wa d& gbĂrr. K$ âda kĂĄlĂĄ sĆĄ s& n& li wa ma ndĂł wŸ n& de.
N& nde ng$ gili wa tĂ Ă do tĂ Ă.
ndĂ©lĂ© gĂČlĂ©tĂ ndĂ©lĂ© gĂČlĂ©tĂ ndĂ©lĂ© gĂČlĂ©tĂ ndĂ©lĂ© gĂČlĂ©tĂ p.34 : astrild ondulĂ© Ă bec rouge, assez commun (Estrilda astrild occidentalis).
a) C. Nad.: Camille : M& a ndele, a g± bĂ g$. TĂ a ma fĂlĂ yĂČĂČ ni, n& ti nguâdu a $ fĂ. K$a nu
a $ tĂ„, n& nyanga a $ âb$ tĂ„. K$a nu a ĂĄ dĂ, n& nde k$a nu a tĂ« wena. A âbili m& âda a
do nu a, do k$a nu a ni.
b) Wa kpa a wena zu gĂČlĂ©tĂ , n& a ny$ng$ wena a wala goleta. Ma k& wa ia li a ndĂ©lĂ©
gĂČlĂ©tĂ . NyĂngĂm$ nĂș a ma la ngb& do k& âda ogele wan$ ni g$. A d& t$a âda a do
golĂ©tĂ d& bĂșlĂș nĂč g& âdiko. A d& ma wena sÂĄlÂĄ ndim$ do sÂĄlÂĄ oâbete tabi sÂĄlÂĄ odĂmĂ,
tabi sala mangge, tabi sala ote kpĂ do kpi, do sala kafe.
c) D&a m$ tĂ a ma la âb$ ngb& do k& âda ogÂŒlĂ© wan$ g& g$.
â gbĂ ndÂŒlÂŒ â gbĂ ndÂŒlÂŒ â gbĂ ndÂŒlÂŒ â gbĂ ndÂŒlÂŒ (ndĂ©lĂ© lĂŹ) p.35 : spermĂšte pie, assez commun, moins en rĂ©gions sĂšches
(Amauresthes fringilloides).
a) Cath : M& a ondÂŒlÂŒ, n& ndÂŒ wa gĂŁ be n&a ng$ tala ogele ndelen$. LĂ âdo wa ma tĂ„, n& ti
nguâdu wa ma fĂĂ . KĂĂĄ nu a ma $ tĂż, n& nyanga a ma tĂ„.
b) Wa kpa a wena âda le, do nu lĂŹ, n& a nyĂngĂ wena a oâbĂșlĂș nyĂngĂm$, do obe saâden$
t& nu lĂŹ ni.
c) A d& t$a âda a do be w$k$s$ nu lĂŹ ni, n& a âbĂlĂ d& t& nu lĂŹ, n& nde a âbĂlĂ d& ng$ nza iko
iko ni g$. Do fala sĂĄb&l&, n& a fĂlĂ tĂ a wena âd$ li ti kĂlÂĄ.
ndĂ©lĂ© gbĂ nĂčndĂ©lĂ© gbĂ nĂčndĂ©lĂ© gbĂ nĂčndĂ©lĂ© gbĂ nĂč p.35 : spermĂšte bicolore, assez commun, moins en savane (Spermestes
bicolor poensis).
ndĂ©lĂ© wĂyĂndĂ©lĂ© wĂyĂndĂ©lĂ© wĂyĂndĂ©lĂ© wĂyĂ p.34 : astrild Ă joues orangĂ©es, commun partout (Estrilda melpoda).
a) C. Nad.: Camille : M& a on$&, wa a kpasa ondĂšlĂš, n& nde a, we kili t& wi âda a, ndele
woyo ÂŹ gÂł be g$. N& nde wa y&ngg& dĂlĂ wena, Wa y&ngg& ng$ gili wa dĂlĂ wena.
Sala tĂ a do dĂ a vĂ $ fila ngĂČĂČ ni, n& kĂĂĄ nĂș a âb$ a fila.
b) Wa kpa wa wena t& fala wa sa li ma na, ny$ng$nundele, n& wa ny$ng$ wena wala
ony$ng$nundelen$ ni, do gĂČlĂ©tĂ . Wa y&ngg& wena do nĂč we g$m$ olakan$ do gele
âbulu ny$ng$m&n$. A d& t$a âda a d& zĂŁ bulukĂč dĂ nĂč g& âdiko.
c) Wa y&ngg& fai zu wa b$a âdiko, wili n& do naa n&. Wa y&ngg& d&l& wena g$, wena
wena zu wa m$l$ we h$ âbu.
Marc : N& m$ z$a na, ng$ gili wa b$a : fĂ wa g& do fila wa g& ?
Cam : K& mi z$a ni, m& a fila ndéléwoyo, n& nde k& wa tà na fà ndele woyo, mi zà t&
âb$ g$, mi z$a gâa fila wa g&, k& na, nĂș wa $ fila ni.
59
â fĂĂĄ ndĂ©lĂ© wĂyĂâ fĂĂĄ ndĂ©lĂ© wĂyĂâ fĂĂĄ ndĂ©lĂ© wĂyĂâ fĂĂĄ ndĂ©lĂ© wĂyĂ p.34 : astrild nonnette Ă croupion rouge, assez commun en terrain un
peu boisé (Estrilda nonnulla).
â fĂlĂĄ ndĂ©lĂ© wĂyĂâ fĂlĂĄ ndĂ©lĂ© wĂyĂâ fĂlĂĄ ndĂ©lĂ© wĂyĂâ fĂlĂĄ ndĂ©lĂ© wĂyĂ p.34 : astrild Ă flancs zĂ©brĂ©s, nombreux par endroits (Amandava
subflava).
a) M& a ndele, n& nde ti nguâdu a, do li âdo a, do k$a nu a ĂĄ fĂlĂ . Wa y&ngg& fai ng$ gili
wa.
b) Wa kpa wa falan$ vĂ iko. Wa d& t$a âda wa do bĂčlĂșkĂč, n& wa ny$ng$ wena a gbĂŁlĂŁ
buluku tabi s&k&k& osaâde.
c) Wa ia li wa ni we duzu hia m$ nu wa ni.
ndĂŹĂČndĂŹĂČndĂŹĂČndĂŹĂČ : oiseau de proie; le nom est appliquĂ© Ă divers genres.
a) M& a mbe li ng$ gili on$& k& wa ny$ng$ ongba wa n$&n$ tabi gele m$ s$kpĂŁ, $ n&
kĂČnggĂ do gbĂ gbĂ lĂ dÂĄnggÂĄ.
b) Wa kpa wa t& falan$ vĂ, n& wa d& t$a âda wa do gbÂł te.
ndĂyĂČlĂ ndĂyĂČlĂ ndĂyĂČlĂ ndĂyĂČlĂ p.11 : : : : voir g±l±nĂștĂÂĄngolĂČ.
ndĂČndĂndĂČndĂndĂČndĂndĂČndĂ p.12 :1) rĂąle nain Ă taches blanches, commun dans les marais (Sarothrura
pulchra); 2) rùle nain strié, rare (Sarothrura rufa).
M& a be n$&, a kĂ ndĂź gĂ, a y&ngg& do ng$ nyaka t& g$m$ bi ok$y$; a hĂ© mĂ dĂ dĂ g$.
ndĂčâdĂŹndĂčâdĂŹndĂčâdĂŹndĂčâdĂŹ p.34 : astrild tachetĂ© de Monteiro, commun partout oĂč il y a des buissons bas
(Clytospiza monteiri).
a) Zagb : M& a be n$&, a g± n& ng$ ngĂČlĂČ g$, ngĂČlĂł a g± la a. TĂ a ma g&z& b&z& b&z& ni,
n& nde ma fĂlĂ ngĂČĂČ, n& nde k$a nu a ma $ tĂ„, n& be fĂa sala h$a li âdo a si ng$ goâdo
a. Wa a kpo nu f&l& ondele, lĂ ngba wĂ wa do wa ngboo bina. Wa y&ngg& wena zu wa
b$a tabi tal&.
b) Wa kpa a wena zam&n$ vĂ âdiko, n& a nyĂngĂ wena a nĂč tabi âdĂlĂ do wĂĄlĂĄ ĂĄyĂ . Wa
y&ngg& wena do li wala olo nyanga win$, we g$m$ be âbulu ny$ng$m&n$ ma ala ni. A
d& t$a âda a d& zĂŁ gĂČlĂ©.
c) M& a n$& k& a a zïżœ t& ombe wele, Ă na oâBog&z&, wa wĂš t& ny$ng$ a g$.
â bĂ© ndĂčâdĂŹâ bĂ© ndĂčâdĂŹâ bĂ© ndĂčâdĂŹâ bĂ© ndĂčâdĂŹ p.34 : 1) sĂ©nĂ©gali du Congo, commun partout, a un chant mĂ©lodieux (Lago-
nosticta rubricata); 2) sĂ©nĂ©gali commun comme le prĂ©cĂ©dent, mĂȘme plus nombreux en
terrain herbeux (Lagonosticta rufopicta); 3) astrild tachetĂ© Ă dos vert, en forĂȘt ou en
lisiĂšre, rare, Bobito, Bwamanda (Mandingoa nitidula).
â ndÂł ndĂčâdĂŹâ ndÂł ndĂčâdĂŹâ ndÂł ndĂčâdĂŹâ ndÂł ndĂčâdĂŹ p.34 : astrild Ă gros bec bleu, assez rare, vit cachĂ© dans les buissons
(Spermophaga haematina).
ngåkÚléngåkÚléngåkÚléngåkÚlé p.10 : canard nain, commun sur eau ouverte en savane, ne se voit jamais en grand
nombre, y niche (Nettapus auritus).
ngÂĄndÂĄngÂĄndÂĄngÂĄndÂĄngÂĄndÂĄ : voir nyĂlÂĄ.
ngĂâdĂndĂngĂâdĂndĂngĂâdĂndĂngĂâdĂndĂ p.8 : petit hĂ©ron Ă tĂȘte noire, assez commun (Butorides striatus).
a) M& a be n$&, gĂlĂ a do nyanga a ma ĂĄ dĂčdĂ, n& k$a nu a ma âb$ ĂĄ dĂčdĂ, n& nde ma Ă
fĂlĂ . Sala tĂ a ma a tĂż. A n& bĂ„lĂ„ n&, n& a makĂŁ yĂšgĂ© yĂšgĂ© yĂšgĂ© ni, s& n& a bĂ„lĂ„ de.
b) Wa kpa a âd$ lĂŹ, n& a ny$ng$ wena a ok$y$. Wa d& t$a âda wa ng$ ngĂ lĂĄ te.
c) Wa ia li a ni, tua fala kpa nyĂngĂmĂ âda a m& a nĂș ndĂ tabi âd$ lĂŹ.
ngĂlÂĄ, sĂlĂĂ ngĂlÂĄ, sĂlĂĂ ngĂlÂĄ, sĂlĂĂ ngĂlÂĄ, sĂlĂĂ p.22 : 1) bergeronnette africaine blanche et noire, commune partout, surtout
prĂšs des habitations (Motacilla aguimp vidua); 2) bergeronnette grise dâEurope en
migration; se voit parfois en hiver (Motacilla alba).
60
(Notez la diffĂ©rence dâappellation entre Est et Ouest).
a) Monz : M& a n$& k& tĂ a ma Ă na t& kĂșlĂĄ nwa ni, n& nde do a ma bi a dĂ. A a nu f&l&
kpeleke, là ngba wà wa do kpeleke ngboo bina. Wa y&ngg& fai b$a b$a, naa wÚlé k& do
wili wĂšlĂ© k&. Ongbaka si âbiti gĂa wese wa sa li wi wili wele k& a kĂlĂ.
b) Wa kpa a wena t& âda le, n& fala dungi âda wa wena a ngbala g&l& âbete, te ful&l&, tĂ
m$ngg$l$ tĂĂ , tabi k$ wĂłkĂłlĂł nzanggo. Wa y&ngg& wena do bulu nĂč we g$m$ oâbĂșlĂș
nyĂngĂ m$ tabi os&k&k& saâde ma z$a wa ni.
c) A d& t$a âda a do ĂłâbĂșlĂș wĂkĂsĂ tabi oĂa tulu, a d& ma wena t& ti gĂlĂ t$a mĂ wele
Christine (C. Nad) : Wa sa li naa wele k& a sĂlĂĂ , n& wa sa li wi wili wele k& kĂlĂ. (N& nde
ma la ngb& do ngbaka Karawa. Wa sa li a na sĂlĂĂ kĂ nzĂĄ ngĂ , n& kĂlĂ si tĂ & do wa,
voir p.44).
â fĂlĂĄ ngĂlĂ â fĂlĂĄ ngĂlĂ â fĂlĂĄ ngĂlĂ â fĂlĂĄ ngĂlĂ (ngĂlĂĄ tĂčkĂĂ ) p.22 : bergeronnette jaune, migrateur dâEurope, vient en grand
nombre en savane et endroits ouverts (Motacilla flava).
ngĂłâbÂŒngĂłâbÂŒngĂłâbÂŒngĂłâbÂŒ p.10 : voir kĂČnggĂ.
ngĂČlĂČngĂČlĂČngĂČlĂČngĂČlĂČ p.32 : nom gĂ©nĂ©rique des tisserins du genre Textor dont sept espĂšces en Ubangi :
1) tisserin gendarme jaune, commun partout prĂšs des habitations (Textor cucullatus);
2) petit tisserin, assez rare, nâa Ă©tĂ© rĂ©coltĂ© quâune fois (Textor luteolus);
3) tisserin Ă tĂȘte noire, assez rare, plus commun par endroits (Textor melanoploceus);
4) tisserin gendarme noir, trĂšs commun, nâest pas tellement liĂ© aux lieux habitĂ©s (Textor
nigerrimus);
5) petit tisserin moine, rare, trouvé prÚs du fleuve (Textor pelzelni);
6) tisserin de Weyns, rare, trouvé prÚs du fleuve, Bumba (Textor weynsi);
7) tisserin noir Ă manteau jaune, rare, Bobito, Bokala (Phormoplectes tricolor
interscapularis).
a) Zagb : M& a n$& k& li âdo a ma fila b&z& b&z& ni, n& nde tĂ nguâdu a fĂlĂ (jaune), n& t&
gĂlĂ a ma tĂ„. Mbee n& wa $ tĂ„, n& mbee n& wa $ fĂlĂ yĂČĂČ, wan$ ng$ gili wa b$a ni wa
d& tĂÂĄ âda wa fala n& kpo. Wan$ g& k& t& wa $ tĂ„ ni gbalĂ wa kĂ n& m$ ni ma $ fĂla
zĂ©zĂ©wĂ©lĂ©Ă© ni; l& sa li wa na gba tĂŒ ngĂČlĂČ.
b) Wa kpa a wena t& âda le tabi t& zam$ k& owele wa Ă di ni $a ni. N& a ny$ng$ wena a
oâbĂșlĂș ny$ng$m$. Wa d& t$a zu te, $ n& gĂŹlĂ , âbete, nzĂ nggĂł, mangge, tĂșlĂș lÂŒ, n& wa
d&l& ng$ n& wena. Wa Ă m$ nzanggo tabi âbete, n& wa kĂâbĂ do ngbĂ, n& wa bĂlĂ nu n&
bĂlĂŹ, n& wa ĂĄ owĂkĂsĂ kĂ n&, s& n& wa ko d& ng$ n& de.
c) A d& nĂș we wena $ n& bĂČyĂ ni. T$a âda wa ma âbĂ we duzu mĂ ĂĄmbĂlĂĄ.
Camille : M& a n$&, mbee n& wa d& t$a t& zu âbete, tabi ng$ te k& ma dĂčlĂč wena ni do
gbogbo le. Ngolo wa g& wa d& t$a t& zu te ni, t& ombe n& $ fila.
MbÚé ngolo k& wa d& t$a gbogbo le âdo zu âbeten$ ni, mbÚé n& wa sa li wa na, ngĂČlĂČ
âbĂČgbambe. A ni ÂŹ tĂ« wena, n& nde m$ z$ gbali a, gbali ma zïżœ kĂ©lĂ© kĂ©lĂ©, gbali a dĂșngĂș
fio ni g$, n& nde gbali a ma la ngba t& ogele wan$ ni.
Marc : N& ongolon$ vĂ wena wa ny$ng$ m$ ge ?
Cam : Ongolon$ vĂ wena wa ny$ng$ oâbulu ok$ni. Mbee n& wa ny$ng$ wena be ofĂ„
olo k$lan$, do obe olakan$, k& kuli wa $ be bĂștĂștĂș, n& wa m$ ng$ g$m$ ma goâdo
goâdo n& wa ny$ng$, n& wa dungu n& deâde.
ngĂlĂ âbĂ ngĂlĂ âbĂ ngĂlĂ âbĂ ngĂlĂ âbĂ tötötötö p.8 : oiseau-serpent, grand comme un canard, Ă long cou et bec aigu, assez
commun sur grandes riviĂšres et lacs (Anhinga rufa).
61
ngĂlĂ âdĂ lĂŹngĂlĂ âdĂ lĂŹngĂlĂ âdĂ lĂŹngĂlĂ âdĂ lĂŹ p.32 : tisserin orangĂ©, nâest pas rare prĂšs de lâeau (Textor aurantis).
a) Ngolo âd$ li, ngĂłlĂłngĂ lÂĄ, ngĂłlĂłngĂ lĂĄ zÂł bili wa a ngolo k& tĂ a vĂ a fĂlĂ ngĂČo ni n& nde
nyanga ma bi a fĂĂ , n& nde ngboo g$.
b) N& nde ngĂlĂ âdĂ lĂŹ, wa $ âd$ li do zĂŁ bili. Wa y&ngg& wena do zĂŁ bĂŹlĂŹ, n& wa y&ngg&
wena zu wa nĂ b$a, tabi tal& tabi nal&, ng$ gili wa hĂŁ ni. N& wa yĂnggĂ na wa dĂ wena
ni g$. A d& t$a âda a do obĂ© f&l&, n& a fana t$a âda a fana. A d& nĂč t$a âda a dĂșlĂș wena
dĂ nu. A nyĂngĂ wena a kĂnĂŹ do osĂkĂkĂ saâden$, a ny$ng$ âb$ nzo nyĂngĂ.
c) A si do tĂ & do ngolo tua we hia m$ nu a do t&l& tĂ a fala a y&ngg& za bĂŹlĂŹ k$ fala k&
wese hĂ gbogbo zu (midi) n& a lĂĄ d& âd$ li âdi.
ngĂČlĂČ ngĂ lÂĄngĂČlĂČ ngĂ lÂĄngĂČlĂČ ngĂ lÂĄngĂČlĂČ ngĂ lÂĄ p.33 : tisserin Ă col noir, commun, en rĂ©gions forestiĂšres (Hyphantargus
nigricollis).
a) Cath : T& wa $ fila ngĂČĂČ, n& ti g&l& wa $ tĂż. Wa gĂŁ la owan$ wa d& t$a âda wa âda le
nga, n& wa gÂł âbĂ la ngolo li g& doâdo. Wa kĂł dĂlĂ wena.
b) Wa $ wena t& zam$n$ k& ma do âb$a ten$, $ n& zĂŁ gole do zĂŁ bilin$ k& te boe ni. N& wa
d& t$an$ âda wa d& kpo zu ten$ k& ogele wa g& wa d& do t$an$ âda wa ni. N& wa
ny$ng$ k$ni wena. Titole belee, n& wa la saf$ i t& fa k$ni. K$ni âda m$ m$ mi ma doâdo,
k$ ma nĂ g± vĂ na ma f&ng& nde, n& wa âbanda g$m$ li ma.
Hilaire : Ngolo k& l& tĂ we âda wa &, m& a on$& wa y&ngg& ng$ gĂlĂŹ. N& nde âda fala k&
wa n& d& t$a âda wa ni, n& wa d& t$a di ni wa dĂlĂ wena. Wa g$n$ onwĂĄ âbĂštĂš, tabi
nwa nzanggo, n& wa d& n& t$a âda wa.
Ngolon$ m& a osaâde zala wa ma la wena. Wa h$ t& li f$ mĂ m$ tabi m$ mĂ b$l$ k$ni ia,
n& nde wa âbili n& k$ni sĂ„. Kpo kpo ongolon$ ni, k$ni ma n& ni gbaa, k$ ma n& we f&ng&
n& ni, wa g& wi dati we n&, we e âb$ f&ng& k$ni ni. Ongolon$ wa n& âb$, n& wa d& t$a
âda wa d& zĂŁ k$ni âda m$ ni, s& n& wa m$ ng$ âdanga n& ma de.
ngĂČlĂČ ngĂ lĂĄ z„ bĂŹlĂŹngĂČlĂČ ngĂ lĂĄ z„ bĂŹlĂŹngĂČlĂČ ngĂ lĂĄ z„ bĂŹlĂŹngĂČlĂČ ngĂ lĂĄ z„ bĂŹlĂŹ p.33 : tisserin Ă lunettes, en savane boisĂ©e ou forĂȘt claire, commun
(Hyphantargus ocularius).
a) M& a mbe ng$ gili ngĂČlĂČ ngĂ lÂĄ, n& nde wa la ngba wa we mbĂĄlĂĄ li wa.
ngĂtĂngĂtĂngĂtĂngĂtĂ p.14 : tourterelle Ă taches bleues, trĂšs commune en terrain ouvert, dans les champs,
prĂšs des villages (Turtur afer).
a) Zagb : M& a n$&, a $ n& gbakulïżœ ni, tĂ a ma ngĂČĂČ ni, n& nde ma gĂzĂ do tĂŒ n& mbĂĄ do
fĂĂ n&. A a nu f&l& gbĂ kĂ«lâą, a h$a d& âdo gbĂ kulïżœ h$a, a yĂș yu $ n& gbĂ kĂ«lâą ni.
b) A y&ngg& wena do nĂč, n& a kĂa wena a ti f$ kĂ âdĂ nggĂ , olo dĂ kĂ bâ°lâ° nzĂČ, do lĂ wala olo
nyanga wĂn$ k& ma ba d& âd$ li tabi saf$. A zïżœ nĂč, n& a ma ng$ ba do li wala, n& zu a d&
âdĂkĂł âdĂkĂł âdĂkĂł, t& g$m$ be âbĂșlĂș ny$ng$m&n$. A nyĂngĂ wena a nzo do k$ni tabi
ogele âbĂșlĂș ny$ng$m$, do os&k&k& be saâden$.
c) A d& t$a âda a d& li sala ote, a d& ma do ow$k$s$.
d) Ngoto m& a n$& kpo k& kĂa nĂș a ma mb$k$ wena, fala m$ dĂĄ m$, kĂ ma lua kĂa nĂș a
ia, n& ma d& dani do ti. A hĂ© m$ âĂĂĂĂ», ĂĂĂĂ»â, fo nga t& hĂa m$ mĂ a bina.
ngĂłtĂł lngĂłtĂł lngĂłtĂł lngĂłtĂł lĂŹĂŹĂŹĂŹ p.14 : tourterelle Ă tĂȘte blanche, en forĂȘt et galeries forestiĂšres, commune
(Tympanistria tympanistria).
a) Camille : M& a n$&, ÂŹ g± wena g$. A n&a we $ n& be pĂŹzĂ ni. N& nde nu a ma $ dĂ, k$a
nu a $ tĂ„, n& nyanga a $ fĂlĂ , n& nde a, tĂ a vĂ $ fila, n& zu a $ fĂĂ .
b) A y&ngg& fai do nu ngbaka lĂŹ, a m$ ng$ bĂ«lĂŒ n&, n& a ba do âda fua lâ°. A kpa te ya ma
fende d& ng$ lâ°, n& a dĂșngu nĂč d& ng$ n&. Gulu n& a wa sa li a na ngĂłtĂł li g& a ni.
c) A d& t$a âda a wena t& li kpĂłlĂł te. A kĂĄlĂĄ ogbÂł te do onwÂĄ, n& a d& do ma.
62
d) M& a ngoto kpo k& lĂ a sĂ wena. âDa fala k& m$ kpĂĄ a, m$ m$ ng$ y&ngg& tabi we zïżœ
gĂ lâą, tabi y&ngg& yali da nzabele, tabi m$ a wi da lasi nde, k$ m$ h$ s&, nâa z$ s& m$,
nâa bĂ„lĂ„ do ti. Kâa n& bĂ„lĂ„ n& ni, n& a z$ s& te ma finda ng$ lĂŹ nâ°, n& a dungu d& ng$ n&.
Tabi a bĂ„lĂ„, nâa dungu do nu ngbaka lĂŹ do zĂŁ onyakĂŁ. K$ m$ n& la doâdo, s& n& a t&, nâa
kpolo tĂ a deâde.
ngĂłtĂł z„ gĂ zĂ ngĂłtĂł z„ gĂ zĂ ngĂłtĂł z„ gĂ zĂ ngĂłtĂł z„ gĂ zĂ p.15 : tourterelle Ă tĂȘte bleue, brun-rouge, couleur de feuilles mortes, assez
commune en forĂȘt (Calopelia puella).
a) Camille : A nĂ tĂ a fĂšlĂš kpangbangba g$, ma fila we d& t& n&. N& gÂł a wia kĂ do ngoto lĂŹ
iko, n& nu a kpasaa $ n& wele k& âd$ lĂŹ iko.
b) M$ kpa a wena zĂŁ okĂlĂĄn$. âDa fala k& m$ n& we z& kusuk$la tabi we fa ondaâban$ ni,
s& n& m$ kpa a t& âb$ do zĂŁ kĂlĂĄn$. MbĂš m$ n& we h$ n&, k$ m$ n& gbanga n&, ya a
sala olo kusuk$la ni, k$ a ny$ng$ be osaâden$ zĂŁ n& ni doâdo.
c) N& nde a ny$ng$ wena a ofua odole tabi olĂČ.
ngĂČvwĂłngĂČvwĂłngĂČvwĂłngĂČvwĂł (ou : ngĂvwĂł, ngĂvwĂ) p.28 : gobe-mouches chĂątain Ă queue courte et poitrine
blanche rayĂ©e de noir; chĂątain est la couleur de la famille; commun en forĂȘt
(Diaphorophyia castanea).
a) Zagb : M& a be n$&, a $ n& gbĂŁkĂ„lïżœ ni. TĂ a vĂ a tĂ„, n& nde t& gĂlĂ a ma a fĂĂ , n& gbalĂ
a ma fele gĂzĂ gĂzĂ ni, n& nyanga a ma âb$ a tĂ„.
b) M& a wĂšlĂ© k& a y&ngg& ta âb$ fai do zĂŁ gaza do nĂč, n& ma ng$ y&ngg& t& fa ndaâban$
ia, n& n& kpa a t& bĂ«lĂ« do nĂč g&. A ny$ng$ wala vwĂčndĂč, do s&k&k& saâde. Fala z$ t$a
âda a ma nganda wena.
c) HĂa m$ nĂč a ma wa ia do li a ni, a hĂ© m$: ângĂČvwĂł ngĂČvwĂłâ. Li a ma sĂ wena, fala a
n& he m$ n& a ĂșsĂș tĂ a nganda wena t& zĂŁ nwan$.
Mbe ngĂČvwĂł 'b$ a be n$&, a gĂŁ be g$. A ny$ng$ wala te, d$k$, tesĂ do tĂĄlĂĄd$k$. Sala
t& g&l& a $ fĂa, n& zu a do li 'do a $ tĂ„. A he m$ ângĂČvwĂł!â
ngĂkĂlĂČ ngĂkĂlĂČ ngĂkĂlĂČ ngĂkĂlĂČ p.30 : loriot Ă tĂȘte noire, assez commun, en rĂ©gions forestiĂšres (Oriolus brachy-
rhynchus). Autres loriots de lâUbangi :
1) loriot Ă ailes noires, moins commun (Oriolus nigripennis);
2) loriot jaune dâAfrique, nâa Ă©tĂ© rencontrĂ© quâune fois (Bobito), mais est probablement
plus fréquent (Oriolus auratus);
3) loriot jeune européen, pourrait se rencontrer en migration (Oriolus oriolus).
ngĂvwĂngĂvwĂngĂvwĂngĂvwĂ p.28 : voir ngĂČvwĂł.
ngbk¥t¥ngbk¥t¥ngbk¥t¥ngbk¥t¥ p.11 : nom générique des faucons; espÚces :
1) faucon crécerelle, forme africaine, assez commun (Cerchneis tinnunculus rufescens);
2) faucon crĂ©cerelle dâEurope; deux observations : Bobito, Bokilio (Cerchneis tinnunculus
tinnunculus);
3) tĂŒ ngbÂĄkÂĄtÂĄ : faucon ardoisĂ©, commun (Dissodectes ardisiaceus);
4) faucon africain, remplace le hobereau, chasse mĂȘme les martinets, assez commun
(Falco cuvieri);
5) faucon pĂ©lerin, migrateur de lâEurope, rare (Falco peregrinus);
6) faucon hobereau, observé à Bokilio (Falco subbuteo).
a) Cath : A a n$&, a nu f&l& âda loâbangga. Kili tĂ a g± be g$, n& sala li âdo a a tĂż, n& ti
nguâdu a ma $ fĂ. N& ĂlĂ nyanga a ma sasala tal&, n& ma dĂčlĂč wena, ma $
nzĂngĂnĂnggĂ. N& k$a nu a ma dĂčlĂč wena, ma bi bili, n& ma âb$ a tĂż.
b) Wa kpa a wena t& âdo le, a y&ngg& wena do âdo t$an$ fala k& ma do kĂlÂĄ wena ni.
63
c) A a n$& kpo a do sĂkp„ wena. A ny$ng$ wena a obe kĂlÂĄ, obe k$k$l$, do mbe obe
saâden$ $ n& gbĂ kĂ mbĂș do kĂĂĄ. A dungu do li sÂĄlÂĄ te ngĂ, n& a soko k$lan$ do dia n&,
k$ a ïżœ na, & ba s& a ni, n& a bĂ„lĂ„ ng$ te i fala kpo nga, n& a k$ a do ĂlĂ nyanga a do ti,
n& a la do a we ny$ng$ a. A a n$&, li a sĂ wena, wa gbĂ a dĂ dĂ g$.
ngbĂlĂtĂgĂČlÂŒ ngbĂlĂtĂgĂČlÂŒ ngbĂlĂtĂgĂČlÂŒ ngbĂlĂtĂgĂČlÂŒ (kĂnggĂlĂgĂČlÂŒ) p.25 : rousserole turdoĂŻde; oiseau migrateur de lâEurope, en
hiver assez commun en terrain ouvert, loin de lâeau (Acrocephalus arundinaceus).
a) Cath : A a n$&, a $ n& dĂșĂčdĂș ni, t&l& tĂ a $ n& pizĂ. N& nde a la ngba a do wa, we k& tĂ
a ma $ tĂż mbĂŹĂŹ, n& zu a do ti nguâdu a ma $ be fĂ kpĂșyĂĂ.
b) A $ wena do sala gole, n& a y&ngg& wena do ti w$k$s$ tabi ti golen$ do nĂč. Gulu n& hĂŁ
wa sa li a na ângbĂlĂtĂgĂČlÂŒâ. A bĂ„lĂ„, n& a la do nĂč g& iko. A sala gulu gole, n& a ny$ng$
olon$ do obe sĂkĂkĂ saâden$ zĂŁ nĂč i ni.
c) Wa nd$ bili a nd$a. Wa nd$ nĂč nga, n& wa a fila tandala k$ n&.
nwÂĄngĂpĂčpĂșsÂĄlÂĄnwÂĄngĂpĂčpĂșsÂĄlÂĄnwÂĄngĂpĂčpĂșsÂĄlÂĄnwÂĄngĂpĂčpĂșsÂĄlÂĄ p.24 : grive akalat brune, commune, en lisiĂšre de la forĂȘt, chant bĂ©gayĂ©
mais mélodieux (Malacocincla fulvescens).
nyĂl„, ngÂĄndÂĄnyĂl„, ngÂĄndÂĄnyĂl„, ngÂĄndÂĄnyĂl„, ngÂĄndÂĄ p.33 : travailleur Ă tĂȘte rouge, petit tisserin brun, Ă tĂȘte rouge en temps
dâaccouplement, vit en grands groupes en savane herbeuse (Quelea erythrops).
a) Zagb : M& a be n$& k& tĂ a ma bĂzĂ bĂzĂ ni, kĂa nĂș a ma bi a fĂĂ n& nyanga a âb$ bi a
fĂĂ .
b) Wa kpa wa wena zĂŁ gole do zĂŁ ĂĄyÂĄ, n& a ny$ng$ wena m& a fĂ do dĂł gĂČlĂ© do wĂĄlĂĄ
ĂĄyĂ . A d& t$a âda a do nwa gole d& ng$ gole ngĂ, tabi a d& ma do nwa gole d& bĂșlĂș nĂč
âdiko. Wa sa âb$ li a na âlĂŹwĂĄlĂĄĂĄyÂĄâ.
c) M& a n$& k& wa y&ngg& zu wa dĂlĂ wena, mbe fala kpo n& a y&ngg& wena do ondÂŒlÂŒ
fala n& kpo âdiko. NyĂl„ a gifi tĂ a kpi do kpi wena. Mbe âda fala kpo n& a Ă tĂ„, n& mbe
âda fala kpo n& a kpolo âb$ ma ni do ni.
d) Gulu li a ma k& : âMbe fala kpo n& gale a d&a osaâden$ vĂ, n& a h&nz& li wa k& wa wia
we sa n& ni do l„, n& a tombo wa hã wele na nde wele a zà li wa k$ l³ ni, s& n& a sa do
li wele ki ni de. Osaâden$ vĂ wa zila, n& wa ba lÂł lĂ wa ni d& kĂ wa, n& wa lĂĄ n& hĂŁ wele.
Fala saâde wele kĂ a hĂ, n& a ba lÂł lĂ a ni hĂŁ wele, n& wele a yĂĄlĂĄ, n& a zĂ li a ni, n& a tĂ
hĂŁ saâde wele ki ni na : âM$ z$ li m$ k& gale a d&a ma d& k$ lÂł g& ni ma k&â. N& a sa li
wele ki ni, n& a ni a lĂĄ. Ma n&a ni gbaa, n& ma hĂ ng$ nyĂlÂł, n& a t&, n& wele aka a na:
âLÂł li m$ k& Gale a tombo do m$ na mi sa hĂŁ m$ g&, ma ni dĂł nde?â N& nyĂl„ tĂ na :
iFo ma bina.â N& wele kĂĄ m$ ni gbaa, n& a tĂ na, nĂĄ k& fo lÂł li m$ bina ni &, yolo do s$&
g& wa sĂ s& li m$ na: yĂlÂł, gulu n& na; ÂŹ yĂÂĄ lÂł lĂ a. Ma k& tia do s$& g&, wa sĂĄ li a na:
nyĂl„ g& a ni.â
â â â â bĂ© tĂŒ nyĂl„bĂ© tĂŒ nyĂl„bĂ© tĂŒ nyĂl„bĂ© tĂŒ nyĂl„ p.33 : âbombassouâ, petit oiseau noir Ă bec blanc et pattes rouges, parasite,
vit en savane (Vidua funerea).
a) Hilaire : Wa sa li a ni, we k& a t& âb$ nyĂl„ wĂšlĂ© k& a be sïżœ, n& a $ tĂ„, n& nde nĂș a ma $
fĂa. WĂlĂ wa boe, n& nde dĂ wi wili wĂšlĂ© k& ma dulu n& gĂšlĂ© m& ni. Ma $ n& ndenge âda
wele k& wa sa li a na dĂ dofande ni, dĂ a $ kpasaa na m& ni. N& kili tĂ a ma $ kpasaa
n& kili t& otÄ ndelen$ ni, s& n& m& a sala tà a ma si tà & t& wan$ ni.
b) Wa y&ngg& zu wa b$a b$a b$a. Mbe n& wa t& t& âb$ s& n& wa ala d& zam&, s& n& wa
ny$ng$ deâde. N& nde ny$ng$m$ nu wa a wala obe w$k$s$ k& ma d& nu g& ni,
ny$ng$nundele.
Marc : Wa $ wena i do ?
Hil : L& zĂ t$an$ âda wa g$. Wa yolo d& gele fala, n& wa zïżœlïżœ t& âb$ iko. âDa fala k& be
ny$lĂŁn$ wa ala d& nĂč nde, n& nde wili wĂšlĂ© k& a t& di, nâa m$ ng$ d& dĂ a na âtĂĂ, tĂĂ,
64
tĂĂâ d& ng$ g&l& wa ni. S& n& n$&n$ wa n& z$ ni, n& wa ma t& âb$, n& wa bĂ„lĂ„, n& wa
zïżœlïżœ d& ng$ te, n& a m$ ng$ n& t& âb$ d& âdo wa ni, nĂ do nĂ.
nwÂĄ nyĂl„nwÂĄ nyĂl„nwÂĄ nyĂl„nwÂĄ nyĂl„
a) NwÂĄ nyĂlÂĄ a a n$& sab&l&. A $ zĂŁ gole, do zĂŁ kundu m$. K$ni bina, nĂ a ny$ng$ wala
aya. A ko kuli, n'a si ng$ n&. K$ fala t& wi ulu a, n'a o kuli a, n'a yu.
b) (1iĂšre version) A kifi tĂ a kifi. 'Da fala sab&l&, n& wa a gĂŁ, n& sala t& wa h$, n& ma g&z&
do fila n&, n& l& sa li wa na âĂŹâdĂ kĂČlĂČâ. Wa dungu fai zu dĂł gbĂ k± do zu dĂł gĂČlÂŒ, we
ny$ng$ ma. N& dĂŁ t& wa $ mbĂĂ $ n& t$l$ nwa ni (vert). N& âda fala li kolo (aug.-sept), n&
wa gifi nyĂl„. Ki ni t& wa $ gbĂzĂkĂkĂ $ n& t& kula nwÂĄ ni.
(2iĂšme version) A kifi tĂ a kifi. 'Da fala sab&l&, do f$ fo, n& wili n& wa kifi t& wa. Ngbala
g&l& a $ tĂ„, kili tĂ a $ fila. Sab&l& e, n& t& wa ma we d& olo n& sĂ„ de. A he m$ na tsĂkĂ
tsĂkĂ tsĂkĂâŠ
Wa 'bĂlĂ k$ni do'do, n& onwany$l„ wa zu'du sala t& wa do'do. Wa zu'du sĂ„, wa lĂĄ
mbe kpo g$. N& wa $ fai, k$ sala t& wa n& h$ n& ni, ya ma si tĂ & t& k& zi ma $ fila ni,
ma Ă 'b$ fila g$. N& wa yu sĂ„ d& zĂŁ ĂĄya, n& wa sa li wa na nyĂlÂĄ (fila m& zi t& wa ni ma
'b$ bina)
Fala mi k$ni, n& wa zu'du sala t& wa do'do, n& fila n& h$. N& wa sa li wa na, ny$la.
Ombe wa kifi t& wa sĂ„ do tĂ„ n&. Wa sa li wa na yĂlĂmbĂ .
nyĂlÂł dĂČpĂ ndÂŒnyĂlÂł dĂČpĂ ndÂŒnyĂlÂł dĂČpĂ ndÂŒnyĂlÂł dĂČpĂ ndÂŒ p.33 : veuve dominicaine, veuve parasite, mĂąle Ă longue queue, trĂšs
nombreuse partout (Vidua macroura).
nyĂlÂł kĂšlĂ©kĂĄmbĂ nyĂlÂł kĂšlĂ©kĂĄmbĂ nyĂlÂł kĂšlĂ©kĂĄmbĂ nyĂlÂł kĂšlĂ©kĂĄmbĂ p.33: voir dĂmbĂșlĂnyĂl„.
nyĂngĂgb±l±, ĂČndĂ âbĂ nyĂngĂgb±l±, ĂČndĂ âbĂ nyĂngĂgb±l±, ĂČndĂ âbĂ nyĂngĂgb±l±, ĂČndĂ âbĂ p.20 : barbu pourprĂ© Ă bec jaune, rarement vu; son cri rĂ©pĂ©tĂ©
sâentend partout en forĂȘt (Trachylaemus purpuratus).
a) Li âdo a ma tĂ„, n& ti nguâdu a ma ngbÚÚ ni, n& kĂa nĂș a ma fila, n& nyĂĄngĂĄ a ma âb$ a tĂ„.
b) Wa kpa a wena t& ti kĂlÂĄ tabi t& âd$ lĂŹ n& a nyĂngĂ wena a ĂndĂ âbĂ . A y&ngg& k$ a h$
fala k& ondaâban$ wa boe ni, n& a m$ ng$ sala ti k$a nwa gbaa, k$ a n& kpa ndaba kpo
n& a ba a, n& a o sanga a wĂkĂ wĂkĂ n& a ny$ng$ a. Ma k& wa sa li a na âĂČndĂ âbĂ â.
c) A do t$a $i ngbóó nĂ ni bina, fala k& a n& kĂ” n&, n& a tĂșlĂș ng$ dĂgĂŹlĂ d& âdo, n& a nĂĄ ok$a
nwa d& ng$ n&, s& n& a kĂł d& ng$ n& de. GĂnĂ kĂ kĂłlĂČ ma t&, kĂ li ma hĂ, n& nde ma
âdĂĄngĂĄ fala kpo g$, n& a âbĂlĂ ma vĂ do dia n& âdiko.
d) M& a n$& k& ĂĄ d& sĂkp„ wena, fala a kpa ndĂ âba nde, n& a âbĂmĂ ndaâbĂĄ ni do kĂĂĄ nĂș a,
n& a zĂ a do te gbaa k$ ndaâba Ăł, n& a ny$ng$ a, s& n& a lĂĄ d& dati de. Fala m$ yĂnggĂ
ti kĂlĂĄ, kĂ m$ zĂ©lĂ© giti m$ ma dĂlĂ âgbÂŹ gbÂŹ gbÂŹâ, n& m& a ondĂ âba, kĂ a t& o ndĂ âbĂ hĂŁ ni.
nzĂdĂngbĂnzĂdĂngbĂnzĂdĂngbĂnzĂdĂngbĂ p.23 : bulbul Ă bec grĂȘle, commun, se dĂ©place bien plus que les autres (Andro-
padus gracillirostris).
nnnnzĂngbĂ nzĂ zĂngbĂ nzĂ zĂngbĂ nzĂ zĂngbĂ nzĂ (zĂngbĂ nzĂ , Ă ngbĂ nzĂ ) p.26 : 1) alĂšthe Ă queue rousse, commun, en forĂȘt
dense; la signification du nom nz&ngbanza provient du cri quand il chasse prĂšs des
colonnes de fourmis rouges (Turdides : Alethe castanea):
2) alĂšthe Ă poitrine brune, vit dans le mĂȘme milieu, mais moins commun, Bwamanda
(Turdides : Alethe poliocephala);
3) rouge-gorge de la forĂȘt, vit en forĂȘt dense, assez rare, Bwamanda (Turdides :
Stiphrornis erythrothorax);
4) rouge-queue Ă dos roux, petit turdide, commun, rĂ©pĂšte le mĂȘme air en chantant
(Erythropygia leucophrys).
a) Ambroise : ZĂngbĂ nzĂ , m& a n$& ÂŹ g± ngboo g$, a $ n& kpĂšlĂ©kĂš ni. TĂ a a fâ°lĂ , n& nde
dĂ a g&z& do tĂŒ n& do fila n&.
65
b) A $ wena zĂŁ bili tabi zĂŁ k$la, tabi nu ngbaka lĂŹ, tabi wena a $ âb$ k$ kula te. N& a d& t$a
âda a $ n& k& kpeleken$ wa d& ma ni. Wa he m$ fala k& ngbanza wa tĂ n& ni. Fala k& a
he m$, k$ m$ h$ di n&, n& m$ kpÂŹ n& ngbanza di ni. Wa he m$ sĂrr sĂrr sĂrr.
c) A ny$ng$ âbulu saâden$, k& ongbanzan$ wa m$ ng$ te bolo ni n& osaâden$ wa m$ ng$
kĂčtĂș n& ni, n& a âbanda k$ saâden$ ni t& ny$ng$ wa, bi ongaâdi tabi be ozakayele, n& wa
âbanda g$m$ wa.
d) Wa nd$ bĂlĂ a. A ba wena a bili k& na olo saâden$, tabi wa a ndakĂŁ a, s& n& a lo ma de,
tabi wa lo a do las&p&.
ĂČndĂ âbĂ ĂČndĂ âbĂ ĂČndĂ âbĂ ĂČndĂ âbĂ p.20 : voir nyĂngĂgb±l±.
ĂČndÂĄâbÂĄ âdĂ lĂŹĂČndÂĄâbÂĄ âdĂ lĂŹĂČndÂĄâbÂĄ âdĂ lĂŹĂČndÂĄâbÂĄ âdĂ lĂŹ p.9 : anastome Ă lames ou cigogne Ă bec ouvert, vient rĂ©guliĂšrement en
Ubangi, nây niche pas (Anastomus lamelligerus).
pĂngĂšlĂšngĂšlĂšpĂngĂšlĂšngĂšlĂšpĂngĂšlĂšngĂšlĂšpĂngĂšlĂšngĂšlĂš p.23 : bulbul tachetĂ©, commun en forĂȘt. ils se dĂ©placent en groupes criards
(Ixonotus guttatus).
a) Zagb : M& a n$& k& tĂ a vĂ ma wia kĂ do k& âda kĂlĂ, ma tĂ„ mba do fĂa n&. M& a n$& k&
wa y&ngg& zu wa dĂlĂ wena, hïżœa m$ nĂș wa ma k& wa ia do lĂ a ni.
b) wa kpa a wena do tĂ kĂlÂĄ n& a nyĂngĂ wena a os&k&k& saâde.
c) fala kpa t$a wa nganda wena.
pĂčpĂșsÂĄlÂĄpĂčpĂșsÂĄlÂĄpĂčpĂșsÂĄlÂĄpĂčpĂșsÂĄlÂĄ (ou : pĂčpĂșsĂ lĂĄ) p.23 : oiseau de la grandeur dâun moineau, un peu verdĂątre sur le
dos et les ailes. Cinq espĂšces surtout sont communes en forĂȘt et aux abords de la forĂȘt,
mĂȘme prĂšs des villages :
1) bulbul grĂȘle, commun en endroits boisĂ©s (Andropadus gracilis);
2) bulbul Ă moustaches jaunes, commun en forĂȘt (Andropadus latirostris);
3) petit bulbul vert, commun; son chant pauvre mais agrĂ©able sâentend dans tout le bois
(Andropadus virens);
4) bulbul dorĂ©, se trouve probablement en forĂȘt (Calyptocichla serrina);
5) bulbul Ă queue blanche, nâest pas rare, mais on lâentend plus quâon ne le voit
(Baeopogon indicator).
a) Zagb : M& a bé n$& k& tà a ma $ và na kóló nwa ni. A kpo nu kpala kpÚlékÚ. A m$ ng$
he m$ k$ m$ kp$k$l$ fa a ia ya i ia, we k& a dungu n& a usu tĂ a wena.
b) Wa kpa a wena ti k$la, do zĂŁ bâ°lâ° k& sab&l& ma la d$ wena wĂĄ wĂ âb$ ma g$ ni, tabi ti
bili âbete, n& wa dungu wena zĂŁ ndĂčâbĂ. Wa nyĂngĂ wena a fĂ©lĂ© wĂĄlĂĄ teâbonggo tabi
tandala.
c) T$a âda a ma la ngb& do k& âda kpĂšlĂ©kĂš g$, a d& ma d& sanga nĂč g& âdiko.
d) M& a n$& k& fala a y&ngg&, kĂ a zĂ gĂ tabi kĂłkĂłlĂČkĂł kĂ te nde, n& wa ng&m& ngba wa
t& nz& a. Wa d& nu we wena $ n& bĂČyĂ nâ°.
pĂčpĂșsĂĄlĂĄz„kĂlÂĄ, sĂĄkĂlÂĄpĂčpĂșsĂĄlĂĄz„kĂlÂĄ, sĂĄkĂlÂĄpĂčpĂșsĂĄlĂĄz„kĂlÂĄ, sĂĄkĂlÂĄpĂčpĂșsĂĄlĂĄz„kĂlÂĄ, sĂĄkĂlÂĄ p.22 : bulbul curvirostre, Ă gorge grise, commun en endroits boisĂ©s
(Andropadus curvirostris).
sĂ lĂČsĂ lĂČsĂ lĂČsĂ lĂČ : grive hurricane ou grive grise Ă bec jaune, commune (Turdus olivaceus).
a) M& a n$&, a gĂŁ $ n& gĂŁ kĂ lĂy± ni, n& nde tĂ a $ fila, n& k$a nu a $ fĂa.
b) A $ wena t& saf$ do zĂŁ bilin$, n& wa h$ d& nu ngbaka f$n$ k& wa wa ni. A ny$ng$
tandala, k$ni, l$s$ do owala te.
c) Wa nd$ bili a d& nu ngbaka f$, d& nĂč g&. N& wa a k$ni tabi fila tandala d& li n&. N& nde
li wa sĂ wena.
sĂĄpĂ©lĂ©mĂĄ, sĂĄbĂłlĂłmĂĄ sĂĄpĂ©lĂ©mĂĄ, sĂĄbĂłlĂłmĂĄ sĂĄpĂ©lĂ©mĂĄ, sĂĄbĂłlĂłmĂĄ sĂĄpĂ©lĂ©mĂĄ, sĂĄbĂłlĂłmĂĄ : voir kĂ kĂĂĄdĂ ngĂ kĂ lĂ .
66
sĂ sĂ lĂ sĂĂ ,sĂ sĂ lĂ sĂĂ ,sĂ sĂ lĂ sĂĂ ,sĂ sĂ lĂ sĂĂ , ĂkĂČĂ©ĂkĂČĂ©ĂkĂČĂ©ĂkĂČĂ©, sĂčtĂčkĂČĂ©sĂčtĂčkĂČĂ©sĂčtĂčkĂČĂ©sĂčtĂčkĂČĂ© p.29 : 1) drongo Ă dos veloutĂ©, assez commun, en forĂȘt (Dicrurus
adsimilis); 2) drongo de forĂȘt luisant, rare, observĂ© Ă Bwamanda (Dicrurus atripennis);
3) drongo de Sharpe, rare, a Ă©tĂ© trouvĂ© au nord sur les rives de lâUbangi (Dicrurus ludwigi
sharpei).
a) Christine : SasalasĂĂ g& m& a n$&, a gĂŁ âbana sanga iko, kpeleke gĂŁ la a be sïżœ. A a tĂ„, ÂŹ
tĂ« wena, n& nde tĂ a ma gĂzĂ g$. Nyanga a tĂ« kĂłlĂł kĂłlĂł g$, nyanga a ma $ t& âb$ nĂ
nyanga nĂĂ ni ĂkĂł. N& k& âda k$a nu a ni, wa na, ma âb$ a tĂ„. N& nde we k& wĂĄ gbĂ t&
âb$ a d& t& nĂč nga do k& mi zĂ a g$. Kasi m& n$& k& a bĂ„lĂ„ do ng$, n& a zĆĄ nĂâ° ni iko.
Zagb : A a bĂ© n$&, gÂł Ă Ă na gÂł ngoto ni, n& nde a a dĂčlĂč, n& sĂĄlĂĄ t& a vĂ a tĂ„, n& nde
dĂ a ma Ă na dĂ kĂyĂ k& wa sÂł li a na kpĂ kĂĄlĂ ni.
b) Christine : A y&ngg& falan$ vĂ k& on$&n$ wa n& ni, n& a d& t$a âda a wena ng$ ngĂ lĂĄ te
ng$. N& nde a d& t$a âda a fai do sĂĄlĂĄ t& ongba a n$&n$
M& a n$& kpo li a sĂ wena. Fala k& te ma $ ĂĄ dĂčdĂ, k$ ma $ ng$ t$a ni, nâa d& t$a âda a
do zu n& ng$ mĂ. N& nde a Ă nĂč ngbo ngbo g$, n& a y&ngg& âb$ do nĂč ngbo ngbo g$. Li
a sĂ wena. NyĂngĂm$ nĂș a a os&k&k& obĂ© saâde do owĂĄlĂĄ te.
c) A zuâdu sala t& ogbĂ gbĂ lĂ dÂĄnggÂĄ dĂČ saâde k& wa kĂĄlĂĄ k$la ni, zĂ kĂĄngĂ . Fala k& ÂŹ zĂ a
s$& g& ia, nâÂŹ kpĂš s& d$k$l$ a ni, nâa m$ ng$ zuâdu sala li âdo a, ya ĂĄ Ă he m$ ni, ya wĂĄ
wĂ yu do Ăą ni, fĂ i, nâa ny&l& d& gele fala. K$ a dĂ t$a âda a ng$ t$a âda m$ ia, n& nde
n$& k& a bĂŒlĂŒ do ng$ ni, a kĂĄlĂĄ kĂlÂĄ mĂ m$ ngboo g$. ïżœ n& gbagbaladangga do kĂČnggĂ
do zĂ kĂĄngĂ ni, a kĂĄlĂĄ s& k$la mĂ m$ ngboo g$. Tua do k& a z$ s& wa t& t& i m$ iko, n& a
mbese k$lan$ do nĂč nga do hia m& âda a do ti. N& k$lan$ wa n& usu n& doâdo, nâa kpe
d& âd$k$l$ wa ni, nâa m$ ng$ ndaka a ndaka iko, t& zuâdu sala li âdo a, n& nĂĂ m$ ng$ yu
t& âb$, g&n& k$ gÂł n$& ni, nâa m$ ng$ yu a gbaa, n& âdo a ny&l& do a iko. N& nde m& a
saâde a $ ng$ t$a âda m$ ia, nde on$&n$ ni wa tĂșngĂsĂĄ k$la âda m$ ngboo g$.
Marc : Wa sa âb$ li a na ĂkĂČĂ© nde ?
Christ. : M& a hia m$ nu a âsĂčtĂč kĂČĂ©, Ă kĂČĂ©, sĂčtĂč kĂČĂ©, Ă kĂČĂâ, m& a wila we nu wa.
d) Zagb : Wa ia li a ni tua fala k& a kpa ngba do gelé n$& nde, n& a ndaka a t& he do m$
na : âsĂčtĂčkwĂ© ĂkwĂ©, sĂčtĂčkwĂ© ĂkwĂ©â gbaa na nde a zuâdu salĂĄ t& n$& ni, s& n& a lĂĄ a d&
m$ de, otala gelĂ© n$&n$ vĂ wa yĂș a yĂ». Fala m$ gb& a, k$ m$ nyĂngĂ a, n& nde a Ă
nĂŹkĂŹtĂŹkĂŹ ni, nde a âb$ ĂĄ f„.
sĂĄwĂ sĂĄwĂ sĂĄwĂ sĂĄwĂ p.23 : 1) bulbul Ă gorge blanche (ailleurs Ă gorge jaune), taille de grive, commun
(Chlorocichla flavicollis soror);
2) bulbul modeste, Ă gorge blanche et cercle autour de lâoeil, commun (Chlorocichla
simplex);
3) bulbul à queue tachetée, taille de grande grive, vit dans les palmiers de raphia
(Thescelocichla leucopleurus).
a) M& a n$& $ n& kpakulu ni.
b) A gbini gbã te, n& a d& do t$a t& sala ten$. A kala wala ten$, n& a bÄlÄ, n& a kÄ n& d&
k$ t$a âda a.
sĂgbĂ lĂčâdĂčsĂgbĂ lĂčâdĂčsĂgbĂ lĂčâdĂčsĂgbĂ lĂčâdĂč (voir lĂČgĂČlÂŒ) p.25: fauvette mystique aquatique rougeĂątre, trĂšs commune, vit
cachĂ©e loin de lâeau dans les herbes Ă Ă©lĂ©phants (Calamocicla rufescens).
a) Zagb : M& a be n$& k& wa Ă na ondÂŒlÂŒ ni, n& nde sĂĄlĂĄ t& a ma Ă na t& kĂłlĂł nwa ni.
b) Wa kpa wa wena do ti gole d& nĂč g&, tabi do âda li wala. N& a nyĂngĂ wena a obĂșlĂș
nyĂngĂm$ k& ma ĂĄlĂĄ kĂ owin$ ni.
c) Wa d& t$a âda wa d& zĂŁ obĂ w$kĂsĂ d& nĂč g& âdiko.
d) M& a on$& k& li wa sĂ wena, fala k& wa z$ wele kpo ia, n& wa bölö vĂ âdiko.
67
sĂgbĂ ndĂ lâąsĂgbĂ ndĂ lâąsĂgbĂ ndĂ lâąsĂgbĂ ndĂ lâą p.25 : fauvette roitelet Ă moustaches, trĂšs commune, remplace le roitelet
troglodyte (Prinia subflava immutabilis).
a) M& a n$&, a $ kpasaa n& tĂtĂÂĄ, n& nde a be sïżœ wena. A $ n& be âbĂlĂ nz$ k$la ni, tĂtĂÂĄ
gĂŁ bi nĂÂĄ ng$ Ă .
b) A $ wena t& li zĂ. A d& t$a âda a nĂ : a h$ ti bi gisa nwĂĄn$ nde, n& a ba nu nwĂĄn$ ni, n&
a âbonzolo ma d& t& ngb&&, n& a fulu do m$ $ n& nyakato ni d& t& ngb&, n& a ĂĄ m$ yĂŁ
k$ n&, n& k$ n& $ a mb$k$ bumbusuâduu, s& n& a ko d& ng$ n& de.
c) (zĂ toe âda f$l$ do sĂgbĂ ndĂ lâą).
sĂĂgĂâdĂ, tĂĂgĂâdĂ sĂĂgĂâdĂ, tĂĂgĂâdĂ sĂĂgĂâdĂ, tĂĂgĂâdĂ sĂĂgĂâdĂ, tĂĂgĂâdĂ (ou : sĂĂkĂ âdĂ nggĂ ) p.16 : rollier africain, commun (Eurystomus afer
rufobuccalis).
a) M& a n$&, a g± ngboo g$, a gĂŁ do nu nguâdu a iko. GÂł a wia kĂ do ngĂtĂ, n& nde tĂ a
ma ngoo ni, n& ti g&l& a ma fĂĂ . Gbali a a ma g± wena, kĂ a nĂș a ma fĂĂ , n& nyanga a
ma tÄ.
b) Wa kpa a wena zam$ tabi sĂĄfĂ, n& a nyĂngĂ wena a otĂ lĂĄdĂkĂ. Wa y&ngg& fai b$a b$a,
n& wa $ ng$ gole. A Ă k$ te.
c) HĂam$ nĂș a ma k& wa ia do li a ni. A hĂ© m$: sĂĂkĂ âdĂ nggĂ sĂĂkĂ âdĂ nggĂ sĂĂkĂ âdĂ nggĂ .
d) NgĂ gili wa d&l& wena.
sĂlĂĂ sĂlĂĂ sĂlĂĂ sĂlĂĂ (voir ngĂlĂ ) (gĂmĂnzĂ ) p.22 : (O) moineau, (E) bergeronnette (Passer griseus).
a) Camille : Ng$ gĂlĂ s$lĂa b$a : Wele k& nza nga do wele k& li zĂ.
Wele k& nza nga. Ongbaka Karawa wa sa âb$ li a na ngĂlÂĄ : voir ngĂlÂĄ.ngĂlÂĄ.ngĂlÂĄ.ngĂlÂĄ. N& wele k& b$a : Sala tĂ a ma do ng$ gili n& b$a : Ă mbee n& $ tĂ„, n& Ă mbee n& $ fĂa.
Wa y&ngg& fai zu wa d&l& wena.
b) Wa ni wa $ li zĂ, n& wa y&ngg& wena olo b&l& we. âDa fala k& we b&l& ni, nâa m$ ng$
y&ngg& olo n&. Wa ny$ng$ wena a obe ozïżœ, do obe osaâden$ wa b&l& olo b&l& we ni,
nâa m$ ng$ ny$ng$ wa. N& nde wele k& li zĂ& g& k& mi ïżœ ti a ni m& a wele ki ni.
Marc : N& a d& t$a i do ?
Cam. : N& nde mi zĂ fĂ lĂ d&a t$a âda wa ni g$. Fala z$ t$a wa d& ni ma ngĂ ndĂ wena. Wa
g& mi z$a d&a t$a âda wa m& a wa g& d& nza nga k& wa d& ma zu t$a ni.
sĂlĂĂ , gbĂ nzĂĂČlĂłsĂlĂĂ , gbĂ nzĂĂČlĂłsĂlĂĂ , gbĂ nzĂĂČlĂłsĂlĂĂ , gbĂ nzĂĂČlĂł p.32 : moineau domestique de lâAfrique, commun partout (Passer griseus).
a) A bĂ© n$& n& nde tĂ a vĂ mĂĄ ngĂČo ni. M& a n$& k& a y&ngg& wena do osĂlĂĂ .
b) Wa kpa a wena t& âda le n& a nyĂngĂ wena a oâbĂșlĂș nyĂngĂm$ do os&dĂșli, tabi ngaâdi
tabi a tĂ lĂĄ dĂkĂ.
c) A d& t& t$a âda a wena t& ti gĂlĂ t$a mĂ wele tabi t& k$ nzĂl$âbete.
sĂsĂsĂsĂsĂsĂsĂsĂ (ou : sĂsĂĂ) p.32 : nom gĂ©nĂ©rique des nectarins de diffĂ©rentes espĂšces; les petits
sâappellent sĂsĂ, les grands Ă long bec sâappellent sĂsĂ fĂlĂ :
1) souimanga Ă ventre gris, vert brillant au dessus et Ă poitrine rouge, trĂšs commun
(Cynnyris chloropygius);
2) souimanga Ă©clatant, assez rare, reconnaissable Ă son cri de 5 syllabes (Cynnyris
coccinigaster);
3) souimanga cuivré, noir à lustre rouge cuivré, commun en savane (Cynnyris cupreus);
4) souimanga de Mme Verreaux, commun au centre de lâUbangi (Cynnyris johannae);
5) souimanga minule, vit en forĂȘt, Ă©chappe facilement Ă la vue, se trouve probablement
en Ubangi (Cynnyris minullus).
a) Zagb : M& a n$& a g± g$, tà a $ tÄ, n& tà a ndele wena. Tà a ma de wena, ma à na t&
tĂlĂ nwa ni, n& mbŸ n& ma Ă a fila yÚÚ (jaune); kĂa nĂč a ma tĂ„, n& nde ma dĂčlĂč wena,
n& ma bĂ bĂlĂŹ, ma âbĂlĂ wena. Nyanga a ma âb$ a tĂ„.
68
b) Wa kpa a t& zĂŁm&n$ vĂ, n& a nĂ ĂfĂ m$ Ă n& li k$ dĂł kĂĄngĂ , do li k$ dĂł gbangboa.
c) A d& t$a âda do tĂlĂ nwa, a fĂșlĂș ma d& t& ngb&, n& a ndĂł na ogele w$k$s$ kĂ n&; s& n&
a fĂĄ dĂł gĂŹla, n& a nĂĄ âb$ kĂ n&, n& ma Ă a mbĂkĂ, s& n& a $ kĂ n& de. A d& t$a âda a ia,
n& nĂș n& ma bĂ bĂlĂŹ. Ma k& wa tĂ do gba we na : âSĂsĂĂ dĂÂĄ tĂĂ nĂș kpĂłlĂł kĂlÂĄ wÂŒ zĂšlĂš
sĂkpĂlĂ wĂš.â Wuko gula a dungu t& g& zala a t& zele siâbili l&ngg& k& gula a a tĂ ni.
d) A n$& k& a kĂ ndĂź g$, tua fala k& na nde a nyĂngĂ âdÂł nyĂngĂ m$ ni ma nganda wena.
Falan$ m$ zĂ a nde, n& m$ d& yangga d& tĂ a âdiko, tua we k& tĂ a ma ndĂ©lĂ© wena.
Fala kpa a n& nde a dungu d& bĂșlĂș g& ni, ma nganda wena.
sĂsĂfĂlĂsĂsĂfĂlĂsĂsĂfĂlĂsĂsĂfĂlĂ p.31-32 : 1) souimanga brun Ă gorge bleue, assez commun (Cyanomitra
cyanolaeum); 2) souimanga Ă©blouissant, assez commun, localement; câest le plus grand
des nectarins (Cynnyris superbus); 3) souimanga Ă longue queue et ventre noir, vit le
long du fleuve (Nectarinia congensis).
a) M& a sĂsĂ, n& nde a g„ n&a ng$ gĂšlĂ© sĂsĂn$. TĂ a ma g&z& do tĂŒ n& d& tĂlĂ nwa, tabi
do fila n&. A $ kĂ yĂčĂč (brun clair) $ n& dĂlĂĂ ni. Wa ia li a nĂ we k& a gÂł be n&a ng$
ongba a sïżœ iko.
b) Wa kpa âb$ a falan$ vĂ, n& nde nyĂngĂm$ nĂș a ma lĂ ngb& do k& âda gele sĂsĂn$ g$.
N& t$a âda a ma lĂ âb$ ngb& g$. A d& t$a âda a d& sanga gbala ng$ d& nĂș mba wala we
zele os&kp&l& we. HĂĂĄ m$ nĂș a la si do tĂ & do k& âda ongba a sĂsĂn$.
sĂčtĂčkĂČĂ©sĂčtĂčkĂČĂ©sĂčtĂčkĂČĂ©sĂčtĂčkĂČĂ© : voir sĂ sĂ lĂ sĂĂ .
tĂ ngĂ fĂŹĂČnÂĄtĂ ngĂ fĂŹĂČnÂĄtĂ ngĂ fĂŹĂČnÂĄtĂ ngĂ fĂŹĂČnÂĄ p.15 : 1) coucou huppĂ© de Cafrerie, se montre par pĂ©riodes, se reproduit
ailleurs, commun (Clamator levaillanti); 2) coucou huppé de savane, gorge non striée
(Clamator jacobinus).
tĂgb„l„fĂtĂgb„l„fĂtĂgb„l„fĂtĂgb„l„fĂ (ou : kĂČkĂČ) p.23 : nicator Ă gorge blanche, commun, reconnaissable Ă son cri; son
chant est plus rare (Nicator chloris).
a) Zagb : M& a n$& k& nyĂĄngĂĄ a ma bi dĂ ng$ nzĂĄnggĂ©e ni, n& li âdo a ma Ă na tĂlĂ nwa ni,
n& nde ma bĂzĂ bĂzĂ ni. Gulu k& wa sa li a na tĂgb„l„fĂ g& a ni.
b) Wa kpa a wena k$ bili n& a nyĂngĂ wena a oâbĂșlĂș nyĂngĂm$ do owala teâbonggo. A d&
t$a âda Ă nĂĄ k& âda kpĂšlĂ©kĂš ni.
c) M& a n$& kpo k& a d& n$ wena. TĂ a hĂ s± wena, a zĂ wele ia, n& do ti, n& a yĂș do sala
golen$. A hĂ© m$ nÂĄ : âkpĂ kpĂ kpĂâ, tabi : âY&ngg& do kĂČkĂČ gbĂ koko, zĂșâdĂș sĂĄlĂĄ t&
kĂČkĂČ nyĂngĂ kĂČkĂČ gbĂĄlĂ kĂČkĂČâ, ma k& owele wa ia li a na : kĂČkĂČ ni.
tĂtĂÂĄtĂtĂÂĄtĂtĂÂĄtĂtĂÂĄ (ou : tĂtĂ) p.25 : camaroptĂšre Ă dos gris, ailes vert olivĂątre, trĂšs commun partout
(Camaroptera brevicaudata).
a) Zagb : MĂ ÂĄ bĂ© nĂĂ Ă Ă nĂĄ sĂsĂ nâ°, n& nde li âdo a ma yĂČĂČ nĂ, n& tĂ nguâdu a ma fĂĂ . N&
nde nyanga a g± bi g$. FĂČ hĂ tĂ Ă bĂnÂĄ, mĂ lĂł Ă do tĂ pĂlĂ â°ÂĄ, mbĂš g$ nĂ gbÂĄlÂĄ tÂĄ bĂĄ Ă
gbåå nà må fà à gÚlé fà là .
b) Wa kpa a wena t& zĂŁ bili, n& Ă Ă wĂ©nĂ z„ gĂČlÂŒ. A nyĂngĂ wena a otĂ lĂĄ dĂkĂ do owĂĄlĂĄ
te do oâbĂșlĂș nyĂngĂm$. A do tĂĂ mĂ Ă ngboo bĂnÂĄ, wĂšsĂ© mĂĄ ng$ gĂ mĂĄ, nĂ Ă mĂĄ ng$
fĂ fÂĄlÂĄ ma wia nÂĄ Ă Ă nĂ ni. A $ wena t& sanga onwĂĄ Ă wĂłlĂłgbĂ lĂ, dĂĂ do nĂč âdiko, n&
fala sa, n& a la d& dati.
c) Hia m$ nĂș a ma k& wa ia do lĂ a ni, a hĂ© m$ : âtĂtĂĂ tĂtĂĂ tĂtĂĂ â. (M$ zĂ to âda bĂlĂĄfĂ«).
tĂtĂÂĄ, tĂtĂÂĄ, tĂtĂÂĄ, tĂtĂÂĄ, wĂĂŹwĂwĂĂŹwĂwĂĂŹwĂwĂĂŹwĂ p.20-25 : coliou Ă yeux blancs, commun dans toute la rĂ©gion (Colius striatus
leucophtalmus).
a) Zagb : M& a n$& k& ĂĄ g„ nĂÂĄ ngĂ kpĂšlĂ©kĂš sïżœ ĂkĂł nĂ ndÂŒ tĂ Ă vĂ mĂĄ Ă ngĂČĂČ nĂ. KĂĂĄ nĂș Ă
mĂĄ Ă âbĂ ngĂČĂČ nĂĄ tĂ Ă nâ°, dĂČ nyĂĄngĂĄ Ă vĂ. DĂ gĂłâdĂł wĂ mĂĄ ĂĄ dĂ. SĂĄlĂĄ tĂ wĂ mĂĄ Ă nĂ tĂ
69
kĂșlĂĄ nwĂĄ gĂČlÂŒ ni. N& sĂĄlĂĄ zĂ Ă mĂĄ bĂĂ Ă nĂĄ zĂĄmbÂĄ zĂ Ă nâ°, ma Ă na sĂĄlĂĄ zu mĂ ndĂĄmbĂșĂ
ni. Wa y&ngg& zu wa dĂlĂ wena.
b) WĂ kpĂĄ Ă wĂ©nÂĄ âdĂ lÂŒ tÂĄbĂŹ z„ bĂŹlĂŹ, nĂ Ă nyĂngĂ wĂ©nÂĄ ÂĄ fĂlĂĄ pĂ pĂĄlĂš do fĂ©lĂ© wala te
âbonggo do otĂĄlĂĄ dĂkĂ. T$a âda a ma wia k$ do k& âda kpĂšlĂ©kĂš, Ă dĂ mĂą dĂ ngĂ mĂ
nzĂ nggĂł. WĂ dĂ mĂ tĂ wĂ Ă nĂ ĂkĂșlĂșdĂč nâ°, wÂŒ k& wa dĂlĂ wĂ©nÂĄ, kĂ wĂ kĂ wÂŒ bĂčlĂŒ nĂ
nde, nĂ wĂ lĂĄ kpĂł kpĂł.
c) M& a n$& kpo k& zala a ma la wena, fala m$ dĂĄ m$ hĂŁ a, n& nde a kĂ we yĂ€ n& g$. HĂa
m$ nĂș a ma k& wa ia do li a ni, a hĂ© m$ : âwĂĂŹwĂ wĂĂŹwĂ wĂĂŹwĂâ.
tĂŹkâ°tĂŹkâ°tĂŹkâ°tĂŹkâ° p.19 : 1) engoulevent porte-Ă©tendard, migrateur, passe deux fois en grand nombre;
niche au sud du Congo-Kin (Cosmetornis vexillarius); 2) engoulevent Ă balanciers, en
savane, rare, observé à Boyagati) (Macrodipteryx longipennis).
a) M& a n$&, a g± be g$, n& âbaka a $ wĂ nggĂČ ni. A wia kĂ do lĂfĂ do bĂŒlĆĄ âda a. Sala tĂ a
$ bĂzĂ bĂzĂ, n& ma g&z& fĂa n& do tĂ„ n&. Mbe du sala t& âbaka a, k$ a bĂ„lĂ„, n& ma d& $
n& wa kpua tulu t& âbaka a kpua ni.
b) Wa zĂ a dĂ dĂ g$, k$ fala k& ben$ wa z$ a ni, n& wa na, wa mĂlĂ do k&n& a, k$ a t& kulu
t$a.
tĂĂgĂâdĂ tĂĂgĂâdĂ tĂĂgĂâdĂ tĂĂgĂâdĂ : voir sĂĂgĂâdĂ.
tĂĂąnÂĄtĂĂąnÂĄtĂĂąnÂĄtĂĂąnÂĄ (ou : tĂh³à nÂĄ, tĂh³à gĂ) p.9 : ibis huppĂ©, petit ibis noir Ă pattes rouges, commun, vole
seulement au crépuscule en criant (Lampribis rara).
a) Zagb : M& a gĂŁ n$& k& a g± wena, nĂ nde tĂ Ă mĂĄ Ă nĂĄ tĂ kĂĂĄlĂŹ nâ°, gĂlĂ Ă mĂĄ dĂčlĂč wĂ©nĂ ,
dĂ Ă mĂĄ Ă fĂtóó nĂ, kĂĂĄ nĂș Ă lĂ ngbĂ dĂČ kĂ âdÂĄ kĂĂĄlĂŹ gĂ, nyĂĄngĂĄ Ă mĂĄ Ă âbĂ nĂ. SĂĄlĂĄ tĂ a
ma tĂ„ mbii ni, k$a nĂș a ma tĂż, n& nyanga a âb$ a tĂż, n& nde ma dĂčlĂč wena (ma ngĂ lĂ
wena). TĂ gĂlĂ a ma dĂkpĂĂ ni, ma ĂĄlĂĄ lĂâbĂ lĂâbĂ ni, n& nde dĂ a ma dĂčlĂč la li g$.
b) Wa kpa a wena fai âd$ lĂŹ, n& a nyĂngĂ wena a ok$yĂ do otĂ lĂĄdĂkĂ. A Ă fai ng$ kĂłlĂł te.
FÂĄlÂĄ ïżœ fÂĄlÂĄ kĂlÂĄ âdÂĄ Ă mÂĄ ngĂ ndĂ wĂ©nÂĄ.
c) A y&ngg& do okĂĂĄlĂŹ fala n& kpo, n& nde li a ma sĂ wena, a dungu fai ng$ ngĂ lĂĄ te dĂșlĂș
wena, a hĂ© m$ : âhÂłdĂĄ hÂłdĂĄ, tĂh³à g$ tĂh³à gĂâ, ma k& wa ia do li a ni.
tĂĂgĂâdĂtĂĂgĂâdĂtĂĂgĂâdĂtĂĂgĂâdĂ : voir sĂĂgĂâdĂ , sĂĂkĂ âdĂ nggĂ .
tĂčtĂčfĂ ndÂŒ tĂčtĂčfĂ ndÂŒ tĂčtĂčfĂ ndÂŒ tĂčtĂčfĂ ndÂŒ : voir dĂpĂ ndÂŒ.
wĂ ĂnĂ bĂwĂ ĂnĂ bĂwĂ ĂnĂ bĂwĂ ĂnĂ bĂ p.13 : parra africain avec de longs doigts de pied; il trotte sur les feuilles des
nĂ©nuphars, commun sur les flaques dâeau Ă nĂ©nuphars (Actophilornis africanus).
wĂĂŹwĂwĂĂŹwĂwĂĂŹwĂwĂĂŹwĂ : voir tĂtĂĂŁ.
wĂyĂšlĂ©wĂyĂšlĂ©wĂyĂšlĂ©wĂyĂšlĂ© p.18 : guĂȘpier Ă gorge blanche, trĂšs frĂ©quent, mais part pour nicher plus au Nord
(Aerops albicollis).
a) Monz : M& a n$& k& gÂł âda a ma wia kĂ do g„ âda kpĂšlĂ©kĂš, n& nde tĂ a vĂ ma $ na t&
tĂlĂ nwa ni (vert). NĂș a ma dĂșlĂș, n& nde ma âbĂlĂ wena.
b) Wa kpa a wena t& li zĂ tĂ ng$ gbĂsĂâdĂsĂ dĂnĂ ni, n& a nyĂngĂ wena a obe saâden$ k&
wa bĂŒlĂŒ d& ng$ ni, $ n& osĂdĂșlĂ, ngaâdi, do otĂ lĂĄdĂkĂ, do odĂČlĂš k$lĂ . A a Ă k$ te.
c) WĂ yĂnggĂ dĂlĂ wĂ©nÂĄ lÂĄ kĂĄmĂĄ kpĂł lĂą. WĂ yĂnggĂ tĂ kĂlÂĄ Ă dĂČ fÂĄlÂĄ kĂ mb$& bĂłÂŒ nâ°, nĂ
gbĂĄĂĄ kĂ wĂšsĂ© mĂĄ ng$ gĂ ma, nĂ wĂ hĂ vĂ gĂšmbĂš gĂšmbĂš gĂšmbĂš dĂ lĂ zĂ ngĂ wÂŒ fĂ fÂĄlÂĄ
Ăâ° âdÂĄ wĂ . N& wĂ dĂșngĂș, nĂ wĂ lĂ ngbÂĄ wĂ lĂĂ . M& a n$& sab&l&, wa he m$ na âwĂyĂšlĂ©
wiyĂšlĂš...â, ma k& wa ia do li a ni.
â tĂŒ wĂyĂšlĂ©â tĂŒ wĂyĂšlĂ©â tĂŒ wĂyĂšlĂ©â tĂŒ wĂyĂšlĂ© p.17 : guĂȘpier noir Ă gorge rouge, nâest pas rare en rĂ©gion forestiĂšre (Melitto-
phagus gularis).
70
yĂ lĂ©lĂš, yĂ mĂlĂnggĂyĂ lĂ©lĂš, yĂ mĂlĂnggĂyĂ lĂ©lĂš, yĂ mĂlĂnggĂyĂ lĂ©lĂš, yĂ mĂlĂnggĂ p.10 : canard siffleur africain, dendrocygne veuve, commun en savane,
niche plus au nord (Dendrocygna viduata).
yà nggéyà nggéyà nggéyà nggé p.9) : héron garde-boeufs, en grand nombre, excepté à la période de la couvaison
(Bubulus ibis).
a) Zagb : M& a n$& k& tĂ a vĂ a fĂĂ tĂșrr ni, n& nde nyanga a ma tĂ„ wena, n& k$a nu a $ fila
yĂČĂČ ni. K$a nu a ma âbĂ âbĂlĂ.
b) Wa kpa a wena fala k& ongĂmbĂ, yĂ©lĂš tabi fĂlĂ wa di boe ni. A nyĂngĂ a ofïżœ do ofĂĂn$
t& osaâden$ ni. N& a $ k$ ta tabi ng$ ngĂ lĂĄ te d& ng$.
c) Wa h$ wena âda fala sab&l&, k$ fala li kole, n& wa si d& k$ ta i. Wa m& k& wa y&ngg& zu
wa dĂlĂ wena. N& nde owele wa gbĂ wa g$.
yĂnggĂnĂčyĂnggĂnĂčyĂnggĂnĂčyĂnggĂnĂč p.22 : alouette sentinelle Ă gorge jaune, commune en prairies Ă herbes courtes
(Macronyx croceus).
zĂ kĂĄngĂ zĂ kĂĄngĂ zĂ kĂĄngĂ zĂ kĂĄngĂ (yĂngg&nĂș kpĂłlĂł te) p.11 : nom gĂ©nĂ©rique des Ă©perviers et des vautours; espĂšces :
1) vautour shikra, assez commun en forĂȘt ouverte (Accipiter badius sphenurus);
2) vautour Ă flancs roux, en forĂȘt, assez rare, Molegbe, Ebonda (Accipiter tachiro);
3) vautour Ă poitrine rousse, assez commun, plus forestier (Accipiter tousseneli);
4) faucon kobez, migrateur dâEurope, observĂ© Ă Bobito (Erythropus yespertinus);
5) bĂ© fĂlĂĄ zĂ kĂĄngĂ : petit Ă©pervier de Zenker, en forĂȘt seulement (Accipiter erythropus).
a) Zagb : M& a gÂł n$&, tĂ a ma bĂzĂ bĂzĂ ni. KĂĂĄ nu a ma fĂa bĂsĂ& ni, n& nde nyanga a
ma $ fĂlĂ . ĂlĂ kĂ Ă Ă nĂ ĂlĂ kĂ mbÂĄlÂĄwÂĄlÂĄ nâ°, mĂĄ lĂ© tĂ kĂlĂĄ â°ÂĄ, ndÂŒ Ă kpĂĄsĂĄ gĂ, wÂŒ kĂ mĂĄ
d±l± wén¥.
b) A Ă nyĂlĂ wĂ©nÂĄ dĂČ zam$, nĂ Ă hĂ âdÂĄ lÂŒ ngĂ wÂŒ kĂ lĂ ĂkĂlĂĄnĂ. N& wa kpa a wena t& nĂș
okpĂłlĂł te, n& a nyĂngĂ wena a obe n$& do osĂčkpĂčtĂč do obe saâden$ k& wa s&k&k& ni. A
d& t$a âda a do ogbÂł te d& ng$ te k& ma ngĂ lĂ wena ni.
c) A n$& kpo k& a d& sĂkp„ wena. D&a m$ tĂ a ma $ n& d&a m$ t& kĂČnggĂ, lĂČâbÂĄnggÂĄ,
gbagbalĂ dĂĄnggĂĄ. N& nde a ba wena a ogĂŁ k$lan$.
zĂngbĂ nzĂ zĂngbĂ nzĂ zĂngbĂ nzĂ zĂngbĂ nzĂ : voir : nzĂngbĂ nzĂ , Ă ngbĂ nzĂ .
zĂtĂlĂmbĂlÂĄzĂtĂlĂmbĂlÂĄzĂtĂlĂmbĂlÂĄzĂtĂlĂmbĂlÂĄ p.20 : voir gbĂČkĂłâdĂČlĂł.
zĂŹbĂŹtĂŹzĂŹbĂŹtĂŹzĂŹbĂŹtĂŹzĂŹbĂŹtĂŹ p.20 : barbu hĂ©rissĂ©, commun en forĂȘt (Tricholaema sladeni).
M& a mbĂš ng$ gili kpĂ.
zâ°kâ°zâ°kâ°zâ°kâ°zâ°kâ° p.10 : aigle couronnĂ©, nâest pas trĂšs rare en grande forĂȘt, y niche rĂ©guliĂšrement
(Stephanoaetus coronatus).
a) Zâ°kâ° a a gba gb&l& n$&, a $ zĂČbĂČ'dĂČĂČ (a ngala wena). ĂlĂ kĂ a $ nzĂngĂnĂnggĂ. Fala a
bĂ„lĂ„, n& giti âbaka a dĂlĂ n& gba bĂ„ ni vĂŹĂČ vĂŹĂČ vĂŹĂČ.
b) A nwa ng$ n$&n$. A dĂ t$a âda a do gele w$k$s$ iko g$, a d& ma do gbĂŁ te. On$&n$
wa ngbolo we d& t$a 'da zâ°kâ°âŠ ma ia, n& wa he m$. N$& k& a n& ng$ ngoto, n& a ba
ngoto, n& a zu'du sala tĂ a sĂ„, n& a a k$ t$a 'da ziki (we âdafa m$ $i âda a).
c) A dĂ sĂkp„ wena, a kala ogĂŁ saâden$ wena, $ n& k& dafa, gbanu, bĂ dĂŹyĂlĂ, m$l$mb&, nĂ
do nĂ. A ba sa'de, n& a g$m$ zu a sĂkpĂ! N& ĂlĂ kĂ a ma sanga sa'de nzĂ kĂĄ, n'a bĂ„lĂ„
do a, n& a fi a k$ t$a 'da a, n'a g$m$ sanga a sĂkĂlĂ sĂkĂlĂ. M$ h$ t& t$a 'da a, ya gbĂŁlĂŁ
sa'de $ gbĂ lĂ gbĂ nyĂ . Wi yali &ngga h$ t& fala 'da a, a ba fia sa'de olo a, ya dani ma sĂ
gele fala g$, dani tati a d& zu a.
d) M$ kĂ we kala oben$ âda a, n& m$ fana fĂŁ wĂ© do âda zu m$. N& m$ a m$ kĂ âbĂł bĂ k$
n&. Fala m$ m$ ng$ kĂ„ n&, n& m$ da m$ ka'bo bĂ& hĂŁ a. N& a yu do ma, n& ĂlĂ kĂ a
sala zã n& sÄ, s& n& m$ kala ben$ olo a de.
71
M$ a be, m$ t& nyĂngĂ a g$. NĂ g$, m$ ko be, n& dani ma d& zu a. Ziki hĂŁ a g$m$ a.
zĂčkĂșlĂngĂČlĂČzĂčkĂșlĂngĂČlĂČzĂčkĂșlĂngĂČlĂČzĂčkĂșlĂngĂČlĂČ
a) M& a n$& k& gÂł a wia kĂ do ngĂČlĂČ n& nde sala do a ma dĂčdĂ $ na k& âda kĂlĂ ni n& nde
tĂ a ma g&z& do tĂŒ n& mbĂ do fĂĂ n&.
b) A y&ngg& wena t& fala k& ongolon$ wa di ni boe, n& nde nyĂngĂm$ nu a ma la ngb& do
k& âda ongĂłlĂłn$ g$. A d& t$a âda do ofĂlĂ nwa nzanggĂł Ă na k& âda ongĂłlon$ ni, tabi
fĂlĂ m$ âbete n& a nÂł nwÂĄ kĂ n&.
c) Toe âda a fai a zĂ« kĂșlĂ ongolon$, n& a ĂĄ ma k$ t$a âda a âdi n& a sĂ ng$ n&, k$ a n& âbĂlĂ
n&, n& a âbĂlĂ tati a tĂ a ni. A wele n& a kĂ kuli g$, a zĂŒ kuli ongolon$, s& n& a Ă ng$ n&,
n& a âbĂlĂ de. A zĂ na nde, ongolon$ wa d&a t$a âda wa ia nde, n& a n&, n& a d& t& m&
âb$ k& âda a d& ti t$a wa ni.
Ongolon$ wa kĂ a g$, fala wa z$ a ia, n& wa ndaka a fai na, âdo a ma nyĂlĂ, s& n& wa
gili t& wa de. Fala a Ă boe, n& nde ongolon$ wa dungu do dia n& g$, tua we k& d& t$a
do wi zĂ„ ma de g$. Gulu k& wa ia li a ni ni, tua d&a toe âda a fai a zĂ«kĂșlingĂłlĂłn$.
Noms dâoiseaux non identifNoms dâoiseaux non identifNoms dâoiseaux non identifNoms dâoiseaux non identifiiiiĂ©s, nommĂ©s en rĂ©gion KarawaĂ©s, nommĂ©s en rĂ©gion KarawaĂ©s, nommĂ©s en rĂ©gion KarawaĂ©s, nommĂ©s en rĂ©gion Karawa
bĂ dĂŹgbĂČ kpĂČlĂłkĂłfĂŹĂČ nyĂngĂngĂčlĂ
bebetu kweza sĂmĂnzĂą
bĂČbĂČ lowe sĂfĂčzĂ (sĂzĂ fĂ )
bĂșkĂš mĂ sĂČlĂČngbĂČ tĂšnĂč
dĂ gbĂ Ăč mbĂ lĂ mbĂŹlĂŹ tonzenzeo
dĂyĂČyĂČ mbĂčyĂ© tuli : gĂâdĂtĂșlĂŹ ?
pitotia ndolombe : mĂlĂmbĂ ? wĂyĂšlĂ©kĂČnĂč
gagu ngbĂdĂnĂ yĂ ngĂčmbĂ
gokina (kĂŹnĂ ?) ngbele yĂgbÂĄlÂĄmĂ nggÂĄ
gbaya ngĂndĂ lĂ : kpĂ”ndĂ lÂĄ ? yutu
kĂ nggĂ lÂĄ gbĂ swĂš nĂĂngĂndĂ zĂČlĂČgbĂ lĂŹ : kĂĂĄlĂŹ
kpenzenze nĂĂngĂčlĂ
72
Les reptilesLes reptilesLes reptilesLes reptiles
Les serpentsLes serpentsLes serpentsLes serpents
gĂ bĂlĂ gĂ bĂlĂ gĂ bĂlĂ gĂ bĂlĂ : serpent gros comme un pouce, 50 Ă 60 cm de longueur; considĂ©rĂ© comme le
serpent de jumeaux.
a) Cath : M& a gĂ, a g± wena g$, a wia we $ n& gbaâbiti zu kĂ l&, mbĂš n& h$ âbu cm m$l$
tabi gazala, fala k& a d&a kpĂ sÂĄ. A $ tĂż kĂłlĂł kĂłlĂł, n& ti nguâdu a $ be fĂ.
b) A $ wena ti w$k$s$ k& ma gĂ lĂlĂlĂ. A nyĂngĂ kuli k$la wena.
c) A ny$ng$ wele n& ma ba a, n& nde wena g$, ma ta tala. Owele wa ny$ng$ a ny$ng$.
d) A a gĂ bĂ© d±, a a zĆĄ t& wa. Owi kĂČ wa do onya wa wa gbĂ a g$.
gĂ bĂșbĂșlĂčbĂș gĂ bĂșbĂșlĂčbĂș gĂ bĂșbĂșlĂčbĂș gĂ bĂșbĂșlĂčbĂș p.36 : nom donnĂ© aux petites vipĂšres du genre Causus, mais aussi aux Athe-
ris : 1) la plus commune des petites vipĂšres est la Causus rhombeatus ;
2) petite vipÚre à museau retroussé, vivant dans les feuilles pourries des marais (Cau-
sus defilippi) ;
3) petite vipÚre vert foncé, rayée de vert et de jaune, vivant dans le feuillage (Atheris
squamifera).
a) BĂșbĂșlĂčbĂș m& a gĂ, a dulu olo li cm 25-30, n& nde a g± g$, a n&a ng$ gbĂŁlĂŁ kiliyĂ be sïżœ
iko. TĂ a fĂ kpĂčyĂĂ $ n& bĂ„ we ni.
b) Wa kpa wa falan$ vĂ iko, n& a ny$ng$ ozula, ok$a, nĂ do nĂ.
c) ïżœ BĂșbĂșlĂčbĂș m& a gĂ, a 'dĂ ngĂ wena. A z$ zu nwÂĄ k& ma k& zĂŁ wala ni, n& a kasa d& di
ni we d& bĂĄlĂĂĄ âda a. A n& ny$ng$ m$, n& a bĂ„lĂ„, n& a te t& m$, s& n& a ny$ng$ m$ de.
ïżœ A ny$ng$ m$, k$ m$ ny&l& do le wena, n& mbĂš, n& m$ fe iko. Ba wi 'da a Ă© 'b$ dĂ
'b$ g$. A ny$ng$ kĂ m$ tabi nyanga m$, n& ma hĂ gbaa, k$ fo ina n& bina, n& ma d&
kunda do'do.
ïżœ Wa ny$ng$ wele, n& wa fa kole gĂ, n& a n$, n& wa h&nz& âb$ do fala a g$m$ a, tak$
ma gb$t$ dĂŁ n& vĂ.
ïżœ Zi dati, fala k& wele a y&ngg&, k$ a kpa gĂ& ni, n& a gb& a, n'a si, n'a d& kĂșlĂĄ a. K$
fala k& kasikpo (katakpu) n& ba be ni, n& wa ba kula gĂ& ni, n& wa fi 'd$ lĂŹ, n& wa gi
ma, n& wa hĂŁ lïżœ n& hĂŁ be ni, n'a n$, k$ ma n& te ng$ kasikpoe ni k$ zĂŁ a i, n& a ĂlĂ
sĂčlĂșlĂș sĂčlĂșlĂș, n& ng$ sila a sa, n& a kpasa.
ïżœ Win$ wa ny$ng$ a ni wa dĂlĂ g$, wa na, m$ nyĂngĂ a, k$ m$ h$ kpasa n&, n& li m$ o
ua. Ma hĂŁ tati a ombe kpasa win$ wa ny$ng$ a, n& nde ngboo g$.
Wa sa 'b$ li bubulubu ni na âZĂ©lĂ©kĂșmbĂâ.
Gulu n& na, we k& m$ $ di do kpasa wi, k$ mĂ dĂ m$ do kĂ tĂ„n$ ni, n& wa na: âM& a we zi d& m$
tĂa ni, ma k& gĂ& ny$ng$ m$ niâ. Ya m& ni ma yolo 'da oyaa l& zi. âDa fala wele tĂ we ni, n& wi
tunum$ a ba olo nu a, n& a d& m$ do a. Ma wa ia li a na zĂ©lĂ©kĂșmbĂ ni. N& nde m& a gĂ& bubulubu,
k$ a ny$ng$ m$ do 'da fala k& n& mĂlĂ do wele, n& ma lĂ tĂ« dĂlĂ g$, hĂŁ gĂ& ni ny$ng$ m$, n& wa
na: âM& a zele olo kumbi d& wa ba zu a g&, ma a gĂ& ny$ng$ a g&â. NĂ a wi k& wa mĂlĂ do a ni, a
gifi gĂ&, hĂŁ a n&a, a ny$ng$ wi ni. Ma wi ni a fia, tabi a do z&l& olo gĂ& ni. ('Bos&ngw&n&)
âbĂ lĂ âbĂčsĂčâbĂ lĂ âbĂčsĂčâbĂ lĂ âbĂčsĂčâbĂ lĂ âbĂčsĂč p.36 : voir ngĂșmĂĄtĂgĂČlÂŒ.
gĂ âbĂtĂ gĂ âbĂtĂ gĂ âbĂtĂ gĂ âbĂtĂ (ou : gĂ libindu) p.36 : serpent non venimeux, vivant dans la boue des cours dâeau.
a) Timb : M& a gĂ, a gĂŁ ngboo g$, Ă $ nĂ gba âbiti zu kĂ wi g& iko, n& tĂ a ma kayuu ni.
b) Wa kpa fai do âd$ li âdiko, n& a Ă wena ti âbĂtĂ iko a, n& a ny$ng$ a be k$y$n$ iko.
c) A ny$ng$ wele n& nde ma bĂĄ a g$, we k& pĂŁlïżœa ma dĂŁlĂŁ g$. A ny$ng$ wele n& olo nĂș a
ni ma tala tala iko. Wa ny$ng$ a ny$ng$.
gĂ dĂ mbĂ gĂ dĂ mbĂ gĂ dĂ mbĂ gĂ dĂ mbĂ p.36 : voir gĂ tĂlĂnwÂĄ.
73
gĂ dĂ nĂșĂ sĂ gĂ dĂ nĂșĂ sĂ gĂ dĂ nĂșĂ sĂ gĂ dĂ nĂșĂ sĂ (dĂ lĂwĂsĂ) p.36 : vipĂšre cornue, trĂšs grosse et courte (Bitis nasicornis).
a) Cath : A dĂčlĂč g$, a h$ âbu cm tal& tabi nal& ni, n& nde a g± wena, a Ă n& nu kĂ wi g&, n&
zĂĄmbÂĄ zu a tusa d& ng$ b$a. N& dĂŁ tĂ a $ mbĂ âdĂĄ mbĂ âdĂĄ (gris), n& ma $ hĂ rkĂ kĂ , n& ti
nguâdu a $ fĂ, n& ma l$a kpĂŒlĂŒĂș.
b) A $ wena ti w$k$s$ gĂčbĂ , tabi k$ g$t$ kĂ k& zĂŁ walan$. A a gĂ a yĂnggĂ ngboo g$.
Kolo t& nganda wena, s& n& a h$ nza, n& a m$ ng$ bĂ do âda li kole. A ny$ng$ wena a
fila nĂč, do obe sĂlĂlĂ saâden$, $ n& ot$l$f&, do obe zulan$. A ko kuli kua.
c) A ny$ng$ wele, n& ma ba a, n& nde ngĂ ndĂ wena g$. Owele wa ny$ng$ a ny$ng$.
Ombe win$ wa ny$ng$ ina gĂ (kole gĂ), n& gĂn$ wa nyĂngĂ a g$, wa mĂĄ wa do
nyanga wa iko.
dĂ ngbĂłlĂłnÂĄdĂ ngbĂłlĂłnÂĄdĂ ngbĂłlĂłnÂĄdĂ ngbĂłlĂłnÂĄ (zĂ©lĂ©gĂlĂbϱnÂĄ) p.36: petite vipĂšre noire, assez allongĂ©e, Ă vie souterraine; sort
la nuit (Atractaspis sp. sp.).
a) Monz : MĂ a gĂ, ĂĄ g± lĂĄ lâ° gĂ, nĂ Ă âbĂ ĂĄ dĂ gĂ, Ă Ă tĂ„ kpĂrr nĂ. A mĂ gĂ ÂĄ âdĂĄ bĂ© gĂ
bĂ© sĆĄ kpÂŹ, nĂ ndÂŒ âdĂ kĂĄlĂĄ kĂ fĂ lĂĂĄ Ă gbĂ wĂ©lÂŒ gĂ.
b) A yĂnggĂ yĂ lĂ gbĂ wĂšsÂŒ gĂ, wĂ©nÂĄ dĂČ tĂ«, dĂČ sÂĄngÂĄ zĂ. A ny$ngĂ mĂ nĂ mĂĄ bĂĄ
wĂ©nÂĄ. N& mĂĄ wĂš nÂĄ wa t& hĂš m$ d& k& zĂŁ a g$, n& a t& zĂšlĂš gĂtĂ gĂlĂ zĂĂĄ bïżœĂ gĂ.
We k& a zele ma, n& hi zu a ma la s& do âda n& hĂ Ă, n& a fĂ©. GĂčlĂș nĂ hÂł wĂ â°ÂĄ lĂ Ă
na : zĂ©lĂ©gĂlĂbϱnÂĄ tabi ZĂ©lĂ© gĂlĂ bϱ gĂ.
c) Marc : A ny$ng$ wele, n& a d& gÂŒ ? Timb : dĂ ngbĂłlĂłnÂĄ fala k& a ny$ng$ wele ia nde,
n& a fĂĄ fala, n& a usu tĂ a we âb$ na, wi ni fia nde. K$ fala a usu tĂ a ni fai, k$ a zĂ©lĂ©
nzÚÚ, n& nde wa t& hĂ© kĂa fio wi k& a ny$ng$ a ni nde, s& n& a lĂ© zam$ d& kĂ ni g$, n& a
dĂ d& fala ni tĂ„ tal&. K$ fala a zĂ©lĂ© kĂa g$ gbĂĄĂĄ ni, n& a ïżœ na wi ni kpasa ia s& n& a lĂĄ de.
gĂ âdolegĂ âdolegĂ âdolegĂ âdole p.36 : non identifiĂ©.
âdĂČnggĂČlÂŒ âdĂČnggĂČlÂŒ âdĂČnggĂČlÂŒ âdĂČnggĂČlÂŒ p.36 : non identifiĂ©.
gĂ fĂlĂ gĂ fĂlĂ gĂ fĂlĂ gĂ fĂlĂ (litt. serpent/ficelle) : serpent aquatique, mince comme une ficelle.
a) Monz : A $ be n& gbĂŁlĂŁ ngbanza iko, n& nde a dĂčlĂč wena, a wia we h$ nĂ âbu cm
gazala tabi sambo. A $ be a fila kaki. Fo zu a bina, n& nu a âbĂlĂ wena $ n& nu t$l$f& ni.
b) Mbe n& wa $ wena 'd$ lĂŹ, n& wa kasa t& be ten$ âd$ lĂŹ i. N& nde m& a gĂ& wa kpĂĄ a dĂ
dĂ g$. Mbe n& m$ le âd$ lĂŹ, n& a kasa t& nyanga m$, n& m$ mĂsĂ a.
c) L& zĂšlĂš mbe k& na a ny$ng$ wele wena wena ni g$.
gĂ fĂlĂgĂ fĂlĂgĂ fĂlĂgĂ fĂlĂ (ou : gĂ gb±l±) p.36 : gros serpent brun-gris, venimeux, mangeur dâautres serpents,
siffle quand il sâirrite.
a) A dulu wena, n& mbe wa n& ng$ m&t&l& kpo. Mbe wa $ zĂŁ kafe, wa $ sala kafe.
b) A ny$ng$ wele ny$nga, n& ma ba a ba, n& nde ma gbĂ a g$. A y$âd$ ngba a gĂ y$âd$.
Wa ny$ng$ a ny$ng$.
c) Wa sa âb$ li a na âgĂ gb±l±â we k& a do mulu tĂ a ngboo bina.
gĂ gâ°ndâ° gĂ gâ°ndâ° gĂ gâ°ndâ° gĂ gâ°ndâ° p.36 :::: petits serpents aveugles Ă tĂȘte et queue arrondies, sâenfoncent dans le sol
comme des vers de terre (Typhlops sp. sp.).
a) Cath : M& a gĂ, a dĂčlĂč wena g$, a wia we $ âbu cm tal&. MbÚé n& $ n& gbaâbiti zu kĂ wi
g&, n& mbÚé n a gĂŁ âb$ $ n& gbaâbiti zu nyanga wi g&. DĂŁ tĂ $ bĂzĂ bĂzĂ fĂ n& do tĂ„ n&,
n& ma ndélé wena. Fo zu a bina, ma $ vÏlÏkÏndÏ. K$ m$ z$ a, n& kili ba m$, we k& a
y&ngg& kpĂr kpĂr kpĂr kpĂr. A $ zĂŁ nĂč. N& nde a nyĂngĂ wele g$.
b) Wa kpa gindi wena zam$ ti k$la do zĂŁ bili t& ti ombulu tia te. Owele wa nyĂngĂ gâ°ndâ°
g$.
c) ZĂ âda oyaa l&, wa z$ ngâ°ndâ° nĂ sĂ saâde. We k& wa tĂ zi na, fala k& m$ y&ngg&, k$ gâ°ndâ°
yolo zam$, k$ a h$ d& ti m$, n& m$ ïżœ na, & kpĂ ngbĂ do âdÂł m$, tabi & kpa gbÂĄlĂ. N& m$
74
t& lĂ g$, n& m$ gb& a. K$ m$ n& s$ a saf$ nde, n& m$ si âdo iko, tua k& mbe g$, n& m$
n&, n& m$ kpa tabi dani, t& toe k& m$ n& we n& ni, tabi m$ kpa gÚlé ngam$. Mbe g$, k$
ma la tĂ„ kpo tabi b$a, n& m$ kpa to na, mbe wi na mĂ m$ kpo ÂŹ fâ° fâ°ÂĄ. Ma k& oyaa l&
wa z$ ngindi nĂ saâde gbÂĄlĂ, ti a do s$& g&.
d) Timb : Wa tĂ do gba we na: âM$ d&a nĂ gindiâ. Gulu n& na: wa tĂ ma hĂŁ wi ba
ngalangba, we k& : âM$ d&a n& gindi ni nĂș m$ b$a.â Wa tĂ hĂŁ wi k& a siki nĂ, nâa tĂ we,
k$ a n& siki nĂ, n& a tĂ gele n& ni $ n& wi tĂ ngalangba. Mba g$, fala m$ âbili zu gĂndĂ, n&
a siki n& a lĂĄ do goâdo a nĂ zu a ni.
gĂ gbĂ mbĂșlĂștĂšgĂ gbĂ mbĂșlĂștĂšgĂ gbĂ mbĂșlĂștĂšgĂ gbĂ mbĂșlĂștĂš p.36 : serpent de 60 Ă 70 cm, comestible.
a) Cath : A $ d$, $ n& âbu cm gazala tabi sambo ni, n& nde mbÚé n& wia we $ n& nu kĂ wi
g&. NdĂ lĂĄ tĂ $ ngĂČĂČ (kaki). Fo zu a bina, n& nde nu a do ti g&l& vĂŹlĂŹkĂŹndĂŹ.
b) A $ wena do ti ombulu te, fala ma gĂ yĂlĂlĂ ni.
c) A nyĂngĂ wele ngboo g$. K$ a ny$ng$ wele, n& ma ba a ngboo g$, ma ta tala iko. N&
nde wele a ny$ng$ a ny$ng$, a dĂ mĂčlĂč wena.
gĂ gb±l±gĂ gb±l±gĂ gb±l±gĂ gb±l± p.36 : voir gĂ fĂlĂ.
gà gb„l„sÏndÏgà gb„l„sÏndÏgà gb„l„sÏndÏgà gb„l„sÏndÏ p.36 : petite vipÚre commune, dans les villages, sort la nuit (Causus
rhombeatus, voir bĂșbĂșlĂčbĂș).
gà kånggégà kånggégà kånggégà kånggé p.36 : grand cobra arboricole, vert jaunùtre, plus ou moins foncé (Dendroaspis sp.
sp.).
a) Cath : KĂĄnggĂĄ dĂčlĂč wena, a wia we h$ m&tr& b$a. Wele k& a d& ngĂčmĂč a wia we $ n&
nukĂ wi g&. Li âdo a $ tĂ„ bĂŹ bĂŹ bĂŹ bĂŹ, n& ti nguâdu a do âbolo zĂŁ ma $ bĂzĂ bĂzĂ bĂzĂ. Mbe
n& wa $ tÄ, n& mbe wa do dã t& wa boe.
b) Wa kpa wa wena zam$, $ n& k& nguâdu lĂŹ, do ng$ te. MbĂš n& wa $ ng$ 'bete. K$ w$ ba
a, n& a y&ngg& do nĂč, we fa be osa'de. Wa ny$ng$ wena a fila âbete, do zulan$. A âb$
dolo olo zulan$, n& a kala wa. A ny$ng$ âb$ okĂĂĄnĂ, do gele be sĂkĂkĂ saâden$ k& a
kpa wa g&l& âbete i. A ny$ng$ m$ ia, n& a kasa nzee, n& a $ t& zĂŁ ndu'bi iko. Owele wa
ny$ng$ a ny$ng$.
c) A ny$ng$ wele, n& ma ba a nganda wena. Fala k& wa kpa ina n& dĂ g$, n& a fe iko.
Fala gĂ ny$ng$ wele, n& mbÚé n& wa d$ gĂĂ ni do mbito, mbĂĄ do gele inan$ k& ma wia
do d& z&l& âda gĂ& ni, n& wa kpe ma, n& wa gba ma d& t& wele k& gĂ& ny$ng$ a ni.
d) Fala sab&l&, n& okangge wa y&ngg& wena. Gulu n& hĂŁ okpasa win$ wa tĂ na : âSabĂlĂ
sĂĄ, n& dĂ kĂĄnggĂ© lĂ© nĂčâ. Gulu n& na, sab&l& sa, n& fĂ lĂÂł a dala ia, a ny$ng$ m$, k$
âd$k$l$ m$ dĂš g$, n& m$ fe iko. Wa ny$ng$ wele, n& ma ba a nganda wena, n& ma wia
we gb& a.
kĂkĂ âdĂĄngbĂ kĂkĂ âdĂĄngbĂ kĂkĂ âdĂĄngbĂ kĂkĂ âdĂĄngbĂ p.36 : non identifiĂ©.
kĂlĂkĂlĂkĂlĂkĂlĂ p.37 : grosse vipĂšre heurtante, lance la tĂȘte vers son adversaire (Bitis arietans).
a) Cath : M& a gĂ a g± wena, n& a dĂčlĂč âb$ wena, a wia we la m&tr& b$a, n& gĂŁ zĂŁ a wia t&
la nu kĂ wi g&. TĂ a $ mbÂŹr mbÂŹr, ma g&z& fĂ n& do tĂ„ n&, fĂ n& do tĂ„ n&. A a nwÂĄ gĂ.
b) A gĂ kpo, a yĂnggĂ ngboo g$, n& wa kpa âb$ a dĂ dĂ g$. N& nde a $ wena k$ g$t$ kĂ
zĂŁ k$la. A ngbu g$t$ kĂ, n& a $ d& k$ n&, n& a gbutu k$a nwĂĄn$ d& ng$ g&l& a. MbĂš n&
a $ di, k$ w$ ba a, n'a y&ngg& we fa obe sa'de, tabi zĂčlĂ , tabi kĂĂĄ, a kpa a, n& a y$'d$
a, n& a si k$ kĂ& 'da a, n& a $ nzee, a yĂnggĂ kili kili iko g$. A ny$ng$ âb$ wena nwĂĄ
kĂĂĄkĂČ, a âbili ma, n& a sutu sutu, n& a ny$ng$.
c) DĂŁ ba a d& t& wele k& a kpa a ni, n& a lo a do gogo a, n& ma do fĂ lĂÂł n& boe, ma ba
wele ba. FĂ lĂÂł a d±l± wena, wele a wia t& fe t& n&. N& nde a d& ma dĂ dĂ iko g$. A a gĂ
a t$mb$ka dĂ dĂ g$. K$ a z$ na, wele a n& d& m$ do a, tabi a ngma a ni, s& n& a lo a do
75
gogo a de. A kà ngba a do tolo g$. A z$ tolo, n& & d& dã, n& a fÄlÄ gogo a, n& a lo do a,
n& ma wia we gb& tolo.
d) Kpasa win$ wa tĂ zĂ na : âMĂ Ă tĂĂ dĂČ kĂlĂ, nĂ mĂ tĂ na, Ă kpÂĄ gbÂĄlĂ nde?â We k& kĂlĂ
a wi Ă fala bawe t$a g$, a $ fala gĂ fala yĂlĂlĂ. K$ a lia t$a âda m$ ia, ya m& a gbÂĄlĂ.
kĂłkĂłlĂŹkĂłkĂłlĂŹkĂłkĂłlĂŹkĂłkĂłlĂŹ (bĂșbĂșlĂčbĂș) p.37: espĂšces de petites vipĂšres.
gĂ kĂșlĂ gĂ kĂșlĂ gĂ kĂșlĂ gĂ kĂșlĂ : voir gĂ mbĂ lĂŹ.
kĂșlĂŹkĂșlĂŹkĂșlĂŹkĂșlĂŹ p.37 : grand serpent noir Ă deux bandes claires sous la gorge (Naja sp.).
gĂ kĂșmĂ gĂ kĂșmĂ gĂ kĂșmĂ gĂ kĂșmĂ p.37 : python, trĂšs grand serpent Ă©trangleur, non venimeux, jusquâĂ huit mĂštres
de longueur (Python sebae).
a) M& a gĂ. A gĂŁ wena, a $ du du ngbĂndĂ ngbĂndĂ, a wia we h$ m&tr& m$l$ tabi gazala.
DĂŁ tĂ a $ mbĂ rĂĄ mbĂ rĂĄ, ma g&z& do tĂ„ n& do fĂ n&, ma bĂzĂkĂkĂkĂĂ. Gogo a tĂ tĂngbĂ,
ma $ be silili, n& ma kala d& k$ nu a. 'Bangga a ma kĂlĂ d& t& ngb& & g$. S$ti zu do a
sa sala b$a. M& a gĂ tĂł a, ma $ n& tambala kĂ a. M$ gb& a, k$ m$ 'bĂŹlĂŹ m& ni g$, n'a yu
do ma fai, n'a fe gele fala ndĂŒĂș. Ngawi 'da a ma yolo t& gĂ tĂł a. A bĂlĂ ma nĂč, s& n& a
gbini âdo wi, n'a bili a. Kuli a gĂŁ wena, ma $ fĂa. A do n$ tĂ a wena. Fala k& wa gi a, n&
n$ a h$ wena.
b) A $ zu li, tabi ng$ ta, d& t& sala tan$ ni, tabi k$ tĂ dole, tabi k$ gele kĂ wa sa li ma na,
di, gulu n& na, fala $i 'da kuma. Fala a z$ dolo olo sa'de, n'a $ d& li n& ni. K$ sa'de h$,
n'a b$ngg$ kpo nga, n'a ba a. A $ n& d&ngb&, n'a y$'da a iko. A $ n& zamb&l&, n'a n&
we so li, n'a a tĂ a, we kpak$ tĂ a ma 'b$ zĂlĂâbĂtĂ, s& n& a y$'d$ a de (si fala nyanga
a). Mbe n& wa kasa t& sa'de, tabi t& wele, n& wa gbini 'do a, n& wa m$ ng$ y$'d$ a.
c) Ng$ gili kuma b$a : gĂŁ wele k&, wa sa li a na, kuma ndumbe, a dĂșlĂș wena, n& a $ fila;
n& be wele k&, dĂŁ tĂ a $ b&z& b&z&, ma mba fĂ n& do tĂ„ n& (ma mbĂČlĂł mbĂČlĂł do tĂ„ m$)
Fala wa $ b$a, n& m$ z$ s& gbali wa b$a iko, tua k& a umu mbÚé n& do'do. A hà sa'de
ba kafi a g$.
d) Oton$ wa d& do a ni :
ïżœ Wa d& do ina z&l& kuma gbalazĂŁ wi. Wa ba gbĂŁlĂŁ kuma, tabi n$ a ni, k$ ma $ do
mbĂtĂČ nde, n& wa mba do lĂĂŁ ten$ k& wa d& do z&l& kuma ni, n& wa d$ do ma do
mbito, n& wa kpe ma we gba do t& wi z&l& kuma ni. Tabi wa ba âb$ gbĂŁlĂŁ n&, n& wa
mba do lĂĂŁ te, n& wa sili ma, we a do zĂŁ a, tabi we gi do ny$ng$m$ hĂŁ a.
ïżœ fala k& we ma b&l& wele, n& wa wia we ba 'b$ n$ kuma, n& wa k$ li dani n&.
ïżœ Owin$ wa ny$ng$ a ny$ng$, n& wa ny$ng$ âb$ n$ a ny$ng$. Owukon$ wa ny$ng$
âb$ a ny$ng$, we k& a la ngb& do ogele gĂn$ ni.
gĂ kpĂĄkĂgĂ kpĂĄkĂgĂ kpĂĄkĂgĂ kpĂĄkĂ : non identifiĂ©.
a) A wia we k$l$ do m&tr& kpo.
b) Wa $ zĂŁ k$la, n& nde wa kpĂĄ wa dĂ dĂ g$. A ny$ng$ wele ny$ng$, n& ma ba a nganda
wena, n& a wia t& fe t& n&. A a âdÂł gĂ. A ndi âb$ dafan$ wena.
gĂ lĂškĂndĂšgĂ lĂškĂndĂšgĂ lĂškĂndĂšgĂ lĂškĂndĂšlĂšlĂšlĂšlĂš p.37 : serpent venimeux, long et foncĂ©, arboricole (Dispholidus typus); le
mĂȘme nom est souvent appliquĂ© Ă dâautres espĂšces de serpents arboricoles noirs mais
peu venimeux (Thrasops sp. sp.).
a) M& a gĂ, a be a gÂź, a wia we $ n& nu kĂ be. N& a dulu âb$ wena, a wia we h$ m&tr&
b$a do d$ n&.
b) A $ zĂŁ k$la, do nu nga bĂŹlĂŹ.
c) Wa tĂ na, m& 'b$ a dĂŁ gĂ. Wa kpĂĄ Ă dĂ dĂ g$, n& a nyĂngĂ wele dĂ dĂ g$. K$ fala k& nu
m$ $ t& m$, s& n& a ny$ng$ m$ de. K$ fala k& a ny$ng$ wele, n& ma ba a wena, mbĂš
g$ a wia t& fŸ n&.
76
d) Wa ia li a na lĂškĂndĂšlĂš, we k& oyaa l& wa n& zi do ndÂŒlÂŒ âda wa saf$ i, n& wa gĂŁlĂŁ d& nu
kunggi, n& wa si t& wĂ m&, n& a hala, n& a le k$ fĂŁ ndele âda wa. K$ sĂŹ mĂ wi ni, n& a ba
ndele âda a, n& a gĂŁlĂŁ, n& a si do a gbaa, n& a h$ do a le nga. K$ a n& h$ le nga, n& a
gĂŁlĂŁ ndele âda a d& nu ngambe, k$ wese n& we ba we tĂ a ni, n& gĂ& zaâda k$ ndele, n&
a zïżœlïżœ, n& wa gb& a, n& wa ny$ng$ a. Ma hĂŁ wa ia li a na âle k$ ndeleâ. D&a to tĂ a wia
kĂ do d&a to t& bĂșbĂșlĂčbĂș.
gĂ libindugĂ libindugĂ libindugĂ libindu: voir gĂ âbĂtĂ.
gĂ lĂlĂgĂ lĂlĂgĂ lĂlĂgĂ lĂlĂ : voir gĂ sĂČlĂČtĂ©.
gĂ lĂmbĂdĂ lĂgĂ lĂmbĂdĂ lĂgĂ lĂmbĂdĂ lĂgĂ lĂmbĂdĂ lĂ p.37 : serpent mangeur de crapauds, peu venimeux, trĂšs commun.
a) Cath : A a gĂ, a dĂčlĂč ngboo g$, a $ n& cm âbu n& b$a iko, n& kili tĂ a $ n& zu kĂ l& g&.
DĂŁ t& a $ n& dĂŁ t& kĂlĂ, ma mbĂ rĂĄ mbĂ rĂĄ, fĂ n& do kaki.
b) Wa $ wena ti ow$k$s$ d& âda le g& iko do âdo t$an$, do sala obe liĂŁ ten$. M$ ïżœ fala a
g$, n& m$ dungu d& ng$ a.
c) A ny$ng$ kuli k$la wena. A y$âd$ ma y$âd$ iko. N& a y$âd$ âb$ dal&n$ wena. A ny$ng$
wele ny$ng$, n& nde ma bĂĄ wele nganda wena g$. N& win$ wa ny$ng$ a ny$ng$.
gĂ mbĂ lĂŹgĂ mbĂ lĂŹgĂ mbĂ lĂŹgĂ mbĂ lĂŹ (ou : gĂ kĂșlĂ ) p.36 : serpent rayĂ© de rouge en longueur, recherche les endroits
humides (Bothropthalmus lineatus).
a) Cath : A dulu la do m&tr& kpo, n& a $ n& gbaâbiti zu kĂ wi g&. DĂŁ tĂ a ma y$l$ bĂŹnyĂĂ
bĂŹnyĂĂ fila n& do tĂ„ n&, n& a ndele wena.
b) M$ kpa wa wena 'd$ lÏ, n& mbÚé n& wa y&ngg& 'b$ nga nza y&ngga. Wa ny$ng$ wena
a lakan$ ng$ digili do be sĂkĂkĂ saâden$, $ n& kĂ bĂlĂ do obe sĂčkpĂĄtĂ©. A ny$ng$ wele,
n& ma bĂĄ a bĂą, n& nde fĂ lĂÂł d±l± wena $ n& k& âda ogele dĂŁ gĂnĂ ni g$. Wa ny$ng$ a
ny$ng$.
c) Wa kpĂĄ a dĂ dĂ g$. OyĂ ĂĄ l& wa z$ zi a nĂ gĂ gbal&, fala k& m$ kpĂĄ a, n& mbĂš g$, m$
zele s& to fio. A a sĂ gĂ.
mbĂlÂĄ mbĂlÂĄ mbĂlÂĄ mbĂlÂĄ p.37 : grand serpent brun olivĂątre, siffle, non dangereux (Psammophis sibilans).
a) Monz : MĂ ÂĄ gĂ ÂŹ dĂlĂ Ă nĂ m&tr& b$a, n& a $ n& nu kĂ wi g&. TĂ a $ ngĂČĂČ $ n& kaki
ni, n& ma ndele wena. M$ kpa a, n& a yu hĂ ĂĂ, n& a yolo nĂč, n& a ma ng$ t& yĂ€ n&,
nĂ do nĂ. A yĂș yĂč hĂ ngĂ âbu m&tr& b$a gĂ, nĂ Ă yĂłlĂł nĂč, nĂ Ă ma ngĂ bĂŹ sâ°lÂĄ Ă , Ă yu
bĂ© sĆĄ nĂ sâ°lÂĄ Ă dĂłlĂł Ă fĂčkĂșkĂș.
b) A Ă wena t& li zĂ, do ti bili âbete, do kĂ tĂ dĂČlĂš. WĂ kpĂĄ Ă dĂČ zĂlĂ lâ° kĂłlĂČ fĂ gĂ, wĂ©nÂĄ
dĂČ wĂšsĂ© ngĂĄnggĂĄ zĂkĂ âdÂĄ sĂ mbĂČ dĂČ ngbĂâdĂâdĂ, dĂČ zĂlĂ sĂĄbĂlĂ. A hĂ, nĂ Ă kĂĄsĂĄ
dĂ lĂ wĂšsĂ© tĂ Ă ma, kĂ mĂ ïżœ fÂĄlÂĄ ÂĄ gĂ kĂ mĂ nĂ hĂ dĂ ngĂ Ă nĂ, nĂ Ă gbĂĄngĂĄ fĂ lĂ
kpĂł nĂ Ă yĂĄlĂĄ kĂ rr. KĂ Ă nĂ yĂč bĂ© sïżœ nĂ Ă yĂłlĂł nĂč, nĂ Ă sĂkĂ lĂ Ă wÂŒ sĂČkĂČ fÂĄlÂĄ mĂ nĂ
lĂ nĂ ni, tak$ a we zu m$.
c) A ny$ng$ wena a kuli k$la. A le k$ t$a, k$ a kpa kuli k$la m$l$, n& a y$âd$ ma vĂ. A
ny$ng$ âb$ zulan$ do obe sĂkĂkĂ saâden$ k& a kpa wa ni, $ n& kabĂlĂ. A ny$ng$
wele, n& ma ba a wena. A ny$ng$ m$, k$ wa kpa ina n& dĂ g$, n& m$ fe. N& nde a
nyĂngĂ wele dĂ dĂ g$.
mbĂŹlĂŹmbĂŹlĂŹmbĂŹlĂŹmbĂŹlĂŹwĂŹlĂŹwĂŹlĂŹwĂŹlĂŹwĂŹlĂŹ (tĂŒ gĂ) p.37 : grand cobra noir, comestible; sa morsure est venimeuse. Il vit dans
les petites termitiÚres ou sous des arbres tombés; se nourrit de rats, de petits écureuils,
de lézards, etc. (Naja sp. sp.).
a) M& a gĂ, a tĂ« wena, n& tĂ„ wi âda a ma ndi ndila âbĂlĂŹ âbĂlĂŹ, n& ti g&l& a ma âbĂlĂ bĂŹnyĂĂ
bĂŹnyĂĂ, n& ma $ be fĂ. A dĂčlĂč wena, a la ng$ m&tr& b$a, n& gĂŁ âda a $ n& nu kĂ wi g&.
Be k$la, n& a y$âd$ a vĂ.
77
b) A $ wena zĂŁ k$la, tabi zĂŁ nga bilin$, do zam$n$ âdo t$a nga. N& a fa falan$ k& ma do be
tĂ boe ni, n& a $ d& k$ n&. S& n& a h$, n& a y&ngg& we fa ny$ng$m$ de. Mbe a $ k$ ĂŁ
gb&l& kĂ& olo kpĂŁ tabi olo zula, tabi k$ tĂ tinda, tabi k$ te k& ma d& nĂč ni. K$ m$ nd$
bili a k& zĂŁ nu kĂ&, n& ma wia we ba a.
c) A ny$ng$ okĂĂĄn$ do ozulan$, do obe saâden$ $ n& kada. N& a ny$ng$ âb$ fila âbete
ny$ng$. A ny$ng$ wele, n& ma ba a wena, n& a kpĂĄsĂĄ ngboo g$. Owele wa ny$ng$ a
ny$ng$. Obe gazan$ wa d& m$ t& wa, wa sa li n& na mbĂŹlĂŹwĂŹlĂŹ, n& wa dulu do âbĂĄnggĂ©.
mb$l$f$l$mb$l$f$l$mb$l$f$l$mb$l$f$l$ p.37 : non identifié.
ngĂșmĂĄtĂgĂČlÂŒngĂșmĂĄtĂgĂČlÂŒngĂșmĂĄtĂgĂČlÂŒngĂșmĂĄtĂgĂČlÂŒ (âbĂ lĂ âbĂčsĂč) p.37 : grosse vipĂšre Ă large tĂȘte aplatie (Bitis gabonica).
a) M& a gĂ k& a n&a we wĂš kĂ do dĂ nĂșĂ sĂ, n& zu a ma mb&âd&mb&mb& ni. N& dĂŁ tĂ a boe
$ n& dĂŁ t& dĂ nĂșĂ s& ni.
b) A Ă wena ti luâdu gole tabi ti gĂčbĂ , n& a ny$ng$ wena a oïżœula. A kĂł kuli g$. A ba zĂŁ, k$
zĂŁ a dĂlĂ, n& a $ d& kpo fala, n& be do be ny$ng$ âbolo zĂŁ a, n& a gbala pasïżœïżœ, n& a h$,
n& a la. G&n& k$ wa $ âbu nde, n& wa ny$ng$ zĂŁ a nĂ do nĂ, n& wa la vĂ, n& wa lĂĄ kafolo
a d& di ni iko, n& a s$ngb$ d& di. A kĂł fai fala kpo iko, tua a bĂĄ zĂŁ, n& nde fala kula âda
a m& a nd$ti tĂ„ kpasi âda a na a fe ni. Maa k& oyaa l& wa tĂ do gba we na : âAa ben$
g&, n& ny$ng$ zĂŁ naa n&, $ n& âbĂ lĂ âbĂčsĂčâ. Wa tĂ ma hĂŁ ben$ k& wa zĂ©lĂ© we nu naa wa
g$, n& wa dĂ m$ hĂŁ a g$. Tabi : âAa ben$, n& dĂÂĄ âbalaâbusu, kĂ nĂ gbĂĄlĂĄ tĂ kĂ wĂšlĂ© nĂâ
we be na : âN& zĂ©lĂ© mbula g$â.
gĂ ngbĂk„gĂ ngbĂk„gĂ ngbĂk„gĂ ngbĂk„ p.36 : vipĂšre verte vivant dans les buissons et le feuillage (Atheris sp.).
a) Timb : M& a gà k& tà a $ n& t& t$l$nwa ni. N& nde a g± ngboo g$, wena a $ n& g&z&l& k$
wi g& iko.
b) Wa kpa a wena ti k$la, n& a Ă wena do zĂŁ gisa nwĂĄn$ do ng$. A ny$ng$ obi s&k&k&
saâden$ $ n& olakan$ do ongaâdin$ ni.
c) M& a gĂ, a ny$ng$ wele, n& ma bĂĄ wena, mba g$, g&n& k$ a bi sïżœ ni, n& palïżœa a dĂŁlĂŁ
wena.
pĂ kĂ lĂ pĂ kĂ lĂ pĂ kĂ lĂ pĂ kĂ lĂ p.37 : cobra vivant prĂšs de lâeau, noir Ă plusieurs bandes claires en dessous,
venimeux (Boulengerina annulata).
a) Cath : A wia gĂŁ n& $ n& zĂŁ t$a kĂ wele ni, n& a dĂčlĂč wena, a wia we la m&tr& b$a. TĂ a
vĂ a tĂ„, n& ti g&l& a g$n$ do fĂa n& tĂ„ n&, ma $ bĂzĂ bĂzĂ.
b) A y&ngg& wena do âd$ lĂŹ, tabi k& zĂŁ nu lĂŹ, tabi k$ digili, tabi do ti k$la li i. A $ nza g$. A
ny$ng$ wena a ok$y$, do obe saâden$ k& wa y&ngg& ng$ digili ni.
c) Wa kpĂĄ a dĂ dĂ g$. Owan$ wa y&ngg& 'd$ lĂŹ, s& n& wa kpa a de. N& wa d& kili a wena,
we k& a dĂŁlĂŁ wena. A ny$ng$ m$ ia, n& ma ba m$ wena, n& nde m$ kpasa t& n& g$.
gĂ pĂtĂ (pĂtĂ)gĂ pĂtĂ (pĂtĂ)gĂ pĂtĂ (pĂtĂ)gĂ pĂtĂ (pĂtĂ) p.37 : cobra Ă gorge noire, crache du venin (Naja nigricollis).
a) A a gĂ k& a dulu wena, mbĂš n& a wia we k$l$ do m&tr& b$a, n& a $ n& nu kĂ wi g&. A $
tĂż kpĂrr, dĂŁ tĂ a bina.
b) MbĂš n& wa $ k$ ngbo 'da ok$lan$, n& nde wena k$ sabele. Wa ny$ng$ âd$l$ wena, do
zulan$ k$ sabele. A fa zulan$ k$ sabele zĂŁa, n& a h$ nza, n& a w& obe k$lan$ we y$âd$
wa. Wa y$'d$ obe k$lan$. MbÚ n& a gb& gã k$la, n& nde we y$'d$ a ma wé g$. A gb&
wa do sa nu a. Fala k& k$la $ ng$ kĂșlĂŹ, n& a n& gb& k$la doâdo, n& a te t& kuli, n& a y$âd$
vĂ.
c) Wa nyĂngĂ wele ngboo g$, n& nde wa tĂ„ sa nu wa t& m$, n& ma ngb&nz& wena, n& ma
dofo $ n& we ni. K$ fala k& ma kpa gbali m$, k$ wa fĂlĂ ma do ina da dĂ g$, n& ma wia
we 'danga lĂ m$. Owi wilin$ wa ny$ng$ a ny$ng$, n& nde owukon$ wa nyĂngĂ a g$.
sĂ mĂ nĂčsĂ mĂ nĂčsĂ mĂ nĂčsĂ mĂ nĂč p.37 : serpent aveugle, vivant sous terre (Typhlops sp.).
78
gà sà mbÚgà sà mbÚgà sà mbÚgà sà mbÚ p.36 : non identifié.
gĂ sĂkĂșlĂĄngĂkÂłgĂ sĂkĂșlĂĄngĂkÂłgĂ sĂkĂșlĂĄngĂkÂłgĂ sĂkĂșlĂĄngĂkÂł : petit serpent venimeux, non identifiĂ©.
a) Cath : M& a gĂ, a g± be g$, a be sïżœ lĂngĂlĂngĂ $ n& g&z&l& kĂ wi g& iko, n& a wia we h$
olo li âbu cm tal&. TĂ a $ ngĂČĂČ, kĂ kĂ.
b) Wa kpa a wena zĂŁ ng$nda. A $ wena ng$ obe te, t& sala obe gbÂł te, do sala o'b$a
nwÂĄ, n& a vwanda tĂ a do âda n&. A ny$ng$ obe saâden$, $ n& lakan$ do obe kab&l&n$.
c) A ny$ng$ m$, n& ma ba m$ wena, n& ma wia we gb& m$. Wa kpĂĄ a dĂ dĂ g$. Wa wia
t& ny$ng$ a. Wa sa li sĂkĂșlĂĄngĂkÂł, we k& a d±l± wena.
sindisindisindisindi p.37 : petit serpent aveugle, Ă tĂȘte et queue arrondies (Typhlops punctatus).
gĂ sĂČlĂłtgĂ sĂČlĂłtgĂ sĂČlĂłtgĂ sĂČlĂłtĂ©Ă©Ă©Ă© (ou : lĂlĂ) p.37 : serpent vivant dans lâeau, non venimeux.
a) Cath : M& a gĂ k& a $ 'd$ lĂŹ, a g± ngbo ngbo g$, a $ n& gbaâbiti zu nyanga wi g&. N& a
dĂčlĂč âb$ wena wena g$, a wia we hĂ âbu cm tal&.
b) A $ wena âd$ lĂŹ do ti kĂčkĂ. A $ fala n& kpo do k$y$n$, n& a ny$ng$ wa ny$ng$, n& a
sama âb$ âbĂtĂ âd$ lĂŹ.
c) A ny$ng$ wele, n& ma ta tala, n& nde ma bĂĄ wele ngboo g$. N& wele a ny$ng$ a
ny$nga.
subunusubunusubunusubunu p.37 : non identifié.
gĂ tĂkĂčlĂșsĂ gĂ tĂkĂčlĂșsĂ gĂ tĂkĂčlĂșsĂ gĂ tĂkĂčlĂșsĂ :
a) Wa g± la li g$, n& wa dulu $ n& cm 50-60. A $ wena ti kulusa, n& a ny$ng$ be osa'de
iko.
b) A ny$ng$ wele, n& ma ba a, n& nde ma bĂĄ a nganda wena wena ni g$. Owele wa
ny$ng$ a ny$ng$.
gĂ tĂłkpĂ€gĂ tĂłkpĂ€gĂ tĂłkpĂ€gĂ tĂłkpĂ€ (tĂșkpĂ€) p.37 : serpent aquatique, venimeux.
a) Cath : A 'b$ a gĂ 'd$ lĂŹ. Wa tĂa na, a $ a gĂŁ, fala k& âd$k$l$ a ny&l& wena, n& a $ n& nu
kĂ wi g&, n& a dulu $ n& olo li âbu cm nal&. A d±l± wena.
b) A $ wena t& nu ngbaka lĂŹ, tabi ti kĂčkĂ. N& a ny$ng$ wena a k$y$. N& do tĂ„ a h$ ng$
digili nza i, n& a ny$ng$ olakan$, do be gele saâden$ ni. A kĂ we zele gĂtĂ tĂșĂĄ gbĂčlĂ (z&
biĂŁ lĂŹ) g$. Obez$ngan$ wa m$ ng$ to ma âd$ lĂŹ ia, n& a h$, n& a to mbe kĂ wa kpĂ€. N&
nde ma zĂlĂ do ti g$, k$ âda kala sïżœ, n& ma m$ ng$ ba m$.
c) A nyĂngĂ m& g& wele g$, n& nde a to m$ do nu a, k$ wa wĂlĂ m$ nganda wena g$, n&
m$ wia t& fe n&. Owele wa ny$ng$ a ny$ng$. M& saâde tunum$, we k& gogo a bina, n&
a to m$ iko, n& m$ wia we fe n&.
tĂŒ gĂtĂŒ gĂtĂŒ gĂtĂŒ gĂ : voir mbiliwili.
gĂ tĂlĂnwÂĄgĂ tĂlĂnwÂĄgĂ tĂlĂnwÂĄgĂ tĂlĂnwÂĄ (ou : gĂ dĂ mbĂ) p.36 : cobra vert, arboricole (Dendroaspis Jamesoni).
a) Cath : A gĂ be g$, a be kĂkĂlĂkĂ $ n& kili t& kiliyĂ iko, n& a lĂ âb$ âbu cm tal& g$. DĂŁ tĂ a
wia kĂ do onwĂĄ ten$.
b) M& a gĂ k& wa lili wena we $ ng$ te ndim$n$ tabi manggen$, avokati k& nwĂĄ n& âbĂ
wena ni. Li m$ tĂ g$, ya m$ zĂ wa g$, we k& wa wia kĂ do nwĂĄ ten$ ni. Wa ny$ng$ obe
lakan$ do okakaâb& iko.
c) Wa ny$ng$ wele, n& ma ba wele nga nganda, n& nde a kpa ina, n& a fe t& n& g$. Owele
wa ny$ng$ a ny$ng$.
yĂșnggĂș yĂșnggĂș yĂșnggĂș yĂșnggĂș p.37 : grand serpent aquatique, piscivore, non venimeux;
a) M& a gĂ, a dulu la m&tr& kpo lĂą. N& nde a gĂŁ gÂź, be kĂnggĂĄ n& a $ n& nu kĂ wi g&, n&
gba gb&l& wele k& ngboo a $ n& nganggalĂ wi g&. A $ t& âb$ ngĂČĂČ kĂ kĂ ni.
79
b) A a gĂ âdĂ lĂŹ, a $ do kĂyĂn$ fala n& kpo, tabi zĂŁ âbĂtĂ âd$ lĂŹ, a a nya 'da k$y$n$, a hĂ nz
a g$. Ny$ng$m$ nu a a ok$y$n$ iko.
c) A ny$ng$ mĂ, n& ma ta tala iko, a do fĂ lĂÂł Ă ma d± gĂ. âBali m$ kpo, a ny$ng$ m$, k$
ma m$ ng$ tala n&, n& m$ t& nĂnĂ gĂ. M$ n$n$ ia, n& ma ba m$, $ n& k& âda gele gĂ a
ny$ng$ m$ ni. Owele wa ny$ng$ a ny$ng$. Owukon$ wa ny$ng$ âb$ a ny$ng$, we k& a
a k$y$.
zĂ©lĂ©gĂlĂbϱnÂĄzĂ©lĂ©gĂlĂbϱnÂĄzĂ©lĂ©gĂlĂbϱnÂĄzĂ©lĂ©gĂlĂbϱnÂĄ : voir dĂ ngbĂłlĂłnÂĄ.
LĂ©zards, Crocodiles, Tortues, GrenouillesLĂ©zards, Crocodiles, Tortues, GrenouillesLĂ©zards, Crocodiles, Tortues, GrenouillesLĂ©zards, Crocodiles, Tortues, Grenouilles
bĂ kĂĂ bĂ kĂĂ bĂ kĂĂ bĂ kĂĂ p.38 : petit crocodile des forĂȘts marĂ©cageuses (Osteolaemus tetrapsis).
a) M& a saâde, a $ n& mbalawala ni, n& nde a g„ n&a ng$ mbalawala. Zu a ma nganda $
n& ta ni, nu a ma dĂčlĂč wena, n& ma g± âb$ wena. Gogo a, nu n& âbĂlĂ wena. TĂ a ma
hĂ kĂ yĂ kĂ ni, n& w$l$ tĂ a dĂčlĂč wena. Gbali a ma $ nzĂČngbĂČ ni, n& tĂ a ma kutu kpĂč. A
ko kuli, s& n& a âbĂlĂ obe n& de. Kuli a $ n& kuli tana ni.
b) Wa kpa a wena t& âd$ lĂŹ, tabi ti k$la k& ma k$la dĂ$ do lĂŹ. A ny$ng$ wena a ok$y$, k$ a
y&ngg& nza, k$ a kpa ogele obe saâde, n& a ny$ng$ wa iko.
c) Wa nd$ bili a nd$a. Wa z$ dolo olo a k& a n& nza nga ni, n& wa nd$ bili d& di ni. N&
mbĂš, a le âb$ k$ gĂ, wa fana gĂ âda a do tĂ &. Owin$ vĂ wa ny$ng$ a ny$ng$. Wuko bĂ,
nde a a wi naa zĂŁ.
Mulu a de wena, li ma $ fĂ $ n& li mulu k$la ni. N& kala zĂŁ a ma d& âb$ n$ wena. Fala
m$ gb& a nde, ma wia na, m$ fi a li we, n& k$a tĂ a ma hĂ kĂ yĂ kĂ ni ma mb$k$, s& n&
m$ gb&l& ma, n& ma h$ sĂ„, s& n& m$ gba zĂŁ a, n& m$ g$m$ a we gi a dĂȘ. Tabi wa do lĂŹ
li we, n& ma anga zĂ lĂ zĂ lĂ , n& wa fi a âd$ n&, n& k$a tĂ a ma h$p$ vĂ, n& tĂ a $ mbĂĂ
iko, s& n& m$ g$m$ a de.
Wa kala gbĂŁlĂŁ bĂ kĂĂ , n& wa fi âda kpal& k& wa n& mi ma ni, $ n& nzo, k$ni, nĂ dĂČ nĂ, dĂ
k$ kpal&n$ ma kĂłlĂł tabi ma âdĂĄngĂĄ ti nĂč g$. We k& bak$a a saâde âd$ li, n& kpal&n$ âda
m$ ma t$âb$ de wena.
dĂ lĂ dĂ lĂ dĂ lĂ dĂ lĂ p.38 :::: crapaud ordinaire (Bufo sp.).
a) M& a be saâde k& tĂ a ma sĂrĂkĂkĂ ni. KĂ a k& dati g& ma b$a, n& nyanga k& âdo g& ma
âb$ b$a. Gbali a ma so sula. A a saâde k& a nĂ n$ n&a g$, a bĂ„lĂ„ nzĂĄâdĂĄ nzĂĄâdĂĄ. A he m$
kpĂrĂrĂ kpĂrĂrĂ ni. A ko a kuli, s& n& a âbĂlĂ de. (m$ zĂ dĂčlĂ)
b) M& a sa'de k& l& z$ a na, a do ndi wena, we k& a $ do 'd$ li kolon$, tabi do nyanga
zu'bu, tabi ti ombulu te, tabi t& ti nguâdu d&l& t$a. A ny$ng$ wena a os&k&k& saâden$.
c) Dal&, m$ kpa a, nde a yu yu, n& li m$ sĂ, we k& di ni a gĂ 'do a, a t& ndaka a. NĂ a 'da
l& nga, l& 'bé tà a g$.
Wa fo kala zĂŁ dal&, n& wa e a go'do we. HĂŁ a kolo, n& wa gi a, wa sulu a do dambu.
N& wa fo a 'd$ dambui do'do, n& wa hĂŁ dambui ni hĂŁ be, n& a n$ t& z&l& katakpu.
OmbĂš win$ wa kala wa, n& wa a k$ gĂ nĂ k$y$n$ we ny$ng$ wa, n& wa gb& wa.
d) différentes espÚces de crapauds et de grenouilles :
Owan$ wa k& wa $ âd$ lĂŹ ni a :
ïżœ MbĂmbĂtĂ, mbĂtĂâbĂ : voir mbĂtĂâbĂ
ïżœ MĂ bĂ mbĂ , mĂ bĂmbĂ , mĂbĂ mbĂ , hà ö : voir mĂ bĂmbĂ
ïżœ KĂŹsĂlĂ : voir kĂŹsĂlĂ .
Owan$ k& wa ng$ nzĂą :
ïżœ ZĂ mbĂČlĂł : voir zĂ mbĂČlĂł
ïżœ NĂsĂgĂčbĂ : voir nĂsĂgĂčbĂ .
80
e) Timb : T&l& t& k& dĂ lĂ, mbĂmbĂtĂ, mĂ bĂmbĂ , do zÂŹmbĂČlĂ© wa gĂŁ do ma ni :
Wa sĂ„ ni wa kĂł dati a kĂșlĂŹkĂșlĂŹkĂșlĂŹkĂșlĂŹ. N& kuli wa ni ma d& y&k& y&k& n& t$mb$l$ ni. K$ fala wa n&
ko ia nde, n& wa z$ ng$ lĂŹ d& fala li wese, n& wa kĂł, n& wa kĂł, n& wa lĂĄ kulâ° d& di ni, n&
ma $ n& wese t& to d& t& n& fai, n& ma âbĂlĂ. Dati ngboo, ma âbĂlĂ do odul&odul&odul&odul&....
Fala ma $ na kuli mbĂmbĂtĂ, mab&mba tabi hĂąĂș k& wa ny$ng$ wa ny$ng$ ni nde, n&
odul& n& wa a tĂż, k$ fala m& ta âb$ a kuli dal&, zÂŹmbĂČlĂ tabi kis$la nde n& odul& n& ni
wa fila. S& n& odul&n$ ni wa y&ngg& ni gbĂĄĂĄ, n& dĂł wa ma kpĂlĂ.
N& nde dati n& nyanga wa k& dati g& ma hĂ b$a, k$ fala dĂ wa n& kpĂlĂ doâdo ni, n&
dala n& b$a k& âdo g& ma hĂ, n& a d& be dal&, kis$la, zambolo, mab&mba, hĂŁĂș tabi
mbĂmbĂtĂ deâde (zĂ dĂčlĂ).
dal& gbÂĄlĂdal& gbÂĄlĂdal& gbÂĄlĂdal& gbÂĄlĂ ou gbĂ dĂ lĂgbĂ dĂ lĂgbĂ dĂ lĂgbĂ dĂ lĂ (gbĂ sĂ sĂ âdĂš) : espĂšce de grande grenouille. a) Cath : M& a saâde kpo k& ndala tĂ a ma $ s&âd&k& s&âd&k& $ n& k& âda ngbongbo dal&n$
ni. Nyanga a do gbali a sÄ wia kà do dal&, n& nde m$ kpo a k& a gã wena $ n& tia wala
nzilo ni.
b) Zagb : LĂ kpĂĄ Ă wĂ©nÂĄ nĂ nzĂą tĂ mbĂșlĂș tĂš tÂĄbĂŹ âdĂ lĂŹ. WĂšlĂš kĂ nzĂą tĂ Ă vĂ ĂĄ tĂż, nĂ wĂšlĂš kĂ
âdĂ lĂŹ lĂ âdĂ Ă ĂĄ tĂż, nĂ tĂ ngĂâdĂ Ă ĂĄ fĂĂ
c) Cath : M& a dal& kpo wa kpĂĄ a dĂ dĂ g$. N& a âb$ a saâde k& Gale a d&a a ni g$, m& a
kifi wi tunum$ iko. Tua k& fala wele kpa a ia n& a fé, tabi a kpa gã z&l& k& na, a hà f&na
fio ni. Mi ïżœ g$, tabi a kĂł kua nde, wa kpa m& g& a zam$, mi zĂ t& m& âb$ a fala kpo g$,
n& mi zi zila iko.
dÂĄlĂtĂtĂš, dÂĄlĂâdĂnwÂĄdÂĄlĂtĂtĂš, dÂĄlĂâdĂnwÂĄdÂĄlĂtĂtĂš, dÂĄlĂâdĂnwÂĄdÂĄlĂtĂtĂš, dÂĄlĂâdĂnwÂĄ p.38 : rainette, vivant sur les feuilles prĂšs de lâeau.
a) A a dĂ lĂ, ombĂš t& wa $ n& t& t$l$ nwÂĄ ni, n& ombee n& t& wa $ a fĂlĂ tabi fĂĂ bĂtĂr$tĂĂ.
b) A $ fĂ ĂŹ t& te, tabi âdo ot$l$ nwĂĄnĂ. Ma k& wa sa li wa ni.
dĂčlĂ :dĂčlĂ :dĂčlĂ :dĂčlĂ : tĂȘtard, alevin de batracien.
a) MĂ ÂĄ ĂbĂ© dĂ lĂ (mbĂmbĂtĂ, mĂ bĂmbĂ ).
b) T&l& t& k& dĂčlĂ kifi do tĂ a, n& a h$ dalĂ. Dati gbĂ Ă a a dĂčlĂ, nde do goâdo a boe. A
y&ngg& nĂĂĂ, n& do goâdo a te, n& nyanga a m$ ng$ hĂ n&, n& wa sa li a na mbĂmbĂtĂ.
N& mbĂmbĂtĂ a t& y&ngg& âdo k$y$n$, n& g&$ do g&$ a h$ mĂ bĂmbĂ (zĂ mbĂČlĂł), ya ki
ni a m$ ng$ he m$ do ti w$k$s$n$ âd$ lĂŹn$. âDo n&, n& mĂ bĂmbĂ y&ngg& gbaa, n& tĂ a
nganda, n& wa sa li a na dĂ lĂ. N& a m$ ng$ y&ngg& wĂĄ ng$ nga nza t& ti ombulu te, s&
n& a le âb$ âd$ lĂŹ, n& a ko kuli a, n& a âbĂlĂ dĂčlĂ.
fĂ©lĂšfĂ©lĂšfĂ©lĂšfĂ©lĂš (mbĂnggâ°) : grand crocodile du Nil (Crocodilus niloticus).
a) Félé a sa'de lÏ. A $ n& bak$a ni, n& nde a si t& bak$a do tà &, we k& a dulu wena n&a
ng$ bak$a. Nu a dĂčlĂč âb$ wena, ma $ lĂŹngbĂŹzĂŹngbĂŹ. A 'ba nu a, n& ma dĂlĂ n& ge nde ni.
Gogo fĂ©lĂš ma kpula ngb& kpula, ma dĂlĂ ti ngb& dĂșlĂč. mbee gogo a ma kala (tingbi) d&
k$ nĂș a i, n& mbee n& kala d& nza. Zu a $ dudu âbĂnggĂlĂnggĂ$, n& gba li a do ng$ zĂ a.
Li a kĂČlĂČ wena, ma h$, n& ma sala ng$ nu a do'do. K$a tĂ a bina, tĂ a ma l$ iko. M$
kpo a k& ng$ngg$nz$ dĂ a ma $ n& nĂș scie ni, n& do a ma t$ nĂ nu dugbu ni. Li mulu a
ma $ fĂa ndĂ© ndĂ©.
b) A Ă âd$ lĂŹ k& ma âdu wena ni. A $ ti sÂĄlÂĄ tĂ, ti dÂĄnggÂĄ, t& zĆĄ lĂŹ ('du li), ti lĂčmbÂĄ, ti
kĂčnggĂșlĂș dĂnggĂĄ 'd$ gba li, 'd$ wili li. A ny$ng$ fai a k$y$n$. N& wa tĂ âb$ na, sab&l&
kpo kpo a y$'d$ kili ta. Li félÚ sà wena, fala a y&ngg& nza nga, k$ a sà do k& olo a ni g$,
tua k& a goe tĂ a goe (a gbili wala olo a).
c) A ko kuli a d& nza nga g& iko, n& a tulu k$a nwĂĄ d& ng$ n&. K$ fala k& saâde tabi wele
'be t& n&, n& ma he m$ hĂyĂ© hĂyĂ©. K$ a zele ma, n'a h$ we duzu ma. K$ a kpa wele tabi
saâde t& n& nde, n& a gb& a do ti. Kuti kuli k& a kĂł ni a wili n&.
81
d) M& a saâde wa ny$ng$ a ny$ng$. Wa nd$ bili a do kala zĂŁ z&mb&. A yulu nu a, n& bili ba
nu a ni ngboo. Wa nd$ 'b$ mbe wa do gĂŁli k& ma gĂŁ wena ni.
gbà t¥n¥gbà t¥n¥gbà t¥n¥gbà t¥n¥ : tortue géante
a) Cath : M& a tÂĄnÂĄ, n& nde a g± n&a ng$ ogele tanan$ vĂ.
b) A $ âd$ gÂł lĂŹ, be fua lĂŹn$ m$ kpĂĄ s& a g$, gÂł lĂŹ s& n& dĂȘ. A ny$ng$ wena a âbĂtĂ, do be
k$y$n$ k& wa $ sĂlĂlĂ ni. N& do tĂ„i, n& a h$ d& nza, n& a ny$ng$ olakan$.
c) Owi âd$ lin$, wa fana gĂ, n& a le k$ n&, s& n& wa ba a d& nza dĂȘ. Tabi wa nd$ bili olo a,
t& dolo olo a k& a y&ngg& do tÄ ni.
d) Wa gbĂ a ia, n& wa gba sanga a, n& wa ĂlĂ k$a âdo a, n& wa g$m$ saâde a, nde ma g±
wena. N& k$a âdo a, wa do ma, ma kolo, n& wa d& do inan$ âda wa. M$ d& mbĂ© t$a, n&
m$ fa k$a gbatana, n& m$ mba do gele inan$, n& m$ mi ti t$a âda m$. We k& a a saâde
k& wa kpa a dĂ dĂ g$, n& a nganda wena. Ni a t$a $ s& t& âb$ wena.
gb&l&gb&l&gb&l&gb&l& : espĂšce de varan ressemblant au varan de Nile mbÂĄlÂĄwÂĄlÂĄ.
a) A $ n& mb¥l¥w¥l¥. MbÚé n& wa $ fila, ne mbÚé n& wa $ tÄ. Fo dã t& wa bina, ma $
gĂ kĂ lĂ kĂ iko. Ndala t& wa ma $ kĂ tĂ kpĂ Ă nĂ t& f$l$ ni, ma $ ngĂ 'bĂĄlĂĄ ngĂ 'bĂĄlĂĄ, ma lĂ
g$. L&f& a ma sa sala b$a. Do a ma gĂŁ si gulu n&, n& s$ti n& ma $ fĂa. ZĂ a ma $ vilikindi.
b) Owa g& wa $ fĂlĂ wa $ k$ tĂ dole, n& owan$ wa $ tĂ„ wa $ ti kusuk$la. A so tukudu zĂ,
n& a $ ng$ n&. A ny$ng$ k$ali, laka. Wa nyĂngĂ kala zĂŁ a g$, tua we k$alin$.
kĂ âbĂlĂ kĂ âbĂlĂ kĂ âbĂlĂ kĂ âbĂlĂ p.38 : lĂ©zard Ă peau lisse (Mabuia sp. sp.).
a) M& a be saâde, a $ n& mbalawala ni, n& nde a g± bi g$, n& do a boe. TĂ a ma lĂ âdiko.
Ombe li âdo wa ma tĂż, n& ti nguâdu a ma fĂlĂ ngĂČĂČ ni, n& nde ombÚé n& t& wa vĂ $ n&
t& kĂłlĂł nwÂĄ ni.
b) Wa kpa wa t& falan$ vĂ, tabi ti w$k$s$n$, tabi zĂŁ bili, n& a y&ngg& âb$ wena t& ng$ t$a.
A $ ti gĂlĂ t$a tabi k$ kĂ. N& a ny$ng$ wena a obe s&k&k& saâden$.
kĂ âbĂlĂ lĂŹ kĂ âbĂlĂ lĂŹ kĂ âbĂlĂ lĂŹ kĂ âbĂlĂ lĂŹ p.38 : lĂ©zard vivant prĂšs de lâeau.
a) TĂ a ma gĂlĂ gĂlĂ gĂlĂ $ n& t& kp±s± ni. M$ kpa a, k$ li m$ sĂ g$, n& m$ lengge na nde,
& kpa kp±s±. Mbee n&, zu wa ma tÄ mbÏÏÏ $ n& li nza. N& mbee n& a do dã tà a boe, ma
g&z& tĂ„ n& mba do fĂa n&, n& nde a gĂŁ wena.
b) Wa kpa a fai t& âd$ lĂŹ, n& wa $ wena t& zĂŁ dĂgĂŹlĂ. A ny$ng$ âb$ obe s&k&k& saâden$.
kĂ âbĂlĂ ngĂ tĂ kĂ âbĂlĂ ngĂ tĂ kĂ âbĂlĂ ngĂ tĂ kĂ âbĂlĂ ngĂ tĂ (ou : kĂ âbĂlĂ gĂČ) p.38 : lĂ©zard des rochers.
a) Li âdo a ma y$ y$la, n& nde tĂ a ma $ na t& tĂlĂ nwÂĄ ni.
b) Wa kpa a wena t& li go tabi t& ng$ ta. A ny$ng$ obe s&k&k& saâden$ do oâbulu
ny$ng$m$.
kà då kà då kà då kà då p.37 : lézard agama commun, à peau rugueuse, au dos coloré de rouge ou de bleu
(Agama).
a) M& a saâde k& a $ n& kaâb&l& ni, n& nde a gĂŁ n&a ng$ kaâb&l&, n& tĂ a ma $ hĂ rkĂ kĂ ni. Li
âdo a ma $ n& t& kula nwÂĄ ni, n& si gulu do a ma $ a fĂlĂ tabi ĂĄ tĂż mbĂŹĂŹ ni. A $ li wese
wena.
b) Wa kpa a wena t& âda le, tabi t& zam$, n& a $ t& ngĂ te ngĂ. A ny$ng$ wena a os&k&k&
saâden$.
c) A ïżœ ti kĂ„ te wena. Fala k& a kĂ„ te ia, n& a z& zu a do te lĂgbĂł lĂgbĂł ni. Ma k& oben$ wa
ga do zuma na : âKĂ dĂĄ, mĂ zĂ zĂč mĂ dĂČ tĂš âdĂł (2), kĂ dĂĄ kĂ dĂĄ kĂ dĂĄ hĂĄrr!â
kĂ dĂĄâbÂĄlÂĄkĂ dĂĄâbÂĄlÂĄkĂ dĂĄâbÂĄlÂĄkĂ dĂĄâbÂĄlÂĄ (ou : ngĂČĂ©) p.37 : lĂ©zard gecko; ses doigts Ă ventouses, lui permettent de sâatta-
cher Ă des surfaces lisses (Gecko sp. sp.).
82
a) M& a kĂ dĂĄ, n& nde a g± wena. Li âdo a $ fĂlĂ , n& zĂŁ a g± wa. GbĂŁlĂŁ zu kĂ a ma g± wena,
n& nde tambala kĂ a ma $ sĂrĂkĂkĂ ni, do wala âda ma, ma k& a kĂ„ do oten$ dĂ dĂ ni.
kĂŹsĂlĂ kĂŹsĂlĂ kĂŹsĂlĂ kĂŹsĂlĂ p.38 : grenouille vivant dans lâeau.
a) M& a saâde, a $ n& mĂ bĂ mbĂ ni, n& nde mĂ bĂ mbĂ g„ n&a ng$ a. A bĂ„lĂ„, n& a te nyĂlĂ
wena $ n& m&t&l& nal& tabi m$l$. A he m$ âĂ Ărr Ărrâ.
b) Ng$ gili wa b$a : ïżœ Owan$ wa kpa wa âd$ lĂŹ. Owele wa ny$ng$ a ny$ng$. ïżœ Owan$ wa kpa wa $ fai t& âd$ lâ° kĂłlĂČ. TĂlĂ tĂ a ma la ngbĂ do k& âda kĂŹsĂlÂĄ bĂ sïżœ. Wa
kala ngba wa d& li âdo ngba wa b$a b$a b$a. N& nde t& wa ma yĂ yĂlĂ gbĂŹnĂnĂ gbĂŹnĂnĂ
ni. Ongbaka wa nyĂngĂ wa g$, wi a ombanza, s& n& wa ïżœ ti ny$ng$ a de. Wa sa li wa
na ângbĂ kĂșâ.
kĂČkĂČ kĂČkĂČ kĂČkĂČ kĂČkĂČ p.38 : tortue aquatique, vivant dans lâeau (Trionyx sp.).
a) M& a tana, n& nde a $ âd$ lĂŹ. Gbali a ma a fĂlĂ gĂzĂgĂzĂ ni. A gĂŁ la li ngele, wa fi a k$
sanggi, n& ma âbana bi sïżœ na a dunu ma âdiko. K$a âdo a ma tĂż, n& ti nguâdu a ma $ fĂĂ
vĂ yĂčĂč ni. Li âdo ma d& d$nd$ wena. Fala m$ e nyanga m$ ng$ a ia, n& m$ tili d$nd$ âdo
a do ti iko.
b) A dĂš tana wena. Fala m$ kpa a ia, n& nde m$ kpĂĄ âdĂŁ m$ tabi nĂ z&l& m$k$la g$.
kp±s± kp±s± kp±s± kp±s± p.38 : lézard vivant sous terre, dans des tas de débris etc.; son coup de griffes est
trĂšs venimeux (Lygosoma sp.).
a) M& a saâde a $ n& kĂ âbĂlĂ ni, n& nde a gĂŁ n&a ng$ kaâbĂlĂ, gĂŁ Ă wĂ©nÂĄ $ n& nu kĂ be
nz$ be ni.
b) Wa kpa a wena do âdo le tabi zam$, n& a $ fai k$ dâą Ă . Dâą Ă ma do holo d&l& wena, a
kpe nu ma fai do gbĂ kĂčtĂ (yÂĄtĂČ), ma d& gĂlĂ gĂlĂ gĂlĂ. A ny$ng$ wena a okĂčnzĂ©lĂ© do
odĂł tĂš, do oâbua, tabi om$ k& ma mb$k$ ni.
c) A a âdĂŁ saâde, tua k& a gb& wele gb&a. Fala a kpa m$, kĂ nĂș mĂ mĂĄ $ tĂ mĂ nde, n& a
anga m$ do ĂlĂ kĂ a, n& ma ndo ba m$. K$ fala k& wa wĂlĂ m$ ĂĄ ngÂĄ g$, n& m$ fe
âdiko. K$ fala k& fo nĂș m$ tĂ m$ bina nde, n& a dĂ s& mĂ do m$ g$. Kpasa win$ wa tĂ
zĂ na, a ny$ng$ m$ k$ a kĂĄ m$ lĂ gbĂĄ wese dati hĂŁ m$, n& m$ fe, k$ nĂ g$, k$ m$ a
m$ ka m$ li wese ta âb$ datĂ hĂŁ a, n& a fe.
d) M& saâde gbal&. Fala kpa a nganda wena, m$ kpa a nde m& a gbalĂ. Wa nyĂngĂ a
g$, fala k& wa gb& a ia, n& wa gÂĄlÂł Ă k& zĂŁ wala, n& wa e ta ng$, n& a mbulu.
mĂ bĂmbĂ mĂ bĂmbĂ mĂ bĂmbĂ mĂ bĂmbĂ (ou : mĂ bĂ mbĂ , mĂbĂ mbĂ , mbĂtĂâbĂ, hà ö, mĂ hö) (voir aussi dĂ lĂ): grenouille
aquatique. a) MĂ bĂmbĂ m& a saâde a $ n& zÂŹmbĂČlĂł ni, n& nde a a gÂź. Fo do goâdo a bina, n& li âdo a
bi sïżœ a tĂ„, n& ti nguâdu a ma fila yoo ni, n& li gbili tĂ a ma âbĂlĂ ngĂšlĂ©lĂ© ngĂšlĂ©lĂ© ni. A he
m$ na âhĂ hĂŒ hĂ hĂŒ, hà ö hà ö â, ma k& wa sa li a nĂ nâ°.
b) A $ âd$ lĂŹ. A kĂł kuli a n& ma d& y&k& y&k& n& kuli dal& ni, âdo n&, n& kuli Ă gbĂĄĂĄ n& ma
âbĂlĂ do ïżœ tĂ & iko. K$ fala ma âbĂlĂ gbĂ Ă ni n& ma âbĂlĂ sĂ„ a odĂčlĂ, s& n& âdo n& dĂ wa
ma kpĂlĂ n& nyanga wa hĂ de. N& nde odĂčlĂ n& ni m& otĂ„ wan$ g&, tua k& fele dĂčlĂn$
m& a odal&. Owele wa ny$ng$ mĂ bĂmbĂ ny$ng$, a unu $ n& k$y$ ni.
c) Fala wuko a do zĂŁ, k$ a ny$ng$ a, k$ fala a n& kĂ” n&, n& nde t& be ma de wena, n& li
ngĂšlĂ© tĂ a ma âbili ngĂ©nggĂšlĂ©lĂ© ni. Ma be we tĂ na, mĂ bĂ mbĂ a âdafa be âdafa.
mĂlĂŹ mĂlĂŹ mĂlĂŹ mĂlĂŹ : monstre aquatique lĂ©gendaire.
a) MĂlĂŹ a a gba sĂ sa'de. A a sa'de âd$ lĂŹ. A gĂŁ wena. Gbali a kponga d& ng$ zĂ a. M$ z$
gbali a, n& t& m$ d& gĂ d&a. 'Do a $ n& kolonggo ni, n& tĂ a $ n& tĂmbĂlĂ ni, n& 'baka a
$ và là kpà ngbà ni. Fala a ba wi, n'a l$mb$ a do tà a sÄ, ya lÏ ma 'b$ tà a g$.
83
b) Fala $i 'da a : A 'donggo kĂ t& ti digili 'd$ li, si âbiti gba soe. N& m& ni a zĂŁ kĂ, n'a
wunggulu ma, n& ma la gbaa. K$ a zĂŁ kĂ& ni, n& ma ny&l&, n& ma sasala b$a. Mbe fala
li n& a fala dungi 'da a, n& mbe kĂ& ma &ngg& si fala gale, m& a fala $ n&.
c) Golo a : Dati a zumu nu ma d& nĂč, s& n& a do nu ma ng$ de. Fala ni ma k$la do ng$
ndĂ lĂĄ nĂči da dĂ. Fala gĂ ma ba a, n'a l& li âdo a do nĂči, n& wese m$ ng$ a tĂ a. Mbe
fala kpo, n'a kĂ we $ li wese t& ng$ k&nz& nu li, n'a 'ba nu a h±kp³å, n& kakaâb&n$ wa
le d& k$ nu a sĂ„, n'a kpe nu a d& ng$ wa ngbĂ âbĂș, n'a gulu wa. Do a $ n& bila. K$ fala a
n& ba wi, n'a so lĂŹ do gba gb&l& do a ni wau, n'a a li m$, s& n& a ba m$ de. A n& ba wi,
n& dati, m$ z$ tĂ„ k$y$n$ âdo a n& ge nde ni. D& 'do wa ni, k$y$ li n& a ngbi. A dolo hi
win$, a $ d& ng$ hi wi, ya wi la zĂŁa, n& m$li t&, n'a ba a, n& a bĂlĂ a bĂlĂ. N& wa na m$li
ÂŹ bĂlĂ a bĂlĂ.
mbÂĄlÂĄwÂĄlÂĄmbÂĄlÂĄwÂĄlÂĄmbÂĄlÂĄwÂĄlÂĄmbÂĄlÂĄwÂĄlÂĄ p.38 : varan du Nil, rayĂ© de noir sur jaune verdĂątre (Varanus niloticus). a) M& a saâde k& a $ n& bĂ kĂĂ ni, n& nde bak$a gĂŁ n&a ng$ a. DĂ a ma dulu wena. A
ngĂ lĂ g$, n& nde w$l$ t& a ma be sïżœ a du, n& tĂ a ma lĂ g$, ma $ hĂ rĂ kĂ . Do goâdo a
ma $ fĂ tĂ âbĂ lĂ , ma a âbĂ tĂ , n& ngĂngĂnzĂ dĂ a boe. Fo zala a bina, a zĂ©lĂ© mĂ gĂ. M$
gb& a k$ m$ d& kolo a, n& nde a unu kula kĂyĂ. A ïżœ ti yĂč yĂč wena. A z& wele dĂČ dĂ a
z&a. A z& m$ ia, n& ma âbili m$ $ n& k& wa âbili m$ do be k$ya ni.
b) Wa kpa a wena do ti k$la, tabi zĂŁ bili âbete, tabi nu lĂŹ ng$ nga nzĂą, n& a $ fai ng$ te $
n& kada ni. A do t$a mĂ a bina. A ny$ng$ wena a ondĂ âbĂ , do gele obe saâden$ $ n&
ok$an$ do zulan$ k& wa $ do ng$ te ni.
c) Wa gb& a do bili, wa nd$ do dolo a ni. Wa gb& a, n& wa ĂlĂ ndĂ lĂĄ a, n& wa d& do âdĂ.
Fala k& wele a ny$ng$ a s$& g&, tabi a heâde âdĂ k& wa d&a do ndĂ lĂĄ a ni, k$ fala a kĂ„
do dĂ mĂ wele nde, n& dĂ& ni ma g$n$ s& do ti.
d) A a nĂĄwĂlĂ saâde, wuko ny$ng$ Ă g$. N& nde s$& g& owukon$ wa ny$ng$ a ny$ng$.
Wa z$ a $ n& sĂ saâde. A ba bili mĂ mĂ k$ a t& fĂš g$, k$ mĂ hĂ we gb& a, k$ m$ d&
zïżœ g$, n& a fĂŒ m$ do do a hĂ Ă fala kpo n& m$ kpa dani.
mbĂmbĂtĂmbĂmbĂtĂmbĂmbĂtĂmbĂmbĂtĂ : grenouille de couleur foncĂ©e Ă pattes largement palmĂ©es, vivant dans lâeau,
comestible (Xenopus sp.).
a) M& a saâde a n&a we $ n& mĂ bĂ mbĂ ni, n& nde a g± be g$, n& a $ bi sïżœ a tĂ„. MĂ bĂmbĂ
gĂŁ âb$ lĂĄ ng$ mbĂmbĂtĂ.
b) Wa kpĂĄ mbĂmbĂtĂ wena âd$ lĂŹ k& ma fĂł ngboo n& nd$n$ ni. A kĂł âb$ kuli a nĂ kpo k&
mĂ bĂmbĂ ni. N& ma $ fai n& ma âbĂlĂ dati a odul&, s& n& âdo n& dĂ wa ma kpĂlĂ, n&
nyanga wa hĂ n& wa kifi mbĂmbĂtĂ de.
c) Owele wa nyĂngĂ mbĂmbĂtĂ nyĂngĂ, n& nde a d& n$ wena. Wa ïżœ ti le gĂ wena. M$ gi
a, n& n$ tĂ a ma h$ wena, k$ m$ ba fili do nĂ mĂą, n& oâdangba wa g$n$ m$. We
ny$ng$ wa do dia n&, ma wia na, m$ gi a, k$ a mb$k$, n& m$ fo a âd$ lâ° ni doâdo, n& m$
sĂ li fanza, n& m$ Ă© a ng$ we, k$ a n$m$, s& n& m$ ïżœ ti ny$ng$ a de.
mbĂtĂâbĂ mbĂtĂâbĂ mbĂtĂâbĂ mbĂtĂâbĂ : voir mĂ bĂmbĂ (voir aussi dĂ lĂ).
mbĂnggĂŹmbĂnggĂŹmbĂnggĂŹmbĂnggĂŹ : voir fĂ©lĂš.
84
nĂsĂgĂčbĂ nĂsĂgĂčbĂ nĂsĂgĂčbĂ nĂsĂgĂčbĂ (voir aussi dĂ lĂ): petit animal comme un crapaud.
a) Wa a saâde $ na okĂŹsĂlĂ ni, ĂĄ g± bĂ© gĂ, nĂ Ă Ă fĂlĂ ngĂČĂČ,, n& fo dĂŁ t& wa bina. NyĂĄngĂĄ
wĂ nĂÂĄ ngĂ nyĂĄngĂĄ dĂ lĂ. A nĂsĂ gbĂĄĂĄ, nĂ Ă bĂŒlĂŒ nyĂlĂ wĂ©nÂĄ Ă nĂ da m&t&l& m$l$ tabi
gazala, sĂ nĂ Ă zĆĄ nĂč dĂȘ. Fala a n& bĂ„lĂ„ n&, n& lĂŹ ma kpĂŁ goâdo a nzĂ vĂ.
b) Wa $ fai do ti guban$ k& owukon$ wa wĂ g$& ni, t& he do m$. Ma k& wa ia li wa na
n$s$guba g& a ni. Do fala sab&l&, n& wa usu t& wa, k$ fala ndo nyanga z$l$ li kolo, n&
wa h$. Hia m$ nu wa ma si tĂ & do k& âda okĂŹsĂlÂĄn$.
c) Wele wĂš t& ny$ng$ wa g$.
ngĂ âbĂ lĂ ngĂ âbĂ lĂ ngĂ âbĂ lĂ ngĂ âbĂ lĂ : : : : crocodile Ă long museau (Crocodilus cataphractus).
M& a saâde âd$ lĂŹ, a dulu wena, n& tĂ a $ kaâbala kaâbala, a gb& wele gb&a.
ngĂčkĂč ngĂčkĂč ngĂčkĂč ngĂčkĂč (voir aussi dĂ lĂ) : petite grenouille vivant sous terre (Hemisus sp.).
ngbŸlĂšngbŸlĂšngbŸlĂšngbŸlĂš (bĂ kĂĂ ?) : caĂŻman.
a) NgbŸlĂš a a sa'de 'd$ lĂŹ. A $ n& fĂ©lĂš ni, n& nde a dĂčlĂč nĂ fele g$.
b) A yĂnggĂ do gbo gba wese fĂ fĂ g$. Wa ny$ng$ a ny$ng$. Wa le gĂ, n& ma ba wa.
nzĂnggĂșnzĂnggĂșnzĂnggĂșnzĂnggĂș : animal semblable Ă un crapaud, qui vit prĂšs des sources, non comestible.
MĂ ÂĄ bĂ© sĂ âdĂš, Ă ÂĄ nĂș kpĂĄla ĂdĂ lĂ; wĂ kpĂĄ Ă fĂ ĂŹ tĂ nĂș âdĂš, nĂ Ă hĂ mĂ ngĂ ndĂ wĂ©nÂĄ. WĂ©lÂŒ
nyĂngĂ Ă gĂ.
sĂnyĂsĂnyĂsĂnyĂsĂnyĂ (voir aussi dĂ lĂ) :::: petit crapaud ou grenouille aquatique. a) A $ n& zĂmbĂlĂ ni, n& nde a g± be g$. Fo dĂŁ tĂ a bina.
b) Fala m$ z$ a, n& kili ba m$ iko. Wa nyĂngĂ a g$.
tÂĄnÂĄ :tÂĄnÂĄ :tÂĄnÂĄ :tÂĄnÂĄ : tortue (Cynyxis sp. sp.).
a) TÂĄnÂĄ a do k$a 'do a boe. Ng$ 'do a ma kusu d& ng$, ma $ kĂșkpĂĄĂĄ (sĂčnggĂč'dĂčnggĂču),
ma nganda kpâą kpâą $ n& kpangba ni. Mulu a ma &f& liĂ$. DĂ tana bina, ya mĂ t& li go'do
a ni, li ma a ndĂbâ°ÂĄ : ma Ă nĂč g$, ma yolo d& ng$ 'bĂ©'dĂš'dĂ©, ma Ă„lĂ„ 'danga n& ge nde
ni. (ma $ 'b$ n& 'd$ wukon$). A 'b$m$ wi do fala ni 'b$ma. A âb$m$ zu kĂ m$, n& ma
wia t& âbili n&.
b) We kpa a ma nganda wena. wa kpa wa wena do âda fala h$a âbua, z&k& âda kusi. M$
m$ ng$ y&ngg& zam$, k$ gale mĂ zam$ Ă t& m$ wena g$, ya m$ kpĂĄ a g$. G&n& k$ a $
d& k& zĂŁ nyanga m$ g&, n& nde m$ zĂ a g$. We duzu k& tĂ a wia kĂ do nwĂĄn$ yerr. K$
gale, k& m$ y&ngg& zam$, n& m$ do gb& sa'de de wena ni, ma $ t& m$, s& n& m$ kpa
tana de. Tana ba bili zagba ba. Owin$ vĂ wa ny$ng$ a ny$ng$.
Fala k& m$ bĂĄ tana ia, n& m$ Ă© tĂš nĂș a, n& m$ e goâdo a, n& m$ h&nz& a do nga f&l&, k&
ma wĂš t& g$n$ n& g$. N& m$ dĂŁ we, n& ma ny& nganda, n& m$ fi a li n&, n& k$a tĂ a
b&l&, s& n$ m$ gba sanga a, s& n& m$ âd$ a k$ k$a n& de. Tabi m$ e lĂŹ li we, k$ ma anga
zĂ lĂ zĂ lĂ , n& m$ fi a âd$ n&. N& ma nĂlĂ fai, k$ fala k& k$a tĂ a ma mangga h±„, n& m$ e
nĂč. Ma gĂ, n& m$ gba sanga a, n& m$ fo a k$ k$a n&, n& m$ g$m$ saâde a $ n& k& wa
g$m$ do k$la ni, s& n& m$ gi a de.
c) Tana a ko kuli, kuli a $ fĂa, ya a âbĂlĂ ma âbĂlĂ g$. Ben$ wa âbĂlĂ do kpo t& wa iko. Wa
n& h$ n&, n& wa &f& nyanga wa do kĂ wa do zĂŁ kuli, n& k$a kuli ni ma g$n$ sanga t&
ngb& b$a, mbe 'bana d& li 'do a, n& mbe 'bana d& ti ngu'du a.
Oben$ ni wa yĂnggĂ do naa wa fala n& kpo g$, wa y&ngg& t& m& zu wa kpo. Ya m& ni
ben$ wa yĂ ti ny$ng$m$ olo nu naa wa ni g$. Ma k& wa na : âLi m$ sĂa nĂ li be tana
ni!â
Tana h$, n'a ga m$ na : su.. su.. K$ m$ n& ka m$, n'a gb&s& lĂmĂ lĂmĂ d& nĂč (a si d&
nĂč g&$, m$ zĂ a g$).
d) Mbe ton$ owin$ wa d& do k$a tana ni ma kĂ :
85
ïżœ Wa d& k$a a do kembe.
ïżœ Wa fi 'b$ ma ngbala g&l& ben$, we duzu z&l& m$k$la.
ïżœ Oyaa l& wa e zi k$a tana go'do yĂ nggÂĄ dati k& na wa a k$ni k$ n&, s& n& k$ni ma Ă©
dĂ g$ de. Wa d& ni, we k& tana a a sa'de kpo a nganda wena, n& a nĂ nĂč wena. K$
m$ mbĂĄ a do k$ni ia, n& k$ni ma $ t& m& 'b$ n& k$a tana ni. G&n& k$ m$ kĂĄlĂĄ ia, n&
nde ma tĂngbĂ g$. M$ kala, ya ma $ ngĂ© ngĂ© ngĂ© ngĂ©, ya ma tĂlĂ g$. Mbe n& wa mba
do k$a kpĂŁ, do ngazu, we k& m&n$ ni ma nganda t& 'b$ wena.
ïżœ Timb : Wa d$ k$a tana, n& wa nd$ do bĂlĂ gbĂ kĂ mbĂș. We k& ma unu wena. M$ e li
bili ia, k$ ma unu gbakambu, n& a t& we n&. N& nde tolo nyĂngĂ ma g$, a ny$ng$, n&
a ba z&l&, n& a fe.
Ng$ gili otana ma k& :
ïżœ tĂĄnĂĄ sĂ lÂĄ ou tĂĄnĂĄ lĂŹ : tortue vivant prĂšs de lâeau.
a) A g± be g$, n& nde a gĂŁ m& g& n&a ng$ tĂĄnĂĄk„lâ°.
b) Wa kpa a wena nu lĂŹ. Wi kpa wa wena a wi yali &ngga. Fala m$ kpa a ia, n& nde
m$ kpĂĄ s& âdĂŁ m$ g$.
c) Wa nyĂngĂ a g$.
ïżœ GbĂ tÂĄnÂĄ : m& a wele k& l& tĂ s$ we âda a. Mbe wa kpa a âd$ lĂŹ, n& mbe l& kpa ng$ nza.
ïżœ Tana kĂČ tabi kĂČkĂČ : M& mbe ng$ gili tana k& wa $ 'd$ lĂŹ.
ïżœ tĂĄnĂĄk„lâą : a) A g± $ n& koko g$, a gĂŁ âbana sanga, n& nde gbali a fĂšlĂš âb$ wena.
b) A $ âb$ âd$ li, n& a ny$ng$ wena a âbĂtĂ do dĂlĂ.
c) Fala m$ n& âd$ lĂŹ, k$ m$ kpa tanak„lâ°, k$ m$ ïżœ na Ă ĂĄ ni nde, ma wia na, m$ o
gbali a b$a n&. K$ nĂ g$, n& m$ kpa s& z&l& m$k$la. G&n& k$ n& n&a zam$, k$ n&
zu n& a dĂlĂ nde, ma wia na, m$ o li a, k$ nĂ g$, n& n& vĂ n& kpa s& z&l& m$k$la.
y¥nggÚlé y¥nggÚlé y¥nggÚlé y¥nggÚlé p.37 : espÚce de lézard (agama sp.).
zĂ mbĂČlĂł zĂ mbĂČlĂł zĂ mbĂČlĂł zĂ mbĂČlĂł (ou : zĂmbĂČlĂ) (voir aussi dĂ lĂ) : grenouille ordinaire Ă longues pattes (Rana sp.).
a) Timb : M& a kpo nu f&l& âda dal&. M$ kpo a k& zĂ mbĂČlĂł n&a we $ n& mĂ bĂmbĂ nâ°. Mba
g$, ka goâdo a bina, goâdo a tĂf&& nĂ kpo goâdo mĂ bĂmbĂ ni. N& nde li ngele nyanga a
dulu wena, n& tĂ a fĂ kayuu ni. N& yolo t& zu a we la d& âdo a, bi tĂ„ m$ yĂlĂ lïżœyĂ$ ni. Wa
kala ngba wa d& li âdo ngba wa b$a b$a b$a. Ombe win$ wa sa âb$ li a na âkĂŹsĂlĂ âd$ lĂŹ
kĂłlĂČâ.
b) Wa Ă wena âd$ lĂŹ kolo. Wa ko âb$ kuli wa, n& ma d& yĂkĂ yĂkĂ âb$ nĂ kuli odal&n$ ni. N&
dati n& vĂ ma a odul&, s& n& wa kpĂlĂ dĂł wa n& nyanga wa hĂ, k$ wa d& zĂ mbĂČlĂł de.
c) Ombe win$ wa nyĂngĂ wa nyĂngĂ, n& nde owin$ vĂ g$. Wi a ombanza, s& n& wa ïżœ ti
ny$ng$ a de. Wa sa li wa na ângbĂ kĂșâ.
zĂČ zĂČ zĂČ zĂČ p.38 : camĂ©lĂ©on (Chameleon sp. sp.).
a) Cath : Zo a $ n& kĂ âbĂlĂ ni, n& nde a la ngba a do kĂ âbĂlĂ, we k& do a ma da si ng$, n&
ma ka kasa. DĂŁ tĂ a ma kĂfĂ wĂ©nÂĄ : mbĂš, n& a Ă fĂĂ kpĂčĂč $ n& bĂ„ ni, n& mbĂš, n& a $ fĂlĂ
kÂłlÂłlÂł, n& mbĂš, n& a $ tĂż mbĂŹĂŹ, nĂ mbĂš, n& $ n& tĂlĂ nwÂĄ, n& mbĂš, n& a $ fĂlĂ yÚÚ, nĂ do
nĂ. Ma k& wa tĂ na : âM$ kĂfĂ t& m$ $ n& zĂČ ni!â
b) Wa $ wena li zĂ dĂČ zĂŁ vĂșâdĂ . We kpa a ma nganda wena. M$ kpĂĄ a ia, ya m$ kpa
gbal&. M$ kpa a, ya a yĂș g$, n& a m$ ng$ soko m$ iko. M$ ĂfĂ te hĂŁ a, n& a kĂ„ ng$ n&.
c) Wa nyĂngĂ a g$. Okpasa win$ wa d& zi a do ina kifi âda wa.
86
Les poissonsLes poissonsLes poissonsLes poissons
Ă ngĂ wĂ yÂĄĂ ngĂ wĂ yÂĄĂ ngĂ wĂ yÂĄĂ ngĂ wĂ yÂĄ : voir lĂ.
bĂ bĂ bĂ bĂ bĂ bĂ bĂ bĂ (gbĂÂŒ) : poisson de la famille des Bagrides Chrysichthus sp.
a) M& a gĂŁ k$y$, tĂ a vĂ ma l$ âdiko, n& nde ndala tĂ a ma mbĂ âdĂĄ mbĂ âdĂĄ ni, nĂ nguâdu a
ma ma a fĂa. GĂ nggĂĄ Ă ma tal&. Mbe kpo ma si âdo g&l& a, n& mbe b$a ma si gulu zala
a b$a n&. Giti gulu zala wa wele âboro âboro $ n& k& a o gbĂŁlĂŁ ni.
b) Wa kpa a wena t& âd$ gĂŁ lĂŹ, n& a ny$ng$ wena a âbĂtĂ, do mbulu nwĂĄn$ t& âd$ lĂŹ ni, do
okusi, do ngba a k$y$n$.
c) A $ fai k$ kĂ k& wa âdonggo ma. N& nde a Ă k$ kĂ zu a kpo âdiko g$, wa $ zu wa d&l&
wena. Fala k& m$ kpa nu kĂ wa nde, n& m$ zĂŁ ma, n& m$ wia we gb& wa h$ ng$ âbu
ng$ n& tĂ n& tabi âbu wa b$a. Wa ny$ng$ mulu a do dĂ goâdo a, we k& zu a ma do
mulu bina. N& nde wi naa zĂŁ nyĂngĂ a g$. A ny$ng$ a ia, n& be n& a he s& na bĂ”r bĂ”r
bÔr n& m& k$y& ni he m$ ni.
bĂĄnggÂŒlÂŒnÂĄbĂĄnggÂŒlÂŒnÂĄbĂĄnggÂŒlÂŒnÂĄbĂĄnggÂŒlÂŒnÂĄ (kĂyĂ pĂdĂșlâ°) : espĂšce de poisson volant.
a) Cath : M& a k$y$, a $ n& kpĂ kĂĄlĂ ni, k$a tĂ a ma $ fĂ. N& nde sala âbaka a boe. Fala k&
wa gala lĂŹ ti a, n& a tata sala âbaka a, n& a bĂ„lĂ„ pĂčrrr, n& a te âd$ âdu lĂŹ, n& a la. Li a sĂ
wena.
b) A y&ngg& wena do kpakalan$, n& a $ âb$ d& kpo fala k& okpakalan$ wa $ n& ni, ti k$a
nwĂĄnĂ nu ngbaka lĂŹ.
c) A ba gĂ lâą g$, wa gala lĂŹ, s& n& wa gb& a de. Wa n& gi a, n& wa gb&l& k$a tĂ a, n& wa gi
a $ n& gele k$y$n$ ni. A dĂ mulu wena n&a ng$ kpakala, fo gbĂŁlĂŁ tĂ a ngboo bina, a dĂ
âb$ n$ wena.
bĂbĂlĂbĂbĂlĂbĂbĂlĂbĂbĂlĂ (kĂtĂlĂ, gbÂŹmĂ kĂł) : petit poisson de la famille des Anabatidae (Anabas sp.).
a) Kuta : M& a hĂŁsĂŁ k$y$ k& a a be sïżœi iko. T&l& tĂ a $ n& kpĂ kĂĄlĂ ni, n& nde a gÂł vĂ $ n&
kpakala g$, a gĂŁ âbana sanga iko. K$a tĂ a boe, ma $ hĂ rkĂ kĂ Ă , n& ma g& g&za $ tĂ„ do
fila n&. N& ngĂngĂnzĂ âdo a ma vĂ do tĂ.
b) A $ wena t& li gbĂ gb„ lĂŹ âdiko, n& wa kpa a wena t& ti ok$a nwĂĄn$ âd$ li, tabi ti gĂș lâ°nĂ
k& ma d& k& zĂŁ nu lĂŹ ni. A ny$ng$ wena a âbĂtĂ, tabi okusi, tabi ombulu nwĂĄnĂ âd$ lĂŹ ni.
c) Owele wa lĂ©nggĂ© do a wena wena k$ gala lĂŹ tabi da gĂ lâą g$, we k& m& a k$y$ k& a do dâą
bina. Dia ny$ng$ a ili do t$l$ n&, we k& m& a k$y$ a ĂfĂ ngboo g$, a $ sĂ kpĂ tĂ kpĂ Ă $
n& saâda te ni. MbĂš n& wi gala lĂŹ tĂ na : âĂ kpĂ kĂyĂ g$, Ă kpÂĄ bĂbĂlĂ ikoâ. G&n& k$
na m& ni, sako li bĂbĂlĂ dĂlĂ wena, we k& wa d$ wena.
bĂ©tĂšndÂŒ, yĂČndĂł bĂ©tĂšndÂŒ, yĂČndĂł bĂ©tĂšndÂŒ, yĂČndĂł bĂ©tĂšndÂŒ, yĂČndĂł : grand poisson des riviĂšres comme la BĂ nggÂĄ, SĂĂ ou âDĂčĂ .
a) Kuta : M& a gba gb&l& k$y$, a $ n& zĂŁ kĂ wi, n& a wia we la m&tr& kpo. 'Bala tĂ a boe,
ma p&s& $ n& gbĂŁlĂŁ mbili ni, ma $ fĂ âbĂĄlĂĄ fĂ âbĂĄlĂĄ. A $ tĂż. A do n$ tĂ a wena.
b) A $ wena t& âd$ gĂŁ lĂŹ, $ n& BĂ nggÂĄ, do SĂĂ , do âDĂčĂ .
c) Tak$ wele a gb& a do y$k$ tabi galïżœ, n& nde wi ni a bi s& a do nganda, s& n& a fe de. Do
fala k& wele a gb& a, n& a dĂŁ we ti gulu, n& nde ma wĂš do bĂ© bĂȘ sïżœ g$, tua k& a do n$
tĂ a wena. K$ fala k& bĂ© n& we dĂŁ we, k$ a dĂ zĆž g$, n& n$& wia we kpĂlĂ tĂ a. Owin$
vĂ wa ny$ng$ a iko. Tati a ombĂ© gazan$ wa nyĂngĂ a g$, we k& a mbĂkĂ wena, k$ wa
ny$ng$ a, n& wa kpa s& z&l& gaza, z&l& ngb&l&, nĂ dĂČ nĂ.
bĂŹwĂšbĂŹwĂšbĂŹwĂšbĂŹwĂš : voir lĂ.
âbĂĂĄkĂyĂâbĂĂĄkĂyĂâbĂĂĄkĂyĂâbĂĂĄkĂyĂ (ou : âbĂĂĄnĂ , nĂ , nĂkĂyĂ, tĂŒnĂșkĂyĂ, mbĂnggĂ*) : Tetrodon sp. (voir aussi ânĂ â).
a) M& a k$y$ k& tĂ a vĂ ma lĂ âdiko, fo tĂ tĂ a bina. A gĂŁ fai, n& a $ n& nĂkĂyĂ ni, âda du t&
wa $ n& âbu cm b$a, n& mbe n& wa $ be dĂ. âDa p&s& li wa ni ma $ n& cm âbu. M& a
87
k$y$ k& a d& n$ wena, n& nde a mb$k$ wena. K$ wa gĂ a, nde âdĂ kala mb$k$ a g$. Fala
m$ ba a d& kĂ m$, k$ m$ âbala a nganda wena, n& a fe âdiko. Nu wa dulu wena.
b) A k$y$ a $ k$ kĂ, do ti osala tĂ, tabi ti ogbĂ zĂ lĂ . N& a ny$ng$ wena a âbĂtĂ, do mbulu
k$a nwÂĄ, tabi okusi, tabi lĂÂł osala tĂn$ ni.
c) We gb& wa, wa gala li gĂĄlĂ , tabi wa a gĂ, s& n& wa le de, we k& wa bĂĄ gĂ lâą g$. M$ m$
ng$ gala lĂŹ gbaa k$ wa gbini d& ti m$ ia, n& m$ t& zĂ âb$ nu m$ g$, ni g$ n& wa bindi
âbĂtĂ vĂ, ya m$ kpĂĄ âb$ wa g$. Owin$ vĂ wa ny$ng$ a ny$ng$. N& owi z&l& gĂș lâ°n$ waa
nyĂngĂ wa g$, we k& wa mbĂkĂ wena. N& nde wa vĂ, wa ĂfĂ k$y$ wena.
d) Wa do ng$ gili wa d$ wena :
ïżœ âbĂĂĄkĂyĂ : wÂŒ kĂ ÂŹ mĂkĂ wĂ©nÂĄ.
ïżœ âbĂĂĄnĂ ou nĂ : wÂŒ kĂ wĂ yĂnggĂ dĂlĂ wĂ©nÂĄ.
ïżœ mbĂnggĂ* : mĂ ÂĄ nĂș lĂŹngĂĄlĂ .
ïżœ zĂlĂ (mÂĄlÂŒ zĂlĂ) : nĂș a ma dĂčdĂ âbĂkĂĂ ni, n& nde a a gĂŁ, n& tĂ a ma tĂż.
ïżœ kĂŹlĂŹngbĂnĂ : a a gĂŁ, n& nde nu a ma d& d$ wena, ma $ mbĂčtĂčlĂčtĂčĂč, n& tĂ a ma tĂ«
ngboo g$, ma $ kpĂșyĂĂ.
ïżœ nĂkĂyĂ nĂșĂ gb„ (bĂ© kĂŹlĂŹngbĂnĂ): Guathonemus (elephas) : nu a ma dĂčdĂ nzĂngbĂ ni,
n& nde a g± be g$. A $ n& gbãlã zu kà wi g&, n& a $ be kili.
ïżœ mĂ lĂš : zu a $ kĂČtĂČfĂČlĂČ ni, n& nde tĂ ma a fĂĂ , ma lĂ âbĂ lĂ âbĂ Ă . M$ hu a hu, n& m$
ny$ng$ do gbãlã zu a sÄ.
dĂ nggĂĄdĂ nggĂĄdĂ nggĂĄdĂ nggĂĄ : petit poisson de la famille des Claridae.
a) Kuta : Dangga m& a k$y$, a $ n& gbĂŁlĂŁ zu k$ wi g& iko, n& nde a $ dudu $ n& gĂ t$l$
nwÂĄ ni. TĂ a a fila ngĂČĂČ. Zu a wia k$ do zu gĂ, n& âda w$l$ tĂ a $ n& olo li âbu cm nal&.
b) A $ wena k$ âbĂtĂ, t& ti ngĂ tĂ , do ti lĂčmbĂĄ. Wa Ă ti kĂčkĂč g$.
c) We gb& a, n& wa gu gĂ, n& wa le k$ n&, tabi wa gala lĂŹ, tabi wa da a do gĂ lâą. Wa gb& a
ia, n& wa sĂ a nu fanza. N& nde wa sĂ a $ n& gele ok$y$ iko g$, wa kasa a, s& n& wa sĂ
a de. Tabi wa sĂ wa nu f&l& kÂĄngbÂĄ, n& wa kasa wa. S& n& wa d& kula wa de.
Wele vĂ wa ny$ng$ a ny$ng$, n& nde âda kpasa win$ zi g&, bulu be tabi boko be k& wa
âbana do mandaâba, wa t& nĂ gaza g$, wa wĂš t& ny$ng$ wa g$. We k& wa ny$ng$, k$
wa g$n$ wa do gaza, n& mandaâba kunu d& olo n& kunu. We k& m$ kpa dĂ nggĂĄ, n& m$
wĂš t& ba a iko g$, m$ ba a, n& a zĂlĂ d& kĂ m$ fai. NĂ a m$ g$m$ a g$m$, s& n& m$ ba a
de.
Wa d& a do ina d&a. Okpasa win$ wa gi a do ina wuko wena.
Wa d& a do ina hĂŁ wi z&l& gĂșlĂŹ, we k& a nga k$y$, a mbĂkĂ wena g$.
dĂ nggĂĄyĂČlĂdĂ nggĂĄyĂČlĂdĂ nggĂĄyĂČlĂdĂ nggĂĄyĂČlĂ : petit poisson de la famille des Claridae comme le dĂ nggĂĄ mais plus mince.
a) Cath : Wa g± $ n& dĂ nggĂĄ g$, wa $ be sĂlĂlĂ $ n& g&z&l& kĂ wi g&, wa wĂš t& sĂ wa nu
fanza g$, n& nde wa dulu m& g& $ n& odĂ nggĂĄ. Wa ia li a ni, we k& wa ko ti lĂĂŁ yĂČlÂŒ k&
âd$ lĂŹ i.
b) Wa $ wena ti sala tĂ do k$ âbĂtĂ.
c) Wa gb& wa, n& nde wa sà wa nu fanza g$, we k& wa g± be g$. Wa sà wa nu f&l&
kÂĄngbÂĄ. N& nde we ny$ng$ n& ma wia kĂ do k& âda dĂ nggĂĄ.
dĂšlĂš dĂšlĂš dĂšlĂš dĂšlĂš : poisson de la famille des Claridae.
a) M& a k$y$ k& a $ n& be s$ngg$ ni, n& nde k$a tĂ a boe, n& a $ fĂĂ .
b) Wa $ wena d& ng$ âbĂtĂn$ k& fala zĆĄlĆĄ lâ°n$ ni. Wa kpa wa wena t& li gbĂ gb„ lĂŹ, n& a
ny$ng$ wena a âbĂtĂ, do okusi, tabi obe saâden$ k& wa ala d& ng$ lĂŹ ni.
c) Wa y&ngg& zu wa ĂĄ dĂlĂ, n& nde li wa sĂ g$, wa ba gĂ lâą do ta zu wa âdiko.
Ng$ gili wa b$a : dĂšlĂš ĂkĂł, do dĂšlĂš kĂnzĂ.
88
dikadikadikadika : poisson de la famille des Cichlidae (Telapia sp.).
dĂČkpĂłlĂČdĂČkpĂłlĂČdĂČkpĂłlĂČdĂČkpĂłlĂČ : petit poisson de la famille des Cypronodontidae.
a) Cath : M& a hãsã k$y$, a g± bi g$, a à nà g&z&l& kà wi g&. M$ z$ a, n& nde a n&a we ba
t&l& t& gĂŁlĂŁ, a $ kpasaa $ n& mbe âbĂlĂ gĂŁlĂŁ ni. Gogo a bina. TĂ a ma $ bi a fĂĂ , n& nde
ma mba do bi fĂlĂĄ n&, ma ndi ndila.
b) A kĂ wena a wala g&l& lĂŹ, k& ma fo kpĂlĂ kpĂlĂ ni, n& nde a do kĂ we $ k$ n& bina, a $
fai d& li gbĂ gb„ lĂŹ âdiko. A ny$ng$ wena a âbĂtĂ do okusi. M$ h$ âd$ lĂŹ, k$ m$ z$ na wa
boe, k$ m$ tĂ„ sĂŁ nu m$ âd$ lâ°, n& wa t& we n& sĂĂ Ă .
c) We gb& a, wa gala li, n& wa kala wa iko. Win$ vĂ wa ny$ng$ a ny$ng$. M$ hana wa, n&
m$ ĂĄ tĂ t& wa, n& m$ ĂĄ fila n$ t& wa, n& ma ĂsĂ ngbĂ âdĂĄ, n& nde ma h$a sanggo ia, n&
m$ nyĂngĂ do kĂ .
Kuta : Oben$ k& wa dungu do t$a gba wesen$ ni, fala k& w$ t& gala lĂŹ ba wa nde, n&
wa n&, n& wa gala, k$ ma ĂsĂ, k$ g&n& k$ wa kpĂ k$y$ g$, n& wa d$l$ osukpaten$ ni
fai, n& wa si do wa do m$ mĂ bĂȘ ni, n& wa ny$ng$ wa. N& nde m& a k$y$ wa wia t& e
wa nu galïżœ, n& wa nd$ hĂŁ ogĂŁ wa g& $ n& ĂsĂnggĂ ĂmĂ mbĂ lĂĄ, ngbĂź ni do ni.
Do t&l& t& k$y& ni, n& owele wa tĂ do gba l&ngg& na : âMi a dokpolo, wala si mĂ mi
wala g&l& wayaâ. Gulu n& na : Mi do wi na t& mi bina, ma k& mi si nu zĂ, k$ mi dungu
zu mi kpo g&.
Ombe win$ wa tĂ na, kĂșlĂșsĂČĂš ma ĂĄ t& m$ sĂlĂlĂ, n& m$ ba sukpate, n& m$ h$n$ t& n&, n&
ma ala. N& nde ma ĂșnĂș sĂ wena.
dĂČngbĂdĂČngbĂdĂČngbĂdĂČngbĂ ( mĂșyĂlĂ, lĂŹnggĂĄnggĂĄ) : poisson de la famille des Claridae.
a) Cath : M& a hĂŁsĂŁ k$y$, n& tĂ a vĂ ma l$ âdiko, n& ma a tĂż. A bi a du, a wia we h$ âbu
cm tal&, n& a $ kĂŹlĂŹ. Fo tĂ tĂ a bina. n& nde gĂ nggĂĄ Ă ngĂ ndĂ g$. A $ n& lĂ ni, n& nde zu
a ma nganda wena.
b) Wa kpa a wena k$ nd$, tabi k$ dĂșnggĂč, n& a $ wena k$ kĂ mĂ a, n& wa $ k$ kĂ âda wa
zu wa d&l& wena. Wa ny$ng$ okusi do âbĂtĂ, do obe saâden$ k& wa ala d& ng$ lĂŹ ni, do
ombulu nwĂĄn$ âd$ lĂŹ ni. Wa kĂ âb$ âbete wena. We gb& wa, n& m$ z$ nu kĂ& âda wa, n&
m$ a âbete k$ gĂ âda m$, n& m$ gu ma d& nu kĂ& ni. A ba âb$ galïżœ wena.
c) We gb& a, wa wia we da wa do gĂ lâą, tabi wa gu gĂ hĂŁ wa, tabi wa gala lĂŹ, n& wa kpa
âb$ wa. M$ gu gĂ hĂŁ wa, n& m$ a âbete k$ n&, n& m$ gu ma d& nu kĂ&, n& âbete ma unu
s& wa, n& wa h$ nza we ny$ng$ âbete, n& wa le d& k$ gĂ âda m$ iko.
d) Wa a ngĂĄ kĂyĂ, g&n& k$ a kolo, n& wa gi a, nde a âbĂ g$. Wele vĂ wa ny$ng$ a iko.
G&n& k$ a kolo wena, k$ wa gi a hĂŁ m$ ia, n& m$ ba s& a âd$ li dambui tabi yiki nzee iko
n& m$ ny$ng$ a. GbĂŁlĂŁ tĂ wa sĂa $ n& gbĂŁlĂŁ t& dĂ nggĂĄ ni. Owi bĂ m$, $ n& wi z&l& gĂșlĂŹ,
a wia we ny$ng$ a, we k& a a nga k$y$.
âdĂâdĂâdĂâdĂ : poisson de fond, sans Ă©cailles, Ă tĂȘte large.
fónggófónggófónggófónggó : non identifié.
a) Kuta : M& a k$y$ li a a p&s&, n& nde 'bala tĂ a boe, nde a dĂčlĂč ngboo g$.
g±l±g±l±g±l±g±l± (N : gà nà ) : poisson de la famille des Cyprinidae (Barbus pelegrini).
a) GĂŁlĂŁ m& a hĂŁsĂŁ k$y$, k& 'bala tĂ a boe. TĂ a vĂ ma fĂa, n& âbalo zĂŁ a ma y$l$ do fĂlĂĄ n&
do tĂŒ n& gbaa we a t& do a nga. K$a tĂ a boe $ n& k& âda kpakala ni, n& sala nu a âb$
boe. Wa a obe k$y$ iko, n& nde âbalĂ m$ kpo t& wa hĂŁsĂŁ wena.
b) Wa kpa a wena t& âd$ lĂŹ, t& li gbĂ gb„ lĂŹ, n& a $ fai ti ok$a nwÂĄ tabi ti ow$k$s$ k& ma d&
k& zĂŁ nu lĂŹ ni. A ny$ng$ wena a okusi, do olakan$, tabi âbĂtĂ.
89
c) Wa da gĂŁlĂŁ fai do kĂșlĂ kĂČkĂłmbĂČ, kusi, sĂĄmĂĄ ka, kaâdangga, nd$k$ zĂŁ âb$mb$ k$ni, tabi
kpangga. Fala k& m$ ny$ng$ a, nde zu a fai a p„. Ombe win$ wa kà we ny$ng$ gãlã
g$, we duzu pÂł m& ni.
d) G±l± a a k$y$ kpo k& zu a zƥ wena, fala dungu m$ a d& kpo fala ma nganda wena. Ma
k&, fala k& bĂ te zĂ zu wele dati tia nde, ya a wĂš t& ny$ng$ gĂŁlĂŁ g$, na da d& k$ bĂĂ âda
a kpolo tĂ & g$.
N& $ n& k& zu gĂŁlĂŁ zïżœ wena ni, a ba galïżœ do ta zu a iko. Ma k& wa tĂ do gba we na : âTÂĄ
zĂ g±l± gbĂĄ, ndÂŒ ĂĄ hĂÂĄ kĂ yÂŒlÂŒâ.
Wa fi âb$ gĂŁlĂŁ li ina, we yufu do z&l& t& wele, tabi li liĂŁ te k& wa gi hĂŁ ogazan$ olo gaza
âda wa.
g„l„g„l„g„l„g„l„ mbĂ tĂŹmbĂ tĂŹmbĂ tĂŹmbĂ tĂŹ (ou : g„l„ dĂčĂ ) : petit poisson comme le g±l± mais plus court et plus gros.
T&l& tĂ a ma $ vĂ $ n& gĂŁlĂŁ ni iko. K$ m$ kpo a k&, a be a d$, n& zĂŁ a la zĂŁ ngbongbo gĂŁlĂŁ
g&, n& a $ tÄ.
gĂmĂzĂ lĂ gĂmĂzĂ lĂ gĂmĂzĂ lĂ gĂmĂzĂ lĂ : voir sĂnggĂ.
gbĂ bĂ© gbĂ bĂ© gbĂ bĂ© gbĂ bĂ© : poisson volant, avec lâapparence dâun crapaud; se trouve dans les grandes riviĂšres.
a) Kuta : M& a k$y$, n& nde a $ n& dal& ni. Nde li ngÚlé tà a 'bili mbÔr mbÔr ni, n& a bÄ bÄlÄ.
b) Wa kpa a wena k$ gĂŁ lâ°n$.
gbĂĄdĂ mbĂĄgbĂĄdĂ mbĂĄgbĂĄdĂ mbĂĄgbĂĄdĂ mbĂĄ
a) A a k$y$ k& tĂ a ma vĂ a fĂĂ , n& âbalo zĂŁ a ma y$l$ dĂČ tĂŒ n& gbaa we h$ t& goâdo a, n&
do a $ fila. A do k$a tĂ a boe, n& sala nu a âb$ boe. A $ n& gĂŁlĂŁ ni, n& nde a dulu n&a
ng$ gĂŁlĂŁ. Wa y&ngg& zu wa d&l& wena $ n& k& âda gĂŁlĂŁ ni, n& nde fala a $ n& ni, a kĂ we
dungu fĂĂł g$. A dungu ia, n& a fo tĂ a d& di ni doâdo. A a kpasa wi ti gĂŁlĂŁ.
b) Wa kpa a wena k$ gĂŁ li, n& a $ wena t& li gbĂ gb„ lĂŹ, n& a ny$ng$ wena a âd$l$ goâdo
wele, do ongĂ âdâ°, do obe s&k&k& saâden$ k& wa ala d& ng$ lĂŹ ni, do okusi tabi sama ka
k& wa da âd$ lĂŹ ni.
c) Wa gb& a do galïżœ tabi do y$k$. A a k$y$ kpo a d& n$ wena.
d) Fala a âbana do be n&, n& wa sa li a na gbĂĄdĂ mbĂĄ (sab&l& be).
Fala k& a gĂŁ, n& wa sa li a na tĂ nggÂŒ (sab&l& zagbĂŁlĂŁ).
Fala k& a d& kpĂ sÂĄ, n& wa sa li a na nzĂnggĂ (sab&l& kpasa wi), n& nde a bĂĄ âb$ galïżœ g$,
a ba galïżœ, n& a âbili f&l& n&.
gbĂĄkĂĄgbĂČkĂČgbĂĄkĂĄgbĂČkĂČgbĂĄkĂĄgbĂČkĂČgbĂĄkĂĄgbĂČkĂČ (ou : gbĂĄmĂ nzĂĄnggĂ , hĂgĂhĂgĂ, hĂ kĂ gĂlĂgbĂ kĂyĂ, gbĂ zĂâbĂČmĂlĂ).
a) M& a k$y$ k& tĂ a vĂ mĂĄ l$ âdĂkĂł, a wia kĂ do lĂ, a $ fĂĂ . Fala k& a gĂŁ ia, n& a wia we $
n& nu kà wi g&, n& nde a gã wena si zu a iko, dà à g± be g$. Gangga a ma tal& : mbe
b$a ma si gulu âbanga a, n& mbe kpo ma si âdo g&l& a.
b) Wa kpa a wena t& li gbĂ gb„ lĂŹ, do nu nyanga lĂŹ, n& a $ wena k$ kĂ& âda a.N& nde wa
mba k$ kĂ& âda wa dĂlĂ wena. A ny$ng$ wena a okusi, tabi âbĂtĂ, tabi k$a t& liĂŁ ten$
k& ma d& ti lĂŹ âdi ni.
c) A a k$y$ k& a ba galïżœ wena, wa nd$ nu kĂ& âda wa. Owele wa ny$ng$ a ny$ng$, m& a
k$y$ a d& n$ wena, n& nde zu a do mulu bina, ma $ wĂČkĂČlĂČkĂČo iko. Fala k& wele $ do
z&l& gboe, n& nde a nyĂngĂ gbĂĄkĂĄgbĂČkĂČ g$, a nyĂngĂ gbĂĄmĂ nzĂĄnggĂ g$, a nyĂngĂ lĂĄlÂĄ
g$ gbaa na, z&l& ni e doâdo, s& n& wi d& ina a a ma li lïżœa te hĂŁ a, s& n& a ny$ng$ de.
d) N& nde a dĂš k$y$ g$. Tua fala k& tĂ tĂ a ni ma dumu m$ si t& gbĂŁlĂŁ zu kĂ m$ ia, n& gulu
âbaka m$ ma hĂ. K$ fala k& a dumu nyanga m$ nde, n& z&l& n& ma si t& gulu ku m$.
A gb& âb$ ogĂŁ k$y$n$ wena. Fala a si t& li gbĂ gb„ lĂŹ ia, n& a l$mb$ otĂn$ tĂ a ni vĂ, n&
fua lĂŹ ma ndo la do a si g$t$ yĂ yĂ yĂ $ n& m& a gele be saâde, k$ a tia ng$ lĂŹ ni. K$ fala
k& gÂł k$y$ a z$ a, n& a lengge na, m& a gele be k$y$, k$ & y$âd$ a. K$ a n& y$âd$ a, n& a
90
t$nd$ gangga a, n& ma haka g&l& k$y& ni vĂ, n& a bi fai gbaa, n& a fe âdiko. Gulu fala k&
wa ia li a na âhĂ kĂ gĂlĂgbĂ kĂyĂâ g& a ni.
Wa ia âb$ li a na, hĂgĂhĂgĂ, we duzu k&, fala m$ da a do galïżœ nde, k$ fala a n& hĂ d&
nza nga, n& a he m$ na âhĂgĂ hĂgĂâ, n& a t$nd$ ogangga a d& ng$ vĂ. K$ fala k& m$
hĂ mĂ g$, n& a dumu kĂ m$.
Wi k& a tĂ l&ngg& fai gulu n& bina ni, n& ma hÂł yangga hĂŁ wele g$, tabi a ba we t&
ngba a t& l&ngg& wena, n& wa tĂ hĂŁ a na : âM$ g&, m$ a k$y$ gbĂĄkĂĄgbĂČkĂČ, m$ haka k$
g&l& & wena!â
gbĂ kÂĄlÂĄgbĂ kÂĄlÂĄgbĂ kÂĄlÂĄgbĂ kÂĄlÂĄ : voir kÂĄlÂĄ.
gbĂ kĂ tĂ gbĂ kĂ tĂ gbĂ kĂ tĂ gbĂ kĂ tĂ : crevette.
a) M& a k$y$, n& nde a si do tĂ & do tala ogele ok$y$n$ vĂ. A $ be kĂkĂyĂlĂĂ $ n& kÂĄlÂĄ ni,
n& a ba t&l& t& ngĂ âdâ°, n& nde gbakata do sala âbaka a bina. TĂ a a tĂż, k$ m$ gi a tabi
m$ fi a li we nde, n& tĂ a vĂ ma fele. Nyanga gbĂ kĂ tĂ ma dĂlĂ wĂ©nÂĄ. Nyanga a k& dati
ni ma b$a, n& ma dĂčdĂ, n& s$ti zu n& ma sa sala b$a, nde nu n& ma tĂ wena. N&
nyanga Ă k& âdo g& ma nal&, ma $ be s&k&k&, ma g± be g$. Nu a ma $ n& tĂ ni, n& nde
ma âbĂlĂ wena, ma $ n& t$nga ni. Sala nu a boe, nde ma dĂčdĂ. Kili tĂ a ma a kĂŹlĂŹ, n&
nde go'do a bili gĂâbĂkĂnggĂĂ ni. Fala a ndo n& n$, n& a n& ĂnzĂ ĂnzĂ ĂnzĂ ni, a nĂ n$
ngĂ ngÂĄ g$. N& nde a nd$l$, n& a te ny&l& wena.
b) GbĂ kĂ tĂ $ wena kĂ kĂčkĂș t& li mbĂĄ lĂŹ. A ny$ng$ wena a âbĂtĂ do okusi. Wa kpa a wena
âda fala gĂ lĂ lĂŹ, do âda fala ĂsĂ lĂŹ.
c) Wa ny$ng$ gbĂ kĂ tĂ ny$ng$, wa de wena. K$a âdo g&l& a ma bi a ngÂĄ, n& nde k$ kili tĂ
a vĂ ma mb$k$ âdiko, n& ma d& mulu wena. Goâdo a do mulu wena, n& nde zu a ma $
wĂČkĂČlĂČkĂČĂČ iko. Fala m$ kĂ we ny$ng$ a, n& m$ fo k$a âdo g&l& a, do gba du nyanga a
b$a ni doâdo, s& n& m$ ny$ng$ a dĂȘ. Ma dia fĂ na, wa hana wa vĂ, n& wa e wa t& nu dĂ
k$ni tabi nzanggo, n& wele n$ n&.
d) GĂ gbĂ kĂ tĂ Ă fĂlĂ , ma k& oyaa l& wa tĂ do gba l&ngg& na : âĂ a gbĂ kĂ tĂ , & kpĂĄ fĂlĂ ng$
wĂšâ. Wa tĂ âb$ na : âNĂ ĂĄ mĂ bĂnÂĄ, n& gbĂ kĂ tĂ fĂ©lĂ© kĂ mĂ nĂș galïżœâ, gulu n& na âŠNaa m$
bina, n& wi lengge s& do m$ bina, n& m$ gi m$ do t& m$. Tabi wi âdo m$ bina, ya m$
kpĂĄsĂĄ s& g$.
gbÂŹmĂ kĂł gbÂŹmĂ kĂł gbÂŹmĂ kĂł gbÂŹmĂ kĂł (kĂŹtĂŹlĂŹ,) : petit poisson, variĂ©tĂ© des bĂbĂlĂ.
a) Zagb : M& a k$y$, a g± gĂ, a $ n& bĂbĂlĂ ni, n& nde ti nguâdu a $ fĂlĂ , n& ma $ âb$ be fĂ,
n& k$a tà a boe. A kà kà nd$ wena, we k& a a k$y$ olo lÏ, tua k& wa gb& ogÚlé gã
k$y$n$ vĂ, n& wa gb& wa do olo n&. Wa gbĂ waa do z$l$ hĂ a lĂŹ ngboo g$.
b) Wa kpa a wena t& ti k$a nwĂĄn$ âd$ lĂŹ, d& t& li gbĂ gb„ lĂŹ. A ny$ng$ wena a okusi, tabi
âbĂtĂ do mbulu nwĂĄnĂ.
c) M& a k$y$ k& wa kpa a wena t& z„l„ lĂŹ (li k& wa gala ma dati, n& âdĂ” n&, n& wa gala âb$
kpo kpo ma ni). Kuti k& wa gala lĂŹ ni, n& wa gala wa d& nza iko. K$ wa ba lĂŹ doâdo, wa le
d& k$ n&, tak$ wa fa fala d& ti mbĂ© kĂa nwĂĄnĂ ma le d& âd$ lĂŹ ni. K$ ma la tĂ„ b$a, n& wa
kpe âb$ kpo lĂŹ ni, k$ wa n& gala n& ni, n& wa gala d& k$ yĂkĂsĂ, n& di ni wa kala s& wa
wena. A a dia k$y$, owin$ vĂ wa ny$ng$ a iko.
gbĂĄmĂ nzĂĄnggĂ gbĂĄmĂ nzĂĄnggĂ gbĂĄmĂ nzĂĄnggĂ gbĂĄmĂ nzĂĄnggĂ : voir gbĂĄkĂĄgbĂČkĂČ.
gbĂ mĂĄsĂĄmbĂ gbĂ mĂĄsĂĄmbĂ gbĂ mĂĄsĂĄmbĂ gbĂ mĂĄsĂĄmbĂ :
Kuta : M& a gĂŁ k$y$, nde 'bala tĂ a boe, n& a do n$ tĂ a wena.
gbĂ nĂșĂ gbĂ nĂșĂ gbĂ nĂșĂ gbĂ nĂșĂ : voir tĂčlĂčkĂnzĂ.
gbĂ zĂČlĂČ gbĂ zĂČlĂČ gbĂ zĂČlĂČ gbĂ zĂČlĂČ : grand silure, poisson Ă large tĂȘte (Clarias lazera).
91
a) Kuta : M& a gĂŁ k$y$, we k& wa wia we 'bili sanga a 'bu ng$ n& b$a. TĂ a vĂ ma l$
âdiko, a $ tĂ„ $ n& lĂ ni, n& nde ndĂ lĂĄ tĂ a ngĂ ndĂ wena. Gangga a ma si gulu zala a b$a
n&. A do k$a tĂ a boe, n& a nganda la li wena. A gbini 'b$ lĂŹ kpasaa $ n& k& 'da wili
k$y$ ni.
b) Wa kpa a wena t& âd$ gĂŁ li, $ n& MbĂ nggÂĄ tabi âDua ni. A Ă k$ kĂ g$, a $ fai k$ gbĂgbĂ lĂŹ.
c) L& gb& a wena do gba galïżœ tabi y$k$. N& nde fala gb& a ma nganda wena. Fala a ba
galïżœ ia, ma wia na, wa s&l& ogisa nwÂĄ, n& wa &f& ma d& nu a, k$ a ma ng$ ny$ng$ ma
nde, s& n& wa ndo w&l& a we gb& a de. K$ ni g$, k$ fala k& a he m$ ia, n& mĂlĂŹ kĂ nu a,
n& a t&.
d) K$ fala k& wa gb& a ia ni, n& wa g$m$ a do dugbu k& nu n& tĂ wena, n& wa gba sanga
zu a do kp&n&m$. Wa gi a $ n& wa gi do gele k$y$n$ iko, n& nde dia fĂ na wa d& kula a,
we k& a d& n$ la li ngele. âDa kpasa win$ zĂ dati ni, owukon$ wa nyĂngĂ a g$, we k& a
d& n$ wena, n& a unu sĂ wena. A a k$y$ kpe ti m$li.
gbĂ zĂâbĂČmĂlĂgbĂ zĂâbĂČmĂlĂgbĂ zĂâbĂČmĂlĂgbĂ zĂâbĂČmĂlĂ : voir gbĂĄkĂĄgbĂČkĂČ.
gbĂÂŒgbĂÂŒgbĂÂŒgbĂÂŒ : voir bĂ bĂ .
gbĂČzĂgbĂČzĂgbĂČzĂgbĂČzĂ
Kuta : m& a hĂŁsĂŁ k$y$, n& nde a do tĂ tĂ a tal& k& ma dulu wena.
hĂ kĂ gĂlĂgbĂ kĂyĂhĂ kĂ gĂlĂgbĂ kĂyĂhĂ kĂ gĂlĂgbĂ kĂyĂhĂ kĂ gĂlĂgbĂ kĂyĂ : voir gbĂĄkĂĄgbĂČkĂČ.
hĂgĂhĂgĂhĂgĂhĂgĂhĂgĂhĂgĂhĂgĂhĂgĂ : voir gbĂĄkĂĄgbĂČkĂČ.
ĂŹbĂšlâ°ĂŹbĂšlâ°ĂŹbĂšlâ°ĂŹbĂšlâ° : poisson de la famille des CyprinidĂ©s (Labeo sp.).
ĂŹkĂČâbÚÏkĂČâbÚÏkĂČâbÚÏkĂČâbĂš (ou : mĂkĂČâbĂš, sÂĄnggĂ) : poisson de la famille des Characidae (Alestes grandis-
quammis).
a) M& a k$y$, a gĂŁ gĂŁ, n& nde a g± la li g$. A $ n& kpĂ kĂĄlĂ ni, n& a dĂčlĂč n&a ng$ kĂ kĂĄlĂ .
K$a tĂ a boe, ma $ fĂ, n& dĂ a ma sasala b$a, n& ma $ fĂlĂ ngĂČĂČ.
b) Wa kpa a wena âd$ gÂł lĂŹ, $ n& MbĂ nggÂĄ do gele ogĂŁ lâ°n$ ni. A do kĂ mĂ a bina, a $ d&
gbĂ gb„ lĂŹ iko. A ny$ng$ wena a âd$l$, do be sĂkĂkĂ saâden$ k& wa ala ng$ lĂŹ ni, do
okusi, do oâbulu ny$ng$m$n$ k& ma la do ng$ lĂŹ ni, we k& a hĂ nu ngbaka lĂŹ g$.
c) Wa gb& a wena do galïżœ. We gi a, n& wa gb&l& k$a tĂ a dati, s& n& wa gi a do dia n& de.
Li mulu a fĂngĂ wena, n& nde zĂŁ mulu tĂ vĂ a be gb„l„ iko. G&n& k$ n& m& ni, nde ÂŹ ĂfĂ
k$y$ wena. Wi bĂ g&n& a bina. G&n& k$ wi z&l& gĂșlĂŹ a wia t& ny$ng$ a.
kĂĄkĂ lĂĄkĂ kĂĄkĂ lĂĄkĂ kĂĄkĂ lĂĄkĂ kĂĄkĂ lĂĄkĂ (kĂkĂlĂkĂ, kĂ kĂ lĂ tĂČ, kĂkĂlĂtĂČ) : petit poisson de la famille des Anabatidae (Anabas
sp.).
a) MĂ ÂĄ bĂ© hÂłsÂł kĂyĂ a wia kĂ kpasaa do b&b&l&, n& nde a gĂŁ n&a ng$ b&b&l& be sïżœ. TĂ Ă ĂĄ
tö, n& ma be a mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ. âBĂĄlĂĄ tĂ Ă bĂłÂŒ $ n& âbala t& kpakala ni.
b) Wa kpa a t& âd$ lâ° dĂșnggĂč, tabi ndĂ, tabi ti gbĂ gbĂ , n& fala si mĂ wa wena a k$
kĂčnggĂșlĂș te fala zumu lĂŹ k& lïżœ n& tĂ„ wena ni, n& wa $ di ni. A ny$ng$ wena a okusi, do
âbĂtĂ, do obe lakan$ wa ala do ng$ lĂŹ ni.
c) M& a k$y$ a ïżœ ti ba galïżœ wena. A ba gĂ lâą $ n& tĂlĂ t& ngĂ nggÂŒ ni. Wa kpa wa wena do
z&k& âda b$a. Wa d$ wa d$a, n& k$a t& wa b&l&, n& wa gi wa $ n& gele k$y$n$ ni. A a
k$y$ kpo a do mulu wena, n& a dĂ âb$ n$ wena. Wi bĂ g&n& a bina.
kÂĄlÂĄkÂĄlÂĄkÂĄlÂĄkÂĄlÂĄ : crabe.
a) M$nz. : M& a saâde, a $ do ok$y$n$ kpo, n& nde a si t& tala ogele k$y$n$ do tĂ &. A $
n& gbĂ tĂÂĄlĂ nggÂĄ ni, nde fo falïżœa a bina. Kili tĂ a vĂ ma ngÂĄ, n& a $ âbĂ tĂ . Nyanga a k&
dati ma a dĂ, n& nu ĂlĂ nyanga a ma tĂ wena, n& ma gala a we anga kĂ. Ngawili
92
nyanga a 'b$ a k& ma gala a we 'b$m$ do m$, n& we g$ do n$ nganda wena, a n& n$
gĂĄ gĂĄ gĂĄ ni. N& otala be nyanga a ni ma nal&. Kili tĂ a vĂ ma tĂ„. M$ ba a, k$ m$ dĂ zïżœ
g$, n& a hĂŁ dani hĂŁ m$ do ma.
b) Wa kpa a t& âd$ lâ°nĂ vĂ k& k$y$n$ wa $ n& ni. A $ k$ kĂ mĂ a do nu ngbaka lĂŹ, n& a h$
ng$ nza we fa ny$ng$m$. A ny$ng$ wena a okusi do ok$y$. A y$âd$ âb$ mbe kpo ben$
âda a.
c) M$ fi kÂĄlÂĄ li we, n& tĂ a vĂ gifi fĂlĂ . K$ m$ ny$ng$ a, n& giti nu m$ wele ngĂłr ngĂłr $ n&
m$ ny$ng$ mako ni. N& a fanga âb$ $ n& mako ni, we k& fo mulu a bina, a a wokolo
k$y$ iko. Wa le gĂ d&l& wena, n& giti wa wele hĂ kĂ yĂ a. Wa wia âb$ t& d& kula wa vĂ, n&
wa a zĂŁ nwa kaâdangga, tabi wa âbala wa do ngb&s&.
d) Toe âda kÂĄlÂĄ a Ă ngĂ kĂ hĂŁ ogele k$y$n$ vĂ. Fala a âdonggo kĂ, s& n& ok$y$n$ wa anga
âda n& d& âdo, n& wa $ k$ n& dĂȘ. Ma k& wa sa li a na âkpĂ sĂ kĂyĂâ, we k& a âdafa fala hĂŁ
ogele k$y$n$ vĂ. Yolo do a, s& n& otala k$y$n$ wa kpa kĂ $i de.
Ng$ gili kÂĄlÂĄ ma bĂĂ : kĂĄlĂĄ k& l& tĂa we n& ni, do kĂĄlĂĄ ngĂșyĂ .
N& nde kĂĄlĂĄ ngĂșyÂĄ a t& âb$ a saâde âd$ lĂŹ, a $ do k$y$n$ kpo. T&l& t& tĂ a ma wia kĂ do
gele kÂĄlÂĄ iko, n& nde a gĂŁ n&a ng$ kala. Fala k& m$ zĂ kuti a g$, k$ m$ z$ li âdo a âd$ lĂŹ i,
n& m$ lengge na m& a be tÂĄnÂĄ, we k& a g± wena. Gbaâbiti zu kĂ a, ma $ n& gbaâbiti zu
kĂ l& wele g&, n& ma tĂ wena. Ma wĂš t& âb$m$ zu kĂ wele g$. M$ zĂ a ia, n& m$ dĂ zïżœ,
m$ bĂĄ te, n& m$ tafa do a d& nza, tabi m$ ba dugbu, n& m$ g$m$ a, n& m$ ba fĂĂĄ a iko,
nĂ g$ n& m$ kpĂ s& dani iko. Wa sa li wa na âkĂĄlĂĄ ngĂșyÂĄâ we k& wa g± wena. Wa wia
we kpa wa âdo lĂŹ $ n& âGbĂâ do ââDuaâ. N& nde wa kpĂĄ wa âd$ gĂšlĂ© lâ°n$ g$.
kĂ nzĂĄlĂĄngÂŒlÂŒkĂ nzĂĄlĂĄngÂŒlÂŒkĂ nzĂĄlĂĄngÂŒlÂŒkĂ nzĂĄlĂĄngÂŒlÂŒ : esp. de poisson.
a) M& a k$y$ k& 'bala tĂ a boe, nde a p&s& $ n& mbĂlĂ ni. GĂŁ wi 'da a ma lĂ ta m& 'b$ li
g$.
b) We gb& a ma wia do y$k$, we k& a bĂĄ galïżœ g$. A ĂfĂ wena.
kĂfĂkĂfĂkĂfĂkĂfĂ (ou : mĂngĂ nggĂș) : poisson notoptĂ©ride (Notopterus sp.).
a) M& a k$y$, n& nde tĂlĂ tĂ a $ n& t&l& t& ngĂ nzĂČ ni. TĂ a ma lĂ âdiko, gbali a fele gizigizi
ni, n& a do gĂ nggĂĄ nĂ boe. K$ gbogbo zu a ni, fĂa be ta ma k$ ma boe, ma kpa zu wa
vĂ. A $ âbĂ tĂ , n& a $ pĂĂĄĂĄ $ n& kĂfĂ k$t$ do kĂ ni. Sala âbaka a boe. A âbana ve sanga,
n&& wa sa li a na nwĂĄbĂ lĂ .
b) A $ âd$ lĂŹ ti kĂčkĂ, k$ a $ k$ kĂ, n& a he m$ na, Ă« Ă« Ă«. K$ fala k& wa gala lĂŹ ti a, n& a yolo
ti kĂčkĂ, n& a hala ngĂ ngĂ ngĂ ngĂ d& nza, s& n& m$ ba a de. A ny$ng$ wena a okusi do
âbĂtĂ.
c) Wa gb& a wena t& gala lĂŹ, n& a b& âb$ galïżœ ba, n& nde ngboo g$. N& nde a âbĂmĂ zu kĂ
wi g$. N& m$ ĂlĂ k$a âd$ a, ya kili tĂ a ngboo ma $ âbĂ tĂ . N& m$ gbini nyanga a k& ma $
siĂlĂlĂ ni, n& m$ ĂĄ nĂč, s& n& m$ fi a k$ yele de.
d) Wa d& kula a d&a, n& nde ngboo g$, we k& a do mulu ngboo bina. M$ kĂ we ny$ng$ a
do dia n& nde, n& ma wia na, a âbana do t$l$ n&, s& n& m$ gi a, n& m$ ny$ng$ a dia de.
K$ fala k& a kula ia, n& nde gbĂŁlĂŁ tĂ a wena, n& m$ gĂ a do tĂlĂ n&.
kĂkĂlĂkĂ kĂkĂlĂkĂ kĂkĂlĂkĂ kĂkĂlĂkĂ : voir kĂĄkĂ lĂĄkĂ .
kĂŹtĂŹlĂŹ kĂŹtĂŹlĂŹ kĂŹtĂŹlĂŹ kĂŹtĂŹlĂŹ : voir gbÂŹmĂ kĂł.
kĂÂĄnggÂĄkĂÂĄnggÂĄkĂÂĄnggÂĄkĂÂĄnggÂĄ (E : ngĂĄkĂyĂ) : poisson de la famille des Polypteridae (Polypterus sp.).
a) M& a k$y$ kpo a nganda wena. Li âdo a ma tĂ„, n& ti nguâdu a ma fĂlĂ . K$a tĂ a ma
hĂ kĂ yĂ kĂ ni. Ng$ngg$nzo âdo a we s$kp$ t& dĂ a vĂ m& a tĂ âdiko. M& a k$y$ a $ kili, $
n& nu kĂ be nz$ be ni, k$ a gĂŁ ngboo k$ gĂŁ lin$ ni, n& a $ n& nu kĂ wi g&. N& nde a dĂčlĂč
wena, a wia we $ n& 25 cm ni. A h$ nza âd$ li n& a yu do nga nza $ n& gĂ ni, s& n& a gifi
93
tĂ a âd$ lĂŹ de. Wa y&ngg& zu wa dĂlĂ wena. Fala wa ndo la n&, n& wa ny$ng$ zu dĂ
ngba wa, s& n& wa ndo la ne de, n& wa ba fai wala âd$k$l$ wĂšlĂ© k& dati ni.
b) Wa kpa wa wena t& li gbĂ gb„ lĂŹ, n& wa $ wena k$ kĂ tabi âda li gbagbĂŁ lĂŹ. A ny$ng$
okusi, do obe s&k&k& saden$ k& wa ala do ng$ lĂŹ ni. N& wa ny$ng$ âb$ fila âbĂtĂ wena.
c) Wa sa li a na, ngĂĄtĂkĂyĂ, tua k& tĂ a vĂ ma nganda wena. Dati gi a, ma wia na, m$ fi a
li we, n& m$ d$ a lĂčâbĂč lĂčâbĂč lĂčâbĂč, n& k$a tĂ a n& doko n& ni, n& m$ ba a d& nzĂą, n& m$
gb&l& ma vĂ d& nu, n& m$ la tati a mulu tĂ a iko, s& n& m$ gi a de. Fala k& m$ gba zĂŁ a,
n& k$ zĂŁ a ma wĂČkĂČlĂČkĂČ ni, fo m$ kpo bina, tati a kuli a k& ma $ tĂ„i ni, mba do kala zĂŁ a
âdiko.
M$ z$ a n& kili ba m$, we k& a $ n& gĂ ni, tĂ a $ hĂ rkĂ kĂ Ă . Wa fo kafolo a doâdo, s& n&
wa ny$ng$ a de. M& a k$y$ wa gi a do ina ngawi t& wi wili, tabi wa e li liĂŁ te, wena we
duzu gaza wili.
zĂlĂ kĂÂĄnggÂĄ = wĂĄ lĂÂĄ Ă dĂČ kĂÂĄnggÂĄ.
kĂmbĂlÂĄkĂmbĂlÂĄkĂmbĂlÂĄkĂmbĂlÂĄ (mĂlÂŒlÂŒ*)
Kuta : M& a gba gb&l& k$y$ k& 'bala tĂ a gĂŁ wena, n& a wia we 'bili sanga a tal&. A
nganda wena, nde we gb& gĂŁ n&, ma g$a sĂa gbĂŁlĂŁ tĂ.
kĂyĂkĂyĂkĂyĂkĂyĂ-bĂ lĂ bĂ lĂ bĂ lĂ bĂ lĂ : voir nwĂĄbĂ lĂ .
kĂyĂkĂyĂkĂyĂkĂyĂ-mĂnĂmĂnĂmĂnĂmĂnĂ = k$ngg&l&, sĂĄmbĂ©.
a) Kuta : M& a 'bala t& k$y$. A gĂŁ wena, nde nu a ma bi sïżœi iko.
b) A a k$y$ a kĂ bi lĂŹ g$, tati a gĂŁ lĂŹ iko. N& mbe li a 'b$ a k$ngg&l&.
kĂyĂkĂyĂkĂyĂkĂyĂ-zĂ mbĂlĂzĂ mbĂlĂzĂ mbĂlĂzĂ mbĂlĂ
Kuta : M& a 'bala t& k$y$, n& nde dĂŁ tĂ a $ n& dĂŁ t& zamb&l& nza ni.
kĂčnzĂkĂčnzĂkĂčnzĂkĂčnzĂ (nzĂkĂâdĂ) : espĂšce de petites crevettes. Kuta : M& a kpo kpo ogbakata, n& nde k& 'da wa, wa a s&k&k& iko.
kĂčzĂčnggĂșkĂčzĂčnggĂșkĂčzĂčnggĂșkĂčzĂčnggĂș (mb&la) : voir mammifĂšres : rat vivant prĂšs de lâeau.
kpĂ kĂĄlĂ kpĂ kĂĄlĂ kpĂ kĂĄlĂ kpĂ kĂĄlĂ : poisson de la famille des Cichlidae.
a) M& a âbata k$y$ a $ pĂrr ni, n& nde a bi a gÂź, n& nde ÂŹ wĂš tambala kĂ wi g$.
Ng$ng$nz$ âdo a ma vĂ do tĂ, n& tĂ a fĂ, n& nde âbalo zĂŁ a ma y$l$ do tĂ„ n&. K$a t& wa
boe, n& m& a ok$y$ wa do gbĂŁlĂŁ wena.
b) Wa y&ngg& fai do nu ngbaka lĂŹ, n& wa usu t& wa wena do tĂ k$a nwĂĄn$ nu konggolo lâ°
ni. K$ hi m$ g$m$ wa tĂ lĂŹ Ă ia, n& wa vĂ wa kpe âdo ngba wa, n& wa ma ng$ yu gbĂŹ gbĂŹ
gbĂŹ si ng$. Wa ba âda lĂŹ wena si ng$. Wa ny$ng$ wena a okusi do ogele be k$y$n$, n&
wa ny$ng$ âb$ kaâdangga k& wa a âd$ lĂŹ i we d& do kpangga ni.
c) Wa gala lĂŹ, s& n& wa gb& wa de. Tabi wa da wa do gĂ lâą k& wa sa li ma na nzĂâdĂ ni. N&
ma dia fĂ na wa gĂ wa do f$l$ âbete, s& n& wa mb$k$ ngboo $ dia de, we k& zu a do
gbĂŁlĂŁ wena.
d) A ko obe dĂlĂ wena. K$ fala k& w$ ba a ia, n& a le ti âbĂtĂ, n& lĂ lâ° ma d& gbĂčtĂ. K$ fala
k& oben$ âda a, wa ma ng$ d& tĂș tĂč tĂ nâ°, n& a ny$ng$ mbŸ n& do tĂ. Ma k& wa tĂ do
gba we na : âLi lĂŹ ma d& gbĂčtĂ ia, n& nde kpĂ kĂĄlĂ a ĆĄ âb$ ti be mĂ & g$â. Gulu n& na,
bole te ia, n& wele ĆĄ âb$ ti nya a tabi be n& a g$.
Wa tĂ âb$ do gba we na : âW&l& m$ w&l& ba zu kpakalaâ, gulu n& na, wa a m$ d&l&
wena, k$ n& do ongba n& nde, n& m$ t& wĂ w&l& g$, we k& mbe g$ n& m$ ba âdĂŁ k&, n&
wele k& a wĂlĂ g$ ni, a ba dia k& ng$ goâdo.
Ng$ gili okpakala d$ wena :
94
ïżœ kpĂ kĂĄlĂĄ gbĂ âdĂlĂ : (Lamprologos sp. sp.) : Li âdo a vĂ ĂĄ tĂż, nĂ tĂ nguâdu a ĂĄ fĂlĂ . Wa
kpa wa âd$ lâ°nĂ vĂ iko. Wa lili we $ t& m& do ti âbĂtĂ do nu ngbaka lĂŹ.
ïżœ kpĂ kĂĄlĂĄ kĂtĂ : (Lamprologos sp. sp.);
ïżœ kpĂ kĂĄlĂĄ ngĂmbĂĄ : (Hemichromis sp. sp.);
ïżœ kpĂ kĂĄlĂĄ-ngĂČnĂĄ : M& a gĂŁ kpakala, n& tĂ a fila, n& dati a ma mb$k$ yĂnggĂ yĂnggĂ do
li n$ ngboo. A kĂa wena we $ t& ti gbĂŁn$ 'd$ lĂŹ ni, tak$ a ny$ng$ mbulu nwĂĄnĂ k&
ma ala di ni.
ïżœ kpĂ kĂĄlĂĄ ngbĂČlĂČmĂ : Li âdo a ma $ n& tĂlĂ nwÂĄ ni, n& âbalo zĂŁ ma y$l$ do tĂ„ n&, n& nu
a do ti nguâdu a ma ĂĄ fĂlĂ zĂ yĂČĂČ ni.
ïżœ kpĂ kĂĄlĂĄ yĂlĂngĂĄlĂŹ : ...
ïżœ kpĂ kĂĄlĂĄ-wĂyĂ : A k& 'da a be sïżœ, n& 'bala tĂ a boe $ n& k$a t& k& 'da onya a ni. N&
nde nu a do ti g&l& a a fila de wena $ n& nu be nz$ be k& wa ko a âdĂ kĂ lĂ g$ ni. A ni
a de wena, we k& m$ z$ ndala tĂ a, n& m$ d& yÂĄnggÂĄ do ma. Wa d& âb$ m$ t& wa
kpasaa $ n& k& âda kĂĄkĂ lĂĄkĂ ni.
kpÂĄkpÂĄnĂkpÂĄkpÂĄnĂkpÂĄkpÂĄnĂkpÂĄkpÂĄnĂ = kĂyĂ zĂkĂ.
kpĂyĂkpĂyĂkpĂyĂkpĂyĂ : poisson volant (Pantoda sp.).
kpkpkpkpĂČlĂłngĂșmĂ ĂČlĂłngĂșmĂ ĂČlĂłngĂșmĂ ĂČlĂłngĂșmĂ : voir ngĂșmĂ .
kpĂkpĂ kpĂkpĂ kpĂkpĂ kpĂkpĂ : voir sĂnggĂ.
lĂŹnggĂĄnggĂĄlĂŹnggĂĄnggĂĄlĂŹnggĂĄnggĂĄlĂŹnggĂĄnggĂĄ : voir dĂČngbĂ.
lĂĄlĂ lĂĄlĂ lĂĄlĂ lĂĄlĂ
a) Cath : M& a k$y$ k& a a be sïżœ. GĂŁ n& a zu a, n& dĂ goâdo $ be sïżœ iko. N& nde a do tĂ tĂ
a tal&. Mbe kpo âdo g&l& a, n& mbÚé k& zĂŁ zu a b$a n&. M$ bĂĄ a ia, n& ma dumu kĂ m$,
n& ma z&l& wena, n& mbe g$, n& kĂ m$ hĂ wena.
b) Wa kpa a wena t& li mba lĂŹ, t& fala lĂŹ ma sulu n& ni, n& a $ ti kĂčkĂ. A hĂ nza ngboo g$. A
ny$ng$ wena a âbĂtĂ do be okusin$. A a k$y$ wa kpĂĄ a dĂ dĂ g$.
c) Wa gala lĂŹ, s& n& wa gb& a de, a bĂĄ galâą g$. Wa mba wa do gele k$y$n$ n& wa gi wa
de, we k& wa g± be g$.
lĂlĂlĂlĂ : silure (Clarias longibarbus).
a) M& a k$y$ kpo, fo k$a tà a bina, tà a l$ de wena, ma k& wa ia là a na m& ni. A $ tÄ.
Gangga a boe, ma si gulu zala a b$a n&. Wa gĂŁ kili kili iko. Mbee n& $ n& g&z&l& kĂ wi
iko, n& mbee n& $ n& nu kĂ wi, nĂ do nĂ, n& mbee n& $ n& ku wi ni. N& gĂŁ wele k& sanga
wa vĂ a gbĂ zĂČlĂČ, wa sa li a na âwĂlĂ lĂâ tabi âkpĂštĂmĂlĂŹâ.
b) Wa kpa wa wena t& ti okĂčkĂșnĂ tabi k$ kĂ mĂ wa. Wa $ wena k$ kĂ, g&n& k$ wa d&l&
wena, n& wa na ngba wa âdĂ fĂș âdĂ fĂș gbaa n& wa we d& k$ n&, n& wa $, n& t& wa ba
we, wa a ok$yĂ d&a na. A ny$ng$ wena a âbĂtĂ, do okusi, do mbulu nwĂĄn$ âd$ lĂŹ ni,
tabi olaka, fila âbete, mbulu kaâdangga. Do tĂ„i, n& wa h$ nza, n& wa y&ngg& ng$ digili,
we fa olakan$ do kĂĂ lâ°nĂ.
c) We gb& a, ma wia do galïżœ, s& n& wa gb& a de. Tabi wa gala lĂŹ, s& n& wa gb& wa de.
NgĂ gĂlĂ ĂlĂ ma d$ wena : diffĂ©rentes variĂ©tĂ©s de silures.
ïżœ lĂ bĂŹwĂš, tabi gba tĂ„ bĂŹwĂš : a ni tĂ a a tĂ„. A dĂ n$ wena, m$ sĂ a nu fanza ia, k$ m$ e a
ngĂ gĂlâ°, n& n$ tĂ a ni ma m$ ng$ si d& li wÂŒ fai, n& ma wia we bi wĂš. Gulu k& wa ia li a
na bĂŹwĂš g& a ni.
ïżœ fĂlĂĄ lĂ : tĂ a vĂ ma yĂšlĂšlĂš ni, a d& âb$ n$ wena.
ïżœ lĂ ngĂĄnyÂĄ : m& a obe l$n$, wa be s&k&k& iko, ma k& wa sa li wa ngĂĄnyÂĄ g& a ni. Wa
kpa wa k$ nd$, k& wa kua wa âd$ n& ni.
95
ïżœ lĂ lĂșfĂ : ...
ïżœ lĂ mĂ mbĂ lĂĄ : m& âb$ a lĂ, n& nde tĂ a ma do dĂŁ mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ $ n& t& gĂ kĂlĂ ni. A
gĂŁ n&a ng$ bĂŹwe, a wia we h$ âbu cm tal&. Zu a $ pĂmbĂâdĂmbĂ& do mulu wena, n& ti
g&l& a $ fĂ mbĂČĂČ. LĂ mulu a $ fĂ, n& nde âbali m$ kpo a dĂ n$ $ n& bĂŹwĂš g$, n& a ĂfĂ $
n& lĂ bĂŹwĂš g$. A ïżœ tĂ bĂŹ galïżœ wena, m$ hĂ dĂ g$ n& a g$n$ galïżœ âda m$.
ïżœ lĂ tĂgb„l„bĂčlĂșkĂč : m& a lĂ, tĂ a ma tĂ„, n& nde ngboo g$, n& tĂ a ma $ mbĂ âdĂ mbĂ âdĂ
ni. TĂ a ma $ n& k$y$ k& wa sa li a na âTĂgb„l„bĂčlĂșkĂčâ ni.
MbĂš wa tĂ do mbula na : âlĂ kĂ âdĂšâ, gulu n& na, we k& a hĂŁ wala, s& n& lâ° ma anga k$ ta
d& nza de. Ma k& wa gbĂ a g$. M$ gb& a ia, n& lâ° ma ĂsĂ.
mĂ kĂ nzĂ mĂ kĂ nzĂ mĂ kĂ nzĂ mĂ kĂ nzĂ :
Kuta : MĂ a k$y$ k& 'bala tĂ a bina, nde tĂ tĂ a gbaa tal& vĂ. A gĂŁ we d& se'de iko.
mĂ lĂš mĂ lĂš mĂ lĂš mĂ lĂš : voir âbĂĂĄkĂyĂ.
