Marec 2011 Potápačský občasník

Novinky z prostrediapotápačského centra a klubu Aronnax

Rozširujeme náš občasníkRozširujeme náš občasník

Ak si svoje voľnočasové aktivity plánu-ješ v dostatočnom predstihu, alebo akmáš rád pocit, že máš svoju dovolenkuuž „v cajchu“ zabezpečenú - dovoľ námti navrhnúť niečo z nášho programu.V prvom rade, nasledovné mesiace ab-solvujeme sériu „mestských výjazdov“:Stockholm (február), Brusel (marec),Kraków (apríl). V máji pôjdeme na do-brodružnú cestu do Rumunska a na

Náš potápačský občasník eNEWS,pravdepodobne zažije v tomto roku výz-namnejšie zmeny. Potom, čo somdefinitívne odišiel zo svojej materskejspoločnosti Pro-Dive a založil nové, užvlastné Potápačské centrum ARON-NAX s.r.o., som sa neustále snažil o za-loženie informačného periodika. Jehovýsledkom boli 4 minuloročné vydaniaeNEWS. V tomto roku by sme radi zvýšili početvydaných čísiel na 10, aj keď ešte radšejneašpirujeme na mesačník. Okremzhustenej periodicity mienime zvýšiť

tiež počet strán občasníka z pôvodných12 na rozsah 8-20. Okrem starších tém,akými sú: pokračovanie v našom ser-iály „Prof. Aronnax radí“- o výberevýstroja, „Potápanie z plavidla“ - spô-sobe chovania sa na potápačskej lodiči „Radách-Trikoch-Fintách“ - mapujú-cich potápačské zručnosti nám v novomročníku pribudne rubrika potápačskéhohumoru, kreslený seriál o potápaní apríspevok z morskej biológie. Veríme,že po takomto rozšírení „znesiete“ aj očosi viac našej Aronnaxáckej reklamy.

Robert Korim

sever Nemecka, do prírodného parkupotápať s 2m dlhými jesetermi. Pokiaľsi ešte nebol s nami v Bosne aHercegovine na rieke Una pri mesteBihač, rozhodne si nenechaj ujsť cezleto víkendové potápanie v rieke. A porokoch sa opäť vraciame na vrakyjužného Francúzska pri Saint Tropez.Chce to chuť - čas - a peniaze. Ohlássa na adrese: centrum@aronnax.sk

Obsah vydania:

Strana 1: Čo máme nové......Strana 2: Rok NITROX-uStrana 3: Úryvok z “20.000 míľ....”Strana 4: Ako si vybrať boty....Strana 6: S čím potápam jaStrana 7: Potápačská vedaStrana 9: Prírodné podmienky ponoruStrana 12: Výstup na malý člnStrana 14: BioluminiscenciaStrana 16: Kreslený seriálStrana 17: Humor v potápaníStrana 18: Reportáže a podujatia0903 228 688, www.aronnax.sk , centrum@aronnax.sk

Egypt v roku2011

Niektorí z Vás žili a pracovali vEgypte. Mnohí z Vašich radov už

navštívili túto čarovnú krajinu a ob-javili krásu pod hladinou Červeného

mora. Verím, že drvivá väčšinatých, ktorí tieto riadky čítajú sa dotejto oblasti chcela ešte v živote

pozrieť a uvidieť to, čo je vyvolenélen nám - potápačom. Z oto väčším

záujmom sledujeme v Aronnaxevývoj situácie na severe Afriky.

Veríme, že sa najneskôr do koncaroka vyriešia problémy, ktoré čakajúnárody tejto inak hrdej krajiny a že

sa tam opäť na jeseň pozrieme.Držme im palce!

Foto: Martin Strmiska

My, z Potápačskéhocentra ARONNAX,sme sa rozhodliprispieť k väčšiemu

rozšíreniu Nitroxu v radoch sloven-ských potápačov. Inštruktori aDivemasteri centra budú počascelého roku 2011 popularizovaťdýchanie týchto kyslíkom obo-hatených zmesí. Náš príspevok kNitroxovej gramotnosti Slovenska jenasledovný:

99 Eur....V roku 2011 bude štandardná cenazákladného kurzu potápania so zme-sou Nitrox znížená zo 135 eur na 99Eur.

88 Eur....Raz mesačne, budeme učiť Nitrox všpeciálne ohlásenom kurze len za 88Eur. Uskutoční sa vždy prvú 14.(15.)-teho v mesiaci: 14. mar.; 14. apr.;14. máj; 14. jún; atď...

77 Eur....Kurz TDI Basic Nitrox realizovanýOn-Linovým spôsobom bude v prí-pade registrácie u nás, stáť len 77Eur.

66 Eur....V prípade, že absolvujú pokročilýkurz Advanced Diver, stačí aby si nakurz potápania s Nitroxom pripravililen 66 Eur.

Upozorňujeme, že na všetky spomí-nané zľavnené výcvikové programy,je nutné sa vopred nahlásiť mailomna centrum@aronnax.sk !

A pre už certifikovaných nitroxovýchpotápačov chystáme prekvapenie!

O vychádzke z ponorky Nautilus

Pozrel som na veliteľa lode Nautilus akona námesačníka: ,Určite nemá všetkov hlave v poriadku', pomyslel som si. ,Malasi nejaký záchvat, ktorý trval týždeň, adrží ho ešte aj teraz. Škoda! Mal som horadšej ako čudáka než ako blázna! Tietomyšlienky sa mi zaiste dali čítať na tvári,ale kapitán Nemo len kývol, aby som išielza ním, a tak som ho nasledoval akočlovek pripravený na všetko. Vošli smedo jedálne, kde boli prichystané raňajky.- Pán Aronnax, - nech sa vám páči,poďte, zajeme si a pri jedení sapozhovárame. Ak som vám sľúbilprechádzku po lese, nijako som sa neza-viazal, že tam nájdete aj reštauráciu.Naraňajkujte sa ako človek, ktorý pravde-podobne bude obedovať neskoro.Pustil som sa teda s chuťou do jedla.Kuchár nám pripravil rozličné ryby, reznez holotúrií, vynikajúce homáre s pikant-ným príkrmom z rias, veľmi povzbudzu-júcich chuť, ako sú Porphyra laciniata aLaurencia primafetida. Pili sme čistú vo-du a do nej som si podľa kapitánovhopríkladu pridal niekoľko kvapiekkvaseného likéru, vyrobeného kamčat-ským spôsobom z riasy známej podmenom Rhodymenia palmata.Kapitán Nemo spočiatku jedol mlčky,potom mi povedal: - Pán profesor, keďsom vám navrhol, aby ste šli so mnouna poľovačku do mojich lesov na ostroveCrespo, mysleli ste si, že si protirečím.A keď som vám oznámil, /tí ide o pod-morské lesy, považovali ste ma za bláz-na. Pán profesor, nikdy netreba posud-zovať ľudí unáhlene ...- Ale verte, kapitán, že ... - Ráčte ma vy-počuť, a uvidíte, či ma môžete obviňo-

vať z bláznovstva.- Počúvam. Pán profesor, viete tak istoako ja, že človek môže žiť pod vodou,ak má so sebou dostatočnú zásobudýchateľného vzduchu. Pri podmorskýchprácach robotník oblečený vnepremokavom odeve a s hlavou vkovovej kukle dostáva vzduch tlakový-mi pumpami a cez prietokový regulátor.To sú skafandre, - povedal som.Áno, lenže za takýchto podmienoknemôže sa človek voľne pohybovať. Jepripútaný k pumpe, ktorá mu dodávavzduch cez gumovú hadicu, čo je sku-točná ľďaz, viažuca ho k zemi. Kebysme aj my boli takto pripútaní k Nautilu,nemohli by sme sa dostať príliš ďaleko.Ako sa teda možno odpútať? - spýtalsom sa. - Tak, že človek použijeRouquayrolov-Denayrouzov prístroj,ktorý vynašli dvaja vaši krajania a jasom ho pre svoju potrebu tak zdokon-alil, že sa s ním môže-le bez obávodvážiť do ľuďom neprirodzenéhoprostredia a váš organizmus tým nijakoneutrpí. Prístroj sa skladá z nádržky zhrubého plechu, do ktorej si nahromadímvzduch pod tlakom päťdesiat atmosfér.Nádrž nosím na chrbte a na rameneako plecniak. Jej horná časť je upravenáako skrinka, z ktorej uniká vzduch podnormálnym tlakom cez mechanizmuspodobný mechom. Na bežnepoužívanom Kouquayrolovom prístrojivychádzajú z tej skrinky dve gumovéhadice, končiace sa v akýchsi násad-coch, priliehajúcich na nos a na ústapotápača; jedna z hadíc privádza vz-duch vdychovaný, druhá odvádza vz-duch vydýchaný, a jazyk zatvára i a/jednu, raz druhú podľa toho, ako todýchanie vyžaduje. Lenže ja musím namorskom dne čeliť značnému tlaku, pre-to si, ako vo skafandri, zatváram hlavudo medenej gule, do ktorej ústia obidvehadice, vdychová i výdychová.

