VRŠATEC

Prírodné krásya zaujímavosti

MIESTNA AKČNÁ SKUPINA

Ilava

Krivoklát

Mikušovce

Židovský cintorínSilné židovské obce vznikali len v geogra�cky dôležitých miestach. Takým miestom bola aj Ilava. Spomienkou na voľakedy silnú židovskú obec je dnes už len starý a rozľahlý cintorín, jeden z

najväčších na strednom Považí s barokovými náhrobníkmi.

Prírodná pamiatka Krivoklátska tiesňavaKrivoklátska tiesňava je pôsobivý geologický a geomorfologický útvar na vápencových skalách, v ktorom sa vyskytujú vzácne rastlinné a živočíšne druhy. Vznikla eróznou činnosťou

Krivoklátskeho potoka. Opticky je rozdelená na dve časti, ktoré predeľuje asfaltová cesta s potokom. Územie tiesňavy je väčšinou suchého skalnatého terénu s rôznym trávnatým a stromovým porastom. Tiesňava je chránené územie od roku 1989, je v 4. stupni ochrany a celkovú rozlohu má 9,70 ha.

Prírodná pamiatka Krivoklátske lúkyKrivoklátske lúky predstavujú ukážku bielokarpatských orchideových lúk s drobnými prameniskovými mokraďami.Cestou z Krivoklátskej tiesňavy na lúky je možné vidieť na svahoch pri lese

penovcové kaskády so stekajúcou vodou, ktoré vznikajú zrážaním uhličitanu vápenatého. Niektoré časti lúky sú aj tak extrémne suché, takže na jednej lokalite sa v týchto miestach vyskytujú veľké množstvá suchomilných a močiarnych druhov rastlín. Lúky sú považované za chránené územie od roku 1993 a sú v 4. stupni ochrany. Rozlohu majú 4,33 ha.

Prírodná pamiatka Skalice Prírodná pamiatka Skalice predstavuje vápencové bradlá s výskytom mangánovej rudy.

Bolešov

Dračia Studňa Dračia studňa je najväčší a najmohutnejší penovcový útvar Bielych Karpát. V súčasnosti je vyhlásená za prírodnú pamiatku, pričom tu platí 5. stupeň ochrany. Nachádza sa v nadmorskej výške

380-600 m n.m. a je vzdialená asi 2km od začiatku náučného chodníku Bolešov – Krivoklát. Dračia studňa je dvojprameň, z ktorého vyviera voda na zemský povrch. Tento prameň vyviera 100m ďalej nad vodopádmi. Samotné vodopády sú rozsiahly vápenovcový útvar so vzácnymi druhmi fosílií kvartérnych mäkkýšov. Celé územie obsahuje vzácne a ohrozené druhy �óry a fauny.

Kozie rohyPrírodný úkaz Kozie rohy sú fantastické skalné útvary, ide o sústavu skalných vápencových brál s výškou okolo 20m a sú pokračovaním Vršatských bradiel. Kozie rohy sú štvrtá zástavka náučného chodníku Bolešov – Krivoklát. Zo samotného masívu Kozie rohy je

krásny výhľad na horáreň Chrástková, Vršatecké hradné bradlá, vrch Zelená (777 m n.m.), Biely vrch (819 m n.m.), Chmeľovú (925 m n.m.).

Lesnícky náučný chodník Bolešov – Krivoklát Nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, časť Bolešovská a Krivoklátska dolina. Náučný chodník má dĺžku 8,2km (Bolešov - Krivoklát alebo Krivoklát - Bolešov), prevýšenie je

maximálne 230m a je stredne náročný na fyzickú kondíciu. Trasa začína cca. 3km od chaty Gilianka na lesnej cestnej križovatke. Lesnícky chodník má 18 zastávok. Na informačných tabuliach sa návštevníci môžu dozvedieť o miestnej faune a �óre, o prírodnom výtvore Dračia studňa, o význame činnosti lesníkov. Na trase sa nachádza vyhliadková rozhľadňa, z ktorej je pekný výhľad na Vršatecké bradlá. Trasa lesníckeho náučného cyklochod-níka je značená zelenou značkou (stredná obtiažnosť, prevýšenie približne 200 m).

