LECENI Tolle Eckhart 5 SK Jednota Vsetkeho Ziveho

8/10/2019 LECENI Tolle Eckhart 5 SK Jednota Vsetkeho Ziveho

1/63


2/63

2

Obsah

(0) vod............................................ 3

(1) Zahranicamimylienok.................. 4

(2) Silaprtomnhookamihu.............. 11

(3) Ktosom ?................................... 17

(4) Duchovnprebudenie.................. 24

(5) Vntornpriestor........................ 29

(6) Cievhoivota......................... 35

(7) Buteprtomn............................ 41

(8) Vedomie..................................... 48

(9) Vntorntelo.............................. 54

(10)Byvjednotesoivotom.............. 58

Text zo zadnej strany oblky:

itate v tejto knihe njde pase, ktor s podaautora nesmierne inpirujce amete vraca sak nim viackrt. Nejde vak o zhusten verziupvodnej knihy, kee niektor vroky sjemnepozmenen a skombinovan a odseky

spopreskupovan asto v inom porad akov publikcii, z ktorej boli vybrat. Azda najvitok z tejto knihy budmat, ktorsi Novzempretali uviackrt a hlboko na nich zapsobila,pretoe zrejme preili urit stupe vntornejtransformcie. Cieom tejto knihy je teda alejpodnecovaa rozvja duchovnpremenu.


3/63

3

vod

Ttokniha mbysprievodcom k Novej zemi. Povyberal som do nej takpase z pvodnej knihy, o ktorch som mal pocit, es zvl vhodn

na inpiratvneimeditatvnetanie. Preto neodporamta tto knihujednm dychom. Ovea osonejie bude, ak si naraz pretate len jednukapitolu a pri niektorchodsekoch sa pristavte, znovu si ich pretate, abyste zistili, ako na ne vntornereagujete. Potom nechajte, aby slovdo vsprenikli hlbie, a skstevnma tpravdu, na ktorpoukazuja ktor je,samozrejme, vo vs. Takisto me by oson, ak knihu otvortena nhodnom mieste, potom si pretate stranu iodsek a op dovolteslovm, aby vsupozornili na tvntorndimenziu, ktorpresahuje slovi mylienky.

K pravde, na ktorslovpoukazuj, teda na nadasovdimenziu vedomia,sa nemono prepracova pomocou diskurzvneho myslenia ipojmovhochpania.

Ttokniha nie je zhustenou verziou Novej zeme. Hoci obsahuje niektorz najsilnejch postrehov z pvodnej knihy, njdetev nej len vemi mlozmienok o egu a uvbec ni o tele bolesti. Inak povedan: ak chcetepochopisvoje vntornmentlno-emocionlneablny, ktorvmbrnia

v tom, aby sa vo vsprebudilo novvedomie, a chcete sa od nich odpta,mustesi pretapvodnknihu.

Najvprospech z tejto knihy bud ma t, ktor si Nov zem pretaliuviackrt a hlboko na nich zapsobila, priom preili urit stupevntornej transformcie. Z hadiska informci mtto kniha pomernemal vznam. Inmi slovami, nebudete ju ta preto, aby ste sa nauilinieonov, ale aby ste sa dostali hlbie, stali sa prtomnejmia prebudilisa z prdu nepretritho a nutkavho myslenia. Ak vntorne neprijmete

olen na okamih to, na o slov poukazuj, stan sa bezvznamnmia bud to len abstraktn pojmy. Ak vak rozpoznte, o om hovoria,znamen to, eu sa vo vs zaalo prebdza bdel vedomie a slov,ktor tate, ho alej podnecuj. Ak natrafte na odseky, ktor sa vmbud zda zvl siln, bol by som rd, keby ste si uvedomili, eto,octite, je vaavlastnduchovnsila, ieto, otvorvaupodstatu. IbaDuch dokerozpoznaDucha.


4/63

4

PRVKAPITOLA

Za hranicami mylienok

Myslenie je len nepatrnm aspektom

tej celostnosti, ktor predstavuje vedomie

a ktorou ste i vy.

To, o v sasnosti vznik, nie je nov viera, nov nboenstvo,spiritulna ideolgia imytolgia. Dospeli sme do bodu, v ktoromsa konia nielen m/ne mytolgie, ale aj ideolgie a tradin nboensksystmy. Zmena neprebieha len v naich mysliach a mylienkach, alena ovea hlbej rovni. Jadro novho vedomia spova v transcendenciimylienok. iev tom, aby sme v sebe znovu objavili schopnospovznies

sa nad benspsobmyslenia a uvedomili si tnesmiernu dimenziu, ktorpresahuje akkovekmylienku.

Unebudete svoju identitu, to, m sa ctiteby, odvja od nepretrithoprdu mylienok, s ktorm ste sa v stave starho vedomia stotoovali.Ke si uvedomm, ehlas v mojej hlave" nie som ja, poctim nesmiernuslobodu.

Kto teda som ? Som ten, kto to vetko vid.

Som vedomie, ktor predchdza mylienkam.

Som priestor, v ktorom mylienky -

alebo emcie avnemy - vznikaj.

Prvotnou prinounikdy nie je situciaako tak, ale to, osi o nej myslte.


5/63

5

Uvedomujte si svoje mylienky. Oddeujte ich od situcie, ktor je vdyneutrlna, tak, akje. Toto je situciaalebo nejakfakt a toto je zas to,osi o tom myslm. Drtesa teda radejfaktov a nevytvrajtesi prbehy.Naprkladkepoviem, esom znien", vytvramprbeh. A to ma budeobmedzova a brni mi v tom, aby som vedel inne reagova.Ak poviem, ena te mm ulen pdesiat centov, kontatujem fakt.loveka posiluje, ke sa vie postavi zoi-voi faktom. Preto si onajvmi uvedomujte, evae mylienky vytvraj emcie. Skstepochopispojenie medzi myslenma emciami.

Prestate sastotoova smylienkami

a emciami aradej sastate vedomm,

ktor jeza nimi.

Mdrostohto sveta je v oiachBoha blznovstvo," pesa v Biblii. ojemdros sveta ? Iba pohyb mylienok a zmysel definovan vlunemylienkami.

Myslenie ochudobujesituciea udalosti a oznaujeich za dobralebo zl,ako keby existovali nezvisle od seba. Ke sa privemi spoliehame namyslenie, realitu vnmametrkovito. Ttotrkovitosje sceilzia, no akste jej vzom, psob vemi relne. Vesmr je vak nedeliten celok,v ktorom vetky veci navzjom svisia a v ktorom niet iadnejosihotenosti. To, evetky veci a udalosti spod povrchom navzjomprepojen, znamen, ementlnenlepky ako dobr" a zl" svlastneiluzrne. Zuujpohadna svet a ich pravdivosje relatvnaa doasn.

Neexistuj ani nhodn, ani izolovan udalosti.

Atmy, z ktorch sa sklad vae telo, tvorili kedysi jadro hviezd a aj tnajnepatrnejia udalos me ma vek dosah a tajuplnm spsobom

sviss celkom.

Keby ste chceli vyptra prinu kadej udalosti, museli by ste sa vrtina poiatok stvorenia. Kozmos nie je chaotick. Samotn slovo


6/63

6

cosmos znamenporiadok. Nie je to vaktakporiadok, ktorby udskmysevedela niekedy pochopi; meho len obaszahliadnu.

Kevojdeme do lesa, do ktorhoudsknoha etenevkroila, pre to, akozmame, uvidme okolo seba len chaos a neporiadok. Naa mysejednoducho nebude schopn odli ivot (dobro) od smrti (zlo), pretoekam len oko dovid, vadevyrastnovivotz hnijceja rozpadvajcejsa hmoty.

Skryt harmniu, posvtnos avy poriadok

uvidme len vtedy, ke zostaneme pohren

v sebe bez toho, aby sme sa dali vyruova

hlukom mylienok.

Vtedy pochopme, evetko je dokonale na svojom mieste a nisa nemediainak, iba tak, ako sa deje.

Naamysesa prjemnejiectiv upravenom parku, pretoeho naplnovalipremyslene, nevznikal prirodzenm spsobom. Takmuto poriadku myserozumie. V lese vak vldnenepochopiten poriadok, ktormysevnmaako chaos. Presahuje toti kategrie dobra a zla. Nemete ho scepochopi pomocou mylienok, mete ho vak vnma, ak sa vzdtemyslenia a zachovtesi pokoj a bdelos, priomsa nebudete usilovao to,aby ste ho pochopili a vysvetovali. Avtedy si budete mc uvedomiposvtnos lesa. V okamihu, ke zanete vnma skryt harmniua posvtnos lesa, uvedomte si, enie ste od neho oddelen, ale estejeho vedomou sasou. Prrodavmtakmtospsobom pome, aby stesa znovu zosladilis celostnosouivota.

Takto je realita viny ud: ke si nieo vimn, hne to pomenuj,interpretuj, porovnvaj s niem, aby si ujasnili, isa im to pi alebonepi, a potom to oznaia za dobr alebo zl. Pritom sa cel as riadiasvojm falonmegom. Suvznenv mylienkovch formch, vo vedomzahltenom predmetmi.

Dokia budete neprestajne a nevedomky vetkmu prisudzova nejakhodnotiace nlepky" a neuvedomte si, ovlastne robte, duchovnesa neprebudte. Prve toto neustle pomenvame a nlepkovanie"


7/63

7

spsobuje, eego vo vaej nepozorovanej mysli naalej zotrvvana jednom mieste.

Ke prestanete rozdva nlepky",

alebo ke silen uvedomte, ako sasprvate,

vznikne vo vs vntorn priestor

azbavte saposadnutosti mysou.

Vyberie si nejak predmet vo svojej blzkosti - pero, stoliku, lku,kvetinu - a dkladne, so zujmom, ba a s uritou zvedavosou si hopoprezerajte. Nevyberajte si vaktakvec, ktorby vmsilno pripomnalaminulos, okolnosti, za ktorch ste ju kpili, alebo toho, kto vmju daroval. A takisto si nevyberajte veci ako kniha alebo faa, ktormajnpis. Npis by vs mohol podnecova k vahm. Potom v plnej mieresstretesvoju pozornosna predmet, na kadjeden detail. Dbajte vakna to, aby ste pritom neboli napt, ale uvonen a sasne bdel. Ak saobjavia mylienky, nenechajte sa nimi strhn. Pretoe teraz vm nejde

o mylienky, ale o vnmanieako tak. Viete oddelimyslenie od vnmania?Viete sa dva bez toho, aby ste povali komentre, konklzie,porovnvania a dohady, ktormi vs bombarduje hlas vo vaej hlave ?Po uplynutniekokchmintsa rozhliadnite po miestnosti alebo tam, kdesa prve nachdzate, a zistte, evaa bdel pozornosrozsvieti" kadjeden predmet, na ktorsa pozriete.

