Najbližšia planétaMerkúr je planéta Slnku najbližšia a v slnečnej sústave druhá najmenšia. Polomer planéty je 2439,7km (Zem je teda približne 2,6x väčšia). Jeho stredná vzdialenosť od Slnka je síce 57,91 miliónov kilometrov (čo je asi tretina strednej vzdialenosti Slnko-Zem), ale mení sa v rozpätí 45,9 až 69,7 miliónov km. Podmienky na jeho povrchu sú mimoriadne drsné. Slnečný kotúč je na tejto planéte zhruba dva a pol krát väčší ako na Zemi, povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na 400-450 °C. Pri takýchto teplotách sa topia aj niektoré známe kovy, napr. cín a olovo.

Púť okolo našej hviezdyMerkúr patrí medzi terestrické planéty, môžeme teda o ňom povedať, že sa pomaly otáča okolo vlastnej osi a rýchlo okolo Slnka. Okolo svojej osi sa otočí raz za 58 dní a 16 hodín a čas, za ktorý obehne okolo Slnka je 87,9692 pozemských dní. Pohybuje sa pritom priemernou rýchlosťou 47,89 km/s, teda rýchlejšie ako iné planéty (pre porovnanie - Zem sa pohybuje rýchlosťou 30 km/s). Na Merkúre je slnečný deň (od východu Slnka po najbližší nasledujúci východ Slnka) najdlhší zo všetkých planét a trvá asi 176 pozemských dní - dvakrát tak dlho, ako je 88-dňový merkúrovský rok, takže rotačná doba 58 dní a 16 hodín, predstavuje 1/3 dĺžky slnečného dňa. Pre pozorovateľa na povrchu Merkúra by približne 88 pozemských dní svietilo Slnko a ďalších 88 dní by trvala noc. Doba obehu okolo Slnka a čas otočenia okolo vlastnej osi sú v pomere 2:3, takže keď Merkúr dva krát obehne okolo Slnka, tri krát sa otočí okolo vlastnej osi.

Spaľovaný SlnkomDlhé trvania dní a nocí majú za následok veľké teplotné rozdiely na osvetlenej a neosvetlenej strane planéty. Sú tam extrémne povrchové teploty, v rozpätí od maxima 430°C na Slnkom osvetlenej strane až po -170°C na tmavej strane. Takéto obrovské rozdiely teplôt sú okrem iného spôsobené aj tým, že Merkúr takmer nemá atmosféru, pretože jeho gravitácia je príliš slabá, aby ju pri sebe udržala a preto nie je schopná zadržiavať teplo. Pokiaľ ide o zloženie jeho chabej atmosféry, tvorí ju zrejme prevažne vodík (42%), hélium(42%- v dôsledku slnečného vetra), kyslík (15%) a stopy iných plynov (1%).

Merkúr alebo Mesiac?Merkúr sa vďaka kráterovým poliam veľmi podobá Mesiacu, ale sú medzi nimi aj mnohé rozdiely, ako napríklad absencia rozľahlých tmavých „morí“ na Merkúre. Ďalší významný rozdiel je vo vnútornej stavbe; stredná hustota Merkúru je asi o 60% väčšia ako hustota Mesiaca. Predpokladá sa preto, že Merkúr má veľmi veľké železné jadro.

(na obrázku vidíme panvu Mare Orientale na Mesiaci)

Neustále bombardovanýMerkúr má zjazvený povrch v dôsledku intenzívneho bombardovania asteroidov a meteoritov v rannom štádiu vývoja slnečnej sústavy spred asi 4 miliárd rokov. Keďže nemá žiadnu atmosféru, ktorá by napomohla povrch zarovnať, či chrániť planétu pred dopadmi z vesmíru, úlomky a pozostatky z formovania planét sa zrážali s Merkúrom a vytvorili na ňom krátery. Jedna z posledných zrážok nastala pravdepodobne s telesom veľkosti asteroidu a vytvorila najväčšiu panvu Caloris Planitia (Planina horúčavy) s priemerom okolo 1 300 km, ktorá sa podobá na mesačnú panvu Mare Orientale. Jej pomenovanie je výstižné, pretože na poludnie v kotline dosahuje teplota 427 °C.

