LIŠAJNÍKY

Lišajník je organizmus tvorený bunkami riasy alebo sinice opletených vláknami huby.

Huba poskytuje riasam skrýšu, vodu a minerálne soli, za čo dostáva možnosť využívať sacharidy, ktoré riasa vytvára počas fotosyntézy.

Čo je lišajník?LIŠAJNÍKY

2 z 19

Spoločenstvo huby a riasy býva rôzne :

• Riasa môže byť „kultivovaná” hubou

• Huba sa môže živiť mŕtvymi bunkami riasy.

• Riasa môže nútiť hubu k obranným reakciám, v dôsledku ktorých sa rozrastajú hubové vlákna a kôrová vrstva lišajníka.

Čo je lišajník?

3 z 19

LIŠAJNÍKY

Jednotlivé druhy lišajníkov sa viažu na určité biotopy.

Na čom rastú lišajníky?

4 z 19

LIŠAJNÍKY

Kôra stromov

Na čom rastú lišajníky?

5 z 19

LIŠAJNÍKY

Pôda

Na čom rastú lišajníky?

6 z 19

LIŠAJNÍKY

Rozkladajúce sa drevo

Na čom rastú lišajníky?

7 z 19

LIŠAJNÍKY

Skaly

Na čom rastú lišajníky?

8 z 19

LIŠAJNÍKY

Machy

Na čom rastú lišajníky?

9 z 19

LIŠAJNÍKY

Lišajníky sa uchytia k podložiu pomocou ústrojov trčiacich zo spodnej vrstvy kôry - tzv. rizín alebo tak, ako kôrovité lišajníky, spodnou vrstvou kôry vrastajú do podložia.

Uchytenie lišajníkov k podložiu

20 z 19

LIŠAJNÍKY

Stielka tvorí telo lišajníkov. Môže mať žltú, oranžovú, červenú, hnedú, sivú, olivovú, zelenkastú a dokonca čiernu a svetlozelenú farbu, keď je mokrá.

Stielka

11 z 19

LIŠAJNÍKY

Existuje niekoľko druhov stielky:

stielkakôrovitá

stielka vláknitá

stielka lupeňovitá

stielka kríčkovitá

Typy rastu lišajníkov

12 z 19

LIŠAJNÍKY

Vytvárajú tzv. izídie - výrastky stielky, v podobe úzkych bradavíc, ktoré často majú inú farbu ako stielka. Izídie sa odlupujú od stielky a sú premiestňované vetrom alebo vodou.

VEGETATÍVNE fragmentáciou stielky

Vytvárajú tzv. sorédiá - častice, ktoré pozostávajú z riasových buniek opletených hubovými vláknami. Sorédiá sa dostávajú von cez pukliny kôrovej vrstvy - tzv. sorale, ktorých povrch sa podobá na prášok trošku svetlejší od stielky lišajníka.

Ako sa rozmnožujú lišajníky

13 z 19

LIŠAJNÍKY

POHLAVNE – iba samotné huby v stielke – prostredníctvom spór v sporangiách, ktoré sa nachádzajú v plodniciach.

Existujú dva typy plodníc:

Ako sa rozmnožujú lišajníky

apotécium peritécium14 z 19

LIŠAJNÍKY

Sú dôležitým pôdotvorným činiteľom - lišajníkové kyseliny ovplyvňujú mikroflóru pôdy a týmto sa podieľajú na tvorbe humusu.

Pionierske organizmy – vydržia extrémne nízke teploty a nedostatok vody. Vyskytujú sa od tropických lesov po polárny kruh a v každej nadmorskej výške. Môžeme ich pozorovať v rôznych biotopoch.

Urýchľujú proces zvetrávania hornín - pôsobením lišajníkových kyselín alebo vrastaním do drobných skalných trhlín.

Vytvárajú lesnú mikroklímu - mokré lišajníky niekoľkonásobne zvyšujú svoju hmotnosť, voda sa z nich vyparuje veľmi pomaly - udržiavajú stálu vlhkosť vzduchu. Na rozlohe 1 ha lišajníky môžu zhromaždiť vo svojich stielkach dokonca cca. 6200 dm3 vody.

Úloha lišajníkov v prostredí

15 z 19

LIŠAJNÍKY

Používajú sa ako bioindikátory pre hodnotenie znečistenia ovzdušia, pretože sú citlivé dokonca na neveľký obsah jedovatých plynov v ovzduší.

Vďaka lichenometrii - vede skúmajúcej tempo rozrastania sa stielok lišajníkov je možné určiť vek napr. budovy alebo skaly.

Na základe analýzy druhového zloženia lišajníkov sa určuje stupeň prirodzenosti lesných porastov.

Sú pokrmom pre srny, jelene, kamzíky a vtáky.

Úloha lišajníkov v prostredí

16 z 19

LIŠAJNÍKY

ZNEČISTENIE OVZDUŠIA – odumieranie stielok

ŤAŽBA DREVA – ničenie celých populácií a vzácnych druhov

ZMENA DRUHOVÉHO ZLOŽENIA LESNÝCH PORASTOV – miznutie viacerých druhov

ERÓZIA VYSOKOHORSKÝCH PAŽITÍ – ničenie lokalít, kde sa vyskytujú lišajníky

Čo ohrozuje lišajníky

17 z 19

LIŠAJNÍKY

metóda založená na pozorovaní typov stielok lišajníkov (majúcich funkciu bioindikátorov) rastúcich na kôre stromov. Umožňuje hodnotenie stupňa znečistenia ovzdušia SO2 na určitom území.

Lichenoindikácia

18 z 19

LIŠAJNÍKY

Vypracovala: Monika BuźniakSnímky: Monika Buźniak, Łukasz PęksaObrázky: Joanna Galica-DorulaPreklad: Katarzyna Dąbrowska

LIŠAJNÍKY