8
IlllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllliilllllllllllllillllllllllllllllllUllllllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllltlllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllll asa niverzita SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO, NOSITELKY RADU REPUBLIKY ROČNÍK XXXV. 198B/1989 BRATISLAVA NOVEMBER 1988 Č slo 3 llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllillllllllllllllllllillllllllllllllllllllllllllllllllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllillllllllllllllllllllllll INICIATÍVNE HĽADAŤ NOVÉ PRÍSTUPY Z VYSTÚPENIA PREDSEDU CSV KSS UK MARIÄNA SKLADANÉHO NA AKTlVE FUNKCIONÁROV UK K ÜLOHÄM ŠKOLSKÉHO ROKU 1988/1989 Koncom minulého roku rozpraco- valo 7. zasadanie OV KSČ komplex- postup hospodárske] a spoločen- skej prestavby a úloh v prehlbovan socialistické] demokracie a samosprá- vy. Deviate zasadanie ÚV KSC otvo- rene zhodnotilo pripravenos strany na zvládnutie nových úloh. Vytýčilo základné smery zvýšenia akcieschop- nosti, bojovnosti a zodpovednosti stra- n ckych orgánov, organizáci a všet- kých komunistov pri plnen revoluč- ných úloh prestavby. Formulovalo po- žiadavky na upevnenie vedúcej úlo- hy strany v spoločnosti. „Dôležité je", povedal s. Jakeš po 9. zasadan ÚV KSC na celoštátnej porade vedúcich tajomn kov krajských a okresných vý- borov strany v júni t. r., „aby stra- na uskutočňovala politické vedenie a nenahrádzala činnos štátnych, hos- podárskych a spoločenských orgánov a organizáci ". Tým je stručne, ale výstižne vyjadrená politická l nia pre prácu strany v súčasnom obdob . Dnes málokto pochybuje o tom, že prestavba a demokratizácia sú ne- vyhnutnou podmienkou rozvoja so- cializmu v súčasnej etape. Ak sa tu ešte pochybuje, tak v inom smere: tak , čo neveria v úspech pre- stavby. Poučen pozit vnym sovietskym pr - kladom, ale a j negat vnymi vlastný- mi skúsenos ami spred dvadsiatich rokov, nepochybujeme o úspechu pre- stavby za jediného predpokladu, že na čele tohto revolučného spoločen- ského procesu bude stá strana. Tým je daná požiadavka alšieho upev- ňovania vedúcej úlohy strany v pro- cese prestavby. Formy uplatňovania vedúcej úlohy strany v týchto no- vých podmienkach — 1 vzh adom na citované slová s. Jakeša však mu- sia by nové. VII. konferencia rektorov dunajských vysokých škôl V dňoch 12.—14. októbra sa ko- nala v Bratislave VII. konferencia rektorov dunajských vysokých škôl. Konferencia rektorov z univerz t a vysokých škôl v Ulme a Regensbur gu, Viedni, Bratislave, Budapešti a Novom Sade sa začala na Slovenskej vysokej škole technickej, pričom pr- vý deň rokovania venovali problémom ekonomických a sociálnych aspektov ochrany a využ vania vôd v ČSSR, stavu životného prostredia a čistoty vôd. Na druhý deň 13. októbra ich rokovanie pokračovalo na pôde Uni- verzity Komenského, kde dominovala problematika modernizácie vysoko- školského štúdia a využ vanie výpoč- tovej techniky v pedagogickom pro- cese. Na záver svojho pobytu navšt - vili Vodné dielo Gabč kovo. Na Univerzite Komenského priv tal rektorov dunajských vysokých škôl pro- rektor prof. RNDr. Anton Štrba, CSc. Ak sa teraz z tejto všeobecnej po- lohy prenesieme do našich univerzit- ných pomerov, treba úvodom pove- da , že v podmienkach stran ckej or- ganizácie na UK sa závery 9. zasa- dania OV KSČ rozpracovali a reali- zujú v organickej nadväznosti na zá- very 7. zasadania OV KSČ a uznese- nia celoškolskej konferencie KSS UK. Program pre prácu strany je daný, prijatý bol demokraticky a na zákla- de kritickej analýzy na výročných členských schôdzach, všeplenárnych schôdzach a konferenciách. Teraz je potrebné sústredi pozornos na pl- nenie prijatých uznesen v duchu zá- verov rokovan ústredného výboru strany, organizova v konkrétnych podmienkach plnenie strategickej l- nie XVII. zjazdu KSČ, ktorá určuje dlhodobé zameranie práce strany. V našich podmienkach to znamená predovšetkým h ada nové formy a metódy ofenz vnejšieho zosúladenia obsahu výchovno vzdelávacleho pro- cesu so stratégiou urýchlenia soclál no ekonomického rozvoja. Dali sme v tomto smere množstvo návrhov a námetov nadriadeným stran ckym a školským orgánom, najmä v súvislos- ti s pripravovanou analýzou česko- slovenskej výchovno vzdelávacej sú- stavy pre zasadanie OV KSČ v budú- com roku. Naša pozornos bola za- meraná dlhý čas viacej na objekt vne prekážky než na subjekt vne možnos- ti c alšieho skvalitňovania výchovno vzdelávacieho procesu. Lenže zvyk je železná koše a, a tak nie sú ojedinelé pr pady, ked sa čaká čo bude s analýzou, čo bude s našimi návrhmi? Kfúč k riešeniu problémov h adáme mimo nás, ako keby sa už vyčerpali všetky subjekt vne možnosti na po- stupné odstraňovanie jestvujúcich ne- dostatkov. Čo z toho vyplýva pre politickú prácu strany? Zrejme o vyššiu kva- litu výchovy a vzdelávania nesta- č sa iba usilova , ale o vyššiu kva- litu výchovy a vzdelávania treba zvies zápas. Z rokov pr snej centra- lizácie v našom rezorte (a na uni- verzite zvláš), kecf bola mnohá Ini- ciat va zmarená, ked varovné hlasy a kritika na adresu direkt vne pri- j maných chybných opatren sa kva (Pokračovanie na s r. 3.)

llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

  • Upload
    others

  • View
    0

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

IlllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllliilllllllllllllillllllllllllllllllUllllllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllltlllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllll

a s a

n i v e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E L K Y R A D U R E P U B L I K Y

ROČNÍK XXXV.

198B/1989

B R A T I S L A V A

NOVEMBER 1988

Číslo 3

llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllillllllllllllllllllillllllllllllllllllllllllllllllllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllillllllllllllllllllllllll

INICIATÍVNE HĽADAŤ NOVÉ PRÍSTUPY Z V Y S T Ú P E N I A PREDSEDU CSV KSS UK M A R I Ä N A S K L A D A N É H O N A A K T l V E FUNKCIONÁROV U K

K ÜLOHÄM ŠKOLSKÉHO ROKU 1988/1989

Koncom minulého r o k u rozpraco­valo 7. zasadanie OV KSČ komplex­ný postup hospodárske] a spoločen­s k e j p r e s t a v b y a úloh v prehlbovaní social is t ické] demokracie a samosprá­vy. Deviate zasadanie ÚV KSC otvo­rene zhodnotilo pr ipravenosť s t rany n a zvládnutie nových úloh. Vytýči lo zák ladné s m e r y zvýšenia akcieschop­nosti, bojovnosti a zodpovednosti s tra­níckych orgánov, organizáci í a všet­k ý c h komunistov pri plnení revoluč­ných úloh pres tavby. Formulovalo po­ž i a d a v k y na upevnenie v e d ú c e j úlo­h y s t rany v spoločnosti . „Dôležité je" , povedal s . Jakeš po 9. z a s a d a n í ÚV KSC na ce loš tá tne j porade vedúcich ta jomníkov k r a j s k ý c h a okresných vý­borov s t r a n y v júni t. r., „ a b y s t ra­na uskutočňovala polit ické vedenie a nenahrádzala činnosť štátnych, hos­podárskych a spoločenských orgánov a organizáci í" . Tým je s t ručne, a l e

výst ižne v y j a d r e n á politická línia p r e prácu s t rany v súčasnom období.

Dnes u ž málokto p o c h y b u j e o tom, ž e pres tavba a demokratizácia s ú ne­vyhnutnou podmienkou rozvoja so­cializmu v s ú č a s n e j etape. Ak s a tu eš te pochybuje, tak v inom smere: Sú takí, čo never ia v úspech pre­s tavby.

Poučení pozitívnym sovietskym prí­kladom, a l e a j negat ívnymi vlastný­mi skúsenosťami s p r e d dvadsiat ich rokov, nepochybujeme o úspechu pre­s t a v b y za jediného predpokladu, ž e na če le tohto revolučného spoločen­s k é h o procesu bude s táť s t rana . Tým je daná požiadavka ďalš ieho upev­ňovania v e d ú c e j úlohy s t r a n y v pro­cese pres tavby. Formy uplatňovania v e d ú c e j úlohy s t r a n y v týchto no­v ý c h podmienkach — 1 vzhľadom na citované s lová s . Jakeša — v š a k mu­s ia byť nové.

VII. konferencia rektorov dunajských vysokých škôl V d ň o c h 12.—14. októbra s a ko­

n a l a v Bratis lave VII. k o n f e r e n c i a rektorov d u n a j s k ý c h v y s o k ý c h škôl . K o n f e r e n c i a rektorov z u n i v e r z í t a v y s o k ý c h š k ô l v Ulme a Regensbur-gu, Viedni , Bratislave, Budapešt i a N o v o m Sade s a zača la n a S l o v e n s k e j v y s o k e j š k o l e techn icke j , p r i č o m pr­v ý d e ň r o k o v a n i a v e n o v a l i p r o b l é m o m e k o n o m i c k ý c h a soc iá lnych aspektov

o c h r a n y a v y u ž í v a n i a v ô d v ČSSR, s tavu ž i vo tného prostredia a čistoty vôd. Na d r u h ý d e ň 13. októbra i c h r o k o v a n i e p o k r a č o v a l o n a p ô d e Uni­verz i ty Komenského, k d e d o m i n o v a l a p r o b l e m a t i k a m o d e r n i z á c i e vysoko­š k o l s k é h o š túd ia a v y u ž í v a n i e výpoč­t o v e j t e c h n i k y v p e d a g o g i c k o m pro­cese. Na z á v e r s v o j h o p o b y t u navšt í­v i l i V o d n é d i e l o Gabčíkovo.

Na Univerzite Komenského privítal rektorov dunajských vysokých škôl pro­rektor prof. RNDr. Anton Štrba, CSc.

