Mgr. Barbora Bírešová - UMB

Rodina a jej funkcie Úvod do štúdia vied o výchove

Mgr. Barbora Bírešová

RODINA

• Základné funkcie rodiny

• Význam väzby k matke

• Význam otca a súrodencov

• Štýly rodinnej výchovy

• Charakteristické znaky súčasnej rodiny

• Najčastejšie typy dysfunkčných rodín

Rodina – základné vymedzenie

primárna sociálna skupina

základná spoločenská jednotka,

v ktorej prevažujú osobné vzťahy

sociálna inštitúcia, ktorá má svoje

vlastné pravidlá a je viazaná platnými

zákonmi spoločnosti

Rodina je:

• Skupina ľudí so spoločnou históriou,

súčasnou realitou a budúcim

očakávaním vzájomne prepojených

transakčných vzťahov.

• Členovia sú často (ale nie nutne) viazaní

legálnymi manželskými zväzkami,

adopciou alebo spoločným

usporiadaním života v určitom úseku ich

životnej cesty.

Rodina

• O rodine hovoríme vždy keď:

Medzi blízkymi ľuďmi existujú intenzívne a

kontinuálne psychologické a emocionálne

väzby.

nezosobášený pár, náhradná rodina,...

Základné funkcie rodiny (Višňovský, 2001)

1. biologická

2. ekonomická

3. výchovná

4. psychohygienická a emocionálna

5. ochranná

6. socializačná

7. rekreačná

Sociálne psychologické funkcie rodiny

• uspokojuje primárne potreby dieťaťa v rannom detstve,

• uspokojuje potrebu prináležitosti,

• poskytuje akčný priestor pre sebarealizáciu a súčinnosť,

• uvádza dieťa do vzťahov k veciam vybavenia rodiny,

• určuje počiatočné prežitie seba ako chlapca alebo dievčaťa,

Sociálne psychologické funkcie rodiny

• poskytuje vzory, príklady,

• rozvíja vedomie povinnosti, zodpovednosti, ohľaduplnosti,

• uvádza dieťa do medzigeneračných vzťahov navodzuje predstavu o spoločnosti,

• poskytuje radu, pomoc, je útočiskom v ťažkých situáciách.

Typy rodín a) podľa úplnosti - úplná /neúplná

- zlúčená

b) podľa veľkosti - nukleárna

- rozšírená

c) podľa funkčnosti - funkčná

- dysfunkčná

Netradičné formy rodinného spolužitia

1. Nezosobášené spolužitie alternatíva manželstva

spolužitie partnerov opačného pohlavia

partnerstvo = skúška, príprava na

manželstvo

využívaná , obľúbená forma (pred prvým

sobášom, narodením dieťaťa, rozvod,

ovdovenie)

2. Rodiny s jedným rodičom 45% narodených detí (2012)

zmenšujúca sa stigma slobodných matiek

• 3. Singles zvyšuje sa počet samostatne žijúcich ľudí (nielen

rozvedené rodiny ...)

• veková hranica cca 25-40 rokov (orientačne)

• nové obdobie vývinu strednej dospelosti (vrchol

produktivity v osobnom a pracovnom živote)

označené termínom „neskorá mladosť“ alebo

„postadolescencia“

• iná podoba domácnosti, zväčša sú to ľudia dobre

ekonomicky zabezpečení, vystačia si sami

a momentálne nechcú alebo nepotrebujú iný život


3. Singles • stratégie:

nulové = materstvo odložené na lepší čas, u mužov

„neochota“ byť zodpovedný za niekoho iného

dobrovoľné dočasné = prestávka, odklad (dobrovoľné

rozhodnutie)

nedobrovoľné dočasné = intenzívne hľadajú partnera,

ale je tam nejaký problém – nechcú v tom ostať

nedobrovoľné stabilné = sú stotožnení s týmto stavom

(rozvedení pár, mamička s dieťaťom, ...)

omylom = ešte neprišiel vhodný partner


4. Mingle (spoločne, ale zvlášť) • ide o páry, ktoré dávajú prednosť niečomu, čo je

atraktívnejšie, efektívnejšie, jednoduchšie...

