Letisko Bratislava - Ivánka multifunkčné centrum pre CEE

LETISKO BRATISLAVA - MULTIFUNKČNÉ CENTRUM

PRE STREDNÚ A VÝCHODNÚ EURÓPU

Autor prezentácie: Ján Jendroľ Spoločnosť: Aviatik team s.r.o. Email: [email protected]

© 2015 by Aviatik team, s.r.o. All rights reserved

LETISKO BRATISLAVA - MULTIFUNKČNÉ CENTRUM PRE STREDNÚ A VÝCHODNÚ EURÓPU

Cieľom projektového zámeru je navrhnúť a spropagovať

multifunkčné dopravné, obchodné, zábavno relaxačné a priemyselné

centrum s dosahom pre strednú a východnú Európu, s majoritným

podielom ázijských investorov a spoločnosti.


Význam dopravy pre hospodársky rast bol uznaný Európskou komisiou v jej tzv. "Bielej knihe o

doprave":

"Je ťažké si predstaviť dynamický hospodársky rast, ktorý môže vytvárať pracovné miesta a

bohatstvo bez efektívneho dopravného systému. Ten umožňuje plné využitie vnútorného trhu a

globálneho obchodu".

Letisko tvorí nevyhnutnú infraštruktúru pre širokú škálu ekonomických činností. Táto širšia

ekonomická úloha je známa ako katalytický vplyv, vyplývajúci z dostupnosti služby

sprostredkovanej pre región letiskom.

Prístup na trhy a medzinárodné dopravné spojenia sú považované za absolútne nevyhnutné pre

podniky, ktoré sa rozhodujú pre miesto svojho pôsobenia. Katalytický účinok letiska je účinný

predovšetkým prostredníctvom zvýšenia obchodnej efektivity a produktivity tým, že poskytuje ľahký

prístup k dodávateľom a zákazníkom, najmä zo stredných a dlhších vzdialeností. Globálna

dostupnosť je teda kľúčovým faktorom pre umiestnenie firmy a investície a je predmetom súťaže

medzi regiónmi v Európe a predpokladom úspechu v tejto súťaži.



Letiská sú často vnímané ako základné motory fungovania národného hospodárstva. Ich význam

dokladajú mnohé štúdie a tento význam v budúcnosti ešte porastie. Väčšie letiská sa postupne

transformujú na intermodálne dopravné uzly a ich poloha vytvára strategickú výhodu, ktorá umožní

'lákať' široké spektrum hospodárskych činnosti. Fungujú teda ako nový zdroj rozvoja.

Globálna dostupnosť je rovnako dôležitá ako na regionálnej úrovni, tak aj na miestnej úrovni.

Je preto možné konštatovať, že letiská zohrávajú významnú úlohu v oblasti národného hospodárstva

najmä tým, že umožňujú a napomáhajú rozvoju prostredníctvom:

získavania nových zahraničných investícií z oblasti mimo regiónu, a to aj firiem zo zámoria a

vzdialených teritórií;

zachovania, rozvoja a rozširovania aktivít existujúcich firiem v danej oblasti;

zabezpečenia rozvoja firiem vo vzťahu ku konkurencii s ostatnými regiónmi;

podpory exportného úspechu spoločností sídliacich v regióne poskytovaním osobného a

nákladného spojenia na kľúčové trhy;

zvýšenia konkurencieschopnosti ekonomiky a spoločností prostredníctvom poskytovania rýchlej a

efektívnej osobnej a nákladnej dopravy;

zvýšenia kvality života občanov tým, že im umožnia cestovanie;

rozvoja aktívneho cestovného ruchu do oblasti, vytvárajúceho nové zdroje príjmov a

zamestnanosti v odvetviach cestovného ruchu;



Deregulácie v civilnom letectve.

Posledné desaťročia sú dôkazom celosvetového trendu deregulácie v civilnom letectve.