A k s a t e r a z z te j to v š e o b e c n e j po­lohy prenes ieme d o naš ich univerzit­ných pomerov, t reba úvodom pove­dať, ž e v podmienkach s t r a n í c k e j or­ganizácie n a UK s a z á v e r y 9. zasa­dania OV KSČ rozpracoval i a real i­z u j ú v o r g a n i c k e j nadväznost i na zá­very 7. zasadania OV KSČ a uznese­nia ce loško l ske j konferencie KSS UK. Program p r e p r á c u s t rany j e daný, p r i j a t ý bol demokrat icky a na zákla­d e k r i t i c k e j analýzy n a výročných č lenských schôdzach, všeplenárnych schôdzach a konferenciách. Teraz je potrebné sústrediť pozornosť na pl­nenie pr i ja tých uznesení v duchu zá­verov rokovaní ústredného výboru s t rany, organizovať v konkrétnych podmienkach plnenie s t r a t e g i c k e j lí­nie XVII. z j a z d u KSČ, k torá u r č u j e dlhodobé zameranie p r á c e s t rany.

V naš ich podmienkach to znamená predovšetkým hľadať nové f o r m y a metódy ofenzívne j š ieho zosúladenia obsahu výchovno-vzdelávacleho pro­cesu s o s t ratég iou urýchlenia soclál-no-ekonomického rozvoja . Dali s m e v tomto s m e r e množstvo n á v r h o v a námetov nadr iadeným s t r a n í c k y m a škol ským orgánom, n a j m ä v súvis los­ti s pr ipravovanou analýzou česko­s l o v e n s k e j výchovno-vzdelávace j sú­s t a v y p r e zasadanie OV KSČ v budú­com roku. Naša pozornosť bola za­meraná d lhý č a s v i a c e j n a ob jekt ívne p r e k á ž k y než n a s u b j e k t í v n e možnos­ti cíalšieho skval i tňovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Lenže z v y k je železná košeľa, a tak nie s ú o jedinelé pr ípady, k e d s a č a k á — čo bude s analýzou, čo b u d e s naš imi n á v r h m i ? Kfúč k r iešeniu problémov hľadáme mimo nás, a k o keby s a u ž vyčerpa l i v š e t k y s u b j e k t í v n e možnosti na po­stupné odstraňovanie jes tvu júcich ne­dostatkov.

Čo z toho v y p l ý v a p r e polit ickú prácu s t r a n y ? Zrejme o v y š š i u kva­litu výchovy a vzde lávania už nesta­čí s a iba usilovať, a l e o v y š š i u kva­litu výchovy a vzdelávania treba zviesť zápas . Z rokov p r í s n e j centra­lizácie v našom rezorte (a na uni­verzi te zvlášť), kecf bola mnohá Ini­ciat íva zmarená, k e d v a r o v n é h l a s y a k r i t i k a n a a d r e s u direkt ívne pri­j ímaných chybných opatrení s a kva-

(Pokračovanie na s ír . 3.)

Page 2: llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

AKTÍV VYNÁLEZCOV A ZLEPŠOVATEĽOV Odbor v e d e c k o v ý s k u m n e j č innost i a

zahraničných s t y k o v RUK UOR, poboč­k y ČSVTS p r i MFF UK a PF UK, Rada m l a d ý c h v e d e c k ý c h p r a c o v n í k o v UK uskutočni l i III. c e l o u n i v e r z i t n ý a k t í v k prob lemat ike v y n á l e z c o v s t v a a z lep š o v a t e ľ s t v a s o zameraním n a e lektro-nizáciu.

Na a k t í v e odznel i p r e d n á š k y : Program e l e k t r o n i z á c i e š k o l s t v a a je­h o r e a l i z á c i a n a UK — Doc. RNDr. J. Maďar, CSc., Doc. RNDr. J. Hvorec-ký, CSc., Problémy, p e r s p e k t í v y a vy­u ž i t i e e l e k t r o n i z á c i e v š k o l s t v e — Doc. Ing. D. Kodaj , CSc., v e d ú c i Ka­t e d r y m e r a n i a EF SVŠT, P r i e m y s e l n é v z o r y v z ť a h u k ľ u d s k é m u f a k t o r u a ná lež i tost i p r i h l á š k y p r i e m y s e l n é h o v z o r u — J. Bielik, p r e d s e d a Komitétu MR ČSVTS p r e v y n á l e z c o v s t v o a zlep-š o v a t e l s t v o , F o r m u l á c i a d e f i n í c i e p r e d m e t u v y n á l e z u z h ľ a d i s k a k a t e g ó ­r i e v y n á l e z u — Ing. Ľ. Faboková, pra­covníčka š t á t n e j exper t ízy p r i h l á š o k v y n á l e z o v Odboru v y n á l e z o v Oradu p r e v y n á l e z y a o b j a v y , Ochrana v y ­n á l e z o v r e z o r t u š k o l s t v a v z a h r a n i č í — Ing. Z. Hormannová, p r a c o v n í č k a Od­b o r u p r e v y n á l e z y a o b j a v y ÚRVŠ SSR. S p r á v u o v ý s l e d k o c h a ú lohách UK v oblas t i v y n á l e z c o v s t v a a z lepšova-t e l s t v a p r e d n i e s l a v e d ú c a o d d e l e n i a VVC RUK Ing. V i e r a T a n z e r o v á . Uvied­

la, že v y n á l e z c o v s t v o a z iepšovateľ-s t v o n a UK s a r o z v í j a v s ú l a d e s plá­nom, k t o r ý uloži l v r o k u 1988 utvor iť 30 vynálezov, 46 z l e p š o v a t e ľ s k ý c h ná­vrhov, 1 p r i e m y s e l n ý v z o r a 19 tema­t ických úloh. Pracovníci UK podal i d o t e r a z n a Úrad p r e v y n á l e z y a ob­j a v y 1 1 p r i h l á š o k vynálezov, d o den­n í k a ZN bolo zaev idovaných 72, z k t o r ý c h 45 podal i p racovníc i UK a

27 doš lo ces tou rozš í renia . Kladne bolo rozhodnutých 41 a 22 bolo za­mietnutých ZN. Spoločenský pro­s p e c h a v y u ž í v a n i e ZN a vyná lezov dosiahol hodnotu 1 340 638 Kčs a pre­jav i l s a v ú s p o r e s u r o v í n a mater iá­lu, ze fek t ívnení p e d a g o g i c k é h o pro­c e s u a v z lepšení p r a c o v n ý c h pod mienok. Na UK bolo v y h l á s e n ý c h 26 TÚ. Za u p l y n u l é obdobie bolo vyr ie­š e n ý c h 5 TO z r . 1987 a 6 TÚ z r o k u 1988. Presvedčivá p r o p a g á c i a vynález­covstva a z i e p š o v a t e f s t v a j e k l ú č o m k ú s p e c h u v masovom rozš í ren í zlep-š o v a t e ľ s t v a .

Na UK s a u s k u t o č ň u j ú a k t í v y , po­r a d e n s k á s l u ž b a na r e f e r á t e VZN RUK, v pobočkách ČSVTS, v k luboch z lepšovateľov, p r a v i d e l n é Informácie v o v y h r a d e n e j r u b r i k e v č a s o p i s e „Naša u n i v e r z i t a " a, s a m o z r e j m e , ne­smieme z a b u d n ú ť na v y h l á s e n ú sú­ťaž o n a j ú s p e š n e j š i e h o z l e p š o v a t e l a a v y n á l e z c u r o k a . V r o k u 1987 podľa v y h l á s e n ý c h a s c h v á l e n ý c h súťažných kr i té r i í p o r a d i e n a j ú s p e š n e j š í c h zlep­šovateľov na UK bolo: L RNDr. Sva j-d lenka, FaF UK, 2. R. Kurtlš, OVT V S UK a 3. Ing. Kollár, CSc., MFF UK, p o r a d i e n a j ú s p e š n e j š í c h vyná lezcov roka bolo: 1. Ing. Lacko, FaF UK, 2. prof . RNDr. Sutoris, CSc., z CHO UK a 3. Ing. Sldôová, CSc., CHO UK.

Dobré v ý s l e d k y i c h n e u s p o k o j u j ú S ú č a s n e s o za ložením Psychologic­

k é h o ú s t a v u UK, k t o r ý v tomto r o k u s l á v i t r i d s i a t e v ý r o č i e s v o j h o založe­nia, v z n i k l o v ý v o j o v é s t r e d i s k o Psy­cholog ického ú s t a v u UK.

V ý v o j o v é s t r e d i s k o m á z a s e b o u b o h a t ú činnosť. Svo j ím v ý z n a m o m j e známe n ie len v c e l e j ČSSR, a l e a j z a h r a n i c a m i n a š e j v l a s t i . A k o p r v é n a S l o v e n s k u p r o f e s i o n á l n e v y k o n a l o v ý v o j a r e a l i z á c i u z a r i a d e n í p r e psy­cholog ickú inš t rumental izáciu. Od s v o j h o v z n i k u ú s p e š n e r ie š i lo m n o h é v e d e c k o v ý s k u m n é ú l o h y v r á t a n e š tát­n e h o p l á n u v ý s k u m u . Spočia tku to bol i j ednoúčelové e l e k t r o n i c k é prí­s t r o j e p r e e x p e r i m e n t á l n e a v ý s k u m ­n é úče ly . Veľmi s k o r o v š a k pracov­níc i c i t l ivo r e a g o v a l i n a ce losve tový t r e n d v e l e k t r o n i k e a v r á m c i apli­k o v a n é h o v ý s k u m u a v ý v o j a zar iade­n í z a č a l i v y v í j a ť d i g i t á l n e procesoro­v é s y s t é m y . V ý z n a m n e tým p r i s p e l i k zrac ional izovaniu a z e f e k t í v n e n i u ve­d e c k é h o v ý s k u m u a e x p e r i m e n t á l n e j č innost i v psychológi i .

V e d ú c i s t r e d i s k a Kurt Hahn pomá­h a l v rokoch 1960—1964 zabezpečo­v a ť p e d a g o g i c k ý p r o c e s n a k a t e d r e p s y c h o l o g i c k ý c h v ied n a UK. V r o k u 1966 r e p r e z e n t o v a l psycholog ický ú s t a v a V ý v o j o v é s t r e d i s k o v zahra­ničí, a k o e x p e r t UNESCA. Okrem v l a s t n e j p r á c e n a v ý v o j i nových za­r i a d e n í j e konzul tantom p r e o t á z k y p s y c h o l o g i c k e j inš t rumenta l izác ie s ce loštátnou pôsobnosťou.

V ý v o j o v é s t r e d i s k o j e n e v e ľ k é poč­tom pracovníkov, n o v ý z n a m n é vý­s l e d k a m i s v o j e j p r á c e . K. Hahn, A. V a š k o , L. Hempf ingerová, J. Š u r k a a B. B y s t r i a n s k a d o k á z a l i v r o k o c h 1967—1981 r e a l i z o v a ť s é r i o v ú malový­r o b u v l a s t n ý c h v y v i n u t ý c h vedecko­v ý s k u m n ý c h zar iadení a v r á m c i VHČ zabezpeč i l i ich využi t ie v p r a x i . Za­s lúž i l i s a o n e m a l ý h o s p o d á r s k y prí­nos, o š e t r e n i e dev ízových pros t r ied­k o v a r o z v o j p s y c h o l o g i c k ý c h v ied.