Ľad na MerkúreNa povrchu Merkúra sa vyskytujú aj pomerne ploché planiny, údolia, brázdy, zlomy vysoké 500-1000m a dlhé stovky kilometrov (napríklad zlom Discovery), zvrásnené horské hrebene v dĺžkach až do 400 km, avšak najmä krátery, ktoré majú naprieč až 50 km, prekrývajúce sa krátery a krátery v kráteroch. V roku 1991 sa podarilo astronómom získať informácie, ktoré nasvedčujú tomu, že v polárnych oblastiach planéty (najmä na severe) sa takmer určite nachádza vodný ľad a to vo vnútri kráterov. Do týchto polárnych kráterov Slnko nikdy nezasvieti, preto sa tu mohla udržať voda, ktorá sa tu zrejme nazbierala pri dopadoch komét.

Vnútro malého obra

Planéta je tvorená kôrou (3), plášťom (2) a jadrom (1) zo železa a niklu, ktoré tvorí približne 4/5 celej hmotnosti planéty. Horúce jadro mladej planéty sa po jej vzniku ochladzovalo a scvrklo sa asi o 4 km. Tým sa jej povrch stal nesúmerným a zdeformoval sa, čiže zvrásnil. Tak vznikali mnohé pohoria vysoké až niekoľko km.

Videl Kopernik Merkúr?

Aj keď bol Merkúr známy od stredoveku, voľným okom ho vidieť ťažko. Možno zazrieť len za súmraku buď tesne po západe Slnka, alebo hneď pred jeho východom. Merkúr silno podlieha gravitácii Slnka a obieha ho závratnou rýchlosťou, čím sa stáva ešte ťažšie pozorovateľným. V ďalekohľade sa nám javí ako drobný disk, ktorý neprezradí takmer žiadny detail. Aj tak môže byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej či rannej oblohe, takže keď Kopernik na smrteľnej posteli tvrdil, že nikdy nevidel Merkúr, pravdepodobne sa mýlil.

Jediný pri Merkúre

Sonda Mariner 10 s hmotnosťou 526 kg je jediná sonda ktorá preletela ponad Merkúr a preskúmala jeho povrch. Jej hlavným problémom bola ochrana proti intenzívnemu slnečnému žiareniu v oblasti obežnej dráhy planéty. Preto sa po štarte rozložil akýsi "slnečník", ktorý zatienil sondu pred priamym dopadom slnečného žiarenia a dva panely slnečných batérií boli skonštruované tak, aby na ne žiarenie nedopadalo priamo.

3 návštevy planéty a veľa ďalších dobrodružstiev

Krátko po štarte, ktorý sa uskutočnil 3. novembra 1973, boli kamery nasmerované na Mesiac, 5. februára 1974 preletela vo výške 5785 km nad Venušou. Gravitačné pole Venuše zmenilo dráhu sondy tak, že mohla preletieť vo vzdialenosti iba 10 000 km od povrchu Merkúra. Vedúcim letu to nestačilo. Preto sa 16. marca 1974 uskutočnila korekcia dráhy a sonda 29. marca preletela nad tmavou stranou Merkúra vo výške iba 703 km. Vedci neskrývali nadšenie predovšetkým z 2300 snímok povrchu planéty. 21. augusta preletel nad jeho povrchom po druhý raz, tentoraz nad osvetlenou časťou a vo výške 48 000 km. Celkove 500 snímok, ktoré sonda odoslala na Zem, zobrazilo predovšetkým časť južnej pologule.

