marec 2008

2O b r a n a 3 / 2 0 0 8

Winter Camp 2008

[ FOTOREPORTÁŽ ]

Od 9.-16. februára 2008 sa uskutočnil v Národnej akadémii obrany maršalaAndreja Hadika v Liptovskom Mikuláši druhý ročník Winter Campu. Na zimnomtelovýchovnom sústredení sa zúčastnili aj 24 príslušníci Royal Air Force Collegez Cranwellu (Veľká Británia). Winter Camp bol zameraný na zjazdové a bežeckélyžovanie, prekonávanie terénnych prekážok a vzdialeností a na orientáciu v zimnomteréne.

Výcvik Winter Campu na Čertovici, Štrbskom Plese a v Jasnej viedli lyžiarski in-štruktori z Národnej akadémie obrany a učitelia Ústavu telesnej výchovy a športuAkadémie ozbrojených síl.

Britskí kadeti pod vedením kapitána Rossa Glendinninga a kpt. Karla Whalley sipobyt v Liptove mimoriadne pochvaľovali. ,,Naši dôstojníci, ako aj kadeti, boli ohro-mení vašou pohostinnosťou, ktorá znásobila ich zážitky z výcviku. Lyžiarsky výcvik

bol vynikajúci a všetci účastníci, či už začiatočníci, alebo skúsení lyžiari si zlepšili svojeschopnosti. Kultúrne podujatia vrátane návštevy pamätníka 2. svetovej vojnypomohli kadetom rozšíriť si pohľad na kultúru a zvyky krajín NATO. Úspech WinterCampu je poklonou práci vašich príslušníkov a nadšenia kadetov. Ďakujem vám zavytvorenie takejto úspešnej aktivity. Úprimne rád počujem, ako sa upevňujú vzťahymedzi Národnou akadémiou obrany a Kráľovskou akadémiou vzdušných sílv Cranwelli a pevne verím, že sa tým vytvoria zdravé pracovné vzťahy medzi našimiozbrojenými silami. Teším sa, že privítam vašich kadetov v Cranwelli na recipročnejnávšteve,“ píše v ďakovnom liste veliteľ RAF College Ian R. W. Stewart.

Dr. Alena HARAGOVÁFoto Ing. Danuša SPILÁ

3O b r a n a 3 / 2 0 0 8

Z obsahu

Rozhodol sa pre Slovensko

ModernizovanéMiGy

Novíprofesionáli

Sestrička roka

str. 14 - 15

str. 37

str. 4 - 6

str. 22 - 23

Pred pár rokmi sme v Obrane porovnávali lenveľmi skromné vydavateľ-ské počiny so vzťahom k slovenskej vojenskej his-tórii. Táto bilancia oprotinašim susedom vyznievalažalostne. Zdá sa, že situá-cia speje k lepšiemu. Vo-jenským témam týkajúcim sa nášho územia, sa venujev rámci pôvodnej tvorby čoraz viac vydavateľstiev. Nepre-zentujú ich pritom úzkoprso, ale v oveľa širších kontextoch,ako tomu bolo donedávna.

V tomto čísle uverejňujeme niekoľko recenzií na knihys vojenskou tematikou. Každá z týchto publikácií bola viacči menej podporená aj štátnymi organizáciami. Akoštátneho úradníka ma to samozrejme teší. Tak to totiž bežív každej menšej krajine, kde podobné tituly nemajúv komerčnej súťaži šancu na zisk – a tým ani na vydanie. Nadruhej strane – ak by podobnú tvorivú činnosť vykonávaliba štát, opäť by to skĺzlo k ideologizácii a propagande.V každom prípade – všetky menšie národy sa cielene snažiainvestovať do svojej identity, ktorej udržanie je nemysliteľnébez prezentácie a znalosti vlastných dejín. Len my akobysme boli donedávna dajakí ,,prispatí“. Napríklad v súvislostis prípravou nového školského zákona vyšlo najavo, že našiškoláci nad desať rokov majú najmenej hodín dejepisuspomedzi všetkých európskych krajín. O to viac si môžemezablahoželať, že sa v našom rezorte podarilo udržaťVojenský historický ústav. Ako zdroj relevantných informáciía centrum bádateľskej aj tvorivej činnosti vo vojenskejoblasti je absolútne kľúčový. Majú však vo svojich vlastnýchtradíciách a histórii dostatočne jasno samotní vojaci? Máte,milí kolegovia, po ruke trebárs stručnú publikáciu, v ktorejby boli skompletizované všetky kľúčové vojensko-historickéudalosti a základné postoje našej armády k nim? Odpoviemsám – zatiaľ neexistuje. Takže aj preto je fajn, že kolégiumministra obrany Jaroslava Bašku prijalo na konci februáraviac než desaťročie absentujúcu koncepciu komunikácies verejnosťou. V jej rámci bude zriadená Vydavateľskáa producentská rada ministra, ktorá v tejto oblasti iste budemať čo povedať.

Pozreli ste si film o azda najslávnejšom vojvodcoviAlexandrovi Macedónskom? Iste neuniklo vašej pozornosti,akú dôležitosť kládol on a jeho bojovníci otázke, ako budúich skutky a hrdinstvá vnímať ich rodáci – a čo o nich budehovoriť história. Áno – aj o tom to je. Ako sa zapíšeme dohistórie svojich rodín, dedín, úradov, jednotiek, armády čištátu. Je dobré, že si čoraz viac uvedomujeme, že k tomunevyhnutne potrebujeme aj jednu „maličkosť“. Historika,novinára, filmára, či spisovateľa...

Marec zvykne byť aj mesiacom knihy. Čo takto obnoviťsi čitateľský preukaz?

EditoriálOBRANAMesačník Ministerstva obrany SRZaložený v Clevelande (USA) 1914Obnovený v Bratislave v roku 1993Ročník XVI, č. 3/2008Redakčná uzávierka 5. marca Do výroby zadané 12. marca

Vydavateľ:Ministerstvo obrany SRKomunikačný odbor

Šéfredaktor:Mgr. Pavol VITKOtel.: 0960 313 072, 0903 820 847e-mail: pavol.vitko@mod.gov.sk

Redaktori:Mgr. Michaela FARKAŠOVÁtel.: 0960 312 806, 0903 820 195e-mail: michaela.farkasova@mod.gov.sk

nadporučík Mgr. Vladislav VAVRINECtel.: 0960 312 980, 0903 820 854e-mail: vladislav.vavrinec@mod.gov.sk

Jozef ŽIAK, plukovník v zálohetel.: 0960 332 755, 0903 820 194e-mail: jozef.ziak@mil.sk

Vedúci vydania a jazyková úprava:Ing. Eleónora BUJAČKOVÁtel.: 0960 313 054e-mail: eleonora.bujackova@mod.gov.sk

Fotograf:Peter DOVINAtel.: 0903 820 698

Tajomníčka redakcie:Milena SLEZÁKOVÁtel.: 0960 312 984, fax: 0960 312 520e-mail: milena.slezakova@mod.gov.sk

Grafická úprava:kapitán Ing. Otakar HRABÁKIvana MIŠKOLCIOVÁLýdia ŠEVČÍKOVÁ5. kartoreprodukčná základňa Nemšová

Adresa redakcie:Mesačník OBRANAKomunikačný odbor MO SRKutuzovova 8832 47 Bratislavae-mail: obrana@mod.gov.skwww.mosr.sk/obrana

Rozširuje:Podacie stanice MO SR

Tlač:5. kartoreprodukčná základňa Nemšová

Na titulnej strane foto jedného z desiatichmodernizovaných MiG-29 AS.Foto: Peter DOVINA

Nevyžiadaný obrazový materiál a rukopisy nevraciame.

© Ministerstvo obrany SRRegistračné číslo: 758/93

4 [ REPORTÁŽ ] O b r a n a 3 / 2 0 0 8

zástupca základnej výcvikovej školy major MilanMinarčin.

SPOLOČNÁ REČ SO STREDISKAMIS uspokojením konštatuje, že oproti minulosti

dnes prichádzajú záujemcovia o vojenské povolanielepšie a pravdivejšie informovaní o tom, čo ich v školea v ozbrojených silách čaká. Podľa neho sa zlepšila prá-ca regrutačných stredísk, aj ich personálne obsadenie.Je tam viac ľudí, ktorí majú reálnu predstavu o životev ozbrojených silách a ich potrebách. V prvých kurzochmuseli vyradiť aj niekoľko desiatok frekventantov, ktoríprišli s mylnými informáciami o tom, čo ich v armádečaká, alebo jednoducho sa nevedeli stotožniťs nárokmi denného režimu od budíčka až po večierku.V tomto kurze to zatiaľ vzdali len dvaja, čo je pricelkovom pôvodnom počte 114 frekventantov veľmidobrý výsledok.

„Hneď po prvom kurze, ktorý prebiehal od októb-ra do decembra 2004, sme vedeli, že musíme zaviesťintenzívnu komunikáciu s regrutačnými strediskami.Mladým ľuďom chýbala reálna informácia o pod-mienkach vojenského života aj ich ďalšieho kariérneho

rastu. Museli sme vojakom objasňovať celý denný pro-gram vrátane samoštúdia. Prečo je potrebné, abyzvládli celý základný výcvik, ktorý pozostáva z trochfáz: adaptačnej, výcviku strelca a taktiky. Niektorí prišlipod vplyvom dobrodružných filmov s predstavou, žeu nás zažijú každý deň adrenalínový výcvik. Iní simysleli, že hneď po príchode k útvaru ich čakázahraničná misia. Postupne sme si vyjasnilis pracovníkmi regrutačných stredísk všetky spornéotázky a dnes je medzi nami výborná spolupráca.Rovnako aj s personálnym úradom a strediskamivýberu personálu. Prichádzajú k nám do kurzu, aby saoboznámili s jeho náplňou. Ale nielen to. Aj terazpracovníci regrutačných stredísk absolvujú na Leštiu nás streleckú prípravu. V priebehu dvoch dníodstrieľajú cvičenia jeden až tri a na záver kvalifikačnéstreľby. Zároveň vidia, ako pripravujeme účastníkovkurzu,“ so spokojnosťou v hlase konštatuje majorMinarčin.

ŽENY SÚ CIEĽAVEDOMEJŠIEV prvých kurzoch bolo veľké zastúpenie žien (ne-

raz tvorili väčšinu), teraz sú medzi vyše stovkou budú-

Ozbrojené sily potrebujú každý rok stovkynových vojenských profesionálov. Po zvládnutí ús-kalí fyzických i psychických previerok v nitrian-skom a košickom stredisku výberu personálu sazačínajú oboznamovať s prvými písmenami vo-jenskej abecedy v martinskej Základnej výcvikovejškole Juraja Langsfelda. Musia ich zvládnuť v prie-behu deviatich týždňov. O tom, ako sa im to daría prečo sa vlastne rozhodli pre vojenskúuniformu, už viac so samotnými aktérmi a ich ve-liteľmi a inštruktormi...

Budúci vojenskí profesionáli, ktorí nastúpili dokurzu začiatkom tohto roka v polovici februára, plnilivo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť úlohy druhejfázy svojej prípravy. „Je zameraná najmä na získaniepotrebných zručností v streľbe a ich rozvíjanie, zvlád-nutie ručnej strelnej zbrane a končí sa záverečnýmtestovaním. Jej súčasťou je aj hádzanie ručných gra-nátov. Svojim spôsobom sa takto v priebehu dvoch týž-dňov oboznamujú aj s naším najväčším a najdôleži-tejším výcvikovým priestorom, kde budú v budúcnostiako vojenskí profesionáli neraz plniť úlohy,“ hovorí

Prečo sa rozhodli pre uniformu

Bebej, Peter Krivoš, Robert Kubinec, Ján Kocurkoa nadrotmajstri Milan Pavlík, Miroslav Kovalovský čiMilan Mikuš.

Starší inštruktor výcviku druhej čaty rotmajsterMartin Bebej je v škole od jej založenia v roku 2004.Predtým 26-ročný rodák z Trenčína absolvovalv Liptovskom Mikuláši vojenskú strednú odbornú školua pôsobil vo vojenskom útvare vo Vajnoroch. Po zvládnu-tí kurzu výcvikových inštruktorov školil prvých frek-ventantov kurzu. Odvtedy sa mnohé zmenilo. V školei v zložení záujemcov prichádzajúcich do ozbrojených síl.

„Väčšina z prvých vojakov, ktorí k nám na jeseň2004 prišli, mali skúsenosti zo základnej vojenskejslužby a boli už v zrelšom veku. Postupne ich nasle-dovali čoraz mladší a neskúsenejší frekventanti. Všetkomalo svoje výhody i nevýhody. Na jednej strane smenemuseli odstraňovať a meniť niektoré nesprávnenávyky, na strane druhej sme začínali doslova od nuly.Z vlastných skúseností viem, že všetci, ktorí sa snažili,nakoniec výcvik úspešne dokončili. Spoločne s učeníminých sme sa učili a postupne menili aj my. Urobil somsi niekoľko odborných kurzov. Napríklad z vojenskéhopraktického lezenia, úspešne som zvládol preskúšaniez angličtiny. Usilujeme sa náplň kurzu postupne meniť,dopĺňať o nové prvky,“ konštatuje rotmajster Bebej.

cich nových vojenských profesionálov len štyri ženy.Jednou z nich je 24-ročná vojačka Eva Lukáčiková,rodáčka zo Serede. Po absolvovaní strednej pedagogic-kej školy zistila, že ju to viac ťahá k akčnejšiemu typupovolania.

„Svojim spôsobom ma motivovala aj moja šva-griná, ktorá je vojenská zdravotníčka. Aj na základe jejrozprávania som sa rozhodla pre uniformu. Od maličkasom súťaživý typ, ktorý chce niečo dokázať, mám radaporiadok a disciplínu. Švagriná mi nemaľovala situáciuv ružových farbách. Povedala mi, aký je reálny vojenskýživot. Zatiaľ som spokojná, aj keď tie prvé dni dajú kaž-dému dosť zabrať. Je to veľká zmena v porovnaní s ci-vilným životom. Ale povedala som si, že musím všetkozvládnuť. Veď aj to bude patriť k mojej budúcejprofesii. Výšľap na Bukovinu s výstrojom a v blate dalvšetkým poriadne do tela, ľahká nebude ani záverečnátaktika. Pri troche sebazaprenia sa to dá zvládnuť. Ajpreto, že sa postupne za tie týždne naša fyzickápripravenosť neustále zlepšuje,“ poznamenáva Eva,ktorá by mala pôsobiť ako vodička v seredskomženijnom prápore.

O tom, že bude raz profesionálnym vojakom, odmalička sníval 20-ročný žilinčan vojak Ján Drevenák.Hádam najviac ho inšpirovali príslušníci domácehožilinského pluku špeciálneho určenia. Absolvent špor-tového gymnázia, ktorý sa dlhé roky venoval ľadovémuhokeju, by sa chcel raz tiež stať jeho príslušníkom.„Viem, že to nebude jednoduché. Som predurčený preútvar čestnej stráže prezidenta, ale po pár rokoch a zís-kaní potrebných skúseností by som sa chcel dostať prá-ve k tomuto špeciálnemu útvaru,“ vyhlasuje športovozaložený vojak s výbornou kondíciou.

SLABÁ FYZICKÁ KONDÍCIAPráve fyzická kondícia mnohých nových prísluš-

níkov kurzu spôsobuje veliteľom i inštruktorom základ-nej výcvikovej školy vrásky na čele. „Je to žiaľ typickávzorka súčasnej mladej generácie. Časť z uchádzačovrobí v strediskách výberu personálu fyzické testy ajpolroka či takmer rok pred príchodom k nám, do školy.A tí, ktorí na sebe v tomto období vôbec nepracujú,majú spočiatku u nás veľké problémy. Vstupné preskú-šanie ukazuje, na akej úrovni sú noví vojaci. Až na zo-pár výnimiek to veru nie je veľmi pozitívne zistenie.Prvé tri týždne sú však u nás nastavené tak, že úroveňfyzickej prípravy ide hore. Vplyv ranných cvičení i teloc-viku sa ukazuje. Po šiestich týždňoch prichádza druhétestovanie. Všetci, ktorí v ňom uspejú, poprípade imchýba bod či dva, prechádzajú do tretej fázy prípravy.Zatiaľ všetci, ktorých sme napriek chýbajúcim bodomnechali takto prejsť, našu dôveru nesklamali a úspešneabsolvovali záverečné testovanie. Najväčšie problémyspôsobuje vojakom zvládnutie dvanásťminútovéhobehu. Zaujímavé je, že zatiaľ žiadna žena neopustilaškolu pre slabé výsledky z preskúšania fyzickej pripra-venosti. Aj napriek tomu, že oproti mužom majú inúfyzickú dispozíciu. Aj v našej škole sa ukazuje, že ženysú oveľa lepšie motivované, cieľavedomejšie pri plneníúloh,“ priznáva veliaci poddôstojník školy štábny nad-rotmajster Ľubomír Mihalik.

Vojaka Marcela Ovsaníka, 22-ročného rodáka zoSobraniec priviedol do armády príklad brata, ktorý jeprofesionálnym vojakom v Michalovciach. Vyučeného

O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ REPORTÁŽ ]

automechanika lákalo predovšetkým to, že nebudemať stereotypnú prácu. „Hneď prvý deň bol pre mňadosť náročný. Takmer som oľutoval svoje rozhodnutie.Ľahký nebol ani začiatok na Lešti či streľby, ales podporou dobrého kolektívu a inštruktorov som tozvládol. Vojenské povolanie vnímam ako niečopozitívne. U nás nie je veľa možností zamestnať sa.Keď aj človek nejakú prácu nakoniec nájde, chýba v nejstabilita a pocit určitej sociálnej istoty. Teda to, prečosom okrem celkom slušného finančného ohodnoteniaišiel do armády,“ zdôrazňuje Marcel, ktorý by malpôsobiť v Michalovciach ako príslušník samohybnéhodelostreleckého oddielu.

CESTA ZA SOCIÁLNOU ISTOTOUOd mala priťahovala armáda aj 23-ročného ro-

dáka z Oravskej Trstenej, vojaka Dávida Dzureka. Poukončení dopravnej priemyslovky vystriedal niekoľkozamestnaní. Niektoré ho spočiatku aj zaujali, alepotom sa ukázalo, že súkromní podnikatelia buď nepl-nili svoje sľuby, alebo nevedeli zabezpečiť dlhodobejšiuzáruku pracovného miesta.

„Chvíľu bolo roboty veľa, potom zasa nebola.Chýbala mi u nás na Orave v zamestnaniach istota. Zodňa na deň sa neustále žiť nedá. Človek potrebujenejaký pevný bod.Časť mojich kamará-tov sa medzitým stalaprofesionálnymi vojak-mi. Celkom otvorenesme sa rozprávali o kla-doch i záporoch vojen-ského remesla. Viem,že ani tu nie je všetkoružové a mnohé veci bybolo potrebné aj v oz-brojených silách zmeniťa zlepšiť. Volil sompredovšetkým stáluprácu a sociálne zá-zemie. Mal by som pra-covať ako vodič v mar-tinskom prápore oprávtechniky. Celkom sa nato teším,“ hovorí vojakDávid Dzurek.

Zástupca veliteľazákladnej výcvikovejškoly major MilanMinarčin i veliaci pod-dôstojník školy štábnynadrotmajster ĽubomírMihalik hovoria, že veľ-kú zásluhu na dobromplnení úloh a pokrokufrekventantov základ-ného kurzu majú skú-sení inštruktori a veliacipoddôstojníci rôt. Takí,akými sú napríkladrotmajstri Milan Lesaj(najlepší inštruktor Sílvýcviku a podpory zarok 2007), Martin

6 [ REPORTÁŽ ] O b r a n a 3 / 2 0 0 8

NOVELIZÁCIA NÁPLNE KURZOVMajor Minarčin hovorí, že na základe poznatkov

a pripomienok útvarov z pozemných i vzdušných sílnovelizujú náplň základného kurzu. Okrem inéhozvýšili hodiny telesnej prípravy, aby sa popasovali s níz-kou úrovňou telesnej pripravenosti nových profesionál-nych vojakov. Vzrástol aj počet hodín venovanýchtaktickej príprave.

„Zamerali sme sa najmä na činnosť vojaka v poli,pri útoku či obrannej činnosti. Zdravotná príprava,topografia a RCHBO je viac zameraná na plnenie prak-tických úloh v poľných podmienkach. Pre ďalšie zvy-šovanie úrovne fyzickej pripravenosti vojakov najmäv zimných mesiacoch by sme uvítali možnosť úpravypriestorov v našich martinských kasárňach na teloc-vičňu, ktorá nám veľmi chýba. Zlepšiť by sa mala ajnaša výcviková infraštruktúra. Využívame cvičiskáBukovina a Sučany. Keď sa v Sučanoch vybuduje strel-nica, odpadne aj naše dochádzanie na Lešť, čím saušetria značné finančné prostriedky. Plánujemevybudovať granátovú, bodákovú i prekážkovú dráhu,ale aj prvú multimediálnu učebňu,“ spomína majorMinarčin niektoré zmeny i plány do budúcnosti.Zároveň hovorí, že by rád do školy získal skúsenýchpoddôstojníkov z útvarov. Takých, aký je napríkladnadrotmajster Mgr. Milan Pavlík.

V súčasnosti veliaci poddôstojník tretej výcvikovejroty po ukončení vojenskej strednej odbornej školyv Liptovskom Mikuláši pôsobil vo výcvikovom priestoreZáľubica i v popradskom výcvikovom stredisku špe-cialistov PVO. Popri zamestnaní ukončil bakalárskeštúdium vychovávateľstva na prešovskej univerzite, ne-skôr magisterské na nitrianskej. Pred dvoma rokmiprišiel do základnej výcvikovej školy v Martine a cez po-zíciu inštruktora sa dostal na dnešnú školu, veliacehopoddôstojníka.

Pre 34 ročného rodáka z Kežmarku je veľkou vý-hodou, že má bohaté praktické skúsenosti a základyz pedagogiky a vychovávateľstva. V rote má na starostiprípravu v oblasti psychológie a etickú výchovu.

„Práca s ľuďmi nie je jednoduchá. Nedajú sa vyp-núť ako technika, ale napĺňa ma. Počas formálnychi neformálnych rozhovorov s ľuďmi sa veľa dozviemo ich skutočnej motivácii i problémoch. Zo skúsenostíviem, že veľmi oceňujú, keď sa o nich niekto zaujíma.Spoločne sa snažíme problémy vyriešiť. Najmä prvétýždne v kurze sú najdôležitejšie. S profesionálmi sa mipracuje oveľa lepšie, ako kedysi s vojakmi základnejslužby. Tí chceli len prežiť vojenčinu, až na výnimky imchýbala motivácia a chuť niečo dosiahnuť. Dnešní pro-fesionáli vo väčšine prípadov vedia, prečo sú v kurze.Chcú sa čo najlepšie uplatniť vo vojenských útvarocha zabezpečiť si tak čo možno najdlhšiu vojenskúkariéru. Aby v prípade úspechu v konkurenčnýchvýberoch na vyššie hodnosti mali nárok na výsluhovýdôchodok a niektoré ďalšie sociálne výhody,“zdôrazňuje nadrotmajster Mgr. Milan Pavlík.

Jozef ŽIAK Foto Peter DOVINA

O b r a n a 3 / 2 0 0 87[ ZAHRANIČNÉ MISIE ]

skúška mrazom. Celá rota sa presťahovala zo základneŠajkovac do priestoru historickej pamiatky MonumentKosovo Pole. Vytvorili sme tam stanový tábors potrebným operačným a logistickým zabezpečeníms výdatnou pomocou štábu NSE a čaty logistickejpodpory, za čo im patrí vďaka. Počas ďalších dní rotaplnila úlohy zvýšeného patrolovania, zriaďovaniamobilných a stacionárnych kontrolných bodovzameraných na kontrolu podozrivých vozidiel a osôb.

Od polovice decembra 2007 pôsobív operácii KFOR v Kosove slovenská vrtuľníkovájednotka. V uplynulom období do začiatkumarca 2008 príslušníci prešovskej leteckejzákladne s dvoma vrtuľníkmi Mi-17 uskutočnilicelkom 248 letov v trvaní takmer 87 letovýchhodín a prepravili necelých desať ton rôznehomateriálu pre potreby misie KFOR. V polovicimarca sa uskutočnila rotácia príslušníkovvrtuľníkovej jednotky. V provincii v súčasnostipôsobia tri nové kompletné posádky vrtuľníkova ďalší zabezpečovací pozemný technickýpersonál z prešovskej základne. Stroje súvybavené nielen na prepravu osôb a materiáluna palube vrtuľníka, ale aj na dopravumateriálu v podvese a hasenie prípadnýchpožiarov pomocou hasiaceho vaku.

Aj keď sme do misie odchádzali s vedomím, že nás ča-kajú neľahké časy, nikto z nás netušil, že budememusieť siahnuť až na dno svojich síl a patrolovať 8 ho-dín v priestore s vozidlom bojovej pechoty, keď rannéteploty klesli až na -15oC. Tu sa ukázali nedostatkynielen vo výstroji, ale aj v materiálnom a technickomzabezpečení našich vojakov. Zistili sme, že pri takýchtopodmienkach ešte stále máme čo doháňať za ostat-nými armádami.“

Kapitán Borsuk konštatuje, že s oteplením prišladlho očakávaná úľava pre vojakov, avšak etnické napä-tie drží doposiaľ všetkých vo vysokom nasadení.Záverom však dodáva: „Chcel by som odkázať rodin-ným príslušníkom, rodičom, manželkám, manželoma príbuzným, že na vojakov, ktorých majú v tejto misii,môžu byť právom hrdí“.

Text a foto npor. Mária SAKÁČOVÁ

KFOR: Horúca skúška mrazomKosovo v minulých týždňoch napriek mrazi-

vým dňom prežívalo horúce chvíle. Ako sa s nimivyrovnávali slovenskí vojaci, na to sme sa spýtalinašich dôstojníkov.

„Základnou úlohou jednotiek KFOR je vytvoriť,zabezpečiť a udržať pokojné a bezpečné prostredie.Od toho sú odvodené všetky ostatné operácie, opat-renia a činnosť jednotlivých zložiek. Naša jednotkazabezpečuje túto úlohu v operačnom priestore s roz-lohou 60 km2“ konštatuje veliteľ slovenskéhokontingentu KFOR podplukovník Ing. Zoltán Iboš. „Poanalýze situácie som stanovil priority a filozofiu pl-nenia úloh. Pre vojakov sa snažíme vytvoriť prostredie,kde sa nikto necíti byť sám. Spoločne sa delíme o ra-dosť, spoločne riešime problémy a neistotu. V našejčinnosti sa dôsledne usilujeme eliminovať rutinu,ktorú považujeme za neprijateľné a neakceptovateľnériziko,“ dodal.

Veliteľ mechanizovanej roty kapitán MiroslavBorsuka konštatuje: „Nie každý z našich vojakov užprešiel mierovou operáciou a nájdu sa aj takí, ktorí súvojenskými profesionálmi veľmi krátko. No po prícho-de našej rotácie sme už 26. januára zahlásili plnúoperačnú pripravenosť na plnenie úloh v prospechmedzinárodného účelového zoskupenia stred. Prvétýždne boli poznačené plnením stálych operačnýchúloh a spoločnými cvičeniami s jednotkami iných štá-tov, ktoré boli zamerané na zladenie a zjednotenieoperačných postupov pri plnení úloh v podmienkachmisie KFOR. Skutočná skúška ohňom však prišla s blí-žiacim sa dátumom vyhlásenia jednostrannej nezá-vislosti Kosova. Dá sa však povedať, že to bola skôr

8O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ ANALÝZA ]

vojenských operáciách. Cielené využitieneočakávaného efektu vojenského zákrokumôže mať nielen negatívne taktické a operačnénásledky, ale aj dlhodobé politické konzekvencies dosahom na jednotu úsilia koalícií.

Symptómy súčasných krízových situácií súkomplikované a navzájom previazané. Tradičnéponímanie bezpečnosti na základe fyzickéhoa geografického aspektu nepostačuje. Podstataniektorých krízových situácií môže byť symetrickáa lineárna, pričom potrebné spôsobilosti na jejriešenie sú v tradičnom poňatí vojenskej doményrelatívne dostupné. Charakter iných krízovýchsituácií môže byť však oveľa komplikovanejší.Klasické atribúty symetrického konfliktu môžubyť nejednoznačné, alebo sa jeho charaktermôže postupom času transformovať na asy-metrický. Príkladom by mohol byť konflikt v Irakua v Afganistane, kde sa ráz bojových operáciírôznej intenzity transformoval do operácií napodporu bezpečnosti a stability, lenže jednoznačnévytýčenie hranice medzi týmito dvoma atribútmi je veľmikomplikované. Jednotlivé operácie v oboch konfliktoch salíšia svojou intenzitou, pričom zdieľajú spoločnýasymetrický základ.

Naši protivníci sú väčšinou ťažko odlíšiteľní od civilis-tov, pre ktorých sa usilujeme vytvoriť bezpečné a stabilnéprostredie. Môže to byť protivník, ktorý síce nedisponujespôsobilosťami moderných ozbrojených síl, avšak využíva-ním asymetrických prostriedkov dokáže účinne pod-porovať dosahovanie svojich cieľov. Efektívne konfronto-vanie takéhoto protivníka si vyžaduje mať dostupné nielenschopnosti účinného kinetického pôsobenia v časea priestore, ale aj využitie ostatných, nekinetickýchnástrojov tak v priestore operácie, ako aj mimo neho.V tejto súvislosti bude dôležité vytvoriť komplexný prístupk operáciám, pričom by kinetické pôsobenie vojenskejdomény bolo vyvažované nekinetickou činnosťouvojenských, ale aj ostaných, nevojenských aktérov.

DEFINÍCIA SILY A SPÔSOBILOSTÍ Samotné operačné prostredie bude charakterizované

kombináciou bojovej činnosti rôznej intenzity, vykonáva-ním stabilizačných, rekonštrukčných a humanitárnych akti-vít. Navyše, berúc do úvahy pozadie takéhoto prostrediaa podstatu konfliktu, budú tieto činnosti prebiehať paralel-ne s ostatnými nevojenskými aktérmi, napr. s medzinárod-nými a mimovládnymi organizáciami, prípadne súkrom-nými bezpečnostnými zložkami.

Aktuálne operačné poznatky NATO nasvedčujú, žeexkluzívna kapacita vojenskej domény je limitovanáa nepostačuje na riešenie súčasných ani budúcichmožných komplexných krízových situácií. Novodobépožiadavky vyžadujú vypracovanie a implementáciukvalitatívne vyššieho, komplexného prístupu vojenskeji civilnej zložky v oblasti krízového manažmentu. Charak-teristickým znakom takejto spolupráce by mal byť holistic-ký prístup k ozrejmeniu úloh, cieľov a očakávaní jednot-livých aktérov zainteresovaných na riešení krízovej situácie.

Náčrt súčasného hodnotenia bezpečnostnéhoprostredia predstavuje pre vojenskú silu nové výzvy, naktoré treba včas a primerane reagovať. Stojíme tak pred

zásadným problémom správne definovať budúce úlohyvojenskej sily, na ktorých základe bude možná tvorbapožiadaviek na rozvoj nevyhnutných vojenských spôsobi-lostí ako súčasti komplexného prístupu vyžadovaného privedení súčasných a budúcich operácií. Zároveň je potrebnénanovo definovať úlohy ostatných aktérov, rozvinúť ichkapacity a hľadať nové spôsoby vzájomnej interakciev záujme dosiahnutia konečného efektu. Vojenská silazostáva nevyhnutným prvkom pri prevencii a ukončovaníkonfliktov, ale v nových konfliktoch – vojenská sila samaosebe nestačí. Nie je to o rozhodujúcom vojenskom víťaz-stve, ale o dlhotrvajúcich efektoch, ktoré sú výsledkomširšieho prístupu.

Rozhodujúcou veličinou je a zostane vždy človek a takto bude aj v operáciách v 21. storočí, pričom kľúčovýmfaktorom bude pozitívne nastaviť vnímanie populácie,ktorej chceme pomôcť, ale aj tej, ktorá síce priamo nie jedotknutá prebiehajúcim konfliktom, ale prostredníctvominformácií si formuje svoj názor, politický postoj a celýsystém hodnôt k problematike bezpečnosti. Pre lepšiunázornosť poslúži zjednodušený príklad operácie ISAFvedenej silami NATO v Afganistane, kde najvyspelejšejčasti civilizácie nejde o ovládnutie alebo získanie územiaAfganistanu, ale o vytvorenie podmienok na politické,ekonomické a iné pozitívne riešenie ďalšieho vývoja krajinyjej vlastnými inštitúciami. Ide teda o formovanie novýchmyšlienok a presvedčení tak populácie v Afganistane, akoaj populáciu v členských štátoch NATO a tiež ďalšíchpriamo či nepriamo zainteresovaných subjektov.

SOLIDARITA, DÔVERA, ODHODLANOSŤV tomto zmysle pôjde skôr o víťazstvo viac v zmysle

politicko-psychologickej, kultúrnej alebo morálnej dimen-zie, než v rovine vojenskej či geografickej. Inými slovami,v súčasných a budúcich operáciách pôjde o zmenu mys-lenia a vnímania fenoménu dôvery a solidarity v neustálesa meniacom bezpečnostnom prostredí. Tento prístup nieje možné podceniť a aj súčasné operácie ukazujú, akootázka dôvery a solidarity výrazne vplýva na formovanienázorov a presvedčení, na súdržnosť a premyslenosťkoalícií a ich úspech v operáciách.

Uvedený problém bude musieť byť komplexne posú-

Operácie - komplexný prístup Pretože žijeme v neustále sa meniacom bezpeč-

nostnom prostredí, možno súhlasiť s tézou, že jedináistota, s ktorou môžeme rátať, je neistota. V súčas-nosti aplikovaný prístup v medzinárodnom krízovommanažmente, že „vznikajúci oheň treba uhasiť tam,kde vzniká,“ prináša so sebou množstvo otáznikov,ktoré sme doposiaľ nemuseli riešiť. To je dôvod, prečoešte len začíname objavovať nové súvislosti takýchtokonfliktov. Štáty sa snažia realizovať svoje národnézáujmy prostredníctvom eliminácie vonkajšícha vnútorných hrozieb, znižovania rizika, prijímanímzodpovedajúcich opatrení a premysleným využíva-ním zdrojov a nových príležitostí.

V globálnom prostredí rozhodujúcu úlohu zohrávajúUSA, pričom Ruská federácia sa intenzívne snaží o posil-nenie svojej pozície v nadregionálnom rozmere. Významnýje aj nezanedbateľne rastúci ekonomický aj vojenský vplyvČíny a Indie. Nepriaznivým javom je zhoršenie bezpečnostiv priestore Blízkeho a Stredného východu, ako dôsledokposilňovania vplyvu fundamentalistických, extrémistickýcha radikálnych síl, hrozieb spojených s teroristickými akti-vitami, destabilizáciou v Iraku a Afganistane a jadrovýmiambíciami Iránu. Vzrastá význam ekonomickej dimenziebezpečnosti, zvlášť energetickej. Deje sa tak v dôsledkutoho, že niektoré krajiny využívajú zásoby nerastnýchenergetických surovín ako nástroj a prostriedok politic-kého nátlaku. Zvyšuje sa tiež súperenie o získanie ener-getických nosičov. Zdrojom hrozieb a napätí sú neštátnesubjekty, často ťažko identifikovateľné, nevyriešené regio-nálne a lokálne konflikty, ako aj štáty, ktoré nie sú schopnézabezpečiť kontrolu nad vlastným územím. To vytvárapodmienky na možný nárast terorizmu a organizovanejkriminality a inej nežiaducej činnosti. Vzrastá tiež hrozbakybernetických útokov a ekologických katastrof a zhoršujesa prístup k pitnej vode. Problémy spôsobujú aj rozdielyv celkovom rozvoji jednotlivých regiónov sveta, čo zaťažujemedzinárodné vzťahy.