Kuta : Ng$ gili wa d$ wena. Ombe wa $ 'd$ bi lĂŹ, n& ombe wa $ 'd$ gĂŁ lĂŹ, $ n& mal&-z$lĂ.
mÂĄlÂŒmÂĄlÂŒmÂĄlÂŒmÂĄlÂŒ----zĂlĂzĂlĂzĂlĂzĂlĂ : voir âbĂĂĄkĂyĂ.
a) M& a wele k& a gĂŁ n& ge nde ni. N& nde nu a $ d$ iko. TĂ a ma mbĂ âdĂĄ mbĂ âdĂĄ ni, n& ti
nguâdu a ma fĂĂ . Gangga a boe.
b) Wa kpa a âd$ lâ°nĂ vĂ, n& a $ wena k$ kĂ. A ny$ng$ okusi, lĂ kĂ , kĂĂ lĂ, obe k$y$, do
od$k$n$ wa ala âd$ lĂŹ ni.
c) M& a k$y$ k& a d& s$kpĂŁ wena, n& nde a ba galïżœ wena.
d) A gĂŁ wena, wa wia we 'bili sanga a b$a tabi tal&. Li mulu a vĂ a fĂĂ $ n& li mulu k$la ni.
A dĂš k$y$ wena.
mĂ mbĂ lĂĄmĂ mbĂ lĂĄmĂ mbĂ lĂĄmĂ mbĂ lĂĄ : voir lĂ.
mandayemandayemandayemandaye = sombo : non identifié.
mĂkĂČâbĂšmĂkĂČâbĂšmĂkĂČâbĂšmĂkĂČâbĂš : voir ĂŹkĂČâbĂš.
mĂnggĂ nggĂșmĂnggĂ nggĂșmĂnggĂ nggĂșmĂnggĂ nggĂș (kĂfĂ ou nwĂĄbĂ lĂ ) : poisson notoptĂ©ride (Notopterus sp.).
M& a nwĂĄbĂ lĂ k& a gĂŁ ia ni.
nwĂĄbĂ lĂ nwĂĄbĂ lĂ nwĂĄbĂ lĂ nwĂĄbĂ lĂ (ou : ndĂ gbĂ ) : voir kĂfĂ.
mĂșyĂlĂmĂșyĂlĂmĂșyĂlĂmĂșyĂlĂ : voir dĂČngbĂ.
mbĂmbĂmbĂmbĂ (ou : mbĂlĂ) : (N : gĂ nĂ ) : petit poisson de la famille des âg±l±â.
a) M& a nu f&l& ogĂŁlĂŁ, n& nde a $ fĂ bĂștĂștĂș, n& k$a tĂ boe, ma d& gĂlĂ gĂlĂ gĂlĂ, ma ndele
wena. Wa y&ngg& do ogĂŁlĂŁn$ fala n& kpo.
b) Wa $ wena t& fala li ma mba li ngb& ni, n& ma sulu, n& k&nz& ma tulu d& ng$ ni, $ n& ti
gbagba ni.
c) M$ da a do galïżœ k$ m$ n& ba a, nde $ n& m$ ba k$a nwÂĄ ni, fo hi t& wa bina. Wa ba
wena a gĂ lĆĄ bĂĄnzĂâdĂ k& wa da do kuli okokombo tabi samaka ni. N& wa gĂ âb$ wa, nde
âda kĂĄlĂĄ mb$k$ wa g$. A do mulu wena, n& a dĂ âb$ be n$ wena $ n& mbĂnggĂ ni. A dĂš
k$y$ wena.
mbĂmbĂnggĂmbĂmbĂnggĂmbĂmbĂnggĂmbĂmbĂnggĂ : poisson de la famille des Citharinidae (Citharinus gibbosus).
mbótómbótómbótómbótó : grand poisson se nourrissant de végétaux et de fruits (Distichodus antonii).
a) Kuta : M& a k$y$, a $ n& kpĂ kĂĄlĂ ni, n& nde a g± wena. A $ âbata, p&s& li n& wia we la
âbu cm b$a, n& dudu n& wia we k$l$ do m&tr& kpo. Wa wia we 'bili sanga a b$a. K$a tĂ
a b$a, ma $ gĂ fĂĄlĂĄ gĂ fĂĄlĂĄ, n& tĂ a vĂ ma $ fĂ.
96
b) A $ wena âd$ ebale, wa kpĂĄ a k$ be lâ°nĂ g$. A ny$ng$ wena ongba a k$y$n$, do âd$l$,
do âbulu ny$ng$m$n$ k& ma la ng$ lĂŹ ni, $ n& ok$a nwÂĄ do wala ten$.
c) Wa gb& a do gĂ lâą, tabi do gba gb&l& ngbanda âda win$ nu gĂŁ lĂŹ. We gi a, n& wa gb&l&
k$a tĂ a, n& wa gi a nĂ k& wa gi do gele k$y$n$ iko. Li mulu a $ fĂ mbĂČĂČ. Fala k& wa d&
kula a, n& li mulu a $ nyĂĂĂ (jaune lĂ©ger) $ n& wa a kambili tĂ a ni. A dĂ n$ wena.
Owin$ vĂ wa ny$ng$ a ny$ng$.
mbĂkĂĄmbĂkĂĄmbĂkĂĄmbĂkĂĄ (zĂĄkĂĄâdĂ nggĂĄ) : poisson de la famille des Bagridae (Achenoglamis occidentalis).
a) Cath : M& a be k$y$, dudu a lĂ cm âbu ngboo g$, n& a $ kĂŹlĂŹ. A kpasa wĂ tĂ
gbĂĄkĂĄgbĂČkĂČ, lĂ ngbĂ wĂ wa dĂČ gbakagboko bĂna, n& nde we k& mbĂČkĂĄ a gĂŁ n&a
ng$ gbakagboko, n& do goâdo a dĂ, n& zu a gĂŁ wena. Zu a ma do tĂ t& n& tal&,
mbee n& gbogbo zu a, n& mbee n& k& zĂŁ li a do b$alo. DĂŁ tĂ a ma d& be mbĂĄâdĂĄ
mbĂĄâdĂĄ $ n& gbĂŁlĂŁ sĂŹndĂŹ.
b) Wa kpa a wena ti kĂčkĂ. A ny$ng$ âbĂtĂ do obe sĂlĂlĂ k$y$n$, do obe lakan$ wa ala
ng$ lĂŹ ni.
c) Wa ba gĂ lâą, tabi wa gala wa, s& n& wa gb& wa de. K$a tĂ a bina, wa gi a iko. A dĂš
m& g& k$y$ wena, n& we k& âbali m$ kpo a do li tĂ a wena. Owele vĂ wa ny$ng$ a
iko, tati a owi z&l& gĂșlĂŹ do owi z&l& gbĂÂŒ wa nyĂngĂ a g$, we k& lĂŹ tĂ wa.
mbĂnggĂmbĂnggĂmbĂnggĂmbĂnggĂ* (O) nĂkĂyĂ; (E) âbĂĂĄ kĂyĂ : voir âbĂĂĄ kĂyĂ.
MĂ a bĂĂĄ kĂyĂ; ngĂ gĂlĂ wĂ bĂĂ : mbÚé Ă dĂ, ÂŹ dĂčlĂč ngbóó gĂ, nĂ kâ°lâ° tĂ Ă bĂ© ĂĄ gÂź, nĂ mbÚé
Ă ĂĄ dĂčdĂ, nĂ nĂș Ă dĂčlĂč wĂ©nÂĄ, nĂ kâ°lâ° tĂ Ă âbĂĄnĂĄ sĂ ngĂ ; mĂ ÂĄ kĂyĂ bĂĂĄ mĂ.
mbĂčmbĂĄmbĂčmbĂĄmbĂčmbĂĄmbĂčmbĂĄ :
a) a $ tÄ.
b) MĂkĂlĂlĂ = m& a mbe ng$ gili mbĂčmbĂĄ, n& nde a fĂ.
mbĂșmbĂčmbĂșmbĂčmbĂșmbĂčmbĂșmbĂč (ou : susu) : petit poisson de la famille des âg±l±â.
a) Wa a nu f&l& gĂŁlĂŁ, n& nde wa be s&k&k& iko. Wa be a fĂ. Wa y&ngg& zu wa d&l& wena.
b) Wa y&ngg& wena nu ngbaka lĂŹ, we k& ogĂŁ k$y$n$ wa kĂ wa g$, wa ny$ng$ wa wena.
nĂ nĂ nĂ nĂ ou âbĂĂĄnĂ : voir âbĂĂĄkĂyĂ, mbĂnggĂ*.
a) M& a âbĂĂĄkĂyĂ, a $ be y$la y$la, n& nu a $ be dudu; a gĂŁ ia n& wa sa li a na, yĂČndĂł.
b) Fala k& m$ gala lĂŹ, k$ ma m$ ng$ ĂsĂ n&, k$ m$ z$ âbĂĂĄnĂ nde, n& m$ w&l& wa do tĂ„ nu
m$, nĂ g$, n& wa bindi s& âbĂtĂ. Ma k& wa sa âb$ li a na tĂŒnĂșkĂyĂ.
c) âBĂĂĄnĂ wa a kpĂš dati mĂlĂŹ; fala k& m$ h$a nu gĂŁ lĂŹ, k$ oâb$ana wa gbini d& ti m$ d&l&
wena, n& m$ d& zĆž, we k& âdo wa m$li boe. M$li n& ba wele, n& a tombo oâb$anĂ dati.
nĂkĂyĂnĂkĂyĂnĂkĂyĂnĂkĂyĂ nĂșĂ gbĂĄnĂșĂ gbĂĄnĂșĂ gbĂĄnĂșĂ gbĂĄ : voir âbĂĂĄkĂyĂ (Guathonemus elephas).
nĂkĂyĂnĂkĂyĂnĂkĂyĂnĂkĂyĂ tĂČlĂtĂČlĂtĂČlĂtĂČlĂ : voir âbĂĂĄkĂyĂ (Petrocephalus grandoculis).
nĂkĂyĂ zĂlĂnĂkĂyĂ zĂlĂnĂkĂyĂ zĂlĂnĂkĂyĂ zĂlĂ (nzĂšmbĂš) : voir âbĂĂĄkĂyĂ (Mormyrops lineatus).
nĂlĂngbĂ nĂlĂngbĂ nĂlĂngbĂ nĂlĂngbĂ : voir ngbĂŹĂĄlĂŹ.
ndĂ gbĂ ndĂ gbĂ ndĂ gbĂ ndĂ gbĂ : voir nwĂĄbĂ lĂ .
ngĂĄkĂyĂngĂĄkĂyĂngĂĄkĂyĂngĂĄkĂyĂ : voir kĂÂĄnggÂĄ.
ngĂĄmbĂșkĂlÂĄngĂĄmbĂșkĂlÂĄngĂĄmbĂșkĂlÂĄngĂĄmbĂșkĂlÂĄ : voir tÂŹnggĂ©.
Kuta : M& a kpo nu f&l& kula 'da otangge, n& nde a gĂŁ n&a ng$ tangg& be sïżœ.
97
ngĂ nggÂŒngĂ nggÂŒngĂ nggÂŒngĂ nggÂŒ : petit poisson de la famille des Cypronodontidae (Epyplatys senegalensis).
a) Kuta : M& a be hãsã k$y$, nde 'bala tà a boe. Zu a pÏ wena, a $ tÄ n& kili tà a ma và a
kili nĂ kili t& kĂĄkĂ lĂĄkĂ , n& zu a ma a lĂŹdĂČo ni, ma nganda wena. N& g&n& k$ a be k$y$ iko
ni, nde a a kpe dati ogĂŁ k$y$n$ we gbini lĂŹ.
b) A yĂnggĂ lĂ gbĂ gb„ lĂŹ g$, n& nde fai do nu ngbaka lĂŹ tabĂŹ wena wena âd$ ndĂ. N& a ïżœ tĂ
yu yu wena $ n& sĂnggĂ ni, a yu âd$ lĂŹ tsjĂrr. A ny$ng$ wena a okusi do be lakan$, do
be wala ten$ ma ala d& ng$ lĂŹ ni. A do ngaâba wena, we k& m$ fi gĂ lĆĄ âda m$ âd$ li nĂ,
k$ a z$a kusi nu n& ia, n& a yu gĂĄrr, n& a t&, n& a y$âd$ fala kpo gbaa d& k$ zĂŁ a Ă.
c) A dia k$y$, wi bĂ a bina, owi z&l& gĂșlâ°nĂ wa ny$ng$ âb$ a ny$ng$ we k& a a ngĂĄ kĂyĂ.
Tati a wi naa zĂŁn$ wa nyĂngĂ a g$, we k& a yu gĂĄrr. K$ wa ny$ng$ a, k$ wa ko, n& be a
kpolo tĂ a gĂĄrr d& k$ zĂŁ a i. Dia ny$ng$ wa do t$l$ n&. M$ dĂ kula a ia, n& ma do mulu
bina, n& gbĂŁlĂŁ tĂ a ma $ fĂ kĂ kĂ .
ngĂĄnyÂĄ ngĂĄnyÂĄ ngĂĄnyÂĄ ngĂĄnyÂĄ : voir lĂ.
ngĂșmĂ ngĂșmĂ ngĂșmĂ ngĂșmĂ (ou : kpĂČlĂłngĂșmĂ ) : poisson de la famille des Ophiocephalidae (Ophiocephalus
obscurus).
a) Cath : M& a k$y$ k& a a gĂŁ, dudu a wia we h$ âbu cm tal&, n& a $ n& nu kĂ wi g&. A do
k$a tĂ a boe, k$a tĂ a $ âbĂ rĂĄkĂĄ âbĂ rĂĄkĂĄ, n& tĂ a vĂ ma $ tĂ„. Sala nu a ma $ n& sala nu
bĂĄngÂŒlÂŒnÂĄ. M$ gala lĂŹ, n& li ĂsĂ ti a, n& a tata sala nu, n& a m$ ng$ yu do mĂą.
b) Wa $ wena ti sĂĄlĂĄ tĂnĂ, n& wa $ 'b$ wena ti mbulu te k& ma tia d& âd$ lĂŹ ni. Wa mba
d&l& wena, a a k$y$ dĂ nĂ . A ny$ng$ âbĂtĂ, n& a y$'d$ 'b$ ongba a be k$y$ wena, $ n&
be l$n$, gbĂ kĂ tĂ , kalan$.
c) N& nde we gb& a ma g$a do y$k$. We k& a bĂĄ galïżœ ngbo ngbo g$. Owi âd$ lĂŹ wa gu gĂ nu
kĂ âda wa, n& wa a be oâbulu k$y$n$ k$ gĂ. Wa kpa âb$ wa t& gala lĂŹ. A yĂndĂ wena, a ïżœ ti
yĂč yĂč g$, lĂŹ ĂsĂ ti a, n& m$ g$m$ a iko. Ma hĂŁ wa tĂ na : âMĂ yĂndĂ nĂ kpĂČlĂłngĂșmĂ ni.â
ngbĂźngbĂźngbĂźngbĂź (N : ângbĂ»â) : poisson Ă©lectrique de la famille de Malopteruridae (Malopterus
electricus).
a) Kuta : M& a gĂŁ k$y$, dudu a wia we h$ âbu cm tal&, a $ kĂŹlĂŹ. M$ wia we kpa be wa g&,
wa $ n& gbaâbiti zu kĂ wi, tabi nu kĂ wi, n& nde gba gb&l& wele k& a $ n& kĂș wi g&.
NdĂ lĂĄ tĂ a dĆĄ dĆĄlïżœ, n& ma lĂ wena, n& ma $ tĂ„. DĂ a sasala b$a. M& a k$y$ a $ vwĂčmĂ Ă ,
n& gĂŁ n& a zu a, ma $ âbĂčtĂčlĂčtĂč.
M& a k$y$ a do gĂ nggĂĄ a bina, n& nde a dĂŁlĂŁ n&a ng$ tala ok$y$n$ vĂ k& wa do
gĂ nggĂĄ wa boe ni. We k& m$ ïżœ tÂŹ n& g$, k$ m$ 'be tĂ a ia, n& a ngbi m$, n& t& m$ gĂ
yĂłkĂłkĂł ni. Tabi m$ kpa a nu gĂ lïżœ mĂ m$, tabi t& gala lĂŹ nde, k$ m$ ba a hĂčvwĂșvwĂș do
t& zu m$ iko, n& a ngbĂ m$ gbïżœr fala kpo, n& mbe g$ n& m$ tĂš, n& gulu âbaka m$ fe to
yĂłkĂłkĂł. Tabi m$ tĂ na & g$m$ a do dugbi âda & nde, n& mbe g$ n& dugbĂ ni ma nd$l$
kĂ m$ vĆĄ, n& ma t& gele fala. Ma wia na, m$ n& gb& a nde, n& m$ z& a do kula te k& ma
a ngÂĄ ni.
b) A $ wena âd$ gĂŁ lâ°nĂ, ti kĂčkĂ. Wa gb& a do gĂ lâą, n& mbee n& wa gala lĂŹ ti wa gala, s& n&
wa gb& a de.
c) M$ wia ny$ng$ ngbĂź do t$l$ n&, n& m$ ĂlĂ ndala a vĂ, n& m$ gi mulu a do t$l$ n&. N&
nde ndĂ lĂĄ m$ ĂlĂ ni, m$ e ma ng$ yinggili, k$ ma kolo, n& m$ gi do sĂ bĂŹndĂĄ, k$ m$
ny$ng$, n& m$ kĂ! Tabi wa d& kula a. Wa ĂlĂ ndĂ lĂĄ a sĂ„, n& m$ e kili tĂ a ng$ we, n&
ma kolo. Owele vĂ wa ny$ng$ a ny$ng$ iko, tati a wi z&l& gĂșlĂŹ nyĂngĂ a g$.
98
ngbĂŹĂĄlĂŹngbĂŹĂĄlĂŹngbĂŹĂĄlĂŹngbĂŹĂĄlĂŹ (ou : nĂlĂngbĂ, N : ngbïżœlĂŹ) : grand poisson gras, sans Ă©caillure, grande tĂȘte (Mochoci-
dae : Synodontis nutatus).
a) Kuta : M& a k$y$ a do 'bala tĂ a bina, n& nde nu a $ n& nu ngbia len$ ni. Goâdo a be sïżœ
iko, n& nde zu a gĂŁ wena, n& gbĂŁlĂŁ zu a nganda wena.
b) Wa kpa a âd$ gĂŁ lĂŹ $ n& D&k&l& tabi Kambia. Wa gb& a do y$k$ tabi galïżœ n°12,14,16. K$
fala k& a gĂŁ wena, n& l& wia t& 'bili sanga a b$a, n& m& ni m$ 'bili zu a ia. (Kuta)
nwĂĄbĂ lĂ nwĂĄbĂ lĂ nwĂĄbĂ lĂ nwĂĄbĂ lĂ (ou : ndĂ gbĂ ) : voir kĂfĂ.
a) M& a mĂnggĂ nggĂč tabi kĂfĂ k& a âbana do be n&. M& a hasĂŁ k$y$, a $ âbata, n& nde a $
tĂ„, n& a be a dudu $ n& sĂnggĂ ni. A k$l$ do âbu cm b$a, n& p&s& li a wia we h$ cm tal&
tabi nal&. N& ti nguâdu a ma $ n& rasoir ni, ma do gbĂŁlĂŁ wena. M$ ba a nde fo hĂ tĂ a
bina.
b) Wa $ wena do ti kĂčkĂ t& fala zĆĄlĆĄ lĂŹ, wa y&ngg& wena do âb$akĂyĂnĂ fala n& kpo.
c) Wa gb& wa wena do gĂ tabi yĂlâ°, tabi wa gala lĂŹ ti a. DĂa ny$ng$ a wia do t$l$ n&. A
kolo, nde fo âb$ saka mulu tĂ a bĂna, n& a $ wĂČkĂČlĂČkĂČo iko, n& a $ âb$ ĂfĂ ngboo g$. Wi
z&l& gĂșlĂŹ a nyĂngĂ a g$, we k& a $m$ vïżœ vïżœ, k$ wa ny$ng$ a, n& ben$ wa ba n& z&l&, n&
wa m$ ng$ $m$ nganda wena.
nyĂlĂŹnyĂlĂŹnyĂlĂŹnyĂlĂŹ : espĂšce dâanguille (Mastasembelus sp.).
a) M& a hasa k$y$ iko, a $ kĂŹlĂŹ, n& nde tĂ a $ b&z& b&z& $ n& t& gĂ& li a kolo ni, n& a $ dudu
$ n& 25-30 cm ni. Nu a âbĂlĂ wena, a $ n& gĂ ni. A yulu nu a ti k&nz& tabi ti âbĂtĂ, n& a
la. A dĂ dĂndĂ wena, m$ ba, n& a h$ ti kĂ m$ dĂŽ. A a nu f&l& âda odĂČngbĂ, tabi
odĂ nggÂĄ.
b) A lili do $ wena zĂŁ âbĂtĂ. Owukon$ wa gala li, k$ wa kpa a ia, k$ wa da daâba, ya wa bĂĄ
a g$, we k& a z$ na, lâ° ĂsĂ tĂ & doâdo ni, n& a ma ng$ le nu, le zĂŁ âbĂtĂ. A bĂĄ gĂ lâą g$.
c) A a ngĂĄ kĂyĂ, owele vĂ wa wia we ny$ng$ a. Dia ny$ng$ a a t$l$ n&. Wa ny$ng$ a mba
do gbĂŁlĂŁ a vĂ iko. Wa pĂ âb$ a lĂ lïżœa te hĂŁ wuko k& a do zĂŁ ni na a ny$ng$. K$ ngba soe
kula nde, n& be e zu & n& a h$ kpïżœr dĂ $ n& m& ny$lâ° a d& ni.
d) M& a k$y$ wa sĂ a nu fanza g$, we k& wa dĂ dĂndĂ wena, wa sĂ wa nu f&l&. Owele wa
sengela do a wena we d& a do ina. Wa fi a li liĂŁ te k& wi wilin$ wa ny$ng$ ni.
nzĂ âbĂnzĂ âbĂnzĂ âbĂnzĂ âbĂ (ou : âbĂĄlĂĄgÂĄnÂĄ) : poisson-capitaine trĂšs recherchĂ© (Lates niholicus).
a) M& a k$y$ a gĂŁ wena, wa kpa a âd$ D&k&l&.
b) A k$y$ bolo, wa gb& a do gĂŁ ngbanda tabi galïżœ n°1, n& wa Ă© nu n& a k$y$ tabi savĂ.
nzĂšmbĂšnzĂšmbĂšnzĂšmbĂšnzĂšmbĂš : voir nĂkĂyĂ zĂlĂ.
nzĂkĂâdĂnzĂkĂâdĂnzĂkĂâdĂnzĂkĂâdĂ : voir kĂčnzĂ.
nzĂngĂnzĂngĂnzĂngĂnzĂngĂ : esp. de poisson vivant dans les grandes riviĂšres.
a) A a âbala t& k$y$, a a gĂŁ; Ă $ n& sĂnggĂ nâ°, n& nde a gĂŁ wena; gogo a $ n& gogo tolo ni,
nâa ny$ng$ ngba a k$y$n$ wena.
b) A $ k$ gĂŁ lâ°nĂ $ n& âDua tabi Mbari.
nzĂngĂnzĂngĂnzĂngĂnzĂngĂ mbĂnggĂ mbĂnggĂ mbĂnggĂ mbĂnggĂ : poisson de la famille des Characidae (Hydrocyon sp.).
A gĂŁ wena, n& a ny$ng$ ngba a k$y$n$ wena; wa gb& a do galïżœ n°8.
nzĂngĂnzĂngĂnzĂngĂnzĂngĂ tĂmbÂĄtĂmbÂĄtĂmbÂĄtĂmbÂĄ : poisson de la famille des Characidae, trĂšs vorace (Hydrocyon goliath).
nzĂmbĂnzĂmbĂnzĂmbĂnzĂmbĂ*
Kuta : M& a k$y$ k& a gĂŁ 'bana sanga, nde tĂ tĂ a boe, ma a tal& vĂ. N& a ĂfĂ wena ngboo
ni.
pĂpĂpĂpĂdĂșlâ°dĂșlâ°dĂșlâ°dĂșlâ° (kĂyĂ pĂdĂșlâ°) : voir bĂĄnggÂŒlÂŒnÂĄ.
99
sĂ mĂ kĂnzĂsĂ mĂ kĂnzĂsĂ mĂ kĂnzĂsĂ mĂ kĂnzĂ : poisson de la famille des Cichlidae.
a) M& a k$y$ k& li a a p&s&, gĂŁ wa n&a ng$ tambala kĂ wi, n& nde k$a tĂ a boe.
b) A $ ng$ k&nz& iko, n& a kpa ny$ng$m$ âda a d& di ni.
c) A bĂĄ galïżœ g$, nde tati a y$k$ s& n& l& gb& a de.
sÂĄnggĂsÂĄnggĂsÂĄnggĂsÂĄnggĂ : voir ĂŹkĂłâbĂš.
sĂndĂ sĂndĂ sĂndĂ sĂndĂ : espĂšce de petit poisson.
a) Kuta : M& a hãsã k$y$ iko, a $ n& zu kà wi, n& tà a tÄ kp³ kp³, n& nde a do t$k$ la li $
n& gĂŁ k$y$ ni. N& nu a k& a ny$ng$ do m$ ni, ma do ng$ nu a do ng$.
b) A bĂĄ galïżœ g$, wa gb& a do dĂČ tabi gala lĂŹ. K$a tĂ a boe, n& dati gi a, n& wa gb&l& tĂ a
gbĂlĂ. A unu sĂ wena, mbe win$ wena wa kĂ we ny$ng$ wa g$. Mandaâba nyĂngĂ a
g$, da d& k$ na, pala g$n$ a, k$ t$k$ tĂ a sĂ nĂč wena g$.
sĂnggĂ sĂnggĂ sĂnggĂ sĂnggĂ : poisson de la famille des Ciharinidae.
sĂnggĂ sĂnggĂ sĂnggĂ sĂnggĂ :
a) M& a hasĂŁ k$y$ 'bana sanga iko. A $ n& kpĂ kĂĄlĂ ni, n& nde a dulu n&a ng$ kpĂ kĂĄlĂ , a
wia we h$ âbu cm b$a. A $ be yĂngbĂĂ, n& a $ âbĂ tĂ , fĂĄmbĂĄ lĂ a g± la li g$, ma wia we
h$ cm m$l$ tabi gazala. 'Bala tĂ a boe, ma $ fĂ zanga do be fila n&. DĂ gĂłâdĂł a sasala
b$a, ma $ fila zĂĂ. Gogo a $ n& gogo tĂČlĂ ni, ma $ d& nza.
b) A $ wena âd$ gĂŁ lĂŹ, $ n& âd$ MbĂ nggĂĄ, do ebalen$. A lili do ny$ng$ ongba a wena, n& a
ny$ng$ âb$ âd$l$, do âbulu ny$ng$m$n$ ma ala ng$ lĂŹ ni.
M& a k$y$ kpo fala gb& a do galïżœ tabi âda fala gala lĂŹ iko ni ma nganda wena. We k& m&
a k$y$ a z$ na, di dĂ ni ngam$ do lo boe, n& wa ma ng$ yu nganda wena na wa kpasa.
Tabi fala k& wukon$ wa ma ng$ kpe nguma, k$ âbĂtĂ kpĂĂĄ lĂ wa g$t$ Ă ia, n& wa a ngba
wa li wala vĂ, n& wa ma ng$ ba âda li si ng$ nga gbaa, k$ wa n& h$ nguâdu nguma
owukon$ wa kpe ni, n& wa ma ng$ waka n&, n& wa bĂ„lĂ„ âdo nguma g$t$ Ă, n& wa te âdo
n& ng$ nga.
A ba âb$ galïżœ âda m$, k$ f&l& galïżœ lĂš sala gogo a g$, n& a g& nu a, n& a âbili f&l& galïżœ âda
m$ fala kpo n& a la. We k& gogo a $ n& gogo be tolo ni. A z$ âb$ hĂ bele wuke t& gala lâ°
nde, n& a waka fala kpo, n& a k$ ma. Wa ma ng$ lu m$ do gÂĄ nde, n& m$ a k$ m$ d&
sala ku m$ k$ gÂĄ i, nĂ g$ k$ m$ âbe nu konggolo ga, k$ sĂnggĂ z$a ia, n& a waka fala
kpo, n& a ny$ng$ kĂ m$.
NĂ a wa gb& wa wena do gĂŁ ngbandan$ k$ gĂŁ lĂŹ i. Fala k& wa waka, k$ wa bĂ„lĂ„ d& âdo
nguma i, n& wa le k$ ngbanda âda wa.
c) We ny$ng$ wa, n& wa gb&l& k$a t& wa, n& wa gi wa $ n& k& wa gi gele k$y$n$. N& nde
dia fĂ na, m$ gi a do t$l$ n&, we k& wa do gbĂŁlĂŁ wena. Wa fĂ a lĂ liĂŁ te gĂŹnggĂŹlĂŹ do t& wi.
M& a ina bolo.
d) Ng$ gili wa b$a : sĂnggĂ gbĂ tĂ„, tĂ a $ tĂ„ mbïżœi ni, nde a gĂŁ $ n& t$a kĂ wi. (Kuta)
sĂčkpĂĄtĂ©sĂčkpĂĄtĂ©sĂčkpĂĄtĂ©sĂčkpĂĄtĂ© : petits poissons de toutes sortes.
sĂčsĂčsĂčsĂčsĂčsĂčsĂčsĂč : voir mbĂșmbĂč.
tĂĄfĂșĂĄtĂĄfĂșĂĄtĂĄfĂșĂĄtĂĄfĂșĂĄ : poisson notoptĂ©ride (Xemostes sp.).
tnggé tnggé tnggé tnggé :
a) Kuta : TÂŹnggĂ© m& a k$y$, a g± g$, n& a ĂfĂ we do gĂŁ k$y$n$ g$.
b) Wa sa li gĂŁ tangge na, ngĂĄmbĂșkĂlÂĄ.
tĂgb„l„bĂčtĂgb„l„bĂčtĂgb„l„bĂčtĂgb„l„bĂčlĂșkĂčlĂșkĂčlĂșkĂčlĂșkĂč : voir lĂ.
100
tĂgb„l„sĂŹndĂŹ tĂgb„l„sĂŹndĂŹ tĂgb„l„sĂŹndĂŹ tĂgb„l„sĂŹndĂŹ :
a) A a be hĂŁsĂŁ k$y$, ÂŹ g± g$, dudu a hĂ cm âbu g$, n& a $ be kĂŹlĂŹ. Be gĂ nggĂĄ a boe, k& zĂŁ
li a do b$alo. N& nde tĂ a lĂ wena, n& ma $ be mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ $ n& gbĂŁlĂŁ sĂŹndĂŹ ni, tĂ a
g$n$ dĂŁ g$n$, tĂ„ do fĂa n&. A a nu f&l& âda olĂ.
b) Wa $ wena ti be k$a nwÂĄ do nu ngbaka lĂŹ. A Ă ti kĂčkĂ ngboo g$. A bĂĄ gĂ lâą g$, a g± g$,
wa gala a do lĂŹ iko.
c) N& nde owin$ vĂ wa ny$ng$ a ny$ng$. A dĂš wena, a do gbĂŁlĂŁ bina.
tĂČtĂ tĂČtĂ tĂČtĂ tĂČtĂ : espĂšce de poisson moyen vivant entre les pierres des riviĂšres oĂč il se nourrit de la
mousse sur les pierres.
a) Kuta : M& a k$y$ a gĂŁ wena, a la tambala kĂ wi lĂą, n& nde 'bala tĂ a boe.
b) A $ wena ngbala ta, tua k& a ny$ng$ wena a dĂdĂlĂdĂ t& ta (mousse sur les pierres
dans les eaux). A fe tati a do y$k$ tabi dĂČ, n& nde a bĂĄ galïżœ fala kpo g$.
tĂčlĂčkĂnzĂtĂčlĂčkĂnzĂtĂčlĂčkĂnzĂtĂčlĂčkĂnzĂ (ou : gbĂ nĂșĂ ) : espĂšce de petit poisson.
a) M& a be hasĂŁ kĂyĂ, wa $ be fĂ $ n& mbĂmbĂtĂ ni. T&l& t& wa $ n& kpakala ni, n& nde
wa g± g$, wa $ sĂkĂkĂ iko, n& wa fĂngĂ wena.
b) Wa $ wena t& fala sulu lĂŹ, k& k&nz& tulu d& ng$ ni. N& mbee n& wa $ t& fala lĂŹ ĂsĂ do ma
ni. Wa y&ngg& zu wa d&l& wena. Ny$ng$m$ nu a a be lakan$ do kusin$. c) Oben$ wa da wa do gĂ lĆĄ nzĂâdĂ, tabi wa yulu wa do yĂkĂsĂ. We ny$ng$ wa, n& wa
gb&l& k$a t& wa doâdo, n& wa gi wa. Dia ny$ng$ wa wena wa hu wa hĂ». Wa dĂ n$
wena, n& wa ĂfĂ wena.
tĂŒnĂșkĂyĂ tĂŒnĂșkĂyĂ tĂŒnĂșkĂyĂ tĂŒnĂșkĂyĂ : voir nĂ , âbĂĂĄnĂ .
vwûvwûvwûvwû : poisson de la famille des Tetrodontidae (Tetrodon sp.).
a) Cath : M& a k$y$ $ n& ngbĂź ni, n& nde tĂ a $ sĂâdĂkĂ sĂâdĂkĂ ni. MbĂš a gĂŁ a $ n& nu kĂ
wi g&, n& mbĂš a gĂŁ n&a ng$ ki ni. A gĂŁ n&a ng$ ngbĂź. Ndala tĂ a $ tĂ„, n& ma dïżœlïżœ wena,
nĂ mĂĄ nïżœ âbĂ wĂ©nÂĄ.
b) Wa kpĂĄ wa âd$ be lĂŹ gĂ, gĂŁ lĂŹ s& n& de, wa y&ngg& âda gĂŁ fua lâ° k& ma de ngele d&a ni.
Wa da a do galƥ n°8. K$ m$ n& fi a nza, k$ m$ z$ a, n& nde a hana gã wena.
c) We ny$ng$ a, n& wa ĂlĂ k$a ndala tĂ a, n& wa gi a do t$l$ n&, tabi wa d& a do kula n& $
n& k& âda ngbĂź ni. Wa ny$ng$ ndĂ lĂĄ a g$, ma nïżœ wena. Ma kolo, n& wa fulu do koe tabi
foko k$ya.
wĂlĂbĂĄngÂŒlÂŒnÂĄwĂlĂbĂĄngÂŒlÂŒnÂĄwĂlĂbĂĄngÂŒlÂŒnÂĄwĂlĂbĂĄngÂŒlÂŒnÂĄ : variĂ©tĂ© des bĂĄngÂŒlÂŒnÂĄ.
Kuta : M& a kpo kpo bĂĄngÂŒlÂŒnÂĄ iko, n& nde ombe wilin$ wa nyĂngĂ a g$.
wĂlĂkĂyĂwĂlĂkĂyĂwĂlĂkĂyĂwĂlĂkĂyĂ : nom donnĂ© Ă de grands poissons, surtout le grand silure (gbĂ zĂČlĂČ).
a) M& a gĂŁ k$y$. Wa a nu f&l& lĂ, wa a gba gb&l& lĂ k& a kpe dati k$y$n$ ni. A yolo âd$ ndĂ
do âda fala li kolo, $ n& k& lâ°nĂ ma hĂ wena ni.
b) Wa gb& a, nde a wia 'bili sanga a b$a tabi tal&.
yâ°lâ°yâ°lâ°yâ°lâ°yâ°lâ° : voir sĂnggĂ.
yĂČndĂł yĂČndĂł yĂČndĂł yĂČndĂł : voir bĂ©tĂšndÂŒ.
zĂĄkĂĄâdĂ nggĂĄ zĂĄkĂĄâdĂ nggĂĄ zĂĄkĂĄâdĂ nggĂĄ zĂĄkĂĄâdĂ nggĂĄ : voir mbĂkĂĄ.
zĂmbĂzĂmbĂzĂmbĂzĂmbĂ : poisson comme grosse anguille vivant dans la boue des mares et des cours dâeau,
recherché, commun (Protopterus aethiopicus).
a) M& a k$y$, a dulu wena, a wia kĂ do gĂ& wa sa lĂ a na kĂlĂ ni, gĂŁ wa g& wa wia we h$
m&tr& kpo. Zu a $ pĂmbĂâdĂmbĂĂ $ n& zu kolo ni, n& kili tĂ a $ kĂŹlĂŹ, mbee n& $ n& nu kĂ
wi g&, n& mbe n& $ n& nganggala wi ni. Ndala tĂ a tĂ„ mbĂŹĂŹ. Bele a boe, n& ma $ n& bÂŒlÂŒ
101
okusin$ k& wa da wa do galïżœ ni. Ma si d& goâdo a, ma b$a, n& ma $ n& gĂ tĂł a. DĂ goâdo
a dĂčlĂč wena, n& ma do n$ wena.
b) M& a k$y$ kpo a hĂ nza dĂ dĂ g$, a $ wena k$ kĂ âda wa do ti kuku. K$ we da a do galïżœ
nde, n& ma wia na, m$ fĂ galïżœ gbaa d& k$ kĂ Ă, s& n& m$ da s& a de. Fala gb& z&mb& do
lĂ gbĂ gb„ lĂŹ nĂ iko ni, ma nganda wena. G&n& k$ ma $ âb$ do owukon$, k$ wa gala li
gbaa k$ ma ĂsĂ, k$ wa fĂŹ kĂ wa k$ kĂ g$ ya wa gbĂ s& z&mb& g$. Wa da a wena do
gĂ lĆĄ kpĂčlĂ do gba wĂšsÂŒ g& iko. Wa gb& oz&mb& wena do galĆĄ n° 16,18,20.
c) Wa gba zĂŁ z&mb& $ n& k& wa gba do zĂŁ kolo ni, n& wa fo kala zĂŁ a do sila a k& ma $ dĂ
ni, n& wa gĂ âb$ ma, n& wa ny$ng$. M& a k$y$ kpo a de wena, a ĂfĂ wena. G&n& k$ wa
gi a do t$l$ n& n& nde a ĂfĂ wena, g&n& k$ a kolo âb$ kula ya a fai a dia iko. DĂĂĄ ny$ng$
z&mb& na, m$ Ă© ng$ a we âdo tĂ« kpo, k$ a kolo nyĂĂ, s& n& m$ d& wĂĄ mbĂĄlĂĄ a we
ny$ng$ a de, we k& a dĂ lĂŹ wena. Wa gi a wena do f$l$ âbetÂŒ, k$ a kolo ngboo, s&
n& m$ gi a do yĂŹkĂŹ de.
d) Oyaa l& wa $k$l$ zĂ wukon$ na m& a nawĂlĂ k$y$, wuko nyĂngĂ a g$. We k& bele z&mb&
boe. K$ fala k& wuko a ny$ng$ z&mb&, k$ fala ko kula mĂ a, n& z&mb& a h$ s& sala ku
wukoe ni, n& bele a ma dulu s& $ na bele z&mb& ni; ĆĄ na m& wa bĂ ni, we k& wa ïżœ
na, dĂ gĂłâdĂł z&mb& ma do n$ wena. K$ di dĂ g& owukon$ vĂ wa h$a ng$ gulu oyaa
l& t& we ni, n& wa zuâdu t& wa t& ny$ng$ z&mb& di dĂ g& wena.
102
Les invertébrésLes invertébrésLes invertébrésLes invertébrés
colĂ©optĂšres, abeilles, guĂȘpes, fourmis, termites p.41-43
mouches, puces, moustiques, cigales, punaises, poux, libellules, p.43-44
grillons, criquets, mantes, blattes, mille-pattes etc. p.44-46
bĂĄĂŹnĂĄbĂĄĂŹnĂĄbĂĄĂŹnĂĄbĂĄĂŹnĂĄ (pĂnzĂâdĂ, fĂndĂlĂ) : espĂšce de libellule vivant sur les eaux.
a) M& a be saâde, sala âbaka a nal&, n& a gĂŁ be gĂŁ, a n&a we $ n& kĂ kaâb&, n& nde a
dulu n&a ng$ kakaâb&. ZĂŁ a $ lĂngĂtĂngĂ, n& goâdo a ma bili $ n& goâdo bĂŹlĂŹndĂŹ ni.
Nyanga a ma nal&, ma $ nzĂ ngĂ lĂ ngĂ .
b) A y&ngg& fai do nu ngbaka lĂŹ. âBali m$ kpo, a lĂ© ti lĂŹ lia g$, a y&ngg& do ng$ n& iko.
Wa n$ lĂŹ, n& wa ny$ng$ obe lakan$ wa ala ng$ lĂŹ ni. N& d&a to âda a wena m& a gala lĂŹ
do nyanga a d& nza gbaa, k$ ma ba we tĂ a, n& a ma ng$ gala d& âda lĂŹ si ng$ gbaa,
k$ ma ba tĂ a, n& a siki li a si g$t$, t& m& nĂ do nĂ, a do âbĂtĂ gala lĂŹ m$ a bina.
c) Wa nyĂngĂ bĂĄĂŹnĂĄ g$.
bĂ ĂnĂŹbĂ ĂnĂŹbĂ ĂnĂŹbĂ ĂnĂŹ : espĂšce de libellule vivant dans la forĂȘt.
a) M& a fĂndĂlĂ zĂŁ ng$nda. T&l& t& wa wia kĂ, n& nde âbali m$ kpo wa gĂĄlĂĄ lĂŹ g$.
b) Wa nzĂâbĂ (dama) lâ° k$ dĂł ten$. N& wa ny$ng$ obe lakan$.
bĂ©kĂČĂ©bĂ©kĂČĂ©bĂ©kĂČĂ©bĂ©kĂČĂ© p.41 : petite guĂȘpe, nid comme un sac.
a) M& a obe saâde, wa $ n& t&l& t& gĂlĂ ni, n& nde wa tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł, n& sala âbaka wa $
tĂż.
b) Wa d& t$a âda wa, n& ma y$ngg$l$ yĂĂĂ. Wa Ă d& k$ n& g$, wa na d& âdo n& nza nga,
n& nde wa d&l& wena. Ma $ n& fĂčlĂș ngĂlÂĄ ni. Ma k& l& z$ wa do t&l& t& k& wa do ma
ni, n& l& tĂ na, m& a ongulan$, ma k& wa kifi gele saâde, n& nde ma nĂ g$.
c) K$ fala k& wa $ boe nde, k$ m$ ïżœ fala wa g$, k$ m$ h$ d& ti wa ia, n& wa zuâdu vĂ d&
t& m$, t& to m$. Wena wena wa to a owi yĂ lĂ ngumbe do owi yali fa ndĂ âbĂ . M& a
obe saâde wa dĂš g$. Wa to m$, n& nde ma z&l& wena, k$ m$ si, n& t& m$ d& gĂ zĂĂĂ.
K$ fala wa to wi naa zĂŁ, k$ zĂlĂ g$, n& zĂŁ a âdanga.
bĂlĂ bĂlĂ bĂlĂ bĂlĂ p.42 : grandes fourmis prĂ©datrices en petites caravanes (Megaponera).
a) Cath : M& a saâde a $ tĂ„, n& a $ kĂâbĂlĂâbĂĂ, nyanga a gazala, n& zĂŁ a $ lĂngĂtĂngĂ,
n& a $ dudu. T&l& t& $ n& kĂČkĂłmbĂČ ni, n& gÂł wa wia âb$ kĂ do kĂČkĂłmbĂČ ni. Fala tĂ a
unu dĂ© g$. Wa y&ngg& do f&l& d& âdo ngba wa $ n& ngbanza ni.
b) Wa kpa wa wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ obilin$, wa hĂ âda le ngboo g$. Wa to wele, n&
ma z&l& wena, we k& wa g± wena. Ma z&l& m$ âd$k$l$ n& ny&l&, s& n& ma gĂ de.
c) Fala k& oâdangba wa he m$ zĂŁ tolo wena, n& m$ kala bĂlĂ tal&, n& m$ tĂŁ zĂŁ kĂ , n&
m$ a wa d& zĂŁ n&, n& m$ fi ma hĂŁ tole, n& a ny$ng$. G&n& k$ tole ĂkĂ âb$ ĂkĂ iko, n&
m$ d& ma kpasaa na m& ni, n& tole m$ ng$ gĂŁ n& iko.
Wa ba a, n& wa gb& a, n& wa fi a goâdo kolonggo, n& m$ fi ina zïżœ li bĂȘ ng$ n&, n& wa
zĆĄ li be, tak$ a n& dĂ. Tua k& a a saâde a hĂ sĂ wena.
âbĂŹsâ°âbĂŹsâ°âbĂŹsâ°âbĂŹsâ° p.44 : poux.
a) M& a be saâde, wa be sïżœ $ n& yĂnggĂlĂngĂčmbĂš k& wa $ t& tulun$ ni, n& nde wa $ tĂ„,
n& yĂnggĂlĂngĂčmbĂš $ fĂ. Wa ko kuli d&l& wena, n& kuli wa $ fĂ.
b) Wa $ ti mili zu wele, n& wa ny$ng$ zu wele wena, n& olo nu wa ni ma tala lĂkĂtĂĂ, n&
mbĂš g$ ma d& dani sĂ„. N& wa sa li dani n& na âdĂłâdĂłâ. Fala k& wa ko zu m$ wena, n&
kuli wa ni ma $ k& zĂŁ lĂ m$ rĂČĂČ. Fala k& âbisi wa te zu m$ wena, nde fo de gĂŁ t& m$
ngboo bina, we k& wa n$m$ t$k$ t& m$ wena.
103
c) Owuko wa ïżœ ti âbiti wa wena, we k&, mbĂš g$ n& s$& g&, n& owuko tabi tal& wa dungu
d& olo tua gba wese, yolo do titole gbaa we h$ tĂ„ tati a fa âbisi do fa âbisi t& zu ngba
wa.
d) Ina gb& do âbisi ma k& : m$ to nwĂĄ dĂČ sĂ„, n& m$ kpĆĄlĆĄ lïżœ n& d& ti zu m$, n& wa fe do
kuli wa vĂ. Tabi m$ gb&l& ti nguâdu k$afe kayolo, n& m$ kpïżœlïżœ d& ti zu m$.
dĂ ĂĄgbĂ kĂŽdĂ ĂĄgbĂ kĂŽdĂ ĂĄgbĂ kĂŽdĂ ĂĄgbĂ kĂŽ : voir nĂ ĂĄgbĂ kĂŽ.
dĂ ĂĄlĂnggĂdĂ ĂĄlĂnggĂdĂ ĂĄlĂnggĂdĂ ĂĄlĂnggĂ (dĂ ĂĄlĂnggĂ) p.44 : mante religieuse.
a) M& a saâde, a $ n& kpasa wi dati ongĂ âdĂn$ vĂ ni, n& nde âbali m$ kpo, tĂ a h±s± $ n& t&
ngaâdi g$. A $ be dudu, n& zĂŁ a ma $ lĂngĂtĂngĂĂ, n& nyanga a ma dĂčlĂč wena. A $ n&
tĂlĂ nwÂĄ, a tĂ„ nĂ t$l$ nwÂĄ ni g$. A n& n$ g&$, n& a we nyĂngĂ nyĂngĂ $ n& zĂČ ni, n& a
tili d& dati g&$. K$ m$ âbe tĂ a, s& n& a bĂ„lĂ„ de.
b) Wa kpa wa zam&n$ vĂ iko, do âda le, do ng$ w$k$s$n$ vĂ.
c) DĂ ĂĄlĂnggĂ kpĂĄ obe k$lan$ ia, n& a kala kĂ a d& nguâdu a, n& a hala wa ni gbaa, k$ a n&
k$l$ do mbe kpo sanga wa ni, n& a mbaâda li be k$la fala kpo, n& be k$la ni he m$ kpĂș
kpĂș kpĂș, n& a âbĂ„lĂ„ d& âdo, n& li be k$la o dĂŽ. Ok$lan$ wa ny$ng$ a wena, n& nde wele
nyĂngĂ a g$.
d) âș Wa tĂ do gba we na : ââDĂnggĂ wĂš hĂÂĄ kpĂłlĂČ li dĂ ĂĄlĂnggĂâ = Owele wa m$ ng$ bi
bolo, n& m$ kĂ we amba wa g$, n& m$ yolo d& di ni t& âd&ngg& n& fai, k$ fala k& mbe
kpo d& ngb& & âdanga, n& nu m$ ma kpĂlĂ s& t& tĂ gulu n&, n& mbe g$, m$ le b$l$k$
yolo ng$ âd&ngg& we âda m$.
dĂ ĂĄlĂŹdĂ ĂĄlĂŹdĂ ĂĄlĂŹdĂ ĂĄlĂŹ : voir yĂ yĂ ngĂlĂŹ, zĆĄkâ°lâ° p.41 : gyrin, petit colĂ©optĂšre nageant sur lâeau.
dĂ kĂ nĂ dĂ kĂ nĂ dĂ kĂ nĂ dĂ kĂ nĂ (voir tons) p.41 : : : : colĂ©optĂšre vivant dans lâeau.
a) A a be saâde, nyanga a boe, $ n& nyana f&nd&l& ni, n& ma dĂčlĂč nĂ g$. T&l& tĂ $ n& tĂlĂ
t& ngĂĄnzĂČ ni. Sala âbaka a boe, n& k$a âdo a k& ma ng$ sala âbaka ni ma ngĂ ndĂ
wena. K$ fala k& m$ ĂlĂ k$a âdo a, n& m$ kpa be m$ li âdo a ma $ sĂłlĂłlĂł ma $ fila
yÚÚ. K$ m$ n& o ma, n& ma $ na n$ ni, ma k& wa sa li a na dà kà nà ni.
b) Wa $ âd$ lĂŹ, t& ti k$a nwÂĄ do nu ngbaka lĂŹ.
c) Oben$ wa kala wa, n& wa fo k$a âdo wa, n& wa d$ wa, n& wa ny$ng$ wa $ n& wa
ny$ng$ ongĂĄnzĂłnĂ ni.
dĂ nĂčdĂ nĂčdĂ nĂčdĂ nĂč : fourmillon (myomeles f.).
a) M& a be saâde, a $ n& k& âbĂŹsâ° ni Be zamba zu a b$a, n& be nyanga a nal&, a $ be fĂ
kpĂșyĂĂ.
b) A $ zĂŁ nĂč, n& a siki nĂč d& ng$, n& a da, n& nde m$ zĂ Ă gĂ. M$ kĂ we ba a, n& m$ ufu
nui nganda, s& n& m$ kpa a de. Wa kpa wa wena t& k& zĂŁ t$a, ti mĂngĂlĂ (mĂ ngĂlĂ)
t$a k& ma do bĂčnyĂĄ (bĂčtĂč kĂnzĂ) nĂč boe ni, tabi saf$.
c) Wa d& âb$ a do ina n$& âda ben$, we k& tĂ wa h±s± wena (zĂ dĂ ĂĄlĂŹ).
dĂlĂdĂlĂdĂlĂdĂlĂ p.43 : taon.
a) M& a be saâde $ n& zĂfĂĄtĂ, wa $ tĂż.
b) Wa d& t$a âda wa wena t& be onu te k& kĂ n& boe ni. Wa ny$ng$ osaâde k& wa do
sala t& wa boe ni, wa n$m$ t$k$ t& wa.
dĂngĂdĂngĂdĂngĂdĂngĂ p.44 : grand grillon ordinaire, comestible.
a) MĂ ÂĄ be saâde, sala âbaka wa boe, wa n&a we we kĂ do ngĂĄnzĂ, wa $ tĂ„ nĂ ngĂĄnzĂ
ni, n& nde a wa gĂŁ n&a ng$ nganzo, n& wa la ngba wa do ngĂĄnzĂ, we k& wa a saâde
k& wa âdonggo kĂ, n& wa $ k$ n&. Wa y&ngg& fai do tĂ„, n& wa he m$ tĂĂĂ. K$ fala k&
104
m$ k$l$ do wa ni, n& hia m$ âda wa ma la zala m$ ndĂ©Ă©. DĂngĂ do dĂngĂ a he m$ d&
nu kĂ& âda a.
b) Wa h$ wena do ndo nyanga sab&l&. Wa âdonggo kĂ& âda wa saf$ i do âda le nga.
Oben$ wa kala wa, n& wa d$ wa d$a, wa dĂ n$ wena.
c) Ng$ gili dĂngĂ tal& :
ïżœ dĂngĂ lĂ ngĂ : wan$ ni wa âdĂłnggĂł kĂ g$, a he m$, n& a la iko.
ïżœ gbĂ mbĂĄlĂ : wele k& a he m$ nganda wena, $ n& k& a t& t&la ni. K$ m$ n& k$l$ do a,
n& a le kĂ, s& n& m$ zĂŁ n& m$ ba a de. Sala âbaka a ma be do mbĂĄlĂ , ma k& wa sa
li a na gbĂ mbĂĄlĂ .
ïżœ dĂng$ lĂtĂlĂ, wĂ kĂșlĂŹ : m& a naa n&, a hĂ© m$ g$. Sala li âdo a ma lĂ wĂ©nÂĄ, mĂĄ k& wa
sa li a na lĂtĂlĂ. A âdonggo kĂ&, n& a mĂ„lĂ„ nĂč dĂ ngĂ sĂčkĂĂ, n& li wolo ma kpe, m$
zĂ âb$ ma g$. N& m$ f$ mĂ„lĂ„ nui ni doâdo, n& m$ kpa fila nĂč, n& m$ zĂŁ do âda n&,
n& m$ kpa a.
ïżœ Wa tĂ do gba we na : âM$ a dĂngĂ, m$ tĂlĂ mĂ d& nĂș kĂ mĂâ.
dĂnyĂdĂnyĂdĂnyĂdĂnyĂ p.44 : cigale (grillon des arbres).
a) Cath : A $ n& k& gĂlĂ ni, n& nde ÂŹ g± wena, n& sala âbaka a ma $ fĂ. N& ndala tĂ a ma
$ fĂ kpĂčyĂĂ. Zamba zu a b$a, n& gbali a do gbogbo zu a ma g± wena. A m$ ng$ he
m$, n& a tata sala âbaka a, n& sala âbaka a ma m$ ng$ dĂlĂ n& tĂĂĂ tĂĂĂ. Wa he t& m&
m$ do gba wese fai âb$ âda tĂ„ iko. Gulu k& wa sa li a na dĂnyĂ sĂÂŒ.
b) Wa $ do k& t& li te do ng$, t& zĂŁ k$la. Wa ny$ng$ be lakan$ âda te iko. Okpasa win$
wa kĂĄlĂĄ zĂ wa k& zĂŁ li te, n& wa gb& wa, n& wa hĂŁ wa hĂŁ ben$, n& wa ny$ng$ wa. Wa
hĂŁ wa wena hĂŁ oben$, wa k& wa ko wa, ya wa ïżœ ti wele we ngboo g$ ni. Wa d$ wa,
n& wa ny$ng$ tak$ nu wa sa t& wele we.
dÏny¥dÏny¥dÏny¥dÏny¥ p.42 : fourmis rouges logeant dans les feuilles enroulées; on les trouve dans les
arbres.
a) Cath : M& a obe saâde $ n& ngbĂ nzĂ ni, a $ âb$ fila ni. N& wa la ngb&, we k&
ngbĂ nzĂ wa $ k$ kĂ, n& dĂŹnyÂĄ wa $ do ng$ nwÂĄ do ng$. Wa âbonzolo nwan$ d& t&
ngb&, n& ma h$ fala $i âda wa, n& wa ko kuli d& di. Kuli wa $ be fĂ bĂștĂștĂș, n& ma $
be yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ. Wa ny$ng$ m$, n& ma z&l& $ n& mïżœlïżœ tĂÂĄ m$ tĂșĂ ni, n& olo nu
wa ma ngbĂ ngbĂnzĂ .
b) Wa $ t& zu onwĂĄ ten$ $ n& kafĂ©, ndima, mangge, avoka, do zĂŁ nwĂĄ yĂČlĂ. Ng$ gĂlĂ
odĂŹnyÂĄ b$a : fĂlĂĄ dĂŹnyÂĄ do gba tĂ„ dĂŹnyÂĄ.
Ofila dĂŹnyÂĄ, t& wa $ fila ngĂČĂČ. L& ny$ng$ wa ny$ng$.
L& ba wa, n& l& mba wa do kulĂ wa vĂ, n& l& gĂ wa, n& l& âbala yĂŹkĂŹ, n& l& fi t& n&, n&
l& ny$ng$ do kà . Ya ma $ be kp„, ma k& l& fi yÏkÏ t& n&, we k& wa kp±l± wena.
N& mbÚé n& âb$, fala k& kula k$y$ bina, n& l& to wa do ngb&s&, n& l& ny$ng$. Wuko
olo kula, wa ny$ng$ ma, n& ma fo t$k$ k$ zĂŁ wa d& nĂč, we k& ma kp±l± wena.
N& gbĂ tĂ„ dĂŹnya, t&l& t& wa wia kĂ do fĂlĂĄ wa g&, n& nde wa $ be tĂ„, n& wa dĂ t$a
g$, wa y&ngg& do âda ten$ mba mba iko.
âș DinyÂĄ lĂĄ fÂĄlÂĄ kp„ Ă g$ tabi dĂŹnyÂĄ ĂmĂ kĂ kpÂł Ă gĂ : la fourmi rouge ne perd pas
son odeur amĂšre = on ne change pas dâhabitude.
âș KpĂł kĂ bĂĄ dĂŹnyÂĄ gĂ = m$ ba do kĂ m$ kpo, n& wa ny$ng$ s& m$ wena : Wele a
dungu do ngba a, s& n& ma we s& de. K$ a zu a kpo, fo wi gala a bana, nde ma wé s&
g$.
105
dĂČĂš dĂČĂš dĂČĂš dĂČĂš (ou dĂčĂš) p.46 : sangsue.
a) Monz - Cath : M& a be saâde, a n&a we we kĂ do lĂ âbĂ dĂŹ, n& nde a $ tĂ„. A $ n&
gbaâbiti zu kĂ wi g&. N& fala k& a ngbala, a wia we h$ cm âbu, k$ fala k& a n$s$, n&
a hana, n& a $ vwĂș. TĂ a ĂĄ lĂ kpĂlĂ, n& nu a b$a, mbee n& dati, n& mb&& n& âdo. A
lĂ© m$ ia, n& a nĂŁ nu a dati, n& a nĂŁ âdo nga, n& a m$ ng$ mana t$k$ t& m$.
b) A $ fai âd$ lĂŹ, wena wena fala âbĂtĂ do li k& ok$y$ wa âdĂ n& wena ni. Fala k& m$ m$
ng$ da galïżœ, tabi d& gele m$ ia, k$ gbĂčtĂ n& d& la li ni, n& a h$, n& a le t& m$, n& a
m$ ng$ yulu nu a t& m$ ia, nde m$ ĆĄ fala n& g$. N& a yulu nu a, n& a n$ t$k$ t& m$
gbaa, n& zĂŁ a ma dunu do ma âdĂĂ. Fai, k$ ma d&l& tĂ a, n& a ny$ng$ m$ ngïżœr, s& n&
m$ ĆĄ na, dĂČĂš lia & de.
Fala k& doe n$ m$ ia, k$ m$ n& fo a, n& m$ so k&nz& n& m$ nĂlĂ do a, n& a h$ dĂ de.
NĂ g$, k$ m$ tĂ na e fo a do kĂ & ia, n& a nÂłlÂł âb$ d& t& kĂ m$. Fala k& wa le m$ li
wese kpo fala dĂ wena, k$ m$ sĂ t$a, nde yale zu m$ tĂ hĂŁ m$ dĂĂ g$.
c) Wa fĂ doe lĂŹ lĆĄÂł te kĂŹfâ°. N& wa fĂ âb$ a lĂ we gbaa k$ a n& ngbala s±ƥƥ nĂŹ, n& wa d& âb$
a do f&l& ngbengbe âda ogĂ zĂ wĂlĂŹ.
Wa d& âb$ dĂčĂš do ina dani bolo. Wa d& kula a, n& wa mba do kpĂčĂĄ tabi tĂ âdÂĄ, k&
wa sa li ma na ndĂ mĂ ni, n& wa mba do kula dĂčĂš, n& wa sili, ma gbala, n& wa fi
k$y$ li a kĂÂĄnggÂĄ li n&, n& wa hĂŁ hĂŁ wi k& a kpa gba gb&l& dani gĂŁ wena, n& a
ny$ng$ ma, kpak$ dani ma t& d& t& ngb& n& ma Ă dĂ, $ n& k& dĂčĂš n$m$ ma n$m$
ni.
dĂČlĂšdĂČlĂšdĂČlĂšdĂČlĂš p.42 : nom gĂ©nĂ©rique des grands termites.
a) Cath : Dole, wa a be saâde k& wa a silili, wa $ be fila. GĂŁ n& a zu wa, n& goâdo wa g±
be g$. Wa ny$ng$ wi wena.
b) Wa $ k$ tĂ n&. Wa le ti nu, n& wa kunu d& ng$, n& ma d& tĂ, n& wa $ k$ n&, s& n& wa sa
li ma na âtĂ dĂČlĂšâ. Wa ïżœ ti âdanga t$a wena. Wa le ti nĂč, n& wa ba âda t$a d& ng$, n& wa
li ten$ vĂ, do zĂ&, k$ m$ n& gbanga n&, n& nde t$a âda m$ te iko. Wa ny$ng$ wena
mbĂnggĂ zĂŁ ten$, do kula w$k$s$, do kula kĂnĂŹ.
c) Owele wa ny$ng$ wa ny$ng$.
We sĂŹkĂŹ dĂČlĂš :We sĂŹkĂŹ dĂČlĂš :We sĂŹkĂŹ dĂČlĂš :We sĂŹkĂŹ dĂČlĂš :
T&l& t& siki dole ma nĂ. L& d& mbe te zam$ g&, wa sa li ma na, gbĂ kĂndÂĄ, ma unu wena,
n& l& âbili tĂš, wa sa li ma na, te yĂČlĂ, k& l& lĂ wala n& lĂź ni, n& l& gba zu n& nal&. N& l& Ă
sanga f&l& gbak$nda sililili, n& l& a ma sala n&, n& l& fende, n& l& &nz& do dudu f&l&
gbak$nda zĂ€ n&, na d$ ma yĂĄlĂĄ g$. N& l& sa li ma na âyĂ â.
N& l& n&, n& l& âdonggo tĂ dole, n& fala k& ma âd$l$ d& k$ n& i ia ni, k$ m$ z$ na, wa m$
ng$ h$ wena, n& m$ ba gbak$nda m$ d&a ma do te yole, n& l& pi ma d& k$ kĂ l& âdungga
ni. K$ fala âd$k$l$ n& ny&l& be sïżœ, ya wa âbua t& yÂĄ ni, n& m$ ba ma d& nza, n& m$ m$ ng$
siki ma d& k$ katini, tabi d& k$ yele, n& wa m$ ng$ ala d& k$ n&. K$ wa e nu n& dĂŽ, n& m$
pi âb$ k$ n& i, nĂ do nĂ fai. K$ fala k& m$ z$ na, wa hĂ âb$ g$ ni, nĂ a wa ia k$ tĂ ki ni ia, s&
n& m$ la d& dati de. T&l& t& k& wa siki do fila dole ma hĂŁ ni.
WÂŒ fĂșĂĄ dĂČlĂš :WÂŒ fĂșĂĄ dĂČlĂš :WÂŒ fĂșĂĄ dĂČlĂš :WÂŒ fĂșĂĄ dĂČlĂš :
Odolen$ wa fo wena do z&k& âda nal& âda fala tua wese sab&l& ni. N& l& âbili gole k& ma ku
kula na, n& l& y&l& ma li wese, k$ ma ng&nz&, n& l& âd&n& ma sĂ„, n& l& &nz& ma do be lĂŁ n&
yĂmbĂ yĂmbĂ, l& sa li ma na tĂ ndĂ tabi k„ gĂČlÂŒ. L& d& ma ni vĂ do gba wese. Wese gĂ,
n& l& &nz& ma sÄ, n& l& a ma, n& l& le t$a.
K$ l& $ t& m& âb$ yala fai, k$ ma n& h$ d& t& midi tĂ„i ni, ya ma wia ta âb$ d& t& âda fala wa
h$ n& ni. N& mbe g$, k$ m$ kĂ na, d$ d& k$ & yĂ âda fala hĂĂĄ âda wa g$ ni, n& m$ tĂ„
106
mwinda, n& m$ e ma. K$ m$ e ma ia ni, k$ fala k& wa fo dati, n& nde n& t& tĂčnĂč g$ ni, n&
mbe g$ n& li holo t& t$a boe, n& wa le s&, n& wa lo mwinda, n& giti wa m$ ng$ dĂlĂ n&, n&
mbe g$, n& wele k& a tunu dati, n& a na : âE ! dolen$ wa m$ ng$ fo n& ia !â
N& ki ni, n& n& h$ do sanga tĂ„i, midi tĂ„ ngboo, ya mĂ wÂĄ s$ fala âda m$ do gbo gba wese,
tabi m$ z$a mbe tĂ dole k& na wa k$ n& boe ni, k$ mĂ wÂĄ k& zĂŁ n& sĂ„, n& mĂ z„ kĂĂ sĂ„, n&
m$ kala tanda âda m$, n& m$ ba tabi gba sani nde, n& m$ n&, n& m$ do d& di, n& m$ a lĂŹ
k$ n&. N& m$ tÄ tanda, m$ n& tÄ tanda d& t& k& zã tà dole ni, n& wa m$ ng$ h$ do be li
hole zĂŁ tĂ dole ni pĂșr pĂșr pĂșr, n& wa m$ ng$ n& âd$k$l$ we ma ny& n& ge nde ni. N& wa
m$ ng$ n& d& t& ny& we ni, n& wa m$ ng$ ala d& t& âd$ lĂŹ k$ gba sani ni.
NĂ fai n& wa n& ala i m$ doâdo, n& sala âbaka wa kpĂlĂ doâdo, n& fo fala do k& wa bĂ„lĂ„
bina. N& wa m$ ng$ n& âda we n&a fai fai fai. K$ fala k& m$ z$ âb$ na, wa hĂ g$ ni, nĂ a wa
h$a k$ tĂ ki ni wĂĄ i ia ni, n& m$ la d& dati, fala k& n& dĂ wena g$. NĂ fai k$ fala m$ ng$ sa
ta âb$, k$lan$ wa he m$: âKĂkĂlĂĂĄkĂĂâ ni, n& wa ama t& fo n&. N& di da dĂ ni, n& ba
mwinda, n& n& âbanda d$l$ gbĂŁlĂŁ wa g& s$ wa hala do nĂči ni, tabi m$ n& so wa g& k$ kĂ&
mĂł z„ s$ k& zĂŁ tĂ dĂČlĂš ni. Tua k& gbĂŁlĂŁ dolen$ k& wa ala s$ do k& zĂŁ sani d& nĂč do âda ny&
we ni, n& sala âbaka wa kpĂlĂ, n& wa ala k$ kĂ&, n& wila fala na wa bĂ„lĂ„ bina, n& m$ n&
we so wa.
NĂ a t&l& t& k& wa kpa do fua dole ma ni. Ma la ngb& do k& âda siki fila wa g&.
WÂŒ nyĂngĂ fĂșĂĄ dĂČlĂš :WÂŒ nyĂngĂ fĂșĂĄ dĂČlĂš :WÂŒ nyĂngĂ fĂșĂĄ dĂČlĂš :WÂŒ nyĂngĂ fĂșĂĄ dĂČlĂš :
We ny$ng$ fua dolen$, wa a wa k$ gbĂ lĂ , n& wa hana wa. We k& n& d$a wa do tĂ„i d& âd$
li ni fai, k$ fala sa ni, n& m$ ba s& a sanggi, n& m$ a wa âd$ lĂŹ k$ gba sani ni d& k$ sanggi,
kpak$ li hulu ti wa doâdo. Ki ni a sala t& wa âb$ wena g$e? N& m$ ba bunggu, n& m$ y&l&
ma li wese, n& m$ a wa ng$ bunggi ni. N& wese to d& t& wa, kpak$ sala t& wa ni ma kolo.
K$ sala t& wa n& kolo doâdo, n& m$ a wa k$ yĂkĂsĂ, n& m$ ba ngbĂ nzÂĄ k& m& a mbĂ© n&,
m$ t& mĂŹlĂŹ do m$ g$ ni, n& m$ m$ ng$ f&l& do t& wa, f&l& t& wa, tak$ sala t& wa ni k& ma
nganda g$& ni, ma ala e vĂ. K$ ma n& ala e sĂ„ ni, n& m$ do we lĂŹ, s& n& m$ a wa âd$ n&,
n& m$ f$l$ t& wa sĂ„ d& k$ sasoe, n& m$ a gbĂŁlĂŁ tĂ t& n&, n& m$ zïżœ n$ t& n&, n& m$ hana
wa. K$ lâ° tĂ wa ĂsĂ kpĂĄr, n& ma kutu kpĂčyĂĂ, n& m$ ny$ng$ do kĂ , tabi do kpĂĄnggĂ , tabi
do bĂ, nĂ do nĂ.
K$ m$ kĂ âb$ we to do ngb&s&, n& gbĂŁlĂŁ m& âda m$ boe, n& m$ to ma, n& m$ yaka fĂ„ n&
sÄ, n& m$ kala wa k& m$ fua sala t& wa ia ni n& m$ f$l$ t& wa sÄ, n& m$ to wa tua, n& m$
a fĂ„ gbĂŁlĂŁ m& d& t& n&, n& m$ âbo do ngb&s&, n& m$ do lĂŹ lĂ we, k$ ma anga zĂ lĂ zĂ lĂ zĂ lĂ ,
n& m$ kala d& âd$ n& d& li we i. Ma nĂlĂ fai, n& m$ ĂĄ tĂ, k$ ma ĂsĂ, n& m$ Ă© ma nĂč. K$ m$
kĂ we ny$ng$ do kĂ , n& m$ fi yiki t& n&, s& n& m$ ny$ng$ do ka. K$ m$ kĂ we ny$ng$ iko,
n& m$ dĂ mbe gele m$ t& n& g$, n& m$ ny$ng$ kula n& iko, ya ma ĂfĂ âb$ wena.
T&l& t& ny$ng$ fua dole ma ni.
dĂČlĂškĂlÂĄdĂČlĂškĂlÂĄdĂČlĂškĂlÂĄdĂČlĂškĂlÂĄ p.42 : petits termites Ă ailes noires.
a) Cath : TĂlĂ t& wa wia kĂ do dolen$, n& nde wa g± be g$, wa a be silili, wa $ tĂż. Sala
âbaka wa boe. Wa fo fua, n& nde wa do âda fala bina. ïżœ na k& di dĂ do âda fala li kole
g& ni, kole ma t& fai, k$ ma n& g$n$ doâdo ni, n& wa m$ ng$ d& olo kole, n& wa m$ ng$
bĂ„lĂ„ n&, n& k$lan$ wa m$ ng$ g$m$ wa. Wele wa nyĂngĂ wa g$, wa unu nganda
wena. Wa sa li wa na dĂČlĂškĂlÂĄ, tua k& wi ny$ng$ wa a k$lan$.
b) Timb : Wa kpa dĂČlĂškĂlÂĄ d& zĂŁ nĂ gĂ ĂkĂł. Wa yolo t& kokobolo.
Cath : Wa $ t& m& âb$ k$ ombe be m&n$, ma d& be nĂ be tĂ ni, n& ma d& be âdĂngbĂĄ.
Dolek$la wa yolo t& kusik$la. Kole t& ia ni, n& wa yolo t& zã n&, n& wa m$ ng$ bÄlÄ n&,
n& wa m$ ng$ h$ n&. (? ? ?)
Marc : N& wi d& t$a ni a wio ?
107
Cath : Ma d& zïżœ l& g&, l& lengge zi na, m& a obe saâden$ wa $ na t$l$f& ni. K$ fala k& m$
g$m$ zĂŁ n& n& m$ kpa obe olon$ ni. NĂ a odolek$la wa yolo t& saâden$ wa sa li wa
na lilo. Wa d& be t$a âda wa be lĂłtĂłtĂł ni. NĂ a wa ni, wa fo wena t& m& do olo kole
iko, wa do âda fala bina. ïżœ n& m& t& m& âb$, m$ g$m$ kusik$la, k$ m$ gb& mbe n&,
ya wa unu nganda wena ni. Wa dĂš g$, wa a âdĂŁ dole.
dĂlĂkĂčsĂŹdĂlĂkĂčsĂŹdĂlĂkĂčsĂŹdĂlĂkĂčsĂŹ p.43 : termites Ă nids de terre en forme de champignons.
a) Timb : DĂlĂkĂčsĂŹ m& a obe s&k&k& dolen$ k& wa $ k$ kusik$la ni. Wa wia kĂ do obe
saâden$ zu âbĂÂĄ kĂlĂĄnĂ ni. Wa ĂĄ fĂlĂ , n& nde wa fĂšlĂš $ n& ngbongbo dolen$ g$.
b) Wa $ k$ kusik$la k& wa d& nui, n& zala n& tata pĂrr $ n& zala âbuan$ ni. Ki ni ya tĂ
dolokusi hĂŁ ni. Ma wena ti k$la do zĂŁ bili f$.
c) M& a obe saâde k& wele nyĂngĂ wa g$, wa z& dolokusi hĂŁ k$la iko, we k& wa unu de
g$, wele wĂš t& ny$ng$ wa g$. Wa a nu f&l& olilo.
(O) dĂČlĂČndĂČlĂČndĂČlĂČndĂČlĂČngbĂ âdĂŹ, gbĂ âdĂŹ, gbĂ âdĂŹ, gbĂ âdĂŹ, E : âdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄ, voir aussi gbĂČtĂš : petit colĂ©optĂšre, perce-bois.
a) Monz : M& a be saâde, t&l& tĂ a $ n& t&l& t& dĂkĂmbĂ ni, a $ fĂ, n& tĂ a âbili ngĂšlĂ©lĂ©
ngĂšlĂ©lĂ©, n& nde a dĂčlĂč n&a ng$ dĂkĂmbĂ. A wia kĂ kpasĂĄĂĄ do wĂ ĂkpĂčkĂčlĂč k& wa
anga wa zĂŁ nui ti mbulu te, n& wa ny$ng$ wa ny$ng$ ni, n& nde wa gÂł vĂ $ n&
osukpĂčtĂ g$, a âbana sanga be sïżœ.
b) Wa kĂ wena a fala gĂÂĄ falan$. TĂÂĄ k& wa d& ma d& tĂ te $ n& mangge, nzanggo ni,
âdĂ kĂĄlĂĄ do k& oâdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄ wa le t& n& g$, wa ny$ng$ wena a zĂ tĂĂ . Mbee n&
wa kpa âb$ wa zĂŁ mbulu te, n& wa ny$ng$ mbĂnggĂ zĂŁ te. M& a saâde âdanga m$.
c) Owele wa nyĂngĂ wa g$. Wa da wa do gĂ lïżœ iko.
dĂČlĂČwĂnyĂdĂČlĂČwĂnyĂdĂČlĂČwĂnyĂdĂČlĂČwĂnyĂ ( ( ( (ndĂlĂndĂlĂndĂlĂndĂlĂ wĂnyĂwĂnyĂwĂnyĂwĂnyĂ?, ?, ?, ?, ndĂlĂâbĂÂĄndĂlĂâbĂÂĄndĂlĂâbĂÂĄndĂlĂâbĂÂĄ?)?)?)?) : trĂšs petits vers rouges dans lâeau.
dĂlÂĄdĂlÂĄdĂlÂĄdĂlÂĄ p.44 : grande sauterelle, ou criquet migrateur.
a) Cath : M& a nu f&l& âda ongĂ âdâ° tabi saâden$ wa sa li wa na nĂlĂ ni. Sala âbaka wa
boe, n& dĂŁ t& wa $ fila ngĂČĂČ (kaki).
b) Wa $ k$ ta, n& wa h$ wena do âda fala sab&l&. Wa h$ do titole kpo, n& wa kutu do li
fandan$ vĂ kpĂčĂč t& te bolo. N& okpasa win$ do oben$ wa kala ongbanzÂĄ, n& wa m$
ng$ z& wa, n& wa sĂ wa d& nu fanza, nĂ do nĂ gbĂĄĂĄ, k$ wese to ni, n& wa $m$ t& te
bolo, n& wa yu d& zam$ i vĂ. N& wa si zu nwĂĄ k$nin$, n& wa ny$ng$ ma, do zu nwĂĄ
sangg$n$ $ n& sabinda, pĂŁsanggon$, sĂsĂ, sĂlĂ, nĂ do nĂ, n& wa ny$ng$ nwĂĄ n& sĂ„
vĂ, n& ma $ gbĂ nzĂ kĂ lĂ vĂ.
c) M& a saâde wa dĂ n$ wena, owele wa ny$ng$ wa ny$ng$. Wa $ k$ ta, n& wa tĂ© dĂ dĂ
dĂ g$. MbĂš ma la sab&l& d&l& wena, s& n& wa te de, k$ fala k& wa te, n& nde wa te
d$ wena, âda le vĂ kutu kpĂčĂč. Wa ga do zuma na : âAa dĂlĂ , aa d$la, wa kala ngele,
wa a t& gb& m$, zĂŁ kĂ dĂ, nâĂ gb& wi Ă. NzÂĄngbÂĄ wâ°a, aa d$la wi gb& wi fo a de,
nzÂĄngbÂĄ wâ°a!â
dĂlĂĄ sĂdĂĄtĂČdĂlĂĄ sĂdĂĄtĂČdĂlĂĄ sĂdĂĄtĂČdĂlĂĄ sĂdĂĄtĂČ p.44 : criquet voyageur.
dĂlĂĄ gbĂ gĂlĂdĂlĂĄ gbĂ gĂlĂdĂlĂĄ gbĂ gĂlĂdĂlĂĄ gbĂ gĂlĂ p.44 :
âdĂĄngbĂ âdĂĄngbĂ âdĂĄngbĂ âdĂĄngbĂ p.46 : vers intestinaux.
a) Monz : M& a osaâde k$ z„ wĂ©lÂŒ, a $ k$ kala zĂŁ wi, a kpa z„ owele vĂ.
N& nde ng$ gĂlĂ âdangba ma d&l& wena.
Ngbongbo âdangba ngboo ni, ombe ben$ wa sĂ wa do lĂ goâdo wa. Wa $ n& tĂlĂfĂ
ni, wa dĂčlĂč wena, wa wia we h$ cm nal& tabi m$l$, nu wa tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł (ascaris).
108
N& os&k&k& âdangba wa ta m& âb$ boe. L& wia we z$ ombÚé n& do gbali l& k& wa a
s&k&k& ni zĂŁ âdĂlĂ, n& nde ombee n& l& zĂ wa do gbali l& g$, tatĂ a masini
microscope k& ma a ma be wa.
b) ZĂ âda oyaa l& wa ïżœ zĂ ti gulu âdangba ngboo g$. N& wa ny$ng$ zĂ fÂł m$ wena, $ nĂ
wala ngĂČzĂ©, fö kĂ lĂnyĂ , ngĂnzĂlĂtĂ (s&nd&ni), nwa tĂšâbonggo (tandagusi) we a li dĂ.
N& mbee n& wa n$ âb$ iko, tabi wa a do zĂŁ wi, we k& oâdangba wa kĂ fÂł m$ ngboo
g$. M$ ny$ng$ fĂŁ m$ wena, nde âdangban$ wa zĂlĂ t& m$ g$.
(E) âdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄâdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄâdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄâdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄ (voir O : gbĂČtĂš) p.41 : petit colĂ©optĂšre, perce-bois.
Note : (O) dĂČlĂČngbĂ âdi = (E) âdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄ
(O) âdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄ = (E) gbĂČtĂš
fĂ nĂ sĂĄnggĂŹfĂ nĂ sĂĄnggĂŹfĂ nĂ sĂĄnggĂŹfĂ nĂ sĂĄnggĂŹ p.44 : espĂšce de mante.
a) T&l& tĂ a $ n& zufa ni, n& nde a g± wena, n& a ngĂĄlĂĄ âb$ n&a ng$ zufa. A $ tĂ„, n& a
bĂ„lĂ„ bĂŒlĂ«, n& nde a bĂ„lĂ„ ny&l& wena g$.
b) A $ zam&n$ vĂ iko, n& a h$ âb$ âda le h$a. A $ wena ng$ k$a nwĂĄn$ nu g& iko.
c) A do d&a to kpo bina.
fĂnzĂlĂfĂnzĂlĂfĂnzĂlĂfĂnzĂlĂ (ou : pĂnzĂlĂ, fĂndĂlĂ, pĂnzĂâd&, pĂndĂlĂ), voir aussi : bĂĄĂŹnĂĄ p.44 : libellule.
fïżœfïżœfïżœfïżœ (O : pïżœ) p.43 : mouche tsĂ© tsĂ©.
a) Monz : M& a gba zâą, a wia kĂ do gĂlĂ, n& nde a $ tĂ„ n& sala âbaka a ma fende ng$
ngbĂ fĂnda.
b) A $ wena t& falan$ k& ma $ tĂŹkĂŹsĂŹkĂŹ, $ n& kafen$ k& ma kulu vĂ do ondĂčâbĂș anukĂŁn$,
do ogele w$k$s$n$ ni.
Fala k& ongulu wa lili do te dangga âda wa fai ni, ofïżœ wa kĂ di ni wena.
Nu âden$ k& ma do ndi wena, n& w$k$s$n$ âb$ wena ni, fala âda wa a ni.
Ng$ nganda gi ngbako, k& ma do ndi wena ni, fala âda wa hĂŁ ni.
Ny$ng$m$ nĂș a fai a kĂÂĄ m& a t$k$ t& wele we n$ ma. N& nde wa ny$ng$ âb$
osaâde ny$ngĂ. N& $ n& k& ny$ng$m$ nu wa wena a t$k$ t& wele ni, fo fala do k&
na wa d& t$a gele fala bina, tati a fala k& owele wa boe ni, s& n& wa kĂ we n& d& dĂ
ni de.
c) Wa ny$ng$ wele, n& wa n$m$ t$k$ tĂ a, n& olo nĂș wa ma hĂ hĂa. Wa ny$ng$ m$,
n& ma wia we hĂŁ z&l& hĂŁ m$, k& wa sa ma na âzĂlĂ yĂ lĂ â tabi âdĂ nggĂâ ni. Ma ba
m$ ia, n& m$ $ yala wena, n& dungu, n& m$ ĂkĂ fai, n& m$ fe iko.
We ndaka wa ma wia na wa wa w$k$s$n$ vĂ k& ma usu zu wa ni dĂłâdĂČ, k$ wese fĂ
tĂ & di ni ia, n& wa yu s& iko, we k& wa kĂ bawe m$ g$.
fĂĂfĂĂfĂĂfĂĂ, pĂĂpĂĂpĂĂpĂĂ p.45 : tique.
a) Cath : M& a be saâde, a $ n& ngĂčsĂ ni, n& nde a la ngba a do ngusu, we k& nyanga a
boe, n& a g± âb$ wena n&a ng$ ngĂčsĂș ni.
b) Wa $ âda le ngboo g$, wa $ wena zam$. Wa d& be t$a âda wa $ n& yĂ tĂČ k& s&to d& ni,
n& wa d& ma wena ti ndĂčâbĂ. K$ fala k& m$ y&ngg& zam$ i, k$ mĂ ïżœ fala wa g$, k$ m$
le ti ndĂčâbĂș wa, n& mbĂš n& wa te t& m$, ya m$ ĆĄ s& di fala a g$, n& a le t& ndĂ lĂĄ t&
m$ do gulu sala t& m$, n& a ny$ng$ gulu sala t& m$ nzĂĄkĂ, ya m$ ĆĄ fala n& g$. n& m$
y&ngg& t& m& iko, ya a t& gbutu t$k$ t& m$ fai, k$ a m$ ng$ gĂŁ be ma ni, n& nu a ma
âbanda z&l& m$, n& m$ lengge na m& a tĂĄlĂ k& ma a t& m$, n& m$ n$n$ ma, n& m$ la
iko. K$ a gĂŁ d& t& m$ ia, n& a m$ ng$ ny$ng$ m$ ngïżœr, n& m$ dungu nĂč, n& m$ be ma
hĂŁ ngba m$, n& a na : âM& lia m$ g& a fĂĂ!â S& n& wa âd$ nu a t& m$. Gulu n& hĂŁ l&
tĂ na, fĂĂ wia kĂ do ngusu, we k& a le m$, ya m$ ĆĄ fala a g$. N& nde a lĂ© ti ndĂ lĂĄ t&
m$ g$, a âbana d& ng$ ndĂ lĂĄ t& m$ nza nga iko. Wa le âb$ t& tolen$ wena, do k$lan$.
109
gilagilagilagila, kĂčlĂșmbĂŹ kĂčlĂșmbĂŹ kĂčlĂșmbĂŹ kĂčlĂșmbĂŹ p.41 : petites abeilles; productrices de miel.
gĂlĂgĂlĂgĂlĂgĂlĂ p.41 : abeille.
a) Monz : GĂlĂ a a sa'de $ n& zïżœ ni, k$ a $ fila, n& a gĂŁ n&a ng$ zïżœ do'do. SĂlĂ mbĂlĂ a boe.
M& a s&l& bolo 'da wa, gulu n& na, a ga ma do win$ tĂ a.
b) Dati k& na, sab&l& ma sa, k$ fala ten$ ma do n& ni, ya fala ndo nyanga d& n$ wa hĂŁ ni.
'Da fala sab&l& h$ ni, n& wa kala do ten$ sÄ, s& n& wa ko n& kuli sÄ. K$ kolo m$ ng$ t&
ma, k$ mb$& m$ ng$ d& zu w$k$s$n$, ya wa n& d& n$ wa hĂŁ ni.
c) M$ n& we bi og$l$, n& m$ n& do zĂ we gulu do wa, d$ wa tĂł m$ g$. N& m$ to sabinda,
n& m$ na nu kĂ wa, ya wa $m$ zĂŁa, n& wa mb$k$ vĂ, ngawi t& wa 'b$ bana. N& wa h$
s&, n& wa d& s& hĂĂ ni gbaa, n& m$ fi kĂ m$, n& wa l$'b$ t& kĂ m$ vĂ, n& nde wa tĂł s&
m$ g$, n& m$ kala s& ngele wa iko.
Wa do gba yaa wa boe, ya wa dua a k$ dia kĂ te. Gba yaa wa a a nwa ng$ wa. A n&
n& we la d& di ni, n& nde sala 'baka a bina, n& wa a wa ba a, n& wa ma ng$ bÄlÄ do
'da le, n& wa la hëÏrr. N& wa na, og$l$n$ wa la ni. N& nde g$ a, a la d& ng$ 'baka wa
iko.
K$ a n& la d& nĂč i, n& wan$ ni wa 'bo, n& wa le ti a, n& wa ba a d& ng$. N& wa la do a
nĂ gbaa, k$ wa n& e a nĂč do'do, s& n& wa d& t$a d& fala ni de.
gĂlĂgĂlĂgĂlĂgĂlĂ ngĂčmbĂšngĂčmbĂšngĂčmbĂšngĂčmbĂš p.41 : espĂšce dâabeilles sans dard.
gĂvĆĄ,gĂvĆĄ,gĂvĆĄ,gĂvĆĄ, vĂvĆĄvĂvĆĄvĂvĆĄvĂvĆĄ p.41 : espĂšce de colĂ©optĂšre.
gĂvĆĄyĂ©lĂšgĂvĆĄyĂ©lĂšgĂvĆĄyĂ©lĂšgĂvĆĄyĂ©lĂš p.41 : grand colĂ©optĂšre des bananiers.
a) Cath : M& a saâde, a $ n& ngĂĄnzĂ ni, n& nde a gĂŁ n&a ng$ ngĂĄnzĂ, mbĂš n& a $ n& nu
kĂ wi g&. Sala âbaka a boe, n& zamba zu a boe, n& ng$ zu a ma y$l$ do fĂ n& do tĂ„
n&, n& k$a tĂ a $ fila, n& ma ngĂ ndĂ wena. N& nyanga a ma gazala. A n& ni fai, n& âda
kala n& a tata âbaka a, n& a bĂ„lĂ„ vĆĄĂ, n& a te tabi sala bĂ.
b) Wa $ wena d& sala bĂ, t& ny$ng$ nzĂlĂ bĂ&, t& n$ li k$ n&, n& bĂ& kolo olo wa doâdo.
Wa a saâde kpo wa âdanga bĂ wena, wa nyĂngĂ gele m$ g$. Wa kpa wa wena âda
fala sab&l&.
c) Wa ny$ng$ wa ny$ng$. Wa kala wa, n& wa ĂlĂ k$a t& wa, n& wa d$, n& wa ny$ng$
wa $ n& k& wa ny$ng$ do nganzoe ni.
d) Ombe wi wilin$ wa gi do ina kĂŹfâ°, n& wa h$ gĂvĆĄ. K$ âda fala bolo tabi gele ngam$
nde, n& wa kifi gĂvĆĄ, n& wa bĂ„lĂ„, n& wa h$ nza k$ ngam& ni. Ma hĂŁ wa tĂ do gba
ngbaka na : âĂ h$a ti m$ do gĂvĆĄ, ma k& m$ kpĂ mi g$& niâ.
gĂvĂyĂ©lĂ©gĂvĂyĂ©lĂ©gĂvĂyĂ©lĂ©gĂvĂyĂ©lĂ© sĂčkpĂčtĂčsĂčkpĂčtĂčsĂčkpĂčtĂčsĂčkpĂčtĂč p.41 : la larve du âgĂČvĂyĂ©lĂ©â, vivant dans les racines des bananes.
a) M& a dĂkĂ, gĂŁ wa $ n& gbaâbiti zu kĂ wi g&. A $ fĂ.
b) A $ k$ mbulu te, owin$ wa gba wa, n& wa ny$ng$ wa. K$ wa gbĂ wa g$, n& wa $ nĂ fai,
n& wa d& âbĂČkĂłlĂš, n& wa kifi gĂvĆĄ, n& wa bĂ„lĂ„. Ma k& wa sa li wa na gĂvĆĄ sĂčkpĂčtĂč.
gĂčgĂ gĂčgĂ gĂčgĂ gĂčgĂ , gbĂčgĂ gbĂčgĂ gbĂčgĂ gbĂčgĂ p.41 : petites abeilles noirĂątres, productrices de miel.
gbĂ bâ°Â„lĂ kĂ gbĂ bâ°Â„lĂ kĂ gbĂ bâ°Â„lĂ kĂ gbĂ bâ°Â„lĂ kĂ p.42 : trĂšs petites fourmis rouges; on les voit souvent sur les aliments.
a) Cath : Wa a be lĂ kĂ , wa $ be silili, n& wa $ fila.
b) Wa h$ fai t& fala k& ny$ng$ m$ boe, mbee n& wa mulu t& dĂčlĂș t$an$ i, n& wa fi be
f&l& wa t& fala ny$ng$m$ boe ni.
110
gbĂ bĂŹlĂŹndâ°gbĂ bĂŹlĂŹndâ°gbĂ bĂŹlĂŹndâ°gbĂ bĂŹlĂŹndâ° p.41 : mouche maçonne, guĂȘpe jaune rayĂ©e de noir.
a) Cath : M& a saâde, ÂŹ g„ wia kĂ do kĂ kĂĄâbĂ, n& nde sala tĂ a ma $ d$, n& a $ be fila be
sïżœ, n& tĂ a ma $ lĂč lĂč lĂč, n& zĂŁ a $ lĂngĂtĂngĂ.
b) A $ fai t& dĂčlĂș t$an$, do gbangga nu t$an$, do ti m&za, t& falan$ ma usu tĂ &, n& ma
$ tĂ„ ni. Wa k$t$ âbĂtĂ, n& wa d& do t$a âda wa. N& a kala otĂ lĂĄdĂkĂ, n& a a wa k$ n&,
n& a $ do wa d& di, n& a m$ ng$ dala wa. A h$n$ wa fai, k$ dungu n& wa âbĂlĂ t& wa,
n& wa h$ a be tĂ lĂĄd$k$n$ ni, wa kifi be bĂŹlĂŹndĂŹ. Ma k& okpasa win$ wa zele giti wa
âhĂŒ hĂŒ hĂŒâ ni, n& wa na, gbabilindi tĂ tĂ lĂĄd$k$n$ na âhĂ mâ°, hĂ mâ°, hĂ mâ°â. N&
talad$k$ h$ bĂŹlĂŹndĂŹ, n& a bĂ„lĂ„. Ma $ n& naa be tĂ mbula hĂŁ be âda a, k$ be zele mbula,
n& a h$ naa a.
gbĂ dĂkĂ gbĂ dĂkĂ gbĂ dĂkĂ gbĂ dĂkĂ p.44 : mante religieuse.
gbĂ dĂlÂĄgbĂ dĂlÂĄgbĂ dĂlÂĄgbĂ dĂlÂĄ p.44 : grande sauterelle ordinaire.
gbĂ tĂÂĄlĂ nggÂĄgbĂ tĂÂĄlĂ nggÂĄgbĂ tĂÂĄlĂ nggÂĄgbĂ tĂÂĄlĂ nggÂĄ p.45 : araignĂ©e-scorpion, venimeuse.
a) GbĂ tĂÂĄlĂ nggÂĄ a $ n& s&to ni, a $ tĂ„, n& tĂ a ma do sala lĂč lĂč lĂč, n& nde a gĂŁ n&a ng$
sĂtĂČ. Gaza a gazala, ma i tal&, n& ma i tal&, ma $ nzĂ nggĂ lĂ ngĂ Ă . Kili tĂ a $ lĂngĂtĂngĂ
(ma m$& d& gbogbo n&), n& a do yato t& go'do a. Nu a sasala b$a, n& ma bili d& ti
nguâdu a. Mulu tĂ a $ fĂa (fĂ„ zĂŁ a ma $ kpĂčsĂĂ). A d& mulu wena, owin$ wa nyĂngĂ a
g$, a gba sĂ saâde. N& nde mbe kpasa win$ k& wa d& kpasa wena ni wa ny$ng$ a
ny$ng$.
b) A $ k$ kĂ, n& nu kĂ a ma $ a gĂŁ, ma $ wĂČrr. N& we le 'da a i m$ ma sa wena, n& d& nza
nga m& a yato a, ma kele nu kĂ&, n& ma usu a, n& nde d& k$ n& ni a boe. A k$âb$ yato
a d& t& nu kĂ&, n& yato kpa d& nu ma sĂ„, n& a do gĂlĂ n& i.
c) A yolo d& nu kĂ&, k$ m$ n& la ma, n'a bĂ„lĂ„, n'a lo m$ nzĂ âbĂ, n'a âba nu a
ngĂ nggĂĄlĂ nggĂĄĂĄ, n& a ny$ng$ m$ rĂș, n& li m$ ny& we gbÂŹrr. FĂŁlia a boe, k$ a ny$ng$
m$ ia, n& ma ba m$, ya 'd$k$l$ n& nyĂlĂ g$, n& m$ fe iko. Wa nd$ bili a do f&l& yĂ ndâ°.
d) Ina we wi k& gbat$alangga ny$ng$ a ni ma kĂ :
ïżœ Wa f$l$ sala ku wuko, n& m$ n$ ma. (M& a boko be k& a ïżœ ti wili g$, w& k& m& a zïżœ tĂ a).
ïżœ Wa fa âd$l$ gĂ, tabi gele kula âd$l$, n& wa f&âd& ma, n& m$ n$. Gulu inan$ ni na, ma
fo fĂŁliĂŁ n& t& ng$ sila m$ dĂŽ, s& a bĂĄ n& Ă© t& m$ de.
gbĂĄvïżœgbĂĄvïżœgbĂĄvïżœgbĂĄvïżœ p.43 : petits moucherons; leur piqĂ»re est douloureuse.
gbĂ zâągbĂ zâągbĂ zâągbĂ zâą p.43 : mouche verte luisante (voir zâą).
gbĂÂĄgbĂÂĄgbĂÂĄgbĂÂĄ p.42 : voir tĂČyĂ.
gbĂzĂ gbĂzĂ gbĂzĂ gbĂzĂ : espĂšce de termite.
a) Cath : M& a be saâde, a $ n& dĂČlĂš ni. TĂlĂ t& t& wa wia kĂ. Zu wa a gĂŁ, n& goâdo wa ma
lĂ lĂngĂ . TĂ wa $ fĂlĂ . Wa kunu $ n& tĂ dole ni, n& nde ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ $ n& k& âda dole
g$, ma âbana sanga iko, ma a be âdĂngbĂĄ tĂ ni. Wa kulu doâdo, n& âbua olo k& wa d&a do
t$a âda wa, wa sa li n& na âbĂÂĄ gbĂzĂ.
b) Wa le âb$ t$a wena, n& wa kunu âbolo zĂŁ t$a. Tabi wa yolo âb$ do ti nĂč, n& wa kunu do
k$ t$a i. Wa le t$a ia, nde t$a âdanga ia, m$ âdafa âb$ zĂŁa.
gbĂŹnĂŹkĂÂĄndĂ lâ°gbĂŹnĂŹkĂÂĄndĂ lâ°gbĂŹnĂŹkĂÂĄndĂ lâ°gbĂŹnĂŹkĂÂĄndĂ lâ° : ...
gbĂŹnĂŹnyĂĄngĂĄnĂ ĂĄwâ°gbĂŹnĂŹnyĂĄngĂĄnĂ ĂĄwâ°gbĂŹnĂŹnyĂĄngĂĄnĂ ĂĄwâ°gbĂŹnĂŹnyĂĄngĂĄnĂ ĂĄwâ° p.44 : sauterelle comestible.
gbĂČtĂšgbĂČtĂšgbĂČtĂšgbĂČtĂš (O : âdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄ) p.41 : perce-bois.
a) Cath : M& a be saâde, ÂŹ g± be g$, n& a $ kĂŹlĂŹ. K$a tĂ a boe, do sala tĂ a, n& a $ tĂż.
111
b) A $ zĂŁ kula tĂš, a gbo tĂš fai n& a $ d& k$ n&. Ma hĂŁ wa sa li a âgbĂČtĂšâ ni. Ny$ng$m$
nu a m& a mbĂnggĂ zĂŁ te iko. Wa ny$ng$ a ny$ng$. Wa gba sanga te, n& wa fa wa
zĂŁ n&, n& wa fo k$a âdo wa do sala âbaka wa, n& wa d$ wa, n& wa ny$ng$ wa iko.
Fala k& wa dĂ wena, n& wa a wa k$ saso, n& wa a lĂŹ ti wa be sïżœ, n& wa a tĂ t& wa, n&
wa hana wa, k$ wa kolo, s& n& wa ny$ng$ a de.
gbĂčgĂ gbĂčgĂ gbĂčgĂ gbĂčgĂ : voir gĂčgĂ .
hĂlĂ hĂlĂ hĂlĂ hĂlĂ (NO : hĂlĂlĂ) p.43 : petits termites; deux espĂšces : 1) ceux qui se trouvent dans la
savane et rongent la paille, destructeurs des toits des cases; 2) ceux qui vivent sous
terre et rongent le bois.
a) Cath : hĂlĂ wa a be saâden$ sĂlĂlĂ wa $ n& saâden$ k$ kĂsĂkĂlÂĄ ni. T&l& t& t& wa wia kĂ do
lĂŹlĂČ. Wa $ lĂngĂtĂngĂĂ, zu wa $ be fĂlĂ , n& dĂ goâdo wa $ be fĂ. Wa unu nganda wena.
WĂ gĂnĂ sÂĄngÂĄ ĂhĂlĂ bĂĂ : hĂlĂ z„ zĂ dĂČ hĂlĂ tĂ nĂč.
b) ïżœ OhĂlĂ z„ zĂ wĂ nyĂngĂ kĂșlĂĄ zĂ wĂ©nÂĄ. Wa le âb$ te t$a, n& wa li ma fai, n& wa h$ t&
mbĂnggĂ n&. N& wa kĂ„ âb$ ng$ t$a, n& wa li zĂ t$a. K$ wa li ia, n& âdĂČkĂČlĂČkĂngbÂĄ wa
le t& n&, n& wa âdanga t$a vĂ.
ïżœ NĂ ĂwĂ nĂ wĂ Ă tĂ nĂč Ă, wĂ ĂșnĂș ngĂĄndĂĄ wĂ©nÂĄ. WĂ ÂĄ sÂĄâdÂŒ nyĂngĂ wĂ©lÂŒ, fÂĄlÂĄ kĂ wĂ mĂ
lĂ tĂ nĂâ°, nĂ wĂ kpĂĄ mĂą tĂ nĂ Ă, nĂ wĂ lĆĄ mĂ âbĂĄyĂĄ fĂ ĂŹ, nĂ wÂĄ hĂ tĂ kâ°lâ° tĂ lĂ wĂ©lÂŒ. WĂ ÂĄ
ĂâdÂł sĂ âdĂš, wĂ dĂ dĂ© mĂ gĂ, kĂlĂ wĂ bĂĄ lĂ bĂą.
ïżœ Fumb&l& : WĂ gĂnĂ sÂĄngÂĄ hĂlĂ tĂ nĂč dĂČ hĂlĂ z„ zĂ : on distingue le âhĂlĂâ souterrain,
et le âhĂlĂâ ordinaire.
ïżœ OhĂlĂnĂ wĂ Ă z„ nĂč â°ÂĄ, nĂ wĂ ndĂĄkĂĄ ĂgbĂzĂnĂ tÂĄbĂŹ ĂdĂlÂŒnĂ fÂĄlÂĄ nâ° dĂłâdĂČ : quand les
âhĂlĂâ se trouvent dans un sol, ils en chassent les autres espĂšces de termites.
kkkk³lƥwÚ³lƥwÚ³lƥwÚ³lƥwÚ p.42 : petites fourmis noires nichant sur les feuilles; leurs piqûres sont venimeuses,
elles peuvent provoquer un avortement chez une femme enceinte. (Comparez avec
kpåfë).
a) Cath : MĂ ÂĄ bĂ© sĂkĂkĂ saâde, wa $ wĂ Ă bĂ© gbĂngĂlĂngĂĂ $ n& lĂ kĂ ni. Wa Ă nĂ kpĂĄfĂ«
nâ°, nĂ ndÂŒ wĂ Ă bĂ© fĂlĂ , nĂ okpĂĄfĂ« wa gĂŁ n&a ng$ wa be sïżœ.
b) Wa $ wena t& zu nwĂĄ kafe do nwĂĄ ndimu, do t& nwĂĄnĂ zam$ i. Wa d& t$a âda wa
nĂ t&l& t& k& âda dĂŹnyÂĄ ni, wa ba zu nwÂĄ, n& ma âbo ngb& $ n& kolonggo ni, n& wa $
d& k$ n&. Wa ny$ng$ onwĂĄnĂ do be ngba wa lakan$ k& wa $ be sĂlĂlĂ ni.
c) Fala k& m$ ïżœ fala wa g$, k$ m$ le ti t$a wa, n& wa zuâdu d& t& m$ vĂ, n& wa m$ ng$
ny$ng$ m$, n& olo nu wa ngb&nz& t& m$ $ n& tandala ni, ma d& ngbĂĄâdĂł ngbĂ âdĂČ
ngbÂĄâdĂ. K$ fala k& ma $ do zam$ ma nyĂlĂ wena, n& m$ si fai we h$ le nga, ya olo
nu wa, ma kpua t& m$ kĂŹtĂkpĂ kĂŹtĂkpĂ, n& t& m$ ma dĂ gĂ zĂĂĂ tati n& a ngawi olo nu
wa ni k& wa ny$ng$ m$ ni, tua k& wa d±l± wena. K$ fala k& wa a t& wuko k& a wi
naa zĂŁ nde, n& zĂŁ a ma sĂ nĂč, n& ma âdanga.
kĂĄĂ nggĂĄ kĂĄĂ nggĂĄ kĂĄĂ nggĂĄ kĂĄĂ nggĂĄ : voir ndĂ âbĂ .
kĂ nzĂĄlĂĄyÂŒlÂŒkĂ nzĂĄlĂĄyÂŒlÂŒkĂ nzĂĄlĂĄyÂŒlÂŒkĂ nzĂĄlĂĄyÂŒlÂŒ : esp. de mille-pattes, ressemblant Ă ândĂ ndĂkĂâ, mais plus grand.
a) MĂ ÂĄ dĂkĂ, nyĂĄngĂĄ Ă dĂlĂ nĂ nyĂĄngĂĄ kĂĂ lâ°, Ă Ă tĂż, nĂ ÂŹ g„ nĂÂĄ ngĂ ndĂ ndĂkĂ.
b) WĂ nyĂngĂ Ă gĂ.
kĂ vwĂșkĂ vwĂșkĂ vwĂșkĂ vwĂș p.45 : huĂźtre.
a) Monz : M& a ndÂĄâbÂĄ tĂ lĂŹ, Ă Ă tĂż, n& a Ă dĂ, n& tĂ a a tĂ„. Mba nu a boe, mĂĄ ngĂ ndĂ
wena. OmbĂš wa g± g$, wa $ n& gbaâbiti zu nyanga wi g&, n& nde ombĂš k$ gĂŁ lin$,
wa g± wena, wa $ n& nganggala wi ni.
b) Wa $ fai do ti lĂŹ, wa âd$ gĂŁ lâ°n$ boe. Ny$ng$m$ nĂș wa a âbĂtĂ. Wa ny$ng$ âbĂ âbete
do nwĂĄ kaâdangga.
112
c) Owele wa âbala wa zĂŁ âbĂtĂ ti lĂŹ i, tabi wa yulu wa do yĂkĂsĂ, n& wa ny$ng$ wa.
We ny$ng$ wa, n& wa kala wa âd$ lĂŹ Ă sĂ„, n& wa h$ dĂ” wa. Wa sĂșlĂș wa sulu $ n&
ogĂšlĂ© ndaban$ g$, wa o sanga wa do t$l$ n& vĂ, n& wa f$l$ t& wa vĂ we duzu ok$a
t& wa k& ma âbana ni. N& wa gi wa tabi wa hu wa do nzĂ”, mĂnĂ tabĂŹ gbĂŁlĂŁm$. Tabi
$ âb$ n& soya, n& ma wia na, wa a tandala t& wa, tua k& m& a ondĂ âbĂ wa ĂfĂ
wena. T&l& t& ny$ng$ kĂ vwĂș a ni.
OgĂŁ wa g& ngboo ni, oyaa l& wa fĂł zĂ mbĂĄ nĂș wa, n& wa d& do kĂšlÂŒ, we nĂ dĂČ kĂ,
tÂĄbĂŹ wÂŒ ny$ng$ do gĂšlĂ© m$.
kĂšlÂŒkĂšlÂŒkĂšlÂŒkĂšlÂŒ p.45 : moule (lingala : mbĂ mbĂ ).
a) Cath : M& a be saâde, a a nu f&l& âda kĂ vwĂș. K$a tĂ a ma nganda n&a ng$ k$a kĂ vwĂș,
ma b$a, n& ma gu d& ng$ ngb& gu, n& a $ d& k$ n&. K$a t& wa $ be fĂ, n& mulu wa k$
n& ni $ âb$ be fĂ.
b) Wa $ ti lĂŹ, wa $ fala n& kpo do kĂ vwĂș. Wa ny$ng$ t& m& âb$ âbĂtĂ iko. Owele wa
ny$ng$ wa ny$ng$. Wa kala wa, n& wa sulu wa $ n& wa sulu do kavwun$ ni. N& k$a
t& wa ni ma âba, n& wa kala saâde wa k$ n&, n& wa hu ma do nzo tabi gbĂŁlĂŁ m$, tabi
gbĂŁlĂŁ sĂŹndĂŹ, n& m$ ny$ng$ do kĂ tabi bĂ tabi kpĂĄnggĂ .
c) N& k$a wa ni, k& wa âbana sanga ni, oyaa l& wa kala ma we gb&l& do k$ kpanan$ wa
âbo ni, tak$ ma lĂ. N& kĂĂĄ gĂŁ wa g& ni, wa k&âd& do n$.
kĂŹmĂŹlĂŹkĂŹmĂŹlĂŹkĂŹmĂŹlĂŹkĂŹmĂŹlĂŹâdĂlĂdĂlĂdĂlĂdĂlĂ p.41 : colĂ©optĂšre bousier.
a) Cath : M& a be saâde a $ n& ngĂĄnzĂ ni, n& nde a g± wena g$, n& a be d$. N& a $ tĂż
kĂłlĂł kĂłlĂł. Zamba zu a b$a, n& nyanga a gazala. N& k$a âdo a boe, n& sala tĂ a d& ti
k$a n& ni.
b) Wa kpa a fai t& fala k& âd$l$ boe, n& d&a toe âda a fai a ng&m& lĂ ĂâdĂlĂnĂ vĂ k& a
kpa ma d& bulu nĂč g& ni, n& a âbo be ma ngĂmĂlĂmĂĂ $ n& gbĂŁlĂŁ zĂ kĂ bĂȘ ni, n& a sĂkĂ
gĂłâdĂł a d& tĂ n&, n& a ma ng$ kĂŹmĂŹlĂŹ ma t& lĂ nĂ, gulu lĂ wa ia zu a na kĂŹmĂŹlĂŹâdĂlĂ g&
a ni. N& nde owele wa do wĂ t& a bina, we k& a a saâde ndi.
kĂtĂĄnggÂŒlÂŒkĂtĂĄnggÂŒlÂŒkĂtĂĄnggÂŒlÂŒkĂtĂĄnggÂŒlÂŒ (ou lĂnggÂŒ, nyĂngĂlĂmbĂčlĂșkĂnĂŹ) : colĂ©optĂšre vert luisant comestible, sur les
hautes graminĂ©es; on les rĂ©colte pendant les mois dâoctobre et novembre.
a) M& a be saâde a $ n& be ngĂĄnzĂ nâ°, k$a âdo a boe, n& nyanga a gazala, n& be zamba zu
a boe. A $ tĂ„, li âdo a ma y$ y$la. A do sala âbaka a boe, a bĂ„ bĂ„lĂ„.
b) Wa kpa wa wena t& li zĂ, t& ng$ dĂł golen$ tabi hi pĂÂĄ, n& wa n$ lâ° ful&l&n$ k& ma dĂł ni.
Wa h$ âb$ wa ng$ dĂł zu k$ni, s& n& wa yolo n& wa zïżœli t& kua kĂnĂŹ we ny$ng$ gbalĂ k$ ni
k& ma t& fĂngĂ ngboo g$. Ma k& wa sa âbĂ li wĂ nyĂngĂlĂmbĂčlĂșkĂnĂŹ. Wa h$ wena do
ndo nyanga sab&l&. Wa dungu, n& wa nd&ng&l& d& li âdo ngba wa b$a b$a.
c) Owele wa ny$ng$ wa ny$ng$; wa d$ wa $ n& k& wa d$ do ngĂĄnzĂłn$ ni.
kĂČkĂłmbĂČkĂČkĂłmbĂČkĂČkĂłmbĂČkĂČkĂłmbĂČ p.42 : gr. fourmis noires logeant dans les jeunes branches et les pĂ©tioles des
feuilles de lâarbuste âkokomboâ (Barteria sp.).
a) Monz : M& a be saâde, a $ tĂ„ $ n& bĂlĂ ni, n& gÂł wa wia kĂ, do t&l& tĂ a vĂ. N& nde
wa la ngba wa we k& kokombo wa $ k$ te.
b) Wa $ k$ gbĂĄkĂ tĂš, lĂ ma âbĂ ÂĄ kĂČkĂłmbĂČ, te ni ma $ fĂlĂ , n& gbakĂ n& ma sĂĄnzĂĄ dĂlĂ
wĂ©nÂĄ, n& nde gbakĂ nĂ nâ°, ma $ n& gbĂĄkĂ tÂŒ papae ni, hĂČlĂČ kĂ n& ni.
c) M$ kĂ we dĂ Ăg±l± wena do bĂĄnzĂâdĂ nde, n& m$ nĂ, nĂ mĂ bĂ okokombo, n& m$
kala kuli wa we da dĂ” wa. Og„l„n$ wa kĂ ĂkĂșlĂ kĂČkĂłmbĂČ do ombĂ© âbĂlĂ wa g&
wén¥.
113
We d$ kokombo, n& m$ n& tĂ„ kpo datâ° a da gĂ lâą, n& m$ fa tÂŒ wa. K$ m$ n& kpa ma,
n& m$ kĂșnĂș sĂŹlĂ mĂ, n& m$ g$m$ do gulu n& gbaa n& m$ lo nĂč. M& ni nde wĂ ĂĄ wa
tĂł m$ ni, n& mĂ t& yĂč g$, wa ny$ng$ mĂ, nĂ mĂ dĂ sĂĄ nĂș m$ ĂČlĂł n&.
K$ fala k& mĂ gĂmĂ tÂŒ wĂ gbĂĄĂĄ, kĂ mĂĄ tâ°ÂĄ ia, n& m$ mĂ ngĂ âd&ngg& (lĂ) gbĂĄkĂ k&
wa $ kĂ n& ni. N& m$ ng&m& ma d& kpo fala gbaa, k$ ma Ă â°ÂĄ, n& m$ &nz& ma, n& m$
ba lĂŁ n& ni, n& m$ fi ma lĂ we k& s$ m$ d„ ma ia ni na, ĂtĂșnĂș lĂ wĂ gĂ wĂ fe.
Fala k& m$ zĂ na wa fia ia, n& m$ fĂ ma nzÂŹ, n& m$ mĂ ng$ gba sanga gbakĂ n& kpo
do kpo t& sukpu kĂșlĂ wa d& ng$ nwĂĄ gbĂ ngbĂÂĄ kĂ sĂ m$ âbâ°lâ° ni. Fala k& m$ d&a na
m& ni vĂ â°ÂĄ, n& m$ fĂł otĂŒ wa g& zĂŁ fĂĂĄ kĂșlĂ dĂłâdĂČ, n& m$ fa mbĂlĂ nwĂĄ kĂČkĂłmbÂŒ ni
âb$, n& m$ ĂnzĂ do kĂșlĂ wa vĂ. N& m$ tÂł zĂŁ bö we d& âdĂČ, n& m$ e d& zĂŁ n& tak$ ma
ngo, ma ngĂĄndĂĄ. S& n& fala sa bĂšlĂ©Ă©, n& m$ bĂĄ ma dĂ kĂ m$ we nĂ nĂ, tak$ m$ da
do gĂ lĆĄ de.
kĂkĂlâ°,kĂkĂlâ°,kĂkĂlâ°,kĂkĂlâ°, kĂĂ lkĂĂ lkĂĂ lkĂĂ lâ° p.45 : mille-pattes cylindrique noir, ordinaire.
Monz - Cath : KĂĂ lĂn$ sĂ„ wa $ dudu, n& wa $ kĂŹlĂŹ, n& nyanga wa dĂ wena. Wa ny$ng$
wena obe wala ten$ k& ma $ ĂfĂ ni, tabi fila taâbe, do fila âbete, do âbua. N& nde ng$ gili
wa d&l& wena :
1. KĂĂ lĂ nwÂĄ (espĂšce de gros mille-pattes court qui vit dans les marais ou autres
endroits humides.) : A Ă dĂ, nĂ ndÂŒ ĂĄ g± wĂ©nÂĄ, mbĂš Ă tĂż, nĂ mbĂš ĂĄ fĂlĂ , n& nde zu a
$ lĂŹdĂČĂČ; tĂ Ă ndĂ©lĂ© wĂ©nÂĄ, nĂ Ă nĂ nĂ gĂĂ Ă nĂ nwĂ nâ°.
A Ă wĂ©nÂĄ tĂ nĂș ndĂnĂ z„ ngĂndĂ , tĂ fÂĄlÂĄ mĂĄ gĂÂĄ yĂlĂlĂ nâ°.
Wa d& a do ina zĂlĂ (bouton); wa ba a do nwÂĄ, n& wa kpolo ngĂnggĂnzĂ âdĂ Ă dĂČ
bĂlĂĄ lĂ wele we zĂlĂ.
2. GbĂ tĂŒ kĂĂ lâ° : a tĂ« wena, n& tĂ Ă ndĂ©lĂ© wena. A $ t& zam$n$ do âda len$. A kĂ wĂ©nÂĄ
wÂŒ Ă tĂ mbĂșlĂș mĂ Ă nĂ mbĂșlĂș âbĂštĂš, mbĂșlĂș wĂkĂsĂ, wĂ yĂnggĂ yĂ lâ° dĂČ tĂ« dĂČ gbĂ
wĂšsÂŒ k& ma gĂ yĂlĂlĂ ni. DĂČ töâ°, kĂ mĂ Ă dĂ ngĂ bĂșnggĂč kĂ Ă hĂ â°ÂĄ, nĂ Ă hĂĄlĂĄ tĂ m$.
Ombe kĂkĂlĂnĂ wa nyĂngĂ wa wĂ©nÂĄ, dĂČ ĂgbĂ t„nĂ.
3. KĂĂ lĂ z„ kĂČmbĂČ (espĂšce de mille-pattes cylindrique Ă raies blanchĂątres et rougeĂą-
tres) : Ă ĂĄ gÂź Ă nĂ tĂŒ kĂĂ lâ° nâ°, nĂ ndÂŒ tĂ Ă gĂ gĂzĂ fĂ nĂ dĂČ fĂlĂĄ nĂ; wĂ kpĂĄ Ă wĂ©nÂĄ tĂ
tĂ ngĂčâbĂ .
4. KĂĂ lĂ gĂŹlĂ tabi kĂĂ lĂ ndĂčmbĂš : m& a kpo kpo gbĂ tĂ„ kĂĂ lâ°, n& nde a dĂčlĂč wena, a
$ dĂčdĂ kpĂngbĂngbĂ $ n& dĂ nggĂĄ ni, n& a gĂŁ wena, a $ âdĂŹkĂŹlĂŹkĂŹ. A nĂș nĂșkĂč. M$
z$ a vĂ, n& kĂlĂŹ ba m$, n& m$ lengge na, & kpa ngbĂ do gbal&.
A $ fà Ï t& gÏlà . Fala kpa a na, a hå hålà nⰠngà ndà wén¥. M$ kpa a fai, nde a kÄ
âda tÂŒ, n& a sâ°kâ° zu a d& nĂč nga. Wa kpa âb$ a t& ogele ten$ kpĂą, wena wena a
ten$ k& k$a t& n& ma mbulu n& ma d& ĂČgóó ni, n& wa $ d& tĂ kĂĂĄfĂ© n& ni.
5. KĂĂ lĂ z„ ngĂndĂ (espĂšce de mille-pattes qui vit dans la forĂȘt) : Ă Ă bĂ© dĂ, nĂ d„ tĂ Ă
mĂĄ gĂzĂ dĂČ kĂ kĂ dĂČ fĂlĂĄ nĂ yÚÚ, d„ tĂ Ă dĂš wĂ©nÂĄ; wĂ hĂ âdÂĄ lÂŒ ngbóó gĂ, Ă Ă wĂ©nÂĄ dĂ
tĂ gĂlĂ lĂÂł gbĂ ngbĂĂ :
6. KĂĂ lĂ dĂ ngĂ tĂš (espĂšce de mille-pattes mince de couleur kaki qui vit sur le manguier
ou lâoranger, souvent sous lâĂ©corce morte) : ÂŹ g± ngbóó gĂ, d„ tĂ Ă Ă fĂlĂ ngĂČĂČ, nĂ
kĂ kĂ nâ°, nĂ Ă yĂș yĂč ngĂĄndĂĄ wĂ©nÂĄ; Ă Ă wĂ©nÂĄ tĂ tÂŒ mĂ nggĂ© dĂČ tĂ ndĂmĂč, dĂ tĂ kĂĂĄfĂ© nĂ.
A a âdĂŁ kĂĂ lâ°, âdĂ kĂĄlĂĄ s$k$ a ny$ng$ wi g$. A ny$ng$ m$, nĂ mĂĄ bĂĄ mĂ bĂą, n& ma d&
dani, n& olo nu a ma d& mbĂ nggĂ nĂ . A âdanga la tala kĂĂ lĂnĂ vĂ.
kĂčnzÂŒlÂŒkĂčnzÂŒlÂŒkĂčnzÂŒlÂŒkĂčnzÂŒlÂŒ p.42 : fourmis gris-foncĂ© Ă dos rompu; fouillent la terre; communes sur les routes.
a) Monz : MĂ ÂĄ be saâde, wa wia kĂ do ngbĂ nzĂ , n& nde kili t& wa gĂŁ n&a ng$
ngbĂ nzĂ , n& zĂŁ wa ma Ă lĂngĂtĂngĂĂ, n& goâdo wa ma bi bili d& nĂč. Wa $ be fila,
n& wa unu nganda wena.
114
b) WĂ Ă wĂ©nÂĄ tĂ nĂč, nĂ wĂ dĂ tĂÂĄ âdÂĄ wĂ Ă nĂ ĂngbĂ nzĂ nâ°, wĂ mĂŒlĂŒ nĂâ° mĂŒlĂ«, n& dïżœ
wa boe. NĂ ndÂŒ wĂ nyĂngĂ wĂ©lÂŒ Ă nĂ ĂngbĂ nzĂ gĂ.
c) NyĂngĂ mĂ nĂș wÂĄ wĂ©nÂĄ ÂĄ fĂlĂĄ âbĂštÂŒ, dĂČ fĂĂĄ zĂlÂĄ lĂ bâ°lâ° (gbĂ tĂłtĂł), dĂČ ĂmbĂš gĂšlĂ© fĂĂĄ
sÂĄâdÂŒnĂ.
kĂčsĂŹkĂčsĂŹkĂčsĂŹkĂčsĂŹ p.45 : ver de vase, recherchĂ© comme appĂąt pour la pĂȘche Ă la ligne.
a) Cath : M& a saâde wa $ be dudu $ n& t$l$f& ni, $ n& âdĂĄngbĂ ni. N& nu wa $ dudu
âbĂlĂwĂlĂ. Wa $ be fĂlĂ , n& wa fĂšlĂš ngboo g$.
NgĂ gĂlĂ kĂčsĂŹ bĂĂ : kĂsâ° lĂ ngĂ k& wa y&ngg& wena ni, do kĂsâ° gbĂ fĂ k& wa gĂŁ wena, n&
wa da do galïżœ.
b) Wa $ wena nu lĂŹ, Wa d& t$a âda wa nu ngbaka lĂŹ sĂłlĂłlĂłlĂł. T$a âda wa g± be g$, ma $
n& gbaâbiti zu kĂ g& wi iko, ma $ lĂłtĂłtĂł.
c) Oben$ wa zĂŁ wa, n& wa kala wa k$ n& we da do galïżœ.
(Fala k& wuko a ko âda kala g$ ni, n& wa kala nui k& okusin$ wa sĂa d& ng$ n& ni, n&
wa a ma âd$ lĂŹ, n& wa âbala ma vĂ, n& wa t&kp& ma, n& wa a lïżœ n& do zĂŁ a, n& ma
sukpu t$k$ k$ zĂŁ a d& nĂč, n& k$ zĂŁ a ma sa, nde ma dĂ m„ g$).
kĂștĂșkpĂ€rkĂștĂșkpĂ€rkĂștĂșkpĂ€rkĂștĂșkpĂ€r :
a) M& a be saâde, a a tĂ„, n& bĂ© fĂa m$ li âdo a, k$ m$ to t& fĂa m& ni, n& ma kutu kpurr.
b) Wa kpa a ti nwĂĄ kulusa tabi ti nwĂĄ sĂŹlĂ gbali. Owin$ kulu âdua Nguya wa kala wa, n& wa
sĂ wa nu gbĂŁlĂŁ ngbanza, n& wa d$ wa, n& wa ny$ng$ wa.
kpåfëkpåfëkpåfëkpåfë p.42 : petites fourmis noires nichant sur les feuilles; leurs piqûres sont douloureuses,
mais pas nocives. (comparez avec kÂłlĆĄwĂš)
a) Cath. : MĂ ÂĄ bĂ© sĂkĂkĂ sĂ 'dĂš, wÂŹ g„ nĂÂĄ ngĂ kÂłlĆĄwÂŒnĂ, nĂ ndÂŒ wĂ Ă dĂ, nĂ wĂ Ă tĂż.
b) WĂ dĂ tĂÂĄ 'dÂĄ wĂ 'dĂ nwĂĄ tÂŒnĂ, Ă nĂ nwĂĄ kĂ fĂ©, nwĂĄ ndĂmĂ, Ă nĂ kÂłlĆĄwÂŒnĂ nâ°. Wa kpa
âb$ wa ti nwĂĄ kulusa tabi ti nwĂĄ sĂŹlĂ gbali.
c) Wan$ ni wa a t& m$, nĂ tĂ mĂ âdĂ gĂ Ă gĂ Ă, nĂ ndÂŒ mĂĄ gĂ dĂČ kpĂł sĂÂŒ ĂkĂł. K$ wa a t&
m$, k$ ma k$l$ do âda le, n& wa so fĂ«, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa zanga ma, n& ma âb$,
n& m$ f&l& t& m$ fala wa a n& ni, n& kp³ föⰠma gb& ngawi olo k& wa ny$ng$ m$ ni,
n& t& m$ dĂ gĂ g$.
lĂ âbĂ dĂŹ lĂ âbĂ dĂŹ lĂ âbĂ dĂŹ lĂ âbĂ dĂŹ : espĂšce dâescargot.
a) Cath : M& a be ndaâba zam$ g&. A la ngba do gele ndaâban$, we k& k$a a ma siki siki,
n& ma $ âbata do li âdo a, n& ma $ fĂ.
b) A Ă âda le ngboo g$, a $ wena zam&n$ vĂ, falan$ k& ma gĂ yĂlĂlĂ ni. N& a dĂlĂ do ng$ nwÂĄ,
n& a ny$ng$ obe sĂkĂkĂ saâden$, do âd$l$ obe d$k$n$ t& ng$ nwĂĄn$ ni. Wa nyĂngĂ a
g$.
lĂ kĂ lĂ kĂ lĂ kĂ lĂ kĂ p.42 : fourmis noires suspendant leur grand nid aux troncs dâarbres.
a) Monz : MĂ a be saâde, wa $ sĂlĂlĂ, n& wa $ tĂ„. Wa âbĂ ÂĄ kpĂł nĂș fĂlĂ ĂkpĂĄfĂ« ni (voir
kÂłlĆĄwĂš).
b) WĂ Ă âbĂ wĂ©nÂĄ t& ĂtĂš. WĂ dĂ tĂÂĄ âdÂĄ wĂ dĂ tĂ kĂ tĂ lĂ tĂš gbĂĄĂĄ nĂ mĂĄ Ă yĂĂĂ dĂ nĂč,
nĂ wĂ Ă dĂ kĂ nĂ nâ°. GĂšlĂ© sĂ âdĂš ĂkĂł gĂnĂ wÂĄlÂĄ ngĂ tÂŒ nâ° gĂ, wÂŒ kĂ wĂ bĂĄ Ă , nĂ wĂ
gbĂ sĂ Ă . NĂ ndÂŒ wĂ dĂČ ngbĂłngbĂł tÂŒ âdÂĄ wĂ bĂłÂŒ kĂ lĂ ma ÂĄ tĂšlĂ kĂ . Wa ny$ng$ m$,
n& ma z&l& wena, n& nde âda kĂĄlĂĄ n& ma gĂ âb$ ia.
c) OkpĂ sĂĄ wĂnĂ wĂ tĂ nÂĄ : âMĂ nĂ dĂ tĂĂ nĂ mĂ tĂ e tĂšlĂ kĂ z± tÂŒ tĂÂĄ âdĂ mĂ gĂ. WÂŒ kĂ
nĂ gĂ, nĂ nĂș tĂÂĄ âdĂ mĂ mĂĄ dĂ sĂ hĂ yĂ yĂ â (og&n& wa h$ s& nu tĂÂĄ âda m$ wena).
âș âMĂ âbĂ âdÂĄ wĂ dĂ ngĂ tĂš dĂ gĂčlĂș nĂ, nĂ Ă sĂ tĂ dĂlĂ lĂ kĂ tĂ lĂâdĂ Ă .â GĂčlĂș nĂ nÂĄ,
mĂ nĂ âdÂĄ wĂ©lÂŒ wÂŒ kpĂ Ă , tĂ kĂ nĂ nĂ dĂČ a nĂĂ , k$ m$ m$ ng$ âb$ âda a d& nu t$a
âda a, n& Ă mĂ ngĂ zïżœ tĂ Ă fĂ ĂŹ, t& d& gele m$ iko, n& ma dia fĂ na, nĂ mĂ lĂĄ dati. KĂ Ă
115
zĆĄ tĂ Ă nĂ gbĂĄĂĄ kĂ mĂĄ wĂ© dĂČ ÂŹ, nĂ Ă yĂș âdĂkĂlĂ mĂ. We k& nĂ gĂ, nĂ ĂĄ âbÂĄnÂĄ s& t& zïżœ
tĂ a fai, n& ĂĄ lĂš sĂ kĂ tĂĂ âdÂĄ Ă Ă fĂ lĂ âbĂ ndÂŒ Ă tĂ lĂš gĂ.
âș âOlaka wa a sĂ âdĂš wa ĂĄ bĂ sĆĄ, n& nde wa âbua t& mĂ mĂ wa, n& wa fĂ k$ kĂ.â Gulu
n& na d&a to k& ma wĂš do wĂ©lÂŒ zu a kpo g$ ni, k$ wa mba tĂ n& mba, n& ma e, n&
owŒlŒ wa $ngb$.
lĂŹlĂČlĂŹlĂČlĂŹlĂČlĂŹlĂČ p.42 : petits termites qui font leurs nids de terre sur les branches des arbres.
a) Monz : MĂ ÂĄ ĂsĂ âdĂš wĂ Ă nĂ ĂdĂČlĂš ni, nĂ ndÂŒ wĂĄ g± vĂ Ă nĂ ĂdĂČlĂš gĂ, wĂ Ă sĂkĂkĂ Ă
be fñ. WĂ nĂ nâ° wĂ âdĂĄngĂĄ mĂ gĂ.
b) WĂ dĂ tĂÂĄ âdÂĄ wĂ dĂČ kĂ kpĂlĂ lĂ tĂš Ă nĂ ĂlÂĄkÂĄnĂ nâ°, wĂ dĂ ma tĂ gbĂĄkĂ kĂnĂ Ă bĂ© sĆĄ
nâ°, n& ma y$ngg$l$ d& t& be gbakĂ te ni.
c) KĂ fÂĄlÂĄ kĂ mĂ ĆĄ nÂĄ kĂlÂĄ mĂ mĂ âbĂlĂ âdĂ kĂ lĂ gĂ, nĂ mĂ sĂlĂ gbĂĄkĂ tÂŒ nâ°, dĂČ tĂÂĄ wĂ
vĂ nĂ mĂ sĂ dĂČ ma, nĂ mĂ ngbĂ wĂ hÂł ĂmbĂ© âbĂlĂ nzĂ kĂlĂĄnĂ. WĂ ÂĄ dĂĂĄ nyĂngĂmĂ
mĂ ĂkĂlÂĄ.
lĂngglĂngglĂngglĂnggÂŒ ÂŒ ÂŒ ÂŒ : voir kĂtĂĄngÂŒlÂŒ.
lĂČlĂČlĂČlĂČ p.43 : petits termites dans le bois mort.
a) Cath : Lo a a be saâde, t&l& t& a wia kĂ do lilo, a $ n& dĂČlĂš, n& nde wa g± $ n& dole g$,
wa $ be sĂlĂlĂ, n& zĂŁ wa $ tĂ„. T& wa g&z& tĂŒ n& do fĂĂĄ n&.
b) Wa $ tĂ nĂč, n& wa le âb$ zĂŁ te k& ma ku kula ni. M$ wia we kpa wa falan$ vĂ iko, n& nde
wa do t$a mĂ wa bina, wa do tĂ wa bina. N& wa kpa wa wena fala k& m$ a m$ mĂ m$
d& di, k$ m& ni $ d& di âd$k$l$ n& ny&l& wena, kolo t& d& t& n&, n& ma d& nĂ k& ma mbu
mbulu ni, n& wa h$ d& fala ni, n& wa âdanga ma. Ma $ na k& di na m$ âbĂlĂ k$ni. N& ma
a dia ciment g$, k$ m& a nĂč iko ni, k$ m$ n& a k$ni d& di, n& k$ni $ d& di fai, n& nĂči mba
ngb& do k$ni, n& ma ny$ng$ fai, n& olo k& s$ na, ma d& s$ a d$k$ ni, k$ m$ n& kala n&,
n& m$ kpa wa t& n&, ya wa li ma. Wa yula tabi zĂŁ nĂči nde, k$ wa li ma, ma âbua, âbua
zĂŹâbĂlĂ zĂŹâbĂlĂ, n& wa m$ ng$ unu n&.
Ndakisa : ïżœ n& k& i, m$ z$ maâbaya wa mi do fion$ ni, n& wa mi d& ti nĂč i g$e? Wa âdafa
k$ kĂ& de wena, m$ kpo bina, n& ma $ d& di fai. N& $ n& k& wele $ d& di fai, nâa d& $ n&
k& a n& mbu mbulu ni g$e? N& nĂči ni ma n& âb$ n&, n& ma mba d& t& maâbaya, n&
saâden$ ni wa h$a, k$ wa li t& maâbaya, k$ m$ n& fo n&, n& wa h$ vĂ, g&n& k$ wa z& zi
tabi vernis t& n& nde, n& wa li m& ni vĂ, n& wa la maâbaya. Wa d& m$ $ n& k& âda hĂlĂ
tabi hĂÂĄlĂČ ni.
lĂłgbÂŹlĂłgbÂŹlĂłgbÂŹlĂłgbÂŹ, lĂłgbĂ”lĂłgbĂ”lĂłgbĂ”lĂłgbĂ” p.41 : guĂȘpe bleu-noir mĂ©tallique, piqĂ»re douloureuse.
a) Monz : WĂ Ă nĂĄ ĂdĂŹnyĂ nâ°, nĂ ndÂŒ sĂĄlĂĄ âbÂĄkÂĄ wĂ bĂłÂŒ. Wa $ tĂ„, z„ wĂ Ă lĂngĂtĂngĂĂ.
b) WĂ dĂ tĂÂĄ âdÂĄ wĂ Ă nĂ ngĂ©lĂ© ĂgĂlĂ nâ°, nĂș mĂą dĂČ hĂČlĂČ fóé fĂÂŒ, nĂ lĂ hĂČlĂČ kpĂł kpĂł
lĂłgbÂŹ Ă Ă dĂ kĂ nĂ. TÂĄbĂŹ ĂbĂ© wĂ gĂ kĂ wĂ tĂ hĂ nzĂĄ kĂ sĂĄlĂĄ âbÂĄkÂĄ wĂ ngĂĄndĂĄ gĂ nâ°,
wa $ d& kĂ n& ni. NĂ wĂ dĂ tĂÂĄ âdÂĄ wĂ wenÂĄ tĂ mĂnggĂlĂ tĂĂ , tÂĄbĂŹ tĂ kĂșlĂĄ nwĂĄ
nzĂ nggĂł, tabi âdo nwĂĄn$ zam$ k& ma âb$ wena, n& ma do ndĂčâbĂ boe ni...
c) MĂ mĂ ngĂ dĂ tĂČ fÂĄlÂĄ kĂ tĂÂĄ âdÂĄ wĂ dĂČ ma bĂłÂŒ nâ°, kĂ mĂ ïżœ fÂĄlÂĄ wĂ dÂĄtâ° gĂ, kĂ mĂ nĂ
gbĂ ngĂĄ nĂ, nĂ wĂ tĂł mĂ. NĂ ndÂŒ lĂ ïżœ tĂ nyĂngĂmĂ nĂș wĂ gĂ.
d) Mbe ng$ gili lĂłgbĂ”, wa sa li n& na gbĂșlĂșwĂ lĂ . Wa gĂŁ $ n& ngbongbo lĂłgbĂ” ni. N&
nde wa d& t$a âda wa t& kĂ ngĂĄlĂĄ tĂĂ ng$ i, n& ma p&s& be p&sa, n& ma f&ng& ndĂ©
ndé.
lĂlĂlĂlĂkĂbĂlĂkĂbĂlĂkĂbĂlĂkĂbĂlĂ (E : lĂkĂbÂŒlÂŒ) p.43 : petits termites quâon trouve souvent dans dâanciennes
termitiĂšres; ils cultivent des champignons kpĂĄkpĂ lĂĄkpĂ .
a) Cath : M& a obe saâde, wa a nu f&l& lilo. Wa $ sĂlĂlĂ, n& zu wa $ fila, n& goâdo wa $ fĂ, n&
nde wa Ă n& dole g$.
116
b) Wa d& t$a âda wa fai do ti nĂč. M$ kpa wa wena t& zĂŁ tĂ tinda, tabi gele tĂ dole fala k&
wa zĂŁ âdu wena ni. T$a âda wa ma $ fĂ, n& ma do li wolo fóé fóé fóé, n& wa $ d& k$ n&.
Wa hĂ nzĂą g$. Fala k& m$ zĂŁ kĂ, s& n& m$ kpa wa dĂȘ. N& nde fala k& wa zĂŁ kĂ fio, k$
wa kpa a, n& nde ma be na, fie ni a fĂš do âda fala âda a g$.
c) Fala k& lokobele wa $ d& ti nĂâ° ni boe, n& âbua kpĂĄkpĂ lĂĄkpĂ wa h$ t& âb$ di ni.
mĂ ndÂŒlÂŒmĂ ndÂŒlÂŒmĂ ndÂŒlÂŒmĂ ndÂŒlÂŒ p.44 : punaise.
a) Monz : MĂ ÂĄ ĂbĂ© sĂ âdĂš wĂ Ă nĂ fĂĂ ni, nĂ ndÂŒ wĂ lĂ© tĂ ĂwĂ©lÂŒ lĂĂ gĂ. Wa ny$ng$
wele ny$nga, n& wa n$ t$k$ t& wi.
b) KĂ âdÂĄ wĂ wĂĄ kĂÂĄ wĂ©nÂĄ wÂŒ Ă tĂ kĂšlĂškpÂĄ, wÂŒ nĂ tĂkĂ tĂ wĂ©lÂŒ. Owin$ wa lengge na,
wa yolo t& sĂtĂČ, k$ fala k& s&to a ko kuli a ti nguâdu kĂšlĂškpÂĄ wena ni, n& wa $ di ni,
n& wa âbĂlĂ, n& be kuli wa ni ma kifi be saâde sĂlĂlĂ $ n& fĂĂ ni. N& be saâden$ ni wa
ndo nyanga ny$ng$ mĂ g&$ do g&$, n& m$ ĆĄ fala wa dĂ g$. K$ t& m$ m$ ng$ tala
n&, n& m$ bĂĄ kelekpa âda m$ do bunggi d& nza, n& m$ ĂĄ li wese, n& m$ bĂĄ te, k$ m$
n& z& ma, n& wa ala nĂč, s& n& m$ ïżœ fala wa de. Wa ny$ng$ m$ fai, n& t& m$ a vĂ
kĂŹtĂkpĂ kĂŹtĂkpĂ. MĂĄ kĂ dĂČ tö⹠kĂ mĂ Ă ngĂ tĂ nggĂ© kĂ ĂmĂ ndÂŒlÂŒ wĂ tĂ nĂ bĂłÂŒ nâ°, ndÂŒ
mĂ Ă sĂ yĂ lĂ dĂČ dĂĂĄ nĂ gĂ.
c) We tak$ wa fe, n& m$ dĂlĂ nwĂĄ sĂĄnggĂČ k& wa sa li ma na lĂsĂŹnggĂČ ni, n& m$ gi ma
d$ wena, n& lïżœ n& dĂlĂ, n& lïżœ n& gbala, n& m$ so d& ti nguâdu kĂšlĂškpĂĄ tabi bĂșnggĂ,
tabi mb&toe ni. We k& lâ° ni ma tala s& wa tala, n& ma $ n& tandala ni, n& ma gb& wa
vĂ, s& n& m$ $ yala dia de. We k& m$ e li wese, nde wa fĂ© g$. M$ z& bunggi tabi
kelekpa n& wa ala ndambo iko, n& tala wa âbana iko.
Tabi m$ kĂ na, wa Ă© vĂ, n& m$ bĂĄ kelekpa âda m$, n& m$ l& ma t& telaka zam$ i, n&
ma $ d& di p$s$ tal&, nde lakan$ wa ny$ng$ wa vĂ.
mïżœlïżœmïżœlïżœmïżœlïżœmïżœlïżœ p.42 : fourmis noires qui habitent sous terre; elles Ă©mettent un acide trĂšs piquant.
a) Monz : MĂ ÂĄ ĂbĂ© sĂ âdĂš wĂ Ă n& laka ni. ZĂŁ wa $ be lĂngĂtĂngĂ, wa $ tĂż.
b) WĂ Ă wĂ©nÂĄ tĂ nĂč dĂČ ngĂ zĂčbĂč tĂ nĂ kĂ mĂĄ dĂČ mbĂșlĂș ĂwĂkĂsĂ nâ°. NĂ ĂmbŸ nĂ wa $
ti mbulu te, do ti g&l& âbete fala k& âbete ma fele ni, n& wa $ d& ngbala g&l& te
âbete, we ny$ng$ fila âbete ni. WĂ tĂł wĂ©lÂŒ kpĂĄsĂĄĂĄ Ă nĂ ĂkĂČkĂłmbĂČ nâ°, nĂ mĂĄ tĂł mĂ
ngbĂĄâdĂł ngbĂ âdĂČ ngbÂĄâdĂ. NyĂngĂmĂ nĂș wĂ wĂ©nÂĄ ÂĄ fĂlĂĄ âbĂštĂš dĂČ ĂsÂĄâde tĂ nĂč. Wa
kala âb$ fĂ„ d& k$ kĂ âda wa i we ny$ng$ n&, do be sĂlĂlĂ lakan$ wa $ fila ni. Fala k&
m$ e yele fĂ„ d& nu g& iko, n& wa le ti goâdo yele, n& wa m$ ng$ kala fĂ„i, n& wa a k$
kĂ âda wa.
c) Wa kala mïżœlïżœn$, n& wa gb& wa, n& wa fi wa k$ kolonggo, n& wa fi ina ng$ n&, $ n& âbĂșlĂč
tabi dĂ k& wa fi li ben$ ni we n& n$, n& wa zïżœ lĂŹ tĂ n&, n& wa zïżœ li bĂȘ, tak$ a n& n$ dĂ.
mÏlÏkpånà mÏlÏkpånà mÏlÏkpånà mÏlÏkpånà , (N) mÏnÏkpånà p.43 : mouches attirées par les restes des aliments.
Wa ny$ng$ oâbulu ny$ng$m$n$ olo owele, $ n& oâbulu kĂ , l$s$ tabi sĂŹlĂ tĂčlĂ , nĂ dĂČ nĂ.
mâąlâąngĂmâąlâąngĂmâąlâąngĂmâąlâąngĂ : espĂšce de fourmis noires ailĂ©es logeant dans le bois mort; leurs piqĂ»res sont brĂ»-
lantes.
a) Cath : Wa $ t& m& âb$ $ n& gba gb&l& laka ni, wa g± wena. ZĂŁ wa ma l& l&nga, n&
sala âbaka wa boe, n& wa $ tĂ„. Wa to wele, n& nde ma z&l& wena.
b) Wa $ wena t& ti mbulu tia te, do li sala âbete. Wa bĂ„lĂ„ wena do ng$, n& l& kpa wa
wena do tĂ„, do gba wese âb$, wena olo kolo. L& zĂ t$a âda wa g$.
mbĂ mbĂ mbĂ mbĂ mbĂ mbĂ mbĂ mbĂ * p.45 : voir kĂšlÂŒ : moule.
mbĂ©mbĂ©mbĂ©mbĂ©mbĂ©mbĂ©mbĂ©mbĂ© p.41 : guĂȘpes construisant leur nid au-dessus de lâeau; elles attaquent en groupe
au moindre dérangement.
117
a) Monz : M& a obe saâde, wa $ n& t&l& t& gĂlĂ ni, n& nde wa tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł, n& sala âbaka
wa $ tĂż. Wa a kpo nu f&l& bĂ©kĂČĂ©.
b) Wa dĂ tĂÂĄ âdÂĄ wĂ Ă nĂ tĂÂĄ âdÂĄ ĂlÂĄkÂĄ tĂ tÂŒ ni, nĂ mĂĄ Ă yĂĂĂ dĂ nĂč. Wa d& ma wena ti
nwĂĄ gbĂ zĂ lĂ . WĂ lĂ© tĂ lĂŹ lĂĂ , fÂĄlÂĄ kĂ wĂ tĂł mĂ kĂ mĂ yĂș gbĂĄĂĄ mĂ lĂ© tĂ lĂŹ, nĂ wĂ lĂ©
âdĂkĂlĂ mĂ wÂŒ tĂČ mĂ ĂkĂł.
c) WĂĄ d±l± wĂ©nÂĄ. Fala k& wa $ boe nde, k$ m$ ïżœ fala wa a g$, k$ m$ la do ti wa do gÂĄ,
n& wa zuâdu vĂ d& t& m$, t& to m$.
mbĂĂ * mbĂĂ * mbĂĂ * mbĂĂ * : voir âdĂĄngbĂ .
nà ågbà kÎnà ågbà kÎnà ågbà kÎnà ågbà kÎ, dà ågbà kÎdà ågbà kÎdà ågbà kÎdà ågbà kÎ p.45 : mite, qui entasse les cadavres de fourmis sucées sur le dos.
a) Cath : DĂ ĂĄgbĂ kĂŽ a a be sa'de, a a kpasaa $ n& dĂ nĂč ni, a a g± la lĂŹ g$. K$a tĂ a boe, ma
$ tÄ, n& nyanga a gazala. N& fala tà a unu dé g$.
b) A $ wena t& dĂčlĂș t$an$ do ti tia ten$ k& lĂŹ hĂ t& n& g$ ni, k& ma kula âbĂĄĂș ni. A y&ngg&
fai t& kala olakan$, n& a n$m$ lâ° t& wa doâdo, n& a kala ofia wa d& li âdo a, do be 'bulu
w$k$s$n$ d& li 'do a fai, n& a a t& fala a $ n& ni, n& fala ni ma $ tĂŹrâ° tĂŹrâ° do m$n$ a kala
ni.
c) N& nde okpasa win$ wa tĂ na, Daagbako a a wi sĂ. K$ m& 'da wi ma 'danga, n'a n&
'da Daagbako. (voir Relmag. gbasom)
nĂ ĂĄndĂkĂnĂ ĂĄndĂkĂnĂ ĂĄndĂkĂnĂ ĂĄndĂkĂ (O : ndĂ ĂĄdĂkĂ) (ĂšbĂĄsĂĄlĂŹ*) p.45 : mille-pattes aplati, noir.
a) Cath : M& a saâde, a $ tĂ„, n& a $ dĂčdĂ $ n& kĂĂ lâ° ni, n& nde tĂ a ma $ âbata, n& dĂŁ tĂ a
âbili ngĂšlĂ©lĂ© ngĂšlĂ©lĂ©, n& sala nu a boe, n& nyanga a d&l& wena $ n& k& âda k$ali ni, n& a
n& n$ ngĂ ngĂ ngĂ. Ng$ gili wa b$a : Mbee n& a tĂ„ wele k& l& tĂa we n& ni, n& mbee n&
l& sa li wa na ândĂ ndĂkĂ tĂ kĂčlĂșsĂ â, wan$ ni wa $ fila.
b) Wa $ ti mbulu te, n& wa ny$ng$ wena a ombulu wala te, do âdĂŁ âbuan$ wa h$ zam&n$ ni.
nĂlĂnĂlĂnĂlĂnĂlĂ p.44 : sauterelle comestible.
a) Cath : M& a be saâde, wa a nu f&l& ongĂ âdâ° do osĂlĂĄzĂč. Wa $ fila ngoo (kaki), sala âbaka
wa boe, n& wa bĂ„ bĂ„lĂ„. N& nde m& a saâde wa de wena we ny$ng$ wa.
b) Wa h$ wena do z&k& âda âbu ng$ n& kpo, t& gbĂ kĂčtĂș sĂĄbĂlĂ (ndo nyanga sab&l&). Wa
te wena li zĂ do ng$ obuluku. Wa te ia, n& win$ wa m$ ng$ z& wa do mïżœlïżœm$, ngbĂ nzÂĄ,
gĂsĂĄ nwÂĄ, t& kala wa. Wa fo sala âbaka wa, n& wa sĂ wa nu gbĂŁlĂŁ ngbĂ nzÂĄ. Wa d$ wa
d$a, n& wa hana âb$ wa hana, do tĂ&, n& wa kolo kpĂĄrr, n& wa ny$ng$ do kĂ . Wa dĂ n$
wena.
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ p.45 : nom gĂ©nĂ©rique des limaçons.
a) NdĂ 'bĂ m& a sa'de, a do k$a 'do a boe, n& nde k$a âdo a ma g± wena. Ma do kĂ n&
boe. A y&ngg&, n& a ba ma do li âdo a. K$ m$ to tĂ a, n& a le d& k$ k$a a sĂ„, n& a kpe
nu n& do sa nu a, wa sa li ma na âmbÂĄâ. Zamba zu a b$a, a do t$k$ tĂ a bina.
b) A $ wena d& ti onwÂĄ, tabi t& li te ng$.
c) Ng$ gili ndaâban$ d$ wena :
1. NdÂĄâbÂĄnĂ kĂ wĂ nyĂngĂ wĂ nyĂngĂ nâ° : les limaçons comestibles.
Ndaâba k& wa ny$ng$ wa do âdo ngb& dia iko ni, m& a k& l& fa wa zĂŁ ng$nda, l& sa li wa
na ngĂĄ ndĂ âbĂ . Wa $ tĂ„, n& l& kpa wa zĂŁ ng$nda iko.
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ yĂČlĂ yĂČlĂ yĂČlĂ yĂČlĂ : grand limaçon comestible : wa $ wena zĂŁ bili k& ma sulu do yĂČlĂ do zĂ zĂČ ni.
DĂŁ tĂ a bina, tĂ a $ ngbĂšngbĂšlĂšngbÚÚ ni, n& nu k$a a $ fila zĂ yĂČĂČ. A âb$ ngĂĄ ndĂ âbĂ , n&
nde a la do wele k& zam$ we duzu k$a tĂ a iko.
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ nyĂmĂ nyĂmĂ nyĂmĂ nyĂmĂ p.45 : m& a ndaâba kpo a g± wena, gba gb&l& wele k& a $ n& t$a kĂ wi g&.
K$a tà a ma $ b&z& b&z& tÄ n& do fà n&. A $ fai zam$ k& nu ngbåkå lÏ. N& wa g& wa
âbana lĂgĂ lĂgĂ ni, wa kĂ„ te, n& nde wa kĂŒ nyĂlĂ g$. M$ ny$ng$ gba gb&l& wele k& kpo,
118
n& zĂŁ m$ hĂ. Mbe win$ wa kĂ wa ngboo g$, n& mbee n& wa bĂ wa we z&l& gĂșlĂŹ, we k&
wa d& lĂŹ wena.
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂșlÂŒ ndĂșlÂŒ ndĂșlÂŒ ndĂșlÂŒ p.45 : grand limaçon qui fait entendre un sifflement plaintif : m& a gba
gb&l& ndaâba, nde a $ dĂ, n& a $ tĂż. A $ wena do âdo t$a do ti kpal&n$ wa mi âda le, $ n&
kafe, do og$l&nya k& ma na nĂč na ni, n& wa y&ngg& do tĂ n&. A he m$ fai âhĂșĂșĂș hĂșĂșĂșâ $
n& wa dama do fĂŁlïżœ. N& nde hia m& ma dĂlĂ ni, m& a k$a âdo a k& a h$ kĂ n& d& nzĂą ni.
K$ fala k& a m$ ng$ t& d& olo a, n& ma he m$ âhĂșĂșĂșâ ni. Owi ny$ng$ a wa dĂlĂ g$, we
k& m$ z$ tĂ a, n& w$ tĂ a bĂĄ m$ g$, n& a nïżœ âb$ wena. Okpasa win$ wa gi a do ina kĂŹfĂ
âda wa, we k& a nïżœ wena, k$ wa g$m$ a, ya ma dĂ dani g$, n& a la iko. Mbe win$ wa d&
a do ina hĂĂĄ m$. Wa o a, n& lâ° nĂș wa hulu, n& wa zïżœ ma li dani hĂa m& k& ma Ă g$& ni.
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ sĂ mbĂš sĂ mbĂš sĂ mbĂš sĂ mbĂš ou : ndĂ âbĂ kĂșlĂ ndĂ âbĂ kĂșlĂ ndĂ âbĂ kĂșlĂ ndĂ âbĂ kĂșlĂ : a g± la li g$, n& tĂ a $ ngĂČĂČ $ n& zĂ we ni. A $ wena zĂŁ
gĂ zĂ . Wa ny$ng$ a ny$ng$, n& nde a fanga wena.
kkkkĂ vwĂșĂ vwĂșĂ vwĂșĂ vwĂș (huĂźtre) : voir kĂ vwĂș.
2. NdÂĄâbÂĄnĂ k& wĂ©lÂŒ nyĂngĂ wa g$ ni : limaçons non comestibles.
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ gĂ lĂš gĂ lĂš gĂ lĂš gĂ lĂš (mbĂ tĂš) (gĂnzĂĄtĂlĂ*(ngbandi) : m& a ndaâba k& li gbili tĂ a ma kasa si tĂ & do
ogele wan$. Ma si siki, n& ma $ do li âdo a do ng$. Fala k& a le d& kĂ n&, n& ma $ âbĂ tĂ .
Fala k& wele, zala a z&l& wena, n& ma fo do m„, n& wa fa ndĂ âbĂ gĂ lĂš, n& m$ o a do dia
n&, n& m$ fĂ k$ kolonggo, m$ t& Ă lĂŹ tĂ a g$, n& m$ Ă© ma, k$ lâ° Ă kĂ„, n& m$ zïżœ zala a gbaa
k$ n& i, n& ma tulu m$n$ ni vĂ d& nza, n& ma ĂsĂ do ti, n& dani ma Ă, n& a kpasa. N&
nde we kpa ndaâba gale ma ngĂ ndĂ wena.
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ dĂŹlĂŹ dĂŹlĂŹ dĂŹlĂŹ dĂŹlĂŹ : ombe win$ wa sa âb$ li wa na ndĂ lâą. A $ be sïżœ $ n& l&f& kpĂĄkĂčlĂș ni, a dĂlĂ, n& be
k$a tĂ a $ be sïżœ d& li goâdo a, ya ma ngĂ ndĂ g$, fo ngbongbo k$a âdo a $ n& k& âda gele
ndaâban$ bina. A $ tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł. A y&ngg& wena do zam$n$ n& a dili d& ng$ nwĂĄn$ iko
t& ny$ng$ onwÂĄ, do âd$l$ obe d$k$n$. A te k$ kpana dĂ ia, k$ wa n$ dĂĂ ni, n& wa fe.
Wa kpĂĄ wa wena wena g$, wa a ndÂĄâbÂĄ sĂ m$. WĂ nyĂngĂ wĂ gĂ.
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ngĂlĂ ngĂlĂ ngĂlĂ ngĂlĂ ou ndÂĄâbÂĄ kĂĄĂ nggĂĄndÂĄâbÂĄ kĂĄĂ nggĂĄndÂĄâbÂĄ kĂĄĂ nggĂĄndÂĄâbÂĄ kĂĄĂ nggĂĄ p.45 : petit escargot, qui sert dâappĂąt aux poissons
dans les nasses.:
Cath : M& a be ndÂĄâbÂĄ, ÂŹ g± la li g$, a g± wena $ n& ondaâban$ wa ny$ng$ wa ny$ng$
ni g$, a $ n& gbaâbiti zu kĂ wi g&;n& nde wa mb$k$ wena. Wa do dĂŁ t& wa boe, ma
g&z& do fĂ n& do fila n&, ma $ bĂzĂ bĂzĂ.
Wa $ wena âdo nwĂĄ gbĂ dĂ, do âdo nwĂĄ tĂČkĂČ, tĂ âdĂĄ, do sala ful&l&n$ k& zĂŁ t$an$ ni.
N& ombee n& wa kpa âb$ wa saf$ i, wa $ do âdo nwĂĄ kĂčlĂșsĂ tabi nwĂĄ gbĂ ngbĂĂ do
ti gĂâbÂĄ k& olo k$ni ni. N& nde wa ko wena nyanga zubu k& wa a do w$k$s$ ni, k$ wa
d&l&, s& n& wa kulu d& t& falan$ ni de. N& nde wa nyĂngĂ nwĂĄnĂ nâ° gĂ, wa ny$ng$
wena âd$l$ be od$k$n$ do nĂâ° iko.
Wa sa âb$ li a na ânda'ba ngĂlĂâ. Wa wia kĂ do ânda'ba kĂĄĂ nggĂĄâ, n& nde wa la ngba
we dĂŁ t& wa, we k& ndaâba kĂĄĂ nggĂĄ, tĂ a g& g&za, n& ndaâba ngĂlĂ, tĂ a $ fĂ.
Obe gbĂn$ wa ny$ng$ ndÂĄâbÂĄnĂ nâ° ny$ng$, n& nde kpasa win$ g$. Kpasa win$ wa
kala wa, n& wa nd$ wa do galïżœ. Fala k& m$ kĂ we ny$ngâa, n& m$ ny$ngâa âdo tĂ„ kpo,
n& m$ t& nyĂngâa do âdo ngb& g$. We k& m$ ny$ngâa do âdo ngb& n& ndi tĂ a nĂŁ k$ zala
m$ doâdo, n& m$ zĂ©lĂ© we g$. Ma âdanga may&l& âda m$ doâdo, n& tambulu zala m$ Ă do
dia n& na wa tĂ we n& m$ zele g$. N& nde wele nyĂngĂ wa $ n& gele ndaâba iko do âdo
ngb& âdo ngb& g$.
Mbe inan$ wa d& ma do ndaâba ngĂlĂ :
ïżœ âDa fala k& nzĂâbĂ te li m$ nde, n& m$ ba mbe ndaâba ngĂlĂ, n& m$ âbili goâdo a, n& lïżœ
n& ni, m$ zïżœ t& nzĂâbĂ ni, n& ma e iko.
ïżœ Fala k& wa ko be gbĂ Ă , k$ fo ina we d& li dani kunu a bana, n& m$ âbili âb$ goâdo a,
n& lïżœ n& ni, m$ d& ma t& kunu be, n& ma Ă da dĂ, n& li dani ma h$ d& nza do ti iko.
119
ïżœ Wa da âb$ galïżœ do ndaâba ngĂlĂ wena galïżœ z&mb&n$..
MbĂš ton$ wa d& ma do ndaâMbĂš ton$ wa d& ma do ndaâMbĂš ton$ wa d& ma do ndaâMbĂš ton$ wa d& ma do ndaâba ni :ba ni :ba ni :ba ni :
Wa ba k$a 'do nda'ba, n& wa d$ ma, n& wa mba do gbĂŁlĂŁ k$y$, do gbĂŁlĂŁ k$ni, n& wa to.
K$ ma 'bu, n& wa hĂŁ ma hĂŁ ok$lan$ we duzu z&l& âgbĂ nzĂmbĂĄâ (gbĂsĂbĂ 'dĂ ).
Wa 'bili 'b$ go'do k$a n& ni, n& wa a ina k$ n&, n& wa kpo g&l& be, we duzu z&l& m$k$la.
M$ zĂ âb$ inan$ k& l& tĂa s$ we duzu ndaâba kpo do kpo ni.
âș Wa tĂ do gba ngbaka na : ândĂ âbĂ nyĂmĂ hĂ ndĂ âbĂ ndĂșlÂŒ gĂâ. Gulu n& na, wele k& d&a
m$ tĂ a dĂš g$, k$ g&n& k$ a d& nganda na & la fala n&, ya ma wĂ© s& fĂ& g$. Tabi d&a m$ t&
be hà wÚlé a g$.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Extension sur les limaçonsExtension sur les limaçonsExtension sur les limaçonsExtension sur les limaçons
âBobazolo Ndongo
Fa ndaâba do ny$ng$ waFa ndaâba do ny$ng$ waFa ndaâba do ny$ng$ waFa ndaâba do ny$ng$ wa (comment rĂ©colter et prĂ©parer les limaçons).
Wele lingga we fa ndaâba, ma na a n&, nâa le zĂŁ k$la, t& k& w$ ba a ni, s& n& a fa ndaâba,
nâa e li a ng$ t& k&ngg&l& ndaâba t& zu nwÂĄ, do k& zĂŁ nwÂĄ, do zĂŁ kula onwÂĄ, do t& b$l$ te.
K$ a z$ âd$l$ goâdo ndaâba, nâa na, ndaâba fala g&, & fa s& ndaâba ni gbaa, k$ & ba, k$ & si,
k$ & ny$ngâa de. N& m$ t& fa ndaâba ni, t& k&ngg&l& a ni gbaa, k$ m$ z$ ndaâba, n& m$ ba
a, nĂ do nĂ, gbaa wese gĂ m$ t& fa ndaâba. N& m$ si, m$ h$ le doâdo, s& n& m$ kala
ndaâba k& m$ fa wa ni, n& m$ d$ âb$ mbe d$a, n& m$ lu ka d& t& ki ni, n& m$ ny$ng$.
Tabi m$ do lĂŹ li we, k$ ma anga zĂ lĂ zĂ lĂ , n& m$ a wa âd$ n&, n& m$ sĂșlĂș wa gbaa, k$ lâ° ti
wa ĂsĂ, n& m$ e wa nĂč. N& m$ âd$ wa k$ k$a n&, n& m$ f$l$ t& wa, n& ma sĂĄ, n& m$ a wa
k$ saso, n& ma ĂĄ lĂŹ ti wa, n& m$ ĂĄ tĂ, n& m$ do li we. Ma n& nĂlĂ be sïżœ, n& m$ e nĂč, n&
m$ ba fĂ„ dĂ mbĂ, do fĂ„ nzoo, tabi fĂ„ gbĂŁlĂŁ m$, n& m$ ĂĄ tĂ n&, n& m$ lu ka n&, s& n& m$
nyĂngĂ dĂȘ.
N& ng$ gili fa ndaâba ma b$a :
1. M$ fa wa do gbo gba wese. M$ y&ngg&, n& m$ k&ngg&l& wa do gbali m$, n& m$ kala
wa iko.
2. M$ fa wa do tÄ. Fala k& m$ kà we fa wa do tÄi ni, n& m$ n& do gbo gba wese, n& m$
s&l& wala zam$ hĂłrr, zam$ i dulu wena, n& m$ tulu li n& d& âdo. Ki ni m$ tua ina âda m$
ia, n& m$ a ma nzĂșâdĂ nzĂșâdĂ nzĂșâdĂ do li wala ni, gbaa we h$ suka n&, n& m$ dungu
nĂč, n& m$ $ nĂč. K$ ma la sa b$a, n& m$ tunu, n& m$ ba mwinda, tabi m$ tĂ„ tanda âda
m$, n& ma âbanda ba do âda wala m$ s&l& s$ ni, n& m$ m$ ng$ kala wa do ng$ ina k&
m$ a ni. M$ h$ nd$ti n&, n& m$ dungu nĂč, n& âd$k$l$ n& ny&l&, n& m$ nĂ âb$ mbe n&, nĂ
do nĂ fala tal&, n& fala sa, ya m$ kala wa ia, n& m$ sĂ. Wa sa li ki ni na âdĂÂĄzĂâ.
Mbe âb$, m$ fa wa, wa sa li wan$ ni na, ndaâba nyĂmĂ, wa $ nu lĂŹ. N& m$ ba dugbu,
n& m$ t& sala nwĂĄ n&, m$ t& sala nwĂĄ n&, m$ t& sala nwĂĄ n&, f$i n& m$ kpa ndaâba
nĂi, n& m$ ba a de. N& nde ng$ gili fa ndaâban$ ma hĂŁ ni.
Z&k&n$ k& wa fa do ndaâban$ niZ&k&n$ k& wa fa do ndaâban$ niZ&k&n$ k& wa fa do ndaâban$ niZ&k&n$ k& wa fa do ndaâban$ ni (la saison de la rĂ©colte des limaçons).
Wele : Sango, ndaâba m& a saâde a kĂ li wese g$. H$a âda ndaâba d& nzĂą wena m& a z&k&
âda tal&, we h$ t& z&k& âda gazala. âDo ki ni od$k$ wa ndo t& m& âb$ gbĂĄĂĄ we s$kp$ do
z&k& âda ngbĂâdĂâdĂ. âDo ki ni n& âbua ndo ng$ hĂ n& gbĂĄĂĄ we s$kp$ do z&k& âda âbu tabi
âbu ng$ n& kpo. N& nde âda fala ni a ondaâban$ vĂ wa si ng$ kuli ia, gbaa k$ wa n& âbĂlĂ
ma, k$ ben$ wa n& gĂŁ gbololo ni, n& ma we ngĂnggĂș do z&k& âda nal& k$ mbĂ© sab&l&.
We h$ z&k& âda kpo do b$a, n& nde ndaâba wa le di ni nĂč lia. Gulu n& mba g$, we k& wa a
120
saâde wa $ do ti nĂč, t$a âda wa do ti nĂč, wa dĂ âbĂČkĂłlĂš g$. Wa le nĂč, n& wa d& mbÂĄ nĂș
wa sÄ.
N& fala k& ma h$ t& z&k& âda tal&, n& kolo t& tĂ n&, n& nde a ndaâba wa âbĂlĂ ia. Z&k& âda
nal&, nde be ndaâba wa t& gĂŁ n&. H$ z&k& âda m$l$ fala k& kolo t& wena ni, n& nde g$ a,
ndaâba wa di vĂ ya gĂŁ n&, wa d$a ia, wa t& y&ngg& do ti w$k$s&, wa p&sa di vĂ ia. N&
fala k& do z&k& âda m$l$ tabi gazala, owukon$ wa m$ ng$ wa ti k$ni, n& nde g$ a, ndaâba
a ti n& ni boe. N& fala wa m& ni, n& m$ ba a, mbe n& dugbi âda m$ g$mâa. N& m$ zele giti
n& $ n& m$ g$m$ gbĂŁlĂŁ ta ni, n& m$ n& ka m$, nde ndaâba hĂ&, n& m$ ba a.
N& fala k& m$ wa f$ âda m$ do z&k& âda kpo do z&k& âda b$a, tak$ wa d$ ma ni, n& m$
g$m$ s& te n&, k& wa sa li ma na, k$la, tabi m& a bili k& ma sulu nganda wena ni, te ng$
n& gĂŁ gĂŁ ni, n& m$ g$m$ s& te vĂ doâdo, n& do z&k& âda nal& tak$ m$ d$ ni, we k& wa d$
f$ k$la wena do z&k& âda nal&. N& m$ d$ s& ma, n& nde g$ a, kolo t& k$ n& ndambo
ndambo iko. N& m$ kala s& obĂlĂ ndaâba t& n&, we k& fala ni, n& nde g$ a, kolo t& tĂ do
dia n& g$, n& wa usu t& wa do ti böâ°.
N& ma n& s& ni, n& ma n& h$ t& z&k& âda m$l$, k& na kolo âbanda t& ma wena ia ni, n&
kole ni ma m$ ng$ gb&s& bĂ„i d& nĂč, n& m$ m$ ng$ kala ya mbulu wa, we k& m$ zĂ zi wa
g$ we duzu bĂ„ we. N& m$ kala s& mbulu wa ni, n& m$ si, n& m$ a wa âd$ we li, m$ e lĂŹ li
we, n& m$ a wa âd$ n&, n& m$ sulu wa vĂ, we d$k$n$ t& wa ni, fo do mba nu wa ni. N&
m$ âd$ wa vĂ, n& m$ f$l$ d$k$n$ t& wa ni vĂ doâdo. Wa ni wa wia gi wa do kambili. Ma
wia na, wa e n$ li we, n& ma anga, n& wa kala ndaâban$ ni, n& wa a âd$ n&, n& wa hana
wa, we duzu âdĂŁ be m$ k& t& wa ma ba ndi ba ni na, ma kolo, d$ d& k$ m$ ny$ng$ iko, k$
zĂŁ m$ âdĂĄngĂĄ, k$ m$ ba z&l&m$ g$.
Bon, do z&k& âda m$l$, ki ni, m$ lengge s& m$. Fala k& m$ do ny$ng$m$ dĂ bina, n& m$
lengge s& m$ na, bind& ni mi n& s& mbe we fa ndaâba, we k& sĂkpa ndaâba ba nu mi
wena. N& fala sa, n& m$ ba s& koe âda m$ do dugbi âda m$, n& m$ le zam$ we fa ndaâba.
N& fala k& m$ kpa ndaâba a ng$, mbe n& a gu nĂč, a ha hala, fala ni n& nde a, fo âb$ mba
nu wa bina, we k& wa fua zi mba nu wa ia. Kolo âbanda t& n&, wa do yangga, wa ny$ng$
m$ vĂ do dia n&. N& m$ kala s& wa.
Fala k& m$ kpĂ wa do gba wese dĂlĂ g$, n& m$ to s& nwĂĄ papae, do nwĂĄ sabinda, n&
m$ mba do kusik$la, n& m$ to ma vĂ, n& m$ a k$ yele. N& m$ n&, n& m$ s&l& m$, n& m$
tulu be ma, lĂ ngbÂĄnzâ° do âda bĂlĂ n&, n& m$ a ina ni tĂ n& tĂ n& tĂ n& vĂ. N& m$ si, n& tĂ„
n& tÄ n&, n& m$ ba moinda tabi m$ gba tanda, n& m$ n& n&, n& m$ dã we, n& m$ tÄ, n&
m$ m$ ng$ y&ngg& ng$ ina s$ gba wese ni, n& m$ kpa s& ndaâba, ya a ha hala, kâa t&
ny$ng$ ina ni, n& m$ ba a. N& m$ m$ ng$ kala wa do ng$ n& ni gbaa, n& fala sa, n& m$
n& ba âb$ ng$ n& vĂ doâdo, n& m$ si, ya wa d$a ia.
Wa ni wa kala wa d$ wena. We k& wa t& ng$ ina d$ wena do tÄ. N& m$ si, n& m$ sulu
wa vĂ, n& m$ âd$ wa k$ k$a wa doâdo. N& nde wan$ ni wa do z&l&m$ di ngboo bina. N&
m$ fo ndi t& wa iko, n& m$ hana wa hana do n$ vĂ, s& n& m$ ny$ng$ wa dia. MbĂš n& m$
kĂ we ny$ng$ do d$a n&, n& m$ d$ âb$ a, n& m$ fo k$a tĂ a vĂ, da d& k$ mbe k$a tĂ a lĂ©
zĂŁ m$, k$ ma âbili mbee kala zĂŁ m$, k$ ma hĂŁ ngam$ hĂŁ m$ g$. N& m$ fo ma dia, n& m$
f$l$ ma dia vĂ, n& m$ d$ âda a, nâa ng&nz& dia, n& m$ ny$ngâa. N& nde ndaâba wena l& fa
wa do z&k& âda m$l$ do gaz&l& na m& g&.
Marc : NĂ a k& âda kula wa g& wa t& t&ka ?
Wi ni : Wa d& kula wa d&a. M$ kĂ we d& kula wa, n& m$ sulu wa sulu wĂčĂč, n& wa fe iko,
wa t& mbĂkĂ k$ k$a wa mb$ka g$. Wa fe fia iko, n& m$ âd$ wa vĂ, n& m$ fo be ndi t& wa
ni vĂ, n& m$ sĂ wa nu fanza.. sĂ m$ gbagba, n& m$ sĂ wa nu n& vĂ, n& m$ e wa goâdo
we, we duzu zïżœn$, dĂ wa kĂł d$k$ t& wa g$. N& wa $, n& wa kolo s& n& m$ t&ka wa.
121
M$ kĂ âb$ na, & d& ni, k$ fala gba kole âbuti k& ma g$n$ nu l& do sanga z& ni, n& & ny$ng$
nde, n& m$ d& âb$ kula wa na m& ni. N& ngba soe k& kolo âbuti n& t& ma ni, n& ngbĂ lĂ âda
m$ boe, n& m$ ba ngbali, kula ngbali zi ni, n& m$ a âd$ li, gĂa li, n& ma ny&t&, n& m$ f$l$
t& n& vĂ, n& m$ e ma li we, n& m$ f$l$ kula ndaâba d& âda n& vĂ, n& m$ gi n&. Ki ni, ma de
wena, m$ mba do ngbali ia, m$ gĂ s& do yiki g$, m$ gi s& do n$. K$ m& a âdikita kula
ndaâba iko, n& m$ gi s& ma do yiki.
Ng$ gili ondaâban$ Ng$ gili ondaâban$ Ng$ gili ondaâban$ Ng$ gili ondaâban$ (les diffĂ©rentes sortes de limaçons).
Tigole : Sango, mbe âb$ li ndaâba kpo li a a ndaâba fĂ be k$yandaâba fĂ be k$yandaâba fĂ be k$yandaâba fĂ be k$ya, wa sa li a na, ndaâba lĂŹndaâba lĂŹndaâba lĂŹndaâba lĂŹ.
Wa a be sililili. Ya wa, wa kala wa wena si nguâdu li. âD$ lĂŹ k& ma do k$y$ wena ni, wa
kpa wa wena teâde. Wa kala wa, ya wa a silili, ya m$ z$ wa, ya wa $ n& be kĂtĂŹ ni, ya wa
do kuli goâdo wa gĂŁ gĂŁ vĂ. Wa si do wa, n& wa gi wa, âd$ wa, n& wa gi wa, n& wele
ny$ng$ wa. M& âb$ ndaâba fĂ be k$ya, n& wa sa li wa na, ndaâba lĂŹ. Wa h$ wena wena do
fala li kolo.
Zabusu : Sango, mbe ndaâba kpo wa $ t& âd$ ebale, wa $ âd$ ebale, do ng$ k&nz& do ti
goâdo li i ngboo. K$ m$ kpa fala wa ia, n& m$ so wa d& nza, m$ so wa d& nza, n& wa $
be $ n& g&z&l& kĂ wi ni. N& wa t&k& âb$ wa t&ka, n& win$ wa ny$ng$ wa wena, m$ sulu
wa, n& m$ fo k$a âdo wa vĂ doâdo, n& m$ f$l$ t& wa sĂ„, n& m$ gi wa do gbĂŁlĂŁ nzo, n& wa
de wena. N& nde m& a ondaâba wa $ âd$ gĂŁ li $ n& gĂŁ fua li ebale, $ n& tabi nĂ olibala tabi
li k& masua la âd$ n& la ni.
Marc : âDua ?
Zab : âDua. N& wa $ do ng$ k&nz&, ng$ k&nz& do âd$ lĂŹ ngboo.
Gele wi : Ndaâban$ k& l& ny$ng$ wa ny$nga, li mbee n& a, kĂ vwĂșkĂ vwĂșkĂ vwĂșkĂ vwĂș, wa do âd$ lĂŹ (voir
kĂ vwĂș). N& âd$ lĂŹ âda l& nĂ Ndonggo g& wa hĂ g$. Wa h$ do gele k& $ n& k& âda
oBok&ngg&, do k& B$ngg$ i ni.
N& we duzu kala wa, ma wia na, wa d& nwĂĄ toko, nwĂĄ papae, nwĂĄ kaâdanga, n& wa a
âd$ li. N& wa kulu s& ng$ di we duzu ny$ng$ ma wena, n& wa kala wa. N& nde mba nu
wa boe. N& wa kala wa di d&l& n& ge nde ni, n& wa h$ do wa, wa n& h$ do wa nza nga
doâdo, n& wa sulu wa sulu, n& wa âd$ âb$ wa nĂ ndaâba ni, n& wa f$l$ t& wa vĂ de wena,
s& n& wa gi wa de. Wa $ âd$ lĂŹ, li wa kaâbu.
Tabi wa hu wa hu. Wa f$l$ t& wa vĂ n& wa âbi nwÂĄ $ n& nwĂĄ gbangb$a ni, n& wa a wa k$
n&, n& wa a tĂ& t& wa. Bon, s& n& wa &nz& wa, n& wa to gbĂŁlĂŁ m$, n& wa a âda wa, n&
wa âde t& we, gbaa na, ma âbe gbĂŁlĂŁ m& ni vĂ gbĂČâdĂł gbĂČâdĂł gbĂČâdĂł.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
ndĂ kĂ wĂšlĂ©kĂnggĂndĂ kĂ wĂšlĂ©kĂnggĂndĂ kĂ wĂšlĂ©kĂnggĂndĂ kĂ wĂšlĂ©kĂnggĂ (litt. chasser lâhabitant de lâabri) : espĂšce de moustique.
Fumb&l& : mĂ ÂĄ ĂbĂ© sĂ âdĂš Ă nĂ ĂzĂčfĂ nâ°; wĂ nyĂngĂ wĂ©lÂŒ nĂș d„nĂ wĂ©nÂĄ. MbĂš gĂ, nĂ wĂšlĂ©
d„ Ă yĂș, nĂ Ă lĂĄ dĂ gĂšlĂ© fĂ lĂ wÂŒ dĂčzĂ wĂ .
ndĂ ĂĄndĂkĂndĂ ĂĄndĂkĂndĂ ĂĄndĂkĂndĂ ĂĄndĂkĂ : voir nĂ ĂĄndĂkĂ.
ndĂ lâ° ndĂ lâ° ndĂ lâ° ndĂ lâ° :
a) Cath : M& a be saâde, a g± be g$, a $ n& fĂĂ ni, n& nde a a be d$k$, a $ be dudu, n& a $
kili, n& a $ fĂ.
b) N& nde wa mba ngba wa d&l& wena d& t& li sÂĄlÂĄ te, tabi âdo nwÂĄ. Fala wa $ do ma ni,
ma nĂlĂ nĂlĂŁ $ n& fĂ„ saboni ni, n& li nu wa ma ng$ hulu nĂ li kolo ni. K$ lâ° t& wa ni, fala
k& ma hulu t& m$, n& ma d& kómbókélé.
c) Ng$ gili wa b$a : mbee n& wa $ do ng$ te ng$, n& mbe n& wa $ do zã nwå gbà k±. K$
fala m$ g$n$ nwĂĄ gbĂ k„ we a hĂŁ ogba zulan$ âda m$ nde, n& m$ d& zïżœ do wa, we k&
ondali wa le t& gba zulan$, k$ m$ ïżœ fala n& g$, n& wa ĂkĂ fai, n& wa fe.
122
ndĂ©nggĂšlĂ©ndĂ©nggĂšlĂ©ndĂ©nggĂšlĂ©ndĂ©nggĂšlĂ© : voir ngĂĄndĂ lĂ.
ndĂĂ ndĂĂ ndĂĂ ndĂĂ p.45 : scolopendre Ă morsure venimeuse.
a) Cath : MĂ ÂĄ saâde, a a nĂș fĂlĂ nĂ ĂĄndĂkĂ. TĂ a ma $ fila, n& ma ndĂ©lĂ© wena, n& ma
âbili ngĂšlĂ©lĂ© $ n& k& âda nĂ ĂĄndĂkĂ ni. N& nyĂĄngĂĄ Ă ma dĂlĂ âb$ wena Ă nĂ k& âda
nĂ ĂĄndĂkĂ ni, Ă Ă âbĂ tĂ . Zamba zu a sasala b$a, n& dĂ a ma sasala âb$ b$a. A yu
nganda wena, n& fala tĂ a ĂșnĂș k± k± k±.
b) Fala kpà wà ngà ndà wén¥. Wå kpå wa wena t& ti mbulu te k& ma do k$afe n& boe
ni. M$ ĂlĂ kĂĂĄfe n&, n& m$ kpa wa. Tabi ti nyanga dĂlĂ t$a k& ma lĂ g$, ma do be li
wolo boe ni, tabi t& tĂÂĄ kĂ wĂĄ dĂÂĄ mĂą dĂČ tĂ ni.
c) A nyĂngĂ wĂ©lÂŒ nĂ mĂĄ bĂĄ Ă bĂą Ă nĂ bĂĄ gĂ nâ°. WĂĄ wĂlĂ mĂ ngbóó gĂ nĂ mĂ fĂ©.
ndĂŹâbĂ ndĂŹâbĂ ndĂŹâbĂ ndĂŹâbĂ : espĂšce de ver vivant sous terre.
a) Kuta Christin : Ndi'ba m& a be sa'de k& a a hasĂŁ. T&l& tĂ a ma $ n& be dangba ni, n&
nde a d& zĂŁ nĂč, n& a m&s&na do zĂŁ nĂč we la da dĂ da dĂ. N& ngawi 'da a ma kĂ ngb& &
do kolo g$. Gulu n& hĂŁ kolo 'banda t& n& ia, k$ ndi'ba t& m& 'b$ t& zĂŁ nĂi ni, 'da fala k&
kolo ni a ny& li a ng$ m$ nde, n& ndi'ba a be t& 'b$ tĂ &, be ngawi 'da a ti nĂč nga, hĂŁ a
n& be ngawi 'da a ti nĂč nga, n& a na: "Kolo be ngawi 'd& & kpo a &, mbĂ© wele t& Ă do
ngawi nĂ & ni g$& ni". Ma na kolo t& we fa wala 'd$k$l$ a. N& a yolo d&, n& a gba nĂč
gbaa, we ny& ny&l& nĂ i m$ ni. K$ fala k& ndi'ba n&, k$ a le do ti te nde, n& kolo mbi n&
te ni, tabi a kpa ngba a do te ni, n& a ba te ni d& ng$, do fa ndi'ba nĂĄ ni.
b) Ma hĂŁ okpasa win$ wa zĂ do gba we na: "Z$nga 'da m$ m$ d&a g&, tabi zagbĂŁlĂŁ 'da
m$ m$ d&a g&, ma la ndi'ba nde?" We k& ndala t& ndi'ba ma tu tua, ndala t& ndi'da
ma de wena, n& ma tu tua. Ma hĂŁ wa na: "Bez$nga 'da m$, tabi zagbĂŁlĂŁ 'da m$ d&a,
n& m$ fila nĂ ndi'ba nde?" Wa kĂa we tĂ na: "M$ d& zagbĂŁlĂŁ g& la li wena, tabi m$ d&
z$nga wena nde?" M& a gba we k& wa tĂ ma zi, nde ndi'ba m& a sa'de k& tĂ a de
wena. ïżœ n& k& a fele wena, n& kolo we t& z$ a ng$ i, a z$ m$ k& ma fele wena nde, n&
nde a kĂ ngba a do ma g$, n& a s&n& ngba a do ndi'ba wena.
ndĂlĂŹâbĂndĂlĂŹâbĂndĂlĂŹâbĂndĂlĂŹâbĂ p.43 : maringouins.
a) Cath : M& a be saâde, wa $ be sĂlĂlĂ. Wa a tĂż kĂłlĂł kĂłlĂł kĂłlĂł ni, n& be sĂĄlĂĄ âbaka wa
boe.
b) Wa h$ wena do gĂa wese n& do titole belee. Wa ny$ng$ wele, n& olo nu ma kpo
kĂŹtĂkpĂ kĂŹtĂkpĂ, n& ma tala wena.
ndĂlĂwĂnyĂndĂlĂwĂnyĂndĂlĂwĂnyĂndĂlĂwĂnyĂ (ndĂlĂb&nyĂ) p.46 : trĂšs petits vers rouges dans lâeau ou dans des raphias
pourris.
a) Cath : MĂ ÂĄ bĂ© sĂ âdĂš, wa $ be a fĂlĂ kÂłlÂłlÂł, n& wa $ be dudu $ n& be t$l$f& ni, n&
gĂŁ wa $ n& gbĂŁlĂŁ ngbĂ nzÂĄ iko, n& t& wa lĂ wena.
b) WĂ Ă wĂ©nÂĄ zĂŁ te nzĂ nggĂł do zĂŁ te âbete, k& dĂ n& ĂsĂ ia ni, n& ĂdĂkĂmbĂn$ wa
ny$ng$ t& n& ni, n& wa ko di ni do wa fala n& kpo. N& wĂ Ă âbĂ âdĂ lĂŹ dĂČ nĂș wa
ngbĂĄkĂĄ nĂ, fala nwĂĄn$ mbulu ni, wena âd$ nd$. N& mbee n& wa $ âb$ fÂĄlÂĄ ĂwĂșkĂłnĂ
wa ĂĄ dĂČ kĂ âdĂ nggÂĄ âdÂĄ wĂ fai ni, n& wa ny$ng$ âbulu kaâdanggan$ ni.
c) A nyĂngĂ wĂ©lÂŒ gĂ, n& wĂ©lÂŒ nyĂngĂ wĂ gĂ.
ndĂčlĂndĂčlĂndĂčlĂndĂčlĂ (ndĂčĂ lĂ) : ver de Cayor : entre sous la peau chez les hommes et certains animaux et y
cause des tumeurs; on les enlĂšve en pressant Ă deux doigts.
a) Cath : M& a be saâde, a $ n& dĂkĂ ni. A $ be fĂ, n& nu a ma tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł. GĂŁ wa $ n&
d$k$n$ k& wa ny$ng$ li k$ni ni.
b) A do yato boe, n& wa kpa wa wena t& zam$, fala do ti ndĂčâbĂșn$ ni.
123
c) M$ y&ngg& zam$, k$ m$ le ti ndĂčâbĂș wa, n& a te t& m$, n& a le ti ndĂ lĂĄ t& m$, k$ m$ ĆĄ
fala a dĂ g$, n& a m$ ng$ gĂŁ ti ndala t& m$, n& ma d& $ n& hĂa m$ ni. N& nd& m& a hĂa
m$ g$, wa n& tamba ma, n& wa z$ nu a t& zĂŁ t& m$, ma d& d& nza $ n& nu ngusu ni, n&
ma d& do lĂŹ. Wa kpïżœlïżœ ma kpïżœlïżœ, s& na a h$ d& nza de. A le âb$ t& osaâde, $ n& d&ngb&,
gba zula mbati.
ngĂ âdâ°ngĂ âdâ°ngĂ âdâ°ngĂ âdâ° p.44 : petits criquets de jardin.
a) Monz : MĂ ÂĄ nĂș fĂlĂ ĂnĂlĂ do sĂlĂĄzĂč. TĂ a $ tĂlĂ nwÂĄ (vert), a do sĂĄlĂĄ âbaka a boe.
Zamba zu a b$a, n& gogo a ma nal&, k& ng$ b$a, n& k& nĂč nga b$a, ma tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł,
n& nu n& tĂ wena. NyĂĄngĂĄ Ă $ n& nyĂĄngĂĄ dĂngĂ nâ°. MĂ bĂĄ Ă dĂČ nyĂĄngĂĄ Ă â°ÂĄ, nĂ Ă
kpĂlĂ nyĂĄngĂĄ Ă , nĂ Ă lĂĄ mĂą d& kĂ mĂ nâ°, nĂ Ă bĂŒlĂŒ, nĂ Ă tĂ© gĂšlĂ© fĂ lĂ ndĂŒ.
b) WĂ yĂnggĂ wĂ©nÂĄ dĂČ z„ ĂbĂčlĂșkĂč dĂČ lĂ zĂ dĂČ sĂĄfĂ kĂ âdĂ nggĂ . WĂ nyĂngĂ nwĂĄ zĂ
kĂ âdĂ nggĂ , n& wa ny$ng$ zĂŁ ndi tulun$ k& l& yĂlĂ ma ngĂ bĂčlĂșkĂč dĂČ nĂč nâ°, n& wa
ny$ng$ âb$ ĂsĂduli, do tĂ lĂĄdĂkĂ nĂ dĂČ nĂ. Owele wa nyĂngĂ wa g$.
ngĂ âdĂngĂ âdĂngĂ âdĂngĂ âdĂ fĂ tĂfĂ tĂfĂ tĂfĂ tĂ p.44 : petits criquets des champs en terrain marĂ©cageux oĂč poussent des
plantes salines.
A y&ngg& ng$ f$ gaga k& tĂ âd$ lĂŹ t& n& wena ni.
ngĂ âdĂngĂ âdĂngĂ âdĂngĂ âdĂ nzĂnzĂnzĂnzĂnzĂnzĂnzĂnzĂ ? p.44 : variĂ©tĂ© de petits criquets de jardin.
ngĂĄgĂngĂĄgĂngĂĄgĂngĂĄgĂ (E: ngĂĄkĂÂĄ) p.41 : charançon.
a) Cath : M& a be saâde, gĂĄ wa $ n& zâą ni. Wa $ tĂ„, n& k$a âdo wa boe, n& sala âbaka wa
ti k$a t& wa boe, wa bÄ bÄlÄ. Gogo wa tà wena $ n& gogo ngbà nzà ni. Wa ny$ng$
m$, n& m$ he.
b) Wa yolo t& be d$k$n$ k& wa ny$ng$ li k$nin$ ni, n& wa d& foko d& t& wa, s& n& wa dĂ
ngĂĄkĂÂĄ de.
c) N& nde a wa ny$ng$ wena a k$ni. Wa âdonggo li gbĂŁlĂŁ k$ni, n& wa ny$ng$ mbĂnggĂ
k$ n& vĂ. Wa âdonggo âb$ gbĂŁlĂŁ kĂșndĂš, n& wa ny$ng$ âb$ mbĂnggĂ zĂŁ n& vĂ. Wa
ny$ng$ wena k& ma a gbĂŁlĂŁ ni, $ n& k$ni, l$s$, nzo, kĂșndĂš. Wa osaâde âdanga kpal&
iko.
ngĂĄndĂ lĂngĂĄndĂ lĂngĂĄndĂ lĂngĂĄndĂ lĂ (ndĂ©nggĂšlĂ©) p.43 : mouche striĂ©e de jaune et de noir; sa piqĂ»re est douloureuse.
a) MĂ ÂĄ nĂș fĂlĂ Ăzâą, wĂ Ă fĂlĂ , n& zĂŁ a ma g&z& do fĂ n&. Sala âbaka a boe, a bĂ„ bĂ„lĂ„.
b) Wa $ wena nu lĂŹ, do zĂŁ ng$nda, fala k& ma gĂa yĂlĂlĂlĂ ni. WĂ Ă fĂ ĂŹ kĂ tĂš dĂČ ngĂ, n&
wa d& t$a âda wa Ă nĂ t$a âda zĂfĂĄtĂ nâ°.
c) Wa y&ngg& we fa fala owele wa boe ni, $ n& k& fÂĄlÂĄ kĂ ĂwĂșkĂłnĂ wĂ dĂ ngÂĄndÂĄ gĂŹ
ngbĂĄkĂłnĂ âdÂĄ wĂ dĂČ tĂ kĂlÂĄ i ni, kĂ wĂ dÂł wÂŒ â°ÂĄ, k$ wa z$ kutu we, n& wa n&, nĂ wĂ
bĂ wĂ wÂŒ nĂ tĂkĂ âdÂĄ wĂ . Tabi ng$ dĂgĂŹlĂ fala âda owi da galïżœn$ ni, n& wa bi âb$ wa
we n$ t$k$ t& wa, do saf$n$ t& nu dĂŁn$ i. A dĂșngĂș tĂ mĂ, kĂ mĂ ïżœ fÂĄlÂĄ Ă gĂ, nĂ Ă nĂ
mĂ gbĂĄĂĄ, nĂ Ă bĂŒlĂŒ âdĂĂ nĂ Ă lĂĄ, nĂ ĂlĂ nĂș Ă ni mĂ ngĂ tĂ lĂĄ nĂ. A hÂł kpĂłlĂČ hÂł wi hĂŁ.
OlĂ nĂș ngĂĄndĂ lĂ mĂĄ dĂČ fĂnÂĄ wĂ©nÂĄ. A n$ t$k$ t& wi z&l& yala, tabi t& wi z&l& malaria,
n& a kà ma hã ombé win$ iko.
âș âNÂĄ sĂnĂ mĂ zĂ mĂ dĂČ âdÂĄ ngĂĄndĂ lĂâ, gulu n& na : nya m$ k& a s&n& m$, k$ a z$
na m$ do ngam$, n& a fa we do mbé n& d& ng$ n&.
ngĂĄnzĂngĂĄnzĂngĂĄnzĂngĂĄnzĂ p.41 : colĂ©optĂšre des palmiers raphia; dĂkĂmbĂ ou pĂsĂ est le nom de sa larve
quâon trouve dans les troncs morts des raphias.
a) Monz : MĂ ÂĄ be sĂ âdĂš, sĂĄlĂĄ âbÂĄkÂĄ Ă bĂłÂŒ, n& nu a âbĂlĂ nzĂrr. A $ tĂ„, n& dĂŁ âdo a y$l$
do fila n& do tĂ„ n&. A n&a we $ n& gĂvĆĄ, n& nde gĂvĆĄ gĂŁ n&a ng$ a. K$a âdo a ma
ngĂ ndĂ wena, n& sala âbaka do ti n&. A bĂŒ bĂșlĂ«.
124
b) L& kpa wa wena lĂ dĂ nzĂ nggĂ do lĂ dĂ âbete, k& ma ny$ng$ do d$k$mb&n$ ni. N&
d$k$mb& wa ny$ng$ olo dĂ k& ma ĂsĂ ia ni, k$ wa $ fai, n& wa d& âbokole, n& wa kifi
nganzo, n& wa bÄlÄ.
c) NgĂ gĂlĂ wĂ wâ°ÂĄ wĂš Ă tĂ lĂ:
ngĂĄnzĂł pĂsĂ : mĂ ÂĄ wĂšlĂ© kĂ ĂĄ yĂlÂĄ tĂ d$k$mb&;
ngĂĄnzĂł sĂčkpĂčtĂč : Ă yĂłlĂł tÂŹ âbĂ tĂ ĂsĂčkpĂčtĂč, k& wa gba wa zĂŁ guan$ ni;
ngĂĄnzĂł âbĂštĂš : mĂ ÂĄ ngĂĄnzĂ, wĂ kpĂĄ wĂ wĂ©nÂĄ tĂ kĂ lĂ gĂlĂ âbĂštÂŒ, tÂĄbĂŹ tĂ gĂmĂ mĂą.
DĂŁ âdo wa bina, âdo wa l$a kpĂlĂ kpĂlĂ.
d) Owele wa ny$ng$ nganzo ny$ng$. Wa ĂlĂ k$a âdo wa doâdo, n& wa d$ wa, n& wa
ny$ng$ wa do kĂ , nĂ do nĂ.
ngĂĄnzĂłngĂĄnzĂłngĂĄnzĂłngĂĄnzĂł pĂsĂpĂsĂpĂsĂpĂsĂ p.41 : la larve du ngĂĄnzĂ; se trouve dans les tiges mortes (voir ngĂĄnzĂ).
ngĂČnggĂČlĂČâbĂČsngĂČnggĂČlĂČâbĂČsngĂČnggĂČlĂČâbĂČsngĂČnggĂČlĂČâbĂČsĂ Ă Ă Ă (ou : ngĂČnggĂČlĂČâbĂČsĂ, ngĂșnggĂșlĂșâbĂČsĂ) p.42 : fourmis rouges, assez
grandes et transparentes; on les trouve sur le sucre.
a) Cath : Wa a nu f&l& olaka. Wa g± be g$, wĂ Ă bĂ sĆĄ. Wa $ fila hÂłnyÂłnyÂł, wĂ Ă nĂ
nyĂngĂlĂłâdĂłgbĂ kĂ mbĂș ni, n& nde mĂ kpo a k& a y&ngg& k& âda do nu g& iko.
NgĂČnggĂČlĂČâbĂČsĂ ny$ng$ wele, n& ma zĂlĂ nĂ gĂšlĂ© lakan$ g$.
b) L& kpa wa wena t& ny$ng$m$ k& ma ĂfĂ wena ni, $ n& sukari, fila bĂn$, do
ony$ng$m$ k& ma te fĂ„ tia ni. Wa a saâde wa do ndi bina.
Wa $ wena do ti guâban$ saf$ i.
ngĂčsĂș, tĂndĂlĂ ngĂčsĂș, tĂndĂlĂ ngĂčsĂș, tĂndĂlĂ ngĂčsĂș, tĂndĂlĂ p.44 : chique, puce de terre.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Extension sur les puces de terreExtension sur les puces de terreExtension sur les puces de terreExtension sur les puces de terre
ZagbĂŁlĂŁfio Gbamboko
TĂlĂ tĂ ngĂčsĂ TĂlĂ tĂ ngĂčsĂ TĂlĂ tĂ ngĂčsĂ TĂlĂ tĂ ngĂčsĂ (description)
NgĂčsĂș m& a 'dĂŁ be sa'de k& a y&ngg& do ng$ ndĂ lĂĄ nĂč g&. K$ fala k& a kpa m$ wele ia, n& a le t&
nyanga m$, tabi t& nga t& m$, tabi 'b$ t& ti ĂlĂ kĂ m$. Fala k& ngusu wa d&l& t& nyanga wele
wena, n& wi ni a ĂkĂ wena. A Ă 'b$ dia yala do tĂ„ g$, we n$n$ wa iko. Ngusu a le 'b$ t& k& zĂŁ
gbali ok$lan$ wena. K$ fala k& wa d&l& t& li wa wena, n& wa fe dĂ iko. Wa le 'b$ wena t& nyanga
ongbia le (ngulu). Ngusu tabi t&nd&l& k& a t& lĂš nyanga wele g$ ni, wa sa li a na be tĂČlĂł tĂndĂlĂ
(ngĂčsĂș). A le nyanga m$, k$ a t& g± g$, n& wa sa li a na, bĂ© mbĂlĂ ngĂčsĂș. Be tĂČlĂł ngĂčsĂș $ fila, n&
ombe n& wa $ fĂa.
Ng$ gili ongusun$ ma tal&Ng$ gili ongusun$ ma tal&Ng$ gili ongusun$ ma tal&Ng$ gili ongusun$ ma tal& (il y a trois sortes de puces de terre) : : : :
1. NgĂčsĂș kÂłlĆĄwĂš : be tolo ngusi ni $ fĂa, n& a $ be sïżœ iko, a g± be g$. K$ fala k& a le nyanga m$,
n& nde ma z&l& wena, n& nyanga m$ âdi âdi, ma ngb& ngb&nza. K$ wa n& fo a ia, n& nyanga m$
ba we kpangbangba $ n& k& kĂŁlïżœwe nyanga m$ ni, n& mbĂš g$ olo a d& dani, n& ma d& mĂŁ.
2. NgĂčsĂș fâ°Ă tĂĂ tabi ngĂčsĂș gbĂ bĂ© tĂČlĂ : be tĂČlĂł n& $ fila, n& a be a gĂŁ; a le nyanga m$, n& a gĂŁ
dĂ$ iko, n& nde a tĂĄlĂĄ gĂ, n& m$ ïżœ na, ngusu nyanga m$ boe ni g$. K$ m$ n& gbanga n&, n&
nde a gĂŁ ia, a kua kuli. S& n& m$ m&n& a de.
3. NgĂčsĂș ngĂčlĂ tabi ngusu fio bolo tabi ngĂčsĂș tĂmbĂlĂ : a $ yoo ni, n& a âbana sanga. A le
nyanga wele, n& nde a tala nyanga wele wena. M$ n$n$ a fai, k$ fala sa, n& nde nyanga m$
ma d&a dani vĂ. N& ti a ni ma d& do mĂŁ vĂ olo k& m$ n$n$ ni.
Ina ngusu ma kà Ina ngusu ma kà Ina ngusu ma kà Ina ngusu ma kà (les plantes médicinales utilisées contre les puces) :
Wa fa liĂŁ bĂ dĂngbĂ, n& wa gb&l&, n& wa mba do n$, n& wa k$ do t& nyanga a vĂ.
125
Wa fa liĂŁ te'bonggo (tĂ ndĂ gĂčzi), n& wa gb&l&, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa a n$ t& n&, n& wa
nd$ t& nyanga wi.
Wa fa nwå sà mbÚà nw¥, n& wa to, n& wa h&nz& do nyanga a.
Wa fa mbulu bĂ, n& wa h&nz& do nyanga a.
Wa fa 'b$ t$l$ fila 'bete, n& wa to ma, tabi wa gb&l& ma gb&l&, n& wa h&nz& do nyanga a.
Wa fa 'b$ kĂ nggĂ tĂlĂ, n& wa h&nz& 'b$ do nyanga a.
Wa fa fila papale, n& wa h&nz& do nyanga a.
Wa fa t$a nu buluti, n& wa 'bili do wa, tabi wa fa tĂ, n& wa m&n& do wa.
Linganda H$alo
TĂlĂ tĂ ngĂčsĂ TĂlĂ tĂ ngĂčsĂ TĂlĂ tĂ ngĂčsĂ TĂlĂ tĂ ngĂčsĂ (description)
Ngusu tabi t&nd&l& m& a be sa'de a $ be sïżœ, n& nde a $ wena t& zĂŁ k&nz& do ti mĂngĂlĂ t$a do nĂč
k& ma do k&nz& wena ni, tabi ng$ zubu. Wa kpa âb$ wa k$ dĂŁ saf$ tabi dĂŁ zam$ k& owele wa Ă
'b$ k$ n& g$ 'do d&l& kà tÄ. We k& wa ko wena d& kula fala. G&n& k$ kolo t&, n& wa yu d& t& fala
ma $ kula.
N& nde a le nyanga m$ 'da fala k& m$ h$ t& fala 'da wa; n& a ma ng$ hala t& nyanga m$ ni gbaa,
k$ a kpa fala k& ma $ nu a $ mb$k$ ni, n& a bĂlĂ nu a d& fala ni, n& a ma ng$ ny$ng$ nyanga m$
g&$ g&$. K$ a le d& di ni ia, n& a ndo n$ t$k$ t& m$ fai, n& a gĂŁ d& t& di ni.
A le nyanga m$ gbĂ Ă , n& nde a tala m$ wena, n& m$ n$n$ nyanga m$ nd$ti n& a k& m$ fo a dĂŽ,
s& n& nyanga m$ gĂ de.
N& nde ngusu m& a 'dĂŁ sa'de. We k&, li m$ mb$k$ t& nyanga m$, k$ wa d&la n&a ng$ nyanga m$
ia, n& nde m$ nĂ 'b$ n$ zĂŁgbĂŁlĂŁ do de n& g$. M$ $ 'b$ do wuko, n& nde m$ nĂ 'b$ n$ bez$nga
do de n& g$. We k& wa n& ng$ nyanga m$ ia, n& m$ n& 'b$ n$ do timili nyanga m$ iko. Tua k& zu
nyanga m$ âbili sĂlĂkĂ 4 dua ng$, k$ ma ka m$ d& li nza nĂ nĂș kĂ bĂ kĂłlĂČ ni5.
Wa le nyanga be, k$ m$ baa a tabi naa a, n& lĂšnggĂš do a g$, n& nyanga be w&ngg&. K$ nyanga a
w&ngg& ia, n& gbogbolo a gbini kpĂ Ă, n& go'do a âbete kĂ nggĂĄ'dĂ nggĂĄ nĂ d$a z&mb& ni. A n& n$
li wala f$ ia, n& nyanga a kala w$k$s$n$ fĂ mbĂ mbĂ , tabi sĂ mbĂ mbĂ .
N& nde ngusu m$ z$ a ni, li a â'danga zĂŁgbĂŁlĂŁ do bez$ngaâ. N& a gb& 'b$ wele gb&a. Tua k& wa
n& ng$ nyanga be ia, n& ombee n& wa ma ng$ le do 'do ngba wa. K$ wan$ g& ti n& wa mbulu ia,
n& wa ma ng$ d& mĂŁ. K$ mĂŁ n& gbala ia, k$ be y&ngg& t& fala mikr$b& k& li wa na tetanos ni, a le
li dani n& ia, n& nde ma ba ngam$ hĂŁ be ia.
Mbe, n& wa susu nyanga m$ m±lÂłgbĂ âdĂĄ nĂ susu gbĂŁlĂŁ k$ni ni, n& nde fo fala na, m$ yulu
nyanga m$ k$ kp$kp$ bina. We k& zu nyanga m$ a gbĂČlĂČlĂČ nĂ sĂa bĂ mbĂ nggĂČlĂČ ni.
Gulu we 'da ngusu hĂŁ ni!
Ina ngusu ma kĂ Ina ngusu ma kĂ Ina ngusu ma kĂ Ina ngusu ma kĂ (comment traiter les puces)
N& nde ina ngusu ngboo ni m& a k& na, a le nyanga m$ gbĂ Ă , n& m$ fo a iko, na d$ wa nĂ ng$
nyanga m$ g$& ni.
K$ fala m$ mb$k$ li m$, k$ wa dunu nyanga m$ ni, s& n& m$ fa mbulu bĂ, n& m$ &nz& do n&. Tabi
nwå gbà zà là , n& m$ to ma sÄ, n& m$ &nz& n&.
N& nde ngusu ngboo ni a hĂŁ 'b$ dani 'do nyanga wi, k& wa sa li n& na, ngbĂĄ'dĂlĂ tabi zĂgbĂ lĂ ni.
M& a dani ngusu.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
ngĂčtĂčgĂČgĂČngĂčtĂčgĂČgĂČngĂčtĂčgĂČgĂČngĂčtĂčgĂČgĂČ : grand criquet Ă mandibules noires
4 nyanga m$ âbili sĂlĂkĂ dua ng$ = nyanga m$ dua ng$, n& ma w&ngg& li wala doâdo. 5 bĂ kĂłlĂČ m& a be saâde a $ n& d$k$ li k$ni ni. A âdonggo nui, n& a le d& k$ n&, n& a siki goâdo a d& zĂŁ nĂč, n& a e nu a d& ng$. Ma k& wa we a do nyanga wi ngusi ni.
126
nyĂngĂlĂłâdĂłgbĂ kĂ mbĂșnyĂngĂlĂłâdĂłgbĂ kĂ mbĂșnyĂngĂlĂłâdĂłgbĂ kĂ mbĂșnyĂngĂlĂłâdĂłgbĂ kĂ mbĂș (litt. : mordre les testicules du grand Ă©cureuil ) : fourmis comme la
ângĂČnggĂČlĂČâbĂČsĂâ, mais plus grand.
Zagbalafio : MĂ ÂĄ lĂ kĂ , Ă ĂĄ gÂź, nĂ ndÂŒ Ă ĂĄ fĂlĂ .
ngbÂĄâdÂĄngbÂĄâdÂĄngbÂĄâdÂĄngbÂĄâdÂĄ : sorte de puces.
a) Cath : M& a be saâde, a $ bĂ âbata, ÂŹ g± bĂ© g$, a $ be a tĂż. T&l& tĂ a $ n& fĂ& ni, nu a bili
$ n& k& âda fĂ& ni, n& nde a g± $ n& fĂ& ni g$.
b) A yulu nu a t& gulu sala t& m$ nzee, nâa $ d& di ni, t& n$ t$k$ t& m$. Wa $ wena t& sala
ng$ ga wili tabi âd$ wuko. Wa a saâde ndĂź. Wa lĂ© t& m$ ia, n& m$ k&l& sĂ„ do rasoir, s&
n& m$ f&l& ina ng$ n&, s& n& wa fe de. Wena wa d& nwĂĄ dĂmbĂ tĂŹ, tabi nwĂĄ Ăk±.
ngbĂ kĂ âbĂčlĂngbĂ kĂ âbĂčlĂngbĂ kĂ âbĂčlĂngbĂ kĂ âbĂčlĂ : voir tĂČyĂ.
ngbĂ nggĂĂ ngbĂ nggĂĂ ngbĂ nggĂĂ ngbĂ nggĂĂ p.46 : ver de vase, recherchĂ© comme appĂąt pour la pĂȘche Ă la ligne.
ngbĂ nzĂ ngbĂ nzĂ ngbĂ nzĂ ngbĂ nzĂ p.42 : fourmis rouges formant de grandes caravanes (Doryllus sp.).
a) M& a saâde, wa $ fila $ n& dole ni, zĂŁ wa $ lĂngĂtĂngĂ, n& nyanga wa $ n& nyanga
kĂčnzÂŒlÂŒ ni. N& nde li gogo wa t$ wena. Wa y&ngg& fai zu wa d$ wena do f&l&.
b) Wa d& t$a âda wa ti nĂč, n& dïżœ wa boe $ n& dïżœ kĂčnzÂŒlÂŒ ni. Wa h$ wena âda fala kolo, n&
wa fa ny$ng$m$. Ny$ng$m$ nu wa a fila âbete, do oâbulu ny$ng$m$ olo wele, âbulu kĂ ,
âbulu bĂ, n& wa kala, n& wa la n& d& k$ kĂ& âda wa. Wa ny$ng$ âb$ be lakan$ do
otĂ lĂĄd$k$n$. Wa bi âb$ k$lan$, n& wa gb& be wa g& vĂ. Do tĂ„i, n& wa bi wele, n& wa le
k$ t$a âda a we ny$ng$ a. N& nde wa a saâde wa d±l± wena, k$ wa h$ li wese n& wa $
n& wa fi fia ni vĂ, hĂŁ wese n& gĂ n&, n& wa tunu vĂ, n& wa m$ ng$ y&ngg& n&.
c) We bi wa, n& m$ tĂ„ tanda, n& m$ dĂ do wa, n& wa yu, we k& wa kĂ bĂĄwÂŒ mĂ g$. Tabi
m$ kpĂŁ li t& wa, n& wa m$ ng$ yu n&.
ngbĂłngbĂłlĂ kĂ ngbĂłngbĂłlĂ kĂ ngbĂłngbĂłlĂ kĂ ngbĂłngbĂłlĂ kĂ p.42 : petites fourmis noires.
nyĂŹmâąlâąnyĂŹmâąlâąnyĂŹmâąlâąnyĂŹmâąlâą (O : nyĂmâąlâą) : ver de vase qui se trouvent dans les lieux dâaisance.
a) Cath : M& a be dĂkĂ wĂ Ă kĂ sĂ bĂ©lĂ©. N& nde wa yolo t& zïżœ k& a dungu t& âd$l&, n& a ko
be kuli ma $ fĂ bĂștĂștĂș, s& n& kuli ni ma âbĂlĂ, n& wa m$ ng$ d& zĂŁ âd$l& yĂâdĂĄ yĂâdĂĄ, n& wa
sa li wa na nyĂŹmâąlâą. Wa g± bĂ© gĂ, wa sĂlĂlĂ.
nyĂngĂlĂmbĂčlĂșkĂnĂŹnyĂngĂlĂmbĂčlĂșkĂnĂŹnyĂngĂlĂmbĂčlĂșkĂnĂŹnyĂngĂlĂmbĂčlĂșkĂnĂŹ : voir kĂtĂĄngÂŒlÂŒ.
pĂ tĂ pĂčlĂčpĂ tĂ pĂčlĂčpĂ tĂ pĂčlĂčpĂ tĂ pĂčlĂč p.42 : grande fourmi volante sortant du sol; ressemble Ă une guĂȘpe allongĂ©e (gros
papillon qui aime sâenvoler en direction de la lumiĂšre).
Cath : M& a be saâde a $ be fĂ. Sala âbaka a boe, n& t& sala âbaka a ma $ kpĂčĂč $ n& bĂ« ni.
Ng$ gili wa b$a : be wa g& do gĂą wa g&.
Be wan$ ni, li wa ngboo a s&dĂșlĂŹ. Owi gbĂČ k$ni k$ yangga wa hĂŁ ni.
N& nde pĂ tĂ pĂčlĂč ngboo a gĂŁ wan$ ni. T&l& t& wa $ n& zâą ni, n& nde wa g± nĂÂĄ ngĂ zâą ni.
Wa gbĂł k$ni g$, n& nde wa yolo zĂŁ nĂč , n& wa bĂ„lĂ„ d& ng$, k$ wa z$ we k& ma ny& ni n&
wa t& d& li n&.
pĂnzĂlĂpĂnzĂlĂpĂnzĂlĂpĂnzĂlĂ = voir fĂnzĂlĂ : libellule.
pïżœpïżœpïżœpïżœ : voir fïżœ.
pĂĂpĂĂpĂĂpĂĂ : voir fĂĂ.
pĂsĂpĂsĂpĂsĂpĂsĂ (pĂsĂ) : voir dĂkĂmbĂ.
127
sĂšsĂ©wÂŒlÂŒsĂšsĂ©wÂŒlÂŒsĂšsĂ©wÂŒlÂŒsĂšsĂ©wÂŒlÂŒ (sĂŹsĂwÂŒlÂŒ) p.44 : grillon des cases.
a) Cath : M& a be saâde, n& wa $ fila, n& sala âbaka boe, ma $ âb$ fĂlĂ . Wa bĂ„ bĂ„lĂ„. Dudu
wa wia we h$ cm b$a, n& wa $ âbata. Nyanga wa gazala, n& zamba zu wa b$a. Wa ĂșnĂș
ngĂĄndĂĄ wena. Ng$ gili sĂŹsĂwÂŒlÂŒ b$a, d&a t& wa wia kĂ, n& nde mbee n&, t& wa $ fĂ.
b) Wa $ wena k$ t$a do dĂlĂ t$a, do gbĂĄ li wolon$. Tabi saf$ t& ti be k$ngg$n$ k& win$
wa d& ni. Wa he m$ kĂ©rr kĂ©rr do li gbĂĄ nĂi ni, nde m$ zĂ wa g$. Wa h$ nza wena do tĂ„,
n& wa y&ngg& we ny$ng$ âbulu ny$ng$m$n$ k& win$ wa ny$ng$ ni. Fala k& m$ do kĂ ,
k$ m$ gĂč mĂ zĂ€ n& g$, n& wa ny$ng$ sĂ„, n& wa sĂ d& ng$ n&, n& wa ini âb$ d& tĂ n&, n&
wa la. M$ ny$ng$ mĂ do gĂ wese, k$ m$ fĂlĂ kĂ m$ g$ ni, n& wa tĂlĂ zu kĂ m$. Fala k&
tulu âda m$ ba ndĂź, k$ m$ a ma, n& wa ny$ng$ âb$ ma.
sĂtĂČsĂtĂČsĂtĂČsĂtĂČ p.45 : araignĂ©e.
a) Cath : M& a be sa'de, a $ âbata, a wia kĂ do gbĂ tĂÂĄlĂ nggÂĄ, n& nde a g± la li g$. Nyanga
a ngb&'d&'d&. A $ tĂ„, n& tĂ a vĂ ma $ lĂč lĂč lĂč do sala.
b) A $ t& dĂčlĂș t$a do kĂ ngĂĄlĂĄ t$a do ng$, do li sala ten$, do ti nguâdu mb&ton$. A nd$ bili
âda a do yato a, tak$ ma ba obe saâden$ sĂlĂli $ n& olakan$ do zufan$, n& a ny$ng$ wa.
gbĂ sĂtĂČgbĂ sĂtĂČgbĂ sĂtĂČgbĂ sĂtĂČ p.45 : araignĂ©e mygale, vivant en terre, grosse et poilue, morsure non venimeuse.
sĂŹlĂŹ*sĂŹlĂŹ*sĂŹlĂŹ*sĂŹlĂŹ* : voir âbĂŹsâ°, yĂnggĂlĂngĂčmbĂš.
sĂlĂĄzĂčsĂlĂĄzĂčsĂlĂĄzĂčsĂlĂĄzĂč p.44 : sorte de sauterelle.
a) Cath : a a nu f&l& âda ongĂ âdâ°, n& nde k$a tĂ a ma $ t$l$ nwa, n& nyanga $
nzà ngà là ngà à , ma gazala, à tal& n& à tal&. Wa bÄ bÄlu.
b) Wa $ wena zĂŁ w$k$s$n$, n& wa ny$ng$ be osaâden$ wa $ sĂlĂlĂ $ n& ndĂlĂŹâbĂ, do obulu
w$k$s$n$.
c) Owele wa nyĂngĂ wa g$, k$lan$ wa ny$ng$ wa iko.
tĂndĂlĂtĂndĂlĂtĂndĂlĂtĂndĂlĂ : voir ngĂčsĂș.
tĂŹndÂĄtĂŹndÂĄtĂŹndÂĄtĂŹndÂĄ p.42 : grands termites noirs de la forĂȘt.
a) Cath : Wa a be saâde, wa n&a we we kĂ do dole, n& nde zu wa a tĂ„, n& zu dole ma fila.
b) Wa $ k$ tà n&, tà wa g± wena, ma wia kà do tà dole iko, n& nde t& n& l$ wena, n& ma
ngala d& ng$ yĂĂĂ! N& nde tĂ tinda wa kpĂĄ âda le g$, wa kpa tĂ tinda zĂŁ ng$nda, tabi
saf$. Mbe fala kpo n& tĂ tinda ma h$ d& gulu te zam$ i, d& t& âbolo zĂŁ te. N& mbee n&
ma yolo zu & kpo. N& wena ma yolo d& gulu te.
c) Wa to wa do ngb&s&, n& wa ny$ng$.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
We âda tĂŹndÂĄWe âda tĂŹndÂĄWe âda tĂŹndÂĄWe âda tĂŹndÂĄ
(Extension sur les termites noirs de la forĂȘt)
Mbuam$ Catharina (âBobadi)
T&l& t& ufu tinda ma ma la ngb& do dole. Tua l& dĂ tinda do gb$k$nda g$, l& ufu tinda do
ngĂ ngbÂĄ. L& zĂŁ ma ta âb$ zam$, m& a a lïżœa te, s& n& m$ Ă ma t& lïżœa n& ni, n& m$ sĂnĂ âb$
ma nĂ k& l& sini do gbak$nda ni. N& nde te n& g± be g$, be tŸ n& $ n& g&z&l& kĂ wi g& iko,
ma t& g± nĂ te yĂČlĂ© g$. Tua k& âda tinda ma ngĂ ndĂ nĂ k& âda dole g$.
L& gba t& âb$ zu n&, nĂ m& l& gba do zu te yole, we d& do k& âda ya dole ni. N& m$ gba
be ma. Wena we d& tinda, ma do ngizi t& n& boe, d& do ngangba ni. N& te, te l& gba zu
n& we ufu do tinda ni m& a gele te vĂ g$. M$ âbili be te wa sa li ma na, te ngĂkÂĄ. N& m$
gbĂĄ zu n& nal&, n& m$ Ă ngangba ni silili, n& m$ a k$ n&, n& m$ h&nz& ma, n& ma n$, n&
128
be d$ n& $ nĂ iko, ma t& dĂčlĂč wena g$, $ ngĂłâdĂ© iko. Tua k& wa âdĂłnggĂł tinda do
gbogbo zu n& g$, wa âdonggo tinda do âbolo zĂŁ n&.
M$ âdonggo, ya ma âdĂlĂ d& k$ n& i g$, m$ âdonggo be sïżœ d& âbolo zĂŁ n&, n& ma n& âdu
ndambo iko, n& m$ e ma, n& m$ n& doâŠ
N& m$ âdĂłnggĂł tinda, fala k& m$ âdonggo ta âb$ âbolo zĂŁ n&, k$ m$ z$ na, wa m$ ng$ h$
zĂŁ nĂči d& nza wena, n& m$ s$kp$ ni iko, m$ âdĂlĂ gbaa g$.
N& m$ ba ya âda m$, n& m$ ba kp$a nu we, kp$a nu saâda k$ni ni do we, n& wa ba hĂŁ
m$. N& ma do mosala, tua m$ yóló s& iko g$, m$ n& zu m$ kpo, ya m$ wé s& g$, n& yolo
zu n& b$a. N& m$ ba ya âda m$, n& m$ d& nu kĂĂ ma âd$l$ ni, n& m$ Ă© be we saâda k$ni
n& nu âda wa ni. N& m$ m$ ng$ ufu ma, ufu we d& t& ya nĂŹ, n& unu n&, unu ngangba m$
ng$ le d& t& âda otindan$ k$ kĂ m$, n& wa m$ ng$ h$ d& t& n&, n& wa m$ ng$ d&l& t& n&,
n& m$ siki wa d& k$ yele.
N& m$ ufu t& m& ufu ni fai, k$ fala k& m$ ba âb$ ya, ya wa t& n& bina ni, n& m$ lĂĄ s& d& t&
gele tĂ tinda g$, m$ siki s& âb$, n& m$ ili ma be sïżœ, n& k& zĂŁ n& ni, m$ âdonggo âb$ mbe n&
d& k& zĂŁ n& ni, n& m$ ufu âb$ d& di fai, k$ m$ z$ na, wa hĂ ngboo g$ ni, n& m$ tili âb$, n&
m$ âdonggo âb$ d& k& zĂŁ n& ni di tal&. N& wi ni kp$ âb$ mbe nu saâda k$ni, nâa ba hĂŁ m$.
N& m$ ufu ni fai, k$ fala m$ z$ na, wa t& dĂlĂ g$, wa âbana, d&l& wa âbana, n& m$
âdonggo âb$. M$ wia t& âdonggo d& t& âbolo zĂŁ tĂ tinda kpo ni tabi nĂ nal&, n& mbe g$, n&
wa d$ d& t& di ni. Fala k& wa $ do tinda k& wa d$ k$ n& wena ni, n& yele âda m$, yele yali
âda m$ we d& t& di ni, n& m$ h&nz& lĂŁ wa iko.
NĂ a t&l& t& ufu tinda do siki dole ma hĂŁ ni. K& âda dole l& ĂșfĂș we d& t& wa g$, l& fi ya, n&
wa âbo t& n& iko. N& nde k& âda tinda, l& ufu we d& t& ya nganda wena, n& ya ma ba we,
n& ma le k$ tĂ wa, n& ma le zĂ wa, s& n& wa h$ de.
Marc : N& tinda, wa ny$ng$ wa wena t&l& t& n& n&e ?
Cath : Wa ny$ng$ wa t&l& t& k& l& ny$ng$ do dole ni iko.
Marc : N& wa d& wa do ngb&s& wena ?
Cath : Iïżœ, wa d& wa do ngb&s&, wa d& âb$ dole do ngb&s&, mi tĂa s$ âb$ ni g$e? N& wa d& âb$
tinda do ngb&s&. M$ kĂ we ny$ng$ âb$ mbe wa iko, n& m$ f$l$ t& wa, n& m$ a wa k$
sasoe, n& m$ hana wa do tĂ& do n$&, n& m$ ny$ng$ wa. Wa na : ki ni a nga n&, ki ni a
gogo tinda.
Marc : ki ni a ... ?
Cath : GĂgĂ tĂŹndÂĄ m& a k& m$ hana wa hana iko ni.
N& we kpa fua tinda, otindan$ wa fo ta âb$ ni, l& kpĂĄ wa ngboo g$. Wa fĂł do âda fala g$,
win$ wa fo do âda fala n&, ya âdikita m& a odole, n& nde tinda wa fĂł do âda fala g$. Mbe
t& m& wa dungu ni fai, k$ wa d$ ta âb$ k$ tĂ n& wena, n& wa gbini iko, wa fo iko. L& kpĂĄ
wa ngboo g$. Wi kpa fua tinda a wi yali zam$. A $ do wi dia âd$k$l$ ni, kâa y&ngg& zĂŁ
ng$nda faiâŠ
ïżœ n& mi g&, mi kpĂ fua wa fala kpo nga, n& nde mi yĂnggĂ zu mi kpo g$, mi y&ngg& do
nya baa mi, wele k& di a Boyabozo g&. A zi a Bombawuli i, a t&a di âda Goretti g&, l&
y&ngg& do a, li a a Theresa, a ufu tinda wena!
N& l& y&ngg& zi do wa t& k& a t&a zi Bominenge i, n& l& n& t& zĂŁ ng$nda k& Kele m$ ni, n&
l& n& y&ngg& we fa âbua, s$k$ l& n& h$ n&, ya wa fua fai, k$ wa d& do k& zĂŁ tĂ wa ni. Wa
sĂĄ li wa na, wa fu fua g$, wa Ă ĂlĂŁ, wa h$ k$ tĂ& d& nza, n& wa m$ ng$ zïżœ do k& zĂŁ tĂ wa
ni ngbĂâbĂâbĂ. N& a sa m$ hĂŁ l& na, l& t& dĂ! âN& z$a kuti kĂ nde?â N& l& na, l& zĂ g$. Nâa
na: âN& tĂ dĂ, tĂ, n& zĂ e!â N& l& z$, n& a na: âZĂ, m& a fua tinda, fua tinda g& hĂ&! Wa fĂș
fua g$, tua wa d$ wa d$a g$, wa d$a k$ tĂ n&, k$ wa ĂlĂ, k$ wa hĂ&â gâa ni nde. Ya wa
dia n& ge nde ni, gbĂŁlĂŁ wa a mbïżœ mbïżœ mbïżœ, gbĂŁlĂŁ wa gĂŁ n&a ng$ gbĂŁlĂŁ dole.
Marc : N& sala âbaka wa boe ?
129
Cath : Iïżœ, sala âbaka wa boe. N& wa h$ ni, n& wa kpĂlĂ sala âbaka wa doâdo, n& gbĂŁlĂŁ wa gĂŁ
wena. N& a sa m$ hã l&, k$ l& n&a we h$ n& ni, n& l& d$l$ wa, holo wa d& k$ m& sÄ, n& l&
si do wa. Wa d&a n$ n&a t& âb$ ng$ dolen$ dĂŽ. N& nde wa kpĂĄ wa dĂ dĂ g$, wa fĂł nĂ k&
âda dole g$.
NĂ a t&l& t& âda tinda t& âb$ hĂŁ ni, wa fĂș fua g$, n& nde wele wa tĂ na, wa Ă ĂlĂŁ. Tua n&
h$, ya wa dĂ kpulĂș kpĂčlĂș kpĂčlĂș nĂ k& âda dolen$ ni g$, we k& n& h$ ia, nde dati n&, n& h$
ni ya ïżœ na, wa h$a s$ m& âda wa dati bele ia, k$ wa y&ngg& t& m& ni iko d& k& zĂŁ tĂ wa ni
ni iko, s& n& n& m$ ng$ kala wa de.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~ tĂČlĂštĂČlĂštĂČlĂštĂČlĂš p.45 : insecte comme un gros perce-oreilles Ă grosse tĂȘte, venimeux, souvent volant ;
(par extension : scorpion).
a) Cath : M& a bĂ© sĂ âdĂš, Ă Ă nĂ dĂngĂ ni, a $ be kĂŹlĂŹ, k$a âdo a bina, n& nde sala âbaka a
boe. A $ fĂ, n& nyanga a gazala $ n& k& âda ding$ ni, nde a g± la li g$.
b) A $ fai do zam$ do ti w$k$s$n$ k& ma fo do nĂâ° ni. A ny$ng$ obe lakan$, do obe
t$l$f&n$ zam$ m$. Wa nyĂngĂ a g$.
c) A ny$ng$ m$, n& ma ba m$ wena nĂ gĂ ni. Ma ba m$ nganda wena, ma na, wa fa ina
n&, n& m$ kpasa. Ombe wa na, m$ kala kula âdĂlĂ, n& m$ fi yĂŹkĂŹ t& n&, n& m$ n$, n& m$
ĂlĂ, n& ng$ sila m$ sa.
tĂČlĂČngbĂ dĂŹ tĂČlĂČngbĂ dĂŹ tĂČlĂČngbĂ dĂŹ tĂČlĂČngbĂ dĂŹ : larve du scarabĂ©e âzĂŹkĂŹdĂĄâ (voir zĂŹkĂŹdĂĄ).
tĂČwĂyĂlĂtĂČwĂyĂlĂtĂČwĂyĂlĂtĂČwĂyĂlĂ p.41 : petite abeille attirĂ©e par la sueur.
a) Monz : M& a be saâde, a $ n& g$l$ ni, n& nde a g± $ n& g$l$ g$. Sala âbaka boe. A $ be
fila ngĂČĂČ, kaki.
b) L& kpa wa wena saf$. Wa $ âbolo zĂŁ te, n& wa d& t$a âda wa $ n& k& âda zifatĂn$ ni. Wa
h$ d$ wena, n& wa m$ ng$ he m$ âwĂ wĂ wĂ!â $ n& wa bĂ bĂa ni. K$ wa kpa wi yĂlĂ
k& a f&l& wa tĂ a fai, n& wa m$ ng$ to a. Ma hĂŁ wa sa li wa na âTĂČwĂyĂlĂâ. A to wi, n&
ma z&l& wena.
tĂČyĂtĂČyĂtĂČyĂtĂČyĂ (ngbĂ kĂ âbĂčlĂ ou gbĂÂĄ) p.42 : fourmi rouge, espĂšce plus petite, chassant aussi en
groupes (Doryllus sp.).
a) Cath : Wa ÂĄ nĂș fĂlĂ ĂngbĂ nzĂ , t&l& t& wa vĂ wia kĂ do ngbĂ nzĂ , n& nde ngbĂ nza gĂŁ
n&a ng$ wa be sïżœ, n& wa hĂ âb$ dĂ dĂ $ n& ka âda ngbanza g$. Wa a saâde wa kĂ fala
bĂĄwĂš g$, gulu k& wa le k$ t$a âda win$ do dĂ gbÂĄlĂ iko. Wa ny$ng$ wi ny$ng$ $ n& k&
âda ngbanzan$, nĂ ndÂŒ wĂ nyĂngĂ wĂ©lÂŒ zĂlĂ wĂ©nÂĄ Ă nĂ ĂngbĂ nzĂ gĂ. Owin$ wa z$ wa
$ n& saâde gbal& ni.
b) WĂ Ă wĂ©nÂĄ do z„ nĂč. N& fala k& wese to wena, n& wa h$ nza we fa fala gĂa fala. L&
wia t& kpa wa t& fala k& wa a fila âbete, n& wa le ti n& we ny$ng$ n&. N& mbĂš wa le z„
tĂĂĄ nzĂ nggĂł we ny$ng$ do dĂkĂmbĂnĂ. Tabi mbe âda fala kpo, n& k$ t$a âda m$ i, wa
mĂ„lĂ„ k$l$âdu i. N& m$ ĂĄ we t& wa, tak$ wa yu. N& ki ni m$ t$ s& na : âM& a gbÂĄlĂ!â. We
k&, mbĂš g$, k$ ma n& la tĂ„ kpo tĂ„ b$a, ya m$ kpa to fio. Gulu k& oyaa l& wa tĂa na :
âNgbĂ kĂ âbĂčlĂ wa âbi k$ t$a âda m$, m& a gbÂĄlĂâ g& a ni.
tĂČzĂtĂČzĂtĂČzĂtĂČzĂ : voir tĂčzĂ.
tĂlĂfĂtĂlĂfĂtĂlĂfĂtĂlĂfĂ p.45 : ver de terre.
a) M& a be saâde $ n& kusi ni. TĂ a $ fila, n& a $ be dudu. Kili tĂ a $ kĂŹlĂŹ iko, n& tĂ a l$ iko.
b) Zam$ i a boe, âda le a âb$ boe. A Ă tĂ nĂč, n& a y&ngg& wena do olo kolo. âD$l$ goâdo a
âdafa nĂč de wena, nĂ k& ot$l$f& wa t& n& wena ni, ma de kpal& wena. Fala k& owin$ wa
130
m$ ng$ zuâdu zĂ&, k$ wa z$ na, âd$l$ t$l$f& wena ni, n& wa na, kpal& âda lo ma de s&
wena.
c) TĂlĂ tĂ kĂ tĂlĂfĂ do kĂčsĂŹ wĂĄ lÂĄ ngbĂ nâ° :
kusi Ă fĂ ĂŹ dĂČ z„ âbĂtĂ dĂČ âdĂ lĂŹ ïżœ tĂlĂfĂ Ă dĂČ tĂ nĂč;
kusi Ă âbĂ tĂ sĂŹ tĂ gĂłâdĂł Ă ïżœ tĂlĂfĂ Ă kĂŹlĂŹ;
nĂș kĂčsĂŹ Ă tĂż ïżœ nĂș tĂlĂfĂ Ă tĂż gĂ, mĂĄ vĂ ĂĄ fĂĂ Ă nĂ kâ°lâ° tĂ Ă ĂkĂł.
tĂčzĂtĂčzĂtĂčzĂtĂčzĂ (tĂČzĂ) p.41 : luciole, petit insecte Ă©mettant de la lumiĂšre par intervalle.
a) A a be saâde, a $ n& ngĂĄkĂÂĄ ni. Sala âbaka ngĂ ndĂ wena, a $ tĂ„. N& a bĂ„ bĂ„lĂ„.
b) A y&ngg& wena do tÄ, do zã k$la, do zã buluku. K$ fala k& a bÄlÄ, n& a ny& do ng$
goâdo a. Wa g& zĂŁ k$la wa g± wena, n& wa ny& gÂł wena, n& wa bĂ dĂ g$. Wa sa li wele
k& zĂŁ k$la na âgbĂ tĂčzĂâ
vĂvĆĄvĂvĆĄvĂvĆĄvĂvĆĄ : voir gĂvĆĄ....
wĂlĂtĂČlĂwĂlĂtĂČlĂwĂlĂtĂČlĂwĂlĂtĂČlĂ p.42 : guĂȘpe bleu-noir mĂ©tallique Ă pattes oranges, parasitant les chenilles.
yĂ yĂ ngĂlĂŹyĂ yĂ ngĂlĂŹyĂ yĂ ngĂlĂŹyĂ yĂ ngĂlĂŹ : voir zĂkâ°lâ°.
yĂnggĂlĂngĂčmbĂšyĂnggĂlĂngĂčmbĂšyĂnggĂlĂngĂčmbĂšyĂnggĂlĂngĂčmbĂš p.44 : pou ou puce dans les plis des vĂȘtements.
a) Cath : M& a be saâde, wa $ fĂ, wa $ be dudu yĂnggĂlĂnggĂĂ. T&l& t& wa $ n& âbĂŹsâ°, n&
wa la ngba wa do âbĂŹsâ°, we k& âbĂŹsâ° wa $ tĂ„, n& wa $ ti mili zu wi. N& yĂnggĂlĂngĂčmbĂš
wa $ be fĂ, n& wa $ t& li gbĂĄlĂĄ tulu, n& wa ko kuli d& di ni, n& wa âbĂlĂ kuli ni d& di ni.
Wa le t& tuli, k$ fala k& m$ ïżœ fala wa g$, n& wa ny$ng$ m$, n& olo nu wa ma ĂĄ t& m$
kĂŹtĂkpĂ kĂŹtĂkpĂ.
b) Wa a saâde ndi. Fala k& wele a fĂlĂ tĂ a g$, n& a fĂlĂ âb$ tulu tĂ a g$, k$ fala k&
yĂnggĂlĂngĂčmbĂš wa a tĂ a, n& wa ko wena.
zĂĄfĂșyÂŒlÂŒzĂĄfĂșyÂŒlÂŒzĂĄfĂșyÂŒlÂŒzĂĄfĂșyÂŒlÂŒ (E : zĂĄvĂșlÂŒ) : petites abeilles quâon trouve sur les restes de nourriture et fruits
pourris, plus petites que les âzĂfĂĄtĂâ.
a) Cath : M& a obe saâde wa $ be sililili $ n& ondĂlĂŹâbĂ ni. Wa $ be fila ngĂČĂČ. Wa h$a d& âdo
zĂfĂĄtĂ, n& zifatĂ wa gĂŁ n&a ng$ wa sïżœ.
b) Wa kpa wa wena t& fala k& ndi wena ni, $ n& k& zĂŁ ng$nda fala k& wala te ma ala, k$
ma mbulu, n& wa t& d& t& tĂ n&, tak$ wa ny$ng$ ma. Tabi k$ saso olo ny$ng$m$, k&
m$ ny$ng$ k$ n&, n& m$ fĂlĂ g$ ni. Tabi âbĂĄlĂĄ âbĂlĂ dĂĂ k& wa âbili ng$ i, n& wa da d& nĂč
ni, tabi ng$ ngÂĄndÂĄ gĂŹ ngbĂĄkĂČ fala wa so lïżœ n& d& nĂč ni, n& wa gbo tĂ n&.
zĂĄkĂĄyÂŒlÂŒzĂĄkĂĄyÂŒlÂŒzĂĄkĂĄyÂŒlÂŒzĂĄkĂĄyÂŒlÂŒ (ou : zĂĄkĂĄyĂlĂ) p.44 : cancrelat.
a) Monz : MĂ ÂĄ sĂ âdĂš Ă Ă fĂlĂ , n& a $ âbĂ tĂ , a $ be dudu, gÂł wele k& wia we la cm boa.
Zamba zu a b$a, ma dulu wena $ n& be fĂlĂ ni. DĂ a b$a, ma dĂčlĂč bĂ© gĂ. N& sĂĄlĂĄ
âbaka a b$a, ma ngĂ ndĂ gĂ. Wa bĂ„lĂ„ wena do tĂ„.
b) A Ă fĂ ĂŹ kĂ tĂĂ , do li gbĂĄ dĂlĂ t$a. A lĂ© kĂ sĂșpĂĄ ĂlĂ nĂ wÂŒ lĂ âdĂ mĂą. TĂșlĂș kĂ mĂ hĂ©âdĂ©
nâ° mĂĄ bĂĄ ndĂź wĂ©nÂĄ, nĂ wĂ nyĂngĂ. SĂĄmĂĄ kÂĄ kĂ wĂĄ gĂč mĂ zĂ€ nĂ gĂ nâ°, nĂ wĂ nyĂngĂ
âbĂ mĂą. KĂlĂĄnĂ wĂĄ kĂ wÂŒ zĂ tĂ wĂ g$, wĂ zĂ zĂĄkĂĄyĂlĂ â°ÂĄ, nĂ wĂ gĂmĂ Ă , nĂ wĂ yĂâdĂ
Ă dĂČ ti. M& a saâde âdanga m$ iko.
âș âZĂĄkĂĄyÂŒlÂŒ tĂł ngbĂČndĂł z„ ngbĂ nzĂ gĂâ. GĂčlĂș nĂ nÂĄ, mĂ wĂ©lÂŒ zĂč mĂ kpĂł, mĂ wĂš tĂ
lĂš kĂ ĂwĂ sĂnĂ mĂ wÂŒ bĂŹ bĂlĂČ dĂ” wĂ gĂ.
zâązâązâązâą p.43 : mouche.
a) Monz : M& a be sĂ âdĂš, a $ tĂ„, n& sĂĄlĂĄ âbÂĄkÂĄ Ă bĂłÂŒ $ n& k& âda gĂlĂ ni. N& nde a g± $
n& gĂlĂ g$. Wa kĂ wena ÂĄ mĂ k& ma ĂșnĂș ĂĄ dĂÂĄ gĂ nâ°, $ n& âdĂlĂ, mbĂșlĂș mĂ... N& wa
kĂ âbĂ ĂfĂ mĂ wĂ©nÂĄ $ n& mbÂĄnggÂĄ dĂ, sĂșkĂšlĂš.
b) N& nde ng$ gili ozâą ma a dĂlĂ:
131
zzzzâą ĂkĂłâą ĂkĂłâą ĂkĂłâą ĂkĂł : Wan$ ni wa y&ngg& wena we dungu lĂ tĂ nggĂ© ĂĂŹ, sĂĄmĂĄ kĂ , tabi wena fala k&
owele wa boe ni. Ma k& okpasa win$ wa d& zĂ bÂĄnzÂĄ we z& dĂ” wa, we k& m$ fĂĄ
wĂš Ă yÂĄlÂĄ gbĂ wĂšsÂŒ hÂł wĂ z±à , n& nde wa nyĂngĂ wâ° gĂ. NgbĂ sóé kpâ°ÂĄ tĂ wĂ âdÂĄ
wan$ ni kpĂł dĂČ tĂ„. M$ yĂnggĂ âb$ zÂĄmĂ gbĂĄĂĄ, kĂ mĂ hĂ ngĂ mbĂșlĂșmĂ, kĂ m$ ïżœ
fĂ lĂĄ nĂ gĂ, nĂ wĂĄ ÂĄ wĂ bĂ© fĂ lĂĄ nĂ hÂł mĂ.
gbĂ zâągbĂ zâągbĂ zâągbĂ zâą : mouche verte, luisante.
A ni a g± wena, a $ n& gĂlĂ ni, n& nde a tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł, wa ndĂ©lĂ© wena. A kĂ wĂ©nÂĄ
we dĂčngĂč ngĂ âdĂlĂ we kĂČ ĂdĂkĂ dĂ ng$ âdĂlĂ. NĂ Ă dĂșngĂș t& m$ ia ya Ă nyĂngĂ
mĂ nyĂngĂ gĂ. N& nde owele wena wa kĂ na, a dungu t& lo g$, we k& bi sĆĄ n& a
ko ĂdĂkĂ ĂkĂł. A ngĂ ndĂ gĂ, kĂ mĂ dĆĄ tĂ Ă be a ngÂĄ, n& a te n& a fe iko.
zĆĄzĆĄzĆĄzĆĄ tĂČlĂtĂČlĂtĂČlĂtĂČlĂ p.44 : moucheron ou petite abeille piquante.
M& a zâą, a g± g$, wa $ be sĂlĂlĂ, n& sala âbaka wa $ be fĂ. N& nde a ny$ng$ wele, n&
ma Ă nĂ kĂ wĂĄ dumu mĂ do tonga ni, n& ma nyĂngĂ mĂ ngĂ”r fala kpo. G&n& k$ m$
do dani bina, n& a ny$ng$ m$ iko, n& ma z&l& wena. Wa ia lĂ wa na zĆĄ tĂČlĂ we k& wa
y&ngg& fai t& tĂČlĂłnĂ tĂ nyĂngĂ wa.
zĂfĂĄtĂzĂfĂĄtĂzĂfĂĄtĂzĂfĂĄtĂ (ou : zĂșfĂĄtĂ) p.41 : petite abeille qui sâinstalle dans les fentes, trous, etc.
a) Monz : MĂ ÂĄ ĂbĂ© sĂ âdĂš wa $ be sĆĄ $ n& gb„l„ ngbĂ nzÂĄ ni. Wa $ fĂlĂ ngĂČĂČ, n& be sala
âbaka wa $ be fĂ be sïżœ. WĂ ÂĄ nĂș fĂlĂ Ăzâą, n& nde wa Ă bĂ© sĂlĂlĂ. Wa do n$ wa boe nĂ
nĂ gĂlĂ ni.
b) WĂ Ă wĂ©nÂĄ kĂ tĂš dĂČ ngĂ. N& wa h$ âda le nga, n& wa d& t$a âda wa do li holo
gbangga nu t$an$ do ti mĂngĂlĂ t$an$. WĂ dĂ tĂÂĄnĂ âdÂĄ wĂ do mbĂlĂ nĂș zĂ wĂ©lÂŒ.