To je skvelé, kapitán Nemo. Ale vzduch,ktorý máte so sebou, sa rýchlo spotre-búva, a len čo neobsahuje viac ako pät-násť percent kyslí ká, stáva sanedýchateľným.Pravdaže, povedal som vám však, pánAronnax, že pumpy Nautila mi umožňu-jú nahromadiť vzduch pod značnýmtlakom, a za takýchto podmienok mimôže nádržka prístroja poskytnúťdýchateľný vzduch na deväť až 10 hod.Už nemám námietok, - odvetil som. - Lenby som sa vás chcel ešte opýtať, ako sisvietite na cestu na morskom dne.Ruhmkorflbvým prístrojom, pán profesor.Prvý prístroj sa nosí na chrbte, druhý sapriväzuje na pás. Skladá sa zBunsenovho článku, ktorý uvádzam dočinnosti nie dvojchrómanom draselným,ktorý by som si nemal odkiaľ zadovážiť,ale sodíkom, ktorého je v mori plno.Indukčná cievka zbiera vyrobenú elek-trinu a odvádza ju do lampy so zvlášt-nym zariadením. V lampe je sklenenárúrka, ktorá obsahuje zriedný uhoľnýplyn. Keď je prístroj v činnosti, plyn sarozžiari a vydáva stále belavé svetlo.Takto vybavený dýcham i vidím.Kapitán, na všetky moje námietky odpo-vedáte zdrvujúco presvedčivo, že sa sanedá pochybovať. Mám ale výhrady, opuške, ktorou ma chcete vyzbrojiť.- Veď to nie je puška na strelný prach,- odvetil kapitán. - Je to teda vzdu-chovka? - Pravdaže. Ako by som si mo-hol na svojej lodi vyrábať strelný prach,keď nemám ani liadok, ani síru, ani uh-lie? - Ostatne, - povedal som, - aby sadalo pod vodou, v prostredí osemstopäťdesiatkrát hustejšom než vzduch,účinne strielať, musel by sa prekonávaťohromný odpor.- To nie je hlavné! Existujú predsa delá,ktoré po Fultonovi zdokonalili AngličaniaPhilippe Coles a Burley, Francúz Furcya Talian Landi, a ktoré majú špeciálny

záver a môžu strieľať aj za takýchtopodmienok. Ale opakujem, keďženemám strelný prach, nahradil som hovzduchom, stlačeným pod vysokýmtlakom, ktorým ma v akomkoľvekmnožstve zásobujú pumpy Nautila.- Aleten sa asi rýchle spotrebuje. - nemámazda nádržku v Rouquarolovom prístro-ji, z ktorej si môžem podľa potreby vz-duch načerpať? Stačí na to o jeden ko-hútik viac. Veď uvidíte, pán Aronnax, žesa na podmorských poľovačkách nem-inie ani veľa vzduchu, ani guliek. Predsasa mi však vidí, že v tom pološere a vovode, ktorá je oveľa hustejšia ako ovz-dušie, nemôžu strely ďaleko doletieť aťažko môžu niečo zabiť.Naopak, pane, každý výstrel z tej puškyje smrteľný. Len čo sa guľka aj celkomslabo dotkne nejakého zvieraťa, padneako zasiahnuté bleskom. Prečo?Pretože sa z pušky nestrieľajú obyčajnéguľky, ale malé sklené kapsle, ktoré vy-našiel rakúsky" chemik Leniebrôck aktorých mám veľkú zásobu. Tie sklenékapsle s oceľovým plášťom, zaťaženéolovenou náplňou, sú skutočne malé-leydenské fľaše, v ktorých má elektrinaveľmi vysoké napätie. Pri najmenšomnáraze sa vybíjajú a aj najmocnejšiezviera padne mŕtve. Pripomínam ešte,že kapsle nie sú väčšie ako broky čísloštyri a že by sa ich aj desať zmestilo donábojnice obyčajnej pušky. - Užnevravím ani slovo, - povedal som, vstá-vajúc od stola, - už mi neostáva nič in-šie, ako si vziať pušku a ísť ta, kampôjdete vy. Kapitán Nemo ma vzápätíodviedol do zadnej časti Nautila. Keďsme prechádzali okolo Nedovej aConseilovej kabíny, zavolal som svo-jich priateľov, a oni sa hneď pobrali zanami.

Úryvok z XIII.-tej kapitoly knihy Julesa Verna: 20.000 míľ pod morom

Profesor Aronnax radí:Asi si všetci pamätáme poučovanianašich mám, že nohy majú byť pokiaľmožno vždy v teple. Rovnako to platí ajpre potápanie, veď práve termálnejochrane sa inštruktori základných kur-zov venujú vo zvýšenej miere. Navyše, najmä v tropických oblastiachkde všelijaké potvorky pália, pŕhlia, kúšuči pichajú plnia potápačské topánky ajfunkciu účinnej ochrany pred jedovatý-mi živočíchmi. Ale ich prítomnosť nanašich nohách oceníme aj vtedy, keďmusíme vyliezať na úzke stúpačkytenkého rebríka po ktoromvyliezame z vody na plavidlo, či vsituácii ak

musímena miestoponoru ísťkúsok peši po štrku alebo horúcompiesku. A tí, čo už okúsili slasť naťahovania sas gumeným člnom nad dnom tvorenýmz ostrých kameňov, asi tiež vedia o čompráve píšeme.....

Dnešné potápačské topánky

Už dávno nie je potápačské obutietvorené len jednoduchou "punčochou"z neoprénu, podlepenou navyše jed-nou vrstvou tenkej gumy. Takéto rekviz-ity už vídame len na nohách starších za-konzervovaných potápačských di-nosauroch, ktorým sa ponožky naskalách neuveriteľne kĺžu a ktorých no-hy počas pochodu cítia každý, aj ten naj-

menší kamienok. O poučenínašich múdrych mám o no-hách v teple nemôže byťpochopiteľne ani reč. Ale štýl- je proste štýl !Moderné potápačské topánkyv štýle HI TECH sa viac

podobajú na outdoorovétrištvrťové čižmy, ktorých po-drážka je nie veľmi vzdialenáľahkým wibramkám. Noha vnich je uložená lepšie ako v

ortopedických vložkách a krivkaklenby je už prispôsobená ideálnemuuhlu tak, aby naše nohy pri plávaní vplutvách čo najmenej trpeli. Nezriedkasú ich pätové časti vybavené aj pneu-matickým tlmičom nárazov, alebo odra-zovým sklíčkom, ktorý umožňuje lepšiuidentifikáciu ak sa potápačove nohy

ocitnú v kuželoch svetiel jeho partnerov.Jednotlivý výrobcovia sa v snahe odlíšiťod ostatných uchyľujú aj k takým trikomakými sú napríklad rôzne záchytné vý-stupky vzadu nad pätou, ktorých funk-cia je zabrániť zosúvaniu sa popruhu

remienkových plutiev.P o d ľ a

m ň as l ú ž ir o v -

nako dobre aj prizjednodušení vyzúvania topánok, pre-tože potápač si môže pomáhať po-drážkou jednej nohy, ktorá sa ľahšiezachytí o výstupok vyzúvanej topánky.Spomínaš si ? Aj za toto sme domadostávali poza uši od mám, keď sme bolilenivý sa k topánkam zohýbať.......

Čo by nemalo chýbať kvalitnýmtopánkam ?

Okrem už spomínanej protišmykovej adostatočne hrubej podrážke sa dívajpri výbere topánok aj na hrúbku

použitého neoprénu. Ako rozumnýmkompromisom sa nám zdá byť 5-6milimetrov hrubý materiál, ktorý sa budehodiť do našich chladnejších vôd rov-nako dobre ako do trópov. Dôležitým prvkom je zips, ktorý by malbyť masívny a z vnútra podloženývrstvou tenšieho neoprénu tak, aby sazachovala jeho čo najlepšia tesnosť anestal sa miestom vnikania prúdovchladnej vody (stále mám na pamäti tierady do života). V ideálnom prípade

bude opatrený krátkym velcro -zipsom, ktorý zabráni jehoneustálemu otváraniu sa

počas ponoru.Podrážka na päte aj po stranách by

mala byť vystužená, aby sa práve jejspojenie s neoprénovou časťou nesta-lo slabým miestom oderu topánok.Vhodným je aj spevnenie priehlavku,ktoré výrazne predĺži životnosť topánok.Z vnútornej strany by mala naša nohav topánkach sedieť podobným spô-sobom ako v bežnej športovej obuvi.Väčšiu pozornosť ich výberu by malivenovať najmä potápači s plochými no-hami, či inými vadami. Veľkosť topánokuž patrí do sféry osobných preferenciíkaždého jednotlivca. Prajeme veľa zábavy pri výbere - aneskôr aj pri používaní modernej potá-pačskej obuvi ! A nezabudni na to, že:"Nohy majú byť v teple!"

AKOSIVYBRAŤ

NEOPRÉNOVÉ TOPÁNKY

AKOSIVYBRAŤ

Internetový obchodNáš eShop, je formálne ukotvený nawww.aronnax.sk . Prostredníctvomnašej internetovskej stránky ponúkameštandardným spôsobom potápačskýmateriál, techniku aj doplnky.Od ostatných internetovských predajcovnás zásadne odlišuje predovšetkýmskutočnosť, že tovar ktorý predávamepoznáme tým najdôvernejšie možnýmspôsobom.

Všetci sme potápači z dlhoročnýmiskúsenosťami. Za tie stovky a u niek-torých aj tisíce ponorov pod hladinu,sme už potápali zo všeličím. Videli smevývoj, vyskúšali si vydarené modely ajzhodnotili výrobky, ktoré sa postupne ocitli na okraji záujmu výrobcov.

Vieme poradiť na základe osobnejskúsenosti a dokážeme rozlíšiť čo jereklama a čo skutočná funkčnosť,spoľahlivosť či trvácnosť.

Sme ozajstní potápačskí profesionáli aodborníci. Radi vám pomôžeme vybraťsi ten pre vás najvhodnejší materiál atechniku. Navštívte náš eShop na:

www.aronnax.sk/shop

My náš tovar nielen predávame, ale aj poznáme ...

AKOKÚPIŤ

Náš internetový obchod s potá-pačskými a plaveckými potreba-

mi, technikou a materiálomnájdeš na našej stránke:

www.aronnax.sk/shop

Bare 7 mm ElastekBoot ..... 55 Eur

Topánky čiernej farby, vyrobené zo 7mm hrubého neoprénu. V záujmevyššieho komfortu doplnil tieto topánkykanadský výrobca Bare o novú, solíd-nejšie spevnenú podrážku. Okrem nejsú spevnené aj päta a špica tejto potá-pačskej obuvi. Topánky majú dvojitélepenie a takmer “neviditeľné švy. Nahornom okraji, tam kde sa dotýkajú lýt-ka potápača sú opatrené tesnením.Bežec zipsu má zariadnie proti jeho“skĺzaniu” sa nadol počas ponoru.