• páry nežijú spolu, ale každý zvlášť; veľakrát majú

rodiny dobré skúsenosti aj v prípade narodenia detí

a tohto spôsobu života

• podľa výskumov preferujú tradičné rodiny krajiny ako

Grécko, Cyprus, Portugalsko a iný typ rodinného

života preferujú Švajčiarsko, Veľká Británia,

Bulharsko


4. Mingle (spoločne, ale zvlášť) • ide o páry, ktoré dávajú prednosť niečomu, čo je

atraktívnejšie, efektívnejšie, jednoduchšie...

• páry nežijú spolu, ale každý zvlášť; veľakrát majú

rodiny dobré skúsenosti aj v prípade narodenia detí

a tohto spôsobu života

• podľa výskumov preferujú tradičné rodiny krajiny ako

Grécko, Cyprus, Portugalsko a iný typ rodinného

života preferujú Švajčiarsko, Veľká Británia,

Bulharsko


4. Nevlastné rodiny • Rodina vzniknutá po druhom alebo ďalšom

manželstve

• = zlúčená rodina

• Vzrastá počet (rozvodovosť)

5. Rodiny homosexuálnych partnerov • U nás nie veľmi rozšírená

• Témou rôznych diskusií


Význam väzby dieťaťa k matke

(pripútanie - Attachment)

Attachment

intenzívny vzťah pripútania sa k primárnej osobe, ktorá uspokojuje základné potreby dieťaťa

• kvalita väzby medzi dieťaťom a matkou je kľúčovým činiteľom osobnostného vývinu dieťaťa (J. Bowlby, M. Ainsworthová)

• najsilnejšia psychická sila v človeku

• základné emočné vztiahnutie sa človeka k

iným ľuďom

• odohráva sa na nevedomej úrovni

• spočíva na telesnom kontakte a pocitoch



• začína okamihom počatia

• rozvíja sa v priebehu tehotenstva

• formuje sa počas pôrodu a po ňom sa

spevňuje vo svojej špecifickej kvalite v prvých

troch rokoch života

• centrálnou vzťahovou väzbou pre každého

človeka je väzba na matku

• väzba na matku sa pre človeka stane

modelom pre všetky ďalšie vzťahy, v ktorých

vzniká emocionálna blízkosť (Bowlby)



Bezpečná VV

• viac spolupracujúci,

angažovaný

• pozitívne vnímaný

• aktívne hľadá pomoc

• „odmeňuje“ spoluprácu

• vytvára viac pozitívne

pracovné spojenectvo

• fokusuje svoje

problémy

• vykazuje

diferencované vnímanie

objektov

Vyhýbavá VV

• chladný

• bagatelizujúci

• dištancovaný

• ľahký na opateru,

zdanlivo priateľský

• popieranie potreby

pomoci

• odmietajúci pomoc

• odkláňa pozornosť od

emočných tém

Ambivalentná VV

• zvýšené (prehnané)

prejavovanie potrieb,

odkázanosti, závislosti

• požadujúci

• testuje hranice

• provokujú hostilitu

• neznášajú samotu

Prerušenie pripútania,

deprivácia základných potrieb v detstve

• deti odmietavé, uzavreté, vyhýbavé,.. nočné desy, depresie,

problémy vo vzťahoch

pravdepodobnosť delikvencie dieťaťa

• komplikácie sú prediktorom kriminálneho správania sa

dieťaťa

• výchova detí len v kolektívnych inštitučných zariadeniach

oslabená schopnosť nadväzovať vzťahy, nachádzať v nich

uspokojenie, oslabený zmysel pre „civilnú“ realitu

Význam otca v rodine

• od 3. mesiaca odlišuje dieťa rodičov od druhých

• otcovia môžu byť rovnako významní – ale mávajú odlišný

výchovný štýl

• dynamizujúca funkcia – aktívne hry podpora odvahy

• menej úsmevov a chvály zvyšujú „latku“, odolnosť

dieťaťa

• obohacujú slovník dieťaťa o zložitejšie pojmy

• vytvárajú pocit bezpečia

• rodičia sú modelom partnerskej komunikácie

Deti bez otcov (výsledky výskumov)

Chlapci

• agresivita

• hyperaktivita

• instabilita

• neposlušnosť

• zlomyseľnosť

• častejšie napadaní a

provokovaní druhými

• poruchy pohlavnej

identity

Dievčatá

• rivalita (žiarlivosť,

závisť)

• nižšia empatia

• samotárstvo

• neochota požičiavať,

pomáhať

• lepší vzťah k dospelým

ako k vrstovníkom

• znížená schopnosť

komunikácie, menej

kamarátov (okolo 8. r.)

