Podnikanie a manament

Podnikatesk zmer:- Vchodiskov situcia (analza prostredia)- Podnikatelsk vzia- Prevzdzkovo-technick strnka (produkty, trhy, technolgie, kapacity)- Organizano-prvna strnka (typ podniku, organizcia)- Finanno-ekonomick strnka (majetok, zdroje financovania, trby)

Kritria hodnotenia prce:Tituln listStrun charakteristika vchodiskovej situciePodnikatesk vzia, poslanie a podnikatesk cielePostup realizcie podnikateskej mylienkyPredpokladan inky, dsledky a rizikZoznam pouitej literatry

Spsob a postup spracovanie:Vypracovanie: individulneRozsah: cca 8-10 strnForma: odovzda na seminri

Literatra:Majtn - Podnikov hosp, Sprint dva. 2009Majtn - Manament 2009

1. PODSTATA PODNIKANIA' Podnikanie je specifick druh cinnosti, zameranej na vyuvanie prleitost s cieom dosiahnu spech, jej uskutonovanie je vymedzen a usmerovan legislatvnymi, ekonomickmi a almi pravidlami. Podnikanie ako hybn sila rozvoja ekonomiky.

Veobecn podmienky rozvoja podnikaniaDeba prce a pecializcia - postupn vylenovanie remesiel a sluieb vystilo do sasnej truktry odvetv, odborov vroby a sluieb

Vmena - na zklade porovnvanie tovarov z pohadov ekvivalencie ich hodnoty

Skromn vlastnctvo k vytvorenm produktom - nie spolon, vznik a vmena efektov z podnikanie (cena - nklady) medzi rozdielnymi vlastnkmi.

Vymedzenie podnikaniePodnikanm sa rozumie sstavn innos vykonvan samostatne podnikateom vo vlastnom mene a na vlastn zodpovednos za elom dosiahnutia zisku (paragraf 2, ods 1, obchodnho zkonnka 513/1991 Zb)

Podnikanie je:- Sstavn innos- vykonvan vo vlastnom mene a na vlastn zodpovednos- za elom dosahovania zisku

Podnikate ako nostite podnikaniaPodnikateom je (para 2, ods. 2 obch zkonnka)

a) osoba zapsan v obch. registrib) osoba, ktor podnik na zklade ivn. oprvneniac) osoba, ktor podnik na zklade inho ne ivn. oprvnenia poda osobitch predpisovd) fyzick osoba, ktor vykonva ponohosp. vrobu a je zapsan do evidencie poda

osobitho predpisu.

Obiansky zkonnk rozliuje dva druhy osb, ktor mu by podnikatemiA. Fyzick osoby - jednotlivci, ktorch spsobilos na podnikanie' (para 6 iv zkona 455/91 Zb) je podmienen

- dosiahnutm veku 18 rokov- spsobilosou na prvne kony- bezhonnosou (doloenm vpisom z reg. trestov)

B. Prvnick osoby - obchodn spolonosti, drustv, OZ, nadcie, pol strany, jednotky zem. samosprvy - obce a alie subjekty u ktorch to stanov zkon. Dtum ich vzniku je zhodn s dtumom ich zpisu do obchod. registra alebo inej registrcie.

MOTVY PODNIKANIA- Zisk ako finann efekt podnikania

- ben zisk ako krtkodob efekt z podnikania- Rast hodnoty firmy

- dlhodob zhodnocovanie investovanho kapitlu- Profesionlne, sebarealizan a emocionlne motvy

- zujem by podnikateom, realizova schopnosti a mylienky- Socilne motvy podnikania

- rieenia zamestnania, resp nezamestnanosti- Extern podnety k rozvoju podnikania

- podpora podnikania - finann, poradenstvo

Zklad podnikateskho myslenia

Podnikatesk trojuholnk - 3C(konkurencia a sa ako hybn sila pre rozvoj)

Zkaznk

Podnik Konkurent

HodnotaHodnota

Sa

Pojem podnikPre podnikatesk subjekt vykonvajci podnikatesk innos sa pouva v terii i praxi pojem podnik

Ekonomick teria chpe podstatu podniku ako kombinciu vrobnch faktorov, ktormi vlastnci chc dosiahnu vyten ciele (E. Gutenberg)

Podnik poda Obch. zkonnkaPoda obchodnho zkonnka par 5 ods. 1 sa podnikom rozumie sbor hmotnch a osobnch, ako aj nehmotnch zloiek podnikania. K podniku patria veci, prvo a in majetkov hodnoty, ktor patria podnikateovi a slia na prevdzkovanie podniku alebo vzhadom na svoju povahu maj tomuto elu sli.

Princpy innosti podnikuMedzi zkladn princpy innosti podniku poda Gutenberga patria:- veobecn princpy- pecifick princpy

Veobecn princpyVeobecn princpy innosti podniku (nezvisl od hosp. systmu)- Princp kombincie vrobnch faktorov - plnenie cieov ako kritrium pri rozhodovan o

zskavan a zapjan vrobnch faktorov- Princp hospodrnosti - dosahovanie cieov pri najlepom vyuit vstupov- Princp finannej rovnovhy - zabezpei rovnovhu medzi potrebami a zdrojmi, platobn

schopnos

pecifick princpypecifick princpy innosti podniku v trhovom hospodrstve (zvisl od hospodrskeho systmu):- Princp skromnho vlastnctva - nedotknutenos vlastnctva vloenho kapitlu- Princp autonmie - sloboda a samostatnos v podnikan- Princp ziskovosti - hlavm motvom podnikania je zisk

CIele podnikuPodnik je systm, ktorho sprvanie je orientovan na dosahovanie vytench cieov

Ako formulova ciele podnikuCiele maj by formulovan tak, aby zohlaovali oakvania vetkch subjektov zainteresovanch na podnikan- subjektov vo vntri podniku (internho prostredia)- ako aj alch subjektov, ktor s v interakcii s podnikom (externho prostredia)- Ciele podniku maj by vsledkom silia zosladi zmery podniku s oakvanm alch

subjektov zainteresovanch na podnikan

Subjekty internho prostredia- Vlastnci - sleduj rast hodnoty investovanho kapitlu (rast trhovej ceny), maximalizciu

zisku na rozdelenie (dividendy)- Manari a zamestnanci - rast miezd a platov, istoty, zlepovanie pracovnho prostredia,

aj podporu cieov vlastnkov (cez zamestnaneck akcie, obava zo straty pracovnho miesta a pod.)

Subjekty externho prostredia- tt, miestna samosprva - sleduj rozvoj, zamestnanos zkony, dane, poplatky- Dodvatelia, odberatelia - sleduj dodacie a platobn podmienky, cena, kvalita, servis- Investori, banky - zhodnotenie vkladov, splcanie verov, zmluvnch podmienok

Vlastnci a ciele podniku- vlastnci prinaj a realizuj podnikatesk mylienku, kapitl a maj zujem dosahova

vnosy vyie ako vynaloen nklady- z vnosov sa uspokojuj aj ostatn zujmove skupiny - mzdy, koky, poplatky, dane- vlastnci tak preduruj aj vekos hodnoty pre ostatn subjekty

Primrny cie podniku- primrnym cieom v podniku je maximalizcia hodnoty pre vlastnkov, v ktorej je

obsiahnut aj hodnota pre ostatn zujmov skupiny- Ukazovateom, ktor najlepie vystihuje maximalizciu hodnoty pre vlastnkov je MVA

(Market value added) - trhov pridan hodnota

Klasifikcia cieo v podnikuPrimrny cie sa transformuje do celej sstavy cieov, ktor mono leni z hladiska- vznamu - zkladn, pomocn- asovho hladiska - dlhodob, stredodob, krtkodob- obsahu - ekonomick, technick, socilne- organizanho - podniku, vntropodnikovch jednotiek, funknch oblastk

Zkl. funkn jednotky - Vskum a Vvoj, nkup, vroby, ciele v oblasti predaja, marketing, personalistika, financie a ekonomika

Riziko v podnikuinnos podnikateskho subjektu je spojen s rizikom, ktor je vyjadrenm stupa nebezpeia v podnikan.

Rizik z vecnho hadiska- podnikatesk riziko:

- trhov riziko (i sa produkt pred a za ak cenu)- rizik svisiace s prevdzkou podniku (zlyhanie zamestnancov, chyby v

produktoch a systmoch)- Finann riziko

- riziko verov (nesplcanie uverov dlnkmi)- rokov (zmeny rokovch sadzieb)- kurzov (zmeny kurzov ovplyvuj import a export)- riziko likvidity (nedostatok pohotovch prostriedkov k okamihu hrady platobnch

povinnost)

RIzik z hladiska prin vznikuRizik z hladiska prin vzniku- systematick spojen so zmenami v ekonomike a postihuj vetky podniky ako - ....

Spsoby elimincie rizika- diverzifikcia - rozirovanm zamerania podniku- prunos - reakcieschopnosou na zmeny- delenia rizika - medzi viacerh astnkov podnikania- transfer rizika - presun rizika na in subjekty, na zklade zmluvy, termnov obchody- poistenie rizika - presun rizika na poisovnu v zvislosti od podmienok poistnej zmluvy

TYPOLGIA PODNIKOVpoidniky mono leni a charakterizova z viacerch hladsk:- prvnej formy- vlastnctva- orientcie- vekosti

Podniky z hladiska prvnych foriem1. Podnik jednotlivca

- ivnos, samostatne hospodriaci ronk, slobon povolania2. Obchodn spolonosti

- personlne, kapitlov3. Osobitn formy podnikov

- drustvo, ttny podnik, podnik zahraninej osoby

1. PODNIK JEDNOTLIVCA - IVNOSivnos je (iv zkon c 455/1991 Zb. par 2):- sstavn innos prevdzkovan samostatne, vo vlastn. mene, el zisku- za podmienok ustanovench ivnostnenskm zkonom

' Druhy ivnost:- remeseln - podmienkov je spsobilos zskan vyuenm v odbore- viazan - podmienkov je spsobilos zskan inak - (vuba cudz. jaz)- von - ak nie je stanoven podmienka zskana spsobilosti-- toto s ohlasovacie

Prevdzkovanie ivnosti:- na zklade osvedenia o ivn. oprvnen- pri zakladan nie je povinnos zloi zkladn imanie- kapitlov monosti zvisia od zdrojov podnikatea- podnikate me poui aj vklad tichho spolonka- prvnym rmcom podnikania je ivnostensk zkon- podnikate ru za zvzky vetkm svojm majetkom

Zisk v ivnostiZisk po zdanen zostva k dispozcii podnikateovi na:

- rozvoj podniku- spltky veru- vplatu podielu tichmu spolonkovi- osobn spotrebu

' Vhody a nevhody ivnost- vhody

- flexibiln forma podnikania- menia kapitlov nronos pre zaloenie- monos sebarealizcie, nezvislos v rozhodovan- zisk k dispozci ivnostnkovi

- nevhody- neobmedzen ruenie- obmedzenos kapitlovch zdrojov- vyie riziko riadenia (v osobe podnikatea bva spojen loha vlastnika a

manara

2. OBCHODN SPOLONOSTIA) Personlne spolonosti- s spoloenstvom partnerov s rznymi vedomosami a sksenosami, ktor na srozdiel

od zamestnancov s priamo zainteresovan na podnikan- Verejn obchodn=a spolonost- komanditn

B) Kapitlov spolonosti- S spoloenstvom partnerov spojench spolonm vkladom kapitlu....

VEREJN OBCHODN SPOLONOSVznik ako prvnick osoba a m oznaenie v.o.s alebo ver obch spol

Prostrednctvom tejto spolonosti vznikaj- Minimlne dve osoby pod spolonm obchodnm menom, nie je predpsan kapitlov

vklad- Ruia za zvzky spolonosti a nerozdielne vetkm svojim majetkom

Nvrh na zpis do spolonosti do obchodnho registra predkladaj vetci spoloncia prikladaj k nemu spoloensk zmluvu.