Potom sa zapovajte do okolitch zvukov. Navajte im rovnakmspsobom, akmste sa pozerali na predmety okolo seba. Niektorzvuky

budpochdzaz prrody- voda, vietor, vtk- inzasa od ud. Niektorbud bezn a niektor zasa neprjemn. No ani tak ich nerozdeujtena dobra zl. Nechajte, aby kadzvuk bol tak, akje, neinterpretujteho. Aj tu je komuvonen, no bdelpozornos.


8/63

8

Ke vnmame bez toho, aby sme interpretovali

apomenvali,ie bez toho, aby sme kvnemom

pridvali svoje mylienky, poctime, ezdanlivo

osamoten veci s vskrytosti prepojen.

Vmajtesi, iviete hlas vo svojej hlave prichyti, takpovediac zaznamenauvo chvli, kesa na nieo ponosuje, a rozpozna, e v skutonosti idelen o hlas ega, o podmienenablnumysle, o mylienku. Zakadm, keten hlas zachytte, uvedomtesi aj to, evy nie ste ten hlas, ale ten, ktosi ho uvedomuje.

Vlastne vy ste to vedomie, ktor siuvedomuje hlas.

Vedomie je v pozad, km v popred je hlas, ten, kto mysl. Taktosa mete oslobodi spod jarma ega, ie spod jarma nepozorovanejmysle.

Pojmy a matematick vety nestaia na to, aby vm vysvetlili, v omspova venos. iadna mylienka neme postihn nesmiernos celku.Realita jejednotn celok, no pre mylienky ju vnmame trkovito. A ztoho vznikaj tak zkladn nedorozumenia, ako naprklad predstava,eveci a udalosti jestvuj oddelene alebo etoto je prinou tamtoho.Kadmylienkaponkapohada kadpohad, ulen zo svojej podstaty,predstavuje obmedzenie, o v konenom dsledku znamen, enemebypravdiva uvbecnie absoltneplatn. Len celok je pravdiv, no tennemono vyjadri slovom ani mylienkou. Ak sa vak na veci pozriemespoza hranc mylienok, ie z hadiska nepochopitenho pre udskmyse, zistme, evetko, osa deje, sa deje len v prtomnosti. Vetkoto,obolo a oete len bude, jestvuje teraz, mimo asu, ktor je ibamentlnoukontrukciou.


9/63

9

Ke prestanete svet okolo sebaneustle

pomenva anlepkova, znovu zskate

schopnos vnma zzraky.

Schopnos, o ktor udstvoprilouvemidvno, pretoenamiesto toho,aby mylienky pouvalo, nechalo sa nimi zotroi. V ivot opnadobudne hbku. Veci znovu zskaj novotu a svieos. A najvmzzrakom bude, eprectite svoje prav ja, ktor predchdza vetkmslovm, mylienkam, mentlnymsdoma obrazom. Najprv sa vakmustenauivnmaseba a Bytie bez toho, aby ste si ho s mkovekmlilialebostotoovali.

Je vbec mon zbavi sa presvedenia, e by ste mali alebo potrebovalivedie, kto ste ? Inak povedan, meteprestavnmapojmovdefincieako nieo, prostrednctvom oho pociujete svoje ja ? Dokete prestahadasvoju identitu v mylienkach?

m vmi budujete svoju identitu zmylienok,

tm vmi saoddeujete odduchovnej dimenzie,

ktor jevo vs.

Definova sa prostrednctvom mylienok je obmedzujce. Ke vakprijmete, eneviete, kto ste, zavldne vo vs pokoj ajasnos a taktosa dostanete bliiek tomu, mv skutonostiste.

Nehadajte astie. Akho budete hada,

nikdy ho nenjdete, pretoe hadanie

je opakom astia.


10/63

10

astie je vdy prchav, no nezvislos od astia mete dosiahnuuteraz. A to tm, eprijmete to, oje, a prestanete si vytvraprbehy.Neastielen prekrvavauprirodzenpohodu a stav vntornhopokoja,ten zdroj pravhoastia.


11/63

11

DRUHKAPITOLA

Sila prtomnho okamihu

Najvm nepriateom ega jeprtomn okamih,

ie ivot ako tak.

assa jav ako nekonen sled chv, z ktorch sniektordobr" a inzasa zl". Ke sa vak pozriete zblzka, z bodu svojho bezprostrednhozitku, zistte, enejestvuje mnostvochv. Zistte, eexistuje stle lentto chva. ivotsa odohrvavdylen teraz.

Cel n ivot saodvjav neprestajnej Prtomnosti.

Dokonca aj minul ibudce okamihy jestvuj len preto, lebo si nane viete spomen, alebo ich predpoklada, no prema o nich metevdylen v jedinej chvli- v tejto.

Preosa potom zd, ako keby jestvovalo veachv? Preto, lebo prtomnokamih mylne povaujeme za to, osa deje, ie si ho pletiemes obsahom. Priestor Prtomnostisi mlimes tm, osa v omdeje. A ttozmenaprtomnhookamihu s obsahom vytvrapotom nielen ilziu asu,ale aj ilziuega.

Zdanlivo vetko je podriaden asu, no i tak sa to cel odohrvav Prtomnosti. A to je ten paradox. Kamkoveksa pozriete, vadeobjavte

kopu nepriamych dkazov potvrdzujcich realitu asu - hnijce jablko,vaatvrv zrkadle, keju porovntes fotografiou spred tridsiatich rokov -, ale nikde nenjdetepriamy dkaz, pretoe neviete zai as ako tak.Zavate len prtomn okamih alebo presnejie len to, osa v om


12/63

12

odohrva. Keby sme sa riadili len priamymi dkazmi, potom by asneexistoval, existovala by len Prtomnos.

Vetko, oje, alebo osa prvedeje, je len forma, prostrednctvomktorejsa prejavuje Prtomnos.

Pokia budete formm

- ktor vlastne tvoria svet neustle vntorne vzdorova,

stan sa znich neprekonaten prekky,

ktor vm zabrniav tom,

aby ste boli sammi sebou ajbez foriem,

ie vs oddelia odjedinho ivota.

Pokia ste schopn formm Prtomnosti vntorne povedano", z foriemsa stan priechody do neviditenej dimenzie. Potom rozdiel medzi tmtosvetom a Bohom zmizne.

Ak vzdorujete, vydvate sanapospas tomu,

o sadeje, a o svojom ast ineast

nebudete rozhodova vy, ale svet.

Egmajvinouprotichodntby. V kadejchvlichcnieoinalebodokonca ani nevedia, opresne chc; vedia len to, enechcto, oprveje, ienechczotrvav prtomnomokamihu.

Ke ste v slade s tm, oprve je, znamen to, evo svojom vntrinevzdorujete momentlnemu dianiu. ie ho nepomenvate ako dobralebo zl, iba mu dvate von priebeh. Znamen to azda, eby steunikdy nemali ni podnika v zujme toho, aby ste zmenili nieovo svojom ivote? Naopak. Ke vae konanie vychdza z vntornhosladu s prtomnm okamihom, vae iny bud posilnen inteligenciou


13/63

13

ivotaako takho.

Vo chvli, ke vs zachvtia zkos astres,

znamen to, evs ovldol vonkaj cie

a vy ste stratili zozretea svoj vntorn cie.

Zabudli ste, eprvorad jestav vho vedomia

a vetko ostatn jedruhorad.

Preosa vo vsznovu vynorili zkos, stres a zlnlada? Preto, lebo stesa odvrtili od prtomnej chvle. A preo ste tak urobili ? Lebo ste zaalipovaova za dleit nieo in. Zabudli ste na prav el vho ivota.Jedinchybika,jedinmylnpredstava - a utrpenie je na svete.

Ego kprtomnmu okamihu

me pristupovatrojakm spsobom:

ako k prostriedku na dosiahnutie nejakho ciea,

ako kprekkealebo ako k nepriateovi.

Kena formy, prostrednctvomktorchsa v prtomnomokamihu prejavujeivot, reagujete vzdorom, a ke Prtomnos vnmate ako prostriedok,prekkuinepriatea, posilntetmlen svoju formovidentitu, iesvojeego. Preto je ego takreaktvne. A oje reaktvnos? Zvislosod reakci.mprecitlivenejiereagujete, tmvmisa nechvateopantaformami.A m vmi sa identifikujete s formami, tm silnejm sa ego stva.VaeBytie upotom prearuje cez formy bu vemi slabo alebo vbecnijako.

Najdleitejm a najzkladnejm vzahom vho ivota je vzahk Prtomnosti, presnejiek formm, prostrednctvomktorchsa Prtomnosprejavuje, iek tomu, oprveje alebo osa prvedeje. Ak je vvzahk Prtomnosti nefunkn, tto dysfunkcia sa prejav vo vetkch


14/63

14

vaich vzahoch a situcich, v ktorch sa ocitnete. Ego by sa dalojednoducho definova takto: je to dysfunkn vzah k prtomnej chvli.O tom, ak vzah chcete ma k prtomnmu okamihu, mete rozhodnteraz.

Chcem, aby sa z prtomnej chvle stal mj priate? Alebo radejnepriate? Keeprtomnchvunemonooddeliod ivota, rozhodujetevlastne o tom, ak vzah tite ma so ivotom. Ak ste sa raz rozhodli,esa s prtomnou chvou chcete priateli, je len na vs, aby ste urobiliprv krok. Zanite sa k prtomnosti sprva priatesky bez ohaduna to,v akej podobe k vm prichdza, a vsledky nedaj na seba dlho aka.Aj ivotsa k vmzanesprvapriatesky; udiabudzrazu samochota,okolnosti budpriazniv.

Jedin rozhodnutie zmen cel vau realitu.

Lene toto rozhodnutie muste robi znovu a znovu a znovu - akmsa taktospsobivotanestane pre vsplneprirodzenm.

Tm, ezo svojho vedomia eliminujete as,

sasne eliminujete ajsilu svojho ega.

To jeprav duchovn cvienie...

To, o om hovorme, je odstrnenie psychologickho asu, ktormsa egoick myse neprestajne zapodieva, ke sa zameriava na minulosa budcnos, priomnejavani najmeniuochotu zosladisa so ivotom,s nevyhnutnmscnom prtomnejchvle.

Zakadm, ke svoje zvyajn nie" ivotu premente na no"a prtomnmuokamihu dovolte, aby bol tm, mje, rozpustteasi ego.Lebo ego, aby preilo, mus si vytvraas - minulosa budcnos - ie

osidleitejieako prtomnchva.


15/63

15

as jehorizontlny rozmer ivota,

povrchov vrstva reality.

Jestvuje vak aj vertiklna dimenzia, hbka, ku ktorej preniknete lenbrnouprtomnhookamihu.

Vedomie je sila,

ktor jeobsiahnut vprtomnom okamihu.

Preto ju nazvame Prtomnosou.

Najvym zmyslom udskej existencie -

a teda ajzmyslom vho ivota- jeprina

tto silu natento svet.