Tento trend má významný dopad na národné dopravné politiky týkajúce sa dostupnosti menších

krajín leteckou dopravou. Deregulácia priniesla veľké uvoľnenie leteckým dopravcom, ktorí už nie sú

viazaní poskytovať služby do neefektívnych destinácií. Vo veľkom meradle sa takto uvoľnený trh

pozitívne prejavil v prvom rade v USA (tam bol v r. 1978 prijatý deregulačný zákon). Neskôr

nasledovala západná Európa, Austrália a východná Ázia. Cez dohovory o leteckej doprave USA

prenášala pomaly túto liberálnu dopravnú politiku do iných komunít a vytvorila aj takzvaný prístup

Open Sky.

Slovenská republika má s USA uzavretú dohodu Open Sky, ktorá zakladá slobodu všetkým slovenským

a všetkým americkým leteckým spoločnostiam využívať letiská bez obmedzenia.

Sme členským štátom EÚ, takže letecký dopravca registrovaný na Slovensku má bez obmedzení

voľný prístup na letiská štátov EÚ a pridružených štátov, ktorí s Európskou komisiou uzavreli dohodu

o pravidlách v oblasti civilného letectva. V praxi to znamená, že slovenský dopravca môže

prevádzkovať leteckú dopravu v iných krajinách EU.

Príklad: Slovenský prepravca môže zabezpečovať letecké spojenie medzi Londýnom a Frankfurtom

ako v osobnej tak aj nákladnej leteckej preprave.



Z vyššie uvedeného vyplýva, že rovnakú úlohu by pre rozvoj hospodárstva malo zohrávať aj

bratislavské letisko no v skutočnosti túto úlohu nespĺňa alebo ak, tak iba v zanedbateľnej miere.

Hlavný cieľ a účel projektového zámeru je:

•Naprojektovať rozvoj letiska M.R. Štefánika v Bratislave na úroveň komplexne vybaveného

letiska z hľadiska schopnosti prijímať lietadlá najnovšej generácie, sprístupniť diaľkové lety a

vybudovať doposiaľ neexistujúce intermodálne prekladisko pre prepravu leteckých zásielok.

•Ponúknuť reálny projekt, ktorý vychádza nielen zo súčasnej situácie na letisku v Bratislave,

ale aj z možností a príležitostí v leteckej doprave vo svete ako aj potrieb, príležitostí a

požiadaviek týchto služieb v stredoeurópskom priestore a s jeho realizáciou do roku 2020.

•Účelom projektu je rozumne riadenými investíciám vyťažiť z existujúcej letiskovej základne

maximum v prospech rozvoja celého regiónu priamym prepojením Bratislavy s veľkými

medzinárodnými leteckými uzlami a zároveň nepriamo pritiahnuť do regiónu ďalšie investičné

projekty s vyššou pridanou hodnotou, pre ktoré je perfektne fungujúca letecká preprava

nutnou podmienkou.



Súčasnosť letiska M. R. Štefánika a jeho bezprostredný historický vývoj.

Letisko Bratislava vykonáva činnosť v rámci regiónu, ktorému dominuje letisko Viedeň a čiastočne

aj Budapešť. V posledných rokoch sledujeme nárast osobnej a nákladnej leteckej prepravy na

letisku v Brne.

Základným problémom fungovania letiska Bratislava ako to správne zhodnotil súčasný minister

MDVRR Slovenskej republiky Ján Počiatek, je v manažmente letiska, ktorý pretrváva do

dnešných dní.

Majoritný vlastník letiska v minulosti menil manažment letiska skoro každé dva roky,. Záujemcovia

o leteckú prepravu, či už osobnú alebo nákladnú, narážajú na zásadný problém, že nemajú s kým

rokovať na patričnej odbornej úrovni. Zdvorilostné stretnutia nestačia. U slovenských leteckých

prepravcov ako základnú chybu vidíme v nezáujme vytvoriť serióznu leteckú spoločnosť a hoci sme

boli svedkami aj serióznych pokusov, záujmové skupiny si našli cestu ako ich zničiť, aby mohli

letectvo zneužiť na nekalé praktiky, či už sa jednalo o zneužitie deblokácie ruského dlhu, prania

špinavých peňazí, využitie dotácií na leteckú prepravu ale aj burzových špekulantov

Letisko Bratislava a letecké spoločnosti potrebujú seriózny kapitál a know-how.