Zisk vo verejne obchodnej spolVytvoren zisk v spol sa ako celok nezdanujeZisk sa del medzi spolocnkov rovnakm dielom, pokial zmluva nestanovuje inakpripadnu stratu znasaju spolocnici rovnakym dielom

Orgny spolonostitatutrnym orgnom (kona v mene spolonosti) poda obch. zkonka s:- vsetci spolonci- na zklade spoloenskej zmluvy poveren len niektor

Vhody:- jednoduhie riadenie- nie je zkonom predpsan vka zkl. imania a ani vka vkladu spolonka- osobn zainteresovanos vlastnkov na riaden

Nevhody:- neobmedzedn ruenia na zvzky spolonosti- kapitlov zdroje s obmedzen- vystpenie spolonka me znamena i znik podniku

KOMANDITN SPOLONOSOznauje sa ako k.s. alebo kom. spol

Je spolonos ako prvnick osoba v ktorej:- jeden alebo viac spolonkov - ruia za zvky spolonosti do vky svojho vkladu

(zapsanho v obch registri - komanditisti - s vkladom min. 250)- a jeden alebo viac alch spolonkov - ruia celm svojm majetkom - komplementri

K nvrhu na zpis spolonosti do obch. registra sa predklad spoloensk zmluva

Zisk v komanditnej spolonostizisk vytvoren v spolonosti sa ako celok nezdanuje- delenie zisku je rovnakm dielom medzi skupinu koman a kompler- v rmci skupiny komplementrov sa zisk del rovnakm dielom- v rmci skupiny komandistvo sa zisk del podla vsky splatench kapit. vkladov

Orgny komanditnej spolonosti- tatutrnym orgnom (kona v menej spolonosti) s vetkci komplementri- komandisti nie su tatutrnym orgnom, maj kontroln lohu- na rozhodovan sa podielaj komplementri a komandisti, kad spolonk ma jeden hlas

pokial sa nedohodn inak

Vhody- zkon nestanovuje vku zkladnho imania, len vklady komandistov- lepia dostupnos k finan zdrojom- spojenie prvkov kapitlovej a osobnej asti

Nevhody- neobmedzen ruenie komplementrov- zlozitost delenia zisku- delba prvomoc medzi komplemen a komandistov musi by jasne stanoven

SPOLONOS S RUENM OBMEDZENMobchodn meno spolonosti mus omsahova s.r.o

Spolonost moe zaloi jedna osoba, najviac 50 spolonkovHodnota zkladnho imania minimlne 5000 (min vklad jedneho spol 750)Spolonos ru za zvazky do vsky imania

K nvrhu na zpis spolonosti do obchodneho registra sa priklad spoloensk zmlva

Zisk v spolonosti- zisk spolonosti sa ako celok zdanuje daov z prjmu prvnickch osb- zo zisku po zdanen si spolonos povinne vytvra rezervn fond- nsledne sa mu vyplca odmeny tatutrnym orgnom, prpadne odvody do inch

fondov- a potom sa uruje suma, ktor sa rozdel pre spolonkov v poda splatench

kapitlovch vkladov, prpadne podmienok v spoloenskej zmluve

ORgny spolonosti- najvym organom je valn zhromadenie spolonkov- ak je jedin spolonk, ten vykonva psobnos valnho zhromadenia- tatutrnym orgnom je konate, prpadne viac konatelov, oprvnench konat samostatne- konatelov vymenva valn zhromazdenie- kontrolnm orgnom je dozorn rada volen valnm zhromazdenm

Vhody- spolonost moze zalozit aj jednotlivec- obmedzen rucenia za zvazky, o znamen majetkom spolonosti a nesplatenm

vkladom spolonka- niia zkonom stanoven vka zkladnho imania- kvalita a prunos riadenia spolonosti

Nevhody- pri malch spolonostiach aj menie kapitlov zdroje- povinnos tvori rezervn fond, jeho obmedzen pouitie

2.prednka - 22. februra 2011

AKCIOV SPOLONOSObchodn meno spolonosti mus obsahova a.s. alebo akc.spol.Jej zkladn imanie je rozvrhnut na akcie s uritou menovitou hodnotou.Kpa a predaj akcie je upisovanie akcie.Hodnota zkladnho imania akciovej spolonosti mus by aspo 25 000 .Spolonos ru za svoje zvzky celm svojm majetkom, akcionr neru za svoje zvzky.

Zisk akciovej spolonosti- zisk ako celok podlieha dani z prjmu prvnickch osb- zo zisku po zdanen je povinnos vytvra rezervn fond- zvyn as zisku sa me poui na odmeny tatutrnym orgnom, tvorbu alch

fondov, investcie, dividendy

Orgny akciovej spolonosti- valn zhromadenie (stretnutie akcionrov)- predstavenstvo ako tatutrny orgn

- riadi spolonos a kon v jej mene- vol si svojho predsedu

- dozorn rada - kontroln orgn

Vhody- oddelenie vlastnkov od manamentu- monos zska znan mnostvo kapitlu- ah prstup k verom- kvalitnejie riadenie spolonosti

Nevhody- kapitlov a administratvna nronos vzniku spolonosti- monos konfliktov medzi vlastnkmi a manarmi

____________________________________

3.OSOBITN FORMY PODNIKOV

1. Drustvo- spoloenstvo lenov, cieom nie je vytvranie zisku, ale uspokojovanie spolonch

zujmov lenov drustva - najmenej 5 lenov, alebo aspo 2 prvn. osoby- minimlna vka zkladnho imania drustva je 1250 (vlastn imanie)- drustvo ru za svoje zvzky celm svojm majetkom- lenovia drustva neruia za zvzky drustva- vytvra nedeliteln fond (ako keby rezervn)- delenie zisku poda splatench kapitalovch vkladov- lensk schdza, predstavenstvo, kontroln komisia

2. ttny podnik- zakladateom je stredn orgn ttnej sprvy alebo obec, na zabezpeenie verejno

prospench zujmov

3. Podnik zahraninej osoby- zahranin fyzick a prvnick osoby mu podla zkona podnika na zem SR za

rovnakch podmienok ako slovensk, ako zo zkona nevyplva nieo in

ALIE FORMY PODNIKANIAMedzi alie formy podnikania patria formy- bez prvnej subjektivity- nezapisuj sa do Obch reg- nepreberaj ako celok zodpovednos za ruenie za zvzky voi tretm osobm

Patr sem:- Tich spoloenstvo- Zmluva o zdruen

Tich spoloenstvo- psob na zklade zmluvy o tichom spoloenstve, ktor upravuje Obchodn zkonnk- tichm spoloenstvom me by fyzick alebo prvnick osoba (aj zamestnanec,

spolonk, rodinn prslunk)- zmluva definuje astnkov (podnikate, tich spolonk)- tich spolonk sa v zmluve zavzuje poskytn podnikateovi vklad- podnikate sa zavzuje vyplati as zisku ako podielu tichho spolonka na vsledkoch

(zisku, straty) podnikatea

Zmluva o zdruen- zdruenm sa vytvra z fyzickch i prvnickch osb za konkrtnym elom a spravidla

na urit as- astnci vkladaj do zdruenia penan a nepean vklady- vklady a majetok sa stvaj spoluvlastnctvom astnkov- voi tretm osobm s astnci zdruenia zaviazan spolonej a nerozdielne- nedel sa zisk, ale prjmy a vdavky rovnm dielom medzi astnkov zdruenia a kad

sm odvedie da z prjmu

PODNIKY Z HADISKA VLASTNCTVA- Skromn podniky

- v skromnom vlastnctve- Verejno-prvne

- vo vlastnctve ttu, zemno-sprvnych celkov- zabezpeovanie verejnho zujmu (potov sluby, doprava, rozvod el energie a

pod)- Zmiean

- kombincia predchdzajcich foriem vlastnctva

PODNIKY Z HADISKA ORIENTCIE

Podniky- Ziskovo orientovan

- zisk pouvaj na svoj rozvoj a aj - na prospech svojich majiteov

- Neziskovo orientovan- zisk pouvaj vlune na svoj rozvoj

PODNIKY Z HADISKA VEKOSTIKlasifikcia na zklade smernice . 2003/161/EC:

0-9 zamestnancov - mikropodnik (ron obrat - do 2 mil.)10-49 zamestn. - mal podnik (ron obrat - do 10 mil.)50-249 zamestn. - stredn podnik (ron obrat - do 50 mil.)250 a viac zamestn. - vek podnik (ron obrat - nad 50 mil.)

TRUKTRA PODNIKOV V EKONOMIKEV EU hosp priestore.- pribline 93% predstavuj mikropodniky- 6% - mal podniky- 0.8% - stredne vek podniky- 0.2% - vek podniky s viac ako 250 zamestnancami

MSP tvoria v Japonsku 99% z celkovho potu podnikov a ich podiel na HDP je 80%V USA sa MSP podieaj na HDP 80%-tami a vytvraj polovicu pracovnch miest.

FUNKCIE MALCH A STREDNCH PODNIKOV- hospodrska funkcia - podporuj konkurenciu na trhu, stabilizciu ekonomiky krajiny i

reginu- spoloensk funkcia - realizciou svojich zmerov prispievaj k rozvoju spolonosti- dodvatesk funkcia - s dodvatemi pre konench spotrebiteov, aj pre vek podniky,

prunos- zamestnvatesk funkcia - pri tvorbe a udriavan pracovnch miest, stabilizuj socilno-

ekonomick situciu v krajine- inovan a kultrnu funkciu - flexibilne reaguj na inovcie, miestne poiadavky, rast

kultry obyvatestva

III.IVOTN CYKLUS PODNIKUJe obdobm od vznik podniku a po jeho pripadn znik, v ktorom prechdza jednotlivmi fzami

1. ZAKLADANIE PODNIKU- zana od vzniku npadu, mylienky rozpracovanej do vzie. Vzia je obrazom o

budcnosti - vzia sa rozpracuje do

- podnikateskho zmeru (stratgia podniku)- zakladateskho rozpotu (finann zleitosti)

- vsledkom je vznik podniku. V prpade ak neprde k spenmu zaveniu prvej fzy, vsledkom s zskan poznatky a sksenosti

2. ROZBEH PODNIKU- zaloen podnik je nov, nem sksenosti, zrunosti, preto ohrozuj ho i tie

najjednoduchie problmy vo vrobe, marketingu, predaju, financich a pod.- je potrebn skvalitova innosti, procesy, systm manamentu, prispsobi sa

poiadavkm trhu.

3. ROZVOJ PODNIKU- je fzou prpravy na rast a sa cez zdokonaovanie manamentu, marketingu vroby a

pod.- rast podniku

- intern (lepm vyuvanm vstupov, investcie financovan z vntornch zdrojov)- extern (vyuitm vonkajch zdrojov financovania, splynutie s inm podnikom)

Vsledkom s konkurenn vhody a zaujat pozcie

4. ZRELOS PODNIKU- dosahovanie najlepieho postavenia na trhu, vsledkov. Je fzou vkonnosti a

spenosti podniku- V dsledku psobenia konkurencie dku tejto fzy nemono vopred zarui (nezaspa

na vavrnoch)- Potreba sledova trendy v prostred a prispsobova sa zmenm prostredia, zodpovedn

prstup manamentu i ostatnch zamestnancov me podpori relatvne dlhiu fzu zrelosti a spenosti podniku.

5. STAGNCIA- je fzou uspokojenia sa s spechmi, preto aj prevldajcich stereotypov a zotrvanosti v

myslen a konan- tto fza

- signalizuje vyerpvanie vntornch sl a schopnost, o vedia od konkurennch ambci k obrannm postojom

- jej zvldnutie vyaduje oivenie a retrukturalizciu podniku, jej podnecenie me znamena nstup krzy.

6. KRZAAk vo fze stagncie nezareagujeme na varovn signly- rchlo nastupuje fza vnych problmov a zniovania vkonnosti- vzniknut krzov stavy mono riei, ale nie dlho- Priny krzy podniku prichdzaj z:

- externho prostredia - vplyv ekonomick, socilne, vedeckotechnick a pod.- internho prostredia - kvalita vrobkov, manament podniku, technolgie a pod.

RIEENIE KRZYA) Konsolidcia podnikuKonsolidcia je spsob zchrany podniku na prekonanie platobnej neschopnosti, na zklade konsolidanho programu- podnik si spravidla zachovva doteraj predmet podnikania- odhauj sa vntorn rezervy, nedostatky v manamente vedce k platobnej

neschopnosti- implementcia je za chodu podniku, preto je nron

B) Ozdravenie (sancia) podnikuNa prekonanie stagncie vedcej k dlhodobej platobnej neschopnosti, na zklade projektu ozdravenia- zmery a ciele- extern a intern analza- alternatvne scenre zmien, stratgia ozdravenia vo funknch oblastiach- opatrenia na realizciu projektu (menovit a adresn lohy a ich kontrola), dlhodob

proces

C) Retrukturalizcia podnikuNa odstrnenie neefektvnych innost (zmenenie podniku) na zklade projektu retrukturalizcie- zmery a ciele- analza problmu, zhodnotenie, ktor produkty a aktivity s ziskov, ktor s stratov- rozhodnutie o novej truktre aktivt a produktov, o novej organizanej truktre- implementcia projektu a kontrola

D) PredenieOsobitn spsob rieenia zlej hospodrskej situcie- podnik dostva prleitos hada spsoby rieenia- podnik na zskanie predenia potrebuje zskanie zruky ako garancie ttom, e v rmci

stanovenej zkonnej lehoty (predenia) me riei zl hospodrsku situciu a vykonva svoju innos bez toto aby veritelia uvalili na podnik konkurz

7. ZNIK PODNIKU- krza me narui rovnovhu podniku do takej miery, e k jeho ozdraveniu nedoke

prispie iaden z predchdzajcich prstupov- v takejto situcii, oznaovanej ako padok podniku, s vrazn a trval problmy s

platobnou schopnosou a narastanm zadenosti

Formy rieenia padku (zniku)A) Transformcia - na in prvnu formuB) Fzia - splynutie s inm podnikomC) Konkurz - lohou je speai majetok dlnka a poui ho na uspokojenie nrokov

veriteov pod dohadom sprvcu konkurznej podstaty, v zmysle zkonaD) Vyrovnanie - upadajci podnik podva nvrh na usporiadanie vzahov s veritemi, ak

ete nebol vyhlsen konkurz a veritelia s tm shlasiaE) Likvidcia - materilne i prvne ukonenie podnikateskej innosti, i pod dohadom

likvidtora

IV. PODNIKATESK ZMERPodnikatesk zmer je podrobnejm rozpracovanm podnikateskej mylienky (idei) do krokov vedcich k napaniu podnikateskej vzie a poslania podniku.

a) Podnikatesk idea (vzia)Podnikatesk idea je dleitm podnetom a zkladnm predpokladom zaloenia podniku. Vyjadruje predstavu (obraz) o podniku, jeho zameranm, el a zmysel vzniku podniku.