Zmapovanie planéty Po ďalšej korekcii dráhy sa sonda

vrátila k Merkúru po tretí raz a preletela tentoraz vo výške iba 319 km nad tmavou časťou planéty. Táto malá vzdialenosť bola zámerná, aby sa sonda ponorila čo najhlbšie do predpokladaného magnetického poľa a získala čo najpresnejšie výsledky merania. Získalo sa viac ako 1000 ďalších snímok, ktoré odborníci označili za najlepšie, aké Mariner 10 na Zem odoslal. Dali sa na nich rozoznať detaily veľké 45 m. Sonda odviedla obrovský kus práce, napríklad zo získaných snímok sa podarilo zostaviť pomerne presnú mapu asi 75% celkového povrchu Merkúra. 17. marca 1975 boli diaľkovým povelom vypnuté kamery a potom sa automaticky vypli i ostatné systémy. Výsledky tejto svojho času najzložitejšej medzinárodnej výpravy boli naozaj jedinečné. Táto sonda ešte stále obieha okolo Slnka.

Rovníkový priemer 4 878 km

Priemerná vzdialenosť od Slnka 57 909 175 km

Minimálna vzdialenosť od Slnka 45 900 000 km

Maximálna vzdialenosť od Slnka 69 700 000 km

Obežná rýchlosť okolo Slnka 47,89 km/s

Doba obehu okolo Slnka 87,9692 dňa

Otočenie okolo osi 58 dní 15 hod. 30min

Od východu Slnka po ďalší východ Slnka 176 dní

Hmotnosť ( Zem=1 ) 0,0553

Hmotnosť 3,3037 .1023 kg

Zrýchlenie 3,699 m.s-2

Povrchová teplota -170°C až +430°C

Priemerná hustota 5430 kg/m3

Objem (Zem=1) 0,0562

Objem 6,0775 . 1010 km3

Sklon dráhy k ekliptike 7° 00'

Mesiace 0

Sondy Mariner 10

Merkúr v horoskopePlanéta Merkúr symbolizuje v horoskope myslenie a zmysly, rozumové schopnosti a učenie sa, informácie a komunikáciu, čítanie, písanie a hovorenie, pohyb a zmysel pre obchod. Postavenie Merkúra v osobnom horoskope a jeho vzťahy s inými planétami vypovedajú, ako tieto danosti dokážeme v živote využiť, ako sme inteligentní, dôvtipní a praktickí. Alebo naopak, či s týmito vlastnosťami máme problémy, či sme nepokojní, chýba nám sústredenie a či nevytvárame vo svojom okolí zbytočné konflikty. Merkúr tieto vplyvy buď zosilňuje alebo zoslabuje ale keďže je rýchla planéta - prejde celým zverokruhom za niečo vyše roka - tieto vplyvy sú krátkodobé, trvajú sotva niekoľko dní.

Veľký boh Mercurius

Mercurius (Merkúr) je rímsky boh obchodu a zisku, skoro totožný s gréckym Hermom. Jeho meno pochádza z latinského „merx“ (= mzda, odmena), alebo „mercor“ (=kupovať, obchodovať). Mercuria v Ríme považovali za syna boha neba Caela (gréckeho Urána) a uctievali ho hlavne obchodníci. Od konca 5. storočia pred n.l. mal chrám neďaleko Veľkého cirku; na svahu Caelia mal zasvätený prameň, ktorého vodou kropili obchodníci počas slávnosti na jeho počesť 15. mája seba i svoj tovar, aby zmyli viny, ktorých sa dopustili podvodom.

Réžia Martina PotočňákováV slovenskom znení Martina Potočňáková

V hlavných úlohách Merkúr Mariner 10

Špeciálne poďakovanie http://www.vesmir.sk/index.php?id=merkurhttp://http://astroportal.sk/sol_syst/merkur.htmlkozmos.matak.sk/index.php?web=70300&detail=merkurhttp://www.vesmir.sk/index.php?id=88

http://www.hains.sk/merkur.html http://www.jurasek.sk/astrologia/planeta-merkur.phpObrazy z hlubin vesmíruBohovia a hrdinovia antických bájí