Vamprvoradmcieom je umoni, aby do vho konania prenikala silavedomia. To, ochcete svojou innosou dosiahnu, je druhorad. Prvsa vaapredstava o zmysle vhoivotavdyspjalas budcnosou, terazvak mte hlb cie, ktor mono njs len v prtomnosti, a to tak,epopriete as.

Druhorad ivonkaj zmysel vho ivota

je ukotven vase, zatia ov prvorad zmysel

je od Prtomnosti neoddeliten,

a preto si vyaduje, aby ste popreli as.


16/63

16

Ako to zosladi? Tak, esi uvedomte, ecelvaapivotomsa aj takodvjaod kroku, ktor urobtev tomto momente. Zakadm existuje lentento jeden jedinkrok. Mali by ste mu venovaplnpozornos. To vaknebude znamena, eneviete, kam krate: znamento len toko, etentokrok je prvorad a cie len druhorad. A to, ovs stretne v cieli vaejcesty, bude zvisieod kvality tohto jednho kroku. Inak povedan: to,opre vs chyst budcnos, sa odvja od sasnho stavu vhovedomia.

Vakaprtomnmuokamihu sa viete spojiso samotnmivotom, ktormusa tradine hovorBoh". Ak sa od neho odvrtite, stiahne sa z vhoivotaajedin, ovmzostane, bude len predstava o Bohu, v ktorjedniveria, km in ju popieraj. Ete aj viera v Boha je len boh nhrada,ktorsotva umoujepoctiivrealitu Boha prejavujcehosa v kadomokamihu vhoivota.


17/63

17

TRETIA KAPITOLA

Kto som ?

Najpravdivejie manevyjadruje to,

isom toto alebo tamto,

ale skutonos, eSom.

S nam fyzickm telom, ktor nakoniec zostarne a zoslabne, zomieraaj naeja", a to sa prv ineskr stane zdrojom utrpenia. To, esaprestanete stotoova so svojm telom, ete neznamen, eho budetezanedbva alebo nm opovrhova. Ak je siln, krsne a prekypujeenergiou, metesa z tchtoatribtovradovaa visi ich - kmtrvaj.Telesn kondciu si mete zlepova vyvenou stravou a cvienm. Ke

nebudete svoje telo stotoova s tm, kto v skutonosti ste, neskorbytok krsy, sily a energie nepodlom vau sebactu. Navye, ke telozaneslabn, ahienmbude mcpresvitasvetlo vedomia, teda svetlotej dimenzie, v ktorej niet pominutenchforiem.

Ego vznik vochvli, ke v pocit, este,

splynie s nejakou formou.

A toto splynutie je stotonenie sa s niem. To je tchva, ke zabdatena Bytie a dopatesa zsadnhoomylu, ilzie, este absoltneoddelenod vetkho, ovs obklopuje. Vtedy realitu zanete vnma ako nonmoru.

Ego je teda identifikcias formami. Neprestajne sa v nich had, a preto sav nich aj strca. Formy vak nie slen hmotn predmety a fyzick tel.


18/63

18

Oveapodstatnejieako vonkajieformy stotimylienkovformy, ktorvo vedomneprestajne vznikaj.

Ste udskbytosti. oto znamen? Umenie ivotanespovav kontroleivota, ale v nachdzanrovnovhymedzi lovekoma Bytm. Matka, otec,manel, manelka, mldenec, starec - to vetko sroly, ktor hrte,funkcie, ktor plnte, a patria do udskej dimenzie. To vetko msvojemiesto a treba si to vi, no samo osebe to na plnohodnotn, pravdiv,zmyslupln vzah iivot nesta. By lovekom nesta, nech by stesa akokovek snaili a okovek v ivote dosiahli. Pretoeje tu aj Bytie. Ato spova v tichej, bdelej prtomnosti Vedomia ako takho, Vedomia,ktormste.

lovek jelen forma. Bytie nem formu.lovek aBytie nie sod seba oddelen,

ale navzjom prepleten.

Ke si zanete uvedomova pominutenos foriem, budete na nich menej

lipna menej sa s nimi budete aj stotoova. Nelipnutie na formcheteneznamen, esa nemete radova zo vetkch tch prjemnost, ktorvmsvet ponka. V skutonostisa vaaradosprehbi.

Ak raz prijmete pominutenos vetkch vec

a nevyhnutnos zmien, mete siuva

radosti ivota, km trvaj, aneb satoho,

oprinesie budcnos.

Ke na niom nelipnete, mete sa na udalosti svojho ivota dvaz nadhadua neuviaznete v nich.


19/63

19

Blahoslavenchudobnv duchu, lebo ich je krovstvonebesk," povedalJei. oznamen chudobn v duchu ? Znamen to ivot bezvntornho bremena, bez rznych identifikci. Nestotoova sa nielens predmetmi, ale ani s mentlnymi koncepciami, ktor zahaj pocityposilujce falon ja. A oznamenkrovstvo nebesk ? Prost,a pritom hlbokradosz Bytia.

Rados, ktor zavldne vo chvli, ke sa prestanete s mkovekstotoovaa stanete sachudobnmiv duchu".

Ako sa zbavipriptanostik veciam ? Ani to neskajte. Nie je to mon.Lipnutie na veciach toti poav len samo od seba: vtedy, ke sa v nichprestanete hada. Stva sa, esi ani neuvedomte, ako ste k tej aleboonej veci priptan, a esa s ou vlastne stotoujete. Prdete na to

avtedy, ke tvec stratte, alebo ke bude hrozi, eby ste ju mohlistrati. Ak sa vs v takej chvli zmocn hnev, zkos ipodobn pocit,znamento, este k nieomustlepriptan.

Ak si uvedomte, esa s nejakou vecou stotoujete,

prestanete by sou stotonen.

Som vedomie, ktor si uvedomuje svoju priptanos." Takto sa zanatransformciavedomia.

Kerozjmateo nesmiernosti vesmrnychpriestorov, alebo kesa ponortedo ticha poas skorch rannch hodn pred vchodom slnka, zarezonuje

vo vs nieo povedom. Tnesmiernu hbku vnmate ako svoju a zrazuviete, eten vzcnypokoj, v ktorom niet nijakch foriem, je ovea blivaejpodstate neto, otvorobsah vhoivota.

Vesmr mdvojak povahu,

pretoe hotvoria veci a priestor

- predmety aprzdno a vyste tak ist.


20/63

20

Zdrav, vyrovnan a plodn udsk ivot je tanec medzi dvomadimenziami reality - medzi formami a priestorom. Vina udsa stotouje s formami, so zmyslovm vnmanm, mylienkamia emciamido takej miery, etdruh, skryt, no zsadnpolovica ivotaim unik. Stotonilisa s formami, a preto uviazli v pasci ega.

Tak ako priestor umouje vetkm veciam,

aby existovali, tak ako by bez ticha nemohol

existova ani zvuk, ani vyby ste nemohli existova

bez ivotodarnej dimenzie, vktorej niet iadnych

foriem a ktor jeesenciou toho, kto ste.

ie bez Boha, mohli by sme poveda, keby to slovo nebolo takzneuvan. Ja tomu radej hovorm Bytie. Bytie predchdza existencii.Existencia je forma, obsah, to, osa deje". Existencia je popredie ivota;Bytie je zas - takpovediac - pozadie.

Kolektvna choroba udstva spova v tom, eudia sa privemi pohrilido diania, ktor ich obklopuje, a ijzhypnotizovansvetom premenlivchforiem. Obsah ivota ich pohlcuje natoko, ezabudli na esenciu, ktorpresahuje obsah, formu i mylienku. Stravuje ich plynutie asu, a pretozabudli na to, eich pravmdomovom je venos, domovom, odkiaprilia kam sa raz vrtia. Venosje vaaivpodstata.

Kvety nm svojou krsou pripomnaj in krsu - t, ktor je sasounhovntornhobytia, krsunaejpravej prirodzenosti.


21/63

21

Jednou z najvznamnejch udalost

v dejinch udskho vedomia bolo,

elovek konene rozpoznal, oje krsne.

S tmto poznanm sa spjaj pocity radosti a lsky. Hoci si toneuvedomujeme, kvety pre nsstelesujto, oje v nsnajvzneenejie,najposvtnejie a nem to iadnu formu. Kvety, chlostivejiea pominutenejie ne rastliny, z ktorch sa vyvinuli, sposlami z inhosveta: predstavuj most medzi svetom foriem a svetom, v ktorom nietforiem, medzi viditenm a neviditenm. Kvety prjemne voaja spsobujuomrados. Okrem toho vaksprostredkvajaj nieoin-

vuduchovnhosveta.Kev stave bdelosti rozjmatenad kvetom a pritom nijako nehodnotteto,na o sa pozerte, kvet sa pre vs stane oknom, ktorm metenahliadnudo re, kde nejestvujnijakformy. Hoci nepatrne, no predsalen sa vntorneotvrateduchovnej dimenzii.

Ke nehrte roly, znamen to, e v tom, orobte, unie je prtomniadne ego. Unepotrebujete obrann a posilujce stratgie ega. Vaeiny sa zan zrazu vyznaovaoveavou silou. Ste schopn sstredisa na dan situciu, splvate s ou, vam cieom u nie je to, aby stesa stali vznamnouosobnosou.

Najsilnejm anajspenejm ste vtedy,

ke ste sami sebou.

Ako bysmsebou ?" To je vlastne zle poloenotzka. Naznaujetoti,eak chcete by sami sebou, muste najprv nieo urobi. Lenevy samisebou uste. Nezaaujteteda almibremenami to, muste. Ja vakneviem, kto som. Neviem, oznamenbysmsebou." Ak vmraz plneprestane preka, e neviete, kto ste, potom to, ozostane, bude tm,mv skutonostiste.


22/63

22

Ste Bytie, ktor sanachdza zavaou udskou

podobou, skr pole nepodmienench monost

ne nieo pevne definovaten.

Prestate teda samch seba neustle definova - iu sami pred seboualebo pred ostatnmi. Nezomriete, nebojte sa. Prvee zanete i.A nelmte si hlavu tm, ako vs definuj ostatn. Tm, evs nejakodefinuj, obmedzuj len seba - je to ich problm. Vdy, kesa s niekmstretnete, usilujte sa k nemu nepristupovaz pozciesvojej roly ifunkcie,ale ako pole vedomej Prtomnosti.

Ke sa snate vzdorova formm, prostrednctvom ktorch sa ivotprejavuje v tomto okamihu,

a kesa k Prtomnostistaviate ako k prekkeinepriateovi, posilujetetm len formu svojej identity, ie svoje ego. A presne v tom spovareaktvny charakter ega. oje reaktivita ? Zvislos od reakci. mbudete reaktvnej, tmvmivsbudopantvaformy. A mvmisa budete stotoovas formami, o to silnejiebude vaeego. A cez formyuvaeBytie nebude prearova, alebo bude svietilen vemislabo.