Pri formovan vzie vznikaj otzky:- Existuje pre uvaovan vrobky s sluby trh? Ak vek je trhov potencil?- Zodpoved podnikatesk npad potrebm budcim zkaznkov? Ak cieov skupiny

zkaznkov je potrebn oslovi?- Ak je konkurencia na danom trhu a kto s hlavn konkurenti? Je uvaovan produkt

(vrobok, i sluba) konkurencieschopn?- Ak prstup mono oakva zo strany dodvateov?

alie otzky pri formovan vzie- Ak ciele si v podnikan kladieme?- Ak bud poadovan ceny pre dan vrobky a sluby? Ak podporu predaja

predpokladme ? Ak volme odbytov cesty?- Akch pracovnkov (profesia, kvalifikcia) budeme zamestnva? Ak vrobn kapacity

je potrebn vybudova? Ak kapitl bude potrebn?- Je podnikatesk idea zliten s existujcimi prrodnmi, technickmi, spoloenskmi a

prvnymi podmienkami? Ak prnos sa z realizcie idei oakva?

b) Podnikatesk zmerNa zklade vzie pristupujeme k vypracovaniu podnikateskho zmeru.Podnikatesk zmer obsahuje predstavu o podnikateskch aktivitch, ktor maj novovznikajcemu podniku zabezpei spen rozvoj a dlhodob prosperitu.

Obsah podnikateskho zmeru:podnikatesk zmer pri zakladan podniku riei tri strnky podnikania:- prevdzkovo-technick- organizano-prvnu- finanno-ekonomick

A. Prevadzkovo technicka stranka- obslast podnikania do ktorej podnik chce vstup:' - ake vyrobky a sluzby chce poskytovat' - na akych zakaznikov a trhy sa chce zamerat ' - akej kvality a s akymi uzitkovymi vlastnostami produktov chce sutazit

- technologie, pracovne sily, vyrobne kapacity, material a suroviny potrebne pre zabezpecenie podnikania

B) Organizacno-pravna stranka' - vyber pravnej formy podnikania (podniku)' ' - podniky jednotlivca (zivnost)' ' - obchodna spolocnost' ' - ine formy'' - tvorba organizacne struktury podniku' ' - tvorby utvarov a definovanie vztahov spoluprace a podriadenosti medzi nimi' ' - centralizacia a decentralizacia pravomoci

' ROzhodovanie o type podniku' ' - ci mame dostatok vlastneho kapitalu ako jednotlivec, alebo potrebujeme spolocnikov' ' -ci chceme rucit celym svojim majetkom ale iba vkladom do podniku ' ' -ci chcem e vyuzivat iba svoje vlastne schopnosti, alebo zapojit zainteresovat spolocnikom' ' -ci prijoritov je zisk alebo realizacia projektu spolocnymi silami

C) Financno-ekonomicka stranka- aky budeme potrebovat majetok v podniku- aka bude potreaba kapitalu- aky bude spolosob zabezpecenie kapitalu (vlastne a cudzie zdroje)- ake je predpokladane zhodnocovanie kapitalu- ake su rizika investovania kapitalu do podniku- ake su predstavy o rozdelovani dosahovanych efekotov- ake su moznosti ziskavania uverov- ake su predpoklady danoveho zatazenia a pod.

Zakladetelsky rozpocet- Financno-ekonomicka stranka podnikanie sa a rozpracova do zakladatelskeho rozpoctu- Zakladatelsky rozpocet predstavuje poredbezny obraz o:

- nakladoch spojenych so zabezpecenim podnikateske innosti- oakvanch trbch z predaja, ostatnch vnosov, ziskovosti- vke potrebnho kapitlu

Obsah zakladatelskho rozpoctu- Zakladatelsky rozpocet ako sucast procesu zakladania podniku zahruje:

- Rozpocet nkladov a vnosov- Rozpocet kapitlu na podnikanie

A) Rozpoet nkladov a vnosovRozpoet nkladov a vnosov predstavuje obrza o vekosti a truktre predpokladanch nkladov a vnosov na plnovan rozsah podnikania na dan rok

Vpoet nkladovNklady sa plnuj v druhovom lenen (materilov, mzdov, odpisy, ostatn nklady)

- pri vpote materilovch a mzdovch n=akladov sa vychdza z kalkulcie materilovch a mzdovch nkladov na jednotlu produkcie a plnovanho ronho objemu produkcie

- pri vpote odpisov sa vychza z nadobdajcej ceny majetku a odpoisovej sadzby

- ostatnho nklady s rejn nklady (nklady na osvetleni, vykurovanie a pod.)

B) Rozpoet kapitluRozpoet kapitlu riei potrebuj zdrojov na financovanie majetku potrebnho na podnikanie- vychduza z toho, ak stroje, zariadenie, budovy, materily a al matetok bude

potrebn obstara na podnikanie- ak bude spsob zskania kapitlu (vlastn zdroje, cudzie zdroje)- ak bude zodnotenie kapitlu (pomer zisku k vloenmu kapitlu, t.j. ukazovate

rentability)

Postup zaloenia podniku- vber predmetu cinnosti, nzvu a sdla spolonosti- vpis z registra trestov- spsanie spoloenskej zmluvy (obchodn spolonost)- vyhlsenie sprvcu vkladu (kapitlov spolonos)- registrcia na ivnostnenskom rade- otvorenie podnikateskho tu- podanie nvrhu na zpis do obchdonho registra (prv osoba)- registrcia na daovom rade v Socilnej poisovni v Zdravotnej poisovni

Podnikatesk plnVypracovan podnikatesk zmer, ktor sa zostavuje pri zakladan podniku sa konkretizuje do podnikateskho plnu

Podnikatesk pln je formalizovan dokument, ktor obsahuje informcie ako bude prebieha podnikanie

Funckia podnikateskho plnuJe riadiaci dokument:

- predstavuje podnikatesk zmery, ciele, a stratgia na obdobie 2-5 rokov a logick rmec postupnosti krokov pri ich dosahovan

- podva jasn, pochopiten opis prleitosti, predpokladov, postupov, oakvanch efektov

- podklad pre investora, banku pre rozhodovanie o kapitlovom vstupe, financovani- dokument pre ostatn subjekty prostredia

Dobre spracovan podnikatesk pln- vychdza zo skmania trhu, jeho vekosti, potrieb zkaznkov odahu monosti predaja- podva pohad do budcnosti z hadiska prleitost a rizk z prostredia, ako aj silnch aj

slabch strnok podniku- obsahuje analzy a argumenty, ktor podporuj a zdvoduj podnikatesk pln- porezentuje zodpovedajcu formlnu pravu, rozsah by nemal ma viac ako 40 strn

truktra podnikateskho plnuTituln listI. ihrnn asII.Hlavn asIII.Prlohy

Tituln list- nzov dokumentu: Podnikatesk pln- nzov adresa podniku- telefn, fax, adresa webovej strnky podniku- kontaktn osoba a jej postavenie a slo telefnu, faxu a email- dtum vypracovania a prepdloenia- poznmka: Tento podnikatesk pln obsahuje dvern informcie, ktor nesm by

zverejovan bez shlas podniku

Srhnn asShrnn as - Management summary- strun charkteristika produktov, trhov, zkaznkov- charakteristika podniku, jeho schopnost- kov aspekty podnikateskho plnu- finann poiadavky na zabezpeenie plnu, mon rizik spojen s podnikanm- sumarizcie podnikateskho plnu v rozsahu max 2 strn

Hlavn as1) Identifikcia a postavenie podniku

- nzov podniku, adresa, IO, DIO, rok zaloenia, prvna forma- vvoj podniku od vzniku a po sasnos, zamerania a charakteristika

podnikateskej innosti, vvoj dopytu, zabezpeenie podnikateskej innosti- trh na ktorom podnik psob, podiel na trhu, rozhodujci dodvateia,

konkurenn vhody- vvoj ekonomick ukazovateov

2) CIele podnikuCiele by mali vychdza zu dlhodobch zmerov a stratgie rozvoja podniku a mali by vemedzi

- objem produkcie, obrat z predaja, ziskovos oakvan vynostnos a navratovos kapitlu

- vhody podniku v porovnan s konkurenciou- prednosti produktov z pohadu zkaznka- ocenenia produktov, podniku, najdleitejie spechy

3) Trhy a konkurencia- sasn stav na domcom a zahraninom trhu, predpokladan zakzky- al vvoj na trhoch, oakvan prleitosti a mon rizik- siln a slab strnky podniku a jednotlivcjh vrobkov a sluieb- pecifik trhovch segmentov- Charakteristiku existujcich a potencionlnych:

- vznamnch konkurentov- dodvateov- odberateov

4) Marketing- marketingova stragegia- cielovej trhy a segmenty zkaznkov- odbytove kanaly, organizcia a formy predja- ceny vyrobkov a sluieb- raklama na podporu predaja

5) Vroba- potrebn proces a jeho organizcia- potreba pracovnkov, vrobn kapacity, materilov zabezpeenie, hlavnn dodvatelia- technolgie a inovcie- kvalita produkcie, servis, vrobn nklady, kalkulcie a cena produckie

6) Organizcia a manamentCharakteristika podniku z hadiska:

- organizcie podniku a organizanej truktry- kvality manmentu- personlneho zabezpeenia

7) Finann plnFinann pln sa zostavuje v rozsahu- vkazu ziskov a strt(pln nkladov, vnosov, zisku (pln nkladov, vnosovv, zisku)- finannej bilancie (plnovan potreba matejtku a jeho finannho zabezpeenia)- vkazu cash flow (prehad tokov prjmov a vdavkov)

U existujceho podniku sa zostavu v nadvaznosti na doteraj vvok, daje za poslednch 3-5 rokov

Pri zakladan podniku s azostavuje nadvaznosti na zakladatesk rozpoet

8) Prlohy- dokumenty potvrdzujce totonos podniku, dobu jeho existencie- dokumentu potrvrdzujce vznamn spechy a dosahoven vsledky podniku- katalg zkladnch produktov, cennk produktov- nadobudnut ocenenia, vlastnctvo patentov a licenci- dokumenty o vkonnosti a finannch vsledkoch- trhov analzy a alie tdie

V. udsk zdroje v podnikuudsk zdroje s strategick pre zvyovanie vkonnosti a tvorbu konkurennch vhod

Zabezpeenie podniku pracovnkmi:1. Plnovanie potreby pracovnkov2. Zskavanie pracovnkov3. Vber pracovnkov4. Rozvoj a starostlivos o pracovnkov5. Odmeovanie pracovnkov

1) Plnovanie potrebovy pracovnkovlohov je stanovi poet pracovnkov na zabezpeenie cieov v lenen poda:- profesie- kvalifikanch poiadaviek- jednotlivch pracovsk

Stanovenie potreby pracovnkovMetdy stanovenia potreby pracovnkovA. Empirick - zaloenie na poznatkoch, praktickch sksenostiach, intuci, vyuit

expertovB. Exaktn - na matematickch, ekonomicko-tatistickch metdach

truktra pracovnkovPri plnovan vychdzame z lenenia pracovnkov::- robotnci

- vrobnch priamo psobiacich vo vrobnch procesoch- pomocnch psobiacich v pomocnch a obslunch procesoch

- technick, administratvni a riadiaci pracovnci- ostatn pracovnci (upratovaky, poiarnci)

2.Zskavanie pracovnkovA) pracovnkov zskavame z vntornch zdrojov- v dsledku organizanch zmien, zavdzanie novej tecniky, inovci, zujmiu prejs na

in prcu- vhodov je vyia motivcia, obmedzovanie flaktucie, menie riziko obsadzovania

miest B) Z vonkajch zdrojov- inzerty, odporania, dni otvorench dver, sluby, personlnych agentr, rady prce

internet- vhodou me by ir vber uchdzaov, rchlej spsob, nov nzory a sksenosti

3. Vber pracovnkovIde o posdenie a vber uchdzaov o urit prcu s cieom prijatia najvhodnejch a cieom prijatia najvhodnejch

- hodnotenie uchdzaov (iados o prijatie, dotaznk, ivotopis, doklady o vzdelan, referencie)

- vberov pohovor (doplujce informcie)- testovanie o pracovenej spsobilosti- rozhodnutie o prijat (skobn doba)

4. Rozvoj a starostlivos o pracovnkov- Systm podnikania- informovanie pracovnkov u pri nstupe o pravidlch a postupoch v organizcii a na

danom pracovisku- al rozvoj cez vzdelvanie, trningov programy, rozvojov programy pre manarov- tvorba optimlnych pracovnch podmienok a poskytovanie alch zamestnaneckch

vhod pracovnkom a ich rodinm

Vytvorenie pracovnch podmienokTvorba optimlnych pracovnch podmienok z hadiska:- asovch podmienok

- dka a truktra pracovnho asu- striedanie prce a oddychu v rmci smeny, ta a roka

- faktorov pracovnho prostredie- fyziklne faktory (osvetlenie, hluk, teplota)- socilno-psychodlogick faktory (tmov prca, spolurozhodovanie v skupine,

vzahy v skupine)

5. Odmeovanie pracovnkov:Mzdou rozmiememe penazne plnenie, alebo plnenie penaznej hodnoty (n aturlne plnenie) poskytovan zamestnancovi za prcu (Zkom o mzde odmene za pracovn pohotovos a o priemernom zrobku 1/1992 Z.Z.)