Židovský cintorínBolešovskí židia boli váženou komuni-tou, okrem synagógy, cintorína založili i židovskú reálku a mali i svojho rabína. Spomienkou na ich veľkú komunitu je dnes starý cintorín, ktorý sa nachádza za obcou, po ceste na chatu Gilianka.

Nemšová

Skalka nad Váhom

Dolná Súča

Červený Kameň

Historická železničkaViac ako 60 rokov slúžila na prepravu dreva Ľuborčianskou dolinou železnička, ktorá začala pracovať v roku 1902. Dal ju vybudovať veľkostatkár Anton Dreher, pôvodom Rakúšan. Drevo sa používalo hlavne na kúrenie v nemšovskej sklárni pri výrobe skla. Jej

dĺžka bola 12 km a viedla z Ľuborče do Podkopaného. Až do vystava-nia železničky pracovala v horách píla. Krížová cesta a pútnický Kostol sv.

Andreja a BenediktaSv. Andrej - Svorad a Benedikt sú patrónmi nielen Skalky, ale i celej nitrianskej diecézy. Heslo „Ora et labora – Modli sa a pracuj“, ktorým sa sv. Andrej - Svorad a Benedikt riadili po

celý svoj pozemský život, našlo pokračovateľov aj v dnešných časoch. Najstaršou zachovanou správou o živote našich svätcov je legenda „Život svätých pustovníkov Svorada - vyznávača a Benedikta - mučeníka“ od sv. Maura z pol. 11. storočia. Najstaršie pútnické miesto na Slovensku - Skalka sa nachádza na ceste z Trenčína do Nemšovej. Púť na Skalku (krížová cesta a sv. omša v kostole sv. Svorada a Benedikta) sa koná každoročne na sviatok Sv. Andreja - Svorada a Beňadika (17. júla). Púte sa tradične zúčastňuje v priemere 15 tisíc veriacich zo Slovenska i okolitých krajín (ČR, Poľsko). Krížovú cestu a pútnický kostol je možné navštíviť aj mimo pútnických dní a to v mesiacoch júl - august od 10.00 do 12.00h a od 13.00 do 17.00h. Počas ostatných mesiacov je potrebné sa pred návštevou vopred telefonicky dohodnúť. V prípade nepriaznivého počasia je areál zatvorený. Vstupné je dobrovoľné.Kontakt: Farský úrad Skalka nad Váhom - tel.: 032/658 42 40 alebo Kultúrno-informačné centrum Mesta Trenčín - tel.: 032/16 186, 743 35 05.

Červenokamenské bradlo Táto prírodná rezervácia bola vyhlásená 31. januára 1986 a jej plochu tvorí 47,52 ha. Priamo nad obcou sa vypína vápencový monolit o výške 45 m a vrch Červenej skaly 732 m n.m. Oba útvary majú z vedeckého hľadiska význam ako príklad pôsobenia

selektívnej erózie a denudácie, ktorých dôsledkom bolo vyprep-arovanie tvrdých a odolných hornín bradla z mäkkých obalových vrstiev �yšu. Nachádzajú sa tu výrazné zachované prírodné spoločenstvá skál a sutín.

Prírodná rezervácia Nebrová Prírodná rezervácia Nebrová je rozsiah-lym komplexom (53 ha) lúk a pasienkov so štvrtým stupňom ochrany a zároveň územím európskeho významu s cieľom ochrany vzácnych a ohrozených živočíšnych a rastlinných druhov. Nachádzajú sa tu rôzne druhy

vstavačovitých rastlín (Orchidaceae), dokonca je aj jedným z mála území Bielych Karpát trvale obývaných medveďom hnedým (Ursus arctos).

