LOGICKÉ SKLADAČKY

PSYCHOLÓGIA

učebné materiály dostupné z webstránky www.ucenienasbavi.sk

2

Opakovanie trochu inak

Niektorí učitelia zastávajú názor, že určité veci sa jednoducho treba naučiť naspamäť: násobilku, nepravidelné

slovesá, hlavné mestá... Učenie „naspamäť“ ale nepatrí k tým najobľúbenejším a najzábavnejším. A mnohých

žiakov takéto učenie odrádza a oberá o motiváciu. Ale aj učenie slovíčok, vzorcov alebo chemických prvkov si

možno oživiť a spojiť so zábavou. Vyskúšajte napríklad logické skladačky (v angličtine sa týmto skladačkám

hovorí „tarsia“, toto pôvodne talianske slovo označuje techniku, ktorou sa najmä v období renesancie zdobil

nábytok, tzv. intarzovanie, vykladanie nábytku kúskami rôznych druhov dreva a slonoviny). Ide o veľmi

jednoduchú hru, ktorá má pôvod vo vyučovaní matematiky a geometrie. Ľubovoľný mnohouholník sa rozdelí na

rovnaké menšie útvary (obvykle trojuholníky alebo štvorce), ktoré sa rozstrihajú a úlohou žiakov je poskladať

z nich pôvodný útvar. Fígeľ spočíva v tom, že na stranách menších trojuholníkov alebo štvorcov, ktoré ležia oproti

sebe sú dvojice informácií, ktoré k sebe patria: krajina a hlavné mesto, meno spisovateľa a názov diela a pod..

Správne zložená skladačka tvorí požadovaný útvar a súčasne sú po okrajoch políčka prázdne a vo vnútri útvaru

je oproti sebe vždy správna dvojica (resp. otázka a odpoveď).

Takéto skladačky možno použiť doma aj v škole na

opakovanie najrôznejších tém a predmetov. Pridanou

hodnotou cvičenia je, že využíva popri rozvoji pamäti aj

vizualizovanie, manipuláciu s predmetmi a priestorové

logické myslenie. Takéto zapojenie viacerých modalít pri

učení je vhodné aj pre deti s miernejším stupňom

vývinových porúch učenia a pozornosti.

Na riešení môžu žiaci pracovať samostatne, vo dvojiciach

alebo v tímoch. Ako obmenu cvičenia možno napr. vo

štvorici rozdať žiakom dieliky skladačky a každý môže

dopĺňať ďalší diel skladačky len vtedy, keď je na ťahu,

cieľom hry je čo najskôr sa zbaviť všetkých dielikov.

Obsah:

Skladačka 1: pojmy a definície

(základné pojmy zo psychológie zaradené v učive občianskej náuky)

Skladačka 2: vývinové obdobia

(periodizácia vývinu a základné časové ohraničenie jednotlivých období)

Skladačka 3: experimenty v psychológii

(známe psychologické experimenty a ich autori, rozširujúce učivo pre maturitné semináre zo psychológie)

Skladačka 4: fóbie

(názvy fóbií a ich objektov, rozširujúce učivo pre maturitné semináre zo psychológie)

Každá skladačka je zobrazená najprv v menšom rozlíšení ako správne riešenie a následne vo väčších rozmeroch určených na rozstrihanie. Odporúčame skladačky tlačiť na tvrdý papier alebo zalaminovať, aby sa častejším používaním menej opotrebovávali. Tieto materiály sú určené najmä pre učiteľov a učiteľky. Ich komerčné využitie a zverejňovanie na ďalších internetových stránkach bude považované za porušenie autorských práv.