Ke nevzdorujete vsebe formm, vktorch

pozad jeveobjmajca prtomnos,

dte priechod pokojnej sile, ovea vej

ne vaa doasn forma osobnej identity.

Tsila je vaou hlbinnou podstatou,

ovea vmi ne okovek zosveta foriem.

Ke myslte, ctite, vnmate alebo prevate nieo, vedomie sa vteldo formy. Reinkarnuje sa do mylienky, pocitu, zmyslovho vnemu,


23/63


24/63

24

TVRTKAPITOLA

Duchovn prebudenie

To, oduchovn prebudenie znamen,

mete pochopi len prostrednctvom

duchovnho prebudenia.

Keste prebuden, usa nestrcatev mylienkach, ale vnmateseba akovedomie, ktor tvor pozadie vho myslenia. Myslenie prestva bysamoelnou, autonmnou aktivitou, ktor ovlda vs i cel v ivot.Namiesto myslenia zane vo vaom ivote dominova uvedomovanie.Myslenie zane sli procesu uvedomovania - vedommu kontaktus univerzlnou inteligenciou. Toto vedomie zbaven mylienok mono

oznaiaj slovom Prtomnos.

Akje vzahmedzi uvedomenma myslenm?

Uvedomenie je priestor, v ktorom mylienky existuj,

ke siten priestor uvedom sm seba.

Vam vntornm cieom jeprebudi sa.

Nejde o niviac. Tento cievsspjas ostatnmiobyvatemitejto planty- pretoe to je el existencie udstva. Vntorn el vho ivotaje esencilnou sasou zmyslu celku, vesmru a jeho vznikajcej


25/63

25

inteligencie. el vho ivota, ktor ijetenavonok, sa v priebehu asumemeni. Kadlovekmincie.

Na to, aby ste mohli naplni zmysel vho

vonkajieho ivota, muste najprv njs

jeho vntorn cie azosladi snm svoj ivot.

V tom spova zklad skutonho spechu.

udstvo je preduren na to, aby utrpenie prekonalo, ale nie takmspsobom, ako si to predstavuje ego. Jednm z mnohch omylov egaje mylienka, eutrpeniu sa treba vyhba. Takto nzor niekedyprename aj na svojich blzkych: Moje deti by nemali trpie." Ttomylienkasa nachdzapri koreochutrpenia.

Zmysel utrpenia je vzneen

- rozvoj vedomia a splenie ega.

Presne toto vyjadruje aj archetyplny obraz ukriovanho loveka, ktorsymbolizuje osud kadhomua a kadej eny. Ke vzdorujete utrpeniu,proces spaovaniasa spomal, pretoevzdor ego len zvuje. Kesa vaks utrpenm zmierite, proces sa urchli, oje spsoben tm, esvojeutrpenie prevatevedome. Zmierisa metenielen s vlastnmutrpenm,ale aj s utrpenm niekoho inho, naprklad s utrpenm svojich det aleborodiov. V utrpen sa toti rod transmutcia. Ohe utrpenia sa menna svetlo isthovedomia.

Ego vmbude navrva, e by ste nemali trpie. Lenettomylienkavmspsob ete viac utrpenia. Deformuje toti pravdu, ktor je vdyparadoxn: ak chcete utrpenie prekona, musteho najprv prija.

Ak cel tto egoick drma mnejak zmysel, tak len nepriamy, ktorspovav tom, ena tejto plantesa rodstleviac utrpenia a utrpenie -hoci ho spsobuje ego - vedie k znieniuega. Je to ohe, v ktorom egospaujesamo seba.


26/63

26

Jednhodasa zbavmega." Kto to hovor? Ego.

Oslobodi saod ega nie je vbec nron;vlastne je to celkom jednoduch. plne sta,

ak si budete uvedomova svoje mylienky

a emcie tak, ak vskutonosti s.

ie nemuste robi" nieo, len sa bdelo prizera". Z tohto hadiskanaozaj plat, enemeteurobi"

ni pre to, aby ste sa zbavili svojho ega. Vo chvli, ke vo vs nastaneonen posun od myslenia k uvedomovaniu, zane vo vaomivotepsobiinteligencia, ktoralekopresahuje bystrosega.

Dobr lovek sa zvs nestane tak, esa budete

snai by dobr. Ale tak, eobjavtedobro, ktor

vo vs uje, a umonte mu, aby saprejavilo.

Leneto sa stane len vtedy, ak sa zsadnezmenstav vhovedomia.

Zenov mdros hovor: Nehadaj pravdu. Iba presta lipnna svojichnzoroch." oto znamen?

Prestate sastotoova so svojou mysou.

To, m ste bez svojich predstv,

sapotom uke ajsamo.

Ak sa chcete duchovne prebudi, mustesi najprv uvedomito, oje vo vsneprebuden, ie vae ego a vetky jeho spsoby, ktormi


27/63

27

sa prejavuje. Ke rozpoznte to, oje vo vs nevedom, uvedomtesi ajto, ototo poznanie umonilo, ie sa prebudte. Nemetebojova protiegu a zvazinad nmprvetak ako nemetebojovaani proti tme.

To, opotrebujete, je svetlo vedomia.Vy ste to svetlo.

Vinaudje vecami priam posadnut. Keeego nie je schopnprectiBytie, vo vetkom za had nhradu, ku ktorej sa potom priptava.Predmety si samozrejme metevi, metesa o ne stara, mali by ste

vak vedie, eke sa k nim priptate, k slovu sa dostane ego.V skutonosti vak nie ste priptan k nijakmu konkrtnemu predmetu,ale k mylienke, ktor v sebe zaha ja", mne", moje". Ke sas nejakou stratou plne zmierite, prekonte ego a vynor sa to, mv skutonostiste - vaevedomJa.

Mnoh z ns si ani na smrtenej posteli - teda vo chvli, ke sa vetkyvonkajieformy rozpadn- neuvedomuj, enikdy nijak vec nemala nispolon s tm, m v skutonosti s. V blzkosti smrti sa cel predstavao vlastnctvestvabezvznamnou.

Vposlednch okamihoch svojho ivota

si udia uvedomia, ehoci sa cel ivot snaili

zdokonaova svoje ja, vskutonosti hadali Bytie,

ktor tuvak neprestajne bolo, nonevideli ho

len preto, lebo sa stotoovali srznymi vecami,

ie spredstavami svojej mysle.

Niekto sa duchovne prebudvo chvli, kesi zrazu uvedomspsob, akmzvyajne uvauje, najm neprestajne sa opakujce negatvne mylienky,s ktormisa po celivotstotouje. Zrazu sa vakvynortakvedomie,ktorsi mylienkysceuvedomuje, no nie je ich sasou.


28/63

28

Proces nvratu sa prejavuje tak, eloveku zan ubda sily, zanechoravie, strca svoje niekdajie schopnosti, alebo zava osobntragdie, iesa stvasa svedkom toho, ako sa formy rozpadvaj.

udianovej zeme budk starobe pristupovas ctoua budsi ju vysokoviako obdobie rozkvitajcehovedomia.

Pre tch, ktor saete stle strcaj vovonkajch

okolnostiach ivota, tobude as neskorho

nvratu domov, as, ke zan vnma

vntorn el svojho ivota.

Pre ostatnch toto obdobie bude predstavova as zintenzvneniaa vyvrcholenia procesu duchovnhoprebdzania.

Ke sa bude vae vedomie zvyova a v ivot unebude riadi ego,nebudete musie aka na nejak osobn tragdiu i na to, aby sa vmv starobe svet postupne scvrkol a nakoniec skolaboval, vakaomuby ste

konene objavili vntorn zmysel vho ivota. Na naej plantesa objavuje novdruh vedomia, a tak orazmenej udpotrebuje ivotnotrasy na to, aby duchovne precitli. Dobrovone prijmaj prebudenie uv obdob, kesa ich ivotetelen rozvja. A keich uv danom ivotnomcykle ego neovlda, mevakavonkajmprejavom - ako smylienky,slov, tvoriv iny - prenikado sveta duchovn dimenzia s takou silou,ako sa to deje vo fze nvratu. Je to dimenzia ticha, Bytia a rozpaduforiem.

Milova znamen rozpozna seba vtom druhom.

V takch chvach sauke, eodlinos"druhch

je len ilzia, ktor patr iba doreud aforiem.

Keniekto pochopvaupravpodstatu, Bytie sa opraz prejavv plnejmiere. Len lskamevykpisvet.


29/63

29

PIATA KAPITOLA

Vntorn priestor

Ke vedomie nie jeplne zahlten mylienkami,

nejak jeho as zostva vnepodmienenom

a bezforemnom, pvodnom stave.

To je vntorn priestor.

ivot viny ud jezapratan vecami. Hmotnmi vecami, ktor trebavybavi, oktorch treba prema. udsk ivot jeako dejiny, v ktorch,poda Winstona Churchilla, nasleduje jedna prekliata vec zadruhou".V mysliach ud vldne nikdy neutchajce vrenie mylienok. Toje

dimenzia objektovho vedomia - vedomia zaplnenho vecami. Vinouprve toto vedomie vymedzuje realitu, vktorej udia ij. Preto sichivoty tak nepokojn. Objektov vedomie by toti malo by vyvenprzdnym vedomm. Potom by sa naa planta uzdravila a udstvoby naplnilo svoj osud. Rozmach przdneho vedomia je alou fzouevolcieudstva.

Przdnevedomie znamen, eokrem uvedomovania si vec- ktorsa vdyredukuje len na zmyslov vnemy, mylienky a emcie - jestvuje aj osi

akospodnprd" vedomia.

Slovo vedomie" naznauje nielen to,

e siuvedomujete veci (objekty), ale aj to,

e siuvedomujete, esi nieo uvedomujete.


30/63

30

Ak ste schopn v pozad nejakho diania vnma bdel, vntorn pokoj,potom viete, o omhovorm. Ttodimenziu mv sebe kad, no vinaud si ju vbec neuvedomuje. Pre mnohch inch to vak znamenintenzifikciua kulminciuprocesu duchovnhoprebdzania.

Przdne vedomie naznauje nielen to, este sa

oslobodili od ega, ale aj to, este sa zbavili

zvislosti odvec tohto sveta, ie uvs

nezaauje hmota ani materializmus.

Je to spiritulna dimenzia, ktor jedin dodva tomuto svetutranscendentlnya skutonzmysel.

Vo chvli, kesa plneprestanete identifikovas formami, vaevedomie -teda vae skuton ja - sa vyslobod z vzenia foriem. Tto slobodaznamen vlastne vznik vntornhopriestoru. Prejavuje sa ako ticho, akosubtlny pokoj hlboko vo vs, ete aj vtedy, ke muste eli nieomuneprjemnmu. Udalos sa zrazu ocit v priestore. A priestor obklopujeaj emocionlne vkyvy, ba aj boles. A oje najdleitejie, priestorjestvuje aj medzi vaimimylienkami. A z tohto priestoru vyarujepokoj,ktornepochdzaz tohto sveta, lebo tento svet je svetom foriem, a pokojje przdnota. Je to Bopokoj.