FÂĄlÂĄ kĂ mĂ mĂ ngĂ dĂ tĂÂŒ â°ÂĄ, nĂ wĂ bĂ mĂ, nĂ wĂ mĂ ngĂ lĂš kĂ zĂ mĂ t& kĂ lĂ kĂșlĂĄ
mbĂlĂnĂ kĂ zĂ mĂ wÂŒ lĂ nĂ. NĂ ĂmbÚé nĂ wĂ tĂ kĂ lĂ ĂndĂ gbĂngĂmĂnĂ lĂ âdĂČ mĂ nâ°,
nĂ wĂ lĂĄ âbĂ dĂČ mĂą, we d& do t$a âda wa. Mbe wa d& ma d& k$ wokolo te i, k$ wa $
di ni âd$k$l$ n& ny&l& wena, n& wa wia we d& n$ wa. N& owin$ wa bi wa, n& wa
k&âd& n$ wa, $ n& wa d& do n$ g$l$ ni.
c) WĂ ÂĄ ĂsĂ âdĂš wĂ Ă sĂĄfĂ mĂ mĂ â°ÂĄ, nĂ ndÂŒ mĂ dĂ sĂĄkĂĄ dĂĂĄ tĂČ gĂ, t& pĂlĂ wĂ nĂș kĂ
zĂ lĂ mĂ gbĂĄĂĄ, nĂ mĂ mbĂkĂ dĂČ lĂ mĂ ĂkĂł. Fala kĂ wĂšsÂŒ tĂ ngĂĄndĂĄ wĂ©nÂĄ, kĂ wĂ ĆĄ nÂĄ
kĂłlĂČ mĂĄ tĂ sĂ, nĂ wĂ hĂ nzĂą vĂ wÂŒ bĂŹ wĂnĂ. Wa âbĂł tĂ wĂ©lÂŒ zĂ Ă kpĂł lĂĄ âbĂș wĂ mĂlĂ
lĂą.
zĂŹkĂŹdĂĄzĂŹkĂŹdĂĄzĂŹkĂŹdĂĄzĂŹkĂŹdĂĄ p.41 : scarabĂ©e Goliath; le nom de la larve de zikida est tĂČlĂČngbĂ dĂŹ.
zĆĄkâ°lâ°zĆĄkâ°lâ°zĆĄkâ°lâ°zĆĄkâ°lâ° (ou : dĂ ĂĄlĂŹ, E : yĂ yĂ ngĂlĂŹ) : insecte tournoyant sur lâeau (gyrin).
a) Cath : M& a bĂ© sĂ âdĂš ngĂ lĂŹ, wa $ n& zïżœ ni. A $ tĂ„, n& sala âbaka wa boe, ma nganda
wena n&a ng$ k& âda zïżœ.
b) Wa $ ng$ fua lĂŹ, âd$ ndĂ ngboo go. N& wa la ng$ lĂŹ dĂ dĂ dĂ wena, n& wa zïżœ kĂrr.
c) Wa kala wa, n& wa fi wa goâdo kolonggo, n& wa fi ina n& n$ ng$ n&, n& wa zïżœ li be, tak$
a n& dĂ, we k& t& yayang$li hĂŁsĂŁ wena.
zĂčâdĂčsĂĄlĂĄtĂwâ°zĂčâdĂčsĂĄlĂĄtĂwâ°zĂčâdĂčsĂĄlĂĄtĂwâ°zĂčâdĂčsĂĄlĂĄtĂwâ° (zĂčâdĂčsĂĄlĂĄtĂfĂŹĂČ) p.43 : mouche ressemblant Ă la tsĂ©tsĂ©.
a) Monz : M& a ĂyĂ ĂĄ nĂș fĂlĂ Ăfïżœ, nĂ wĂĄ g„ âbĂ nĂÂĄ ng$ Ăfïżœ, gÂł wĂ wia kĂ dĂČ gĂlĂ, tÂĄbĂŹ a
g„ âbĂ nĂÂĄ ngĂ gĂlĂ sĆĄ, wa $ n& gbĂ zâą ni. A $ tĂ„ mbĂŹĂŹ. Sala âbaka a boe.
b) Wa $ wĂ©nÂĄ dĂČ âdĂ li. FĂĄlĂĄ kĂ mĂ mĂ ngĂ fĂlĂ tĂ mĂ âdĂ lĂŹ, tÂĄbĂŹ dĂ gĂ lâą, nĂ Ă hĂ, kĂ ÂĄ
nĂ dĂčngĂč tĂ mĂ nĂ, nĂ Ă yĂșlĂș nĂș Ă gĂlĂ sĂĄlĂĄ tĂ mĂ dĂ ti, n& a nyĂngĂ mĂ ngĂ”r, n&
mĂ gbĂĄngĂĄ. GĂčlĂș nĂ ĂĄ ĂwĂnĂ wĂĄ â°ÂĄ lĂ Ă nÂĄ, âzĂčâdĂsĂĄlĂĄtĂwĂâ ni, wÂŒ kĂ Ă nyĂngĂ mĂ,
nĂ mĂĄ Ă nĂ kĂ Ă zĂșâdĂș sĂĄlĂĄ tĂ mĂ zĂșdĂč ni. Ny$ng$m$ nĂș Ă a n$ t$k$ t& wele do
osaâde.
132
zĂčf±zĂčf±zĂčf±zĂčf± p.44 : moustique.
a) Monz : M& ÂĄ be sĂ âdĂš Ă Ă nĂ ĂdĂČlĂškĂlÂĄ nâ°, nĂ ndÂŒ ĂdĂČlĂškĂlÂĄ wĂĄ g„ nĂÂĄ ng$ wĂ sĆĄ.
Wa $ be fĂ.
b) WĂ Ă fĂ ĂŹ tĂ li gbĂĄ dĂlĂ tĂa. Wa h$ nza wena do tĂ„ we ny$ng$ win$. WĂ nyĂngĂ wi,
nde ma zĂlĂ wĂ©nÂĄ. FĂ ĂŹ dĂČ tĂ« fÂĄlÂĄ kĂ ĂwĂ©lÂŒ wĂĄ si tĂĂ â°ÂĄ, nĂ gĂtĂ wĂ wĂ©lĂ© âhĂŒĂŒĂŒâ dĂČ
nĂș kĂ zĂ lĂ nĂ ni. Ny$ng$m$ nu wa a t$k$ t& wele iko.
zĂșfĂĄtĂzĂșfĂĄtĂzĂșfĂĄtĂzĂșfĂĄtĂ : voir zĂfĂĄtĂ.
zĂwâ°zĂwâ°zĂwâ°zĂwâ° p.41 : petite abeille comme âzĂfĂĄtĂâ.
a) Monz : MĂ ÂĄ kpĂł kpĂł nĂș fĂlĂ ĂzifĂĄtĂ. N& t&l& t& wa vĂ wia kĂ do zĂfĂĄtĂ.
b) N& nde wa Ă kĂ tĂš gĂ, wa d& tĂĂ âdÂĄ wÂĄ ng$ nyaka, n& wa âbo yĂĂĂ d& t& nyaka ni.
MĂĄ Ă ndĂĂ Ă nĂ tĂÂĄ âdÂĄ lÂĄkÂĄnĂ nâ°. M$ h$ ti t$a âda wa, n& wa ala d& t& m$ $ n& mïżœlïżœ
ni, n& wa m$ ng$ to m$, n& olo nu wa ngb&nz& wena.
c) Timb : Mbe win$ wa s&l& nyaka k& t$a zĂwâ° t& n&, n& wa e ma li sala d& nu t$a âda
wa. We ge nde? We k& mbe win$ wa tĂ na, n$ wa boe $ n& n$ zĂfĂĄtĂ ni. M$ kpo a
k&, mi tĂ zĂ n$ wa do li mi g$, n& mi tĂ lĂ âdĂ âb$ n$ wa fala kpo g$. We mi, n& nde
kili wa ba mi wena, we k& wa a oâdĂŁ saâde. Mba g$, wa le ti mili zu wi, do k$ zĂ wi,
n& ma wia âb$ t& gb& wele.
133
Papillons et chenillesPapillons et chenillesPapillons et chenillesPapillons et chenilles p.43 On nâa pas de nom spĂ©cifique pour les papillons, mais bien pour les chenilles
kĂ kĂĄâbĂ :kĂ kĂĄâbĂ :kĂ kĂĄâbĂ :kĂ kĂĄâbĂ : nom gĂ©nĂ©rique du papillon.
a) M& a be d$k$, sala âbaka a boe, n& sala nu a ma b$a. W$l$ tĂ a ma $ be dudu
yĂnggĂlĂĂ, n& ma bili kĂâbĂlĂâbĂĂ. Ng$ gili wa d&l& âb$ wena : ombee n& wa a fĂa,
ombee n& a fila, tĂ„ n&, yĂČĂł n&, n& mbee n& t& wa $ bĂzĂ bĂzĂ, nĂ do nĂ. N& mbÚé n& wa
gĂŁ âb$ n&a ng$ ngba wa.
b) Wa $ t& zu ten$ k& ma do dĂł n& boe ni, n& wa m$ ng$ n$ lâ° k$ dĂł ten$ ni. N& wa ny$ng$
âb$ be s&k&k& d$k$n$. Fala k& d$k$n$ wa k$l$ we a zu ten$ ia, n& okĂ kĂĄâbĂn$ t& m& âb$
wa a ngba wa li wala d&l& wena, n& wa ma ng$ ba âda len$, n& ki ni l& tĂ na : âNĂ mĂ
okĂ kĂĄâbĂn$ we a d$k$n$ zu te hĂŁ ni!â N& nde m$ ïżœ ti âbiti fala wa la n& nĂ ngboo g$, we
k& ombee n& wa la d& dati, n& ombee n& wa kpolo t& wa d& âdo; n& ombee n& âb$ wa
ala nu mb$t$ mb$t$ mb$t$ fala k& mbulu m$ t& n& boe ni, tabi ïżœnïżœ. K$ fala wa ma ng$
la na m& ni ia, k$ l& z$ wa n& l& na : âNĂ m$ wa we a d$k$n$ zu te hĂŁ l& a ni.â
sĂdĂșlâ° sĂdĂșlâ° sĂdĂșlâ° sĂdĂșlâ° : espĂšce de papillon trĂšs petit, qui perfore le maĂŻs sur le grenier.
a) M& a be d$k$ wa $ n& kĂ kĂĄâbĂ ni, n& nde wa g± nĂ kĂ kĂĄâbĂ g$, n& wa a fĂa tĂșrr.
b) Wa $ fai k$ yà ngg¥ fala k& k$ni boe ni, s& a wa gbua ma de. K$ fala k& wa d± we t& n&
ngboo g$ ni, n& wa le t& n&, n& wa ny$ng$ mbĂnggĂ n& vĂ. Do tĂ„i k$ m$ $ d& ti
yĂ nggĂĄ, k$ m$ n& gbanga n&, nde mbe kpo fi tĂ a k$ zala m$ ia, n& a ma ng$ d& k$ zala
m$ bĂŹrr bĂŹrr gbaa na m$ kulu ng$, k$ m$ a lĂŹ k$ zala m$, s& n& a h$ de.
Fala k& wa gbĂł k$ni, k$ ma ia vĂ, n& wa bĂ„lĂ„, n& wa h$ nza, n& wa fa mbe gele t$a k&
k$ni k$ n& boe ni, n& wa le we ny$ng$ ma, nĂ do nĂ.
Wa yolo t& d$k$ k& wa ny$ng$ k$ni ni. D$k$n$ ni wa ko, n& wa d& âbokole d& t& wa ni,
n& mbee n& wa h$ ngĂĄkĂÂĄ, n& mbee n& wa h$ sĂdĂșlâ°. Wa ny$ng$ t& m& âb$ fai ya k$ni.
N& nde âbali m$ kpo wa nyĂngĂ os&duli g$; n& âdakala fio âda wa g$; sala âbaka wa
kp$l$ ia, n& wa fe iko, we k& ngawi âda wa m& a âbaka wa.
dĂkĂdĂkĂdĂkĂdĂkĂ : chenille, larve, ver.
Ng$ gili d$k$n$ k& wa ny$ng$ zu ten$ ni wa d&l& wena. D$k$n$ vĂ wa h$ do âda fala n& kpo.
ïżœ na k& obalangga wa ndua ny$ng$ n& ia ni, n& d& âdo n&, n& wan$ ni sĂ„ wa te s&, n& wa la.
Tati a sanga d$k$ k& wa k$ molongo ki ni kpo bina, m& a gbĂdĂnggĂș. N& nde tala wa g& vĂ
wa h$ nza do âda fala k& balangga ndua nyangâ& ia. N& âdo balangga wa e t& m& âb$
doâdo, n& mbee n& wa ma ng$ h$ n&. NĂ a wa sĂ„ wa âbanda do z&k& âda gaz&l& we la d& t&
z&k& âda sambo gbaa we h$ nd$ti k& d$k$n$ wa ala, n& wa e zu te ni.
Marc : NĂ a d$k$n$ wa âbanda te zu te wena do s$kp$ z&k& âda gaz&l& tabi sambo ?
Cath : ïżœ Ă, z&k& âda gaz&l&. Wa te zu te do z&k& âda gaz&l&, n& kala wa ngboo ni ma s$kp$
do z&k& âda ngb&âd&âd&, nd$ti z&k& âda ngb&âd&âd& ya d$k$ wa ala ia vĂ ia. N& wi m& d$k$
âbana ng$ goâdo wena m& a ogb$d$. L& kala gb$d$n$ fai, n& l& le kelasi septembre. Z&k&
âda kusi l& wia t& kpa gb$d$, n& nde gele d$k$n$ âb$ g$, wa sĂ„ wa i ia.
Ombe d$k$n$, owin$ wa ny$ng$ wa ny$ng$. N& ombe wa a 'dĂŁ d$k$, wele nyĂngĂ wa g$.
OdĂkĂnĂ kĂ wĂnĂ wĂ nyĂngĂ wĂ nyĂngĂ nâ° wĂ kĂ : les chenilles comestibles sont :
bĂ lĂ gĂČ, bÂĄlÂĄnggÂĄ, bĂčnzĂŹ, dĂkĂmbĂ, dĂkĂnzĂbĂȘ, dĂkĂtĂÂĄmbĂ lĂŹ, fĂČkĂČ (pĂČkĂČ),
gĂągÂĄ (yĂąyĂ), gĂgĂlĂ (bĂ lĂČ, bĂ lĂ zĂĄ), gĂČnggĂČ, gĂČnggĂČ lĂŹmâ°, gbĂ lĂĂ tĂnĂč, gbĂdĂ,
gbĂdĂnggĂș, kpÂĄbĂ, ngĂlÂĄ, sĂŹnggĂgbĂ , sĂČĂ©, sĂčkpĂčtĂč, tĂ mbĂ lĂ , wĂ ĂkpĂčkĂčlĂč.
OdĂkĂnĂ kĂ lĂ tĂ kpĂ gĂlĂ wĂ gĂ : kpĂĄzĂnÂĄ, mĂČtĂșnggĂšlĂš
OâdÂł dĂkĂ, ĂwĂ©lÂŒ wĂ 'bĂ© tĂ nĂ gĂ : les chenilles non comestibles sont :
âbĂŹlĂŹngÂŒtÂŒ, ĂlĂwĂ lĂ , dĂŹlĂČ, dĂŹlĂČmbĂ lĂŹ, dĂkĂ bÂĄnzÂĄ, gbĂŹnĂŹgbĂĄmbĂŹlĂŹ (gbĂŹnĂŹgb±), tĂ lĂĄdĂkĂ.
134
Les chenilles comestiLes chenilles comestiLes chenilles comestiLes chenilles comestiblesblesblesbles
Mbuam$ CathĂ©rina, âBobadi
bĂ lĂ gĂČbĂ lĂ gĂČbĂ lĂ gĂČbĂ lĂ gĂČ : voir aussi : mĂnggĂ.
a) BĂ lĂ gĂČ a d$k$ kpo a de wena. M$ z$ ndala tĂ a, n& w$ t& ny$ngâa ba m$. TĂ a ma $
mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ, n& ma âbili nĂ fĂlĂ yÚÚ (jaune), n& ma âbili nĂ tĂ„ n&, n& zu a do
goâdo a ma $ fila, n& tĂ t& wa bina. A kpo kpo d$k$ k& l& sa li a na âmungguâ ni.
â A gĂŁ gĂŁ? Cath : A gĂŁ gĂŁ, Ă gĂŁ $ n& bunzi ni. Wa ny$ng$ t& te, wa sa li ma na, bĂŹsĂ.
b) N& t&l& t& ny$ngâa $ âb$ n& t&l& t& âda bunzi ni. M$ gi a, ya a unu de wena! N& okpasa
win$ wena wa kĂ wa wena! Wa na, d$k& âd& & e kĂa we ny$ng$ wa wena a balago. We
k& wa dia d$k$, wa na m$ ny$ng$ a, ya a $ k$ nu m$ lĂngbĂĂ, k$ nu m$ ĂșnĂș dĂ«Ăč.
c) M& a dĂkĂ, gbĂŁlĂŁ a gĂŁ âbana sanga $ n& g&z&l& zu kĂ be ni. TĂlĂ tĂ a $ n& tĂlĂ t& bĂčnzĂŹ,
gbĂŁlĂŁ a gĂŁ âb$ nĂ gbĂŁlĂŁ bĂčnzĂŹ ni. N& nde ndĂ lĂĄ tĂ a ma g&z& do tĂ„ n& do fila n& yÚÚ ni,
ma dĂ mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ ni. N& zu a do goâdo wa $ fĂlĂ .
bÂĄlÂĄnggÂĄbÂĄlÂĄnggÂĄbÂĄlÂĄnggÂĄbÂĄlÂĄnggÂĄ
a) Obalangga m& a d$k$ k& wa ala do gĂa wese Wa $ silili, n& zu wa $ fila. Wa te zu te do
k$ z&k& âda gaz&l&.
Balangga, wa ny$ng$ do te wa sa li ma na âdĂâ, do mbe te li ma a ângbĂŹâ, do
mĂkĂčnggĂ, do âkpĂĄkĂĄlĂłâ, do âgbÂĄlÂĄ yĂ nggÂĄâ.
N& nde ng$ gili balangga ma b$a : mbee n& wa $ tÄ, dã t& wa boe;
n& mbee n&, ti nguâdu wa ma $ fila. Wa sa li wa ni na, balangga zÚé gĂâdĂ. Balangga
zee goâdo wa ny$ng$ do kpakalo. Tala wa g& wa ny$ng$ do gele te k& mi sa s$ li n& ni.
T& wa ma wia kĂ, sala t& wa bina, tĂ t& wa bina.
b) N& t&l& t& ny$ng$ wa ma hĂ&. Wa sĂ„ ni, g&n& k$ dĂŁ t& wa la ngb& ni, n& nde t&l& t&
ny$ng$ wa : l& kala wa ia ni, n& l& si do wa, wa sĂșlĂș balangga do li g$. Wa do linzanza li
we, k& l& gb& do nwĂĄ kaâdangga ni, n& ma n& ba we, n& l& a wa sĂ„ d& k$ n&. N& l& hana
wa hana fai, fi kĂ m$ t& wa, nd$ti n& a k& wa ngbala, n& m$ âbe wa, n& nde wa $ n& wa
ku kula ni. Di dĂ ni n& m$ e wa nĂč, n& m$ kifi wa ni fai, dĂ wa ngĂș ngutu g$. Tua wa
ngutu ia, n& wa fanga s& dĂŽ, wa ĂfĂ s& g$.
N& m$ hana wa g&$ nii..., k$ fala k& we n& gĂ t& wa sĂ„ doâdo, n& m$ a lĂŹ ti wa di da dĂ
ni, n& m$ f$l$ t& wa we ndi t& wa. F$l$ t& wa sÄ, n& m$ å wa k$ saso, n& m$ å be lÏ be
sïżœ iko, m$ ĂĄ s& gba d$a lĂŹ d$ d$a g$, wĂ© do âda wa. N& m$ ĂĄ be tĂ&, n& m$ zĆĄ nĂ& tĂ n&,
be fĂ„ tandala be sïżœ boe, n& m$ ĂĄ ng$ n&, n& m$ kpĂ© nu n&, be fĂ„ nzo âb$ boe, n& m$ ĂĄ
tĂ n&. N& ma nĂlĂ f$i, k$ ma ĂsĂ dĂŽ, n& m$ nyĂngĂ wa, ya ma ĂfĂ ndirr. NĂ a t&l& t& gi
balangga ma ni.
bĂĄlĂĄnggĂĄzŸgĂâdĂbĂĄlĂĄnggĂĄzŸgĂâdĂbĂĄlĂĄnggĂĄzŸgĂâdĂbĂĄlĂĄnggĂĄzŸgĂâdĂ : chenille comestible qui se dĂ©veloppe sur les arbres âkpĂĄkĂĄlĂłâ et âdĂâ.
a) MĂ ÂĄ ĂdĂkĂ, wĂ ĂĄ sĂkĂkĂ, lĂ âdĂ wĂ Ă tĂż, nĂ tĂ ngĂâdĂ wĂ Ă fĂlĂ .
b) WĂ nyĂngĂ dĂČ tÂŒ kpĂĄkĂłlĂł do dĂ. OwĂ©lÂŒ wĂ nyĂngĂ wĂ nyĂngĂ :
bĂ lĂ zĂĄbĂ lĂ zĂĄbĂ lĂ zĂĄbĂ lĂ zĂĄ : voir gĂgĂlĂ.
bĂčnzĂŹbĂčnzĂŹbĂčnzĂŹbĂčnzĂŹ :
a) BĂčnzĂŹ wa gĂŁ wena, gbĂŁlĂŁ wa gĂŁ wena, ya wa kpa wa ya gba gb&l& wa $ nĂ zu kĂ wi.
N& sala t& wa boe. N& gili bunzi b$a :
mbee n& a tÄ bunzi wa tÄ kóló kóló, n& wa na, gba tÄ wa g& a ni;
n& mbee n& wa sa li wa na : âbĂčnzĂŹ ngbĂŹÂĄâ. T& wa $ be fila yÚÚ (jaune), n& jaune
nganda wena. T&l& t& wa ma b$a ni.
BĂčnzĂŹ, wa ny$ng$ do te, wa sa li ma na : âsĂ«lâąâ, n& mbee n& wa sa li ma na âkp©tĂšâ.
N& mbe n& wa sa li ma na âabĂčâ. Ten$ tal& ni k& mi ïżœ ti n& a ni.
135
b) T&l& t& ny$ng$ wa ma ngĂ ndĂ g$, tua m$ kala wa, m$ si, w& ba m$ ia, n& m$ ny$ng$
s& dĂ ni iko. M$ wia we ba mbe nwĂĄ ngĂčnggĂč ni, wa &nz& do kpangga ni, n& m$, w&
ba m$ wena ni, n& m$ dĂ nwÂĄ, n& m$ nĂĄ d& k$ sani ni, n& m$ ĂĄ lĂŹ ti wa, n& m$ fĂlĂ t&
wa dĂ, n& m$ kala wa, n& m$ âbĂlĂ zĂŁ wa, n& m$ fĂ wa k$ nwÂĄ, n& m$ fĂ gbĂŁlĂŁ tĂ& t& n&,
n& m$ Ă© d& t& li we, n& m$ hĂș mbe ki ni, hĂș mbe hĂ», n& m$ ny$ng$ ki dĂŽ, s& n& m$ gi
mbee n& de. T&l& t& ny$ng$ bunzi ma ngĂ ndĂ nĂ gele d$k$n$ g$.
NĂ a we gi wa, kpak$ n& ny$ng$ fala n& kpo do ongba m$ ni, n& m$ a s& lĂŹ ti wa, n& m$
a lĂŹ k$ sasoe m$ n& gi n& ni, n& m$ e li we n& ndenge k& mi tĂa s$ na, wa gi do
gonggon$ ni, n& m$ a tĂ& âd$ n& doâdo, n& m$ a lĂŹ ti wa, m$ f$l$ tĂ wa, k$ m$ ba a, n&
m$ âbili zĂŁ a, n& m$ da a d& âd$ n&, âbili zĂŁ a, n& m$ da a âd$ n& nĂ fai. K$ wa e sĂ„, n& m$
zïżœ n$& ng$ n&, n& m$ kpe nu n&, n& ma nĂlĂ fai, n& m$ ba tiki tabi kele, n& m$ m$ ng$
kifi wa di, ya m$ n& ka m$, åkå we fÄ zã wa t& n& g$. Ma dia n& ge nde ni. M$ kà na,
ma ĂsĂ kpĂĄrr, n& ma ĂsĂ. K$ m$ kĂ na, ma t& ĂsĂ g$, be supu ti n& $ boe nde, k$ & a be
fÄ nzoe t& n&, n& m$ a t& n&. T&l& t& ny$ng$ bunzi ma hã ni, wa do tà t& wa bina, wa
l$a lĂngbĂĂ, ki a d$k$ m$ kpasa n& ngboo.
dĂkĂmbĂ dĂkĂmbĂ dĂkĂmbĂ dĂkĂmbĂ (pĂsĂ, pĂsĂ*) : larve du colĂ©optĂšre ângĂĄnzĂČâ des palmiers raphia, se trouve dans
les tiges mortes à moitié pourries.
a) DĂkĂmbĂ m& a dĂkĂ, wa $ fĂ, n& zu a $ fĂlĂ , n& tĂ a âbili ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©, n& goâdo wa $
âbĂ tĂ . Mbe n& wa gĂŁ $ n& gba âbiti zu kĂ wi.
b) Wa kpa wa wena t& zĂŁ âbete. âBete wa g$m$, n& wa d& do dĂ& ni, wa d& do makpanza
ni, k$ wa âbili li n&, k$ wa n$ fai, k$ ma e, n& wa la ma d& di ni, n& li n& mbulu ni, n&
d$k$n$ ni wa ny$ng$. Wa gba wa, n& wa kala wa zã n&, ya zu wa $ tÄ, n& zã wa ma $
yĂ©lĂ©lĂ©, n& wa gĂŁ wena, n& wa ĂfĂ wena, zĂŁ wa vĂ m& a n$.
N& mbee n& wa kpa wa zĂŁ nzanggoe, k& wa ta t& âb$ dĂ& nzanggoe, n& wa n$ fai, k$
ma ĂsĂ ia, k$ wa g$m$, k$ wa fi nĂč. N& li n& ma mbulu t& âb$ olo k& zi ma hulu do dĂ&
ni, n& wa g$m$, n& wa gba, n& wa kala wa zĂŁ n&.
Tabi do âbete k& wa dĂ dĂ n& g$, k$ ma ku kula iko ni, nzĂlĂ n& ku kula ni, n& ma
ny$ng$ ta âb$ do wa, n& wa gba ni... NĂ a wa kpa d$k$mb& k$ zĂŁ te âbete do k$ zĂŁ te
nzanggoe wa n$ ma ni. Wa a d$k$ wa ĂfĂ wena. N& mbe win$ wa kĂ we ny$ng$ wa
g$, we k& wa dĂ n$ wena.
Marc : N& k& wa sa li n& na pĂsĂ m& a ge ?
Cath : P$s$ m& a d$k$mb& a ni, kpo li wa a ni. ïżœ na k& g$n$ sanga ngbaka, n&
ogbayan$ wa sa na p$s$, n& l& g& i nga n&, li wala Karawa l& sa li n& na d$k$mb&.
c) Marc : N& wa gi wa ndenge n& n& e?
Cath : We ny$ng$ wa, t&l& t& ny$ng$ d$k$mb&, wa f$l$ t& wa sÄ, n& m$ dó lÏ li we, n&
ma ba we. N& m$ ba a, n& m$ âbili zĂŁ a, n& m$ fi a âd$ n&, n& m$ ba a, n& m$ âbili zĂŁ a,
n& m$ fi a âd$ n&, tua k& a a d$k$ do n$ wena, s& a tĂ& ma lia k$ zĂŁ a, n& n$& ni h$ d&
nza, s& n& wa ny$ng$ do dia n& de. K$ fala k& m$ âbĂŹlĂŹ zĂŁ a g$, k$ m$ fi a d& t& âd$ lĂŹ iko,
n& lĂŹ hana do a fai, n& dungu n& ma gb&s& iko, k$ m$ ny$ng$, ya k$ n& i ĂfĂ ndirr, ya
ma s& a dia g$ t& nĂĂ, n& tĂĂ lĂš g$, we k& m$ âbĂŹlĂŹ zĂŁ wa g$. T&l& t& ny$ng$ d$k$mb& a
ni : âbili zĂŁ âbili s& n& m$ gi de.
Tabi m$ kĂ âb$ we ny$ngâa do dia n& nde, n& m$, $ n& m$ do ndambo gbĂŁlĂŁ m$ boe,
yonggo boe, n& m$ to ma, n& m$ yaka fĂ„ n&, n& m$ âbili nwĂĄ gbangb$a ni, n& m$ nĂŁ
ma sÄ, n& m$ a fÄ gbãlã m& ni, yongge ni, d& k$ nwå gbangb$a. N& m$ ba d$k$mb&,
n& m$ âbili zĂŁ a d& âda n&⊠âbili zĂŁ a d& âda fĂ„ gbĂŁlĂŁ m& ni sĂ„, n& m$ a tĂ&, n& m$ h&nz&
ma, h&nz& ma do lĂŁ n& sĂ„. N& m$ a lĂŹ k$ saso, n& m$ e li we, n& lâ° ni ma nĂlĂ fai, k$ ma
m$ ng$ a anga, anga wena ni, n& m$ ba lĂŁ ni, n& m$ fĂ d& âd$ n&, n& m$ kpe nu n&. N&
ma nĂlĂ t& âb$ fai, do k& m$ ïżœ na, wa gi ny$ng$m$, n& ma m$k$ ni. N& ma nĂlĂ fai, k$
136
ma n& e doâdo, n& m$ ba ma âd$ lĂŹ, n& m$ e ma nza. N& ma $ d& di fai, k$ t& nwĂĄ n&
kolo ta âb$ doâdo, n& m$ yala ma, n& m$ gbini, n& m$ ny$ng$, ma dia n& ge nde ni. N&
wa na, wa hu wa hu, hu d$k$mb&, mi ny$ng$ hu d$k$mb&, ma hĂŁ ni. NĂ a t&l& t&
ny$ng$ n& ma ni b$a :
m$ âbili zĂŁ a, n& m$ hana do tĂ& do sasoe;
tabi m$ hu do gbĂŁlĂŁ m&, tabi do nzo.
dĂkĂnzĂbĂȘdĂkĂnzĂbĂȘdĂkĂnzĂbĂȘdĂkĂnzĂbĂȘ :
a) DĂkĂ nzĂ bĂȘ a wia kĂ do bunzi, n& tua k& d$k$nz$be, gbĂŁlĂŁ wa gĂŁ wena. N& t& wa ma
n& we $ a fila, n& ma fila ngboo g$, ma $ bĂtĂrĂtĂĂ$ (be n& orange ni), n& zu wa a tĂ„.
N& t& wa do tĂ bina, t& wa $ n& t& bunzi ni iko, t& wa l$ wena, n& wa de wena.
N& te wa ny$ng$ do ma ni, l& sa li te n& ni na bĂŹsĂ. N& mbe n& wa ny$ng$ âb$ do te s$
di ni zĂmĂzĂngĂndĂ , te b$a ni wa ny$ng$ do ma.
b) T&l& t& ny$ng$ wa ma wia kĂ do k& âda bunzi, we k& tĂ t& wa bina. M$ kĂ we ny$ng$
wa, m$ kala wa zam$ i, m$ sĂ do wa ia, n& m$ fĂlĂ t& wa iko, n& m$ do lĂŹ gi do wa li we.
N& m$ ĂĄ lĂŹ dati k$ sasoe, k$ ma nĂlĂ, ma anga, n& m$ âbĂlĂ zĂŁ wa, n& m$ da wa d& âd$
n&, âbili zĂŁ wa d& âda n& li we m$ f$i, k$ ma n& e doâdo, n& m$ ĂĄ tĂ, n& m$ ĂĄ n$ t& wa,
n& wa nĂlĂ. Be fĂ„ nzo boe, n& m$ a t& wa, n& be supu n& âbana be sïżœ, n& m$ e nĂč, n&
n& ny$ng$ iko. N& ny$ng$ do ka, tabi do bĂ, tabi do kpangga, tabi do tĂčkĂ .
Marc : Do ge ? Cath : Do tuka.
Marc : Tuka m& a ge ?
Cath : M& a kaâdanga wa gi ni, k& wa a âd$ lĂŹ i, n& ma mbulu, ya wa gĂ do kpangga g$&
ni, ïżœ. N& m$ f$l$ ma âd$ lĂŹ i, n& m$ si, n& m$ a be gbÂł tĂš goâdo sasoe, n& m$ nĂŁ
kaâdangga d& ng$ n&, n& m$ ĂĄ lĂŹ ti n&, n& m$ nĂŁ nwÂĄ ng$ n&, n& m$ kpe nu n&, n& m$ e
ma li we. N& ma m$ ng$ nĂlĂ n&, n& ma m$ ng$ kutu d& t& n& ni iko, n& ma mb$k$ do
zĂa we iko, ya lĂŹ h$ t& n& g$. N& m$ e nĂč, n& m$ so lĂŹ, n& m$ fi kĂ m$ âd$ lĂŹ, n& m$ ba do
bĂĄwŸ n&, n& m$ l$ t& n&, n& m$ e k$ sani, nĂ do nĂ, k$ ma n& e k$ sasoe sĂ„ ni, n& m$ ba
ma, n& n& ny$ng$ do dĂkĂ, tabi do sabinda, tabi do sanggo k& m$ gi ni, ya ma de
wena. Li n& a tĂčkĂ * tabi mĂłkĂłlĂł* (N : mbĂčlĂčlĂŹ), n& nde mbĂlĂ kaâdangga k& wa a âd$ lĂŹ
we d& do kpangga ni.
dĂkĂtĂÂĄmbĂ lĂŹdĂkĂtĂÂĄmbĂ lĂŹdĂkĂtĂÂĄmbĂ lĂŹdĂkĂtĂÂĄmbĂ lĂŹ (tĂ©âdĂŹ?) :
a) M& a d$k$, tĂ a $ n& t$l$ nwÂĄ ni, n& dĂŁ tĂ a bina, n& nde tĂ a ma y$l$ do bĂlĂĄ lĂ a do lĂ
âdo a $ n& m$ mbali ni, ma to kĂ©lĂ© kĂ©lĂ©. A $ n& gbaâbiti zu kĂ wi g&. A ny$ng$ fala n&
kpo do bunzin$, do te li n& a kp©tĂš tabi Ă bĂč.
b) Wa ny$ng$ a ny$ng$, n& nde bĂȘ ny$ng$ a g$, wi a okpasa wi.
fĂČkĂČ, pĂČkĂČ :fĂČkĂČ, pĂČkĂČ :fĂČkĂČ, pĂČkĂČ :fĂČkĂČ, pĂČkĂČ :
a) FĂČkĂČ m$ kĂâbĂ g$, n& m$ lengge na, a ya gb$d$. N& nde wa la ngba wa do gb$d$ we
ge nde? We k& gb$d$ wa $ k$ t$a âda wa zu wa kpo kpo kpo, wa $ k$ fĂčlĂș wa zu wa dĂ
g$. Fala k& wa zïżœlïżœ ia, k$ âd$k$l$ wa ny&l& ia, k$ wa g& wa lia zam& ni, n& m$ kpa a k$ n&
kpo, m$ kpa wa zu wa b$a, ma t& âb$ ni.
b) NĂ a foko g& wa $ kpasaa n& gb$d$ ni. N& we k& wa ny$ng$, k$ wa ala, k$ win$ wa hĂ
t& wa we kala wa g$, - we k& te k& wa ny$ng$ ma ni ma dĂ ngboo g$, wa ny$ng$ ikita
te foko iko, n& fala kpa te foko nganda wena -. K$ win$ hĂ t& wa g$, k$ wi dia âd$k$l$
do yali ng$nda wena ni, kâa kpa, nâa kpa ya t$a wa.
T$a wa $ be yĂnggĂâdĂnggĂĂ, n& wa ng&m& d& k$ n&, d& k$ fulu wa ni. N& m$ ba fĂčlĂș
wa ni, n& m$ sĂ do ma, n& m$ âbĂlĂ nu n&, n& m$ sukpu wa k$ n&, n& m$ p&p& wa nĂ t&l&
t& k& l& p&p& do gb$d$ ni, s& n& m$ ny$ng$ wa de. Li wa ni a âfokoâ. Wa ni wa d& n$
wena !
137
gĂĄĂ gÂĄgĂĄĂ gÂĄgĂĄĂ gÂĄgĂĄĂ gÂĄ (yĂĄĂ yĂș) :
a) T&l& t& gĂĄĂ gÂĄ do d&a m$ t& gaaga, ma wia kĂ do d&a m$ t& gb$d$. Sala t& wa ma wia
kĂ do sala t& gb$d$, ma $ fila. N& wa gĂŁ n&a ng$ g&l& gb$d$. Kili t& wa gĂŁ gĂŁ, n& wa yu
yu dĂ dĂ dĂ wena. Gb$d$ yĂș yĂč ngboo g$, n& gaaga yu yu wena. N& wa la ngba, we k&
wa ny$ng$ n& wa a ala, wa ala n& balangga ni.
b) K$ wa ala ia, n& wa yu ny&l& wena, wa yu kĂlĂ do d& g$. Te n& wia we $ d&, n& fala wa
ala ia, n& wa kala wa nĂ k$ ngbo kelasi ni, âda oboko ben$ m$ ni, tua wa yu wena. Wa
sa li wa na, gaaga, a te ia, n& a âbanda yu nganda wena. OgĂĄĂ gÂĄ wa ny$ng$ do te kpo
l& sa li ma na, kĂĄtĂĄgĂ, ma zĂŁ kaka$ g&.
c) N& t&l& t& ny$ng$ wa ma wia kĂ do k& âda gb$d$. We k& m$ wia we kala gaaga, n& m$
si, n& m$ dĂŁ âb$ we do k$afe gbangbana, do k$afe manggumbe, tabi saâda k$ni ni, n&
ma ny&. N& m$ so wa, n& m$ a wa k$ m$ p&p& do wa, n& m$ a we ng$ wa, n& m$ p&p&
wa, n& wa ngbala, n& wa fÄ $ n& t&l& t& gb$d$ ni, s& n& m$ gi wa, n& m$ ny$ng$ de.
gĂgĂlĂgĂgĂlĂgĂgĂlĂgĂgĂlĂ tabi bĂ lĂ zĂĄbĂ lĂ zĂĄbĂ lĂ zĂĄbĂ lĂ zĂĄ :
a) GĂgĂlĂ, a wia kĂ do tambala, nâa la ngba a do tambala, we k& a do langgi tĂ a boe.
GĂgĂlĂ tĂ tĂ a $ âb$ fila nĂ tĂ t& tambala ni, n& nde ndala tĂ a ma be a fĂ, mba do fila
n&, ma $ yÚÚ (jaune), n& ti nguâdâa ma tĂ„ kolo kolo kolo! N& m$ n& ba a ia, n& sa nu a
d& wena, ma wa sa li a na, gĂgĂlĂ ni, sa nu a d& gĂndĂĂ.
b) Marc : A ny$ng$ te ge ?
Cath : GĂgĂlĂ a ny$ng$ âb$ do kpo te âda d$k$ tambala ni iko ïżœ. A ny$ng$ do te li ma a
tĂ mbĂ lĂ . A y&ngg& âdo ngba a iko, tabi tambala tabi bunzi, n& a ny$ng$ fala n& kpo do
wa iko. NĂ a m$ wia we kpa wa zu te tambala, do zu kpĂŁte, nĂ do nĂ. L& wia we tĂ nai,
gĂgĂlĂ m& a kĂŹfĂ tĂ mbĂ lĂ . (Ombe wa tĂ na, gĂgĂlĂ ny$ng$ fai a zu te kpĂĄkĂ lĂ ).
c) N& wa ny$ngâa nĂ t&l& t& k& wa ny$ng$ do tambala ni. N& mbe d&l& win$ wa kĂ we
ny$ng$ a do t$l$ n& g$, si ng$ g&l& k& a d& ndi wena. Ma k& mi tĂa na, m$ ba a, nâa d&
sĂ&&, n& sa nu a d& gĂndĂĂ, n& owin$ wa ny&n& m$ t& wa wena. N& k& wa kala wa ni,
n& wa kĂa na, wa sulu wa sulu. Sulu wa, n& wa e wa ng$, k$ wa d& kula wa, s& n& wa
ny$ng$ a kula wa de. Ya wa na, kula wa de wena, k$ l& kĂ we ny$ng$ t$l$ wa g$, we
k& wa d& ndi wena.
NĂ a m$ kĂ we ny$ng$ ta âb$ t$l$ wa ni, n& ma wia na, m$ gb&l& s&, gb&l& s& tĂ t& a $
na k& mi tĂa s$ k& âda tambala ni. Ngba m$ âbe, n& m$ âbe, n& n& fo tĂ tĂ a sĂ„, n& m$
âbili zĂŁ a d& t& âd$ lĂŹ, n& m$ gi a nĂ t&l& t& gi tambala ni, n& m$ ny$ng$ t& âb$ de. K$ m$
kĂ we d& ni g$, n& m$ d& kulâa, n& m$ gb&l& t& âb$ t& n& gb&l&, nĂ k& wa gb&l& do kula
tambala ni, s& n& m$ gi ma de. NĂ a t&l& t& ny$ng$ gĂgĂlĂ ma wia kĂ do ny$ng$
tambala. (Ombe wa tĂ na, wa gbĂlĂ t& t$l$ wa g& g$, wa gi wa gi iko).
gĂČnggĂČgĂČnggĂČgĂČnggĂČgĂČnggĂČ :
a) Gonggo a d$k$ k& a gĂŁ gĂŁ, a $ n& t&l& t& tambala ni. N& nde gili gonggo wa b$a :
mbee n& wa na, gĂnggĂ lĂŹmâ° : wa ni wa $ fila, ndala t& wa $ fila, n& tĂ t& wa boe ;
n& tÄ gonggo, wa ni t& wa tÄ kpirr, n& tà t& wa ma $ yÚÚ (jaune). Nà a wa sÄ nu f&l& wa
a gonggo. S& n& wa g$n$ sanga n& na, wan$ wa $ fila g& gonggo limi, n& wa g& a tÄ
gonggo.
b) Gonggo, wa ny$ng$ do ten$ k& ma $ ĂfĂ ni iko, wa sĂĄkĂĄ te ngboo g$. We k& wala ten$
k& ma wala do wala te ni, n& gonggo ny$ng$ ta âb$ do ma. ïżœ na k& zi dati ni, l& lengge
na, gonggo wa wĂš t& ny$ng$ do wala te p$m&siter g$, di dĂ ni gonggo wa ny$ng$ do
te p$m&siter l& ny$ng$ ma g&. N& mbee n&, wa ny$ng$ âb$ do te wa sa li ma na sĂ«lâą,
n& mbee n& wa ny$ng$ âb$ do mangge, tÂĄbĂŹ yĂČlĂ, nĂ do nĂ.
c) N& we ny$ng$ gonggo l& hĂĄnĂĄ s& wa hana g$. T&l& t& ny$ng$ gonggo ma tal&.
138
Fala k& l& kala wa ia ni, n& l& si do wa, n& dati we ny$ng$ wa, l& do lĂŹ li we. N& lĂŹ ma nĂ
nĂlĂŁ ni, n& m$ a tĂ& d& âd$ n&, n& m$ a lĂŹ ti gonggo, n& m$ m$ ng$ âbili zĂŁ wa. BĂĄ a kpo,
n& m$ âbili zĂŁ a, n& m$ pi a d& âd$ lĂŹ, nĂ do nĂ, n& fĂ„ zĂŁ a d& d& âd$ n& li we m$. NĂ do nĂ
fai kpak$ wa we t& âb$ k& n& ny$ng$ s&, n& zĂŁ n& hĂ ni. K$ m$ âbili zĂŁ wa d& âd$ lĂŹ t$& ni
sĂ„ doâdo, n& m$ ba n$&, n& m$ zïżœ ng$ n&. M$ kĂ na, & a be fĂ„ nzo t& n&, n& m$ ĂĄ fö
nzĂČĂ© t& n&, s& n& m$ ny$ng$ de.
MbĂš âb$ t&l& t& ny$ng$ n& ma nĂ : $ na k& l&, l& ny$ng$ ni wena, l& ongbakan$, n&
ombe gele nun$ wa kĂ we ny$ng$ ni g$. Fala k& wa kala gonggo we ny$ng$ n& ia, n&
wa gà s& a do tà t& n& ni iko g$. Wa yulu te k$ a, yulu te k$ wa sÄ, n& wa d$ wa d$a,
kpak$ be tĂn$ t& wa ni ma b&l& doâdo, s& n& wa gi wa de.
T&l& t& k& âb$ tal& : Wa kĂ we d$ wa d$a g$, n& ngba a âbe, n& wa ngbala, wa ba be
k$ya nu n& t$ wena, n& wa gb&l&, gb&l& fai n& tĂ ni ala sĂ„ vĂ, s& n& m$ gi a de.
NĂ a t&l& t& gi gonggo ma do gili n& tal& mi tĂa ma ni. Wa gi t& m& do tĂ iko, k& zĂŁ wa
kĂa ma ni. N& wa kĂ we ny$ng$ ni g$, n& wa d$ d$a, yulu zu te, n& wa d$ a, s& n& wa
gi. Tabi wa ba be k$ya, n& ngba a zu a kpo a d& mosala ni, ya ma wé s& g$, n& wa zu
wa b$a, wele k& âbe godâa, n& a g& a âbe zu a. N& wa ngbala, n$n$ gbaa, n& wa ngbala,
n& wa gb&l&, s& n& ma l$, n& wa gi de. Ki ni a t&l& t& ny$ng$ gonggo ma hĂŁ ni.
gbĂ dĂ, gbĂdĂgbĂ dĂ, gbĂdĂgbĂ dĂ, gbĂdĂgbĂ dĂ, gbĂdĂ :
a) GbĂdĂ wa n&a we we kĂ do gbaliatinu, n& nde gbĂŁlĂŁ wa gĂŁ gĂŁ n&a ng$ g&l& gbaliatinu.
N& wa do sala t& wa wena, ma $ bĂŹmbĂŹsĂŹâdĂŹĂŹ, n& ma be a fila $ ngbĂłtĂłtĂł. N& wa ny$ng$
do te âda wa li ma gb$d$, ma kpo nga ya te âda wa kpo nga iko.
N& fala k& wa ny$ng$ f$i, k$ wa z$ na, lo k$l$ fala ala n& ia ni, n& wa yolo ng$ i, n& wa
zïżœlïżœ. Wa zilïżœ, n& wa zïżœlïżœ do gulu te wa niii, n& wa danga d& ng$ i. N& k& wa n& danga d&
ng$ i ni, n& âd$k$l$ wa ny&l& âb$ ng$ i nĂ p$s$ kpo, ya wa ny$ng$ tala nwĂĄ âda wa i m$
ni fai. K$ ma ia ni, n& wa m$ ng$ kp© n&. We k& wa a d$k$ k& wa la ngba wa do tala
gele ngba wa wena, wa tĂ© kpo kpo g$. Wa âbo d& t& ngba wa âbua, n& wa yolo ng$
m$, n& wa kpÂł hĂčrr. Wa sĂ li ki ni na wa ĂĄ ala g$, wa sa li ki ni na : wa kpÂł kpÂź!
Marc : KpÂł kpÂź ?
Cath : Iïżœ, wa kpÂł kpÂź, wa m$ ng$ kp± ma ni. Fala k& fala $ n& m& l& dungu n&, ma $ di
nĂ, ma gĂ gĂa, n& fo gi t& wi bina ni, ya wa kpÂł g$. K$ fala k& wese to wena ni, n& wa
kiâbili ngba wa, kiâbili ngba wa zu te ng$ i ni, n& wa kpĂŁ. Wa kpĂŁ, n& giti wa dĂlĂ hĂčrr,
ma d& fĂčrr, n& wa kpĂŁ d& t& nu nga ni. K$ fala k& wa kpĂŁ ni, k$ wi kala wa do âda ki ni
di bina ni, s& n& wa kpĂŁ nĂ ni, n& wa $ fio, k$ zu wa gbese, n& wa mba ngba wa, n& wa
wa ndĂngĂlĂ d& âdo ngba wa, n& wa m$ ng$ n& n&, n& wa m$ ng$ n& n&.
K$ fala k& wa kpĂ wala we n& n& g$, n& wa nd&ng&l& d& âdo ngba wa fai, n& wa zïżœ d&
gulu te wa ni, n& wa zïżœ faiii, n& wa takpa, n& nde wa d&l& n& ge nde ni. K$ m$ y&ngg&
fai, k$ âd$k$l$ m$ de ni, n& m$ n&, k$ m$ n& kpa wa ti te, k& wi kala wa bina, k$ wa d&a
nĂ nâ°, n& wa kasa d& t& gulu te wa ni fai, n& m$ holo wa d& t& k$ yele, tabi d& t& k$ sani
fai, n& mbe n& m$ yali âda m$ dunu d& di iko.
N& fala k& wa n& t& te g$, k$ obe oten$ $ ti te silili ni, n& wa danga be ten$ ni, wa
danga âda n&, wa wi k& wa âbo ngba wa âbua, n& wa danga d& t& n&, n& wa âbo d& t&
n& ni sÄ. K$ m$ h$ titole belee ni, k$ m$ n&, ya ti n& mà mà kpå s& wa g$, ya wa kà kpã
do âda tua wese ni g$, n& m$ kala s& wa g& wa ala zĂ do tua wese ni sĂ„, s& n& m$ âb$
bi âda k& gbo gba wese. M$ kala, k$ mbe g$, m$ kpa wa d$ wena, mbe g$ ya m$ âb$ s&
âda gba wese g$, m$ yali âda m$ dunu ia, n& m$ si.
b) N& t&l& t& ny$ng$ wa! EĂ© ma nganda wena. M$ kala s& wa kpa, n& nde we ny$ng$ wa
k$ tĂ„ kpo ni ma wĂ© s& g$. Ma na, m$ âdafa kĂ tĂ„ n& a dia. M$ wia we ĂlĂ k$afe
139
tambala, tabi k$afe mĂ nggĂșmbĂ©, kin$ ni m& a gua k& ma ny&, ya ma bĂ dĂ g$, ma
nganda wena. M$ ĂlĂ ma, n& m$ y&l&, tabi m$ a k$ t$a nga, n& ma kolo, n& m$ a nu
we, n& ma ny& fai, n& ma te kÂłlïżœ, ma $ ngĂnzĂlĂnzĂ. N& m$ ba be m& tabi be ua sani
m$ n& p&p& do wa ni, n& m$ so be wa be sïżœ, n& m$ ĂĄ be wa k$ sani, n& m$ Ăș kĂŁlïżœ we
k$afe ni, n& m$ a ng$ wa, n& m$ p&p& wa fai, kpak$ sala t& wa ni ma b&l& sÄ. N& kpak$
m$ ïżœ na sala t& wa ni ma b&l& do dia n& ni, m$ p&p& s& fai, k$ âda kala n& wa ma ng$ fĂŸ
n& kpĂ€ kpĂ€ kpĂ€, n& wa ngbala vĂ, n& m$ ĂĄ wa nĂč, m$ n& f$l$ t& wa, n& nde t& wa ĂĄ
mbĂĂ, mbe sala kpo t& wa bina, s& n& m$ ny$ng$ wa do dia n& de.
K$ m$ tĂ na, & fĂ k$afen$ ni g$, tabi saâda k$ni l& âbĂlĂ gbĂŁlĂŁ k& t& n& sĂ„ ni, n& m$ a ma
li we, we k& ki ni ny&, ya ma bĂ dĂ g$, n& m$ p&p& do wa, n& wa b&l& s&. NĂ a m$n$ nal&
ni : m& a k$afe tĂ mbĂ lĂ , tabi mĂ nggĂșmbĂ©, tabi k$afe gbangbana, do te saâda k$ni m$
âbĂlĂ ni, kin$ nal& ni ma b&l& wa dĂ. K$ fala k& m$ dĂ m&n$ ni g$, k$ m$ tĂ na, gele
guan$ l& dĂŁ l& gi do m& iko ni, m$ p&p& do wa, ya wa bĂlĂ g$, n& ma bi bi t& sĂĄlĂĄ t& wa
iko, ya wa ngbĂĄlĂĄ g$. K$ n& ny$nga wan$ ni, n& sĂĄlĂĄ t& wa tala k$ g&l& m$, n& ma hĂŁ
âb$ z&l& t& li sila m$.
Marc : N& mbe n& âb$ we ny$ng$ wa ni, n& wa mba do ge?
Cath : We ny$ng$ wa? K& m$ p&p& t& wa ia ni, n& m$ dĂlĂ wa zĂŁ kĂŁlïżœ we sĂ„, n& m$ dĂł
lĂŹ lĂ we, n& m$ fĂlĂ t& wa vĂ, n& m$ gĂ wa iko. Wa âbĂlĂ zĂŁ wa g$, f$l$ t& wa sĂ„, n& m$ a
k$ sasoe, n& m$ a tĂ t& n&, n& m$ a n$ t& n&. M$ kĂ we gi do kambili, n& m$ d& kambili,
n& m$ a ng$ n&, n& m$ a fĂ„ nzoe t& n&, ma ĂfĂ ndirr. Tabi m$ âbĂlĂ mbe bĂ&, n& m$ a
k$ sasoe, n& m$ a wa ng$ n&, n& m$ ny$ng$ ma. NĂ a t&l& t& ny$ng$ gb$d$ ma a ni.
gbĂ lĂĂ tĂnĂčgbĂ lĂĂ tĂnĂčgbĂ lĂĂ tĂnĂčgbĂ lĂĂ tĂnĂč :
a) M& a obe d$k$, wa $ be sĂlĂlĂ, t&l& t& wa $ na balangga ni, n& wa la ngba wa do
balangga be sïżœ, we k& t& wa ma do be sala be sïżœ be sïżœ. N& ti nguâdu wa ma $ yÚÚ $ n&
n$ kambili ni. NĂ a gbaliatinu wa ya nu f&l& âda balangga.
Wa ny$ng$ do te kpo zam$ g& wa sa li ma na, bĂčlĂč. Ma $ na te sakaya ni, n& nde ma
wa wala, n& wala n& unu wena!
N& fala k& wa ny$ng$ ia ni, ya wa fai d& zu te ng$ i. K$ fala k& nwĂĄ zu te âda wa Ă© ia ni,
ya wa sĂa ia, ya wa ĂĄlĂĄ ala g$. N& wa m$ ng$ zïżœlïżœ do âda tĂš vĂ tĂ Ă d& nu nga. K$ fala k&
wele a hĂ t& wa g$, n& wa le d& zĂŁ nĂč d& gulu te ni, n& wa d& yĂ tĂČ d& t& wa, n& nĂâ°
mulu d& ng$ sĂčkĂĂ. Di da dĂ ni fala k& m$ ïżœ na, & kĂa we kala wa ni, n& m$ nĂ d& t& te
zi m$ ng&âd& ma wa ny$nga ni, ya âd$l$ goâdo wa ĂĄlĂĄ âb$ g$, n& zu te $ fio iko. N& m$
n& d& gbaa gulu te do li &, n& m$ anga s&, m$ anga, n& m$ m$ ng$ kala wa, m$ m$ ng$
kala wa ni fai, n& m$ si do wa.
NĂ a ogbaliatinu wa hĂ do balangga fala n& kpo g$. Tua k& wa ĂĄlĂĄ ĂĄlĂ nĂ balangga g$,
n& âd$k$l$ wa ny&l& ng$ te âda wa wena. Tua k& balangga wa ny$ng$ k& âda wa, k$ wa
sĂ ia, n& wa lo, n& wa a ala g$e? N& nde gbaliatinun$ wa ny$ng$, n& wa âb$ âda ngba
wa, n& wa zïżœlïżœ ng$ te fala kpo. Wa a d$k$ d& na.
b) K$ m$ kĂ we ny$ng$ wa ni, ya m$ sĂșlĂș s& âb$ sulu g$, m$ d& s& nĂ t&l& t& k& âda
balangga ni. M$ ĂĄ wa k$ linzanza, n& m$ Ă© li we, n& m$ hana wa hana gbaa, tak$ be
sala t& wa ni ma b&l& vĂ doâdo, n& m$ fĂlĂ t& wa, n& m$ a wa k$ saso, n& m$ zïżœ lĂŹ ti wa
be sïżœ, n& m$ a tĂ t& wa, n& m$ ndo nyanga hana wa hana gbaa, tak$ lĂŹ ti wa ĂsĂ kpĂĄrr,
ya m$ zĆĄ s& n$ t& wa g$, we k& n$ t& wa wena. N& m$ ny$ng$ wa do ka iko. Wa ĂfĂ
wena n&a ng$ balangga. K$ m$ ny$ng$ wa d$ wena do âdo ngb& do âdo ngb&, n& ikita
n$ wa iko, n& âdangba wa g$n$ s& m$.
140
gbĂdĂnggĂșgbĂdĂnggĂșgbĂdĂnggĂșgbĂdĂnggĂș (gbĂdĂlĂŹ :
a) GbĂdĂnggĂș wa $ silili $ n& bÂĄlÂĄnggÂĄ ni, n& t&l& t& wa wia kĂ do gb$d$n$ l& kala wa ni,
n& nde wa g± $ n& gb$d$n$ g$. Tua k& t&l& t& ny$ng$ wa, ma wia kà do gb$d$, gb$d$
k&n$ l& kala wa âda l& nga g&. We k& wa kala ta âb$ gb$d$nggu, ya wa do sala t& wa na
gb$d$n$ mi tĂa s$ ni. N& wa p&p& wa do ndenge gua mi t$l$ s$ ni na, wa ĂlĂ k$afe
gbangbana, do k$afe manggumbe, do saâda k$ni k& l& âbĂlĂ ni, s& n& wa p&p& do gb$-
d$nggu de. NĂ g$, ya wa bĂlĂ t& âb$ g$, tua k& sala t& wa wia kĂ do sala t& gb$d$n$ k&
l& kala wa ng$ nga nĂč nga ni. N& t&l& t& ny$ng$ wa wia kĂ do k& âda gb$d$ iko.
b) Gb$d$nggu, wa ni wa ny$ng$ si âd$ lĂŹ. N& mi lengge na, wa ny$ng$ wena si fala lĂŹ k&
ma t& âb$ do ok$y$ wena, nu lĂŹ k& ma a gĂŁ li. Tua k& k& mi gĂŁ di fai ni, wa kala
ogb$d$nggu wena t& âd$ MbĂ nggÂĄ, nu gĂŁ li.
Marc : N& te ngboo k& wa ny$ng$ ni a ge ?
Cath : Wa ny$ng$ t& nyaka kpo t& nu lĂŹ, nyakan$ ma d& t& nu lĂŹ, $ n& kĂșndĂș m$ ni, $ n&
m$n$ ni ma âbu âbua ni, n& wa ny$ng$ do nyakan$ ni iko, ngbongbo te mĂ wa bina.
N& nyakan$ ni ma kpĂ âd$ lĂŹn$ vĂ g$. ïżœ n& k& di âda l& âBobadi g& te gb$d$ ma âda le
Bobadi wena, n& nde t& Bominenge fo te gb$d$ bina, n& t& Bogbulu fo te gb$d$ bina.
N& nde Bogbulu i gb$d$nggun$ wa wena, do BĂnggĂ. NĂ a mi z$ na, m& t& âb$ a nĂâ° ma
la ngb&. NĂ a wa kpa gb$d$nggĂș wena si âd$ nu gĂŁ lĂŹ.
N& wa ny$ng$ wena, wa kpa wa wena do z&k& âda b$a, n& d& t& z&k& âda b$a, tua k&
wa a d$k$ k& wa kala do fala tua wese.
Timb : T& Mbari wa ny$ng$ te k& wa sa li n& na âgbĂčdĂčâ. Ma $ wena nu lĂŹ. NwĂĄ n& ma
$ n& nwĂĄ pĂČkĂČ ni. N& wa kpĂŁ âb$ $ n& gb$d$n$ wa kpĂŁ ni.
Marc : N& we fa wa, n& wa kpa wa ng$ nyaka wena ?
Cath : Iïżœ, wa kala wa ng$ nyaka iko, we k& wa ĂĄ ala g$, wa do nu lĂŹ, wa ĂĄlĂĄ s& âd$ lĂŹ g$.
Wa ny$ng$ t& âb$ ia, n& we k& wa ndĂngĂlĂ d& âdo ngba wa do âda nyaka, s& n& owi lu
gĂĄnĂ, n& wa n&, n& wa m$ ng$ kala wa. M$ do gÂĄ bina, ya m$ kĂĄlĂĄ s& ta âb$ wa g$.
Gulu n& hĂŁ, d$k$n$ ni, owi kala wa dĂlĂ ngboo g$. N& wa kpĂ âb$ wa ng$ len$ vĂ g$.
kĂČkĂČlĂČkĂČĂ©kĂČkĂČlĂČkĂČĂ©kĂČkĂČlĂČkĂČĂ©kĂČkĂČlĂČkĂČĂ© :
a) M& a d$k$, a $ n& bunzi, n& nde bunzi gĂŁ n&a ng$ a. TĂ a âbili do fila n& do tĂ„ n&.
b) Wa ny$ng$ do te dĂĄngbÂĄ. Owele wa ny$ng$ wa ny$ng$.
kpĂĄĂ mbĂșkpĂĄĂ mbĂșkpĂĄĂ mbĂșkpĂĄĂ mbĂș :
a) M& a d$k$, ndala tĂ a $ fĂlĂ yĂČĂČ (jaune), tĂ tĂ a bina. GÂł wa do langgi t& wa wia kĂ do
bĂčnzĂŹ ngbia, n& nde m$ âbe tĂ a, nde a mĂkĂ wena, n& sa nu a d& âb$ wena, n& a unu
nganda wena! M$ gi a, n& ombe kpasa win$ na, a unu fala t& ndiki mangga.
b) Kpaambu a ny$ng$ ta âb$ do te olo bunzi, tabi ngĂlÂĄ.
c) N& t&l& t& ny$ng$ t& âb$ kpaambu ma $ na t&l& t& ny$ng$ bunzi. M$ kĂ we ny$ng$ wa
ia, m$ kala wa, m$ si ia, n& m$ f$l$ t& wa, n& m$ do lĂŹ li we, n& m$ âbili zĂŁ wa d& âd$ lĂŹ,
n& m$ gi wa iko, we k& wa do sala t& wa bina, wa do tĂ t& wa bina, n& m$ ny$ng$ wa.
kpĂĄzĂnÂĄkpĂĄzĂnÂĄkpĂĄzĂnÂĄkpĂĄzĂnÂĄ : ...
mĂtĂșnggĂšlĂšmĂtĂșnggĂšlĂšmĂtĂșnggĂšlĂšmĂtĂșnggĂšlĂš : ...
mĂčnggĂș mĂčnggĂș mĂčnggĂș mĂčnggĂș tabi bĂ lĂ gĂČ bĂ lĂ gĂČ bĂ lĂ gĂČ bĂ lĂ gĂČ :
a) M& a dĂkĂ, gbĂŁlĂŁ a gĂŁ âbana sanga $ n& g&z&l& zu kĂ be ni. TĂlĂ tĂ a $ n& tĂlĂ t& bĂčnzĂŹ,
gbĂŁlĂŁ a gĂŁ âb$ nĂ gbĂŁlĂŁ bĂčnzĂŹ ni. N& nde ndĂ lĂĄ tĂ a ma g&z& do tĂ„ n& do fila n& yÚÚ ni,
ma dĂ mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ ni. N& zu a do goâdo wa $ fĂlĂ .
b) Wa ny$ng$ do nwĂĄ te l& sa li ma na kpĂĄkĂ lĂ , nwĂĄ n& $ sĂkpĂkpĂ. Do nwĂĄ te k& l& sa li a
na gbangmana. K$ âbali m$ kpo, fala kpa wa nganda wena.
141
c) Wa dĂš d$k$ wena. Wa kala wa ia ni, n& wa si do wa, n& wa a lĂŹ k$ saso, n& m$ Ă© li we,
n& m$ a tĂ âd$ n&, n& m$ ĂĄ lĂŹ ti wa, n& m$ fĂlĂ t& wa, k$ fala lĂŹ ma ba we, n& m$ âbĂlĂ zĂŁ
wa d& âd$ n& sĂ„, n& m$ zĆĄ n$ t& wa, be fĂ„ nzo boe, n& m$ ĂĄ t& wa, ma nĂlĂ gbĂĄĂĄ, ma
ĂsĂ, n& m$ Ă© nĂč, n& m$ nyĂngĂ do kĂ . Ya wa ĂfĂ ndĂrr, wa unu sĂŹrr. M$ ny$ng$ wa do
tĂ„, n& m$ ïżœ g$, n& m$ lengge na m& a op$s&, we k& wa unu kpasaa a p$s&.
d) K$ fala m$ kĂ âb$ we d& kula wa nde, n& m$ dĂł lĂŹ li we, k$ ma anga zĂ lĂ zĂ lĂ , n& m$ ĂĄ
wa d& âd$ n&, n& wa ngbala, k$ lĂŹ ti wa ĂsĂ, n& m$ a wa k$ yĂkĂsĂ, k$ t& wa kĂłlĂł, n& m$
ĂĄ wa ng$ yĂnggĂŹlĂ, n& m$ dĂĄ we d& ti wa, n& wa kolo. N& ki ni m$ kĂ we ny$ng$ wa, n&
m$ kala kula wa, n& m$ ĂĄ k$ saso, n& m$ ĂĄ lĂŹ ti wa, n& m$ Ă© li we, n& ma ba we mbĂČĂČ,
n& m$ dĂł nĂč, n& m$ tĂnĂ lĂŹ ti wa, n& m$ fĂlĂ t& wa, n& m$ ĂĄ lĂŹ ti wa, n& m$ ĂĄ tĂ, n& m$
ĂĄ n$ t& wa, be fĂ„ gbĂŁlĂŁ m$ boe, n& m$ ĂĄ t& n&, n& be supu n& Ă ti n&, n& m$ Ă© nĂč, n&
m$ nyĂngĂ do kĂ tabi bĂ, nĂ do nĂ. K$ m$ kĂ we Ă n$ t& n& g$, n& m$ a tĂ t& n&, n& ma
ba, n& m$ âbĂĄlĂĄ yĂŹkĂŹ, n& m$ fĂ t& n&, n& m$ nyĂngĂ. Ma dia âb$ n& ge nde, m$ ny$ng$,
n& ma ĂșnĂș sĂŹrr. T&l& t& ny$ng$ kula mĂčnggĂș hĂŁ ni. N& nde owin$ wa nyĂngĂ kula wa
ngboo g$, wa ny$ng$ wa wena do t$l$ n& iko.
ngĂlÂĄ ngĂlÂĄ ngĂlÂĄ ngĂlÂĄ :
a) M& a d$k$, wa $ n& bÂĄlÂĄnggÂĄ ni, n& nde wa gĂŁ n&a ng$ balangga, n& sala t& wa boe,
ma $ fila, n& zu wa do goâdo wa $ tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł. N& wa a saâde k& wa kĂ we y&ngg& zu
wa kpo g$.
N& wa ny$ng$ ta âb$ do te wa sa li ma na tĂšngĂlÂĄ, ma zam$ g&. N& âda fala k& wa
ny$ng$ ia ni, n& wa zïżœlïżœ, wa ĂĄ ĂĄlĂ g$, wa zïżœlïżœ do âda te wa $ n& t&l& t& âda gb$d$ ni. N&
wa zïżœlïżœ, k$ wa n& h$ gulu wa nga, n& wa soko, wa na, wa zïżœlïżœ ki ni we soko âd$l$ goâdo
wa, n& wa kĂ„ âb$ d& ng$ te ng$ i. Wa zïżœlïżœ fala b$a ; k& dati wa zïżœlïżœ, n& wa z$ âd$l$ goâdo
wa dĂŽ, n& wa kĂ„ âb$, n& wa ny$ng$ tala nwÂĄ fai; k$ ma n& e doâdo, n& wa zïżœlïżœ âb$, n&
nde fai, m$ kpĂĄ s& gbĂŁlĂŁ ngula zu a kpo g$, m$ kpa s& wa fai do kĂnggĂ. N& m$ kpĂĄ s&
wa bi sïżœ g$, m$ kpa s& wa d$ wena. N& wa zïżœlïżœ, n& b$a zïżœlïżœ âda wa, wa zïżœlïżœ do k$ngg$. Wi
k& dati ni, nâa kpe ti wa, n& wa ndo nd&ng&l& âdo ngba wa do f&l& n& ni, fai n& wa la te
wa ni ny&l&. N& wa n& h$ t& mbe gele te i m$, n& wa danga te ni, te k& wa d&a yangga
kĂ„ ma ni, n& nde wa nyĂngĂ s& âb$ ki ni g$.
Marc : Gele kpo te ngula ?
Cath : Iïżœ, gele te iko. Gele te iko, n& wa n&, n& wa danga. K& t& m& wa, wa y&ngg& fai,
k$ wa mb$ka ni, tua wa kĂĄlĂĄ s& wa d& ka zĂŁ te wa ni g$, wa âbĂŁ wa ny&l& wena, n&
wa n& fai n& wa danga te ni. K$ wa danga t& âb$, k$ fala k& wele k& nĂč nga ni, a k$t$
ta âb$ nu te ni doâdo, nâa âbanda fa mbe wala, n& wan$ ni wa danga ni, wa âb$ t& m&
âb$ ngba wa, n& wa d& t$a âda wa. N& wa d& t$a âda wa di fai, n& ma kele wa vĂ, n&
ma ngĂĄndĂĄ gâa b&t& g$. Mbe g$, n& t$a n& ma $ yĂĂĂ, wa d$ k$ n& wena. Fala k& wa
danga ta âb$ d$ wena ni, n& wa d$ n& ge nde ni. Ngula Ă zu wa b$a g$, wa Ă zu wa
tal& nĂ gb$d$ g$, wa d$ k$ n& wena. Tua k& ombe âda fala kpo m$ wia we ba t$a a
kpo, n& m$ yala ma, n& ma dunu kĂŹbĂ kĂșlĂ $ gĂŁ. S& n& m$ p&p& wa nĂ m& l& p&p& do
gb$d$n$ ni de.
Marc : N& t$a wa ma gĂŁ $ na nganggala mi g&?
Cath : ïżœïżœ, nganggala m$ g&, n& mbee n& gĂŁ âb$ n& ng$ nganggala nyanga wi. N& wa d&
fai, n& k$ t$a âda wa m$ ni, t$a n& wa $ n& i m$ ni, ma l$a kpĂlĂ kpĂlĂ kpĂlĂ $ n& k$
sani ni. ZĂ, mi fa zi mbe ma fai, n& mi ba hĂŁ sr Jacoba, nâa si zi n& Putu, tua k& k$ n&
dia, wa âbili nu n& do dia n& nĂ vĂ, n& wa sukpu âb$ k$ n& vĂ. N& âdo n& nga m$ z$
ma, ma $ lĂč lĂč lĂč, n& nde k$ n& i ma l$a dia n& ge nde ni. N& m$ a lĂŹ, ya ma hĂșlĂș g$.
T$a âda wa ma dia n&a ng$ fĂčlĂș ogele od$k$n$ vĂ.
142
N& ongula, sanga t& ngba ngula do gb$d$, ngula wa de wena, wa n&a ng$ gb$d$.
Tua k& gb$d$, k$ zĂŁ wa, m$ kpa m$ $ n& nyaka ni. N& nde ngula nĂ g$, m$ kpĂĄ m$ k$
zĂŁ ngulan$ g$. N& wa, we kpa wa, ma nganda wena! N& wa saâde hĂŁ zĂŁ, wa a d$k$
wa do hĂŁ zĂŁ n&a ng$ ngba wa, we k& wa la te wa ny$ng$ n& ni d&, wa zïżœlïżœ ia, n& wa
n& ny&l& wena, n& wa kĂ„ gele fala we usu t& wa do t$a wa, nĂ do nĂ, s& n& wele wa
kala wa.
a) N& t&l& t& ny$ng$ wa ma a mi tĂa ni. Wa âbili nu t$a wa, n& wa sukpu wa k$ t$a âda wa
ni doâdo, n& m$ d$ k$afe gbangbana do k$afe manggumbe, tabi saâda k$ni, n& m$
p&p& do wa, n& t& wa $ yololo vĂ nĂ k& wa p&p& do gb$d$n$ ni, n& m$ gi wa iko. Wa
âbĂlĂ zĂŁ wa g$. T&l& t& ny$ng$ wa ma wia kĂ kpo do k& âda gb$d$.
(NgĂlÂĄ wĂ ÂĄ dĂkĂ, nĂ wĂ nyĂngĂ dĂČ tĂš wĂ sĂĄ lĂ mĂą nÂĄ ngĂlÂĄ. NĂ ndÂŒ âdÂĄ fÂĄlÂĄ wĂ
nyĂngĂ nwĂĄ nĂ gbĂĄĂĄ, kĂ wĂ sĂ â°ÂĄ nâ°, nĂ wĂ zĆĄlĆĄ dĂ gĂčlĂș nĂ nĂč ngĂ , nĂ wĂ dĂĄngĂĄ gĂšlĂ©
tÂŒnĂ. NĂ nwĂĄ tÂŒ zĂ wÂŹ nyĂngĂ nâ° mĂĄ Ă nĂ bĂ© fĂlĂ kĂ z„ wĂ Ă, nĂ wĂ ndĂł dĂČ dĂ tĂÂĄ âdÂĄ
wĂ , tÂĄbĂŹ fĂčlĂș wĂ ).
nzĂ nggĂĄlĂ nzĂ nggĂĄlĂ nzĂ nggĂĄlĂ nzĂ nggĂĄlĂ : voir sĂŹngĂgbĂ .
pĂČkĂČ pĂČkĂČ pĂČkĂČ pĂČkĂČ : voir fĂČkĂČ.
sĂŹngĂgbĂ sĂŹngĂgbĂ sĂŹngĂgbĂ sĂŹngĂgbĂ :
a) SĂŹngĂgbĂ wa $ fila, n& tĂ t& wa $ nzĂ ngĂĄlĂĄ nzĂ ngĂĄlĂĄ nzĂ ngĂĄlĂĄ, ma $ tĂ„. GbĂŁlĂŁ wa $ n&
zu kĂ wi g&, n& wa dĂčlĂč wena, wa wia we la cm m$l$.
(Wa sa li d$k$n$ ni na ânzĂ nggĂĄlĂ â, k$ wa d& âbĂČkĂłlĂ© wa doâdo, s& n& wa sa li wa na
sing$gba dĂȘ).
b) N& wa ny$ng$ wena nguâdu lĂŹ. N& mbee n& wa ny$ng$ âb$ zĂŁ ng$nda. Wa ny$ng$ do te
olo obunzin$ t& nu lĂŹ i ni tabi te wa sa li ma na âbĂĄndĂĄĂĂĄâ.
Marc : Wa gi wa kpo t&l& t& n& ni ?
Cath : Wa gĂ ta âb$ wa $ n& gele d$k$n$ g$. Osing$gba g&, t&l& t& gi wa la ngb&, we k&
m$ gi wa nĂ gele d$k$n$ iko, ya m$ nyĂngĂ s& wa g$. M$ kala wa ia, n& nde t& wa ma
do be tĂ zïżœ takpa, ma $ âdĂłkĂł âdĂłkĂł âdĂłkĂł, n& k& wa si ng$ gba ia, n& l& Ă yato ng$ wa,
n& l& kala wa k$ n&, ma $ âdo wa $ na kainggilo ni, n& m$ Ă doâdo, n& m$ ba a k$ n&, n&
m$ n& ba a, ya tĂ a nganda gbaâda gbaâda. N& m$ f$l$ tĂ a, n& m$ gbini do wa doâdo,
n& m$ ĂlĂ tĂ a si zu wa nga, do t& si t& nu wa ni, ĂlĂ be k$a m&n$ fala ni, ma $ nga ni vĂ
doâdo. M$ ĂlĂ ni fai, k$ fala m$ z$ na, ma wia ta âb$ gi n& ia ni, n& m$ do nĂ& li we, n&
m$ a wa. M$ f$l$ s$ t& wa ia ni, n& m$ a wa d& âd$ nĂ& ni, n& m$ hana wa fai. K$ langgi
t& wa ma $ t$l$ nwĂĄ ni, ma fele ngĂČóó, n& m$ ïżœ na, wa m$ka, n& m$ zïżœ be lĂŹ be sïżœ di ni,
tak$ m$ a tĂ&, k$ ma le t& n& ni, n& m$ zïżœ lĂŹ be sïżœ, wena g$, zi be sïżœ, n& m$ a tĂ&, n& ma
nĂlĂ be sïżœ, kp$k$ tĂ& le zĂŁ wa, n& ma kolo, lĂŹ ti wa ĂsĂ, s& n& m$ ny$ng$ wa de. T&l& t&
ny$ng$ sing$gba ma hĂŁ ni.
Marc : N& wa sa li wa na sing$gba we ge ?
Cath : Wa sa li wa na sing$gba, we k& wa ĂĄlĂĄ ia, n& owan$ wa yu ny&l& wena ni, ya wa
sĂ âdo d& ti te wa g$. Wa si d& t& ng$ mbe nwĂĄn$ k& sĂ lĂĄ n& boe ni, nâa kĂ„, nâa n& h$ d&
ng$ n& i ni, nâa d& t$a âda a, mi tĂa s$ na ma $ n& kainggolo g$ e? A d& t$a âda a sĂ„, nâa
le d& k$ n& ni, nâa kasa, nâa $. N& tĂ a d& âbokole, n& a kifi tĂ a ma $ na t$l$ nwÂĄ. N& l&
m$ ng$ Ă wa ng$ nwĂĄ, Ă wa ng$ nwĂĄ t& m& ni fai, s& n& n& si, n& n& gi wa de. K$ fala
wa sĂŹ ng$ gba g$, k$ n& kpa te wa - tua k& fala kpa te wa nganda wena! N& ïżœ fala wa
nganda âb$ wena - k$ m$ kpa te wa kpa, s& n& m$ kala s& wa, ya a âbana do dudu n&, a
t& nĂsĂ g$, a âbana do dudu n&. N& m$ kala wa, ya tĂ t& wa dulu wena, ma $ tĂ„.
b) N& we ny$ng$ wa nĂ ni, ma nganda wena, n& we d& âb$ kula wa ma nganda wena, ma
na wa d$ tĂ t& wa ni d$a. K$ m$ kĂ we d$ tĂ t& wa g$, n& m$ kala wa, kala wa do k& wa
143
t& sĂŹ ng$ gba g$& ni. N& m$ âbi yĂČlĂ, yĂČlĂł k& l& lĂ lĂź ni, n& m$ si do ma, n& m$ âbĂlĂ yole ni
sĂ„, n& m$ âbala ma d& âd$ li, n& m$ e ma li we, k$ ma m$ ng$ anga n&, n& m$ kala wa,
n& m$ hupu wa d& âd$ n&. N& m$ sulu wa do yole ni fai, k$ wa n& ngbala t& âb$ doâdo ni,
n& m$ e wa nĂč nĂ k& wa sulu do gele d$k$n$ ni, n& m$ a wa ng$, ng$ yinggili, n& m$ d&
kula wa. K$ wa kolo doâdo, n& m$ f&l& t& wa nĂ k& l& lili t& f&l& do k& âda ogele d$k$n$
ni, n& m$ gi wa do yiki de. Ya wa ĂfĂ wĂĄ ndirr, t& k& kpĂŁ yole lia d& zĂŁ wa ni. KpĂŁ yole
k& m$ sulu do wa ni. Ya t&l& t& gi sing$gba ma hĂŁ ni, ma b$a. Mi kala zi ta âb$ wa t& âd$
lĂŹ âda Boyag$t$kala i.
sĂČĂ© sĂČĂ© sĂČĂ© sĂČĂ© :
a) Osoe wa g± wena, wa n&a ng$ bunzi ny&l& wena, mbee n& wa wia t& $ n& gbaâbiti zu
kĂ wi g&. Wa d$k$ kpo wa gĂŁ wena. N& ndala t& wa wia kĂ do ndala t& bunzi. N& ma la
ngb&, mba g$, we k& soe a do dĂŁ tĂ a boe, ma d& mbĂĄâdĂĄ mbÂĄâdÂĄ mbÂĄâdÂĄ, tĂ„ n&, fĂa
n&, fila n&, tĂ„ n&, fĂa n&, fila n&. DĂŁ tĂ a dia n& ge nde ni, bĂzĂ bĂzĂ. N& sala tĂ a bina,
tĂ a lĂ de wena! M$ z$ tĂ a, ma dia n& ge nde ni. N& k& l& kala zi wa n& l& m$ ng$ d& sa
do a, sĂČĂČĂ©, z± mâ° zĂ zĂlĂ, nĂ do nĂ.
N& soe, a ny$ng$ do te wa sa li ma na, tambala, do abu âb$. ObĂčnzĂŹ wa ala doâdo, n&
soe wa lo d& âdo wa ni, n& wa ny$ng$ kpĂłlĂł nu te olo bunzin$ ni, s& n& wa ala de.
b) N& we ny$ng$ âb$ a, t&l& t& ny$ng$ âb$ a ma wia kĂ do k& âda bunzi. M$ wia t& kala wa,
k$ m$ h$ ia, n& m$ a wa k$ sani, n& m$ a lĂŹ ti wa, n& m$ do lĂŹ li we, s& n& m$ m$ ng$
âbili zĂŁ wa d& âd$ n& sĂ„, n& m$ a n$& ng$ n&, n& m$ ĂĄ tĂ ng$ n&. Tabi m$ $ do fĂ„ nzo
boe nde, n& m$ ĂĄ t& n&, s& a ma d&a be supu ti n& de.
K$ nĂ g$, k$ m$ tĂ âb$ na, & hu wa hu $ n& k& mi tĂa s$ k& âda bunzi ni g$e? N& m$ âbili
zĂŁ wa d& k$ nwÂĄ sĂ„, n& m$ a tĂ t& n&, n& m$ zïżœ be n$ t& n& be sïżœ, k$ be fĂ„ nzo $ nde,
tabi be fÄ gbãlã m$ nde, yonggo mà m$ boe ni, m$ a t& n&, n& m$ do d& k& zã we ni na
be lĂŁ ni, n& m$ siki ni fai, k$ ma b&l&, n& m$ ba ma k$ lĂŁ nzee, n& m$ m$ ng$ gbini ma
d& k$ ngba n&, k$ ngba n&, n& n& ny$ng$ âb$, ma dia n& ge nde ni. NĂ a t&l& t& gi ma ni
ma b$a.
sĂčkpĂčtĂčsĂčkpĂčtĂčsĂčkpĂčtĂčsĂčkpĂčtĂč : ver blanc-noir comestible; se dĂ©veloppe dans le tronc pourri dâun palmier.
a) M& a be d$k$, a $ fĂ, n& goâdo a tĂ„, ne sala tĂ a wena, ma $ bĂŹ bĂŹ bĂŹ.
b) Wa kpa a zĂŁ nzĂ nggĂł tabi âbĂštĂš. N& wa ny$ng$ mb$ngg$ nzanggoe ni vĂ, n& nzanggoe
ma d& lĂkpĂĂ doâdo. K$ m$ h$ âb$ t& wan$ ni ia, n& m$ g$m$ wa, n& wa te nĂč, n& m$
kala âb$ wan$ ni. K$ fala k& m$ hĂ t& wa dĂ g$, n& wa d& âbokole, n& wa bĂ„lĂ„. K$ wa n&
bĂ„lĂ„ ma ia, n& wa sa li wa na, ongĂ âbĂ kĂsĂ.
c) OngĂ âbĂ kĂsĂ (ngamak$s$) wa h$ wena do z&k& âda sambo, z&k& âda ngb&âd&âd&. M$ ba
wili wele k&, n& nde zamba zu a b$a, ma âb$m$ kĂ m$ âb$ma, n& ma z&l& wena do âdo
g&l& a fala g&. N& wili wan$ g& boe, n& naa wan$ g& boe. N& wa dĂ mĂ„lĂ„ wena sïżœ t&
gbala nguâdu wa, n& nde k$a âdo wa ma nganda wena. M& a osaâde k& l& ny$ng$ wa
ny$nga.
tĂ mbĂ lĂ tĂ mbĂ lĂ tĂ mbĂ lĂ tĂ mbĂ lĂ :
a) Tà mbà là eee! Tambala wa d$k$ k& wa gã wena, wa g± m& nà soe g$, n& nde wa gã
gĂŁ, n& wa do tĂ t& wa boe, tĂ t& wa ma $ fila, n& dĂŁ t& wa ma $ fĂ.
N& tambala, a ny$ng$ ta âb$ do te li ma a, tambala, k& wa s& do kungba ni. N& mbee
n&, wa ny$ng$ âb$ do te wa sa li ma na : âzĂmĂzĂngĂndĂ â.
L& kĂ otambala wena, we k& l& kala wa wena do sanga z&. K$la he m$ ia, n& n& n&, ki
ni k$la he ta âb$ m$ ia, ya otambalan$ wa ny$ng$, k$ wa sĂa ia ni, wa ala do tua wese
kpaa, n& nde wena do sanga z&, n& n& s& d& ti wa i, ya wa tia, k$ wa kasa fai. A te ia,
144
nâa nĂ nĂĂ d& dati g$, a hĂĄlĂĄ g$, a te ia, n& a kasa doâdo, kasa wĂ”r $ na k$ali ni, wa
kasa wÔr wÔr wÔr.
N& kuti k& zi mi do boko be ni, n& l& n&a do naa mi, t& nu f$& âda l& Bominenge i t& Kele
ni, nu lĂŹ âda osanggon$, nu lĂŹ k$y& wa sa zi li ma na Kele ni. N& wa n&, n& mi na :
âMama ee! k& $ ni e?â N& wa na : âM$ kala wa d& k$ sani. D$k$n$ hĂŁ ni!â Ya wa kasa
wĂ”r wĂ”r wĂ”r vĂ. N& wa na, ki ni wa d& kili gĂ&. N& h$ belee nĂ, ya wa yĂĄlĂĄ g$, n& n& m$
ng$ kala wa. K$ fala k& wese gba, k$ ma n& h$ t& 8h ni, n& wa m$ ng$ te n&, ya wese
m$ ng$ d$ wa ng$ te i, n& wa m$ ng$ bi n&, n& wa m$ ng$ ala n&. N& n& kala wa ni
gbaa, k$ n& si.
b) N& d& to ny$ng$ tambala ma nganda wena!!! N& kĂ we ny$ng$ wa nde, n& n& e lĂŹ li
we, n& n& a tĂ& âd$ n&, n& n& f$l$ t& wa, n& n& âbanda âbili zĂŁ wa d& âd$ n&. NĂĂĂĂ, k$ ma
we ta âb$ do k& n& n& gïżœ n& ni, n& m$ zïżœ n$ ng$ n&. N& k& âda kpasa win$ zi wa kĂ we
ny$ng$ wa do n$ ngboo g$ ni, n& wa a tĂ& ia ni, n& ma nĂlĂ ni fai, n& ma ĂsĂ, n& tĂ&
ma le t& wa bĂĄ, wa na, wa hana wa hana.
Marc : Tabi ndambo lĂŹ boe ?
Cath : ïżœïżœ, wa a lĂŹ seko dati, s& n& wa m$ ng$ âbili wa d& âda n&. Hana wa sĂ„ do tĂ&, k& âda
kpasa win$ hĂŁ ni, n& wa kala d& kĂ wa, n& wa m$ ng$ ny$ng$ do ka. K$ k& di da dĂ g&
wi kĂ we hana wa ngboo bina, we duzu k& tĂ wa wia t& dumu k$ nu wi. N& fala k&
ombee n& wa kĂ we ny$ng$ do t$l$ n& ngboo g$, we d& kili tĂ, tua m$ ny$ng$ do tĂ
f$i, k$ dungu, ya k$ ngbili m$ ma gba zĂĂ zĂĂ vĂ. N& gulu nâa mbee n& wa kĂ we ny$ng$
t$l$ wa ngboo g$. N& wa âb$ na, l& y&l& wa y&l&, k$ wa kolo, n& wa ba be k$ya, n& wa
gb&l& tà t& wa ni sÄ, s& n& wa gi wa de. K$ fala k& a z$ na, gb&l& kpo kpo fai ma a
mosala wena, nâa so kula wa, nâa a k$ y&l& wa yaka do tula ni, nâa ba ngbanza, nâa
saâba, nâa ba goâdo ngbanza i nga ni, nâa h$n$ do wa ni fai, n& tĂ t& wa ala sĂ„, n& wa
gi wa de. NĂ a t&l& t& gi n& tabi t&l& t& ny$ng$ tambala ma a b$a ni.
N& mbee n& wa kĂ we ny$ng$ do t$l$, k$ d$ k$ tĂ dĂșngĂș nu wa g$ ni, n& wa gb&l& tĂ
t& wa. N& nde ki ni ma wia do wele zu wa boa : mbe kpo âbe zu a, n& mbe kpo âbe
goâdo a, n& n& ngbala a nganda, n& m$ m$ ng$ gb&l& do t$a nu be k$ya. NĂ do nĂ na
wa e ia, n& m$ âbĂlĂ zĂŁ wa d& âd$ lĂŹ, n& m$ a tĂ t& n&, n& ma nĂlĂ ni gbaa, n& wa ĂsĂ
nzĂĄâbĂĄ, s& n& wa ny$ng$. N& nde ki ni, fo tĂ t& wa bina, ya ma de wena.
wĂ ĂkpĂčkĂčlĂčwĂ ĂkpĂčkĂčlĂčwĂ ĂkpĂčkĂčlĂčwĂ ĂkpĂčkĂčlĂč
a) WĂ ĂkpĂčkĂčlĂč wa gĂŁ wena, gbĂŁlĂŁ wa $ n& gbaâbiti zu nyanga wi g& ! Sala t& wa ma be sïżœ,
ma $ be lulululu ma g± be g$. N& ndala t& wa ma $ fĂ, wa fĂngĂ wena, k$ wa d&
ngumu, n& wa fele k³l³l³. N& zu wa tÄ kolo kolo, gba gb&l& zu wa gã wena, ma $
mbĂtĂ«Ăč. K$ m$ ba a, n& m$ do a nĂč, n& a nĂ g$, n& a ka kasa, n& a yulu nu wa nĂč yulu.
Wa kpa wa wena t& ti otia te...
Marc : Ten$ vĂ iko ?
Cath : Wa kpa wa wena ti tia gb$d$, k& ma tia zi âd$k$l$ n& ny&la, k$ ti n& i mbulu ni, n&
wa ny$ng$ do i m$ ti nĂč m$. K$ fala k& m$ anga ti mbulu te ni, k$ m$ kpa mbe âd$lâa
di ni ia, ya wa di ni boe. N& m$ anga ma d& nza d& nza, n& m$ ndo s& nyanga kpa
ogba gb&l& n& wa fila kÂłlÂłlÂł yolo t& zu wa we h$ t& gbogbo zĂŁ wa, n& yolo do gbogbo
zĂŁ wa we h$ d& t& goâdo wa nĂč nga, wa $ tĂ„, m& a nĂč, k& wa ny$ng$ ma ni, n& m$
kala n& wa d$ wena, n& m$ si do wa. Tabi t& k$ te olo nzanggoe k& âd$ lĂŹ i, nu lĂŹ i ni.
Wa âda owi âd$ lin$, wena t& âda owi Likimi, wa kala wa ni wena! Wa ni wa kpa wa
wena n&a ng$ wa g& ti nĂč g&. Wa kala wa do gba sani.
b) N& t&l& t& ny$ng$ wa ma nĂ : Ma lĂ ngb& g$, ma wia kĂ do wa g& l& anga wa ti te, do
wa g& k$ nzanggoe ni. M$ a wa âd$ lĂŹ, n& m$ f$l$ t& wa, n& m$ ba be k$ya, tua wa
ny$ng$ m$ wena, n& m$ âbili si fala goâdo wa i nga nĂ, k& ma $ tĂ„ ni, ya li ngele n& boe
145
ni, n& m$ âbili d&, n& k& g& vĂ m$ da nu, we k& ki ni ma fala âd$l& âda wa hĂŁ ni. N& k& zu
wa ng$ nga, m$ e ma. M$ âbili, âbili t& m& ni fai, k$ wa e t& âb$ k$ m$ n& gi n& ni, n& m$
wia we a tĂ t& n&, n& m$ a n$ t& n&, n& m$ hana nĂ k& l& hana ta âb$ do d$k$mb& ni.
K$ m$ kĂ âb$ we d& ni g$, n& m$ wia t& hu âb$ ma hu nĂ k& l& hu do d$k$mb& ni. NĂ a
t&l& t& ny$ng$ waikpukulu do d$k$mb& ma lĂ ngb& g$, ma wia kĂ.
Zabusu : M$ si do wa, n& m$ âbili goâdo wa vĂ, n& m$ kpïżœlïżœ zĂŁ wa, m$ kpïżœlïżœ zĂŁ wa d& nĂč
vĂ, n& m$ f$l$ t& wa sĂ„, n& m$ nusu tĂ k$ zĂŁ wa kpo kpo kpa âda zu wa vĂ, tabi m$
mba do fĂ„ nzo tabi tandala d& k$ zĂŁ wa vĂ, n& m$ hana wa do n$, n& wa ng&nz&, n&
m$ ny$ng$ wa do ka, ya wa de wena.
yĂĄĂ yĂșyĂĄĂ yĂșyĂĄĂ yĂșyĂĄĂ yĂș : voir gĂĄĂ gĂĄ.
Autres espĂšces de chenillesAutres espĂšces de chenillesAutres espĂšces de chenillesAutres espĂšces de chenilles
âBĂŹlĂŹngÂŒtÂŒ, do dĂŹlĂČ, dĂŹlĂČmbĂ lĂŹ, do ĂlĂwĂ lĂ , do tĂ lĂĄdĂkĂ wa a âdĂŁ dĂkĂ. Wa vĂ l& kĂĄlĂĄ wa n& kĂ
l& g$. Wa ny$ng$ m& g&, n& nde l& z$ wa, n& l& yu wa yu. NĂ a olo oâdĂŁ tala d$k$n$ ni, l& wĂš
t& âbe t& wa do zu kĂ l& g$, l& kĂĄlĂĄ wa do kĂ l& g$, wa a âdĂŁ m$ d&! Tafa wa do te. NĂ a wa dĂš
t& âb$ g$. Wa h$ ta âb$ do âda pĂ©riode âda ngba wa d$k$n$, n& nde wele wa sĂšngĂšlĂ do
wan$ ni g$.
âbĂŹlĂŹngÂŒtÂŒbĂŹlĂŹngÂŒtÂŒbĂŹlĂŹngÂŒtÂŒbĂŹlĂŹngÂŒtÂŒ :
a) âBĂŹlĂŹngÂŒtÂŒ, l& âbĂ© t& wan$ ni g$. Tua k& wa $l$ zi l& do be gbĂn$ na, m$ âbe tĂ a, n& zu
kĂ m$ a âbili n& dani sĂ„. N& l& z$ a ia, n& l& tafa a do te. A gĂŁ wena, a $ n& gbaâbiti zu
kĂ wi g&, n& a $ t$l$ nwÂĄ, n& li gbĂĄlĂĄ tĂ ma âbili ngĂšlĂ©lĂ© ngĂšlĂ©lĂ©. A hala ngĂŹmĂtĂ ngĂŹmĂtĂ.
b) Wa $ ng$ te, $ n& te mangge, ndim$, avokati, nĂ do nĂ.
dĂŹlĂČdĂŹlĂČdĂŹlĂČdĂŹlĂČ, dĂŹlĂČmbĂ lĂŹdĂŹlĂČmbĂ lĂŹdĂŹlĂČmbĂ lĂŹdĂŹlĂČmbĂ lĂŹ (ou dĂŹlĂŹmbĂ lĂŹ) : chenille Ă poils urticants.
a) Dilombali g&, tĂ a $ t$l$ nwÂĄ, n& be zamba zu a b$a. Gbali a gĂŁ wena, n& tĂ $ do be tĂ
nzĂngĂ nzĂngĂ, n& zu tĂ n& ni, a sasala b$a, n& tĂ a ndĂ©lĂ© wena. N& a gĂŁ wena, gbĂŁlĂŁ a
$ n& gbaâbiti zu kĂ wi g&, n& $ kĂŹlĂŹ, n& a dĂčlĂč âb$ wena, a $ âdĂŹkĂŹlĂŹkĂŹ, m$ z$ a, n& kili ba
m$!
N& odilo iko ni, t&l& t& wa wia kĂ do dĂŹlĂČmbĂ lĂŹ, n& nde wa g± be g$, wa $ sĂlĂlĂ iko. TĂ t&
wa boe, ma g± la li g$. Wan$ ni wa $ do zu nwån$ và iko, mbÚ n& wa $ zu nwå sanggo,
$ n& zu nwa kaâdangga, pĂŁsanggo, ni do nĂ, we ny$ng$ nwĂĄ n&.
Odilo wa dili m$ ia, n& ma ngb&nz& wena, n& ma âdĂ $ n& we ni. Ma wia na, m$ fĂĄ nwÂĄ
k& ma dïżœlïżœ wena ni, n& m$ ba do a, n& m$ ba te, n& m$ z& a, n& a o, n& m$ fo a do. N&
m$ ba lâ° zĂŁ a k& ma ua ni, n& m$ f&l& ma d& fala a dili do m$ ni, tak$ ma gĂ. K$ fala k&
m$ dĂ ni g$, k$ m$ la iko, n& ma hĂ, n& t& m$ d& gĂ zĂĂĂ olo n&.
Marc : N& wa nyĂngĂ wa g$ ?
Cath : Wa nyĂngĂ wa g$! M$ n& we fa d$k$, k$ m$ nĂ do m$ nyanga wi nĂ g$, k$ m$ ma a,
n& nyanga m$ tala, n& ma d& fai, n& nyanga m$ hĂ! Ma hĂ m$ k& wa âbe t& wa âbia g$.
ĂlĂwĂ lĂ ĂlĂwĂ lĂ ĂlĂwĂ lĂ ĂlĂwĂ lĂ :
a) M& a tĂ lĂĄdĂkĂ, a $ âbĂ tĂ , n& tĂ a $ fĂ kpĂčĂč $ n& bĂ« ni. Gbali a g± wena, n& nyanga dĂlĂ
wena. N& k& zĂŁ tĂ vĂ ma do sala $ bĂŹmbĂŹsĂŹâdĂŹĂŹ. Li gbĂĄlĂĄ tĂ a âbili ngĂšlĂ©lĂ© ngĂšlĂ©lĂ©.
b) A $ wena t& te wala ten$, $ n& k& ndim$, mangge, avokati, nĂ do nĂ. A yolo ng$ te, k$
te, m$ ïżœ fala a g$, k$ m$ ngmĂĄ a, n& nyanga m$ ma tala fai, n& ma hĂ. Ma hĂ ia, n& ma
zĂlĂ wena $ n& tĂ lĂĄkĂlÂĄ ni.
c) M& a âdĂŁ tĂ lĂĄd$k$ a de g$ ! Wa âbĂ© âb$ t& wa do kĂ wi g$. Wa sa li wa na ĂlĂwala mba
g$ we k& wa h$ nu t$a âda m$ ia, n& wa nĂŁlĂŁ d& t& mangen$ tabi ten$ k& d& k$ ngba
âda m$ ni, n& $ n& k& fo fala do k& m$ âbe t& wa bina ni, n& m$ fa wala, n& m$ ĂlĂ do
146
wa, yulu ti wa n& m$ viki wa zam$. K$ fala k& m$ ïżœ fala a g$, k$ a na t& m$ ia, n& ma
wia di na wa fi wala li we gbaa k$ ma fele, n& wa ba ma n& wa ĂlĂ do a tĂ m$ doâdo,
we k& m$ tĂ na m$ fo a do kĂ m$, n& ma we s& g$ m& a âdĂŁ d$k$.
gbgbgbgbÏnÏgbà mbÏlÏÏnÏgbà mbÏlÏÏnÏgbà mbÏlÏÏnÏgbà mbÏlÏ (ou : gbÏnÏgb±) :
a) GbĂŹnĂŹgbĂ mbĂŹlĂŹ a ta âb$ a âdĂŁ d$k$. TĂ a ma y$l$ tĂ„ n& do fila n&, tĂ„ n& do fila n&, n& zu a
$ tĂ„, n& tĂ ma l$a kpĂlĂ kpĂlĂ. A $ fai k$ fĂčlĂș a, t$a âda a ni ma $ n& zu kĂ wi g&, n& a nĂŁ
gbÂł ten$ d& âdo n&. N& nde a hala $ n&& gele d$k$n$ g$, a &f& zu a be sïżœ d& nza, n& a tili
do âda n& ni. A yĂnggĂ ny&l& fĂ& g$, a nĂŁlĂŁ wena do âdo nwĂĄn$ do âbolo zĂŁ te d& ng$
fala k& ma usu tĂ & usu ni.
b) N& a âdĂŁ d$k$ ngboo g$, tua k& l& ben$ l& d& sa do wa wena. N& âda kpasa win$ zi ni
wa $l$ zi ben$, m$ kpa ia n& wa na : âEe! m$ kpa mbili âd$k$l$ m$, wa hĂŁ n& mbili
âd$k$l$ m$ wena. M$ be g&, mbili âd$k$l$ m$ te n& wena! TĂ n&, hĂŁ l& hala!â N& mbe,
n& wa hala gbÂł te âdo a ni n& fai, mbe n& wa kpa âbu gb„ b$a, n& wa na : âEe! wa hĂŁ
s& pata âbu n& b$a âd$k$l$ m$!â Falangga wena. Gulu n& a wa sa li a nai : GbĂŹnĂŹmbĂŹlĂŹ ni.
Kpasa win$ wa ia zi li a na : Gbinimbili ni.
Marc : GbÏnÏmbÏlÏ tabi gbÏnÏgb± n& ?
Cath : GbĂŹnĂŹgb±, tabi gbĂŹnĂŹmbĂŹlĂŹ âb$. GbĂŹnĂŹgbĂ mbĂŹlĂŹ, tabi gbĂŹnĂŹmbĂŹlĂŹ, mi kpa s$ a âd$ lĂŹ i,
mi n& s&, mi ba a, bind& mi t& do a hĂŁ m$.
tĂ lĂĄdĂkĂtĂ lĂĄdĂkĂtĂ lĂĄdĂkĂtĂ lĂĄdĂkĂ :
b) TĂĄlĂĄdĂkĂ m& a âdĂŁ n$ obe saâden$ sĂ„ vĂ wa g& wa $ na obe d$k$n$ ni. Ng$ gili wa d$
wena. Ombee wa $ be sĂlĂlĂ, n& mbÚé n& tĂ t& wa boe nzĂngĂ nzĂngĂ, n& mbÚé n& sĂĄlĂĄ
t& wa boe. MbÚé n& wa $ zu nwĂĄ sanggon$, mbÚé n& wa ny$ng$ t& ful&l&, n& mbe âda
fala kpo m$ z$ zu kafe g$e? N& wa na, d$k$ wa tia zu kafe. N& mbÚé n& wa d& t& k$ni
ni, wa g& wa ny$ng$ li k$ni, n& wa kala wa t& n&. Wan$ ni vĂ wa a tĂĄlĂĄd$k$, nu f&l& âda
wa a ni.
c) NĂ a wan$ ni wa nyĂngĂ wa g$, wa wĂš t& âbe t& wan$ ni g$. Wa ni wa we âdanga kpal&
iko, we âdanga m$ iko.
Tala l&ngg& ng$ d$k$n$Tala l&ngg& ng$ d$k$n$Tala l&ngg& ng$ d$k$n$Tala l&ngg& ng$ d$k$n$
Marc : NĂ a sanga d$k$n$ ni vĂ, k& wa kpa wa wena wena ni m& a d$k$ ge ?
Cath : K$ le k& ti l& g& ? Marc : Iïżœ.
Cath : M& a i ... tĂ mbĂ lĂ , bĂčnzĂŹ, gbĂ dĂ, do bÂĄlÂĄnggÂĄ, do gĂĄĂ gÂĄ. N& tala wan$ ni l& kpa wa
be sïżœ be sïżœ iko. Fala k& m$ y&ngg& tabi zĂŁ ng$nda wena, s& n& m$ kpa ngba m$ do wa
wena de. N& nde gili wa wena ya wa g& mi t$l$ wa ni.
Marc : N& k& wa d& kula wa ni, n& wa a wa k$ saki we t&k& wa t&ka ni, wena a d$k$n$ ge?
Cath : Wena ya gbĂ dĂ, tĂ mbĂ lĂ , sĂČĂ©, bĂčnzĂŹ.
Marc : Wa n& gbaa t& Kinshasa i ?
Cath : Iïżœ, kin$ ni ma h$ nza nĂ gbaa i m$ hĂŁ ni. N& nde gbad$n$ wa nĂ gbaa i m$ g$, do
tambala âb$ g$, tambala do gbad$n$ wa d& kpo i nga iko. Win$ wa n& ny&l& wena a :
bunzi, do soe, tua wan$ ni wa d$k$ k& wa dà mÄlÄ wena. N& wa sulu wa do dia n&, n&
wa wia we $ sab&l&. N& nde gbad$ do tambala g$, gbad$ do tambala wa âdanga dĂ. DĂŁ
tĂ a de wena, n& nde a do mulu ngboo bina. Gulu n& a m$ z$, otrafikan$ wa kĂa we oso
wena ya bunzi do soe, n& nde tambala ngboo g$. M$ n& t&k& tambala hĂŁ a, nâa na :
âTolingi mbinzo oyo ya.. oyo ya nzube te! Boya na mĂkĂșlĂșkĂ *, i! Mokuluka gâa m& g&...
obunzin$ hĂŁ ni. Wa g& tĂ t& wa bina wa sa li wa na mokuluka.
147
148
149
LLLLaaaa FLORE FLORE FLORE FLORE dededede LâU LâU LâU LâUbangibangibangibangi
DDDDescrescrescrescription et utilisationiption et utilisationiption et utilisationiption et utilisation
PrésentationPrésentationPrésentationPrésentation
Dans ce qui suit, les noms des plantes sont présentées de la façon suivante (hormis de
lâidentification de la plante qui est en français, tout est en langue Ngbaka) :
Nom de la plante Nom de la plante Nom de la plante Nom de la plante p.... : lâidentification tirĂ©e du recueil de Vedast Maes; Ă©ventuellement
suivi dâune courte description en français.
a) Description de la plante;
b) son habitat;
c) utilisation de la plante;
(d) autres données éventuelles).
Certains noms sont prĂ©cĂ©dĂ©s du trait â; ils ne suivent pas lâordre alphabĂ©tique; la plante
est une variété de la précédente ou y ressemble.
AbréviationsAbréviationsAbréviationsAbréviations
cm centimĂštre
diam. diamĂštre
ht. hauteur
m mĂštre
* Le nom de plante suivi de lâastĂ©risque * signifie quâil sâagit dâun nom
dâorigine Ă©trangĂšre.
150
AAAA
Ă bĂčĂ bĂčĂ bĂčĂ bĂč p.10 : arbre de 40 m ht., 1 m diam., commun (Amphimas pterocarpoides).
a) Monz : M& a te, ma ga gã, ngala n& d& li ng$ wia we h$ m&tr& 30 we h$ 40, n& g³ z© n&
wia t& la ng$ m&tr& kpo. NwĂĄ nĂ mĂĄ Ă sĂkĂkĂ, n& nde gbĂĄkĂ n& mĂĄ dĂlĂ wÂŒnÂĄ. K$a afe
n& dïżœlïżœ wĂ©nÂĄ, n& t& n& ma $ ngĂ lĂĄâbĂĄ ngĂ lĂĄâbĂĄ. Wele wĂš we foâbo ma do nguâdu a g$,
we k& ma wia we kpĂlĂ nguâdu a vĂ do dani. OkĂČnggĂłn$ wa kĂ we d& t$a ng$ ma
wena. Ma wa wala, n& nde wa nyĂngĂ wala n& g$.
b) Wa kpa ma t& âdo le, tabi zam$ $ n& zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi zĂŁ k$la.
c) ïżœ Ma ny$ng$ do od$k$n$ wa sa li wa na obunzi tabi osoe ni.
ïżœ Wa gba âb$ ma do maâbaya, we k& m& a nga te.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa gi, k$ ma gbĂĄlĂĄ, n& wa a do zĂŁ wele we duzu z&l& âdo wi, tabi
ny$ng$goâdo.
Ă gĂ nggĂ Ă gĂ nggĂ Ă gĂ nggĂ Ă gĂ nggĂ (ou : wĂlĂ âbĂČlĂłnggĂlĂ) p.14 : arbre de 25 m ht., tronc fortement Ă©pineux, trĂšs com-
mun, bois blanc pour charpenterie (Rutacée : Fagara macrophylla).
a) Zagb : M& a gÂł te, kĂ ngĂ lĂĄ n& wia t& hĂ âbu m&tr& tal&. TĂ tĂ n& boe, n& nde ma yolo
kpo kpo kpo iko. NwĂĄ n& ma $ s&k&k& ni. Ma wĂĄlĂĄ g$.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bili do ti k$la.
c) Toe k& wa d& do Ă gĂ nggĂ ma k&.
ïżœ Wa to nwa n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa f$l$ do zu wele we âbĂŹsâ°.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa a nu kĂngbÂĄ, nĂ wa to, k$ ma âbu, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wele
dungu âd$ n&, we z&l& ny$ng$goâdo.
ïżœ Cath : Wa d& âb$ kpo kpo ma ni, n& wuko k& a kua, nde m„ g$n$ d& zĂŁ a, n& a dungu
âd$ n&, n& ma wia we fo mÂł ni k$ zĂŁ wi.
ïżœ N& wa ĂlĂ âb$ afe n&, n& wa to ma, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa t&kp& ma, n& wa to nwĂĄ
kaâdangga, n& wa anga d& âda n&, n& wa gi ma sĂ„, n& wuko k& a kĂł g$ ni, a ny$ng$
ma, tak$ zĂŁ a g$n$, k$ a ba zĂŁ.
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa &nz& do ti gulu wi k& oâdangba wa z&l& k$ zĂŁ a wena ni.
ïżœ Fala k& li gogo m$ d& be wolo (carie dentaire), k$ ma z&l& wena ni, n& m$ ĂlĂ be
k$afe n&, n& m$ gbĂlĂ ti nguâdu n&, n& m$ fi kpÂłtĂ tĂ n&, n& m$ d& k$ be wolo li gogo
m$ ni, s& n& ma zĂlĂ âbĂ g$ de.
Ă kĂĄâbĂĄ Ă kĂĄâbĂĄ Ă kĂĄâbĂĄ Ă kĂĄâbĂĄ : arbuste, sert de plante intercalaire entre les cafĂ©iers (Moghania sp.).
ÂĄkÂĄzĂnÂĄÂĄkÂĄzĂnÂĄÂĄkÂĄzĂnÂĄÂĄkÂĄzĂnÂĄ p.32 : plante herbacĂ©e, ressemblant Ă la menthe, prĂšs de lâ eau (Labiata sp.).
a) C.Nad : M& a te, ma g± g$, ma $ gb&s&âd&s&& iko, ma g± nĂ te kafe g$. N& nwĂĄ n& ma a
sĂkĂkĂ iko, ya ti nguâdu n& a fila.
b) Ma a nu ngbaka lĂŹ.
c) ïżœ NĂ nde nwĂĄ n&, wa gbini nwĂĄ n&, n& wa hĂŒi, n& wa to mĂą, n& wa h&nz& do gbĂŹnÂĄ.
ïżœ Wa gbini âb$ kpo nwĂĄ n& ni, n& wa na âb$ li dĂ.
ïżœ Kpo nwĂĄ n& ni, wa gbini âb$ ma, n& wa hĂŒĂ, n& wa to ma, n& wa a tĂ t& n&, n& wa n$
ma t& mbĂlĂ.
ïżœ Wa ny$ng$ âb$ wala n& ny$ng$. Ma $ kp„ nzĂĄâdĂ nzĂĄâdĂ.
Ă lĂ tĂkĂĂ lĂ tĂkĂĂ lĂ tĂkĂĂ lĂ tĂkĂ p.8 : liane ligneuse ou arbre Ă sĂšve rouge (Manotes prunosa).
a) Zagb : M& a nyaka zam$, nwĂĄ n& ma $ sĂkĂkĂ ni, n& nde nzĂâdĂ n& ma a fila. Te n& n&a
we $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko, n& ngĂ lĂĄ n& dĂ ngĂ we m&tr& b$a tabi tal&. M$ âbi nwĂĄ
n&, k$ m$ lingi ma, n& ma $ ngbÚÚ n& lĂ lâ° tĂkĂ ni.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ, do ti k$la.
c) AlĂ tĂkĂ ma d& z&l&n$ g& :
151
ïżœ Wa g$n$ nwĂĄ nĂ, n& wa to ma, k$ ma âbu, n& wa a li ti n&, n& wa gi ma. K$ ma
gbala, n& wa t&kp&, n& wa a tĂ tĂ n&, n& wa n$ we mbĂlĂ.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa hunu do bĂĄnggĂĄ, n& wa n$ we duzu z&l&
gbĂ lĂtĂkĂ. Tabi fala k& fo fĂ„ bina nde, n& wa ba li ina k& wa gi ni, n& wa a t& sanggoe
k& wa gi hĂŁ wĂ z&l& ni, n& wa a kpĂtĂ âda n&, s& n& wi z&l& ni a ny$ng$ de.
ïżœ Wa zĆĄ âbĂ nwĂĄ nĂ lĂ wĂ©lÂŒ zĆž, we duzu z&l& fĂlĂĄ lĂ wi.
ïżœ Wa sa li n& na âĂ lĂ tĂkĂâ, we k& ma fo t$k$ ng$ li wele.
Ă lĂșkĂlÂĄ Ă lĂșkĂlÂĄ Ă lĂșkĂlÂĄ Ă lĂșkĂlÂĄ (ĂlĂșkĂlÂĄ, pĂšpĂš) p.39 : graminĂ©e en forĂȘt Ă feuilles larges lancĂ©olĂ©es, pĂ©tiolĂ©es, fruit
rond collant; panicules lĂąches comme de lâavoine; la tige creuse sert Ă faire lâentonnoir
âĂ lĂșâ (Gramin. : Olyra latifolia).
a) C.Nad : M& a be te, ma ngĂĄlĂĄ wena g$. Ma ngala âbana sanga iko. LĂ gbĂlĂ tŸ n& boe. N&
nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ ngĂłnggĂ (tĂŹpĂł) ni, ma $ be dudu, n& li nwĂĄ n& $ yĂlĂĄĂĄ. N& nde m$
n& âbili ma, ya holo k$ n& boe $ n& li holo k$ tĂŹpĂł ni.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ k$la, tabi zĂŁ gĂ gĂĄ (be k$la nu lĂŹ).
c) Wa d& do to wena.
ïżœ Dati ngboo wa âbili ma, n& wa d& ma do alu. Wa âbĂlĂ lĂ gbĂlĂ n& ni, n& wa e ma nu
daka, n& wa d& ndà k³, n& wa l$ do li be wole k& kp&l& n& ni sÄ, ya ma h$a alu ia, n&
wa a do zĂŁ wi.
ïżœ Kpo kpo aluk$la ni k& wa âbili ma, ya be wolo k$ n& de wena ni, n& wi kĂ„ dĂ a kĂ„, n& k&
a h$ ng$ i, k$ fo bila kĂ a bana nde, nâa ba ma, nâa yulu âd$ dĂ&, nâa mana do dĂ& d& k$
nu a de wena. Owin$ k& wa e ma d& k$ koe t& wa wena a owin$ k& wa zÄ dà zÄ ni.
Marc : NĂ a ma la ngb& do pĂČlĂČwĂČlĂČ?
Zagb : Ma la ngb& do polowolo, we k& holo k$ pepe ma be sïżœ iko, n& nde holo k$
polowolo ma gĂŁ wena. BĂĂĄ nĂ, fo tĂ t& pepe bina, n& nde tĂ t& polowolo boe (voir
polowolo).
ĂĄnggĂlĂș ĂĄnggĂlĂș ĂĄnggĂlĂș ĂĄnggĂlĂș (ou : ĂnggĂ lĂș) : voir mbĂnggĂĄ.
ĂĄnggĂČ ĂĄnggĂČ ĂĄnggĂČ ĂĄnggĂČ : voir ĂłnggĂČ.
à sólómbà à sólómbà à sólómbà à sólómbà (E : wà sélémbà ) p.35 : arbuste (Tricalysia sp.).
a) C.Nad : M& a te, ma gĂŁ âbana sanga, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm b$a, n& ma ngala d&
ng$ we h$ m&tr& âbu ng$ n& m$l$. NwĂĄ n& $ fĂĂ , ma a yĂlĂĄ, n& ma g± wena g$. Li k& wa
sa do ma ni m& a l&ngg& Mbanza.
b) Wa kpa ma fai ti k$la.
c) AsĂłlĂłmbĂ m& a te poison. Fala k& m$ kpa ma t& te f$, k$ m$ ïżœ fala n& g$, k$ m$ g$m$,
k$ âbulu n& tia nĂș m$, k$ m$ ïżœ fala n& g$, ya m$ fia ia. Ma t& dĂ$, n& ma kanga k$ g&l&
m$, m$ ĂmĂ âb$ g$, ma kpe wolo zĂ m$ dĂŽ, ya m$ ĂmĂ g$, n& m$ te ngĂŹndĂ iko.
ïżœ Zagb : Wa to nwĂĄ n&, n& wa h&nz& do gbĂŹnÂĄ.
ïżœ Wa ĂlĂ afe n&, n& wa a âda m& k& wa sa li ma na dĂČ ni, n& wa a ma hĂŁ ok$y$. Ma
gb& k$y$ wena.
ïżœ Wa z& ĂĄfĂ© n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e. K$ ma ny$ng$, n& wa a
dĂČ zĂŁ n&, we z&l& gaâbom$ tÂĄbĂŹ z&l& sobisi. N& nde wa a lïżœ n& be sïżœ iko, we k& ma
d±l± wena. K$ fala k& m$ a gã wena nde, n& m$ fe iko.
ïżœ Wa d& do ina, n& wa k$ ng$ kili k& ma d& t& wele ni.
NĂ ndÂŒ ombe win$ wa ba kafi, wa tĂ na, ina k& wa tĂ d& wŸ n& g& m& a Ă sĂłlĂłmbĂ g$.
Tabi m& a mbĂlĂngĂlÂĄ, k& li n& âb$ a ndĂlĂngĂndĂ ! !
152
Ă wĂłlĂłgbĂ lĂĂ wĂłlĂłgbĂ lĂĂ wĂłlĂłgbĂ lĂĂ wĂłlĂłgbĂ lĂ : arbuste racĂ©meux ou liane, Ă panicules de petites fleurs vert-jaune; en ma-
quis, les francolins (gbĂ lĂ) y cachent leur nid sur le sol (CombrĂ©tacĂ©e : combretum sp.).
a) Zagb : M& a w$k$s$, ma n&a we $ n& nyaka ni, n& nde tĂ tĂ n& boe. NwĂĄ nĂ mĂĄ h$ d&
t& tŸ n&, ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ ni, n& ma $ tĂż. Fala k& ma d&nd&l& wena, n& gbĂ lĂ wa te
pĂčpĂč ti n&. Ombe wa sa âb$ li n& na, sĂkĂkĂ bĂ ngĂ bĂngĂ.
b) Wa kpa ma wena t& âdo t$a tÂĄbĂŹ zĂŁ bĂŹlĂŹ, do li zĂ, do nu go.
c) Toe k& wa d& do ma ni :
ïżœ Fala k& wa gbo zala boko ben$, n& wa gi nwĂĄ n&, kĂ ma fe, n& wa i do li dani n&.
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa &nz& do zĂŁ wele we wi z&l& saâde li sila wi.
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa &nz& do hĂa mĂ.
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ gbĂŹnĂŹkĂsĂ, n& wa &nz& âbĂ do gbĂŹnÂĄ.
Ă wĂčsĂŹĂ wĂčsĂŹĂ wĂčsĂŹĂ wĂčsĂŹ (Ă wĂŹsĂŹ) p.2 : arbre de 15 Ă 30 m de ht., 0,80 m diam.; jadis, lâĂ©corce Ă©tait utilisĂ©e pour
faire des habits (Antiaris Welwitschii).
a) Zagb : M& a te tulu zam$. Ma ngĂĄlĂĄ dĂ ngĂ wÂŒ dĂčzĂ m&tr& 20 we hĂ t& âbu n& tal&. Li
nwå n& ma g± wena g$, ma gã wia d& tà n& iko.
b) Wa kpa ma wena t& âdo le, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ tÂĄbĂŹ zĂŁ vĂșdĂ .
c) Oyaa l& wa zĂ zĂ afe n&, n& wa d& dotulu we heâde ma, fala k& fo tulu le bina ni.
åy¥åy¥åy¥åy¥ p.37 : plante herbacée, 5 m de ht., feuilles à bords scabres; ressemble à la haute
graminĂ©e âgĂČlĂ©tĂ â; ses poils sont piquants (Rottboellia purpurascens).
a) Zagb : M& a wĂkĂsĂ, mĂĄ Ă nĂ gĂČlĂ©tÂĄ ni, mĂĄ ngĂĄlĂĄ d& ng$ we m&tr& b$a tabi tal&. NwĂĄ
n& mĂĄ be ĂĄ yĂlĂĄĂĄ ni. T& tŸ n& vĂ ma do sala lĂč lĂč ni, k$ fala k& ma a t& wele, n& tĂ a $ kĂ
kĂ kĂ. Ma wa wala, n& nde wala n& ma be sĂlĂlĂ, n& ma yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ.
b) Wa kpa ma wena t& saf$, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi k& zĂŁ wala, tabi t& li zĂ, tabi âdo t$a.
c) Ma d& z&l& g$, n& nde wa d& do gele to.
ïżœ Wa gbini nwĂĄ n& do tŸ n&, n& wa ndala do m$. Ma do gĂšlĂ© to ngbóó bina.
ïżœ N& nde, $ n& k& ma tala t& wele wena ni, k$ m$ wa ma d& nĂč, k$ m$ si, k$ m$ fĂlĂ t&
m$ g$, n& katolo a t& m$ vĂ.
ïżœ NwĂĄ aya m& a ny$ng$m$ nu gbazula.
ïżœ Owukon$ wa gbini âb$ nwĂĄ n&, nĂ wa mb$l$ do gbalanza na ma kutu dĂ.
â â â â wĂlĂ ĂĄyÂĄwĂlĂ ĂĄyÂĄwĂlĂ ĂĄyÂĄwĂlĂ ĂĄyÂĄ p.39 : graminĂ©e ressemblant Ă Rottboellia, mais de moindre dimension.
a) Monz : M& a w$k$s$, ma h$ d&l& wena, n& ma âbo ngbĂ zĂŹgbĂĄ zĂŹgbĂĄ d& kpo fala ni.
NgĂ lĂĄ n& dĂ ngĂ mĂĄ Ă n& ngĂ lĂĄ k$ni ni, n& nwĂĄ n& $ âb$ n& nwĂĄ k$ni tabi nwĂĄ fo ni, ma
$ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma $ tĂż (brun). Ma tĂĄlĂĄ t& wele ngboo $ n& ĂĄyÂĄ g$, we k& t& nwĂĄ n& ma
$ lĂngbĂ$ iko.
b) Ma h$ wena olo gĂbÂĄ fĂ, tabi k& zĂŁ wala, tabi âdo le.
c) Fala k& ma do, n& dĂł n& m& a ny$ng$m$ nu ombe on$&, Ă n& okÂŒlÂŒbÂŒ, ondÂŒlÂŒ, ogbĂ kĂčlâą,
onyĂlÂłn$, ni do ni.
NwĂĄ wili aya m& âb$ a ny$ng$m$ nu gbazula; n& owukon$ wa gbini âb$ nwĂĄ n&, nĂ wa
mb$l$ do gbalanza na ma kutu dĂ.
BBBB
bĂ bbĂ bbĂ bbĂ bĂČlĂČĂČlĂČĂČlĂČĂČlĂČ p.11 : liane ligneuse de 7 cm diam.; feuilles Ă reflet argentĂ© en dessous (Dewevrea
bilabiata). Les ancĂȘtres utilisaient les feuilles pour chasser les mĂąnes; ils croyaient que
leur forme et leur reflet argenté effrayaient les mùnes.
a) Zagb : M& a nyaka zam$, ma bĂĄ âda tĂš nyĂlĂ wena. Wa âbili ma, n& nde ma hĂșlĂș do lĂŹ
wena. NwĂĄ n& $ bi a gÂź, n& ma be a dĂčdĂ, n& âdo n& $ a fĂĂ , ma ndi ndila, n& ma toso
ngb& b$a b$a.
153
b) Wa kpa ma ti k$la, tabi âd$ lĂŹ, tabi ti bâ°lâ° âbete.
c) NwĂĄ n& ma d& to we duzu wi dungu g&la. Wa gbini nwĂĄ n&, n& wi dungu g&la a zïżœ ma
ng$ nu t$a âda a, we ndaka do bĂzĂ wĂ âda a k& a fia ni. A gbini âb$ nwĂĄ n&, n& a fi âd&
tâ°lâ° a takpa, we ndaka b$z$ wi na âda a. GĂŁ d&a to âda mĂą we ndaka do b$z$n$.
bĂ bĂČlĂČ bĂ bĂČlĂČ bĂ bĂČlĂČ bĂ bĂČlĂČ (ndĂșbÂĄ) : voir : gĂlĂnyĂ : variĂ©tĂ© de patate douce.
â â â â wĂlĂ bĂ bĂČlĂČwĂlĂ bĂ bĂČlĂČwĂlĂ bĂ bĂČlĂČwĂlĂ bĂ bĂČlĂČ p.12 : 1) liane ou arbre lianiforme (Ostryoderris lucida); 2) liane herbacĂ©e,
rampante, Ă grosse racine, grande fleur pourpre ou mauve (Convolv. : Ipomoea digitata)
(voir dĂgĂČ, dĂgbĂŹ).
bĂ dĂngbĂbĂ dĂngbĂbĂ dĂngbĂbĂ dĂngbĂ p.6 : liane volubile grĂšle (Cissampelos owariensis). UtilisĂ©e, surtout les racines,
dans la médecine traditionnelle. Les liens sont utilisés pour tout usage.
a) Cath : M& a m$ k& ma $ n& nyaka ni, ma fo do nĂč, n& mbe ma ba do âda te d& ngĂ.
Nwa n& $ be a kĂłrr, n& sĂtĂ nĂș nĂ mĂĄ âbĂ âbĂlĂ nzĂrr. Ma do f&l& n& boe, n& nde ma
ngĂ ndĂ wena. N& nde t& f&l& n& do t& nwĂĄ n& ma vĂ do sÂĄlÂĄ lĂč lĂč lĂč nĂ.
b) Wa kpa ma wena do zĂŁ zĂ, do zĂŁ bili, do gĂšlĂ© fÂĄlÂĄnĂ vĂ ĂkĂł.
c) Wa d& do to wena :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e ma, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&,
n& wa a do zĂŁ wi k& a do bawe tĂ a ni. Tabi we be k& tĂ a ma ba we wena, we m$ ti
gulu wi (dĂ âbĂŹ).
ïżœ Bad&ngb&, wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa a do zĂŁ bĂȘ, dĂ kĂ a tĂ© kĂĄlĂ g$, tak$ a n& dĂ.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ lïżœa n&, n& wa d& do ina âdĂĄngbĂ .
ïżœ Wa zĂŁ âb$ lïżœa n& we a do zĂŁ wi z&l& zĂĄdĂngbĂ, k& ma z&l& gulu ku wi.
ïżœ N& fĂlĂ bad&ngb&, onaa l& wa &nz& ma do ngĂ ngbÂĄ, we ufu do tĂŹndÂĄ.
ïżœ Zagb : Wa hĂnzĂ f&l& n& do ngĂĄmbÂŒ, gbĂ gĂ lĂš, dĂČ ina we gb& do f$l$.
ïżœ Wa h&nz& âb$ ma do â°nÂĄ Ă lĆĄ tĂš hÂł ĂgĂ zĂĄ.
ïżœ Wa kpo f&l& n& nĂș g&l& kĂ wi zolo âda fala g$n$ gĂ zĂĄ na, dĂ d& k$ ngba a wi zolo a
âdĂĄngĂĄ Ă g$.
ïżœ Wa h&nz& âb$ do pĂmbĂĂ (kâ°lâ° âda gazan$) kĂ wĂ e kĂ âbĂ gĂ zĂĄ gĂ zĂĄ âda fala g$n$ wa ni.
ïżœ âDa fala kpe gbĂ lĂŹ, n& wa e ma ti goâdo lĂŹ i, s& n& wa kpĂ© lĂŹ dĂ ngĂ n& dĂȘ.
ïżœ C.Nad : We ba dĆĄ mĂ, $ n& kĂâdĂnggĂș, madrier we e ng$ gbagba, n& dati wa z&
pĂmbĂ tĂ n&. Wa fa inan$ vĂ, n& wa &nz& do f&l& bad&ngb&, wa sa li ki ni na pĂmbĂ ,
n& wa z& t& m& k& wa n& ba ma ni, tak$ ma hÂłsÂł, n& wa ba dĂ iko.
ïżœ NĂ a fĂlĂ ni m& a be f&l& sĆĄ n& nde ma do to n&a ng$ tala ogele f&l&n$ vĂ.
â â â â wĂlĂ bĂ dĂngbĂwĂlĂ bĂ dĂngbĂwĂlĂ bĂ dĂngbĂwĂlĂ bĂ dĂngbĂ p. 6 : petite liane (Menispermaceae sp. sp.).
a) Cath : T&l& t& n& wia kĂ do bad&ngb& k& s$ ni, n& nde f&l& n& nïżœ g$, ma gbini dĂ iko, ma
dĂ to g$.
bĂĄdĂčlĂ bĂĄdĂčlĂ bĂĄdĂčlĂ bĂĄdĂčlĂ (gbĂ wĂlĂdĂčĂ ) p.17 : arbre sarmenteux (Phyllanthus sp.).
a) Zagb : M& a be te, ma $ n& nyaka ni. Gulu tŸ n& ma $ n& gulu nyaka kĂâbĂlĂngĂtĂ ni. N&
nde tŸ n& $ fila. Ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ wena g$, ma $ gbĂsĂâdĂ gbĂsĂâdĂ ni. LĂ nwĂĄ n& $ dĂ
kĂłtĂłfĂłlĂł ni, ma ĂșnĂș kĂ kĂ kĂ $ n& fala t& wili dua ni. Ma k& wa sa li n& ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ dĂČ âdo t$a, do ti âbete, do t& li walan$, do k& zĂŁ nu lĂŹ.
c) BĂĄdĂčlĂ ma d& z&l& d&a :
ïżœ Wa fa nwĂĄ n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n&
wa a do zĂŁ wi z&l& ndĂčlĂčnggĂĄ ((E) gbĂ âdĂĄngbĂ ), tabi wa to nwĂĄ n&, n& wa h&nz& do
zĂŁ wi z&l& ni.
ïżœ Wa d& nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& wa ny$ng$ we z&l& ny$ng$ sila wi.
154
ïżœ Cath : Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa lingi ma lingi, n& wa zïżœ li wele we gba z&l& zu, tabi k$
zĂ wi we tĂkĂ zĂčlĂ .
ïżœ Wa to âb$ kpo kpo nwĂĄ n& ni, n& wa h&nz& do hĂa m$.
ïżœ M$ gi ngbĂĄkĂČ, k$ ma âdanga kĂ m$ fai, ma ngĂĄndĂĄ g$& ni, n& m$ dĂlĂ nwĂĄ n&, n& m$
lĂngĂ do zĂŁ âbaka m$ sĂ„, s& n& m$ âbĂĄlĂĄ dĂ& âda m$ de, n& nde ma âdĂĄngĂĄ âb$ g$. M&
a olo li ndĂŹ bĂzĂ tabi gÂĄlĂn$ k& wa âdanga kĂ m$ doâdo, n& dĂ& âda m$ âdĂĄngĂĄ fai ni.
bĂ gĂlĂ bĂ gĂlĂ bĂ gĂlĂ bĂ gĂlĂ : voir kĂ sĂ gbĂdĂ.
bĂ gbĂnĂbĂ gbĂnĂbĂ gbĂnĂbĂ gbĂnĂ p.19 : liane glabre (Hippocratia : Salacia Ituriensis).
bĂ kĂ kpĂ ngbĂĄbĂ kĂ kpĂ ngbĂĄbĂ kĂ kpĂ ngbĂĄbĂ kĂ kpĂ ngbĂĄ (ndĂČmbĂČ) : plante herbacĂ©e, non identifiĂ©e.
a) Timb : M& a w$k$s$, ma $ n& nyaka kĂĄĂ nggĂĄ ni. N& nde li nwĂĄ n& n&a ng$ kĂĄĂ nggĂĄ, n&
nwĂĄ n& ma tĂ„ n&a ng$ nwa kaangga âb$. Bi p&l& n& gĂŁ n&a ng$ p&l& kaangga. NwĂĄ n&
fanga n& nwĂĄ ĂlĂkĂndĂŹĂČ ni. Ma wa wala, t& wala n& $ sĂâdĂkĂ sĂâdĂkĂ $ n& t& wala
kaangga ni, n& nde ma gĂŁ n&a ng$ wala kaangga. K$ ma fele ia, n& ma fĂ„ tĂ sĂ.
b) Ma h$ iko, ma h$ wena safo do zĂŁ bĂŹlĂŹ, n& ma fo do ng$ ogbÂłnĂ.
c) Toe k& wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ K& ma h$ gbĂ Ă ni, m$ zĂșâdĂș ma zĂșâdĂč, n& m$ lĂ, n& m$ hĂnzĂ, n& m$ hĂș nĂ kaangga
ni, n& m$ ny$ng$.
ïżœ Wa âbi wala n&, n& wa to mbĂĄ do gĂšlĂ© ina, n& wa kuâbu do wi z&l& yole.
bĂ lĂ bĂșbĂ lĂ bĂșbĂ lĂ bĂșbĂ lĂ bĂș : plante herbacĂ©e, non identifiĂ©e.
a) Timb : BĂ lĂ bĂș a w$k$s$, ma $ n& bĂlĂ dĂšlĂš ni, m& a nwÂĄ, ma h$ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma $ n&
nwĂĄ gbangb$a ni, n& ma si t& gbangb$a n& tĂ &. Ti nguâdu n& a be a fĂa.
b) Wa kpa ma wena t& nu lĂŹ.
c) TĂ” n& mĂĄ kĂ :
ïżœ Wa &nz& nwĂĄ n& do kpangga. N& nde dati a &nz& do kpangga ni, n& wa gĂ nwĂĄ n&
wĂčĂč doâdo s&. NĂ g$, k$ fala k& wa &nz& do kpangga iko nde, k$ m$ âbĂlĂ kpangga
n&, n& nde nwĂĄ âdo n& fĂł tĂ & g$.
ïżœ N& wa hu âb$ do mĂ, $ n& k$y$, gbĂŁlĂŁ m$, nzo, ni do ni, n& wa ny$ng$ iko.
ïżœ C.Nad : Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa a do zĂŁ ben$, we z&l& âd$ lĂŹ. Tabi wa zĂŁ
liĂŁ n&, n& wa sili ma sili, n& wa a do zĂŁ ben$ we kpo kpo z&l& ni.
ïżœ Wa gi nwa nĂ, n& wa ny$ng$ we sÂĄâdÂŒ lĂ sĂŹlĂ wâ°.
bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ bĂ lĂ kpĂ ngbĂ (E : vĂ lĂ kpĂ ngbĂ ) p.40 : plante grimpante Ă grandes feuilles sâattachant aux
troncs dâarbres en forĂȘt marĂ©cageuse (AracĂ©e : Rectophyllum (congense)).
a) Zagb : M& a nyĂ kĂ k& ma h$ do k& zĂŁ li te do ng$, n& ma nĂŁlĂŁ d& t& tĂš. NwĂĄ n& a gĂ fĂș
gĂ fĂș ni.
b) Wa kpa ma wena t& ti k$la, tabi âd$ lĂŹ, tabi tĂ bili âbete.
c) TĂ” n& mĂĄ kĂ :
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa &nz& do zĂŁ wele we z&l& gbak$akaâdanga.
ïżœ Wa na âb$ nwĂĄ n& do li dĂ tak$ ma hulu.
ïżœ Wa gb$t$ f&l& n&, n& wa a li wese tabi li wĂš, k$ ma fe, n& wa ĂlĂ k$a âdo n&, n& wa
fana do gĂ, n& wa da âb$ do kiti, tabi wa lïżœ do t$a.
bĂ lĂ©yĂlĂbĂ lĂ©yĂlĂbĂ lĂ©yĂlĂbĂ lĂ©yĂlĂ : sorte de petit arbre (ann.B).
bĂ lâ°ÂĄmĂ nggĂĄbĂ lâ°ÂĄmĂ nggĂĄbĂ lâ°ÂĄmĂ nggĂĄbĂ lâ°ÂĄmĂ nggĂĄ p.46 : (O) liane Ă©pineuse Ă tiges trĂšs coriaces; la racine, qui ressemble Ă une
igname, nâest pas comestible (Dioscorea sp.) (voir aussi gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ).
a) Cath : M& a te g$, m& a mĂ nggĂĄ, m& a m$ ma $ n& nyaka ni. N& nde nyaka n& ma $
fĂa, n& ma do tĂ t& n& wia kĂ do tĂŁ gbasi. Ma h$, n& ma mĂ„ mĂ„lĂ„. Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n&
155
liĂŁ n& ma wia kĂ vĂ do gbĂ sĂŹ, ma tala t& wi wena. Wa nyĂngĂ liĂŁ n& g$. Wele ny$ng$ liĂŁ
n& ia, ya a fia ia.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ k$la.
c) TĂ” n& mĂĄ kĂ :
ïżœ N& nde wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa na li dani k& ma ny& wena, ma d& do mĂŁ wena ni,
kpak$ ma f$l$ lĂ n&, n& ma sa.
ïżœ N& mbee n&, wa zĂŁ ngĂ nggÂĄlĂ nggĂĄ n&, k& ma d& n& ge nde ni, k& zĂŁ nu n&, sala nu
n& ma dumu k$ wi n& ge nde ni, n& wa mba do liĂŁ bĂ lâ°ÂĄmĂ nggĂĄ, n& wa hunu do kĂ
hĂŁ wi k& a do z&l& tĂ gulu wi, wa sa li ma na sÂĄnyÂĄ (O : sĂnyĂ), n& a ini ma d& nĂč.
d) Timb : Wa sa âb$ li n& do gbaya na, gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ, we k& ma le, n& ma mĂ„lĂ„ wena.
Wele nyĂngĂ g$, m& ny$ng$ ma a ongbia. N& nde âda ongbaka Karawa, gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ
m& a mbe li te k& wa sa li n& na, kÂĄnÂĄ.
bĂ mbĂșbĂ mbĂșbĂ mbĂșbĂ mbĂș (ngĂČlĂłâbĂČ) p.29 : grand arbre; fruit ovoĂŻde rouge Ă latex, comestible, Ă goĂ»t acide;
bois de charpenterie (Chrysophyllum Lacourtianum).
a) Zagb : M& te a zam$ g&, ma gĂŁ wena, gĂŁ zĂŁ n& wia t& hĂ m&tr& kpo. N& ma ngala d&
ng$ nyĂlĂ wena Ă nĂ olo li m&tr& 25 we h$ 30, n& ma gba kĂ & wena âb$ yĂĂ yĂĂ yĂĂ. T&
k$afe n& ma y$l$ d& nĂč ndĂŹnĂnĂ ndĂŹnĂnĂ, lĂ gbĂłngbĂł n& boe. Ma unu n& sĂčâdĂŹ ni, te ma te
sĂčâdĂŹ. Li nwĂĄ n& ma g„ âbana sanga. Cath : Wala n& boe, ma $ fĂlĂ , nĂ tĂkĂ n& ma Ă fĂ.
Wa sa li n& do nu l& ngbaka na ngĂČlĂłâbĂ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ gĂ zĂ . K$ fala k& m$ wa gĂ zĂ ni, k$ m$ gĂmĂ te ni g$, k$ f$& d& bĂŹlĂŹ,
s& n& wa kpa ma zĂŁ bili dĂȘ.
c) To âda bĂ mbĂș ma k& :
ïżœ Wa gba ma do maâbaya gba, n& wa âdafa âb$ do m$ nu t$a, tabi wa âdafa do meza,
wa âdafa do kiti, wa âdafa do m$ vĂ âdafa, ya ma b$l$ de wena, n& ma yu de wena.
ïżœ Cath : WĂĄlĂĄ nĂ mĂĄ Ă fĂlĂ kÂłlÂłlÂł, wa lĂĄâdĂĄ ma lĂĄâdĂ . MbÚé nĂ mĂĄ ĂĄ kp„, nĂ mbÚé nĂ
mĂĄ âbĂ ĂĄ ĂfĂ. M$ âba ma, k$ m$ nyĂngĂ, nĂ tĂkĂ n& ma Ă fĂ, nĂ ma nĂĄlĂĄ nĂș mĂ nzĂ âbĂ
nzĂ âbĂ. LĂ lâ° tĂkĂ n& ma $ fĂ. Ma do ina ng$ n& bina, m& a m$ ny$ ny$ng$ iko. ObĂ©nĂ
wĂ kĂĄlĂĄ lĂÂł tĂšngĂčlĂč, nĂ wĂ lĂ mĂą dĂČ ngĂČlĂłâbĂČ, bĂ mbĂși kĂ mĂĄ Ă fĂlĂ , wĂ kpĆĄlĆĄ nĂ ni.
â â â â wĂlĂ bĂ mbĂșwĂlĂ bĂ mbĂșwĂlĂ bĂ mbĂșwĂlĂ bĂ mbĂș (wĂlĂ ngĂČlĂłâbĂČ) p.29 : grand arbre, feuilles gaufrĂ©es Ă poils roux (Chrysophyl-
lum Beguei)..
a) Cath : M& a tÂŒ bĂ mbĂș, ngĂ lĂĄ n& do gÂł n& mĂĄ wia kĂ, n& nde li âdo nwĂĄ n& $ fĂlĂ ngĂČĂČ ni.
N& ma wĂĄlĂĄ g$, wala n& bina.
b) Wa kpa ma d& kpo fala k& wa kpa do bĂ mbĂș ni.
c) To âda wĂlĂ bĂ mbĂș ma k& :
ïżœ Wa gba âb$ ma do maâbaya gba, we k& m& a nga te.
ïżœ Ma wia we ny$ng$ do od$k$ kpĂ mbĂș tabi ogĂgĂlĂ.
ïżœ Zagb : M& a te kpo, ma ngĂ ndĂ wena. Ma $ do te ng$ f$, k$ m$ ïżœ ti g$m$ te g$, n&
ma gana m$ iko.
bĂ nĂșĂ nggĂ lĂ bĂ nĂșĂ nggĂ lĂ bĂ nĂșĂ nggĂ lĂ bĂ nĂșĂ nggĂ lĂ p.29 : arbre moyen Ă gros fruits sphĂ©riques verts (Sapotacea sp.).
a) Cath : M& a te kpo ma g„ gŸ. Nwå n& ma be a dà $ n& nwå kà fé, n& nde nu kunu nwå
n& ma be a dĂ âbÂĄnÂĄ sĂ ngĂ , ma sĂ sĂkpĂ nzĂrr. Ma wa wala, n& wala n& ma $ n& wala
bĂ mbĂș ni.
b) Zagb : Wa kpa ma wena t& ti k$la. K$ fala k& m$ wa k$la ni, k$ m$ gĂmĂ te ni g$, k$ f$&
d& bĂŹlĂŹ, s& n& wa kpa ma zĂŁ bili dĂȘ.
c) Cath : ïżœ Wa lĂ wala n& lĂź. Ma wala gbĂ Ă , ma t& fĂšlĂš g$, n& ma $ n& langi t$l$ nwÂĄ, k$ ma
fele ia n& ma $ fĂlĂ yÚÚ (jaune). N& gbĂŁlĂŁ n& k$ n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ te l& sa li ma na
mĂ âbĂtĂ, k& wa lĂ lĂź ni, tua gbĂŁlĂŁ n& ma $ âbata. Ma $ k$ n& nal&, wa lĂ âb$ ma lĂź, ma $ ĂfĂ
156
ïżœ Ma d& âb$ z&l& we wuko wĂšlĂ© k& a ba zĂŁ, n& ma âdanga, a ba zĂŁ n& zĂŁ a ala, nĂ do nĂ.
N& wa wia t& ĂlĂ k$afe n&, n& wa do ma li we, n& wa gi ma gi, n& ma gbala, n& wa e,
k$ ma gĂ, n& a a do zĂŁ a. Tabi wa mba do wili a, n& wa a do zĂŁ wa do b$a zu wa.
ïżœ N& mbe n&, wĂšlĂ© k& a ba zi z&l& s$bĂsi, n& a nĂ âda mungangga g$, n& a dungu iko,
n& ma z&l& tĂ a wena ni, n& nde wa wia we d& ma do banuanggala. Wa s&t& te n&,
n& wa to ma tua, k& âda a wa t& gĂŹ gĂź g$, wa to ma do t$l$ n&, n& wa a âd$ li, n& lĂ lïżœ
n& k& ma $ ngĂČĂČ ni, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ a, n& a sukpu fai, n& ma gala a,
n& dani n& Ă, n& a kpasa.
ïżœ Wa d& do ina âdangba. Wa z& k$afe n&, n& wa to ma tua âda fala k& âdangba ny$ng$
zĂŁ m$ wena, n& wa a do zĂŁ m$. N& wa a âb$ mbĂ© ina âda n&, n& ina ni, âda fala k& m$
sĂ, k$ m$ sĂ a g$ ni, n& a mbulu d& zĂŁ m$, n& m$ sĂ mbulu a d& nza, s& n& k$ zĂŁ m$
gĂ de. Ma nganda wena do ina âdangba.
ïżœ Zagb : AfĂ© nĂ dĂ zĂlĂ kĂčlĂ , s$bisi, sĂłnyĂsĂł*, tabi âdangba. We a do zĂŁ wi z&l& ni, ma
wia na, wa ĂĄ lïżœ n& be sïżœ iko, m$ wĂ© ma wia. Fala k& wa a lïżœ n& gÂł wena, n& ma wia t&
gb& wi z&l& ni.
d) Marc : N& wa sa li n& na bĂ nĂșĂ nggĂ lĂ wee?
Cath : Banuanggala i! We k& mi tĂa s$ di g$e, na, mbee n& wa do k&n& a g$e, n& k&n& a
ba zĂŁ, n& âdanga, ba zĂŁ, n& âdanga. N& k& a kĂČ kuti be g$, n& ma wia na, wa do b$a zu
wa, wa a ina ni. K$ fala k& ma $ na, z&l& $ s$ t& wa ma a s$bisi g$, n& nde z&l& t& wa
boe s$ na, wa kĂČ s$ tabi be g$, n& nde ma s& a z&l& k& ma h$ s& t& wa âdĂ” n& ni, n&
banuanggala wa a n& ni, ma âba nu waâ, we k& wa, wa do kuti be bina, n& ma gala
wa s$k$ wa ko, n& ma ba nu wa.
Timb : Wa sa li n& na bĂ nĂșĂ nggĂ lĂ , we k& m& a te ma nganda wena. Fala k& anggala a
n& we g$m$ n&, k$ a nyĂngĂ m$ dati g$ ni, k$ a g$m$ fai, k$ ma ba we tĂ a, n& a do
kp&n&m& nĂč, n& a dungu, n& a do kĂ a nu a, n& ma ba we nu a. Ni a dati g$m$
banuanggala, ma wia na, wele a ny$ng$ m$ s& n& de. N& ma wĂš do anggala g$, we
k& a do wele we gi ny$ng$m$ hĂŁ a bina.
bĂ ndĂ gĂ zĂĄ, bĂ nzĂ gĂ zĂĄbĂ ndĂ gĂ zĂĄ, bĂ nzĂ gĂ zĂĄbĂ ndĂ gĂ zĂĄ, bĂ nzĂ gĂ zĂĄbĂ ndĂ gĂ zĂĄ, bĂ nzĂ gĂ zĂĄ p.46 : buisson lianeux, feuilles noirĂątres luisantes. Les feuilles et les
racines sont utilisĂ©es dans la mĂ©decine traditionnelle et dans les rites de lâinitiation.
a) C.Nad : M& a be te, ma $ n& nyaka ni. GÂł zĂŁ te n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko. NwĂĄ
n& $ be d$ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, mĂĄ $ a tĂż, n& ma ndele wena. Ma d& be gb&s&âd&
gb&s&âd& d& kpo fala, ma dĂĄngĂĄ te ny&l& d& ng$ nĂ gele nyaka g$. TĂ 'BowasĂ wĂ sĂĄ
âbĂ lĂ nĂ nÂĄ âtĂš sâ°lÂĄ kĂlÂĄâ, wÂŒ kĂ sâ°lÂĄ kĂlÂĄ ngĂ ndĂ gĂ, kĂlÂĄ zĂ nyĂngĂmĂ, nĂ ndÂŒ ÂŹ wĂš wÂŒ
kĂčnĂč sâ°lÂĄ Ă wŸ nĂ gĂ. NĂĄ mĂ nâ°, mĂ sĂĄkĂĄ tÂŒ bĂ ndĂ gĂ zĂĄ, nĂ mĂ dĂ dĂČ tĂš âdĂ bâ°lâ°, nĂ ndÂŒ
âdĂ kĂĄlĂĄ dĂČ kĂ mĂĄ gbĂnĂ gĂ.
b) Wa kpa ma wena ti k$la tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) M$ ĂlĂ k$a afe n&, k$ m$ gbini, n& ma ba $ n& eta ni. N& nde wa d& âb$ ma do ina d&a,
we k& mi ïżœ ti ina n& g$.
Zagb : M& a te kpo k& ma d& ina wena :
ïżœ Wa hĂŒĂ nwĂĄ n&, n& wa ny$ng$, k$ ma âbu, n& wa kpÂł ma d& ng$ sila gĂ zĂĄ, do dati a,
do zu âbaka a.
ïżœ Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa mba ma do nwa ngbĂŹndĂŹ, nĂ wa h&nz&, n& wa e kĂ âbĂ gĂ zĂĄ
gĂ zĂĄ, do wi kpe dati ogazan$ âda fala to pĂšlĂš.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa mba do gele oliĂŁ te, n& wa gi do gbĂ tĂš hĂŁ ogazan$.
ïżœ Wa d& âb$ ma do te ngĂĄmbÂŒ.
ïżœ Ma âb$ do d&a to k& ma z$a owili ni wena.
d) Wa sa li n& na âbĂ nzĂ gĂ zĂĄâ we k& wa banza do gazan$ (z$ k& wa tĂa s$ ni).
157
bĂ ndĂ kpĂĄkĂčlĂșbĂ ndĂ kpĂĄkĂčlĂșbĂ ndĂ kpĂĄkĂčlĂșbĂ ndĂ kpĂĄkĂčlĂș (wakala) p.15 : arbre, 15-40 m ht., Ă fĂ»t cannelĂ© (Trichilia Prieuriana).
a) Zagb : MĂ ÂĄ gÂł tĂš, mĂĄ ngĂĄlĂĄ dĂ ngĂ wĂ©nÂĄ; nwĂĄ nĂ Ă bĂ© ĂĄ dĂ, mĂĄ Ă kĂtĂfĂlĂĂ, mĂĄ Ă fĂlĂ
yĂĂ (jaune) Ă nĂ tĂ dĂ kpĂĄkĂčlĂș nâ°, mĂĄ Ă ĂĄ dĂndĂ. KĂĂĄfĂ© nĂ mĂĄ Ă nĂ kĂĂĄfĂ© bĂ nggĂŹ nâ°; wĂ
gĂmĂ kĂĂĄfĂ© nĂ, nĂ lïżœ nĂ Ă fĂlĂ Ă nĂ tŸ nĂ nâ°.
b) Wa kpa ma ti k$la, tabâ° zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Cath : Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa d& do ina.
ïżœ Wa ĂĄ do zĂŁ wuko wele k& a ko, ya lĂŹ si tĂ a wena ni. Tabi wa sa li ma na gĂșlĂŹ. Wa ĂlĂ
k$afe bandakpakulu, n& wa to ma tua, n& wa a âd$ lĂŹ, wa gĂ gĂź g$, wa a do gĂa lĂŹ iko,
we kpak$ a sukpu lĂŹ ti be, we k& a do z&l& gĂșlĂŹ.
ïżœ N& mbÚé n&, fala k& gaâbom& t& zĂŁ a wena, n& a a do zĂŁ a. Wa &nz& zĂŁ a doâdo, n&
wa a zĂŁ a do kpo k$afe n& ni, kpak$ a sukpu lâ° ti n&.
ïżœ Bandakpakulu wa a âb$ do zĂŁ wi k& a do z&l& kumagbĂŁlĂŁzĂŁ wi. Wa ĂlĂ kĂĂĄfĂ© n&, n&
wa to âb$ ma tua, n& wa a âd$ gĂa li, n& ma $ be sïżœ âd$k$l$ n& ny&l&, n& wa t&kp& ma,
n& wa a do zĂŁ a. Kpo t&l& t& k& wa a do zĂŁ wi k& a do z&l& gĂșlĂŹ ni. N& a sukpu m$ k&
ma z&l& tĂ a k$ zĂŁ a nĂ, n& a kpasa.
ïżœ Zagb : M& âb$ a ina kpïżœlïżœ do tolo. Wa z& afe n&, n& wa gbĂlĂ ti nguâdu n&, n& wa mba
do gele ina, n& wa zïżœ zĂ tĂČlĂ. Kpo kpo afe n&, wa gi, k$ ma gbĂĄlĂĄ, n& wa mba do gĂšlĂ©
ina, n& ĂtĂČlĂłnĂ wa nyĂngĂ, we kpak$ wa dÂłlÂł, s& n& wa ba saâde dĂȘ.
bÂĄngÂĄbÂĄngÂĄbÂĄngÂĄbÂĄngÂĄ : arbre moyen.
a) C.Nad : M& a te zam$ g&. Ma g± wena g$, ma ngålå d& ng$ we m&tr& 15, n& ma
ngĂ ndĂ ngboo g$. Li nwĂĄ n& $ dudu $ n& nwĂĄ ngĂłnggĂ ni. Du li nwĂĄ n& wia t& h$ âbu
cm nal& tabi m$l$, n& ma $ tĂ„ n& tĂŹpĂ, ma yĂlĂĄ yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ gbadĂ ni, n& nde ma
dulu n&a ng$ nwĂĄ gbadĂ. Kolo kĂlĂ n& g$, ma bĂĄngĂĄ ma bĂĄngĂ . N& nde wa ĂlĂ k$a afe
n&, ya ma yĂș g$. Ma n&a we $ n& âdĂ kĂlÂĄâ, n& nde nwĂĄ n& si tĂ a do dĂ kĂlÂĄ.
b) Wa kpa ma ti k$la do zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Ma d& to kpi do kpi :
ïżœ M& a ina gaâbom$ (ngĂĄmĂĄnzĂĄ, z&l& m$ zĂŁ wi). Wa ĂlĂ k$a âdo n& kĂlĂ kĂlĂ, n& wa
gb&l& olo n& tÀr tÀr tÀr, n& wa k$ n$ ng$ zã m$ bå wena, n& wa &nz& ma.
ïżœ Okpasa win$ wa gba zĂŁ tŸ n&, n& wa s& do zĂĄkĂ , n& wa fi âd& tili wuko wele k& a ba
zĂŁ, n& ma ala fai ni.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ do t& be we z&l& gbangganza.
ïżœ Zagb : Wa z& af& n&, n& wa gb&l& ti nguâdu n&, n& wa na li dĂ.
bĂ ngĂ bâ°ngâ°bĂ ngĂ bâ°ngâ°bĂ ngĂ bâ°ngâ°bĂ ngĂ bâ°ngâ° p.28 : liane ligneuse Ă fortes Ă©pines, panicules de fleurs pourpres, bractĂ©es
grises (Combretum racemosum).
a) Zagb : M& a nyaka, tĂ tĂ n& boe, n& nwĂĄ n& ma s&k&k& ni. Nyaka ni ma do tĂ t& n&, ma
dĂșlĂș wena, n& nu n& ma âbĂlĂ wena. TĂ n& dumu m$, n& ma ba m$ ba. Ma dumu
nyanga m$, n& ma ba m$ nĂ gĂ ni, n& nyanga m$ ma hĂ wena. Fala k& wa kpĂ ina n&
dĂ g$, n& ma fi m$ t$a. MbĂš âda fala, n& m$ $ d& t$a z&k& kpo tabi z&k& b$a, s& n& wa
d& nganda wena, n& ma Ă de. K$ tak$ ma bĂĄ m$ g$, n& m$ kulu t$a, we k& ki ni m$
yala zïżœĂ n& ia.
b) Wa kpa ma ti k$la. MbĂš mĂĄ ngĂĄlĂĄ dĂ ng$, nĂ mbÚé ma fo do ti k$a nwan$ do nĂč. Wa
kpa âb$ ma zĂŁ bĂŹlĂŹ do âdo tĂÂĄ k& zam$ t& n& boe ni.
c) TĂ” n& ma k& :
ïżœ Cath : Wa âbala nwĂĄ bangabingi, n& wa mba do nwĂĄ tĂŒsĂŹlĂ , n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa
n$ âb$ we duzu z&l& sila.
158
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa gba sanga n&, n& wa gb&l& ndĂkĂ zĂŁ n&, n& wĂ na li dani
fĂ lĂĄngĂ k& li n& âdĂč wena ni, n& li n& ma fĂ©lĂ©, n& ma Ă. Tabi wa gbini nzĂâdĂ nwĂĄ n&
k& ma a fila ni, n& wa âd&n& ngbĂtĂ ngbĂtĂ, n& wa na li dani, n& ma Ă dani.
ïżœ Zagb : âDa oyaa l& z& dati ni, fala k& tĂ bĂ ngĂ bâ°ngâ° dĂșmĂș nyanga m$, n& mĂ sĂ, n&
mĂ kĂĄlĂĄ om&n$ âda m$, $ n& dugbu tabi om$ k$ t$a âda m$, n& mĂ lĂĄ, n& mĂ tĂ na, &
n& kulu t$a, s& n& gĂšlĂ© win$ wa amba m$, n& m$ dungu nĂč, s& n& nyanga m$ ma hĂ
s& g$ dĂȘ. K$ m$ kĂčlĂč tĂĂ g$, n& ma fi s& m$ nĂč, nde m$ yĂnggĂ s& âb$ di ni ng$ g$
âdo tĂ„ ĂĄ dĂlĂ , s& n& dĂȘ.
â â â â wĂlĂ bĂ ngĂ bâ°ngâ°wĂlĂ bĂ ngĂ bâ°ngâ°wĂlĂ bĂ ngĂ bâ°ngâ°wĂlĂ bĂ ngĂ bâ°ngâ° p.28 : liane ligneuse, panicules de fleurs jaunes, bractĂ©es blanches
(Combretum sp.).
a) Zagb : Wili bĂ ngĂ bâ°ngâ° ma si tĂ & t& y$l$ naa bĂ ngĂ bâ°ngâ° t& âb$. W& k& tĂ tĂ n& boe kpÂŹ,
n& nde tĂ n& g± nĂ k& âda naa k& g$.
b) Wa kpa ma ti k$la, âd$ li, zĂŁ bili, tabi âdo t$a.
c) Wa dĂ âb$ wili bĂ ngĂ bâ°ngâ° do z&l& d&a :
ïżœ WĂ zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa hunu do kĂ, n& wa n$ we duzu z&l& li sila wi.
ïżœ Wa lingi nzĂâdĂ nwĂĄ nĂ, n& wa f&l& do t& li dani t& wi k& a tia li we ngangga g& ni.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa fa f&l& nyĂ kÂĄndâ°, do kĂčnzĂ©lĂ©, do be nyÂĄkÂĄnĂ k& ma $ zĂĄmbĂș
zĂĄmbĂș t& nyÂĄkÂĄ tĂșlĂș lÂŒ ni, n& wa to ma, k$ ma âbĂș, n& wa fi k$ kĂČlĂČnggĂČ, n& wa e, k$
ma ny$ng$, n& wa zïżœ li holo dani olo hĂa m$, k& ma Ă gĂĂ nâ°, tabi z&l& gbĂÂŒ.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ nĂ, n& wa gi hĂŁ otolo; n& wi y&ngg& do wa a ny$ng$ do wa kpo.
bĂ ngĂ bĂșlĂ bĂ ngĂ bĂșlĂ bĂ ngĂ bĂșlĂ bĂ ngĂ bĂșlĂ (wĂlĂ vwĂčndĂč) p.30 : grande liane ligneuse (Apocynacea sp.).
a) Zagb : M& a nyaka, ma ba âda te d& ng$. GĂŁ zĂŁ nyĂ kĂĄ n& mĂĄ wâ°ÂĄ t& $ n& kĂș wi g&. Nwa
n& ma g„ âbÂĄnÂĄ sanga, n& sÂĄlÂĄ tĂ n& boe. Ma wa wala, wala n& g„ n&a ng$ wala
vwundu.
b) Wa kpa ma ti k$la do nu ngbaka lĂŹ.
c) Wa yaâda wala n& yaâda. MbĂš ma a ĂfĂ, nĂ mbĂš mĂĄ a kp„.
N& nde mi zĂ k& na ma d& ina d&a g$.
bĂ ngĂmbĂbĂ ngĂmbĂbĂ ngĂmbĂbĂ ngĂmbĂ : voir bĂŹlĂngĂmbĂ, sĂĄĂș*.
bĂĄnzĂ âbĂĄbĂĄnzĂ âbĂĄbĂĄnzĂ âbĂĄbĂĄnzĂ âbĂĄ (bĂ wĂlĂŹnzĂĄâbĂ) p.5 : herbe annuelle, teintĂ©e de rouge (Cyanthula prostrata).
a) Timb : M& a w$k$s$, ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$, nde nwĂĄ n& a sĂkpĂ sĂkpĂ ni, n& s$ti zu n& ma
be a fĂlĂ . Wala n& ma na t& wele nĂ nwĂĄ ngĂnggĂlĂnggĂ, n& nde wala bĂĄnzĂ âbĂĄ $ be a
âbĂ tĂ . âDa fala sab&l&, n& ma kolo vĂ, k$ li kole n& si nĂč, n& mbĂ© bĂlĂ n& h$ âb$.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ gĂčbĂ , tabi âdo tĂĂ , tabi zĂŁ bili.
c) Zagb : Mbe ton$ wa d& do ma ni :
ïżœ Wa fa nwĂĄ n&, n& wa âbala, n& wa f$l$ do nu gĂ lâą, tÂĄbĂŹ nĂș gĂ, s& n& ok$y$n$ wa le
wena.
ïżœ M$ la zĂŁ n&, n& be wala n& ma nĂŁlĂŁ d& t& tĂșlĂ âda m$ nzĂĄâbĂ.
ïżœ Cath : Wa d& ma do ina wuko. Wi wili a d$l$ nwĂĄ n&, n& a lingi mĂą, n& a fi âd$ n$&, n& a
f&l& do tĂ a, n& a f&l& âb$ do tambala kĂ a, k$ fala k& a fana wuke ia, n& ma nĂŁlĂŁ t& m&
âb$ t& wuke ânzĂ âbĂĄâ, s& n& Ă kĂ g&n& a iko, we k& a nĂŁlĂŁ d& tĂ a ia.
ïżœ Tabi owuko gĂčlĂĄnĂ, wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa mba do gĂšlĂ© nwĂĄ inan$, n& wa gi do
sanggo hĂŁ wili wa, s& a wi wili nĂŁlĂŁ d& tĂ a ânzĂĄâbĂĄâ, n& a bĂ g&n& ngba a de.
bĂ nzĂ kĂ bĂ nzĂ kĂ bĂ nzĂ kĂ bĂ nzĂ kĂ p.30 : liane Ă grosse racine productrice de caoutchouc (Landolphia sp.).
a) Timb : M& a nyaka ĂtĂ . N& nde ng$ gili &ta ma b$a. Mbee n& ba wena, n& mbee n& bĂĄ
g$. N& k& ma ba wena, wa sa li n& na âĂtĂĄ bĂ nzĂ kĂ â, we k& ma ba nzĂ kĂĄ nzĂ kĂĄ ni.
Nyaka ni, gÂł zĂŁ n& a a gÂź. Wa g$m$ lïżœ n&, n& t$k$ n& gbala, n& ma fĂ nĂ t$k$ ndĂŹmbĂ ni.
159
Ma wa wala, n& wala n& $ n& wĂĄlĂĄ vwundu ni, n& nde gĂŁ n& $ n& nu kĂ wi g& iko. Wele
lada ma lada, n& dafa lada âb$ lada.
b) Wa kpa ma fai ti k$la.
c) Mbe ton$ wa d& do ma ni :
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa &nz& do z&l& bĂ nzĂ k& ma d& gulu âbaka win$ ni.
ïżœ Wa ĂlĂ afe n&, n& wa y&l& ma, k$ fala ma kolo ia nde, n& wa lu do gĂlĂ kpili.
ïżœ Wa lu âb$ mbe do ina lĂ nggĂĄ, n& wa y$âd$ lu m& ni d& zĂŁ wa.
ïżœ Wa g$m$ kpo lïżœ n& ni, k& ma a fĂ ni, n& wa gi do ngbongbolo, k$ fala k& ma ma ng$ d&
ndĂ ndĂ ndĂ ni, n& wa a k$ pepe m$ mĂ ndĂșlĂš (papaye), k$ ma gĂ, n& wa a zu te lasip&,
n& wa e gbĂŁlĂŁ ta li n&, n& wa da we lo do n$&.
(basasobe) (basasobe) (basasobe) (basasobe) (ling) p.16 : herbe annuelle, 1,5 m Ă 2 m ht. (Polygala arenarea).
bĂ tĂ mĂČkĂČnzĂŹ bĂ tĂ mĂČkĂČnzĂŹ bĂ tĂ mĂČkĂČnzĂŹ bĂ tĂ mĂČkĂČnzĂŹ (bĂlĂmĂČkĂČnzĂŹ) p.30 : liane Ă caoutchouc jadis exploitĂ©e, fruit Ă chair blanche
(Landolphia sp.).
bĂ tĂšbĂ tĂšbĂ tĂšbĂ tĂš p.1 : plante grimpante, sâaccrochant aux troncs dâ arbres, commune en forĂȘt; les
grains ont le goût, moins prononcé, du poivre (Piper guineense).
a) Cath : MĂ a nyĂ kĂ , mĂĄ bĂĄ âda ogĂŁ ten$ d& ng$. Fala ma h$ gulu te ki ni, n& ma ba âda
n& iko. NwĂĄ n& ma $ be a dĂ. Ma wala âb$ wala, nĂ wĂĄlĂĄ nĂ Ă sĂkĂkĂ, n& âdo n&, n& ma
fi fila. Wa nyĂngĂ, nĂ mĂĄ Ă nĂ tĂ ndĂ lĂ nâ°.
b) Wa kpa ma wena ti k$la, ti bili âbete, do âdo tĂĂ fala k& ma $ do bili.
c) BĂ tĂš ma d& z&l& d&a :
ïżœ Fala k& hĂa m$ hĂ wele ia, n& wa d$l$ nwĂĄ bate, n& wa to vĂ, n& wa &nz& do ma. Ma ïżœ
ti fumbu hĂam$ wena.
ïżœ NwĂĄ n&, wa d$l$ ma, n& wa to ma tua, n& wa &nz& do gaâbom$. Wa gĂ gĂź g$.
ïżœ N& mbee nwĂĄ n&, fala k& wĂš d$ wele, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi ma, - li ma ma tĂ«
wena -, n& wa f$l$ do dani we, n& li dani we ma tĂ„, n& ma Ă do dia n&, n& ndĂ lĂĄ tĂ a tĂŒ
d& olo n&, ya ma d& mbĂ nggĂ nĂ (mbĂłyĂČ) g$. N& nde ma we duzu dani n$ g$.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa a âd$ lĂŹ, kĂ lïżœ n& gbala, n& wa a do zĂŁ wi t& z&l& gbĂ gĂ,
tabi z&l& gbĂ âdĂĄngbĂ .
ïżœ N& nyaka n&, wa âbĂlĂ ma, n& wa âd&n& ma, n& wa gi ma, n& wa a do zĂŁ wele.
ïżœ N& kpo kpo nyaka n& ni, wa âbili sanga n& ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ© t& d$ n&, n& wa âd&n& vĂ, n& wa a
âd$ lĂŹ. K$ ma ny$ng$, n& m$ fo saâda ki ni âd$ n& doâdo, n& m$ dungu âd$ lïżœ n&, we z&l&
nyĂngĂgĂâdĂ. N& nde wa d& fai d& nu kungba.
ïżœ N& wala n&, wa âbi ma, n& wa y&l& ma, n& wa to ma, n& wa gi do ny$ng$m$, ma $ n& k&
tandala ni. Wa mba mĂą do wala papaye we duzu s&k&k& âdangba tabi gaâbom$.
ïżœ Zagb : Wa gi nwĂĄ n&, n& wa f$l$ do li dani gĂ zĂĄ. N& kpo kpo nwĂĄ n& ni, wa lĂmbĂ âb$
ma d& li dani gaza ni.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gba sanga n&, n& wa ĂĄ kĂ gbĂ lĂ , n& wa a kpĂtĂ âdÂŹ n&, n& wa hana,
n& ma kutu, n& wa fi nu ogazan$ na, sila wa ma kpÂłlÂł.
â â â â wĂlĂ bĂ tĂšwĂlĂ bĂ tĂšwĂlĂ bĂ tĂšwĂlĂ bĂ tĂš p.45 : espĂšce dâorchidĂ©e Ă©piphyte grimpante, tiges pendantes Ă feuilles asy-
métriques alternes, épis de petites feuilles (Diaphananthe sp. sp.). Plusieurs espÚces :
1. la plus ordinaire, envahissante, Ă Ă©pis de petites fleurs roses;
2. à feuilles vertes teintées de rouge à bord ondulé, à épis de fleurs rouges orangées;
3. à feuilles serrées assez petites, à épis de petites fleurs jaunes;
4. Ă feuilles trĂšs longues alternes, Ă Ă©pis longs de petites fleurs blanches transparentes
(Diaphananthe fragrantissima).
160
a) Zagb : M& a kpo kpo bate, n& nde nwĂĄ n& ma a dĂčdĂ la k& âda gele bate. N& ma ngĂĄlĂĄ
Ă nĂ gele bate g$. N& âbalĂ mĂ kpĂł a wili bĂ tĂš ma wĂĄlĂĄ g$.
b) Wa kpa ma t& fala wa kpa do obĂ tÂŒnĂ ni, n& nde wena t& âd$ lĂŹ.
c) Ma do d&a to bina.
bĂ wĂlĂŹnzĂĄâbĂ bĂ wĂlĂŹnzĂĄâbĂ bĂ wĂlĂŹnzĂĄâbĂ bĂ wĂlĂŹnzĂĄâbĂ (bĂ wĂlĂŹnzĂĄâbĂĄ) : voir bĂĄnzĂ âbĂĄ.
baziebaziebaziebazie : voir tĂšsĂ.
bŒlŒbŒlŒbŒlŒbŒlŒ p.34 : arbre moyen, souvent rabougri en savane, bois jaune.
a) Cath : M& a te ma ngala $ n& te ndimu ni, n& t& te n& ma gba hĂĄr hĂĄr ni. Ma gba kĂ &
wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ kafe ni, ma $ be sĂkĂkĂ ni. Ma do dua, n& dĂł n& h$ d& zu
wala n&. K$ ma n& kpĂlĂ doâdo, n& wala n& gĂŁ d& olo n&. Wala n& g± be g$, ma kpĂlĂ,
n& ma ala doâdo, ma dĂ to g$.
b) Ma h$ wena li zĂ, do zĂŁ bili, do âdo tĂĂ .
c) L& d& ma do z&l& d&a :
ïżœ Fala k& t$k& âda m$ yĂș wena, n& l& zĂŁ liĂŁ n&, n& l& gb&l& ma d& âd$ lĂŹ k$ v&r&, n& lïżœ n& $
fila, n& l& a be tĂ âdĂ n& be sïżœ, n& m$ n$ ma, kpak$ t$k& âda m$ ma kĂŒ.
ïżœ L& zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& l& sili ma sili, n& ma gbala, l& n$ ma we z&l& nĂ âbĂštĂš, tabi l& a do zĂŁ
wi k& a do z&l& n$ âbete, wa sa li ma na hĂ©patite ni. Tabi wa hĂșnĂș do kĂ, n& wa n$.
ïżœ Wa a âb$ lâ° tĂ n& k& wa sili ma ni, n& wa f$l$ do be k& gbĂ nggĂĄnzĂĄ tĂ Ă ni.
ïżœ Zagb : Wa âbĂĄlĂĄ ma, nĂ wa nĂ we z&l& âdĂĄngbĂ .
ïżœ Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa mĂ ma do kĂčtĂ fâ°Ă bĂȘ.
ïżœ Wa gĂ nwĂĄ n&, n& wa ĂnzĂ do gbĂŹnÂĄ, tabi ngusu, tabi wa f$l$ âb$ ma do li dani, we k&
ma fĂ ngĂ wena.
ïżœ Wa gb&l& mulu t& tŸ n&, n& wa na ma li dani.
ïżœ Wa d& tŸ n& do tĂĂ , n& nde wa ĂĄ ma ng$, we k& wa zïżœ do nyanga t$a, n& ma mbulu dĂ,
n& ogb&s& wa ny$ng$ âb$ ma dĂ iko.
ïżœ Timbisa : N& gĂŁ te n& âb$, wa s& do dĂčmbĂ tĂš, n& nde âda kĂĄlĂĄ gbĂĄ ndĂčmbĂ tŸ nĂ g$.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ bÂŒlÂŒ, n& wa mba do liĂŁ ngĂČnggĂ, do liĂŁ mĂ pĂ kĂ , do liĂŁ mbĂ lĂ nggĂș, n& wa gi
vĂ, n& wa a do zĂŁ wele, we z&l& gbali tĂkĂ.
bÂŒlÂŒzĂmbĂbÂŒlÂŒzĂmbĂbÂŒlÂŒzĂmbĂbÂŒlÂŒzĂmbĂ (dĂzĂmbĂ) p.40 : plante grimpante, sâattachant aux troncs dâarbres, Ă feuilles
oblongues (Aracée : Culcasia sp.).
a) Zagb : M& a nyaka k& ma nĂŁlĂŁ d& t& te, ma mb$k$ wena. PĂlĂ n& yolo nĂč, n& ma danga
âda te d& ng$. Li nwĂĄ n& $ dudu, ma ndĂ âdĂ d& t& tŸ n& iko, n& ma bili d& nĂč yĂlĂĄ yĂlĂĄ.
b) Wa kpa ma wena t& te w$l$ t& ti k$la lĂŹ.
c) Mbe ton$ wa d& do ma k& :
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa hĂnzĂ do hĂĂĄ m$, tabi wa h&nz& âb$ do gbĂŹnÂĄ.
ïżœ Gboma Cam. : Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa âbili liĂŁ bĂŹlâ°, n& wa âbili liĂŁ bĂlĂyĂlĂ , n& wa h&nz&
do f&l&, n& wa fi k$ saso, n& wa sili ma, n& wa hunu do kĂ, n& m$ n$ d& ng$ gĂ lĆĄ kĂ m$,
k$ m$ nĂ e doâdo, n& m$ dĂlĂ kĂ m$ do t& gĂ lâą, n& m$ la we dÂŹ n& dĂȘ. Ma we ina zĂmbĂ.
bénbénbénbénw¥w¥w¥w¥ p.46 : non identifié.
bĂ©nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒbĂ©nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒbĂ©nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒbĂ©nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ : voir nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ.
bĂlĂ bĂlĂ bĂlĂ bĂlĂ (nyÂĄkÂĄ bĂlĂ ) : petite liane; les femmes en deuil en font une ceinture.
a) Cath : M& a be f&l& z„ ngĂndĂ , ma $ sĂlĂlĂ, n& mĂĄ Ă tĂż $ n& gĂ bĂlĂ .
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, tabi t& k& zĂŁ nu wala k& ma d& nu lĂŹ ni.
c) * Wuko g&la a g$n$ f&l& ni, nĂ Ă fĂ mĂą âdĂ tâ°lâ° Ă âda fala gbĂ gĂlĂ .
* Oboko ben$ wa g$n$ ma, n& wa to ma $ n& iyaka ni, n& wa fi nu kĂ wa.
161
bĂlĂfÂĄndÂĄbĂlĂfÂĄndÂĄbĂlĂfÂĄndÂĄbĂlĂfÂĄndÂĄ (E : bĂlĂyĂlĂ ; N : bĂnĂfÂĄndÂĄ) : espĂšce dâarbre, trĂšs branchu, avec de longues
feuilles. Par sa forme, cet arbre est vu comme symbole dâunitĂ©, de bonne entente et de
paix dans la famille et dans la sociĂ©tĂ©. DĂšs lors, un jeune arbre bĂlĂfÂĄndÂĄ est plantĂ© lors
de la fondation dâun nouveau village, lors de lâinitiation, des grandes fĂȘtes, etc., avec
invocations pour que tout se passe selon les rĂšgles et quâil y ait la paix.
a) Cath : M& a te zam$, ngĂ lĂĄ n& ma hĂ ng$ âbĂș m&tr& b$a g$. Ma gbĂŁ kĂ &, n& ma do wila
fala sanga n& boe, ma toso ngb& tusa. N& nwĂĄ n& gĂŁ d& âdo, ma pĂsĂ be sïżœ, n& ma fi kĂ
& d& âdo.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ kĂlÂĄ dĂČ nu ngbaka lĂŹ.
c) Toe âda bĂlĂy$la ma k& :
Te ni ma be a nu f&l& kula ma d&l& d& dati, n& nde wa âbana d& ti ngambe kpo ni. We k&
te ni ma fi kĂ &, n& nde ma lĂĄ ny&l& g$, ma âbana d& t& kili t& te n& ni, s& n& ma m$ ng$
gba kà & de. Ma gbala ng$ ngbà gbala. Mbe n& h$, n& ma tata, mbé n& h$, n& ma tata,
$ n& k& m& a nu f&l& kula ni.
Gulu n& hĂŁ ma bia zi li wala hĂŁ oyaa l&, n& wa zĂ ma sanga ogele ten$ vĂ $ n& te k& ma
wia we d& to hĂŁ wa, ma wia we gala wa de wena.
ïżœ âDa fala k& wa n& n& we d& mbĂ© le, n& wa ndo nu ngba le do bĂlĂy$la.
ïżœ âDa fala m$ d$, n& wa âbili bĂlĂy$la, n& wa zïżœ, s& n& wa ndo d& m$ dĂ& de, dĂ mĂ dĂĂ
âda wa ma âdĂĄngĂĄ g$.
ïżœ âDa fala g$n$ gaza wili, tabi âda fala g$n$ gaza wuko, n& wa zïżœ bĂlĂy$la.
ïżœ NwĂĄ te bĂlĂfanda ma d& âb$ to âda fala gu gĂ, tabi fala kala kpal&n$ li f$, tabi we e
goâdo yĂ nggÂĄ, nĂ dĂČ nĂ.
Wa âbĂlĂ gele te iko g$. We k& wa ïżœ na, te ni ma ba dia m$ hĂŁ lo, n& ma ba dia linggam$
hĂŁ lo, n& ma be we hĂŁ lo. We k& na, kpak$ nu f&l& kula ma kponga, n& ma n& d& dati, d&
dati, d& dati, ya ikita na ge nde? Wele wa âbu zi g$, wele kponga, n& wa d$a.
bĂlĂmĂČkĂČnzĂŹbĂlĂmĂČkĂČnzĂŹbĂlĂmĂČkĂČnzĂŹbĂlĂmĂČkĂČnzĂŹ : voir bĂ tĂ mĂČkĂČnzĂŹ.
bĂndĂbĂndĂbĂndĂbĂndĂ (E aussi : g±wĂgbĂšlĂš) (ĂĄsĂmĂĄ*) p.6 : plante herbacĂ©e, feuilles lĂ©gumineuses (Talinum
triangulare).
a) C.Nad : M& a nwĂĄ sanggo, ma $ n& Ă©pinard ni. Ma fo do nĂč g&, n& ma dĂł do gbogbo
zu n&. Ma gba be kĂ & gbĂą. Te n& mbĂkĂ wena, n& nwĂĄ n& mbĂkĂ âbĂ wena, ma be a
du, ma ba bĂą bi sïżœ nĂ nwĂĄ yiki ni. T& nwĂĄ n& ma a fĂa, n& t& nwĂĄ n& lĂ wena, n& bĂ© dĂł
zu n& ma boe, ma be a fila. Mbe wala n& ma bi a kili. Fala k& ma fÄ, n& be gbãlã n&, ma
$ be sĂlĂlĂ, $ tĂż $ n& gbĂŁlĂŁ sĂsĂ ni.
b) Wa kpa ma saf$, âda le, tabi olo gĂčbĂ . Ma h$ do zĂŁ w$k$s& iko, tabi ma h$ t& fala
sab&l&, n& ma kolo. Fala k& ma h$ olo b&la f$, n& ma ngĂĄlĂĄ de wena.
c) M& a ny$ng$m$, n& m& âb$ a ina.
ïżœ Wa wia t& d$l$ ma, n& wa gi, n& wele wa ny$ng$ ma ny$ng$.
ïżœ Fala gaâbom$ t& zĂŁ wele wena, n& wa d$l$ âb$ ma, n& wa to ma, n& wa &nz& do
gaâbom$ zĂŁ wi.
ïżœ Wa to âbĂ ma, n& wa &nz& do z&l& ma d& oben$ si ti gulu wa, wa sa li ma na daâbi.
ïżœ Wi k& a do z&l& singga, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa hĂș ma, n& wa fi n$ tĂ n&, n& wa
h$l$ do li gbĂĄlĂĄ tĂ a, tak$ f&l& z&l& singga tĂ a ma mb$k$, n& a kpasa.
ïżœ Cath : Wa fa nwĂĄ n&, wa mba do nwĂĄ gbĂ bĂčlĂčtâ°, n& wa h$l$ do nguâdu wi z&l&
gban$&.
ïżœ Tabi wuko k& a wi naa zĂŁ, nâa nai, muĂ©tÂĄ z&l& ti gulu & wena, n& wa h$l$ âb$ do ma.
ïżœ Wa fa âb$ nwĂĄ n&, n& wa mba do mbĂ© kĂșnĂș ndĂndĂ, tabi do nwĂĄ bĂ tĂš, n& wa to, n&
m$ gi ma gi, n& ma gĂ, n& m$ k$ fila n$&, n& wa &nz& do gaâbom$.
162
ïżœ L& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& d$l$ nwĂĄ gbĂ bĂčlĂčtâ° n& l& hu ma hu. Fala k& ma fe ia, n& m$ a
fila n$ t& n&, n& m$ hĂlĂ do dÂĄâbâ° tabi zĂĄdĂngbĂ gulu ku be k& ma z&l& tĂ a ni.
ïżœ Zagb : Wa e fele âbete li we, n& wa gbini nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ pĂ pĂĄyĂš, n& wa
na ng$ n&, s& a âbete ma gbÂĄlÂĄ n$& de. M& a ina kpïżœlïżœ âbete.
bĂĂlĂŹ bĂĂlĂŹ bĂĂlĂŹ bĂĂlĂŹ (E : bĂŹlâ°) p.44 : plante semi-ligneuse lianeuse, tiges fendues utilisĂ©es en vannerie
(Marantaceae : Trachyphrynium sp.).
a) Cath : M& a nyaka, li gbĂlĂ n& boe, n& li nwĂĄ n& a gÂź, n& ma $ yĂlĂĄĂĄ nâ°. TŸ n& mĂĄ g±
wena g$, fala ma h$ do b$l$ n& gbĂ Ă , n& ma nga nganda ni. K$ ma âbanda ngala d&
ng$, n& ma dĂșlĂș wena, n& ma bili, n& ma d& nyaka. Ma wa wala, n& t& wĂĄlĂĄ n& mĂĄ yĂlĂ
zĂĂĄ zĂĂĄ d& nĂč, n& nu wĂĄlĂĄ n& ma âbĂ âbĂlĂ. Fala ma kolo ia, n& ma fĂ„, n& be gbĂŁlĂŁ zĂŁ n&
ma ala. Owele wa ny$ng$ wĂĄlĂĄ nĂ gĂ.
b) Wa kpa ma ti kĂlÂĄ, zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi âdo t$a, n& wa kpa âb$ ma zĂŁ dĂkĂ lĂŹ âbĂ.
c) Mbe ton$ wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa d& ma, n& wa fana do oyelen$, n& wa fana âb$ do y&k&s& do
sanggi do kĂČĂ© da do k$yĂ.
ïżœ Wa âbo nwĂĄ n& do kolonggo, n& wa a ina k$ n&, we zïżœ li wi, tabi zala wi.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa mba do gele lĂÂł ten$, n& wa mba do ina nd$ do bâ°lâ°.
ïżœ Wa d& âb$ ma do ina ĂlĂŁ. Fala wĂšlĂ© k& a ĂlĂ wena ni, n& wa fa nwĂĄ n&, n& wa f$l$ t&
n&, n& wa lingi, n& wa a âd$ li, k$ ma $, k$ ma ny$ng$, n& a n$. A n$ s&, nde lïżœ n& ma
fĂ ngĂ wena, n& ma gbese zu ĂlĂŁ.
ïżœ Wa d& bĂŹlâ° do ina kÂĄlÂĄ. We k& ndo nyanga z&l& tindili m& a kÂĄlÂĄ. Be a ny$ng$ nu a ni,
n& sa nu a m$ ng$ fo n& ni. K$ fala k& wa ndĂČ nyanga n& d& z&l& ni do sili bĂŹlâ°, k$ wa
a nu a we fo do z&l& ni g$, k$ a gĂŁ ia, n& ma h$ z&l& tindili. L& zĂŁ liĂŁ n&, n& l& sili ma
sili, n& l& a nu be k& a do z&l& kÂĄlÂĄ.
ïżœ Wa gi liĂŁ n&, n& wa n$ mĂą we z&l& m$k$la, tabi tindili, ni do ni.
ïżœ N& nde fala wa wia we d& z&l& tindili, wa wia we fa ina tindili. N& wa d& âb$ liĂŁ bĂŹlâ°, n&
wa mba do ina k& wa fa ma ni, s& n& wa gi, n& wa hĂŁ hĂŁ wi z&l& tindili, n& a n$. Tabi
wa gi do ny$ng$m$, s& n& a ny$ng$ de.
ïżœ NwĂĄ n&, wa d& ma do zĆĄ nu ngba âda ogazan$. Wa mba ma do nwĂĄ b&l&y$la, n& wa
zïżœ ma nu ngba âda ogazan$.
ïżœ Wa d& âb$ do ina gba z&l& zu to z&l& kolo. Wa d& nwĂĄ n&, n& wa zuâdu liĂŁ n&, n& wa fi
k$ kolonggo, n& wa zïżœ zĂ m$, n& ma ba n& m$ fai olo min. 30, n& nde zu m$ zïżœ mbĂĂ.
K$ ma gĂ t& âb$, ya z&l& zui ma sa t& m$ wĂ Ă.
ïżœ Timb : Wa gba sanga nyaka bĂŹlâ°, n& wa y&l& kala zĂŁ ma ni, k$ ma kolo, n& wa d$, n&
wa d& do gb&nz&k&l&.
ïżœ Wa kala âb$ kpo fĂ„ n& wa d$a ni, n& wa k$ li katolo k& ma ba wele, n& ma ngb&nz& li
katole ni gbaa, n& ma gb& be d$k$ n& ni, n& katole t& wi ni ma Ă.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa to nĂ gbaa, n& wa h&nz& do hĂa m& ni, n& hĂa m& ni ma
fumbu vĂ.
bĂŹĂlĂŹ bĂŹĂlĂŹ bĂŹĂlĂŹ bĂŹĂlĂŹ p.35 : arbre Ă grandes fleurs (au moins 4 espĂšces) (Rubiaceae : Rothmania sp.).
â â â â gbĂ bĂŹĂlĂŹ gbĂ bĂŹĂlĂŹ gbĂ bĂŹĂlĂŹ gbĂ bĂŹĂlĂŹ p.35 : petit arbre Ă port droit (Rubiaceae : Rothmania sp.).
bïżœlâ°bïżœlâ°bïżœlâ°bïżœlâ° p.32 : arbre de terrain marĂ©cageux; fruit noir, comestible, utilisĂ© aussi par les femmes
pour se noircir (Verbenaceae : Vitex sp.).
a) Cath : N& nde k& âda te, kâ°lâ° tŸ n& ma g± la li g$, n& ma ngĂĄlĂĄ âb$ wena g$. Ma n&a we
$ n& bĂŹlĂbĂ lĂ , n& nde gĂŁ zĂŁ bĂŹlĂbĂ lĂ n&a ng$ gĂŁ zĂŁ bĂŹĂlĂŹ. NgĂ lĂĄ n& wia we h$ m&tr& nal&,
m$l$ iko. Ma gba kĂ & wena, n& ma bili d& nĂč. NwĂĄ n& $ sĂkpĂ sĂkpĂ, n& ma $ tĂż, ma $ n&
163
nwĂĄ kafe, ma $ tĂ n& tal& tal&. Ma wala wena, nde wala n& $ kĂŹlĂŹ, n& ma tĂ„ âb$ kĂłlĂł
kĂłlĂł. Ma g± g$, ma $ n& gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi ikĂł. Ma do mbĂĄkĂĄ n& $ n& k& gbĂĄ ndim$
ni, m$ z$ ma, n& nde ma y$ y$la ni.
(Ma wa wala, n& t& wĂĄlĂĄ n& mĂĄ yĂlĂ zĂĂĄ zĂĂĄ d& nĂč, n& nu wĂĄlĂĄ n& ma âbĂ âbĂlĂ. Fala ma
kolo ia, n& ma fĂ„, n& be gbĂŁlĂŁ zĂŁ n& ma ala. Owele wa ny$ng$ wĂĄlĂĄ nĂ gĂ. Wa d& lâ° k$
zã wala n& ni, n& wa g$n$ d$ dã t& li wi, n& ma tÄ.)
Zagb : M& a te, ma ngala d& ng$ wena, ma gba kà & wena. Nwå nà må bé a gã, n& ma
g± la li g$. Ma wala wena, nde wala n& $ kĂŹlĂŹ, n& ma tĂ„ âb$ kĂłlĂł kĂłlĂł. Ma g± g$, ma $ n&
gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi ikĂł. Ma do mbĂĄkĂĄ n& $ n& k& gbĂĄ ndim$ ni, m$ z$ ma, n& nde
ma y$ y$la ni.
b) Wa kpa ma ti k$la do ti k$la lĂŹ. Fala k& wa wa zi k$la, k$ wa g$m$ ma g$, n& l& wia we
kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Zagb : Mbe ton$ wa d& do ma ni :
ïżœ Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$, ma ĂfĂ wena, ma yĂlĂ wi liyĂĂ. Kpasa win$ wa kĂ ma
ngboo g$, we k& wi zĂŁ âdangba ny$ng$, n& âdangba g$n$ a do ti, we k& ma ĂfĂ
wena.
ïżœ OmbĂš wa d& bĂlĂ n& do te t$a.
ïżœ N& wala n& wa âdafa do ogĂ zĂ wukon$. Wa âbi wala n&, n& wa d& do dĂŁ k$ bila li
wa, fala k& wa a wa ng$ tulu ni, n& wa g$n$ do dĂŁ li wa, do ng$ nguâdu wa, do nu
kĂ wa, do nyanga wa.
ïżœ Boy Angelina : Owukon$ wa d& do m$ z$nga âda wa. M$ kĂĄlĂĄ wala n&, n& m$ nĂnĂ
be nu n& doâdo, n& m$ kpĆĄlĆĄ lïżœ n&, n& m$ yĂlĂ gĂlĂ âbangga m$, n& m$ yĂlĂ mbĂš ti
gulu m$, n& ma h$ nu kĂčnĂč m$, n& m$ âbĂlĂ ngĂ zĂŁ m$, n& wa yĂlĂ z„ âbaka wa. Wa
d& ki ni olo li d„ ngbaka olo oyaa l& zi ni.
ïżœ Wa da do gua, nde ma nyĂ wena.
ïżœ C.Nad : Fala k& bĂȘ, wĂš dĂ a nde, n& wa d& wala n&, tabi nwĂĄ nĂ, n& wa to ma, n& wa
h&nz& do mbala dani we kĂ ma tĂŒ g$& nâ°, n& ma tĂŒ, n& ma dĂ mbĂ nggĂ nĂ g$.
ïżœ Zagb : Owi gba te wa gba sanga wala n&, n& wa kala ndĂkĂ zĂŁ n&, n& wa mba do
mbito, n& wa to, k$ ma âbĂș, n& wa a tĂkĂ te tĂlĂkpÂĄlÂĄ âdÂŹ n&, n& wa nd$ d& t& f&l&
k& wa ndĂlĂ do li wala gba do maâbayan$ ni.
bĆĄïżœlĆĄbĆĄïżœlĆĄbĆĄïżœlĆĄbĆĄïżœlĆĄ : arbre moyen, fruit noir (Vitex sp.).
bĂlĂĄngĂlĂŹ bĂlĂĄngĂlĂŹ bĂlĂĄngĂlĂŹ bĂlĂĄngĂlĂŹ (gbĂ bĂșlĂĄngĂlĂŹ, gbĂ bĂșlĂĄâdĂlĂŹ) p.6 : plante aquatique, Ă fleurs blanches ou bleues et
grandes feuilles rondes de 20 Ă 40 cm nageant sur lâeau (NĂ©nuphar : Nymphaea sp.);
aussi nénuphar à feuilles plus grandes et fleurs blanches (Nymphaea lotus).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma h$ âd$ lĂŹ. Nyanga n& ma $ dudu. F&l& n& ma yolo do ti lĂŹ, n& ma
kĂ„ d& ng$, n& nwĂĄ n& h$ zĂ€ n&, n& nwĂĄ n& ma tata kĂ & d& ng$ lĂŹ kpĂr kpĂr kpĂr, n& nde
ma de wena.
b) Ma h$ fai d& âd$ fua lĂŹ, n& ma h$ âb$ âd$ ndĂ.
c) Mbe ton$ wa d& do ma ni :
ïżœ K& âda l& ngbakan$ i nga nĂ, bilang$lĂŹ ni, be a k& dua nyanga n& n$ ia, kâa wĂ©lĂ© we
do dia n& g$, n& m$ n&, n& m$ d$l$ ma âd$ lĂŹ i, n& m$ sa do âdo gogâa, f$l$ do k$ nu
a, $ n& k& ta âb$ li fo wena, s& a be a wila we dĂ dĂ de.
ïżœ N& nwĂĄ n&, onaa be nz$ ben$ k& wa ko wa âda kĂ lĂ g$ ni, wa d$l$ mĂą, n& wa mba
do dĂ (dĂ fĂŹ lĂ bĂȘ), n& wa lingi ma, n& wa fi k$ kĂČlĂČnggĂČ, n& wa zïżœ li be, we ina n$&
âda ben$, tak$ wa n& dĂ dĂ $ n& gbĂ bĂșlĂĄ ma y&ngg& ng$ fua lĂŹ ni. Wa f$l$ âb$ do zu
wele t& gba z&l& zu.
ïżœ Wa nĂŁ ma ng$ sila wi z&l& gaâbom$, n& wa h&nz&.
164
ïżœ Oben$ wa mana f&l& n&, n& wa to ma $ n& dïżœlĂ ni, n& wa fi nu kĂ wa.
ïżœ Zagb : Wa d& ma do ina bâ°lâ°, fĂlĂ nu t$a, we fo do oâdĂŁ hi m&n$ k& wa âdanga bĂlĂnĂ
âda a fai. Tabi wa âbala âb$ ma, n& wa f$l$ do be.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa y&l& ma, k$ ma kolo, n& wa to fĂ„ n&, n& wa mba do fĂ„
dĂ mbĂ, n& wa yufu ma, n& wa a tĂ t& n&, n& wa e nu be k& a do z&l& kasikpo ni. N&
be a n$ ma, k$ ma n& h$ k$ zĂŁ a i, n& a m$ ng$ ĂlĂ kua kasikpoe ng$ sila doâdo, n&
ng$ sila a ma sa.
bĂŹlâ° bĂŹlâ° bĂŹlâ° bĂŹlâ° : vor bĂĂlĂŹ.
bĂŹlĂbĂ lĂ bĂŹlĂbĂ lĂ bĂŹlĂbĂ lĂ bĂŹlĂbĂ lĂ p.32 : arbre moyen Ă tronc court, commun (Verbenaceae : Vitex sp.).
a) Zagb : M& a te, ma ngålå wena dà li ng$ g$, n& nde gã zã n& g± wena. MbÚ n& ma wia
we h$ m&tr& 10 tabi 15 iko. Ma do gbĂĄkĂ n& dĂ wena. Li nwĂĄ n& ma âbana sanga iko,
ma $ n& nwĂĄ ndim$ ni, n& ma toso ngb& tal& tal&. Wa g$n$ sanga bĂŹlĂbĂ lĂ , nĂ ĂĄ n& do
wĂlĂ n&, n& nde wĂlĂ n& wĂĄlĂĄ g$. We duzu nĂ ĂĄ bĂŹlĂbĂ lĂ , ma wa wala, n& wĂĄlĂĄ n& $ be sïżœ $
n& âd$l$ dua ni, ma $ tĂż.
b) Wa kpa ma wena t& âdo t$a, li zĂ, tabi zĂŁ bili.
c) Wa d& ina do nĂ ĂĄ wele k& g$
ïżœ Wa ny$ng$ wĂĄlĂĄ n& ny$ng$.
ïżœ Gua n& ma ny& de wena. Kpasa win$ wa kĂ g&n& n& wena. N& nde ma kolo doâdo
s&, ni g$, ya ma nyĂ ngboo g$.
ïżœ Wa d& âb$ ma do kÂłlïżœ, n& nde kÂłlĆĄ n& h$ wena.
N& nde wĂ wĂlĂ wĂšlĂ© k& wa d& do ina d&a :
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa gbĂlĂ ti ngĂčâdĂș n&, n& wa h&nz& li sila wi z&l& gaâbom$ tabi
sĂlĂngĂ.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa e, k$ ma kĂłlĂł, n& wa to do funza, n& wa a fĂŸ n& t& li dani.
ïżœ Cath : N& nde d& ng$ bĂŹlĂbĂ lĂ , wa d& ma do z&l& k& ti ndala t& wele z&l& wena, wa sa
li ma na z&l& nyĂngĂgĂâdĂ. Wele k& a d& mosala li f$ wena, n& tĂ ndala tĂ a z&l&
wena, n& wa d$l$ nwĂĄ bĂŹlĂbĂ lĂ , n& wa mba ma do nwĂĄ yĂČlĂ, do nwĂĄ tĂŒ bĂ, do nwÂł
kĂĄngĂ , n& wa gi ma fai, n& wa zipa do a. N& ma gĂ doâdo, n& wa kala nwÂĄ ni, n& wa i
do li gbala tà a sÄ, tak$ tà a ma nganda.
ïżœ Okpasa win$ wa $k$l$ zi l& na, lĂ zĆĄ li lĂ, n& l& kpa n& tana. N& nde ma ngb&nz& li l&
wena, n& l& kpĂ âb$ tana g$.
bĂŹlĂbĂŹlĂbĂŹlĂbĂŹlĂbÂĄlÂĄlĂzĂbÂĄlÂĄlĂzĂbÂĄlÂĄlĂzĂbÂĄlÂĄlĂzĂ p.32 : petit arbre, feuilles glabres, en savane (Verbenaceae : Vitex sp.).
a) Cath : M& a kpo bĂŹlibĂ lĂ k& nza nga, k& l& tĂa we n& ni. N& nde $ n& k& ma t& li zĂ ni, ma
ngĂĄlĂĄ $ n& k& nza nga g$.
bĂŹlĂbĂŹlĂbĂŹlĂbĂŹlĂngĂmbĂngĂmbĂngĂmbĂngĂmbĂ (bĂ ngĂmbĂ) p.15 : arbre de 18 m ht., fruit comestible : ânsafuâ (Dacryodes
edulis).
a) Zagb : M& a tĂš, ma g± wena g$, n& nde ma gba kĂ & dĂlĂ wena. Li nwĂĄ n& Ă yĂlĂĄ yĂlĂĄ ni.
M& te k& ma dĂndĂlĂ wĂ©nÂĄ. Ma wa wala, n& wala n& $ yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ. Ma m$ ng$
wala n&, n& ma $ fila, k$ ma sĂ ia, n& ma $ mbĂŹĂŹ. Mbe wĂĄlĂĄ n& ma $ sĂkĂkĂ, n& mbÚé ĂĄ
gÂź, ma z$ t& âb$ te n&.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ kĂlÂĄ k& wa wa kĂčtĂ n& g$. ObĂ lĂ wa ny$ng$ wena, wa ny$ng$, n&
wa sĂ gbĂŁlĂŁ n& gele fala, n& ma h$. Owele wĂĄ mâ° t& âb$ ma le nga wena, wa sa li ma na
âbĂŹlĂngĂmbĂ mbĂ tĂŹâ, n& nde ki ni, wala n& gĂŁ n&a ng$ k& zam$ i ni.
c) Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$. Wa a ma zĂŁ bĂ„, k$ ma n& fe hĂŹĂł ni, n& wa ĂlĂ kĂĂĄ âdo n&
doâdo, n& wa da d& k$ nu wa Ă, $ n& k& âda d$a âbete ni, n& wa ma ng$ ny$ng$ mulu âdo
n& vĂ, n& wa fĂ„lĂ„ gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&.
165
Tabi m$ e lĂŹ lĂ wĂš, k$ ma ĂĄngĂĄ, n& m$ e nĂč, n& m$ kala bĂŹlĂngĂmbĂ, n& m$ ĂĄ âd$ n&, n&
m$ kpe m$ nu n&. K$ ma fe hĂŹĂł tĂlĂ t& k& m$ a zĂŁ bĂ„i ni, n& m$ kala d& nzĂą, n& m$
ny$ng$ $ n& k& l& tĂa s$ dati ni. M$ wia we ny$ng$ ma do sucre tabi tĂ, n& ombĂš wa
ny$ng$ nĂ iko.
M& a wala te ma $ be a kpĂŁ nzĂłâdĂłâdĂł. K$ m$ ny$ng$ doâdo, n& k$ nu m$ de olo n&
wena. Kpangga boe, n& n& ny$ng$ n&, bĂ boe n& n& ny$ng$ n&, kaâdangga boe, n& n&
ny$ng$ n&, ma do n$ wena.
bĂŹsĂbĂŹsĂbĂŹsĂbĂŹsĂ : arbre, 25 m ht., prĂšs de lâeau, commun (Sapindac. : Blighia unijugata).
a) C.Nad : M& a te k& ma gĂŁ, n& ma dĂndĂlĂ wena. GbakĂ n& ma d&nd&l& wena. T& te ma
g& g&z& do fĂ n& do fĂlĂĄ n&, ma $ mbĂ lĂĄ mbĂ lĂĄ. N& nde tŸ n& nganda wena. Li nwĂĄ n& $
sĂkpĂ sĂkpĂ $ n& nwĂĄ dĂ ni. Ma wa wala, n& wala n& Ă dĂčdĂ yĂnggĂlĂĂ, gbĂŁlĂŁ n& $ k$ n&
tal& tabi nal&. N& nde wa nyĂngĂ wĂĄlĂĄ n& g$. BĂŹsĂ ma ny$ng$ do d$k$ ĂbÂĄlÂĄnggÂĄ.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bili tabi ti k$la.
c) T&l& t& bĂŹsĂ ma b$a : âwĂlĂ bĂŹsĂâ do ânĂ ĂĄ bĂŹsĂâ. N& nde k& âda naa wele k& ma nĂ:
ïżœ Fala k& be $ do z&l& gbĂ mbĂlĂ, ndakisa kĂĄsĂŹkpĂł ni, n& wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&
vĂ, n& wa gi ma vĂ, n& wa fa ndambo ĂfĂ m$ nĂ sukali ni, n& wa a t& n&, n& wa so d&
t& nu be, t& z&l& gbamb$l& ni.
ïżœ Zagb : Wa âbili tŸ n&, n& wa nd$ do bâ°lâ°, tabi wa d& âb$ ma do te t$a.
ïżœ Domin : M$ âbili liĂŁ n&, n& m$ gi, n& m$ hunu do kĂ, n& m$ n$ ma na, ma hĂŁ ngawi
hĂŁ m$ k$ kili t& m$ wi wili.
â â â â wĂlĂ bĂŹsĂwĂlĂ bĂŹsĂwĂlĂ bĂŹsĂwĂlĂ bĂŹsĂ : voir mĂmbĂ Ăč.
bobolobobolobobolobobolo p.19 : liane; pet atteindre 45 m de longueur, sert de liens des pressoirs Ă huile de
palme (Hippocratacée : Hippocratea myriantha).
bĂłlĂłwĂ bĂłlĂłwĂ bĂłlĂłwĂ bĂłlĂłwĂ p.21 : arbre de 6-10 m ht. (Bersama palustris).
bĂłmĂ nzĂĄnggĂ bĂłmĂ nzĂĄnggĂ bĂłmĂ nzĂĄnggĂ bĂłmĂ nzĂĄnggĂ (gbĂĄmĂ nzĂĄnggĂ ) p.6 : espĂšce de petit arbre (Ann : Monodora angolensis).
(boongo) (boongo) (boongo) (boongo) (ngb.mabo) ? : arbre de 30-40 m ht., 1 m diam. (Eribroma oblongum).
bĂbĂbĂbĂ p.43 : bananier plantain Ă fruit non sucrĂ©; plusieurs variĂ©tĂ©s sont cultivĂ©es. Famille
Musaciés.
a) Zagb : M& a tĂš, n& nde k$ kili t& tŸ n& vĂ a lĂŹ iko. Li nwĂĄ n& $ dudu, nde ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ
ni. Wa g$n$ sanga n& b$a : nga bĂ, do bĂ taâbe tabi bĂčlĂ.
b) Wa mi ma mi. Wa mi ma kpo, k$ ma h$, k$ ma ngala, n& mbĂ© kĂł tĂČkĂł n& ma sanza âb$
d& k& zĂŁ ki ni b$a tabi nal& tabi gazala.
c) BĂ ma do to wena :
ïżœ Ma ko, k$ ma sĂ, n& wa g$m$, n& wa âbĂlĂ k$a âdo n& ni, n& wa gi gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& ni,
tabi wa d$ ma, tabi wa hana ma, n& wa ny$ng$. Tabi ma fele de wena, n& wa li ma,
tabi wa d& do mukate.
ïżœ Wa âbala âb$ mbe fila k& d& âd$ lĂŹ, n& ma $ tĂ„ kpo tabi b$a, n& wa t&kp& ma, ma nĂlĂ
$ n& dĂ ni. N& wa e ma li we, n& ma nĂlĂ bi sïżœ iko (5 min.), ma t& Ă ngĂ wena g$, n&
wa a ma k$ be kpana, tabi k$p$ tabi mbĂŹlĂkĂ , n& wa e ma gĂa fala. K$ ma gĂ, n& wa
n$ ma, ma a ĂfĂ, n& ma fanga âb$ fanga be sïżœ. Wa sa li ma na, dĂ bĂ, tabi dĂ kĂ lĂ.
ïżœ Wa kala ok$a kinĂ ni, n& wa da ng$ t$a, k$ ma kolo, n& wa d$, n& ma d& bö tĂ. N&
wa a k$ bĂkĂ, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa ili do gbĂnzĂkĂlĂ, n& wa a t& sanggo na ma
mb$k$ dĂ.
ïżœ Wa ĂlĂ kĂ âbĂł n&, n& wa d& do kĂČbĂĄ, tabi oyaa l& wa âbo zĂ ma do kĂ mbÂĄ, n& wa ba
do be.
166
ïżœ L& ĂlĂ âb$ kpo kpo kĂ âbĂł n&, n& l& e li wese, k$ ma kolo, n& l& gba ma sĂlĂlĂ, n& ma d&
f&l&, we &nz& do kpånggà , do gÚlé be l³nà kpi do kpi, k& ma wia do ma ni. Kpo kpo
kĂ âbĂł bĂ& ni, l& ĂlĂ ma $ gÂź, n& l& &nz& do gua, nĂ do nĂ.
ïżœ Wa gĂnĂ wĂČkĂł (wĂ kĂł) n&, nĂ wĂ âbĂł do kÂĄlâ°, tabi wa d& do ndĂČkĂł nu bĂtĂ, tabi nu
t$a âda obe d±, tabi t& nu ngĂ©lĂ© yĂ nggĂĄ, dĂ wukon$ wa kĂ„ yangga, k$ wa kpĂĄ dani
go. Kpo kpo wĂ kĂł bĂĂ ni, wa âbo do kÂĄlâ°, n& wa e ti kĂlÂĄ, k& a kua kuli ni, tak$ ma
gala k$la na a h$n$ kuli a dia, k$ ma p&s& g$.
ïżœ NwĂĄ n&, wa h&nz& do kpangga tabi gĂšlĂ© mĂ, tabi wa hu do sanggo, $ n& k& nwĂĄ
kĂ âdĂ nggĂ , k$yĂ, gb„l„ mĂ, fala k& saso bina ni. MbĂš, n& wa d& âb$ nwa n& do dĂŁ
saf$, tabi wa gĂș zu wa, we tua wese, tabi t&a kolo.
OmbĂš ngĂ gĂlĂ ngĂĄ bĂnĂ : quelques espĂšces de bananes :
ïżœ bĂ bÂŒlÂŒ zĂngÂĄbĂ bÂŒlÂŒ zĂngÂĄbĂ bÂŒlÂŒ zĂngÂĄbĂ bÂŒlÂŒ zĂngÂĄ : m& a gĂŁ wala n&, mĂĄ Ă nĂ bÂŒlÂŒ bĂzĂnga, n& nde ma dĂčlĂč g$, ma $
âdĂČndĂł âdĂČndĂł iko, gulu k& wa sa li n& na bĂ bele bez$nga g& a ni. Ma ĂfĂ bĂ wena.
ïżœ bĂ bĂ bĂ bĂ dĂ lĂ Ă nggĂ lĂ dĂ lĂ Ă nggĂ lĂ dĂ lĂ Ă nggĂ lĂ dĂ lĂ Ă nggĂ lĂ : wa d$ n& nde ma ng&nz& de wena, wa mi ma z&k& gaz&l& ya ma
kua ia iko. Wa sa li n& na dalaanggala, we k& âdakala sĂa n& g$, n& âdakala wala n&
g$, sĂ ÂĄ mĂĄ gÂĄlÂĄ anggala wena. ZĂ€ n& g± be g$, ma $ ngĂnzĂlĂnzĂĂ iko, n& nde
gb±l³ nà g± wén¥, ma félé s& t& nu anggala g$.
ïżœ bĂ dĂČdĂČlĂĂ nggĂbĂ dĂČdĂČlĂĂ nggĂbĂ dĂČdĂČlĂĂ nggĂbĂ dĂČdĂČlĂĂ nggĂ (bĂ zĂmĂdĂngĂ) : ki ni ma wala ta âb$ ia, n& ma âbana d& k$ k$a n&,
n& ma ka m$ d& ng$. Ma fai gĂĄnzĂĄ n& b$a iko, n& gbĂŁlĂŁ n& ma g± wena, n& ma dĂčlĂč
âb$ wena, ma wia we h$ âbu cm tal&. Ma sĂ ia, n& ma $ wĂ rr.
ïżœ bĂ kĂĄnzĂ bĂ kĂĄnzĂ bĂ kĂĄnzĂ bĂ kĂĄnzĂ : m& a bĂ kpo k& ma de wena. GbĂŁlĂŁ n& n&a we $ n& bĂ sanggi ni, ma fĂ
âb$, n& nde zu n& g± wena $ n& bĂ sanggi g$, nde gbĂŁlĂŁ n& ma dĂ t& mbĂĄkĂĄ n&
wena. MbĂĄkĂĄ n& kpo ma wia t& $ gbĂŁlĂŁ n& 20, tua k& ma nĂ ngb& wena. K$ wa d$
d$a nde ma ĂfĂ wena, ma ng&nz& de wena. EspĂšce de bananier plantain qui porte
beaucoup de fruits. Les fruits grillés sont délicieux.
ïżœ bĂ mbĂ nggĂČlĂČbĂ mbĂ nggĂČlĂČbĂ mbĂ nggĂČlĂČbĂ mbĂ nggĂČlĂČ tabi bĂ mĂkpÂĄ : voir mbĂ nggĂČlĂČ.
ïżœ bĂ ĂngbĂyÂĄwĂ©lÂŒbĂ ĂngbĂyÂĄwĂ©lÂŒbĂ ĂngbĂyÂĄwĂ©lÂŒbĂ ĂngbĂyÂĄwĂ©lÂŒ : m& a bĂ, t&l& t& gbĂŁlĂŁ n& ma n&a we $ n& bĂ fĂ ndÂŒ ni, n& nde
ndĂ lĂĄ tĂ n& ma y$l$ $ fĂlĂ , n& i mbÚé n& $ tĂlĂ. GbĂŁlĂŁ n& g± wena g$, n& nde fala k&
m$ lĂŹlĂŹ do ma g$, n& m$ g$m$ s& ma, n& nde ma t& sĂ g$. Tua k& ndĂ lĂĄ t& n& ma
$k$l$ s& m$. Gulu n& hĂŁ wa sa li n& na ĂngbĂyÂĄwĂ©lÂŒ g& a ni.
ïżœ bĂ pĂ ndÂŒbĂ pĂ ndÂŒbĂ pĂ ndÂŒbĂ pĂ ndÂŒ (bĂ fĂ ndÂŒ): t& n& ma y$l$ do fĂ n& do t$l$ nwÂĄ, fĂ n& do tĂlĂ nwÂĄ, ma k&
wa sa li n& na bà fande ni. Dã t& n& ni ma $ n& fÄ fande ni.
ïżœ bĂ sĂĄnggbĂ sĂĄnggbĂ sĂĄnggbĂ sĂĄnggĂŹĂŹĂŹĂŹ : zu n& gĂŁ wena, gb&l& zu n& dulu gbaa $ yĂngbĂĂ, nde gb±lÂł n& g± wena
g$. M$ g$m$, n& ma wia we dunu sanggi b$a.
ïżœ tĂŒ bĂtĂŒ bĂtĂŒ bĂtĂŒ bĂ : espĂšce de bananier dont le tronc et les fruits sont noirĂątres. Les feuilles et
les fruits sont utilisés dans la médecine traditionnelle.
ïżœ bĂ wĂĄnggĂĄlĂĄ wĂ nggĂ lĂ bĂ wĂĄnggĂĄlĂĄ wĂ nggĂ lĂ bĂ wĂĄnggĂĄlĂĄ wĂ nggĂ lĂ bĂ wĂĄnggĂĄlĂĄ wĂ nggĂ lĂ : nyaka n& ma dĂčlĂč wena, nde gbĂŁlĂŁ n& ma dĂ tĂ n& g$, nde
ma g± wena, n& ma dĂșlĂș wena. Wa sa li n& na, wĂĄnggĂĄlĂĄ wĂ nggĂ lĂ , we k& gbĂŁlĂŁ n&
ma kpĂ ngb& g$, k$ m$ ba ma, n& ma yaka wĂ nggĂ wĂ nggĂ .
ïżœ bĂ bĂ bĂ bĂ zĂ wĂšzĂ wĂšzĂ wĂšzĂ wĂš :
ïżœ bĂ bĂ bĂ bĂ zzzz$gb$ (z$gba) $gb$ (z$gba) $gb$ (z$gba) $gb$ (z$gba)
TĂŒ bĂ ma do ina wena :
- T& m$ z&l& wena, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi ma, n& wa i do m$. Ofil&l& wa h$ t&
m$ wena wena, n& wa d& nwĂĄ n&, kula n&, n& wa i do m$.
- K$ âda fala k& m$ yu zĂŁ m$ wena, n& wa ba wala tĂ„ bĂ k& ma wala ni, n& wa ba do
t$l$ n&, n& wa d$ ma ni sĂ„, n& wa to, wa to ma do ina vĂ, n& m$ ny$ng$, n& ma
kanga yu zĂŁ wi.
167
- Wa d$ gbĂŁlĂŁ n&, k$ ma bĂlĂ, n& wa kp$ t$k$ tesĂ, n& wa gbo kuli k$la d& âda n&, n&
wa hĂș, k$ ma b&l&, n& wa mba do d$a bĂ& ni, n& wa to, k$ ma âbĂș, n& wa ny$ng$ we
z&l& yu zĂŁ wi.
bĂ bĂčlĂbĂ bĂčlĂbĂ bĂčlĂbĂ bĂčlĂ tabi tĂ âbĂštĂ âbĂštĂ âbĂštĂ âbĂš
a) M& a bĂ, n& nde ma si tĂ &, we k& tŸ n& ma tĂż, n& li nwĂĄ n& ma dĂșlĂș wena $ n& k& âda
bĂ ni g$.
b) Wa mi ma saf$, âdo t$a.
c) Ombe ng$ gĂlĂ tĂ âbĂš tabi bĂčlĂ ma k& :
⊠bĂndĂbĂndĂbĂndĂbĂndĂ (bĂčlĂ ngbĂ kĂ ) p.43 : bananier Ă fruits sucrĂ©s, peu cultivĂ© si ce nâest que prĂšs
des centres, plusieurs variétés (Musa paradisiaca).
M& a bĂ ma ngĂĄlĂĄ n& ng$ wele g$, ma ko, n& wala n& k$l$ dĂ$ do nĂč. Ngbili nĂ ma g±
wena, n& ndĂ lĂĄ n& $ l$ kpĂlĂ, k$ ma fele, n& t& n& fĂ„ tasi tasi. k$ fala k& ma fele ni, n&
k$a t& n& ma $ yĂČĂČ (jaune), n& nde ma ĂfĂ g$.
ZĂ dati kpasa win$ wa mi zi ma k& zĂŁ ndoko, ki ni n& nde wa nyĂngĂ wala n& g$, wa lĂĄ
ma hĂŁ om$k$la. MbĂš wa mi ma saf$ k$ k$la, tabi âdo t$a âda win$.
* Wa li ma li. Wa gi âb$ do ndonggo tabi dĂ âb$.
* Z&l& ma kpe nu wele, n& wa h$l$ kua toko n&, n& wa gi ma gbaa, k$ ma gbala, n& wa
i ma do golo nu a, s& a a wila we dĂ.
⊠bĂndĂ kĂŹlĂŹmĂ bĂndĂ kĂŹlĂŹmĂ bĂndĂ kĂŹlĂŹmĂ bĂndĂ kĂŹlĂŹmĂ p.7 : petit arbre, fruits caulinaires comme bananes (Hexalobus crispiflorus).
⊠bĂ ndÂŒlÂŒbĂ ndÂŒlÂŒbĂ ndÂŒlÂŒbĂ ndÂŒlÂŒ (bĂndĂ bĂ© ndÂŒlÂŒ) : m& a bul&, ma $ be âdĂłkĂ© iko, ma $ sĂlĂlĂ, tĂ n& lĂ gĂ, ma
mangga hĂĄr hĂĄr. Wa mi ma saf$ i, t& nu ngĂndĂ . OndÂŒlÂŒ wa lĂ ma wena. Ma dĂš taâbe
wena, owin$ wa kĂ ma wena. Wa gi âb$ nwĂĄ n&, n& wa i do wi z&l& k& kili tĂ a vĂ z&l&
wena ni (voir bĂ ndÂŒlÂŒ).
⊠tĂ âbÂŒ bĂ«kĂ«tĂ âbÂŒ bĂ«kĂ«tĂ âbÂŒ bĂ«kĂ«tĂ âbÂŒ bĂ«kĂ« : ma ko gbĂ Ă , n& ndĂ lĂĄ t& n& ma $ fĂa mbĂČĂČ, k$ fala k& ma fele ni, n& ndĂ lĂĄ
t& n& $ n& bö k& wa kpa ma olo we ni, gulu n& hã wa sa li n& na bëkë g& a ni. Gbãlã n&
ma g± wena g$, n& nde ma dĂlĂ tĂ n& wena. Ma fele do dia n&, n& nde ma ĂfĂ wena.
Wa mi ma âda le do saf$n$ sĂ„ iko.
⊠tĂ âbÂŒ dĂâbĂ nggĂłtĂ âbÂŒ dĂâbĂ nggĂłtĂ âbÂŒ dĂâbĂ nggĂłtĂ âbÂŒ dĂâbĂ nggĂł : ma ngala $ n& m&tr& kpo do d$ n&, n& ma ko iko. ZĂ€ n& g± wena, n&
ma k$l$ do nĂč dĂ. GbĂŁlĂŁ n& $ sĂlĂlĂ, n& ma $ be dĂčdĂ, n& ma dĂlĂ tĂ n& wena. Wa mi ma
saf$ tabi t& âda le. K& âda le nga ma ko, n& okpasa win$ wa &nz& kĂčlñ tĂ n&, ni g$, n&
oben$ wa âdanga ma, we k& ma d& nĂč g& iko. Ma ĂfĂ wena. Wa sa li n& na dĂâbĂ nggĂł,
we k& ma dĂčlĂč be g$, $ n& âbĂ nggĂł ni.
bĂĂĄ, kpâ°kâ°lâ°bĂĂĄ, kpâ°kâ°lâ°bĂĂĄ, kpâ°kâ°lâ°bĂĂĄ, kpâ°kâ°lâ° p.29: voir aussi kpĂkĂlâ°: grand arbre de 40 m ht., 1,5 m diam., bois dur brun,
fruits verts Ă grosses graines luisantes quâon appelle âkpâ°kâ°lâ°â et qui servent Ă polir les
pots frais Ă lâintĂ©rieur (SapotacĂ©e : Autranella africana).
bĂčbĂșbĂčbĂșbĂčbĂșbĂčbĂș p.44 : plante herbacĂ©e Ă©rigĂ©e Ă fleur mauve, dans lâeau, ht. 0,5m, commune
(Marantacée : Thalia Schumanniana).
a) Tanda : BĂčbĂș m& a nwÂĄ, li n& $ y$la y$la. âDo n& $ fĂ, n& t& ma l$ wena. N& ma mb$k$
de wena.
b) Wa kpa ma saf$ k$la, do nu lĂŹ. âDa fala mbĂ© n&, n& m$ kpa ma, ya ma tia f&$$ d& gulu
te kokombo.
c) N& tĂ” n& ma k& :
ïżœ Wa d& do kala m$, n& wa fana do yele.
ïżœ Wa &nz& nwĂĄ n& do kpangga, tabi do ogele m$ âb$.
168
bĂčlĂč bĂčlĂč bĂčlĂč bĂčlĂč p.2 : arbre, 25 m ht., se fait remarquer par lâĂ©corce jaune, lisse et les gros fruits
caulinaires ou à courtes grappes sur le tronc (Maracée : Ficus mucoso).
a) Cath : M& a te ma gĂŁ wena, gÂł zĂŁ n& wia we la m&tr& kpo, n& ma d&nd&l& âb$ wena. T&
n& l$ de wena, ma $ fĂlĂ kpĂčyĂĂ. NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ sakaya ni, tĂ n& $ lĂč lĂč lĂč, we k& m& a
kpe tĂ sakaya tabi wili sĂ kĂ yĂ . Fala m$ âbe t& afe ni, n& Ăfö âd$ k$a n& ni ma nĂŁlĂŁ d& t&
kĂ m$. Wala n& boe, ma $ be n& kili ndimu ni, ma be sïżœ. Fala k& ma wala, n& ma $ t$l$
nwÂĄ, k$ ma fĂ©lĂ© ia, n& tĂ n& $ fila (rouge). Ma unu ngĂĄndĂĄ wena, wa nyĂngĂ ma g$.
OdĂčnggĂŹ do obĂ lĂ wa li wala n& wena.
b) Wa kpa ma âda le, tabi zĂŁ bili, tabi ti k$la.
c) Zagb : BĂčlĂč d& tĂČ wena :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba âb$ do afe k&, do ogele ina, n& wa gi, n& wa ny$ng$ we ina
ndĂ bĂlĂ ngbĂŹÂĄ.
ïżœ Wa na nwĂĄ n& li dĂ, tĂĄkĂ ma hĂșlĂș.
ïżœ Afe n& d& âb$ z&l& mu&ta.
ïżœ Te bĂčlĂč ma ny$ng$ do od$k$n$ wa sa lĂ wa na âgbĂ lĂĂ tĂnĂčâ.
ïżœ Gua n& nyĂ de wena nĂ gĂșĂĄ sĂ kĂ nyĂ ni.
bĂčlĂșkĂč bĂčlĂșkĂč bĂčlĂșkĂč bĂčlĂșkĂč : nom qui sâapplique Ă plusieurs graminĂ©es rubanĂ©es du mĂȘme port que les
paspalum.
a) Cath : Ombe wa t$ na, buluku m& a li gba gili w$k$s$n$ vĂ k& ma hĂ âdo t$an$ ni. N&
nde ngbongbo buluku boe, s& n& wa g$n$ sanga ng$ gili ni de.
Buluku m& a w$k$s$ k& ma d&nd&l& wena, n& nwĂĄ n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& liĂŁ n& dĂ
wena g$, n& ma dĂł do gbogbo zu n&, n& wala n& $ be sĂlĂlĂ. N& nde ng$ gili bulukun$ d$
wena.
b) Wa kpa ma âda le, saf$, tabi âd$ lĂŹ. Ma n& h$ li zĂ, n& nde wĂĄ wÂĄ f$ di ni, k$ ma d&a
fĂčtukulu, s& n& ma h$ dĂȘ.
bĂčlĂșkĂ âdĂ lĂŹ bĂčlĂșkĂ âdĂ lĂŹ bĂčlĂșkĂ âdĂ lĂŹ bĂčlĂșkĂ âdĂ lĂŹ p.38 : herbe 0,8-1,5 m de long, procombant puis ascendant, au bord de lâeau
(Acroceras zizanoides) ; aussi herbe, 1 m ht. en terrain frais, envahissante (Brachiaria
mutica).
bĂčlĂșkĂ gbĂ gĂlĂkĂbĂčlĂșkĂ gbĂ gĂlĂkĂbĂčlĂșkĂ gbĂ gĂlĂkĂbĂčlĂșkĂ gbĂ gĂlĂkĂ : voir gbĂ bĂčlĂșkĂč
bĂčlĂșkĂ ndĂčngbĂčlĂ«bĂčlĂșkĂ ndĂčngbĂčlĂ«bĂčlĂșkĂ ndĂčngbĂčlĂ«bĂčlĂșkĂ ndĂčngbĂčlĂ« : voir ndĂčngbĂčlĂ«
bĂčlĂșkĂ nyĂlbĂčlĂșkĂ nyĂlbĂčlĂșkĂ nyĂlbĂčlĂșkĂ nyĂlĂkĂĂkĂĂkĂĂkĂ : voir nyĂlĂkĂ
bĂčlĂșkĂ nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ bĂčlĂșkĂ nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ bĂčlĂșkĂ nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ bĂčlĂșkĂ nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ : voir nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ
âBâBâBâB
âbĂ fĂŒâbĂ fĂŒâbĂ fĂŒâbĂ fĂŒ ou âbĂ fĂ© âbĂ fĂ© âbĂ fĂ© âbĂ fĂ© : espĂšce dâarbre (non identifiĂ©). LâĂ©corce et les feuilles sont utilisĂ©es dans la
mĂ©decine traditionnelle. Le jeune âbĂ fĂŒ est utilisĂ© dans lâinitiation pour faire le âGbĂ gĂ lĂšâ,
les branches pour faire des fouets.
a) Zagb : MĂ ÂĄ tĂš, tÂŒ nâ° mĂĄ ĂĄ tĂż, n& nwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ nâ°. Wa ĂlĂ ĂĄfĂ© nĂ, nĂ mĂĄ yĂș wĂ©nÂĄ. Ma
gba kĂ & wena. NgĂ lĂĄ n& d& ng$ wia we hĂ m&tr& 10 tabi 12.
b) Wa kpa ma wena ti k$la.
c) âBĂ fĂŒ ma d& to wena :
ïżœ Wa zĂ afe n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& ny$ng$goâdo.
ïżœ Wa to nwĂĄ n& vĂ, n& wa &nz& do hĂa m$ k& wa sa li ma na kĂŹlĂŹ ni.
ïżœ WĂ ĂlĂ afe n&, n& wa gĂș dĂČ bĂŹlĂŹ, tabi wa âbo ma do tĂ kĂč.
ïżœ Wa y&l& âb$ afe n&, k$ ma kolo, n& wa tĂ„ ma $ n& tanda ni.
169
ïżœ Wa ĂlĂ afe n&, n& wa ba âdo n&, n& wa d& do f&l& nu kĂČĂ©.
ïżœ WĂ dĂ âbĂ lĂÂł nĂ dĂČ ĂŹnĂ .
ïżœ Wa d& âb$ ma do mbe m$ t& gbĂ gĂ lĂš (gaza wili).
ïżœ Wa dĂ âbĂ bĂlĂ âbĂ fĂŒ dĂČ zĂčfĂ wÂŒ zĂ dĂČ gĂ zĂĄnĂ.
âbĂ kĂĄ âbĂ kĂĄ âbĂ kĂĄ âbĂ kĂĄ (voir kpĂĄ) p.10 : arbre, 15-40 m ht., 0,4-1,2 m diam., gousses rĂ©niformes, bois pour
menuiserie (Caesalp. : Afzelia bipindensis).
a) Marie (Centre Nad) : âBĂ kĂĄ m& a mbe ngĂ gili te k& wa sa li n& na kpĂĄ ni. M& a gĂŁ te, zĂŁ
n& g± wena, n& ma dulu d& ng$ wena, n& ma gba âb$ kĂ & wena. NwĂĄ n& ma sĂkpĂ sĂkpĂ
$ n& nwĂĄ dĂ ni. Ma wala, n& wala n& gĂŁ n& ge nde ni, ma $ dĂ yĂngbĂĂ ni. Ma te, k$ ma
fÄ, n& nyanga m$ we d& k$ k$a n& iko.
b) Ma h$ wena ti k$la.
c) N& tĂ” n& ma k& :
ïżœ Fala k& zĂŁ nyanga m$ z&l& wena, k& wa tĂ na, wĂĄ ÂĄ gb±l± (gbĂ nĂ ) zĂŁ nyanga m$, n&
wa gb&l& tŸ n&, n& wa a k$ igbala, n& wa e li we, k$ ma ba we, n& wa k$ n$ t&
nyanga m$ k& ma z&l& ni, n& wa a ma ng$ n&, n& ma gĂ.
ïżœ Fala k& wele, nu a kanga doâdo ni, n& wa kala wala âbĂ kĂĄ k& ma kolo ni, n& wa i do
âbangga a.
ïżœ Fala k& kolo ma yangga wele, n& a zĂ©lĂ© âb$ m$ g$, n& wa ba wala n& k& ma fĂ„ ni, n&
wa fi k$a k& li we, k$ ma ba we, n& wa z& ma do gulu zala a b$a n&, n& zala a gĂ, n& a
zele we.
ïżœ Wa s& âb$ ma do kungba.
âbĂĄlĂĄgÂłlÂłâbĂĄlĂĄgÂłlÂłâbĂĄlĂĄgÂłlÂłâbĂĄlĂĄgÂłlÂł : espĂšce de plante herbacĂ©e, non identifiĂ©e.
a) Timb : M& a w$k$s$, ma h$, n& ma âbana d& nĂč g& iko, n& ma gba kĂ &. Ma wia we
ngala olo li âbu cm tal&, n& nwĂĄ n& ma toso b$a tabi tal& d& li ngele n&, we k& bi tŸ n&
ni do li ngele n& boe. M$ do dua, n& nde dĂșĂĄ n& a sïżœ iko, n& ma fila, n& be wala n& do
zu n&, n& be wala n& ni ma toso nal& nal& do s$ti zu n&. Li nwa n& a tĂ„, n& âdo n& a fĂ.
b) Wa kpa ma d& âda le, ma h$ d& ka zĂŁ t$an$, tabi zĂŁ guba.
c) N& tĂ” n& ma k& :
ïżœ Wa hĂ„i nwĂĄ âbĂĄlĂĄgÂłlÂł, n& wa to. N& wa gb&l& t& sĂ„lïżœ k& si âbiti gba wese, n& wa a k$
gbala, k$ ma n& we ba we mbĂČĂČ ni, n& wa &nz& do z&l& g$m$ wi tabi z&l& tunum$.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, wa hĂ„i, n& wa mba do nwĂĄ y$mb$l$ do nwĂĄ ila, n& wa gb&l&
sambe d& âda n&, n& wa f$l$ do nu t$a. Wa d& ma we ndaka do owi tunum$.
ïżœ We f$l$ nu t$a, n& wa d& nĂ : Wa ba inan$ mi t$l$ li n& ni, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma $
gbaa, hĂŁ k$la n& he m$ kpo ni, n& m$ h$ n&, n& m$ kpĂŁ k$ ngbo do ng$ t$a, do t&
d&l& n& sÄ.
âbĂĄngĂĄlĂŹkĂ mbĂČâbĂĄngĂĄlĂŹkĂ mbĂČâbĂĄngĂĄlĂŹkĂ mbĂČâbĂĄngĂĄlĂŹkĂ mbĂČ* : voir kĂĄkĂĄkĂĂČ
âbĂĄnggĂšâbĂĄnggĂšâbĂĄnggĂšâbĂĄnggĂš p.3 : chanvre, herbe 1-3 m ht., cultivĂ© comme stupĂ©fiant (Cannabis sativa).
a) Timb : M& a be te, gĂŁ zĂŁ n& wia we $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ l&, we h$ ng$ gbĂ âbĂtĂ zu nyanga
l&. N& ma ngala $ n& m&tr& kpo we h$ t& b$a. Ma gba kĂ a wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ
gbĂlĂ ni, ma sasala fai tal& tal&. Fala k& wa mi ma k$ f$ k$la, n& nwĂĄ n& âb$ wena, n&
ma tĂ„ kpĂrr.
b) Wa mi gbĂŁlĂŁ n& mĂź. Wa mi ma wena t& f$ k$la.
c) N& tĂ” n& ma k& :
ïżœ M& âb$ a mangga we duzu ombe win$ k& wa kĂa we n$ ma ni. K$ kĂ ni, k$ m$ n$ ia,
n& ma ba m$ âdanga wena ! N& ma $ n& zu m$ n& fĂ„ doâdo ni.
170
ïżœ K$ fala k& z&l& gbĂ nzĂmbĂĄ ma ba k$lan$ ia, n& wa fa nwĂĄ âbangge, n& wa a ma âd$ lĂŹ,
k$ ma ny$ng$, n& wa a nĂș ok$lan$. K$ fala k& wa Ă âb$ do wala olo n& g$, fala k& wa
a ma nĂș wa gĂŁ wena ni, n& ma wia we fi bĂ zĂ k$lan$.
ïżœ N& owi d& dĂ nzanggon$ wa na âb$ t$l$ nwĂĄ n& ni lĂ dĂ& âda wa na, s& a ma hulu d&l&
wena de. K$ win$ wa n$ dĂĂ ni, n& ma d& wa âdĂĄngĂĄ wena, ma ba wa $ n& âbĂĄnggĂĄ ni.
ïżœ Owukon$ wa kala nwĂĄ âbĂĄnggĂš, n& wa mba do gbĂŁlĂŁ siko, n& wa gi k$ ma gbala, n&
wa e, hĂŁ ma n& gĂ n&, n& wa a do zĂŁ be na, a n& dĂ. N& nde âdĂŁ mĂ n& kpo a k& be
n& ni âdanga m$ wena, n& a d& âb$ mbuma wena nĂ wi n$ âbangge ni.
âbĂštĂšâbĂštĂšâbĂštĂšâbĂštĂš p.39 : âpalmier Ă huileâ, spontanĂ© en forĂȘt secondaire; arbre de grande culture (Elaeis
guineense).
a) Timb : M& a te, ma $ n& nzanggo ni, n& nde ma si tĂ do nzanggo mba g$, sĂnggĂ
nzanggo boe. GĂŁ zĂŁ âbete wia we $ n& âbu cm m$l$ ni, n& ma ngala we m&tr& âbu ng$
n& ngb&âd&âd&. GbakĂ âbete ma d&l& wena, n& wa sa li gbakĂ n& na âmbĂłkĂČâ. N& gbakĂ
n& dulu nĂ m&tr& m$l$ ni, n& nwĂĄ n& a du kpĂlĂĄ kpĂlĂĄ, n& nde ngbĂnzĂ zĂŁ n& boe. Mbee
mboko âbete ma tĂ„, n& mbee n& ma $ fila. N& nde yolo gulu mboko we h$ t& nwĂĄ n&
ma do tĂ.
âBete du dua, n& dĂșĂĄ n& a tĂčsĂĂ ni. Wa sa mbe li dua âbete na âhĂĂĄ sĂĄmbĂĄ âbeteâ, mba
g$, fala k& ma do, k$ ma t& âbĂlĂ tĂ & g$, k$ fala wa âdonggo dua n& ni do dĂ, n& ma
hulu, n& wa sa li dĂ n& ni âsÂĄmbÂĄâ, mba g$, wa d& do h$a samba âbete.
Wala âbete boe, n& nde tĂ t& wala n& ma du nzĂlĂ nzĂlĂ ni, n& kpĂlĂ n& do zĂŁ tĂ n& ni.
KpĂlĂ n& âbo, n& wa sa li ma na âgĂĄnzĂĄ âbĂštĂšâ. Fala âbete ma wala gbĂ Ă , n& nde wala
n& $ tĂ„, k$ fala k& ma sĂ ia, n& ma fele. N& nde mulu âdo n& boe, n& gbĂŁlĂŁ n& kĂ n& a
tĂ„, n& ma nganda wena. N& be gbĂŁlĂŁ (ndĂŹkĂĄ*) k$ ki ni âb$ boe, ma b$a tabi tal&, n& be
ndĂkĂ n& boe. K$ fala kpĂlĂ âbete te, k$ mulu n& mbĂșlĂș ia, n& bi ndĂkĂ ni h$ do zĂ wĂłlĂł
n& ni.
b) Wa kpa âbete wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, do âda le. Wa mĂ mbee n& mi, n& mbee n& h$ iko.
c) Cath : âBete m& a te kpo, ma kpasa l& wena :
ïżœ âBete, wa g$m$ zu n&, n& wa kpĂlĂ gbĂŁlĂŁ n&, n& wa kpïżœlïżœ do n$, n& wa gi do
ny$ng$m$. N& wa f&l& âb$ do t& wi. N& saâda n& wa dĂŁ do we.
ïżœ N& wa o âb$ gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ âbete ni, n& wa kpa be gbĂŁlĂŁ n& k$ n&, n& wa d& âb$ do n$,
wa sa li n& na nĂ sĂŹkĂĄ.
ïżœ N& mboko n& âb$, n& wa s&l& mboko ma, n& wa y&l&, n& wa d$, n& wa ili do kpĂtĂ, we
gi do sĂĄnggĂČ.
ïżœ Wa sanga mboko n& do t$a, n& wa da âb$ do tĂ nggÂŒ. Maa kolo n& wa dĂŁ âb$ do gua.
ïżœ N& g$n$ nwĂĄ n&, n& wa d& do ngbanza mili do m$.
ïżœ Wa âbili âb$ nwĂĄ âbete we d& do dĂŁ, n& wele wa dungu ti n&, tabi wa e fio ti n&.
ïżœ N& mbĂš, wa zĂŁ âbete, n& wa fi nĂč, n& wa d& ma do dĂ, n& wa n$ li zĂŁ n&, li n& a
mĂ kpĂ nzĂĄ.
ïżœ Wa zĂŁ lĂÂł âbĂštĂš, n& wa mba do liĂŁ bÂŒlÂŒ, do liĂŁ kĂčmbĂ , n& wa sili ma, k$ ma gbĂĄlĂĄ, n&
wa hunu do kĂ, n& wa n$ ma we z&l& n$ âbete.
ïżœ K$ fala k& âbete te, k$ ma mbulu, n& âbua h$ âb$ t& n&, n& l& zuâdu ma, n& l& gi, n& l&
ny$ng$.
ïżœ N& te âbete ma ny$ng$ âb$ do d$k$, l& sa li wa na âdĂkĂmbĂâ, n& l& ny$ng$ âb$ wa.
âbÂŒtÂŒ nĂčâbÂŒtÂŒ nĂčâbÂŒtÂŒ nĂčâbÂŒtÂŒ nĂč : voir nĂ ĂĄndĂ âbĂ .
171
âbĂŹkĂČâbĂŹkĂČâbĂŹkĂČâbĂŹkĂČ (âdĂŹkĂČ) p.10 : arbre 40 m ht., 1,7 m diam., feuillage touffu et gousses ligneuses, bois
pour charpenterie (Jubernardia Seretii).
a) C.Nad : M& a te, ma $ zĂŁ k$la, ma gĂŁ wena $ n& okpĂșkĂșlĂș tabi ongbĂŹ ni. GĂŁ zĂŁ n& wia t&
k$l$ do m&tr& b$a. Ma dĂndĂlĂ wena, nwĂĄ n& gÂł âbÂĄnÂĄ sanga iko. N& nde wala ma $
dudu yĂlĂĄĂĄ. Ma yolo ng$, k$ ma te, n& ma zïżœ do nyanga &. Fala k& ma dĂł, n& fala t& dĂł
n& unu wena.
b) Wa kpa ma wena ti k$la.
c) N& tĂ” n& ma k& :
ïżœ Wa z& afe n&, tabi wa âbi wala n&, k$ wĂĄ ndÂĄlÂĄ do m$ ia, n& owin$ k& wa ny$ng$ m$
zĂ„i ni. Wele zĂ„ m$, k$ wa ndala do ma ia, ya kuâba n& ma dĂš g$. Wele wa fe, n& wa e
t& n& wena.
ïżœ N$& wa sa li a na âlĂmĂ â ni, Ă ndala âb$ do kuli a, tabi be m$ a k& wele kĂĄlĂĄ wa wena ni.
ïżœ M& a sĂ tĂš, oyaa l& wa z$a ma nĂ m& a âdÂł te ni, ma k& wa kĂ zi we d& do gĂšlĂ© to g$ ni.
âbĂČlĂâbĂČlĂâbĂČlĂâbĂČlĂ p.47 : espĂšce de liane vĂ©nĂ©neuse non identifiĂ©e.
a) C.Nad : M& a nyaka, ma fo ny&l& wena. GĂŁ zĂŁ n& Ă n& nu g&l& kĂ wi g& ĂkĂł. N& nde
âbĂČlĂł k& l& tĂ we n& ni, ng$ gili ma b$a : k& l& sa li ma na âd±lĂkĂkĂlĂâ, n& mbee na ma
âb$ a kĂŹlĂŹ iko, ya ma a fĂa, wa sa li n& na âfĂĂĄ âbĂČlĂâ. Ma tala âb$ t& wele wena.
b) Ma h$ âb$ wena zĂŁ bili tabi zĂŁ k$la, do âd$ lĂŹ.
c) ïżœ M& a âdĂŁ nyaka, wa nyĂngĂ mĂą g$, tua we k& ma wia t& gb& wele. N& nde ma âbana
do be n&, n& wa ny$ng$.
ïżœ Wa âbili nyaka k&, n& wa z& d& âd$ lĂŹ, n& ma gb& ok$y$n$.
âbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂ p.14 : petit arbre Ă tronc Ă©pineux, Ă longues feuilles composĂ©es trĂšs longues,
(Rutacée : Fagara rubescens).
âbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂ p.14 : arbre du mĂȘme genre, tronc fortement Ă©pineux, feuilles plus petites, 15 Ă
30 m ht., bois jaunùtre bon pour menuiserie (Rutacée : Fagare Lemairei).
a) Cath : M& a te tĂ, ma g„ gÂź, n& mbe âda fala kpo ma gĂŁ wena. N& tĂ t& n& $ lĂČgbĂłzĂł
lĂČgbĂłzĂł, ma $ mbĂ âdĂĄ mbĂ âdĂĄ mbĂ âdĂĄ, be âbĂlĂ zu tĂ n& ma nzĂrr. Li nwĂĄ ma g„ n&a
ng$ lĂ nwĂĄ Ă gĂ nggĂ , ma toso ngb& b$a b$a. Ma a te k& wa wĂš t& dĂ ngĂ mĂĄ g$.
b) Wa kpa ma ti k$la, zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi âdo t$a.
c) Ma d& oz&l& kpi do kpi :
ïżœ Z&l& gĂčlĂč (gogo) : wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gb&l& ti nguâdu n& be sïżœ, wa gb&l& k& k$ n&,
ndĂndĂlĂș k$ n&, n& wa fi be tĂ& t& n&, n& wa fi ma d& t& fala gogo m$ k& z&l& kole
ny$ng$ ni.
ïżœ Z&l& ngĂĄmĂĄnzĂĄ : wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa to ma tua, n& wa a âd$ lĂŹ, gĂa lĂŹ iko. N&
âd$k$l$ n& ny&l& be sïżœ, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi k& gaâbom$ zĂŁ a wena ni. MbĂš
n& wa sa li ma na ngĂĄmĂĄnzĂĄ ni. N& mbÚé n& âb$, wa a do zĂŁ wi k& âdangban$ wa he
m$ zĂŁ a wena ni.
ïżœ Kpo kpo âbĂČlĂłnggĂlĂ ni, wa ĂlĂ kĂĂĄfĂ© n&, n& wa to ma vĂ, n& wa a âd$ lĂŹ, k$ ma
ny$ng$, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& nyĂngĂgĂâdĂ.