Význam súrodencov

• umožňujú špecifické interakcie, aktivizujú

• formovanie partnerstva, zmyslu pre dôvernosť (zbavovanie obáv a úzkostí)

• podnety pre nápodobu a stotožňovanie sa (výchovná hodnota)

• tréning riešenia konfliktných situácií

• rozširovanie socializačného horizontu

Charakteristiky súrodencov podľa poradia narodenia

☻☺Prvorodený

- chce zostať prvým, najlepším

po narodení súrodenca sa cíti odstrčený, neistý

- výkonný, zaujatý prestížou, ambiciózny

- perfekcionista, zodpovedný, poslušný, konformný, úzkostný

- je rád vodcom, stará sa o druhých, problémy pri práci v týme

- konzervatívny, nemá rád zmeny

- žiarlivý, hostilný, pesimistický

- vyššie IQ ako súrodenci

☺☻Druhorodený

- narodený „za“ – ťažko doháňa prvorodeného, ten je mu modelom

protikladom prvorodeného

- úspešný v oblastiach, o ktoré sa starší nezaujíma

- musí sa deliť o pozornosť

- niekedy hyperaktívny, rebeluje

- sociabilný, dobrý pozorovateľ, má sociálny záujem

☺☻☺ Prostredný

- nemá privilegované

postavenie – život „v zákrytu“

- buď sa presadí „lakťami“

alebo zostáva v úzadí

- niekedy málo iniciatívny a

tvorivý, nemá odvahu sa

presadiť

- je spoločenský, máva veľa

priateľov, je nezávislý

- vie robiť kompromisy, dobrý

vyjednávač, častejšie klame

- môže byť problémovým, ak

sú ostatní súrodenci silné

osobnosti

☺☺☻Najmladší

- je najdlhšie dieťaťom

- podobá sa jedináčikovi, ale

má vzory aj oporu v

súrodencoch

- menej zodpovednosti,

niekedy menšia

sebestačnosť, rozmaznanosť

- dokáže manipulovať

- srdečný, nekomplikovaný,

spoločenský, rád sa

predvádza

- niekedy snaha prekonať

starších alebo naopak pocity

menejcennosti

☻Jedináčik - nemá súpera, je stredobodom

záujmu rodičov, býva rozmaznávaný aj preťažovaný

- rýchlejšie dozrieva, vyššie IQ

- pôsobí „premúdrelo“

- egocentrickejší, nemá príležitosť učiť sa deliť a robiť kompromisy, byť empatický

máva problémy vychádzať s vrstovníkmi,

- býva osamelý

- rozumie si so staršími, dospelými alebo mladšími

- býva superposlušný, svedomitý, perfekcionista, ale môže reagovať aj vzburou

- riziko šikanovania

Mŕtve dieťa - často v predstavách rodičov

idealizované, dokonalé

- súrodenci s ním nemôžu súperiť

Hendikepované dieťa - zvyčajne vylúčené zo

súťaženia

- zdravé deti môžu mať pocit, že sa všetko točí okolo chorého súrodenca cítia sa opustené, zanedbávané

Dimenzie štýlu rodinnej výchovy (Schaefer, 1970)