Ateraz si meteviveci tohto sveta, a radovasa z nich bez toho, abyste im pripisovali tak vznamy, akmi v skutonosti neoplvaj. Metesa zapoji do tanca stvorenia bez toho, aby ste boli priptan k vsledkua blznivo iadali od sveta, aby dal zmysel vmu ivotu, urobil vsastnm, postaral sa o vae bezpeiea povedal vm, kto v skutonostiste. Svet vm toto vetko neme poskytn, a ke nemte taktooakvania, vetkoutrpenie, ktorste si spsobilisami, pominie.


31/63

31

Utrpenie toti pramen zpreceovania foriem

a z toho, esi neuvedomujete dimenziu

vntornho priestoru.

Ke sa vo vaom ivote tto dimenzia prejav, zanete ma skutonrados z vec a budete naplno preva svoje zitky a zmyslov pitkybez toho, aby ste sa v nich stratili alebo aby ste na nich lipli, ie stalisa zvislmiod tohto sveta.

Ke sa vak dimenzia vntornho priestoru vytrat alebo zostanenepoznan, veci tohto sveta vm bud pripada ovea dleitejiea zvanejie, ne ak v skutonosti s. Tento svet vm me pripadaako hrozn a vrcholne zfal miesto, ke sa na neviete dvaz perspektvy venosti. Asi toto musel cti aj starozkonn prorok, kenapsal:

Vetko jepln trudu,

nikto to neme vyslovi."

Objavujte vntorn priestor v sebe tak, evedome budete v prdemylienok vytvramedzery. Bez tchtomedzier sa vae myslenie stanerepetinm, neplodnm, strat tvoriv silu, oje vlastne prpad vinypozemanov. Nestarajte sa o to, ako dlho budtieto medzery trva. Stazopr seknd. Neskr sa postupne bud predlova bez toho, aby stesa namhali. Oveadleitejieako ich dkaje to, aby sa v prvalevaichkadodennchinnosta mylienokobjavovali onajastejie.

Uvedomujte si,

edchanie odvdza pozornos odmylienok

a vytvra priestor.


32/63

32

Vmajte si pocity spojen s dchanm. Preciujte, ako vm vzduchvchdzado tela a ako potom z neho vychdza. Vmajte si, ako sa vmhrudnka brucho jemne roziruj, kevdychujete, a ako sa sahuj, kevydychujete. Jeden vedom ndych a vdych stana to, aby sa vytvorilpriestor tam, kde prv nepretriteprdilmylienky. Jedinvedomndycha vdych (dva alebo tri by boli ete lepie), zopakovanv priebehu daniekokokrt, je najlepspsob, ako vniesdo svojho ivota viac priestoru.Aj keby ste vedeli o dchanmeditovadve hodiny v kuse - niektor udiastoho skutone schopn - sta, ak si uvedomte len jeden ndycha vdych. Vetkoostatnslen spomienky a oakvania, osvlastne ibamylienky.

V skutonosti dchanie nie jenieo,

orobte vysami, ale nieo, oprebieha

samo od seba a oho savy mete sta svedkami.

Riadi ho vntorn inteligencia tela.

Vy meterobiakurtlen to, ebudete sledovajeho priebeh. iadneinsilievyvjanemuste. A vmajtesi aj krtkeprestvkymedzi ndychmia vdychmi, najmkoniec vdychu, prv nesa znovu nadchnete.

Ke vs rozhde nejak udalos, osoba isitucia, prav prina vaejnepohody sa nebude nachdza v danej udalosti, osobe isitucii, alev strate skutonej perspektvy, ktor vm me poskytn len przdne

vedomie. Ste toti v podru vedomia zaplnenho predmetmia neuvedomujete si bezasovvntornpriestor vedomia ako takho.

Przdne vedomie nem vea spolonho s tm, omu sa hovorokno".Hoci ich spja to, epoas obidvoch stavov sa dostvate mimo dosahumylienok. Zsadn rozdiel vak spovav tom, ekmv prvom prpadesa dostvate nad mylienky, zatia v druhom prpade kleste pod ich

rove. Prvstav predstavuje alkrok v evolciiudskhovedomia, kmten druh znamen zostup na rove, ktor sme prekonali upredtiscroiami.


33/63

33

Ten, kto chce v sebe objavi vntorn priestor

a njs toho, kto vnma, nesmie sanecha

strhn zitkami.

Inak sa v nich strat. Vedomie sa stratvo vlastnom sne. Kadmylienka,emcia a zitok vs opantaj natoko, esa ocitnete v stave snenia.A toto je ten takzvan normlny stav, v ktorom udstvo ije uceltiscroia.

Ke sa dopoujete o tom, eexistuje nejak vntorn priestor, asiho budete chcie pohada. Kee ho vak hadte tak, ako keby loo nejakpredmet izitok, nenjdeteho. A prvev tomto spovadilemavetkchtch, ktorsa usilujo duchovnuvedomenie iosvietenie. PretoJeipovedal: KrovstvoBoieneprdetak, aby ho udiapozorovali. Aninepovedia: Ajha, tuto alebo tamto je ! Lebo krovstvo Boie je medzivami !"

Ak nie ste vinu svojho ivota nespokojn, ustarosten, zkostn,

zdeprimovan, zfal alebo kvren inmi negatvnymi duevnmi stavmi;ak ste schopnradovasa zjednoduchchvecako zvuk daaalebo vetra;ak ste schopn vidie krsu pohybujcich sa oblakov alebo by z asuna as sm bez toho, aby ste sa ctili opusten a potrebovali nejakmentlne podnety a zbavu; ak cudzincovi ponknete primn, srdenpomoc bez toho, aby ste oakvaliakkovekprejav vaky... znamento,euvo vsvznikol priestor, hoci len na okamih v inak nepretritomprdemylienok. Kesa toto stane, poctite pohodu, vntorn pokoj. Intenzitatakchtopocitov mebyrzna. Niekto pociujetemer nepostrehnuten,

neuritspokojnos, km inzas pocti to, omustarovek indickmudrcihovorili nanda, ie zblesk Bytia. Kee ste vak zvyknut vnma lenformy, podobnpocity zachyttelen nepriamo.


34/63

34

Predpokladom toho, aby lovek bol schopn

vnma okolo seba krsu, ceni sijednoduch veci,

radova saaj zo samoty alebo zo spolonosti

druhch, jepocit spokojnosti, mieru aivosti.

Kedykovek si vimnetenieokrsne, alebo zaijete lskavos, iobjavtedobro spovajce v prostch veciach, hadajte pvod tchto pocitov lenvo svojom vntri. Nehadajte vak tak, ako keby ste hadali nieokonkrtne. Nemete to predsa lapi a potom vyhlsi: Mm to", animentlneuchopia definova

nejakm spsobom. Je to ako bezoblan obloha. Nem to formu. Je topriestor, je to pokoj, je to sladkosBytia, je to ovea viac, ne omonovyjadri slovami, ktor len na nieoodkazuj. Ke ste to schopnvnmapriamo vo svojom vntri, prehbisa to. Takekesi viete vinieovemiprost - naprklad zvuk, pohad, dotyk -, ke uvidte nieo krsne alebopoctitevoiniekomu vdnos, vmajtesi aj vntornpriestor, ten zdroja pozadie takchtopocitov.

A tu ponkamalspsob, ako v sebe objavivntornpriestor: zanitesi uvedomova to, esi uvedomujete. Povedzte alebo si len v duchupomyslite: Som" a unik tomu nepridvajte.

Uvedomte si len pokoj, ktor savo vs

potom rozhost. Vnmajte svoju prtomnos,

obnaen, nezastret, nezahalen scno.

Netka saho ani mlados ani staroba, bohatstvo

ani chudoba, dobro ani zlo, nem iadne atribty.


35/63

35

IESTAKAPITOLA

Cie vho ivota

V ivot mvntorn ivonkaj cie.

Vntorn cie satka Bytia a jeprvotn.

Vonkaj cie ivota satka vaejinnosti

a je druhorad.

Prav aprvorad cie vho ivota sanikdy neme prejavovana povrchovej rovni. Netka satoti toho, orobte, ale toho, m ste,ie stavu vho vedomia.

iny, hoci snevyhnutn, vovonkajej realite

slen druhoradm faktorom.

V procese tvorby jeprvoradm faktorom

vedomie.

Nezlena tom, ak sme aktvni a koko silia vyvjame: to, ak je nsvet, zvis v prvom rade od stavu nho vedomia. Ak sa nezmenmevntorne, nebudeme vediezmeniani to, oje vonku. Budeme len znovua znovu vytvra modifikovan verzie toho istho sveta - sveta, ktorje len vonkajmodrazom nhoega.

Ak raz zaijete zblesk uvedomenia iPrtomnosti, v zitok budepriamy. Uto nebude len pojem vo vaejmysli. Potom si ubudete mcvedome vybra, ichcete by prtomn alebo radej zotrva ponorenv prde zbytonch mylienok. Mete si do svojho ivota pozva


36/63

36

Prtomnos, inak povedan vytvori si priestor. K milosrdenstvuduchovnhoprebudenia vakpatraj zodpovednos. Bubudete aj naaleji ako doposia a sprva sa, ako keby sa vbec ni nebolo stalo, alebopochoptevznamduchovnho prebudenia a uznte, euvedomenie je tnajdleitejiavec, ktorsa vmmohla prihodi.

Najhlbm zmyslom vho ivota satak stane to,

e saotvorte vznikajcemu vedomiu azanete

vna dotohto sveta viac svetla.

Osvieten konanie znamen zosladenie vho

vonkajieho ciea (toho, orobte) svntornm

cieom (sostavom duchovnho prebudenia).

Osvieten iny vsspoja s vonkajm elom vesmru. A skrze vs budepotom vedomie prenika do tohto sveta. Bude prtomn v kadej vaejinnostia bude vsviesa posilova.

Modality osvietenho konania s: schopnos prijma, radosa entuziazmus. Kad z tchto modalt predstavuje urit vibranfrekvenciu. Ke sa pustte do nejakej prce - iu jednoduchej alebozloitej - mali by ste dba na to, aby vo vaej innosti prevldala aspo

jedna z tchto modalt. Ak sa nejakej innosti nevenujete s odovzdanm,radosou a nadenm, oskoro zistte, espsobujete utrpenie - sebeaj druhm.

Ak sinnosti, z ktorch mte rados, znamen to, eich meteakceptova a zmieri sa s nimi. Schopnos prijma znamen, esi vietepoveda: tak veci sa momentlnemajtakto a takto, toto a toto sa musurobia ja to ochotne urobm.