Bare 7 mm ColdWater Boot....... 33 EurObĺúbený a cenovo príst-tupný model 7 mmhrubých topánok.

Ide o obuv do plutiev , s takzvanoumäkkou podrážkou.Táto je navyše upravená ako pro-

tišmyková

Bare 3 mm HDTropic Boot

.....29 EurDo teplejších vôd sú určenéneoprénové poltopánky, vpeknej kombinácii neo-prénov v modrýchodtieňoch. Hrúbka tejto“tropickej” obuvi je len 3 mm.

Bare 2 mm NeoSock .....12 EurV prípade, že hodláš používať kom-bináciu neoprénových ponožiek a plu-tiev s plnou pätou, ti ponúkame pro-dukt Bare Neo Sock. Tieto ponožkytmavej farby sú z mäkkého, len 2 mmhrubého neoprénu. Ich kvality ocenia najmä nádychoví asúťažní potápači. Ak potrebuješ hrubšieponožky, doporučujeme 4 mm hrubéod spoločnosti Aqua Lung za 22 Eur.

Aqua Lung Superzip5 mm .....32 EurA záverom ešte jeden tip:

Ak príliš neobľubuješ obúvanie/vyzú-vanie topánok, poobzeraj sa po potá-pačských topánkach Superzip od AquaLung. Sú z 5 mm hrubého neoprénu sgumenou protišmykovou podrážkou.Ich zips je v záujme ľahšieho obúvaniapredĺžený až po podrážku, čo značneuľahčuje potápačom s nadváhou ma-nipuláciu s nimi.....

Topánky

BARE Ak vynecháme skutočnosť, že vchladnejších mesiacoch a v zimepotápam v suchom potápačskomobleku, v kombinácii s mokrým potá-pačským oblekom, potápam soskvelými neoprénovými topánkamiod firmy BARE.

Ice Bootteraz len za 42 €

Ide o 6mm hrubé topánky z pe-neného neoprénu. Na podošve ma-jú tvrdú, protišmykovú podrážku.YVK zips z vnútornej strany topánokje spoľahlivý a jeho bežec sa samo-voľne neskĺzava smerom nadol. Na prednej strane členkov, tam kdesa dotýkajú topánky plutiev, sútopánky Supra Arctic od firmy Barevystužené vrstvou spevnenej gumy.Obzvlášť v prípade týchto mojichobľúbených topánok oceňujem na-jmä ich dlhoročnú spoľahlivosť. Ajpo stovkách ponorov si zachová-vajú svoj tvar a nejavia známky“rozčaptania”. Na päte majú tieto topánky špeciál-ny výstupok, ktorý zabraňuje“zošmyknutiu” sa popruhu plutiev.

Cena 42 €platí až do vydaniaďalšieho eNews

Objednávky prijímame na adrese:centrum@aronnax.sk

A ešte sa ospravedlňujeme za tienohy ....... :-)

DENTÁLNA HYGIENA URÝB

Ryby, ktoré čistia iné ryby, žijú sosvojimi „zákazníkmi“ v dokonalejzhode. Ryba „čistič“ pritom nachádza po-travu a „zákazník“ sa zbavípríživníkov a nečistôt. Takéto spoločenstvo, prospešnédvom rôznym živočíšnym druhomsa nazýva symbióza.„Čistič“ sa živíparazitmi, ktorétrápia iné ryby. Je to malá ryba,ktorej „zákazníkmi“ môžu byťnapríklad veľké garupy. Aj keď sú tieto velikány morí mä-sožravé, rybke neublížia. Ostatne -„čistič“ má temné pruhy a je ľahkorozpoznateľný. Než začne rybu čistiť, „tančí“ predňou, aby mal istotu, že ho rybapozná. Potom už otvorí ústa a dentálnahygiena sa môže začať.Často krát príde veľká ryba sama anaznačuje, ktoré časti jej tela márybka očistiť. Po chvíľke opäť naznačí, že saočista skončila.V Afrike žije dokonca rybka, ktorátýmto spôsobom čistí hrochy.

PREČO VODA TEČIERÝCHLEJŠIE AKO SIRUP?

Sirup ale aj med vytekajú z fľašeneobyčajne pomaly, pretože salepia na jej steny. Naopak vodakĺže po stenách lepšie, pretovyteká ľahšie a rýchlejšie.Molekuly sirupu pomerne silnopriťahujú jedna druhú. Priťahujú ajmolekuly stien nádoby, v ktorýchsa nachádzajú. Pohyb sirupu von zfľaše sa veľmi spomaľuje. Medzimolekulami vody je slabšie vzájom-né spojenie a voda preto môževytekať von ľahko. Ale zoskúsenosti vieme, že ak sirup ale-bo med zohrejeme, rýchlosť pohy-bu molekúl sa zvýši. Takýtozvýšený pohyb oslabuje silupríťažlivosti a tekutina môže lepšieodtekať. Studený sirup tečie pretopomalšie než teplý. Veľmi podobneje tomu aj v prípade mnohých in-ých substancií.

NAOZAJ STRÁCAMENAJVIAC TEPLA HLAVOU?

Táto myšlienka patrí v radoch in-štruktorov medzi „najpopulárnejšie“mýty. Straty tepla hlavou rozhodnenetvoria väčšinu, ba ani len pod-statnú časť straty tepla pri potá-paní, či iných outdoorových aktiv-itách. Úbytok tepla hlavou je vpomere k ostatným častiam telalen minoritné a variuje s teplotou astupňom námahy. Strata teplahlavou je lineárnou závislosťou odteploty, to jest čím je okolitá teplotanižšia, tým je úbytok väčší. Priteplotách okolo bodu mrazu, sa dástrata tepla hlavou vyjadriť hodno-tou približne 30-35%. Pri námahena stupni 50% aeróbnej kapacity,straty tepla hlavou poklesnú len asina polovicu pôvodnej hodnoty. Ajkeď tvorí úbytok tepla hlavou lenasi tretinu až pätinu celkovej straty,je pravdepodobne dobrýmodhadom, že hlava zaberá 7-9%plochy povrchu ľudského tela. Aleistotne si už videl aj takých kdemôže byť tento pomer väčší, činie? A to sme ešte nehovorili onadrozmerných ušiach.....

PREČO SÚ PIESOČNÉPLÁŽE ZVLNENÉ?

Spriahnuté spojenie vetra a vĺn ov-plyvňuje piesočný povrch pláží.Zvlnenie, ktoré často pozorujemena plážach, sa tvorí rovnakým spô-sobom ako duny. Vlny sú usporiadané kolmo nasmer vetra. Vietor premiestňujejemný piesok, ktorý sa následne naniektorých miestach kopí.Spočiatku sú to len jednoduchéhrebienky, ktoré postupne mohut-nejú, až nakoniec vznikne výraznézvlnenie. More, ktoré sa dvakrát za deňstriedavo rozleje a ustúpi, sa tiežpodieľa na tvarované pláže. Ak sa more nevlní príliš prudko,modeluje pohyb vody pieskovúvrstvu. Naopak výrazné a mohutnévlnenie celkom uhladí piesočný re-liéf.

FyziológiaFyziológia OceányOceány ZoológiaZoológia

FyzikaFyzika

Do oblasti južnéhoFrancúzka kStredomor-skému po-brežiu jazdíme najmä

za skvelým vrakovým potápaním. Jelen málo miest, kde je možné už počas5-6 potápačských dní poodhaliť veľkúčasť histórie lodiarstva. Pod morskouhladinou tu nachádzame ostatky veľmistarých plachetníc, vraky s oplachtenímaj parným pohonom, lode nitované ajplavidlá s na vtedajšie časy inovačný-mi prvkami v ich konštrukcii. Nájdemetu vraky lodí, lietadiel či iných do-pravných prostriedkov.

Naše plavidlo Belina

Náš katamarán je bezpečná kovováloď s dvoma kýlmi. Obytné priestorytvoria 4 kajuty pre hostí = 2x dvojmi-estna a 2x trojmiestna.Salón je tvorený pevným stolom slavicami, kde budeme môcť svornestolovať všetkých desať hostí naraz.Plne vybavenú kuchyňu dopĺňa: ply-nový sporák s rúrou, kuchynský drezs teplou aj studenou vodou, skladova-cie priestory a 3x 120 l chladnička.Na prove je paluba s rozmermi 9m2 aslnečná paluba 12,5m2Potápačská plošina na korme (4m2)umožňuje vstup do vody skokom azadná paluba s rozmermi 20,5m2 slavicou prichýli aj 11 potápačov. Obesú zastrešené plachtou s UV filtrom.Na palube je 2x WC so sprchou asprcha so sladkou vodou sanachádza aj na palube. Posádku tvo-ria dvaja ľudia. Kapitán a "kormidel-ník". Starajú sa o prevádzkupripravenosť lode a jej čistotu. Pripotápaní pomáhajú pri vstupe dovody a výstupoch z vody.

Charakter potápania

Od lodného safari v Egypte alebo

Maledivách sa potápanie z lode voFrancúzsku líši tým, že večer budememôcť kotviť v prístave nejakého his-toricky zaujímavého pobrežnéhomestečka. Nadýchame sa tam pravejmediteránskej atmosféry doplnenej odobré víno a morské špeciality južnéhoFrancúzska.Potápačov zvyknutých prevažne nachorvátske more, asi najviac prekvapíbohatšia fauna aj flóra. Niektoré vrakyaj útesy sú doslova „chlpaté“ od gorgóniia koralov. Uvidia veľké hejná malých aleaj veľkých rýb ktoré sa vyskytujú v okolívrakov, kde sú vynikajúco chránenépred rybárskymi sieťami. Magnetomvšak bude veľký výskyt rýb akými sú:garupy, murény a gigantické morskéúhory s rozmermi, často krát väčšíminež murény v Egypte.