INFORMÁCIE, MÉDIÁ, ASYMETRIASúčasné vojenské operácie sú mnohonárodné. Vojen-

ské úlohy sa plnia na pozadí komplexných hrozieb začína-júcich sa priamymi fyzickými ohrozeniami a končiacichmožnými kybernetickými útokmi na kritické body protivní-ka. Následky takýchto útokov môžu byť rozhodujúce prepriebeh operácie. V týchto okolnostiach vystupuje do pop-redia schopnosť adaptácie, pochopenia miestnych pod-mienok a interoperability medzi koaličnými partnermi, naj-mä v oblasti komunikácie a zdieľania informácií. To jeosobitne dôležité v priestore, kde má populácia kompli-kované zloženie, štruktúru a zložité vzájomné vzťahy, pri-čom prijatie rozhodnutia o použití vojenskej sily vyžadujecitlivé hodnotenie situácie z hľadiska možných vedľajšíchúčinkov. Skúsenosti zo súčasných operácií naznačujú, žeefektívna výmena informácií je jedným z kľúčovýchfaktorov, ktorý umožňuje operačným veliteľom získať lepšíprehľad o situácii v priestore operácie, a tým prispievak rýchlejšiemu dosahovaniu očakávaných efektov. Dnešnývzájomne prepojený svet poskytuje priestor, v ktorom silamédií a ich vplyv na rôzne domáce komunity a verejnúmienku má vplyv na prijímanie strategických politickýchrozhodnutí o prebiehajúcich, ale aj o možných budúcich

99O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ ANALÝZA ]

by však malo byť, aby robil každý to, na čo je pred-určený. Predíde sa tak vykonávaniu úloh nešpeciali-zovaným personálom, duplicitám a zvýši sa garan-cia, že aj tak limitované zdroje budú efektívnejšievyužité. V každom prípade je potrebný konsenzus,kde sa začína vojenská úloha a zodpovednosťa kde sa končí v rámci opísaného komplexnéhoprístupu.

POROZUMENIE MEDZI AKTÉRMI Napríklad v rámci NATO je primárnym stra-

tegickým prvkom v oblasti krízového manažmentujeho vojenský nástroj, ktorého použitie je podmie-nené politickým rozhodnutím jednotlivých člen-ských krajín. Vyššiu úroveň však určite predstavujepolitická a vojenská zložka Aliancie, podporovanácivilnou a ekonomickou sférou jednotlivých člen-ských krajín, čo vytvára skutočne jej silný nástrojpre komplexné strategické spôsobilosti, ktorév prípade ich harmonizovaného využitia môžu na-pomôcť k zefektívneniu celkového procesu krízo-vého manažmentu. Koncepčný rámec takéhotokomplexného prístupu by tvorilo sústredené úsilievšetkých členských štátov, ale i ďalších zaintere-sovaných aktérov, naprieč všetkými záujmovýmioblasťami v priestore operácií (okrem vojenskej,

taktiež oblasti politickej, civilnej a ekonomickej).Implementácia takéhoto inovatívneho prístupu k operá-ciám krízového manažmentu si bude vyžadovať na straneAliancie vypracovanie nových postupov v rozhodovacomprocese tak na politicko-vojenskej, vojensko-strategickej,ako aj operačnej úrovni.

Pre porozumenie vzťahov medzi aktérmi v priestoreoperácie bude dôležité vypracovanie novej formy operač-nej analýzy, ktorá okrem posudzovania klasických vojen-ských aspektov bude zahŕňať aj iné aspekty, napr. eko-nomické, sociálne, kultúrne či náboženské. Je potrebnézdôrazniť, že komplexný prístup k operáciám by nemalohroziť dostupné procesy a štruktúry Aliancie. Za základnovej formy operačnej analýzy by mali byť považovanésúčasné operačné plánovacie procesy NATO, pričom právevyužitím kombinácie dostupných mechanizmov a „novéhoprístupu“ by sa poskytli východiská na lepšie zvládnutieproblematiky krízového manažmentu.

HARMONIZÁCIA A SYNCHRONIZÁCIACieľom takto chápaného komplexného prístupu

k operáciám by malo byť dosiahnutie harmonizáciea synchronizácie krokov rôznych aktérov naprieč krízovýmspektrom. Z hľadiska aliančných operácií sa zdá kľúčovéjednoznačné vymedzenie politického rámca, ako aj včasnéidentifikovanie aktérov ochotných spolupracovať a podie-ľať sa na komplexnom riešení krízovej situácie a ich urých-lené zapojenie do plánovacieho procesu. Poznatky zosúčasných operácií naznačujú, že pre úspešný procesmanažmentu súčasných krízových situácií je kritické, abyspolu s riešením otázok bezpečnosti a stability sa taktiežparalelne riešili otázky výstavby základných prvkov fungo-vania štátu, jeho politického, ekonomického, hospodár-skeho a iného rozvoja. Práve tu je priestor na citlivéprehodnotenia úloh a očakávaní jednotlivých aktérov, naj-mä vo vzťahu na udržanie spoločného úsilia a tempa ope-rácie vrátane určenia úloh a zodpovednosti vojenskej sily.

Budúce operácie vyžadujú vysoko sofistikovanýprofesionálny prístup, pričom vojenská sila by mala zostaťnevyhnutným konečným nástrojom pri prevencii aleboukončení násilných konfliktov a v tomto smere by mali byť

dený ako jeden z kľúčových aspektov aj z pohľadu budúcejúlohy vojenskej sily. Samozrejme, je potrebné pokračovaťv neustálom zvyšovaní spôsobilosti vojenskej sily tak v ob-lasti personálu, ako aj v technologickej oblasti, ale pod-statou riešenia budúcich konfliktov bude skôr test vôlepresadiť pozitívny a komplexný rozvoj ako test vojenskejsily. Vojenská prítomnosť a tiež vojenská zodpovednosť zarekonštrukciu a vývoj daného územia má svoje limitya z dlhodobého hľadiska bude vyvolávať stále silnejšie ne-gatíva. Dá sa predpokladať, že nové konflikty budú výraznevplývať na charakter našej spoločnosti, na činnosť štátnychorgánov, verejnú mienku, vnímanie bezpečnostnýchhrozieb a pod. Preto je potrebné si klásť otázky, či sme nato dostatočne pripravení, či máme na tieto nové dimenzieriešenia konfliktov dostatočné odhodlanie a vytrvalosť.

Diskusie medzi odbornou komunitou naznačujú, žebude veľmi dôležité udržať kontinuálnu súčinnosť všetkýchrelevantných činiteľov vo všetkých fázach hodnoteniaa formovania bezpečnostného prostredia, v procese odha-dov a vízií, v plánovacom procese a rovnako v procesesamotného riešenia konfliktu, vrátane primeranej in-formačnej kampane v čo najskoršom termíne. Toto zahŕňatak medzinárodné, ako aj národné vládne inštitúciea organizácie, mimovládne organizácie a ostatné tradičnésubjekty pôsobiace v rámci civilnej spoločnosti vrátanecirkví, súkromného sektora atď. Takto harmonizovanéaktivity by vytvorili požadované efekty, ktoré by postupnesmerovali k podpore dosiahnutia strategických cieľovširšieho medzinárodného spoločenstva. Aplikácia kvalitatí-vne nového, komplexného prístupu k operáciám krízovéhomanažmentu bude vyžadovať nielen porozumenie použitiarôznorodých nástrojov tohto manažmentu, ale aj pocho-penie vzťahov v prostredí, v ktorom budú tieto nástrojeaplikované. Základným atribútom nového prístupuk otázkam krízového manažmentu je vybudovanie spoloč-nej vedomostnej základne pre nové chápanie operačnéhoprostredia, ktoré poskytne východisko na jej úspešnúimplementáciu.

Takáto koordinácia a integrácia úsilia bude vyžadovaťzrozumiteľnosť, s ohľadom na úlohy a zodpovednosti kaž-dého zainteresovaného účastníka. Základným princípom

aj jednoznačne definované úlohy a zodpovednosti. Somtoho názoru, že vojenské úlohy a zodpovednosť by mali byť„obmedzené“ na dočasné použitie vojenských schopnostípri podpore komplexného prístupu, vytvárajúc podmienkypre politický „štátotvorný“ proces dovtedy:

• kým si bezpečnostná situácia vyžaduje bezprostrednépoužitie ozbrojenej vojenskej sily;

• kým si bezpečnostná situácia naďalej vyžaduje prí-tomnosť alebo použitie vojenskej sily v záujme uľahčeniaplynulého odovzdania zodpovednosti civilným autoritám;

• pokým budú požadované špecifické vojenskéspôsobilosti a poznatky.

Inými slovami „bojovať, ak je to nevyhnutné a budovať,ak je to možné“. Uvedená téza znamená posun v doteraj-šom chápaní riešenia konfliktov smerom k hľadaniurovnováhy medzi vojenskými nástrojmi a nástrojmi, ktorézabezpečia rozvoj a diplomaciu.

Konkrétnejšie úlohy sú na schopnosti a vôli každéhoaktéra, čo by sa malo prejaviť v celkovom systéme spôso-bilosti v rámci komplexného prístupu. Znamená to tiež za-pojenie ostatných aktérov aj do tvorby vojenských doktrína koncepcií, pretože interoperabilita nemôže byť v tomtoprípade obmedzovaná len na vojenskú silu, ale musí braťdo úvahy schopnosti civilných partnerov. Napriek tomuvšetkému vojenská sila musí ďalej pokračovať v hľadanísprávnej rovnováhy medzi hlavnými zbraňovými systémamia špecifickými podpornými schopnosťami, ale dôležitébude viac sa sústreďovať na výzvy v civilno-vojenskejspolupráci, spravodajstve, logistike a ochrane živej sily.

VNÍMANIE MIESTNYCH KOMUNÍT Vojenské operácie budú viac vykonávané medzi

miestnym obyvateľstvom, na čo musia byť pripravovanévšetky kategórie vojakov, ale hlavne mužstvo a nižší dôs-tojníci, ktorí najčastejšie budú v kontakte s týmtoobyvateľstvom. Bude dôležité, aby pochopili miestnychľudí, ich vnímania a presvedčenia, kultúru, rodové záleži-tosti, medziľudské vzťahy a ďalšie potrebné záležitosti. Tosú dôvody na prehlbovanie kontaktov s ostatnými kul-túrami a presvedčeniami, zvnútra i zvonka našich národ-ných hraníc, ktoré budú tiež kľúčové pre budúce operácie.K tomu potrebujeme nové pohľady, štruktúry a novéspôsoby práce. Potrebujeme inšpiratívne príbehy a analýzy,ktoré pomôžu stimulovať zapojenie širokej verejnosti,najmä ak sa budeme zapájať do riešenia konfliktov ďalekood našich hraníc.

Záverom možno konštatovať, že prostredie súčasnýcha budúcich operácií je charakterizované komplexnýma dynamickým vývojom, kde tradičné ponímanie bezpeč-nosti na základe fyzického a geografického aspektuneposkytuje reálny obraz o skutočnosti. Komplexnýprístup na riešenie krízových situácií bude preto vyžadovaťkvalitatívne novú analýzu ich vzniku, ako aj ich symptó-mov. Uvedený postup by mal poskytnúť reálnejší obrazo spektre cieľov, zdrojov, úloh a zodpovednosti pre všet-kých aktérov – vojenských i nevojenských, čím sa zároveňumožní vzájomné porozumenie rôznych „modusoperandi“. Dosiahnutie synergie medzi vojenskýmia nevojenskými aktérmi umožní vojenskej doméneracionalizovať úsilie a lepšie využiť obmedzené zdroje predosiahnutie cieľov operácie. Efektívna implementáciakomplexného prístupu v celom spektre krízovéhomanažmentu poskytne potenciál na vytvorenie kvalitatívnelepších východísk nielen v oblasti riešenia už vzniknutýchkrízových situácií, ale najmä v oblasti ich prevencie.

generál Ľubomír BULÍK

O b r a n a 3 / 2 0 0 810 [ MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA ]

• Niektoré členské krajiny NATO a medzi nimi aj Slovensko,navrhli riešiť leteckú prepravu do krajín nasadenia sílspoločnými silami Aliancie. Aký je váš názor?

Existuje program spoločnej prepravy v rámci NATO, ktorýpočíta s využitím lietadiel C-17. Na tomto programe som sazúčastnil ako výkonný predstaviteľ. Myslím si, že ideo lietadlo, ktoré je schopné prepravovať náklad, má veľkúkapacitu a môže sa použiť globálne. Nielen na podporubojových operácií, ale aj v prípade prírodných katastrof. Tiekrajiny, ktoré nemajú dostatok zdrojov, sa do operácií určitebudú chcieť zapojiť iným spôsobom a tento program toumožňuje. Takto si krajiny splnia ciele svojej národnejbezpečnosti a aj spoločné cielespojencov. Niektoré krajiny sa mô-žu rozhodnúť, že nie je pre nevhodné sa zapájať, to je v poriad-ku. Sme však veľmi radi, že pro-gram sa rozbehol a napríklad tri C-17 začnú fungovať a tentopotenciál je ešte väčší.

• Kedy sa bude program reali-zovať?

Už sme vypracovali dokumentnazvaný Memorandum o porozu-mení a po jeho prerokovaní a pod-pise príslušných zložiek sa programzačne realizovať v priebehuniekoľkých mesiacov.

• Príslušníci amerických vzdušnýchsíl sa v tomto roku znova chystajútrénovať vo Vojenskom výcvikovompriestore na Záhorí, na strelnici

Leteckej základne Kuchyňa. Ako vnímate úroveň spoluprácemedzi Slovenskom a USA ?

Táto oblasť patrí pod operatívneho veliteľa vzdušných sílv Európe, ale za seba môžem povedať, že sme veľmi radi, žespolupráca funguje. Teší nás, že môžeme spolu trénovať a môžeme využívať spoločné zariadenia. Nie je to leno budovaní nových vzťahov, ale aj o budovaní dôvery. Našainteroperabilita sa opäť posilňuje a naše armády budú môcťspolupracovať lepšie.

Michaela FARKAŠOVÁFoto Peter DOVINA

EÚ o Bosne a Čade

Spolupráca nahradí chýbajúce kapacitySlovensko navštívil 27. februára 2008 vysoký fun-

kcionár Vzdušných síl USA Bruce S. Lemkin. V americkejarmáde slúžil na šiestich nukleárnych ponorkách,pracoval v rôznych pozíciách v americkom námorníctve.V roku 1999 sa stal starším členom Atlantickej rady USA.Od roku 2002 zastáva pozíciu zástupcu námestníkaodboru leteckých síl oddelenia medzinárodnýchvzťahov ministerstva obrany USA.

Jeho úlohou je riadiť medzinárodné programy podporynárodných bezpečnostných cieľov, dozerať na politicko-vojenské vzťahy, technologické a informačné údaje, výučbu,tréning a výskum a diplomatické vojenské vzťahy. Jehonávštevu na Slovensku sme využili na rozhovor.

• Aký bol cieľ vašej návštevy Slovenska?Mojou úlohou je budovať vzťahy s partnermi zo vzduš-

ných síl iných krajín. Slovensko je členom Severoatlantickejaliancie, a teda aj spojencom USA. Máme preto záujemposilniť vzťahy, ktoré sú už vybudované a pomôcť prizabezpečení všetkých kapacít Slovenska tak, aby sme mohliúspešne spolupracovať. So slovenskými partnermi somhovoril o tom, ako môžem pomôcť, aby sme výsledkydosiahnuté v minulosti využili v budúcnosti a aby sme na nichstavali ďalej. Poskytol som isté odporúčania týkajúce sakapacity a potrieb Slovenska v oblasti bezpečnosti, a najmäv oblasti prepravných kapacít. Chceme zabezpečiť, aby bolov oblasti vzdušných síl úplne interoperabilné. Kapacitná spo-lupráca sa netýka len lietadiel, zbraní a systémov. Ide najmäo koncepty, o to, ako robiť spoločné operácie. Preto všetci,ktorí s lietadlami pracujú, musia spolu trénovať, spolu lietať,aby všetci robili tie isté veci rovnako. Keď príde správny časa spojenci sa rozhodnú, že treba konať, budeme konať taksúladne, akoby sme boli jednou jednotkou.

Neformálne zasadnutie ministrov obrany krajín Európ-skej únie sa uskutočnilo 21. a 22. februára v Slovinsku.Slovenskú republiku zastupoval minister obrany JaroslavBaška. V Ľubľane ministri intenzívne rokovali o vojenskýchoperáciách únie, o posilnení vojenských schopnostía spolupráci európskeho obranného priemyslu.

Diskutovalo sa aj o operácii ALTHEA v Bosne, ktorá jezatiaľ najrozsiahlejšou operáciou Európskej únie. V súčas-nosti je v nej nasadených 2 500 vojakov z 28 štátov. Minis-tri obrany hovorili o možnom skončení operácie. Ak topodmienky umožnia, vojenské nasadenie EÚ v Bosne bymohlo skončiť už na jeseň. Ministri sa zhodli v tom, že vy-hlásenie nezávislosti Kosova zatiaľ nemalo závažný dopadna politickú a bezpečnostnú situáciu v Bosne. Opakovanezdôraznili, že aj v súčasnej situácii musí zostať Európskaúnia otvorená voči Srbsku.

Ďalšou témou bola operácia EUFOR v africkom Čade.V súčasnosti prebieha rozmiestňovanie 4 000 vojakovEurópskej únie, ktorí by mali v oblasti pôsobiť jeden rok.Operácia bude zameraná na ochranu civilistov, najmäutečencov, humanitárnu pomoc a ochranu misie OSNv Čade a Stredoafrickej republike.

(r)Foto Ministerstvo obrany Slovinska

O b r a n a 3 / 2 0 0 811[ NOVÍ GENERÁLI ]

Babeta, traktor, stíhačka...„kočovanie“. Jedným dychom však konštatuje, že máskvelé rodinné zázemie a že s manželkou žije 25 ro-kov. Dodáva: „Šťastne.“ Majú spolu dvoch synov voveku 24 a 19 rokov.

Keď sa brigádneho generála pýtame na jehonajdôležitejšie vojenské cvičenie, hovorí, že ich boloveľa, ale na prvé miesto by predsa len dalCOOPERATIVE BANNERS 1997 v Nórsku. „Bolo to pr-vé cvičenie NATO, na ktorom sme sa aktívnezúčastňovali – 7 rokov pred vstupom do Aliancie.Príprava trvala takmer rok. Jej intenzita bola obrovská.Na začiatku piloti nevedeli dobre po anglicky, nemalisme elektroniku kompatibilnú s NATO, neovládali smezápadné pravidlá a postupy lietania. Nakoniec todopadlo perfektne. Úspešne sme lietali dva týždnea po návrate sme boli nominovaní na ocenenie,,Vojenský čin roka”.

Áno, toto cvičenie bolo v rámci slovenskéhovojenského letectva prelomové. Spolu 18 krajín naňvyslalo 400 príslušníkov letectva, 2 200 námorníkova 1 800 vojakov pozemných armád. Armádu SR naňom reprezentovalo 32 pilotov a leteckých technikovplus osem ,,pozemákov“. V tom čase podplukovníkČelko síce lietal na MiG-29, ale v nórskom Stavangerivďaka svojej perfektnej angličtine zabezpečovalkoordináciu s hlavným štábom cvičenia. Keďže somvtedy o cvičení písal, na dokreslenie zopakujem ajČelkovo hlásenie vtedajšiemu náčelníkovi GŠ generál-plukovníkovi Jozefovi Tuchyňovi, ktorý sa ho pýtal napodmienky lietania: „Švédov zastupovalo v plánovacejkomisii šesť ľudí, Slovákov len ja. Ostatní piloti lietaliponad more v špeciálnych termovestách, našim ostalolen veriť, že sa nebudú musieť katapultovať dostudenej vody. Štyri americké vojenské lietadlá mali sosebou stočlenný tím, no my sme pri rovnakom počte

lietadiel museli vystačiť s tretinou chlapov. Poliaci malik dispozícii dve osobné autá, my sme po rozsiahlejzákladni chodili pešo. A zatiaľ čo ostatní po náročnýchletoch oddychovali v dobrých hoteloch, naši chlapci sauskromnili v námorných kasárňach v osemposteľovýchizbách. Napriek všetkému sme boli profesionálnei ľudsky azda najlepšie zohraným tímom,“ strohovtedy konštatoval pplk. Čelko a generál Tuchyňanemohol nič iné, iba všetkým úprimne poďakovať.

TÍMOVÝ HRÁČPred odchodom do SHAPE pôsobil v štábe

požiadaviek a dlhodobého plánovania GŠ. „Napláno-vali sme rozvoj ozbrojených síl do roku 2015 po vstu-pe do NATO a EÚ a začali plánovať ďalšie ciele a pos-tupy do roku 2020.“ Spomenie, že zo škôl bola preneho najdôležitejšia tá prvá spojená s lietaním –Vysoká vojenská letecká škola v Košiciach. Noa potom posledná – Národná univerzita obrany,priemyslová fakulta ozbrojených síl vo Washingtone.Pre jeho kariéru bola dôležitá aj znalosť angličtiny. Učilsa ju už pred rokom 1989 a potom si platil súkromnéhodiny aj u rodenej Austrálčanky. Aj preto už v prvejpolovici 90. rokov mohol vycestovať na štúdiumveliteľsko-štábnej leteckej akadémie v americkejAlabame.

„Práca s ľuďmi a vzájomná ústretovosť je preúspech to najdôležitejšie. Vždy a všade všetko závisíod pripravenosti a zladenosti ľudí,“ zdôrazňuje brig.gen. Čelko. Aj sám seba vníma skôr v pozícii tímo-vého hráča, než individualistického či autokratickéhovodcu. Ani táto životná filozofia mu však nebráni, abyviac ako polovicu vojenskej služby vykonával veliteľ-ské funkcie. Tú menšiu časť kariéry pôsobil v štáboch.

„Moja funkcia, ktorá doslovne znie – vedúciúradu národného vojenského predstaviteľa prihlavnom operačnom veliteľstve NATO, spočíva najmäv tom, že zabezpečujem prenos informácií z NATO doOzbrojených síl SR a opačne. Mojou povinnosťou jepresadzovať požiadavky nášho náčelníka generálnehoštábu vo veliteľstve SHAPE a smerom k ostatným štá-tom NATO,“ prezentuje svoju súčasnú pozíciu.„Zároveň som nadriadený všetkým dôstojníkomvyslaným na službu do mierových veliteľstiev NATO.Riešim ich požiadavky a administratívne zabezpečenie.Hlavným cieľom je pokračovať v budovaní dobréhomena slovenských ozbrojených síl a v maximálnejmožnej miere k tomu viesť aj podriadených, slúžiacichna veliteľstvách Aliancie. Rovnako dôležité je pre mňazabezpečiť potreby našich vojakov v operáciách pro-stredníctvom veliteľstva NATO, ku ktorému som pri-radený...“ vyratúva pokojným hlasom muž, ktorýpodľa svojich vlastných slov nevie pracovať na pol ply-nu. No a zrejme aj nerád „stráca výšku“, hoci vie krá-čať aj po zemi – dodávame na adresu brigádnehogenerála. Inak aj majiteľa lietajúcich rojov bzučiacichmedonosných „stíhačiek“. Hlavným koníčkom MilanaČelka sú totiž včely...

Pavol VITKOFoto Peter DOVINA

„Babety, skútre, traktory, autá – to všetkosom si do 14 rokov ako dedinský chalan vyskúšalriadiť, takže ostávalo už iba pilotovať lietadloa kozmickú loď...“ zasmeje sa pri otázke, čo homotivovalo stať sa letcom, brigádny generálMilan Čelko, národný vojenský predstaviteľSlovenskej republiky pri hlavnom veliteľstveNATO (SHAPE). Ďalší z našich nových generálov.

Hej, o letectve sníval, veď ako 15-ročný sa voVojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici hneď pridalk nadšencom okolo vetroňov. No dodáva, že život nadedine v rodine robotníka s piatimi deťmi v šesť-desiatych rokoch minulého storočia nebol najľahší.Možno o to radšej sa vracia do rodného Prečína priPovažskej Bystrici, pričom vyrastal aj v neďalekýchMalých Ledniciach u starej mamy.

BLANÍK, DELFÍN, MiGLegendárne vetrone Blaník ako 17-ročný vymenil

za knipel motorových Trénerov. Po absolvovaníVysokej vojenskej leteckej školy v Košiciach „osedlal“cvičné prúdové L-29 Delfín a L-39 Albatros.„Podstatnú časť kariéry letca som strávil s lietadlomMiG-21 a to takmer vo všetkých jeho verziách,“ ho-vorí muž, ktorý ako letec slúžil v Mošnove pri Ostrave,v Brne, na Sliači a vo Zvolene. Od roku 1998 do roku2000 pôsobil ako štábny dôstojník bunky Partnerstvaza mier pri veliteľstve Allied Forces North West voVeľkej Británii. Potom prišiel pracovať na veliteľstvovzdušných síl do Zvolena. „Sťahovali sme sa štyrikrát.Tretinu zo svojej 26-ročnej vojenskej kariéry somnebýval tam, kde som pracoval. No a ešte trebazarátať aj dve menšie sťahovania vždy na jeden rok,keď som študoval v USA“, vyratúva svoje vojenské

12O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ OCENENIA ]

Americké medaily Slovákom Americký veľvyslanec Vincent Obsitnik 14. fe-

bruára na slávnostnom ceremoniáli vyznamenalšiestich slovenských vojakov, ktorí sa zúčastnili naoperácii Iracká sloboda. Prítomní boli náčelníkGenerálneho štábu Ozbrojených síl SR generálĽubomír Bulík, pridelenec obrany USA DavidDalles a príbuzní ocenených.

Prezident USA udelil plukovníkovi AntonoviSládečkovi medailu Za vzornú službu. V Iraku pôsobilv koordinačnom centre koaličných síl. Ocenenie získalnajmä za vynikajúce vodcovské a rozhodovacie schop-nosti pri riešení úloh spojených s koordináciou slo-venských jednotiek a za napomáhanie pri tvorbe straté-gie boja proti terorizmu.

Medailu pozemných síl Za vojenské zásluhy americ-ký veľvyslanec udelil majorovi Richardovi Kollárovi,kapitánovi Petrovi Bielikovi, kapitánovi VladimíroviGažovi, kapitánovi Miroslavovi Zásterovi a nadpo-ručíkovi Petrovi Garajovi. Vynikajúcim plnením svojichpovinností počas bojových operácií prispeli k úspechu

veliteľskej misie. Generál Bulík vyjadril vďaku zaocenenie slovenských vojakov. „Dnes sme sa zišli natomto slávnostnom akte, aby sme vyjadrili uznaniestatočným vojakom, ktorí absolvovali najnebezpeč-

nejšiu misiu, akej sa Ozbrojené sily Slovenskej republikydoteraz zúčastnili. Určite mi dáte za pravdu, že každývojak, ktorý pôsobil v Iraku, si zasluhuje náš obdiv.Udelenie medailí je prejavom uznania profesionalityOzbrojených síl Slovenskej republiky.“

Stranu pripravila Michaela FARKAŠOVÁFoto autorka a Peter DOVINA

Ocenení profe-sionálni vojaci pô-sobili vo veliteľ-stvách ISAF v Kábulepod vedením bri-gádneho generálaPavla Macka a v pro-vinčných rekon-štrukčných tímoch,ktoré sa podieľajúna obnove krajiny.Do Afganistanu bolivyslaní zo spoje-neckých veliteľstievv Nemecku, Nórsku,Holandsku a VeľkejBritánii. „Je príjem-né počuť dobréhodnotenie našichjednotiek v zahra-

ničí. Vojaci Ozbrojených síl Slovenskej republiky plnia úlohysvedomito a veľmi poctivo,“ vyjadril sa minister obranyBaška.

Úlohou operácie ISAF je udržiavanie bezpečnostiv krajine, výcvik novej afganskej armády a formovaniepolicajných jednotiek. Provinčné rekonštrukčné tímy(PRT), ktoré na operáciu ISAF veľmi úzko nadväzujú, sapodieľajú na budovaní novej infraštruktúry. Akopovedal brig. gen. Macko, náčelník štábu riadenia

operácií v ISAF, v Af-ganistane existujú tri zá-kladné línie operácií. Ope-rácie zabezpečujúce bez-pečnosť a stabilitu sú

nosnou úlohou síl ISAF. Ďalej sú to operácie v oblastirekonštrukcie krajiny. Ďalšou operačnou líniou jepodpora verejnej správy. Rozvoj a rekonštrukcia krajinyje mimoriadne dôležitá úloha. Sieť provinčnýchrekonštrukčných tímov koordinuje rekonštrukciu, radímiestnym autoritám a zabezpečuje menšie projektyobnovy. PRT odstraňujú následky bojov, aby mohlifungovať aspoň základné verejné služby pre občanov.Veľké projekty za stovky miliónov dolárov realizujúamerické mimovládne organizácie. Hoci tu pôsobítakmer 3000 mimovládnych organizácií z rôznychštátov, „pomoci stále nie je dosť,“ hovorí brig. gen.Macko. V Afganistane vidí priestor aj pre slovenskéneziskové organizácie.

„Slovenskí vojaci pôsobili v ISAF na úrovnivrcholového vedenia operácie. Všetci naši chlapci samimoriadne osvedčili. Majú snahu a schopnosti, chcúsa učiť. Skvele reprezentovali Slovenskú republiku, ale ajsvoje medzinárodné veliteľstvá. Som hrdý na to, žeštyroch z nich mimoriadne ocenil veliteľ celej operácieISAF generál Dan K. McNeill,“ vraví brig. gen. Macko.

Vojaci skončili misiu v Afganistane 1. februára2008. Jednému príslušníkovi slovenských ozbrojenýchsíl, kapitánovi Jankurovi udelili medailu v jeho neprí-tomnosti. V operácii zostáva pôsobiť na základeudeleného národného súhlasu do 30. apríla 2008.Podľa slov ministra obrany Bašku v tomto roku by našaúčasť v Afganistane mala byť posilnená podľapožiadaviek Aliancie.

V Afganistane máme zvučné meno

Štrnástich slovenských vojakov, ktorí pôsobilivo vojenských štruktúrach NATO a boli vyslaní naplnenie úloh v operácii ISAF v Afganistane, ocenili14. februára minister obrany Jaroslav Baškaa náčelník Generálneho štábu OS SR generálĽubomír Bulík Medailami za službu v mierovýcha pozorovateľských misiách a Ďakovnými listamiministra obrany.

O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ PRIESKUM ]

Plná profesionalizácia našich ozbrojených síl

si vyžaduje každoročne príliv nových adeptov vo-

jenskej služby. Sociológovia na ministerstve obra-

ny preto pravidelne sledujú prostredníctvom

výskumov záujem mladých o službu v armáde.

Veľmi cenné výsledky priniesol monotematický

reprezentatívny výskum medzi mladými vo veku

od 16 do 30 rokov, ktorý pre MO SR realizovalo

výskumné pracovisko Národného osvetového

centra v Bratislave v závere roka 2007 a čitateľov

Obrany sme o jeho výsledkoch informovali už

v januárovom čísle. Aký je teda aktuálny záujem

o službu v profesionálnych ozbrojených silách?

Výsledky sociologického výskumu ukázali, že váž-

ny záujem o službu v našej profesionálnej armáde má

3,1 % oslovených mladých ľudí. O niečo viac ako 9 %

sa priklonilo k odpovedi, podľa ktorej „stať sa pro-

fesionálnym vojakom – vojačkou, je celkom prijateľná

možnosť“. Podiel tých, ktorí jednoznačne vylučujú

v budúcnosti službu v profesionálnych ozbrojených

silách je 61 %, zo zdravotných dôvodov nemôže byť

vojakom niečo vyše 10 % mladých ľudí vo veku od

16 do 30 rokov. Neurčitú, či vyhýbavú odpoveď na

otázku zisťujúcu záujem o službu v profesionálnej

armáde uviedlo 17 % opýtaných.

Záujem o službu v Ozbrojených silách SR prejavili

najmä mladí z Prešovského kraja, v ktorom je najviac

tých, ktorí vážne uvažujú nad možnosťou stať sa pro-

fesionálnym vojakom. Záujemcovia z tohto kraja tvo-

ria jednu tretinu všetkých vážnych záujemcov o službu

v profesionálnej armáde.

Tento špecializovaný výskum, ktorý sa realizoval na

dostatočne veľkej vzorke mladých ľudí ukázal v mi-

nulosti už registrovaný poznatok, že služba v pro-

fesionálnej armáde priťahuje relatívne veľký počet

dievčat. Dievčatá tvoria viac ako jednu tretinu tých, čo

prejavili záujem o prácu vojaka.

Potenciálnych vojakov treba hľadať najmä medzi

mladšími – vo veku od 16 do 20 rokov, skôr medzi

tými, ktorí už pracujú, ako medzi nezamestnanými.

Z nezamestnaných, ktorí tvorili 11 % respondentov

výskumu, len niečo viac ako 6 % uviedlo, že vážne

uvažuje o práci vojaka. Výskumom sa potvrdil pred-

poklad, s ktorým pracujú aj Regrutačné strediská

OS SR, že významný zdroj nových adeptov pre prácu

v armáde je medzi žiakmi a študentmi stredných škôl.

Minimálny aktuálny záujem o službu v profesionál-

nych ozbrojených silách však majú študenti vysokých

škôl, ani jeden zo 105 oslovených respondentov –

do svojich radov uvažovať len o každom ôsmom

mladom človeku vo veku do 30 rokov. Pri porovnaní

najnovších údajov s podobnými údajmi z minulých

rokov možno hovoriť o tom, že stagnuje, alebo lepšie

povedané, nerozširuje sa regrutačný potenciál pre

ozbrojené sily. Táto skutočnosť si v budúcnosti vyžiada

nové kroky v oblasti motivácie a stimulácie záujmu

mládeže o profesiu vojaka.

Karol ČUKAN

poslucháčov vysokých škôl, vážne neuvažuje o službe

v ozbrojených silách.

Napriek tomu, že počty ,,novoznáborovaných“

vojakov sa podarilo v minulom roku naplniť, čo bolo

spôsobené najmä novelou zákona o štátnej službe

profesionálnych vojakov, z údajov sociologického

výskumu mládeže na Slovensku vyplýva, že priestor na

regrutáciu do Ozbrojených síl SR je limitovaný. Naše

ozbrojené sily môžu v súčasnosti pri získavaní mladých

Záujem mladých o službu v ozbrojených silách

13

14O b r a n a 3 / 2 0 0 8

[ 15 ROKOV OS SR ]

Humaj. Vtedajší federálny minister obrany Imrich

Andrejčák zašiel za mnou a vysvetľoval mi, prečo by

nebolo dobré, aby bol veliteľom armády na Slovensku

český generál. Tieto dôvody som chápal. Bolo celkom

prirodzené, že najvyšším vojenským veliteľom na

Slovensku by mal byť Slovák. Navyše v období, keď

smerovalo k svojej samostatnosti. Koniec koncov

takéto ambície som ani nemal. Chcel som sa len

naďalej podieľať na tvorbe novej slovenskej armády,

ako som sa už vyjadril pár mesiacov predtým

v rozhovore pre spomínané vojenské periodiká.