Kontrola

dobromyseľnosť vyžadovanie

ochraňovanie autoritárstvo

zhovievavosť diktátorstvo

privlastňovanie

Láska Nepriateľstvo

sloboda nezúčastnenosť

demokratickosť ľahostajnosť

kooperatívnosť zanedbávanie

Autonómia

Maccoby, E.E., Martin, J.A., 1983 – Model štyroch štýlov výchovy

Štýl

starostlivosti

o deti

Prijímajúci

Reagujúci

Orientovaný

na dieťa

Odmietajúci

Nereagujúci

Orientovaný

na rodičov

Vyžadujúci

Ovládajúci AUTORITATÍVNY AUTORITÁRSKY

Nevyžadujúci

Neovládajúci ZHOVIEVAVÝ ZANEDBÁVAJÚCI

Rodičovský štýl Správanie dieťaťa

Autoritatívny

vyžaduje správanie adekvátne veku a

schopnostiam, vrelý, starostlivý,

zaujíma sa o názory dieťaťa,

zdôvodňuje rozhodnutia

nezávislé, sebapresadzujúce,

priateľské, spolupracujúce, spokojné,

usiluje o lepší výkon, úspešné

Autoritársky

presadzuje moc, ovláda, vyžaduje

poslušnosť, náročný, bez vrelosti a

vzájomnej komunikácie, vyžaduje úctu

k autorite, tradícii

sklon k izolácii, bez spontaneity, často

konformné, dievčatá závislé,

neambiciózne, chlapci agresívnejší

voči vrstovníkom

Zhovievavý

nízke požiadavky, orientácia na dieťa

pozitívne citové vyladenie, nezrelé,

neovláda sa, menej zodpovedné,

nespolieha sa na seba

Zanedbávajúci

nezúčastnený, bez záujmu o dieťa,

jeho city, názory, vyhýba sa

komunikácii s dieťaťom

náladové, nedostatok sústredenia,

neovláda city a impulzy, zanedbáva

vyučovanie, sklony k závislostiam

SÚČASNÁ RODINA A JEJ

VÝVINOVÉ TRENDY

Rodina

• dlhú dobu považovaná za stabilnú a

nemennú inštitúciu

• chráni svojich členov, nemení svoj tvar,

vnútorné usporiadanie

RODINA SA MENÍ

• inštitúcia rodiny práve v 20. storočí –

vystavená spochybneniu svojej tradičnej

podoby


VÝVINOVÉ TRENDY

Rodina predtým • skoré a takmer univerzálne manželstvom (viac než 90

% žien sa vydalo a stredný vek pri sobáši bol okolo

22 - 23 rokov)

• skoré a takmer univerzálne narodenie 1. dieťaťa

(analogicky, podiel žien, ktoré chceli mat najmenej 1

dieťa bol viac než 90 % a 1. dieťa sa narodilo približne

rok po uzavretí manželstva)

• prevládanie dvojdetného modelu

• nízka mimomanželská pôrodnosť

Rodina teraz • Nemanželské spolužitie

• rúca sa monopol manželstva na plodenie a výchovu

detí (už dlhšiu dobu je zaznamenaný vysoký nárast

spolužitia partnerov bez uzatvorenia manželstva)

• Pôrodnosť úzko súvisí so zamestnanosťou, resp.

kariérou žien

Optimálny vek pôrodnosti korešponduje s najväčším

uplatnením žien na pracovnom trhu (fenomén

odloženého materstva – odsúvanie rodičovstva do

vyššieho veku


VÝVINOVÉ TRENDY

Charakteristické znaky súčasnej rodiny

• tradičná, širšia, patriarchálna rodina vystriedaná užšou

nukleárnou rodinou

• Trendy v domácnostiach

– priemerná veľkosť domácností sa znížila

– viac ľudí žije v menších typoch domácností a postupne sa vytráca aj

dvojgeneračné spolužitie s výnimkou vynútenej medzigeneračnej

solidarity

Celospoločenské zmeny

• nízka stabilita rodiny

• vysoká rozvodovosť (celospoločenská tolerancia voči

rozvodom)

– najviac sú ohrozené manželstvá od 2 do 5 rokov trvania

– najvyššia rozvodovosť je u osôb so základným a vysokoškolským

vzdelaním

• Sobášnosť – klesá

• znižuje sa pôrodnosť

• dôraz na materiálne hodnoty

• vysoká zamestnanosť a vzdelanosť žien

• nižší sociálny status rodiny (status človeka daný

profesijným výkonom mimo rodiny)