Vraky

Na svoje si na francúzskej riviére prídupredovšetkým náročnejší potápači,obľubujúci hlboké vrakové potápanie. Súich tu stovky od malých, až po obrovské,na ktorých sa dá pokojne potápať ajcelý týždeň. Vraky sa nachádzajú pre-važne v hĺbkach od 30 metrov do 65metrov. K videniu sú vojnové lode zprvej aj druhej svetovej vojny, zásobo-vacie lode, ale aj lietadlá ako napríkladHellcat, Wildcat alebo bombardér B-17. Tou „čerešničkou na torte“ je pocho-piteľne vrak slávnej ponorky Rubis.Sklamaní ale nebudú ani tí, ktorý up-

Ponorka RUBIS a ďalšie

Termíny2.-9.6.2011ako aj21.7.-28.7.2011

Termíny2.-9.6.2011ako aj21.7.-28.7.2011

Ponorka RUBIS a ďalšieKatamaránom na vraky vo FrancúzskuKatamaránom na vraky vo Francúzsku

www.aronnax.sk/travel/produkty/plavby_francuzsko.phpwww.aronnax.sk/travel/produkty/plavby_francuzsko.php

rednostňujú morskú faunu a flóru.Náročnosť ponorov a lokality sa budúprispôsobovať podľa záujmu ale aj podľakvalifikačných stupňov potápačov. Vpraxi to bude znamenať, že definitívnapodoba trasy sa trasu budeme vyberaťs ohľadom na skúseností a schopnos-tí najmenej skúseného potápačaskupiny. Ponory budú pomerne ťažké.Dôvodom sú hĺbky ale aj prúdy.

Rubis

Vrak ponorky je jednou z najznáme-jších a najnavštevovanejších potá-pačských lokalít. Ponorku triedy Saphir,spustili na vodu v Toulone roku 1931.S výtlakom 923 BRT a 45-timi mužmi

na palube plávala na hladine max. rých-losťou na hladine 12 a pod vodou 9uzlov. Viac o našich predchádzajúcich ces-tách do Francúzska a o potápaní navrakoch, ktorých vyčerpávajúci popis amnožstvo obrázkov nájdeš na webe. (Pozri adresu na spodu strany). Cena: júnová loď ..... 610 Eur

júlová loď ....... 650 Eur.

Väčšina laikov, alebo potápačských za-čiatočníkov si myslí, že ponor možnozaradiť do kategórie ťažších vtedy, aksa jedná o väčšiu hĺbku, alebo použitienejakého "rádobo technického" výstro-ja. V skutočnosti, ho najviac ovplyvňu-jú vonkajšie prírodné podmienky, ktorý-mi sú predovšetkým teplota, prúd aviditeľnosť.

Teplota

Teplota vody najznámejších potá-pačských terénov sveta má v dnešnýchčasoch pomerne široký záber. Aj keď na-jviac navštevované lokality sú v oblas-tiach tropického pásma, kde koralovéspoločenstvá a vysoká teplota vodyzaručujú príjemný pocit a veľa poz-itívnych zážitkov spod vody, stále časte-jšie stránky potápačských magazínovnapĺňajú fotografie z chladnejších oblastíďalej od rovníka. Pojem "chladná voda" je veľmi relatívny.Veď ako si vlastne vysvetliť, že v zim-ných mesiacoch sa domorodí potá-pačskí inštruktori v Červenom mori trasúod zimy (keď má voda 23 C, zatiaľ čonapríklad na západnom pobreží Kanadydosahuje v najteplejších letných mesi-acoch teplotu len čosi cez 10 C. A prit-om obe spomínané oblasti patria medzišpičkové potápačské regióny s veľkýmpočtom základní a poskytovateľov potá-pačských služieb. Navyše obe sú známeobrovskou variabilitou zástupcov pod-morského života a preto aj skvelýmpotápaním. Pochopiteľne príprava naponor v chladných podmienkach apoužitie potrebného výstroja bude di-ametrálne odlišné. Inštruktori v mier-nom podnebnom pásme venujú

pomerne veľkú časť výcviku otázkamochrany pred chladom a prevencioupred hypotermiou. Mimo to majú prácusťaženú o tréning v používaní suchýchpotápačských oblekov. Napriek tomuje potápanie z plavidla v týchto oblas-tiach nesmierne populárne, pretože naňv porovnaní s potápaním z brehu pla-tia rovnaké výhody, aké sme spomínaliv úvode tohto manuálu. Vo všeobecnosti však môžeme konš-tatovať, že ponor v chladnejšej vodevyžaduje oveľa viac doplnkov výstroja,akými sú rukavice, kukla, spodnéoblečenie a ďalšie ktorých použitie hočinia automaticky ťažším, než jehoteplotne prijateľnejšiu variantu. Za potápanie v "normálne teplej" vodepovažujeme ponory v 22 C a viac teplejvode.Rozhranie od 15 - 22 C sa z hľadiskateploty označuje ako "stredne ťažké" apod 15 C ide o studenovodné (could wa-ter diving). Ak má voda menej ako 8 C,hovoríme o "ľadovom" potápaní (icediving).

Prúdenie

Aj keď sa problematikou prúdovéhopotápania v tomto článku nezaoberáme,prúd nesporne patrí medzi tri najvážne-jšie prírodné faktory, ktoré sťažujú pod-mienky potápania. Prúd dokáže potá-pača strhnúť zo žiadaného smeru plá-vania, odplaviť ďaleko od predpok-ladaného miesta výstupu či extrémnychprípadoch aj strhávať výstroj alebo sep-arovať partnerov. Prúd nečakaným spô-sobom sťažuje plávanie a spôsobujerýchle vyčerpávanie síl netrénovanýchpotápačov. Obzvlášť problematickýmmôže byť výstup na plážový typ brehuv podmienkach trhlinového prúdenia,

ktoré je spôsobené väčšími objektamipod vodou. Tento typ prúdenia sa všakzvyčajne pri potápaní z plavidla nevysky-tuje. Potápanie v prúde na lokalitách,ktoré majú značný rozdiel medzi prílivoma odlivom vyžadujú dobré orientačnéschopnosti a prísnu disciplínu v do-držiavaní časového plánu ponoru. Čas-to sme v takýchto podmienkach nútenívyužívať krátky časový interval na vrc-hole prílivu alebo odlivu keď je vodarelatívne pokojná.Ak počas bežného rekreačného ponoru,v rámci ktorého nepredpokladáme po-hyb vody dôjde ku náhlemu zosilneniuprúdenia - väčšinou nastanú menšiekomplikácie z dosiahnutím plánovanéhomiesta výstupu z vody na plavidlo. Vtakom prípade musí posádka plavidlačasto spolupracovať a s pomocou člnapozbierať účastníkov ponoru. Zamoderovaný prúd považujeme zhľadiska rekreačného potápania pohybvody s rýchlosťou väčšou ako 0,5 uzla(asi 1km/hod). Voda s rýchlosťou prib-ližne 4 uzlov (asi 7 km/hod) rozhodnespôsobí bolesti hlavy Divemastrovi napalube a potápačom značne sťaží pro-ces podávania výstroja na malý čln ale-bo vystupovanie na loď.

Viditeľnosť

Ďalším dôležitým údajom charakter-izujúcim prírodné podmienky ponoru zplavidla je viditeľnosť. Je to prvá otáz-ka, ktorú sa všetci potápači sveta snažiastanoviť ihneď ako si ponoria hlavu dovody. Veľmi často býva jazýčkom naváhach medzi dobrým a výbornýmponorom práve spomínaná viditeľnosť.Úžasná dohľadnosť dokáže aj z re-latívne nudného ponoru hotový zázrak.A naopak - aj najkrajší koralový riff sa

môže stať nudným a nezaujímavým vprípade skalenej vody a mizernejviditeľnosti.Ak by sme mali byť celkom exaktní, takza viditeľnosť vo vode považujeme vz-dialenosť, na akú sme schopní rozlíšiťbiely disk s priemerom 10 centimetrov.Viditeľnosť pod vodou sa chápe vždy vdvoch rovinách, ktorými je:-horizontálna /ako ďaleko dovidíš vsmere pri pohľade priamo pred seba/,-vertikálna /ako ďaleko dovidíš v smerehore, prípadne dolu/. Väčšinou za dôležitejšiu považujemehorizontálnu viditeľnosť, pretože ov-plyvňuje schopnosť orientovať sa v potá-pačskom teréne ako aj sledovať svojichpartnerov. Poznať faktory, ktoré ov-plyvňujú viditeľnosť znamená súčasneschopnosť dokázať si lepšie vybraťterén na potápanie.