ïżœ Tabi wa z& afe n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa hunu do kĂ, n& wa n$ we z&l&
ny$ng$goâdo. Tabi wa z& afe n&, n& wa gb&l& tĂ nguâdu n&, n& wa a li dĂ, n& wa n$,
we z&l& ny$ng$goâdo, tabi z&l& gaâbom$.
ïżœ Fala k& wele a sĂ âd$l$ g$, n& wa a âb$ do zĂŁ a. Wa a ma k$ &lu kpo iko, b$a g$, we
k& ma ngĂ ndĂ wena!
ïżœ TĂ n& ni wa kpĂlĂ ma, n& wa s& do gbĂŁlĂŁ zĂškĂ© (wĂ nĂkĂ) we d& do sa.
ïżœ N& nde wa gbĂĄ ma do maâbaya gbĂą, n& maâbayan$ ni $ fĂĂ , n& ma ngĂ ndĂ wena.
ïżœ Ma kolo ia, n& wukon$ wa fa ma we dĂŁ do we, we k& gua n& ma ny& wena.
172
ïżœ Zagb : Wa kala wala n&, n& wa y&l& li wese, k$ ma fĂŒ, n& wa kala gbĂŁlĂŁ n&, n& wa to,
k$ ma âbu, n& wa gi, n& ma d& n$, n& wa a t& sanggo, tabi wa f&l& do t& wa. NĂ n&
ma ĂșnĂș de wena, wa d& do nĂ yĂmbĂ.
ïżœ Timb : âDa fala k& wele do dani, k& wa sa li ma na, sĂkĂâbĂlĂ ni nde, n& wa kpĂlĂ tĂ
âbolonggolo, n& wa siki kĂ n& ni do s$ti zu be k$ya, k$ fĂ„ n& n& h$ n&, n& wa a li dani
sikiâbili ni, n& ma Ă.
âbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂâbĂČlĂłnggĂlĂ (ou : Ă gĂ nggĂ ) p.14 : voir Ă gĂ nggĂ .
âbĂlâbĂlâbĂlâbĂlĂz„dĂčĂ Ăz„dĂčĂ Ăz„dĂčĂ Ăz„dĂčĂ : voir lĂČz„dĂčĂ .
âbĂĂĄkĂ âbĂĂĄkĂ âbĂĂĄkĂ âbĂĂĄkĂ p.13 : voir kpĂ lĂ kpĂ sĂ .
âbĂĂĄtĂšâbĂĂĄtĂšâbĂĂĄtĂšâbĂĂĄtĂš p.14 : arbre 40 m ht., bois blanc lĂ©ger, sans utilitĂ© (SimaraubacĂ©e : Hannoa
klaineana).
âbĂâbĂłkĂŽâbĂâbĂłkĂŽâbĂâbĂłkĂŽâbĂâbĂłkĂŽ (g±bĂłkĂŽ) : voir âbĂdĂkĂmĂ.
âbĂdĂkĂmĂâbĂdĂkĂmĂâbĂdĂkĂmĂâbĂdĂkĂmĂ (g±bĂłkĂŽ) p.5 : herbe annuelle, feuilles lĂ©gumineuses (Amaranthus hybridus).
a) Zagb : M& a âbulu sanggo, m& a nu f&l& s&s&. N& nde ki ni ma gÂł vĂ $ n& s&s& g$. Ma
ngĂĄlĂĄ d& ng$ g$, ma dĂndĂlĂ d& nĂč g& yĂĂ yĂĂ iko. TŸ n& do nwĂĄ n& ĂĄ fĂĂ , ma mbĂkĂ
wena. M$ gbini ma, n& ma $ n& lĂŹ iko. M& a sanggo l& kpa ma do z$l$ li kolo. âDa fala
sab&l&, n& nde ma kolo vĂ, k$ kole n& t& n&, n& mbĂ© bĂlĂ n& gbala.
b) N& wena wa mĂ âb$ ma mi g$, n& nde ma h$ wena do ïżœ tĂ & iko. Fala k& wele a kĂ mbe
we ba kpala n&, we p& ma nu t$a âda a nde, s& n& a gbini kpĂĄlĂĄ n&. Wa kpa ma wena t&
âda le, tabi k& zĂŁ d„ k& wa d&a ma saf$ ni.
c) Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi, n& wa ny$ng$. M& a dia sanggo k& âdĂ kĂĄlĂĄ mbĂkĂ n& g$. K$
kpasa wi a a gĂ ma ngboo, k$ m$ ny$ng$, n& m$ kĂ.
Monz : Wa sa âb$ li ma na âg±bĂłkĂŽâ tabi ââbĂbĂłkĂŽâ. Wa ia li ma ni, we k& do gba wese,
k$ k& naa be la saf$ Ă ia ni, n& oben$ wa d$l$ ma dĂ, n& wa gĂ, n& wa ny$ng$, we kunu
do w& ba wa ni, n& ma gĂŁ wa de wena.
N& wa ia âb$ lĂ ma na ââbĂdĂkĂmĂâ we k& wa d$l$ ma s$& g& nde, k$ ma n& la tĂ„ 3 tabi
tĂ„ 4, ya ma âb$a âb$ mbe n&, n& wa d$l$. Ma be na, ma âb$ t& m& d& kĂ wa iko.
â â â â wĂlĂ âbĂdĂkĂmĂwĂlĂ âbĂdĂkĂmĂwĂlĂ âbĂdĂkĂmĂwĂlĂ âbĂdĂkĂmĂ (wĂlĂ âbĂbĂłkĂŽ) p.5 : herbe annuelle Ă©pineuse, feuilles lĂ©gumineuses
(Amaranthus spinosus).
a) Zagb : M& a kpo âbĂdĂkĂmĂ, nwĂĄ n& ma be a fĂĂ , n& nde tŸ n& ĂĄ fĂlĂ , n& tĂ t& n& boe.
b) Wa kpa ma t& fala wa kpa do âbĂdĂkĂmĂ ni.
c) Wa nyĂngĂ ki ni g$. NwĂĄ n& ma wia m& g& kĂ do âb$d&k$m$ kpÂŹ, n& nde ma do tĂ t&
n&, n& ma dumu wele dumu, ma k& l& wĂš we ny$ng$ ma g$. N& nde wa d& z&l& d&a :
ïżœ Wa fa nwĂĄ n&, n& wa âbala d& kĂ mĂ, n& wa a do zĂŁ wi we duzu z&l& sĂlĂngĂ.
ïżœ Wa zuâdu tŸ n& do nwĂĄ n&, n& wa mba do nyaka p±lĂÂłkĂĄnggĂ©, n& wa a li wese, k$
ma kolo, n& wa mba do gele ina, n& wa d$, n& wa d& do kutu gĂ.
âbĂčĂ âbĂčĂ âbĂčĂ âbĂčĂ (p.46) : champignon.
a) Timb : âBua m& a m$, nyanga n& kpo iko. K$ fala ma hĂ gbĂ Ă ni, n& zala n& ma l$mb$
d& t& nyanga n&, n& wa sa li ki ni na âkĂłtĂł nĂâ. K$ fala ma gĂŁ ia nde, n& ma bulu zala &,
n& zala n& ma $ n& zu t$a ngbaka ni. Wa sa li ki ni na âgbĂ zÂĄlÂĄ âbĂčĂ â, we k& ma bulu
zĂlĂ Ă, n& ma p&rr ni. N& nde âbua ma fĂa, n& mbÚé n& ma tĂ„, n& mbÚé ma fila
kpĂĄngbĂĄngabĂĄ, n& mbÚé n& ya fila yĂĂ, n& t& mbÚé n& ma mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ ni.
b) L& wia we kpa âbuan$ zam$, n& ma âb$ âda le boe. MbÚé n& h$ do nĂč, n& mbÚé n& h$ t&
te. Ombe âbuan$ wa h$ do li z$l$ n&.
c) Ombe âbuan$ l& ny$ng$ wa ny$ng$, n& ombÚé n& ya t& âb$ a âdĂŁ âbua.
173
NgĂ gĂlĂ ĂâbĂÂĄnĂ (diff. variĂ©tĂ©s) :
âbĂÂĄ bĂzâą ; -bĂndĂ ; -âbĂštĂš ; -dĂ mbĂ ; -dĂšdĂš ; -dĂnggĂĄ ; -dĂngbĂ ; -dĂŹnyÂĄ ;
-âdĂlĂfĂlĂ ; -fĂ©lĂš ; -fĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© ; -fĂlĂ ; -fĂ« ; -hĂșhĂčlĂč (hĂșhĂșlĂ) ; -gĂĂ ; -gĂČlÂŒ ;
-gĂ ; -gbĂ gÂź ; -gbĂ âdÂĄkĂlÂĄ ; -gbĂĄgbĂĄâdĂčgbĂĄ ; -gbÂĄlÂĄnzÂĄ ; -gbĂ tĂš ; -gbĂ nĂč ;
-gbĂzĂ : -kÂĄtÂĄlÂĄ ; -kĂlÂĄ ; -kĂ ; -kĂzÂĄlÂĄkĂ dĂĄ ; -kĂ zĂČ ; -kĂĂ lâ° ; -kĂșlĂkĂlÂĄ; -kĂștĂș lâ°;
-kpĂĄkĂčlĂș ; -kpĂĄkpĂ lĂĄkpĂ ; -kpĂČngbĂČ ; -lĂČ ; -lĂČlĂČ (-ngĂĄkĂĄlĂČlĂČ) ; -mĂ kĂĄlĂ *;
-mĂ tĂtĂŹ ; -mbĂ lĂ ; -mbĂČkĂČ (-mbĂČ) ; -mbĂčâdĂ (mbĂŹâdĂ ) ; -nĂdĂnÂĄ ; -ndĂ âbĂ ;
-ndĂlĂ ; -ngĂ kĂ (ngĂ kĂ nĂșâdĂ) ; -ngĂĄzĂč ; -ngbĂĄtĂĄtĂĄ ; -nzĂ nggĂł; -ngĂlĂmÂĄ ;
-nzĂłlĂł ; -Ăl± ; -sĂ ; -sĂ sĂ ; -sĂlÂĄ ; -sĂčlâą ; -sĂșlĂ ; -tĂĄmbĂĄlĂĄkĂbĂ lĂ ; -tĂš ; -tĂtĂkĂș ;
-tĂŹndÂĄ ; -tĂČzĂ ; -tĂ dĂČlĂš ; -tĂÂĄ lĂ kĂ ; -tĂčbĂlĂwĂš ;-tĂčkĂĂ ; -ĂșmĂșlĂyÂŒlÂŒ (kĂčmĂčlĂčyÂŒlÂŒ) ;
-zĂkĂ ; -zĂtĂșlĂșzĂfĂŹĂČ.
âbĂșlĂčâbĂșlĂčâbĂșlĂčâbĂșlĂč p. : plante herbacĂ©e, utilisĂ©e frĂ©quemment dans la mĂ©decine traditionnelle; les feuilles
ressemblent Ă des Ă©pinards.
a) Dako : M& a w$k$s$, ma $ n& ful&l& ni, we k& ma d& gbaa, n& dĂł n& h$ $ n& dĂł ful&l& h$
n& ni. Li gbala n& boe, ma $ ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©, n& nwĂĄ n& ma $ kĂłtĂłfĂlĂ kĂłtĂłfĂlĂ. Ma
ngĂĄlĂĄ wena g$.
b) Wa mi ma mi. K& zam$ ma âb$ boe, n& nde ma dĂ z&l& g$, we k& l& ïżœ ti gulu n& g$. K&
ma d& z&l& d&a ni, l& mi ma mi. âBulu k& ma d& z&l& ni, wa mi ma âdo t$a tabi ka zĂŁ t$a.
N& âbulu k& wa mi ma saf$, m& a âbulĂș nzñ, do âbĂșlĂș ngĂČlĂČ kĂ na, ongolo wa t& gĂnĂ
k$ni g$ ni.
c) Wa d& do gili z&l&n$ d&l& wena. N& nde wi d& ina n&, a hĂŁ a ïżœ t& âb$ z&l& a d& do ma ni.
We k& wa mi ma mi. Wa kpĂĄ ma iko g$. M$ kpa iko, n& m$ bĂĄ s& g$, we k& m$ ïżœ ti
z&l&m& k& wa d& do ma ni g$.
Wi d& ina n& a ïżœ t& âb$ na, $ n& z&l&m$ g&, tabi gba z&l& zu nde, & mi zi âbulu n& dĂ, k$ &
n&, & d& ma. Tabi ma $ do gbina, n& & n&, & fa ma n& ni. Ni a wi d& ina a ïżœ t& âbĂ ti gĂlĂ
z&l&n$ kpi do kpi, k& a d& do ma ni.
Cath : T&l& t& âbulu vĂ wia kĂ, n& g$n$ sanga n&, we k& z&l& n& ma kpi do kpi.
ïżœ Mbee n&, âbĂșlĂș gbĂŹnÂĄ, fala k& m$ te, kĂ kĂ m$ gbini, tabi nyanga m$ gbini, nguâdu
m$ gbini, n& wa d$l$ ma, n& wa gulu do we gulu gulu iko, wa gĂ gĂź g$, wa gulu, k$
ma fe, n& wa na d& ng$ n&, n& wa h&nz& ma. N& mbÚé n&, tak$ wa h&nz& do gbÏn¥,
n& wa d$l$ mĂĄ, n& wa tu tua, n& wa h&nz& n&. T&l& t& k& âda gbina hÂł ni.
ïżœ N& mbĂš âbĂșlĂ, wa h&nz& ma do gaâbom$ âb$. Ki ni wa wia we d$l$ ma, n& wa a k$
saso, n& wa gi ma sÄ, n& wa kala, n& wa na ng$ n&, n& wa h&nz& n&.
ïżœ âBulu nyĂngĂgĂâdĂ : wa d$l$ ma, n& wa to ma tua, n& wa a âd$ lĂŹ, wa a âd$ gĂa lĂŹ, n&
wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wi k& a do ny$ng$goâdo ni. Tabi wa d$l$ ma, n& wa gĂș
gĂșlĂč iko, n& wa lingi ma, n& wa kpïżœlïżœ ma d& t& goâdo wi k& a n& do nza ni, a sĂ do
âd$l$ ni. N& k& âda wuko wa kpïżœli d& t& âdĂ a ngboo k& a ko do kula ni. N& ma
ngb&nz& dĂ nĂ n&, n& ma Ă. T&l& t& ki ni t& âb$ hĂŁ ni.
ïżœ N& mbÚé n&, âbulu ki ni, wa na, m& a âbulu gbĂĄ zu. Wa d$l$ ma, n& wa gulu, n& wa
lingi ma, n& wa zïżœ gbali wi, tak$ zu a ma gĂ.
ïżœ K& âda z&l& kĂnyĂ , âbulu n& t& âb$ do tĂ &. Wa d$l$ ma, n& wi a n& d& z&l& ni, a ïżœ ti âb$
ti n& na, âbĂșlĂ g& a âbulu k$nya, nâa d$l$ ma. Mbe n& nâa tu tua, nâa gi do ny$ng$m&
hĂŁ a, nâa ny$ng$. Mbe n&, n& a d$l$, n& a h&nz& fala k& ma z&l& a wena ni. Tabi ma
si a g&l& a nde, tabi ma si a zu a nde, nâa to ma, to âbuli ni sĂ„, nâa h&nz& do g&l& a,
k$ fala sa nâa yala. A d& nĂ do nĂ, k$ ma kpa li we mĂ & t& âb$1, n& z&l& ni ma e, ma
1 Ma kpa li we âd& &, gulu n& na, ma wia do z&l& ni nde.
174
kpĂ t& âb$ li we mĂ & g$, nâa tĂ na, ma bÂĄngÂĄ doâdo, s& n& a fa mbĂ© wele. We k&
t&l& t& ma, ma d$ wena.
ïżœ N& k& âda z&l& pĂndĂŹ, k& gbogbo zu m$ ma to n& ge nde ni, ma t& âb$ do âbĂșlĂș nĂ. A
to âbĂșlĂ, a to ma tua, tabi a tĂČ âb$ g$, nâa gb& ma gb&a. A d$l$, nâa a k$ saso, nâa
gb&, n& a na ma zu a t& fala k& ma to ni. N& a h&nz& ma, h&nz& ma $ n& k& wa h&nz&
do tuli ni, kpak$ ma gala a. K$ âda fala k& a d& t& m& âb$ zĂŁa, s& n& mbĂš, n& wa fa a
k$afe zam$. Wa ĂlĂ k$afe kĂČkĂłmbĂČ, n& wa to ma tua, n& wa mba, n& wa &nz& ma
do zu a, kpak$ ma gala a t& k& ma to âdĂș âdĂș âdĂș ni.
ïżœ N& mbÚé n& âb$ k& âda mueta. Wi naa zĂŁ, k& ti gulu a z&l& wena ni. N& wa d$l$ âbuli
ni sĂ„, n& wa to ma... to ma do gĂ n&, nâa d& fila n$ ti zĂŁ a nĂ sĂ„, nâa a ma k$ nwÂĄ,
nâa do tulu âdo n&, nâa h&nz& ma d& ti gulu a, tak$ âdo n& ma mb$k$. Nâa wia we d$l$
mbe nwĂĄ n& tal&, nâa to ma tua sĂ„, n& a gi ma do kuli k$la, n& a ny$ng$ ma, kpak$
ma gala a t& z&l& mu&ta ni. NĂ a mbÚé n& a h&nza, n& mbÚé n& nâa ny$ng$ ma
ny$ng$.
ïżœ N& wĂ zĆĄ âbĂșlĂč lĂ bĂ© tĂš kĂĄlĂ. M& a âbĂșlĂș tĂĂĄ kĂĄlĂ. M$ d$l$ ma, n& m$ f$l$ tĂ n&, n& m$
lingi ma, n& m$ fi k$ kĂČlĂČnggĂČ, k$ fala k& wese gĂ ni, k$ tĂ„i tĂ„, k$ m$ z$ kĂčtĂ s$la k&
a h$a dati ngboo ni, n& m$ zïżœ li a, n& m$ zïżœ zĂ a, n& m$ zïżœ li goâdo a k& a sĂ do âd$l$
ni, n& m$ Ă sanga n& d& gbogbo zu a, n& m$ ma yu, n& m$ da ng$ zubu i, gulu n&
na, m$ da tĂĂĄ kĂĄlĂĄ zam$ ia, k$ be a n& (enfant qui est en retard pour marcher).
ïżœ K& mi ïżœ ti n& hĂŁ ni. N& nde tala n& âbana d$ wena. T&l& t& t& n& d$ wena. N& nde ma
wia do wele do wele a d& z&l& ni, nâa ïżœ ti n& na, kĂ g& a ki ni, kĂ g& a ki ni, kĂ g& a ki
ni. N& nde t&l& t& âda ma, ma wia kĂ kpo.
Marc : N& a kpa kpala n& i do ?
Cath : A kpa fala k& zi tabi a do z&l& ni, s$k$ wi a d& do z&l& ni, k$ ma ia ni, n& a gb&l&
ti nyanga a, n& a be gulu inan$ ni hĂŁ a. K$ fala k& ma $ do âdĂ tabi âbĂșlĂč, n& a hĂŁ
gĂčlĂș n& hĂŁ a, n& a si, n& a mi.
DDDD
dĂ ĂĄgbĂĄbĂdĂ ĂĄgbĂĄbĂdĂ ĂĄgbĂĄbĂdĂ ĂĄgbĂĄbĂ p.36 : plante herbeuse, Ă petits capitules de fleurs lilas ou blanches, trĂšs
commune (Comp. : Ageratum conyzoides).
a) Cath : M& a w$k$s$ ma ngĂĄlĂĄ wena g$. Ma $ sĂlĂlĂlĂ, n& nwĂĄ n& d$a t& n& d$a, ma $ lĂč lĂč
lĂč nĂ, n& ma wala do gbogbo zu n&. DĂł n& ma $ fĂ. M$ d$l$ ma, m$ lingi, ya ma ĂșnĂș
ngĂĄndĂĄ wena. Wa mĂ ma mi g$.
b) MbĂš n& ma h$ do âdo t$a, tabi ma h$ wena d& kp&l& walan$. DÂŹgbabu ma h$ âda fala
sab&l&, n& ma kolo vĂ. K$ lâ° kolo sĂ nĂč, s& n& dÂŹgbabu ma âb$, n& wa kpa ma de.
c) Ma d& z&l& d&a :
ïżœ Wa a ma do zĂŁ bĂ© k& oâdangban$ wa he m$ zĂŁ a wena ni, n& ng$ zĂŁ a m$ ng$ d& $
n& f&l& ni, n& wa na, li n& a yĂyĂkĂ. N& wa to dÂŹgbĂĄbĂ, n& wa a âd$ lĂŹ, n& lĂ lâ° ma $ n&
sabinda ni, n& wa a do zĂŁ be, kp$k$ âdangban$ wa m$k$ t& ny$ng$ zĂŁ a.
ïżœ Owi naa zĂŁ, k& mu&ta zĂlĂ ti gulu wa wena ni, n& a to ma, n& a a do zĂŁ a.
ïżœ Tal& n&, fala k& be, be nzĂ be k& dÂĄâbâ° d& ti gulu a ni, fala k& a n& we i ini, n& a $ma
ĂčĂčĂč, n& a g$n$ ĂnĂ ni, wa sa li ma na dÂĄâbâ°. Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma tua, n& wa
&nz& do ti gulu a, kpak$ ma m$k$. Ma wia kĂ do m&, m$ âbe gulu be, n& ma to kpĂlĂ
kpĂŹlĂŹ kpâ°lâ°, wa sa li ma na zĂĄdĂngbĂ ni. ZĂĄdĂngbĂ m& a kpo k& âda dÂĄâbâ°. Ma d& ti gulu
ben$, n& wa &nz& ma do dÂŹgbabu. N& mbee n& wa t&kp& lïżœ n&, n& wa a do zĂŁ a.
ïżœ Wa &nz& nwĂĄ te ni ng$ ngbĂłkĂł zu golo wi.
ïżœ âDa fala k& saâde ny$ng$ zala m$ ny$nga ny$nga, n& m$ d& dÂŹgbĂĄbĂ, n& m$ lingi
gbaa, n& m$ zïżœ zala m$, n& ma e z&l& zala.
175
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa mba do tĂ„ bĂ k& wa dĂ dĂĂ , tabi wa gâ° ma gĂź ni, n& wa tĂł, k$
ma âbu, n& wa mba do tĂ, n& wa ny$ng$ we z&l& yĂč z± wâ°.
ïżœ Wa âbala âb$ nwa n& d& âdĂ lĂŹ, n& wa e nu be we Ăl±.
dĂ ĂĄmĂgĂÂĄndÂŒdĂ ĂĄmĂgĂÂĄndÂŒdĂ ĂĄmĂgĂÂĄndÂŒdĂ ĂĄmĂgĂÂĄndÂŒ (sobriquet) : voir mĂ kĂłkpĂtĂlĂ
dà kà dà kà dà kà dà kà p.36 : herbe à vrilles, cultivée pour les fruits dont on fait des récipients (Cucurb. :
Lagenaria vulgaris).
a) Zagb : DĂ kĂ m& a m$ wa mi ma, n& ma $ n& sa ni, n& nde ma la ngb& do sa ni. NwĂĄ n&
$ n& nwĂĄ sa ni, âdo n& a fĂ, n& ma unu wena, wa nyĂngĂ ma g$. F&l& n& boe, n& ma wa
wala, n& wala n& gĂŁ wena. GbĂŁlĂŁ k$ n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ k$ mĂnĂ ni, n& nde wa nyĂngĂ
gbĂŁlĂŁ k$ n& g$.
b) Wa mi saf$ tabi âda le.
c) DĂ kĂ d& to wena :
ïżœ ZĂ âda oyaa l& ni, m& a m$ so do lĂŹ. Wa kombo nĂș n&, n& wa e ma gbaa, k$ kĂ n&
mbulu, n& wa sukpu gbĂŁlĂŁ n& k$ n& gbaa, ma n& e doâdo, n& wa so do lĂŹ, n& wa n$.
Tabi wa a âb$ dĂ k$ n&. Damuzan& âda tĂ„ win$ ta âb$ a daka.
ïżœ N& fala k& ma d$ kĂ a wena, nâa gba âb$ mbĂš sanga n&, n& kpo ma ni n& $ âb$, n& wa
d& ma do m$ n$ do lĂŹ, n& wa sa li ma na bila, n& wa a âb$ dĂ& âda wa k$ n&, n& wa n$
âb$ n&.
ïżœ N& kpo kpo ma ni, wa gba sanga n&, n& wa fi do kĂ olo li sĂmbĂ, we ny$ng$ ma. N&
mbe wa âbala gbĂnggĂ d& k$ n&, n& wa f$l$ do wele.
dĂ kpÂŹngbĂ© dĂ kpÂŹngbĂ© dĂ kpÂŹngbĂ© dĂ kpÂŹngbĂ© (dĂ mÂŹngbĂ©, gbĂ dïżœlĂ) : espĂšce de liane.
a) C.Nad : M& a nyaka, gĂŁ n& $ n& gbĂŁlĂŁ zu nyanga wi tabi gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko. Ma fo
ny&l& wena, ma danga âda te danga, n& nde ma gba kĂ & gâa b&t& g$, n& nyaka n& $
yĂčlĂčâbĂčtĂčĂč, n& ma nganda wena. T$k$ n& boe, ma $ fĂa. NwĂĄ n& g± be g$.
b) Wa kpa ma ti k$la tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ do nu lĂŹ.
c) F&l& dà kpngbé ma d& to wena :
ïżœ Oyaa l& wa d& zĂ do kpĂkĂĄ bili, n& wa nd$ âb$ do k&ngg&m$ zĂŁ ngĂndĂ .
ïżœ Mbee n& wa d& âb$ ma, n& wa ba ma do zu t$a tabi we sanga do t$a. Wa sanga âb$
do ngbĂł âda saâden$, $ n& dua, ngulu tabi ng$mb$. D& kpo teâde ni, wa d& âb$ f&l&
n&, n& wa da do kĂtĂ kĂšlĂškpĂĄ.
ïżœ Zagb : Wa g$n$ âb$ f&l& n&, n& wa kpo ma âd& tili wuko k& a do zĂŁ, k$ a ko zĂŁa ni.
ïżœ Wa âbili âb$ nyaka n&, n& wa âd&n&, n& wa gi ma k$ ina k& wa gi hĂŁ wi k& a kpa gĂŁ
dani bolo ni.
ïżœ Wa &nz& âb$ do bĂlĂyĂlĂ , n& wa fi âb$ k$ ina gbĂ tÂŒ âda ogazan$.
ïżœ Wa fi zĂ âb$ ma k$ liĂŁ te âda owi d& dĂčlĂ .
ïżœ Wa âbili n& wa &nz& âb$ do ngĂĄmbÂŒ, we gĂŁlĂŁ m$n$ âda wa d& tĂ n&.
ïżœ Wa sulu âb$ f&l& n& do dĂ mbĂ hĂŁ wuko k& zĂŁ a ĂĄ ĂĄlĂ ni na, ma t& si âb$ nĂč g$.
d) Wa âbili mĂą, n& lïżœ n& ma hĂ, n& ma ngĂł $ n& kĂ nggĂ tĂlĂ ni, ma ba bĂą, n& ma gÂłlÂł
zĂnggĂĂ d& nĂč.
d„lĂkĂkĂlĂ d„lĂkĂkĂlĂ d„lĂkĂkĂlĂ d„lĂkĂkĂlĂ : voir ĂkĂ
dĂ mĂ dĂŹlâ°dĂ mĂ dĂŹlâ°dĂ mĂ dĂŹlâ°dĂ mĂ dĂŹlâ° p.15a : le nom dĂ©signe plusieurs espĂšces de petits arbres et arbustes du genre
Trichilia, de la famille des Méliacées. Tous ont des feuilles composées pennées.
1) Trichilia retusa : petit arbre.
a) Monz : M& a te, ma g± wena g$, ma wĂš t& la ng$ gĂĄnggĂĄlĂĄ wi g$. T& n& ma g&z& fĂa
n& do tĂ„ n&, n& t& nwĂĄ n& $ fĂ, n& ma be a dĂ.
b) Ma h$ fai zĂŁ gaza.
176
c) Ma nganda do te t$a wena, n& ma gala âb$ we z&l& t& ben$ :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n& ni, n& wa to sĂ„, n& wa a âd$ lĂŹ na, ma ny$ng$, n& wa a do zĂŁ obe
sab&l& 5 we h$ 8, we duzu saâde zĂŁ wi.
ïżœ Fala k& zĂlĂ ngbĂ lĂ wâ° d& be, n& wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa
t&kp& mĂą, n& wa a do zĂŁ a, tak$ a sukpu zĂŁ a, n& z&l& ni ma e.
2) Trichilia Welwitschii : arbre de 30 m ht.
3) Trichilia lanata : arbre de 25 m ht, feuilles tomenteuses.
4) Trichilis gilgiana : arbre de 30 m ht, à fût cannelé, écorce bleuùtre.
5) Trichilia rubescens : arbre de 30 m ht.
a) Zagb : N& mbĂš dĂ mĂ dĂŹlâ°, gĂŁ zĂŁ tŸ n& wia t& $ m&tr& kpo, n& ngĂ lĂĄ n& d& ng$ wia t&
h$ m 25. T& te n& $ fĂĂ . Ma gba kĂ &, n& ma d&nd&l& wena, n& nwĂĄ n& ma h$ t&
gbakĂ n& b$a b$a.
b) Wa kpa ma wena t& ti k$la do zĂŁ bili.
c) To k& wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gbĂlĂ d& âd$ lĂŹ, n& wa Ă© li wese, k$ ma ny$ng$, n& wa a do zĂŁ
wi z&l& âdĂĄngbĂ tabi ndĂčnggĂ (ndĂčlĂčnggĂĄ).
ïżœ Wa gb&l& t& tŸ n&, nĂ wĂ &nz& do z&l& gulu ku wi.
ïżœ Wa to nwa n&, tÂĄbĂŹ wa gb&l& tŸ n& do liĂŁ n&, n& wa k$ n$ ng$ zĂŁ wi, k$ ma ba, n&
wa &nz& do zĂŁ wi we z&l& gaâbom$.
â â â â nyÂĄkÂĄ dĂ mnyÂĄkÂĄ dĂ mnyÂĄkÂĄ dĂ mnyÂĄkÂĄ dĂ mĂ dĂŹlâ° Ă dĂŹlâ° Ă dĂŹlâ° Ă dĂŹlâ° p.15 : arbuste sarmenteux (MeliacĂ©e : Turraea Vogelii).
a) Zagb : M& a kpo kpo dĂ mĂ dĂŹlâ°, n& nde m& a nyaka. Ma ngala d& ng$ we âbu cm m$l$
tabi m&tr& kpo. Ma gba kĂ & wena, n& ma ba âda te d& ng$, n& ma d&nd&l& wena. NwĂĄ
n& $ korr nĂ li nwĂĄ d$l$ ni. T& tŸ n& do nwĂĄ n& ma la ngb& do ngbongbo te dĂ mĂ dĂŹlĂ ki
ni g$. Ma wa wala.
b) Wa kpa ma ti k$la, zĂŁ bili, tabi ti bili âbete.
c) Wa ĂnzĂ nwĂĄ n& do m$, $ n& lĂŁ ni, n& wa d& âb$ do z&l& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& d& âd$ dĂ, n& wa n$ we z&l& gaâbom$. Tabi wa f$l$ t& liĂŁ n&,
n& wa ny$ng$ âb$ mĂą we kpo kpo z&l& ni.
ïżœ Wa a âb$ liĂŁ n& do zĂŁ wi we z&l& âdĂ ngbĂ , gĂ âbĂłmĂ do nyĂngĂgĂłâdĂł.
ïżœ Tanda : Wa âbili nyaka n&, n& wa âd&n& ma, n& wa gi, we a do zĂŁ be t& z&l& âdangba.
N& nde wa a k$p$ kpo iko.
â â â â wĂlĂ dĂ mĂ dĂŹlâ°wĂlĂ dĂ mĂ dĂŹlâ°wĂlĂ dĂ mĂ dĂŹlâ°wĂlĂ dĂ mĂ dĂŹlâ° p.15 : petit arbre (Trichilia heudelotii).
a) Tanda : T&l& t& n& ma $ n& dĂ mĂ dĂŹlâ° iko, n& nde m& a wĂlĂ n&. N& ma g± âb$ $ n& naa
wele k& g$. N& m& a ogÂł wa g&, ma ngala we h$ $ n& m&tr& m$l$, n& ma ndo gba kĂ &.
T& n& $ fĂ, n& nwĂĄ n& g± ngboo g$, n& ma ngĂ ndĂ te ngboo g$.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
dà mångbé dà mångbé dà mångbé dà mångbé : voir dà kpångbé.
dĂ mbĂdĂ mbĂdĂ mbĂdĂ mbĂ p.33 : lĂ©gume Ă feuilles mucilagineuses sont utilisĂ©es pour faire de la sauce (Ceraco-
theca sesamoides-pedaliaeia).
a) Zagb : M& a w$k$s$, ma ngala d& ng$ wena g$, n& ma gbĂĄ kĂ Ă dĂ wena, n& ma wa
wala. Wala n& $ n& wala sĂŹndĂŹ ni. N& nwĂĄ n& ma $ sĂkĂkĂ, ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ki ni a
dĂ mbĂ le.
b) Wa p& ma pĂĂ , wa p& ma âda le tabi saf$.
c) Toe âda dĂ mbĂș lÂŒ ma k& :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa to, n& wa âdi, n& wa e fĂ„ n&, n& wa a
t& sanggo, $ n& ndĂ âbĂ , kĂșlĂĄ kĂyĂ, kĂlÂĄ, pĂsĂ, ni do ni, n& nde wa ĂĄ t& nwĂĄ sanggo
177
g$. K$ wa a t& n&, k$ wa gi ma, wa d& nĂ sĂ„, k$ wa e nĂč, s& n& m$ ny$ng$ dĂȘ, ya ma
de wena, ma unu sĂŹrr ni.
ïżœ âDa fala k& t& wele z&l& nganda wena, k$ nĂș a kanga, k$ ma $ n& k& a n& fe fia ni, n&
wa zĂŁ liĂŁ dambu, n& wa zïżœ li a. K$ fala k& n& zïżœ li a, k$ a fĂ© s& g$, n& ma ngb&nz& li a,
n& a bi; k$ fala k& a fe s&, n& n& zïżœ li a, nde a bĂ g$.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa zĆĄ li be we z&l& ngbala wi.
dĂ mbĂșdĂzĂ lĂ dĂ mbĂșdĂzĂ lĂ dĂ mbĂșdĂzĂ lĂ dĂ mbĂșdĂzĂ lĂ : variĂ©tĂ© de dĂ mbĂ dont les feuilles sont plus grandes.
a) Zagb : M& a dĂ mbĂ, tĂlĂ tĂ n& wia k$ do dĂ mbĂș lÂŒ, n& nde ma la ngb& bi sïżœ, we k& nwĂĄ
n& ma g„ n&a ng$ dambu k& s$ ni, n& ma $ dà kótófóló kótófóló, gulu n& hã wa sa li n&
na, dĂ mbĂș dĂ zĂ lĂ .
b) Wa p& t& âb$ ma $ n& k& wa p& k& âda dĂ mbĂș le ni.
c) Wa a ma t& sanggo, n& nde ma bĂĄ bĂą n&a ng$ k& s$ ni.
Timb : Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ gbĂ nzĂkĂ, n& wa to, n& wa kuâbu do wi
z&l& yĂČlĂš.
dĂ mbĂșkĂlÂĄ dĂ mbĂșkĂlÂĄ dĂ mbĂșkĂlÂĄ dĂ mbĂșkĂlÂĄ : dĂ mbĂ de la forĂȘt; petit arbre dont les feuilles sont plus mucilagineuses que cel-
les du précédent.
a) Zagb : M& a te, n& nde ma g± wena g$. Gã zã n& wia we $ n& g&l& zugolo l& g&, n& gà lå
n& d& ng$ we m&tr& sambo we h$ âbu. Ma gba kĂ & wena. Li nwĂĄ n& ĂĄ gÂź, n& nde ma
dĂčdĂ yĂlĂĄ yĂlĂĄ ni. Dambuk$la ma bĂĄ bĂą n&a ng$ dambu le.
b) Wa kpa ma fai ti k$la tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi zĂŁ k$la nu lĂŹ.
c) To âda ma ni ma k& :
ïżœ Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa y&l&, n& wa to ma, n& wa âdi ma, n& wa kala dia k&, n& wa a
t& sĂĄnggĂČ. N& nde ki ni ma bÂĄ n&a ng$ tÂĄlÂĄ dĂ mbĂșnĂ vĂ, n& ma ĂșnĂș sĂŹrr ni.
ïżœ Wa to âb$, n& wa a t& liĂŁ te k& wa ny$ng$ we ndĂ do bili ni.
dĂ mbĂșsĂŹkĂČdĂ mbĂșsĂŹkĂČdĂ mbĂșsĂŹkĂČdĂ mbĂșsĂŹkĂČ p.7 : arbres grands et moyens (Lauracea : Beilschmiedia sp. sp. -alata, -
insularum, -Mannii, -Giorgei, Leemansii, etc.).
a) C.Nad : M& a te, ma gĂŁ gĂŁ. NwĂĄ n& $ dudu, n& t& n& $ lĂč lĂč lĂč. L& sa li ma na nwĂĄ fĂșlĂč.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, mbe li zĂ, k$ âda fala ti bili âbete, n& wa kpa ma.
c) To âda ma ni ma k& :
ïżœ Ma de wena we n& do nzĂą. We k& wele a d& nwĂĄ ma we n& do nzĂą, n& nde a wĂš do
z$ ngam$ g$.
ïżœ Timbisa : Wa na âb$ nwĂĄ n& li dĂ nzanggo, n& nde fĂ„ t& li n& wena. Ma k& wa ia âb$ li
n& na nwĂĄ tĂčlĂčfĂż.
dĂĄngbÂĄdĂĄngbÂĄdĂĄngbÂĄdĂĄngbÂĄ p.11 : petit arbre de 8-18 m ht., bois blanc, trĂšs commun en bordure de la forĂȘt et
de la savane (Papilionacée : Platysepalium Chevalieri).
a) Cath : M& a be tÚ, ma g± wena g$, ma $ n& zã ku wi ni. T& te n& ma g& g&za fà n& do
tĂlĂ nwÂĄ. GbakĂ n& boe; nwĂĄ n& ma wia k$ do nwĂĄ dĂ, ma $ sĂkĂkĂ. M& a te ma
nganda wena. Ma ny$ng$ do dĂkĂ dĂĄngbÂĄ, wa $ n& bÂĄlÂĄnggÂĄ ni.
b) Ma h$ wena ng$ tĂ do nu ngbĂĄkĂĄ zĂ; mbe âda fala kpo n& wa kpa âb$ ma âd$ nd$ li zĂ k&
ma gĂŹtĂŹngĂŹlĂŹĂŹ (k$l$ do gbĂ nggĂlĂ), n& wa sa li nd$& ni na ândĂ dĂĄngbÂĄâ tabi âlâ° tĂ dĂĄngbÂĄâ,
n& lâ° ni ma gĂ de wena fai.
c) Wa âbili tŸ n& do te t$a, n& ma âb$ do ina boe.
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa gi ma gi, n& wa a do zĂŁ wuko t& wili âdangba k& a ny$ng$ zĂŁ a
wena ni, we k& liĂŁ n& ma fĂ ngĂ wena.
ïżœ M$ gb&l& liĂŁ n&, n& m$ a k$ gbala, n& m$ e li gogo m$ t& z&l& gogo wi.
ïżœ Wa z& k$afe n&, n& wa f$l$ do tulu, ma nĂlĂ wena n& savon ni.
178
ïżœ Wa to nwĂĄ n& gbaa, n& wa &nz& do zu wi gbaz&l&zu.
ïżœ Wa gb&l& âb$ k$a t& n&, n& wa &nz& âb$ do hĂa m$.
ïżœ Wa dĂŁ do gua, nde ma nyĂ wena, n& ma bĆĄ dĂ g$.
â â â â wĂlĂ dĂĄngbÂĄ wĂlĂ dĂĄngbÂĄ wĂlĂ dĂĄngbÂĄ wĂlĂ dĂĄngbÂĄ : voir kĂČkĂČlĂČkĂČĂ©.
a) Cath : M& a kpo dĂĄngbĂĄ ni, n& nde li nwĂĄ n& g± n&a ng$ k& âda dĂĄngbÂĄ.
b) Wa kpa ma t& kpo falan$ k& wa kpa do dangba ni.
c) Wa d& do kpo toe k& wa d& ma do dĂĄngbÂĄ ni.
dĂ zĂčdĂ zĂčdĂ zĂčdĂ zĂč p.32 : plante herbacĂ©e cultivĂ©e pour ses racines comestibles (Labiatae : Coleus dazu).
a) Nad : M& a be te, ma $ n& zu kĂ wi g& iko, n& ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$. NwĂĄ zu n& $ be
s&k&k&, ma ngĂĄlĂĄ âb$ wena g$. LiĂŁ n& ma $ n& gbasi ni, n& nde ma g± la li wena g$, ma
$ n& zu kĂ l& g& iko, ma $ be a fĂa.
b) Wa kpa wena k$ bili f$n$ k& wa wa, n& wa la fala n& sab&l& d$ wena ni, s& n& wa kpa
dĂ zĂč de. N& mbe, wa mi âb$ ma k$ f$.
c) Wa ny$ng$ liĂŁ n& ny$ng$, ma unu de wena.
Yombo : Wele $ do wi y&ngg& âd$ lĂŹ wena ni, wi k& a y&ngg& ng$ gba lĂŹ dĂČ gÂĄ nde, n& a
zĂŁ dazu, n& wa gbo, n& a e âd& tili a, n& a y&ngg& do n& ni, n& nde saâde lĂŹ bĂĄ a g$.
dÚlÚdÚlÚdÚlÚdÚlÚ p.44 : plante érigée, à tiges plus courtes que les autres Marantacea, feuilles grandes,
vertes. DÚlÚ est utilisée comme matiÚre pour vannerie (Marant. : Maratochloa sp.).
a) Zagb : M& a m$, ma n&a we $ n& gbĂ ngb$Ă ni, n& nde gÂł n& ma la gbangb$a be sïżœ, n&
nwĂĄ ma âbana sanga. T& tŸ n& $ a tĂż.
b) Wa kpa ma wena do ka zĂŁ nu lĂŹ.
c) M& a kala m$, wa fana do kĂČÂŒ, yÂŒlÂŒ, fÂł ndĂšlĂš, bĂșnggĂč, nĂ do nĂ.
â â â â gbĂ dĂšlĂšgbĂ dĂšlĂšgbĂ dĂšlĂšgbĂ dĂšlĂš p.44 : voir gbĂ dĂšlĂš.
dĂdĂdĂdĂ p.15 : arbre, 45 m ht., 1,5 m diam., bois pour menuiserie, difficile Ă travailler (Khaya
anthoteca).
a) Cath : M& a gbĂ gbĂlĂ tĂš. GbakĂ n& dĂndĂlĂ wena, ma $ yĂĂ, n& nwĂĄ n& ma $ sĂkpĂ
sĂkpĂ. TŸ n& ngĂ ndĂ wena, ma ny& gua wena. N& nde afe n& panga wena.
b) L& kpa ma zĂŁ ng$nda, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) To âda ma ni ma k& :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi ma gi, k$ ma gbala, n& wa n$ ma t& z&l& âdo wi. N& wa n$
âb$ ma t& z&l& k$ zĂŁ wi, t& âdĂĄngbĂ , do t& zĂlĂ dĂ, do t& z&l& ny$ng$goâdo k& âdo wi
z&l& wena ni. N& mbe wa a âb$ do zĂŁ wi we duzu kpo kpo z&l&n$ ni.
ïżœ Zagb : Wa z& âb$ afe n&, n& wa fi ma goâdo kpana k& wa k$âb$ do dĂ ni na, lïżœ n& ma
fanga.
dĂdĂdĂdĂ p.42 : plante liliacĂ©e, plantĂ©e souvent prĂšs des maisons, fleurs striĂ©es de blanc et de
rouge. Plante mĂ©dicinale, p.ex. pour lombalgies, maux de tĂȘte, pour faciliter lâaccouche-
ment, etc. Selon les croyances ancestrales, elle est une plante magique Ă usage multiple
(Crinum sp.).
a) Cath : DĂ m& a be w$k$s$, m& a nya okpuan$ ni. Ma $ be ngbĂngbĂsĂâdĂĂ, n& li nwĂĄ n&
$ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma wala do ti nĂč, n& ma dĂł do gbogbo zu n&. Ma wala do ti nu i, $ n&
wala matunggulun$ ni. Gili n& ma b$a : dĂ âdÂĄ le, do dĂ zam$.
b) K& âda le nga wa mi ma mi, n& k& zam$ i ma h$ iko.
c) N& nde ma d& z&l& kpi kpi.
ïżœ DĂ mi kpĂĄlĂ : fala k& a n& we mi nzo tabi kĂnĂŹ, n& a g$n$ nwĂĄ dĂ ni, n& a n$n$ ma
sĂlĂlĂ d& âdÂŹ n&, n& a mi do ma na, dĂ saâden$ wa ĂĄngĂĄ gĂ.
179
ïżœ DĂ kĂlÂĄ : fala k& kĂlÂĄ âbĂlĂ kuli ni, k$ fala k& a n& h$ do ben$ nzĂą ni, n& m$ d$l$ dĂ, n&
m$ mbĂĄ do gbĂŁlĂŁ k$ni, n& m$ o gbĂŁlĂŁ âbete do âda zu be k$lan$ ni, n& m$ to ma, n&
ma âbu, n& m$ anga ma, n& m$ hĂŁ hĂŁ naa k$la do ben$ âda a, n& wa ny$ng$ ma
doâdo, s& n& naa k$la m$ ng$ y&ngg& do ben$ âda a na, ma d& dia âd$k$l$, n& kĂČnggĂ©
kĂĄlĂĄ wa g$ (m$ zĂ ndĂčngbĂčlĂ«).
ïżœ DĂ kĂčlĂ tÂĄbĂŹ dĂ gbÂŒlÂŒ : fala k& wuko naa zĂŁ k& kĂlÂĄ to a, we tak$ a ko ni, n& wa âd$l$
dĂ, n& wa sili ma, n& wa a tĂ t& n&, n& wa a dĂ mbĂ t& n&, n& wa ba hĂŁ a, n& a n$
ma, n& ma d& d$nd$ t& be na, a h$ dĂ.
ïżœ DĂ bâ°lâ° tabi dĂ gĂ lâą : wi nd$ bili tabi wi da gĂ lâą, tabi gĂ lĂ lĂŹ, a d$l$ dĂ, n& a h$n$ do nu
gĂ lĆĄ âdÂĄ Ă , tabi do wĂlĂ te tabi kĂčnggĂ k& a n& nd$ do ma ni, tabi t& nu yĂ©lĂ© a n& gĂ lĂ
do lĂŹ ni, s& n& a n& we d& n& dĂȘ. Ki ni a gb& s& m$ wena.
ïżœ DĂ gbaz&l&zu : wa d$l$ nwĂĄ dĂ, n& wa gulu do we, n& wa lingi ma, n& wa fi k$
kolonggo, n& wa zïżœ li wele.
ïżœ DĂ z&l& âdo : wa d$l$, n& wa sili ma, n& wa e bĂlĂ tabi sani li âdo a, n& wa a fĂ„i kĂ n&,
n& wa ba lâ° dĂ wa sili ma li we i ni, n& wa a ti fĂ„i k& wa ia d& li âdo a ni, n& wa hunu
ma sĂ„, k$ ma e, n& a kulu ng$, n& a ba kĂ& ni, n& a n$ ma. Wa d& ma ni do ni, kpak$
z&l& âdoe ni ma e.
ïżœ DĂ tĂndĂ : wa d$l$ ma, n& wa e ma d& bulu nu g& iko, n& wa âd&n& ma âd&n&, k$ ma
âbu, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ li t& n& be sïżœ, n& wa zïżœ li a, n& ma tĂșlĂș li a mbĂ sĂ
mbĂ sĂ, k$ ma kpa li we mĂ Ă nde, n& a m$ ng$ zĂ m$ vĂ a dia. Wa d& ma ni we duzu
ndo nyanga tĂndĂ.
ïżœ DĂ gĂșlĂŹ tabi z&l& âd$ lĂŹ : wa g$n$ nwĂĄ dĂ, n& wa f$l$ tĂ n&, n& wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ
ti n&, n& wa e li we, n& ma nĂlĂ gbĂĄĂĄ, k$ ma gbala ni, n& wa e nĂč, k$ ma gĂ, n& wa
so ma d& nu be. N& m$ ba dĂ k& m$ sulu s$ mĂą ni, n& m$ kpo ma nu kĂ be, k$ fala
k& ma g$n$, k$ ma te ia, n& m$ t& bĂ âb$ ma g$.
ïżœ DĂ ina âda kpĂ sĂĄ win$, we ki kifi : wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa ny$ng$ do mako, n& a kpĂŁ
si fala gbĂĄ wese, n& a kpĂŁ d& gbogbo zu a d& ng$, n& a kpĂŁ si fala gĂa wese, gulu n&
na, fala k& ngam$ n& kpa a do âda falan$ ni nde, n& a gbo sanga ngam& ni, n& a h$
nza, n& a la. Tabi do titole, tabi do gbo gba swe, tabi do gĂa wese, n& a h$ kĂ n& d&
nza.
ïżœ DĂ likambo : wa d& kpasaa $ n& dĂ âda kpasa win$ we ki kifi ni, n& nde a kpÂł âb$ si
d& t& fala âda ngba a wi likambo ni, tak$ sila wa mb$k$ d& tĂ a, n& likambo ma gĂ do
dia n&.
Tabi m$ d$l$ dĂ likambo, n& m$ fi âd$ n$, n& m$ f&l& do t& m$ do tambala kĂ m$ dati k&
na m$ n& we samba we; k$ m$ n& h$ i m$ ni, n& m$ fana owi âbili wen$, n& ma na t&
m& âb$ t& tambala kĂ wa na, sila wa gĂ d& t& m$, n& likambo ma s$kp$ do dĂ n&.
Ombe wa fi k$ koe t& wa, we g$n$ do wala tak$ ma tÄ li owi mbatin$.
ïżœ DĂ fa do wuko : a d$l$ nwĂĄ dĂ, n& a gulu do we, n& a lingi ma, n& a f&l& do tĂ a do
nu a do kĂ a sĂ„, n& mbee n&, n& a ny$ng$ d& li gogo a, s& n& a n& we fa wuko dĂȘ. K$
a m$ ng$ wele we do wuke, n& l&ngg& a wele ni ma de t& wuko wena, n& a kĂ g&n& a.
ïżœ Ombe wuko gula wa d& âb$ ma, tak$ wili wa kĂ g&n& wa n& ng$ ngba wa.
NĂ do nĂ, n& nde l& t$l$ ma vĂ ma Ă© s& g$. N& nde t&l& t& dĂnĂ ni vĂ ma wia kĂ, s& n& wa
g$n$ sanga n& kpi kpi do kpi we duzu d&a toe âda ma de.
â â â â dĂzÂĄmĂdĂzÂĄmĂdĂzÂĄmĂdĂzÂĄmĂ p.42 : plante spontanĂ©e en terrain frais, fleurs blanches ressemblant Ă des
tulipes (Crinum sp.).
a) Domin : TĂlĂ t& n& ma wia kĂ do k& wa mi mi ni, n& nde l& kpa ma zam$.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi olo t$a, tabi li go, t& fala k& oyaa l& wa d&a zĂ do le d&a ni.
Tabi wa kpa âb$ ma olo ĂŁ dĂŁ yali.
180
c) Wa d& ma do ina yali zam$, $ n& yali ngumbe, nzabele, bâ°lâ°.
Cath : MbĂš, n& ma d& to d&a, n& mbĂš, n& ma dĂ to g$, we k& win$ vĂ wa ïżœ tĂ gulu n&
g$, $ n& k& wa mĂŹ ma âda le nga ni g$.
dĂdĂgĂłâdĂłnĂ ĂĄkĂlÂĄ dĂdĂgĂłâdĂłnĂ ĂĄkĂlÂĄ dĂdĂgĂłâdĂłnĂ ĂĄkĂlÂĄ dĂdĂgĂłâdĂłnĂ ĂĄkĂlÂĄ : petit arbre non identifiĂ©.
a) Cath : M& a be te, n& nde ma $ n& zu kĂ wi g& iko, n& ngĂ lĂĄ n& dĂ ng$ we duzu m&tr&
kpo iko. NwĂĄ n& ma gĂŁ gĂŁ, n& ma $ dĂčdĂ, n& ma g&z& do fĂ n& do fĂlĂĄ n& yÚÚ (jaune).
Ma âb$ t& tŸ n&, n& ma bi bili (Ma si tĂ & do dĂkĂșlĂșdĂ).
b) Wa kpĂĄ ma âda le g$, wa kpa zam$, wena si t& nguâdu lĂŹ, tabi zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ, do zĂŁ ng$nda,
zĂŁ ng$nda k& wa wĂ kuti n& g$ ni, do nu Âł bâ°lâ° k& wa wÂĄ zi dati ni.
c) N& nde wa d& do ge nde?
ïżœ Li m$ zĂlĂ wena, k$ m$ zĂ m$ do dia n& g$, m$ zĂ m$ $ kpĂčĂč, n& wa d$l$ nwĂĄ
dĂdĂgĂłâdĂłnĂ ĂĄkĂlĂĄ ni, n& wa lingi ma, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ lĂ m$. N& fala
sa ya li m$ tulu, ma $ do dia n&, n& m$ z$ s& m$ do dia n& iko.
ïżœ N& mbÚé n&, wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa âbili zugbulu te t& wala k& win$ wa la n& wena ni,
n& ma k$ zu nyanga wa fai ni. N& wa a ma âd$ lĂŹ. N& wa mba âb$ do nwĂĄ
d&d&goâdonaakĂlĂĄ ni, n& wa a âb$ âda liĂŁ n& do te wa âbili ma ni, n& wa f$l$ do
Ă ngÂĄlÂĄ k& a bĂĄ ko g$ ni, kpak$ lĂ a sa, kâa ba wuko. Ki ni mi z$a ngboo.
ïżœ Wa d& do z&l& saâde nguâdu wi.
ïżœ Zagb : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba do ina gbĂ tĂš, do ina dani bolo.
ïżœ Wa mba âb$ ma do gele liĂŁ ten$, n& wa gi hĂŁ wi wili tabi wuko k& ngba a wi ba ngba
wi a fia ni. G&la e doâdo, s& n& wa d& ma dĂȘ, tak$ a ba mbĂ© wuko tabi mbĂ© wili ni.
dĂngĂdĂngĂdĂngĂdĂngĂ : arbre, 20 m ht., bas branchu, ripicole (Irvingia Smithii). :
dĂnĂștĂÂĄbâ°lâ°dĂnĂștĂÂĄbâ°lâ°dĂnĂștĂÂĄbâ°lâ°dĂnĂștĂÂĄbâ°lâ° p.46 : mauvaise herbe.
b) Timbisa : M& a âdĂŁ w$k$s$ iko.
c) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ do zĂŁ k$la. Wa kpa ma wena gulu te kokombo.
d) to n& ma k& :
ïżœ Wa d& ma do ina wÂŒ nĂș tĂÂĄ âdÂĄ wĂ ndĂ bâ°lâ°, wÂŒ kĂ mĂ ÂĄ wĂkĂsĂ kĂ wĂ dĂ dĂČ â°nÂĄ bâ°lâ°.
ïżœ Domin : Wa d$l$ nwĂĄ n&, wa âbala do be kpana, n& wa f$l$ do nu t$a we gana yali
zam$. âDa fala gĂ y$âd$ ma, n& ma gb& gĂ&.
dĂnggĂĄdĂnggĂĄdĂnggĂĄdĂnggĂĄ p.30 : grand arbre, 35 m ht., 1,2 m diam., bois lĂ©ger blanc utilisĂ© pour sculpture
légÚre (Apocynacée : Alstonia Boonei).
a) Cath : M& a te, tĂ nĂ a fĂ. Ma ngala d& ngĂ m&tr& 25 tabi 30. GbakĂ n& ma dĂ wena;
NwĂĄ n& ma Ă be dĂčdĂ yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma ng$ gĂlĂ n& b$a : dĂnggĂĄ nza do d&ngga âd$ lĂŹ.
b) DĂnggĂĄ nzĂą, l& kpa ma zĂŁ ng$nda, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do âda le.
c) D&ngga nza :
ïżœ Wa s&t& ma n& wa to ma do t$l$ n&, n& wa a lĂŹ tĂ n&, n& wa a k$ kungba, n& wa
dungu âd$ n& we ina ny$ng$goâdo, gbogbolo wi z&l& wena ni, n& ma le gulu ku a. N&
wa s&t& âb$ kĂĂĄfĂ© n&, n& wa to ma tua, n& wa a n$ tĂ n&, n& wa f&l& t& kĂ tĂČlĂČ, we k&
tĂ a a wena do katolo. Tabi wele k& tĂ a $ do gbatal&, n& ma gala a we k& ma fanga
wena.
ïżœ âDa fala k& be, zu a d& dani nzĂłngbĂł nzĂłngbĂł ni, wa sa li n& na âdĂłâdĂł ni, n& wa s&t&
kĂĂĄfĂ© n&, n& wa gi mĂą, n& wa f$l$ do ma, s& n& ma Ă dĂȘ.
ïżœ Wa dĂ liĂŁ d&ngga do to d&a, n& mi ïżœ ti to n& g$.
ïżœ Wa âbili bĂlĂ te k& zĂ€ n& gba kĂ & de wena ni, n& wa d& do sÂĄlÂĄ âdĂlĂ we e m$ ng$
n&. Tabi wa zĆĄ ma k& zĂŁ ndĂĄbĂĄ k& zĂŁ nu t$a, tak$ wa gĂŁlĂŁ koe âda wa d& nu n&. K$
mbe fala kpo, n& te ni ma kpasa, n& ma gĂŁ.
181
ïżœ Fala k& m$ y&ngg& zam$, k$ m$ $ do z&l& li sila m$ nde, n& m$ g$n$ nz$âdi nwĂĄ n&
ni, n& m$ ny$ng$ do t$l$ n&, n& m$ gulu lïżœ n&.
ïżœ N& wa g$m$ âb$ t$k$ n& k& ma fĂa ni, n& wa a lĂŹ tĂ n& sïżœ, n& wa a do zĂŁ wele we z&l&
gbaâdangba.
ïżœ Wa gba ma do maâbaya âb$ gba. N& mbĂš, n& wa âbili, n& wa zïżœ nyanga n& nĂč, we
gĂŁlĂŁ biĂŁ t& n&.
dĂnggĂĄlĂŹ dĂnggĂĄlĂŹ dĂnggĂĄlĂŹ dĂnggĂĄlĂŹ p.18 : arbre ou petit arbuste, commun en forĂȘt, fruit Ă 4 coques, latex abondant
(Euphorbiacée : Dichostemma glaucescens).
a) Cath : M& a te, ma g± wena g$, ma $ n& ku wi g& iko, n& ma ngålå nà olo m&tr& nal& ni.
Ma gbĂŁ kĂ & d$ wena, n& ma sasala tal& tabi nal&, n& mbĂ© n& gbĂĄlĂĄ ng$ zĂŁ n& d& ng$, nĂ
dĂČ nĂ. KĂĂĄfĂ© n& ma $ be fĂlĂ , k$ fala k& m$ s&t& ma, n& li lïżœ n& $ fĂĂ $ n& k& âda dĂngggĂĄ
nza ni. LĂ nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ ndĂmĂ ni, n& li âdo n& ma $ fĂĂ . Ma wa wala, ma wala âda
fala sab&l&. GbĂŁlĂŁ n& $ kĂ n& tal& tal&. Ma sĂ ia, n& ma fĂ„, n& ma ĂĄlĂĄ hĂčrr.
b) Ma h$ do nu lĂŹ, do zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ. K$ fala k& m$ kala gbĂŁlĂŁ n&, n& m$ mi âda le, n& ma h$ âb$
âda le.
c) MbĂš toe k& wa d& do ma ni :
ïżœ Wa gb&l& k$afe n&, n& wa k$ t& wi katolo, tabi âb$ t& wi z&l& ngbangganza, do z&l&
kolokoto, do z&l& makulutu, k& a n$n$ tĂ a n& ma kutu kpĂčrr ni, kpak$ ma gala a.
ïżœ Wa s&t& k$afe n&, n& wa to ma gbĂĄĂĄ, n& ma âbĂș, n& wa a lĂŹ ti n& do gĂ n&, n& wa a
k$ kungba, tabi sani k& ma p& p&sa d& âdo ni, n& wi z&l& sobisi a dungu d& âd$ n&, n&
ma le do li goâdo a, n& ma ngb&nz& li dani, n& ma gb& obe d$k$n$ k& wa z&l& a ni.
Wa d& ma fala d&l& wena, tak$ z&l& ma e.
ïżœ Owi kpe gĂ, wa kala wala n&, n& wa a k$ gĂ âda wa, we k& ok$y$n$ wa kĂ we
ny$ng$ ma wena.
ïżœ L& kĂ g&n& n& wena, we k& l& fa gua n&, ma ny& wena.
dĂtĂĂ nĂșbĂŹlĂŹdĂtĂĂ nĂșbĂŹlĂŹdĂtĂĂ nĂșbĂŹlĂŹdĂtĂĂ nĂșbĂŹlĂŹ : voir tÂŒâbĂČnggĂ, tĂ ndĂ gĂčzĂŹ.
dĂgbĂŹdĂgbĂŹdĂgbĂŹdĂgbĂŹ ou dĂgĂČ dĂgĂČ dĂgĂČ dĂgĂČ (wĂlĂ bĂ bĂČlĂČ) p.31 : liane herbacĂ©e, rampante, Ă grosses racines qui ressem-
blent aux patates douces, grandes fleurs pourpres ou mauves (Convolv. : Ipomoea
digitata). Ou liane ou arbre lianiforme (Ostryoderris lucida).
Les racines, qui ressemblent aux patates douces, ne sont pas consommées, mais
utilisées dans la médecine traditionnelle. Selon les croyances ancestrales, elle est utilisée
pour appeler la pluie aprÚs une longue sécheresse.
a) Cath : M& a nyaka, ma $ zam$, n& ma $ n& babolo (gĂlĂnya) ni, ya wa nyĂngĂ liĂŁ n& g$.
NwĂĄ n& $ âb$ kpasaa n& nwĂĄ gĂlĂnya ni âb$, ma wia kĂ n& wia iko, kasi ma a ni g$.
b) Wa kpa ma wena t& nu lĂŹ, tabi zĂŁ gĂčbĂ saf$ i, n& mbe wa mi ma âdo tĂĂ .
c) Wa d& do do ina d&a :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma tĂ€rr tĂ€rr, n& wa k$ n$ ng$ zĂŁ wi, n& ma ba, n& wa &nz&
do z&l& gĂ âbĂłmĂ (ngĂĄmĂĄnzĂĄ), tabi zĂŁ wi zĂlĂ gbĂ kĂĂĄkĂ âdĂ nggĂ .
ïżœ ZĂ dati âda oyĂ ĂĄ l&, k& kolo tĂ g$, n& wa n&, n& wa zĂŁ liĂŁ dĂgbĂŹ, n& wa a âd$ lĂŹ. K$ ma
$ gbaa fai, k$ ma mbulu, n& kolo m$ ng$ t& n& pĂčtĂč pĂčtĂč pĂčtĂč. K$ ma $ ni gbĂĄĂĄ, k$
mbĂșlĂș n& Ă© vĂ, n& ng$ t& kole g$n$ de.
ïżœ Zagb : Wa zĂŁ liĂŁ dĂgbĂŹ, n& wa mba do gele inan$, we a do li kpili.
ïżœ Timb : Wa sa li n& na dĂgbi, we k&, fala wa zĂŁ liĂŁ n&, k$ wa a âd$ lĂŹ, n& nde kolo dĆĄ
gbĂŹ, n& kpo soe ni, n& kolo ma t&. K$ fala k& m$ kala âd$ lĂŹ, k$ m$ a ng$ we, hĂŁ ma
kolo, n& ngangga ma yolo.
dilisadilisadilisadilisa p.22 : liane herbacée (Vitaceae : Ampelocissus sp.).
182
dĂČdĂČdĂČdĂČ p.11 : cobe onctueux ; plante papillonnacĂ©e, 1-3 m ht, cultivĂ©e pour les feuilles comme
poison pour la pĂȘche (Tephrosia Vogelii).
a) Monz : M& a w$k$s$, ma ngala $ n& m&tr& b$a, nwĂĄ n& ma be a du $ n& nwĂĄ kĂ sĂŹĂ ni,
n& nde nwĂĄ dĂČ ma $ fĂa, n& t& nwĂĄ n& ma $ lĂč lĂč lĂč ni.
b) Wa mi ma saf$ tabi âda le.
c) M& a ina gb& do ok$y$.
ïżœ Wa wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa si nu kungba, n& wa to ma vĂ, n& ma âbu $ n& sabinda ni,
n& wa a ma âd$ li na, ma te li k$y$n$. K$ ma tala t& wa, n& wa gbo nza ti kĂčkĂ i, n&
wa ma ng$ kala wa.
ïżœ B$a n& : fala k& ongbÂĄâdÂĄ k& wa $ tĂ sala t& wi wili tabi wuko ni, wa $ t& m$ nde, n&
m$ d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& m$ to ma gbaa, k$ ma âbu do dia n&, n& m$ kpïżœlïżœ lïżœ n& ni d& t&
tĂ sala t& m$ na ma gb& wa. Tabi wa kpïżœlïżœ âb$ t& zu wele we gb& do oâbĂŹsĂnĂ.
â â â â wĂlĂdĂČwĂlĂdĂČwĂlĂdĂČwĂlĂdĂČ (gbĂ dĂČ) p.11 : plante annuelle ou vivace du mĂȘme genre que âdĂČâ (Tephrosia
barbigera).
a) Dem$na Hilaire+Zagb : M& a be te. GĂŁ n& ma lÂĄ gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi lĂą, n& nde ma
wia t& ngala d& ng$ we h$ m&tr& b$a. NwĂĄ n& ma g„ be gÂź be sïżœ, ma n&a ng$ k& âda
dĂČ ni. NwĂĄ n& ma toso ngb& $ n& nwĂĄ tĂšngÂŒlÂŒ ni, n& ma dĂlĂ yĂlĂĄĂĄ, n& ma gba kĂ &
gbĂą. N& ma du dua, dĂł n& $ ngbÚÚ ni (fĂlĂ yĂČĂČ, jaune). N& ma wa wala, âda fala k& wala
n& ma kolo, n& ma $ tĂż. N& nde wala n& ma do gĂČzĂł n& tal&, ma $ yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ.
K$ âda fala k& ma âbana do t$l$ n& ni, n& t& n& ma do be sÂĄlÂĄ lĂș lĂș lĂș.
b) Wa kpa ma wena t& âda le do âdo t$an$. Wa mi âb$ ma mĂź we d& do to.
c) To âda ma ni ma k& :
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa a do zĂŁ wele âda fala k& k$ zĂŁ a ma z& z&la ni.
ïżœ Wa âbi âb$ kpo kpo nwĂĄ n& ni, n& wa mba do nwĂĄ papaye, do tandala, n& wa to ma
vĂ, n& wa kuâbu ma. K$ fala sa titole, n& wa a hĂŁ k$y$n$, n& wa n$ ma $ n& wa n$ do
gele dĂČ ni.
ïżœ MbĂš, n& wa sili nwĂĄ n&, n& wele a n$ ma t& sopisi.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa to gbaa n& wa d& do kombokele tabi b&l&g&l&m$k$nzi, k&
wa sa li n& do français na micose ni, n& wa d& ma, n& wa f&l& li n&.
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa h&nz& do hĂa m$ tabi gbina.
ïżœ N& wala n& wa dĂ do to g$, ma gb& wi gb&a. Fala k& wele ny$ng$ ma, n& a fe.
dĂČâbĂČdĂČâbĂČdĂČâbĂČdĂČâbĂČ p.18 : arbre Ă racines Ă©chasses, en forĂȘt pĂ©riodiquement inondĂ©e, occupant parfois
de grands espaces le long des riviĂšres (Euphorb.: Uapaca sp. sp.).
a) Zagb : M& a te, ma ngala d& ng$ wena, n& liĂŁ n& $ zĂĄngbĂĄâdĂĄngbĂĄ âd$ lĂŹ m$ ni, n& ma
d&nd&l& wena, n& ok$y$n$ wa $ ti n&. Li nwĂĄ n& $ bi a gÂź, n& ma $ dĂčdĂ kpĂlĂĂ ni.
NzĂâdĂ nwĂĄ n& ma $ ĂĄ fĂlĂ .
b) Wa kpa ma fai âd$ lĂŹ.
c) TŸ n& ma ny$ng$ do od$k$ sĂČĂ© do nzĂ ngÂłl±.
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa gi, n& wa fo do kĂ, n& wa a âb$ mbÚé n& do zĂŁ wele, tabi a t&n&
lïżœ n&, nâa n$.
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa d& do te nzabele, tabi kiti.
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa s& do zĂĄkĂ , n& wa e ma ng$ gĂ we duzu owi zĂ„n$.
ïżœ Timb : Kpo kpo liĂŁ n& wa s& do tĂŹkâ°, n& wa fi mbÚé n& do te mb&ngga âbili do dĂ.
dĂdĂ fĂ dĂdĂ fĂ dĂdĂ fĂ dĂdĂ fĂ (litt.: queue de singe) (ou : nyÂĄkÂĄ yÂĄsĂĄlĂĄ) p.31 : liane ligneuse, jeunes tiges Ă indu-
ment roux. Est appelĂ© aussi ânyÂĄkÂĄ yÂĄsĂĄlĂĄâ (Pycnobotria nitida).
183
a) Zagb : M& a nyaka, tĂ n& $ fĂlĂ ngĂČĂČ, ma $ kpasaa n& t& do dafa ni, ma k& wa sa li n&
nĂ ni. Ma ba âda te d& ng$ nyĂlĂ wena, n& ma sanza âb$ nĂș kĂ n& wena. Fala wa âbili
ma, n& lïżœ n& $ fĂĂ . K$ âdĂ kĂĄlĂĄ be sïżœ n& ma fele nĂ t$k$ ni.
b) Wa kpa ma wena t& ti k$la do âd$ lĂŹ.
c) Ma d& to d&a :
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa mba do gele ina, do kĂyĂ k& wa sa li a na âdĂ nggĂĄâ ni, n& wa
gi, n& wa hĂŁ hĂŁ gaza k& wa n& e lĂșndĂș âdo a ni.
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa âbo do kĂlĂ bĂ zu t$a.
ïżœ Ma d& zĂlĂ ndĂčmbĂ©. Wa a lĂŹ k$ v&r&, n& ma ba âbolo zĂŁ n&, n& wa âbili nyaka dodafa,
n& tĂkĂ n& hulu d& âda lĂŹ k$ vĂr& ni, n& ma dunu, n& wi k& a ĂlĂ wena ni, k& wa sa li
n& na, z&l& ndĂčmbĂ© ni, a nĂ ma, n& z&l& ni ma Ă©.
ïżœ Wi k& li a z&l& wena ni, tabi mĂ tia li a, tabi ma hĂ hĂĂ ni, n& wa zïżœ âb$ kpo kpo lâ°
nyaka dodafa d& li a, n& li a gĂlĂ. N& nde wa dĂ ma we nzĂâbĂ g$.
dĂdĂngbĂdĂdĂngbĂdĂdĂngbĂdĂdĂngbĂ p.8 : liane trifoliĂ©e (Connar. : Connaraceae sp.).
dĂkĂșlĂșdĂčdĂkĂșlĂșdĂčdĂkĂșlĂșdĂčdĂkĂșlĂșdĂč p.13+25 : 1) arbre ou liane ligneuse, fleurs jaunes (Linaceae : Hugonia
platysepale) ; 2) arbre Ă longues feuilles comparĂ©es Ă la queue de lâoiseau âkĂșlĂșdĂčâ
(Ochnaceae : Ouratea sp.).
a) Gboma Camille : M& a nyaka, gĂŁ zĂŁ n& ma $ n& nu kĂ wi g&. Nyaka n& dĂčlĂč wena, n&
ma kĂ„ do âda tĂ tabi âda tĂš d& ng$. T& tŸ n& $ fĂ. N& nwĂĄ n& ma $ be a dĂ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n&
ma âbo ngb& âbua, n& ma $ n& dĂ kĂșlĂșdĂč ni. Ma n& we $ n& nwĂĄ kĂČkĂłlĂČ ni, ma m& g& a
gĂŁ, n& nde ma dĂčlĂč $ n& nwĂĄ kokolo g$. Ma dĂł do gbogbo zĂ€ n&, n& dĂł n& $ fĂ, n& nde
ma g± la li g$.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, nu ngbaka zĂ do nu ngbaka lĂŹ âb$.
c) Wa ba nyaka n& do zu t$a bĂą.
dĂČlĂČbĂŹlĂŹ dĂČlĂČbĂŹlĂŹ dĂČlĂČbĂŹlĂŹ dĂČlĂČbĂŹlĂŹ (ndĂ kĂ bĂŹlĂŹ) (sobriquet : Ă pĂČlĂł) : plante herbacĂ©e, lianeuse, trĂšs envahissante.
a) C. Nad : M& a w$k$s$, ma $ n& nyaka ni. Da dĂ g& l& sa li ma na fĂșgĂ we k&, âda fala k&
m$ wa k$la âda m$ ia, n& nde do âdo n&, n& ma ba ma vĂ. M& a w$k$s$ ma n&a $ n&
nyaka ni, ma ngĂĄlĂĄ wena, ma kĂș ng$ wele kĂ„. Ma tĂ© t& f$& ia, n& ma d&nd&l&, n& ma
kpa li f$& vĂ. Nde nwĂĄ n& ma g± la li g$, nwĂĄ n& ma $ be sïżœ sïżœ sïżœ iko. DĂł n& $ fĂ. âDa fala
k& ma h$ saf$ i, n& ma d& nduâbu, wula fala k& na wele a le zĂŁ ma ni bina.
Zagb : Ma h$ ia, n& nde ma sanza nu kĂ n& dĂlĂ wena, n& ma kp$ ngb& vĂ. Wa sa li n&
na dĂČlĂČbĂŹlĂŹ, tua k&, fala m$ wĂĄ f$ ia, k$ ma hĂÂĄ kĂ fĂ& ia, n& ma ba f$& vĂ do mĂ Ă iko.
Ma la ngb& do lĂ bĂŹlĂŹ be sïżœ. NwĂĄ dĂČlĂČbĂŹlĂŹ ma $ fĂa, n& k& âda lĂ bĂŹlĂŹ ma meka $ be tĂ„
ndambo. N& nde li nwĂĄ ma wia d& teâde, ma g± nĂ k& âda dĂČlĂČbĂŹlĂŹ g$.
b) Zagb : Ma ba falan$ vĂ, n& nde wena t& âdo le, zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi k$ gaza fala k& wa wa ma
dati wĂą ni. Ma h$ li zĂ tabi zĂŁ gĂČlĂš ia, n& ma gb& zĂ& tabi gole ni iko.
c) Wa d& ma do to nde? Tabi nwĂĄ n&, tabi liĂŁ n&, tabi ge nde?
ïżœ Kat : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa &nz& do m$ zĂŁ wi (gaâbom$). NwĂĄ n& ĂșnĂș ngĂĄndĂĄ wena.
ïżœ Zagb :Wa d& nwĂĄ n&, n& wa lingi, tabi wa to ma, k$ ma âbu, n& wa na li tĂlĂ dani k&
wele a kpa ma ni na, ma gbĂ ngĂĄ n&, n& li n& fe, s& a ma Ă dĂ dĂȘ.
ïżœ Fala k& m$ dĂșmĂș nyanga m$ do zugbulu n& â°ÂĄ, nde fala Ă mĂ dani n& ngĂ ndĂ wena.
We k& m& a te k& ma do fĂ lĂÂł n& boe, $ n& k& âda bĂ ngĂ bâ°ngâ°.
ïżœ M$ wa fĂ n& ia, n& nde kpal& olo n& dĂ© wena. K$ we wa ma, ma wia na, ma gÂł be sïżœ
s&, s& n& m$ zuâdu ma zuâdu.
ïżœ Cath : Ombe wa na, wa wia we mba do dĂČ we gb& do ok$y$.
dĂmbĂ tĂŹdĂmbĂ tĂŹdĂmbĂ tĂŹdĂmbĂ tĂŹ p.24 : arbuste suffrutescent Ă©rigĂ© (Gemena) (Malvaceae : Kosteletzkya Grantii).
184
Ma wia kĂ do wĂlĂdĂČ ni, n& ma d& âb$ kpo toe wĂlĂdĂČ d& ni.
dĂngĂnzĂdĂngĂnzĂdĂngĂnzĂdĂngĂnzĂ p.39 : herbe annuelle, procombante, panicule raide, en terrain marĂ©cageux
(Gramineae : Isachne Buettneri).
a) Tanda : M& a be w$k$s$, ma $ n& nwĂĄ âbete. Ma ngala d& ng$ we h$ âbu cm tal&. N&
nde nwĂĄ n& do tĂ sïżœ sïżœ t& n&, n& ma dungu wele dungu.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) Domin : Wa d$ be te n& do nwĂĄ n& vĂ do mbito, n& wa k$ t& gbĂŁlĂŁ f&l& nd$ bĂlĂ ng&nz&.
dĂłnzÂĄdĂłnzÂĄdĂłnzÂĄdĂłnzÂĄ p.12 : arbuste suffrutescent Ă©rigÂŒ (Papilion. : Uraria picta).
a) Zagb : M& a w$k$s$, ma a $ n& gbinik&s& ni, ya ma la ngb& do gbinik&s&. We k& nwĂĄ
gbĂŹnĂŹkĂsĂ ma gĂŁ n&a ng$ ma. Be te n& ngala d& ng$, ma hĂ m&tr& kpo g$, n& te n& $ be
fĂa, n& dĂł n& ĂĄ fĂlĂ . NwĂĄ n& ma kala kĂ & d& ng$ $ n& âdĂkĂlĂkĂ ni. Kpo ma wa sa li ma
na, wĂlĂ gbinik&s&, n& nde dĂł gbĂŹnĂŹkĂsĂ $ fĂĂ .
b) Ma $ ti k$la, tabi ng$ ta, tabi zĂŁ nga bili k& ma sulu wena ni.
c) Wa gbini tŸ n& do nwĂĄ n&, n& wa e ma gulu ngĂĄmbÂŒ tabi ndĂČkĂł. N& wa d& âbo do ina :
ïżœ Wa zuâdu tŸ n&, mba do nwĂĄ n& vĂ, n& wa âbala d& âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ do bĂȘ we zĂlĂ
ĂșmĂĄ.
ïżœ Wa zuâdu âb$ tŸ n& mba do nwĂĄ n&, n& wa d$, n& wa ba mbito n&, n& wa gba do zu
wi gbĂ z&l& zu.
dĂČnzĂ lĂš (hĂdĂČnzĂ lĂš)dĂČnzĂ lĂš (hĂdĂČnzĂ lĂš)dĂČnzĂ lĂš (hĂdĂČnzĂ lĂš)dĂČnzĂ lĂš (hĂdĂČnzĂ lĂš) p.39 : haute graminĂ©e en terrain marĂ©cageux, aspect de roseau, trĂšs
commune; hampes de flÚches légÚres (Gramineae : Trichoperyx sp.).
a) Zagb : M& a w$k$s$, t&l& t& n& $ n& t&l& t& ĂĄyÂĄ ni. Li gbĂĄlĂĄ ma boe. Ma ngala d& ng$ we
m&tr& tal&. Ma do, n& dĂł n& $ kpĂčsĂĂ $ n& do nzĂ lĂš ni. Ma hĂŁ wa sa li n& dĂnzĂ lÂŒ ni.
Timbisa : Ma $ n& gbĂ k± ni, holo k$ n& boe. NwĂĄ n& $ n& zĂ ni, n& dĂșĂĄ n& si tĂ & do dĂșĂĄ
gele hi kpilin$ vĂ. Mba g$, ng$ gili hi kpili ma nal& : hĂ dĂČnzĂ lĂš, hĂ kpĂlĂkĂ, hĂ kpĂĂ , do
gbĂ hâ° k& nd$k$ zĂŁ n& boe ni, t& n& $ fĂa do dĂșĂĄ n& vĂ.
b) Ma h$ wena t& fala nd$n$ t& li zĂn$ ni.
c) M& a hi k& wa d& do kpâ°lâ° ni.
ïżœ Wa gbini kuti li ngele k& t& dĂșĂĄ n& si zu n& ng$ nga ni, we ngo do kpili nd$l$ do saâde.
ïżœ Cath : Wa d$ k„ tŸ n& do mbito, n& wa fi tĂ tĂ n&, n& wa laâda ma t& gbĂ mbĂlĂ k& wi
a k$âd$ wena ni, n& ma âbili sanga mb$l&, n& a tu ma d& nĂč, n& ng$ sila a sa.
dĂtĂČlĂdĂtĂČlĂdĂtĂČlĂdĂtĂČlĂ p.38 : graminĂ©e de 0,5-2,5 m ht., en sol pauvre (Gram. : Pennisetum polystachyon).
a) Zagb : M& a be te, ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ hĂ m&tr& b$a g$. Li nwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ $ n& nwĂĄ âdĂlĂ-
dĂlĂ ni. Fala ma ngala be sĆĄ, n& ma bili d& nĂč, n& ma dĂł, n& dĂł n& $ be a fĂĂ tĂčsĂĂ ni.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Wa d& do ina z&l& m$k$la :
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa âbĂĄlĂĄ ma âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ t& be z&l& m$k$la.
ïżœ Wa zuâdu tŸ n& mba do nwĂĄ n&, n& wa zĆĄ k& zĂŁ ndĂĄbĂĄ m$k$la.
dĂzĂmbĂdĂzĂmbĂdĂzĂmbĂdĂzĂmbĂ : voir bÂŒlÂŒzĂmbĂ.
dĂdĂdĂdĂ p.9 : arbre Ă gomme, 20-25 m ht., commun partout (Mimos.: Albizzia ealaensis).
a) Zagb : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia we k$l$ do m&tr& kpo fala k& kunggulu n& boe. N& ngĂ lĂĄ
n& d& ng$ wia we la âbu m&tr& b$a. M& a te kpo ma ngĂ ndĂ g$.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ k$la, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ k& wĂĄ wÂĄ zi âd$k$l$ n& ny&l& wena ni.
c) * Ma ny$ng$ od$k$ k& wa sa li wa na bÂĄlÂĄnggÂĄ.
* Ma do gele to bina, we k& ma dĂ sĂ wena. N& gua n& nyĂ âb$ ngboo g$.
â â â â wĂlĂ dĂwĂlĂ dĂwĂlĂ dĂwĂlĂ dĂ p.9 : arbre, 29 m ht., Ă folioles falciformes (Mimos. : Albizzia glabrescens).
185
a) Cath : T&l& t& n& ma wia kĂ do nĂ ĂĄ dĂ. NwĂĄ n& g„ n&a ng$ k& âda nĂ ĂĄ wele k&, ma n&a
we $ n& nwĂĄ kĂlĂnggĂ ni, n& ma a tĂż. N& nde ma nyĂngĂ do dĂkĂ g$, we k& nwĂĄ n&
fĂ ngĂ wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la do zĂŁ nga bĂŹlĂŹ.
c) Ma do to bina. Ma kolo, n& wa dĂŁ do gua iko, n& gua n& nyĂ âb$ ngboo g$.
â â â â wĂlĂ dĂ wĂlĂ dĂ wĂlĂ dĂ wĂlĂ dĂ (mĂșngĂ ngĂ ) p.9 : arbre, 40 m ht., 1 m diam.; lâĂ©corce battue servait de savon
(Mimos.: Albizzia ferruginea).
a) Cath : M& a g³ te, ma n&a we $ n& gele d$ ni, n& we k& li nwå n& g„, n& ma la nwå d$
bi sïżœ. T& nwĂĄ n& $ lĂč lĂč lĂč, n& ma tĂ„ wena. Wa sa âb$ li ma na âmungangaâ, we k& wa
ĂlĂ afe n&, n& wa âd&n&, n& wa f$l$ do tulu, ma nĂlĂ fĂčtĂ fĂčtĂ $ n& savon munganga ni.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bili do t& k$ vĂșdĂ .
c) NwĂĄ n& do afe n& do liĂŁ n& ma d& z&l& wena :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wi t& z&l&
sopisi tabi kĂ sĂndĂ.
ïżœ Wa g$m$ te n& ia, n& t$k$ n&, ma sĂ ndĂnggĂ ndĂnggĂ $ n& kanggat&l& li dĂ ni.
ïżœ LiĂŁ ma, wa gb&l&, n& wa a do zĂŁ wi, n& nde lïżœ n& ma t& dĂ wena g$, lïżœ n& $ be sïżœ iko,
we k& ma nganda wena.
dĂgbĂ nwÂĄdĂgbĂ nwÂĄdĂgbĂ nwÂĄdĂgbĂ nwÂĄ p.9 : arbre, 25 m ht., 3 Ă 5 paires de grandes folioles (Mimos.: Albizzia Zyggia ou
-Welwitschii).
a) Zagb : M& a te dĂ, n& nde li nwĂĄ n& g„ la k& âda dĂ bĂ© sĆĄ iko. NgĂ lĂĄ n& d& ng$ wia we
k$l$ do âbu m&tr& tal&. ZĂŁ tŸ n& gÂł wena, n& kĂčngĂșlĂș tŸ n& ma $ hñà ni. TŸ n& ma
nganda n&a ng$ te dĂ.
b) Wa kpa ma wena t& âd$ lĂŹ tabi zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ.
c) Toe k& wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa âbili kĂčnggĂșlĂș n&, n& wa fi do te dĂčgbĂș, tabi wa d& do m&za.
ïżœ Wa âbili âb$ kĂčnggĂșlĂș n&, n& wa d& do mbĂĄtĂĄ goâdo kĂșlĂșwĂ we âbĂ lĂ do dĂ.
dĂlĂdĂlĂdĂlĂdĂlĂ p.26 : arbuste Ă grandes fleurs blanches; fruits couverts dâĂ©pines (Flacourt.: Calonco-
ba Welwitschii). Les feuilles et les racines sont utilisées dans la médecine traditionnelle.
Lâarbuste mĂȘme est utilisĂ© dans des rites.
a) Cath : M& a te, fala k& ma h$ gbĂ Ă ni, n& ma sanza nu kĂ n& dĂ wena, n& ngĂ lĂĄ n& d&
ng$ ma wia we $ n& m&tr& b$a tabi tal&. N& mbĂš kili t& n& ma $ n& nu kĂ wi ni, n& ma
gba kĂ & tal& tabi nal& d& ng$ i. Li nwĂĄ n& ma $ gĂ fĂș gĂ fĂș, ma g± wena, n& ma $
kĂ kĂ wĂ yĂ Ă , n& nu n& âbĂ âbĂlĂ. N& ma wa wala, n& t& wala n& ma do tĂ nzĂngĂ nzĂngĂ
ni. NwĂĄ n& ny$ng$ do tĂĄlĂĄdĂkĂ k& wa nyĂngĂ wa g$ ni. Ng$ gili d$l$ ma b$a, nĂ ĂĄ k& do
wili k& (voir ci-aprĂšs).
b) âDa fala k& odafan$ wa li wala n& ni, k$ wa h$ ti k$la tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi nu lĂŹ, tabi zĂŁ
vĂșdĂĄnĂ, n& wa sĂ gbĂŁlĂŁ n& ni, s& n& ma h$ dĂȘ. Gulu n& hĂŁ l& wia we kpa ma t& falan$
vĂ k& ma a zam$ ni.
c) DĂlĂ d& to d&a :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa a ina k& wa d& do z&l& gaâbom$ ni k$ n&, n& wa &nz& do ma.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, wa gbĂlĂ âb$ tŸ n&, n& wa a k$ n&, n& wa &nz& do gbĂŹnÂĄ.
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gb&l& tĂ n&, n& wa &nz& do zĂŁ wi we z&l& gaâbom$.
ïżœ Zagb : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n& gbaa, ma sa, n& wa gb&l& ma, n& wa fi k$
kolonggo, n& wa zïżœ zĂ wi, we z&l& gbandolo, ma ngb&nz& wena.
ïżœ Owukon$ wa d& nwĂĄ n&, n& wa na ma goâdo yÂŒlÂŒ, n& wa yaka fĂ„ d& kĂ n& na, ma
kpÂłlÂł, dĂ ma nyĂșlĂș g$.
186
ïżœ Wa âbili k& ma d&a ngĂčmĂč d&a ni, k& fo ndĂkĂ n& k$ zĂŁ n& bina ni, n& wa s& âb$ do
be butu to do sanggo, tabi wa e ma do te nu ngele yĂ nggÂĄ, tabi wa s& do butu
nyanga tangge.
ïżœ Zagb : Fala k& k$y$n$ wa k$ kĂ, k$ fala we gb& wa bina, n& wa gb&l& liĂŁ n& mba do
tŸ n&, n& wa yulu ma vĂ d& k$ kĂ mĂ. N& wa gbini nwĂĄ ngbĂk„ do nwĂĄ ngĂlĂ, n& wa
na âdĂ” n&, n& wa k$t$ âbĂtĂ âdo nwĂĄn$ ni, n& ok$y$n$ wa fe vĂ d& âd$ n& ni, n& wa
kala ofio wa g& iko.
â â â â bĂ© sĂkĂkĂ wĂlĂ dĂlĂbĂ© sĂkĂkĂ wĂlĂ dĂlĂbĂ© sĂkĂkĂ wĂlĂ dĂlĂbĂ© sĂkĂkĂ wĂlĂ dĂlĂ p.26 : arbuste, petits fruits couvert dâĂ©pines (Flacourt. : Lindackeria
dentata).
a) Cath : M& a be te, ma h$ nu kĂ n& kpo, n& ma gba kĂ & b$a iko. Kili t& tŸ n& ma g± be
g$. NwĂĄ n& ma a s&k&k&, n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& nu n& ma $ nzĂngĂ nzĂngĂ (dentelĂ©).
M& a wĂlĂ dĂlĂ. Ma wala, n& nde wala n& g± be g$, ma $ n& wala kĂĄĂ nggĂĄ ni, fo tĂ t& n&
bina, m$ âbe t& n&, n& ma gĂ lĂ kĂ kĂ Ă .
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do nĂș kĂlĂĄ lĂŹ.
c) Wa âbili, n& wa sanga do tĂĂ . Ma d& âb$ z&l& d&a :
ïżœ Wa zĂŁ lia n&, n& wa gb&l& ma, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ zĂ wi, n& wa zïżœ zala wi,
we gba z&l& zu, do z&l& gogo wi.
ïżœ Wa zïżœ âb$ zĂ wi we z&l& k& wa na, d$k$ zĂŁ zu wele, wa sa li ma na, z&l& lo.
â â â â wĂlĂ dĂlĂwĂlĂ dĂlĂwĂlĂ dĂlĂwĂlĂ dĂlĂ (mĂșngĂ ngĂ ) p.26 : 1) petit arbre, feuilles ovales oblongues, fruit lisse (Flacourt.:
Caloncoba glauca); 2) arbuste Ă petit arbre, feuilles larges ovales (Flacourt.: Caloncoba
Schweinfurthii).
a) Monz : M& a be sanza te ma gÂł wena g$, m$ z$ ma, n& ma $ kpasaa n& d$l$ ni, n& nde
nwĂĄ n& gĂŁ be n&a ng$ nwĂĄ dĂlĂ. Ma sanza d& nu kĂ n& dĂlĂ wena.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bili tabi ti bili âbete.
c) Wa wia âb$ we âbili ma, n& wa sanga do t$a, tabi wa d& âb$ do gele to k& ma wia ni.
dĂmĂ, dĂmĂ, dĂmĂ, dĂmĂ, (O) dĂmÂĄ dĂmÂĄ dĂmÂĄ dĂmÂĄ : voir nzĂ nggĂł.
dĂnĂșndĂŹlĂŹdĂnĂșndĂŹlĂŹdĂnĂșndĂŹlĂŹdĂnĂșndĂŹlĂŹ : mauvaise herbe, non identifiĂ©e.
a) Cath : M& a w$k$s$, ma $ be sĂlĂlĂ, ma na nĂč wena. G&n& k$ m$ wa ma, liĂŁ n& e zĂŁ nĂâ°
g$, ma $ sĂĄkpĂĄtĂĄkpĂĄĂĄ.
b) Wa kpa ma t& falan$ sÄ iko.
c) Ma do to kpo bina. M& a âdÂł w$k$s$, ma âdĂĄngĂĄ f$& âda win$ wena.
dĂnĂșzĂ mbĂlĂdĂnĂșzĂ mbĂlĂdĂnĂșzĂ mbĂlĂdĂnĂșzĂ mbĂlĂ : liane ligneuse urticante de la famille de âmbĂ mbĂ lâ°â.
a) Monz : M& a w$k$s$, n& nyaka n& boe ma fu fua ny&l& wena, n& nde ma ĂĄ mbĂkĂ, n& t&
n& vĂ ma do sÂĄlÂĄ lĂč lĂč lĂč ni. Li nwĂĄ n& g± g$, ma Ă kĂłrr. NwĂĄ n& do nyaka n& vĂ ma tala
t& wele wena. Wa sa li n& ni, we k& ma dïżœ t& wele, n& ma d$ Ă vĂ nyĂș.
b) Ma h$ wena t& zĂŁ guba olo f$ gaza k& wa wa ma gbĂ Ă ni. N& wa kpa âb$ ma ti âbete, k&
zĂŁ li wala, tabi âdo t$a.
c) M$ le zĂŁ n& fai, n& ma d$ m$ vĂ nyĂș vĂ nyĂș, k$ m$ h$ nza ia, n& t& m$ âdi gĂ Ă gĂ Ă fai nd$ti
n& a k& wese gĂ. N& malaria wia we d& m$, t& m$ wia we d& gĂ zĂĂĂ. Fala k& malaria dĂ
m$ g$, n& kĂșlĂ kĂlĂĄ m$ ma wia we hĂ ma.
Zagb : Wa âbili nyaka n&, n& wa gb&l& nd$k$ zĂŁ n&, n& wa na ng$ fĂŒtĂ lĂĄ.
Cath : Fala k& kĂlÂĄ ko, k$ gĂ y$âd$ kĂșlĂ Ă wena, k$ m$ ïżœ fala n&, n& m$ g$n$ nyaka
dĂnĂșzĂ mbĂlĂ ni, n& m$ kasa ma do kÂĄlâ°, n& m$ e ti kĂlĂĄ, k$ fala k& gĂĂ t& we yĂâdĂ kuli
k$la, k$ a n& da gĂlĂ a we y$âd$ ma ni, n& ma d$ nu a, n& a yu.
dĂndĂkpĂâdĂdĂndĂkpĂâdĂdĂndĂkpĂâdĂdĂndĂkpĂâdĂ (O : dĂndĂkpĂlĂ, dĂndĂngbĂlĂ) p.8 : arbuste sarmenteux, 3 Ă 5 folioles (Conna-
racea : Byrsocarpus viridis).
187
a) Cath : M& a be sanza te, ma $ n& nyaka ni. Be tŸ n& ma g± be g$, ma $ n& kili t& kiliyĂ
iko, n& ma sanza sĂlĂlĂ, n& ma d&nd&l& d& nĂč g& iko. Li nwĂĄ n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n&
t& nwĂĄ n& lĂ wena, n& tĂ n& $ tĂlĂ nwÂĄ (vert). Ma wala âb$ wala, n& wala n& $ be
yĂnggĂlĂnggĂĂ $ nĂ tĂ ndĂ lĂ ni. N& s$kp$ nu wala n& ma $ fila kÂłlÂłlÂł. Wa sa li n& na
dĂndĂkpĂâdĂ, we k& nwĂĄ n& d& d$nd$ d&a.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bili tabi ti gĂlĂ âbete.
c) DĂndĂkpĂâdĂ d& z&l& d&a, n& ma gala âb$ owi z± :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa âbala ma d& k$ bila, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa fi kĂŁlïżœ we âd$ n&,
n& wa n$ ma t& zĂlĂ sĂŹlĂ .
ïżœ Zagb : Wa n$ âb$ ma we z&l& gĂ nggÂĄ.
ïżœ Wuko ba zĂŁ, n& a âbala nwĂĄ d$nd$kp$âd$, nâa n$ ma. K$ a n& ko n&, n& be a d&
d$nd$, n& a h$ dĂ. We k&, m$ âbala ma, ya ma ba, n& ma $ n& yiki ni.
ïżœ Tanda : Wi zĂŁ g$n$ nwĂĄ n&, n& a a ma ng$ nu t$a, n& a la do ti ma, n& ma f&l& âdo a
na s& a âda fala kula, be h$ dĂ.
â â â â wĂlĂ dĂndĂkpĂâdĂ wĂlĂ dĂndĂkpĂâdĂ wĂlĂ dĂndĂkpĂâdĂ wĂlĂ dĂndĂkpĂâdĂ p.8 : arbre sarmenteux, 11 Ă 13 folioles (Byrsocarpus coccineus).
a) Timb : M& a be sanza te, ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko. Bi te n& ni $ fĂa, n& nde ma
nganda bi wena. Wa zuâdu do liĂŁ n&, n& nde ma nganda wena. NwĂĄ n& sasala tal&, n&
ma $ fĂ. Wa sa li wili d$nd$kp$âd$ na ndaâdakpala.
b) Wa kpa ma fai t& li zĂ do zĂŁ bili.
c) Ma d& to d&a :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa kala do kua t$k$, tabi mĂŁ li dani olo li tukia. N& wa kala âb$
do âdo gogo be we mbulu nu.
ïżœ Domin : Wa ny$ng$ nwĂĄ n& t& gaza wuko.
ïżœ Wa d& ma do ina d$nz$âb$ (dani zu zala oben$).
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa i do nu wi z&l& k& nu a ka kanga ni.
dĂndĂlĂłndĂłdĂndĂlĂłndĂłdĂndĂlĂłndĂłdĂndĂlĂłndĂł p.19 : liane glabre (Hippocr. : Simirestis Tisserantii).
a) Zagb : Ma wia kĂ do yĂŹkĂŹ (dÂĄlâ°), n& nde ma g„ n&a ng$ yĂŹkĂŹ. Wa sa âb$ li n& na âyĂŹkĂŹ kĂșlĂ â.
b) Wa mi ma mĂź.
c) Ma wia kĂ do yĂŹkĂŹ, wa ny$ng$ ma vĂ $ n& yiki iko.
dĂșgĂčlĂčdĂșgĂčlĂčdĂșgĂčlĂčdĂșgĂčlĂč p.21 : petit arbre palmiforme, fruit sur le tronc, comestible (Chytranthus macrobotrys).
a) Cath : M& a be te, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, gÂł tŸ n& $ n& ngĂĄnggĂĄlĂĄ wi ni. GbĂĄkĂ n& dĂ
wĂ©nÂĄ gĂ. NwĂĄ n& ma $ be dĂčdĂ yĂlĂĄĂĄ. Ma dĂł do âbĂlĂ zĂŁ tŸ n&, n& ma bili d& nĂč, d&
gulu n&. N& âda dĂł k& ma bili ni, ma wala tal& tabi nal&. T&l& t& wala n& ma $ n& wala
bĂĂŹlâ° k& wa g$n$ do dĂŁ ni, ma g± be g$, n& ma $ tĂlĂ nwÂĄ (vert). N& fala k& ma fele, n&
ndà lå tà n& $ yÚÚ (orange).
b) Wa kpa ma t& ti k$la, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ kĂlĂĄ nĂș lĂŹ.
c) We ny$ng$ ma, wa d& n& m& g& :
ïżœ We ny$ng$ ma, ma wala, k$ ma gĂŁ, k$ ma fele, n& l& âbi ma. K$ m$ âbi ma, n& zĂŁ n&
mbĂkĂ tĂș tĂș, n& m$ âbala ma, n& gbĂŁlĂŁ n& h$ t& zĂŁ mulu n& sĂ„. n& m$ kala ma, n&
m$ a k$ saso, n& m$ a lĂŹ ti n&, n& m$ gi ma gbĂĄĂĄ, fala k& ma mb$k$, n& tĂ n& ma fĂŒ
fĂż, n& ki ni m$ ïżœ na ma mĂkĂ ia, n& m$ e ma nĂč. K$ ma gĂ, n& m$ âbĂlĂ k$a tĂ n&, n&
m$ ny$ng$ ma iko, ma tĂ© fĂ« wena $ n& gbĂ nzĂČĂ© âda oyaa l& ni.
ïżœ K$ fala k& m$ kĂ we gi ma g$ ni, n& m$ a ma zĂŁ bĂ« k& ma âbana do bawe n& ni, n&
m$ fo böⰠd& ng$ ma sĂ„, n& ma $ d& di ni gbĂĄĂĄ, k$ fala k& böⰠma gĂ, n& m$ sala ma
d& nza. Ki ni ma fĂ« s& fĂż, ma be na, ma bĂlÂĄ ia. N& m$ âbĂlĂ k$a tĂ n&, n& m$ ny$ng$
ma. Ma tĂš s& âb$ fĂ« wena $ n& hĂĄnĂĄ nzo ni.
188
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa h&nz& do hĂa m$. K$ ma kpa li we m$ Ă, n& ma
hili, ya ma dĂ m„ gĂ.
ïżœ Marlion : N& ben$ wa n& âd$ lĂŹ, n& wa âba ma, n& wa m$ ng$ nz$âb$ tĂ n&, - ben$ âda
mi g& wa lĂ ma wena - Wa nz$âb$ mulu n& k& ma be fĂ ni t& gbĂŁlĂŁ n&, n& wa fi gbĂŁlĂŁ
k& nĂč, wa âbĂ© seâde g$, wa nz$âb$ tĂ n& sĂ„, n& wa fi t& âb$ ma nĂč iko.
â â â â bĂ© dĂșgĂčlĂčbĂ© dĂșgĂčlĂčbĂ© dĂșgĂčlĂčbĂ© dĂșgĂčlĂč p.21 : arbre, 15 m ht., grappes de fruits en bas du tronc (Radlkofera caloden-
dron).
a) Tanda : M& a te, ma gÂł la li g$, ma wia we h$ m&tr& âbu ng$ n& m$l$. NwĂĄ n& $ yĂlĂĄ
yĂlĂĄ. Ma wa wala, n& nde ma wala d& gulu te n&, tabi âda te n& d& ng$.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la tabi nu lĂŹ.
c) Wa gi wala n&, n& wa ny$ng$ ma.
dĂșgĂlĂdĂșgĂlĂdĂșgĂlĂdĂșgĂlĂfĂŹĂČfĂŹĂČfĂŹĂČfĂŹĂČ p.21 : arbre palmiforme, 4 m ht., fruits toxiques (Chytranthus carneus).
a) Marlion : DĂșgulufio, tĂlĂ t& n& ma $ n& dugulu iko ni. N& nde wa nyĂngĂ wala n& g$.
Wala n& gĂŁ nĂ ge nde ni, n& t& wala n& $ mbĂŹĂŹ, k$ m$ z$ ma, n& m$ lengge na, wala n&
ma t& fĂšlĂš g$. Wala n& toso ngb& b$a b$a, n& ma bili $ n& fila dia taâbe ni, n& ma bili nu
&. M$ n& âbe tĂ n& nĂ, ya ma mb$k$ vĂ, ya ma fila ia.
b) Ma h$ do nu ngbaka lĂŹ, tabi zĂŁ ngĂĄ k$la.
c) Timb : Wa nyĂngĂ wĂĄlĂĄ n& g$, we k& ma gb& wi gb&a. Ma k& wa ia li âdĂșgĂčlĂč fĂŹĂČâ ni.
dĂșgĂlĂmbĂ tĂŹ dĂșgĂlĂmbĂ tĂŹ dĂșgĂlĂmbĂ tĂŹ dĂșgĂlĂmbĂ tĂŹ p.21 : petit arbre palmiforme (Chrytranthus sp.).
a) Timb : M& a te, ma g³ la li g$, n& nde nwå n& do wålå n& sÄ $ n& dugulu ni.
b) Wa mi ma mi. Wa mi wena âda le.
c) Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$.
dÀm¥dÀm¥dÀm¥dÀm¥ p.28 : plante herbacée à fleurs mauves, commune (Melastomat. : Amphiblemma sp.).
â â â â bĂ© sĂkĂkĂ dĂ€mÂĄ bĂ© sĂkĂkĂ dĂ€mÂĄ bĂ© sĂkĂkĂ dĂ€mÂĄ bĂ© sĂkĂkĂ dĂ€mÂĄ p.28 : petite herbe rampante, fleurs mauves (Melastomat. : Dessotis
decumbens).
dĂ€mÂĄ âdĂ lĂŹdĂ€mÂĄ âdĂ lĂŹdĂ€mÂĄ âdĂ lĂŹdĂ€mÂĄ âdĂ lĂŹ p.28 : plante herbacĂ©e ou arbre semi-ligneux, en terrain humide, larges
panicules de fleurs mauves (Melastomat. : Dinophora sp.).
â â â â gbĂ dĂ€mÂĄ âdĂ lĂŹgbĂ dĂ€mÂĄ âdĂ lĂŹgbĂ dĂ€mÂĄ âdĂ lĂŹgbĂ dĂ€mÂĄ âdĂ lĂŹ p.28 : petit arbre prĂšs de lâeau, grappes de fleurs mauves (Melastomat. :
Sakersia Laurentii).
dĂmĂdĂmĂdĂmĂdĂmĂ p.25 : arbre, 10-15 m ht., 0,3 m diam. (Stercul. : cola altissima).
dunggadunggadunggadungga p.1 : sous-arbuste (Morac. : Dorstenia scaphigera).
âDâDâDâD
âdÂĄlĂâdÂĄlĂâdÂĄlĂâdÂĄlĂ p.45 : fougĂšre en sol humide et sur les troncs de palmiers.
a) Tanda : M& a wĂkĂsĂ, ma $ n& mĂ nggĂmbĂș ni, tabi nĂ nwĂĄ âbete ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, li zĂ, nu lĂŹ.
c) Ma d& z&l& d&a : ïżœ Wa gi nwĂĄ n& we f$l$ do wi z&l& fil&l&.
ïżœ Wa gi âb$ nwĂĄ n& we n$ t& z&l& kĂ„ t$k$.
ïżœ Wa gbini nz$âdi n&, n& wa âd&n& ma, n& wa na nu nguâdu be âda fala k& nu k&k&âd& a
âbindi. N& a ndo ĂlĂ n& tak$ nu k&k&âd& a kulu ng$.
âdĂkĂlĂkĂ âdĂkĂlĂkĂ âdĂkĂlĂkĂ âdĂkĂlĂkĂ : plante de la forĂȘt, utilisĂ©e comme fĂ©tiche pour les piĂšges; selon la croyance, elle
attire les animaux vers le piĂšge.
âdĂŹkĂČ âdĂŹkĂČ âdĂŹkĂČ âdĂŹkĂČ : voir : âbĂŹkĂČ.
189
âdĂâdĂkĂâdĂâdĂkĂâdĂâdĂkĂâdĂâdĂkĂ (E : âdĂkĂâdĂkĂ) : liane vĂ©nĂ©neuse ; utilisĂ©e dans la mĂ©decine traditionnelle et dans
diffĂ©rents rites, e.a. dans les rites de lâinitiation.
a) Timb : M& a nyaka, ma gĂŁ wena. Ma n&a we we kĂ do g$n$kĂlĂ©, n& nde ma nganda n&a
ng$ gĂnĂkĂlĂ©, n& kpolo t& n& $ n& dĂŁlĂkĂkĂlĂ ni. Ma fo, n& ma ba âda te d& ng$ ny&l&
wena. T& n& $ tÄ, k$ fala ma gã ia, n& ma f&ng&.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la do zĂŁ bili.
c) Nyaka âdĂâdĂkĂ d& to wena :
ïżœ Wa saka dia âdĂâdĂkĂ, n& wa d& do gbungga bili.
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa d& do ina.
ïżœ Wa &nz& do tambala gaza wele âda fala a ma do âdĂŁ m$ ni.
ïżœ Wa &nz& âb$ do gulu gbagale k$ butu gaza.
ïżœ C.Nad : N& fala k& âdangba gĂ d& zĂŁ wuko wena, n& wa âd&n& ma, n& wa a âd$ lĂŹ, n&
wa a do zĂŁ a. N& nde ma tala t& wele wena.
ïżœ Wa âd&n& ma, n& wa mba do dĂČ, n& wa gb& do k$y$.
âdĂlĂdĂâdĂlĂdĂâdĂlĂdĂâdĂlĂdĂlĂ lĂ lĂ lĂ p.36 : plante Ă©rigĂ©e Ă feuilles veloutĂ©es (Compositae : Erigeron sumatrense).
a) Zagb : M& a w$k$s$, be tŸ n& mbĂkĂ wena. Nwa n& ma yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& t& n& a lĂș lĂș lĂș ni,
n& nde li n& g± bĂ© g$. NwĂĄ n& ma h$ d& t& tŸ n& iko, n& nde ma gbĂĄ kĂ & g$.
b) Wa kpa ma wena t& olo gĂčbĂ tabi olo t$a.
c) Wa d& âd$l$âd$la do ina d&a.
ïżœ Wa na nwĂĄ n& li dani.
ïżœ M$ dĂ nwĂĄ n&, n& m$ to ma, n& lĂ ma a mbĂŹĂŹ, n& m$ a do zĂŁ m$ we z&l& ny$ng$goâdo.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa zïżœ li wi, t& gba zu.
ïżœ Fala k& k$ zĂ m$ ma z& z&la, $ n& z&l& k& wa sa li ma na ât$k$zulaâ, n& m$ d&
âd$l$d$la, n& m$ fi k$ kolonggo, n& m$ zïżœ zĂ m$.
ïżœ Wa lingi âb$ nwĂĄ n&, n& wa f&l& t& bĂlĂgĂlĂmĂČkĂČnzĂŹ.
ïżœ Wa hĂ„i nwĂĄ âdĂlĂdĂlĂ , n& wa mba do nwĂĄ babolo, do mbito, n& wa to, n& wa tĂ„ do li
tableau.
â â â â wĂlĂ âdĂlĂdĂlĂ wĂlĂ âdĂlĂdĂlĂ wĂlĂ âdĂlĂdĂlĂ wĂlĂ âdĂlĂdĂlĂ p.36 : plante Ă©rigĂ©e Ă feuilles plus Ă©troites (Compositae : Erigeron linifolium).
M& a kpo kpo âdĂlĂdĂlĂ ni, n& nde ma si tĂ & do gĂŁ n&. Nwa wili âd$l$d$la ma pĂsĂ d& âdo $
n& naa kĂ g$. N& nde mi ïżœ ti n& na wa d& do ina g$.
âdĂlĂndĂ âbĂ âdĂlĂndĂ âbĂ âdĂlĂndĂ âbĂ âdĂlĂndĂ âbĂ p.35 : petite plante herbacĂ©e, se multiplie en treffles Ă mĂȘme le sol en forĂȘt,
baies rouges (Rubiaceae : Geophila sp.).
âdĂlĂngĂmbĂ âdĂlĂngĂmbĂ âdĂlĂngĂmbĂ âdĂlĂngĂmbĂ : plante herbacĂ©e.
a) Pauline (Bogbakutu) : M& a nwÂĄ, ma $ n& fĂșgĂ ni, n& nde ma ĂșnĂș wena. Li nwĂĄ n& $ be
dĂčdĂ, n& nde ma dĂčlĂč gĂ wena g$. NwĂĄ n& n&a we $ n& nwĂĄ lĂ bĂŹlĂŹ ni, n& nde ma la
ngb& do labili do ĂșnĂș n&, we k& lĂ bĂŹlĂŹ ma ĂșnĂș g$, n& âd$l$ngĂmb& ĂșnĂș wena. N& dĂł n& $
be mĂ a fĂlĂ . N& wala n& boe, ma $ be kĂŹlĂŹ, n& ma $ be tĂż. M$ âbe ma, n& ma o kĂ m$ ua.
b) Wa kpa ma wena t& nu bĂŹlĂŹ, tabi li zĂ, tabi zĂŁ dĂĄngbÂĄ.
c) Wa h&nz& ma do zĂŁ be, t& gĂ âbĂłmĂ.
190
âdĂlĂngbĂ lĂ âdĂlĂngbĂ lĂ âdĂlĂngbĂ lĂ âdĂlĂngbĂ lĂ p.11 : plante vivace, lĂ©gĂšrement ligneuse, de 1 Ă 1,5 m ht., fruits collants,
commune (Papilionac. : Desmodium ramosissimum).
a) Tanda : M& a be te, ma wia we h$ âbu cm m$l$ we h$ m&tr& kpo do d$ n&. NwĂĄ n& ma
$ sĂkĂkĂ, n& nde ma $ be a nga. Ma do, n& dĂł n& wala, k$ m$ le zĂŁ n&, n& wala n& âbe
t& tulu t& m$.
b) Wa kpa ma âdo t$a tabi ng$ bulukun$ âda le.
c) To n& ma k& :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa a do zĂŁ be t& yu zĂŁ wi.
ïżœ Wa d&, n& wa k$ ng$ hĂa m$ k& ma hĂ t& wele ni.
â â â â wĂlĂ âdĂlĂngbĂ lĂ wĂlĂ âdĂlĂngbĂ lĂ wĂlĂ âdĂlĂngbĂ lĂ wĂlĂ âdĂlĂngbĂ lĂ p.12 : plante lĂ©gĂšrement ligneuse, dressĂ©e, commune (Papilion : Desmo-
dium salicifolium).
E E E E ---- Ă Ă Ă Ă
ĂškĂłndĂł ĂškĂłndĂł ĂškĂłndĂł ĂškĂłndĂł : voir kpĂ lĂ kpĂ sĂ
ĂšlĂšnĂ , ĂlĂnĂ ,ĂšlĂšnĂ , ĂlĂnĂ ,ĂšlĂšnĂ , ĂlĂnĂ ,ĂšlĂšnĂ , ĂlĂnĂ , tâ°fĂtâ°fĂtâ°fĂtâ°fĂ p.36 : arbuste ligneux Ă trĂšs grandes feuilles lancĂ©olĂ©es et panicules de
petites fleurs blanches (Comp : Vernonia conferta).
a) Cath : M& a te k& ma gÂł wena g$, gĂŁ zĂŁ n& wia t& $ n& kĂș wi ni, n& ma gba kĂ & wena.
NwĂĄ n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ nĂ nwĂĄ bĂ ni, n& dĂł n& ma $ fĂ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, do nu lĂŹ.
c) Ma do d&a to kpi do kpi :
ïżœ Owin$ wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa z& do taku.
ïżœ Owi naa zĂŁn$ wa d& nz$âdi nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa a do zĂŁ wa, t& z&l& ti gulu wa.
ïżœ Mbee n&, l& kĂ g&n& n& wena we k& gua n& ma ny& wena.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa kuâbu do gbÂĄlÂĄnzÂĄ, s& n& ma kutu dĂȘ.
ïżœ Wa sa li n& na âĂlĂnĂ â, we k& k$a âdo n& ma ĂlĂ tĂ n& doâdo, n& ma $ n& k$a âdo n& hĂ
zi g$ ni. Ma hĂŁ okpasa win$ wa tĂ na : âM$ $ n& te, li n& a ĂlĂnĂ , we k& m$ kĂ we d&
na do onya m$ g$.â
Ă©tĂ (ĂtĂ , ĂtĂ )Ă©tĂ (ĂtĂ , ĂtĂ )Ă©tĂ (ĂtĂ , ĂtĂ )Ă©tĂ (ĂtĂ , ĂtĂ ) p.30 : liane Ă latex Ă©lastique; on appelle aussi cette colle de latex âĂ©tĂ â; elle
sert à fixer les pointes de flÚches et les hameçons (Apocyn. : Clitandra ou landolphia).
a) Cath : M& a nyaka, tĂ n& ma $ n& t& nyaka ndĂșkĂ ni. N& ma gĂŁ $ n& gbĂ âbiti zu nyanga
wi. Ma ba âda te, n& ma dĂșlĂș wena. NwĂĄ n& $ dĂ kĂłtĂłfĂłlĂł, n& ma wala âb$ wala, n& wala
n& $ n& wala ndim$ ni. Ma fele, n& ndĂ lĂĄ t& n& $ yÚÚ (orange). Wa âbili ma, n& t$k$ n& ma
gbala $ fĂ.
b) Wa kpa ma wena ti k$la do âd$ lĂŹ.
c) Nyaka ĂtĂ d& to wena :
ïżœ Wa li wala n& lĂź, ma ĂfĂ wena. Odafa wa ny$ng$ âb$ ma wena. Fala k& m$ âbi ma we
lïżœ n&, n& m$ gba sanga n& do be k$ya, we k& ndĂ lĂĄ n& ngĂ ndĂ wena, m$ wĂš t& âbĂlĂ
ma $ n& k& âda ndim$ g$.
ïżœ WĂ lĂș ma do gĂ lâą dĂČ kpâ°lâ°. Wa âbili nyaka n& ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©, n& wa gba sanga n&, n& wa
a ma li wese. K$ fala k& ma n$m$ be sïżœ $ n& âdo tĂ„ b$a ni, n& wa ĂlĂ nyaka n& ti
nguâdu k$afe n&, n& wa y&l& ma. K$ ma kolo kpĂĄkĂĄlĂĄ kpĂĄkĂĄlĂĄ, n& wa yulu ma ti
mĂnggĂlĂ t$a.
ïżœ K$ wa n& lu do kpili tabi galïżœ ni, n& wa ba k$afe k& wa usu ni, n& m$ gbini be sïżœ, n&
m$ gbutu, n& m$ z$ f&l& n&, tĂkĂ n& ma kula d& zĂŁ n&, n& ma $ n& ndimbo ni, n& m$ e
ma g&l& kpili, n& m$ ndo &nz& ma, n& ma h$ do z© n&, h$ do z© n&, ni do ni, gbaa k$
ma e, n& m$ ba mbé n&.
191
ïżœ Yombo : Tabi fala k& m$ kĂ na, ma d& tĂ & dĂ, n& m$ âbili, n& m$ dĂŁ gĂŁ we, n& m$ a li
n&. N& we n& b&l& ma, n& m$ kala d& nza, n& m$ gba ma, gba ma, gba ma, n& m$
kala, n& m$ si n&, n& m$ m$ ng$ &nz& do g&l& kpili âda m$, n& m$ lĂș do g&l& galïżœ.
ĂdĂ nĂŹtĂlĂĂdĂ nĂŹtĂlĂĂdĂ nĂŹtĂlĂĂdĂ nĂŹtĂlĂ p.18 : arbuste ou petit arbre (Euphorb. : Antidesma laciniatum) ; on appelle du
mĂȘme nom une plante herbacĂ©e de sous-bois, dont on applique les feuilles sur les plaies
fraiches (tĂlĂ dĂ nĂŹ) (Rubiacea sp.).
a) Cath : M& a be tĂš, ma $ n& nyaka ni, ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ g$, ma d&nd&l& d& nĂč g& iko, k$
fala k& ma kpa dia nĂč, n& ma wia we ngala d& ng$ we m&tr& kpo do d$ n&, tabi b$a.
NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ âdĂlĂdĂlĂ ni, n& nde ma g„ be gÂź. Ma gba kĂ & gba. N& ma wa wala,
wala n& ma $ sĂlĂlĂ. Fala k& ma fele ni, n& ma $ yÚÚ (orange foncĂ©).
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi zĂŁ w$k$s$n$ k& ma hĂ ni, mbÚé n& do âdo t$a.
c) Toe wa d& do ĂdĂ nĂŹtĂlĂ :
ïżœ Wa ny$ng$, n& wa kpĂŁ ng$ sila gĂ zĂĄ dati g$n$ a.
ïżœ Wa gĂnĂ nzĂâdĂ n&, n& wa h&nz& do dani gĂ zĂĄ.
ïżœ Wa h&nz& âb$ mĂą do nu zïżœ t& gaza k& wa âbili ma ni (kpubale).
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma tua, n& wa h&nz& do gaâbom$.
ïżœ Wa âd$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa na ma li dani k& m$ kpa ma dĂ ni, wa sa li
ma na âĂdĂ nĂŹtĂlĂâ, we k& m$ na li t$l$ dani, n& ma Ă dĂ. Ma ngbĂnzĂ wena.
ïżœ N& nde wa kĂ ma li dani falanga g$, we k& ki ni a t$l$ dani g$.
ĂlĂkĂkpĂĄkĂčlĂșĂlĂkĂkpĂĄkĂčlĂșĂlĂkĂkpĂĄkĂčlĂșĂlĂkĂkpĂĄkĂčlĂș p.4 : liane ou arbre sarmenteux; les branches portent des crochets (Olacac.:
Anacolosa uncifera).
a) Timb : M& a nyaka, nwĂĄ n& $ tĂ„, n& ma sasala tal& tal&. TĂ t& n& boe, ma bili $ n& ĂlĂ kĂ
kpĂĄkĂčlĂș. Ma hĂŁ wa sa li n& ni. Ma wia kĂ do (O) kĂâbĂlĂngĂtĂ tabi (E) kĂâbĂkĂâdĂ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Oyaa l& wa d& zĂ âb$ tĂ n& do gĂ lâą. N& nde wa d& âb$ do gĂšlĂ© to :
ïżœ Wa d& ma do z&l& gĂ nggÂĄ, k$âb$nd$ do z&l& yele. Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi sĂ„, n& wa
hunu do kĂ hĂŁ wi z&l& na a n$. A n$ tati a lïżœ n&, tabi wa e tala lïżœ n&, n& wa gi do
ny$ng$m$ hĂŁ wi z&l& ni. N& nde âda fala zĂŁ liĂŁ n& do gi n& ni, wa d& to n& sĂ„ do tĂ„
nu wi iko, wa wélé we g$.
ïżœ Domin : Wa fi ma sanga ina d$nd$ we bi do kp±lâą.
ïżœ Wa fi ma sanga ina mĂ nggĂĄ, we to d$ k$y$, n& nde m$ zĂlĂ k$y$ g$.
ĂlĂkĂndĂŹĂČĂlĂkĂndĂŹĂČĂlĂkĂndĂŹĂČĂlĂkĂndĂŹĂČ p.8 : plante suffrutescente, cultivĂ©e pour ses feuilles lĂ©gumineuses ; les feuilles
digitĂ©es sont comme des serres, dâoĂč le nom âgriffes de lâoiseau de proie ândĂŹĂČââ (Cappa-
rid. : Gynamdropsis gynandra).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma âb$ de wena do nĂč g& iko, ma ngĂĄlĂĄ wena g$. Ma dĂł do
gbogbo zu n&, dĂł n& $ fĂ. Li nwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ. Ma wa wala, n& wala n& $ yĂnggĂlĂ
yĂnggĂlĂ, n& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& $ sĂlĂlĂ nĂ gbĂŁlĂŁ sĂsĂ ni. Wa p& ma pĂĂ .
b) Ma h$ wena t& âda le, tabi k& zĂŁ d± t& saf$, do falan$ k& wa mi zi do mĂą ni. Mbe win$
wa p& ma nu t$an$ âda wa wena, we k& ma do ina t& n& wena.
c) M& a sanggo, l& ny$ng$ ma ny$ng$. N& nde ma unu ngĂĄndĂĄ wena. Wa gĂ âb$ ma do
wala olo n& g$, n& m$ wĂš t& ny$ng$ n& g$, ma Ă âb$ f„. NĂ a we nyĂngĂ ma, n& m$ sulu
ma dati, k$ ma fe, n& m$ e nĂč, n& m$ a gĂ lĂŹ ti n&, n& m$ kpïżœlïżœ ma sĂ„, s& n& ma a âd$ n$,
n& m$ gi ma de. Ki ni fÂł n& s& âb$ bina.
N& d& k$ n& ni, ma âb$ a ina :
ïżœ Fala k& g$ali a m$ ng$ ny$ng$ li m$ wena, n& m$ dĂlĂ nwa ĂlĂkĂndĂŹĂČ, n& m$ zĆĄ tĂ a,
n& a yĂș.
192
ïżœ Mbee n& âb$, fala k& saâde tĂ gulu wi ni, âdĂĄngbĂĄ a ny$ng$ zĂŁ wi wena, n& wa d$l$
nwĂĄ ĂlĂkĂndĂŹĂČ, n& wa to ma, n& wa a âb$ dĂ ng$ n&, n& wa &nz& do ma. N& nde dati
&nz& n&, n& wa k$ n$ t& fala wa n& &nz& n& ni, we k& ma ngbĂnzĂ wena.
ïżœ Wa to âb$ nwĂĄ n&, k$ ma âbu, n& wa h&nz& do ngusu, n& wa fe vĂ.
â â â â wĂlĂ ĂlĂkĂndĂŹĂČwĂlĂ ĂlĂkĂndĂŹĂČwĂlĂ ĂlĂkĂndĂŹĂČwĂlĂ ĂlĂkĂndĂŹĂČ p.8 : plante herbacĂ©e, trĂšs commune (Capparid. : Cleome ciliata).
a) Tanda : M& âb$ a w$k$s$, nwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ, n& dĂł n& $ fĂ butututu $ n& dĂł ĂlĂkĂndĂŹĂČ.
b) Wa kpa ma dĂ d& âdo t$a le nga iko.
c) Wa nyĂngĂ nwĂĄ n& g$. N& nde wa d$l$ nwĂĄ n&, mba do dĂșĂĄ n&, n& wa lingi, n& wa f&l&
do t& wi, we z&l& bĂlĂgĂlĂmok$nzi, tÂĄbi we z&l& ofilele.
Wa d& ma, n& nwĂĄ n& ni, wa lingi gbaa, n& wa f&l& do t& wi, n& ma ndi ofilele.
ĂlĂnĂ ĂlĂnĂ ĂlĂnĂ ĂlĂnĂ : voir ĂšlĂšnĂ .
ĂlĂșkĂlÂĄĂlĂșkĂlÂĄĂlĂșkĂlÂĄĂlĂșkĂlÂĄ : voir Ă lĂșkĂlÂĄ, pĂšpĂš.
ĂnggĂ lĂșĂnggĂ lĂșĂnggĂ lĂșĂnggĂ lĂș : voir mbĂnggÂĄ.
ĂtÂĄndĂ ĂtÂĄndĂ ĂtÂĄndĂ ĂtÂĄndĂ (ĂtÂĄndĂ) p.30 : liane Ă latex, jadis exploitĂ©e (Apocyn. : Clitandra sp.).
a) Timb : M& a nyaka ndĂŹmbĂ. GĂŁ n& ma $ n& g&l& zugolo wi g& iko, n& t& tŸ ma a fĂa.
NwĂĄ n& ma $ be sĂkĂkĂ. M& a nyaka kpo ma ba âda te d& ng$ ny&l& wena, mi wĂš t& t$l$
du âda n& do m&tr& g$. Ma n& we $ n& nyaka ĂtĂ ni. K$ fala m$ g$m$, n& t$k$ n& ma $
fĂa kpĂčkĂčsĂčkĂčĂč $ n& lâ° t$k$ ngbongbo ndĂŹmbĂ ni. Ma d& âb$ to kpasaa nĂ kpo k& âda
ndĂŹmbóé ni. Ma k& oyaa l& wa gba zi t$k$ n& mbĂĄ do ndimbon$ na, lâ° ndĂŹmbĂł âda a d&l&
dĂ de. Ma k& l& sa li n& na ânyaka ndĂŹmbĂâ.
b) Wa kpa ma fai ti nga k$la.
c) Wa kp$ t$k$ k& ma fĂa kpĂčkĂčsĂčkĂčĂč ni. Ma hulu ia nde, n& wa mba do lâ° ngbongbo
ndimboe, n& wa gi ma gbaa, n& ma d& kĂČsĂłâdĂł kĂČsĂłâdĂł, k& wa sa li n& na ângĂ nggĂș
ndimboâ ni, n& ombunzun$ wa kala zi si n& Putu i, we d& do okolo ây&ngg&l& punza,
ngilingili, p&mb&l&â, do mbe gele m&n$ k& wa d& do ndimbo ni.
FFFF
f±lĂÂłdĂngbĂf±lĂÂłdĂngbĂf±lĂÂłdĂngbĂf±lĂÂłdĂngbĂ : espĂšce de liane, non identifiĂ©e.
f±lĂÂłgĂ f±lĂÂłgĂ f±lĂÂłgĂ f±lĂÂłgĂ (O : p±lĂgĂ, p±lĂÂłgĂ) p.37 : plante Ă©rigĂ©e Ă latex trĂšs amer; rosette de fleurs couchĂ©es
par terre, en savane (Composita sp.).
a) M& a be te, t$k$ n& fanga $ n& sambe ni.
b) Wa kpa ma li zĂ.
c) Wa gb&l& t& te n&, n& wa &nz& do hĂa m$, n& ma hili.
f±lĂÂłkĂĄnggĂ©f±lĂÂłkĂĄnggĂ©f±lĂÂłkĂĄnggĂ©f±lĂÂłkĂĄnggĂ© (O : p±lĂkĂĄnggĂ©) p.14: liane ou arbuste sarmenteux, Ă aiguillons courbĂ©s, feuilles
composées (Rut.: Fagara Poggei).
a) Gboma Camille : M& a be te, ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ ma hĂ m&tr& kpo g$, ma $ n& kili t& kiliyĂ
kĂ m$ g& iko. NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ dĂlĂâdĂlĂ ni, n& nde nwĂĄ dĂlĂâdĂlĂ g„ la ma. DĂł n& $ fĂ
$ n& dĂł mbuli ni. Ma wĂĄlĂĄ g$.
M& a nyaka, gÂł n& $ n& nu g&l& kĂ be ni, n& ma ba âda te d& ng$ a ny&l&. TĂ t& n& boe,
n& nwĂĄ n& a sĂkĂkĂĂ ni. Ma wa wala, wala n& ĂĄ sĂlĂlĂĂ ni.
b) Wa kpa ma wena ka zĂŁ li tĂ k& fala do zĂ boe ni, t& fala be kundu zĂ t& fala be k$la, tabi
do li zĂ âb$, s& n& wa kpa ma dĂ©âdĂš.
c) M& ma d& to wena a lĂÂł n& :
ïżœ Wele, z&l& kolo ny$ng$ nu a ny$ng$ ni, kâa bi tĂ n& wena ni, a Ă yĂ lĂ g$, n& wa zuâdu
liĂŁ n&, - m& a m$ ma fĂ ngĂ wena -, n& wa zuâdu liĂŁ n&, n& wa f$l$ tĂ n& vĂ, n& ma sa,
193
n& m$ gb&l& ma, m$ ĂĄ k$ kolonggo, n& m$ zĆĄ zala wi k& z&l& kolo nyĂngĂ nu a wena
ni, n& m$ zĆĄ zala a, n& m$ zĆĄ zĂ a. N& a bi s& wena fai, a bi s& ng$ mb&to ni gbĂĄĂĄ, a
n& n& we $ yala, k$ âda kala s& bi sïżœ, n& nde a z&l& k& s$ saâde ny$ng$ a wena ni,
z&l& kolo ny$ng$ nu a gbĂ” gbĂ” ni, ng$ tĂ n& gĂa.
ïżœ Gele wele : * Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba do nyaka n&, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa
mba do kĂlÂŒ gĂ, n& wa gba do wi k& gĂ ny$ng$ a ni.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa mba do ina Ă lĂ kpili.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa mba do gele ina, n& wa kpĆĄlĆĄ do tolo.
fĂĄmbĂĄlĂfĂĄmbĂĄlĂfĂĄmbĂĄlĂfĂĄmbĂĄlĂ : voir fĂłmbĂłlĂ, pĂłmbĂłlĂ.
fĂ ndÂŒ fĂ ndÂŒ fĂ ndÂŒ fĂ ndÂŒ (O pĂ ndÂŒ) : voir nzĂ nggĂł : raphia.
a) M& a mbĂ© kunu nzĂlĂ nzĂ nggĂł, k& nwĂĄ n& t& yĂ lĂ k$ ma tĂŒ g$ ni.
b) Wa mi ma zĂŁ f$ k$la, do nguâdu lĂŹ, do âda le.
c) Fala k& kunu n& h$a d& nza tal& tabi nal&, n& wa g$m$ zÀ n&, n& wa kombo ma, n& wa
isi zĂ€ n&, k$ ma tĂłfĂł, n& wa k$âb$ ma, s& n& ma hulu, n& wa n$ lïżœ n& de. K$ wa âbili ma
gbaa, k$ ma h$a t& ngÂĄndÂĄ ia, nde wa sĂĄ âb$ di li n& na fĂ ndÂŒ g$, k$ fala k& dĂ& ĂsĂ ia,
n& wa sa li n& na âwĂłkĂłlĂł nzĂ nggĂłâ, wa tĂ s& na wĂłkĂłlĂł fĂ ndÂŒ g$.
d) dĂ fĂ ndÂŒ = dĂ nzĂ nggĂł : vin de raphia.
fö fĂ ndÂŒ : fibres de feuilles de raphia.
OtĂnĂ wĂ dĂ zĂ dĂČ fö fĂ ndÂŒ mĂĄ kĂ : ce quâon faisait jadis avec les fibres de raphia :
ïżœ wĂ ngbĂ zĂ fö pĂ ndÂŒ dĂČ mĂĄyĂnggĂ : jadis on faisait des tissus de raphia;
ïżœ wĂ fĂșlĂș zĂ âbĂ lĂ ĂĂĄ tĂlĂ dĂČ fĂlĂ fĂ ndÂŒ ĂlĂ lĂ âbĂșsĂč : on utilisait aussi les fibres de
raphia pour rĂ©parer des vĂȘtements dĂ©chirĂ©s;
ïżœ wĂ lĂfĂ âbĂ fö fĂ ndÂŒ wÂŒ ndĂ dĂČ bĂlĂ ĂgbĂ lĂ tÂĄbĂŹ ĂkpĂšlĂ©kĂš, nĂ wa lĂfĂ âbĂ mĂą wÂŒ ĂnzĂ dĂČ
nĂș kpĂĄnĂĄ dĂ, nĂ wĂ zĂșmĂș âbĂ dĂČ bĂlĂĄ dĂĂ dĂ nĂč ngĂ hĂrdĂbĂ : elles Ă©taient aussi
utilisĂ©es pour faire certains piĂšges dâoiseau, pour lier les feuilles sur le rĂ©cipient
dans lequel on recueille le vin de palme, ou comme ficelle pour descendre le
gobelet de vin.
fÂłsĂĄnggĂČfÂłsĂĄnggĂČfÂłsĂĄnggĂČfÂłsĂĄnggĂČ (O :pÂłsĂĄnggĂČ) p.30 : espĂšce de solanĂ©e cultivĂ©e, les feuilles servant de lĂ©gumes;
amarante amĂšre.
a) Cath : PĂŁsanggo m& a be te, tŸ n& ma $ n& t&l& t& te s&s&, kili t& tŸ n& $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ
l& g&. Ma ngala d& ng$ olo li m&tr& kpo, n& ma gba kĂ & sĂlĂlĂ. NwĂĄ n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ,
n& li n& tata d& âdo tata. N& t& tŸ n& ma $ fĂ, n& nwĂĄ n& $ âb$ fĂ. Ma wala âb$ wala,
wala n& g± be g$, ma $ n& zu kĂ wi g&, n& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ $ sĂlĂlĂ $ n& gbĂŁlĂŁ sĂŹndĂŹ, n& m$ $
fĂ. K$ ma fele, n& ma fele kÂłlÂłlÂł.
b) WĂ pĂ mĂĄ ĂlĂ dĂlĂ tĂĂ , ngĂ zĂbĂč, kĂ fĂ, tabi ĂlĂ zĂgbĂșlĂș tĂš. Wa p& ng$ nga nĂč iko, nde
ma dé ngboo g$.
c) PĂŁsanggo m& a ny$ng$m$, n& ma âb$ do ina t& n&.
ïżœ Wa nyĂngĂ wala n& g$, wa ny$ng$ ya nwĂĄ n&, m& a dia sanggo we duzu n& l&. WĂ
gĂ nwĂĄ n&, nĂ mĂ nyĂngĂ, nĂ ndÂŒ mĂĄ Ă f„.
ïżœ Ombe wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa k&s&, n& wa a gbĂnzĂkĂlĂ tĂ n&, n& wa pi yĂŹkĂŹ tĂ n&, n&
wa ny$ng$ do kĂ .
ïżœ Tabi wa d$l$, n& wa kĂsĂ g$, wa gi do nwĂĄ n& iko, n& wa a kula k$y$ âda n&, tabi
kula saâde, tabi kula dĂkĂ, n& wa lingi n&, n& wa ny$ng$ do bĂ, tabi kpĂĄngĂ , tabi
kĂ âdĂ nggĂ , ni do ni.
ïżœ We k& ma a fĂŁ ni, hĂŁ mb$l$ ba m$ wena, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa f$l$ tĂ n&, n&
wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa a tĂ tĂ n& bi sïżœ, n& nde wa ĂĄ n$ g$. N& ma nĂlĂ,
194
k$ ma fe, n& m$ Ă© nĂč, n& m$ t&n& lĂŹ ti n&, k$ ma mbĂČĂČ, n& m$ n$ ma k$ g&l& m$, n&
ma âbili mbe kua mb$l& k$ g&l& m$, n& m$ ny$ng$ âb$ nwĂĄ k& olo n&.
ïżœ Tabi zu m$ z&l& wena, n& wa d$l$ nwĂĄ fĂŁsanggo, n& wa lingi, n& wa fi k$ kolongo,
n& wa zïżœ li m$.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n& do zĂlĂ yĂČlĂš. Wa d$l$ ma, n& wa gb& ma, n& wa mba do nwĂĄ
yĂČlĂ, do âbulu yĂČlĂš, n& wa kuâbu do a, tak$ ma le, n& ma gĂ.
fÂŒlÂŒfÂŒlÂŒfÂŒlÂŒfÂŒlÂŒ (voir mbĂlĂ) : sorte de courge Ă petites graines.
a) C. Nad. Marie : MĂ ÂĄ gb„l„ mĂ Ă nĂ yĂnggĂ, mĂĄ g± Ă nĂ yĂnggĂ gĂ. Ma ĂĄ fĂlĂ , n& k$a
âdo n& ma a mbĂkĂ.
b) M& a kpal& li fĂ, wa mi ma mĂź.
c) Wa to do ngbĂsĂ, n& wa ny$ng$.
Wa âbĂlĂ âb$ ma, n& wa hana, n& wa to, n& wa a t& sanggo tabi t& ina.
fĂĂĄtĂš fĂĂĄtĂš fĂĂĄtĂš fĂĂĄtĂš (litt. : bois blanc) : : : : autre nom pour les arbres ngÂĄgÂĄ et ngĂnggĂnzĂ lĂš.
fĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© fĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© fĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© fĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© (O : pĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ©) p.40 : rotang de lâĂ©paisseur dâun pouce, palmier liane 2-3cm
diam., utilisé en vannerie (Palm.: Ancystrophyllum secundiflorum).
a) Monz : M& a nyaka, ma fo do nĂč g& dĂșlĂș wena, n& ma ba âda te d& ng$. Li gbĂĄlĂĄ n&
boe. TĂ t& n& boe, ma g± âb$ g$, ma $ be s&k&k&. NwĂĄ n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& tĂ âb$ tĂ
n& boe.
M$ n& âbili ma, n& t& m$ z&l& wena, we k& tĂ tĂ n& ma dumu m$ ia, n& ma yu wĂ lĂ wĂ lĂ
ni, ma z&l& wena.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda do nu ndĂ.
c) Wa âbili ma we fana do m$ :
ïżœ Wa âbili ma, n& wa gb&l& t& n&, n& wa gba sanga n&, n& wa dïżœ f&l& n&, n& wa fana dĂČ
yĂlĂ, sĂĄnggĂŹ, f±, kĂČĂ© gbĂłnggĂ gbĂł, gĂnggĂ (y&k&s&), gĂ, ndĂ sĂ , nĂ dĂČ nĂ, n& wa d& âb$
do p&l& nzabele.
ïżœ Wa da âb$ do kiti zĂ nggĂ , wĂĄ fĂ do kubu zĂŁ t$a ngbaka, tabi wa sanga âb$ do t$a.
ïżœ Wa fana âb$ do m$ a do tulu, tabi do m$ a do oâbuku, tabi do m$ fi do be nz$ bĂ©
(berceau). Wa fana âb$ do f„ a do okpal&, tabi fĂŁ a kĂlÂĄ. Ma do d&a to wena.
fĂlĂtĂĄnggÂĄfĂlĂtĂĄnggÂĄfĂlĂtĂĄnggÂĄfĂlĂtĂĄnggÂĄ : voir pĂlĂtĂĄnggÂĄ.
fĂ tĂš fĂ tĂš fĂ tĂš fĂ tĂš : voir k&la.
fĂlĂĄtĂšfĂlĂĄtĂšfĂlĂĄtĂšfĂlĂĄtĂš : voir ngĂĄpĂČ.
fĂŹĂČkĂșlĂŹfĂŹĂČkĂșlĂŹfĂŹĂČkĂșlĂŹfĂŹĂČkĂșlĂŹ (ou : fĂĂĄkĂșlĂŹ, ngĂčnggĂ© gb„l„âdĂlĂ, ngĂčnggĂ© gĂ”) p.23 : arbuste suffrutescent dressĂ©
(Titiliac. : Triumfetta rhomboidea).
a) Domin+Timb : M& a be te, ma $ kpasaa $ n& ngĂčnggÂŒ ni, n& nde ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$,
n& nwĂĄ n& g± âb$ vĂ $ n& nwĂĄ ngungge ni g$.
b) Wa kpa ma wena li go, do li futu zĂ, do zĂŁ bili f$.
c) * Wa ĂlĂ f&l& n& nĂ f&l& ngungge ni, we &nz& do m$.
* Wa d& nwĂĄ n&, n& wa lingi, n& wa kpïżœlïżœ d& li dani we lâ° tĂșnĂșmĂ (zona). N& wa na âb$
ma li dani k& ma d& mĂŁ d&a ni.
fĂfĂfĂfĂ p.37 : âsorghoâ, cultivĂ© au nord. de la rĂ©gion ngbaka pour le grain et pour faire de la biĂšre
(Gramin. Sorghum caudatum).
a) Linganda : M& a m$ $ n& gĂČlÂŒ ni. Ma wa wala, n& gbĂŁlĂŁ n& $ sĂkĂkĂ.
b) Wa mi ma mi t& saf$ tabi âdo t$a. Wa kpa ma wena t& Kulu âDua, n& nde ma âb$ k$
ogele le ngbakanĂ bina.
c) FĂ m& a ny$ng$m$ :
195
ïżœ MbÚé n& wa to do tĂčlĂ , n& wa lu do ka, n& wa ny$ng$.
ïżœ N& wa d& mbÚé n& do dĂ. Wa z& gbĂŁlĂŁ n&, n& wa fi âd$ lĂŹ, n& ma $ tĂ„ b$a, n& wa ba
d& nza. N& wa e âb$ âdo tĂ„ b$a, n& wa to, n& wa zanga fĂŸ n&, n& fala sa, n& wa lu. N&
fala sa âdo ki ni, n& wa âbala, n& wa kala mbe kpo kpo k& wa d&a do gbĂĄlĂĄnzĂĄ n& ni,
n& wa to, n& wa a li n&. N& ma $, k$ do sanga z&, n& wa sa, s& n& wa n$ dĂȘ. Wa sa li
n& na âpĂsĂngĂčâdĂčâ.
ïżœ Wa d& âb$ mbe do dĂ k& wa sa li n& na âmbĂčĂ â. Wa âbĂĄlĂĄ ki ni âbala g$. Wa d& $ n&
k& wa hunu do bĂĄnggĂĄ ni iko. Ki ni ĂfĂ wena.
fĂČkĂČfĂČkĂČfĂČkĂČfĂČkĂČ : voir pĂČkĂČ.
fĂkĂyÂĄfĂkĂyÂĄfĂkĂyÂĄfĂkĂyÂĄ p.23 : arbre Ă tronc cannelĂ© et bas branchu, 25 m ht., fruit Ă 5 cĂŽtes (Tiliac. :
Dubascia viridiflora); les perroquets sont friands de ses fruits.
a) Zagb+Cath : M& a te, ngĂ lĂĄ n& wia t& h$ âbu m&tr& b$a ng$ n& m$l$, n& gĂŁ zĂŁ n& wia
we $ m&tr& kpo. Ma sanza d& nu kĂ n& dĂlĂ wena. KĂčnggĂșlĂș n& boe, ma $ âbĂ tĂ zĂĂĄ
zĂĂĄ, ma g± wena g$. GbakĂ n& d&nd&l& wena. NwĂĄ n& ma gÂł wena g$, n& nde ma $ tĂż,
n& k& zĂŁ nu n& $ ngĂnzĂ ngĂnzĂ ni. T& nwĂĄ n& ma y$l$ d& nĂč gbinĂnĂ gbĂŹnĂnĂ. Ma wa
wala, wala n& $ be sĆĄ, ma kĂŹlĂŹ, n& dĂŁ tĂ n& boe.
b) Wa kpa ma wena t& nu lĂŹ, zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi ti k$la.
c) To k& wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa gba kĂčngĂșlĂș tĂ n& ni, n& wa s& do te goâdo ngĂčmbĂš.
ïżœ Wa kala wala n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa ba fĂŸ n&, n& wa
zanga do n$, n& wa h$l$ do gbĂŹnÂĄ. Tabi wa d$ âb$ ma, k$ ma ngutu, n& wa mba do
n$, n& wa h$l$ âb$ do gbĂŹnÂĄ.
fĂłmbĂłlĂfĂłmbĂłlĂfĂłmbĂłlĂfĂłmbĂłlĂ (O : fĂĄmbĂĄlĂ, pĂłmbĂłlĂ) : arbre de taille moyenne, Ă Ă©pines, bois lĂ©ger, sans valeur.
a) MĂ ÂĄ tĂš zÂĄmĂ gĂ, mĂĄ ngĂĄlĂĄ dĂ ngĂ âbĂĄnĂĄ sĂ ngĂ ĂkĂł, Ă nĂ m&tr& 15 tÂĄbĂŹ 20. TĂ tĂ nĂ
bĂłÂŒ, mĂĄ Ă nzĂngĂ nzĂngĂ dĂ ngĂ, nĂ nwĂĄ nĂ mĂĄ Ă nĂ nwĂĄ ngĂlÂĄ nâ°.
b) Wa kpa ma zĂŁ kĂlÂĄ do zĂŁ bĂŹilĂŹ.
c) MĂ ÂĄ tĂš kpĂł mĂĄ dĂ tĂČ wĂ©nÂĄ gĂ, wĂ fĂĄ mĂą dĂČ gĂÂĄ ĂkĂł, mĂĄ nyĂ wĂ©nÂĄ Ă nĂ tÂŒ kĂČmbĂČ nâ°
(fig) yĂnggĂ yĂ lĂ fĂłmbĂłlĂ = wĂ tĂ mĂą wÂŒ dĂčzĂ wĂ kĂ ÂŹ mĂkĂ wĂ©nÂĄ, nĂ Ă yĂnggĂ yĂ lĂ
kĂ gĂčlĂș nĂ bĂnÂĄ, wÂŒ yĂč dĂĂĄ tĂnĂ nâ° : se promener partout sans raison pour fuir le
travail; il est faible comme lâarbre âfĂĄmbĂĄlĂâ.
fĂłmbĂłlĂł lĂŹfĂłmbĂłlĂł lĂŹfĂłmbĂłlĂł lĂŹfĂłmbĂłlĂł lĂŹ (ou : sĂ lĂĄ lĂŹ, sĂ lĂĄ âdĂ lĂŹ) : mĂ ÂĄ kpĂł fĂłmbĂłlĂ ĂkĂł, nĂ ndÂŒ mĂĄ hĂ z„ dĂkĂ ; tĂ tĂ nĂ
bĂnÂĄ; wĂ âbĂlĂ, nĂ wĂ dĂ dĂČ mbĂłkĂł kĂtĂŹ : arbuste en forĂȘt inondĂ©e.
a) Wa kpa ma wena zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ, do zĂŁ bili k& wa wa zi dati k$ ma sulu ni.
b) Wa âbili b$l$ k& we ba do zu t$a, n& wa fa kula k& we gua.
fĂČndĂČfĂČndĂČfĂČndĂČfĂČndĂČ (O : pĂČndĂČ) p.43 : plante Ă©rigĂ©e de 2 Ă 5 m ht.; lâĂ©corce des tiges sert Ă tresser des
paniers etc. et la bordure dâ une natte (Marant.: marantochloa congensis).
a) Monz : M& a be te, n& m& a kĂĄlĂĄ m$. Ma h$ ia, n& ma b$l$ d& li ng$ kpĂlĂlĂ, ma ngala $ n&
m 2, we s$kp$ do m 2,5 ni. GĂŁ zĂŁ n& ma $ n& zu kĂ wi, ma la bĂŹlâ°. T& n& $ kpĂșyĂĂ $ n&
k$a t& bĂŹlâ°. Yolo do gulu n& nĂč nga gbaa we h$ ng$, ma l$a kpĂrr, li gbĂĄlĂĄ n& bina. Ma
ngala gbaa, k$ ma h$ nd$ti n&, s& n& ma gba kĂ & de. NwĂĄ n& ba t&l& t& nwĂĄ lĂlĂ. N&
wala n& boe, wala n& $ be kĂŹlĂŹ, n& ma $ fĂlĂ kÂłlÂłlÂł.
b) Wa kpa ma wena nu bĂŹlĂŹ do nguâdu lĂŹ.
c) FĂČndĂČ m& a kala m$. Wa âbili ma, n& wa Ă k$a âdo n& vĂ $ n& f&l& ni, n& wa fana do m$.
ïżœ Wa fana do kĂČÂŒ, dĂČ yÂŒlÂŒ, do ndĂ sĂ , n& wa to â b$ do nu bĂșnggĂč. Wa yulu âb$ do
goâdo yÂŒlÂŒ tabi koe k& ma Ă Ăa ni. N& mbe wa &nz& âb$ do gua.
ïżœ N& wa d& ma, n& wa sanga âb$ do t$a fala k& ngĂčnggĂ© zĂlĂ ni.
196
ïżœ Wa âbĂlĂ, n& wa gba sanga n&, n& wa mba do gele ina, n& wa a ti bĂlĂ kĂnggĂĄmĂ na,
ma ba ĂgĂ.
fĂndĂ kĂșlĂ fĂndĂ kĂșlĂ fĂndĂ kĂșlĂ fĂndĂ kĂșlĂ (pĂndĂ kĂșlĂ ) p.43 : variĂ©tĂ© Ă feuilles rouges en dessous (Marantochloa sp.).
a) Timb : Ma kpasaa $ n& fondo iko, m$ kpo a k& ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$, ma ngala we h$
m&tr& kpo do âbu cm b$a, n& ma gba kĂ &. Ma gba kĂ & vĂ n& fondo ni. NwĂĄ n& $ fila $
nĂ li kula ni, n& te n& $ âb$ fila.
b) Wa kpa ma t& li kĂčtĂč, do zĂŁ vuda, tabi nu lĂŹ.
c) Wa Ă kala m$ n& kpasaa âb$ n& ngbongbo fondo ni, n& wa fana do m$ $ n& yele, gĂ”lo
we a do kusi, koe, ndĂ sĂ , gaâba. N& wa g$n$ âb$ do dĂŁ zĂŁ fana koen$.
fĂłzÂĄmĂfĂłzÂĄmĂfĂłzÂĄmĂfĂłzÂĄmĂ p.37 : sorgho sauvage, 2,5 m ht., Ă panicules pyramidales lĂąches (Gramin. Sorghum
arundinaceum).
a) Gboma Camille : M& a m$ ma $ n& gĂČlĂ© ni, n& nde ma kpasaa $ n& fĂ ni, nwĂĄ n& ma $
kpĂĄsĂĄĂĄ nĂ nwĂĄ fĂ ni. Wala n& d& ng$ ma si t& fĂ do tĂ &, wala n& ma $ t& âb$ wĂnyĂ
wĂnyĂ, n& ma bi bili. Ombe wa sa li n& na wĂlĂ fĂ.
b) Wa kpa ma wena li zĂ do nguâdu lĂŹ âb$.
c) Keleben$ wa ny$ng$ ma wena, n& nde ma do gele to bina.
fĂșfĂčlĂč fĂșfĂčlĂč fĂșfĂčlĂč fĂșfĂčlĂč (pĂșpĂčlĂč) p.25 : arbre, 20-35 m ht., commun (Sterc. : Sterculia subviolacea).
a) C.Nad : M& a te k& ma dulu wena, tĂ n& $ fĂlĂ , n& nwĂĄ n& ma âb$ a fila zĂĂ. Ma $ fai âd$
lĂŹ. N& kĂčnggĂșlĂș n& ma g„ n& ge nde ni. T& zu n&, ma h$ t& fala k& na d$k$n$ wa m$ ng$
ny$ng$ n& ni, n& wa ny$ng$ te t& zu n&, wa sa li d$k$ zu ma ni na gbĂdĂlĂŹ tabi
gbĂdĂngĂș. Ma wa wala, wala n& ma g± g$, ma $ n& wala foko ni, wa nyĂngĂ ma g$.
b) Wa kpa ma fai âd$ lĂŹ, n& nde wena nu gĂŁ lin$, $ n& âBĂ nggÂĄ do KĂčnggĂ.
c) To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa âbili kĂčnggĂșlĂș n&, n& wa d& do m$ dungu, tabi m&za k& wa âbĂlĂ kĂČrr ni.
ïżœ Ok$y$ wa $ ti liĂŁ n& wena.
ïżœ Wa d& âb$ liĂŁ n& do ina hÂł wi z&l& gĂșlĂŹ.
ïżœ Wa ny$ng$ dĂkĂ n& ny$ng$, n& nde we kala wa ma wia do win$ k& wa do gÂĄ boe ni.
fĂčfĂșlĂșdĂ lĂfĂčfĂșlĂșdĂ lĂfĂčfĂșlĂșdĂ lĂfĂčfĂșlĂșdĂ lĂ : voir pĂčpĂșlĂșdĂ lĂ.
fĂșmbĂĂ * fĂșmbĂĂ * fĂșmbĂĂ * fĂșmbĂĂ * : voir nyĂ kĂ gbĂĄndĂ .
GGGG
g±bĂłkĂŽ g±bĂłkĂŽ g±bĂłkĂŽ g±bĂłkĂŽ : voir âbĂdĂkĂmĂ.
gĂ kĂlÂĄ gĂ kĂlÂĄ gĂ kĂlÂĄ gĂ kĂlÂĄ (gĂ kĂlĂ) : arbre de 15 Ă 20 m ht., donnant des fruits jaunes, de la grandeur dâun gros
orteil. Ces fruits sont utilisĂ©s dans le jeu de âzĂzĂâ.
a) Zagb : M& a te, ngĂ lĂĄ n& wia we h$ m&tr& 15 tabi 20, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm tal&. Li
nwĂĄ n& $ dĂčdĂ, n& ma p&s& be d& âdo, n& nde ma g± wena g$, n& t& nwĂĄ n& do tŸ n& $
kĂâdĂâdĂ. Ma wala, n& wĂĄlĂĄ n& ma $ n& gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi g&, n& tĂ n& ma $ yĂČĂČ
(jaune), n& li gbĂĄlĂĄ n& boe.
b) Wa kpa ma wena t& ti bili oâbete tabi ng$ ta.
c) Te n& nganda wena, ma tĂł g$. Gua n& nyĂ ngbóó gĂ.
Wa d& do m$ d&a sa, k& li n& na zĂzĂ. Wa fa wĂĄlĂĄ nĂ, n& wa fo k$a âdo n&, n& wa ba
gbĂŁlĂŁ n&, n& wa âdonggo nu n&, n& wa a gbĂŁlĂŁ iyaka, tabi be gbĂŁlĂŁ ta k$ n&, n& m$ ba
f&l& k& m$ lifi ni, n& m$ kpo nu n&, n& m$ fi d& k$ n&, n& m$ l$ ti g&l& n& do ndaka, n&
ma n$, d$ gbĂŁlĂŁ ta do f&l& ma h$ nzĂą g$, n& m$ d& âb$ Ă mbÚé kĂșlĂș n& ni, f&l& n& ma d&
gbogbo n&, n& m$ âbe ma d& kĂ m$, mbÚé n& ti kĂ m$, n& mbÚé n& âdo kĂ m$, n& m$
m$ ng$ z& ma.
197
gĂ lĂ kĂ nzĂ gĂ lĂ kĂ nzĂ gĂ lĂ kĂ nzĂ gĂ lĂ kĂ nzĂ : fouet des initiĂ©s, fait de tiges de lâarbuste gĂĂbĂĄ. Câest pourquoi cet arbuste est
aussi nommĂ© gĂ lĂ kĂ nzĂŹ : voir gĂĂbĂĄ
M& a be zufa we z& do ogazan$. Wa d& ma do gĂĂbĂĄ, ma $ gĂ lĂ kĂ nzĂ . Ma hĂŁ wa sa âb$ li
gĂĂbĂĄ na gĂ lĂ kĂ nzĂ.
gÂĄnÂĄfĂlĂ gÂĄnÂĄfĂlĂ gÂĄnÂĄfĂlĂ gÂĄnÂĄfĂlĂ (nyÂĄkÂĄ gÂĄnÂĄfĂlĂ, nyÂĄkÂĄ köfĂlĂ) p.11 (litt. : plus forte que lâĂ©lĂ©phant) : liane ligneuse,
jusquâĂ 40 m de long, 18 cm diam., commune (Papilion. : Dalhausia africana).
a) Monz : M& a nyaka zĂŁ nga kĂlÂĄ. GĂŁ zĂŁ n& wia t& $ n& ku wi g&. LĂ nwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ,
n& ma $ âb$ kĂĄgbĂĄyĂĄgbĂĄĂĄ, n& lĂ âdo nwĂĄ n& ma $ fĂ. N& dĂł n& Ă bi a fĂlĂ . N& nyaka
gÂĄnÂĄfĂlĂ ngboo ni ma $ fila, n& ma ngĂ ndĂ wena. Gulu k& wa ia li ma na ganaf$l$ ni, we
k& g&n& k$ f$l$ m& a saâde a nganda m& g& wena kpÂŹ, k$ fala k& a h$ zĂŁ nyaka ni, k$
g&n& k$ a d& nganda wena na, & la do nga n&, n& nde nyaka ni gĂnĂ s& fala kpo g$. Ma
k& wa ia li ma na gÂĄnÂĄfĂlĂ ni.
b) Wa kpa ma wena ti k$la, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ k& wa wa zi kĂčtĂ n& wĂą, n& ma d&a ng&nz$ ni.
c) Zagb : Toe k& wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi ma hĂŁ oben$ k& wa ko wa, k$ wa $ yĂčlĂčâbĂčtĂčĂč, a mbĂkĂ wena.
N& wa gi liĂŁ n&, n& ma gbala, n& wa a nu wa, n& wa n$, n& gbĂŁlĂŁ t& wa sĂ wena!
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba do liĂŁ te gbĂ tĂš na, ogazan$ wa ny$ng$.
ïżœ Fala k& w$ lĂŹ ba m$, k$ fo lĂŹ bina, n& m$ âbili be ganaf$l$, n& m$ zimi nu n& d& nĂč, n&
ma hulu do lĂŹ, n& m$ n$ mĂą olo lĂ wĂ lâ°.
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa d& do gbĂnggÂĄ bâ°lâ°.
ïżœ Wa mba âb$ liĂŁ n& do gele liĂŁ te, n& wa gi, n& wa ny$ng$ we ndĂ do bâ°lâ°. Wa sili ma,
k$ ma gbala, n& wa a tà do gbãlã m$ t& n&, n& m$ ny$ng$ ma sÄ, n& olo k$ kpana n&
ni, wa f&l& ma t& gbĂŁlĂŁ f&l& wa n& nd$ do bili ni.
ïżœ Wa âbili âb$ nyaka n&, n& ogazan$ wa kpe do âdÂŹ n& ni, s& n& wa to pÂŒlÂŒ dĂȘ (nĂĄnggĂš,
wĂlĂ tĂČlĂ).
gÂĄnÂĄlĂČ gÂĄnÂĄlĂČ gÂĄnÂĄlĂČ gÂĄnÂĄlĂČ p.25 : petit arbre, feuilles Ă nervures parallĂšles nombreuses, bois trĂšs dur (Ochnac. :
Ouratea sp.).
a) C.Nad : M& a te, ma $ n& ngĂĄnggĂĄlĂĄgbĂlĂ ni. N& nde âda fala k& m$ âbili ma, n& nde li
mulu n& ma fĂngĂ wena. N& b$l$ n& d& ng$, n& nde kpolo h$ t& n& wena. NwĂĄ n& ma $
sĂkpĂ sĂkpĂ. Wa ia li ma na gÂĄnÂĄlĂČ, we k& ma nganda wena, lĂČ lĂ ma g$.
b) Ma $ wena ti nga k$la.
c) M& a te ma nganda wena n& afe n& ma d& âb$ z&l& :
ïżœ Wa d& ma do te yangga. N& wa d& âb$ do te t$a, ya dole wa nyĂngĂ g$.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa d$, n& wa d& mbito n&, n& wa nulu do âdo gogo wi we z&l& lo.
ïżœ Zagb : Wa z& âb$ afe n&, n& wa gb&l& ti nguâdu n&, n& wa mba do kĂșlĂ odĂŹnyÂĄ, n& wa
fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ ma k$ wala g&l& wi mba do âdo gogo a, we z&l& lĂČ tabi z&l&
od$k$ n&.
â â â â wĂlĂ gÂĄnÂĄlĂČ wĂlĂ gÂĄnÂĄlĂČ wĂlĂ gÂĄnÂĄlĂČ wĂlĂ gÂĄnÂĄlĂČ p.25 : petit arbre, bois dur (Ochnac. : Ochna sp.).
â â â â sĂkĂkĂ gÂĄnÂĄlĂČ sĂkĂkĂ gÂĄnÂĄlĂČ sĂkĂkĂ gÂĄnÂĄlĂČ sĂkĂkĂ gÂĄnÂĄlĂČ p.25 : arbuste, 2 Ă 3 m ht., petites fleurs jaunes et baies noires (Ochnac.:
Ouratea sp.).
gĂ nggĂĄgbĂÂŒ gĂ nggĂĄgbĂÂŒ gĂ nggĂĄgbĂÂŒ gĂ nggĂĄgbĂÂŒ p.34 : petit arbre ou arbuste Ă Ă©pines crochues (Rubiac. : Uncaria sp.).
a) Cath : M& a te, ma g± be g$, ma $ gbĂsĂâdĂĂ d& nĂč g& iko. NwĂĄ n& ma $ be a dĂ sïżœ, n&
ma $ sĂkĂkĂ ni. Ma wa wala, n& nde wala n& $ sĂkĂkĂ ni. N& t& li te n&, kpolo n& h$, n&
ma bĂ bĂlĂŹ, ma bili d& nĂč, gulu n& a wa sa lĂ n& na ganggagboe, we k& ma bili $ n&
gĂ nggĂĄ kĂyĂ k& li a gbĂÂŒ ni.
b) Wa kpa ma âd$ lĂŹ.
198
c) Ma d& z&l& d&a :
ïżœ Wa d& ma do z&l& k$y& k& d& nu wi ni. Wa na, gĂ nggĂĄgbĂÂŒ d&a nu a. Ma $ n& hĂa
m$ ni. K$ wa n& g$m$ ma ni, n& wa kpïżœlïżœ ma, ya ma d& m„ d&a iko fai, ma ĂsĂ g$. Ki
ni, n& wa ïżœ fala n& na, ma âb$ dia hĂa m$ g$, k$ m& a z&l& k& wa sa li ma na, z&l&
kĂyĂ, tabi z&l& gbĂÂŒ. N& wa wia t& zĂŁ liĂŁ gĂ nggĂĄgbĂÂŒ, n& wa gb&l& ma, n& wa fi k$
kolonggo, n& wa zïżœ t& li dani k& wa g$m$ ma ni, tak$ ma ĂsĂ, n& ma Ă.
ïżœ Tabi wa mba âb$ liĂŁ n& do gele ina, $ n& oliĂŁ ngbĂŹndĂŹ, do liĂŁ gb„l„kĂłkĂłlĂł, do liĂŁ âbĂštĂš,
do liĂŁ nyÂĄkÂĄ gÂĄnÂĄfĂlĂ, n& wa sili ma gbĂĄĂĄ, k$ ma gbala, n& wa hu do kĂ, n& a n$.
Tabi wa a lïżœ n& t& sanggĂČ hÂł a, n& a ny$ng$. A ny$ng$ ma gbĂĄĂĄ na, dani ma Ă, s& n&
a $m$ dĂȘ.
ïżœ Zagb : Wa mba liĂŁ n& do liĂŁ te gbĂ tĂš, we duzu ogazan$.
ïżœ Wa d$ âb$ liĂŁ n&, n& wa f&l& mbito n& t& wi z&l& ngbĂlĂ.
gĂ nyĂ gĂ nyĂ gĂ nyĂ gĂ nyĂ p.35 : arbuste (Rubiac. : Craterispermum sp.).
a) Tanda : M& a be te, ma g± la li g$, ma wÚ t& $ n& zã ku wele g& g$. N& ma ngålå ngboo
g$, ma h$ m&tr& kpo do d$ n& iko. M& a te ma $ fĂ. K$afe n& boe, n& nde ma g± g$.
Nwå n& ma $ n& nwå ndim$ ni, ma $ be ngågbéé, ma ngà ndà wena.
b) Ma h$ wena t& ng$ ta, do zĂŁ be kundu m&n$ k& ma d& gbogbo zĂn$ ni, do t& zĂŁ âbili
âbete, do zĂŁ onggo.
c) Ton$ k& wa d& ma do gĂ nyĂ ma k& :
ïżœ Monz : Wa âbili ganya, n& wa d& do kunggu tabi wili te bili.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa na li dĂ na, ma hĂșlĂș. Wa na ma fala kpo iko, ni g$,
n& nde dĂ& ma d& s& gbĂ wĂŹĂ .
ïżœ Tanda : Wa gb&l& k$afe n&, mba do liĂŁ n&, n& wa kpïżœlïżœ lâ° ndim$ d& âda n&. N& wa a âb$
lĂŹ ti n&, n& wa gi ma gbaa, k$ ma ngo, n& wa a ma li dani k& saâde li ma, n& a fe, n&
dani Ă dĂ iko. Wa sa li dani ni na ângbĂĄâdĂlĂâ.
ïżœ Domin : Wa gb&l& te n&, n& wa d& funza n&, n& wa a âda kĂ, tabi li fĂa dĂ, tak$ ma
âdafa li t& wele (tabi wi wili tabi wuko).
ïżœ Wa gi liĂŁ n&, k$ ma gbala (ma dĂ ndĂâdĂâdĂ, nĂ lĂ nĂ Ă tĂż), n& wa k$ nyanga wi ngusu
na, dĂĂĄ dĂĄ kĂ mbĂ© n& lĂ© âbĂ gĂ.
gĂ Ă gĂ Ă gĂ Ă gĂ Ă (ou : ngĂ Ă, ngĂĄkĂ) p.40 : palmier liane, rotang de lâĂ©paisseur dâun doigt, rond et lisse
mais assez raide, utilisé pour des liens (Eremospatha Cabrae).
a) Mandangi Emmanuel : M& a f&l&, ma a kili $ n& mb$âbi do f&l&nzabele ni. N& nwĂĄ n& $
âb$ n& nwĂĄ f&l&nzabele ni. Ma kpo a k&, f&l&nzabele gĂŁ la ma sïżœ, n& ma gĂŁ ta âb$ la
mb$âbi sïżœ. N& nde g$ a, gĂ Ă ma dĂčlĂč wena, n& ma âb$ do tĂ t& n&. GĂŁĂ nganda n&a ng$
f&l&n$ ni vĂ.
b) Wa kpa ma wena ti k$la tabi nguâdu lĂŹ.
c) GĂ Ă m& a f&l& wa &nz& do m$ n& wa fana âb$ do sĂĄnggĂŹ, nĂ do nĂ :
ïżœ N& nde g$ a, m$ kĂ we fana do sanggi, ya m$ zĂ ngboo s&, we k& âda fala kpo, n&
ma gbini s& kĂ m$ wena. Ma gbĂnĂ wena, ya ma sĂ g$. Ma sĂ ngboo s& n& m$ âbili
dĂȘ. Ma wĂš do fana m$ wena wena g$.
ïżœ N& wa fana âb$ do m$ $ n& n& li kiti, tabi yĂkĂsĂ, tabi kĂČÂŒ, m$n$ vĂ.
ïżœ Marc : Wa &nz& do m$ &nza?
ïżœ Timb : M& a f&l&, wa &nz& do m$ &nz&, ma nganda wena. Wa gba, n& wa sanga do
t$a, wa fana do gĂ, wa fana do koe ngagbo do sanggi.
ïżœ Zagb : Wa sanga do li âdĂ tĂĂ , n& wa fana âb$ do sĂĄnggĂŹ, kĂČĂ© nĂ do nĂ.
199
gÂĄtĂČlgÂĄtĂČlgÂĄtĂČlgÂĄtĂČlĂ Ă Ă Ă p.46 : voir kĂĄlĂĄz„tĂČlĂ.
g±wĂgbĂšlĂš g±wĂgbĂšlĂš g±wĂgbĂšlĂš g±wĂgbĂšlĂš : voir bĂndĂ.
gĂ zĂ gĂ zĂ gĂ zĂ gĂ zĂ p.18 : arbre moyen, Ă fruits caulinaires sur le tronc (Euphorb. : Drypetes sp.).
â â â â wĂlĂ gĂ zĂ wĂlĂ gĂ zĂ wĂlĂ gĂ zĂ wĂlĂ gĂ zĂ p.18 : petit arbre, Ă fruits caulinaires sur les branches (Euphorb. : Drypetes sp.).
gÂĄzÂĄkĂlÂĄgÂĄzÂĄkĂlÂĄgÂĄzÂĄkĂlÂĄgÂĄzÂĄkĂlÂĄ p.46 : espĂšce de plante lĂ©gumineuse, non identifiĂ©e.
a) Timb : M& a mbe ng$ gili pÂłsanggo. N& nde nwa n& si tĂ & do gele pĂŁsanggon$, we k&
nwå n& gba sanga t& ngb& $ n& sala nyanga k$la ni. N& nwå n& a tÄ.
b) Wa mi ma mi $ n& ogele pĂŁsanggo ni.
c) N& wa ny$ng$ âb$ ny$ng$ $ n& gele pĂŁsanggo ni.
(gendi(gendi(gendi(gendi*, iwanga, iwanga, iwanga, iwanga*) (Likimi) p.8 : arbre sarmenteux Ă 7-9 folioles; commun (Connarus Griffo-
nianumi).
gĂlĂmbĂ nggĂșgĂlĂmbĂ nggĂșgĂlĂmbĂ nggĂșgĂlĂmbĂ nggĂș p.40 : plante de marais, semi-ligneuse, non grimpante, utilisĂ©e comme liens
(Araceae : Culcasia yangambiensis).
M& a nyaka, wa fĂĄnĂĄ dĂČ gĂ n& wa sĂĄngĂĄ âb$ do t$a.
gĂmbĂ lĂŹgĂmbĂ lĂŹgĂmbĂ lĂŹgĂmbĂ lĂŹ : voir zĂzĂmbĂ lĂŹ.
gĂŹlĂ gĂŹlĂ gĂŹlĂ gĂŹlĂ p.24 : kapokier dont le kapok nâest pas utilisĂ© (Ceiba pentandra). Les fleurs et lâĂ©corce
sont utilisées dans la médecine traditionnelle. Cet arbre qui pousse vite et peut atteindre
40 m de hauteur. Câest pourquoi il est utilisĂ© dans les rites pour un enfant malade, pour
que lâenfant puisse survivre et grandir vite.
a) Cath : M& a te, gÂł zĂŁ n& wia we h$ m&tr& kpo, n& ma ngala d& ng$ wena. TĂ tĂ n& boe,
ma kpa tĂ n& sĂ„, n& gbakĂ n& dĂlĂ wena. NwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ ni. Ma dĂł, n& dĂł n& ma $ n&
fö tĂčkĂĂ ni. Ma ala wena do âda fala sab&l&, n& oben$ wa kala, n& wa m$ ng$ ufu ma,
n& wa d& do sĂ .
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ. N& wa kpa âb$ ma âda le olo ndaba k& wa d&a zi dati ni.
c) Gila, ma d& to ge?
ïżœ Wa mi ma k& zĂŁ ndaba k& wa d& ma we z&l& m$k$la (voir ndaba). N& wa d& âb$ do
z&l& s&fio. Wa d& be t$a d& ti gila, n& wa d$ ma do tÄi we ndaka s&fio.
ïżœ Wele ba z&l& sobisi nde, n& wa d& nwĂĄ n&, n& wa to gbaa, n& wa t&kp&, n& wa e li
we, k$ ma ba we mbĂČĂČ, n& wa a do zĂŁ a.
ïżœ Wa ĂlĂ afe n&, n& wa gi ma, k$ ma gbala, n& wa a k$ be kpana, n& wa do kali nu n&,
n& wa gulu do nu wa t& z&l& kolo.
ïżœ Wa gi âb$ k$afe n& gbaa, k$ ma gbala nde, n& m$ f$l$ do t& m$ we filele, tabi m$
f$l$ do zu m$ t& gbĂĄ zu.
ïżœ Kpo kpo lïżœ n& ni, n& m$ n$ âb$ ma we z&l& gĂ âbĂłmĂ.
ïżœ Wa gba âb$ gĂŁ te n& do maâbaya. Ma $ fĂa, maâbaya n& ma n& d& âdo maâbaya
gb$d$.
ïżœ Wa dÂł gua n& g$. We k& kpasa win$ wa tĂa na, m$ ndo dĂŁ gua gila k$ t$a, n& hĂa
m$ ma hĂ n& k$ t$a ni wena.
gĂŹlĂ ndÂŒ gĂŹlĂ ndÂŒ gĂŹlĂ ndÂŒ gĂŹlĂ ndÂŒ p.24 : arbre 35-40 m ht.; bois sans valeur, fleurs rouges avant les feuilles (Bomba
buonopo-zensis).
a) C.Nad : M& a te. N& nde g$ a, ma $ n& gila k& tĂ t& n& boe ni, n& nde g$ a, tĂ t& ki ni
bina. Ma gĂŁ dĂ dĂ wena, n& ma ngala âb$ wena. M& a âbĂ te iko, lĂŹ zĂŁ n& wena, n& ma
d& âb$ so wena, âda kĂĄlĂĄ k& ma gbini g$. Ma ny$ng$ âb$ do dĂkĂnzĂbĂȘ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ vuâda.
200
c) Wa ĂlĂ âb$ f&l& n& ni, n& wa ba âdo n&, wa kpo ma do f&l& koe. N& nde g$ a, mi ïżœ ti mbe
ina k& gĂŹlĂ ndÂŒ d& z&l& ni g$.
Marc : N& wa mi âb$ k& zĂŁ ndaba $ n& gele gila ni?
Kat : Wa mi âb$ ma k& kp&l& ndaba mi.
gofogofogofogofo : voir yĂÂĄgbazangu p.16.
gĂgĂâbĂ nggĂgĂgĂâbĂ nggĂgĂgĂâbĂ nggĂgĂgĂâbĂ nggĂ p.47 : espĂšce de liane non-identifiĂ©e.
gĂČlÂŒ gĂČlÂŒ gĂČlÂŒ gĂČlÂŒ p.38 : âherbe Ă Ă©lĂ©phantsâ , aussi appelĂ©e fausse canne Ă sucre, haute graminĂ©e Ă tige
robuste, commune en terre fertile (Pennisetum polystachyon).
a) Monz : M& a be te $ n& gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi g&, n& nde li ngele n& boe, $ n& lĂ ngele
kumba ni. NwĂĄ n& ma $ dudu $ n& nwĂĄ k$ni ni, n& nde t& n& ma $ kĂ kĂ kĂ do tala m$.
b) Gole ma h$ fai lĂ zĂ, do olo bili k$la k& wa wa ma, n& ma h$a ng$ fala tal& tabi nal& ni.
N& nde ti k$la ngboo m$ kpĂĄ s& gole g$.
c) Ton$ k& wa d& ma do gole ma k& :
ïżœ Owukon$ wa âbili nwĂĄ n&, n& wa mb$l$ do gbalanza na ma kutu $ dia.
ïżœ N& kili t& gole ngboo ni, fala k& ma $ sab&l& kpo ya ma sĂa ia, n& wa wia we âbili ma
we sanga do t$a, tabi we d& do ngĂ©lĂ© nu yĂ nggÂĄ, tabi wa kpe âb$ do gĂ âd$ lĂŹ we
gb& do ok$y$.
ïżœ N& fala k& ma kĂłlĂł ia, n& wa wia âb$ we dĂŁ ma $ n& gua ni, tabi wa tĂŒ ma tĂ„, we fo
âb$ do odole do tĂ„i, tabi we y$ âb$ do dĂÂĄzĂ do tĂ„i.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ gole ni, wa g$n$ ma, n& wa gĂ ma gbĂĄĂĄ, n& wa hunu lïżœ n& do kĂ, n& wi
k& a do z&l& k$âda ni, a n$ ma, n& ma âbili sanga kua m&n$ li sila a k& ma hĂŁ ngam&
hĂŁ a ni, n& a tufu d& nĂč.
ïżœ Wa âbili âb$ nwĂĄ n&, n& wa a ma hĂŁ ogbazula, n& wa ny$ng$.
ïżœ Timb : Kpo kpo te gole, ma kolo, n& wa d$ do gbĂnzĂkĂlĂ we a t& sanggo.
gĂČlĂ©tĂ gĂČlĂ©tĂ gĂČlĂ©tĂ gĂČlĂ©tĂ (E : ngbĂČlĂłtĂ , ngĂČlĂłtĂ , mĂĄnggĂĄnggĂĄ*) p.38 : haute graminĂ©e, 2 Ă 3 m ht, panicule
dressée, en sol fertile (Panicum maximum).
a) Monz : M& a w$k$s$, ma n&a we $ n& gĂČlÂŒ ni, n& nde ma ngĂĄlĂĄ wena g$, n& tŸ n& ma
g± $ n& k& âda ngbongbo gole g$. Te n& wia kĂ do gbĂŁlĂŁ zu kĂ bĂȘ, n& ma âb$ do li ngĂšlĂ©
n& boe $ n& k& âda gole ni, n& nwĂĄ n& g± âb$ $ n& nwĂĄ gole g$, ki ni gĂŁ âbana sanga, ma
$ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, ma dulu be wia d& t& n& iko. N& ma dĂł do gbogbo zĂ€ n&, n& ma wala, n&
wala n& $ be sĂlĂlĂ. On$&n$ wa li gbĂŁlĂŁ n& wena.
b) L& kpa ma do âda le do ka zĂŁ gba wala iko. N& ma âb$ saf$ do zĂŁ bĂŹlĂŹ k& wa wa ma fala
d&l& wena ni.
c) Ton$ k& wa d& ma do goleta ma k& :
ïżœ NwĂĄ n&, wa g$n$ ma, n& wa a hĂŁ ogbazula.
ïżœ Owukon$ wa gb$t$ dĂ” nĂ, n& wa d& do m$ fo do t$a, k& wa sa li n& na, milim$ tabi
ngbĂ nzĂĄ.
ïżœ N& ombe win$ kulu âDua wa g$n$ nwĂĄ n& we d& do ndalagba âda ĂgĂ zĂ k$la. N& nde
k& k$ butu wa d& ma do ngbongbo te ngboo.
gĂdĂĄngĂĄnÂĄ gĂdĂĄngĂĄnÂĄ gĂdĂĄngĂĄnÂĄ gĂdĂĄngĂĄnÂĄ (tĂšngbĂŹÂĄ) p.29 : arbre moyen, cime Ă©lancĂ©e, fruit ligneux en forme de petite
poire, graines ailées (Oleac.: scribera arborea).
a) Cath : M& a gĂŁ te, ma ĂĄ gÂź, n& ma dĂčlĂč wena. T& te n& a fila, n& ma l$ kpĂlĂo kpĂlĂo, ma
k& wa ia li ma na âgĂdĂĄngĂĄnÂĄâ (gĂĂ dĂĄngĂĄ gĂ), a danga ma zĂŁa, n& a zïżœlïżœ hĂĂ&, n& a te
nĂč nga vĂ kpĂș iko, we k& t& n& l$ wena. GbakĂ n& d$ d$a, n& li nwĂĄ n& ma $ n& li nwĂĄ
ndim$ ni. Mbe âb$ li ma a tĂšngbĂŹÂĄ.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
201
c) N& nde toe âda ma ma k& :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa to ma tua âbu wena, n& wa y&l& li wese, k$ ma kolo, n& wa âdi
ma, n& ma d& fĂčnzĂ , n& wa a goâdo wi, t& z&l& ny$ng$goâdo.
ïżœ Kpo kpo funza ni, wa a âb$ ma lĂ dĂ, n& wele (wuko tabi wi wili) a n$, tak$ ma f$l$
ondin$ k$ gbogbolo wa ni, k$ lâ° t& wa de, n& wa ko. K$ wa kĂ âb$ we n$ n$a g$, n&
wa wia we a funza n& âd$ lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wa, n& nde
tati a k$ v&r& kpo iko we duzu wele kpo.
ïżœ Kpo kpo funza ni, wa hunu âb$ do kĂ, n& wa n$ we z&l& âdo wi. K$ dĂ wa ĂĄ ma lĂ kĂĂ
d$ wena g$, we k& ma nganda wena. Wa we ma wia bi sïżœ iko, tua k& ma lÂĄ lĂ ngĂšlĂ©,
n& ma wia t& gb& wele.
Marc : N& wa d& âb$ do ina mĂĄyĂlĂ ?
Cath : Iïżœ, ina nyĂngĂgĂâdĂ, ma wa hunu do kĂ&, n& wa n$ ni n& wa ini. N& k$afe n& wa
to ma n& ma âbu, n& wa âdi ma $ n& olo li nyaka n& ni, n& k& $ bĂndĂ bĂndĂ ni, n& wa
a ma goâdo wa.
Marc : NĂ a ny$ng$goâdo do mĂĄyĂlĂ ma wia kĂ ?
Cath : Iïżœ, ma wia kĂ, tua k& âda l& nga l& sa li n& na ny$ng$goâdo, n& owin$ g$t$ Ă wa
sa lĂ n& na mĂĄyĂlĂ. N& nde mĂĄyĂlĂ m& a nyĂngĂgĂâdĂ k& ma ba owukon$, si d& ti wa
ni.
ïżœ Zagb : Wa z& afe n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e, k$ sanga z&, n&
wa a do zĂŁ wi we kula.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa e, k$ ma kolo, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa a li dĂ, n& wa n$ we
z&l& k$ kili t& wi, tabi we kunu ga.
gĂĂbĂĄ gĂĂbĂĄ gĂĂbĂĄ gĂĂbĂĄ p.34 : petit arbre en forĂȘt et galeries forestiĂšres, Ă tiges coriaces, ligneuses, Ă Ă©corce
brun-rouge, fleurs entre deux bractées (Acanthacea sp.) (voir Vergiat p.160).
Utilisé dans la médecine traditionnelle; les tiges sont utilisées pour faire des fouets lors
de lâinitiation (gĂ lĂ kĂ nzĂŹ) et pour faire des balais.
a) Cath : GĂĂbĂĄ m& a be te, ma g± be g$, ma $ sĂlĂlĂ, ma $ d& nĂč g& iko, ma ngĂĄlĂĄ wena
g$. NwĂĄ n& $ s&k&k& ni, n& ma gba kĂ & dĂlĂ wena. T& te n& $ fila, n& nde ma ngĂ ndĂ
te wena, n& liĂŁ n& nganda âb$ wena.
b) Ma $ wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ do nu ngbaka zĂ, tabi zĂŁ ng$nda k& wĂĄ wĂ kuti n& g$ ni.
c) 1. Wa d& ma do ina :
ïżœ G$&ba, fala k& âdangba ny$ng$ zĂŁ m$ wena, n& m$ zĂŁ liĂŁ n&, n& m$ gb&l& d& âd$ lĂŹ, n&
m$ n$ ma, n& ma ndi âdangban$ k& wa ny$ng$ zĂŁ m$ ni.
ïżœ Fala k& gĂ ny$ng$ m$, k$ lĂŹ k$l$ do m$ ni, n& m$ zĂŁ liĂŁ n&, n& m$ gb&l& k$afe n& d&
âd$ lĂŹ, n& m$ n$ ma. K$ fala k& lĂŹ bina, n& m$ gb&l&, n& m$ ny$ng$ k$afe n& iko, kpak$
ma gala m$ we duzu d„ gĂĂ ni.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa âbala ma, we a do zĂŁ be ben$ sïżœ k& wa âbana d& kĂ naa wa ni,
we duzu âdangban$ k& wa ny$ng$ zĂŁ wa ni, k& wa sa li wa na yĂyĂkĂ ni. Tabi wa
âbala âb$ nwĂĄ n&, we f$l$ do be gbĂ k& naa a a ba z„ âdo a, n& be ni a mb$k$ wena ni,
tak$ gbĂŁlĂŁ tĂ a sĂ.
2. G$&ba ma d& âb$ to na m& g& :
ïżœ Wa d& gĂĂbĂĄ do ngbĂ nzÂĄ. Wa âbili ma, n& wa &nz&, n& wa fo do nĂș t$a fua.
ïżœ Wa d& âb$ do zufa zĂ do ogaza k$ butu. Wa g$n$ ma, n& wa &nz& goâdo n& d& t&
ngb&, n& zu n& ma d&l&, k$ wa fÄ do a kpo, n& ma d$ tà a n& ge nde ni.
â K$ butu 'da ogaza k$la wa sa li zufa ni n& na â'davĂșmĂĄâ.
202
â K$ butu 'da ogaza gbada wa sa li n& ni na âgĂ lĂ kĂ nzĂŹâ tabi âsĂnggĂfĂlĂâ. N& wa sa
âb$ li ma na, ândĂlĂŹâbĂn$â. Wa z& a kpo, n& ma d& tĂ a d$ wena, ma h$ ndĂlĂŹ d$ wena,
n& ma $ n& k& saâden$ wa ny$ng$ a, gulu n& na wa sa li n& âda l& g& na ndĂlĂŹâbĂ.
gĂlĂnyĂ gĂlĂnyĂ gĂlĂnyĂ gĂlĂnyĂ (voir ndĂșbÂĄ, bĂ bĂČlĂČ) : variĂ©tĂ© de patate douce.
a) Monz : M& a w$k$s$, n& nde m& âb$ a ny$ng$m$. Ma do nyaka n& boe, n& liĂŁ n& ma $
be yĂngbĂĂ, ma g± $ n& liĂŁ kaâdangga g$. Ng$ gili n& nal& :
gĂlĂnyÂĄ sĂ gĂlĂnyÂĄ sĂ gĂlĂnyÂĄ sĂ gĂlĂnyÂĄ sĂ : kĂ n& ma $ fĂlĂ ;
gĂlĂnyÂĄ gbĂ tĂ«gĂlĂnyÂĄ gbĂ tĂ«gĂlĂnyÂĄ gbĂ tĂ«gĂlĂnyÂĄ gbĂ tĂ« : kĂ n& ma $ mbĂŹĂŹ;
gĂlĂnyÂĄ sĂșkpĂșlĂșzĂșgĂlĂnyÂĄ sĂșkpĂșlĂșzĂșgĂlĂnyÂĄ sĂșkpĂșlĂșzĂșgĂlĂnyÂĄ sĂșkpĂșlĂșzĂș : kĂ n& ma $ fĂĂ , n& nu n& $ be nzĂłlĂ©; ma le d& kpo fala dĂlĂ wena;
tĂmbĂlĂâbĂĄnggĂštĂmbĂlĂâbĂĄnggĂštĂmbĂlĂâbĂĄnggĂštĂmbĂlĂâbĂĄnggĂš (mĂĄtĂmbĂlĂ*) : m$ zĂ tĂmbĂlĂâbĂĄnggĂš.
b) GĂlĂnyĂ m& a m$ k& owin$ wa mi ma mĂź ni, tabi saf$ tabi âda le, ma t± g$.
c) Wa mi ma we ny$ng$ liĂŁ n&, k& ma le ni :
ïżœ Wa gĂ liĂŁ n& ni vĂ, k$ ma mb$k$, n& wa f$l$ k$a âdo n& ni vĂ, n& m$ ny$ng$ do n$.
Ma de wena, ma $ ĂfĂ
ïżœ Cath : Tabi m$ sĂ k$a tĂ n& do t$l$ n&, n& m$ fĂlĂ tĂ n&, n& m$ ĂĄ lĂŹ tĂ n&, n& m$ ĂĄ tĂ
tĂ n&. âDo n&, n& m$ dĂł n$& li we, k$ ma ba we, n& m$ ĂĄ âdĂ n&, n& m$ hĂĄnĂĄ ma
gbaa, n& m$ kĂĄlĂĄ âd$ n$& d& nza, k$ ma gĂ, n& m$ nyĂngĂ.
ïżœ Mbee n&, k& wa sa li ma na mĂĄtĂmbĂlĂ ni, k& nwĂĄ n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ ni, wa d$l$
ma, n& wa k&s& be kpĂ©r kpĂ©r vĂ, n& wa gi do sanggo $ n& kula saâde, k$y$, d$k$,
t$l$ ndaâba tabi kula n&.
ïżœ Wa hĂș nwĂĄ n&, n& wa mba do n$, n& wa hĂlĂ do zĂŁ wele, we z&l& gaâbom$.
ïżœ Cath : Wa hĂș nwĂĄ n&, n& wa mba do tĂlĂ kĂ âdĂ nggĂ , n& wa g$m$ d& âda n&, n& wa
so lïżœ n&, n& wa f$l$ do bele wuko k& a kua, nde lâ° bÂŒlÂŒ a ma tĂ g$ ni.
Zagb : Wa sa li ma na âbĂ bĂČlĂČâ, we k& wa gĂ, n& nde âdĂ kĂĄlĂĄ mbĂkĂ n& gĂ. Fala wa
ny$ng$, n& ma gĂ mbe sila wa t& w&, we âb$ âda gi ny$ng$m$ k& wa t& gïżœ n& ni : âmĂĄ
bĂĄ bĂlĂ wĂâ.
gĂlĂgĂlĂgĂlĂgĂlĂ ((((voir aussi gbĂ sĂŹ) : p.42 : igname cultivĂ©e.
a) Monz : M& a kpasa wi ti gbasi, we k& t&l& t& ma vĂ a gbĂ sĂŹ. Ma do nyaka n& boe $ n&
nyaka gbasi ni, la ngba wi ma bina. N& nde âbĂ lĂ m$ kpo, nyaka g$l$ ma gĂŁ n&a ng$
nyaka gbasi, n& ma d&nd&l& âb$ wena n&a ng$ gbasi. Fala k& ma le ngboo, k$ m$ ka
m$, ya ma mulu nĂâ° mulu.
b) GĂlĂ g&, wa mi ma mĂź.
c) Owukon$ wa zĂŁ ma ia n& ma wia we dunu sangi tati a gulu gĂlĂ kpo. N& nde nyaka
gbasi do g$l$ ma do tĂ te n& boe, ma $ nzĂngĂ nzĂngĂ nzĂngĂ, ma kpolo m$, n& ma d&
dani wena.
d) Ng$ gĂlĂ gĂlĂ k& wa mĂ mĂź ni ma k& :
⊠gĂlĂ kĂșlĂ gĂlĂ kĂșlĂ gĂlĂ kĂșlĂ gĂlĂ kĂșlĂ : lĂ ma ĂĄ fĂlĂ .
⊠gĂlĂ kĂnzĂgĂlĂ kĂnzĂgĂlĂ kĂnzĂgĂlĂ kĂnzĂ : wa mi ma, n& ma le, n& ma sanza $ n& nu kĂ wi ni, n& sĂtĂ n& ma $ n& zu
kĂ wi ni. Ma n&a we we kĂ do gĂlĂ kĂ , n& nde ma tĂ© fĂ« ngbóó g$. Wa ny$ng$ ma
ny$ng$, ma ĂșnĂș dĂ© wena.
⊠gĂlĂ âbĂčgĂlĂ âbĂčgĂlĂ âbĂčgĂlĂ âbĂč : m& a g$l$ ma gĂŁ wena, ma $ gĂlĂlĂ&, ma k& wa sa li ma na g$l$ âbu. Ya ma
$ fĂ, wa gi ma, wa s& ma, ya li ma $ fĂ.
⊠gĂlĂ kĂngbÂĄgĂlĂ kĂngbÂĄgĂlĂ kĂngbÂĄgĂlĂ kĂngbÂĄ : m& a âb$ a kpo g$l& wa sa li ma na g$l$ âbu ni we k& ma g&l&l&, ma k&
wa ia li ma na kungba ni iko.
⊠gĂlĂ kĂ gĂlĂ kĂ gĂlĂ kĂ gĂlĂ kĂ : wa mi ma, n& ma lĂ©, ya liĂŁ n& ma $ âbĂ tĂ fĂ mbĂĄâdĂĄ fĂ mbĂĄâdĂĄ. K$ ma kpĂĄ dia
nĂč ni, n& wa wia t& zĂŁ ma, n& ma dunu k$ sangi kpo. Li liĂŁ n& $ fĂ, k$ fala k& m$ gi ma
203
ni, n& m$ t& Ă lïżœ n& dĂ wena g$. Fala k& m$ a lĂŹ dĂ wena, n& ma âb$ s& hĂĂĂ nĂ kĂ ni.
Gulu n& hĂŁ wa sa li ma na gĂlĂ kĂ .
gĂlĂbgĂlĂbgĂlĂbgĂlĂbĂĄngĂĄĂĄngĂĄĂĄngĂĄĂĄngĂĄ p.41 : plante grimpante; les feuilles se terminent par une vrille qui sâattache aux
plantes environnantes; fleurs de lis jaunes orangées, à pétales recourbés (Liliacée :
Gloriosa virescens).
gĂlĂgbĂ âdĂš gĂlĂgbĂ âdĂš gĂlĂgbĂ âdĂš gĂlĂgbĂ âdĂš : voir gbĂngbĂ'dĂngbĂ.
gĂlĂngbĂŹÂĄgĂlĂngbĂŹÂĄgĂlĂngbĂŹÂĄgĂlĂngbĂŹÂĄ (litt. igname/phacochĂšre) : plante grimpante; espĂšce dâigname non cultivĂ©e mais
comestible.
a) Cath : M& a nyaka, tĂŁ n& $ kpĂčyĂĂ $ n& bö wĂš ni. T& t© n& ma lĂ wena, ma ba âda te d&
ng$. N& nde tÂł gĂlĂngbĂŹÂĄ ma gĂŁ wena. NwĂĄ n& ma $ âb$ fĂ nĂ nwĂĄ kĂČlĂš ni. LiĂŁ n& ma $
n& lĂĂŁ gbĂ sĂŹ k& wa sa li ma na gĂlĂkĂ ni.
b) M& a gĂlĂ zĂŁ ng$nda, wa mi ma mĂź g$. ïżœ n& k& oyaa l& wa yu zi bolon$ $ n& k& di dĂ g&
ni, n& wa kpa zi ma zĂŁ ngĂĄ k$la i, n& wa zĂŁ zi ma, n& wa yamba ma, ya ma dĂ m$ do wa
g$. N& di dĂ ni wa ïżœ ti n& na m& a ny$ng$m$. N& $ n& k& wa y&ngg& zi zam$, n& wa kpa
zi olo ngbĂŹĂĄnĂ k& wa fi mbata n& t& ny$ng$ ma, n& wa m$ ng$ kala tala n& olo wa, n&
wa ny$ng$ d& zam$ i, âda fala k& wa yu zi bolon$ ni. Ma k& wa sa li ma na, gĂlĂngbĂŹÂĄ.
K$ fala k& l& kpa ma di dĂ ni âda le, ya ma yolo âda oyĂ ĂĄ l& wa kpa zi ma zam$ ni.
c) Marc : N& ma dĂ gele to g$ nde?
Kat : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& k$ n&, n& wa na ng$ hĂa m$ $ n& ogele gbasin$ ni, n&
ma kpingbi.
gĂnĂkĂlĂ©gĂnĂkĂlĂ©gĂnĂkĂlĂ©gĂnĂkĂlĂ© : voir gbĂŹnĂŹkĂlĂ©.
GBGBGBGB
gbĂ bĂšlĂšgbĂ bĂšlĂšgbĂ bĂšlĂšgbĂ bĂšlĂš p.14----33 : nom donnĂ© Ă deux espĂšces dâarbres : 1) gbĂ bĂšlĂš (litt. : grand sein), feuil-
les de 40 cm de long, composées de 7 à 9 folioles, grands fruits longiformes; en galeries
forestiĂšres (SimarubacĂ©e : Brucea macrophylla) ; 2) bĂšlĂšsĂnzĂ (litt. : sein/idĂ©oph.), petit
arbre Ă gros fruits cylindriques (Kigelia africana).
a) Cath : Gbabele m& a te, nwĂĄ n& a dudu, du n& wia we $ n& âbu cm nal& ni. N& ma wa
wala, n& wala n& dulu âb$ wena, ma wia we h$ âbu cm tal&. N& nde t& wala n& l$ wena.
Ng$ gili n& b$a : gbĂ bĂšlĂš, m& a te, ma dĂșlĂș d& ng$, n& ma wala, n& wala n& dulu $ n&
mbe bele win$ ma dĂlĂ n& ge nde ni, n& nde tĂ n& lĂ wena.
N& mbÚé n&, li n& a bĂšlĂšsĂnzĂ, ki ni wala n& g± be g$.
b) Wa mĂ mi g$, ma d& zam$ iko.
c) Gbabele m& a te d& do ina, n& m& âb$ a m$ d&a sa :
ïżœ Irma : Ma do ina bina, n& wa nyĂngĂ âb$ wala n& g$. N& nde zi âda oyaa l&, boko
ben$ k& wa gĂŁ ia ni, wa n& zam$, k$ wa kpa te gbĂ bĂšlĂš, n& wa m$ ng$ y$ y$la ti
n& : âGbĂ bĂšlĂš, m$ hĂŁ bĂšlĂš hÂłâŠâ. N& wa h$ âb$ ti bĂšlĂšsĂnzĂ, n& wa y$ âb$ y$la na :
âBĂšlĂšsĂnzĂ, m$ hĂŁ bĂšlĂš hÂłâŠâ. N& nde linggam& âda wa, ma kpolo ngbĂ doâdo. Fala
k& wa y$ y$la ti gbĂ bĂšlĂš, n& wa kpa bĂ© bĂšlĂš, k$ wa n& y$ y$la ti bĂšlĂšsĂnzĂ, n& wa
kpa gbĂ bĂšlĂš. Tua k& linggam& âda wa na : âL& y$ y$la ti gbĂ bĂšlĂš, n& l& kpa n& gbĂ
bĂšlĂš, k$ l& y$ y$la ti bĂšlĂšsĂnzĂ, n& l& kpĂ s& bĂ© bĂšlĂšâ. Ya ma ni g$, n& ma kpolo ngbĂ
doâdo.
ïżœ Yombo : Wa ĂlĂ k$afe gbabele, n& wa gb&l& ti nguâdu n&, n& wa na d& li dani
falangga, n& wa &nz&. N& ma $ tÄ kpo, tabi b$a, k$ wa n& yala ma, ya li dani ma fia
ngbĂŹndĂ vĂ, ya âda kĂĄlĂĄ ĂĂĄ dÂĄnâ° gĂ. We k& ma fua ndĂnĂ li dani vĂ.
gbĂ bïżœlĂŹ gbĂ bïżœlĂŹ gbĂ bïżœlĂŹ gbĂ bïżœlĂŹ : petit arbre Ă port droit (Rothmania sp.).
204
gbà bà gbà bà gbà bà gbà bà p.43 : plante herbacée, canna à petites fleurs orangées, spontanée, commune aux
abords des villages; la graine sert de bouchon de canonniĂšre (Canna indica).
a) Cath : GbĂ bĂ m& a w$k$s$ k& ma ngĂĄlĂĄ wena g$, ma n&a we $ n& nwĂĄ toko ni, dudu
nwĂĄ n& $ n& nwĂĄ yolo ni. N& li nwĂĄ n& ma g± wena n&a ng$ nwĂĄ yĂČlĂ, n& ma $ fĂ, n&
ma dĂł do gbogbo zu n&. DĂł n& ma $ fĂlĂ zĂĂ, n& wĂĄlĂĄ n& ma $ na gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi
g&, n& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&, ma $ n& gbĂŁlĂŁ epinard ni, ma $ tĂż.
b) Wa kpa ma wena âda le, do zĂŁ guba.
c) N& nde wa d& do ina d&a :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa &nz& do hĂa m$. N& mbee n& wa h&nz& âb$ do
gaâbom$, do gbĂ âdĂĄngbĂ zĂŁ wi.
ïżœ N& gbĂŁlĂŁ n& ni, gbĂŁlĂŁ n& l& d& zi do sa, d&a sa ngumbe. L& s& be te âbĂ nggĂł, n& l&
âd$l$ hĂČlĂČ k$ zĂŁ n&, n& l& s& be te sïżœ, k& ma wia t& le k$ li wole ni, n& l& a gbĂŁlĂŁ
gbĂ bĂĂ d& k$ n&, n& l& yulu be te g& d& k$ n&, n& l& t$nd$ do gbĂŁlĂŁ k&, n& ma dĂlĂ n&
ma la (Wa sa li ngumbe n& na sĂkĂvwĂ).
gbĂ bĂșlĂ gbĂ bĂșlĂ gbĂ bĂșlĂ gbĂ bĂșlĂ p.1 : plante herbacĂ©e Ă©rigĂ©e, Ă grandes feuilles ovales-arrondies, commune en
forĂȘt (Piper umbellatum).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma ngala bi sïżœ iko, n& ma $ n& nwĂĄ sanggo ni. Li nwĂĄ n& ma gĂŁ
wena, ma $ kĂČrr. N& te n& ma do be ngĂšlĂ© n& boe, ma do li gbĂĄlĂĄ n& sïżœ sïżœ sïżœ. Ng$ gili n&
b$a : gbĂ bĂșlĂĄ kĂ nzĂĄ ngĂ do gbĂ bĂșlĂĄ ngĂ lĂŹ. Ma wala, n& wala n& ma d& ngbala tŸ n&
do gbĂĄkĂ n&, n& nde ma $ fĂ. NwĂĄ n& $ dĂ, n& ma g± wĂ©nÂĄ fĂčlĂĄ fĂčlĂĄ, n& li n& $ lĂ.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bili, vĂșdĂ , ti bili âbete, do nu lĂŹ.
c) Cath : GbĂ bĂșlĂ m& a nwĂĄ ina :
ïżœ Fala k& wele ĂlĂ wena, n& m$ zĂŁ liĂŁ n&, n& m$ mba do liĂŁ papaye, n& m$ gb&l& d&
âd$ li hĂŁ a, nâa n$, n& a $m$ t& ĂlĂ n&.
ïżœ L& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& gb& ma gb&a, tabi l& gi ma, n& ma fe, n& l& k$ n$ ng$ zĂŁ l&, n&
l& &nz& do gaâbom$. Tabi wa d& nwĂĄ n&, n& wa k&s&, n& wa gi, n& wa a gbĂŁlĂŁ m$ tĂ
n&, n& wele ny$ng$ âb$ t& z&l& gaâbom$.Tabi wa zĂŁ liĂŁ n& n& wa gi ma, n& wa hunu
do kĂ, n& wele n$ t& z&l& gaâbom$.
ïżœ N& nwĂĄ n& âb$, nzĂâdĂ n&, l& d$l$ ma, n& l& k&s& ma k&sa, n& l& gi ma, n& wele a
ny$ng$ ma we duzu gaâbom& zĂŁ a ni.
ïżœ Zagb : Wa na nwĂĄ n& li dĂ.
ïżœ Wa gi nwĂĄ n&, k$ ma mb$k$, n& wa na ng$ hĂa m$, tak$ ma d& m„ dĂ.
ïżœ Wa wĂš t& zïżœ gbĂ bĂșlĂ lĂ wĂ©lÂŒ g$, we k& ma o li wi ua. Wa ba wi zö, k$ wa kĂ we z& a
g$, n& wa zĆĄ gbĂ bĂșlĂ lĂ a, n& wa da kĂ wa tĂ a, n& a la ĂkĂł, n& a si, n& li a o.
gbĂ bĂșlĂĄngĂlĂŹ gbĂ bĂșlĂĄngĂlĂŹ gbĂ bĂșlĂĄngĂlĂŹ gbĂ bĂșlĂĄngĂlĂŹ (gbĂ bĂșlĂĄâdĂlĂŹ) : voir : bĂlĂĄngĂlĂŹ.
gbĂ bĂlĂgbĂ bĂlĂgbĂ bĂlĂgbĂ bĂlĂ p.30 : grosse liane ligneuse (Loganiac. : Loganiacea sp.).
a) Domin : M& a nyaka, ma gĂŁ wena, n& ma fanga wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) Wa gb&l& k$afe n&, n& wa a zĂŁ ina kpili.
gbĂ bĂčlĂșkĂč gbĂ bĂčlĂșkĂč gbĂ bĂčlĂșkĂč gbĂ bĂčlĂșkĂč (bĂčlĂșkĂ gbĂ gĂlĂkĂ) p.38 : mauvaise herbe des champs, plus robuste que le
nyĂlĂkĂ (Paspalum scrobiculatum).
a) Cath : M& a a ndenge k& s$ dati âda buluku ni, n& nde gbĂ bĂčlĂșkĂč ma gĂŁ wena, ma $ fĂ,
n& ma dĂł t& âb$ do gbogbo zu n& nĂ ndenge ki ni. Wa sa li ma na dĂČkÂĄlâ°, m& t& âb$ li ina
wa d& do z&l& ni.
b) Wa kpa ma wena do âda le, tabi saf$, tabi k$ f$ k& ma d& nu lĂŹ ni.
205
c) Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa mba do gb„l„ tĂ , n& wa h&nz& do hĂa m$ t&
gĂlĂ kĂș wâ°. Ma k& wa sa li n& na âbĂčlĂșkĂ gbĂ gĂlĂkĂâ ni.
gbĂ bĂčlĂčtâ° gbĂ bĂčlĂčtâ° gbĂ bĂčlĂčtâ° gbĂ bĂčlĂčtâ° p.46 : mauvaise herbe, lĂ©gumineuse.
a) Cath : GbĂ bĂčlĂčtâ° m& a w$k$s$ k& ma fo do nĂč g&. Ma $ n& nyaka ni, ma gbĂŁ kĂ & d&l&
wena, n& nwa n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& ma dĂł do gbogbo zu n&. M$ le zĂŁ n&, n& dĂł
n&, ma nĂŁlĂŁ d& t& m$, ya ma tala t& m$ wena. N& liĂŁ n& boe, liĂŁ n& ma $ n& liĂŁ
maâb&ngg& ni, n& nde ma g± be g$.
b) Ma h$ do 'do t$an$, n& mbe, n& ma h$ do kp&l& walan$.
c) Wa d& ma do ina :
ïżœ L& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& âbala ma d& âd$ gĂa lĂŹ, n& wuko naa zĂŁ, wele k& kula to a ni, kâa
bi z&l& zĂŁ a ni, n& l& a do zĂŁ a. N& ma tala t& be, n& a h$ nza dĂ.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, l& d$l$ âb$ ma, n& l& mba do g±wĂgbÂŒlÂŒ, n& l& hĂș ma, n& l& zïżœ n$
tĂ n&, n& l& h$l$ do ti gulu be, we dÂĄâbâ°.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, wa mba do âbĂșlĂș k& wa d& do z&l& k& nguâdu be gbi gbini ni, n&
wa h$l$ do ma, we duzu z&l& gbĂ nĂĂ (gbĂŹnĂŹ ngĂčâdĂč).
ïżœ Fala k& be, wele k& a te kĂĄlĂ , a nĂ dĂ g$ ni, n& wa d& nwĂĄ n&, n& wa 'bala d& 'd$ lĂŹ,
n& wa a do zĂŁ a, we tia kala ni. Wa a do zĂŁ a, n& ma tala goâdo zĂŁ a, n& a sĂ tia kala
d& nĂč, n& a n&.
gbĂ 'bĂ kĂ gbĂ 'bĂ kĂ gbĂ 'bĂ kĂ gbĂ 'bĂ kĂ p.40 : palmier raphia Ă trĂšs longues feuilles et tronc court, en marais (Palmae :
Raphia sp.).
a) Zagb : M& a te dà $ n& nzà nggó ni, nwå n& $ n& nwå nzà nggó ni, n& nde mbókó n& g±
wena, n& ma dĂčlĂč âb$ wena, ma n&a we $ a kĂŹlĂŹ. Wa sa li te ni na, gbĂ âbĂ kĂ , tua k&
mbĂĄkĂĄ n& g± wena n&a ng$ k& âda nzĂ nggĂł.
b) Wa kpa ma t& âd$ lĂŹ, tabi t& k$la k& ma t& nĂș lĂŹ k& ma $ n& ndĂ ni.
c) Wa d& to wena $ n& k& âda nzĂ nggĂł ni :
ïżœ Cath : Wa d& ma do dĂ $ n& k& âda nzĂ nggĂł ni. Fala k& ma fe ia, n& wa g$m$ zĂ€ n&.
MbĂš n& wa g$m$, n& wa fi nĂč, s& n& wa d& ma dĂȘ. N& nde $ n& k& wa g$m$ ma, n&
fo âb$ liĂŁ n&, we hĂŁ do mbĂ© lĂŹ âda n& bina ni, lâ° k& k$ n& ni ma hulu, n& ma fanga
wena, n& ma ba wi wena, m$ wia we n$ bila kpo iko. Gulu k& wa sa li n& na
âkĂČmbĂČgĂłâdĂłâbĂČngbĂ âdĂ â (Oâbongbaâda wa d& ma wena). N& nde wa tĂ ma we duzu
tia nzanggon$ vĂ k& ma ma nganda, n& wa g$m$, n& wa fi nĂč fi, s& n& wa d& do dĂ
de.
ïżœ Timb : N& nde dati d& dĂ gbĂ âbĂ kĂ , n& wa d$ ma d& ng$ hĂ Ăș doâdo, s& n& wa komb$
de. Wa d& ni we fo ngia n& t& n& doâdo, s& n& wa kpa wila fala we kombo n& de, we
k& ngia n& gĂŁ wena, n& ma nganda âb$ wena.
ïżœ Wa âbili âb$ te n&, n& wa da do tangge.
ïżœ Ma ny$ng$ do d$k$ dĂkĂmbĂ.
gbĂ dĂ gbĂșdĂșgbĂ dĂ gbĂșdĂșgbĂ dĂ gbĂșdĂșgbĂ dĂ gbĂșdĂș : plante herbacĂ©e.
a) Zagb : M& a nwÂĄ, âdo n& a tĂ„, n& ti nguâdu n& bĂ a fĂa. T& tŸ n& ma gĂŁ n&a ng$ gbĂŁlĂŁ
ngb&nz& be sïżœ, n& nde ma mb$k$ wena. K$ n& vĂ do lĂŹ. Ma wia kĂ do k$zalakada, n&
nde ngala n& d& ng$ wia we h$ m&tr& kpo do d$ n&.
b) Wa kpa ma wena t& âdo le, tabi ti bili âbete, tabi ti k$la.
c) * Wa âbala d& âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ do t& wa fala k& wi ni a do ngbangga.
* Wa to nwĂĄ n&, n& wa a ng$ hĂam$ vĂ k& ma hĂ wele ni, na ma pumbu.
* Wa mba nwĂĄ n& do liĂŁ n&, n& wa d& do ina we z&l& nd$nd$l$.
206
gbĂ dĂšlĂšgbĂ dĂšlĂšgbĂ dĂšlĂšgbĂ dĂšlĂš 1) p.44 : plante de sous-bois, ressemblant Ă âdĂšlĂšâ, mais feuilles plus grandes,
blanchĂątres en dessous, Ă bords verts (Marant. : Marantochloa sp.) ;
2) p.40 : plante Ă©rigĂ©e, tiges plus courtes que le âsĂkĂĄlĂĄkĂČâ, grandes feuilles blanchĂątres Ă
bords verts (Marantochloa sp.). Se trouve au bord de lâeau.
a) Baya Ambroise : Ma wia kĂ do dĂšlĂš, n& nde tŸ n& do nwĂĄ n& ma n&a ng$ ngbongbo
dĂšlĂš, n& ti nwĂĄ n& $ fĂa. M& a kala m$. TĂ n& lĂ de wena. Ma g± be g$, ma n&a we $ n&
pondo ni. NwĂĄ n& $ fĂ, li n& a gÂź, li nwĂĄ n& $ n& li nwĂĄ pondo ni, ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ.
Cath : M& a nya dĂšlĂš do fondo, n& nde gbĂ dĂšlĂš ma nu lĂŹ ni, n& fondo do dĂšlĂš ma ti k$la.
N& nwå gbà dÚlÚ ma g± wena, ma wa sa li n& na gbadele.
b) Wa kpa ma nu lĂŹ.
c) Wa d& âb$ do kpo toe k& wa d& do dĂšlĂš dĂČ fĂČndĂČ ni.
ïżœ Wa âbili kala n&, n& wa to ma do nu bunggu.
ïżœ N& kpo kala n& ni, wa gba âb$ ma, n& wa fana do koe, n& wa fana âb$ do yÂŒlÂŒ.
ïżœ Wa na âb$ nwĂĄ n& li dĂ.
ïżœ N& wa h&nz& âb$ nwĂĄ n& do kpĂĄnggĂ .
gbĂ dĂ gbĂ dĂ gbĂ dĂ gbĂ dĂ p.42 : âananasâ; la variĂ©tĂ© Rotschild, grosse et verte, est cultivĂ©e; une variĂ©tĂ© spon-
tanĂ©e en forĂȘt est plus aromatique (Bromeliaceae : Ananas comosus).
a) Zagb : GbadĂ m& a kpal&, nwĂĄ n& ma $ dudu yĂlĂĄ, y$la, y$la. Ma wa wala, n& nde dati,
wala n& ma $ fila ngbĂĂ. K$ ma m$ ng$ sĂ n&, n& t& n& tĂ„ mbii.
b) M& a kpal& k& wa mi mĂź ni.
c) To k& wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa ny$ng$ ma ny$ng$, n& nde ma ĂfĂ wena.
ïżœ Fala k& oâdangban$ wa ny$ng$ zĂŁ m$ wena nde, n& m$ âbi gbĂ dĂ k& ma âbana do
t$l$ n& ni, n& m$ âbĂlĂ sanga, n& mo to ma, n& m$ a lĂŹ tĂ n&, n& m$ t&kp& ma, n& m$ a
do zĂŁ m$, tak$ ma gĂ.
ïżœ Wa âbi t$l$ k&, n& wa gba sanga n& vĂ, n& wa mba do gbĂngbĂâdĂngbĂzĂbĂ©- wĂšlĂ©lÂŒ,
n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa a k$ supa, n& wa e, k$ ma gĂ, n& wa n$ we amib&.
ïżœ KĂł tĂkĂ k& h$ bi sïżœ ni, ma âbana fila n& ni, n& wa s& vĂ, n& wa f$l$ t& n& vĂ, n& wa
gb&l& ma d& k$ m$, n& wa f&l& ma we duzu n& filelen$ âb$, nde m$ hĂ li wese g$.
ïżœ Kpo kpo kĂł tĂkĂ k& ma wala âda kĂ lĂ g$, ma t& tĂ« g$& ni, m$ s& ma, n& m$ gba
sanga n& $ n& olo li saboni, n& m$ h$n$ do ti zĂč m$ k& ma âbĂ âbĂlĂŁ ni, tak$ ti zu m$
ma sa.
ïżœ Wa âbĂ âb$ fila wala n&, n& wa s& ma vĂ, n& wa a nu kungba, n& wa to, k$ ma âbu, n&
wa kpïżœlïżœ lïżœ n&, n& wa e. N& wa a nĂ k$ saso, n& wa e li we, k$ ma h$ kĂ mbĂlĂŹ, n& wa a
li gbadĂ ni d& âdÂŹ n&. N& wa yufu do ma gbĂĄĂĄ, k$ ma ndĂ, n& wa e nĂč, n& wa k$ t&
kĂtĂŹ, gĂlĂmĂĄnĂŹ, m&za tabi gbÂĄnggÂĄ nu t$a olo li vernis k& wa k$ t& m$.
gbĂ dĂgbĂ dĂgbĂ dĂgbĂ dĂ (gbĂdĂ) p.24 : arbre, 30 m ht., 1,5 m diam., bois blanc lĂ©ger; feuilles et Ă©corce
rappellent le platane; jadis lâĂ©corce Ă©tait utilisĂ©e pour faire des portes, des tonneaux, etc.
(Stercul. : Triplochiton scleroxylon).
a) Cath : M& a gba gb&l& te, ma gĂŁ wena, n& ma ngala wena. GbakĂ n& dĂlĂ wena, li nwĂĄ
ma $ n& tambala kĂ wi ni, n& nu n& $ nzĂngĂ nzĂngĂ. Ma ny$ng$ do d$k$, wa sa li d$k$
n& na, gbĂdĂ.
b) L& kpa ma zĂŁ kĂlÂĄ do zĂŁ vĂșdĂ do âda le.
c) Gbad$ ma do to wena :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa kpe do nu t$a fala k& wa do maâbaya bina ni. Wa ĂlĂ âb$ k$afe
ni, n& wa $ ng$ n& $a, fala k& wa zĂlĂ bunggu tabi kelekpa ni. N& wa ĂlĂ âb$ k$afe n&,
n& wa y&l& do kaâdangga, do m$ k& wa y&l& ng$ bunggu, k$ bunggu ma bina ni.
207
ïżœ Wa wia âb$ we d& k$afe n&, n& wa âbo ma do kuluwa, we âbala do dĂŁ, n& nde âd$k$l$
n& nyĂlĂ s& g$, we k& ma gba dĂ wena.
ïżœ Wa d& âb$ mbe k$afe n&, n& wa tele do ngĂ©lĂ© nĂș yĂ nggÂĄ, wa fi f&l& âdo n&, n& wa
&nz&. N& ombee n& wa tele âb$ do yinggili.
ïżœ K& âda gb$d$ wa d& do z&l&, wa d& nwĂĄ n&, n& wa a ma ng$ yinggili, n& ma kolo, n&
wa to ma tua nĂ k& wa to do dambui ni. N& wa y&ngg&l& ma, wa âdi ma âdi, kpak$
âbulu k&n$ ma fo tĂ & zĂŁ n& dĂŽ, n& be k& âbana bĂndĂ bĂndĂ ni. Wa a ma âd$ lĂŹ, n&
wa a tĂ t& n&, n& wa d& dambui t& n&, n& ma ba, n& wa do ma nu be, n& a n$ ma
kpak$ ma te ng$ z&l& k$âda kasikpo k& a k$âd$ ni, nâa k$âd$, nâa ĂlĂ kua n& d& nza.
ïżœ Gua n& ny& wena. M$ e nu we, n& ma ny& fai, n& fala sa iko.
ïżœ Timb : Wa gba âb$ te gb$d$ do maâbaya gba, wena we d& do sanduku mi do fio.
gbĂ dĂĂĄnĂ ĂĄbĂȘgbĂ dĂĂĄnĂ ĂĄbĂȘgbĂ dĂĂĄnĂ ĂĄbĂȘgbĂ dĂĂĄnĂ ĂĄbĂȘ tabi nĂ ĂĄdĂĂĄbĂ©gbĂ nĂ ĂĄdĂĂĄbĂ©gbĂ nĂ ĂĄdĂĂĄbĂ©gbĂ nĂ ĂĄdĂĂĄbĂ©gbĂ : arbre ou arbuste de 10 m de ht. (Eriocoelum Kerstingii).
a) C.Nad : M& a be te, nwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ. Li nwĂĄ nĂ g± be g$, ma $ sĂkĂkĂ . Ma sanza d& nu
kĂ n& d&l& wena, $ n& kÂĄâbĂlĂŹ ni. N& nde ma la ngb& do kÂĄâbĂlĂŹ. Te gbĂ dĂĂĄnĂ ĂĄbĂȘ ma
nganda wena. Ma wa wala d& t& gbakĂ n&, n& nde nwĂĄ n& ma dĂlĂ wena.
b) Wa kpa ma nu lĂŹ, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, ma $ zĂŁ k$la âb$ $a.
c) To n& ma k& :
ïżœ Wa gb&l& te n& we d& do ina katolo. N& nde ma d& gele z&l& g$.
ïżœ Wa nd$ te n& do bili; wa d& âb$ ma do te t$a.
gbà fégbà fégbà fégbà fé p.7 : arbre élancé de 35 m de ht., 0,5 m diam., écorce noire (Amonacée : Polyalthia
suaveolens).
gbà gŸgbà gŸgbà gŸgbà gŸ p.46 : liane non identifiée.
a) C.Nad : M& a nyaka, li nwå n& a dudu, ya nwå n& a tÄ. Wala n& ma g± g$, ma $ kÏlÏ $ n&
wala ndim$ k& ma wala gbĂ Ă ni, ndĂ lĂĄ tĂ n& $ t$l$ nwÂĄ (vert). K$ fala k& m$ âbi ma, k$
m$ o sanga n&, n& lïżœ n& hĂșlĂș d& t& m$, n& kĂ n& ma $ fĂlĂ yÚÚ (orange), n& be gbĂŁlĂŁ kĂ
n& ma $ fĂ. Oben$ wa âbi, n& wa o d& t& wa na, ma gĂŁ lo.
b) Ma $ zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi ma $ âb$ nu ngbaka k$la.
c) Wa d& do z&l& k& ma d& t& wi $ n& kombokele ni, n& wa &nz& âb$ do âdo wele t& z&l& âdo.
gbĂ gĂ gbĂ gĂ gbĂ gĂ gbĂ gĂ : petit arbre dâenviron 1 m de ht. qui pousse dans les jachĂšres, derriĂšre les maisons
ou sur les dépotoirs.
a) Cath : M& a be te, ma wia t& ngĂ lĂ d& ng$ we m&tr& kpo. Ma gba kĂ & sĂlĂlĂ, n& li nwĂĄ n&
g± be g$, ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma toso d& t& gbakĂ n& b$a b$a. N& ma dĂł do gbogbo zĂ€
n&, ma $ fĂlĂ yÚÚ. K$ ma wala, n& wala n& ma $ be dĂčdĂ, n& ma $ âbĂ tĂ $ n& t&l& t& wala
soya ni. GbĂŁlĂŁ n& $ k$ n& tal& tal&.
b) N& ma h$ wena olo gĂčbĂ , do âdo t$a, do ng$ zubu, fala wa a do w$k$s$n$ ni. Ma hĂ
zam$ ngboo g$, ma h$ wena do 'da le.
c) GbĂ gĂ d& z&l& d&a :
ïżœ Wa hui nwĂĄ n&, n& wa to n& h&nz& do gbĂ âdĂĄngbĂ tabi gĂ âbĂłmĂ.
ïżœ N& liĂŁ n&, wa zĂŁ ma, n& wa f$l$ tĂ n&, n& ma sa, n& wa gb&l& d& âd$ lĂŹ, n& wa n$ ma
we z&l& Ăl±.
gbågb¥l¥gbågb¥l¥gbågb¥l¥gbågb¥l¥ p.39 : cypéracée lianeuse (Seleria barteri).
gbĂĄgbĂĄlĂĄ lĂ zĂgbĂĄgbĂĄlĂĄ lĂ zĂgbĂĄgbĂĄlĂĄ lĂ zĂgbĂĄgbĂĄlĂĄ lĂ zĂ (bĂĄgb±l±) p.39 : haute cypĂ©racĂ©e en savane (Cyperus tollingeri).
a) Tanda : Ma $ n& zĂ ni. N& nde ma $ ngbi, n& li nwĂĄ n& gĂŁ wena. Ma do konggolo n&
tal&, ma $ âb$ n& hĂlĂ ni, n& nu n& tĂ wena. Wa sa âb$ li n& na âbĂĄgb±l±â we k& ma âbili
t& wele wena.
b) Ma h$ li zĂ do zĂŁ bili.
208
c) To n& ma k& :
ïżœ Timb : Wa d$, n& wa h$n$ do nu be we mbulu nu.
ïżœ N& mbĂš, wa d$, n& wa k$ li dani katolo.
gbà gbÏn¥gbà gbÏn¥gbà gbÏn¥gbà gbÏn¥ : petit arbre non identifié.
a) Cath : M& a be te, kili tĂ n& g± be g$, ma $ n& zu kĂ wi g& iko, n& tĂ n& $ nzĂngĂ
nzĂngĂ. Ma ngĂĄlĂĄ dĂngĂlĂ, k$ ma kpa w$k$s$ d$ wena, n& ma te d& ng$ n&, n& m$ ba
âda w$k$s$n$ ni, n& ma m$ ng$ âbĂ n&. Nwa n& $ sikpĂ sĂkpĂ $ n& nwĂĄ dĂ ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, do nu ngbaka li zĂ.
c) Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa e t& wĂš. K$ ma ba we, n& wa i do li gbĂĄlĂĄ âbaka wi, k& ma z&l&
wena ni, wa sa li ma na bĂ nzĂ ni.
gbĂ hĂlĂgbĂ hĂlĂgbĂ hĂlĂgbĂ hĂlĂ : voir hĂlĂ âdĂ lĂŹ.
gbĂ hâ°gbĂ hâ°gbĂ hâ°gbĂ hâ° p.38 : graminĂ©e de 3 Ă 4 m de ht. On en plante quelques touffes pour les hampes de
flĂšches (Hyparrhenia citratus).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma ngala d& ng$ olo li m&tr& 3 tabi nal&. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ
ngbĂČlĂłtĂ ni. Ma dĂł do gbogbo zĂ€ n& nĂ dĂł gĂČlÂŒ ni. Ma a nu f&l& kula âda ĂĄyÂĄ.
b) Ma h$ wena li zĂ.
c) Oyaa l& wa ngoe zĂ ma do kpili, n& wa nd$l$ do obe saâde $ n& kĂĂĄ, gbĂ kĂĄmbĂș nĂ do
nĂ. Wa sa li ma na vĂčlĂčndĂ , ma wĂš do gĂŁ saâde g$, n& wa bĂ âb$ do bĂČlĂČ g$.
Timb : N& nde ombe win$ wa a li n&, ma nganda ni, n& wa nd$l$ do gĂŁ saâde $ n& dafa ni.
gbà k±gbà k±gbà k±gbà k± p.38 : sorte de roseau pour fabriquer des flÚches (Beckeropsis uniseta).
a) Cath : GbĂ k± (ĂgbĂ k„nĂ) m& a wĂkĂsĂ, ma $ n& ngbĂČlĂłtĂ , n& nde ma la ngbĂ be sïżœ, we
k& ma ngĂ lĂ dĂ ng$ we m&tr& b$a tabi tal&. N& holo k$ n& boe. NwĂĄ n& ma $ bĂ© yĂlĂĄ, n&
ma bili d& nĂč. Ma n&a we $ n& hi pĂĂĄ, n& nde gbĂ k± gĂŁ n&a ng$ hi pĂĂĄ, n& ma ngala âb$
n&a ng$ hi pĂĂĄ.
Timb : M& a m$ ma $ n& gba hi ni, ma ngala wena, n& li ngele n& boe $ n& li ngele hi ni.
Ma h$ do gĂŁ gulu n& ngbi ngbi ni.
b) L& kpa ma t& li zĂ.
c) Oben$ wa g$n$ te n&, ma do holo k$ n& boe, wa s& m$ gbĂ gbĂĄ, n& wa yulu k$ n&, n&
wa nd$l$ ma do obe n$&. Wa d& do d&a sa hi pĂĂĄ.
ïżœ N& mbee n&, fala k& bĂȘ te li we, tabi we lĂŹ a tĂ a, n& wa gbini tŸ n&, n& wa d$l$ nwĂĄ
n&, n& wa lingi ma, n& wa kpïżœlïżœ ma d& t& li dani we.
ïżœ Tabi wa d& âb$ te n& ni, n& ma kolo, n& wa d$ mbito n&, n& wa mĂ„lĂ„ ma d& t& li dani
we, tabi we lÏ a t& wele ni, n& wa mÄlÄ d& li n&, kpak$ ma à ma do dia n&.
ïżœ Oben$ wa d& âb$ do fĂŁli we dama ma.
ïżœ Wa âbili pepe n&, n& wa e nu alu ngbaka olo li pĂČlĂČwĂČlĂČ.
gbà kåyà lå gbà kåyà lå gbà kåyà lå gbà kåyà lå p.22 : liane ligneuse à écorce subéreuse à coup rouge, sert de lien (Cissus sp.).
a) Timb : M& a nyaka, ma nganda wena. NwĂĄ n& $ tĂ„. M$ g$n$ nz$âdi n&, n& ma gbala do
lâ° bĂšlĂš.
b) Wa kpa ma wena nu lĂŹ tabi ti k$la tabi zĂŁ gĂ zĂ .
c) Zagb : Wa âbili nyaka n&, n& wa âd&n& sanga n&, n& ma o, n& wa gba sanga n& sĂĄkĂĄlĂĂ,
n& ma d& f&l& we h&nz& do bĂĄ zĂ tĂĂ , tabi we sanga do t$a tabi ngbĂ tabi yĂ nggÂĄ, nĂ
dĂČ nĂ. Wa h&nz& do mĂ, fala k& na ma g$n$ ni ngĂ ndĂ wena.
d) Wa e li ma ni, we k&, fala k& wa gba sanga f&l& n& ia, k$ ma kolo ia, n& ma $
gbĂ kĂ yĂ lĂ Ă ni.
â â â â wĂlĂ gbĂ kĂĄyĂ lĂĄ wĂlĂ gbĂ kĂĄyĂ lĂĄ wĂlĂ gbĂ kĂĄyĂ lĂĄ wĂlĂ gbĂ kĂĄyĂ lĂĄ : variĂ©tĂ© de la liane prĂ©cĂ©dente.
a) Zagb : M& a nyaka, ma fo ng$ oâbeten$. Li nwĂĄ n& g± wena.
209
b) Wa kpa ma fai t& zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Wa dĂ ma do mĂ g$, we k& ma d& sĂÂŒ wena. M$ h&nz& do m$, n& ma gbĂnĂ iko.
gbĂ kĂČkĂłlĂČgbĂ kĂČkĂłlĂČgbĂ kĂČkĂłlĂČgbĂ kĂČkĂłlĂČ (gbĂ kĂkĂlÂĄ?) : voir gbĂčdĂč.
gbĂ kĂndĂĄ, gbĂ tĂgbĂ kĂndĂĄ, gbĂ tĂgbĂ kĂndĂĄ, gbĂ tĂgbĂ kĂndĂĄ, gbĂ tĂ : petit arbre Ă©pineux dâenviron 5 m de ht.; bois dur recherchĂ© pour en faire
les pieds du grenier; pousse dans les anciennes jachĂšres et dans la savane.
a) Cath : Gbak$nda m& te, gĂŁ zĂŁ n& ma $ n& ku wi ni, ma ngala d& ng$ la m&tr& m$l$, n&
ma gba kĂ & wena. Ma do tĂ tĂ n& wena, tĂ n& vĂ ma do tĂ nzĂngĂ nzĂngĂ nzĂngĂ. N&
nwĂĄ n& ma $ sĂkpĂ sikpĂ. N& wala n& boe, ma âbo âbua, ma kasa kasa. Ma kolo, n& m$
yaka ma, n& giti n& dĂ dĂlĂ. T& wala n& $ tĂ„. N& nde wa ĂlĂ ma nĂ gele k$afe g$. Wa
ĂlĂ k$afe gbak$nda, n& ma yu yu $ n& fĂlĂ ni, n& ma unu wena.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi t& lĂ zĂ.
c) Gbak$nda ma do to wena :
ïżœ Wa d& ma do z&l& saâde zĂŁ wi, tabi gbĂ âdangba. Wa ĂlĂ ma, n& wa to, n& wa a âd$
gĂa lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wi.
ïżœ N& mbee n&, wa d& ma do yÂĄ siki do dole, we k& ma unu wena, n& dolen$ wa h$ do
âda ĂșnĂș n& ni wena.
ïżœ Tal& n&, fala m& ma d& zu ben$, wa sa li ma na tĂšnzĂĄâbĂ ni, k& ma d& dani t& zu
ben$ ni, tabi wa sa li n& na âdĂłâdĂł, tĂ zu ben$ ma d& dani vĂ, n& wa kala wala n&, n&
wa d$ ma do mbĂtĂČ, n& wa a ma d& t& li dani zu be ni, n& ma Ă, n& ma ĂlĂ ma vĂ.
ïżœ N& liĂŁ ma ni, wa âbili ma, n& wa fi goâdo kungba, we k& tŸ n& ma ngĂ ndĂ wena.
ïżœ Wa dÂł gua n& g$. Fala k& m$ dÂł ma, k$ nĂ ĂĄ kĂlan$ wa âbĂlĂ be k$lan$, n& wa fe fia
iko, n& wa e, yula ngĂ ĂșnĂș n&.
ïżœ Timb : Te gbĂ kĂndĂĄ ma nganda âb$ do te yangga wena.
gbĂ kĂčtĂ gbĂ kĂčtĂ gbĂ kĂčtĂ gbĂ kĂčtĂ : voir nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ«, E : nyÂĄkÂĄgbĂ kĂčtĂ
gb„l„âdĂlĂgb„l„âdĂlĂgb„l„âdĂlĂgb„l„âdĂlĂ p.26 : arbre Ă petits fruits agglomĂ©rĂ©s (FlacourtiacĂ©e: Bucnerodendron specio-
sum).
a) Cath : M& a mbĂš ng$ gĂlĂ ngĂčnggĂ©nĂ. MbÚé n& a dia ngĂčnggĂ© k& wa sanga do t$a ni,
n& mbÚé n& m& a ngungge gbĂŁlĂŁâd$l$, tĂlĂ tĂ n& do tĂ” n& ma si tĂ &.
K& âda g„l„âdĂlĂ, ma ngala d& ng$ olo li âbu cm nal& tabi m$l$, n& ma gba kĂ & sĂlĂlĂ.
NwĂĄ n& ma g± be g$, n& ma dĂł do gbogbo zĂ€ n&. Do n& ma $ fĂlĂ yÚÚ (jaune). Ma wa
wala, wala n& be sĂkĂkĂ, n& ma $ tĂ„.
b) L& kpa ma t& li zĂ, do âda le, $ n& âdo t$an$.
c) Fala k& ma kolo ni, n& wala n& ma fĂ„ fĂż, n& gbĂŁlĂŁ n& ma be sĂlĂlĂ nĂ gbĂŁlĂŁ ngbĂ lâ° ni. Wa
hui ma, n& wa y&l& ma li wese. K$ ma kolo do dia n&, n& wa s$kp$ ma, tak$ k$a tĂ n&
ma e, n& wa to gbĂŁlĂŁ n&, n& wa âdi ma, tabi wa yaka, n& wa a t& sanggo. Ma ba
kpĂĄsĂĄĂĄ $ n& dĂ mbĂș le tabi dĂ mbĂș k$la ni, ma unu sĂŹrr. N& nde li fĂŸ n& ma $ fĂ, ma la
ngb& do gele dĂ mbĂșnĂ.
Wa Ă âb$ fĂlĂ n&, n& wa lifi ma do sala k$la, n& wa fi âd& tili be z&l& m$k$la.
Wa wia we &nz& do be l„ $ n& hĂș m$ iko ni, n& nde gele m$ g$, we k& ma nganda g$.
NwĂĄ n& ma wia we n& do nzĂą.
gb±l±kókólógb±l±kókólógb±l±kókólógb±l±kókóló p.19 : arbre dressé ou lianiforme trÚs dur; on le brûle pour faire du charbon de
bois qui est utilisĂ© dans lâinitiation des garçons (HypocratacĂ©e : Salacia Tshopoensis).
a) Zagb : M& a be te sïżœ, ngĂ lĂĄ n& d& ng$ we m&tr& kpo do d$ n& tabi b$a. TŸ n& ma $ n&
gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi g&, n& nwĂĄ n& $ kĂłtĂłfĂłlĂł ni ni, n& nde ma a nga kĂĄgbĂĄyĂĄgbĂĄĂĄ ni.
M& a te kpo ma nganda wena.
b) Wa kpa ma wena t& ti k$la do ng$ tĂ .
210
c) Ma d& ina d&a :
ïżœ Wa hĂ„i nwĂĄ n&, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ do be k& a tia kĂĄlĂ ni, tabi do kpĂ sĂĄ n& k&
a mbĂkĂ wena ni.
ïżœ Wa âbili âb$ liĂŁ n&, n& wa mbĂĄ do gele ina, n& wa sulu do dĂ mbĂ, n& wa ny$ng$ we
ngÂĄ gb„l„ tĂ wâ°.
ïżœ Wa s& tŸ n& do gbÂĄlĂ nzÂĄ sĂ lĂ do zu wi.
ïżœ Cath : Wa s& âb$ ma do zĂĄkĂ , n& wa fi âd& tili ben$ k& wa t& nĂ nĂ g$ ni, tak$ gbĂŁlĂŁ
t& wa nganda.
gb„l„kĂnĂŹgb„l„kĂnĂŹgb„l„kĂnĂŹgb„l„kĂnĂŹ p.27 : grand arbre de la forĂȘt pluvieuse; fruits, petites capsules ovoĂŻdes Ă graines
ailées; bois de menuiserie (Anopyxis ealaensis).
a) Cath : M& a gĂŁ te, ma ngala d& ng$ wena, n& ma gba kĂ &. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ ngbĂŹ
ni, ma l$a kpĂlĂ kpĂlĂ, n& ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł. N& wala n& ma $ fĂlĂ zĂĂ. Fala k& wala n& fĂŒ,
n& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ gbĂ bĂ ni, ma $ tĂż.
b) Wa kpa ma t& ti k$la.
c) Ma d& z&l& d&a :
ïżœ Wa z& k$afe n&, n& wa hunu do kĂ, n& m$ n$ ma, we z&l& mb$l$.
ïżœ N& wa z& âb$ k$afe n&, k$ zĂŁ m$ z&l& wena, n& wa gi ma, k$ ma gbala, n& m$ a do zĂŁ
m$, n& m$ sukpu gbaa, n& zĂŁ m$ gĂ, n& m$ kpa ngawi.
ïżœ Wala n& ni, wa f$l$ do tulu, ma nĂlĂ $ n& saboni ni.
ïżœ Wa ia li ma ni, we duzu k& ma nganda wena.
gb„l„yÏkà gb„l„yÏkà gb„l„yÏkà gb„l„yÏkà p.41 : plante herbacée dressée, fruits comme des perles bleu métallique (Camél.:
Pollia condensata).
a) Tanda : M& a w$k$s$, ma a $ n& zaz$ ni. K$ ma wala, n& gbãlã n& $ tÄ n& iyaka ni, ma
hã wa sa li ma n& na gb„l„yÏkà .
b) Wa kpa ma nu lĂŹ tabi ti k$la.
c) Ma d& to kpĂ do kpĂ :
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa mba do gĂšlĂ© liĂŁ te, we nd$ bâ°lâ°.
ïżœ Wa âbili âb$ liĂŁ n&, n& wa a âda liĂŁ te gĂŹ hĂŁ wi g&la, âda fala fo g&la tĂ a ni.
ïżœ Wa gbo wala n&, n& wa sĂ ma, n& wa fi g&l& wa, tabi nu kĂ wa, tabi âd& tili wa.
gb„l„zgb„l„zgb„l„zgb„l„zĂčlĂ ĂčlĂ ĂčlĂ ĂčlĂ p.47 : petit arbre dâenviron 30 cm. de ht.
a) Tanda : M& a be te, ma ngĂĄlĂĄ g$, ma wia t& h$ âbu cm tal& iko. N& nde te n& do nwĂĄ n&
ma nganda wena.
b) Ma $ zĂŁ k$la.
c) M& ma d& to wena a lĂÂł nĂ :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi ma do wili k$la we ko kula bulu be.
ïżœ Wa gi âb$ liĂŁ n& we yali zam$. K$ m$ ny$ng$ wena, hĂŁ m$ y&ngg&, n& m$ kpa tana
wena, tabi gĂ kolo.
gbĂ lĂŹgbĂ lĂŹgbĂ lĂŹgbĂ lĂŹ p.13 : voir sĂŹlĂgbĂ lĂŹ : plante rampante cultivĂ©e pour ses jeunes pousses, fruits verts et
graines (Papil. Vigna unguiculata).
a) Monz : Ma h$, n& ma gba kĂ & gba $ n& kĂșndĂš ni, n& ma d&nd&l& wena, n& ma $ yĂĂ. Li
nwĂĄ n& ĂĄ gÂź, n& ma sasala tal& tabi m$l$. Wala n& ma $ be âbata, ma Ă n& wala kunde,
n& nde gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& s&k&k&, ma $ fila.
b) Wa kpa ma âda le tabi saf$. MbĂš n& ma h$ iko, n& mbe wa mĂ ma mĂź.
c) GbĂ lĂŹ m& a sanggo de wena, oyaa l& wa kĂ zĂ ma wena :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa k&s& ma vĂ de wena, n& wa gi ma, n& wa zïżœ gb&nz&k&l& tĂ n&, n& wa a fĂ„ nzo tabi fĂ„ gbĂŁlĂŁ m$ tabi fĂ„ mĂnĂ, n& wa lingi do ma, n& wa ny$ng$, n& nde ma de wena. Wa sa li nwĂĄ n& na âsĂŹlĂgbĂ lĂŹâ.
211
ïżœ Ma wala, k$ ma sĂ, n& wa âbi wala n& ni vĂ, n& wa gi ma do k$a n&, k$ ma n& m$k$
n&, n& wa e nĂč, n& wele do wele a ma ng$ âbĂlĂ k& âda a d& nu a.
ïżœ Owin$ wala Bosobolo wa gi nwĂĄ n& ni vĂ, n& wa n$ ma do pĂsĂngĂčâdĂč.
ïżœ Zagb : Fala wala n& ma âbana do âbĂtĂ n&, n& oben$ wa âbi ma, n& wa fi li we, k$ ma
bĂlĂ, n& wa ny$ng$ gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&.
ïżœ Wa lingi nwĂĄ n& gbaa, n& wa zïżœ li wele we z&l& zu.
d) Zagb : GbĂ lĂŹ do sĂŹlĂ wa a nya wi. Oyaa l& wa tĂ zĂ do gba we na : âWĂ gĂnĂ sÂĄngÂĄ sĂŹlĂ dĂČ
gbĂ lĂŹ gĂâ, tabi âWĂ gĂnĂ sÂĄngÂĄ gbĂ lĂŹ dĂČ zĂ gĂâ, gulu n& na, wĂĄ wĂš t& g$n$ sanga owin$
k& owi ko wa kpo ni g$.
gbÂĄlĂgbÂĄlĂgbÂĄlĂgbÂĄlĂdĂčĂ dĂčĂ dĂčĂ dĂčĂ p.21 : âramboutanâ, arbre fruitier importĂ©, fruit rouge sucrĂ©, hĂ©rissĂ© de pointes
(Saperid.: Nephelium lappaceum).
a) Ng$ gili n& b$a : mbÚé n& m& a tÚ, wa mi ma mß. Ma wala, n& wa ny$ng$ wala n&
ny$ng$, ma ĂfĂ wena.