Dve skupiny mzdovch foriem:- zkladn formy miezd- doplnkov formy miezd

Zkladn formy miezd- asov mzda (zvisl na odpracovanom ase)

- skutone odpracovan as x mzdov tarifa- (prce s zaraden v rmci kvalifikanho katalgu prc do tarifnch tried, kadej

tarifnej triede je priraden mzdov tarifa na hodinu)- kolov mzda (zvisl na vkone)

- vyroben mnostvo x kolov sadzba (na jednotku vkonu)- kolov sadzba na jednotku vkonu - mzdov tarifa / 60x norma asu v mintach

Doplnkov formy miezd- prmie a odmeny (za plnenie konkrtnych loh, prmie bvaju opakovane ako mesan, vrron, odmeny ako jednorzov za mimoriadne vsledky)

- osobn ohodnotenie (viazan na osobn pracovn schopnosti, na zklade kritri stanovench v podniku)

- podiel na hospodrskom vsledku (podiel na zisku, za kolektvne vsledky)

Zamestnaneck vhodyOrganizcie mu okrem ekonomickch odmien poskytn zamestnaneck vhody pracovnko a ich rodinm- prspevok na stravovanie, atenie, rekrecie a alie aktivity- zdravotncka starostlivos- sluovn by, automobil, mobiln telefn- vhodn nkup podnikovch produktov a pod.

VI. Majetok PodnikuMajetkom podniku rozumieme hmotn a nehmotn zloky podnikania, ako stroje, budovy, materily, peniaze a alie zloky sliace k podniku.

Majetok z hadiska funkcie v podnikovom procese- dlhodob (neoben) majetok- krtkodob (oben) majetok

Dlhodob majetok podnikuV podnikovom procese svoju formu nemena podnik ho me pouva dlhie ako 1 rok:- dlhodob hmotn majetok- dlhodob nehmotn majetok- dlhodob finann majetok

Dlhodob hmotn majetok podniku- budovy, stavby, pozemky, pestovatesk celky bez ohadu na ich obstarvaciu cenu- samostatn hnutene veci a ich sbory, ktorch cena je vyia ako 1700 a

prevdzkovo-technick funkcie dlhie ako 1 rok.

Dlhodob nehmotn majetok- prva priemyselnho vlastnctva, autorsk prcva, liascencie, patentny, softvr, projekt,

vrobn a technologick postupy, marketingov tdie a vetky vdavky spojen so zaloenm podniku

- jeho cena je vyia ako 2400 a doba pouitenosti dlhia ako 1 rok

Dlhodob finann majetok- cenn papiere a vklady v inyh podnikoch s dobou drania nad jeden rok- piky poskytnut inm subjektom s dobou splatnosti nad jeden rok- umeleck diela a zbierky, predmety z drahch kovou a nehnutenosti obstaran za

elom dlhodobho uloenia finannch prostriedkov a obchodovania

Oceovanie majetku- obstarvace cena - za ktor sa majetok obstaral, pri dlhodobo, hmotnom majetku sa

zahruj aj nklady vynaloen na uvedenie majetku do prevdzky- vlastn nklady - nklady vroby ak majetok podnik zskal vlastnou innosou- reprodukn cena - cena, za ktor by bolo mon prslun majetok nakpi v momente

oceovania- menovit hodnota - uveden na peanch prostriedkoch, ceninch alebo pohadvkach

v okamihu ich vzniku

Obstaranie dlhodobho majetku- obstaranie dlhodobho majetku je formou peanch vdavkov, ktor nazvame

investciami- obstaranie me by

- kpou (strojov, zariaden)- investinou vstavbou (stavba budov)- vlastnou innosou a zskanm prv na vsledky- prenajatm (leasingom)- darovanm- vloenm do podnikania

Leasing- z vecnho hadiska predstavuje prenjom tovaru dlhodobej spotreby zkaznkom, ktor

ho pouvaj za lesingov platbu poda zmlvnych podmienok- je vzah medzi njomcom a prenajmateom (leasingovou organizciou)- poda dky obdobia prenmu

- operatvny leasing- finann leasing

Operatvny leasing- predmetom leasinu s tandartn tovary ako osobn auto, PC, na krat as ako je ivostnos prenajmanho mateku

- po uplynut doby prenjmu predmet neprechdza do vlastnctva njomcu (je vo vlastncte prenajmatea)

- vetky rizik vyplvajce z vlastnctva zna prenajmate- zmluvn strany mu odstpi od zmluvy spravidla bez finannch sankci

Finann leasing- doba prenjmu zaha cel alebo podstatn as doby ivotnosti prenajmanho majetku

a spravidla kon prevodom do vlastnctva njomcu- rizik sa prenaj na njomcu- leasingov zmluvu nemono jednoznane zrui bez sankci

Leasingov platba zahruje- spltku obstarvacej ceny predmetu leasingu- leasingov maru, ktor zahruje

- nklady leasingovej spolonosti- rok (zisk leasingovej spolonosti!- rizikov prirku (riziko, e pri operatvnom leasingu sa nepodar u iastone

opotrebovan majetok znovu prenaja)

Vhody a nevhody leasinguVhody:

- prun zskanie majetku, netreba vynaloi finann zdroje naraz- leasingov platby sa zahaj do nkladov njomcu zniuj jeho zisk ako

nklad dane z prjmov

Nevhody- leasing je vinou drah ako jeho kpa za hotov- leasingov platby oderpvaj njomcovi as zisku- njomca je v uvan obmedzen leasingovou zmluvou

Funckie dlhodobho majetku- psob v podnikovom procese dlhodovo nespotrebva sa naraz, ale sa postupne

opotrebvava- svoju hodnotu postupne prena do hodnoty vyrbanch produktov- vku opotrebenia vyjadruj odpisy- odpisuje sa dlhodob hmotn majetk (s vnimkou pozemkov) a nehmotn majetok,

neodpisuje sa dlhodob finann majetok

Tri funkcie odpisov- s peanm vyjadrenim postupnho optrebovavnia dlhodobho majetku- sv vyjadrenm hodnoty majetku, ktor sa prena do nkladov produktov- cez kalkulcie vstupuj do ceny produktov a podnik ich cez trby z predaja zskava ako

intern zdroj financovania majetku

Predmet odpisovania- dlhodob nehmotn majetok (vstupn cena > 2400 , doba pouitenosti > ako 1 rok)- dlhodob hmotn majetok (vstupn cena > 1700 , doba pouitenosti > ako 1 rok)- odpisuje sa najviac do vky vstupnej ceny predmetu odpisovania

Vka vstupov zvis od- vstupnej ceny majetky- doby ivotnosti majetku- odpisovej metdy

- linerne, degresvne, progresvne

Metdy odpisovania- linerna - poas celej doby ivotnosti sa odpisuje zo vstupnej ceny vdy rovnak iastka- degresvna - vka odpisov sa poas ivotnosti majetku postupne zniuje via suma

sa odpe v prvch rokoch ivotnosti, rchlejia tvorba zdrojov- progresvna - vka odpisov sa v priebehu ivotnosti postupne zvyuje, vo svete sa

pouva len zriedkavo

Odpisov metdy u ns (modifikovan)- rovnomern a degresvne (zrchlen) odpisovanie- dlhodob hmotn a nehmotn majetok je rozdelen do odpisovch skupn (zkon

595/2993 Z.z. o dani z prjmu)

Odpisov skupina Doba odpisovania1 4 roky

2 6 rokov

3 12 rokov

4 20 rokov

Rovnomern odpisovanieRon odpis sa ur ako podiel vstupnej ceny hmotnho majetku a doby odpisovanie pre prslun odpisovu skupinu

Odpisov skupina Podiel odpisovania1 1/4

2 1/6

3 1/12

4 1/20

Degresvne (zrchen) odpisovaniaPri degresvnom (zrchlenom) odpisovan sa odpisovm skupinm prirauj tieto koeficienty pre zrchelen odpisovania

Odpisov skupina V prvom roku V alch rokoch1 4 5

2 6 7

3 12 13

4 20 21

Vpoet degresvnych odpisovV prvom roku = Vstupn cena / koeficien pre zrchlen odpisovanie v prvom roku

V alch rokoch O = 2 (Vc - Op) / (k-r)

O s ron odpisiyVc - vstupn cenaOp - oprvky (doteraz uskutonen odpisy)k - koeficien odpisovania v alch rokochr - poet rokov za ktor sa majetok u odpisoval

Prklad na odpisy majetkuPodnik kpil strojv cene 155 000 : Stanovne priebeh odpisovaniaa) linernou metdoub) degresvnou metdou (zrchlenm spsobom odpisovania)

Vpoet linernych odpisovLinerna rovnomern metda odpisovanie (majetokv 1. odpisovej skupine)1. rok = 155 000 . 0.25 = 38 750 2. rok = 155 000 . 0.25 = 38 750 3. rok = 155 000 . 0.25 = 38 750 4. rok = 155 000 . 0.25 = 38 750

Vpocet zrchlench odpisovDegresvna metda odpisovania1. rok = Vc/k = 155 000/4 = 38 7502. rok = 2 (Vc-Op)/(k-r) = 2.(155 000 - 38750)/ 5-1 = 581253. rok = 2 (Vc-Op)/(k-r) = 2.(155 000 - 38750 - 58125) / 5-2 = 387504. rok = 2.(155 000 - 38750 - 58125 - 38750)/ 5-3 = 19 375

Tri druhy odpisovV podniku sa mu uplatni tri druhy odpisov:- Daov - vyuvajsa pri vpote dane z prjmu a predstavuj nkladov limit, ktor

zniuje dane, poda zkona o dani z prjmov- tovn - vyjadri skuton opotrebovanie pre ucely vpyoctu vysledku hospodarenia

podniku, podla zakona o uctovnictve- Kalkulan - vyuvaj sa pre ely kalkulcie nkladov a ceny produktov, lohov je

zabezpei obnovu dlhodobho majetku z odpisov

Hodnotenie nvratnosti investciUkazovate rentability:

R = Zisk / Piemern stav dlhodobho majetku

Doba nvratnosti investci do dlhodobho majetku

Dn = Investin nklady / Priemern ron zisk + odpisy

Krtkodob majetok podnikuDoba pouvania do jednho roka, postupne sa premiea z jednej formy na druh - kolobeh majetku

Zsoby->Vrobky->Pohadvky->Peniaze->Zsoby->Vrobky..repeat until infinite (U jelly?)

Jeden obrat kolobehu krtkodobho majetku minimlne 1x do roka

Charakteristika krtkodobho majetku- Vecn spotreba majetku sa zapotava do nkladov a predajnch cien produktov- Vdavky spojen s obstaranim majetku sa vracaj v trbch z predaja

Zloky krtkodobho majetkuKrtkodob majetok pozostva zo zloiek:- Zsoby - vrobn zsoby, zsoby nedokonench vrobkov, polotovary vlastnej vroby,

hotov vrobky vlastnej vroby a tovary nakupen za elom predaja- Pohadvky - dlhodob a krtkodob pohadvky- Krtkodob finann majetok - peniaze v hotovosti a na toch, krtkodobe cenn

papiere, ceniny

Potreba obenho majetku- lohov obenho majetku je zabezpei plynul priebeh podnikateskho procesu- Potreba obenho majetku vyvolva potrebu zdrojov financovaniaFinann zdroje:A. Vlastn zdrojeB. Cudzie zdroje

Finann bilanaciaMajetok Kapitl

Dlhodob majetok Vlastn zdroje

Krtkodob majetok Cudzie zdrojeMajetok podniku je financovan z vlastnych a cudzich zdrojov podniku

Majetok z hadiska likvidnostiMajetok podniku z hadiska likvidnosti, ie schopnosti premeny na finann prostriedky:- takmer nelikvidn - dlhodob hmotn a dlhodoby nehmotn majetok- dlhodobo likvidn - dlhodob finann majetok- menej likvidn - zsoby- v krtkom ase likvidn - splaten pohadvky- najlikvidnej krtkodob finann majetok

Finann bilancia

Majetok Kapitl

Dlhodob aktva Vlastn imanie

- dlhodob nehmotn majetok - zkladn imanie

- dlhodob hmotn majetok fondy a nerozdelen zisk

- dlhodob finanny majetok

Krtkodob aktva Cudzie zdroje

- zsoby - dlhodob zvzky

- pohadvky

- finann majetok - krtkodob zvzky

A. Vlastn finann zdrojeV svahe s zaraden pod polokou vlastn imanie a sklad z poloieka) Zkladn imanie podniku

- zkladn vklad do spol s.r.o (minimlne 5 000)- nominlna hodnota akci v a.s. (minimlne 25 000)

b) Nerozdelen zisk- nerozdelen zisk z minulch obdob (po zaplaten dana vplate dividend)- nerozdelen zisk z benho obdobia

Zisk podniku- je rozdielom medzi vetkmi vnosmi a vetkmi nkladmi podniku- charakterizuje efektvnos pouvania podnikovho kapitlu (ukazovate rentability = zisk /

vloen kapitl)- je zdrojom dchodkov vlastnkom (vyplca sa z neho zuroenie vlastnckeho kapitlu)- dleitm zdrojom financovania rozvoja podniku