Viditeľnosť je podmienená niekoľkýmifaktormi:-Počtom rozptýlených častíc organick-ého pôvodu. Zaraďujeme sem rôznevoľným okom neviditeľné organizmycelej škály fyto a zooplanktónu.Biologické komponenty, obsiahnuté vovode zabezpečujú prienik svetla ajpotrebnú energiu pre fotosyntézu al-gae a fytoplanktónu. Hĺbka, do ktorej jeešte svetlo dostatočné pre fotosyntézusa nazýva eufotická zóna. V najčiste-jších tropických vodách môže siahať ajdo hĺbky 100 metrov. Iróniou je, žepriveľa svetla môže paradoxne spô-sobovať zníženie viditeľnosti, pretožepodporuje kvitnutie planktónu. Takmervo všetkých pobrežných vodách môžena jar bujne kvitnúce algae znížiťviditeľnosť aj na menej ako 3 metre.Jedným z dôvodov tohto javu je návratdlhších a slnečných dní. Slnko je

Prírodné podmienky pri potápaní z plavidla

dôležitým prvkom reprodukcie a prežitiaalgae. Počas tohto obdobia sa môževiditeľnosť zlepšiť, ak klesne potápačpod najviac osvetlenú vrstvu vody, ktorása drží pod hladinou. Algae nie sú jed-iné živočíchy, ktoré ovplyvňujúpriezračnosť vody. Najmä špongie, ko-raly a ďalší obyvatelia riffu nasávajú anásledne vypudzujú morskú vodu a týmju vlastne veľmi precízne filtrujú.- Častice anorganického pôvodu akýmisú rozpustený piesok, íl a iné sedimentyovplyvňujú viditeľnosť podobne akorozptýlený prach alebo piesok na súši.Tieto prvky lámu a absorbujú svetlo, čoredukuje viditeľnosť. Ich množstvo vovode je závislé na stupni pohybu vodya veľkosti týchto častíc. Napríklad úči-nok vĺn a búrka môžu rozmiešať dno arozptýliť mnoho častíc v rámci vodnéhostĺpca. veľkosť a typ častíc podmieňu-je čas potrebný na ich opätovné us-adenie sa na dne. Preto ťažké ka-menisté častice sadajú skôr ako jemnéílovité prvky. Ak sa chceš potápať vlokalite, ktorá zažila v posledných dňochbúrku, zvoľ si radšej miesto s ka-menistým dnom namiesto ílovitého pod-ložia. je vysoký predpoklad, že väčšiečastice, akými sú piesok alebo ka-menisté granuly klesnú na dno skôr aže sa voda vyčistí. - Aj príliv a odliv môžu ovplyvňovaťmnožstvo plávajúcich častíc. Prílivprináša aj určité množstvo sedimentu.Ale ak sa odlivová vlna vracia rýchlo,splavuje množstvo sedimentu z po-brežia. Tým, že je v tom okamihu menšíobjem vody medzi morským dnom ahladinou - je menší aj priestor pre ver-tikálnu distribúciu sedimentu. Inými slo-vami vo väčšine prípadov, kedy by bo-lo potápanie z brehu pre slabúviditeľnosť dosť nepríjemné, môže byťďalej od brehu potápanie z plavidlaskvelé. Vo všeobecnosti však platí, že

viditeľnosť je horšia pri veľmi vysokomodlive. - Splavy z búrok a ústia riek budú tak-tiež prinášať do mora rôzne sedimen-ty. Častice, ktoré prichádzajú na jar keďje prietok vplyvom topiaceho sa snehunajväčší, môže vplyv vodného sedi-mentu spôsobiť na povrchu teplej aslanej vody vrstvu sladkej, studenej azmútenej vody z rieky. Táto vrstva môžebyť aj 15 metrov hrubá. Potrava, ktorútáto rieka prináša môže opäť povzbud-zovať kvitnutie planktonu a algae.- Ďalej musíme zohľadniť množstvosvetla, ktoré preniká pod vodnú hladinu.Ak máme napríklad zamračenú oblohu,je v porovnaní s jasnou oblohou pod-statne horšie pod vodou vidieť. Ponoryčasovo realizované okolo poludnia ma-jú z dôvodu kolmejšieho dopadu (a týmpádom aj lepšieho prenikania do vody)slnečných lúčov lepšiu viditeľnosť. Začasto neuveriteľnú viditeľnosť, ktorúzažívame v trópoch môže z toho istéhodôvodu skutočnosť, že sa nachádzamev oblastiach bližšie k rovníku, kde jedopad svetla kolmejší.

Je len veľmi ťažké vymedziť čo je "do-brá" alebo "vyhovujúca" viditeľnosť.Rozhodnutie, či sa nejaký ponor vkonkrétnej lokalite uskutoční alebo nieje pravdepodobne v kompetenciaDivemastra na lodi. Je na jeho rozhod-nutí aby zvážil, či je skupina potápačovna palube schopná plánovaný ponoruskutočniť bezpečne a k spokojnostivšetkých zúčastnených. V tejto súvis-losti musíme opäť skonštatovať, že za-tiaľ čo viditeľnosť 4-5 metrov na jed-nom konci sveta môže byť dôvodompre vyžadovanie preukázania potá-pačského certifikátu "Low VisibilityDiving" (potápania za zníženejviditeľnosti), môžu byť rovnaké hodno-ty inde komentované miestnymi potá-

pačmi ako výnimočne dobré Naše najbližšie lodné safariFRANCÚZSKO2.- 9. jún 201121.- 28. júl 2011Safari vo francúzskej časti Mediteránu s útul-nym katamaránom BELINA. Plaviť a potápaťsa budeme na ostrove Elba.Katamarán hostílen 10 potápačov, preto nie je problémompripraviť zájazd vo veľmi komornej či rodin-nej atmosfére. www.aronnax.sk/travel/produkty/plavby_francuzsko.php

JADRAN -CHORVÁTSKO25. jún - 2. júl 2011Tradičná plavba “otcov a detí” na palube M/YNaval na začiatku prázdnin. Plavbu realizu-jeme každoročne, aj keď nám tí chalani ne-jako rastú do výšky, zatiaľ čo my viac došírky.www.aronnax.sk/travel/produkty/plavby_chorvatsko_deti.php

ČERVENÉ MORE -EGYPT??? 8.-15. október 2011 ???Po úspešných plavbach na severe Čer-veného mora, neskôr Brother´s a v roku 2010na útesoch St. John´s, sa vyberieme o rok naZabargad a Rocky Island.www.aronnax.sk/travel/produkty/plavby_egypt.php

Termín2.-3.4.2011Termín2.-3.4.2011

Vysokohorské potápaniePotápačský víkend v rakúskych jazeráchPotápačský víkend v rakúskych jazerách

Vysokohorské potápanieVysokohorské potápanie v oblastiSoľnohradskej komory medzi mestamiLinz a Salzburg patrí do každoročnejponuky našej cestovnej kancelárieAronnax Travel.V každom roku tiež modifikujemeponuku tak, aby si studenovodní potá-pači z Vašich radov prišli na svoje a pokaždý krát zažili čosi odlišné. V prvých aprílových dňoch sa vyberiemena jazerá Wolfgangsee a HalstaetterSee. Oboje sa vyznačujú čistou vodoua zaujímavou faunou a flórou.

Logistika

Cestovať budeme autami. Rakúskediaľnice sú bezpečné a pohodlné. Obejazerá sú na vzdialenosť len niekoľkýchhodín. Zo Slovenska vyrazíme v sobo-tu skoro ráno tak, aby sme boli na polud-nie vo vode. Popoludní nás potom čakáešte jeden ponor na ďalšej lokalite. Vnedeľu po dopoľudňajšom potápaní sapoberieme späť domov.

Strava a ubytovanie

Ubytujeme sa v útulnom horskom pen-zióne s rodinnou atmosférou. Okrembývania samozrejme dostaneme ajskvelé raňajky a v sobotu večer ajvyprážané slonie ucho so zemiakovýmšalátom.

Potápanie v horách

Potápanie v týchto jazerách v aprílovomobdobí znamená, že voda na povrchubude mať maximálne 12 stupňov a vhĺbke klesne až na 6-7 stupňov Celzia.Na výjazd preto z potápačskéhohľadiska pozývame len potápačov, ktorívlastnia suché obleky. Výjazd je však skvelou príležitosťou sitakéto obleky zapožičať a pod naším ve-dením sa naučiť ich aj používať. RadiVám poradíme a obleky požičiame.

Čo zažijeme

Medzi najzaujímavejšie atrakcie tunaj-ších vôd patria zbytky veľmi archaické-ho, až niekoľko stovák rokov staréholesa, ktorý akosi zostal zakliesnený včase a zakonzervovaný v studenejhorskej vode. V miestnych jazerách žijúhorské druhy rýb, aké v našichštrkovískách nevídame. Aj voda máakúsi inú, zelenšiu farbu.

A čo nepotápači

Ani tí neprídu skrátka. Okolie jazierlemujú hladké, asfaltové cesty, priamnabádajúce na cykloturistiku. Bezpe-čnosť, dobré značenie a množstvo po-hostinstiev túto aktivitu len podporujú.

Požičiame TiPožičiame Tisuchý potá-suchý potá-pačský oblekpačský oblek

Príprava

Skúsená dvojica potá-pačov by si po dosiah-

nutí hladiny mala čo najskôr nafúknutímkompenzátorov stabilizovať svoj vztlaka vzájomne sa skontrolovať. Potom nasleduje signalizácia O.K.posádke doprovodného člna, ktorápotvrdzuje bezproblémový priebehponoru. V prípade vysokých vĺn, alebohustej lodnej premávky by mali potápačipre zvýšenie svojej bezpečnosti vztýčiťznačkovaciu bóju.

Niektorí prevádzkovatelia potápačskýchslužieb vyžadujú od vedúceho skupinysignál "PRIPLÁVTE PO NÁS". VPotápačskej škole Aronnax sme pretento účel zaviedli signál, pri ktoréhorealizácii má potápač vystretú pažu poduhlom približne 45 stupňov a rukuzovretú v päsť.

S pažou sa pri tom nemáva, aby nepriš-lo ku zámene so signálom núdze ! Naväčšiu vzdialenosť, alebo pri horšejviditeľnosti doporučujeme držať v rukeaj plutvu.

Ak je čln v blízkosti, po výmene dýchacejtrubice za regulátor môže dvojica čiskupina doplávať ku člnu. V opačnomprípade je vhodné počkať na príjazd čl-na v uzavretom útvare.V žiadnom prípade sa ku člnu neprib-ližujeme pod vodou. Nebezpečenstvoporanenia o lodný šroub je príliš veľké!