učebné materiály dostupné z webstránky www.ucenienasbavi.sk

3

Skladačka 1: pojmy a definície

schopnosť prenášať vlastnosti z predkov na potomkov DEDIČNOSŤ

typ človeka, ktorý je výbušný, ľahko sa nahnevá CHOLERIK

typ človeka, ktorý je citlivý a skôr uzavretý do seba MELANCHOLIK

typ človeka, ktorý je skôr optimistický a spoločenský SANGVINIK

charakteristika osobnosti, ktorá sa prejavuje v prežívaní aj v správaní, napr. výbušnosťou TEMPERAMENT

typ človeka, ktorý je vyrovnaný, nič ho len tak "nerozhádže" FLEGMATIK

psychický proces, ktorý nám umožňuje sústrediť sa, zamerať sa na konkrétny podnet POZORNOSŤ

psychický proces, ktorý nám umožňuje spomenúť si na to, čo sme robili minulý týždeň PAMÄŤ

psychický proces, ktorý nám umožňuje napr. rozhodovať sa alebo riešiť slovné úlohy MYSLENIE

keď si v mysli vybavím, ako vyzerá moja izba, je to moja... PREDSTAVA

psychický proces, ktorého výsledkom je vnem VNÍMANIE

podnet, popud k činnosti sa cudzím slovom nazýva... IMPULZ

keď sa mi niečo nedarí, niekto mi ublíži alebo ma nespravodlivo obviní, prežívam... HNEV

keď niečo veľmi, veľmi nemám rád/rada, prežívam... NENÁVISŤ

hlboký cit, ktorý vyjadruje, že niečo alebo niekoho mám veľmi rád/rada... LÁSKA

keď dostanem nečakaný darček, prežívam... PREKVAPENIE

keď sa mi niečo podarí alebo ma niekto pochváli, prežívam... RADOSŤ

keď pozerám horor, prežívam... STRACH

psychický proces, ktorý nám umožňuje pomocou zmyslov získať informácie o svete POCIŤOVANIE