• Potom prišlo obdobie, keď sa delila federálna

armáda. Ako si spomínate na tento obrovský presun

materiálu, zbraní, munície, techniky i ľudí?

Poviem celkom úprimne, spočiatku sme si to veru

nevedeli dosť dobre predstaviť. Keď sa hovorilo

o delení, boli také hlasy, že máme rok či dokonca dva

čo robiť. Nakoniec sa to stihlo v podstate za dva

mesiace. Ľudia pracovali s obrovským oduševnením.

Boli sme v nepomerne horšej situácii ako v Čechách.

Tam sa postupne vyprázdňovali kasárne a najmä skla-

dy a u nás sa zapĺňali všetky vhodné miesta od vý-

chodu Slovenska až po západ. Najväčšie problémy nám

spôsobovalo uloženie munície. Sklady nestačili, čo bolo

do istej miery celkom logické, veď vyše dve tretiny

bývalej federálnej armády boli sústredené v Čechách aj

so zodpovedajúcou infraštruktúrou. Na uloženie

munície sme preto využívali aj tzv. dočasné skladové

miesta. Nespĺňali všetky náležitosti, ktoré má mať

muničný sklad, ale boli sme prinútení aj improvizovať.

Pri výcviku sa potom práve z týchto skladov prednostne

čerpala munícia. Civilná verejnosť nie veľmi vnímala

celú šírku takého obrovského presunu materiálu

a techniky, ako bolo delenie federálnej armády.

Ukázalo sa to aj koncom decembra 1992, keď nám na

zhromaždení velenia armády ČSFR pri príležitosti ukon-

čenia delenia armády a jej majetku v Prahe posledný

federálny premiér Jan Stráský ďakoval za splnenie úlo-

hy. Po detailnejšom zoznámení sa s tým, čo všetko bolo

treba urobiť, zostal v nemom úžase. Dodnes pova-

žujem za veľké pozitívum, že delenie armády vôbec

nenarušilo tradične veľmi dobré vzťahy medzi Čechmi

a Slovákmi. Zostali sme veľmi dobrými priateľmi, hoci

tisíce Slovákov zostali slúžiť v novovytvorenej Českej

armáde a stovky Čechov vrátane mňa, či napríklad

neskoršieho veliteľa pozemných síl generálmajora Ota

Nečasa zasa v Slovenskej armáde.

• Prvé mesiace fungovania novej Slovenskej armády

neboli práve jednoduché...

Veľké problémy nám spôsobovalo najmä hľadanie

ubytovania pre profesionálnych vojakov, ktorí sa

v rámci delenia vrátili na Slovensko. Najhoršia situácia

bola hlavne v posádkach, kde sídlili letecké útvary. Teda

Bola jar 1992. Voľby, ktorých výsledky neskôr

vydláždili cestu k rozdeleniu ČSFR, boli ešte len

predo dvermi. V rozhovore pre vtedajší týždenník

federálneho ministerstva obrany Obranu lidu

a denník A-report náčelník štábu – prvý zástupca

veliteľa Vojenského veliteľstva východ v Trenčíne

generálmajor Pavel Honzek (dnes generálporučík

v. v.) sa celkom jednoznačne vyjadril, že v prípade

možného delenia federácie a jej ozbrojených zlo-

žiek by si želal zostať žiť na Slovensku a pôsobiť

v jeho novovytvorenej armáde. Toto vyjadrenie

generála českej národnosti vo vysokej veliteľskej

funkcii na Slovensku v čase, keď jeho samostat-

nosť okrem jednej politickej strany vlastne nemal

nikto vo svojom volebnom programe a delenie

Česko-Slovenska ešte nebolo na programe dňa,

výrazne rezonovalo najmä v pražskom velení

federálnej armády.

• Pán generál, bolo to rozhodovanie ťažké? Ako vaše

vyjadrenie prijali kolegovia, známi a rodina?

Nebolo jednoduché. Najmä z osobného pohľadu.

Pochádzam z južnej Moravy. Manželka je taktiež z Mo-

ravy a celá moja rodina

bola v Čechách. Narodili

sa tam aj moji dvaja syno-

via. Po profesionálnej strá-

nke bolo zasa rozho-

dovanie oveľa jednoduch-

šie. Veď prakticky celá

moja vojenská kariéra bola

spojená so Slovenskom.

Po ukončení základnej

školy v Prahe som bol tri

roky vo Vojenskej škole

Jana Žižku z Trocnova

v Bratislave, čo bola pred-

chodkyňa neskoršieho vo-

jenského gymnázia. Po-

tom nasledoval tankový

smer Vyššieho vojenského

učilišťa Otakara Jaroša vo

Vyškove. Ukončil som ho

v roku 1968 a tri dni po

neslávnom 21. auguste

som nastúpil k svojmu

prvému útvaru, ktorým

bol 15. tankový pluk

v Miloviciach. Ako veliteľ

prieskumnej čaty som sa tam veľmi nezohrial. Už po

pár mesiacoch, keďže naše kasárne i celý výcvikový

priestor obsadila Sovietska armáda, som sa s útvarom

sťahoval na Slovensko. A tam sa okrem spomínaných

troch rokov v Čechách odohrávala celá moja vojenská

kariéra. Manželka moje rozhodnutie schvaľovala. Veď

na Slovensku sme mali všetkých našich spoločných

známych a kolegov. A tí moje rozhodnutie prijali pre-

važne pozitívne. Musím zdôrazniť, že ani neskôr som

sa na Slovensku nestretol s nijakými náražkami, či

obviňovaním, že ako český generál zaberám pomerne

významné miesto vo vojenských štruktúrach, ktoré

mohol zastávať nejaký Slovák.

• Asi to nie je vo verejnosti príliš známe, ale jedno

obdobie ste boli dokonca najvyšším vojenským

veliteľom na Slovensku...

Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa stal

dovtedajší veliteľ Vojenského veliteľstva Východ

v Trenčíne generálporučík Jozef Tuchyňa ministrom

vnútra Slovenskej republiky. Ako jeho prvý zástupca

som bol poverený velením do vymenovania nového ve-

liteľa, ktorým sa stal koncom júla generálmajor Július

Rozhodol sa pre Slovensko

O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ 15 ROKOV OS SR ] 15

v Sliači, Prešove, Malackách, Zvolene, Piešťanoch ale

aj v ďalších mestách. Veď v Trenčíne sa vytvorilo

veliteľstvo armády, v Bratislave zasa ministerské zložky.

Byty predstavovali všade jeden z hlavných problémov.

Azda s výnimkou Jelšavy, kde príslušníci delostreleckej

brigády mali dostatok bytov. Osobne sme rokovali

s primátormi mnohých posádkových miest a hľadali

riešenie bytovej situácie. Spomínam si, že väčšinou sme

sa stretli s ústretovým postojom. Problémy nám robilo

aj uloženie techniky. A to nielen leteckej, ale aj

pozemnej. Chýbali garáže, prístrešky, dielenské

priestory a autoparky. Prvé mesiace a roky sme sa

snažili riešiť tieto problémy. Na Slovensku vznikali aj

také útvary, ktoré tu dovtedy neboli dislokované.

Problematiku leteckých základní spomenul v prvom

tohtoročnom čísle Obrany už generálporučík Július

Humaj. Vznikli aj také nové útvary, ako bol žilinský

špeciálny pluk Jozefa Gabčíka, vtedajší raketový pluk

v Martine, pluk rádioelektronického boja v Štúrove

a mnohé ďalšie. Bolo treba prednostne zaistiť všetky

potrebné podmienky na ich činnosť. Spočiatku nám

chýbali aj skúsenosti z riadenia a plánovania celého

života takého zložitého komplexu, ako sú samostatné

ozbrojené sily.

• Mohli by ste byť konkrétnejší?

Komplikáciou a určitou nevýhodou bolo, že až do

vzniku Slovenskej republiky boli vždy na Slovensku

umiestnené len výkonné vojenské orgány. Najskôr

veliteľstvo Východného vojenského okruhu v Trenčíne,

neskôr Vojenské veliteľstvo východ. Riadiace,

rozhodovacie a koncepčné zložky boli vždy sústredené

v Čechách. Najmä v Prahe. Či už to bolo ministerstvo

obrany, alebo generálny štáb. Trenčianskemu veliteľ-

stvu vôbec nepodliehali napríklad letecké zložky, proti-

vzdušná obrana a niektoré ďalšie. Tie mali svoje hlavné

veliteľstvo v Starej Boleslavi a ďalšie veliteľstvá taktiež

v Čechách. Spočiatku boli na Slovensku umiestnené

predovšetkým školiace a výcvikové vojenské útvary

a zariadenia. Často pre celú federálnu armádu.

Bojových útvarov bolo minimum. Na Slovensko sa za-

čali premiestňovať prakticky až v procese redislokácie

armády ČSFR od roku 1991. Chýbali nám teda v začiat-

koch mnohé potrebné praktické skúsenosti z tejto

oblasti. Na druhej strane musím zdôrazniť, že naši ľu-

dia ich nahradzovali veľkým elánom a ctižiadosťou.

Chceli dokázať a treba hneď povedať, že aj dokázali, že

sme si schopní všetky spomínané úlohy riešiť na

Slovensku aj sami. Bola to pre všetkých z nás veľká

výzva. Obdobie, keď sa tvorí niečo nové. Takú situáciu

človek zažije raz za svoj život. Aj napriek všetkým pro-

blémom a ťažkostiam, ktoré celý proces vytvárania Slo-

venskej armády v prvých rokoch sprevádzali, som hrdý

na to, že som bol jeho súčasťou.

• Ako jeden z vrcholných predstaviteľov velenia

ozbrojených síl ste mali možnosť konfrontovať ich

smerovanie v medzinárodnom kontexte. Ako vyznie-

valo to porovnanie?

Na jednej strane by sa mohlo zdať, že sme stáli na

rovnakej štartovacej línii, ako naši západní, severní

a južní susedia. Nebola to však pravda a bol by to veľmi

zjednodušený a skresľujúci pohľad. Spomínal som

proces delenia federálnej armády. V Čechách, Poľsku

i Maďarsku len redukovali predchádzajúce armádne

štruktúry, upravovali ich na nové podmienky. U nás, na

Slovensku sme museli vytvárať nové, často doslova na

zelenej lúke. Samozrejme, nevyhli sme sa pritom

niektorým omylom a chybám. Pri návštevách

a rokovaniach s predstaviteľmi armád najmä v USA,

Francúzsku, Nemecku, Belgicku i v ďalších členských

krajinách NATO sme našli mnoho inšpirujúceho aj pre

nás. Najväčším limitujúcim faktorom zavedenia

mnohých týchto nápadov a zmien bol však nedostatok

financií.

Jozef ŽIAK

Foto Peter DOVINA, archív ph

ŽIVOTOPISGenerálporučík v. v. Pavel Honzek sa narodil

21. júna 1947 v Jaroslaviciach, okres Znojmo. Po

základnej škole, ktorú ukončil v Prahe, absolvoval

v Bratislave trojročnú Vojenskú školu Jana Žižku

z Trocnova a potom tankový smer Vyššieho

vojenského učilišťa vo Vyškove.

Svoju vojenskú kariéru začal v 15. tankovom

pluku v Miloviciach, po jeho redislokácii

v Martine. Prešiel v ňom funkciami od veliteľa ča-

ty, roty až po veliteľa práporu. Neskôr absolvoval

štúdium Vojenskej akadémie M. V. Frunzeho

v Moskve a bol veliteľom tankového pluku

v Leviciach. Potom nasledovalo štúdium na mos-

kovskej Vojenskej akadémii K. J. Vorošilova.

Po návrate bol zástupcom veliteľa a neskôr veli-

teľom topoľčianskej tankovej divízie. V septembri

1989 sa stal náčelníkom oddelenia bojovej

prípravy-zástupcom veliteľa Východného vojen-

ského okruhu v Trenčíne. V máji 1990 bol

povýšený do prvej generálskej hodnosti.

V novembri 1990 sa stal náčelníkom štábu –

prvým zástupcom veliteľa trenčianskeho veliteľ-

stva, neskôr premenovaného na Vojenské veliteľ-

stvo východ. V roku 1992 absolvoval kurz v NATO

Defence College v Ríme a koncom júna bol

poverený do vymenovania generála Humaja za

veliteľa velením Vojenského veliteľstva východ

v Trenčíne. Po vzniku Armády SR sa stal náčel-

níkom hlavného štábu Veliteľstva Armády SR , ne-

skôr zástupcom náčelníka Generálneho štábu pre

operačné plánovanie. V roku 1999 zastával fun-

kciu náčelníka správy personálneho manažmentu

Generálneho štábu Armády SR v Trenčíne, bol

členom kolégia ministra obrany i náčelníka

generálneho štábu. V posledný deň roku 1999

odišiel na vlastnú žiadosť do zálohy.

Patrí medzi zakladajúcich členov Klubu

generálov SR a je jeho tajomníkom. Od odchodu

do zálohy pôsobí vo Vojenskom opravárenskom

podniku Trenčín a od roku 2006 ako vedúci

odboru krízového riadenia.

generálmajor P. Honzek s americkým generálporučíkom R. F. Kellerom na veliteľstve európskeho velenia NATO v Európe v Študgarde

16O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ VÝCVIK ]

z vojenskej rodiny, a tak po maturite nagymnáziu v Štúrove jej kroky viac menejprirodzene smerovali do ozbrojenýchsíl. Najskôr do útvaru rádioelektro-nického boja v Štúrove, po návratez misie UNFICYP na Cypre prešla

k vojenskej polícii. V súčasnosti pôsobí v skupine na rie-šenie krízových situácií topoľčianskeho útvaru vojenskejpolície.

„Keď sa naskytla možnosť zúčastniť sa na kurze, anichvíľu som nepremýšľala. Kynológia je moje hobby.Chovám belgického ovčiaka, boxera i sučku belgickéhoovčiaka. Mám ich doma v Štúrove a u priateľa. V kurzesom vyfasovala najväčšieho psa zo všetkých. Rony márok a päť mesiacov a je dosť živý, ale pomerne rýchlosme si na seba zvykli. Pred dnešnou úlohou som bolatrochu nervózna, ale nakoniec to dopadlo nadočakávanie dobre,“ priznáva prvá psovodka z radovvojenskej polície.

V kurze bol aj jej kolega z topoľčianskeho útvarurotný Dalibor Bielik. Rodák z Trenčína sa vyučil v ta-mojšom vojenskom opravárenskom podniku. Pracovalv ňom, neskôr si urobil vo vojenskej strednej školev Liptovskom Mikuláši dvojročné nadstavbové štúdiuma pôsobil pri ochrane muničných skladov v Trenčíne – Kubrej. Vtedy ešte nepracoval so psami, hoci vždy malk nim veľmi dobrý vzťah. Príležitosť profesionálne sa imvenovať sa mu naskytla až teraz, vo vojenskej polícii.„Môj pes je veľmi jemný. Spočiatku to spôsobovaloproblémy. Odchádzal od vzorky. Potreboval osobitnýprístup. Po pár týždňoch sme nakoniec našli spoločnúreč a dnes je to už bez nejakých väčších problémov,“hovorí rotný Bielik.

Psia maturita DLHODOBÝ PROCESĎalší z frekventantov kurzu čatár Patrik Fábry

z banskobystrického útvaru vojenskej polície má zasebou vyše sedemročnú skúsenosť z pôsobenia v štátnejpolícii. No profesionálne začal pracovať so psom ažteraz v kurze. „Karo sa chytil až v poslednej fázevýcviku, asi pred piatimi týždňami. Dovtedy veľminechcel spolupracovať a označovať výbušniny. Bol veľmihravý,“ poznamenáva rodák z Brezna.

V kurze je aj jeden inštruktor výcvikového centra,nadrotmajster Jaroslav Kostolný. Z práce so psami mábohaté skúsenosti. Prvé profesionálne získal ešte akovojak základnej služby vo vtedajšej mekke česko-slovenskej vojenskej kynológie v Grabštejne. Vo výc-vikovom centre vojenskej polície v Hronseku vedie od-borné kurzy psovodov. Kurz na detekciu výbušnín je ajpre neho niečo nové. Na jeho výkon, i ostatných fre-kventantov, bol veľmi zvedavý aj známy propagátorvyužitia psov v ozbrojených silách, vedúci oddeleniavojenskej kynológie z riaditeľstva vojenskej polície Mgr. Miroslav Surový. „S tým, čo som videl pripraktickej skúške činnosti psovodov a psov pri hľadanía označovaní výbušnín dômyselne ukrytých vo vojenskejtechnike, som spokojný. Treba si uvedomiť, že je to prvýkurz v podmienkach rezortu obrany. Práca psovodov sosvojimi psami sa absolvovaním kurzu zďaleka nekončí,je to dlhodobý proces. Musia na ňu nadviazať popríchode k svojmu útvaru vojenskej polície,“ zdôrazňujeMgr. Miroslav Surový.

Historicky prvý kurz viedol nadrotmajster JánJánošík. Podľa neho sa podarilo vybrať pomernevhodné typy psov. Celý kurz v dĺžke 14 týždňov bol dosťnáročný. Jeho prvá fáza sa začala 29. októbra minulého

Nemecký ovčiak Rony podišiel spoločne sosvojou psovodkou k skriňovej vétrieske. Poslušne sisadol a potom na pokyn čatárky Lucie Filsákovejvyštartoval k vozidlu, v ktorom mala byť uschova-ná nastražená výbušnina. Rony začal podľa po-kynov systematicky zľava doprava oňuchávať auto.Lucia mu povolila trochu viac vôdzku, aby zvieradosiahlo aj na skriňovú nadstavbu. Keď sa Ronypostavil pri hľadaní na zadné, bol takmer rovnakovysoký ako Lucia. Zrazu ho zaujal odkladacípriestor na boku auta. Označil ho a pokojne zostalsedieť.

Náčelník skupiny výcviku psov a psovodov Výc-vikového centra vojenskej polície nadrotmajster OndrejBihari sa spokojne usmial. V označenom mieste bolnaozaj balíček výbušniny. S činnosťou psa i psovoda priplnení jednej zo záverečných úloh historicky prvéhokurzu psovodov a psov na detekciu výbušnín v rezorteobrany bol spokojný.

PRVÁ PSOVODKASpolu päť psovodov a psov sa usilovalo

v priestoroch autoparku sliačskej leteckej základne nájsťuschovanú výbušninu. Medzi nimi bola aj jediná žena,spomínaná čatárka Filsáková. Rodáčku z Levíc, 25-roč-nú Luciu už od malička zaujímali psy. Pochádza

[ VÝCVIK ] 17O b r a n a 3 / 2 0 0 8

roku a trvala prakticky až do vianočných sviatkov. Podvojtýždňovej prestávke prebiehala od začiatku januára2008 druhá fáza, ktorá vyvrcholila v polovici februárazáverečným preskúšaním.

SPRÁVNE PREČÍTAŤ PSAPrvé obdobie si psovodi a psy na seba zvykali.

„Robili sme privolania, prechádzky, potom sme začalis hrami s loptičkou. Schovávali sme ich a neskôr sme nato miesto zakladali výbušniny. Pes, samozrejme,nehľadá v pravom zmysle výbušninu, ako sa nám tomožno zdá. Taký múdry nie je. Hľadá pach loptičky.Celá naša základná úloha je v tom, aby sme stotožnilipach výbušniny s loptičkou. Ideme k technike či neja-kému inému miestu, kde by mala byť výbušnina a tammu akože schováme loptičku. Pes hľadá a nenachádzasvoju loptičku, ale výbušninu. Označí ju. Nesmie sa jejdotknúť, aby náhodou pohybom neinicioval jej výbucha vtedy dostane za odmenu od psovoda vytúženúloptičku. Pes je vlastne celý život takto klamaný,“priznáva vedúci kurzu.

Neskôr nadrotmajster Jánošík, rodák z Trenčína,ktorý sa dlhé roky venuje kynológii, dodáva, že všetkonajskôr (teoreticky i prakticky) musia zvládnuť psovodi,aby to potom mohli naučiť svojich psov. Podľa neho jena celom kurze najťažšie to, aby sa psovodi naučilisprávne prečítať správanie svojho psa. Spoznať jehosilné i slabé stránky a nájsť správny súlad. „Pes mápredsa len čuchové zmysly oveľa citlivejšie ako človek.Túto jeho danosť musí psovod využiť vo svoj prospech.Keď to dokáže, je úspešný aj pri hľadaní výbušnína môže takýmto spôsobom zachrániť mnohémateriálne hodnoty, ale čo je hlavné aj ľudské životy,ktoré by prípadný výbuch mohol ohroziť,“ zdôrazňujenadrotmajster Jánošík.

SPOJENIE POLICAJNÉHO A VOJENSKÉHOVeliteľ výcvikového centra vojenskej polície

podplukovník Jozef Gandžala spomína, že tento prvýkurz je vlastne aj jedným z praktických príspevkovvojenskej polície k boju proti terorizmu. Ďalšie kurzy sospomínanou tematikou by mali nasledovať.

„Pri tvorbe náplne kurzu sme úzko spolupracovalis policajným zborom, jeho kynologickými a školiacimizložkami. Náš inštruktor bol vycvičený v kurze policaj-ného zboru. Keďže však pôsobíme v podmienkach oz-brojených síl, snažili sme sa kurz smerovať aj na špecifické vojenské podmienky a potreby. Pes sa u náspohybuje v priestoroch, kde je umiestnené množstvovýbušnín a špecifickej vojenskej techniky. Najmä vovýcvikových priestoroch a kasárňach je pach výbušnín,konzervačných látok, pohonných hmôt, zbraní a tech-niky omnoho intenzívnejší. Usilovali sme sa skĺbiť tonajlepšie z policajných skúseností s vojenskýmipožiadavkami. Myslím, že sa nám to podarilo,“ hovorípodplukovník Gandžala.

Prvý úspešný kurz psovodov a psov na detekciuvýbušnín by mohol byť (samozrejme pri splnenímnohých ďalších predpokladov) odrazovým mostíkomna lepšie využitie psov nielen v podmienkach pôsobenianašich ozbrojených síl doma, ale aj v zahraničných mi-siách. Bohaté skúsenosti mnohých armád NATOhovoria jednoznačne za takéto riešenie. Veď napríkladpsy používané americkou či britskou armádou v Iraku čiAfganistane na hliadkovú činnosť a detekciu výbušnínpomohli zachrániť množstvo životov vojakov, nehľadiacna materiálne hodnoty.

Jozef ŽIAKFoto Peter DOVINA

18O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ VIACNÁRODNÁ LOGISTIKA ]

Cesta správnym smerom* logistická podpora poskytovaná líderskou krajinou,* logistická podpora v niektorej oblasti poskytovaná

špecializovanou krajinou,* vzájomná logistická podpora,* logistická podpora hradená zo spoločných zdrojov,* viacnárodná integrovaná logistická podpora,* kontraktorská podpora.

Tieto druhy viacnárodnej logistickej podpory môžu byťimplementované na rôznych stupňoch velenia. Príslušnýveliteľ NATO môže pôsobiť tiež ako sprostredkovateľ medzikrajinami a prostredníctvom svojich orgánov vykonávať koor-dinačnú úlohu. Všetky zmienené typy viacnárodnej logistickejpodpory môžu byť použité tak pre operácie podľa článku 5,ako i mimo čl. 5, a to na teritóriu zodpovednosti NATO aleboza jeho hranicami.

Medzi hlavné príčiny nie celkom priaznivého stavuv implementácii viacnárodnej logistiky patria legislatívneprekážky v jednotlivých krajinách, rôznorodosť, odlišnosť ma-teriálneho a technického vybavenia v jednotlivých členskýchštátoch NATO. Ďalej výkonnosť, flexibilita, spoľahlivosťa komplexnosť jednotlivých prvkov logistiky, odlišnosť názvo-slovia, noriem, náležitostí a úrovne poskytovaných služiebv jednotlivých krajinách.

Viacnárodná logistika, osobitne pre nasadzované sily, jevýkonnejšia a spravidla vyžaduje menej zdrojov. V tomtokomplexnom chápaní je prirodzené, že predovšetkým menšiekrajiny nemajú dostatok zdrojov, aby mohli budovať s rov-nakým úsilím všetky potrebné spôsobilosti, ktoré v extrém-

nych podmienkach predpokladaného nasadenia môžu potre-bovať. Z pohľadu NATO sa očakáva, že všetky členské krajinybudú aktívne implementovať princípy viacnárodnej logistikyv operáciách a v dlhodobom plánovaní použitia síl. Čím skôrsa krajina s týmito princípmi stotožní a premietne ich dosvojej činnosti, tým skôr môže reagovať na výzvy a potrebyAliancie a šetriť vlastné zdroje.

CENTRUM VÝNIMOČNOSTIOzbrojené sily SR viackrát dokázali, že si uvedomujú

svoju zodpovednosť za implementáciu požiadaviek NATO dovlastných koncepčných a plánovacích dokumentov.

Dôkazom je účasť SR vo viacnárodných logistickýchiniciatívach, akými sú v oblasti strategickej prepravy dekla-rovaných jednotiek projekty SALIS a SAC C-17 (vzdušná pre-prava) a perspektívne AMSCC (námorná preprava), ale tiežsmerovanie rozvoja logistiky Ozbrojených síl SR na tvorbumodulárnych, interoperabilných a nasaditeľných jednotiekv tých oblastiach, v ktorých vykazuje NATO najväčší nedostatok spôsobilostí (riadenie a výkon vojenskej dopravy,skladovacie, manipulačné a prepravné kapacity PHM, vrtuľ-níková doprava a zdravotnícka podpora).

Osobitne významnú a Alianciou neobyčajne cenenú úlo-hu zohráva SR v oblasti EOD (pyrotechnickej činnosti),v ktorej budujeme tzv. Centrum výnimočnosti (COE) NATO.V kompetencii SGPLE (Skupiny logistických expertovpartnerských a NATO krajín) bol vytvorený spoločný štáb prepresuny na bojisku (JTMS), v ktorom úspešne pôsobia i exper-ti vojenskej dopravy Ozbrojených síl SR.

Väčšina viacnárodných logistických iniciatív je zahrnutádo tzv. Logistických vízií a cieľov NATO na obdobie rokov2007 - 2016. Nastavené kritériá umožňujú identifikovať šesťrozsiahlych oblastí v tejto problematike.

V popredí záujmu hlavných predstaviteľova orgánov NATO v oblasti logistiky sú okrem zabez-pečenia strategickej prepravy deklarovaných nasa-diteľných síl aj riešenie požiadaviek operačnej nalie-havosti a zdrojovej výhodnosti viacnárodnej logistiky.Dôležitosť týchto úloh potvrdilo i zasadanie hláv štátova vlád na Summite NATO v Rige v novembri 2006.

Viacnárodná logistika je nástroj, ktorý zlepšuje výkonnosťa efektívnosť bojového zabezpečenia. Nie je vytváraná samapre seba. Počas plánovania a generovania síl musí byť posu-dzovaná jej potreba, použiteľnosť a výhodnosť. Jednostrannénárodné logistické rozhodnutia by mohli nepriaznivoovplyvniť priebeh a výsledok operácií NATO.

Popri opatreniach národnej logistiky na podporu vlast-ných vojsk existujú tri typy viacnárodnej logistiky:* naplánovaná vzájomná podpora, HNS a kontraktorská

podpora operácií, ktoré sú zabezpečené dvojstanne,alebo mnohostranne alianciou alebo krajinami,

* krajina zabezpečuje podporu alebo služby do všetkých,alebo časti viacnárodných síl, ale pod národným velenímpri realizácii úloh vydaných veliteľom NATO,

* jedna alebo viac krajín sa podujme poskytovať službuvšetkým, alebo časti viacnárodných síl za riadenia veliteľaNATO.K zníženiu celkového zaťaženia jednotlivých krajín a zvý-

šeniu efektívnosti a výkonnosti bojového zabezpečenia môžubyť poskytnuté tieto druhy viacnárodnej logistickej podpory:

ROVNOVÁŽNE BUDOVANIE SPÔSOBILOSTÍTento cieľ znamená plánovité usmernenie rozvoja

vojenských spôsobilostí rovnomerne do všetkých trochsvojich súčastí: bojovej (Combat), bojovej podpory (CombatSupport – CS) a bojového zabezpečenia – logistickej podpory(Combat Service Support – CSS).

Realizácia tohto cieľa je vnímaná prostredníctvompokroku a harmonizácie dlhodobého a proporcionálnehoplánovania NRF. To bude vyžadovať ďalšiu aktualizáciulogistického konceptu NATO a dosiahnutie lepšieho prehľaduo existencii národných logistických spôsobilostí a kapacít naich využitie v dlhodobom plánovaní a operáciách NATO.

Pri naplňovaní tejto ambície postupuje SR vyváženýmspôsobom. Buduje vojenské spôsobilosti primerane svojimmožnostiam. V našich podmienkach nie je podceňovaná anijedna súčasť komplexnej pripravenosti a s rovnakým dôra-zom budujeme a deklarujeme bojový potenciál, vyjadrenýv minulých mesiacoch úspešnou certifikáciou mechanizo-vaného práporu s postupným narastaním tejto spôsobilostiv ďalších rokoch. Dopĺňa ju významný prvok bojovej podpory,predstavovaný predovšetkým práporom RCHBO.

Logistická podpora prešla v posledných rokoch veľmivýraznými zmenami. Logistická podpora Ozbrojených síl SRsa stáva postupne viac expedičnou, modulárnou a interope-rabilnou, a tým i použiteľnou pre viacnárodné logistickézoskupenia.

ELIMINÁCIA NÁRODNÝCH OBMEDZENÍ Jednou z hlavných požiadaviek strategických veliteľov je

dosiahnutie transparentnosti a prehľadu o aktuálnycha perspektívne navrhovaných národných logistickýchpríspevkoch. Proporcionálne prispievanie a zdieľanie nákla-dov na viacnárodné logistické štruktúry, ktoré sa začína pre-sadzovať v oblasti NRF, by malo pomôcť pri pomenovanía správnom chápaní neopodstatnených výhrad členovAliancie na použitie ich jednotiek, alebo iných príspevkovv plánovaných alebo prebiehajúcich operáciách.

Slovenská republika podporuje všetky iniciatívy, ktorévedú k objektívnemu a spravodlivému podielu jednotlivýchčlenov Aliancie na zodpovednosti a nákladoch pri budovanívojenských spôsobilostí a pri účasti v operáciách. Dosiahnutieideálneho stavu v porovnaní s najvyspelejšími členmi NATO jedlhodobý proces a nedá sa realizovať v rámci jedného, alebodvoch plánovacích cyklov. I súčasný priaznivý ekonomickývývoj SR vytvára do budúcnosti reálne predpoklady narýchlejšie tempo približovania úrovne Ozbrojených síl SRočakávaniam a štandardom NATO.

ROZVOJ VIACNÁRODNEJ LOGISTIKYV tejto oblasti existuje niekoľko dôležitých iniciatív. SNLC

identifikovala medzery politiky a koncepčnej činnosti v oblas-tiach kolektívnej zodpovednosti, kontraktorskej podpory,presunov a dopravy a manažmentu zásobovacieho cyklu.Infraštruktúra zdravotníckeho zariadenia ROLE 3 v Kanda-háre je názorným a veľmi aktuálnym príkladom úspešnejrealizácie viacnárodného logistického riešenia nedostatkovejspôsobilosti, keď bola realizovaná prostredníctvom agentúryNAMSA s využitím spoločných zdrojov NATO.

Takýto prístup je plne i v intenciách snaženia hlavnýchpredstaviteľov rezortu obrany vyjadrených vo viacerých vystú-peniach svojho ministra. SR si uvedomuje, že to môžeznamenať výrazný pokrok v naplňovaní nedostatkových spô-sobilostí, i keď na druhej strane je potrebné akceptovať, žepríspevky jednotlivých krajín do vojenského rozpočtu NATObudú vyššie. Vízie a ciele logistiky na roky 2007 - 2016zdôrazňujú potrebu zlepšiť logistickú interoperabilitua výcvik. Pri výcviku a certifikácii hlavného logistického prvkuNRF Spoločnej logistickej podpornej skupiny (JLSG) tiežvznikla požiadavka na zosúladenie náplne logistického

výcviku a procedúr na jehovykonávanie. Spôsobilosti exis-tujúce v rámci veliteľskýchštruktúr NATO môžu byť rozší-rené a doplnené o národnépríspevky. Tento predpoklad sipriamo vynucuje sústrediť po-zornosť do výcvikových a cer-tifikačných programov, z kto-rých budú mať úžitok nielenštruktúry NATO, ale i jed-notlivé krajiny.

Slovenské jednotky za-radené do rotácie NRF úspeš-ne absolvovali komplexný výcvik spojený s certifikáciouv súlade s procedúrami NATOa náš Národný podpornýprvok (NSE) potvrdil svoju pripravenosť vykonávať logistickúpodporu v celom spektre predpokladaného použitiapodporovaných jednotiek.

Certifikácia zdravotníckych prvkov si vyžaduje vytvorenietakých nástrojov, ktoré pomôžu prekonať rozdiely národnýchsystémov využitím modulárnych prístupov s jasne defino-vaným prehľadom úloh. Takéto prístupy zjednodušia tvorbuflexibilných viacnárodných zdravotníckych jednotiek.

VYUŽITIE KONTRAKTORSKEJ PODPORY Realizácia koncepcie kontraktorskej podpory operácií

významne rozširuje dostupnosť nedostatkových logistickýchspôsobilostí, optimalizuje logistické štruktúry na bojisku. Cie-ľom je vyvinúť celkový prehľad predkontrahovaných zaiste-ných logistických spôsobilostí všade, kde je to vhodné a možné.

Na aktualizáciu Dlhodobého plánu rozvoja MO SR s výh-ľadom do roku 2015 – Model 2020 je realizácia tejto kon-cepcie zreteľným signálom na modifikovanie doterajšíchprístupov na realizáciu bojového zabezpečenia. Logicky bymala nájsť odraz v optimalizácii logistických štruktúrOzbrojených síl SR, a to hlavne v etape ich generovania prenasadenie do operácií. Financie na takýto druh podpory bu-dú zabezpečované buď z národných, alebo zo spoločnýchzdrojov NATO. Plánovanie síl v ďalších plánovacích cykloch sabude vykonávať s detailným preverením a zapracovanímpožiadaviek kontraktorskej podpory vo väzbe na analýzy DRR 09.

INTEGRÁCIA V súčasnosti sa vyvíja nielen úsilie na dosiahnutie

celkového prehľadu o národných logistických spôsobi-lostiach, ale i na definovaniepožiadaviek NATO s podporoumenších prispievateľov.

Krajiny ochotné prispievaťdo viacnárodných logistickýchspôsobilostí indikujú svojzáujem pôsobiť v úlohe líder-skej alebo špecializovanejkrajiny. Tieto príspevky súosobitne žiadané pre operáciezahŕňajúce NRF a dlhodobéplánovanie síl.