Letisko je v súčasnosti zelená lúka a je tu ešte stále možnosť vytvoriť prosperujúce moderné

letisko v stredoeurópskom regióne, ktoré by bolo prínosom a nie hanbou pre Slovenskú

republiku.



Budúcnosť letiska M. R. Štefánika

Navrhovaný koncept ďalšieho rozvoja letiska M.R. Štefánika je reálny, finančne, technicky

menej náročný než doposiaľ uvažované riešenia a hlavne uskutočniteľný v kratšom časovom

období. Bude spĺňať všetky atribúty moderného letiska s výhľadom na ďalších 30 rokov. Všeobecne

je známe, že vzhľadom na blízkosť Viedne, letisko má obmedzené možnosti v osobnej preprave.

Preto sme sa zamerali na rozvoj nákladnej leteckej prepravy, ktorá je vzhľadom na polohu, nízku

prevádzkovú vyťaženosť letiska, najperspektívnejšia aktivita pre ďalší rozvoj letiska. Zároveň

musíme podotknúť, že bude začínať takmer z nuly. Našou snahou je vybudovať uzol leteckej

nákladnej prepravy v stredoeurópskom priestore, ktorý bude prepojený prostredníctvom priamych

liniek nadnárodných dopravcov s priemyselnými a obchodnými centrami vo svete.

Letisko M.R. Štefánika poskytuje veľa využiteľného priestoru na realizáciu nášho zámeru a

nevyžaduje si vážnejšie zmeny v územnom pláne.





Letisková infraštruktúra a jej stav

Základnú letiskovú infraštruktúru možno rozdeliť do niekoľkých oblastí:

pohybové a odstavné plochy a hangárovanie pre lietadlá,

terminály a infraštruktúra pre cestujúcich,

terminály/hangáre a infraštruktúra pre nákladnú leteckú prepravu

technická infraštruktúra.

Letisko má v súčasnosti k dispozícii dve vzletové a pristávacie dráhy (VPD), ktoré sa navzájom

križujú. Tento spôsob výstavby VPD bol výhodný v dobe vzniku letiska (polovica minulého storočia) a

slúžil k eliminácii negatívnych poveternostných vplyvov, najmä vplyvu silného vetra na štartujúce a

pristávajúce lietadlá. Z dnešného pohľadu ide o rizikový systém dráh, pretože kríženie vytvára

možné kolízne miesto a údržba v mieste križovania dráh znamená vylúčenie všetkej prevádzky.



Pokiaľ ide o dráhový systém, letisko Bratislava má dva zásadné problémy.

V prvom rade je pri súčasných objemoch prepravy prevádzkovanie dvoch VPD finančne náročné.

Náklady na údržbu a opravy dráh pri ich technickom stave značne zaťažujú rozpočet letiska, čo

pochopiteľne platí aj o nákladoch na zimnú údržbu. Z hľadiska prevádzkového by pre existujúci stav

a plánovaný rozvoj postačovala jedna VPD.

Druhý zásadný problém je súčasný technický stav VPD a ďalších pohybových plôch.

Z analýz stavu dráh a ďalších pohybových plôch, vykonaných nezávislými odbornými pracoviskami

pod vedením stavebnej fakulty STU v Bratislave vyplýva, že v záujme zachovania a rozširovania

prevádzky na letisku bude v blízkej budúcnosti nutné investovať do ich opravy, resp. rekonštrukcie,

pričom pod pojmom rekonštrukcia je potrebné chápať vybúranie celej konštrukcie vozovky

pohybovej plochy, úprava podložia, oprava odvodňovacieho systému a stavba novej vozovky.

Táto skutočnosť by mohla byť pre budúcnosť letiska veľmi kritická, pretože za súčasnej

situácie oprava dráhy v priestore križovania znamená vyradenie letiska z činnosti na niekoľko

mesiacov a preto je potrebné hľadať iné riešenie.

Isté obmedzenia sú aj na odstavných plochách, ktoré sú v prevažnej miere dimenzované na lietadlá

strednej veľkosti a parkovanie väčších musí byť riešené neštandardne.