B$a n&, wa sa li ki ni na kĂlÂŒ gbĂ lĂdĂčĂ . Ma $ n& nyaka ni, ma fo do nĂč g&, n& ma ba âda
te d& ng$. Li nwĂĄ n& ma $ gÂź kĂČtĂČfĂČlĂČ. N& ma du dua, s& n& ma wala dĂȘ. Wala n& ma $
n& nu kĂ wi g&. Fala k& ma kpa dia nu, n& ma la nu kĂ wi.
b) Wa mi ma mi. Wa mi ma saf$ i, tabi do âdo t$a.
c) Wala n& sĂ ia, n& wa âbi ma, n& wa gi mĂą. K$ fala k& ndĂ lĂĄ t& n& ma fĂŒ, n& m$ ïżœ na, ma
m$k$ ia, n& m$ e ma nĂč. K$ ma gĂ, n& m$ âbĂlĂ k$a t& n&, n& m$ ny$ng$ mĂą. Ma te fĂ«
wena, n& ma ĂfĂ wena. Wa sa li ma na kĂlÂŒ gbĂ lĂdĂčĂ , we k& dĂŁ tĂ n& wia kĂ do gbali
dua.
gbÂĄlĂmbĂŹlĂŹwgbÂĄlĂmbĂŹlĂŹwgbÂĄlĂmbĂŹlĂŹwgbÂĄlĂmbĂŹlĂŹwĂŹlĂŹĂŹlĂŹĂŹlĂŹĂŹlĂŹ p.41 : plante Ă©rigĂ©e, ressemblant au âgb„l„yĂŹkĂ â mais un peu plus lianeuse,
fruits noirs luisants (Cannel.: Pollia sp.).
a) Tanda : M& a be te, ma ngĂĄlĂĄ g$. Wala n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ iyaka ni.
b) Ma $ zĂŁ k$la.
c) ïżœ Wa a ma goâdo kolonggo, n& m$ zïżœ li m$ we âdafa yal& k$ zu m$.
ïżœ M$ hĂŁ ma hĂŁ otolo k$ ny$ng$m$ wena, k$ a z$ gĂ k$ kĂ, n& a yu tabi a ïżœ fala a.
gbÂĄlĂnggĂČlĂČgbÂĄlĂnggĂČlĂČgbÂĄlĂnggĂČlĂČgbÂĄlĂnggĂČlĂČ p. 26 : petit arbre Ă latex jaune, bois dur utilisĂ© comme bois dâarc (Guttifera :
Garcinia sp.).
a) Cath : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& ma wia we h$ âbu cm m$l$. Ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ m&tr& 15 tabi 20.
Ma gba kĂ & dĂ wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ ngbĂŹ ni, tĂ n& l$a kpĂlĂ kpĂlĂ, n& ma be
kĂłtĂłfĂłlĂł, ma dĂčlĂč g$. Ma wa wala, n& wala n& $ fĂlĂ zĂĂ (rouge foncĂ©). K$ wala n& gĂŁ,
n& ma fĂŒ fĂż, n& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& ma $ sĂlĂlĂ, $ n& gbĂŁlĂŁ epinal& ni. N& i mbÚé fĂlĂĄ n& $ fĂlĂ ,
n& Ă mbÚé kulu n& $ tĂż, $ n& gbÂĄlĂ n$& k& wa sa li a na ngĂČlĂČ ni. Gulu k& wa sa li n& na,
gbÂĄlĂnggĂČlĂČ, g& a ni. T& tŸ n& $ fĂ, n& ma ngĂ ndĂ wena, k$ m$ g$m$ ma, n& kĂ m$
kpĂlĂ sĂ„.
b) Ma ti k$la b$e, n& nde wa kpa wena do nguâdu lĂŹ.
c) M& a nga te, ma d& to wena :
ïżœ Wa âbili do te t$a, n& wa âbili âb$ do te yĂ nggÂĄ, ma nganda do ma wena.
ïżœ Wa gb&l& t& tŸ n&, n& wa a âda k$ni, n& wa mi do ma, s& a ngĂlĂnĂ wa âbĂlĂ ma g$ dĂȘ,
we k& ma fĂ ngĂ wena.
ïżœ Wa gb&l& afe n& ni, n& wi wilin$ wa n$ ma, we kunu gĂ . Funza n& ngĂ ndĂ wena.
ïżœ Wa d& âb$ be bĂlĂ k& do zufa we z& do gazan$.
gbÂĄlâ°nggĂgbÂĄlâ°nggĂgbÂĄlâ°nggĂgbÂĄlâ°nggĂ p.8 : arbre de 15 Ă 30 m de ht., prĂšs de lâeau (Rimosacea : Parkia filicoides).
a) Zagb : M& a te, ma ngala d& ng$ $ n& m&tr& 25. NwĂĄ n& ma $ sĂkpĂ sĂkpĂ, $ n& nwĂĄ dĂ
ni. N& kĂčnggĂșlĂș n& boe.
212
b) Ma h$ wena nu lĂŹ, n& mbÚé n& h$ âbĂ nzĂĄ nga.
c) Nwa gbÂĄlâ°nggĂ d& z&l& d&a :
ïżœ Wa hĂși nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi s$pisi.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, wa a zĂŁ wi z&l& gĂșlĂŹ. Wa a ma do titole, we k& ma nganda wena.
ïżœ Wa s& kĂčngĂșlĂș n& do te kpĂ ngbĂłlĂł yĂ nggĂĄ.
gbĂĄmĂ kĂłgbĂĄmĂ kĂłgbĂĄmĂ kĂłgbĂĄmĂ kĂł (ou : mĂkĂș) p.25 : arbre de 18 m ht., fĂ»t sinueux, graines communes (Stercuia-
ceae : Cola Ballayi).
a) M& a mbe ng$ gili mĂ kĂł $ n& mĂ kĂł zĂmĂĄnzÂŒlÂŒ ni.
b) Wa kpa ma ti k$la.
gbà månggà gbà månggà gbà månggà gbà månggà : plante herbacée, variété spontanée; est cultivée.
gbĂ mĂčnggĂĄgbĂ mĂčnggĂĄgbĂ mĂčnggĂĄgbĂ mĂčnggĂĄ p.17 : petit arbre de 4 Ă 10 m ht. (Euphorb.: Pseudagrostistachys ugandensis).
gbĂ ndĂ kÂłgbĂ ndĂ kÂłgbĂ ndĂ kÂłgbĂ ndĂ kÂł p.26: voir ndĂ kÂł tĂ kĂlÂĄ.
gbĂ ndĂgbĂ ndĂgbĂ ndĂgbĂ ndĂ (nyÂĄkÂĄ gbĂ ndĂ) p.3 : liane Ă poils urticants rares, feuilles lĂ©gumineuses, commune
(Urtic.: Urera camerounensis).
a) Cath : M& a gba gb&l& nyaka, ma wia we $ n& nu kĂ wi, n& ma dulu wena. Ma ba âda te,
n& ma h$ ng$ i, n& ma zïżœlïżœ, n& ma h$ nĂč nga, n& ma fo, n& ma ba âda mbe gele te, nĂ do
nĂ. Mbe nyakan$ gbala t& n& sĂlĂlĂ. NwĂĄ n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ t& nyaka n&, ma $ n& nwĂĄ
nyaka lĂșĂčlĂș ni.
b) Ma $ t& zĂŁ ngĂĄ k$la ngboo, tabi zĂŁ k$la lĂŹ.
c) To n& m& k& :
ïżœ M$ y&ngg& zam&, k$ w$ lĂŹ ba m$ wena, k$ fo lĂŹ bana, n& m$ s&l& ng$ i, n& m$ s&l& nĂč
nga, n& m$ âde nu m$ ti n&, n& ma hulu d& nu m$, ya ma $ n& lâ° âd$ lâ° g& iko ni.
ïżœ N& fala nyaka ni ma h$ n& ni, k$ ma h$ t& âb$ t& âda fala fa ondaâban$, n& win$ wa
kala ndaâban$ ti ma wena.
ïżœ Wa s&l& âb$ kpo kpo ma ni, n& wa âd&n&, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ li dani hĂa m$,
tak$ ma kp$ ngb&, k$ ma Ă. G&n& lïżœ n& k& wa s&l& ma ni, n& wa kpïżœlïżœ âb$ d& li hĂa m&.
ïżœ Wa zïżœ âb$ lïżœ n& li wi t& nzĂâbĂ (apolo).
ïżœ Wa sa li n& na ânyaka gbĂ ndĂâ we k& m$ y&ngg& gbaa, m$ kpa, ya m$ kpa lĂŹ ia, $ n&
m$ kpa nd$ we n$ n$a ni.
gbĂ ngbĂ nĂ gbĂ ngbĂ nĂ gbĂ ngbĂ nĂ gbĂ ngbĂ nĂ p.9 (gbĂ ngmĂ nĂ ) : grand arbre de 10 Ă 40 m ht., 1,9 m diam., bois trĂšs dur
(Erythrophleum guineense).
a) Cath : Gbà ngmà nà m& a te k& ma g± wena, gã zã n& wia t& k$l$ do m&tr& b$a, n& ma
ngĂĄlĂĄ d& ng$ wena, ma Ă gĂŹsĂ Ă d& ng$ i. M& a te kpo ma nganda âb$ wena. KĂčngĂșlĂș n&
boe, ma $ zĂĂĄ zĂĂĄ. Ma k& kpasa win$ wa wĂš zi t& g$m$ ma ng$ f$& âda wa g$. N& k$afe
n& ma dïżœlïżœ ng$ ngbĂ wena.
M& a te kpo ma nganda wena. NwĂĄ n& $ sĂkpĂ sĂkpĂ. Ombe win$ zi ni wa gba âb$ ma do
maâbaya. N& di dĂ ni, kĂŁlïżœ n& saf$ âda mi boe.
Ma a te kpo ma nganda wena. Ma b&l&, n& kĂŁlïżœ n& bi ia, n& ma nganda wena, n& ma tu
tua kĂ©âdĂ© kĂ©âdĂ© kĂ©âdĂ©. K$ m$ a ma we gi do ny$ng$m$ ia, n& ma ny&, n& ma fö fĂż, ma
fĂ„ âbĂ” âbĂČrr, n& ma te t& m$. Ma kpĂŁ fĂ rr, n& m$ ïżœ ti n& na, kĂŁlïżœ we g& ma yolo t&
gbangbana.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) GbĂ ngmĂ nĂ m& a te ma nganda wena. Wa ĂlĂ k$afe n& we d& do z&l& :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa f$l$ do ĂĄ mĂ k& ma a t& wele ni, wa sa li ma na mĂ kĂčlĂștĂč ni,
k& a anga tĂ a, n& ma kutu kpurr, ma tala wena. Wa ĂlĂ ma, n& wa mba ma do nwa
kpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ. Wa gi ma gi, n& wa f$l$ do tĂ a.
213
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gb&l& ti ngu'du n& vĂ, gb&l& ndĂndĂlĂș k$ n&, ma $ fĂa ni, n&
wa âd&n& ma, ma $ mb$k$, s& n& wa a ng$ hĂa m&, n& wa &nz&. Ma nganda do ma
wena, m$ &nz& fala b$a tabi tal&, ya ma fumbu vĂ ia.
gbĂ ngbĂĂ gbĂ ngbĂĂ gbĂ ngbĂĂ gbĂ ngbĂĂ p.44: plante du genre Ă©rigĂ©ron, Ă trĂšs grandes feuilles; lâĂ©corce des tiges sert Ă
tresser des nattes; les feuilles ont un usage multiple, p.ex. pour envelopper les pains de
manioc (chikwangues); les jeunes pousses sont consommées (Sarcophrynium macro-
stachum).
a) Zagb : M& a w$k$s$, ma ny&l& d& ng$ we m&tr& tal& tabi nal&. Li nwĂĄ n& $ gĂ fĂčĂč ni, t&
tŸ n& lĂ wena. Ma h$ d& kpo fala dĂlĂ wena. Ma wa wala, wala n& ĂĄ fĂlĂ , n& ma gĂŁ $ n&
gb„l„ zu kà wi g&.
b) Wa kpa ma ti k$la, zĂŁ bili, tabi k$ vĂșdĂ .
c) Ma d& to wena. TĂnĂ wĂ dĂ mĂą dĂČ gbĂ ngbĂĂ mĂĄ kĂ :
ïżœ Wa ĂlĂ f&l& n&, n& wa fana do bĂșnggĂč, do yele, do koe.
ïżœ Wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa na lĂ dĂ, tabi wa d& âb$ do lĂĄkpĂĄ dĂ, tabi wa d& âb$ do
zÂĄlÂĄfĂlĂ nu kpana dĂ.
ïżœ Wa âbo âb$ nwĂĄ n& do kĂ nggĂșgbĂ pĂ lĂ (zĂ kĂĂĄ), n& wa n$ do lĂŹ tabi dĂ olo li bula.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa hu do m$, n& wĂ ĂnzĂ dĂČ kpĂĄnggĂ . Wa teke âb$ nwĂĄ n& teka,
we &nz& do om$.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n& do t$a tabi dĂ , âda fala k& fo zĂ tabi ndĂlĂ bina ni.
ïżœ Wa zĂșâdĂș nzĂâdĂ k& ma kĂșnĂș ngĂ nggĂ ni, n& wa kĂsĂ, n& wa gĂ, n& wĂ nyĂngĂ.
ïżœ Wa d$ âb$ ngbĂnzĂkĂlĂ do kĂĄlĂĄ z„ gbĂ ngbĂĂ .
gbĂ nggĂĄbĂlĂ gbĂ nggĂĄbĂlĂ gbĂ nggĂĄbĂlĂ gbĂ nggĂĄbĂlĂ : plante lianeuse, grimpante, non identifiĂ©e; fruits comestibles.
a) C.Nad : M& a te, ma do nyaka. Ma danga do âda te t& âb$ d& ng$, s& n& ma wala deâde,
n& nde wala n& n& gÂł wena nĂ k& âda vwundu g$, nde ma wala kâa p&t& g$.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ k$la, tabi nguâdu lĂŹ.
c) Wa lĂ wala n& lĂź. Wala m& ma $ fila, k$ m$ n& gba k$ n&, n& fila n& ma la âb$ li ma $ âb$
kpangbangba. N& nde mi zĂ t& âb$ na wa d& do ina ni g$.
gbĂ nggĂ lÂĄ gbĂ nggĂ lÂĄ gbĂ nggĂ lÂĄ gbĂ nggĂ lÂĄ p.9 : liane mimosacĂ©e Ă aiguillons, commune en forĂȘt humide; les fibres sous
lâĂ©corce servent de liens (MimosacĂ©e : Acacia silvicola).
a) C.Nad : M& a nyaka, gĂŁ zĂŁ n& $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ wi, tabi wĂnzĂ zu kĂ wi g&. Ma do tĂ t&
n& wena. NwĂĄ n& $ s&k&k&.
b) Ma h$ wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ m$n$ âdo tĂĂ , do nĂș ngbĂĄkĂĄ lĂŹ.
c) Wa âbili nyaka n&, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa Ă f&l& n&, n& wa gb&l& tĂ nĂ, nĂ wĂ sĂĄngĂĄ dĂČ
t$a. N& wa zĂŁ liĂŁ n& we d& do z&l& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa âd&n&, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa do zĂŁ a wi k& a $ do gbaâdangba zĂŁ a.
ïżœ Kpo kpo liĂŁ n& ni, wa zĂŁ âb$ ma, n& wa gb&l& d& âd$ lĂŹ, n& wa n$ ma t& gbĂ âdangba ni
âb$.
gbĂ nggĂ lĂĄkĂĄsĂgbĂ nggĂ lĂĄkĂĄsĂgbĂ nggĂ lĂĄkĂĄsĂgbĂ nggĂ lĂĄkĂĄsĂ p.23 : plante herbacĂ©e suffrutescente, dressĂ©e ou sarmenteuse (MalvacĂ©e :
Hibiscus rostellatus).
gbĂ nggĂ lĂĄkĂĄsĂ gbĂ nggĂ lĂĄkĂĄsĂ gbĂ nggĂ lĂĄkĂĄsĂ gbĂ nggĂ lĂĄkĂĄsĂ p.32 : plante herbacĂ©e ressemblant au ÂĄkÂĄzĂnÂĄ, en bordure de forĂȘt (Labiata
sp.).
gbĂ nggĂĄmbĂ lĂŹ gbĂ nggĂĄmbĂ lĂŹ gbĂ nggĂĄmbĂ lĂŹ gbĂ nggĂĄmbĂ lĂŹ p.16 : arbre de 10 Ă 35 m ht (Euphorb.: Cleistanthus Mildbraedii).
gbanggbanggbanggbangggggam&am&am&am& p.46 : arbuste non identifié.
214
gbà nggånggågbà nggånggågbà nggånggågbà nggånggå p.28 : arbuste à feuilles trinervées (Memecylon sp. sp.).
a) Cath : M& a nyaka, f&l& n& ma $ n& k& fĂlĂ nyÂĄkÂĄ kĂČlĂš ni, n& ma dĂ dĂșlĂč wia d& tĂ n&. N&
nwĂĄ n& $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& li n& $ be a gĂŁ, n& ma toso b$a b$a d& t& nyaka n&. N& liĂŁ n& ma
$ n& gbĂŁlĂŁ zu k$ l& g&, n& ma le ti nĂč i, $ n& nyaka ni. M$ wia t& gbutu liĂŁ n& ni, n& ma
h$ olo li m&tr& kpo.
OmbĂš wĂnĂ wa tĂ nÂĄ, gbĂ nggĂĄnggĂĄ m& a lĂ k& wa e ma zu ten$ k& ma d& ina kĂșnĂș gĂ
wĂ nâ° $ nĂ lĂÂł kĂčmbĂ© tÂĄbĂŹ lĂĂĄ wĂĄgĂĄâdĂĄgbĂĄgĂÂĄ.
b) Wa kpa ma zĂŁ gĂčbĂ .
c) Toe âda ma ma k& :
ïżœ Wa gbutu liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma d& âd$ lĂŹ, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ be nz$ be,
we saâden$ wa sa li wa na yĂyĂkĂ ni.
ïżœ Kpo kpo liĂŁ n& ni, owukon$ wa a do zĂŁ wa t& z&l& gbaâdangba, we k& ma unu wena,
k$ ma unu a, n& a yu.
ïżœ GbĂ nggĂĄnggĂĄ ma d& to we kĂșnĂș gĂ .
ïżœ Wi wili ni a n&, n& a zĂŁ liĂŁ n&, n& a gb&l& ma, ma $ gbaa, ma kolo, n& a d& do funza,
n& a a âd$ lĂŹ, tabi âd$ dĂ, tabi âd$ kafe, n& a n$. Tabi wa hunu kĂ, nâa n$ n&, n& ga a
ma kpa ngawi, n& ma kunu (ZĂ âbĂ kĂčmbĂ© do wĂĄgĂĄâdĂĄgĂÂĄ ma d& âb$ kpo toe ni).
Timb : GbĂ nggĂĄnggĂĄ m& a liĂŁ kĂčmbĂ©. Wa sa li n& ni, we k& m$ ny$ng$, n& gĂ mĂ ma
kunu gbĂ nggĂĄnggĂĄ gbĂ nggĂĄnggĂĄ.
gbĂ ngmĂ nĂ gbĂ ngmĂ nĂ gbĂ ngmĂ nĂ gbĂ ngmĂ nĂ p.9 : voir gbĂ ngbĂ nĂ .
gbà nyà gbà nyà gbà nyà gbà nyà p.29: grand arbre (Sapotacée : Chrysophyllum sp.); les fruits, qui ont la forme de
petites poires, contiennent des graines luisantes qui servent de parure. Les initié(e)s en
font des crécelles ou les enfilent sur une ficelle et les portent aux chevilles pendant les
danses. On les utilise aussi pour le jeu de âkĂŹsĂlĂ â ou âkĂșkĂĄâ.
a) Cath : MĂ ÂĄ tĂš mĂĄ gÂł wĂ©nÂĄ, nĂ mĂĄ dĂlĂ dĂ ngĂ wĂ©nÂĄ, nĂ mĂĄ ĂĄ bĂlĂ tĂșĂĂ nâ°; nwĂĄ nĂ mĂĄ
Ă sĂkĂkĂ nĂ. Ma wa wala, wala n& $ yĂngbĂĂ, ma g± wena g$. GbĂŁlĂŁ n& k$ n& b$a. T&
gbĂŁlĂŁ n& $ tĂż, n& ma ndi ndila, k$ m$ gba sanga n&, n& kĂ n& mĂĄ fĂngÂĄ lĂșkpĂș lĂșkpĂș. Wa
nyĂngĂ wĂĄlĂĄ nĂ g$, m& a poison.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) GbĂŁlĂŁ gbĂ nyĂ ma d& to wena :
ïżœ Wa to ma do kuka.
ïżœ Wa a mbee n& k$ be fĂĄnĂĄ f&l&nzabele k& wa d& ma do dawaya ni, tabi k$ fĂŁ gbĂČgbĂČ,
we y$ do y$la.
ïżœ Wa lifi f&l&, n& wa sĂ ma d& tĂ n&, n& wa kpo g&l& nyanga gazan$, n& wa y$ do y$la
âda wa. Tabi wa sĂ ma d& nĂș fĂlĂ, n& wa kpo ma nu kĂČndĂł zu gĂ zĂĄn$ k& wa heâde ma
d& zu wa ni.
ïżœ âDa fala âda oyaa l& zĂ ni, ma zĂ m$ bisa âda owuko do wi wili, we k& wa zi do iyaka
do chaĂźne bina. Wa sĂ mbĂš d& t& f&l&, n& wa fi g&l& wa, we m$ wali âda wa. N& wa to
mbĂš gbanya do tĂ zu wa nĂ, n& wa y$ do y$la, m& a m$ d& do bisa, gĂŁ n& vĂ hĂŁ ni.
â â â â wĂlĂ gbĂ nyĂ wĂlĂ gbĂ nyĂ wĂlĂ gbĂ nyĂ wĂlĂ gbĂ nyĂ p.29 : arbre moyen, feuilles Ă reflet, soyeuses en dessous (Brevica sericea).
a) Zagb : M& a te gbĂ nyĂ , n& nde m& a wili n&. Ma wĂĄlĂĄ g$, n& ma âb$ do to bina.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) To n& ma k& :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi, n& wa n$ we âdafa do lâ° t& wi wili.
ïżœ Wa âd&n& wala n&, n& wa a do zĂŁ wi wili, tak$ a kpa ngawi.
ïżœ M& âb$ a dia gua.
215
gbà nyà kà gbà nyà kà gbà nyà kà gbà nyà kà p.30 : liane ligneuse (Apocinacée : Alafia sp.).
a) Kumugo Ernest : M& a nyaka zam$, ma fu fua, n& ma ba t& te d& ng$ ny&l& wena.
Nyaka n& g± wena, mbÚé n& ma $ n& nganggala wi g&. Li nwĂĄ n& ma $ a dudu yĂngbĂĂ
ni, n& nde ma a tÄ, ma n&a we $ n& nwå kafe ni. N& nde ma wålå g$.
Zagb : Ma wa wala, wala n& $ a kili, n& nde wa wĂš t& ny$ng$ wala n& g$.
b) Wa kpa ma wena t& ti k$la tabi âd$ lĂŹ.
c) Ina n& ma k& :
ïżœ Wa gbĂlĂ nyĂ kĂĄ n&, n& wa na li dani k& ma d& mĂŁ wena ni. G&n& k$ dani Ă wena, ma
Ă g$, n& ma Ă iko.
ïżœ B$a n&, wa gb&l& âb$ tŸ n& d& k$ kolonggo, n& wa zïżœ lĂŹ tĂ n&, n& wa zïżœ zĂ wele k& zĂ a
si wena do t$k$ ni, wa sa li n& na tĂkĂzĂčlĂ .
gbà nyà mà gbà nyà mà gbà nyà mà gbà nyà mà p.32 : plante herbeuse plantée aux villages, odeur de menthe; utilisée dans la
médecine traditionnelle, p.ex. contre forte fiÚvre, rhume, malaria, etc. (Lab.: mentha sp.).
a) Cath : M& a te g$, ma $ n& k& ful&l& iko ni, m& a w$k$s$, ma ngĂĄlĂĄ, n& ma dĂșlĂș, n& ma
nĂ ng$ wele g$. NwĂĄ n& dĂlĂ wena, ma g± wena g$, k$ m$ lingi ma, n& ma ĂșnĂș ngĂĄndĂĄ
wena. Ma dĂł do gbogbo zu n&. DĂł n& d&l& wena, ma $ fĂ, k$ fala k& ma kolo, n& ma $
fĂlĂ yÚÚ. Ma wa wala, gbĂŁlĂŁ n& $ be silili.
b) Wa p& ma p&a, m$ wia we z$ ma 'da ngba m$, n& m$ hÄi, n& m$ p& d& 'do t$a 'da m$.
M$ kpa ma zam$, ya m& a olo t$a. Wala na ma ngala wena ni bina, we k& wa d$l$ ma
wena, we k& ina d&l& d& te'de wena.
c) Owele wa kĂ ma wena, we k& ma do to dĂ wena :
ïżœ Wa d& do ina we bawe t& wi. Fala k& t& wi ba we wena ni, wa sa li ma na z&l&
nyĂngĂgĂâdĂ, k& m$ y&ngg& li wese, n& wese d$ m$ fai, n& wa d$l$ gbanyama, n&
wa to ma d& âd$ lĂŹ. Ma $ be sïżœ, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ m$. Tabi
wa d$l$ nz$âdi n&, k& ma gbala âda kĂ lĂ g$ ni, n& wa gi ma gi do bĂ, n& wa a n$ do tĂ
t& n&, n& m$ ny$ng$ ma, we duzu z&l& malaria ni.
ïżœ Mbee n& âb$, wa kpïżœlïżœ lïżœ n& d& zĂ wi t& mb$l&.
ïżœ N& mbee n& wa kpïżœlïżœ âb$ lïżœ n& t& dani âdĂłâdĂł, tĂšnzĂĄâbóé d& zu ben$ ni, n& wa kpïżœlïżœ li n&
d& t& n&, tak$ ma tĂ„ lĂ n&, n& ma Ă.
ïżœ N& wa to âb$ ma, n& wa t&kp& lïżœ n&, n& wa a do zĂŁ wele, fala k& k$ zĂŁ a ma z&l& wena,
t& z&l& âdangba.
ïżœ Wa gbini âb$ nwĂĄ gbanyama, n& wa a ma k& zĂŁ wele k& a fia ni, we ndaka zïżœn$, we k&
gbanyama unu de wena. N& ma unu t& zïżœn$ nganda, n& wa yu t& wa t& k& zĂŁ wi ni,
we duzu nguli. Wa kpïżœlïżœ ma t& zĂ a, t& fala k& zïżœn$ wa d& ni, t& fala k&n$ ma u unu ni,
n& ma ndi zïżœn$ t& k& zĂŁ fie. M$ z$ k& zĂŁ fion$ wa a nwĂĄ gbanyama, gulu n& hĂŁ ni.
ïżœ Timb : Wa d$l$ nwĂĄ gbĂ nyĂ mĂ , n& wa mba do fĂlĂĄ sĂkĂkĂ tandala, n& wa to sĂ„, n&
wa fi k$ m$ pepe papaye, n& m$ yulu goâdo m$, k$ ma le d& zĂŁ m$ i, n& m$ &f& bi te
d& k$ m$ pepe papaye ni, n& m$ to, n& ma te d& zĂŁ m$ i, n& k$ zĂŁ m$ ba we
kpĂĄngbĂĄngbĂĄ. Wa d& ni we z&l& malaria do z&l& âdo wi, k& wa sa li n& na : gĂnĂ
ngbĂČndĂČ.
ïżœ Monz : tabi wa a âb$ ti gulu owukon$ we z&l& ndĂčlĂčngĂĄ (E: âbĂșĂĄ kĂșlĂ ) k& ma z&l& wa
wena olo kula ni.
ïżœ Wa zïżœ âb$ mbe li wele we gba z&l& zu.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa k&s& ma d& âda bĂ na, ma unu $ dia.
ïżœ Wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa f$l$ do k$ yele fĂ„ dati k& wa yaka fĂ„ d& k$ n& ni, s& a unu n&
ma kpĂŁlĂŁ fĂ„i do dia ne, dĂ ma nyĂșlĂș g$ de.
216
gbĂ nzĂkĂgbĂ nzĂkĂgbĂ nzĂkĂgbĂ nzĂkĂ (gbĂ nzĂkĂâdĂ ou gbĂ nzĂșkĂâdĂ) : petit arbre; les feuilles sont utilisĂ©es comme
légumes. Est utilisé dans la médecine traditionnelle.
a) Cath : M& a sanggo, tŸ n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi ni, k$ ma kpa dia nĂč n& gĂŁ tŸ n& $ n&
nu kĂ wi ni. NgĂ lĂĄ n& dĂ ng$ wia we h$ m&tr& nal&. Ma gba kĂ & wena, n& nwĂĄ n& ma $
be yĂlĂĄĂĄ, n& nu n& âbĂ âbĂlĂ, n& lĂ n& g„ be gÂź, n& ma $ tĂż, n& nde ma tĂ« kĂłlĂł kĂłlĂł g$.
Wala n& boe, ma $ be kĂŹlĂŹ lĂkpĂ lĂkpĂ, ma g± be g$, n& tĂ n& $ t$l$ nwa. Ma fele ia, n&
wa nyĂngĂ âb$ ma g$. On$&n$ wa ny$ng$ fĂlĂĄ k&.
b) Wa mĂ mĂĄ mĂź g$, wa kpa ma t& zam$ i, wena wa kpa ma saf$, tabi zĂŁ guba, tabi zĂŁ bili
olo k& a wĂĄ wÂĄ kĂlÂĄ ia ni. N& ma h$ t& mbe falan$, olo k& n$&n$ wa li gbĂŁlĂŁ n& ni, n& ma
te t& f$&.
c) M& a sanggo, wa ny$ng$ ma ny$ng$. M$ hĂ„i nwĂĄ n&, n& m$ k&s& ma, tabi m$ saâba
ma, n& m$ a k$ saso, n& m$ a lĂŹ ti n&, n& m$ zïżœ gbĂnzĂkĂlĂ tĂ n&, n& m$ a tĂ be sïżœ tĂ n&,
n& m$ a n$ tĂ n&, n& m$ a âb$ fĂ„ nzo tĂ n&, n& m$ lingi do ma, n& lïżœ n& ĂsĂ, n& m$ lu kĂ ,
n& m$ ny$ng$ n&, n& nde ma de wena.
Wa d& âb$ ma do ina, do ogele ton$ kpi do kpi :
ïżœ Fala hĂam$ hĂ wele, k$ ma dĂ mĂŁ g$, n& wa d& gbanziko, n& wa gb& ma, n& ma fe,
n& wa nĂŁ ng$ n&, tak$ ma d& mĂŁ.
ïżœ Ombee n& wa d& liĂŁ n&, n& wa a ma ng$ yinggili, n& ma kolo, n& wa d$ do mbito, n&
wa mba do ogele oina, n& wa gba do be nz$ oben$ t& n$&, kpak$ wa hala, n& wa n&
n$ dĂ.
ïżœ N& mbee n&, wa s& ma do zĂĄkĂ , n& wa kpo nĂș kĂ oben$, k& wa do z&l& gĂșlĂŹ t& wa ni,
tak$ ma gala t& m& âb$ ina âda wa, do zïżœ n& ni.
ïżœ N& nwĂĄ n& wa lingi, n& wa zïżœ lĂ wele k& zu a z&l& wena ni, wa sa li n& na, gbaz&l&zu,
do z&l& gbĂ tĂŒkpĂĄnĂ , tak$ ma gala a t& z&l& ni.
ïżœ Zagb : Wa na âb$ nwĂĄ n& li dĂ.
ïżœ Wa s& tŸ n& do zĂĄkĂ . Wa s& doâdo, n& wa gbo holo k$ n& do âbĂ nggĂ , n& wa k$t$
âd$l$ goâdo be k& a sĂ wena ni, n& wa pi k$ n&, n& wa kpo âd& tili be ni na, âd$l& t&
h± ngåm& h³ a fai g$.
ïżœ Wa zuâdu liĂŁ n&, n& wa mba do k$ni ngbÂŹyĂČ, n& wa gi, n& wa a tĂ t& n&, n& wa hĂŁ hĂŁ
dua tabi gele onadalam&n$ na, li wa tĂŒ, n& wa tĂ yĂnggĂ nyĂlĂ wena, k$ wa fĂĄ tĂĂ
gĂ.
gbĂ nzĂkĂł mbĂ tĂŹgbĂ nzĂkĂł mbĂ tĂŹgbĂ nzĂkĂł mbĂ tĂŹgbĂ nzĂkĂł mbĂ tĂŹ p.47 : plante lĂ©gumineuse.
a) Cath : M& a sanggo, tŸ n& ma $ n& nyaka ni, ma d&nd&l& do nĂč g& $ n& nyĂ kĂ ni. Ma do
li gbĂĄlĂĄ n& ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©, n& nwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& nu n& âbĂ âbĂlĂ. TĂ n& $ lĂč lĂč lĂč, n&
ma $ fĂ. MbÚé n& wa sa li ma na bĂčvwĂș.
b) Wa kpĂĄ ma nu lĂŹ g$, wa kpa ma wena t& ng$ nza, $ n& t& nu f$ k$la, do k& zĂŁ li walan$,
k& wa wa zi ma a nga zam$ ni. Wa kpa âb$ ma ti ogĂlĂ âbete.
c) Wa d& do to n& m& g& :
ïżœ M$ d$l$ nwĂĄ n& t& nyaka n&, n& m$ f$l$ tĂ n&, n& m$ a k$ saso, n& m$ e li we, n&
m$ a tĂ do n$ tĂ n&. K$ ma mb$k$, n& lïżœ ti n& ĂsĂ, k$ m$ n& ny$ng$ mĂą, y& ma $ n&
m$ a mĂkpĂĄkpĂĄ tĂ n& ni.
ïżœ C.Nad : M$ d$l$ ma, hĂŁ m$ gi, ya ma $ n& m$ gi do ĂŹkpĂĄkpĂĄ ni. G&n& k$ m$ Ă
ikpakpa t& n& g$, k$ m$ gi ma iko, ya ma de wena. N& ma âbili kisi kisi vĂ, ya m& a
mb$k$ sanggo, ma de wena.
Marc : Wa ny$ng$ âb$ ma we ina, tabi wa ny$ng$ iko?
Wuko : Ma we ina g$. We k& w& ba m$ ni, k$ m$ kpa ma ia, n& m$ d$l$ ma gbaa, n&
m$ si, n& m$ gi ma iko.
217
gbà nzÏng¥gbà nzÏng¥gbà nzÏng¥gbà nzÏng¥ (nzÏng¥) p.17 : arbuste semiligneux, planté comme haie vive (Euphorb. : Yatro-
pha curcas).
a) Cath : M& a te, ma ngĂ ndĂ g$, ma $ n& t&l& t& te kaâdangga ni iko. Ma h$ n& ma ngala,
k$ ma h$ ngĂčmĂč, n& ma wia we $ n& ku wi g&. T& tŸ n& ma fĂ, n& ma gba kĂ &, n& ma
âb$ yĂ yĂ. Ma gba kĂ & d&l& wena. Li nwĂĄ n& ma $ bi a gÂź, n& ma sasala tal& $ n& nwĂĄ
tĂčkĂĂ ni. Ma wala âb$ wala, wala n& ma gÂł $ n& gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi g&, n& ngbĂłngbĂł
n& boe, n& ma gba sanga n& tal&. Gbãlã k$ zã n&, k$a tà n& $ tÄ, n& nde gbãlã n& ngboo
ni ma $ fĂ. Ma wa wala. N& nde ma ng$ gili n& b$a : nzĂŹngÂĄ, tabi gbĂ nzĂŹngÂĄ, k& l& tĂ we
n& g&, do nzĂŹngĂĄ ngbĂ kĂ .
b) Wa mi ma mĂź, wena wa mi ma we be do ngbala t$a tabi f$.
ïżœ Wa mi ma do kutu fio be k& a fia k$ wele ni. Wa âbili tŸ n& mba do nwĂĄ n&, n& wa na
ma k$ kà i, n& wa e w$l& d& ng$ n&, n& wa na mbÚé n& d& ng$ a, n& wa mi do a. Wa
d& ni, we k& gbĂ nzĂŹngÂĄ ma kĂłlĂł g$, n& ma âb$ dĂ dĂ iko, k$ l& kpa mbĂ© be dĂ, n& nu
f&l& l& tĂ kĂčmĂč g$.
ïżœ Monz : Wa d$l$ âb$ kpo kpo nwĂĄ n& ni, n& wa gĂ ma wĂčĂč, k$ ma n& fe ma, n& wa
l$mb$ ma ng$ hĂa m$, tak$ mĂŁ k$ n& ni ma ngbolo, k$ wa g$m$.
ïżœ Fala k& wala n& ma kolo ia, n& wa âbĂĄ ma, n& wa o gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& k& ma $ fĂa ni, n&
wa sà ma nu gbãlã ngbà nz¥, n& wa tÄ ma $ n& buzi ni we z$ do m$.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, k$ gaâbom& t& ng$ sila m$ wena, n& m$ &nz& n&. N& m$ zĂŁ liĂŁ n&, n&
m$ gb&l& ma gbaa, n& m$ a lĂŹ tĂ n&, n& m$ t&kp& ma, n& m$ a do zĂŁ m$, we z&l&
gaâbom& (sĂlĂnggĂ).
ïżœ Wa gb&l& tŸ n&, n& wa a fila n$ tĂ n&, n& wa f&l& li katolo t& ben$.
ïżœ Timb : Wa kala kolo nwĂĄ gbĂ nzĂŹngÂĄ, n& wa gi, k$ ma gbala, n& lĂ lâ° ma $ n& tii ni, n&
wa hĂŁ hĂŁ wele na, a n$ we duzu z&l& n$ âbete.
ïżœ Wa âbĂlĂ gbĂŁlĂŁ gbĂ nzĂŹngÂĄ, n& wa d$ gbĂŁlĂŁ tĂ„ bĂ, n& wa to mbĂĄ do ma, n& wa hĂŁ ma
hĂŁ wi z&l& kĂŹvwâ°, n& a ny$ng$, n& a ndo ng$ sĂ m& k& k$ zĂŁ ma $ dĂkĂâdĂ dĂkĂâdĂ nĂ
kua mĂŁ ni, gbaa n& zĂŁ a k& ma hana kpĂłrr ni ma hĂlĂ.
gbĂ nzĂŹngÂĄ âdÂĄ oyĂ ĂĄ lĂgbĂ nzĂŹngÂĄ âdÂĄ oyĂ ĂĄ lĂgbĂ nzĂŹngÂĄ âdÂĄ oyĂ ĂĄ lĂgbĂ nzĂŹngÂĄ âdÂĄ oyĂ ĂĄ lĂ : voir nzĂŹngĂĄ ngbĂ kĂ .
gbà nzñgbà nzñgbà nzñgbà nzñ p.13 : plante cultivée pour ses graines, commune (Papilion. : Voadzea subterrranea).
a) C.Nad : Gbanzo ma fala n& kpo do nzo, n& m& a gĂŁ k&. K$ ma n& h$ n&, n& be tŸ n& g±
be g$, n& nde ma sanza nu kĂ n& kpo dĂlĂ wena. NwĂĄ n& g± be g$, n& nde ma d&nd&l&
wena, n& ma âbo ngbĂ ngbïżœ ngbïżœ ngbïżœ. K$ ma $ ni gbaa, k$ nwĂĄ n& m$ ng$ kolo n& ni,
ya wala n& ti nĂč i ni, ma sĂa ia. N& wa anga ma d& nza, n& wa kala wala n& ti nĂč i ni, n&
nde ma g± wena, ma $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ wi g&, n& ma $ kĂŹlĂŹ. Ya gbĂŁlĂŁ n& k$ n& kpo, n&
mbee n& k$ n& b$a. OmbÚé gbĂŁlĂŁ n& $ fila yÚÚ (orange), mbÚé gbĂŁlĂŁ n& $ âb$ tĂż.
b) Ngbóngbó gbà nzñ ngboo olo yaa l& ngbaka, m& a k& wa mi ma mi. MbÚ, wa mi do nzo
fala n& kpo. N& nde wa zuâdu nzo dati hĂŁ ma, we k& gbĂ nzñ $ wena $ n& z&k& nal&,
m$l$. N& wa zĂșâdĂș ma zuâdu g$, wa zĂŁ ma zĂŁ do dugbu, n& wa m$ ng$ anga ma ti nĂč i.
c) Gbà nzñ m& a ny$ng$m$ :
ïżœ Wa zĂŁ ma, n& wa si n&, n& wa f$l$ t& n& sĂ„, n& wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa gi
ma, $ n& k& wa gi gele nzon$ ni. K$ ma mb$k$ ia, n& wa o ma, n& wa ny$ng$ gbĂŁlĂŁ
n& ny$ng$. K$ n& ny$ng$ ma, ya ma te fÄ n& ge nde ni, ya ma de wena. N& nde wa
nyĂngĂ gbĂ nzñ do t$l$ n& g$.
ïżœ N& mbÚé n& wa y&l& ma, n& ma kolo, n& wa o gbĂŁlĂŁ n&, n& wa hana ma, n& wa to fĂŸ
n&, n& wa gi do ny$ng$m$. GbĂŁlĂŁ n& ma $ nĂ t&l& t& madesu ni, k$ m$ ny$ng$ ya ma
de wena!
218
gbĂ nzĂ” mbĂ tĂŹgbĂ nzĂ” mbĂ tĂŹgbĂ nzĂ” mbĂ tĂŹgbĂ nzĂ” mbĂ tĂŹ
a) Cath : M& a te k& ombunzun$ wa t&a zi do kpĂĄlĂn$ ni. M& a be tĂš, k$ ma d& ngĂčmĂč, n&
ma gĂŁ wena yĂ yĂ. Ma ngala d& ng$ $ n& m&tr& tal& tabi m$l$, s& n& ma gba kĂ &. NwĂĄ
n& ma dĂlĂ wena, ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& t& nwĂĄ n& ma $ fĂlĂ yÚÚ. Ma dĂł, n& dĂșĂĄ n& $ fĂa
tĂčsĂĂ ni. N& ma wa wala, nde wala n& ma $ yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ. Fala k& ma sĂ ia, n& ma
fĂ„, n& ma ala d& ti n&, wa âbĂ mĂą âbĂź g$. N& wa o ma, ya gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& ma g± be g$, ma
$ fĂ, n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ nzoe k& l& ny$ng$ ma g&, n& l& ny$ng$ âb$ ma ny$ng$.
b) Wa mi ma fai âda le.
c) Fala k& wala n& ala ia, n& ben$ wa kala ma, n& wa o ma, n& wa ny$ng$ ma. Wa a li we,
k$ ma te fÄ, s& n& wa ny$ng$ de.
gbĂ nzĂșkĂâdĂ gbĂ nzĂșkĂâdĂ gbĂ nzĂșkĂâdĂ gbĂ nzĂșkĂâdĂ : voir gbĂ nzĂkĂ.
gbĂ sĂ gbĂ sĂ gbĂ sĂ gbĂ sĂ p.36 : plante herbacĂ©e Ă vrilles, fruit plus grand que la citrouille âsĂ â, mangĂ© cuit
(Cucurbita sp.).
a) C.Nad : M& a sa k& kpala n& ma yula gĂšlĂ© fala. Win$ wena wa sa li ma na âsÂĄ BĂ ngĂâ.
Wa mi ma, n& ma fo ny&l& wena, n& li nwĂĄ n& gĂŁ âb$ wena. N& wala n& gĂŁ wena n&a
ng$ owala san$ vĂ k& l& mi ma ni. N& gbĂŁlĂŁ k$ n& ma dĂ wena g$, n& nde mulu n& ma
gĂŁ wena, n& kĂĂĄ âdo n& bina.
b) Wa mi wena t& saf$n$ vĂ k& l& wa ni, tabi f$ kĂlÂĄ tabi fĂ zĂ tabi f$ gole, tabi âdo t$a.
c) Wa ny$ng$ wĂĄlĂĄ n& ny$ng$ :
ïżœ Wa gi ma, n& l& ny$ng$ $ n& k& wa gi do gele san$ n& wa ny$ng$ ni, n& nde wa mba
do k$a âdo n& vĂ. N& wa ny$ng$ âb$ nwĂĄ n& ny$ng$.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa &nz& do gba z&l& zu ma z&l& zu wele wena.
ïżœ N& nde fala m$ d$l$ nwĂĄ n& wena, n& wala n& ala vĂ, we k& m& a sa kpo ma d&
s&n&m$ wena. Ni a fala k& m$ kĂ na ma wala wena, n& wala n& gĂŁ âb$ wena ni, n&
m$ t& dĂlĂ nwĂĄ n& g$.
gbĂ sĂŹgbĂ sĂŹgbĂ sĂŹgbĂ sĂŹ (voir aussi gĂlĂ) p.42 : igname en forĂȘt, plante liane Ă grosse racine allongĂ©e,
comestible, commune. La variĂ©tĂ© dâigname appelĂ©e âgĂlĂâ est cultivĂ©e (Dioscorea sp.).
a) Zagb : M& a nyaka, tĂ t& n& boe. F&l& n& ma fo ny&l& wena, la ng$ âbu m&tr& b$a tabi
tal&. N& nde ng$ gili n& b$a : dia gbasi, k& wa ny$ ny$ng$ ni, do gbĂ sĂŹ gbĂČlĂČ. N& nde l&
tĂ we âda dia gbĂ sĂŹ.
b) Wa kpa ma ti k$la, do zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) GbĂ sĂŹ m& a ny$ng$m$ :
ïżœ âDa fala k& wa do ny$ng$m$ we ny$ ny$nga nza nga bina, n& wa n&, n& wa zĂŁ ma
zam$ i, n& wa h$ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa gi ma, n& owele wa ny$ng$ ma.
- K$ fala k& wa gi, k$ ma mbĂkĂ ngboo g$, k$ m$ ny$ng$, n& ma wia we ba m$ bĂą,
n& m$ ĂlĂ.
- Fala k& ma zÂłlÂł â°ÂĄ, k$ wa gi gbaa, n& nde ma mbĂkĂ fala kpo g$.
ïżœ Timb : Wa gb&l& âb$ gbasi, n& wa gba ng$ hĂa m$, n& wa na ng$ n&. N& hĂa m& ma
kpingbi, ya ma dĂ mĂŁ g$.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa to do t$l$ n&, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ do t& tĂČlĂł mĂkĂčlĂștĂč. Z&l&
m& k& ma ba tĂČlĂłnĂ, n& ma k&l& sala t& wa ni.
gbĂ sĂŹ gbĂČlĂČ gbĂ sĂŹ gbĂČlĂČ gbĂ sĂŹ gbĂČlĂČ gbĂ sĂŹ gbĂČlĂČ : voir gbĂČlĂČ.
gbĂ tĂ gbĂ tĂ gbĂ tĂ gbĂ tĂ : voir gbĂ kĂndĂĄ.
219
gbĂ tĂČkĂČgbĂ tĂČkĂČgbĂ tĂČkĂČgbĂ tĂČkĂČ (ou tĂkĂ ngbĂ kĂ ) (voir aussi tĂČkĂČ) : variĂ©tĂ© de âtaroâ; nâest pas comestible.
a) Cath : GbĂ tĂČkĂČ ma wia kĂ do tokon$ k& l& ny$ng$ ni, n& nde wa nyĂngĂ ma g$. NwĂĄ n&
gĂŁ wena, ma $ wĂ”rr wĂ”rr, n& ma $ mbĂ âdĂĄ mbĂ âdĂĄ mbĂ âdĂĄ, $ n& âdo gĂ& wa sa li a na
kĂČlĂČ ni.
b) Wa mi ma mĂź, ya wa nyĂngĂ nwĂĄ n& do liĂŁ n& g$. LiĂŁ n& tala t& wi wena.
c) GbĂ tĂČkĂČ d& z&l& gbaâdangba. Wa d& na m& g& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa s& t& n& sĂ„, n& wa g$m$ ma t& âd$ lĂŹ, n& ma $ d& di ni fai, k$ ma
h$ sanga zĂ ni, n& wa a do zĂŁ wi k& gbaâdangba ma z&l& tĂ a wena ni, kpak$ ma h$ t&
gbĂ âdangba ni, n& ma tala tĂ a, nâa yu.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa gi, n& wa &nz& do zĂŁ wi z&l& ga'bom$. K$ dati &nz& n&, n&
m$ k$ n$ ng$ zĂŁ m$. We k& m$ kĂ n$ ng$ zĂŁ m$ wena g$, n& ma a s& t& m$ vĂ, we k&
ma tala t& wele wena.
gbĂ tĂŒkĂŽ gbĂ tĂŒkĂŽ gbĂ tĂŒkĂŽ gbĂ tĂŒkĂŽ : grand arbre, non identifiĂ©.
a) Zagb : M& a gĂŁ te, ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ wena, ma wia we h$ âbu m&tr& tal& tabi nal&. NdĂ lĂĄ
nu afe n& ma dïżœlïżœ wena. Wa ĂlĂ afe n&, k$ âda kĂĄlĂĄ be sïżœ, n& lĂ n& ma tĂŒ mbïżœĂĂ. Li nwĂĄ n&
gĂŁ âbana sanga. T& tŸ n& ma n&a we we kĂ do dĂ, n& nde dĂ ma fanga wena.
b) Wa kpa ma t& ti k$la, tabi li zĂ, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ k& ma zi a k$la ni.
c) Afe gbatĂŒkĂŽ d& z&l& k$ kili t& wi. Wa d& n& m& g& :
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa ba lïżœ n&, n& wa gi do sanggo, n& wa
ny$ng$ we z&l& ny$ng$goâdo, tabi z&l& k$ kili t& wi vĂ. Li lïżœ n& ma $ fĂlĂ ngĂČĂČ ni.
ïżœ Wa fi âb$ afe n& k$ lâ° kafe k& wa gi ni, n& wa n$ âb$ ma.
ïżœ Wa d& âb$ do ina mĂĄyĂlĂ.
gbĂ tĂŒkĂčmbĂ gbĂ tĂŒkĂčmbĂ gbĂ tĂŒkĂčmbĂ gbĂ tĂŒkĂčmbĂ : petit arbre, non identifiĂ©.
a) Tanda : M& a te, ma ngĂ lĂ g$, n& kili t& te n& g± âb$ g$. T$k$ n& $ fĂ.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa to, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa a do zĂŁ wi z&l& âdangba.
gbĂ tĂlĂ gbĂ tĂlĂ gbĂ tĂlĂ gbĂ tĂlĂ (ngĂčbĂ ) : voir tĂlĂ (gbĂ tĂlĂ).
gbĂ Ăč (sĂĄnzĂ , sangga) gbĂ Ăč (sĂĄnzĂ , sangga) gbĂ Ăč (sĂĄnzĂ , sangga) gbĂ Ăč (sĂĄnzĂ , sangga) p.8: arbre de 15 Ă 20 m ht. (MimosacĂ©e: Pentaclethra macrophylla).
a) Zagb : M& a te k& gĂŁ zĂŁ n& wia t& h$ m&tr& kpo do d$ n&, n& ngala n& d& ng$ wia we
h$ âbu m&tr& b$a. Li nwĂĄ n& $ dudu yĂlĂĄ yĂlĂĄ ni, $ n& nwĂĄ nguluma ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ gaza. Tanda : Ma h$ fai nu lĂŹ.
c) Wa gba te n& do maâbaya.
d) Wa ia âb$ li ma na âsĂĄnzĂ â tua we k& ma sanza nu kĂ n& d&l& wena.
Tanda : Fala k& wa g$m$, k$ ma te, hĂŁ ma kolo, n& ma h$ do âbua sĂĄnggĂ . N& owele
wa zuâdu, n& wa gi, n& wa ny$ng$.
gbĂ wĂlĂdĂčĂ gbĂ wĂlĂdĂčĂ gbĂ wĂlĂdĂčĂ gbĂ wĂlĂdĂčĂ : voir z„dĂčĂ .
a) Cath : M& a be te iko, fala k& ma h$, ma sanza nu kĂ n& dĂ wena. NwĂĄ n& ma gba kĂ &
sĂlĂlĂ $ n& nwĂĄ dĂlĂ ni, n& nde ma g± wena g$. Ma ĂșnĂș wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi zam&n$ k& zĂŁ li walan$, tabi li zĂ.
c) Ton$ wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa &nz& do ngĂĄmĂĄnzĂĄ, z&l& gaâbom$ zĂŁ wele.
ïżœ Wa fa nwĂĄ n&, n& wa lingi, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ li wi k& ndolo h$a li a ni.
ïżœ N& mbe, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, wa gĂ ma gi g$, wa gulu ma gulu iko, n& wa lingi, n& wa
h$l$ do gbĂŹnÂĄ, fala k& ma z&l& wele wena ni.
220
ïżœ N& mbee n&, âda ogele nĂșn$, owa g& wa d& dĂ& ni, k$ ma ngĂĄndĂĄ âb$ kĂ wa g$& ni,
n& wa d$l$ nwĂĄ gbawilidua, n& wa âbala ma d& âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ do kĂ wa gbaa bĂĄ lĂ
gbĂlĂ âbÂĄkÂĄ wa. s& n& wa d& dĂ& âda wa de.
ïżœ Zagb : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to ma, k$ ma âbu, n& wa a ma k$ mĂ, n& wa a gĂ lĂŹ ti n&,
n& wa e li wese, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wi z&l& ndĂčlĂčnggĂĄ
tabi gbĂ âdangba.
gbĂ yĂČlĂ gbĂ yĂČlĂ gbĂ yĂČlĂ gbĂ yĂČlĂ p.43 voir yĂČlĂ : plante Ă©rigĂ©e sans tige, Ă grandes feuilles oblongues (Renealmea
africana).
a) C.Nad. : M& a yĂČlĂ, n& nde ti nguâdu nwĂĄ n&, ma $ lĂč lĂč lĂč. Wala n& g± wena, n& fala t&
n& ĂșnĂș wena. T& wala n& ma $ fila.
b) Wa kpa ma nu k$la, tabi zĂŁ vĂșdĂ .
c) Wa d& wala n& do ina, n& wa d& âb$ nwĂĄ n& do ina :
ïżœ âDa fala k& mb$l$ ba m$ wena, n& m$ k$âd$ wena, n& wa d& wala n&, n& wa o ma, n&
wa âbala gbĂŁlĂŁ n& d& âd$ lĂŹ, n& m$ a tĂ t& n&, n& m$ n$ lĂŹ ti n&. Ma kpĂŁlĂŁ wena, n& ma
gb& nga kua mb$l& ng$ sila m$ ni.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa &nz& do âdo wi z&l& kuma.
ïżœ Fala k& âdangban$ kunu wele kunu, n& wa d& nwĂĄ gbayolo, n& wa to ma, n& wa a âd$
lÏ, n& fala k$lan$ wa m$ ng$ he m$, n& wa ba ma do tÄ nu wa, n& wa n&, n& wa a do
zĂŁ a, n& ma gb& ngawi âda oâdangban$ ni.
ïżœ Wa lïżœ âb$ wala yolo lĆž, wala n& ma a kpĂŁ.
ïżœ Wa na âb$ nwĂĄ n& li dĂ.
gbĂ yĂmbĂlĂgbĂ yĂmbĂlĂgbĂ yĂmbĂlĂgbĂ yĂmbĂlĂ : petit arbre non identifiĂ©.
a) MĂ ÂĄ bĂ© tĂš, mĂĄ hĂ â°ÂĄ, nĂ ĂgĂšlĂ© nĂ mĂĄ kĂșnĂș dĂČ ngĂ z„ kĂ mĂĄ hĂÂĄ nâ°. NwĂĄ nĂ ĂĄ dĂčdĂ, nĂ
nzĂâdĂ nwĂĄ nĂ ĂĄ fĂlĂ .
b) WĂ kpĂĄ mĂą wĂ©nÂĄ tĂ nĂș lĂŹ.
c) GbĂ yĂmbĂlĂ ma d& to wena :
ïżœ WĂ gĂ nwĂĄ nĂ, nĂ wĂĄ fĂlĂ dĂČ wĂ kĂ Ă bĂĄ zĂlĂ wĂ©nÂĄ nâ°.
ïżœ WĂ âbĂĄlĂĄ nwĂĄ nĂ, nĂ wĂ fĂlĂ dĂČ nĂș tĂĂ wÂŒ yĂ lĂ ĂnggĂ .
ïżœ MbĂš wĂ fĂlĂ âbĂ dĂČ wĂ kĂ Ă kpĂĄ ngbĂ nggĂ wĂ©nÂĄ nâ°.
gbÂĄzÂĄgbÂĄzÂĄgbÂĄzÂĄgbÂĄzÂĄ : espĂšce de petite liane, non identifiĂ©e; son Ă©paisseur est moins dâun petit doigt; les
néophytes en font des anneaux pour mettre autour du bras. La sÚve blanche est utilisée
dans la médecine traditionnelle.
a) MĂ ÂĄ bĂ© nyĂ k± sïżœ, gÂł nĂ mĂĄ Ă nĂ gĂzĂlĂ kĂ wâ° gĂ gĂ; mĂĄ bĂĄ âdÂĄ tĂš dĂ ngĂ; tĂkĂ nĂ mĂĄ
gbĂĄlĂĄ dĂČ lĂ bĂšlĂš.
b) OgĂ zĂ kĂlÂĄ wĂ âbĂlĂ mĂą, nĂ wĂ dĂ dĂČ mĂ bĂsĂĄ gĂ zĂĄ âdÂĄ wĂ : petite liane.
gbà zà là gbà zà là gbà zà là gbà zà là p.40 : plante de marais ouvert, à grandes feuilles sagittées employées pour faire du
sel (Aracée commun : Cyrtosperma senegalensis).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma do âd$ lĂŹ. Te n& ma $ n& t& te nwĂĄ tĂČkĂČ ni, n& nde t& tŸ na ma
do tĂ nzĂngĂ nzĂngĂ. N& nwĂĄ n& gĂŁ wena, ma kpĂĄsĂĄĂĄ $ n& nwĂĄ tĂČkĂČ ni, ma $ fĂčlĂĄ fĂčlĂĄ.
N& ma la ngb& do toko tati a we tĂ tĂ n& ni.
b) Wa kpa ma fĂ i âd$ lĂŹ.
c) NwĂĄ ma ni wa d& do ina d&a :
ïżœ Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa k$ n$ ng$ zĂŁ wele, n& ma ba, n& &nz& do zĂŁ wi we
z&l& gaâbom$.
ïżœ Wa gi âb$ liĂŁ n&, n& wa n$ we gbaâdangba, saâde zĂŁ wukon$ ni.
ïżœ Wa to âb$ nwĂĄ n&, k$ ma âbu, n& wa &nz& do nyanga ben$ t& ongusun$.
221
ïżœ Wa d& liĂŁ n& we dani falanga k& ma âbo wĂ”rr ni. Wa zĂŁ ma, n& wa gb&l& ma tĂ€r tĂ€r,
n& wa na li n& na, ma fo mÂł li n&, tak$ li n& fele, n& ma Ă dĂ.
ïżœ Wa s&l& gbazala, n& wa a ma nza nga, k$ ma n& $ tĂ„ kpo, tĂ„ b$a, ya ma kula, n& wa
d$ ma. N& wa so bĂŸ n&, n& wa ili ma, n& wa a t& ny$ng$m$. Tabi wa gi ma gi ma
gbĂĄĂĄ, n& wa kpĂ do kpĂtĂ.
ïżœ Ogele nĂșnĂ wa d$l$ nzĂâdĂ n&, n& wa gi do k$y$ tabi saâde, n& wa ny$ng$. Ma $ n&
gele sanggo iko.
ïżœ N& $ n& k& ma $ âd$ lĂŹ ni m& a ny$ng$m$ nĂș ok$y$, wa ny$ng$ liĂŁ n&.
ïżœ Wa hu âb$ nwĂĄ n& do sĂĄnggĂČ $ n& t$l$ k$y$, nĂ do nĂ.
gbà zà vwå gbà zà vwå gbà zà vwå gbà zà vwå p.11 : arbre de 30 m de ht. à bois jaune, souvent tortueux, employé pour la
confection de manche dâoutil (Papilion.: Angylocalyx Pynaertii).
a) C. Nad. : M& a gĂŁ te, ma wia we ngala d& ng$ we âbu m&tr& tal&. Ma wala, n& nde ng$
gozo wala n& ni tal&, n& gbĂŁlĂŁ $ d& k$âd& ni ma tĂ„ kpirr.
b) Ma $ zĂŁ k$la, n& mbe âda fala kpo, n& ma $ nguâdu lĂŹ.
c) M& ma d& to a wala n& do k$a afe n& :
ïżœ Wa f$l$ wala n& ma do tulu. M$ f$l$ ma do tulu, n& ma sa, we k& ma nĂlĂ wena.
ïżœ B$a n&, mbee n&, m$ to âb$ wala ma, n& m$ a ma âd$ lĂŹ, n& ok$y$ wa n$ wena, n& m$
gb& ok$y$ do wala âda gbĂ zĂ vwĂĄ.
ïżœ Tal& n&, m$ ĂlĂ k$afe ma, n& m$ to ma sĂ„, n& m$ a âd$ lĂŹ, ma nĂlĂ $ nĂ savĂ ni, n& m$
t&kp& ma, n& m$ a do zĂŁ m$, we duzu n& gaâbom$, tabi z&l& gĂșlĂŹ. N& nde wa t& Ă lïżœ n&
la li ngele g$, we k& ma ngĂ ndĂ wena.
gbĂ zĂ'dĂmbĂ tĂŹ gbĂ zĂ'dĂmbĂ tĂŹ gbĂ zĂ'dĂmbĂ tĂŹ gbĂ zĂ'dĂmbĂ tĂŹ (voir ndĂndĂ) p.46 : mauvaise herbe.
a) Cath : M& a w$k$s$, ma h$, n& gĂŁ tŸ n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ be. N& ma ngala d& ng$ la
ng$ m&tr& kpo. GbakĂ n& boe, ma toso ngb& b$a b$a. N& nwĂĄ n& h$ t& gbakĂ n&, n& ma
toso âb$ ngb& b$a b$a, n& nde ma sĂkpĂ sĂkpĂ, n& ma $ be dĂčdĂ. M$ wa ma d& âdo tĂ„
b$a tal&, ya ma gĂŁ âb$ ia. NwĂĄ n& m$ ng$ d& n&, n& nu n& bi bili $ n& âd$ wuko ni, ma hĂŁ
wa sa li n& nĂ ni. M& a mbe ng$ ndĂndĂ lĂ zĂ. Ma h$ saf$ ia, n& nde ma âdanga f$& wena.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ do ti gĂčbĂ , k& wa wa ni.
c) To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& ma sa, n& wa gb&l& ma d& âd$ lĂŹ, n& wa gu m$ zu
n&, n& wa e ma k$ t$a. Fai k$ tĂ„ tĂ„, k$ win$ wa Ă yala vĂ ia, ya ma ny$ng$ vĂ, n& m$
t&kp& ma, n& m$ a do zĂŁ wi z&l& gbaâdangba. Ya ma ĂșnĂș sĂlĆĄĂ, k$ ma n& unu t&
gbĂ âdangba, n& a yu.
ïżœ Zagb : Wa to nwĂĄ n&, n& wa h&nz& do z&l& ngamanza.
ïżœ Timb : Wa d$l$ kunu k& k& ma bili kĂâbĂndĂâbĂ ni, n& wa &nz& do nguâdu be, we z&l&
kĂâbĂndĂ. N& wa k&s& âb$ kunu k&, n& wa gi, n& wa ny$ng$.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa &nz& do zu kpana dĂ&, dĂ og$l$n$ wa le li n& g$.
gbÂŒlÂŒgbÂŒlÂŒgbÂŒlÂŒgbÂŒlÂŒ (â°nÂĄ gbÂŒlÂŒ) : plantes herbacĂ©es, utilisĂ©es comme stimulants lors d'un accouchement
(est à déconseiller).
a) Cath : MĂ ÂĄ mbĂš wĂkĂsĂnĂ kĂ wĂ dĂ mĂą dĂČ ĂŹnĂ hÂł wĂ zĂlĂ kĂčlĂ ; wĂ hÂł mĂą hÂł wĂșkĂł âdÂĄ
fÂĄlÂĄ kĂ Ă tĂ bĂŹ zĂlĂ kĂčlĂ , tĂ kĂ bĂ© hĂ dĂ; nĂ ndÂŒ mĂĄ dĂš ngbóó gĂ. Ng$ gili gbÂŒlÂŒ dĂ wena :
âbâbâbâbĂșlĂș gbÂŒlÂŒĂșlĂș gbÂŒlÂŒĂșlĂș gbÂŒlÂŒĂșlĂș gbÂŒlÂŒ : ma $ n& t&l& t& sanggo l& sa li ma na g±wigbĂšlĂš ni. NwĂĄ n& ma âb$ wena,
ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł.
ttttĂ Ă Ă Ă âdĂĄ gbÂŒlÂŒâdĂĄ gbÂŒlÂŒâdĂĄ gbÂŒlÂŒâdĂĄ gbÂŒlÂŒ : li gbĂĄlĂĄ n& boe, ma $ be ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©, m$ âbe tĂ n&, n& ma o ua $ n& lĂŹ iko
ni. NwĂĄ n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł, n& nu n& âbĂ âbĂlĂ tal& tal&.
ddddĂ gbÂŒlÂŒĂ gbÂŒlÂŒĂ gbÂŒlÂŒĂ gbÂŒlÂŒ : ma $ n& wĂkĂsĂ iko ni, ma h$ nu kĂ n& dĂlĂ wena, ma âbo ngbïżœ ngbïżœ. N& nwĂĄ
ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ nyĂlĂkĂ ni.
222
kkkkĂlÂŒ gbÂŒlÂŒĂlÂŒ gbÂŒlÂŒĂlÂŒ gbÂŒlÂŒĂlÂŒ gbÂŒlÂŒ : ma h$, n& ma fu fua $ n& nyaka ni, tabi ma ba âda te. NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ
gbĂ bĂlĂ ni, n& nde ma g± wena g$, n& ma $ kĂłrr. N& ma wa wala (voir kĂČlĂš)
b) Ma sÄ và wa mi mß, wa kpå iko g$.
c) To n& ma wia kĂ vĂ iko, n& nde wa d& n& m& g& :
ïżœ Wa âbala âbulu gbĂ©lĂ© d& âd$ lĂŹ, tabi wa âbala dĂ gbĂ©lĂ© d& âd$ lĂŹ, tabi wa âdĂnĂ tĂ âdĂĄ
gbĂ©lĂ© d& âd$ lĂŹ, tabi wa âbili kĂlÂŒ gbĂ©lĂ© d& d$ lĂŹ, n& wa n$ lïżœ n&, tabi wa a lïżœ n& do zĂŁ
wi. Wa d& ma do wuko k& z&l& kula to a na, a n& ku kua di dĂ ni, s& n& a n$, n& wa a
do zĂŁ, n& a ko dĂ dĂȘ.
ïżœ N& nde wa wĂš t& mi ma d& wila fala iko g$, we k& ma ngĂ ndĂ wena. Wuko k& a do
zĂŁ, n& a la k& zĂŁ n&, n& zĂŁ a ma âdanga dĂŽ. Li ma a âgbangala nzaâ, we k& ma
gbangala be, n& a h$ nza dĂ.
gbÚlÚà là gbÚlÚà là gbÚlÚà là gbÚlÚà là p.25 : arbre de 15 m ht. (Clamydocola clamydantha).
gbĂÂĄkĂčbĂč gbĂÂĄkĂčbĂč gbĂÂĄkĂčbĂč gbĂÂĄkĂčbĂč (tĂ ndĂ ) p.15 : arbre, 35 m ht., 1 m diam.; le bois fendu brĂ»le facilement et est
parfois utilisé comme torche (Meliac.: Guarea Laurentii).
a) Cath : M& a gĂŁ te, ma dĂčlĂč wena, n& ma gba âb$ kĂ & wena. NwĂĄ n& g± la li g$. Ma wa
wala, wala a kĂŹlĂŹ. GĂŁ wala n& $ n& nu kĂ be. M& a âdĂŁ te, ma poison. âDa fala wa ny$ng$
wala n&, n& wa fe.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) Wa kala zi wala gb&akubu, n& wa a ma li holo ozulan$, ngĂĄmbĂšlĂ©nĂ, wa ny$ng$ tulun$,
do ny$ng$m&n$ k$ t$a nga ni.
Wa ĂlĂ afe te ni, n& wa d& do ina we a zĂŁ wi z&l& gbogo'do, tabi z&l& sopisi. N& nde ma
wĂš na, wa a do zÂŹ kĂ ĂlĂș tal& g$, we k& ma kpÂł zĂŁ wele wena, n& ma wia we gb& wele.
Wa wĂš âb$ we a zĂŁ wele do gbĂÂĄkĂčbĂč do z$l$ sabele g$. N& wa a âb$ fai do gĂa wese,
do gbo gba swe g$. K$ mi ïżœ ti mbe gele z&l&n$ wa d& do k$afe n&, tabi wa d& do nwĂĄ
n&, tabi do liĂŁ n& ni g$.
gbĂdĂčĂ gbĂdĂčĂ gbĂdĂčĂ gbĂdĂčĂ p.22 : liane herbacĂ©e, feuilles ciliĂ©es (VitacĂ©e : Cissus sp.).
a) Cath : M& a nwa, ma $ n& nyaka ni, wa sa âb$ li n& na, nyĂ kĂ kĂĄsĂ. We k& win$ wa
g$m$ ng$nda, n& wa d& t$a ni, n& nde ma t& hĂ âda le ngbóó g$. K$ wa dala nadalam&
âda wa, wena a dua, k$ dua ny$ng$ nwĂĄ nyĂ kĂ kĂĄsĂ ia, ya a fia ia, ma k& wa sa li ma na
gbĂdĂča.
b) Ma h$ wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ vĂșdĂ k& wa wa fala d$ wena g$ ni.
c) Timb : Wala n& ma ala, n& wa kala, n& wa gba, n& wa kala gbĂŁlĂŁ k$ n&, n& wa o nu n&
vĂ, n& wa d$, tabi wa gi, n& wa ny$ng$.
gbĂngbĂ'dĂngbĂgbĂngbĂ'dĂngbĂgbĂngbĂ'dĂngbĂgbĂngbĂ'dĂngbĂ (gbĂngbĂ'dĂngbĂzĂbĂ©wĂšlĂ©lÂŒ, gĂlĂgbĂ âdĂš) : plante herbacĂ©e, non identifiĂ©e.
a) Zagb : M& a w$k$s$, ma h$, n& ma fo do nĂč g& iko. N& ngĂ lĂĄ n& wia t& $ âbu cm b$a
tabi tal&, n& ma bili d& nĂč. Li gbili n& boe. M$ zuâdu ia, ya ma gbala li bele. Li nwĂĄ n& g±
bĂ© g$, ma $ be dĂ. âDo n& $ fĂa, n& ti nguâdu ma n&a we $ be ngbÚÚ ni. N& nde
konggolo nu nwĂĄ n& $ ngĂnzĂ ngĂnzĂ ni. Ma dĂł dua, n& be dĂł n& ma do gbogbo zu n&,
n& dĂł n& Ă fĂlĂ yÚÚ (jaune). Wala n& ma d& gulu nwĂĄ n& ni. Ma h$ b$a b$a, ma be
sĂkĂkĂ wena. Wa sa âb$ mbe li n& na gĂlĂgbĂ âdĂš.
b) Ma h$ wena do âdo t$a, do ti gĂčbĂ k& wa wa zi dati ni.
c) N& toe wa do ma ni ma k& :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa ny$ng$ do gbĂŁlĂŁ âbete, we âdafa do li t& wi.
ïżœ Wa mba nwĂĄ n& do tŸ n&, n& wa mba ma do t$l$ gbadĂ, n& wa gi, n& wa n$ ma we
osĂkĂkĂ âdangban$ k& wa ny$ng$ zĂŁ wi âbĂčsĂč âbĂčsĂč ni, wa sa li n& na amib& ni.
223
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa a ma k$ nwĂĄ nzinga ngbaka, n& wa zïżœ n$ âda n&, n& wa hu.
K$ ma b&l&, n& wa h$l$ do zĂŁ be we z&l& ngamanza.
ïżœ Cath : Wa mba nwĂĄ n& do nwĂĄ dÂŹgbĂĄbĂ, n& wa h$l$ do ti gulu be k& ti gulu a ma
z&l& wena t& daâbi, gulu ku a ma tu tua, $ n& z&l& wa sa li n& na z&l& zĂĄdĂngbĂ.
ïżœ Wa gbini tŸ n&, li t$k$ n& $ fĂ, n& wa d& ma ng$ gĂĂĄlĂ k& a h$ t& gbali wele ni.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, m$ d$l$ mĂą, n& m$ f$l$ tĂ n&, n& m$ o gbĂŁlĂŁ âbĂštĂš, n& m$
ny$ng$ do ma, n& m$ gulu lïżœ n&, we z&l& sila wi.
gbĂlĂŹ gbĂlĂŹ gbĂlĂŹ gbĂlĂŹ : gbĂlĂ tĂš p.4 : nom gĂ©nĂ©rique des arbustes parasites de la famille des LoranthacĂ©es, se
dĂ©veloppant sur les branches dâarbres et dâarbustes; certains ont de belles fleurs tubu-
leuses rouges, pourpres, jaunes et blanches. Au moins une vingtaine des 67 espĂšces
sont communes en Ubangi (Loranthus sp. sp.).
a) C. Nad (Dena) : GbĂlĂ te m& a ogili te k& ma h$ t& ogele te, k& wa tĂ do français na
âparasiteâ ni. M& a m$ k& ma yolo nĂč nga g$, n& nde ma d& wena do zu te ng$ i. N&
nde a, ng$ gili ma d$ wena. K& ma h$ t& nga ten$ ni, ma k&s&na t& m& âb$, n& ombee
n& ma wia we h$ âb$ t& avoka tabi mangge tabi ndimo tabi cafeier. Ma h$ âb$ t& âbete
h$a, tabi t& gĂŁ nga ten$ do zĂŁ k$lan$ âb$ ni.
b) N& nde g$ a, wa âbili ma ni fala li gbala n& ni, do nwĂĄ n&, n& wa &nz& do gbina &nza.
Gbili te ma hĂŁ ni. We k& wa &nz& do gbina d& gbali mi fala kpo.
N& nde, mbĂš k& mi ïżœ ti n&, ma h$ t& âbete, wa wia we d& ma do ina, wa sa li ma na ât$a
sikoâ. Ki ni wa d& ma do ina d&a. Ma ndaâda d& t& gulu âbete nĂ, n& ma d&, n& k$ n&
boe.
Gbili te, wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa &nz& do z&l& sĂ nggĂș (Z&l& sĂ nggĂș m& a k& ma kala
gulu ku wi. MbĂš g$, ya a nĂ n$ teâde g$).
Mbe âb$ ma d& t& n& ni, wa sa li ma na ândĂndĂ t& âbeteâ. NwĂĄ n& $ be sĂkpĂ sĂkpĂ $ n&
nwĂĄ ndĂndĂ ni. Wa d$l$ ma, n& wa to, n& wa &nz& âb$ do m$ zĂŁ wi (ngĂĄmĂĄnzĂĄ tabi
gĂ âbĂłmĂ).
gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ (litt. : casser/dents/phacochĂšres) : 1) nom donnĂ© Ă lâest Ă lâarbre âkÂĄnÂĄâ,
dont lâamande du fruit est mangĂ©e par les phacochĂšres (voir kÂĄnÂĄ, p.13) ;
2) nom donnĂ© Ă lâouest Ă la liane âbĂ lâ°ÂĄmĂ nggĂĄâ, dont les racines sont mangĂ©es par les
phacochĂšres ângbĂŹÂĄâ (voir bĂ lâ°ÂĄmĂ nggĂĄ, p.42).
gbĂŹngbĂŹngbĂŹngbĂŹnĂŹkĂsĂ ĂŹkĂsĂ ĂŹkĂsĂ ĂŹkĂsĂ p.34 (litt. : casser/idĂ©ophone qui signifie un bruit sec) : plante herbacĂ©e, parfois
sarmenteuse, Ă panicules de fleurs tubulaires blanches, en bordure de forĂȘt (Acantha-
cée : Whitfieldia arnoldiana).
a) Cath : M& a be te g$, ma $ n& wĂkĂsĂ ni, ma wia kĂ do ful&l&. Ma ngala d& ng$ dĂngĂlĂ
olo li m&tr& kpo, n& nde li gbĂĄlĂĄ n& boe, ma ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©. Ma $ âb$ n& nwĂĄ pĂŁsanggo ni,
n& li gbala te n& ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©. NwĂĄ n& ma $ tĂ„, n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma dĂł do gbogbo zu
n&, n& do n& ma $ fĂ.
b) Wa kpa ti k$la, do zam$ nu lĂŹ, do li wala f$ k& wa wa zi âd$k$l$ n& ny&l& ni.
c) Wa d& ma do z&l&.
ïżœ Wele k& a do gbĂŹnÂĄ, tĂ a gbi gbini ni. N& wa d$l$ nwĂĄ gbĂŹnĂŹkĂsĂ, n& wa to ma tua, n&
wa a ma k$ gbĂ lĂ , n& wa e li we, n& ma ba we mbĂČĂČ. N& wa kĂ n$ ng$ fala k& ma
gbi gbini ni, n& wa a ma ng$ n&, n& wa h&nz& n&, kpak$ gbina ma le.
ïżœ Wa sa li ma na gbinik&s& $ n& k& mi bia zi hĂŁ m$ ni. L& d& do sa. M$ Ă nwĂĄ n&, k$ m$
gbini, n& ma dĂlĂ kĂsĂ kĂsĂ kĂsĂ. Ma wa sa li ma na gbĂŹnĂŹkĂsĂ. N& $ n& wi k& a kpa
gbina, k$ tĂ a gbini t& âb$ ni, n& wa &nz& do ma, s& a ma âbia d& t& ngb& dĂ.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa hunu do kĂ hÂł wi z&l& tindili.
ïżœ Wa to âb$ nwĂĄ n&, n& wa &nz& do zĂŁ wi we z&l& gaâbom$.
224
â â â â wĂlĂ gbĂŹnĂŹkĂsĂ wĂlĂ gbĂŹnĂŹkĂsĂ wĂlĂ gbĂŹnĂŹkĂsĂ wĂlĂ gbĂŹnĂŹkĂsĂ p.34 : diffĂ©rentes espĂšces dâAcanthacĂ©es du genre Asystasia et autres,
herbacées et érigées, à épines et fleurs mauves. Toutes ont en commun que la nervure
des feuilles se casse en crépitant. Plante de sous-bois (Asystasia sp.).
a) Cath : TĂlĂ t& n& ma $ n& t&l& t& gbinik&s& iko. N& nde ma la ngb&, we k& tŸ n& $ be
sĂkĂkĂ, ma Ă n& zu kĂ wi g& g$, n& ngĂ lĂĄ n& d& ng$ ma lĂ m&tr& kpo g$. n& nwĂĄ n& $
be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& dĂł n& $ be a fĂlĂ .
b) Wa kpa âb$ ma d& kpo fala wa kpa do gbinik&s& ni iko.
c) N& to n& ma wia âb$ kĂ do k& âda gbinik&s& :
ïżœ Timb : Wa gĂ, n& wa i do wele we z&l& tindili.
ïżœ M& âb$ a ny$ng$m$ nu ndĂčmbÂŒ (arc en ciel).
gbĂŹnĂŹkĂlĂ©gbĂŹnĂŹkĂlĂ©gbĂŹnĂŹkĂlĂ©gbĂŹnĂŹkĂlĂ© (E : gĂnĂkĂlĂ©) p.22 : liane herbacĂ©e grasse; se multiplie par les tiges qui se cassent
facilement (Vitacée : Cissus aralioidis).
a) Cath : M& a nyaka. Te n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi, tabi gbĂŁlĂŁ zu nyanga wi ni, n& nde
ma do li ngele n& boe, ma a tĂlĂ nwÂĄ (verte). NwĂĄ n& ma yĂlĂĄa ni, n& ma be a du Ă n&
nwĂĄ nyÂĄkÂĄ lĂșĂčlĂș ni. N& mbĂ© n& ma ba do 'da te d& ng$. Lïżœ n& zïżœ ndala t& m$, n& ma
tala wena, n& m$ wia we n$m$ ma, n& ma kpĂlĂ.
b) Wa kpa ma wena ti k$la, zĂŁ vĂșdĂ do tĂ bâ°lâ° âbĂštĂš, do nu ngbaka lĂŹ.
c) Z&l&n$ wa d& do ma ma kĂ :
ïżœ Wa d& do z&l& sa'de ti gulu wi, gbĂ âdĂĄngbĂĄ zĂŁ wi, k& wuko a ba zĂŁ, n& ma tofo ni.
Wa 'd&n& nyaka n& d& 'd$ gĂa li, n& ma $ âd$k$l$ n& ny&l& bi sïżœ, n& wa t&kp& ma, n&
wa a do zĂŁ a, kpak$ saâde ni a yĂș.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi ma vĂ n& wa nĂŁ li dani falanga, n& ma tala li d$k& ny$ng$
li dani ni, n& ma Ă.
â â â â nĂ ĂĄgbĂŹnĂŹkĂlĂ©nĂ ĂĄgbĂŹnĂŹkĂlĂ©nĂ ĂĄgbĂŹnĂŹkĂlĂ©nĂ ĂĄgbĂŹnĂŹkĂlĂ© : plante herbeuse ou subligneuse, grimpante (VitacĂ©e : Cissus debilis).
a) Zagb : M& a be nyaka, ma Ă n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& g$. Li gbili n& boe, n& ma ba âda te d&
ng$. NwĂĄ n& ma ĂĄ dĂ, n& ma $ tĂ„, n& li âdo nwĂĄ n& $ fila, n& ma $ kĂČrr, n& nde sĂtĂ zu
n& ĂĄ âbĂlĂ. Ma tala t& wele wena.
b) Wa kpa ma wena t& ti bili âbete, do âdo t$a.
c) Wa d& nwĂĄ n&, n& wa na li dĂ na, ma hulu dĂ wena.
gbĂŹnĂŹkpĂ ngbĂ lĂ gbĂŹnĂŹkpĂ ngbĂ lĂ gbĂŹnĂŹkpĂ ngbĂ lĂ gbĂŹnĂŹkpĂ ngbĂ lĂ p.37 : Composite, mauvaise herbe, trĂšs envahissante dans les villages
(Sinedrella nudiflora).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma h$, n& ma gba kĂ & do ti, n& ma d&nd&l& d& nĂč g& iko. Be tŸ n&
$ sĂlĂlĂ, n& li gbala n& boe. N& nwĂĄ n& ma nĂŁlĂŁ d& t& te n&, n& dĂł n& ma h$ t& ngbala nwĂĄ
n& do tŸ n&. DĂł n& ma $ be fĂlĂ yÚÚ, n& ma wala, n& t& wala n& $ nzĂngĂ nzĂngĂ.
b) Wa wa f$ fala b$a tabi tal&, n& ma d& bĂŹlĂŹ, n& ma h$ d& olo n&, n& ma ba f$& vĂ do mĂ &.
c) Ma âdanga kpal& wena, we k& liĂŁ n& nganda wena, g&n& k$ m$ wa gbĂĄĂĄ, n& ma h$ d&
olo n& iko. N& nde ma d& z&l& d&a :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa kpïżœlïżœ d& goâdo wi, we z&l& ny$ng$goâdo.
ïżœ Zagb : Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e, k$ ma ny$ng$, n& wa
a do zĂŁ wi we z&l& âdangba.
ïżœ M& âb$ ny$ng$m$ nu ogbazula.
gbĂgbĂzĂdĂ fĂ gbĂgbĂzĂdĂ fĂ gbĂgbĂzĂdĂ fĂ gbĂgbĂzĂdĂ fĂ (mbĂnggĂzĂdĂ fĂ ) p.47 : arbre non identifiĂ©.
a) Zagb : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia t& h$ m&tr& kpo, n& nde ma d&nd&l& wena, n& ngĂ lĂĄ n&
wia t& h$ m&tr& 15. NzĂâdĂ nwĂĄ ma $ a fila.
b) Wa kpa ma wena t& k$ bili, tabi nu ngbala zĂ tabi k$ vuda.
c) To âda ma ma k& :
225
ïżœ Fala k& sila m$ n& n&a ni, tabi ma d& $ n& m$ n& Ă Ăla ni, n& wa d& nz$âdi nwĂĄ n&, n&
m$ ny$ng$, ya ng$ sila m$ ma gĂ.
ïżœ Wi yali zam$ a ny$ng$ âb$ nz$âdi nwĂĄ n&, n& a kpĂŁ d& t& li dafa k& a nd$l$ a ni.
ïżœ Wa ny$ng$ âb$ nz$âdi nwĂĄ n&, n& wa kpĂŁ ma d& gbogbo zu be k& gbogbo zu a ma
ama vĂčâdĂ vĂčâdĂ ni, wa sa li n& na z&l& li bĂŹĂŁ.
gbĂłkĂgbĂłkĂgbĂłkĂgbĂłkĂ p.31 : 1) petite liane ligneuse, fleurs Ă pĂ©tales longuement rubanĂ©es (Apocyn. :
Strophanthus Preussi); 2) liane ressemblant à la précédente, feuilles à points noirs
(Strophanthus congensis).
a) C.Nad : M& a nyaka, ma $ n& nyaka kåà nggå ni, gulu n& ma g± wena g$, n& ma fo
ny&l& wena, n& ma ba âda te, n& ma d& nduâbu do ng$ te do ng$. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ
ngĂčlĂ ni, ma toso tal& tal&. Ma wa wala, wala n& ma $ kĂČr, n& ma $ âbĂ tĂ $ n& wala
mad&su ni. Fala k& wala n& ma fĂ„ ni, n& ma ala d& âd$ lĂŹ.
b) Ma $ fai k& kp&l& nu lĂŹ.
c) To n& ma k& :
ïżœ Fala k& g&l& nyanga m$ z& z&l& ni, n& wa âbi âb$ kpo kpo wala n& ni, n& wa gbo wolo
n&, n& wa fi f&l& tĂ n&, n& wa kpo d& t& g&l& nyanga m$, k& wa sa li ma na âzĂlĂ
gbĂłkĂâ ni, s& a ma gĂa ma de.
ïżœ Wa to âb$ nwĂĄ n&, mbĂĄ do nwĂĄ gĂlĂnyĂ , n& wa tĂ„ d& li etanda, n& ma tĂ„ kpĂrr. Tabi
wa âdafa do m$ d& do bisa, wa g&z& do t& ndasa, tabi te tangge, tabi kiti, tabi yele,
tabi koe, m$ k& na wele d& ma d&a, n& a d& do bisa ni.
ïżœ âDa fala k& ma wala wena ni, n& wa kala wala ma âda fala yambala m& âda be
k&lasin$, k& wan$ wa ndo t$a kpo ni. N& wa sà ma sÄ, n& ben$ wa t$l$ do mituya.
ïżœ N& wala ki ni obe wa d& âb$ do sa; wa gbo ma, n& wa yulu f&l& t& n&, n& wa yaka
ma, n& ma dĂlĂ ngbĂ ngbĂ ni.
gbĂkĂgbĂkĂgbĂkĂgbĂkĂ (nyaka gbĂkĂ) p.12 : liane subligneuse Ă gousses velues contenant des graines
orbiculaires 2,5 Ă 3 cm diam. (Papilion.: Dioclea reflexa).
a) Zagb : M& a nyaka, nwĂĄ n& $ be sĂkĂkĂ, ma n&a we $ n& nwĂĄ dĂ ni. Ma wa wala, wala
n& ma a âbata. GĂŁ p&s& li n& ma wia t& h$ cm 5, n& du nu n& wia t& h$ cm 80.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi k$ vuda.
c) GbĂkĂ ma d& z&l& kuma :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa gi. N& wa to gbĂŁlĂŁ m$, n& wa a t& n&
(ngbĂtĂ), n& wa ny$ng$ we z&l& kuma gbĂŁlĂŁ zĂŁ. N& wa mïżœlïżœ k$ kpana n&, n& wa h$l$
do ng$ z&l& ni. Ma hĂŁ wa sa âb$ li wala gboko na, wala nyĂ kĂ kĂșmĂ .
gbĂČlĂČ gbĂČlĂČ gbĂČlĂČ gbĂČlĂČ (gbasi gbĂČlĂČ) p.42 : igname ressemblant au âĂfĂ kĂČlĂšâ sans bulbes, racine vĂ©nĂ©neuse
(Dioscorea sp.).
a) Cath : M& a nyaka, ma $ n& nyaka gbĂ sĂŹ ni. Nyaka n& ma $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ l& tabi
gbĂ âbĂtĂ zu nyanga l& g&. Ma $ n& tÂł gbĂ sĂŹ ni, ma fo ny&l& wena. Li nwĂĄ n& ma $ n& li
nwĂĄ kĂČlĂš ni, n& nde ma g„ n&a ng$ nwĂĄ kĂČlĂš, ma $ gĂ fĂș gĂ fĂș ni. LiĂŁ n& boe, ma $ n& liĂŁ
gbà sÏ ni, ya ma g± la li g$.
b) Wa kpa ma zĂŁ gĂčbĂ , do zĂŁ ng&nz$, do zĂŁ vĂșdĂ .
c) Gbasi gbĂČlĂČ m& a âdĂŁ gbasi, n& nde ma wia t& gala wele :
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa &nz& do olĂŁ. N& wa âbili âb$ f&l& n&, n& wa &nz& do gua. Kpo
kpo f&l& n& ni wa kpo ma gulu te nzĂ nggĂł na ma hulu, we k& m& a nyaka kpo, ma
kĂłlĂł iko g$, ma d& lĂŹ wena.
ïżœ Tanda : Wa gi nwĂĄ n&, n& wa &nz& do gaâbom$.
ïżœ Zagb : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa na li dĂ na ma hulu.
226
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa a do li kpili. Wa zĂŁ, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa to fĂ„ n&, n&
wa mĂ„lĂ„ ma t& ng$ ina k& wa a do li kpili ni, n& ma nĂlĂ ndĂšâbĂšlÚÚ. K$ fala m$ ndĂlĂ
do saâde ia, n& a fe do ti.
ïżœ Wa nyĂngĂ liĂŁ n& g$, m& a âdĂŁ gbasi, ma wia t& gb& wele. MbĂš g$, n& gbolo ma le ti
gbasi, n& ma ndaâda do ma, k$ li m$ sĂ g$, k$ m$ gi ma mbĂĄ do gbĂ sĂŹ, k$ n& ny$ng$
ma, n& ma wia t& gb& m$ iko.
â â â â fĂĂĄ gbĂČlĂČfĂĂĄ gbĂČlĂČfĂĂĄ gbĂČlĂČfĂĂĄ gbĂČlĂČ : variĂ©tĂ© de lâigname gbĂČlĂČ.
a) Zagb : M& a kpo kpo gbolo ni, n& nde fo tĂ t& n& bina, tĂ n& lĂ wena $ n& kaâdangga ni,
n& ma $ fĂĂ kpĂčkĂčsĂčkĂčĂč. M$ gbini, n& li ma $ fĂa nĂ lĂ kĂ âdĂ nggĂ ni. Li nwĂĄ n& $
kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł ni. Wa sa li n& na âfĂĂĄ gbĂČlĂČâ.
b) Wa kpa ma d& kpo falan$ wa kpa do gbolo ni.
c) N& tĂ” n& ma wia âb$ kĂ do k& âda gbĂČlĂČ ni.
gbomanyokagbomanyokagbomanyokagbomanyoka* (ling.) p.12 : plante suffrutescente, envahissante; plante fourragĂšre pour le
bétail (Papillon.: Stylosanthes mueronta).
gbĂłz„kĂngĂ gbĂłz„kĂngĂ gbĂłz„kĂngĂ gbĂłz„kĂngĂ (ou : gbĂłzĂkĂngĂ ou gbĂłzĂkĂngĂ ) p.34 : arbuste sarmenteux ou liane ligneuse,
commun, précurseur de reboisement en savane. Les feuilles et les racines sont
fréquemment utilisées dans la médecine traditionnelle (Rubiac. : Morinda longiflora).
a) Cath : M& a m$ k& ma $ n& nyaka ni. Ma ngĂ ndĂ wena, n& ma $ kĂĄgbĂĄyĂĄgbĂĄĂĄ. Gulu n&
ma h$, n& ma m$ ng$ ngala n&, k$ ma dulu d& ng$ ia, n& ma te iko. N& mbe, n& ma ba
'da te, n& ma kÄ t& om$, s& n& ma h$ d& ng$ de. Ma gbã kà & d&l& wena. Nwå n& g±
g$, ma $ tĂż kĂłtĂłfĂłlĂł. Fala k& ma $ wena, k$ wa wĂ ma g$ ni, n& ma wia t& wala n&.
Wala k& ma t& sĂ g$ ni, n& tĂ n& $ n& t$l$ nwa, k$ ma sĂ, kĂ ma fĂ©lĂ©, n& tĂ n& $ fĂlĂ yÚÚ
ni (jaune).
b) Ma h$ wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ gĂčbĂ , do li zĂ, do k& zĂŁ t$an$.
c) M& a m$ k& wa d& do to wena :
ïżœ Wa 'd$l$ nwĂĄ n&, tabi wa mba 'b$ do nyaka n& iko. K$ fala m$ n& n$ n$a nde, n& m$
gĂ do dia lĂŹ, n& m$ fĂlĂ k$ mĂ mĂ n& gi do ma ni, n& m$ Ă© li we, n& m$ ĂĄ lĂŹ ti n&. K$
ma n& fele n& ni, n& m$ ĂĄ ma k$ k$p$, k$ ma gĂ, n& m$ nĂ. Ma fĂ ngĂ ngĂĄndĂĄ wena.
ïżœ Wa n$ ma we z&l& âdo wi tabi we saâde zĂŁ wi tabi we z&l& malaria âb$..
ïżœ N& wa a âb$ ma nu ben$ k& wa k$ k$âda ni.
ïżœ N& kpo nwĂĄ n& ni âb$, wa gi, n& wa a do zĂŁ wi t& gaâbom$.
ïżœ Wa a 'b$ do zĂŁ wi t& 'dangba, ny$ng$go'do, tabi gele z&l& k$ zĂŁ wi.
ïżœ Mbe n& wa gi nwĂĄ n& gi, n& wa f$l$ do t& wi katolo, tabi gbĂ tĂĄl&, tabi fil&l&, do m&n$
vĂ ma tala t& wele tala ni. N& wa gi âb$ nwĂĄ, k$ ma fele, n& wa f$l$ t& wi z&l&
kpĂlĂtĂ.
ïżœ Fala m$ d& to, k$ t& m$ tala wena ni, n& m$ f$l$ do t& m$ na, dĂ t& m$ ĂĄ g$.
ïżœ N& mbe, n& wa to âb$ nwĂĄ n& do t$l$ n&, n& wa f$l$ do kĂ tĂČlĂČ.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, wa d$l$ âb$ ma, n& wa to ma do t$l$ n&, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa
t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wuko k& a kua be âda kĂĄlĂĄ g$ ni, tak$ ma f$l$ t$k$ olo be k$
zĂŁ a ni d& nĂč, d$ ma dĂ m„ d& k$ zĂŁ a i g$. Tua k& m& a nwÂĄ kpo ma fanga de wena
$ n& nivaquine ni.
ïżœ N& mbe, n& wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& d& âd$ n$, n& wa f&l& t& katolo, do t& ĂĄ m$ ma
a t& ben$ ni.
ïżœ N& wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma d& âd$ n$, n& wa f&l& t& ben$ k& t& wa a wena.
gbĂdĂ gbĂdĂ gbĂdĂ gbĂdĂ : voir gbĂ dĂ.
gbĂgĂlĂnyĂĄngĂĄdĂčĂ gbĂgĂlĂnyĂĄngĂĄdĂčĂ gbĂgĂlĂnyĂĄngĂĄdĂčĂ gbĂgĂlĂnyĂĄngĂĄdĂčĂ : voir kĂșlĂzĂČlĂČ.
227
gbĂlĂgbĂlĂgbĂlĂgbĂlĂ : plante lĂ©gumineuse.
a) Cath : Gb$l$ m& a nwĂĄ sanggo, ma h$, n& ma ngala d& ng$ $ n& olo li m&tr& kpo ni, n&
ma gba kĂ & dĂlĂ wena sĂlĂlĂ. GĂŁ kili t& tŸ n& $ n& gbaâbiti zu kĂ wi g&. N& nwĂĄ n& ma $
be yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ gbĂ nyĂ mĂ ni. Ma wa wala, wala n& $ yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ, ma $
dĂčdĂ, n& gĂŁ n& ma $ n& te kiliyĂ g& iko. GbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& $ be sĂlĂlĂ iko.
b) Wa mĂ ma mi g$, wa p& ma p&a $ n& k& m$ p& do s&s& ni. L& wia we p& âb$ ma saf$ i
tabi t& âda le nga. Wa p& ma wena do z&k& âda tal& tabi nal&, fala l& mi do k$ni do
nzon$ ni. M$ to s& k$ni, tabi m$ mi nzoe âda m$, k$ m$ kpa be dia fala mi do sanggo
mĂ mĂ, $ n& mbulu te, tabi do g$t$ kĂn$, n& m$ pĂ ma d& di ni iko, ya ma dĂ m$ g$.
N& ma h$, k$ fala k& ma h$ dĂ wena, n& m$ zuâdu zĂŁ n&, zuâdu zĂŁ n&, kpak$ ma kpa
wila fala, tak$ ma gĂŁ do dia n&. Mbe ma wia we $ p$s$ tal&, ya ma ngala ia, ma $ p$s$
nal&, mbe g$ z&k& kpo, n& m$ d$ d$la iko.
c) NĂ a t&l& t& gi gb$l$ ma nĂ : l& d$l$ nwĂĄ n&, l& gbini zu n&, n& m$ si do ma, n& m$ ba be
k$ya n& m$ k&s& ma k&sa sÄ d& k$ sani. N& m$ a lÏ ti n&, n& m$ f$l$ t& n&. K& m$ f$l$ t&
n& ia ni, n& m$ ba sasoe âda m$, n& m$ f$l$ tĂ n&, n& m$ a k$ saso, n& m$ zïżœ be lĂŹ ti n&
be sïżœ, n& m$ zïżœ li gb&nz&k&l& t& n&, n& m$ a tĂ& tĂ n&, n& m$ e ma li we, ya m$ t& kpĂš
nu n& g$. K$ ma m$ ng$ nĂlĂ n&, ma m$ ng$ d& fĂŒlĂ«, n& m$ ba tĂŹkâ° tabi pĂ pĂ , n& m$
yufu do ma, nĂ do nĂ, na d$ ma sĂ d& nĂč g$. K$ ma fĂ© ia ni, ya d„ tĂ gb&nz&k&l& ma
m$k$ ia, n& m$ $m$ t& yufu ma doâdo. Be k$y$ boe, n& m$ fĂlĂ d& âda n&, tabi kula
d$k$, tabi kula saâde, n& m$ a âda n&. L& ĂĄ s& t$l$ k$y$ g$, t$l$ saâde g$, t$l$ d$k$ g$,
we k& m& a sanggo k& ma ba bĂą. Ma wia we gi do kula m$. K$ ma nĂlĂ ni fai, k$ ma
ĂsĂ, n& m$ e ma nĂč. Be fĂ„ nzoe boe, n& m$ a ng$ n&. N& m$ lu kĂ , n& n& ny$ng$ do
ma.
Marc : Ma ba wena?
Cath : Ma ba wena! K& m$ gi ma sÄ, k$ m$ m$ ng$ ny$ng$ n& ni, ma wÚ na, m$
nyĂngĂ do kele g$. M$ gi s& a ka, n& m$ k$t$ d& zu n&, $ n& k& âda yiki ni, n& m$ d&, m$
k$âb$ ma nĂ, s& n& m$ ny$ng$ de. M$ kĂtĂ ma $ n& m$ k$t$ sabinda iko g$, m$ kĂtĂ nĂ
n& m$ k$âb$ ma k$âb$, nĂ k& l& k$âb$ do yiki ni, s& n& m$ ny$ng$ ma de. NĂ a t&l& t&
ny$ng$ gb$l$ ma a ni.
gbĂlĂ gbĂlĂ gbĂlĂ gbĂlĂ (ou zĂlĂ) p.24 : 1) arbuste, 10 m ht., commun (SterculacĂ©e : Leptonychia tokana);
2) arbuste de 2 Ă 3 m ht. (Leptonychia chrysocarfa).
a) Cath : M& a be te kpo, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, n& ma gba kĂ & dĂ wena, gbĂĄkĂ n& $ sĂlĂlĂ.
GĂŁ zĂŁ tŸ n& k& ma d&a ngĂčmĂč d&a ni, ma $ n& g&l& zugolo l&. N& nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ
ndim$ ni, tĂ n& l$a kpĂlĂ kpĂlĂ. NwĂĄ n& mb$k$ wena, n& k$afe n& dïżœlïżœ g$. âDa fala mbe
n& ma $ n& f&l& ni. Fala k& m$ d$l$ nwĂĄ n&, k$ m$ âbala, n& ma bĂĄ bĂą, ma n& we bĂ bĂą
$ n& nwĂĄ yĂŹkĂŹ ni.
b) Wa kpa ma t& zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi zĂŁ be kĂșndĂș kĂlÂĄ, k& wa wa zi, n& wa la ma ni.
c) To k& wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ mĂndĂ, do gele nwĂĄnĂ ni, n& wa f$l$ t& wi k& ti
ndĂ lĂĄ tĂ a z&l& wena ni.
ïżœ MbÚé n& wa f$l$ do oben$ k& baa wa fia ni, tabi wuko k& wili a fi fia ni, tabi wi wili
k& k&n& a fi fia ni, tak$ tĂ a nganda, k$ a kpĂĄ z&l& olo fie ni g$. Ma k& wa sa li ma na
gbĂlĂ. Te ni, wa sa li ma na âtÂŒ gbĂlĂâ.
Marc : Wa mba do gele nwÂĄ nde?
Cath : Wa mba do gele nwÂĄ. Wa d$l$ nwĂĄ gbĂlĂ, n& wa d$l$ nwĂĄ yĂŹkĂŹ, n& wa d$l$
nwĂĄ mĂndĂ, do nwĂĄ yĂmbĂlĂ, n& wa mba ma, n& wa âbala do ma, n& wa f$l$ do
wele. Ma wa sa li ma na âgbĂlĂ, nwĂĄ gbĂlĂâ (O : gbĂnggĂ). Wa âbala onwÂĄ kpi kpi,
n& wa f$l$ do t& wele.
228
ïżœ Fala k& kunda kpa m$ nde, n& wa f$l$ do m$ f$la, wa kpe nĂș lĂŹ, n& wa e m$ âd$ n&,
n& wa f$l$ do t& m$ vĂ na d$ kunda ni kpĂĄ âb$ m$ g$. Wa f$l$ m$ ia, n& wa ba nu lĂŹ,
n& nwĂĄn$ ni do ndĂ t& m$ ma fo d& g$t$, d$ ma kpĂłlĂł âb$ tĂ & g$, k$ m$ kpa âb$
ngam& ni g$.
ïżœ ïżœ nĂ k& m$ a be iko m$ kua be zĂŁ m$ dati kpo, k$ a fia ni, n& ma wia na, wa f$l$ m$.
N& wa na, wa f$l$ wele g&, we k& wa f$lâa do gbĂlĂ ni, mba do ombe ogele ina ta
âb$. N& wa kpe nĂș li doâdo, n& wa f$l$ m$ gbaa, n& m$ n& h$ nza doâdo ni, n& m$ la,
nde m$ kĂĄ m$ âdo m$ g$. N& wi f$l$ m$ ni a ba lĂŹ, n& ma la âb$ do kunda ni d& g$t$ i.
ïżœ Wa d& âb$ be tŸ n& ni do zufa, n& wa z& do gĂ zĂĄ fala k& fo âbĂ fĂč bina ni. Wa sa li ma
na, zufa gbĂlĂ, ma zĂlĂ wele wena.
ïżœ Zagb : Wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa na li dani falangga.
gbĂnĂgbĂnĂgbĂnĂgbĂnĂ p.30 : liane ligneuse (Loganiaceae : Loganiacea sp.).
gbĂčdĂčgbĂčdĂčgbĂčdĂčgbĂčdĂč p.25 (gbakokolo) : arbre Ă hauts contreforts, 40 Ă 50 m ht., commun en forĂȘt
humide, bois facilement putrescible (Sterculacée : cola lateritia).
a) Monz+Timb : M& a ogĂŁ te. Ma gba kĂ & wena. NwĂĄ n& n&a we $ n& nwĂĄ gbĂdĂlĂŹ ni. LiĂŁ
n& ma $ zĂĄngbĂĄâdĂĄngbĂĄĂĄ, ma yulu kĂ & ti ngb& d&l& wena. Ma do kĂčngĂșlĂș n& boe.
Ombe fua lin$ k& ma ny&l& do ng$ nza wena ni, k$ m$ ma ng$ zïżœlïżœ we h$ t& n& m$, n&
m$ z$ s& ngam$ wena, we kÄ do ng$ n&. Wala n& boe, ma be a dudu, n& ma $ yÚÚ, ma
n&a we $ n& wala pĂČkĂČ ni. Ma te, n& k$a n& gba, n& gbĂŁlĂŁ k$ n& $ fila.
b) Wa kpa ma fai nu li do zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ.
c) Zagb : To wa d& do gbĂčdĂč ma k& :
ïżœ Wa gba kĂčngĂșlĂș n&, n& wa d& do mbÂĄtÂĄ gĂłâdĂł kĂčlĂčwĂ , do kpĂ ngbĂlĂ yĂ nggÂĄ.
ïżœ Owi s& te, wa d& âb$ do m&za.
ïżœ Kpo kpo te ni ma ny$ng$ âb$ a dĂkĂ, n& wa sa li od$k$n$ ni na, dĂkĂ gbĂčdĂč.
HHHH
hĂ kĂĄyĂĄnwÂĄ hĂ kĂĄyĂĄnwÂĄ hĂ kĂĄyĂĄnwÂĄ hĂ kĂĄyĂĄnwÂĄ p.37 : herbe grimpante Ă fleurs jaunes, oranges, composite (Comp.: Melanthera
Boonei).
hà là nggà l¥ hà là nggà l¥ hà là nggà l¥ hà là nggà l¥ p.33 : plante herbacée ou semi-ligneuse, 1 à 2 m ht (Solan.: Solanum disticum).
a) Cath : M& a be te, n& ma ngala d& ng$ $ n& m&tr& kpo tabi b$a, n& tĂ tĂ n& boe. ma n&a
we $ n& pĂŁsanggo ni, n& nde m& a pĂŁsanggo g$. Ma wa wala, wala n& vĂ ma $ n& wala
pĂŁsanggo, n& nde wala gĂŁ n&a ng$ wala pĂŁsanggo, n& nde wa nyĂngĂ ma g$.
b) Ma do zam$. N& wa kpa âb$ ma âdo t$a, k$ bĂŹlĂŹ, tabi saf$.
c) N& mi dĂ mbe do ina fala kpo g$.
ïżœ Zagb : Wa to nwĂĄ n&, n& wa a ma ng$ hĂa m$, n& ma hili.
ïżœ Wa âbi fila wala n&, n& wa nd$ do bili on$&.
hĂlĂ hĂlĂ hĂlĂ hĂlĂ p.39 : ronce; cypĂ©racĂ©e le long de lâeau (Scleria racemosa).
a) Cath : HĂlĂ m& a w$k$s$ ma $ n& nyaka ni. N& nwĂĄ n& ma dĂčlĂč wena $ n& nwĂĄ zĂ ni. N&
nu n& tĂ wena $ n& nu rasoir ni, ma âbili wi wena. Ma h$, n& ma fo fua nĂ nyaka ni, K$
ma kpa ngbĂ do be te, n& ma kasa d& t& n&, n& ma la, k$ fala k& ma kpa ogele
w$k$s$n$ k& ma d&a ndĂčâbĂș ni, n& ma ba âda n&, n& ma dĂndĂlĂ. Fala k& m$ le zĂŁ n& ni,
n& t& m$ âbili lĂyĂ lĂyĂ lĂyĂ vĂ, n& ma tala t& m$ wena.
b) Ma h$ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, do nu ngbaka of$n$ k& wa wa zi dati ni.
c) N& nde wa d& ma do z&l& mbĂlĂ, mbĂlĂ k& ma nganda wena ni, wa sa li ma na kasipo.
Wa g$n$ nyaka hĂlĂ, n& wa fi ma ng$ yinggili, n& ma kolo, n& m$ d$ ma do mbito n& m$
229
fi kpÂłtĂ âda n&, n& ben$ wa laâda ma, olo k& wa k$âd$ ni. Ma âbili sanga kua mb$l& ni, n&
wa k$âd$, n& wa tu ma d& nĂč.
Dawili Jean-Bosco : N& nde k& âda sĂkĂkĂ hĂlĂ ni, fala k& li wele z&l& wena, n& wa d&
nwĂĄ n&, n& wa lingi ma sĂ„, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ ma li a na, tĂ nu ma ni, lïżœ n&
ni ma âbili m& ma z&l& li a, tabi ma $ n& m& ma n& we d& tandu ni. N& wa zïżœ ma li a, n&
ma fo m$n$ sÄ k& ma n& s$ we d& tandu ni.
hĂlĂ lĂ zĂ hĂlĂ lĂ zĂ hĂlĂ lĂ zĂ hĂlĂ lĂ zĂ p.39 : cypĂ©racĂ©e en savane (Cyper.: Scleria caniculata).
a) Dawili : Ma $ kpasaa $ n& k& nya mi tĂa s$ dati ni. Ma $ li zĂ&, n& ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$.
N& nwĂĄ n& $ n& nwĂĄ zĂ ni, n& nu nwĂĄ n& ni tĂ wena. N& ng$ gozo tŸ n& ma âb$ tal&. M$
âbe tĂ n& na, & mana ma, k$ m$ hĂ mĂ g$, n& ma âbĂlĂ kĂ m$.
b) Ma h$ wena do li zĂ.
hĂlĂ âd$ lĂŹ hĂlĂ âd$ lĂŹ hĂlĂ âd$ lĂŹ hĂlĂ âd$ lĂŹ (gbĂ hĂlĂ) p.39 : haute cypĂ©racĂ©e Ă©rigĂ©e, en terrain marĂ©cageux (Cyper.: Fuirena
glomerata).
a) Cath : Gba h&l& âb$ boe, tĂlĂ t& hĂl& iko. N& nde li nwĂĄ n& gĂ n&a ng$ k& âda gele hĂlĂ,
n& ma d&nd&l& do sanga nĂč g& iko, k$ ma kpa te, n& ma ba do âda te d& ng$, n& ma ny&
ny&l&. TŸ n&, ng$ gĂČzĂł n& ma tal&, n& nu gĂČzĂł n& tĂ wena. NwĂĄ n&, nu n& tĂ âb$ wena.
N& nde ma ngĂĄlĂĄ âb$ d& ng$ wena.
b) Wa kpa ma fai nguâdu lĂŹ.
c) Ton$ ma wia kĂ do gele hĂlĂ iko.
hâ°hâ°hâ°hâ° (hĂ kpâ°lâ°): graminĂ©e utilisĂ©e comme hampe de flĂšche.
â â â â gbĂ hâ° gbĂ hâ° gbĂ hâ° gbĂ hâ° : voir gbĂ hâ°.
hĂdĂČnzĂ lĂš hĂdĂČnzĂ lĂš hĂdĂČnzĂ lĂš hĂdĂČnzĂ lĂš : voir dĂČnzalĂš.
hĂkpĂ hĂkpĂ hĂkpĂ hĂkpĂ (hĂ kpĂĂĄ, E : hĂ pĂĂĄ) p.38 : haute graminÂŒe de 1 Ă 1,5 m de ht, en sol pauvre (Gram.:
Digitaria uniglumis). Les enfants en font des flĂšches pour chasser les rats et les oiseaux.
a) C.Nad : M& a m$ ma $ âb$ n& hi ni, n& nde zĂŁ n& g± $ n& zĂŁ hi g$, ma $ bi sïżœ, n& holo k$
n& boe. DĂł n& boe, n& wolo k$ n&.
b) Ma h$ âb$ wena t& li zĂ.
c) * N& ben$ wa s& be m$ nzanggo, n& wa yulu d& k$ n&, n& wa da be ma do nzabele, t&
nd$l$ be do on$&, tabi ozulan$. Wa ia li n& ni, we k& fala wa da ma, k$ ma to, n& ma la
pĂĂĄ d& gele fala.
* Timb : Wa dĂ do kpili g$. Wa d& do kpili, k$ m$ da hĂŁ saâde ia, n& ma p& d& gele fala,
ma k& wa ia li na hĂ pĂĂĄ, we k& ma pĂ wena.
hĂkĂyĂ hĂkĂyĂ hĂkĂyĂ hĂkĂyĂ p.39 : cypĂ©racĂ©e Ă©rigĂ©e en marais, Ă inflorescence dense (Cyper.: Rychospora
corymbosa).
a) Tanda : M& a w$k$s$, ma $ n& zĂ tabi hĂlĂ ni.
b) Wa kpa ma nu lĂŹ.
hhhhĂșĂčlĂșĂčlĂșĂčlĂșĂčlĂș Ăș Ăș Ăș : voir kĂșĂčlĂș, kĂșlĂčlĂș.
230
I
ĂŹkĂ mbĂČ ĂŹkĂ mbĂČ ĂŹkĂ mbĂČ ĂŹkĂ mbĂČ p. 9 : 1) plante suffrutescente Ă©pineuse, feuilles sensitives, parfois cultivĂ©e comme
ornement (Mimos.: Mimosa pudica); 2) buisson de 1 Ă 4 m ht., feuilles sensitives, prĂšs
des marais (Mimos.: Mimosa pigra).
ĂŹlĂ ĂŹlĂ ĂŹlĂ ĂŹlĂ p.47 : arbuste suffrutescent en forĂȘt.
a) C.Nad : M& a w$k$s$, ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ nĂ gele te g$, ma nd&nd&l& d& kpo fala d& nĂč g&
iko. Nwå n& ma $ be tÄ, n& be dó n& ma boe, ma d& gbogbo zu n&.
b) Ma $ wena zĂŁ k$la tabi zĂŁ nga bili, tabi k& zĂŁ wala.
c) IlĂ ma do to wena :
ïżœ Ombe win$ wa n& g$n$ wala, n& wa d& nwĂĄ n&, n& wa fi k$ koe tulu t& wa, na dĂ
owi mbatâ°nĂ wa bĂĄ wa g$.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa mba do gĂšlĂ© ina, n& wa a ti bĂlĂ kĂnggĂmĂ.
ïżœ Domin : Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa a âd$ lĂŹ, we f$l$ t& be k& wa gbĂŁ gbĂŁ.
ïżœ Wa ny$ng$ nzĂâdĂ n& do mako, we yali zam$.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa âbala mba do gele ina we f$l$ wi k& a gb&a wi gb&a ni.
ïżœ Ma le âb$ zĂŁ ina we f$l$ do nu t$a we gana yali.
ïżœ Zagb : Wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa a ti ngambe.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ y$mb$l$, n& wa âbala, n& wa f$l$ do t& wi k& a
kpa gĂŁ ngbangga.
ïżœ Owele wa fa z& ma, n& wa mba do gele ina, n& wa d& do ina fa do wuko.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa mba do âdĂkĂlĂkĂ do ogele ina, n& wa f$l$ do nu t$a.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa mba do gbĂĄ kĂșlĂ , n& wa to do nu gĂnggĂ, tak$ fala k& wuko a
n& gala lĂŹ, n& a kpa k$y$ wena.
ĂŹmĂ nĂ ĂŹmĂ nĂ ĂŹmĂ nĂ ĂŹmĂ nĂ : espĂšce de lis dâeau, dont le fleuve Congo et ses affluents furent envahis dans les
années 1950. On en extrait du sel traditionnel.
â°nÂĄsĂŹlĂ â°nÂĄsĂŹlĂ â°nÂĄsĂŹlĂ â°nÂĄsĂŹlĂ (ou : sâ°lÂĄkĂlÂĄ) p.17 : arbre de 2 Ă 6 m ht. (Euphorb.: Microdesmis puberula).
a) Tanda : M& a be te, ma a fĂa, n& nde ma nganda wena. âDa fala mbe n& ma gĂŁ wena.
N& liĂŁ n& b$l$ wena, n& ma le ny&l& wena d& zĂŁ nĂč i.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) Ma dĂ zĂlĂ lĂ sĂŹlĂ wâ°, mĂĄ kĂ wĂ sĂĄ lĂ nĂ nÂĄ â°nÂĄsĂŹlĂ .
Wa zuâdu liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma vĂ, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa d& do funza we a li
dĂ, tak$ wele a n$, n& a nganda. GĂŁ gulu n& ma z$a wi wili k& a mb$k$ k$ kili tĂ a ni, k&
zu ga a kĂșnĂș ngboo g$ ni, n& wa gb&l& hĂŁ a, nâa n$.
ĂwĂsĂĂwĂsĂĂwĂsĂĂwĂsĂ p.30 : liane Ă caoutchouc, fruit Ă chair rouge (Apoc.: Landolphia sp.).
a) Tanda : M& a nyaka, ma gĂŁ wena, n& ma ba do âda ogĂŁ ten$. Ma do wala n& boe.
b) Wa kpa ma nu lĂŹ tabi zĂŁ k$la.
c) Wele tabi dafa wa li wala n&.
KKKK
ka* ka* ka* ka* (Likimi) p.20 : liane longue, dioĂŻque (Sapindaceae : Allophylus Welwitschii).
kĂ ĂĄlĂkpĂ kĂ ĂĄlĂkpĂ kĂ ĂĄlĂkpĂ kĂ ĂĄlĂkpĂ (kĂ ĂĄlĂkpĂ, kĂĂlĂkpĂ) p.29 : petit arbre, fruit ovoĂŻde; le coeur du vieux bois sert
dâĂ©bĂšne (Maba chrysocarpa).
a) Cath : M& a tĂš, ma ngala d& ng$ wena gĂ, n& ma gba kĂ & d$ wena. NwĂĄ n& ma $ n&
nwå ndim$ ni, n& nde ma $ tÿ. Ma wa wala, wala n& g± g$, ma $ n& gbãlã zu kà l& g&,
ma $ fĂlĂ yÚÚ (jaune). T& tŸ n& tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł, n& t& k$a afe n& lĂ g$, ma $ hĂ rkĂ kĂ Ă .
231
b) Wa kpa ma t& zĂŁ ngĂnda, do zĂŁ bili k& wa wa âd$k$l$ n& ny& ny&l& ni.
c) Ton$ wa d& do ma ni :
ïżœ Wa li wala n& lĂź, ma ĂfĂ wena. Dafan$ wa ny$ng$ âb$ ma wena, do mbe on$&n$.
ïżœ TŸ n&, wa âbili ma, n& wa gba sanga n&, k$ ma fe, n& wa s& do nza sala do zu wi. N&
mbÚé tŸ n&, wa s& ma do hi m$n$ kpi do kpi, n& wa t&k&.
ïżœ Ma g± la li wena g$, n& nde wa gba ma, n& wa d& do te s&l&, we k& wa gba ma, ma
yu de wena, n& ma nïżœ âb$ wena.
ïżœ Kpo kpo ma ni, wa gba âb$, n& wa d& do te mangga. N& wa âbili âb$ te ma, n& wa d&
âb$ do te yangga, we k& ma nïżœ wena.
kĂĄĂ nggĂĄ kĂĄĂ nggĂĄ kĂĄĂ nggĂĄ kĂĄĂ nggĂĄ p.36 : herbe grĂȘle Ă vrilles, feuilles odorantes recherchĂ©es comme lĂ©gumes; plante
Ă usage multiple (Cucurb.: Momordica sp.).
a) Cath : M& a sanggo, ma $ n& nyaka ni. Be f&l& n& g± g$, n& nwå n& d&l& d& t& n& wena,
ma gba be kĂ &, ma toso tal& tal&. Ma wa wala, n& wala n& $ be sĂlĂlĂ, ma $ yĂnggĂlĂ
yĂnggĂlĂ, n& âdo n& ma fi fila. Ma fĂ„ ia, n& k$ n& ma do gbĂŁlĂŁ n&, ma $ n& t$k$ ni.
b) M$ wia t& kpa ma do saf$ tabi zĂŁ bili. Wa mĂ ma mi g$, ma h$ iko, n& ma fo do ng$
om$n$ $ n& nyaka ni.
c) Oyaa l& wa z$ zĂ sanggoe ni $ n& ny$ng$m$ mĂ kpasa wi, n& wa e zi k$ ngba wa.
ïżœ L& gbutu ma do nyaka n&, n& l& si n&, n& l& d$l$ nwĂĄ n& tĂ n&, n& l& hana do n$, n& l&
ny$ng$. Tabi wa nĂșlĂș kĂĄĂ nggĂĄ dĂČ nzñ, nĂ wĂ nyĂngĂ dĂČ kĂ .
ïżœ N& nyaka n& ni wa d& ma do z&l& gulu kĂș wi, k& wa sa li ma na zĂĄdĂngbĂ, tabi l& sa li
ma na dÂĄâbâ° ti gulu ben$ ni.
ïżœ Do wi nĂ ĂĄ zĂŁ, k& wa sa li n& na muĂ©tĂ tĂ gulu wi ni. N& wa d$ nyaka n& do mbito vĂ,
n& wa fi fila n$ t& n&, n& wa h$l$ do ti gulu wa, n& ma gĂ.
ïżœ N& nwĂĄ kĂ, wa ko be, k$ be he kĂa wena ni, n& wa d$l$ nwa kaangga, n& wa lingi
ma, n& wa zĆĄ li a, tak$ a $m$ t& kĂa.
ïżœ Wa zïżœ âb$ kpo kpo ma ni li wele, âda fala k& li a tabi zu a z&l& wena ni.
ïżœ Wa d& 'b$ nwĂĄ n&, n& wa gb& ma, n& wa l$mb$ do nyanga wi 'du'dumangga.
ïżœ Wa gb$t$ nyaka n&, do nwĂĄ n& d& tĂ n& ni, n& wa na ma d& ng$ nzĂ nggóé nu dĂĂ k&
wa k$âb$ ni na, da d& k$ ogĂlĂnĂ wa le k$ kpana, k$ wa ba nu gÂĄ dĂĂ (lĂĄkpĂ ) g$.
â â â â wĂlĂ kĂĄĂ nggĂĄ wĂlĂ kĂĄĂ nggĂĄ wĂlĂ kĂĄĂ nggĂĄ wĂlĂ kĂĄĂ nggĂĄ p.36 : herbe Ă vrilles ressemblant au kĂĄĂ nggĂĄ, feuilles non comestibles (Cu-
curb.: Momordica sp.).
a) Cath : M& a w$k$s$ k& ma do nyaka. T&l& t& n& wia kĂ do kĂĄĂ nggĂĄ, n& nde li nwĂĄ n& gba
sanga t& ngb& sĂkpĂ sĂkpĂ ni, ma n&a we $ n& nwĂĄ zĂmĂĄngĂgĂČlÂŒ, n& nde ma g± ni g$.
b) Wa kpa ma t& olo f$ ng$nda k& wa wa mĂą ni, n& wa kpa âb$ ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, do fĂ gbĂkĂĄ k&
wa wa nu li i.
c) Ongbaka wa kĂ we ny$ng$ ma ngboo g$, we k& ma ĂfĂ wena, n& ma yĂlĂ wi lĂyĂĂ.
Ogele nun$ wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi do bĂ, n& wa ny$ng$.
ïżœ Wa d& wala n&, n& wa to gbaa, n& wa &nz& do z&l& fĂŒtĂ lÂĄ, n& ma fo be mĂŁ k$ n& ni
doâdo.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gb&, n& wa mba do nwa papae, n& wa &nz& do zĂŁ wi
gaâbom$.
kĂ 'bĂ lĂ gĂndĂĄ kĂ 'bĂ lĂ gĂndĂĄ kĂ 'bĂ lĂ gĂndĂĄ kĂ 'bĂ lĂ gĂndĂĄ p.21 : arbre, 30 m ht, 0,5 m diam, feuilles Ă nervures prononcĂ©es, bois trĂšs
dur (Sapin.: Lecaniodiscus cupaĂŹoides).
a) Zagb : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm m$l$, n& ma ngala d& ng$ olo li m&tr& âbu
n& tal&. NwĂĄ ma gĂŁ âbana sanga iko, n& ma $ tĂ„. TŸ n& ngĂ ndĂ wena. M$ g$m$, k$ m$
hĂ mĂ g$, n& gogo kp&n&m$ kaâbala vĂ. Ma k& wa sa li n& na m& ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, zĂŁ vuda, k$ bili, tabi nĂș lĂŹ.
232
c) * Wa s& te n&, n& wa gbo holo k$ n&, n& wa fi do te kp&n&m$ ngbaka.
* Domin : Wa âbili liĂŁ n&, n& wa mba do liĂŁ ndĂșngbĂ, n& wa gi mba do k$y$ tabi gboe,
n& m$ a fÄ gbãlã m$ do dà mbà t& n&, tak$ ma hã ngawi k$ kili t& wi wili.
â â â â wĂlĂ kĂ 'bĂ lĂ gĂndĂĄ wĂlĂ kĂ 'bĂ lĂ gĂndĂĄ wĂlĂ kĂ 'bĂ lĂ gĂndĂĄ wĂlĂ kĂ 'bĂ lĂ gĂndĂĄ p.21 : arbre, 20 m ht, 0,3 m diam., ressemblant au prĂ©cĂ©dent (Sapin.:
Lychnodiscus cerospermus).
a) Ma wia kĂ vĂ do kĂ âbĂ lĂ gĂnda iko, n& nde kĂ âbĂ lĂ ngĂndÂĄ gĂŁ n&a ng$ n&, n& ma ngĂĄlĂĄ
âb$ ngboo nĂ kĂ âbĂ lĂ ngĂndĂĄ g$.
b) Wa kpa âb$ ma zĂŁ ng$nda.
c) * Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wi wilin$ wa li, tak$ ma hĂŁ ngawi k$ kili t& wa.
* Wa fa te n& we dĂŁ do gua.
kÂĄâbĂlĂŹ kÂĄâbĂlĂŹ kÂĄâbĂlĂŹ kÂĄâbĂlĂŹ p.20 : arbre, 25 m ht, fait beaucoup de rejets, prĂšs de lâeau (Sapin.: Eriocoelum
microspermum).
a) Tanda : M& a te, ma gĂŁ wena, n& ma ngala âb$ wena. Ma gba kĂ & wena, n& kunggulu
n& gĂŁ wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ gbĂdĂlĂŹ. N& nde ma si tĂ & be sïżœ, we k& ma be a tĂ„.
N& kÂĄâbĂlĂŹ ma si tĂ & do gbĂ dĂĂĄnĂ ĂĄbĂȘ, we k& k$afe kÂĄâbĂlĂŹ ma yu wena, n& k& âda
gbĂ dĂĂĄnĂ ĂĄbĂȘ, m$ ĂlĂ, ya ma yĂș g$, we k& k& k$afe n& nĂŁlĂŁ wena.
b) Wa kpa ma nu lĂŹ.
c) NwĂĄ n& ny$ng$ do od$k$ gbad$lĂŹ.
kĂ 'dĂ nggĂ kĂ 'dĂ nggĂ kĂ 'dĂ nggĂ kĂ 'dĂ nggĂ p.17 : manioc (Euphorb.: Manihot esculenta).
a) Cath : M& a kpal& k& wa mi saf$ i ni. Be tŸ n& ma $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ wi g&, n& mbee n&
ma gĂŁ âb$ ng$ ma, n& li kpolo n& boe. Ma ngala d& ng$ olo li m&tr& kpo do d$ n&, n& m$
gbini zu n&, n& ma gba kĂ &. N& nwĂĄ ma d& d& t& tŸ n& iko, ma $ n& nwĂĄ ndĂmbo ni, ma
gba kĂ & yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma wa wala, wala n& h$ d& gulu nwĂĄ n&. Wala n& $ be fĂ, n& ma $
vĂ kĂŹlĂŹ $ n& wala pĂŁsanggo ni, n& nde gbĂłngbĂł n& boe. Wa g$n$ sanga kĂ 'dĂ nggĂ do
gili n& b$a : ĂfĂ kĂ âdĂ nggĂ do fÂł kĂ âdĂ nggĂ .
b) Wa mi ma saf$ tabi âdo t$a. Wa mi do z&k& âda b$a, tabi tal&. Wa mi do z$l$ kolo, n&
nde liĂŁ n& s& do lĂŹ wena. Ma k& wa mi dati, s& n& kolo t& d& ng$ n& dĂȘ. N& âdo z&k& kpo
tabi b$a, ya ma gĂŁ ia, n& wa ndo d$l$ nwĂĄ n&. N& ma $ z&k& gazala, s& n& wa zĂŁ liĂŁ n&
dĂȘ. Ki ni n& nde ma sĂa ngboo. (voir agriculture).
â â â â ĂfĂ kĂ 'dĂ nggĂ ĂfĂ kĂ 'dĂ nggĂ ĂfĂ kĂ 'dĂ nggĂ ĂfĂ kĂ 'dĂ nggĂ p.17 : manioc doux.
a) Monz : M& a kaâdangga k& ma a ĂfĂ. Wa wia we ny$ng$ liĂŁ n& do t$l$ n&, tabi wa gi, tabi
wa d$ d$a.
Ng$ gili ĂfĂ kaâdangga dĂlĂ wena :
L& tĂ mbe l&ngg& ng$ gili n& kpo do kpo :
ïżœ ttttĂșĂșĂșĂș kĂ âdĂ nggĂ kĂ âdĂ nggĂ kĂ âdĂ nggĂ kĂ âdĂ nggĂ tabi dĂ lĂ bĂ©gĂčlĂ dĂ lĂ bĂ©gĂčlĂ dĂ lĂ bĂ©gĂčlĂ dĂ lĂ bĂ©gĂčlĂ : nwĂĄ n& tö kĂłlĂł kĂłlĂł, n& li ngĂšlĂ© n& $ kĂ©tĂ© kĂ©tĂ©. LiĂŁ n&
$ be dĂ. Wa mi ma, n& nde âdĂ kĂĄlĂĄ lĂĂĄ n& g$, n& ma le wena. K$ m$ mi, ya m$ âb$ s&
gbĂĄĂĄ g$, m$ ny$ng$ s& dĂ iko. Gulu k& wa sa li n& na dĂ lĂ bĂ©gĂčlĂ g& a ni. M& a ĂfĂ
kaâdangga ma ĂfĂ wena. N& nde mbe win$ wa ia âb$ li d&a sa na kĂ âdĂ nggÂĄ kÂĄlÂĄ tabi
gbĂnĂngĂșrr tabi bĂŹlĂŹzĂmĂąnĂč, we k& m$ ma ng$ ny$ng$ do t$l$ n& ia, n& giti n& wele
ngor ngor $ n& k& m$ ny$ng$ ta âb$ kÂĄlÂĄ, n& giti a wele ni.
ïżœ kkkkĂ âdĂ nggÂĄ gbĂ sĂ Ă âdĂ nggÂĄ gbĂ sĂ Ă âdĂ nggÂĄ gbĂ sĂ Ă âdĂ nggÂĄ gbĂ sĂ : t& te n& $ fĂ, n& nwĂĄ n& $ âb$ fĂ. LiĂŁ n& dĂčlĂč wena, fala k& m$ zĂŁ
ma, k$ m$ âbĂlĂ k$a âdo n& doâdo, n& nde k$ zĂŁ n& ni ma $ yĂČĂČ $ n& fĂ„ zĂŁ kuli k$la
tabi k$ zĂŁ sĂ ni. Owin$ wa kĂ ma wena, ma ĂfĂ âbĂ wena.
ïżœ kkkkĂ âdĂ nggÂĄ Ă âdĂ nggÂĄ Ă âdĂ nggÂĄ Ă âdĂ nggÂĄ gbĂŹlĂŹgbĂŹlĂŹgbĂŹlĂŹgbĂŹlĂŹwĂzöwĂzöwĂzöwĂzö : m& a ĂfĂ kaâdangga, n& nde nwĂĄ n& a fila nĂ nwĂĄ fÂł kĂ âdĂ nggĂ
ni. LĂĂĄ n& dulu âb$ wena, n& ma gĂŁ âb$ $ n& gĂšlĂ© lĂĂŁ ĂfĂ kaâdangga ni. N& nde ma la
233
ngba we duzu nwĂĄ n&. Wi zĂ„ h$, k$ a z$ ma, n& a lengge na, ki ni a fĂŁ kaâdangga iko,
ma k& wa ia li ma na gbÏlÏ wà zÄ ni.
MbĂš li n& âb$ a kĂ âdĂ nggÂĄ kĂČmbĂČ, we k& ma le gÂł wena, n& âdĂ kĂĄlĂĄ m$k$ n& g$, $
n& te kombo ma m$k$ wena ni. Ombe ngbakan$ Gemena i wa sa li n& na
âking$mb&â.
ïżœ kkkkĂ âdĂ nggÂĄ kĂ âdĂ nggÂĄ kĂ âdĂ nggÂĄ kĂ âdĂ nggÂĄ kĂĂĄlĂŹĂĂĄlĂŹĂĂĄlĂŹĂĂĄlĂŹ : te n& $ fĂ, n& ma ngala d& ng$ $ n& m&tr& nal&. NwĂĄ n& âbĂłnzĂłlĂł
âbĂșnzĂčlĂ . N& nde ma lĂ© dĂ g$, m$ mi ma la sab&l& kpo, s& n& ma le de. LiĂŁ n& dulu
wena, n& nde ma gÂł ngboo g$. N& nde ma ĂfĂ nĂ âmĂ sĂŹkĂ sĂŹâbĂČyĂ©lĂšâ.
ïżœ mmmmĂ sĂŹkĂ sĂŹâbĂČyĂ©lÚà sĂŹkĂ sĂŹâbĂČyĂ©lÚà sĂŹkĂ sĂŹâbĂČyĂ©lÚà sĂŹkĂ sĂŹâbĂČyĂ©lĂš : m& a ĂfĂ kĂ âdĂ nggĂ , tŸ n& a fĂ nĂ te ĂfĂ kĂ âdĂ nggÂĄnĂ ni, n& nwĂĄ
n& âb$ fĂ, n& nde ngbĂnzĂ nwĂĄ n& ma a fĂlĂ . LĂĂŁ n& gĂŁ wena, n& ma bĂlĂ âb$ wena. K$
m$ gi tabi m$ d$, n& âda kĂĄlĂĄ tia fĂŸ n& g$. M& kaâdangga ma ĂfĂ wena.
M& a kpo k& oyaa l& wa sa âb$ li n& na bĂgĂnĂlĂČâdĂČmĂ, we k& m$ ny$ng$ ma, k$ m$
zïżœ do ĂfĂ n& gbaa ya t& m$ ele ng$ kili t& m$ doâdo, n& m$ da li m$ d& zam$, n& mbĂš
n& loâdo m$ $ d& nza iko. Ma k& wa ia li ma na bĂgĂn&loâdom$.
ïżœ ggggĂlĂkĂșbâ°ÂĄĂlĂkĂșbâ°ÂĄĂlĂkĂșbâ°ÂĄĂlĂkĂșbâ°ÂĄ : te n& $ fĂa do nwĂĄ n&, n& t& liĂŁ n& $ âb$ a fĂa. Ma le, n& nde âda kĂĄlĂĄ g$,
ya ma mĂ„lĂ„ ia. Wa ny$ ny$ng$. N& nde m$ kpo, m$ kĂ na ma ĂfĂ nde, n& m$ mĂ do
titole. G$ a m$ mi do gba wese, n& ma fanga, ya m$ nyĂngĂ s& g$.
ïżœ âbâbâbâbĂ ĂĄkĂ lĂ Ă ĂĄkĂ lĂ Ă ĂĄkĂ lĂ Ă ĂĄkĂ lĂ : m& a ĂfĂ kaâdangga. Ki ni le wena, n& gĂŁ liĂŁ n& gĂŁ wena. N& dudu n& wia
we $ n& âbu cm gazala.
â â â â fÂł fÂł fÂł fÂł kĂ 'dĂ nggĂ kĂ 'dĂ nggĂ kĂ 'dĂ nggĂ kĂ 'dĂ nggĂ p.17 : manioc amer.
a) Monz : FĂŁ kaâdangga m& a k& ma fanga wena, m$ ny$ng$ ma iko, n& ma ba m$ ba, n&
ma gb& m$, n& m$ fe. NĂ a wa nyĂngĂ ma do t$l$ n&, tabi do gi n& âb$ g$. M$ n& ny$ng$
ma, n& m$ zĂŁ, n& m$ a âd$ lĂŹ, n& ma $ âd$ lĂŹ i tĂ„ b$a tabi tal&, n& m$ kala d& nza, n& ma $
âb$ d& k$ sanggi tĂ„ b$a, tak$ fĂŁ k& hulu d& nĂč, ya ngawi tĂ n& ma mb$k$. N& wa to ma,
n& wa &nz& do kpangga, s& n& m$ ny$ng$ de. Tabi m$ a k$ saso do kili n& iko, n& m$ a
lĂŹ ti n&, n& m$ gi ma. K$ ma m$k$, n& ma te fĂ„ $ n& t$l$ kĂ âdĂ nggĂ ni, n& m$ ny$ng$
ma. Wa sa li ki n& do lingala na âtĂčkĂ â.
Ng$ gili fĂŁ kaâdangga ma d&l& âb$ wena. L& wia mbe we t$ tĂlĂ iko :
ïżœ gbĂdĂčĂ gbĂdĂčĂ gbĂdĂčĂ gbĂdĂčĂ : liĂŁ n& ma dĂșlĂș wena g$, ma t& d$ n&, n& zĂŁ n& gĂŁ wena. N& nde âda kala lia
n& g$, ma $ z&k& gaz&l& ya ma lia ia. Ma n& gbaa h$ ng$ z&k& ngb&âd&âd&, n& ma
âbanda mbulu n&. Ma âbana do bĂlĂ n&, s& n& wa âbanda ny$ng$ n& de. Wa ia li ma
na gb&dĂčĂ , we k&, âda fala k& wa zĂŁ, k$ wa w$ngg$ ma, k$ wa kpïżœlïżœ lïżœ n&, k$ dua nĂÂĄ
ma ia, n& a fe do ti.
ïżœ tĂłlĂšlĂ© tĂłlĂšlĂ© tĂłlĂšlĂ© tĂłlĂšlĂ© (tĂČlñlĂČ) : m& a kaâdangga, nwĂĄ n& $ fĂ, n& t& tŸ n& $ âb$ fĂ. Ma le wanggala
wanggala, liĂŁ n& dĂlĂ wena, n& ma dĂčlĂč âb$ wena. NdĂ lĂĄ âdo n& k& ma l$a kpĂlĂlĂ ni,
ma âbili ngĂšlĂ©lĂ© tĂż, n& mbÚé n& ĂĄ fĂ. K$ m$ ĂlĂ k$a âdo n&, n& k$a k& kĂ n& i, ma $ fĂlĂ
ngbÚÚ ni. Wa d& do z&l& gbĂ kĂĂĄkĂ âdĂ nggĂ . Wa âbĂlĂ, n& wa kala k$a n&, n& wa y&l&
ma li wese, k$ ma kolo, n& m$ d$ ma do mbito, n& m$ h$l$ do zĂŁ wi z&l&
gbĂ kĂĂĄkĂ âdĂ nggĂ .
ïżœ pĂtpĂtpĂtpĂtĂĂĂĂ : tŸ n& $ fĂ, n& nwĂĄ n& $ âb$ fĂ. Ma âbĂ, ya gbogbo zĂ€ n& $ fĂlĂ zĂĂ. LiĂŁ n& ma $
âb$ fĂ, ya ma dĂčlĂč la li g$, dudu n& $ n& 15 cm, n& nde âda kĂĄlĂĄ lia n& g$. Wa ia li n&
na kĂ âdĂ nggĂ pĂtĂ, we k& ma do f&l& zĂŁ n& bina, n& ma te fĂ„ wena, n& ma de do
pĂtĂ wena. Wi mi zi ma wena a Obuza.
ïżœ mĂgbĂșgĂșlĂșmĂgbĂșgĂșlĂșmĂgbĂșgĂșlĂșmĂgbĂșgĂșlĂș : tŸ n& $ fĂ, n& nwĂĄ n& ma $ be fĂlĂ yÚÚ. N& k$a t& liĂŁ n& ma $ fĂlĂ ngbÚÚ,
ma le yĂngbĂ yĂngbĂ yĂngbĂ, n& ma âbo d& t& ngb&, ma dĂčlĂč wena g$. Wi mi ma
wena Ong$mb& do OngbĂĄndĂ do OmbÂĄnzÂĄ. Wa a ma âd$ lĂŹ tĂ„ tal&, n& wa a k$
sanggi, n& lïżœ n& hulu, n& wa gi ma, wa sa li ma na âtĂčkĂ â. Wa ny$ng$ ma do sanggo.
234
ïżœ mmmmĂ bĂșâdĂčnggĂșĂ bĂșâdĂčnggĂșĂ bĂșâdĂčnggĂșĂ bĂșâdĂčnggĂș : m& a fĂŁ kaâdangga, ma le dulu wena, n& ma gĂŁ wena. N& nde m& a
kaâdangga, wa mi ma, n& ma $ sab&l& kpo, s& n& wa ndo ny$ng$ n& dĂȘ, ya ki ya ma
lia ta âb$ de, ma lĂ© dĂ g$.
b) K& âda fĂŁ kaâdangga, ma wia âda fala fai na, wa to do tula, s& n& wa ny$ng$ tati a ka n&
iko. Tabi wa a ma âd$ lĂŹ, we d& do fĂa li mĂtĂkĂ, s& n& wa wia we ny$ng$ ma de. N&
nde we duzu nwĂĄ ka'dangga wa sĂĄkĂĄ g$. NwĂĄ n& vĂ wa fa ma fa. Ma $ do fala sab&l&,
k$ m$ gĂŹ ma do wala olo n& g$, s& n& ma fanga de.
kĂĄfĂłlĂłkĂĂ lâ° kĂĄfĂłlĂłkĂĂ lâ° kĂĄfĂłlĂłkĂĂ lâ° kĂĄfĂłlĂłkĂĂ lâ° p.16 : liane; les jeunes rejets sont dâun brun veloutĂ© (Dichap.: Dichapetalum sp.).
a) Monz : M& a nyaka ma fu fua do nĂč g&, n& nde lĂ nwĂĄ n& gĂŁ wena, ma $ kĂČr kĂČr ni. M&
a mbe ng$ gili nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ«.
b) Ma h$ wena nu ngbaka guba, do ti k$la, do âdo t$a, do zĂŁ bĂŹlĂŹ âbĂštĂš.
c) Zagb :
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa âbala ma, n& wa f$l$ do t& wi k& a ba z&l& wena ni.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma, n& wa a n$ t& n&, n& wa k$ nyanga be ngusu, we k&
ma fanga wena.
ïżœ Timb : N& kpo kpo liĂŁ n& ni, wa zuâdu, n& wa gb&l&, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ t&
z&l& gĂčlĂč.
ïżœ Wa na âbĂ nwĂĄ n& li dĂ.
kĂĄkĂĄkĂĂČ kĂĄkĂĄkĂĂČ kĂĄkĂĄkĂĂČ kĂĄkĂĄkĂĂČ (âbĂĄngĂĄlĂŹkĂ mbĂČ*, kĂ mbĂČ*).
a) C. Nad. : M& a w$k$s$, ma do nyaka n& boe, ma fo do nĂč g& iko. NwĂĄ n& $ sĂkpĂ sĂkpĂ,
n& t& nyaka n& $ kĂ kĂ kĂ. Ma dĂł do gbogbo zu n&, n& dĂł n& $ be fĂlĂ .
b) Wa kpa ma wena saf$, do k& zĂŁ wala, do olo guba k& wa wa ni. K$ fala k& m$ le zĂŁ n&,
n& nwĂĄ n& ma fe vĂ, k$ m$ la be sïżœ, k$ m$ n& gifi t& m$, n& nde li nwĂĄ n& ma b$l$ tĂ &
vĂ d& olo n&. Gulu n& hĂŁ wa ia li ma na âkĂĄkĂĄ kĂĂČâ tabi âdĂkĂlĂlĂŹkĂ mbĂČâ. Oben$ wa d& do
sĂ wena.
c) N& nde mi ïżœ t& âb$ ti k& na ma d& ina ni g$.
kĂĄkĂ lĂ kĂĄkĂ lĂ kĂĄkĂ lĂ kĂĄkĂ lĂ p.1 : 1) grand arbre Ă Ă©corce rugueuse, 30 m ht, 0,70 m diam, bois jaune, dur
(Ulmac.: Celtis Brieyi) ; 2) arbre moyen Ă Ă©corce rugueuse, 30 m ht, 0,30 m diam.; bois
blanc dur (Ulmac.: Celtis Pranthii).
a) Zagb : M& a gĂŁ te, ma dulu d& ng$ wena. Li nwĂĄ n& $ dĂ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł ni, n& t& te
n& $ ngĂ lĂĄâbĂĄ ngĂ lĂĄâbĂĄ ni. Wa sa li nwĂĄ n& na ng&nz&l&. Ma ny$ng$ do d$k$ : obĂčnzĂŹ,
tabi gĂgĂlĂ. Wa g$m$ te n&, k$ ma kolo, n& âbua katala h$ t& n&.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) C. Nad : TĂ” n& mĂĄ kĂ :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi, wa gi do kĂłsĂČ, n& wa ny$ng$, we ina nd$ do bâ°lâ°.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa gb&l&, n& wa kpolo wi z&l& do tĂČtóé, n& wa h&nz& do zu a, we
z&l& d$k$;
ïżœ Wa dĂŁ do gua, n& nde ma nyĂ wena.
kĂ kĂ wĂ kĂ kĂ wĂ kĂ kĂ wĂ kĂ kĂ wĂ p.24 : âcacaoâ, petit arbre, 5-10 m ht., plante de grande culture (Stercul. :
Theobroma cacao).
kĂ lĂ pĂčsĂč kĂ lĂ pĂčsĂč kĂ lĂ pĂčsĂč kĂ lĂ pĂčsĂč (voir tĂ lĂkĂčsĂŹ) p.20 : arbuste sarmenteux monoĂŻque (Sapin.: Allophyllus macro-
botrys).
kĂĄlĂĄz„nĂ ĂĄwâ°kĂĄlĂĄz„nĂ ĂĄwâ°kĂĄlĂĄz„nĂ ĂĄwâ°kĂĄlĂĄz„nĂ ĂĄwâ° p.3 : sous-arbuste ou liane urticante (Urtic.: Urera hypselodendron).
a) Zagb : M& a nyaka, n& nde ma $ âbata. Li nwĂĄ n& $ dĂ, n& ma h$ t& nyaka n& b$a b$a.
Ma ba âda te ny&l& wena.
b) Wa kpa ma âdo t$a, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi zĂŁ vuda.
235
c) Wa âbili, n& wa d& do gbungga bâ°lâ°.
Ou :
a) Dem$na Hilaire : M& a be nyaka, ma $ n& be k„ tÂŒ zĂ ni, ma ndĂĂĂ, ma bĂlĂ wena. N&
nde ma yolo do âda zu t& ng$, s& n& ma ïżœ ti zïżœlïżœ d& t& nĂč dĂȘ. Ma zïżœlïżœ ni, n& nde fala k& ma
$ t& fala fua lĂŹ di boe ni, n& liĂŁ n& tata d& ng$ lâ° ni, n& ma m$ ng$ d& wĂnzĂ wĂnzĂ
wĂnzĂ do ng$ lĂŹ. Fua lĂŹ m$ ng$ fo n&, n& ma m$ ng$ kala ma, n& ma m$ ng$ si d& g$t$,
ma m$ ng$ si d& g$t$ g&$, n& ma la d& ng$ g&$. M$ kĂšbĂ g$, n& nde m$ z$ ma $ n&
wele a t& y&k& ma, n& nde a, fua lĂŹ y&k& t& ma de.
Marc : N& nwĂĄ n& $ n& nde ?
Hilaire : NwĂĄ n& $ nde, ma mbe do zu te ng$ i. N& nde m& l& z$ a âda k& ma b$l$ $ n&
f&l& d& nĂč iko ni, n& nde l& zĂ k& na, nwĂĄ n& hĂ ni g$.
b) Ma $ g& wena t& âd$ lĂŹ.
c) N& wa tĂ s$ na, wa d& do to ge nde?
ïżœ Wa na, owuko naa zĂŁn$ wa ba ma, n& wa kpo ma âd& tili wa.
ïżœ N& be mosala sïżœ g& ma d& g&, âda fala k& m$ n& we da galïżœ, k$ m$ do gĂ âbÂĄ bana ni,
n& nde a, m$ âbili s& f&l& n& k& ma b$l$ dia n& ge nde ni, k$ m$ gb& k$y$n$, n& m$
yulu ma ti bangga wa, wa sa li ma na âkĂĄngbĂĄâ (kĂngbĂ), s& n& m$ m$ ng$ ba tole
âda m$, n& m$ m$ ng$ h$ do ma dĂȘ.
kĂĄlĂĄz„tĂČlĂ kĂĄlĂĄz„tĂČlĂ kĂĄlĂĄz„tĂČlĂ kĂĄlĂĄz„tĂČlĂ (gÂĄtĂČlĂ) p. 41 : plante herbeuse rampante, ressemblant Ă une Tradescanthia,
commune, fleur délicate bleue entre deux bractées (Commel.: Commelia sp.).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma fo do nĂč g& $ n& nyaka ni, n& ma d&nd&l& wena, n& li ngĂšlĂ© n&
boe, ma $ ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©. NwĂĄ n& ma $ do li gbĂĄlĂĄ n& ni, ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& t&
nwĂĄ n& $ lĂč lĂč lĂč, ma g± bĂ© g$. M& a w$k$s$ kpo, ma kĂłlĂł fala kpo g$. M$ wa ma, n&
m$ a t& zu zugbulu te tabi ng$ tia te do ng$. Ni g$, n& ma na nĂč d& olo n& sĂ„, ma fĂ© g$.
Ma âdanga f$ wena.
b) Wa kpa ma t& saf$ k& wa wa, n& ma d&a bĂŹlĂŹ, do âdo t$a tabi k& zĂŁ li wala, do fala k& li
kolo yolo n& wena ni (g$t$ kĂ).
c) KĂĄlĂĄz„tĂČlĂ wia t& gala be k& Ă sĂ âdĂlĂ g$ :
ïżœ Fala k& be sĂ âdĂlĂ g$ ni, n& wa gbini li ngĂšlĂ© n& kpo, n& wa kĂ be fila tĂ ndÂĄlÂĄ nu n&,
n& wa yulu ma goâdo be, tak$ a sĂ.
ïżœ N& mbe âda fala kpo, dati k& na wa a zĂŁ be, n& wa gbini t& li gbĂĄlĂĄ n&, n& wa yulu li
goâdo bĂȘ, tak$ ma d& d$nd$, s& n& wa yĂșlĂș te alu we a do zĂŁ a, dĂ goâdo a dĂ dani
g$.
k±lĂnyĂ k±lĂnyĂ k±lĂnyĂ k±lĂnyĂ : nom donnĂ© Ă une espĂšce de liane ou Ă un arbre moyen.
a) Cath : Ng$ gili n& b$a : mbÚé n& a nyaka, n& mbĂš âb$ a tĂš.
Nyaka n& ma $ tĂ„, n& k$a t& n& boe, n& nwĂĄ n& $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& ma ba âda te d&
ng$ ny&l& wena. Wa sa li nyaka k& na k±lƥnyà we duzu k& ma tÄ $ n& n$& k& wa sa li a
na k±lƥnyà ni.
N& k& âda te k&, gĂŁ zĂŁ tŸ n& $ n& nganggala wi g& iko, n& ma ngala d& ng$ ngala la ng$
m&tr& m$l$, n& ma gba kĂ &. NwĂĄ n& ĂĄ gÂź, n& ma Ă tĂż.
Zagb : Fala k& k±lƥnyà ngala, k$ ma h$ m&tr& m$l$ tabi gazala, n& ma gba kà &, n& ma
d& nyaka, n& ma ndo la do âda ten$ d& ng$. Wa gb&l&, nde li n& a tĂ„, ma fanga wena.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ ng&nz$.
c) Ma d& z&l& âdĂĄngbĂ :
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa yulu ma ti mĂngĂlĂ t$a, k$ ma kolo, n& wi k& âdĂĄngbĂ
ny$ng$ zĂŁ a wena, n& a gbini k$afe n&, n& a ny$ng$, n& a gulu lïżœ n&.
236
ïżœ Tabi a gbini âb$ k$afe n&, n& a fi âd$ gĂÂĄ lĂŹ, k$ ma $, k$ ma ny$ng$, n& wa a do zĂŁ wi
z&l& âdangba.
ïżœ N& k& âda te k&, wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa y&l& ma, n& wa to, k$ ma âbu, n&
wa âdi ma, n& wa e funza n&, we a âd$ lĂŹ tÂĄbĂŹ lĂ dĂ, we n$ n$a, tabi we a do zĂŁ wi, we
z&l& âdĂĄngbĂ . Tabi wa gb&l& âb$ do tŸ n&, n& wa d& âb$ do funza, n& ma wia âb$.
kà là kà là kà là kà là p.3 : liane herbacée urticante.
a) Timb : M& a w$k$s$, ma a be nyaka ni, ma fo, n& ma ba âda be te, tabi ma fo do ng$
w$k$s$n$. T& nyaka do t& nwĂĄ n& ma a kĂ kĂ kĂ ni, n& tĂ n& $ n& t$l$ nwÂĄ. Ma dĂł, n&
dĂł n& $ fĂ, n& wala n& boe, ma be sĂkĂkĂ, n& ma âbo ngb& âbua. N& nde m$ le zĂŁ n&, n&
nwĂĄ n& d$ m$ z&l& wena.
b) Ma h$ wena zĂŁ gĂčbĂ , k& zĂŁ li wala, tabi do âdo le, tabi t& saf$.
c) To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa gbutu be nyaka n&, mba do nwĂĄ n&, n& wa sili ma, k$ ma gbala, n& wa a tĂ t& lïżœ
n&, n& wa fi dĂ mbĂ tĂ n&, n& be a do z&l& kĂĄsĂŹpĂł, a n$ ma, n& ma âbili sanga kua
mb$l& li sila a, n& a k$âd$, n& a ĂlĂ ma d& nĂč.
ïżœ Wa d& ma do ina t&ka m$. Wa d$l$ nwĂĄ n& kpo tabi b$a, n& wa lĂngĂ ma vĂ do t$l$
n&, n& wa k$ ma t& m$ gole m$ n& t&ka n& ni. Gulu n& na, $ n& k& m& a tala m$ ni,
owin$ vĂ k& wa la ni, wa kĂŁ m$ t& m$ gole âda m$ ia, n& wa la zĂŁ. A la be sïżœ, n& a
yolo nĂč, mbĂš g$, n& a ma ng$ n$n$ tĂ a fai nd$ti n& a k& a kpolo tĂ a we h& m$ gole
âda m$ iko.
ïżœ Zagb : Wa d& nyaka n&, mba do nwĂĄ n&, n& wa a ma nguâdu dĂlĂ, tabi wa kasa ma
d& k& zĂŁ naa k$la ng$ kuli, n& ma zïżœ Ă tĂĄkĂĄ na, fala k& gĂ t& we y$âd$ kuli a nde, n&
ma tala tĂ a, n& a yu, n& a bi fai, n& a fe.
ïżœ Wa âbala nwĂĄ n&, n& wa f$l$ do nu gĂ lâą tabi gĂ.
ïżœ Wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa a ma ti bili.
kĂ mbĂČkĂ mbĂČkĂ mbĂČkĂ mbĂČ : voir kĂĄkĂĄkĂĂČ.
kÂĄnÂĄ kÂĄnÂĄ kÂĄnÂĄ kÂĄnÂĄ p.13 : arbre de 0,4 Ă 1 m diam, bas branchu, assez commun en forĂȘt secondaire;
lâamande de noix sphĂ©rique dure est comestible (Pand.: Pande oleosa). A lâEst, cet arbre
est nommĂ© aussi âgbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄâ Ă cause des noix qui sont mangĂ©es par les
phacochĂšres.
a) Cath : M& a gĂŁ te, gĂŁ zĂŁ n& wia we $ m&tr& kpo. Ma ngala d& ng$ we m&tr& 15 tabi 20.
Ma gba kĂ & dĂ wena. NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ ndĂmĂ ni. Ma wa wala, n& wala n& n&a we $ n&
nu kĂ l& g&. K$ fala k& ma sĂ ni, n& ma ala d& ti n&, n& k$a âdo n& fo tĂ & sĂ„, n& gbĂŁlĂŁ k$
n&, t& n& ma lĂ g$, ma $ sĂrkĂ sĂrkĂ. N& nde a, gbĂłngbĂł n& boe. Wa ba wala n&, n& wa
gba sanga n& do kpangbĂČlĂ , n& gbĂŁlĂŁ k$ n& ma $ fĂ, n& ma gu be gĂ» olo li gbĂĄlĂĄ n& ni.
Ma $ k$ n& tal& iko. Wa ny$ng$ ma, n& ma $ n& t$l$ nzo ni. Wa sa li ma na
gbinigĂgĂngbĂŹÂĄ, we k& ngbĂŹĂĄnĂ wa h$ ti n&, n& wa ny$ng$ ma wena. N& nde ma
ngĂ ndĂ wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ngĂĄ ngĂndĂ .
c) M& ma d& to wena a wala n& :
ïżœ Wa kala gbĂŁlĂŁ n& ni, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa gbini nwĂĄ kĂłkĂłlĂł do nwĂĄ gĂĂbĂĄ, do nwĂĄ
yĂmbĂlĂ, do âbĂșlĂș fĂlĂ do bĂȘ, n& wa f$l$ do be, tak$ tĂ a nganda.
ïżœ Wala n& mbulu, n& wa wia t& ba gbĂŁlĂŁ k$ n& ni, n& wa nïżœlïżœ do nyanga wi k& ma gba
gbĂą ni.
ïżœ Wa o gbĂŁlĂŁ k$ n&, ya ma a fĂa, n& wa ny$ng$ ma $ n& wa ny$ng$ do gbĂŁlĂŁ âbete ni.
N& wa d& âb$ kpo kpo gbĂŁlĂŁ k$ n& ni do n$ n& we gi do sanggo.
ïżœ Kpo gbĂŁlĂŁ n& ni, wa to ma, mba do tĂšngĂčlĂč, n& wa a k$ gĂ hĂŁ k$y$.
237
ïżœ Wa pi âb$ âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ do t& be we duzu nga zu.
ïżœ Wa kala âb$ ma, n& wa mba do wala yonggo, n& wa lo do yonggo na, ma wala wena.
ïżœ Wa ba wala n&, n& wa ngbolo do zu ogaza tabi wi k& wa f$l$ a olo dungu g&la ni,
tak$ t& wa nganda $ n& wala kana ni.
kĂ ngÂĄkĂ ngÂĄkĂ ngÂĄkĂ ngÂĄ (nzĂ ngĂĄlĂ ) p.15 : arbre de 50 m ht., 2 m diam., bois pour menuiserie (Meliac.: Entan-
drophragma angolense).
a) Timb : M& a gĂŁ t& gĂŁ wena, t&l& t& n& wia kĂ vĂ do wili tambala. N& nde wili tambala
ny$ng$ do d$k$ go, n& kĂ ngÂĄ ny$ng$ do d$k$, li wa na nzĂ ngĂĄlĂ . Ma hĂŁ wa sa âb$ li n&
na nzĂ ngĂĄlĂ .
b) Ma h$ zĂŁ ng$nda.
c) Wa gba do maâbaya gba. N& wa ny$ng$ d$k$ n&.
GbakĂ n& kolo, k$ ma te, n& wa dĂŁ gua, ma ny& de wena.
kĂĄngĂ kĂĄngĂ kĂĄngĂ kĂĄngĂ p.43 : plante herbeuse Ă©rigĂ©e, fleur en tĂȘte de la tige, en lisiĂšre de forĂȘt (Zingib.:
Costus sp.).
a) Cath : M& a be te, ma g± be g$. Ma $ n& gole ni, n& nde ma ngålå wena $ n& gole g$.
N& ma do li gbala n& $ n& k& âda gole ni. N& âbali m$ kpo, k& tĂ n& ma lĂ wena. Tua k& t&
te gole ma lĂ g$, n& t& te kĂĄngĂ ma lĂ wena. N& nwĂĄ n& ma $ be dudu yĂlĂĄ yĂlĂĄ. N& ma
dĂł do gbogbo zu n&, dĂł n& ma $ be fĂ. N& ma wala, n& wala n& $ zĂŹgbĂ Ă .
b) Ma $ wena nu ngbaka k$la, do zĂŁ bĂŹlĂŹ k& wa wa kuti n& wa ni.
c) Wa d& ma do z&l& dĂ wena :
ïżœ Wa ĂlĂ k$a t& te ni doâdo, n& wa to k& k$ n& ni $ n& kumba ni. K$ ma âbu, n& wa kpïżœlïżœ
lïżœ n&, n& wa a fĂ„ âd$ lïżœ n&, n& wa e li we, n& wa hunu do kĂ, n& wele n$ t& z&l&
nguâdu, gĂ nggĂĄ.
ïżœ Fala k& wa z& gbali m$, n& k$ li m$ g$n$ t$k$ g$na ni, n& wa âbili kĂĄngĂ , n& wa fi li
we, k$ ma fe, n& wa ĂlĂ k$a t& n& doâdo, n& wa saâba ma, tabi wa kpïżœlïżœ, n& m$ zïżœ ma
gbali m$, n& ma fo nga t$k& gbali m$. N& m$ zïżœ fala b$a tabi tal&, n& li m$ ndo
nyanga gĂlĂ n& gbaa, n& li m$ sa vĂ do dia n&.
ïżœ Dati ngboo, wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma tua, n& wa a li ti n&, n& wa gi ma gi, n&
wa dungu âd$ n&, we duzu z&l& âdo wi, gbogbolo wi. Ma kp±l± wena.
ïżœ N& mbee n& wa âbili te n&, n& wa ĂlĂ k$a t& n& sĂ„, n& wa w$ngg$, w$ngg$ k& k$ zĂŁ
n& m$, ma $ n& kumba ni. Wa w$ngg$ ma, n& wa kpïżœlïżœ lïżœ n&, n& wa hunu do kĂ. HĂŁ
wele k& mb$l& ba a wena, k$ g&l& a ma dé g$ ni, n& a n$ ma. Ma kpãlã wena, n& wa
n$ ma we k$ g&l& wi.
ïżœ N& mbee n&, n& wa w$ngg$ âb$ ma, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ
wuko, k& a kua âda kĂ lĂ g$ ni, kpak$ ma f$l$ t$k$ k$ zĂŁ a d& nĂč.
ïżœ N& mbee n&, wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to, mba do nwĂĄ kĂČkĂłlĂČ, n& wa w$ngg$ ma, n&
wa kpïżœlïżœ lïżœ n&, n& wa do li we, n& ma nĂlĂ, n& wele k& gogo a z&l& wena ni, n& a gulu
ma we z&l& kolo k& ma ny$ng$ gogo l& ni.
ïżœ Tabi m$ ba, n& m$ gbini tŸ n& ni, n& m$ 'bĂlĂ k$a t& n& ni, n& m$ sukpu do nu m$
ni, t& f$l$ 'do gogo m$ fai, tak$ a yu.
ïżœ Zabusu AndrĂ© : N& mbĂ© n& âb$ : GĂ ny$ng$ m$, n& m$ ĂlĂ âb$ kĂĄngĂ , n& m$ ĂlĂ k$a
t& n&, n& m$ to ma tua vĂ, n& ma âbu, n& m$ l$mb$ t& fala gĂĂ ny$ng$ m$ ni vĂ. N&
ma gb& dĂŁ n& sĂ„, ma bĂĄ âb$ m$ g$, n& nyanga m$ hili do ti iko.
ïżœ C.Nad : N& nde g$ a, kĂĄngĂĄ nâ°, m$ wia we âbili ma, bĂtĂ k& ngboo ni, n& m$ Ă t& n&
sĂ„, n& m$ âd&n&. N& dĂ mĂ m$ ma ku kua nde, n& m$ a âd$ n&, n& ma âbili k& ma ku
kua ni sĂ„ doâdo.
ïżœ MbĂš, n& m$ na âb$ li ma ng$ gĂ.
238
ïżœ Yombo : âDa fala k& tabi wele ny$ng$ âdĂŁ ina, k$ ma ba a wena, n& wa to kanga, n&
wa a do zĂŁ a. A sukpu m& a ny$ng$, ma hĂŁ ngam$ hĂŁ a ni.
ïżœ Be ini d& t$a wena, n& wa gbini wala n&, n& wa si do ma, n& wa z& do ng$ mulu gÂĄ
be ni, tabi t& gbogbĂłlĂł Ă , n& a $m$ t& ini n&.
ïżœ Zagb : On$&n$ k& li wa na ĂsĂsĂĂn$ ni, wa n$ âb$ lâ° k$ wala k& k$ be mĂ n&, k& ma Ă
ĂĄ fĂĂ ni wena. Lâ° kĂ n& ĂfĂ nĂĄ sĂčkĂĄrĂŹ ni.
kĂĄngĂĄ 'dĂ lĂŹ kĂĄngĂĄ 'dĂ lĂŹ kĂĄngĂĄ 'dĂ lĂŹ kĂĄngĂĄ 'dĂ lĂŹ p.43 : plante herbeuse Ă©rigĂ©e, prĂšs de lâeau, Ă feuilles pubescentes, fleur en
tĂȘte (Zingib.: Costus sp.).
Ma âb$ kpo kĂĄngĂ ni, n& nde ma la ngb&, we k& ma h$ t& âb$ âd$ lĂŹ i ni. Ma wala, n& ma
wala do gulu n& nĂč nga.
kĂĄngĂĄnĂč kĂĄngĂĄnĂč kĂĄngĂĄnĂč kĂĄngĂĄnĂč p.43 : plante herbeuse Ă©rigĂ©e, mais fleur sur tige courte, Ă cĂŽtĂ© de la tige courte
(Zingib.: Costus sp.).
a) Tanda : M& a w$k$s$, ma h$ ngbi ngbi. Ful&l& ma h$ d& gulu n& $ n& k& zu âbete ni. N&
li gbala te ma $ n& gbala kumba ni. N& nde ma do lĂŹ wena, n& ma ngĂ ndĂ g$.
b) Ma h$ zĂŁ bĂŹlĂŹ do nu lĂŹ.
c) Ma d& z&l& d&a :
ïżœ Wa to nwĂĄ n& we a do zĂŁ wele we z&l& kivwi, tabi wuko olo kula.
ïżœ Wa &nz& âb$ do zĂŁ wi.
ïżœ Wa to âb$ te n&, we a do zĂŁ wi.
kĂ nggĂ tĂlĂ kĂ nggĂ tĂlĂ kĂ nggĂ tĂlĂ kĂ nggĂ tĂlĂ : espĂšce de plante parasite qui se dĂ©veloppe sur les palmiers.
a) Cath : M& a m$ k& ma d& t& li nzanggo. Ma sĂ ndĂnggĂ ndĂČnggĂ, ma $ mbĂČĂČ $ n& k&
wa hunu kĂ ni. Wa kpĂĄ ma gele fala g$, wa kpa ma li dĂ& k& wa sa li ma na nzanggoe
ni, k& wa âbili ma ng$ i ni. M& a m$ ma $ n& 'bĂtĂ ni, n& nde tĂlĂ t& n& Ă n& tĂlĂ t& 'b&t&
g$. M& a m$ ma ngu ngua n& m& ni. Fala k& ma h$ t& li dĂ& ia, n& ma be na, dĂ& n& ma
'da 'danga. K$ fala wa d& dĂ& sĂ„, k$ ma ĂsĂ do'do ni, n& ma m$ ng$ h$ k$ m$
nzanggon$ d& ng$. Ma m$ ng$ ngala t& m& d& ng$, n& ma hulu d& nĂč nga zĂnggĂĂ.
Ng$ gili kĂ nggĂ tĂlĂ ma b$a :
- fĂlĂĄ kĂ nggĂ tĂlĂ : fala k& ma h$ li gĂlĂ dĂ ia, n& nde dĂĂ hĂčlĂș n& iko.
- fĂĂĄ kĂ nggĂ tĂlĂ : fala k& ma h$ li gĂlĂ dĂ ia, n& dĂĂ g$n$ do ti. M& a âdÂł kĂ nggĂ tĂlĂ.
b) M& a te tabi w$k$s$ g$, m& m$ ma h$ t& li nzĂ nggĂł. N& mbĂš te $ n& dĂ do ndĂbâ°lâ° ni,
ma h$ âb$ t& n& h$a, ma gbala zĂŁ te n& iko.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ N& win$ wa k$t$ ma, n& wa &nz& do ngĂčsĂș, k& wa d& nyanga ben$ wena ni, n& ngusi
ĂlĂ nyanga wa sĂ„.
ïżœ N& mbee n&, wa k$t$ ma, n& wa to nwĂĄ bĂ tĂš, n& wa mba do ma, n& wa &nz& do
gaâbom&.
ïżœ M$ wia t& k$t$ n&, n& ma d& $ n& âbĂtĂ ni. N& wa nĂŁ t& li holo sani tabi li holo daka,
k& ma hu hulu, n& wa nĂŁ li n&.
ïżœ Timb : Mbe win$ di da dĂ ni, wa k$t$ kĂ nggĂ tĂlĂ, n& wa âbala mbĂĄ do fila nĂč, n& wa
l$ do nu ngbongbolo gi do ngbako âda wa.
kĂ nggĂČ kĂ nggĂČ kĂ nggĂČ kĂ nggĂČ p.17 : : : : arbre de 15 Ă 20 m ht., bois brun dur (Euphorb.: Phyllantyhus discoides).
a) Zagb : M& a te zam$ g&, ngĂ lĂĄ n& d& ng$ wia t& h$ âbu m&tr& b$a. Ma gba kĂ & wena. Li
nwĂĄ n& g± g$, n& nde s$ti n& ĂĄ âbĂlĂ. NwĂĄ n& d&l& ng$ n& wĂ©nÂĄ, nĂ nde âda fala sab&l&,
nĂ ma fo tĂ & vĂ. MĂĄ wa wala, wala n& ma a sĂkĂkĂĂ ni. TŸ n& nganda wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la do zĂŁ vuda. Ma âbana do be n&, nĂ wĂ kpĂĄ mĂą nguâdu k$la.
c) To wa d& do ma ni :
239
ïżœ Wa âbili tŸ n&, n& wa s& do ga.
ïżœ Ma âbana do b$l$ n&, n& wa d& do yangga, tabi wa e do nyanga t$a tabi langba ng$
t$a.
ïżœ Wala n& a ny$ng$m$ nu on$&n$ k& wa sa li wa na âkĂlĂnggĂĂ â ni, n& m& âb$ a
ny$ng$m$ nu od&ngb&.
kasakasakasakasa* (Buzala) p.9 : arbre, 50 m ht. (Pachyelasma Tessmannii).
kĂ sĂ gbĂdĂ kĂ sĂ gbĂdĂ kĂ sĂ gbĂdĂ kĂ sĂ gbĂdĂ (bĂ gĂlĂ) : voir kĂsĂnĂștÂĄnÂĄ.
kåsÏà kåsÏà kåsÏà kåsÏà : cassier : arbre moyen; les racines et les feuilles sont utilisées dans la médecine
traditionnelle.
a) Cath : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm sambo tabi ngb&âd&âd& iko, k$ ma d& ngĂčmĂč,
n& ma wia we k$l$ do m&tr& kpo. N& ma ngala d& ng$ m&tr& kpo tabi b$a, n& ma gba kĂ
& dĂ wena, n& gbakĂ n& dĂșlĂș d& ng$ zĂĂĄ zĂĂĄ. N& nwĂĄ n& sanza d& t& gbakĂ n& $ n& nwĂĄ
âbĂštĂš ni, n& nde li nwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ ĂkĂł, n& ma $ tĂ„, n& ma unu wena. Ma do do gbogbo
zu n&, n& do n& ma $ fĂlĂ yÚÚ (jaune). Wala n& ĂĄ dudu yĂnggĂlĂnggĂ$ ni.
Ng$ gili kĂĄsĂŹĂ b$a : wili kasia do naa kasia. Naa kasia, wa âbili tŸ n&, n& ma $ fĂ, n& wili
k&, wa âbili tŸ n&, n& ma $ fĂlĂ . N& nde te wili kĂĄsĂŹĂ ngĂ ndĂ wena.
b) M& a te k& wa mi ma mĂź. Wa mi ma t& li ngbala m$ tabi âdo t$a.
c) K& ma d& z&l& wena m& a fila k& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa gi, n& wele n$ n$a t& gaâbom$.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa &nz& âb$ do zĂŁ wi t& gaâbom$ âb$.
ïżœ Wa gi âb$ nwĂĄ n&, n& wa zipa do t& wele, n& wa i do a, we duzu z&l& gbĂčlĂčgbĂčtĂč, k&
ma mb$k$ a wena.
ïżœ Wa na nwĂĄ li dĂ, tak$ ma hulu. Wa na ma fala b$a, n& wa fo doâdo, ni g$ n& dĂ& d&
gbawia.
â â â â wĂlĂ kĂĄsĂŹĂ wĂlĂ kĂĄsĂŹĂ wĂlĂ kĂĄsĂŹĂ wĂlĂ kĂĄsĂŹĂ
a) M& a kasia, nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ nĂ ĂĄ wele k&, n& nde ma a nga. Ma ngala we m&tr&
m$l$ tabi gazala iko. Wala n& $ âbata, ma fĂâbĂlĂâbĂĂ ni, n& nde ma dĂčlĂč la li g$.
b) Wa kpa ma t& fala k& wa kpa naa wele k& ni.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa f$l$ do t& wi, we ĂĄ mĂ.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa hunu lïżœ n& do bĂĄnggĂĄ, n& wa n$ we z&l&
gaâbom$.
ïżœ Zagb : Wa âbili te n&, n& wa d& do t$a, tabi te yangga, tabi wa s& âb$ do te mbĂ Ă
(ngumbe).
kaso kaso kaso kaso p.23 : arbrisseau ou petit arbre (Tiliac.: Christiana africana).
kåsà kåsà kåsà kåsà p.18 : liane ligneuse, noix grillées comestibles (Tetracarpidium conophorum).
a) Cath : M& a nyaka, ma fu fua, gĂŁ zĂŁ n& wia t& $ n& gĂlĂ zugolo wi g&. Ma ba âda te d&
ng$ nyĂlĂ wena, n& ma dĂâbĂlĂ do zu te ng$ i. Li nwĂĄ n& $ dĂ, ma $ n& nwĂĄ ndim$ ni, n&
nde ma mĂkĂ wena. Ma wa wala, n& wala n& $ n& wala ndĂmbĂł ni. Ma do konggolo nu
n& boe, n& ma $ n& zala wi ni. GbĂŁlĂŁ n& $ k$ n& tal&, tabi nal&, n& ma do gbĂłngbĂł n&
boe. T& wala n& ma $ tĂlĂ nwÂĄ. K$ fala k& ma sĂ ia, n& tĂ n& $ yÚÚ. N& ma ala d& gulu
n& nĂč nga, k$ win$ wa h$ ti n&, n& wa kala ma. Oben$ wa kĂ„ âda nyaka n&, n& wa âbi
ma dĂȘ. K$ fala k& wila fala we kĂ„ âda n& bina, n& wa gb&l& gulu nyaka n& nĂč ngĂ , n& ma
la tÄ b$a tabi tÄ tal&, n& nu tã n& mb$k$, n& wala n& ala sÄ.
b) L& kpa ma zĂŁ ng$nda, do zĂŁ k$la nĂș lĂŹ. Ma hĂ zĂŁ bĂŹlĂŹ g$, we k& wa d$ f$&, n& nyaka n&
b&l& sĂ„, n& ma kĂșnĂș âb$ g$.
240
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$. Wa gba sanga n&, n& wa kala gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&, n& k$a âdo
gbĂŁlĂŁ n& ni, t& n& $ yÚÚ ma nganda wena, n& m$ o do gogo m$ wĂkĂ wĂkĂ sĂ„, n& m$
a ma d& zã bë, n& m$ fo böⰠd& ng$ n&. N& ma $ d& di fai, k$ ma b&l&, n& wa fo d&
nza, ya k$a k& s$ ni, ma m$ ng$ âbĂlĂ tĂ n& doâdo, n& m$ da k$ nu m$, n& m$ ny$ng$.
Ma te fÄ wena $ n& gbà nzñ ni.
ïżœ N& mbÚé n&, m$ kala gbĂŁlĂŁ n&, n& m$ a k$ saso, n& m$ a lĂŹ ti n&, n& m$ gi ma gbaa,
k$ ma m$k$, n& m$ e nĂč, n& m$ tĂnĂ lĂŹ tĂ n&, n& m$ ba, n& m$ o ma, n& m$ da d& k$
nu m$, n& m$ ny$ng$. Ma $ âb$ kpasaa $ n& k& m$ d$ d$a ni.
ïżœ Fala k& m$ d$, k$ ma bĂlĂ g$, tabi fala k& m$ gi, k$ ma mĂkĂ g$, k$ m$ ny$ng$ ma,
n& ma ba m$ bĂą, n& m$ ĂlĂ.
ïżœ Zagb : Wa gbĂlĂ nyaka n&, n& wa mba do nwĂĄ n&, n& wa h&nz& do hĂa m$.
ïżœ Wa to âb$ nwĂĄ n& , n& wa h&nz& do li sila wi, we z&l& gaâbom$.
ïżœ Osaâde $ n& ng&nz& tabi od&ngb&, wa ny$ng$ wala n& wena.
d) Ng$ gili kĂĄsĂ tal& :
ïżœ nyÂĄkÂĄ kĂĄsĂnyÂĄkÂĄ kĂĄsĂnyÂĄkÂĄ kĂĄsĂnyÂĄkÂĄ kĂĄsĂ : m& a k& zam$. Ki ni ng$ gili n& âb$ b$a :
- kĂĄsĂ dĂngbĂ : m& a k& wala n& g± ngboo g$.
- kĂĄsĂ fĂlĂ : m& a k& wala n& ma gĂŁ wena.
ïżœ tÂŒ kĂĄsĂtÂŒ kĂĄsĂtÂŒ kĂĄsĂtÂŒ kĂĄsĂ : m& a k& âda le, wa sa li n& na âmbĂČmĂĄlĂČkĂłâ.
ïżœ kĂĄsĂ gb„l„mĂkĂĄsĂ gb„l„mĂkĂĄsĂ gb„l„mĂkĂĄsĂ gb„l„mĂ : m& a k& saf$.
kĂ tĂ kĂ tĂ kĂ tĂ kĂ tĂ p.1 : arbre, 20 m ht., 0,60 m diam, bois de construction, dur (Ulmac.: 2 espĂšces: Celtis
Durandii et Celtis Tenheri).
a) Monz : Kata m& a te ma ngala wena $ n& 25 tabi 30 m, ma b$l$ tĂșĂĂ d& ng$, n& ma gba
kĂ & dĂ wena. GĂŁ zĂŁ n& fala k& ma d& ngumu, n& ma wia we h$ m&tr& kpo.T& tŸ n& ma
do kpolo lókpó lókpó. Nwå n& ma $ be s&k&k& $ n& nwå kà sϱ ni, n& nde ma n&a ng$
nwĂĄ kĂĄsϱ. Wa sa âb$ li kĂ tĂ na .zĂmĂzĂngĂndĂ .
b) L& kpa ma zĂŁ ngĂndĂ , do zĂŁ ngĂnzĂ, k& wa wa zi fala kpo iko, k$ ten$ gĂŁ âb$ doâdo.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Ma âbana do b$l$ n&, n& nde ma nganda do te t$a wena.
ïżœ Wa saka âb$ ma we d& do dana ng$ lĂŹ.
ïżœ Wa gba âb$ ma do maâbaya.
ïżœ N& nde toe âda ma wena na, wa d$ ma do kÂłlïżœ, n& wa gi do ny$ng$m$.
ïżœ Wa gba ma, n& ma yu gĂÂĄ wena, n& gĂșĂĄ n& nyĂ wena. OkpĂ sĂĄ win$ wa kĂ ma wena,
we g$n$ do kĂčâbĂș k$ t$a âda wa.
ïżœ Zagb : Wa fi tŸ n& do te dugbu tabi te k$ya.
ïżœ Cath : Ma ny$ng$ do d$k$, li wa a zĂmĂzĂngĂndĂ . Wa wia kĂ do d$k$ tambala, tĂ t&
wa $ fila.
kĂĄtĂĄgĂ kĂĄtĂĄgĂ kĂĄtĂĄgĂ kĂĄtĂĄgĂ ((O) kĂĄtĂĄkpĂș) p.23 : nom de plusieurs petits arbres du genre Croton; le bois sec
servait jadis dâallume-feu (Euphorb.: Croton haumanianus).
a) Cath : M& a te zam$, wa mĂ ma mi g$. Ma wia t& ngala $ n& te nd&mbo ni, n& gĂŁ zĂŁ n&
wia we h$ âbu cm tal& tabi nal& n& ma $ fĂ. TĂlĂ t& nwĂĄ n& $ n& nwĂĄ ndim$, n& âdo n& $
be fĂ kpĂșyĂĂ $ n& t& tŸ n& ni. Ma wa wala, n& wala n& ma a be sĂlĂlĂlĂ $ n& zu kĂ wi g&, n&
ndĂ lĂĄ t& wala n& ma $ âb$ bĂ© fĂ. M& a te ma unu nganda wena.
b) Ma h$ fai zĂŁ nga bili, tabi nu k$la.
c) Cath : KĂĄtĂĄgĂ ma d& z&l& gaâbom$. n& nde wa g$n$ sanga gaâbom$ b$a : k& ng$ sila
wi, wa sa li ma na gaâbom$ sĂlĂngĂ, do k& âbolo zĂŁ wi, wa sa li ma na ngĂĄmĂĄnzĂĄ, tabi tĂșfĂ.
241
ïżœ L& ny$ng$ wala n& we duzu z&l& gaâbom$. Fala k& ma m$ ng$ z&l& t& k$ zĂŁ mi, n& mi
n&, n& mi ĂlĂ k$afe n&, n& mi gb&l& ti nguâdu n&, n& mi a lĂŹ ti n&, n& mi a tĂ t& n&, n&
mi n$. Ma $ 'do n& ny&l& wena, n& ma fanga 'b$ fanga.
ïżœ L& ny$ng$ âb$ wala n& do t$l$ n& we kpo z&l& gaâbom& ni. M$ nz$âb$ lïżœ n&, n& m$ fĂŒlĂŒ
sĂ âdĂĄ n&.
ïżœ N& wa ĂlĂ âb$ kĂĂĄfe n&, n& wa gb&l& ndĂndĂlĂș kĂ n&, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$,
n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi, t& kpo z&l& gĂ âbĂłmĂ ni.
ïżœ Kpo kpo k$afe n& ni, wa gb&l& âb$ ndĂndĂlĂș ti nguâdu n&, n& m$ k$ n$ ng$ zĂŁ m$ vĂ,
n& m$ &nz& âb$ do zĂŁ m$ we gaâbom$. N& nde ma vĂ, katagu, ma gala we duzu z&l&
gĂ âbĂłmĂ, z&l& sĂlĂng$, do z&l& ngĂĄmĂĄnzĂĄ.
ïżœ Monz : Wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa l$mb$ ma ng$ dĂ we duzu og$l$ na, d$ wa bĂĄ nu gÂĄ
dĂĂ g$. N& wa ĂlĂ âb$ afe n& ni, n& wa gb&l& ti nguâdu n& d& âd$ dĂ, n& wi z&l&
gaâbom$ a n$ ma.
ïżœ Timb : Wa ĂlĂ afe katakpu, n& wa mba do mbe gele ina, n& wa d& do ina we zĂlĂ
kĂŹbĂ kĂșlĂč* (be kpana).
kÂĄtÂĄlÂĄkÂĄtÂĄlÂĄkÂĄtÂĄlÂĄkÂĄtÂĄlÂĄ (âbĂÂĄ kÂĄtÂĄlÂĄ) : espĂšce de champignon comestible quâon trouve sur certains arbres
durs morts. Est appelĂ© âkÂĄtÂĄlÂĄâ 6parce que ce sont des champignons durs. Ils sont utilisĂ©s
dans les rites dâinitiation.
MĂ ÂĄ âbĂčĂ ; mĂĄ h$ t& mbĂš ĂngĂĄ tÂŒnĂ kĂnĂ wĂĄ gĂmĂ ngĂ kĂlÂĄ, nĂ mĂĄ kĂłlĂł nâ°; wena a tia
tĂșlĂșkpĂĄlĂĄ, do manggumbe, do kata, do kpakalo, tabi 'bafĂ„, nĂ dĂČ nĂ. MĂĄ hĂ tĂ nĂ, nĂ win$
wa zu'du ma zu'du.
kĂĄwĂ kĂĄwĂ kĂĄwĂ kĂĄwĂ p.35 : arbre; au moins deux espĂšces sauvages en forĂȘt; la variĂ©tĂ© Coffea robusta est
cultivée (Rub.: Coffea sp. sp.).
a) Monz : Ng$ gili kĂĄwĂ bĂĂ . MbÚé n& wa kpa ma zĂŁ gĂ zĂ , n& ma h$ iko. N& nde tŸ n& ma
la ngb& do kafe k& wa mi mĂź ni. We k& ma gba kĂ & dĂșlĂș g$. N& li nwĂĄ n& g± wena, ma $
fĂčlĂĄ fĂčlĂĄ. Ma wala wena, n& gbĂŁlĂŁ n& g± âb$ wena, ma $ n& zu kĂ wi g&. Wa sa li n& na
kafe zam$. N& mbÚé n& wa mi ma mi, tak$ wele a n$ wala n&. Wa sa li ma do français
na cafĂ©. Li nwĂĄ n& ma gĂŁ be âbana sanga, n& te n& ma gÂł n& ng$ zĂŁ ku wi g$.
b) K& zam$ wa kpa ma zĂŁ gĂ zĂ , n& k& le nga wa mi ma saf$ tabi âdo t$a.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ K& wa mi ma mi ni, wala n&, fala k& ma fele, n& wa âbi ma, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n&
wa s$kp$ ma vĂ, n& wa p&p& ma vĂ, n& wa d$l$ gbĂŁlĂŁ k$ n& ni, tak$ wa hana ma, k$
wa gi, n& wele n$ lïżœ n&.
ïżœ Wa âbili te n&, n& wa fĂ do mbĂĄ goâdo kungba, tabi wa fi âb$ do te kp&n&m$.
ïżœ N& wa d$l$ nwĂĄ n& (nz$âdi k&), n& wa lingi vĂ, n& wa fi k$ kolonggo, we zïżœ li wi k& a
do z&l& nzĂâbĂ ni.
ïżœ Wa d$ âb$ saâda n& ni, n& wa d& do gb&nz&k&l& we a t& sanggo, n& mbĂš, wa ili ma, n&
wa d& do sav$ mĂkpĂĄkpĂĄ.
ïżœ Zagb : Wa âbili bĂlĂ tŸ n& tabi sĂ lĂĄ n&, n& wa nd$ do bâ°lâ°.
kà yà kà yà kà yà kà yà p.31 : arbre moyen, bois pour charpenterie, recherché pour faire des tam-tams (Cordia
longipes). LâĂ©corce dâun jeune arbre kĂ yĂ, qui sâenlĂšve en bandes, est utilisĂ©e pour faire
des ficelles.
a) Gboma Camille : M& a tĂš, ngĂ lĂĄ n& wia t& h$ m&tr& 15. GbĂĄkĂ nĂ dĂndĂlĂ wĂ©na, n& li
nwĂĄ n& g± wena, ma $ n& nwĂĄ tĂkĂ ni. Kili t& tŸ n& ma wia we h$ ng$ kili t& âbete g&,
ma la m&tr& kpo lĂą. N& nde mi zĂ wala n& g$.
6 Le mot kĂĄtĂĄlĂĄĂĄâ est un idĂ©ophone qui sgnifie : trĂšs dur.
242
Zagb : Wala n& ma $ n& g&z&l& kĂ wi g& iko.
b) Wa kpa ma wena ti k$la, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi li zĂ, tabi âda le âb$.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Wa gba ma do maâbaya.
ïżœ Tabi wa g$m$ âb$ ma, n& wa lo nĂč, n& wa âbili ma, n& wa s& do k&âd&nggu.
ïżœ Wa ĂlĂ kĂafe n&, n& wa sili ma, k$ ma gbala, n& wa t&kp& lïżœ n&, n& wa a do zĂŁ wi z&l&
gĂșlĂŹ.
ïżœ Zagb : Wa âbili liĂŁ n&, n& wa s& ma do kóé k& wa fi âd& tili otolon$ ni.
ïżœ Wa gbĂlĂ tŸ n& do liĂŁ n&, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa a li dani
falanga.
kĂĄyĂłlĂł kĂĄyĂłlĂł kĂĄyĂłlĂł kĂĄyĂłlĂł p.18 : arbre moyen, commun; lâĂ©corce, qui a le goĂ»t et lâodeur du cresson, est utili-
sĂ©e dans la mĂ©decine traditionnelle, dans lâinitiation, etc. (Euphorb. : Drypetes sp.).
LâĂ©corce du kĂĄyĂłlĂł, Ă usage multiple, est appelĂ©e par les initiĂ©s âmbĂnggĂ zĂ dĂ fĂ â (litt.:
cervelle/tĂȘte/singe).
a) Cath : M& a te ma a zam$, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm tal& tabi nal&, n& ma ngala d&
ng$ wia d& tĂ n&, s& n& ma gba kĂ & dĂȘ. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ ni, ma $
kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł. K$afe n& ma dïżœlïżœ ng$ ngb& wena. T& tŸ n& l$ wena, n& ma unu $ n&
mandangg&la ni.
b) Wa kpa ma ti k$la tabi zĂŁ ngĂndĂ , tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) N& nde wa d& to do ma :
ïżœ Wi k& tĂ a a wena, tabi do katolo âb$, n& wa ĂlĂ k$afe n&, n& m$ gbĂlĂ ti nguâdu n&
sĂ„, n& m$ to ma tua, ma âbu, n& m$ anga d& k$ mĂ, n& m$ a fila n$ t& n&, n& m$ f$l$
t& m$ sÄ, n& m$ f&l& ma, n& ma ala å m& ni t& m$, tabi dani katolo ma à ma, n& t& m$
ma l$.
ïżœ M& a te kpo ma nganda wena. M$ m$ ng$ to k$afe n&, n& ma si d& li m$ $ n& tandala
ni. K$ fala k& m$ fĂlĂ ma do n$ g$, n& ma kpĂlĂ k$a t& m$ kpĂlĂŁ.
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe ma, n& wa mba do m$ wa sa li n& na dĂČ, n& wa to ma, n& wa a âd$ lĂŹ hĂŁ
ok$y$n$ we gb& wa.
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ k$afe n&, n& owuko wa to do tula na, ma kpĂŁlĂŁ tula, dĂ fĂ„i âda wa nyĂșlĂș
g$.
ïżœ Wa hĂŁ âb$ afe n& hĂŁ ogaza wili, n& wa ny$ng$ (mbĂ nggĂł zĂ dĂ fĂ ).
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ ĂĄfĂ© n&, n& wa mba do fele tĂ ndÂĄlÂĄ kĂĄnzĂ , n& wa to, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa
kpÂł ma k& zĂŁ t$a tabi nu f$, we ongĂșlĂșnĂ. Ma le zĂ wa, n& wa yu.
ïżœ Tanda : Wa gb&l& te n&, n& wa a âd$ lĂŹ we gb& do zufa, mandele, ni do ni.
ïżœ Domin : Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa hunu do kĂ, n& wa n$ t& z&l& ny$ng$goâdo.
ïżœ Wa to k$afe n&, n& wa a do zĂŁ wi âda fala gĂ.
ïżœ Wa a âb$ do zĂŁ wi we z&l& sopisi, kas&nd&.
ïżœ Wa Ăl& k$afe n&, n& wa mba do ina kpili.
ïżœ T& dua tabi tolo $ do mokulutu, n& wa f$l$ do a.
â â â â wĂlĂ kĂĄyĂłlĂł wĂlĂ kĂĄyĂłlĂł wĂlĂ kĂĄyĂłlĂł wĂlĂ kĂĄyĂłlĂł p.18 : arbre, 30 m ht, feuilles lancĂ©olĂ©es dentĂ©es (Drypetes sp.).
k©zĂgbĂ nĂč k©zĂgbĂ nĂč k©zĂgbĂ nĂč k©zĂgbĂ nĂč p.34 : petit arbuste Ă grandes fleurs bleues (Acanth.: Thumberghia laurifolia).
a) Zagb : M& a be te, ngĂ lĂĄ n& dĂ ng$ hĂ ng$ m&tr& kpo g$. Ma gba kĂ & gbĂą, n& nde li
nwĂĄ ma bĂ© sïżœi. Ma wa wala.
b) Wa kpa ma âda le tabi saf$, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa a ma k$ v&r& kpo, n& wa n$ we z&l&
âdangba.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi, k$ ma mb$k$, n& wa a tĂ t& n&, n& wa ny$ng$.
243
ïżœ Domin : Wa d$ tŸ n& do mbito, n& wa f&l& t& gbĂŁlĂŁ f&l& nd$ do bĂlĂ gbanu.
kĂkĂyĂ kĂkĂyĂ kĂkĂyĂ kĂkĂyĂ p.11 : herbe dressĂ©e Ă fleurs jaunes en Ă©pi, commune; lâĂ©pi Ă fruits secs sert de
crĂ©celle (Papil.: Crotolaria sp.). (Le genre crotolaria a une vingtaine dâespĂšces en Ubangi
dont le nom local nâest pas notĂ©).
k&la k&la k&la k&la (k&&l&, fĂ tĂš) p.10 : arbre de 15 Ă 25 m ht., en savane (Caesalp. : Daniella Oliveri).
a) Tanda : M& a fĂa te, ma ngala wena, n& nde kili t& ma ma g± ngboo g$. N& nde ma
nganda te wena. NwĂĄ n& $ sĂkpĂ sĂkpĂ, n& k$afe n& dïżœlïżœ g$, m$ ĂlĂ, n& ma gbini wena.
b) Ma h$ zĂŁ bili.
c) Wa âbili ma we d& do te t$a, n& wa fa âb$ ma we dĂŁ do gua.
kĂlĂkĂlĂkĂlĂkĂlĂ : espĂšce de petite liane qui se casse vite, non identifiĂ©e (peut-ĂȘtre autre nom de la
petite liane ânyĂ kĂ ndâ°â).
kĂnggĂlĂwĂnĂ ĂĄbĂȘkĂnggĂlĂwĂnĂ ĂĄbĂȘkĂnggĂlĂwĂnĂ ĂĄbĂȘkĂnggĂlĂwĂnĂ ĂĄbĂȘ : petit arbre, branchu, grandes feuilles; non identifiĂ©.
a) M& a te kpo zam$ g&, ma g± wena g$, n& ma ngålå wena g$, n& ma gba kà & wena, n&
nwå n& ma g± wena.
b) Wa kpa ma wena �
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi ma gi, n& wa f$l$ do kĂ tĂČlĂČ.
ïżœ Tabi wi naa be k& t& be n& a ĂĄ wena, mba do tĂ a vĂ, k& wa sa li n& ni na,
k&ngg&l&winaabe, wa f$l$ âb$ do t& wa. Ma fanga wena, n& wa gbini ma, n& wa a k$
saso, n& wa gi ma, n& ma tÄ mbÏÏ, n& wa f$l$ do t& be, n& naa a f$l$ do tà a. N&
mbee n&, a t&n& lïżœ n&, n& a a do zĂŁ a, a do zĂŁ naa be, do zĂŁ be t& âb$, kpak$ ma f$l$
tala m&n$ ni k$ zĂŁ a i, n& ma Ă k&n$ ni, do katolo t& âb$.
kĂtĂ kĂtĂ kĂtĂ kĂtĂ p.34 : grand arbre, bois lourd pour menuiserie; les fruits sont recherchĂ©s par les singes
(Rub.: Sarcocephalus Diderichii).
a) Zagb : Kito m& a gĂŁ te, ma gĂŁ wena, n& ma ngĂ ndĂ wena. K$afe n& do nwĂĄ n& vĂ $ n&
k& âda nd&a ni. TŸ n& $ fĂlĂ . Wa gba tŸ n&, n& ma $ fĂlĂ yÚÚ (jaune).
b) Wa kpa ma zĂŁ ngĂndĂ .
c) Wa g$m$ ma, n& wa s& ma do kĂngbÂĄ. Wa gba âb$ ma do maâbaya, n& wa d& do ton$
vĂ k& ma g$a nga mabayan$ ni, $ n& yĂ nggĂĄ kami$, ni do ni.
N& wa d& âb$ do ina :
ïżœ Wa d& afe n&, n& wa gi ma, k$ ma gbala, n& m$ a do zĂŁ m$, we z&l& ny$ng$ goâdo.
Lïżœ n& ma $ fĂlĂ yÚÚ (jaune).
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa gb&l& ti nguâdu n&, n& wa h&nz& do z&l& fĂŒtĂ lĂĄ.
ïżœ Fala k& lïżœ n& h$ li m$ ia, n& li m$ o do ti.
kĂČ kĂČ kĂČ kĂČ : voir ngĂÂĄ.
kĂČkĂłlĂČ kĂČkĂłlĂČ kĂČkĂłlĂČ kĂČkĂłlĂČ p.18 : arbuste sarmenteux au bord de lâeau (Euph.: Alchornea cordifolia). Les feuilles
et les fruits sont utilisés dans la médecine traditionnelle, tandis que le bois est utilisé
dans les rites du siĂšge-autel (ndĂĄbĂ ).
a) Cath : M& a nyaka. Ma gba kĂ & dĂlĂ wena yĂ yĂ, n& ma d&nd&l& do nĂč. Nwa n& ma gĂŁ
wena, ma $ tÄ.
b) L& kpa ma wena nu lĂŹ, tabi zam$ k& wĂĄ wÂĄ kuti n& wĂą ni, z„ vĂșdĂ .
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ L& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& to ma tua, n& l& gi ma, n& wi k& a do z&l& kĂłlĂČ, n& a sukpu do
gogo a, tabi a gulu do nu a.
244
ïżœ B$a n&, nwĂĄ n& k& ma ku kula ni, mb$l$ ba m$ wena, n& m$ kala ma, n& m$ gi ma gi.
LĂ lïżœ n& ma $ n& lĂ lâ° tĂĂŹ ni, n& m$ a sucre d& t& n&, n& m$ n$ ma.
ïżœ N& kpo kpo ma ni, wa n$ ma, n& ma gese t$k$.
ïżœ LiĂŁ kĂČkĂłlĂČ, wa zĂŁ âb$ ma, n& wa mba do liĂŁ bĂ dĂngbĂ, n& wa a do zĂŁ be tĂš kĂĄlĂ ,
kpak$ a n& dĂ. K& mi ïżœ ti n& hÂł ni.
ïżœ Tanda : Wa d$l$ nz$âdi nwa n&, n& wa a zĂŁ wi gbak$akaâdangga. Lïżœ n& t& dĂlĂ g$, n&
ma tĂ ndi wena g$.
ïżœ Fumb&l& : Wa âbili te kĂČkĂłlĂČ, n& wa s& ma, n& wa bili ma nĂ ndĂčmbÂŒ nâ°, n& wa zïżœ k&
zã ndåbå te be. Wa fÄ kula k& zã li k& i, n& wa kà mbito t& i mbee n&.
kĂČkĂČlĂČkĂČĂ© kĂČkĂČlĂČkĂČĂ© kĂČkĂČlĂČkĂČĂ© kĂČkĂČlĂČkĂČĂ© p.11 : arbuste commun (Papil.: Millettia Eetveldiana).
a) Monz : M& a te, ma $ n& dĂĄngbÂĄ ni, n& ma nganda âb$ wena $ n& dangba ni. Wa sa âb$
li n& na âwĂlĂ dĂĄngbÂĄâ. T& te n& $ fĂa, n& li nwĂĄ n& ma $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł. Ma
nganda m& g& wena gbĂŁlĂŁ we, k$ ma kolo ia nde ma to wena, obe saâden$ k& wa gbo
ten$ ni wa ma ng$ gbo ma fóé fóé.
b) Ma h$ wena li zĂ. Pala k& dĂĄngbÂĄ h$ n& wena ni, n& nde kĂČkĂČlĂČkĂČĂ© zĂlĂ di ni g$.
c) * Wa s&t& k$a afe n&, n& wa gi ma, n& wa to k$ni ngĂĄsĂĄâbĂ lĂĄ, n& wa hunu n& hĂŁ be,
tak$ gbĂŁlĂŁ tĂ a sĂ.
* Gua n& ma ny& wena,
kĂČkĂłmbĂČ kĂČkĂłmbĂČ kĂČkĂłmbĂČ kĂČkĂłmbĂČ p.27 : arbuste dont les jeunes branches sont habitĂ©es par de grandes fourmis
noires à piqûre douloureuse (Flac.: Barteria fistulata).
a) Cath : M& a te, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, n& nde ma sanza d& nu kĂ n& dĂlĂ wena. N& nwĂĄ n&,
ma gĂŁ wena, ma $ du yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma gbĂĄ kĂ & gba, n& nwĂĄ n& ma h$ t& li ngĂšlĂ© n& $ n&
âdĂkĂâdĂkĂ ni. Li gbala n& ma hana wena, n& ma do holo, n& obe saâden$ $ n& olaka ni
wa $ k$ n&. K$ m$ âbe tĂ n&, n& wa ny$ng$ m$ wena, ma k& wa dua li te n& na
kĂČkĂłmbĂČ. K$ a ny$ng$ m$ ia, n& ma hĂ wena. Wa gba li gbĂlĂ n&, n& wa kala kuli
kĂČkĂłmbĂČ, n& wa da do gĂ lĆĄ bĂĄnzĂâdĂ.
b) Wa kpa ma zĂŁ ngĂndĂ , do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do k$ ngĂĄ zam&n$ vĂ.
c) Kokombo ma d& z&l& d&a :
ïżœ Wa d& kuli kĂČkĂłmbĂłn$ do z&l& kasipo. Wa kala kuli n&, n& wa mb$t$ ma, n& wa a lĂŹ tĂ
n&, n& wa gi ma, n& wa fi tĂ t& n&, n& wa so lïżœ n& d& nu be, n& a n$, n& a ĂlĂ kua
mb$l$, kasipo, ng$ sila a ni.
ïżœ N& mbee n& wa gba tŸ n&, n& wa d& do mbito, n& wa h$l$ do wi k& a do z&l& dĂ, k&
kole dïżœ, n& ma m$ ng$ z&l& a, wa sa li n& na m$ngai ni.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa h&nz& do gaza be tĂš kĂĄlĂ na, nyanga a ma tunu, kâa n& do
dia n&.
ïżœ Wa gb&l& te kokombo, n& wa &nz& do wi k& kĂ a fi fia ni, n& ma tunu. Tabi wa &nz&
âb$ do ga wi k& ma fia ni, n& ma tunu iko.
ïżœ Yombo : Fala k& gbĂŁlĂŁ nguâdu m$ ma du dumu, n& m$ d& nwĂĄ n& nĂ, n& m$ mba do
mbĂ© gele nwÂĄ, n& m$ &nz& n&. Tabi m$ zĂŁ liĂŁ n&, n& m$ gi, n& m$ hunu do kĂ, n& m$
n$, n& ma kanga z&l&m& k& ma dumu gbĂŁlĂŁ nguâdu m$ dumi ni.
ïżœ N& mbĂ© wele tĂa na, wa d& âb$ ma, n& wa gb&l& t& te n&, n& wa a k$ gbala, n& wa k$
n$ ng$ n&, n& wa &nz& do hĂa m$ k& ma hĂ t& m$ ni.
ïżœ Zagb : Wa gb&l& tŸ n&, wa h&nz& do nu g&l& kĂ wi we yali zam$.
d) Zagb : T& fala k& kĂČkĂłmbĂČ di ni boe, n& nde fala kpa ogĂšlĂ© te k& zĂŁ n& ngĂ ndĂ wena, k&
zĂŁ n& $ gbĂ ngĂ Ă . We k& sĂĄ nĂș obe saâde kĂČkĂłmbĂ ni, ma kĂłlĂł om&n$ k& zĂŁ n& vĂ. Ma
k& oyĂ ĂĄ l& wa tĂ do gba we na : âKĂČkĂłmbĂČ dĂÂĄ kĂlÂĄ tĂ Ăâ, g.n.n. wele k& a âdĂ ngĂ wena
ni, wi sila, n& ongba a wa yu k& zĂŁ a dĂŽ.
245
â â â â wĂlĂ kĂČkĂłmbĂČ wĂlĂ kĂČkĂłmbĂČ wĂlĂ kĂČkĂłmbĂČ wĂlĂ kĂČkĂłmbĂČ p.27 : petit arbre, sans fourmis (Barteria negritiana).
a) Tanda : Ma $ kpasaa n& kokombo ni. N& nde nwĂĄ n& $ du $ n& nwĂĄ dugulu ni, n& fo
saâden$ t& n& bina.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
kĂČlĂš kĂČlĂš kĂČlĂš kĂČlĂš p.42 : igname Ă bulbes aĂ©riens (Dioscorea bulbifera).
a) Cath : Kole m& a kpal& k& ma do te n& bina, ma a nyaka, ma ba âda te d& ng$, n& li nwĂĄ
n& ma $ kĂČrr, ma g± ngboo g$, ma $ n& sila wi ni. N& ma wa wala, ma wala t& fala nwĂĄ
n& ma h$ n&, n& ma ala d& tĂ n&. Wala n& ma $ kĂŹlĂŹ, n& ma $ kula nwÂĄ (gris). Ng$ gili kĂČlĂš
mĂĄ b$a : ĂfĂ kĂČlĂš do fÂł kĂČlĂš (cfr infra).
b) Ma h$ wena saf$, do zam$n$ vĂ k& wa wa ni, tabi t& âdo t$an$.
c) Mbe kolen$ wa ny$ng$ ma ny$ng$, n& mbee n& wa wĂš t& ny$ng$ n& g$.
Kole k& wa ny$ ny$ng$ ni, wa mi wena saf$ i. Wa mi ma d& gulu te, s& a wi ni a ïżœ fala
n&. Wa mi ma d& gulu te, n& ma ba âda te, n& ma wala d& di. Ndakisa : $ n& k& kole y&l&,
wa mi saf$ i, fala wa wa do m& wena ni. Do kole gbÂĄlĂdĂčĂ , wa mi âb$ saf$, we k& m& a
ĂfĂ kole k& l& ny$ng$ ma ny$ng$ ni. Ma mba ngb& do fĂŁ k&, wa ĆĄ s& ti n& g$. N& nde wa
mi ĂfĂ k& do tĂ &, n& wa mi fĂŁ k& do tĂ &.
â â â â ĂfĂ kĂČlĂš ĂfĂ kĂČlĂš ĂfĂ kĂČlĂš ĂfĂ kĂČlĂš : variĂ©tĂ© de kĂČlĂš dont les bulbes sont comestibles.
a) Cath : M& a kole k& owele wa wia we ny$ng$ ma, ma k& wa sa li ma na âĂfĂ koleâ ni.
T&l& t& n& ma wia kĂ do k& âda fĂŁ kole, n& ma la ngb& tati a we k& wa nyĂngĂ fĂŁ k& g$&
ni iko. K& owin$ wa ïżœ ti n& wena wa sa li ma na kĂlÂŒ gbÂĄlĂdĂčĂ , do kĂlÂŒ yĂlĂ. Ng$ gĂlĂ kĂlÂŒ
gbÂĄlĂdĂčĂ ma b$a, mbÚé $ fĂ, n& mbÚé n& $ tĂ„ kpirr. T&l& t& ny$ng$ n& wia kĂ. N& kĂlÂŒ
yĂlĂ ĂfĂ wena, n& ma hĂŁ ngawi wena. M$ m$ ng$ wa m&, n& m$ âbe d& kĂ m$, n& m$
ny$ng$, n& m$ ïżœ ti d& m$ wena. ĂfĂ kole b$a k& mi ïżœ ti n& hÂł ni. N& nde wa dĂ ĂfĂ kĂČlĂš
do ina g$, ma tati a we ny$ ny$nga iko.
b) Wa mi ma wena t& saf$, tabi k& zĂŁ t$a.
c) N& nde ĂfĂ k& wa gĂ ma fai, n& ma mb$k$, n& k$a âdo n& ma doko, n& ma te fĂ„, n& wele
a ny$ng$.
ââââfÂł kĂČlĂšfÂł kĂČlĂšfÂł kĂČlĂšfÂł kĂČlĂš : variĂ©tĂ© de kĂČlĂš dont les bulbes ne sont pas comestibles.
a) Cath : Wa g$n$ sanga fĂŁ kĂČlĂš b$a. Mbee n& wa n$ n$a, n& mbee n& m$ wĂš t& n$ ma
g$. M$ n$ ma tabi iko nde, n& m$ wia t& fe n&. L& sa li ki ni na m& a âdĂŁ kole. KĂlÂŒ
gbÂŒlÂŒ do kole gĂ nggĂĄ ma hĂ iko g$ wa mi ma mi. N& gele kole k& ma h$ iko ni, l&
nyĂngĂ ma g$, ma fanga wena.
FÂł kole k& wa mi mi we n$ n$a ni m& a kĂČlĂš gbÂŒlÂŒ do kĂČlĂš gĂ nggĂĄ. N& wi d& ma do
z&l&n$ ni a ïżœ na, & mi zi ma fala g&, n& ma we duzu z&l& k& g&. N& & mi k& g& i m$, ma
we duzu z&l& ki ni, nĂ dĂČ nĂ. Ma wia na, a mi gbele do tĂ &, ma ny& ny&l&, n& m$ zïżœ te t&
n&, n& m$ mi k& âda kole gĂ nggĂĄ do tĂ &, n& ma ny& ny&l&, we k& mbe kolen$ ma wala,
n& ma we kĂ. K$ fala k& m$ mba ma fala n& kpo do ngb&, k$ ma wala, k$ ma ala, k$
ma mba li ngb& ia, m$ d& z&l&, n& mbĂš ma Ă© s& z&l& g$, we k& ma mba li ngb&. M$ ba
s& kole gangga, n& m$ hĂŁ hĂŁ wi gbele, n& m$ ba kole gbele, n& m$ hĂŁ hĂŁ wi gangga. Ni
a ma gĂĄlĂĄ s& z&l& g$. Gulu n& hĂŁ wi k& a wia we d& z&l& ni, a wia we mi ma t&l& t& n&
do tĂ & do tĂ &, n& a be fala n& lĂyĂ do lĂyĂ, s& a ma gala z&l& âda a do dia n& de.
b) N& nde ng$ gili fÂł kĂČlĂš ma d&l& âb$ wena :
kĂlÂŒ bĂ©kĂlÂŒ bĂ©kĂlÂŒ bĂ©kĂlÂŒ bĂ© d± d± d± d± (la kĂlÂŒ des jumeaux) : ma wala, n& ma toso ngb& b$a b$a, n& wa na, m& a
zĆĄ t& be dĂŁn$, n& wa mi ma t& nu t$a âda be dĂŁn$ (voir aussi Vergiat p.104)
kĂlÂŒ dĂ nĂŹkĂlÂŒ dĂ nĂŹkĂlÂŒ dĂ nĂŹkĂlÂŒ dĂ nĂŹ : mĂĄ g± âbĂ lĂĄ lâ° gĂ, mĂĄ Ă bĂ© kĂlĂngbĂndĂĂ. Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gb& ma
gb&a, n& wa &nz& do talak$la t& nyanga ben$, n& ma Ă dani n&, ma gb& be d$k$
246
talak$lan$. Wa gb&l& âb$ t& wala n& tĂ€r tĂ€r, n& wa na li dani k& ma ny& nyĂ ni, n& fÂł
kĂČlĂš ni ma n$m$ dĂ nĂŹ ni, n& ma Ă.
kĂlÂŒ âdĂĄngbĂ kĂlÂŒ âdĂĄngbĂ kĂlÂŒ âdĂĄngbĂ kĂlÂŒ âdĂĄngbĂ : Zagb : Fala k& âdangba g$n$ wele nde, n& wa âbili kĂlÂŒ ni d& âd$ lĂŹ, n& a
n$, n& ng$ tĂ n& gĂ.
kĂlÂŒ fĂmbÂĄkĂlÂŒ fĂmbÂĄkĂlÂŒ fĂmbÂĄkĂlÂŒ fĂmbÂĄ (kĂlÂŒ zĂčnggĂ , (la kĂlÂŒ de la malĂ©diction) : tĂlĂ tĂ nĂ mĂĄ zĂ tĂ âbĂ ngĂ gĂlĂ mïżœ
nĂ. Ng$ gili n& b$a, wa zonggo na, ma d& a do z&l&, tabi a fe fia (voi aussi Vergiat p.
106)
Wa zonggo kpak$ ma d& do z&l& ni, n& a n$ kĂlÂŒ fĂmbÂĄ, ya a gĂșlĂș ma g$, a zonggo,
n& a ngĂâdĂ d& nu.
K$ fala k& a kĂ na a fi fia nde, n& a n$ ma, n& a gulu d& k$ zĂŁ a i, ki ni fala wi k& a
zonggo do zu li a ni a ba z&l&, n& nde a kpĂĄsĂĄ s& g$, n& a fŸ n&.
Timb : N& wi k& baa a tabi naa a a f$mba a ni, n& a bo kole d& âd$ lĂŹ, n& ma $, n& fala
sa titole belee ni, n& a h$, n& a zonggo vĂ, n& a n$. N& f$mba ni ma la ng$ a.
K$ fala k& a kĂ na, wi f$mb$ & ni fe, n& a bo d& âd$ lĂŹ vĂ, n& a fi mbĂ© laz$ale âda n&, n&
a e âb$, n& ma n& h$ âb$ sanga titole, n& a zonggo do zu li wi k& a f$mba a ni, n& a
n$ li ti laz$ale ni, n& wi f$mb$ a ni a fe.
kĂlÂŒ gĂ nggĂĄkĂlÂŒ gĂ nggĂĄkĂlÂŒ gĂ nggĂĄkĂlÂŒ gĂ nggĂĄ : mĂĄ g„ gÂź, mĂĄ Ă nĂ nu kĂ wâ°, nĂ mĂĄ Ă âbĂ tĂ . Gangga d& m$, n& m$ âbili
kĂlÂŒ gĂ nggĂĄ d& âd$ lĂŹ, n& ma $ gbaa, ma n& ny$ng$ n&, n& m$ fĂ kpĂtĂ âda n&, n& m$
fĂ kĂŁlïżœ we âd$ n&, n& m$ n$. N& nde ma ĂfĂ s& ĂfĂ g$, m& a fÂł n&, ma fĂ ngĂ wena. M$
bĂ wala n& g$ nde, n& m$ d$l$ nwĂĄ n& ni vĂ, n& m$ âbala d& âd$ lĂŹ, n& m$ d& âb$ na
m& ni, n& wi ni n$. K$ a n$ ia nde, n& a d& tala lïżœ n& d& kĂ a, n& a h$l$ do ng$ fala
gĂ nggĂĄ z&l& a ni, n& nde ma gbaka a wena.
kĂlÂŒ gĂkĂlÂŒ gĂkĂlÂŒ gĂkĂlÂŒ gĂ : tĂlĂ tĂ nĂ mĂĄ zĂ tĂ âbĂ ngĂ gĂlĂ mïżœ nĂ. M& a kole k& wa zïżœ ma nguâdu gĂ na ma
sa m$ hĂŁ ok$y$n$, hĂŁ wa le.
kĂlÂŒ gĂkĂlÂŒ gĂkĂlÂŒ gĂkĂlÂŒ gĂ : tĂlĂ tĂ nĂ mĂĄ zĂ tĂ âbĂ ngĂ gĂlĂ mïżœ nĂ. M& a kole k& wele n$ ma âda fala k& gĂ
ny$ng$ a ni : wa âba kole ni, n& wa âbili ma d& âd$ lĂŹ k$ bila, n& a n$. K$ wala n& bina,
n& a d$l$ nwĂĄ n&, n& a âbala d& âd$ lĂŹ k$ bĂlĂ , n& a n$.
kĂlÂŒ gbÂŒlÂŒkĂlÂŒ gbÂŒlÂŒkĂlÂŒ gbÂŒlÂŒkĂlÂŒ gbÂŒlÂŒ : mĂĄ g„ âbĂĄnĂĄ sĂ ngĂ , nĂ mĂĄ Ă kĂŹlĂŹ. Wukon$ wena wa ïżœ ti ki ni wena. We k&
wa n$ ma âda fala k& wa m$ ng$ bi z&l& kĂčlĂ . N& a n$ ma kpak$ ma tala t& be k$ zĂŁ a
i, n& a h$ nza dĂ. Ma fanga âb$ wena (voir gbÂŒlÂŒ).
kĂlÂŒ gbĂÂŒkĂlÂŒ gbĂÂŒkĂlÂŒ gbĂÂŒkĂlÂŒ gbĂÂŒ : ma we z&l& gboe. Wa ba kole gboe, n& m$ âbili ma d& âd$ lĂŹ, n& m$ n$. N&
mbÚé n&, m$ gb&l& ma tÀr tÀr, n& m$ na li dani. M$ d& m& ni fai na, d¥nⰠgboe à (voir
gĂ nggĂĄgbĂÂŒ).
kĂlÂŒ hĂĂĄ mĂkĂlÂŒ hĂĂĄ mĂkĂlÂŒ hĂĂĄ mĂkĂlÂŒ hĂĂĄ mĂ : tĂlĂ tĂ nĂ mĂĄ zĂ tĂ âbĂ ngĂ gĂlĂ mïżœ nĂ. âDa fala k& hĂa m$, k$ ma t& dĂ mĂŁ
g$, n& wa ba wala n&, n& wa âbĂlĂ sanga n&, n& wa gb&l& fÂł k& k$ n&, n& wa gba ng$
hĂa m&, n& wa na ng$ n&, n& ma ngmana t$k& k& s$ ma n& d& mĂŁ ni gbaa, n& hĂa
m& n& ma hili.
kĂlÂŒ ngĂ ndĂ hĂłlâ°kĂlÂŒ ngĂ ndĂ hĂłlâ°kĂlÂŒ ngĂ ndĂ hĂłlâ°kĂlÂŒ ngĂ ndĂ hĂłlâ° : m$ gu gĂ âda m$ âd$ lĂŹ Ă nde, n& m$ ba kole, n& m$ e zu gĂ âda m$ ni.
N& âda fala k& m$ wĂšlĂ© gĂ, m$ n& we z$ gĂ âda m$, k$ m$ n& h$ n&, n& m$ he m$
âHĂłlâ°!â, ya m$ mbisa a ia, n& m$ n&, n& m$ z$ gĂ âda m$ vĂ. Gele wele iko h$, kâa n&
s& we le, we h$ nguâdu gĂ ni, n& gĂŁ gĂ h$, n& gĂĂ m$ ng$ ndi a, ya m& a kole a ia
ma ni. Wa mi âb$ ma saf$ i, k$ fala k& m$ wĂšlĂ© f$& m$ n& saf$ i, n& m$ tĂ na âHĂłlâ°!â,
n& m$ kpo d& s& m$ g$. K$ gele wele n& saf$ âda m$ i iko ni, n& gba gb&l& gĂ h$ d&
ti a fĂĂ, n& a m$ ng$ ndi a.
247
kĂlÂŒ kĂŹfâ° kĂlÂŒ kĂŹfâ° kĂlÂŒ kĂŹfâ° kĂlÂŒ kĂŹfâ° tabi kĂlÂŒ kĂŹfĂŹ gĂkĂlÂŒ kĂŹfĂŹ gĂkĂlÂŒ kĂŹfĂŹ gĂkĂlÂŒ kĂŹfĂŹ gĂ : TĂlĂ tĂ nĂ mĂĄ zĂ tĂ âbĂ ngĂ gĂlĂ mïżœ nĂ. M& a âdĂŁ kole. ZĂ âda
oyaa l& dati g&, wa ba kpala n&, n& wa mi, k$ ma wala, k$ ma sĂ, n& a fana be fĂŁ,
nâa âde d& gulu kĂlÂŒ ni. K$ fala k& ma ala, n& wa a d& k$ n&. K$ fala k& ma te nĂč, k$
wa fĂŹ k$ fĂŁ g$, n& ma kifi gĂ, n& ma m$ ng$ kala dua do âda le, tabi owele.
Timb : Tabi wa mi zi, n& wa d& gĂŁ gbagala d& ti n&. K$ wala n& kpĂlĂ, ma te, n& ma
te d& ng$ gbagala ni, n& wa ba, n& wa fi k$ fĂŁ n& k& wa ng&m& n& ni. K$ ngba soe
k& a kĂ na, gĂ h$ âda le, n& a ba mbe kpo, n& a fi nĂč, n& ma kifi gĂ. N& nde wi d& ma
a wi âdĂŁ k$ sila k& a kĂ na, ngba a dala naadalam$ $ n& dua ni g$.
kĂlÂŒ kĂČ bĂșlĂș bĂȘkĂlÂŒ kĂČ bĂșlĂș bĂȘkĂlÂŒ kĂČ bĂșlĂș bĂȘkĂlÂŒ kĂČ bĂșlĂș bĂȘ (la kĂlÂŒ pour accoucher dâun garçon): tĂ tĂ ÂĄ wĂ mĂŹ mĂą ÂŹ ïżœ tĂ mĂą. NĂ ÂĄ mĂĄ
zĂÂĄ tĂlĂ tĂ mĂ nĂ. Wuko k& a ko wena a boko be iko ni, n& a ba wala n&, n& a âbili ma
d& âd$ lĂŹ, n& a n$ lĂŹ tĂ n& fai. K$ fala k& fÂł n& Ă© tĂ n& doâdo ni, n& a ba gbĂŁlĂŁ ngbĂ nzĂĄ,
n& a sĂ d& nu n&, n& a yulu ma goâdo yĂnggĂŹlĂ, k$ fala k& ma kolo ni, n& a d$ ma do
mbito, n& a laâda ma. A n$ ma nĂ do nĂ, k$ ma $ do dia âd$k$l$, k$ a n& ba zĂŁ ni, mbĂš
g$ n& a ko bulu be.
kĂlÂŒ kĂșmĂ kĂlÂŒ kĂșmĂ kĂlÂŒ kĂșmĂ kĂlÂŒ kĂșmĂ : tĂlĂ tĂ nĂ mĂĄ zĂ tĂ âbĂ ngĂ gĂlĂ mïżœ nĂ. wi k& a kala kuma wena ni, n& a
y&ngg& do kole ni d& kĂ a, tak$ a kpa a nde, n& a t& dĂ dĂŁ g$.
kĂlÂŒ ndĂ lĂ mĂkĂlÂŒ ndĂ lĂ mĂkĂlÂŒ ndĂ lĂ mĂkĂlÂŒ ndĂ lĂ mĂ : $ n& k& wĂĄ zö tabi mĂ k$ t$a âda m$, n& m$ bĂĄ wala kole ni, n& m$ e d&
fala wa zu do m& ni, n& zĂlĂn$ kpi do kpi ma ba s& wi k& ÂŹ zö m& ni. Wa mba wala
kole n& do nwĂĄ dĂ, s& n& wa ndala do m$ dĂȘ. Tabi wÂŹ gĂmĂ bĂ& âda m$ saf$ i, n&
m$ âbĂlĂ te bĂ& ni, n& m$ a ma d& nĂč g&, n& m$ ba wala kole, mbĂĄ do nwĂĄ dĂ, do
nwĂĄ yĂČlĂ, do nwĂĄ zĂ zĂČ, do kĂĂĄfĂ© mĂ kĂł, do kĂĂĄfĂ© sĂ«lâą, n& m$ a d& ng$ ni. Ma $ d& di
ni fai, k$ ma mbĂșlĂș, n& zĂlĂ kĂčâbĂ ma ba s& wi zĂŒi ni, n& nd$ti n& vĂ, n& a fe s&.
kĂlÂŒ tĂșnĂșmĂkĂlÂŒ tĂșnĂșmĂkĂlÂŒ tĂșnĂșmĂkĂlÂŒ tĂșnĂșmĂ
a) Timb : M& a kĂČlĂš, ma a be sïżœ $ n& g&z&l& kĂ wi iko, n& nde ma tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł. âDa fala
k& wele ba ma, k$ g&n& k$ a do tunum$ zĂŁ a bina nde, n& wa gbala s& a do tunum$.
Mba g$, a zonggo wele do kĂlÂŒ ni, n& a gb& a kpasaa $ n& k& wi tunum$ zonggo âb$
do wele, n& a gb& a ni.
b) A d& nĂ : a ba kĂlÂŒ ni, n& a zonggo do zu li wi k& a kĂa we gb& a ni, n& a da ma, n&
kole ni kimili gbaa, n& ma yolo nĂč d& âdo gbangga nu t$a âda wi ni.
N& wi da n& ni a n& âdo n&, k$ a h$ fala ma yolo n& d& âdo nu t$a ni, n& kole ni, ma
ny& ny&a, n& a ba te d& kĂ a, n& a z& sanga kole ni, k$ fala k& ma kpa li we mĂ a
nde, n& a n& z& kĂ a fala kpo iko, n& ma fĂ„, n& ma d& do t$k$ yĂgbĂgbĂ. Ki ni n& nde
a z&a zu wi s$ a zungga ni ia. K$ fala n& sa n& ni, n& wi ni ma ng$ bi zu a ni gbaa, n&
a fé iko.
K$ a da t& m& âb$, k$ g&n& k$ ma n& fai, k$ ma yolo d& âdo nu t$a ni, k$ fala zungga
a ba ni hĂŁ kumbu n& lĂ g$, n& mbĂš a z& sanga kole kĂ a fala tal& zĂŁa, n& nde ma Ăł
g$. Ki ni ma be na kumbui ÂŹ bÂĄ ni ma dĂš g$. N& a ba kole ni, n& a si n& âdo ndĆĄĂ iko.
N& nde m& ni wa dà ma do gba wese g$, wa d& ma và do tÄ, we k& wi tunum$ y$
tà a fai do tÄ.
N& mbe kole tunum$ kpo, wa sa li n& na âkole mbĂ nzĂ nggĂșnggĂčâ. N& ki ni ma gb&
wele do tĂ„ n&, âb$ do gba wese. Mba g$, a ba kole ni, n& a zonggo sĂ„, n& a tombo
ma, n& nde giti n& wele $ n& giti gĂŁ kamiĂ M.A.N âda osoâdan$ k& wa sa li n&
mbĂ nzĂ nggĂșnggâ° ni. K$ fala k& ma ndo la n&, n& giti n& wele, n& nde wa z$ tĂ n& g$.
K$ ma n& kpa wi wa tumba n& na ma gb& a ni, n& ma to a iko.
K$ fala k& wi ni a kĂ m$ âdo a g$, n& a &l& ta âb$ t& a, mbe g$ ya a ĂlĂ âb$ tĂ a, n&
ma la iko. K$ a ka m$ âdo a ia, n& ma danga ng$ a, n& ma gb& a.
248
kĂlÂŒ ndĂŹ ĂwĂ tĂșnĂșmĂkĂlÂŒ ndĂŹ ĂwĂ tĂșnĂșmĂkĂlÂŒ ndĂŹ ĂwĂ tĂșnĂșmĂkĂlÂŒ ndĂŹ ĂwĂ tĂșnĂșmĂ
a) Cath : M& a fÂł kĂČlĂš, ma lĂ ngb& do gele kolen$ g$, n& nde wala n& ma g± be g$, ma
$ sĂlĂlĂ. Wa mi ma âdo t$a, t& fala k& ma usu tĂ & usu ni.
b) N& tĂ„i tĂŒ, n& m$ ba wala n&, n& m$ âbili sanga n&, n& m$ gb&l& mbĂnggĂ zĂŁ n&, n&
m$ e d& âdo nu t$a âda n& ni, k& n& $ n& ni, m$ e d& bulu nĂč iko. K$ fala k& fala sa, k$
m$ kpa d& olo n&, ma be na, wi tunum$ hĂ d& nu t$a âda n& g$. K$ fala k& fala sa,
m$ z$ d& olo n& fala k& m$ dua ma ni, ya fo ma bina ni, mbĂš m$ fa fai, n& m$ kpa zĂŁ
w$k$s$ nu t$a âda m$, we h$ d& li wala m$, k$ m$ fa fala b$a, fala tal& ni na, m$
kpĂĄ âb$ g$, ma yu ia, ngawi âda owi tunum&n$ n&a ng$ n& dĂŽ, n& ma âdanga dĂŽ. N&
m$ do mbé n&.
Tabi m$ e wala kole do kili d& âdo nu t$a âda m$ ni. N& ma ny& ny&a, ma ny& t& âb$
âdo nu t$a âda m$ $ n& owi tunum$ wa ny& n& ni. K$ fala k& owi tunum$n$ wa &l&
tabi nu t$a âda m$ nde, n& kole âda m$ m$ ng$ ndi wa, n& wa la iko. Fala k& ma n&
ny&l& wena, n& fala n& sa n&, k$ m$ fa ma, k$ m$ kpa zĂŁ w$k$s$n$, tabi k& zĂŁ wala i,
n& m$ ïżœ na, owi tunum&n$ wa h$a z& nu t$a âda m$ ni. n& nde wa la ia. K$ fala k&
fala sa, k$ m$ kpa d& olo n& ni, n& m$ ïżœ na, owi tunum$n$ wa hĂ nu t$a âda m$ g$.
Owin$ wa kĂ we hĂŁ ma hĂŁ wele ngboo g$, wa d& sila n& wena.
Cath : Fala k& wele a mi kole tabi gele ina, k& zĂŁ nu t$a âda a, n& a wia we d& zĆĄ n&
âdo z&k& kpo tabi sab&l& kpo. A gb& k$la t& n&, tabi a so bö wĂš, n& a lo do mĂą, tabi
a ufu d& ng$ n&, na dĂ ma âdĂĄngĂĄ g$, tabi ngawi tĂ n& ma Ă© g$.
Yombo : Fala k& m$ ba, m$ e do nu t$a âda m$ ia nde, k$ wi tunum&n$ wa t& we
ny$ng$ m$ do tÄi ni, n& kole ni ma m$ ng$ lo wa, lo t& m& wa, la t& m& do wa iko $
nĂ k& wele nza ni. N& ma $ n& k& m$ a m$ lo wa ni, ya m& a kole tunum$. Li m$ sĂ
t& n& g$, n& wi tunum&n$ wa ba ma do.
kĂlÂŒ yĂ lâ° kĂlÂŒ yĂ lâ° kĂlÂŒ yĂ lâ° kĂlÂŒ yĂ lâ° : mĂĄ Ă sĂlĂlĂ $ n& zu k$ wi iko. NĂ nde we g$n$ sanga n& k& g& ÂĄ kĂlÂŒ gĂ, kĂ gĂ
ÂĄ kĂlÂŒ kĂșmĂ , tÂĄbĂŹ kĂlÂŒ bâ°lâ°, nĂ do nĂ, ma zĂ t&lĂ tĂ mïżœ nĂ. Wa âbi ma, n& wa fi k$ koe
âda wa. K$ fo wala n& bina, n& wa d$l$ nwĂĄ n& iko, n& wa fi k$ koe âda wa, n& wa
y&ngg& nĂ.
kĂlÂŒkĂșlĂŹ kĂlÂŒkĂșlĂŹ kĂlÂŒkĂșlĂŹ kĂlÂŒkĂșlĂŹ p.24 : herbe suffrutescente, 0,5-2 m ht. (Malv.: Wissadula rostrata).
kĂlÂŒsĂ kĂlÂŒsĂ kĂlÂŒsĂ kĂlÂŒsĂ p.22 : liane herbeuse, feuilles veloutĂ©es, rouges en dessous (Vitac.: Cissus sp.).
kĂlĂnĂșyÂŒlÂŒ kĂlĂnĂșyÂŒlÂŒ kĂlĂnĂșyÂŒlÂŒ kĂlĂnĂșyÂŒlÂŒ p.19 : liane glabre; sert Ă renforcer le bord des paniers (Hippo.: Salacia Soyauxii).
a) Cath : M& a nyaka, mbÚé n& be sïżœ $ n& wĂnzĂ zu kĂ l& g&, n& mbÚé n& gĂŁ gĂŁ $ n&
gbĂ âbĂtĂ zu kĂ l& ni. KpĂłlĂł n& boe, ma lĂłgbĂłzĂł lĂłgbĂłzĂł. Ma fo do nu g&, n& ma sanza
dulu wena. NwĂĄ n& ma bĂ© sĂlĂlĂ, ma dĂčlĂč g$, ma kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ. N& nde nyaka n& ma
nganda wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, do zĂŁ ngĂĄ bĂŹlĂŹ.
c) Wa &nz& âb$ do ngbÂĄlÂĄ ngbĂ, n& wa to do nu yĂkĂsĂ, do nu yĂlĂ, do nu yÂŒlÂŒ, kpak$ ma
ngĂĄndĂĄ. N& wa ba âb$ do zu t$a ngbaka.
kĂČmbĂČ kĂČmbĂČ kĂČmbĂČ kĂČmbĂČ p.2 : parasolier, arbre de 20 m ht., 0,80 m diam., commun en forĂȘt secondaire jeune;
utilisé dans la médecine traditionnelle et dans certains rites (Morac.: Musanga Smithii).
a) Cath : M& a te, gĂŁ zĂŁ wia we hĂ âbu cm sambo tabi ngb&âd&âd&, n& ma ngala d& ng$ âbu
m&tr& b$a. Ma h$, n& liĂŁ n& kĂ sanga t& ngb& dĂlĂ wena, n& ma ngala d& ng$. T& tŸ n&
ma $ fĂ (gris clair), n& ma lĂ wena. K$afe n& ma dâą, wa ĂlĂ ma, n& ma yu wena, n& ma
d& lĂŹ wena. Ma gba kĂ & dĂlĂ wena, n& nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ pĂ pĂĄyĂš ni, n& nde ma toso
ngb& dĂlĂ wena, ma $ yĂrr, n& ma kĂ sanga t& ngb& yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma wala âb$ wala.
249
N& wa g$n$ sanga n& b$a, wĂlĂ kĂČmbĂČ do nĂ ĂĄ kĂČmbĂČ. TĂlĂ t& n& wia kĂ, n& nde ma la
ngb& we duzu wala n&.
WĂlĂ wele k&, ma dĂł, n& k$a âdo n& ma $ lĂč lĂč lĂč, n& ma $ fĂ. Ma fĂ„, n& wala n& h$ d& kĂ
n&, wala n& ma $ âbĂ tĂ , n& tĂ n& ma lĂ g$, ma be sĂlĂli, n& ma âbe d& t& ngb&, k$ m$ âbe
tĂ n& ma $ be sĂrĂkĂ sĂrĂkĂ. Ma fele, n& ma kpĂlĂ, n& ma ala. Odafa do bĂ lĂ wa ny$ng$
ma wena.
N& nĂ ĂĄ kĂČmbĂČ, ma dĂł, n& dĂł n& ma $ âb$ kpasaa n& k& âda wĂlĂ wĂšlĂ© k&, n& nde ma fĂ„,
n& be wĂĄlĂĄ n& ma $ kĂ n& sĂlĂlĂ, ma $ fĂlĂ yÚÚ, n& nde ma âbĂ© d& t& ngb& g$, ma fĂ„, n&
ma ala d& t& nĂč hĂčrr.
b) L& kpa ma zam&n$ và iko, we duzu k& odafan$ wa li wala n&, n& wa y&ngg& falan$ ni sÄ,
n& wa sĂ gbĂŁlĂŁ n&, n& ma h$.
c) Toe âda kĂČmbĂČ ma k& :
ïżœ Ma sĂ„ do b$l$ n&, wa ĂlĂ k$a afe n&, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa gi ma, k$ ma gbala, n&
wa hunu do kĂ, n& wa n$ ma t& z&l& âdo wi.
ïżœ Kpo kpo k$afe n& ni, wa gi âb$ ma, k$ ma gbala, n& wa sukpu do nu wi we z&l& kolo.
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ k$afe n&, n& wa âbo ma we d& do tĂ kĂč.
ïżœ Kpo k$afe n& ni, oyĂ ĂĄ l& wa ĂlĂ zĂ âb$ ma, n& wa ba âdo n&, k$ fala k& gbĂ kĂndÂĄ bina
ni, n& wa d& do yĂ , we siki do dole, we unu n&.
ïżœ N& wa âbili liĂŁ n&, n& wa kp$ lïżœ n& d& k$ mĂ, ma hĂșlĂș wena, n& wa gi do ny$ng$m$,
n& wa f$l$ âb$ do t& wa, n& wa n$ âb$ ma n$a.
ïżœ Gua n& ny& wena, n& nde âdĂ kĂĄlĂĄ k$ ma bĂ g$.
ïżœ N& wala nĂ ĂĄ kĂČmbĂČ ni, fala k& k$la a âbĂlĂ ben$ ni, n& mĂ kĂĄlĂĄ wala k& ma ala hĂčrr
d& nĂč nga ni, n& m$ mbĂĄ do gbĂŁlĂŁ k$ni, do dĂ kĂlÂĄ, n& m$ tĂł ma, k$ ma âbu, n& m$
hÂł ma hĂŁ k$la, do ben$ âda a, n& wa ny$ng$. K$ fala k& kĂČnggĂ© h$ we kala ben$ âda
a ni, n& ben$ wa p&s& hĂčrr, ya kĂČnggĂ© bĂĄ wa g$.
kĂnzĂ kĂnzĂ kĂnzĂ kĂnzĂ p.42 : igname trifoliĂ©e, vĂ©nĂ©neuse; certaines variĂ©tĂ©s sont comestibles (Diosc.:
Dioscorea trifoliata).
a) Cath : Konzo m& a nyaka, ma fo do nĂč g& iko, ma do tÂł n& boe, n& tĂ tĂ n& boe. N& nwĂĄ
n& ma toso tal& tal&. Ma a kpo nu f&l& gbasi. Ma wala do ti nu kpasaa $ n& og$l$ do
gbasi. GĂŁ n& ma $ n& nu kĂ wi ni, ma le d& ti nu i, n& ma sanza sĂkĂkĂ $ n& zu kĂ wi ni,
n& t& ma g&z& fĂ n& do tĂż n&. N& nde wala n& ma ĂșnĂș sĂŹrr, wa gi ma, n& ma unu ta âb$
t& g$l$ do tĂ &.
b) Ma do g$n$ sanga n& b$a :
ĂfĂ kĂnzĂĂfĂ kĂnzĂĂfĂ kĂnzĂĂfĂ kĂnzĂ : wa mi ma mi, wa mi ma saf$, tabi k& zĂŁ t$a k& ma a dia ni. Ma kpa te, n&
ma ba âda te, n& ma dĂł t& te ng$ i, k$ fala k& wa z$ na, ma dua, n& ma wala, n& wa ïżœ
na, ma lia ia, n& wa m$ ng$ zĂŁ ma. Wa zĂŁ ma, n& wa gi, n& wa ny$ng$ $ n& wa
ny$ng$ gele gbasi ni. N& nde m$ gi ma, n& m$ Ă© ma, k$ ma gĂ, n& m$ ny$ng$ de.
Tabi m$ gi do tĂ„, n& fala sa titole ma gĂ, n& m$ ny$ng$. We k&, m$ ny$ng$ do bĂĄwŸ
n&, ya ma a dia g$.
fÂł kĂnzĂfÂł kĂnzĂfÂł kĂnzĂfÂł kĂnzĂ : wa mĂ ma g$, ma h$ ĂkĂł. N& wa nyĂngĂ âb$ ma g$, ma gb& wi gb&a.N& ma
âdĂĄngĂĄ âb$ okpal&n$ li fĂ wena. Ma sanga gĂlĂ kĂnĂŹ, tabi g&l& bĂ, n& ma gbini nzĂâdĂ
n& doâdo, n& ma âdanga sĂ„.
kĂČsĂČmĂ nzÂŒ kĂČsĂČmĂ nzÂŒ kĂČsĂČmĂ nzÂŒ kĂČsĂČmĂ nzÂŒ p.19 : arbuste glabre (Salacia Lehmbachii).
kĂĂĄkĂČ kĂĂĄkĂČ kĂĂĄkĂČ kĂĂĄkĂČ p.38 : 1) herbe robuste Ă grandes feuilles striĂ©es (Gram.: Setaria megaphylla); 2)
herbe moins robuste, ressemblant à la précédente (Setaria sp.).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma do tŸ n& bina, n& ma h$ d$ wena, n& ma âbo nu kĂ n& ngbïżœ
ngbïżœ. N& nwĂĄ n& $ dudu yĂlĂĄ yĂlĂĄ, ma dulu $ n& nwĂĄ gbadĂ ni, n& t& n& $ lĂč lĂč lĂč, m$
250
âbe tĂ n&, n& ma tala t& wi wena. M$ le zĂŁ n&, n& ma he mĂ wĂ ĂĂ, ya m$ zĂ©lĂ© m$ do dia
n& g$.
b) Wa kpa ma do zĂŁ k$la, tabi saf$, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa i do ben$ k& wa te kala tia ni, tak$ wa n& dĂ.
ïżœ N& mbee n&, be k& a n&a ia, k$ a wĂ©lĂ© we dĂ g$ ni, wa aka a, n& a d& âĂĄ Ă â°â iko ni,
n& wa n&, n& wa fi a d& zĂŁ kĂĂĄkĂČ, n& wa kpo ma d& nu a, n& wa m$ ng$ yaka ma, we
k& ma dĂlĂ wĂ Ă Ă , n& ma m$ ng$ tala tĂ a, n& a he m$, s& a a wila we de. Wa d& nĂ
do nĂ, n& a wele s& we iko.
ïżœ N& mbee n&, wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa sutu ma, n& m$ a kĂŁlïżœ li wĂš, n& ma kutu d& t&
be k& ngbala wi m$ ng$ d& a ni, malaria ma d& a, wa sa li ma na ngbala wi ni, kpak$
ngawi m& ma ngbala a ni ma gĂ.
ïżœ Owukon$ wa g$n$ ma, n& wa sutu ma, n& wa f$l$ do k$ sani do m$ so lin$ âda wa.
â â â â sĂkĂkĂ kĂĂĄkĂČ sĂkĂkĂ kĂĂĄkĂČ sĂkĂkĂ kĂĂĄkĂČ sĂkĂkĂ kĂĂĄkĂČ p.38 forme naine du mĂȘme genre de graminĂ©e (Setaria sp.) ou herbe
annuelle, 0,6 m de ht., panicule lĂąche teinte de rose et de pourpre.
a) Zagb : M& a w$k$s$, ngĂ lĂĄ n& hĂ ng$ m&tr& kpo g$. Ma $ n& li nwĂĄ kĂĂĄkĂČ ni, n& nde
nwĂĄ n& ma g± vĂ $ n& nwĂĄ kĂĂĄkĂČ ni g$, n& nde ma yĂlĂĄĂĄ ni. Ma wala d& t& zĂ€ n&, k$
ma kolo, s& n& ma nĂŁlĂŁ d& t& sala t& wi de.
b) Ng$ gili n& b$a : mbÚé n& wa kpa ma ti k$la, n& mbÚé wa ma t& âdo le, ti âbili âbete, do
k& zĂŁ li wala.
c) K& t& zam$ i, fala m$ la zã n&, n& m$ zÀ n& ni, ma nãlã d& t& sala t& m$. Ma hã wa ia
âb$ li ma na zĂč'dĂčsĂĄlĂĄtĂwâ°, n& nde ma si do tĂ &.
kĂÂĄnggÂĄ kĂÂĄnggÂĄ kĂÂĄnggÂĄ kĂÂĄnggÂĄ (nyĂ kĂ kĂÂĄnggÂĄ) : espĂšce de liane.
a) Cath : M& a nyaka, ma $ n& zu kĂ wi g& iko, n& tĂ n& $ n& t& nyaka kusa ni, ma $
hĂ kĂ yĂ kĂ Ă $ n& k$y$ k& li a na kĂÂĄnggÂĄ ni. Ma fo dulu wena, k$ ma kpa te, n& ma ba
âda n&. NwĂĄ n& tĂ n& ngboo bina, ma be sïżœ, m$ âbe tĂ n&, n& ma kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ, ma ngĂ ndĂ
wena.
b) Wa kpa ma zam&n$ vĂ iko.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba ma do liĂŁ te âda ogazan$, n& wa gĂ, k$ ma gbala, n& wa a lïżœ
n& ti sanggo âda gazan$, t& k& wa a wa k$ be t$a gaza ni. Wa d& ni, dĂ ndĂ lĂĄ t& wa
mĂkĂ wena g$, nde ma nĆĄ n& ma nganda $ na nyaka k$angga ni.