VÝVINOVÉ TRENDY

Znaky súčasnej rodiny

zameranie na záujmy jednotlivca

chýba očakávanie trvalého vzťahu

odsúvanie rodičovstva, vstup do manželstva vo vyššom veku

intímny vzťah bez väzby na možné dôsledky ← vplyv antikoncepcie

predmanželská skúsenosť v oblasti sexu

špecifickosť mužskej a ženskej role sa stráca →

časté dvojkariérové manželstvá

odklon od typickej rodinnej koalície k pestrejšej

škále možností

obmedzovanie bezprostredných kontaktov

medzi partnermi aj deťmi

činnosti v minulosti zabezpečované rodinou

zabezpečuje spoločnosť

obmedzené medzigeneračné kontakty

hodnotová diskontinuita medzi rodičmi a deťmi

Znaky súčasnej rodiny

• na polceste medzi rodinou tradičnou a rodinou

modernou

• ocitla sa v prechodnej fáze medzi spoločnosťou, ktorá

uznávala jednu všeobecne platnú normu rodinného

života a pluralitným modelom, v ktorom bola

rôznorodosť noriem legitímna, ba dokonca žiaduca


VÝVINOVÉ TRENDY

Rodina v budúcnosti

• vymiznutie tradičnej formy rodiny

• znovuobnovenie tradičnej rodiny

• pretrvávanie pribúdajúcich rôznych nových foriem

rodiny


VÝVINOVÉ TRENDY

Problémy neúplných rodín:

Vznik - rozvodom, rozchodom, ovdovením, adopciou dieťaťa osamelou ženou, pôrodom dieťaťa mimo manželstva

Komplikácie: • nízka úroveň príjmov

• menšia kapacita na zvládanie životných situácií

• menšia sociálna podpora a záujem zo strany okolia

• chýbanie citovej podpory a deľby práce v domácnosti

• vplyv traumatizujúcej udalosti (rozvod, úmrtie partnera...)

• problém prekompenzovanosti starostlivosti

Funkčná (skrytá) neúplnosť

Problémy zlúčených rodín:

- základný problém – vytvorenie súdržnosti

Komplikácie: • smútok za stratenou rodinou

• anachronizmus vzťahov – najprv existuje rodičovský vzťah potom partnerský

• oidipovské komplexy vlastných aj nevlastných detí

• problém väzieb medzi nevlastnými deťmi

• zvládnutie heterosexuálnej príťažlivosti medzi adolescentnými nevlastnými súrodencami, príp. nevlastným rodičom a dieťaťom (incesty najčastejšie v takýchto rodinách)

• vyššie riziko týrania a zneužívania detí

Najčastejšie typy dysfunkčných rodín

- dysfunkčná rodina - jedna z hlavných príčin výchovných a výučbových problémov žiakov

Nezrelá rodina

príliš mladí rodičia – dieťa sa často rodí ako neplánované, nechcené

málo času na vyladenie partnerov obmedzenie pôvodného životného rytmu, predstav, životných plánov...

nezrelosť životných hodnôt, citov ... nedostatok skúseností

problémy sociálne aj ekonomické (závislosť na rodičoch) problémy spojené so spolužitím s rodičmi

Preťažená rodina

- objektívne vhodné podmienky pre kvalitnú

výchovu detí ale aktuálne dominuje preťaženie

(zväčša dočasného charakteru)

Zdroje preťaženosti:

konflikty v rodine

narodenie ďalšieho dieťaťa

choroba v rodine

citové strádanie

ekonomické a bytové podmienky

Ambiciózna rodina

zdanlivo mimoriadne vhodné podmienky na

výchovu dieťaťa

rodičia jednostranne orientovaní na kariéru,

sebarealizáciu, materiálne bohatstvo.. na úkor

rozvoja detí

rozmaznanosť prepychom ale chýba citová

saturácia, pocit spolupatričnosti, oddanosti

jeden druhému trvalé neuspokojenie

možné poruchy správania

Perfekcionistická rodina

tlak na vysoké výkony dieťaťa bez ohľadu na

jeho predpoklady a zásady harmonického

vývinu

rozpor požiadaviek rodičov a schopností,

záujmov aj vonkajších možností dieťaťa

zlyhanie dieťaťa prežívané ako katastrofa

dieťa je permanentne zaťažené vyčerpanosť,

úzkosť, otrasenie sebadôvery

Autoritatívna rodina

výchova založená na príkazoch, zákazoch,

dirigovaní, vyžadovaná slepá poslušnosť,

minimálna osobná autonómia

dril, šikanovanie, fyzické tresty, psychické

ponižovanie, zastrašovanie, odmietanie lásky,

lámanie osobnosti

nesamostatnosť, sklony k apatii, rezignácii,

nezáujem

averzia, nenávisť, agresívne, deštruktívne

tendencie, zákernosť, ... celkovo asociálne

nasmerovanie jedinca

Rozmaznávajúca rodina (protekcionistická)