V y v i n u l i a odovzdal i d o už ívania v y š e 30 p r í s t r o j o v ý c h zar iadení . Vy­p r a c o v a l i p r o j e k t o v ú dokumentác iu a rea l i zova l i v i a c e r é a k u s t i c k y a e lek­t r i c k y t ienené p s y c h o l o g i c k é labora­tór iá s p l e n e r o v ý m i komorami. Re­prezentant i v ý v o j o v é h o s t r e d i s k a s a a k t í v n e z ú č a s t ň o v a l i n a medzinárod­n ý c h k o l o k v i á c h a v ý s t a v á c h . Dote r a z ú s p e š n e v y r i e š i l i 3 t e m a t i c k é o k r u h y ŠPZV, k t o r é a j rea l izova l i . V 7. päťročnici to bolo optoelektro­n i c k é zar iadenie , k t o r é číta a vyhod­n o c u j e h á r k y z psycholog ického vý­s k u m u , k t o r é p r e š l o d lhodobou s k ú ­š o b n o u a o v e r o v a c o u p r e v á d z k o u a j e j ed iným tohto d r u h u v k r a j i n á c h RVHP.

Pri v s t u p e d o 4. decenia ich prá­c e k o l e k t í v n ie len b i l a n c u j e ú s p e š n e p r e j d e n ú c e s t u a d o s i a h n u t é v ý s l e d ­k y . U v a ž u j e p r e d o v š e t k ý m n a d tým, čo cľalej, a k o v y š š i e posunúť la tku, a k o ú č i n n e j š i e pr i sp ieť k ď a l š i e m u r o z v o j u t e o r e t i c k e j a j p r a k t i c k e j ap­

l ikác ie p s y c h o l o g i c k e j v e d y na Uni­v e r z i t e Komenského, a j v š i r o k e j p rax i . Ide im p r e d o v š e t k ý m o racio­nal izác iu p r á c e pomocou v ý p o č t o v e j techniky v s p o j e n í č l o v e k — s t r o j , s t r o j — s t r o j .

V z á j o m n o u dohodou s ÚAMVT UK V ý v o j o v é s t r e d i s k o z í s k a l o personál­n e počí tače a u ž v y v í j a j ú p o t r e b n é z a r i a d e n i a k p r e p o j e n i u s y s t é m o v , v r á t a n e s o f t w a r o v é h o v y b a v e n i a . Ťa­ž i skom pozornost i j e odbremeniť psy­cholog icky v ý s k u m od s t e r e o t y p n e j činnosti , e l iminovať chyby, k t o r é za­v á d z a r u č n e s p r a c o v a n i e množs tva s l e d o v a n ý c h ú d a j o v š t a t i s t i c k é h o cha­r a k t e r u a od v še tkého, čo z d r ž u j e v l a s t n ú tvor ivú p r á c u v e d e c k ý c h a p e d a g o g i c k ý c h p r a c o v n í k o v PU UK. V ú z k e j s p o l u p r á c i s nimi a s os tat­n ý m i ú t v a r m i a z ložkami UK s a Vý­v o j o v é s t r e d i s k o b u d e a j n a ď a l e j po­dieľať na v ý v o j i , rea l i zovaní pr í s t ro­jov, z a r i a d e n í a s y s t é m e s o zreteľom n a potreby ŽPZV. Nemalou úlohou je a j a p l i k o v a n ý v ý s k u m a v ý v o j za­r iadenia na b e z k o n t a k t n é s n í m a n i e a n i m á l n e j akt iv i ty .

Uvedené „ P a r s p r o t o t o " h o v o r í zrozumiteľnou rečou za celok ich čin­nosti, za v y r i e š e n é , rea l izované, a l e n a j m ä d o p r a x e z a v e d e n é v ý s l e d k y práce, toľko ž i a d a n é n a š o u spoločen­s k o u praxou, a to p r á v e n a Univer­z i te Komenského, V ý v o j o v ý m stredis­kom PU UK.

Peter Sob lhard

2

Page 3: llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

ZO ŽIVOTA STRANY

INICIATÍVNE HĽADAŤ NOVÉ PRÍSTUPY Z V Y S T Ú P E N I A PREDSEDU CSV KSS U K M A R I Ä N A SKLADANÉHO N A A K T Í V E F U N K C I O N Á R O V UK

K ÜLOHÄM ŠKOLSKÉHO ROKU 1988/1989

l i f i k o v a l i a k o „útok n a š k o l s k ú po­l i t iku s t r a n y " , p o c h á d z a j ú pocity bez­mocnosti, rez ignácie , pas iv i ty , v y j a d ­r e n é z n á m o u ve tou: „načo s a b u d e m e namáhať, k e ď s a n e d á a j t a k n ič ro­biť" . Z toho s i urobi l i n i e k t o r í učite­lia p r o g r a m , a b y zdôrazni l i s v o j u ne­chuť inovovať s v o j u p e d a g o g i c k ú p r á c u a l e b o a b y o s p r a v e d l n i l i s v o j ne­z á u j e m o v e r e j n o p o l i t i c k é či organi­z a č n é problémy. Tento z lozvyk pre­ž íva d o d n e s a s k ú s e n o s t i u k a z u j ú , že časť uči teľov a k o k e b y s a n e v e d e l a pr ispôsobiť n o v ý m demokrat ickým podmienkam hľadania , samosta tnos t i v prác i , v y s o k e j náročnost i k s e b e I k pos lucháčom. To s ú p r á v e tí, k tor í s a s l o v n e z a s a d z u j ú za p r e s t a v b u v š k o l s k e j s ú s t a v e , v e d i a d l h o hovoriť o tom, čo by m a l o robiť minis ters tvo, r e k t o r á t či d e k a n á t , len s v o j i c h vy­chodených chodníčkov s a nevedia vzdať, l ebo by m u s e l i zmeniť celko-

(dokončenie z 1. s t r . )

v ý š tý l v l a s t n e j práce, iniciat ívne hľa­dať n o v é pr í s tupy.

Čím v i a c b u d e m e opúšťať štá­dium analýz, t v o r b y koncepci í a čím v i a c budeme p r e c h á d z a ť k rea l i­záci i naš ich v e l k o l e p ý c h p r o j e k t o v , tým v i a c e j b u d e tých, k t o r í „nebu­dú hľadať spôsoby, a l e b u d ú nachá­dzať d ô v o d y " — a k o s a h o v o r í v t e j p e k n e j r ý m o v a č k e . Keďže to rea l izač­né obdobie j e p r á v e pred nami, tre­ba s h o r e u v e d e n ý m v n a š e j p o l i t i c k e j p rác i r á t a ť a akt iv izovať v š e t k ý c h uči teľov k z v y š o v a n i u k v a l i t y v l a s t ­n e j p r á c e .

Po novom b u d e t r e b a c h á p a ť a j jed­notu v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a , o k t o r ú s a s í c e u ž r o k y u s i l u j e m e , a l e nepri­n á š a n á m v ý s l e d k y , a k é b y s m e chce­li. Možno s m e p r i s t u p o v a l i k týmto dvom z á k l a d n ý m s ú č a s t i a m n a š e j pe­d a g o g i c k e j p r á c e m á l o d ia lekt icky,

venova l i s m e s a im oddelene, n a jed­n e j s t r a n e s m e učil i n a d r u h e j vy­chováva l i . Dnes s a od v y s o k o š k o l s k é ­ho učiteľa ž iada, a b y v y c h o v á v a l a k ­t iv izu júcimi ťormami v ý u č b y a samo­s ta tnou p r á c o u š tudentov. A k o to u k a ­z u j ú a j n a š e d o t e r a j š i e s k ú s e n o s t i z exper imentu, s k t o r ý m s m e z a č a l i n a n i e k t o r ý c h odboroch š t ú d i a , n i e vše t­ci učitel ia s ú p r i p r a v e n í n a t a k é t o nové, n á r o č n é f o r m y p e d a g o g i c k e j činnosti . A k s a v n a š e j spoločnost i čoraz v i a c e j volá p o p o v ý š e n í k u l t u práce, v podmienkach v y s o k e j š k o l y to p la t í d v o j n á s o b n e . Treba n á m po­v ý š i ť n a v y s o k ý c h š k o l á c h ( a l e a j v o všeobecnost i ) k u l t vzde lania . Lebo l e n c e z z v ý š e n é n á r o k y n a v ý s l e d k y š t ú d i a j e možná c e s t a k z v ý š e n i u sa­mostatnost i š tudentov v prác i , k zvý­š e n i u ich zodpovednost i z a dosahova­n é v ý s l e d k y v p r í p r a v e n a b u d ú c e povolania .

CELOSLOVENSKÝ ODBORNÝ SEMINÁR S e m i n á r b o l z a m e r a n ý n a a k t u á l n e p r o b l é m y v ý k o n u ú s t a v n e j a o c h r a n n e j

v ý c h o v y d e t i a m l á d e ž e v p o d m i e n k a c h o s o b i t n ý c h v ý c h o v n ý c h zar iaden í . Rie­š i l o t á z k y d e l i k v e n c i e d e t í a m l á d e ž e a a k t u á l n e p r o b l é m y p r o f e s i o n á l n e j p r í p r a v y a p r o f i l á c i e o d b o r n ý c h p r a c o v n í k o v v o s o b i t n ý c h v ý c h o v n ý c h za­r i a d e n i a c h .

Organizátorom s e m i n á r a bola Pe­d a g o g i c k á f a k u l t a UK — k a t e d r a špe­c i á l n e j p e d a g o g i k y a k a t e d r a špeciál­neho v y c h o v á v a t e l s t v a , v s p o l u p r á c i s e topedickou s e k c i o u Spoločnost i p r e š p e c i á l n u a l iečebnú v ý c h o v u SSR, s V ý s k u m n ý m ú s t a v o m d e t s k e j psy­chológie a pa topsychológ ie a odbo­r o m š k o l s t v a ONV v Trenčíne. Semi­n á r s a k o n a l 1. 6. 1988 v Trenčíne. Zúčastni l i s a n a ňom odborní pra­covníci v ý c h o v n ý c h z a r i a d e n í a so­ciá lni k u r á t o r i , i n š p e k t o r i odborov š k o l s t v a k r a j s k ý c h a o k r e s n ý c h ná­rodných v ý b o r o v i n iektor í pracovníc i odboru zdravotn íc tva a ú s t r e d n ý š k o l s k ý inšpektor MSTVaM Dr. Ing. Filas.