Viacnárodná logistika jeveľmi príťažlivý, avšak zložitýfenomén. V podstate neexis-tuje členská krajina NATO,ktorá by jej význam a potrebuspochybňovala. Pre menšiekrajiny má integrácia vlastných

O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ VIACNÁRODNÁ LOGISTIKA ] 19

príspevkov do spoločných viacnárodných funkčných celkovveľký význam a niekedy sa stáva jediným možným výcho-diskom na získanie potrebných spôsobilostí. Nedajú saprehliadnuť ani ekonomické výhody viacnárodnej logistiky.

Rovnako aktuálna je otázka posúdenia miery použitiaspoločných zdrojov NATO na realizáciu najnaliehavejšíchpotrieb a dosiahnutie požadovaných spôsobilostí Aliancie,predovšetkým vo vzťahu k NRF. Pre SR je rozsiahlejšie použi-tie spoločných zdrojov nielen výzvou, ale aj potvrdenímsprávnosti uplatňovaného kurzu pri spoluúčasti na formo-vaní politiky, vojenských koncepcií a princípov rozvoja NATO.

Pri poslednom (v novembri 2007) rokovaní najvyššíchpredstaviteľov logistiky NATO odzneli zaujímavé údajeo možných úsporách zdrojov, ktoré argumentačne posilňujúmyšlienku viacnárodnej logistiky. Predpokladané úspory ná-kladov na úrovni bojiska môžu pri realizácii viacnárodnýchlogistických prístupov predstavovať v oblasti riadenia pre-sunov 20–30%, vo vzdušnej doprave 10-15%, v manipuláciis materiálom 20 –30%, v obstarávaní PHM 5–10%, v ostat-nom obstarávaní a kontraktačnej podpore 10–5%, v zdra-votníckej podpore úrovne ROLE 2,3 20 –25%, v pozemnejpreprave 20–25%, v skladovaní munície 30–45%, v ťažení,skladovaní a distribúcii vody 10–35%...

Už toto sú fakty, ktoré stoja minimálne za pozornosťa zamyslenie a určite by mali byť predmetom prvoradejpozornosti pri posudzovaní, príprave, realizácii a vyhodno-tení každého použitia a nasadenia našich jednotiek v ope-ráciách.

plk. gšt. Jozef LACUŠKAporadca Vojenského predstaviteľa SR pri NATO

pre logistikuFoto Vladislav VAVRINEC, archív JL

20O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ MESIAC V REZORTE ]

Nový štátny tajomník

Urýchliť procesmodernizácie

Pamätník obetiam

Vláda Slovenskej republiky vymenovala dňa 20. februára Ing. Daniela Duchoňa do funkcieštátneho tajomníka Ministerstva obrany SR.

Ing. Daniel Duchoň sa narodil 29 .3. 1970 v Bratislave. Vyštudoval Národohospodárskufakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave, odbor makroekonomické regulovanie. V rámcisvojej profesionálnej kariéry pôsobil v rôznych riadiacich pozíciách ekonomického zamerania.Odborné skúsenosti získaval postupne v oblasti daňovej správy, privátneho bankovníctvaa v súkromnom sektore. Od 9. 10. 2006 pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstvaa generálneho riaditeľa nemocnice Ministerstva obrany, a.s. Bratislava. Je ženatý a má jednodieťa.

(r)Foto Peter DOVINA

V marci minulého roka vo Vojenskom opravárenskom podniku (VOP)v Novákoch došlo k obrovskému výbuchu, ktorý usmrtil osem ľudí a ďalšiedesiatky sa pri ňom zranili. 2. marca, v deň výročia tejto tragédie, v miestnomparku odhalili pamätník obetiam tragédie. Okrem ministra obrany JaroslavaBašku sa obetiam poklonil aj jeho predchodca František Kašický.

Záujmom ministerstva obrany je, aby Vojenský opravárenský podnik Novákyfungoval aj naďalej. Minister J. Baška uviedol, že po skončení krízového režimu,ktorý v podniku stále trvá, by mal VOP mať aj zákazky na špeciálnu výrobuz Ministerstva obrany SR. Je to podľa neho aj v záujme udržania zamestnanosti.Po tragédii totiž počet pracovníkov klesol z 380 na približne 250. V súčasnostiv podniku beží iba civilná výroba, prevažne pre automobilový priemysel. Rozsahdelaborácie starej munície však nebude taký rozsiahly ako v minulosti, pretožepožiadavky na jej likvidáciu klesajú. Tragédia negatívne zasiahla do ekonomikyVOP. Ministerstvo, ktoré je jeho zriaďovateľom, sa podniku rozhodlo pomôcťa poskytlo mu dotáciou v objeme 130 miliónov korún. Viac než polovicu týchtoprostriedkov využili na odstraňovanie následkov výbuchu, dodal Baška.

(r)Foto Peter DOVINA

Udržať pripravenosť jednotiek a útvarov Ozbrojených síl (OS) SRpre plnenie medzinárodných záväzkov štátu v rámci síl okamžitejreakcie NATO a bojových skupín Európskej únie, stabilizovaťpersonál a urýchliť proces modernizácie OS SR sú hlavné prioritynáčelníka Generálneho štábu (GŠ) OS SR Ľubomíra Bulíka. Uviedolich pri príležitosti konferencie, ktorá sa konala v dňoch 20.-21. fe-bruára v Národnej akadémii obrany maršala (NAO) Andreja Hadikav Liptovskom Mikuláši. Zúčastnili sa najvyšší vojenskí funkcionáriozbrojených síl a približne 150 profesionálnych vojakov z veliteľstiev,vojenských útvarov a zariadení. Pre ďalšie obdobie je podľa Bulíkadôležité zvažovať primeranú mieru zdrojov, ktoré sú k dispozícii,s úlohami, ktoré ozbrojené sily plnia. Dôležité je podľa neho udržaťvysokú úroveň zabezpečenia rotácií našich vojakov v súčasnýchmisiách a udržať operačnú úroveň, ktorú naše sily prostredníctvomtýchto misií prezentujú. Cieľ stanovenia jednotlivých úloh je podľaBulíka plánovať reálne a vychádzať zo zdrojového rámca.

Text a foto PhDr. Alena HARAGOVÁ

21[ MESIAC V REZORTE ]O b r a n a 3 / 2 0 0 8

Vo veku 95 rokov zomrel plukovník vo výslužbe Ján Gajdošík. Počas druhej svetovej vojny bol v rámci Rýchlej divízieodvelený na front do bývalého Sovietskeho zväzu. Na území vtedajšieho ZSSR neskôr prešiel k skupine partizánov, v ktorejsa pod vedením Jugova zapojil do bojov v oblasti Rostova na Done. Tu sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkouĽudmilou. Po návrate na slovenské územie sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania. V podjavorinskomregióne a v horách Považského Inovca pomáhal pri materiálnom zabezpečovaní II. partizánskej brigády, ktorú v tom časeviedol kapitán Dibrov a po jeho tragickej smrti generál Jozef Brunovský.

Ján Gajdošík zostal verný armáde aj po skončení druhej svetovej vojny. Bol aktívnym a dlhoročným členom Základnejorganizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a zároveň najstarším členom Klubu vojenských dôchodcov. Zazásluhy v protifašistickom odboji i aktivity v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov dostal v roku 2006 titulVýznamná osobnosť Podjavorinského kraja. V pamäti občanov utkvel ako veľmi živý, príjemný, komunikatívny a srdečnýčlovek i náruživý záhradkár. S Jánom Gajdošíkom sme sa rozlúčili 18. februára.

Martin ŠIMOVEC

Rozlúčka s povstaleckým vojakom

Z redakčnej poštyMILÝ PÁN VITKO,

ešte raz Vám chcem poďakovať za fotografie z 11. novembra 2007 – Poppy Day. Ako viete, tento pamätný deň pre vojnových veteránov, ale aj pre mňa, znamená veľmi veľa. Teší ma,že aj ja som mala malý podiel na zrealizovaní pamätníka na Šafárikovom námestí v Bratislave, kde sa slávnosť uskutočnila.

Tiež ma potešila druhá strana obálky Vášho časopisu OBRANA z decembra 2007-kvôli fotografiám a článku o generálovi Ivanovi Schwarzovi. Poznám ho viac rokov, vážim si jeho účasťv RAF. Bola som rada, že prijal pozvanie na moju recepciu po prevzatí vyznamenania OBE od britskej kráľovnej v máji 2006, ktorá sa konala na slovenskom veľvyslanectve v Londýne. Jednýmz mojich koníčkov je písanie pravdivých vojnových príbehov. Prikladám teda aj krátky príbeh z môjho života o zoznámení sa s mojím nebohým milovaným manželom Alexandrom počas 2. svetovej vojny vo Veľkej Británii (budeme publikovať – pozn. red.).

Váš časopis mi pomáha udržiavať kontakt s priateľmi z minulosti aj z prítomnosti. Ďakujem Vám a gratulujem ako šéfredaktorovi za vnútornú a vonkajšiu podobu mesačníka OBRANA.Tiež dúfam, že sa uvidíme 24. apríla 2008 pri príležitosti stretnutia západných veteránov a vdov na ministerstve obrany.

Úprimne a s pozdravomAilsa DOMANOVÁ

(Autorka sa narodila vo Veľkej Británii a je vdova po plukovníkovi Alexandrovi Domanovi, účastníkovi Západného odboja. Po vojne sa usadili vo Zvolene, kde A. Domanová žije dodnes.Po februári 1948, kedy A. Doman odmietol vstúpiť do komunistickej strany a rozviesť sa s ,,imperialistickou” britkou, nastal pre ich rodinu celý rad problémov a perzekúcií. Od februára2006, po schválení mestským zastupiteľstvom, nesie novovzniknutý zvolenský park meno Park plukovníka Alexandra Domana.)

Písal sa rok 2003 a naše lesoochranárske združenieVLK Východné Karpaty sa popri neustávajúcom bojio rozšírenie prírodnej rezervácie Udava v Národnomparku Poloniny, optimisticky pustilo do rozširovaniaNárodnej prírodnej rezervácie Kyjovský prales, ktorý ležína území vojenských lesov.

Ide o unikátne územie a viacerí odborníci sazhodujú v tom, že je nepochopiteľné, ako mohli takétolesy byť iba v prvom stupni ochrany. Azda to bolo lenpreto, lebo ležali na území spravovanom armádou. Toich doteraz chránilo. Tak či tak, začali sme to riešiť.Problém bol však s nevyhnutnými údajmi z lesnéhohospodárskeho plánu a z lesníckych máp. Tieto lesy sanachádzajú vo vojenskom priestore so špeciálnymrežimom. Okrem zákazu vstupu pre verejnosť súlesnícke mapy a lesný hospodársky plán tohto územiazaradené do kategórie utajovaných skutočností.Koncom roka 2003 sa začal zdĺhavý byrokratickýproces, ktorý sa čiastočne uzavrel džentlmenskýmidohodami až koncom roka 2006. So zástupcamiMinisterstva obrany SR (Viliam Marušinec) a Vojenských

lesov a majetkov (Štefan Drozd) sme sa totiž vedelidohodnúť na určitých vzájomných kompromisoch.Následne sme začali pripravovať návrh na rozšírenieNárodnej prírodnej rezervácie Kyjovský prales nie na577 ha, ale na dohodnutých 397 hektárov. VLK, kmeňVýchodné Karpaty, tak mohol v júli 2006 predložiť naKrajský úrad životného prostredia v Prešove oficiálnynávrh na rozšírenie rezervácie.

Potešilo nás súhlasné stanovisko ministerstvaobrany, ktoré tieto štátne lesy spravuje. 1. marca 2007nadobudla účinnosť vyhláška rezervácie vo Vestníkuvlády. V máji aj za účasti príslušníkov MO SR slávnostneosadili tabule rozšírenej rezervácie. V teréne ich vyzna-čili dobrovoľníci zoskupenia VLK spolu s pracovníkmiVojenských lesov a Štátnej ochrany prírody v auguste2007.

Rezervácia Kyjovský prales je rozšírená už rok. Pritejto príležitosti by sme sa ministerstvu obrany a jehopracovníkom chceli poďakovať za ústretovosť.

Viliam BARTUŠ(Autor je náčelník lesoochranárskeho zoskupenia

VLK, kmeň Východné Karpaty. Žije v Snine.)Foto Jozef FIALA

VLK ďakuje

22 [ LETECTVO] O b r a n a 3 / 2 0 0 8

Tucet modernizovaných Migov

dohody medzi MO SR a spoločnosťou RSK-MiG Moskvaz novembra 2004. Na modernizácii sa podieľali ďalejspoločnosti BAE Systems, Rockwell Collins, Česká leteckáservisní a Trenčianske letecké opravovne. Spočívala predo-všetkým v zlepšení komunikačných systémov a inštalovanínového navigačného systému. Zabezpečila sa bezgenerál-ková prevádzka stroja. V kabíne bol osadený nový multi-funkčný farebný displej na indikáciu letových a navi-gačných informácií, indikátory v metrických mierach sa za-menili za anglosaské, ktoré sa štandardne využívajúv letectvách aliancie.

„Modernizácia okrem iného zabezpečuje kompa-tibilitu systémov lietadla s prostriedkami NATO, účinnézapojenie našich vzdušných síl do plnenia úloh v systémeNATINADS a je reálny predpoklad, že tieto modernizovanéMiG-29 by mohli byť v operačnom nasadení nasledujúcich10 – 15 rokov,“ poznamenal Stanislav Szabo.

POMOC PRE PILOTAVeliteľ leteckej základne Sliač plukovník Jozef

Dobrotka pripomína, že modernizácia lietadiel má okreminého priaznivý vplyv na zníženie pracovného zaťaženiapilota, zvýšenie bezpečnosti letu. Palubný systém MiGu jetotiž doplnený o naprogramovanie letovej úlohy, ako je tobežné v najnovších typoch bojových lietadiel aliancie.

Veliteľ leteckého krídla podplukovník Martin Hronecspomína, že piloti boli plní očakávania. Chceli, aby immodernizované lietadlo umožnilo plné zapojenie dovzdušnej aliančnej spolupráce.

„Bol to jednoznačne krok správnym smerom. Muselisme sa síce preorientovať z metrickej sústavy naanglosaskú, podľa ktorej sa lieta v aliancii i v civilnomletectve, čo spočiatku nebolo až také ľahké, alemodernizácia nám podstatne uľahčila celý systém prípravyna let, jeho uskutočnenie i následné vyhodnotenie. Teraz jecelý spomínaný proces počítačovo riadený. Navigačnásituácia sa nám zobrazuje na multifunkčnom farebnomdispleji. V každom okamihu má pilot dokonalý prehľado tom, kde sa práve nachádza. Uľahčuje to prácu aj mne,veliteľovi krídla. Video reprodukcia mi umožňujekedykoľvek vidieť, či niektorý pilot pri plnení letovej úlohyurobil chybu. Je to výborná pomôcka. Keby sa eštev blízkej budúcnosti podarilo zmodernizovať zbraňovýsystém, boli by sme úplne spokojní,“ povedalpodplukovník Hronec.

Pilot prvého roja, prvej letky poručík Braňo Kyselpridáva, že podľa neho sa minimálne o 40 percent uľahčilapráca pilota. „Predtým som si musel prácne porovnávaťsvoju orientáciu s mapou. Teraz sa môžem celkom venovaťplneniu letovej úlohy,“ hovorí mladý pilot. Jeho veliteľ letky

Minister obrany SR Jaroslav Baška v posledný februárový deň na leteckej základni Sliač slávnostne odovzdal náčelníkovi Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálovi

Ľubomírovi Bulíkovi symbolický kľúč na údržbu leteckej techniky. Práve v tento deň, 29. februára prevzali ozbrojené sily dvanásť modernizovaných nadzvukových stíhacích

lietadiel MiG-29 (z toho desať jednomiestnych Mig-29 AS a dva dvojmiestne MiG-29 UBS). Na slávnosti a pôsobivej následnej letovej ukážke sa zúčastnil aj minister dopravy,

pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny, štátny tajomník MO SR Daniel Duchoň, zástupcovia velenia ozbrojených síl, ďalší hostia, ako aj vyše 50 zástupcov novinárskej obce zo

Slovenska i zahraničia.

Generál Bulík pri tejto príležitosti zdôraznil, žeodovzdanie modernizovaných lietadiel je významnýmkrokom v nastúpenej ceste postupnej modernizácieslovenských ozbrojených síl a zároveň aj naším konkrétnympríspevkom k ďalšiemu zvýšeniu interoperabilitys ostatnými armádami aliancie.

DIGITÁLNA 0619 V NÁRODNÝCH FARBÁCHDve z lietadiel MiG-29 sa už môžu pochváliť novou

digitálnou kamuflážou, ktorá v súčasnosti predstavujenajmodernejšie trendy v oblasti maskovania vojenskejtechniky vo svete. Stroj s palubným číslom 0619, ktorýpred pár dňami prelietol z Trenčianskych leteckýchopravovní na Sliač veliteľ leteckého krídla podplukovníkMartin Hronec, má okrem digitálnej kamufláže navonkajších stranách kýlových plôch náter v národnýchfarbách, ktorý symbolizuje 15 rokov Ozbrojených sílSlovenskej republiky. Do konca tohto roka bude podľaNárodného riaditeľa pre vyzbrojovanie MO SR StanislavaSzaba v Trenčíne nastriekaných digitálnou kamuflážou ajzvyšných desať modernizovaných lietadiel MiG-29. Podľaneho si celková modernizácia lietadiel MiG-29, ktorá trvalaod roku 2004, vyžiadala náklady takmer 1,6 miliardykorún. Financie pochádzajú z deblokácie dlhu Ruskejfederácie. Modernizácia lietadiel sa uskutočnila na základe

O b r a n a 3 / 2 0 0 823[ LETECTVO]

major Peter Veľký predtým lietal na MiG-21 eštev bechynskom útvare pred príchodom na Slovensko.Potom na nemodernizovaných MiG-29. „Príprava na lettrvala predtým nepomerne dlhšie a bola zložitejšia. Aj taksme si mohli naplánovať len dve letové trate, ktoré potompríslušníci inžiniersko leteckej služby zadali do stroja. Dnessi bez problémov naprogramujeme sami množstvo tratía po príchode do kabíny lietadla ich pomocou USB kľúčaza pár sekúnd zadáme do systému,“ poznamenáva majorVeľký.

Starší technik rádiotechnického vybavenia lietadlapodpráporčík Vratko Kret a jeho kolegovia sú dnes

ušetrení zdĺhavého programovania zvolených tratí. Novérádionavigačné vybavenie uľahčilo aj technikom prácu.

ZÍSKALI SME ČASTechnik lietadla rotný Roman Kurnota pridáva, že

modernizácia priniesla aj zmenu údržby a prevádzkulietadla bezgenerálkovým spôsobom. Na stroji jeumiestnených množstvo senzorov, ktoré umožňujú pokaždom lete vyhodnocovať jeho parametre a poškodenéagregáty priebežne vymieňať.

Veliteľ vzdušných síl generálmajor Juraj Baránekpripomína, že modernizácia lietadiel MiG-29 okrem inéhopomohla získať potrebný časový priestor, aby sav budúcnosti mohlo bez zbytočného stresu uvažovaťo nákupe novej leteckej techniky.

Na sliačskom letisku bol predstavený aj prvýmodernizovaný vrtuľník Mi-17 pre potreby leteckejpátracej a záchrannej služby. Má vybavenie na nočnévidenie, termovíziu, pátrací a vyhľadávací rádiokompasi palubný žeriav. V čase mieru bude stroj, ktorýmodernizovali v Trenčianskych leteckých opravovniachnajmä v spolupráci s izraelskou firmou ELBITa spoločnosťami Rockwell Collins, BAE Systems a Českáletecká servisní plniť úlohy účely leteckej pátraceja záchrannej služby nielen pre potreby rezortu obrany, aleaj pre Integrovaný záchranný systém SR. Vrtuľník sa v tejtoúprave môže využívať na vyhľadávanie a záchranu osôbv núdzi, na nasadenie pri živelných pohromách, ale aj navzdušnú prepravu osôb, materiálu či ranených. Obdobnoumodernizáciou by podľa generálmajora Baránka maliv Trenčíne prejsť aj ďalšie tri vrtuľníky Mi-17 vzdušných síl.Modernizáciou prešiel v uplynulom období na Sliači ajletecký simulátor KTS21/LTV29. Modernizovaná kabínasimulátora zodpovedá kabíne zmodernizovaného strojaMiG-29 AS.

Jozef ŽIAK, Foto Peter DOVINA

PREVRATNÁ KAMUFLÁŽ

Mnohé ozbrojené sily vo svete v poslednom období začínajú vo väčšej či menšej miere využívať digitálnu kamufláž,ktorá v tejto oblasti znamená malú revolúciu v maskovaní človeka i techniky. Doterajšie vzory kamufláží predstavovalinepravidelné plochy rozličných farieb, ktorých účelom bolo opticky rozostriť obrysy predmetu voči pozadiu a tak sťažiťjeho odhalenie. Farebne by to bolo celkom v poriadku, ale štruktúra takéhoto maskovania celkom nezapadá doprírodného prostredia.

Digitálna kamufláž pozostáva z neveľkých hranatých plôch. Jej základom sú tzv. pixely, čiže matematické útvary, ktoréje možné podľa potreby donekonečna zväčšovať či zmenšovať. Spomínané pixely zodpovedajú pozadiu, v ktorom chcemepríslušný druh vojenskej techniky čo možno najviac skryť.

Prvým priamym predchodcom digitálnej kamufláže bol náter Dual-Texture, ktorý využíval druhý pluk ozbrojenejkavalérie americkej armády od roku 1978. Vtedajšia úroveň techniky nedovoľovala vytvoriť účinný mikrovzor. Nadigitálnej kamufláži o pár rokov neskôr začali nezávisle na sebe pracovať v USA a v Kanade. Ako prvá na svete zaviedlav roku 1997 digitálnu kamufláž práve kráľovská kanadská armáda. Nasledovali ďalšie štáty. Americká námorná pechotaa neskôr ostatné zložky armády USA, ale aj Austrália, Veľká Británia, Fínsko a dosť prekvapivo aj čínska námorná pechota.Spočiatku bola digitálna kamufláž predovšetkým doménou špeciálnych jednotiek a útvarov.

Ako prvá však komplexne pojala digitalizáciu Jordánska kráľovská armáda. Týka sa nielen uniforiem, maskovacíchnáterov vozidiel a vojenskej techniky, lodí, lietadiel, ale aj budov a objektov vojenskej infraštruktúry. Smerom k digitalizáciikamufláže sa vydávajú aj ozbrojené sily Spojených arabských emirátov a Indie.

Teraz sa k týmto štátom pripojilo aj Slovensko. Maskovací vzor digitálnej kamufláže pre lietadlá MiG -29 vyvinuli voVojenskom technickom ústave v Liptovskom Mikuláši. Náter na prvé dve lietadlá nastriekali v Trenčianskych leteckýchopravovniach. Na jedno lietadlo spotrebovali približne 70 kilogramov sivej farby. Náter by mal vydržať až päť rokov a stojízhruba milión korún.

Takáto digitálna kamufláž síce neurobí lietadlo neviditeľným, ale dokáže najmä pri prudkých letových manévrochrozmazať obrysy stroja, či dokonca vytvoriť klamlivú ilúziu o pohybe leteckej techniky nesprávnym smerom. To môže prireálnom leteckom súboji znamenať nezanedbateľnú výhodu.

O b r a n a 3 / 2 0 0 824

V súčasnosti prebieha príprava spomínaných vyčle-nených zložiek. Na národnej i medzinárodnej úrovni.Národná príprava, ktorú sme podrobne naplánovali nacelý tento výcvikový rok, by mala vyvrcholiť v októbricertifikačným cvičením slovenského príspevku do bo-jovej skupiny vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť.Príslušníci štábov sa budú spoločne so svojimi českýmikolegami pripravovať aj na území Českej republikyv rámci veliteľsko-štábnych cvičení a niektorých ďalšíchzamestnaní. Po tejto národnej certifikácii by malo nasle-dovať postupné zvyšovanie úrovne pripravenosti nanadnárodnej úrovni, aby sme 15. júna 2009 mohlis čistým svedomím zahlásiť pripravenosť. Spoločnes českou stranou pravidelne konzultujeme otázkyprípravy a operatívne riešime všetky problémy, ktorévznikajú. Pre naše i české ozbrojené sily ide o vyčleneniea prípravu prvých takýchto jednotiek do bojovej skupinyeurópskej únie, preto samozrejme, chýbajú potrebnékonkrétne praktické skúsenosti.

• Čo všetko je potrebné do polovice budúceho rokaurobiť najmä v príprave personálu? Ako chcete využiťzahraničné skúsenosti. Aj tie, ktoré pozemné sily zís-kali v zahraničných misiách a v procese prípravy martinského mechanizovaného práporu do síl rýchlejreakcie NATO?

Pozorne sme ich sledovali. Čerpali sme najmä zoskúseností, poznatkov a pomoci americkej, ale aj

nemeckej strany pri príprave martinského práporu do sílNRF - 10. Pozorne sme analyzovali celý proces, ktorýmprešiel martinský prápor. Aj preto, aby sme sa vyvarovaliopakovaniu niektorých chýb. Snažili sme sa využiťvšetky skúsenosti, ktoré získali naše útvary v zah-raničných misiách. Či už na Balkáne, v Iraku, Afga-nistane, ale aj na Golanoch či Cypre. Veľmi podnetnév tomto smere bolo v minulom roku dvojdňovézamestnanie, v priebehu ktorého bývalý veliteľ slo-venského kontingentu v Iraku podplukovník DanielZmeko demonštroval možné formy výcviku a prípravyľudí, ktoré sa dajú robiť aj v našich podmienkach.Ukázalo sa však, že niektoré nové prvky nemôžeme pl-ne využiť, lebo naše terajšie bezpečnostné opatrenia súv tomto smere už pomerne zastarané. Nedovoľujú na-príklad uskutočňovať výcvik s použitím bojovej muníciev takom rozsahu, ako by sme v súlade so súčasnýmisvetovými trendmi potrebovali. Samozrejme, pridodržaní nevyhnutnej bezpečnosti. Pomerne bohatéskúsenosti zo zahraničných misií získali v uplynulýchrokoch aj samotní príslušníci michalovského útvaru.Pôsobili najmä v misii UNFICYP na Cypre a KFORv Kosove.

• Neoddeliteľnou súčasťou prípravy vyčlenenýchvojenských profesionálov je aj úroveň ich jazykovýchschopností. Aký je v tomto smere stav?

Musím priznať, že nie je jednoduché splniť všetkypožiadavky v tejto oblasti. Najmä čo sa týka príslušníkovveliteľského zboru a štábov. Plánovať a viesť operáciev anglickom jazyku nie je ľahké. Neustále nám chýbajúľudia s potrebnými jazykovými schopnosťami (STANAG-3). Obávam sa, že v našich podmienkach, bez školeniav zahraničí, v anglojazyčnom prostredí ich aj ťažko

Európska výzva

[ PARTNERI V EÚ ]

Už v polovici roka 2009 by mali byť príslušnícislovenských ozbrojených síl pripravení spoločne sosvojimi českými kolegami na pôsobenie v bojovejskupine Európskej únie. V prvom polroku 2010zasa v ďalšej pod vedením Poľska a za spoluúčastiLitvy a Lotyšska. Náčelník Generálneho štábuOzbrojených síl SR generál Ľubomír Bulík určilzástupcu veliteľa pozemných síl brigádnehogenerála Jána Salaganiča zodpovedným zaprípravu spomínaného slovenského príspevku dooboch bojových skupín Európskej únie.

• Pán generál, mohli by ste priblížiť slovenský prís-pevok do spoločnej česko- slovenskej bojovej skupiny?

Jeho jadro bude tvoriť mechanizovaná rota, dopl-nená čatou RCHBO, rotou zásobovania a prepravy,čatou opráv techniky, skupinou vojenskej polície, EODtímom a práporným obväziskom. Slovensko bude maťsvojich zástupcov aj v operačnom a predsunutombrigádnom veliteľstve. Spolu by malo ísť do 300 vojen-ských profesionálov, okrem podporných jednotiek. Rotamala byť pôvodne z levického mechanizovanéhopráporu. Jeho nedostatočné personálne obsadeniea niektoré ďalšie problémy nakoniec rozhodli, že smevybrali rotu z michalovského mechanizovaného prá-poru. Chemici budú z rožňavského práporu RCHBO,logisti z topoľčianskeho práporu logistickej podporya z hlohovského národného podporného prvku (NSE).

O b r a n a 3 / 2 0 0 825

pripravíme. Samozrejme, na odstránení tohto nedostat-ku neustále pracujeme.

• V akom stave je materiálno-technické vybavenievyčlenených jednotiek?

Práve materiálna príprava, stav techniky, nákupniektorých súčiastok výstroja i výzbroje nám spô-sobovali hádam najviac problémov už v procese prí-pravy martinského útvaru pre potreby NRF-10 i nitrian-skeho pre potreby mechanizovanej prápornej skupiny.Situácia sa nezlepšila a zasa sa pasujeme s rovnakýmiťažkosťami. Pôvodné požiadavky českej strany boli, abyslovenská mechanizovaná rota bola vybavenákolesovými obrnenými transportérmi. Žiaľ, Slovenskov súčasnosti takýmto typom vojenskej technikynedisponuje a zrejme v krátkej budúcnosti disponovaťnebude, keďže ešte nebol vyhlásený ani tender. Muselisme teda využiť techniku, ktorú má michalovský prápork dispozícii. Ide o už pomerne morálne i technickyzastarané bojové vozidlá pechoty BVP-1. Snažíme sa ichuviesť do čo najlepšieho stavu a hľadáme všetkydostupné možnosti na zlepšenie situácie. Ale asi námznova nezostane nič iné, ako popresúvať lepšiutechniku na obdobie pohotovosti v bojovej skupinez iných útvarov. Takéto riešenie je však z dlhodobéhohľadiska neperspektívne. Máme síce prísľub zo stranygenerálneho štábu na zlepšenie stavu techniky a jejdoplnenie, najmä kolesovej. Uvidíme, čo sa napokonpodarí realizovať.

• V roku 2010 by mali byť slovenskí vojaci súčasťoubojovej skupiny európskej únie pod poľským velením.Aký bude v nej náš príspevok?

Slovensko plánuje do nej prispieť asi 230 osobami.Jadro príspevku bude tvoriť michalovská ženijná rotadoplnená vrtuľníkovou jednotkou a dvoma vrtuľníkmiMi-17, jednotkou národného podporného prvku (NSE),zložkou vojenskej polície, zdravotníctva a príslušníkmištábu a veliteľstva spomínanej bojovej skupiny.V súčasnosti napríklad naše vrtuľníky pôsobia v Kosovev misii KFOR, čo bude pre príslušníkov prešovskejleteckej základne vhodná forma prípravy aj na plnenieúloh v rámci bojovej skupiny EÚ.

• Čo prinesie pre príslušníkov našich ozbrojených sílproces prípravy a samotné pôsobenie v rámci bojo-vých skupín Európskej únie?

Predovšetkým množstvo skúseností. V teoretickeji praktickej rovine. Osvojujú si najnovšie postupy priplánovaní a uskutočňovaní operácií v medzinárodnommeradle. Netreba zabúdať, že našou úlohou je nielenpripraviť, vycvičiť a nasadiť jednotky do operácie európ-skej únie, ale ich aj následne stiahnuť po nasadení,uskutočniť obnovu ich bojaschopnosti a znova ichzačleniť do systému operačnej pripravenostislovenských ozbrojených síl. Jednotlivé bojové skupinymôžu byť v prípade potreby nasadené až do vzdia-lenosti 6 000 kilometrov od Bruselu. Musia byť pri-pravené na plnenie úloh pri stabilizácii, rekonštrukciia podpore reformy bezpečnostného sektora, napodporu humanitných operácií, separáciu znepria-telených strán silou, ale aj na prevenciu konfliktov,evakuačné operácie.

Jozef ŽIAK Foto Peter DOVINA

[ PARTNERI V EÚ ]

BOJOVÉ SKUPINY EÚ

História bojových skupín (Battle Group) Európskej

únie sa začala písať v roku 2003, keď bola v decembri

prijatá Európska bezpečnostná stratégia. Vtedy po

prvý raz EÚ uviedla, že v prípade budúcich kríz a kon-

fliktov vysokej intenzity, v situácii, keď zlyhajú všetky

diplomatické prostriedky, bude nutné použiť aj vojen-

ské nástroje krízového manažmentu. Udialo sa to tak

aj na základe neblahých skúseností z riešenia obdob-

ných kríz na území Balkánu v 90- ich rokoch.

Určitým predobrazom činnosti bojových skupín

Európskej únie bola prvá samostatná vojenská

operácia únie pod názvom Artemis v roku 2003 na

území Konga v oblasti mesta Bunia. Zúčastnilo sa jej

predovšetkým Francúzsko a operácia zabezpečila bez-

pečnú prevádzku letiska a ochránila civilné obyva-

teľstvo.

Na základe spomínaných skúseností z Konga bol

16. júla 2004 projekt bojových skupín schválený

Radou Európy. V novembri 2004 deklarovali členské

štáty únie pripravenosť sformovať na obdobie rokov

2005 - 09 celkom 13 takýchto bojových skupín. Podľa

hlavného cieľa 2010 je zámerom projektu umožniť

Európskej únii spolupodieľať sa na zodpovednosti za

globálnu bezpečnosť.

Únia riadi operácie bojových skupín prostredníc-

tvom piatich veliteľstiev. Sú umiestnené v nemeckom

Postupime, francúzskom Mont Valeriene, gréckej

Larisse, talianskom Ríme a britskom Northwoode.

Bojová skupina je najmenšia sebestačná jednotka,

ktorá môže plniť operačné úlohy. Až na niektoré vý-

nimky, keď ju tvoria veľké európske štáty (Francúzsko,

Nemecko, Veľká Británia) je organizovaná na mnoho-

národnom princípe. Predstavuje práporné úlohové

zoskupenie v počte približne 1 500 osôb (počet závisí

od plnenia konkrétnej úlohy), ktoré pozostáva z bojo-

vých jednotiek i všestranného bojového zabezpečenia.

Základom vytvorenia spoločnej česko-slovenskej

bojovej skupiny bolo rozhodnutie vtedajších ministrov

obrán Českej republiky a Slovenska Karla Kuhnla

a Juraja Lišku z novembra 2005. Česká republika plní

v rámci tejto bojovej skupiny úlohu vedúceho štátu.

Jej príspevok tvorí predovšetkým až 2 200 vojakov.

Najmä z 43. výsadkového mechanizovaného práporu

z Chrudimy, doplnených o príslušníkov ďalších útvarov

a zariadení českej armády. Ďalších viac ako 500 čes-

kých vojakov by malo pôsobiť v operačnom veliteľstve

Postupim v Nemecku a v novo vytvorenom veliteľstve

síl v Žatci.

26 [ TECHNIKA ] O b r a n a 3 / 2 0 0 8

Turci chcú ďalšie SuperCobryTurecko požiadalo USA o urýchlenú dodávku 12 bojových vrtuľníkov AH-1W

SuperCobra. Stroje chce nasadiť do operácií proti kurdským povstalcom pozdĺž

turecko-irackej hranice.

Turecko už predtým dostalo 32 starších jednomotorových modelov AH-1P/S

Cobra a deväť strojov AH-1W SuperCobra. O jeden vrtuľník tohto typu prišlo už dva

dni po vpáde do severného Iraku vo februári tohto roku. Ostatné sú operačne veľmi

vyťažené, preto sa Turci čo najrýchlejšie snažia zohnať ďalšie. Odpoveď Američanov

nebola v čase uzávierky tohto čísla známa. Teoreticky by mohli Turkom okamžite

dodať 12 používaných strojov AH-1W zo svojej výzbroje. USA sa však turecké akcie

v severnom Iraku veľmi nepozdávajú. Turci tiež v roku 2003 nepustili na svoje územie

americké vojská a Pentagon musel prerábať plány na inváziu do Iraku.