Ak sa vak nijako neviete teiz toho, oprve robte, alebo to nevieteakceptova, prestatesa tej innostivenova. Inak nebudete schopnnies


37/63


38/63


39/63

39

Budete sa cti ako p, ktor let rovno dociea,

a budete ma ztoho rados.

Nestrannmupozorovateovisa bude zda, este v strese, no intenzvnosnadenianemso stresom nispolon. Do stresu sa dostvatevtedy, kesa vemone chcete dosta do ciea, a nevenujete pozornos tomu,oprve robte. Rovnovha medzi radosou a truktrovanm naptmsa potom prerua nakoniec previnaptie.

Stres zakadm zni kvalitu iefektvnos

vaejprce anavye jezko spt

s takmi negatvnymiemciami ako zkos ahnev.

Dnes uvieme, eso stresom sa do tela vyluujjedovatltkya estresspsobujesrdcovochorenia a rakovinu.

Nadenie savak odliuje odstresu tm,

evznik zenergie s vysokou frekvenciou,

ktor rezonuje stvorivou silou vesmru.

Zrejme preto americk filozof Ralph Waldo Emerson

povedal: Bez nadenia nikdy nevzniklo ni vznamn."

Hoci nadenie si uvedomuje, kam smeruje, zostva v hlbokej jednotes prtomnouchvou, zdrojom svojej ivosti, radosti a sily. Keste naden,netite po niom, pretoe vm ni nechba. Vae nadenie je v sladeso ivotoma nech by ubola vaainnosakokovekplnnadenia,


40/63

40

nebudete sa v nej strca. Pretoe aj uprostred horkovitej inorodostisa budete vedievrtido svojho stredu, na to pokojna nesmierne ivmiesto, do zdroja, z ktorho vetko pochdza a ktorho sa predsa ninedotka.

Nachdzame sa uprostred vznamnho diania v evolcii udskhovedomia, ale vo veernch sprvach sa o tom nedozviete ni. Na naej

plante a sasne monoaj na inch miestach naejgalaxie sa vedomieprebdzazo svojho sna o forme. To vakneznamen, esa vetky formy(svet) rozpadn, hoci niektor urite zanikn. Vedomie zane formyvytvrabez toho, aby sa v nich strcalo. iebude si uvedomovasamoseba aj vtedy, keprvebude nieovytvraalebo preva. Preoby vakmalo naalej vytvra formy, preoby malo naalej okovek preva?Pre vlastn poteenie. Ako to uskuton? Predsa prostrednctvom ud,ktorubudpoznavznamosvietenho konania.

Na naej plante sarod nov druh.

Deje sa to teraz a ten nov druh ste vy!


41/63

41

SIEDMA KAPITOLA

Bute prtomn

Sme schopn naui sa, ako sau alej nezapodieva minulmi situciamia udalosami, nevytvra svoje vntorn kino aradej presmerova svojupozornos nadokonal, bezasov prtomn okamih. Naou identitousa stane potom Prtomnos, anie mylienky aemcie.

Iba Prtomnos vs me oslobodi odegaaprtomn mete by len Teraz,

a nie vera alebo zajtra.

Iba Prtomnos vs me zbavi archy

minulosti azmeni stav vho vedomia.

Bute bdel. Akvo vs pracuje uvedomenie, rozpoznte, ehlas vo vaejhlave je len dvna mylienka podmienen minulosou a eu nemusteuveri vetkmu, osa vm preenie hlavou. Sto star mylienky, niviac. Vedomie znamen Prtomnos alen Prtomnos jeschopn rozpustivau nevedom minulos.

To, omu sa vzene hovor satori", jeokamih Prtomnosti, krtke

preruenie hlasu vhlave, mylienkovch procesov aich odrazu v tele a vemcich.

Vtedy sa tam, kde prv panoval ruch mylienok aemci,

vynor vntorn priestor.


42/63

42

Ak chcete skoni utrpenie, ktor suuje

udstvo utiscroia, muste zaa odseba.

Muste prevzia zodpovednos

za svoj duevn stav vkadom jednom

okamihu svojho ivota.

To znamen teraz! Polote siotzku: Ovlda ma vtejto chvli negatvnanlada?" Bute ostrait, venujte pozornos svojim mylienkami emcim. Vmajte siaj pocity menieho neastia, oktorch som hovorilprv, teda tak ako nespokojnos, nervozita, otrvenos. Sledujte

mylienky, ktor vae pocity neastia zdanlivo zdvoduj ivysvetuj,priom ich vskutonosti spsobuj. Ke sisvoj negatvny duevn stavuvedomte, neznamen to, e ste zlyhali, ale naopak, urobili ste pokrok.Pokia sisvoje neastie neuvedomujete, stotoujete saso svojimiduevnmi pochodmi, ie sastotoujete segom.

Uvedomovanie si vlastnch mylienok,emci areakci vedie ktomu,

e sa snimi prestanete stotoova.

Nemte sito vak sich potlanm. Ke sipriznte mylienky, emcie

a reakcie, ete vtom okamihu sa s nimi automaticky prestanetestotoova.

Djde k posunu vo vnman seba: prv ste plne splvali so svojimimylienkami, emciami a reakciami; teraz ste vak vedomie, vedomprtomnos, ktorsa prchavmduevnmstavom iba prizer.


43/63

43

Emcie, ba imylienky

sa stvaj vaka vedomiuodosobnenmi.

Pretoe rozpoznvate ich neosobnpovahu.

Niet v nich ufalonho ja.

S to u iba udskemcie, udskmylienky. Celvaaosobnhistria,ktor je v konenom dsledku iba prbeh, kpka mylienok a emci,nadobda druhorad vznam a unezaber prv pln vho vedomia.Uneformuje vae vnmanie vlastnej totonosti. Uste sa stali svetlomPrtomnosti, vedomm, ktor mylienkam a emcim nielen predchdza,ale je aj hlbie.

Negatvnos toti nie jeinteligentn.

Pretoe pochdza zega.

Ke vs zachvtia negatvne pocity, znamen to,

e jevo vs nieo, oti ponegatvnosti,

nieo, oju vnma ako poteenie, alebo aspo ver,

evaka nej zskate to, poom bate.

Keby to bolo inak, udia by asi nelipli na negatvnych emcich, ktor

spsobujutrpenie im aj ostatnma spajv tele chorobnprocesy.


44/63

44

Take vochvli, ke siuvedomte svoje negatvne

emcie, uvedomte sizrove ajto, esa vo vs

nachdza nieo, om ztoho rados aver,

e ztoho me zska nejak itok,

ie siuvedomte priamo svoje ego.

V tom okamihu sa vaa identita presunie od ega k uvedomeniu.To znamen, eego sa zanescvrkvaa vedomie zas narasta.

Ak ste si schopn uprostred nejakej negatvnej nlady uvedomi, esi

spsobujete utrpenie, prekonte tak obmedzenia egoickch duevnchstavov a reakci. Vaka uvedomeniu sa otvraj nekonen monosti -alie, ovea inteligentnejiespsoby, ako sa s danou situciouvyrovna.Potom sa u pocitov neastia budete vedie zbavi kedykovek, kerozpoznte, ako hlposte reagovali.

m viac minulosti vovzahu spartneromzdieate,

tm viac muste by prtomn, inak budetemusie

svoju minulos znova aznova preva.

Rdzi, nefalovan vzah jetak,

v ktorom nedominuje ego aj sjeho neustlym

vytvranm predstv asebapotvrdzovanm.

V pravom vzahuvldneotvoren a bdelpozornosvoi tomu druhmu,zbaven akhokovek oakvania. Tto bdel pozornos je vlastnePrtomnos, ktor je nevyhnutnm predpokladom kadho autentickhovzahu.

Ke sa pozerte na svoje diea, povate ho, dotkate sa ho alebomu pomhate, ste bdel, pokojn, plne prtomn a nechcete ni in


45/63

45

len, aby tchvabola tak, akje. Takmtospsobomvytvratepriestorpre Bytie. V tej chvli, ak ste prtomn, nie ste uotcom alebo matkou. Stebdelos, pokoj, Prtomnos, ktor sa pozer, pova, dotka sa, ba ajrozprva. Ste Bytie, ktorriadi vaeiny.

Hovormto sceso zvltnymdrazomna vvzahk dieau, ale rovnakosa to vzahujena vetkymedziudskvzahy.

Ak budete zanedbva Bytie, sinmi sinevystate.

Vina ud si vma len vonkajie formy a vntorn podstatu si vbecneuvedomuje. A presne takto si neuvedomuj ani vlastn podstatua stotoujso svojou fyzickou a psychologickou formou.

Ke saraz vo vaom vnman zane prejavova

urit stupe Prtomnosti, pokoja abdelej pozornosti,

poctite bosk podstatu ivota,spolon vedomie iducha,ktor prebvav kadom jednom tvorovi, vkadej ivej forme,

a spoznte, etvor jednotu aj svaou podstatou.

Ke prichdzate do kontaktu s umi, iu na pracovisku alebo inde,venujte im pln pozornos. Pretoe v prvom rade ste osi ako polevedomia ibdelej Prtomnosti. Dvod, preos tmdruhmkomunikujete -iu ide o kpu alebo predaj, iados alebo poskytovanie informci -sa teraz stva druhoradm. Prvoradm cieom interakcie medzi vamisa toti stva pole vedomia, ktor medzi vami vznik. Priestor vedomiaje ovea dleitej ako to, o om sa zhovrate alebo ako fyzicka mylienkovpredmety.


46/63

46

udsk Bytie sa stva ovea dleitejm

ako veci tohto sveta.

Neznamen to vak, ebudete zanedbva to, osa na praktickej rovnimus vykona. Vlastne ke si priznte dimenziu Bytia a stanesa prvoradou, poctite viac energie a budete pracova s ovea vouahkosou. Zrodenie sa poavedomosti v medziudskejkomunikcii je tmnajpodstatnejmfaktorom vo vzahochna novej zemi.

Ke pochopte, evaa mrzutos nevediek niomu,

len k upevovaniu vhofalonho ja,

ie kpotvrdzovaniu vho ega,

zanete uom automaticky odpa.

Chpavos oslobodzuje.

Jeiovo uenie o odpan nepriateom" je v podstate o rozpanhlavnchegoickchtruktrudskejmysle.

Zlo na tejto plante mlen jedinho pvodcu:

udsk nevedomie.

Ake si toto uvedomte, budete schopn skutone odpa. Vakaodpaniusa rozplynie aj vaa identita obete, a objav sa vaa skutonsila - sila Prtomnosti. A namiesto toho, aby ste sa vyhovrali na tmu,budete prinasvetlo.

Prtomnos je stav vntornej priestrannosti. Ke ste prtomn, kladiete


47/63


48/63

48

SMAKAPITOLA

Vedomie

Rados zBytia,

toje rados zvedomho bytia.

Vedomie je uvedom. Je tm, oje neprejavena ven. Vesmrsa vakstvavedommpostupne.