V r e f e r á t e Dr. Ing. Fi las v e n o v a l pozornosť p lneniu úloh r e z o r t u škol­s t v a v y p l ý v a j ú c i c h zo Súboru a k t i v í t z a m e r a n ý c h n a o c h r a n u det í m l á d e ž e p r e d n e g a t í v n y m i javmi v rokoch 1986—1990, k o n k r e t i z o v a l p o d i e l š k ô l a š k o l s k ý c h z a r i a d e n í n a s y s t é m e so­c i á l n e j p r e v e n c i e det í a m l á d e ž e p r e d n e g a t í v n y m i javmi. A k c e p t o v a l nutnosť v z á j o m n e j s p o l u p r á c e vyso­k e j š k o l y (PdF UK) s osobitnými vý­chovnými z a r i a d e n i a m i v š e t k ý c h ty­pov pr i koncipovaní o b s a h o v e j ná­p l n e a z a m e r a n i a v y s o k o š k o l s k é h o š túdia .

Podnetný r e f e r á t dr . Pavlovkina a d r . Zelinu „Asociálne r i tuá ly a d o l e s c e n t o v " k r i t i c k y zhodnoti l s ú č a s n ú

ru t innú p r a x š k o l s k e j pol i t iky a pra­xe, v k t o r e j s a v y s k y t u j e p r í l i š v e ľ a tzv. „musizmu" a „trebizmu", b e z o h f a d u n a to, a k ý dopad to m á n a dieťa, a k ý osoh m u to p r i n á š a .

R e f e r á t y — R. Glézl — „Súčasný s t a v a problémy p r e v ý c h o v n é h o pro­c e s u m e n t á l n e r e t a r d o v a n ý c h delik­v e n t o v v o VÚM v Košiciach", E. Ziak — „Problemat ika u t v á r a n i a interper-sonálnych vzťahov m l a d i s t v ý c h delik­ventov v podmienkach VÜM", V. F a -b iny — „Súčasné p r o b l é m y prevý­chovného p r o c e s u v DVÜ" — s a tý­k a l i v ý s l e d k o v t e r é n n e j p r a x e p r i rea l izáci i ú s t a v n e j a o c h r a n n e j výcho­vy. Prínosný bol r e f e r á t d r . Žiaka, v k torom s a n a z á k l a d e š i r o k é h o vý­s k u m n é h o m a t e r i á l u z a o b e r a l v y t v á ­raním pozit ívnych in terpersoná lnych vzťahov u m l a d i s t v ý c h de l ikventov a k o j e d n e j z rozhodu júc ich s ú č a s t í ich o s o b n e j v ý b a v y .

Dr. Labátha v r e f e r á t e „Experimen t á l n y p o r a d e n s k ý k l u b p r e det i a mlá­d e ž s poruchami s p r á v a n i a " informo­v a l o v y š e d v o j r o č n ý c h skúsenos t iach a v ý s l e d k o c h p r á c e v t e j t o n o v e j ob­last i . Z obsahu r e f e r á t u j e z a u j í m a v á o. i. n a v r h o v a n á možnosť z a p o j e n i a š tudentov n a š e j f a k u l t y d o činnost i k lubov . S v e ľ k o u pozornosťou poslu­c h á č s k e j v e r e j n o s t i bol p r i j a t ý r e f e ­r á t i d r . B r á n i k o v e j „Súčasné prob­lémy v ý u č b y e topédie na PdF UK". Referá t MUDr. Kvasn ičku „Príčiny

s u b d e l i k v e n c i e " pr iniesol z a u j í m a v ý pohľad p s y c h i a t r i c k e j p r a x e n a prob­lemat iku a vy týč i l z á k l a d n é p r í s t u p y k s u b d e l i k v e n t n e j populáci í .

Seminár bol p r e e t o p e d i c k ú teór iu a p r a x pr ínosom a obohat i l j u o n o v é a z a u j í m a v é podnety.

PaedDr. Jitka Prevendárová, Katedra špec . v ý c h o v á v . PdF UK

Právnici radia V. M. V s ú v i s l o s t i s p r i p r a v o v a n ý m i

z m e n a m i v Z á k o n n í k u p r á c e m a za­u j í m a , a k o b u d e p r e b u d ú c n o s ť rie­š e n ý vzťah k b u d ú c i m d ô c h o d c o m .

V o v z ť a h u k budúcim dôchodcom s a u v a ž u j e s novou ú p r a v o u , v zmys­le k t o r e j b u d e o r g a n i z á c i a povinná n a j n e s k ô r 12 m e s i a c o v p r e d vznikom n á r o k u p r a c o v n í k a n a s t a r o b n ý dô­chodok p r e r o k o v a ť s ním j e h o prí­p a d n e ď a l š i e z a m e s t n á v a n i e v orga­nizácii p o v z n i k u tohto n á r o k u . Ak organizác ia n e b u d e považovať ď a l š i e t r v a n i e d o t e r a j š i e h o p r a c o v n é h o po­m e r u p r a c o v n í k a p o v z n i k u n á r o k u na s t a r o b n ý dôchodok za účelné, do­hodne s p racovníkom jeho rozviaza­n i e dohodou, a l e b o s ním u z a v r i e p r a c o v n ý p o m e r n a dobu určitú, prí­p a d n e b u d e pos tupovať podľa usta­n o v e n í o rozviazaní p r a c o v n é h o po­m e r u . Redačná r a d a : Doc. JUDr. R ichard Rapant. CSc.. d o c . JUDr. Pavel Kub íček. CSc., JUDr Eri­k a Kučerová. CSc.

3

Page 4: llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

VEDA • V Ý S K U M • PRAX • VEDA • V Ý S K U M • PRAX • VEDA • V Ý S K U M • PRAX •

Priority vedy a výskumu na Prírodovedeckej fakulte UK Prí rodovedecká f a k u l t a UK s a v y z n a č u j e mnohoodbo-

rovosťou a š i r o k ý m s p e k t r o m v ý s k u m u , k t o r ý z a h ŕ ň a oblasť b io log ických, chemických, g e o l o g i c k ý c h a g e o g r a ­f i c k ý c h v ied.

Na PvF UK a ň o u r i a d e n ý c h ú s t a v o c h s a k o o r d i n u j e 1 1 HO a r i e š i 83 CO ŠPZV, 3 ŠPTR, 1 SPEV a 3 r e z o r t n é ú l o h y MŠ SSR. To znamená, ž e f a k u l t a v ý z n a m n e ovlyv-ň u j e p r í r o d o v e d n ý v ý s k u m v SSR a č ias točne i v ČSSR.

P r í r o d o v e d n ý v ý s k u m b e z p r o s t r e d n e s ú v i s í s o š i e s t i m i z d e s i a t i c h n o s n ý c h s m e r o v v y t ý č e n ý c h B. z a s a d n u t í m OV KSC: — v ý s t a v b a j a d r o v e j e n e r g e t i k y ( se izmická bezpečnost

j a d r o v ý c h e l e k t r á r n i , zneškodňovanie r á d i o a k t í v n y c h o d p a d o v ) ,

— z h o d n o c o v a n i e s u r o v í n (komplexné využ i t ie n e r a s t ­n ý c h surovín, z d r o j o v z e m s k e j k ô r y a f o r m o v a n i e k r a j i n n ý c h s y s t é m o v ) ,

— starost l ivosť o p ô d n y f o n d (pôdna mikrobio lóg ia , s ta ros t l i vosť o t r a n s p o r t lá tok zneči sťu júc ich pôdu),

— p r o d u k c i a z á k l a d n e j c h é m i e ( a p l i k á c i a k o o r d i n a č n ý c h zlúčenín, využ i t ie a lumosi l ikátov, n e t r a d i č n é metódy s y n t é z y o r g a n i c k ý c h l á t o k ) ,

— b i o t e c h n o l ó g i a a g e n e t i k a (enzymológia a g é n o v é manipulácie, r a s t l i n n é e x p l a n t á t y a mer i s témové kul­túry, monoklonálne prot i l á tky , m u t a g e n é z a obi lnín a r i a s ) ,

— ž i v o t n é p r o s t r e d i e ( t v o r b a u r b a n i z o v a n e j k r a j i n y , eko­lógie, ochrana g e n o f o n d o v ) .

V r á m c i z á m e r u s ú s t r e d i ť v e d e c k o v ý s k u m n ý potenciál f a k u l t y n a r i e š e n i e n a j v ý z n a m n e j š í c h s p o l o č e n s k ý c h úloh v ob las t i p r í r o d o v e d n é h o v ý s k u m u , p o s i l ň u j e m e or ientáciu n a r i e š e n i e t a k ý c h úloh, v k t o r ý c h m á PvF UK n e z a s t u p i t e l n é miesto, k t o r é s ú v s ú l a d e s pr ior i tami MŠ SSR a n o s n ý m i s m e r m i UK, k t o r ý c h g e s t o r o m j e PvF UK, a to k o n k r é t n e : — V y h ľ a d á v a n i e a zhodnocovanie neobnovi teľných zdro­

j o v s u r o v í n a energ ie , v y u ž í v a n i e p r í r o d n ý c h fakto­r o v h o s p o d á r s k o t e c h n i c k é h o r o z v o j a .

— Netradičné biotechnológie, g é n o v é a b u n k o v é ma­nipulácie .

— Ekolog ické z á k l a d y v y u ž í v a n i a obnovi te lných zdro­j o v p r í r o d y v SSR a ich o c h r a n a .

V e d e c k ý v ý s k u m v j ednot l ivých odboroch s a koncen­t r u j e n a túto p r o b l e m a t i k u :

V g e o v e d n ý c h d i s c i p l í n á c h — n a g e o l o g i c k ú s t a v b u v y b r a n ý c h oblas t í Západných Karpát a ich s u r o v i n o v ú zák ladňu, v y h ĺ a d á v a n i a z d r o j o v p i t n e j vody .

V g e o g r a f i i — n a organizác iu a r i a d e n i e p r í r o d n ý c h a ekonomických k r a j i n n ý c h sys témov.

V b i o l ó g i i — d o dvoch h l a v n ý c h s m e r o v : — š túd ium pods ta ty z á k l a d o v ž ivotných procesov, meno­

v i te s v y ú s t e n í m d o biotechnológie, — e k o l o g i c k é a s p e k t y ochrany a t v o r b y ž ivotného pro­

s t r e d i a s ohľadom na t v o r b u g e n o f o n d o v . V c h é m i i — š túdium v z ť a h u š t r u k t ú r y , r e a k t i v i t y a

v la s tnos t í z lúčenín. V ý v o j nových metód s y n t é z y a se-p a r a č n ý c h postupov p r e p r í p r a v u nových mater iá lov . V ý v o j enzýmov p r e g é n o v é manipulác ie .