Vka zisku zvis od faktorov- objem realizovanej produkcie- truktra realizovanej produkcie- cena jednotky realizovanej produkcie- nklady na jednotku realizovanej produkcie

15.marcaModel tvorby a rozdelenia ziskuVykzan zisk v danom roku- da- prdel do rezervnho fondu zo zisku- prdely ostatnm fondom zo zisku- hrada tantim- vplata divident, resp. podielov na zisku- ______________ Nerozdelen zisk benho roka+ nerozdelen hospodrky vsledok z minulch rokov _______________ nerozdelen zisk koncom roka

B) Cudzie finann zdroje podnikuVo finannej bilancii podniku zaraden ako:

a) very- Krtkodob very (very splaten do 1 roku)- Dlhodob very (very splaten v obdob viac ako 1 rok)

b) Zvzky- krtkodob - zvzky splaten v rmci roku (zavazky voi dodvateom,

zamestnancom ttu)- dlhodob zvzky - zvzky splaten v obdov dlhom ako 1 rok-

Zlat pravidlo financovaniaDlhodob majetok podniku by mal by kryt dlhodobmi zdrojmi podniku, t.j:- vlastnymi zdrojmi a

- dlhodobmi cudzmy zdrojmi (dlhodobmi vermi a zvzkami)Poda tohto pravidla nememe vstavbu budov alebo zakupenie novch technlogi, ktorch ivotnos je niekoko rokov finanne pokrva z krtkodobch verov (verov splatench v priebehu 1 roku)

Dlhodob majetok

Krtkodob majetok

Vlastn zdroje

Cudzie zdroje

VI.Nklady v podnikuNklady zobrazuj celkovu spotrebu produknch faktorov (Vstupov) na zabezpeenie podnikovho procesu

lenenie nladov- druhov lenenie nkladov- kalkulan lenenie nkladov- leneni nkladov poda zvislosti od obejmu vroby

A. Druhov lenenie nkladov- zoskupenie nkladov do ekonomicky rovnorodch druhov poda jednotlivch produknch

faktorov, vypoved o tom, o bolo spotrebovan- pouva sa v tovnctve, vo vkaze ziskov a strt

Zkladvn nkladov druhy- materilov nkupy (suroviny, materil, energie)- sluby (opravy a udrovanie, cestovn)- osobn nklady (mzdov, nklady na socilne zabezpeenie)- ostatn prevdzkov nklady (poplatky, odpisy dlhodobho majetku, mank a kody)- finann nklady (nkladov roky)- ostatn nklady (rezervy)

B. Kalkulan lemnenie nkladov- rovrhovanie nkladov na jednotliv vkony (vrobky a sluby)- poda spsobu rozvrhovania nkladov na vkony:

- nklady priame (jednotkov), priamo svisia s produktom, bezprostredne sa prirauj k vkonom

- nklady nepriame (reijn) s produktom, svisa sprostredkovane, nemono bezprostredne ich priraova, je nutn ich rozpotava (rozvrhova)

TrasformciaVSTUPY Vstupy

Produkty predajSpracovanie vstupov, prevdzkamaterialy, energie, zapojenie strojov a ud

NKLADY TRBY

ZISK

Stanovenie nkladov- priame nklady sa stanovuj na zklade noriem spotreby materialu, spotreby asu na

vrobok (kalkulan jednotku) a ceny materilu a prce- nepriame nklady sa stanovuj na zklade rozvrhovania, ktor vychdza z pomeru

reijnch nkladov v rozvrhovej zkladni, ktor mu by- pean veliiny, ako priamy meteril, priame mzdy- naturlne veliiny, ako poet vrobkov, normohodn a pod.

Veobecn model kalkulcie1) Priamy (jednotkov) materil2) Priame (jednotkov) mzdy3) Ostatn priame (jendotkov) nklady4) Prevdzkov (vrobn) ria____________Prevdzkov (vrobn) nklady5) Sprvna cena6) Odbytov ria____________Vlastn nklady vkonu7) Zisk (strata)____________Predajn cena

Priame nklady- Priamy materil - spotreba materilu, ktor tvor podstati produktu a mono ho priradi k

produktu priamo

- Priame mzdy - mzdy vrobnch robotnkov zabezpeujcich technologick postup a mono ich priamo priradi k produktu

- Ostatn priame nklady - nezahrnut v predchdzajcich polokch ako spotreba technologickho paliva, energie a mono ich priradit k produktu priamo

Nepriame nklady- Vrobn ria - vetky spolon nklady prevdzky, dielne ako odpisy, mdzy pomocnch

a riadiacich pracovnkov, energie a pod

- Sprvna ria - nklady svisiace s riadenm podniku, prpadne menej organizanj jednotky, ako mzdy riadiacich pracovnkov, nklady na odpisy, vykurovanie, osvetovanie a pod.

- Odbytov ria - nklady svisiace s odbytom vkonov ,ako nklady predajnch oddelen, na reklamu, na skladovanie a dopravu a pod.

C. lenenie nkladov v zvislosti od objemu vkonovV zvislosti od objemu vkovnov sa nklady lenie:- nklady fixn- nklady variabiln

Nklady fixn- stle, svisia so zabezpeenm prevdzkovej schopnosti podniku (kapacity), napr. mzdy

riadiacich pracovnkov, odpisy, nklady na oprav, dbu, prenjmom a pod- vo svojej absoltnej vke sa so zmenou objemu vroby v rmci danej kapacity nemenia- v prepote na jendotku produkcie maj pri zvyovan objemu vroby klesajcu tendenciu

(menia sa)

Nklady variabiln- prun, priamo svisia s danou produkciou, napr. mzdy vrobch robotnkov, spotreba

zkladnho materilu, pomocnho materilu a pod.- nkaldy sa vo svojej absoltnej vke menia so zmenou objemu vroby- v prepote na jednotku vroby sa pri zmene objemu vroby nemenia

Kritick objem vrobyKritick objem vroby predstavuje tak objem vroby, pri ktorom s uhraden vetky nklady a podnik zana dosahova zisk.

Model kritickho objemu vroby[Tu ide tak gay obrzok]

Vpoet kritickho objemu vrobyPri vpote kritickho objemu vroby vychdzame zo vzahu

Z = T - NZ = P.Q - F- V.Q

Z - ziskP - cena jednotky vrobyT - trby

Za podmienky, e Z = 0 plat pre kritick objem vroby:

Qk = F / (P-V) kde Qk je kritick objem vroby

Prklad rozhodovania na zklade metdy kritickho objemu vrobyFixn nklady s 40000 . Cena jednho vrobku je 2 eur a variabiln nkladu na kus su 1,20. Vypotajte:a) pri akom objeme vroby je v podniku kritick bod (BEP)b) pri akom objeme vroby by podnik dosiahol zisk 40 000c) kritick bod, ak podnik zvi fixn nklady na 50 000d) kritick bod, ak podnik zni variabiln nklady na kus na 1e) kritick bod, ak sa cena vrobkov zni na 1,80

Vpoet

a) kritick objem vroby v podniku Q = F/(P-V) = 40000/2-1,20 = 50 000 kusov

b) podnik dosiahne zisk vo vke 40 000 pri objeme vrby 100 000ks' Z = T-N = 100 000 . 2-(40 000 + 100 000.1,2) = 200 000 - 160 000 = 40 000

c) kritick objem vroby v podniku Q = F/(P-V) = 50 000 / 2-1,2 = 62 500 kusov

d) kritick objem vroby v podniku Q = F/ (P-V) = 40 000 / 2-1,0 = 40 000 kusov

e) kritick objem vroby v podniku Q = F / (P-V) = 40 000 / 1,80 - 1,20 = 66 667 kusov

VII. Trby a vnosy, nklady a ziskyAk podnikov proces je proces tranformcie vstupov na vstupy, potom zisk predstavuje efekt dosahovan z tejto transformcie

Trby a vnosy podnikuVkony predstavuj vstupy podnikovej innosti v podobe produktov, t.j. vrobkov s sluieb, ktor podnik poskytuje odberateom - zkaznkom.

Trby a vnosy s ukazovateom vyjadrujcim vstpy s zisovan pomocou metodiky tovnctva

Zisk v podniku

VnosyVnosy

Nklady Zisk

Zisk je ukazovate, pomocov ktorho je mon kvantifikova dosahovan efekt z podnikovej innosti

Zisk ako vsledok podniku zahruje- Prevdzkov hospodrsky vsledok- Hospodrsky vsledok z finannch operaci- ...

Prevdzkov hospodry vsledok- rozdiel medzi prevdzkovmi vnosmi (trby a ostatn vnosy) a prevdzkovmi

nkladmi (spotreba materilu, osobn nklady, dane a poplatky)

Hospodrsky vsledok z finannch operci- rozdiel medzi finannmi vnosmi (trby z cennch papierov, vnosov roky, vnosy z

finannho majetku) a finannmi nkladmi (nkladov roky)

MImoriadny hospodrsky vsledok- rodziel mimoriadnch vnosov (nhrady za mank a kody, ostatne mimoriadne vnosy)

a mimoriadnch nkladov (mank a a kody na majetku, stratov pohadvky pri likvidcii)

Vkaz ziskov a strt1) Prevdzkov vnosy2) Prevdzkov nklady3) Vsledok hospodrenie z prevdzkovch innost4) Finann vnosy5) Finann nklady6) Vsleedok hospodrenie z finannch innost7) (3+6) - da z benej innosti = Vsledok hospodrenia z benej innosti8) Vnosy z mimoriadnej innosti9) Nklady na mimoriadnu inos10) (8-9) - dan z prjmov z mimoriadnej nnosti = Vsledok hospodrenia z mimoriadnej

innosti11) 7 + 10 = Vsledok hospodrenie za ben tovn obdobie

Vkaz ziskov a strtVkaz ziskov a strt poskytuje prehad o vnosoch a nkladoch za urit asov obdobie

Vkaz ziskov a strt zachytva vnosy a nklady podniku v slade s princpom aktulneho tonctva (ke vnosy vznikli a nklady sa vynaloili)

Vkaz cash flowPREHAD O PEANCH TOKOCH (CASH-FLOW)- zachytva skuton pohyb peanh prostriedkov v danom obdob- od vkazu ziskov a strt sa li v dsledku rozdielov medzi vnosmi a peanmi

prjmami a rozdielmi medzi nkladmi a peanmi vdavkami

Pean prjmi a vdavkyPEAN PRJMI A VDAVKY- sumy, ktor za urit obdovie podnik v peanej forme prijal a ktor, boli peanej forme

vydan- zachytvaj sa vo vkaze peanch prjmov a vdavkov, ktor poskytuje prehad o

peanch tokoch podniku

Rozdiely medzi prjmami a vdavkamiRozdiely z asovho hadiska:- trba vznik momentom realizcie- peaz prjem zska predvajci momentom zaplatenia- pean vdavok vznik vtedy, ke podnik za inputy plat- nklad vznik pri vynakladan inputov

Obsahov rozdiely- vyplvaj z peanch vzahov svisiacich s rozdeovanm hospodrskeho vsledku

podniku (vplata divident je v podniku peanm vdavkom, ale neobjav sa medzi polokami vkazu ziskov a strt)

Priama metda vpotu CFPriama metda- priame sledovanie vetkch peanch prjmov a peanch vdavkov podniku za urit

obdovie (v peanom dennku pri jednoduchom tovnctve)

Nepriama metda vpotu CDNepriama metdaZisk pred zdanenm a odpisy z dlhodobho hmotnho a nehmotnho majetku upravuj sa:- o vnosy, ktor v sledovanom obdob nevyvolali pean prjem- o nklady ktor v sledovanom obdob neznamenali pean vdavky- o alie pean prjmy a vdavky, ktor sa v danom obdob neprejavili vo vnosoch ani

nkladoch podniku

Vykazovanie cash flowMetdy vykazovania cash flow- priama metda- nepriama metda

Zdroje pre hodnotenie podniku- Vkaz ziskov a strt (vsledovka) - vychdza z vvnosov a nkladov podniku- finann bilancia (svaha) - vychdza zo stavu majetku a zdrojov podniku- vkaz finannch tokov (prehad cash flow) - vychdza z prjmov a vdavkov podniku

Finann ukazovateleFinann ukazovatele na hodnotenie:- Absoltne

- trby, nklady, zisk, tempo ich vvoja- Pomerov

- ukazovatele rentability- ukazovatele likvidity

A. Hodnotenie rentabilityRentability vyjadruje ziskovos podniku, kvantifikuje zhodnotenie vlastnho a cudzieho kapitlu

Ukazovatele rentabilitya) Rentability vloenho kapitlu vyjadruje mieru zhodnotenia celkovho kapitlu

viazanho v podniku

Rentabilita vloenho kapitlu (ROI) = (Z + roky* (1-d)) / celkov kapitl

b) Rentabilita aktv vyjadruje mieru vnosnosti celkovch aktivt v podniku

Rentabilita aktv (ROA) = ist zisk / aktva

alie ukazovatele rentabilityc) Rentabilita vlastnho imania vyjadrje zhodnotenie vlastn kapitlu v podniku

Rentabilita vlastnho imania (ROE) = ist zisk / vlastn imania

d) Rentabilita trieb vyjadruje ziskovos podnikovej innosti z pohadu zhodnotenia spotreby vstupov

Rentabilita trieb (ROS) = ist zisk / trby

B. Hodnotenie likvidityUkazovatele likvidity - vyjadruj a kvantifikuj potencilnu schopnos podniku uhradi svoje zvzky

Ukazovatele likviditya) Likvidita 1. stupa (pohotov) vyjadruje schopnos podniku hradi okamite splatn

zvzky (krtkodob zvzky KZ a krtkodob very K) z najlikvidnejch aktv (finannho majetku FM), odporan hodnota je najmenej 0,2.