Samotn vedomie jebezasov,

apreto ani neprechdza nijakou evolciou.

Nikdy sa nezrodilo a nikdy ani nezanikne. Ke sa vedomie prejavujevo vesmre, znamen to, epodlieha asu a me sa vyvja. Nie jev monostiach udskej mysle prinu tohto procesu pochopi. Memeho vakuzriev sebe a stasa jeho vedommiastnkmi.

Vedomie je inteligencia,

organizan princp vpozad vznikajcich foriem.

Vedomie vytvra formy umiliny rokov, aby sa mohlo vaka nimprejavovavo viditenomsvete.

Hoci neviditenrarehovedomia predstavuje aliudimenziu, od tejto


49/63

49

dimenzie nie je oddelen.

Dimenzia foriem a dimenzia bez foriem

sa navzjom prelnaj.

To, oje neviditen a neprejaven, prenik do tejto dimenzie akovedomie, vntornpriestor, Prtomnos. Ako sa to deje ? Prostrednctvomudskej formy, ktor si u zana uvedomova samu seba a napa taksvoje poslanie.

Vedomie sa vteujedo dimenzie foriem, ie samo sa stva formou. Kek tomu djde, vstupuje do akhosi snovho stavu. Inteligencia scepretrv, no vedomie si prestane seba uvedomova. Rozplynie sa vo forme,zanesa s formami stotoova. Tento jav by sa dal charakterizovaaj akozostup boskhodo hmoty.

Na naej plante udsk ego predstavuje

poslednfzu vesmrneho spnku,

stotoovaniesa vedomia s formou.

V evolcii vedomia

to bol nevyhnutn vvojov stupe.

Nasledujci krok vudskej evolcii

nie je nevyhnutn,

ale azda prvkrtv dejinchnaej planty

mme monos vedomej voby.

Aj vyju mte. Akto vlastne ste ?

Vedomie, ktor siuvedomilo samo seba.


50/63


51/63

51

Budha bol pravdepodobne prvou udskou bytosou, ktor to jasne videlaajednmz strednchbodov jeho ueniasa stal pojem anatt (ne-ja").A ke Jei povedal zapri sm seba", myslel tm: skoncuj s ilziamio svojom ja. Keby ego bolo skutone tm, osom, bolo by absurdnvzdvasa ho.

To, opretrvva, je svetlo vedomia, v ktorom vnemy, zitky, mylienkya pocity prichdzaja odchdzaj.

Nam hlbm, pravm ja

je samotn Bytie.

Ke to uraz viem, v mojom ivotesa mediaokovek, nebude to uma pre ma absoltny, len relatvny vznam. Budem si to sce vi,no nebudem to bravne, nebudem to vnmaako bremeno.

Jedin vec, naktorej skutone zle, jetto:

som vdy schopn vnma vpozad svojho ivota

podstatu Bytia, to, eSom ?

Presnejie: viem precti tosvoje Som ako Som,

ktor je vprtomnom okamihu?

Alebo sa strcam vudalostiach, vo svojej mysli

a vo svete, ktor maobklopuje ?

Ke sa odstrnia alebo skolabuj formy, s ktormi ste sa doposia

stotoovali a vaka ktorm ste vnmali svoje ja, skolabuje aj vae ego,pretoe ego je stotoovanie sa s formami. Ke uniet nioho, s mby ste sa mohli stotoova, mste potom ?


52/63

52

Keformy okolo vsprestanexistovaalebo sa ocitnete v blzkostismrti,vaevnmanieBytia, toho, eSom, prestane byopantanformami: Duchsa vyslobod z vzenia hmoty. Vtedy si uvedomte, epodstata vaejidentity nem s formami ni spolon, ale je nikdy nekoniacouPrtomnosou, Bytm, ktorpredchdzavetkm formma identifikcim.Uvedomte si, evaou pravou identitou je vedomie ako tak, a nie to,s msa vedomie identifikuje. Je to stav Boiehomieru.

Chcel by som poznaBoiumyse," povedal raz Einstein a dodal: Vetkoostatnslen detaily."

oje Boia myse? Vedomie.oznamen pozna myse Boha?

By uvedomel.

A os tie detaily ? Vonkaj zmysel ivota a vetko to, osa deje

na povrchu.

Hovor sa, eticho je re Boha avetko ostatn

je len zl preklad". Ticho jeskutone len in

pomenovanie priestoru.

Ke si budeme vo svojom ivote uvedomova ticho vdy, ke nastane,dostaneme sa do kontaktu so svojou vntornou, bezasovou dimenziou,v ktorej niet iadnych foriem a ktor presahuje sfru mylienok i ega.Meto byticho, ktork vmprenikz prrody, no takisto aj ticho vaejizby v skorch rannchhodinch alebo pauzy medzi zvukmi. Ticho nemformu, preto si ho pomocou mylienok nevieme uvedomi. Mylienkaje forma. Uvedomovasi ticho znamenby ticho. By ticho znamenbysi vedom, no bez akchkovek mylienok. Nikdy nie ste vmi a hlbiesami sebou ako vtedy, ke ste pokojn a tich. Ke ste pokojn, ste tm,


53/63

53

m ste boli pred tm, ako ste nadobudli doasn fyzick a mentlnuformu, ktor sa vol osoba. Ste vak aj tm, msa stanete po tom, akosa ttoforma rozpadne. Kezotrvvatev tichu a pokoji, ste tm, msteza hranicami svojej asom obmedzenej existencie: vedomm, ktornemnijakformu, je nepodmienena ven.


54/63

54

DEVIATA KAPITOLA

Vntorn telo

Na to, aby sme prekonali hranice tela a objavili,

m vetkm nie sme, musme dotela

najprv vstpi.

Stava fyzick telo, ktor vnmame zmyslami aktor raz zostarne,schradne a nakoniec umrie, najednu rove snam ja" prv ineskrspsob utrpenie. To, esa prestanete stotoova sosvojm telom,neznamen, eho budete zanedbva, pohda nm, nestara sao. Akjevae telo stle siln, krsne apln ivota, mete sa zneho tei avisi tieto jeho vlastnosti - km trvaj. Takisto mete zlepova stav svojho

tela sprvnou vivou acvienm. Aknestotoujete telo stm, m stev ase, ke telo strat svoju krsu avitalitu alebo svoje schopnosti,nebude to maiadendosah na to, ako chpetesvoju hodnotu a identitu.Vlastne ke telo zane slabn, ovea ahieme cez ustupujcu formupresvitaneviditendimenzia, iesvetlo vedomia.

Hoci stotoovanie sa s telom patr medzi najzkladnejie formy ega,dobrsprvaje, eje to aj najahieprekonatenforma. Udeje sa to vaknie tak, esami seba budete presviedao tom, enie ste svojm telom,

ale presunom svojej pozornosti z vonkajej podoby tela a predstvo vaomtele - teda o tom, ije krsne, kared, siln, slab, prlitunalebo privemichud- na pociovaniejeho vntornejivosti.

Nezle natom, ako vae telo vyzer navonok,

pretoe pod vonkajou formou sanachdza

intenzvne aiv energetick pole.


55/63

55

Dva- itrikrtsa vedome nadchnite. Zistite, izachytvate onen jemnpocit ivosti, ktorprenikcelmvamvntornmtelom. Ctitesvoje teloakoby zvntra? Na krtkuchvusa snateprectijednotlivastisvojhotela. Postupne preciujtesvoje ruky, potom ramen, chodidla nohy. Ctitesvoje brucho, hrudnk, krk a hlavu ? A opery ? Aj v nich pulzuje ivot?Potom si znovu uvedomte svoje vntorn telo ako celok. Mono sa vmspoiatkubude iadazavrieoi. Kevakpoctite svoje telo, znovu ichotvorte, rozhliadnite sa okolo seba a sasnesa naalejsnatepreciovasvoje telo.

Mono zistte, esvoje telo dokete preciova

aj bez toho, aby ste zatvrali oi, bactite ho

aj vtedy, ke tate tieto riadky.

Vaevntorn telo nie je pevn a hust, ale, naopak, przdne. Nie je tovaa fyzick forma, ale ivot, ktor tfyzick formu oivuje. Je to

inteligencia, ktortelo vytvorila a ktorho udrujepri ivote, priomriadistovky rznych, no takchzloitch funkci, eudskmozog mez nichpochopilen nepatrnzlomok.

Ke siuvedomte, o vskutonostivo vaom tele

prebieha, uvedom siaj riadiaca inteligencia samu

seba. Je to neuchopiten" ivot, ktor nikdy

iaden vedec neobjavil, pretoe to, osa oivot

v tele star, jesamotn vedomie.

Ak ste si ete neuvedomili svoje vntorn telo", zavrite na chvu oia skstezisti, iviete vnmaivotvo svojich rukch. Nespytujte sa vaksvojej mysle. Tvmaj tak povie, eninectite. A pravdepodobne od vsbude iada, aby ste jej poskytli viac zaujmavchdetailov, o ktorch


56/63

56

by mohla uvaova. Take namiesto toho, aby ste kldli svojej mysliotzky, zamerajte pozornos priamo na svoje ruky. Iba takto sa vmpodar zachyti ten nepatrn pocit ivosti v nich. Je tam. Sta, ak sasstredtena to, aby ste si ho vimli. Spoiatkupoctite

akoby jemn mravenie" itpnutie, potom sa dostav pocit energiea ivosti. Ak svoju pozornos chvu podrte v rukch, pocit ivostisa zintenzvni. Niektor udia dokonca ani nemusia zatvra oi. Svojevntorn ruky" poctiaupoastania tchto riadkov. Potom na mintuzamerajte pozornos na svoje chodidl a snate sa pociova rukyi chodidl zrove. Potom do tohto pocitu zapojte aj alie asti svojhotela - nohy, ramen, brucho, hrudnka pod. - akmsi neuvedomtesvojevntorntelo ako ucelenpocit ivosti, rozrenpo celom tele.

To, onazvam vntornm telom", vskutonosti

nie je telom, ale ivotnou energiou, mostom medzi

nam svetom foriem aneviditenou sfrou.

Skste preciova svoje vntorn telo pravidelne, tak asto, ako sa lenbude da. Po asezistte, euani nemustezatvraoi, aby ste ho ctili.Skstesi vma, ictitesvoje vntorntelo naprkladvtedy, keniekohopovate. Je to takmer paradox - keste v kontakte s vntornm telom,usa nestotoujeteso svojmhmotnmtelom, ba ani so svojou mysou.Dalo by sa poveda, este sa prestali stotoovas formami a upriamujetesa na neviditensvet, na samotnBytie. A prvetoto tvorpodstatu vaejidentity. Tm, esi budete uvedomova svoje telo, budete nielen vmiprtomn, ale objavteaj brnu, ktorvsnakoniec vyvedie z vzeniaega.

Takmtospsobom zosilnie nielen v imunitnsystm, ale aj schopnosorganizmu uzdravovasa.