Pr í rodovedecká f a k u l t a UK c h a r a k t e r o m s v o j h o v e decko-technlckého z a m e r a n i a pr iamo z a p a d á d o nie­ktorých pr ior i tných s m e r o v s ú č a s n é h o vedecko-technlc-k é h o r o z v o j a v y t y p o v a n ý c h n a z a s a d a n í RVHP. V súvis­los t i s rozpracovaním Komplexného p r o g r a m u vědecko­technického p o k r o k u č l e n s k ý c h k r a j í n RVHP d o r o k u 2000, f a k u l t a u s m e r n i l a r i e š e n i e úloh ô s m e j päťročnice n a v y t y p o v a n é prior i ty, n a v r h l a a rea l izova la n i e k t o r é o r g a n i z a č n é zmeny v š t r u k t ú r e pracovísk, vy tvor i la bá zu p r e b iotechnologický v ý s k u m a z a m e r a l a s a na v y t v o r e n i e koncepcie a modernizácie p r í s t r o j o v é h o vybave­nia f a k u l t y v z m y s l e v y š š i e uvedených úloh a ž d o bu dovania spoločných laboratór i í v r á m c i f a k u l t y . Nad f a k u l t n é h o r á z u j e v y b u d o v a n i e Centra elektrónovo-op-t i c k ý c h metód a celý r a d s p o l u p r á c v r á m c i v ý t v o r e n ý c h vedecko-výrobno p e d a g o g l c k ý c h združení .

Pr í rodovedecká f a k u l t a j e p r iamo a l e b o cestou spolu­p r a c u j ú c i c h pracov í sk z a p o j e n á d o r iešenia 11 menovi­tých úloh KP RVHP, z toho Je p r i a m o nositeľom troch zmluvných úloh podpísaných v oblas t i g e n e t i k y a bio­chémie.

V r á m c i p r í p r a v y 9. päťročnice s a PvF UK z a m e r i a v a n a v ý r a z n e j š i u koncentrác iu kapací t na pr ior i tné s m e r y v ý s k u m u v rezor te ško l s tva . Z rokovaní s kompetentný mi p r a c o v n í k m i MŠ SSR v y p l ý v a , že PvF UK by mala g e s t o r o v a ť pr ior i tný s m e r č. 22 „ E k o l o g i c k é a s p e k t y vy­u ž í v a n i a a o c h r a n y p r í r o d n ý c h z d r o j o v , r e g i o n á l n y c h š t r u k t ú r a č l o v e k a . "

F a k u l t a v y p r a c o v a l a n á v r h n a o b s a h o v é z a m e r a n i e a š t r u k t ú r u tohto pr ior i tného s m e r u , k t o r ý b y integro­v a n e r ieš i l a v e d e c k y p r e p o j i l p rob lemat iku doteraz r o z č lenenú d o š t y r o c h p r o g r a m o v ŠPZV (II, VI, VII, VIII).

Doc. MUDr. Mária Drobná, CSc., p r o d e k a n k a p r e v e d u a v ý s k u m

Rozvíjame družobné s t y k y K a b i n e t Ostavu m a r x i z m u - l e n i n i z m u n a L e k á r s k e j fa­

k u l t e UK v Martine, v e d e n i e f a k u l t y a F a k u l t n ý v ý b o r SZM u s p o r i a d a l i v d ň o c h 3,—5. m á j a 1988 p r e h l i a d k u v íťazných p r á c ŠVOČ z o s p o l o č e n s k o - v e d n ý c h d i s c i p l í n v r á m c i d r u ž o b n ý c h s t y k o v m e d z i LF UK v Martine, LF UK v Brat is lave, LF U n i v e r z i t y P a l a c k é h o v Olomouci a FaF UK.

Bola to nesúťažná p r e h l i a d k a tých p r á c , k t o r é bol i ú s p e š n é v o f a k u l t n o m k o l e ŠVOČ a k t o r é s a temat icky p r i b l i ž u j ú p r o f i l u f a k u l t y . Pre t ieto p r á c e v celoštát­nom k o l e ŠVOČ l e k á r s k y c h f a k ú l t n i e j e v š a k vytvore­n á spoločensko-vedná s e k c i a a t a k s a „roz le t ia" d o rôz­n y c h s e k c i í iných ce loš tá tnych k ô l — t e m a t i c k ý c h súťa­ží, čím s a s t r á c a jednotná p l a t f o r m a p r e ich porovnanie .

Preto cieľom s t re tnut ia š tudentov i uč i teľov bola vý­m e n a s k ú s e n o s t í z p r í p r a v y týchto p r á c ŠVOČ, z jednoco­v a n i e k r i t é r i í ich hodnotenia a v y t ý č e n i e smerov, a k o v t e j t o oblas t i p o k r a č o v a ť i š i r š i e spo lupracovať .

A k o sa p o d a r i l o real izovať cieľ p o d u j a t i a ? Počas d v o c h d n í odznelo 18 p r á c ŠVOČ. Práce mal i

ve ľmi d o b r ú ú r o v e ň , u k á z a l i mnohé p r v k y tvor ivos t í p r i a p l i k á c i i marxizmu-leninizmu n a medic ínsku, r e s p . f a r m a c e u t i c k ú prob lemat iku . Nesúťažný c h a r a k t e r pre­

h l i a d k y umožnil p r e k o n a ť b a r i é r u medzi učiteľmi a štu­dentmi a rozvinúť veľmi ž ivú d i s k u s i u .

V e ľ k ý o h l a s v y v o l a l i n a p r . p r á c a E. Kl lmovičove j (LF UK B r a t i s l a v a ) : „Spoločenské, soc iá lne a e t i c k é prob­lémy v geronto lóg i i a g e r i a t r i i " , z b l o k u m i e r o v e j te m a t i k y p r á c e R. Herziga (LF UK Olomouc): „Medziná­r o d n é h n u t i e l e k á r o v za o d v r á t e n i e j a d r o v e j v o j n y a f o r m o v a n i e p r o f i l u a b s o l v e n t a l e k á r s k e j f a k u l t y " , a k o a j p r á c a J. Mesíka (LF UK Mart in) : „Niektoré teoretic­k é p r o b l é m y e k o l ó g i e " .

Účastn íc i s tretnut ia s f o r m u l o v a l i a j s p o l o č n é z á v e r y : 1. Hľadať ces ty a k o zabezpečiť d lhodobosť p r á c e štu­

dentov v p r í p r a v e p r á c ŠVOČ. Za z á k l a d vziať p r o j e k t , k t o r ý vznikol n a LF UK v Olomouci a r ieš i metódy a f o r m y práce, z a m e r a n é na z v ý š e n i e a k t i v i t y š tudentov l e k á r s k y c h a f a r m a c e u t i c k ý c h f a k ú l t .

2. Zoznámiť vedenia f a k ú l t a f a k u l t n é v ý b o r y SZM s týmto pro jek tom a hľadať ces ty jeho rea l izác ie v čo n a j š i r š o m meradle .

3. V budúcnost i p r iprav i ť podobnú p r e h l i a d k u v Bra­t i s l a v e s cieľom vyhodnotiť p r v é s k ú s e n o s t i z uplatňo­v a n i a u v e d e n é h o p r o j e k t u .

Ing. A n n a Lepe |nvá, Kabinet DMI. n a LF UK v Martine

4

Page 5: llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

S P O L U P R Á C A Farmaceutickej fakulty UK s Humboldtovou univerzitou v Berlíne

Patologický ústav H u m b o l d t o v e j un iverz i ty ( f a k u l t n á n e m o c n i c a „Charité") je k o l í s k o u pato log ického v ý s k u m u v Nemecku. Pôsobil i t u s v e t o z n á m e osobnost i v ob last i patomorfo lóg ie . Jedným z n a j v ý z n a m n e j š í c h b o l R. V i r c h o w . z a k l a d a t e l c e l u l á r n e j patológie, ktorá s k ú m a c h o r o b n é procesy na ú r o v n i bun iek . N á d h e r n ý v e d e c k ý a h is tor ický d o j e m v y v o l á v a v n á v š t e v n í k o v i p r e h l i a d k a p a t o l o g i c k e j z b i e r k y z r i e d k a v ý c h exponátov chorôb (Patologické mú­z e u m ) , k t o r é za lož i l s á m R. V i r c h o w na preparátoch, z k t o r ý c h n iektoré sú a b s o l ú t n e s v e t o v é un ikáty . Ešte d n e s m o ž n o čítať j e h o v l a s t n é písmo, k t o r é h o a trament za u p l y n u l é t a k m e r storočie, ú p l n e sčernel .

Medzinárodná vedeckovýskumná sp lupráca s Patolo­g ickým ústavom Humboldtovej univerzi ty v Berlíne, NDR a Oddelením biológie a f a r m a k o l o g i c k e j propedeutiky Katedry farmakodynamiky a toxikológie Farmaceut icke j f a k u l t y UK m á korene už v r . 1963, keď p ro f . MUDr. A. Bózner, DrSc., eš te a k o odborný as is tent bol n a tomto ús tave n a 6-týždňovom študi jnom pobyte, š tudoval nové metodiky e lekt rónove j mikroskopie v oblast i cytopato-lógie. Práve v tomto Case začal e lektrónovú mikrosko-piu rozv í jať na f a k u l t e a bol jedným z prvých a j na Slovensku v te j to významnej, a l e n á k l a d n e j metodike. Vedúcim oddelenia e lekt rónove j mikroskopie Patologic­kého ú s t a v u bol už v tedy prof . Dr. med. Heinz David, t e r a j š í prednosta tohto svetoznámeho ústavu, akademik NDR a t. č. i dekan L e k á r s k e j f a k u l t y Humboldtovej univerzity v Berlíne. Obaja už vtedy začal i r iešiť okrem metodických postupov a j niektoré v ý s k u m n é problema­tiky, h lavne otázky cytopatológie s rdcového s v a l u — otázky výv inu h y p e r f t r ó f i e a z lyhávania buniek srdco­vého s v a l u na úrovni subcelu lárne j .

Zaujímali s a a j o v p l y v y ext rakardlá lnych f a k t o r o v na výv in zlyhania s rdcového svalu. Po r o k u 1963 n a s l e dovala badate fná intenzif ikácia vedeckých kontaktov. Od r . 1966 začala výmena š tudi jných pobytov pracov­níkov oboch ústavov a zo spoločne r iešených problema­tík začal i vychádzať p r v é spoločné publikácie.