Modernizácia a predĺženie RWY 13/31 na letisku M. R. Štefánika Bratislava predprojektová a projektová príprava ⁄ 2015 2016

Modernizácia a predĺženie RWY 13/31 na letisku M. R. Štefánika Bratislava 3,6 km 2016 - 2019 zdôvodnenie:

Letisko M.R.Štefánika predstavuje oprávnene najdôležitejší bod na leteckej infraštruktúre SR. Je situovaný v blízkosti diaľnice D1. V dostupnej miere sú aj najdôležitejšie cestné koridory a železničné trate v smere do Košíc, Rakúska, ČR aj Maďarska. Systém RWY bol budovaný postupne s rozdielnym typom konštrukcie cementobetónových dosiek a premenlivou hrúbkou jednotlivých vozoviek (predĺženie a rekonštrukcia v roku 1981). Degradácia technicko-prevádzkového stavu najmä RWY 13/31 pokračuje tempom, ktoré predikuje v blízkej budúcnosti jej zlý až havarijný stav. Svetelné zabezpečovacie zariadenia boli inštalované na RWY 13/31 v roku 1997 a sú na konci životnosti. Najväčšie problémy sú s udržaním prevádzkyschopnosti osovej rady a dotykovej sústavy . Zapustené návestidlá RWY 13/31 sú vplyvom prevádzky a zimnej údržby v zlom technickom stave a je potrebné ich modernizovať. Na zdroje konštantného prúdu sa už nevyrábajú náhradné diely. Z pohľadu nutnosti zabezpečenia plnohodnotnej prevádzky letiska v budúcnosti je nutné riešiť tento stav RWY 13/31 modernizáciou všetkých jej súčastí, ktorá prinesie okrem zvýšenia technickokvalitatívnych podmienok aj nové možnosti pre odbavenie lietadiel.



Projekt rozvoja dráhového systému letiska M. R. Štefánika do roku 2020 s ohľadom na letovú

bezpečnosť, optimalizáciu investičných nákladov, minimálneho záberu pôdy, zlepšenia

životného prostredia a s dostatočnou prevádzkovou rezervou a potenciálom ďalšieho rastu

výkonov letiska aj po roku 2020 ponúka riešenie ako hore uvedeným problémom sa je možné

úspešne vyhnúť.

Nárast v osobnej prepravy v rokoch 2003-2007 spustil procesy zamerané na skvalitnenie

infraštruktúry, aby bola zabezpečená možnosť vybavovania narastajúceho počtu cestujúcich.

Bohužiaľ musíme podotknúť, že v tejto oblasti sa dosiahli čiastkové úspechy a nový osobný terminál

spĺňa iba čiastočne požiadavky. V prípade rozvoja osobnej dopravy je nutné dobudovať

infraštruktúru terminálu a infraštruktúru pred terminálom, tak aby spĺňalo štandardné požiadavky

na moderné letisko. Zásadnú zmenu z dôvodu zvýšenia hodinovej kapacity odletu a príletu lietadiel

bude potrebné urobiť pri procese boardingu a nastupovania do lietadiel.

Vlastníctvo hangárov, technického zázemia pre údržbu a prípadnú opravu lietadiel je v rukách

privátnych subjektov, pričom k samotnej privatizácii sa pristúpilo bez toho, aby bola vzatá do úvahy

možnosť rozvoja letiska a požiadavky leteckých spoločností v dlhodobom horizonte a trendy spôsobu

vlastníctva tejto infraštruktúry v danom období.



Nevyhnutné investičné projekty

Stav letiskovej infraštruktúry, kde v priebehu viacerých rokov nedochádzalo k dostatočným a hlavne

koncepčne zameraným investíciám sledujúcim dlhodobý rozvoj a znižovanie zaostávania letiska v

tejto oblasti, je dôsledkom najmä absencia silného domáceho dopravcu, ktorého potreby by boli

katalyzátorom nutného rozvoja. Ak sa má letisko rozvíjať a využiť svoj potenciál, investície do

infraštruktúry budú vyžadovať značné finančné prostriedky, zároveň však bude nutné zmeniť

zabehnuté stereotypy v procesoch a fungovaní prevádzky letiska.