ïżœ N& nyaka k$angga âb$, wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba ma do gele liĂŁ ten$, n& wa d& ma
hĂŁ wi k& a do saâde zĂŁ a, $ n& âdĂĄngbĂĄ gbĂ gĂ. N& wa d& âb$ ma hĂŁ wi z&l& kĂșmĂș
gb„l„ z± wâ°.
Marc : N& wa mba do gele inan$ ?
Cath : Wa mba do gĂČlÂŒ. N& k& âda gazan$ wa mba do dĂdĂgĂłâdĂłnĂ ĂĄkĂlÂĄ, dĂČ gĂŹlĂ.
Zagb : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba do gele ina, n& wa gi hĂŁ wi k& a sĂ t$k$, tabi wa gifi
ti a do tÂŒ bĂČlĂČ, k& wa tĂ na, wa lia zĂŁ a do k$angga.
kĂ'bĂlĂngĂtĂkĂ'bĂlĂngĂtĂkĂ'bĂlĂngĂtĂkĂ'bĂlĂngĂtĂ (kĂâbĂkĂâdĂ) p.32 : liane sarmenteuse Ă gros crochets (Verb.: Clerodendron
sp.).
a) Cath : M& a nyaka, ma $ n& zu kĂ wi g&, ma do li gbala n& boe, ma fo dĂșlĂș wena, n& ma
d&nd&l& do ng$ be ten$ do li gbala ng$. NwĂĄ nâa a sĂkpĂ sĂkpĂ. TĂ t& tŸ n& do nwĂĄ n&
boe, n& tĂ t& n& ma bi bili $ n& nĂș galïżœ ni. M$ n& âbi nwĂĄ n&, k$ ma kĂłlĂł ia, n& ma k$âb$
t& tulu goâdo m$ tabi zu kĂ m$.
b) Wa kpa ma t& zam&n$ vĂ, tabi âd$ lĂŹ, ti k$la, do zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Nyaka k$âb$lingoto ma d& z&l& gangga d&a.
251
ïżœ M$ hui nwĂĄ n&, n& m$ lingi ma, n& m$ a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa fi kĂŁlïżœ we âd$
n&, n& wele a n$ ma t& z&l& gangga. Tabi wele k& sila a z&l& wena ni, n& a n$ âb$
ma, tak$ z&l& sila a ma gĂ.
ïżœ Tabi wa zĂŁ âb$ lïżœa n&, n& wa a li ti n&, k$ ma gbala, n& wa hunu ma do kĂ&, n& wa n$
âb$ ma t& z&l& gĂ nggĂĄ.
ïżœ Wa gbini be nyaka n&, n& wa d$ mbito n&, n& wa a n$ t& mbitoe ni, n& wa h$l$ do
nguâdu wi z&l& gangga.
ïżœ Zagb : Wa d& âb$ liĂŁ n& do z&l& kĂâbĂndĂ.
kĂkĂmbĂ kĂkĂmbĂ kĂkĂmbĂ kĂkĂmbĂ (tÂŒ kĂkĂmbĂ) : : : : arbre, 20 m ht.
a) Zagb+Cath : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia t& h$ âbu cm gazala we h$ ngb&âd&âd&. N& ngĂ lĂĄ n&
dĂ ng$ wia t& h$ m&tr& âbu n& b$a. T& te n& $ fĂ. Fala k& ma âbana n& nwĂĄ n& a gĂŁ, k$
ma gĂŁ ia, n& nwĂĄ âbana sanga $ n& nwĂĄ mbanggi ni. Ma wala d& t& tŸ n& yĂČlĂČ nĂč we hĂ
ng$ lĂłkpĂł lĂłkpĂł lĂłkpĂł $ n& kpĂłlĂČ ni. GĂŁ wala n& $ n& be kÂĄlâ° ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ ngĂndĂ do zĂŁ vĂșdĂ .
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Ma d& z&l& âdangba, wa k&sa ma k&sa d& âd$ gĂa li, n& wa a do zĂŁ wuko. Ma d&
âdangba zĂŁ wuko.
ïżœ Zagb : Wa z& afe n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa f$l$ do t& wi we katolo tabi
kĂkĂmbĂ.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e. K$ ma ny$ng$, n& wa
t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi we kĂ sĂnggĂ (kĂ sĂndĂ).
kĂlĂnggĂ kĂlĂnggĂ kĂlĂnggĂ kĂlĂnggĂ p.9 : arbre moyen, 25 m ht.; gousses Ă 4 cĂŽtelĂ©es (Mimos.: Tetrapleura africana).
a) Monz+Cath : M& a te, ma nganda wena. Ma ngala d& ng$ $ n& olo li m&tr& âbu ng$ n&
t& n&, s& n& ma gba kĂ & dĂȘ, n& ma dulu âb$ d& dati we h$ âbu m&tr& b$a ng$ n& m$l$.
MbĂš ma h$ zu & kpo, n& mbĂš ma sanza nu kĂ n& tal&. TŸ n& ngĂ ndĂ wena, n& k$afe n&
ma dâąlâą ng$ ngb& dĆĄlïżœ. NwĂĄ n& $ be sĂkpĂ sĂkpĂ, n& ma toso ngb& $ n& nwĂĄ dĂ ni. Ma gba
kĂ & d&l& wena, n& ma wa wala. Wala n& ma kĂ sanga t& ngb& nal&, n& ma be
yĂnggĂlĂngĂĂ, n& nde tĂ n& $ tĂż, n& ma ĂșnĂș nganda wena. M$ z$ te kĂlĂnggĂ hĂ Ăș iko,
k$ m$ âdĂ fĂ li m$ g$, n& m$ lengge na m& a te dĂ, we k& tĂlĂ t& tŸ n& do nwĂĄ zu n& ma
wia kĂ, n& nde ma la ngb&, we k& k$l$ngg$ ma wa wala, n& te d$ ma wĂĄlĂĄ g$.
b) Ma h$ wena zĂŁ k$la, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ ngĂĄ zam&n$ vĂ iko.
c) Ma d& z&l& k$ zĂŁ wi :
ïżœ Gbaâdangba $ zĂŁ wele nde, n& wa fa wala n& ni, n& wa âd&n& tabi wa to ma tua, n& wa
a gĂa lĂŹ ti n&, k$ âd$k$l$ n& ny&l&, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ a.
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ k$afe n&, n& wa to ma tua, n& wa a gĂa lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa
t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi, k& zĂŁ a zĂlĂ wena ni.
ïżœ Zagb : Wa kala owala k&n$ ni, n& wa gba sanga n&, n& wa a k$ gĂ, n& wa gu, n&
ok$y$n$ wa le ma we ĂșnĂș n&.
ïżœ N& gua n& ny& wena, n& ma bĂ dĂ g$.
kĂnĂŹ kĂnĂŹ kĂnĂŹ kĂnĂŹ p.37 : maĂŻs, principale culture vivriĂšre de la rĂ©gion. Plusieurs variĂ©tĂ©s.
NgĂ gĂli ĂkĂnĂŹ :
ïżœ ttttĂŒ kĂnĂŹĂŒ kĂnĂŹĂŒ kĂnĂŹĂŒ kĂnĂŹ tabi kĂnâ°kĂnâ°kĂnâ°kĂnâ° pĂŹpĂŹlĂŹpĂŹpĂŹlĂŹpĂŹpĂŹlĂŹpĂŹpĂŹlĂŹ tabi kkkkĂnĂnĂnĂnâ°â°â°â° âdĂlĂdĂčĂ dĂlĂdĂčĂ dĂlĂdĂčĂ dĂlĂdĂčĂ : ma za zanga do tĂ„ n& do fĂ n&;
ïżœ kkkkĂnâ° ngbÂŹyĂČĂnâ° ngbÂŹyĂČĂnâ° ngbÂŹyĂČĂnâ° ngbÂŹyĂČ : ma a fila;
ïżœ kkkkĂnâ° lĂșkĂșkĂșĂnâ° lĂșkĂșkĂșĂnâ° lĂșkĂșkĂșĂnâ° lĂșkĂșkĂș : m& a k$ni, ma $ dĂ, n& nde gbali n& dĂlĂ tĂ n& wena;
ïżœ kkkkĂnâ° zĂkĂ bĂĂ Ănâ° zĂkĂ bĂĂ Ănâ° zĂkĂ bĂĂ Ănâ° zĂkĂ bĂĂ : m& a k& wa mi ma, n& ma $ z&k& b$a, n& ma ngĂĄlĂĄ wena g$, n& ma ko,
n& ma f&ng& iko;
252
ïżœ kkkkĂnâ° zĂkĂ talĂĂnâ° zĂkĂ talĂĂnâ° zĂkĂ talĂĂnâ° zĂkĂ talĂ : m& a k$ni k& ma ngala wena, s& n& ma ko do li gbala ng$. L& sa li ma
ni, we k& ma ko âdo zĂkĂ tĂ lĂ. Wa sa âb$ li n& na, k$ni ngbaka, we k& m& a k& olo yaa l&
zi belee;
ïżœ hhhhĂ lĂ ngĂ lĂ ngĂ lĂ ngĂ lĂ ngggggÂĄlÂĄÂĄlÂĄÂĄlÂĄÂĄlÂĄ : m& a k$ni k& ma ko, nde gbali n& ma nĂ ngb& g$;
ïżœ kkkkĂnâ° gbĂnĂwĂ©lÂŒĂnâ° gbĂnĂwĂ©lÂŒĂnâ° gbĂnĂwĂ©lÂŒĂnâ° gbĂnĂwĂ©lÂŒ (ngbÂŒlÂŒwÂŒlÂŒ?) ;
ïżœ kkkkĂștĂș kĂnĂŹĂștĂș kĂnĂŹĂștĂș kĂnĂŹĂștĂș kĂnĂŹ : m& a k& li n& ma $ a fĂ ni, ma $ mb$k$. Wa hana ma, k$ wa ny$ng$, ya ma
mbĂkĂ n& ge nde ni. Wa sa li ma do nu ngbaka na kutu k$ni;
ïżœ ffffĂĂĄ kĂnĂŹĂĂĄ kĂnĂŹĂĂĄ kĂnĂŹĂĂĄ kĂnĂŹ
ïżœ kkkkĂnâ° ndĂlĂwĂnyĂĂnâ° ndĂlĂwĂnyĂĂnâ° ndĂlĂwĂnyĂĂnâ° ndĂlĂwĂnyĂ
kĂnggĂ kĂnggĂ kĂnggĂ kĂnggĂ p.29 : (Eben.: maba sp.).
kĂĂlĂkpĂ kĂĂlĂkpĂ kĂĂlĂkpĂ kĂĂlĂkpĂ : voir kĂ ĂĄlĂkpĂ.
kĂsĂnĂștÂĄnÂĄkĂsĂnĂștÂĄnÂĄkĂsĂnĂștÂĄnÂĄkĂsĂnĂștÂĄnÂĄ (kĂ sĂ gbĂdĂ) p.19----20: 1) espĂšce de liane longue, rubanĂ©e-bilobĂ©e, 1 Ă 6 cm de
large; Ă grandes feuilles qui se joignent deux Ă deux (Icac.: Iodes africana); 2) autre
variĂ©tĂ© de liane qui a le mĂȘme nom (Hipp.: Salacia elegans).
On la trouve au bord des eaux et dans de vieilles jachĂšres. On cueille les jeunes feuilles
et on les broie pour faire des cataplasmes quâon applique au creux de lâestomac contre
la gastralgie. Les femmes utilisent ces lianes pour lier le bois de chauffage. Jadis on les
utilisait pour nouer la carapace dâune tortue pour quâelle ne sâenfuie pas; de lĂ le nom
âkĂsĂnĂștÂĄnÂĄâ (litt. : tromper la bouche de la tortue).
a) Cath : M& a nyaka zam$, mbĂš ma fo do nĂč g& iko, gĂčlĂș n& kpo, n& nde ma sanza wena.
F&l& n& dĂșlĂș wena. Li nwĂĄ n& ma g± la li g$, n& ma $ tĂ„, n& nwĂĄ n& ma toso ngb& b$a
b$a. Là nwå n& ma n&a we $ n& nwå vwundu ni, n& nde ma g± ni g$. N& m& a nyaka kpo
ma $ âbata, ma do ngbala sanga n& boe. Ma ngĂ ndĂ wena.
b) N& ma $ ti k$la, tabi zĂŁ vĂșâdĂ , tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, do nĂș lĂŹ.
c) Nyaka ni ma d& to wena :
ïżœ Ma nganda f&l& wena. Wa nd$ ma do bili, n& wa sanga 'b$ ma do t$a, n& wa da 'b$
do tangge. Wukon$ wa &nz& ma do gua.
ïżœ N& okpasa yaa l& wa g$n$ zi f&l& ni, fala k& wa ba tana, dÂŹ a yĂș g$, n& wa gbo zu nu
tana n& wa gbo Ă, n& wa kpo f&l& t& n&. Ma k& wa sa li n& na, kĂČsĂnĂștÂĄnÂĄ.
ïżœ N& t& ng$ n& ni ma do ina boe. L& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& to ma tua, n& l& &nz& do
gaâbom$ k& ma z&l& l& ng$ sila l& ni. N& nde wa d& n$ ng$ zĂŁ wi dati s&.
ïżœ Zagb : Wa d& f&l& n& do gbungga bâ°lâ°, wa sanga do t$a, tabi wa d& âb$ do ndĂmbĂ
zĂŹmĂŹ do dĂ. WĂ nyĂngĂ nwĂĄ nĂ nyĂngĂ. OgĂšlĂ© nĂșnĂ wĂ sĂĄ lĂ mĂą nÂĄ âkĂkĂâ tÂĄbĂŹ
âfĂșmbwĂ â.
kĂvwĂngbĂ kĂvwĂngbĂ kĂvwĂngbĂ kĂvwĂngbĂ p.12 : liane ligneuse, 10 cm diam., ou arbuste (Papil.: Leptoderris sp. sp.).
a) Domin : M& a nyaka, ma gĂŁ wena, n& ma do lĂŹ wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) Ma gala we n$ lïżœ n& iko.
kĂzÂĄlÂĄgbĂ nĂč kĂzÂĄlÂĄgbĂ nĂč kĂzÂĄlÂĄgbĂ nĂč kĂzÂĄlÂĄgbĂ nĂč p.45 : petite plante unifoliĂ©e sur sol frais (Foug.: Capsis sp.).
kĂzÂĄlÂĄkĂ dĂĄ kĂzÂĄlÂĄkĂ dĂĄ kĂzÂĄlÂĄkĂ dĂĄ kĂzÂĄlÂĄkĂ dĂĄ p.35 : petite plante herbacĂ©e, rampante en forĂȘt, baies noires (Rub.: Geophila
sp.)....
a) Cath : M& a wĂkĂs$, ma a be nyaka, n& ma le do zĂŁ nĂč, $ sĂ kpĂ tĂ kpĂ , n& ma fo ngbïżœ
ngbïżœ ngbïżœ, n& nwĂĄ n& h$ d& ng$ n&. Nyaka ma fo do nĂč g&. NwĂĄ n& ma $ be kĂłrr, n& ma
$ kótófóló kótófóló ni, ma $ n& k$ zala kà då ni. Ma wala do be gbogbo zÀ n&, n& ma be
sĂlĂlĂ, n& ma $ fĂlĂ kÂłlÂłlÂł. Ma na nĂâ° ia, n& nde fala wa ma nganda wena. M$ wa gaza t&
253
fala k& k$zalakada t& n& boe ni, nde m$ n& z$ ngam$ wa guba n&, we k& ma h$ s& âb$ la
li ngele. M& a âdÂł wĂkĂs$.
Wa sa li n& na kĂzÂĄlÂĄkĂ dĂĄ, we k& ma ba t&l& t& zala saâde ni.
b) Ma h$ wena ti k$la, do ti gĂčbĂ , do zĂŁ bâ°lâ°nĂ.
c) Fala wa ma ma ngĂ ndĂ wena, ma h$ f$& âda m$, n& ma âdanga f$& doâdo. Ma wia na,
m$ ĂlĂ ma do kĂ m$, n& m$ a ma zĂ zĂčgbĂșlĂș te do ng$, s& a ma kolo de, we k& fala kolo
ma ma nganda wena. Nyaka n& ni wa ĂnzĂ do m$ g$, we k& ma ngĂ ndĂ g$.
Timb : Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa lingi, tabi wa to tua, n& wa e mbâ°lâ° tabi
t$nga goâdo kolongge, n& wa fi d& ng$ n&, n& wa zïżœ li wele we ndolo tabi wi, n& ma
s&ngg&l& wi ng$ li a gbaa, n& ma e.
kĂkÂĄ kĂkÂĄ kĂkÂĄ kĂkÂĄ p.10 : arbre de 15 Ă 35 m ht., 0,60 m diam.; bois pour charpenterie; graines employĂ©es
au jeu de hasard âkĂkÂĄâ (Caes.: Macrolobium coeruleum).
a) Kuka m& a te, ma gĂŁ wena. GĂŁ zĂŁ n& wia we la âbu cm m$l$. Ma wa wala.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) WĂ d& do to kpĂ dĂČ kpĂ :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi ma, n& wa d& do ina bili. M$ ny$ng$, n& m$ nd$ do bili. M$
kala gbĂŁlĂŁ f&l& nd$ bili âda m$, n& m$ a, n& n& ny$ng$ d& ng$ n&, n& n& nĂ, n& m$ m$
ng$ nd$ do bili zam$ i, n& m$ gb& do saâde.
ïżœ Wa kala wala n&, n& wa da do kisola tabi wa to do kĂkÂĄ tabi kpĂ kĂ.
kĂșlĂ kĂșlĂ kĂșlĂ kĂșlĂ p.12 : arbre de 30 Ă 50 m ht., 0,7 Ă 1,5 m diam. (Papil. Pterocarpus Soyauxii).
Le bois est utilisé en menuiserie et pour faire des tam-tams ou des mortiers. Réduit en
poudre, il donne un fard rouge; or la couleur rouge fait penser au sang et donc Ă la vie;
câest pourquoi le bois ou le fard rouge sont frĂ©quemment utilisĂ©s dans les rites et dans
dâautres circonstances.Dans la mĂ©decine traditionnelle, on appliquait le fard rouge aux
plaies causĂ©es par la gale. Une dĂ©coction faite de lâĂ©corce est utilisĂ©e pour une personne
anémique et pour des lavements.
a) Cath : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ m&tr& kpo, n& ma dĂșlĂș d& ng$ wena. T& k$a tŸ n&
ma $ hĂ rkĂ kĂ , n& k$afe n& dïżœlïżœ ngboo g$. N& tŸ n& ngboo ni ma ngĂ ndĂ wena, n& ma $
fĂlĂ kÂłlÂłlĂĄ. Wa g$m$ mĂą, n& li t$k$ n& $ âb$ fĂlĂ $ n& k& t& te n& ni. Ma gba kĂ & dĂ wena
g$. NwĂĄ zu n& ma $ s&k&k& ni, n& kili t& te n& ngboo ni ma b$l$ de wena.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda do zĂŁ ngĂĄ zam&n$.
c) Kula d& to wena :
ïżœ Wa g$m$ ma, n& wa lo nĂč, n& wa âbili sanga n&, k$ ma $, k$ ma fe, n& wa l&ng&
sanga n&, we s& do kungba tabi kĂâdĂnggĂș.
ïżœ Fala k& ma $ âb$ fai, k$ ma kolo, n& owukon$ k& wa ïżœ ti to kĂșlĂ wena ni, wa s&t& ma
we to do kĂșlĂ .
ïżœ N& nde fĂ„ kula ni ma d& to wena :
- Owukon$ wa d& do wali z$nga âda wa. Wa a fĂ„ kĂșlĂĄ âd$ n$, n& wa f&l& do t& wa.
- WĂ kĂł ĂbĂ© dĂŁ, n& wa fĂŒ kĂșlĂ tĂ wĂĄ.
- WĂ zĂ ĂgĂ zĂĄ, nĂ wĂ fĂŒ kĂșlĂ tĂ wĂ .
- Zi âb$ âda oyĂ ĂĄ l&, fala k& gazan$ wa kĂ we y$ y$la ni, n& wa a fĂ„ kula âd$ n$, n& wa
nd$ do t& wa, tak$ t& wa mb$k$, n& wa y$ y$la do dia n&.
- WĂ gbĂ gÂł sĂ âdĂš, nĂ wĂ fĂŒ kĂșlĂ tĂ sÂĄâdÂŒ ni.
- Wuko n& we mĂŹ nzoe âda a ni, n& a ba fĂ„ kula, n& a yaka d& âda nzoe sĂ„, n& a mi do
ma. K$ fala k& wuko a z$ z&k& nde, k$ a le zĂŁ n&, ya nzoe âdĂĄngĂĄ g$.
Yombo : Kula ma d& âb$ ina d&a :
254
ïżœ N& wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi ma, n& wa a do zĂŁ wi, we âda fala k& wele z$l$ t$k$ na
ma gese t$k& âda a.
ïżœ Katolo ba m$ wena, n& wa to kula gbaa, n& wa lingi do li dani katole, n& ma âbe li n&
ngbaâda ngbaâda ngbaâda, n& ma Ă katolo.
kĂșlĂzĂČlĂČ kĂșlĂzĂČlĂČ kĂșlĂzĂČlĂČ kĂșlĂzĂČlĂČ (gbĂgĂlĂnyĂĄngĂĄdĂčĂ ) p.22 : petit arbre parfois sarmenteux (Leeaceae : Leea
guineensis).
a) Zagb : M& a be te, ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi, tabi gbĂŁlĂŁ zu nyanga wi g&, n& ma bi do li
gbili n& boe. N& nde ma ngala dĂnggĂ dĂnggĂ ni, n& ma sanza nu kĂ n& wena. NgĂ lĂĄ n&
wia we h$ m&tr& 6 tabi 8. Nwa n& ma $ tĂż, n& li n& bi a dĂčdĂ, n& dĂł n& $ fĂlĂ yÚÚ
(jaune).
Wa sa âb$ li n& na gbĂgĂlĂnyĂĄngĂĄdĂčĂ . Wa sa li n& ni, we k& ma g± g$, ma $ n& nyanga
dua ni, n& ma âb$ do li gbili n& $ n& li gbili nyanga dua ni.
Cath : M& a te g$, m& a nwÂĄ, ma h$ ngbïżœ ngbïżœ ngbïżœ d& kpo fala. Ma wa wala, n& nde
ma wala d&l& wena, wala n& $ be sĂlĂlĂ $ n& sĂnĂ kĂșlĂ âda kĂlÂĄ ni. K$ ma fĂ©lĂ© ia, n& ma $
mbĂŹĂŹ $ n& wala sĂlĂ ni (bleu).
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, ti k$la âbĂštĂš, tabi k& zĂŁ nu lĂŹ.
c) To k& wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Zagb : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa na li dĂ, we k& ma hĂșlĂș dĂ wena.
ïżœ Wa gb&l& t& tŸ n&, tabi wa âbili tŸ n&, n& wa âd&n& ma vĂ, n& wa gi do dĂ, n& wa n$
we z&l& sobisi.
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa mba do gele ina, n& wa gi, n& wa ny$ng$ we ina nd$ kusa.
ïżœ Cath : M$ âbi wala n&, n& m$ a k$ kĂČlĂČnggĂČ, n& m$ zïżœ lĂŹ t& n&, n& m$ zĆĄ goâdo nĂ ĂĄ
kĂlĂĄn$, n& nde wa ko kuli d&l& wena.
kĂșlĂčlĂș kĂșlĂčlĂș kĂșlĂčlĂș kĂșlĂčlĂș : voir kĂșĂčlĂș.
kĂșlĂșnggĂČlĂČ kĂșlĂșnggĂČlĂČ kĂșlĂșnggĂČlĂČ kĂșlĂșnggĂČlĂČ p.44 : plante herbeuse, semblable au âdĂšlĂšâ, mais de moindre dimension
(Marant.: Marantochloa sp.).
a) Zagb : M& a m$ $ n& dĂšlĂš ni, n& nde ngĂ lĂĄ n& wÂŒ m&tr& kpo iko. TŸ n& ma gba kĂ &
gbĂą Ă n& pĂČndĂČ ni. N& li nwĂĄ n& n&a we $ n& nwĂĄ pĂČndĂČ ni, n& nde ma g± g$, n& ma ĂĄ
dĂ. Wala n& ĂĄ sĂkĂkĂ.
b) Wa kpa ma wena t& nu ngbaka lĂŹ, tabi zĂŁ d&ka lĂŹ, tabi ti k$la.
c) * Wa âbili liĂŁ n&, n& wa mba do gele ina, n& wa gi hĂŁ wi k& a kpa dani bolo ni, n& a
ny$ng$.
* Wa mba âb$ kpo kpo liĂŁ n& ni do gĂšlĂ© ina, n& wa gi do gbĂ tĂš hĂŁ ogazan$.
kĂșlĂșwĂ kĂșlĂșwĂ kĂșlĂșwĂ kĂșlĂșwĂ p.23 : arbre de 6 Ă 25 m ht., commun (Lilia.: Grewia oligoneura et Grewia Mildbraedii).
a) Cath : M& a te, ma âbanda g© n&, n& gĂŁ zĂŁ n& ma $ n& te papaye, k$ ma d& ngĂčmĂč, s&
n& ma gĂŁ de. GbakĂ n& d&nd&l& wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ fĂkĂČyĂ ni. N& ma wa wala,
wala n& $ sĂlĂlĂ, n& ma $ be yĂnggĂlĂ, n& ma $ fĂlĂ kÂłlÂłlÂł.
b) Wa kpa âd$ lĂŹ, k$ ma wala, n& wala n& ala d& âd$ lĂŹ. MbÚé n& ma $ âb$ nga nza zĂŁ
ng$nda. T&l& t& n& wia kĂ iko.
c) * Wa li wala n& lĂź. M$ ba, n& m$ nz$âb$, k$ lïżœ n& e zĂŁ n&, n& m$ fi ma nĂč.
* Domin : Wa ĂlĂ âb$ k$afe n&, n& wa d& do kĂșlĂșwĂ (pipa) we âbala do dĂ.
kĂčmbĂ kĂčmbĂ kĂčmbĂ kĂčmbĂ p.37 : canne Ă sucre, cultivĂ©e pour en mĂącher le jus sucrĂ©, plusieurs variĂ©tĂ©s
(Saccharum officinarum).
a) Cath : M& a kpal&, wa mi ma mi. GĂŁ kĂlĂ n& $ n& nu kĂ wi g&, n& li ngĂšlĂ© n& $ ngĂ©lĂ©
ngĂ©lĂ©. Ma ngala d& ng$ $ n& olo li m&tr& b$a tabi tal&, s& n& ma dĂł dĂȘ. DĂł n& $ fĂ tĂčsĂĂ.
255
N& nwĂĄ n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ gĂČlÂŒ ni. N& nde li nwĂĄ n& ma g± be gÂź n&a ng$ nwĂĄ
gĂČlÂŒ. N& t& nwĂĄ n& $ kĂ kĂ kĂ, ma tĂĄlĂĄ t& wi wena.
NgĂ gĂlĂ kĂčmbĂ tĂ lĂ :
kĂčmbĂ kĂčmbĂ kĂčmbĂ kĂčmbĂ (kĂčmbĂ mĂnggĂ) : canne Ă sucre commune.
kĂmbÂĄ gĂČlÂŒkĂmbÂĄ gĂČlÂŒkĂmbÂĄ gĂČlÂŒkĂmbÂĄ gĂČlÂŒ : m& a be s&k&k& k& ma g± g$& ni, be te n& $ n& t&l& t& gole, n& nde ma
&f& wena. Wa ny$ng$ âb$ ma kpasaa nĂ m& wa ny$ng$ do gĂŁ ki ni : canne Ă sucre
ressemblant Ă lâherbe Ă Ă©lĂ©phants (Saccharum sp.).
kĂmbÂĄ bĂ«kĂmbÂĄ bĂ«kĂmbÂĄ bĂ«kĂmbÂĄ bĂ« : ma gĂŁ wena, n& zĂŁ n& $ pĂČfĂČâdĂČfĂČ, t& ndĂ lĂĄ tĂ n& $ n& bĂ« ni. Ma ĂfĂ
ngbóó g$.
b) Wa mi ma saf$ tabi âda le nga t& fala k& nĂâ° do n$ wena ni.
c) Kumba m& a ny$ng$m$, ma ĂfĂ wena, n& ma âb$ a ĂŹnĂ :
ïżœ Wa âbĂlĂ k$a n&, n& m$ ny$ng$ mulu k$ zĂŁ n&. M$ nz$âb$ lïżœ n&, n& m$ fulu sĂ âdĂĄ n&
d& nĂč. SĂ âdĂĄ n& ma $ fĂ $ n& dĂł zĂ€ n& ni.
ïżœ Ombe win$ wa d& ma do dĂ. Wa âbili kumba, n& wa s& tĂ n&, n& wa âbili sanga n& d&
nu kĂngbÂĄ, n& wa w$ngg$ ma. K$ ma âbu, n& wa kpïżœlïżœ lïżœ n&, k$ ma dunu saso, n& wa
e li we. K$ ma nĂlĂ, k$ ma d& fĂŒlĂ« ni, n& wa e ma nĂč, k$ ma $ tĂ„ kpo, ya ma gĂa, n&
wa n$ ma. Wa sa li n& na âdĂ kĂčmbĂ â.
ïżœ âDa fala k& z&l& gaâbom$ t& ng$ sila m$, k& wa sa li ma na gbĂĄâbĂÂĄ ni, n& wa s&
kumba, n& wa to ma, n& wa kpïżœlïżœ lïżœ n&, n& wa mba do gĂšlĂ© ina, $ n& liĂŁ kĂâbĂkĂâdĂ, n&
wa mba do li kumba, n& m$ n$.
ïżœ âDa fala k& mb$l$ ba m$, n& m$ ny$ng$ kumba, n& ma gala m$ t& mb$l& ni.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ liĂŁ kumba, n& wa f$l$ t& n&, n& wa sili ma sili, k$ ma gbala, n& wa t&n& lïżœ
n&, n& wa n$ ma t& z&l& âdangba.
kĂčmbĂ© kĂčmbĂ© kĂčmbĂ© kĂčmbĂ© p.31 : liane herbacĂ©e dont le fruit vert cuit est comestible (Ascl.: Taccacea sp.).
a) Cath : M& a nyaka, ma fo do nĂč g&, ma sanza dĂlĂ wena. Nyaka n& $ sĂlĂlĂ iko. Ma fĂł
nyĂlĂ wena g$, n& nde liĂŁ n& ma dĂčlĂč wena, ma $ n& liĂŁ g$l&nya ni, n& ma g± wena g$.
M$ gbutu ma, k$ m$ gbini sanga n&, n& nde ma u unu, ma wia kĂ do mĂ ndĂ nggĂlÂĄ.
Ongbaka Karawa wa sa li ma do we nu wa na âĂšlĂšâ.
b) Wa kpa safo do zam$n$ k& wa wa zi dati wa ni.
c) Ma d& z&l& k$ zĂŁ wi : ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& owi wilin$ wa gb&l& ma gb&l&, n& wa n$ ma, wa n$ tabi do dĂ tabi
wa n$ do lĂŹ âdiko, we duzu kĂșnĂș gĂ . N& mbe, n& wa gbutu liĂŁ n&, n& wa ny$ng$ ma
ny$ng$ do t$l$ n& iko, n& wa gulu lïżœ n&, n& wa fĂ„lĂ„ saâda n& nĂč. Wa ny$ng$ âb$ ma
we kunu ga. ïżœ N& ombĂš wa gbutu liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa gb&l& d& âd$ lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n&
wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ be nz$ ben$ k& wa bi zĂŁ wa wena, n& wa na, m& a yĂyĂkĂ
ni.
d) Zagb : Wa ia li ma nĂ nâ°, tua we wuko. Fala k& ngawi t& wili a ma ia doâdo, k$ a n$
kĂčmbĂ© gbĂĄĂĄ, k$ a kpa ngawi k$ kili tĂ a ia, k$ fala k& a si t$a we $ nu, n& a $ s& do
wuko âda a fala d&l& wena. K$ wuke zĂ ni, n& a tĂ s& hĂŁ wili a na : âMĂ kö kĂ nâ° ÂĄ mbĂ©
mĂ nde?â.
kĂsÂĄ kĂsÂĄ kĂsÂĄ kĂsÂĄ p.17 : liane, sĂšve rouge sang, principale productrice de fibres pour cordes (Euphorb. :
Manniophyton fulvum).
Du temps des ancĂȘtres, elle Ă©tait la liane par excellence pour la fabrication de cordes ou
fils utilisés pour toutes sortes de travaux, surtout pour les lacets des piÚges; de nos
jours, on utilise encore souvent le nom âkĂsÂĄâ comme Ă©quivalent de lacet.
256
a) Cath : M& a nyaka, gĂŁ n& $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ wi g&. Ma kunu nu kĂ n& dĂ wena, n& ma
fo ny&l& wena, n& ma ba âda te d& ng$. Ma d& ndĂâbĂ gÂł wena. T& nyaka n& $ kĂ kĂ kĂ.
N& li nwĂĄ n& ma $ kĂČrr, n& mbÚé ma sasala tal&. T& nwĂĄ n& $ âb$ kĂ kĂ kĂ $ n& t& nyaka
n& ni. Wala n& boe, ma toso tal& tal&, ma $ sĂlĂlĂ, n& ma $ kĂŹlĂŹ. TĂ n& $ âb$ kĂ kĂ kĂ $ n&
t& nyaka n& do nwĂĄ n& ni. M$ le zĂŁ n&, n& ma kala m$ hĂ Ă, n& ma kpĂlĂ m$.
b) Wa kpa ma wena t& ti k$la, zĂŁ bĂŹlĂŹ, do nu lĂŹ, ti bâ°lâ° âbĂštĂš, tabi k$ vĂșdĂ .
c) Monz : Toe âda kusa ma k& :
ïżœ Owi d& dĂn$ wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa na ma li dĂ k& ka t& li n& wena ni na, ma âbili
sanga n&.
ïżœ Fala k& gĂ ny$ng$ âb$ wele gbĂ Ă nde, n& wa s&l& nyaka n& ni, n& wa zïżœ t$k$ n& li
dani gĂ& ni na, ma gb& ngawi âda gĂ&.
ïżœ Wa âbili liĂŁ n& k& ti nĂč Ă ni, n& wa gb&l& d& âd$ lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n&
wele k& a sĂ t$k$ ni a n$ ma.
ïżœ Wa d$l$ nz$âdi nwĂĄ n&, n& wa zïżœ li wele.
ïżœ Wa âbili mbe nyaka k& ma lĂnggĂdĂnggĂĂ ni, $ n& m&tr& b$a tabi tal&, n& wa gb&l&
t& n& vĂ, n& wa e ma ng$ yĂnggĂŹlĂ, tabi wa a ma li wese na, ma kolo. K$ ma n& kolo
n& ni, n& wa vĂ„ âdo n& vĂ do f&l&. N& nde f&l& n& ma nganda wena, n& wa d& do to :
ïżœ Wa lifi ma we fulu ma do li Ăa tulu, tabi wa fana do yĂlĂ, nĂ do nĂ.
ïżœ N& wa nd$ do bili wena, tabi olo ong&nz&, d&ngb&, gbĂ lĂ, nĂ do nĂ.
ïżœ N& nde m$ m$ ng$ âbili ma, g&n& k$ m$ t& y&ngg& âb$ gele yali nd$ bili iko, n&
m$ d& zïżœ do ma, tua k& ma kala li âdo m$ tabi zĂŁ âbaka m$ ia, n& ma d& do dani.
kĂčtĂčkpĂĄkĂčlĂ kĂčtĂčkpĂĄkĂčlĂ kĂčtĂčkpĂĄkĂčlĂ kĂčtĂčkpĂĄkĂčlĂ (zĂkpĂĄkĂčlĂș) p.9 : arbre de 30 Ă 50 m ht., 1 m diam., ÂĄ petites folioles (Caesalp.:
Tessmannia anomala).
a) Tanda : M& a gĂŁ te, ma ngala wena. NwĂĄ n& $ fula fula. Kutu nwĂĄ ma $ n& nwĂĄ
kaâdangga, n& nde ma d& gb&l&, n& ma fele ngoo. K$afe n& $ dïżœ, n& ma yu sïżœ sïżœ.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) * NwĂĄ n& ny$ng$ do d$k$ balangga.
* Wa d& k$afe n& do ina bili.
kutulunza kutulunza kutulunza kutulunza p.47 : plante non identifiée.
kĂșĂčlĂș kĂșĂčlĂș kĂșĂčlĂș kĂșĂčlĂș (lĂșĂčlĂș, kĂșlĂčlĂș) p. 47 : liane non identifiĂ©e.
a) Cath : M& a nyaka, ma fo do nĂč g&, n& ma ba âda tĂš d& ng$, ma g± lĂĄ lâ° g$, ma $ n&
wĂnzĂ zu kĂ l& g&, n& nde ma nganda wena. Ma sanza d&l& wena. T& n& $ fĂa kpĂčyĂ&.
NwĂĄ n& t& n& boe, ma toso tĂ n& b$a b$a, ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, li n& g± be g$.
b) Ma h$ wena ti k$la, do zĂŁ bili, do zĂŁ vĂșdĂ .
c) Monz : Wa &nz& fĂlĂ n& do mĂ, n& ma âb$ do ina boe :
ïżœ Wa wia we d& ma do zĂčmĂ (f&l& k& wa kpo ma ng$ dĂ we zumu do kpana, tabi do
daka dĂ).
ïżœ Wa &nz& âb$ do lĂŁ vĂ iko, $ n& lĂŁ ndaâba, lĂŁ âbua, lĂŁ p$s& nĂ do nĂ, n& lÂł n& lĂ de
wena, we k& f&l& ni ma kpa ngb& dé wena.
ïżœ Wa âbili âb$ sĂkĂkĂ f&l& n& ni, n& wa sanga do t$a, tabi wa &nz& do ngbĂ, n& wa &nz&
âb$ do gua.
ïżœ N& gba gb&l& nyaka k& gulu n& ni, wa âbili âb$ ma, n& wa âd&n& d& âd$ li, n& wa a do
zĂŁ wi z&l& âdangba.
ïżœ Fala k& gĂ ny$ng$ m$, n& m$ &nz& f&l& n& do nyanga m$ si t& fala gĂ& ny$ng$ m$ ni,
n& ma gb$t$ s& dĂŁ gĂ& ni, n& nde ma bĂĄ s& m$ g$, we k& m& a f&l& ma ĂșnĂș wena.
ïżœ Mbee n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa a ng$ hĂa m$, tak$ ma hĂlĂ.
257
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa lingi ma, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ li wele k& a do z&l&
gĂČmbĂłlĂdĂ fĂ .
â â â â wĂlĂ kĂșĂčlĂș wĂlĂ kĂșĂčlĂș wĂlĂ kĂșĂčlĂș wĂlĂ kĂșĂčlĂș p. 47 : liane non identifiĂ©e.
a) Cath : M& a nyaka, tĂlĂ t& n& wia kĂ do lĂșĂčlĂș iko ni, n& nde nyaka n& ma $ n& gbĂ âbĂtĂ
zu kĂ wi, tabi gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi. NwĂĄ n& wia âb$ kĂ do nwĂĄ lĂșĂčlĂș. M& a nyaka, ma
unu wena, n& ma tala âb$ t& wele wena.
b) Wa kpa ma t& falan$ wa kpa do lĂșĂčlĂș ni.
c) Wa &nz& âb$ f&l& n& do gua do ogele lĂŁ kpi do kpi, n& ma d& âb$ z&l& :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa a ng$ hĂa m$ k& ma t& dĂ m„ g$& ni, n& ma hĂlĂ.
ïżœ N& nde ma la ngb& be sïżœ, we k& wa âbili nyaka wĂlĂ lĂșĂčlĂș, n& wa a âd$ gĂÂĄ lĂŹ, k$
âd$k$l$ n& ny&l&, n& wa a do zĂŁ wi z&l& gbĂ âdĂĄngbĂ .
KPKPKPKP
kpå kpå kpå kpå p.10 : 1) arbre de 13-30 m ht., à gousses droites et graines noires, bois brun clair doré,
utilisé pour menuiserie (Caesalp.: Afzelia africana).
2) (voir âbĂ kĂĄ) : grand arbre de 15-40 m ht., Ă gousses rĂ©niformes; le bois est Ă©galement
utilisé en menuiserie (Afzelia bipindensis).
bĂ© sĂkĂkĂ kpĂĄ bĂ© sĂkĂkĂ kpĂĄ bĂ© sĂkĂkĂ kpĂĄ bĂ© sĂkĂkĂ kpĂĄ p.10 : petit arbre, 2-5 m ht., Ă gousses rĂ©niformes (Caesalp. : Afzelia bella).
kpĂĄkĂłlĂł kpĂĄkĂłlĂł kpĂĄkĂłlĂł kpĂĄkĂłlĂł p.7 : faux muscatier, arbre de peu de valeur, commun, 30 Ă 35 m ht., 1 m diam.,
(Pycnanthus angolensis).
a) Monz : M& a te, ma g± wena n& ma dĂčlĂč âb$ wena. NdĂ lĂĄ t& te n& ma $ fila, n& ma gba
kĂ & dĂ wena. N& nwĂĄ n& $ âb$ a fila $ n& t& tŸ n& ni. Ma wala âb$ wala, n& nde wala n&
ma $ be kÏlÏ lógbózógbóó, ma g± wena g$. K$ fala k& ma fÄ ni, n& gbãlã k$ n& ngbóó ni,
ma $ fĂlĂ kÂłlÂłlÂł. On$&n$ wa sa li wa na kĂ kĂĄvwÂĄ ni wa ny$ng$ ma wena.
b) Wa kpa ma zã ng$nda, tabi nu lÏ, do zam$n$ sÄ k& okà kåvwån$ wa sà gbãlã n& ni.
c) To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Ma ny$ng$ do od$k$n$ wa sa li wa na obĂĄlĂĄnggĂĄzŸgĂâdĂ ni.
ïżœ TŸ n& kolo, k$ ma to lĂngbĂ, n& wa fa do gua, we k& gua n&, ma ny& wena.
ïżœ N& nde m& a te wa dĂ do to g$, we k& ma mb$k$ wena, ma d& sĂ wena, wa Ă© ma
zĂŁ te t$a g$, we k& âda kĂĄlĂĄ tua n& g$. N& nde wa gba fĂlĂĄ li kpĂĄkĂłlĂł do maâbaya. ïżœ Oben$ wa gba t$k$ n&, n& wa k$ zu ga wa, tak$ ma gĂŁ dĂ dĂ, we k& te ni gĂŁ dĂ dĂ
wena. ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa mba do nwĂĄ zĆĄmĂĄnzÂŒlÂŒ, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa n$ t&
k& t$k$ ma i ia, n& ma gese t$k$.
ïżœ Wa g$m$ t$k$ n&, n& wa kp$ d& k$ bĂlĂ , k$ ma d$, n& wa n$ âb$ ma t& z&l& gaâbom$.
kpĂĄkĂłlĂłkpĂĄkĂłlĂłkpĂĄkĂłlĂłkpĂĄkĂłlĂłlĂŹlĂŹlĂŹlĂŹ p.7 : faux muscatier Ă bois clair lĂ©ger, 30 m ht., en forĂȘt marĂ©cageuse (Myrist.:
Coelocaryon botryoides).
a) Monz : Ki ni ma la ngbĂ sïżœ do kpakolo, we k& ma be a nga. T& te n& $ âb$ a fila, nwĂĄ
n& ma $ s&k&k&.
b) Wa kpa ma âd$ lĂŹ.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Wa wia we e ma zĂŁ te t$a. N& wa wia we s& do gÂĄ.
ïżœ Wa âbili âb$ sanga n&, n& wa d$ ma do mbito na, wa gi do m$.
kpĂĄkĂłlĂłlĂkpĂĄkĂłlĂłlĂkpĂĄkĂłlĂłlĂkpĂĄkĂłlĂłlĂnzĂą nzĂą nzĂą nzĂą p.7 : arbre de 35 m ht., en forĂȘt de terre ferme (Myrist.: Coelocaryon Preussii).
258
kpĂ lĂ kpĂ sĂ kpĂ lĂ kpĂ sĂ kpĂ lĂ kpĂ sĂ kpĂ lĂ kpĂ sĂ (mbĂČmĂ , âbĂĂĄkĂ , (N) ĂškĂłndĂł) p.13 : plante rampante trĂšs envahissante, sert de
plante de couverture en terrain ouvert (Papil.: Pueraria sp.).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma do nyaka n& boe, n& ma fo dĂșlĂș wena, n& ma d&nd&l&, n& ma
gu ngb& fĂĂĂ. Li nwĂĄ n& $ kĂČrr, ma $ n& li nwĂĄ gĂlĂnyĂ ni, n& nde ma toso tal& tal&, tabi
nal&, tabi m$l$, n& sÂĄlÂĄ tĂ n& $ lĂč lĂč lĂč.
b) Wa kpa ma li zĂ, k$ bĂŹlĂŹ, âdo t$a tabi olo t$a.
c) Zagb : To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa hÂł hÂł ogbazula, n& wa ny$ng$.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa a nu sabele, we yu do nzĂą.
ïżœ M$ n& wa f$ mĂ m$, k$ nĂâ° ngĂĄndĂĄ wena, n& m$ d& gbĂŁlĂŁ n& gbaa, n& m$ n&, m$
kpĂŁ t& f$& ni, n& nde ma hÂł nĂ hÂł f$& âda m$.
ïżœ Ombe wa mi âb$ ti kpala kafe âda wa na, ma hĂŁ n$ hĂŁ nui ni, n& ma gbĂ âb$ gele âdĂŁ
w$k$s$n$ vĂ.
kpålé, kpålé, kpålé, kpålé, (E : tålétålétålétålé) : liane à fruits comestibles.
a) Cath : M& a nyaka, ma ba âda te d& ng$ nyĂlĂ wena. Kili t& nyaka n& ma gĂŁ gÂź, mbÚé
n& ma wia we $ n& g&l& nu kĂ mi g&. NwĂĄ n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł. Ma wa wala, wala
n& $ kili, ma $ n& wala ndim$ ni, ma $ t$l$ nwÂĄ, k$ fala k& ma fele ia, n& ma a fĂlĂ yÚÚ
(orange). Ma wala wena do z&k& âda gazala do sambo.
K$a âdo n& ma dïżœlïżœ wena, n& ma ngĂ ndĂ wena, m$ âbili do be k$ya, s& n& ma h$ de. N&
gbĂŁlĂŁ n& k$ n& i ma $ be sĂlĂlĂ, n& ma d& dĂndĂ d&a. M$ laâda mulu tĂ n&, n& m$ fi gbĂŁlĂŁ
n& nĂč, ma ĂfĂ wena. Dafan$ wa ny$ng$ ma wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, tabi zĂŁ vĂșdĂ , tabi zĂŁ k$la lĂŹ.
c) Ma do ina tĂ n& bina, wa ny$ng$ wala n& iko.
Owin$ wa âbi ma, n& wa li gbĂŁlĂŁ k$ n&. N& we lĂŹ ma, m$ âbĂlĂ sanga n& do be kĂyÂĄ, n& m$
kĂĄlĂĄ gbĂŁlĂŁ n&, n& m$ nz$âb$ ma. K$ ĂfĂ kĂ Ă© tĂ n&, n& m$ fĂ„lĂ„ gbĂŁlĂŁ nĂč, nĂ do nĂ, tak$
gbĂŁlĂŁ n& ma e k$ k$a n&. N& k$ k$a n& ni ma l$a âdĂŒlĂŒĂŒ, n& gbĂŁlĂŁ n& d& k$ n& ni. K$ ma
d$ wena, tabi ma dunu sanggi tabi gba sani, n& wa t&k& ma.
Marc : Wa t&k& ma t&ka?
Cath : Iïżœ, wa t&k& ma zando âdo l& g& wena.
Marc : HĂŁ gele wino iko ?
Cath : Iïżœ, wa oso, n& wa li. Fala k& wele k& a n&, kâa kpa ma zam$ i, ma wala ta âb$ n&
ge nde ni, n& a âbi ma, nâa si, nâa t&k&. M& a wala te kpo ma de wena, win$ wa kĂ
g&n& n& wena. âDa l& nga wa sa âb$ li ma na tĂĄlĂ©.
kpĂ ngbÂĄ kpĂ ngbÂĄ kpĂ ngbÂĄ kpĂ ngbÂĄ : voir ngĂĄzĂč.
kp©tĂškp©tĂškp©tĂškp©tĂš : voir ĂșnĂșkp±.
kpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ kpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ kpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ kpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ : petit arbre.
a) Cath : M& a te k& ma gĂŁ gĂŁ. GĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm nal& tabi m$l$. Ma ngala d& ng$
$ n& li m&tr& m$l$ tabi ngb&âd&âd& d& ng$, n& ma gba kĂ & wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ
fĂčfĂșlĂșdĂ lĂš ni, n& ma $ tĂ„. Ma wa wala, n& wala n& ma $ t$l$ nwÂĄ, ma $ kĂŹlĂŹ, n& gbĂŁlĂŁ k$
n& ma $ nal& tabi m$l$.
b) L& kpa ma zĂŁ ng$nda do zĂŁ bilin$ k& wa wĂ zi fala d$ wena g$ ni.
c) Wa nyĂngĂ ma g$, we k& ma fĂ ngĂ wena, n& nde ma do ina boe :
ïżœ N& nwĂĄ n&, wa gbini ma do be tŸ n&, n& wa gi ma, n& ma gbala, li lïżœ n& $ mbĂŹĂŹ, n& wa
f$l$ do kĂ tĂČlĂČ, tabi do wi z&l& k& tĂ a a wena, wa sa lĂŹ ma na mĂĄkĂčlĂștĂč ni, k& tĂ a kutu
kpĂčrr, a n$n$ ma, n& ma kutu wena ni.
259
ïżœ N& mbee n& wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gb&l& ma, n& wa fi n$ tĂ n&, n& wa f&l& ma f&l& t&
ĂĄ m&n$ ni, kpak$ ma Ă.
ïżœ N& nwĂĄ n& âb$, nwĂĄ n& ma fanga wena, n& owin$ wa g$n$ gaza, n& wa gbini nwĂĄ n&,
n& wa mba do nwĂĄn$ k& wa a do dani gaza ni, n& wa gi ma, n& wa f$l$ do dani âda
ogazan$.
kpĂČlĂłtĂČkĂČ kpĂČlĂłtĂČkĂČ kpĂČlĂłtĂČkĂČ kpĂČlĂłtĂČkĂČ : voir tĂČkĂČ.
Cath : M& a nwĂĄ tĂČkĂČ, we k& ki ni, nwĂĄ n&, n& m$ sa s& li n& na, nwĂĄ toko tabi kpĂČlĂłtĂČkĂČ.
N& liĂŁ n&, wa sa s& li n& na liĂŁ toko. N& tŸ n& ngboo k& ma yolo ti nĂč, n& ma h$ ni, wa
sa li n& na âyĂ ĂĄ tĂČkĂČâ tabi âdĂ ĂĄ tĂČkĂČâ.
kpĂłngĂčâdĂč kpĂłngĂčâdĂč kpĂłngĂčâdĂč kpĂłngĂčâdĂč p.17 : plante herbacĂ©e (Euph.: Phyllanthus sp.).
kpĂlĂ kpĂlĂ kpĂlĂ kpĂlĂ p.10 : arbre de 40 m ht., commun, bois dur (Caesalp. : Dialium pachyphyllum).
a) Zagb : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& g± la lâ° gĂ, n& nde ma ngala d& ng$ wena. NwĂĄ n& ma bi a dĂ.
Ma wa wala, n& nde gÂł wala n& Ă n& gb„l„ zu kĂ wi g& ĂkĂł, ma $ tĂż. ïżœ do wili ki ni, ya
ma wĂĄlĂĄ g$.
b) Wa kpa ma wena t& ti k$la.
c) Wa ny$ng$ wala n& ny$nga, wala n& ĂfĂ de wena.
Wa s& âb$ tŸ n& do bĂștĂč we to do m$.
â â â â wĂlĂ kpĂlĂ wĂlĂ kpĂlĂ wĂlĂ kpĂlĂ wĂlĂ kpĂlĂ p.10 : arbre de 35 m ht., 1 m diam., du mĂȘme genre, mais assez rare (Caes.:
Dialium Corbisieri).
a) Zagb : M& a kpĂlĂ, n& nde m& a wili n&, ma wĂĄlĂĄ gĂ.
b) Wa kpa âb$ ma ti k$la.
c) Wa ĂlĂ afe n&, n& wa d& do ndasa zu ogaza wili, wa sa li ma na âgbĂlĂŹâ. N& wa d& âb$
kpo kpo ma do âd& hĂŁ ogazan$ ni.
kpĂčĂĄkpĂčĂĄkpĂčĂĄkpĂčĂĄ : voir pĂčĂĄ.
kpĂkĂlâ° kpĂkĂlâ° kpĂkĂlâ° kpĂkĂlâ° (bĂĂĄ) : grand arbre de 30-40 m ht., trĂšs grandes gousses plates (Mimos.: Fillaeopsis
discophora).
a) Cath : M& a te ma gĂŁ gÂź, n& ma ngala d& ng$ $ n& âbu m&tr& b$a, n& ma gba kĂ &, n&
ma ngala âb$ d& dati. T& tŸ n& $ fĂ, n& k$afe n& ma dïżœlïżœ ng$ ngb& wena. NwĂĄ n& ma $
yĂlĂĄ yĂlĂĄ ni, n& nde ma dĂčlĂč g$, ma $ n& nwĂĄ kpÂłtĂš ni, ma l$a kpĂlĂ kpĂlĂ kpĂlĂ. Ma wa
wala, wala n& $ n& wala ngbĂŹ ni, ya ma $ âbĂ tĂ . GbĂŁlĂŁ n& k$ n& boe.
b) L& kpa ma zĂŁ ng$nda i, tabi t& zam$ k& ma nga nganda ni.
c) To wa d& do ma ni :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa ndala do m$. N& fala k& z&l& ba wi - wa sa li n& na zĂlĂ kĂčâbĂ
- s& n& wi n&, nâa n&, nâa ĂlĂ âb$ kpo k$afe te ni, kpukuli, nâa gb&l& ma, nâa ba zungga
ng$ n&, nâa hĂŁ ma hĂŁ wi ni, nâa a do zĂŁ a, s& n& nde kuâba ma fo tĂ & tĂ a de. K$ nĂ
g$, nâa $k$ fai, nâa fe do ma.
ïżœ N& wa ĂlĂ âb$ k$afe n&, n& wa gb&l& ma, n& wa d& do funza, n& owi wilin$ wa a âd$
dĂ&, n& wa n$ ma, we z&l& k$ zĂŁ wi.
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ kpo k$afe n&, n& wa tu tua, n& wa a âd$ gĂÂĄ lĂŹ, k$ ma gbala, n& wa t&kp&,
n& wa a do zĂŁ be t& ngbala wi ni.
ïżœ N& mbee n&, funza n&, wa a ma t& goâdo wi, t& z&l& ny$ng$goâdo, k& win$ wa
y&ngg& li wese fai ni.
ïżœ N& wala n&, fala k& ma ala, n& mulu âdo n& ma mbĂlĂ doâdo ni, n& wa kala gbĂŁlĂŁ k&
g&, - tĂ n& l$a kpĂlĂ kpĂlĂ ni - n& wa fi k$ sani, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa ba wala
gbĂŹnĂŹgĂgĂngbĂŹÂĄ, do nwĂĄ kĂČkĂłlĂČ, do nwĂĄ yĂmbĂlĂ, do âbĂșlĂș fĂlĂ do be, n& wa a lĂŹ tĂ
260
n&, n& wa f$l$ do ben$ âda wa k& wa t& nĂ nĂ g$& ni na, gbĂŁlĂŁ t& wa sĂ, n& wa ĂmĂ
t& ba z&l& doâdo.
ïżœ Oyaa l& wa d& z& gbĂ âdĂ ng$ n& we owi bolon$.
kpĂșlĂŹĂ kpĂșlĂŹĂ kpĂșlĂŹĂ kpĂșlĂŹĂ p.26 : arbre moyen (Viol.: Rinorea sp.).
kpkpkpkpĂșĂčĂșĂčĂșĂčĂșĂčlĂș lĂș lĂș lĂș (ou ngngngngĂșĂčĂșĂčĂșĂčĂșĂčlĂșlĂșlĂșlĂș) p.12 : plante herbacĂ©e grimpante, liane, gousses couvertes de poils
irritants (Papil.: Mucuna pruriens).
a) Cath : M& a ow$k$s$ k& ma $ n& nyaka ni, t&l& t& n& ma $ n& k& haricot ni. NwĂĄ n& ma $
gĂ fĂș gĂ fĂș, n& ma toso ngb& tal& tal&. Ma wa wala, n& ma âbu âbua d& t& tŸ n& dĂ wena,
n& ma sĂșkpĂșlĂș d& nĂč. Nde wala n& ma $ dudu yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ, ma wala k$ n& tal&
tal&, n& t& wala n& ni ma $ lĂč lĂč lĂč lĂč, $ kĂ kĂ kĂ kĂ. Fala k& ma dïżœ t& m$ ia, n& ma tala
wena, n& ma a vĂ. K$ m$ m$ ng$ n$n$ ma kĂ yĂČ kĂ yĂČ, g&n& k$ ma fo do t$k$ ya ma
âbana ta tala iko. NĂ a ma wĂš na, wa le zĂŁ n& g$.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ w$k$s$n$, do âdo le nga iko.
c) M& a âdĂŁ w$k$s$, n& ma do to t& n& bina, m& a poison. Tua k& nwĂĄ n& ni, k$ wa a âda
ny$ng$m$ hĂŁ wele, n& a fe. M& a poison ma dĂš g$. N& ombe wukon$ wa d$l$ nzĂâdĂ
nwĂĄ n&, n& wa âbala ma d& âd$ lĂŹ, n& wa n$, tak$ zĂŁ wa âdanga. N& wuko naa zĂŁ, k$ fala
k& zĂŁ a ma ngĂČ g$, ma âbana do tĂkĂ n& iko ni, k$ a le zĂŁ n&, n& zĂŁ a ma âdĂĄngĂĄ.
Marc : N& wa gb& do k$y$ tabi wa d& do gele m$?
Cath : N& tua mi zĂšlĂš k& wa meka do k$y$, n& k$y$ wa wia t& fe n& g$, we k& di s$& g& ni,
mi ïżœ di do dia n&, k$ sab&l& g&, wele a kpa nkaka we duzu nwĂĄ ngulu iko. WĂĄ âbÂĄlÂĄ nwĂĄ
nguli, n& wa a ma âda dĂ& hĂŁ a, n& a n$, n& a fe. NĂ a ngulu ma $ n& m& a poison ni.
L
là bÏlÏ là bÏlÏ là bÏlÏ là bÏlÏ p.32 : liane herbacée ou arbre sarmenteux, panicules de fleurs jaunes, trÚs
envahissante, récente dans la région (ann.B) (Labiat.: Oshulundia sp.).
a) Nad : M& a te, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, ma d&nd&l& wena do nĂč g& yĂĂ yĂĂ iko. Ma $ n& t&l&
t& te k& wa sa li n& na fuga ni, k& wa tĂ na dĂČlĂČbĂŹlĂŹ ni, ma $ n& m& ni. NĂ nde nwĂĄ ma si
t& ma n& tĂ &. NwĂĄ dĂČlĂČbĂŹlĂŹ ma $ fĂa, n& k& âda lĂ bĂŹlĂŹ ma be ĂĄ tĂ„ be sïżœ. N& nde li nwĂĄ ma
wia d& teâde, ma gÂł nĂ k& âda dĂČlĂČbĂŹlĂŹ g$.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bili.
c) ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa lingi ma, n& wa zïżœ li be we duzu z&l&m$ âd$ lĂŹ
ïżœ Mbee n& wa &nz& âb$ ma do z&l& zingbako zugolo win$ ni.
lĂĄngblĂĄngblĂĄngblĂĄngbĂĄĂĄĂĄĂĄ : petit arbre, non identifiĂ©, ressemblant au tĂšâbĂČnggĂČ.
Tanda : M& a be te, ma wia t& k$l$ do m&tr& kpo iko. Ma $ n& teâbonggo ni, nwĂĄ n& $
kpasaa nĂ teâbonggo ni.
Wa kpa ma zĂŁ k$la do zĂŁ bĂŹlĂŹ.
ïżœ Wa d& t$k$ n& goâdo be we n& n$.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa n$ ma, ma ba wele n& dĂ ni (âbangge), n& ma hĂŁ
ngawi hĂŁ wele.
ïżœ Wa gi liĂŁ n& hĂŁ otolo we nganda t& wa.
lĂ ngbĂĄgĂČlÂŒ lĂ ngbĂĄgĂČlÂŒ lĂ ngbĂĄgĂČlÂŒ lĂ ngbĂĄgĂČlÂŒ p.36 : herbe grimpante Ă panicule de petites fleurs blanches (Comp.: Mikania
scandens).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma $ n& nyaka ni, nyaka n& ma g± wena g$, ma $ n& nyaka
kĂĄĂ nggĂĄ ni. Ma fĂł do nĂč g$, ma kp$ do zu ten$ ng$, n& ma d&nd&l& wena. Li gbĂĄlĂĄ n&
boe. NwĂĄ n& ma wia kĂ do nwĂĄ kĂĄĂ nggĂĄ, n& nde ma p&s& d& âdo n&a ng$ li nwĂĄ
kaangga, n& ma $ fĂ, n& t& n& $ be lĂș lĂș lĂș. Ma fanga wena. DĂł n& boe, ma $ fĂ tĂčsĂĂ ni.
261
b) Ma wia t& h$ saf$, do nu obili, tabi zĂŁ gĂČlÂŒ, tabi li zĂ. Tabi ma wia 'b$ we h$ 'do t$a, do
ng$ w$k$s$.
c) Ma d& z&l& d$ wena :
ïżœ Mb$l$ ba m$ wena n& wa gbutu nyaka n&, n& wa âbala d& âd$ lĂŹ, n& wa e li wese, k$
ma n& ba we, n& m$ sĂł d& zu m$. N& wa âbala âb$ ma, n& m$ ĂĄ tĂ tĂ n&, n& m$ nĂ t&
mb$l&, ma fanga wena.
ïżœ Fala k& ti ndĂ lĂĄ t& m$ vĂ z&l&, n& wa gbutu âb$ nyaka n& ni, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa do
li we, k$ ma gbala, n& wa e ma nĂč. N& wa l$mb$ t& m$ do tulu, n& wa e ma d& ti m$,
n& ma kutu d& t& m$, n& t& m$ hĂșlĂș gbĂngĂmĂ ngĂĄndĂĄ wena, n& wa fo tuli t& m$, n&
wa ba nyaka n& ni, n& wa i do li gbala t& m$ sĂ„, n& t& m$ d& wĂ Ă, s& n& m$ kpa
ngawi dĂȘ (malaria).
ïżœ Ma d& z&l& gbĂĄ zĂč. L& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& lingi ma, n& l& zïżœ lĂŹ tĂ n&, n& l& zïżœ li l& fala we
gba zu. L& gbutu âb$ nyaka n& ni, n& l& fi ma k$ sani, n& l& lingi ma d& âd$ lĂŹ, n& li lïżœ n&
ma tÄ mbÏÏ nà lÏ ti sabinda ni, n& l& f$l$ do zu wi k& zu a gba gbù ni.
ïżœ N& mbee n&, wa gbutu nyaka n&, n& wa gi ma, k$ ma sĂlĂ, n& m$ Ă© nĂč, n& m$ tĂnĂ lïżœ
n& d& k$ sani, k$ ma gĂ, n& m$ ĂĄ do z„ wi k& a do z&l& gba zu, tabi mb$l$, tabi ti
ndĂ lĂĄ tĂ a z&l& wena ni.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& ben$ k& mbĂčlĂčnĂșĂ nu wa ni, n& wa lingi, k$ ma n& âbu n&, n& wa a
kpĂtĂ tĂ n&, n& wa h$n$ do âdo gogo wa, kpak$ ma te li dani mbĂčlĂčnĂșĂ ni, k$ ma gb&
be d$k$n$ ni, n& ma Ă.
ïżœ Wa d& âb$ do ina ngbïżœdĂ fĂ (65), ni do ni.
lĂ ngbĂ nzĂČ lĂ ngbĂ nzĂČ lĂ ngbĂ nzĂČ lĂ ngbĂ nzĂČ : plante non identifiĂ©e.
låz¥ låz¥ låz¥ låz¥ p.47 : liane non identifiée.
a) Zagb : M& a nyaka, mbĂš n& gĂŁ n& ma $ n& gbaâbiti zu nyanga wi g&, n& ma ba âda te
ny&l& d& ng$ wena, n& ma gba âb$ kĂ & wena. NwĂĄ n& Ă a fĂĂ , nde ma $ sĂkĂkĂ ni.
b) Wa kpa ma fai t& ti gĂ zĂ tabi kĂlÂĄ.
c) Wa âbili nyaka n&, n& wa d& do kolo nu yÂŒlÂŒ tabi gĂnggĂ, tabi wa d& âb$ do sakpa we
ba do tole, tabi do kolo ba zu tĂĂ .
lĂškĂĂ lĂškĂĂ lĂškĂĂ lĂškĂĂ : arbre; les fruits sont utilisĂ©s comme appĂąt dans les piĂšges.
a) Cath : M& a te, ma gĂŁ gĂŁ, n& ma ngala d& ng$ wena. Ma gba kĂ & wena. NwĂĄ n& $ fila $
n& t& nwå kpåkåló. Ma wa wala, wala n& $ lókpó lókpó, n& tà n& $ yÚÚ, n& k$ zã gbãlã
n& ma $ fĂ.
b) L& kpa ma ti k$la do zĂŁ ngĂĄ bĂŹlĂŹ k& wa wĂ wena g$ ni.
c) N& ng$ lĂškĂĂ : wa kala wala n&, n& wa nd$ do bili, kpak$ saâden$ wa ny$ng$, n& wa ba
bili, n& wa fe. Tua k& saâden$ wa kĂ we li ma wena. N& t& le nga, l& a ma k$ t$a nga hĂŁ
ozulan$, wa sa li wa na ngambelen$ ni, n& wa ny$ng$, n& zĂŁ wa hana n& wa fe.
Ma kolo, n& wa fa gua n&, ma ny& de wena.
lĂfĂkpĂĄkĂčlĂș lĂfĂkpĂĄkĂčlĂș lĂfĂkpĂĄkĂčlĂș lĂfĂkpĂĄkĂčlĂș (ou sĂĄngbĂĄlĂĄgĂlĂdĂ ĂĄlĂnggĂ) p.37 : plante herbacĂ©e du genre Ă©rigĂ©ron, Ă fleurs
jaunes (Comp.: Emilia sagittata).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma âb$ d& nu kĂ n& ngbïżœ ngbïżœ, n& ma do nyaka n& boe, ma d&nd&l&
dĂșlĂș wena, n& ma ba âda te d& ng$. NwĂĄ n& h$ t& nyaka n&, n& ma gba kĂ & tal& tabi
m$l$, n& nwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ. N& ma dĂł do gulu nwĂĄ n& ni, n& ma wala d& zĂŁ dĂł n& ni,
ma $ be sĂlĂlĂ, n& ma $ fĂ bĂștĂștĂș. N& nde nyaka n& ni ma ngĂ ndĂ g$, wa ĂnzĂ do tole g$.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bili, do zĂŁ guba, do zam$n$ vĂ iko.
c) ïżœ Wa d$l$ âb$ nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& wa ny$ng$ ma, n& wa gulu lïżœ n&, we z&l& k$ g&l& wi.
262
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma mba do âbulu, n& wa &nz& do z&l& fĂștĂ lĂĄ k& ma hĂ zu kĂ
win$ ni.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni wa d$l$ nzĂâdĂ n&, n& wa mba do nzĂâdĂ ngbĂŹngbĂŹ, do nwĂĄ
g±wĂgbĂšlĂš, n& wa hu ma, n& wa fi fila n$ tĂ n&, n& wa h$l$ do nguâdu wi z&l& nguâdu,
$ n& t&l& t& gangga ni.
ïżœ N& wala n& k& ma be sĂlĂlĂ ni, wa ny$ng$ ma nĂ olo li mako ni, ya lĂ n& $ fila nĂ mako
ni, n& wa kpĂŁ ma d& nu sila wele k& a do z&l& sila, n& wa h$l$ do ma.
ïżœ WĂ hĂŒĂ nwĂĄ nĂ, nĂ wĂ tĂł, nĂ wĂ hĂș, nĂ wĂ kpĆĄlĆĄ dĂ kĂ pĂ pĂ , nĂ wĂ âdĂ© nĂș bĂ© kĂ Ă sĂ
wĂ©nÂĄ nâ°.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba do gele liĂŁ ten$, n& wa hunu do kĂ, n& wa gi âb$ ma, n& wa
a t& sanggo, n& wi z&l& nguâdu a a ny$ng$ ma.
lĂfĂzĂ mbĂlĂ lĂfĂzĂ mbĂlĂ lĂfĂzĂ mbĂlĂ lĂfĂzĂ mbĂlĂ p.20 : liane herbacĂ©e, 5-6 m de long (Sapin.: Paulinia pinnata).
a) Zagb : M& a nyaka, ma fo do nĂč g& iko. Ma lĂ gĂŁ zĂŁ âbaka wi g$, n& mbee nyaka n&
kunu do ng$ zĂŁ n&, n& nde ma ba âda te d& ng$ ny&l& wena. NwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ, n& gulu
te nwĂĄ n& ma lĂ lĂngĂ Ă n& g&l& dĂ ĂĄlĂnggĂ. Ma k& wa ia li n& ni.
b) Ma h$ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Wa d& nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ ngbĂŹndĂŹ do nwĂĄ kĂsÂĄ, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa
n$ we z&l& gbĂ gĂ.
lĂfĂzĂmbĂlĂfĂzĂmbĂlĂfĂzĂmbĂlĂfĂzĂmbĂ p.37 : herbe Ă©rigĂ©e, Ă feuilles oblongues, 1 m ht., Ă fleurs mauves, commune
(Composita sp.).
a) Tanda : M& a wĂkĂsĂ, nwĂĄ nĂ Ă fĂčlĂĄ fĂčlĂĄ, mĂĄ ĂșnĂș sĂ nâ°.
b) MĂĄ hĂ dĂ tĂ mbe gele ten$ zam$ tabi âda le, $ n& âbete ni do nĂ.
c) Wa âdĂlĂ nwĂĄ nĂ, nĂ wĂ lĂș dĂČ gĂ lâą, wĂ lĂș mĂą dĂČ ĂtĂ ; yÂĄ kĂ nâ° kĂčsĂŹ tĂ âbĂ bĂłÂŒ. NĂ nwĂĄ
dĂČzĂmbĂ ĂșnĂș tĂ kĂyĂnĂ, nĂ wĂ tĂ wŸ nĂ.
lĂngĂlĂngĂ, lĂlĂngĂ, lĂngĂlĂngĂ, lĂlĂngĂ, lĂngĂlĂngĂ, lĂlĂngĂ, lĂngĂlĂngĂ, lĂlĂngĂ, (tĂšlĂngĂ, nzĂkĂ) p.18 : arbre, 30 m de ht., bois lĂ©ger de peu de valeur
(Anacard. : Lannea Welwitschii).
a) MĂ ÂĄ gĂŁ te $ n& sĂ„li ni. GbĂ nzĂ nwa n& fele be fila MĂ ÂĄ tĂš mĂĄ âbĂ âbĂĂ , mĂĄ gbĂnĂ dĂ dĂ
wĂ©nÂĄ. WĂ zĆĄ tŸ nĂ z„ tÂŒ tĂĂ â°ÂĄ, nĂ mĂĄ kĂșnĂș, nĂ nwĂĄ nĂ hĂ dĂ nzĂą. WĂșkĂł Ă dĂČ z±, Ă âbĂ©
tĂ nĂ gĂ, Ă dÂł dĂČ gĂÂĄ gĂ, Ă kĂŒ âbĂ ngĂ nĂ gĂ, nÂĄ dĂ bĂ© kĂ z„ Ă âdĂĄngĂĄ gĂ.
b) Wa kpa ma zam&n$ vĂ iko.
c) ïżœ Ma d& ina z&l& l$ng$ k& ma âbonzolo nguâdu ben$.
ïżœ Dagaza : wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa sili ma vĂ, n& ma gbala. Lïżœ n& ma $ ni li tĂȘ ni, ma $
âdĂŹsĂŹ. Wa n$ ma titole do gĂ swe, we z&l& âdo wi tabi t& z&l& k& ma z&l& ti gulu wi, n&
gulu ku m$ fe to gbaa d& zĂŁ ku m$ we h$ t& nyanga m$ ni.
lâ°bÂŒlÂŒbĂ lâ°bÂŒlÂŒbĂ lâ°bÂŒlÂŒbĂ lâ°bÂŒlÂŒbĂ p.29 : arbre moyen, Ă latex blanc, dessous des feuilles et fruits Ă indument roux
(Sapot.: Chrysophyllum sp.).
a) Cath : M& a te ma gĂŁ gĂŁ. Ma ngala d& ng$ olo li m&tr& âbu ng$ n& m$l$, n& ma gba kĂ &,
n& gbĂŁkĂ n& ma d$ wena. N& ma ngala âb$ d& ng$ la ngo âbu m&tr& b$a. NwĂĄ n& ma $
yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma $ fila, n& ma g± wena g$. Wala n& boe, n& t& wĂĄlĂĄ n& $ fila $ n& k& t&
nwĂĄ n& ni, ma $ silili $ n& wala ndimo k& ma ko dĂ ni. GbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& $ be ngbĂĄâbĂĄlĂĄ
ngbĂĄâbĂĄlĂĄ, n& k$a âdo n& $ be tĂ„ kĂłlĂł kĂłlĂł, ma ngĂ nda wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, tabi t& f$ k& wa wa fala kpo iko ni.
c) Marc : Wa lĂ mĂą lĂź nde ?
ïżœ Fala k& wala n& fele, n& ma ala, n& wa kala, n& wa fo nu n&, n& wa lĂ ma lĂź, $ n& k& wa
li do bĂ mbĂș ni. Wa kpïżœlïżœ zĂŁ n&, n& wa laâda lïżœ n&, n& wa fĂŒlĂŒ gbĂŁlĂŁ n&. Li lïżœ n& $ fĂ $ n&
263
lĂ lâ° bĂ mbĂș ni, n& nde ma ĂfĂ wena n&a ng$ bĂ mbĂș, we k& bĂ mbĂș ma $ kp„. Wa sa li
ma na âlâ° bÂŒlÂŒ bĂ â, we k& lĂ n& $ kpĂčkĂčsĂčkĂčĂč $ n& li bele ngboo ni.
Marc : N& ma ba ba ?
Cath : Ma bĂĄ g$, mĂ $ kpukusukuu nĂ lĂ lâ° bele ni, n& ma ĂfĂ ndirr, $ n& k& wa z&
mabele, n& ma $ fĂa ni. Ben$ wa kĂ ma wena, ma ĂfĂ wena.
ïżœ N& ombee n& wa ĂlĂ k$afe te libeleba, n& wa a do zĂŁ ben$ do zĂŁ kpasa win$ t&
ngamanza zĂŁ wa ni.
libutalibutalibutalibuta* (Likimi) p.5 : plante vivace (Boerhavia diffusa).
lingindzilingindzilingindzilingindzi* (Furu) p. 25 : arbre , 7-20 m ht. (scytopetalum Pierrianum).
likangalikangalikangalikanga* : voir lomanya*.
lĂŹkpĂĄnzĂĄ lĂŹkpĂĄnzĂĄ lĂŹkpĂĄnzĂĄ lĂŹkpĂĄnzĂĄ voir tĂșlĂșkpĂĄlĂĄ :
lĂĂČ lĂĂČ lĂĂČ lĂĂČ (ngĂĄâbĂ) p.33 : âaubergineâ, plante herbacĂ©e cultivĂ©e pour ses fruits, commune (Solan.:
Solanum melongena).
a) Cath : LĂĂČ m& a kpal&, wa mi ma mi. Ma ngĂĄlĂĄ wena g$, dudu n& ma wia t& h$ mbe
m&tr& kpo, n& ma gbĂŁ kĂ &, n& ma d&nd&l& wena. Li nwĂĄ n& $ be dĂčdĂ yĂlĂĄ $ n& olo li
cm âbu, n& nde ma p&s& be d& âdo sïżœ. Wala n& ma $ be s&k&k& ni, ma wia kĂ do wĂĄlĂĄ
pÂłsĂĄnggĂČ. Ma wala ngboo n& ma $ t$l$ nwÂĄ, k$ ma nganda dĂłâdĂČ, n& ma $ fila, n& wa
wĂš t& ny$ng$ âb$ ma g$.
Ng$ gili n& b$a. Mbee n& a lĂĂł mbĂ tĂŹ, k& wa sa li n& na : âaubergineâ, wala n& gĂŁ wena.
N& mbÚé n& a lĂĂł ngbĂ kĂ , k& l& tĂ we n& g&. Wa mi we ny$ng$ owala n&.
b) Wa mi ma safo n& wa mi âb$ âda le nga mi, n& nde wa kpĂĄ ma zam$ g$.
c) LĂĂł ngbĂ kĂ , owele wa ny$ng$ ma nde?
Cath : K& âda lĂĂł ngbĂ kĂ , wa nyĂngĂ nwĂĄ n& g$. Ma wala, n& wa âbi, n& wa ny$ng$ ma
do t$l$ n&. Ma m$ ng$ fele n&, n& wa wĂš 'b$ we ny$ng$ n& g$. N& mbĂš n&, n& wa âbi
âb$ tĂlĂ k&, n& wa gi, n& wa gba sanga n& b$a b$a, n& wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&,
n& wa a tĂ t& n&, n& wa e li we, n& ma nĂlĂ, k$ lïżœ n& ĂsĂ, k$ gbĂŁlĂŁ m$ boe nde, n& m$
a tĂ n&, n& m$ ny$ng$ do kĂ .
Marc : Ogbayan$ wa n$ do dĂ k$ni do dĂ fo.
Cath : K& wa n$ dĂ k$ni do dĂ foe do ma ni, we k& dĂ k$ni do dĂ fo ma fĂ ngĂ $ n& gele
dĂn$ g$. N& nde lili d&a m&n$ âda wa t& âb$, we kpak$ k$ zĂŁ wa ma bĂĄ z&l& g$, n& dĂĂ
âdĂĄngĂĄ kĂ zĂŁ wa g$& ni, n& onaa wa, wa âbi lĂĂ© âda wa, n& wa gi ma sĂ„, n& ma m$k$,
n& wa a k$ sani, n& wa do. K$ fala k& wa a t& âb$ dĂ&, n& wa n$ dĂ& ni, k$ wa e bula
âda wa nĂč ni, n& wele ki ni a kala t& âb$ lĂĂ© ni, n& a a ma, n& a ny$ng$, kpak$ k$ nu a
fanga. N& ma mba ngb& do ĂfĂ dĂ fo do dĂ k$ni k$ zĂŁ a m$ ni, n& ma d& to a dia, d$
d& k$ zĂŁ wa zĂlĂ g$.
Marc : Wa gi ma t&l& t& n& n& nde?
Cath : Wa âbi ma, n& wa f$l$ t& n& sĂ„, n& wa gba sanga n& b$a b$a b$a sĂ„, n& wa gi
kpak$ tĂ& lĂ© t& âb$ kĂ n& ni. N& lĂŹ ti n& ĂsĂ kpĂĄr, lĂŹ supu ti n& bina, n& wa a k$ sani, tabi
wa a k$ s&mb& âda wa. N& wele k& a n$ t& âb$ dĂ&, kâa e bula nĂč, nâa ba ta âb$ lĂĂ©, nâa
ny$ng$ t& âb$ ma, $ n& m& ogele win$ wa ny$ng$ t& âb$ m& âda wa, $ n& k& l& n$ kafe
do hana bĂ& ni.
Marc : LĂĂł ngbĂ kĂ ma d& âb$ z&l& d&a nde?
Cath : Iïżœ, wa d$l$ nwĂĄ lĂĂČ, lĂĂł ngbaka ngboo ni, n& wa to, n& wa &nz& do hĂa m$, k& ma
hĂ zu kĂ win$ ni, wa sa li ma na fĂŒtĂ lÂĄ, n& ma hili.
Zagb : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa kuâbu do wi z&l& yĂČlĂš.
264
lĂĂł mbĂ tĂŹlĂĂł mbĂ tĂŹlĂĂł mbĂ tĂŹlĂĂł mbĂ tĂŹ : aubergine importĂ©e.
a) Cath : K& âda lĂĂł mbĂ tĂŹ, tĂlĂ t& tŸ n& ma wia kĂ do tĂlĂ t& lĂĂł ngbĂ kĂ , t& tŸ n& $ fĂ, n& be
tĂ tĂ n& $ nzĂngĂ nzĂngĂ. N& nwĂĄ n& ma g„ n&a ng$ nwĂĄ lĂĂł ngbaka, ma $ gĂ fĂș gĂ fĂș $
n& nwĂĄ nĂ ĂĄ gbĂŹnĂŹkĂsĂ. Wala n& ma $ dĂčdĂ yĂĂĂ $ n& wala papaye k& ma wala gbĂ Ă ni.
N& tà n& $ tÿ mbÏÏ (gris foncé).
b) Wa mi ma âda le.
c) Wa nyĂngĂ lĂĂł mbĂ tĂŹ do t$l$ n& g$. Fala k& ma ngĂĄkĂĄ ia, ma $ fĂlĂ yÚÚ nĂ fila papaye ni,
ya wa nyĂngĂ âb$ g$. We ny$ng$ ma, n& wa âbi wala k& ma t& fĂšlĂš g$& ni, n& m$ ba be
k$ya, n& m$ s& k$a t& n& sĂ„, n& m$ gba sanga n& nal&, n& m$ k&s& ma sĂlĂlĂ, n& m$ f$l$
tĂ n&, n& m$ a ma âd$ n$, n& m$ hana ma fai. K$ ma fe yĂČóó, n& m$ a lĂŹ ti n&, n& m$ a
tĂ tĂ n&, be k$y$ boe, n& m$ a âda n&, be saâde boe, n& m$ a âda n&, be kĂșlĂĄ d$k$ boe,
n& m$ a âda n&, be fĂ„ nzo boe, n& ma a tĂ n&, n& m$ e nĂč, n& m$ lu kĂ , n& m$ ny$ng$
n&, tabi bĂ, tabi kpĂĄnggĂ , tabi lĂsĂ, tabi gi kĂ âdĂ nggĂ , n& m$ ny$ng$ n&. N& nde ma ĂfĂ
wena, ti g&l& n& bina, ma Ă n& lĂĂł ngbaka g$, we k& lĂĂł ngbĂ kĂ ma fĂ ngĂ wena.
lĂsĂŹnggĂČlĂsĂŹnggĂČlĂsĂŹnggĂČlĂsĂŹnggĂČ* (Likimi) (nyÂĄkÂĄkĂnĂŹ) p.5 : plante grimpante, 7 m ht., Ă rhizome (Phytol.: Phytolacca
dodecandra).
a) Cath : Ma a sanggo zam$, ma $ n& nyaka ni. Ma fo, n& ma d& yĂ yĂ iko. NwĂĄ n& ma $
n& nwĂĄ lĂĂČ ni. M$ d$l$ nwĂĄ n& do t$l$ n&, n& ma tĂĄlĂĄ t& wi wena. Ma dĂł do ngbala nwĂĄ
n& do nyaka n&, n& dĂł n& $ fĂ. Wa sa âb$ li n& na âĂ©pinard zam$â.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi zĂŁ gĂčbĂ tabi ti bili âbete. MbĂš, wa âbili nyaka n&, n& wa
mi ma le nga.
c) Wa ny$ng$ nwĂĄ n& ny$ng$ nde?
ïżœ Wa ny$ng$ nwĂĄ n& ny$ng$. DĂ ma tĂĄlĂĄ nu m$ g$ ni, k$ m$ ny$ng$ ma do dia n&, n&
m$ dĂlĂ nwĂĄ n&, n& m$ ĂĄ k$ saso, n& m$ ĂĄ lĂŹ tĂ n& bĂ sïżœ, n& m$ Ă© ma li we. K$ ma fĂ©
yĂČóó, n& m$ Ă© ma nĂč, n& m$ t&n& lĂŹ tĂ n&, n& m$ a gĂÂĄ lĂŹ ti n&, n& m$ kpïżœlïżœ ma, n& nde
lâ° k& ma tala t& wi tala ni, ma ia tĂ n& ia. N& m$ ĂĄ ma âd$ n$, n& m$ hĂĄnĂĄ ma do n$&,
be kula k$y$, tabi dĂkĂ, tabi kula ndĂ âbĂ boe nde, n& m$ ĂĄ âda n&, tabi nzo boe, n&
m$ a tĂ n&, n& m$ ny$ng$ do kĂ , tabi bĂ, tabi kpĂĄnggĂ , tabi lĂsĂ, nĂ do nĂ. K$ fala k&
m$ gi ma, k$ m$ kpïżœlïżœ dati g$, n& ma tala nu m$ hĂčrr.
ïżœ N& wuko wele k& a kua âdĂ kĂ lĂ g$, k$ ti gulu a z&l& wena, wa sa li n& na mĂĂtĂ , n&
wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gĂ ma hĂŁ a, n& a ny$ng$, kpak$ tĂĄlĂĄ n& ma tala t& saâde ti
gulu a ni, n& a yu, n& ma gĂ a tĂ &.
ïżœ Tabi wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma d& âd$ lĂŹ, n& wa a do zĂŁ a, tak$ ti gulâa ma $m$
t& z&l& n&.
lĂâdĂdĂčĂ lĂâdĂdĂčĂ lĂâdĂdĂčĂ lĂâdĂdĂčĂ p.35 : 1) petit arbre importĂ©, plantĂ© pour les fruits (mapela); 2) petite liane
ligneuse; fruits comestibles ( Rub. : Amaralia sp.).
a) Cath : Ng$ gili n& b$a : lĂâdĂdĂÂĄ âda le, do lĂâdĂdĂÂĄ zam$.
* llllĂâdĂdĂčĂ âdĂâdĂdĂčĂ âdĂâdĂdĂčĂ âdĂâdĂdĂčĂ âdÂĄ lÂŒÂĄ lÂŒÂĄ lÂŒÂĄ lÂŒ (mĂĄpĂ©lĂ *) : m& a be tĂš, gĂŁ zĂŁ n& $ n& nu kĂ wi, tabi nganggala wi. Ma
ngala d& ng$ olo li m&tr& b$a, n& ma gba kĂ & yĂĂ yĂĂ. GbakĂ n& dĂ wena. N& nwĂĄ n&
ma $ n& nwĂĄ ndim$ ni, n& nde nwĂĄ n& nganda wena, ma $ kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ. Ma wala âb$
wala. Wala n& ma $ n& wala lio ni, n& nde ma gĂŁ n&a ng$ wĂĄlĂĄ lĂĂČ, ma $ n& nu kĂ wi g&,
n& ma $ be dudu. Fala k& ma wala ngboo ni, n& ma $ t$l$ nwÂĄ, k$ ma fele ia, n& ma $
yÚÚ $ n& fila papaye. N& fala k& l& gba sanga n& ia, n& gbĂŁlĂŁ k$ n& i, ma $ sĂlĂlĂ $ n&
gbĂŁlĂŁ yĂČlĂ ni. Wala n& ĂfĂ wena.
* llllĂâdĂdĂÂĄ zÂĄmĂĂâdĂdĂÂĄ zÂĄmĂĂâdĂdĂÂĄ zÂĄmĂĂâdĂdĂÂĄ zÂĄmĂ : m& a nyaka, ma ba do âda be tĂš, n& ma fo dĂșlĂș wena d& ng$ i. Nyaka
n& ma g± bĂ© g$, ma $ n& te kiliyĂ iko, n& nde ma ngĂ ndĂ wena, ma $ kĂkĂlĂkĂĂ. N& nwĂĄ
n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, li n& g± be g$, n& ma $ hĂĄkĂĄyĂĄkĂĄ. N& ma wala âb$ wala, wala n&
265
ma $ be dĂčdĂ, n& nu n& $ be nzĂngĂ nzĂngĂ. Ma wala gbĂ Ă , n& nde t& wala n& $ tĂlĂ
nwÂĄ, k$ ma fele, n& t& n& $ yÚÚ $ n& fĂlĂĄ papaye ni. K$ m$ gba sanga n&, n& nde wala k$
n& ma âbia ngb& $ n& wala yĂČlĂ ni. N& m$ nz$âb$ ma, n& ma $ kpĂŁ nzĂĄâdĂ nzĂĄâdĂ, ma
kp±l± wena. Wa sa li n& do lingala na âmapela ya zambaâ.
Marc : N& wa sa li n& na lĂâdĂdĂčĂ wee?
Cath : We k& m$ âbĂlĂ ma, ya k$ n& m$ ma gba sanga t& ngbĂ gbĂą gbĂą molongo do
molongo. Ma k& ma mba ni b$a b$a b$a. N& ma $ du du, n& ma d&l& wena, ma k& wa
sa li n& ni ni.
b) LĂâdĂdĂÂĄ âda le, wa mi ma mi, n& lĂâdĂdĂÂĄ zam$, wa kpa ma wena t& zĂŁ vuda.
c) Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$ nde ?
ïżœ LĂâdĂdĂÂĄ âda le, wa ny$ng$ wala n& ny$ng$. N& wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa mba do
nwĂĄ mĂ nggĂ© k& ma gbala dĂ ni, k& ma $ fĂlĂ zĂĂ ni, do âbĂ nzĂ zu nwĂĄ avokati, n& wa
gi ma, k$ ma gbala, n& m$ e nĂč. Fala k& sukari boe, n& m$ a tĂ n&, n& m$ n$ ma we
z&l& yu zĂŁ wi.
ïżœ N& kĂ zamĂ, fala k& m$ kĂ we lĂŹ ma ni, n& m$ âbĂlĂ k$a t& n&, ma $ n& k$a t& ndimo k&
ma fele ia ni, n& a m$ li ma, ki ni ma wia do lĂ n&. M$ li ma, ya k$ n& m$ ma $ kpĂŁ.
GbĂŁlĂŁ n& ma $ silili $ n& gbala yolo ni.
ïżœ K& zam$ ma d& âb$ z&l& gbaâdangba ti gulu wi. Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma, n& wi
z&l& a n$ ma tabi a a do zĂŁ a. K$ fala k& ma gĂ g$, n& wa d$l$ nwĂĄ n& âb$, nwĂĄ
loâdodua ni, n& wa to ma tua, n& wa k$ n$ ti gulu a, nâa &nz& do ma.
lĂâdĂkĂĂĄ lĂâdĂkĂĂĄ lĂâdĂkĂĂĄ lĂâdĂkĂĂĄ : espĂšce de liane non identifiĂ©e.
a) Zagb : M& a nyaka. T& wĂĄlĂĄ n& ĂĄ tĂlĂ nwÂĄ, k$ ma fele, n& mĂĄ $ fĂlĂ yĂČĂČ (jaune).
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ bili.
c) ïżœ Wa lĂĄâdĂĄ wĂĄlĂĄ n& lĂĄâdĂ .
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& dĂ âd$ lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi z&l&
sĂpĂsĂŹ.
lomanyalomanyalomanyalomanya*, likanga, likanga, likanga, likanga* (ling) p.11 : arbuste ou petit arbre (Papil.: Baphia sp. sp.).
longongialongongialongongialongongia* (ling) p.1 : liane sarmenteuse (Gnetum africanum).
losikelosikelosikelosike* (ling) p.4 : arbuste, feuilles et fruits à odeur alliacée (Olac.: Olasp. sp.).
lĂČz„dĂčĂ lĂČz„dĂčĂ lĂČz„dĂčĂ lĂČz„dĂčĂ p.30 (âbolozĂŁdua) : petit arbre, feuilles pointues (Conopharyngia sp.).
a) Cath : mĂ ÂĄ tĂš, mĂĄ g± gĂ, mĂĄ wâ°ÂĄ wÂŒ hĂ cm 30. NwĂĄ nĂ bĂ© ĂĄ dĂ, mĂĄ Ă yĂlĂĄ yĂlĂĄ, nu n&
âbĂ âbĂlĂ Ă nĂ nwĂĄ ndĂmĂ nâ°, nĂ ndÂŒ mĂĄ gÂł nĂÂĄ ngĂ nwĂĄ ndĂmĂ nâ°. NdĂ lĂĄ tĂ nwĂĄ nĂ
ngbóó nâ° mĂĄ lĂÂĄ kpĂrkĂ kpĂrkĂ, nĂ nĆĄ nĂ bĂłÂŒ. MĂĄ wĂĄ wĂĄlĂ , wĂĄlĂĄ nĂ Ă fĂ, nĂ mĂĄ g„ Ă nĂ
wĂĄlĂĄ ndĂmĂ nâ°, nĂ ndÂŒ mĂĄ ndĂĄâdÂĄ dĂ tĂ ngbĂ bĂĂ bĂĂ . WĂ nyĂngĂ mĂą gĂ.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, do zĂŁ vĂșdĂ .
c) Okpasa yaa l& wa tĂ zĂ na, fala k& bez$nga dua mĂ m$ ba zĂŁ, n& m$ âbi wala ma, n& m$
lo do zĂŁ dua, n& a ko s& be b$a. Gulu nâa wa dua li n& na lĂČz„dĂčĂ .
Marc : N& gele to t& n& boe ?
Cath : ïżœ Ă, mi zĂšlĂš gele to t& n& g$, mi zele t& âb$ gâa ki ni iko. N& fala k& hĂa m$ hĂ
wele k$ ma hĂlĂ g$ fai, n& wa n&, n& wa âbi ma. K$ m$ âbi ma ia ni, ma t& tĂš tia g$, ma
te ia, n& hĂa m& ma d& n& mĂŁ. M$ âbi ma, n& m$ e ng$ nwÂĄ. N& m$ gba t$k$ n& ni,
t$k$ wala âbolozĂŁdua ni, n& m$ gba ng$ hĂa m& sĂ„, n& m$ k$ t& n&, n& ma n$m$ hĂa
m&, ya ma dĂ mĂŁ g$.
Wa âbi nwĂĄ n&, n& wa mbĂlĂ do yĂnggĂ, k$ nu n& h$, n& wa mi mĂą.
Ombe wa na, m& a ina we z&l& sa'de ti ngu'du wi.
266
lĂlĂ lĂlĂ lĂlĂ lĂlĂ p.44 : plante lianescente semi-ligneuse, plus robuste que la bĂŹlâ° de la mĂȘme famille,
utilisée pour remplacer le fond des paniers (Marant.: Trachyphrynum sp.).
a) Cath : M& a nyaka, gĂŁ zĂŁ $ n& nyaka bĂŹlâ° ni. Ma fo ny&l& wena, n& ma bili d& nĂč, ma bĂĄ
âda te g$. Li ngele n& $ nĂ li ngele kumba ni. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ bĂŹlâ°, n& nde ma g±
wena, ma $ gĂ fĂș gĂ fĂș. Ma wa wala, wĂĄlĂĄ n& $ be dudu yĂngbĂ yĂngbĂ, n& ma toso
ngb& b$a b$a, n& ma bili. Ma $ fĂlĂ yÚÚ (orange).
b) Wa kpa ma t& ti bili âbete, tabi nu ngbĂĄkĂĄ lĂŹ.
c) ïżœ Wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa &nz& do ol„, tabi wa t&k& do m$, $ n& otĂ, sukari, nĂ do nĂ.
ïżœ Wa âbili te n&, n& wa Ă f&l& âdo n&, n& wa yulu do li wolo yele k& ma Ă Ăa ni, tabi li
wolo y&k&s& k& ma Ă Ăa ni. N& nde wa fĂĄnĂĄ do m$ g$, we k& ma ngĂ ndĂ $ n& gele
kĂĄlĂĄ m&n$ g$.
lĂșfĂ lĂșfĂ lĂșfĂ lĂșfĂ : arbuste, trĂšs branchu, Ă©corce rugueuse, petites feuilles utilisĂ©es dans la mĂ©decine
traditionnelle; le bois est utilisé dans la construction du siÚge-autel (ndåbà ).
a) Marie Gemena : M& a be te, ma d&l& t& nu kĂ n& wena. Ma sĂkĂkĂ ni, gĂŁ n& $ n& gbĂŁlĂŁ
zu kĂ l& g&. N& be tŸ n& ma ngĂĄlĂĄ, n& d$ tŸ n& wia we h$ m&tr& b$a, n& ma d&nd&l& we-
na. N& nwĂĄ n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł ni, n& tĂ n& d& sĂrĂkĂ sĂrĂkĂ $ n& m$ katolo ni.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, g&n& k$ âb$ âdo t$a, n& wa kpa âb$ ma tĂ n& iko.
c) N& tĂ” n& wa d& do ma ni :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi ma, k$ ma n& gbala doâdo, n& wuko k& a do zĂŁ ni, a do lïżœ
n&, n& ma n& gĂ n&, n& a a do zĂŁ a.
ïżœ N& kpo kpo nwĂĄ n& ni âb$, wa d$l$ âb$ ma, n& wa gi, ma n& gbala âb$, n& katolo ba
be âda m$, n& m$ f$l$ do a.
ïżœ N& wa âbili âb$ te lĂșfĂ, be dudu k& ng$ ni, n& wa mba ma do te ngĂkÂł, n& wa zïżœ ma d&
ng$ b$a, n& wa d& do ndaba. N& wa wia li âbili âb$ ma, n& wa a âb$ be ma, wa âbili âb$
ma do be te ngĂkÂł ni, n& wa a ma ng$ te ndaba k& wa zïżœ ni. Wena a ndaba yali zam$.
ïżœ Wa gbini âb$ nwĂĄ n&, n& wa gi, n& wa i do wi z&l&.
ïżœ WĂ dĂ dĂČ ndĂĄbĂ wÂŒ nĂș mbĂĄlĂĄ tĂ wĂ©lÂŒ.
lĂčmbĂĄ lĂčmbĂĄ lĂčmbĂĄ lĂčmbĂĄ ou ngĂČkĂ p.37 : hautes herbes dans lâeau courante; couvrent souvent de grands
espaces; exploitées pour extraire du sel des cendres (Gram.: Vossia cuspidia ou
Echnogloa pyramidalis).
a) Cath : M& a w$k$s$, tĂlĂ t& n& do t&l& t& nwĂĄ n& vĂ ma $ n& tĂlĂ t& ngbĂČlĂłtĂ ni, n& nd&
ma h$ do âd$ lĂŹ, n& ma d&nd&l& wena do ng$ lĂŹ. Ok$y$n$ wa ko ti n&, n& wa ny$ng$ liĂŁ n&.
b) Ma $ âd$ gÂł lĂŹ k& ma fu fua ni, $ n& BĂ nggĂĄ do GbĂšlĂš.
c) N& owin$ wa âbili ma âd$ lĂŹ i, tabi wa s&l& ma âd$ lĂŹ i, n& wa y&l& ma nza nga, k$ ma
kolo, n& wa d$ bĂ„ n&, n& wa ili ma, n& wa d& do tĂ ngbaka, wa sa li ma na kpÂłtĂĂ ni.
Wa ili ma, n& wa gi ma fai, n& wa k$t$ ma d& ng$ bĂ„i, n& ma kolo, n& ma d& kpĂtĂ k& l&
ny$ng$ ma ni.
lĂșndĂș lĂșndĂș lĂșndĂș lĂșndĂș p.19 : liane ou arbre lianiforme (Hipp.: Helictonema velutina).
Ng$ gili lĂșndĂș b$a :
1. MbÚé nĂ mĂ ÂĄ nyĂ kĂ , (voir nyakalĂșndĂș) ;
2. n& mbÚé n& m& a te (tÂŒ lĂșndĂș)
a) Cath : Lundu m& a te, ma ngala d& ng$ olo li m&tr& b$a tabi tal&, s& n& ma gba kĂ &
de. Ma hĂ âdĂ kala g$, n& gĂŁ tŸ n& $ n& nu kĂ wi g&, k$ âd$k$l$ n& ny&l&, k$ ma d&
ngĂčmĂč, n& ma wia we h$ âbu cm tal&. NwĂĄ n& $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ mbĂČâbĂł ni. Wala
n& boe, ma g± wena $ n& kili ndimu pamplemouse, n& t& n& $ fĂ kpĂčyĂĂ. Ma te kpo
ma ngĂ ndĂ g$, ma dĂ sĂ wena. WĂ sĂĄ âbĂ tÂŒ nâ° nĂ , lĂČz„dĂčĂ (voir lĂČz„dĂčĂ )
b) Ma h$ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ do k& zĂŁ walan$.
267
c) NwĂĄ n&, wa âbo do kolonggo, n& wa mi do kpal& saf$ i.
GĂșĂĄ n& nyĂ dĂ© wena. N& nde mbĂ© tĂČ ng$ n& bina.
lĂșĂčlĂș lĂșĂčlĂș lĂșĂčlĂș lĂșĂčlĂș : voir kĂșĂčlĂș.
mabubamabubamabubamabuba*, obumbo obumbo obumbo obumbo* (Likimi) p.15 : arbre de 30 m ht. (Meliac. : Trichilia Welwitschii), ou
arbre de 45 m ht. (Meliac. : Trichilia lanata).
mĂ 'bĂtĂ mĂ 'bĂtĂ mĂ 'bĂtĂ mĂ 'bĂtĂ (mĂâbĂtĂ) : arbricotier dâAfrique, grand arbre, bois pour menuiserie, fruits
comestibles recherchés (Gutt.: Mammea africana).
a) Cath : M& a te, ma ngala d& ng$ m&tr& tal& tabi nal&, n& ma gba kà &, n& ma kÄ d& ng$ i
dĂȘ. GĂŁ zĂŁ tŸ n& wia we h$ âbu cm b$a tabi tal&, $ n& t&l& t& âda bĂ nĂșĂ nggĂ lĂ . T& tŸ n& $
fĂ, n& nwĂĄ n& wia âb$ kĂ do nwĂĄ bĂ nĂșĂ nggĂ lĂ . N& wala n& ma $ âb$ n& k& bĂ nĂșanggala
ni, ma $ n& kili ndim$ ni, n& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& boe, ma fai b$a.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, zĂŁ kĂlÂĄ.
c) To âda mĂ âbĂtĂ ma k& :
ïżœ Wa lĂ wala n& li, ma ĂfĂ wena. Ma fele, n& ma ala, n& wa kala ma, ya zĂŁ n& m$k$
wena. N& m$ gba sanga n& do kĂ m$ iko, n& m$ lĂ gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&, m$ nzĂâbĂ, n& m$ fi
gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& nĂč.
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n& ĂlĂŁ, ma do tĂkĂ n& boe, tĂkĂ n& ma $ fĂ $ n& lâ° ndĂmbĂł ni. N& wa gi
k$afe n& k& wa ĂlĂ ni, k$ ma gbala, n& wa f$l$ lïżœ n& do t& wi k& a do kĂČlĂČkĂłtĂČ tĂ a ni,
tabi t& wi kĂ tĂČlĂČ, tabi t& wi gbĂ nggĂĄnzĂĄ, tabi t& wi k& tĂ a a wena, gbĂ tĂĄlĂ tabi
mĂ kĂčlĂștĂč. Wan$ ni sĂ„ wa f$l$ n&, tak$ be d$k$n$ wa fe. Tabi wi k& filaires ti ndĂ lĂĄ tĂ
a wena, n& ma kpo kpua do ma ni, n& wa f$l$ do ma, n& wa yu, n& ma hili.
mådà mé mådà mé mådà mé mådà mé : arbre, non identifié.
a) Timb : M& a te, ma ngala nĂ m&tr& tal& n& ma gba kĂ &, n& nde gbakĂ n& ma d&nd&l&
wena. Ma gÂł ia, nĂ mĂĄ $ n& te mĂ nggÂĄ ni. NwĂĄ n& ma toso d& g&l& te n& d&l& wena, n&
t& nwĂĄ n& $ lĂč lĂč lĂč ni. NwĂĄ n& ma a t$l$ nwÂĄ ngboo g$, fala nwĂĄ n& ma ngaka ia, n&
ma fila kpĂĄngbĂĄngbĂĄ ni. Ma dĂł, n& ma wala, n& t& wala n& a tĂż, n& ma a ngÂĄ.
b) Wa kpa ma fai âda le, wa mi ma mi.
c) ïżœ Wa o wala n&, n& wa ny$ng$ gbĂŁlĂŁ kĂ n&.
ïżœ Wa âbi nwĂĄ n&, n& wa t&k& do m$ gole.
ïżœ Te n& d& gĂlĂ, n& wa dungu ti n&.
mĂ fĂșkĂčmĂ fĂșkĂčmĂ fĂșkĂčmĂ fĂșkĂč p.2 : arbre Ă pain, espĂšce asiatique, importĂ© pour ses gros fruits; cuits, ils sont
comestibles; commun (Mor.: Artocarpus incisa).
a) Cath : M& a te, ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ olo li m&tr& tabi ngb&âd&âd&, n& ma gba kĂ &, n& ma
ngala âb$ gbĂĄĂĄ tabi olo li âbu m&tr& b$a ng$ n& m$l$. Ma gba kĂ & wena. T& te n& ma
g&z& do fĂa n& do tĂ„ n&, n& nde tŸ n& ngĂ ndĂ g$. NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ papaye, n& nde ma
$ dudu yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& nu n& gba sanga t& ngb& nzĂngĂ nzĂngĂ ni. Ma wa wala, t& wala
l$a kpĂlĂĂł kpĂlĂĂł.
b) Wa mi ma âda le, tabi t& saf$ k& owele wa $ t& n& $a ni.
c) Monz : Wala mĂ fĂșkĂč ma de wena, we k& ma kpasa owele t& w$.
ïżœ Wala n& sĂ, n& wa âbi ma, n& wa d$ mbÚé n& d$a, n& wa ny$ng$. N& mbÚé n&, wa âbi
ma, n& wa s& t& n&, n& wa gba sanga n&, n& wa fo nd$ngg$ zĂŁ n&, n& wa f$l$ tĂ n&,
n& wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&, n& m$ a be tĂ be sïżœ tĂ n&, n& wa gi ma gbĂĄĂĄ, k$ ma
mb$k$, n& wa e nĂč, k$ ma gĂ, n& wa ny$ng$ do n$, tabi do gi sĂĄnggĂČ.
ïżœ Wa wia âb$ t& gi ma gi vĂ, k$ ma n& te fĂ„, n& wa kala ma d& nu kungba, n& wa to $
n& k& wa to do bĂ ni.
268
ïżœ Wa wia âb$ t& mba ma do gi kaâdangga tabi gi bĂ, n& wa to âb$ ma vĂ, n& wa âbili
sanga n& $ n& k& wa âbili do sanga tua bĂ ni, n& wa a t& sanggo k& wa gi ma de
wena ni, n& wele a ny$ng$.
ïżœ Wa gi âb$ ma do ngĂșkĂĄsĂ , n& wa k&s& be onwĂĄ sanggo $ n& s$l&, pĂŁsanggo,
gbĂ nyĂ mĂ tabi od$k$, kula k$y$ nĂ do nĂ, n& wa to fĂ„ nzo tabi gbĂŁlĂŁ m$ tabi sĂŹndĂŹ, n&
wa a tĂ n&, n& ma ndi, n& wele a ny$ng$ âb$ ma.
magbokafo magbokafo magbokafo magbokafo p.21 : petit arbre de 5 Ă 10 m ht. (Sapin.: Laecodiscus pseudostipularia).
mĂ kĂłmĂ kĂłmĂ kĂłmĂ kĂł p.25 : arbre Ă noix de cola, 10 Ă 20 m ht.; noix de cola (Sterc.: Cola acuminata - Cola
balayi).
a) Cath : M& a te, ma ngala d& ng$ olo li m&tr& âbu, n& ma gba kĂ & dĂ wena, n& ma ngala
âb$ d& dati. GĂŁ zĂŁ n& wia t& $ âbu cm m$l$, tua k& wa sanga ma sanga, s& n& wa kĂ„ dĂȘ.
S$kp$ gĂŁ zĂŁ te mak$ $ n& kili t& wi ni iko. T& tŸ ne ma tĂ„, n& nwĂĄ n& ma $ be a dudu
yĂlĂĄ yĂlĂĄ, nde ma ngĂ ndĂ wena, ma a kĂ gbĂ yĂ gbĂ Ă ni. Ma wa wala, n& nde wala n&
ma toso ngb& nu tÂł n& tal& tabi m$l$, tabi ngb&âd&âd&, n& ma zĂșkpĂșlĂș d& nĂč. DĂșdĂș n&
wia la cm âbu ng$ n& m$l$, n& ma $ yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ. N& k$ fulu n& kpo ni, n& m$ wia
we kpa gazala, kulu n& tal&, n& kulu n& tal&, tabi âbu nĂ do nĂ, ma z$a gĂŁ kili t& makoe.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda tabi t& saf$, we k& wa wa f$, k$ wa kpa te ni, ya wa gĂmĂ ma
g$.
c) Wala mako m& a ny$ng$m$, n& ma âb$ ina boe :
ïżœ Wala n& $ ni gbaa k$ ma sĂ, n& ma fĂ„, n& ma ala. N& wa kala ma, s& n& wa ïżœ di dĂ ni
na, mĂ kóé gĂ ma sĂ ia dĂȘ. N& wa âb$ âda fĂ„ n& g$, n& wa âbili gba dudu te, n& wa
sanga âda tŸ n&, n& wa kĂ„, n& wa saka kili makoe k& ma sĂ sĂa ni, s& n& wa âbi ma
dĂȘ. Wa ng&âd& ma nĂ do nĂ na ma ia ng$ n& nde? We k& fala wa kĂ« kĂż d& ng$ i g$, ya
wa âbĂŹ s& bĂtĂ k& iko, n& nde ki ni ma dĂš ngboo we ny$ng$ ma g$, ma do lĂŹ wena.
ïżœ N& nde we ny$ng$ ma, n& wa ba kili mako, n& wa gba sanga n& do be k$ya, n& m$
ba gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& k& âdo n& $ fĂ ni, n& m$ âbĂlĂ fĂ k& âdo n& doâdo, n& m$ kpa gbĂŁlĂŁ
k& ngboo we ny$ng$ ma ni. N& nde tĂ n& $ fĂlĂ kÂłlÂłlÂł (pourpre), n& ma nĂŁ d& t& ngb&
nŸ, be li wala sanga n& boe, n& m$ gba sanga n& li gbålå n&, mbÚé n& ma $ gbå n&
nal&, tabi tal&. N& m$ kĂ sanga n& d& kĂ ngba n&, n& n& ny$ng$ ma. Wa gulu lïżœ n&, n&
wa fulu saâda n&, n& nde ma fanga wena, k$ m$ n$ lĂŹ olo n&, n& k$ nu m$ ĂfĂ ndĂrr.
Mako m& a ny$ng$m$ âda kpĂ sĂĄ win$.
ïżœ Monz : Ombe win$ wa a wala fĂ„ mako k$ tĂ tĂŹndÂĄ na, fala k& sĂŁ n& ba nde, n& wa n&,
n& wa anga ma, n& wa kala si n&, we tak$ wa t&k&, tabi wa ny$ng$. Mba g$, m$ usu
k$ t$a, ya âda kĂĄlĂĄ kolo n& g$. N& nde m$ usu k$ tĂ tinda, ya ma kĂłlĂł g$, ma $ $a iko.
ïżœ N& nde mako k& wa a ma k$ tĂ ia ni, wele zĂŒ g$, we k& wele a zĂ„ ia, n& nde a âbĂĄnĂĄ
s& g$. K$ fala k& a kĂ ma hĂŁ owele tabi zu wa n& nde, k$ win$ ni wa ny$ng$, n& kuâba
n& ni ma te s& t& wa vĂ, n& wa kumu n&, we k& kuâba âda mako k$ tĂ ma d& t& ma ni
iko, g&n& k$ wa ndĂ lĂ âb$ ma ndala g$.
ïżœ Cath : Wuko k& a do zĂŁ zĂŁ a ni, n& a gi ma, n& a a do zĂŁ a, we do k& ma gala a t& k$
kula âda a.
ïżœ B$a n&, wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa mba do liĂŁ te, n& wa gi âb$ we saâde k$ zĂŁ wuko âb$.
ïżœ Wa ny$ng$ mako, n& wa fĂ„ lĂ gaza, n& wa fĂ„lĂ„ âb$ li dani fĂ„lĂ„, be dani t& m$, k$ wa
ny$ng$ âb$, n& wa fĂ„lĂ„ li dani fĂ„lĂ„, be dani t& m$, k$ ozïżœ wa ny$ng$ li n& wena nde,
n& m$ ny$ng$, n& m$ fĂ„lĂ„ li n&, n& ma âbe d& t& ngb& & nĂ kole ni.
ïżœ Timb : Mako m& a wala te kpo, fala do tĂ„, k$ m$ kĂ we $ yala g$ nde, n& m$ fi zĂŁ bĂ„
we, k$ fala m$ ny$ng$ ia, n& nde yala bĂĄ li m$ g$ gbaa sa fala.
mĂ kĂłdĂngbĂ mĂ kĂłdĂngbĂ mĂ kĂłdĂngbĂ mĂ kĂłdĂngbĂ : voir mĂ kĂłzĂmĂĄnzÂŒlÂŒ.
269
mĂ kĂłkpĂtĂlĂmĂ kĂłkpĂtĂlĂmĂ kĂłkpĂtĂlĂmĂ kĂłkpĂtĂlĂ (dĂ ĂĄmĂgĂÂĄndÂŒ) p.25 : petit arbre Ă fruits semblables Ă des noix de cola, mais
moins amĂšres (Sterc.: Cola sp.).
a) Cath : T&l& t& tŸ n& do nwĂĄ n& wia kĂ vĂ do t&l& t& k& âda mako iko ni, n& nde ma la
ngb& we duzu wala n&. Ma wĂĄlĂĄ dĂlĂ wena g$, n& nde kili n& g± wena, n& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ
n& gÂł âb$ wena. N& nde gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& ngboo ni k& wa n& ny$ng$ ma ni, k$ m$ gba
sanga n&, ndĂ lĂĄ tĂ n& k$ n& m$ ni, ma $ yÚÚ (orange). K$ m$ n& âbĂlĂ ma, k$ m$ n&
gba sanga n&, ya tĂ n& $ fĂ mbĂČĂČ, ma fĂšlĂš nĂ dia mako g$, n& m$ ïżœ na m& a
mĂ kĂłkpĂtĂlĂ iko. MbÚé n& ma nĂŁ d& t& ngb& tal& iko, k$ m$ n& gba sanga n& we
ny$ng$ n&, n& nde gbĂĄ n& $ gĂ mbĂĄlĂĄ gĂ mbĂĄlĂĄ. Ma fÂĄngÂĄ n&a ng$ dia mako, n& m$
ny$ng$, n& ma unu k$ nu m$ fala t& t$l$ papaye. Okpasa win$ wa kà ma ngbóó g$.
OyĂ ĂĄ l& wa tĂ zi na, wi wili ngboo ni a wĂš t& ny$ng$ makokp$t$l$ g$, we k& a g$& do
ny$ng$ ma fai, n& lâ° tĂ a ma mĂkĂ s&. Wa sa âb$ li n& na âdĂ ĂĄmĂgĂĂ ndÂŒâ. M$ g$ ma k$
ngba m$, n& nde a hĂŁ hĂŁ m$ dĂ iko, we k& m& a dia mako g$, ben$ wa d& do sĂ iko.
b) Wa kpa ma t& kpo falan$ k& wa kpa do mako ni iko.
mĂ kĂłzĂmĂĄnzÂŒlÂŒ, mĂ kĂłdĂngbĂmĂ kĂłzĂmĂĄnzÂŒlÂŒ, mĂ kĂłdĂngbĂmĂ kĂłzĂmĂĄnzÂŒlÂŒ, mĂ kĂłdĂngbĂmĂ kĂłzĂmĂĄnzÂŒlÂŒ, mĂ kĂłdĂngbĂ : variĂ©tĂ© de lâarbre Ă noix de cola.
a) Timb : T&l& t& n& ma $ n& gele makon$ iko. N& nde gbĂŁlĂŁ n& ma âbana sanga iko. N&
nde ma ngĂnzĂ wena n&a ng$ makon$ vĂ.
b) Wa kpa ma t& kpo falan$ k& wa kpa do mako ni iko.
c) Okpasa win$ wa kĂ we ny$ng$ ma wena.
mĂ kĂčnggĂș mĂ kĂčnggĂș mĂ kĂčnggĂș mĂ kĂčnggĂș : voir mĂkĂčnggĂș.
mÂĄndÂĄgĂłâdĂłgĂ zĂĄ mÂĄndÂĄgĂłâdĂłgĂ zĂĄ mÂĄndÂĄgĂłâdĂłgĂ zĂĄ mÂĄndÂĄgĂłâdĂłgĂ zĂĄ : vĂłir tĂ mbĂ lĂ
mĂ ndÂĄnggĂlÂĄmĂ ndÂĄnggĂlÂĄmĂ ndÂĄnggĂlÂĄmĂ ndÂĄnggĂlÂĄ (mĂ ndÂĄnggĂĄlÂĄ) p.8: arbre sarmenteux, fruit sucrĂ© (Cappar.: Pentadiplandra
Brazzeana).
a) Cath : M& a te g$, m& a nyaka. Ma h$ nu kĂ n& dĂ wena, ma fo lĂĄ lâ° go, n& ma d&nd&l&
d& kpo fala iko. Nyaka n& ma g± be g$, n& tĂ n& $ tĂż. NwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, ma $ n&
nwĂĄ lĂâdĂdĂÂĄ zam$ ni, ma h$ t& nyaka n& vĂ ni. Ma wa wala, n& wala n& $ sĂlĂlĂ $ n& be
kili ndim$ k& ma wala gbĂ Ă ni, ma $ be lĂłkpĂł lĂłkpĂł. K$ fala k& ma wĂĄlĂĄ gbĂ Ă , n& ma $
t$l$ nwÂĄ, k$ ma fĂ©lĂ© ni, n& tĂ n& $ fila kpĂčyĂĂ.
b) Ma h$ zĂŁ bĂŹlĂŹ, sĂĄfĂ tabi âdo t$a.
c) Toe k& wa d& do ma ni ma kĂ :
ïżœ Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$. Wa âbi, n& wa gba sanga n&, ya kĂ n& ma fila kÂłlÂłlÂł, n&
m$ kpa gbĂŁlĂŁ kĂ n& b$a. N& m$ fi k$ nu m$, n& m$ nz$âb$ ma, k$ mulu k& t& n& ni e,
n& be gbĂŁlĂŁ n& ma $ be sïżœ, ma $ fĂ, n& m$ fi ki ni nĂč. Ma ĂfĂ wena, n& ma $ âb$ n&
tandala ni.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$, n& wa gb&l& 'd$ li, n& wa t&kp& lĂŹ ti n&, n& wa gi lïżœ n&, n& wa
hunu do kĂ, n& wa n$ ma we z&l& ny$ng$go'do. Tabi wa gb&l& d& âd$ dĂ, n& wa n$
ma we z&l& ny$ng$go'do.
ïżœ Tabi m$ zĂŁ ma, n& m$ t& gbĂ gb&l& g$, n& m$ âbili sanga n& do kĂŹlĂ n&, n& m$ f$l$ t&
n&, n& ma sa, n& m$ a âd$ li. N& m$ sili ma, m$ gi ma fai, k$ ma gbala, n& m$ kala âd$
lĂŹ dĂŽ, n& m$ a fĂ„, n& m$ hunu ma do kĂ, n& m$ n$ ma, tak$ ma gala m$ k$ kili t& m$.
Tabi t& nĂ nzĂą, tabi fala i ini, n& ma gala m$ t& ny$ng$goâdo.
ïżœ Wa gbĂ gbĂnĂŹ g$, wa gb&l& ma gb&la. Ma unu nganda wena, ma $ n& tandala ni. Wa
gb&l& ma d& t& âd$ lĂŹ, wa a lĂŹ ti n&, n& wa a tĂ âda n&, n& wele n$ ma, we k& âdo m$
z&l& wena, z&l& gbĂČgbĂłlĂł wi, n& ma gala m$ t& n&.
ïżœ Wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa mba do fila yĂČlĂ, n& wa a 'd$ lĂŹ k$ bila, n& wa n$ we mb$l$.
270
ïżœ We gba z&l& zu. Wa k$ fila n$, n& wa gb&l& fĂ„ mandangg&la, n& wa k$ ng$ fila n$& ni.
N& nde ma t& bĂ we wena g$, we k& ma ngb&nz& wena.
ïżœ NwĂĄ mandangg&la, wa d$l$ ma, n& wa to ma, n& wa &nz& do hĂa m$ k& ma t& dĂ m„
kpak$ wa g$m$ g$ ni, n& ma hili.
ïżœ Wa gb&l& âb$ ma, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi, we
duzu âdangba.
ïżœ Ombe wa d& 'b$ do ina malaria. Wi k& tĂ a d& gĂ wena ni, n& wa gb&l& liĂŁ n& d& âd$
lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ a, we duzu malaria ni.
ïżœ Wa zĂŁ lïżœa n&, n& wa gb&l& d& k$ sani, n& wa a fila n$ ti n&. N& âda fala k& wa fĂlĂ t& be
ia ni, n& wa f&l& ma d& li katole. N& ma ngb&nz&, n& ma Ă.
ïżœ Mbee n& t& âb$, wa m$ ng$ tu tula, n& wa lengge na, k$ni âda wa, m& a ĂŁ gb&l& k$ni
ng$ yangga i ni, n& wa zĂŁ mĂ ndĂ nggĂlĂ , n& wa g$m$ d& âda tula, n& wa to, n& wa
yaka, mba do fĂ„i, na d$ fĂ„i âda wa ma nyĂșlĂș g$, n& ma gala wa we hunu do kĂ, n&
wa n$.
ïżœ Tabi wa d& âb$ liĂŁ n&, n& wa to do tula, to do âdĂŁ k$ni, n& ma kpĂŁlĂŁ de wena, n& wa
ny$ng$. K$ m$ gb&l& ma gĂŁ wena, n& ma wia we hĂŁ 'b$ gele z&l& hĂŁ m$. We k& m& a
m$ ma nganda wena.
ïżœ M$ kpĆĄlĆĄ lâ° kpÂł ndĂmÂĄ, n& m$ gb&l& mandangg&la d& âda n&, n& m$ âbi bi sĂkĂkĂ
tandala nĂ gazala ni, n& m$ o âb$ d& âda n&, n& m$ ĂĄ tĂ âda n&, n& m$ fo âbĂĄlĂĄ
mandangg&la do tandala âd$ n& doâdo, n& m$ n$ ma. K$ ma n& la bi sïżœ, n& t& m$ k&
ma gĂ s$ wena ni, ma ba we kpĂĄngbĂĄngbĂĄ, n& gb&ng&m$ d& t& m$, n& malaria ma Ă©.
mĂ nggÂĄ mĂ nggÂĄ mĂ nggÂĄ mĂ nggÂĄ : (voir tĂškĂștĂč.
månggà månggà månggà månggà p.33 : plante herbacée, variété spontanée cultivée (Solan.: Nicotina tabacum).
a) Cath : M& a be te, ma ngala $ n& m&tr& b$a. Be tŸ n& $ n& wĂnzĂ zu kĂ l& g&. N& nwĂĄ n&
h$ d& t& n& b$a b$a, ya lĂ nwĂĄ n& $ dudu, n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma wala âb$ wala, wala n&
ma n&a we $ n& wala gbĂ bĂ ni, n& nde ma $ be dĂčdĂ yĂngbĂ yĂngbĂ, n& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&
$ be sĂlĂlĂ $ n& gbĂŁlĂŁ s&s& ni. T& mbe falan$ wa sa li n& na ngĂČyĂČ.
b) Wa kpĂĄ ma iko g$, wa p& ma pĂĂ . Wa p& ma âda le, do saf$, tabi olo t$a.
c) NwĂĄ mĂĄnggĂ ma d& z&l& d&a :
ïżœ Fala k& z&l& ma ba wele, $ n& ndenge z&l& m$ ng$ sila wi ni, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n&
wa hunu do kĂ, nâa n$.
ïżœ âDa fala k& gaâbom$ t& zĂŁ m$ wena, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi, n& wa k$ fila n$
ng$ zĂŁ m$, n& wa &nz&, n& nu gaâbom& ni mb$k$.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa a li wese, n& ma kolo, n& wa lingi, n& wa a k$ goe âda wa, n&
wa fi we zu n&, n& wa n$.
ïżœ M$ wa f$ mĂ m$ gĂŁ wena, k$ osaâde nĂ ongbia ni, wa ny$ng$ wena, n& m$ $ d& t&
f$& ni, n& m$ n$ pĂĂ, n& m$ a bĂŒ n&, ma unu gĂŹ gĂŹ gĂŹ, n& ma m$ ng$ ndaka ngbian$.
Ma k& oyaa l& wa ia zĂ li n& na ândaka ngbiaâ.
â gbĂ mĂĄnggĂ â gbĂ mĂĄnggĂ â gbĂ mĂĄnggĂ â gbĂ mĂĄnggĂ p.33 : plante herbacĂ©e, variĂ©tĂ© spontanĂ©e est cultivĂ©e (Solan.: Nicotina
tabacum).
a) Timb : M& a nwå månggà , n& nde ma g± n&a ng$ ngbongbo nwå mangga, ma h$ kpo
kpo iko, n& ma unu nganda wena. N& t& nwĂĄ gbamangga ma do de sala lĂș lĂș lĂș.
b) Wa mi âb$ mi. Wa p& ma âdo t$a do nyanga zubun$, we d& do ina iko.
c) Ina n& ma k& :
ïżœ Zagb : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa lingi ma, n& wa kpĆĄlĆĄ lïżœ n& d& k$ zĂ wi, we z&l& mb$l$,
tabi gba z&l& zu.
271
ïżœ N& liĂŁ gba mangga wa d& âb$ do z&l& gogo wi. Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa
gb&l& k$ kolonggo, n& wa zïżœ lĂŹ t& n&, k$ ma ny$ng$, n& wa zïżœ t& gogo m$ t& fala
saâde ny$ng$ ni.
mĂĄnggĂĄnggĂĄmĂĄnggĂĄnggĂĄmĂĄnggĂĄnggĂĄmĂĄnggĂĄnggĂĄ* : voir gĂČlĂ©tĂ .
mĂ nggĂ©mĂ nggĂ©mĂ nggĂ©mĂ nggĂ© p.18 : âmanguierâ, arbre fruitier importĂ© (Anac.: Mangifera indica).
a) Cath : M& a te ma ngala d& ng$ olo li m&tr& tabi tal&, n& ma gba kĂ & dĂlĂ wena, n& ma
ngala âb$ fai, we la ng$ âbu m&tr& b$a, t& tŸ n& $ kĂ rĂ kĂ kĂ . NwĂĄ n& ma $ dudu yĂlĂĄ
yĂlĂĄ, n& ma wa wala. M& a te, ma a gÂź. Li nwĂĄ n& $ yĂlĂĄĂĄ ni, n& nde ma wa wala.
b) Wa kpa ma iko g$, wa mi mĂź. Wa kpa ma âda le, tabi olo t$a. M$ kpa ma zam$, n& m$ ïżœ
na, le zi di boe.
c) Mangge m& a wala te, wa ny$ng$ ma ny$ng$. Odafa do odĂčnggĂč wa kĂ âb$ ma wena.
N& nde mangge ma âb$ do ina t& n& wena :
ïżœ Wa ĂlĂ afe n&, tabi wa s&t&, n& wa to ma tua, n& wa a âd$ gĂÂĄ lĂŹ, n& wa a k$ gĂŁ
kungba k& wa to do tula ni, n& wele dungu âd$ n& do gĂa n&, wa dĂł li we dua g$. Wa
dungu âd$ n& we duzu ny$ng$goâdo, kpak$ ma le gulu ku a, do falan$ vĂ k& ma hĂŁ
z&l& hĂŁ a ni.
ïżœ Tabi fala k& ny$ng$goâde ma n& ng$ a wena, $ n& k& wa sa li ma na, crise malaria, tĂ
a ba we wena, n& tĂ a tana wena ni, n& wa f$l$ t& n& sĂ„, n& wa to ma, n& wa a âd$ lĂŹ,
n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa t&kp& li n&, n& wa a do zĂŁ a, s& n& ma gala a dĂȘ.
ïżœ Fala k& mbĂlĂ ma nganda do m$ wena nde, n& wa ĂlĂ k$afe mĂ nggĂ©, n& wa to, n&
wa âbi nwĂĄ n& k& ma kunu dĂ$ ni, ma $ fila, n& wa mba do nwĂĄ avokati k& ma kunu
dĂ$ ni, n& wa mba do nwĂĄ tii, k& ma $ n& zĂ& ni, n& wa gi ma, n& wa n$ ma t& mb$l$.
ïżœ Tabi wa ĂlĂ âb$ ma, n& wa tĂș tua g$, n& wa gb&l& ti ngĂčâdĂș n&, ndĂndĂlĂș k$ n&, n&
wa a k$ bila, n& wa a tĂ t& n&, n& wi k& a yu zĂŁ yu ni, a n$ ma, kp$k$ ma gala a.
ïżœ Wa ĂlĂ afe te ni, n& wa d& do ina we a do zĂŁ wi z&l& gbĂgĂâdĂ.
mĂ nggĂČlĂČ, mbĂ nggĂČlĂČmĂ nggĂČlĂČ, mbĂ nggĂČlĂČmĂ nggĂČlĂČ, mbĂ nggĂČlĂČmĂ nggĂČlĂČ, mbĂ nggĂČlĂČ p.22 : petit arbre (Rhamn.: Lasiodiscus Mannii).
mĂ nggĂșmbĂ©mĂ nggĂșmbĂ©mĂ nggĂșmbĂ©mĂ nggĂșmbĂ© : voir mĂnggĂșmbĂ©.
mĂ sĂ âbĂș mĂ sĂ âbĂș mĂ sĂ âbĂș mĂ sĂ âbĂș : voir mĂsĂ âbĂș.
mĂ sĂgbĂÂĄmâ°mĂ sĂgbĂÂĄmâ°mĂ sĂgbĂÂĄmâ°mĂ sĂgbĂÂĄmâ° p.35 : arbuste (Rub.: Tricalysia sp.).
mĂĄtĂmbĂlĂmĂĄtĂmbĂlĂmĂĄtĂmbĂlĂmĂĄtĂmbĂlĂ* : voir tĂmbĂlĂâbĂĄnggĂš, bĂ bĂČlĂČ p.47 : variĂ©tĂ© de patate douce.
matoto matoto matoto matoto* (ling.) p.3 : liane ou sous-arbuste; feuilles légumineuses (Urtic. : Urera Thonneriri).
mĂ zĂŹĂmĂ zĂŹĂmĂ zĂŹĂmĂ zĂŹĂ : voir mĂkĂčnggĂ.
mĂ zĂyĂ©lĂšmĂ zĂyĂ©lĂšmĂ zĂyĂ©lĂšmĂ zĂyĂ©lĂš p.18 : petit arbuste commun dans les jachĂšres, Ă©pis de petites fleurs Ă odeur de
rose (Euph.: Euphorbiacée sp.).
a) Timb : M& a be te âbana sanga iko. TŸ n& do nwĂĄ n& ma n&a we $ n& fĂčfĂșlĂșdĂ lĂ, n& nde
ma nganda n&a ng$ fĂčfĂșlĂșdĂ lĂ.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa d& do z&l& gbĂŁlĂŁ nguâdu wi k& wa sa li ma na gangga ni.
ïżœ Wa âbili be sĂĄnzĂĄ te ni, n& wa nd$ do bili zĂčlĂ .
272
mĂnzĂmĂnzĂmĂnzĂmĂnzĂ p.38 : petite herbe rampante, limbes des feuilles larges, commune (Gram.: Panicum
brevifolium).
a) Zagb : M& a w$k$s$, ma fo do nĂč g& iko. n& nde ma nyĂlĂ g$, n& ma kp$ ngbĂ wena d&
kpo fala iko. Li nwå n& $ p&sa, n& zÀ n& ma såsålå såsà là .
b) Wa kpa ma wena t& olo f$ gĂ gĂĄ.
c) Mi ïżœ ti to n& g$.
â sĂkĂkĂ mĂnzĂâ sĂkĂkĂ mĂnzĂâ sĂkĂkĂ mĂnzĂâ sĂkĂkĂ mĂnzĂ p.38 : petite herbe rampante comme la prĂ©cĂ©dente, mais plus petite, Ă
limbes des feuilles plus Ă©troites (Gram.: Panicum sp.).
modikimodikimodikimodiki* (Likimi) p.13 : liane (linac. : Hugonia spicata).
mĂbĂČnggĂČmĂbĂČnggĂČmĂbĂČnggĂČmĂbĂČnggĂČ p.33 : arbre moyen; les fleurs caulinaires couvrent les branches avant les feuilles
(Bignon.: Tisserantodendron sp.).
mĂâbĂtĂmĂâbĂtĂmĂâbĂtĂmĂâbĂtĂ : voir mĂ âbĂtĂ.
mĂgbĂtâ°mĂgbĂtâ°mĂgbĂtâ°mĂgbĂtâ° p.4 : grand arbre de 40 m ht., 1,25 m diam., bois pour charpenterie; les fruits sont
recherchés par les antilopes (Olac.: Ongokea Gore).
mĂkĂșmĂkĂșmĂkĂșmĂkĂș : voir gbĂĄmĂ kĂł.
mĂkĂčnggĂșmĂkĂčnggĂșmĂkĂčnggĂșmĂkĂčnggĂș (mĂ kĂčnggĂș, mĂ zĂŹĂ) p.9 : grand arbre de 50 m ht., 1,5 m diam., Ă contreforts et
racines tortueuses Ă mĂȘme le sol et branches Ă©talĂ©es, feuilles composĂ©es de 30 Ă 60
folioles, trĂšs commun (Mimos.: Piptadenia africana).
a) Cath : M& a te k& ma g± wena, kili te n& g³ wena, ma wia we la m&tr& kpo. Ma ngålå
âb$ d& ng$ wena, n& kunggulu ma boe. Ma gba kĂ & do ngbÂĄlÂĄ ngĂ, n& gbakĂ n& d$
wena. N& nwĂĄ n& ng$ n& âb$ wena, ma $ be sĂkĂkĂ, n& ma $ mbĂŹĂŹ, ma n&a we $ n& nwĂĄ
dĂ ni, n& nde nwĂĄ dĂ n&a ng$ ma. Wa sa âb$ li n& na mĂ zĂŹĂ. M$ h$ t& ti ma, mbe odafa
wa kĂ ma wena, wa $ d& ng$ g&l& n&, we k& m& a te ma gĂŁ wena, ma $ gbaa do ng$ i.
b) Ma h$ t& falan$ vĂ iko.
c) Ma ny$ng$ do d$k$ wa sa li wa na balangga (voir faune).
ïżœ Wa gba kĂčngĂșlĂș n& we s& do m$ kpe do nu pipa tabi kuluwa, tabi wa s& we d& do be
meza. N& nde ma dïżœlïżœ g$, ma wĂš do kpĂ ngbĂlĂ yĂ nggÂĄ g$.
ïżœ Wa gb&l& t& k$afe ma ni, n& wa d& ma do ina we duzu obe z&l& gĂșlĂŹ.
ïżœ Nad : Wa gbĂlĂ âb$ k$afe n&, n& wa &nz& ma do hĂa m$ $ n& fĂŒtĂ lĂĄ ni.
ïżœ Domin : Wa gb&l& k$afe n&, n& wa a do zĂŁ wi z&l& sopisi, tabi z&l& n$ âbete. N& nde
wa a k$p$ kpo iko.
ïżœ Timb : M$ g$m$ te n&, k$ m$ dĂ zïżœ g$, n& t$k$ n& zïżœ li m$, n& li m$ o.
â wĂlĂ mĂkĂčnggĂșâ wĂlĂ mĂkĂčnggĂșâ wĂlĂ mĂkĂčnggĂșâ wĂlĂ mĂkĂčnggĂș p.9 : arbre, 30 m ht.; les feuilles ont 16 Ă 30 paires de folioles (Mimos.:
Aubrevillea Kerstingii).
a) Cath : TĂlĂ tĂ n& wia kĂ vĂ do mĂkunggu iko ni, n& nde ma ngĂ lĂ d& ng$ $ n&
m$kunggu g$.
b) Wa kpa âb$ ma t& falan$ vĂ.
c) Wa dĂ do ton$ $ n& k& âda m$kunggu, âbangga t& d$k$n$ mba. Ma ny$ng$ do d$k$ g$,
nwĂĄ n& fĂ ngĂ wena.
m$l&ngg&m$l&ngg&m$l&ngg&m$l&ngg& p.47 : arbuste comme jeune parasolier.
mĂmbĂ ĂčmĂmbĂ ĂčmĂmbĂ ĂčmĂmbĂ Ăč (wĂlĂ bĂŹsĂ) p.20 : arbre de 40 m ht., 1 m diam.; le fruit sert de stupĂ©fiant pour la
pĂȘche (Sapin.: Blighia Welwitschii).
273
a) Zagb : M& a gĂŁ te, ma ngala d& ng$ wena. NwĂĄ n& ma be a dĂčdĂ, n& ma $ tĂż, n& ma a
ngÂĄ. Wala n& ma $ n& gbaâbiti zu nyanga wi g&, n& ma do be konggolo nu n& tal&, n&
ma gba zĂĂ zĂĂ dĂ nĂč. M& a te kpo ma nganda wena.
b) Ma h$ wena zĂŁ k$la k& wa g$m$ z& kuti n& ia, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Wa kala wala n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa a âd$ lĂŹ hĂŁ ok$y$n$ na wa fe.
mĂndĂmĂndĂmĂndĂmĂndĂ p.34 : petite herbe commune le long des routes, Ă petites fleurs mauves (Acc.:
Yustitia sp.).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma $ n& k& dĂ mbĂ ni. Ma ngĂĄlĂĄ wena g$, ma ngĂĄlĂĄ $ n& olo li
m&tr& kpo ni. NwĂĄ n& $ kpasaa n& k& âda dĂ mbĂ ni, n& nde li ngĂšlĂ© n& ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ© boe.
N& tŸ n& do nwĂĄ n& $ tĂż. N& ma dĂł be dua, dĂł n& $ be sĂlĂlĂ, ma $ be fila mbĂŹĂŹ (rose).
NwĂĄ n& d& dĂndĂ wena $ n& nwĂĄ yiki ni, n& ma m$k$ wena, ma hĂŁ wa tĂ na : âÂŹ mbĂkĂ
Ă nĂ mĂndĂ nâ°.â
b) Wa mi ma mĂź. Wa mi ma wena d& âdo t$a, do ĂŁ gb&l& olo dĂlĂ tĂa.
c) To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ yĂŹkĂŹ, do nwĂĄ gĂĂbĂĄ, do nwĂĄ ngĂĄzĂč, n& wa mba
ma sĂ„, n& wa âbala d& âd$ lĂŹ, n& wa f$l$ do wi g&la, wi fio wili, do wi fio wuko. N& wa
f$l$ âb$ do t& gazan$ k& wa n& a nwĂĄ t& wa nĂč ni.
ïżœ N& mbee n&, wa f$l$ do zu wi z&l& kĂčâbĂ , k& wa zĂ„ m& âda win$, k$ wa ndala ma do
k$a afe ni. N& wa âbala ma, ma ba nĂ yĂŹkĂŹ ni, n& wa f$l$ do zu wa, kpak$ ma f$l$ z&l&
t& wa nĂ m& yiki ba ni. N& wa a nĂș lĂŹ, n& ma fo vĂČngbóó, n& ma la.
ïżœ Wa d& ma do ina z&l& mĂ be. âDa fala k& t& be ba we wena, n& wa d& nwĂĄ m$nd$,
n& m$ h$n$ nĂ gbaa, n& m$ zïżœ fila n$ t& n&, n& m$ h$l$ do be ni. N& k& tĂ a ba we
ngĂzĂ ngĂzĂ ni, tabi m$ ti gulâa wa sa li n& na daâbi ni, n& ma e ma.
mĂndĂ 'dĂ lĂŹmĂndĂ 'dĂ lĂŹmĂndĂ 'dĂ lĂŹmĂndĂ 'dĂ lĂŹ p.34 : plante herbacĂ©e comme la prĂ©cĂ©dente, prĂšs de lâeau (Acanthacea sp.).
mĂnggĂșmbĂ©mĂnggĂșmbĂ©mĂnggĂșmbĂ©mĂnggĂșmbĂ© (mĂ nggĂșmbĂ©) p.1 : arbre, 45 m ht., 1 m diam., bois blanc assez dur mais
putrescible, trĂšs commun (Ulmac.: Celtis Mildbraedii).
a) Cath : M& a te kpo ma g± wena, gĂŁ zĂŁ n& wia we $ m&tr& kpo, n& kĂčngĂșlĂș ma zĂĂĄ zĂĂĄ
gÂł wena. N& tŸ n& ngala d& ng$ we âbu m&tr& nal& ng$ n& m$l$. N& ma gba kĂ & dĂ
wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ ndim$ ni, ma $ kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄ, ma ngĂ ndĂ wena. N& t& tŸ n&
ma $ fĂ, ma ngĂ ndĂ te wena, ma $ saf$ nde, wa gĂmĂ ma ngbóó g$, wa dĂŁ we gĂčlĂș
n&, n& tŸ n& kolo, n& nwĂĄ n& ĂĄlĂĄ, s& n& wa kpa wila fala we to kpal& âda wa dĂȘ.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, do zĂŁ bili k& wa wa zi dati ni.
c) To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa h$l$ kĂčnggĂșlĂș n&, n& wa d& do kpĂ ngbĂlĂ yĂ nggÂĄ. N& wa h$l$ âb$ kĂčngĂșlĂș n&, n&
wa kpe do nu dĂĂ wa gi ni, we k& ma dïżœlïżœ wena.
ïżœ Wa d& âb$ tŸ n& do te t$a. N& wa ba afe n& we holo do w$k$s$.
ïżœ Ondaâban$ wa ko ti n& wena.
ïżœ Wa dĂŁ gua n&, ma ny& wena. Wa e nu we, n& fala sa, ya ma bĂ g$.
mĂpĂĄĂ©mĂpĂĄĂ©mĂpĂĄĂ©mĂpĂĄĂ© p.14 : arbre, 50 m ht., bois dur, fruit orbiculaire comprimĂ© (Irv.: Irvingia gabonensis).
mĂpĂĄĂ© kpĂĄkpĂĄnĂŹ mĂpĂĄĂ© kpĂĄkpĂĄnĂŹ mĂpĂĄĂ© kpĂĄkpĂĄnĂŹ mĂpĂĄĂ© kpĂĄkpĂĄnĂŹ p.14 : arbre, 30 m ht., fruit orbiculaire comprimĂ© de 10 cm diam. (Irvingia
robur).
mĂpĂ kĂ mĂpĂ kĂ mĂpĂ kĂ mĂpĂ kĂ p.10 : arbre, 25-40 m ht., 0,5-1 m diam., principal producteur de copal (Caes.:
Guibourtia Demeusei).
a) Cath : M& a te kpo ma nganda wena. GĂŁ zĂŁ n& wia we k$l$ do m&tr& kpo, n& ma ngala
d& ng$ we m&tr& âbu n& b$a ng$ n& m$l$, tabi ma la âb$ ma lĂą. Ma gba kĂ & wena wena
g$. NwĂĄ h$ t& gbakĂ n& b$a b$a, ma g± wena g$. Ma kpa dani, n& lïżœ n& h$ ndĂnggĂ
274
ndĂnggĂ, n& ma ngo gbĂČâdĂłkĂČlĂł, n& sĂa n& ni ma nganda kĂ kĂ $ n& ta ni, n& wa sa li
n& na sĂĂĄ mĂpĂ kĂ .
b) Ma h$ wena nguâdu lĂŹ, tabi âd$ nd$.
c) To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa gbini sĂa mĂpĂ kĂ , n& wa tĂ„ ma k$ t$a we z$ do m$.
ïżœ K$ fala k& te m$paka te, n& ma ndo mbulu n&, n& âbua h$ t& n&, n& wa sa li âbua ni
na, âbua m$paka. Wa ny$ng$ ma ny$ng$, ma de wena.
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ sĂĂĄ mĂpĂ kĂ , n& wa t&k&, n& wa oso we bamba do li ua kpana, tabi bidĂ,
tabi dĂ kĂ , nĂ dĂČ nĂ.
mĂpĂ tĂșmĂpĂ tĂșmĂpĂ tĂșmĂpĂ tĂș : arbre, non identifiĂ©.
a) Zagb : M& a te, ma ngala d& ng$ $ n& ogele gĂŁ ten$ ni. NwĂĄ n& ma h$ t& gbakĂ n& b$a
b$a. Ma wa wala.
b) Wa kpa ma wena ti k$la tabi zĂŁ bili.
c) ïżœ Wa kala wala n&, n& wa a li bili we gb& do okpĂŁ.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& k$ kili t& wi vĂ.
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa to, n& wa &nz& do zĂŁ wi z&l& gbak$akaâdangga.
mĂsÂĄâbĂșmĂsÂĄâbĂșmĂsÂĄâbĂșmĂsÂĄâbĂș p.40 : palmier liane, tige veloutĂ©e un peu anguleuse, de lâĂ©paisseur dâun doigt;
donne des liens flexibles et forts (Palm.: Eremospatha Laurentii).
mĂsĂlĂâbĂčĂ mĂsĂlĂâbĂčĂ mĂsĂlĂâbĂčĂ mĂsĂlĂâbĂčĂ (mĂsĂâdĂdĂčĂ ) p.47 : arbuste en forĂȘt humide.
a) Zagb : M& a be te, ma ngĂĄlĂĄ d& ng$ wena g$, n& nde gÂł n& wia d& tĂ n& iko. Ma gba kĂ
& wena, n& nwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ, n& ma $ tĂ„.
b) Wa kpa ma wena âd$ lĂŹ tabi ti kĂlÂĄ ka zĂŁ nu lĂŹ.
c) Wa d& tŸ n& do te t$a, tua k& ma ngĂ ndĂ wena, ma $ wena, ma mbĂșlĂș dĂ g$.
mĂsĂsĂlĂmĂsĂsĂlĂmĂsĂsĂlĂmĂsĂsĂlĂ p.22 : liane ligneuse, subĂ©reuse, ressemblant Ă gbakayala, mais Ă©corce Ă coupe
blanche, pas utilisée comme liens (Vitac.: Cissus sp.).
mĂtĂșnggĂšlĂšmĂtĂșnggĂšlĂšmĂtĂșnggĂšlĂšmĂtĂșnggĂšlĂš p.35 : arbre moyen (Rub.: Canthium sp.).
mĂwĂĄkpĂĄmĂwĂĄkpĂĄmĂwĂĄkpĂĄmĂwĂĄkpĂĄ p.47 : liane, non identifiĂ©e.
a) Cath : M& a te ngboo g$, m& a nyaka, ma $ n& nyaka mĂ ndÂĄngĂlĂĄ ni. N& nde nyaka n&
nganda wena. N& nwĂĄ n& $ be sĂlĂlĂ, n& ma $ fila bĂștĂștĂștĂș.
b) Wa kpa ma li zĂ, n& mbĂš wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ gĂčbĂ k& wa wa ni.
c) Wa d& do m$ n$ n$a :
ïżœ Wa zĂŁ a liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa gi ma, k$ fala k& ma gbala, n& lĂ lïżœ n& ma $ n&
lĂ lâ° tĂĂŹ ni. Wa n$ ma we z&l& âdo wi, k& m$ wa m$ saf$ fai, k$ m$ kulu ng$, n& nde
gbogbolo m$ z&l& wena, n& m$ gi, n& m$ t&n& lïżœ n&, n& m$ a k$ bila, n& m$ n$.
ïżœ N& mbe, n& m$ na, & ini, n& goâdo & ngb&nz& wena, n& m$ wia we gi liĂŁ n&, k$ ma
gbala, n& m$ t&n&, n& m$ a sukari, n& m$ a k$ bila, n& m$ n$, n& ma gala m$ t& ma.
M$ ini, n& lĂ n& ma $ n& lĂ liĂŁ bÂŒlÂŒ ni, ma $ jaune, n& ma ngb&nz& m$ wena. MbĂš, n&
wa n$ 'b$ do fĂŁ n& iko.
ïżœ Wa sa li n& na âmĂwĂĄkpĂĄâ gulu n& na m$ t& dĂ kili g$, tua m& a z&l& olo d&a toe m$
d& ni. K$ m$ lengge na, & do z&l&, k$ m$ dĂ mosala âda m$ g$, n& mosala âda m$ ma
fe n& iko. Ni a m$ wa kpĂĄ, n& m$ si, n& m$ n$, n& fala sa, n& m$ n&, n& m$ wĂĄ, n&
m$ si, n& m$ n$, n& m$ n&, n& m$ wĂĄ kpĂĄ, n& m$ si, n& m$ n$ iko.
mposamposamposamposa* (ling) p.5 : herbes vivaces; on en fait du sel (Polygonus sp. sp.).
275
mĂnĂmĂnĂmĂnĂmĂnĂ p.36 : herbe Ă vrilles rampantes, cultivĂ©e pour ses graines olĂ©agineuses (Cucurb.:
cucumeropsis sp.).
a) Cath : M& a kpal& k& ma nu f&l& kpal& âda yonggo, gbĂŁlĂŁ m$, tabi mbĂlĂ, tabi sĂndĂČ. Ma
fu fua nĂ nyaka ni, n& nwĂĄ n& ma $ kĂČrr, n& nĂș n& ma nzĂngĂ nzĂngĂ tal& tabi nal&. N&
ma wa wala, n& nde wala n& ma $ n& wala sà ni, n& nde zã n& g± la li g$. N& gbãlã k$
n& gĂŁ be gÂź n&a ng$ k& âda yĂnggĂ, n& ma $ kpasaa n& gbĂŁlĂŁ ndaka ni. Wa ny$ng$ ma
ny$ng$.
b) Wa mi ma mĂź, saf$ tabi do âdo t$a.
c) To wa d& ma do mĂnĂ ni ma k& :
ïżœ Fala k& ma wala, k$ ma $ fai, k$ tÂł n& ma kolo ia ni, n& wa ng&m& ma $ n& t&l& t& k&
wa ng&m& do mb&l& do yongge ni, n& wa z& ma z&a sÄ, n& ma $, n& ma mbulu, n&
wa k$t$ ma, n& wa f$l$ âd$ lĂŹ Ă, n& wa y&l& ma $ n& gbĂŁlĂŁ m$ ni. Ma n& kolo n& nĂ, n&
wa âbĂlĂ ma âbĂlĂŁ, n& wa hana ma, n& wa to, n& wa a t& sanggo, tabi wa âbĂlĂ, n& wa
to do ngb&s&, n& wa ny$ng$. Ma d&a n$ n&a ng$ yonggo.
ïżœ N& kpasa win$ wa a zĂ ma k$ daka we âb$ do âda ogazan$ âda wa, we d& do zĆĄ t&
mbuâda m$ gaza. Tua ma a ĂŁ gb&l& gbĂŁlĂŁ m& âda oyaa l& zi ni, ma nyĂlĂ t& n& g$, zïżœ t&
n& ma do ma.
ïżœ N& mbee n&, wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa mba do gele nwĂĄn$ $ n& nwĂĄ
kĂČkĂłlĂČ, do nwĂĄ ngbĂŹndĂŹ, nĂ do nĂ, n& wa f$l$ do be z&l& kÂĄlÂĄ, wele k& a ny$ng$ nu a n&
ge nde ni.
mĂčnggĂĄmĂčnggĂĄmĂčnggĂĄmĂčnggĂĄ p.29 : petit arbre Ă fruit sucrĂ© comestible (Sapot.: Synsepalum subcordatum).
a) Pauline : M& a te, ma âbana do bĂlĂ n&, n& tŸ n& ma âbana sanga, k$ ma gĂŁ d& ng$, s&
n& tŸ n& ma gĂŁ, mbĂš n& ma wia we $ n& gulu ngbĂĄnggĂĄ âbete ni. N& be gbakĂ ma ni
ma dĂ la li ngele wena g$. NwĂĄ ma $ fĂlĂ , n& nde gĂŁ li nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ kafe ni. N&
ma wa wala, n& wala n& ndo do gulu te n&, we kĂ„ d& ng$, n& nde wala n& ma $ dĂčdĂ
yĂnggĂnggĂ, n& be nu n& âbĂ âbĂlĂ. Ma gĂŁ $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ l& g&. N& be gbĂŁlĂŁ kĂ n& $
âb$ be yĂnggĂlĂĂ, n& ma $ tĂż kĂłlĂł kĂłlĂł. M$ âbi ma, k$ m$ n& lïżœ n&, ya lïżœ n& boe, li lïżœ n& $
fĂ.
Cath : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia t& $ n& âbu cm tal&, n& ma ngala d& ng$ we h$ m&tr& âbu.
Ma gba kĂ & wena, n& nwĂĄ n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ kpĂĄkĂĄlĂł ni, n& âdo nwĂĄ n& $ fĂlĂ
yĂČĂČ. Ma wa wala, ma wala dati ngboo, n& t& wala n& $ t$l$ nwÂĄ, k$ ma fĂ©lĂ© ia, n&
ndĂ lĂĄ tĂ n&, ma wĂ© kĂ do nwĂĄ n&. GĂŁ wala n& $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ wi g& iko. N& ma
wala, n& ben$ wa kala ma we lïżœ n&, ma ĂfĂ wena.
b) Ma $ nu lĂŹ, n& ma $ âb$ zĂŁ k$la $a. Ma wala do âda fala l& mi do nzoe ni.
c) L& li wala n& lĂź, ma ĂfĂ wena. Ma ala, n& m$ kĂĄlĂĄ mĂą, n& m$ âdĂ nu n&, n& kpïżœlïżœ zĂŁ n&, n&
lïżœ n& d&, n& mĂ nzĂâbĂ, n& gbĂŁlĂŁ n& h$ k$ nu m$, n& m$ nzĂâbĂ tĂ n&, n& m$ fĂșlĂș, nĂ do
nĂ na, lïżœ n& e kĂ n&, n& m$ fĂ k$a n& nĂč.
N& wa d& âb$ mbĂš do ina d&a?
ïżœ Wa dĂ dĂČ ĂŹnĂ . âDa fala k& m$ wi wili, m$ kĂł kula do k&n& m$ g$, tabi wuko a do t$k$
kula tĂ a bina, n& wa âbili liĂŁ n&, n& wa gĂ ma, nâa m$ ng$ ny$ng$ n&, a m$ ng$ n$
ma. Tabi a hunu do kĂ, nâa n$ gbaa fai. N& m$ $ do wuko n& t$k& âda m$ kpolo, m$ $
do wi wili n& t$k& âda m$ ma kpolo ngbĂ. K$ wa n& mba nguâdu ngba a do wuko, n&
wuke a ba zĂŁ, n& a ko.
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ k$afe n&, n& wa d& do funza, n& wa d& do to $ n& k& âda gbĂ mĂčnggĂĄ ni.
ïżœ Cath : Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa y&l& ma, ma kolo, n& wa to ma, n& wa âdi ma, n& wa
kala fĂ„ k& ma bĂndĂ bĂndĂ ni, n& wa a sukari tĂ n&, n& wa laâda ma $ n& olo li fĂčnzĂ
ni. Gulu n& k& : fala k& zĂŁ m$ nĂl$ wena, tabi wa tĂ na âsila a d±l± wenaâ, n& wa hĂŁ
funza ni hÂł a, n& a sama, nĂ do nĂ, tak$ sila a ma m$k$.
276
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ kĂĂĄfĂ© n&, n& wa to d& âd$ gĂa lĂŹ, n& wa e ma k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp& lïżœ
n&, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& zĂŁ wi, tabi âdangba.
mĂčnggĂĄ gb„mĂčnggĂĄ gb„mĂčnggĂĄ gb„mĂčnggĂĄ gb„ p.29 : petit arbre Ă feuilles satinĂ©es en dessous, fruit comestible (Sapot.:
Synsepalum sp.).
a) Cath : M& a s&k&k& mĂčnggĂĄ, wala n& âbana t& âb$ sanga, n& nde ma g± $ n& k& âda
mĂčnggĂĄ g$.
b) Wa ny$ng$ âb$ ma ny$ng$.
â gbĂ mĂčnggĂĄ â gbĂ mĂčnggĂĄ â gbĂ mĂčnggĂĄ â gbĂ mĂčnggĂĄ : voir gbĂ mĂčnggĂĄ.
mĂșnggĂ ngĂ mĂșnggĂ ngĂ mĂșnggĂ ngĂ mĂșnggĂ ngĂ : voir wĂlĂ dĂ.
mĂșnzĂ mĂșnzĂ mĂșnzĂ mĂșnzĂ : petit arbre, non identifiĂ©.
a) Zagb : M& a be te, gĂŁ zĂŁ n& $ n& nu kĂ wi g& iko, n& ngala n& d& ng$ wia we h$ m&tr&
b$a. Li nwĂĄ ma bi a gĂŁ, dudu n& wia t& h$ cm âbu.
b) Wa kpa ma wena t& ti k$la.
c) ïżœ Wa gb&l& t& te n&, tabi t& wala n&, n& wa d& do punza, n& wa a k$ zĂ ogaza kĂ nggĂĄlĂ .
ïżœ Wa mba âb$ liĂŁ n& do ogele liĂŁ ten$ k& wa a li gbĂ tĂš hĂŁ ogazan$ ni.
mĂștĂ”tĂČ mĂștĂ”tĂČ mĂștĂ”tĂČ mĂștĂ”tĂČ : plante herbacĂ©e, non identifiĂ©e.
a) Zagb : M& a w$k$s$, ma $ n& gbĂ nzĂkĂł mbĂ tĂŹ, n& nde nwĂĄ n& $ tĂż.
b) Wa kpa ma wena t& âdo t$a tabi ti bili oâbete.
c) ïżœ Wa nyĂngĂ nwĂĄ n& g$, n& nde wa gi nwĂĄ n& tati a we z&l& tindili.
ïżœ Wa to âb$ nwĂĄ n&, n& wa a âd$ li hĂŁ k$y$n$ we gb& wa.
MBMBMBMB
mbĂĄâbĂŹ mbĂĄâbĂŹ mbĂĄâbĂŹ mbĂĄâbĂŹ : voir mbĂâbĂŹ.
mbĂ lĂ nggĂșmbĂ lĂ nggĂșmbĂ lĂ nggĂșmbĂ lĂ nggĂș (mbĂlĂnggĂș) p.35 : arbuste en forĂȘt humide; le bois est recherchĂ© pour faire des
arcs (Rub.: Rothmania sp.).
a) Timb+Cath : M& a be te, fala ma gã wena ni, n& ma $ n& ngånggålå wéle. N& ma wia
we ngala d& ng$ olo li m&tr& gazala tabi ngb&âd&âd&. T& tŸ n& a fĂ, ma ngĂ ndĂ te wena,
n& gbĂŁlĂŁ t& ma sĂ wena, n& ma sanza d& nu kĂ n& d$ wena. TĂlĂ t& nwĂĄ n& ma $ n&
nwĂĄ ndim$ ni, n& nde ma $ kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄ, ma ngĂ ndĂ wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la do ng$ ota.
c) Cath : D&a to n& ma kĂ :
ïżœ Wa d& do te nzabele, n& wa d& âb$ do te galïżœ, te sangguma.
ïżœ Wa âbili âb$ ma we d& do wili te bili.
ïżœ GĂŁ n& wa d& do te s&l& d&a, wa d& âb$ do te mangga we dumu do k$y$.
ïżœ Wa âbili liĂŁ mbĂ lĂ nggĂș, n& wa mba do liĂŁ te âda gazan$, n& wa sili hĂŁ wa, n& wa
ny$ng$ âda fala k& wa k$ be t$a gaza ni.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa fi ma sanga ina we kunu gĂ .
mbĂ lĂ nggĂșz„mbĂ lĂ nggĂșz„mbĂ lĂ nggĂșz„mbĂ lĂ nggĂșz„bĂŹlĂŹbĂŹlĂŹbĂŹlĂŹbĂŹlĂŹ : petit arbuste Ă floraison blanche avant les feuilles (Rub.: RubiacĂ©e sp.).
a) Cath : M& a be sanza te, ma $ be sĂlĂli. Ma gĂŁ, s& n& ma $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ wi, tabi
gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi. Ma ngala $ n& olo li m&tr& kpo do d$ n& iko, ma $ ndĂngĂlĂ. Ma
gba kĂ &, n& ma toso b$a b$a, n& nwĂĄ n& ma h$ d& gulu gbakĂ n&. TĂlĂ t& nwĂĄ n& ma $
n& t&l& nwĂĄ mbalanggu, n& tŸ n& $ fĂa $ n& mbalanggĂș ni.
b) Ma h$ fai zĂŁ bĂŹlĂŹ.
277
c) Monz : Toe âda ma wena we nd$ do bâ°lâ° iko. N& nde fala k& wa âbili ma we d& do wili te
bâ°lâ° nde, ya ma nganda s& $ n& k& âda ngbongbo mbĂ lĂ nggĂș ni g$, mbĂ lĂ nggĂș zĂŁ bili ma
be a mb$k$.
d) Timb : Wa âbili te n&, n& wa d& do te sĂĄnggĂșmĂĄ, do bĂĄnzĂâdĂ.
mbĂĄlĂĄnwÂĄmbĂĄlĂĄnwÂĄmbĂĄlĂĄnwÂĄmbĂĄlĂĄnwÂĄ (nyÂĄkÂĄ tĂ mbĂ lĂ ) p.47 : liane ligneuse.
a) Timb : M& a gĂŁ nyaka ma gĂŁ wena, ma wia t& $ n& zĂŁ t$a âbaka wele. Ma kĂ„ âda te
ny&l& wena. NwĂĄ n& a gÂź kĂ fĂĄlĂĄ kĂ fĂĄlĂĄ. L& sa li n& na nyaka tambala, we k& ma h$ fai
fala ny$ng$ d$k$n$, n& ma ny$ng$ do d$k$ tambala.
b) M& a nyaka ma h$ fai ti k$la.
c) Ma ny$ng$ do d$k$ tambala, l& ny$ng$ wa ny$ng$.
mbĂ mbĂ lâ°mbĂ mbĂ lâ°mbĂ mbĂ lâ°mbĂ mbĂ lâ° p.3 : espĂšce dâortie trĂšs urticante (Urtic.: Fleurya podocarpa).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma $ n& nyaka ni, ma fo do nĂč g& iko. Ma kpa be te, n& ma diâbili
do zĂ€ n& d& nĂč g& iko. Nyaka n& g± be g$, ma $ n& f&l& ni. NwĂĄ n& g± ngboo g$, ma $
be kĂłrr, t& n& $ lĂč lĂč lĂč ni. Ma dĂł, n& ma wĂĄlĂĄ do gbogbo zĂ€ n&, wala n& $ be sĂlĂli, n& t&
n& $ nzĂngĂ nzĂngĂ nzĂngĂ. Nwa n& do wala n& ma tala t& wele tala. Ng$ gili n& b$a :
mbĂ mbĂ lâ°, do mbĂ mbĂ lĂfĂlĂ. MbĂ mbĂ lâ° m& a kpo nu f&l& kĂ lĂ do dĂnĂșzĂ mbĂlĂ.
MbĂ mbĂ lĂ kĂ nwĂĄ nĂ gÂł fĂčlĂĄ fĂčlĂĄ nâ°, wa sa âb$ li n& na gbĂ mbĂ mbĂ lâ° tÂĄbĂŹ tĂ lĂ gĂłâdĂł-
kpĂ sĂĄwĂșkĂŽ.
TĂŹmb : M& a w$k$s$, ma fo d& nĂč g& iko. Ma du dua, k$ m$ to t& n&, n& dua n& ma kuti
ngbaâdĂĂĂ nĂ zĂ we ni, n& ma g$n$. N& nde wele le zĂŁ n&, n& ma d$ a nĂ kÂĄlĂ ni, n& ma
tala m$ âdo n& ny&l& wena.
b) Wa kpa ma t& ti bili âbete, tabi t& k& zĂŁ wala tabi nu lĂŹ, do zĂŁ w$k$s$n$ vĂ iko.
c) K& mi ïżœ na, wa d& do ma ni :
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa a ti bili kĂnggĂĄmĂ. Ma tala t& osaâde n& wa te li bâ°lâ° dĂȘ.
ïżœ Kpo nwĂĄ n& ni, wa gbutu do nyaka n& vĂ, n& wa kasa do kÂĄlâ°, n& wa e ti k$la k& a
kua kuli ni, na d$ gĂ& yĂâdĂ kuli k$la g$. N& nde ina ng$ n& bina.
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa Ă f&l& n&, n& wa y&l& ma li wese na ma kolo. N& wa lifi ma
do gbĂŁlĂŁ f&l&. N& nde zïżœ n& hĂ. Wa lĂfĂ ma iko g$, wa lifi ma do sĂĄlĂĄ fĂ k$la tabi kĂlĂĄ t&
gb&ng&, k& wa dĂ zi do ndaba t& bĂȘ ni, n& wa lifi do ma, n& wa kpo sanga n&, n& wa
fi âd& tili be.
ïżœ N& mbee n&, wa lifi ma, n& wa kpo âd& tili wuko, we duzu wili a, k& a dungu do a dĂ©
g$ ni, k& a y&ngg& ng$ wena, n& a lénggé do k&n& a g$ ni. N& wa lifi ma, n& wa kpo
sanga n&, n& k&n& a heâde ma. Tua k& m& a f&l& k& ma tala t& wele wena. NĂ a a
y&ngg& gele fala i, n& tĂ a tala, n& a si dĂ d& nu t$a âda a.
Marc : NĂ a wa kpo ma âd& tili wili ni ?
Cath : Wa kpo ma âd& tili wuke. K$ wili a la we y&ngg& i m$, n& tĂ a tala, n& a si. Wa
dĂșnggĂș do Ăą m& âb$ kpo g$ nde? F&l& ma dili tĂ a g$&? A dunggu i m$, n& tĂ a tala,
n& a si. Wele n& wa d& ma, n& wa tĂ ni. Tua k& m& nyaka kpo ma tala t& wi wena.
Marc : N& wa &nz& âb$ t& kĂŹlĂŹ?
Cath : N& wa &nz& âb$ t& kili k& ma hĂ wi ni. K& ma, mbee n& hĂ d&, n& mbee n& hĂ
dĂ, n& mbee n& hĂ di, ma d$a n& ge nde ni, wa sa li ma na kĂŹlĂŹ. Wa to nwĂĄ n&, wa
to nwå ma sÄ, n& wa d& n$ ng$ n& sÄ, n& wa &nz& do ma.
ïżœ Timb. : Owukon$ wa g$n$ nwĂĄ n& ni, n& wa to mbĂĄ do gĂšlĂ© ina bĂĄ wĂlĂŹ, n& wa gi do
ny$ng$m$ hĂŁ wili wa.
ïżœ Wa e âb$ k$ kÂĄlâ° t& ti m$ gole. K$ wa z$ m$ gole ni, k$ g&n& k$ a la ng$ n& ni, n& ma
tala goâdo a, n& a kpolo tĂ a we oso n&.
278
mbĂ mbĂ lĂfĂlĂmbĂ mbĂ lĂfĂlĂmbĂ mbĂ lĂfĂlĂmbĂ mbĂ lĂfĂlĂ (mbĂ mbĂ lĂ fĂlĂ) p.3 : espĂšce dâortie peu urticante, feuilles lĂ©gumineuses
(Urtic.: Fleurya aestuans).
a) Cath : M& a sanggo, l& ny$ng$ ma ny$ng$. Ma ngala d& ng$ $ n& sĂsĂ ni, ma wia we h$
m&tr& kpo do d$ n&. TŸ n& $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&, n& ma a mbĂkĂ. Li nwĂĄ n& ma $ n& k&
âda pĂŁsanggo ni, li n& gÂł be gÂź, n& nde t& nwĂĄ n& mbĂ do t& tŸ n& ma $ kĂ kĂ kĂ $ n& t&
mbĂ mbĂ lâ° ni. Ma dĂł do gbogbo zĂ€ n& $ n& tĂlĂ t& k& âda sĂsĂ ni, n& âdo n& $ lĂč lĂč lĂč, do
sÂĄlÂĄ d& tĂ n& vĂ. NwĂĄ n& âbana do t$l$ n&, n& ma tala t& wele tala, n& nde ma tala wena
$ n& mbĂ mbĂ lâ° g$.
b) Wa kpa ma wena k$ gĂčbĂ sĂĄfĂ i, tabi âdo t$a le nga.
c) D&a to âda ma ma k& :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi, n& wa lingi do gbĂŁlĂŁ m$, tabi nzo, n& lĂŹ tĂ n& ĂsĂ, n& wa
ny$ng$. Ma mbĂk$ wena, gulu n& hĂŁ wa a lĂŹ be sïżœ iko, d$ ma âbĂ g$. Ma d& d$nd$
d&a $ n& dĂ mbĂ ni.
ïżœ MbĂš n& wa mba do gele sanggo $ n& kulusa tabi pĂŁsanggo, tabi gbĂ nzâ°kĂâdĂ, tabi
sĂsĂ tabi s$l&, tabi gele sanggo k& ma $ ngÂĄ, s& n& wa gĂ ma de.
ïżœ Fala k& zu m$ gba wena, n& m$ zĂșâdĂș te mbambĂ lĂ fĂlĂ, n& m$ do ng$ yinggili, k$ ma
kolo, n& m$ dĂ ma do mbito, n& m$ gbĂĄ ma nzĂĂ nzĂĂ k& zĂŁ zu m$, n& zu m$ gĂ.
mbĂ nggĂŹmbĂ nggĂŹmbĂ nggĂŹmbĂ nggĂŹ p.1 : arbre, 30-50 m ht., 1-2 m diam., bois pour menuiserie, nom commercial
âkambalaâ (Chlorophora excelsa).
a) Cath : M& a gĂŁ te, gĂŁ zĂŁ n& wia we la m&tr& kpo we k$l$ do m&tr& b$a. Ma gba kĂ &
gbĂą. Ma ngala d& ng$ wena. Li nwĂĄ n& ma $ d$ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& ma $ tĂż. T& k$afe
n& ma $ ngĂ lĂĄâbĂĄ ngĂ lĂĄâbĂĄ.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, do gbogbo f$n$, do âda le âb$.
c) Wa gba ma do maâbaya, n& wa s& âb$ do kungba s&a, ma dĂš do ma wena.
N& wa d& âb$ do ina yu zĂŁ wi :
Wa g$m$ t$k$ n& d& kĂ mĂ, n& wa a goâdo wi k& a yu zĂŁ wena ni, n& goâdo a g$n$ t& sĂ
n&. N& mbÚé n&, wa a âb$ kula âd$ li mbanggi, n& m$ n$ âb$ we duzu kpo yu zĂŁ wi, n&
ma kpe li wala n&, n& m$ sĂ âb$ g$.
mbĂ nggĂČlĂČmbĂ nggĂČlĂČmbĂ nggĂČlĂČmbĂ nggĂČlĂČ (voir bĂ mbĂ nggĂČlĂČ) p.22 : variĂ©tĂ© de bananier plantain Ă fruits grands et longs.
Il ne produit que trois ou quatre mains.
a) Cath : M& a bĂ, fala kpa ma nganda wena! Wa mi ma mi, n& nde ma kĂł t& âb$ dĂ g$.
MĂ ÂĄ mbe bĂ k& kua n& bi bili $ n& ogele bĂn$ ni gĂ, ma 'bana d& ng$. MbĂš âda fala, n&
bĂ& ni ko, n& ma ko ganza n& b$a iko. N& nde gbĂŁlĂŁ n& ma g± wena, n& ma dĂčlĂč 'b$
wĂ©nÂĄ; nganza n& $ tal& tabi nal& iko. Kpasa win$ wa sa li ma na âbĂ bĂČlĂČâ tÂĄbĂŹ bĂ
mĂkpÂĄ. BĂ& ni ma d& 'b$ to 'da fala gĂ zĂĄ (Est). MbĂ© gĂ zĂĄn$ wa g$n$ wa dĂ ni, wa
nyĂngĂ g$. Wa a zĂ ma hĂŁ om$k$la.
b) Wa mi ma mi, n& nde wa mi âb$ ma wena wena g$. Wa mi fai we ny$ng$ n&, wa t&k&
ma t&k& g$.
c) We ny$ng$ n&, wa gi ma gß, we k& gbãlã n& g± wena. N& wa to, n& wa ny$ng$ do
sanggo. Okpasa win$ zi dati, wa gĂ zi mĂą g$. Wa usu zi ma, k$ ma fele, n& wa ny$ng$
do fila n& iko, we duzu ben$, na d$ wa nyĂngĂ g$.
mbĂ nggĂČlĂČ mbĂ nggĂČlĂČ mbĂ nggĂČlĂČ mbĂ nggĂČlĂČ : voir mĂ nggĂČlĂČ.
mbĂ nggĂłtĂšmbĂ nggĂłtĂšmbĂ nggĂłtĂšmbĂ nggĂłtĂš : : : : voir mbĂnggĂzĂdĂ fĂ .
mbŒlŒwŒmbŒlŒwŒmbŒlŒwŒmbŒlŒwŒ p.21 : arbre de 18 m ht. (Sapin.: Pancovia Harmsiana).
mbĂlĂ mbĂlĂ mbĂlĂ mbĂlĂ (N : fÂŒlÂŒ) p.36 : herbe Ă vrilles rampantes, cultivĂ©e pour ses fruits, courges Ă graines
oléagineuses (Cucurb.: Citrullus sp.).
279
a) Cath : M& a nyaka, ma fu fua $ n& t&l& t& âda yonggo ni. N& ma wa wala, wala n& ma $
be dudu yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ. T&l& t& k& ma wala dati ngboo ni, ma $ n& k& t&l& t& nwĂĄ
kaâdangga ni, $ n& t$l$ nwÂĄ. K$ fala k& ma gÂł, n& t&l& t& n& ma $ n& k& fila k$a ndimo ni.
N& gbĂŁlĂŁ k$ n& m$ ni ma $ silili, n& nde k$a âdo n& ma a nga, n& ma a fĂlĂ yÚÚ (jaune).
NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ sĂndĂČ, ma gba sanga t& ngb& sĂkpĂ sĂkpĂ ni.
Marie : MĂ ÂĄ gb„l„ mĂ Ă nĂ yĂnggĂ, mĂĄ g± Ă nĂ yĂnggĂ gĂ. Ma ĂĄ fĂlĂ , n& k$a âdo n& ma
a mbĂkĂ.
b) Wa mi ma mĂź, wa mi saf$ tabi nu t$a âda le.
c) * K$ fala k& wa z$ na, wĂĄlĂĄ n& fila na wa wia t& kala ma, kpak$ wa z& ma ni, n& wa
ng&m& ma d& ng$ gili n&, n& wa z& sanga n&, z& sanga n& gbaa, n& wa mb$l$ ma mb$la,
mb$la d& ng$ ngb& &. N& ma $ tĂ„ tal& tabi tĂ„ nal&, ya ma mbulu, n& wa f$l$ ma âd$ lĂŹ Ă
do yĂlĂ, n& w$k$s$n$ t& n& ni fo tĂ & sĂ„, n& wa y&l& ma. Wa mïżœlïżœ nui, n& ma sa, n& wa
y&l& ma, n& ma kolo. N& oyaa l& wa a zĂ ma k$ be m$ $ n& saki, n& wa z& ma, z& ma do
te, s& a k$a n& ma fua tĂ & de, tua k& ma silili, we âbĂlĂ ma âbĂlĂ ma Ă© dĂ g$. N& wa
mba ma do yĂnggĂ, n& wa to ma do ngb&s&, n& wa ny$ng$, ma de wena.
Marc : Wa d& do ina g$ ?
Cath : Wa d& do ina d&a. Mbee n& ma âbana k$ ombe win$, n& ma Ă n& k& âda kpasa
win$ zi wa dĂ ma d$ wena ni g$. N& nde a gbĂŁlĂŁ mb&l& ma do ina boe.
ïżœ Wa to ma do mbĂșâdĂĄ mĂ âda gazan$, we a nu wa ni.
ïżœ N& mbee n&, fala k& be yu zĂŁ & wena $ n& m$ zam& ni, z&l& gĂșlĂŹ. N& wa na, m$ sĂlĂ dĂ
gĂșlĂŹ, tabi gĂšlĂ© liĂŁ te k& ma wia do z&l& gĂșlĂŹ ni, n& m$ fa gbĂŁlĂŁ mb&l&, n& m$ hana ma,
n& m$ to, n& m$ a t& li ina k& m$ sili ni, k$ m$ d& do ngb$tĂ, n& be ny$ng$, n& a
âbanda t& sĂ n&.
ïżœ Fala k& wele sila a z&l& wena, n& wa d$l$ nwĂĄ mb&l&, n& wa mba do nwĂĄ zĂ. N& wa
sutu ma, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa fi kĂŁlïżœ we âd$ n&, nâa n$, n& ma gĂ.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, fala k& be a te kĂĄlĂ , n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa a ma k$ gĂĂĄsĂ , n&
wa f$l$ do nyanga be tĂ„ kpo kpo, tak$ nyanga a hasĂŁ $ n& nwĂĄ mbĂlĂ ni.
ïżœ Marie : Wa âbĂlĂ âb$ ma, n& wa hana, n& wa to, n& wa a t& sanggo tabi t& ina.
mbĂlĂfĂ mbĂlĂfĂ mbĂlĂfĂ mbĂlĂfĂ p.40 : plante herbacĂ©e Ă©rigĂ©e, 1-1,5 m ht., Ă grande feuille unique dĂ©coupĂ©e sur
tige un peu Ă©pineuse (Arac.: Anchemanus petiolatus).
â bĂ© mbĂlĂfĂ â bĂ© mbĂlĂfĂ â bĂ© mbĂlĂfĂ â bĂ© mbĂlĂfĂ p.40 : 1) plante herbacĂ©e Ă feuille unique sur tige courte, fleur pourpre
(Arac.: Amorphophallus Barteri); 2) plante ressemblant Ă la prĂ©cĂ©dente Ă feuille unique, Ă
fleur brune, sent mauvais.
mbĂlĂnggĂșmbĂlĂnggĂșmbĂlĂnggĂșmbĂlĂnggĂș : voir mbĂ lĂ nggĂș.
mbĂnzĂmbĂnzĂmbĂnzĂmbĂnzĂ : plante herbacĂ©e non identifiĂ©e.
a) Cath : M& a w$k$s$, be tŸ n& $ be sïżœ $ n& te sĂsĂ ni, n& ma ngala âb$ be ndĂnggĂlĂ d&
ng$ $ n& sĂsĂ ni. NwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma $ be fĂlĂ . Ma wala do gbogbo zĂ€ n&,
wala n& $ be nzĂngĂ nzĂngĂ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ guba, tabi âda le ng$ zubu, fala wa a do w$k$s$ ni.
c) Wa d& mbĂnzĂ do ina :
ïżœ N& nde wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa lingi ma, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ zĂ wi k& a do
z&l& nyĂngĂzĂ ni, a mïżœlïżœ zĂ a, n& ma h$ do t$k$ ni.
ïżœ N& mbee n&, wa gbini tŸ n&, n& wa e ma, k$ ma kolo, n& wa d$ do mbito, n& wa gba
k& zĂŁ li wa t& z&l& gba z&l& zu.
mbĂČâbĂmbĂČâbĂmbĂČâbĂmbĂČâbĂ (ou mbĂmbâ° zÂĄmĂ) p.6 : arbre, 15-30 m ht., coeur de boeuf sauvage, gros fruit Ă pulpe comestible (Annon.: Ammonidium Mannii)
280
a) Cath : M& a te k& ma ngala wena, kili t& te n& ma $ n& t& te gbĂ dĂ ni. N& nde gĂŁ n& ma z$a nĂi k& ma de wena ni. N& ma do gbakĂ n& d$ wena. N& nde nwĂĄ n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ nĂ nwĂĄ mb$mbi le ni, ma h$ do zu te. Ki ni t& m& âb$ mbĂČâbĂł m& a mb$mbi zam$. N& ng$ te n&, dĂł n& ma $ n& k& wĂĄlĂĄ gbak$nda, ma ka kasa. N& dĂł n& nĂ Ă lĂ doâdo, s& n& wala mboâbo ma h$ d& olo n& ni, ya wala n& ma $ dudu yĂĂ yĂĂ, ma bili d& nĂč nga. N& fala k& ma wala dĂ ni, ma $ bĂtĂlĂtĂĂ, k$ ma fele ia ni, n& li gbala t& n& $ n& t&l& t& âda k$a ndimo k& ma fi fila ni, $ yĂČĂČ. Ma te, n& ma mbulu, n& gbĂŁlĂŁ n& $ iko, n& ma s$ngb$ wĂyĂ. GbĂŁlĂŁ n& $ wĂyĂ, s& n& ma ïżœ ti h$ 'b$ mbĂ© n& de. Marc : N& m$ tĂa na te ni ma gĂŁ $ n& e ? Cath : Mboâbo ma gĂŁ wena, te n& ma dulu wena, ma wia t& h$ m&t&l& b$a tal& nal& d& m$, s& n& ma gba kĂ &, n& ma ngala âb$ d& ng$ i dĂȘ. Mbe, ma wia we h$ âbu m&tr& tal&, ma z$a t&l& t& âda nĂi k& ma d& t& n& ni. Tua mbee n& ma ngala wena, n& mbee n& ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$, n& ma ko. GbakĂ n& wena, n& wala n& ma dulu wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda. Tua k& win$ wa wa f$&, k$ wa g$m$ te ia ni, ya ma hĂ wena zĂŁ bili g$, ma h$ wena zĂŁ ng$nda.
c) Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$. N& wa d& âb$ te ni do ina : ïżœ Fala k& l& ny$ng$ ma ny$ng$ ma $ be kpĂŁ. N& mbĂš, fala k& ma fele wena, n& ma Ă ĂfĂ be sïżœ. N& lĂ ma ia, ya k$ n& i ma ĂfĂ wena, n& mbe t&l& t& n& ma kpĂŁlĂŁ wena. N& we li kpĂŁ k& do dia n&, n& m$ a tĂ k$ sani, n& m$ fo d& âda n&, n& m$ nzakata n&, tabi m$ a sucre t& n&, n& m$ laâda ma. Ki ni l& sa li ma na mb$mbi zam$. Fala k& wala n& te, n& m$ wia we ny$ng$ mulu n&. N& nde m$ ny$ng$ zu m$ kpo, ma Ă© s& g$, we k& ma gĂŁ wena.
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe mboâbo, n& m$ gi ma, gi ma fai n& ma h$, n& ma gĂ, n& m$ a do zĂŁ m$, t& z&l& âdo wi, k& âdo wi z&l& wena ni, wa sa li ma na ny$ng$goâdo ni, n& m$ a do zĂŁ m$.
ïżœ B$a n&, wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa a do zĂŁ wi z&l& gĂșlĂŹ, wele k& a ko be, n& lĂŹ d& wena, n& be fe ni, wa sa li ma na z&l& gĂșlĂŹ ni.
ïżœ N& mbee n&, wa ĂlĂ ma, n& wa hunu do kĂ, n& wa n$, we duzu ti ndala t& wi, wa sa li ma na ndana.
ïżœ Yombo : Wa gb&l& t& tŸ n&, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ k$ zala wele, we d$k$ zu wi.
mbĂČmĂ mbĂČmĂ mbĂČmĂ mbĂČmĂ : voir kpĂ lĂ kpĂ sĂ .
mbĂČmĂ lĂČkĂłmbĂČmĂ lĂČkĂłmbĂČmĂ lĂČkĂłmbĂČmĂ lĂČkĂł (kĂĄsĂ âdÂĄ lÂŒ) p.2 : arbre, feuilles comme lâarbre Ă pain; les graines grillĂ©es sont
comestibles, goût de chataigne (Morac.: Artocarpus sp.).
a) Cath : M& a te k& ma gĂŁ gĂŁ, ma do gbakĂ n& boe. N& nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ tambala-
kĂfiot$a ni, ma gba kĂ & wena, mbe ma gba sambo, n& mbe ma gba m$l$. N& wala n&,
ma wala, n& gĂŁ kili n& $ n& wala mbĂČâbĂł ni, tĂ n& ma $ nzĂngĂ nzĂngĂ nzĂngĂ, m$ âbe
ma, n& t& n& $ sĂâdĂkĂ sĂâdĂkĂ ni.
Monz: M& a nu f&l& mĂ fĂșkĂč, we k& t& te n& wia kĂ do te mafuku, n& wala n& wia âb$ kĂ.
âBali m$ kpo t& wala mafuku ma do tĂ bina, n& nde k& âda mbomaloko ma be do tĂ
nzĂngĂ nzĂngĂ. Ma $ gbaa k$ ma fele lĂ ng$ Ă, n& ma kpĂlĂ âd$k&, n& ma te. K$ ma te,
nde gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& ma $ be a kĂŹlĂŹ, $ n& gbaâbiti zu nyanga wi g&. Wa sa li ma na
mbĂČmĂ lĂČkĂł, we k& ombunzin$ t& LĂČkĂł wa t&a n& hĂŁ l&.
b) Wa mi ma mi. K$ gbĂŁlĂŁ n& ĂĄlĂĄ, n& ma h$ iko.
c) Monz : D&a to âda ma ma k& :
ïżœ M$ ĂlĂ ndala k& âdo n& ni vĂ, n& m$ kala tati a gbĂŁlĂŁ k& we ny$ng$ ma. Wa ny$ng$
tati a gbĂŁlĂŁ n& k$ n& ni. Ma $ n& 'bete ni, n& langi n& ma $ n& mako ni. M$ ba ma ia,
n& ma $ n& mako wa t& 'bĂlĂ te'de g$ ni. N& m$ si, n& m$ we t& d$ d$a, n& m$
ny$ng$. Tabi m$ gi. K$ fala k& m$ gi, k$ ma mĂkĂ g$ ni, n& ma ba m$ ba.
281
ïżœ Wa mba k$afe n& do 'bulu, n& m$ to ma, we a do zĂŁ wi z&l& mu&ta, tabi we &nz& do
ti gulu a.
ïżœ Cath : N& fala k& ma fele ia, n& ma yolo, n& ma kpĂlĂ do nu f&l& n& âdĂkĂ n& ma te
kpĂŹ, n& ma g$n$ sanga t& ngbĂ mbĂ lĂ. Ma n& te mbĂ lĂ, n& m$ kpa gb±lÂł n& kpo kpo
kpo, $ n& k& gbĂŁlĂŁ âbete ni, n& âdo n& ma $ n& âdo wala dĂșgĂčlĂč ni. N& m$ âbĂlĂ ma
âbĂlĂŁ ni, n& m$ s$t$ ma k$ k$a n& sĂ„, n& m$ a k$ gbala, n& m$ hana ma gbaa, k$ k$a
âdo n& ng&nz&, n& ma $ n& tĂlĂ t& nĂâ° ni, ma tĂ„ tĂ„. âDo n& ma d& be nĂ ngu ngutu ni,
n& ma fĂ„ kpĂ€. N& m$ ba ma, k$ m$ n& âbĂlĂ ma, ya k$ n&, ma $ n& k& kĂ âdĂ nggĂ ni,
ma f& f&nga $ n& kaâdangga ni, $ n& nwĂĄ mb&ti ni, n& m$ ny$ng$ ma. Fala k& ma fĂ«
g$, ya ma t& bĂlĂ g$.
ïżœ K$ fala k& m$ ny$ng$ k& ma bĂlĂ g$ ni, ma wia we hĂŁ z&l& ti g&l& l&, wa sa li ma k$
liteya animateur de santé na, m& a goitre. Ma d& ti g&l& m$ $ n& k& m$ ny$ng$ t$l$
kaâdangga wena, n& m$ ny$ng$ t& âb$ t$l$ mbomalako wena, n& ma bĂlĂ g$, n& ma
d& goitre ti g&l& m$. Ti g&l& m$ ma ha hana, l& sa li ma do ngbaka na âmĂĄlĂčâdĂâ.
ïżœ NĂ a ma wĂš kĂ do mako g$, ma la ngb& do mako. We k& mako ma $ fila, n&
mbomaloko, wala n& k$ n& ma $ fĂa nĂ kaâdangga ni.
mbĂČnggĂČmbĂČnggĂČmbĂČnggĂČmbĂČnggĂČ (E: mbĂnggĂ) p.40 : palmier raphia Ă feuilles plutĂŽt grĂȘles, tronc long, en forĂȘt
inondée, producteur de vin (Palm.: Raphia sp.).
a) Cath : Mbonggo m& a nu f&l& nzĂ nggĂł do gbĂ âbĂ kĂ , n& nde wa mi ma wena âd$ lĂŹ, zĂŁ
dĂkÂĄ lĂŹ. TĂlĂ tĂ n& ma wia k$ do nzanggo, n& nde mbĂnggĂ ma ngala wena, ma wia we
h$ d& ng$ $ n& m&tr& ngb&âdĂdĂ, s& na ma gbĂĄ kĂ & dĂȘ. Wa sanga ma do gele te, s& n&
wa kĂ„ dĂȘ, we k& kpolo n& bina. Mboko n& ma $ sĂlĂlĂ, n& nwĂĄ n& ma $ âb$ sĂlĂlĂ, ma do tĂ
t& n& bina. N& t& tŸ n& ma kp$a do sĂnggĂ n& vĂ gbĂĄĂĄ d& ng$ i.
b) Mb$ngg$ ma h$ wena do âd$ lĂŹ. MbÚé n& wa mi mĂą mi, n& mbÚé n& ma h$ iko, $ n& âda
l& t& âd$ Mbali.
c) D&a to âda ma ma k& :
ïżœ M& a m$ wa d& ma do dĂ, dĂĂ n& ni ma ĂfĂ wena n&a ng$ dĂ nzĂ nggĂł ni, we k& ma
do âd$ lĂŹ, n& lĂŹ fo mbe ngawi t& n&. K$ m$ n$ ma do âda ĂfĂ n&, n& ma ba m$ iko.
ïżœ Fala k& dĂĂ ĂsĂ ia ni, n& ma ny$ng$ do dĂkĂ, l& sa li wa n& dĂkĂmbĂ tabi pĂsĂ.
ïżœ Wa dumu âb$ nwĂĄ mbonggo do ndĂlĂ, n& wa d& do t$a. N& wa da âb$ tŸ n& do
tĂ nggÂŒ do kiti âb$.
ïżœ NgbĂł lĂșĂĄ tŸ n& ni, wa s& ma do bϱ.
ïżœ Timb : âDa fala ma fe, k$ wa gĂmĂ zĂ€ n& g$ nde, n& ma ma nganda $ n& nzanggo ni.
N& nde gbĂŁlĂŁ nganda ma âbana sanga iko, ma g± $ n& nganda nzanggo do gbaâbaka
g$, n& ma yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ ni.
mbĂłnggĂłlĂŹ mbĂłnggĂłlĂŹ mbĂłnggĂłlĂŹ mbĂłnggĂłlĂŹ : voir ngbĂmÂĄlÂĄ.
mbĂâbĂŹ mbĂâbĂŹ mbĂâbĂŹ mbĂâbĂŹ (mbĂĄâbĂŹ) p.40 : palmier liane, 1 cm diam, employĂ© comme liens et sparterie, p.ex.
pour tresser un fourreau pour couteau, pour faire un grenier, pour lier la paille sur le toit,
etc. (Palm.: Eremospatha Haulevilleamus).
a) Zagb : M& a nyaka, li gbili n& boe, ma fo fua, ma fo nyĂlĂ wena, n& nde ma bĂĄ âda te g$.
TĂ tĂ n& boe do t& nwĂĄ n& âb$. NwĂĄ n& dĂ tĂ n& g$, n& ma g± be g$, ma be yĂlĂĄĂĄ. Fala
k& ma t& sĂ g$, n& nde k$a âdo n& ma $ n& t$l$ nwa (vert), k$ ma sĂ ia, n& nde fo m$
kpo âdĂ” n& bina, ma l$a kpĂŒlĂŒĂș. Wa sa li n& do lingala na kĂkĂlĂ.
b) Wa kpa ma ti k$la lĂŹ, do nu ndĂ, do zĂŁ vĂșdĂ .
c) MbĂâbi ma d& to wena :
ïżœ Wa ba kili mbĂĄâbĂŹ, n& wa âbili be te, n& wa kasa ma d& t& te n&, nĂ wĂ dĂ dĂČ mĂ
dĂčngĂč, $ n& mbÂĄtÂĄ ni.
282
ïżœ Wa g$n$ mbĂĄâbĂŹ, n& wa si do ma, n& wa gba sanga n&, n& wa dĂ ma, n& wĂ dĂ fĂlĂ
nĂ, nĂ wĂ sĂĄngĂĄ dĂČ tĂĂ , nĂ wĂ dĂ dĂČ yĂ nggÂĄ. NĂ wĂ fĂĄnĂĄ dĂČ ĂmĂ wĂ©nÂĄ, Ă nĂ fĂłkĂł
dĂčgbĂș tÂĄbĂŹ yĂlĂ ngbĂ kĂ tÂĄbĂŹ gĂnggĂ kĂ wĂ gĂĄlĂĄ dĂČ lĂŹ, nĂ dĂČ nĂ.
â ndĂĄ mbĂâbĂŹâ ndĂĄ mbĂâbĂŹâ ndĂĄ mbĂâbĂŹâ ndĂĄ mbĂâbĂŹ (ou : mbĂâbĂ ndÂĄ) p.46 : palmier liane de mauvaise qualitĂ©.
a)Timb : M& a mb$âbi k& ma gbini kile kile ni. Ma hĂŁ wa sa li na na ndÂĄ. Li ngele n& dulu
wena, n& ma l$ wena.
mbĂlĂmbĂlĂmbĂlĂmbĂlĂ : arbuste, non identifiĂ©; les tiges sont utilisĂ©es par les âgĂ zĂ kĂlÂĄâ pour faire des fouets.
mbĂlĂzĂmbĂčnzĂșmbĂlĂzĂmbĂčnzĂșmbĂlĂzĂmbĂčnzĂșmbĂlĂzĂmbĂčnzĂș (yĂČlĂł mbĂ tĂŹ) p.27 : plante herbacĂ©e rampante, trĂšs envahissante, fleurs
mauves Ă involucre dĂ©veloppĂ© (Passiflora indica, involucrata); âBarbadineâ, liane herba-
cée, cultivée pour ses fruits comestibles (Passiflora quadrangularis).
a) Cath : M& a be nyaka, ma n&a we $ n& nyaka okaangga ni, n& nde nyaka n& g„ n&a ng$
k& âda kĂĄĂ nggĂĄ be sïżœ. N& nwĂĄ n& $ n& nwĂĄ ndĂČmbĂČ ni, n& nde t& n& ma $ lĂč lĂč lĂč. Ma
wa wala, wala n& $ n& wala pĂŁsanggo ni. N& fala k& ma fele, n& tĂ n& $ yÚÚ. K$ m$ âbi
wala n&, n& m$ mb$t$ sanga n&, n& m$ li gbĂŁlĂŁ n& k$ n&, n& nde gbĂŁlĂŁ n& $ sĂlĂlĂ $ n&
gbĂŁlĂŁ yonggo ni, n& nde ma ĂfĂ ndĂrr, ma kp±lĂ $ n& yĂČlĂ g$. Ombe wa sa âb$ li n& na,
yĂČlĂł mbati.
b) Wa kpa ma wena t& guba olo k$la k& wa wa ni, do osaf$n$ nguâdu lĂŹ.
c) âDa fala k& mb$l$ ba m$ wena, n& wa hĂ„i nwĂĄ n& gbaa, n& wa lingi ma d& k$ sani, n&
wa a lĂŹ ti n&, n& wa e ma li wese, k$ ma ba we, n& m$ so d& zu m$.
mbĂmbmbĂmbmbĂmbmbĂmbĂŹĂŹĂŹĂŹ : coeur-de-boeuf cultivĂ©.
a) Cath : MĂ ÂĄ wĂĄlĂĄ tĂš, ng$ gili n& b$a :
mbĂmbâ° zÂĄmĂ : voir mbĂČâbĂ;
do mbĂmbâ° âdÂĄ lÂŒ : m& a te, ma ngala la li g$, n& ma gba kĂ &. Kili t& tŸ n& ma gĂŁ $ n&
kĂș wi ni. NwĂĄ n& $ be dĂčdĂ, n& ma nganda kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄ. Ma wa wala, n& t& wala n& $ be
do tĂ $ nzĂngĂ nzĂngĂ nzĂngĂ, n& tĂlĂ t& n& $ n& t$l$ nwÂĄ.
b) Wa mi ma mĂź, wa mi ma âda le, t& saf$ t& nu dĂŁn$ ni.
c) D&a to âda ma ma k& :
ïżœ Fala k& wala n& fĂ©lĂ©, n& wa âbĂ, n& wa li ma, ma ĂfĂ wena.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, wa a lĂŹ tĂ n&, n& wa gi ma, k$ ma gbĂĄlĂĄ, n& m$ f$l$ do t& m$ t&
fĂčlĂl&n$.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa gb&l& ma k$ sani, n& wa a lĂŹ tĂ n&, k$ ma
ny$ng$, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wi z&l& gbaâdangba. LiĂŁ n& fĂ ngĂ wena, n&
ma ĂșnĂș ngĂĄndĂĄ wena.
mbĂnggĂĄmbĂnggĂĄmbĂnggĂĄmbĂnggĂĄ (tÂŒmbĂnggĂĄ, ĂnggĂ lĂș ou ĂĄnggĂlĂș) p.28 : arbre Ă©lancĂ© de 35 m ht., 0,7-1 m diam.,
fruits samaroĂŻdes, bois blanc pour charpenterie (Combr. : Terminalia superba).
a) Cath : M& a gĂŁ te, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ m&tr& kpo, n& ma dulu wena. Ma gba kĂ & $ n&
dĂnggĂĄ ni. TŸ n& ma $ fĂ (bois blanc).
b) Wa kpa wena zĂŁ ng$nda do zĂŁ bili tabi âdo le.
c) D&a to âda ma ma k& :
ïżœ Wa gba tŸ n& do maâbaya, wa s& do kĂâdĂnggĂș, n& wa s& âb$ do gÂĄ. N& nde wa sĂ do
kungba g$, we k& ma ngĂ ndĂ la li g$, ma gbÂŹ n& dĂ iko.
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa f$l$ do t& wi we ofil&l&. Tabi wa hunu do
kĂ, n& wa n$ âb$ we duzu fil&l&n$ ni. (Angge! Fala k& lïżœ n& ma te li m$, n& li m$ o).
ïżœ Wa gi 'b$ kpo kpo afe n&, n& wa f$l$ 'b$ do t& wi we kpo kpo z&l& ni.
ïżœ Wa d$ âb$ ma we d& do mbito.
mbĂnggĂmbĂnggĂmbĂnggĂmbĂnggĂ : voir mbĂČnggĂČ.
283
mbĂnggĂzĂdĂ fĂ mbĂnggĂzĂdĂ fĂ mbĂnggĂzĂdĂ fĂ mbĂnggĂzĂdĂ fĂ (gbĂgbĂzĂdĂ fĂ , mbĂ nggĂłtĂš) : plante non identifiĂ©e; nom par lequel on dĂ©-
signe : 1) soit une espĂšce dâarbre trĂšs dur, voir gbĂgbĂzĂdĂ fĂ ; 2) soit une espĂšce de plante
herbacée; les jeunes feuilles à goût amer sont mangées comme stimulant par les néo-
phytes dans le camp dâinitiation ; 3) dâautres prĂ©tendent que âmbĂnggĂzĂdĂ fĂ â est un nom
donnĂ© Ă lâĂ©corce de lâarbre âkĂĄyĂłlĂłâ. Elle est mangĂ©e par les initiĂ©s pour leur couper la faim.
mbĂčlâ°mbĂčlâ°mbĂčlâ°mbĂčlâ° p.37 : composite faisant des rosettes de feuilles, puis plante Ă©rigĂ©e Ă fleurs blanches,
trĂšs commune (Composita sp.).
a) Cath : M& a nwĂĄ sĂĄnggĂČ, ma h$ d& olo wa m$. T&l& t& n& ma ngala $ n& k& âda
âdĂlĂâdĂlĂ ni. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ sĂsĂ ni, tĂ n& Ă lĂč lĂč lĂč nâ°. Ma dĂł dĂČ gbogbo zu n&,
dĂł n& fĂla yÚÚ (jaune), n& be gbĂŁlĂŁ d& zĂŁ dĂł n& boe.
b) N& nde wa kpĂĄ ma kpa g$, wa mi ma mi. We kpa iko, dati fala k& wa wa f$ k$la ni, ma
$ n& k& n$&n$ wa mesena t& lĂŹ wala ten$ wena ni, n& wa t& sĂ ma zĂŁ w$k$s& ni, n&
mbuli ma h$ di ni. N& k& win$ wa kĂ we ny$ng$ ma wena ni, s& n& wa gbini kpala n&,
gbogbo zu n& ma $ yÚÚ ni, n& ma do be wala n& k$ n& boe, n& wa p& ma p&a, $ n& k&
wa p& do t&l& t& pĂŁsanggo, do s&s&. S& n& wa d$l$ ma, n& wa ny$ng$.
c) NĂ a we ny$ng$ nwĂĄ mbĂčlâ° de wena, n& wa mba li n& do gele nwĂĄ sanggon$ $ n&
kĂșlĂșsĂ , tabi pÂłsĂĄnggĂČ, tabi sĂsĂ, tabi lĂpĂ pĂĄ, s& n& wa gi de. N& mbĂčlâ° ma fĂ ngĂ g$, k$
wa mba li n& do pĂŁsanggo, n& ma we kĂ, n& ma gb& mbe ngawi âda pĂŁsanggo, n& ma
mbĂkĂ. We k& pĂŁsanggo ma fĂ ngĂ wena.
mbĂčlĂ lĂŹmbĂčlĂ lĂŹmbĂčlĂ lĂŹmbĂčlĂ lĂŹ p.37 : composite semblable Ă la prĂ©cĂ©dente, en sol humide, fleur pourpre
(Composita sp.).
Cath : T&l& t& n& ma wia kĂ sĂ„ do mbĂčlâ° ni, n& nde ma h$ wena nĂș lĂŹ do li zĂn$. N& wa
nyĂngĂ ma g$, ma ĂșnĂș nganda wena.
mbĂșlĂŹĂČmbĂșlĂŹĂČmbĂșlĂŹĂČmbĂșlĂŹĂČ (mbĂșlĂčyĂČ, mbule) p.31 : grand arbuste ou arbre bas branchu, feuilles trĂšs odorantes
(Borag.: Cordia sp.).
a) M& a te, ma g± la li g$, n& nde ma gba kà & wena. Nwå n& unu wena.
b) Wa kpa ma ti k$la, do li zĂ âb$.
c) ïżœ Wa li wala n& wena.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n& ni, n& wa âbala d& âd$ lĂŹ gbaa, n& wa f$l$ do zu wi z&l& gbaz&l&zu.
Tabi wa d$l$ nz$âdi nwĂĄ n&, n& wa lingi, n& wa fi k$ kolonggo, n& m$ zïżœ li a we duzu
kpo z&l& gbaz&l&zu ni. Ma unu nganda wena!
mbĂșlĂșyĂĂmbĂșlĂșyĂĂmbĂșlĂșyĂĂmbĂșlĂșyĂĂ (mbĂșlĂșgĂłâdĂłyĂ ÂĄ) : nyĂ kĂ kĂșmĂ .
NNNN
nĂ ĂĄnĂ ĂĄnĂ ĂĄnĂ ĂĄdĂĂĄbĂ©gbĂdĂĂĄbĂ©gbĂdĂĂĄbĂ©gbĂdĂĂĄbĂ©gbĂ : voir gbĂ dĂĂĄnĂ ĂĄbĂȘ.
nĂ ĂĄgbĂŹnĂŹkĂlĂ© nĂ ĂĄgbĂŹnĂŹkĂlĂ© nĂ ĂĄgbĂŹnĂŹkĂlĂ© nĂ ĂĄgbĂŹnĂŹkĂlĂ© : voir gbĂŹnĂŹkĂlĂ©.
nĂ ĂĄmĂ'dĂČmĂ nĂ ĂĄmĂ'dĂČmĂ nĂ ĂĄmĂ'dĂČmĂ nĂ ĂĄmĂ'dĂČmĂ p.17 : petite herbe prostrĂ©e, trĂšs envahissante, 2-3 espĂšces (Euph.: Euphorbia
hirta).
a) Tanda : M& a be w$k$s$, ma wia we ngala d& ng$ we âbu cm nal& ng$ n& m$l$.
b) Ma h$ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Ma âdanga f$ wena.
nĂ ĂĄndĂ 'bĂ nĂ ĂĄndĂ 'bĂ nĂ ĂĄndĂ 'bĂ nĂ ĂĄndĂ 'bĂ ou yĂ ĂĄndĂ âbĂ yĂ ĂĄndĂ âbĂ yĂ ĂĄndĂ âbĂ yĂ ĂĄndĂ âbĂ (âbÂŒtÂŒ nĂč) p.4 : plante holoparasite sur racines, fleur Ă capitule
involucrĂ© rouge-pourpre Ă mĂȘme le sol (Balan.: Thonningia sanguinea).
a) Cath : Naandaâba m& a te g$, n& m& âb$ a nwÂĄ g$, n& nde m& a m$ ma hĂ d& t& bulu
nĂč, n& ma tata, n& ma $ n& wese gba gbĂą ni. N& ma $ n& t&l& t& gbadĂ ma ko âda kĂ lĂ
284
g$ ni, n& ma $ be fila ni wĂĄzĂĄzĂĄzĂĄzĂĄ, n& ma $ kĂČrr. Ma $ n& ma n& tu tua ni, n& ma $ n&
fila $ n& wese k& ma gba gbĂą nĂ ni. Sala nu n& ma gba gba ni, n& nde ma $ fila. M$ âbe
ma, ma nganda wena, ma wia we dumu kĂ m$ ngĂnzĂ ngĂnzĂ, n& gbogbo n& ma $ fila
nzĂ tĂĂ (jaune). NgĂ lĂĄ n& wia we cm 5.
Dagaza : MĂ bĂ© mĂ kĂ ma hĂ be ngbaâda ngbada ti k$la. Ma h$ nĂ nwa gbadĂ ni. NwĂĄ
nĂ $ bĂ© sĂlĂ nĂ nwa gbadĂ ni, ma Ă fĂla.
b) Ma h$ do ti k$la iko; ma na d& nĂč nĂ, n& m$ z$ ma.
c) Ma d& z&l& d&a :
ïżœ M$ wia we gbini ma gbini, tabi m$ zĂŁ ma do kpangbola, n& m$ ba ma tĂ nĂč i. K$ m$
zĂŁ ma ia, n& m$ âd&n& ma, n& wi k& a kpa gba gb&l& dani, k$ a kĂlĂ do nu t$a ina g$, $
n& k& zi âda oyaa l&, n& wa âd&n& ma sĂ„, n& wa mba do nwĂĄ k& ma Ă dani bolo ni $ n&
nwĂĄ ngbĂŹndĂŹ ni, n& wa na ma li dani, n& wa h&nz& ma.
ïżœ Wa to ma, mba do dâąÂĄ, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa a kpĂtĂ âdÂŹ n& bĂĄ wena, n& wa zĆĄ
k$ g&l& wele we z&l& ndĂ âbĂ .
ïżœ Wa âd$ ma do be liĂŁ n&, n& wa gi ma, n& ma gbala, n& wa t&kp&, n& wa n$ ma we
duzu n& âdangban$ (ascaris do anquilostome).
ïżœ Wa gb$t$ âb$ ma do liĂŁ n&, n& wa to, n& wa mba âb$ do gele ina, mba do bÂŒlÂŒ. N& wa
to ni gbaa, k$ ma âbu, n& wa kuâbu do wele k& a do z&l& yole ni, n& nde wa ĂĄ t& we Ăą
g$, wa d& do gĂa n& iko.
ïżœ Wa zuâdu âb$ nĂ ĂĄndĂ âbĂ do liĂŁ n& sĂ„, n& wa âbala ma d& t& âd$ lĂŹ, n& wa do li wĂšsÂŒ, n&
wa f$l$ do t& be k& tĂ a ba we bĂą, olo li z&l& gĂșlĂŹ.
ïżœ TÂĄbĂŹ we z&l& li wi. Otunum$ wa nd$l$ li wele do m$ tĂ„i âda wa, k$ fala sa, ya li a hĂ
sĂ„, n& wa zuâdu âb$ nĂ ĂĄndĂ âbĂ do liĂŁ n&, n& wa gb&l& gbaa, n& wa mba do liĂŁ fele
sĂsĂdĂĂ , n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ li a.
ïżœ Wa zuâdu âb$ nĂ ĂĄndĂ âbĂ , n& wa âdĂnĂ ma sĂ„, ma âbu, n& wa &nz& do tulu nyĂĄngĂĄ wi
z&l& 'du'dumangga.
ïżœ WĂ gbĂtĂ mĂą, nĂ wĂ tĂł, nĂ wĂ mbĂĄ dĂČ gĂšlĂ© ĂŹnĂ , Ă nĂ â°nÂĄ gbÂŒlÂŒ. NĂ wĂ tĂł nĂ gbĂĄĂĄ, nĂ
wĂ kĂșâbĂș dĂČ wĂ©lÂŒ kĂ Ă dĂČ zĂlĂ yĂČlĂš (yĂČlĂš gĂ mĂ ÂĄ hĂ©morroĂŻde). WĂ kĂșâbĂș dĂČ Ăą, nĂ
ndÂŒ wĂ ĂĄ tĂ wĂš Ăą gĂ.
ïżœ TĂ bĂ© bĂĄ wĂš wĂ©nÂĄ, nĂ wa âbala ma d& t& âd$ lĂŹ, nĂ wĂ fĂlĂ dĂł Ăą. ïżœ Dagaza : Wukon$ wa gbini be mĂą do te n& ni, n& wa fi k$ yele, we fa ndaâba.
Ogbayan$ wa sa ma na âNĂ ĂĄndĂ âbĂ .
Wa gb&l& âb$ m& k& k$ n& ni, n& wa a zĂŁ wi t& dangba. Wa &nz& âb$ do dani fanza
tunum$.
NdNdNdNd
ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ ndĂ âbĂ (nyÂĄkÂĄ ndĂ âbĂ ) p.19 : 1) liane de 4 Ă 5 m de long (Hypp.: Cuervea macrophylla) ; 2)
liane ligneuse Ă tige glabre, 40 m de long, appelĂ©e aussi pĂpĂ, pĂpĂ (Hypp.: Loeseneriella
apiculata). Les deux espĂšces servent de liens solides. On les fend pour en faire des liens
qui sont utilisés dans les constructions, comme tendeur dans un piÚge, pour faire un
enclos, etc. Mais on ne les utilise pas dans la vannerie.
a) Cath : Ndaâba m& a nyaka, ma fo, n& ma dulu wena, n& ma ba âda te d& ng$ ny&l&
wena. Nyaka n& ma g± wena, be k& be sïżœ ma $ n& nu kĂ wi g&, n& gba gb&l& k& ma $ n&
ganggala wi. Ma lĂ g$, ma sa saâba, n& gbĂłngbĂł n& boe. NwĂĄ n& ma $ d& yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n&
nwĂĄ nyaka lĂ€lĂș, n& nde wa kpa ma tati a t& sĂtĂ zĂ€ n&. Ogbi wa sa li n& na pumbu.
Nyaka n& ngà nda wena. Ng$ gili n& b$a, mbÚé n& a fà n&, n& mbÚé n& a tÄ n&.
b) Wa kpa ma wena t& nĂș lĂŹ, do ti k$la nĂș lĂŹ.
285
c) Wa âbili ma, n& wa si do ma d& le nga, n& wa âd&n& ma âd&n&, n& wa gba sanga n&, n&
wa d& do f&l& k& wa sa li ma na fĂlĂ ndĂ âbĂ ni. N& nde wa fĂĄnĂĄ do m$ g$, ma wena we
&nz& do m$ :
ïżœ Wa sanga do t$a, n& wa &nz& do ngbĂ, ma âdĂĄngĂĄ dĂ g$.
ïżœ Z& âda oyĂ ĂĄ l& wa âbili zĂ do gbungga, n& wa nd$ do bili.
â wĂlĂ ndĂ âbĂ â wĂlĂ ndĂ âbĂ â wĂlĂ ndĂ âbĂ â wĂlĂ ndĂ âbĂ ou ndĂŹlĂŹbĂ ndĂŹlĂŹbĂ ndĂŹlĂŹbĂ ndĂŹlĂŹbĂ p.20: arbuste sarmenteux ou liane (Icacina. : Iodes Klaineana).
a) Zagb : M& a be te, ma $ n& nyaka ni. Li nwĂĄ n& gÂł be g$, ma fo do nĂč g& iko, tabi ma
ba âda mĂ d& ng$. T&l& t& n& wia kĂ do ndĂ âbĂ iko, n& nde ma do d&a to kpo bina.
Cath : Fala k& m$ ïżœ ti ndĂ âbĂ do dia n& g$, k$ m$ z$ wili ndaâba, n& m$ lengge na m& a
ndĂ âbĂ , k$ m$ âbili ma, k$ m$ n& âd&n& ma, nde ma gbi gbini iko, ma dĂ f&l& g$.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi ti âbete.
c) ïżœ Wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa âd&n&, n& wa e li dani.
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa d& do kolo nu yÂŒlÂŒ tabi gĂnggĂ. Tabi wa âbo âb$ ma, n& wa
d& do tĂ kĂč.
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa fi g&l& kpana, n& wa sanga do tĂ n&, n& wa k$âb$ do dĂ.
ïżœ Timb : Wa to nwĂĄ ndĂŹlĂŹbĂ , n& wa gi do f&l&, n& wa fi f&l& n& ni ti âbĂtĂ, n& ma tĂ„, n&
wa g&z& do t& fana m$, $ n& kala yele, bunggu, kĂČĂ©, ndĂ sĂ , nĂ do nĂ. N& k& âda kpana,
wa d$ kpana vĂ, k$ wa n& n& we e ma nĂč ni, n& wa âbala ma gbaa, n& wa a lĂŹ ti n&, n&
wa so, n& wa lo do kpana ni, n& t& kpana tÄ de wena.
ndĂ âbĂĂ ndĂ âbĂĂ ndĂ âbĂĂ ndĂ âbĂĂ p.6 : liane hirsute, tubercules comestibles; les fruits sont trĂšs sucrĂ©s, se
développent en grappes (Menisp.: Yateorhiza macrantha).
a) Cath : M& a nyaka, ma fo dĂșlĂș g$, n& ma ba âda te d& ng$. Nyaka n& g± be g$, ma $ n&
f&l& yĂ ndĂŹ Ăko, n& t& n& $ lĂč lĂč lĂč $ n& t& kusa ni, n& t& nwĂĄ n& $ âb$ ni. Ma wa wala, n&
wala n& ma $ n& be nyaka ni, ma zĂșkpĂșlĂș d& nĂč zĂ€tĂčlĂșĂș d&l& wena.
b) Ma h$ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ vĂșâdĂĄ k& wa wa zi dati wa ni.
c) Wa li wala n& lĂź, ma ĂfĂ wena. M$ kpĂlĂ wala n& kpo, k$ m$ fi k$ nu m$ ia, k$ m$ n&
ngete sanga n&, n& ma y$l$ m$ lĆĄĂ$, n& ma ba bĂą, ma d& k$ nu m$ $ n& yĂŹkĂŹ ni. Oben$
wa kĂ ma wena, n& nde wena wena a oboko ben$, n& nde kpasa wi ngboo g$. N& nde
gÚlé to ng$ n& bina.
â wĂlĂ ndĂ âbĂĂ â wĂlĂ ndĂ âbĂĂ â wĂlĂ ndĂ âbĂĂ â wĂlĂ ndĂ âbĂĂ p.6 : liane subligneuse Ă fruit sucrĂ© et tubercules comestibles, comme des
grappes de raisins (Menisp.: Dioscorreophyllum cumminsii).
a) Tanda : M& a be nyaka, ma wa wala. Wala n& fele, n& ma ĂfĂ wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ do nu lĂŹ.
c) ïżœ Wa li wala n& li. Wa d& âb$ ma nu bele we yu do be.
ïżœ Timb : Wa na nwĂĄ n& li dĂ fande we âdafa lïżœ n&.
ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ (ndĂ lĂ kpalĂ ) p. 12 : arbuste suffrutescent ou arbuste, unifoliĂ©, commun dans la
savane (Papil. : Desmodium velutinum).
a) Nad : M& a be te, gĂŁ n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko, n& ma ngĂĄlĂĄ be d& ng$ dĂngĂlĂ
we h$ m&tr& kpo. Be kĂŁ tŸ n& be sïżœ iko. NwĂĄ n& ma h$ do âbÂĄlĂ zĂŁ tŸ n&, n& nde li n& ma
g± wena g$, ma $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł $ n& nwĂĄ ndim$ ni, n& tĂ n& $ lĂč lĂč lĂč. Ma ngala
t& âb$ nĂ k& zĂ& ngala ni, wa wa zĂ, n& wa wa do zĂ fala n& kpo t& âb$, n& ma we kĂ do
zĂn$ iko. N& t& nwĂĄ n& ma $ t& âb$ n& t& nwĂĄ mboma ni, ma $ lĂč lĂč lĂč lĂč. Ma wala do
gbogbo zÀ n&, n& wala n& ma $ be silili iko, ma $ be dudu, n& be li ngele wala n& ni boe.
b) Ma h$ wena li zĂ, do nu ngbaka bâ°lâ°.
c) Marc : N& ma d& to ge?
ïżœ M$ y&ngg& zĂŁ zĂ, hĂŁ nzĂą ba m$, n& m$ d& nwĂĄ n&, n& m$ n& do nzĂą.
286
ïżœ M$ âbi âb$ nwĂĄ n& ni, n& m$ kala ma do âdo gogo m$, k& ma ba ndi bĂą ni.
ïżœ Wele kpa dani, n& wa âba nwĂĄ n&, n& wa ny$ng$ ma sĂ„, n& wa na d& t& li n& ni.
ïżœ Gbali wele z&l& wena, n& kpo kpo nwĂĄ n& ni, n& wa lingi, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa
zïżœ li a.
ïżœ Cath : Kpo kpo nwĂĄ n& ni, owi nĂ ĂĄ zĂŁn$ wa d$l$ ma, n& wa to ma tua, n& wa anga
d& k$ sani, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa a do zĂŁ wa, tak$ t& be âda wa sa,
n& fo nda tĂ a bina.
Marc : K$afe n& ma d& to ge?
Kat : Wa ĂlĂ k$afe n& g$, we k& m& a be te be sïżœ, tŸ n& g± bĂ© g$.
Zagb : Wa d& ndĂ lĂ kpĂĄlĂ do ina d&a :
ïżœ Wa fa nz$âdi k& ma âbana do mb$k$ n& ni, n& wa ny$ng$, n& wa na li dani. Ma Ă dani
wena.
ïżœ Wa d& nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& wa mba do gb„l„ sĂ , n& wa to, n& wa d& do mbĂșâdĂĄ mĂ, n&
wa fi nu ogazan$ tak$ sila wa kpÂłlÂł.
ïżœ Wa zuâdu liĂŁ n&, n& wa mba do gele ina, n& wa gi hĂŁ wi k& a kpa dani bolo (k& wa
dumu a do s&l& tabi kĂyÂĄ).
ïżœ Wa zuâdu âb$ kpo kpo liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ zĂ wi nga
z&l&.
â wĂlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ â wĂlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ â wĂlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ â wĂlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ p. 12 : arbuste suffrutescent Ă©rigĂ©, ressemblant au prĂ©cĂ©dent, mais
trifolié (Papil. : Pseudarthria Hookeri).
a) C.Nad : Wili ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ ma wia kĂ do k& s$ ni, n& we k& nwĂĄ n& ma la ngba, n& nde
nwĂĄ n& ma gbĂĄ kĂ Ă tĂ lĂ tĂ lĂ.
b) Wa kpa âb$ mĂą li zĂ do zĂŁ bĂŹlĂŹ $ n& ndaâdakpala k& s$ di wa tĂa we n& ni.
c) N& wele k& a do z&l& guli tĂ a, n& a âbili liĂŁ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ , n& a a li ina n& ni, n& nde a wĂš
we n& nzĂą do nwĂĄ wĂlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ g$, we k& zïżœ z&l& ni t& âb$ hĂŁ ni. ïżœ do ndaâdakpala
k& s$ di dati ni, wele wa wia we n& n& nzĂą iko.
Marc : Gele to n& âb$ bina?
Kat : Gele to n& k& na mi ïżœ ti n& ni ma bina, m& a k& mi tĂa ia ni.
287
â tĂŒ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ â tĂŒ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ â tĂŒ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ â tĂŒ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ : plante herbacĂ©e.
a) Tanda : NwĂĄ n& $ mbĂŹĂŹ, n& ma $ d$.
b) Wa kpa nu bili tabi li zĂ.
c) ïżœ Wa a do zĂŁ wi n& gaza.
ïżœ Wa fi âb$ ma li wi t& z&l& g$ali. K$ âda fala k& a kpasa ia, n& nde a wĂš âb$ t& d& nwĂĄ
ni, n& a n& do ma nzĂą g$.
ndĂ gĂŹ ndĂ gĂŹ ndĂ gĂŹ ndĂ gĂŹ (wĂlĂ ĂčlĂčndĂč) p.31 : liane ligneuse, utilisĂ©e comme liens (Apoc.: Alafia multiflora).
a) Cath : M& a nyaka, ma fu fua, n& ma ba âda te d& ng$, n& ma diâbili zu n& d&l& wena.
Nyaka n& g± be g$, ma $ n& nyaka kĂĄĂ nggĂĄ iko. NwĂĄ n& ma $ be sĂkpĂ sĂkpĂ, n& ma $ be
kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ. N& nde wa âbi nwĂĄ n&, n& t$k$ n& ma d&, n& ma $ fĂ $ n& t$k$ d&ngga ni.
Ma d& zu kĂ m$, n& ma ba bĂą ndĂ âdĂ ndĂ âdâ° $ n& k& nd&mbo ni.
b) Ma h$ zĂŁ bĂŹlĂŹ do âda le, t& fala w$k$s$n$ boe ni.
c) ïżœ Fala k& t$k$ n& te li m$, n& li m$ o.
ïżœ âDa oyaa l& zi ni, wa gbutu zi nyaka n&, n& wa si do ma, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa d&
tĂkĂ n& li dani kuni âda oben$, kpak$ ma Ă dĂ. We k& ma a nyaka kpo, ma fanga wena.
â wĂlĂ ndĂ gĂŹâ wĂlĂ ndĂ gĂŹâ wĂlĂ ndĂ gĂŹâ wĂlĂ ndĂ gĂŹ p.31 : liane ligneuse rugueuse, Ă grandes fleurs odorantes (Apoc.: Strophantus
hispidus).
a) Cath : Ma wia kĂ do nĂ ĂĄ ndĂ gĂŹ iko, n& nde nwĂĄ n& $ be a gÂź.
b) Wa kpa âb$ ma t& falan$ k& wa kpa do nĂ ĂĄ k&.
c) Marc : Ki ni wa d& âb$ do to d&a ?
Cath : Iïżœ, t$k$ n& ma d& âb$ to d&a, ma wia kĂ do naa k&. N& ma $ n& k& poison ni, we
k& ma wĂš t& gbo nu wi g$.
ndĂ gĂlĂndĂ gĂlĂndĂ gĂlĂndĂ gĂlĂ p.45 : petite fougĂšre grimpante, terrestre, feuilles Ă bords crispĂ©s, au bord de la
forĂȘt humide (Foug.: Lygodium scandens).
ndà k³ ndà k³ ndà k³ ndà k³ p.26 : arbre en terrain marécageux, commun, latex orange qui sert à réparer les pots
crevassés (Gutt.: Symphonia globulifera).
a) Cath : M& a te, ma gã gŸ, g³ n& n&a we $ n& te m$paka ni. Nwå n& g± la li g$. Dó ma $
fila. Ti liĂŁ n& m& a t$a mĂ ok$y$. K$y$ wa âdonggo kĂ, n& wa $ d& ti n&. Wa m$ ng$
g$m$ t& tŸ n&, n& tĂkĂ n& hĂșlĂș, n& wa kp$ ma, n& t$k$ n& nganda gbĂłâdĂł gbĂłâdĂł
gbĂłâdĂł, ya ma tĂ„ kolo kolo.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ.
c) TĂkĂ ndĂ kÂł wa l$ dĂČ ua m$ l$a :
ïżœ Owukon$ wa n&, n& wa kala tĂkĂ n&, n& wa si, n& wa gi ma le nga gbaa, n& wa k$
ma lĂ ua kpana tabi li ua daka âda wa.
ïżœ Wa kĂ we l$ do m$, n& wa gi âb$ âdÂŹ n&, n& ma ĂsĂ, n& wa âbo ma âbua, n& wa a ma,
n& ma kolo. K$ wa kĂ we l$ do li ua m$ ni, n& wa ba gbulu gua we, n& wa gbini ma
be sïżœ, n& wa e d& li we. K$ ma kĂ„ vĂ, n& m$ ba kpangbola, n& m$ yulu ti n&, n& ma
d& nzĂnggĂĂ, n& m$ na d& li ua m& ni, n& m$ dili ng$ n& do kpangbola, n& ma l$
kpĂlĂ kpĂlĂ, ya ma hĂșlĂș âb$ g$.
ndĂ kÂł tĂ kĂlÂĄ ndĂ kÂł tĂ kĂlÂĄ ndĂ kÂł tĂ kĂlÂĄ ndĂ kÂł tĂ kĂlÂĄ (ou : gbĂ ndĂ kÂł) p.26 : petit arbre (Gutt.: Garcinia sp.).
a) Cath : T&l& t& n& ma wia k$ do ndĂ kÂł, n& nde to n& ma la ngb& be sïżœ.
Ogbayan$ wa sa li tĂkĂ ngĂčmĂ tĂlĂ na gbĂ ndĂ kÂł.
b) Wa kpa âb$ ma nu lĂŹ, tabi zĂŁ vĂșdĂ , k& wa wa zi ma ni.
c) D&a to âda ma ma k& :
ïżœ Wa gba t$k$ n& d& ng$ afe, n& wa e ma âdo yĂ nggÂĄ hĂŁ ngambelen$, tabi ng$ te do
hĂŁ on$&. K$ wa le âd$ lïżœ n& ni, n& ma nĂŁ t& sala t& wa nzĂ âbi, n& wa yu zĂŁa.
288
ïżœ MbĂš wa gĂ âda n&, n& wa kpĂŁ ma t& dolo olo n$&n$ wa dungu n& wena ni. K$ n$&n$
wa y&ngg& do di ni, n& wa nĂŁlĂŁ d& tĂ n& nzĂ âbĂ, n& wa yu zĂŁa, n& wa m$ ng$ kala wa.
â wĂlĂ ndĂ kÂł â wĂlĂ ndĂ kÂł â wĂlĂ ndĂ kÂł â wĂlĂ ndĂ kÂł p.26 : arbre moyen, fruit jaune et rouge, gros comme un abricot (Gutt.:
Garcinia sp.).
a) Cath : M& a be te, ma g± wena g$, s$kp$ gÂł n& ma $ n& gĂlĂ zugolo g& iko. NwĂĄ n& $
yĂlĂĄĂĄ, ma $ be sĂkpĂ sĂkpĂ, li n& g± be g$. Wa sa âb$ li n& na âviti-Kongoâ. Ma wala âb$
wala, wala n& ma $ sĂlĂlĂ, n& ma gba sanga t& ngb& b$a, n& ma $ be yĂnggĂlĂnggĂĂ. K$a
âdo n& ma ngĂ ndĂ wena. Wa o ma do tĂ , n& wa kpa gbĂŁlĂŁ kĂ n&, nde ma $ fĂ. Wala n&
m& a poison.
b) Wa kpa ma wena âdo tĂĂ tabi sĂĄfĂ. Ombe win$ wa mi ma mĂź.
c) D&a to âda ma ma k& :
ïżœ Wa fa wala n& k& ma do kula n&, n& wa o k$a âdo n&, n& wa kala gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&, n&
wa to ma mba do tĂ vĂ, n& wa a hĂŁ Ăbâ°ÂĄ, we gb& do wa. Wa ini dati, we k& obia wa
ny$ng$ ini wena.
ïżœ Fala k& wele ny$ng$ ma, n& a ĂlĂ fai, ya li ĂlĂŁ tĂ„ mbĂŹĂŹ, n& ma âbili sila a, n& a fe. N&
fala k& a fe ia ni, n& nu a ma nĂlĂ nĂ fĂŒ dĂ n&, n& k$ nu a do âdo gogo a vĂ tĂ„ mbĂŹĂĂ.
ndĂ kÂłbĂŹlĂŹndĂŹ ndĂ kÂłbĂŹlĂŹndĂŹ ndĂ kÂłbĂŹlĂŹndĂŹ ndĂ kÂłbĂŹlĂŹndĂŹ p.8 : liane ou arbuste sarmenteux Ă fruit fauve couvert de poils irritants caducs
(Conn. : Cnestis urens).
a) Cath : M& a te g$, m& a nyaka, ma ngala be d& ng$ olo li âbu cm tal&, n& ma sanza d&l&
wena. NwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ $ n& nwĂĄ dĂ ni, n& t& n& $ lĂč lĂč lĂč, n& ma âb$ de wena, ma a
gĂsĂĄ nwÂĄ. Ma wala, n& wala n& ma h$ t& te n&, $ n& be wala mangge ni.
b) L& kpa ma t& zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi t& li zĂ.
c) N& l& huĂź nwa n& we d& do to.
ïżœ L& hĂ„i nwĂĄ n&, n& l& to ma tua, ma ba zu kĂ wi bĂą $ n& dĂ mbĂ ni. N& l& mbĂĄ ma do
nĂč, tabi do kanggat&l&, n& l& âbala ma, n& l& kpe do li holo pipa we gi do âbete tabi
do dĂ. N& wa l$ âb$ ma do li ua m$, Ă nĂ gĂĄ gi do ngbako, kpĂĄnĂ , dĂ kĂ , nĂ do nĂ. K$
ma nganda d& lĂ n& gbĂ âdĂĄ ia, ya ma hĂșlĂș âb$ g$.
ïżœ N& kpo nwĂĄ n& ni, wa nĂŁ ng$ hĂa m$, n& ki ni ma bi do wi n& wena fai, k$ fala sa
ma, ya be t& hĂa m& hili be sïżœ.
ïżœ N& wala n&, l& âbi ma, n& l& sa do âdo gogo l& olo li brosse ni.
ndà k³lÏ ndà k³lÏ ndà k³lÏ ndà k³lÏ p.26 : petit arbre, latex jaune; le bois est facilement attaqué par les perce-bois
(Gutt.: Garcinia sp.).
a) Zagb : M& a be te, ma $ n& nu kĂ be ni, n& ngala n& d& ng$ wia we h$ m&tr& b$a. NwĂĄ
n& $ sĂkĂkĂ, n& ma be a du. M& a te kpo k& oâdĂkĂkĂngbÂĄ wa gbo ma wena.
b) Ma $ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) ïżœ Wa to nwĂĄ n&, k$ ma âbu, n& wa na gbogbo zu be nz$ be k& a do z&l& li bϱ gbogbo
zu a ni.
ïżœ M& a te kpo k& ma gb& wi gb&a. Tua k&, m$ g$m$ ma, k$ lïżœ n& d&a d& kĂ m$, k$ m$
fĂlĂ ma sĂĄ g$, k$ m$ ny$ng$ do m$, n& m$ fe iko.
â wĂlĂ ndĂ kÂłlĂŹ â wĂlĂ ndĂ kÂłlĂŹ â wĂlĂ ndĂ kÂłlĂŹ â wĂlĂ ndĂ kÂłlĂŹ p.26 : petit arbre (Gutt.: Garcinia sp.).
ndÂĄkĂČkĂČndÂĄkĂČkĂČndÂĄkĂČkĂČndÂĄkĂČkĂČ p.20 : arbre lianeux (Icac.: Icacina Mannii).
ndĂ lĂ kpĂĄlĂ ndĂ lĂ kpĂĄlĂ ndĂ lĂ kpĂĄlĂ ndĂ lĂ kpĂĄlĂ : voir ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ .
â wĂlĂ ndĂ lĂ kpĂĄlĂ : â wĂlĂ ndĂ lĂ kpĂĄlĂ : â wĂlĂ ndĂ lĂ kpĂĄlĂ : â wĂlĂ ndĂ lĂ kpĂĄlĂ : voir wĂlĂ ndĂ âdĂ kpĂĄlĂ .
ndĂ lĂĄtĂČlĂndĂ lĂĄtĂČlĂndĂ lĂĄtĂČlĂndĂ lĂĄtĂČlĂ p.2 : arbre, 30 m ht., Ă grappes de fruits rouges sur le tronc et les grosses
branches, frĂ©quent en forĂȘt secondaire (Mor.: Ficus capensis).
289
nd±lⰠnd±lⰠnd±lⰠnd±lⰠ: liane, non identifiée.
a) Zagb : M& a nyaka, gĂŁ zĂŁ n& $ n& gbĂŁlĂŁ zu nyanga wi g& iko. NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ ndĂ âbĂĂ ,
n& nde zu n& ma gba sĂkĂkĂ ni. Ma wa wala.
b) Wa kpa ma âd$ lĂŹ.
c) ïżœ Wa d& do ina we z&l& gbŒŒ.
ïżœ Wa kala wala n&, n& wa a do li kpili. Ma gb& wi gb&a.
ndĂ mÂĄ ndĂ mÂĄ ndĂ mÂĄ ndĂ mÂĄ p.8 : arbre buissonnant ou lianeux (Connar.: Roureopsis obliquifolia).
a) Cath : M& a be te. NgĂ gili ndĂ mĂ nal&. MbÚé n& bĂĂ m& k& wa mĂ ma mĂź g$ ni, ma h$
zam$. N& mbÚé n& bĂĂ wa mi ma mĂź, wa sa li na ndama âda le.
Ng$ gili ndama âda le ma âb$ b$a : sĂnggĂĄ ndĂ mÂĄ, do pĂčĂĄ ndĂ mÂĄ.
1. ssssĂnggĂĄ ndĂ mÂĄĂnggĂĄ ndĂ mÂĄĂnggĂĄ ndĂ mÂĄĂnggĂĄ ndĂ mÂĄ : m& a m$ ma $ n& ful&l& ni, ma gbala ng$ ngb& gbala. Ma $ âbĂ tĂ , n&
mbÚé n& ma fanza ng$ n& $ n& zu kà wi ni. Ma do nwå n& bina, n& nde dó n& ma h$
do gbogbo zĂŁ n&. TŸ n& ngĂ ndĂ ngboo g$, ma dunu do lĂŹ iko.
ïżœ Wa gbini be tŸ n&, n& wa âd&n& ma, n& wa fi k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e li
we, k$ ma sili gbaa, k$ ma gbala, n& wa t&n& lïżœ n&, n& wa hunu do kĂ, n& wa n$
m$. Fala k& m$ kpa gĂŁ dani, n& li dani âda m$ ma ndama d& t& ngb&.
ïżœ N& mbÚé n& âb$, m$ n$ ma we kasia do w$, na d$ w$ bĂĄ âb$ m$ g$ (voir Verg. 114)
M$ g$m$ t$k$ n&, k$ ma nganda, n& m$ ba, n& m$ si n&, n& m$ a lĂŹ k$ kpana, n&
wa gi ma gbaa, ma gbala, n& wa hunu do kĂ, n& m$ n& n$ n&, ya w$ bĂĄ m$ ngboo
ngboo g$, m$ wia we y&ngg& gbaa n& tÄ tÄ iko.
2. ppppĂčĂĄ ndĂ mÂĄĂčĂĄ ndĂ mÂĄĂčĂĄ ndĂ mÂĄĂčĂĄ ndĂ mÂĄ : tĂlĂ tĂ n& h$ yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ gbĂ dĂ ni, n& t& n& g&z& do tĂ„ n& do fĂ
n&. N& nde tĂlĂ t& ny$ng$ ma wia kĂ do tĂlĂ t& ny$ng$ s$ngga, n& tĂ” n& wia âb$ kĂ
do mĂą.
N& k& zam$, ng$ gili n& b$a :
1. Mbee n& m& a be tĂš, ma ngala d& ng$ olo li m&tr& b$a $ n& mbĂ lĂ nggĂș. Ma gba kĂ &
gba, ma toso ngb& b$a b$a, ma dĂlĂ wena g$. TŸ n& g± g$, ma gĂŁ, n& ma wia we $
n& nu kĂ wi g&, n& mbÚé n& $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ l& iko ni. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ
mbĂ lĂ nggĂș ni.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa a k$ saso, n& m$ a lĂŹ ti ni, n& m$ sili ma, k$ lïżœ
n& gbala, n& wa a ti sanggo tabi wa hunu âb$ do kĂ, n& wa n$ ma we duzu kasia
do w$ iko.
2. N& mbee m& a nyaka, wa sa li ki ni na ndĂ mĂ kĂlÂĄ (voir ci-aprĂšs).
ndĂ mĂ kĂlÂĄndĂ mĂ kĂlÂĄndĂ mĂ kĂlÂĄndĂ mĂ kĂlÂĄ p.20 : grande liane (Icac.: Rhaphiostylis sp.).
a) Cath : Ndama k$la m& a nyaka, ma $ n& nyaka lĂșĂčlĂș ni, n& ma g± wena g$, ma $ n&
w&nz& zu kĂ l& g& iko, n& tĂ n& $ fĂ $ n& t& f&l& lĂșĂčlĂș ni. N& nde nyaka n& nganda wena,
ma $ kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ. NwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ g±bĂłkĂŽ ni, n& ma $ be fĂ. Ma wĂĄlĂĄ
g$, n& nde liĂŁ n& ma wala be wala lĂłkpĂł lĂłkpĂł lĂłkpĂł, ma Ă n& gele liĂŁ te g$.
b) Ma $ zĂŁ k$la.
c) Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& m$ f$l$ t& n&, n& m$ a k$ saso, n& m$ a lĂŹ tĂ n&, n& m$ sili gbaa, k$ ma
gbala, n& m$ gi lïżœ n& do sanggo, tabi wa hunu âb$ do kĂ, n& wa n$ ma, we kasia do w&.
N& nde ng$ gili ndama nal& ni, d&a to n& ma wia kĂ vĂ iko.
ndÂŒndÂŒndÂŒndÂŒ p.21 : arbre Ă feuilles dâun m de long; variĂ©tĂ© de copal Ă couleur blanchĂątre (Melinath.:
Bersama Yangambiensis).
a) Monz : M& a te, ma gĂŁ wena, n& ma ngala wena. M$ z$ ma, nde ma n&a we we kĂ do
mĂkĂčnggĂș. N& nde m& a te ma sĂ sĂa ndĂnggĂĂ, n& tĂkĂ n& ma $ n& t$k$ mĂ nggĂ© ni,
ma unu nganda wena, n& ma $ fĂlĂ yÚÚ. M$ gbini ma, n& ma ba bĂą $ n& ndĂmbĂł ni.
b) Ma h$ wena ti k$la.
290
c) Ma d& to $ n& ndĂ kÂł ni, wa l$ t$k$ n& do lĂ ua m$, $ n& kpĂĄnĂ , daka, ua bula. N& nde
ma la ngb& do ndĂ kÂł, we k& wa gĂ ndÂŒ gĂź g$.
ndĂ©bâ°lâ° ndĂ©bâ°lâ° ndĂ©bâ°lâ° ndĂ©bâ°lâ° : voir ndĂbâ°lâ°.
ndendndendndendndenderendeerendeerendeerende : plante, non identifiée.
Wa n$ ma we duzu z&l& o'dangba.
ndÂŒnggÂŒndÂŒnggÂŒndÂŒnggÂŒndÂŒnggÂŒ p.25 : arbuste Ă petit arbre, 4 Ă 10 m ht. (Scyt.: Brazzeia congoensis).
ndĂndĂndĂndĂ : voir bĂndĂ.
ndĂĂ ndĂĂ ndĂĂ ndĂĂ p.34 : petit arbre en forĂȘt pĂ©riodiquement inondĂ©e; les fruits, petites pommes Ă goĂ»t
agréable, sont comestibles (Rub.: Sarcocephalus xanthoxylon).
a) Timb : M& a te, gÂł zĂŁ n& wia we h$ âbu cm tal&, ma ngala d& ng$ we duzu n& m&tr& âbu
we h$ âbu ng$ n& m$l$. Ma gba kĂ & gba, n& nwĂĄ n& $ n& nwĂĄ kito ni. N& ma wa wala,
t& wala n& $ sĂâdĂkĂ sĂâdĂkĂ ni.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ.
c) Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$. M$ fo k$a âdo n& ni vĂ, n& m$ m$ ng$ ny$ng$ ma, ma unu
de wena. MbĂš ma unu sïżœi $ n& wala tabe ni.
ndĂlĂndĂlĂndĂlĂndĂlĂ p.1 : arbre de 5 Ă 15 m ht., prĂ©curseur de reboisement dâanciens champs, utilisĂ© pour
le portage ou la construction des toitures (Ulmacee trema guineensis).
a) Cath : M& a te k& ma ngĂĄlĂĄ wena, n& ma do gbĂŁkĂ n& boe. NwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n&
ma $ sĂlĂlĂ. GĂŁ tŸ n& wia we $ n& nu kĂ wi g&, n& mbÚé n& $ n& kĂ„ wi ni. Ma wa wala,
wala n& ma $ be sililili, $ n& wala g±wĂgbĂšlĂš ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, olo f$ k& wa g$m$ ng$nda, n& ma h$ olo n&.
c) To wa d& do ma, ma kĂ :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa y&l& ma, k$ ma kolo, n& wa to ma, n& wa âdi ma, n& wa a ma t&
li dani we, tabi t& li dani tĂšnzĂĄbĂ (âdoâdo) k& ma d& zu ben$ ni, kpak$ ma Ă ma.
ïżœ Fala k& z&l& ba m$, k$ k$ g&l& m$ dĂlĂ hĂrr hĂrr ni, n& wa kpïżœlïżœ kpÂł ndim$ d& k$ bila,
n& wa d$l$ nwĂĄ ndĂlĂ, n& wa lingi ma, k$ ma âbu, n& wa fi âd$ lâ° kpÂł ndima ni, n& m$
n$ ma. K$ ma t& k$ g&l& m$ m$ ni, n& m$ ĂlĂ m& ma kpia k$ g&l& m$ ni d& nĂč, n& k$
g&l& m$ sa.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa a ng$ yinggili, k$ ma kolo, n& wa to ma, n& wa âdi ma, n&
wa a lĂŹ ti n&, n& wa fi dĂ mbĂ t& n&, n& wa fĂ„ nwĂĄ ndĂlĂ wa tua ma ni, n& wa yufu ma,
n& wa e nu be t& z&l& kasipo. K$ a n& n$ ma ni, n& a ĂlĂ kua kasipoe ng$ sila a d& nĂč.
ïżœ Zagb : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa mba do tĂlĂ ĂfĂ kĂ âdĂ nggĂ , n& wa ny$ng$ we z&l& yĂș z±
wâ°.