V r . 1980—1985 oba tímy r ieši l i prioritne ul t raš t ruk-túru v č a s n e j i n e s k o r e j ontogenézy srdcového svalu, v rámci n e s k o r e j ontogenézy s a p r v ý k r á t opísal i zmeny u l t r a š t r u k t ú r y s rdcového s v a l u pr i s tarnutí , čo veľmi zauj ímalo a j medzinárodný gerontologický v ý s k u m — n a p r . d y n a m i c k é zmeny obsahu l ípofuscinových granúl , lyzozómov — n a j m ä autofagozómov, l ipidových kvapiek. O v e l m i srdečnom vzťahu oboch pracovísk svedčí i sku­točnosť, že zák ladná výskumná orientácia Patologického ú s t a v u Humboldtovej univerzi ty boli choroby pečene a obličiek, a napr iek tomu na podnet s l o v e n s k e j s t rany sa čiastočne preorientoval i n a oblasť s rdcového sva lu . Po­chopitelné, bolo to obojs t ranne v kontexte na kardio­v a s k u l á r n y program oboch social is t ických k r a j í n .

Významným medzníkom v spolupráci bolo zavedenie metód k v a n t i t a t í v n e j e lek t rónove j mikroskopie, v ý s l e d k y ktorých s ú hodnotené š tat i s t icky a pomocou komputerov. Na zavedení týchto metód s a dohodli prof . David i prof. Bózner r . 1974. Obaja sa zúčastni l i na V. Európskom k o n g r e s e e lekt rónove j mikroskopie v Manchestri, k d e

Ako každoročne, aj tohto roku sa v júli uskutočnila vý­menná študentská prax medzi LF UK v Bratislave a le­kárskymi fakultami v Moskve, Jerevane a Krasnodare.

tieto metodiky š i roko publ ikoval v rámci zv láš tneho sympózia o s tereologických metódach známy prof. Wei-bel zo Š v a j č i a r s k a a jeho spolupracovníci . Táto bioma-tematická metóda s a odvtedy s ta la nepostrádateľnou na vše tkých elektrónovomikroskopických pracoviskách, pre­tože kvant i tat ívne potvrdzu je kval i tat ívne, čas to subjek­tívne ovplyvnené nálezy elektrónových mikroskopikov. Týmto sa s ta l v ý s k u m u l t raš t ruktúry spoľahlivým, kvan­titatívne hodnotiteľným a numericky vy jádř i te lným pan-dantom biochemických a patofyziologických výskumov. Na Katedre fa rmakodynamiky a toxikológie FaF UK sa zaviedli morfometr ické a s tereologické metodiky pomo­cou počítačov, v la s tne p r v ý k r á t na Slovensku a toto pracovisko zaškol i lo viacerých pracovníkov z rôznych miest ČSSR na tieto metódy.

Teraz spolupracujú obe pracoviská na hodnotení zmien u l t raš t ruktúry srdcového s v a l u pr i pôsobení niektorých vybraných kardioaktívnych látok — liečiv.

Na FaF UK sa zúčastnil i okrem vedúcich tímov za uplynulé r o k y na š tudi jných pobytoch prof . Dr. R. Meyer, DrSc.. doc. Dr. J. Krause, CSc., doc. Dr. G. Was-s i l ew a iní, na Humboldtovej univerzite dr. V. Devečka. CSc., dr. A. Veselá. CSc., Jozef Dostál, na spolupráci sa zúčastnil i dr. E. Pažín-Hricková. CSc. a prorektor UK doc. dr. J. Cižmárik, CSc.

V ý s l e d k y spolupráce s a prezentoval i v des ia tkach spoločných publikáciách, v medzinárodných časopisoch — n a p r . Gegenbaur sno rpho log i sches Jahrbuch , Acta hls-tochemica a i., o d p r e d n á š a n é na medzinárodných kon­gresoch. Prof. David odprednášal tieto v ý s l e d k y v Mon-treáli, v Moskve, Taškente a i., prof . Bózner v Lenin­grade, Bostone, Tokiu, Taškente a n a domácich kon­gresoch. Zo spolupráce rezultoval i a j d v e knižné pub­likácie — m o n o g r a f i a — David H., A. Bózner, R. Meyer, G. W a s s i l e w : Pre and Postnatal Development and A g e i n g of the Heart, Gustav Fischer Ver lag , Jena a Els ev ier Scientif ic Publish, North-Holland, 1981, 176 s t r .

Prof. David sa zúčastn i l n a v y d a n í oe loš tátne j česko­s l o v e n s k e j u č e b n i c e „Cytologie" — autorský k o l e k t í v prof . Bózner, doc. M. Bobák. prof . K. Smetana a aka­d e m i k H. David. Napísal 2 kapitoly. O úspešnost i tohto diela, k t o r é v y š l o v Osvete, Martin (1986, 260 str.) s v e d č í i to, ž e v r. 1987 toto d i e l o dosta lo p r é m i u Slo­v e n s k é h o l i t e rárneho f o n d u a k o n a j l e p š i a u č e b n i c a ro­k u 1986 v oblast i m e d i c í n y . —er—

Delegáciu učiteľov a š tudentov sovietskych lekárskych fakúlt prijala prodekanka LF UK doc. MUDr. Marta ško ricova. CSc. a prof. MU Ur. Milan Beniak. DrSc . pred seda Komisie LF UK pre výmennú študentskú prax.

Page 6: llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

Úspechy v o k á l n e h o k o m o r n é h o s ú b o r u COMENIUM Vokálny kumurný súbor CÜMENIUM p r i F i lozof icke j

f a k u l t e UK nadv iaza l n a činnosť Akademického ko­morného vokálneho súboru, ktorý viedli prof. Marta a Kornel Schimplovni. Tento súbor m a l dlhoročnú tra díc:u a úspešne reprezentoval f a k u l t u doma a ] v za­hraničí. Niekoľkokrát s a s ta l víťazom rôznych spevác­kych súťaží. Po odchode prof. Schimplovcov preruš i l s v o j u činnosť, v k t o r e j pokračoval od r . 1975 už pod názvom COMENIUM, pod vedením externého dir igenta L. Holáska a h l a s o v e j v e d ú c e j PhDr. O f g y Šimovej, CSc., z Katedry es tet iky a v ied o umení FF UK. Potom pre­vzal vedenie súboru PhDr. L. Chalúpka. Od š k . r o k u 1978/79 je vedením súboru poverená PhDr. Oľga Šímo­vá, CSc.

Pôvodne jadro súboru tvoril i š tudentky h u d o b n e j ve­dy a výchovy, ktoré v rámci š túdia povinne absolvo­val i niekoľko prakt ických predmetov a takto s a na prácu v súbore odborne pr ipravoval i . Po zavedení n o vých učebných plánov a kombinácií tieto predmety zo štúdia vypadl i , čo malo negat ívny v p l y v n a z a p á j a n i e sa študentiek odboru hudobná v e d a do p r á c e v súbore. Preto v súčasnost i väčš inu 18-členného s ú b o r u tvoria š tudentky iných odborov faku l ty (psychológia, anglič­tina, nemčina, rušt ina, história, arabčina a i.), a k o a j niekolko absolventiek f a k u l t y . Činnosť v s ú b o r e s a študentkám započítava a k o spoločensko-politická prax .

Členky Vokálneho komorného súboru COMENIUM.

Repertoár s ú b o r u COMENIUM tvoria s k l a d b y A. Dvo­ř á k a , B. Smetanu, J. Suka, Z. Fibicha, V. Nováka, P. I. Čajkovského, A. Rubinsteina, I. Dunajevského, T. Sygie-tyňskieho, R. Schumanna, J. Brahmsa, F. Mendelssohna-

Bartholdyho, E. Suchoňa, A. Moyzesti, D. Kardoša, L. Burlasa, M. Kořínka, C. Kohoutka a i.

Už v AKVS bol reper toár orientovaný n a j m ä na sk lad by romantizmu, väčšinou s k lav í rnym doprovodom. Túto líniu s i u d r ž u j e a j s ú b o r COMENIUM, h l a v n e z toho dôvodu, že u väčš iny súčasných vokálnych súborov pre­v l á d a orientácia na h u d b u predklas ického obdobia a na s ú č a s n ú tvorbu a p r á v e toto s lohové obdobie (ro­mantizmus) t u absentu je , čo vedie k u r č i t e j jednostran­nosti a tým a j k značnému výrazovo-emocionálnemu ochudobneniu zborového interpretačného umenia.

Súbor Comenium v y s t u p u j e na rôznych akciách uspo­r iadaných faku l tou (os lavy VOSR, stretnutia s konzul­mi ZSSR, BĽR, vystúpenia v spolupráci s o SZZ, ČSCK), na os lavách usporiadaných ONV, SZM, vernisážach vý­s t a v a iných s lávnostných príležitostiach. V m i n u l o m roku s a tiež predstav i l na vysokoškolskom f e s t i v a l e Akademická Banská Bystrica. V MK súťaže u m e l e c k e j tvorivosti vysokoškolákov v kategór i i koncertná ( v á ž n a ) hudba získal v r. 1985, 1987 a 1988 I. miesto. V m á j i 1988 s a zúčastnil i na súťažne j prehl iadke Dni komor­n e j hudby v Bratis lave, získal cenu za d r a m a t u r g i u súťažného programu. Zábery z jeho vystúpenia v y š l e la la čs. televízia.

V minulom r o k u na návrh zástupcov OV SZM, MS a MK s a s ta l spoluzrladovateľom súboru Vysokoškolský k lub SZM, ktorý mu p o s k y t u j e f inančné prostr iedky na zakúpenie notových materiálov, kostýmov, k lav í rnu ko-repetíclu a s ú b o r zase v y s t u p u j e na podujat iach SZM V budúcnosti s ú b o r uskutočni výmenné zahraničné z A jazdy, n a j m ä s družobnými fakul tami univerzity, spolu s inštrumentálnou komornou skupinou Camerata, ktorá s a f o r m u j e pod vedením doc. PhDr. Krist iny IzAkovej. CSc.. z Katedry es tet iky ,i vied u umení Klavírny sprl«' vod v súbore je zverený PhDr. Ivete Ses t r lenkove j

Práca v s ú b o r e sa pokladá za akt ívnu zväzácku čln uosť a v y s o k o s a hodnotí a ] po s t r á n k e Ideovo-výchov-nej. Poskytu je vhodnú příležitost p r e Študentskú orga nizáciu SZM, ktorá by mala byť hlavnou iniciátorkou te j to činnosti pre s v o j e členky, pretože akt ívna interpre­tácia, na rozdiel od p a s í v n e j recepcie hudby, predsta­v u j e oveľa vhodne j š iu formu psychického osvieženia a kul túrneho využit ia voľného času, a k o a j duševného obohatenia študentov, nehovoriac už o j e j mimoriadnom pôsobení v oblast i spoločensko-výchovnej.

Želáme s ú b o r u COMENIUM veľa ďalš ích úspechov v jeho z á s l u ž n e j umelecke j práci.