Odovzdávanie výstroja

Po dosiahnutí člna a uchopení za jehookraj ešte raz ubezpečíme slovom,gestom alebo aspoň pohľadom posád-ku o tom, že je všetko v poriadku. Zasamozrejmé v tomto štádiu považujemedostatočný vztlak potápačov, ktorí budúvystupovať na čln.

Ako prví by mali ísť nahor deti, menejskúsení potápači alebo jedinci soslabšou úrovňou fyzickej prípravy. Aksa takí v skupine nenachádzajú - nechvystupujú skôr tí, ktorí sa prichytili nanáveternej strane člna.Najskôr by mali potápači odovzdať fo-toaparáty, videokamery, externé svetláa ďalšie ťažšie či krehkejšie doplnky

výstroja, ktoré majú obyčajne prichytenélen karabínami. Do tejto kategórie pa-tria aj prídavné fľaše s dekompresnýmizmesami plynov.

Potom si potápači odstroja opasok sozávažiami, či v prípade integrovanéhozáťažového systému vytiahnú "šuplíky"zo svojich kompenzátorov. Pri podá-vaní nahor, sa musia potápačiubezpečiť, že posádka člna už záťažeSKUTOČNE uchopila a je NAOZAJpripravená opasok vytiahnúť.

Osvedčilo sa nám pravidlo, pri ktorompotápač drží svoju záťaž až dovtedy,kým člen posádky nepovie nahlas azrozumiteľne "mám". Ak budeš tentoúkon ignorovať, zmier sa s tým, že skôrči neskôr ťa čaká opätovné odlievanieolova......Po záťaži nasleduje odstrojenie prístro-ja na hladine a jeho podávanie nahor.Potápač pri tom môže posádke člnaaktívne pomáhať tlačením za pätu flaše.Jej členovia by mali fľašu uchopiť zamadlo, alebo ventil - v žiadnom prípade

však nie za regulátor či hadice ! Po vytiahnutí SCUBA prístroja napalubu, je žiadúce jeho okamžité up-evnenie do stojana, alebo v prípademenšieho gumeného člna na jeho dno.Zvýšená pozornosť by sa mala venovaťuloženiu hadíc a integrovaných pan-elov prístrojov.

Telesná schránka

Teraz nasleduje pre mnohých "kritická"fáza výstupu, ktorou je dopravenie vlast-ného tela na gumený potápačský čln.V každom prípade je ľahšie sa tam dos-tať v plutvách - než bez nich. Pridrž sa oboma dlaňami plavákov čl-na čo najvyššie. Potom sa dynamickýmzáberom nôh vyšvihni nahor do vzporu.Pretočením cez jeden bok sa dostanešdo polohy v sede, čelom od člna a s plut-vami vo vode. Potom si vyzuj plutvy, masku a poďakujposádke člna. Nezabudni si skontrolo-vať uloženie svojho výstroja, či prípadneaktívne pomáhaj pri výstupe ďalšíchpotápačov.

Bezpečný výstup na malý čln

Termín28.4.-1.5.2011Termín28.4.-1.5.2011

KRAKOW NA 1. MÁJAPotápačsko - mestský výjazd Potápačsko - mestský výjazd

KRAKOW NA 1. MÁJAPrvý májový víkend sme sarozhodli stráviť zmysluplne. Aaby naše ženy-sestry-babkyneprišli skrátka a nevraveli, žesa len potápame, vymyslelisme si výlet za pamätihod-nosťami Krakowa.

LogistikaŠtvrtok večer 28. apríla 2011 vyrazí-me a presunieme sa na Oravu, kde sizaplávame v prírodnom termálnomkúpalisku v Oraviciach. Tam aj pre-spíme a po výdatných raňajkách v pi-

atok precestujeme za približne 3,5-4hod do Poľska k osade Jaworzno. Tusa ponoríme na základni Grodek. Potom čo sa do sýtosti vypotápame,sa popoludní presunieme (približne1,5 hod autom) do Krakowa.Nasledovať bude ubytovanie sa, spr-cha, večera a vyrazíme do nočnéhoKrakowa. Nasledujúci deň, v sobotu 30. aprílabude pre "civilistov" (rozumej nepotá-pačov) na programe prehliadkakráľovského mesta Krakow. My potá-pači zamierime k lomu, ktorý je pri-amo v meste. Ale popoludní sapochopiteľne pridáme k ostatným -veď hrad Wavel je pamiatkou sve-

tového rangu. Aj ďalšiu noc pre-spíme v Krakowe.Posledný deň, v nedeľu 1. má-ja, sa presunieme do nie veľmivzdialenej Wieliczke. Tunavštívime ďalší svetový unikát- známu soľnú baňu. A potomnás čaká už len 400 km dlhácesta domov.

PotápaniePrvý ponor v Jaworznu bude nasladkovodnej lokalite, ktorá je známanajmä perfektným zázemím.Prístrešky, podložky a rebríky zvyšujúpohodliepotápačov. Pod vodou uvidímeobrovské potopené bagre a ďalšiuťažobnú techniku. Dno v maximálnejhĺbke 19 metrov je pokryté hrubýmpieskom. Očakávať je možno "čer-stvú" vodu 15-8 stupňov Celzia, aleza to skvelú viditeľnosť.

Jazero Zakrzówek v Krakowe je prak-ticky v centre mesta. Ide o zatopenýlom,v ktorom sa v minulosti ťažilvápenec. Napriek tomu, že je len pársto metrov od miestneho Tesca prek-vapí čistou vodou, skvelým prístupomdo vody a obrovskými rybami.Viditeľnosť pod 25 metrov sa všakznačne zhoršuje vrstvou vápencov-ého kalu. Povráva sa, že pod ňou žijetajomný Kraken, ktorý unáša sozáľubou mladé dievčiny....

KrakowKrakow, perla poľských miest, jetretím najväčším mestom Poľska a je

súčasne aj jedným z najmalebnejšíchmiest s tisícročnou históriou a s mno-hými pamiatkami, ktoré sú pod ochra-nou UNESCO. Budeme mať možnosťspoznať hlavné námestie RynekGlówny, bývalú židovskú štvrťKazimierz, obrovské obchodné cen-trum Krakowskú galériu aSanktuárium Božieho milosrdenstva.Kultúrnym pokrmom sa môžešnabažiť v divadle JuliusaSlowackiego. Vynechať sa samozrejme nedákráľovský zámok na kopci Wawel,ktorý sa vypína na nábreží riekyWisla. Chráni ho socha draka,Wawelského smoka. Monumentálnesú najmä: obrovský gotický chrámBaziliky sv. Panny Márie, Jagellonskáuniverzita a národná svätyňa PoľskaWawelská Katedrálu. Za zmienku tiežstoja: najstaršie nákupné centrum nasvete "Odevná sieň", renesančná bu-dova Sukienice, kde majú svoje maléobchodíky najrôznejší remeselníci adrobní trhovníci, pomník poľskéholiteráta Adama Mickiewicza či užspomínaná soľná baňa Wieliczka.

Bios- po grécky znamená život a lu-men po latinsky znamená svetlo. Bioluminiscenciu - svetlo produko-vané živými organizmam môžme po-zorovať ako na súši, tak aj vo vod-nom prostredí. Či už sa budeme vjúni prechádzať po lúkach Slovenskaa sledovať svetlušky alebo budemena nočnom ponore v Egypte sledovaťnejakú tú medúzu, môžme byť sved-kami úžasnej hry svetla. Pre väčšinupotápačov ide o estetický zážitok, za-to pre niektoré organizmy znamenáschopnosť bioluminiscencie rozdielmedzi životom a smrťou.

Z hľadiska biochémie - čo savlastne deje?

Nebudem tu do hĺbky ro-zoberať energetický me-tabolizmus a iné reak-

cie pretože by to bolonad

rámecobsahu aj povahytohto článku. Zjednodušene povedané.Pri bioluminiscencii saenergia získaná me-tabolizmompoužije v súboreďalších reakcií.Bunky vedia transformovať energiuchemických väzieb na iné druhy en-ergie ako napr. na svetelnú energiu.Bioluminiscenciu takisto nazývamestudené svetlo pretože viac ako 90%energie tvorí energia svetelná a osta-

tok tepelná energia. Preporovnanie, niektoréžiarovky premenia až97% svojej energie na

teplo. Z energetického hľadiska je te-da bioluminiscencia pre živočíchyveľmi úsporná. Do reakcie vstupujesubstrát - luciferín, ktorý je oxidovanýna oxyluciferín, pričom reakciu kat-alyzuje enzým luciferáza a vedľajšímproduktom je svetlo. Rôzne orga-nizmy obsahujú luciferíny, ktoré salíšia chemickou štruktúrou. Takisto jeznámych viac mechanizmov biolu-miniscencie. Farba svetla takistozávisí od druhu luciferínu a iných lá-tok, ktoré sa na reakcii podieľajú.Napr. v medúzach môže byť luciferína luciferáza extrahovaná vo formestabilného fotoproteínu, ktorý vylučujesvetlo pri reakcii s vápnikom.

Farba svetla

Farba svetla, ktoré produkujúmorské živočíchy budevo

väčšine prí-padov mod-ro- zelená, ze-lená, občas žltá azriedkavo červená. Je todané tým, že voda svetlo pohlcu-je. Najviac pohlcuje časti svetla s dl-hou vlnovou dĺžkou, ako je červená a

najmenej s krátkou vlnovou dĺžkouakou je napr. modrá. Farba je ov-plyvniteľná farebnými filtrami a pig-mentmi. Veľa pŕhlivcov produkujemodré svetlo, ale zdá sa ako zelené,pretože ich luminiscenčné bunky ob-sahujú proteín pozostávajúci z fos-foru.

Kde bioluminiscencia pre-bieha?