Vrtuľníky AH-1W SuperCobra poháňajú dva motory s výkonom po 1680 koní,

ktoré im dávajú maximálnu rýchlosť 352 km/h. Výzbroj tvorí trojhlavňový kanón

kalibru 20 mm, 8 protitankových rakiet TOW alebo Hellfire a neriadené rakety ka-

libru 70 alebo 127 mm. Vrtuľníky môžu niesť aj dve protilietadlové rakety Sidewinder.

Americká námorná pechota používa okolo 260 strojov AH-1W. Z nich chce

180 modernizovať na štandard AH-1Z Viper s novým štvorlistovým rotorom,

zosilnenou konštrukciou a digitálnym kokpitom.

Španielska armáda podpísala celú sériu objednávok novej techniky. Asi najviaczarobí firma AMPER, ktorá dodá rádiostanice PR4G za 180 miliónov eur. Na veľkúzákazku sa môže tešiť aj automobilka IVECO Espaňa. Dodá spolu 158 nákladnýchvozidiel s nosnosťou 4, 6 a 10 ton, 27 sanitiek VM90 a 12 hasičských áut v celkovejhodnote 33,4 miliónov eur. Spoločnosť Santana Motor dodá 510 terénnych vozidiel Anibal za 16,8 miliónov eur. Ide o licenčnú verziu známych Land Roverov.

Firma Rheinmetall dodá za 4 milióny eur cvičnú muníciu pre tanky Leopard 2. Za 7 miliónov eur kúpia Španieli náhradné diely na bojové vozidlá pechoty Pizarro (v Rakúsku ich volajú Ulan). Ďalších 23 miliónov eur pôjde na osemkolesové vozidlá Centauro.Španieli kúpia štyri nové v odťahovej verzii a modernizujú 21 bojových strojov, ktoré dostanúnové termálne kamery. Spolu 12,5 milióna eur pôjde na údržbu a modernizáciu helikoptér.

Pre svoje bojové vrtuľníky Tiger (na snímke) sa Španieli rozhodli nakúpiť protitankovérakety Spike. Už pred rokom Španielsko nakúpilo rakety Spike-LR (Long Range) s dosahom4000 metrov pre svoju pozemnú armádu a námornú pechotu. Teraz kúpi 44 odpaľovacíchzariadení a 200 rakiet Spike-ER (Extended Range) pre helikoptéry. Spike-ER má dosah 8000metrov a nesie väčšiu bojovú hlavicu. Rakety budú stáť 40 miliónov eur.

V 70. a 80. rokoch Švajčiarsko kúpilo spolu 110 stíhacíchlietadiel F-5E/F Tiger II. Časť z nich už vyradili, časť prenajaliRakúsku. Doteraz je v službe ešte 54 strojov. Aj tie však čakáodchod do dôchodku. Švajčiarske letectvo vyhlásilo súťaž nanákup nových stíhačiek, ktoré doplnia 33 lietadiel F/A-18C/D

Hornet.Oslovené boli štyri firmy – Dassault so svojím Rafale, EADS

s Eurofighterom Typhoon, Boeing s F/A-18E/F Super Horneta BAE/Saab so strojom JAS-39 Gripen. Rozpočet na ich nákup je všakobmedzený na približne 1,3 miliardy eur, čo pri výbere môže veľmizavážiť. Za túto cenu totiž Švajčiarsko môže nakúpiť okolo 30 Gripe-nov, ale z ostatných strojov iba okolo 15 až 20. Super Hornet môžudiskvalifikovať aj jeho rozmery. Údajne ho chceli vopred vyradiť zo sú-ťaže, pretože má problémy zmestiť sa do štandardných úkrytov našvajčiarskych letiskách. Nakoniec ho však zaradili.

Oslovené firmy majú predložiť svoje ponuky do polovice tohtoroka, do konca roka 2008 sa uskutočnia letové skúšky. Po ich skončenípredložia do parlamentu návrh na nákup víťazného stroja v rámcirozpočtu na rok 2010. Ani jeho schválenie však neznamenádefinitívnu výhru. Je nanajvýš pravdepodobné, že socialisti a zeleníusporiadajú o nových stíhačkách referendum, tak ako to bolo v roku1993 pri nákupe Hornetov. Tieto strany sa navyše snažia dosiahnuťzákaz letov bojových lietadiel v čase mieru v turistických oblastiach, čoby pre švajčiarske letectvo znamenalo prakticky koniec cvičných letov.

Švajčiari chcú nahradiť staré Tigre

Španielsko robí veľké nákupy

Rakúska zbrojovka Steyr dostala v Česku druhú šancu.Tamojšie ministerstvo obrany s ňou vlani v decembri zrušilozmluvu na dodávku 199 obrnených transportérov Pandur, pre-tože neprešli kontrolnými skúškami. Po sérii rokovaní je všakČesko ochotné Pandury opäť vyskúšať a aj výrobca je ochotnýtesty absolvovať. O ďalšom postupe sa malo definitívnerozhodnúť v marci.

***India kupuje ďalších 40 prúdových cvičných lietadiel Hawk.

Pred štyrmi rokmi po dlhom úsilí firma BAE Systems predala Indii66 Hawkov v cene okolo 25 miliónov dolárov za kus. Porazilatak výrobcov z Francúzska, Česka či Ruska, ktorí chceli presadiťsvoje stroje. Hawky môžu okrem výcviku slúžiť aj ako ľahkébojové.

***Francúzsko chce pre svoje nové bojové vrtuľníky Tiger

americké protitankové rakety Hellfire II. Objednávka je otvorenáa môže znamenať čokoľvek od pár stoviek po niekoľko tisícstriel. Jedna raketa AGM-114 Hellfire II stojí okolo 68-tisícdolárov. Má dosah 8000 metrov a nesie osemkilogramovúbojovú hlavicu.

***Venezuela objednala štyri bojové vrtuľníky Mi-28N iba pár

dní po tom, čo ruské letectvo prevzalo prvé dva sériové stroje.Helikoptéry Mi-28 prešli dlhým vývojom. Až vlani sa rozhodloo ich definitívnom zaradení do výzbroje. Do roku 2015 ich chceruská armáda mať 300. Verzia N je určená do každého počasiaa nesie senzory pre nočné videnie. Stroj má maximálnu rýchlosť305 km/h a unesie 2400 kg výzbroje – napríklad 16 proti-tankových rakiet.

***Kolumbia kupuje pozorovacie veže Star SAFIRE za 13 mi-

liónov dolárov. Vybaví s nimi väčšinu zo svojich 90 helikoptér.Veže nesú kamery na denné i nočné videnie. Sú pomerne ľahké(55 kg) a sú stabilizované – to znamená, že bez ohľadu napohyby helikoptéry, obraz zostáva stabilný.

***Americká armáda odovzdá približne 8000 pancierovaných

vozidiel Humvee irackým bezpečnostným silám. Viac ako 4000dodajú ešte tento rok, zvyšok do konca roku 2009. Americkúarmádu to bude stáť približne 30-tisíc dolárov za kus. Väčšinaz tejto sumy ide na opravy vozidiel. Na nich sa bude podieľať ajniekoľko stoviek mechanikov irackej armády, ktorí tak získajúpotrebné skúsenosti.

***Technické problémy so staršími strojmi F-15 vedú americké

letectvo k tomu, že sa snaží o rýchlejšie zavedenie strojov F-35do služby. Podľa pôvodného plánu sa ich masová výroba mázačať v roku 2014 a neskôr má dosiahnuť vrchol v podobe viacako 100 vyrobených strojov ročne. Letectvo chce teraz tentoproces urýchliť a preto žiada od Kongresu dodatočné finančnéprostriedky.

***Francúzsko minie 15 miliónov dolárov na to, aby na svoje

laserom navádzané bomby Paveway II pridala aj satelitný systémGPS. Duálne navádzanie poskytne francúzskym letcom istéoperačné výhody, je to však aj dôsledok nedostatkov vo vývojinových lietadiel Rafale. Tie dostanú kontajnery Damocless laserovým zameriavačom až v roku 2010. Dovtedy by sanapríklad v Afganistane museli spoliehať na navádzanie bômbzo sprievodných strojov Mirage 2000. Pridanie GPS im umožníoperovať flexibilnejšie.

27

Krátko

O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ TECHNIKA ]

Modernizujú Herculesy

Patria AMV do EmirátovFínska firma Patria uzavrela dohodu so Spojenými arabskými emirátmi o dodávkach svojich obrnených transpor-

térov AMV 8x8. Detaily o počte, verziách a termínoch dodania sú na želanie zákazníka utajené. V Emirátoch sa všaktestovala predĺžená verzia s hmotnosťou 24 ton a tá bude pravdepodobne základom objednávky. Údajne sa uvažujeaj o výrobe priamo v Emirátoch, ktorá by doplnila dodávky z Fínska.

Patria AMV sa vyrába vo viacerých verziách, okrem štandardného transportéru je to bojové vozidlo pechoty s ka-nónom, samohybný mínomet AMOS, veliteľský stroj, sanitka či odťahovacie vozidlo. Na zbrojnom veľtrhu IDEXv Emirátoch predviedli aj AMV s vežou z ruského pásového BVP-3. Tá nesie silnú výzbroj v podobe dvoch kanónovkalibru 100 mm a 30 mm a guľomet 7,62 mm. Cez hlaveň 100 mm kanóna možno vypúšťať aj protitankové rakety.Spojené arabské emiráty majú vo výzbroji takmer 600 BVP-3. Je možné, že ich veže použije aj na kolesových AMV,ktoré by tak ponúkali lepšiu mobilitu na cestách pri rovnakej palebnej sile.

Dvojstranu pripravil Miroslav BARIČFoto Bundesheer, Eurocopter, USMC, US Army

Egypt si „vyrobí“ ďalšie Abramsy

Egypt začal spolupracovať na programe tankov M1 Abrams v roku 1988. Z USA dostáva sady dielov a tiev továrni neďaleko Káhiry zostavuje. Takto vzniklo v Egypte už 880 tankov M1, teraz ich budú nasledovať ďalšie. Ichcelkový počet tak stúpne na 1005.

Nových 125 tankov bude vo verzii M1A1, čo znamená, že pôvodný 105 mm kanón nahradí kanón M256 kalibru120 mm od firmy Rheinmetall. Tanky tiež budú mať nové senzory a optiku.

Sady dielov na 125 tankov vyrobí firma General Dynamics, ktorá na to dostala objednávku za 349 miliónovdolárov. Táto cena však ešte nemusí byť konečná, pretože sa o nej bude ešte rokovať. Podľa niektorých odhadov bymohla dosiahnuť až 889 miliónov dolárov. Diely budú do Egypta dodávať od apríla 2009 do júla 2011.

Francúzsko udelilo firmám Thales a Sabena Technics kontrakt za 40 miliónov eur na modernizáciu avioniky presvojich 14 transportných lietadiel C-130H. Francúzska armáda sa chcela zamerať na nové Airbusy A400M, tie všakmeškajú. S nasadením v Afrike a v Afganistane ukázala sa potreba modernizovať staršie transportné lietadlá.

Americká firma Lockheed Martin momentálne vyrába stroje C-130 vo verzii J s tzv. „sklenenými“ kokpitmi.Francúzske stroje C-130H teraz dostanú podobné kokpity s digitálnymi displejmi. Thales a Sabena upravia jednolietadlo, ktoré prejde testami. Až po ich úspešnom zavŕšení firmy dodajú zvyšné sady prístrojov. Thales sa postaráo servis do roku 2013. Úprava 14 strojov sa nemusí zdať ako veľký biznis, ale Thales dúfa, že upúta pozornosť ďalšíchzákazníkov. Do úvahy prichádza modernizácia kokpitu v približne 200 starších Herculesoch po celom svete.

O údržbu svojich starších verzií Herculesov sa starajú aj Izraelčania. Zákazku na servis dopravných lietadiel získalafirma IAI (Israel Aerospace Industries). Na starosti bude mať okrem desiatich C-130 aj 14 Boeingov 707-300.Kontrakt na údržbu podpísala IAI na deväť a pol roka, jeho hodnota sa odhaduje na 170 miliónov dolárov.

28O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ TECHNIKA MINULOSTI ]

tanky im stačila výzbroj vlastných ľahkých a strednýchtankov a často i ručné protitankové zbrane. Proti početnejprevahe sovietskych tankov a pancieru stredných „téčiek“a ťažkých strojov KV ale potrebovali zbraň väčšiehokalibru. Na stavbu ľahkého stíhača tankov podľa projektufirmy Alkett použili podvozok spomenutého čs. ľahkéhotanku LT-38, ktorý ukoristili v značnom množstve pookupácii Čiech a Moravy a vyrábali i ďalej v pražskej firmeBöhmish-Mährische Maschinenfabrik – BMM (bývaláČKD) ako PzKpfw 38(t). Novú zbraň zaviedli do výzbrojeWehrmachtu vo februári 1942 ako Panzerjäger 38(t) für7,62 cm PaK(r) s kódovým označením SdKfz 139 Ausf. G.Názov Marder III (Kuna) dostala neskôr.

Už samotný vzhľad tohto stroja svedčil o improvizáciia časovej tiesni pri jeho projektovaní i výrobe. Z tanku LT-38 zostal iba podvozok s miestami pre vodiča a radistu,ktorý obsluhoval aj ťažký 7,92 mm guľomet ZB vz. 37premenovaný na MG 37(t) v čele korby. Vežu nahradilinadstavbou z nízkych 10 mm bočných plechova predného šikmého 14,5 mm štítu. Hlavnou zbraňou bolukoristený sovietsky 76,2 mm kanón F 22 premenovanýna 7,62 cm PaK(r) s odmerom 21°. Ochrana strelca

a nabíjača v nadstavbe bola veľmi slabá,ohrozovala ich akákoľvek pechotná paľbai výbuchy v blízkosti vozidla. Za dažďa sakryli iba nepremokavou celtou natiahnutouponad nadstavbu. Do júna 1942 vyrobili194 stíhačov tankov tohto typu.

MODERNIZOVANÝ MARDER VERZIEH a M

Očividné nedostatky SdKfz 139 Ausf. Gnajmä v pasívnej ochrane viedli k rozhod-nutiu začať výrobu zlepšenej verzie H (kres-ba). Tá dostala silnejší motor, nadstavbu,ktorá z bokov lepšie kryla obsluhu a najmänový nemecký kanón PaK 40/3 kalibru75 mm s hlavňou dlhou 46 kalibrov, kli-novým poloautomatickým záverom, dvoj-komorovou úsťovou brzdou a odmerom až38°. Z tohto typu vo firme BMM od novem-bra 1942 do mája 1943 vyrobili 275 kusov.

V záujme ďalšieho zvýšenia pasívnejochrany vznikol v máji 1943 tretí typoznačený ako Panzerjäger 38(t) mit 7,5 cm

PaK 40/3 Ausf. M alebo SdKfz 138 Ausf. M (fotografia).Pancierovanie podvozka zostalo rovnaké, teda 50 mm načele korby a 10 mm na bokoch, ale hrúbku štítunadstavby znížili z 50 na 15 mm, čo kompenzovalizvýšením jeho sklonu až na 67. Celú nadstavbu posunulidozadu, takže dĺžka stroja aj s kanónom sa výrazne znížila.Ďalšie zníženie celkovej hmotnosti dosiahli redukciouposádky na tri osoby. Post radistu aj s ťažkým guľometomv čele korby zrušili. Na obranu proti nepriateľskej pechotei lietadlám slúžil univerzálny 7,92 mm guľomet MG 34alebo MG 42 voľne uložený v nadstavbe. Od mája 1943do júna 1944 vo firme BMM vyrobili 942 strojov verzie M.Potom tu začali vyrábať ešte modernejšie stíhače tankovHetzer (Štváč), takisto na podvozku LT-38.

Vojnové Slovensko bolo popri Nemecku jedinýmštátom, ktorý mal vo výzbroji Mardery III, a to 18 strojovverzie H dodaných na jar 1944. Keď začiatkom septembra1944 Nemci odzbrojili dve slovenské divízie v Karpatoch,ukoristili aj 16 ich Marderov. Zvyšné dva, ktoré zostaliv Martine, sa pridali k SNP. Jeden z nich sa preslávil bojomv Strečnianskej tiesňave, kde údajne zničil dva nemeckétanky PzKpfw IV. Potom sa Nemcom podarilo z výšinypostrieľať obsluhu jeho kanóna a musel ustúpiť. Nemeckýtank ho napokon zničil 8. septembra 1944 pri Vrútkach.Druhý povstalecký Marder skončil svoju bojovú púť pozásahu protitankovým kanónom o deň neskôr priPriekope.

PhDr. Ján DOLINAYKresba Rudolf TOMŠA

ZÁKLADNÉ TECHNICKO-TAKTICKÉ ÚDAJE

Panzerjäger 38(t) Marder III, SdKfz 138 Ausf. H: hmotnosť – 10 800 kg; dĺžka – 5,77 m; šírka – 2,16 m; výška 2,50 m;pohon – 6-valcový benzínový motor Praga AC (výkon 160 k); max. rýchlosť 46 km/h; dojazd v teréne – 160 km; výzbroj – 1 x 75 mm kanón PaK 40/3 L/46 s 38 nábojmi a 1 x 7,92 mm guľomet MG 37(t) s 1 200 nábojmi; posádka – 4 osoby.Panzerjäger 38(t) Marder III, SdKfz 138 Ausf. M: hmotnosť – 10 100 kg; dĺžka – 4,92 m; šírka – 2,13 m; výška – 2,48 m;pohon – 6-valcový benzínový motor Praga AC (výkon 160 k); max. rýchlosť 46 km/h; dojazd v teréne – 160 km; výzbroj – 1 x 75 mm kanón PaK 40/3 L/46 s 27 nábojmi a 1 x 7,92 mm guľomet MG 34 alebo MG 42 s 1 200 nábojmi; posádka – 4 osoby.Jagdpanzer 38(t) Hetzer, SdKfz 138/2: hmotnosť 15 750 kg; dĺžka – 6,38 m; výška – 2,63 m; pohon – 6-valcový benzínovýmotor Praga AC/2 s výkonom 160 k; max. rýchlosť – 42 km/h; dojazd v teréne – 177 km; výzbroj – 1 x 75 mm kanón PaK 39L/48 s 34 nábojmi a 1 x 7,92 mm guľomet MG 34 alebo MG 42 s 1 200 nábojmi; posádka – 4 osoby.

Stíhač tankov Marder IIIV predvečer 2. svetovej vojny Hitler a jeho ge-

neráli postavili filozofiu budúcich výbojov na tzv.blitzkriegu – bleskovej vojne, ktorej základom malibyť rýchle útoky obrnených vojsk. Preto hneď pouchopení moci v roku 1933 začali vyrábať a dovýzbroje zavádzať nové tanky a samohybné delá,ktoré im dovtedy Versaillská zmluva zakazovala.

V septembri 1939 pri útoku na Poľsko v tankovýchdivíziách Wehrmachtu ešte vysoko prevažovali ľahké tan-ky PzKpfw I a II s dvoma 7,92 mm guľometmi, resp. jed-ným 20 mm kanónom a 7,92 mm guľometom a bývalé čs.ľahké tanky LT-35 a LT-38 s 37 mm kanónom a dvoma7,92 mm guľometmi. Stredných tankov PzKpfw III a IVmali Nemci málo i pri napadnutí Francúzska v júni 1940(asi len 600 z 2 500 nasadených) a dominujúcimi sa staliaž pri vpáde do ZSSR v júni 1941. Ťažké Panthery (PzKpfwV) a Tigre (PzKpfw VI) prišli ešte neskôr.

„KUNY“ NA ČESKÝCH PODVOZKOCHNemci však museli počítať aj s obrnenou technikou

protivníkov. Na slabšie pancierované poľské a francúzske

29[ SLOVENSKÍ GENERÁLI ]O b r a n a 3 / 2 0 0 8

Narodil sa 27. júna 1897 v Málinci, okresLučenec, v rodine maloobchodníka Mórica a Anny,rodenej Gažovej. Ľudovú školu navštevoval v Málincia v rokoch 1907 – 1915 študoval vo Vyššej štátnejreálke v Kremnici, kde 6. júna 1916 zmaturoval.

V polovici októbra 1915 sa ako jednoročný dob-rovoľník cisárskej a kráľovskej armády prezentoval v 5. náhradnej rote 29. poľného jágerského práporuv Lučenci. Vo funkcii veliteľa čaty kmeňového práporu bol11. júla 1916 odvelený na ruský front. V auguste 1917Markusa povýšili na poručíka pechoty v zálohe (pech.v zál.). O mesiac neskôr bol na východnom fronte ťažkoranený a až do 13. júna 1918 zotrval v nemocničnomošetrení. V polovici júna ho ako veliteľa útočnej rotyodoslali na taliansky front, kde pôsobil do konca októbra1918. Po skončení prvej svetovej vojny demobilizoval,s úmyslom ďalej študovať na Vysokej škole lesníckejv Banskej Štiavnici, ale zložité rodinné finančné pomerymu to neumožnili.

Markus sa 25. mája 1919 prihlásil do čs. armádya ako veliteľ 6. roty nastúpil do pešieho pluku 25 v Šumperku, ktorý bol po unifikácii čs. armády v roku1920 premiestnený do Lučenca. V máji 1921 ho povýšilina npor. pech., s poradím od 1. augusta 1920. Od marca1922 do polovice septembra 1928 velil čate v kmeňovompluku. Následne bol premiestnený do pešieho pluku 31 Arco v Jihlave a 1. apríla 1929 povýšený na kpt. pech.V apríli 1936 ho povýšili na štábneho kapitánaa v polovici septembra prevelili do Vojenskej akadémiev Hraniciach na Morave, kde pôsobil ako zástupcaveliteľa roty vojenských akademikov. Od 15. septembra1938 už slúžil v pešom pluku 6 Hanácky generála Janinav Olomouci. V čase všeobecnej mobilizácie čs. brannejmoci, od 24. septembra do konca októbra 1938, bolpridelený do náhradného práporu pluku a súčasnezastával post styčného dôstojníka delimitačnej komisie.V novembri 1938 ho prevelili do Posádkového veliteľstvav Banskej Bystrici, kde následne až do rozbitia ČSR bolako inštruktor brannej výchovy a zároveň zástupca čs.

Divízny generálMikuláš Markusvojenskej správy pridelený Oblastnému veliteľstvuHlinkovej gardy.

Po vzniku Slovenského štátu prevzal Markus 15. marca 1939 velenie 10. divízie v Banskej Bystrici. 17. mája 1939 ho povýšili na mjr. pech. Od mája dokonca októbra 1939 bol veliteľom Školy pre dôstojníkovpechoty v zálohe v Banskej Bystrici. Od novembra 1939velil pešiemu pluku 3 vo Zvolene. 1. júla 1940 bolpovýšený na pplk. pech. Po napadnutí ZSSR nacistickýmNemeckom v júni 1941 odišiel so svojím peším plukom 3 (neskôr premenovaný na peší pluk 101) na východnýfront, kde zotrval do 4. decembra 1941. Po návrate naSlovensko opätovne prevzal velenie mierového pešiehopluku 3 vo Zvolene. V polovici septembra 1942 odišielznovu na východný front, kde do začiatku apríla 1943zastával funkciu veliteľa motorizovaného pešieho pluku20 v rámci slovenskej Rýchlej divízie. 1. januára 1943 bolpovýšený na plukovníka pech. a o rok neskôr sa stalveliteľom Divíznej oblasti 1 v Trenčíne. 7. mája 1944 akoveliteľ 1. divízie odišiel do priestoru Giraltoviec, kde satáto vyššia jednotka stala súčasťou formujúcej saVýchodoslovenskej armády.

V čase pôsobenia v Trenčíne nadviazal plk. Markusúzky kontakt s pplk. gšt. Jánom Golianom, ktorý hozapojil do príprav ozbrojeného Povstania a zaradil medzinajbližších spolupracovníkov Vojenského ústredia.V polovici mája 1944 nadviazal Markus spojenies partizánskym oddielom Čapajev a koncom júla 1944s partizánskym zväzkom Alexander Nevský. Po vypuknutíSNP bol Markus 30. augusta 1944, spolu so svojímnáčelníkom štábu mjr. gšt. Elemírom Polkom, zavolanýna poradu k náčelníkovi štábu Východoslovenskejarmády plk. gšt. Viliamovi A. Talskému. Dohodli sa, žemajor Polk odletí 31. augusta 1944 k veliteľovi 1. ukra-jinského frontu maršalovi Ivanovi S. Konevovi, so žia-dosťou, aby Červená armáda (ČA) zaútočila zo severuv smere na Dukliansky priesmyk. Okrem toho sarozhodlo, že po preskupení oboch divízií Východo-slovenskej armády, tie o dva dni na svitaní zaútočiaz juhu: 1. divízia smerom na mesto Dukla, všeobecne naKrosno a 2. divízia smerom na Čeremchu – Rymanov.Zvažovala sa aj obrana na mieste, alebo prebojovanie sana stredné Slovensko. Po nedodržaní dohovoru zo stranyplukovníka Talského, ktorý so všetkými lietadlami armádyodletel 31. augusta nadránom na územie ZSSR, sasituácia zásadne zmenila a mala aj bleskový dopad narozhodovací proces nemeckých ozbrojených síl. Tie 31. augusta 1944 popoludní začali realizovať vopredpripravenú odzbrojovaciu akciu Kartoffelnernte mitPrämie (Zber zemiakov s prémiou) oboch divízií na

východnom Slovensku. Táto správa zastihla Markusa voSvidníku. Následne s časťou dôstojníkov svojho štábuodišiel do Čergovského pohoria a v obci Kríže sa ihneďskontaktoval s dôstojníkmi ČA. Na Čergove sa postupnesústredilo približne 1 500 príslušníkov 1. divízie a celý jejštáb. Po týždenných prestrelkách s protivníkom sa Mar-kusovi so značne preriedenou časťou svojich jednotiek,podarilo prebiť na povstalecké územie do priestoruČervenej Skaly. 12. septembra 1944 sa hlásil v BanskejBystrici u generála Goliana a 14. septembra prevzal odpplk. jazd. Jána Malára velenie nad IV. taktickou sku-pinou (TS) Muráň, s veliteľstvom v Ráztočne priHandlovej. K jeho prvým krokom patrilo zabezpečenieobrany zo smeru Nováky – Cígeľ na Handlovú. Neskôrjemu podriadené jednotky skupiny zvádzali sústavné bojes útočiacimi nemeckými jednotkami v priestore Kordík,Kremnice a Badína. V kritických dňoch nemeckej generál-nej protipovstaleckej ofenzívy došlo k vzájomnej výmeneveliteľa IV. a III. TS. Velenie III. TS Gerlach s veliteľstvom voZvolene prevzal Markus 23. októbra 1944 a o tri dni nato so skupinou dôstojníkov a vojakov ustúpil do priestoruPoľany. V horách zotrval do decembra 1944 a následnes vážnymi zdravotnými problémami sa až do príchoduoslobodzovacích jednotiek ČA a rumunskej armády ukrý-val vo Zvolene.

26. marca 1945 bol Markus v Košiciach prezento-vaný do čs. armády. Od 3. apríla do konca mája 1945 velil4. čs. samostatnej brigáde 1. čs. armádneho zboru, s kto-rou sa zúčastnil záverečných oslobodzovacích bojovv ČSR. 1. júna 1945 bol povýšený na brig. gen. Od júnado 19. októbra 1945 pôsobil vo funkcii veliteľa Vojenskejoblasti (VO) 4 v Bratislave. Následne od 28. októbra 1945velil VII. zboru (na jeseň 1947 premenovaný na V. zbor)v Trenčíne. Od decembra 1947 do konca februára 1948bol Markus frekventantom kurzu pre vyšších veliteľov priVysokej škole válečnej v Prahe. V októbri 1948 ho povýšilina div. gen., s poradím od 1. apríla 1947. Vo funkcii veli-teľa V. zboru v Trenčíne zotrval do konca apríla 1949, keďbol prevelený na Moravu a 1. mája poverený funkciou zá-stupcu veliteľa VO 3 so sídlom v Brne. K 1. augustu 1950generála Markusa preradili do zálohy. Usadil sa v Okolič-nom a zamestnal ako plánovač, neskôr technik v Lesnomzávode v Liptovskom Mikuláši. Zomrel 31. januára 1967v Ružomberku. Rozkazom prezidenta Slovenskejrepubliky č.13 z 3. septembra 2007 bol 22. mechani-zovanému práporu v Michalovciach zapožičaný čestnýnázov Mechanizovaný prápor generála MikulášaMarkusa.

pplk. Mgr. Miloslav ČAPLOVIČ, PhD.Vojenský historický ústav

30O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ SERVIS ]

Zákonníku práce, v právnych poriadkoch iných štátov(francúzskom, nemeckom, rakúskom a českom), ako ajrozsiahlou judikatúrou, ktorá reaguje na konkrétneokolnosti prípadu a štandardy noriem slušnéhosprávania akceptované v spoločnosti. Od subjektov,ktoré sú povinné dodržiavať zásadu rovnakéhozaobchádzania v oblastiach ustanovených antidiskri-minačným zákonom, sa na základe jeho novely očakávaaj prijímanie opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

ZMENY ZÁSAD PODĽA EURÓPSKEJ LEGISLA-TÍVY

Predchádzajúce znenie antidiskriminačného zákonaupravovalo povinnosť dodržiavať zásadu rovnakéhozaobchádzania v oblastiach ustanovených týmto záko-nom s výnimkou opatrení ustanovených osobitnýmipredpismi, ak sú potrebné na zabezpečeniebezpečnosti, vnútorného poriadku, predchádzaniaprotiprávnej činnosti, zabezpečenia ochrany zdraviaalebo ochrany práv, právom chránených záujmova slobôd osôb. Prevzatá európska smernica neobsahujetakúto výnimku, ale týka sa všetkých osôb vo verejnoma súkromnom sektore vrátane verejných orgánov vo

Zásady rovnakého zaobchádzanialočenstiev zaslala Slovenskej republike formálne ozná-menia, ktorými sa začali konania o porušení Zmluvyo založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226, pričom Slovenskej republike hrozilo podaniežaloby na Súdny dvor Európskych spoločenstieva následne uloženie pokút. Okrem Komisie Európskychspoločenstiev sa k jednému ustanoveniu antidiskri-minačného zákona vyjadril aj Ústavný súd Slovenskejrepubliky svojím nálezom z 18. októbra 2005, ktorýmoznačil za protiústavné ustanovenie obsahujúce právnuúpravu osobitných vyrovnávacích opatrení nazabránenie znevýhodnenia súvisiaceho s rasovým aleboetnickým pôvodom.

Na spracovaní novely antidiskriminačného zákonasa podieľala medzirezortná pracovná komisia, ktorápožiadala o stanovisko šesť významných právnychinštitúcií v Slovenskej republike; tieto inštitúcie savyjadrovali najmä k ponechaniu pojmu „dobré mravy“v antidiskriminačnom zákone na základe námietokKomisie Európskych spoločenstiev. Ponechanie tohtopojmu sa odôvodnilo jeho použitím v iných,významnejších právnych predpisoch, napr.v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku,

Zbierka zákonov Slovenskej republiky uverej-nila 19. júla 2007 zákon č. 326/ 2007 Z. z., ktorýmsa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovna-kom zaobchádzaní v niektorých oblastiacha o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a dopl-není niektorých zákonov (antidiskriminačnýzákon) v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskejrepubliky č. 539/2005 Z. z. (ďalej len „novela anti-diskriminačného zákona“).

Na antidiskriminačný zákon sa odvolávajú napr.zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionál-nych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republikya o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnejslužbe a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov, Zákonník práce v zneníneskorších predpisov a zákon č. 552/2003 Z. z. o výko-ne práce vo verejnom záujme v znení neskoršíchpredpisov.

Cieľom tejto novelizácie, ktorá nadobudla účinnosť1. septembra 2007, bolo úplné prevzatie európskychsmerníc v príslušnej oblasti. Komisia Európskych spo-

[ SERVIS ] 31O b r a n a 3 / 2 0 0 8

vzťahu k rôznym oblastiam spoločenského života. Nažiadosť Komisie Európskych spoločenstiev muselo byťuvedené vyňatie z povinnosti dodržiavať zásadurovnakého zaobchádzania vypustené.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) sa antidiskriminačný zá-kon nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodovzdravotného postihnutia a veku, ktoré vyplýva z usta-novení osobitných predpisov upravujúcich služobnýpomer. Napr. z ustanovení zákona č. 346/2005 Z. z.o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených sílSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa v tomtoprípade cituje, vyplývajú rôzne horné vekové hranicepre prijatie do štátnej služby v závislosti odhodnostného zboru, do ktorého má byť občan prijatý.Vzhľadom na viaceré pripomienky Komisie Európskychspoločenstiev bolo ustanovenie antidiskriminačnéhozákona doplnené o zdôraznenie skutočnosti, že totovyňatie z právnej úpravy antidiskriminačného zákona sanevzťahuje na zamestnancov vykonávajúcich prácuv pracovnoprávnom vzťahu.

Aj podľa novelizovaného § 8 ods. 3 antidiskriminač-ného zákona rozdielne zaobchádzanie z dôvodu vekunie je diskrimináciou pod podmienkou, že to vyplývaz osobitného predpisu. Doteraz stačilo splniťpodmienky uvedené v antidiskriminačnom zákone,a ďalšia osobitná právna úprava sa už nevyžadovala.

V prospech osôb so zdravotným postihnutím sa nazáklade novely antidiskriminačného zákona a v súlades európskou smernicou spresnila úprava povinnostizamestnávateľa prijať také opatrenia, ktoré umožnia ta-kým osobám prístup k určitému zamestnaniu, k výkonuurčitej činnosti v zamestnaní, k funkčnému či inémupostupu v zamestnaní alebo prístup k odbornémuvzdelávaniu, nie však v prípade, že opatrenia budú prezamestnávateľa neprimerane náročné. Za nedodržaniezásady rovnakého zaobchádzania z dôvoduzdravotného postihnutia sa pritom podľa novelyantidiskriminačného zákona považuje aj odmietnutiealebo opomenutie zamestnávateľa prijať tietoopatrenia.

Ak ide o registrované cirkvi, náboženské spo-ločnosti a iné právnické osoby, ktorých činnosť je zalo-žená na náboženstve alebo viere, novela antidis-kriminačného zákona tiež spresnila, že nie je diskri-mináciou rozdielne zaobchádzanie z dôvodu nábožen-ského vyznania alebo viery; ak ide o zamestnaniev týchto organizáciách alebo vykonávanie činností pretieto organizácie a podľa povahy týchto činností alebov kontexte, v ktorom sa vykonávajú, tvorí náboženstvoalebo viera osoby základnú oprávnenú a odôvodnenúpožiadavku povolania. Podľa európskej smernicemožnosť uplatniť rozdiel v zaobchádzaní z dôvodunáboženského vyznania alebo viery osoby nemá byťpoužitá na odôvodnenie diskriminácie z iných dôvodov.