ïżœ Timb : Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ k$ako, n& wa a nu wĂš, n& ma kutu d& t&
be g& z&l& ngbala wi ngbala a ni.
ïżœ Cath : Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi ma, k$ ma gbala, n& wa t&n& lïżœ n&, n& wa sukpu do
nu wi t& z&l& kolo.
ïżœ Wa âbili âb$ te ndĂlĂ we ba do zu t$a, tabi we d& do ngbangbo we ba do tole do ng$
g&l& wi.
ndĂlĂngĂndĂ ndĂlĂngĂndĂ ndĂlĂngĂndĂ ndĂlĂngĂndĂ p.22 : arbre de 35 m ht., bois pour charpenterie (Rhamn.: Maesopis Eminii).
a) Cath : M& a te, ma ngala d& ng$ ngala, n& ma b$l$ d& ng$ kpĂrr, n& ma gba kĂ & gba, n&
gbakĂ n& ma dĂlĂ g$. Li nwÂł n& ma g± la li g$, ma $ sĂkĂkĂ $ n& k& âda ndĂlĂ iko. T& tŸ
n& $ fĂ. M& a âbĂ te iko, ma ngĂ ndĂ ngboo g$.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ngĂndĂ .
c) To wa d& do ma, ma kĂ :
291
ïżœ Wa z& afe n&, n& wa gb&l& ti nguâdu n&, ndĂndĂlĂș k$ n&, n& wa a k$ bĂșlĂ , n& wa a lĂŹ ti
n&, n& nde wa we lïżœ n& do li gbĂĄlĂĄ zu kĂ wi, we k& ma ngĂ ndĂ wena, k$ ma ny$ng$,
n& wa n$ we z&l& k$ zĂŁ wi. Ma kpĂŁ zĂŁ m$ wena, k$ m$ nĂ ia, nde m$ sĂ wena. Tabi
wa z& afe n&, n& wa gb&l& ti nguâdu n&, n& wa k$ ng$ zĂŁ m$, n& wa &nz& do zĂŁ m$
we z&l& gaâbom$.
ïżœ Kpo kpo k$afe n& ni, wa ĂlĂ ma, n& wa gb&l& âb$ ti nguâdu n&, n& wa a k$ sani, n& wa
a gĂa li ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wi. N& nde m$ wĂ© lïżœ n&
k$ alu b$a iko, we k& ma ngĂ ndĂ wena.
ïżœ Wa dĂŁ do gĂÂĄ nde ma nyĂ do dia n& g$.
ndĂndĂndĂndĂndĂndĂndĂndĂ p.45: nom gĂ©nĂ©rique pour fougĂšres; comestibles, utilisĂ©es aussi pour protĂ©ger le vin
de palme contre les abeilles.
Gboma Camille+Mbuam$ Cath : NdĂndĂ ma do ng$ gili n& tal& :
1. nnnndĂndĂ ldĂndĂ ldĂndĂ ldĂndĂ li zĂi zĂi zĂi zĂ, wa sa âb$ li n& na gbĂ zĂâdĂmbĂ tĂŹgbĂ zĂâdĂmbĂ tĂŹgbĂ zĂâdĂmbĂ tĂŹgbĂ zĂâdĂmbĂ tĂŹ tabi na mĂ nggĂmbĂșmĂ nggĂmbĂșmĂ nggĂmbĂșmĂ nggĂmbĂș tabi âgĂČâbĂ©â.
a) Ki ni a k& li zĂ& ni. T&l& t& n&, ma h$ kpo d& ng$, n& ma bi bili. Ma h$ gbĂ Ă , n& nwĂĄ
n& t& hĂ g$, n& ma bi bili $ n& gĂ lâą ni. N& nwĂĄ n& $ sĂkpĂ sĂkpĂ. Ma âbana do bĂtĂ n&,
k$ m$ âbe tĂ n&, n& ma o d& kĂ m$, n& ma d& dĂndĂndĂndĂĂ $ n& yiki ni.
Ma do li gbala n& boe $ n& t&l& t& âd$k$âd$k$ ni. N& ma d±l± wena. Fala k& m$ gbutu
ma do kĂ m$, n& ma âbili m$ $ n& be k$ya ni, n& dani n& ma ny& wena. Te n& dumu
m$, n& ma yu wĂ lĂ wĂ lĂ $ n& k& gĂ ny$ng$ m$ ni, n& ma z&l& wena, n& nyanga m$
hĂ t& n& hĂa.
b) Ma h$ li zĂ, tabi safo, tabi zĂŁ bili, ma h$ wena t& fĂa nĂč.
c) Cath : Ma 'danga kpal& wena. ïżœ n& ma $ t& nzoe, n& ma 'danga nzoe wena. K$ ma
h$ dati $ nĂ te kpo ni, n& zu n& bili d& nĂč gbaa, k$ ma n& ngala d& ng$ ni, n& ma gbĂŁ
kĂ & vĂ, n& ma kele ng$ okpal&n$. N& gbĂŁkĂ n& ma dulu, n& ma nganda wena. N&
nde m& a w$k$s$ wa ny$ng$ ma ny$nga, n& wa d& âb$ ma do ina d&a :
ïżœ Wa d$l$ k& ma kunu âda kĂ lĂ g$ ni, n& wa âd&ng& t& n&, n& wa k&s& ma gbaa, n&
wa gi, n& wa ny$ng$.
ïżœ Wa d& lïżœa n& do ina tindili.
ïżœ Wa ba nz$'di n&, n& wa mba do gĂŁwigbele, n& wa &nz& do ga'bom$.
ïżœ Wa d& ma do z&l& li sila wi. Fala k& nu k&k&âd& m$ ma bindi bindi. N& wa gbini
dobolo zu ndĂndĂ k& m& bi bili ni, n& m$ mba ma do mbĂčlĂș zĂ& k& ma dungu
nyanga wi ni, do dĂł ngbĂ lâ°, n& m$ âd&n& ma sĂ„, k$ ma âbu, n& wa k$ fila n$
nguâdu m$, n& wa na ma d& t& n&, n& wa h&nz&. K$ ma n& h$ gĂa wese tabi fala
sa, ya k& ma bindi ni ma h$a d& nza ia.
ïżœ N& wa dĂł âb$ kpo kpo ma ni gbogbo zu be k& ma solo ndĂ«u ni.
ïżœ Cam : Wa âbili âb$ ma, n& wa kuâbu do dĂ we duzu og$l$n$, na d$ wa bi ma, k$
wa âdĂĄngĂĄ dĂ& g$& ni.
2. nnnndĂndĂ nĂș lĂŹdĂndĂ nĂș lĂŹdĂndĂ nĂș lĂŹdĂndĂ nĂș lĂŹ k& ma h$ nu ngbaka lĂŹ.
a) Ki ni ma $ be sĂlĂlĂ wena, nu k„ tŸ n& gÂł be g$, ma $ be sĂlĂlĂ $ n& gbĂŁlĂŁ ngbĂ nzÂĄ ni.
N& ma n& t& m& do ng$ be otŸ n& ni gbaa, k$ m$ g$n$ ma, m$ n& na t& mili zu
m$, n& ma nĂŁlĂŁ d& t& mili zu m$.
Timb : N& nde ndĂndĂ âdĂ lĂŹ ng$ gili n& âb$ b$a : MbÚé n& a k& wa tĂa gulu n& ni.
N& mbÚé n&, t& tĂ n& do nwĂĄ n& vĂ ma $ lĂč lĂč lĂč ni. Ma gba kĂ & dĂlĂ wena, n&
ngbongbo nwĂĄ bina, s$ti zu n& ma $ n& zu kĂ dafa ni, n& nde ma be sïżœ iko.
b) Ki ni m& a ndĂndĂ nĂș lĂŹ.
c) To k& wa d& do ma ni a ge ?
292
ïżœ Cam : Wa d$ zi ma do mbito, n& wa h$l$ do ti g&l& wele do âda fala k& a kĂ we
ny$ng$ be k$y$, n& nde tĂ n& hĂĄkĂĄ s& k$ g&l& a g$, we k& mbito n& ma d& dĂndĂ
wena.
3. nnnndĂdĂdĂdĂndĂ ndĂ ndĂ ndĂ tĂtĂtĂtĂ âbeteâbeteâbeteâbete : ma d& d& t& ka zĂŁ li âbĂštĂš.
NwĂĄ n& $ sĂlĂlĂ, ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma do gele gbakĂ n& bana ni. Ma d& d& t&
k& kp&l& te âbete, ma nĂŁlĂŁ d& t& tĂ n& nĂŁlĂŁ. LiĂŁ n& be sïżœ, n& ma nĂŁlĂŁ d& t& tĂ n& iko.
ndĂngĂndĂngĂndĂngĂndĂngĂ p.14 : arbre 20 m ht., bas branchu, ripicole, au bord de riviĂšre (Irving. : Irvingia
Smithii).
a) Timb : NdĂngĂ m& a te, ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$, n& nde ma gba kĂ & d&l& wena. Ma ndo
gba kĂ & do gulu n& gbĂĄĂĄ we h$ ng$. T& tŸ n& $ fĂ, n& nwĂĄ n& ma fila yÚÚ ni.
b) Wa kpa ma wena t& k& zĂŁ nu gĂŁ lĂŹ $ n& âDua tabi âBale ni.
c) Wa s& wena do te galïżœ. Mba g$ ma n&a we $ n& sanza te mbĂ lĂ nggĂș ni, n& ma âb$ a
nga nĂ kpo mbĂ lĂ nggĂș ni.
ndâ° ndâ° ndâ° ndâ° : voir : nyakandi.
ndĂbâ°lâ°ndĂbâ°lâ°ndĂbâ°lâ°ndĂbâ°lâ° (ou ndĂ©bâ°lâ°) p.15 : grand arbre, 45 m ht., rĂ©sine Ă odeur dâencens (Burs.: Canarium
Schweinfurthii).
a) Timb : M& a te, ma ngala wena dĂ do âbu m&tr& nal&. N& nde gĂŁ zĂŁ te n& gÂł wena g$,
ma wia âbaka wi b$a. Ma gba kĂ & d&l& wena, n& nwĂĄ n& ma dĂčdĂ. T& te n& $ fĂa. Ma
sĂ sĂa $ n& m$paka ni, n& nde ma unu wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, tabi zĂŁ bili.
c) ïżœ Wa fa t$k$ k& ma sĂ ni, n& wa na li ua bula do ua kpana.
ïżœ Wa gba te n& do maâbaya.
ïżœ Zagb : Wa z& afe n&, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa a lïżœ n& do zĂŁ wi we z&l& k$ zĂŁ wi
tabi ny$ng$goâdo. Tabi wa hunu lïżœ n& do bangga, n& wa n$ âb$ ma we kpo kpo
z&l&n$ ni.
ndndndndĂŹlĂŹĂŹlĂŹĂŹlĂŹĂŹlĂŹbĂ bĂ bĂ bĂ : voir wĂlĂ ndĂĄâbĂ ....
ndndndndĂŹlĂŹbĂŹlĂŹbĂŹlĂŹbĂŹlĂŹbĂČ ĂČ ĂČ ĂČ p.28 : arbuste sarmenteux ou liane Ă panicules de fleurs blanches, commun
(Combr.: Combretum hispidum). On cueille les jeunes feuilles et on les broie pour faire
des cataplasmes anti-infectieux sur des plaies fraĂźches, par ex. lors de la circoncision.
a) Cath : M& a nyaka ngboo ni g$, m& a be w$k$s$, ma ngala ngbĂŹĂ, ma $ gb&s&w&l&&, n&
ma do gbakĂ n& d&l& wena. N& nwĂĄ n& ma toso ngb& b$a b$a, n& nde nz$âdĂ n& ma $
fila, n& t& nwĂĄ n& $ lĂč lĂč lĂč.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ do zam$n$ âdo t$a.
c) TĂ” n& ma k& :
ïżœ Fala k& l& kĂ we na li dani ni, n& l& d$l$ a nz$âdi n& k& ma $ fila ni, n& m$ âd&n& ma
kpak$ ma âbu do dia n&. N& nde m$ âd&n&, k$ ma âbu ia, n& ma ba zu kĂ m$ ba $ n&
k& dambu ni. N& wa na ma d& t& li dani ni, ma n$m$ dani, n& ma Ă dani dĂ wena. ïżœ
n& k& zi oyaa l& wa g$n$ gazan$ ni, n& wa to âb$ ma, wa âd&n& ndiliboe, n& wa na li
dani, kpak$ li dani ma fele, d$ k$ ma dĂ mĂŁ g$, n& dani âda wa Ă do dia n&.
ïżœ Kpo nwĂĄ ndĂŹlĂŹbĂÂŒ ni, wa d$l$ nz$âdi k& ma $ fĂlĂ ni, n& wa d$ tĂ„ bĂ, n& wa mba do
mbito n&, n& wa to do ma, n& wa ny$ng$ ma we yu zĂŁ wi.
ndĂŹlĂŹbĂ 'dĂ lĂŹndĂŹlĂŹbĂ 'dĂ lĂŹndĂŹlĂŹbĂ 'dĂ lĂŹndĂŹlĂŹbĂ 'dĂ lĂŹ p.28 : liane ligneuse au bord de lâeau, Ă panicules de petites fleurs jaunes
(Combr.: Combretum sp.).
Cath : M& a kpo ndilibo k& nza nga, n& nde ma do nu ngbaka lĂŹ. N& wa d& âb$ do kpo toe
k& wa d& do ndĂŹlĂŹbo ni.
293
â wĂlĂ ndĂŹlĂŹbĂČâ wĂlĂ ndĂŹlĂŹbĂČâ wĂlĂ ndĂŹlĂŹbĂČâ wĂlĂ ndĂŹlĂŹbĂČ p.28 : liane ligneuse en marais (Combr.: Combretum sp.).
a) M& a nyaka, nwĂĄ n& gĂŁ wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ.
c) ïżœ Ma d& kpo to k& ndilibo d& ni.
ïżœ âDa fala k& wele ĂlĂ wena, n& wa d$l$ nwĂĄ k& ma kunu âda kĂ lĂ g$& ni, n& wa fi k$
nwÂĄ, n& wa hu ma. K$ ma fe, n& wa âbala ma d& k$ bila, n& wa e, k$ ma ny$ng$, n&
wi k& a ĂlĂ wena ni, a n$ m$. N& ma n&, n& ma kpe wala ti ĂlĂŁ ni.
ndĂmÂĄ ndĂmÂĄ ndĂmÂĄ ndĂmÂĄ p.14 : âorangerâ, arbre fruitier (Rutac. : Citrus).
a) Zagb : M& a tĂš, gĂŁ zĂŁ n& ma lĂ kili t& wele g$. Ma gba kĂ & wena, n& tĂ tĂ n& boe. Li
nwĂĄ n& $ be a kĂČrr ni, n& dĂł n& $ fĂĂ . M& a te ma nganda wena, n& nde ma gÂł n& ng$
tĂkĂ g$. NwĂĄ n& unu k± k± k±, n& ma wala d&l& wena. Ng$ gili n& m$l$ : ndĂmÂĄ, gbĂ
ndĂmÂĄ (pĂČkĂČpĂłkĂČ, pĂČpĂłkĂČ, pamplemousse) sĂkĂkĂ kpÂł ndĂmÂĄ, gbĂ kpÂł ndĂmÂĄ (be
mĂ lĂĄlĂ do gbĂ malala), do mĂ ndĂlĂnĂŹ.
b) Wa mi ma we ny$ng$ wala n&, wena wena wa mi ma do âda le.
c) Wa ny$ng$ ma, n& nde ma âb$ do gele to boe :
ïżœ Fala k& ma fele ngboo do dia n&, k$ m$ lĂ wala n&, n& m$ kĂ g&n& n&. K$ fala k& ma t&
fĂšlĂš g$, k$ m$ ny$ng$ iko nde, ma s& k$ nu m$ a kpĂŁ.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ ndima mad&l&ni, n& wa f$l$ t& n&, n& wa gb&l& ma d& âd$ gĂa lĂŹ, k$ ma
ny$ng$, n& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wi, t& sĂkĂkĂ âdangba k& wa ny$ng$ zĂŁ wi ni.
ïżœ N& kpo kpo nwĂĄ ndima mand&l&ni ni, wa hĂ„i ma, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa a k$
nwÂĄ, n& wa &nz& do zĂŁ wi t& s&k&k& âdangba wa ny$ng$ do zĂŁ a ni.
ïżœ Nad : Wa zĂŁ âb$ liĂŁ ndima ni, n& wa gb&l& d& k$ kolonggo vĂ na, ma e, k$ ma ny$ng$,
n& wa zïżœ ma zĂ wi k& gulu ny$ng$ gogo a wena ni.
ïżœ Kpo kpo te n& ni wa s& âb$ ma, n& wa pĂ goâdo kĂčngbÂĄ do mbÂĄ. Wa s& âb$ te n&
bĂștĂč.
ndĂŹmbĂndĂŹmbĂndĂŹmbĂndĂŹmbĂ p.30 : arbre de grande culture, principal producteur de caoutchouc (Euph.: Hevea
brasiliensis).
ndĂŹmbĂł zÂĄmĂ ndĂŹmbĂł zÂĄmĂ ndĂŹmbĂł zÂĄmĂ ndĂŹmbĂł zÂĄmĂ p.17 : arbre moyen, jadis producteur de caoutchouc de forĂȘt ; le bois est
utilisé pour la sculpture de statuettes (Apoc.: Funtumia elastica).
a) Cath : M& a te, ma ngĂĄlĂĄ dĂ ng$ olo li m&tr& tal& gbaa we h$ ngb&âd&âd&, s& n& ma gba
kĂ &. Fala k& ma kpa dia nĂč, k$ ma h$ ngumu, n& gĂŁ zĂŁ n& wia t& h$ m&tr& kpo. TĂlĂ t&
n& ma wia kĂ vĂ do ndĂŹmbĂ k& wa mi ma mĂź ni, n& nde t& tŸ n& a tĂż, n& t& n& ma y$l$
gbĂŹnĂnĂ gbĂŹnĂnĂ, n& nde k$ zĂŁ n& i ma $ fĂ. GbakĂ n& $ t& m& âb$ $ n& k& le nga, n& nde
nwĂĄ n& $ tĂż, n& ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł. M$ e dani tĂ n&, n& lïżœ n& hulu $ n& k& âda
ndĂŹmbĂł le ni; ma $ fĂĂ $ n& li kaâdangga ni. Mi zĂ wala n& g$.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ ng&nz$, do zam&n$ âdo le.
c) ïżœ Oben$ wa g$m$ t& tŸ n&, n& wa lu ma do bale.
ïżœ N& zĂ âda fala k& ombunzun$ wa h$a gbĂ Ă ni, n& obaa l& wa gba zĂ t$k$ n&, n&
ombunzu wa oso ma, we d& do om$ mbatin$ âda wa.
ïżœ Win$ wa fa gua n& wena, tua k& ma ny& de wena; oyaa l& wa g$n$ zi ma do kĂčâbĂ.
ïżœ T$k$ s$ngga te li m$, n& wa gba ndĂŹmbĂ, n& wa ba t$k$ n&, n& wa zïżœ ng$ li m$, n& ma
kaâbala t$k$ s$ngga ng$ li m$, n& ma fo tĂ &.
wĂlĂ ndĂŹmbĂwĂlĂ ndĂŹmbĂwĂlĂ ndĂŹmbĂwĂlĂ ndĂŹmbĂ p.30 : semblable au ndĂŹmbĂ, latex rare (Apoc.: Funtumia sp.).
a) Monz : Ma wia kĂ do ndĂŹmbĂł zam$, n& nde t$k$ n& hĂșlĂș wena g$.
b) Ma âbana do b$l$ n&, n& wa fi do te dĂčgbĂș, tabi mbĂnggĂ . Oben$ wa gba t$k$ n&, n&
wa k$ ma ng$ nguâdu wa we lu do bal&. Ma nyĂngĂ od$k$ g$.
294
ndĂsĂŹĂČndĂsĂŹĂČndĂsĂŹĂČndĂsĂŹĂČ p.22 : liane sciaphile robuste; les fruits, Ă lâaspect de raisins, sont comestibles. (Vit.:
Ampelocissus bombycina).
a) Zagb : M& a nyaka, ma ba do âda te d& ng$, n& mbe ma fo do nĂč g& iko. NwĂĄ n& wia kĂ
do nwĂĄ sĂndĂČ. Ma wa wala.
b) Ma $ zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi âdo t$a.
c) ïżœ Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa hu ma, k$ ma mb$k$, n& wa mba do n$, n& wa h$l$ do li sila
wi we z&l& gaâbom$.
ndĂČndĂČndĂČndĂČ p.24 : arbuste suffrutescent Ă Ă©corce fibreuse (Malv.: Sida rhombifolia); du mĂȘme nom
sont citées les espÚces suivantes : les suffratex Sida veronicifolia et Sida linifolia et le
sousarbuste de 0,5 Ă 2,5 m ht. Sidacordifolia.
a) Cath : M& a w$k$s$ k& ma dĂčlĂč g$, ma ngala d& ng$ $ n& pĂŁsanggo tabi sĂsĂ ni, n&
nwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ dĂ mbĂ ni, ma ba bĂą. Wala n& t& n& boe, ma $ be sĂlĂlĂ.
M& a w$k$s$ kpo ma ngĂĄndĂĄ nĂč wena, n& ma âdĂĄngĂĄ âb$ nĂ nu wena. M$ wa ma n&
ma gbala iko.
b) Wa kpa ma fai olo kpÂł nĂč, nu k& ma a fĂĂ ni.
c) ïżœ Wa d& âb$ tŸ n& do zufa tabi do mĂŹlĂŹmĂ.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa to ma tua, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi
naa zĂŁ, tak$ ti be ma sa.
ndĂČbĂ lĂ ndĂČbĂ lĂ ndĂČbĂ lĂ ndĂČbĂ lĂ (nyaka ndĂČbĂ lĂ ) p.47 : liane, non identifiĂ©e.
a) Cath : M& a nyaka, ma fo dĂČ nĂč g&, n& ma ba âda te d& ng$, n& ma gba kĂ & si sĂtĂ zu
n&. Nyaka n& g± be g$, ma $ n& nyaka kåà nggå ni. Nwå ma be å gŸ, n& ma tÄ tÿ. N&
ma wa wala, wala n& $ yĂĂĂ $ n& wala ndĂkĂlĂ ni, n& nde tĂ n& $ tĂż kĂłlĂł kĂłlĂł. N& gbĂŁlĂŁ
k$ n& ma $ fĂ $ n& gbĂŁlĂŁ yonggo ni, n& nde wa nyĂngĂ mĂą g$.
b) Ma h$ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, do nu ngbĂĄkĂĄ lĂŹ.
c) ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa k$ n$ ng$ zĂŁ m$, n& wa &nz& do z&l& gĂ âbĂłmĂ.
ïżœ Wa zĂ„ m$ mĂ mĂ, n& m$ gb$t$ nyaka n&, n& m$ kasa ma ni, n& m$ e d& olo n&, n&
z&l& n& ba a, n& ma kasa t& âb$ a ni, n& ma &nz& a sĂ„, n& a nĂ âb$ nĂ g$, n& a fe iko.
ïżœ Tanda : Wala n& Ă„lĂ„ nĂ fila bĂ ni. WĂ ba wala n&, n& wa ndĂ do bâ°lâ° hÂł ĂbĂ lĂ . We k&
obÂĄlÂĄn$ wa kĂ we ny$ng$ ma wena, ma k& wa ia li n& ni.
ndndndndĂČâbĂĂČâbĂĂČâbĂĂČâbĂ (mbĂmbâ° zÂĄmĂ) p.6 : arbre, 15-30 m ht., coeur-de-boeuf sauvage, gros fruit Ă pulpe
comestible (Annon.: Ammonidium Mannii).
b) Cath : M& a te k& ma ngala wena, kili t& te n& ma $ n& t& te gbĂ dĂ ni. N& nde gĂŁ n& ma
z$a nĂi k& ma de wena ni. N& ma do gbakĂ n& d$ wena. N& nde nwĂĄ n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ
nĂ nwĂĄ mb$mbi le ni, ma h$ do zu te. Ki ni t& m& âb$ mbĂČâbĂł m& a mb$mbi zam$. N&
ng$ te n&, dĂł n& ma $ n& k& wĂĄlĂĄ gbak$nda, ma ka kasa. N& dĂł n& nĂ Ă lĂ doâdo, s& n&
wala mboâbo ma h$ d& olo n& ni, ya wala n& ma $ dudu yĂĂ yĂĂ, ma bili d& nĂč nga. N&
fala k& ma wala dĂ ni, ma $ bĂtĂlĂtĂĂ, k$ ma fele ia ni, n& li gbala t& n& $ n& t&l& t& âda
k$a ndimo k& ma fi fila ni, $ yĂČĂČ. Ma te, n& ma mbulu, n& gbĂŁlĂŁ n& $ iko, n& ma s$ngb$
wĂyĂ. GbĂŁlĂŁ n& $ wĂyĂ, s& n& ma ïżœ ti h$ 'b$ mbĂ© n& de.
Marc : N& m$ tĂa na te ni ma gĂŁ $ n& e ?
Cath : Mboâbo ma gĂŁ wena, te n& ma dulu wena, ma wia t& h$ m&t&l& b$a tal& nal& d&
m$, s& n& ma gba kĂ &, n& ma ngala âb$ d& ng$ i dĂȘ. Mbe, ma wia we h$ âbu m&tr&
tal&, ma z$a t&l& t& âda nĂi k& ma d& t& n& ni. Tua mbee n& ma ngala wena, n& mbee
n& ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$, n& ma ko. GbakĂ n& wena, n& wala n& ma dulu wena.
d) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda. Tua k& win$ wa wa f$&, k$ wa g$m$ te ia ni, ya ma hĂ wena zĂŁ
bili g$, ma h$ wena zĂŁ ng$nda.
295
e) Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$. N& wa d& âb$ te ni do ina :
ïżœ Fala k& l& ny$ng$ ma ny$ng$ ma $ be kpĂŁ. N& mbĂš, fala k& ma fele wena, n& ma Ă
ĂfĂ be sïżœ. N& lĂ ma ia, ya k$ n& i ma ĂfĂ wena, n& mbe t&l& t& n& ma kpĂŁlĂŁ wena. N&
we li kpĂŁ k& do dia n&, n& m$ a tĂ k$ sani, n& m$ fo d& âda n&, n& m$ nzakata n&, tabi
m$ a sucre t& n&, n& m$ laâda ma. Ki ni l& sa li ma na mb$mbi zam$. Fala k& wala n&
te, n& m$ wia we ny$ng$ mulu n&. N& nde m$ ny$ng$ zu m$ kpo, ma Ă© s& g$, we k&
ma gĂŁ wena.
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe mboâbo, n& m$ gi ma, gi ma fai n& ma h$, n& ma gĂ, n& m$ a do zĂŁ m$,
t& z&l& âdo wi, k& âdo wi z&l& wena ni, wa sa li ma na ny$ng$goâdo ni, n& m$ a do zĂŁ
m$.
ïżœ B$a n&, wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa a do zĂŁ wi z&l& gĂșlĂŹ, wele k& a ko be, n& lĂŹ d& wena,
n& be fe ni, wa sa li ma na z&l& gĂșlĂŹ ni.
ïżœ N& mbee n&, wa ĂlĂ ma, n& wa hunu do kĂ, n& wa n$, we duzu ti ndala t& wi, wa sa
li ma na ndana.
ïżœ Yombo : Wa gb&l& t& tŸ n&, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ k$ zala wele, we d$k$ zu wi.
ndokpo : ndokpo : ndokpo : ndokpo : espĂšce dâherbe Ă vrilles, cultivĂ©e pour les fruits.
a) Ndokpo âb$ ma $ n& daka ni. M& a be n& bi sïżœ n& ma $ dudu yĂnggĂbĂnggĂĂ.
b) Mbee n&, wa e gbaa, k$ ma sĂ, n& wa fo wala k$ n& vĂ, n& wa d&, n& wa e nĂș m&.
c) ïżœ Wa ny$ng$ wala n& ny$nga.
ïżœ N& nde âda oyaa l& wa d& zĂ ma do nzÂĄngÂĄ (xylophone ou balafon), n& ma dĂlĂ de n&
gele m$ ni. M& a ndokpo, n& m& âb$ a daka.
ndĂČmbĂČ ndĂČmbĂČ ndĂČmbĂČ ndĂČmbĂČ : voir bĂ kĂ kpĂ ngbĂĄ.
ndĂČnggÂŒndĂČnggÂŒndĂČnggÂŒndĂČnggÂŒ p.44 : orchidĂ©e typique de savane herbacĂ©e Ă âimperataâ, 1 m ht., Ă fleur rose-
mauve en forme de casque, commune (Orch.: Lissochillus dilectus).
ndĂČnggĂ© 'dĂ lĂŹ ndĂČnggĂ© 'dĂ lĂŹ ndĂČnggĂ© 'dĂ lĂŹ ndĂČnggĂ© 'dĂ lĂŹ p.44 : orchidĂ©e en marais ouvert, plus robuste que la prĂ©cĂ©dente, fleur
moins colorée, commune (Orch.: Lissochillus gigantea).
ndĂłnggĂłlĂłndĂłnggĂłlĂłndĂłnggĂłlĂłndĂłnggĂłlĂł p.40 plante aquatique, feuilles comme de la salade vert clair, en groupe, nage
sur lâeau (Arac.: Pistia sp.).
a) Timb : M& a be w$k$s$ ma h$ do ng$ lÏ. Nwå n& m& a t$l$ nw¥, ma g± be g$, n& ma
âbonzolo be âbunzala d& ng$.
b) Ma h$ fai do ng$ lĂŹ.
c) M& a ny$ng$m$ nu k$y$n$. Owele vĂ k& wa do lâ° k$y$ boe, wa fa ma, n& wa a âd$ li we
dala do k$y$n$ âda wa.
ndĂkĂlĂ, nzĂ ndĂkĂlĂ, nzĂ ndĂkĂlĂ, nzĂ ndĂkĂlĂ, nzĂ p.36 : herbe Ă vrilles, fruit cylindrique; le contenu, sec, sert dâĂ©ponge vĂ©gĂ©tale
(Cucurb.: Luffa cylindrica).
a) Cath : M& a nyaka ma fu fua, n& nwĂĄ n& ma $ t$l$ nwÂĄ, ma gba kĂ & nĂ nwĂĄ gĂlĂnyĂ ni.
N& ma wa wala $ n& k& wala sa ni, n& t&l& t& n& ma la ngb& do sa, we k& ma $ be dudu
yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ, n& k$a t& n& ma $ t$l$ nwÂĄ. Fala k& wala n& ma ngo ia ni, n& t&l& t&
âdo n& nga ma $ n& k& t&l& t& fila k$a ndima ni, ma $ yĂČĂČ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ obilin$, do âda le, do âdo t$an$.
c) D&a to âda ma ma k& :
ïżœ Fala k& ma kolo, n& wa âbi ma, n& m$ h$p$ k$a t& n&, n& t& k$ n& i ni, m$ kpa m$, ma
$ fĂ $ n& yĂnggĂlĂ ni. N& m$ gba zĂŁ n& do âda dudu n&, ya be wala n& k$ n& ma $
silili, ma $ tĂ„, n& m$ fo ma doâdo, n& m$ wia we ba k& m$ gba zĂŁ n& ni, n& m$ fi sav$
k$ n&, n& m$ f$l$ do t& m$, l& sa li ma na lĂŹnĂčkĂĄ*. NĂ a l& kpa ma t& nyaka l& sa li ma
na ndĂkĂlĂ.
296
ïżœ N& t& ng$ n& ni âb$, l& kpa âb$ mbĂ© m$ t& nwĂĄ n&. Fala k& hĂa m$ hĂ wele, n& wa d$l$
nwĂĄ ndĂkĂlĂ, n& m$ to ma tua, -ma fanga wena!-, n& m$ k$ n$ ng$ hĂa m&, n& m$ a
ng$ n&, n& m$ h&nz& ma. N& ma n$m$ k& s$ ma n& d& mĂŁ ni, n& hĂa m& ma hili iko,
ya ma dĂ s& mĂŁ g$.
ïżœ N& mbee n& âb$ wa &nz& ma do z&l& zugolo wi, wa sa li ma na zĂŹngbĂĄkĂ, k& wi n& a
nĂ n$& g$, n& zugolo a ma gĂŁ n& ge nde ni. Wa d$l$ nwa ndĂkĂlĂ, n& wa to ma, n&
wa k$ fila n$ ng$ zugolo a, n& wa ba tua ndĂkĂlĂ, n& wa &nz& do ma. Ma wia we gala
z&l& b$a ni.
ïżœ Kpo kpo nwĂĄ n& ni, wa d$l$ ma, n& wa to ma, n& wa &nz& do ti gulu wi naa zĂŁ, t& m&
ma kele ti be, wa sa li ma na mu&ta ni, n& ma g& tĂ &, n& be h$ do dia n&.
ïżœ Fala lïżœ n& ma tĂ© li m$ ia, k$ âd$k$l$ m$ dĂš g$, n& lĂ m$ Ăł.
ndĂnggĂĄndĂnggĂĄndĂnggĂĄndĂnggĂĄ p.43 : plante du genre Ă©rigĂ©ron, fruit court, jaune; les graines sâemploient comme
condiment poivré ou comme stimulant (Zing.: Afromomum sp.).
a) Cath : M& a m$, m$ ny$ng$, n& ma d& k$ nu m$ $ n& tandala ni. N& nde ng$ gili n& b$a :
Nd$nggĂĄ kĂlÂĄ : Ma $ n& yĂČlĂ ni, n& t&l& t& n& wia kĂ do gele yolon$, n& nde ma wala $
n& yolo k& wa lĂ lĂź ni, n& nde k$a n& fĂšlĂš g$, ma $ n& t$l$ nwÂĄ iko. K$ ma sĂ, n& wa âbi
ma, n& wa y&l&, n& ma kolo, s& n& wa o ma, n& wa ny$ng$ gbĂŁlĂŁ k& silili k$ n& ni de, ma
$ n& tandala ni.
NdĂnggĂĄ âda le : Wa mi ma mi, n& nwĂĄ n& $ n& nwĂĄ ngĂłnggĂ ni, n& nde nwĂĄ n& ngala
d& ng$ we âbu cm tal& iko. Ma wĂĄlĂĄ g$, wa ny$ng$ a liĂŁ n&. Kpasa win$ wa kĂ ny$ng$
ma wena t& z&l& k$ zĂŁ wa, tabi wa ny$ng$ âb$ t& gĂ&; mako bina, n& wa ny$ng$
nd$ngga.
b) NdĂnggĂĄ kĂlÂĄ ma h$ wena ti k$la, do zĂŁ vĂșdĂ , k$la k& wa wa ma ni. N& nde ndĂnggĂĄ
âdÂĄ lÂŒ, wa mi ma mi fai âda le.
c) 1) nnnndĂnggĂĄ kĂlÂĄdĂnggĂĄ kĂlÂĄdĂnggĂĄ kĂlÂĄdĂnggĂĄ kĂlÂĄ :
ïżœ L& ny$ng$ wala n& ny$ng$. M$ âbi ma, n& m$ o ma $ n& k& wa o do gele yolo ni, n&
m$ kpa gbĂŁlĂŁ n& k$ n&, ma $ be sĂlĂlĂ $ n& gbĂŁlĂŁ yolo ni, n& nde fo lĂŹ t& n& bina, ma $
wĂĄyĂĄwĂĄyĂĄ, k$ m$ n& ny$ng$ ma, ma $ n& tandala ni. Kpasa win$ wa kĂa g&n& n&
wena, we k& ma gala z&l& k$ zĂŁ wi âdangba. TĂ kolo, k$ a dĂșngĂș do dia n& g$, n& a
ba nd$ngga, nâa o ma, nâa ny$ng$ gbĂŁlĂŁ n&, nâa n$ mangga ng$ n&, n& ma gala a
k$ zĂŁ a na, d$ k$ zĂŁ a ma hĂ© m$ âbĂčĂčrr g$.
Marc : NĂ a ma gala âb$ t& gĂ& t& wi?
Cath : Mi tĂ zi ni g$&, na fala ti kole, gĂĂ wena ni, n& a ny$ng$ nd$ngga, n& tĂ a
kanya.
2) nnnndĂnggĂĄ âdÂĄ lÂŒdĂnggĂĄ âdÂĄ lÂŒdĂnggĂĄ âdÂĄ lÂŒdĂnggĂĄ âdÂĄ lÂŒ :
ïżœ Timb : Wa zuâdu liĂŁ n&, n& wa y&l&, k$ fala ma kolo, n& wa a t$a. K$ âda fala k$ zĂŁ
m$ z&l&, tabi gĂ& ba wena, n& m$ wia we ba n&, n& m$ ny$ng$. N& âda kala sïżœ, n&
k$ zĂŁ m$ k& ma z&l& s$ wena ni, ma gĂ, tabi gĂ& k& ma ba s$ m$ ni, n& t& m$ ba
we, n& gĂ& ni ma fo tĂ & t& m$. K$ fo tandala bina, n& m$ to âb$ kpo kpo ma, n& m$
a fÄ n& t& sanggo, n& ma $ s& kpasa n& m$ gi do tandala ni. Wa sa li n& do lingala
na âtĂ ngĂ wĂsĂŹâ (gingembre).
ndĂșbÂĄndĂșbÂĄndĂșbÂĄndĂșbÂĄ (voir bĂ bĂČlĂČ, gĂlĂnyĂ ) p.31 : âpatate douceâ, plante herbacĂ©e rampante, plusieurs
variétés, tubercules comestibles sucrés.
297
ndĂșkĂndĂșkĂndĂșkĂndĂșkĂ p.31 : petite liane, fleurs violettes (Ascl.: Periploca nigrescens).
a) Monz : M& a nyaka zam$, t& n& ma $ hĂ kĂ yĂ kĂ Ă $ n& k& âda yolo tĂ nĂč ni. NwĂĄ n& ma $
be a fĂ ndambo, t$k$ n& ma $ âb$ a fĂa.
Baya Ambr. : Ng$ gĂlĂ n& b$a : ĂfĂ kĂ do fÂł k&. ĂfĂ k&, mĂčlĂș n& g± wena, n& nde lĂ n& $
fĂĂ nĂ lĂ kaâdangga ni, ma k& wa sa li n& na ndĂșkĂș kĂ âdĂ nggĂ . Ki ni ĂĄ ĂfĂ, wĂ ĂĄ do lĂ kpili
g$, n& wa d& do gĂšlĂ© ina g$. Ombe wa sa âb$ li n& na, mbĂ nggĂČlĂČ. FÂł k&, mĂčlĂș n& ma
g± g$, n& nde lĂ na ĂĄ ngĂČĂČ. Ma dĂ lĂŹ ngboo g$. Ki ni ma fanga wena. Wa sa âb$ li n& na,
ndĂșkĂșkpâ°lâ°.
ndĂșkĂșkpâ°lâ°ndĂșkĂșkpâ°lâ°ndĂșkĂșkpâ°lâ°ndĂșkĂșkpâ°lâ° p.31 : petite liane; la dĂ©coction des racines intervient dans le poison des flĂšches
(Periploca Wildemanii).
a) Cath : M& a nyaka, t& n& ma $ hĂ kĂ yĂ kĂ Ă $ n& k& ma yolo tĂ nĂč ni. Ma do nwĂĄ n& t& n&
boe, ma $ be a fĂ ndambo. M$ âbili ma, n& t$k$ n&, lĂ lïżœ n& ma $ n& lĂ lâ° bĂšlĂš ni, ma $
kpĂčkĂčsĂčkĂčĂč. Ma fĂ ngĂ wĂ©nÂĄ, m& a poison, ma gb& wi gb&a.
b) Wa kpa ma zĂŁ ngĂĄ bili. Ma h$, n& ma kp$ ng$ ogele m$, s& n& ma 'banda we fo t& la n&
de.
c) Wa a do li kpili, n& wa d& âb$ do ina.
ïżœ Baya Ambr. : Wa âbili nyaka n&, n& wa z& k$a tĂ n&, n& wa kala mĂčlĂș n&, n& wa to
ma, mbĂĄ do gĂšlĂ© ina Ă do kpili, $ n& liĂŁ dĂlĂ do wala ndĂčlĂ, do liĂŁ kĂčlĂșsĂ , do liĂŁ
sĂ ngbĂČlĂČ, do k$afe gbĂ ngbĂ nĂ , do liĂŁ sĂ mbĂš, do k$afe nĂșmĂĂĄngÂĄ, ni do ni. N& m$
a k$ sĂČngbĂČ, n& m$ saâba ma, n& lïżœ n& hĂșlĂș, s& n& wa a do li kpili de. N& nde we a
do li kpili, wa ba kĂĂĄ ndĂ âbĂ nyĂmĂ tabi k$a ndĂ âbĂ ndĂșlĂš, tabi kpongbolo zu dafa,
n& wa so do li ina ni, n& wa ba kpili, n& wa a d& li n&. N& m$ e ma li wese. N& âda
kala, n& m$ a âb$ mbĂ© n&, nĂ fala tal&, k$ m$ z$ na, ma ndi li kpili, n& m$ a âb$ li
wese na, ma kolo. N& m$ yulu ma k$ foko n&. Ya ma ia.
ïżœ N& wi k& a do velo, n& chambre Ă air 'd$l$, n& a 'bili nyaka n&, n& a d& âb$ lïżœ n&, n&
a nĂŁlĂŁ n&.
ïżœ N& nwĂĄ n&, wa gi ma, n& wa mba do wala te kpo wa sa li ma na, vĂŹtĂŹkĂČnggĂ ((E)
dĂ nzĂČmĂ, gbĂbâ°ÂĄ, mÂĄgÂĄâ°, (N) ndĂČmâ°ndĂndĂ (mĂ ndĂÂĄ mâ° lĂ ndĂndĂ â°ÂĄ)) n& wa gb& do
bia, tua k& m& a poison. Ma te gbali m$, n& gbali m$ o.
ïżœ Cath : Wa âbili nyaka n&, n& tĂkĂ n& hulu d& k$ bila fai, k$ ma d$, n& wa a do zĂŁ wi
sopisi, kpak$ ma fo be d$k$n$ vĂ. K$ fala k& m$ a lïżœ n& gĂŁ wena, n& wi n& fe, we k&
m& a ina ma nganda wena, ma gb& wi gb&a. K$ m$ n& d& ma, n& m$ we ma wia,
n& ma we d& tĂ n&. K$ fala k& wa ÂĄ zĂŁ a, k$ ma n&a ng$ a wena ni, n& wa âbala yiki,
n& wa a do zĂŁ a, n& ma gĂ ngawi âda ina k$ zĂŁ a ni.
ïżœ Zagb : Tabi wa ny$ng$ nzĂâdĂ nwĂĄ n&, tabi wa âbala ma k$ bĂlĂ , n& wa n$ we duzu
z&l& sopisi.
ïżœ T& m$ ma a wena, $ n& olo li katolo ni, n& wa âbili nyĂ kĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ n&
vĂ, n& wa a lĂŹ tĂ n&, n& wa gi ma gbaa, n& wa f$l$ do t& m$, n& ma gb& be d$k$
katolon$ t& m$ ni vĂ. N& nde m$ d& zïżœ na, ma t& gbĂł nu m$ g$.
ïżœ Dani d& nyanga m$, k$ dani ni Ă g$ gbaa, n& m$ n&, n& m$ d$l$ nwĂĄ n&, n& m$ gĂ
ma gbaa, n& lïżœ n& gbala, k$ ma gĂ, n& m$ so d& li dani, tak$ d$k$ nyĂngĂ li dani ni
fe, n& dani ma Ă.
ïżœ Monz : N& f&l& n& wa d& do zĂčmĂș ng$ dĂ nzanggo.
ïżœ Wa fa âb$ nwĂĄ n&, n& wa zïżœ li wi z&l& ngbalam$.
298
ndĂlĂ ndĂlĂ ndĂlĂ ndĂlĂ voir tĂšndĂlĂ ou tĂšnggÂŒlÂŒ p.33 : âtulipier du Gabonâ, petit arbre Ă grandes fleurs
rouges (Bignon.: Spathodia campanulata).
a) Cath : M& a te kpo, ma dulu wena, n& ma gba kĂ & silili. NwĂĄ n& ma toso ngb& tusa $
n& nwĂĄ âbete ni, n& nde li nwĂĄ n& ma g± wena. N& dĂł zu n& ma $ fila zĂ&. N& t& tŸ n& $
fĂ kpĂčyĂĂ, n& m& a te kpo ma ngĂ ndĂ g$, ma $ n& lĂŹ iko. M$ g$m$ t& n&, n& ma fo a lĂŹ,
n& k$afe n& ma dïżœlïżœ wena.
Timb : M& a te, ma ngĂĄlĂĄ wena nĂ gele ten$ vĂ g$, n& ma gba kĂ &. T& tŸ n& $ fĂ, n& t&
nwĂĄ n& âb$ a fĂ. Do n& âbonzolo d& ng$, n& ma a fila.
b) Wa kpa ma wena t& li zĂ tabi t& zĂŁ âbili k& wa wa kuti n& wa ni.
c) Te n& ma d& to wena :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe tenggele, n& wa gi ma, k$ ma gbala, n& wa t&n& lïżœ n&, n& wa a do zĂŁ wi
k& a do z&l& gbĂ lâ°tĂkĂ.
ïżœ Wa gb&l& ti nguâdu n&, n& wa h&nz& do nyanga a k& ma hĂ hĂa ni na, ma hili.
ïżœ N& wa sulu âb$ ma, n& wa hunu do kĂ hĂŁ wi zĂlĂ gbĂ lâ°tĂkĂ, n& a n$, n& a ini lâ°nĂ d& nu.
ïżœ N& fala k& âdo m$ z&l& âb$ wena, n& m$ ĂlĂ k$afe tĂšnggÂŒlÂŒ, n& m$ sili ma, n& wa
hunu do kĂ, n& m$ n$, n& ma gala m$ t& z&l& âdo m$ âb$, ny$ng$goâdo.
ïżœ N& l& d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi ma, mba do nwĂĄ fĂčfĂșlĂșdĂ lĂ, n& wa i do âbaka wi k& m$
ba kĂ m$ d& ng$ zĂŁa ni, n& wa sa li ma na bĂ nzĂ.
ïżœ N& mbee n&, wi k& a do z&l& n$ âbete ni, n& wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi ma fai, k$ ma
gbala, n& wa kala k$afe k$ n& doâdo, n& wa hunu do kĂ hĂŁ a, n& a n$ ma.
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ afe n& we d& do ina a zĂŁ wi z&l& kĂnyĂŁ.
ïżœ N& tÂŒ tĂšnggÂŒlÂŒ ni ma m& a te ma ngĂ ndĂ g$, n& nde ma âdĂĄngĂĄ dĂ g$. Wa âbili ma,
n& wa d& do te yangga k& l& a k$ni k$ n& ni.
ïżœ N& ma âb$ a te k& kpo ma ny& gua de wena, n& e nu we, ya ma bĂ g$, n& nde ma d&
zĂ wena. Gulu k& wa sa li ma na gĂșĂĄ dĂ zĂĂ.
ïżœ Timb : Wa z& afe n&, n& wa gi, n& wa gulu do z&l& kolo.
ïżœ M& a te ma mbĂkĂ wena, wa dĂ do te t$a g$. N& nde kĂłlĂł bĂĄ ma g$, kĂłle ba, n&
gogo a kpĂlĂ d& t& te n&.
ndĂșngbĂndĂșngbĂndĂșngbĂndĂșngbĂ p.35 : petit arbre Ă tronc tordu, fruit ovoĂŻde anguleux; bois dur, recherchĂ© pour
manche de hache (Rub.: Rothmania sp.).
a) Cath : M& a te zã k$la ma nganda wena. Ma g± wena g$, ma ngala $ n& olo li m&tr&
b$a tabi tal&, n& nde tŸ n& ma sa saâba. Kili t& n& g± wena g$, ma $ n& nu kĂ wi g&, k$
fala k& ma $ n& nganggala wi, ya ma g± wena, tabi $ n& kĂș wi, ya ma g± wena. NwĂĄ n&
ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, ma ngĂ nda wena, ma $ n& nwĂĄ mbĂ lĂ nggĂș ni. Wala n& boe, ma
$ n& wala ndim$ ni, n& nïżœ t& n& boe, n& t& n& $ fĂ kpĂșyĂĂ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ vĂșdĂ .
c) NdĂșngbĂ d& to wena :
ïżœ Wa gbĂlĂ t& te ndĂșngbĂ, n& wa a lĂŹ tĂ n&, n& wa gi mĂą, k$ ma gbala, n& wa t&kp& lïżœ
n&, n& wa n$ ma t& z&l& âdo wi.
ïżœ Wa âbili âb$ kpo kpo tŸ n& ni, n& wa fi do te kp&n&m$, do ngĂșmbĂĄ wĂ lĂ , k& wa wa do
m&n$ ni. N& wa s& âb$ do dĂ ngbĂĄlĂ , do butu, n& butu n& ma wĂĄlĂĄ dĂ g$.
ïżœ Mbee n&, l& âbili ma, n& l& s& ma, n& wa fi goâdo kungba k& l& to do tula, n& ma âd$l$
doâdo ni. N& wa fi goâdo n&, n& ma n$ t& n&, n& l& to do m$. Wa sa li ma na, âmbÂĄâ,
wa fi do mbĂĄ kĂngbÂĄ.
ïżœ N& mbee n&, wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gb&l& t& te n&, n& wa a âd$ lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n&
wi z&l& âdangba a n$, tabi a a do zĂŁ a.
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gb&l& ma, k$ ma kolo, n& wa d& fĂčnzĂĄ n&, n& wa a li dĂ, n&
wa n$ we z&l& âdo, do kunu ga.
299
ïżœ Timb : Wa kala wala n& k& ma ala ni, n& wa to sĂ„, n& wa a âd$ lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n&
wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi, we z&l& nyĂngĂgĂâdĂ.
ndĂčngbĂčlĂ«ndĂčngbĂčlĂ«ndĂčngbĂčlĂ«ndĂčngbĂčlĂ« (ndĂčngmĂčlĂ«, voir aussi bĂčlĂșkĂč) : esp. de trĂšfle, graminĂ©e basse, commune le
long des routes, à épis digités, utilisés pour bénédiction (Gram.: Eleusine indicum).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma ngĂĄlĂĄ g$, n& liĂŁ n& d$ wena, n& nwĂĄ n& d$ âb$ wena, ma $ be
sĂkpĂ sĂkpĂ sĂkpĂ, ma bĂ© yĂlĂĄ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma $ tĂ„, n& nde wa wĂš we &nz& do m$ g$. Ma
dĂł do gbogbo zu n&, n& $ n& k& ma du dua ni, n& nde be gbĂŁlĂŁ n& boe, n& f&l& n& ni ma
nganda wena. N& gulu ndĂčngbĂčlĂ« ma g± wena, n& liĂŁ n& dĂlĂ ti n& wena, ma âbe ngb&
nzĂ kĂĄ nzĂ kĂĄ.
b) NdĂčngbĂčlĂ« ma h$ wena 'do t$a, tabi olo tĂÂĄ k& wa la doâdo ni, tabi li wala k& owele wa
la n& ni, tabi li gba wala kamiĂ.
c) NdungmulĂ„ m& a w$k$s$ d&a na, n& nde wa d& âb$ do z&l& d&a :
ïżœ N& nde wa d& ma do z&l& k$ nu wi, z&l& kĂłlĂČ, tabi wi k& zala a z& z&la. Wa d$l$ nwĂĄ
n&, n& wa f$l$ tĂ n&, n& wa to ma, we k& we li lingi ma âbĂș s& dĂ g$, n& wa to ma tua,
n& wa fi ma k$ kolonggo, n& wa zïżœ ma t& zala a k& ma z&l& ni, tabi wa zïżœ ma k$ gogo a
k& saâde a ny$ng$ ma, k$ ma ua ni.
ïżœ Mbee n&, wa d$l$ âb$ kpo kpo nwĂĄ n& ni, n& wa mba do gbalanza, n& wa to ma we a
hĂŁ ombe âbĂlĂ k$la. We k& liĂŁ n& d$ wena, n& ma na nĂč wena. Fala k& kĂČnggĂ© t& we
ba be k$lan$ ni, n& wa tata, n& wa yu sĂ„, a kpĂĄ wa g$. Wa d& ma âda fala k& dĂ kĂlÂĄ
bĂnÂĄ nâ°. ZĆĄ k& mi ïżœ ti n& ni ma b$a ni.
â N& wa d& âb$ do ngbala wi d&a nde?
ïżœ Cath : Iïżœ, ngbĂ lĂ wĂ, we k& win$ wa la do âda wala ni, n& wa z& do nyanga wa, n& wa
la d& di ni iko. HĂŁ wa d& t& âb$ do z&l& ni, n& ma f&l& z&l& m& t& wi ni. Ma k& wa zuâdu
ma do liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n& sa, n& wa fi ma âd$ lĂŹ, mbĂĄ do âbĂșlĂș ngbĂ lĂ wĂ, n& wa
f$l$ do be, we zĂlĂ ngbĂ lĂ wâ° na, ma fo tĂ & tĂ a.
ïżœ Timb : Tabi wa zuâdu mbĂĄ do liĂŁ n&, n& wa mba do nwĂĄ ndĂlĂ, n& m$ ba be d& ng$
ku m$, n& wa a we d& ti ku m$ ni, n& wa a nwĂĄ ndĂčngbĂčlâą mbĂĄ do nwĂĄ ndĂlĂ ni li
we, n& ma ma ng$ kutu d& t& be z&l& ngbĂ lĂ wĂ ni. K$ ma kutu ni gbaa, n& z&l&
ngbala wi ma h$ zu a wĂ ĂĂ, n& z&l& e do ti.
ïżœ Tabi fala k& be bi ti gulu a wena, tabi k$ zĂŁ a z& z&la nde, n& wa zuâdu ma, n& wa to,
n& wa a lĂŹ ti ni, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ a. Tabi osa'de zĂŁ a nde, n& wa a âb$ do
zĂŁ a, tak$ a sĂ wa.
ïżœ N& mbee n&, wa zĂŁ liĂŁ ndungmulĂ„ ni, ma d$a n& ge nde ni, n& wa yaka nĂči t& n&
doâdo, n& wa f$l$ tĂ n&, n& wa sili ma, k$ ma gbala, n& wa hunu do kĂ hĂŁ wi k& a do
zĂlĂ ti gulu a ni, wa sa li n& na sÂĄnyÂĄ (sĂnyĂ), n& a n$ kĂ& ni, kpak$ a ini, k$ ti gulu a
ma gĂ.
ïżœ Timb : Ndungbulu m& âb$ a ina ba kolo. âDa fala wa kĂ we ba kolo nde, n& wa kala
ogĂŁ gua, n& wa dĂŁ do we. N& wa a lĂŹ k$ supa, n& wa zïżœ ful&l& nu n&, n& wa e d& ka zĂŁ
wa ni. N& wa zuâdu dungbulu k& zĂŁ wala k& win$ wa la n& ni, ma f&l& nyanga wa fai
ni, n& wa a nu we ni na, ma f&l& tÄ kole ni li nza, k$ ma t& gele fala. Do kpo soe k& a
n& a ma ng$ ba kole ni, n& wi ba kolo nĂ lĂŹ g$ na, da d& k$ kole tĂ g$. Mba g$, fala a
n$ lĂŹ, n& nde a yala nu zïżœ n&, n& kole ma t& iko. N& nde m$ kpo a k& : âBĂ kĂłlĂČ bĂĄ kĂlĂ
ngbĂlĂ gĂâ.
â N& k& âda wila nĂ ni?
Cath : ĂĂ, ndungmulĂ„, wa na, m& g& a w$k$s$ d&a na. Wa Ă be f&l& k& ma ngĂ ndĂ
wena ni, n& wa gb&l& ma gb&l&, k$ ma mb$k$, n& a wele nu a tĂ n& na : âĂ tu sa nu &,
sa nu &, âdĂŁ m$ mĂ & do m$ bina, m$ kpa dia m$â, nâa tu sa nu a t& n&, n& wa kpo ma
nu kĂ wi ni. Tabi t& v&lo, tabi t& masini Ă coudre, tabi t& tĂčkĂčtĂčkĂč tabi t& kamiĂ, tabi
300
t& yamaha tabi t& m$n$ và k& m$ kpà kuti n& g$, k$ m$ usa ni. Wa z$a ma nà mbé m$
ni... radio... tabi mbĂ© m$ k& zi âda oyaa l&, wa zĂ kuti n& g$ ... montre k& âdo kĂ wi ni,
n& wa kpo ma t& n& fai, n& ma $ n& k& ngĂš ndÂŒ ni. N& m& ni sĂ„ na, tĂčfĂĄ tĂčfĂĄ m& a wila
nu.
Tabi na, m$ n&a ny&l& wena, k$ m$ do z&l&, n& owin$ olo m$ wa tombo ma hĂŁ m$ na,
m$ kpĂĄsĂĄ t& z&l& ni do dia n&.. olo nu & hĂ, k& âdĂŁ m$ bina, âdĂŁ linggam$ we duzu m$
bina⊠n& a tu sa nu a tĂ n&, nâa ba, n& mbĂš nâa fi ma k$ mb&ti, nâa l$ nu n&, n& wa
tombo, n& ma h$, n& m$ ba, n& m$ kpo âd& tili m$ ni, tabi t& nu kĂ m$. NĂ a m& a
w$k$s$ k& na, ma be d&a na.
Tabi nya m$ t& âda m$ nga, k$ si mĂ a nde, n& m$ g$n$ ma, n& m$ tufu sĂŁ nu m$ t&
n&, n& m$ kpo ma âd& tili a, n& a si n& le âda a Ă, k$ a z$ do olo kĂ m$. Tabi a ny&l&
wena, k$ a do wala we h$ âda m$ nga bina, k$ a tombo to hĂŁ m$ fai, n& m$ g$n$
ndungmulĂ„, n& m$ tĂ„ sĂŁ nu m$ t& n& vĂ, n& m$ kpo ma, n& m$ fi k$ mb&ti, tabi m$
&nz&, n& m$ ba hĂŁ wele, n& m$ na : âM$ si n& hĂŁ a, kâa z$ olo kĂ &, do wila nui âd& &
ma hĂ.â
Monz : Fala k& be mĂ m$ n& n& du wala g&n&, tabi a n& si nĂș t$a ba wuko tabi ba wili
nde, n& m$ baa a, m$ g$n$ s& ndĂčngbĂčlĂ«, n& m$ wele nu m$ tĂ a do dia l&ngg& vĂ.
N& âdo n&, n& m$ tufu sĂŁ nu m$ d& t& ndungbĂčlâą ni, n& m$ kpo ma tĂ a. Gulu n& na
fala k& a h$ i m$ ni, n& a $ dia, a t& kpĂ ngam$ g$, a t& dĂčngĂč do ba z&l& fai g$, tĂ a $
a nga. N& nde m& a dia w$k$s$ we wele nĂ mĂ l& ongbaka.
NgNgNgNg
ngĂĄâbĂngĂĄâbĂngĂĄâbĂngĂĄâbĂ* : voir lĂĂČ.
ngÂĄgÂĄngÂĄgÂĄngÂĄgÂĄngÂĄgÂĄ p.21 : nom de plusieurs arbustes ou petits arbres Ă port de palmier (Sapin.:
Deinbollia cauliflora, -molliuscule, -Laurentii).
ngÂĄgÂĄ ngÂĄgÂĄ ngÂĄgÂĄ ngÂĄgÂĄ (fĂĂĄtĂš, sĂĂ) p.21 : arbre, 8-10 m ht., 0,15-0,20 m diam. (Sapind.: Deinbollia Evrardia, -
Pynaertii).
a) Domin : M& a te, ma ngĂ lĂ wena g$, du n& wia we k$l$ do m&tr& âbu. NwĂĄ n& do wala
n& $ be sĂkĂkĂ ni.
MĂ ÂĄ tÂŒ 'dĂ lĂŹ, mĂĄ nĂÂĄ wÂŒ wĂš kĂ dĂČ mbĂ lĂ nggĂș; mĂĄ Ă fĂĂ ; fÂĄlÂĄ kĂ mĂĄ g„ vĂ â°ÂĄ, nĂ mĂĄ
wâ°ÂĄ wÂŒ Ă nĂ z„ tĂÂĄ 'bĂ kĂ wâ° gĂ
b) Wa kpa ma wena ng$ ta, tabi k& zĂŁ nu lĂŹ, do zĂŁ ng$nda.
c) ïżœ NgÂĄgÂĄ nganda wena, wa nd$ te n& do bili, n& wa d& âb$ do t$a.
ïżœ WĂ dĂ dĂČ ngbĂłlĂł nyĂĄngĂĄ tĂĂ , lÂĄngbÂĄ tĂĂ , tĂĄbĂŹ wĂ bĂĄ 'bĂ dĂČ zĂ tĂĂ , mĂĄ ngĂ ndĂ
wén¥.
ïżœ FÂĄlÂĄ kĂ mĂĄ 'bĂĄnĂĄ dĂČ bĂ© bĂlĂ nĂ, nĂ wĂ 'bĂlĂ mĂą, nĂ wĂ tĂĄkpĂĄ dĂ tĂ ngbĂ mĂlĂ tÂĄbĂŹ
gĂ zĂ lĂ , wÂŒ ĂnzĂ dĂČ ngbĂĄlĂĄ gĂlĂ tĂĂ .
ngĂĄgĂngĂĄgĂngĂĄgĂngĂĄgĂ : liane, non identifiĂ©e.
a) Zagb : M& a nyaka, n& nde gÂł n& $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko. NwĂĄ n& ma $ hĂĄkĂĄyĂĄkĂĄĂĄ.
Ma wa wala.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi âdo t$a.
c) Wa d& nz$âdi nwĂĄ n&, n& wa âbala ma d& k$ m$, n& wa h$l$ do z&l& âdÂĄnâ° wĂ nÂĄâ.
ngåkÚléngåkÚléngåkÚléngåkÚlé p.4 : arbre, 10-30 m ht., fruit sphérique à bourrelet au milieu (Olac.: Strombosiopsis
tetrandra).
a) Zagb : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia t& h$ m&tr& kpo, n& ngĂ lĂĄ n& d& ng$ wia we la âbu m&tr&
b$a. NwĂĄ n& $ be a dudu kpĂĄlĂĄ kpĂĄlĂĄ ni. Ma wa wala. Wala n& $ n& yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ.
301
b) Ma $ ti k$la.
c) Wa d& tŸ n& do te t$a.
d) Ma do ng$ gili n& b$a. MbÚé n& ma $ gbĂsĂâdĂsĂĂ nĂ, ma ngĂĄlĂĄ ngboo g$. N& nde m& a
te ma nganda wena. M$ m$ ng$ g$m$ n&, k$ m$ dĂ zĆž g$, n& nu dugbu âda m$ kĂĄâbĂĄlĂĄ.
ngĂĄkĂngĂĄkĂngĂĄkĂngĂĄkĂ : voir gĂ Ă.
ngĂĄkĂyÂĄngĂĄkĂyÂĄngĂĄkĂyÂĄngĂĄkĂyÂĄ p.21 : arbre, 20 m ht., 0,45 m diam., fruits triangulaires acidulĂ©s comestibles
(Sapin.: Pancovia Laurentii).
a) Cath : M& a te k& ma ngĂĄlĂĄ wena, n& ma ngĂ ndĂ wena. Ma ngala, n& ma gba kĂ & d$
wena. NwĂĄ n& ma $ sĂkpĂ sĂkpĂ, n& ma wa wala, n& wala n& ma do tĂčlĂș n& tal&, ma $ n&
pĂ kĂ pĂĄkĂ ni, n& gbĂŁlĂŁ k$ n& ta âb$ tal&. N& fala ma wala, k$ ma fele, n& t&l& t& n& $ n&
t$l$ nwÂĄ ni. Ma wala do fala sab&l&, $ n& di dĂ ni, k$ z&k& l& do ma g&.
b) Wa kpa ma t& zĂŁ ng$nda, do f$ k& wa wa ma fala kpo ni, $ n& k& vĂșdĂ .
c) Fala k& ma fele ia, n& ma $ fĂlĂ yĂČĂČ, n& ma a ala, wa âbĂ âbĂź g$. N& n& ba ma ia, k$ n& gba
sanga n&, n& m$ nz$âb$, ya gbĂŁlĂŁ k$ n& ma $ be silili, ma g± g$, ma tal&, n& m$ lĂ ma.
Mulu n& t& n& boe, n& m$ nz$âb$ mulu k& t& n&, n& m$ fi gbĂŁlĂŁ n& nĂč. N& ma $ be kpĂŁ.
N& mi ïżœ ti ina ng$ n& g$, n& m& âbali m& kpo a gua n& ma ny& wena!
Zagb : Ina n& boe :
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa mba do ogele liĂŁ te, n& wa gi, n& ogazan$ wa ny$ng$ ma dati
k& na wa g$n$ wa ni.
ïżœ Wa gb&l& tŸ n&, n& wa d& do punza, n& wa d& ma t& ina k& wa n& d& do mbĂșâdĂĄ mĂ
hĂŁ ogazan$ do gĂa wese, k$ fala sa, n& wa ïżœ ti g$n$ wa de.
ïżœ Wa z& afe n&, nĂ wa mba do liĂŁ âbĂ fĂș, do liĂŁ gb„l„kĂłkĂłlĂł, do liĂŁ zĂčmĂĂĄsĂ lĂ , do nyÂĄkÂĄ
gÂĄnÂĄfĂlĂ, do liĂŁ kusa zam$, do liĂŁ bĂ ndĂ gĂ zĂĄ, do liĂŁ te zama. N& wa gi, k$ ma gbala,
n& wa kala ma âd$ lïżœ n&, n& wa a tĂ t& n&. N& wa to gb„l„ sĂ , nĂ wĂ a tĂ n&, n& wa
ba kĂșsĂĄ bĂlĂ kĂ wa n& ndĂ n& ni, n& wa ba saso ina ni, n& wa e d& ng$ kusan$ ni, n&
wa ny$ng$. K$ ma e, n& wa ba kĂșsĂĄnĂ, n& wa la we ndĂ n&.
ngĂ lÂĄ ngĂ lÂĄ ngĂ lÂĄ ngĂ lÂĄ p.40 : liane trĂšs Ă©pineuse, ressemblant au rotang palmier liane pĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ©, utilisĂ©e en
vannerie.
a) Cath : Ma a te g$, m& a m$ ma $ n& nyaka ni, ma fo dĂșlĂș wena, n& ma ba âda te d&
ng$. NwĂĄ n& $ silili, n& ma do tĂ t& n& wena, do t& nwĂĄ n& vĂ. Ma la ngb& do
f&l&nzabele, we k& f&l&nzabele wa d& do f&l&, n& nde ngĂ lÂĄ wa dĂ do f&l& g$, ma gbini
k&s& k&s& ni. N& f&l&nzabele, tĂ t& n& ma dĂ g$, kasi k& âda ngĂ lÂĄ wila t& n& bina, n& m$
wĂš t& âbe t& ma do kĂ m$ iko g$. We tak$ m$ wa ma, tabi m$ s&l& ma we fi nĂč, n& m$
k$âb$ ma do kunggu, tua m$ wĂš t& âbe t& n& do kĂ m$ g$, we k& wila t& tĂ n& bina.
NgĂ lÂĄ m& a âdĂŁ w$k$s$ kpo ma dĂš g$, nyaka n& ma le ti ngb& wena, k$ m$ wele, m$ le
zĂŁ n&, n& m$ h$ nza, ya wila t& m$ s& bina t& dani, m$ kpa s& ngam$ wena.
Zagb : K& ti k$la gĂŁ zĂŁ nyaka n& wia t& $ n& nganggala wi g&, n& k& zĂŁ bilin$ ma $ n&
gbaâbiti zu kĂ wi g& iko. TŸ n& vĂ do tĂ. NwĂĄ n& ma $ be sĂkĂkĂ, ma be sïżœ wena. Ma ba
âda ten$ d& ng$ ny&l& wena, n& mbe ma fo do nĂč g& iko.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ nga k$la tabi gaza. Tabi k$ bili âbete, n& nde ki ni ma gĂŁ wena g$.
c) N& mi ïżœ ti ina ng$ g&l& n& g$. Wa dĂ âb$ do gele to g$.
ïżœ K& m& a gbĂ wi ni (gbĂ ngĂ lÂĄ), wa âbili nyaka n&, n& wa ba âdo n&, n& wa lifi f&l& n&
we nd$ do bili.
ïżœ Timb : Wa lifi âb$ f&l& gba ngĂ lÂĄ, n& wa sĂ do zĂĄkĂ , n& wa fi âd& tili wele.
â NĂ a le K$ngĂ lÂĄ ma do ngam$ wena ?
302
Cath : LĂ© KĂngĂ lÂĄ, mi lengge ng$ n& na, wa dua li n& na KĂngĂ lÂĄ ni, we k& fala ni zi ma
do ngam$ wena, ma k& wa ia li le ni do t&l& t& ngam& wa kpa zi fala ni. NĂ a k&, we le
t& sanga tĂ, li n& a ngĂ lÂĄ, ma nganda wena.
Mbe gba ngbaka âda oyaa l& wa tĂ zi na : âïżœmĂ bĂšlĂš tĂ tĂ ngĂnzĂâ, gulu n& na, dungi
âda m$ m$ dungu ni, ma do ngam$ wena, ngam& m$ kpa ni tabi a ge nde? L&ngg&n$,
do z&l& t& k& m$ kpa ni ma $ n& k& na, wele a ba saâde li a a ng&nz& ni do kĂ a, n& a
kpa s& ngam$. Odani a kpa s& a wena, nâa dĂșngĂș s& do dia n& g$. G&n& k$ a ba a, kâa
ny$ng$ saâde ng&nz& nde, ya tĂ a z&la. NĂ a a gulu n& a okpasa win$ wa tĂ zi na :
âïżœmĂ bĂšlĂš ti tĂ ng&nz& niâ.
Wa ia li le n& na, KĂngĂ lÂĄ, we k& ngĂ lÂĄ m& a m$ k& wele dĂ s& sa do ma g$, m$ âbĂ© do
kĂ m$ g$. N& li wala wa dua Ă g& lĂ le n& a KĂngĂ lÂĄ, li wala ni zi dati ngboo k& wa t&
âdĂ fĂ ma g$ ni, win$ wa kpa zi ngam$ wena. Nde fala m$ la zu m$ kpo ia, n& mbĂš g$,
m$ âbana d& di, wa gb& m$ iko. Gulu n& a wa ia li ma na KĂngĂ lÂĄ. We le zĂŁ ngĂ lÂĄ, we
h$ nza, ma nganda wena, ma wa ia li n& na KĂngĂ lÂĄ. Di da dĂ ni ma de wena, we k&
wa wa m&n$ fala ni vĂ, n& wi d& âb$ likambo do wele li wala bina.
Marc : N& k& âda $m$ bĂšlĂš ti tĂ ng&nz& wa tĂ wena we duzu wi wili do wuko?
Cath : Wi wili do wuko do dungi âda wa, tabi be do naa a, k& a zĂ©lĂ© naa a g$. Naa a ga
a t& m$ k& n& kpo na, dÂŹ a d& ma g$, n& a d&. K$ fala k& a si nu t$a m$ ia, n& a dungu
s& do l&ngg& d& tĂ a we n& fai, suka n& a tabi naa a z& a, tabi a kpa etumbu k& ma wĂš
g$ ni. N& fala k& be a zĂ©lĂ© ta âb$ a g$, k$ a t& la n&, n& ogele win$ wa m$ ng$ tĂ na :
âBe ni a zĂ©lĂ© m$ g$, kasi a z$ m& z$a! K& a si di ni, a si we $m$ bele ti tĂ ng&nz&.â We
k& naa a kĂ t&l& t& d&a m& a d& g& g$. K$ a d& fai ni, a si n& i m$ ni, n& a kpa n& ta âb$
ngam$ âda naa a i, tabi a kpa n& ngam$ âda wili a i. Gulu n& a wa tĂ na, $m$ bele ti tĂ
ng&nz& g& a ni.
ngalandengalandengalandengalande p.47 : petit arbre, non identifié.
ngĂ ngbÂĄngĂ ngbÂĄngĂ ngbÂĄngĂ ngbÂĄ p.28 : liane ligneuse Ă longues panicules de fleurs pourpres Ă longues Ă©tamines
roses, commune (Combr.: Combretum paniculatum).
a) Cath : M& a nyaka, ma fu fua, n& nde ma fo ny&l& wena g$, n& ma âbo d& ng$ ngbïżœ
ngbïżœ. Nyaka n& g± be g$, ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ ndĂŹlĂŹbĂČ, ma $
dĂ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& tĂ n& $ lĂč lĂč lĂč. LiĂŁ n& ma le dĂșlĂș wena $ n& liĂŁ ndĂmbo ni, n&
liĂŁ n& ma g„ $ n& gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi g&.
b) Wa kpa ma wena t& li zĂ, tabi t& zĂŁ vĂșdĂ .
c) To wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Fala k& wuko, k$ zĂŁ a z&l& wena ni, n& wa zĂŁ liĂŁ ngĂ ngbÂĄ, n& wa âbili sanga n&, n& wa
âd&n& ma, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp& lïżœ n&, n& wa a do zĂŁ a.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa âbili sanga n&, n& wa âd&n& ma, n& wa Ă f&l& n& sĂlĂlĂ, n& wa d&
ma do yĂ , we ufu do tĂŹndÂĄ, ma ĂșnĂș wena.
ïżœ Timb : Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa âd&n& sĂ„, n& wa a âd$ lĂŹ, k$ fala ma
ny$ng$, n& do sanga z&, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wele, we z&l& gbaâdangba, k&
wa sa âb$ li n& na gbĂ gĂ ni. N& nde wa d& ma vĂ do tĂ„ nu wa. Wa d& do sanga z& ni,
we k& do fala ni fo s& wele we aka m$ aka ni bina.
â â â â gbĂ tĂŒ ngĂ ngbÂĄgbĂ tĂŒ ngĂ ngbÂĄgbĂ tĂŒ ngĂ ngbÂĄgbĂ tĂŒ ngĂ ngbÂĄ p.28 : liane ligneuse Ă fortes branches vertes et feuilles vertes foncĂ©es,
longues panicules de fleurs tubulaires orangées, fruits ailés et orangés (Combr.:
Combretum platyptera).
a) Marie Takaya : M& a nyaka, ma tĂ« wena. Ma âbana a be bĂlĂ n&, ya t& tŸ n& lĂ wena,
ma l$a kpĂșlĂș kpĂșlĂș kpĂșlĂș. N& ma fo ny&l& wena, n& ma dulu gbaa, ma kpĂĄ te ia, n& ma
âb$ yĂ yĂ d& ng$ te ni. N& nwĂĄ n& $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł $ n& t& nwĂĄ ngĂ ngba iko ni, n&
303
nde ma tĂ« wena n&a ng$ k& âda ngĂ ngbÂĄ. N& ma wala âb$ wala, n& we k& mi kpĂ t& âb$
wala n& do k& mi hÄi wala n& k$ mi zà ma g$.
b) Ma $ wena nu bili ng$ndan$ k& wa wa ma, tabi zĂŁ be kundu m$ nu zĂ.
c) Wa âbili tŸ n& ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ© vĂ, n& wa y&l& ma, n& tŸ n& n& kĂČlĂł n&, n& wa d$ ma vĂ, n&
wa nd$ do t& wĂ©lÂŒ k& katolo ba a wena, wa sa li ma na gbĂ tĂĄlĂ ni. N& wa d$ ma sĂ„ do
mbito, n& wa nd$ ma tĂ a vĂ, n& wa ili mbÚé lïżœ n& do gbĂnzĂkĂlĂ (mĂkpĂĄkpĂĄ), n& m$ a
âd$ n$&, n& m$ f&l& t& m$, n& katole ni ma e s& t& m$.
ngĂ ngbĂĄ 'dĂ lĂŹ ngĂ ngbĂĄ 'dĂ lĂŹ ngĂ ngbĂĄ 'dĂ lĂŹ ngĂ ngbĂĄ 'dĂ lĂŹ p.28 : liane ligneuse au bord de lâeau, Ă courtes panicules de fleurs rouges
dressées (Combr.: Combretum sp.).
a) Cath : M& a kpo ngangba nza nga ni, n& ma do âd$ lĂŹ i, ya lĂ ngba wi ma do k& nza nga
ni bina.
b) Ma h$ nu ngbaka lĂŹ.
c) M$ d& do kpo ina k& m$ d& do ngĂ ngbÂĄ ni iko, we k& ma do g$n$ sanga n& bina, ma
wĂa kĂ b$a n&. M$ kpĂ k& nza nga g$, k$ m$ kpa k& âd$ lĂŹ i, n& m$ d& do ma iko.
Domin : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa hunu do kĂ, we z&l& wese, ny$ng$goâdo.
â wĂlĂ ngĂ ngbÂĄâ wĂlĂ ngĂ ngbÂĄâ wĂlĂ ngĂ ngbÂĄâ wĂlĂ ngĂ ngbÂĄ p.28 : liane ligneuse de terre ferme, Ă longues panicules de petites fleurs
orangées (Combr.: Combretum tenuifolium).
Cath : T&l& tĂ n& ma wia kĂ vĂ do k& nza nga, n& nde wa dĂ do tĂČ g$.
ngĂĄnggĂĄlĂĄgbĂlĂ ngĂĄnggĂĄlĂĄgbĂlĂ ngĂĄnggĂĄlĂĄgbĂlĂ ngĂĄnggĂĄlĂĄgbĂlĂ p.17 : arbuste, commun (Euph.: Crotonogyne Giorgii).
a) Cath : M& a te kpo ma ngĂĄlĂĄ, n& ma wia we hĂ m&tr& 15, n& gĂŁ zĂŁ n& wia we $ âbu cm
nal&. GbakĂ n& dĂ g$. NwĂĄ n& $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, $ n& nwĂĄ fĂkĂyÂĄ ni, n& âdo n& $ fĂ. N&
t& tŸ n& $ âb$ fĂ, n& t& tŸ n& ma y$l$ hĂĄr hĂĄr, ma lĂ g$. M& te kpo ma ngĂ ndĂ wena. We
g$m$ ma ma nganda wena.
b) Ma $ zĂŁ ng$nda, tabi t& zĂŁ bâ°lâ° k$la.
c) ïżœ Wa d& ngĂĄnggĂĄlĂĄgbĂlĂ do te yĂ nggÂĄ, ya ma $ wena.
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa to ma tua, k$ ma âbu, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa
t&kp&, n& wa a do zĂŁ wuko k& a kĂČ kula dĂ g$ ni.
ïżœ N& te n& ma ny& gua wena, owukon$ wa kĂ g&n& n& wena. Wa gba ma, n& wa a do
kuâbi âda wa t$a i, n& wa e ma nu we, ma bĂ g$.
ngĂ Ă, ngĂĄkĂngĂ Ă, ngĂĄkĂngĂ Ă, ngĂĄkĂngĂ Ă, ngĂĄkĂ : voir gĂ Ă.
ngĂĄpĂČ, fĂlĂĄtĂšngĂĄpĂČ, fĂlĂĄtĂšngĂĄpĂČ, fĂlĂĄtĂšngĂĄpĂČ, fĂlĂĄtĂš p.13 : arbre, 13-35 m ht., feuilles dentĂ©es (Ochtocosmus africanus).
ngà tà ngà tà ngà tà ngà tà p.34 : plante herbacée érigée, souvent cultivée pour faire du sel (Acc.: Hygrophyla
spinosa).
a) Cath : M& a be te, ma $ n& wĂkĂsĂ, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, tŸ n& $ n& zu kĂ wi g&, n& tĂlĂ t&
n& ma $ n& sĂsĂ ni, n& nde li ngĂšlĂ© n& boe, n& t& tŸ n& $ tĂż. NwĂĄ n& $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, ma $ tĂż
$ n& k& âda gbinik&s& ni. Ma wala do gbogbo zu n&, n& wala n& $ be sĂlĂlĂ.
b) Wa mi ma mĂź, wa mi ma saf$, tabi âda le, n& ombe wa fi ma âd$ lĂŹ i, n& ma âb$ do fala ni
fai, n& wi mi zi ma na, m& a lâ° âd& &. NĂ a a gĂș lĂŹ gĂ».
c) ïżœ Oyaa l& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa na t& li dani gaza.
ïżœ N& oyĂ ĂĄ l& wa d$l$ zi ma, n& wa mba do dĂČ, n& wa a âd$ lĂŹ we gb& kĂyĂ.
ïżœ âDa oyaa l& zĂ ni, wa d$ ma, n& wa ili, n& wa gi lïżœ n& gbaa, n& ma h$, n& wa gi do
ny$ng$m$, n& wa ny$ng$. Wa sa li n& na âtĂ ngĂ tĂ â. Wa âbana d& ma tia do s$& g&.
ïżœ Fala k& li sila m$ z&l& wena, n& m$ d$l$ nwĂĄ n&, n& m$ mba do nwĂĄ tĂŒsĂŹlĂ , n& m$ fi
k$ bila, n& m$ a lĂŹ tĂ n&, n& m$ fi kĂŁlïżœ wi âd$ n&, n& m$ n$ ma.
304
â wĂlĂ ngĂ tĂ â wĂlĂ ngĂ tĂ â wĂlĂ ngĂ tĂ â wĂlĂ ngĂ tĂ p.34-37 : 1) plante herbacĂ©e en terrain humide (Acc.: Hygrophyla sp.); 2)
herbe érigée à capitules sphériques (Comp.: Elephantopus sp.).
a) Tanda : M& a be te k& nwÂĄ t& n& wena ni. Ma $ fula fula.
b) Wa kpa ma nu lĂŹ, tabi âdo t$a âda win$.
c) ïżœ Wa âbili, n& wa d$ âb$ do kpĂŁtĂ $ n& k& âda gele ngata ni.
ïżœ Wa to âb$ nwĂĄ n&, we &nz& do gbina.
ngĂĄyĂkÂĄngĂĄyĂkÂĄngĂĄyĂkÂĄngĂĄyĂkÂĄ p.28 : plante herbacĂ©e, commune, variĂ©tĂ©s Ă feuilles vertes ou pourpres, baies
rouges comestibles (Melast.: Tristema sp.)
a) Christine : M& a be te, ma âbana sanga, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, n& nwĂĄ n& ma $ be d$
kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł. Wa kpa ma âd$ lĂŹ.
b) Wa d$l$ ma, n& wa gi do sanggo, nĂ kĂyĂ tabi saâde, s& n& wa ny$ng$ ma deâde. N&
nde wa nyĂngĂ we z&l& g$. Wa ny$ng$ ma iko.
ngĂĄzĂč ngĂĄzĂč ngĂĄzĂč ngĂĄzĂč (ngĂČlĂł ngĂĄzĂč, kpĂ ngbÂĄ) : espĂšce de plante Ă tubercules, non identifiĂ©e. Elle ressem-
ble Ă lâigname. Les tubercules sont utilisĂ©s dans la mĂ©decine traditionnelle.
a) Cath : M& a m$ ma $ n& nyaka gbasi ni. T&l& t& nyaka n& ma $ n& nyaka ngĂČlĂ, ngĂČlĂł k&
ma kpolo wele, n& ma d& dani d&a ni. N& nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ gbĂ sĂŹ ni, ma $ be a tĂż.
LiĂŁ n& wa wala, ma $ be lĂłkpĂł lĂłkpĂł lĂłkpĂł.
b) Ma h$ wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ vĂșdĂ .
c) Toe âda ngazĂč ma k& :
ïżœ Wa zĂŁ ma, - ma do ngĂ nggÂĄlĂ ngÂĄ wena -, n& wa gi ma gi, tabi wa sili, k$ ma gbala,
n& wa kala ma âd$ n& doâdo, n& wa do lïżœ n& d& gbogbo zu wi fio wuko, tabi fio wili.
N& wa a fĂ„i âd$ n&, n& wa yufu do kĂ, n& wa do zu âbaka a, n& wa yufu, n& wa do ng$
sila a, n& wa yufu, n& wa do ma ng$ zugolo a, li gbala tĂ a ni, n& wa yufu do kĂ&, nâa
n$ ma. Gulu n& na, zu a nganda, li gbala tà a sÄ và ma t& bà z&l& g$, a kpa ngawi olo
fio k&n& a, tabi olo fio wili a.
ïżœ N& wele k& zi a zĂ„ m&, k$ wi n& a tĂa zi na, & ĂlĂ zi te n& ni, n& & a k$afe n& dĂ, k$ ma
mbulu doâdo ni, n& wa k$t$ nĂi ni, n& wa mba do liĂŁ ngazui ni, n& wa sili ma gbaa, k$
ma gbala, n& wa dĂł gbogbo zu a, n& wa do zu âbaka a, n& wa do ng$ sila a, n& wa
do âb$ t& li gbala tĂ a vĂ, n& wa hunu do kĂ, n& a n$ ma, n& wa a nĂč na, na m& ni,
m$n$ ni sĂ„ vĂ, ma k& wa d&a t&l& t& n& ia ni, nĂ a ma la, d$ k$ ma hÂł ngam$ hĂŁ a, k$
zĂlĂ kĂčâbĂ gbĂ a g$.
ngĂÂĄngĂÂĄngĂÂĄngĂÂĄ (kĂČ) p.40 : ârĂŽnierâ, palmier borassus, uniquement au Nord de lâUbangi (Borassus
flabelliferus). Les nĂ©ophytes de la gĂ zĂ kĂlÂĄ utilisent les feuilles pour faire des couvre-
chefs spéciaux.
a) Tanda : M& a m$ $ n& âbete ni, n& ma wa wala. Wala n& $ n& wala kokoti ni.
b) Wa kpa ma wena âda owin$ ng$ i, wala Z$ngg$, tabi Mobay do Yakoma.
c) ïżœ Wa li wala n& li. Wa lo wala n& nĂč fai, tabi wa z& ma do te, we ny$ng$ k& k$ n&.
ïżœ Wa ba k$a wala n&, n& wa d& do kĂkĂlĂ âd& tili tolo, we y&ngg& yali gb& saâde.
ïżœ Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa fana do koe yali zam$, tabi we a do odole.
ïżœ Ogaza k$la wa gbini âb$ nwĂĄ n& we d& do ndasa âda wa : ndasa kĂČ.
ïżœ Wa âbili âb$ te n& , n& wa gba sanga n&, we d& do t$a.
ngĂnĂ ngĂnĂ ngĂnĂ ngĂnĂ p.40 : plante grimpante Ă feuilles sagittĂ©es qui sâattache aux arbustes, employĂ©e
comme liens (Arac.: Cercestis Dinklagei).
a) RĂ©gine : M& a nyaka, ma ba d& t& te d& ng$. Ma $ n& mbĂĄâbi ni, n& nde ma g± $ n&
mbaâbi g$. Ma a kĂŹlĂŹ nĂ kili f&l& g& iko. N& ma nĂŁlĂŁ d& t& gele ten$ vĂ iko. S& n& wa ĂlĂ
305
k$a âdo n& Ăl±, n& k& k$âd& ni, ma yu nĂ f&l& mbaâbi ni. Li nwĂĄ n& a gĂŁ, ma $ n& nwĂĄ
gbĂ zĂ lĂ ni, n& ma la ngb& be sïżœ.
b) Ma $ zĂŁ k$la, n& mbĂš, n& ma nu lĂŹ.
c) Wa fana t& âb$ do gĂ iko.
â wĂlĂ ngĂnĂ â wĂlĂ ngĂnĂ â wĂlĂ ngĂnĂ â wĂlĂ ngĂnĂ p.40 : plante grimpante Ă feuilles plus grandes que la prĂ©cĂ©dente, en forĂȘt
marécageuse (Arac.: Cercestis congensis).
a) Timb : M& a w$k$s$, ma yolo nĂč, n& ma kĂ„ do âda te d& ng$ nĂ kĂ balakpangba hoâbo
do te ni. NwĂĄ n& gĂŁ wena, n& ma âdu kp$la kp$la ni. NwĂĄ n& gĂŁ n&a ng$ nwĂĄ
ngbongbo ngĂnĂ ni.
b) Wa kpa wili ngina wena t& ote zĂŁ k$la i.
c) F&l& n& ngĂ ndĂ g$, wa ĂnzĂ do m$ g$.
ngĂČkĂngĂČkĂngĂČkĂngĂČkĂ (voir lĂčmbĂĄ) p.37 : hautes herbes dans lâeau courante, employĂ©es pour extraire du sel
des cendres (Gram.: Vossia Cuspida ou Echinachloa pyramidalis).
ngĂČlĂngĂČlĂngĂČlĂngĂČlĂ p.42 : liane coriace Ă Ă©pines courtes; sert de lien et de tressage durable pour border
les paniers, corbeilles etc. (Smil.: Smilasp.).
a) Zagb : M& a be nyaka, ma fo do nĂč, ma kpa te, n& ma ba âda n&. Ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi
g& iko, n& t& nyaka n& vĂ tĂ t& n& boe. NwĂĄ n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfolo, âdo n& $ be fĂ,
ma kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ. Nyaka n& ma e dani t& wele wena.
b) Wa kpa ma t& fala sÄ.
c) ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa gb&l& tĂ n&, n& wa d& do f&l&, we d& do to.
ïżœ Wa d& f&l& n& do mbe do zĆĄ t& gaza wili.
ïżœ Wa lifi f&l& n&, n& wa d& do gbĂnggÂĄ bâ°lâ°.
ïżœ Tabi wa gba sanga n&, n& wa sanga do t$a.
ïżœ Wa gb&l& âdo n&, k$ ma sa, n& wa gba sanga n&, n& wa fulu do nzÂĄ sĂ lĂ zĂč wi, tabi
wa fana do foko k$ya.
ïżœ Cath : âDa fala âda oyaa l& zĂ ni, wa zĂ zam$, k$ ny$ng$m$ e kĂ wa doâdo, n& wa zĂŁ
lïżœa n&, n& wa gi ma $ n& gbasi ni, n& nde ma tĂ© fĂ„ g$, n& k$a t& n& kpĂlĂ g$. N& nde
wa ba kĂyÂĄ, n& wa s& k$a âdo n&, n& wa ny$ng$ ma. Tabi wa zĂŁ âb$, n& wa gbini s$ti
zu k& ma kunu âda kala g$& ni, k$ ma d$ kĂ wena gbaa, n& wa gi ma gi, n& wa
ny$ng$.
ngĂČlĂł lĂŹngĂČlĂł lĂŹngĂČlĂł lĂŹngĂČlĂł lĂŹ (lĂlĂ?) : liane non Ă©pineuse, utilisĂ©e pour faire des nasses.
a) Cath : Ma âb$ a nyaka, n& nde tĂ tĂ n& bina, ma do kpolo tĂ n&.
b) Wa kpa ma wena nu lĂŹ.
c) Wa âbili ma we fana do gĂ. N& wa yulu âb$ goâdo yele.
ngĂČlĂłâbĂČngĂČlĂłâbĂČngĂČlĂłâbĂČngĂČlĂłâbĂČ p.29 : voir bĂ mbĂș.
ngĂČlĂłtĂ ngĂČlĂłtĂ ngĂČlĂłtĂ ngĂČlĂłtĂ : voir gĂČlĂ©tĂ .
ngĂłnggĂ ngĂłnggĂ ngĂłnggĂ ngĂłnggĂ p.39 : âbambouâ jusquâĂ 12 m ht, importĂ© et largement propagĂ© (Gram.: Bambusa
sp.).
a) Zagb : M& a te, ma ngala d& ng$ h$ ng$ m&tr& âbu. GĂŁ zĂŁ n& $ n& nganggala wi, n& li
gbĂlĂ n& boe, n& holo kĂ n&. Ma sanza nu kĂ n& dĂlĂ wena. Li nwĂĄ n& $ be sĂkĂkĂ yĂlĂĄ
yĂlĂĄ. N& nde ma âdĂĄngĂĄ f$ wena. Ma h$ f$& âda m$ ia, k$ m$ gbĂ ma g$, n& ma ba f$&
âda m$ do mĂ & vĂ ni, n& fo âb$ fala na, m$ wa ma bina, tua k& ma sanza nu kĂ n& d&l&
wena. Wa sa li n& na tĂŹpĂł. Wala n& bina.
b) Wa kpa ma âda le, zĂŁ bili, nu lĂŹ, nĂ do nĂ.
c) ïżœ Wa âbili ma, n& wa âdafa kpolo n&, n& wa kĂ„ do dĂ tabi âbete tabi t$a.
306
ïżœ Wa d& âb$ do ngbĂnĂ dĂ wĂš (ngbĂĄkĂČ).
ïżœ Ma kolo, n& wa dĂŁ do we, gua n& ny& wena.
ïżœ Wa âbili sanga n&, n& wa gu do lĂŹ, n& nde kĂyĂnĂ wa $ ti n& wena.
ngĂzĂ© ngĂzĂ© ngĂzĂ© ngĂzĂ© p.15 : arbre Ă©lancĂ© Ă petite couronne de longues feuilles pennĂ©es, petit dans la
région, ailleurs arbre de 30 m ht. (Meliac.: Carapa procera).
a) Cath : M& a be te, gĂŁ zĂŁ tŸ n& ma $ n& te mako ni. Ma sanza d& nu kĂ n& dĂlĂ wena, n&
ma ngala d& ng$ $ n& m&tr& m$l$ tabi ngb&âd&âd& ni, n& ma gba kĂ & dĂlĂ wena. N& nwĂĄ
n& $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma $ tĂ„, N& ma wa wala, n& wala n& ma $ n& wala mako ni. N& ma fĂ„
$ n& k& makoe fĂŒ ni, n& ma ala d& nĂč, ya ma fĂ ngĂ wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) To âda ngĂzĂ ma k& :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa gi ma, n& wa t&n& lïżœ n&, n&
wa f$l$ do katolo.
ïżœ Wele wa nyĂngĂ wala n& g$. M& a nyĂngĂm$ nu ongĂnzĂ, gulu n& wa nyĂngĂ kĂĄlĂĄ z„
ng&nz& g$, we k& ma fĂ ngĂ wena.
ngĂk„ngĂk„ngĂk„ngĂk„ : voir ngbĂk„.
ngĂlĂngĂlĂngĂlĂngĂlĂ p.29 : arbuste (Eben.: Maba Laurentii).
a) Cath : M& a te, ma g± lå lⰠg$, ma $ n& nganggala wi g&. N& ngà lå n& ma wia t& h$
m&tr& 8. TĂ n& $ tĂż, n& li nwĂĄ n& g± g$, ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& ma $ âb$ tĂż. Fala m$
s&t& t& tŸ n&, n& lĂŹ ma ng$ hĂ n&, n& lĂ n& $ ngĂČĂČ. Ma wa wala, n& wala n& ma $ n&
gbĂ âbâ°tâ° zu nyanga wi g&, n& tĂ n& $ fĂlĂ yĂČĂČ. N& ma 'b$ do angge wena we ndala t& wi,
we k& ma dofo t& wele dufa.
b) Wa kpa ma ti k$la tabi nu ngbaka lĂŹ.
c) ZĂ âda oyĂ ĂĄ l& wa dĂ z& âb$ do ina, k$ di dĂ ni, wa dĂ âb$ mĂą g$, we k& m& a âdÂł ina, wa
ïżœ âb$ ti tĂlĂ t& d& mĂą ngboo g$. N& nde zĂ dati wa dĂ z& na m& g&:
ïżœ Wa d& ma do ina we a do zĂŁ wi k& a do âdangba k& ma z&l& tĂ a wena, wa sa li ma
na âdĂĄngbĂĄ gĂ, k& ti gĂčlĂč wĂ ni. N& nde we a do zĂŁ wi, n& wa hĂĄmĂĄ wena, na d$ ma
dĆĄ t& ndala tĂ a g$. Wa d& be tĂkĂ n& be sïżœ iko, n& wa zïżœ lĂŹ âda n&.
ïżœ Fala k& sobisi ba m$ ia, n& m$ gb&l& te n& vĂ, n& m$ a 'd$ dĂ, n& m$ n$, tak$ m$ ini
obe sa'de n&.
ïżœ Wa gb&l& te n&, n& wa n$ ma we yu zĂŁ wi.
ïżœ Wa gb&l& te n&, n& wa zïżœ n$ t& n&, n& wa &nz& do nyanga wa we ngusu.
ïżœ Wa to wala n& vĂ, n& wa a hĂŁ ok$y$, nde a wa fĂ© wena.
Marc : NĂ a we a zĂŁ wi, tak$ ma zĆĄ t& ndĂ lĂĄ tĂ a g$, n& wa d& zi ma n&e?
ïżœ Cath : Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa a âd$ lĂŹ - wa gĂ gi g$ - wa a âd$ gĂ„ lĂŹ. N& ma Ă ng$ $a
g$, wa a, n& ma ny&l& be sïżœ, n& wa t&kp& ma, n& wa a ma alu daka, n& wa yulu saâda
k$ni nu n&, n& wa a do zĂŁ, nde lïżœ n& zĆĄ tĂ a g$. N& ma n& ikita d& k$ zĂŁ, kp$k$ ma kpa
saâde k& ma z&l& ti gulu a ni. Ma hĂŁ wa tĂ na, ng$l& m& a ina k& wa d& ma we duzu
saâde zĂŁ wi.
ngĂnggĂngĂnggĂngĂnggĂngĂnggĂ p.29 : arbuste, bois dur qui sert de pieds de lits, de pointes de flĂšches etc. (Eben.:
Maba macrocarpa).
a) Timb : M& a be te, tĂ n& a tĂż, gĂŁ zĂŁ n& ma $ n& gĂŁ zĂŁ ng$l& ni. TŸ n& nganda wena.
b) Wa kpa zĂŁ k$la.
c) ïżœ Wa âbili te ngĂnggĂ, n& wa s& do m$ k& ma g$a nga te ni, $ n& te s&l&, tabi gbali nzÂĄ
sĂ lĂ do zu wi, tabi nzabele, tabi nyanga tĂ nggÂŒ. Wa s& âb$ ma do gbali kpili k& wa sa li
ma na âbanzala ng$ngg& ni.
307
ïżœ Wa âbili âbĂ te n& do te t$a, n& nde ogb&z&n$ wa nyĂngĂ g$.
ïżœ Wa zĂŁ âb$ liĂŁ n&, n& wa d& âb$ ma do z&l& gĂșlĂŹ. Wa gi ma, n& wukon$ wa n$ ma n$a,
t& k& a ko, n& be n& âbĂĄnĂĄ g$& ni. Wa sa li n& na z&l& gĂșlĂŹ.
ngĂnggĂlĂnggĂngĂnggĂlĂnggĂngĂnggĂlĂnggĂngĂnggĂlĂnggĂ p.5 : plante suffrutescente Ă fruits accrochants (Marant.: Achyranthus
aspera argentea).
a) Zagb : M& a w$k$s$ ma d& nĂč g&, n& ma dĂndĂlĂ wena. NwĂĄ n& ma $ be dĂ kĂłtĂłfĂłlĂł
kĂłtĂłfĂłlĂł. Wala n& ma h$ t& tŸ d& gbogbo zĂ€ n&, wala n& $ be sĂlĂlĂ. Fala m$ le zĂŁ n&, n&
ma nĂŁlĂŁ d& t& tulu t& m$.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ do k& zĂŁ li walan$, do ti gĂčbĂ , do âda le.
c) ïżœ Cath : Wa dĂlĂ nwĂĄ n&, n& wa to ma tua, n& wa h&nz& do zugolo wi t& zĂlĂ zĂŹngbĂĄkĂ.
ïżœ Zagb : Wa to âb$ ma, n& wa d& do gbĂŁlĂŁ m$, n& wele ny$ng$ t& z&l& gaâbom$.
â wĂlĂ ngĂnggĂlĂnggĂâ wĂlĂ ngĂnggĂlĂnggĂâ wĂlĂ ngĂnggĂlĂnggĂâ wĂlĂ ngĂnggĂlĂnggĂ p.5 : plante herbacĂ©e, robuste, trĂšs commune, Ă fruits accrochants
(Marant.: Cyathula achyrantoides).
ngĂnggĂnzĂ lĂšngĂnggĂnzĂ lĂšngĂnggĂnzĂ lĂšngĂnggĂnzĂ lĂš (ngbĂ ngbĂ nzĂ lĂš, fĂĂĄ tĂš) p.1 : grand arbre de 20 Ă 40 m ht., Ă couronne
élancée, bois blanc durable (Ulmac.: Holoptelea grandis).
a) Tanda : M& a te, ma ngala wena, n& nde ma g± wena g$. Nwå n& g± ngboo g$, ma wia
kĂ do nwĂĄ kafe, n& k$afe n& dïżœlïżœ g$. Wala n& ma $ sĂkĂkĂ ni. N& nde kili t& te n& nganda
wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) ïżœ Wa âbili te n& we d& do te t$a.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n& we ina lĂ nggĂĄ âda tolon$.
ïżœ Wa fa ma we dĂŁ do gua, n& nde gua n& ma ny& wena.
ngĂnzĂlĂtĂngĂnzĂlĂtĂngĂnzĂlĂtĂngĂnzĂlĂtĂ (sĂndĂnĂŹ, sĂndĂĄnĂŹ) p.47 : petit arbre.
a) Cath : M& a be te zam$, ma ngĂĄlĂĄ lĂĄ li g$, ma ngala d&ngg& d&ngg& d& ng$, n& ma wia
we h$ âbu cm m$l$. Kili t& tŸ n& ma $ n& zu kĂ wi g&. Wa zuâdu ma, ya liĂŁ n& bĂlĂ kpĂrr,
liĂŁ n& ma gba kĂ & g$. LiĂŁ te ni ma unu nganda wena $ n& k& ina wa sa li ma na
nivaquine ni, n& ma fanga âb$ wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ ndim$ ni, n& nde âdo n& $ fĂ.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, do nu lĂŹ.
c) Wa d& do z&l& k$ zĂŁ wi :
ïżœ Wa d& liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma d& k$ bila, n& wa a lĂŹ tĂ n&. K$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&
ma, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& âdangba. N& kpo kpo liĂŁ n& ni, wa zĂŁ âb$ ma, n& wa f$l$
t& n& sa, n& wa gb&l& d& k$ bila, n& wa ĂĄ lĂŹ tĂ n&, k$ ma ny$ng$, n& wa n$ ma t& z&l&
âdangba âb$.
ïżœ Tabi fala k& be ĂlĂ wena, wa na, a ĂlĂ sa nu âdangba ni, n& wa gb&l& âb$ liĂŁ ma ni d&
âd$ lĂŹ, k$ ma ny$ng$, n& wa e nĂș a, kpak$ a $m$ t& ĂlĂŁ.
ngĂčbĂ ngĂčbĂ ngĂčbĂ ngĂčbĂ : voir tĂlĂ (gbĂ tĂlĂ).
ngĂlÂĄngĂlÂĄngĂlÂĄngĂlÂĄ p.16 : nom de plusieurs espĂšces du genre Bredilia, une EuphorbacĂ©e reprĂ©sentĂ©e par
des arbres et arbustes :
1) trĂšs commun est le ângĂlÂĄâ de forĂȘt secondaire, arbre de 3-15 m ht. dont les feuilles
sont mangées par les chenilles anaphes; le cocon des chenilles produit de la soie, mais
les hommes sont friands de ces chenilles et récoltent les cocons (Bridelia atroviridis);
2) arbre de 3-8 m ht. (Bridelia stenocarpa);
3) petit arbre Ă feuilles pubescentes en dessous, en savane (Bridelia ferruginea).
a) Monz : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm b$a, n& ma ngala d& ng$, n& ma d&nd&l&
wena. N& nde tĂ t& n& boe, ma $ be nzĂngĂ nzĂngĂ. NwĂĄ n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł.
308
N& nde ng$ gili ngula dĂlĂ wena. MbÚé n& wĂĄlĂĄ g$, n& mbÚé n& wa wala, n& nde wala
n& $ be sĂkĂkĂ, n& ma $ fila.
b) Wa kpa ma ti k$la, ti âbete, do zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) ïżœ Te ngĂlÂĄ ma ny$ng$ od$k$n$ wa sa li wa na ngĂlÂĄ ni.
ïżœ Wa ĂlĂ afe n&, n& wa to ma gbaa, k$ ma âbu, n& wa anga d& âd$ lĂŹ, n& wa e, k$ ma
ny$ng$, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& nyĂngĂgĂâdĂ.
ïżœ N& kpo kpo k$afe n& ni, wa gĂ âb$ ma gbaa, k$ ma gbala, n& wa hunu do kĂ, n& wa
n$ âb$ ma we nyĂngĂgĂâdĂ.
ïżœ Wa âbili âb$ te n& we d& do te yĂ nggÂĄ.
ïżœ N& gua n&, ma ny& de wena, wa e nu we, nde bĂ g$.
ngĂșlĂĄ âdĂ lĂŹngĂșlĂĄ âdĂ lĂŹngĂșlĂĄ âdĂ lĂŹngĂșlĂĄ âdĂ lĂŹ : 1) petit arbre, feuilles ferrugineuses en dessous, en marais (Bridelia ndellensis);
2) petit arbre en forĂȘt pĂ©riodiquement inondĂ©e (Bridelia ripicola).
â bĂ© sĂkĂkâ bĂ© sĂkĂkâ bĂ© sĂkĂkâ bĂ© sĂkĂkĂ ngĂlÂĄĂ ngĂlÂĄĂ ngĂlÂĄĂ ngĂlÂĄ : autre petit arbre en savane, frĂ©quent (Bridelia scleroneura).
a) M& a ngĂlÂĄ, n& nde ma g± be g$. Ma ny$ng$ âb$ od$k$ wa sa li wa na ngula.
b) Wa kpa ma fai li zĂ.
c) ïżœ Wa d& âb$ kpo kpo d&a to $ n& k& âda ngula ni.
ïżœ N& wa ĂlĂ âb$ kpo k$afe ma ni, k$ k& zĂ âda onaa l& ni, n& wa n& d& kpana, k$ ma
âbana do mbĂ© n& ni, n& wa gi do ma, k$ ma s& a kpana ni, tabi ma n& hu hulu nde, ya
ma hĂșlĂș s& g$, n& kpana ma $ dia, n& m$ so do lĂŹ iko.
ngĂčlĂčngĂčlĂčngĂčlĂčngĂčlĂč : voir tĂšngĂčlĂč.
ngĂčlĂngĂčlĂngĂčlĂngĂčlĂ p.20 : liane volubile hirsute (Icac.: Clamydocarpa Tomsoniana).
ngĂ€lĂșngĂ€lĂșngĂ€lĂșngĂ€lĂș : voir kpĂ€lĂș.
ngĂlĂmÂĄngĂlĂmÂĄngĂlĂmÂĄngĂlĂmÂĄ p.10 : grand arbre de 25 Ă 40 m ht., 0,2 Ă 2 m diam., en forĂȘt pluvieuse. Ils forment
de grandes agglomĂ©rations au bord de la forĂȘt Ă©quatoriale (Caes.: Gilbertiodendron
Dewevrei).
a) Monz : M& a te ma ngĂ ndĂ wena, n& t& n& $ fila yĂČĂČ ni. GĂŁ zĂŁ n& ma zĂ n$ nĂâ° k& ma h$
t& n& ni. Ma gba kĂ & dĂ wena, n& ma ngala âb$ wena. Li nwĂĄ n& ma $ be dudu yĂlĂĄ
yĂlĂĄ, n& t& n& $ fila, n& ma $ kĂ gbĂ yĂ gbĂ a, n& li nwĂĄ ma $ be âbĂ tĂ , ma p&s& be p&sa.
N& ma wa wala, n& nde wala n& ma $ n& wala kpĂčkĂčlĂŹ ni, ma $ âbata, gbĂŁlĂŁ n& $ k$ n&
tal& tabi nal&. K$ fala k& ma kolo ni, n& nu n& ng$ i ni, ma fĂ„ fala kpo âb©, n& ma ala d&
nĂč nga hĂčrr.
b) NgĂlĂmÂĄ ma h$ wena ti kĂlÂĄ k& ma t& kp&l& nu lĂŹ. Ma h$ wena t& fala k&nz& k& ma $ fĂ
mbĂČĂČ ni. N& nde âbali m$ kpo, ma hĂ zu & kpo g$, fai m$ kpa ma, n& nde ma d&l& wena.
MbĂš g$, n& m$ h$ tĂ n&, nde a ma la lĂą do zu & $ n& 500 m ni, tati a nguluma do
nguluma. Ma k& ombe win$ wa e li ma na tĂ kĂlĂĄ ngĂlĂmÂĄ.
c) ïżœ Zagb : Wa ĂlĂ afe n&, n& wa d& do kĂșlĂșwĂ we âbala do dĂ, n& nde afe n& g± g$.
ïżœ Wa d& âb$ tŸ n& do te yangga, n& mbĂš, n& wa e ma zĂŁ te t$a, n& nde âbali m$ kpo âda
kĂĄlĂĄ tĂșĂĄ n& g$.
ïżœ Mbe âda fala kpo, fo zĂ bina, n& wa gbini nwĂĄ n&, n& wa d& do t$a, tabi wa d& do d±
saf$.
ïżœ Centre Nad : âDa fala k& ma ngala d& ng$ ia ni, n& oâbua h$ d& t& gulu ma wena. Ma
$ be fila ngbĂĄtĂĄtĂĄ, wa sa li ma na âbua nguluma tabi âbua ngbĂĄtĂĄtĂĄ tabi âbu kpÂĄ,
owele wa ny$ng$ ma ny$ng$.
ïżœ ZĂ âda oyaa l& ni, fala k& owin$ wa wa f$& sĂ„, k$ wa n& n& kala k$ni n& d& t& k$
yangga ni, n& wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa &nz& do nwĂĄ k$ni, n& wa a k$ yangga, na d$
k$ni âda lo ma e k$ yangga dĂ g$. Ina ma d& t& n& gâa ni.
309
ïżœ Wala n& ma $ fĂ âbĂ lĂ âbĂ Ă , n& okpasa win$ zĂ dati ni, wa kala wala ma, n& wa gbo ma
nĂ sapato ni, n& wa heâde d& t& nyanga wa, t& mbulu zĂn$.
ngĂčmĂ tĂlĂngĂčmĂ tĂlĂngĂčmĂ tĂlĂngĂčmĂ tĂlĂ : voir tĂlĂ (ngĂčmĂ tĂlĂ).
ngĂčnggÂŒngĂčnggÂŒngĂčnggÂŒngĂčnggÂŒ p.23 : plante ligneuse, parfois lianiforme; lâĂ©corce est utilisĂ©e comme liens (Tiliac.:
Triumfetta cordifolia).
a) Cath : NgĂčnggĂ© m& a w$k$s$, ma ngala d& ng$ we m&tr& kpo do d$ n&. TŸ n& ma $ n&
gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi, tabi gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi fala k& ma kpa dia nĂč. Ma gba kĂ & sĂlĂlĂ. NwĂĄ
n& ma $ n& sila wi ni, n& nu n& ma s$kp$ be nzĂr. Ma dĂł do gbogbo zĂ€ n&. DĂł n& ma $
fĂlĂ yÚÚ (jaune), n& ma wala be sĂlĂlĂ do âda dĂł n& ni, n& ma $ be lĂłkpĂł lĂłkpĂł lĂłkpĂł. Fala
k& m$ le zĂŁ n& we âbili ma ia, n& ma d& t& tulu goâdo m$, tabi t& ndĂ lĂĄ t& m$ Ă n& wala
bĂ wĂlĂnzĂĄâbĂ ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ gĂčbĂ do zĂŁ bĂŹlĂŹ, k& wa wa zi dati ni.
c) Wa d& do fĂlĂ k& wa sa li n& na fĂlĂ ngĂčnggÂŒ :
ïżœ Wa Ă f&l& n& âdo n&, n& wa e, k$ ma kolo, n& wa gba sanga n& sĂkĂkĂ, n& wa sanga
do t$a, n& wa h&nz& do kpĂĄnggĂ , tabi wa d& do gele to k& ma g$a f&l& ni. Tabi wa lifi,
n& wa h&nz& do nu kpĂĄnĂĄ dĂ, nĂ do nĂ.
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa mba do gele ina, n& wa to nĂ gbaa, n& wa &nz& do z&l& ma d&
zu kĂ win$ wa sa li n& na fĂŒtĂ lĂĄ ni.
ïżœ Wa g$n$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa n& n& nzĂą.
ngĂčnggĂ© gb„l„âdĂlĂngĂčnggĂ© gb„l„âdĂlĂngĂčnggĂ© gb„l„âdĂlĂngĂčnggĂ© gb„l„âdĂlĂ (ou : ngĂčnggĂ© gĂČ) : voir fĂŹĂČkĂșlĂŹ.
ngĂčnggĂ©lĂŹngĂčnggĂ©lĂŹngĂčnggĂ©lĂŹngĂčnggĂ©lĂŹ p.24 : herbe suffrutescente Ă©rigĂ©e (Sterc.: Melochia melissifolia).
ngĂčnggĂčngĂčnggĂčngĂčnggĂčngĂčnggĂč p.44 : plante Ă©rigĂ©e, comparable Ă gbĂ ngbĂĂ , mais naine et sans utilitĂ©, en sous-
bois (Marant.: Sarcophrunium Schweinfurthii).
a) Zagb : M& a w$k$s$, ngĂ lĂĄ n& d& ng$ ma lĂ m&tr& kpo g$. Li nwĂĄ n& a fĂlĂ . Ma $ n&
gbĂ ngbĂĂ ni, n& nde ma ngĂĄlĂĄ ngbóó g$.
b) Wa kpa ma wena t& ti ten$ zam$.
c) Timb : Wa g$n$ nwĂĄ n&, n& wa &nz& do kpĂĄnggĂ , n& nde ma kolo kpĂĄnggĂ dĂ g$.
ngĂștĂșkpĂĄnĂ ngĂștĂșkpĂĄnĂ ngĂștĂșkpĂĄnĂ ngĂștĂșkpĂĄnĂ p.16-19 : 1) liane de 20 m de long (Hypp.: Salacia Letsetuana); 2) arbuste ou
liane (Hypp.: Salacia senegalensis).
a) Nad : M& a nyaka, ma ba âda te d& ng$, n& ma wala. Wala n& $ be sĂlĂlĂ, $ n& nu zu kĂ wi
g&, n& ma $ âbĂ tĂ , n& tĂ n& $ tĂż kĂłlĂł kĂłlĂł, ma k& wa sa li n& na ngĂștĂșkpĂĄnĂ ni.
b) Ma $ ka zĂŁ nu lĂŹ tabi zĂŁ k$la.
c) ïżœ Wala n& ma fele, ya odafa wa kĂ we ny$ng$ ma wena, fala n& kpo do ogbakambu.
ïżœ âDa fala k& m$ wele, m$ y&ngg& we da galïżœ, k$ m$ h$ t& n&, k$ m$ kpa fila ma, n&
nde m$ li s& ma. M$ gbini s& sanga n&, m$ n& Ă ma, ya k$a âdo n& dâ°ÂĄ gâa b&t& g$. N&
m$ laâda, ya gbĂŁlĂŁ k& k$âd& ni ma ĂfĂ ndĂrr.
ïżœ N& nde mi zĂ t& âb$ na, wa d& ma do ina ni g$, wa li g& wala n& iko.
NgbNgbNgbNgb
ngbĂ lâ°ngbĂ lâ°ngbĂ lâ°ngbĂ lâ° p.23 : plante herbacĂ©e robuste de 1 Ă 2 m ht.; plusieurs variĂ©tĂ©s cultivĂ©es; les fruits
verts sont consommés comme légumes (Abelmoschus escukentus).
a) Cath : M& a ny$ng$m$, sanggo k& wa mi ma mĂź. Ma ngala d& ng$ $ n& olo li m&tr& kpo
do d$ n&. N& li gbala t& n& boe, ma $ n& k& li gbala t& âd$âd$k$ ni. N& nwĂĄ n& gĂŁ wena,
n& ma gba kĂ & gbĂą. N& nde ma tala 'b$ t& wele kâa kp&t& g$.
310
K$ ma gĂŁ ia, n& ma dĂł, n& ma m$ ng$ wĂ lĂĄ n&. N& ma ko kpo, n& ma ko t& m& t& s$l$
n& ni. K$ fala k& wala n& m$ ng$ dulu d& ng$, n& wa tĂ na, ngbĂ lĂ s$la ia. We k& fala k&
ma kua s$ dati ni, n& ma kĂł s& 'b$ di ni g$. Ma ma s& ng$ n& t& m& ni gbaa, tak$ ma
s$kp$. Wala n& $ be dudu yĂngbĂĂ, ma wia we h$ ng$ cm âbu ng$ n& tĂ n&, ma z$ dia
nĂč. NgĂ gĂlĂ ngbĂ lâ° tĂ lĂ :
1) ngbĂ lĂ lÂŒngbĂ lĂ lÂŒngbĂ lĂ lÂŒngbĂ lĂ lÂŒ : wa mi ma, n& âdo z&k& 2 tabi 3, n& m$ âbi ma; wa sa âb$ li n& na
âmĂdĂmâ°kpĂĄâ, gulu n& na, mĂ dĂ mâ° kpĂĄ, mĂ mïżœ n& ĂkĂł.
2) ngbĂ lĂ gbĂ fĂșlĂșsĂ ngbĂ lĂ gbĂ fĂșlĂșsĂ ngbĂ lĂ gbĂ fĂșlĂșsĂ ngbĂ lĂ gbĂ fĂșlĂșsĂ : wa mi ma do saf$ (f$ k$la), n& ma $ z&k& 6 tabi 7, s& n& wa âbi de.
Ma $ ĂĄ dĂ, n& nde ma g± wena, n& tĂ n& $ fĂĂ .
3) ngbĂ lĂ tĂčkĂĂ ngbĂ lĂ tĂčkĂĂ ngbĂ lĂ tĂčkĂĂ ngbĂ lĂ tĂčkĂĂ : wa mi ma mi, wena âda le. NwĂĄ n& $ n& nwĂĄ tĂčkĂĂ ni, nde nwĂĄ n& a tĂż.
K$ m$ wala, n& t& wala n& ma $ âb$ nĂ t& nwĂĄ n& ni.
c) ïżœ Wa âbi wala n&, wa k&s& ma, n& wa gi, n& wa ny$ng$ do ka, ma ba bĂą, ma ĂĄ dĂndĂ.
ïżœ Wa d& f&l& n&, n& wa lifi ma, n& wa fi âd& tili be, k& wa d& ndaba tĂ a ni, we k& ma ĂĄ
dĂndĂ mĂ. Tak$ z&l& ma t& âb$ ni, n& ma zolo tĂ a zĂĂĂ ni.
ïżœ Wa to dĂł k& ma wala ni, n& wa gi do ny$ng$m$, $ n& olo li dambui ni, we k& ma ba bĂą.
ïżœ Wa d& âb$ nwĂĄ n&, n& wa &nz& do hĂa m& k& ma hĂa zu kĂ wi, wa sa li ma na fĂŒtĂ lĂĄ ni.
ngbĂ lĂkĂlngbĂ lĂkĂlngbĂ lĂkĂlngbĂ lĂkĂlÂĄÂĄÂĄÂĄ p.23 : arbuste ou petit arbre, 1,5 Ă 2 m ht.; les capsules fusiformes ressemblent
aux fruits de lâ Abelmoschus ângbĂ lâ°â (Tiliac.: Glyphhaea brevis).
a) Nakusu Albert : M& a te, ma âbana d& sanga nĂč g&, n& ma m$ ng$ gba kĂ & d& ng$ d&l&
wena. GĂŁ tŸ n& ma ng$ gba kĂ &, n& ma wia we $ n& nu kĂ wi g&, n& mbÚé n& ma wia
we $ n& nganggala wi g&, ma kili kili iko. N& ma gba kĂ &, n& nde be okili gbakĂ n& ma $
âb$ be a gÂł gÂź sïżœ. N& nwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ kafe ni, n& nde ma be dudu âbÂĄnÂĄ sanga, n&
ma tĂ« $ n& nwĂĄ kafe g$. T& nwĂĄ n&, âdo n& $ be lĂș lĂș lĂș. N& ma wa wala, wala n& ma $
be yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ.
b) Wa kpa ma wena ti k$la, tabi zĂŁ bili, tabi nu zĂ.
c) ïżœ Wa ĂlĂ k$a afe n&, n& ma yĂș yĂ».
ïżœ N& tŸ n&, wa pi ma do te kpangbola, nde ma dĂš wena.
ïżœ Ma d& z&l& mbĂčlĂčnĂ. Wa kala wala k& ma ku kula ni, n& wa d$ do mbito ni, n& wa
f$l$ âdo gogo be sĂ„ doâdo, n& wa d& mbito n& t& li dani âdo gogo a ni.
ïżœ N& mi zĂ t& âb$ na wala n& wa dĂ do to d&a ni g$.
ïżœ Zagb : Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$.
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa na ma gbogbo zu be, we duzu z&l& lĂ bϱ.
ïżœ Wa âbili te n&, n& wa gb&l& t& n&, n& wa e li wese, k$ ma kolo, n& wa d& do tĂ© wĂš.
ïżœ Wa ia li ma ni ni, we k& wala n& ma $ n& wala ngbali ni. N& k$a t& te n& do nwĂĄ n&
ma ba bĂą.
ngbĂĄlĂngbĂĄlĂngbĂĄlĂngbĂĄlĂ p.4 : arbre de 25 Ă 45m. ht., et 0,2 Ă 1 m diam. (Olac.: Strombosia glaucescens).
Le bois est utilisé comme pieux dans la construction des maisons traditionnelles, comme
pieds dâun grenier de maĂŻs, etc.
a) Zagb : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia t& h$ m&tr& kpo, n& ngala n& wia t& h$ âbu m&tr& nÂĄlĂ. Li
nwĂĄ n& $ n& nwĂĄ kafe ni. Wala n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko.
b) Ma $ ti k$la.
c) M& a te kpo ma nganda wena; wa âbili ma, n& wa d& do te yĂ nggÂĄ tabi te t$a.
ngbÂĄmÂĄlÂĄngbÂĄmÂĄlÂĄngbÂĄmÂĄlÂĄngbÂĄmÂĄlÂĄ : voir ngbĂmÂĄlÂĄ.
ngbĂ ngbĂ nzĂ lĂšngbĂ ngbĂ nzĂ lĂšngbĂ ngbĂ nzĂ lĂšngbĂ ngbĂ nzĂ lĂš : voir ngĂnggĂnzĂ lĂš.
ngbĂ yĂČ ngbĂ yĂČ ngbĂ yĂČ ngbĂ yĂČ : voir tĂškĂștĂč.
311
ngbÂŒndÂŒlÂŒngbÂŒndÂŒlÂŒngbÂŒndÂŒlÂŒngbÂŒndÂŒlÂŒ p.20 : liane de 4 cm diam., Ă fruit rouge ovoĂŻde mangĂ© en temps de disette
(Icac.: Lavigeria macrocarpa).
a) Cath : M& a be te k& ma $ gbĂsĂwĂlĂĂ, ma ngĂĄlĂĄ la li ngele wena g$. T&l& t& n& ma $ n&
t&l& t& te wa sa li ma na bĂĂŹlĂ ni. N& nwĂĄ n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwa bĂĂŹlĂ ni. N& wala n&
ma $ n& wala gba lio mbati ni, wa sa lĂ ma na aubergine ni, ma gĂŁ gĂŁ, n& ma $ be dudu.
N& nde fala k& ma wala, k$ ma fele, n& ndala t& n& fele kÂłlÂłlÂł. N& m$ âbi ma, k$ m$
ngete ma, ya ma ĂfĂ n& ge nde ni.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ vĂșdĂ .
c) 1) Wa ny$ng$ wala n& ny$ng$. N& nde wala n& ni ma kà wi zÄ m$ g$.
ïżœ M$ wele k& m$ do li sila ĂnÂĄ bina, m$ ny$ng$ ma, ma dĂ m$ t& m$ g$. K$ fala k&
wele k& a do linggam$ $na, tabi a zĂ„ m$ zĂ„ belee ni, kâa usu ma usu ni, kâa ny$ng$
ma do âda m& ni, n& âda kala be sïżœ, n& a ĂlĂ nganda n& ge nde ni. N& ma be na, nĂ a
linggam$ $na li sila a boe, ma k& a ĂlĂ ni.
ïżœ Tabi naa be a do ny$ng$m$, n& a kpĂĄ do wala olo n& g$ fai, n& a aka zĂŁa, n& ben$
sĂ„ wa kafa. Ma wia na, a ba ma, tua k& ma gbĂ wele g$, ma ĂfĂ wena, n& ma na,
ben$ sĂ„ wa ny$ng$, n& wele k& a d& de m$ ni, a ĂlĂ s& g$. N& wele k& a d& âdĂŁ m$,
tabi a ba ny$ng$m& be sïżœ sïżœ sïżœ fai ni, n& a we s& t& ĂlĂ nganda wena. N& di dĂ ni, ma
hĂŁ wala hĂŁ naa a na a ïżœ ti a, nâa na : âM$, m$ a âdĂŁ be.â N& âdo n&, a wia we hĂŁ hĂŁ a
fala b$a tabi fala tal&, kâa ĂlĂ, k$ ma e, ya a zĂŒ âb$ mbe m$ g$. NĂ a m& a âdĂŁ m$ g$,
m& a dia ina, we gala wele, we kpak$ a dungu do bosembo.
ïżœ Gulu n& hĂŁ oyaa l& wa ia zi li ma na ngbĂ©ndĂ©lĂ©. Be wele k& a zĂ„ m$ wena ni, n& wa
âbi ma, n& wa ba hĂŁ a, nâa ny$ng$ kili n& vĂ, k$ ma e, n& ma fo m& li sila a ni, n& a
banda ĂlĂ n&. A ĂlĂ fai, mbĂš n& kili ba m$ na, a n& fe fia, n& a ĂlĂ fai, nâa ĂlĂ suka ĂlĂŁ
vĂ, nâa ĂlĂ be m$ ma $ n& f&ng& âdĂșkpĂĄ âdĂșkpĂĄ $ n& mb$l$ ni. N& yaa l& wa zi na, m&
ma $lâa na, a zĂ„ m& li sila a ni, ma a ny$ng$ ma fai, k$ a ĂlĂ ma, kâa fĂŹ nĂč ni. HĂŁ mbĂš
g$, âdo n& âb$, n& kili ba be di, ya a zĂŒ âb$ mbĂ© m$ g$. Gulu nâa wa tĂ na, fala k& be
zĂ„ m$ wena, n& wa fa ngbendele hĂŁ a, kâa ny$ng$, e ngbendele nu a, nâa ĂlĂ s&.
2) N& wa d& âb$ do z&l& d&a :
ïżœ Fala k& gĂ ny$ng$ wele, n& wa d& nwĂĄ ngbĂ©ndĂ©lĂ©, n& wa 'bala, n& wa Ă© nu a, n& a
ndo s& ĂlĂ dĂŁ gĂ& ni d& nu. (Fala k& gĂ ny$ng$ wele, k$ fo gele ina bina, n& wa fa
fila tandala, n& wa zïżœ t& fala k& wele ini d& nza ni.)
ïżœ Wa d& 'b$ do z&l& gbĂ nĂĂ. M& a z&l& ma ba wele, n& k$ ngu'du a wele hĂrr hĂrr ni.
Wa gi nwĂĄ n&, k$ ma gbala, n& wa hunu do kĂ, n& wi n& n$, n& a ma s& ng$ ĂlĂ
okua m$ z&l&n$ ni li sila a d& nĂč. K$ fala k& a ĂlĂ gbaa, k$ a ndo ĂlĂ $ n& fĂ„ ni, n&
nde z&l& ni ma i ia.
ngbĂkĂngbĂkĂngbĂkĂngbĂkĂ p.27 : grand arbre (Flac.: Scotellia sp.).
a) Zagb : M& a gĂŁ te.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) ïżœ Wa d& ma do te t$a d&a, tua k& ma ngĂ ndĂ wena.
ïżœ M$ z& k$a afe n&, n& m$ gb&l& ti nguâdu n&, n& m$ d& do ina yu zĂŁ wi. K$ni $ n& m&
g&, n& m$ to ma nĂ sĂ„, n& wa âbo ma, n& m$ ny$ng$. G&n& k$ wa hĂŁnĂŁ âb$ hĂŁnĂŁ,
g&n& wa h±n± âb$ hĂŁnĂŁ g$, k$ wa d$ âb$ nĂ, n& wa to n& gbaa, n& wa âbo, n& m$
ny$ng$ ma, n& ma kanga yu zĂŁ wi.
ngbĂlĂtĂdĂlĂngbĂlĂtĂdĂlĂngbĂlĂtĂdĂlĂngbĂlĂtĂdĂlĂ p.37 : herbe Ă©rigĂ©e, frĂ©quente en bordure des cases (Composita sp.).
a) Timb : M& a kpo nu f&l& bulukun$ $ n& kĂĄlĂĄz„tĂČlĂ ni.
b) Ma hĂ d& ka zĂŁ t$an$, n& ma fo d& t& dĂlĂ tĂĂ ni iko, ma k& wa sa li n& ni.
c) M& a âdĂŁ w$k$s$ iko, wa dĂ do to g$.
312
ngbĂŹngbĂŹngbĂŹngbĂŹ p.14 : grand arbre Ă bois dur et lourd; peut atteindre 40 m de hauteur; le fruit sert de
condiment (Irv.: Klainedoxa gabonensis).
a) Cath : M& a te ma gĂŁ g&$ do g&$ fai, n& dungu, n& ma h$ ngĂčmĂč dĂŽ. Ma ngala d& ng$
kpĂndĂ kpĂndĂ, ma gĂș g$, n& ma gba kĂ & dĂ wena. Ma âbana do be n&, n& nde tĂ t& n&
boe $ be nzĂngĂ nzĂngĂ, n& li nwĂĄ n& ma $ be dĂ, ma $ kpĂčyĂ& $ n& bĂ« ni. M$ âbe do
zu kĂ m$, n& ma lĂ wena. M& a te ma wa wala, n& wala n& ma $ n& nu kĂ wi g&, ma $
âbata. K$afe n& nganda wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ngĂndĂ , tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ fala k& wa gĂmĂ zĂ ma d& nĂč g$ ni.
c) ïżœ Wa gb&l& tŸ n&, n& wa sa do âdo gogo m$, fala k& m$ $ do z&l& lĂČ.
ïżœ Tabi z&l& mbĂčlĂčnĂ, n& m$ h$n$ do nu ben$, kpak$ ma le t& li dani ni, kpak$ ma sa.
ïżœ N& wala n&, wa kala wala k& ma ala do ïżœĆĄ tĂ & ni, n& wa kala ma, n& wa f$l$, n& wa to
ma do t$l$ n& wĂčkĂș wĂčkĂș vĂ, n& wa anga d& âd$ lĂŹ, n& wa yulu saâda k& âdĂ n& doâdo,
n& wa a lïżœ n& ni t& sanggo. Fo n$ bina, n& m$ to ma sĂ„, n& m$ fi t& sabinda, n& m$
ny$ng$. Wa gi wĂ©nÂĄ dĂČ kĂșlĂĄ kĂyĂ, kĂșlĂĄ sĂ âdĂš, dĂČ tĂlĂ ndĂ âbĂ , dĂČ ngbĂsĂ, dĂČ
gbĂ nzĂkĂâdĂ, tabi wa a âb$ t& gbĂlĂ, wena wena wa a t& kula z&mb&, nĂ do nĂ.
Sanggo k&nĂ ni, n& l& fi t& n& ni, n& l& ny$ng$ ma. N& nde wĂ ĂĄ ngbĂŹ tĂ tĂlĂ kĂyĂ tabi
tĂlĂ sĂ âdĂš gĂ.
ïżœ Monz : Fala k& wa a ia, n& wa yala we d& âdo sïżœ, n& ma nĂlĂ gĂĂ$, gbaa na ma ngua,
s& n& wa e nĂč de. Fala k& do tĂ„ k$ dĂŹlâ° t&, k$ a dungu d& ng$ t$a âda m$ ni, t& he m$
fai nde, k$ wala ngbĂŹ $ k$ t$a âda m$ ni boe, k$ m$ ba wala n& kpo, k$ m$ k$t$ do a,
k$ g&n& k$ ma lĂČ a g$, n& fala sa, n& kĂŹlĂŹ ma a s& t& wi k& a kâ°fâ° dĂŹlĂ ni vĂ.
ïżœ Fala k& ma âbana âb$ do b$l$ n& $ n& zĂŁ nganggala wi g& nde, n& wa s& âb$ ma do
bĂștĂč. BĂștĂș n& nganda wena.
ngbÏndÏngbÏndÏngbÏndÏngbÏndÏ p.35 : plante herbacée, commune en sous-bois; on applique les feuilles sur les
plaies fraĂźches; les jeunes feuilles sont mangĂ©es comme stimulant lors dâune blessure
pénible, p.ex. circoncision (Rubacée).
a) Cath : NgbĂŹndĂŹ m& a be te, ma ngala olo li âbu cm tal&, n& ma sanza nu kĂ n& d$ d$a. TŸ
n& $ be sĂlĂlĂ, n& li gbĂĄlĂĄ n& boe. N& nwĂĄ n& $ gĂ fĂș gĂ fĂș $ n& li nwĂĄ pÂłsanggo ni, ma
toso ngb& b$a b$a d& li gbĂĄlĂĄ n&. Ma wala do gbogbo zu n&, wala n& $ be sĂlĂlĂ, n& ma $
t$l$ nwÂĄ. Ma $ n& ĂdĂ nĂŹtĂlĂ, n& nde ma la ngbĂ do ma.
b) Wa kpa ma wena li wala f$ ng$nda, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ vĂșdĂ k& wa wa zi dati ni.
c) Ma do ina boe :
ïżœ M$ zĂŁ liĂŁ n&, n& m$ f$l$ tĂ n&, n& m$ a lĂŹ ti n&, n& m$ e li we, n& m$ sili ma gbaa, k$
ma gbĂĄlĂĄ, n& m$ hunu do kĂ, n& m$ n$ ma, we ti ndĂ lĂĄ t& m$ k& ma zĂlĂ vĂ ni, wa sa
li ma na ndĂ nĂ ni. Tabi wa d$l$ nwĂĄ n& d$ wena, n& wa mba do wĂ kĂł bĂ, do nwĂĄ
yĂČlĂ, n& wa gi, k$ ma gbala, n& wa i do li gbĂĄlĂĄ tĂ a vĂ, t& kpo kpo z&l& ndana ni.
ïżœ M$ d$l$ nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& m$ ny$ng$ ma, n& m$ fulu d& nu sila be, t& z&l& gbĂ nĂĂ, k&
a $m$ dé g$ ni.
ïżœ N& m$ d$l$ âb$ kpo nwĂĄ n& ni, n& m$ to ma tua, n& m$ nĂŁ ma li dani.
ïżœ Ma gala ogazan$ wena : wĂ dĂlĂ nzĂâdĂ nwĂĄ nĂ, nĂ wĂ tĂł ngbĂtĂ ngbĂtĂ, nĂ wĂ nĂĄ
dĂ lĂ tĂlĂ dÂĄnâ° gĂ zĂĄ; nĂ wĂ ny$n$ âb$ kpo kpo nzĂâdĂ nĂ, tĂ kĂ mĂĄ nĂ sâ°lÂĄ wĂ .
ïżœ N& nde fala ngbĂŹndĂŹ ngboo ni, fala k& m$ ny$ng$ ma wena, k$ m$ kpa dani nde, n&
g&n& k$ ma gĂŁ wena, n& ma zĂlĂ s& m$ ngboo g$, n& âda kala s$k$ ma Ă g$, n& ndĂ lĂĄ
t& m$ ma nĆĄ.
ngbĂČlĂłtĂ ngbĂČlĂłtĂ ngbĂČlĂłtĂ ngbĂČlĂłtĂ : voir gĂČlĂ©tĂ .
ngbĂmÂĄngbĂmÂĄngbĂmÂĄngbĂmÂĄ p.8 : arbre de 40 m ht., 0,7-1 m diam., feuilles Ă nombreuses nervures, bois dur
(Ros.: Parinari Holstii).
313
ngbĂłmĂĄ 'dĂ lĂŹngbĂłmĂĄ 'dĂ lĂŹngbĂłmĂĄ 'dĂ lĂŹngbĂłmĂĄ 'dĂ lĂŹ p.8 : arbre souvent ramifiĂ© dĂšs la base, sur les rives des cours dâeau,
commun (Ros.: Parinari congensis).
â wĂlĂ ngbĂmÂĄ â wĂlĂ ngbĂmÂĄ â wĂlĂ ngbĂmÂĄ â wĂlĂ ngbĂmÂĄ p.8 : arbre de 40 m ht., 1 m diam., Ă feuilles plus lisses, bois dur (Ros.:
Parinari glabra).
ngbĂmÂĄlÂĄngbĂmÂĄlÂĄngbĂmÂĄlÂĄngbĂmÂĄlÂĄ (ngbÂĄmÂĄlÂĄ, mbĂłnggĂłlĂŹ?) p.6 : arbre Ă fĂ»t droit Ă©lancĂ©, feuilles oblongues Ă points
translucides (Annon.: Pachypodanthium Staudtii).
a) RĂ©gine : M& a te, mĂĄ g± wĂ©nÂĄ, nĂ ndÂŒ gbĂĄkĂ nĂ sĂĄnzĂĄ dĂlĂ wĂ©nÂĄ, nĂ mĂĄ bĂlĂ âbĂ dĂ©
wĂ©nÂĄ. GbakĂ n& dĂlĂ wena wena g$, ma gba kĂ & do s$ti zĂ€ n&, n& ma ngala wena.
NwĂĄ n& be ĂĄ dudu yĂlĂ Ă ni, n& ma n&a we $ n& nwĂĄ kĂ fĂ© ni. TŸ n& ngĂ ndĂ ngboo g$.
M$ ĂlĂ ma, n& f&l& n& ma yu nĂ ngungge ni. Wala n& Ă n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko.
b) Ma $ wena nu lĂŹ, n& wa kpa âb$ ma ti k$la do zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) ïżœ Wa ĂlĂ f&l& n&, n& wa ba âdo n&, n& wa &nz& do gua.
ïżœ NĂ mbĂš wa d& fĂlĂ do t$a, tabi wa d& do f&l& kĂČĂ©.
ïżœ Wa âbili âb$ tŸ n&, nĂ wĂ dĂ dĂČ tÂŒ ngĂ tĂĂ ; tÂĄbĂŹ wa gba sanga n&, n& wa da do
mbĂłkĂł kiti tÂĄbĂŹ mbĂłkĂł tĂ nggÂŒ.
ïżœ K$ m$ fa ma do gua, nde ma nyĂ g$, ma d& t& m& lĂ âdĂŹĂŹ iko.
ngbĂngbĂngbĂngbĂk„ k„ k„ k„ (E: ngĂk„) p.34 : petit arbre de sous-bois, bois dur, feuilles longiformes; trĂšs
commun. Est utilisé dans la médecine traditionnelle et dans certains rites, p.ex. dans la
construction du siĂšge-autel, surtout Ă cause de son bois dur (Acant.: Thomandersia
laurifolia).
a) Cath : M& a be te, ma sanza d& nu kĂ n& dĂ wena. Fala k& ma h$ âdĂ kĂ lĂ g$, n& be tŸ
n& ma $ be sĂkĂkĂ $ n& zu kĂ l& g&, k$ fala k& ma d& ngĂčmĂč, n& ma $ n& nu kĂ wi g&.
Ma ngala d& ng$ olo li m&tr& b$a, n& ma gba kĂ &. Li nwĂĄ n& $ yĂlĂĄĂĄ, n& ma gĂŁ be gĂŁ,
ma $ n& nwĂĄ sĂŹnĂ wĂČlĂČ ni. N& ma wa wala, wala n& ma $ n& wala kafe ni, ma $ be âbata.
T& tŸ n& ma $ fĂ, n& ma ngĂ ndĂ te wena.
b) Wa kpa ma ti k$la, nguâdu lĂŹ, zĂŁ gaza, zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) NgbĂk„, wa d& do ina :
ïżœ Wi k& gĂ ny$ng$ a ni, n& a ny$ng$ nwĂĄ n&, n& a gulu lïżœ n&, n& ma gb& dĂŁ gĂ& ni iko,
we k& ma fĂ ngĂ wena.
ïżœ Wa mba nwĂĄ n&, do nwĂĄ sinawolo, n& wa to, k$ ma 'bu, n& wa &nz& do 'do wi k& a
do z&l& kuma gbala zĂŁ wi.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& wa lingi ma, k$ ma âbu, n& wa zïżœ lĂŹ tĂ n&, n& wa zïżœ li wi
k& 'bala te tabi w$k$s$ tia li a ni, tak$ li a ma gĂlĂ. N& wa zĆĄ âb$ kpo kpo nwĂĄ ngĂkÂł
ni li wi k& g$ali ny$ng$ li a ni.
ïżœ Wa lingi âb$ nwĂĄ ngĂk„, n& wa f&l& t& li katolo.
ïżœ Fala k& wele n$a dĂ, k$ ma ba a la li ngele n& nde, n& wa d$l$ nwĂĄ ngb$kĂŁ hĂŁ a, n& a
ny$ng$ do t$l$ n&, n& a gulu lïżœ n&, tak$ ma gbese zu ngawi 'da dĂ& k& ma ba a n& ge
nde ni, n& a dĆĄ ĂŹrr, n& ma sĂĄ tĂ a.
Wa d& 'b$ ngbĂk„ do gele to :
ïżœ Wa âbili tŸ n&, n& wa zïżœ t& ndĂĄbĂ .
ïżœ Wa d& 'b$ te n& do wili te bili.
ïżœ Wa f$l$ nwĂĄ n& do tulu do fala k& sa'boni bina ni.
ïżœ Wa âbili tŸ n&, n& wa s& do buti nyanga tĂ nggĂ©.
ïżœ MbĂš âda fala kpo, fala k& saboni bina, nĂ wa kala âb$ nwĂĄ ngĂk„, nĂ wa f$l$ do tulu.
We k&, tulun$ l& heâde ni, mbĂ© n& ma ba ndi wena, n& t& ndi ni ma ko osaâde wa $ n&
âbĂŹsâ° ni, wa sa li wa na yĂnggĂlĂngĂčmbĂš. N& nde ng$k„ m& a fÂł m$, ma wia t& gb& âdĂŁ
m$n$ ni do kuli n& vĂ, n& wa fe t& tuli. Ma k& wa f$l$ do tuli ni, ma gala olo li savĂ.
314
NwNwNwNw
nwĂĄlĂŹnwĂĄlĂŹnwĂĄlĂŹnwĂĄlĂŹ p.26 : diffĂ©rentes esp. dâarbustes de sous-bois (Viol.: Rinorea sp. sp.).
a) M& a nwĂĄ, ma bi a yĂlĂĄ yĂlĂĄ, âdo n& $ fĂa. M& a nwĂĄ dĂšlĂš nde?
b) Wa kpa ma âd$ lĂŹ.
c) Wa &nz& nwĂĄ n& do kpanga.
NyNyNyNy
nyÂĄkÂĄbĂnyÂĄkÂĄbĂnyÂĄkÂĄbĂnyÂĄkÂĄbĂ p.7 : liane ligneuse, feuille 3-5 digitĂ©e, fruit samaroĂŻde (Hern.: Illigera vespertilio).
nyÂĄkÂĄdĂnggĂĄnyÂĄkÂĄdĂnggĂĄnyÂĄkÂĄdĂnggĂĄnyÂĄkÂĄdĂnggĂĄ p.31 : liane ligneuse Ă latex (Apoc.: Carpodinus trilobata).
a) Timb : M& a gĂŁ nyaka, gĂŁ n& $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&. Ma ba do âda obe te d& sanga nĂč
iko. NwĂĄ n& n&a we $ n& nwĂĄ dĂnggĂĄ ni, n& ma toso ngb& b$a b$a d& t& nyaka n&. M$
g$m$, nde t$k$ n& $ fĂa kpasaa nĂ t$k$ d&nggĂĄ.
b) Ma $ wena ti k$la. N& m$ kpa âb$ ma gele falan$ vĂ iko.
c) Zagb : Wa d& f&l& n& do f&l& ngĂĄnyÂĄ we ogaza wili.
ny¥k¥fà ndény¥k¥fà ndény¥k¥fà ndény¥k¥fà ndé p.46 : liane, non identifiée.
ny¥k¥gà lÚny¥k¥gà lÚny¥k¥gà lÚny¥k¥gà lÚ p.46 : liane, non identifiée.
Tanda : Nyaka gale m& a f&l& wa &nz& do gua.
nyÂĄkÂĄnyÂĄkÂĄnyÂĄkÂĄnyÂĄkÂĄgÂĄnÂĄfĂlĂgÂĄnÂĄfĂlĂgÂĄnÂĄfĂlĂgÂĄnÂĄfĂlĂ : voir gÂĄnÂĄfĂlĂ.
nyÂĄkÂĄgĂnyÂĄkÂĄgĂnyÂĄkÂĄgĂnyÂĄkÂĄgĂ p.46 : liane, non identifiĂ©e.
a) Timb : M& a nyaka, n& nde ma a fĂa, n& nwĂĄ n& âb$ a fĂa. NwĂĄ n& ma toso d& t& nyaka
n& b$a b$a. GĂŁ nyaka n& ma $ n& nu g&l& kĂ wi g& iko. Ma ba âda te, tabi ma fo ny&l&
wena.
b) Wa kpa ma ti k$la, âd$ lĂŹ tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ do âdo t$a.
c) Ma do d&a to bina. N& nde wa ia li ma ni, tua k& m$ z$ ma hĂ Ăș, n& m$ lengge na, m& a
gĂ, we k& ma nuku âb$ nuku $ n& gĂ ni.
nyÂĄkÂĄgbĂ kĂčtĂnyÂĄkÂĄgbĂ kĂčtĂnyÂĄkÂĄgbĂ kĂčtĂnyÂĄkÂĄgbĂ kĂčtĂ : variĂ©tĂ© de nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ«
a) Timb : NyakagbakĂčtĂ m& a kpo nu f&l& nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ«. Nz$âdi nwĂĄ ma $ n& gba kĂčtĂ ni, k$
m$ hĂ„i nĂ, n& ma âbe d& t& ngb& nzĂ kÂł.
b) Wa kpa zĂŁ k$la do zĂŁ nga bĂŹlĂŹ.
c) Wa hĂ„i nyakagbakutu, n& wa ba kĂĄfĂłlĂł gĂ, do nwĂĄ gĂČlÂŒ, n& wa mba do gbÂĄlÂĄnzÂĄ, n&
wa to, n& wa a hĂŁ naa âbĂlĂ kĂlÂĄ. N& nde dati ÂŹ n&, n& m$ ĂșmĂș li m$. K$ fala ngĂłâbÂŒ
tabi gbĂ gbĂ lĂ dÂĄnggÂĄ tĂ we kala wa ia ni, n& wa d& yĂčkĂč yĂčkĂč d& kpo fala, n& kutu kpe
ng$ wa, n& nde a ba wa g$.
d) Wa d$l$ nwĂĄ nyakagbakutu, mba do nwĂĄ ngbĂŹndĂŹ do nwĂĄ sĂbÂĄkĂ nzÂĄ, do nwĂĄ tĂŒsĂŹlĂ , do
nwĂĄ gbĂ gĂlĂkĂ, n& wa âbala d& k$ bila, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa ba, n& a e gbogbo zu wi
z&l& gĂ lĂngbÂĄ. N& wa fi kĂŁlïżœ we âd$ n&, k$ ma nĂlĂ sĂĂ, k$ ma n& bi n&, n& a n$ ma. N&
m& ma yaka a ni, ma e.
nyĂ kĂ gbĂĄndĂ nyĂ kĂ gbĂĄndĂ nyĂ kĂ gbĂĄndĂ nyĂ kĂ gbĂĄndĂ (fĂșmbĂĂ *) p.47 : liane, non identifiĂ©e.
a) Zagb : M& a nyaka, n& nde ma $ n& gbĂŁlĂŁ ngb&nz& ni. K$ fala k& ma gĂŁ, n& ma $ n&
gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&. NwĂĄ n& d&l& tĂ n& wena. Ma ba âda te d& ng$. Wala n& ma $ n&
gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, zĂŁ bĂŹlĂŹ, ti âbete, âdo le, do nu lĂŹ.
c) ïżœ Wa dĂ ma do f&l& gbĂĄzĂĄ âda ogaza k$la.
315
ïżœ Wa k&s& nwĂĄ n& sĂkĂkĂ ma $ n& gĂzĂ ni, n& wa gi, tabi wa a ma âda sanggo li we, n&
wa yufu n&, k$ âda kala be sïżœ, n& wa e nĂč, n& wa ny$ng$.
ïżœ Tanda : Wele kĂ we a ina âd$ lĂŹ we gb& k$y$, n& wa kpo nyakagbĂĄndĂ âd$ lĂŹ dati, s&
n& wa a ina dĂȘ. Ya ki ni wa kpua k$y$n$ ia, ya wa lĂĄ s& d& dati g$.
nyà kà kånggényà kà kånggényà kà kånggényà kà kånggé p.47 : liane, non identifiée.
M& a nyaka zam$ g&, ma fanga wena! Wa &nz& do zĂŁ wi t& z&l& gaâbom$.
nyĂ kĂ kĂÂĄnggÂĄnyĂ kĂ kĂÂĄnggÂĄnyĂ kĂ kĂÂĄnggÂĄnyĂ kĂ kĂÂĄnggÂĄ : voir kĂÂĄnggÂĄ.
nyÂĄkÂĄkĂnĂŹ nyÂĄkÂĄkĂnĂŹ nyÂĄkÂĄkĂnĂŹ nyÂĄkÂĄkĂnĂŹ : voir lĂsĂŹnggĂ.
nyÂĄkÂĄkĂșfĂlĂnyÂĄkÂĄkĂșfĂlĂnyÂĄkÂĄkĂșfĂlĂnyÂĄkÂĄkĂșfĂlĂ : voir gÂĄnÂĄfĂlĂ.
nyĂ kĂ kĂșmĂ nyĂ kĂ kĂșmĂ nyĂ kĂ kĂșmĂ nyĂ kĂ kĂșmĂ (mbĂșlĂșyĂĂ) p.9 : liane, 50 m de long, gousses de 1,5 Ă 2 m de long (Mimos.:
Entada gigas).
a) Zagb : M& a nyaka, ma g± wena, n& ma fo do nĂč g& iko, tabi mbĂš, n& ma ba âda te dĂ
ng$. Nyaka n& ma ĂĄ bĂlĂ g$, ma gĂș wena, n& nwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ ni.
b) Wa kpa ma wena k$ bĂŹlĂŹ, tabi ti âbĂštĂš, n& nde wa kpĂĄ ti kĂlÂĄ g$.
c) ïżœ Wa âbĂlĂ nyaka n&, n& wa to, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$.
ïżœ Wa âbĂlĂ nyaka n&, n& wa to, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa a do zĂŁ wi zĂlĂ kĂșmĂĄgb„l„z±.
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa ba âdo n&, n& wa da f&l& n& do tangge, tabi wa d& do
songbo we kpïżœlïżœ do nĂ.
ïżœ Wa d$l$ oâb$a nwĂĄ k&nĂ ni, n& wa mba do nwĂĄ kaâdangga, n& wa to. K$ wa gi, k$ m$
n& ny$ng$ n&, n& m$ lengge na, wa gi s$ mbĂlĂ mĂ, k$ wĂĄ kÂĄlÂĄ k$ n& kĂĄlĂ . Ya m& tati
a nwÂĄ ni ma ĂĄ ma ĂșnĂș iko. Ma k& wa sa li n& na âmbĂșlĂșgĂłâdĂłyĂ ÂĄâ.
â wĂlĂ nyĂ kĂ kĂșmĂ â wĂlĂ nyĂ kĂ kĂșmĂ â wĂlĂ nyĂ kĂ kĂșmĂ â wĂlĂ nyĂ kĂ kĂșmĂ p.9 : liane de la mĂȘme famille mais de moindre dimension (Mimos.:
Entada planoseminata).
Cath : TĂlĂ t& wĂlĂ nyĂ kĂ kĂșmĂ do to tĂ n& ma wia kĂ do k& âda nyĂ kĂ kĂșmĂ ĂŹkĂČ, n& nde
nyĂ kĂ kĂșmĂ g„ n&a ng$ wi wili wele k& be sïżœ.
ny¥k¥kp±ny¥k¥kp±ny¥k¥kp±ny¥k¥kp± p.29 : petite liane ligneuse, fleurs blanches (Oleac.: Jasminum Bichri).
nyĂ kĂ lĂ kĂ nyĂ kĂ lĂ kĂ nyĂ kĂ lĂ kĂ nyĂ kĂ lĂ kĂ : petite liane qui attire les petites fourmis âlĂ kĂ â; non identifiĂ©e.
a) Timb : Nyakalaka g& m& a be nyaka ma ndĂlĂlĂ iko. NwĂĄ n& $ tĂ„. M$ kpa s& fai, n& nde
olakan$ wa hala do t& nyaka n&.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, wena ti bili âbete.
c) ïżœ Wa mba nwĂĄ toko mbati do nwĂĄ nyakalaka, n& wa &nz& do hĂa m$ (zĂ toko mbati).
ïżœ Wa zïżœ âb$ nyakalaka li wele we z&l& li.
nyĂ kĂ lĂșndĂș nyĂ kĂ lĂșndĂș nyĂ kĂ lĂșndĂș nyĂ kĂ lĂșndĂș (lĂșndĂș) p.19 : liane ou arbre lianiforme (Hipp.: Helictonema velutina).
a) Zagb : M& a nyaka, ma $ n& gbĂŁlĂŁ ngbĂnzĂ ni, n& nde ma gbala do li bele. Ma fo do
ng$ w$k$s$ do sanga nu g& iko, n& nde ma nyĂlĂ wena g$.
b) Wa kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ tabi li zĂ.
c) NyĂ kĂ lĂșndĂș d& to kĂ gĂ zĂĄ :
ïżœ Wa dĂ nwĂĄ n&, n& wa mba do nz$âdi nwĂĄ ndĂ lĂ kpĂĄlĂ , n& wa mba do gb„l„ sĂ , n& wa
to, n& wa d& do mbĂșâdĂĄ mĂ, n& wi zolo a ny$ng$, n& wa fi tala n& nu gaza k& wa n&
g$n$ a ni.
ïżœ Domin : Wa âbo ma, n& wa fi âd& tili gaza wuko, n& wa fi sala k$la, tabi m$ tĂ do tĂ t&
n& we be na, a ïżœ ti y$ y$la wena.
nyÂĄkÂĄndĂ âbĂ nyÂĄkÂĄndĂ âbĂ nyÂĄkÂĄndĂ âbĂ nyÂĄkÂĄndĂ âbĂ : voir ndĂ âbĂ .
316
nyĂ kĂ ndĂnyĂ kĂ ndĂnyĂ kĂ ndĂnyĂ kĂ ndĂ (E : yĂ ndĂ ou ndâ°) p.31 : petite liane herbacĂ©e rampante, trĂšs envahissante, fleur
mauve (Convolv. : Ipomoea involucrata). Elle est utilisée pour lier les feuilles autour des
pains de manioc (chikwangues) ou autres petits colis. Se casse vite.
a) Monz : M& a w$k$s$, ma $ n& nyaka ni, ma sanza dĂlĂ wena. N& nde f&l& n& ma $ be
sĂlĂlĂ, n& ma fo do nĂč g& dĂșlĂș wena, ma bĂĄ âda te d& ng$ g$. NwĂĄ n& ma $ be kĂłtĂłfĂłlĂł
kĂłtĂłfĂłlĂł, n& âdo n& ma $ be fila. Wa sa âb$ li n& na yandi.
b) Wa kpa ma wena do tĂ guba, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do k& zĂŁ wala, k& m& a ti k$la ni.
c) ïżœ M& a f&l& wa &nz& do lĂŁ iko, n& wa &nz& âb$ do kpĂĄnggĂ .
N& nde wa ĂnzĂ do gua g$, wa kpo âb$ ma ng$ dĂ g$.
ïżœ Cath : Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa lingi ma, n& wa zïżœ zĂ wi k& tĂkĂzĂčlĂ hulu zĂ a ni.
ïżœ B$a n&, wa gbutu nyaka n&, do nwĂĄ n& d& t& n&, n& fala k& kpolo nyanga wi z&l&
wena, a g$n$ wala, n& kpolo nyanga a z&l& wena, nâa kpo ma d& gaza a, nâa y&ngg&
n&. K$ g&n& k$ a n& ny&l& wena, ya nyanga a hĂ s& g$, ma z&l& s& m& g& sïżœ iko, k$
âda kala, ya ma gĂa ia.
ïżœ N& obe wa d& ma do m$ bisa mĂ wa wena. âDa fala k& f&ng& k$ni h$, n& oboko ben$
wa mana f&l& n& ni, n& wa fa k$ni tal&, n& wa &nz& do ma d& t& ngb&, n& wa ma ng$
d& do sa. Wa âbolo $ n& bĂȘ ni.
ïżœ Fala k& li m$ z&l& wena, $ n& dĂŹnyÂĄ wa ny$ng$ li m$, n& li m$ tala wena ni, tabi m& a
z&l& nz&âb&, n& m$ d$l$ nwĂĄ n&, n& m$ lingi ma, n& m$ zïżœ lĂ m$, n& ma gĂ.
nyĂ kĂ ngĂŹndĂĄnyĂ kĂ ngĂŹndĂĄnyĂ kĂ ngĂŹndĂĄnyĂ kĂ ngĂŹndĂĄ p.31 : petite liane ligneuse (Apoc.: Dewevrella cochliastemmon).
a) Zagb+Timb : M& a nyaka, ma fo d& nĂč g& nyĂlĂ ngboo g$. NwĂĄ n& be a sĂkpĂ sĂkpĂ, ma
n&a we $ n& nyaka bilindi ni. M& a nyaka, m$ zuâdu, n& nde ma unu fala t& zula wa sa li
a na ngĂŹndĂĄ ni. Ma k& wa ia li ma do zu li zula ni.
b) Wa kpa ma wena ti k$la tabi ti oâbete.
c) To âda nyĂ kĂ ngĂŹndĂĄ ma k& :
ïżœ Zagb : Wa zuâdu liĂŁ n&, n& wa d$ ngĂĄ kĂnĂŹ. K$ ma ngĂștĂș, n& wa âbĂlĂ d& nu kungba,
n& wa mbĂĄ do nyĂ kĂ ngĂŹndĂĄ ni, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa n& we kpĂŁ ma ti tĂ kĂč tabi
kĂbÂĄ. N& ozulan$ k& wa sa li wa na ngĂŹndĂĄ (yĂŹâdĂĄ) ni, wa t& we ny$ng$ n& wena.
Gulu k& wa sa li nyÂĄkÂĄ ni na ânyĂ kĂ ngĂŹndÂĄâ g& a ni.
ïżœ Timb : Wa zuâdu liĂŁ n&, n& wa sili ma mbĂĄ do ny$ng$m$ olo nu ozula, mbĂĄ do
ny$ng$m$ olo nu obâ°ÂĄ, n& wa a dambu t& n&, n& wa so d& nu be, we z&l& wa sa li
ma na ânyĂngĂ z„ be gbĂâ.
nyĂ kĂ nyĂl„nyĂ kĂ nyĂl„nyĂ kĂ nyĂl„nyĂ kĂ nyĂl„ : voir nzĂ”sĂtĂČ.
nyÂĄkÂĄsĂ lĂČnyÂĄkÂĄsĂ lĂČnyÂĄkÂĄsĂ lĂČnyÂĄkÂĄsĂ lĂČ p.47 : liane, non identifiĂ©e.
a) Yombo : M& a nyaka.
b) Wa d& nyaka n&, n& wa âd&n& nwĂĄ n& n& wa a do zĂŁ wi, n& ma âdafa li kili t& wele.
nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ« nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ« nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ« nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ« (E : gbĂ kĂčtĂ, nyÂĄkÂĄgbĂ kĂčtĂ) p.16 : liane ligneuse assez commune; le nom signifie
âliane Ă feuilles poudrĂ©esâ (Dichap.: Dichapetalum angolense). Un bon nombre dâespĂšces
de ce genre ont un aspect semblable, les feuilles sont couvertes de poils ressemblant Ă
des toiles dâaraignĂ©e (Dichap. congolense, -ubanguiense, -Malchairei, -Thonneri).
a) Cath : M& a be w$k$s$, ma $ n& nyaka ni, ma sanza nu kĂ n& d&l& wena, n& ma d&nd&l&
d& kpo fala iko, n& ma ngala be d& ng$ olo li âbu cm tal&. NwĂĄ n& ma h$ gbĂ Ă , ya ma $
be fĂ kpĂșyĂĂ. K$ ma tata kĂ &, n& ng$ n& ma d& $ n& yĂ tĂČ ni, ma $ fĂ kpĂčĂč $ n& fĂ„ ni.
b) Ma h$ wena t& li zĂ, tabi saf$ i, tabi do zam$n$ âdo t$a ni.
c) To âda nyÂĄkÂĄsĂŹlĂfĂ« mĂĄ k& :
317
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa d$l$ nzĂâdĂ nwĂĄ ĂĄnggĂČ, n& m$ âbala ma d& k$ bila, n& m$ a
kula âd$ n&, n& m$ n$ ma, tak$ zĂŁ m$ g$n$, k$ m$ ba zĂŁ.
ïżœ N& mbÚé n&, l& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& to do k$ni, n& l& a hĂŁ oâbĂlĂ kĂlĂĄn$, dĂ kĂČnggĂ© kala
wa g$. We k& a n& k$l$ do wa, n& gbakĂčtĂ kpe ng$ a, n& a la iko.
ïżœ ZĂ âda okpasa yaa la, wa d$l$ nwĂĄ gbakĂčtĂ, n& wa mba do nwĂĄ yĂmbĂlĂ, do gele
inan$ âda wa, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa f$l$ do t& wa, k$ bolo gbanga wa, n& wa yu, n&
wa usu, n& nde gbĂ kĂčtĂ kpe ng$ t& wa kpĂčĂč, ya wa kpĂĄ wa g$.
ïżœ Zagb : Wa mba do gele ina, we ina gĂ.
ïżœ Wa mba m$ do gbĂ kĂčtĂ do dĂ, n& wa f&l& do t& tĂ wa, n& wa fi tala n& k$ koe t& wa
we owi mbatin$ we kanga wala.
ïżœ Wa mba âb$ ma do ina âdafa nu le we owi bolon$.
ïżœ Wa mba âb$ ma do ina k$ butu we owi d$an$ na, d$ wa hÂł ngam$ hĂŁ ogazan$ g$.
nyĂ kĂ sĂndĂČnyĂ kĂ sĂndĂČnyĂ kĂ sĂndĂČnyĂ kĂ sĂndĂČ p.17 : liane tĂ©nue, 3-7 m de long, 3-5mm diam. (Euph.: Delchampia ipomoeifolia).
a) Tanda : M& a nyaka, ma $ n& bi f&l& sĆĄĂ ni. NwĂĄ n& ma $ hĂĄkĂĄyĂĄkĂĄĂĄ, ma fo do nĂč, n&
ma ba âda w$k$s$n$ d& ng$ be sïżœ iko.
b) Wa kpa ma k$ bĂŹlĂŹ.
c) Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to, k$ ma âbu, n& wa na ma li dani k& ma d& do m„ wena ni.
nyÂĄkÂĄtĂ mbĂ lĂ nyÂĄkÂĄtĂ mbĂ lĂ nyÂĄkÂĄtĂ mbĂ lĂ nyÂĄkÂĄtĂ mbĂ lĂ : voir mbĂĄlĂĄnwÂĄ.
nyÂĄkÂĄtĂĄnggÂĄnyÂĄkÂĄtĂĄnggÂĄnyÂĄkÂĄtĂĄnggÂĄnyÂĄkÂĄtĂĄnggÂĄ : voir yÂĄtĂnggĂ.
nyÂĄkÂĄtĂšlĂškĂsÂĄ nyÂĄkÂĄtĂšlĂškĂsÂĄ nyÂĄkÂĄtĂšlĂškĂsÂĄ nyÂĄkÂĄtĂšlĂškĂsÂĄ : liane, non identifiĂ©e.
nyÂĄkÂĄ tĂlĂ nyÂĄkÂĄ tĂlĂ nyÂĄkÂĄ tĂlĂ nyÂĄkÂĄ tĂlĂ : voir tĂlĂ (nyÂĄkÂĄ tĂlĂ).
nyÂĄkÂĄyĂlĂnyÂĄkÂĄyĂlĂnyÂĄkÂĄyĂlĂnyÂĄkÂĄyĂlĂ p.31 : 1) petite liane herbacĂ©e hirsute, fleur blanche (Convolv. : Ipomoea sp.);
2) petite liane herbacée glabre, fleur blanche.
a) Cath : M& a w$k$s$, ma $ be nĂ nyaka ni. Ma d&nd&l& do nĂč g& iko. LĂĂŁ n& ma $
sĂ ngbĂ lĂ ngbĂ Ă , n& nwĂĄ n& ma $ be yĂlĂĄĂĄ, n& ma $ kĂ kĂ kĂ kĂ. Ma n&a we we kĂ do
âkĂĄlĂĄz„tĂČlĂâ.
b) Ma $ wena ti gĂčâbĂ olo f$ k& wa wa ma wĂą ni. c) M& a âdĂŁ w$k$s$ iko, ina t& n& bina.
nyÂĄkÂĄzĂ mbĂlĂ nyÂĄkÂĄzĂ mbĂlĂ nyÂĄkÂĄzĂ mbĂlĂ nyÂĄkÂĄzĂ mbĂlĂ : liane, non identifiĂ©e.
a) M& a nyaka, ma wa wala, wala n& $ fila.
b) Wa kpa ma âda le do âdo t$an$.
c) Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi, n& wa n$ t& z&l& gangga.
nyà mà nyà mà nyà mà nyà mà p.38 : plante herbacée à feuilles odorantes, culture en bordure, plusieurs espÚces
(Gram.: Cymbopogon citratus).
Cath : M& a w$k$s$, m$ fo t& n&, nde ma unu wena. Ma ng$ gili n& nal& : nyĂ mĂ kĂlÂĄ,
gbĂ nyĂ mĂ (nyamĂ ngĂ), nyÂĄmÂĄ âd$ lĂŹ, nyĂ mĂ zĂ.
â gbĂ nyĂ mĂ â gbĂ nyĂ mĂ â gbĂ nyĂ mĂ â gbĂ nyĂ mĂ : voir gbĂ nyĂ mĂ .
ny¥m¥ 'dà lÏny¥m¥ 'dà lÏny¥m¥ 'dà lÏny¥m¥ 'dà lÏ p.39 : cypéracée à racines aromatiques en marais (Cyper.: Cyperus aromaticus).
a) Timb : Ma n&a we we kĂ do gbanyama, n& nde m$ kpo a nyama âd$ li ma unu mbĂĄ do
liĂŁ n& vĂ.
b) Ma h$ t& nu lĂŹ, t& fala owin$ wa f$l$ do t& wa ni, tabi owukon$ wa f$l$ do sanin$ âda wa.
c) To âda ma wia kĂ do k& âda gbanyama.
318
nyĂ mĂ kĂlÂĄ nyĂ mĂ kĂlÂĄ nyĂ mĂ kĂlÂĄ nyĂ mĂ kĂlÂĄ tabi bĂ© nyĂ mĂ p.32 : plante herbacĂ©e Ă©rigĂ©e Ă feuilles odorantes, plantĂ©e au
village (Gram.: Occimum sp.).
a) M& a be te, ma $ be a nga, n& nde ma $ gb&z&w&l&, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, ma ngala $ n&
pĂŁsanggo ni; ma sanza nu kĂ n& dĂ dĂĂ , n& ma d&nd&l& yĂ yĂ. N& be tŸ n& g± la li g$,
ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ l& g& iko, k$ fala k& ma d& ngĂčmĂč, s& n& ma $ n& gbaâbĂtĂ zu
nyanga l& ni. Li gbĂĄlĂĄ n& boe, n& nwĂĄ n& ma h$ do li gbala n& ma $ fĂa kpĂčyĂĂ, n& ma $
sĂkĂkĂ. N& ma dĂł do gbogbo zu n&, dĂł n& $ fĂ, n& d& k$ dĂł n& ni be gbĂŁlĂŁ n& sĂlĂlĂ boe.
b) Wa mi ma wena do âda le.
c) To âda ma mĂĄ k& :
ïżœ Wa gbini be tŸ n& mbĂĄ do nwĂĄ n& do dĂł n&, n& wa f$l$ do k$ yÂŒlÂŒ do yĂlĂ, we yaka
do tula, dĂ fĂ„i ma âdanga g$.
ïżœ K& fie fe, k$ zïżœn$ wa d& tĂ a wena, n& wa gbini âb$ ma, n& wa p&p& do zïżœn$, n& wa a
ka zĂŁ fio we unu n& ni. Wa d& âb$ ma do gbĂ nyama.
ïżœ Fala k& be, oâdangba ny$ng$ zĂŁ a wena, n& m$ d& nyama k$la, n& m$ lingi ng$ zĂŁ a,
n& wa yu t& unu n&, n& ma gĂ. Wa d& âb$ ma do gbĂ nyama.
ïżœ Timb : Wa hĂ„i nwĂĄ n&, n& wa to do tula, tak$ föi ma kpÂłlÂł. G&n& k$ sanggo, k$ ma
mbulu wena, hĂŁ dati sĂčlĂč ma we a ng$ we, k$ m$ gulu ma ni, n& m$ g$n$ nwĂĄ
nyama k$la, n& m$ sulu mbĂĄ nĂ. N& zïżœn$ tĂ s& âb$ seâde g$, n& mbulu n& ĂșnĂș s& âb$
ngboo g$.
ïżœ ZĂ âda oyaa l& wa d& âb$ ma do n$ y$mb$. Wa to fĂ„ n& gbaa, n& wa a âd$ n$ y$mb$,
n& wa f&l& do t& wa.
nyĂ mĂ ngĂ nyĂ mĂ ngĂ nyĂ mĂ ngĂ nyĂ mĂ ngĂ : variĂ©tĂ© de la plante ânyĂ mĂ â.
a) Cath : Ma ngala d& ng$ $ n& gbĂ nyĂ mĂ ni, n& nde nwĂĄ n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma tĂ„
kĂłlĂł kĂłlĂł. N& ma do âb$ do gbogbo zĂ€ n&, n& nde be wala n& ma $ lĂłkpĂł lĂłkpĂł, n& ma
la ngb& do gbanyama, n& unu n& la âb$ ngb& do gbanyama.
b) Wa p& ma p&a $ n& gbanyama ni.
c) To âda ma ma k& :
ïżœ Wa to do tula, tabi wa gbini nwĂĄ n&, n& wa yulu d& âda fĂ„ k$ yele, n& ma unu sïżœi ni,
n& nde fĂ„i nyĂșlĂș gĂ. Ma unu de wena.
ïżœ Wa gbini âb$ nwĂĄ n& do tŸ n&, n& wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa sili ma gbaa,
k$ ma gbala, n& wa hunu do kĂ n& wa n$.
ïżœ Tabi wa d$l$ âb$ nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& wa k&s& d& âda sanggo, n& wa gi, n& wa ny$ng$
m$. Tabi wa a âda bĂ, tabi wa a âda sanggo, n& wa ny$ng$.
nyĂ mĂ zĂnyĂ mĂ zĂnyĂ mĂ zĂnyĂ mĂ zĂ p.39 : âcitronelleâ, haute cypĂ©racĂ©e Ă racines aromatiques (Cyper.: Kyllinga
erecta).
a) Monz : Ma la ngb& do gĂšlĂ© nyama ni vĂ, we k& nwĂĄ $ dudu yĂlĂĄ yĂlĂĄ nĂ zĂ ni, ma âbo
d& gulu n& d&l& wena.. N& unu n& ma la âb$ ngb&, ma unu de wena. Wa mi ki wena t& li
ngbala t$a.
b) K& âda nyama zĂ, wa zuâdu do liĂŁ n&, n& wa mi ma. Fala k& m$ kpa ma safo tabi zam$,
n& m$ ïżœ na, fala g& m& a olo t$a. N& m$ wia we zuâdu ma di ni, n& m$ mi ma âda le.
c) ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi ma $ n& thĂ© ni, n& wa a sucre t& n&, n& wele n$.
ïżœ Tabi wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ p$m&st&l&, n& wa gi. K$ ma gbala, n& wa a
sucre tabi nĂ gĂlĂ tĂ n&, n& wa n$ we kĂâdĂ .
nyÂĄtĂĄnggÂĄ nyÂĄtĂĄnggÂĄ nyÂĄtĂĄnggÂĄ nyÂĄtĂĄnggÂĄ : voir yĂ tĂnggĂ.
319
nyĂlĂkĂ nyĂlĂkĂ nyĂlĂkĂ nyĂlĂkĂ (voir bĂčlĂșkĂč) p.38 : graminĂ©e trĂšs ordinaire, rampante, Ă©pis 2 conjuguĂ©s (Paspalum
conjugatum).
a) Cath : M& t& m& âb$ a w$k$s$, ma a nu f&l& w$k$s& l& sa li ma na buluku ni. N& nde
nyĂlĂkĂ ma do lïżœa n& d$ wena, ma ndĂĄâdĂĄ nĂč ndĂĄâdĂ , n& ma fo do nĂč g&, n& ma dĂł âb$
do gbogbo zĂ€ n&. N& nde nwĂĄ ny&l&kĂ ma $ be tĂ„, n& ma gĂŁ n&a ng$ k& âda buluku.
b) Wa kpa ma wena t& saf$ do k& zĂŁ t$a.
c) Monz : M& a âdĂŁ w$k$s$. We k& ma h$ saf$ mĂ m$ wena ia, n& ma âdanga kpal&n$ âda
m$ wena. Ma na nĂči kpĂ lĂ kpĂ lĂ, n& fala wa ma nganda wena. G&n& k$ m$ wa âb$ ma,
k$ m$ Ă ma zu zugbulu te, k$ ma kolo g$, k$ m$ a d& nĂč g& iko, n& ma zïżœ gato & nĂč vĂ,
n& ma kpasa.
nyĂngĂnĂșkĂ kĂÂĄnyĂngĂnĂșkĂ kĂÂĄnyĂngĂnĂșkĂ kĂÂĄnyĂngĂnĂșkĂ kĂÂĄ p.15 : arbre de 40 m ht., Ă©corce Ă odeur de Cedrela (Meliac. : Guarea cedrata).
a) Timb : M& a te, ma gĂŁ wena, n& ma ngala âb$ wena. Ma gba kĂ & wena, n& nwĂĄ n& a tĂż,
n& ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł ni. KĂĂĄfĂ© n& ma unu nganda wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) * Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa to ma, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& k$ zĂŁ wi, tabi we zĂlĂ
gbogo'do. N& nde wa a do zĂŁ wi, n& wa a do alu kpo iko. We k&, wa a d$ wena, n& ma
wia t& gb& a. N& ma wĂš âb$ na, wa a do zĂŁ wi do âda fala tua wese g$.
nyĂngĂnĂșkpĂĄkĂčlĂnyĂngĂnĂșkpĂĄkĂčlĂnyĂngĂnĂșkpĂĄkĂčlĂnyĂngĂnĂșkpĂĄkĂčlĂ : voir zĂmĂĄnzĂ©lĂ©z„fĂlĂ.
nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒnyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒnyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒnyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ p.38 : herbe annuelle, mauvaise herbe, Ă inflorescence digitĂ©e, apprĂ©ciĂ©e
par les petits gros becs ândĂšlĂšâ qui en mangent les graines (Gram.: Digitaria horizontalis).
a) Timb : Ny$ng$nĂșndele m& a nu f&l& obuluku, m& & be w$k$s$, ma do nĂč g&, ma na
fĂâdĂ fĂâdĂ do nĂč g&. NwĂĄ n& ma dĂčâdĂ yĂĂ yĂĂ ni. GbĂŁlĂŁ n& boe, ya ma g± be g$, g&n&
k$ sĂŹndĂŹ gĂŁ n&a ng$ n&. Ondele wa kĂ ma wena. Ng$ gili ny$ng$nundele dĂlĂ wena.
b) Ma h$ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, do k$ gĂčbĂ , do âda le, do âdo t$an$.
c) Ma do to bina, m& a ny$ng$ m$ nu ondele iko. Do titole do gĂa wese, m$ ka s& m$, ya
wa ala d& ng$ n&, n& wa m$ ng$ g$m$ n& sokpe sokpe sokpe.
â bĂ© nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ â bĂ© nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ â bĂ© nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ â bĂ© nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ : petite graminĂ©e commune, Ă©pi lĂ©gĂšrement digitĂ© en trois (Chloris
pycnotrix).
a) Zagb : M& a mbe ng$ gili nyĂngĂnĂșndÂŒlÂŒ. M& a w$k$s$, ma $ n& bĂčlĂșkĂč ni.
b) Wa kpa ma wena t& âda le, tabi k$ gĂčbĂ .
c) Wa to nwĂĄ n&, n& wa a âd$ lĂŹ, nĂ wa e li wese, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n& wa a do
zĂŁ be we ĂyĂyĂkĂ.
nyĂngĂnĂșngĂšlÂŒ nyĂngĂnĂșngĂšlÂŒ nyĂngĂnĂșngĂšlÂŒ nyĂngĂnĂșngĂšlÂŒ : plante herbacĂ©e, non identifiĂ©e. a) Yombo : M& a w$k$s$, ma t& âb$ kpo nu f&l& obulukun$. Li ngĂšlĂ© n& boe $ n& li ngele
kumba ni. N& be k& bi sïżœ ma âbana bi sïżœ iko, ma nganda wena ni.
b) Ma h$ falan$ vĂ iko.
c) Ma dĂ z&l& g$, n& nde tĂ” n& boe :
ïżœ Wa d& ma do ngalangala, n& wa kĂ„ do âbete, wa kĂ„, n& wa g$m$ do âbete. N& mbe
win$ wa kĂ„ âb$ ma do dĂn$ âda wa, samba n& wa d& n&.
ïżœ Wa d& âb$ do te galïżœ.
nyĂngĂnĂșsĂndĂșnĂŹnyĂngĂnĂșsĂndĂșnĂŹnyĂngĂnĂșsĂndĂșnĂŹnyĂngĂnĂșsĂndĂșnĂŹ p.3 : liane herbacĂ©e urticante (Urtic.).
NzNzNzNz
nzĂ ngĂĄlĂ nzĂ ngĂĄlĂ nzĂ ngĂĄlĂ nzĂ ngĂĄlĂ : voir kĂ ngÂĄ.
320
nzĂĄnggÂŒnzĂĄnggÂŒnzĂĄnggÂŒnzĂĄnggÂŒ p.7 : arbre de 30-40 m ht., assez commun en forĂȘt humide (Annon.: Xylopia
aethiopica).
a) Monz : M& a te, ma a gÂź, n& ma dulu wena. T& n& $ kpasaa $ n& t& wili bĂ mbĂș ni. N& nde
m& a nga zĂŁ te kpo ma nganda wena. Ma wa wala, n& nde wala n& ma ala, n& ma a fĂlĂ .
b) Wa kpa ma zĂŁ gaza, do t& dĂkÂĄ lĂŹ.
c) TÂŒ nzĂĄnggÂŒ ma do d&a to wena.
ïżœ Ma âbana do b$l$ n& $ n& nganggala wi g&, n& wa âbili ma do te t$a, tabi wa d& do
b&l&duma tabi wa d& do langba.
ïżœ K$ ma h$ ngumu ia, n& ki ni owi d$ mbiton$ wa wia we d$ ma do mbito.
ïżœ Wa g$m$ âb$ ma we d& do dana ng$ lĂŹ.
ïżœ Timb : Wa kala wala n&, n& wa a âda ny$ng$m$, n& wa gi n&. K$ ny$ng$m& mb$k$,
n& nde wala n& mbĂkĂ s& g$, n& wa fo k$ n& doâdo, n& unu n& ma âdafa ny$ng$m&.
ïżœ Wa kala wala n&, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa to ma. N& wa mba do fĂ„ kafe, n& wa
t&kp&, n& m$ n$ kafe n&, nde ma unu de wena.
nzĂ nggĂł nzĂ nggĂł nzĂ nggĂł nzĂ nggĂł (fĂ ndÂŒ, pĂ ndÂŒ, dĂmĂ) p.40 : palmier raphia cultivĂ© au village, producteur de vin
(Raphia sp.).
a) Timb : M& a te, ma n&a we $ n& âbete ni. N& nde ma si tĂ do âbete, mba g$, mboko
âbete do tĂ t& n& boe, n& ma $ âbata, n& nde nzanggo fo tĂ t& mboko n& bina. N&
gbongbo k$ mboko n& boe. N& nwĂĄ n& a dudu kpĂla kpĂlĂĄ nĂ nwĂĄ âbete ni. N& nde
ngĂngĂnzĂ âdo nwĂĄ n& do konggolo nu nwĂĄ n& vĂ do tĂ. N& kili t& te nzanggo vĂ do
ngĂĂ . Wa mi ma mi, n& ma $ sab&l& gaz&l&, n& ma fe, n& wa gbini ma. Ma wia âb$ we $
gbaa, s& n& ma fe de.
b) M& a te, wa mi ma mi. Wa mi ma wena do âda le.
c) To k& wa d& ma do nzanggo ma k& :
ïżœ Wa âbili nwĂĄ nzĂ nggĂł, n& wa sĂ do ndĂlĂ.
ïżœ Wa âbili mboko n&, n& wa da do tangge, do kĂtĂŹ.
ïżœ Wa âbili mboko n&, n& wa ba do zu t$a.
ïżœ N& kula mboko n&, wa fa do gua, n& wa ĂlĂ âb$ do tanda, we d$ do f$, tabi we d$ do
dole.
ïżœ Kpo mboko n& ni, wa d& âb$ do sanduku mi fio.
ïżœ Wa fana m$ gbagba nzanggo do lokala, do gĂ, n& wa gb& do k$y$.
ïżœ Te n& ny$ng$ p$s&, n& wa gba, n& wa ny$ng$.
d) Monz : MĂ zĂ©lĂ© tĂlĂ tĂ âbĂŹlĂŹ nzĂ nggĂł gbĂĄĂĄ, nĂ mĂĄ ĂsĂ dĂČ mĂą :
ïżœ WĂ gĂmĂ zĂ dĂ gbĂ Ă dĂČ fĂ ndÂŒ, âdĂ” nĂ nĂ wĂ kpĂĄ ngĂĄndĂĄ k& ma t& zĂ fĂ nza g$, ma
âbana a mb$k$ ni. K$ fala k& âbili dĂ& h$a ng$ nganda, n& lâ° dĂ& fanga wena, ma $ kÂłĂ
kÂłĂ.
ïżœ N& âdĂ ngĂĄndĂĄ ni, nĂ wĂ kpĂĄ bĂlĂnggĂ tÂĄbĂŹ gbĂ mbÂĄ, k$ ma h$ ng$ bĂlĂnggĂ, n& li dĂ&
hulu wena, ma dunu kpana tÄ kpo kpo.
ïżœ N& âdo bĂlĂnggĂ n& ma h$ t& sĂčâbĂ , k$ wa âbili âb$ ma, n& mb&ngga ma tili ng$ n& tili
iko, n& dĂ& hulu, n& nde ma dĂșnĂș âb$ kpana dunu g$, n& mbĂš ma hulu do kanggat&l&.
Ki ni ma be na dĂ& ma Ă Ăsa, n& wa fo kpana ti n&.
N& nde k& âda gbĂŁlĂŁ nganda, fala k& m$ wele dĂ& m$ ngĂâdĂ ma dĂ dĂ g$, n& ma fe, n&
ma mĂŁ do nganda, gulu n& na wala nganda h$a d& nza vĂ, n& ma bili d& nĂč zĂkpĂĂ. Ki
ni fala k& ma fele, k$ ma kpĂlĂ, n& ma te, n& owi ny$ng$ n& wa kala ma, n& wa d$, n&
wa ny$ng$ mulu âdo n&, t& âdangban$ k$ zĂŁ wa. N& gbĂŁlĂŁ k& k$ n& ni, ma fĂ„, n& ma h$
âb$ do mbĂ© b$l$ nzanggo.
321
Timb : nzĂ nggĂł nzĂ nggĂł nzĂ nggĂł nzĂ nggĂł dĂČ dĂmĂ dĂmĂ dĂmĂ dĂmĂ si tĂ & ngbala nzĂ nggĂł do dĂmĂ bina. Mba g$, kpo li nzanggo
wa sa ma n& dĂmĂ ni, n& win$ wa sa ma wena a owi Nguya. N& mbe ongbaka Karawa,
wa sa âb$ lĂ nzanggo na âfĂ ndÂŒâ.
N& nde mbĂš nzĂ nggĂł wa sa li ma na âgbĂkĂnggĂâ, n& nde gbĂkĂnggĂ m& a kpo
nzanggo, n& m$ kpo a k&, mboko n& do nwĂĄ n& vĂ ma dulu wena do t& n& vĂ. Ma
ngĂĄlĂĄ la ng$ tala nzanggon$ ni vĂ.
N& mbĂš nzanggo wa sa âb$ li n& na âkpĂłgbÂĄlĂngÂĄndÂĄâ. N& kpĂłgbÂĄlĂnganda g& ma n&a we
$ n& gbĂ âbĂ kĂ ni, mboko n& do nwĂĄ n& do ngia n& vĂ. M$ kpo a k&, mboko gbĂ âbĂ kĂ ma
$ kĂŹlĂŹ, n& ma sanza nu kĂ n& d&l& wena, nĂ kpĂłgbÂĄlĂnganda g&, gbongbo k$ mboko n& boe
nĂ k& âda ogele nzanggon$ ni, n& ma h$ âb$ nĂș kĂ n& kpo nĂ nzĂ nggĂ vĂ ni.
Voir aussi mbĂČnggĂČ (mbĂnggĂ), gbĂ âbĂ kĂ et dĂmĂ.
nzĂlĂtĂgbĂ tÂŒ nzĂlĂtĂgbĂ tÂŒ nzĂlĂtĂgbĂ tÂŒ nzĂlĂtĂgbĂ tÂŒ p.46 : lichen pendant aux branches des vieux arbres (Usnea sp.).
a) Timb : M& a w$k$s$, nwĂĄ n& n&a we $ n& nwĂĄ ndĂndĂ t& âbete ni.
b) Ma h$ wena t& gbakĂ ogba te do ng$ ot$a âda mbatin$. K$ dungu, n& ma ĂlĂ, n& ma te.
nzĂlĂ nzĂlĂ nzĂlĂ nzĂlĂ p.2 : arbre moyen Ă trĂšs gros fruits sphĂ©riques sur le tronc et les branches (Morac.:
Treculia africana).
a) Cath : M& a te, ma $ tĂż, ma ngala gbaa nĂ papaye g&, n& nde tŸ n& ngĂ ndĂ wena, n&
gĂŁ zĂŁ n& wia t& $ âbu cm tal&, n& tĂ n& $ fĂa, n& ma n& lĂ wena. Li nwĂĄ n& ma a gĂŁ
âbana sanga, n& nde ma $ kĂ gbĂ yĂ gbĂ Ă ni, ma $ tĂ„, n& ma a du. N& ma wala do gulu
n& nĂč nga nĂ, do zĂŁ n& d& nĂč, n& wala n& gĂŁ wena $ n& wala zakie ni. GbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& $
sĂkĂkĂ, n& ma be a dĂ, ma n&a we $ n& gbĂŁlĂŁ kasĂ, n& nde gbÂĄlÂĄ kĂĄsĂ gĂŁ n&a ng$ n&.
b) Wa kpa ma wena ti k$la.
c) Monz : K$ ma $ ng$ i gbaa k$ ma fele, n& ma kpĂlĂ, n& ma te, n& zĂŁ n& fĂ„ tĂ sĂ, k$ fala
k& m$ h$ ng$ ma, n& m$ anga zĂŁ n&, t& kala gbĂŁlĂŁ k& k$ n& m$ ni, tak$ m$ si n&. M$
anga vĂ ia, n& m$ a k$ yĂlĂ, n& m$ si n& âd$ fua lĂŹ, n& m$ f$l$ t& n& fai, k$ ma sa, n& m$
a k$ gbĂ lĂ , n& m$ do ma li we, tak$ m$ hana ma. M$ hana fai, k$ m$ z$ na ma ng&nz&
ia, n& m$ do ma nĂč, n& wele do wele a âbĂlĂ ma d& nu a, tak$ a ny$ng$. Ma de do d$a
bĂ wena.
Cath : M$ âba ma, n& m$ si do ma, n& m$ âbala gbĂŁlĂŁ n& k$ zĂŁ n&, n& m$ hana ma, tabi
m$ d$ âb$ ma d$a, n& m$ âbĂlĂ ma, ndĂ lĂĄ tĂ n& $ fĂlĂ yÚÚ, n& nde ma te fĂ„ $ n& nzo ni.
Wa ny$ng$ ma $ n& wa ny$ng$ do nzĂČĂ© ni. Okpasa win$ wa to zi ma, n& wa a t&
sanggo, ma ĂșnĂș ndĂ«Ăč.
Timb : âDa fala wala n& te ni, n& ma g$f$ hĂș! N& wa mb$t$ wala n&, n& wa s$t$, n& wa
f$l$ sĂ„, n& wa hana, n& wa âbĂlĂ, n& wa ny$ng$ ma.
Wa to âb$, n& wa a t& ny$ng$m$ olo li nzo, n& nde ma unu do ny$ng$m$ sïżœĂŹ.
nzĂŹngÂĄ nzĂŹngÂĄ nzĂŹngÂĄ nzĂŹngÂĄ p.17 : : : : voir gbĂ nzĂŹngÂĄ.
nzĂŹngĂĄ nzĂŹngĂĄ nzĂŹngĂĄ nzĂŹngĂĄ ngbĂ kĂ ngbĂ kĂ ngbĂ kĂ ngbĂ kĂ (gbĂ nzĂŹngÂĄ âdÂĄ oyĂ ĂĄ lĂ) : âricinâ, plante herbacĂ©e, jadis plantĂ©e pour les
graines dont on extrayait lâhuile de toilette (Euph.: Ricinus sp.).
a) Cath : M& a te ma ngĂ ndĂ g$. Ki ni tŸ n& ma $ n& kĂčmbĂ ni, li ngĂšlĂ© n& boe, n& nde k$
zĂŁ n& ma do hĂČlĂČ boe, ndĂkĂ n& ma ngĂ ndĂ g$. Ma ngala d& ng$ nĂ m&tr& kpo, n& ma
gba kĂ & dĂ wena. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ papaye ni. Ma wala âb$ wala, t& wala n& ma $
nzĂngĂ nzĂngĂ nzĂngĂ, tĂ n& wia kĂ do t& nwĂĄ n&, ma $ t$l$ nwÂĄ, k$ ma kolo, n& k$a
âdo n&, ma $ yÚÚ, n& nde gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& ma $ fĂ, n& ma g± g$, ma Ă sĂlĂlĂ $ n& gbĂŁlĂŁ
âbete k& wa o ma k$ n& i ni. Wala n& ma do n$ wena.
b) Oyaa l& wa mi zĂ ma d& t& saf$ âda wa i, t& nu dĂŁn$ âda wa.
c) Wa d& do to $ n& k& âda le nga.
322
ïżœ N& nde wala n&, oyaa l& wa d& zĂ n$ n& d&a. Wa âbi wala n&, n& wa a k$ gbala, n& wa
d& n$ n&, n& wa f&l& do t& wa. N& wa sa zĂ li n& na nĂ nzĂŹngĂĄ ngbĂ kĂ .
ïżœ Od$k$ wa ny$ng$ ma ny$ng$, ĂdĂkĂ n& ni wa $ be a fĂa s&k&k& $ n& g&z&l& zu kĂ wi
g& iko, wa sa li wa na d$k$ nzĂŹngÂĄ. Wa gba wa, n& wa kala wa, wa gi wa, n& wele
ny$ng$, ya wa ĂfĂ wena.
N& nde wa d& âb$ do z&l& d&a :
ïżœ Timb : Wa âbala nwĂĄ n&, n& wa m$ fi kĂŁli we âda n&, n& wi k& owi tunum&n$ wa âbili a
ni, k& wa sa li n& na âzĂlĂ wĂ nÂĄâ ni, n& a n$ ma. Wa d$l$ âb$ kpo nwĂĄ n& ni, n& wa to
mbĂĄ do nwĂĄ dÂŹgbĂĄbĂ, n& wa k$t$ âb$ mbĂșlĂș te tĂŒ bĂ, n& wa zanga mbĂĄ n&, n& wa a
k$ gbĂ lĂ , k$ ma n& ba we mbĂČĂČ, n& wa a ma ng$ dani âbĂlĂ wi ni.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa &nz& do zu wele we z&l& d$k$. N& nde dati &nz&
n&, n& wa kpolo zu wi n& do tĂČtóé.
ïżœ N& liĂŁ n& âb$, wa zïżœ âb$ zala wele zïżœ.
ïżœ N& wa gi âb$ liĂŁ n&, n& wa n$ we z&l& s$bisi âb$.
ïżœ Wa âbala âb$ nwĂĄ n&, n& wi k& ng$ sila a z&l& wena ni, n& a n$ ma.
ïżœ Wa gi âb$ n$ n& vĂ, n& wa f&l& do li katole ni.
nzĂnggĂČ nzĂnggĂČ nzĂnggĂČ nzĂnggĂČ p.6 : petit arbre (Annon.: Isolona sp.).
a) Cath : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia we $ âbu cm b$a, k$ ma d& ngĂčmĂč, n& ma wia we h$ âbu
cm tal&, n& nde ma ngĂĄlĂĄ d& ng$, n& ma gba kĂ & ng$ i. Ma gba kĂ & tal& zĂ Ă zĂ Ă d&
ng$. NwĂĄ n& ma dudu kpĂlĂĄ kpĂlĂĄ. T& nwĂĄ n& lĂ g$, ma y$ y$la hĂ rkĂĄ hĂ rkĂĄ, n& ma $ tĂ„.
N& k$afe ma dïżœlïżœ ng$ ngb& wena.
b) Wa kpa ma ti k$la, do zĂŁ vĂșdĂ , n& nde wa kpĂĄ zĂŁ bĂŹlĂŹ g$.
c) ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi ma gi, n& wa a do zĂŁ wi z&l& sopisi.
ïżœ N& wa gi âb$ kpo kpo k$afe n& ni, k$ ma gbala, n& wa f$l$ do wi z&l& katolo k& dani t&
n& boe ni, tabi wi z&l& mĂ kĂčlĂștĂč, k& tĂ a tala wena, tabi gba tĂĄlĂ. Tabi wele k& a do
z&l& kĂČlĂČkĂłtĂČ, kpak$ ma gb& be d$k$n$ ni.
ïżœ N& kpo k$afe n& ni, wa gi, k$ ma gbala, n& wa t&kp& lïżœ n&, k$ ma gĂ, n& wa a do zĂŁ
wele we z&l& ny$ng$goâdo.
ïżœ N& fala k& âdangba ny$ng$ zĂŁ m$ wena, n& m$ n$ mbe lïżœ n& k& wa t&kp& ni. Ma fĂ ngĂ
wena.
ïżœ Gua n& ma nyĂ wena, m$ e nu we, ya ma bĂ g$, ma $ n& âbĂ fĂ„ ni.
nzĂŹĂnzĂŹĂnzĂŹĂnzĂŹĂ : voir nzñ.
nzĂkĂ nzĂkĂ nzĂkĂ nzĂkĂ : voir lĂngĂlĂngĂ.
nzñnzñnzñnzñ (NO : nzĂŹĂ) p.12 : âarachideâ, plante de culture (Arachis hypogaea).
a) Monz : M& a kpal& wa mi ma saf$, gbãlã n& ma $ be a fila lógbózógbóó. K$ m$ mi, k$
ma h$, n& ma $ n& w$k$s$ iko ni, n& nde fĂčmbĂĄ n& ngĂĄlĂĄ d& ng$ âbu cm tal&, n& ma
gbĂsĂ d& nĂč gbĂsĂ gbĂsĂ. N& ma fi kĂ & nĂč vĂ, tak$ ma a sala mbĂlĂ &, ma wala do ti nĂč,
n& wala n& ni ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&, s& n& wa o ma we ny$ng$ gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& dĂȘ.
b) Wa mi ma do z&k& âda b$a tabi z&k& âda tal&, n& ma $ z&k& tal&, s& n& nwĂĄ n& ĂĄlĂĄ, n& wa
zuâdu ma dĂȘ.
c) Cath : Wa ny$ng$ ma ny$ng$. L& ny$ng$ ma do wala n& tal&.
ïżœ Dati, wa o gbĂŁlĂŁ n&, n& wa ny$ng$ do t$l$ n& iko.
ïżœ B$a n&, wa a k$ igbala, n& wa ha ha hana, tabi wa d$ d$a, n& wa ny$ng$.
ïżœ Tal& n&, wa f$l$ t& n& sĂ„, wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ tĂ n&, n& wa gi ma. Ma mb$k$, n&
wa ny$ng$ ma. Ma te fÄ kpasaa $ n& k& wa ha hana ni.
323
ïżœ Wa o gbĂŁlĂŁ n&, n& wa hana, n& wa to ma, n& wa yaka fĂ„ n&, n& wa gi do sanggo, $
n& sĂ bĂŹndĂĄ, kĂĄĂ nggĂĄ, t$l$ kĂyĂ, l& tĂ na sanggo vĂ iko.
ïżœ Mbe n& âb$, wa hana gbĂŁlĂŁ nzĂČĂ© sĂ„, n& wa a nu kungba, n& wa to ma fai, n& ma d&
n$. N& wa kpïżœlïżœ ma, n& ma hulu, n& li n$ n& Ă ngĂ©lĂ©lĂ© $ n& lĂ kambili ni. N& wa f&l& do
t& wi, tabi t& be nz$ ben$, na d$ t& wa ĂĄ do katolo g$. N& mbee n& wa gi do
ny$ng$m$, tabi wa ny$ng$ do bĂ tabi kaâdangga.
ïżœ N& tÂł nzoe ni, k& wa g$n$ nu n& ia ni, wa ng&m& ma, n& wa d$ ma, n& wa holo bĂ„
n&, n& wa ili ma, n& wa a lïżœ n& gbaa, n& wa d& do savĂ, wa sa li n& na âlongolaâ, n&
wa f$l$ do t& wa tabi do tulu âb$.
Monz : T& wele z&l& nganda wena, k$ nĂș a kanga doâdo ni, k$ a wĂ©lĂ© wĂš g$, n& wa d&
gbala nzo do t$l$ n&, n& wa to gbaa, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ lĂŹ ti n&, n& wa zïżœ li a,
ma ngb&nz& $ n& tandala ni. K$ wa zïżœ li a, a wĂšlĂš we g$, n& nde a fia ia, nde a kpĂĄsĂĄ s&
âb$ g$. Ma nganda wena! Ni a ma we ïżœ na, a fia, tabi a fĂš g$ nde. Ni a m& a ina ngboo
g$, m$ & yamba m$ iko.
gbà nzñ gbà nzñ gbà nzñ gbà nzñ : voir gbà nzñ.
nzĂ”kĂlnzĂ”kĂlnzĂ”kĂlnzĂ”kĂlÂĄ ÂĄ ÂĄ ÂĄ p.4 : arbre; les petites noix ont une amande comestible (Olac.: Heisteria parvifolia).
a) Cath : M& a be te, ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&, k$ fala k& âd$k$l$ n& ny&l&, n& te n& $ n&
nu kĂ wi ni. Ma ngala mbe ndĂngĂlĂ $ n& mbĂ lĂ ngĂș ni, n& ma gba kĂ & be sĂlĂlĂ b$a b$a
tabi tal& tal&, n& ma nd&nd&l&. NwĂĄ n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma $ tĂ„ nĂ t& tŸ n& ni. N&
ng$ nwĂĄ n& ni, li gbili n& ni ma do, n& dĂł n& $ yĂČĂČ. N& be wala n& ma $ sĂlĂlĂ, n& ndala t&
n& $ fĂ, k$ m$ fo ndĂ lĂĄ t& n&, n& m$ kpa gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&, ma tö kĂłlĂł kĂłlĂł. N& m$ da d&
k$ nu m$, ya ma nganda wena, n& m$ o ma do gogo m$, n& gbĂŁlĂŁ k$ n& $ fĂ, n& m$
ny$ng$ ma, ya ma ĂfĂ ndirr $ n& nzo ni.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ bili k& wa wa fala kpo iko ni.
c) ïżœ HĂa m$ hĂ wele, k$ ma hĂlĂ g$ fai, n& wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa h&nz& do ma
ïżœ Wa gbini âb$ te n&, n& wa e ng$, k$ ma kolo, n& wa d$ do mbito, n& wa h$l$ âb$ do
kpo kpo hĂa m& ni.
nzĂkĂnzĂkĂnzĂkĂnzĂkĂ : voir lĂngĂlĂngĂ.
nzĂ”sĂtĂČ nzĂ”sĂtĂČ nzĂ”sĂtĂČ nzĂ”sĂtĂČ (nzĂ”nĂč) p.11 : plusieurs plantes herbacĂ©es Ă tiges rampantes du genre Desmodium
(Papil.: Desmodium sp. sp.).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma $ n& be nyaka ni, n& nyaka n& $ be sĂlĂlĂ. Ma na d& nĂč g& iko.
NwĂĄ n& h$ t& n& tal& tal& kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł. Ma ngĂ ndĂ g$. Wa sa li n& nzoĂ© âda s&to,
we k& ma $ t& âb$ n& yato âda a, k& a d& ma nyĂ ngĂ nyĂ ngĂ nyĂ ngĂ ni.
Yombo : M& a nyaka, ma $ kpasaa n& nzo ni, n& nde m& a nzo g$, n& liĂŁ n& $ âb$ n& liĂŁ
nzo ni g$. Wa nyĂngĂ wala n& g$. Wa na, S&to a a mi ki ni.
b) Ma h$ t& zĂŁ w$k$s$n$ vĂ iko. N& nde ma do to t& n& bina.
â sĂkĂkĂ nzĂ”sĂtĂČ â sĂkĂkĂ nzĂ”sĂtĂČ â sĂkĂkĂ nzĂ”sĂtĂČ â sĂkĂkĂ nzĂ”sĂtĂČ p.11 : petite plante procombante trifoliĂ©e, variĂ©tĂ© utilisĂ©e comme
pelouse; 3 variétés différentes (Desmodium trifolium).
Cath : T&l& t& n& wia kĂ do nzĂ”sĂtĂČ, n& nde nwĂĄ n& be sïżœ iko.
nzĂ nzĂ nzĂ nzĂ : voir ndĂkĂlĂ.
OOOOâïżœïżœïżœïżœ
obokoobokoobokooboko* (Likimi) p.10 : arbre, 35 m ht.; en forĂȘt marĂ©cageuse (Bwamanda) (Caesalp.: Daniel-
lia Pynaertii).
obolukolaobolukolaobolukolaobolukola p.16 : liane ligneuse (Dichap.: Dichapetalum mombattuense).
324
obumboobumboobumboobumbo*: voir mabuba*.
ĂČgĂ ĂČgĂ ĂČgĂ ĂČgĂ : voir zĂčkĂČsĂČ.
ĂlĂz„dĂčĂ , ĂlĂlĂdĂčĂ ĂlĂz„dĂčĂ , ĂlĂlĂdĂčĂ ĂlĂz„dĂčĂ , ĂlĂlĂdĂčĂ ĂlĂz„dĂčĂ , ĂlĂlĂdĂčĂ p.30 : nom donnĂ© Ă plusieurs petits arbres ApocynĂ©es :
1) petit arbre Ă feuilles larges ovales (Conopharyngia sp.);
2) petit arbre Ă feuilles pointues (Conopharyngia sp.) : voir lĂČz„dĂčĂ .
3) petit arbre, tube floral court, trĂšs gros fruits doubles (Picralima sp.).
â bĂ© ĂlĂz„dĂčĂ â bĂ© ĂlĂz„dĂčĂ â bĂ© ĂlĂz„dĂčĂ â bĂ© ĂlĂz„dĂčĂ p.30 : arbuste commun, Ă grandes grappes de fleurs jaunes (Apoc.:
Voacanga sp.).
ĂłnggĂČĂłnggĂČĂłnggĂČĂłnggĂČ p.2 : grand arbre ou arbre bas branchu, trĂšs commun en forĂȘt secondaire; les fruits,
masses sphériques de graines entourées de chair douce acidulée, sont recherchés et
mangés par les hommes et les singes (Morac.: Myrianthus arboreus).
Les feuilles, lâĂ©corce, les racines et la peau sont utilisĂ©es dans la mĂ©decine traditionnelle
et parfois pour faire des objets magiques.
a) Cath : OnggĂČ m& a te, ma sanza nu kĂ n& d$ wena, n& ma ngala d& ng$, n& ma gba kĂ
& dĂlĂ wena. T& tŸ n& ma $ fĂ. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ papaye ni. N& ma wa wala, k$ wala
n& fele, n& nde ma $ fila yÚÚ (jaune). Wala n& ma gã $ n& ndim$ pamplemouse ni, n& be
wala n& ma h$ ng$ n& lĂłkpĂł lĂłkpĂł. K$ sab&l& kpo n& ma wala fala b$a, ma wala do z$l$
sab&l&, n& ma wala âb$ do tifo.
b) Wa kpĂĄ ma zĂŁ ng$nda ngboo g$, wa kpa ma wena zĂŁ bili. Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, n&
nde m& a odafan$ k& wa li ma ni, wa a wa sĂa gbĂŁlĂŁ n& d& di ni. Mbe f$n$ te ng$ n&
wena a ĂłnggĂČ. Fala k& wa wa zi ng$nda ia, n& wa mi m$, s& n& w$k$s$ ma h$ ti n&, n&
onggo h$ t& olo ng$nda ni.
c) Onggo m& a ny$ng$m$, n& ma âb$ do ina boe.
ïżœ Wa kpĂlĂ be wala n& ng$ saâda n&, n& m$ nz$âb$ gbĂŁlĂŁ n& k$ k$a n& ni, nde ma ĂfĂ
wena. K$ lïżœ n& e tĂ n&, n& m$ fĂșlĂș gbĂŁlĂŁ n& d& nĂč.
ïżœ N& k$a âdo ĂłnggĂ© ni, l& fĂ nĂč ni, l& d& do ina. Mbe n&, wa ba ma, n& wa mba do gele
ina, n& wa ndala do m$, tabi wa zonggo do zu li wele, kpak$ a kpa âdĂŁ m$. We k& k$a
âdo onggo ma dïżœ t& m$, n& ma kpĂ kpĂlĂ. N& m$ wĂš we ny$ng$ do gogo m$ g$, ma
nganda wena. Dati m$ âdĂ do be k$ya, k$ ma kpa wila fala, s& n& m$ m$ ng$ kpĂlĂ
ma do zu kĂ m$ dĂȘ. K$ ni g$, n& zu kĂ m$ ma kpĂlĂ, ma d& dani, we k& t& k$a n& ma
d& sĂâdĂkĂ sĂâdĂkĂ ni.
ïżœ N& nwĂĄ zu n& ma gala l& wena. NwĂĄ onggo, ma wia t& gala l&, do dia dungu âda l&.
Mba g$, wuko wele k& a ba zĂŁ, ma la z&k& kpo, b$a, tal&, n& ma si nĂč si fai, wa sa li
n& na, ala zĂŁ, n& wa wia we d$l$ nz$âdi onggo k& ma $ fila nzĂĂ, ma hĂ âda kĂ lĂ g$ ni,
nâa mba do nwĂĄ k& wa sa li ma na gbĂ kĂčtĂ, n& a âbala ma, ma ba ba, nâa n$ ma. K$
âdo p$s$ kpo, n& mbĂš g$, ya a kpĂĄ s& âb$ m& ni g$, n& ma gala s& kpak$ retard âda a
ma dungu do dia n& fĂĂł, n& a kpa be âda a do dia n&. Ki a dia ina.
ïżœ N& mbee n&, k$a n& ma na t& l&, n& ma kpĂlĂ ni, ma do poison. N& mbĂ© n& wa d& ma
do gele ina, we gb& wele. K$ mĂ dĂ ma g$, n& mi ïżœ ti ma g$. Mi zila na, wa ba k$a
onggo, s& n& wa mba do mbé gele ina, n& wa d& mbé m$ ng$ n&. K$ mi dà ma g$.
ïżœ Fala k& m$ $ saf$ i ni, k$ kĂČmbĂČ bina, n& m$ s& liĂŁ onggo ni, n& m$ e kpana ti n&, n&
lĂŹ hulu d& k$ n&, n& m$ n$, n& m$ gi do ny$ng$m$, n& m$ f$l$ do t& m$.
Marc : N& wa tĂa na, wa fa ma do gua wena ?
Cath : Iïżœ, tŸ n& ma ny& wena. K& ma gĂŁ wena ni, n& m$ e k$ t$a âda m$ i do tĂ„i, n& fala
sa n& m$ kpa we nu n&, ya m$ Ăș we âda ngba m$ wukon$ g$. NĂ a m& a dia gua, wa sa
li ma na : ny& gua.
325
Zagb : Onggo ma d& to wena :
ïżœ Wa gbini nwĂĄ n&, n& wa a ng$ âb$mb$ kĂnĂŹ, n& wa gi, n& wa ny$ng$, s& n& kĂnâ° kula
dĂ dĂȘ.
ïżœ Wa âbi nwĂĄ n& wa mb$l$ do gbĂŁlĂŁ m$ we mi ma, s& a ma h$a dĂȘ. We k& oyaa l& wa
z$a t&l& t& k& wala onggo ma h$ t& n& wena wena ni.
ïżœ N& nwĂĄ nĂ, wa d& nwĂĄ n& do ina. N& ina n& ni, wa âbala ma, n& wele n$ ma.
ïżœ Wa zïżœ 'b$ nwĂĄ n& k$ zĂ wi we mb$l$.
ïżœ Wa d& nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& wa to, tabi wa nulu ma, k$ ma âbu, n& wa h$l$ do sila wi we
z&l& kĂâbĂndĂ.
ïżœ N& kĂĂĄ ĂĄfĂ© nĂ, wa z& k$a afe n&, n& wele gi ma nâa n$ âb$ n$a.
ïżœ Wa gb&l& afe onggo, n& wa âbala ma, n& wa pi m$ âda n&, n& wa f$l$ do zu wele we
gbaz&l&zu.
ïżœ Wa gb&l& âb$ ti nguâdu k$a afe n&, n& wa zïżœ zala wi. N& ina n& ni, ina nwĂĄ onggo ni,
wa d& ma n& wele zïżœ ma zalâ&. Tabi wa gb&l& âb$ nd$ngg$ zĂŁ n&, n& wa zïżœ âb$ zala wi.
ïżœ Wa n$ ma we z&l& sila wi.
ïżœ N& nz$âdi n& k& m$ na wa âbala gbaa, n& wa zi zĂ wi ni, k& k$ zĂ a ma ny$ ny$nga ni.
N& âda fala k& k$ zĂ m$ ma ny$ng$ wena ni, n& wa gb&l& t& te n&, n& m$ zïżœ âb$ k$ zĂ
m$.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa mba do gele oliĂŁ te, n& wa gi, n& wa ny$ng$ we ina ndĂ bâ°lâ°.
ïżœ WĂ dĂlĂ nzĂâdĂ nwĂĄ ĂłnggĂČ. WĂ tĂł mĂą vĂ, nĂ wĂ nĂĄ gbĂgbĂ zĂ bĂ© kĂ mĂĄ sĂlĂ nĂ lĂ
bϱ nâ°, mĂĄ mbĂkĂ â°ÂĄ, nĂ tĂmbĂlĂ zĂ Ă mĂĄ ngĂ tĂČ dĂ ĂČlĂł nĂ hÂł dĂĂ ĂkĂł.
Ăk±Ăk±Ăk±Ăk± p.36 : arbuste en savane, plus petit que tĂfĂ (Comp.: Vernonia sp.).
a) Cath : M& a te, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, n& gulu n& ma gÂł âb$ wena g$, ma do gba gb&l& te
n& bina. Fala k& te n& ma $ n& nganggala wele ni, ya ma d&a ngumu. Ma gba kĂ & sĂlĂlĂ,
gbakĂ n& g± wena g$. N& nwĂĄ n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ. N& tŸ n& do nwĂĄ n& ma fĂ ngĂ
wena, $ n& gbozok$nga ni. N& fai l& kpa be saâde, li wa ndĂndĂlĂș ni, t& sanga te n&, a
d& sa nu a ndĂčfÂł ndĂčfÂł, ma $ n& fĂ„ savĂ ni. Wa a be saâde wa $ n& âbisi ni. K$ fala k&
m$ ba nwĂĄ n&, k$ m$ li lingi, n& ma nĂlĂ $ n& savon ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ vĂșdĂ , n& mbe 'da fala kpo, n& wa kpa âb$ ma li zĂ do zĂŁ bili. Wa kpĂĄ ma
ti k$la ngboo g$, m& a te wa kpa ma olo ng$nda wa wa, k$ ma hĂ ni.
c) ïżœk± m& a ina k& ma kpasa l& wele :
ïżœ L& wia t& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& lingi ma, n& l& f&l& t& ĂĄ m$ ma a t& l&, $ n& katolo, tabi
k& ma a t& l& a sĂlĂlĂ, k& wa sa li n& na kĂșlĂșsĂÂŒ ni.
ïżœ N& wa f&l& âb$ t& wi k& a do be d& kĂ a, n& t& be a wena, k& wa na kĂnggĂlĂwĂnĂ ĂĄbĂȘ,
n& wa f&l& t& n&, tabi wa a do zĂŁ a, tua k& ma fĂ ngĂ wena.
ïżœ N& l& d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& l& tu tua, n& l& a âd$ lĂŹ, n& l& a do zĂŁ wi k& âdangban$ wa he
m$ zĂŁ a gbĂłrr fai ni, n& a gafa : âZĂŁ mi z&l& wena! ZĂŁ mi z&l& wena!â, n& l& a do ma,
kpak$ fĂŁ m& ni ma te li âdangban$ tabi âdĂŁ saâden$ zĂŁ a ni, n& ma gb& wa. We k& ma
fanga wena, wa lingi ma, n& li lïżœ n& ma tĂ„ $ n& lĂ lâ° sabinda ni, n& wa a do zĂŁ wi z&l&
âdangba.
ïżœ N& mbĂ© n&, l& gi âb$ nwĂĄ n&, n& l& a âb$ do zĂŁ wi z&l& ngamanza.
ïżœ Mbe n& wa lingi, n& wa 'bala d& k$ m$, n& wele a n$ âda fala k& a bi k$ zĂŁ a ni. N&
nwĂĄ ĂkĂŁ ma gala a, we gb& os&k&k& o'dangban$ k& wa gb$t$ nu kunu a. Wa sa li wa
na ânu kpangboâ tabi ââbĂĄâbĂĄnggĂłâ. NĂ a n& n$ ma, n& ma we we tĂ na, ma gala a,
n& wa a ng$ saâden$, n& wa yu t& wa. Ki ni wa gĂ ma gi g$. Wa wia we n$ âb$ we
gele z&l& k$ zĂŁ wi.
ïżœ M$ bĂĄ nwĂĄ ĂkĂŁ, n& m$ lingi, n& m$ f&l& do t& m$. Ma nĂlĂ nĂ sa'boni ni.
326
ïżœ M$ ĂlĂ âb$ k$afe n&, n& ma gbi gbini, ma gbini ngĂ©tĂ© ngĂ©tĂ© ngĂ©tĂ© ngĂ©tĂ©, ma dĂčlĂč
g$. K$ fala k& ma $ do k& na wa nd$ do bili, n& wa wia we ĂlĂ k$afe n&, tabi nwĂĄ n&,
n& m$ tĂł ma, tabi m$ lĂngĂ ma, n& ma âbu. N& m$ a k$ni, tabi gbĂŁlĂŁ nzoe d& âd$ n&,
n& m$ gi do ma sĂ„, n& m$ zïżœ kÂĄzĂ bĂlĂ âda ĂngbÂĄnĂnĂ tabi âda ogbĂ lĂnĂ ni, n& m$ a
ma d& k$ n&, n& m$ nd$ bili. HĂŁ a t& nde, nâa ny$ng$ s&. A m$ ng$ y$âd$ k$ni de
wena, ya ïżœ na, ma sĂ„ a fĂŁ n&, n& ma le s& k$ gba t$a zĂŁ a m$ ni, n& ma m$ ng$ ba a.
N& g&n& k$ nu a kĂ âb$ bili g$, n& mbe g$, m$ kpa s& fia a, olo k& na, a ny$ng$ fĂŁ ĂkĂŁ
ni.
We k& l& ïżœ ti ndenge ma na, l& d& ma do wala olo n&, ma $ d&, ma $ d&, ma $ d&. K$
saâde a Ă nĂ g$, fai a wia we ny$ng$ m$n$ vĂ k& ma wia do a ni na, zĂŁ a hĂ. K$ l& a
gbĂŁlĂŁ k$ni, tabi gbĂŁlĂŁ nzo $ n& k& l& tĂa s$ ni, k$ ma d$ wena, n& a kĂa na, & ny$ng$
d$ wena, kpak$ zĂŁ & hana. N& âdo n&, fÂł n& ni, ma wia we n& ng$ g&l& t$k& âda a, n&
a fe do ma.
Tua k& ĂkĂŁ m& a m$ k& ma fanga wena. N& ma wia do l& wele k& l& we ma wia ni, n&
ma we do âda z&l& k& l& n$ we n& ni. L& nĂ ma, n& l& a do zĂŁ l&, n& nde ma la li ngele
g$.
ïżœ Kuta Christin : Tabi wa fa âb$ afe ĂkĂŁ ni, wa gb&l& âb$ ma, n& wa a k$ ua bula. N& wa
ba kĂŁlïżœ we k& we âbana t& n& ni, n& wa fi ng$ n&, fi k$ lâ° k& wa gb&l& afe ĂkĂŁ k$ n& ni.
N& wa âbili zĂ ng$ nu t$a be sïżœ, n& wa a âda n&. N& wuko a ba bula ni, n& wele k& a bi
k$ zĂŁ a ni, a $ nu talaka, a do li a ng$, n& wa e d& t& nu kunu a, n& wa âbanda âbala
n&, wa âbanda âbala n&. K$ âdĂŁ be s&k&k& dangban$ wa zĂŁ a wena, n& fĂ„ n& h$ ma,
h$ ma, n& a dumu mbe, nâa dumu fala nal&. A âbala nu kunu a tabi nĂ b$a, n& a âbala
gbogbolo a nĂ b$a, nâa âbala gbogbo zu a, a t$l$ do li gbili tĂ a ni. K$ ma e doâdo, n&
a d& mbe tala lïżœ n& ni, n& wi k& a bi k$ zĂŁ a ni, a n$ ma.
ïżœ Wa da âb$ te Ăk± do gua, ma ny& wena. Wa e nu we, n& fala sa.
ïżœ Wa nd$ 'b$ f&l& n& do bili nd$a.
ĂkĂĂkĂĂkĂĂkĂ : liane, non identifiĂ©e; peut-ĂȘtre autre nom de la liane âdĂâdĂkĂ ou d„lĂkĂkĂlĂ.
a) Centre Nad : M& a nyaka. Fala ma âbana do b$l$ n&, n& teâde l$ wena. K$ fala âdo n& ma
d& fai, k$ ma ngala wena ia, ma do konggolo nu n& tal&.
b) Wa kpa ma zam&n$ sÄ iko : zã k$la, do nu lÏ, tabi zã bili, n& wa kpa ma iko.
c) Ma d& kpo to n& k& âda âdĂâdĂkĂ ni.
ĂlĂbĂ lĂ ĂlĂbĂ lĂ ĂlĂbĂ lĂ ĂlĂbĂ lĂ p.47 : liane herbacĂ©e.
PPPPâRRRR
p±lĂgĂp±lĂgĂp±lĂgĂp±lĂgĂ : voir f±lĂÂłgĂ.
p±lĂkĂĄnggĂ©p±lĂkĂĄnggĂ©p±lĂkĂĄnggĂ©p±lĂkĂĄnggĂ© : voir f±lĂÂłkĂĄnggĂ©.
pĂ ndÂŒ pĂ ndÂŒ pĂ ndÂŒ pĂ ndÂŒ (E : fĂ ndÂŒ) : voir nzĂ nggĂł.
pà påyÚpà påyÚpà påyÚpà påyÚ (pà pålÚ) : papayer, appelé aussi arbre à melon.
a) Cath : Papaye m& a te, ma ngala d& ng$ $ n& olo li m&tr& âbu ni, n& ma gba kĂ &, b$a
tal& iko. TŸ n& ma m$k$ wena, ma do holo kĂ n&. N& nwĂĄ n& ma yolo tĂ n& kpo kpo $
n& nwĂĄ kombo ni, li nwĂĄ ma gba kĂ & zĂĂĄ zĂĂĄ. Ma dĂł do sala tŸ n& do nwĂĄ n&, s& n& ma
wala dĂȘ. GbĂŁlĂŁ k$ wala n& $ tĂż.
b) Wa mi wena do âda le nga. K$ on$&n$ wa ny$ng$ gbĂŁlĂŁ n&, n& wa sĂ zam$, s& n& ma h$
i m$ dĂȘ.
c) Papaye ma do to wena :
ïżœ Dati ngboo l& ny$ng$ wala n&.
327
ïżœ B$a n& l& wia t& ny$ng$ nz$âdi n&, k& ma gbala dĂ ni. K$ l& nyĂngĂ iko g$, l& gbini ma
do wala k& monganga be hĂŁ l& ni. K& ma gba kĂ & tal&, n& l& gbini ma d& gbogbo n&
be sïżœ, n& l& ny$ng$ ma, we duzu âdangban$ k$ zĂŁ l&.
ïżœ Tal& n&, l& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& gb& ma gb&a, n& l& k$ n$ ng$ zĂŁ l&, n& l& h&nz& do zĂŁ l&,
we duzu z&l& gaâbom$, tabi sĂlĂngĂ, tabi ngĂĄmĂĄnzĂĄ. Tabi l& gb&l& te n&, n& l& a ma k$
gbĂ lĂ , n& l& e li we, n& ma ba we, n& l& k$ n$ ng$ zĂŁ l&, n& l& h&nz& âb$ we ngĂĄmĂĄnzĂĄ.
ïżœ âDo n&, l& âbili liĂŁ n&, tabi l& zĂŁ ma, n& l& zĂŁ liĂŁ gbĂ bĂlĂ , n& l& mba ma b$a, n& l& gb&l&
ma d& âd$ lĂŹ, n& ma ny$ng$, n& l& t&kp&, n& l& e nu be, âda fala k& a ĂlĂ wena, n& ma
gala a na, a $m$ t& ĂlĂ n&.
ïżœ N& k& l& ny$ng$ wala n& ni, n& l& kala gbĂŁlĂŁ k$ n&, n& l& to ma tua, n& l& a âd$ lĂŹ, n& l&
a âb$ do zĂŁ wi z&l& âdangba, kpak$ ma gala a.
ïżœ Wa kala gbĂŁlĂŁ k$ fila wala k&, n& wa y&l&, n& wa to, kĂ ma âbu, n& wa a lĂŹ ti n& k$
papa kpo, n& wa a nu be, we duzu sĂkĂkĂ âdangba (ascaris).
ïżœ Timb : Wa kala kĂșlĂĄ nwĂĄ n&, n& wa gi ma nĂ tĂĂŹ ni, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& n$ 'bete.
ïżœ Wa âbi âb$ t$l$ nwĂĄ n& we duzu gr. 50, n& wa k&s& ma vĂ, n& wa a lĂŹ tĂ n&, n& wa gi
ma, k$ ma gbala, n& we e, k$ fala ma gĂ, n& wa n$ ma we z&l& malaria. Kpasa wi n$
v&r& b$a li wese kpo gbaa âdo tĂ„ m$l$. N& be a n$ bĂlĂ v&r& fala b$a li wese kpo
gbaa âdo tĂ„ m$l$.
ïżœ Wa z& dĂșĂĄ wili papaye, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa gi, k$ fala ma gbala, n& wa a sucre tĂ
n&, n& wa n$ we z&l& li sila wi (gastrite).
pÂłsĂĄnggĂČpÂłsĂĄnggĂČpÂłsĂĄnggĂČpÂłsĂĄnggĂČ : voir fÂłsĂĄnggĂČ.
pĂ tĂ kpĂčlĂčpĂ tĂ kpĂčlĂčpĂ tĂ kpĂčlĂčpĂ tĂ kpĂčlĂč p.35 : arbuste Ă grandes stipules roses et baies rouges, en terrain humide (Rub.:
Stipularia sp.).
pÚpÚpÚpÚpÚpÚpÚpÚ p.32-39 : 1) plante herbacée érigée à grandes feuilles et grands panicules de fleurs
blanches Ă long tube floral (Verb.: Clerodendron yangolense); 2) voir ĂlĂșkĂlÂĄ
a) M& a be te, li nwĂĄ n& gĂŁ wena, n& nde ma yĂčlĂčâbĂčtĂčĂč. N& te n& holo k$ n&, ma n&a we
we kĂ do hâ°.
b) Ma h$ li zĂ, tabi zĂŁ bili tabi ti k$la.
c) ïżœ Wa gb&l& t& n& we d& do Ă lĂș ngbaka.
ïżœ Ombe wi zĂ„n$ wa âbili âb$ ma, n& wa n$ do dĂ& olo ngba wa, ma hĂŁ wa sa li ma na,
ngbĂnĂ. N& nde ten$ do w$k$s$n$ vĂ k& holo k$ n&, n& wa zu do dĂ& olo ngba wa,
wa sa li n& na, ngbĂnĂ (E: ngbĂlĂ).
â wĂlĂâ wĂlĂâ wĂlĂâ wĂlĂ pĂšpĂš pĂšpĂš pĂšpĂš pĂšpĂš p.32 : liane ligneuse Ă grandes feuilles rondes (Verb.: Clerodendron sp.).
pĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© pĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© pĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© pĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ© : voir fĂlĂnzĂĄbĂ©lĂ©.
pĂlĂtĂĄnggÂĄpĂlĂtĂĄnggÂĄpĂlĂtĂĄnggÂĄpĂlĂtĂĄnggÂĄ p.20 E : tĂnggĂ : 1) liane volubile grĂȘle, 3 m de long (Icac.: Pyrenacantha
acuminata); 2) liane de 6 Ă 10 de long (Icac.: Pyrenacantha sylvestris).
pĂpĂ pĂpĂ pĂpĂ pĂpĂ : voir pĂpĂ.
pĂČkĂČpĂČkĂČpĂČkĂČpĂČkĂČ (E : fĂČkĂČ) p.25 : arbre, 40 Ă 50 m ht., Ă croissance rapide (Sterc.: Cola gigantea).
LâĂ©corce est utilisĂ©e dans la mĂ©decine traditionnelle.
a) Cath : M& a gĂŁ te gĂŁ wena, ma ngala d& ng$, n& ma n&a ng$ gbĂ dĂČ. Ma gba kĂ & wena.
N& li nwĂĄ n& p&s& wena, ma $ gĂ fĂș gĂ fĂș $ n& nwĂĄ gbĂ dĂ ni. TŸ n& $ fĂ, ma ngĂ ndĂ
ngboo g$. N& nde foko ma wa wala, t& wala n& $ lĂč lĂč lĂč, n& ma $ âbĂ tĂ .
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ bili f$n$ k& wa wa ni.
c) ïżœ N& wa z& k$a afe n&, n& wa gi ma, n& wuko naa zĂŁ, a a do zĂŁ a, tak$ ti be âda a sa.
ïżœ Wa z& k$a afe n&, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wele f$l$ do zu &.
328
ïżœ Fala k& li m$ z& z&la, k$ wâ° h$ ng$ li m$, n& wa gbini be bĂlĂ foko k& h$ ni, n& wa gbini
tŸ n&, n& m$ ĂĄ lĂŹ k$ bila, n& m$ fĂ ma d& âd$ n&, k$ ma ny$ng$ be sïżœ, n& m$ bĂĄ ma âd$
n&, ya ma bĂĄ bĂą $ n& dĂ mbĂ ni, n& m$ zĆĄ ma li a d& t& fala wâ° h$a ng$ li a ni, n& ma
kĂĄâbĂĄlĂĄ ndĂ ng$ li a ni, n& ma tulu, n& li a gĂlĂ.
ïżœ FĂČkĂČ ny$ng$ do dĂkĂ, wa sa li wa na dĂkĂ fĂČkĂČ. Wa ny$ng$ wa ny$ng$.
ïżœ Gua n& ny& âb$ wena.
â wĂlâ wĂlâ wĂlâ wĂlĂ pĂČkĂČ Ă pĂČkĂČ Ă pĂČkĂČ Ă pĂČkĂČ : 1) arbre, 30 Ă 35 m ht., 0,6 Ă 1 m diam., commun (Sterc.: Sterculia
Bequaertii);
2) petit arbre, 5 Ă 12 m ht., en savane (Bosobolo) (Sterc.: Sterculia setigera).
pĂČlĂČwĂČlĂČ pĂČlĂČwĂČlĂČ pĂČlĂČwĂČlĂČ pĂČlĂČwĂČlĂČ : plante herbacĂ©e, non identifiĂ©e.
a) Centre Nad : Polowolo m& a be te, ma ngĂĄlĂĄ gbaa d& ng$ g$, n& ma do li gbili n& boe.
Li nwĂĄ n& gĂŁ wena, n& t& nu kĂŁ te n& ni $ fila. Fala k& wa âbili tŸ n&, ya wolo d& k$ n& ni.
M$ n& gb&l& ma, ya ma a te, n& k$ n& ma do wolo. WĂlÂŒ ni ma g± n&a ng$ k& âda
Ă lĂșkĂlÂĄ.
b) Wa kpa ma zam&n$ vĂ iko.
c) To âda polowolo ma k& :
ïżœ M$ âbili ma, nde a m$ wia we d& âb$ ma kpasaa $ n& aluk$la ni na, m$ âbili daka, n&
m$ kombo wolo t& n&, n& m$ yulu ma d& t& n&, n& wa l$ ndakĂŁ g&l& n&, n& wa a do
zĂŁ wi. NĂ ndÂŒ lâ° â°nÂĄ mĂĄ lĂĄ dĂ kĂ z„ Ă gÂł wĂ©nÂĄ, wÂŒ kĂ hĂČlĂł nĂ mĂĄ g± wĂ©nÂĄ.
ïżœ WĂ zÂł lĂ„ nĂ, wĂ hĂșnĂș dĂČ kĂ, kĂ wĂ©lÂŒ nĂ ndÂŒ, nĂ wĂ bĂĄ Ă wĂ©nÂĄ.
ïżœ Ma d& z&l& gbĂ be. We k& ge nde, fala k& wa gbĂ be gbĂ nde, n& wa âbili pĂČlĂČwĂČlo,
n& wa n& âbili ma doâdo ni, n& be sĂ âd$l& doâdo, n& wa k$t$ ma, n& wa fi k$ n&, n&
wa l$ nu n& i do ndakĂŁ, n& wa l$ i do ndakĂŁ, n& wa kpo d& âd& tili a do f&l& zĂĄkĂ ni.
N& nde âdo n& a be sĂ âb$ g$, n& be m$ ng$ gĂŁ gĂŁ iko, ya a sĂ âb$ âd$l& nĂ gele
oâd$l$n$ a sĂ d& dati ni g$.
ïżœ Wa na âb$ nwĂĄ ma li dĂ.
pĂłmbĂłlĂpĂłmbĂłlĂpĂłmbĂłlĂpĂłmbĂłlĂ : voir fĂłmbĂłlĂ.
pĂČndĂČpĂČndĂČpĂČndĂČpĂČndĂČ : voir fĂČndĂČ.
pĂČndĂČ kĂșlĂ pĂČndĂČ kĂșlĂ pĂČndĂČ kĂșlĂ pĂČndĂČ kĂșlĂ :voir fĂČndĂČ kĂșlĂ .
pĂpĂ, pĂpĂpĂpĂ, pĂpĂpĂpĂ, pĂpĂpĂpĂ, pĂpĂ (voir ndĂ âbĂ ) p.47 : liane ligneuse, non identifiĂ©e.
pĂčĂĄ pĂčĂĄ pĂčĂĄ pĂčĂĄ (E : kpĂčĂĄ) p.41 : plante liliacĂ©e Ă feuilles raides et tachetĂ©es, plantĂ©e comme remĂšde
médicinal et pour autres usages; importée, plantée souvent dans les villages (Lilia.:
Sansiviera sp.).
a) Cath : M& a nwĂĄ ĂŹnĂ , k& ma $ kĂ gbĂ yĂ gbĂ Ă ; nwĂĄ n& $ âbata, ma yolo do gulu nĂč, n& ma
h$ d& ng$. Ma do dua. T& nwĂĄ pĂčĂĄ Ă bĂzĂ bĂzĂ ni, ma g& g&za fĂa n& do t& t$la nwÂĄ.
(comp. avec tĂ âdÂĄ et dĂ)
NgĂ gĂlĂ pĂčĂĄ dĂlĂ wĂ©nÂĄ : pĂčĂĄ gĂ âbĂłmĂ (pour la rate) ; pĂčĂĄ zĂlĂ zĂŹnzĂČ (pour les vertiges);
pĂčĂĄ zĂlĂ kĂyĂ (pour les fistules kĂyĂ) : pĂčĂ gĂ (pour chasser un lĂ©opard) ; pĂčĂĄ bâ°lâ° (pour les
piĂšges) ; pĂčĂĄ fĂ wĂșkĂŽ (pour se faire aimer dâune femme) ; pĂčĂĄ kĂčlĂ (pour aider une femme Ă
accoucher) ; pĂčĂĄ ngbĂ nggĂ (pour aider qqn dans un problĂšme ou une palabre).
b) Wa mi ma mi.
c) N& pua, gili n& vĂ, do t& n& vĂ, t&l& t& hĂ n& vĂ, nwĂĄ n& vĂ ma wia kĂ. S& n& g$n$ sanga
n& boe, $ n& k& z&l& do z&l& ma do li ma ni.
ïżœ pĂčĂĄ zĂlĂ âdĂČpĂčĂĄ zĂlĂ âdĂČpĂčĂĄ zĂlĂ âdĂČpĂčĂĄ zĂlĂ âdĂČ : wa mi do tĂ &, we k&, ma na, pĂčĂĄ z&l& âdo, wa âbili ma, n& wa sili ma,
n& wa hunu do kĂ. Wa do lĂŹ li we i ma sili fai, n& wi a $ nĂč, n& wa ba lâ° li we m$ ni, n&
329
wa so do k$p$, n& wa e sani do kĂĄlïżœ, wa e li âdo a, n& wa e sani, n& wa a fĂ„, n& wa so
lĂŹ li we m$, n& wa hunu pĂčĂĄ z&l& âdo d& li âdo a sĂ„, nâa kulu ng$, nâa n$ ma. Ki ni a pua
z&l& âdo.
ïżœ pĂčĂĄ gbĂĄ zupĂčĂĄ gbĂĄ zupĂčĂĄ gbĂĄ zupĂčĂĄ gbĂĄ zu, ma do tĂ & : wa âd&n& ma, n& wa a âd$ li, n& wa a lĂŹ ti n&, n& ma e, n& a
f$l$ n&, n& a so d& zu a, nâa so d& zu a, a nyĂngĂ ma g$, a so d& zu a, nâa f$l$ n&.
ïżœ pĂčĂĄ zĂlĂ kuâbapĂčĂĄ zĂlĂ kuâbapĂčĂĄ zĂlĂ kuâbapĂčĂĄ zĂlĂ kuâba, ma do tĂ &.
ïżœ pĂčĂĄ gĂ zĂĄpĂčĂĄ gĂ zĂĄpĂčĂĄ gĂ zĂĄpĂčĂĄ gĂ zĂĄ, ma do tĂ &. Pua z&l& gaza, k& wa d& t& âb$ do zĆĄ âda gazan$. M& a k& wa
mba oli saâden$ kpi kpi kpi do ndala d& t& n&, n& wa âd&n& ma sĂ„, n& wa gi do ma, n&
wa ny$ng$. Wa sa li ma na, wa ny$ng$ gbĂ tĂš. (zĂ gĂ zĂĄ).
ïżœ pĂčĂĄ âdĂ fĂ dĂČ kĂčlĂ pĂčĂĄ âdĂ fĂ dĂČ kĂčlĂ pĂčĂĄ âdĂ fĂ dĂČ kĂčlĂ pĂčĂĄ âdĂ fĂ dĂČ kĂčlĂ : wa 'd&n& ma vĂ, n& wa gi, n& wa fo k$ n& do'do, n& wa ba lïżœ n&,
n& wa hunu do kĂ, n& wa n$, we 'dafa do kula, we 'dafa do li t& wili tabi wuko.
Marc : K$ m$ tĂ na, wa âd&n& ni, m& wa âd&n& m& a ge? NwĂĄ n& tabi ge ?
Cath : M$ zĂ g$, pua ma ki, ma hĂ. ïżœ n& k& âda pua l& tĂ s$ na, ma kpo nga, do langgi
n& ma lĂ ngb& g$, ma kpo nga, s& nde ma do liĂ do liĂ. Mbe n& pua gba zu, pua z&l&
âdo, pua gaza, pua kĂčlĂ .
N& $ n& ng$ g&l& pĂčĂĄ kĂlÂĄ ni, ma do mbula ng$ n& nĂ, do linggam$ ng$ n& nĂ. Wele k&
mbĂš, n& a ko wi wili iko fai do âdo ngb& m$l$, n& wele k& a ko wuko iko fai âdo ngb&
m$l$, n& wa kpa ngba wa, n& wa wele l&ngg& sanga t& ngba wa. N& wele k& a do pua
k& a ko t& m& fai wili ni, n& a ba pua ni, nâa hĂŁ hĂŁ wuko wele k& a ko fai t& âb$ wuko
iko ni. Nâa hunu do kĂ, nâa n$ ma. N& a Ă tulu goâdo a i m$, nâa lifi ma, nâa kpo sanga
n& tal&, nâa hĂŁ t& âb$ hĂŁ m$. N& m$ g& m$ kua wuko t& âb$ iko fai ni, m$ hĂŁ pua âda
m$ ni hĂŁ a, nâa hunu do kĂ, nâa n$. N& m$ Ă t& âb$ tulu goâdo m$, n& m$ lifi ma, n& m$
kpo tal&, n& m$ ba, n& m$ gese hĂŁ a, n& n& kpolo do ngb&. N& mbĂš g$, k$ ma kĂ do
dia n&, do linggawe âda Gale, n& ma kpolo ngb&. M& a gele âdĂŁ m$ g$, âdĂŁ ina a ina
gb& wele.
pupupupupupupupu p.47 : plante aquatique.
pĂșpĂčlĂčpĂșpĂčlĂčpĂșpĂčlĂčpĂșpĂčlĂč: voir fĂșfĂčlĂč.
pĂčpĂșlĂșdĂ lĂ pĂčpĂșlĂșdĂ lĂ pĂčpĂșlĂșdĂ lĂ pĂčpĂșlĂșdĂ lĂ (E : fĂčfĂșlĂșdĂ lĂ) p.18 : arbuste sarmenteux ressemblant Ă mĂ zĂyĂ©lĂš mais plus
robuste, trĂšs commun (Euph.: Euphorbiaceae sp.).
a) Cath : M& a te, kili t& n& g± be g$, ma $ n& zu kà l& g&. Ma $ n& nyaka ni, fala k& ma t&
ngĂ lĂ wena g$, n& ma we t& yolo do nyanga &. K$ fala k& ma ngala ia, n& ma 'banda fu
fua, n& ma d&nd&l& d& ng$ w$k$s$n$. GbakĂ n& dĂ wena, n& li nwĂĄ n& gĂŁ wena. Ma âbĂ
de wena, ma hĂŁ dia fala dungu wena. Ombe wa sa âb$ li n& na âtÂŒ zĂ mĂ â.
b) Ma h$ wena k& kp&l& t$a, tabi li zĂ, tabi zĂŁ bili f$, tabi k& zĂŁ nu lĂŹ.
c) N& nde a, ma gala âb$ l& nĂ :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ fufuludal&, fala k& wele, âdo a z&l& wena, nâa d$l$ ma, tabi a gbini ma,
nâa a d& ng$ mb&toe tabi ng$ kelekpa tabi ng$ bunggi a $ n& ni, nâa $ d& ng$ n&, nâa
e gbogbolo a d& ng$ n&, n& ma gĂ.
ïżœ Tabi fala k& gulu âbaka a z&l& wena, nâa gbini ma, nâa e t& we, nâa i do ma, kpak$ ma
gala a. Li z&l& k& zu âbaka a, tabi li gbala kĂ a wa sa li ma na, âbĂ nzĂâ.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa gi we &nz& do tĂĄlĂĄkĂlÂĄ k& ma d& nyanga wele ni. N& wa
&nz& 'b$ nwĂĄ n& do om&n$ k& ma z&l& t& wele wena, $ n& hĂa m$, tabi kĂŹlĂŹ k& ma a
win$ ni.
ïżœ Domin : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa d& do z&l& gangga.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa &nz& do z&l& sanggu.
ïżœ Wa gb&l& ti nguâdu k$afe n&, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& gbak$akaâdangga.
330
rakabarakabarakabarakaba* p.5 : herbe amphibie polymorphe (Alternanthera sessilis).
SSSS
sĂ sĂ sĂ sĂ p.36 : âcitrouilleâ, herbe Ă vrilles, cultivĂ©e pour le fruit dont la chair est mangĂ©e cuite, ain-
si que les feuilles appelĂ©es âkĂčlĂșsĂ â qui sont consommĂ©es comme lĂ©gumes (Cucurbita sp.).
Il y en a 3 variétés : s¥ ngbà kà (s¥ kà là ), dont les graines sont utilisées pour faire des
galettes ; sÂĄ gĂ nggĂ lĂ (sÂĄ kÂĄlâ°) et sĂ ndĂšlÂŒ.
a) Zagb : M& a kpĂĄlĂ, ma $ n& nyaka ni. WĂ mĂ gbĂŁlĂŁ n&, n& ma h$, n& ma fo do nĂč ny&l&
wena. Nyaka n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&, n& t& n& $ kĂ kĂ kĂ. Li nwĂĄ nĂ ĂĄ gĂŁ, ma $
fĂčlĂĄ fĂčlĂĄ, ma $ kĂČrr, n& ma gba be kĂ &. Ma wa wala, wĂĄlĂĄ n& $ n& wala daka ni, n& ma
$ kĂŹlĂŹ.
b) Wa mi gbĂŁlĂŁ sĂ saf$ tabi âda le, $ n& ng$ zĂbĂč.
c) NgĂ gĂlĂ sĂ mĂĄ tĂ lĂ :
ïżœ sÂĄ ngbĂ kĂ sÂĄ ngbĂ kĂ sÂĄ ngbĂ kĂ sÂĄ ngbĂ kĂ (sÂĄ kĂ lĂ ): ki ni be wala n& $ n& nu kĂ wi g&, ma $ be kĂlĂngbĂndĂĂ iko. N&
nde k$a âdo n& ma nganda wena. Wa z& ma, n& wa ng&m& ma, n& wa f$l$
gbĂŁlĂŁ n&, n& wa gb&l& ma gb&l&, n& wa y&l& k$ ma kolo, n& wa to do ngb&s&. N&
nde gbãlã zã n& ma $ a d$, n& t& n& ma a tÄ.
ïżœ sÂĄ gĂ nggĂ lĂ sÂĄ gĂ nggĂ lĂ sÂĄ gĂ nggĂ lĂ sÂĄ gĂ nggĂ lĂ (sÂĄ kÂĄlâ°): ma $ n& kali ni, n& nde gbĂŁlĂŁ zĂŁ n& ma a du, n& t& n& ma a fĂa.
ïżœ sĂ sĂ sĂ sĂ ndĂšlÂŒ ndĂšlÂŒ ndĂšlÂŒ ndĂšlÂŒ : m& a sa ma a du, n& nde gbĂŁlĂŁ zĂŁ n& ma $ 'b$ na k& 'da sa kali ni.