Biochemické procesy za ktorých bio-luminiscencia vzniká prebiehajú vbunkách fotocytoch. Fotocyty môžubyť roztrúsené v tkanivách živočíchovalebo sú stredené do zložitejšiehooptického komplexu - do orgánovfotoforov. Štruktúra fotofóru:Pigmentová čiapočka - utvára uholpod ktorým svetlo odídeReflektor - zabezpečuje efektívnejšie

vylúčenie svetla, môže fungovaťna základe zrkadla alebo difúzie Šošovka alebo vrstva odra-zových buniek - zosilňujúsvetelný efekt Doplnkové štruktúry ktoré samôžu nachádzať vo fotofore súpigmentové filtre, difúzor svetla,

intenferenčný filter a svetelnárúrka - tú majú hlavne organizmy

ktorých fotofory sú hlbšie v tkanivea rúrkou je svetlo vedené na povrch.

Takéto zložité orgány obsahujúlen niektoré živočíchy ako

kôrovce, ryby a kalmáre. Ďalší spôsob je hostiť biolu-miniscenčné baktérie, ktorésa taktiež môžu nachádzaťvo fotoforoch. Ide o prípad mutualizmu, čiže

druhu symbiózy, vzťahu z ktorého

majú úžitok obidva organizmy.Baktérie ponúkajú svojmu hostiteľovisvetlo a on na oplátku živiny amiesto. Tieto baktérie sami nesvetielkujú. Jeto dané hlavne tým, že produkcia lu-ciferázi sa spustí až pri vysokej kon-centrácií chemikálií, ktorá je spô-sobená veľkým množstvom baktérií.Tento spôsob bioluminiscencie je alepre živočíchy ťažšie regulovateľný,nakoľko sú to baktérie ktoré svetielku-jú a nie živočích samotný. Rybyžijúce v povrchových vodách kde jevyššia teplota využívajú hlavneteplomilnejšie baktérie napr.Photobacterium leiognathi a P.Fisheri, naopak hlbokomorské ryby vchladnejších vodách častejšie hostiadruh P. phosphoreum a ďalšie inédruhy.

Na čo bioluminiscencia slúži?

Každý živočích je špecifický v tomaká časť tela mu svieti, akou intenzi-tou, akou farbou, akými vzormi a tiežči má fotofory a fotocyty alebo hostíbaktérie. Bioluminiscencia slúži hlavne navnútro druhovú komunikáciu,prilákanie koristi, zmätenie a obranapred predátorom alebo prilákaniepartnera na párenie.

Kde sa vyskytujú? A ktorí sú tínajzaujímavejší?

Na súši ich je pár, zato vo svetovomoceáne sú ich tisícky druhov. V slad-kých vodách jazier a riek objavenéneboli. V oceáne sa najčastejšievyskytujú v hĺbke väčšej ako 1000mkde je bioluminiscencia v podstate

Bioluminiscencia pod vodnou hladinou

jediným zdrojom svetla. Toto "živésvetlo" sú schopné vydávať niektorébaktérie, panciernatky (fytoplanktón),mrežovce (zooplanktón), huby, pŕh-livce, mäkkýše, článkonožce, ostna-tokožce, ryby a aj drsnokožce arastliny.

V zóne svetla (0 - 200m) sa zdržujenajviac fytoplanktónu kvôli fotosyn-téze. Keďže je tu fytoplanktón bude tuaj zooplanktón, ktorý sa ním živí a tenzas loví mäsožravý zooplanktón ale-bo iné vyššie živočíchy. Vzhľadomnato, že je tu toľko svetla, je táto zónapre lov "nebezpečná". Sám lovec samôže stať korisťou. Väčšina živočíchov sa do tejto zónyvydáva v noci z hĺbok. Ide o na-jväčšiu migráciu na svete. V priebehunoci sa cca. 30% celkovej biomasy voceáne presunie vyššie - za potravoudo zóny svetla.Noctiluca scintillans - inak známa akomorská iskra je panciernatka žijúcablízko hladiny. Sú najbežnejšou príči-nou bioluminiscencie v otvorenomoceáne.

Blikajú, keď sú vyrušené vlnami,loďou aj človekom. Bioluminiscenciaje pre nich schopnosť obrany preddravými veslonôžkami (súčasť zoo-planktónu). Keď začnú blikať prepredátorov živiacich sa veslonôžkamito bude znamenať, že ich korisť jenablízku. Inak sa panciernatky môžukoncentrovať do hustého "kvetu" atvoriť takzvaný červený príliv. Na rozdiel od baktérií ktoré produkujústále tlmené svetlo, panciernatky vy-dávajú sériu zábleskov. Taktiež sazdá, že väčšina organizmov schop-ných bioluminiscencie má denný ryt-mus "vypnutia" svetla počas dňa a"zapnutia" počas noci.

Semaforovec čierny (Malacosteusniger)Dĺžku má do 24cm a vyskytuje sa vhĺbke 1000 až 4000m v tropických asubtropických vodách sveta. Táto ry-ba je naozajstný unikát. Pod očamimá fotofory, ktoré produkujú modro-zelené svetlo na prilákanie koristi aokrem toho aj fotofory, ktoré produku-jú svetlo červené, vďaka červenému

fluorescentnému materiálu. Toto červené svetlo je neviditeľné preveľa hlbokomorských živočíchov,ktoré majú len modro senzitívny pig-ment na rozdiel od Semaforovca,ktorý má aj červený.

Svetielkujúci krill, garnáty akalmareTieto maličké stvorenia majú fotoforyna brušku. Svetlo vydávajú podľa in-tenzity slnečného alebo mesačnéhožiarenia, predátorovi zo dna sa zdá,že ide iba lúče svetla prechádzajúcevodou. Veľa sa nezmení ani keď zme-nia svoju polohu vo vode, pretože uniektorých druhov sú ich fotoforyschopné rotovať v určitej rovine. Tútotaktiku kamufláže využívajú aj niek-toré ryby. Kalmary schopné bioluminiscencieprodukujú svetielkujúci "atrament". Jeto materiál produkovaný luminis-cenčnými žľazami. Používajú hohlavne druhy žijúce v temnote hlbín av určitom ohľade slúži ako náhrada"dymovej clony". Ak je vyrušenýpredátorom vypustí svetielkujúcuhmotu ktorá nepriatelia zmetie zatiaľčo on uniká. Keď dospejú, u niek-torých samičiek sa vytvoria veľkéfotofory na koncoch určitých ramien,pravdepodobne tým signalizujúochotu sa páriť. Na brušku majú foto-fory, ktoré mätú predátorov na rov-nakom princípe ako krill, garnáty ale-bo aj ryby. Počas noci je ale zdrojomsvetla vo vode Mesiac a kalmare sapresúvajú z hĺbky do plytších vôd zapotravou. V takejto vode sa pohlcujeviac zeleného svetla ako modrého,preto kalmare produkujú vo foto-foroch modro- zelené svetlo. Naopakcez deň, v hlbších vodách využívajúlen modré svetlo. Zdá sa, že indiká-torom na zmenu farby nie je priamo

zmena intenzity žiarenia vonkajšiehozdroja, ale zmena teploty vody privertikálnych presunoch.

Morské ČertyŽivočíchy patriace do radu čertotvaréurčite patria medzi najzaujímavejšievyzerajúce živočíchy sveta. Majúobrovskú papuľu a žalúdok, ktorý sadokáže roztiahnuť tak že pohltí korisťväčšiu ako je sám lovec. Samičkymajú premenený prvý lúč chrbtovejplutvy na akúsi "udicu" -illicium ktorejkoniec svieti. Z vačku s baktériami jesvetelnou rúrkou svetlo vedené doštrbinky, ktorou samička pohybuje vovode. Niektoré druhy mávajú s toutonávnadou pred papuľou iné nad

hlavou. Kmitajúce svetielko vtmavých hlbinách sa tvári ako plank-tón, láka korisť ktorú samička zožerienečakaným sacím podtlakom. Okremtoho môže slúžiť aj ako vábnička presamcov. Keď ryba nechce aby bak-térie vydávali svetlo, uzavrie cievy vmieste výskytu baktérií.Bioluminiscencia na svoj priebehpotrebuje kyslík, takže ak sa k bak-tériam nedostane okysličená krv,neprebehne. Samčeky Čertov súvýrazne menšie ako samičky. V ob-dobí párenia používajú svoj čuch ale-bo samičkinu bioluminiscenciu abynašli partnerku. Zachytávajú sa na nepomocou háčikov na nose. Vylovenéčerty, takisto aj iné živočíchy, ktoréžijú vo veľkej hĺbke sa ťažko identi-fikujú, nakoľko prudké zmeny tlakuspôsobujú veľké deformácie telaktoré sú smrteľné. V dnešnej dobe sa robia výskumy

podľa ktorých by mohla byť biolu-miniscencia využiteľná napr. vbiotechnológiach - svietenie baktériipri infekcii, takisto v génovominžinierstve a ekológii.

Zdroje

Knihy:Oceán, odkrývanie poslednej divočinysvetaBiochémia - B. Škárka, M. FerenčíkEncyclopedia of ocean sciences,Bioluminiscence - P.J. Herring, E.A.

Zo zahraničných materiálov pripravilaKatarína Linczényiová

ČAKAJ MAVLADO

TO JEALE

NÁDHERA

VŠADESAMÁ

HVIEZDICAIDEM DOLU

NIŽŠIE

AKO SA MLADÍK ZANORIL,MASKA SA POHLA ANAPLNILA VODOU

BOLESŤNEUSTÁVATAK SAMLADÍKMUSÍVYNORIŤ

RÁNO VJEDNEJ MALEJZÁTOKE

OUUH!AKÁ JE TÁ

VODA RÝCHLA

POHNI SAMORE JE

TEPLÉ

ALE JA SANAOZAJ NEVIEM

POTÁPAŤ HEJPODAJ MI

RUKU

PREČO CHCEŠVYPIŤ CELÉ

MORE ?

SKORO SOMTI PREŠIEL POHLAVE. PREČO

NEMÁŠ POTÁPAČSKÚ

BÓJU ?