Predmetom rokovania Národnej rady Slovenskejrepubliky bola ďalšia rozsiahla novelizácia antidis-kriminačného zákona. Vládny návrh zákona po niekto-

rých úpravách schválila Národná rada Slovenskej repub-liky 14. februára 2008, pričom zákon nadobudneúčinnosť 1. apríla 2008. Ďalšia novelizácia bola podľaodôvodnenia pripravená v nadväznosti na formálneoznámenie a pretrvávajúce pripomienky Komisie Európ-skych spoločenstiev a jej cieľom je rozšírenie ochranypred diskrimináciou.

K POJMU OBŤAŽOVANIAV ďalšej novelizácii antidiskriminačného zákona sa

upravuje pojem „obťažovanie“ a osobitne sa upravujenový pojem „sexuálne obťažovanie“. Obťažovanie, kto-ré má byť podľa ďalšej novely antidiskriminačnéhozákona považované za diskriminačné, je také správanie,v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsťk vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbu-júceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúcehoalebo urážajúceho prostredia, a ktorého úmyslom alebonásledkom je alebo môže byť zásah do slobody aleboľudskej dôstojnosti. Sexuálne obťažovanie sa definujeako verbálne, neverbálne alebo fyzické správaniesexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom jealebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby, a ktorévytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepria-teľské alebo urážlivé prostredie.

Schválená novela antidiskriminačného zákonaobsahuje aj doplnenie úpravy dočasných vyrovnávacíchopatrení na odstránenie foriem sociálneho a ekono-mického znevýhodnenia a znevýhodnenia z dôvoduveku a zdravotného postihnutia, ktorých cieľom jezabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Do základnýchustanovení antidiskriminačného zákona sa dopĺňazhrnutie jednotlivých dôvodov, na ktoré je zákazdiskriminácie viazaný (z dôvodu pohlavia, nábožen-ského vyznania alebo viery, rasy, príslušnostik národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného pos-tihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavua rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického aleboiného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu,majetku, rodu alebo iného postavenia), v nadväznostina Ústavu Slovenskej republiky, znenie medzinárodnýchdohovorov a preberaných európskych smerníc.V právnej úprave ochrany pred diskrimináciou predsúdom dochádza k preneseniu dôkazného bremena nažalovanú stranu. Podľa § 11 antidiskriminačnéhozákona je ten, kto namieta, že bolo jeho právodotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania,t. j. žalobca, povinný v návrhu označiť osobu, o ktorejtvrdí, že porušila túto zásadu, t. j. žalovaného. Žalovanýje povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakéhozaobchádzania, ak žalobca súdu oznámi skutočnosti,z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniuzásady rovnakého zaobchádzania došlo.

OSOBITÉ ZÁKONYPre úplnosť treba uviesť, že podľa schválenej právnej

úpravy sa zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz dis-kriminácie z uvedených dôvodov uplatňuje v spojení

s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmiv oblasti pracovnoprávnych vzťahov, obdobnýchprávnych vzťahoch a právnych vzťahoch s nimi súvisia-cich, v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnejstarostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzde-lávaní. Diskriminácia nie je také rozdielne zaob-chádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činnostívykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, zaktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvodtvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku nazamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímnya požiadavka primeraná.

V právnej úprave ochrany pred diskrimináciou predsúdom dochádza k preneseniu dôkazného bremena nažalovanú stranu. Podľa § 11 antidiskriminačnéhozákona je ten, kto namieta, že bolo jeho právodotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania,t. j. žalobca, povinný v návrhu označiť osobu, o ktorejtvrdí, že porušila túto zásadu, t. j. žalovaného. Žalovanýje povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakéhozaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti,z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniuzásady rovnakého zaobchádzania došlo. Každý má tiežprávo na ochranu svojich práv aj mimosúdnou cestou,prostredníctvom mediácie.

Osobitnú právnu úpravu ochrany pred diskrimi-náciou obsahujú napr. zákon č. 312/ 2001 Z. z. o štát-nej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov a zákon č. 311/2001 Z. z.Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Štátnyzamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva aleboprávom chránené záujmy boli dotknuté nedodržanímzásady rovnakého zaobchádzania, sa môže obrátiťnielen na súd, ale aj na príslušný orgán, ktorým jevedúci služobného úradu; v tomto konaní služobnýúrad preukazuje, že nedošlo k porušeniu zásadyrovnakého zaobchádzania. Podľa zákona č. 311/2001Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisovzamestnanec má právo podať zamestnávateľovi tiežsťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakéhozaobchádzania a zamestnávateľ je povinný na sťažnosťzamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať,vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániťjeho následky. Slovenské národné stredisko pre ľudsképráva podľa zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 308/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je opráv-nené zastupovať účastníka v konaní vo veciach súvisia-cich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

Na záver možno vysloviť predpoklad, že stručnézhrnutie obsahu schválených novelizácií antidiskri-minačného zákona prispeje k postupnému presadzo-vaniu právnej úpravy tejto problematiky do praxe. V re-zorte ministerstva obrany je totiž problematika rovna-kého zaobchádzania stále intenzívne vnímaná.

JUDr. Alena HORSKÁIlustračné foto Peter DOVINA

32O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ Z ÚTVAROV ]

Do kosačiek aj lietadiel NIELEN SKLADNÍCI

Za uskladnenie a distribúciu pohonných a prevádz-kových hmôt, ako aj ošetrovanie potrebného technickéhozariadenia zodpovedá Centrum materiálového manaž-mentu zásobovacej základne. A nie je to málo: veď ideo materiál určený na použitie v celých ozbrojených silách!Povedané inými slovami – starajú sa o benzín, naftu,petrolej, rôzne oleje a podobne, určené na prevádzku od„obyčajných“ kosačiek na trávu, elektrocentrál, cezosobné motorové vozidlá, bojové vozidlá až po lietadlá.Disponujú aj niektorými špeciálnymi druhmi techniky. Akojeden z mála útvarov majú napríklad jednotku vlastnejželezničnej dopravy. Dva rušne a tridsaťšesť moder-nizovaných cisternových vozňov slúži na distribúciu PHM.Základňa disponuje spolu so stodvadsiatimi cisternovýmivozňami, no týchto 36 má špeciálnu úpravu na reku-peráciu vznikajúcich výparov, čím spĺňajú aj najprísnejšienormy a predpisy prepravy po železnici. Podobnú úpravumajú aj kolesové cisterny na podvozku Tatra 815 s ob-jemom šesť až osemnásť m3. „Okrem Tatier máme aj dvaťahače, ktoré by mohli naraz prepraviť až dvadsať kubíkovpohonných hmôt. Tieto stroje už nemôžeme využívať,pretože nevyhovujú normám a zákonom o preprave nakomunikáciách. Nemajú napríklad systém ABS,obmedzovač rýchlosti a podobne. Tento druh technikynám však veľmi chýba. O jeho získanie sa formou požia-daviek snažíme už takmer sedem rokov. Aspoň jedentakýto ťahač by sme skutočne potrebovali. S dvojko-morovým návesom by sme tak mohli efektívnejšiezásobovať aj viacero útvarov naraz, napríklad benzínom

a naftou súčasne. Sekundárnym aspektom by bolov konečnom dôsledku aj šetrenie finančných prostriedkov.V civilnom sektore je takýto spôsob distribúcie bežný,“vysvetľuje veliteľ základne pplk. Spišák.

Medzi „moderné výdobytky doby“, ktorými sa môžupýšiť, je napríklad linka na čistenie sudov pomocou pary, čizariadenie na vrchné plnenie cisternových prostriedkovPHM. Ide o plnoautomatické zariadenie, ktoré môže plniťaž štyri cisterny rôznymi druhmi produktov naraz.Prepojené je aj s počítačom skupiny účtovania a umožňujetak automaticky, v reálnom čase vystaviť a vytlačiť potreb-nú dokumentáciu vrátane skutočnej teploty PHM a množ-stva PHM v kg, ako aj v litroch pri 15° C.

„POTRUBÁRI“Ďalším z nosných prvkov organizačnej štruktúry útvaru

je Centrum potrubnej dopravy. Jednotka je dislokovanáv priestoroch ZZ ZT3 a tiež neďalekých Čereňanoch. Jehopríslušníci sú určení na výstavbu potrubia na prečerpávanierôznych druhov pohonných hmôt. Sú schopní vybudovaťna okamžité použitie potrubnú linku na úseku ažtridsiatich kilometrov a vybudovať celkovo 300 m3 skla-dovacích kapacít. Pri naplnení na vojnové počty osôb byvedeli vystaviť až 60 km potrubnej linky! „Toto centrum jeprioritne určené na napojenie sa na produktovod a dopravu PHM k jednotkám či na letiská,“ spresnil pod-plukovník Spišák. „Ich využitie najmä v mierovom živote jevšak širšie. Okrem pohonných hmôt sú schopní dopravovaťnapríklad aj vodu. Minuloročné nešťastia v bani Novákyalebo rozsiahle požiare lesného porastu dali impulz narozpracovanie využitia jednotky napríklad aj pri týchtoudalostiach. Cvičenia ukázali, že príslušníci Centra potrub-nej dopravy by boli schopní efektívne pomôcť napríklad pridoprave vody od jej zdroja cez zle prístupný a ťažký lesnýterén až na miesto požiaru. Sme takto schopní plniť až trihasičské cisterny naraz! Vhodné veľkosti potrubia

Počtom príslušníkov síce nepatria medzi naj-väčšie, bez ich práce by však nenaštartoval ani jedentank, nevzlietlo žiadne lietadlo a vôbec by sa nepohlaväčšina strojov a zariadení vo výzbroji ozbrojenýchsíl. Predstavujeme vám Zásobovaciu základňu ZT 3 Zemianske Kostoľany (ZZ ZT3).

Novodobá história základne sa začala písať 1. júla2002. Transformáciou vtedajšej Základne materiálu PHMa Základne potrubnej dopravy vznikol útvar v štruktúrnejpodobe, ako ho poznáme dnes. Súčasný názov nesie odminulého roka a je priamo podriadená Veliteľstvu logistikyTrenčín. Vo svojej starostlivosti má materiál zásobovacejtriedy 3 a časť z materiálu zásobovacej triedy 4. Inýmislovami – necelé dve stovky príslušníkov ZZ ZT3 sa starajúo všetky pohonné a prevádzkové hmoty (PHM) v ozbro-jených silách, ako aj o prostriedky na prečerpávanie,skladovanie a distribúciu tohto materiálu.

„Našou prioritou je príjem, skladovanie a výdaj PHMv prospech útvarov a zariadení Ozbrojených síl SR,“informoval veliteľ základne pplk. Ing. Pavol Spišák. „ Ale tonie je nie je všetko. Záber našej činnosti je oveľa širší.Udržiavame a ošetrujeme dispozičné, operačné centrálnea depozitné zásoby materiálu PHM, robíme opravy a reví-zie techniky a technických prostriedkov na manipulácius týmto materiálom, komplexné kontroly palivových hos-podárstiev všetkých útvarov a zariadení ozbrojených síla podobne. Zabezpečujeme aj použitie prostriedkov po-trubnej dopravy pri krízových situáciách na tzv. produk-tovode, respektíve ropovode,“ vymenoval v skratke veliteľ.

a výkonné čerpadlá máme aj na odčerpávanie vody.Napríklad pri zatopení objektov, baní, či povodniach,“zdôraznil veliteľ ZZ ZT3.

ŤAŽKÝ ŽIVOT ČISTIČAObrovské množstvá pohonných a prevádzkových

hmôt vyžadujú veľké nároky aj na ich uskladnenie. To sav priestoroch základne realizuje v podzemných nádržiach,ale aj v takzvaných tuneloch. Ide o komplex skladovýchpriestorov vybudovaných do útrob hory. Za údržbu týchtopriestorov, a hlavne ich čistenie a tlakové skúšky zodpove-dá päťčlenná Skupina čističov podzemných nádrží a dvaja„tlakári“. O tom, že to nie je práca na závidenie, potvr-dzuje skutočnosť, že do ich „čistiacich kompetencií“ patriaaj všetky nádrže PHM útvarov a zariadení od Bratislavy ažpo Trebišov. Každá z nich sa musí vyčistiť manuálne. Toznamená fyzicky vliezť dnu a pomocou čistiacich prostried-kov odstrániť nečistoty a zvyšky zo stien a dna nádržev priestore plnom nebezpečných a zdraviu škodlivýchvýparov. Podľa slov veliteľa je táto skupina od apríla dooktóbra prakticky stále na cestách po vojenských útvaroch.Čistia stacionárne nádrže, ale aj vlakové či automobilovécisterny. V zimných mesiacoch potom čistia a ošetrujúnádrže vlastnej základne, pretože tie sú vykurované paroua teplota je stále udržiavaná na hodnote okolo osemnástich stupňov celzia. Skupina čističov je zaradenádo štruktúry Úseku opráv a odborno-technického dozoru.Ich kolegovia z úseku zasa zodpovedajú za opravy, revíziea kalibráciu výdajných stojanov PHM a ostatných zariadení.Po dôkladnej kontrole nádrží vydávajú certifikovanýprotokol o technickom stave na ich ďalšie využívanie.

RAK A PSTRUH INŠPEKTOROMPri manipulácii s nebezpečnými látkami akými sú

pohonné hmoty, sa vynárajú aj otázky bezpečnostia ochrany životného prostredia. „Na obidve oblasti kla-dieme maximálny dôraz,“ potvrdil veliteľ. „Vďaka od-bornej a dôslednej práci pracovníka zodpovedného zadodržiavanie bezpečnostných opatrení, sme za poslednéroky nemali žiadny vážnejší úraz. Prísne dbáme na pou-

žívanie ochranných prostriedkov, aj na postup pri mani-pulácii s nebezpečným materiálom. Súčasťou bez-pečnostných opatrení je napríklad vystrojenie skladníkovantistatickými oblekmi, osvetlenie skladových priestorovv nevýbušnom prevedení či výkonné hasiace systémyv spomínaných tuneloch,“ vymenoval podplukovník PavolSpišák, ktorý sa ako špecialista na PHM pohybuje v tejtooblasti celý svoj profesionálny život. Zaujímavosťou vovybavení základne sú aj dva obrovské lodné motoryrenomovanej automobilovej značky, ktoré slúžia v prípadevýpadku elektrickej energie ako záložný zdroj energie naudržanie funkčnosti signalizačných bezpečnostnýchzariadení v celom objekte.

Pre prípad ekologickej havárie či požiaru disponuje ZZ ZT3 tiež vlastnou Hasičsko-havarijnou jednotkou. V jejvýstroji sú dve hasičské autá a aj prostriedky na zabránenieúniku nebezpečných a škodlivých látok. Vo výbave majú ajhavarijnú súpravu na likvidáciu ropnej havárie v rámci zá-kladne. Jednotka úzko spolupracuje s hasičmi okolitýchobcí. V prípade potreby vyrážajú ako pomoc civilným hasi-čom pri likvidácii požiaru tak, ako to bolo napríkladnaposledy v marci minulého roku pri zásahu v Novákoch.

„V oblasti ekológie podliehame dôkladnému systémufyzických kontrol. A to našich vojenských kontrolnýchorgánov z nadriadeného stupňa, ale aj z civilného Obvod-ného úradu životného prostredia v Prievidzi. Tým najprís-nejším inšpektorom je predsa len sama príroda. Cez prie-stor našej zásobovacej základne preteká pstruhový potok,v ktorom môžete nájsť aj raky. A to je najlepší indikátorstavu životného prostredia v okolí útvaru,“ dodal s úsme-vom pplk. P. Spišák.

K prvému aprílu tohto roku čaká príslušníkov Zásobo-vacej základne zásobovacej triedy 3 Zemianske Kostoľanyvnútorná reorganizácia. Ako veliteľ útvaru zdôraznil,prebehne bez znižovania či zvyšovania počtov. Jednouz hlavných úloh do roku 2015 bude pre ZZ ZT3vybudovanie špeciálnej roty na prepravu PHM. Tátojednotka by neskôr mohla plniť úlohy aj v zahraničnýchoperáciách.

Text a foto Vladislav VAVRINEC

HLAVNÉ ÚLOHY ZZ ZT3 Z. KOSTOĽANY:- Príjem materiálu ZT III z výrobných závodov,

skladovanie a výdaj do veľkokapacitnýcha malokapacitných prostriedkov útvarova zariadení OS SR

- Udržiavanie a ošetrovanie dispozičných,operačných centrálnych a depozitných zásobmateriálu ZT III v prospech OS SR

- Decentrálne nákupy a dodávky technického ma-teriálu ZT IV a zásobovanie útvarov

- Komplexné kontroly technického stavupalivových hospodárstiev

- Opravy a revízie techniky a technickýchprostriedkov na manipuláciu s materiálom ZT III

- Čistenie, defektoskopia, tlakovanie a litrovanienádrží PHM vrátane spracovania litrovacíchtabuliek

- Kontrola kvality PHM v základni pri príjme,skladovaní a výdaji

- Kontrola kvality dlhodobo uložených zásobPHM v útvaroch OS SR

- Vykonávanie kontrolných rozborovnebezpečných odpadov pri príjme, podávanienávrhov na ich zhodnotenie alebo likvidáciu

- Preberanie a uskladňovanie prebytočnejtechniky a materiálu na manipulácius materiálom ZT III a spracovanie návrhov naodpredaj a likvidáciu

- Zabezpečovanie prepráv materiálu ZT IIIautomobilovou a železničnou dopravou

- Použitie prostriedkov potrubnej dopravy pri krí-zových situáciách na produktovode resp.ropovode

34O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ Z REZORTU ]

V priestoroch Verejnej knižnice Milana Rešetkuv Trenčíne sa 27. februára uskutočnil krst a prezentácianovej knihy nadpráporčíka v. v. Jozefa KorenéhoSlovenské modré barety v službe mieru. Na slávnosti sazúčastnil zástupca náčelníka štábu veliteľstvapozemných síl plukovník Ján Drevenák, riaditeľ MúzeaSlovenskej pošty v Banskej Bystrici PhDr. Štefan Kollár,riaditeľ Kultúrneho a metodického centraOzbrojených síl v Trenčíne Ing. Milan Ďuriš a mnohoďalších hostí, medzi ktorými nechýbali ani bývalípríslušníci mierových a pozorovateľských misií OSN.

Knihu potom tak trochu netradične, púštnym pieskompokrstili plukovník Drevenák a riaditeľka knižnice Mgr. LýdiaBrezová. Nadpráporčík v. v. Jozef Korený sa dlhé roky venujefilatelistickej činnosti, numizmatike, poštovej a vojenskejhistórii. Postupne sa zameral najmä na zdokumentovaniečinnosti pôsobenia Slovákov v misiách pod modrou vlajkouOSN. Exponáty: Misie OSN a operácie zamier a Pošta z vojenských misií OSNvystavoval na výstavách v mnohýchmestách na Slovensku, v Českej republike,Rakúsku, Maďarsku i v Poľsku. Bol orga-nizátorom výstavy k 80. výročiu Kragu-jevackej vzbury 71. trenčianskeho pešiehopluku v roku 1998, výstavy o účastiSlovákov v mierových misiách: Od Kórei poCyprus v roku 2001, výstavy k 50. výročiuDozornej komisie neutrálnych štátovv Kórei v rokoch 1953-1993 a Slovenskémodré barety v službe mieru v roku 2006.

Autor vyjadril svoje poďakovanie najmä účastníkommisií v Kórei, Angole, Sierra Leone, na Balkánei v Afganistane, ktorí prijali pozvanie na krst knihy a stali sajej aktívnymi spolutvorcami. „Bez nich by sa táto publikácialen ťažko zrodila. Som rád, že ju hneď prijali za svoju,“vyznal sa spokojný nadpráporčík Korený.

Slovenské modré barety

* * * * * * * * * * * * * * * * * *Čestný predseda Klubu filatelistov pri Kultúrnom a metodickom centre Ozbrojených síl

SR v Trenčíne nadpráporčík v. v. Jozef Korený je rodákom z Turzovky. Po štúdiu na školechemických laborantov v Žiline sa upísal chémii. Od roku 1957 až do svojho odchodu dozálohy v posledný deň roku 1993 pôsobil ako chemický špecialista v mnohých vojenskýchútvaroch. Najskôr v Znojme, potom v Havlíčkovom Brode, Martine a od roku 1969 až dokonca vojenskej kariéry v radiačnom stredisku Východného vojenského okruhu v Trenčíne.

Svoje bohaté znalosti z oblasti filatelistiky a vojenskej histórie prejavil už v uplynulýchrokoch pri prispievaní do vojenskej i civilnej tlače (Apológia, Obrana, Trenčianske noviny,Kysuce, Zberateľ, Filatelie...). Podieľal sa na tvorbe publikácie V službách mieru, ktorúvydalo ministerstvo obrany v roku 2003.

V spolupráci s Klubom filatelistov pri trenčianskom Kultúrnom a metodickom centre OS SR vydal zaujímavú knihu: Slovenské modré barety v službe mieru, ktorú vytlačili v 5. kartoreprodukčnej základni v Nemšovej. Mapuje v nej pôsobenie slovenských vojakovv misiách OSN, Európskej únie i NATO v rokoch 1953 až 2007. Spočiatku v radochčeskoslovenskej armády, od roku 1993 v samostatných slovenských ozbrojených silách.

Jednotlivé kapitoly sa zaoberajú pôsobením Slovákov v misiách OSN v rokoch 1989- 2007, v pozorovateľských misiách OBSE a EÚ i v koaličných operáciách NATO. Autorpodrobne mapuje činnosť slovenských vojakov nielen na Balkáne, na Cypre, Golanskýchvýšinách, v Eritrei, Východnom Timore, Iraku, Kuvajte či Afganistane, ale aj širokej verejnosti

nie až tak známych operáciách. Napríklad v Angole, Namíbii, Somálsku, Rwande, Libérii, Sierra Leone, Tadžikistane, Gruzínsku, Libanone, Moldavsku, Macedónsku i v Sudáne. Osvetľuje ajniekedy zabúdanú skutočnosť, že slovenskí vojaci sa v rokoch 1953 až 1993 podieľali na činnosti československej časti Dozornej skupiny neutrálnych štátov pre kontrolu dodržiavania prímeriav demilitarizovanej zóne medzi Severnou a Južnou Kóreou. Posledným veliteľom tejto skupiny bol Slovák generálmajor Ján Klocok.

Všetky kapitoly sú doplnené fotografickým materiálom, ukážkami korešpondencie a vojenskej poľnej pošty. Práve histórii vojenskej poľnej pošty a pečiatkam z rokov 1953 - 2007 venujeautor aj osobitnú kapitolu, rovnako aj Výcvikovej základni mierových síl OSN v Nitre, ktorá za obdobie rokov 1993 – 2006 pripravila stovky slovenských vojakov do rôznych misií vo svete.

Pre všetkých, ktorí sa zúčastnili niektorej z operácií v zahraničí, ale aj pre čitateľskú verejnosť, ktorá sa zaujíma o históriu je kniha Jozefa Koreného Slovenské modré barety v službe mieruvítanou pomôckou a zdrojom mnohých zaujímavých informácií.

Text a foto Jozef ŽIAK

Moderná zahraničná politika V Kurze národnej bezpečnosti Národnej akadémie obrany (NAO) v Liptovskom Mikuláši vystúpil 27. februára

mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Veľkej Británie v SR Michael Roberts. Vypočuli si ho aj príslušníci Kurzu generálneho štábu Armády ČR z Ústavu operačných a taktických štúdií Univerzity obrany Brno. Britskýveľvyslanec sa vo svojom vystúpení zameral na problémy globalizácie, zaoberal sa otázkou vstupu Turecka doEurópskej únie, vytváraniu bezpečnostného prostredia a prevencii konfliktov. Českí profesionálni vojaci sa oboznámilis kariérnym vzdelávaním a prípravou slovenských vojenských profesionálov v Centre kariérneho rozvoja Národnejakadémie obrany a starší vojenský poradca ministra obrany SR pre vojenské školstvo plk. gšt. doc. Ing. Miroslav Kele-men, PhD. informoval českých hostí o dokončovaní transformácie vojenského školstva.

Text a foto PhDr. Alena HARAGOVÁ

35O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ Z REZORTU ]

Valentínsky RIKOS – tour

Na 9. ročníku matematickej konferencie o fuzzy množináchFSTA 2008 sa 4. – 8. februára zišlo v Liptovskom Jáne 97 účastníkov z pätnástich krajín: Slovenska, Česka, Rakúska,Japonska, Indie, Iraku, Poľska, Francúzska, Izraela, Španielska,Belgicka, Maďarska, Nemecka, Talianska a Srbska. Existuje veľaoblastí, kde vládne nepresnosť. Práve tam sa snaží teória fuzzymnožín poskytovať z nepresných podkladov presné výsledky.Uplatnenie má v biologických, ekonomických, sociálnychsystémoch a samozrejme aj vo vojenstve. Slovensko patrív oblasti teoretického výskumu fuzzy množín k svetovej špičke.

Soňa JAROŠOVÁ

Deň sv. Valentína ľudia prežívajú rôzne. Navyučovanie v tento sviatok určite budú spomínaťmnohí študenti stredných škôl z Nových Zámkov.Príslušníci Regrutačného strediska Nitra pripravili prenich neobyčajne predpoludnie. Nerozdávali kvety anisladké srdiečka, ale informácie. Podujatie sa konalo pripríležitosti osláv 15. výročia vzniku OS SR a bolosúčasťou kampane „RIKOS – tour 2008“.

Vojaci z Regrutačného strediska Nitra zor-ganizovali spolu s vojakmi z Hlo-hovca a príslušníkmi Vojenskejpolície Topoľčany netradičnúformu vyučovania. V kinosále Mierv Nových Zámkoch zaujímavýmspôsobom priblížili modernéOzbrojené sily SR. Vojaci prezen-tovali svoju profesionálnu činnosť,výzbroj, výstroj a vycvičenosť.Študentom prezentovali ukážkystrelieb z vojenských výcvikovýchpriestorov na Slovensku, ale ajv zahraničí, porozprávali imo činnosti v zahraničných misiách,predviedli transport ranenéhov simulovanom výcviku. Hovorené

slovo spestrila hudobnými vstupmi kapela Vanila Cluba speváčka Daniela.

Záujemcovia si mohli vyskúšať vojenský výstroj,zasúťažiť si a otestovať sa. Príslušníci Regrutačnéhostrediska Nitra rovnakú akciu pripravili aj preštudentov z Levíc a zo Šale.

Text a foto rtn. Andrea CÉTENYIOVÁ

V bratislavskom Klube Ministerstva obrany sa 4. marca uskutočnila vernisáž fotografií PetraDovinu, fotoreportéra mesačníka Obrana (na foto-grafii). Jej názov je S vôňou pušného prachu.

Peter Dovina (nar. 1959 v Trstenej) sa venujefotografii od svojich 15 rokov, keď sa začal učiť zafotografa. Ako fotoreportér začal zaznamenávaťživot v rezorte obrany v roku 1997. Jeho záberymajú v sebe dynamiku, veľkú vypovedaciu schop-

nosť, dobré profesionálne stvárnenie aj snahuo zachytenie emócií. Dovinove najlepšie fotografiesú z prostredia „pozemného“ vojenského výcviku.Na stovkách fotoreportáží z výcvikových priestorovLešť, Turecký vrch či Valaškovce zaznamenávavojenských profesionálov počas ich domácich ajmedzinárodných cvičení, vyvedení, presunov alebostrelieb. Jeho tvorba sa tak už teraz stala obrazovoukronikou ozbrojených síl. A ak k rezervám fotografaPetra Dovinu patrila jeho „neambícia“ prezentovaťsvoju tvorbu aj v rámci fotografických súťaží alebovýstav, je jeho prvá fotovýstava krok správnymsmerom. Od apríla bude postupne inštalovanáv ďalších posádkových kluboch.

Pavol VITKOFoto Vladislav VAVRINEC

S vôňou pušného prachu

Protokol v praxi (27)Ako sa naučiťpresnosti

Nepresnosť je v našej spoločnosti častým javom. Pritom zásadapresnosti patrí k hlavným pravidlám slušnosti. Neraz sa to začínanevinne... Prídete o pár minút neskôr na poradu, zmeškátezačiatok divadelného predstavenia, prídete neskoro na dohodnutúschôdzku a pod. Mnohí si ani neuvedomujú, že meškanímznevažujú svojich priateľov, partnerov a známych.

Vo všeobecnosti platí, že na určité príležitosti – a to nielenprotokolárne – by sme nemali nikdy meškať. Ak sme pozvaní naslávnostnú večeru alebo ples, kde predpokladáme určitý zasadacíporiadok, je nevyhnutné prísť načas, ak nie minimálne o pár minútskôr. Sú aj také príležitosti, ako napríklad koktail, kde nie jenevyhnutné byť na minútu presní. Môžeme prísť kedykoľvek, ale ajodísť, ale tiež sa musíme ,,vojsť“ do určitého časového limitu, kedyprísť a nemeškať. Na recepciu by sme nemali prísť ani príliš skoro,ale ani priveľmi neskoro. V posledných rokoch sa zaužívalo pripozvaní na recepciu uviesť nielen začiatok, ale aj jej koniec, pretoby sme mali vedieť, kedy najneskôr odísť. Ak organizujemespoločenskú udalosť, kde sme hostitelia, je nevyhnutné, aby smeprišli v dostatočnom predstihu, aby sme mohli svojich pozvanýchhostí privítať.

Presnosť v pracovnom styku by mala byť samozrejmosťou.Nepresnosť by nemala byť tolerovaná. Pozvania na stretnutia aleboporady, či už ústne alebo písomné, by mali jasne stanoviť dodržaniepresnosti. Pozvaný by mal ihneď informovať svojho nadriadenéhov prípade, že nemôže termín a čas dodržať. Ak prichádzamenepresne, je našou povinnosťou ospravedlniť sa a stručne vysvetliťdôvod meškania (stať sa to môže každému, no nemalo by to byťsamozrejmosťou). Keď prídete neskoro na poradu, je nevhodné„vpadnúť“ do rozhovoru, podávať si s každým ruky alebo inakvyrušovať. Myslite aj na to, že prípade veľkého meškania, účasť naporade prítomní neprijmú a nadriadený nás pošle preč, čo môžemať pre nás zlé následky.

Platí, že ak vyžadujeme presnosť od svojho okolia, mali by smebyť príkladom. Aj pre nadriadeného platí to isté čo pre vás. Nestačílen vyžadovať a ako nadriadený si vyhradiť privilégiá. Takýto postojpodkopáva dôveryhodnosť.

kpt. Ing. Miloš ARNOLDoddelenie protokolu KaMO

Fuzzy množiny

36O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ RECENZIE ]

Triedni nepriatelia II. Pol stovky autentických príbehov o obetiach bývalého, nedemokratického režimu spred roku 1989, prináša publikácia Triedni

nepriatelia II. Spisovateľ Rudolf Dobiáš spracoval a v úlohe zostavovateľa od viacerých autorov zozbieral trpké osudy študentov,

roľníkov, úradníkov či policajtov, ktorí nesklopili hlavy a včas sa nezaradili na tú

,,správnu“ stranu. Dostali sa tak medzi 70-tisíc občanov, ktorých vtedajší režim, len na

Slovensku poslal z politických dôvodov do väzenia. Respektíve medzi stovku tých, ktorí

boli z politických dôvodov popravení, alebo zomreli pri vyšetrovaní či na následky

väznenia.

V druhom diele Triednych nepriateľov sú už prezentované aj príbehy vojakov.

Slučka pre čatára Lednického hovorí o mladom poddôstojníkovi, ktorý po roku 1948

nechcel slúžiť novému režimu. Keďže ho z armády neprepustili, rozhodol sa emigrovať.

Z utečeneckého tábora v Nemecku sa však vrátil, aby na Slovensku organizoval činnosť

proti novému režimu v rámci tzv. Bielych légií. Celý zámer bol najmä zo strany

amerických tajných služieb a emigrantských centrál organizovaný bez reálnej znalosti

situácie a vopred bol odsúdený na neúspech. A. Lednického polícia chytila ešte pred

začatím akejkoľvek reálnej akcie. Zomrel na popravisku.

Aj v príbehu Americký sen sa rozhodol vojak Anton Halko (foto vpravo) emigrovať. Uvedomoval si riziko vysokého trestu.

Keď ho naozaj na hraniciach zaistili, bol šokovaný, že ho odsúdili aj za špionáž. Jeho, ,,prachobyčajného“ pešiaka z tuctovej

jednotky, ktorý nevedel ani slovo v cudzom jazyku. Bolo to tesne po roku 1970 a Halkov prípad využili na to, aby od podobného

činu exemplárnym a medializovaným trestom odstrašili všetkých, ktorí mali „zajačie úmysly“. Keď po zmene politickej situácie

opúšťal koncom roka 1989 leopoldovskú pevnosť, mal za sebou 17,5 roka väzenia. Tretí príbeh – Väzenie pre víťaza vojny,

hovorí o generálmajorovi v. v. Antonovi Petrákovi. Tesne pred vojnou nastúpil ako mladý dôstojník slúžiť do Petržalky, no už od

roku 1940 bojoval proti nacizmu a fašizmu v západnom odboji. Ako kapitán sa v roku 1944 zúčastnil vylodenia v Normandii. Po

roku 1948 bol však spolu s väčšinou príslušníkov západného odboja prepustený z armády, mučený a dvakrát väznený.

Rehabilitovali ho v roku 1991.

Príbehy o trojici vojakov, ktoré sme prezentovali už aj v našom časopise, pripravil do 330-stranovej publikácie šéfredaktor

Obrany Pavol Vitko. Knihu vydala Konfederácia politických väzňov Slovenska vo Vydavateľstve Michala Vaška. Je jedným

z pripomenutí si rokov 1948 a 1968. Jej vydanie podporil Úrad vlády Slovenskej republiky.

Bitky a bojiskáSedemročná vojna a „husársky kúsok“ Andreja Hadika,

„Zemiaková vojna“ a posledné boje s Turkami, Letná

výprava Slovákov 1848 – 1849 či Pruské vojská na

Slovensku a vojna pri Lamači – to je len niekoľko kapitol

z druhého zväzku série publikácií Bitky a bojiská v našich

dejinách. Má podtitul Od vzniku stálej armády až po prvú

svetovú vojnu. Autorom je opäť Vojtech Dangl, bývalý

dlhoročný pracovník Vojenského historického ústavu (Pozri

bližšie OBRANA november 2007, strana 24, článok Cnostný

rytier). Knihu dopĺňa veľa dobových kresieb, litografie či

mapky bojísk. Nie nadarmo má kniha nadtitul Ilustrované

dejiny. Kniha Bitky a bojiská v našich dejinách, ktorú vydalo

vydavateľstvo Perfekt, vyšla v tomto období aj vďaka

príspevku Ministerstva kultúry SR.