orgán, v ktorom sídlia zmyslové bunky, ktoré nám umožňujú vnímať zrakom OKO

zmysel, ktorý nám umožňuje rozlišovať vône sa nazýva... ČUCH

orgán, v ktorom sídlia zmyslové bunky, ktoré nám umožňujú vnímať sluchom UCHO

zmysel, ktorý používame, keď sa dotýkame predmetov sa nazýva... HMAT

orgán, v ktorom sídlia zmyslové bunky, ktoré nám umožňujú pociťovať chuť JAZYK

učebné materiály dostupné z webstránky www.ucenienasbavi.sk

4

Skladačka 2: vývinové obdobia blastogenéza počatie až 3. týždeň gravidity

embryonálne obdobie 4. – 12. týždeň gravidity

fetálne obdobie 12. týždeň gravidity - pôrod

perinatálne obdobie obdobie pôrodu

novorodenec prvý mesiac po pôrode

dojča 1 – 12 mesiacov

batoľa 1 – 3 roky

predškolský vek 3 – 6 rokov

mladší školský vek 6 – 11 rokov

starší školský vek 11 – 15 rokov

adolescencia 15 – 20 rokov

mladšia dospelosť 20 – 30 rokov

stredná dospelosť 30 – 45 rokov

staršia dospelosť 45 – 65 rokov

staroba od 65 rokov

Skladačka 3: experimenty v psychológii

Stanley Milgram poslušnosť voči autorite

Philip Zimbardo väzenský experiment

Solomon Asch konformita v skupine

Leo Festinger kognitívna disonancia

John Darley & Bibb Latané efekt prizerajúceho sa

Muzaref Sheriff zbojnícka jaskyňa

Walter Mischel marshmallow experiment

Albert Bandura bobo doll experiment

Harry Harlow citová deprivácia

James Watson experiment s malým Albertom

Mary Ainsworth vzťahová väzba

Martin Seligman naučená bezmocnosť

Jane Elliot modrookí vs. hnedookí

Edward Thorndike haló efekt experiment

Burrhus Frederick Skinner operačné podmieňovanie

učebné materiály dostupné z webstránky www.ucenienasbavi.sk

5

Skladačka 4: fóbie

klaustrofóbia malé, uzavreté priestory

ofidiofóbia hady a plazy

agorafóbia otvorené priestranstvá

arachnofóbia pavúky

aviafóbia lietanie

androfóbia muži

dendrofóbia stromy

entomofóbia hmyz

ereutofóbia červenanie sa

fobofóbia strach zo strachu

fotofóbia svetlo

ichtyofóbia ryby

kakotechnofóbia zlyhanie, neúspech

musofóbia myši

nekrofóbia smrť

nozofóbia choroba

nyktofóbia tma

xenofóbia všetko neznáme a cudzie

sociofóbia spoločenský kontakt, komunikácia

pediculofóbia vši

ochlofóbia preľudnené priestory a tlačenice

akrofóbia výška

trypanofóbia ihly

hemofóbia krv

ornitofóbia vtáky

karcinofóbia rakovina

kynofóbia psy

antropofóbia ľudia

aquafóbia voda

astrafóbia búrka, blesk

IMPULZ scho

pnos

ť pr

enáš

ať v

last

nost

iz

pred

kov

na p

otom

kov

keď sa mi niečo nedarí,niekto mi ublíži aleboma nespravodlivoobviní, prežívam...

typ

člov

eka,

kto

rý je

výbu

šný,

ľah

ko s

a na

hnev

á

DE

DIČ

NO

SŤ

STRACH

typ

člov

eka,

kto

rý je

cit

livý

a sk

ôr u

zavr

etý

do s

eba

CH

OL

ER

IK

typ človeka, ktorý je skôroptimistický a spoločenský

ME

LA

NC

HO

LIK

VNÍMANIE

psyc

hick

ý pr

oces

, kto

rý n

ámum

ožňu

je p

omoc

ou z

mys

lov

získ

ať in

form

ácie

o s

vete

podnet, popud k činnosti sacudzím slovom nazýva...

keď niečo veľmi, veľminemámrád/rada,prežívam...

orgá

n, v

kto

rom

síd

lia

zmys

lové

bunk

y, k

toré

nám

um

ožňu

júvn

ímať

zra

kom

HNEV

PO

CIŤ

OV

AN

IE

RADOSŤ

zmys

el, k

torý

nám

um

ožňu

jero

zliš

ovať

vôn

e sa

naz

ýva.

..

keď pozerám horor,prežívam...

OK

Ocharakteristika osobnosti, ktorása prejavuje v prežívaní ajv správaní, napr. výbušnosťou

SANGVINIK

ČU

CH

PREDSTAVA

JAZ

YK

psychický proces, ktoréhovýsledkom je vnem

hlboký cit, ktorý vyjadruje, že niečoalebo niekoho mám veľmi rád/rada...

HM

AT

NENÁVISŤ

orgán, v ktorom sídlia

zmyslové bunky, ktoré

nám um

ožňujú pociťovať chuť

PREKVAPENIE

UC

HO

keď sa mi niečo podarí aleboma niekto pochváli, prežívam...

zmysel, ktorý používam

e, keď sa

dotýkame predm

etov sa nazýva... typ človeka, ktorý je vyrovnaný,nič ho len tak "nerozhádže"

TEMPERAMENT

orgán, v ktorom sídlia

zmyslové bunky, ktoré

nám um

ožňujúvním

ať sluchomM

YS

LE

NIE

keď si v mysli vybavím, akovyzerá moja izba, je to moja...

PA

MÄ

Ť

LÁSKApsychický proces, ktorý námum

ožňuje rozhodovať saalebo riešiť slovné úlohy P

OZ

OR

NO

SŤ

keď dostanem nečakanýdarček, prežívam...

psychický proces, ktorý námum

ožňuje spomenúť si na to,

čo sme robili m

inulý týždeň

FLEGMATIK

psychický proces, ktorý námum

ožňuje sústrediť sa, zamerať

sa na konkrétny podnet

typ človeka, ktorý je skôroptim

istický a spoločenský

MELANCHOLIK

charakteristika osobnosti, ktorása prejavuje v prežívaní ajv správaní, napr. výbušnosťou

SANGVINIK

ČU

CH

PAMÄŤ

LÁ

SK

A

psychický proces, ktorý námumožňuje rozhodovať saalebo riešiť slovné úlohy IMPULZ

scho

pnos

ť pr

enáš

ať v

last

nost

iz

pred

kov

na p

otom

kov

STRACH

typ človeka, ktorý je citlivýa skôr uzavretý do seba

CH

OL

ER

IKF

LE

GM

AT

IK

psychický proces, ktorý námumožňuje sústrediť sa, zameraťsa na konkrétny podnet

keď sa mi niečo nedarí,niekto mi ublíži aleboma nespravodlivoobviní, prežívam...

typ

člov

eka,

kto

rý je

výbu

šný,

ľah

ko s

a na

hnev

á

DE

DIČ

NO

SŤ

hlboký cit, ktorý vyjadruje, že niečoalebo niekoho m

ám veľm

i rád/rada...