Likvidita 1. stupa (pohotov) = FM / (KZ + K)

b) Likvidita 2. stupa (ben) vyjadruje schopnos podniku hradi krtkodoba splatn zvzky pomocou finannho majetku a pohadvok, odporan hodnota je v intervale 1 a 1,5

Likvidita 2. stupa (ben) = (FM + P) / (KZ + K)

c) Likvidita 3. stupa (celkov) vyjadruje schopnos splcania krtkodobch zvzkov z celkovch obench aktv (finann majetok FM, pohadvky P, zsoby Z), odporana hodnota pre priemyseln podniky je v intervale 2 a 2,5.

Likvidita 3. stupa (celkov) = (FM + P + Z) / (KZ + K)

Manament a manariI. Podstata manmentuII.Manari v organizciiIII.Manarske roly manarske zrunosti

Ponmanie manamentuPonmanie a interpretovanie manmentu- ako proces (dynamick proces)- ako profesia (riadiaci apart)- ako vedn disciplna (interdisciplinrny charakter)- umenie (vedie ako)

I. Podstata manmentuManament je proces zameran na efektvne dosahovanie cieov, obsahom ktorho je plnovanie, organizovanie, vedenie a kontrola

Plnovanie, organizovanie, vedenie a kontrola predstavuj kov manarske aktivity, ktor oznaujeme za manarske funkcie

PlnovaniePlnovanie ako manarska funkcia je zameran na:- vytenie cieov- stanovenie postupov a vytvorenie podmienok na dosiahnutie cieov- vytvorenie systmu plnovania v organizcii

OrganizovanieOrganizovanie ako manarska funkcia- definovanie pracovnch miest a vytvorenie tvarov- definovanie truktry vzahov medzi pracovnkmi a tvarmi, koordincia innost- vytvorenie organizanej truktry

Vedenie udVedenie ud ako manrska funkcia- tl vedenia ud- motivovanie pracovnkov- komunikcia s udmi

KontrolaKontrola ako manrska funkcia- monitorovanie sasnho stavu plnenie cieov- hodnotenie loh a vkonnost jednotlivcov a kolektvou- korekcie smerom k zabezpeeniu cieov

II. Manari v organizciiOrganizcia je vntorne trukturovan skupina ud, ktor je vytvoren so zmerom dosiahn urit, konkrtne pecifikovan cie

Pracovnkov v organizcii- manrov - riadia aktivity ostatnch, ich primrnymi aktivitami s manrske funkcie- vkonnch pracovnkov - priamo zabezeuj (vykonvaj) produkciu vrobkov a sluieb

(koniec prednky z 22. 3. 2011)

Prednka 29.3. 2011

Typolgia manarovManarov v organizcii lenme z pohadu1. rove manamentu2. Rozsah aktivt ktore riadia3. Lniov a tbna moc

1.roven manamentuVrcholov manari- celkov riadenie a innos organizcie- strategick ciele v agregovanej forma, dl horizont

Manari strednej rovne- pecifick ciele a stratgie pre jednotliv produkty a funkn oblasti- ciele k strednodobmu horizontu

Manari prvho stupa (ni manari)- konkrtne ciele a lohy pre vkonnch pracovnkov- ciele viac na krat asov horizont

______

2. Rozsah aktivt ktor riadiaManari univerizalisti (generalisti)- zodpovedn za celkov innosti ucelenej jednotky, ako je podnik, zvod, prevdzka,

diea

3. Z hadiska lniovej a tbnej mociLniov manari- zodpovedn za dosianutie cieov celej organizcia- zapojen do lnie dvania prkazov a kontroly vo vzahu k nim rovniam, maj tto

prvomoctbni manari- vytvra podmienky a pomha dosahovanie cieov celej organizcie alebo menej

ucelenej jednotky- nie s zapojen do lnie dvania prkazov a kontroly v hierarchii organizcie

Manarska verzus nemanarska prca- manarska praa zahruze proces manamentu, vetky manarske funkcie, pri

nemanrskej prci sa innosti vrahuj len k uritej manarskej funkcii- manari maj podnriadench, vykonn pracovnci nemaj- manaerska praca sa vykonva nad vkonnou rovou, nemanarska prca na

vkonnej rovni- manarska prca by nemala by rutinnou, ale tvorivou innosou, spojen s

rozhodovanm, pecifickmi zrunosamu manara, nemanarska prca skr smeruje k implementcii rozhodnut.

Manarske rolyManarske roly vyjadruj poadovan sprvanie, postoje, konanie manra v orgnazcii. Manar by mal vedie zastva nasledovn tri skupiny rol:

A) INTERPERSONLNE ROLYreprezentatnt - oficilny predstavite organizcievodca - usmerovaniie a koordinciu innosti podriadenchspojka - vytvranie kontaktov na podporu cieov

B) INFORMAN ROLYmonitor - zskavanie informciirite informcii - odovzdvanie informci v organizcihovorca - sprostredkovanie informci externmu prostrediu

C) ROZHODOVACIE ROLYpodnikate - nosite novch mylienok, iderieite problmov - vznikajcich problmov, krzovch situcialoktor -rozmiesovanie zdrojovvyjednva - vzahov s odbormi, zkaznkmi a almi subjektami z okolia

MANARSKE ZRUNOSTI (schopnosti)- odborn (technick) - vyuva pecifick metdy a postupy v manarskej prci- interperssonlne - vies ud, motivova ich, komunikova, riei pracovn konflikty- koncepn - vidie organizciu ako celok, vztahy vo vntri i s externm prostredm- projekn - schpnos nachdza praktick rieienia na realizciu rozhodnut v

manarskej prci

Koncepcie manamentuVvoj manamentu od priemyselnej revolcie, vystil do koncepci- klasick koncepcia- neoklasick koncepcia- nov (modern) koncepcia- koncepcia pragmatizmu (empirick prstup)

1.) Klasick koncepciaa) Vedeck riadenie (Frederick W. Taylor, 1856-1915)b) Administratvne riadenie (Henry Fayol, 1841-1925)c) Byrokratick riadenie (Max Weber, 1864-1920)

Vedeck riadenieZameran na aplikciu vedeckch metd v riaden a vytvorenie systmu riadenia na rovni dielnePrincpy Tayorovnho vedeckho riadenia:- stanovenie tandartnch pracovnch postupov, normovanie prce, kolov odmeovanie- vedeck vber, trning pracovnkov- spoluprca medzi vedcimi a robotnkmi- deba prce a zodpovednosti medzi vedcimi a robotnkmi

Prnosy vedeckho riadenia- pozitvne - zvenie produktivity, znenie nkladov- negatvne - monotnnos prce, vyerpvajci boj a vku mzdy

Administratvne riadenieZameran na riadenie celho podniku, vymedzili sa na hlavn innosti podniku - technick, obchodn, finann, ochrann, tovn a sprvneZkladn funkcie riadenia (sprvy)- predvdanie- organizovanie- prikazovanie- koordinovanie- kontrola

Prnosy pre manamentSformulovalo sa 14 princpov riadenie - deba prce, prvomoc, jednota prikazovania, jednota riadenia, centralizcie, disciplna, poriadok a pod.

Byrokratick riadenie- idelna organizce (byrokracia) na zklade pevnch pravidiel a formlnych vzahov- sformuloval 6 princpov idelnej byrokracie (deba prce, hierarchia prvomoc, formlne

pravidl, formlny vber pracovnkov, objektvnos, karirna orientcia)

Prnosy pre manament- navrhol idelny model pre vie organizcie- kritika na univerzlnu platnos princpov riadenia

2. Neoklasick koncepciaPre II. svetovou vojnou na skmanie vplyvu pracovnch podmienok na vkonnos (vplyv osvetlenie)Po II. svetovej vojne na skmanie psychologicko-sociologickch faktorov, motivcie, vedenia udA. Maslow - teria motivcieDouglas McGregor (University of Michigan) - teria X a Y

Teria X- sprvanie ud v organizcii- priemern lovek nem k podniku osobn vzah, nem rd svoju prcu, vyhba sa

zodpovednosti- potreba pracova pre zabezpeenie existencie- Motivcie

- na preppojen pozitvnej a negatvnej motivcie- odmeny a vhody pri plnen loh, kritika a monosti straty zamestnania pri

neplnen loh- Vedenie ud

- direktvne tl (priame riadenie a kontrola)- autoritatvny prstup k podriadenm

Terie Y- sprvanie ud

- optimistick pohad loveka, m rad svoju prcu, prva je sasou jeho ivota- chce nies zodpovednos, chce sa realizova

- motivcie- na prepojen priamej a nepriamej motivcie- vyvola a podpori zujem o prcu a vy vkon

- vedenie ud- vyvori tvoriv prostredie pre sebarealizciu a iniciatvu, podpora neformlnych

vzahov- participatvny tl demokratick atmosfra

3. Nov (modern) koncepciaa) Kvantitatvny prstup - vyuitie matematickch metd, modelov a potaov v riadenb) Rozhodovac prstup - skvalitnenie rozhodovacieho procesu a metd rozhodovaniac) Systmov prstup - organizcie ako systm operujci v systme vyieho rdu

Zhodnotenie prnosov- skvalitnenie manarskej prce- kritika - modely s abstraktn, viac stabiln prostredie

4. Koncepcia pragmatizmuVychdza z hodnoten a zoveobecnen poznatkov z spench americkch firiem a na zklade toho robm odporanie pre prax:- Riadenie poda cieov (MBO) poda Petra Druckera- Koncepcia dokonalosti (Thomas J. Peters a Robert H. Waterman - vedci pracovnci

americkej poradenskej firmy McKensey)- Manament chpe ako vedu a umenie, umenie skr ako vec intucie a nadobudnutch

sksenost

A. riadenie poda cieov - MBOa) usporiadanie cieov v hierarchickej truktre:- rovne riadenia (podnik, zvod, prevdzka, diea)- oblasti riadenie (vrobn, marketingov a pod)- faktor asu (dlhodob, strednodob, krtkodob)b) spoluas podriadench na formulcii cieovc) prieben sledovanie a hodnotenie plnenia cieovd) pravideln hodnotenie v organizcii

- hodnotenie vkonov jednotlivcov, organizacie- prepojenie vsledkov s odmeovanm- motivciou, vzdelvanm a vedenm ud

B. Koncepcia dokonalosti1. Aktvne konanie manarov - ako protiklad formlneho a neprunho riadenia2. By blzko pri zkaznkovi - sledova a hodnoti potreby zkaznkov3. Autonmnos a podnikavos - ponecha manarom na jednotlivch rovniach

samostatnos, prvomoc a zodpovednos. Zvyuje to ich aktivitu a iniciatvu.4. Zvyova produktivitu prostrednctvom ud - vzdelvanm, motivciou a vedenm ud5. Dra sa toho o firma vie a doke - Nevzdva sa a neustupova konkurencii z toho

o viem a dokem6. Jednoduch organizcie - jednoduch formy organizanej truktry s malm riadiacim

apartom7. Umenie vies - s priahovanm a uvoovanm uzdy8. Dra sa hodnt (cieov) firmy - Definova jasn hodnotov systm v organizcii

prezentujci rmcov hodnoty

Manament v globlnom prostredDva prstupy k manamentu organizcieA. Rovnak manarske praktiky vo vetkch zahraninch jednotkchB. Adaptova manrske prstupy na podmienky loklnej kultry

- odlinosti v kultre - tradcie, vzdelanie- histrie - udalosti v minulosti- politick systm - systm moci, zujmy- geografick podmienky - zemie, obyvatestvo- nboenstvo - systm viery

Dva zkladn tly manmentuVzhadom na odlinosti kultry prevldaj v manamente organizcie dva zkladn prstupy - tly manmentuA. Manament USA a v Severozpadnej EurpeB. Manamnent v junej Eurpe, zii (aj Japonsko), v Junej Amerike

A. Manament v USA a v severozpadnej EurpeManarska prax viac preferuje- analzy - skmanie faktov, svislost- racionalita - myslenie a uvaovanie na dvodoch, princh, princpoch- logika - myslenie na formlnych metdach- systmy - postupy uskutoovania innost- individualizmus - individelne prva, oakvanie- vysok tolerancia pre riziko - k vyiemu zisku

Manament v USA- maximalizcia zisku - kritriu v rozhodovan- vysok tolerancia pre riziko - orientcia na rizikovejie aktivity- demokratick vodcovstvo

- na autorite vedceho a osobnosti ostatnch- sloboda, demokracia, participcie a zodpovednos ostatnch pri rozhodovan

Manament v Nemecku- preferovanie autority vedcich - vedci ako siln vodcovsk osobnosti- produktivity prostrednctvom ud - starostlivos o ud- vit repekt k perfekcionizmu