UFF !!!

ANI JANO A ČO

NEBOJSA

PO-TÁPANIE

NIE JE ŤAŽKÉ

NAUČÍMVÁS

TO

?!

AUÚMOJE

UŠI!

UŽ MAPREŠLA CHUŤ

NA POTÁPANIE.BOLIA MA

UŠI!AJ MOJA

MASKA BOLAPLNÁ VODY A

VôBEC NIČ SOMNEVIDELA

Ako som plávala 24-hodinovkuIdea bola na začiatku jednoduchá aznela dobre. Budeme manšaft po-zostávajúci z desiatich potápačov-plavcov. Striedať sa budeme po prib-ližne pol hodine, čo pre mňa optickyznamenalo, že pôjdem do vody každúšiestu hodinu, 4x to otočím a mámeza sebou celé podujatie.Myslela som si, že stretnem starýchznámych, porozprávame sa, vypijemekávičku a bude to taký skvelý hap-penning. Ach ako veľmi som samýlila....

Minus dve hodiny

Balím si doma potápačské veci,beriem len tenký šort a premýšľam,ktorú knihu či ženský magazín braťso sebou. Jem chutné grilované kuri-atko a veľmi sa nezaoberám tým, žema najbližších viac ako 24 hodínčaká účasť na v našej potápačskejkomunite ojedinelej akcii. Budú ňou preteky štafiet na 24 hodínpotápania (respektíve plávania podvodou) v potápačskom výstroji. Do vaku prihadzujem aj 3-4 fľašeminerálky a niekoľko tatraniek v do-brej viere, že to bude dosť aj pre to-ho, ktorý sa mi z nášho družstva páčia vyrážam do našej klubovej garáže,kde máme zraz. Atmosféra v garáži jediametrálne odlišná od pohodičky, čosom mala doma. Všetci pre mňanepochopi-teľne pobehujú sem a tamnarýchlo balia verzaig, náhradné vecia čuduj sa svete pozorujem, že majúaj karimatky a spacáky !?Do toho všetkého reve kompresor, zktorého sa chlapci snažia vydolovaťaspoň 225 bar s vierou, že každý liter

bude dobrý. Nechápemodkiaľ pozbierali toľko fli-aš, ale vraj treba mať dve15-litrové na hlavu.Aspoň tak to vyrátal

Oliver – náš klubový matematik.Trochu sa hnevám, keď mi do mojejčistučkej Nissan Micry pchajú tiefľaše, ale čoby človek neurobil preklubové dobro.

O hodinu ostrá

Nejakou zhodou okolností sa ocitámna porade kapitánov družstiev. Už poniekoľkých úvodných otázkach mojichteraz „kolegov“ chápem, že aká myl-ná bola moja predstava, že pôjde ospoločenskú udalosť. Aj keď saRobert (sám seba titulujúci ako„duchovný otec“ myšlienky) pokúša vúvodnej reči o navodenie družnej at-mosféry je jasné, že niektorí prišlizávodiť s fixnou ideou víťazstva.Najmä vedúci družstva vojakovreprezentujúce ženijným práporom zoSerede mi krátkym zástrihom a sval-natými ramenami priam naháňa strach.Tak trochu nechápem prečo toľko po-zornosti venujeme technikeodovzdávky štafety či výstroju. Bolopredsa povedané že to bude výstrojbežný, používaný v rekreačnom potá-paní, či nie? Ako som o 15 minút zisti-la, kým som sa ja „radila“, naši cha-lani začali do priestoru bazéna ťahať,nosiť a vláčiť množstvo materiálu. Ani ostatní nezaháľali. Zopár ich domňa strčilo, viacerí ma aj okríkli a vy-bičovaná atmosféra sa začalaponášať skôr na trhovisko vCarihrade než na serióznu potá-pačskú súťaž.Keď som si v kútiku našla miesto azaoberala sa mne pridelenou „žensk-ou“ prácou – triedením čerstvo pot-lačených tričiek, všimla som si akovedúca plavárne po vstupe na bazénv duchu zúpela. Skutočne pohľad natú masu potápačov, rozhodcov asprevádzajúcich s takmer štyristovkami fliaš stál za odstrašenie.

Čas „Č“

Zdá sa neuveriteľné, že sa usporia-dateľom podarilo tesne po 19 tej ho-dine pripraviť v tak krátkom čase au-diotechniku, centrálnu časomieru ajprvých pretekárov na štart. Začiatokpretekov je skutočne impozantný. 9potápačských diaľkoplavcov zo-radených na hlbokej strane bazénasa na akustický signál sirénou zanori-lo a začalo odkrajovať prvé metre.Podľa môjho rýdzo neprofesionálne-ho pohľadu sa nechali celkom strhnúťatmosférou a nasadili „pekelné“ tem-po. Od prvých bazénov bolo jasné,kto bude tvrdiť muziku! Maďari a vo-jsko vyrazili vpred ako živé torpéda.Naša taktika (ktorá sa z pôvodneplánovaných polhodinových úsekovmedzitým pretavila na 500 m) pocho-piteľne velila pomalší rytmus, ale ajtak som po prvý krát zapochybovala,či som skutočne v správnom čase nasprávnom mieste. Napriek tomu somsa prichystala na svoj prvý úsek.

Po štyroch hodinách

Všetko je inak. Nálada neutícha.Plávam svoj tretí úsek, začína maomínať fľaša na chrbte a presne viemkde sa mi po tejto tretej päťstovkevytvorí otlak na nohách. Akosi saneviem zmestiť do dráhy s mojimsúputnikom respektíve súplavcom združstva SANY Divers. Neviem prečosom si myslela, že budem mať dráhulen pre seba, keď som vedela vopred,že štartovať bude až 9 družstiev. Aleže budeme v malom 25 metrovombazéne len v 6-tich dráhach, to mi uš-lo. Je jasné, že skutočnosť, že somsa až doteraz s ním nezrazila nie jemojou zásluhou. Najväčšie problémymi robí ani nie tak plávanie, ale skôrtie obrátky. To by jeden neveril, koľkoich je na 500 metrov úseku.

2. polovicu poviedky Jolany Adamovejsi môžeš prečítať na stránke Scuba.skwww.scuba.sk/humor/poviedky.php

Po japonskyVieš ako sa povie potápač po japonsky? – Predsa “Čumizgumi”.

zaslal Ivan zo ŽarnoviceStránku pripravujeme v spolupráci s redakciou

slovenského potápačského portálu www.scuba.sk

Hydrodynamika ....

Potápačský vtip

Citáty a výrokyKomentár priateľa, ktorému som z USA kedysi priniesol Jet FinyTie sú naaáádhernnéé.... Tie sú tak krásne gumeno škaredé, že mi manželkaistotne uverí, že stáli iba 29 dolárov.......

zaslal Ďuri z Bratislavy

Skladanie papierovej MegaLode

5 tipov na akcie potápačského centra AronnaxPotápanie s korytnačkami – Štrkovec12. marca 2011Aby sme nevyšli z cviku, tak sa navliekame do suchýchoblekov aj v zime. V sobotu 12. marca od 11:00 hodpôjdeme skontrolovať korytnačky písmenkové, ktoré námdosť invazívnym spôsobom okupujú mestské jazerá v Bratislave. Radi by sme ich nafotili a skontrolovali vakom štádiu hybernizácie sú po ústupe ľadovej pokrývky

Bowlingový turnaj – Bratislava26. marca 2011Okrem toho, že dva razy do roka chodievame hrávať bad-mindton do Trenčína na turnaj potápačských dvojíc, špor-tom dýchame aj každú poslednú sobotu v mesiaci. Aj kon-com marca, v sobotu 26.3. budeme šúľať gule s dieramiv bratislavskom Auparku.

Brusel – Belgicko25. - 27. marca 2011O potápaní v bruselskom NEMO33 sme toho popísali uždosť. Aj v marci sa chystáme do tohto najhlbšieho bazénusveta, do Atomia, Vojenského či automobilového múzeaa ďalších pamiatok hlavného mesta Belgicka. Deťom saistotne budú páčiť modely Európskych stavieb či v múzeučokolády. www.aronnax.sk/klub/potapali_sme_nemo.php

Vysokohorské potápanie – Rakúsko2.-3. apríl 2011Začiatkom apríla pôjdeme na víkend potápať do oblastiSalzkammergut v Rakúsku. Výjazd je na dva dni s pres-paním v perfektnom penzióne. Okrem vysokohorskéhopotápania v studenej (ale nesmierne priezračnej) vode siistotne užijeme aj typický rakúsky obed so šniclom a zemi-akovým šalátom.

Potápačské večery - Delfín, BratislavaKaždá prvá streda v mesiaciKaždú prvú stredu v mesiaci ťa pozývame vždy od 18:30- 20:30 na posedenie pri pive, či inom nápoji v reštauráciipri kúpalisku Delfín v Ružovej doline - Bratislava. Môžešsa tu pochváliť so svojimi potápačskými úspechmi, nabraťnové nápady či získať partnerov na ďalšie potápačskédobrodružstvá doma či v zahraničí. Príď 6. apríla o 18:30.

Papierovú loďku asidokáže poskladaťkaždý z Vás. Aleskúsili ste niekedy

skladať loď z novinového papieru spôvodnou veľkosťou 3x5 metrov ? Amáte predstavu aká veľká asi loďkaz neho vyjde ? Ani my sme tonevedeli, ale mali sme tú odvahu toskúsiť. Najskôr sme deti naučili ako saskladá malá loďka. A potom sme šli“naostro”. Pravda do klubovne smesa nezmestili, tak sme to skladalipriamo na ulici. Aj sme sa nasmialiaj ponadávali na vietor, ktorý námveru príliš nepomáhal. Ale ako vidieť na fotkách - hrdí smespolu s našimi deťmi boli patrične!Skúste poskladať väčšiu......