Stranu pripravil Pavol VITKOVojenská prehliadka kyrysnickeho pluku v rámci manévrov v roku 1840 pri Malackách (knižná ilustrácia podľa F. Myrbacha)

37O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ ŽENA V REZORTE ]

musia zvládať celé spektrum rozdielnychčinností a vyznať sa v liečivách. Musiazvládať vysokošpecializované činnosti,ako zavádzanie katétra do centrálnejcievy, starostlivosť o vitálne funkciepacienta počas operácie (tlak, pulz, dos-tatok kyslíka), resuscitácie (oživovanie).„Chodím resuscituovať po celej nemoc-nici, stalo sa, že pacient dostal infarkta odpadol pred očnou ambulanciou.Prišiel na očné a prebral sa na ARE.“

VÝCHODNÝ TIMOR V roku 2001 prišla z ministerstva

obrany ponuka pre civilné sestry pra-covať v slovenskej poľnej nemocnici voVýchodnom Timore. „Vždy som túžila naistý čas vycestovať a pracovať v zahraničí.Prihlásila som sa ako záujemkyňa. Prišlasom domov a zahlásila: Ocko, prihlásilasom sa do Timoru. Deťom v tej chvílivstali vlasy dupkom.“ To, že ju vybrali,posudzuje skromne. „Mala som šťastie,asi potrebovali aj sestry anestéziologičky

Sestrička od Červeného mostaNa Slovensku sa vo februári 2008 konal prvý

ročník súťaže zdravotných sestier o titul Sestra roka,ktorá mala morálne oceniť nenahraditeľnú prácusestier. Do najužšieho finále bola v kategóriiposkytovateľ ošetrovateľskej starostlivosti nomi-novaná aj sestrička Nemocnice ministerstva obranyv Bratislave Emília Bursová.

Pracuje ako staničná anestéziologická sestra lôžkovejčasti, teda je zástupkyňou hlavnej sestry na Oddeleníanestéziológie a intenzívnej medicíny (ARO). Môj strýkobol lekár a vedel, ako sa bojím krvi. Ako mladémudievčaťu mi povedal: Na žiadnu zdravotnícku školu tynepôjdeš! ,,Postavila som si však hlavu a dnes si neviempredstaviť, že by som robila niečo iné. Tisíc ráz som sikládla otázku, čo by som mohla a chcela robiť a stále mivyšla len zdravotná sestra. Je to krásne povolanie, nedása slovami opísať, treba ho zažiť,“ spomína si paniBursová na začiatky v zdravotníckej uniforme. Pomaturite spoznala v Žiline mladého dôstojníka a posvadbe s ním bola s armádou navždy spojená. Prežilatradičný vojenský život – sťahovanie každé štyri rokyz jedného konca vtedajšieho Československa na druhý.V každom meste kde bývali, pracovala v miestnejnemocnici na ARE. Do bratislavskej vojenskej nemocnicenastúpila v roku 1993, keď jej manžela prevelili naPosádkové veliteľstvo Bratislava. Prichádzala s presved-čením, že armádne zdravotníctvo symbolizuje poriadoka režim, že je to vyššia úroveň štátnych nemocníc. „A aj

tak bolo, moje očakávania sa naplnili. V minulých rokochsme síce prežili turbulencie, keď sa lukratívne oddelenia,chirurgia, röntgen dostali do súkromných rúk. Bolo tonáročnejšie obdobie najmä na psychiku, nevedeli sme, čiodísť, či zostať. Dnes ideme znova k lepšiemu a vidím, ženemocnica znova naberá lesk a slávu špičkovéhovojenského zariadenia.“

Povolanie vojaka si zvolil aj jej syn, ale ako hovorí,jeho rozhodnutie neprijímali ľahko. „Jedného dňa námsyn doniesol prihlášku na vojenskú školu, že budevojakom. My sme až plakali: Ivanko, vidíš to, každé štyriroky sa sťahujeme, nikam nepatríme a ty si vyberieš takýistý život? Ako predtým ja, aj on urobil po svojom a dnesslúži v Bratislave.“

KDE ZOMIERAJÚ ĽUDIAPráca na oddelení anestézy a intenzívnej medicíny je

ťažká na psychickú aj fyzickú kondíciu. Sestry aj lekárividia mnoho ľudských osudov bez šťastného konca. PaniMilka si spomína na svadbu mladého pacienta choréhona srdce. „Bolo to asi pred desiatimi rokmi. Tomuchlapcovi potom zistili aj rakovinu. Mal priateľku, roky žilispolu. Videl, ako to s ním ide z kopca, tak ju požiadalo ruku. Keď prišiel sobášiaci, bol taký slabý, že sme homuseli do kresla preniesť. Bola to svadba, ale všetci smeplakali. Zomrel o štyri dni od sobáša.“

Práca zdravotných sestričiek je náročná a rôznorodá.Okrem známych úkonov, ako sú odbery krvi, podávanieliekov a starostlivosť o hygienu pacientov a prostredia

k operáciám.“ Keď si balila veci a odchádzala z domu,keď nastupovala do lietadla, mala pocit, že sa jej to sníva.Ako hovorí, prebudila sa až vo vrtuľníku, ktorý ichprevážal do mestečka Siau. Vo východnom Timore bolaod júla 2002 do júla 2003. „Bolo mi do plaču pri pohľadena tú strašnú chudobu. Tamojšie deti sa bili o fľašuobyčajnej čistej vody,“ spomína na zážitky z Timoru.

MEDZI NAJLEPŠÍMIMilka Bursová sa 13. februára zúčastnila na

slávnostnom vyhlásení výsledkov súťaže Setra roka.„Takéto ocenenie by si zaslúžila každá sestra pracujúcav zdravotníctve,“ hovorí. „Naša práca je tímová, jedenčlovek ju sám nezvládne. Tu sme šikovný, dopĺňajúci sakolektív, takže beriem to tak, že som sa tam dostala, nonielen sama za seba, ale s pomocou celého kolektívua reprezentovala som nás všetky.“ Titul Sestra rokav kategórii poskytovateľ ošetrovateľskej starostlivostinakoniec získal muž, Ivan Žilinčík, pracovník agentúrydomácej ošetrovateľskej starostlivosti vo Veľkom Orvišti.Napriek tomu, že M. Bursová tento titul nezískala,nominácia svedčí o kvalite práce celého kolektívu OAIMvo vojenskej nemocnici v Bratislave.

Na záver sa žiada dodať, že každá aktivita, ktoráocení nenahraditeľnú a ťažkú prácu zdravotných sestiera prispeje k zvýšeniu prestíže tohto povolania, je naSlovensku potrebná.

Text a foto Michaela FARKAŠOVÁ

38 [ SERVIS ] O b r a n a 3 / 2 0 0 8

rokov, ale menej ako deväť rokov,b) dvoch rokov, ak služobný pomer trval najmenej

deväť rokov, ale menej ako 12 rokov,c) troch rokov, ak služobný pomer trval najmenej 12

rokov, ale menej ako 15 rokov.Výsluhový príspevok sa znižuje o jednu polovicu pro-

fesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončilprepustením z dôvodu:

a) závažného porušenia základnej povinnosti ustano-venej osobitným predpisom (podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.), alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitnýmpredpisom (§ 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z.v znení zákona č. 253/2007 Z. z.).

b) právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmy-selným trestným činom (§ 10 ods. 1 písm. b) Trestnéhozákona) alebo za zločin (§ 11 Trestného zákona).

c) ak prestal spĺňať niektorú z podmienok ustanovenúosobitným predpisom (§ 13 ods. 1 písm. f) zákonač. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z. - poru-šenie základnej podmienky, ktorú musí profesionálny vojakspĺňať po celú dobu štátnej služby, vstup do politickejstrany alebo politického hnutia).

Výsluhový príspevok sa určuje za každý skončený roktrvania služobného pomeru vo výške 2 % základu zis-teného podľa § 60.

ODCHODNÉPrináleží profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný

pomer sa skončil prepustením alebo podľa osobitnéhopredpisu (§ 196 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákonač. 253/2007). Odchodné patrí profesionálnemu vojakovi,ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výškejednonásobku základu podľa § 60. Zvyšuje sa za každýďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednupolovicu základu podľa § 60. Najdlhšie však do 30 rokovtrvania služobného pomeru.

Odchodné sa znižuje o jednu tretinu profesionálnemuvojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením,ak:

a) podľa právoplatného služobného hodnotenia bolhodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu,

b) prestal spĺňať niektorú z podmienok ustanovenúosobitným predpisom (§ 13 ods. 1 písm. f) až h) zákonač. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z). - poru-šenie základných podmienok, ktorú musí profesionálnyvojak spĺňať po celú dobu štátnej služby ako: vstúpil dopolitickej strany alebo politického hnutia, prestal mať štát-ne občianstvo Slovenskej republiky alebo aj štátne občian-stvo štátu, ktorý je štátom Európskej únie alebo členommedzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnúobranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republikačlenom a prestal mať trvalý pobyt na území Slovenskejrepubliky,

c) v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v prí-slušnej vekovej kategórii alebo

d) v priebehu po sebe nasledujúcich šiestich mesiacovopakovane porušil základnú povinnosť ustanovenúosobitným predpisom (§ 119 zákona č. 346/2005 Z. z.v znení zákona č. 253/2007 Z. z.).

Odchodné nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktoréhoslužobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu závaž-ného porušenia základnej povinnosti ustanovenejosobitným predpisom (§ 70 ods. 1 písm. d) zákonač. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.), aleboporušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom (§ 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zá-kona č. 253/2007 Z. z.). Odchodné tiež nepatrí tomu, ktobol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselnýmtrestným činom (§ 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona)alebo za zločin (§ 11 Trestného zákona).

Odchodné sa zúčtuje, ak bolo profesionálnemu voja-kovi vyplatené odchodné v súvislosti s predchádzajúcimskončením služobného pomeru v ozbrojených bezpeč-nostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskoma záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Sloven-skej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úra-de, colnom riaditeľstve a v ozbrojených silách. Pri novomskončení služobného pomeru profesionálneho vojaka saodchodné vyplatí znížené o sumu odchodného vyplatenúpri predchádzajúcom skončení služobného pomeru.

ÚMRTNÉAk sa skončí alebo zanikne služobný pomer pro-

fesionálneho vojaka úmrtím, alebo vyhlásením za mŕtveho,má pozostalý manžel (-ka) nárok na úmrtné vo výškeodchodného, na ktoré by profesionálny vojak v čase úmr-tia mal nárok. Každé pozostalé dieťa, ktoré v čase úmrtia,alebo vyhlásenia za mŕtveho profesionálneho vojaka spĺňapodmienky nároku na sirotský výsluhový dôchodok, alebona sirotský dôchodok, má nárok na úmrtné vo výške zákla-du podľa § 60.

V prípade, ak profesionálny vojak nesplnil ku dňu úmr-tia podmienku trvania služobného pomeru na vzniknároku na odchodné, vyplatí sa pozostalému manželoviúmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60. Ak po-zostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné, má kaž-dé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dô-chodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom pro-fesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného,

Sociálne zabezpečenie je z právnej stránky veľmizložitou oblasťou a je preň zvlášť charakteristická dy-namika legislatívnych zmien. Od schválenia zákonač. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtova vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonč. 328/2002 Z. z.“) došlo k viacerým zmenám...

Vecné a legislatívne zmeny v právnych úpravách prie-behu služby profesionálnych vojakov a tiež zánik niektorých inštitútov v priebehu vojenskej služby (povinnávojenská služba, prípravná vojenská služba) majú priamyvplyv na obsah a rozsah sociálneho zabezpečenia vojakov.K zásadným zmenám došlo tiež v obsahu všeobecnéhosystému sociálneho poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon č. 461/2003 Z. z.“). Tie sa v rôznej miere dotý-kajú aj obsahu sociálneho zabezpečenia vojakov. Aby bolvytvorený vecný a legislatívny súlad uvedených zákonov,bola nevyhnutná rozsiahlejšia novelizácia zákonač. 328/2002 Z. z.

VÝSLUHOVÉ ZABEZPEČENIEDávky výsluhového zabezpečenia poskytované profe-

sionálnemu vojakovi závisia predovšetkým od trvania slu-žobného pomeru a od sumy služobného platu, ktoré do-siahli v období pred vznikom nároku na dávku. Z výslu-hového zabezpečenia sa poskytuje: výsluhový príspevok,odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výslu-hový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdoveckývýsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok.

VÝSLUHOVÝ PRÍSPEVOKTen patrí profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný

pomer sa skončil prepustením, alebo podľa osobitnéhopredpisu (§ 196 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákonač. 253/2007).

Výsluhový príspevok patrí odo dňa nasledujúceho podni skončenia služobného pomeru počas:

a) jedného roka, ak služobný pomer trval najmenej päť

Výsluhové zabezpečenie vojakov

39O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ SERVIS ]

INVALIDNÝ VÝSLUHOVÝ DÔCHODOKProfesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôs-

ledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, máodo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončeniaslužobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôcho-dok. Tento nárok trvá počas invalidity, najdlhšie však dodňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do slu-žobného pomeru podľa osobitných predpisov (napríkladzákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákonč. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov), alebo dodňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhovéhodôchodku.

Na invalidný výsluhový dôchodok má nárok pro-fesionálny vojak, ktorého schopnosť vykonávať primeranécivilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %. Invalidnývýsluhový dôchodok profesionálneho vojaka, ktoréhoschopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je zní-žená najmenej o 50 %, sa určuje rovnako ako výsluhovýdôchodok. Invalidný výsluhový dôchodok profesionálnehovojaka, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilnézamestnanie je znížená najmenej o 20 %, ale najviac o 49 %, sa určuje z invalidného výsluhového dôchodku vovýške percentuálneho podielu zodpovedajúceho dvoj-násobku zníženia schopnosti, profesionálneho vojakavykonávať primerané civilné zamestnanie.

Ak sa po priznaní invalidného výsluhového dôchodkuzmení miera schopnosti vykonávať primerané civilnézamestnanie, suma invalidného výsluhového dôchodku saodo dňa tejto zmeny určí tak, ako keby invalidný výsluhovýdôchodok v zníženej alebo zvýšenej výmere patril odo dňavzniku nároku naň. Na vznik a trvanie nároku na invalidnývýsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotnýstav, v ktorého dôsledku profesionálny vojak v dôsledkuslužobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôso-bilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostnýchzboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannomzbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnejslužbe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbro-jených silách, a jeho schopnosť vykonávať primeranécivilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebochoroby z povolania znížená najmenej o 20 %.

Za primerané civilné zamestnanie sa na účely posu-dzovania invalidity považuje zamestnanie vyžadujúcerovnaký stupeň vzdelania s podobným odborným zame-raním a zodpovedajúcu dĺžku odbornej praxe, ktorú pro-fesionálny vojak dosiahol pred vznikom invalidity.

VDOVSKÝ VÝSLUHOVÝ DÔCHODOKNa vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po

profesionálnom vojakovi, ktorý splnil ku dňu smrti pod-mienku doby trvania služobného pomeru (15 rokovslužobného pomeru) pre nárok na výsluhový dôchodok,alebo zomrel v dôsledku služobného úrazu, alebo chorobyz povolania, alebo bol pred dňom smrti poberateľomvýsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dô-chodku. Tento nárok však nevzniká vdove, ktorá bolaprávoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorýmspôsobila smrť profesionálnemu vojakovi alebo vojakoviprípravnej služby, ktorý bol jej manželom.

Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhovéhodôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, naktorý mal alebo by bol mal nárok profesionálny vojakalebo ak sú splnené podmienky nároku na výsluhovýdôchodok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovskývýsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.Vdova má nárok na výplatu vdovského výsluhovéhodôchodku počas jedného roka od úmrtia manžela. Pouplynutí tejto doby má vdova nárok na výplatu vdovskéhovýsluhového dôchodku, len ak:

a) sa stará o nezaopatrené dieťa alebob) je invalidná, aleboc) dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôcho-

dok, alebod) vychovala aspoň tri deti, aleboe) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti, alebof) manželstvo vdovy so zomretým profesionálnym

vojakom trvalo počas služobného pomeru najmenejpätnásť rokov, alebo

g) k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobnéhoúrazu alebo choroby z povolania.

Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatuzaniká: uzavretím manželstva, alebo dňom právoplatnostirozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trest-ným činom spôsobila smrť profesionálnemu vojakovi alebovojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.

Na vdovecký výsluhový dôchodok má nárok vdovec pozomretej profesionálnej vojačke za rovnakých podmienok,ako sú uvedené u vdovského výsluhového dôchodku.

SIROTSKÝ VÝSLUHOVÝ DÔCHODOK Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatre-

né dieťa po profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodi-čom alebo osvojiteľom a ktorý:

a) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania slu-žobného pomeru (15 rokov služobného pomeru) pre ná-rok na výsluhový dôchodok alebo

b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo chorobyz povolania vzniknutých pri výkone služby alebo v súvislostis ním, alebo

c) bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhovéhodôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Nárok na sirotský výsluhový dôchodok nevzniká ne-zaopatrenému dieťaťu po profesionálnom vojakovi, ktorýbol jeho rodičom alebo osvojiteľom, ak bolo právoplatnerozhodnuté súdom, že dieťa úmyselne spôsobilo smrť pro-fesionálnemu vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvo-jiteľom. Nevzniká tiež nezaopatrenému dieťaťu v pes-túnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho man-želovi.

Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhovéhodôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, naktorý mal alebo by bol mal nárok profesionálny vojak kudňu úmrtia. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku navýsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok,sirotský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššiehodôchodku. Ak ide o obojstranne osirelé dieťa, ktoréhorodičia boli profesionálni vojaci, má toto dieťa nárok nasirotský výsluhový dôchodok po každom rodičovisamostatne.

Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodkuzaniká osvojením maloletého dieťaťa (zrušením osvojenianárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodkuvznikne opätovne), a ak dieťa prestane byť nezaopatrené(ak sa dieťa stane opätovne nezaopatreným, nárok navýplatu sirotského výsluhového dôchodku vznikneopätovne).

Nárok na sirotský výsluhový dôchodok a jeho výplatuzaniká nezaopatrenému dieťaťu dňom právoplatnéhorozhodnutia, podľa ktorého úmyselne spôsobilo smrťprofesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby,ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.

kpt. Ing. Miroslav ZRÍNIvedúci dávkového oddelenia

VÚSZ BratislavaIlustračné foto Peter DOVINA

na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel. V prípade,že pozostalému manželovi a ani pozostalým deťomnevznikne nárok na úmrtné, majú rodičia a detiprofesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného,na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel. Ak nie súpozostalí, má nárok na úmrtné, ktoré by inak patrilopozostalému manželovi, v odôvodnených prípadoch aj ináosoba, ktorá zomretého profesionálneho vojaka vychová-vala na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Keď jetakýchto osôb viac, má nárok na úmrtné každá táto osobarovnakým dielom. Na úmrtné nemajú nárok osoby, ktoréboli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, ktorýmspôsobili smrť profesionálnemu vojakovi, po ktorom by iminak vznikol nárok na úmrtné. Pokiaľ bolo úmrtné vyplate-né pred dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľaktorého bol pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodičodsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrťprofesionálnemu vojakovi, je pozostalý manžel alebo die-ťa, alebo rodič povinný vyplatené úmrtné vrátiť Vojen-skému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý úmrtnévyplatil, najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohtorozhodnutia súdu.

VÝSLUHOVÝ DÔCHODOKProfesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný po-

mer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomertrval najmenej 15 rokov. Ide o 30 % základu zistenéhopodľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobnéhopomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobnéhopomeru až do 20. skončeného roka trvania služobnéhopomeru vrátane, sa výmera výsluhového dôchodku zvyšujeo 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený roktrvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený roktrvania služobného pomeru až do 25. skončeného rokatrvania služobného pomeru vrátane, sa výmera výsluhové-ho dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60.Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každýďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmeravýsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zistenéhopodľa § 60, najviac však do 60 % základu zisteného podľa§ 60.

Na výsluhový dôchodok má nárok aj profesionálnyvojak, ktorému sa skončil služobný pomer - ak poberalinvalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobnéhopomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhovéhodôchodku dosahuje najmenej 15 rokov. Pri výpočte také-hoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočetinvalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaképercentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodokdo dňa priznania výsluhového dôchodku.

V prípade, že profesionálnemu vojakovi sa jehoslužobný pomer skončil zánikom z dôvodu straty vojenskejhodnosti, alebo prepustením z dôvodu:

1) závažného porušenia základnej povinnosti usta-novenej osobitným predpisom (§ 70 ods. 1 písm. d) zá-kona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.),alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpi-som (§ 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z. z. v znenízákona č. 253/2007 Z. z.),

2) právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmy-selným trestným činom, vzniká nárok na výsluhový dôcho-dok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobnýdôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnompoistení.

V takomto prípade sa výsluhový dôchodok vypočíta zozákladu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služob-ného pomeru a zvýši sa odo dňa skončenia služobnéhopomeru do dňa vzniku nároku na tento dôchodok.

40O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ KULTÚRA ]

oslavách, posedeniach a vojenských prehliadkachumeleckej činnosti. Prvý rok bol obdobím skúšania,hľadania a nachádzania správnej umeleckej polohy.Skupina, z veľkej časti pozostávajúca z dnes už bývalýchvýsadkárov, si postupne získala popularitu spontánnyma prirodzeným prejavom, kamarátskym vystupovaním sosklonom k recesii a prekročila hranice rodného regiónu.„Získali sme mnoho ocenení. Ale tie nie sú hlavnýmdôvodom, prečo sa tejto záľube venujeme. Rovnako nástotiž poteší, keď niekomu svojím vystúpením spôsobímeobyčajnú ľudskú radosť,“ hovorí plk. Kochan.

PREČO SUCHE KARKI?Chlapi v skupine dlhšie hľadali trefné pomenovanie,

ktoré by vystihovalo ich vzťah k humoru a zdravej chlap-skej sebairónii. Hľadali názov začínajúci sa písmenamiS a K, ktoré reprezentujú ich domovské „Sokolovskékasárne.“ Ani jeden z nich sa neujal, a tak sa na prvomverejnom vystúpení ocitli bez názvu. Ako hovorí plk. Kochan, „žičlivá atmosféra v hľadisku spôsobila, žeJaro Drahus nahlásil do scenára názov „Suche Karki“,ktorý sme predtým zamietli ako málo dôstojný. Vystú-penie, azda aj vďaka tejto maličkosti, malo pozitívnyohlas.“ Dnes pozná slovenský folklórny svet Prešovčanovaj podľa tohto netradičného, dá sa povedať, žev ostatných regiónoch Slovenska až exotického názvu.

Zdrojom piesní a námetov sú regióny Horného Šariša,Zemplína, Horehronia či Moravy. Odtiaľ pochádzajúceparobské, regrútske, vojenské a ľúbostné pesničky.Vyjadrujú očakávania, strasti, straty, ale aj chvíľkovéradosti, ktoré boli a zostali súčasťou náročnej vojenskejslužby. „Snažíme sa objavovať a do repertoáru zaraďovaťaj piesne, ktoré nie sú notoricky známe. Chápeme to ako

náš maličký príspevokk rozvíjaniu nášho folklór-neho dedičstva.“

V roku 1998 získaliSuche Karki rešpektova-ného umeleckého vedú-ceho z Posádkového klu-bu Prešov, Pavla Papáča.„Bola to výzva viesť taký-to netradičný súbor, zlo-žený výhradne z dôstoj-níkov armády, a hlavnedobrých chlapov. Zameralsom sa na výber reper-toáru, hudobného sprie-vodu a na dominantnývokálny prejav každéhočlena. Usmerňoval somich v hlasovej disciplínea dodržiavaní zásadzborového spevu. Aj keďsom z nich najstarší, sú toskvelí kamaráti, pomôže-me si, zaspievame, stret-neme sa aj mimo vystú-pení.“

Pôvodne jednoliatykolektív zložený z prísluš-níkov dvoch až trochprešovských súčastí jednes pracovne rozbehaný

po celej republike – od Prešova cez Trenčín až poBratislavu. Žijú typický vojenský „týždňovkový“ život.Skúšajú počas piatkových večerov, keď sa všetci zíduv prešovskom posádkovom klube. A čo na to rodiny?„Samozrejme, manželky občas frflú, že sme preč aj cezvíkendy a nevenujeme sa rodinám. Ale keď vidia, akonám ľudia tlieskajú, sú na nás určite hrdé. Bez ichpodpory a pochopenia by sme sa tak ďaleko nedostali.Sme si toho vedomí, preto im to chceme kompenzovaťorganizovaním rôznych spoločných akcií“, vraví plk. Kochan.

Skupina vydala už dva albumy s názvami „SucheKarki prišli k Vam“ a „V prešovskej kasarni“. V tomtoroku majú ambíciu vydať tretie CD. Takisto ich môžetevidieť a počuť napríklad 13. marca na posádkovejprehliadke umeleckej činnosti Posádkového klubuv Prešove, posledný júnový víkend na festivale FolklórnyPrešov, v auguste v Zemplínskych Hámroch na akciiHamorská míľa, či na ďalších pódiách.

Michaela FARKAŠOVÁFoto Vladislav VAVRINEC

Odvedľi me na pervi raz, asi som bul zdravi,v karčme som žašpival s ocom i s chlopami

Tote ot Pijavi pametaju veľo,no strašic som še nedal a špival daľej šmelo

" Ket ši odvedzeni ta mušiš vitrimac..."tak mi mac hvareľi a do kufrika mi ku slaňiňei harmoňiju pribaľiľi

Do vlaku som šidal nebarz som bul šmeli,solzi še mi ľaľi po mej milej tvariŇeplač moja mila šak ja še ci vracim,ostaň mi tu verna ja še ci odplacim

Od domácich zábav a plesov až na pódiá celo-slovenských folklórnych festivalov – túto púť má zasebou vojenská mužská spevácka skupina SucheKarki (Suché Hrdlá) z Prešova. Stáli na javiskách voVýchodnej a Terchovej, ktoré sú mekkami nášhofolklóru. Po ich vystúpení na festivale „Rožnovskávalaška“ na Morave nám túto dôstojnícku skupinuzávideli aj Česi.

Jedenásť spevákov nosí na pleciach celé spektrumhodností dôstojníckeho zboru v aktívnej službe a vo výs-lužbe – bok po boku spievajú a hrajú plukovníci,podplukovník, majori, kapitáni, nadporučík a nad-práporčík.

Príslušníci niekdajšieho prešovského 2. prieskum-ného práporu boli začiatkom 90. rokov známi aktivitami,ktoré robili dobré meno nielen im, ale celej armáde.Posádkový klub OS SR v Prešove na Mukačevskej ulicidodržiava túto tradíciu. Pod jeho záštitou funguje už 13 rokov aj spevácka skupina Suche Karki. „Bola tozhoda náhod alebo pozoruhodná súhra personálnychopatrení,“ spomína si na spevavé začiatky plukovníkDušan Kochan, jeden zo zakladateľov a dnes organizačnývedúci skupiny. „Vo vtedajšom prieskumnom prápore sastretli dôstojníci, ktorí sa s vervou zapájali do rôznychšportových i kultúrnych akcií. Po ich skončení sme sastretávali pri pohári dobrého vína či piva. Od nich nie jeďaleko k spevu, ktorý dáva pocit spolupatričnosti. Taktospontánne vznikla aj naša spevácka skupina.“ Na popudvtedajšieho náčelníka Klubu prieskumného práporukapitána Jaroslava Drahusa v roku 1995 sa piatidôstojníci prieskumného práporu rozhodli rozšíriť aktivityaj na vojenskú umeleckú pôdu. „Začínali sme na

So zlatom v „karkoch“

O b r a n a 3 / 2 0 0 8 [ ŠPORT] 41

Prešovskí čarostrelci a celoštátnej streleckej lige a aj v rámci Slovenskejasociácie praktickej streľby. K najväčším úspechom patrínominácia niektorých členov tohto oddielu na majstrov-stvách Slovenska v športovej situačnej streľbe.

Presná muška a pevná ruka si vyžaduje pravidelnýtréning. Strelci v Prešove trénujú zvyčajne 1 raz týž-denne, niekedy aj cez víkend pod vedením skúsenejšíchstrelcov. „Berieme každú súťaž ako tréning. Celosloven-ská liga je už na vysokej úrovni. Zahraničných súťaží sazatiaľ nezúčastňujeme, ale dýchame na chrbát týmtovýkonnostným strelcom. Dúfam, že sa nám to podarív blízkej budúcnosti,“ hovorí mjr. Fekete. „Športovástreľba je pre vojaka relaxom. Streľba je aj o umeníkoncentrovať sa, bezpečne zaobchádzať so zbraňoua sústrediť sa na viac čínností naraz. Veliteľ leteckejzákladne generálplukovníka Jána Ambruša plukovníkMiroslav Korba nám vychádza v ústrety, podporujetento šport.“ Na súťažiach sa prešovskí profesionálistretávajú s vojenskými policajtmi, civilnými policajtmi,príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže a prísluš-níkmi pohotovostného policajného útvaru, ktorí sa takisto zdokonaľujú v tomto druhu streľby z krátkychzbraní. Podľa slov mjr. Feketeho sa im prešovskí pro-fesionáli v rôznych oblastiach vyrovnajú.

Pri streľbe treba zdôrazniť, že bezpečnosť prizaobchádzaní so zbraňou je základná zručnosť, ktorásprevádza strelcov na každom kroku. Predsedaa členovia streleckého oddielu sa držia tvrdenia: „Každázbraň je taká nebezpečná, aký je jej majiteľ."

Text a foto Michaela FARKAŠOVÁ

predseda a zakladateľ major Teodor Fekete, náčelníklogistiky Leteckej základne generálplukovníka JánaAmbruša v Prešove. Na začiatku to mladý strelecký tímnemal jednoduché. Nadšenci postupne prekonávaliproblémy so zabezpečením zbraní a munície.Zorganizovať a legalizovať oddiel a jeho činnosť trvalonadporučíkovi Feketemu asi dva roky. Vtedy mu najviacpomohol nadporučík Róbert Danko. Najväčší problémbol so zabezpečením zbraní na športové účely. „Všetkyprekážky sa nám podarilo prekonať. Museli sme byťtrpezliví a nevzdávať sa. Dnes už pravidelne využívamestrelnicu Condor na Cemjate pri Prešove. Členskúzákladňu oddielu teraz tvorí približne 35 členova upresňujeme ju každý rok. V oddiele sú združenípríslušníci leteckej základne Prešov, medzi nimi aj štyriženy – vojačky. Väčšinou máme mladých členov, vekovýpriemer je 25 až 30 rokov. Niektorí členovia streleckéhooddielu sa zúčastňujú na celoslovenských súťažiacha s potešením môžem povedať, že výkonnosť strelcovrastie,“ konštatuje major Fekete.

AMBÍCIA ZDOLAŤ LIGUDôkazom jeho slov sú aj výsledky príslušníkov

streleckého oddielu. Zúčastňujú sa na streleckýchsúťažiach, ktoré organizujú Ozbrojené sily SR, ale dobrévýsledky dosiahli aj mimo ozbrojených síl v regionálnej

„Náš klub vyhral trikrát po sebe Majstrovstvávzdušných síl v streľbe z Pi - vz. 82 v rokoch 2002 -2004. Trofej nám už nechali. Vzdušné sily muselivyrobiť novú pre ďalších víťazov.“ To je vizitkaúspešnosti streleckého oddielu v Prešove, ktorýfunguje pri Leteckej základni generálplukovníkaJána Ambruša v Prešove.

Vojaci a strelné zbrane sú ako nerozlučné dvojičky.Vo všeobecnosti sa dá povedať, že streľba je okremzákladnej povinnej vedomosti aj koníčkom každéhovojaka profesionála. Aj v súvislosti s modernýmspôsobom boja, ktorý sa presunul do miest a budov,potrebuje dnešná armáda bojovníkov, ktorí vediaefektívne riešiť situácie súvisiace s terorizmom.

NEĽAHKÉ ZAČIATKYStrelecký oddiel patriaci pod Vojenskú telovýchovnú

jednotu Prešov píše svoju históriu už 10 rokov. „Tentooddiel som zakladal v roku 1992. Mám rád streľbu,strieľam odmalička a podarilo sa mi nájsť na leteckejzákladni skupinku ľudí, ktorí mali záujem venovať sastreľbe nad rámec služobných povinností. Chcel sommladým vojakom priblížiť streľbu, viesť ich k tomu, abysa ešte lepšie naučili zaobchádzať so zbraňou a osvojilisi bezpečnostné pravidlá,“ opisuje zrod oddielu jeho

42O b r a n a 3 / 2 0 0 8

[ DUCHOVNÁ SLUŽBA ]

Päť rokovZa päť rokov existencie Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov

SR sa z našej strany veľa udialo, zmenilo, vybudovalo, dosiahlo v prospechnielen katolíckych veriacich, ale aj iných ľudí pôsobiacich doma i v zahraničí.Nie všetko sa podarilo, ako sme chceli, plánovali, predstavovali si, či očakávali.Ale čosi predsa.

Boli vydané Štatúty Ordinariátu. Prvý ordinár Mons. František Rábek saoboznámil s prostredím, uskutočňoval pastoračné návštevy zložiek, útvarov,úradov a zariadení na celom Slovensku i v zahraničných misiách. V spoluprácis kaplánmi celebroval sv. omše, komunikoval s príslušníkmi a zamestnancamizložiek, požehnával kaplnky, či vysluhoval sviatosti. V roku 2004 sa uskutočnilaMedzinárodná konferencia organizácie AMI (Apostolat militaire international)po prvýkrát v Bratislave. Ordinariát sa transformoval na rozpočtovúorganizáciu. Doriešila sa štruktúra a počet tabuľkových miest. Počet kaplánovstúpol na 40 (v OS SR 16). Bolo zriadených 30 farností a 10 duchovných správ.Vybudovalo sa 29 pastoračných miestností a vojenských, väzenskýcha policajných kaplniek. 11 vojenských kaplánov zabezpečovalo duchovnúslužbu v zahraničných misiách v Eritrei, Kosove, na Cypre a v Iraku. Za 5 rokovsa podľa zápisov v matrikách vyslúžilo 494 krstov, 225 sviatostí birmovania,179 prvých svätých prijímaní, 202 sviatostí manželstva a 180 pohrebov.Ordinariát vydal 11 pastierskych listov ordinára a 7 publikácií, ako Ročenky,katechizmus pre príslušníkov OS a OZ SR pod názvom Mozaika pravdya modlitebnú knižku pre príslušníkov OS a OZ SR pod názvom „Kresťanv uniforme“.

Príslušníci OS a OZ SR sa zúčastňovali na medzinárodnej vojenskej pútiv Lurdoch vo Francúzsku, na národnej vojenskej púti do Levoče, namedzinárodnej pešej púti z Varšavy do Čenstochovej, na Púti národov doMariazellu v Rakúsku, na Svetových dňoch mládeže s pápežom BenediktomXVI. v Kolíne nad Rýnom v Nemecku a na Národnej púti do Ríma a Vatikánu.Za ich aktívnej účasti sa uskutočnila tretia a posledná návšteva Božiehoslužobníka pápeža Jána Pavla II. na Slovensku.

Bola prijatá nová Koncepcia rozvoja duchovnej služby v Ozbrojených siláchSR a vypracované legislatívne zmeny súvisiace so zmenou hodnostnéhooznačenia kaplánov v OS a OZ SR, držania a nosenia služobných zbraníkaplánmi a s budovaním pastoračných centier. Zaviedol sa predmetreligionistiky do študijných programov v Národnej akadémii obranyv Liptovskom Mikuláši. Uskutočňovali sa letné tábory pre deti príslušníkov OSa OZ SR, konferencie spolupracovníkov väzenskej duchovnej služby a seminárepre sociálnych pracovníkov, charitatívna pomoc a sociálne služby. Rok 2006bol poznamenaný tragickou leteckou nehodou vojenského špeciálu An-24a nečakanou smrťou generálneho vikára Ordinariátu pplk. Mons. ThLic.Michala Štanga. Uskutočnila sa pietna púť pozostalých obetí leteckejkatastrofy pod názvom Nedokončená misia do obce Hejce v Maďarsku.