Manament vo Franczsku- vldne plnovanie - vlda stanovuje kov trendy v ekonomike ako rmec- zky vzah medzi vldnym plnovanm a plnovanm organizci- draz na hierarchiu - charakteristick pre spolonos i pre organizcie

Manament v junej Eurpe, v zii (vrtane japonska a v junej Amerike)- viac personlne vzahy - vzahy medzi umi, oakvania, sprvanie- intucia - schopnos vnmania na vntornom cten- emcie - prca s citmi ud- senzitivita - schopnos vnma, vidie a vyjadri nieo- kolektivizmus - kolektvne prca a oakvania- sluobn postup na zklade seniority - postup v hierarchii organizanej truktry na

zklade veku a sksenost

/* Zaiatok prednky 5.4.2011 */Japonsk manament- celoivotn zamestnanie (ako status)

- riadni pracovnci (kov a mid-karier)- seznni pracovnci

- Systm seniority (sluobn postup ovplyvuje vek, vzdelanie, status)- Systm odmeovania - vkon, vznamn vhu m aj vek, vzdelanie, sksenosti a status

pracovnka

Kolektivizmus ovplyvuje manarske metdy- rozhodovanie na zklade konsenzu - ringi systm- nepecializovan karerny trning na zklade rotcie- systm kolplexnho riadenia kvality (W.E.Deming)

a) kvalitu treba zabudova u do produktub) na tatistickch metdach merania odchlok a zisovan ich prin (6% odchlok

predstavuj pecilne priny zavinen pracovnkom, 94% ako ben priny spovajce v procesoch - zlepova)

Podiel Japonska na HDP USAV roku 1960 - 27%V roku 1970 - 70%= spech Japonska, japonsk firmy sa stali vznamnch konkurentom americkch firiem

Teria Z:- rozpracoval ju zaiatkom 80 rokov Amerian japonskho pvodu Villiam G. Ouichi- Predstavuje odporania ako mu americk manari lepie sai s japonskmi

firmami- stabilita kolektvu na dlhodobejom zamestnan- zvyovanie miezd v zvislosti od dky zamestnania vo firme, kvalifikcie a

dosahovanch vsledkov- sstavn kvalifikan prprava prepojen so sluobnm postupom, plnovan rotcie- podnikov kultra podporujca aktivizciu vetkch pracovnkov k plneniu cieov

Plnovanie ako vchodiskov manarska funkcia

Vznam plnovania:- udva smer innosti organizcie- koordinciou umonuje predchdza plytvaniu- zamlanm sa nad budcnosou redukova neistou- poskytuje tandardy pre hodnotenie

Plnovanie

Vymedzenie zdrojov a postupov na dosiahnutie cieov

Implementciea, hodnotenie a kontrola

Vytene cieov

Vytenie cieovCie je urit bod v budcnosti ku ktormu organizcia smeruje a pln vymedzue cestu k jeho dosiahnutiuAk m cie splnit tto funkcu, mus ma:- jasn hodnotov orientaciu s vymedzenmi prioritami- monos meratenosti a hodnotenia- asov vymedzenie

Prstupy v plnovan- prstup zhora nadol- prstup zdola nahor- prstup kombinovan

Prstup zhora nadol- vrcholov manament uruje celkov ciele organizcie, ktor su potom rozpracovvan

na niie rovni- vrcholov manament m v spoluprci s tvarom plnovania zodpovednos za

plnovanie- bva efektvny ak pracovnci pln ber ako smernicu, nvod

Prstup zdola nahor- brcholov manament uruje smervanie orgnaizcie, podriaden prichdzaj s iniciatvou

k tvorbe plnov, predkladaj ch nadriadenm- podriaden s stotonen s plnmi, neber ich len ako dokument, viac motivovan ciemi,

ktor sami sformulovali Prstup kombinovan- kombincia predchdzajcich prstupov, opiera sa o MBO- zmerom je prispsobi sa dynamickmu prostrediue, pozornos zmenm, ktor mu

ovplyvni realizciu cieov- zostavi plny konkrtne, ale zrove flexibilne

Vvoj plnovaniaPlnovanie do II sv. vojny- aisko na krtkodobom plnovan- rieenie operatvnych loh vroby a predaja na formujcich sa trhoch

Plnovanie v 50. a 60. rokoch- prechod k dlhodobmu plnovaniu(podrobnejie plnovanie na dlh asov horizont)- vyuvaj sa kvantitatvne metdu, modely, potae- orientcia do vntra podniku, na vyuitie vntornch zdrojov- plnovanie zaloen na raste dopytu, lojalite zkaznkov

Plnovaine v 70. a 80. rokoch- prechod k strategickmu plnovaniu na strategickch cieoch, ktor s dleit z hadiska

preitia a rastu- zameranie na hodnotenie vonkajieho prostredia- plnovanie zaloen na systme MBO

Plnovanie od polovice 80. rokov- prechod k strategickmu riadeniu- plvanie ako sas strategickho riadenia (zahruje strategick ciele skmanie

prostredia, vber stratgiu implementcia, kontrola)- strategick myslenie - zameran na komplexn chpanie budcnosti, jej trendov a na

zklade toho skma miesto a lohu organizcie v budcom vvoji

Strategick manmentStrategick manament je zameran na formulciu zkladnch a dlhodobch zmerov a cieov organizcie i rmcovch postupov a ciest na ich dosiahnutie

Proces strategickho manamentu zahruje:1. Formulovanie cieov2. Skmanie prostredia3. Tvorba a vber stratgie4. Implementcia stratgie5. Hodnotenie a kontrola

1. Formulovanie cieovVzia - obraz o budcnosti, na zklade mylienok predbiehajcich dobu, ktor ako hnacia sila ah dopredu alie genercie.

Poslanie - vyjadruje zmysel existence firmy, predstavuje kto sme a km sme. Zahruje predmet innosti, vrobkov a trhov orientciu, vzah k zkaznkom, zamestnancom, akcionrom a ostatnm subjektom,k inovcii, zmeam a pokroku.

Stratgick ciele - s minkmi na ceste k napaniu vzie, vyten pre urit etapu na ceste k vzii

2. Skmanie prostrediaProces skmania prostredia zahruje analzuA. Externho prostrediaB. Internho prostredia

A. Extern prostredia- globlne prostredie (makroprostredie) - trendy politick, ekonomick, socilne,

technologick- konkurenn prostredie (odvetov) - konkurenn sily ako zkaznci, dodvatelia,

sasn i potencilni konkurenti, substitun produkty

Skmanie externeho prostredia- veobecn charakteritika externho prostredia- skmanie trendov globlneho prostredia a ich vplyvu na organizciu- odvetvov analza konurennho prostredia- hodnotenie vsledkov analzy

- novch prleitost (opportunities)- monch ohrozen z okolia (threats)

Metdy skmania:Metdy skmania externho prostrediaa) Analza PESTb) Porterva analza (Porterov model piatich sl)

Analza PEST:- skma trendy vo vvoju makroprostredia na zklade psobenia faktorov- Ekonomick faktory - HDP, rokov miery, inflcia, nezamestnanos, vvoj krovch

kurzov, dane- Politicko-prvne faktory - stabilita vldy, zkonov, socilna politika, regulan opatrenia

vldy- Socilne faktory - demografick vvoj, ivotn rove, vzdelanos, ivotn tl a hodnoty- Technologick faktory - technologick trendy, vdavky na vskum, vldna podpora

vskumu

Porterova analza:- Porterov model piatich sl - skma p sil ovplyvujcich konkurenn prostredie v

odvetv- sasn konkurenti v odvetv - stupe ae medzi podnikmi umiestnenmi v odvetv- potencilni konkurenti - riziko vstupu novch konkurentov- kupujci - obchodn sila kupujcich- dodvatelia - obchodna sila dodvateov- substitun produkty - hrozba substitunch vrobkov a sluieb

Pravidl hodnotenie modelu- m silnej je vplyv kadej zo sl, podnik m obmedzenejiu monosti zvyova ceny a

dosahova v zisk, je menia atraktivita odvetvia- siln konkurenn sily mono povaova za hrzby, ktor psobia na zniovanie zisku

podniku- slab konkurenn sily mono povaova za prleitosti, dovouj podniku zvyova zisk- vplyv sl sa me asom meni, vvoj vplyvou- vplyv silnch konkurennch sl mono vhodnou stratgiou eliminova, vyui vo svoj

prospech

B. Intern prostredieIntern prostrdie - skmanie zameran na hodnoteniue vntornch schopnost a zdrojov podnikuIntern prostredie podniku- truktra podniku - aktivt, produktov, organizan truktra- zdroje podniku - udsk, materilov, kapacitn finann- podnikov kultra - postoje, systm hodnt

Postup skmania- inventarizcia zdrojov, stav v truktre, kultre- skmanie vzahov medzi zdrojmi, truktrou, kultrou, porovnvacia a proporcionlna

analza- hodnotenie vsledkov

- silnch strnok podniku (strengths)- slabch strnok podniku (weaknesses)

Metda kritickch faktorov spenosti- vber faktorov, ktor s vyznamn z hadska spenosti podniku - 20 a 30 faktorov- Z faktorov spenosti sa vyber tie, ktor su kritick (najdleitejie) z hadiska

spenosti - 5- 7 - Porovnvanie podniku s dvojmi a tromi najvznamnejmi konurentami z hadiska

kritickch faktorov spenosti- vsledkom porovnvanie je odhaleniue, v om s siln a v om slab strnky podniku v

porovnan s konkurenciou

3. Vber a formulcia stratgie- stratgia je cesta k naplneniu cieov, vchodiskom s informcie z predchdzajcich

analz- vsledky predchdzajcich analz sa syntetizuj pomocou metdy SWOT

Metda SWOT analzy- systematicky analyzuje a hodnot siln a slab strnky v porovnan s konkurenciou,

prleitosti a hrozby v prostred- ak podnik psob iba v jednom odvetv vsledky sa vzahuj k celmu podniku- ak podnik psob vo viacerch odvetviach, analza sa uskutonuje podla odvetv

Zkladn typy stratgi[obrzok od Luka]

//Zaiatok prednky - 12.4.2011

Tvorba stratgieA. Stratgia podniku - za cely podnik, tvorba portfolia aktivitB. Strategickej podnikatelskej jednotjky - jednotky sa vytvaraju podla produktov,

zakaznikov, uzemi, su s vyssou mierou samostatnostiC. Funkn stratgie - na rozvoj funknej oblasti

Strategie podniku1. Strategia rastu zamerana na rozvoj v odvetvii, cestou interneho a externeho rastu, rast- zvysovanim podielu na stabilnom trhu- udrziavanim postavenia alebo zvysovanim podielu na rastucom trhu- pri klesajucom trhu vstupom na nove trhy2. strategia stability na udrzanie existujucich pozicii3. strategia utlmu (konsolidacia, sanacia, restrukturalizacia, likvidacia)4. strategia kombinovana

Strategia podnikatelskej jednotkynakladoveho vodcovstva- konkurenneho vyhody cez minimalizaciu nakladov, skor standardna kvalita- sasn trhov ceny umonia nadpriemerny ziskdiferencian stratgia- konkurenn vhody cez najvyiu kvalitu, odlinos- kupujci bud ochotn zaplati vyiu cenupecializan statgia (u malch podnikov)- pecializcia na urit segment, trhov medzeru- konkurenn vhody cez minimalizciu nkladov alebo vysok kvalitu

Funkn stratgiea) Marketingov stratgiao presaden sa na trhu, vchodiskov stratgiaako podpori minimalizciu nkladov alebo vysok kvalitu pomocov marketingovch nstrojov- produkt a jeho kvalita,- cena- podpora predaja (reklama)- distribun (odbytov) cesty

alie funkn stratgieb) Stratgia materilovho a kapacitnho zabezpeenia- ako postupova v zabezpeen produkcie- na podporu minimalizcie nkladov alebo diferencicie

c) Stratgia vroby- ako postupova v transformanom procese- ako kritria uplatova pri tvorbe objemu a sortimentu produkcie minimalizcia nkladov

alebo vysok kvalita

d) Personlna stratgia- ako postupova pri zskavan, alom rozvoji, starostlivosti, motivcii a odmeovan

pracovnkov- ak poiadavky bude kls stratgia minimalizcie nkladov alebo diferencicie na udsk zdroje

e) Finann stratgia- ako postupova pri zskavan alokcii a vyuvan zdrojov a pri rozdeovna vsledkov

hospodrenia- sasou je projekcia finannej bilancie, vkazu ziskov a strt a vkazu cash flow

4. Implementacia stratgieImplementaciea strategia- cielavedome uvdzanie stratgia do ivota- podpora implementcie tvrdmi (plny, rozpoty, postupy) a mkkmi natrojmi (vedenie ud, motivcia, komunikcia)

5. Kontrola v SM- strategick - na strategick rozhodnutia, kontrolu vchodisiek, strategickch cieov,

napanie stratgia podniku, zodpovednos vrcholovho manamentu- taktick - paralelne s procesom tvorby a implementcie stratgie na rovni

podnikateskch jednotie, zodpovednos strednho manamentu- operan - na rovni funknch oblast, zodpovednos strednho a niieho

manamentu

Organizovanie ako manarska funkcia[Obrazok od luka] - organizovanie ako manazerska fcia, sptna vzba a picovina

Organizovanie je proces vytvrania prvkov organizcie a formovania vzahov medzi nimi, aby bolo mon kooordinova innosti a plni ciele. Vsledkom orgnaizovanie je organizan truktra

Orgnizan truktraOrganizan truktra je vymedzen systm prvkov organizcie a vzahov medzi nimi, ktor umouje efektvnu koordinciu innost v organizcii za elom napania loh plnu a dosahovania cieov orgnaizcie.