HMAT

NE

NÁ

VIS

Ť

orgán, v ktorom sídlia zmyslovébunky, ktoré nám umožňujúpociťovať chuť

PO

ZO

RN

OS

Ť

keď dostanem nečakanýdarček, prežívam...

psyc

hick

ý pr

oces

, kto

rý n

ámum

ožňu

je s

pom

enúť

si n

a to

,čo

sm

e ro

bili

min

ulý

týžd

eňP

RE

DS

TA

VA

JAZYK

psyc

hick

ý pr

oces

, kto

rého

výsl

edko

m je

vne

m

VNÍMANIE

psyc

hick

ý pr

oces

, kto

rý n

ámum

ožňu

je p

omoc

ou z

mys

lov

získ

ať in

form

ácie

o s

vete

podnet, popud k činnosti sacudzím slovom nazýva...

typ

člov

eka,

kto

rý je

vyr

ovna

ný,

nič

ho le

n ta

k "n

eroz

hádž

e"TE

MP

ER

AM

EN

T

orgán, v ktorom sídlia zmyslovébunky, ktoré nám umožňujúvnímať sluchom

RADOSŤ

zmys

el, k

torý

nám

um

ožňu

jero

zliš

ovať

vôn

e sa

naz

ýva.

..

keď pozerám horor,prežívam...

OK

O

MYSLENIE

keď si v m

ysli vybavím, ako

vyzerá moja izba, je to m

oja...

keď niečo veľm

i, veľmi nem

ámrád/rada, prežívam

...

orgán, v ktorom sídlia zmyslovébunky, ktoré nám umožňujúvnímať zrakom

HN

EV

POCIŤOVANIE PREKVAPENIE

UC

HO

keď sa mi niečo podarí aleboma niekto pochváli, prežívam...

zmys

el, k

torý

pou

žíva

me,

keď

sa

dotý

kam

e pr

edm

etov

sa

nazý

va...

blastogenéza

11−15 ro

kov

embryonálne obdobie

45−

65 r

okov

počatie až 3. týždeň gravidity

fetá

lne

ob

do

bie

4. – 12. týždeň gravidity perinatálne obdobie

12

. týžd

eň g

ravid

ity−

pô

rod

novorodenec

stredná dospelosť

obdobie pôrodu

dojča

prvý mesiac po pôrode

batoľa

20−

30 rokov

1−12 m

esiacov

pred

ško

lský

vek

1−3 ro

ky

mladší školský vek

3−

6 r

ok

ov

starší školský vek

adol

esce

ncia

6−11 ro

kov

staršia dospelosť 30−

45 r

okov

sénium(staroba)

mla

dšia

dos

pelo

sť15−

20 rokov

od 65 rokov

blastogenéza

11−15 rokov

starši

a dospelosť

30−45 ro

kov

séniu

m(staro

ba)

perinatálne obdobie

12. týždeň gravidity−pôrod

dojča

prvý mesia

c po pôrode

mladší školsk

ý vek

3−6 ro

kov

fetálne obdobie

4. – 12. týždeň gravidity

mladšia dospelosť

15−20 ro

kov

od

65

rok

ov

predškolský vek

1−3 roky

emb

ryo

náln

e ob

do

bie

45−65 rokov

po

čati

e až

3.