Za všetko, čo sa uskutočnilo a podarilo, patrí vďaka Bohu, ordinárovia všetkým kaplánom Ordinariátu, spolupracovníkom a mnohým príslušníkomOS a OZ SR. Päť rokov pastoračnej práce v teréne, či v rodinách potvrdilovýznam a zmysel existencie Ordinariátu. Zhodnotenie úspešnosti aleboneúspešnosti, významu, či prínosu pre rezort ponechávame na čitateľocha nielen tých, ktorým je služba ordinára a kaplánov Ordinariátu určená a ktorís nimi prichádzali do kontaktu a pocítili ich pomoc...

Mjr. ThDr. Tibor UJLACKÝ, PhD.kancelár a hovorca Ordinariátu OS a OZ SR

V hlavnom chráme Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR, v kos-

tole Svätého Jána z Mathy v Bratislave sa 4. marca uskutočnila pri príležitosti piateho

výročia vzniku Ordinariátu slávnostná svätá omša. Celebroval ju ordinár OS a OZ SR

Mons. František Rábek. Koncelebrovali chargé d ę affaires Svätej stolice na Slovensku

Mons. Gianfranco Gallone, vojenský biskup Chorvátskej armády Mons. Juraj Jezerinac,

vojenský vikár Slovinskej republiky Mons. Joze Plut, hlavný kaplán Armády Českej

republiky kapitán Jaroslav Kníchal, kaplán vojenského ordinariátu z Nemecka Klaus

Peter Lenner, zástupcovia vojenských ordinariátov z Poľska, Rakúska i Maďarska, ako

aj vojenskí, policajní a väzenskí kapláni.

Mons. Rábek vo svojej homílii priblížil zmysel a význam existencie ordinariátu pre ľudí

v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch, ako aj pre ich rodinných príslušníkov. Mons.

Gallone prečítal pozdravný list s apoštolským požehnaním od pápeža Benedikta XVI. pre

ordinára a celý Ordinariát Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky.

Pripomenutie si výročia ordinariátu pokračovalo potom v historických priestoroch susednej

budovy Národnej rady Slovenskej republiky. Hostia, medzi ktorými nechýbal ani minister obrany

SR Jaroslav Baška, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Ľubomír Bulík a ďalší

zástupcovia rezortu obrany so záujmom zhliadli dokumentárny film o ordinariáte pod názvom

Zelená diecéza.

Jaroslav Baška v príhovore vysoko ocenil význam činnosti ordinariátu pre všetkých

príslušníkov ozbrojených síl i civilných zamestnancov rezortu. Poznamenal, že najmä vojaci,

ktorí pôsobia v zahraničných misiách a sú dlhodobo odlúčení od svojich blízkych pociťujú

potrebu kontaktu s vojenskými duchovnými. Vyjadril presvedčenie, že vojenskí duchovní budú

aj naďalej súčasťou slovenských vojenských zahraničných misií.

František Rábek spomenul, že v súčasnosti sú vojenskí kňazi v misii UNFICYP na Cypre

a v misii KFOR na území Kosova. V minulosti boli aj v Eritrei a v Iraku. „Činnosť vojenských

kňazov v zahraničných misiách je veľmi dôležitá pre získanie potrebných skúseností. Výhodou

je, že sú v neustálom, každodennom kontakte s vojakmi. Znášajú spoločne s nimi odlúčenie od

domova. Predpokladáme, že v najbližšom období by mal slovenských vojakov sprevádzať

vojenský kňaz aj pri ich misii v Afganistane,“ zdôraznil Mons. Rábek.

Na záver slávnosti minister obrany a náčelník generálneho štábu ocenili Mons. Františka

Rábeka medailou Za vernosť ozbrojeným silám 3. stupňa. Rektor Akadémie Ozbrojených síl

generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši prof. Ján Kurty ordinárovi odovzdal plaketu za

prínos k výchove mladej vojenskej generácie.

Jozef ŽIAK

Foto Peter DOVINA

Zelená diecéza

Starostlivosť o vojenské lesyJednou z podriadených súčastí Odboru riadenia

štátnej správy Ministerstva obrany SR je aj Vojenskýlesný úrad. V jeho kompetencii je výkon štátnejsprávy lesného hospodárstva vo vojenských lesoch.

Vojenskými lesmi sú lesy na území vojenských obvodovZáhorie, Lešť, Javorina a Valaškovce. Ale aj lesy mimoúzemí vojenských obvodov, ktoré tvoria ochranné pásmavojenských objektov nachádzajúcich sa mimo vojenskýchobvodov. Napríklad strelnice, cvičiská, muničné skladya podobne, ktoré sú zároveň v obhospodarovaní štátnehopodniku Vojenské lesy a majetky (VLM) SR Pliešovce.V súčasnosti Vojenský lesný úrad MO SR (VLÚ) vykonávaštátnu správu lesného hospodárstva v lesných celkoch,ktoré obhospodarujú spomínané VLM a v lesných celkochneštátnych subjektov s celkovou výmerou asi 80 000 ha.VLÚ vykonáva štátnu správu lesného hospodárstva aj preneštátne subjekty vo Vojenskom obvode Javorina, ktorýmboli vydané majetky. Výmera, na ktorej hospodárianeštátne subjekty v uvedenom obvode, sa mení podľatoho, ako sa vydáva majetok oprávneným subjektoma postupne sa zväčšuje.

OD POKÚT AŽ PO TVORBUZÁKONOV

„Ak by som mal náplň našejpráce objasniť veľmi, veľmi zjed-nodušene, povedal by som, že sasnažíme vykonávať štátnu správulesného hospodárstva vo vojen-ských lesoch tak, aby pri zachovanípriority akou je využitie územia naúčely obrany štátu, bolo zabez-pečené hospodárenie podľa les-ných hospodárskych plánov (LHP).Usmerňujeme a kontrolujeme za-lesňovanie, výchovu, ako i ťažbuv nich tak, aby aj nastupujúce ge-nerácie mali pekné lesy a možnosťmaximálneho úžitku z nich,“ vys-

vetlil v skratke prednosta VLÚ MO SR Ing. Vladimír Kováč.Medzi hlavné činnosti lesného úradu patrí napríklad výkonštátneho dozoru na územiach určených pre potrebyobrany štátu, príprava zákonov týkajúcich sa lesnéhohospodárstva a ďalších súvisiacich predpisov a noriem,výkon kontroly dodržiavania zákonov, vedenie pries-tupkových konaní, organizovanie verejného obstarávaniana vyhotovovanie LHP a vedenie súvisiacej ekonomickejagendy. Pracovníci úradu tiež koordinujú vyhotovovaniea schvaľovanie lesných hospodárskych plánov, povoľujú ichzmeny, spracúvajú odborné stanoviská vo vnútro-rezortných a medzirezortných pripomienkových kona-niach, podieľajú sa na tvorbe predpisov a podobne. Úlohdoslova neúrekom. Je neuveriteľné, že toľko povinnostív takej širokej a komplexnej oblasti ako je štátna správavojenských lesov, vykonávajú iba dvaja pracovníci VLÚ.Ing. Vladimír Kováč a jeho kolegyňa Ing. Mgr. AnnaJurovčíková sú totiž jediní zamestnanci úradu. „V civilnomsektore vykonáva štátnu správu lesného hospodárstvaviacero stupňov,“ objasnila A. Jurovčíková, ktoráv lesníctve pôsobí od roku 1978 a v rezorte obrany pracuje

od mája minulého roku. „Povinnosti si delia obvodné lesnéúrady, krajské lesné úrady a Ministerstvo pôdohospo-dárstva SR. Tu sa všetka činnosť kumuluje do jednéhoútvaru, čo je veľmi zaťažujúce. Veď napríklad pri prešetro-vaní rôznych skutočností, ktoré sa stali v ktoromkoľvekvojenskom obvode, musíme vycestovať a riešiť ich priamona mieste,“ dodala Anna Jurovčíková.

NEPRIATEĽOM LYKOŽRÚTŤažba sa vo vojenských lesoch riadi prísnymi normami

a pravidlami. „Zaujímavosťou je, že v lesnom hospodár-skom pláne kalkulujeme výšku ťažby až na obdobie trochdesaťročí dopredu. Lesné hospodárske plány sú vyho-tovované zvyčajne na desať rokov. Usilujeme sa dohliadaťna výrub dreva tak, aby bolo do podstaty lesa zasiahnutéčo najmenej a aby bol les pre nás „produktívnym čo naj-dlhšie,“ prezradil Ing. V. Kováč. Les má však aj mnohoškodcov, biotických (hmyz, huby, človek) aj abiotických(vietor, imisie, sneh a iné). Staronovým problémom je v sú-časnosti hynutie smrečín vo Vojenskom obvode Javorina.„Tento úhyn sa však netýka iba vojenských lesov. V odbor-ných kruhoch je známy už viac desaťročí a v súčasnostinabral prudkú dynamiku. Zastúpenie tejto dôležitej drevinyv lesných ekosystémoch Slovenska je teraz 26,4 %, čopredstavuje plochu 510 tis. ha. Hynutie smrečín nadobud-lo takú intenzitu, že v priebehu desiatich až tridsiatichrokov môže zastúpenie smreka poklesnúť na úroveň 10 až15 %. Hynutie smrekových porastov je dnes globálnyproblém a postihuje aj lesy Poľska, Českej republiky,Nemecka, Rakúska a niektorých ďalších štátov Európy.Odhaduje sa, že napríklad lykožrútom smrekovým je v sú-časnosti na území SR napadnutých až 1 200 tis. m3. VoVojenskom obvode Javorina evidujeme k 31.12. 2007 túto„kalamitnú hmotu“ v objeme 144- tisíc m3, z toho Vojen-ské lesy a majetky SR š. p. evidujú asi 9- tis. m3 zatiaľnespracovanej drevnej hmoty a v neštátnych subjektochodhadujeme zhruba 135- tis. m3 nespracovanej drevnejhmoty. Tu je dôležitá hlavne prevencia. Musím povedať, žeVojenské lesy postupujú pri potláčaní týchto škodcovrazantnejšie ako neštátne subjekty,“ informoval prednostalesného úradu. To, že napadnutie smrekových porastovpodkôrnym hmyzom má prudkú dynamiku, potvrdzujenové evidované poškodenie porastov na vzdialenom polesíSklené (Správa lesov Pliešovce) v odhadovanom objeme asi20- tisíc m3 drevnej hmoty (odumierajúce a odumretéstromy).

ZMENY LEGISLATÍVY NUTNOSŤOU„V súčasnosti nás trápia aj niektoré legislatívne

problémy. Napríklad nie je presne určené, ktoré lesy mimovojenských obvodov by ešte mali byť vojenskými lesmi,“vysvetlila Anna Jurovčíková a zdôraznila, že vojenskýobvod nie je to isté ako vojenský les. „Ide najmäo územia okolo cvičísk, trhacích jám, účelových stavieba ostatných vojenských objektov. Tieto územia trebašpecifikovať najprv v katastri a následne zvážiť, či tietolesy chceme obhospodarovať. Táto legislatívna úprava jepotrebná predovšetkým pre ďalšie striktné určeniepovinností ako vo vojenských lesoch, tak aj vo vojen-ských obvodoch. Musíme doriešiť aj problematiku san-kcionovania pri nepovolenom vstupe do vojenského ob-vodu či rozšírenia kompetencií Lesnej stráže, predovšetkým v oblasti pokutovania priestupkov priamona mieste. Vyriešiť musíme tiež nedostatky zákonao poľovníctve vzhľadom na vojenské lesy,“ doplnilprednosta VLÚ MO SR Ing. Vladimír Kováč.

Text a foto Vladislav VAVRINEC

NIEKTORÉ ĎALŠIE ČINNOSTI VLÚ MO SR:* vydáva súhlas k návrhu územného plánu regiónu, k návrhu na určenie

chráneného ložiskového územia a k návrhu na určenie a rozšírenie dobývacíchpriestorov,

* vydáva záväzné stanovisko k územnému rozhodnutiu, ktoré sa má dotknúťlesných pozemkov,

* vyhlasuje ochranné lesy a lesy osobitného určenia,* vydáva rozhodnutia o vyňatí z lesných pozemkov a obmedzení ich užívania

(stavebná činnosť),* schvaľuje postup rekonštrukcie lesa a ukladá opatrenia na ochranu lesa,* určuje lesné celky, * vydáva osvedčenie o spôsobilosti odborného lesného hospodára, vedie ich

register, rozhoduje o odňatí osvedčenia hospodára,* vykonáva poradenskú činnosť na úseku lesného hospodárstva,* dáva súhlas na vykonanie naliehavej ťažby nad objem predpísaný plánom.

[ VÝKON ŠTÁTNEJ SPRÁVY ]O b r a n a 3 / 2 0 0 8

43

44O b r a n a 3 / 2 0 0 8[ V MEDZINÁRODNÝCH ŠTRUKTÚRACH ]

Občianske právo v ozbrojených silách

jej účastníkov v oblasti základných ľudských a občianskychpráv zakotvených v legislatíve Slovenskej republikya objasniť princípy pripravovanej legislatívy v rámci EU.Prezentovali sme tiež aktivity mimovládnych organizáciíarmád členských štátov Severoatlantickej aliancie pri pre-sadzovaní ľudských a občianskych práv v praxi. Ale našimhlavným cieľom bolo rozprúdiť diskusiu a zdôrazniťaktuálny stav tejto problematiky v podmienkach našich oz-brojených síl. Realita je taká, že v oblasti ochrany ľudskýcha občianskych práv nemajú v súčasnosti príslušníciOzbrojených síl Slovenskej republiky žiadny profesijný, od-borový alebo iný orgán, ktorý by mal potrebné kompe-tencie. Neexistuje žiadna organizácia, ktorá by bola nezá-vislá a zastupovala oprávnené záujmy príslušníkov OS SRpočas služby a aj po jej skončení. Občianski zamestnancisíce majú svoje odbory, no myslím si, že slovenské ozbro-jené sily sú pomerne malé na to, aby tu jestvovala takátoroztrieštenosť,“ zdôraznil prezident ZVSR M. Bohunický.

NAJVYŠŠÍ ČAS NA ZMENUSo slovami prezidenta ZVSR súhlasil aj viceprezident

zväzu gen. plk. v.v. Jozef Tuchyňa. „V podmienkach OS SRs prijatím „Odporúčania č. 1742 Parlamentného Zhromaž-denia Rady Európy“ z 11. 4. 2006 k ľudským právam prí-slušníkov OS vznikla nová situácia. Vyžaduje si predovšet-kým vytvorenie spomínanej nezávislej organizácie, alebosamostatnej inštitúcie vojenského ombudsmana a posú-denie platnej legislatívy pre OS SR vrátane jej novelizácie.A to predovšetkým v zmysle spomínaného odporúčania,“upozornil J. Tuchyňa. Podľa viceprezidenta ZVSR ide najmäo zákon o štátnej službe profesionálnych vojakovč. 346/2005 z. z. v znení neskorších predpisov, branný

EUROMIL (Európska organizácia vojenských zväzov) je vrcholovou európskou organizáciou, ktorá združuje slobodnédemokratické zväzy reprezentujúce profesionálne a sociálne záujmy vojenských osôb. Je jedinou organizáciou tohto typuv Európe a na svete. Združuje 34 členských zväzov z 22 krajín (západnej, strednej a východnej Európy) a má 500 000 členovv činnej službe, mimo činnú službu a ich rodinných príslušníkov.

EUROMIL má štatút pozorovateľa alebo poradcu v európskych organizáciách, ako sú Európska únia, Rada Európy,Parlamentné zhromaždenie NATO, OBSE, ZEU a NATO. Vo všetkých vymenovaných orgánoch sa usiluje doplňovaťrozhodovanie pri tvorbe a prijímaní európskych zákonov v prospech príslušníkov ozbrojených síl.

zákon č. 570/2005 z. z. v znení neskorších predpisov,Zákon o OS SR č. 321/2002 z. z., Etický kódex profesionál-neho vojaka OS SR a ďalšie legislatívne normy. Účastnícikonferencie sa rovnako zhodli na ďalších potrebnýchzmenách, napríklad o odstránení obmedzenia týkajúcehosa volebného práva príslušníkov OS, ktoré vyplýva z článku30 Ústavy SR ods. 1 a 4, povolenie príslušníkom OS vstupo-vať do politických strán, či zabezpečiť legislatívne podmien-ky, aby sa mohol profesionálny vojak stať odporcom vojen-skej služby z dôvodu výhrady svedomia. Za dôležité označiliaj zaradenie do programov výcviku (študijných programovposlucháčov) útvarov, štábov, zariadení, vojenských škôla kurzov pravidelné zoznamovanie so základnýmidokumentmi riešiacimi problematiku ľudských práv.

SKÚSENOSTI PARTNEROV„Zväz vojakov SR má vďaka členstvu v EUROMIL-e

kontakty, ktoré nám umožňujú danú problematikukonzultovať a vymieňať si názory a získavať potrebnéskúsenosti. Vynikajúce vzťahy máme v súčasnosti napríklads Poliakmi či Maďarmi,“ prezradil Jozef Tuchyňa. SnahySlovenskej republiky v oblasti uplatňovania ľudských a ob-čianskych práv v podmienkach ozbrojených síl vyzdvihol ajprezident Európskej organizácie vojenských zväzov. „Je dô-ležité, aby spomínaná organizácia vznikla najmä medzivojakmi v činnej službe,“ povedal prezident EUROMIL-u E. Jacob. „Ide o to, aby záujmy vojakov nepresadzovali„iba“ vojaci po skončení aktívnej služby alebo v zálohe.Slovensko je na začiatku. Netreba sa ponáhľať a podceniťprípravu, ktorá je pri presadzovaní týchto dôležitých a zá-važných zmien veľmi dôležitá. Jedným z hlavných problé-mov, ktorý riešili aj iné krajiny a ktorý budete musieť vyrie-šiť aj vy, je prekonanie spôsobov myslenia niektorých vyso-kých vojenských, či vojensko-politických funkcionárov. Vašeozbrojené sily sú už plne profesionalizované, čo vyvolávanevyhnutnosť zmeny v samotnom vnímaní, nazeraní naprofesionálnych vojakov a najmä na výkon ich služby,“podčiarkol E. Jacob.

„Vieme, že naše predsavzatia si vyžadujú istý čas. Ve-rím, že sa nám podarí presadiť vznik spomínaných absen-tujúcich organizácií a dosiahnuť potrebné legislatívne zme-ny tak, aby podstata uplatňovania ľudských a občianskychpráv bola v podmienkach Ozbrojených síl SR zachovaná,“doplnil prezident ZVSR plk. gšt. v.v. Michal Bohunický.

Text a foto Vladislav VAVRINEC

ZVÄZ VOJAKOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ZVSR)Je občianske združenie, ktoré je vrcholovou profesijnou

stavovskou organizáciou profesionálnych vojakov, pobera-teľov výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia vo-jakov, vojnových veteránov, manželiek a manželov a zamest-nancov vojenskej správy, ktorí súhlasia s činnosťou Zväzua zúčastňujú sa na tejto činnosti.

Základnou úlohou ZVSR je usilovať sa o humanizáciu vý-konu vojenskej služby, presadzovať všeobecné, sociálne, pra-covné, profesijné, ekonomické, kultúrne a bytové záujmy svo-jich členov, ich rodinných príslušníkov a pozostalých po pro-fesionálnych vojakoch. Nielen v rámci Ozbrojených síl SR, aleaj vo vzťahu k štátnym orgánom, ďalším orgánom verejnejsprávy, samosprávy a vo vzťahu k iným občianskym združe-niam pri zachovaní si politickej nezávislosti a nestrannosti.

Zväz má v súčasnosti 1 953 členov pracujúcich v 28 klu-boch. Zväz vojakov Slovenskej republiky sídli v Trenčíne. Jehoprezidentom je plk. gšt. v.v. Michal Bohunický.

Základné práva a slobody na území Slovenskejrepubliky sú garantované každému bez rozdielu po-hlavia, farby pleti, jazyka, vierovyznania, politickéhoalebo iného presvedčenia, národného alebo sociál-neho pôvodu, príslušenstva k národnostnej aleboetnickej skupine, vlastníctva majetku, veku, či inejpríčiny. Nikto nesmie byť diskriminovaný a zvýhod-ňovaný. Nikto nesmie byť obmedzovaný vo svojichprávach pri presadzovaní základných práv a slobôd(čl. 12 § 2 a 4 Ústavy SR). Niektoré základné právamôžu byť obmedzované zákonom.

Uplatňovaniu ľudských a občianskych práv v ozbro-jených silách sa venovala medzinárodná odborná konferen-cia, ktorá sa uskutočnila v Liptovskom Mikuláši koncom feb-ruára. Prítomný bol aj Emmanuel Jacobs, prezident EURO-MILu („European Organisation of Military Associations“ –Európska organizácia vojenských zväzov), zahraničníúčastníci a vybraní príslušníci Ozbrojených síl SR. Konferen-cia bola pod záštitou Zväzu vojakov Slovenskej republiky.

„Ozbrojené sily sú organizáciou, ktorá zodpovedá zaobranu štátu a ochranu spoločnosti. Ozbrojený boj jedôvodom, prečo vznikli a prečo naďalej existujú. Ichexistencia je spojená so špecifickými obmedzeniamia pravidlami, ktoré sú zamerané na udržanie jednoty,hierarchie, disciplíny a súladu s rozkazmi,“ pripomenulv príhovore prezident Zväzu vojakov SR (ZVSR) plukovníkgšt. v.v. Michal Bohunický. „Povolanie profesionálnehovojaka a jeho služba si vzhľadom na stály vývoj ľudskýchpráv, ako aj samotnej spoločnosti, vyžaduje jednotnýprístup k ľudským právam príslušníkov ozbrojených síl.Zámerom konferencie bolo prehĺbenie právneho vedomia

45O b r a n a 3 / 2 0 0 8

5 x odpovedz1) Rakúsky vedec, ktorý v roku 1901 obja-

vil tri krvné skupiny sa volal: a) Karl Landsteinerb) Franz Budwaiser c) Ludwig Műller

2) Ktorý taliansky skladateľ je autoromopier Nabucco a Aida?

a) Verdi b) Vivaldi c) Rossini

3) Čo je to katamarán?a) časť nábytkub) bižutériac) druh plavidla

4) Anglické slovo „egg“ znamená v preklade:

a) vtipná historkab) granát c) bombardér

5) Odborná výcviková škola Pozemnéhovojska OS SR je dislokovaná v:

a) Liptovskom Mikulášib) Ružomberku c) Martine

Správne odpovede: 1a), 2c), 3c), 4b), 5c).

[ ODDYCH ]

ZASMEJME SA ...

Sučko z Kuchyne

- Ocko, prosím ťa, pomôž mi s krížovkou,chýba mi už len posledné slovo - prosíka syn.- Tak to ti teda nepomôžem, - odpovedá otec.– Posledné slovo u nás má vždy mama.

•••Žena budí svojho muža uprostred noci: - Ďuro,blcha mi chodí po chrbte.- Rozsvieť nočnú lampu, - radí jej rozospatýmanžel. – Keď ťa uvidí, zdochne od strachu.

•••- Keď moja žena začne spievať, ja so synomvyjdeme na balkón a pes vlezie do búdy.- A to už prečo? - pýta sa kamarát.- Aby si susedia nemysleli, že ju mlátim.

•••

[ FOT

OZAU

JÍMAV

OSŤ ]

diktovali predpisy, putovalo na generálnu opravu. Po nej

bolo opäť pripravené na ochranu vzdušného priestoru

Slovenskej republiky.

Do vzduchu sa však dostalo iba na krátke štyri

hodiny. Padlo totiž rozhodnutie, že slovenské ozbrojené

sily Súčko už nebudú používať.

V súčasnosti je umiestnené neďaleko vstupu do

priestorov dopravného leteckého krídla. Symbolicky – aj

s figurínou pilota v kokpite – víta všetkých, ktorí na

letisko v Kuchyni prichádzajú.

por. Martin URBAN

Foto čat. Peter ŘÍHA

Su-22 s trupovým číslom 3316 vyrobili začiatkom

roka 1987. V lete toho istého roka začalo lietať

z českého letiska v Náměšti nad Oslavou. Po krátkom

období, kedy vzlietalo a pristávalo na letisku v Hradci

Králove, priletelo v roku 1992 v rámci delenia výzbroje

Armády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na

Slovensko.

Domovskou základňou sa preň stalo letisko

v Kuchyni na Záhorí. Okrem mnohých špičkových pilotov

na ňom lietal aj súčasný veliteľ vzdušných síl Slovenskej

republiky generálmajor Juraj Baránek. Ku koncu roka

1999 lietadlo nalietalo približne 570 hodín a tak, ako

Žena to už nevydrží. Jej manžel večer čo večerrobí fušky.,,Už toho mám dosť! Každý večer si nosíšdomov robotu a mňa celkom zanedbávaš!",,Ale, miláčik, veď predsa potrebujeme peniaze.A aj iní si nosia domov robotu...",,Ale nie všetci robia na patológii ako ty..."

•••Sklerotický manžel sa pýta svojej manželky:- Prosím ťa, ako sa vola tá kvetina, čo nám rastiepod oknom?- Ruža.- Aháá. Ružena nevieš, kde mám ponožky?

•••Muž sedí smutný na lavičke. Uvidí ho kamarát,príde k nemu a pýta sa:- No čo máš nové? - Žena má podvádza. - Ale ja som sa pýtal, čo máš nové.

46O b r a n a 3 / 2 0 0 8

Nepríjemné prebudenie Šarmantná ,,špiónka”

[ SÚD

NIČK

A ]

[ PRÍ

BEH

]

[ ODDYCH ]

sídlo v Dánsku

český súhlas

maďarskémeno

(Anton)

Tajničkutvorí sloven-ské príslovie

spôsobovaťzmenusmeru

Nielen po cestách, ale aj po Železniciach Slovenskej republiky sa prepravuje rôzny

majetok a technika patriaca Ozbrojeným silám SR. Počas transportu, vzhľadom na

nepoctivosť niektorých našich občanov, treba prepravovaný materiál a techniku strážiť. Dňa

18. 5. 2006 slobodníka Marcela B., príslušníka VÚ 1102 Michalovce veliteľ určil do vlakovej

stráže a to 18. 5. 2006 transportu č. 121615, pričom bol poučený o spôsobe výkonu služ-

by. Napriek tomu, že počas výkonu svojej služby, ako prvá zmena v čase o 05.25 h., keď

mal vykonávať bdiacu zmenu, uľahčil si výkon služby aj za cenu porušenia svojich

povinností. Odstrojil sa a odišiel do osobného železničného vozňa, v ktorom spal. Tak ho

našli kontrolné orgány. Po zdokumentovaní prípadu vojenskou políciou podal vojenský

obvodný prokurátor návrh na schválenie dohody vojenskému obvodovému súdu pre prečin

porušovania povinností strážnej služby podľa § 407 ods. 1 Tr. zák. Tohto prečinu sa totiž

dopustí každý, kto v strážnej službe z nedbanlivosti poruší predpisy alebo pravidlá služby.

Samosudca vojenského obvodového súdu zistil, že Marcel B. porozumel zásadám

trestného stíhania, ku skutku sa priznal, porozumel jeho právnej kvalifikácii ako trestného

činu a súhlasil s dohodou o vine a treste. Následne dohodu o vine a treste samosudca

schválil. Marcel B. bol rozsudkom uznaný vinným z prečinu porušovania povinností strážnej

služby podľa § 407 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na peňažný trest vo výške 6000 Sk, pričom

pre prípad úmyselného zmarenia tohto trestu, uložil mu súd aj náhradný trest odňatia

slobody na 1 mesiac.

Vzhľadom na možné následky, ktoré vznikajú pri zanedbaní strážnej služby nielen

dôležitých objektov, ale niekedy aj z pohľadu strážiaceho vojaka menej dôležitých objektov,

je zanedbanie povinností v tomto smere jednoznačne trestné v zmysle Trestného zákona.

O tom sa páchatelia poučia až vtedy, keď už je obyčajne neskoro.

plk. JUDr. František KOVÁČ

turistickýchodník

(skr.)

odborníučitelia naVŠ, kritici

zn. ameríciabalík

(zastar.)

pevne s nárazom

sadá

hladkajúpohládzajú

chemickáznačkaaktínia

čin pozerá(expr.)

citoslovcevyjadru-júce žiaľ

mesto v Taliansku

bedro, po anglicky

Pomôcky:Dine, Loin,Aale,nyvá,Aalto A.

pozdravsklonením

hlavy

Pomôcky:Kali, RRR,RSM, pak,

okáli

jedlo (det.)

roztúžená(bás.)

slovenskáobec

olympijskéhry

3

Autor:VojtechKúkoľ

1

ArtsAppliqués

a Ľ Industrie(skr.)

hoci

vliekla zasebou

zalial,žiarouosvietil

cudzie muž.meno

fín. architekt(Alvar)

kraj. povodňovákomisia

chorobnázúrivosť

postupnestratia

tenis. klub

lat. skr.rarus

americkýmaliar

lovkyňeperlo-rodiek

chorvátskyostrov

šúchajú,drhnú

plúž stratilvlhkosť

núbijskábavlna

MPZ SanMarina

2

značkanealkohol.

nápoja

prelamoval

4

koncovkaženskýchpriezvisk

previneniepopravilmečom

vojenský súd(skr.)

obytná stavba

dolná časťvlnovky

horské pleso

okovaný sud

Málokto bude veriť, že bolo také obdobie, že vojak z povolania stretnuties cudzincami najmä zo západných krajín musel nahlásiť svojmu veliteľovi. Ako mladýporučík som bol vybraný spolu s kolegami por. Kopalom, Gunárom, Zdenkoma Pavlasom za cvičiteľa vojakov na spartakiádu. Cvičenie vojakov malo veľký pozitívnyohlas na verejnosti. Cez deň sme tvrdo cvičili a večer sme, partia poručíkov, oddychovaliv miestnom podniku. V útulnom malom bare hrala cigánska kapela clivé melódie. Podobrej večeri sme si zvyčajne dali pohár vína a odišli odpočívať. Známy stereotyp večerabol narušený, keď pri vedľajšom stole sedela spoločnosť a v nej sa vynímala slečna, ktorejtelesné proporcie a ideálne krivky tela vzbudili pozornosť. Spoločnosť sa zhovárala ponemecky. Naša snaha zoznámiť sa s peknou Nemkou bola obmedzená jednakpríslušnými predpismi, ale aj chabou znalosťou nemčiny. Čo čert nechcel, v ten večerv poručíckej spoločnosti sedel aj kapitán Neuman, ktorý po nemecky vedel, a tak saponúkol, že bude tlmočiť. Voľba, kto ju privedie za fľašu vína k nášmu stolu, padla namňa.

Slušne som vstal, podišiel k vedľajšiemu stolu a požiadal krásku o tanec. V pomalomtanci sa ku mne privinula a už ani neviem, ako som ju k nášmu stolu posadil. Začala saformálna diskusia, kapitán tlmočil oficiálnu debatu mysliac si, že slečna nepozná nášjazyk. S kolegami sme ,,hodnotili“ jej zaujímavé ženské krivky, dokonca sme si farbistopredstavovali, čo by bolo, keby bolo... Nič však nebolo, lebo spoločnosť od vedľajšiehostola po chvíli vstala a odišla, slečna sa s nami rozlúčila a my sme dopili víno, ktoré somvyhral.

Ráno, keď som prišiel do práce, ma dozorný útvaru upozornil, že sa musímokamžite hlásiť u veliteľa útvaru plk. Hauzírka. Hneď na mňa spustil, že som porušilzákaz stretať sa s cudzincami. Dozvedel som sa, že dotyčná je Češka, ktorá dlhodobožije v Nemecku s rodičmi, že môže byť dokonca špiónka, ak vie po česky. Vtedy som saz duše zasmial. Pokiaľ rozumela našim rečiam, mohla byť skutočne ohúrená. Veliteľ satomu tiež zasmial a nepotrestal ma. Dodnes neviem, kto bol ten iniciatívny a našunevinnú zábavu nahlásil veliteľovi. Jedno je však isté, že dnes to majú poručíci pristretnutiach s cudzinkami oveľa ľahšie.

Ing. Tomáš ŠVEC

otravnélátky (skr.)

st. indickáboh. zla

47[ RÔZNE ]O b r a n a 3 / 2 0 0 8

Armádny magazínv Slovenskej televízii

PROFESIONÁLuvidíte v premiére každý štvrtok na

Dvojke o 16,20 h.a v dvoch reprízach

- ich vysielací čas sledujte na internete

POZVÁNKARezort obrany a mesto Nitra pozývajú

všetkých záujemcov na oslavy 4. výročia vstupuSlovenskej republiky do NATO. Uskutočnia sa28. marca od 14.00 hod na Svätoplukovomnámestí v Nitre.

Pripravený je zaujímavý program, v ktoromsa predstavia skupiny Komajota, Hex, Gla-diator. Nebudú chýbať prelety vrtuľníkov,ukážky vojenskej techniky, zlaňovanie, ukážkyboja zblízka, výcvik služobných psov a rôzneadrenalínové atrakcie. Prezentovať sa budeVojenská polícia.

ráží, ale pre sériovú výrobu sa počíta s účinnejším kanónom s hlavňou dlhou 50 alebo 55 ráží.

Veža by mala byť schopná niesť s minimálnymi úpravami aj kanón kalibru 140 mm.

Sekundárnu výzbroj tvoria dva guľomety kalibru 12,7 mm a 7,62 mm. Kanón by mal mať

automatické nabíjanie a preto budú posádku tvoriť iba traja členovia.

Tank váži 44 ton, je dlhý 9,42 m, široký 3,24 m a vysoký 2,3 m.

Miroslav Barič

Foto TRDI Sagamihara

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generálĽubomír Bulík a mesačník OBRANA v spolupráci s Komunikač-ným odborom MO SR a organizátormi Dňa detí s ozbrojenýmisilami a Slovenským rozhlasom, vyhlasujú pre žiakov základ-ných škôl 7. ročník výtvarnej súťaže

VOJACI OČAMI DETÍ

Účastníci súťaže zašlú svoje práce spolu so spiatočnouadresou, telefónnym kontaktom a dátumom narodenia naj-neskôr do 9. mája 2008 na adresu:

Redakcia OBRANA, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava.Autori najlepších prác v kategórii mladších a starších žiakov

získajú hodnotné ceny a ich práce uverejníme na internetovejstránke Ministerstva obrany SR. Zároveň ich pozveme na vojen-ský Deň detí, ktorý sa tento rok uskutoční 24. mája 2008v Gelnici.

Technický výskumný inštitút v meste Sagamihara predstavil prototyp nového japonského

tanku. Stroj začali vyvíjať v roku 2001 ako MBT-X, používa sa aj označenie TK-X. So zavedením

do výzbroje sa počíta v roku 2010 a preto by mal tank v službe niesť označenie Type 10.

Nový tank sa navonok tvarovo veľmi nelíši od západných súčasníkov ako sú francúzsky

Leclerc, americký Abrams či nemecký Leopard 2. Výnimočný je však svojím výškovo

nastaviteľným hydropneumatickým podvozkom. Ten umožňuje stroju napríklad znížiť siluetu

pri streľbe zo zálohy, alebo vyrovnávať bočný náklon pri jazde po svahu.

Hlavnú výzbroj tanku bude tvoriť kanón kalibru 120 mm. V prototype má dĺžku hlavne 44

Japonci predstavili nový tank