Nevyhnutné investície do letiskovej infraštruktúry potrebné pre úspešný rozvoj letiska

Bratislava sú najmä:

•Vybudovanie novej VPD (RWY 14-32) pre kategóriu priblíženia III B,

•Dobudovanie a oprava rolovacích dráh,

•Rekonštrukcia a dobudovanie odbavovacích plôch.

•Vybudovanie infraštruktúry pred a za osobným terminálom

•Výstavba nákladného terminálu a príslušnej infraštruktúry



Vybudovaním novej VPD 14-32 dôjde k uzatvoreniu VPD 04-22. VPD 13-31 bude slúžiť ako

rolovacia dráha v prípade neschopnosti VPD14-32 bude využitá ako VPD.

Časť uzavretej VPD 04-22 bude slúžiť ako rolovacia dráha a časť ako odbavovacia plocha pre

nákladný terminál. Navrhovaným riešením, nielen že príde k výrazným finančným úsporám,

markantne sa zvýši letová bezpečnosť, zlepší environmentálne prostredie, letisko bude spĺňať

podmienky pre lietadla kategórie F, nebude potrebná prekládka Malého Dunaja. Uzatvorením

VPD 04-22 vzniknú lukratívne priestory pre výstavbu v ochranných zónach VPD 04-22.

Pri správnej koordinácií vzletov a pristátí je vysoko reálne zvládnuť plánovanú prepravu 5 miliónov

cestujúcich a 400 000 ton leteckého nákladu za rok s dostatočnou rezervou. Pre ilustráciu:

Londýnske letisko Stansted, ktoré má iba jednu VPD, v roku 2014 prepravilo 19,9 milióna

cestujúcich a malo 157 117 pohybov.



Forma prevádzkovania letiska.

Programové vyhlásenie vlády SR hovorí, že štát bude podporovať ďalší rozvoj letiska Bratislava

vstupom strategického partnera. Vstup strategického partnera sa musí dôkladne pripraviť. Bude sa

postupovať obozretne a uvážene, aby nedošlo k chybným a nevratným rozhodnutiam, pretože

v minulosti k takýmto chybám dochádzalo a malo to negatívny vplyv na prevádzku aj rozvoj letiska

V predchádzajúcej časti bola prediskutovaná potreba investícií do letiskovej infraštruktúry a ďalšie

podmienky rozvoja leteckej dopravy na Letisku Bratislava. S tým veľmi úzko súvisí aj otázka

vlastníctva letiska, resp. akým spôsobom a kým bude letisko prevádzkované, čo bude mať vplyv na

prílev potrebných investícií a na ďalší rozvoj letiska. V zásade existujú tri možné varianty

vlastníctva, ktoré sú vo svete využívané:

letisko vo väčšinovom štátnom/verejnom vlastníctve,

letisko v súkromnom vlastníctve (privátne),

letisko s podielom verejného a súkromného vlastníctva.

Pokiaľ ide o vzťah formy vlastníctva a efektivity fungovania, je potrebné konštatovať, že sa zatiaľ

empiricky nepodarilo preukázať, ktorá forma vlastníctva by priamo tento faktor ovplyvňovala.

Naopak, ukazuje sa, že čisto súkromná forma vlastníctva nevedie k tomu, že by z neho akcionári

nejako zvlášť profitovali. Z tohto hľadiska, a ak sa pozrieme na úroveň privatizácie letísk v Európe,

sa zdá, že najlepším modelom je kombinované vlastníctvo, ktoré spája výhody privátneho prístupu

so štátnym resp. verejným záujmom. Najväčšie výhody sa ukazujú v oblasti efektivity nákladov,

tvorby výnosov a financovania vlastnej kapitálovej štruktúry.



V rámci možných postupov sa nám ako najvýhodnejšia forma javí, koncesie alebo využitie

finančných projektov typu BOOT (build, own, operate and transfer) Takýto projekt závisí od

presnej formulácie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a od zodpovedného riadenia celého procesu.

Konečné rozhodnutie ovplyvní fungovanie letiska na dlhé roky. Tento proces prinesie finančné

prostriedky do rozvoja infraštruktúry.