Vršatské Podhradie - Prírodné rezervácieHrad Vršatec Nad obcou Vršatské Podhradie na vápencových útesoch (897 m n.m.) Vršatských bradiel, vytvárajúcich dominantu Bielych Karpát, sa nachádza ruina kráľovského pohraničného hradu Vršatec z 13.storočia, ktorý je najvyššie položeným hradom na vápencovom

brale na Slovensku. V roku 1708 však Vršatec obsadilo cisárske vojsko a na panovníkov rozkaz bol hrad výbuchom zničený. V súčasnosti vedie k hradu pohodlná asfaltová cesta, náučný chodník či viaceré turistické a cykloturistické trasy. Spomedzi ruín hradu sa otvára nádherný výhľad na celé Vážske podolie, Strážovské vrchy a Veľkú Fatru.

Národná prírodná rezervácia Vršatské bradlá Vršatské bradlá (prírodná rezervácia s rozlohou cca 82,4 ha) môžeme nazvať prírodnou dominantou Považia. Tento mohutný vápencový masív vidieť už zďaleka a nemožno ich prehliadnuť. Bradlá majú formu ihiel, stien a veží. Ich

dominantná poloha predurčila, aby sa na nich v stredoveku postavil hrad. Vo Vršatských bradlách možno nájsť niekoľko jednotiek bradlového pásma. Najvyššie z nich je bradlo Chmeľová (925,4 m n. m.), ktoré sa nachádza viac na severe a je aj druhým najvyšším vrcho-lom Bielych Karpát.

Prírodná pamiatka Biely Vrch Biely Vrch (819 m n.m) je najväčšie čučoriedkové vresovisko v Bielych Karpatoch. Chudobné kyslé podložie Bieleho vrchu ovplyvňuje charakter rastlinstva. Prevládajú tu druhy v rámci Bielych Karpát zriedkavé (čučoriedka, brusnica, vres obyčajný).

Prírodná rezervácia KrasínKrásin je vápencový bradlový útvar, zložený z druhotných vápencov, ktoré obsahujú mnohé skameneliny a je súčasťou bradlového pásma Bielych Karpát. Tvorí súčasť bočného hrebeňa s najvyššou kvótou 516,1 m n.m., ktorý sa

tiahne juhovýchodným smerom do doliny Váhu. Nachádzajú sa tu aj podzemné jaskynné priestory, ktoré sú okrem iného aj potenciál-nymi sídliskami netopierov. Na vrchole sa nachádzajú pozostatky zrúcaniny stredovekého hradu.

Ľuborčianska dolina (studnička pod Košármi, kaplnka sv.Huberta) Ľuborčianska dolina, ovenčená Bielymi Karpatmi a lemovaná zmiešanými lesmi je miesto na aktívny oddych, miesto kde sa dá nerušene meditovať a obdivovať krásy tunajšej prírody po celý rok. Táto dolina dostala meno po Antonovi Dreherovi – ANTONSTAL. Bola tam drevená horáreň a počas II. svetovej vojny tu postavili poľovnícky zámok, ktorý (obnovený) existuje dodnes. Pri studničke pod Košármi, kde slávnostne otvorili pred dvoma rokmi Kaplnku sv. Huberta - patróna poľovníkov, sa

konáva Deň sv. Huberta s mnohými sprievodnými podujatiami.

Zrúcanina hradu SúčaZaniknutý stredoveký hrad leží v ľavej časti vrchu Krasín, bol založený v r. 1318. V roku 1550 bol zbúraný. Skladal sa z dvoch častí. Horný hrad bol na

kopci, oddelený od predhradia priekopou, kde stávali obytné budovy, pivovar, dielne. V dnešnej dobe je v najvyššom mieste odkrytý kus steny v hĺbke 30 cm, viditeľná je príjazdová cesta a priekopa.