N& nde ng$ gili san$ tal& k& l& t$l$ ni, wa ny$ng$ wala n& ny$ng$, wa gi, n& wa ny$ng$.
N& wa ny$ng$ âb$ nwĂĄ sĂ ny$ng$, wa sa li nwĂĄ kĂ na, kĂčlĂșsĂ .
Gb„l„ s¥ ngbà kà , wa zonggo do ina. K$ m$ n& zonggo do ina, n& m$ dà nà : m$ ba
gbÂĄlÂĄ ngbĂ kĂ , n& m$ e li we, n& m$ kĂĄlĂĄ gb„l„ sÂĄ ngbaka b$a, n& $ n& k& le âda l& s$&
g& ni ma do bolo, n& m$ zonggo na : âFala bole g& d& gbaa, n& nui g& âdanga n& nde?
Mi a m$, gb„l„ sÂĄ ngbÂĄkÂĄ g& n& ma ngutu b$a n&. K$ nui âdĂĄngĂĄ s& g$ nde, n& ma fĂ„,
n& ma te nza.â N& m$ ĂĄ ma k$ gbala m$ ia ng$ we ni. K$ fala nui ma âdanga n& ni, n&
ma ngutu do b$a n&. K$ ni g$, k$ ma fÄ kpo, ma te nza, k$ tala n& kpo ngutu, n& nde
ma kĂa tĂ na, bole ni ma s$kp$ s& t& ngbala wi ngawin$ b$a ni iko, ya nui âdĂĄngĂĄ s& g$.
K$ fala ma fĂ„, k$ ma ala b$a n& ni, n& nde ma be na, âdo bole ma nyĂlĂ s& g$, n& owele
wa fĂ© s& wena g$â.
â gbĂ sĂ â gbĂ sĂ â gbĂ sĂ â gbĂ sĂ : voir : gbĂ sĂ .
sÂĄ zÂĄm$sÂĄ zÂĄm$sÂĄ zÂĄm$sÂĄ zÂĄm$ p.36 : herbe sauvage Ă vrilles (Cucurbitacea sp.).
sĂ fĂlĂsĂ fĂlĂsĂ fĂlĂsĂ fĂlĂ p.23 : arbre de 4-20 m ht.; les gros fruits sont mangĂ©s par les Ă©lĂ©phants (Tiliac.:
Desplatsia Dewevrei).
a) Cath : M& a te, ma ngala d& ng$ gbĂĄĂĄ, n& ma gba kĂ &, ma gba kĂ & dĂ wena. NwĂĄ n& $
kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł $ n& nwĂĄ ndim$ ni, âdo n& $ be a fĂ. TŸ n& ngĂ ndĂ wena, n& k$afe n&
nganda wena, tĂ n& $ fĂ. Ma wa wala, wala n& gĂŁ wena, ma $ n& wala papaye ni, n&
nde ma do gbĂłngbĂł n& boe. F$l$ h$ seâde, n& a yĂâdĂ ma wena. Ma k& wa ia li n& ni.
Wa na : âF$l$ z$ godâ&, s& nâa y$âd$ wala saf$l$ de.â We k& wala saf$l$ gĂŁ wena, we k&
goâdo f$l$ gĂŁ wena.
b) L& kpa ma wena si nu lĂŹ, li k& ma fĂł fĂșĂ g$, wa sa li ma na ândĂâ, do zĂŁ vĂșdĂ , we k& wa
wa f$, nde wa gĂmĂ ma ngboo g$.
c) N& nde sĂ fĂlĂ ma dĂ z&l& dĂ wena g$.
ïżœ Wala n& ma ala ni, n& l& ba ma, n& l& âd&n& ma do butu, k$ ma m$k$, n& l& &nz& do
nyanga wi k& ma ha hana ni, wa sa li ma na, nyanga f$l$, bĂ©kĂngbÂĄ. N& l& h&nz& do
ma, n& ma hili.
331
ïżœ N& mbee n&, l& kala wala n&, n& l& zïżœ ma ng$ kpal& âda l&. ïżœ n& k& l& mi yonggo, tabi
nzo, tua k& kpal&n$ ni ma do sĂnĂmĂ wena. Fala k& win$ wa la, n& wa $ngb$ ma,
tabi wa le zĂŁ n&, n& ma wia t& âdanga n& t& l&ngg& nu wa. We k& mbĂš n& wa na :
âEĂ©Ă©Ă© nzoe âda a dia ni we, Ă©Ă©Ă© k$ni âda a de wena, Ă©Ă©Ă©!..â N& âdakala n& nzoe ma le
nĂč sĂ„ - k& olo yaa l& - n& ma âdanga vĂ. Ma k& okpasa win$ wa kala saf$l&, n& wa zïżœ
sala, n& wa haka saf$l$ d& zu n& t& saf$n$ âda wa vĂ na, g&n& wa tĂ l&ngg& wena,
saf$l& di ni boe, ma dĂ s& m$ g$, ma hÂł s& z&l& hĂŁ kpal&n$ âda l& g$.
ïżœ Timb : N& kpo kpo wala saf$l$ ni, wa fi li we, n& wa âd&n& do butu, n& wa ba, n& wa
&nz& do z&l& ma d& zugolo win$ ni, wa sa li n& na ângbĂłkĂâ tabi âzĂŹngbĂĄkĂâ ni.
sĂ kĂ yĂ sĂ kĂ yĂ sĂ kĂ yĂ sĂ kĂ yĂ p.2 : arbre ou arbuste, commun; les feuilles rugueuses servent de papier de verre
(Morac.: Ficus exasperata).
a) Cath : M& a te ma gÂł wena g$. Fala k& ma h$ gbĂ Ă , n& ma ngala d& ng$ $ n& olo li
m&tr& âbu, n& ma gba kĂ &. N& fala k& ma d& ngĂčmĂč ia, n& gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm
tal&. N& nwĂĄ n& $ kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ, li n& ma p&s& d& âdo. M$ la do ka zĂŁ n&, n& ma kala m$
hĂ Ă. K$ m$ h$n$ do t& m$, n& ma kpĂlĂ.
b) L& kpa ma wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do li zĂ, do k& kp&l& walan$.
c) N& mbee n&, nwĂĄ n& ma d& z&l& k& nĂ :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp& ma, n& wi
naa zĂŁ k& k$ zĂŁ a z&l& wena, k$ zĂŁ a hana kili kili, n& a a do zĂŁ a, we fo ndĂn$ ti be âda
a dĂŽ, kpak$ ti be âda a $ do dia n&, n& z&l& k$ zĂŁ a ma gĂ.
ïżœ Fala k& mĂ tia lĂ m$, k$ ma z&l& wena, ma d& dani, li m$ ngb&nz& wena, n& m$ fa
nz$'di sakaya ni, n& m$ lingi, n& m$ fi k$ kolonggo, n& m$ zïżœ lĂŹ t& n&, k$ ma ny$ng$,
n& m$ zïżœ lĂ m$, tak$ ma gb& nga dani ni gbali m$, n& ma gĂlĂ.
ïżœ N& mbee n&, l& fa 'b$ nwĂĄ sakaya, n& l& f$l$ do t& m$n$ âda l&, $ n& k& t& m&za do t&
sason$, kpak$ ma sa, we k& ma kala ndi kala.
ïżœ Wa gbini âb$ nwĂĄ n&, n& wa h$n$ do li kombokele (mycose), n& li n& sa, s& n& m$ d&
ina t& n& de.
ïżœ N& nde m& a te kpo l& kĂ g&n& n& wena, we k& ma ny& gua wena.
sĂ kÂĄyÂĄnĂčsĂ kÂĄyÂĄnĂčsĂ kÂĄyÂĄnĂčsĂ kÂĄyÂĄnĂč p.2 : arbuste sarmenteux, Ă feuilles rugueuses (Morac.: Ficus urceolaris).
a) Cath : M& a be nyaka, tŸ n& bina, ma $ be n& be nyaka ni, n& ma fĂł ny&l& wena g$, ma
d&nd&l& d& kpo fala iko. Tua k& ma h$ be sïżœ, n& ma tata d& ng$ nĂč do gbakĂ n& be silili.
NwĂĄ n& $ be kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ, n& ma wala, n& be wala n& $ fila.
b) L& kpa ma wena t& li zĂ, do âda le zĂŁ w$k$s$n$, do k& kp&l& walan$.
c) ïżœ Wa lingi nwĂĄ n&, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ li wi k& ndolo h$a li a ni.
ïżœ Fala k& mĂ z& li m$, te z& li m$, n& gbÂĄlĂ m$ g$n$ t$k$ vĂ, n& wa d$l$ nwĂĄ n& ni, n&
wa f$l$ t& n&, n& ma sa, n& wa lingi, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa fi gbali m$, kpak$
ma bisi fila gbali m$ ni.
ïżœ Tabi nzĂâbĂ te li m$, n& wa wia we lingi sĂ kÂĄyÂĄnĂč, n& wa zïżœ t& n&, kpak$ ma tulu, n& li
m$ gĂlĂ.
ïżœ N& be fila wala n& ni, wa âbi ma, n& wa k$ ma li goâdo be k& a tia kala ni, n& ma tala
goâdo a, n& a we we dungu nĂč zĂŁa, n& a kulu ngo iko.
sà l¥sà l¥sà l¥sà l¥ p.18 : 1) petit arbre, pétiole glabre rouge ; 2) petit arbre, pétiole des fleurs velue
(Euph.: Macaranga sp. sp.).
a) Monz : M& a te ma h$ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ. Ma h$ gbaa, k$ ma âbana do b$l$ n& ni, n& nde ma $
fila, n& tĂ di t& n& bina. K$ ma m$ ng$ $ n& nu kĂ wi g&, n& tĂ m$ ng$ h$ t& n&. Zu tĂ n&
sasala b$a, n& mbe n& ma sĂĄsĂĄlĂĄ g$, ma $ n& tĂ ndima ni iko.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ dĂkÂĄ lĂŹ, do zĂŁ bili k& wa wa zi dati k$ ma sulu ni.
332
c) ïżœ Ma âbana $ n& zĂŁ t$a âbaka wi g&, n& wa âbili ma we ba do zu t$a.
ïżœ N& wa d& âb$ do tangge, do okiti, nĂ dĂČ nĂ.
sĂ lĂĄ 'dĂ lĂŹsĂ lĂĄ 'dĂ lĂŹsĂ lĂĄ 'dĂ lĂŹsĂ lĂĄ 'dĂ lĂŹ p.18 : arbuste en forĂȘt inondĂ©e, fleurs lancĂ©olĂ©es (Euph.: Macaranga sp.).
a) Zagb : M& a te sĂ lÂĄ, n& nde ma lĂ ngbĂ do wele k& nza nga ngboo g$.
b) Wa kpa ma âd$ lĂŹ. M& âb$ a fala $i mĂ ok$y$n$.
c) Wa d& te n& do m$ dungu.
sĂ lĂĄ gbĂ nwÂĄsĂ lĂĄ gbĂ nwÂĄsĂ lĂĄ gbĂ nwÂĄsĂ lĂĄ gbĂ nwÂĄ p.18 : arbuste de 3 Ă 4 m ht., au bord des eaux, Ă grandes feuilles
palmilobées (Euph.: Macaranga sp.).
a) Zagb : M& a te sĂ lÂĄ, n& nde fo tĂ t& n& bina. Li nwĂĄ n& gĂŁ wena. Ma tala t& wele wena,
n& ma âb$ fala $i mĂ ok$y$n$.
b) Ma h$ wena zĂŁ d&ka lĂŹ, lâ° hĂ, n& ma h$ âd$ lĂŹ ngboo.
c) Ma do d&a to bina.
sà lånyà kà sà lånyà kà sà lånyà kà sà lånyà kà p.20 : liane herbacée monoïque, 5 m de long (Sapin.: Allophylus hamatus).
sĂĄlĂĄtĂtĂšsĂĄlĂĄtĂtĂšsĂĄlĂĄtĂtĂšsĂĄlĂĄtĂtĂš p.45 : nom gĂ©nĂ©rique pour mousses sur les arbres.
sĂ mbĂšsĂ mbĂšsĂ mbĂšsĂ mbĂš p.30 : petit arbuste quâon trouve en forĂȘt et au bord des eaux; la raclure des racines
est utilisĂ©e dans la mĂ©decine traditionnelle; mĂȘlĂ©e Ă lâeau, elle sert aussi de poison
dâĂ©preuve (Logan.: Strycnos icaja, Dewevrei).
Du temps des ancĂȘtres, la plante sĂ mbĂš Ă©tait Ă©galement utilisĂ©e pour se protĂ©ger contre
les mauvais esprits (voir p.136) ou pour faire du mal Ă ses proches. P.ex.:
⊠Quand on enterre un bĂąton mort dâun sĂ mbĂš dans un champ, il ne produira plus de bons
fruits. De mĂȘme, quand on enfonce des racines du sĂ mbĂš au pied dâun bananier ou dâun
raphia, le bananier ne produira plus de fruits et le raphia ne donnnera plus de vin.
⊠Un chasseur qui, avant de partir à la chasse, touche à un sà mbÚ, ne tuera pas un
animal. De mĂȘme, si on enfonce un bout de sĂ mbĂš au-dessus de lâentrĂ©e de la maison
du chasseur, celui-ci nâaura pas de chance dans sa chasse.
a) Cath : M& a be te zam$, ma $ n& w$k$s$ iko ni, ma ngĂĄlĂĄ wena g$. N& ma do gbakĂ n&
m& g& boe, ma d& sĂlĂlĂ iko. N& kili t& te n& ma g± be g$, ma Ă âb$ n& nu kĂ wi ni g$, ma $
n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ l& g&, n& t& tŸ n& k& ma ngala d& ng$ ni ma $ fĂ, n& k& d& gulu n& nĂč nga
we le d& zĂŁ nĂč i ni, ma $ fila. N& nde wa gĂmĂ ma g$m$ g$, wa gbutu ma gbutu, n& ma
h$ do liĂŁ n&, liĂŁ n& ma fila kÂłlÂłlÂł.
b) L& kpa ma zĂŁ ngĂndĂ do nguâdu lĂŹ.
c) T&l& t& ng$ d&a to âda sambe ma $ nĂ :
1. Wa wia we d& ma do ina kpasa do wi z&l& :
ïżœ Wa zuâdu liĂŁ sambe, n& wa gb&l& liĂŁ n& k& ma fila kÂłlÂłlÂł ni, n& wa a âd$ fila n$, n& wa
f&l& t& be we katolo, we ĂĄ tĂ wi.
ïżœ N& mbee n&, wa gb&l& liĂŁ sambe, n& wa a lĂŹ tĂ n&, hĂŁ wele k& saâde zĂŁ wi z&l& tĂ a
wena, âdangba ni, nâa n$ ma, we k& m& a fĂŁ m$, kpak$ ma gala a t& saâde zĂŁ wi ni.
N& nde be dia ina âda sambe m& a k& mi t$l$ ni.
ïżœ Wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa n$ ma we z&l& ngamanza, tabi z&l& ga'bom$.
ïżœ Wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa mba do s$k$ fĂ„, n& wa f&l& do t& be k& z&l& ngbalawi ngbala
a ni. Wa f&l& do tĂ a vĂ, n& ma e z&l& ni.
ïżœ Wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa na ma li dani. K$ fala d$k$ $ li dani ni, n& a h$ nza.
ïżœ Wa gb&l& âb$ liĂŁ n&, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wi k& a do z&l& dĂ ni, n& a n$. N& waa n$ âb$
we z&l& k$y$.
ïżœ MbĂš wĂ fĂlĂ tĂ wĂ , we duzu owi y&ngg& tĂ„n$, wa tĂ na, wi tunum$ ni. N& g&n&
katolo t& be bina, n& wa gb&l& liĂŁ n& ni, n& wa a âd$ n$, $ n& m& zi n& wa f&l& n$
333
y$mb& t& ben$ ni, n& wa f&l& t& be. Wi k& a do âdĂŁ sila ni, a z$ be, nâa na : âE be de
wena!â - N& nde a kĂ s& we ba a g$, we k& a ïżœ na, be ni a do gele m$ tĂ a boe, ya
wa f&l& tĂ a fai ya sambe. K$ k& & we t& ba di a, n& ma hĂŁ s& di a âdĂŁ m$, nâa yu kili
ba be. Wa d& ma ni.
ïżœ N& mbee n&, wa âbili te sambe, n& wa zĂŁ kĂ nu t$a âda wa, n& wa mi ma, dĂ wi
tunum$ kĂlĂ nu t$a âda wa g$. Tabi wa zïżœ ng$ nu t$a, we owi tunum$.
2. Mbe 'dĂŁ d&a m&n$ wa d& do sambe ni :
ïżœ N& ng$ g&l& sambe âb$ ma âb$ a âdĂŁ m$. We k& oyaa l& wa z$ z& sambe $ n& m$ k&
ma be kĂ & t& âdĂŁ wele na, a a wi tunum$ zĂŁ a. N& wa zuâdu liĂŁ sambe, n& wa gb&l&
liĂŁ n& k& ma fila kÂłlÂłlÂł ni, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e nu wele na, a n$. N& dÂĄtĂ k& wi ni
n$ sĂ mbĂš nĂ Ă tĂł kĂłmbĂł nÂĄ : âFÂĄlÂĄ kĂ Ă ĂĄ Ă gbĂÂĄ wĂ nâ° ndÂŒ, nĂ mĂ, sÂĄmbÂŒ gĂ, mĂ bĂĄ
Ă; kĂ fÂĄlÂĄ kĂ Ă ĂĄ Ă gbĂ Ă gĂ, nĂ dĂ mĂ bĂĄ Ă gĂâ; kĂ Ă nĂ â°ÂĄ, nĂ Ă mĂĄ ngĂ tĂČ âbĂ kĂłmbĂČ
tĂ Ă , nĂ Ă kpĂłlĂł tĂ Ă ngĂ wÂŒnĂ Ă tĂÂĄ sĂ nâ°, âbĂ âdÂĄ sĂĄ kĂ wĂĄ wâ°ÂĄ hÂł Ă nâ°. K$ a n& nĂ
n&, k$ ma n& e n&, n& a gbini mĂ d& kĂ a k& wa sa li ma na âgbĂŁâ, n& a da, a da, k$
âda kala sïżœ ni, n& tĂ a d& y&&, nâa te kpĂŹngbĂ, tabi a fe, n& ma be na, wi ni a wi âdĂŁ hi
wi. âDĂŁ k& mi ïżœ ti n& ng$ sambe ma a ni.
ïżœ Wa yulu kula te sĂ mbĂš k$ f$, n& nde kpal& li f$& ni ma dĂ© fala kpo g$. Tabi wa yulu
liĂŁ n& gulu te bĂ, n& nde bĂ& ni kĂł s& g$, n& ma te 'diko. Tabi wa yulu 'b$ liĂŁ n& gulu
te nzanggo, n& ma hĂșlĂș 'b$ g$.
ïżœ Wi k& a wi yali &ngga, k$ a 'bia t& liĂŁ sambe ia, k$ a y&ngg& zam$, n& nde a kpĂĄ s&
m$ yali k& a y&ngg& we n& ni g$.
ïżœ Fala k& wa zïżœ 'b$ ma ng$ nu t$a mĂ wi yali &ngga ia, n& nde a kpĂĄ s& 'b$ m$ olo yali
&ngga 'da a g$.
sà mbÚà nw¥ sà mbÚà nw¥ sà mbÚà nw¥ sà mbÚà nw¥ : liane, non identifiée.
a) Cath : M& a nyaka, ma fo do nĂč g& dĂșlĂș wena, n& ma ba âda te d& ng$. Li nwĂĄ n& ma $
yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma gÂł be d& âdo gÂź, n& nwĂĄ n& $ be ngÂĄ kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ.
b) L& kpa ma zĂŁ vuda, do zĂŁ bĂŹlĂŹ, do k& kp&l& walan$, do t& li zĂ.
c) ïżœ N& kpo kpo lïżœ n& ni, m$ tĂnĂ d& k$ bila, n& m$ nĂ âb$ ma we fil&l&.
ïżœ Wa hĂ„i nwĂĄ n&, n& m$ ĂĄ k$ saso, n& m$ ĂĄ lĂŹ ti n&, n& m$ gĂ ma, k$ ma gbala, n& m$ Ă©
nĂč. K$ ma gĂ be sïżœ, n& m$ fĂlĂ do t& m$ we fil&l&. We k& ma fĂ ngĂ wena.
ïżœ N& mbÚé n&, wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma, mbĂĄ do sĂŹlĂ tula, n& wa hu ma, n& wa hĂŁ
hĂŁ ogazan$ k& wa t& Ă nwĂĄ gaza t& wa nĂč g$& ni, dĂ kĂ z&l& gaza ba wa g$.
ïżœ Wa &nz& âb$ nwĂĄ n& do nyanga wi ngusu.
sĂ mbĂšdĂ lĂsĂ mbĂšdĂ lĂsĂ mbĂšdĂ lĂsĂ mbĂšdĂ lĂ p.30 : liane ligneuse (Logan.: Strychnos sp.).
a) Cath : M& a wili sambe. T&l& t& n& ma wia kĂ do sambe. Wa gbutu ma gbutu. Ma do
gbakĂ n& d$ wena, n& nde kili t& n& bina, ma $ n& nyaka ni, te n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi
ni, ma wia kĂ. T&l& t& n& ma wia kĂ, n& nde ma g$n$ sanga t& ngb&, we k& sambedal&
ma do ina ng$ n& ngboo bina $ n& k& âda ngbongbo sambe ni.
Marc : NĂ a wa wia we ïżœ na, k& g& m& a sambe, n& k& g& m& a sambedal& n& nde?
Cath : Fala k& wa tombo m$ zam$ we zuâdu sambe, k$ m$ dĂ zĆž g$, n& m$ zuâdu
sĂ mbĂšdĂ lĂ. We k& nwĂĄ n& b$a n& ma wia kĂ. N& m& ma la ngb& sïżœ m& a t& tŸ n&. Te
ngbongbo sambe ngboo ni m& a be te, n& ma $ fila, n& k& âda sambedal& m& a nyaka,
n& ma $ fĂ.
b) Wa kpa ma fai ti k$la.
c) Sambedal& wa nĂ ma g$. We k& wele a n$ ma, n& ma gb& a do ti, n& ma gbini g&l& a
dĂŽ. Ma ba a d& ng$, n& ma to g&l& a nĂč, n& g&l& a gbini, n& a fe.
334
Ma na, wa gb&l& t& m& ma, n& wa a tabi âd$ n$, n& wa f&l& t& wi. Tabi wa zuâdu liĂŁ n&,
n& wa yulu ma ng$ nu t$a, we kpak$ ma hã kili hã wi y&ngg& tÄn$, owi tunum$ ni. N&
nde ng$ sĂ mbĂšdĂ lĂ, mi zĂ z&l& n& g$. N& mbe n&, wa wia we d$l$ nwĂĄ n&, n& wa a ng$
h&a m$. Ma hĂŁ ni !
sÂĄngbsÂĄngbsÂĄngbsÂĄngbÂĄlÂĄ ÂĄlÂĄ ÂĄlÂĄ ÂĄlÂĄ : voir sÂĄngmÂĄlÂĄ.
sĂĄngbĂĄlĂĄgĂlĂdĂ ĂĄlĂnggĂsĂĄngbĂĄlĂĄgĂlĂdĂ ĂĄlĂnggĂsĂĄngbĂĄlĂĄgĂlĂdĂ ĂĄlĂnggĂsĂĄngbĂĄlĂĄgĂlĂdĂ ĂĄlĂnggĂ : voir : lĂfĂkpĂĄkĂčlĂș.
sĂ ngbĂČlĂČ sĂ ngbĂČlĂČ sĂ ngbĂČlĂČ sĂ ngbĂČlĂČ (sĂČngbĂČlĂČ) p.25 : arbuste ressemblant Ă âzimanzeleâ; la racine jaune est un poison
(Sterc.: Cola sp.).
a) Cath : SĂ ngbĂČlĂČ m& a be w$k$s$, ma ngĂĄlĂĄ g$, ma hĂ âbu cm nal& g$, ma $ be
gbĂzĂwĂlĂĂ. Be kili t& tŸ n& ma $ n& kili t& kiliyĂ ni, n& ma kĂkĂlĂkĂ. N& nwĂĄ n& ma $
gĂ fĂș gĂ fĂș, n& ma $ tĂż. N& ma wala âb$ wala, ma wala d& ngbala g&l& ni. Ma wala ia, n&
ma ngĂĄlĂĄ âb$ g$. Wala n& ma $ n& k& wala bĂŹlĂngĂmbĂ, n& nde ma g± $ n& k& âda
bĂŹlĂngĂmbĂ g$, n& ma $ fĂlĂ yÚÚ (jaune). N& liĂŁ n&, m$ zuâdu ma, ya ma $ be tĂ„, n& m$
gb&l&, ya ma $ fĂlĂ yÚÚ $ n& t& wala n& ni.
N& nde liĂŁ n& ma a poison. LiĂŁ n& ma wĂš t& h$ nu t$a g$. We k& ma h$ t& nu t$a, n& dia
dungu s& bina. K$ m$ n& zïżœ zala wele, nĂ m$ nĂ, n& m$ zĂŁ d& zam$ i, n& m$ gb&l& ma d&
zam$ i, n& m$ d& kolongge, n& m$ a d& k$ n& zam$ i. N& m$ si, n& m$ zïżœ zala a, n& ma e,
n& m$ ba, n& m$ da zam$. M$ zïżœ ia, n& m$ wĂš we e ma k$ t$a ni g$. M$ zïżœ ia, n& m$ e
ma li sala te, do nza, n& nde k$ t$a g$. Ma e ia, n& ma âbana d& zam$, ma wĂš we h$ nu
t$a g$.
b) Ma $ zĂŁ ng$nda do zĂŁ vĂșdĂ .
c) Sangbolo ma d& z&l& ge nde?
ïżœ Wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa zïżœ zala
wele k& zala a z&l& wena ni.
ïżœ B$a n&, wa gb&l& âb$ liĂŁ n&, n& wa mba do liĂŁ tĂ ndĂ ngĂčzĂŹ, n& wa &nz& do ngĂčsĂ, we
k& ma fanga wena. N& k& wa zĂŁ we &nz& do ngusi, wa wĂš we gb&l& ma nu t$a ni g$.
ïżœ Wa mba liĂŁ n& do liĂŁ sambe, n& wa d& do fĂčnzĂ , n& wa a t& li dani z&l& k$y$.
ïżœ M$ zuâdu liĂŁ n&, n& m$ gb&l&, n& m$ y&l& d& zam$ ni, k$ ma n& kolo n&, n& m$ to
gbaa, n& m$ âdi ma, n& m$ kala be fĂ„ k&, n& m$ na d& li dani, n& ma Ă dani. N& nde
ma vĂ m$ d& ma zam$ i.
ïżœ Wi yali &ngga a gbini nwĂĄ n&, n& a $k$l$ do odafa we nd$l$ wa.
ïżœ Wa gb&l& gbaa, n& wa mba do ndukun$ ni, n& wa to ni gbaa n& wa a do lĂ kpili, n&
wa nd$l$ do saâde, nâa fe.
Mbe ton$ wa d& âb$ do sangbolo ma k& :
ïżœ Sangbolo a âdĂŁ te. Wele s&n& m$, a ba, nâ a yulu ti zĂ t$a mĂ m$ ia, tabi a zĂŁ, n& a
mi ma d& di ni, ya dia dungu k$ t$a âda m$ ni bina, ma na likambo h$ t$a âda n& ni
zĂĄâbĂĄlĂĄâbĂĄ. Tabi m$ do wili m$, tabi m$ do ben$ âda m$, n& s& do dia dungu bina. M$
tĂ s& l&ngg& di ni na : âM$ d&a ni we ge nde?â N& ma h$ likambo. K& n& nde: âE! & tĂ
do âdĂŁ n& g$!â Ma sĂ„ a âdĂŁ m$, we k& m& a poison, k& wa âdanga do ngba wa. G&n&
m$ aka âb$, n& wa tĂ s& hĂŁ m$ ni.
ïżœ Tabi wuko gula wia we ba n&, nâa âdanga do ngba a wuko. A ba sangbolo, nâa ba te
n&, nâa n&, nâa yulu d& ng$ fala âda gulâa ni, n& dungi dĂ© g$, n& gulâa do wili a, wa kpa
we, n& wa z& ngba wa gbaa, ma wia na, a bĂ gulâa bĂa.
ïżœ NĂ a mbula n& na, m$ gb&l& d& zam$ Ă, n& m$ la te n& d& Ă m$, la nwĂĄ n& do liĂŁ n& dĂ
Ă mĂ. TÂĄbĂŹ tŸ nĂ, mĂ sïżœ nĂ, k$ m$ gb&l& ia nde, n& m$ fi ma k$ sĂ bĂšlĂ©. NĂ nde de
wena na, m$ gb&l& d& zam$ i, n& m$ la te n& d& zam$ i.
335
sangga sangga sangga sangga voir gbĂ Ăč....
sÂĄngmÂĄlÂĄsÂĄngmÂĄlÂĄsÂĄngmÂĄlÂĄsÂĄngmÂĄlÂĄ (sÂĄngbÂĄlÂĄ) p.26 : petit ou grand arbre selon terrain, forĂȘt ou savane, commun; les
feuilles sont rouges, plus tard vert foncé; bois lourd et dur dont on fait des pilons pour le
maĂŻs (Ochn. Lophira alata).
a) Monz : M& a te zam$ g&, ma ngĂĄlĂĄ d& ng$, n& nde ma z$ nĂâ° k& ma h$a t& n& ni. TŸ n& $
fila, n& li nwĂĄ n& $ dudu yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Te ni ma nganda wena, n& nde fala kpa ma nganda
wena.
b) Wa kpa ma ti k$la.
c) ïżœ Fala k& gĂŁ n& $ n& g&l& zugolo wi g&, n& wa g$m$ we s& do butu.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa mba do gele ina, n& wa f$l$ do wele we z&l& ngbïżœdĂ fĂ .
ïżœ N& wa d$l$ âb$ nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& wa lingi, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ li wi z&l&
ngbïżœdafĂ .
ïżœ Wa sĂtĂ bĂ© kĂĂĄ ĂĄfĂ© tÂŒ sÂĄngmÂĄlÂĄ, nĂ wĂ fĂ mĂą gĂłâdĂł kpĂĄnĂĄ kĂâbĂ dĂČ dĂ nÂĄ, sĂ ÂĄ mĂĄ
hĂlĂ dĂ ngĂ nĂ, nĂ mĂĄ fĂĄngĂĄ dĂ dĂȘ.
sĂĄnzĂ sĂĄnzĂ sĂĄnzĂ sĂĄnzĂ : voir gbĂ Ăč.
såwà yà såwà yà såwà yà såwà yà : espÚce de liane non identifiée; utilisée dans la fabrication des lits traditionnels et
autres travaux. Les initiĂ©s de lâinitiation de la forĂȘt (gĂ zĂ kĂlÂĄ) lâutilisent pour la fabrication
de leur cimier.
sembelesembelesembelesembele*(Likimi) p.6 : petit arbre, 2,5 m ht. (Menisperma.: Penianthus longifolius).
sŒsŒsŒsŒsŒsŒsŒsŒ p.20 : petit arbre de 20 m ht. (Sapin.: Allophylus africanus).
sĂ sĂ sĂ sĂ : voir tĂšsĂ.
sĂbÂĄngĂ nzÂĄ sĂbÂĄngĂ nzÂĄ sĂbÂĄngĂ nzÂĄ sĂbÂĄngĂ nzÂĄ (sĂbÂĄkĂ nzÂĄ) : plante herbacĂ©e; le fruit sec a deux aiguilles piquantes; trĂšs
commun (Comp.: Bidens bipimata).
a) Cath : M& a be w$k$s$, ma ngala d& ng$ olo li m&tr& kpo, ma z$ t& âb$ dia nĂč. Be li
gbala n& boe, n& ma gba be kĂ & sĂlĂlĂ. NwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& t&l& t& nwĂĄ gbĂ nyĂ mĂ
ni. N& ma dĂł be do gbogbo zu n&, n& ma mulu be sĂlĂlĂ k$ k$a n&, n& ma $ be dudu. K$
fala k& ma kolo ni, n& ma $ tĂż kĂłlĂł kĂłlĂł. M$ le zĂŁ n& ia, n& ma na t& tulu t& m$ nzĂngĂ
nzĂngĂ nzĂngĂ, k$ m$ fĂČ ma vĂ g$, n& ma dumu m$. N& nde wa nyĂngĂ wala n& g$.
b) Wa kpa ma âda le nga ngo zubu, do saf$n$ vĂ iko.
c) ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa lingi, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ li be t& z&l& ngbalawi.
ïżœ N& kpo ma ni, wa zïżœ li wi we dĂŹnzĂČ (zĂŹnzĂČ).
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& ma sa, n& wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa gi
ma, k$ ma gbala, n& wa t&n& lïżœ n&, n& wa hunu do kĂ, n& wa n$ ma t& z&l& n$ âbete,
n& wa n$ âb$ t& mb$l$.
ïżœ Timb : Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa to ma ngbĂtĂ ngbĂtĂ, n& wa a lĂŹ tĂ n&, n& wa e li
wĂš, n& wa sĂlĂ, n& wa a gbĂŁlĂŁ m$ t& n&, n& wa d& do ngb$tĂ, n& wa ny$ng$ t& z&l&
gaâbom$.
sĂgbĂ zĂČlĂČsĂgbĂ zĂČlĂČsĂgbĂ zĂČlĂČsĂgbĂ zĂČlĂČ p.10 : suffratex importĂ© et spontanĂ©, Ă mauvaise odeur, dâoĂč provient le nom
(Caesal.: Cassia hirsuta).
a) Zagb : M& a w$k$s$, ngĂ lĂĄ n& d& ng$ wia we h$ âbu cm m$l$ iko. NwĂĄ n& ma $ bĂ©
sĂkĂkĂ $ n& nwĂĄ kĂ sϱ ni, n& dĂł n& $ fĂlĂ yÚÚ (jaune).
b) Wa kpa ma wena t& âda le.
c) Ma d& z&l& oâdangba k& wa ny$ng$ zĂŁ m$ wena ni :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l&, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& m$ n$, ya ma unu
wena! Tabi m$ gi âb$ ma gi, n& m$ hunu do kĂ, n& m$ n$.
336
ïżœ Timb : N& wa âbala âb$ nwĂĄ n&, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e, ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n&
wa a do zĂŁ be, we z&l& âdangba.
sĂkĂĄlĂĄkĂČsĂkĂĄlĂĄkĂČsĂkĂĄlĂĄkĂČsĂkĂĄlĂĄkĂČ p.44 : plante Ă©rigĂ©e de sous-bois, plus petite que pĂČndĂČ, et non utilisĂ©e; espĂšce
naine de Marantaceae (Marantochloa sp.).
sĂlĆĄ sĂlĆĄ sĂlĆĄ sĂlĆĄ : plante herbacĂ©e, non identifiĂ©e.
a) Cath : SĂlĆĄ m& a te g$, m& a w$k$s$ ma $ n& ful&l& ni. Ma ngala d& ng$ olo li âbu cm
tal&, n& ma gba kĂ & sĂlĂlĂ. N& nwĂĄ n& $ be sĂlĂlĂ, ma g± be g$. BĂ© wala n& ma $ âb$ sĂlĂlĂlĂ,
n& ma unu wena. N& nde t&l& t& n& ma $ n& k& t&l& t& dambu ni. N& we k& dambu ma
ba ba, n& sĂlĂ ma bĂĄ g$.
b) Wa kpa ma wena t& âda le.
c) Toe âda sĂlĆĄ ma k& :
ïżœ M$ hĂŒi nwĂĄ n&, mba do gbĂŁlĂŁ n&, n& m$ lingi ma, n& m$ a lĂŹ ti n&, n& ma $, k$ ma
ny$ng$, n& m$ tĂkpĂ lĂŹ tĂ n&, n& m$ a do zĂŁ m$ we z&l& âdangba.
ïżœ N& wa a âb$ kpo lïżœ n& do zĂŁ wi k& tĂ a ba we wena ni.
ïżœ Tabi m$ hĂ„i âb$ ma, n& m$ lingi ma, k$ ma âbu, n& m$ a ng$ zĂŁ m$, n& m$ &nz& ma
we âdangban$ âb$. Ma unu nganda wena, n& ma âbu. N& lĂ lïżœ n& ma $ n& lĂ lĂŹ sabinda
ni. M$ lingi, n& m$ a ma ng$ zĂŁ wi z&l& âdangba. Tabi m$ lingi ma, n& m$ a âd$ lĂŹ, n&
m$ t&kp& lïżœ n&, n& m$ a do zĂŁ wi z&l& âdangba.
ïżœ Wa hĂŒi âb$ ma, n& wa to ma, n& m$ na li dani k& ma d& mĂŁ wena ni, n& m$ &nz& do
ma, n& ma gbutu mĂŁ li n& ni sĂ„, n& ma Ă.
sĂndĂĄnĂŹsĂndĂĄnĂŹsĂndĂĄnĂŹsĂndĂĄnĂŹ (sĂndĂnĂŹ) : voir ngĂnzĂlĂtĂ.
sĂnzĂlĂsĂnzĂlĂsĂnzĂlĂsĂnzĂlĂ p.36 : herbe Ă vrilles, consommĂ©e comme lĂ©gume. (Curbat. Momordica sp.).
â wĂlĂ sĂnzĂlĂâ wĂlĂ sĂnzĂlĂâ wĂlĂ sĂnzĂlĂâ wĂlĂ sĂnzĂlĂ p.20 : herbe grimpante commune (Cardiospermum Halicacabum).
sĂsĂsĂsĂsĂsĂsĂsĂ p.5 : nom de plusieurs espĂšces dâherbes annuelles (Celosia : Celosia trigyna, -laxa, -
globosa, -argentea). On les sÚme aux champs et aussi sur les dépotoirs derriÚre les mai-
sons; les feuilles sont consommées comme légumes.
a) Monz : M& a nwå sanggo wa p& ma p&a. Gbãlã n& ma $ be s&k&k&, n& nde ma $ tÄ. Wa
p&, k$ ma la tÄ b$a, n& ma m$ ng$ h$ n&. Ma h$ gbà à nde t& b$l$ n& $ fila, k$ ma la
p$s$ kpo, n& ma m$ ng$ f&ng& n&. Li nwĂĄ n& $ a dudu yĂlĂĄ yĂlĂĄ. N& ma dĂł do gbogbo
zĂ€ n&, n& nde gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n&, ma $ be sĂlĂlĂ, n& ma $ be tĂż.
b) Wa p& t& safo, tabi t& olo zubu, tabi t& olo d&l& t$a, tabi olo zugbulu te k& ma mbulu ni.
c) Cath : SĂ©sĂ mĂ ÂĄ nwa sanggo; t&l& t& ny$ng$ ma ni ma k& :
ïżœ L& d$l$ ta âb$ ma saf$ i, n& l& si do ma. N& l& k&s& ma silili do be k$ya d& k$ sani sĂ„,
n& l& f$l$ t& n&. N& k& l& f$l$ t& n& ia ni, l& wia we a k$ sasoe, n& l& e ma li we, l& a lĂŹ
ti n&, n& l& gb& ma, n& ma fe.
ïżœ K$ tabi m$ kĂ na, & n& gi do fila n$, n& m$ a fila n$ ng$ n&, n& m$ do li we. K$ m$ kĂ
na, & n& gi do kambili, n& m$ f$l$ t& n&, n& ma e, n& m$ ba sasoe m$ n& gi n& ni, n&
m$ a nĂ& k$ n&, n& m$ e li we. Ma h$ kambili do, n& m$ m$ ng$ so ma d& âd$ n&, n&
m$ m$ ng$ hana ma fai, n& ma fe sĂ„, n& m$ a lĂŹ ng$ n&, n& m$ a tĂ&, n& m$ kpe nu n&.
ïżœ Fala k& m$ $ do be ndambo k$y$ we a âda n& boe, n& m$ a âda n&. Tabi be fĂ„ nzo
boe we a ng$ n&, n& m$ a t& n&. NĂ a t&l& t& gi s&s& ma a ni.
ïżœ N& m$ ny$ng$ do ka, m$ ny$ng$ do bĂ, m$ ny$ng$ do kpangga. Ki ni sĂ„, tua k& s&s&
ma bĂĄ g$. Ma $ n& t&l& t& sabinda ni, tua ma kĂa m&n$ vĂ. Ka bina, n& m$ ny$ng$ s&
do bĂ, bĂ bina, n& m$ ny$ng$ s& do kpangga, kpangga bina, n& m$ to s& mut&k&, n&
m$ lu, n& m$ ny$ng$ n& (fufu).
337
sĂsĂdĂĂ sĂsĂdĂĂ sĂsĂdĂĂ sĂsĂdĂĂ p.47 : arbuste, non identifiĂ©.
a) Cath : T&l& t& n& vĂ ma wia k$ do sĂsĂ iko ni. N& nde ma la ngbĂ, we k& tŸ n& do nwĂĄ
vĂ ma a fĂlĂ .
b) Wa kpa ma wena t& âda le, tabi k& zĂŁ d„ k& wa d& ma saf$ ni.
c) Wa nyĂngĂ ma g$. N& nde t& be ba we wena ni, n& wa na, m& a z&l& gĂșlĂŹ, n& wa d$l$
nwĂĄ n&, n& wa lingi ma d& âd$ lĂŹ, n& m$ e li wese, n& m$ f$l$ do t& be.
d) Wa mba âb$ sĂsĂdĂĂ do ogĂšlĂ© ina, n& wa f$l$ do nu t$a we yali &ngga, tabi wa d& ma
t& om$ yĂ lĂ &ngga, $ n& nzabele, ngumbe, of&l& nd$ do bâ°lâ°. We k& m& a fila m$, n& ma
yele li saâden$, n& wa n& fala n& ni. Ma k& wa sa li n& na sĂsĂdĂĂ g& a ni.
sÏlà sÏlà sÏlà sÏlà p.37 : herbe érigée à rosette de feuilles couchées par terre, en savane (Composita sp.).
sâ°lÂĄkĂlÂĄ sâ°lÂĄkĂlÂĄ sâ°lÂĄkĂlÂĄ sâ°lÂĄkĂlÂĄ : voir â°nÂĄsĂŹlĂ .
sĂŹlâ° sĂŹlâ° sĂŹlâ° sĂŹlâ° (sĂŹlĂfĂ, sĂŹlĂtĂčlĂ ) : plantes grimpantes, trĂšs communes en terrain ouvert (PapilionacĂ©es de
différentes espÚces : Vigna sp. sp., V. nigritiana, V. schichensis, V. multiflora, V.
vescillata, V. mensensis).
a) Cath : M& a be w$k$s$ ma ngĂĄlĂĄ wena g$, ma gba kĂ & d&l& wena, n& nwĂĄ n& $ sĂkpĂ
sĂkpĂ, n& ma $ be fĂ. N& t& ng$ nwĂĄ n& ni, m$ z$ be wala n& ma $ be sĂlĂlĂ, m$ hĂ„i ma,
n& ma $ be fĂ nĂ gbĂŁlĂŁ m$ ni.
b) Ma h$ olo gĂčbĂ , do âda le olo d&l& t$a.
c) SĂŹlĂfĂ d& z&l& d&a :
ïżœ Onaa l& wa hĂ„i ma hĂ„i, n& wa to ma, n& wa a lĂŹ ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp& lïżœ
n&, n& wa a do zĂŁ be, t& yĂyĂkĂ wa ny$ng$ zĂŁ a, tabi t& gaâbom$ zĂŁ a, ma m$ ng$
t& we t& zĂŁ a ni. LĂ lïżœ n& $ n& lĂ nwĂĄ sabinda ni.
ïżœ N& fala k& saâde ny$ng$ gbali l&, wa na, g$ali ny$ng$ li m$, n& m$ hĂ„i âb$ ma, n&
m$ lingi, n& m$ fi k$ kolonggo, n& m$ zïżœ t& saâde gbali m$ ni, n& a yu.
sĂŹlĂfĂsĂŹlĂfĂsĂŹlĂfĂsĂŹlĂfĂ : voir sĂŹlâ°....
sĂŹlĂgbĂ lĂŹsĂŹlĂgbĂ lĂŹsĂŹlĂgbĂ lĂŹsĂŹlĂgbĂ lĂŹ : voir gbĂ lĂŹ.
sĂŹlĂtĂčsĂŹlĂtĂčsĂŹlĂtĂčsĂŹlĂtĂčlĂ lĂ lĂ lĂ : voir sĂŹlâ°....
sĂŹnĂ wĂČlĂČsĂŹnĂ wĂČlĂČsĂŹnĂ wĂČlĂČsĂŹnĂ wĂČlĂČ p.32 : arbuste sarmenteux ou liane, commun, panicules de fleurs blanches au
sommet des branches (Verben. Clerodendron Schweinfurthii).
a) Cath : Sinawolo m& a te g$, m& a w$k$s$, ma $ n& sanggo ni, ma wia kĂ do gbĂŹnĂŹkĂsĂ.
NwĂĄ n& wia kĂ, n& we k& nwĂĄ gbinik&s& ĂșnĂș g$, n& nde nwĂĄ sinawolo ma unu wena. N&
gbinik&s& do tĂ bina, n& sinawolo ma do tĂ t& n& boe. K$ fala k& sinawolo dungu m$, n&
ma wia we d& dani, n& ma wia we d& mã. M& a te kpo ma d±l± wena, we k& m$ kpa
dani n&, ma Ă dĂ g$. Oyaa l& wa tĂa zi na, ma do fĂ lĂÂł n&. M$ z$ k& kĂ mi g&, ma âbana
z&l& n&, mĂŁ âbana k$ n&. Mi n& d& di n& nĂ, tua k& mi Ă do nga n&, n& ma d& s& di dani
iko.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ do ti âbete, tabi âdo t$a, tabi saf$, k& ma be ngĂĄ zam$ ni.
c) Sinawolo ma d& z&l& d&a.
ïżœ L& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& tu tua, k$ ma âbu, n& l& k$ n$ ng$ zĂŁ l&, n& l& h&nz& do ma t&
gaâbom$.
ïżœ M$ d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& m$ to ma, m$ to ma do tĂ„ nu m$, we k& m$ wele we ia, nde
m$ yala nu zïżœ n& ia. K$ ma âbu, n& m$ anga d& k$ nwÂĄ, n& m$ &nz& do ti gulu wi we
z&l& gbĂ 'dĂĄngbĂ .
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& wa gb&l& ma k$ kolongo, n& wa zïżœ lĂŹ ti n&, k$ ma
ny$ng$, n& wa zi zala wi t& z&l& d$k$ zĂŁ zu wi.
338
ïżœ Kpo kpo kĂČlĂČngĂł nĂ ni, wa zïżœ âb$ ma zala m$ t& z&l& kolo ny$ng$ m$ ni.
sĂŹnĂ wĂlĂ z„ kĂlÂĄsĂŹnĂ wĂlĂ z„ kĂlÂĄsĂŹnĂ wĂlĂ z„ kĂlÂĄsĂŹnĂ wĂlĂ z„ kĂlÂĄ p.32 : arbuste sarmenteux ou liane plus robuste que la prĂ©cĂ©dente,
grappes de fleurs sur le vieux bois (Verben. Clerodendron sp.).
a) Cath : Ma $ âb$ kpasaa nĂ sinawolo k& nza nga ni iko.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) Ma d& z&l& fala n& kpo do sinawolo k& nza nga ni.
sĂŹndĂŹsĂŹndĂŹsĂŹndĂŹsĂŹndĂŹ p.33 : âsĂ©sameâ, plante herbacĂ©e, cultivĂ©e pour ses graines olĂ©agineuses (Pedal.:
Sesamum indicum).
a) Zagb : M& a kpal&, ma $ n& dĂ mbĂ ni, n& nde ma ngĂĄlĂĄ n&a ng$ dĂ mbĂ. Ma kpa dia nĂč,
n& ma gulu zu l&. N& nde nwĂĄ n& ma bĂĄ g$. GbĂŁlĂŁ n& $ be sĂkĂkĂ $ n& gbĂŁlĂŁ pÂłsĂĄnggĂČ
ni. Ma wala t& li gbili tŸ n&.
b) Wa p& ma p&a, wa p& ma saf$ tabi âda le. Ma h$ do z&k& âda tal& âda fala k& wa mi do
nzoe ni, k$ wa mi nzoe ni, n& wa p& t& âb$ sindi d& olo nzoe ni. K$ sindi n& $ t& âb$ z&k&
tal&, n& wa âbanda ta âb$ s&l& sindi. Ya sindi, g&n& m& a olo k$la, n& wa p& ma, g&n& k$
li zĂ n& wa p& sindi iko, ma sĂ kĂ fala saka g$.
c) ïżœ Sindi, wa hana gbĂŁlĂŁ n&, n& wa to ma, n& wa a t& sanggo.
ïżœ N& mbĂš, wa hana do tĂ, n& wa ny$ng$ âb$ ma ny$nga iko. M& a m$ olo oyaa l& zĂ
dati, n& l& âbana ny$ng$ âb$ ti a do s$& g&.
sĂndĂČsĂndĂČsĂndĂČsĂndĂČ p.36 : herbe grĂȘle Ă vrilles, cultivĂ©e pour les fruits, espĂšce de concombre un peu plus
grand quâun oeuf de poule; les jeunes fruits sont mangĂ©s crus (Cucurb.: Cucumis melo).
a) Cath : M& a kpal&, wa mi ma, ma do nyaka n& boe, ma fo do nĂč $ n& yonggo. Be nyaka
n& ma $ ndĂlĂ ndĂlĂ iko, ma kpa te, n& ma ba âda n&. NwĂĄ n& $ sĂkpĂ sĂkpĂ $ n& nwĂĄ
mbĂlĂ ni. Ma wa wala, wala n& ma $ be dĂčdĂ yĂngbĂĂ, n& tĂ n& g&z& do fĂ n& do t$l$
nwÂĄ. K$ fala k& ma fele, n& ma $ fĂlĂ yÚÚ.
Wa g$n$ sanga n& b$a : ĂfĂ sĂndĂČ do fÂł sĂndĂČ (tabi âdÂł sĂndĂČ).
b) Wa mi ĂfĂ sĂndĂČ mi, wa mi ma saf$, dia n& na, saf$ li zĂ, tabi âda le.
c) Wa ny$ng$ wala sĂndĂČ ny$ng$ :
ïżœ Fala k& l& mi ma, k$ ma wala, n& l& ny$ng$ do t$l$ n&.
ïżœ K$ fala k& ma fĂ©lĂ© ia ni, n& l& ng&m& ma, n& l& g$m$ sanga n&, k$ ma mbulu, n& l&
k$t$ ma $ n& k& l& k$t$ do yongge ni, n& l& f$l$ ma âd$ lĂŹ i, n& l& y&l& ma, k$ ma kolo,
n& l& a ma k$ mĂ, $ n& kĂčlñ, n& l& z& ma do be te, n& l& p&p& tĂ n&, n& l& to ma do
ngb&s&.
ïżœ Tabi wa a âb$ nu kungba, n& wa s$kp$ ma s$kp$, n& k$a tĂ n& fo tĂ &, n& wa to ma
do ngb&s&, tabi wa gi ma do ny$ng$m$, wa a t& sanggo.
â â â â fÂłfÂłfÂłfÂł sĂndĂČ sĂndĂČ sĂndĂČ sĂndĂČ ou âdÂł sĂndĂČâdÂł sĂndĂČâdÂł sĂndĂČâdÂł sĂndĂČ p.36 : herbe sauvage Ă vrilles, fruit non comestible (Cucurbitacea sp.).
a) Cath : TĂ n& wia kĂ vĂ do ĂfĂ sĂndo, n& nde tĂ n& $ kĂ kĂ kĂ.
b) Wa mĂ ma mĂź g$, ma h$ do zĂŁ w$k$s$n$ iko.
c) Wa nyĂngĂ ma g$, ma fĂ ngĂ kĂrr, n& wa d& do to kpo g$.
ssssĂŹnggĂČĂŹnggĂČĂŹnggĂČĂŹnggĂČ*: voir lĂsĂŹnggĂČ.
sofangasofangasofangasofanga* (ling.) p.8 : arbre ou liane ligneuse (Connar.: Jaundea sp.).
sĂČngbĂČlĂČsĂČngbĂČlĂČsĂČngbĂČlĂČsĂČngbĂČlĂČ : voir sĂ ngbĂČlĂČ.
sĂĂsĂĂsĂĂsĂĂ : voir ngÂĄgÂĄ.
sĂlĂsĂlĂsĂlĂsĂlĂ p.33 : plante herbacĂ©e, cultivĂ©e pour ses feuilles consommĂ©es comme lĂ©gumes, fruits
noirs (Solan.: Solanum sp.).
339
a) Cath : SĂlĂ m& a sanggo, ma ngala d& ng$ $ n& pĂŁsanggo ni, olo li m&tr& kpo, fala k&
ma kpa dia nĂč ni. Be tŸ n& $ be sĂlĂlĂ, n& nwĂĄ $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma $ tĂ„. Ma wala do
gbogbo zu n&, n& wala n& $ be sĂlĂlĂ, ma g± $ n& wala pĂŁsanggo g$. N& nde gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ
n& ma wia kĂ do gbĂŁlĂŁ pĂŁsanggo ni, ma $ be fĂ bĂștĂștĂș. N& nde wa nyĂngĂ wala n& g$,
wa ny$ng$ ïżœta n& a nwĂĄ n&, n& nde ma fanga n&a ng$ fasanggo.
b) Wa p& ma saf$, ng$ zubu, olo dĂlĂ tĂĂ , zugbulu te k& ma mbulu ni, nĂ do nĂ. K$ fala k&
ma h$ zam$ i ni, n& nde m& a on$&n$ k& wa li wala n&, n& wa sĂ ma ni.
c) N& nde ng$ s$l&, wa d& do to nde?
ïżœ Wa ny$ng$ nwĂĄ n& ny$nga, ma fanga n&a ng$ pĂŁ sanggo.
ïżœ Wa to âb$ nwĂĄ n&, li lïżœ n& $ mbĂŹĂŹ, n& wa a âd$ lĂŹ, n& wa t&kp&, n& wa a do zĂŁ wi t& z&l&
âdangba k$ zĂŁ a.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa lingi ma, n& wa fi k$ kolongo, n& wa zïżœ lĂŹ t& n&, n& wa zïżœ li
be, we z&l& ngbala wi.
ïżœ N& nde liĂŁ s$l&, wa mba ma do liĂŁ bĂ nggĂ nzÂĄ, n& wa f$l$ tĂ n&, n& wa nĂ„lĂ„ ma, n&
wa a lĂŹ tĂ n&, n& wa zĆĄ ma li wele we z&l& dinzo.
ïżœ Yombo : âDa fala z&l& wa sa li ma na ndaâba hĂ k$ g&l& wi ni, k$ ma ba m$, n& wa n&,
n& wa d$l$ nwĂĄ s$l&, n& wa hu ma, n& m$ ny$ng$, n& ma e z&l& ma.
ïżœ Wa nd$ ma do bili gbal&, we k& ogbal& wa kĂ wala s$l& wena.
sĂlĂkĂlÂĄsĂlĂkĂlÂĄsĂlĂkĂlÂĄsĂlĂkĂlÂĄ ou gbĂ sĂlĂ gbĂ sĂlĂ gbĂ sĂlĂ gbĂ sĂlĂ p.33 : plante sarmenteuse lianeuse (Solan.: Solanum Welwitschii);
variĂ©tĂ© de "sĂlĂ" Ă grandes feuilles non comestibles. Les fruits sont consommĂ©s.
a) Cath : T&l& t& n& ma wia kĂ do s$l& iko. n& nde nwĂĄ n& gĂŁ wena, ma $ fĂčlĂĄ fĂčlĂĄ. N&
wala n& g„ âb$ be gÂź, ma wia we $ n& gbĂ âbĂtĂ zu k$ l& g&.
b) Ma h$ iko, wa kpa ma zĂŁ k$lan$ wa wa ma ni, n& w$k$s$ h$ d& olo n& ni, n& nde l&
kpĂĄ ma âda le g$.
c) ïżœ Wa lĂ wĂĄlĂĄ nĂ, nĂ ndÂŒ wĂ nyĂngĂ nwĂĄ nĂ gĂ.
ïżœ N& nde wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa lingi, n& wa f$l$ do âdo gogo ben$ we mbĂčlĂčnĂ.
sĂlĂngĂndĂ sĂlĂngĂndĂ sĂlĂngĂndĂ sĂlĂngĂndĂ : arbre, feuilles lĂ©gumineuses trĂšs amĂšres; on les prĂ©pare de prĂ©fĂ©rence avec
les légumes gluants "yÏkÏ" (Solan.: Solanum sp.).
a) Cath : MĂ ÂĄ sĂlĂ, nĂ ndÂŒ nwĂĄ nĂ dĂČ tŸ nĂ tö kĂłlĂł kĂłlĂł.
b) Wa kpa ma ti k$la.
c) WĂ nyĂngĂ mĂą nyĂngĂ, nĂ ndÂŒ dĂĂĄ nĂ nÂĄ, wĂ gĂ dĂČ yĂŹkĂŹ, wÂŒ kĂ mĂĄ fĂ ngĂ wĂ©nÂĄ
ssssĂlĂpĂ nzĂ ĂlĂpĂ nzĂ ĂlĂpĂ nzĂ ĂlĂpĂ nzĂ (E: sĂlĂfĂ nzĂ ) p.17 : plante herbacĂ©e, tiges charnues Ă latex (Euphorbiacea sp.).
a) Cath : M& a be nyaka, ma âbo d& nu kĂ n& ngbïżœ, n& ma ngala $ n& olo li âbu cm tal&, n&
ma sanza ngbïżœ ngbïżœ. Nyaka n& $ be sĂlĂlĂ, ma be a kĂŹlĂŹ $ dudu, m$ âbe tĂ n&, n& m$ gbini
ma, n& ma $ n& nyaka lĂŹ iko ni. T$k$ n& $ fĂa, ma te li wele, n& li a o. NwĂĄ n& $ be sĂkpĂ
sĂkpĂ, $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, ma g± be g$.
b) Wa kpa ma wena âda le, tabi saf$ k& zĂŁ dĂŁ k& win$ wa $ zi n& ni.
c) M$nz : Wa mi ma wena k& zĂŁ t$a, we duzu gb&z&n$ na, d$ wa t& âdĂ ngĂ t$a g$. We k&
ma fĂ ngĂ wena.
ïżœ K$ fala k& tĂ dumu nyanga m$, k$ ma gbini d& k$ zĂŁ t& m$ i nde, n& m$ gbĂnĂ nyaka
n&, n& m$ âd&n& ma vĂ, n& m$ na ng$ n&, n& m$ &nz&, n& ma s$l$ tĂ ni d& nza. Gulu
n& a wa ia lĂ n& na sĂlĂpĂ nzĂ ni.
ïżœ Yombo : N& mbĂ© z&l& n& âbana âb$ kpo a s$bisi.
sĂnggÂĄ sĂnggÂĄ sĂnggÂĄ sĂnggÂĄ (ou : sĂnggĂ) p.17 : euphorbe candĂ©labre, utilisĂ©e dans la mĂ©decine traditionnelle
et pour autres usages; souvent plantĂ©e pour en faire un poison pour la pĂȘche ou la
chasse (Euph.: Euphorbia sp.).
340
wĂ sĂnggÂĄ (wĂ dĂ â°nÂĄ sĂnggÂĄ, wĂ gbĂ sĂnggÂĄ tĂ wĂ©lÂŒ) : (litt. : la personne de la plante
sĂnggÂĄ) : spĂ©cialiste du traitement dâun malade avec la plante sĂnggÂĄ.
a) Cath : S$ngga m& a te g$, n& m& âb$ a nyaka g$, n& m& a m$ ma $ n& tambala kĂ wi,
ma $ âbata. Ma h$ ni, n& ma gbala ng$ ngb& $ n& tambala kĂ wi ni, n& t& n& ma $ do be
tĂ nzĂngĂ nzĂngĂ nzĂngĂ. K$ m$ gbini ma, n& t$k$ n& ma $ fĂ. Ma wia we o li wi, ma
wĂš t& te li wi g$. Ma zĆĄ t& ndala t& m$, n& ma wia we kpĂlĂ t& m$. Wa g$n$ sanga n&
b$a : s$ngga âda lĂš do sĂnggĂĄkĂlÂĄ (voir ci-aprĂšs).
b) SĂnggĂĄ âda le, wa mi ma mi. Mbee n& wa kpa ma olo t$a (voir Vergiat p.114).
c) N& nde d& ng$ gili s$ngga âda le gili n& ma nĂ :
ïżœ ssssĂnggĂĄ gĂ zĂĄĂnggĂĄ gĂ zĂĄĂnggĂĄ gĂ zĂĄĂnggĂĄ gĂ zĂĄ : wa ba ma, n& wa âd&n& ma, n& wa mba do liĂŁ te âda gazan$, n& wa a
lĂŹ ti n&, n& wa sili ma, wa gi gi we fo tĂĄlĂĄ ki ni, n& wa e hĂŁ ogazan$ na, wa ny$ng$,
we zïżœ k& âda wa gazan$ hĂŁ ni. Wa sa li ma na s$ngga gaza.
ïżœ ssssĂnggĂĄ gbĂ zĂlĂzĂčĂnggĂĄ gbĂ zĂlĂzĂčĂnggĂĄ gbĂ zĂlĂzĂčĂnggĂĄ gbĂ zĂlĂzĂč: wa mi t& âb$ ma do tĂ &. N& wa wia we gbini ma, n& wa gba t$k$
n&, n& wa gba dati m$, do gulu zala m$ do b$alo, kpak$ t$k$ n& ni - ma ta tala- , n&
ma le zĂŁ zu m$, n& ma gala m$ we duzu gbaz&l&zu.
ïżœ ssssĂnggĂĄ zĂlĂ âdoĂnggĂĄ zĂlĂ âdoĂnggĂĄ zĂlĂ âdoĂnggĂĄ zĂlĂ âdo: wa gbini ma - k& l& tĂa na, ma $ n& tambala kĂ wi ni, n& wa gbini
âbĂĄtĂĄ n& kpo, n& wa âd&n& ma, n& wa fi k$ saso, n& wa gĂ ma, n& ma fe, kpak$ tĂĄlĂĄ
n& ni ma nĂlĂ k$ ma m$k$. N& wa Ă© kali li âdo m$, n& wa so lïżœ n&, n& wa a fĂ„i k$ sani
wa ia li âdo m$ ni, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa hunu ma li âdo m$, n& m$ kulu ng$, n& m$
n$ ma, kpak$ ma gala z&l& âdo m$.
ïżœ sĂnggĂĄ gbĂ kĂyĂsĂnggĂĄ gbĂ kĂyĂsĂnggĂĄ gbĂ kĂyĂsĂnggĂĄ gbĂ kĂyĂ: wa ba s$ngga ki ni, n& wa g$m$ ma d& âd$ li, wa kpe nĂș li sĂ„, n&
wa kpe ng$ i, n& wa kpe g$t$ nga. Tabi ni g$, n& wa kpe ng$ i, n& wa sĂ gĂtĂ nga, n&
wa g$m$ d& âd$ li vĂ, n& ma t&, fo fala do k& lĂŹ fo bina, n& ma n$ d& di, n& k$y$n$ wa
n& n$ t$k$ k&, k& ma d&a d& âd$ lĂŹ, n& ma $ kpĂčĂč ni, n& wa fe, n& wa m$ ng$ kala wa.
ïżœ ssssĂnggĂĄ yali zam$ tabi sĂnggĂĄ bâ°lâ°ĂnggĂĄ yali zam$ tabi sĂnggĂĄ bâ°lâ°ĂnggĂĄ yali zam$ tabi sĂnggĂĄ bâ°lâ°ĂnggĂĄ yali zam$ tabi sĂnggĂĄ bâ°lâ° : wa gba t$k$ n&, n& wa gba nu g&l& kĂ a sĂ„, $ n&
k& a tabi a wi da s&l&, tabi wi nd$l$ nzabele tabi wi z& ngumbe ni, n& ma gala a,
kpak$ ma b$l$, k$ a gb& saâde. Gulu n& a wa sa li n& na âs$ngga gb& k$y$ tabi
s$ngga yali zam$â.
ïżœ ssssĂnggĂĄ mĂkĂlÂĄĂnggĂĄ mĂkĂlÂĄĂnggĂĄ mĂkĂlÂĄĂnggĂĄ mĂkĂlÂĄ : wa gba lïżœ n& d& t& be k& a do z&l& m$k$la ni.
ïżœ ssssĂnggĂĄ kĂčâbĂ ĂnggĂĄ kĂčâbĂ ĂnggĂĄ kĂčâbĂ ĂnggĂĄ kĂčâbĂ : wa gbini âbaka n& kpo, n& wa mba do nwĂĄ zĂ zĂČ, do k$a afe sĂ«lâą, do
k$a afe mĂ kĂł, do nwĂĄ dĂ, n& wa a do olo m& wi zĂ„ ma ni, n& wa ndala do ma.
sĂnggĂĄkĂlÂĄ sĂnggĂĄkĂlÂĄ sĂnggĂĄkĂlÂĄ sĂnggĂĄkĂlÂĄ p.17 : euphorbe arborescente en forĂȘt (Euph.: Euphorbia sp.).
a) Cath : S$ngga âda le do tĂ &, n& s$ngga k$la do tĂ &. Wa mĂ s$nggak$la âda le g$, wa
kpa ma zam$ i. NwĂĄ n& $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, m$ âbe t& ma ya ma $ ndĂŹâdĂŹkĂŹlĂŹ, m& a lĂŹ iko. Te n& Ă
t& âb$ n& k& âda le nga ni g$. Te n& $ be dĂngĂlĂĂ, n& ma gba kĂ &, n& ma tata kĂ & $ n&
tambala kĂ wele ni.
b) Wa mĂ ma g$, wa kpa ma zĂŁ k$la iko (Vergiat p. 116).
c) Wa d& s$nggakĂlÂĄ do z&l& âdĂșâdĂșmĂĄnggĂ . Wa âba ya nwĂĄ n&, n& wa si, n& m$ gulu ma
do we, n& ma n& fe doâdo ni, nde ya m& a lĂŹ Ăko ni. N& m$ ba ma t& lĂ wÂŒ m$, n& m$ e
nĂč, n& m$ e nyanga m$ k& ma z&l& wena ni, d& ng$ n&, n& m$ ĂsĂ ma, k$ ma gĂ, n& m$
e mbÚé n&, nĂ do nĂ, kpak$ ma gala m$ t& z&l& tĂ nyanga m$ wa sa li ma na âduâdu-
mangga ni.
sĂ«lâąsĂ«lâąsĂ«lâąsĂ«lâą p.17: arbre de 10 Ă 40 m de hauteur, 0,3 Ă 1,2 m de diamĂštre, bois subĂ©reux (Euphorb. :
Ricinodendron Heudelotii). Est utilisé dans la médecine traditionnelle; aussi pour faire un
objet magique contre les voleurs.
Le âsĂ«lâąâ est un arbre qui pousse facilement, grandit vite et dĂ©veloppe beaucoup de bran-
ches et de feuilles. Il porte des fruits qui se joignent deux Ă deux. Câest pourquoi on
341
plante parfois un jeune sĂ«lâą Ă cĂŽtĂ© dâun ndĂĄbĂ , surtout Ă cĂŽtĂ© dâun ndĂĄbĂ construit pour
des jumeaux.
a) Cath : M& a te ma gĂŁ wena, ma wia we h$ m&tr& 30 tabi 40. Ma do gbakĂ n& boe. NwĂĄ
n& ma gba kĂ & gbĂą $ n& nwĂĄ kĂ âdĂ nggĂ ni, ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ. Ma wa wala, ma wala
b$a b$a d& t& ngb& &, ma ndaâda ngb& & ndaâda. M& a âbĂ tĂš, ma kĂșnĂș âda kala g$, ma
ngĂ ndĂ g$. GbakĂ n& ma ala dĂ dĂ iko. Ma ny$ng$ do d$k$n$ wa sa li wa na bĂčnzĂŹ.
b) Wa kpa ma ti k$la, tabi zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi âda le. Mbee n& wa mi be b$l$ n& t& ka zĂŁ ndaba, n&
g&n& k$ ndaba tia ia ni, ma âbana t& m& d& di ni, n& ma kunu, n& ma gĂŁ fai, n& ma h$ gĂŁ
te.
c) N& nde k$afe n& ni, wa wia we d& do to :
ïżœ K$afe n&, wa ndala do m$, z&l& kĂčâbĂ . Wa zĂ„ m& âda wi, n& a ĂlĂ ma, n& a a d& ng$
olo m& wa zĂ„ ni. Tabi wa zĂŁ kaâdangga âda a k$ a ïżœ ti wi n& g$, n& a ĂlĂ k$afe n& sĂ„,
n& a a olo kaâdangga ni.
ïżœ N& k$afe n& âb$, wa ĂlĂ ma, n& wa sili ma, n& wa hunu do kĂ, n& m$ n$ we mb$l&.
ïżœ Wa gb&l& te sĂ„lïżœ ne wa mba do papale, n& wa &nz& do ti gulu wuko k& a do z&l&
ndĂčlĂčnggĂĄ.
ïżœ Wa ĂlĂ âb$ k$afe n&, n& wa gi ma, n& ma n& gbala n&, n& m$ n$ we ia t$k$.
ïżœ Zagb : Wa g$m$ gĂŁ te k&, n& wa l&ng& sanga n&, n& wa âdonggo k$ n&, n& wa e do
kpĂ nggĂș d& do dĂ ngbĂĄkĂČ. Tabi wa âdonggo ma, n& wa e ndala li n&, n& wa bĂlĂ ma
do bϱ.
ïżœ Marc : N& gulu k& wa mi ma k& zĂŁ ndaba we ge nde?
Cath : Wa mi ma k& zĂŁ te ndaba, we k& m& a te k& ma âb$ wena, n& ma gala wena,
tua $ n& k& be d±n$ ni, mi tĂa na wala n& ma mba ngb& n& b$a g$&, Wa zu wa n& e?
Marc : B$a. Cath : B$a, b$a, ma wa e ma t& ndaba. Ni a zïżœ t& be dĂŁ a g$&?
Marc : Wa mi sëlƥ ni we duzu be dãn$ ?
Cath : Be dĂŁn$, we k& wala n& ma takpa b$a b$a, ki ta âb$ a zïżœ t& be dĂŁn$ g$&? N&
nde ndaba ngboo ni, wa âbili te ngĂk„ we nganda zu wa.
sĂčmbÂĄsĂčmbÂĄsĂčmbÂĄsĂčmbÂĄ p.5 : plante suffrutescente, feuilles consommĂ©es comme lĂ©gumes (Phytol.: Hillaria
latifolia).
a) Cath : M& a mbe sanggo zam$ g&, wa mĂ ma mi g$. N& ma h$, n& bĂlĂ n& ma d$ wena
d& kpo fala, ma $ f&$$. N& ma d&nd&l& wena, ma d&nd&l& d& nĂč g& iko. NwĂĄ n& $ be
yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma $ tĂż $ n& nwĂĄ sĂlĂ ni.
b) Wa kpa ma wena saf$ olo k$la, tabi k& zĂŁ wala k& ma dĂ bĂŹlĂŹ ngboo g$ ni.
c) Wa ny$ng$ nwa sĂčmbÂĄ, n& wa d& âb$ do z&l& :
ïżœ N& wa d$l$ ma sĂ„, n& wa si do ma, n& wa k&s& ma sĂ„, n& wa gi, n& wa a gbĂŁlĂŁ m$
t& n&. N& wa lu ka n&, n& wa ny$ng$ ma. Tabi wa ny$ng$ do bĂ tabi kpangga. Ma
unu de wena.
ïżœ N& wuko k& a kua âda kĂ lĂ g$ ni, fala k& kunu be t& tĂš g$, n& wa d$l$ sumba, n& wa
gi ma do gbĂnzĂkĂlĂ, n& wa hĂŁ hĂŁ wuke ni, n& a ny$ng$, dĂ m„ dĂ t& zĂŁ a g$, n& zĂŁ a
$ vĂ do dia n&.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ nĂ, nĂ wa zïżœ li wele we z&l& gbaz&l&zu
ïżœ N& wa gi âbĂ nwĂĄ n&, n& m$ ny$ng$ ma, n& ma gala k$ zĂŁ m$ t& z&l& oâdangba, tabi
gaâbom$.
ïżœ Wa ĂlĂ afe n& we a do zĂŁ wi z&l& tunggulu.
sĂčmbÂĄsĂčmbÂĄsĂčmbÂĄsĂčmbÂĄ p.4 : 1) arbre bas branchu, Ă©corce desquamante Ă cicatrices violettes (Olac.:
Strombosia grandifolia); 2) arbre de 25 m ht., 0,3 m diam. (Olac.: Strombosia nigro-
punctata); 3) arbre bas branchu, résine poisseuse rouge (Olac.: Strombosia tetrandra).
342
a) Monz : M& a te zĂŁ k$la, ma ngala $ n& olo lĂ m&t&r& 20, we h$ 25 ni. Ma gba kĂ &
wena, ndo do nĂč nga gbaa d& ng$. Ma nganda wena kpÂŹ, n& nde ma d& sĂ wena. M$
g$m$ gbaa, k$ lĂ n& âdu, k$ m$ ma ng$ sĂ âdo n& ia, n& dĂ n& ma sĂ âbĂ”, n& ma m$ ng$
te ma iko.
b) Wa kpa ma ti k$la tabi âd$ lĂŹ.
c) Ma nganda do te t$a wena.
TTTT
t±³l±t±³l±t±³l±t±³l± p.7 : arbre de 15 Ă 30 m ht., commun en forĂȘt secondaire (Annon.: Xylopia sp.).
a) M& a te, ma dĂčlĂč wena n&a ng$ oten$ zam$ gĂ vĂ, n& nde ma ngĂ ndĂ g$, m& a âbĂ tĂš.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda.
c) ïżœ Domin : Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa hunu do kĂ, we ina kuka.
ïżœ Wa tĂ l&ngg& t±³l± hĂŁ wi gĂŁ zu, k& a z$ tĂ a na, & n&a ng$ ongb& & vĂ ni. Wa tĂ hĂŁ a
na : âTe n& ng$ ngb& kpo zam$ g& a t±³l±, k$ wele do ngb& & wĂš t& n& ng$ ngb& g$.â
tĂ âbĂš tĂ âbĂš tĂ âbĂš tĂ âbĂš : voir bĂ bĂčlĂ.
tà 'dåtà 'dåtà 'dåtà 'då p.22 : plante herbacée charnue grimpante, souvent plantée aux villages, pour usage
mĂ©dicinal (Vitac.: Cissus quadrangularis). (Comparez les trois plantes : tĂ âdĂĄ, kpĂčĂĄ et dĂ).
a) Cath : M& a be kili nyaka, ma do li gbala n& $ n& âdĂâdĂkĂ tabi ngĂ tĂ ni, n& gbĂłngbĂł n&
boe. NwĂĄ n&, m$ âbe tĂ n&, n& ma hĂ kĂ yĂ kĂ Ă , n& ma $ âbĂ tĂ , ma yolo do gulu nĂč, n&
ma h$ d& ng$. Nu konggolo nwĂĄ n& do tĂ ngĂnzĂ ngĂnzĂ. NwĂĄ n& te nĂč, n& ma h$. Ma
dĂł dua, dĂł n& h$ do li gbala n& ni, n& nde ma wĂĄlĂĄ g$.
b) Taâda m& a m$ k& wa mi ma mĂź, wa mi ma âda le tabi saf$, t& k& zĂŁ nu dĂŁ wa $ n& ni.
Fala k& nĂč de wena ni, n& wa mi d& gulu te.
c) Ng$ gili tĂ âdÂĄ ma dĂlĂ wena, wĂ© do z&l& k& wa d& do mĂą ni, n& wa mi do tĂ & do tĂ &.
ïżœ tĂ âdĂĄ dĂ nĂŹtĂ âdĂĄ dĂ nĂŹtĂ âdĂĄ dĂ nĂŹtĂ âdĂĄ dĂ nĂŹ : m& a tĂ âdĂĄ k& wa d& do z&l& dani tunum$. Wa g$n$ ma, n& wa gulu ma
do wĂš, k$ ma n& fe hĂŹĂł, n& wi d& z&l& a saâba ma, n& lïżœ n& hulu d& tambala kĂ a, n& a
h$l$ do ng$ dani ni, n& a ba tala n&, n& a âd&n& ma, n& a na ma d& li dani ni (dÂĄnâ°
wĂ nÂĄ).
ïżœ tĂ âdĂĄ zĂlĂ âdĂČtĂ âdĂĄ zĂlĂ âdĂČtĂ âdĂĄ zĂlĂ âdĂČtĂ âdĂĄ zĂlĂ âdĂČ : m$ gbini li ngele tal&, n& m$ âdĂnĂ ma, n& m$ fĂ k$ saso, n& m$ ĂĄ lĂŹ tĂ
n&, n& m$ Ă© lĂ we. N& ma nĂlĂ gbĂĄĂĄ, k$ ma gbala, n& m$ fĂł ma dĂŽ, n& m$ ĂĄ fĂ„ âd$ n&,
n& m$ hĂșnĂș do kĂ, n& m$ nĂ ma. N& m$ dĂlĂ olo kĂ&, n& m$ hĂlĂ do âdo m$ fala ma
z&l& ni.
ïżœ tĂ âdĂĄ nĂĂ âda bĂȘtĂ âdĂĄ nĂĂ âda bĂȘtĂ âdĂĄ nĂĂ âda bĂȘtĂ âdĂĄ nĂĂ âda bĂȘ : m$ gbini li ngele n& b$a, n& m$ âdĂnĂ ma, n& ma âbu, n& m$ ĂĄngĂĄ
d& k$ sani, n& m$ ĂĄ lĂŹ tĂ n&, k$ ma ny$ng$, n& m$ tĂkpĂ ma, ya ma ba be bĂą $ n&
dĂ mbĂ ni, n& m$ ĂĄ do zĂŁ be. M$ ĂĄ ni fala tal&, n& a m$ ng$ nĂ n& iko.
ïżœ tĂ âdĂĄ mĂŹ do kpal&n$tĂ âdĂĄ mĂŹ do kpal&n$tĂ âdĂĄ mĂŹ do kpal&n$tĂ âdĂĄ mĂŹ do kpal&n$ : m$ gbini li ngele n& tal&, n& m$ âdĂnĂ ma, n& ma âbu, n& m$
mbĂĄ do kula, n& m$ ĂnzĂ do gbĂŁlĂŁ m&. Ma $ tĂ„ tal&, ya ma m$ ng$ h$ n&, n& m$ mĂ,
n& gbĂŁlĂŁ m& âda m$ wala s& wena. MbÚé n& wa a âda k$ni, wa a âda nzoe, do gĂšlĂ©
kpal&n$ vĂ iko. NĂ do nĂ.
tĂĄlĂĄfĂlĂtĂĄlĂĄfĂlĂtĂĄlĂĄfĂlĂtĂĄlĂĄfĂlĂ p.22 : liane Ă pilositĂ© rousse, provocant des dĂ©mangeaisons, tiges cylindriques
(Vitac.: Cissus Dewevrei).
tĂĄlĂĄkĂlÂĄtĂĄlĂĄkĂlÂĄtĂĄlĂĄkĂlÂĄtĂĄlĂĄkĂlÂĄ p.47 : liane, non identifiĂ©e.
tåltåltåltåléééé : voir kpålé.
tĂĄlĂtĂĄlĂtĂĄlĂtĂĄlĂ p.30 : liane ressemblant Ă lâ ĂtĂ (Aocyn. : Clitandra sp.).
343
tĂ lĂkĂčsĂŹtĂ lĂkĂčsĂŹtĂ lĂkĂčsĂŹtĂ lĂkĂčsĂŹ p.20: arbuste sarmenteux monoĂŻque (Sapin.: Allophillus macrobotrys); ou arbre
dioĂŻque, 15 m de hauteur (Sapin. : Allophillus Schweinfurthii).
a) Cath : M& a be te, ma Ă âb$ nĂ gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& g$, ngĂ lĂĄ n& wia we $ âbu cm tal&, n&
ma gba kĂ & wĂnzĂ wĂnzĂ. NwĂĄ n& ma toso tal& tal&, n& ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ. N& be tŸ n&
ma ngĂ ndĂ wena, ma $ kĂkĂlĂkĂĂ.
b) Wa kpa ma wena t& zĂŁ ng$nda, do zĂŁ bili k& wa wĂ fala d$ wena g$, tabi ti k$la lĂŹ.
c) TĂ lĂkĂčsĂŹ ma d& z&l& d&a :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ tĂ n&, n& wa gb&l& ma, n& wa a k$ kolonggo, n& wa zïżœ lĂŹ t&
n&, n& wa e. K$ ma ny$ng$, n& wa zïżœ zala wi k& a zĂ©lĂ© âb$ m$ g$, tabi saâde ny$ng$
zala a ni, wa sa li ma na ânyĂngĂzĂ lĂ â. Tabi wa zïżœ zĂ wi t& tĂkĂzĂčlĂ .
ïżœ Tanda : Wa d$l$ âbanzi nwĂĄ n&, n& wa lingi we zïżœ li wele we z&l& lĂŹ a.
ïżœ Domin : Wa ny$ng$ nwĂĄ n&, tak$ ma kpe nu yu zĂŁ wi.
â wĂlĂ tĂ lĂkĂčsĂŹ â wĂlĂ tĂ lĂkĂčsĂŹ â wĂlĂ tĂ lĂkĂčsĂŹ â wĂlĂ tĂ lĂkĂčsĂŹ : variĂ©tĂ© de lâarbuste prĂ©cĂ©dent.
a) Zagb : M& a tĂ lĂkĂčsĂŹ, n& nde li nwĂĄ n& g± bĂ gĂ, n& kili t& nyaka n& g± âb$ g$.
b) Wa kpa ma fai ti k$la.
c) Wa d& do kpo kpo z&l& nĂ k& âda tĂ lĂkĂčsĂŹ ni.
tĂ mbĂ lĂ tĂ mbĂ lĂ tĂ mbĂ lĂ tĂ mbĂ lĂ p.15 : arbre gĂ©ant de la forĂȘt Ă©quatoriale, jusquâĂ 50 m ht., 2 m diam., bois pour
menuiserie (Meliaceae : Entandrophragma cylindricum).
a) Monz : M& a gĂŁ te. Ma dulu d& ng$ wena, ma wia we h$ âbu m&tr& m$l$, n& gĂŁ zĂŁ wia
we h$ m&tr& b$a. Ma ngala fai, n& ma gba kĂ & do ng$ i. Li nwĂĄ n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł
kĂłtĂłfĂłlĂł iko, ma dĂčlĂč g$. T& te n& ma $ ngĂ lĂ âbĂĄ ngĂ lĂ âbĂĄ, n& k$afe n& ma dïżœlïżœ wena.
Wa ny$ng$ do od$k$n$ wa sa li wa na otĂ mbĂ lĂ ni.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda do zĂŁ vĂșdĂ , k$la k& wa wa zi, n& wa gĂmĂ zi tŸ n& g$.
c) Wa gba ma do maâbaya, n& wa s& âb$ do kĂngbÂĄ.
tĂ mbÂĄlÂĄ 'dĂ lĂŹ tĂ mbÂĄlÂĄ 'dĂ lĂŹ tĂ mbÂĄlÂĄ 'dĂ lĂŹ tĂ mbÂĄlÂĄ 'dĂ lĂŹ p.15 : arbre de 40 m de ht., en forĂȘt marĂ©cageuse (Meli., Entandrophragma
palustris).
tĂ mbÂĄlÂĄ mĂ ndĂ gĂł'dĂłgĂ zĂĄtĂ mbÂĄlÂĄ mĂ ndĂ gĂł'dĂłgĂ zĂĄtĂ mbÂĄlÂĄ mĂ ndĂ gĂł'dĂłgĂ zĂĄtĂ mbÂĄlÂĄ mĂ ndĂ gĂł'dĂłgĂ zĂĄ p.15 : arbre de 50 m de ht., 1,5 m diam., Ă fruits ligneux en
forme de clochettes, bois pour menuiserie (Meliaceae :Entandrophragma utile).
â gbĂ tĂŒ nwĂĄ tĂ mbĂ lĂ â gbĂ tĂŒ nwĂĄ tĂ mbĂ lĂ â gbĂ tĂŒ nwĂĄ tĂ mbĂ lĂ â gbĂ tĂŒ nwĂĄ tĂ mbĂ lĂ p.15 : arbre de 50 m de ht., 2 m diam., Ă feuilles gaufrĂ©es; le fruit
sâouvre par dessous; bois pour charpenterie (Meliaceae : Entandrophragma Candolei).
â wĂlĂ tĂ mbâ wĂlĂ tĂ mbâ wĂlĂ tĂ mbâ wĂlĂ tĂ mbĂ lĂ Ă lĂ Ă lĂ Ă lĂ : voir kĂ ngÂĄ.
a) Zagb : M& a tambala, n& nde nwĂĄ n& mĂĄ sĂkĂkĂ ni, n& tŸ n& ma bĂlĂ wena. Ma wia kĂ
do kĂ ngÂĄ, n& nde ma nyĂngĂ do dĂkĂ gĂ.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, tabi zĂŁ d&k& lĂŹ, tabi nu lĂŹ.
c) ïżœ Wa gba ma do maâbaya, tabi wa s& ma do kungba.
ïżœ Ma nyĂngĂ do d$k$ g$, we k& nwĂĄ n& fanga wena.
tĂĄmbĂĄlĂĄkĂfâ°ĂtĂĂ tĂĄmbĂĄlĂĄkĂfâ°ĂtĂĂ tĂĄmbĂĄlĂĄkĂfâ°ĂtĂĂ tĂĄmbĂĄlĂĄkĂfâ°ĂtĂĂ p.35 : petit arbre Ă grandes feuilles lancĂ©olĂ©es en verticilles de trois, au
sommet une touffe de fleurs blanches longuement tubulaires; flĂ©tries, elles ressemblent Ă
un nid abandonnĂ© (fâ°Ă tĂĂ ) (Rub.: Schumanniophyton sp.).
a) Timb : M& a be te, gĂŁ li nwa n& $ kp$la kp$la ni, n& nwĂĄ n& $ n& gbali s&l& ni, n& nde ma
âbo d& g&l& te n&, n& ma sasala tal& tal&. Dua n& a fĂa, n& ma âbo worr worr, n&
kolonggo ni do holo k$ n&.
b) Wa kpa ma ti k$la do nu lĂŹ.
c) Cath : Nwa n&, wa f$l$ do mbe win$ t& fala ngizi âda wa :
344
ïżœ Wa d& nwĂĄ tambalakĂfiotĂa do nwĂĄ bĂ bĂČlĂČ, do nwĂĄ bĂzĂ, n& wa mba ma do gele
inan$, we f$l$ do wi fio wili, do wi fio wuko, we ndi ob$z$n$ ti ndala t& wa. N& nde
mi ngboo ni mi zĂ ma do li mi g$, mi zele ma t& fala ngizi âda wa ni. NĂ a m& a nwĂĄ k&
ma gala owi z&l& kin$ ni.
ïżœ Wa f$l$ âb$ do wi k& a yula k$ gĂŁ b$l$k$.
tĂ ndĂ tĂ ndĂ tĂ ndĂ tĂ ndĂ : voir gbĂÂĄkĂčbĂč.
tĂ ndĂ gĂčzĂŹtĂ ndĂ gĂčzĂŹtĂ ndĂ gĂčzĂŹtĂ ndĂ gĂčzĂŹ (tĂš'bĂČnggĂ) p.30 : arbuste commun; les racines sont recherchĂ©es pour leur
valeur médicinale (Apoc.: rauwolfia vomitoria).
a) Cath : M& a te kpo zam$ g&, ma sanza d& nu kà n& d$ wena. N& nde kili t& n& g± wena
g$, mbee n& $ n& gbaâbiti zu kĂ wi g&, k$ ma d& ngĂčmĂč, n& ma $ n& nu kĂ wi g&. Ma
gba kĂ & tal&, tabi b$a. N& nwĂĄ n& dĂ wena, ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma bĂ bĂlĂŹ $ n& nwĂĄ
mĂ ngĂ© ni, n& nde ma be a tĂż. Fala k& m$ âbĂ nwĂĄ n&, n& t$k$ n& hulu, n& ma $ fĂ. Ma a
te kpo liĂŁ n& ma fanga wena.
b) L& kpa ma zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ gĂčbĂ , do âdo t$an$.
c) N& nde ma do to ng$ n& nĂ :
ïżœ L& d$l$ nwĂĄ n&, n& l& gĂ ma, n& l& k$ n$ ng$ zĂŁ l&, n& l& &nz& do zĂŁ l& t& gaâbom$, tabi
'dangba, tabi z&l& ĂlĂŁ, we k& ma fĂ ngĂ wena. Tabi wa 'bala nwĂĄ n&, n& wa a lĂŹ ti n&,
n& wa n$ t& z&l& sila. Tabi wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa a li ti n&, k$ ma ny$ng$, n& wa a do
zĂŁ wa, we duzu kpo kpo katole tabi âdangba ni.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& ma, n& wa a fila n$ tĂ n&, n& wa f&l& t& katole do ĂĄ m& ma
a zu ben$ ni, tenzaâbo, k& dani d& zu ben$ ni. MbÚé n& wa to funza n&, n& wa a ma
âd$ n$, we duzu kpo z&l& ni, kpak$ ma Ă.
ïżœ N& liĂŁ n&, wa zĂŁ ma, n& wa gb&l&, n& wa &nz& do ngusi nyanga ben$.
ïżœ N& tŸ n& ni, ben$ wa âbili k& ma gba kĂ & b$a ni, n& wa d& do las&p& âda wa we nd$l$
do n$&.
ïżœ N& k& ma gba kĂ & tal& ni, wa âbili tŸ n&, n& wa zïżœ ma nu t$a, we do m$ golÂŒ ng$ n&.
ïżœ Wa dĂŁ gua n& dĂŁ, ma ny& de wena.
ïżœ Timb : ZĂ dati k& mi âbana zi do be ni, l& zĂŁ liĂŁ n&, n& l& gb&l& vĂ, n& l& a li wese, k$
ma kolo, n& l& n&, n& wa h& zi ma. N& wa la zi n& we d& do ina âda wa.
tĂ ndĂ lĂ tĂ ndĂ lĂ tĂ ndĂ lĂ tĂ ndĂ lĂ p.33 : suffratex ou arbre, le fruit rouge est le piment servant de condiment;
plusieurs variétés (Solan. : Capsicum Fructicosum)
a) Cath : M& a be te, ma ngala d& ng$ we m&tr& b$a tabi tal&, n& ma gba kĂ & wena. Li
nwĂĄ n& $ sĂkĂkĂ. Ma wala, n& wĂĄlĂĄ $ be yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ. Ng$ gili n& bĂĂ : sĂkĂkĂ
tĂ ndĂ lĂ do gba tandala.
1) ssssĂkĂkĂ tĂ ndĂ lĂ ĂkĂkĂ tĂ ndĂ lĂ ĂkĂkĂ tĂ ndĂ lĂ ĂkĂkĂ tĂ ndĂ lĂ tÂĄbĂŹ tandĂ lĂ kĂĄnzĂ tandĂ lĂ kĂĄnzĂ tandĂ lĂ kĂĄnzĂ tandĂ lĂ kĂĄnzĂ : m& a be k&, ma d±l± wena, mi z$ na, ma dĂŁlĂŁ
n&a ng$ k& âda ombunzun$ doâdo. Wa sa âb$ li n& na, tĂ ndÂĄlÂĄ kĂĄnzĂ , we k& ma h$a
olo b&l& we. G&n& wa d$ m$ zĂŁ k$la, k$ ma b&l& gbaa, n& ma h$ olo n& iko.
Wa sa âb$ mbĂš li s&k&k& tandala na tĂ ndÂĄlÂĄ kĂ nggĂł : mĂĄ Ă bĂ© yĂnggĂlĂĂ, mĂĄ g„ nĂÂĄ
ngĂ bĂ© sĂkĂkĂ tĂ ndĂ lĂ bĂ© sĆĄ, nĂ ndÂŒ mĂĄ d±l± nĂș wi wĂ©nÂĄ.
2) ggggbĂ tĂ ndĂ lĂ bĂ tĂ ndĂ lĂ bĂ tĂ ndĂ lĂ bĂ tĂ ndĂ lĂ , wa g$n$ âb$ sanga gbĂ tĂ ndĂ lĂ b$a :
â k& t& n& $ yĂČĂČ ni, ma d±l± wena, wa sa li ki ni na tandala kambili.
â do k& t& n& ma $ tĂ„ mbĂŹĂŹ $ n& t$l$ nwÂĄ, s& n& ma fele de ni. Ki ni ma d±l± ngbóó
g$. Wa t&k& ma zando wena.
b) Wa kpa s&k&k& tandala zĂŁ k$la. N& nde gba tandala, wa mi ma saf$ tabi âda le.
c) TĂ ndĂ lĂ m& a ny$ng$m$. Wa o wĂĄlĂĄ n&, n& wa a ma t& ny$ng$m$, k$ m$ ny$ng$, n&
ma d$ nu m$ wena. L& nyĂngĂ ma iko g$, l& a ma t& ny$ng$m$, s& n& ma âdafa
ny$ng$m$ de. Wa a t& m$ s$kpĂŁ, n& wa a t& nwĂĄ kaâdangga, n& wa a t& nwĂĄ sanggo
345
k&n$ k& wa gi ma gi ni, n& ma âdafa ma hĂŁ l&. N& mbĂš wa d$l$ âb$ nwĂĄ tĂ ndĂ lĂ , n& wa
gi, n& wa ny$ng$.
N& nde sĂkĂkĂ tĂ ndĂ lĂ :
ïżœ mbĂš, wa y$âd$ ma y$âd$ we kpĂŁ zĂŁ wi fala k& k$ zĂŁ m$ z& z&la ni;
ïżœ n& mbĂš wa a âda malala we mb$l$;
ïżœ n& wa âbala âb$ d& âd$ ina we a do zĂŁ wi.
ïżœ N& y$l$ fila ki ni, fala k& z&l& kolo ny$ng$ gogo m$ wena, k$ gogo m$ ma gba gbĂą,
n& m$ âbi fila tandala ni, n& m$ fi k$ gogo m$, m$ yulu d& k$ fala ma z&l& n& ni, n&
ma ndi saâde a ny$ng$ gogo m$ ni.
N& gbĂ tĂ ndĂ lĂ , wa ny$ng$ ma ny$ng$ iko.
N& nde nwĂĄ tĂ ndĂ lĂ tabi lĂÂł n&, wa d& âb$ do z&l& d&a :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa gi ma gi, n& wa k$ n$ ng$ hĂa m&, n& wa na ma ng$ n&, n&
wa h&nz& do ma, kpak$ ma ng&m& lĂ mĂŁ k$ zĂŁ hĂa m& ni, n& wa g$m$, n& ma h$
d& nza.
ïżœ N& wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa e ma sanga liĂŁ te nd$ do bili, n& wa do ti bili. N& ma gbutu
saâden$ d& li bili.
tĂ wĂłlĂłkĂlÂĄtĂ wĂłlĂłkĂlÂĄtĂ wĂłlĂłkĂlÂĄtĂ wĂłlĂłkĂlÂĄ p.9 : arbre de 30-45 m ht., 1 m diam., producteur de copal; le nom dĂ©signe le
fruit, une gousse ronde (3 Ă 4cm) qui a la forme dâun estomac de poule; les noix sont
résineuses à bonne odeur, portées jadis par les femmes pour leur parfum (Copaifera
Mildbraedii).
tÂŒbĂzĂtÂŒbĂzĂtÂŒbĂzĂtÂŒbĂzĂ p.47 : arbuste non identifiĂ©e; on la trouve au bord de certaines riviĂšres (par ex. la
Libala). RecherchĂ©e par les ancĂȘtres pour son pouvoir de chasser les mĂąnes. On croyait
que leur forme et le reflet argenté de leurs feuilles effrayaient les mùnes.
a) Cath : Ma $ n& t&l& t& nyaka ni, ma fo do ng$ ta, n& ma d&nd&l& do nguâdu lĂŹ. TŸ n& ma
$ be sĂkĂkĂ $ n& zu kĂ wi g&, ma $ be âbata, n& ma na d& t& ngb& & nĂą. NwĂĄ n& ma $
kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& ma $ kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ.
b) Ma $ âd$ li, n& nde âd$ lĂŹ vĂ g$, ma $ âd$ li k& ma gĂŁ gĂŁ ni. T& âd$ li Bobadi g& l& kpĂĄ s&
tÂŒbĂzĂ g$, t& âd$ lĂŹ Bominenge l& kpa s& tÂŒbĂzĂ g$, l& kpa s& ma t& Bogbulu, n& l& kpa
ma t& Karawa (Libala).
c) N& wa d& ma wena do ina bĂzĂ. ïżœ n& k& ben$, wuko wele k& a $ do zĂŁ, n& wili a fe
doâdo, kâa ko a ni, n& wa d& zïżœ n&, n& wa f$l$ be do oina kpi do kpi. N& wa fa te bĂzĂ ni,
n& wa s& do zĂĄkĂ . N& mbe, n& m$ z$ ti g&l& ben$, wa fi d& tĂ g&l& be. Tabi ni g$, n& wa
kpo nu kĂ a. Tabi ni g$, n& wa kpo âd& tili a. Ma vĂ we ndaka b$z$ baa a, dĂ a tĂ we kpa
a g$.
Marc : Wa d& âb$ do gele ina ?
Cath : ïżœ Ă, mi zĂšlĂš do gele ina ni g$. K& li ma a tÂŒbĂzĂ wa d& do ina bĂzĂ. Tabi wele k&
wili a fe doâdo, n& wa d$ mbito n&, n& wa tĂ„ do li a, we ndi b$z$ wili a tĂ a, d$ a tĂ d&
k& zĂŁ a g$. Tabi m& a wi wili wele k& k&n& a fe dĂŽ, n& wa d& âb$ kpasaa na m& ni. Tabi
wa s& be tŸ n& do zĂĄkĂ , n& wa fi âd& tili a, n& a y&ngg& n&, we ndi bĂzĂ k&n& tabi wili tĂ
a. K$ wa n& fo g&la tĂ a ni, n& wa fo t& âb$ ma dĂŽ. Tabi wa gbini nwĂĄ n&, n& wa a ma li
we k$ t$a, we ndaka do b$z$ wi k& a dungu g&la a ni. Gulu n& a wa sa li ma na:
âtÂŒbĂzĂâ.
N& nde wa d& âb$ do z&l& ndolo. M& a z&l& k& ma ba wele si t& k$ zĂ a. Ma d&, n& ma
'bili f&l& zĂ a do'do. Wa gb&l& liĂŁ n&, n& wa zïżœ zĂ wi z&l& ni, tabi wa to 'b$ nwĂĄ n&, n&
wa &nz& do zu wi z&l& ni.
Zagbalafio Gbamboko : Ă nĂĄ kĂ ĂĄ zĂÂĄ mĂą tĂ âBĂČgĂČsĂ KĂłnĂč.
346
a) M& ÂĄ bĂ© tĂš, gÂł z© nĂ wâ°ÂĄ wÂŒ hĂ cm 25, nĂ ngĂ lĂĄ nĂ dĂ ngĂ wâ°ÂĄ wÂŒ hĂ mĂtĂlĂ mĂlĂ
tÂĄbĂŹ gĂ zalĂ . FÂĄlÂĄ kĂ mĂĄ âbÂĄnÂĄ ndĂČ ngĂ lĂĄ nĂ, nĂ ndÂŒ tĂ tŸ nĂ dĂČ nwĂĄ nĂ mĂĄ vĂ Ă nĂĄ
tĂlĂ nwÂĄ nâ° (verte), kĂ fÂĄlÂĄ kĂ mĂĄ Ă wĂ©nÂĄ nâ°, nĂ tĂ nĂ vĂ dĂČ kpĂłlĂČ. âDĂ nwĂĄ nĂ ĂĄ fĂĂ ,
nĂ ndÂŒ wĂĄlĂĄ nĂ bĂnÂĄ.
b) WĂ kpĂĄ mĂą dĂČ z„ kĂlÂĄ, nĂ ndÂŒ mĂĄ hĂ wĂ©nÂĄ ngĂ tÂĄ kĂ mĂĄ dĂ nyĂĄngĂĄ lĂ tĂ nâ° tÂĄbĂŹ nĂș lĂŹ.
c) Wa d& do ina zimi t& wi :
ïżœ WĂ dĂ nwĂĄ nĂ, nĂ wĂ mbĂĄ dĂČ gbĂ kĂčtĂ, nĂ wĂ âbĂĄlĂĄ, nĂ wĂ©lÂŒ Ă fĂlĂ dĂČ tĂ Ă wÂŒ
ndĂ kĂ wĂ kĂ Ă dĂČ âdÂł hĂ wâ° tĂ Ă (wĂ lĂŹmâ°, wĂ dĂĂ , wĂ tÂŒ bĂČlĂČ, nĂ dĂČ nĂ).
ïżœ WĂ bĂĄ kpĂł kpĂł afĂ© nĂ, nĂ wĂ ndĂ dĂČ bâ°lâ° wÂŒ ndĂ kĂ bĂzĂ wĂ kĂ ĂĄ tĂ sĂ wÂŒ bĂ sÂĄâdÂŒ
lĂ bĂlĂ nâ°.
tĂš'bĂČnggĂ tĂš'bĂČnggĂ tĂš'bĂČnggĂ tĂš'bĂČnggĂ (tĂšâbĂ nggĂ) : Rauwolfia vomitoria voir tĂ ndĂ gĂčzĂŹ.
tÂŒgĂ lĂštÂŒgĂ lĂštÂŒgĂ lĂštÂŒgĂ lĂš p.41 : 1) arbuste en forĂȘt (Liliac. : Dracaena sp.) ; 2) ândima zÂĄmĂâ, arbuste Ă feuilles
dâoranger, baies sphĂ©riques de 2 cm diam. (Rut.: Citropsis articulata).
a) Timb : M& a te, ma gĂŁ la li g$, n& ma ngĂĄlĂĄ âb$ ngboo g$. NwĂĄ n& a tĂ„, n& ma nganda
wena, ma $ kpasaa n& nwå ngbongbo ndima ni, do tà n& sÄ. M$ kpo a k& ma wålå g$&
ni iko.
b) M& a te, wa kpa ma pii ti k$la.
c) Wa to nwĂĄ n&, n& wa &nz& do ti g&l& wele we z&l& mĂ lĂșdĂ kĂĄ (goitre).
tÂŒgĂgĂfĂlĂtÂŒgĂgĂfĂlĂtÂŒgĂgĂfĂlĂtÂŒgĂgĂfĂlĂ p.35 : arbuste (Rubiac. : Tricalysia sp.).
a) Yombo : M& a te ma nganda wena, n& gĂŁ li nwĂĄ n& ma $ n& kafe k$la ni.
b) Ma tĂł g$, m$ d& do te t$a gbaa, n& t$a âdanga, n& m$ kala âb$, n& m$ la n& d& t& dati,
n& m$ a âb$ do mbĂ© t$a ng$. Ma nganda wena.
tÂŒkĂ lĂtÂŒkĂ lĂtÂŒkĂ lĂtÂŒkĂ lĂ p.16 (E : tÂŒkĂĄyĂłlĂł) : arbre de 15 Ă 30 m ht. (Euph. : Croton longiracemosus).
tÂŒkĂkĂmbĂ tÂŒkĂkĂmbĂ tÂŒkĂkĂmbĂ tÂŒkĂkĂmbĂ p.28 : petit arbre Ă fruits gros comme des balles comprimĂ©es sur le tronc (Sapot.
: Omphalocarpum sp.).
a) Cath : M& a te, ma ngala d& ng$ $ n& m&tr& âbu ng$ n& m$l$ ni, s& n& ma gba kĂ & de.
NwĂĄ n& ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& âdo n& bi a fĂ. N& nde ma wa wala. Ma ndo nyanga
wala n& do gulu n& nĂč nga, do âbolo zĂŁ n& gbĂĄĂĄ d& gbakĂ n& ng$ i. âDa te n& vĂ $ sĂČrr,
wila tĂ n& bina. Gulu n& hĂŁ wa ia li n& na âtekĂkĂmbĂâ ni, we k& ma $ n& kĂkĂmbĂ k&
ma ba zi win$, n& wila t& wa bina ni.
b) Ma $ wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ ovĂșdĂ .
c) Mi ïżœ ti ina ng$ n& g$.
tĂškĂștĂčtĂškĂștĂčtĂškĂștĂčtĂškĂștĂč (ngbĂ yĂČ, mĂ nggÂĄ) p.7 : arbre de 35 m de hauteur; bois brun pourprĂ©, trĂšs lourd,
utilisé comme bois de menuiserie lourde, commun (Myrist. : Staudtia gabonensis).
a) Zagb : Tekutu m& a te ma gĂŁ wena, ma n&a we $ âb$ na kpakalo ni. Mbee n& gĂŁ zĂŁ n&
wia we h$ âbu cm tal&, k$ ma kpa dia nĂč, n& ma gÂł wena, $ n& li m&tr& kpo do d$ n&,
n& ma bĂlĂ dĂ© wena. T& tŸ mĂĄ nĂÂĄ we Ă be fĂlĂ ngĂČĂČ ni, n& nde ma Ă mbĂĄâdĂĄ mbĂĄâdĂĄ
ni. N& lâ° t& tŸ n& ma $ n& li t$k$ ni. Ma gba kĂ & dĂ wena. N& nwĂĄ n& $ be d$, ma g±
wena g$.
b) Ma h$ wena zĂŁ ng$nda do zĂŁ bĂŹlĂŹ k& wa wĂ fala d&l& wena g$ ni.
c) Ina k& wa d& do ma ni :
ïżœ Fala k& be nz$ be wa ko a, n& k$ nĂș a d& dani ma ku kutu kpĂčĂč, wa sa li ma na
mbĂĂ, n& wa g$m$ tĂškĂștĂč ni, n& tĂkĂ n& ma ng$ hulu n&, n& wa k$ ma nu be, we
kpak$ ma Ă dani ni k$ nu a doâdo, s& a a ama bele do dia n&.
ïżœ N& mbee n&, wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa a k$ saso, n& wa sili ma, k$ ma gbala, n& wa
hunu do kĂ, n& wele n$ âb$ ma we duzu z&l& âdo.
347
ïżœ N& nde m& a te, fala k& ma kula ia, n& ma to wena. Wa d& tŸ n& do te t$a, tabi kiti,
tabi te sĂlĂ, n& wa s& tŸ n& do mĂ nggÂĄ we lu do gÂĄ.
ïżœ Wa fa ma do gua, n& nde ma nyĂ âd$k$l$ n& ny&l& g$, n& ma bi iko.
tÂŒkpĂĄnggĂ tÂŒkpĂĄnggĂ tÂŒkpĂĄnggĂ tÂŒkpĂĄnggĂ 47 : mauvaise herbe, non identifiĂ©e.
tÂŒlĂ kĂ tÂŒlĂ kĂ tÂŒlĂ kĂ tÂŒlĂ kĂ p.35 : petit arbre avec de grands nids de fourmis sur le tronc (Rub.: Canthium
glaberiflora).
a) Cath : M& a be te, ma h$ gbĂ Ă , n& ma $ dĂngĂlĂ $ n& nu kĂ wi g& iko, n& nde li gbala n&
boe, $ n& li gbala kumba ni. K$ fala k& ma d& ngĂčmĂč, n& gĂŁ zĂŁ wia we h$ âbu cm tal&,
n& ma ngala d& ng$ $ n& olo li m&tr& 15 we h$ 25. GbakĂ n& d&l& wena, ma $ sĂlĂlĂ. NwĂĄ
n& ma $ n& nwĂĄ tĂšngÂŒlÂŒ ni, ma $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& ma toso ngb& b$a b$a. N& nde t& li
gbili n& ni, ma sĂ„ do be t$a k& ma âbo ngb& d& di ni, n& ma sĂ„ a lĂ kĂ . M& a te kpo ma
ngĂ ndĂ wena.
b) Ma $ zĂŁ k$la, zĂŁ bĂŹlĂŹ, li zĂ, do k& zĂŁ le.
c) TÂŒlĂ kĂ ma d& ina d&a :
ïżœ Wa d& do ina gbaz&l&zu. Wa gb&l& tŸ n& si fala gba wese, n& wa gb&l& si fala gĂa
wese, n& wa a ma k$ bula, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa e ma zu zugbulu te, n& wa f$l$ do
zu m$.
ïżœ Wa gb&l& tŸ n&, n& wa a âda kpal&n$ $ n& k& nzo, k$ni, gbĂŁlĂŁ m$, s& ma wala de, we
k& telaka ma t& âb$ do laka wena ni.
ïżœ TŸ n&, fala ma âbana do b$l$ n&, n& wa âbili do te t$a. N& nde kpasa win$ wa kĂ zi
ma ngboo g$. Fala k& m$ âbili te t$a, k$ m$ fi telaka zĂŁ te t$a ni, n& nde m$ kpa g&n&
wena. Nu t$a âda m$ d& hĂ yĂ yĂ $ n& lakan$ wa d& ni.
ïżœ Gua n& ny& wena.
tÂŒtÂŒtÂŒtÂŒlĂšngĂšlĂšngĂšlĂšngĂšlĂšngĂš p.18 : arbuste ou petit arbre (Euphorb. : Maesobotrya longipes).
tĂšlĂngĂ tĂšlĂngĂ tĂšlĂngĂ tĂšlĂngĂ : voir lĂngĂlĂngĂ.
tÂŒlĂČ, tĂŒkpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄtÂŒlĂČ, tĂŒkpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄtÂŒlĂČ, tĂŒkpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄtÂŒlĂČ, tĂŒkpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ p.35 : arbuste Ă petit arbre, commun (Rub.: Dyctiandra sp.).
tÂŒmbĂnggĂĄ tÂŒmbĂnggĂĄ tÂŒmbĂnggĂĄ tÂŒmbĂnggĂĄ : voir mbĂnggĂĄ.
tĂšndĂlĂtĂšndĂlĂtĂšndĂlĂtĂšndĂlĂ : voir ndĂlĂ.
tĂšnggÂŒlÂŒ tĂšnggÂŒlÂŒ tĂšnggÂŒlÂŒ tĂšnggÂŒlÂŒ : voir ndĂlĂ.
ttttÂŒngĂšndŒŒngĂšndŒŒngĂšndŒŒngĂšndÂŒ p.19 : arbuste de 5 Ă 15 m ht (Anac. : Lannea Barteri).
tĂšngĂčlĂčtĂšngĂčlĂčtĂšngĂčlĂčtĂšngĂčlĂč (ou ngĂčlĂč) p.29 : arbre bas branchu, odeur dâail (Styracac. : Afrostyraleptidofolia).
a) Cath : M& a be te, ma h$ gbĂ Ă , n& tŸ n& $ n& wĂnzĂ zu kĂ l& g& iko. K$ fala k& ma gĂŁ, k$
ma d& ngĂčmĂč, n& gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ nĂ kili t& wele, n& tŸ n& ngĂ ndĂ wena. Ma gba kĂ
& dĂ wena. NwĂĄ n& $ be d$ $ n& nwĂĄ ndim$ ni, n& nde âdo nwĂĄ n& $ fĂ, n& t& tŸ n& $ âb$
fĂ. N& ma wa wala, wala n& gÂł wena g$, n& ma kĂŹlĂŹ, âdo n& $ t$l$ nwÂĄ, k$ fala k& ma fĂ„
ni, n& t& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& $ n& gbĂŁlĂŁ kĂĄsĂ ni, ma ngĂ ndĂ wena, n& nde ma ĂșnĂș sĂŹrr nĂ
matungulu ni.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda do zĂŁ vĂșdĂ k& wa wa ma fala kpo iko ni.
c) Wa d& do to d&a :
ïżœ M& a m$ ny$ ny$nga. Wa kala wala n&, n& wa to ma do sabinda, ma unu nĂ
matungulu ni. Wa to âb$ fĂ„ n&, n& wa hunu âb$ do kĂ, n& wele n$.
ïżœ N& wa gbutu be b$l$ tŸ n&, do liÂł n& ma bĂlĂ wena, n& wa gb&l& ma sĂ„, n& wa a lĂŹ ti
n&, n& wele a ĂĄ do zĂŁ a t& z&l& âdangba k& z&l& ti gulu a ni, k$ ma unu a, n& a yu.
348
ïżœ N& l& oben$, l& gbutu âb$ kpo kpo bĂlĂ n& ni, n& l& gbini liĂŁ n& k& ti nĂč ni, n& l& luku
do ngĂČlĂłâbĂČ, n& l& laâda lïżœ n&, ma ĂșnĂș dĂ© wena.
ïżœ N& gĂŁ te k&, wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa to ma, n& wa anga d& k$ saso, n& wa gi ma, k$
ma gbala, n& wa e nĂč, n& wa e zu be, k& ngbala wi d& a wena ni, n& wa zipa zu a d&
t& n&, n& ma kutu d& t& zu a, n& zu a ma hĂŁsĂŁ.
ïżœ Tanda : Wa gb&l& k$afe n&, n& wa zĂŁ liĂŁ n&, tabi wa âbi wala n&, n& wa to funza n&,
n& wa gi do m$ olo li matungulu.
ïżœ Wa to k$afe n&, n& wa a zĂŁ wi z&l& âdangba; n& nde lïżœ n& t& g± wena g$, k$p$ kpo iko.
tĂšngbĂŹÂĄ tĂšngbĂŹÂĄ tĂšngbĂŹÂĄ tĂšngbĂŹÂĄ : voir gĂdĂĄngĂĄnÂĄ.
tÂŒsĂ lĂČtÂŒsĂ lĂČtÂŒsĂ lĂČtÂŒsĂ lĂČ p.26 : petit arbre Ă grappes de fleurs roses et Ă gros fruits cylindriques (Gutt.:
Alanblackia floribunda).
a) Yombo : L& sa li ma do nu ngbaka âda l& na pilia. M& a te, ma do gĂŁ te n& $ nĂ bina, ma
âbana sanga ote nĂ gbaa k$ t& be n&.
b) N& nde wa d& do to d&a :
ïżœ Wa gb&l& afe n& gbaa n& wa a li wese, n& ma kolo, n& wa to fĂ„ n&, li n& f&ng& wena,
n& m$ kpa fĂa li dĂ, n& m$ a tĂ n&, n& m$ n$, n& ma âdafa lâ° t& m$.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& k$ m$ n& gbaa, n& ma bĂĄ bĂą, n& m$ a do zĂŁ m$ t&
oâdangban$.
ïżœ LiĂŁ n&, wa gb&l& âb$ gbaa, n& wa a âd$ dĂ, funza n& ni, wa to, n& wa a âd$ dĂ, n& m$
n$, n& ma f$l$ lĂŹ t& m$, n& ma âdafa tĂ &. Ma $ n& lĂŹ salo ni.
tĂšsĂ tĂšsĂ tĂšsĂ tĂšsĂ (sĂ, bazie) p.17 : petit arbre ou arbuste, commun (Euph. : Tetrorchidium didymostena).
a) Cath : TĂšsĂ m& a te kpo, kili t& n& gÂł wena g$. Ma ngala d& ng$ $ n& m&tr& ngb&âd&âd&
tabi âbu iko. MbĂš fala kpo ma wia we gĂŁ $ n& nu kĂ wi ni, n& mbĂš, n& ma $ n& zĂŁ ku wi
ni, fala k& wa âbĂŹlĂŹ ma g$ ni. Ma gba kĂ & we sĂlĂlĂ iko. Fala k& ma d& ngumu, s& n& mbe
gbakĂ n& wia we $ n& nu kĂ l& g& de. NwĂĄ n& ma $ n& nwĂĄ tĂšngÂŒlÂŒ ni, li n& g± ngboo
g$, ma $ be fĂșlĂĄ fĂșlĂĄ, n& ma toso ngb& b$a b$a d& âda be tŸ n&. N& ma unu wena, m$
âbe t& n& ia, n& m$ h$, n& wa na: âA! m$ âbia t& tesĂ!â.
b) Ma $ zĂŁ bĂŹlĂŹ do zĂŁ gĂčbĂ . M$ wa ng$nda doâdo, s& n& ma h$ olo n& de.
c) M& a te kpo, wa âbili ma we ba do zu t$a, ma wia kĂ do ndĂlĂ.
N& nde ma d& âb$ z&l& d&a :
ïżœ L& g$m$ t& te n&, n& t$k$ n& ma hulu d& k$ kele, n& nde li lïżœ n& $ fĂ, n& ma unu
wena, n& l& mba do kuli k$la, n& l& a tĂ t& n&, n& l& gi, n& l& ny$ng$ we z&l& gaâbom$.
ïżœ Tabi, m$ dĂlĂ nwĂĄ n&, nz$âdi n&, n& m$ k&s& ma sĂlĂlĂlĂ, n& m$ ba kuli k$la, n& m$
sukpu d& âda n&, n& m$ ba gbĂŁlĂŁ tĂ„ bĂ, n& m$ âbĂlĂ ma, n& m$ gba sanga n& d& âda
n&, n& m$ zïżœ fila n$ t& n&, n& m$ kpe nu n& de wena, n& m$ e ma li we. K$ ma nĂlĂ,
k$ ma m$k$, n& m$ ny$ng$ âb$ we zĂlĂ gaâbom$.
ïżœ Tabi m$ gb&l& tŸ n&, n& m$ k$ n$ ng$ zĂŁ m$, n& m$ &nz& do ma, we z&l& gaâbom$.
Ma de wena we z&l& gaâbom$.
ïżœ ZĂŁ m$ hana wena, tabi be k& a sĂ âd$l$ g$, n& wa wia we g$m$ tĂkĂ n&, k$ ma n& dĂ
n&, n& wa zïżœ lĂŹ âda n&, n& wa e nu be, n& a n$. K$ âd$k$l$ n& ny&l& be sïżœ, n& a m$ ng$
sĂ zĂŁ a $ nĂ wa a zĂŁ a Ăą ni, n& zĂŁ a gb&s&.
ïżœ Timb : M$ kpa mbĂ© tĂlĂ dani, n& m$ gbĂlĂ te n&, n& m$ na li n&, n& ma ngb&nz&
gbaa, k$ ma n& gĂ n&, n& nde li dani fia ngbĂŹndĂlĂŹndĂ, n& âda kĂĄlĂĄ ĂĂĄ dani n& g$.
tĂštĂĄlĂtĂštĂĄlĂtĂštĂĄlĂtĂštĂĄlĂ p.35 : arbre moyen; lâĂ©corce cause des dĂ©mangeaisons (Rub. : Pausinystalia Pynaertii).
a) Timb : M& a tĂš, ma $ n& tÂŒkĂștĂč ni, n& nde ma si tĂ do tekutu be sïżœ. N& nwĂĄ n& ma n&a
we $ âb$ n& nwĂĄ tekutu ni, ma be a d$ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł. N& gĂŁ zĂŁ te n& we duzu n& âbu
349
cm b$a ng$ n& m$l$ we h$ âbu n& tal& iko. N& ma ngala d& ng$ we m&tr& âbu ng$ n&
m$l$.
b) Wa kpa ma wena ti k$la.
c) N& nde k& ma d& to $ n& m& g& :
ïżœ Wa ndala do m$ ndĂĄlĂ . Wi d& ma wena a owi gu gĂ do owi nd$ bili. Wa ĂlĂ k$afe n&,
n& wa nd$ do bili, wena wa e ma nguâdu bili kĂnggĂĄmĂ. Tabi wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa
mba do mbĂ© gele ina, n& wa fi k$ gĂ. K$ wele n&a, k$ a zĂ„ saâde li bili âda m$, tabi a
zĂ„ k$y$ k$ gĂ âda m$ nde, n& z&l& kuâba ba a, n& a wia t& fe n&.
ïżœ Tabi wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa to funza n&, n& wa zonggo do zu li saâde zam$ i, n& wa
ufu, n& wa a tala n& nguâdu bili, $ n& k&ngg&m$ ni, n& osaâden$ wa t& s& we n& wena.
ïżœ Tabi wele a fa to, n& a z& k$afe n&, n& a to do funza, n& a ufu d& t& nu bureau âda
nwa k& a kĂa we g$ toe kĂ a ni, n& âda n& kĂĄlĂĄ g$, n& a ba m$ do to iko.
ïżœ Wa fi âb$ do te kpangbola, ya te kpangbola gbĂĄ dĂ g$!
ïżœ Wa gb&l& âdo gba nyaka ni gbaa, n& wa d& do funza n& wa a li dani. M$ gb&l& $ n& k&
a tĂ n& ni, n& m$ n& gb&l& ma, n& m$ lingi gbaa, n& ma n& âbu n& ni, n& m$ d&
kolonggo. N& m$ n& a d& k$ kolongge ni doâdo, n& m$ g$m$, n& lïżœ n& m$ ng$ hulu d&
âda n& gbaa, n& ma âb$ t& n&. K$ m$ si, k$ m$ n& f$l$ li dani vĂ, n& m$ k$t$ n& m$ nĂŁ
li n&, ma fanga wena.
tĂštĂktĂštĂktĂštĂktĂštĂkĂ Ă Ă Ă p.26 : petit arbre Ă sĂšve rouge sang, en sol humide, bois lĂ©ger (Gutt. : Harungana
Madagascarensis).
a) Cath : M& a be te, ma gÂł la li g$, ma wia we $ n& g&l& zugolo wi g& tabi kĂș wi g&. Ma
ngĂĄlĂĄ d& ng$ dĂngĂlĂ&, n& gbakĂ n& ma gÂł wena g$. T& tŸ n& $ fila. N& nwĂĄ n& ma $ be
a gÂź, n& âdo nwĂĄ n& $ fĂlĂ âb$. N& nde m$ g$m$ te n&, n& li lïżœ n& $ n& t$k$ ni.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) N& ton$ wa d& do ma ni ma k& :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe tet$k$, n& wa a k$ saso, n& wa e li we, n& wa sili ma gbaa, n& li lïżœ n& $
yĂČĂČ, n& wa t&kp&, n& wa hunu do kĂ, n& wa n$ ma t& zĂlĂ n$ âbĂštĂš.
ïżœ Wa gi âb$ lïżœ n& do sanggo, n& wi z&l& n$ âbete ny$ng$ ma. N& a nĂ gele lĂŹ g$, a n$ tati
a k$afe tet$k$ wĂĄ sili ma ni.
ïżœ N& nde wi k& a do zĂŁ, a wĂš t& n$ lïżœ n& tabi kĂ n& g$. A n$ ma, n& zĂŁ a âdanga.
ïżœ Wa fa do gua n&, n& nde gua n& nyĂ do dia n& g$.
tÂŒtĂ«tÂŒtĂ«tÂŒtĂ«tÂŒtĂ« : voir tĂŒgĂ zĂ .
tÂŒtĂŒlĂČtÂŒtĂŒlĂČtÂŒtĂŒlĂČtÂŒtĂŒlĂČ p.47 : non identifiĂ©.
tÂŒyĂ©lĂštÂŒyĂ©lĂštÂŒyĂ©lĂštÂŒyĂ©lĂš p.47 : petit arbre, ressemblant Ă lâarbre ndĂlĂ; non identifiĂ©.
a) Tanda : Ma $ n& tengele ni.
b) Ma $ nu zĂ.
c) ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ ma, n& wa gi do ina we gb& do ngbĂŹÂĄ, yĂ©lĂš.
ïżœ Wa s& ma do zaka, k$ wa h$ zam$ i, n& wa dama, n& saâde $ boe, n& wa t& âda wi fa
wa ni dĂ, n& a gb& wa iko.
tÚzà mà tÚzà mà tÚzà mà tÚzà mà p.47 : petit arbre non identifié; trÚs branchu; au bord des ruisseaux; les racines sont
souvent utilisées dans le piégeage et dans la chasse.
a) Cath : M& a be te, ma g± g$, ma $ n& gbãlã zu kà l& g& iko, ma ngala be d& ng$
dĂngĂlĂĂ we h$ m&tr& kpo, n& ma gba kĂ & wĂĄzĂĄzĂĄ. N& nwĂĄ n& $ be kĂłtĂłfĂłlĂł k$tĂłfĂłlĂł.
b) Wa kpa ma fai nguâdu lĂŹ.
c) N& ng$ n& mi ïżœ ti gele ina g$, m& a ina yali.
350
ïżœ Owi yali zam&n$, wa g& wa nd$ bili nd$a, wa g& wa z& ngumbe z&a, do wa g& wa da
nzabele ni, wa âbili liĂŁ tĂšzĂ mĂ , n& wa mba do gele oliĂŁ ten$ âda wa, n& wa gi do zïżœ
yali âda wa, n& wa ny$ng$ ma, kpak$ ma hĂŁ gale hĂŁ a, t& yali.
ïżœ N& mbe wi wilin$ wa Ă f&l& tezĂ mĂ , n& wa y&l& ma, k$ ma kolo, n& wa lifi ma, n& wa
fi nu kĂ wa, we yali âda wa.
ïżœ N& owukon$, wa g& wa lili t& gala lĂŹ wena ni, wa âbili te n&, n& wa s& do zĂĄkĂ , n& wa
heâde d& âd& tili wa na, kpak$ ma hĂŁ gale hĂ &, t& yali. Tabi wa lifi âb$ f&l& n&, n& wa
kpo nu kĂ wa.
ïżœ Timb : Ma k& mbĂš win$ wa tĂ na : âMĂ kpâ°ÂĄ nĂș zÂĄmÂĄ tĂ mĂ ngbóó, mbĂ gĂ, mĂ gbĂ
kĂyĂ sĂĂ gĂ wĂ©nÂĄâ.
tÂŒzĂkĂtÂŒzĂkĂtÂŒzĂkĂtÂŒzĂkĂ p.35 : arbuste sarmenteux; les petites fleurs ont un grand sĂ©pale foliacĂ© blanc, vu de
loin comme des fleurs blanches (Rubiac. : Mussaenda stenocarpa).
tÂŒzĂkĂ 'dĂ lĂŹtÂŒzĂkĂ 'dĂ lĂŹtÂŒzĂkĂ 'dĂ lĂŹtÂŒzĂkĂ 'dĂ lĂŹ p.35 : arbuste Ă sĂ©pale dĂ©veloppĂ© de couleur blanc-crĂšme, en sol marĂ©cageux
(Rubiac. : Mussaenda sp.).
ââââ fĂlĂĄ tÂŒzĂkĂ fĂlĂĄ tÂŒzĂkĂ fĂlĂĄ tÂŒzĂkĂ fĂlĂĄ tÂŒzĂkĂ p.35 : arbre sarmenteux, assez grand, Ă grand sĂ©pale rouge (Rubiac. :
Mussaenda erythrophylla).
tÂŒzĂČlĂČtÂŒzĂČlĂČtÂŒzĂČlĂČtÂŒzĂČlĂČ p.4 : arbuste (Olac. : Olaviridis).
a) Tanda : Ma ngĂ lĂ wena g$, ma $ n& gbanzingga ni. NwĂĄ n& $ dudu kpala kpala ni.
b) Ma h$ fai ti k$la, n& mbe wa kpa âb$ zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Wa zĂŁ ma, n& wa gi ma, n& wa ny$ng$ we nd$ bili ngbia.
Wa ny$ng$ âb$ we sĂa gbĂŁlĂŁ t& wi.
tĂg±l± tĂg±l± tĂg±l± tĂg±l± : plante herbacĂ©e non identifiĂ©e.
a) Cath : M& a be te, ma ngala $ n& fĂŁsanggo ni, ma wia we $ m&tr& kpo d& ng$. N& nde
a t& n& do nwĂĄ n& ma do tĂ nzĂngĂ nzĂngĂ. Ma wĂĄlĂĄ g$.
b) Wa kpa ma wena olo t$a, do zam$, do zĂŁ bili âbete. N& ma h$ âb$ k& zĂŁ lĂŹ.
c) ïżœ Wele ĂlĂ wena, n& wa d& nwĂĄ n&, n& wa âbala, n& a n$ âb$ n& ma g$n$ ĂlĂŁ.
ïżœ MbÚé n& wa âbala ma, n& wa f$l$ do zu wi b$.
ïżœ Wa gbini te n&, mbĂĄ do nwĂĄ n&, n& wa z& do nyanga be wele k& a tia kĂĄlĂ ni, tak$ a
kulu ng$, n& a n&.
ïżœ Fala k& dani kpa m$ zam$ i dĂ nde, n& m$ gba sanga te n&, n& m$ gb&l& nd$k$ zĂŁ
n&, n& m$ na li dani ni, n& m$ si, k$ m$ h$ le nga, ya ma âbia li dani d& ng$ ngb&, we
k& k$ zĂŁ ni ma a d$nd$.
ïżœ Domin : Tabi m$ gb&l& âb$ k$ n&, n& m$ gba ng$ hĂa m$, n& m$ na ng$ n&, n& ma hili.
tĂmbĂlĂâbĂĄnggĂštĂmbĂlĂâbĂĄnggĂštĂmbĂlĂâbĂĄnggĂštĂmbĂlĂâbĂĄnggĂš (mĂĄtĂmbĂlĂ*) p.47 : variĂ©tĂ© de patate douce (voir gĂlĂnyĂ ).
a) Cath : M& a mbĂš ngĂ gili bĂ bĂČlĂČ. NwĂĄ n& la ngb& do nwĂĄ babolo, we duzu k& nwĂĄ n& $
sikpi sikpi. Ma a nyaka, n& ma fo fua. N& ma yolo do te n& kpo kpo kpo. N& t& ng$ te n&
ni, nwĂĄ n& ma gba kĂ & 4, 5, 6. M& a nwĂĄ sanggo. N& liĂŁ n&, mbee n& $ n& nu kĂ mi g&,
n& mbee n& liĂŁ n& gĂŁ $ n& nganggala mi g&.
b) Wa mi ma mi $ n& wa mi do bĂ bĂČlĂČ ni.
c) ïżœ Wa ny$ng$ liĂŁ n&, ma ĂfĂ wena, $ n& wa a sukari t& n& ni.
ïżœ N& wa ny$ng$ âb$ nwĂĄ n&. Wa k&s& ma, n& wa a âd$ n$, n& wa hana. K$ ma fe, n&
wa a lĂŹ ti n&, n& wa a kĂyĂ âda n&, k$y$ bina n& m$ ĂĄ dĂkĂ, dĂkĂ bina n& m$ a kula
saâde tabi t$l$ saâde. K$ âda fala k& m$ s$kpĂŁ bina, n& m$ a tandala, n& m$ ĂĄ nzo t&
n&, n& m$ lu ka, tabi m$ gi bĂ, tabi kpangga, l$s$, nĂ do nĂ, n& m$ ny$ng$ n& iko.
tâ°fĂ tâ°fĂ tâ°fĂ tâ°fĂ : voir ĂšlĂšnĂ .
351
tigofo tigofo tigofo tigofo p.16 : arbre, 2 Ă 28 m ht. (Euphorb. : Croton macrotaegys).
tĂČkĂČtĂČkĂČtĂČkĂČtĂČkĂČ p.40 : âtaroâ, colocase cultivĂ©e pour les tubercules comestibles et les feuilles consom-
mées comme légumes (Arac.: Colocasia esculenta).
a) Cath : M& a kpal&, wa mi ma mĂź, n& ma sanza nu kĂ n& dĂlĂ wena, n& ma ngala be sïżœ,
fala k& nĂâ° dĂ© wena ni, n& ngĂ lĂĄ n& d& ng$ wia we h$ m&tr& kpo. Li nwĂĄ n& gĂŁ wena $
n& li nwĂĄ gbĂ zĂ lĂ ni. N& t& tŸ n& ma $ âb$ n& t& te gbĂ zĂ lĂ ni, n& nde tĂ tĂ n& bina. N& lĂÂł
n& ma le yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ, ma be dĂčdĂ $ n& liĂŁ gĂlĂnyĂ , n& nde t& n& ni be kpolo boe.
Ng$ gili toko ma nal& : fĂlĂĄ tĂČkĂČ, do fĂ tĂČko, do tĂČkĂČ ngbaka k& ma $ kpĂčyĂĂ ni, do tĂČkĂČ
dÂĄnggÂĄ.
b) TĂČkĂČ hĂ iko g$, wa mi ma mĂź. Wa mi saf$ tabi âdo t$a.
c) 'Da l& nga wa ny$ng$ wena a gili n& b$a : fĂa toko do fila toko.
ïżœ fila tokofila tokofila tokofila toko : wa gi nwĂĄ n&, n& wa ny$ng$, tabi wa gi liĂŁ n&, n& wa ny$ng$.
â Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa k&s& ma sĂ„, n& wa f$l$ tĂ n&, n& wa a âd$ n$, n& wa hana
ma fai k$ ma fe, n& m$ ĂĄ lĂŹ ti n&, n& m$ a tĂ tĂ n&, fala k& kula k$y$ tabi kula saâde
boe, n& m$ Ă sanga n& d& âda n&, tabi d$k$ boe, n& m$ ĂĄ âda n&. K$ ma mb$k$, n&
m$ Ă© nĂč. K$ fala k& fĂ„ nzo boe, n& m$ ĂĄ t& n&, n& m$ e nĂč, n& m$ ny$ng$ do kĂ
tabi bĂ tabi kpĂĄnggĂ , tabi liĂŁ tĂkÂŒ âb$, tabi gĂ kĂ âdĂ nggĂ , ya ma dĂš wena.
â Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa f$l$ t& n&, n& m$ ĂĄ k$ saso, n& m$ a lĂŹ ti n&, n& m$ e li we. N&
ma nĂlĂ, k$ fala k& k$a t& n& dĂłkĂł d& ng$, n& m$ ĆĄ na, ma mb$k$ ia, n& m$ Ă© ma
nĂč, n& m$ t&n& lĂŹ ti n&, n& m$ so gĂÂĄ lĂŹ d& k$ sani, n& m$ ba ma, n& m$ f$l$ tĂ n&
kpo kpo vĂ, n& m$ a k$ sani. Fala k& fo sanggo bina, n& m$ t&n& n$, n& n& dĆĄ do
ma, n& n& ny$ng$, tabi n$ âb$ bina, n& n& ny$ng$ iko, n& n& n$ lĂŹ ng$ n&.
ïżœ fĂ tokofĂ tokofĂ tokofĂ toko : l& nyĂngĂ nwĂĄ n& g$, we k& m$ ny$ng$ nwĂĄ n&, n& ma tala nu m$ wena. L&
ny$ng$ tati n& a liĂŁ n&. TĂlĂ t& ny$ng$ liĂŁ n& ma wia kĂ do fila toko.
ïżœ gbĂ tĂČkĂČgbĂ tĂČkĂČgbĂ tĂČkĂČgbĂ tĂČkĂČ tÂĄbĂŹ tĂČkĂČ ngbĂ kĂ tĂČkĂČ ngbĂ kĂ tĂČkĂČ ngbĂ kĂ tĂČkĂČ ngbĂ kĂ : wa nyĂngĂ nwĂĄ n& g$, n& wa nyĂngĂ liÂł n& g$.
ïżœ tĂČkĂČ dÂĄnggÂĄtĂČkĂČ dÂĄnggÂĄtĂČkĂČ dÂĄnggÂĄtĂČkĂČ dÂĄnggÂĄ tabi tĂČkĂČ gb„l„tĂČkĂČ gb„l„tĂČkĂČ gb„l„tĂČkĂČ gb„l„ngÂĄndÂĄngÂĄndÂĄngÂĄndÂĄngÂĄndÂĄ : m& a mbĂš ng$ gili gbĂ tĂČkĂČ. Ki ni wa ny$ng$
liĂŁ n& ny$ng$. LiĂŁ n& g± be g$, ma a be wĂ”r wĂ”r wĂ”r, ma dĂčlĂč g$, ma be dĂ. K$ liĂŁ
n& $ be fĂ, k$ m$ gi ma, ya ma tĂ© fĂ„ ngboo g$, k$ m$ f$l$ tĂ n&, ya ma dĂ dĂndĂ
wena, n& ma ba bĂą. N& fala k& m$ ny$ng$ ma, n& ma d& dĂndĂ k$ nu m$ $ n&
dĂ mbĂ ni. Ma k& di dĂ ni, od&l& win$ wa kĂ âb$ g&n& mi ma $ n& k& âda oyaa l& zi dati
g$, wa la fala n& dĂŽ.
tĂkĂ mbĂ tĂŹ tĂkĂ mbĂ tĂŹ tĂkĂ mbĂ tĂŹ tĂkĂ mbĂ tĂŹ : variĂ©tĂ© de taro.
a) Timb : Toko mbati g&, nwĂĄ n& a kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& t& nwĂĄ n& $ b&z& b&z& ni, ma g&z&
do fila n& do fà n& mba do tÄ n&.
b) Wa kpa ma wena t& olo t$a.
c) Ma nganda do z&l& hĂam$ wena. Fala k& hĂam$ hĂ t& wele nde, n& wa d$l$ nwĂĄ toko
mbati do nwĂĄ nyaka laka, n& wa to ma vĂ. Wa a k$ gbala, k$ ma n& ba we mboo, n&
wa k$ n$ ng$ n&, n& wa &nz& do ma we âdo tĂ„ tal&, ya ma hili vĂ ia (zĂ nyakalaka).
tĂkĂlĂŹ tĂkĂlĂŹ tĂkĂlĂŹ tĂkĂlĂŹ p.40 : petite plante aquatique, commune; pousse souvent en touffe; les fleurs sont
des petites spathes blanches (Aracée sp.).
a) Timb : M& a m$ ma $ kpasaa nà toko ngbaka ni. Nwå toko ngbaka å tÄ, n& nde nwå
tokoli ĂĄ fĂa. Ma h$ wena ngbi ngbi do âbua n&, n& dua n& $ fĂ& dudu n& kolonggo ni.
b) Wa kpa ma pii nu lĂŹ.
c) Wa nyĂngĂ liĂŁ n& g$.
tĂÂĄdĂ fĂ tĂÂĄdĂ fĂ tĂÂĄdĂ fĂ tĂÂĄdĂ fĂ p.45 (litt. : maison de singe) : fougĂšre Ă feuilles en forme de cornes de cerf au
centre dâune grande feuille en forme dâoreille dâĂ©lĂ©phant (Platycerium elephantotes).
352
a) Timb : M& a m$ ma h$ t& li sala gba te ng$ i, n& ma $ wÔr wÔr nà t$a kpÚlélÚ ni. Ma
wia we $ âbu cm b$a, n& k$ n& boe. N& mbĂš, nwĂĄ ndĂndĂ tĂ âbete h$ d& teâde.
b) Ma wia t& h$ li sala gba ten$ vĂ iko.
c) M$ g$n$ mbe nwĂĄn$ t& n&, n& m$ to vĂ, n& m$ h&nz& do zĂŁ wi z&l& gbak$akaâdangga,
tabi wa h&nz& âb$ do zĂŁ wi gaâbom$.
tĂkĂâdĂtĂkĂâdĂtĂkĂâdĂtĂkĂâdĂ (O : tĂgĂâdĂ) p.47 : plante lĂ©gumineuse, non identifiĂ©e.
a) Cath : M& a nwĂĄ sanggo, ma kpa dia nĂč n& ma ngala d& ng$ $ n& olo li m&tr& kpo. N&
nde t&l& t& n& wia kĂ do fĂŁsanggo, n& nde âbali m$ kpo li nwĂĄ n& gĂŁ n&a ng$ nwĂĄ
fĂŁsanggo, n& ma $ tĂ„ mbĂŹĂŹ. N& t& tŸ n& do nwĂĄ n& ma $ kĂ kĂ kĂ. Wala n& boe, ma $ n&
wala fĂŁsanggo, n& nde ma gĂŁ n&a ng$ n&, ma $ n& gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi. N& gbĂŁlĂŁ k$
zĂŁ n& $ sĂlĂlĂ, $ n& gbĂŁlĂŁ fĂŁsanggo ni.
b) Wa p& ma p&a safo tabi âda le olo d&l& t$a. N& nde wa pĂ âb$ ma wena wena g$.
c) Wa ny$ng$ nwĂĄ n& ny$ng$. Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa k&s& ma, n& wa gi ma t&l& t& k& wa
gi do fĂŁsanggo ni. âBali m$ kpo, ya ma mĂkĂ de wena $ n& k& âda fĂŁsanggo g$. Gulu n&
hĂŁ mbe win$ wa kĂ ma ngboo we ny$ng$ n& g$. Dia fĂ na, wa gi ma do dia sanggo $
n& m$ sĂkp„, n& wa t& kĂsĂ ma d&l& wena g$.
tĂmbĂlĂtĂmbĂlĂtĂmbĂlĂtĂmbĂlĂ p.46 : algue ressemblant Ă une chevelure verte flottant dans lâeau courante.
a) Cath : M& a te g$, m& a m$ ma âdĂkĂâdĂkĂ $ n& yĂ tĂČ ni, k& ma d& t& kĂ nggĂĄlĂĄ t$an$ ni,
n& ki ni ma d& ta âb$ fai âd$ lĂŹ. Ma d& âd$ lĂŹ dĂlĂ dĂlĂ, ma âbĂĄnĂĄ kpo fala g$. Wa sa li ma
na tĂmbĂlĂ. TĂ n& ma $ n& t$l$ nwÂĄ tabi lâ° sabinda ni. M$ yulu kĂ m$ tĂ n&, n& m$ kala
ma d& ng$, ma $ gĂndĂĂ, ma mb$k$ wena. M& a ny$ng$m$ nu on$& k& li wa na kĂșlĂșdĂ
ni.
b) Wa kpa ma fai âd$ lĂŹ, n& nde wena t& k$ dĂșnggĂč, tabi âdĂš, tabi âdĂš ma k$ ta, tabi fala k&
lĂŹ fĂł wena g$ ni.
c) N& nde tĂmbĂlĂ, ma d& to $ nĂ :
ïżœ Wa d& do ina t& be z&l& gĂșlĂŹ. TĂ a ba we wena, n& tĂmbĂlĂ zu a ma sĂ d& k$ n&. N&
wa n&, n& wa holo tĂmbĂlĂ âd$ lĂŹ Ă, n& wa na ma gbogbo zu a. Wa mba ma do gele
nwÂĄ, n& wa to ma sĂ„, n& wa na ma tĂmbĂlĂ zu a, n& ma gĂ. N& ina ma m$ ng$
gbutu ma d& olo n&, n& ma kusu d& ng$, ma kĂ„ d& olo n&, k& ma zïżœlïżœ s$ zïżœlïżœ ni.
ïżœ N& mbee n& : tĂmbĂlĂ wa holo ma âd$ lĂŹ i, n& wa na ma lĂ dani we k& ma d$ wi ni,
kpak$ ma gĂ li dani we, n& ma f$l$ lĂ n& de wena, n& ma fele, n& ma Ă, ya ma dĂ m„
g$. Tabi wele kpa gÂł dani bolo, n& wa fi a k$ wili t$a, n& wa fa tĂmbĂlĂ, n& wa mba
do gele ina, n& wa a do li dani ni.
ïżœ N& mbee n& âb$ : wa holo tĂmbĂlĂ, n& wa na ma t& gazan$. Fala k& wele k& wa
g$nâa, k$ a do tĂ a do âdĂŁ m$ k$ a wena, k$ dani âda a ny& wena ni, n& wa holo
tĂmbĂlĂ, n& wa na ma lĂ dani gaza âda a, kpak$ ma gala a, kpak$ ma n& d& t& ngb&,
k$ dani ma Ă.
ïżœ MbĂš, wa mba âb$ do gele ina, n& wa &nz& do zĂŁ wi ga'bom$.
ïżœ Timb : M$ $ do wi dala k$k$l$, k$ m$ kĂ na, wa y&ngg& ny&l& g$ ni, n& m$ n&, n& m$
holo tĂmbĂlĂ âd$ lĂŹ i, n& m$ si, n& m$ a âd$ lâ° âda wa, k$ wa ndo n$ lâ° ni, n& wa y$âd$
ma, k$ wa y&ngg&, n& âdo wa nyĂlĂ g$.
tĂndĂ tĂndĂ tĂndĂ tĂndĂ ou tĂndĂtĂndĂtĂndĂtĂndĂ p.14 : arbre de 30 m ht., fruit ellipsoĂŻde peu comprimĂ© dont lâamande est
comestible; bois utilisé pour charpenterie, commun (Irvingia Wombulu).
a) Zagb : M& a te, ngĂ lĂĄ n& wia t& h$ âbu m&tr& b$a tabi tal&, n& gĂŁ zĂŁ n& gĂŁ wena. Ma wa
wala, wala n& $ ngĂ âbĂ lĂ âbĂ Ă .
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la do zĂŁ k$la lĂŹ.
c) ïżœ Wa nyĂngĂ wĂĄlĂĄ n& g$.
353
ïżœ Wa gba tŸ n& do maâbaya.
d) M& a nya te k& wa sa li n& na ngbĂŹ ni. Oyaa l& wa tĂ zĂ do gba l&ngg& na : âNgbĂŹ mĂĄ ĂĄlĂĄ
mbĂ dĂČ tĂndĂâ. Gulu n& na : oâdĂŁ win$ wa mba li ngba wa do odia win$. We k& wĂĄlĂĄ
tĂndĂ mĂĄ $ n& wĂĄlĂĄ ngbi ni. N& nde wa ny$ng$ wĂĄlĂĄ ngbĂŹ ny$ng$, n& wa nyĂngĂ wala
tĂndĂ g$, wa ĂĄ t& sanggo g$.
t$ngas$t$ngas$t$ngas$t$ngas$ p.47 : liane Ă latex.
tĂnggĂtĂnggĂtĂnggĂtĂnggĂ : voir pĂlĂtĂĄnggÂĄ.
tĂŒbĂșlĂ tĂŒbĂșlĂ tĂŒbĂșlĂ tĂŒbĂșlĂ p.12 : petite liane; les gousses pendent en grappes Ă pĂ©doncules de 0,5-3 m de long;
les fruits broyés servent à noircir (Papil.: Mucuna flagellipes).
a) Zagb : M& a be nyaka, tŸ n& a tĂ„, n& ma a âbata. NwĂĄ n& dungu nd© nd© n& nwĂĄ
ganaf$l$ ni. N& wala n& ma $ ngĂ âbĂ lĂ âbĂ Ă ni.
b) Wa kpa ma t& âd$ lĂŹ tabi nga nza.
c) ïżœ Wa ba wala n&, n& wa h$n$ do k$ kpana ngbaka na, k$ n& ma lĂ.
ïżœ Wa d& f&l& n&, n& wa &nz& do gua.
tĂŒgĂ zĂĄtĂŒgĂ zĂĄtĂŒgĂ zĂĄtĂŒgĂ zĂĄ (tÂŒtĂ«) p.26 : nom de plusieurs arbustes (Viol., Rinorea sp. sp.).
a) Cath : M& a te ma gÂł wena g$, ma âbana sanga. Mbe kili tĂ n& wia we h$ âbu cm b$a
tabi tal&, n& ma ngala olo li m&tr& ngb&âd&âd& tabi âbu, n& ma gba kĂ &. NwĂĄ n& $
kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& ma $ tĂż, n& t& tŸ n& $ âb$ tĂż. TŸ n& ma ngĂ ndĂ wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda do zĂŁ vĂșdĂ .
c) ïżœ M$ fa ma do gua, n& m$ gba sanga n&, ya ma yu de wena, n& gua n& ny& wena.
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa nulu zĂ, n& wa fi âda n&, n& wa fi kĂŁlïżœ we âda n&, n& wa n$ te
z&l& sila.
ïżœ Wa sa li n& na tĂŒgĂ zĂĄ, we k& ma d& to k$ gĂ zĂĄ. Fala k& wa n& z& ogaza wuko, k$ wa
fĂĄ kĂșlĂĄ âbĂ fĂŒ zĂŁa, n& wa kpa kula tĂŒgĂ zĂĄ, n& wa g$m$ ma, n& wa z& gazan$ ng$ n&,
n& wa gba ma, n& wa kala d& le, we dĂŁ do gua.
tĂčkĂĂ tĂčkĂĂ tĂčkĂĂ tĂčkĂĂ p.23 : âcotonâ, plante de grande culture (Gossypium hirsutum).
a) Cath : Wa mi tukia, k$ ma h$, n& ma ngala d& ng$, n& ma gba kĂ &. N& nwĂĄ n& ma gba
kĂ & gba, n& taka n& $ tal&. N& ma dĂł do ngbala tŸ n& do gbakĂ n&, dĂł n& $ fila yÚÚ
(jaune). N& ma wala n& ma fĂ„, n& fĂŒ n& $ fĂ mbĂČĂČ $ n& fĂ tulu ni. S& n& wa mana k$ k$a
n&, n& wa ng&m&, n& wa t&k& ma.
b) Wa mi tukia do z&k& sambo, n& wa kala do z&k& âda kpo.
c) ïżœ Wa mi tukia, we t&k& ma t&ka, n& wa d& do tulu.
ïżœ Timb : Wa d& âb$ nwĂĄ n& do ina. Wa to nwĂĄ n&, n& wa âbala d& âd$ lĂŹ, n& wa a do zĂŁ
wi k& a yu zĂŁ a wena ni. N& nde wa wĂš t& d& ma ngboo g$, we duzu ina k& wa a zi zu
tukia ni. Wi k& wa ba a t& d& ma, n& nde a kpa ngbanga.
tĂŒkpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ tĂŒkpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ tĂŒkpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ tĂŒkpĂłlĂłlĂngbĂŹÂĄ : voir tÂŒlĂČ.
tĂlĂtĂlĂtĂlĂtĂlĂ p.2 : nom gĂ©nĂ©rique dâune vingtaine dâespĂšces de figuiers sauvages; lâĂ©corce battue de
certaines espĂšces servait dâĂ©toffe Ă se vĂȘtir. EspĂšces de Ficus :
1. Ficus brachylépis : épiphyte et étrangleur;
2. Ficus polita : Ă©piphyte et grand arbre;
3. Ficus Leprieuri : Ă©piphyte Ă feuilles triangulaires;
4. Ficus Vogelii : arbre en forĂȘt secondaire;
5. Ficus Conraui : Ă©piphyte trĂšs commun;
6. Ficus subcostata : Ă©piphyte commun;
7. Ficus scutata : Ă©piphyte et Ă©trangleur commun;
354
8. Ficus Preussii : Ă©trangleur Ă feuilles panduriformes;
9. Ficus cyathistipulata : Ă©piphyte et Ă©trangleur;
10. Ficus recurvata : Ă©trangleur;
11. Ficus artocarpoides : Ă©piphyte et Ă©trangleur;
12. Ficus dryepondtiana : petit arbuste, épiphyte à feuilles coriaces pourprées en
dessous.
Autres Ficus voir : bĂčlĂč, iteli*, ndĂ lĂĄtĂČlĂ, sĂ kĂ yĂ , sĂ kÂĄyÂĄnĂč, ngĂčbĂ (gbĂ tĂlĂ).
tĂșlĂș lÂŒtĂșlĂș lÂŒtĂșlĂș lÂŒtĂșlĂș lÂŒ p.2 : arbre jadis plantĂ© pour lâĂ©corce qui, battue, servait dâĂ©toffe Ă se vĂȘtir (Ficus
Thonningii).
Monz : M& a te, wa mi ma mi. Ma si do tĂ & do ngĂčmĂ tĂlĂ, we k& ngĂčmĂ tĂlĂ m& a nyaka,
ma ba âda te d& ng$, n& tulu le m& a te. Ma ngala $ n& m&tr& m$l$ tabi ngb&âd&âd&, n& ma
gba kĂ & dĂlĂ wena. N& ma ngala âb$ d& ng$ olo li âbu m&tr& b$a. GĂŁ zĂŁ tulu le wia we h$
m&tr& kpo. NwĂĄ n& a tĂ„, n& ma wĂČlĂł wĂČlĂł wĂČlĂł ni.
b) Wa kpĂĄ zam$ g$, oyaa l& wa mi zĂ ma âda le.
c) To âda tĂlĂ le ma k& :
ïżœ Okpasa win$ zĂ dati ni wa ĂlĂ zĂ k$a afe n& ni, n& wa z& ma do mbĂlÂĄ, n& wa d& do
gbĂ mĂsĂĄnggĂ©lĂ©, tak$ wa heâde ma. G&n& k$ ti a do s$& g&, wa z& ogaza wili, k$ wa
nd$ wa do kula nde, n& wa d& ma hĂŁ wa na, wa heâde.
ïżœ Owi t&ka nzĂ”n$ wa g$n$ nwĂĄ n& n& wa t&ka do nzĂ”n$ âda wa.
gbĂ tĂlĂgbĂ tĂlĂgbĂ tĂlĂgbĂ tĂlĂ (ngĂčbĂ ) p.3 : arbre jadis plantĂ© pour lâĂ©corce servant de vĂȘtement (Ficus ovata).
a) Timb : M& a te. Ng$ gili n& b$a : mbÚé n& ma ba âda te, n& mbÚé n& wa mi ma mĂź. NwĂĄ
n& $ tÄ, n& nde gã n& kotofolo kotofolo ni.
b) Wa kpa ma wena do âda le, do âdo le dĂ$.
c) Oyaa l& wa z& zi afe n&, n& wa z& gbaa, n& wa fi âd$ lĂŹ, n& wa heâde n& tulu ni. Wa sa zi
li tulu ni na âgbĂ mĂsĂĄnggĂ©lĂ©â. Wa d& zi âb$ do kĂ mbĂĄ be.
â ngĂčmĂ tĂlĂ â ngĂčmĂ tĂlĂ â ngĂčmĂ tĂlĂ â ngĂčmĂ tĂlĂ p.2 : 1) nom gĂ©nĂ©rique de ficus Ă©piphytes et Ă©trangleurs (Ficus sp. sp.);
2) ficus Ă©piphyte ou Ă©trangleur (Ficus persicifolia, dekedena);
3) ficus Ă©trangleur, feuilles panduriformes (deux esp.: Ficus Wildemaniana + Ficus
Preussii).
a) Monz : M& a nyaka, ma fa fai a ngba a te, $ n& ngbĂĄnggĂĄ âbete, n& ma dibili d& tĂ n&
fai, n& ma h$ ng$ i, n& gbakĂ n& do ng$ i. N& li nwĂĄ Ă gÂź, n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ
mako ni. N& âbete t& m& âb$ t& gĂŁ ni, n& a t& m& âb$ t& kasa g&$ do g&$ d& t& âbete ni
fai, n& dungu, n& ma kp$ âdĂ” n& vĂ lĂngbĂĂ, n& ma ngala do âda te d& ng$. N& mbe g$
n& m$ z$ a zu âbete ng$ i iko, nde m$ zĂ kili tĂ n& g$. Ma d&nd&l& wena n& ma hĂŁ gĂlĂ.
Ma wala d& g&l& n& ngĂŹsĂâdĂ ngĂŹsĂâdĂ, n& ma kpĂlĂ, n& ma m$ ng$ ala n&. Wala $ kili, ma
$ n& wala ndim$ ni. Ma n&a we $ n& tulu le ni, n& nde ma si do tĂ & do tulu le, we k&
tulu le m& a te, n& ngĂčmĂ tĂlĂ m& a nyaka, ma ba âda te d& ng$. Timb : M$ g$m$, nde
t$k$ n& a fĂ. Li nwĂĄ n& ma a gÂź, n& ma $ kĂłrr kĂłrr ni, n& ma $ tĂ„. Ma wa wala, n& nde
gbĂŁlĂŁ k$ wala n& ma $ s&k&k& nĂ gbĂŁlĂŁ sindi ni.
b) Wa kpa ma wena do zĂŁ k$la, n& ma âb$ âda le tabi âdo le boe, wena t& oâbete do mbe
gele ten$ âb$.
c) ïżœ Zagb : Wa âbo nwĂĄ n& do kolonggo.
ïżœ Wa âbili nyaka n&, n& wa ĂlĂ k$a âdo n&, n& wa ba âdo n&, n& wa da f&l& n& do
tĂ nggÂŒ.
ïżœ Wa d& âb$ kpo kpo ma, n& wa z& ma do mbĂlÂĄ, n& wa do tulu tabi dĂ mbÂĄ.
ïżœ Oyaa l& wa ĂlĂ zi afe n&, n& wa z& ma, n& wa d& do gbĂ mĂsÂĄnggÂŒlÂŒ, n& wa heâde
ma (m$ zĂ âtĂșlĂș lÂŒâ).
355
ïżœ Timb : Wa g$m$ t$k$ n&, n& wa gi vĂ, n& wa a ng$ te, we kala on$&. Tabi wa a ng$
gba afe we kala do ngambelen$.
â nyÂĄkÂĄ tĂlĂâ nyÂĄkÂĄ tĂlĂâ nyÂĄkÂĄ tĂlĂâ nyÂĄkÂĄ tĂlĂ p.2 : Ă©piphyte lianescent (Ficus acuta).
a) Tanda : M& âb$ nĂ te ni, n& nde m& a nyaka. Ma ba âda gĂŁ ten$, n& liĂŁ n& d& za$ za$.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la tabi âda le.
c) Wa âbili nyaka n&, n& wa sili gbaa, n& wa n$ do kĂ, we z&l& gba dani t& wele.
tĂșlĂșkpĂĄlĂĄtĂșlĂșkpĂĄlĂĄtĂșlĂșkpĂĄlĂĄtĂșlĂșkpĂĄlĂĄ, lĂŹkpĂĄnzĂĄ p.2 : arbre de 35 m ht., 0,60 m diam., latex rougissant (Ficus.: Bosqueia
angolensis).
a) Cath : M& a te, ma ngala d& ng$ $ n& olo âbu m&tr& tal& ng$ n& sĂšâdĂ©, gĂŁ zĂŁ n& wia t&
h$ âbu cm gazala, n& ma gba kĂ & dĂlĂ wena. NwĂĄ n& ma $ be d$ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, tĂ
n& ndele wena, ma $ t$l$ nwÂĄ. T& te ma $ fĂ, k$ m$ g$m$ âb$ ma, n& t$k$ n& ma gbala
a fĂa nĂ t$k$ ndimbo ni, k$ âda kala be sïżœ, n& ma ngo gbĂČâdĂłkĂČlĂł, n& ma fele ngĂČĂČ.
b) Ma $ zĂŁ ngĂndĂ do zĂŁ vĂșdĂ .
c) ïżœ Wa âbili ma, n& wa d$ do makala. Gua n& ma ny& âb$ wena.
ïżœ Ma âbana do be b$l$ n&, n& wa zïżœ do te t$a, tua k& ma ngĂ ndĂ te wena, n& ma nïżœ
wena.
ïżœ Wa gba t$k$ n&, n& wa g&z& do t& m$.
ïżœ Zagb : Wa g$m$ lïżœ n&, n& wa kp$ ma d& k$ m$, n& wa to mbito, n& wa mba do ma,
do ndĂkĂ zĂŁ wala bĆĄĂŹlĂ, n& wa k$ t& f&l& k& owi gba maâbayan$ wa d& we z& do li wala
te k& wa n& gba n& ni, na d$ k$ kolo t&, k$ ma bĂsĂ g$.
ïżœ Wa d& âb$ kpo kpo lâ° te ni do nĂgĂlĂ (m$ zĂ gaza wili).
ïżœ On$&n$ wa ny$ng$ wala n& wena.
tĂčnggĂčlĂč tĂčnggĂčlĂč tĂčnggĂčlĂč tĂčnggĂčlĂč : arbre moyen, non identifiĂ©.
a) Timb : M& te, gĂŁ zĂŁ n& wia t& h$ âbu cm tal&, n& ngĂ lĂĄ n& wia t& h$ âbu m&tr& b$a. Ma
gba kĂ & wena. NwĂĄ n& $ tĂ„, n& ti nguâdu n& $ fĂa. Ma wa wala, wala n& a tĂ„, k$a âdo
n& ngnanda wena. K$ fala k& ma té ia, n& ma fÄ, n& gbãlã k$ n& ala. N& nde gbãlã k$
n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ kĂĄsĂ ni, k$a âdo n& boe. M$ kpo a k& gbĂŁlĂŁ k$ zĂŁ n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu
kĂ l& g& iko.
b) Wa kpa ma ti k$la.
c) Zagb : D&a to âda tĂčnggĂčlĂč ma k& :
ïżœ Wa kala gbĂŁlĂŁ n&, n& wa o k$a âdo n& ni, n& wa kala âbĂsĂlĂ n&, n& wa to, n& wa gi do
sanggo. K$ m$ ny$ng$, n& nde ma unu nĂ matunggulu ni. Ma k& wa ia li ma na
tĂčnggĂčlĂč ni.
ïżœ Wa kala âb$ kpo kpo âbĂsĂlĂ gbĂŁlĂŁ k$ n&, n& wa to mba do tĂ do tandala, n& wa a t&
sanggo.
ïżœ Wa zuâdu b$l$ n&, n& wa gb&l& t& liĂŁ n&, n& wa to âb$ dĂČ tĂ do tandala, n& wa a âb$ t&
sanggo.
ïżœ Domin : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& âdangba.
ïżœ Oyaa l& wa a zi âd$ n$ we f&l& t& wa olo li n$ y$mb$.
ïżœ Wa ĂlĂ afe n&, we a do zĂŁ wi z&l& tĂčnggĂčlĂč.
tĂŒsĂŹlĂ tĂŒsĂŹlĂ tĂŒsĂŹlĂ tĂŒsĂŹlĂ p.47 : petit arbre, non identifiĂ©.
a) Cath : M& a be te be sïżœ, ma ngala t& âb$ $ n& olo li m&tr& kpo. TŸ n& ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu
kĂ wi iko. N& ma gba kĂ & sĂlĂlĂ dĂlĂ wena. T& te n& $ tĂ„, do t& nwĂĄ n& âb$. N& nwĂĄ n&
ma $ n& nwĂĄ gbĂ nzĂkĂâdĂ ni, n& ma tĂ« wena. Ma wala be sĂlĂlĂ t& ngbala tŸ n& do nwĂĄ
n&.
b) Ma $ wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ nga bĂŹlĂŹ.
356
c) NwĂĄ n& m& a ina we wi k& sila a z& z&la wena, tabi sila a dïżœlïżœ lĂ ĂŹĂŹ ni :
ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa lingi ma, n& wa a k$ bila, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa fi kĂŁlïżœ we âd$
n&, n& wa dumu kĂŁlïżœ we ni do f&ngg&l& tabi t$nga, n& wa pi ma d& âd$ n& n& ma bĂ pĂŹĂŹ,
n& wele k& sila a z& z&la ni, a ba, n& a n$ ma. K$ a n$ doâdo, n& a ba tala lïżœ n&, n& a a
ma d& tambala kĂ a, n& a h$l$ do ng$ sila a k& ma z&l& ni.
ïżœ Zagb : Wa âbili âb$ te n&, n& wa d& do wili te bâ°lâ°.
UUUUâVVVVâVwVwVwVw
ĂčlĂčndĂč ĂčlĂčndĂč ĂčlĂčndĂč ĂčlĂčndĂč : voir vwĂčndĂč.
â wĂlĂ ĂčlĂčndĂč â wĂlĂ ĂčlĂčndĂč â wĂlĂ ĂčlĂčndĂč â wĂlĂ ĂčlĂčndĂč : 1) (voir ndĂ gĂŹ) 19-31 : liane ligneuse utilisĂ©e comme liens (Apoc.: Alafia
multiflora); 2) (var. de kĂsĂnĂștÂĄnÂĄ) liane glabre de 2 Ă 40 m de longueur (Hypp.: Salacie
elegans).
ĂșnĂșkp± ĂșnĂșkp± ĂșnĂșkp± ĂșnĂșkp± ou kp©tĂš kp©tĂš kp©tĂš kp©tĂš p.27 : grand arbre; le fruit est une samare ailĂ©e; bois frais Ă mauvaise
odeur; bois pour charpenterie (Lecyth.: Combretodendron africanum).
a) Cath : M& a te, ma ngala d& ng$ olo li âbu m&tr& tal& tabi nal&, n& ma gba kĂ &. T& tŸ n&
ma y$l$ gbĂŹnĂnĂ gbĂŹnĂnĂ d& nĂč. GbakĂ n& d$ d$a. NwĂĄ n& ma $ be d$ $ n& nwĂĄ ndim$ ni.
Ma wĂĄlĂĄ g$, n& nde ma du dua. DĂł n& $ n& pĂ kĂ pĂĄkĂ ni. Oben$ wa kala ma, n& wa yulu
zu be te, n& wa m$ ng$ d& do sa, ma siki $ n& pĂ kĂ pĂĄkĂ ni. L& sa âb$ li n& na kp©tĂš, we
k& ma unu nganda wena.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, tabi k$ f$ k$la wa wa zi, n& wa gĂmĂ ma g$, n& ma h$a bĂŹlĂŹ.
c) ïżœ Kp©tĂš ny$ng$ do od$k$ bĂčnzĂŹ ni, n& ma ny$ng$ âb$ do osĂČĂ©. L& ny$ng$ wa ny$ng$.
ïżœ Fala k& wuko a ko âda kĂ lĂ g$, n& wa ĂlĂ afe n&, n& wa a k$ saso, n& wa a lĂŹ ti n&, n&
wa gi ma, n& wa gi vĂ. K$ ma gbĂĄlĂĄ, n& wa t&n& lïżœ n&, n& wa a do zĂŁ a, tak$ a sukpu
t$k$n$ k$ zĂŁ a m$ ni, k& s$ ma n& g$n$ ma d& k$ zĂŁ a m$ ni.
ïżœ Tabi wa a âb$ do zĂŁ wi we z&l& ny$ng$goâdo. Fala k& ma h$ âb$ ngumu ia, n& wa ĂlĂ
kpo kpo afe n& ni, n& wa gĂ ma gbaa, n& ma gbala, nde lĂ lïżœ n& ma $ gbĂĂ $ fila, n&
wa wia t& âbala ma do yiki, n& wa a ma t& ngb&s& tabi gele kula m$ sĂkpÂł k& wa kĂa
we gi do yiki ni, n& wele a ny$ng$ âb$ ma. VĂ ni we duzu nyĂngĂgĂłâdĂ©. K$ fala k& n&
ny$ng$ s& ma doâdo, n& t& n& zolo gb&ng&m$ sĂłngbóó, tati a dĂŁ n& ma t& le k$ t$k&
âda ma.
ïżœ N& kpo ma ni, wa d& âb$ do z&l& kolo. Wa gi âb$ ma, n& wa gulu do nu wa, n& lïżœ n&
wa sukpu do nu wa, n& wa a ma nĂč, ya ma lia gogo wa.
ïżœ Kpo kpo n& kpo ni, k$ zĂŁ wuko z& z&l&, gbaâdangba ny$ng$ zĂŁ wuko nde, n& wa gi
gbaa, n& wa hunu do kĂ, nâa n$.
ïżœ Wa gba âb$ ma do maâbaya, tabi wa d& âb$ ma do dana.
vĂ lĂ kpĂ ngbĂ vĂ lĂ kpĂ ngbĂ vĂ lĂ kpĂ ngbĂ vĂ lĂ kpĂ ngbĂ : voir bĂ lĂ kpĂ ngbĂ .
vwĂčndĂč vwĂčndĂč vwĂčndĂč vwĂčndĂč (ĂčlĂčndĂč) p.30 : grande liane Ă latex, gros fruits jaunes comestibles (Apocynacea sp.).
a) Cath : M& a nyaka, ma fo do nĂč, n& ma ba âda te d& ng$ nyĂlĂ wena. Nyaka n&, mbÚé
n& $ n& nu kĂ wi g&, n& ma gba kĂ & wena, n& ma d&nd&l& do zu te ng$ i. N& nwĂĄ n&, li
nwĂĄ n& $ gĂ fĂș gĂ fĂș, n& ma $ tĂż. Ma wala t& nyaka n& do ng$, n& ma fele do z$l$ kala
d$k$. âDo wala n& $ n& fila taâbe ni, mbÚé n& gĂŁ $ n& kili pamplemousse ni, n& mbÚé
âbana t& âb$ sanga. K$a âdo n& ngĂ ndĂ wena.
b) Ma $ zĂŁ ng$nda, do nu lĂŹ.
c) Wele do odafa wa ny$ng$ wala n& ny$ng$ :
357
ïżœ We ny$ng$ ma, n& m$ bĂĄ, n& m$ gbĂĄ sanga n& do be k$ya, n& m$ kpa gbĂŁlĂŁ kĂ n&,
n& m$ laâda, n& m$ gulu lĂŹ k$ n&, n& m$ fi gbĂŁlĂŁ n& nĂč. Ma kpĂŁlĂŁ wena. N& t$k$ n&
ma gbala fĂ $ n& li bele ni, n& ma ba nĂș wele ba $ n& ngĂČlĂłâbĂČ ni.
WWWW
wÂĄkÂĄyÂĄ wÂĄkÂĄyÂĄ wÂĄkÂĄyÂĄ wÂĄkÂĄyÂĄ p.38 : herbe vivace, lianeuse, en lisiĂšre de forĂȘt (Gram.: Ottochloa Arnottianum).
a) M& a w$k$s$, ma $ n& be nyaka ni, nwĂĄ n& nganda nganda.
b) Wa kpa ma nu ngbaka k$la.
c) WĂ kĂ yĂ ma d& z&l& gban$& : M$ d$l$ nwĂĄ n&, n& m$ d& ma, m$ si, n& ma kolo, n& wa
d$, n& wa h$l$ do nguâdu be k& z&l& m& ng$ nguâdu a, z&l& gban$&.
wà kà wà kà wà kà wà kà wà kà wà kà wà kà wà kà (wà wà kà ) : petit arbre, non identifié.
a) Cath : M& a be te, ma $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g&, ma d& kpo fala ngbĂ, n& ma $ fĂĂĂ. Ngala
n& d& ng$ wia we h$ âbu cm tal& ng$ n& m$l$. LiĂŁ n& ma dĂčlĂč wena, n& tŸ n& ma
ngĂ ndĂ wena kĂkĂlĂkĂĂ, n& nwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ, dĂčlĂč $ n& nwĂĄ manggĂ© ni. M$ âbe tĂ
n&, ma $ kĂĄwĂĄyĂĄwĂĄ.
b) Wa kpa ma t& ng$ ta âd$ lĂŹ.
c) M& ma d& to wena a lĂÂł n& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& zĂ âda oyĂ ĂĄ l& wa f$l$ tĂ n&, n& wa gb&l& ma d& âd$ lĂŹ, d& k$ be
kpana, n& wa &nz& nu n& do nwÂĄ, dĂ ma bĂŒ g$, n& wa mb$l$ ma âdo tĂ„ b$a, s& a ma
gbala do dia n&. N& wa t&kp& ma, n& wa a do zĂŁ wuko k& a do z&l& gĂșlĂŹ ni, do sanga
titole belee. K$ kikin&g& l& a ma k$ kĂŹbĂ kĂșlĂč, n& l& kpe nu n&, n& l& e ma t& m& âb$
âdo tĂ„ b$a.
ïżœ Zagb : Wa mba liĂŁ n&, n& wa fi ma k$ ina kpïżœlïżœ do tolo, do ina gi hĂŁ otolo. Tabi m$
y&ngg& do tolon$ ni, n& m$ ny$ng$ âb$ ma.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi, k$ ma gbĂĄlĂĄ, n& wa ba lïżœ n&, n& wa fi zu tana do kĂÂĄnggÂĄ li
n&, n& wa a tĂ t& n&, n& wa a dambu t& n&, n& wa ny$ng$ we kunu ga.
wĂĄngĂĄlĂĄgbÂłgĂÂĄ wĂĄngĂĄlĂĄgbÂłgĂÂĄ wĂĄngĂĄlĂĄgbÂłgĂÂĄ wĂĄngĂĄlĂĄgbÂłgĂÂĄ (O) wĂĄgĂĄâdĂĄgbÂłgĂčĂ ) p.16 : petit arbuste de sous-bois; de son bois dur on
fait des peignes (Polyg.: Carpolobia glabrescens).
a) Zagb : M& a be te, s$kp$ gĂŁ n& ma $ n& nu g&l& kĂ wi g& iko, n& ngala n& d& ng$ wia
we h$ m&tr& b$a tabi tal&. Ma sanza d& nĂș kĂ n& d&l& wena. T& tŸ n& $ fĂa, n& nwĂĄ n&
ĂĄ tĂ„. NwĂĄ n& $ be sĂkĂkĂ ni. M& a te kpo wa wĂš t& zuâdu ma zuâdu g$. Mba g$, fala m$
z$ be tŸ n& sïżœ, k$ m$ zĂŁ ma, n& nde liĂŁ n& ma gĂŁ wena ia.
b) Wa kpa wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, tabi li zĂ, tabi âdo t$a.
c) ïżœ Wa s& tŸ n& do gbÂĄlĂ nzÂĄ sĂ lĂ do zu wi.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa d& funza n&, n& wa a li dĂ, n& wa n$ we
z&l& s$pisi, tabi we z&l& gbogbolo wi, tabi t& ndala t& wele vĂ k& ma z& z&la ni. Wa a
funza n& li dĂ, n& nde ma d& fĂż wena. K$ m$ n$, k$ m$ n& ini n&, n& nde ĂnĂ ni ma d&
âb$ fĂż wena.
wĂlĂfĂŹkĂČ wĂlĂfĂŹkĂČ wĂlĂfĂŹkĂČ wĂlĂfĂŹkĂČ (O : wĂlĂpĂČkĂČ) p.25 : arbre de 30-35 m ht., 0,6-1 m diam., commun (Sterculia
Bequaertii).
wĂlĂwĂlĂwĂlĂwĂlĂgb„l„nzÂĄgb„l„nzÂĄgb„l„nzÂĄgb„l„nzÂĄ p.8 : liane ligneuse ou arbre, 3 fol. (Connarac. : Agelaea hirsuta); lianes trifo-
liĂ©es (Connarac. : Agelaea sp. sp. âDewevrei, -Duchesnei).
a) Cath : M& a nwÂĄ, ma sanza d& nu kĂ n& dĂ wena, n& ma $ sĂlĂlĂ iko.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda.
c) Wi naa zĂŁ a kĂlĂ do fala kula ia ni, n& a d& nwĂĄ n&, n& a a ma d& ng$ te $i âda a, n& a $
tĂ lĂ kĂ d& ng$ n&, tak$ ma âdĂkĂ be, k$ kula to a ni, n& a h$ dĂ.
358
wĂlĂgbĂČkĂČ wĂlĂgbĂČkĂČ wĂlĂgbĂČkĂČ wĂlĂgbĂČkĂČ p.15 : arbre de 35 m ht. (Meliaceae : Turraeanthus africanus).
wĂlĂgbĂČzĂkĂłlĂŹ wĂlĂgbĂČzĂkĂłlĂŹ wĂlĂgbĂČzĂkĂłlĂŹ wĂlĂgbĂČzĂkĂłlĂŹ p.20 : arbre ou petit arbuste (Icacinaceae : Leptaulus daphnoides).
wokowokowokowoko : plante aquatique, non identifiée.
a) Yombo : M& a nwĂĄ, ma wena do âd$ lĂŹ, n& ma ba zu om$ do âd$ lĂŹ.
b) ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa tĂ„ do m$, n& wa d& do bisa.
ïżœ N& wa âbili âb$ nyaka n&, n& wa to ma, wa z& ma t$s$ t$s$ sĂ„, n& wa gi ma, n& li n&
$ mbĂŹĂŹ, n& wa a do zĂŁ wi, we z&l& ny$ng$goâdo.
wóyólówóyólówóyólówóyóló p.41 : 1) plante herbacée à panicules de petites fleurs, feuilles glabres (Commel. sp.);
2) plante herbacée à panicules de petites fleurs roses, feuilles poilues (Commel. sp.).
a) Cath : M& a be w$k$s$, ma $ gbĂsĂwĂlĂ gbĂsĂwĂlĂ, ma ngĂ lĂ g$. Be tŸ n& $ sĂlĂli, ma
d&nd&l& wena d& nĂč g& iko. NwĂĄ n& $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, ma nĂ ngb& wena, n& t& n& $
lĂč lĂč lĂč, ma $ n& k& ful&l& ni. N& ma dĂł do gbogbo zu n&, n& dĂł n& $ fĂa. N& ma wala t&
dĂł n& ni. N& t&l& t& n& ma $ n& be wala Ă©pinard ni, n& t&l& t& gbĂŁlĂŁ k&, ma $ n& gbĂŁlĂŁ
Ă©pinard ni, ma $ tĂż mbĂŹĂŹ (bleu).
b) Wa kpa ma wena t& li wala f$ ng$nda.
c) Ma dĂš wena, oben$ wa âbi wala, n& wa d& do sa (bille).
wĂlĂ wĂlĂ wĂlĂ wĂlĂ (zĂĄvwĂ ) p.34 : arbre moyen en terrain marĂ©cageux, trĂšs commun (Rub.: Mitragyna
macrophylla).
a) Cath : M& a te, ma g± g$, tŸ n& $ n& nu kĂ wi g& iko, k$ ma gĂŁ, n& ma $ n& g&l& zugolo
wi g&, n& mbĂš, ma d& ngĂčmĂč, n& ma wia we $ n& kili t& wele g&. Ma gba kĂ & b$a tabi
tal&. N& li nwĂĄ n& gĂŁ wena, ma $ gĂ fĂș gĂ fĂș, wa âbo ma n& wa n$ do lĂŹ. N& tŸ n& ma do lĂ
gbala n& boe, ma $ n& k& tĂŹpĂł ni, tĂŹpĂł bĂ mbĂș. Ma nganda te wena. T& te n& ma $ fĂ.
b) Wa kpĂĄ zam$ g$. Fala k& m$ kpa ma, n& m$ ïżœ na, & kpa ma, & kpa s& lĂŹ, tua ma $ fai do
nĂș lĂŹ.
c) To âda ma ma kĂ :
ïżœ Wa âbili tŸ n&, n& wa zïżœ do te t$a.
ïżœ N& wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gi ma gbaa, k$ ma gbala, n& wa a do zĂŁ wi we z&l& gĂșlĂŹ
(m$k$la).
ïżœ Wa t&k& ma do om$ $ n& kĂyĂ, fĂ„, we &nz& do m$ hĂŁ owin$ k& wa h& m& ni.
ïżœ Fala k& ma d& ngumu, n& wa s& do gÂĄ.
ïżœ Wa s& ma, n& wa âdonggo kĂ n&, n& wa dungu ng$ n&, $ n& mbata ni.
ïżœ Zagb : Wa zĂ afe n&, n& wa d& do ina gĂ.
ïżœ Wa na kula nwĂĄ n& li dĂ mbĂČnggĂČ.
ïżœ Wa d& t$l$ nwĂĄ n& do lĂĄkpĂĄ dĂ fala k& fo nwĂĄ gbangb$a bina ni.
ïżœ Wa âbili liĂŁ n&, n& wa fi k$ liĂŁ te gbĂ tĂš hĂŁ ogaza wili.
ïżœ Wa âbili âb$ liĂŁ n&, n& wa mba do gele ina liĂŁ te hĂŁ wi k& a n& fo g&la tĂ a ni.
d) Gulu n& a wa sa li nwĂĄ ni na wĂlĂ, we k& m$ kpa a, n& m$ kpa s& lĂŹ. N& kpasa win$ wa
tĂ do gba ngbaka na : âBĂłkĂŽ ÂĄ kĂlĂĄ wĂlĂâ, fala k& m$ z$ zu n&, ya m$ kpa lĂŹ n$ n$a ia.
Gulu n& na, m$ y&ngg&, k$ m$ h$ k$ le k& boko nya m$ ba do wili ni, n& m$ ny$ng$ s&
m$ a dia, n& m$ dungu s& a dia n&.
359
YYYY
yĂ ĂĄndĂ âbĂ yĂ ĂĄndĂ âbĂ yĂ ĂĄndĂ âbĂ yĂ ĂĄndĂ âbĂ : voir nĂ ĂĄndĂ âbĂ .
yĂ ndâ° yĂ ndâ° yĂ ndâ° yĂ ndâ° : voir nyĂ kĂ ndâ°.
yÂĄtĂnggĂ yÂĄtĂnggĂ yÂĄtĂnggĂ yÂĄtĂnggĂ (fĂlĂ yÂĄtĂnggĂ, nyÂĄtĂĄnggÂĄ, nyÂĄkÂĄtĂĄnggÂĄ) p.20 : 1) liane de 6 Ă 10 m de long (Icac.:
Pyrenacantha sylvestris); 2) liane de 6 m de long, sert de cordes pour faire les nasses
(Icac.: Pyrenacantha Staudtii).
a) Cath : M& a be f&l&, ma fo do nĂč g& iko, n& ma ba âda te d& ng$. F&l& n& $ n& gbĂŁlĂŁ zu
kĂ wi g& iko. Be nyaka n& gba kĂ & sĂlĂlĂ. NwĂĄ n& ma $ be d$, n& nde li n& g± wena g$,
ma $ kĂĄkĂĄwĂĄyĂĄĂĄ, ma nganda wena.
RĂ©gine : M& a f&l&, f&l& n& gÂł ia, li gbongbo n& boe, n& ma $ be âbĂ tĂ . N& m$ n& ba do
gbongbo n&, n& ma yu $ n& f&l& mbaâbi ni. GĂŁ k& ngboo ni, k& ma $ fai, k$ ma d&
ngumu ni ma g± wena, mbÚ ma wia we $ n& nu kà wi g&. Nwå n& ma n&a we $ n& nwå
kafe ni, n& nde ma dĂčlĂč nĂ nwĂĄ kafe g$.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, do zĂŁ vĂșdĂ k& ma a nga ni.
c) ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa to ma tua, n& wa &nz& do zĂŁ wi, we duzu gaâbom$.
ïżœ Kpasa win$ wa âbili ma, n& wa sanga do t$a, tabi wa ba do zu t$a na, d$ ma gĂnĂ
dĂ, tabi zu t$a ma yĂĄlĂĄ dĂ g$ ni.
ïżœ N& owukon$ wa âbili, n& wa &nz& do gua.
ïżœ Monz : Wa âbili âb$ do gbungga bili. N& wa d& âb$ ma do zĂčmĂș, tabi wa âbili ma, we
&nz& âb$ do gele m$ k& ma sa m$ hĂŁ nga zĂŁ f&l& ni, $ n& : sĂ ngĂ kpĂĄkĂčlĂș, kpĂš gĂ,
sĂ ngĂ ngĂčmĂ , nĂ do nĂ.
yĂ wĂšyĂ wĂšyĂ wĂšyĂ wĂš p.32 : 1) plante grimpante ligneuse Ă panicules de fleurs rouges, assez commune
(Verb.: Clerodendron splendens); 2) variété semblable à la précédente mais à fleurs
blanches, assez rare (Verb.: Clerodendron sp.).
yÚlÚgbéyÚlÚgbéyÚlÚgbéyÚlÚgbé p.8 : arbre sarmenteux ou érigé, fruit rouge velouté comestible, trÚs commun
(Connar.: Cnestis ferruginea).
a) Cath : YĂšlĂšgbĂ© m& a nyaka, ma fo, n& ma ba âda te d& ng$, n& ma d&nd&l& wena do
ng$ i. N& t& nyaka n& vĂ ma do sala lĂč lĂč lĂč ni. Li ngele n& $ ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ© ngĂ©lĂ©. NwĂĄ n&
gba kĂ & $ n& nwĂĄ dĂ ni, âdo nwĂĄ n& $ be fĂ. Ma wa wala, ma wala do zĂŁ tŸ n&. Wala
n& $ be sĂlĂlĂ $ n& gbĂŁlĂŁ Ă©pinal& ni, ma fele, n& ma $ kÂłlÂłlÂł.
b) Ma $ wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, do zĂŁ be ngĂĄ mĂ.
c) ïżœ Wa li wala n& li, ma $ kp„!
ïżœ Wa âbi âb$ wala n&, n& wele k$âd$ wena, n& a n$ mĂą.
ïżœ Wa hĂ„i nwĂĄ n&, n& wa to ma, k$ ma âbu, n& wa a k$ gbĂ lĂ , n& wa e li we, k$ ma ba
we mbĂČĂČ, n& wa h&nz& do âbĂ kĂ wâ° k& z&l& bĂ nzĂ z&l& âbaka a n& ge nde ni.
ïżœ Fala k& gbali wele g$n$ t$k$ sĂ„, k$ ma zĂlĂ wena ni, n& wa âbi wala n& k& ma fi fila
ni, n& wa gulu do we, n& m$ e ma; k$ ma gĂ, n& m$ kpïżœlïżœ ma d& gbali a, n& ma fo
t$k& gbali a dĂ, n& ma gĂ.
yĂ©lĂ©kĂČlĂČyĂ©lĂ©kĂČlĂČyĂ©lĂ©kĂČlĂČyĂ©lĂ©kĂČlĂČ p.47 : mauvaise herbe, non identifiĂ©e.
yĂŹkĂŹyĂŹkĂŹyĂŹkĂŹyĂŹkĂŹ p.23 : herbe suffrutescente, plante Ă fibres; les feuilles et lâĂ©corce sont consommĂ©es
comme légumes mucilagineux (Conchorus olitorius).
a) Cath : M& a te, ma ngĂĄlĂĄ wena g$, ma d&nd&l& do nĂč g&, n& nwĂĄ n& d&l& wena, n& t& n&
l$ de wena, n& lĂ gbala n& $ boe. N& wa ny$ng$ ma ny$ng$, m& a ny$ng$m$. Ng$ gili n&
b$a. MbÚé n&, m$ âbala, n& ma $ fĂĂ , m& a fĂ yĂŹkĂŹ. N& mbÚé n&, m$ âbĂĄlĂĄ, n& ma $ fila $
n& kĂșlĂ ni, m& a yĂŹkĂŹ kĂșlĂ (dĂndĂlĂłndĂł).
360
b) Wa mi ma âdo t$a tabi saf$.
c) Wa ny$ng$ ma ny$ng$. L& gbini tŸ n&, n& l& âd&n& ma be sïżœ be sïżœ, n& l& d$ ma d$a, n& l&
f$l$ tĂ n&. N& m$ ĂlĂ k$a tĂ n& d& k$ sani, n& m$ do lĂŹ li we, k$ ma ba we mbĂČĂČ, n& m$ ĂĄ
ti n&, n& m$ âbala ma fai, k$ ma ba, n& m$ yulu saâda n& âd$ lïżœ n& doâdo, n& m$ ba lïżœ n&
ni, n& m$ a ma t& ti sanggo k& m$ gi s$ ni, tabi k$y$, tabi saâde, tabi ngb&s&, tabi
gbĂ nzĂkĂâdĂ, pĂŁsanggo, nĂ dĂČ nĂ. âBali sanggo k& wa gĂ do yĂŹkĂŹ g$ m& a sanggon$ k& ma
ba bĂą ni.
Yiki d& âb$ z&l& d&a :
ïżœ Fala k& wuko nĂ ĂĄ zĂŁ, k$ fala k& zĂŁ a ma âda âdanga, n& wa d$l$ nwĂĄ yĂŹkĂŹ, n& wa âbala
ma d& âd$ lĂŹ, n& ma ba bĂą, n& wa a do zĂŁ a, tak$ ma gĂ goâdo zĂŁ a yĂlĂlĂ, t& k& ma âbili
we âdanga n& ni. Tabi fala k& nwĂĄ n& bina, n& wa gbini te n&, n& wa z& ma sĂ„, n& wa
âbala ma, $ n& k& l& âbala we gĂŹ we ny$ng$ n& ni, n& a n$, tabi a a âb$ do zĂŁ a.
ïżœ N& te n& ni, wa d$ âb$ do mbĂtĂČ, n& wa h$l$ do tĂ gulu wĂ nĂ ĂĄ zĂŁ k& a na mu&ta ma
z&l& tĂ gulu a n& ni.
ïżœ Timb : Fala k& wele a n$a âdĂŁ ina, n& wa âbala yĂŹkĂŹ, n& wa e nu a, n& a n$, n& a ĂlĂ
gbĂngbĂĂ, n& ng$ sila a sa.
ïżœ Wa d& do z&l& ku'ba.
yĂČlĂ yĂČlĂ yĂČlĂ yĂČlĂ (yĂČlĂł nĂč) p.43 : plante du genre Ă©rigĂ©ron, fleur mauve et fruit rouge, Ă mĂȘme le sol,
commune Ă la lisĂŹĂšre de la forĂȘt, trĂšs commune (Zing.: Afromomum Thonneri).
a) Cath : M& a be te, k& tŸ n& ma $ sĂlĂlĂ, n& ma ngala dĂngĂlĂĂ. N& ma gbala do nwĂĄ nĂ
ndo do nĂč nga we h$ ng$, n& nwĂĄ n& $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ. NwĂĄ n& ma gbala k& zĂŁ li n& d$ wena.
N& ma wala do gulu n& nĂč i, n& wala n& $ be fila $ n& t& ngĂČlĂłâbĂČ ni. Wa li wala n& li, ma
bĂ© ĂĄ kpĂŁ. Ng$ gili yĂČlĂ ma k& : yĂČlĂł mĂkĂlÂĄ ; yĂČlĂł ngĂ kĂ lâ° ; yĂČlĂł ndĂnggĂĄ (voir ndĂnggĂĄ) ;
gbĂ yĂČlĂ (voir gbĂ yĂČlĂ) : yĂČlĂł mbĂ tĂŹ (voir mbĂlĂzĂmbĂčnzĂ).
Timbisa : Ng$ gili yolo ma m$l$ : 1. yĂČlĂł bĂŹlĂŹ; 2. yĂČlĂł gĂ; 3. yĂČlĂł mĂĄdĂșkĂč, wa kpa zĂŁ d&ka
lĂŹ; 4. yĂČlĂł nd$ngga, wa kpa ti k$la; 5. yĂČlĂł li zĂ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ bĂŹlĂŹ, ti âbĂštĂš tabi âd$ lĂŹ.
c) Wa d& do to d&a :
ïżœ L& ny$ng$ wala n& ny$nga, l& lĂ ma li.
ïżœ Wa d& do ina we bawe t& wi (3), tabi gbaz&l&zu (17).
ïżœ N& nwĂĄ n&, wa d$l$ nwĂĄ n&, n& wa sutu ma, n& wa do li we, n& ma nĂlĂ fĂčlĂč fĂčlĂč fai,
n& ma gbala. N& wi k& a do z&l& gba z&l& zu, tabi a do z&l& malaria, tĂ a d& gĂ wena,
n& m$ e ma d& tĂ a, n& m$ ba drap tabi bolangiti, tabi tulu, n& m$ zipa do Ăą vĂ, h$ zu
nyanga a nĂč, n& ma kutu d& tĂ a do sanga li a, do k$ nĂș a vĂ, n& tĂ a ma gĂ. N& âdo
n&, n& a h$ nza, n& a dungu, k$ tĂ a n& gĂ doâdo, n& a so ma d& tĂ a wĂ wĂ, n& z&l&
zu a ma e.
ïżœ Fala wele a do z&l& âdĂșâdĂșmĂĄnggĂ nde, n& wa zĂșâdĂș te yĂČlĂ© ni, n& wa lĂ mbÂĄtÂĄ
gĂłâdĂł n&, n& wa Ă© t& lĂ wĂš, k$ ma ba we nganda wena ni, n& wa ba, n& wa isi dĂČ lĂ
âdĂșâdĂșmĂĄnggĂĄ nyĂĄngĂĄ wi ni.
ïżœ Fala k& wa n& g$n$ gaza wuko, k$ fala k& wele a ba tŸ n& d& kĂ a, k$ fala k& wi zĂlÂŒ
a n& gĂnĂ gĂ zĂĄ, n& a âbili t& âb$ t& yĂČlĂ© ni do âdÂŹ n&, n& yĂČlĂ© ni ma kĂșnĂș. K$ fala k&
ma n& kĂčnĂč nĂ ni, n& mĂ ndÂĄâbÂĄ t& wĂșkĂ© k& wi zĂłlóé âbĂlĂ s$ ni, ma h$ d& olo & gbÂĄĂ,
na nde wi ni la fala âbili te yĂČlóé ni, s& n& wi zole g$n$ gaza, n& ma e dĂȘ. M& zi a bĂ
ngam$ hĂŁ wele dĂČ mbana, tabi m& zi a gb& ngba wi.
yĂČlĂłgĂyĂČlĂłgĂyĂČlĂłgĂyĂČlĂłgĂ p.43 : plante Ă©rigĂ©e, fruit plus allongĂ© (Zing.: Afromomum sp.).
a) Zagb : M& a yĂČlĂ, n& nde ti nguâdu n& $ bĂzĂ bĂzĂ, n& ma $ âb$ do sÂĄlÂĄ lĂč lĂč lĂč ni. Wa
sa li n& yĂČlĂłgĂ, we k& t& âdo nwĂĄ n& ma g$n$ do d± $ n& t& gĂ ni.
361
b) Wa kpa ma wena ti bili âbete, do âd$ lĂŹ.
c) Wa nyĂngĂ wala n& g$.
yĂČlĂł lĂ zĂyĂČlĂł lĂ zĂyĂČlĂł lĂ zĂyĂČlĂł lĂ zĂ p.43 : plante Ă©rigĂ©e, espĂšce de savane (Zing.: Afromomum sp.).
a) Timb : M& a yolo $ n& gele oyolo ni, n& nde ki ni ma li zĂ. N& wala n& gĂŁ la ng$ yĂČlĂł bili.
Ma n&a we we kĂ do wala yĂČlĂł nd$ngga.
b) Ma h$ fai li zĂ.
c) Wa ny$ng$ ma ny$ng$, ma unu ngutu kpana.
yĂČlĂł mĂkĂlÂĄyĂČlĂł mĂkĂlÂĄyĂČlĂł mĂkĂlÂĄyĂČlĂł mĂkĂlÂĄ : espĂšce de yĂČlĂ; les ancĂȘtres pensaient que les ĂȘtres de la forĂȘt (mĂkĂlÂĄ ou
gĂ lĂngbÂĄ) Ă©taient les propriĂ©taires de cette plante. Celui qui en mange les fruits sera
poursuivi par les âgĂ lĂngbÂĄâ; il sera atteint de la maladie âgĂ lĂngbÂĄâ et il les suivra en forĂȘt.
a) Cath : T&l& t& n& wia kĂ do gele ki ni, n& nde nwĂĄ n& mĂĄ lÂĄ ngb&, ma $ bĂ© d$ âdĂłkĂ©
âdĂłkĂ©. Oyaa l& wa lengge zi na, wĂšlĂ© n& a om$k$lan$, k$ m$ ny$ng$ ma, n& om$k$lan$
wa t& âd$k$l$ m$ we ba m$, n& nde ki ni m$ ba z&l& gal&ngba ia, n& m$ m$ ng$ yu d&
âda wa i.
b) Wa kpa ma t& fala wa kpa do gele yolon$ iko.
c) Wa nyĂngĂ ma g$, fo lĂŹ t& n& bina.
yĂČlĂłngĂ kĂ lyĂČlĂłngĂ kĂ lyĂČlĂłngĂ kĂ lyĂČlĂłngĂ kĂ lâ°â°â°â° p.43 : plante Ă©rigĂ©e, fruit rouge et jaune, en sol humide (Zing.: Afromomum
Laurentii).
a) Cath : M& a w$k$s$ kpo, te n& ma $ be kili, ma dulu wena yĂlĂĄĂĄ, n& nwĂĄ n& $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ $
n& gele yolon$ ni. N& ma wala do gulu n&. N& nde t& wala n& ma do dĂŁ boe, âdo dĂŁ ma
y$ y$la. N& fala k& m$ o ma, ya t& k$ n& i ma do g$n$ sanga t& ngb& g$na g$na g$na.
N& fo lĂŹ t& n& bina, wa lĂ ma g$.
b) Wa kpa ma zĂŁ bili, do zĂŁ vĂșdĂ , do t& falan$ wa kpa t& âb$ gele yolon$ ni.
c) M& a âdĂŁ yĂČlĂ. M$ k& m$ y&ngg& zam$, k$ m$ li ma ia, wĂšlĂ© n& wĂĄ bÂĄ m$, we k& ma
yolo âda ogal&ngban$ zam$ i. Ma dĂš yolo g$, m$ z$ ndala t& n& ma dĂš wena, n& nde wa
nyĂngĂ ma g$, wa dĂ do to kpo g$.
yĂnggĂyĂnggĂyĂnggĂyĂnggĂ p.36 : plante herbacĂ©e Ă vrilles rampantes, cultivĂ©e pour les graines olĂ©agineuses
(Cucurb.: Cucurbitacea sp.).
a) Cath : Yonggo m& a m$ wa mi ma mĂź, ma $ n& nyaka ni, ma fo do nĂč g&, n& ma ba âda
tia te d& ng$, do zu zugbulu te. Nyaka n& ma $ n& nyaka kåà nggå ni, ma g± wena g$,
n& ma ngĂ ndĂ âb$ g$, ma g$n$ dĂ iko. NwĂĄ n& ma gĂŁ be gÂź, $ n& nwĂĄ mĂnĂ ni, n& t&
nwĂĄ yonggo $ fĂ. Ma wala âb$ wala, ma wala do ngbala nyaka n& do nwĂĄ n&. WĂĄlĂĄ n&
ma g± wena, $ n& pamplemouse ni, n& tĂ n& l$a âdĂŒlĂŒĂș. Ma sĂ, n& tĂ n& $ yÚÚ.
b) Wa mi ma wena t& f$ k$la k& wa g$m$ ten$ ni, do mbe bilin$ k& wa sa li ma na ngĂnzĂ
ni. N& nde wa mi ma wena t& olo k$ni, ndo do z&k& âda sambo tabi ngb&âd&âd&. N& wa
mi ma do fala ni, n& ma m$ ng$ ba âda zugbulu k$ni tabi zugbulu ten$ k& zi m$ g$m$,
ma d& t& nĂi ni, tabi ogbÂłn$ k& ma bĂlĂ zi g$& ni, n& ma m$ ng$ ba âda n&, n& ma m$
ng$ wala do t& âda n& do ng$ i.
c) Fala k& yonggo sĂ doâdo, n& nu ma m$ ng$ kolo n&, nu tĂŁ n& ma m$ ng$ kolo n&, n& m$
ĆĄ na yongge âd& & ma sĂa ia. N& m$ ndĂł nyanga ng&m& ma, ng&m& ma, ng&m& ma ni
gbaa, ng$ gili n& ma dĂ doâdo, n& m$ n&, n& m$ z&, z& fai, n& m$ ng&m& gili ki ni, n& m$
z& mbee n&, n& m$ mà ng$ gili ki ni n&, n& m$ nå nw¥ ng$ n& sÄ, n& m$ å te ng$ n&, d$
ma yĂș t& bĂ„i g$. N& ma n& $ tĂ„ tal& tabi p$s$ kpo, ya ma mbulu ia, n& m$ ĂĄngĂĄ ma k$
k$a n&, anga ma d& k$ sanggi vĂ, n& m$ sĂ do ma. N& ma $ tĂ„ kpo tak$ lïżœ n& ma hulu.
N& fala sa titole belee, n& m$ lĂĄ we f$l$ ma, ki ni ma dĂ âb$ dĂndĂ wena g$. K$ m$ fĂlĂ
ma ia, n& m$ yĂlĂ ma, k$ ma kolo, n& ma ndĂł âbĂlĂ gbĂŁlĂŁ n&. K$ ma dĂ ia ni, n& m$ yĂlĂ
362
âb$ ma li wese tabi ng$ yĂnggĂŹlĂ, n& ma kolo ngboo, s& n& m$ tĂł, n& m$ yĂĄkĂĄ fĂ„ n&, n&
m$ ĂĄ tĂ tĂ n& d& nu kungba, n& m$ Ă be k$y$ d& âda n&, tabi m$ ĂĄ tĂŹndÂĄ âda n&, n& m$ zïżœ
be bawe lĂŹ t& n&, n& m$ âbanda âbo ng$ kili n&, kili n&, kili n&. K$ m$ âbĂł ma ia ni, n& m$ e
lĂŹ li we, k$ lĂŹ ma ng$ anga zĂ lĂ zĂ lĂ ni, n& m$ kala ma d& âd$ n& do ti, n& ma si ti goâdo lĂŹ
g$, ma kulu d& ng$, n& m$ ĆĄ na, ngb&s& âd& & ma dia ia, ma âbĂ s& g$. N& ma nĂlĂ gbaa,
k$ lïżœ n& ĂsĂ be sïżœ, n& m$ a tĂ tĂ n&, n& ma ba, n& m$ e ma nĂč.
N& m$ Ă yiki d& âd$ lĂŹ, n& m$ e li we, n& ma ba we mbĂČĂČ, n& m$ e nu. N& m$ âbĂĄlĂĄ ma
gbaa, k$ ma ba, n& m$ yĂșlĂș saâda n& âd$ n& doâdo, n& m$ a lâ° yiki, ti ngb&s&, n& m$ yĂșfĂș
ma, n& tĂ& ba tĂ n&, n& m$ e d& di ni. N& m$ dĂł li ka, n& m$ lĂș, m$ lĂș ka sĂ„, k$ ma gĂ be
sïżœ, n& m$ gbala ngb&s& d& k$ sani, n& m$ ny$ng$ do ka, ya ma ĂfĂ ndĂrr.
N& nde yonggo, mbÚ, wa to ma, n& wa yaka fÄ n&, n& wa hu do t$l$ k$y$, d$ p$s&. N&
wa a âb$ fĂ„ n& t& sanggo m$ s$kpĂŁ k& wa gi ni, do nwĂĄ sanggon$. N& mbee n& wa
hana gbĂŁlĂŁ yonggo, n& wa to ma, n& wa a tĂ t& n& t& nu kungba, n& wa ny$ng$ do
kpangga tabi bĂ.
Ya m& a kpo yali ngba mĂnĂ do mbĂlĂ.
yĂÂĄgbĂ zĂ ngĂșyĂÂĄgbĂ zĂ ngĂșyĂÂĄgbĂ zĂ ngĂșyĂÂĄgbĂ zĂ ngĂș (ou gofo) p.16 : arbre de 6 m ht., commun (Euph.: Cleistanthus bipindensis).
yĂmbĂlĂ yĂmbĂlĂ yĂmbĂlĂ yĂmbĂlĂ (ou wĂlĂzĂnzĂmbĂ lĂŹ) p.21 : plante herbacĂ©e ou suffrutex Ă©rigĂ©, en forĂȘt (Balsam.:
Impatiens niamniamensis).
Les feuilles et les racines sont utilisées dans la médecine traditionnelle. La plante
yĂmbĂlĂ Ă©tait aussi utilisĂ©e comme objet magique lors des palabres.
a) Cath : Y$mb$l$ m& a be te, ma gÂł wena g$, ma $ n& nu kĂ wi g&. N& ma gba kĂ & sĂlĂlĂ,
n& ma d&nd&l& wena. Ma ngĂĄlĂĄ wena g$, ma z$ t& âb$ dia nĂč, n& nde ma lĂĄ ng$ zu wele
wena g$. N& nwĂĄ n& ma $ fila, tĂ n& ndĂ©lĂ© wena, n& nu nwĂĄ n& $ nzĂngĂ nzĂngĂ.
b) Wa kpa ma wena zĂŁ ng$nda, tabi nu lĂŹ, lĂ wala lĂŹ.
c) N& nde ma d& z&l&n$ d$ wena :
ïżœ We k& wa ba nwĂĄ n&, n& wa mba do nwĂĄ yĂŹkĂŹ, do nwĂĄ mĂndĂ, n& wa âbala ma do
gbĂlĂ, n& wa f$l$ do wi k& k&n& a fia, tabi wili a fia, tabi wele k& kĂčtĂ be âda a fe ni.
Wa âbala do gb$l&, n& wa f$l$ do tĂ a, s& n& wa a ma nĂč de.
ïżœ Mi ïżœ tĂ mbe gele z&l& n& g$. N& k& wa na, wa d& do z&l& kuâba ni, we k& ma a nwÂĄ,
ma le zĂŁ inan$ d$ wena. N& k& wa f$l$ zu wi kuâba ta âb$ f$l$ do gb$l$ ni, n& nde
y$mb$l$ ma nyĂlĂ zĂŁ n& g$.
ïżœ N& mbee n&, wa âbili liĂŁ n&, n& wa mba do liĂŁ te âda gazan$, n& wa sili ma gbĂĄĂĄ, n&
wa hunu do kĂ hĂŁ wa.
ïżœ Be a do z&l& ĂșmĂĄ, n& wa fa inan$ vĂ, n& y$mb$l$ le t& âb$ zĂŁ n&, n& wa f$l$ do be t&
z&l& ĂșmĂĄ ni.
ïżœ WĂ mbĂĄ âbĂ nwĂĄ nĂ dĂČ nwĂĄ yĂČlĂ, nĂ wĂ gĂ vĂ, nĂ wĂ Ă dĂČ wĂ zĂlĂ ndĂ nĂ .
ïżœ Ombe wa mi ma nu t$a âda wa, n& wa mba do gbĂ kĂčtĂ, we duzu owi tunum$ k& wa
y&ngg& do tÄ ni, tak$ y$mb$l$ d& wa, n& gbakutu te li wa, n& wa la ng$ wa.
MbĂš tĂnĂ kĂ wĂ dĂ zĂ âb$ dĂČ nwĂĄ yĂmbĂlĂ nâ° mĂĄ kĂ :
ïżœ OyĂ ĂĄ lĂ wĂ zĂ zĂ yĂmbĂlĂ Ă nĂ mĂ kĂ mĂĄ wâ°ÂĄ wÂŒ gĂ lĂ wĂ âdÂĄ fÂĄlÂĄ kĂ wĂ zĂ dĂČ
ngbĂ nggĂ dĂČ wĂ©lÂŒ nâ°, tĂ kĂ mĂĄ gĂ.
ïżœ WĂ dĂlĂ nwĂĄ nĂ, nĂ wĂ mbĂĄ dĂČ âbĂșlĂč, nĂ wĂ ĂĄ âdĂ lĂŹ, nĂ wĂ fĂlĂ dĂČ tĂ wâ°, gĂčlĂș nĂ nÂĄ,
Ă kpĂĄ wĂš dĂČ wĂ©lÂŒ ndÂŒ, nĂ Ă fĂlĂ tĂ Ă dĂČ mĂą, kpĂ kĂ tÂĄ zĂ wĂ nâ° Ă©lĂ© ngĂ mĂĄ, nĂ wĂ tĂ
sĂ mĂ hÂł Ă wŸ nĂ fĂ ĂŹ gĂ.
ïżœ WĂ âbĂlĂ tŸ nĂ, nĂ wĂ sĂ dĂČ zĂĄkĂ , nĂ wĂ fĂ âdĂ tâ°lâ° wĂ , wÂŒ dĂčzĂ bĂ© lĂnggĂ kĂ mĂĄ
sÂĄngÂĄ wĂ dĂČ ngbÂĄ wĂ ni nÂĄ, wĂ tĂ lĂšnggĂš nĂ fĂ ĂŹ gĂ, kĂ tĂ wĂ Ă©lĂ© ngĂ nĂ.
363
ïżœ NĂ mbĂš, nĂ wĂ gĂnĂ nwĂĄ nĂ, nĂ wĂ fĂ kĂ kĂČĂ© âdÂĄ wĂ , tÂĄbĂŹ wĂ kpĂł nĂș tĂșlĂ âdÂĄ wĂ , nÂĄ
dĂ ĂwĂ mbÂĄtâ°nĂ wĂ kĂĄlĂĄ wĂ lĂ wĂĄlĂĄ nĂ gĂnĂ gĂ.
ïżœ WĂ mbĂĄ nwĂĄ yĂmbĂlĂ dĂČ gĂšlĂ© nwĂĄ tÂŒnĂ, wÂŒ dĂ dĂČ gbĂnggĂ tÂĄbĂŹ gbĂlĂ (mĂ zĂ gbĂlĂ
tÂĄbĂŹ gbĂnggĂ).
ZZZZ
z„dĂčĂ z„dĂčĂ z„dĂčĂ z„dĂčĂ p.32 : herbe Ă feuilles odorantes (Labiat.: Occimum sp.).
a) Zagb : M& a w$k$s$, tŸ n& bi sïżœ iko, n& ngala n& wia t& h$ âbu cm nal&. NwĂĄ n& $ d$, n&
ma $ tĂż. Fala t& n& unu wili dua, ma k& wa sa âb$ li n& na âgbĂ wĂlĂdĂčĂ â.
b) Wa kpa ma âdo t$a, tabi saf$.
c) Wa âbala nwĂĄ n&, n& wa a âd$ gĂÂĄ lĂŹ, n& wa a do zĂŁ wuko k& zĂŁ a n& a ala ni.
z„dĂÂĄ 'dĂ lĂŹz„dĂÂĄ 'dĂ lĂŹz„dĂÂĄ 'dĂ lĂŹz„dĂÂĄ 'dĂ lĂŹ p.32 : plante herbacĂ©e prĂšs de lâeau, Ă forte odeur de menthe (Labiata sp.).
z„dĂÂĄ tĂ kĂlÂĄz„dĂÂĄ tĂ kĂlÂĄz„dĂÂĄ tĂ kĂlÂĄz„dĂÂĄ tĂ kĂlÂĄ p.32 : plante herbacĂ©e, feuilles Ă taches noires, commune en bordure de forĂȘt
et souvent sur troncs de palmier (Labiat.: Solenostemon sp.).
zaladozaladozaladozalado 47 : arbuste, non identifié.
zĂ lĂ kĂ lĂnyĂ zĂ lĂ kĂ lĂnyĂ zĂ lĂ kĂ lĂnyĂ zĂ lĂ kĂ lĂnyĂ : arbre, non identifiĂ©.
a) Cath : M& a te, ma ngala d& ng$ nĂ te zam$, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm tal&. Ma gba
kĂ & d$ d$a. N& nwĂĄ n& ma $ be kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, ma tĂ« wena. T& tŸ n& âb$ a tĂż. Wa
ĂlĂ k$afe n&, ya ma dïżœlïżœ wena g$, n& lĂ n& $ fĂlĂ yÚÚ (jaune).
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, tabi zĂŁ vĂșdĂ .
c) K$afe n& ma d& kpo ya z&l& k$ zĂŁ wi, ma dĂ gele z&l& g$ :
ïżœ Wa ĂlĂ k$afe n&, n& wa gbini ma, wa gbĂ gbĂlĂ g$, wa gbini ma, wa gbini ma be sïżœ,
n& wa a lĂŹ ti n&, k$ âd$k$l$ n& ny&l&, n& li lïżœ n& ma $ fila yÚÚ. Wa n$ ma t& z&l&
âdangba. Wele k& k$ zĂŁ a z&l& t& oâdangba wena, n& a n$ ma, tak$ ng$ t& âdangban$
gĂ, we k& ma fĂ ngĂ wena.
ïżœ N& ombe wa ny$ng$ k$afe n& ny$ng$ iko, n& wa gulu. Okpasa win$ wa kĂ g&n& ma
wena, owan$ wa n$ dĂ n$a, wa wia do ny$ng$ ma wena, we duzu âdangba k$ zĂŁ
wa. Wa n$ dĂ& be sïżœ, n& wa gbini be sïżœ, n& wa ny$ng$ ma, n& wa dungu do dia n&,
k$ zĂŁ wa ma he m$ gbĂșlĂș gbĂčlĂč gbĂlĂ, gulu n& na, wa ny$ng$ zalakalinya, we k& ma
ngĂ ndĂ wena, ma fĂ ngĂ wena.
zĂ mĂ zĂ mĂ zĂ mĂ zĂ mĂ : voir tĂšzĂ mĂ .
zĂĄvwĂ zĂĄvwĂ zĂĄvwĂ zĂĄvwĂ : voir wĂlĂ.
zĂ zĂČzĂ zĂČzĂ zĂČzĂ zĂČ (zĂ zĂč) p.40 : 1) plante herbacĂ©e Ă©rigĂ©e ou semi-ligneuse de 1 Ă 1,5 m ht., Ă plusieurs
inflorescences violettes (Commel.: Palisota ambigua); 2) plante herbacĂ©e Ă©rigĂ©e de 1 Ă
1,5 m ht., Ă une grande inflorescence unique (Commel.: Palisota Schweinfurthii).
a) Cath : M& a w$k$s$, ya ma ngĂĄlĂĄ fĂ g$. LĂÂł n& ma $ zĂĄgbĂĄâdĂĄ zĂĄgbĂĄâdĂĄ, ma le zĂŁ nĂâ°
wena. N& nde m& a te g$, ma ngĂ ndĂ g$, ma do li gbĂlĂ n& boe, n& nde m$ gbini ma n&
ma fo do lĂŹ iko, n& tĂ n& $ lĂč lĂč lĂč. N& nwĂĄ n& ma $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& tĂ n& $ lĂč lĂč lĂč ni, ma dïżœ
t& m$, n& ma tala t& m$ tala. Ma dĂł do gbogbo zu n&, n& dĂł n& $ fĂ, n& zĂŁ n& wa wala.
Wala n& $ be sĂlĂlĂ, ma g&z& be fĂ n& do fila n&. Fala k& wa âbili zĂ zĂČ, k$ t$k$ n& ma h$
lĂngbĂĂ ni, wa k$ t& m$, n& ma tala t& m$ wena! N& nde ma $ n& k& olo li poison, ma
wia t& gb& wele.
b) L& kpa ma t& saf$ zĂŁ ng$nda, k& wa wa ma fala kpo ni.
c) ïżœ Wa d$l$ nwĂĄ zazo vĂ, n& wa gi, n& wa l$mb$ ng$ sila wele we ga'bom$.
364
ïżœ N& fala k& hĂa m$ hĂ wele, k$ wa fa ina t& n& zĂŁa, k$ ma $ do k& na ma lili do nwĂĄ
zazo, wa to nwĂĄ zazo iko, n& m$ a k$ gbala, n& ma ba we mbĂČĂČ, n& wa k$ n$ ng$
n&, n& wa &nz& do hĂa m&, n& ma wia t& hili ma, ya ma dĂ mĂŁ g$, wa gĂmĂ ma g$.
ïżœ N& zazo ma hĂŁ z&l& kuâba. Mbe wele fala k& wa âdanga m& âda a, k$ zĂŁ a nĂlĂ wena,
n& a wia we fa nwĂĄ zĂ zĂČ, n& a e olo m& âda a wa zĂ„ ma ni, n& ma hĂŁ z&l& hĂŁ wi ni.
MbĂš g$, n& ma d& fai, n& wa ïżœ ti gulu n& g$, n& a fe, n& wa na, a zĂ„ zi m$, k$ m& a
z&l& kuâba.
ïżœ Fala wa s&l& tŸ n&, k$ m$ ïżœ fala zugbulu n& g$, k$ m$ dumu do nyanga m$ ia, n&
nyanga m$ ma d& s& bĂ©kĂngbÂĄ.
ïżœ Wa âbili nwĂĄ n&, mba do tŸ n&, n& wa kpe do osaâden$ k& wa $ k$ tĂš, n& wa sa li wa
na, gbĂ kĂ mbĂș ni.
ïżœ Wele k& âb$ zugolo a z& z&l& iko, ma hĂ hĂa g$, kâa b$l$ nyanga a zĂŁa, a goe we n&
n$ zĂŁa, wa sa li z&l& ni na ângbĂlĂngĂâdĂtĂĂĄtĂšâ, n& wa d$l$ nwĂĄ zazo, n& wa to ma,
n& wa h&nz& do ma, n& wa h$l$, n& ma e.
ïżœ Wa âbili âb$ ma, n& wa fi sanga liĂŁ te bili, n& wa gi do ma, n& wa ny$ng$, we k& m& a
f&l&.
ïżœ Domin : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa &nz& do z&l& sanggu.
ïżœ Timb : N& kpo kpo te n& ni, wa âbili, n& wa gba sanga n&, n& wa gb&l& ndĂkĂ zĂŁ n&,
k& ma bĂĄ bĂą ni, n& wa fi k$ kolonggo, n& wa zïżœ zÂĄlÂĄ wĂ k& zala ny$ng$ do m„ ni.
â gbĂ zĂ zĂČâ gbĂ zĂ zĂČâ gbĂ zĂ zĂČâ gbĂ zĂ zĂČ p.41 : plante herbacĂ©e Ă©rigĂ©e Ă plusieurs inflorescences blanches (Commel.:
Palisota hirsuta).
a) Monz : M& a zĂ zĂČ, n& nde lĂ nwĂĄ n& gĂŁ wena.
b) Ki ni ma h$ t& m& âb$ fai zĂŁ d&ka lĂŹ, ng$ âbĂtĂ.
c) MĂ mĂĄ dĂ tĂ ÂĄ nwĂĄ nĂ :
ïżœ Wa hu nwĂĄ nĂ dĂČ tĂlĂ kĂyĂ hĂ». G&n& k$ ma m& g& a tala m$ kpÂŹ, k$ m$ g$n$ ma, n&
m$ hu do m$ ia, k$ m$ ny$ng$, nde a ma s& âb$ a tala m$ g$.
ïżœ Wa g$n$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa gulu do wĂš, n& wa na li dĂ, sĂ ÂĄ mĂĄ kÂĄlÂĄ kĂșĂĄ kĂ lĂ dĂĂ,
nĂ mĂĄ hĂșlĂș dĂ© wĂ©nÂĄ.
â bĂ© zĂ zĂČâ bĂ© zĂ zĂČâ bĂ© zĂ zĂČâ bĂ© zĂ zĂČ p.41 : 1) plante herbacĂ©e plus petite que les prĂ©cĂ©dentes, petites feuilles rosĂ©es
en dessous (Comm.: Palisota brachythyrsa); 2) plante du mĂȘme genre, un peu
lianescente (Palisota Thyrsiflora).
a) Monz : M& a w$k$s$ ma ngĂĄlĂĄ wena g$, ma d& nĂč g& ngbĂŹĂŹ iko. Li nwĂĄ n& $ n& li nwĂĄ
gbĂ bĂ ni, n& nde t& n& $ lĂč lĂč lĂč ni. N& nde ma tala t& wele tala.
b) Fala k& wa kpïżœlïżœ tolo fai, k$ dati k& na, wa da k$ wa tĂ a ni, n& wa âbili te n&, n& wa
âd&n& nu n& vĂ. K$ ma n& $ tĂ sĂ âdĂ sĂ a ni, n& wa ma ng$ to do âdo gogo a gbaa, n& ma
d& zĂnggĂĂ, s& n& wa da kĂ wa tĂ a de. Wa d& ni na, âdo gogo a fe gbĂĄtĂČ, d$ a nyĂngĂ
wele g$.
zĂlĂ zĂlĂ zĂlĂ zĂlĂ : voir gbĂlĂ.
zĂnzĂmbĂ lĂŹzĂnzĂmbĂ lĂŹzĂnzĂmbĂ lĂŹzĂnzĂmbĂ lĂŹ (ou gĂmbĂ lĂŹ) p.21 : plante herbacĂ©e Ă fleurs roses, souvent en grand nombre, au
bord des eaux; sert Ă faire du sel (Balsam.: Impatiens Irvingii, Kirkii).
a) Tanda : M& a nyaka. Ful&l& ma $ silili $ n& k& âda fuga ni.
b) Wa kpa ma nu lĂŹ.
c) ïżœ Wa mana nyaka n&, n& wa a li wese, k$ ma kolo, n& wa mba do kula m$ âbete tabi
lumba, na wa d$ we d& do kpĂŁtĂ.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwĂĄ n&, n& wa mba do gele nwÂĄ, n& wa âbala ma d& âd$ lĂŹ, we f$l$ do
wi fio wili tabi wi fio ko.
365
â wĂlĂ zĂnzĂmbĂ lĂŹ â wĂlĂ zĂnzĂmbĂ lĂŹ â wĂlĂ zĂnzĂmbĂ lĂŹ â wĂlĂ zĂnzĂmbĂ lĂŹ : voir yĂmbĂlĂ.
zĂvĂ lĂșzĂvĂ lĂșzĂvĂ lĂșzĂvĂ lĂș p.29 : petit arbre, fruit Ă poils roux irritants, comestible (Eben.: Diospyros Mannii).
a) Cath : M& a te, gĂŁ zĂŁ n& wia we h$ âbu cm nal&. N& ma ngala d& ng$ $ n& m&tr& âbu ng$
n& m$l$, n& ma gba kĂ &. TŸ n& ngĂ ndĂ wena. NwĂĄ n& $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, n& âdo n& $
fĂ. N& ma wa wala, t&l& t& wala n& $ n& t&l& t& wala banuangala ni, ma fele, n& âdo k$a
n& $ yÚÚ.
b) Ma $ wena zĂŁ ng$nda, do zĂŁ vuda k& wa wa fala kpo iko ni.
c) ïżœ TŸ n& âbana do b$l$ n&, n& wa âbili, n& wa fi ma zĂŁ te t$a.
ïżœ L& li wala n& li. M$ gba sanga n& do kĂ m$ iko, ma mĂkĂ wena. N& m$ kpa gbĂŁlĂŁ n&
k$ n& b$a, n& m$ nz$âb$ ma, ma ĂfĂ wena $ n& sucre ni.
zikpe zikpe zikpe zikpe : plante non identifiée.
zĂmÂĄzĂmÂĄzĂmÂĄzĂmÂĄ p.23 : suffratex; 1,5-2 m de ht.; parfois plantĂ© pour les feuilles consommĂ©es comme
légumes (Malv.: Hibiscus sabdifera).
a) Cath : M& a be te, kili t& n& g± g$, ma $ n& gbĂ âbĂtĂ zu kĂ wi g& iko. Wa Ă f&l& n& Ăa. Ma
ngala d& ng$ we m&tr& kpo do d$ n&. Ma gba kĂ & dĂ wena. NwĂĄ n& $ bĂ© yĂlĂĄ, n& ma
p&s& be d& âdo. N& ma wa wala, ma wala do ngbala tŸ n& do nwĂĄ n&, n& t& wala n& $
hĂ rkĂ kĂ Ă .
b) Wa p& ma p&a, wa p& ma âda le do safo, tabi zam$ t& fala t$a zi boe.
c) N& nde zima ma do to wena :
ïżœ Wa âbĂ wala n& ni, n& wa Ă k$a âdo n&, n& be wala n& k$ n& be boe, l& nyĂngĂ ki ni
g$. N& wa Ă a k& âdo n&, k$a ki ni, n& wa y&l& ma, n& ma kolo, n& wa to ma, n& wa
âdĂ ma, n& wa a t& ny$ng$m$ n& wa ny$ng$, ma kp±l± wena.
ïżœ N& mbee n&, wa d& kpo fĂ„ n& ni, n& wa a t& kuluzïżœ âda ogazan$, s& nde dani âda wa
ma Ăa de ni. Wa gi ma do be kpana, tĂ& ba t& n& wena, wa sa li ma na kuluzïżœ ni. Wa
ny$ng$ ma, s& a wa ini, k$ ma tia li dani gaza âda wa, n& ma Ăa dĂ de.
ïżœ N& wa lifi âb$ f&l& n&, n& wa fi âd& tili be z&l& ĂșmĂĄ, do ben$ wa d& ndaba t& wa ni, n&
wa lifi ma do sala k$la n& wa kpo âd& tili wa.
ïżœ Wa d$l$ âb$ nwa zima, n& wa gb& ma gb&a, n& wa &nz& do z&l& gaâbom$.
ïżœ Fala k& wele do mb$l$ nde, n& a k$âd$ wena ni, n& wa d& nwĂĄ n&, wa gĂ gbaa, n&
wa a sukali tĂ n&, nâa n$ we k$âda a k$âd$ ĂhĂ ni.
ïżœ Tabi wa d$l$ nz$âdi nwĂĄ n&, n& wa k&s& ma sĂlĂlĂ, n& wa gi ma, n& wa pi kpĂŁtĂ t& n&,
n& wi k& a k$âd$ mb$l$ wena ni, a ny$ng$ ma, n& ma âbili kua mb$l& ng$ sila a ni.
ïżœ Wa d$l$ âb$ kpo nwĂĄ zima ni, n& wa hu ma, k$ ma fe, n& wa ba, n& wa kpïżœlïżœ ma d&
k$ g&l& wi k& a do mb$l$ ni.
zĂmĂĄdĂĂ zĂmĂĄdĂĂ zĂmĂĄdĂĂ zĂmĂĄdĂĂ : voir zĂmĂĄnzÂŒlÂŒ.
zimanazimanazimanazimana* (Likimi) p.14 : arbuste (Rutac.: Clausena anisata).
zĂmĂĄnzÂŒlÂŒzĂmĂĄnzÂŒlÂŒzĂmĂĄnzÂŒlÂŒzĂmĂĄnzÂŒlÂŒ (zĂmĂĄndÂŒlÂŒ, zĂmĂĄdĂĂ ) p.25 : arbuste de 1,5-4 m ht.; les fruits sont comestibles,
ainsi que les jeunes feuilles qui sont consommĂ©es comme lĂ©gumes. Les mĂȘme feuilles
sont aussi utilisées dans la médecine traditionnelle. La plante est recherchée par les
chasseurs et pĂȘcheurs (Sterc.: Cola urceolata).
a) Cath : M& a be te, ma ngala dĂnggĂ dĂnggĂ, ma $ n& zufa ni, kili t& n& g± be g$, ma $
n& gbĂ âbĂtĂ zu nyanga wi g& iko. Li nwĂĄ n& ma $ kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł. Ma wala dati ngboo,
n& wala n& ma $ n& t$l$ nwÂĄ, $ n& nwĂĄ kaâdangga ni. K$ ma fele ia, n& k$a n& ma $ fila
kÂłlÂłlÂł. N& nde gbĂŁlĂŁ k$ n& ma $ fĂa, n& ma ĂfĂ wena. (Wa sa 'b$ li n& na, nwĂĄ walad$a.
We k& ngba m$ âbi, kâa m$ ng$ lïżœ n&, k$ m$ g$ kĂ a, k$ m$ n& gba sanga n&, ya ma
mbĂlĂ ia).
366
Monz : M& a be te ma g± g$, ma ngala d& ng$ $ n& olo li m&tr& kpo ni, t& tŸ n& $ bĂ©
mbĂŹĂŹ, n& ma $ bi a kpĂŁ. NwĂĄ n& $ yĂlĂĄ yĂlĂĄ, n& nde ma ngĂ ndĂ wena, m$ âbe tĂ n&, ne
ma $ kĂĄwĂĄyĂĄwĂĄ. Ma wala d& t& tŸ n&, nde wala n& ma $ be yĂnggĂlĂnggĂĂ, n& ma âbo
d& t& ngb&, n& ma sĂșkpĂșlĂș zĂčtĂčlĂčĂč d& t& ngb&.
b) L& kpa ma zĂŁ ng$nda, n& l& kpa âb$ ma nu lĂŹ, âd$ lĂŹ, âd$ d&ka lĂŹ, tabi k$ bili âbete.
c) DĂĂĄ tĂnĂ wĂ dĂ dĂČ mĂą ni :
ïżœ L& gba sanga n&, n& l& li gbĂŁlĂŁ k$ n& ma $ fĂa ni, n& gbĂŁlĂŁ k$ n& k& ma $ tĂż kĂłlĂł kĂłlĂł
ni, l& fi ki ni nĂč.
ïżœ Fala k& mb$l$ ba wele wena nde, n& m$ dĂlĂ nz$âdĂ nwĂĄ n& k& ma $ be kp„ nzĂĄâdĂ
nzĂĄâdĂ ni, n& m$ tĂł, n& m$ a lĂŹ ti n&, n& m$ a tĂ t& n&, n& m$ e. K$ ma ny$ng$, n& a
n$ ma we mb$lo, k& wa k$âd$ wena, n& wa sa li ma na kasipo ni. N& a ny$ng$ ma,
kpak$ ma te ng$ n&, n& a ĂlĂ, n& ng$ sila a ma sa.
ïżœ N& te n&, owi nd$ bilin$ ni, wa Ă f&l& n&, n& wa lifi ma, n& wa fi zĂŁ f&l& bili âda wa k&
wa lifi we nd$ n& ni. We k& zimanzele m& a te âda owi yali &ngga.
ïżœ N& owukon$, wa g& wa gala lin$ ni, mbee n& wa lifi, n& wa kpo nu kĂ wa. N& mbe,
n& wa lifi, n& wa fĂ âd& tili wa. N& mbee n&, wa kpo nu y&k&s& âda wa k& wa y&ngg&
n& âd$ lĂŹ m$ ni na, s& a lo gb&a k$y$ wena de. Gulu n& a wa sa li n& na zimanzele m&
a zïżœ âda owi yali &nggan$, wa d& ma do zïżœ yali âda wa.
ïżœ Domin : Wa d& nwĂĄ n&, n& wa zïżœ zĂ wele we z&l& k$y$.
ïżœ Timb : Wa gi nwĂĄ n&, n& wa a lâ° m$kpakpa tabi tĂ ngbaka âda n&, n& wa kpïżœlïżœ d& k$
g&l& wi we z&l& ndĂ âbĂ .
â wĂlĂ zĂmĂĄnzÂŒlÂŒâ wĂlĂ zĂmĂĄnzÂŒlÂŒâ wĂlĂ zĂmĂĄnzÂŒlÂŒâ wĂlĂ zĂmĂĄnzÂŒlÂŒ p.24 : petit arbre, 5 m ht. (Sterc.: Octolobus spectabilis).
a) Zagb : M& a be te, gĂŁ n& $ n& gbĂŁlĂŁ zu kĂ wi g& iko, n& ngala n& d& ng$ wia we h$
m&tr& b$a tabi tal&. Li nwĂĄ n& ma bi a dudu, n& wala n& ma a dudu yĂnggĂlĂ ni.
b) Ma $ zĂŁ k$la, ti âbete, tabi k$ bili, do zam&n$ âdo le.
c) ïżœ Wa li fele wala n& lĂź, ma ĂfĂ wena.
ïżœ Wa lingi nwĂĄ n&, n& wa a lĂŹ ti n&, n& wa a tĂ âda n&, n& wa n$ we z&l& mb$l$.
ïżœ Wa d& âb$ nzĂâdĂ nwĂĄ n&, n& wa to do tĂ, n& wa mboâdo we fĂlĂ g&l& wi k& mb$l$ ba
a ni.
ïżœ Wa to nwĂĄ n&, n& wa a lĂŹ m$kpakpa tabi tĂ ngbaka âda n&, n& wa kpïżœlïżœ d& k$ g&l& wi
z&l& ndĂ âbĂ .
ïżœ Wa d& nwĂĄ n&, n& wa to, n& wa a k$ gbĂ lĂ , k$ ma ba we, n& wa h&nz& do hĂa m$
k& ma hĂa t& wele ni.
zĂmĂĄnzĂ©lĂ©z„fĂlĂzĂmĂĄnzĂ©lĂ©z„fĂlĂzĂmĂĄnzĂ©lĂ©z„fĂlĂzĂmĂĄnzĂ©lĂ©z„fĂlĂ p.28 : arbre moyen Ă petites feuilles; les fruits samaroĂŻdes sont recherchĂ©s
par les perroquets; bois dur (Combr.: Pteleopsis hylodendron).
a) Timb : M& a te, ma g± la li g$. Nwå n& a s&k&k&, n& nde ma bi a fila yÚÚ ni.
b) Wa kpa ma wena t& li zĂ do zĂŁ bili.
c) ïżœ Wa ny$ng$ nz$âdi nwĂĄ n& we z&l& yu zĂŁ wi.
ïżœ Wa sa âb$ li n& na ânyĂngĂnĂșkpĂĄkĂčlĂâ, we k& okpakulu wa ny$ng$ wĂĄlĂĄ n& wena.
zĂkĂČsĂČ zĂkĂČsĂČ zĂkĂČsĂČ zĂkĂČsĂČ (ou ĂČgĂ) p.14 : grand arbre de 40 m ht., feuillage virant au rouge, bois dur, commun
(Irv.: Irvingia grandifolio).
a) Timb : M& a gÂł te, ma ngala wena, n& ma gba âb$ kĂ & d&l& wena. NwĂĄ zu n& ma $ dĂ
kĂłtĂłfĂłlĂł kĂłtĂłfĂłlĂł, ma a fila, n& ma ĂĄ ngÂĄ gbĂĄâdĂĄ gbĂĄâdĂĄ, n& ti ngĂčâdĂș n& lĂ wena, ma
ndele wena. NwĂĄ n& n&a we we kĂ do nwĂĄ ngbĂŹ, n& nde ma gĂŁ n&a ng$ nwĂĄ ngbĂŹ. TŸ
n& nganda wena. N& ma ny$ng$ do od$k$n$ wa sa lĂŹ wa na balangga.
b) Wa kpa ma zĂŁ ng$nda, do zĂŁ bili wa wa fala kpo, n& wa gĂmĂ te n& g$ ni, do li walan$
k& ma do zam$ ni.
367
c) ïżœ Wa gba do maâbaya. Li maâbaya ni $ n& li kĂ mbĂlĂŹ ni.
ïżœ Wa âbili âb$ be te n&, n& wa d& do b&l&duma t$a, n& nde ma $ wena.
ïżœ Cath : NwĂĄ k& ma $ fila zĂĂ ni, ma ala, n& wa kala ma, n& win$ k& li wa a lĂŹkpĂ lĂŹkpĂ, k&
wa sa li n& na z$l$ ni, n& wa dili do li wa fai, n& ma e.
ïżœ Wa ny$ng$ d$k$ n& ny$ng$.
zà zà zà zà p.37 : plante herbacée érigée 1-1,5 m ht., à rhizomes; fleurit précocement, puis les
feuilles stériles montent à 1,5 m ht.; elles envahissent les terrains déboisés et forment
dâimmenses plaines en Ubangi ; la paille sert Ă la couverture des toits (Gram.: Imperata
cylindrica).
a) Cath : M& a m$ ma $ n& w$k$s$ ni, ma h$ zĂŁ nĂč d& nza, n& nu ma ma âbĂlĂ wena n& tĂ
ni, n& tĂ n& $ be fila. K$ ma n& dulu d& ng$, n& ma hĂ„i, n& nwĂĄ n& ma h$ d& ng$ yĂlĂĄ, $
n& nyama zĂ ni. N& nde ma do tŸ n& bina. LiĂŁ n& ma le nĂč wena, ma $ ti nĂč
sĂ ngbĂ lĂ ngbĂ Ă .
b) Wa kpa ma wena t& fala k& gĂŁ te bina, gĂlĂ bina, ma $ pĂndĂ©Ă©. We k& zĂ ma kĂ ti gĂlĂ
g$, ma kĂa wese.
c) ZĂ ma do to wena, om$ d& t& n& d$ wena.
ïżœ Wa wa zĂ, n& wa y&l&, k$ ma kolo, n& wa lïżœ do t$a, tabi t$a sabele, tabi t$a lĂŹ, tabi
wa d& do dĂŁ saf$ i. Wa tele âb$ mbÚé n& do ndĂ lĂ gbĂ , we kpe do nu t$a, fala k& fo
maâbaya bina ni, nĂ do nĂ. Mbe wa tele âb$ ma we $ ng$ n& zam$ i ni.
ïżœ N& liĂŁ n&, wa zĂŁ ma, n& wa âd&n& ma, n& wa mba do nzĂâdĂ ndĂndĂ, n& wa na nu sila
be k& kĂkĂâdĂ a bi bindi ni.
ïżœ Owi gala lâ°nĂ, wa zïżœ te nu kolo lĂŹ k& wa n& gĂ lĂ ma ni, n& wa wa zĂ, n& wa isi ma d&
sala te. K$ ma n$, n& wa a âbĂtĂ âdo n&, ya lĂŹ bĂĄ g$.
ïżœ Fala k& mb$l$ ba m$, k$ m$ k$âd$ wena ni, n& m$ âbili zĂ, n& m$ sĂștĂș ma, n& m$ a lĂŹ
ti n&, n& m$ gi ma, k$ ma gbala, n& m$ n$ ma, n& ma âbili sanga kua mb$l& li sila
m$.
zĂmĂzĂngĂndĂ zĂmĂzĂngĂndĂ zĂmĂzĂngĂndĂ zĂmĂzĂngĂndĂ : nom donnĂ© Ă un arbre dont la hauteur dĂ©passe les autres arbres de la
forĂȘt, comme par exemple le ât±³l±â ou le âkĂ tĂ â.
M& a li k& wa e ma zu te k& ma dĂčlĂč wena n&a ng$ ngba a gĂšlĂ© ten$ vĂ, $ n& t±³l± ni.
OmbĂš wa sa âb$ li kĂ tĂ na zĂmĂzĂngĂndĂ .
zĂčbĂĄngĂĄzĂčbĂĄngĂĄzĂčbĂĄngĂĄzĂčbĂĄngĂĄ p.39 : 1) cypĂ©racĂ©e commune le long des routes (Cyper.: Mariscus umbellatus);
2) petite cypéracée commune (Cyperus sphacellatus).
a) Cath : M& a w$k$s$, ma h$ n& ma kĂ sanga t& ngb&, n& ma na nĂč fĂĄâdĂ fĂĄâdĂ ni. N& nwĂĄ
n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ $ n& nwĂĄ ndĂčngmĂčlĂč ni. Be gbĂŁlĂŁ tŸ n& $ be sĂlĂlĂ. N& ma dĂł do
gbogbo zÀ n&.
b) Ma h$ ti gĂčbĂ , do li walan$ do âdo t$an$, do saf$n$, n& ma âdanga f$ wena.
c) Ma do to kpo bina.
zĂč'dĂčsĂĄlĂĄtĂdĂngbĂzĂč'dĂčsĂĄlĂĄtĂdĂngbĂzĂč'dĂčsĂĄlĂĄtĂdĂngbĂzĂč'dĂčsĂĄlĂĄtĂdĂngbĂ p.39 : herbe en forĂȘt, Ă©pis dâinflorescence Ă arĂȘtes trĂšs accrochantes,
feuilles rubanées (Gram.: Streptogyne sp.).
a) Tanda : M& a w$k$s$, nwĂĄ n& $ n& nwĂĄ k$ako ni. Bi wala n& a dudu $ n& wala
sĂbÂĄkĂ nzĂ ni, n& nde bi goâdo wala n& ma do be gangga n& boe. K$ ma le t& sala t&
m$, n& ma k$âb$, n& fala h$ n& nganda wena. M$ gb$t$ do nga n&, n& m$ h$ mbĂĄ do
sĂĄlĂĄ t& m$ vĂ.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) Ma zuâdu sala t& wele wena, do mili zu a vĂ.
368
zĂč'dĂčsĂĄzĂč'dĂčsĂĄzĂč'dĂčsĂĄzĂč'dĂčsĂĄlĂĄtĂwâ°lĂĄtĂwâ°lĂĄtĂwâ°lĂĄtĂwâ° p.39 : graminĂ©e en forĂȘt Ă feuilles ovales pĂ©tiolĂ©es, fruit rond collant (Gram.:
Letapsis cochleata).
a) Monz : M& a w$k$s$ ma $ n& nwĂĄ kĂĂĄkĂČ ni, n& nde nwĂĄ n& ma g± vĂ $ n& nwĂĄ kĂĂĄkĂČ ni
g$. Fala k& m$ ïżœ fala n& g$, k$ m$ lĂĄ zĂŁ n& ia, n& ma âbe sala t& m$ n$ kĂ©e, n& ma zuâdu
ma, ma kĂ ngb& do sala t& wi g$, ma k& wa ia li ma na zuâdusala t& wi ni. M& a mbe
ng$ gili sĂkĂkĂ kĂĂĄkĂČ, k& l& kpa ma ti k$la.
Wala n& ma a sĂlĂlĂ a kĂŹlĂŹ. N& nde ma na t& wele n& nwĂĄ ngĂnggĂlĂnggĂ ni iko.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la.
c) ïżœ Tanda : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi, n& wa n$.
ïżœ MbĂš wa d& do ina gb& d&ngb&.
zĂkpĂĄkĂčlĂșzĂkpĂĄkĂčlĂșzĂkpĂĄkĂčlĂșzĂkpĂĄkĂčlĂș : voir kĂčtĂčkpĂĄkĂčlĂ;
zĂlĂŹzĂlĂŹzĂlĂŹzĂlĂŹ (O : ndĂĂ ) p.47 : petit arbre aux bords des eaux, non identifiĂ©; porte beaucoup de fruits.
Les branches penchent sur lâeau et quand les fruits sont mĂ»rs, ils tombent dans la riviĂšre
oĂč les enfants les ramassent et les mangent. Le nom ZĂlĂŹ est parfois donnĂ© comme nom
personnel Ă une fille : elle aura beaucoup d'enfants comme les fruits de l'arbre zĂlĂŹ.
a) Cath : M& a wala te, tŸ n& ma gÂł fĂ g$. Te n& ma $ be yĂlĂĄĂĄ, ma $ tĂnggĂ tĂnggĂ, ma
g± wena g$. Be nwĂĄ n& $ be yĂlĂĄ yĂlĂĄ. N& ma wa wala, wala n& $ be sĂlĂlĂ, ma $ be
yĂnggĂlĂ yĂnggĂlĂ, n& zĂŁ n& gĂŁ be sïżœ iko. Ben$ wa âbe ma, n& zĂŁ n& ma d& nĂ k&
Ă©ponge ni. N& lïżœ n& m$ ng$ fo n&, ma $ fila.
b) Wa kpa ma âd$ lĂŹ, ma le zĂŁ ten$ âd$ lĂŹ i, n& ma bili d& ng$ lĂŹ.
c) Ma wala, n& ma m$ ng$ ala d& âd$ lĂŹ, n& ben$ wa ïżœ fala n&, n& wa na : âE! Wala zĂlĂŹ ma
ala ng$ g&â. N& wa m$ ng$ kala n&, t& lĂŹ ma. Wa kpĂĄ ma zĂŁ ng$nda g$, wa kpa ma âd$
lĂŹ. Gulu n& hĂŁ wa sa li ma na âzĂlĂŹâ.
zĂčnggĂ zĂ lĂ zĂčnggĂ zĂ lĂ zĂčnggĂ zĂ lĂ zĂčnggĂ zĂ lĂ p.47 : plante non identifiĂ©e.
zĂčsĂ lĂ zĂčsĂ lĂ zĂčsĂ lĂ zĂčsĂ lĂ (ou : zĂčmĂĂĄsĂ lĂ ) p.27 : petit arbuste, fleur Ă deux collerettes, fruits sucrĂ©s
comestibles (Lecyth.: Napoleona sp.).
a) Cath : M& a be te, gĂŁ n& ma $ n& gbaâbiti zu nyanga wi g&, n& ngala n& ma k$l$ do
m&tr& b$a, n& ma gba kĂ & sĂlĂlĂ. NwĂĄ n& ma $ be dudu, ma $ n& nwĂĄ ndim$ ni. Wa sa
âb$ li n& na zĂčmĂĂĄsĂ lĂ .
Zagb : M& a te kpo k& wa zuâdu ma zuâdu g$; wa zĂŁ ma zĂŁ, s& n& ma h$ dĂȘ.
b) Wa kpa ma zĂŁ k$la, do zĂŁ vĂșdĂ , k& wa wa zi k$la dati ni.
c) M& ma d& to wena a lĂÂł n& :
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ na, n& wa gb&l& ma, n& wa a lĂŹ tĂ n&, k$ ma ny$ng$, n& wa t&kp&, n& wa a
zĂŁ wi t& zĂlĂ gĂșlĂŹ.
ïżœ Zagb : Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa fi k$ liĂŁ te kpïżœlïżœ tolo.
ïżœ Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gb&l& d& âd$ dĂ, n& wa n$ we ina kunu ga.
ïżœ Wa fi âb$ liĂŁ n& âda liĂŁ te gbĂ tĂš hĂŁ ogazan$. Tabi wa fi âb$ ma âda liĂŁ te k& wa gi hĂŁ
wi k& a kpa gĂŁ dani ni.
zĂwĂs±zĂwĂs±zĂwĂs±zĂwĂs± p.39 : petite herbe grĂȘle (Cyper.: Fimbristylis exilis).
a) Tanda : M& a w$k$s$, ma ngala $ n& tukia ni. Li nwå n& $ tÄ, n& ma gã wena.
b) Wa kpa ma ti k$la do zĂŁ bĂŹlĂŹ.
c) Wa zĂŁ liĂŁ n&, n& wa gi, n& wa a zĂŁ wele t& z&l& guli, tabi m$ âd$ lĂŹ.