Bratislavské letisko nepochybne má potenciál, aby sa stalo významným subjektom na trhu leteckej

dopravy v Európe a plnilo úlohu, ktorú ako letisko v hlavnom meste členskej krajiny EÚ má plniť.




Strategické parametre

•Strategická poloha pre strednú a východnú Európu

•Diaľnica

•Železnica

•Praktický na hraniciach troch štátov – Rakúsko, Čechy, Maďarsko

•Ekonomický silný Bratislavský kraj

•Dobré klimatické podmienky, mizivá pravdepodobnosť živelných pohrôm

•Malé bezpečnostné rizika

•Kvalifikovaná pracovná sila


• Mapa



Letecká doprava – plánované objekty:

•Letisko kategórie F

•HUB terminál pre cestujúcich. Ročná kapacita 4 – 6 miliónov cestujúcich, teoretická maximálna kapacita 10 miliónov.

– Diaľkové lety

– Low coast lety na krátke a stredné vzdialenosti

– Chartrové lety

•HUB terminál leteckého nákladu - ročná kapacita 500 – 800 tisíc t

•HUB terminál leteckej pošty - ročná kapacita 50 – 80 tisíc t

•GAT terminál

•Báza XY - Slovenskej leteckej spoločnosti „Central Europe Airlines“

•Báza XY - Slovenskej leteckej spoločnosti „Central Europe Cargo“

•Servisné a opravárenské centrum pre údržbu lietadiel

•Servisné a opravárenské centrum pre údržbu obslužných prostriedkov

•Letecká škola

•Vzdelávacie stredisko pre zamestnancov





Multimodálna nákladná preprava zahŕňa nasledujúcu kombináciu

jednotlivých druhov prepráv:

• HUB leteckej nákladnej prepravy

• HUB cestnej nákladnej prepravy

• HUB železničnej nákladnej prepravy

Multimodálne prepojenie HUBov je situované do spoločného priestoru



Obchodná a priemyselná zóna

•Biznis centrum, kongresový hotel

•Logistický park pre internetový obchod

•Komoditná burza

•Veľkoobchodné nákupné centrum - využitie cestného a leteckého HUBu nákladnej prepravy na zásobovanie nákupného centra širokou ponukou kvalitného a rôznorodého tovaru, ktorý by prilákal obchodníkov nielen zo Slovenska ale aj zo susedných štátov

•Trhovisko piatich kontinentov




Hlavným cieľom zábavno-relaxačného centra je efektívne využiť voľné priestory letiska, vybudovať atrakcie, ktoré budú vynikať jedinečnosťou a príťažlivosťou nielen pre Európu, ale prilákajú návštevníkov z celého sveta.

Uvažované segmenty zábavno-relaxačného centra:

• Hotely, Reštaurácie, Kaviarne, Zábavné podniky,

• Slovenská archa

• Antické kúpele, Tradičná čínska medicína a masáže

• Vodný raj, Delfinárium

• Podmorské dobrodružstvo, Amazonský dažďový prales, Antarktída, Tajomstvá podzemia,

• Golf rezort, Rekreačné športoviska

• Letecké múzeum, Aviatické náučne centrum, A/C simulátor ...




Benefity pre Slovensko

•Zamestnanosť: 4 000 – 6 000 tisíc pracovných miest

•Nezanedbateľná druhotná zamestnanosť

•Najväčšia investícia v dejinách samostatného Slovenska

•Prilákanie nových investorov

•Ekonomický prínos

•Rozvoj regiónu

•Rozvoj cestovného ruchu

•Životná úroveň



Navrhované aktivity potrebné k realizácií projektového zámeru :

•Nájsť partnera na vypracovanie podrobného projektového zámeru

•Predstaviť projektový zámer potenciálnym investorom

•Finalizovať projektový zámer na základe požiadaviek investora

•Zaistiť vládnu podporu slovenských popredných vládnych predstaviteľov

•Predstaviť a odkonzultovať projektový zámer s odbornou verejnosťou a dotknutými územnými celkami

•Realizovať projektový zámer


Ďakujem za pozornosť!


Documents

Letisko Bratislava - Ivánka multifunkčné centrum pre CEE