— g á -

|1ШШ1111111111Ш111ШШ11Ш11111Ш11Ш11Ш11!ШШШ11Ш111Ш111||11Ш11Ш1Ш11Ш11Ш11Ш1Ш1111М1111|||1ШШ11Ш1Ш1111111||||1ШШШ1111МШ11Ш1Ш1111111Ш|Ш1111Ш11111111Ш1111Ш111Ш1|1Ш1111Ш1111

Z L E P Š O V A C I E N Á V R H Y Dňa 28. 9. 1988 zasadala Komisia p r e vynálezy a z lep

šovacie n á v r h y Univerzity Komenského. Kladne posúdi­la tieto zlepšovacie n á v r h y :

ZN 28 88 I. Lapoš: Zásobník kompaktných polarizovaných elektród.

ZN 37 88 RNDr. i. Černušák, CSc., RNDr. D. Černušáková. CSc.: Počítačové spracovanie e k o l o g i c k e j ana­lýzy. Riešenie TÚ č. 1 88.

ZN 46/88 Ing. G. Biichler, Ing. A. Hodál, Ing. J. Petrík: Prenos s ú b o r u ú d a j o v medži počítačmi Sie­mens 4004 151 a IBM PC kompatibilnými. Rie šenie TÚ 10,88.

ZN 51/88 RNDr. A. Gáplovský, f. Ondriáš: Využit ie kryo-statu NTK na meranie elektrónových spekt ier pr i nízkych teplotách n a spetrofometr i PE 450.

ZN 53/88 Ing. M. Nádaská, J. Lukačovlč: Chladiaci s y s tém pre kult ivačný box pletivových a bunko vých rast l inných kultúr .

ZN 56/88 RNDr. Ľ. Fischer, J. Klanduch, D. Kalivoda: Zariadenie na programovanie a vymazávanie pamätí EPROM 1 až 256 kbltov.

ZN 57/88 R. Kubík, Ing. j. Polónyi, J. Knollmayer: Cen­trá lny rozvod bezpečného NN na n a p á j a n i e svetelných mikroskopov v prakt ikárňach.

ZN 61/88 MUDr. Ľ. Sutarík, I. Strltz: Adaptér konekto rov p r e 6 NEK 401.

ZN 75/88 Ing. K. Tomášek, Ing. A. Blahutlak: Zarlade nie na povrchovú úpravu kovov. Riešenie TO 14/88.

Ing. Anton Svho, CSc., predseda komisie

6

Page 7: llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

s akademikom A. Sirackým Posledná roz lúčka so zos­

n u l ý m a k a d e m i k o m ČSAV a SAV, z a s l ú ž i l ý m č l e n o m KSC, p r o f e s o r o m A n d r e j o m Sirackým, nositeľom Radu repub l iky, Radu práce, Ra­d u j u h o s l o v a n s k e j zástavy a ďalš ích v y s o k ý c h vyzna­m e n a n í sa k o n a l a 7. októb­r a 1988 v a u l e UK. S p o s l e d n ý m z o zak ladateľov a v a n t g a r d n e j m a r x i s t i c k e j r e v u e DAV sa pr i š la rozlú­čiť de legác ia ÜV KSS, ve­d e n á č l e n o m Predsedníctva a t a j o m n í k o m ÜV KSS Gej-zom Šlapkom.

Celá n a š a kul túrna ve­re jnosť s trat i la autora, s lovám ktorého rozumela a ve­ri la, pretože s a v nich principiálnosť s p á j a l a s pruž­nosťou myslenia, dlhoročné skúsenost i s o zmyslom p r e pochopenie a k t u á l n e j problematiky a odborná fundo­vanosť s jasnosťou výk ladu. Filozofická f a k u l t a strati­la v ňom svo jho bývalého dekana. Univerzita Komen­ského sa rozlúčila s n i e k d a j š í m rektorom, k torý s a po­č a s s v o j h o pôsobenia v te j to f u n k c i i zaslúži l o utváranie j e j prof i lu soc ia l i s t icke j v y s o k e j školy . Je v i a c než sym­bolické, že p r á v e pod jeho vedením s a univerzi ta vrá­t i la k svo jmu pôvodnému názvu. Je to s k o r o š tyr idsať rokov, čo pr iš ie l n a pôdu univerzity, a b y tu začal pred­nášať marxist icko-leninskú f i lozof iu a sociológiu. Vte­d a j š í povereník škol s tva L. Novomeský s i dobre uvedo­moval, akou posilou by mohol byť, a tak ho nal iehavo a opätovne pozýval, a b y z gymnázia v Petrovcl, k d e

vtedy pôsobil, pr iš ie l s p ä ť do v las t i . Tieto očakávania A n d r e j Siracký nesk lamal . Nadväzoval na tú základnú komunist ickú orientáciu, ktorá pramenila v j eho zmysle p r e sociálnu spravodlivosť, prebudenom počas dets tva a dospievania a úbohých pomeroch rodného Petrovca, a ktorá presne jš ie , marxis t ické o b r y s y nadobudla po­č a s jeho štúdií na Kar love j univerzite. Tam sa zb l i žu je s V. Klementisom, D. Okálim a ďalš ími pokrokovo zmýšľa júcimi študentmi. Ich spoločné s n a h y ústia v o vydávaní časopisu DAV. Komunistická a revolučná orientácia mu umožnila čestne p r e j s ť skúškami, kto­rým bol vys tavený počas f a š i s t i c k e j d iktatúry, ona mu a j v prostredí perzekúcii ukazovala perspekt ívu oslobo­d e n e j vlast i . Do vzrušeného spoločenského diania po-februárového Slovenska vstúpil a k o erudovaný marxis­ta, s k ú s e n ý organizátor a zápal i s tý popagandista . Ta­kých bolo vtedy u n á s len zopár a p r á v e im pripadla vznešená, no nesmierne náročná úloha stať sa zakla da júcou generáciou našich marxist ických vedcov. Od všeob3cného teoreticko-metodologického zák ladu mar­xist ického učenia o spoločnosti hľadal a nachádzal cestu k u konkrétnemu rozpracovaniu m a r x i s t i c k e j so­ciológie. Mnohé z toho, k čomu pr i tomto hľadaní do­spieval, má hodnotu priekopníckych prác.

Funkciu rek tora UK zas táva l v rokoch 1953—56. V ro­k u 1955 bol zvolený za predsedu SAV. V te j to a ani v početných ďalších funkciách nestrat i l kontakt z na­šou univerzitou. Veľkú časť práce, za ktorú bol odme­nený vysokými štátnymi vyznamenaniami odviedol u nás, na pôde n a š e j univerzity, k d e ho vždy ví tal i priatel ia a žiaci, zvedaví na jeho názory a vážiaci s i jeho posto­je. Dialektika jednotlivca a spoločnosti, ktorou sa An­d r e j Siracký zaoberal už v j e d n e j zo svo j ich prvých, eš te a DAV-e uvere jnených štúdií a rozpracúval ju po celý život, má s v o j u temnú a bolestnú s t r á n k u v ne­v y h n u t n e j smrt i jednotlivca. Musíme j u pr i jať , no nie a k o kapituláciu a zmar vše tkých ľudských snáh a ná­dej í , a l e a k o potvrdenie t rva lých hodnôt diela, k toré sa zrodilo z túžby s lúžiť vede, národu a spoločnosti .

P U B L I K Á C I E vydané Univerzitou Komenského

v mesiacoch máj, jún, júl, august 1988 Lekárska fakulta, Bratislava

Gvozdjak J. a kol : Interná medicína II Molčan J., Kolibáš E.: Základy psychiatr ie

Lekárska fakulta, Martin Kaiman E.: Traumatológia končatín a chrbtice

Farmaceutická fakulta Soviar K.: Analýza chemických liečiv. Metódy kvanti tat ívneho hodnotenia. Kopecký F.: Prehľad f y z i k y pre farmaceutov Lindauerová T. a kol.: Farmaceutická botanika I Kučerová M., Raková M.: Lekárenstvo. Propedeutická časť I Borovanský A., Čižmárik J.: Farmaceutická chémia všeobecná IV Borovanský A., Čižmárik J.: Farmaceutická chémia všeobecná V

Filozofická fakulta Švec Š.: Didaktika I Dvončová J. a kol.: Fonetika a fonológia Bôhmerová A.: Lexikoliógia. Cvičenia na semináre 2,50

Prírodovedecká fakulta Schwendt P.: Všeobecná a anorganická chémia Hrnčiar P. a kol.: Organická chémia v príkladoch

Matematicko-fyzikálna fakulta Gašparík V. a kol.: Praktikum z f y z i k y tuhých látok II Florek M. a kol.: Fyzikálne prakt ikum IV

Fakulta telesnej výchovy a športu Cepčiansky L., Hrobský A.: Branná politika KSC Kovalčíková J. a kol.: Anatómia človeka IV Koniar M., Leško K.: Biomechanika

Pedagogická fakulta Drobný I.: Biológia mentálneho defektu . Patobiológia dorastu 7,50

12,— 11,—

5,50

6,50 11,—

11,50

6,50

9,50

8,—

12,— 8,50

8,50

13,50

9,50 7,50

6,— 5,—

14,—

Nábělková A. a kol.: Neurológia a psychiatria pre špec. pedagógov Vašek Š.: Špeciálno-pedagogická diagnost ika a prognostika Vašek Š., Bajo I.: Psychopédia 1 Kollárová E.: Somatopédia III Mašura S.: Logopédia I

Katedra jazykov Weisová M.: Ruský jazyk . Odborné texty s cvičeniami pre študentov novinárstva Kouřilová M.: Angl ický j a z y k p r e študentov l e k á r s k y c h f a k ú l t Ruppeldtová J.. Moravčíková A.: Angl ická konverzácia pre expertov Simon J. a kol.: Latinský jazyk . Úvodné s lovo do l e k á r s k e j terminológie

Ostav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov

Gréserová D., Holíková: Biológia. Terminologický úvod d o štúdia

Z b o r n í k y Folia Medica Martiniana XIV Etnologia Slavica XVIII Physiologie Plantarum XXIII Microbiologia XIV Chimia XXXV Psychologica XXXII Historica XXXV—XXXVI

O s t a t n á l i t e r a t ú r a Študi jné programy 1988 89

Lekárska fakul ta , Brat is lava Lekárska f a k u l t a , Martin Farmaceutická f a k u l t a Filozofická f a k u l t a Právnická f a k u l t a Prírodovedecká f a k u l t a Matematicko-fyzikálna f a k u l t a Fakulta te le sne j výchovy a š p o r t u Pedagogická f a k u l t a Ústav j a z y k o v e j a o d b o r n e j pr ípravy zahraničných študentov