Koncepty orgnaizanej truktryA. Mechanistick koncept - vysok miera centralizcie, formalizcie a komplexnosti

- funkcionlna- divizionlna

B. Organizan koncept - nzka miera centralizcie, formalizcie a komplexnosti- projektov- maticov- sieov

Funkcionlna organizan truktra[obrzok od luka] - pojeban pyramda

- z deby prce a specializcie innost- tvary na zklade zoskupovania rovnakch alebo rovnorodch prc poda ich funkci pri

zabezeovan loh organizcie- tvary poda funknch oblast zodpovedaj za uskutonovanie prc v tchto oblastiach

Uplatnenie funkcionlych truktrVhody- sstredenie zdrojov vytvra predpoklad pre efektvnos- jednota riadenia, obmedzuje sa duplicita prc- deba prce podporuje kvalitu prc, znenie nkladov

Problmy- tendencie k centralizcii na zabezpeenie slade medzi ciemi funknch tvarov a

celokovmi ciemi podniku- najvyie vedenie je zaaen operatvnymi lohami- problmy vo vekch a diverzifikovanch podnikoch

Divizionlne organizane struktury

[obrazok od luka]

- zoskupovanie prc do tvarov na zklade prslunosti k jednotlivm vrobkom, zkaznkom alebo zemiu

- vytvraj sa relatvne samostatn jednotky- divzie- komplexne riadi cel proces vroby a predaja

Uplatnenie divizionlnych truktrVhody- tvary s vekou mierou samostatnosti pri rozhodovani, decentralizacie rozhodovania,

flexibilnos- vedenie podniku sa me sstredi na koncepn otzky

Problmy- s rastcou samostatnosou a nezvislosou divzi asto rastie objem duplicitnch prc- vie poiadavky na vedcich divzi- me vies k presadzovaniu loklnych zujmov

Projektov organizan truktra[obrzok od luka]

- z existujcej organizanej truktry sa vylen tm pracovnkov - projektov tvar zriaden na dobu rieenia projektu (lohy)

- vedci projektovho tvaru m lniov prvomoc voi pracovnkom tohto tvaru- komplexn zodpovednos vedceho za projekt- projektov tvar je tmom pecialistov

Uplatnenie projektovch truktrVhody- predpoklady pre spen vypracovaniue a realizciu projektu- pre rieenie nronch a jednorzovch log- projektov tvar na dobu rieenia projektu

Problmy- mu nasta akosti pri sptnom zaraovan pracovnkov do materskch tvarov

Maticov organizan truktra

[obrzok od luka]

- kombinacia funkcionalnej a projektovej truktry- prepojenia medzi tvarmi pomocou vertiklnych a horizontlnych vzahov vytvrajcich

maticu

Uplatnenie maticovch truktrVhody- prunos a prispsobivos tvarov a uloham- vysoka kvalita prac, skratenie asu a nakladov

Problemy- podriadenos pracovnikov dvom veducim- vysoke naroky na najvyieho veduceho pre celkovu koordinaciu prac a ludi v podniku

Sieov organizan truktra[obrzok od luka]

Podstata sieovej truktry- forma organizivania medzipodnikovej koopercie, na zklade dohd- vzjomn dvera je podmienkou stability siete- vacsina podnikov v sieti s pecializovan, len mal as samostatne uskutouje odbyt,

dvaj prednos subdodvateskm vzahom- kovm v sieti je vedci podnik (centra) zodpovedn za plnovanie, financovanie a

komplexn dodvky- spjanie dvoch zsad - konkurencie a koopercie- vysok prunos, prispsobivos a efektvnos

Rozhodovacia prvomoc v organizanch truktrachPrstupy k rieeniu rozhodovacej prvomoci:- Linov prstup - lniov organizan truktry- Funkn prstup - funkn truktry- Lniovo- tbne (kombinovan) - lniovo-tbne truktry

Prednka 19.4. 2011

Liniov prstup[obrzok od luka] - strom- najvy lniov vedci- liniov vedci niieho stupa- vkonn pracovnci

podstata lniovho prstupu- prv vvojov typ, spoiatku je manarom spravidla vlastnk s rozvojom podniku alie

lniov stupne- liniov vedci vykonvaj vertikane lniov riadenie- zkladom je podriadenos nich liniovch tvarov jednmu vyiemu vedcemu- riziko - nronos na riadenie, lniov vedci by mal pozna detailne oblas, ktor riadi- vhodn v malch podnikoch, vo vch pri rovnorodej vrobe a jednoduhej technolgii

Funkn prstup[obrzok od luka] - pavia sie- najvy lniov vedci- pecializovan tvary- vkonn pracovisk

podstata funknho prstupu- diferencicia riadenie, riadenie pecializovanmi odbornmi tvarmi- najvyiemu lniovmu vedcemu s podriaden funkn tvary, vkonn pracovisk s

sasne podriaden niekokm funknm vedcim- kad pracovisko m sasne niekoko nadriadench, ktor ho usmeruj v rmci svojej pecializcie

- riziko - monos protichodnch prkazov

Lniovo tbny prstup[obrzok od luka] - panikovia- najvy lniov vedci- tbne tvary- lniov vedci niieho stupa- tbne tvary- vkonn pracovisk

podstata lniovo-tbneho prstupu- kombincia lniovho riadenia so pecializciou a odbornosou tbnych tvarov- zkladom s lniov tvary s komplexnou prvomocou a zodpovednosou (vedci

podniku, zvodu, prevdzky, dielne)- tbne tvary s priraden k lniovm tvarom:

- osobn tb (sekretrka, osobn ofr)- veobecn tb (asistent vedceho, poradca)- pecializovan tb (funkn tvary)

- tbne tvary nemaj prikazovaciu prvomoc, iba pomocn a poradensk funkciu lniovemu vedcemu, maj prvo rozhodova len vo svojej funknej oblasti, rozhodnutia uvdzaj do praxe cez lniovho vedceho

Centralizcia v organizanej truktreCentralizcia - sstredenie rozhodovacej prvomoci vo vrcholovom manamente organizcie

Prednosti centralizcie:- podporuje innos organizcie ako jednotnho a koordinovanho celku- presadzuje spolon zujmy a ciele orgnaizcie- umouje odstraova duplicity v riaden- organizcia me by menej nkladn, pracova hospodrnejie

Negatvne rty centralizcie:- akosti pri prijman rozhodnut, chbaj vasn a primeran informcie, oneskoren

rozhodovanie- rozhodnutia asto veobecne na kor kvality- dlh komunikan cesty- vedie k zveniu nkladov na riadenie- nedostatok prvomoc asto odrdza od iniciatvy- zbyrokratizovan innos organizicie- vedenie je zaaen mnohmi operatvnymi lohami, men priestor na koncepn

(strategick) lohy

Decentralizcia- delegovanie prvomoc z vrcholovho manmentu organizcie na vntorn organizan

jednotky- Kladn strnky decentralizcie

- umonuje delegova prvomoci a rozhodovacie kompetencie- zvyuje prunos a kvalitu rozhodovania

- Nevhody decentralizcie- decentralizcia na kor jednotnosti a koordincie aktivt- monos vzniku duplict v riaden- problmy s komunikciou a neefektvnosou

VEDENIE UD[obrzok od luka] Vedenie ud je manarska funkcia, v ktorej manar ovplyvuje sprvanie ud za elom dosiahnutia vytench cieov

Vymedzenie podstaty vedenia udVedenm ud v usom zmysle rozumieme bezprostredn psobeniue vedceho na podriadench, ktorm chce dosiahn u nich iadce sprvanie

V sirom zmysle vedenie ud zahruje dve strnky[obrzok]

- psobenie na pracovnkov, aby usmernil ich konanie a sprvaniue v smere napania stanovench cieov

- vytvranie prostredia, v ktorom bud pracovnci ochotn podriaova svoje osobn zujmy zujmom orgnaizcie

Zdroje mociAby vedci mohol ovplyvova lud potrebuje moc, me vyuva niekoko zdrojov moci ako je moc:- donucovacia - na negatvnej odmene pri neplnen loh- odmeovacia - na pozitvnej odmene pri plnen loh- legitmna - na postaven v hierarchii organizcie- odborn - na vedomostiach, sksenostiach a osobitch schopnostiach vedceho- osobitn - na charizme, hodnotch a sprvan vedceho

Koncepcie vo veden udMedzi zkladn koncepcie vedenia ud patria:1. Terie zaloen na charakteristikch vedceho2. Terie zaloen na sprvan vedceho (tloch)3. Sasn terie vedenia ud

- transakn vedenie- transforman vedenie

1. Terie zaloen na osobnostnch charakteristikch vedcehoZ predpokladu, e efektvne vedenie ma korene v osobitch rysoch vedceho - zdoraznuj vynimon osobnostn charakteristiky vedcich (ldrov) ako je nevyerpaten energia, schopnos predvda intucia, sebadvera a pod

spech sa spja s vnimonmi schopnosami, s ktormi sa lovek narod

Hadaj sa odpovede na otzku kto je lder na om je postaven jeho spenos.

Osobnostn charakteristikytdie boli zameran na odhaleniue osobnostnch charakteristk, ktormi mono popsa ldra:1. Fyzick predpoklady (vek, vka, postava)2. Osobn profil (vek, sksenosti, pvod)3. Inteligencia (sudok, znalosti, pecifick schopnosti)4. Osobnos (dominantnos, sebadvera, nezvislos)5. rty vzahujce sa na lohy (vytvrvalos, zodpovednos, iniciatva)6. Socilne charakteristiky (takt, prest, diplomacia)

Charakteristiky spenho ldraNa zklade skman spench ldrov, medzi charakteristiky silne korelujce s spechop patri (model iete rysov vodcovstva):1. Vntorn dynamika2. Tba vies3. Inteligencia4. Sebadvera5. Vedomosti vo vzahu k prce6. Pozitvne socilne charakteristiky

Zvery vskumovspeno zvis od viacerch aspektov:- Osobnostn charakteristiky predstavuj vznamn potencil pre vedenie ud, spech

vak zvis od toho ako vedci tento potencil zapja, vyuva a rozvja- Dleit aspekt je aj sprvanie vedcich ku skupine- potrebn je zohadnit aj faktory situcie

2. Terie zaloen na sprvn ldraVychdzaj z predpokladu, e spech vedceho je dan jeho sprvanm (tlom) - o robia vedci

Na zklade vskumov dva typy sprvania- Sprvanie orientovanie na vrobu - lohy, technick strnku, udia ako prostredok na

dosiahnutie ciea = vedie skr k niej spokojnosti a produktivite

- sprvanie orientovaniue na pracovnkov - dobr medziudsk vzahy, dvera, zujem o potreby ud = skr k vyej spokojnosti a produktivite

tly vedeniatly vedenia popisuje sprvanie vedceho k podriadenm. Medzi hlavn terie tlov vedenia patria:A. Teria klasickch tlovB. Teria Likertovch tlovC. tly vedenia na zklade manarskej mrieky

A. Klasick tly vedeniaVychdzaj z delenia moci medzi vedcich a podriadench:

- Autokratick - sila psobenia je na strane vedceho ktor sm rozhoduje, dva prkazy, ich plnenie na kontrole, diferencovan odmeovanie

- Demokratick - vedci diskutuje s podriadenmi o lohch, rozhodnutiach a postupoch, koordinuje pomha, as podriadench vyuva aj pri hodnoten

- Liberlny . vedci vedome prena moc na skupinu, vysok vonos v konan skupiny, vedci je pripraven pomha skupine

B. Likertove tly vedeniaVychdzaj z vyuvania dvery k podriadenm- exploatano-autoritatvny - vysoko autoritatvny vedci, mal dvera v podriadench- benevolentne-autoritatvny - prevaha autoritatvneho prstupu, snaha delegova niektor

prvomoci- konzultatvny - znan dvera v podriadench, strategick rozhodnutia na vrcholovej

rovni, ostatn delegova- participatvno-skupinov - autonmnos nich rovn, vysok dvera v podriadench,

participatvnos v rozhodovan

C. tly na zklade manarskej mriekyManarska mrieka vychdza z orientcie vedceho na ud a na vsledky a skma p zkladnch tlov - spsobov v sprvan vedceho[obrzok]

P tlov vedenia:(1.1) Neefektvny manamet - nezujem o ud, lohy, minimlne silie, nechva sa veciam von priebeh(9.1) Autoritatvny manment - priame riadenie a kontrola loh, mal pozornos oakvaniam ud(1.9) Manament vidieckeho klubu - primrna pozornos udom, stretovos, priatesk atmosfra, mal pozornos plneniu loh, pohodln pracovn tempo(5.5) Manament strednej cesty - kompromis, umieren prstup vedie k zotrvaniu na sasnch pozciach(9.9) Tmov manment - spoji plneniu loh a cieov s poiadavkami ud, na dvere, angaovanosti ud, zdielan spolonho zmeru a hodnt