vyhovenie dieťaťu za každú cenu – dieťa nemusí

vynakladať žiadne vôľové úsilie na prekonávanie

prekážok, má minimálnu zodpovednosť

Typy:

Protekcionizmus útočný, ofenzívny

Protekcionizmus súcitiaci

Protekcionizmus služobný

Rodina liberálna a improvizujúca

nedostatok poriadku, programu, chýba štýl

súžitia nadmerná voľnosť, nedôslednosť

problémy v rodine prehliadané, podceňované

lenivosť, orientácia len na zábavu,

egoizmus, problematické osvojovanie si

noriem správania možnosť asociálneho

správania

dieťa si neváži svojich rodičov

Odkladajúca rodina

tendencie dieťa stále niekomu zverovať

narušenie základnej osy citového zretia,

narušenie vzťahu k svojim veciam, domovu,

povinnostiam, ohrozenie vytvárania režimu,

sociálnych návykov, noriem (často

nejednotnosť pôsobenia)

deprivačný syndróm, nepresvedčivé

vyhraňovanie kľúčových citových vzťahov

Disociovaná rodina (oddelená, rozštiepená)

významne narušené dôležité vzťahy, ktoré sú predpokladom funkčnosti rodiny

Narušenie vonkajších vzťahov rodiny

izolovanosť (obmedzené kontakty s okolím, uzavretosť do seba... podozrievanie, nepriateľstvo, ...úzkosť, nedostatok sociálnej istoty)

konfliktovosť – prechádza do izolovanosti (kontakty plné kríz, napätia ...)

skreslené poňatie sveta nedôvera, nepriateľstvo, obrana uzatváraním sa do seba či agresiou

Narušenie vnútorných vzťahov

narušenie vzájomných kontaktov, izolovanosť

členov rodiny, ľahostajnosť, nezáujem ...

zanedbávanie výchovy, domácnosti ... rozvod

Literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita

Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2

BEŇO, M., ŠIMČÁKOVÁ, Ľ., HERICH, J. 2006. Rodina o súčasnej škole. Bratislava: ÚIPŠ, 2006, 314 s. ISBN 80-7098-441-4

ČÁP, J., MAREŠ, J. 2001. Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001, 655 s. ISBN 80-7178-463-X

HELUS, Z. 2001. Úvod do sociální psychologie. Praha: UK, 2001, 194 s. ISBN 80-7290-054-4

KOMÁRIK, E. 1999. Pedagogika emocionálne a sociálne naručených. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1999, 192 s. ISBN 80-223-1394-7

LEMAN, K.1997. Sourozenecké konstelace. Praha: Portál, 1997, 223 s., ISBN 80-7178-152-5

NAKONEČNÝ, M. 1997. Encyklopedie obecné psychologie. Praha: Academia, 1997, 437 s. ISBN 80-200-0625-7

PELIKÁN, J. 1995. Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium servis, 1995, 234 s. ISBN 80-85498-27-8

VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol.2007. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2007, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0

VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. a kol. 2001. Základy školskej pedagogiky. Bratislava: IRIS, 2001, 227 s., ISBN 80-89018-25-4

SOBOTKOVA, I. 2007. Psychologie rodiny. Praha: Portál, 2007. 219 s. ISBN 8073672502

Ďakujem za pozornosť

„Deti by mali dostať od svojich rodičov dve veci: korene a krídla.“

W.Goethe

Next door family

https://www.youtube.com/watc

h?v=fA7VmXVELaQ&feature=

youtu.be

https://www.youtube.com/watch?v=fA7VmXVELaQ&feature=youtu.be











Documents

Mgr. Barbora Bírešová - UMB