týžd

eň g

ravid

ity

batoľa2

0−

30

ro

ko

v

1−12 mesiacov

novorodenec

stredn

á do

spelo

sť

obdobie pôrodu

star

ší š

ko

lsk

ý v

ek

adolescencia

6−

11

rok

ov

Stanley Milg

ram

experiment s

malým A

lbertom

Philip Zim

bardo

halo

efe

kt e

xper

imen

t

poslušnosť voči autorite

So

lom

on

Asc

h

väzenský experimentLeo

Festinger

ko

nfo

rmita v

sku

pin

e

John Darle

y & B

ibb Latané

Jane Elliot

kognitívna disonancia

Muzaref Sheriff

efekt prizerajúceho sa

Walter Mischel

naučená bezmocnosť

zbojnícka jaskyňa

Alb

ert Ban

du

ra

marshmallo

w experiment

Harry Harlow

bo

bo

do

ll e

xp

erim

ent

James Watson

Mar

y A

insw

orth

citová depriv

ácia

Edw

ard Thorndike

mod

rook

í vs

. hne

dook

í

Burrhus Frederick Skinner

Mar

tin

Sel

igm

anvzťahová väzba

operačné podmieňovanie

Stanley Milgram

experiment s malým Albertom

Edward Thorndike

modrookí vs. h

nedookí

Bu

rrhu

s Fred

erick S

kin

ner

Leo Festinger

konformita v skupine

Muzaref Sherif

f

efekt priz

erajúceho sa

Harry H

arlow

bobo doll experim

ent

Solomon Asch

väzenský experiment

Martin Selig

man

vzťahová väzba

op

eračné p

od

mieň

ovan

ie

Albert Bandura

marshmallow experiment

Ph

ilip Z

imb

ardo

halo efekt experiment

po

slu

šno

sť v

oči

au

tori

te

Walter Mischel

nau

čen

á b

ezm

ocn

osť

zbojnícka jaskyňa

John Darley & Bibb Latané

Jane E

lliot

kognitívna disonancia

Jam

es W

atso

n

Mary Ainsworth

citová d

epriv

ácia

arac

hnof

óbia

agorafóbia

avia

fóbi

apavúky

lietanie muž

i

kynofóbia

dend

rofó

biaandrofóbia

stromy

entomofóbia

ofid

iofó

bia

klaustrofóbia

karc

inof

óbia

hady a plazy

otvorené priestranstvá

rakovina

hem

ofób

ia

ornitofóbia

tryp

anof

óbia

krv

psy

ihly

ľudi

a

akrofóbia

červ

enan

ie s

aantropofóbia

hmyz

ereutofóbia

fobofóbia

xeno

fóbi

a

malé, uzavreté priestory

všetko neznáme a cudzie

soci

ofób

ia

tma

vši

spoločenský kontakt, komunikácia

vtáky

pediculofóbiapr

eľud

nené

pri

esto

ry a

tlač

enic

e

búrka, bleskvo

da

ochlofóbia

výška

aquafóbia svet

lo

ryby

fotofóbia

strach zo strachu

chor

oba

nyktofóbia

nozofóbia

nekr

ofób

ia

myš

ismrť

astrafóbia

musofóbia

zlyh

anie

, neú

spec

h

kakotechnofóbia

ichtyofóbia

búrka, blesk

pediculofóbia

pre

ľud

nen

é p

ries

tory

a t

lače

nic

e

kakotechnofó

bia

ichty

ofó

bia

hemofóbia

ornitofóbia

rako

vin

a

fobofóbia

ereuto

fób

ia

nyktofóbia

cho

roba

akrofóbia

ihly

ľud

iaaviaf

óbia

pav

úky

strach zo strachu

foto

fób

ia

vši

spoločenský kontakt, komunikácia

vtá

ky

musofóbia

zlyh

anie, n

eúsp

ech

hady a plazy

otvorené priestranstvá

kar

cinofó

bia

ryby

aquafóbia

svetlo

všetko neznáme a cudzie

sociofóbia

tma

androfóbia

den

dro

fób

iaara

chnofóbia

agorafó

bia

stromy

ento

mofó

bia

voda

ochlofóbia

výšk

a

ofidiofóbia

klau

strofó

bia

nekrofóbia

nozo

fób

iasm

rť

astraf

óbia

myši

červenanie sa

antropofó

bia

hm

yz

lietanie

muži

kyn

ofó

bia

krv

psy

trypan

ofó

bia

malé, uzavreté priestory

xenofóbia