V kadodennom ivote sausilujte onajvmi

vyuva vnmanie svojho vntornho tela nato,

aby ste vytvrali priestor.


57/63

57

Preciujte svoju vntorn ivos pri kadej monej prleitosti, naprkladkena niekoho akte alebo niekoho povate; ke pozertena oblohu,strom, kvet isvojho partnera alebo diea. V takchtochvach asvaejpozornosti ivedomia zostva v ri bez foriem, km zvyok budedostupn pre tento vonkaj svet foriem. Ke takmto spsobomprebvate" vo svojom tele, pome vm to v tom, aby ste zostvaliv tomto okamihu plne prtomn. Uchrni vs to pred tm, aby stesa strcali vo svojich mylienkach, emcich isitucich, v ktorchsa ocitte.

Ke preniknete hlbie dopodstaty svojho fyzickho tela,

zistte, eneobsahuje iadne formy.

Stane sa priechodom do vntornho priestoru.

Hoci vntorn telo nem iadnu formu,

prekypuje intenzvnym ivotom.

Onen przdny priestor"je toti ivotom vosvojej plnosti,

je to neprejavenZdroj, z ktorho vyrastaj vetky javy.

Tradin duchovn systmy ten Zdroj oznauj

slovom Boh.


58/63

58

DESIATA KAPITOLA

By v jednote soivotom

Pod povrchom viditenho sveta je

nielenevetko navzjom poprepjan,

ale je aj napojenna Zdroj,

z ktorho vetok ivot prti.

Cestu k Bohu, kjedinmu Zdroju, ksebe vm ukazuj dokoncaaj kamienky a najm kvety avtky. Ke sana ne pozerte alebo ichchvku podrte v ruke bez toho, aby ste im nanucovali nejak mentlneoznaenia, zmocn savs as, bapocit zzraku.

Podstata vec savm vtichosti otvra

a odra vau vlastn podstatu.

Preo hr ego roly ? Kvli jedinej, nim nepodloenej podmienke,jedinmunesprvnemupredpokladu, jedinmuzsadnmuomylu, jedinejnevedomej mylienke. Tmylienkumonovyjadri takto: Nie som dosdobr." A potom unasleduj alie nevedom mylienky ako: Musmhra roly, aby som zskalo to, opotrebujem na to, aby som sa stalocelistv. Potrebujem zskava viac, aby som aj ja malo viu hodnotu."Lenenememebyviac neto, msme, pretoepod povrchom fyzickeja duevnej formy tvorme jednotu so ivotom ako takm, teda s Bytm.

Vo svete foriem vdy budete voiniekomu v podradenom a nadradenomvzahu.


59/63

59

Vo svojej podstate vak nie ste ani podriaden,

ani nadriaden.

Prav sebacta apokora

sa vynraj zuvedomovania.

Ego to vid tak,esebacta apokora si protireia.

V skutonosti svak jedno a toist.

Je mon, aby nejakja" bolo oddelen od ivota, teda od samotnhoBytia ? Nie, je to plnevylen.

Ni tak ako mj ivot" nejestvuje,

a teda ivot nemem ani ma.

Ja somivot. Ja aivot sjedno.

Inak to neme by. Take ako by som mohol prs o svoj ivot? Akomemstratinieo, onemm? Ako memstratitaknieoako Som ?Je to nemon.

Pravda je neoddeliten odtoho,m vskutonosti ste.

no, vyste tPravda.

Ak ju budete hada inde ako v sebe, neuspejete. Pretoe tou Pravdou

je reBytie, ktormste. Presne to sa snailvyjadriaj Jei, kepovedal:Ja som cesta i pravda i ivot." Tieto slov, ak ich sprvne pochopte,sjednoznanm upozornenm na to, v om spova Pravda. Ak ichpochoptenesprvne, stansa vekouprekkouna vaejduchovnej


60/63

60

ceste. Jei toti hovor o tom najhlbom v ns - o tom, eSom" -o esencilnej totonosti kadho mua a eny, kadej ivotnej formy.Hovor o ivote, ktorm ste. Niektor kresansk mystici tomu hovoriaKristus v ns". Poda budhistov je to prirodzenos Budhu" a podahinduistovtman", ieBoh, ktorv nsprebva.

Ke ste vspojen stouto vntornou dimenziou

onie je ni zzran, jeto v prirodzen stav -,

vo vetkch vaich inoch avzahoch

sa bude odra jednota soivotom,

ktor vnmatevo svojej hbke.Toje lska.

Rozpozna dobro,

ktor vovaom ivote uje,jezkladom vetkej hojnosti.

Zdroj hojnosti sa nenachdzamimo vs. Je sasoutoho, kto ste. Zaniteteda tm, eocente thojnos, ktor vs obklopuje. Vimnite si stosivota. Teplo slnench lov na svojej pokoke, ndheru kvetov

vo vklade kvetinrstva, chu duinatho ovocia alebo hoci aj vdatnosdaa. S dokonalosouivotasa stretvatena kadomkroku. Ak si budetevihojnos, ktor je vade okolo vs, prebudte tmhojnosaj v sebe.Potom jej ulen dovote, aby prdila z vs von. Ke sa usmejetena neznmeho loveka, obdarujete ho energiou hojnosti a stvatesa takdarcom. Opakovane sa ptajtesamchseba: Memnieoda? Memniekomu alebo niekde nejako niem posli?" Na to, aby ste sa ctilibohat, nepotrebujete vlastni ni, hoci vetkho sa vm dostane prvepreto, lebo sa stlebudete povaova za bohatch. Hojnosprichdza lenk tm, ktorju umaj.


61/63

61

Sadenica ni nechce, pretoe je v jednote s celkom a celok sa prejavujeskrze u. Jei riekol: Pozorujte pon alie, ako rast, nenamhaj saa neprad; hovorm vm, ani alamn v celej svojej slve neobliekalsa tak ako jedna z nich." Dalo by sa poveda, eto, aby sa zo sadenice stalstrom, je vou celku, ie ivota, a sadenica samu seba nevnmaoddelene od ivota, take nem vlastn vu. Je toti v jednote s tm,ochce ivot. Preto nie je ani ustarosten, ani stresovan. A ak mpredasne zahyn, zahynie poahky, bez vekej drmy. Smr ju totiobklopuje takisto ako ivot. Cti toti, hoci aj nejasne, eje zakorenenv Byt, vo venoma jedinom ivote, ktorpresahuje vetkyhmotnformy.

Ke dochdza k tragickm stratm, udiasi ich bu odmietaj pripusti,alebo plne kapituluj. Niektor zatrpkn alebo bud rozhoren. Z inchsa zasa stanscitn, mdri, milujci udia. Vzdor a odmietanie je vlastneosi, ovedie k zmrovaniu sa a k upevovaniu krupiny ega. Stvatesa tak uzavretmi.

Kapitulova vak znamen

vntorne prija to, oje.

Vtedy saivotu otvrate.

Kesa vntornepoddte, kesa vzdvate, otvorsa vo vsnovdimenziavedomia. Ak neskrubude potrebnalebo monkona, vaeinybudv slade s celkom a bude ich podporova tvoriv inteligencia, ienepodmienen vedomie. Okolnosti a udia vm potom bud npomocn

a buds vami spolupracova. Budsa vmstvaastnnhody. Ak vakv nejakej situcii nemono ni podnikn, zachovajte si radej pokoja vntornticho, ktorprichdzajs odovzdanosou. Zotrvajte v Bohu.

Ke si u nebudem mli to, m v skutonosti som, s doasnou formousvojho ja", prejav sa skrze ma bezhranin a ven dimenzia - Boha budema" vies. Zbavmsa tak zvislostiod foriem. Nepomemi vak,

ak si to, eja nie som ttoforma," budem uvedomovalen intelektulne.Najdleitejiaotzkatotiznie: dokemv tejto chvlivnmaprtomnosvntornho priestoru, ie dokem vnma vlastn PrtomnosiPrtomnostoho, eSom ?


62/63

62

Spytujte sa samch seba: Okrem toho,

e siuvedomujem to, osa v tejto chvli deje,

uvedomujem si samotn Prtomnos,

teda iv,nadasov vntorn priestor,

v ktorom sa vetko odohrva?"

Ak je pokoj naozaj to, po omtite, tak sa rozhodnete pre pokoj. Ak vm

na pokoji zlevminena omkovekinom a ak skutoneviete, esteskrduchom nemalichernmegom, zdrtesa potom reakcia vo chvli,kesa budete musiekonfrontovas nronmi situciamiineprjemnmiumi, zostanete plnebdel. Mali by ste sa so situciouokamitezmieria radejs oubyv jednote, ako sa od nej separova. Potom vaareakciavyplynie z vaejbdelosti. Reagovabude to, mskutoneste (vedomie),a nie to (malichern ego), za o sa povaujete. Vaa reakcia bude potomenergick a inn, priom z nijakej osoby isitucie neurob vhonepriatea.

Byzajedno s tm, oje, ies prtomnmokamihom, neznamen, eunikdy nebudete iniciovanejakzmenu alebo ebudete plnepasvni.

Motivcia kona pochdza zhlbej rovne,

a nie z egoickho chcenia istrachu.

Vntornslads prtomnmokamihom otvravaevedomie a zoslaujeho s celkom, ktorhoneoddelitenousasou je prtomnokamih. Potomsa celok, ieplnosivota, bude prejavovaskrze vs.

Nech uvm ivot prinesie akkovek sksenos, bude to vprospechevolcie vho vedomia. Odkia viete, eprve tto sksenos jet, ktorpotrebujete ? No predsa odtia, etto sksenos prevate vtejto chvli.


63/63

Ako nastoli vsebe mier v tomto okamihu ? Tak, esa s prtomnmokamihom zmierite. Prtomn okamih jepole, na ktorom sa odohrva hraivota. Nikde inde satoti odohrva neme. Ke saraz zmierites prtomnm okamihom, vimnite si, osa bude dia, omete urobialebo ako sa mete rozhodn, ipresnejie: oivot prostrednctvomvs vykonva.

Tajomstvo umenia ivota,

ie tajomstvo vetkhospechu aastia,

sa d vyjadri tmito slovami:

By Zajedno soivotom.

Keste zajedno soivotom,

ste v jednote s Prtomnosou.

Vtedy si uvedomte, esvoj ivot neijete vy,

ale ivot ije vs.

ivot jetanenk a vyste tanec.

Boh jeJedin ivot, ktor jeprtomn vade,

vo vetkch formch ivota imimo nich.

Lska predpoklad dualitu:

milujceho amilovanho,subjekt a objekt.

Lska jeteda uznanm jednotyvo svete dualt.

Prostrednctvom lsky savo svete foriem rod Boh.

Vaka lske sasvet stva menejsvetskm,

je ah asvetlej, atak do meprenika

Documents

LECENI Tolle Eckhart 5 SK Jednota Vsetkeho Ziveho