MARS

Dominika Alexovičová, 05.A

ČERVENÁ ČERVENÁ PLANÉTAPLANÉTA• Štvrtá planéta Slnečnej

sústavy. • Bola pomenovaná po

rímskom bohovi vojny.• Povrch má pokrytý prašnou

červenou hlinou, ktorú vietor víri a vytvára z nej ružové oblaky. Skaly obsahujú veľa železa, ktoré pri korózii sčervenajú.

• Má asi 100-násobne tenšiu atmosféru ako my na Zemi a pozostáva prevažne z oxidu uhličitého (95 %), ďalej obsahuje dusík (2,7 %), argón (1,6 %), kyslík (0,15 %), oxid uhoľnatý, vodné pary a niektoré ďalšie plyny.

• Na Marse je najväčší vulkán v Slnečnej sústave - Olympus MonsOlympus Mons, ktorý dosahuje

výšku 21 183 metrov (podľa meraní družice Mars Global Surveyor).

• V oblasti náhornej plošiny TharsisTharsis sa nachádza viacero podobne veľkých sopiek,

medzi najvyššie patrí aj Ascraeus MonsAscraeus Mons s výškou 18 201 m (podľa meraní družice

Mars Global Surveyor).

• Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. • Mars obehne okolo Slnka raz za 687 dní. • Jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249

miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km).

• Slnečný deň trvá na Marse 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd.

• Priemerná teplota povrchu planéty je okolo - 56 °C. Vyskytujú sa tu pomerne veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na rovníku sa teploty pohybujú zväčša od - 90 do - 10 °C. Ale teplota vrchnej vrstvy pôdy môže na niektorých miestach dosiahnuť cez deň až okolo 30 °C.

• Patrí medzi terestrické planéty (podobné Zemi) - nemá prstence, má pevný obal,

rýchlo sa otočí okolo Slnka a pomaly okolo vlastnej osi.

• Hmotnosť: 6,4163 * 1023 kg

GESEVOV KRÁTER - miesto, kde pristál prvý rover

MESIACE MARSUMESIACE MARSU• Mars má dva mesiace. Obidva sú málo jasné a

obiehajú blízko povrchu planéty, takže ich vidieť iba z veľkých ďalekohľadov. Mená dostali po synoch

boha vojny Marsu.

FOBOSFOBOS (Strach)(Strach)

• Väčší z mesiacov.• Je relatívne malý a má

značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar.

• Má množstvo kráterov.• Jeho priemer je okolo 24

km.• Pravdepodobne zachytený

asteroid.• Vyjde na oblohe dva razy

na západe a zapadne dva razy na východe.

DEIMOSDEIMOS (Hrôza)(Hrôza)• Je relatívne malý a má

značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar.

• Jeho priemer je necelých 20km.

• Deimos vychádza na východe a na oblohe

Marsu sa pomaly pohybuje na západ. Kým

zapadne, dva razy obehne planétu.

Sondy vyslané Sondy vyslané na Marsna Mars

• MARINER 4MARINER 4 - 1965, urobil prvé snímky,• MARINER 9MARINER 9 - 1971 - 1972,

• VIKING 1VIKING 1 a 22- 1976, dostal sa na jeho obežnú dráhu, pristáli na Marse, kde odobrali vzorky z

pôdy, merali teplotu, tlak, rýchlosť a smer vetra, urobili tisícky detailných snímok povrchu planéty,

• MARS OBSERVERMARS OBSERVER - 1992, americká medziplanetárna sonda, počas letu sa prerušilo

spojenie,• CARL SAGAN MEMORIAL STATION (pôvodne CARL SAGAN MEMORIAL STATION (pôvodne

pomenovaná PATHFINDER)pomenovaná PATHFINDER) - 1997, americká sonda, ktorá po pristáti vypustila rover

SOYOUNER (skúmal kamene a na Zem poslal 550 snímok),

• MARS GLOBAL SURVEYERMARS GLOBAL SURVEYER - 1996, robil snímky a analyzoval geologickú štruktúru

planéty,• MARS POLAR LANDERMARS POLAR LANDER - 1999, nepodarilo sa

nadviazať spojenie,

• 10. marca 2006 úspešne pristála na obežnej dráhe Marsu americká sonda (vybavená najnovšou kamerou a inými

novinkami za 450 miliónov dolárov), ktorá má vytipovať miesto, kde by mohli pristáť roboty a neskôr možno aj dokonca ľudská

posádka.

JE NA MARSE JE NA MARSE ŽIVOT?ŽIVOT?

• Mariner 9 odfotografovala niečo

čo sa ponášalo na vyschnuté koryto

rieky. Objav ukázal, že pred miliónmi rokov mohla byť na Marse voda a hustejšia a

teplejšia atmosféra, teda že by tam mohol

byť život.

• Sondy Viking priniesli rozporuplné výsledky.

•Družice priniesli odpovede na množstvo otázok, ale odpoveď na otázku, či je na Marse

život, nepoznáme dodnes.

ZdrojeZdroje

• www.astroportal.sk

• www.google.sk

• www.cbsnews.com/images/

• www.sai.msu.su