9,—

5,— 12,—

5,50 10,50

7,50

10,-

6,50

10,50

8,

5.50 2,50 3,50

17.50 4,— 9,50

10.50 6.50 5.50

1,—

Page 8: llllllllinilllllllllllllllllllllllllllllllMlllllilllMlllll ... · Sú takí, čo neveria v úspech pre stavby. Poučení pozitívnym sovietskym prí kladom, ale aj negatívnymi vlastný

Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenské­ho, ktorí s a v mesiacoch október a november 1988 do­žili významných životných jubileí : ф Rektorát UK a c e l o u n i v e r z i t n é ús tavy — Jozefína

Šimková st., Emília Machová, prof. JUDr. Ladislav Hubenák, DrSc., Hildegarda Krullová, Magdaléna Ci-korová, Jozef Németh, PhDr. Jozef Šulhan, CSc., Má­ria Slováková, CSc., Eva Rolndlová, Ján Valovič, Te­rézia Hlaváčová, Alžbeta Gôdôllová, Ľudmila Morav-číková, Gizela Olahová,

© F a k u l t a t e l e s n e j v ý c h o v y a športu — PaedDr. Mila­da Nedavašková, doc. PhDr. Ján Starší, CSc., Helena Kolářová, PhDr. Samuel Gajer, CSc., doc. RNDr. An ton Zrubák, CSc.,

ф Farmaceutická f a k u l t a — Ľudmila Lukáčková, doc. RNDr. Ján Lučanský, CSc., Ing. Eva Riečanská, CSc., RNDr. Viera Hartelová,

ф Filozofická f a k u l t a — doc. PhDr. Eva Rybárová, CSc., doc. PhDr. Štefan Zelenák, CSc., PhDr. Ladislav Ze­man, Ida Tankoová,

ф Lekárska faku l ta , Bratislava — RNDr. Miroslav Pav lina, Bedřich Ludvig, doc. MUDr. Alica Kapellerová. CSc., doc. MUDr. Dagmar Michálková, CSc., Rose­m a r i a Caňová, doc. Ing. Lukáč Halčák, CSc., MUDr. Zora Mtincnerová, CSc., MUDr. Veronika Bila, CSc., prof. MUDr. Jozef Buchvald, DrSc., Eliška Chomová, doc. Ivan Klačanský, DrSc., prof . MUDr. Ján Štefa­novič, DrSc., prof . MUDr. J u r a j Halmoš, DrSc.,

ф Lekárska faku l ta, Martin — Emília Majerová, ф Pedagogická f a k u l t a — PhDr. Elena Hapaková ф Právnická f a k u l t a — doc. JUDr. Gabriela Nikšová,

CSc., Mária Hasičková, prof . JUDr. Pavol Dojčák. DrSc.,

ф Pr í rodovedecká f a k u l t a — RNDr. Ján Záborský, Jo­z e f a Brejchová, A l f r é d a Ondrejkovičová, Mária Ba-logová, RNDr. Milan Mišik, DrSc., Alžbeta Buzašová. RNDr. Imrich Zelenský, prof . RNDr. Cyril Var-ček, CSc.

4

19. n o v e m b r a 1988 sa dožil BO. n a r o d e n í n v e d ú c i Katedry mikrob io lóg ie a i m u n o l ó g i e LF a riaditeľ Üstavu imunológie UK a k a d e m i k Ján Štefanovič.

Akademik Štefanovič pôsobí už 35 rokov n a pôde LF UK. Od r . 1961 viedol Ústav mikrobiológie a imunológie a v r . 1963 s a s t á v a vedúcim k a t e d r y mikrobiológie a imunológie. V r . 1972 preberá vedenie Subkatedry kli­n i c k e j imunológie ILF a od r . 1981 j e ustanovený z a r iaditeľa Imunologického ú s t a v u UK. V r . 1987 bol me­novaný akademikom.

Jubilant s a venoval a orientoval kolekt ív k a t e d r y n a r iešenie aktuálnych problémov: patogenézu a diagnos­tiku mikróbnych ochorení, molekulových základov pri­rodzene j imunity, imunogenetických znakov č loveka a ich asociáciu biotechnologických metód na pr ípravu def inovaných klonov buniek a mediátorov imunity, a k o i využitie imunologických metód v diagnost ike a terapi i Iudských chorôb. Výs ledkom jeho snaženia s ú nielen pocty, ktoré dostal (š tátne vyznamenanie Za vy­n i k a j ú c u prácu, Národná cena SSR, Cena ministra zdra­votníctva, Zlatá medai la SLS), a l e i r a s t a výchova mladého dorastu na pracovisku, k torá vyús t i la k me­novaniu ďalš ích 3 profesorov, 5 docentov, 4 DrSc. a niekoľkých CSc. Svojím nadšením p r e odbor ovplyvnil i mnoho dalš ích lekárov mimo rezortu škols tva, čím s a zaslúži l o r o z v o j imunológie v zdravotníctve. Je vy­n i k a j ú c i m pedagógom, čo oceňujú nielen poslucháči le­k á r s k e j f a k u l t y , a le i p r í rodovedecke j a tiež l e k á r i a fa rmaceut i doplňujúci s i s v o j e vzdelanie v postgraduál­nych kurzoch na ILF.

Zastával v iacero akademických, politických, odbor­ných vedeckých funkci í . Spomeňme f u n k c i u prorekto­r a UK, predsedu Imunologickej spoločnosti pr i ČSAV, hlavného odborníka MZd SSR p r e l e k á r s k u imunológiu a dalš ie . Koordinuje h lavnú úlohu štátneho p lánu vý­

s k u m u „Prirodzená imunita", má bohatú publ ikačnú (350 prác) a prednáškovú (400) činnosť, u d r ž u j e kon­takty so zahraničnými pracoviskami. Sám pracoval opa­kovane v Pasteurovom ú s t a v e v Paríži, zúčastnil s a na mnohých stážových pobytoch, kongresoch a mítingoch v zahraničí . Doc. MUDr. Zora Staršia, CSc.

f V ý z n a m n é h o ž i votného jubi­

lea šesťdesiatich p iat ich ro-k u v sa v u p l y n u l ý c h d ň o c h do­ž i l doc. MUDr. Ivan KlaCan-ský, DrSc., prednosta Detske j ORL k l i n i k y v Bratislave.

Jubilant p r a c u j e v Detskej f a k u l t n e j nemocnici 40 rokov. Otolaryngológiu pre študentov pediatr ického smeru LF UK prednáša a s k ú š a od r o k u 1953. Patri k zakladateľom d e t s k e j otolaryngológie na Slovensku. Predniesol 145 odborných prednášok na domácich i za­hraničných odborných fórach, publ ikoval 104 odbor­ných prác v d o m á c e j i z a h r a n i č n e j o d b o r n e j t lači, Je autorom a lebo spoluautorom piatich monograf i í . Vo svo­j e j odborne j práci s a v e n u j e h l a v n e d e t s k e j endoskopll, o b j e k t í v n e j audiometri i a rekonštrukčným operáciám vývo jových c h ý b ucha u detí, juvenl lne j papllomatóze hrtana a poruchám imunity pri recidivujúcich otltldach u detí. Jubilant je predsedom Hlavne j problémove j ko­misie Ministerstva zdravotníctva SSR p r e ORL, predse­dom Komisie d e t s k e j ORL na Slovensku a členom fede­rá lneho v ý b o r u čs. ORL spol. Riešiteľom výskumných úloh MZ SSR. Je členom výboru e u r ó p s k e j spoločností detských otoralyngológov. Za s v o j u dlhoročnú doteraj­š iu činnosť dosta l v iacero ocenení a vyznamenaní.

V u p l y n u l ý c h d f l o c h t i za­stal d o r a d u pStdetlatDlkoT n a š e j un iverz i ty č l e n Katedry všeobecných d e j í n a archeoló­gie F i lozof ické! faku l ty , | e | d l h o r o č n ý p r o d e k a n p r e wf-c h o v m i v z d e l á v a c i u činnosť • p o d p r e d s e d a CZV KSS doc. PhDr. Stefan Zelenák, CSc.

A k o učiteľ, č len l e k t o r s k e j s k u p i n y OV KSS, MV KSS a SAKS, pracovných skupín p r e obsahové zameranie výučby d e j e p i s u na ZŠ a SŠ, v y s o k o š k o l s k e j pr ípravy budúcich učiteľov de jep i su v ČSSR, č l spoluautor učeb­nice „Dejiny s v e t o v e j socia l i s t icke j s ú s t a v y " — s a zaslú­žil o výchovu k social is t ickému internacionalizmu mla­d e j generác ie v tak zložitých, dynamicky s a v y v í j a j ú c i c h na jnovš ích svetových de j inách, de j inách s v e t o v e j so­c ia l i s t icke j s ú s t a v y a balkanis t iky.

Výchovno-vzdelávaciu p r á c u n á š jubi lant harmonic­k y s p á j a l s vedeckovýskumnou činnosťou. Je autorom monogra f ie „Bulharsko na p r a h u social izmu" (1981), početných štúdií a č lánkov, vys tupoval n a medziná­rodných konferenciách (Jerevan, Sofia, Blagojevgrad, Tall in). Štátna r a d a BĽR ho vyznamenala medailou „1300 rokov bu lharského š tá tu" . Patrí m u n a š e uzna­nie n a j m ä za iniciatívu pri uskutočnení sociologického pr ieskumu „Hodnotové orientácie a postoje študentov FF UK" (1986), a k o a j za pr ieskum k otázkam koedu-kácie študentov ubytovaných v ŠD. V ý s l e d k y týchto vý­skumov dlhodobejš ie ovplyvnia zefekt ívnenie polltlcko-v ý c h o v n e j práce medzi študentmi na f a k u l t e i univer zite.

Jubilantovi za jeho dlhoročnú, zás lužnú a mnohostran nú činnosť udeli l prezident ČSSR š tá tne vyznamenanie „Za v y n i k a j ú c u prácu" .

Doc. PhDr. Mikuláš Plech, CSc.

N A S A U N I V K R Z I T A , s p r a v o d a | U n i v e r z i i y K o m e n s k ŕ h o v l l r a t l s l a v e . n o s i t e f k y R a d u r e p u b l i k y 0 V y d á v . i R e k t o r á t L K a c S v KSS Ч К 0 l a f é i ikovo ním • 59H 4u ф P r e d s e d n í č k a r e d a k č n e j r a d y Dot:. P h D r K u g i i n i a R a i Zikovi, CSC., p r o r e k t o r k a П К ф V e d ú c a r e d a k o r k a : I n g A d r i a n u S u r o v i a k o v á ф G r a f i c k á ú p r a v a : D a r i n a F ö l d e S o v ä , M a r t a t u d v i n o v á ф T l a č : S t r e d n é o d b o r n ŕ u č i l i š t e p o l y g r a f i c k á , R a č i a n s k a 90, Brat . 1 a v 11 • U z á v i e r k a 10, k a ž d é h o m e s i a c a

8